SOCIÁLNA POLITIKA

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. Pojem sociálna politika a jej charakteristika. Sociálna politika, jej súčasti a nástroje. Sociálna pomoc, pomáhanie, pomoc k svojpomoci, filantropia, charita. Základné princípy a funkcie sociálnej politiky. Subjekty a objekty sociálnej politiky. Vzťah sociálnej práce a sociálnej politiky. Miesto sociálnej práce v živote občana. Základné typy sociálnej politiky.(krátka charakteristika) Sociálna udalosť a sociálny konflikt, špecifiká daných sociálnych situácií. Transformácia sociálnej sféry po roku 1989 (z pohľadu sociálnej politiky aj sociálneho zabezpečenia 10. Charakterizujte vzdelávaciu politiku v SR. 11. Charakterizujte zdravotnú politiku v SR. 12. Charakterizujte rodinnú politiku v SR. 13. Charakterizujte bytovú politiku v SR. 14. Problematika nezamestnanosti v SR. 15. Nástroje politiky zamestnanosti a trhu práce. 16. Chudoba a jej základné charakteristiky. 17. Systém sociálneho zabezpečenia v SR a zdroje jeho financovania. 18. Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela – charakteristika a základné pojmy. 19. Právne postavenie rodiny a riešenia dysfunkcií v rodine.(legislatívne vymedzenie v kontexte sociálnej práce) 20. Legislatívna úprava štátnych sociálnych dávok a základné nástroje - životné minimum, riešenie nepriaznivej životnej situácie. Presun kompetencií štátu na vyššie územné celky a na obce. 21. Sociálna pomoc – náhradné zdroje v hmotnej núdzi. 22. Verejná sociálna správa, systém a kompetencie orgánov verejnej správy v sociálnej oblasti. Transformácia verejnej sociálnej správy po roku 1989. 23. Systém sociálnej starostlivosti v SR. 24. Poisťovací systém Slovenskej republiky- Dôchodkové zabezpečenie a nemocenské poistenie. 25. Legislatívna úprava úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti 26. Možnosti sociálnej starostlivosti o seniorov v podmienkach SR. 27. Sociálne služby v kontexte sociálnej práce a jej legislatívneho ukotvenia (poskytovanie sociálnych služieb a sociálna práca). 28. Systém siete sociálnych služieb. 29. Správne právo a správne konanie v činnostiach sociálneho pracovníka. 30. Úloha neštátnych subjektov v systéme sociálneho zabezpečenia SR.

1. Pojem sociálna politika a jej charakteristika
Sociálna politika je súhrn štátnych opatrení ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možnosti. Je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu, zamestnávateľov, odborových orgánov, verejnoprávnych inštitúcií, občianskych združení, dobročinných spolkov, cirkevných organizácií), ktorá zabezpečuje ciele a zámery sociálneho a všestranného rozvoja osobnosti človeka - v rámci širokého poňatia možno sociálnu politiku vymedziť ako konkrétnu činnosť štátu, ktorou sa ovplyvňuje sociálna realita danej spoločnosti. - v rámci užšieho poňatia sa sociálna politika vymedzuje ako oblasť či súčasť hospodárskej politiky. - v najužšom poňatí ide o súbor opatrení v oblasti dôchodkového a nemocenského zabezpečenia, sociálnej pomoci a pomoci rodinám s deťmi. Sociálna politika sa realizuje prostredníctvom určitých subjektov, z ktorých ako hlavný vystupuje štát. Je to tým, že štát určuje obsah, ciele, úlohy a chápanie sociálnej politiky. Na nižších stupňoch riadenia, ale aj v jednotlivých územných celkoch pôsobí veľa ďalších subjektov. V najnovšom chápaní členíme subjekty na štátne a neštátne. Subjekty pripravujú a realizujú sociálnu politiku v rámci svojej pôsobnosti. Základnú štruktúru sociálnych subjektov tvoria : - štát a jeho orgány - zamestnávatelia - zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány - obce - charitatívne organizácie - cirkev (ako charita) - občania, rodiny a domácnosti Sociálna politika je vybudovaná na základných princípoch: 1. sociálna spravodlivosť 2. sociálna solidarita 3. subsidiarita 4. participácia 5. zásluhovosť Kľúčovým princípom sociálnej politiky je sociálna spravodlivosť. Cieľ - zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možností krajiny

2. Sociálna politika, jej súčasti a nástroje
Sociálna politika je súhrn štátnych opatrení ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možnosti. Je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu, zamestnávateľov, odborových orgánov, verejnoprávnych inštitúcií, občianskych združení, dobročinných spolkov, cirkevných organizácií), ktorá zabezpečuje ciele a zámery sociálneho a všestranného rozvoja osobnosti človeka Súčasťou sociálnej politiky je:  politika sociálneho zabezpečenia  politika zamestnanosti  zdravotná politika  rodinná politika  bytová politika

 vzdelávacia politika Politika soc. zabezpečenia – je súhrn zákonných opatrení, ktoré chránia jednotlivca a jeho rodinu pred následkami dočasného, či trvalého prerušenia príjmov z pracovnej činnosti, za účelom udržania sociálne primeranej životnej úrovne. Sociálne zabezpečenie na Slovensku má tri základné formy : - sociálne poistenie – nemocenské, dôchodkové (starobné a invalidné), garančné, úrazové a poistenie v nezamestnanosti - sociálna podpora – pôvodná kompetencia hovorila o štátnej soc. podpore. Teraz niekoľko kompetencií prešlo na samosprávy. Rodinné dávky financované zo štátneho rozpočtu, prostredníctvom ktorých sa štát podieľa na riešení niektorých životných situácii (napr. narodenie, výživa a výchova dieťaťa, smrť rodinného príslušníka). Nárok na tieto dávky nie je podmienený platením príspevkov či príjmovými pomermi oprávnených osôb. - sociálna pomoc – predstavuje systém náhradných zdrojov, najčastejšie v situáciách hmotnej núdze najzraniteľnejších skupín obyvateľov. Občan, ktorý je bez príjmu, má nárok na pomoc zo strany štátu formou dávok v hmotnej núdzi. Tie nemôžu byť trvalou, ale len dočasnou náhradou pracovného príjmu. Regulácia životného minima a hmotnej núdze, vrátane dávok. Soc. právna ochrana a kuratela, sociálne služby a tiež služby zamestnanosti, kompenzácia zdravotného postihnutia a pod. Politika zamestnanosti nástroje politiky zamestnanosti: - legislatívny nástroj – kompetenčný zákon, zákon o službách zamestnanosti, zákon o pomoci v hmotnej núdzi, zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, Ústava, zákon o správnom konaní - inštitucionálne nástroje – ÚPSVaR (evidencia nezamestnaných), Sociálna poisťovňa (podpora v nezamestnanosti) Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej a sociálnej politiky štátu. Jej cieľom je nájsť zamestnanie a umožniť pracovať tým, ktorí môžu a chcú pracovať. Tento cieľ vychádza z rešpektovania základného sociálneho práva v pracovnoprávnych vzťahoch – práva na prácu. Realizáciu tohto cieľa zabezpečujú najmä UPSVaR a Národný úrad práce. Upravuje ho zákon č. 5/2004 Zákon o službách zamestnanosti. Zdravotná politika jej cieľom je prevencia - je garantovaná Ústavou SR (Čl. 41) „každý občan má právo na ochranu zdravia a na základe zdravotného poistenia má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky. Rodinná politika rodina ako objekt rodinnej politiky sociálna a rodinná politika Koncepcia štátnej rodinnej politiky v SR princípy rodinnej politiky Rodinná politika spočíva v prístupe k rodine ako k inštitúcii s nezastupiteľnými funkciami súbor cieľavedomých činností, vymedzených cieľmi, ktoré majú dopad na život a sociálnu situáciu rodín miera zasahovania štátu do života rodiny je závislá od politických rozhodnutí a je spojená s otázkou prerozdeľovania zdrojov zahŕňa opatrenia smerom k podpore rodín s nezaopatrenými deťmi, ale aj starými, či invalidnými členmi Bytová politika - bývanie patrí medzi základné potreby človeka - je najvýznamnejšou životnou investíciou

- podstatou je systém prideľovania bytov Existujú dva základné typy sociálnych udalostí spojených s bývaním: 1) Získanie, nadobudnutie bytu. 2) Udržanie bytu (platenie). Bytová politika je čiastkovou. Jej podstatou je rozdeľovanie a zabezpečovanie bytov. Zmyslom je, aby každý občan mal možnosť získať primeraný byt. Vzdelávacia politika je súhrn kokrétnych činností a opatrení, ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu. Je to rozhodovanie o vzdelávacích inštitúciach o prístupe k vzdelaniu o cieľoch o obsahu vzdelania a o spôsobe riadenia a financovania v školstve. Cieľom vzdelávacej politiky je zabezpečiť súčasný a budúci rozvoj poznávacej a duchov. kapacity populácie , jej morálno hodnotovú orientáciu a celkový poznatkový a vedomostný fond. Ciele štátu.: 1. maximalizovať individuálne vzdelávanie – sebavzdelávanie 2. optimalizovať primerané vzdelanie vo vzťahu k jednotlivcom a pre potreby zamestnanca Nástroje sociálnej politiky Nástroje sociálnej politiky sú prostriedky, ktorými subjekt sociálnej politiky pôsobí na objekt, alebo na iný subjekt. Nástroje sociálnej politiky Nástroj je prostriedok za pomoci ktorého sa napĺňajú zámery soc. politiky. Môžu to byť: 1. Právne predpisy 2. Finančné prostriedky 3. Inštitúcie 4. Masovo komunikačné prostriedky 5. Nátlakové akcie 6. Kolektívne vyjednávanie Ekonomické nástroje: všetky opatrenia, ktoré ovplyvňujú získavanie a prerozdeľovanie zdrojov tak, aby bol dosiahnutý zamýšľaný cieľ. Jednotlivé nástroje sociálnej politiky sú: Regulácia Subjekt štátnej sociálnej politiky žiada iné subjekty, aby niečo poskytli (dane), niečo vykonali ( poskytli závodné stravovanie), zdržali sa určitého konania alebo strpeli určité konanie iných subjektov (dovolenku zamestnanca). Peňažné dávky - môžu byť jednorazové, opakované, návratné, nenávratné, nárokové, dar. najčastejšie. Vecné dávky - v zásade platí, že peňažná dávka je lacnejšia a praktickejšia než vecná. Ak sa ale vyskytne podozrenie, že by príjemca dávky mohol zneužiť peňažný príspevok, má prednosť vecná dávka. Služby - rozsah služieb v posledných rokoch narastá a pre starnutie populácie i vďaka zlepšujúcej sa technike sa bude zrejme ďalej rozširovať. Prekážkou ďalšieho rozširovania by mohol byť nedostatok finančných prostriedkov ale aj ľudských i materiálnych kapacít. Rozoznávame služby poskytované v ústave, doma, prechodne, sústavne, profesionálne, laicky, ambulantne a pod. Niekoľko príkladov: rôzne druhy poradenstva, provizórne alebo dočasné ubytovanie (osamelé matky s dieťaťom, azylové domy, nocľahárne pre bezdomovcov), denné pobyty pre zdravotne postihnutých, pre dôchodcov, kluby dôchodcov, poskytovanie stravy ( jedálne pre dôchodcov, rozvoz stravy do domácností starým a zdravotne postihnutým ľuďom), opatrovateľské služby, krízové centrá, sociálno-právna ochrana, ústavná sociálna starostlivosť ( domovy dôchodcov).

3. Sociálna pomoc, pomáhanie, pomoc k svojpomoci, filantropia, charita
Sociálna pomoc sa zrodila na začiatku transformačných procesov po roku 1989 v procese, ktorý sa dá formulovť ako proces prechodu od sociálnej starostlivosti k sociálnej pomoci. Podstatu sociálnej pomoci tvorí solidarita a humánny základ demokratickej spoločnosti v rámci sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. V jej rámci sa poskytujú prvé dávky a služby sociálnej pomoci zdravotne a sociálne postihnutým, ľuďom, ktorí sú znevýhodnení z rôznych dôvodov a príčin, čím sa realizuje subsidiarita ako princíp sociálneho zabezpečenia. V súčasnosti tvoria štruktúru sociálnej pomoci v širšom zmysle najmä tieto systémy: - Hmotná núdza a životné minimum sú upravené v zákone č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Hmotná núdza sa v súčasnosti definuje ako stav, keď príjem občana a spoločne posudzovaných osôb nedosahuje životné minimum a uvedené osoby si nemôžu príjem zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Základné životné podmienky sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Životné minimum sa definuje ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, sa poskytuje dávka na zabezpečenie základných životných podmienok. V súvislosti s dávkou sa poskytuje príspevok na zdravotnú starostlivosť, aktivačný príspevok, príspevok na bývanie, ochranný príspevok a jednorazová dávka v hmotnej núdzi. - sociálne služby Základným právnym prameňom regulácie sociálnych služieb je zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Z hľadiska systémov sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci zákon ustanovuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, ich financovanie a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. Zákon ustanovuje vzťah medzi sociálnymi službami a sociálnou prácou v § 2 ods. 5. Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb. - sociálna pomoc ako sústava kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia obsahuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a niektoré právne vzťahy pri administratívnych úkonoch (vydávanie preukazov). Súčasťou systémov sociálnej pomoci je sociálnoprávna ochrana detí a kuratela (právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele). Zákon ustanovuje, okrem iného, že opatrenia sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately sa vykonávajú pre dieťa, plnoletú fyzickú osobu, rodinu, skupinu a komunitu najmä prostredníctvom sociálnej práce v súlade s princípom lege artis. Sociálnu pomoc ďalej plní systém sociálnej práce v oblasti školstva a vzdelávania (pozri k tomu príslušnú úpravu o priznávaní sociálnych štipendií, podpory bezplatného vzdelávania atď.), poskytovania zliav na dopravu žiakov, študentov, dôchodcov a zdravotne postihnutých občanov, ako i systémy penitenciárnej starostlivosti, postpenitenciárnej starostlivosti, probácie a mediácie atď. POMÁHANIE Pomoc je prirodzenou a nevyhnutnou kategóriou ľudstva. Ćlovek na prežitie potrebuje pomoc svojej rodiny. V najstarších dejinách bola pomoc súčasťou života, existencie ľudskej spoločnosti a vyskytovala sa v súvislosti s niektorou z foriem akútneho ohrozenia ako boli napr.choroba, osirenie, chudoba a telesné postihnutie. Medzi prvé organizované inštitúcie

starším. . útulky pre chudobných. rodinám v núdzi. občan o nej vie a v prípade potreby môže navštíviť inštitúcie sociálnej práce -inštitucionálnu formu. migrantom a utečencom. ako aj o potrebe poskytovania sociálnej pomoci. Diecézne charity pomáhajú opusteným deťom a mladým. podľa ktorých sú v spoločnosti rozdeľované predpoklady a prostriedky verejného blahobytu medzi jednotlivé subjekty. láska k blížnemu (podľa cirkevných predstáv).AIDS) Prácu sociálneho pracovníka vystihuje slovné spojenie „pomoc k svojpomoci“.každému rovnako (pomernosť. vdovy a siroty. slabých. tehotným ženám a matkám s deťmi v núdzi. mediálnej a zahraničnej oblasti a organizuje humanitárnu i rozvojovú pomoc.tabakizmus.resp. Odporúča sa rozlišovať čiastkové hľadiská pri posudzovaní sociálnej spravodlivosti: ∙ hľadisko výkonu či zásluhovosti ∙ hľadisko súladu medzi vstupmi a výstupmi ∙ hľadisko rovnosti ∙ hľadisko rovnakých príležitostí ∙ hľadisko potrebnosti. Je to vlastne nasmerovanie klienta. zomierajúcim. jednoznačne vymedziteľnej. 4. Sociálna práca je charakteristická tým.každému podľa jeho potrieb . 1925 (J.448/2008)základným cieľom je pomoc k svojpomoci. že má: -verejný charakter-je dostupná pre všetkých občanov. proporcionalita – úmernosť častí v rámci celku) . dobročinné pomáhanie. ako dôkaz pre garantovaných poskytovaných služieb pre klientov a mimovládne inštitúcie nahrádzajú tieto chýbajúce sociálne služby. Prevencia ako organizovaná plánovaná činnosť je zameraná na predchádzanie alebo minimalizovanie vývoja patologických javov v spoločnosti(drogy. Filantrop je človek. Slovenská katolícka charita Sekretariát koordinuje národné projekty a činnosť diecéznych charít v právnej. chorých. ZÁKLADNÉ PRINCÍPY A FUNKCIE SOCIÁLNEJ POLITIKY Princípy sociálnej politiky : ■ sociálnej spravodlivosti – je kľúčovým princípom sociálnej politiky Myslí sa tým: ∙ spravodlivosť v právnom slova zmysle. 3 zásady sociálnej spravodlivosti sú známe už z r. o voľbe adekvátnej formy sociálnej pomoci a sledovaní jej účinnosti(Zákon č. postihnutým ľuďom. ktoré slúžili ako nemocnice.j. -preventívny charakter-sociálna práca má dve oblasti-oblasť prevencie a oblasť nápravy. láska k človeku. súhrn právnych noriem a zásad ∙ sociálnu spravodlivosť . ktorú možno vymedziť pravidlami. POMOC K SVOJPOMOCI V našich podmienkach je vnímaná sociálna práca ako činnosť. ktorá je orientovaná na získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku hmotnej núdze a sociálnej núdze.alkohol. aby bol schopný a ochotný samostatne riešiť svoju životnú situáciu a vedieť sa postarať sám o seba. t. Charita podľa SCS je dobročinná činnosť.na všetkých úsekoch praktickej sociálnej práce sú vytvorené inštitúcieštátne samosprávy. ktorý nezištne pomáha ľuďom v núdzi.zaraďujeme špitály.Macek ): . ľuďom bez domova. starých. Sociálna práca je zaradená medzi pomáhajúce profesie.represie. Filantropia je podľa slovníka cudzích slov (SCS) ľudomilnosť. ktorá rozumie človeku v núdzi a nezištne mu pomáha.každému podľa jeho zásluh O sociálnej spravodlivosti nemožno hovoriť ako o kategórii absolútnej. Slovo charita pochádza z latinského slova caritas a znamená empatickú lásku. chorým.

Rodina si tiež má pomáhať sama svojimi silami. súdržnosti. Súčasne aj ako jeho vôľa pomôcť slabším. bez stotožnenia sa ľudí so sociálnymi. Všeobecné uplatňovanie princípu participácie vytvára . že každý subjekt je povinný najprv si pomôcť sám. odbory. ktorý je zodpovedný. ■ sociálnej solidarity .vzájomná podpora zdola nahor. ■ participácie . že všetky sociálne inštitúcie sú tu pre človeka a nie naopak. Princíp subsidiarity znamená. Človek svojou existenciou závisí od spolužitia a čiastočne je odkázaný aj na druhých – solidarita zdravých s chorými. združení. Princíp sociálnej spravodlivosti patrí k rozhodujúcim a základným princípom. Sociálna solidarita sa realizuje prostredníctvom transferovej a redistribučnej politiky štátu. Keď sú všetky druhy pomoci vyčerpané.Sociálna spravodlivosť sa potom javí ako vhodná kombinácia rozličných čiastkových princípov (hľadísk) v rôznych oblastiach sociálnej politiky s tým. spolkov. Vychádza z tézy. Vnímanie sociálnej spravodlivosti rôznymi autormi. záujmov. aby občania mali reálnu možnosť podieľať sa na tom. zdravie. čo bezprostredne ovplyvňuje ich život /staroba. mali by byť jedincovi k dispozícii obec. Princíp sociálnej solidarity je založený na vzájomnej podpore. Spravodlivosť sa v spoločnosti vníma ako výsledok rôznych čiastkových. Až v situácii. sociálne odkázaným. Treba ho chápať ako relatívny. musí mu pomôcť rodina. keď miera subjektivizmu presiahne optimálnu mieru. ale i širokými vrstvami spoločnosti je čisto subjektívne a je vystavené silným tlakom vonkajších vplyvov. keď túto možnosť nemá. čo bezprostredne ovplyvňuje ich život. zodpovednosti a pospolitosti. štát je teda na poslednom mieste. že je čiastočne odkázaný na druhých. aby predchádzal sociálnej udalosti a tým ju v podstate riešil. ■ subsidiarity . rešpektovaný a plnoprávny. nezamestnanosť/. Človek prestáva byť pasívnym príjemcom sociálnej politiky a sám sa na jej tvorbe podieľa a spolurozhoduje o jej realizácii. občianske združenia. sú efekty týchto opatrení obmedzené. charita. Nesmie zabudnúť na rozvíjajúce sa solidarity charity. pomoc by mu mala poskytnúť rodina. Keď si nevie pomôcť. musia mať možnosti zúčastniť sa procesov. V rozvinutých krajinách sa sociálna spravodlivosť chápe ako výsledok usilovnosti jednotlivca. aby si každý mohol pomôcť vlastným pričinením. obec a nakoniec štát. Princíp participácie znamená. Vychádza zo slobodnej vôle ľudí a ich ochoty podriadiť sa záujmom širokého spoločenstva. že ani rodina nedokáže riešiť jeho alebo svoju sociálnu udalosť. harmonickej spolupráci medzi ľuďmi. že vo svojom celku môže inklinovať k prevahe určitého princípu. chorým. ale tiež ho k tomu povzbudia – motivujú.Ide o fakt. Pokladá sa za mravnú a náboženskú hodnotu a meriame ňou medziľudské vzťahy. Súvisí s utváraním a rozdeľovaním životných podmienok a prostriedkov jednotlivcov a sociálnych skupín v záujme idey sociálnej spravodlivosti. Bez tejto spoluúčasti ( participácie ). Je výrazom ľudského porozumenia. ale často i politickými opatreniami. Tento princíp predpokladá tiež. Ak ju nedokáže riešiť sám. charitu. Spravodlivosť má svoje stanovené myšlienky humanizmu. že uvedené subjekty sociálnej politiky nedokážu riešiť sociálnu udalosť. je povinný starať sa o vytváranie podmienok. zamestnávatelia. Je zle. aby občania mali reálnu možnosť podieľať sa na tom. že človek svojou existenciou v určitej miere závisí od spolužitia. Napĺňanie tohto princípu vyjadruje postupne proces prechodu od Človeka ako objektu sociálnej politiky k Človeku ako subjektu. nastupuje štát.je založený na vzájomnej podpore a harmonickej spolupráci medzi ľuďmi. Ide o fakt. ktoré vedú k ich prijímaniu a realizácii. Samotný jednotlivec má mať podmienky na to. že všetky spoločenské útvary jednotlivcovi nielen umožnia. ktorých život je ovplyvňovaný určitými opatreniami a rozhodnutiami. volá na pomoc iné spoločenstvá: priateľov. pomáha štát. V prípade. choroba. aby prevzal zodpovednosť sám za seba. Obyčajne sa spravodlivosť stavia proti nespravodlivosti. nezamestnaným. ktoré sú založené na filantropii. zamestnaných s nezamestnanými. Princíp subsidiarity znamená. že občania. na ktorý pozeráme z viacerých hľadísk. subjektívnych hodnotení a chápaní sociálnych rozdielov a nerovnosti.

Preventívna (profylaktická) funkcia sociálnej politiky vedie k prijímaniu takých opatrení. Sociálna politika sa realizáciou ochrany snaží odstrániť či zmierniť dôsledky nepriaznivej sociálnej situácie. Stimulačná funkcia podporuje. ktoré sa nepriamo premietajú do celkového prospechu spoločnosti. aby rodine umožnila pomáhať svojim členom aby sa rodina nestala. Rozdeľovacia (prerozdeľovacia) funkcia je jednou z najzložitejších a najvýznamnejších funkcií. aby jednotlivec bol schopný pomáhať sám sebe. úmrtie či pokles príjmov vo viacdetných rodinách. keď sa jednotlivec či rodina dostali do nevýhodnej situácie vo vzťahu k ostatným. zariadení opatrovateľských služieb.). nezamestnanosť. Úzko súvisí s realizáciou princípu spravodlivosti. staroba. V rámci tejto funkcie nejde len o rozdeľovanie dôchodkov. choroba.obec nastupuje. ovplyvňuje i ekonomickú oblasť. pomáha včasnou intervenciou. aby z nej nevznikla sociálna udalosť (pomáha sám sebe).. 5. aby sa nestal objektom SP 2. prostredie a nástroje. pre nezamestnaných. Homogenizačná funkcia (rovnorodosť) sociálnej politiky je úzko spätá s rozdeľovacou a prerozdeľovacou funkciou a má za cieľ smerovať k určitému príjmovému vyrovnaniu. kedy spoločnosť poskytuje rovnaké šance vzdelávať sa pracovať. stimuluje k žiaducemu sociálnemu konaniu či správaniu jednotlivca. Je to historicky najstaršia funkcia sociálnej politiky. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach sociálnych subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov. Predpokladá rozsiahlu osvetovú činnosť.SUBJEKTY A OBJEKTY SOCIÁLNEJ POLITIKY Subjekty sociálnej politiky Subjektmi sú tí. jeho produktivitu. Funkcie sociálnej politiky: Ochranná funkcia sociálnej politiky rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. ktorú štát uzná za žiaducu. konaniu. ale i životných situácií. možností. Tým.. je to každý systém. narodenie detí). ktoré sú základom odôvodnených a prirodzených rozdielov medzi ľuďmi.rodina jej úlohou je pokrývať všetky potreby každého svojho člena a tým predchádzať vzniku soc. ako sú nezamestnanosť. starať sa o svoje zdravie atď. ktoré svojimi efektmi ovplyvňujú výkonnosť pracovného potenciálu. obec tieto aktivity financuje z dotovaných peňazí od štátu (grant) alebo obec vyberá vlastné miestne dane – zriadenie domova dôchodcov. ktorá vytvára a zároveň realizuje sociálnu politiku 1. rodiny.predpoklady na priamy prístup jednotlivcov či skupín k politickým rozhodnutiam a vytvára predpoklady na uplatnenie plnej demokracie. Zahŕňa tie opatrenia sociálnej politiky. a to podľa individuálnych schopností a predpokladov. ktorí realizujú a vytvárajú sociálnu politiku. (ani jej jednotliví členovia) objektom SP 3. resp. psychologické a právne poradenstvo a p. Prerozdeľovaním by sa malo zmierniť východiskové nerovnaké postavenie občanov v miere. šancí. ktoré vzniknú pri nepriaznivých sociálnych situáciách (choroba. Ide najmä o opatrenia politiky zamestnanosti. staroba. ak zlyhá rodina.. ale proces. Jej snahou je predchádzať určitým škodám. zdravotnej politiky. rozvinutie poradenstva (pre voľbu povolania. ako aj opatrenia. . Žiaduce konanie jednotlivcov sa zákonite musí prejaviť v produktivite práce. toxikomanov. každý jednotlivec alebo organizácia. Homogenizácia neznamená novelizáciu podmienok života. ktoré odstraňujú príčiny nepriaznivých sociálnych situácií. o rozmer kúpnej sily sprostredkovaný v nemalej miere vývojom sociálnych príjmov a i.jednotlivec (občan) keď aktívne pristupuje k riešeniu svojej životnej situácie takým spôsobom. úlohou SP je vytvárať podmienky na to. príjmov. udalostí úlohou SP je vytvárať a poskytovať také podmienky. ktorá primárne vyplýva z humanitných snáh spoločnosti a sekundárne z potreby ochrany človeka ako pracovnej sily. že sociálna politika stimuluje k chcenému vývoju.

pripravujú a realizujú sociálnu politiku v rámci svojej pôsobnosti. ak zlyhali všetky ostatné subjekty a nástroje SP a to minimálne v miere. Konflikty vznikajú tak medzi subjektmi./občianske združenia. alkoholizmus komunita (znaky soc. orientujú sa predovšetkým na problémy týkajúce sa vyplácania miezd. vzdelania. ako aj v rámci voľby prostriedkov a nakoniec cieľov. jej jedinečnosť. o blahobyt ľudí. Vždy ide o sústavu cieľov. Štát určuje obsah. záujem. Objekty sociálnej politiky sú podľa charakteru a potrebnosti jednotlivých sociálnych opatrení rôzne štruktúrované. Sociálna politika sa usiluje o starostlivosť. ktorá prerástla do sociálnej udalosti (nezamestnanosť. regulovanie sociálnej klímy. V najvšeobecnejšom chápaní členíme subjekty na štátne a neštátne. Môžu byť podľa ekonomickej aktivity. bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci BOZP) a takto predchádzajú vzniku sociálnej udalosti 7. Jednoznačne sa orientuje na ľudskú bytosť. Na nižších stupňoch či úrovniach riadenia. aby sám zvládol životnú situáciu. ciele.vykonávajú sociálnu prácu tam. 6. nadnárodných subjektoch. Subjekty koncipujú. alkohol. nadácie. skupiny) – spoločné územie – objektom sa stáva. ktorú zaručuje ústava (ústava=zmluva medzi občanom a štátom) štát je najsilnejším formalizovaným subjektom SP – vytvára právny rámec pre práva zaručované ústavou.vykonáva sociálnu politiku prostredníctvom štátnych orgánov /ÚPSVaR/ a verejnoprávnych inštitúcií /soc. chcené stavy sociálnej sféry v budúcnosti. neinvestičné fondy. chudoba) rodina – ak prežíva spoločnú sociálnu udalosť napr. potreby. Objekty sociálnej politiky Pod objektmi sociálnej politiky rozumieme všetkých obyvateľov štátu.org.odbory ich objektom sú ich vlastní členovia. pracujú na harmonizácií a zosúladení úsilia jednotlivých členských krajín–OSN. schopnosť.4. V súvislosti s integračnými procesmi hovoríme o tzv. ku ktorým sociálne opatrenia subjektov smerujú. inštitúcie tretieho sektora . formulácie a napĺňania cieľov je značne konfliktný. Jeho cieľom je vytváranie podmienok pre sociálny zmier. Celý proces tvorby. Ciele sociálnej politiky charakterizujeme ako žiaduce. kde nezasahuje štát 5. EU 8. charity. ale tiež čiastkových sociálnych politík. pracovno-právnych vzťahov a pod. ku ktorým smeruje sociálna politika a ktorí z nej majú prospech.medzinárodné organizácie sú zamerané na organizovanie medzinárodnej pomoci.zamestnávatelia vytvárajú a realizujú SP v podniku (podniková politika. rozvoj človeka /indivídua/. netrhové subjekty. úlohy i chápanie sociálnej politiky v rôznych etapách rozvoja spoločnosti. Môže to byť: jednotlivec – nositeľ sociálnej udalosti – nemá dostatok síl a zdrojov na. ale i určité skupiny obyvateľov a jednotlivcov. Medz. tzv. Rada Európy. Možné členenie je i na štátne. ponecháva si svoju rozhodujúcu a integrujúcu úlohu.mimovládne organizácie. starostlivosť o zamestnancov. Štát je najsilnejším sociálnym subjektom. ktorými sa napĺňa všeobecný cieľ.práce. rehole. a vytváranie stabilného sociálneho prostredia. jeho tvorivé sily a dispozície. štát musí intervenovať. dobrovoľníctvo/ . spôsob jeho života.štát . Tento cieľ sa dosahuje uplatňovaním všeobecných princípov sociálnej politiky. poisťovňa/. trhové. pohlavia či veku.neštátne subjekty . Objektom sociálnej politiky sú adresáti. ale aj v jednotlivých územných celkoch pôsobí veľa ďalších subjektov. podľa príjmu. keď prežíva spoločnú sociálnu udalosť spoločnosť .

Najužšie poňatie súbor opatrení v oblasti dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. inštitútov. ekonomického a historického vývoja každej krajiny ∙ je neoddeliteľnou súčasťou kompletnej politiky štátu.je súhrn štátnych opatrení. predpisov. ktoré sprevádzajú fungovanie trhového mechanizmu. cirkevných organizácií. . . pracovné. hospodárskych možnosti krajiny.štúdiom jednotlivých soc. najmä hospodárstva ∙ je ovplyvnená mentalitou a tradíciami národa ∙ je spojená so sociálnym postavením ľudí v spoločnosti Predpokladom úspešnej realizácie sociálnej politiky je existencia rôznych vzájomne spätých systémov. zabezpečenia a pomoc jednotlivcom. ktorá zabezpečuje ciele a zámery soc. ktorá zabraňuje vzniku príčin sociálnej nerovnováhy. práce pre význam. Aplikuje vedecké poznatky do praktickej činnosti. ale aj ako súčasť teórie soc. dobročinných spolkov. skupín. udalosti prekonať vlastnými silami. aby spoločenský celok bol usporiadaný čo najideálnejšie. Sociálna politika je: súbor aktivít. vytvára priestor podieľania sa na vyváženom vývoji jednotlivca. Zaoberá sa optimálnym fungovaním sociálnych inštitúcií zameraných na starostlivosť. odborových orgánov. ktoré cieľavedome smerujú k rozvoju človeka. Sociálna práca je: .6. predstavujú spravidla služby realizované v rámci rozdeľovania miezd a majetku.vzťahu štátu a jednotlivca. ktorou sa ovplyvňuje sociálna realita danej spoločnosti.). reprodukčné. Užšie poňatia ako súčasť hospodárskej politiky s cieľom eliminácie ekonomických dopadov. VZŤAH SOCIÁLNEJ PRÁCE A SOCIÁLNEJ POLITIKY. MIESTO SOCIÁLNEJ PRÁCE V ŽIVOTE OBČANA Sociálna politika . nezamestnanosť. politika prejavuje v koncepčnej starostlivosti o ľudí. .povinnosťami štátu v oblasti soc. systém opatrení predovšetkým v oblasti zamestnanosti. Sociálna politika je: cieľavedomá činnosť štátu. Sociálnu politiku môžeme chápať ako oblasť zaoberajúcu sa: . inštitúcií. verejnoprávnych inštitúcií. osobitné nároky na opateru. prostredníctvom ktorých sú ciele sociálnej politiky naplňované. noriem. choroba. ktorý špeciálnymi metódami zabezpečuje sociálnu starostlivosť o človeka na profesionálnom základe. Osoby alebo skupiny obyvateľstva sú vymedzené špecifickými sociálno-politickými kritériami – úraz. V Ottovom náučnom slovníku je sociálna politika vymedzená ako „politická snaha. Sociálna politika ∙ je odrazom politického. a všestranného rozvoja osobnosti človeka Širšie poňatie ako konkrétna činnosť štátu. k zabezpečeniu sociálnej suverenity či bezpečia v rámci daných politických. organizácií. politika rozumieme všetky služby a opatrenia. sociálnej pomoci a pomoci rodinám s deťmi. staroba. systémov. ktorí nedokážu vzniknuté soc. Pod pojmom soc. mzdového vývoja a sociálneho zabezpečenia. komunít a spoločenstva. zabezpečenia svojich členov. opatrení. ktoré sú vytvorené na zvládnutie životných situácií zo strany štátu (sociálneho štátu). ktorý soc. politika daného štátu má na realizáciu praktického výkonu v sociálnej práci. zamestnávateľov.) Výrazne sa soc. ekologické a pod. Podstatnou stránkou života občanov sú ich komplexné sociálne podmienky (životné. záujmových občianskych združení. inštitúcií. opatrení.je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu. skupinám alebo komunitám. spôsobu jeho života k zlepšovaniu životných podmienok obyvateľov. atď. podsystémov.odbor. . ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možností. subjektov.

Ich spôsob myslenia je však iný. politiky. Sociálna práca nemôže byť zameraná len na riešenie čiastkových prejavov spoločenských škôd. voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia. Sociálna politika a sociálna práca sú navzájom prepojené. ∙ odhaľovať sociálne problémy. Cieľmi sociálnej práce z hľadiska spoločnosti sú: ∙ byť v súlade s cieľmi a funkciami sociálnej politiky. ZÁKLADNÉ TYPY SOCIÁLNEJ POLITIKY Typy sociálnej politiky stoja na tom. zníženie osobných príplatkov. pričom sociálna politika vytvára akýsi rámec. Ak je sociálna politika na dobrej úrovni a v spoločnosti nie sú veľké sociálne rozdiely. To. rovnováhy je znovu realizovaná prevažne privátnou oblasťou rodiny a menej verejnými výchovnými organizáciami. že soc. ktorá špeciálnymi pracovnými metódami zaisťuje starostlivosť o človeka na profesionálnom základe . ∙ zabraňovať spoločenským konfliktom. politikom ide o to. prácou môžeme porovnať aj na ich realizačnej úrovni. Ťažisko aktivít spoločnosti je potrebné prenášať do prevencie. práce. Ich myslenie je taktické. s ktorým bude verejnosť súhlasiť. akú úlohu a v akom rozsahu má zohrávať štát a ostatné subjekty sociálnej politiky.. ∙ tvoriť neoddeliteľnú súčasť komplexnej sociálnej starostlivosti v zhode s platnou legislatívou. situáciu. politikou a soc. Zákon 195/1998 o sociálnej pomoci definoval sociálnu prácu ako získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a no potrebe poskytovania sociálnej pomoci. ale musí byť neoddeliteľnou súčasťou ∙ sociálnej politiky. je takáto spoločnosť vyspelá a klesá potreba sociálnej 7. vidíme najmä v oblasti ekonomických dotácií do oblasti soc. v ktorom sa pohybuje a uskutočňuje sociálna práca. Hovorí sa. že podľa sociálnej politiky sa dá určiť vyspelosť štátu. obhájiť.je vedecký fundovaná odborná disciplína. práca je časťou soc. že zámer je spojený s prijateľnými programami. začleniť sociálne projekty. ∙ sprístupňovať pramene pomoci Sociálna práca je chápaná ako súčasť soc. politiky. ∙ celospoločenskej praxe a ∙ sociálnych zámerov. podporiť. Pri klesajúcom hospodárskom raste a s ním spojenej štátnej kríze verejného rozpočtu sú najčastejšie obmedzované sociálne a vzdelávacie investície: zastavenie prijímania odborného personálu. soc. ∙ realizovať základné ľudské práva v spoločnosti. s realizovateľnými pravidlami. Ak soc. práca sa realizuje na problémovej úrovni. do podstatných otázok sa púšťajú len ak sú nevyhnutné pre informovanosť. Musia vedieť. s trendom. Má to aj kvalitatívne dôsledky: regulácia soc. likvidácia pracovných miest. v priamom kontakte s klientom. aká úloha patrí jednotlivým sociálnym subjektom.konkrétna práca sociálneho pracovníka a jednotlivých sociálnych inštitúcií na realizácii sociálnej politiky na jednotlivých úrovniach a rôznych oblastiach života ľudí a spoločnosti vo vzťahu ku klientom v rôznom časovom horizonte. politiku vnímame predovšetkým ako oblasť realizujúcu sa predovšetkým v problémoch na úrovni vlády. . pracovník myslí na postihnutého občana a jeho soc. zatváranie zariadení a tendencia k reprivatizácii. služieb a tendencie k reprivatizácii výchovných služieb idú spolu ruka v ruke. parlamentu a či jednotlivých rezortných ministerstvách. Vzťah medzi soc. Krátenie soc. Názory sa líšia na tom. ako založiť. Pokiaľ soc.

Austrália) -sociálno-demokratický (škandinávske štáty) -konzervatívny(Nemecko. Je kladený dôraz na zachovanie statusových rozdielov a redistributívne pôsobenie je preto zanedbateľné. nízka úroveň univerzalistického prerozdeľovania a skromné sociálne poistenie. je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na UPSVaR.rozsiahlou podporou inštitúcií (rodina) . Konzervatívny typ charakteristický: . Nemecko. Charakterizuje ju nedostatok zdrojov a síl na jej riešenie. Sociálno – demokratický typ charakteristický: . Kanada. potom zamestnávateľ a nakoniec štát . Sociálne udalosti delíme : -Predvídateľné (staroba)– -Nepredvídateľné (choroba. úraz. Je zameraný na klientov s nízkymi príjmami ( v USA. ŠPECIFIKÁ DANÝCH SOCIÁLNYCH UDALOSTÍ Sociálna udalosť je každá životná situácia. pričom dochádza k presúvaniu zodpovednosti zo štátu na jedinca Prevažuje sociálna pomoc testujúca majetkové pomery. ktorý môže a chce pracovať. Británia. Je verejnoprávne uznaná a je s ňou spojené sociálne opatrenie – nárok na niektorú z dávok sociálneho zabezpečenia v prospech postihnutého.v tomto systéme ťarchu nákladov nesie predovšetkým občan (zamestnanec).3 základne typy: -liberálny (V. ide o sociálny štát poskytujúci rovnosť minimálnych potrieb. Nórsko. Na jej preklenutie je potrebná sociálna pomoc. strata zamestnania) Napr.štát garantuje len spoločnosťou uznané minimálne životné štandardy . Zlučuje sociálne zabezpečenie a prácu. . Austrália. až potom zamestnávateľ a nakoniec zamestnanec Vychádza zo zásad univerzalizmu sociálnych práv.) 2. ktoré rozširuje i na nové stredné triedy.funguje na princípe subsidiarity ( štát pomáha. Kanada. USA. ale predvídateľná sociálna udalosť.Británia. ktorú človek nedokáže zvládnuť vlastnými silami. 8. Sociálny štát sa zaväzuje k plnej zamestnanosti a sám je plne závislý na jej dosiahnutí ( Švédsko. Táto inštitúcia organizuje rekvalifikačné kurzy. Sociálne udalosti: Nezamestnanosť – nezamestnaný človek. aj to len v nevyhnutnej miere ( každý si má pomôcť sám – a to poistením v povinnom systéme poistenia a dobrovoľným poistením) .náklady znáša predovšetkým štát. Dánsko aj Fínsko) 3. často prevláda silný vplyv cirkvi (Rakúsko. až keď zlyhá všetko ostatné) . V.vychádza z priority uspokojovať potreby na základe pracovného výkonu a zásluhy . staroba je neodvrátiteľná. Liberálny typ charakteristický: .Rakúsko) 1.vytvorený priestor pre pôsobenie neštátnych subjektov Štát je pripravený nahradiť trh ako zdroj sociálneho zabezpečenia.miera redistribúcie je menšia . Francúzsko a Taliansko) SOCIÁLNA UDALOSŤ A SOCIÁLNY KONFLIKT.minimálny zásah štátu.plošným systémom sociálnej pomoci a podpory – a to ešte pred vznikom SU (sociálnej udalosti) zo životnej situácie .sociálna politika je chápaná ako garant minimálneho štandardu pre všetkých občanov.

. spoločnosti) 4.politiky (spravodlivosti . ktorý sa rozpadol do čiastkových zákonov. Transformácia sa konala na princípoch: trhovej ekonomiky a plurality (rozmanitosť) občianskej spoločnosti.z.sociálny rozvoj.a svetových dimenziách (medzinárodné adopcie. o sociálnom zabezpečení nasledoval zákon 195/1998 o sociálnej pomoci. integrácia do spoločnosti zdravých ľudí. 448/2008 o sociálnych službách. ktorá súvisí s dĺžkou veku človeka.zmien a udržiavanie a rozvoj ľudských zdrojov 3.Demokratizácia soc.ochrane a soc..stav.. sirotský dôchodok Materstvo a rodičovstvo – sociálna politiky rieši rodinu cez nástroje rodinnej politiky. soc.služieb. Sociálna politika pomáha : vytvára podmienky pre zamestnávanie invalidov v chránených dielňach. spolu s touto udalosťou súvisia aj dávky na zabezpečenie primeranej životnej úrovne pozostalým – vdovský.zmier. 305/2005 o soc. 100/1988 Z. Sociálna poisťovňa vypláca dávky – podpora v nezamestnanosti. vdovecký. Chudoba..presadzovanie základných princípov soc. živote. Invalidita – je to trvalé alebo dočasné telesné či duševné poškodenie. vyplýva to zo zdravotného poistenia. 461/2003 o soc. ktoré sa udialo zákonom. subjektívna Dôsledok chudoby: Stav sociálnej núdze sa rieši sociálnymi službami Stav hmotnej núdze sa rieši peňažnými alebo vecnými dávkami. (tripartita) 4. napr.soc.sociálna únosnosť politických a hosp.Štátne záruky soc.sféry(viac poskytovateľov) 3. starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb Smrť – sociálna politika reaguje na túto sociálnu udalosť vyplácaním jednorázovej dávky na pohrebné. prídavky na dieťa. príspevok pri narodení dieťaťa.) . sem patria dávky : rodičovský príspevok. objektívna chudoba. peňažný príspevok na kompenzáciu ZŤP a na osobnú asistenciu.) 2. prepravná služba.vzťahy a mechanizmus sociálne spravodlivej spoločnosti. solidarite a štátnej záruke. materský príspevok. relatívna chudoba.sféry.odštátnenie soc. Choroba – pri chorobe alebo ošetrovaní člena rodiny vypláca sociálna poisťovňa.sféry ( do akej miery. soc. príspevok na úpravu bytu. kedy nedostatok finančných prostriedkov neumožňuje zabezpečiť základné potreby na primeranej úrovni.?) Sociálna transformácia je založená na: osobnej participácií. jeho aktivitou. ktorý ponúkol neštátnycm subjektom realizáciu soc. spoločné stravovanie.poistení a pod.. Princípy tranf.Privatizácia soc.absolútna chudoba.stabilita a soc. Úlohy transformácie: 1. na kúpu motorového vozidla Staroba – je to sociálna udalosť.sféry: 1. Cieľom transformácie bolo: utvoriť nové soc. SOS.služieb 2. Je prirodzeným obdobím ľudského života.sféry (Domovy dôchodcov..podiel SR na integrácii soc.kuratele.. domovy soc. poskytuje odborné poradensto. Delenie chudoby . TRANSFORMÁCIA SOCIÁLNEJ SFÉRY PO ROKU 1989 V minulosti platil zákon č. príjmom. v ktorom sa pozvoľna obmedzujú funkcie ľudského organizmu. Sieť sociálnych služieb : opatrovateľská služba. alebo strata určitej funkcie organizmu a v dôsledku toho i znížená pracovná schopnosť a spoločenské uplatnenie.sféry na Európ. 9.Pluralizácia soc. ktorá funguje na princípoch trhovej ekonomiky.prípravu a vzdelávanie na trh práce. sociálne poradenstvo 5. sociálnymi kontaktmi.sféry (participácia občanov na svojom systéme.

maximalizovať individuálne vzdelávanie – sebavzdelávanie 2.sféry nebola ukončená ! Priority tranf.zvyšuje sa produktivita.práce 6. o cieľoch.sféry“. jej morálno-hodnotovú orientáciu a celkový poznatkový a vedomostný fond. Cieľ .trh práce a politika zamestnanosti 3.aplikácia medzin. (čo garantuje štát. ktorá má tri previazané oblasti: 1.súhrn kokrétnych činností a opatrení. povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s vekom zamestnancov by mali byť zakotvené v Zákon. Vzdelávacia politika .sféry: 1. ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu.pomoci+vyhlaška o soc. príspevok pri narodení dieťaťa 2.zákon o životnom minime 4. . podporuje účasť občanov na politickom a spoločenskom živote. ovplyvňuje zlepšovanie pozícii na trhu práce. Zamestnávateľ 10.zákon o službách zamestnaností 7.zákon o pomoci v hmotnej núdzi 3.poistenia – (vdovský. Charakterizujte vzdelávaciu politiku v SR. poberatelia kompenzačných príspevkov.poistení 8. zvyšuje sa úroveň ľudského kapitálu.Štát – rodič. poberatelia prídavku na dieťa. Ciele štátu .paktov. vypláca štát) Dávky môže poskytovať: 1.motivácia občana 2.odkazánosti 2. Nová soc.1.Zákon o soc. kultúrne a soc. veľká dôchodková reforma Poradie podľa objemu vyplácania dôchodkov: dôchodcovia.soc. Madridská zmluva – chráni staršiu prac.silu.Sociálna poisťovňa – dávky soc.politika SR sa riadi „Transformáciou soc. inval.práce) 2. vzdelanie ovplyvňuje aj ľudské zdravie.systém dôchodkového zabezpečenia zo soc.poistenia Každá oblasť obsahuje: 1.príspevok.zákon o prídavku na detí 5. ktorými je SR viazaná ( napr.práce Synchronizovanie soc. vzdelanie znižuje chudobu a zvyšuje spoločenskú integráciu.pôsobenie SR v medzinárodnej org.zabezpečiť súčasný a budúci rozvoj poznávacej a duchovnej kapacity populácie. Transformácia soc.sociálna pomoc a rodinná politika 2.odmena pre občana Transformačné zákony (reformné): 1. prenesené kompetencie refunduje štát 4.Obec – prenos kompetencií zo štátu v oblasti poskytovania dávok.a pracovnej legislatívy s Európskou soc.dôchodcovia. Je to rozhodovanie o vzdelávacích inštitúciach. prídavky na dieťa.Transformácia soc. o obsahu vzdelania a o spôsobe riadenia a financovania v školstve. o prístupe k vzdelaniu. dokumentov a noriem. nemocenské) 3. optimalizovať primerané vzdelanie vo vzťahu k jednotlivcom a pre potreby zamestnanca Výhody .sféry napĺňa hospodárske.aktivita občana 3.chartou a ďalšími dokumentami Rady Európy.novela zákon.zákon o soc.pre spoločnosť .práva občanov-zabezpečuje to Ústava SR a ďalšie právne normy v súvislosti s procesom aktivít.

Cieľom zdravotnej politiky by mala byť v prvom rade prevencia. strojček na uši) . špeciálne školy (v osobitných vyučovacích podmienkach a metódach) .pre indivídum . Choroba .pred počatím (genetická anamnéza potenciálnych rodičov) 2.najvyšší stupeň 2. Zdravotná politika . tvorivá umelecká činnosť a/ univerzitné – Mgr.1.. návyk starostlivosti o zdravie. až potom následne riešenie zdravotných opatrení. Zmenili sa aj návyky spotrebiteľov na životný štýl. zdravá výživa.. Sebavzdelávanie. Vzdelávanie je prvkom sociálneho a ľudského rozvoja.nízka invalidita Práceneschopnosť – ak choroba znemožní človeku vykonávať pracovnú aktivitu. ktoré ustanoví zákon. tretí stupeň je doktorandské štúdium.čiastkovou politikou sociálnej politiky. terapiou.prevencia genetických ochorení – genetické poradenstvo . ľahšie sa naučí s nimi žiť a nepriapadá mu to ako handicap – napr. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok. ...financovanie vzdelávania a naplnenie rovnosti príležitosti .1.čiastočná – napr. ak dôjde k narušeniu rovnováhy biologického a psychického stavu. pri: . . Zdravie . V súčasnej dobe je kreditný systém. či časti organizmu a v dôsledku toho i znížená pracovná schopnosť alebo spoločenské uplatnenie. Je jedným z faktorov.zákone o preventívnych prehliadkach (zubári – ak neprídeš na preventívnu prehliadku. zvyšuje sa profesionálny a sociálny status.úplná invalidita 3. Súčasné a budúce problémy vzdelávacej politiky . čl. b/ neuniverzitné – Bc.bezmocnosť . po počatí (v prenatálnom období zastaviť tehotenstvo. rehabilitáciou. Dostáva sa do popredia celoživotné vzdelávanie. 11.úplná – napr. predchádzanie obezity a pod.prevencia v rodine – návyky hygienické. ktoré ovplyvňuje sociálnu štruktúru spoločnosti.sústava základných a stredných škôl – primárne (ZŠ) a sekundárne (SŠ) vzdelávanie.hovoríme o ne. pri hospitalizácii . pomaturitné štúdium.privatizácia vzdelávania Nová školská sústava pozostáva . o zdravie sa staráme prevenciou.trend. V rámci prevencie v zdravotnej politike môžeme hovoriť napr. po narodení (včasné zachytenie porúch – dieťa si zvykne na kompenzačné pomôcky. ovplyvňuje kvalitu života jednotlivca a jeho rodiny. Môže byť . ak je nejaká porucha) 3.predškolské zariadenia – predprimárne vzdelávanie (MŠ) .neprítomnosť nemoci.stredná invalidita 4. Zvýšenie počtu pracujúcich žien zmenilo tradičné miesto rodiny.stupne invalidity . Študuje sa na 3 stupňoch. Charakterizujte zdravotnú politiku v SR.je prechodné alebo trvalé telesné či duševné poškodenie alebo strata určitej funkcie. dostatok pohybu. nadstavbové štúdium. ďalší rok platíš náklady celé) . prináša príspevok k osobnému rozvoju. . Informačné technológie sa prejavili novými požiadavkami na nové zručnosti. pri ambulantnej liečbe .špeciálna – zdravotná spôsobilosť pre prácu s potravinami Štátna zdravotná politika je zahrnutá aj v Ústave SR..vysoké školy – vedecké a vzdelávacie ustanovizne.prejavuje sa to v mzde.spájanie otázky financovania a jej optimalizácie s kvalitou vzdelávacieho systému. 40 – Každý má právo na ochranu zdravia. Invalidita .

u nás 1-2%. výstavba). pomoci. liečba rakoviny. adopciou. že sa prečerpá mesačný limit pred koncom mesiaca a ostatní pacienti už v danom mesiaci nemôžu byť ošetrení.rodinu treba chápať ako komplex a pristupovať k nej ako k celku – napr. ale prichádzajú do konfliktných situácií a tieto konfliktné situácie negatívne vplývajú na formovanie dieťaťa (psychického a fyzického vývinu). individuálna spoluúčasť – vo svete 10% a viac. manželstva alebo adopcie.nesprávna prepojenosť medzi poisťovňami. Nemocenské poistenie – poskytujú sa nemocenské dávky . vernosti. ktorá sa vypláca zo zdravotnej poisťovne v prípade práceneschopnosti (choroba. poistenie – hlavný zdroj financovania – vo svete 6070% nákladov. Rozpad rodiny . že lekári predpisujú drahšie dovozové lieky. Náklady na obsluhu poistenca sú vysoké. keď sa rodičom stal napr. pracujúce v zdravie ohrozujúcom prostredí.. Rozvrat v rodine . SR . Manželstvo . úcty. lekármi a lekárskou komorou. Funkcie rodiny . vzájomnej láské.nemocenské dávky – . keď manželia žijú v spoločnej domácnosti.je to súbor nástrojov. preto poisťovne nie sú schopné zaplatiť všetkým ošetreným pacientom lekársky výkon. Poisťovňa určí každému lekárovi limit na ošetrenie pacientov.vyrovnávacia dávka .môže byť aj bez pokrvnej príbuznosti s dieťaťom. . Tak sa môže stať. ak sa rodina rozpadla rozvodom.2) Výchovná funkcia . – 2) Má prierezový charakter – nielen jeden rezort poskytuje pomoc. u nás 10% nákladov (z tohto zdroja sa platia predovšetkým nákladné a zriedkavé výkony. V praxi to vyzerá takto: Poisťovňa uzatvára vzťahy s lekármi a lekári s komorou. 12.súbor praktických opatrení.trvalý zväzok medzi mužom a ženou založený na dobrovoľnosti.4) Ekonomicko-zabezpečovacia funkcia . Rodina . zásah štátu je minimálny.nastáva.pre tehotné ženy.situácia.1) Demokratický princíp – rodina ako samostatne autonómna jednotka. Detský domov – súrodenci – nemožno ich rozdeliť.5) Ochranná funkcia Rodič . 2. Sociálny rodič .spoločensky schválená forma trvalého spolužitia osôb viazaných zväzkom krvi. Charakterizujte rodinnú politiku v SR. – materské dávky .príliš vysoká spotreba liekov. Rodinná politika .. zdravotníctvo. pričom veľkým problémom je. ktorý patrí do zdravotnej politiky a pomáha riešiť sociálnu udalosť Zdroje financovania zdravotnictva .Zdravotné poistenie .1) Biologicko-reprodukčná . keď rodina zlyhá.biologicky pokrvný príbuzný dieťaťa. u nás 90% nákladov. štátny rozpočet – vo svete 20-30% nákladov. úraz) – ošetrovné dávky – ak ošetruje člena rodiny. ktoré sú smerované ku rodine ako základnej sociálnej a spoločenskej jednotke. .… Základné princípy rodinnej politiky . ale aj iné rezorty sa spolupodieľajú (školstvo.) 3. –3) Rodina ako inštitúcia .ide o dávku vyplývajúcu zo zravotného poistenia.3) Emocionálna funkcia .1. transplantácia orgánov.

Pri narodení dieťaťa – príspevok pri narodení – jednorazová dávka . Základným cieľom bytovej politiky je vytváranie takých legislatívnych. realizuje programy komplexnej starostlivosti pre starších občanov. príprava na manželstvo a rodičovství . právo detí na rodičovskú starostlivosť. vdovecký.pohrebné – jednorazová dávka . Zmyslom je.Materstvo. jej podstatou je systém rozdeľovania a zabezpečovania bytov. Základné typy bytovej politiky: a) prídelový systém (rozdeľuje byty podľa určitých kritérií. chráni rodinu a deti pred rôznymi druhmi závislostí. podporuje stabilitu manželstva a kvalitu partnerských vzťahov. dávkou „Príspevok pri narodení dieťaťa. aby bývanie bolo pre obyvateľstvo dostupné a aby si každá domácnosť mohla zabezpečiť bývanie primerané výške vlastných príjmov. ktoré v rodine môžu nastať . zanedbávanie .Detstvo –prídavok na dieťa do skončenia prípravy na povolanie / najdlhšie do 25 rokov – denný študent . ak umrie člen rodiny alebo živiteľ . Sociálno-ekonomické zabezpečenie rodín .dlhodobé zlyhanie – zánik rodiny smrťou.vytváranie systému štátnej sociálnej podpory na štátom uznané životné udalosti . ktorí to najviac potrebujú) . vplyvy a vzory dospelých.štát zabezpečuje každému právo na ochranu zdravia a života na úrovni aktuálnych vedeckých poznatkov.1.iné príspevky: -ak sa v rodine narodia tri a viac detí.Náhradná starostlivosť – krátkodobé zlyhanie – ochorenie rodiča .alkoholizmus..žena pred pôrodom odchádza z práce.vzniká nárok na materský príspevok. zlyhanie rodičov. cirkev. ale pomáhajú aj inštitúcie – škola.vdovský. 2.Úlohy štátu voči rodinám . technických a ekonomických podmienok.“ -existencia dieťaťa a osobná celodenná starostlivosť o dieťa – „Rodičovský príspevok. Výchova detí a mládeže.je čiastkovou politikou sociálnej politiky. -úmrtie „Príspevok na pohreb. .Smrť – rodinou sociálnou udalosťou sa stáva vtedy . týranie. sirotský dôchodok 13. Úspešnosť realizácie bytovej politiky vyžaduje i jej správne inštitucionálne usporiadanie a legislatívne zabezpečenie.za výchovu detí sú zodpovední rodičia.narodenie dieťaťa – soc. alebo opakovanie v dvoch rokoch narodili opakovane dvojčatá.“ -pestúnska starostlivosť: jednorázový príspevok – na úhradu základnej výbavy . rešpektuje právo rodičov slobodne sa rozhodnúť o počte detí. tým. -existencia nezaopatreného dieťaťa v rodine –„Prídavok na dieťa.prostredie právnej istoty. masmédia… 4.“ (nemusí tu byť príbuzenský vzťah) 3. aby každý občan mal možnosť získať primeraný byt. Ochrana zdravia členov rodiny . Právna ochrana rodiny a jej členov .Rodičovstvo – rodičovský príspevok do troch rokov veku dieťaťa od narodenia / pozor až po materskom príspevku keď má nárok. Jednotlivé sociálne udalosti. právny zväzok. ktorý ju hmotne zabezpečuje.Charakterizujte bytovú politiku v SR Bytová politika .

príspevkom na bývanie osobám a rodinám s nižšími príjmami) b) nepriamou finančnou podporou (štátnym príspevkom k stavebnému sporeniu. v ktorom človek schopný práce a ochotný pracovať nemá platené zamestnanie. je neefektívne. adresná pomoc – Veľká Británia) 4) ponecháva starostlivosť o bývanie na občanovi (štát sa angažuje len minimálne. chudobné štvrte). Nezamestnanosť je stav. pretože dochádza ku koncentrácii najchudobnejších vrstiev obyvateľstva a vznikajú GHETTÁ (tzv. neziskové organizácie). Portugalsko) Vlastníctvo bytov: súkromné vlastníctvo. ktoré to nepotrebujú. ale aj sociálne. keď práceschopné osoby v produktívnom veku si nevedia nájsť vhodné zamestnanie na trhu práce. Typy nezamestnanosti: . obecné byty Zdroje financovania bytovej politiky: a) stavebné sporenie (sporenie formou pravidelných a mimoriadnych vkladov) b) hypotekárny úver (dlhodobý účelový úver určený na financovanie bytových potrieb) c) štátny fond rozvoja bývania (doplnkový nástroj hospodárskej politiky) Štát ovplyvňuje bytovú politiku nasledovne: a) priamou finančnou podporou bývania (mladým a slobodným občanom. ale vníma sociálnu diferenciáciu obyvateľstva – SNR.obce. znížením daňového zaťaženia vlastníkov) Nástroje bytovej politiky: a) príspevok na bývanie (významný nástroj–poskytuje sa občanom v hmotnej núdzi za splnenie určitých podmienok) b )priama podpora štátu (domácnostiam s nízkymi príjmami na úhradu výdavkov spojených s užívaním bytu/rod. trestná činnosť. pretože podporuje aj rodiny. Rakúsko) 3) liberálny (dôraz dáva na individuálnu aktivitu. Holandsko.domu) c) sociálne bývanie (sociálne byty.Grécko. a to len cez sociálnu záchrannú sieť.b) tržný (trhový) systém (byty sú tovarom a rozdeľujú sa na základe cien ponuky a dopytu. Skutočný hrubý domáci produkt nedosahuje svoju úroveň. družstevné byty. Má tiež nedostatky. To má vplyv nielen na ekonomické. dôležitým prvkom je tu cena domu. ktorí sú v hmotnej a sociálnej núdzi. psychologické a zdravotné problémy občanov (rozpad rodín. bonifikáciou úrokov hypotekárnych úverov. Podporuje rovnaký prístup všetkých občanov k bývaniu – škandinávske krajiny) 2) karporativistický (odvíja sa z pracovnej aktivity občanov. Štát sa zaujíma len o tých. Sociálne bývanie je spojené s finančne dostupnými štandardne vybavenými malometrážnymi bytmi. že ekonomika je málo výkonná. bytu pri kúpe do vlastníctva a cena nájomného) Modely bytovej politiky: 1) sociálno-demokratický (založený na využití občianskej solidarity poskytovaním sociálnych služieb. Vysoká miera nezamestnanosti je signálom. Francúzsko. Problematika nezamestnanosti v SR Nezamestnanosť je jedným zo závažných ekonomických problémov našej spoločnosti. v dôsledku toho sa znižuje dôchodok obyvateľstva a to vedie k zhoršeniu životnej úrovne. ktoré spravujú verejnoprávne subjekty . 14. Vyjadruje stav v ekonomike. nie sú schopní sami si vyriešiť situáciu. sociálnopatologické javy).

cudzinec. rozpad neefektívnych podnikov) c) cyklická /sezónna (závislá od hospodárskych procesov .občan mladší ako 25 rokov. Cieľom politiky zamestnanosti je najmä: a) zabezpečovať prácu pre všetkých. príležitosti vytváraním nových pracovných miest f) vytvárať podmienky na udržanie zamestnanosti a predchádzanie hromadnému prepúšťaniu Služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú: .napr. Nástroje politiky zamestnanosti a trhu práce  Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej a sociálnej politiky štátu. ktorému bol udelený azyl 15. ktorý môže pracovať. Záujemca o zamestnanie je občan. ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania na základe uzatvorenej písomnej dohody v rámci partnerstva alebo za úhradu . ktorí môžu a chcú pracovať a hľadajú zamestnanie b) umožňovať slobodnú voľbu zamestnania c) vytvárať a udržiavať rovnováhu medzi ponukou a dopytom po práci d) znižovať nezamestnanosť e) vytvárať podmienky na vznik pracov. skrátený pracovný čas aj na úkor svojej kvalifikácie) f) dlhotrvajúca (pre zdravotný stav) g) čiastočná (nedostatočný odbyt výrobkov – nedostatok práce) Podľa dĺžky trvania je môžeme rozdeliť na: a) krátkodobá (0-6 mesiacov) b) strednodobá (6-12 mesiacov) c) dlhodobá (12 a viac mesiacov) Uchádzač o zamestnanie je občan. ani sa nikde neregistruje) e) neúplná (na znížený úväzok. Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie: . ktorý si hľadá iné zamestnanie a nie je uchádzač o zamestnanie.agentúra dočasného zamestnávania a podporovaného zamestnávania Nástroje politiky zamestnanosti: . resp. ktorý je rodič / náhradný rodič starajúci sa o tri a viac deti / osamelý občan. lesníctve) d) skrytá (nezamestnaný nehľadá prácu.právnická / fyzická osoba. stavebníctve.občan starší ako 50 rokov .občan.a) frikčná (ľudia.dlhodobo nezamestnaný občan (vedený v evidencii 12 mesiacov za predchádzajúcich 16 mesiacov) . ktorí sú medzi dvoma zamestnaniami.Ústredia a Úrady práce.vzniká v poľnohospodárstve. zmena zamestnania.občan so zníženou pracovnou schopnosťou (zdravotne postihnutý) . ktorý sa stará o dieťa . Zároveň je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. chce pracovať a hľadá zamestnanie. Zväčša krátkodobá nezamestnanosť) b) štrukturálna (technologická . sociálnych vecí a rodiny . skončil sústavnú prípravu (denné štúdium) na povolanie (absolvent školy. ktorý 2 roky nepracoval po skončení štúdia a je v evidencii na ÚP) .

odstraňuje spoločenské návyky Spoločensko – ekonomický vývoj spoločnosti delí chudobu na: absolútnu – stav. 5/2004 (vecne rieši problematiku zamestnanosti – hľadanie zamestnania. odev.zákon č. informačné a poradenské služby. v ktorom jedinec.súčasť politiky zamestnanosti. Úrady PSVaR (evidencia nezamestnaných. príspevky na samostatnú zárobkovú činnosť a ostatné príspevky. rodina alebo sociálna skupina uspokojujú svoje potreby na výrazne nižšej úrovni ako je priemerná úroveň v danej spoločnosti (štáte) V súčasnej Európe sa vyskytuje predovšetkým relatívna chudoba. 461/2003 o sociálnom poistení  Politika trhu práce . úpravou pracovnej doby. rodiny a služieb zamestnanosti (vymedzuje právomoci a pôsobnosti orgánov v oblasti soc. Jej hlavnou úloh je zabezpečovať právo občanov na prístup k zamestnaniu poskytovaním pomoci pri: a) hľadaní vhodného zamestnania b) vzdelávaní a príprave pre trh práce potrebnej na uplatnenie na trhu práce Trh práce je výrazne ovplyvňovaný pracovnoprávnymi a sociálnoprávnymi predpismi. dĺžkou školskej dochádzky. zmenu zamestnania. uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce) . Dlhodobé pretrvávanie na hranici prípadne pod hranicou chudoby predstavuje sociálno patologický jav.vecí a zamestnanosti – MPSVaR. ÚPSVaR) . ktorý sa môže negatívne prejaviť napríklad znižovaním v oblasti vzdelania.zákon č. bývania (chátranie bytového fondu a technického vybavenia). že určuje ciele a priority politiky trhu práce celoštátneho charakteru. 52/2010 o službách zamestnanosti. sociálna poisťovňa c) aktívne – evidencia uchádzačov o zamestnanie. že je ohrozená samotná existencia človeka (bývanie. v ktorom podľa názoru štátu nie sú uspokojované základné ľudské potreby na prijateľnej úrovni. Vychádza z pozorovania spotreby bohatých. Ústredie PSVa R (2 stupňový odvolávací orgán). zákon o službách zamestnanosti (pre nezamestnaných). neumožňuje uspokojiť základné potreby nevyhnutné pre život do takej miery. Meranie chudoby : objektívna – stav. je ich 46). b) pasívne – dávka v nezamestnanosti Politiku zamestnanosti riešia 2 základné právne normy. 453/2003 o orgánoch štátn. obsadzovanie voľných prac. CHUDOBA A JEJ ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY CHUDOBA . ktorým sa dopĺňa a mení zákon č. keď nedostatok prostr. Za tvorbu politiky trhu práce zodpovedá Ministerstvo PSVaR SR a realizuje ju tým. neštátne subjekty.a) legislatívne (zákony) – ústava SR (čl. že je chudobný lebo nemôže uspokojovať svoje potreby podľa vlastných predstáv. správy v oblasti sociálnych vecí. jedlo). je to systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. vzdelávanie. absolútna chudoba sa vyskytuje skôr v rozvojových krajinách (Afrika). o ktorom sa ten. stanovenou minimálnou mzdou. a to: . relatívnu chudobu – stav.miest.zákon č. subjektívna – stav. nie z priemernej spotreby. inšpektoráty práce. kde spôsobuje vysokú úmrtnosť hlad. ale i napr. zákon o sociálnom poistení. podmienkami pre poberanie dôchodkov. domnieva. napr. . kedy nedostatok finančných prostriedkov neumožňuje zabezpečiť základné životné potreby na primeranej úrovni. kto je v tejto situácii.stav. zákonník práce (pre zamestnaných) b) inštitucionálne – MPSVaR (metodický a koordinačný orgán).35 a nasledujúce – každý občan má právo pracovať). 16.

Nepriaznivú sociálnu situáciu pomáhajú riešiť sociálne služby. významným prínosom je soc. manželstvo a rodičovstvo SZ tvoria 3 piliere: 1. silových rezortov (policajti. Výšku upravuje vždy k 1. etnická príslušnosť (najmä rómska). Zmierňovanie následkov chudoby: sociálna pomoc. považujeme za ne: Nepriaznivú sociálnu situáciu – podľa Z 448/2008 je to ohrozenie FO sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy. Stav hmotnej núdze . občania so zdravotným postihnutím. ktoré najčastejšie zapríčiňujú chudobu: vzdelanie osoby. práca.stav. Poskytuje ochranu a pomoc ľuďom v prípade týchto štátom uznaných udalostí: nezamestnanosť. individuálna pomoc. výchova v rodine Opatrenia na predchádzanie vzniku a zmiernenie následkov chudoby: Prevencia realizovaná sociálnou politikou štátu prostredníctvom sociálneho zabezpečenia (soc. Životné minimum . keď príjem občana a spoločne s ním posudzovaných fyzických osôb nedosahuje životné minimum a občan a FO s ním posudzované si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením (najmä prácou). Do systému soc. (predtým podľa Z 195/1998 sociálna núdza) – stav. zákonom uložené príspevkové poistenie zamestnancov a SZČO. t. Pri poskytovaní SP sa uplatňuje systém zásluhovosti. ktoré nie sú nevyhnutné (kultúra.83 EUR. charita. Ekonomickým nástrojom prevencie chudoby sú stanovenie minimálnej mzdy (na rok 2012 – 327. s ktorými SZ spája nárok na niektorú z dávok alebo služieb SZ. chudoba.7. Výkon SP zabezpečuje Sociálna poisťovňa.spoločensky uznaná hranica príjmov. Sociálne poistenie 2. štátne sociálne dávky. vojaci). Sociálna pomoc Sociálne poistenie – je poistenie v prípade budúcej poistnej udalosti. vzdelávanie) Chudobou sú najviac ohrozené tieto sociálne skupiny: deti a mládež. ŽM rozlišujeme existenčné – pokrýva základné životné potreby na minimálnej úrovni. smrť. výška poistnej dávky bude adekvátna odvedenej časti prostriedkov do systému SP. demografické zloženie domácnosti (najmä počet detí).j. nezamestnaní. ktoré možno predvídať a proti ktorým je poistený. a sociálne minimum – znamená uspokojovanie aj iných potrieb. ktorých cieľom je kompenzovať nepriaznivé finančné a sociálne následky rôznych životných okolností a udalostí. poistenie–nemocenské. keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu. lokalita domácnosti. invalidita. zabezpečuje jednotlivca alebo rodinu pri výskyte udalosti.7. choroba a úraz.20 EUR)a životného minima. Slúži na otestovanie príjmov domácnosti a následne ako základ pri stanovení výšky dávok sociálnej pomoci. domácnosť. politiky vzdelávania a rodinnej politiky. dôchodkovom zabezpečení. 17. SYSTÉM SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA V SR A ZDROJE JEHO FINANCOVANIA Sociálne zabezpečenie – je súbor právnych. úrazové. ženy (matky samoživiteľky) . seniori. bezdomovci a imigranti. politiky zamestnanosti. SP je povinné. staroba. Ide o životné situácie. Pri poskytovaní dávok a služieb sa uplatňuje sociálny. (nie ŤZP). ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím vzhľadom na svoj vek. rómska etnická minorita. zabezpečenie poistencov tzv. Sociálna podpora 3.2011 je to 189. dôchodkové. Faktory. úprave dôchodkov ako jediného zdroja príjmov. pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. ŽM sa využíva aj pri stanovení minimálnej mzdy . sociálnu neprispôsobivosť alebo stratu zamestnania. neúplné rodiny s deťmi. Nepriamu formu SZ tvoria daňové bónusy a podpora zamestnanosti. ). MPSVaR. poistenia patrí aj soc. Je to prechodný stav.V súvislosti s chudobou môžeme hovoriť aj o jej dôsledkoch. zdravotný stav. zamestnanecký status osoby (postavenie na trhu práce). SP obsahuje: . zásluhový alebo kombinovaný princíp. finančných a organizačných nástrojov a opatrení. ľudia s nižším vzdelaním. od 1.

Sociálna podpora . v prípade smrti živiteľa..nemocenské p. poisťovňou. Nemocenské dávky = nemocenské. životných podmienok = príspevok na zdravotnú starostlivosť.soc. poradenstvo. . ochranný príspevok a jednorázová dávka v hmotnej núdzi.jednorázový a opakovaný príspevok pri zverení dieťaťa do náhr. Nárok na tieto dávky nie je podmienený platením príspevkov či príjmovými pomermi oprávnených osôb. príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa. Sú to zdroje na úhradu zdravot. spotrebné dane. Dávka slúži na zabezpečenie základných potrieb. príspevok na pohreb. . pohrebom. stravovanie. Patrí sem starobné a invalidné poistenie. starostlivosti a dávok vyplácaných Soc. pomoc v oblasti školstva (dotácie)=soc. Občan. osob. sú hlavným zdrojom financovania soc. nevyhnutné ošatenie a prístrešie) v stavoch hmotnej núdze a nepriaznivej soc. ošetrovateľská starostlivosť. podpora sa realizuje najmä ako: Dávky štátnej soc. Soc. aktivačný príspevok. vykonávanie zákl. za ekonomicky neaktívnych občanov ich platí štát z prostriedkov vybraných na daniach. pracovná terapia. ubytovanie. hygieny. ošetrovné.slúži na finančné zabezpečenie osôb v prípade choroby. pri strate alebo obmedzení pracovnej schopnosti. Náhradné výživné – s dávkou náhradné výživné Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa . náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia garančné p.je hmotné zabezpečenie občanov v starobe. dôchodkové p. ktorý je v hmotnej núdzi má nárok na pomoc zo strany štátu v peňažnej.z príjmov právnických a fyzických osôb) nepriame – DPH. zľavy v doprave pre žiakov/študentov ZDROJE FINANCOVANIA SOCIÁLNEHO ZABEZPEĆENIA Dane: priame . narodenie. Poskytuje sa dávka v nezamestnanosti. opakovaný a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi Sociálna pomoc – rieši predovšetkým zabezpečenie základných životných podmienok (1 teplé jedlo denne. rodičovský príspevok. invalidný. renta. pracovná rehabilitácia a rehabilitačné rekvalifikácia a rekvalifikačné. jednorázové vyrovnanie a odškodnenie.. materské a vyrovnávacia dávka.ide o dávky financované zo štátneho rozpočtu.dávky na zabezpeč.kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia . na bývanie. Úrazové dávky = úrazový príplatok.slúži na finančné zabezpečenie osôb v prípade poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného/ služobného úrazu. . tlmočenie . tehotenstva a materstva. poistenie v nezamestnanosti – pre prípad straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti. úrazové p. podpory – jednorázové / opakované = príspevok pri narodení dieťaťa. náhrada nákladov spojených s liečením. služieb = soc. Dávka garančného poistenia = na uspokojenie nárokov zamestnanca. – pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa. vecnej alebo kombinovanej forme: .poskytovania soc. vdovecký a sirotský dôchodok. ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu 2 rokov narodili opakovane dvojčatá. zákl. rodinnej starostlivosti a jednorázový príspevok pri zániku náhr. príspevok rodičom. situácii. vdovský. výživa a výchova dieťaťa. smrť rodinného príslušníka). príplatok k prídavku na dieťa (ak nemožno uplatniť daňový bónus). Odvody sa vzťahujú len na ekonomicky aktívne FO. úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. ak posledné 3 roky pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol občan poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky (730 dní). prídavok na dieťa. prostredníctvom ktorých sa štát podieľa na riešení niektorých životných udalostí (napr. nie na vyrovnanie pohľadávok. choroby z povolania. štipendia. zabezpečenia Odvody (príspevky): zamestnancov (časť uhrádza zamestnávateľ). SZČO a dobrovoľne poistených osôb. rodinnej starostlivosti. z ktorých sa vyplácajú dôchodkové dávky = starobný a predčasný starobný dôchodok. pranie a údržba šatstva.

v ktorých je výchova dieťaťa vážne narušená. návrhov na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv. sledovanie vývoja detí v náhradnej starostlivosti a pod. 305/2005 Z. utvorenom a usporiadanom na výkon opatrení Sociálnoprávna ochrana detí . podávanie návrhov súdu na nariadenie a zrušenie ústavnej starostlivosti. ktorých výsledkom je vydávanie rozhodnutí o uložení výchovných opatrení. zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického. ktorá ho negatívnym vplyvom ohrozuje. prokuratúrou. . právnická alebo FO. ak je účastníkom probácie alebo mediácie. ktorého jednorázové alebo krátkodobé správanie vyžaduje pre svoju závažnosť pomoc Plnoletú FO – po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby. plnoletú FO do 25 rokov veku a inú plnoletú FO s obvyklým pobytom na území SR.predchádzania vzniku krízových situácií v rodine . ak rodičia. ak sa u dieťaťa prejavujú poruchy správania. rodinu. návrhov na zrušenie výchovných opatrení uložených súdom. komunitu v prirodzenom /náhradnom rodinnom prostredí.ochrany dieťaťa. po zániku ústavnej starostlivosti. ktoré nemôže byť vychovávane vo vlastnej rodine Medzi najdôležitejšie činnosti SPO patrí: výchovná činnosť. hrajúce hazardné hry. v ktorej sa osoba nachádza Opatrenia SK zabezpečujú orgány SPOD a SK pre: Dieťa – maloletého a mladistvého páchateľa trestného činu. skupinu. Orgán SPOD a SK rozhodnutím o uložení výchovného opatrenia nemôže odňať dieťa z osobnej starostlivosti rodičov alebo inej osoby. dieťa zneužívajúce drogy.Ústredie a úrady práce soc. ktoré majú za následok záškoláctvo. z. v prostr. ktorého predmetom je zabezpečenie: .je súbor opatrení na zabezpečenie : . manželských a iných sociálnych vzťahov. ak zneužíva drogy alebo je závislá od drog. trestnú činnosť. s poruchami správania. ktorou je najmä výkon kolízneho opatrovníka a opatrovníka maloletých.pôsobí na zlepšenie rodinných. Organizovanie náhradnej starostlivosti pre maloleté deti. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. pre dieťa. nemôžu alebo nechcú starať alebo závažným spôsobom zanedbávajú či zneužívajú svoje povinnosti.výchovy a všeobecného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí . Výkon tejto činnosti chráni práva detí pred súdom. organizovanie náhradnej starostlivosti.zamedzenie nárastu sociálno-patologických javov Opatrenia SPOD a SK sa vykonávajú pre dieťa.18. ktoré je členom skupiny. u detí s poruchami správania. otvorenom prostr. Navrhovanie výchovných opatrení. dieťa. vecí a rodiny. Ďalšiu činnosť. orgánmi činnými v trestnom konaní a inými inštitúciami.ochrana práv a právom chránených záujmov detí . obce.náhradného prostredia dieťaťu.. o ktoré sa rodičia nevedia. ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného dohovoru (Dohovor o právach dieťaťa – 1989 OSN) . po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia pre drogových a iných závislostí. branie omamných látok. Výchovná činnosť . vzdelávanie a všestranný vývoj podľa schopnosti dieťaťa alebo. nevytvárajú podmienky na výchovu. navrhovanie výchovných opatrení a ďalšia činnosť. VÚC. SOCIÁLNOPRÁVNA OCHRANA DETÍ A SOCIÁLNA KURATELA – CHARAKTERISTIKA A ZÁKLADNÉ POJMY SPOD a SK upravuje zákon č. ktoré sa dopustilo priestupku. ak požiada o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie Opatrenia SPOD a SK vykonávajú: orgány SPOD a SK . iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa alebo iní občania ohrozujú či narušujú riadnu výchovu dieťaťa. fyzického alebo sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej FO a poskytovanie pomoci v závislosti od poruchy a situácie . akreditovaný subjekt. fyzického a sociálneho vývinu detí a plnoletých FO .predchádzanie porúch psychického. Sociálna kuratela –súbor opatrení na odstránenie. odkázané na pomoc spoločnosti a deti.

V dysfunkčnej rodine sa vyskytujú vážnejšie poruchy funkcií. alkoholizmus.práva sú zakotvené v zákone č. Nazývame ju aj dysfunkčná.najviac využívanými metódami sociálnej práce s rodinou je sociálne poradenstvo. Právne vzťahy a z nich vyplývajúce práva a povinnosti vznikajú. ktoré ohrozujú stabilitu rodiny a výchovu detí (rodina vyžaduje sústavnú pomoc zo strany odborníkov). že prestáva plniť svoje základné funkcie a vážne ohrozuje výchovu alebo zdravie detí (deti musia byť umiestnené v náhradnom výchovnom prostredí). že jeho ustanovenia je treba používať v duchu základných zásad: • Dobrovoľnosti a slobodného rozhodovania pri uzavretí manželstva • Rovnoprávnosti muža a ženy • Ochrany manželstva. vyživovaciu povinnosť. náhradnú starostlivosť. Inštitúcie štátnej správy zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní soc. určenie a zapretie otcovstva) Zákon o rodine stanovuje. Ak teda dochádza k zlyhávaniu čo i len jednej funkcie rodiny. deťmi a ostatnými príbuznými ako aj právne vzťahy súvisiace s výživným.. Patológia rodiny Problémy súčasnej rodiny Financie. Rodina plní mnohé funkcie. rozvod a zánik manželstva. Problémová rodina vykazuje poruchy niektorých funkcií. či už biologicko – reprodukčnej. hlavné vzory správania záväzné v danej spoločnosti. ekonomickej. nedostatok pracovných príležitosti.z.zapretím otcovstva. PRÁVNE POSTAVENIE RODINY A RIEŠENIA DYSFUNKCII V RODINE Základné zásady rodin. socializačná funkcia (odovzdáva jazyk. závislosti . ekonomická (materiálne podmienky –strava a bývanie). Za najdôležitejšie sa pokladajú tieto z nich: biologicko .prevencie v rodinách aj prostredníctvom zákona NR SR č. právnych vzťahov.( vymedzuje vznik manželstva. drogy. Sociálna práca s rodinou . medzi jej členmi sú príbuzenské vzťahy a ktorej základnou funkciou je primárna socializácia jej detských členov dospelými. medzi rodičmi. že by ohrozovali existenciu rodiny a výchovu detí (rodina je schopná tieto problémy riešiť vlastnými silami). uvádza ich do sveta mravných a kultúrnych hodnôt). s určením . intervencia a mediácia . výkon trestu odňatia slobody. Hlavným dôvodom je. Dôležitým prvkom je zachovanie dôvernosti informácií a dôstojnosti klienta. s ktorými objektívne právo spája vznik. rodiny a matky dieťaťa • Vzájomnej pomoci členov rodiny podľa schopností a možností • Monogamie • Rovnosti civilného sobáša a cirkevného sobáša Rodina sa najčastejšie vymedzuje ako dvoj alebo viacgeneračná sociálna skupina. ochranná funkcia (pocit bezpečia a stability). 36/2005 Z. výchovná funkcia (hlavný článok vo výchove a vzdelávaní. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej .patologické hráčstvo. tieto však nie sú natoľko závažné. že práve rodina vytvára predispozície pre ďalšie správanie jednotlivca. emocionálna (citové zázemie). potom nastáva stav. vyjednávanie. patologická alebo problémová rodina. zmenu alebo zánik práv a povinností.z. s osvojením.19. násilie v rodine. Rodina ako primárna sociálna skupina má preto prednostné právo aby jej sociálna práca venovala zvýšenú pozornosť. nedostatok času na výchovu v dôsledku pracovného vyťaženia. bytová situácia – viac generácii v jednom byte.reprodukčná. zvyklosti a obyčaje. že za právne skutočnosti sa považujú len také skutočnosti. Hlavnou stratégiou je motivovanie rodiny k zmene životného štýlu. 305/2005 Z.zastupovanie. nevera. ktorý vedie ku vzniku klinickej rodiny. socializačnej alebo výchovnej. menia sa a zanikajú na základe právnych skutočností predvídaných právnymi normami. V nefunkčnej rodine sú poruchy také závažné.. vytvára osobnosť). o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon o upravuje právne vzťahy vznikajúce medzi manželmi. vzťahy medzi manželmi. Teda pre oblasť rodinného práva platí všeobecná zásada. vzťahy medzi členmi rodiny.

tréningoch a aktivitách zameraných na podporu plnenia rodič. dieťaťa. Štát rodine na prekonanie nežiadúceho poklesu jej životnej úrovne poskytuje štátnu soc.práv a povinnosti. zabránenie jeho opakovaniu v rodine Sanácia rodiny – alebo obnovenie rodinného prostredia . na predchádzanie prehlbovania a opakovania porúch psychického vývinu.)je štátna jednorazová sociálna dávka. Už zo samotného predmetu úpravy je možné vyvodiť výrazný preventívny rozmer zákona s ťažiskom na predchádzanie krízovým situáciám aj v rodine.osôb a na zamedzenie rastu sociálno-patologických javov. Tvorí sústavu priamych finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. ktorého obsah (najmä konkrétne cielené programy) sa stále hľadá a formuje. na utváranie a upevňovanie vzťahov medzi manželmi. PRESUN KOMPETENCIÍ ŚTÁTU NA VYŠŠIE ÚZEMNÉ CELKY A NA OBCE Systém štátnej sociálnej podpory (dávky) a sociálnej pomoci sú jedným z prostriedkov realizácie práva občanov a rodiny na sociálne zabezpečenie. ale len podmienená vznikom určitých životných udalostí (napr. RIEŠENIE NEPRIAZNIVEJ ŽIVOT. resp.príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti (z. ktorá prevzala deti do starostlivosti .podpora (dávka) pozostáva z jedorázových a opakovaných príspevkov.235/1998 Z. c) sprostredkovanie kultúrnych. zastavenie ďalšieho negat. rozvoj schopností riešiť problémové situácie a adaptovať sa nové situácie. jednor. ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí.600/2003).z. príplatok k prídavku( „“).vývoja. ktorou štát prispieva raz za rok rodičom alebo osobe. nie plne rozvinutý – zameranie na rizikových (ohrozených) jedincov rodiny (patol.z. pri ktorom odborníci hľadajú spolu s rodinami nové cesty a riešenia v procese obnovy rodinných vzťahov a väzieb. plnenia funkcii v rodiny. opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti (627/2005Z. narodenie.je vlastne terciárna prevencia. ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí. opakovaný príspevok náhradnému rodičovi („“).situácia v rodine tak zložitá situácia ako je rozpad manželstva). príplatok k príspevku pri narodení 1. úmrtie). b) organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch a aktivitách zameraných na predchádzanie sociálno-patolog.prostriedky ako: príspevok pri narodení dieťaťa (z. Výška príjmov nie je účelovo viazaná.) 20.SITUÁCIE. ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca.opakovaný príspevok na starostlivosť o dieťa do 3 alebo 6 rokov s dlhodobo nepriaznivým zdrav..z.podporu. Terciárna prevencia: problém plne rozvinutý – zameranie na nápravu.). rodičovský príspevok(280/2002Z.príspevok rodičom.kuratele.prostriedky: príplatok na dieťa(z.. príspevok rodičom. výchovné opatrenia: napomenutie. medzi rodičmi a deťmi.z. záujmových a iných aktivít zameraných na podporu vhodného využívania voľného času detí Sekundárna prevencia: problém existuje. Jednorázové: 1.. javom.stavom (561/2008Z. príspevok na pohreb. fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzic. Sanácia rodiny je proces. Štátna soc.) sa vypláca štátna sociálna dávka. alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá (235/1998 Z.z.z. ktorú upravuje niekoľko zákonov.z. Sú to jednorázové fin.627/2005 Z. 2. Opakované fin. LEGISLATÍVNA ÚPRAVA ŠTÁTNYCH SOCIÁLNYCH DÁVOK – A ZÁKLADNÉ NÁSTROJE – ŽIVOTNÉ MINIMUM.). Túto problematiku upravuje niekoľko zákonov. Sanácia je v podmienkach Slovenska veľmi „mladý pojem“.).Príspevok pri narodení dieťaťa (235/1998 Z. Opatrenia na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine(primárne) § 10 v zmysle toho zákona sú: a)organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch. ktoré zaručuje Ústava SR. dohľad.).

minima určuje každoročne MPSVaR SR na základe štatistického úradu SR v zmysle konkrétnych ukazovateľov. ak náhradnú starostlivost o dieťa vykováva osoba na základe rozhodnutia súdu. 4. z..z. opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti (627/2005) 5.600/2003Z.z. ak sa sústavne pripravuje na povolanie. Opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (627/2005) 6.2011 zrušený zákonom 513/2010 Z. je štátna sociálna dávka. ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.je štátna sociálna dávka.7. sociálnych vecí a rodiny príslušnému podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby. ktorými sú rast životných nákladov nízkopríjmových domácnosti a čisté peňažné príjmy na osobu. 571/2009 Z. pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.opakovaný príspevok na starostlivosť o dieťa do 3 alebo 6 rokov s dlhodobo nepriaznivým zdrav. minima sa upravuje vždy k 1.z ) – prídavok na dieťa nevzniká ak sa oprávnená osoba a nezaopatrené dieťa zdržiavajú v štáte. Poskytovaním príspevkov.z. ktoré sa dožilo aspoň 28 dní. domácnosť sa nachádza v hmotnej . osoba alebo domácnosť nie je v hmotnej núdzi a nemá nárok na dávky a príspevky. najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do tejto starostlivosti. ktorou štát prispieva rodičovi na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa. minima. príslušného roka. alebo na základe rozhodnuti příslušného organu iná fyz. štát podporuje náhradnú starostlivosť o dieťa. 3.)(V knižke od Derevj.z. Nárok nevzniká: maloletej matke. ktorá nemá súdom priznané rodičovské práva a povinnosti alebo ak sa nezúčastňovala gynekologických prehliadok 4.1. 3.) Spoločne pre všetky dávky platí.prídavok na dieťa (z.z. ktorou štát pripláca na zvýšené výdavky spojené so zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa. 7. druhé. Osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (627/2005) Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa Je štátna sociálna dávka. Výšku život. z. s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich rokov dieťaťa alebo do šiestich rokov dieťaťa.príplatok k prídavku( 532/2007 Z.prostriedky: 1.príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti (z.z.)(novelizovaný z. poskytuje sa najdlhšie do 25. že sa poskytnú na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby.). Ak sú príjmy spoločne posudzovaných osôb vyššie ako zákonom stanovená hranica živ. Príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa .je štátna jednorazová sociálna dávka. ktoré sa matke narodilo ako prvé. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. Príspevok na pohreb (238/1998 Z.rokov veku dieťaťa. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. Podmienky nároku: zabezpečenie pohrebu oprávnenou osobou.627/2005 Z. Nová výška živ.)príspevok štátu na náhradnú starostlivost o dieťa. ktoré vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o súčasne narodené tri deti alebo viac detí alebo v priebehu dvoch rokov opakovane narodené dvojčatá. sa uvádza aj ten príspevok)(?príspevok rodič.rodičovský príspevok( 571/2009 Z. Opakované fin.osoba ako rodič. Z.601/2003 o životnom minime ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby.) – príspevok štátu na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2008 Z. ktorý nie je členským štátom EÚ.trietie dieťa. Ak sú príjmy domácnosti nižšie ako suma život.stavom(561/2008Z. 571/2009 Z. 513/2010 . z. Podmienky: starostlivost osoby o nezaopatrené dieťa.z.nahradzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu. na zvýšené výdavky. Žiadosť sa predkladá spravidla Úradu práce. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 1. minima. 2. trvalý pobyt alebo prechodný pobyt (len u cudzincov) oprávnenej osoby aj zomretého na území SR. študium.561/2008 Z. Jednor. 5. ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Zákon č.

z. V prípade pôsobnosti vo veci poskytovania opatrovateľskej služby ustanovenej pre samosprávne kraje. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky pokiaľ ide o úsek sociálnej pomoci ustanovil pokračovanie decentralizácie v oblasti poskytovania sociálnych služieb posilnením pôsobnosti. rozhodovanie • poskytovaní opatrovateľskej služby a o úhrade za túto službu. 3. ktoré neposkytujú túto opatrovateľskú službu na území príslušného samosprávneho kraja. S účinnosťou od 1. Štátne sociálne dávky sa odvíjajú od životného minima. 416/2001 Z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ustanovenie samosprávnej pôsobnosti samosprávnych orgánov v oblasti sociálnej pomoci na jednej strane zvyšuje svojprávnosť samosprávnych orgánov vylúčením možnosti riadenia a kontroly výkonu vládou a možnosťou ukladať samosprávnym orgánom povinnosti len zákonom. a to na príslušné obce a na príslušné vyššie územné celky (samosprávne kraje). 416/2001 Z. • poskytovaní prepravnej služby a o úhrade za túto službu. z. detský domov. oznamovanie obvodnému úradu občanov.z. krízové stredisko. ktorí sa odmietli zúčastniť na vykonávaní menších obecných služieb organizovaných obcou. Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce Na obce prechádzajú kompetencie na úseku sociálnej pomoci tieto: 1. že má nárok aj na pomoc v hmotnej núdzi. po zvážení manipulačného priestoru pre uplatnenie princípu subsidiarity. vyššieho územného celku z orgánov štátnej správy má za následok poskytovanie decentralizačnej dotácie – finančného vzťahu – transferu určeného na financovanie tejto pôsobnosti samosprávnych orgánov z prostriedkov štátneho rozpočtu. Životné minimum v roku 2011 je 189. resp. táto je vykonávaná pre územný obvod obcí. V kompetenčnom zákone prijatá právna kvalifikácia prechodu pôsobnosti opatrovateľskej služby do samosprávnej pôsobnosti obce. resocializačné stredisko).7. poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb (domov dôchodcov. Právna úprava prechodu tejto pôsobnosti na samosprávne orgány obsahuje dualitu prechodu tejto pôsobnosti. ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne. ktorá sa rozhodla neprevziať túto pôsobnosť. V procese prechodu kompetencií na úseku opatrovateľskej služby z orgánov štátnej správy mali teda obce právo slobodnej voľby prevzatia tejto pôsobnosti a v prípade jej neprevzatia na príslušný samosprávny kraj prešla pôsobnosť zo zákona pre územný obvod obce. poskytovanie opatrovateľskej služby občanom. na samosprávne orgány z orgánov štátnej správy. PRESUN KOMPETENCIÍ ŚTÁTU NA VYŠŠIE ÚZEMNÉ CELKY A NA OBCE zákon 416/2001 Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje Zákon č. zariadenie opatrovateľskej služby) 2.83 EUR. samosprávnemu kraju potrebné finančné a iné materiálne prostriedky nad rámec decentralizačnej dotácie. • povinnosti občana zaplatiť úhradu za prepravnú službu. Tá sa poskytuje formou dávky a príspevkov pričom ich výška je stanovená v zákone o pomoci v hmotnej núdzi č. na druhej strane však nevzniká povinnosť štátu poskytnúť obci. bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. zriaďovanie a kontrola zariadení sociálnych služieb (domov sociálnych služieb pre deti. 4. 599/2003 Z. valorizujú sa každý rok k 1. resp. právomoci a zodpovednosti obcí a vyšších územných celkov pri poskytovaní sociálnych služieb. Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na samosprávne kraje Na samosprávne kraje prechádza pôsobnosť na úseku sociálnej pomoci: . januára 2003 prešlo zákonom č. ktorá sa poskytla neprávom.núdzi ale to ešte neznamená. ktorí pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebujú pomoc inej osoby.

ktorým sa poskytuje starostlivosť týždenne. ktoré zriadil. vypracúvanie a zverejňovanie koncepcie sociálnych služieb. domov sociálnych služieb pre deti. SOCIÁLNA POMOC – NÁHRADNÉ ZDROJE V HMOTNEJ NÚDZI . organizovanie výchovno-rekreačných táborov pre deti. sociálne poradenstvo alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany. ktorú poskytuje. ktoré zriadil ako svoju organizačnú jednotku. ak sa starostlivosť poskytla neprávom. útulok. ktorým sa poskytuje starostlivosť denne). rozhodovanie • poskytovaní opatrovateľskej služby a prepravnej služby a o úhrade za tieto služby. o zastavení poskytovania sociálnej služby. o znížení alebo zvýšení úhrady za poskytnutú službu a o neplatení úhrady za sociálnu službu. rozhodovanie v druhom stupni vo veciach. • zamietnutí žiadosti právnických osôb alebo fyzických osôb o registráciu na poskytovanie sociálnych služieb. vedie register zariadení. vedenie evidencie zariadení sociálnych služieb vo svojom územnom obvode. ukladanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov v úrovni plnenia sociálnych služieb. 12. bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. uzatváranie dohôd • úhrade za sociálnu službu. ktorý poskytuje sociálnu pomoc z registra subjektov. koordinovanie činností obcí a ďalších právnických osôb a fyzických osôb. ktoré pôsobia na úseku sociálnych služieb. kontrola • úrovne poskytovania sociálnych služieb alebo sociálneho poradenstva a úroveň vykonávania sociálnej prevencie alebo vykonávania vybraných činností sociálnoprávnej ochrany. 9. zariadenie pestúnskej starostlivosti. bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. 4. 21. domov pre osamelých rodičov. 7. vypracúvanie a zverejňovanie koncepcie sociálnych služieb na svojom území. sociálneho poradenstva. 10. zariadenie chráneného bývania. domov sociálnych služieb pre dospelých. ktoré zriadil ako rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu. sociálnu prevenciu. o skončení poskytovania starostlivosti v tomto zariadení a o úhrade za poskytnutú starostlivosť v tomto zariadení. rehabilitačné stredisko. • zákaze poskytovania sociálnej služby subjektu. stanice opatrovateľskej služby. 6. 8. 13. v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje zariadenie sociálnych služieb. • povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb. • odňatí sociálnej služby. 2. ktorý poskytuje sociálnu pomoc. • výmaze subjektu. zmlúv o poskytovaní finančného príspevku obcí a o poskytovaní jednorázového finančného príspevku. sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva na svojom území. ktoré sa poskytli neprávom. 3. ktorý poskytuje sociálnu pomoc a obci a hospodárenie s jednorazovým účelovým finančným príspevkom. 5. • hospodárenia s finančným príspevkom poskytnutým subjektu.1. • povinnosti občana zaplatiť úhradu za opatrovateľskú službu a prepravnú službu. organizovanie spoločného stravovania. sociálnej prevencie a vybraných činností sociálnoprávnej ochrany. 14. • poskytovaní starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. ktoré zriadil. uzatváranie zmlúv o poskytovaní finančného príspevku na úhrady nákladov za sociálnu službu. 11. alebo za poskytnutú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb. ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne a týždenne. poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb (domov sociálnych služieb pre deti. ktoré poskytujú sociálne služby.

kurately sa vykonávajú pre dieťa. plnoletú fyzickú osobu. V jej rámci sa poskytujú prvé dávky a služby sociálnej pomoci zdravotne a sociálne postihnutým ľuďom. sociálna pomoc prispieva k riešeniu situácie. Hmotná núdza podľa zákona – je stav.z. SYSTÉM A KOMPETENCIE ORGÁNOV VEREJNEJ SPRÁVY V SOCIÁLNEJ OBLASTI. Tie nemôžu byť trvalou. Súčasťou systémov sociálnej pomoci je aj sociálnoprávna ochrana detí a kuratela (právna úprava je obsiahnutá v zákone č. nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby. Patria sem aj sociálne služby). skupinu a komunitu najmä prostredníctvom sociálnej práce v súlade s princípom lege artis. mediácie a pod. a to: dávka. vecnej forme alebo kombinovanej forme. ktorí sú znevýhodnení z rôznych dôvodov a príčin. ochranný príspevok. 601/2003 Z. postihnutie obsahuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a niektoré právne vzťahy pri administratívnych úkonoch (vydávanie preukazov. služieb. najčastejšie v situáciách hmotnej núdze najzraniteľnejších skupín obyvateľov. soc. peňažná pomoc. 305/2005 Z. starostlivosť. ( sociálna pomoc . ktorý je bez príjmu. že opatrenia sociálnoprávnej ochrane detí a soc. Po postupnom zrušení komplexného zákona (kódexového typu) č. ale len dočasnou náhradou pracovného príjmu. (I keď je občan v prvom rade zodpovedný sám za seba. poskytovanie zliav na dopravu žiakov. ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Jej zmyslom je preklenúť núdzu.z. a pod. si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.pomoci. jednorazová dávka v hmotne núdzi. Sociálnu pomoc ďalej plní systém školstva a vzdelania (sociálne štipendiá. podpory bezplatného vzdelávania). vecná pomoc). postihnutia 447/20008 Z. nevyhnutné ošatenie a prístrešok. má nárok na pomoc zo strany štátu formou dávok v hmotnej núdzi. rehabilitácia.z. Dávka vo vecnej forme je jedno teplé jedlo denne. 22. Zákon ustanovuje okrem iného. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. na zakúpenie školských pomôcok pre nezaopatrené deti. Sociálna pomoc ako sústava kompenzácii ťažkého zdrav. čím sa realizuje subsidiarita ako princíp sociálneho zabezpečenia. Občan. o životnom minime. 195/1998 Z.Sociálna pomoc sa zrodila na začiatku transformačných procesov po roku 1989 v procese.). TRANSFORMÁCIA VEREJNEJ SOCIÁLNEJ SPRÁVY PO ROKU 1989 .predstavuje systém náhradných zdrojov. Sociálna pomoc je založená na prioritnom riešení potrieb občana a poskytuje sa v hmotnej núdzi formou peňažných dávok. dôchodcov a zdravotne postihnutých občanov ako i systémy penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti. ktorá je nad jeho sily. Dávky a príspevky sa poskytujú v peňažnej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi definuje poskytovanie dávky a príspevkov. ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Za nástroje sociálnej pomoci sa pokladajú hlavne: sociálna práca. študentov. Podstatu sociálnej pomoci tvorí solidarita a humánny základ demokratickej spoločnosti v rámci sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. o pomoci v hmotnej núdzi a v zákone č. o sociálnej pomoci v rokoch 20042008 došlo k dekodifikácii systémov sociálnej pomoci do rôznych oblastí a do osobitných právnych režimov. sociálno-právna ochrana. VERENÁ SOCIÁLNA SPRÁVA. príspevok na bývanie. poradenstvo. príspevok na zdrav. keď príjem občana a fyzických osôb. rodinu. azylov a v sociálnej núdzi formou poradenstva. služby soc.z o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdrav. ktorý sa dá formulovať ako proces prechodu od sociálnej starostlivosti k sociálnej pomoci. vytváraním klubov nezamestnaných a pod.z. Štruktúru sociálnej pomoci v širšom zmysle tvoria najmä tieto systémy: Hmotná núdza a životné minimum – sú upravené v zákone 599/2003 Z. probácie. a pokiaľ možno navrátiť občana do normálnej situácie.

diferencovaný systém na zabezpečenie správy verejných vecí týkajúcich sa jednotlivých politických komunít. Základná charakteristika verejnej správy: . štátne a iné organizácie.posilnenie občianskej spoločnosti .samospráva . .princíp koncentrácie a dekoncentrácie .verejnoprávne korporácie (inštitúcie) Všeobecné princípy verejnej správy:.zabezpečuje verejné veci vo verenom záujme na verejný účel (najmä chod štátu) . Predstavuje výkonnú moc demokratického štátu. Činnosť štátnej správy uskutočňujú predovšetkým orgány štátnej správy v rámci zákonného zmocnenia.štátna správa .princíp subordinácie .flexibilita Štátna správa – samostatný a najrozsiahlejší druh organizovanej činnosti štátu. teda ako správu verejných záležitostí v spoločnosti organizovanej do štátu.efektívnosť . Gašpara (1993) – sústava štátno-politického riadenia upriamená na bezprostrednú a praktickú realizáciu funkcií štátu na báze právnej regulácie.princíp centralizácie a decentralizácie . Ciele.princíp volebný a menovací Verená správa pozostáva z 3 zložiek: .organizačné ponímanie: hierarchicky usporiadaná sústava štátnych orgánov ŠS na území . vrátane špecifického postavenie tzv. ktorá je vymedzená platnou legislatívnou úpravou (platnými právnymi normami) .je typom dynamicky sa rozvíjajúcej komplexnej organizácie .presadenie princípu subsidiarity . materiálno. organizačne a funkčne politickým dianím (tento vplyv je diferencovaný v závislosti od danej zložky verejnej správy a jej stupňa) je nevyhnutnou a integrovanou súčasťou akéhokoľvek štátneho útvaru. ktorá je prejavom realizácie výkonnej moci v štáte.je mediátorom (sprostredkovateľom) medzi politickými komunitami a ich obyvateľmi a medzi politickými komunitami navzájom je oblasťou ľudských vzťahov. správu štátu ako celku a jeho jednotlivých územných jednotiek ako zložiek územnej organizácia štátu.Verená správa. samosprávnej moci.Prúcha (1999) definuje verejnú správu: ako správu spoločnosti. nie veci (tie sú iba prostriedkami na dosiahnutie účelu) je ovplyvňovaná personálno.princíp koordinácie .ako praktická činnosť je prejavom výkonnej moci. Organizačné princípy verejnej správy: . ktorá má výkonný a nariaďovací charakter a uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej sily. V.princíp monokratický a kolegiálny . metódy a formy uskutočňovania štátnej správy reguluje právo.princíp rezortného a územného usporiadania . Štátna správa podľa M. v rámci ktorých dochádza k výmene hodnôt – objektom jej záujmu sú ľudia.transparentnosť . V medziach tohto práva sa uskutočňuje aj iniciatívny prvok štátnej správy a vymedzujú sa interné normatívne akty.

kde spadajú ministerstvá (je ich 14) a iné Ústredné orgány št. 108 Ústavy SR – vrcholný orgán výkonnej moci Ústredná št. vecí a rodiny – ústredie (Bratislava) – úrady Ministerstvo PSVaR sa člení na úsek SVaR a úsek služieb a zamestnanosti Úsek SVaR: 1.špeciálna (akademická) ss – akademický senát Územná (miestna) ss . 64 Ústavy SR) . je základným typom ústred. Štruktúra štátnej správy: Vláda SR – podľa čl. dávky 2.informačné poradenské služby – školenia na zvyšovanie kvalifikácie . Osobitnú skupinu tvoria orgány s celoslovenskou pôsobnosťou: Colne riaditeľstvo.záujmová (profesná) ss . Jej základom je slobodný jedinec spájajúci sa s ostatnými na báze určitých spoločných záujmov. časť – služby zamestnancom .služby zamestnateľnosti .psychológovia Úsek služieb zamestnanosti: .obec – samostatný územný samosprávny a správny celok SR združujúci osoby. ktoré vykonávajú delegovanú št. št. Bankový úrad . Pamiatkový úrad.územná (miestna) ss . správa.funkčné ponímanie: organizujúca a mocensko-ochranná činnosť štátu výkonného podzákonného a nariaďovacieho charakteru.Slovenska. org. správy so špecializovanou pôsobnosťou: . politického zmýšľania.služby zamestnávateľom II.zákon č. sústava určených výkonných orgánov územnej samosprávy. správy so všeobecnou pôsobnosťou: ..obvodný úrad Pôsobnosť obvodného úradu: živnostenské podnikanie všeobecná vnútorná správa civilná obrana krízové riadenie (riadenie štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu) Orgány št. posudková činnosť 5. správu. Orgány št.OBEC . 369/1990 – Zb.výkonná a nariaďovacia .zvyšovanie zamestnateľnosti . politická . .. o obecnom zriadení (čl.samostatná nezávislá a slobodná sebaspráva. profesná. správy. sociálnoprávna ochrana detí .oddelenie európskeho sociálneho fondu Samospráva. je to monokratický orgán. orgán na zabezpečenie jednotného výkonu št.UPSVaR Ministerstvo práce soc. Daňové riaditeľstvo. správy. Činnosti štátnej správy: . správy Ministerstvo – ústredný orgán. na ktorom žije. Sústavu štátnej správy tvorí: Miestna štátna správa. Poštový úrad. časť.ekonomická.služby zamestnanosti: I. so špeciálnou pôsobnosťou. štátne soc.donucovacia. kultúrna. orgány so špeciálnou pôsobnosťou. peňažný príspevok na kompenzáciu 4. ktoré majú . ktorú tvoria orgány so všeobecnou pôsobnosťou. pomoc v hmotnej núdzi 3. ktorý vykonáva svoju pôsobnosť v rámci určitého odvetvia alebo sféry št. správy.podzákonná . profesie alebo územia. Tri druhy samosprávy: .

Záujmová samospráva: Základ záujmovej samosprávy tkvie v profesionálnom odbornom zameraní určitých fyzických alebo právnických osôb.obmedzený rozsah kontroly zo strany št. bola zrušená krajská úroveň štátnej správy a miestna štátna správa bola na území SR organizovaná v 38 okresoch a 121 obvodoch. VÚC – samostatný územný samosprávy a správny celok SR.na jej území trvalý pobyt. Slov. 369/1990 Zb. zákonom č.miestnym referendom . ktorý spolu s obcou tvorí územnú samosprávu (čl. Obyvateľ obce.z. obligatórne (nevyhnutné) Záujmová ss sa z hľadiska predmetu združenia člení na: . 221/1996 Z. prípadne v určení špecifického využitia osobitne definovaných finančných prostriedkov alebo majetku. oddeleného modelu verejnej správy.záujmovú ss združujúcu fyzické alebo právnické osoby (stavovské organizácie) . Združenie v rámci záujmovej samosprávy môže byť: 1. o obecnom zriadení – obnova miestnej samosprávy na úrovni obcí. .transformácia verejnej správa nadviazala na spoločenské zmeny po roku 1989. ktorá má na jej území trvalý pobyt Samosprávu vykonávajú obyvatelia: .právna zodpovednosť za rozhodovanie .v roku 1990 prijala NR SR zákon č. fakultatívne (dobrovoľné) 2. moci.záujmovú ss združujúcu finančné prostriedky alebo majetok (verejné fondy) Znaky záujmovej ss: . televízia.do roku 1989 bola miestna verejná správa vykonávaná prostredníctvom národných výborov.osoba. Komisie sú zložené z poslancov obecného zastupiteľstva a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom. Transformácia verejnej správy po roku 1989 . VEREJNOPRÁVNE INŠTITÚCIE – PO(soc. poisťovňa. ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom a príjmami. Slov. Starosta obce – je predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom. Obecný úrad – je výkonný orgán obecného zastupiteľstva a starostu.verejnými zhromaždeniami obyvateľmi obce ORGANY OBCE Obecné zastupiteľstvo – zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce.verejnoprávny charakter . Je zložená s poslancov obecného zastupiteľstva. rozhlas). došlo k oddeleniu štátnej správy a územnej samosprávy a k zavedeniu tzv. . .orgánmi obce (obecné zastupiteľstvo a starosta obce) . iniciatívne a kontrolné orgány. bolo zrušených 121 obvodov a znova sa zaviedla krajská úroveň štátnej správy. .1996 ďalšia reorganizácia.právnická osoba. 64Ústavy SR). ktorým bola zverená moc samostatne plniť verejne úlohy. administratívnych vzťahoch je správnym orgánom. SR sa rozdelila na 8 krajov a 79 okresov. Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce. Obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné. Obecná rada je iniciatívnym. Obecná rada – môže ju zriadiť obecné zastupiteľstvo. vznikli nové obce. výkonným a kontrolným orgánom obecného zastupiteľstva a zároveň plní funkciu poradného orgánu starostu. . Zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu a aj orgánov zradených obcou.verejnoprávne oprávnenie autoritatívne rozhodovať . ktoré určuje aj zloženie a úlohy.

r. demonopolizácia – prechod od monopolu k slobodnému vytváraniu soc. decentralizácia – presun určitých úloh zo štátu na samosprávu 3.rovnaké zdanenie príjmov pre PO a FO – 19% . Decentralizácia správy vo verejných veciach má 3 dimenzie: . štát 2.-doplnkové dôchodkové poistenie 3. problémov.-súkromný. januáru 2002 vznikla druhá úroveň miestnej samosprávy. obec . zariadení. bývanie.sociálne poistenie . 4.. decentralizácia štátu a modernizácia verejnej správy. zrušenie poplatkov.. kde sa štát zbavil určitých pôsobností a presunul ich do pôsobnosti obce 5. vznik neštátnych zdrav. .p-tzv.rovnaká sadzba DPH -19% 2. Je to interdisciplinárna starostlivosť o výchovu a vzdelávanie.pod spoločným názvom reforma verejnej správy sa od roku 2002 realizujú štyri reformy: územnosprávna reforma. prioritný syst.decentralizácia kompetencií . 1999 – vláda SR vzala na vedomie „STRATÉGIU REFORMY VEREJNEJ SPRÁVY“.prechod pôsobností zo štátu na obce. SYSTÉM SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI V SR Sociálna starostlivosť súhrn postupov na dosiahnutie spokojnosti človeka. . 3.sociálna pomoc.p. Správa na Slovensku zabezpečovaná na troch úrovniach: 1. VÚC 3.decentralizácia financií . demokratizácia – zvýšenie občianskej soc.. 23. o zdravotnú starostlivosť. priebežný dôchodkový systém 2. Typy (oblasti) reformy: 1. Daňová reforma: od r. v zmysle ktorej je ver.vznik viacerých zdravotných poisťovní. 2004 . inštitúcií 2.k 01.zníženie sadzby dane z príjmov pre PO z 25% na 19% .p. Dôchodková reforma:.vznik 3 pilierov: 1.rok 2002 – Koncepcia decentralizácie a modernizácie VS – ktorej hlavným cieľom je posilnenie ústavného práva občanov vplývať na štátnu moc a posilnenie postavenie volených zástupcov občanov vo všetkých úrovniach VS .štátna sociálna podpora .decentralizácia politickej moci.. iniciatívy pri riešení soc.o územnom a správnom usporiadaní SR bolo rozhodnuté o symetrickom usporiadaní miestnej štátnej správy a druhej úrovne miestnej samosprávy na úrovni kraja. administratívna r. kapitalizačný. . Hlavným zámerom transformácie sociálneho systému bolo vytvorenie nových pilierov alebo systémov sociálneho zabezpečenia: . týka sa obecných vecí. pokračoval nárast obcí. Zdravotnícka reforma: . v rámci hraníc administratívnych krajov – v zmysle ústavy hovoríme o vyššom územnom celku. Fiškálna decentralizácia: . Transformácia sociálnej sféry: reforma v tejto oblasti bola odštartovaná na základe „STRATEGIE PODPORY RASTU ZAMESTNANOSTI PROSTREDNÍCTVOM ZMIEN SYSTÉMU A TRHU PRÁCE“ – vychádza z troch princípov: 1.

charitatívne organizácie. v ktorej sa soc. o miere poskytnutej starostlivosti a o dĺžke jej trvania b) klient. objektívne soc.. Pre pojem sociálna starostlivosť je charakteristické : a) soc.starostlivosť môže byť zameraná na : -klienta – klientom môže byť jednotlivec.starostlivosti. neštátne zariadenia -občianske združenia -nadácie a spolky. Na jej realizácii sa podieľajú : -štát – prostredníctvom štátnej správy -obce a nimi zriaďované soc. spoločnosť -soc. ktoré vytvárajú sociálnu sieť. kamarátmi atď. 24. POISŤOVACÍ SYSTÉM SLOVENSKEJ REPUBLIKY DOCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE A NEMOCENSKÉ POISTENIE . je odkázaný na starostlivosť odborníka. organizácie. ktorá pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané tzv. pričom zahŕňa v sebe aj obsah pojmu sociálna pomoc. atď. ktorá v prevažnej miere má neformálny charakter.prostredie – v prípade.pracovník rozhoduje o výbere foriem soc. že pôsobí v rozpore so záujmami jednotlivca alebo spoločnosti / asociálne / Soc. Existujú inštitúcie. ktorý starostlivosť prijíma je vnímaný ako ten. ktorý nedokáže riešiť vlastné problémy. čím sa zdôrazňuje jeho pasívny pozícia v tomto vzťahu Sociálna starostlivosť je činnosť.vytvorenie životných a pracovných podmienok i zabezpečenie duševného zdravia človeka.inštitúcie -sociálna poisťovňa -národný úrad práce -cirkevné. skupina. je formálne organizovanou starostlivosťou.potreby občanov. starostlivosť na rozdiel od bežnej starostlivosti poskytovanej v rodine. starostlivosť realizuje. Sociálna starostlivosť vystupuje ako širší pojem. Sama soc. susedstve.

z. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia. ktoré zaviedol zákon č. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Sociálne poistenie tvorí: • nemocenské poistenie . V rámci dôchodkového poistenia existujú dva podsystémy: a. januárom 2004 existovalo dôchodkové zabezpečenie ako súčasť sociálneho zabezpečenia. tehotenstva a materstva. že základom sociálneho zabezpečenia je sociálne poistenie. LEGISLATÍVNA ÚPRAVA ÚRAZOVÉHO POISTENIA. GARANČNÉHO POISTENIA A POISTENIA V NEZAMESTNANOSTI. 461/2003 Z.Dôchodkové poistenie je jedným z piatich typov sociálneho poistenia. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia b. Zo systému nemocenského poistenia sa poskytujú nemocenské dávky: • • • • nemocenské ošetrovné vyrovnávacia dávka materské 25. Sociálne poistenie v Slovenskej republike tvorí jednu z najdôležitejších súčastí sociálneho zabezpečenia. Zo systému starobného poistenia sa poskytuje: • • • • • starobný dôchodok predčasný starobný dôchodok vdovský dôchodok vdovecký dôchodok sirotský dôchodok Zo systému invalidného poistenia sa poskytuje: • • • • invalidný dôchodok vdovský dôchodok vdovecký dôchodok sirotský dôchodok Nemocenské poistenie je poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti. Môžeme teda povedať. Pred 1.

ktorý utrpel pracovný úraz alebo bola u neho zistená choroba z povolania. • 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 zákona v znení neskorších predpisov od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. o sociálnom poistení. • jednorazové vyrovnanie. . ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť. • pozostalostná úrazová renta. • pracovná rehabilitácia (vecná dávka) a rehabilitačné. Nárok mu vzniká od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. poskytuje za dni . • úrazová renta. • náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.• • • • dôchodkové poistenie úrazové poistenie garančné poistenie poistenie v nezamestnanosti Úrazové poistenie Úrazovým poistením rozumieme poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu. Suma úrazového príplatku je: • 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 zákona v znení neskorších predpisov od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti. Úrazový príplatok Zamestnancovi vzniká nárok na úrazový príplatok. Na dávku úrazového poistenia má nárok poškodený. Z úrazového poistenia je po splnení zákonom ustanovených podmienok poskytovaných 13 úrazových dávok prevažne peňažného charakteru : • úrazový príplatok. • náhrada nákladov spojených s liečením. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Úrazová renta Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia. • náhrada nákladov spojených s pohrebom. • jednorazové odškodnenie. • rekvalifikácia (vecná dávka) a rekvalifikačné. z. 461/2003 Z. ktorá je poistená z úrazového poistenia zamestnávateľa podľa zákona č.j. t. Nárok na úrazovú dávku má zamestnanec alebo iná fyzická osoba. ktorý bol v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania uznaný za dočasne práceneschopného.

okrem dní. Inou vhodnou činnosťou rozumieme činnosť fyzickej osoby zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu. manželka a každé nezaopatrené dieťa poškodeného (aj keď nežilo s poškodeným v spoločnej domácnosti). Pozostalostná úrazová renta Pozostalostná úrazová renta je pravidelná peňažná dávka úrazového poistenia. S účinnosťou od 1. Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365.násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúcemu percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Na jednorazové odškodnenie. ktorá je spôsobená stratou príjmu poškodeného. Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa a tiež uhrádza náklady. najviac 1 000 000 Sk .40 EUR. ktorým poškodený. na ktorú by mal poškodený nárok pri 100% strate pracovnej schopnosti. v ktorých sa nezúčastnil rehabilitácie alebo mal nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo ak bola rehabilitácia prerušená. Ak sa . januára 2010 po zvýšení je 46 485. ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia. Ak sa poškodenému poskytuje pracovná rehabilitácia. bol povinný poskytovať výživu na základe rozhodnutia súdu a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok Výška pozostalostnej úrazovej renty sa určí v sume určeného výživného alebo príspevku na výživu. januára nasledujúceho kalendárneho roka o percento zvýšenia dôchodkovej dávky. ak je jeho pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania podľa posudku vydaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia väčší ako 40 % a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok . Jednorazové vyrovnanie Účelom dávky je kompenzovať finančnou náhradou pokles pracovnej schopnosti poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Rehabilitačné sa poskytuje za dni. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania sa poskytuje manželovi. Podmienkou jej poskytnutia je pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a je predpoklad opätovného zaradenia poškodeného do pracovného procesu. Pracovná rehabilitácia a rehabilitačné Pracovná rehabilitácia je vecná úrazová dávka. Suma rehabilitačného je 80% denného vymeriavacieho základu. má nárok aj na rehabilitačné. manželke a nezaopatrenému dieťaťu poškodeného jednorazové odškodnenie.Nárok na úrazovú rentu vzniká poškodenému. Maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela/manželky platná od od 1. Suma však nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty.4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) poškodeného. ktorý dosiahol minimálne 10 % a maximálne 40 %. určeného z príslušného rozhodujúceho a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. januára 2009 sa stanovená limitujúca suma jednorazového odškodnenia pre manžela alebo manželku zvyšuje vždy od 1. má nárok po splnení podmienok ustanovených zákonom manžel. Základná suma sa určí ako súčin 30. Jednorazové odškodnenie Na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny. Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu poškodeného. Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti a na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti. ktorá má zabezpečiť osoby.

Táto rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie. ide teda o získanie nových znalostí. Náhrada nákladov spojených s liečením Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením. úrazová dávka. Poškodený. ktorá nebola uhradená zo zdravotného poistenia a ktoré boli posúdené posudkovým lekárom sociálneho poistenia ako účelne vynaložené náklady spojené s liečením v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. ktorá sa poskytuje za dni. vecná úrazová dávka. Rekvalifikácia a rekvalifikačné Rekvalifikácia je fakultatívna. Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 500 000 Sk. a jej účelom je kompenzovať bolesť. ktorému sa poskytuje rekvalifikácia má nárok na rekvalifikačné. ako ujmu spôsobenú poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo a jej účelom je kompenzovať zníženie možnosti spoločenského uplatnenia . Pri rozhodovaní sa prihliada na vek a zdravotný stav poškodeného. Je to. Suma rekvalifikačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného. Náhrada nákladov spojených s pohrebom Je to jednorazová.poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. . zručností a je teoretickou a praktickou prípravou na pracovné uplatnenie. úrazová. ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti a ak podľa lekára možno predpokladať opätovné zaradenie do pracovnej činnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je dávkou úrazového poistenia. a zo sumy za jeden bod podľa príslušného predpisu. jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju. Suma náhrady je určená ako súčin počtu bodov a sumy za jeden bod. ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a v spojitosti s poškodením ide o náklady na dopravu do zdravotníckeho zariadenia a ďalšie náklady súvisiace s liečením. suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia Náhrada za bolesť je dávkou úrazového poistenia. obligatórna. Pri určení výšky sa vychádza z celkového počtu bodov v lekárskom posudku. ktorá sa poskytuje poškodenému. Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa a nie je poskytnutá ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku. peňažná dávka. Náhrada sa poskytuje v sume podľa predložených dokladov. a to v rozsahu. ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo. Ak sa poberateľovi rekvalifikačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň. alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.

ktorý vedie evidenciu miezd alebo . kto tieto náklady spojené s pohrebom uhradil.Nárok na náhradu nákladov spojených s pohrebom poškodeného. Suma náhrady nákladov spojených s pohrebom je najviac 50 000 Sk Garančné poistenie Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu. ktorý sa stal platobne neschopný a neuspokojoval nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu. ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. najviac v sume 3 000 Sk pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa. Uplatnenie nároku Zamestnanec si uplatňuje nárok na dávku garančného poistenia v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta útvaru zamestnávateľa. ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou. Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. žila ku dňu jeho smrti v domácnosti a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na náhradu: • jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie. je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa. Nárok na dávku garančného poistenia má: zamestnanec. Za náklady spojené s pohrebom sa podľa zákona považujú najmä: • náklady účtované pohrebnou službou. a • cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť. ktorá s poškodeným. ak sa jeho zamestnávateľ stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť jeho nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu. • náklady na úpravu hrobu. a to z: pracovného pomeru dohody o vykonaní práce dohody o brigádnickej práci študentov dohody o pracovnej činnosti Zamestnávateľ je platobne neschopný. má ten. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Fyzická osoba. Zamestnanec má nárok na dávku garančného poistenia. • náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule. cintorínske poplatky. ktorý si uplatnil nárok na dávku garančného poistenia. • náklady na spopolnenie. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

podľa sídla zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky. Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti.príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie. po splnení všetkých podmienok na priznanie. ktorý splnil nižšie uvedené podmienky nároku na túto dávku. ďalej potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu. Nárok na dávku garančného poistenia si zamestnanec uplatňuje na základe písomnej žiadosti. štyroch mesiacov. Dávka garančného poistenia sa poskytuje v sume príslušného nároku zníženého o poistné na .invalidné poistenie . Nárok na dávku v nezamestnanosti má: Uchádzač o zamestnanie. ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu .zamestnanec: • fyzická osoba v právnom vzťahu. ktorá je povinne nemocensky poistená. vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím šiestich mesiacov.zdravotné poistenie . Poistenie v nezamestnanosti Poistenie v nezamestnanosti je poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Zamestnanec má právo uplatniť si nárok na dávku garančného poistenia aj po uplynutí tejto lehoty. Povinne poistený v nezamestnanosti je fyzická osoba. ako aj oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť. ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach . do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo od dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu. za ktorý Vám uvedený nárok vznikol Maximálna výška dávky garančného poistenia je v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. . alebo ak útvar.preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov. ktoré je povinný platiť zamestnanec.nemocenské poistenie . resp. Toto obdobie je označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti. ktorý vedie evidenciu miezd je mimo územia Slovenskej republiky.poistenie v nezamestnanosti. 1. Zamestnávateľ ako aj správca konkurznej podstaty sú povinný písomne informovať zástupcov zamestnancov. Nárok na dávku. Povinne poistená osoba v nezamestnanosti .starobné poistenie . vypočítaných podľa podmienok platných v príslušnom kalendárnom mesiaci. tiež oznámiť pobočke všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia. ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

Spôsob skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti. ktorá sa na toto poistenie prihlási. rodinnom prostredi. 730 dní. ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov dosiahnutých v rozhodujúcom období. Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu. Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy. MOŽNOSTI SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI O SENIOROV V PODMIENKACH SR Hlavnou zasadou i cieľom socialnej a zdravotnej starostlivosti o seniorov je snaha čo najdlhšie udržať staršich ľudi vo svojom povodnom.vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. za ktorú sa považuje rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vydané príslušným úradom práce. povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. t. j. sociálnych vecí a rodiny. Denný vymeriavací základ (DVZ) na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov. 50 % x DVZ x počet dní v mesiaci. 26. Základná podmienka nároku na dávku v nezamestnanosti – poistenec v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Toto prostredie je preňho optimalne a prioritne . Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je podmienený dobou účasti na poistení v nezamestnanosti. Poistenec si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu na základe písomnej žiadosti. 2. jej výšku ani na dobu jej poskytovania. Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti: • fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku. ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Medzi ulohy dlhodobej inštitucionalnej starostlivosti patri (podľa druhu zariadenia): . nevyhnutnej starostlivosti poskytuje aj ošetrovateľska. ktory: . byvania. Počet DD je však naďalej aj v našich podmienkach nedostatočny. V zariadeniach sa okrem zakladnej. prac a kontaktu so spoločenskym prostredim. 455/1991 Zb. medzi ktorymi prevladaju starši a stari ľudia. zaopatrenia). . čistenie. V DD sa poskytuje starostlivosť občanovi. Formalnu.domovy socialnych služieb pre dospelych Najpočetnejšou skupinou su obyvatelia Domovov dôchodcov. SOCIÁLNE SLUŽBY V KONTEXTE SOCIÁLNEJ PRÁCE A JEJ LEGISLATÍVNEHO UKOTVENIA (POSKYTOVANIE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB A SOCIÁLNA PRÁCA). 27. socialnych alebo inych pričin nie su schopne žiť s rodinou alebo samy vo svojom byte Ustavnu socialnu starostlivosť pre starych ľudi poskytuju viacere zariadenia socialnych služieb.domovy dochodcov – penziony pre dochodcov .je poberateľom starobneho dochodku. ktore zo zdravotnych.podporovanie učasti na spoločenskom živote.poskytovanie starostlivosti potrebuje z inych važnych dovodov (5). . októbra 2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. keďže populacia starne a zhoršuje sa možnosť opatrovateľskej starostlivosti v rodinach. pranie. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov . . poskytnutie pomoci na zabezpečenie nevyhnutnych životnych ukonov. ktore prinaša starnutie. alebo .Rodina je najdoležitejšim prvkom v pomoci staršiemu človeku vyrovnať sa so zmenami. Za zaopatrenie sa považuje upratovanie.poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti (stravovania. . organizovanu starostlivosť o seniorov delime na neinštitucionalnu. ktoru občanovi nemože zabezpečiť rodina ani poskytovanie opatrovateľskej služby. zaujmovej i kulturnej činnosti). poskytovanie posteľnej bielizne. cirkevnych iniciativ a dobrovoľnictva. rehabilitačna a lekarska starostlivosť.ďalšej starostlivosti (poradenstva. . Poskytuje sa tym osobam. Inštitucionalna starostlivosť može byť kratkodoba (akutna) a dlhodoba (chronicka).pre svoj nepriaznivy zdravotny stav vyžaduje sustavnu starostlivosť inej osoby. poloinštitucionalnu a inštitucionalnu. žehlenie.zabezpečenie uschovy cennych veci. Medzi ustavne zariadenia pre dospelych patria : .osobneho vybavenia. V poslednych rokoch vyznamne stupa aj uloha občianskych združeni. ZÁKON 448 z 30.

nevyhnutného ošatenia. f) partnerstvo. Krízová sociálna situácia = ohrozenie života alebo zdravia FO a rodiny.§ 1 Predmet zákona = Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb. že dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu e) pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Nepriaznivá sociálna situácia = ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy a) z dôvodu. že sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi. ktorá je a) občan Slovenskej republiky. riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby. c) pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav. obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností. § 2 Sociálna služba = odborná činnosť. b) poskytovateľ sociálnej služby. Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce. c) Ministerstvo práce. Prijímateľ sociálnej služby je fyzická osoba. ktorý má na území SR trvalý pobyt alebo prechodný pobyt . stravy. f) pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo g) z dôvodu. na uspokojovanie zákl. rodiny alebo komunity. e) vyšší územný celok. d) obec. obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti. obuvi a nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. Zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb FO = zabezpečenie ubytovania. b) zachovanie. sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). e) prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny. d) z dôvodu. d) riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny. ktoré sú zamerané na a) prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie. postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb. b) pre svoje životné návyky alebo pre spôsob života. že nemá zabezpečené nevyhnutné podm. financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. § 3 Účastníci právnych vzťahov a) prijímateľ sociálnej služby. c) zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb FO. životných potrieb. ktoré vyžaduje bezodkladne riešenie sociálnou službou.

Poskytovateľom sociálnej služby je obec. ktorému sa poskytlo dočasné útočisko l) Slovák žijúci v zahraničí. ktorému sa poskytla doplnková ochrana k) cudzinec. ktorý je rodinný príslušník občana SR s trvalým pobytom na území SR a ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území SR f) cudzinec.má registrovaný trvalý pobyt na území SR a je zamestnaný alebo študuje na štátom uznanej škole na území Slovenskej republiky. obcou a komunitou. má právo na náhradu škody spôsobenej poskytovateľom. . d) spolupracovať s rodinou. ktorý sa zdržiava na území SR v priebehu jedného kalendárneho roka nepretržite aspoň 180 dní. g) cudzinec.b) cudzinec. c) poskytovať sociálnu službu na odbornej úrovni.Neverejný poskytovateľ sociálnej služby môže byť aj cudzinec § 4 Partnerstvo = je zoskupenie osôb vytvorené na účel realizácie projektov alebo programovnia predchádzanie vzniku alebo zmiernenie nepriaznivých sociálnych situácií fyzických osôb alebo na riešenie týchto situácií a projekty alebo programy komunitnej práce. ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie . b) aktivizovať prijímateľa sociálnej služby podľa jeho schopností a možností. právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom (ďalej len „verejný poskytovateľ sociálnej služby“) a iná osoba (ďalej len „neverejný poskytovateľ sociálnej služby“). ktorému bol udelený azyl h) cudzinec.Vyšší územný celok je poskytovateľom sociálnej služby. len ak poskytuje základné sociálne poradenstvo. ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území SR e) cudzinec. . ktorou je SR viazaná. má povolenie na prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území SR a ktorého práva podľa tohto zákona nie sú upravené medzinárodnou zmluvou. podieľať sa na určovaní životných podmienok v zariadení. ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorý má registrovaný trvalý pobyt na území SR i) cudzinec. Povinnosti poskytovateľa: a) prihliadať na individuálne potreby prijímateľa sociálnej služby. zástupcami komunity a inou osobou (písomná zmluva). § 6 Práva pri poskytovaní sociálnej služby FO má právo: výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa Prijímateľ sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb má právo aj na utvorenie podmienok. ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a má registrovaný trvalý pobyt na neobmedzený čas na území SR d) rodinný príslušník cudzinca. nenarušovanie svojho osobného priestoru. . ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru.. ktorý je občan členského štátu EÚ. vyšším územným celkom. ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva vyplývajúce podľa tohto zákona zaručuje medzinárodná zmluva. úradom práce. štátu. c) cudzinec. právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou. j) cudzinec.. sociálnych vecí a rodiny. Partnerstvo môže byť vytvorené najmä obcou.

poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny. 4. 7. j) pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností. e) podporné služby. Sociálne služby podľa odseku 1 možno účelne a vhodne spájať. Odborné činnosti podľa písm. 2. ktorými sú 1. 2. ktoré dovŕšili dôchodkový vek. ktorými sú 1. 8. 5. i) sprostredkovanie 1. poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti. v ktorom sa FO zdržiava. sprostredkovanie osobnej asistencie. 2. domov na pol ceste. útulok. 3. § 12Druh sociálnej služby a) sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb v zariadeniach. terénnou formou. ktorá je odkázaná na sociálnu službu a právo výberu sociálnej služby. opatrovateľská služba. poskytovanie sociálnej služby v práčovni. . poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre.3. prepravná služba. tlmočnícka služba. tlmočenia. 2. 3. b) a e) možno vykonávať samostatne na základe akreditácie podľa § 88. požičiavanie pomôcok. § 14Rozsah poskytovania sociálnej služby = neurčitý čas alebo na určitý čas.§ 8 Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre FO. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií. 6. pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností. f) ošetrovateľská starostlivosť v zariadení. b) špecializované sociálne poradenstvo. b) sociálne služby na podporu rodiny s deťmi. pomoc pri osobnej star. 2. nízkoprahové denné centrum. odľahčovacia služba. poskytovanie sociálnej služby v dennom centre. d) sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií. 5. sprostredkovanie tlmočníckej služby. 4. 3. poskytovanie sociálnej služby v jedálni. 5. § 13Forma sociálnej služby . c) sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ŤZP. ktorými sú 1. 4. h) tlmočenie. a) možno vykonávať samostatne na základe zápisu do registra podľa § 64. ktorými sú 1. nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre FO. osobnej asistencie.poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu. ktoré sú odkázané na pomoc inej FO a pre FO. e) sociálna rehabilitácia. g) pracovná terapia. 6. pobytovou formou alebo inou formou podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia. 7. o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného života. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci. § 16Odborné činnosti a) základné sociálne poradenstvo. c) pomoc pri odkázanosti FO na pomoc inej FO d) pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov.sprievodcovská služba a predčitateľská služba. ktorými sú: 1.Sociálna služba sa poskytuje ambulantnou formou. 2.zariadenie núdzového bývania. Odbornú činnosť podľa písm. nocľaháreň.

pranie.po skončení poskytovania SS v zariadení. § 27Domov na pol ceste . pri spisovaní a podávaní písomných podaní. upratovanie. § 24Fyzická osoba je odkázaná na sociálnu službu na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb. ubytovanie poskytnutím prístrešia na účel prenocovania. výdaj stravy alebo výdaj potravín. sociálne poradenstvo. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. alebo po skončení pobytu v zariadení alebo po skončení starostlivosti zariadení SPOaSK alebo po prepustení z výkonu trestu z väzby. žehlenie a údržbu bielizne a šatstva. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. pranie.§ 17Obslužné činnosti = sú ubytovanie. 3. ak nie je schopná svoje základné životné potreby uspokojovať sama. výdaj stravy alebo výdaj potravín. vykonávanie základnej osobnej hygieny. 2. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. b) utvárajú podmienky na 1. nevyhnutné ošatenie a obuv. výdaj stravy alebo výdaj potravín. 2. 4. Pri voľbe formy sociálnej sa zohľadňuje spôsob života fyzickej osoby a prostredie. pracovná terapia. Sociálne poradenstvo sa vykonáva na úrovni základného sociálneho poradenstva a špecializovaného sociálneho poradenstva. a) poskytuje 1. § 26 Útulok a) poskytuje 1. . vypisovaní tlačív. b) utvárajú podmienky na 1. § 20Pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov = odborná činnosť. osobné vybavenie FO § 19Sociálne poradenstvo = je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. 2. b) utvárajú podmienky na 1. sociálne poradenstvo. § 25Nocľaháreň a) poskytuje 1. v ktorom sa zdržiava. § 28Nízkoprahové denné centrum a) poskytuje 1. záujmovú činnosť. pomoc pri vybavovaní osobných dokladov. pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. ubytovanie na určitý čas. záujmovú činnosť. sociálne poradenstvo. záujmovú činnosť. pri písomnej komunikácii v úradnom styku a vybavovaní iných vecí v záujme FO. nevyhnutné ošatenie a obuv. 3. 2. § 21 Sociálna rehabilitácia = odborná činnosť na podporu samostatnosti. § 18Ďalšie činnosti = sú utváranie podmienok k výkonu obslužných činností. 4. na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. 3. nezávislosti. žehlenie a údržbu bielizne a šatstva. sociálne poradenstvo. ubytovanie na určitý čas. 2. vzdelávanie. sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe. 3. pranie. 2. prípravu stravy. 2. prípravu stravy. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. ktorá sa vykonáva s písomným súhlasom plnoletej fyzickej osoby a je zameraná najmä na poradenstvo pri vybavovaní úradných záležitostí. stravovanie. 4. 3. žehlenie a údržba bielizne a šatstva. prípravu stravy.

sociálna rehabilitácia. sociálne poradenstvo. osobné vybavenie. 4. c) zabezpečuje záujmová činnosť. 2. 2. osamelej tehotnej žene a rodičovi alebo rodičom s deťmi. pracovná terapia. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. 6. 9. úschovu cenných vecí. ubytovanie. 2. § 32Zariadenie dočasnej starostlivosti o deti § 33Nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu § 34Zariadenie podporovaného bývania = pre FO. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby.dieťaťu s nariadenou ústavnou starostlivosťou. § 29Zariadenie núdzového bývania = fyzickej osobe. ktorá je odkázaná na pomoc inej FO § 35Zariadenie pre seniorov a) poskytuje 1. záujmová činnosť. výdaj stravy alebo výdaj potravín. § 36Zariadenie opatrovateľskej služby § 37Rehabilitačné stredisko § 38 Domov sociálnych služieb a) poskytuje 1. 2. upratovanie. prípravu stravy. 3. 7. + výchova – ak sa jedná o dieťa § 39Špecializované zariadenie +zdravotné problémy § 40Denný stacionár . na ktorej je páchané násilie. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách . 8. ošetrovateľská starostlivosť. 5. sociálna rehabilitácia. žehlenie a údržba bielizne a šatstva. žehlenie a údržba bielizne a šatstva. 6. vzdelávanie. sociálne poradenstvo. 3. 7. 2. 8. b) zabezpečuje 1. vreckové a vecné dary podľa osobitného predpisu . upratovanie. 5. ubytovanie. c) utvárajú podmienky na 1. b) utvárajú podmienky na úschovu cenných vecí. ktorá je obeťou obchodovania s ľuďmi. záujmovú činnosť. § 41Opatrovateľská služba . pranie. pranie. ktorému sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba. stravovanie.b) utvárajú podmienky na 1. 4. stravovanie. ktorá dovŕšila dôchodkový vek alebo ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby bývanie. 3. fyzickej osobe. osobné vybavenie.len na určitý čas počas dňa. ošetrovateľská starostlivosť.pri úkonoch sebaobsluhy.

siete. štátnej správy . d) z prostriedkov združenia obcí. ktorá má záujem vykonávať špecializované sociálne poradenstvo alebo sociálnu rehabilitáciu. konkrétne sociálne prostredie s dobrou znalosťou problémov miestnych podmienok danej komunity. stabilná. musí byť spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a bezúhonná. Splnenie kvalifikačného predpokladu sa posudzuje a preukazuje dokladmi. e) z výsledku hospodárenia z vedľajšej činnosti. Odborná spôsobilosť je splnenie stupňa vzdelania. Sociálne služby podľa druhu sú a) sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie . dostupná. komunitná práca a komunitná rehabilitácia § 83Komunitný plán sociálnych služieb a koncepcia rozvoja sociálnych služieb 28. akceptovaná. Neštátne subjekty vznikajú ako dôsledok chýbajúcich služieb zriaďovaných štátom. SYSTÉM SIETE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB Sieť sociálnych služieb tvorí štát prostredníctvom . ktorú vykonávajú zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku s jeho súhlasom. f) z príjmu zo sociálneho podniku g) z iných zdrojov. flexibilná. b) z úhrad za SS od prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní SS c) z prostriedkov prijatých na základe písomnej darovacej zmluvy. podmienkou zápisu do registra je akreditácia na túto odbornú činnosť udelená ministerstvom § 71Financovanie sociálnych služieb a) z rozpočtu verejného poskytovateľa sociálnej služby. združenia vyšších územných celkov a združenia osôb. Ak žiada o zápis do registra osoba. pretože sa v danej lokalite nachádzajú. ktorá žiada o zápis do registra. známa Súčasťou lokálnej siete sú aj inštitúcie a organizácie zriaďované štátom. Takáto sieť je: Adresná. ktoré sú určené pre lokálne potreby. § 79Pôsobnosť ministerstva § 80Pôsobnosť obce § 81Pôsobnosť vyššieho územného celku § 82Komunitný rozvoj.UPSVaR samosprávy – zariadenia sociálnych služieb verejnoprávnych inštitúcii – Sociálna poisťovňa Najlepšie fungujúce sú komunitné soc.§ 63Fyzická osoba.

8. zdravotníctva. nocľahárne 2. ktoré zahŕňa verejnoprávne normy upravujúce organizáciu a činnosť verejnej správy. realizácia a aplikácia práva. zariadenie núdzového bývania. vrátane administratívnoprávnych vzťahov. ktorými sú 1. ktorej základnými zložkami sú štátna správa. 4. 5. 2. napr. požičiavanie pomôcok. prepravná služba. 3. poskytovanie sociálnej služby v dennom centre. 2. územná a záujmová samospráva a tzv. nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovršenia dôchodkového veku.obsahuje normy upravujúce kompetenciu . tlmočnícka služba. poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny. Predmetom správneho práva . poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti. Ďalším delením je delenie na správne právo hmotné a procesné: . 5. právnickými osobami a medzi správnymi orgánmi navzájom. vnútorná správa. 3. c) sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia. poskytovanie sociálnej služby v jedálni. 5. Správne právo (právo verejnej správy) . útulok.je osobitné odvetvie slovenského verejného práva. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci. správa zahraničných vecí. sprievodcovská služba a predčitateľská služba. e) podporné služby. pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúladovania rodinného života a pracovného života. ktorú prevažne vykonávajú verejnoprávne korporácie. školstva. 6. ktorými sú 1. policajná správa. sprostredkovanie osobnej asistencie.správne právo hmotné (materiálne správne právo) . 2. ktoré vznikajú medzi správnymi orgánmi a fyzickými osobami..všeobecná časť . 4. pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností. 4. zahŕňa inštitúty spoločné pre celú verejnú správu . domov na pol ceste. poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu. sprostredkovanie tlmočníckej služby.upravuje inštitúty typické pre určité odvetvie verejnej správy. 3. 29. ktoré dovršili dôchodkový vek.tvorba. Správne právo a správne konanie v činnostiach sociálneho pracovníka. d) sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií. 2. ktorými sú 1. ktorými sú 1. poskytovanie sociálnej služby v práčovni. ostatná verejná správa. opatrovateľská služba. 6. 3.osobitná časť . poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby. nízkoprahové denné centrum.základných životných potrieb v zariadeniach. 7. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií. ktorými sú 1. Systém správneho práva Správne právo sa podľa obsahu delí na normy všeobecné a osobitné: . b) sociálne služby na podporu rodiny s deťmi. poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre. ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby.je verejná správa.

ktorá Je predmetom konania (orgány samosprávy a orgány verejnoprávnych korporácii. ÚLOHA NEŠTÁTNYCH SUBJEKTOV V SYSTÉME SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA . vykoná konanie. ktorý z vecne príslušných SO je na určitom území oprávnený vo veci rozhodnúť. Subjekty správneho konania: . územný orgán štátnej správy a miestny orgán štátnej správy. v ktorom Ide o činnosť účastníka SK . ktoré uskutočňujú správne konanie a rozhodnú o veci. ktorý je povolaný uskutočniť konanie musí mať príslušnosť. ktoré sú vydané štátnymi.ani jeden 2 viacerých s miestnou príslušnosťou nechce konať.j.viac orgánov s miestnou príslušnosťou chce vo veci konať. Rozhodnutie vydané iným než vecne príslušným orgánom sa pokladá za paakt.miesto jeho činnosti (priestupok) .v konaní o nehnuteľnosť .správne právo procesné . 30. ktorý ho začal. ktorí majú podstatní vplyv na začiatok. ústavné zákony. stupni.je tvorené normami.správne organy. Orgán. Vecnú príslušnosť treba posudzovať aj podľa procesnoprávnych a hmotno-právnych predpisov.funkčná . priebeh a výsledok správneho konania a bez ktorých by bolo správne konanie nemysliteľné.miestna .sú nositelia procesných práv a povinnosti. Kompetenčné konflikty! . všeobecne záväzné nariadenia. ktorý 2 viacerých orgánov nepokladajúcich sa 2a príslušné. alebo štátom splnomocnenými orgánmi. Pri pozitívnom kompetenčnom konflikte uskutoční správne konanie ten správny orgán.vecná . SUBJEKTY SPRÁVNEHO KONANIA Subjekty správneho konania .ak sa neurčí podľa predchádzajúcich. ktorá časť alebo útvar organizačného celku vecne príslušného SO Je povolaný vo veci konať a v ktorom stupni (odbor. t. ak ich na to výslovne splnomocňuje zákon) . právne záväzné akty EÚ) SPRÁVNE ORGÁNY – správne konanie Správnym orgánom na správne konanie sú orgán štátnej správy. vyhlášky.pozitíve . Rozhodnutie – je výsledkom a záverom správneho konania.určuje orgán ktorej kategórie (správy) a ktorého stupňa (miestne) sú kompetentné rozhodovať v správnom konaní v I. Ide o priznanie. . samosprávne orgány a orgány verejnoprávnych korporácii.sú všeobecne záväzné právne predpisy. ak ich na to výslovne splnomocňuje zákon. Výnimočne môžu nimi byť aj orgány neštátnych (spoločenských) organizáciu. Správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa určí. vydaný správnym orgánom.j.správnych orgánov.účastníci správneho konania fyzické alebo právnické osoby o právach. . Rozhodnutie vydané iným funkčne nepríslušným SO sa pokladá za zrušiteľný akt. určí sa miestom trvalého bydliska účastníka.negatívne . právom chránenom záujme alebo o povinnosti. zmenu. odňatie.miesto tejto nehnuteľnosti . (ústava. urobil vo veci prvý procesný úkon. práva a povinnosti fyzických a právnických osôb . Funkčná pôsobnosť zabezpečuje účelnú deľbu práce medzi jednotlivými časťami celku.určuje.v konaní. ktoré upravujú procesné postupy subjektov v súvislosti s aplikáciou hmotnoprávnej normy na konkrétny prípad v oblasti verejnej správy. . alebo zistenie určitých práv. komisia).určuje. len vtedy ak na konanie. Kritéria určenia miestnej príslušnosti: . t. alebo povinnosti účastníkov konania Prameňom správneho práva . . sídlom PO. ktorých sa ma v konaní rozhodnúť. v ktorom rozhodujú bola osobitným zákonom rozšírená platnosť správneho konania.

prispieva k riešeniu problémov a tvorbe kompromisov medzi rôznymi skupinami v spoločnosti . 1. neinvestičné fondy). neúplné rodiny. solidarita. organizácií je samoorganizácia.upozorňuje vládnych činiteľov. sú neziskové (prípadný zisk investujú do ďalších verejnoprospešných programov). ochrana ľudských práv.sprostredkovateľa medzi štátom a občanmi . neziskové organizácie.sú neziskové právnické osoby. ktoré poskytujú verejnoprospešné služby. mestá a obce. ekonomických a politických otázok na Slovensku majú MVO 4 právne formy: občianske združenia. poskytovanie sociálnych služieb OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ . cirkvi. neinvestičné fondov a neziskové organizácie. doplnkové vzdelávanie mládeže a detí. 2. tvorba a ochrana životného prostredia. ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou.účelové združenie vecí.ktorý pôsobí v priestore medzi štátom a trhom. participácia. Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby. ochrany a tvorby životného prostredia. Občianske združenia . doplnkové vzdelávanie pre deti a mládež. sebauvedomenie. rozvoj sociálnych služieb 4. Prospešným účelom je najmä: rozvoj a ochrana duchovných hodnôt. nezávislé od štátu a trhu. aj keď v sektore pôsobia aj platení zamestnanci. cenných papierov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt. hnutia (nadácie. ktoré sú od vlády nezávislé. ktoré združujú peňažné prostriedky určené na plnenie všeobecno-prospešného účelu alebo na plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osôb. humanitná starostlivosť.organizácie združujúce fyzické alebo právnické osoby. Najtypickejšou cieľovou skupinou nadácií sú deti a mládež a zdravotne postihnuté deti a dospelí. sú samosprávne MVO plnia úlohy: . ochrana a podpora zdravia a vzdelávania. Iniciátormi vzniku občianskych združení môžu byť napr. ochrana a tvorba životného prostredia. ochrana a tvorba životného prostredia. ktoré zriaďovateľ určil na plnenie všeobecne prospešného účelu Nadácia sa zriaďuje najmä za účelom rozvoja duchovných hodnôt. denný stacionár 3. nadácie. Najčastejšími adresátmi činnosti občianskych združení v tejto oblasti sú: zdravotne postihnutí občania. orgány a inštitúcie na záujmy občanov . mládež. realizácie a ochrany ľudských práv alebo iných humanitných cieľov. Charakteristickými črtami vzniku i fungovania týchto združení. ktorej predmetom je poskytovanie týchto všeobecne prospešných služieb: rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt. čo ich radí i k sociálnym subjektom MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE Charakteristika MVO: tretí sektor . Neinvestičné fondy . Najčastejšie poskytovanými službami sú: sociálne poradenstvo. zachovania prírodných a kultúrnych hodnôt a na podporu zdravia a vzdelávania. zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt. toxikomani.povzbudzuje jednotlivcov pri aktivitách pre verejné blaho a napomáha pri riešení sociálnych. dobrovoľnícky charakter – vysoký podiel dobrovoľníckej práce. rozvíjať humanitné a sociálne záujmy. pôsobia na neziskovom základe a ich poslaním je obhajovať.Pod neštátnymi sociálnymi subjektmi rozumieme združenia. starší občania. neziskovosť. peňažných prostriedkov. Nadácie . Je to právnická osoba. dobrovoľnosť. terénna sociálna rehabilitácia. bezdomovci. humanitná starostlivosť. Účel: rozvoj a ochrana duchovných hodnôt.

resp. realizácia nejakého záujmu. O utváraní. Na druhej strane sem však patria aj odborové a zamestnávateľské zväzy. či individuálny. či už je to záujem vyšší. ale verejná kontrola. občianska spoločnosť na Slovensku sa prejavuje ako významná prekážka presadenia nedemokratických tendencií a má vysokú schopnosť mobilizácie v konflikte s politickou mocou. všeobecná vláda. profesijné komory a ďalšie inštitúcie organizovaných záujmov. ktoré nemajú inštitucionalizovanú a formalizovanú podobu a nedisponujú vlastnou právnou subjektivitou. záujmové spolky. úlohy a kompetencie upravené priamo v zákone. Tvoria ju MVO. ´patria sem aj občianske iniciatívy. skupinový. verejný. z ktorých niektoré majú svoje konkrétne postavenie. verejný sektor. V totalitnom režime boli (až na výnimky) aj občianske aktivity podobne ako ekonomika pod kontrolou politickej moci. stavovské združenia. politická moc) a ktorých účelom nie je dosahovanie zisku (trh. obnove občianskej spoločnosti v tomto význame možno teda hovoriť až po páde komunistického režimu v roku 1989. ktoré sú nezávislé od verejnej moci (štát. podnikateľský sektor).- - - predstavuje tretí sektor spoločnosti existujúci popri štáte a trhu. ale i športové kluby. ktorá takéto tendencie presadzuje . alebo čiastkový. kluby a aktivity. voľnočasové združenia. Špecifickú a autonómnu súčasť občianskej spoločnosti predstavujú cirkvi a náboženské spoločnosti Občianska spoločnosť je vytváraná slobodnými aktivitami občanov. všeobecný.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful