SOCIÁLNA POLITIKA

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. Pojem sociálna politika a jej charakteristika. Sociálna politika, jej súčasti a nástroje. Sociálna pomoc, pomáhanie, pomoc k svojpomoci, filantropia, charita. Základné princípy a funkcie sociálnej politiky. Subjekty a objekty sociálnej politiky. Vzťah sociálnej práce a sociálnej politiky. Miesto sociálnej práce v živote občana. Základné typy sociálnej politiky.(krátka charakteristika) Sociálna udalosť a sociálny konflikt, špecifiká daných sociálnych situácií. Transformácia sociálnej sféry po roku 1989 (z pohľadu sociálnej politiky aj sociálneho zabezpečenia 10. Charakterizujte vzdelávaciu politiku v SR. 11. Charakterizujte zdravotnú politiku v SR. 12. Charakterizujte rodinnú politiku v SR. 13. Charakterizujte bytovú politiku v SR. 14. Problematika nezamestnanosti v SR. 15. Nástroje politiky zamestnanosti a trhu práce. 16. Chudoba a jej základné charakteristiky. 17. Systém sociálneho zabezpečenia v SR a zdroje jeho financovania. 18. Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela – charakteristika a základné pojmy. 19. Právne postavenie rodiny a riešenia dysfunkcií v rodine.(legislatívne vymedzenie v kontexte sociálnej práce) 20. Legislatívna úprava štátnych sociálnych dávok a základné nástroje - životné minimum, riešenie nepriaznivej životnej situácie. Presun kompetencií štátu na vyššie územné celky a na obce. 21. Sociálna pomoc – náhradné zdroje v hmotnej núdzi. 22. Verejná sociálna správa, systém a kompetencie orgánov verejnej správy v sociálnej oblasti. Transformácia verejnej sociálnej správy po roku 1989. 23. Systém sociálnej starostlivosti v SR. 24. Poisťovací systém Slovenskej republiky- Dôchodkové zabezpečenie a nemocenské poistenie. 25. Legislatívna úprava úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti 26. Možnosti sociálnej starostlivosti o seniorov v podmienkach SR. 27. Sociálne služby v kontexte sociálnej práce a jej legislatívneho ukotvenia (poskytovanie sociálnych služieb a sociálna práca). 28. Systém siete sociálnych služieb. 29. Správne právo a správne konanie v činnostiach sociálneho pracovníka. 30. Úloha neštátnych subjektov v systéme sociálneho zabezpečenia SR.

1. Pojem sociálna politika a jej charakteristika
Sociálna politika je súhrn štátnych opatrení ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možnosti. Je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu, zamestnávateľov, odborových orgánov, verejnoprávnych inštitúcií, občianskych združení, dobročinných spolkov, cirkevných organizácií), ktorá zabezpečuje ciele a zámery sociálneho a všestranného rozvoja osobnosti človeka - v rámci širokého poňatia možno sociálnu politiku vymedziť ako konkrétnu činnosť štátu, ktorou sa ovplyvňuje sociálna realita danej spoločnosti. - v rámci užšieho poňatia sa sociálna politika vymedzuje ako oblasť či súčasť hospodárskej politiky. - v najužšom poňatí ide o súbor opatrení v oblasti dôchodkového a nemocenského zabezpečenia, sociálnej pomoci a pomoci rodinám s deťmi. Sociálna politika sa realizuje prostredníctvom určitých subjektov, z ktorých ako hlavný vystupuje štát. Je to tým, že štát určuje obsah, ciele, úlohy a chápanie sociálnej politiky. Na nižších stupňoch riadenia, ale aj v jednotlivých územných celkoch pôsobí veľa ďalších subjektov. V najnovšom chápaní členíme subjekty na štátne a neštátne. Subjekty pripravujú a realizujú sociálnu politiku v rámci svojej pôsobnosti. Základnú štruktúru sociálnych subjektov tvoria : - štát a jeho orgány - zamestnávatelia - zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány - obce - charitatívne organizácie - cirkev (ako charita) - občania, rodiny a domácnosti Sociálna politika je vybudovaná na základných princípoch: 1. sociálna spravodlivosť 2. sociálna solidarita 3. subsidiarita 4. participácia 5. zásluhovosť Kľúčovým princípom sociálnej politiky je sociálna spravodlivosť. Cieľ - zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možností krajiny

2. Sociálna politika, jej súčasti a nástroje
Sociálna politika je súhrn štátnych opatrení ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možnosti. Je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu, zamestnávateľov, odborových orgánov, verejnoprávnych inštitúcií, občianskych združení, dobročinných spolkov, cirkevných organizácií), ktorá zabezpečuje ciele a zámery sociálneho a všestranného rozvoja osobnosti človeka Súčasťou sociálnej politiky je:  politika sociálneho zabezpečenia  politika zamestnanosti  zdravotná politika  rodinná politika  bytová politika

 vzdelávacia politika Politika soc. zabezpečenia – je súhrn zákonných opatrení, ktoré chránia jednotlivca a jeho rodinu pred následkami dočasného, či trvalého prerušenia príjmov z pracovnej činnosti, za účelom udržania sociálne primeranej životnej úrovne. Sociálne zabezpečenie na Slovensku má tri základné formy : - sociálne poistenie – nemocenské, dôchodkové (starobné a invalidné), garančné, úrazové a poistenie v nezamestnanosti - sociálna podpora – pôvodná kompetencia hovorila o štátnej soc. podpore. Teraz niekoľko kompetencií prešlo na samosprávy. Rodinné dávky financované zo štátneho rozpočtu, prostredníctvom ktorých sa štát podieľa na riešení niektorých životných situácii (napr. narodenie, výživa a výchova dieťaťa, smrť rodinného príslušníka). Nárok na tieto dávky nie je podmienený platením príspevkov či príjmovými pomermi oprávnených osôb. - sociálna pomoc – predstavuje systém náhradných zdrojov, najčastejšie v situáciách hmotnej núdze najzraniteľnejších skupín obyvateľov. Občan, ktorý je bez príjmu, má nárok na pomoc zo strany štátu formou dávok v hmotnej núdzi. Tie nemôžu byť trvalou, ale len dočasnou náhradou pracovného príjmu. Regulácia životného minima a hmotnej núdze, vrátane dávok. Soc. právna ochrana a kuratela, sociálne služby a tiež služby zamestnanosti, kompenzácia zdravotného postihnutia a pod. Politika zamestnanosti nástroje politiky zamestnanosti: - legislatívny nástroj – kompetenčný zákon, zákon o službách zamestnanosti, zákon o pomoci v hmotnej núdzi, zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, Ústava, zákon o správnom konaní - inštitucionálne nástroje – ÚPSVaR (evidencia nezamestnaných), Sociálna poisťovňa (podpora v nezamestnanosti) Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej a sociálnej politiky štátu. Jej cieľom je nájsť zamestnanie a umožniť pracovať tým, ktorí môžu a chcú pracovať. Tento cieľ vychádza z rešpektovania základného sociálneho práva v pracovnoprávnych vzťahoch – práva na prácu. Realizáciu tohto cieľa zabezpečujú najmä UPSVaR a Národný úrad práce. Upravuje ho zákon č. 5/2004 Zákon o službách zamestnanosti. Zdravotná politika jej cieľom je prevencia - je garantovaná Ústavou SR (Čl. 41) „každý občan má právo na ochranu zdravia a na základe zdravotného poistenia má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky. Rodinná politika rodina ako objekt rodinnej politiky sociálna a rodinná politika Koncepcia štátnej rodinnej politiky v SR princípy rodinnej politiky Rodinná politika spočíva v prístupe k rodine ako k inštitúcii s nezastupiteľnými funkciami súbor cieľavedomých činností, vymedzených cieľmi, ktoré majú dopad na život a sociálnu situáciu rodín miera zasahovania štátu do života rodiny je závislá od politických rozhodnutí a je spojená s otázkou prerozdeľovania zdrojov zahŕňa opatrenia smerom k podpore rodín s nezaopatrenými deťmi, ale aj starými, či invalidnými členmi Bytová politika - bývanie patrí medzi základné potreby človeka - je najvýznamnejšou životnou investíciou

- podstatou je systém prideľovania bytov Existujú dva základné typy sociálnych udalostí spojených s bývaním: 1) Získanie, nadobudnutie bytu. 2) Udržanie bytu (platenie). Bytová politika je čiastkovou. Jej podstatou je rozdeľovanie a zabezpečovanie bytov. Zmyslom je, aby každý občan mal možnosť získať primeraný byt. Vzdelávacia politika je súhrn kokrétnych činností a opatrení, ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu. Je to rozhodovanie o vzdelávacích inštitúciach o prístupe k vzdelaniu o cieľoch o obsahu vzdelania a o spôsobe riadenia a financovania v školstve. Cieľom vzdelávacej politiky je zabezpečiť súčasný a budúci rozvoj poznávacej a duchov. kapacity populácie , jej morálno hodnotovú orientáciu a celkový poznatkový a vedomostný fond. Ciele štátu.: 1. maximalizovať individuálne vzdelávanie – sebavzdelávanie 2. optimalizovať primerané vzdelanie vo vzťahu k jednotlivcom a pre potreby zamestnanca Nástroje sociálnej politiky Nástroje sociálnej politiky sú prostriedky, ktorými subjekt sociálnej politiky pôsobí na objekt, alebo na iný subjekt. Nástroje sociálnej politiky Nástroj je prostriedok za pomoci ktorého sa napĺňajú zámery soc. politiky. Môžu to byť: 1. Právne predpisy 2. Finančné prostriedky 3. Inštitúcie 4. Masovo komunikačné prostriedky 5. Nátlakové akcie 6. Kolektívne vyjednávanie Ekonomické nástroje: všetky opatrenia, ktoré ovplyvňujú získavanie a prerozdeľovanie zdrojov tak, aby bol dosiahnutý zamýšľaný cieľ. Jednotlivé nástroje sociálnej politiky sú: Regulácia Subjekt štátnej sociálnej politiky žiada iné subjekty, aby niečo poskytli (dane), niečo vykonali ( poskytli závodné stravovanie), zdržali sa určitého konania alebo strpeli určité konanie iných subjektov (dovolenku zamestnanca). Peňažné dávky - môžu byť jednorazové, opakované, návratné, nenávratné, nárokové, dar. najčastejšie. Vecné dávky - v zásade platí, že peňažná dávka je lacnejšia a praktickejšia než vecná. Ak sa ale vyskytne podozrenie, že by príjemca dávky mohol zneužiť peňažný príspevok, má prednosť vecná dávka. Služby - rozsah služieb v posledných rokoch narastá a pre starnutie populácie i vďaka zlepšujúcej sa technike sa bude zrejme ďalej rozširovať. Prekážkou ďalšieho rozširovania by mohol byť nedostatok finančných prostriedkov ale aj ľudských i materiálnych kapacít. Rozoznávame služby poskytované v ústave, doma, prechodne, sústavne, profesionálne, laicky, ambulantne a pod. Niekoľko príkladov: rôzne druhy poradenstva, provizórne alebo dočasné ubytovanie (osamelé matky s dieťaťom, azylové domy, nocľahárne pre bezdomovcov), denné pobyty pre zdravotne postihnutých, pre dôchodcov, kluby dôchodcov, poskytovanie stravy ( jedálne pre dôchodcov, rozvoz stravy do domácností starým a zdravotne postihnutým ľuďom), opatrovateľské služby, krízové centrá, sociálno-právna ochrana, ústavná sociálna starostlivosť ( domovy dôchodcov).

3. Sociálna pomoc, pomáhanie, pomoc k svojpomoci, filantropia, charita
Sociálna pomoc sa zrodila na začiatku transformačných procesov po roku 1989 v procese, ktorý sa dá formulovť ako proces prechodu od sociálnej starostlivosti k sociálnej pomoci. Podstatu sociálnej pomoci tvorí solidarita a humánny základ demokratickej spoločnosti v rámci sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. V jej rámci sa poskytujú prvé dávky a služby sociálnej pomoci zdravotne a sociálne postihnutým, ľuďom, ktorí sú znevýhodnení z rôznych dôvodov a príčin, čím sa realizuje subsidiarita ako princíp sociálneho zabezpečenia. V súčasnosti tvoria štruktúru sociálnej pomoci v širšom zmysle najmä tieto systémy: - Hmotná núdza a životné minimum sú upravené v zákone č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Hmotná núdza sa v súčasnosti definuje ako stav, keď príjem občana a spoločne posudzovaných osôb nedosahuje životné minimum a uvedené osoby si nemôžu príjem zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Základné životné podmienky sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Životné minimum sa definuje ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, sa poskytuje dávka na zabezpečenie základných životných podmienok. V súvislosti s dávkou sa poskytuje príspevok na zdravotnú starostlivosť, aktivačný príspevok, príspevok na bývanie, ochranný príspevok a jednorazová dávka v hmotnej núdzi. - sociálne služby Základným právnym prameňom regulácie sociálnych služieb je zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Z hľadiska systémov sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci zákon ustanovuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, ich financovanie a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. Zákon ustanovuje vzťah medzi sociálnymi službami a sociálnou prácou v § 2 ods. 5. Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb. - sociálna pomoc ako sústava kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia obsahuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a niektoré právne vzťahy pri administratívnych úkonoch (vydávanie preukazov). Súčasťou systémov sociálnej pomoci je sociálnoprávna ochrana detí a kuratela (právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele). Zákon ustanovuje, okrem iného, že opatrenia sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately sa vykonávajú pre dieťa, plnoletú fyzickú osobu, rodinu, skupinu a komunitu najmä prostredníctvom sociálnej práce v súlade s princípom lege artis. Sociálnu pomoc ďalej plní systém sociálnej práce v oblasti školstva a vzdelávania (pozri k tomu príslušnú úpravu o priznávaní sociálnych štipendií, podpory bezplatného vzdelávania atď.), poskytovania zliav na dopravu žiakov, študentov, dôchodcov a zdravotne postihnutých občanov, ako i systémy penitenciárnej starostlivosti, postpenitenciárnej starostlivosti, probácie a mediácie atď. POMÁHANIE Pomoc je prirodzenou a nevyhnutnou kategóriou ľudstva. Ćlovek na prežitie potrebuje pomoc svojej rodiny. V najstarších dejinách bola pomoc súčasťou života, existencie ľudskej spoločnosti a vyskytovala sa v súvislosti s niektorou z foriem akútneho ohrozenia ako boli napr.choroba, osirenie, chudoba a telesné postihnutie. Medzi prvé organizované inštitúcie

ako aj o potrebe poskytovania sociálnej pomoci. ktorú možno vymedziť pravidlami. tehotným ženám a matkám s deťmi v núdzi.AIDS) Prácu sociálneho pracovníka vystihuje slovné spojenie „pomoc k svojpomoci“. starším. -preventívny charakter-sociálna práca má dve oblasti-oblasť prevencie a oblasť nápravy. Diecézne charity pomáhajú opusteným deťom a mladým. Slovo charita pochádza z latinského slova caritas a znamená empatickú lásku.každému rovnako (pomernosť. ktorá je orientovaná na získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku hmotnej núdze a sociálnej núdze.Macek ): . ZÁKLADNÉ PRINCÍPY A FUNKCIE SOCIÁLNEJ POLITIKY Princípy sociálnej politiky : ■ sociálnej spravodlivosti – je kľúčovým princípom sociálnej politiky Myslí sa tým: ∙ spravodlivosť v právnom slova zmysle. láska k človeku. útulky pre chudobných.každému podľa jeho potrieb .alkohol. .represie. jednoznačne vymedziteľnej. Prevencia ako organizovaná plánovaná činnosť je zameraná na predchádzanie alebo minimalizovanie vývoja patologických javov v spoločnosti(drogy. t. podľa ktorých sú v spoločnosti rozdeľované predpoklady a prostriedky verejného blahobytu medzi jednotlivé subjekty. 4. proporcionalita – úmernosť častí v rámci celku) . súhrn právnych noriem a zásad ∙ sociálnu spravodlivosť . Sociálna práca je zaradená medzi pomáhajúce profesie.zaraďujeme špitály. Filantrop je človek. aby bol schopný a ochotný samostatne riešiť svoju životnú situáciu a vedieť sa postarať sám o seba. starých. ktorý nezištne pomáha ľuďom v núdzi.tabakizmus. chorým. Je to vlastne nasmerovanie klienta. Charita podľa SCS je dobročinná činnosť. že má: -verejný charakter-je dostupná pre všetkých občanov. Odporúča sa rozlišovať čiastkové hľadiská pri posudzovaní sociálnej spravodlivosti: ∙ hľadisko výkonu či zásluhovosti ∙ hľadisko súladu medzi vstupmi a výstupmi ∙ hľadisko rovnosti ∙ hľadisko rovnakých príležitostí ∙ hľadisko potrebnosti.každému podľa jeho zásluh O sociálnej spravodlivosti nemožno hovoriť ako o kategórii absolútnej. mediálnej a zahraničnej oblasti a organizuje humanitárnu i rozvojovú pomoc. dobročinné pomáhanie. slabých. 3 zásady sociálnej spravodlivosti sú známe už z r.448/2008)základným cieľom je pomoc k svojpomoci. Sociálna práca je charakteristická tým. chorých. ktorá rozumie človeku v núdzi a nezištne mu pomáha. občan o nej vie a v prípade potreby môže navštíviť inštitúcie sociálnej práce -inštitucionálnu formu. Filantropia je podľa slovníka cudzích slov (SCS) ľudomilnosť.na všetkých úsekoch praktickej sociálnej práce sú vytvorené inštitúcieštátne samosprávy. ktoré slúžili ako nemocnice. Slovenská katolícka charita Sekretariát koordinuje národné projekty a činnosť diecéznych charít v právnej.resp. vdovy a siroty. o voľbe adekvátnej formy sociálnej pomoci a sledovaní jej účinnosti(Zákon č. 1925 (J. zomierajúcim. ako dôkaz pre garantovaných poskytovaných služieb pre klientov a mimovládne inštitúcie nahrádzajú tieto chýbajúce sociálne služby. POMOC K SVOJPOMOCI V našich podmienkach je vnímaná sociálna práca ako činnosť. migrantom a utečencom. láska k blížnemu (podľa cirkevných predstáv). postihnutým ľuďom. rodinám v núdzi.j. ľuďom bez domova.

že človek svojou existenciou v určitej miere závisí od spolužitia. že všetky spoločenské útvary jednotlivcovi nielen umožnia. Až v situácii. združení. odbory. Rodina si tiež má pomáhať sama svojimi silami. nezamestnaným. rešpektovaný a plnoprávny. Je zle. charitu. Princíp sociálnej solidarity je založený na vzájomnej podpore. Nesmie zabudnúť na rozvíjajúce sa solidarity charity. Sociálna solidarita sa realizuje prostredníctvom transferovej a redistribučnej politiky štátu. Princíp subsidiarity znamená. súdržnosti. bez stotožnenia sa ľudí so sociálnymi. Princíp participácie znamená. spolkov. V prípade. obec a nakoniec štát. záujmov. aby predchádzal sociálnej udalosti a tým ju v podstate riešil. ale i širokými vrstvami spoločnosti je čisto subjektívne a je vystavené silným tlakom vonkajších vplyvov. nastupuje štát. že uvedené subjekty sociálnej politiky nedokážu riešiť sociálnu udalosť. Ak ju nedokáže riešiť sám. ■ participácie . ktorý je zodpovedný. Vnímanie sociálnej spravodlivosti rôznymi autormi. čo bezprostredne ovplyvňuje ich život. Princíp subsidiarity znamená. mali by byť jedincovi k dispozícii obec. že každý subjekt je povinný najprv si pomôcť sám. aby prevzal zodpovednosť sám za seba.je založený na vzájomnej podpore a harmonickej spolupráci medzi ľuďmi. subjektívnych hodnotení a chápaní sociálnych rozdielov a nerovnosti. ktoré sú založené na filantropii. volá na pomoc iné spoločenstvá: priateľov. zamestnaných s nezamestnanými. Treba ho chápať ako relatívny. ktorých život je ovplyvňovaný určitými opatreniami a rozhodnutiami. charita. Keď si nevie pomôcť. ktoré vedú k ich prijímaniu a realizácii. keď túto možnosť nemá. že všetky sociálne inštitúcie sú tu pre človeka a nie naopak. že je čiastočne odkázaný na druhých. pomáha štát. že vo svojom celku môže inklinovať k prevahe určitého princípu. zamestnávatelia. že ani rodina nedokáže riešiť jeho alebo svoju sociálnu udalosť. na ktorý pozeráme z viacerých hľadísk. ■ subsidiarity . Spravodlivosť sa v spoločnosti vníma ako výsledok rôznych čiastkových. Tento princíp predpokladá tiež. Ide o fakt. štát je teda na poslednom mieste. zdravie. Keď sú všetky druhy pomoci vyčerpané. keď miera subjektivizmu presiahne optimálnu mieru.vzájomná podpora zdola nahor.Ide o fakt. ale často i politickými opatreniami. Vychádza z tézy. pomoc by mu mala poskytnúť rodina. je povinný starať sa o vytváranie podmienok. že občania. Človek prestáva byť pasívnym príjemcom sociálnej politiky a sám sa na jej tvorbe podieľa a spolurozhoduje o jej realizácii. aby občania mali reálnu možnosť podieľať sa na tom. sú efekty týchto opatrení obmedzené. Obyčajne sa spravodlivosť stavia proti nespravodlivosti. Samotný jednotlivec má mať podmienky na to. Napĺňanie tohto princípu vyjadruje postupne proces prechodu od Človeka ako objektu sociálnej politiky k Človeku ako subjektu. harmonickej spolupráci medzi ľuďmi. aby si každý mohol pomôcť vlastným pričinením. Je výrazom ľudského porozumenia. sociálne odkázaným. ale tiež ho k tomu povzbudia – motivujú.Sociálna spravodlivosť sa potom javí ako vhodná kombinácia rozličných čiastkových princípov (hľadísk) v rôznych oblastiach sociálnej politiky s tým. Súvisí s utváraním a rozdeľovaním životných podmienok a prostriedkov jednotlivcov a sociálnych skupín v záujme idey sociálnej spravodlivosti. Pokladá sa za mravnú a náboženskú hodnotu a meriame ňou medziľudské vzťahy. občianske združenia. V rozvinutých krajinách sa sociálna spravodlivosť chápe ako výsledok usilovnosti jednotlivca. nezamestnanosť/. Bez tejto spoluúčasti ( participácie ). Princíp sociálnej spravodlivosti patrí k rozhodujúcim a základným princípom. čo bezprostredne ovplyvňuje ich život /staroba. musia mať možnosti zúčastniť sa procesov. Človek svojou existenciou závisí od spolužitia a čiastočne je odkázaný aj na druhých – solidarita zdravých s chorými. Vychádza zo slobodnej vôle ľudí a ich ochoty podriadiť sa záujmom širokého spoločenstva. Všeobecné uplatňovanie princípu participácie vytvára . Súčasne aj ako jeho vôľa pomôcť slabším. ■ sociálnej solidarity . zodpovednosti a pospolitosti. choroba. aby občania mali reálnu možnosť podieľať sa na tom. chorým. musí mu pomôcť rodina. Spravodlivosť má svoje stanovené myšlienky humanizmu.

ktoré odstraňujú príčiny nepriaznivých sociálnych situácií.rodina jej úlohou je pokrývať všetky potreby každého svojho člena a tým predchádzať vzniku soc. ak zlyhá rodina. V rámci tejto funkcie nejde len o rozdeľovanie dôchodkov. aby z nej nevznikla sociálna udalosť (pomáha sám sebe). ovplyvňuje i ekonomickú oblasť. psychologické a právne poradenstvo a p. aby sa nestal objektom SP 2. šancí. Funkcie sociálnej politiky: Ochranná funkcia sociálnej politiky rieši už vzniknutú sociálnu situáciu.SUBJEKTY A OBJEKTY SOCIÁLNEJ POLITIKY Subjekty sociálnej politiky Subjektmi sú tí. stimuluje k žiaducemu sociálnemu konaniu či správaniu jednotlivca. zariadení opatrovateľských služieb. Rozdeľovacia (prerozdeľovacia) funkcia je jednou z najzložitejších a najvýznamnejších funkcií. pomáha včasnou intervenciou. keď sa jednotlivec či rodina dostali do nevýhodnej situácie vo vzťahu k ostatným. Stimulačná funkcia podporuje.jednotlivec (občan) keď aktívne pristupuje k riešeniu svojej životnej situácie takým spôsobom. staroba. ako aj opatrenia. úmrtie či pokles príjmov vo viacdetných rodinách. ale i životných situácií. ktoré vzniknú pri nepriaznivých sociálnych situáciách (choroba. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach sociálnych subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov. staroba. Preventívna (profylaktická) funkcia sociálnej politiky vedie k prijímaniu takých opatrení. ktoré sa nepriamo premietajú do celkového prospechu spoločnosti..). choroba. ktorí realizujú a vytvárajú sociálnu politiku. ako sú nezamestnanosť.. kedy spoločnosť poskytuje rovnaké šance vzdelávať sa pracovať.predpoklady na priamy prístup jednotlivcov či skupín k politickým rozhodnutiam a vytvára predpoklady na uplatnenie plnej demokracie. ale proces. aby jednotlivec bol schopný pomáhať sám sebe. Tým. narodenie detí). nezamestnanosť. ktorú štát uzná za žiaducu. Úzko súvisí s realizáciou princípu spravodlivosti. každý jednotlivec alebo organizácia. (ani jej jednotliví členovia) objektom SP 3. Homogenizácia neznamená novelizáciu podmienok života. obec tieto aktivity financuje z dotovaných peňazí od štátu (grant) alebo obec vyberá vlastné miestne dane – zriadenie domova dôchodcov. ktorá primárne vyplýva z humanitných snáh spoločnosti a sekundárne z potreby ochrany človeka ako pracovnej sily. Predpokladá rozsiahlu osvetovú činnosť. zdravotnej politiky. resp. Homogenizačná funkcia (rovnorodosť) sociálnej politiky je úzko spätá s rozdeľovacou a prerozdeľovacou funkciou a má za cieľ smerovať k určitému príjmovému vyrovnaniu. a to podľa individuálnych schopností a predpokladov. . Sociálna politika sa realizáciou ochrany snaží odstrániť či zmierniť dôsledky nepriaznivej sociálnej situácie.obec nastupuje. je to každý systém. ktoré sú základom odôvodnených a prirodzených rozdielov medzi ľuďmi. toxikomanov. starať sa o svoje zdravie atď. o rozmer kúpnej sily sprostredkovaný v nemalej miere vývojom sociálnych príjmov a i. pre nezamestnaných. ktorá vytvára a zároveň realizuje sociálnu politiku 1. Jej snahou je predchádzať určitým škodám. rozvinutie poradenstva (pre voľbu povolania. úlohou SP je vytvárať podmienky na to. Je to historicky najstaršia funkcia sociálnej politiky. Žiaduce konanie jednotlivcov sa zákonite musí prejaviť v produktivite práce. že sociálna politika stimuluje k chcenému vývoju. prostredie a nástroje. 5. Zahŕňa tie opatrenia sociálnej politiky. príjmov.. rodiny. udalostí úlohou SP je vytvárať a poskytovať také podmienky. aby rodine umožnila pomáhať svojim členom aby sa rodina nestala. možností. jeho produktivitu. ktoré svojimi efektmi ovplyvňujú výkonnosť pracovného potenciálu. Ide najmä o opatrenia politiky zamestnanosti. Prerozdeľovaním by sa malo zmierniť východiskové nerovnaké postavenie občanov v miere. konaniu.

keď prežíva spoločnú sociálnu udalosť spoločnosť . charity. ktorá prerástla do sociálnej udalosti (nezamestnanosť.medzinárodné organizácie sú zamerané na organizovanie medzinárodnej pomoci. regulovanie sociálnej klímy. ku ktorým smeruje sociálna politika a ktorí z nej majú prospech. 6. Celý proces tvorby. a vytváranie stabilného sociálneho prostredia. EU 8. V súvislosti s integračnými procesmi hovoríme o tzv. ako aj v rámci voľby prostriedkov a nakoniec cieľov. vzdelania.org. pracujú na harmonizácií a zosúladení úsilia jednotlivých členských krajín–OSN. úlohy i chápanie sociálnej politiky v rôznych etapách rozvoja spoločnosti.vykonávajú sociálnu prácu tam. ktorými sa napĺňa všeobecný cieľ.zamestnávatelia vytvárajú a realizujú SP v podniku (podniková politika. poisťovňa/. záujem. alkoholizmus komunita (znaky soc.neštátne subjekty . rehole. skupiny) – spoločné územie – objektom sa stáva. Vždy ide o sústavu cieľov. aby sám zvládol životnú situáciu. tzv. Objektom sociálnej politiky sú adresáti. o blahobyt ľudí. Štát je najsilnejším sociálnym subjektom. ktorú zaručuje ústava (ústava=zmluva medzi občanom a štátom) štát je najsilnejším formalizovaným subjektom SP – vytvára právny rámec pre práva zaručované ústavou. Môže to byť: jednotlivec – nositeľ sociálnej udalosti – nemá dostatok síl a zdrojov na. Na nižších stupňoch či úrovniach riadenia. ale tiež čiastkových sociálnych politík. podľa príjmu. štát musí intervenovať.odbory ich objektom sú ich vlastní členovia. ak zlyhali všetky ostatné subjekty a nástroje SP a to minimálne v miere. Medz.mimovládne organizácie. netrhové subjekty. ku ktorým sociálne opatrenia subjektov smerujú.4. Štát určuje obsah. dobrovoľníctvo/ . pracovno-právnych vzťahov a pod. schopnosť. pohlavia či veku. Objekty sociálnej politiky Pod objektmi sociálnej politiky rozumieme všetkých obyvateľov štátu. chcené stavy sociálnej sféry v budúcnosti. ponecháva si svoju rozhodujúcu a integrujúcu úlohu. starostlivosť o zamestnancov. potreby. Rada Európy. Jednoznačne sa orientuje na ľudskú bytosť. Jeho cieľom je vytváranie podmienok pre sociálny zmier.štát . jej jedinečnosť./občianske združenia. ciele. jeho tvorivé sily a dispozície. nadnárodných subjektoch. V najvšeobecnejšom chápaní členíme subjekty na štátne a neštátne. bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci BOZP) a takto predchádzajú vzniku sociálnej udalosti 7. trhové.práce. alkohol. orientujú sa predovšetkým na problémy týkajúce sa vyplácania miezd. spôsob jeho života. chudoba) rodina – ak prežíva spoločnú sociálnu udalosť napr. Subjekty koncipujú. ale aj v jednotlivých územných celkoch pôsobí veľa ďalších subjektov. Možné členenie je i na štátne. formulácie a napĺňania cieľov je značne konfliktný. inštitúcie tretieho sektora . Môžu byť podľa ekonomickej aktivity. neinvestičné fondy. nadácie. pripravujú a realizujú sociálnu politiku v rámci svojej pôsobnosti. Tento cieľ sa dosahuje uplatňovaním všeobecných princípov sociálnej politiky. kde nezasahuje štát 5. Sociálna politika sa usiluje o starostlivosť. rozvoj človeka /indivídua/. Ciele sociálnej politiky charakterizujeme ako žiaduce. ale i určité skupiny obyvateľov a jednotlivcov. Konflikty vznikajú tak medzi subjektmi. Objekty sociálnej politiky sú podľa charakteru a potrebnosti jednotlivých sociálnych opatrení rôzne štruktúrované.vykonáva sociálnu politiku prostredníctvom štátnych orgánov /ÚPSVaR/ a verejnoprávnych inštitúcií /soc.

prostredníctvom ktorých sú ciele sociálnej politiky naplňované.vzťahu štátu a jednotlivca. dobročinných spolkov. najmä hospodárstva ∙ je ovplyvnená mentalitou a tradíciami národa ∙ je spojená so sociálnym postavením ľudí v spoločnosti Predpokladom úspešnej realizácie sociálnej politiky je existencia rôznych vzájomne spätých systémov. politika daného štátu má na realizáciu praktického výkonu v sociálnej práci. ale aj ako súčasť teórie soc. zabezpečenia svojich členov. inštitúcií. VZŤAH SOCIÁLNEJ PRÁCE A SOCIÁLNEJ POLITIKY.6. . a všestranného rozvoja osobnosti človeka Širšie poňatie ako konkrétna činnosť štátu. ktorý soc. ktorá zabraňuje vzniku príčin sociálnej nerovnováhy. .je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu.je súhrn štátnych opatrení. spôsobu jeho života k zlepšovaniu životných podmienok obyvateľov. Osoby alebo skupiny obyvateľstva sú vymedzené špecifickými sociálno-politickými kritériami – úraz. podsystémov.povinnosťami štátu v oblasti soc. . atď. inštitúcií. systém opatrení predovšetkým v oblasti zamestnanosti. zamestnávateľov. cirkevných organizácií. reprodukčné. aby spoločenský celok bol usporiadaný čo najideálnejšie. skupín. inštitútov.odbor. staroba. Užšie poňatia ako súčasť hospodárskej politiky s cieľom eliminácie ekonomických dopadov. ktoré cieľavedome smerujú k rozvoju človeka. ekologické a pod. Zaoberá sa optimálnym fungovaním sociálnych inštitúcií zameraných na starostlivosť. Podstatnou stránkou života občanov sú ich komplexné sociálne podmienky (životné. Najužšie poňatie súbor opatrení v oblasti dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. udalosti prekonať vlastnými silami. ktoré sú vytvorené na zvládnutie životných situácií zo strany štátu (sociálneho štátu). MIESTO SOCIÁLNEJ PRÁCE V ŽIVOTE OBČANA Sociálna politika . Sociálna politika ∙ je odrazom politického. choroba.). Sociálna politika je: cieľavedomá činnosť štátu. predstavujú spravidla služby realizované v rámci rozdeľovania miezd a majetku. hospodárskych možnosti krajiny. záujmových občianskych združení. ktorí nedokážu vzniknuté soc. pracovné. skupinám alebo komunitám. predpisov. k zabezpečeniu sociálnej suverenity či bezpečia v rámci daných politických. Aplikuje vedecké poznatky do praktickej činnosti. ktorou sa ovplyvňuje sociálna realita danej spoločnosti. ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možností. noriem. Pod pojmom soc. ekonomického a historického vývoja každej krajiny ∙ je neoddeliteľnou súčasťou kompletnej politiky štátu. politika prejavuje v koncepčnej starostlivosti o ľudí. vytvára priestor podieľania sa na vyváženom vývoji jednotlivca. politika rozumieme všetky služby a opatrenia. .) Výrazne sa soc. V Ottovom náučnom slovníku je sociálna politika vymedzená ako „politická snaha. komunít a spoločenstva. práce pre význam. Sociálna politika je: súbor aktivít. verejnoprávnych inštitúcií. nezamestnanosť. ktoré sprevádzajú fungovanie trhového mechanizmu. organizácií. subjektov. Sociálna práca je: .štúdiom jednotlivých soc. mzdového vývoja a sociálneho zabezpečenia. sociálnej pomoci a pomoci rodinám s deťmi. opatrení. odborových orgánov. opatrení. osobitné nároky na opateru. Sociálnu politiku môžeme chápať ako oblasť zaoberajúcu sa: . zabezpečenia a pomoc jednotlivcom. ktorá zabezpečuje ciele a zámery soc. ktorý špeciálnymi metódami zabezpečuje sociálnu starostlivosť o človeka na profesionálnom základe. systémov.

. aká úloha patrí jednotlivým sociálnym subjektom. s realizovateľnými pravidlami. v ktorom sa pohybuje a uskutočňuje sociálna práca. ale musí byť neoddeliteľnou súčasťou ∙ sociálnej politiky. ∙ odhaľovať sociálne problémy. pracovník myslí na postihnutého občana a jeho soc. Zákon 195/1998 o sociálnej pomoci definoval sociálnu prácu ako získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a no potrebe poskytovania sociálnej pomoci. Ak je sociálna politika na dobrej úrovni a v spoločnosti nie sú veľké sociálne rozdiely. do podstatných otázok sa púšťajú len ak sú nevyhnutné pre informovanosť. s ktorým bude verejnosť súhlasiť. Hovorí sa. ∙ celospoločenskej praxe a ∙ sociálnych zámerov. začleniť sociálne projekty. Ich spôsob myslenia je však iný. To. s trendom. Pokiaľ soc. parlamentu a či jednotlivých rezortných ministerstvách.konkrétna práca sociálneho pracovníka a jednotlivých sociálnych inštitúcií na realizácii sociálnej politiky na jednotlivých úrovniach a rôznych oblastiach života ľudí a spoločnosti vo vzťahu ku klientom v rôznom časovom horizonte. zatváranie zariadení a tendencia k reprivatizácii. Má to aj kvalitatívne dôsledky: regulácia soc. rovnováhy je znovu realizovaná prevažne privátnou oblasťou rodiny a menej verejnými výchovnými organizáciami. prácou môžeme porovnať aj na ich realizačnej úrovni. likvidácia pracovných miest.je vedecký fundovaná odborná disciplína. Názory sa líšia na tom. podporiť. že soc. práca sa realizuje na problémovej úrovni. ako založiť. Sociálna práca nemôže byť zameraná len na riešenie čiastkových prejavov spoločenských škôd. Ťažisko aktivít spoločnosti je potrebné prenášať do prevencie. že zámer je spojený s prijateľnými programami. Cieľmi sociálnej práce z hľadiska spoločnosti sú: ∙ byť v súlade s cieľmi a funkciami sociálnej politiky. Sociálna politika a sociálna práca sú navzájom prepojené. politiky. zníženie osobných príplatkov. Krátenie soc. politikom ide o to. práce. Vzťah medzi soc. Pri klesajúcom hospodárskom raste a s ním spojenej štátnej kríze verejného rozpočtu sú najčastejšie obmedzované sociálne a vzdelávacie investície: zastavenie prijímania odborného personálu. ∙ realizovať základné ľudské práva v spoločnosti. politiku vnímame predovšetkým ako oblasť realizujúcu sa predovšetkým v problémoch na úrovni vlády.. pričom sociálna politika vytvára akýsi rámec. ∙ zabraňovať spoločenským konfliktom. ∙ tvoriť neoddeliteľnú súčasť komplexnej sociálnej starostlivosti v zhode s platnou legislatívou. služieb a tendencie k reprivatizácii výchovných služieb idú spolu ruka v ruke. práca je časťou soc. Ich myslenie je taktické. ∙ sprístupňovať pramene pomoci Sociálna práca je chápaná ako súčasť soc. že podľa sociálnej politiky sa dá určiť vyspelosť štátu. voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia. v priamom kontakte s klientom. obhájiť. situáciu. Ak soc. ZÁKLADNÉ TYPY SOCIÁLNEJ POLITIKY Typy sociálnej politiky stoja na tom. ktorá špeciálnymi pracovnými metódami zaisťuje starostlivosť o človeka na profesionálnom základe . Musia vedieť. soc. politiky. je takáto spoločnosť vyspelá a klesá potreba sociálnej 7. akú úlohu a v akom rozsahu má zohrávať štát a ostatné subjekty sociálnej politiky. vidíme najmä v oblasti ekonomických dotácií do oblasti soc. politikou a soc.

Francúzsko a Taliansko) SOCIÁLNA UDALOSŤ A SOCIÁLNY KONFLIKT. Austrália) -sociálno-demokratický (škandinávske štáty) -konzervatívny(Nemecko.sociálna politika je chápaná ako garant minimálneho štandardu pre všetkých občanov. strata zamestnania) Napr.štát garantuje len spoločnosťou uznané minimálne životné štandardy . staroba je neodvrátiteľná.náklady znáša predovšetkým štát.v tomto systéme ťarchu nákladov nesie predovšetkým občan (zamestnanec).plošným systémom sociálnej pomoci a podpory – a to ešte pred vznikom SU (sociálnej udalosti) zo životnej situácie . ktorý môže a chce pracovať.3 základne typy: -liberálny (V. aj to len v nevyhnutnej miere ( každý si má pomôcť sám – a to poistením v povinnom systéme poistenia a dobrovoľným poistením) . ktorú človek nedokáže zvládnuť vlastnými silami. ale predvídateľná sociálna udalosť. Kanada.Rakúsko) 1. potom zamestnávateľ a nakoniec štát . ŠPECIFIKÁ DANÝCH SOCIÁLNYCH UDALOSTÍ Sociálna udalosť je každá životná situácia. Austrália.miera redistribúcie je menšia . často prevláda silný vplyv cirkvi (Rakúsko. je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na UPSVaR. Charakterizuje ju nedostatok zdrojov a síl na jej riešenie. úraz.funguje na princípe subsidiarity ( štát pomáha. až potom zamestnávateľ a nakoniec zamestnanec Vychádza zo zásad univerzalizmu sociálnych práv. Je kladený dôraz na zachovanie statusových rozdielov a redistributívne pôsobenie je preto zanedbateľné. V.rozsiahlou podporou inštitúcií (rodina) . Je zameraný na klientov s nízkymi príjmami ( v USA.vychádza z priority uspokojovať potreby na základe pracovného výkonu a zásluhy . USA. Nórsko. 8. Liberálny typ charakteristický: .) 2. Sociálno – demokratický typ charakteristický: . Táto inštitúcia organizuje rekvalifikačné kurzy. ktoré rozširuje i na nové stredné triedy. Je verejnoprávne uznaná a je s ňou spojené sociálne opatrenie – nárok na niektorú z dávok sociálneho zabezpečenia v prospech postihnutého. Británia. Na jej preklenutie je potrebná sociálna pomoc. Dánsko aj Fínsko) 3. . Konzervatívny typ charakteristický: . nízka úroveň univerzalistického prerozdeľovania a skromné sociálne poistenie. až keď zlyhá všetko ostatné) . pričom dochádza k presúvaniu zodpovednosti zo štátu na jedinca Prevažuje sociálna pomoc testujúca majetkové pomery. Nemecko. Kanada.minimálny zásah štátu. Sociálne udalosti: Nezamestnanosť – nezamestnaný človek. ide o sociálny štát poskytujúci rovnosť minimálnych potrieb. Sociálny štát sa zaväzuje k plnej zamestnanosti a sám je plne závislý na jej dosiahnutí ( Švédsko.vytvorený priestor pre pôsobenie neštátnych subjektov Štát je pripravený nahradiť trh ako zdroj sociálneho zabezpečenia. Sociálne udalosti delíme : -Predvídateľné (staroba)– -Nepredvídateľné (choroba. Zlučuje sociálne zabezpečenie a prácu.Británia.

Princípy tranf. relatívna chudoba. poskytuje odborné poradensto.politiky (spravodlivosti . 461/2003 o soc. ktorý ponúkol neštátnycm subjektom realizáciu soc.Štátne záruky soc. vdovecký.vzťahy a mechanizmus sociálne spravodlivej spoločnosti. 448/2008 o sociálnych službách.stav.sféry (Domovy dôchodcov. Sociálna politika pomáha : vytvára podmienky pre zamestnávanie invalidov v chránených dielňach. o sociálnom zabezpečení nasledoval zákon 195/1998 o sociálnej pomoci.) 2. spoločnosti) 4.sféry: 1. ktorá súvisí s dĺžkou veku človeka. Chudoba. živote. soc. alebo strata určitej funkcie organizmu a v dôsledku toho i znížená pracovná schopnosť a spoločenské uplatnenie. ktorý sa rozpadol do čiastkových zákonov. Invalidita – je to trvalé alebo dočasné telesné či duševné poškodenie.absolútna chudoba... napr.?) Sociálna transformácia je založená na: osobnej participácií. kedy nedostatok finančných prostriedkov neumožňuje zabezpečiť základné potreby na primeranej úrovni. v ktorom sa pozvoľna obmedzujú funkcie ľudského organizmu. Sieť sociálnych služieb : opatrovateľská služba.poistení a pod.. jeho aktivitou. (tripartita) 4. 305/2005 o soc. sociálnymi kontaktmi.prípravu a vzdelávanie na trh práce. sem patria dávky : rodičovský príspevok. Delenie chudoby . Choroba – pri chorobe alebo ošetrovaní člena rodiny vypláca sociálna poisťovňa. soc. na kúpu motorového vozidla Staroba – je to sociálna udalosť. Je prirodzeným obdobím ľudského života..sféry ( do akej miery. SOS. 9.sféry. Sociálna poisťovňa vypláca dávky – podpora v nezamestnanosti.zmien a udržiavanie a rozvoj ľudských zdrojov 3.sociálna únosnosť politických a hosp. Úlohy transformácie: 1. TRANSFORMÁCIA SOCIÁLNEJ SFÉRY PO ROKU 1989 V minulosti platil zákon č.sféry (participácia občanov na svojom systéme.z. objektívna chudoba.a svetových dimenziách (medzinárodné adopcie. spoločné stravovanie.kuratele. Transformácia sa konala na princípoch: trhovej ekonomiky a plurality (rozmanitosť) občianskej spoločnosti. solidarite a štátnej záruke.sociálny rozvoj.Privatizácia soc. Cieľom transformácie bolo: utvoriť nové soc. peňažný príspevok na kompenzáciu ZŤP a na osobnú asistenciu. sociálne poradenstvo 5. príspevok na úpravu bytu.) .zmier.Pluralizácia soc.Demokratizácia soc.podiel SR na integrácii soc.sféry(viac poskytovateľov) 3. ktoré sa udialo zákonom. materský príspevok.. vyplýva to zo zdravotného poistenia. spolu s touto udalosťou súvisia aj dávky na zabezpečenie primeranej životnej úrovne pozostalým – vdovský. príjmom. integrácia do spoločnosti zdravých ľudí. subjektívna Dôsledok chudoby: Stav sociálnej núdze sa rieši sociálnymi službami Stav hmotnej núdze sa rieši peňažnými alebo vecnými dávkami. príspevok pri narodení dieťaťa. domovy soc.služieb.služieb 2.sféry na Európ.soc.. sirotský dôchodok Materstvo a rodičovstvo – sociálna politiky rieši rodinu cez nástroje rodinnej politiky. ktorá funguje na princípoch trhovej ekonomiky.ochrane a soc. prídavky na dieťa..presadzovanie základných princípov soc.stabilita a soc. prepravná služba.odštátnenie soc. starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb Smrť – sociálna politika reaguje na túto sociálnu udalosť vyplácaním jednorázovej dávky na pohrebné. 100/1988 Z.

Štát – rodič.sféry: 1.aktivita občana 3. Vzdelávacia politika . veľká dôchodková reforma Poradie podľa objemu vyplácania dôchodkov: dôchodcovia. inval.Sociálna poisťovňa – dávky soc.1. zvyšuje sa úroveň ľudského kapitálu. ovplyvňuje zlepšovanie pozícii na trhu práce.dôchodcovia. ktorými je SR viazaná ( napr.zákon o pomoci v hmotnej núdzi 3. povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s vekom zamestnancov by mali byť zakotvené v Zákon. vzdelanie ovplyvňuje aj ľudské zdravie. Ciele štátu .práce Synchronizovanie soc. vzdelanie znižuje chudobu a zvyšuje spoločenskú integráciu. ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu.zákon o prídavku na detí 5. príspevok pri narodení dieťaťa 2. .politika SR sa riadi „Transformáciou soc. maximalizovať individuálne vzdelávanie – sebavzdelávanie 2. Nová soc. optimalizovať primerané vzdelanie vo vzťahu k jednotlivcom a pre potreby zamestnanca Výhody . Madridská zmluva – chráni staršiu prac.odmena pre občana Transformačné zákony (reformné): 1.práce 6. poberatelia prídavku na dieťa. poberatelia kompenzačných príspevkov. Charakterizujte vzdelávaciu politiku v SR. prídavky na dieťa.zákon o službách zamestnaností 7.sféry nebola ukončená ! Priority tranf.zákon o soc.motivácia občana 2. Zamestnávateľ 10. vypláca štát) Dávky môže poskytovať: 1.sféry napĺňa hospodárske.príspevok.súhrn kokrétnych činností a opatrení.poistení 8.Obec – prenos kompetencií zo štátu v oblasti poskytovania dávok.systém dôchodkového zabezpečenia zo soc. kultúrne a soc.silu.práva občanov-zabezpečuje to Ústava SR a ďalšie právne normy v súvislosti s procesom aktivít. podporuje účasť občanov na politickom a spoločenskom živote.zvyšuje sa produktivita.odkazánosti 2.chartou a ďalšími dokumentami Rady Európy.pomoci+vyhlaška o soc. prenesené kompetencie refunduje štát 4.pre spoločnosť . Je to rozhodovanie o vzdelávacích inštitúciach.poistenia – (vdovský.paktov.soc. nemocenské) 3.trh práce a politika zamestnanosti 3. (čo garantuje štát. Cieľ .práce) 2.poistenia Každá oblasť obsahuje: 1.Zákon o soc. o cieľoch.zabezpečiť súčasný a budúci rozvoj poznávacej a duchovnej kapacity populácie. o obsahu vzdelania a o spôsobe riadenia a financovania v školstve.novela zákon.aplikácia medzin. jej morálno-hodnotovú orientáciu a celkový poznatkový a vedomostný fond.a pracovnej legislatívy s Európskou soc. ktorá má tri previazané oblasti: 1.sociálna pomoc a rodinná politika 2. dokumentov a noriem.sféry“.Transformácia soc. Transformácia soc.zákon o životnom minime 4.pôsobenie SR v medzinárodnej org. o prístupe k vzdelaniu.

najvyšší stupeň 2. špeciálne školy (v osobitných vyučovacích podmienkach a metódach) . V súčasnej dobe je kreditný systém. Zdravie .hovoríme o ne. predchádzanie obezity a pod. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok.. ďalší rok platíš náklady celé) .prevencia v rodine – návyky hygienické.pred počatím (genetická anamnéza potenciálnych rodičov) 2. strojček na uši) .financovanie vzdelávania a naplnenie rovnosti príležitosti . zvyšuje sa profesionálny a sociálny status.úplná – napr.stupne invalidity . .prevencia genetických ochorení – genetické poradenstvo .predškolské zariadenia – predprimárne vzdelávanie (MŠ) . pomaturitné štúdium. Môže byť . Dostáva sa do popredia celoživotné vzdelávanie.1.trend. Sebavzdelávanie.1.čiastkovou politikou sociálnej politiky. návyk starostlivosti o zdravie. nadstavbové štúdium.vysoké školy – vedecké a vzdelávacie ustanovizne. Zvýšenie počtu pracujúcich žien zmenilo tradičné miesto rodiny. Je jedným z faktorov. V rámci prevencie v zdravotnej politike môžeme hovoriť napr. ak dôjde k narušeniu rovnováhy biologického a psychického stavu. prináša príspevok k osobnému rozvoju. Vzdelávanie je prvkom sociálneho a ľudského rozvoja. čl. Charakterizujte zdravotnú politiku v SR.zákone o preventívnych prehliadkach (zubári – ak neprídeš na preventívnu prehliadku. pri: . . po počatí (v prenatálnom období zastaviť tehotenstvo.prejavuje sa to v mzde. Zmenili sa aj návyky spotrebiteľov na životný štýl. terapiou.. rehabilitáciou.bezmocnosť . ovplyvňuje kvalitu života jednotlivca a jeho rodiny. 40 – Každý má právo na ochranu zdravia.pre indivídum . pri hospitalizácii .špeciálna – zdravotná spôsobilosť pre prácu s potravinami Štátna zdravotná politika je zahrnutá aj v Ústave SR. Cieľom zdravotnej politiky by mala byť v prvom rade prevencia..neprítomnosť nemoci.je prechodné alebo trvalé telesné či duševné poškodenie alebo strata určitej funkcie.privatizácia vzdelávania Nová školská sústava pozostáva .spájanie otázky financovania a jej optimalizácie s kvalitou vzdelávacieho systému.úplná invalidita 3. Invalidita . o zdravie sa staráme prevenciou. zdravá výživa. ak je nejaká porucha) 3. až potom následne riešenie zdravotných opatrení. či časti organizmu a v dôsledku toho i znížená pracovná schopnosť alebo spoločenské uplatnenie. Súčasné a budúce problémy vzdelávacej politiky . Informačné technológie sa prejavili novými požiadavkami na nové zručnosti. b/ neuniverzitné – Bc. po narodení (včasné zachytenie porúch – dieťa si zvykne na kompenzačné pomôcky. 11. Študuje sa na 3 stupňoch.čiastočná – napr. Choroba ..stredná invalidita 4. dostatok pohybu.nízka invalidita Práceneschopnosť – ak choroba znemožní človeku vykonávať pracovnú aktivitu.sústava základných a stredných škôl – primárne (ZŠ) a sekundárne (SŠ) vzdelávanie. tvorivá umelecká činnosť a/ univerzitné – Mgr.. tretí stupeň je doktorandské štúdium. pri ambulantnej liečbe . ľahšie sa naučí s nimi žiť a nepriapadá mu to ako handicap – napr. ktoré ustanoví zákon. . ktoré ovplyvňuje sociálnu štruktúru spoločnosti. Zdravotná politika .

Manželstvo . keď rodina zlyhá. poistenie – hlavný zdroj financovania – vo svete 6070% nákladov.. liečba rakoviny.nesprávna prepojenosť medzi poisťovňami. 2. ktorý patrí do zdravotnej politiky a pomáha riešiť sociálnu udalosť Zdroje financovania zdravotnictva . Rodinná politika . ak sa rodina rozpadla rozvodom.situácia. u nás 10% nákladov (z tohto zdroja sa platia predovšetkým nákladné a zriedkavé výkony. ktorá sa vypláca zo zdravotnej poisťovne v prípade práceneschopnosti (choroba. Funkcie rodiny . V praxi to vyzerá takto: Poisťovňa uzatvára vzťahy s lekármi a lekári s komorou.Zdravotné poistenie . ale prichádzajú do konfliktných situácií a tieto konfliktné situácie negatívne vplývajú na formovanie dieťaťa (psychického a fyzického vývinu).je to súbor nástrojov. ale aj iné rezorty sa spolupodieľajú (školstvo.súbor praktických opatrení. Poisťovňa určí každému lekárovi limit na ošetrenie pacientov. úraz) – ošetrovné dávky – ak ošetruje člena rodiny. Nemocenské poistenie – poskytujú sa nemocenské dávky .nemocenské dávky – .ide o dávku vyplývajúcu zo zravotného poistenia. Tak sa môže stať. zdravotníctvo. keď manželia žijú v spoločnej domácnosti.… Základné princípy rodinnej politiky .biologicky pokrvný príbuzný dieťaťa. Sociálny rodič . adopciou. štátny rozpočet – vo svete 20-30% nákladov.) 3. lekármi a lekárskou komorou. pomoci. u nás 90% nákladov.. u nás 1-2%. .spoločensky schválená forma trvalého spolužitia osôb viazaných zväzkom krvi. SR .príliš vysoká spotreba liekov.3) Emocionálna funkcia . preto poisťovne nie sú schopné zaplatiť všetkým ošetreným pacientom lekársky výkon.rodinu treba chápať ako komplex a pristupovať k nej ako k celku – napr. transplantácia orgánov. vernosti.trvalý zväzok medzi mužom a ženou založený na dobrovoľnosti.nastáva. zásah štátu je minimálny.1) Demokratický princíp – rodina ako samostatne autonómna jednotka.5) Ochranná funkcia Rodič . Rodina . Rozpad rodiny . . Rozvrat v rodine . – materské dávky .pre tehotné ženy. individuálna spoluúčasť – vo svete 10% a viac. Charakterizujte rodinnú politiku v SR.4) Ekonomicko-zabezpečovacia funkcia . úcty. keď sa rodičom stal napr. manželstva alebo adopcie. Detský domov – súrodenci – nemožno ich rozdeliť. 12.1) Biologicko-reprodukčná . vzájomnej láské.vyrovnávacia dávka . ktoré sú smerované ku rodine ako základnej sociálnej a spoločenskej jednotke. pracujúce v zdravie ohrozujúcom prostredí. že lekári predpisujú drahšie dovozové lieky. pričom veľkým problémom je. – 2) Má prierezový charakter – nielen jeden rezort poskytuje pomoc. Náklady na obsluhu poistenca sú vysoké.môže byť aj bez pokrvnej príbuznosti s dieťaťom.2) Výchovná funkcia . –3) Rodina ako inštitúcia . že sa prečerpá mesačný limit pred koncom mesiaca a ostatní pacienti už v danom mesiaci nemôžu byť ošetrení.1. výstavba).

zlyhanie rodičov. Zmyslom je.Materstvo.dlhodobé zlyhanie – zánik rodiny smrťou. ak umrie člen rodiny alebo živiteľ .Rodičovstvo – rodičovský príspevok do troch rokov veku dieťaťa od narodenia / pozor až po materskom príspevku keď má nárok.Náhradná starostlivosť – krátkodobé zlyhanie – ochorenie rodiča .Charakterizujte bytovú politiku v SR Bytová politika . Úspešnosť realizácie bytovej politiky vyžaduje i jej správne inštitucionálne usporiadanie a legislatívne zabezpečenie. chráni rodinu a deti pred rôznymi druhmi závislostí. ale pomáhajú aj inštitúcie – škola.žena pred pôrodom odchádza z práce. vplyvy a vzory dospelých. vdovecký.za výchovu detí sú zodpovední rodičia. 2. aby každý občan mal možnosť získať primeraný byt.iné príspevky: -ak sa v rodine narodia tri a viac detí. ktoré v rodine môžu nastať . Ochrana zdravia členov rodiny . Základným cieľom bytovej politiky je vytváranie takých legislatívnych. rešpektuje právo rodičov slobodne sa rozhodnúť o počte detí. aby bývanie bolo pre obyvateľstvo dostupné a aby si každá domácnosť mohla zabezpečiť bývanie primerané výške vlastných príjmov. jej podstatou je systém rozdeľovania a zabezpečovania bytov.Úlohy štátu voči rodinám .“ -existencia dieťaťa a osobná celodenná starostlivosť o dieťa – „Rodičovský príspevok. .pohrebné – jednorazová dávka . podporuje stabilitu manželstva a kvalitu partnerských vzťahov. Výchova detí a mládeže.je čiastkovou politikou sociálnej politiky. -existencia nezaopatreného dieťaťa v rodine –„Prídavok na dieťa.štát zabezpečuje každému právo na ochranu zdravia a života na úrovni aktuálnych vedeckých poznatkov. tým. ktorí to najviac potrebujú) .Smrť – rodinou sociálnou udalosťou sa stáva vtedy . Sociálno-ekonomické zabezpečenie rodín . Základné typy bytovej politiky: a) prídelový systém (rozdeľuje byty podľa určitých kritérií.1. právo detí na rodičovskú starostlivosť.“ -pestúnska starostlivosť: jednorázový príspevok – na úhradu základnej výbavy .narodenie dieťaťa – soc. právny zväzok. masmédia… 4. Jednotlivé sociálne udalosti. -úmrtie „Príspevok na pohreb.vytváranie systému štátnej sociálnej podpory na štátom uznané životné udalosti . príprava na manželstvo a rodičovství .vzniká nárok na materský príspevok.. týranie. dávkou „Príspevok pri narodení dieťaťa. alebo opakovanie v dvoch rokoch narodili opakovane dvojčatá. technických a ekonomických podmienok. zanedbávanie .“ (nemusí tu byť príbuzenský vzťah) 3. Právna ochrana rodiny a jej členov . realizuje programy komplexnej starostlivosti pre starších občanov. Pri narodení dieťaťa – príspevok pri narodení – jednorazová dávka .alkoholizmus. cirkev. ktorý ju hmotne zabezpečuje. sirotský dôchodok 13.prostredie právnej istoty.vdovský.Detstvo –prídavok na dieťa do skončenia prípravy na povolanie / najdlhšie do 25 rokov – denný študent .

znížením daňového zaťaženia vlastníkov) Nástroje bytovej politiky: a) príspevok na bývanie (významný nástroj–poskytuje sa občanom v hmotnej núdzi za splnenie určitých podmienok) b )priama podpora štátu (domácnostiam s nízkymi príjmami na úhradu výdavkov spojených s užívaním bytu/rod.domu) c) sociálne bývanie (sociálne byty. je neefektívne. príspevkom na bývanie osobám a rodinám s nižšími príjmami) b) nepriamou finančnou podporou (štátnym príspevkom k stavebnému sporeniu. 14. ale vníma sociálnu diferenciáciu obyvateľstva – SNR.Grécko. Problematika nezamestnanosti v SR Nezamestnanosť je jedným zo závažných ekonomických problémov našej spoločnosti. obecné byty Zdroje financovania bytovej politiky: a) stavebné sporenie (sporenie formou pravidelných a mimoriadnych vkladov) b) hypotekárny úver (dlhodobý účelový úver určený na financovanie bytových potrieb) c) štátny fond rozvoja bývania (doplnkový nástroj hospodárskej politiky) Štát ovplyvňuje bytovú politiku nasledovne: a) priamou finančnou podporou bývania (mladým a slobodným občanom. Holandsko. To má vplyv nielen na ekonomické. Typy nezamestnanosti: . dôležitým prvkom je tu cena domu. Štát sa zaujíma len o tých. ktoré to nepotrebujú. adresná pomoc – Veľká Británia) 4) ponecháva starostlivosť o bývanie na občanovi (štát sa angažuje len minimálne. v dôsledku toho sa znižuje dôchodok obyvateľstva a to vedie k zhoršeniu životnej úrovne. trestná činnosť. Rakúsko) 3) liberálny (dôraz dáva na individuálnu aktivitu. Vyjadruje stav v ekonomike. Nezamestnanosť je stav. bytu pri kúpe do vlastníctva a cena nájomného) Modely bytovej politiky: 1) sociálno-demokratický (založený na využití občianskej solidarity poskytovaním sociálnych služieb. chudobné štvrte). a to len cez sociálnu záchrannú sieť. sociálnopatologické javy). nie sú schopní sami si vyriešiť situáciu. Má tiež nedostatky. že ekonomika je málo výkonná. psychologické a zdravotné problémy občanov (rozpad rodín. bonifikáciou úrokov hypotekárnych úverov. Francúzsko. ktoré spravujú verejnoprávne subjekty . Podporuje rovnaký prístup všetkých občanov k bývaniu – škandinávske krajiny) 2) karporativistický (odvíja sa z pracovnej aktivity občanov. neziskové organizácie). keď práceschopné osoby v produktívnom veku si nevedia nájsť vhodné zamestnanie na trhu práce. pretože dochádza ku koncentrácii najchudobnejších vrstiev obyvateľstva a vznikajú GHETTÁ (tzv. Vysoká miera nezamestnanosti je signálom. ale aj sociálne. v ktorom človek schopný práce a ochotný pracovať nemá platené zamestnanie.b) tržný (trhový) systém (byty sú tovarom a rozdeľujú sa na základe cien ponuky a dopytu.obce. Sociálne bývanie je spojené s finančne dostupnými štandardne vybavenými malometrážnymi bytmi. Skutočný hrubý domáci produkt nedosahuje svoju úroveň. ktorí sú v hmotnej a sociálnej núdzi. pretože podporuje aj rodiny. Portugalsko) Vlastníctvo bytov: súkromné vlastníctvo. družstevné byty.

a) frikčná (ľudia. príležitosti vytváraním nových pracovných miest f) vytvárať podmienky na udržanie zamestnanosti a predchádzanie hromadnému prepúšťaniu Služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú: .dlhodobo nezamestnaný občan (vedený v evidencii 12 mesiacov za predchádzajúcich 16 mesiacov) . ktorý si hľadá iné zamestnanie a nie je uchádzač o zamestnanie. resp. chce pracovať a hľadá zamestnanie. Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie: .agentúra dočasného zamestnávania a podporovaného zamestnávania Nástroje politiky zamestnanosti: . Záujemca o zamestnanie je občan. sociálnych vecí a rodiny . ktorí sú medzi dvoma zamestnaniami.cudzinec. Zväčša krátkodobá nezamestnanosť) b) štrukturálna (technologická . skončil sústavnú prípravu (denné štúdium) na povolanie (absolvent školy.občan.napr. skrátený pracovný čas aj na úkor svojej kvalifikácie) f) dlhotrvajúca (pre zdravotný stav) g) čiastočná (nedostatočný odbyt výrobkov – nedostatok práce) Podľa dĺžky trvania je môžeme rozdeliť na: a) krátkodobá (0-6 mesiacov) b) strednodobá (6-12 mesiacov) c) dlhodobá (12 a viac mesiacov) Uchádzač o zamestnanie je občan. ktorý 2 roky nepracoval po skončení štúdia a je v evidencii na ÚP) . Cieľom politiky zamestnanosti je najmä: a) zabezpečovať prácu pre všetkých. stavebníctve.vzniká v poľnohospodárstve. ani sa nikde neregistruje) e) neúplná (na znížený úväzok. ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania na základe uzatvorenej písomnej dohody v rámci partnerstva alebo za úhradu . ktorému bol udelený azyl 15. lesníctve) d) skrytá (nezamestnaný nehľadá prácu. ktorí môžu a chcú pracovať a hľadajú zamestnanie b) umožňovať slobodnú voľbu zamestnania c) vytvárať a udržiavať rovnováhu medzi ponukou a dopytom po práci d) znižovať nezamestnanosť e) vytvárať podmienky na vznik pracov. rozpad neefektívnych podnikov) c) cyklická /sezónna (závislá od hospodárskych procesov .právnická / fyzická osoba. Zároveň je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.občan mladší ako 25 rokov.občan starší ako 50 rokov . ktorý sa stará o dieťa .Ústredia a Úrady práce. Nástroje politiky zamestnanosti a trhu práce  Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej a sociálnej politiky štátu. ktorý je rodič / náhradný rodič starajúci sa o tri a viac deti / osamelý občan. zmena zamestnania.občan so zníženou pracovnou schopnosťou (zdravotne postihnutý) . ktorý môže pracovať.

CHUDOBA A JEJ ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY CHUDOBA .súčasť politiky zamestnanosti. podmienkami pre poberanie dôchodkov. neštátne subjekty. 461/2003 o sociálnom poistení  Politika trhu práce . že určuje ciele a priority politiky trhu práce celoštátneho charakteru. 5/2004 (vecne rieši problematiku zamestnanosti – hľadanie zamestnania. kde spôsobuje vysokú úmrtnosť hlad. dĺžkou školskej dochádzky. inšpektoráty práce. odev. správy v oblasti sociálnych vecí. stanovenou minimálnou mzdou. Za tvorbu politiky trhu práce zodpovedá Ministerstvo PSVaR SR a realizuje ju tým. nie z priemernej spotreby. ÚPSVaR) . rodiny a služieb zamestnanosti (vymedzuje právomoci a pôsobnosti orgánov v oblasti soc. 16.zákon č. zákonník práce (pre zamestnaných) b) inštitucionálne – MPSVaR (metodický a koordinačný orgán). a to: .35 a nasledujúce – každý občan má právo pracovať). ale i napr. ktorým sa dopĺňa a mení zákon č. napr. absolútna chudoba sa vyskytuje skôr v rozvojových krajinách (Afrika). b) pasívne – dávka v nezamestnanosti Politiku zamestnanosti riešia 2 základné právne normy. relatívnu chudobu – stav. odstraňuje spoločenské návyky Spoločensko – ekonomický vývoj spoločnosti delí chudobu na: absolútnu – stav. Dlhodobé pretrvávanie na hranici prípadne pod hranicou chudoby predstavuje sociálno patologický jav. Vychádza z pozorovania spotreby bohatých. obsadzovanie voľných prac. je to systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce) . kedy nedostatok finančných prostriedkov neumožňuje zabezpečiť základné životné potreby na primeranej úrovni. 453/2003 o orgánoch štátn. Meranie chudoby : objektívna – stav. v ktorom podľa názoru štátu nie sú uspokojované základné ľudské potreby na prijateľnej úrovni. že je ohrozená samotná existencia človeka (bývanie. subjektívna – stav. príspevky na samostatnú zárobkovú činnosť a ostatné príspevky.zákon č. Úrady PSVaR (evidencia nezamestnaných. Jej hlavnou úloh je zabezpečovať právo občanov na prístup k zamestnaniu poskytovaním pomoci pri: a) hľadaní vhodného zamestnania b) vzdelávaní a príprave pre trh práce potrebnej na uplatnenie na trhu práce Trh práce je výrazne ovplyvňovaný pracovnoprávnymi a sociálnoprávnymi predpismi. informačné a poradenské služby. vzdelávanie.a) legislatívne (zákony) – ústava SR (čl.stav. zmenu zamestnania. zákon o službách zamestnanosti (pre nezamestnaných). úpravou pracovnej doby. v ktorom jedinec. že je chudobný lebo nemôže uspokojovať svoje potreby podľa vlastných predstáv. keď nedostatok prostr. bývania (chátranie bytového fondu a technického vybavenia). .zákon č.miest. jedlo). domnieva. sociálna poisťovňa c) aktívne – evidencia uchádzačov o zamestnanie. Ústredie PSVa R (2 stupňový odvolávací orgán). kto je v tejto situácii. zákon o sociálnom poistení. 52/2010 o službách zamestnanosti. rodina alebo sociálna skupina uspokojujú svoje potreby na výrazne nižšej úrovni ako je priemerná úroveň v danej spoločnosti (štáte) V súčasnej Európe sa vyskytuje predovšetkým relatívna chudoba. o ktorom sa ten. ktorý sa môže negatívne prejaviť napríklad znižovaním v oblasti vzdelania.vecí a zamestnanosti – MPSVaR. neumožňuje uspokojiť základné potreby nevyhnutné pre život do takej miery. je ich 46).

vojaci). výška poistnej dávky bude adekvátna odvedenej časti prostriedkov do systému SP. zdravotný stav. práca.stav. keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu. úrazové. etnická príslušnosť (najmä rómska). Stav hmotnej núdze . keď príjem občana a spoločne s ním posudzovaných fyzických osôb nedosahuje životné minimum a občan a FO s ním posudzované si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením (najmä prácou). 17.20 EUR)a životného minima. Do systému soc. sociálnu neprispôsobivosť alebo stratu zamestnania. Sociálna podpora 3. od 1.spoločensky uznaná hranica príjmov. Faktory. ktoré nie sú nevyhnutné (kultúra.7. nezamestnaní. Ide o životné situácie. choroba a úraz. finančných a organizačných nástrojov a opatrení. politiky vzdelávania a rodinnej politiky. zásluhový alebo kombinovaný princíp. SYSTÉM SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA V SR A ZDROJE JEHO FINANCOVANIA Sociálne zabezpečenie – je súbor právnych. Nepriaznivú sociálnu situáciu pomáhajú riešiť sociálne služby. považujeme za ne: Nepriaznivú sociálnu situáciu – podľa Z 448/2008 je to ohrozenie FO sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy. politiky zamestnanosti. zabezpečuje jednotlivca alebo rodinu pri výskyte udalosti. Slúži na otestovanie príjmov domácnosti a následne ako základ pri stanovení výšky dávok sociálnej pomoci. ktoré najčastejšie zapríčiňujú chudobu: vzdelanie osoby. MPSVaR. významným prínosom je soc. (predtým podľa Z 195/1998 sociálna núdza) – stav. Nepriamu formu SZ tvoria daňové bónusy a podpora zamestnanosti. Poskytuje ochranu a pomoc ľuďom v prípade týchto štátom uznaných udalostí: nezamestnanosť. seniori. zamestnanecký status osoby (postavenie na trhu práce). Je to prechodný stav. (nie ŤZP). Ekonomickým nástrojom prevencie chudoby sú stanovenie minimálnej mzdy (na rok 2012 – 327. ktorých cieľom je kompenzovať nepriaznivé finančné a sociálne následky rôznych životných okolností a udalostí. Pri poskytovaní dávok a služieb sa uplatňuje sociálny. občania so zdravotným postihnutím. zákonom uložené príspevkové poistenie zamestnancov a SZČO. domácnosť. úprave dôchodkov ako jediného zdroja príjmov. dôchodkovom zabezpečení. poistenie–nemocenské. individuálna pomoc. neúplné rodiny s deťmi. ľudia s nižším vzdelaním. ktoré možno predvídať a proti ktorým je poistený. Sociálna pomoc Sociálne poistenie – je poistenie v prípade budúcej poistnej udalosti. smrť.j. výchova v rodine Opatrenia na predchádzanie vzniku a zmiernenie následkov chudoby: Prevencia realizovaná sociálnou politikou štátu prostredníctvom sociálneho zabezpečenia (soc. Pri poskytovaní SP sa uplatňuje systém zásluhovosti. lokalita domácnosti. Sociálne poistenie 2. staroba. vzdelávanie) Chudobou sú najviac ohrozené tieto sociálne skupiny: deti a mládež. Životné minimum . ŽM sa využíva aj pri stanovení minimálnej mzdy . manželstvo a rodičovstvo SZ tvoria 3 piliere: 1. ženy (matky samoživiteľky) . ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím vzhľadom na svoj vek.V súvislosti s chudobou môžeme hovoriť aj o jej dôsledkoch. poistenia patrí aj soc.83 EUR. SP je povinné. t.2011 je to 189. chudoba. štátne sociálne dávky. s ktorými SZ spája nárok na niektorú z dávok alebo služieb SZ. silových rezortov (policajti. pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. bezdomovci a imigranti. SP obsahuje: . Zmierňovanie následkov chudoby: sociálna pomoc. rómska etnická minorita. a sociálne minimum – znamená uspokojovanie aj iných potrieb. ). Výkon SP zabezpečuje Sociálna poisťovňa. ŽM rozlišujeme existenčné – pokrýva základné životné potreby na minimálnej úrovni. charita. demografické zloženie domácnosti (najmä počet detí). dôchodkové. zabezpečenie poistencov tzv.7. Výšku upravuje vždy k 1. invalidita.

. príspevok rodičom. choroby z povolania. Dávka garančného poistenia = na uspokojenie nárokov zamestnanca. výživa a výchova dieťaťa. ktorý je v hmotnej núdzi má nárok na pomoc zo strany štátu v peňažnej. ak posledné 3 roky pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol občan poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky (730 dní). ubytovanie. .jednorázový a opakovaný príspevok pri zverení dieťaťa do náhr. Nemocenské dávky = nemocenské. ošetrovné.kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia . životných podmienok = príspevok na zdravotnú starostlivosť.z príjmov právnických a fyzických osôb) nepriame – DPH. renta. na bývanie. rodičovský príspevok. SZČO a dobrovoľne poistených osôb. úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. zabezpečenia Odvody (príspevky): zamestnancov (časť uhrádza zamestnávateľ). štipendia. situácii. pri strate alebo obmedzení pracovnej schopnosti. Náhradné výživné – s dávkou náhradné výživné Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa .je hmotné zabezpečenie občanov v starobe.dávky na zabezpeč. vdovský. ochranný príspevok a jednorázová dávka v hmotnej núdzi.slúži na finančné zabezpečenie osôb v prípade choroby. ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu 2 rokov narodili opakovane dvojčatá. Nárok na tieto dávky nie je podmienený platením príspevkov či príjmovými pomermi oprávnených osôb.. spotrebné dane. vecnej alebo kombinovanej forme: . zľavy v doprave pre žiakov/študentov ZDROJE FINANCOVANIA SOCIÁLNEHO ZABEZPEĆENIA Dane: priame . hygieny. služieb = soc. aktivačný príspevok. Soc. dôchodkové p. vykonávanie zákl. náhrada nákladov spojených s liečením. v prípade smrti živiteľa.. zákl. Poskytuje sa dávka v nezamestnanosti. sú hlavným zdrojom financovania soc. pracovná rehabilitácia a rehabilitačné rekvalifikácia a rekvalifikačné. pohrebom. rodinnej starostlivosti a jednorázový príspevok pri zániku náhr. poradenstvo. pomoc v oblasti školstva (dotácie)=soc. jednorázové vyrovnanie a odškodnenie. . poisťovňou. tehotenstva a materstva. starostlivosti a dávok vyplácaných Soc. príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa. podpora sa realizuje najmä ako: Dávky štátnej soc. prídavok na dieťa. ošetrovateľská starostlivosť. prostredníctvom ktorých sa štát podieľa na riešení niektorých životných udalostí (napr. tlmočenie . Úrazové dávky = úrazový príplatok. Dávka slúži na zabezpečenie základných potrieb. pracovná terapia.ide o dávky financované zo štátneho rozpočtu. – pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Patrí sem starobné a invalidné poistenie.poskytovania soc.soc. úrazové p. Občan. invalidný. Sú to zdroje na úhradu zdravot. smrť rodinného príslušníka). príspevok na pohreb. poistenie v nezamestnanosti – pre prípad straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti. vdovecký a sirotský dôchodok. z ktorých sa vyplácajú dôchodkové dávky = starobný a predčasný starobný dôchodok. nie na vyrovnanie pohľadávok. Sociálna podpora . za ekonomicky neaktívnych občanov ich platí štát z prostriedkov vybraných na daniach. Odvody sa vzťahujú len na ekonomicky aktívne FO.slúži na finančné zabezpečenie osôb v prípade poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného/ služobného úrazu. opakovaný a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi Sociálna pomoc – rieši predovšetkým zabezpečenie základných životných podmienok (1 teplé jedlo denne. osob.nemocenské p. pranie a údržba šatstva. nevyhnutné ošatenie a prístrešie) v stavoch hmotnej núdze a nepriaznivej soc. príplatok k prídavku na dieťa (ak nemožno uplatniť daňový bónus). narodenie. náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia garančné p. podpory – jednorázové / opakované = príspevok pri narodení dieťaťa. rodinnej starostlivosti. materské a vyrovnávacia dávka. stravovanie.

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. o ktoré sa rodičia nevedia. ktoré majú za následok záškoláctvo. plnoletú FO do 25 rokov veku a inú plnoletú FO s obvyklým pobytom na území SR. trestnú činnosť. pre dieťa. podávanie návrhov súdu na nariadenie a zrušenie ústavnej starostlivosti. nemôžu alebo nechcú starať alebo závažným spôsobom zanedbávajú či zneužívajú svoje povinnosti. fyzického a sociálneho vývinu detí a plnoletých FO . v prostr.výchovy a všeobecného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí . po zániku ústavnej starostlivosti. s poruchami správania.je súbor opatrení na zabezpečenie : . ak sa u dieťaťa prejavujú poruchy správania. Organizovanie náhradnej starostlivosti pre maloleté deti. právnická alebo FO. navrhovanie výchovných opatrení a ďalšia činnosť. z. SOCIÁLNOPRÁVNA OCHRANA DETÍ A SOCIÁLNA KURATELA – CHARAKTERISTIKA A ZÁKLADNÉ POJMY SPOD a SK upravuje zákon č. manželských a iných sociálnych vzťahov. iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa alebo iní občania ohrozujú či narušujú riadnu výchovu dieťaťa. sledovanie vývoja detí v náhradnej starostlivosti a pod.predchádzanie porúch psychického. organizovanie náhradnej starostlivosti. ktoré je členom skupiny. Sociálna kuratela –súbor opatrení na odstránenie. u detí s poruchami správania. obce. skupinu. Navrhovanie výchovných opatrení. odkázané na pomoc spoločnosti a deti. ktorého predmetom je zabezpečenie: . ktorého jednorázové alebo krátkodobé správanie vyžaduje pre svoju závažnosť pomoc Plnoletú FO – po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby. v ktorých je výchova dieťaťa vážne narušená.ochrany dieťaťa. ak rodičia. branie omamných látok.predchádzania vzniku krízových situácií v rodine . 305/2005 Z. ktoré nemôže byť vychovávane vo vlastnej rodine Medzi najdôležitejšie činnosti SPO patrí: výchovná činnosť. Výkon tejto činnosti chráni práva detí pred súdom. ktorých výsledkom je vydávanie rozhodnutí o uložení výchovných opatrení. komunitu v prirodzenom /náhradnom rodinnom prostredí. hrajúce hazardné hry. ktoré sa dopustilo priestupku. Ďalšiu činnosť. v ktorej sa osoba nachádza Opatrenia SK zabezpečujú orgány SPOD a SK pre: Dieťa – maloletého a mladistvého páchateľa trestného činu.pôsobí na zlepšenie rodinných.náhradného prostredia dieťaťu. ak požiada o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie Opatrenia SPOD a SK vykonávajú: orgány SPOD a SK . dieťa.zamedzenie nárastu sociálno-patologických javov Opatrenia SPOD a SK sa vykonávajú pre dieťa. ktorá ho negatívnym vplyvom ohrozuje. dieťa zneužívajúce drogy. . vzdelávanie a všestranný vývoj podľa schopnosti dieťaťa alebo. otvorenom prostr. prokuratúrou. rodinu. ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného dohovoru (Dohovor o právach dieťaťa – 1989 OSN) .18. fyzického alebo sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej FO a poskytovanie pomoci v závislosti od poruchy a situácie . po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia pre drogových a iných závislostí. návrhov na zrušenie výchovných opatrení uložených súdom. vecí a rodiny. ak zneužíva drogy alebo je závislá od drog.. Orgán SPOD a SK rozhodnutím o uložení výchovného opatrenia nemôže odňať dieťa z osobnej starostlivosti rodičov alebo inej osoby. Výchovná činnosť . ak je účastníkom probácie alebo mediácie. orgánmi činnými v trestnom konaní a inými inštitúciami.Ústredie a úrady práce soc. zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického. nevytvárajú podmienky na výchovu. VÚC. návrhov na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv. akreditovaný subjekt.ochrana práv a právom chránených záujmov detí . utvorenom a usporiadanom na výkon opatrení Sociálnoprávna ochrana detí . ktorou je najmä výkon kolízneho opatrovníka a opatrovníka maloletých.

najviac využívanými metódami sociálnej práce s rodinou je sociálne poradenstvo. 36/2005 Z. V dysfunkčnej rodine sa vyskytujú vážnejšie poruchy funkcií. Hlavným dôvodom je. Problémová rodina vykazuje poruchy niektorých funkcií. s ktorými objektívne právo spája vznik. patologická alebo problémová rodina. výchovná funkcia (hlavný článok vo výchove a vzdelávaní. uvádza ich do sveta mravných a kultúrnych hodnôt). intervencia a mediácia . o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej . zmenu alebo zánik práv a povinností. nevera. Právne vzťahy a z nich vyplývajúce práva a povinnosti vznikajú. s určením . že prestáva plniť svoje základné funkcie a vážne ohrozuje výchovu alebo zdravie detí (deti musia byť umiestnené v náhradnom výchovnom prostredí). rodiny a matky dieťaťa • Vzájomnej pomoci členov rodiny podľa schopností a možností • Monogamie • Rovnosti civilného sobáša a cirkevného sobáša Rodina sa najčastejšie vymedzuje ako dvoj alebo viacgeneračná sociálna skupina. určenie a zapretie otcovstva) Zákon o rodine stanovuje. medzi jej členmi sú príbuzenské vzťahy a ktorej základnou funkciou je primárna socializácia jej detských členov dospelými. výkon trestu odňatia slobody. vyživovaciu povinnosť.z. či už biologicko – reprodukčnej. drogy. Nazývame ju aj dysfunkčná. hlavné vzory správania záväzné v danej spoločnosti. Patológia rodiny Problémy súčasnej rodiny Financie. nedostatok pracovných príležitosti. že práve rodina vytvára predispozície pre ďalšie správanie jednotlivca. ekonomickej. vzťahy medzi manželmi. ochranná funkcia (pocit bezpečia a stability). vytvára osobnosť). Sociálna práca s rodinou .zastupovanie. závislosti .( vymedzuje vznik manželstva. Za najdôležitejšie sa pokladajú tieto z nich: biologicko . Ak teda dochádza k zlyhávaniu čo i len jednej funkcie rodiny. V nefunkčnej rodine sú poruchy také závažné. socializačnej alebo výchovnej. Rodina ako primárna sociálna skupina má preto prednostné právo aby jej sociálna práca venovala zvýšenú pozornosť. Tento zákon o upravuje právne vzťahy vznikajúce medzi manželmi.19. zvyklosti a obyčaje. násilie v rodine. ekonomická (materiálne podmienky –strava a bývanie).práva sú zakotvené v zákone č. emocionálna (citové zázemie).patologické hráčstvo. menia sa a zanikajú na základe právnych skutočností predvídaných právnymi normami. Inštitúcie štátnej správy zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní soc. deťmi a ostatnými príbuznými ako aj právne vzťahy súvisiace s výživným. že jeho ustanovenia je treba používať v duchu základných zásad: • Dobrovoľnosti a slobodného rozhodovania pri uzavretí manželstva • Rovnoprávnosti muža a ženy • Ochrany manželstva.prevencie v rodinách aj prostredníctvom zákona NR SR č. socializačná funkcia (odovzdáva jazyk. PRÁVNE POSTAVENIE RODINY A RIEŠENIA DYSFUNKCII V RODINE Základné zásady rodin. bytová situácia – viac generácii v jednom byte. s osvojením. Dôležitým prvkom je zachovanie dôvernosti informácií a dôstojnosti klienta. Hlavnou stratégiou je motivovanie rodiny k zmene životného štýlu. nedostatok času na výchovu v dôsledku pracovného vyťaženia. že by ohrozovali existenciu rodiny a výchovu detí (rodina je schopná tieto problémy riešiť vlastnými silami). ktorý vedie ku vzniku klinickej rodiny. že za právne skutočnosti sa považujú len také skutočnosti. tieto však nie sú natoľko závažné.zapretím otcovstva. vyjednávanie.z. ktoré ohrozujú stabilitu rodiny a výchovu detí (rodina vyžaduje sústavnú pomoc zo strany odborníkov). náhradnú starostlivosť. medzi rodičmi. Rodina plní mnohé funkcie. potom nastáva stav. Teda pre oblasť rodinného práva platí všeobecná zásada. 305/2005 Z.reprodukčná. rozvod a zánik manželstva.. alkoholizmus. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. vzťahy medzi členmi rodiny. právnych vzťahov..

c) sprostredkovanie kultúrnych.z. PRESUN KOMPETENCIÍ ŚTÁTU NA VYŠŠIE ÚZEMNÉ CELKY A NA OBCE Systém štátnej sociálnej podpory (dávky) a sociálnej pomoci sú jedným z prostriedkov realizácie práva občanov a rodiny na sociálne zabezpečenie.prostriedky ako: príspevok pri narodení dieťaťa (z. výchovné opatrenia: napomenutie. úmrtie). na predchádzanie prehlbovania a opakovania porúch psychického vývinu. medzi rodičmi a deťmi.príspevok rodičom. opakovaný príspevok náhradnému rodičovi („“). ktorá prevzala deti do starostlivosti . LEGISLATÍVNA ÚPRAVA ŠTÁTNYCH SOCIÁLNYCH DÁVOK – A ZÁKLADNÉ NÁSTROJE – ŽIVOTNÉ MINIMUM. príspevok rodičom. plnenia funkcii v rodiny.. Tvorí sústavu priamych finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Jednorázové: 1. zastavenie ďalšieho negat. rodičovský príspevok(280/2002Z.príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti (z.).podpora (dávka) pozostáva z jedorázových a opakovaných príspevkov. pri ktorom odborníci hľadajú spolu s rodinami nové cesty a riešenia v procese obnovy rodinných vzťahov a väzieb.stavom (561/2008Z.600/2003). ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí. Výška príjmov nie je účelovo viazaná. príplatok k príspevku pri narodení 1. ktoré zaručuje Ústava SR. Už zo samotného predmetu úpravy je možné vyvodiť výrazný preventívny rozmer zákona s ťažiskom na predchádzanie krízovým situáciám aj v rodine.. ktorou štát prispieva raz za rok rodičom alebo osobe. dieťaťa. príspevok na pohreb.osôb a na zamedzenie rastu sociálno-patologických javov. resp. príplatok k prídavku( „“).z.) sa vypláca štátna sociálna dávka. na utváranie a upevňovanie vzťahov medzi manželmi. Opatrenia na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine(primárne) § 10 v zmysle toho zákona sú: a)organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch. opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti (627/2005Z.z. Sú to jednorázové fin.z.opakovaný príspevok na starostlivosť o dieťa do 3 alebo 6 rokov s dlhodobo nepriaznivým zdrav. zabránenie jeho opakovaniu v rodine Sanácia rodiny – alebo obnovenie rodinného prostredia . ktorého obsah (najmä konkrétne cielené programy) sa stále hľadá a formuje. fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzic. Sanácia rodiny je proces. dohľad.Príspevok pri narodení dieťaťa (235/1998 Z. rozvoj schopností riešiť problémové situácie a adaptovať sa nové situácie. ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí. Štátna soc.vývoja. Sanácia je v podmienkach Slovenska veľmi „mladý pojem“.235/1998 Z. Terciárna prevencia: problém plne rozvinutý – zameranie na nápravu.z. Štát rodine na prekonanie nežiadúceho poklesu jej životnej úrovne poskytuje štátnu soc.z. Opakované fin.)je štátna jednorazová sociálna dávka.).z.) 20.situácia v rodine tak zložitá situácia ako je rozpad manželstva).práv a povinnosti. nie plne rozvinutý – zameranie na rizikových (ohrozených) jedincov rodiny (patol.podporu. Túto problematiku upravuje niekoľko zákonov.prostriedky: príplatok na dieťa(z. jednor. ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca. RIEŠENIE NEPRIAZNIVEJ ŽIVOT. ale len podmienená vznikom určitých životných udalostí (napr. 2. alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá (235/1998 Z.kuratele.SITUÁCIE. záujmových a iných aktivít zameraných na podporu vhodného využívania voľného času detí Sekundárna prevencia: problém existuje.).627/2005 Z.).. ktorú upravuje niekoľko zákonov. javom. narodenie.je vlastne terciárna prevencia. b) organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch a aktivitách zameraných na predchádzanie sociálno-patolog. tréningoch a aktivitách zameraných na podporu plnenia rodič.

že sa poskytnú na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby.)(novelizovaný z. Opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (627/2005) 6.trietie dieťa.). 3. Žiadosť sa predkladá spravidla Úradu práce. 3. Nová výška živ. z.) – príspevok štátu na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého. osoba alebo domácnosť nie je v hmotnej núdzi a nemá nárok na dávky a príspevky. ktorý nie je členským štátom EÚ.prídavok na dieťa (z. ak náhradnú starostlivost o dieťa vykováva osoba na základe rozhodnutia súdu. sociálnych vecí a rodiny príslušnému podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č.z. Z. Príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa .príplatok k prídavku( 532/2007 Z.rodičovský príspevok( 571/2009 Z. Osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (627/2005) Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa Je štátna sociálna dávka.)príspevok štátu na náhradnú starostlivost o dieťa. ktoré vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o súčasne narodené tri deti alebo viac detí alebo v priebehu dvoch rokov opakovane narodené dvojčatá. ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. 571/2009 Z. pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.601/2003 o životnom minime ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby.rokov veku dieťaťa.627/2005 Z.)(V knižke od Derevj.je štátna sociálna dávka. poskytuje sa najdlhšie do 25.) Spoločne pre všetky dávky platí. ktorou štát pripláca na zvýšené výdavky spojené so zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa. ktorá nemá súdom priznané rodičovské práva a povinnosti alebo ak sa nezúčastňovala gynekologických prehliadok 4. Príspevok na pohreb (238/1998 Z.opakovaný príspevok na starostlivosť o dieťa do 3 alebo 6 rokov s dlhodobo nepriaznivým zdrav.nahradzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu. domácnosť sa nachádza v hmotnej .prostriedky: 1.z. ktorými sú rast životných nákladov nízkopríjmových domácnosti a čisté peňažné príjmy na osobu. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. Podmienky nároku: zabezpečenie pohrebu oprávnenou osobou. minima. minima určuje každoročne MPSVaR SR na základe štatistického úradu SR v zmysle konkrétnych ukazovateľov.z.stavom(561/2008Z.1. Výšku život.z.2011 zrušený zákonom 513/2010 Z. 513/2010 . Jednor..je štátna jednorazová sociálna dávka. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 1.príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti (z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. minima sa upravuje vždy k 1. Ak sú príjmy domácnosti nižšie ako suma život. z. ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. 4. s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich rokov dieťaťa alebo do šiestich rokov dieťaťa.z. 571/2009 Z. najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do tejto starostlivosti. 7. Ak sú príjmy spoločne posudzovaných osôb vyššie ako zákonom stanovená hranica živ. minima.600/2003Z. Poskytovaním príspevkov. Zákon č.561/2008 Z.z. na zvýšené výdavky. študium. 2. je štátna sociálna dávka. ktoré sa dožilo aspoň 28 dní. 5. alebo na základe rozhodnuti příslušného organu iná fyz. príslušného roka. ktorou štát prispieva rodičovi na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa. ak sa sústavne pripravuje na povolanie. sa uvádza aj ten príspevok)(?príspevok rodič. 561/2008 Z.7.z. Opakované fin. Podmienky: starostlivost osoby o nezaopatrené dieťa. ktoré sa matke narodilo ako prvé. trvalý pobyt alebo prechodný pobyt (len u cudzincov) oprávnenej osoby aj zomretého na území SR. Nárok nevzniká: maloletej matke. štát podporuje náhradnú starostlivosť o dieťa.osoba ako rodič. druhé. opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti (627/2005) 5.z ) – prídavok na dieťa nevzniká ak sa oprávnená osoba a nezaopatrené dieťa zdržiavajú v štáte.

ktoré neposkytujú túto opatrovateľskú službu na území príslušného samosprávneho kraja. oznamovanie obvodnému úradu občanov. poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb (domov dôchodcov. resp. Právna úprava prechodu tejto pôsobnosti na samosprávne orgány obsahuje dualitu prechodu tejto pôsobnosti. Životné minimum v roku 2011 je 189. poskytovanie opatrovateľskej služby občanom. na samosprávne orgány z orgánov štátnej správy. z. po zvážení manipulačného priestoru pre uplatnenie princípu subsidiarity. resocializačné stredisko). PRESUN KOMPETENCIÍ ŚTÁTU NA VYŠŠIE ÚZEMNÉ CELKY A NA OBCE zákon 416/2001 Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje Zákon č. táto je vykonávaná pre územný obvod obcí.83 EUR. Štátne sociálne dávky sa odvíjajú od životného minima. samosprávnemu kraju potrebné finančné a iné materiálne prostriedky nad rámec decentralizačnej dotácie. na druhej strane však nevzniká povinnosť štátu poskytnúť obci. januára 2003 prešlo zákonom č. Tá sa poskytuje formou dávky a príspevkov pričom ich výška je stanovená v zákone o pomoci v hmotnej núdzi č. valorizujú sa každý rok k 1. V prípade pôsobnosti vo veci poskytovania opatrovateľskej služby ustanovenej pre samosprávne kraje. 416/2001 Z. 3. S účinnosťou od 1. detský domov. krízové stredisko. ktorá sa rozhodla neprevziať túto pôsobnosť. • povinnosti občana zaplatiť úhradu za prepravnú službu. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce Na obce prechádzajú kompetencie na úseku sociálnej pomoci tieto: 1. z. Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na samosprávne kraje Na samosprávne kraje prechádza pôsobnosť na úseku sociálnej pomoci: . Ustanovenie samosprávnej pôsobnosti samosprávnych orgánov v oblasti sociálnej pomoci na jednej strane zvyšuje svojprávnosť samosprávnych orgánov vylúčením možnosti riadenia a kontroly výkonu vládou a možnosťou ukladať samosprávnym orgánom povinnosti len zákonom. V kompetenčnom zákone prijatá právna kvalifikácia prechodu pôsobnosti opatrovateľskej služby do samosprávnej pôsobnosti obce. a to na príslušné obce a na príslušné vyššie územné celky (samosprávne kraje). • poskytovaní prepravnej služby a o úhrade za túto službu.z. že má nárok aj na pomoc v hmotnej núdzi. zariadenie opatrovateľskej služby) 2. ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne. ktorí sa odmietli zúčastniť na vykonávaní menších obecných služieb organizovaných obcou. resp. V procese prechodu kompetencií na úseku opatrovateľskej služby z orgánov štátnej správy mali teda obce právo slobodnej voľby prevzatia tejto pôsobnosti a v prípade jej neprevzatia na príslušný samosprávny kraj prešla pôsobnosť zo zákona pre územný obvod obce.núdzi ale to ešte neznamená.7. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky pokiaľ ide o úsek sociálnej pomoci ustanovil pokračovanie decentralizácie v oblasti poskytovania sociálnych služieb posilnením pôsobnosti. 416/2001 Z. ktorá sa poskytla neprávom. bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. 4. 599/2003 Z. ktorí pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebujú pomoc inej osoby. vyššieho územného celku z orgánov štátnej správy má za následok poskytovanie decentralizačnej dotácie – finančného vzťahu – transferu určeného na financovanie tejto pôsobnosti samosprávnych orgánov z prostriedkov štátneho rozpočtu. právomoci a zodpovednosti obcí a vyšších územných celkov pri poskytovaní sociálnych služieb. zriaďovanie a kontrola zariadení sociálnych služieb (domov sociálnych služieb pre deti. rozhodovanie • poskytovaní opatrovateľskej služby a o úhrade za túto službu.

organizovanie výchovno-rekreačných táborov pre deti. uzatváranie zmlúv o poskytovaní finančného príspevku na úhrady nákladov za sociálnu službu. sociálnu prevenciu. 5. 3. rehabilitačné stredisko. 6. ktoré zriadil. 21. • výmaze subjektu. ktoré zriadil ako svoju organizačnú jednotku. sociálne poradenstvo alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany. domov sociálnych služieb pre dospelých. sociálneho poradenstva. ktoré sa poskytli neprávom. 8. sociálnej prevencie a vybraných činností sociálnoprávnej ochrany. • poskytovaní starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. SOCIÁLNA POMOC – NÁHRADNÉ ZDROJE V HMOTNEJ NÚDZI . koordinovanie činností obcí a ďalších právnických osôb a fyzických osôb. poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb (domov sociálnych služieb pre deti. • povinnosti občana zaplatiť úhradu za opatrovateľskú službu a prepravnú službu. ktoré zriadil. v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje zariadenie sociálnych služieb. alebo za poskytnutú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb. stanice opatrovateľskej služby. vypracúvanie a zverejňovanie koncepcie sociálnych služieb. 7. 9. rozhodovanie • poskytovaní opatrovateľskej služby a prepravnej služby a o úhrade za tieto služby. domov sociálnych služieb pre deti. ak sa starostlivosť poskytla neprávom. 10. kontrola • úrovne poskytovania sociálnych služieb alebo sociálneho poradenstva a úroveň vykonávania sociálnej prevencie alebo vykonávania vybraných činností sociálnoprávnej ochrany. rozhodovanie v druhom stupni vo veciach. • odňatí sociálnej služby. ktoré pôsobia na úseku sociálnych služieb. ktorým sa poskytuje starostlivosť týždenne. 14. ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne a týždenne. vypracúvanie a zverejňovanie koncepcie sociálnych služieb na svojom území. ktorým sa poskytuje starostlivosť denne). uzatváranie dohôd • úhrade za sociálnu službu. bez úhrady alebo za nižšiu úhradu.1. ktorú poskytuje. bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. • hospodárenia s finančným príspevkom poskytnutým subjektu. o skončení poskytovania starostlivosti v tomto zariadení a o úhrade za poskytnutú starostlivosť v tomto zariadení. 2. ktorý poskytuje sociálnu pomoc z registra subjektov. ukladanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov v úrovni plnenia sociálnych služieb. ktorý poskytuje sociálnu pomoc. ktoré zriadil ako rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu. sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva na svojom území. zariadenie pestúnskej starostlivosti. vedenie evidencie zariadení sociálnych služieb vo svojom územnom obvode. 13. 4. ktoré poskytujú sociálne služby. domov pre osamelých rodičov. zariadenie chráneného bývania. zmlúv o poskytovaní finančného príspevku obcí a o poskytovaní jednorázového finančného príspevku. • zákaze poskytovania sociálnej služby subjektu. o znížení alebo zvýšení úhrady za poskytnutú službu a o neplatení úhrady za sociálnu službu. organizovanie spoločného stravovania. útulok. 11. 12. • zamietnutí žiadosti právnických osôb alebo fyzických osôb o registráciu na poskytovanie sociálnych služieb. ktorý poskytuje sociálnu pomoc a obci a hospodárenie s jednorazovým účelovým finančným príspevkom. o zastavení poskytovania sociálnej služby. • povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb. vedie register zariadení.

Súčasťou systémov sociálnej pomoci je aj sociálnoprávna ochrana detí a kuratela (právna úprava je obsiahnutá v zákone č.predstavuje systém náhradných zdrojov. poradenstvo. ktorí sú znevýhodnení z rôznych dôvodov a príčin. Štruktúru sociálnej pomoci v širšom zmysle tvoria najmä tieto systémy: Hmotná núdza a životné minimum – sú upravené v zákone 599/2003 Z. najčastejšie v situáciách hmotnej núdze najzraniteľnejších skupín obyvateľov. VERENÁ SOCIÁLNA SPRÁVA. peňažná pomoc. 305/2005 Z. rodinu. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. ochranný príspevok. postihnutie obsahuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a niektoré právne vzťahy pri administratívnych úkonoch (vydávanie preukazov. nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby. vytváraním klubov nezamestnaných a pod. Po postupnom zrušení komplexného zákona (kódexového typu) č. má nárok na pomoc zo strany štátu formou dávok v hmotnej núdzi. ktorý je bez príjmu. príspevok na bývanie. príspevok na zdrav. študentov. Zákon ustanovuje okrem iného. ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Sociálna pomoc ako sústava kompenzácii ťažkého zdrav. a to: dávka. sociálno-právna ochrana. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi definuje poskytovanie dávky a príspevkov. a pokiaľ možno navrátiť občana do normálnej situácie. na zakúpenie školských pomôcok pre nezaopatrené deti. služby soc. jednorazová dávka v hmotne núdzi. mediácie a pod. dôchodcov a zdravotne postihnutých občanov ako i systémy penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti. Patria sem aj sociálne služby).). si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.z o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdrav.Sociálna pomoc sa zrodila na začiatku transformačných procesov po roku 1989 v procese. Za nástroje sociálnej pomoci sa pokladajú hlavne: sociálna práca. o životnom minime. o pomoci v hmotnej núdzi a v zákone č. nevyhnutné ošatenie a prístrešok. starostlivosť. Sociálna pomoc je založená na prioritnom riešení potrieb občana a poskytuje sa v hmotnej núdzi formou peňažných dávok. Sociálnu pomoc ďalej plní systém školstva a vzdelania (sociálne štipendiá. skupinu a komunitu najmä prostredníctvom sociálnej práce v súlade s princípom lege artis. (I keď je občan v prvom rade zodpovedný sám za seba. 601/2003 Z.z. Podstatu sociálnej pomoci tvorí solidarita a humánny základ demokratickej spoločnosti v rámci sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. Hmotná núdza podľa zákona – je stav. Jej zmyslom je preklenúť núdzu. vecná pomoc). 22. Tie nemôžu byť trvalou. podpory bezplatného vzdelávania). že opatrenia sociálnoprávnej ochrane detí a soc.pomoci. keď príjem občana a fyzických osôb. ale len dočasnou náhradou pracovného príjmu. poskytovanie zliav na dopravu žiakov. rehabilitácia. ( sociálna pomoc . SYSTÉM A KOMPETENCIE ORGÁNOV VEREJNEJ SPRÁVY V SOCIÁLNEJ OBLASTI. sociálna pomoc prispieva k riešeniu situácie. 195/1998 Z. a pod. Dávka vo vecnej forme je jedno teplé jedlo denne. postihnutia 447/20008 Z. ktorý sa dá formulovať ako proces prechodu od sociálnej starostlivosti k sociálnej pomoci. TRANSFORMÁCIA VEREJNEJ SOCIÁLNEJ SPRÁVY PO ROKU 1989 . služieb. plnoletú fyzickú osobu. Dávky a príspevky sa poskytujú v peňažnej forme. ktorá je nad jeho sily. probácie. vecnej forme alebo kombinovanej forme. V jej rámci sa poskytujú prvé dávky a služby sociálnej pomoci zdravotne a sociálne postihnutým ľuďom. ktoré sa s občanom spoločne posudzujú.z. o sociálnej pomoci v rokoch 20042008 došlo k dekodifikácii systémov sociálnej pomoci do rôznych oblastí a do osobitných právnych režimov. soc. azylov a v sociálnej núdzi formou poradenstva.z.kurately sa vykonávajú pre dieťa. čím sa realizuje subsidiarita ako princíp sociálneho zabezpečenia.z. Občan.

V medziach tohto práva sa uskutočňuje aj iniciatívny prvok štátnej správy a vymedzujú sa interné normatívne akty. metódy a formy uskutočňovania štátnej správy reguluje právo.je typom dynamicky sa rozvíjajúcej komplexnej organizácie . Ciele.princíp koordinácie . Predstavuje výkonnú moc demokratického štátu. ktorá je prejavom realizácie výkonnej moci v štáte. Gašpara (1993) – sústava štátno-politického riadenia upriamená na bezprostrednú a praktickú realizáciu funkcií štátu na báze právnej regulácie. V.zabezpečuje verejné veci vo verenom záujme na verejný účel (najmä chod štátu) . samosprávnej moci.efektívnosť .transparentnosť . organizačne a funkčne politickým dianím (tento vplyv je diferencovaný v závislosti od danej zložky verejnej správy a jej stupňa) je nevyhnutnou a integrovanou súčasťou akéhokoľvek štátneho útvaru. Štátna správa podľa M.princíp volebný a menovací Verená správa pozostáva z 3 zložiek: .Verená správa.princíp koncentrácie a dekoncentrácie . teda ako správu verejných záležitostí v spoločnosti organizovanej do štátu. ktorá je vymedzená platnou legislatívnou úpravou (platnými právnymi normami) .Prúcha (1999) definuje verejnú správu: ako správu spoločnosti.posilnenie občianskej spoločnosti .princíp rezortného a územného usporiadania . .presadenie princípu subsidiarity . Základná charakteristika verejnej správy: . vrátane špecifického postavenie tzv. nie veci (tie sú iba prostriedkami na dosiahnutie účelu) je ovplyvňovaná personálno.princíp subordinácie . správu štátu ako celku a jeho jednotlivých územných jednotiek ako zložiek územnej organizácia štátu.organizačné ponímanie: hierarchicky usporiadaná sústava štátnych orgánov ŠS na území .flexibilita Štátna správa – samostatný a najrozsiahlejší druh organizovanej činnosti štátu. štátne a iné organizácie. ktorá má výkonný a nariaďovací charakter a uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej sily.diferencovaný systém na zabezpečenie správy verejných vecí týkajúcich sa jednotlivých politických komunít.samospráva . v rámci ktorých dochádza k výmene hodnôt – objektom jej záujmu sú ľudia.verejnoprávne korporácie (inštitúcie) Všeobecné princípy verejnej správy:. materiálno.princíp centralizácie a decentralizácie .ako praktická činnosť je prejavom výkonnej moci.princíp monokratický a kolegiálny . Činnosť štátnej správy uskutočňujú predovšetkým orgány štátnej správy v rámci zákonného zmocnenia.je mediátorom (sprostredkovateľom) medzi politickými komunitami a ich obyvateľmi a medzi politickými komunitami navzájom je oblasťou ľudských vzťahov. Organizačné princípy verejnej správy: .štátna správa .

je to monokratický orgán. kultúrna.záujmová (profesná) ss . sociálnoprávna ochrana detí . pomoc v hmotnej núdzi 3. dávky 2.výkonná a nariaďovacia . správy.služby zamestnávateľom II.špeciálna (akademická) ss – akademický senát Územná (miestna) ss .donucovacia. Činnosti štátnej správy: . profesie alebo územia.psychológovia Úsek služieb zamestnanosti: . peňažný príspevok na kompenzáciu 4. Tri druhy samosprávy: . správu. orgán na zabezpečenie jednotného výkonu št.. správa. správy Ministerstvo – ústredný orgán. ktorý vykonáva svoju pôsobnosť v rámci určitého odvetvia alebo sféry št. Daňové riaditeľstvo. o obecnom zriadení (čl. .územná (miestna) ss . správy so všeobecnou pôsobnosťou: .zvyšovanie zamestnateľnosti . org. Orgány št. Jej základom je slobodný jedinec spájajúci sa s ostatnými na báze určitých spoločných záujmov. 64 Ústavy SR) .podzákonná . ktorú tvoria orgány so všeobecnou pôsobnosťou. Bankový úrad .obec – samostatný územný samosprávny a správny celok SR združujúci osoby. štátne soc. na ktorom žije. správy so špecializovanou pôsobnosťou: .služby zamestnanosti: I.služby zamestnateľnosti . je základným typom ústred. Štruktúra štátnej správy: Vláda SR – podľa čl.UPSVaR Ministerstvo práce soc.informačné poradenské služby – školenia na zvyšovanie kvalifikácie . sústava určených výkonných orgánov územnej samosprávy.OBEC . politická . Osobitnú skupinu tvoria orgány s celoslovenskou pôsobnosťou: Colne riaditeľstvo..obvodný úrad Pôsobnosť obvodného úradu: živnostenské podnikanie všeobecná vnútorná správa civilná obrana krízové riadenie (riadenie štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu) Orgány št. vecí a rodiny – ústredie (Bratislava) – úrady Ministerstvo PSVaR sa člení na úsek SVaR a úsek služieb a zamestnanosti Úsek SVaR: 1. orgány so špeciálnou pôsobnosťou. politického zmýšľania. 369/1990 – Zb.Slovenska. 108 Ústavy SR – vrcholný orgán výkonnej moci Ústredná št. správy.funkčné ponímanie: organizujúca a mocensko-ochranná činnosť štátu výkonného podzákonného a nariaďovacieho charakteru. ktoré majú . ktoré vykonávajú delegovanú št. posudková činnosť 5. št. časť – služby zamestnancom . Poštový úrad. profesná. časť.ekonomická.oddelenie európskeho sociálneho fondu Samospráva. správy. kde spadajú ministerstvá (je ich 14) a iné Ústredné orgány št.zákon č. Sústavu štátnej správy tvorí: Miestna štátna správa. Pamiatkový úrad. so špeciálnou pôsobnosťou.samostatná nezávislá a slobodná sebaspráva.

poisťovňa. .transformácia verejnej správa nadviazala na spoločenské zmeny po roku 1989. . . fakultatívne (dobrovoľné) 2. vznikli nové obce.osoba. výkonným a kontrolným orgánom obecného zastupiteľstva a zároveň plní funkciu poradného orgánu starostu. Slov. Transformácia verejnej správy po roku 1989 . Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce. 64Ústavy SR). Slov.z. administratívnych vzťahoch je správnym orgánom. Starosta obce – je predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom. Záujmová samospráva: Základ záujmovej samosprávy tkvie v profesionálnom odbornom zameraní určitých fyzických alebo právnických osôb. o obecnom zriadení – obnova miestnej samosprávy na úrovni obcí.verejnoprávne oprávnenie autoritatívne rozhodovať .právna zodpovednosť za rozhodovanie . SR sa rozdelila na 8 krajov a 79 okresov. Obecná rada je iniciatívnym. Obecná rada – môže ju zriadiť obecné zastupiteľstvo. Obyvateľ obce. bola zrušená krajská úroveň štátnej správy a miestna štátna správa bola na území SR organizovaná v 38 okresoch a 121 obvodoch. televízia.miestnym referendom .verejnými zhromaždeniami obyvateľmi obce ORGANY OBCE Obecné zastupiteľstvo – zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. Obecný úrad – je výkonný orgán obecného zastupiteľstva a starostu.verejnoprávny charakter .orgánmi obce (obecné zastupiteľstvo a starosta obce) .v roku 1990 prijala NR SR zákon č.1996 ďalšia reorganizácia.záujmovú ss združujúcu finančné prostriedky alebo majetok (verejné fondy) Znaky záujmovej ss: .do roku 1989 bola miestna verejná správa vykonávaná prostredníctvom národných výborov. . rozhlas). moci. ktoré určuje aj zloženie a úlohy. došlo k oddeleniu štátnej správy a územnej samosprávy a k zavedeniu tzv. ktorým bola zverená moc samostatne plniť verejne úlohy. VÚC – samostatný územný samosprávy a správny celok SR. oddeleného modelu verejnej správy. zákonom č. obligatórne (nevyhnutné) Záujmová ss sa z hľadiska predmetu združenia člení na: . Komisie sú zložené z poslancov obecného zastupiteľstva a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom.záujmovú ss združujúcu fyzické alebo právnické osoby (stavovské organizácie) . Združenie v rámci záujmovej samosprávy môže byť: 1.na jej území trvalý pobyt. Je zložená s poslancov obecného zastupiteľstva. 369/1990 Zb. bolo zrušených 121 obvodov a znova sa zaviedla krajská úroveň štátnej správy. . ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom a príjmami. iniciatívne a kontrolné orgány. Obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné. prípadne v určení špecifického využitia osobitne definovaných finančných prostriedkov alebo majetku. 221/1996 Z.obmedzený rozsah kontroly zo strany št. VEREJNOPRÁVNE INŠTITÚCIE – PO(soc. ktorá má na jej území trvalý pobyt Samosprávu vykonávajú obyvatelia: .právnická osoba. Zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu a aj orgánov zradených obcou. ktorý spolu s obcou tvorí územnú samosprávu (čl.

decentralizácia kompetencií .decentralizácia financií . prioritný syst. Dôchodková reforma:. 4.vznik 3 pilierov: 1. Hlavným zámerom transformácie sociálneho systému bolo vytvorenie nových pilierov alebo systémov sociálneho zabezpečenia: .rovnaké zdanenie príjmov pre PO a FO – 19% .. 1999 – vláda SR vzala na vedomie „STRATÉGIU REFORMY VEREJNEJ SPRÁVY“. . kapitalizačný. Daňová reforma: od r. 2004 .-súkromný.vznik viacerých zdravotných poisťovní. pokračoval nárast obcí.sociálne poistenie . štát 2.rovnaká sadzba DPH -19% 2. Typy (oblasti) reformy: 1. 23. decentralizácia – presun určitých úloh zo štátu na samosprávu 3. SYSTÉM SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI V SR Sociálna starostlivosť súhrn postupov na dosiahnutie spokojnosti človeka. Decentralizácia správy vo verejných veciach má 3 dimenzie: .štátna sociálna podpora .p. problémov. Fiškálna decentralizácia: . decentralizácia štátu a modernizácia verejnej správy. demokratizácia – zvýšenie občianskej soc. v rámci hraníc administratívnych krajov – v zmysle ústavy hovoríme o vyššom územnom celku. VÚC 3. obec .r. administratívna r.decentralizácia politickej moci. .pod spoločným názvom reforma verejnej správy sa od roku 2002 realizujú štyri reformy: územnosprávna reforma. Transformácia sociálnej sféry: reforma v tejto oblasti bola odštartovaná na základe „STRATEGIE PODPORY RASTU ZAMESTNANOSTI PROSTREDNÍCTVOM ZMIEN SYSTÉMU A TRHU PRÁCE“ – vychádza z troch princípov: 1.sociálna pomoc.p. kde sa štát zbavil určitých pôsobností a presunul ich do pôsobnosti obce 5. priebežný dôchodkový systém 2.-doplnkové dôchodkové poistenie 3.p-tzv. januáru 2002 vznikla druhá úroveň miestnej samosprávy.o územnom a správnom usporiadaní SR bolo rozhodnuté o symetrickom usporiadaní miestnej štátnej správy a druhej úrovne miestnej samosprávy na úrovni kraja.k 01. zariadení. 3. Je to interdisciplinárna starostlivosť o výchovu a vzdelávanie.rok 2002 – Koncepcia decentralizácie a modernizácie VS – ktorej hlavným cieľom je posilnenie ústavného práva občanov vplývať na štátnu moc a posilnenie postavenie volených zástupcov občanov vo všetkých úrovniach VS . demonopolizácia – prechod od monopolu k slobodnému vytváraniu soc. o zdravotnú starostlivosť. Správa na Slovensku zabezpečovaná na troch úrovniach: 1. iniciatívy pri riešení soc... v zmysle ktorej je ver.. zrušenie poplatkov.zníženie sadzby dane z príjmov pre PO z 25% na 19% . bývanie. . inštitúcií 2.prechod pôsobností zo štátu na obce. vznik neštátnych zdrav. týka sa obecných vecí. Zdravotnícka reforma: .

24. že pôsobí v rozpore so záujmami jednotlivca alebo spoločnosti / asociálne / Soc. POISŤOVACÍ SYSTÉM SLOVENSKEJ REPUBLIKY DOCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE A NEMOCENSKÉ POISTENIE . starostlivosť realizuje.potreby občanov. v ktorej sa soc. neštátne zariadenia -občianske združenia -nadácie a spolky.vytvorenie životných a pracovných podmienok i zabezpečenie duševného zdravia človeka. Sama soc. je odkázaný na starostlivosť odborníka.starostlivosti. Na jej realizácii sa podieľajú : -štát – prostredníctvom štátnej správy -obce a nimi zriaďované soc. charitatívne organizácie. ktoré vytvárajú sociálnu sieť.inštitúcie -sociálna poisťovňa -národný úrad práce -cirkevné. atď. ktorý nedokáže riešiť vlastné problémy. Pre pojem sociálna starostlivosť je charakteristické : a) soc. je formálne organizovanou starostlivosťou.pracovník rozhoduje o výbere foriem soc. organizácie. kamarátmi atď. skupina. ktorý starostlivosť prijíma je vnímaný ako ten. starostlivosť na rozdiel od bežnej starostlivosti poskytovanej v rodine.starostlivosť môže byť zameraná na : -klienta – klientom môže byť jednotlivec. o miere poskytnutej starostlivosti a o dĺžke jej trvania b) klient. susedstve. ktorá v prevažnej miere má neformálny charakter. Sociálna starostlivosť vystupuje ako širší pojem. spoločnosť -soc. Existujú inštitúcie. ktorá pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané tzv.prostredie – v prípade. objektívne soc. čím sa zdôrazňuje jeho pasívny pozícia v tomto vzťahu Sociálna starostlivosť je činnosť. pričom zahŕňa v sebe aj obsah pojmu sociálna pomoc..

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. GARANČNÉHO POISTENIA A POISTENIA V NEZAMESTNANOSTI. ktoré zaviedol zákon č. z. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia. tehotenstva a materstva. januárom 2004 existovalo dôchodkové zabezpečenie ako súčasť sociálneho zabezpečenia. V rámci dôchodkového poistenia existujú dva podsystémy: a. LEGISLATÍVNA ÚPRAVA ÚRAZOVÉHO POISTENIA. Sociálne poistenie tvorí: • nemocenské poistenie .Dôchodkové poistenie je jedným z piatich typov sociálneho poistenia. Sociálne poistenie v Slovenskej republike tvorí jednu z najdôležitejších súčastí sociálneho zabezpečenia. 461/2003 Z. Zo systému starobného poistenia sa poskytuje: • • • • • starobný dôchodok predčasný starobný dôchodok vdovský dôchodok vdovecký dôchodok sirotský dôchodok Zo systému invalidného poistenia sa poskytuje: • • • • invalidný dôchodok vdovský dôchodok vdovecký dôchodok sirotský dôchodok Nemocenské poistenie je poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti. Zo systému nemocenského poistenia sa poskytujú nemocenské dávky: • • • • nemocenské ošetrovné vyrovnávacia dávka materské 25. Pred 1. že základom sociálneho zabezpečenia je sociálne poistenie. Môžeme teda povedať. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia b.

Na dávku úrazového poistenia má nárok poškodený. • náhrada nákladov spojených s liečením. • 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 zákona v znení neskorších predpisov od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. • náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. • náhrada nákladov spojených s pohrebom. • rekvalifikácia (vecná dávka) a rekvalifikačné.• • • • dôchodkové poistenie úrazové poistenie garančné poistenie poistenie v nezamestnanosti Úrazové poistenie Úrazovým poistením rozumieme poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu. z. Suma úrazového príplatku je: • 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 zákona v znení neskorších predpisov od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti. • pozostalostná úrazová renta. Z úrazového poistenia je po splnení zákonom ustanovených podmienok poskytovaných 13 úrazových dávok prevažne peňažného charakteru : • úrazový príplatok. Nárok na úrazovú dávku má zamestnanec alebo iná fyzická osoba. o sociálnom poistení. ktorá je poistená z úrazového poistenia zamestnávateľa podľa zákona č. ktorý utrpel pracovný úraz alebo bola u neho zistená choroba z povolania. • úrazová renta. ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť. • jednorazové vyrovnanie. poskytuje za dni . . ktorý bol v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania uznaný za dočasne práceneschopného. Nárok mu vzniká od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Úrazový príplatok Zamestnancovi vzniká nárok na úrazový príplatok. • pracovná rehabilitácia (vecná dávka) a rehabilitačné.j. 461/2003 Z. t. Úrazová renta Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. • jednorazové odškodnenie.

Jednorazové odškodnenie Na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny.Nárok na úrazovú rentu vzniká poškodenému. ktorá má zabezpečiť osoby. Inou vhodnou činnosťou rozumieme činnosť fyzickej osoby zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu. ktorá je spôsobená stratou príjmu poškodeného. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania sa poskytuje manželovi. januára nasledujúceho kalendárneho roka o percento zvýšenia dôchodkovej dávky. ak je jeho pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania podľa posudku vydaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia väčší ako 40 % a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok . Ak sa . januára 2009 sa stanovená limitujúca suma jednorazového odškodnenia pre manžela alebo manželku zvyšuje vždy od 1. manželke a nezaopatrenému dieťaťu poškodeného jednorazové odškodnenie. Pracovná rehabilitácia a rehabilitačné Pracovná rehabilitácia je vecná úrazová dávka. manželka a každé nezaopatrené dieťa poškodeného (aj keď nežilo s poškodeným v spoločnej domácnosti). v ktorých sa nezúčastnil rehabilitácie alebo mal nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo ak bola rehabilitácia prerušená. bol povinný poskytovať výživu na základe rozhodnutia súdu a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok Výška pozostalostnej úrazovej renty sa určí v sume určeného výživného alebo príspevku na výživu. S účinnosťou od 1. okrem dní. Podmienkou jej poskytnutia je pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a je predpoklad opätovného zaradenia poškodeného do pracovného procesu. Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti a na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti.4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) poškodeného. Pozostalostná úrazová renta Pozostalostná úrazová renta je pravidelná peňažná dávka úrazového poistenia. má nárok aj na rehabilitačné. najviac 1 000 000 Sk . Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu poškodeného. Rehabilitačné sa poskytuje za dni. Základná suma sa určí ako súčin 30. má nárok po splnení podmienok ustanovených zákonom manžel. Maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela/manželky platná od od 1. ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia. Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa a tiež uhrádza náklady. ktorým poškodený. Ak sa poškodenému poskytuje pracovná rehabilitácia. na ktorú by mal poškodený nárok pri 100% strate pracovnej schopnosti. určeného z príslušného rozhodujúceho a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.40 EUR. Na jednorazové odškodnenie.násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúcemu percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. januára 2010 po zvýšení je 46 485. Suma však nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty. Suma rehabilitačného je 80% denného vymeriavacieho základu. Jednorazové vyrovnanie Účelom dávky je kompenzovať finančnou náhradou pokles pracovnej schopnosti poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365. ktorý dosiahol minimálne 10 % a maximálne 40 %.

a to v rozsahu. Suma rekvalifikačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného. ktorému sa poskytuje rekvalifikácia má nárok na rekvalifikačné. ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo. Rekvalifikácia a rekvalifikačné Rekvalifikácia je fakultatívna. ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti a ak podľa lekára možno predpokladať opätovné zaradenie do pracovnej činnosti. Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 500 000 Sk. jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je dávkou úrazového poistenia. Pri určení výšky sa vychádza z celkového počtu bodov v lekárskom posudku. ide teda o získanie nových znalostí. vecná úrazová dávka. suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň. a jej účelom je kompenzovať bolesť. ktorá nebola uhradená zo zdravotného poistenia a ktoré boli posúdené posudkovým lekárom sociálneho poistenia ako účelne vynaložené náklady spojené s liečením v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Ak sa poberateľovi rekvalifikačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. úrazová. Náhrada sa poskytuje v sume podľa predložených dokladov. Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa a nie je poskytnutá ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku. zručností a je teoretickou a praktickou prípravou na pracovné uplatnenie. ako ujmu spôsobenú poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Pri rozhodovaní sa prihliada na vek a zdravotný stav poškodeného. úrazová dávka. Náhrada nákladov spojených s pohrebom Je to jednorazová. ktorá sa poskytuje za dni. Náhrada nákladov spojených s liečením Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením. obligatórna. Suma náhrady je určená ako súčin počtu bodov a sumy za jeden bod. Táto rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie. ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo a jej účelom je kompenzovať zníženie možnosti spoločenského uplatnenia . peňažná dávka.poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju. alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a v spojitosti s poškodením ide o náklady na dopravu do zdravotníckeho zariadenia a ďalšie náklady súvisiace s liečením. Poškodený. a zo sumy za jeden bod podľa príslušného predpisu. Je to. . ktorá sa poskytuje poškodenému. v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia Náhrada za bolesť je dávkou úrazového poistenia.

Uplatnenie nároku Zamestnanec si uplatňuje nárok na dávku garančného poistenia v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta útvaru zamestnávateľa. je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa. Za náklady spojené s pohrebom sa podľa zákona považujú najmä: • náklady účtované pohrebnou službou. • náklady na úpravu hrobu. a to z: pracovného pomeru dohody o vykonaní práce dohody o brigádnickej práci študentov dohody o pracovnej činnosti Zamestnávateľ je platobne neschopný. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. cintorínske poplatky. Zamestnanec má nárok na dávku garančného poistenia. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. najviac v sume 3 000 Sk pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa. ktorý vedie evidenciu miezd alebo .Nárok na náhradu nákladov spojených s pohrebom poškodeného. ktorý sa stal platobne neschopný a neuspokojoval nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu. žila ku dňu jeho smrti v domácnosti a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na náhradu: • jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie. kto tieto náklady spojené s pohrebom uhradil. ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu. ktorý si uplatnil nárok na dávku garančného poistenia. Nárok na dávku garančného poistenia má: zamestnanec. ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. • náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule. Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. Fyzická osoba. ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou. a • cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť. Suma náhrady nákladov spojených s pohrebom je najviac 50 000 Sk Garančné poistenie Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. ktorá s poškodeným. má ten. • náklady na spopolnenie. ak sa jeho zamestnávateľ stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť jeho nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu.

Povinne poistený v nezamestnanosti je fyzická osoba.invalidné poistenie .nemocenské poistenie . ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu . Toto obdobie je označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti. ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach . ktorá je povinne nemocensky poistená. Zamestnávateľ ako aj správca konkurznej podstaty sú povinný písomne informovať zástupcov zamestnancov. vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím šiestich mesiacov. 1. Zamestnanec má právo uplatniť si nárok na dávku garančného poistenia aj po uplynutí tejto lehoty.starobné poistenie . Nárok na dávku garančného poistenia si zamestnanec uplatňuje na základe písomnej žiadosti.zdravotné poistenie . Poistenie v nezamestnanosti Poistenie v nezamestnanosti je poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Dávka garančného poistenia sa poskytuje v sume príslušného nároku zníženého o poistné na . ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Nárok na dávku. ako aj oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť. ktoré je povinný platiť zamestnanec. Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti. po splnení všetkých podmienok na priznanie. resp. do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo od dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu.zamestnanec: • fyzická osoba v právnom vzťahu.preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov. tiež oznámiť pobočke všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia. za ktorý Vám uvedený nárok vznikol Maximálna výška dávky garančného poistenia je v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. ktorý vedie evidenciu miezd je mimo územia Slovenskej republiky. Povinne poistená osoba v nezamestnanosti . . ďalej potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu. vypočítaných podľa podmienok platných v príslušnom kalendárnom mesiaci.podľa sídla zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky. štyroch mesiacov.poistenie v nezamestnanosti. alebo ak útvar.príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie. Nárok na dávku v nezamestnanosti má: Uchádzač o zamestnanie. ktorý splnil nižšie uvedené podmienky nároku na túto dávku.

730 dní. Denný vymeriavací základ (DVZ) na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov. Základná podmienka nároku na dávku v nezamestnanosti – poistenec v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. sociálnych vecí a rodiny. rodinnom prostredi. Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti: • fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku. jej výšku ani na dobu jej poskytovania. 2. j. 26. a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je podmienený dobou účasti na poistení v nezamestnanosti. Toto prostredie je preňho optimalne a prioritne . za ktorú sa považuje rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vydané príslušným úradom práce. ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. ktorá sa na toto poistenie prihlási. Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy. 50 % x DVZ x počet dní v mesiaci. ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt.vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. Poistenec si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu na základe písomnej žiadosti. Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu. t. Spôsob skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti. MOŽNOSTI SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI O SENIOROV V PODMIENKACH SR Hlavnou zasadou i cieľom socialnej a zdravotnej starostlivosti o seniorov je snaha čo najdlhšie udržať staršich ľudi vo svojom povodnom. z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov dosiahnutých v rozhodujúcom období.

ktoru občanovi nemože zabezpečiť rodina ani poskytovanie opatrovateľskej služby. zaopatrenia). ktore zo zdravotnych.ďalšej starostlivosti (poradenstva.osobneho vybavenia. poloinštitucionalnu a inštitucionalnu. októbra 2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. V DD sa poskytuje starostlivosť občanovi. prac a kontaktu so spoločenskym prostredim. ktore prinaša starnutie. . V zariadeniach sa okrem zakladnej. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov . . organizovanu starostlivosť o seniorov delime na neinštitucionalnu. žehlenie. Počet DD je však naďalej aj v našich podmienkach nedostatočny.pre svoj nepriaznivy zdravotny stav vyžaduje sustavnu starostlivosť inej osoby. poskytnutie pomoci na zabezpečenie nevyhnutnych životnych ukonov. . nevyhnutnej starostlivosti poskytuje aj ošetrovateľska. cirkevnych iniciativ a dobrovoľnictva.zabezpečenie uschovy cennych veci. 455/1991 Zb. V poslednych rokoch vyznamne stupa aj uloha občianskych združeni. Medzi ulohy dlhodobej inštitucionalnej starostlivosti patri (podľa druhu zariadenia): . poskytovanie posteľnej bielizne.Rodina je najdoležitejšim prvkom v pomoci staršiemu človeku vyrovnať sa so zmenami. pranie.poskytovanie starostlivosti potrebuje z inych važnych dovodov (5). . Poskytuje sa tym osobam. socialnych alebo inych pričin nie su schopne žiť s rodinou alebo samy vo svojom byte Ustavnu socialnu starostlivosť pre starych ľudi poskytuju viacere zariadenia socialnych služieb. rehabilitačna a lekarska starostlivosť. keďže populacia starne a zhoršuje sa možnosť opatrovateľskej starostlivosti v rodinach. zaujmovej i kulturnej činnosti).podporovanie učasti na spoločenskom živote. .domovy socialnych služieb pre dospelych Najpočetnejšou skupinou su obyvatelia Domovov dôchodcov. čistenie. SOCIÁLNE SLUŽBY V KONTEXTE SOCIÁLNEJ PRÁCE A JEJ LEGISLATÍVNEHO UKOTVENIA (POSKYTOVANIE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB A SOCIÁLNA PRÁCA). Formalnu.poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti (stravovania. ktory: . alebo . Za zaopatrenie sa považuje upratovanie. ZÁKON 448 z 30.domovy dochodcov – penziony pre dochodcov . Inštitucionalna starostlivosť može byť kratkodoba (akutna) a dlhodoba (chronicka). Medzi ustavne zariadenia pre dospelych patria : .je poberateľom starobneho dochodku. medzi ktorymi prevladaju starši a stari ľudia. 27. byvania.

Prijímateľ sociálnej služby je fyzická osoba. c) zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb FO. sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). obuvi a nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. c) pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav. stravy. financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. § 2 Sociálna služba = odborná činnosť. životných potrieb. ktorý má na území SR trvalý pobyt alebo prechodný pobyt . b) zachovanie. ktoré vyžaduje bezodkladne riešenie sociálnou službou. že sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi. Nepriaznivá sociálna situácia = ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy a) z dôvodu. ktoré sú zamerané na a) prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie. nevyhnutného ošatenia. d) z dôvodu. obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti. f) partnerstvo.§ 1 Predmet zákona = Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb. Krízová sociálna situácia = ohrozenie života alebo zdravia FO a rodiny. postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb. ktorá je a) občan Slovenskej republiky. f) pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo g) z dôvodu. d) obec. riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby. e) prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny. d) riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny. obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností. že dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu e) pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce. b) pre svoje životné návyky alebo pre spôsob života. b) poskytovateľ sociálnej služby. rodiny alebo komunity. c) Ministerstvo práce. že nemá zabezpečené nevyhnutné podm. na uspokojovanie zákl. § 3 Účastníci právnych vzťahov a) prijímateľ sociálnej služby. Zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb FO = zabezpečenie ubytovania. e) vyšší územný celok.

c) cudzinec. ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru. ktorou je SR viazaná. vyšším územným celkom. obcou a komunitou. j) cudzinec..Vyšší územný celok je poskytovateľom sociálnej služby. ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území SR e) cudzinec. Povinnosti poskytovateľa: a) prihliadať na individuálne potreby prijímateľa sociálnej služby. Poskytovateľom sociálnej služby je obec. . právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou. g) cudzinec.má registrovaný trvalý pobyt na území SR a je zamestnaný alebo študuje na štátom uznanej škole na území Slovenskej republiky.. úradom práce. má právo na náhradu škody spôsobenej poskytovateľom. podieľať sa na určovaní životných podmienok v zariadení. d) spolupracovať s rodinou. ktorý je rodinný príslušník občana SR s trvalým pobytom na území SR a ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území SR f) cudzinec. ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorý má registrovaný trvalý pobyt na území SR i) cudzinec. ktorý sa zdržiava na území SR v priebehu jedného kalendárneho roka nepretržite aspoň 180 dní. zástupcami komunity a inou osobou (písomná zmluva). nenarušovanie svojho osobného priestoru. ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva vyplývajúce podľa tohto zákona zaručuje medzinárodná zmluva. ktorému bol udelený azyl h) cudzinec. . § 6 Práva pri poskytovaní sociálnej služby FO má právo: výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa Prijímateľ sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb má právo aj na utvorenie podmienok. b) aktivizovať prijímateľa sociálnej služby podľa jeho schopností a možností. štátu. má povolenie na prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území SR a ktorého práva podľa tohto zákona nie sú upravené medzinárodnou zmluvou. právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom (ďalej len „verejný poskytovateľ sociálnej služby“) a iná osoba (ďalej len „neverejný poskytovateľ sociálnej služby“).b) cudzinec. ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a má registrovaný trvalý pobyt na neobmedzený čas na území SR d) rodinný príslušník cudzinca.Neverejný poskytovateľ sociálnej služby môže byť aj cudzinec § 4 Partnerstvo = je zoskupenie osôb vytvorené na účel realizácie projektov alebo programovnia predchádzanie vzniku alebo zmiernenie nepriaznivých sociálnych situácií fyzických osôb alebo na riešenie týchto situácií a projekty alebo programy komunitnej práce. Partnerstvo môže byť vytvorené najmä obcou. ktorý je občan členského štátu EÚ. ktorému sa poskytlo dočasné útočisko l) Slovák žijúci v zahraničí. . c) poskytovať sociálnu službu na odbornej úrovni. ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie . len ak poskytuje základné sociálne poradenstvo. ktorému sa poskytla doplnková ochrana k) cudzinec. sociálnych vecí a rodiny.

2. tlmočnícka služba. pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností. 2. ktorými sú 1. tlmočenia. o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného života. ktorými sú 1. 2. ktorými sú 1. poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre FO. 7. 2. poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti. útulok. terénnou formou. 4. f) ošetrovateľská starostlivosť v zariadení. 8. b) sociálne služby na podporu rodiny s deťmi.zariadenie núdzového bývania. poskytovanie sociálnej služby v jedálni. 4.Sociálna služba sa poskytuje ambulantnou formou. 3. poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií. domov na pol ceste. v ktorom sa FO zdržiava. § 12Druh sociálnej služby a) sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb v zariadeniach.§ 8 Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre FO. Sociálne služby podľa odseku 1 možno účelne a vhodne spájať. ktoré sú odkázané na pomoc inej FO a pre FO. c) sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ŤZP. b) a e) možno vykonávať samostatne na základe akreditácie podľa § 88. ktoré dovŕšili dôchodkový vek. d) sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií. poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre. 5. e) sociálna rehabilitácia. 6. 4.poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu. sprostredkovanie tlmočníckej služby. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci. . g) pracovná terapia. ktorými sú 1.sprievodcovská služba a predčitateľská služba. Odborné činnosti podľa písm. osobnej asistencie. b) špecializované sociálne poradenstvo. § 14Rozsah poskytovania sociálnej služby = neurčitý čas alebo na určitý čas. ktorými sú: 1. poskytovanie sociálnej služby v práčovni. 2. odľahčovacia služba. § 16Odborné činnosti a) základné sociálne poradenstvo. prepravná služba. e) podporné služby. 5. j) pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností. opatrovateľská služba. a) možno vykonávať samostatne na základe zápisu do registra podľa § 64. sprostredkovanie osobnej asistencie. nízkoprahové denné centrum. h) tlmočenie. ktorá je odkázaná na sociálnu službu a právo výberu sociálnej služby. § 13Forma sociálnej služby . i) sprostredkovanie 1. poskytovanie sociálnej služby v dennom centre. Odbornú činnosť podľa písm.3. pomoc pri osobnej star. nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. 2. požičiavanie pomôcok. pobytovou formou alebo inou formou podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia. 7. nocľaháreň. 5. 3. 6. 3. c) pomoc pri odkázanosti FO na pomoc inej FO d) pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov.

výdaj stravy alebo výdaj potravín. § 26 Útulok a) poskytuje 1. § 28Nízkoprahové denné centrum a) poskytuje 1. § 21 Sociálna rehabilitácia = odborná činnosť na podporu samostatnosti. 3. 2.po skončení poskytovania SS v zariadení. § 24Fyzická osoba je odkázaná na sociálnu službu na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb. stravovanie. záujmovú činnosť. Sociálne poradenstvo sa vykonáva na úrovni základného sociálneho poradenstva a špecializovaného sociálneho poradenstva. 2. § 20Pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov = odborná činnosť. § 25Nocľaháreň a) poskytuje 1. vykonávanie základnej osobnej hygieny. 3. 2. 4. ubytovanie na určitý čas. sociálne poradenstvo. pranie. pri spisovaní a podávaní písomných podaní. žehlenie a údržbu bielizne a šatstva. b) utvárajú podmienky na 1. v ktorom sa zdržiava. ktorá sa vykonáva s písomným súhlasom plnoletej fyzickej osoby a je zameraná najmä na poradenstvo pri vybavovaní úradných záležitostí. pranie. 2. b) utvárajú podmienky na 1. 4. sociálne poradenstvo. nevyhnutné ošatenie a obuv. upratovanie. 4. sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe. nevyhnutné ošatenie a obuv. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. sociálne poradenstvo.§ 17Obslužné činnosti = sú ubytovanie. ubytovanie na určitý čas. sociálne poradenstvo. vypisovaní tlačív. 3. 3. na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. 2. . pri písomnej komunikácii v úradnom styku a vybavovaní iných vecí v záujme FO. záujmovú činnosť. ubytovanie poskytnutím prístrešia na účel prenocovania. prípravu stravy. 3. b) utvárajú podmienky na 1. alebo po skončení pobytu v zariadení alebo po skončení starostlivosti zariadení SPOaSK alebo po prepustení z výkonu trestu z väzby. 2. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. žehlenie a údržbu bielizne a šatstva. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. žehlenie a údržba bielizne a šatstva. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. nezávislosti. § 18Ďalšie činnosti = sú utváranie podmienok k výkonu obslužných činností. pracovná terapia. pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. pranie. pomoc pri vybavovaní osobných dokladov. 2. prípravu stravy. a) poskytuje 1. osobné vybavenie FO § 19Sociálne poradenstvo = je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. výdaj stravy alebo výdaj potravín. výdaj stravy alebo výdaj potravín. ak nie je schopná svoje základné životné potreby uspokojovať sama. záujmovú činnosť. § 27Domov na pol ceste . vzdelávanie. prípravu stravy. Pri voľbe formy sociálnej sa zohľadňuje spôsob života fyzickej osoby a prostredie.

2. osamelej tehotnej žene a rodičovi alebo rodičom s deťmi. pranie.pri úkonoch sebaobsluhy. § 36Zariadenie opatrovateľskej služby § 37Rehabilitačné stredisko § 38 Domov sociálnych služieb a) poskytuje 1. stravovanie. 2. c) utvárajú podmienky na 1. 2. záujmovú činnosť. ktorá je obeťou obchodovania s ľuďmi. osobné vybavenie. žehlenie a údržba bielizne a šatstva. fyzickej osobe. § 41Opatrovateľská služba . 2. žehlenie a údržba bielizne a šatstva. § 29Zariadenie núdzového bývania = fyzickej osobe. sociálne poradenstvo. 8. 6. vzdelávanie. stravovanie. sociálna rehabilitácia. 4. § 32Zariadenie dočasnej starostlivosti o deti § 33Nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu § 34Zariadenie podporovaného bývania = pre FO. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. ktorému sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba. b) zabezpečuje 1. prípravu stravy. 3. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. osobné vybavenie. + výchova – ak sa jedná o dieťa § 39Špecializované zariadenie +zdravotné problémy § 40Denný stacionár . pracovná terapia. ktorá dovŕšila dôchodkový vek alebo ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby bývanie. 5. 7. úschovu cenných vecí. 7. ošetrovateľská starostlivosť. upratovanie.b) utvárajú podmienky na 1. vreckové a vecné dary podľa osobitného predpisu . 3. ošetrovateľská starostlivosť. c) zabezpečuje záujmová činnosť. 6. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. 3. pranie. b) utvárajú podmienky na úschovu cenných vecí.len na určitý čas počas dňa. 5. 9. záujmová činnosť.dieťaťu s nariadenou ústavnou starostlivosťou. upratovanie. sociálne poradenstvo. ubytovanie. ktorá je odkázaná na pomoc inej FO § 35Zariadenie pre seniorov a) poskytuje 1. sociálna rehabilitácia. 8. starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách . 4. výdaj stravy alebo výdaj potravín. ubytovanie. 2. na ktorej je páchané násilie.

podmienkou zápisu do registra je akreditácia na túto odbornú činnosť udelená ministerstvom § 71Financovanie sociálnych služieb a) z rozpočtu verejného poskytovateľa sociálnej služby. d) z prostriedkov združenia obcí. dostupná. siete. Ak žiada o zápis do registra osoba. e) z výsledku hospodárenia z vedľajšej činnosti. pretože sa v danej lokalite nachádzajú. stabilná. flexibilná. ktorá má záujem vykonávať špecializované sociálne poradenstvo alebo sociálnu rehabilitáciu. združenia vyšších územných celkov a združenia osôb. ktorú vykonávajú zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku s jeho súhlasom. komunitná práca a komunitná rehabilitácia § 83Komunitný plán sociálnych služieb a koncepcia rozvoja sociálnych služieb 28. Odborná spôsobilosť je splnenie stupňa vzdelania. známa Súčasťou lokálnej siete sú aj inštitúcie a organizácie zriaďované štátom. štátnej správy . akceptovaná. musí byť spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a bezúhonná. Takáto sieť je: Adresná. Splnenie kvalifikačného predpokladu sa posudzuje a preukazuje dokladmi. Neštátne subjekty vznikajú ako dôsledok chýbajúcich služieb zriaďovaných štátom. b) z úhrad za SS od prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní SS c) z prostriedkov prijatých na základe písomnej darovacej zmluvy. ktorá žiada o zápis do registra.UPSVaR samosprávy – zariadenia sociálnych služieb verejnoprávnych inštitúcii – Sociálna poisťovňa Najlepšie fungujúce sú komunitné soc. § 79Pôsobnosť ministerstva § 80Pôsobnosť obce § 81Pôsobnosť vyššieho územného celku § 82Komunitný rozvoj. SYSTÉM SIETE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB Sieť sociálnych služieb tvorí štát prostredníctvom .§ 63Fyzická osoba. konkrétne sociálne prostredie s dobrou znalosťou problémov miestnych podmienok danej komunity. Sociálne služby podľa druhu sú a) sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie . f) z príjmu zo sociálneho podniku g) z iných zdrojov. ktoré sú určené pre lokálne potreby.

realizácia a aplikácia práva. 4. 5. 3. Ďalším delením je delenie na správne právo hmotné a procesné: . 7. nocľahárne 2. zariadenie núdzového bývania. ktoré dovršili dôchodkový vek. ktorými sú 1.upravuje inštitúty typické pre určité odvetvie verejnej správy. sprostredkovanie osobnej asistencie. 8. pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúladovania rodinného života a pracovného života. poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny.správne právo hmotné (materiálne správne právo) . monitorovanie a signalizácia potreby pomoci. d) sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií. Správne právo a správne konanie v činnostiach sociálneho pracovníka. ktoré zahŕňa verejnoprávne normy upravujúce organizáciu a činnosť verejnej správy. nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovršenia dôchodkového veku. ostatná verejná správa. 4. vrátane administratívnoprávnych vzťahov.tvorba. poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti. sprievodcovská služba a predčitateľská služba. poskytovanie sociálnej služby v jedálni. 3.je osobitné odvetvie slovenského verejného práva. požičiavanie pomôcok. nízkoprahové denné centrum. Predmetom správneho práva . sprostredkovanie tlmočníckej služby. ktorými sú 1. právnickými osobami a medzi správnymi orgánmi navzájom. územná a záujmová samospráva a tzv. opatrovateľská služba. ktorými sú 1. 2..základných životných potrieb v zariadeniach. tlmočnícka služba. 6. 3. prepravná služba. 2. 5.obsahuje normy upravujúce kompetenciu . poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre. ktorú prevažne vykonávajú verejnoprávne korporácie. Systém správneho práva Správne právo sa podľa obsahu delí na normy všeobecné a osobitné: . ktorej základnými zložkami sú štátna správa. útulok. 2. 2. c) sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia. ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby. Správne právo (právo verejnej správy) . poskytovanie sociálnej služby v dennom centre. správa zahraničných vecí. školstva. ktoré vznikajú medzi správnymi orgánmi a fyzickými osobami. b) sociálne služby na podporu rodiny s deťmi. poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu. vnútorná správa. e) podporné služby. policajná správa. poskytovanie sociálnej služby v práčovni. 6. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií. napr. 29. 4.je verejná správa. pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností.osobitná časť . ktorými sú 1. 5.všeobecná časť . zahŕňa inštitúty spoločné pre celú verejnú správu . ktorými sú 1. 3. poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby. domov na pol ceste. zdravotníctva.

Kompetenčné konflikty! .miestna . Rozhodnutie vydané iným funkčne nepríslušným SO sa pokladá za zrušiteľný akt.určuje. Pri pozitívnom kompetenčnom konflikte uskutoční správne konanie ten správny orgán. vyhlášky. ktorých sa ma v konaní rozhodnúť. Rozhodnutie vydané iným než vecne príslušným orgánom sa pokladá za paakt.sú všeobecne záväzné právne predpisy. samosprávne orgány a orgány verejnoprávnych korporácii. Správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa určí.ak sa neurčí podľa predchádzajúcich. Orgán. určí sa miestom trvalého bydliska účastníka. ktoré uskutočňujú správne konanie a rozhodnú o veci.účastníci správneho konania fyzické alebo právnické osoby o právach. stupni. právne záväzné akty EÚ) SPRÁVNE ORGÁNY – správne konanie Správnym orgánom na správne konanie sú orgán štátnej správy. .negatívne .miesto jeho činnosti (priestupok) . . ktorá Je predmetom konania (orgány samosprávy a orgány verejnoprávnych korporácii. územný orgán štátnej správy a miestny orgán štátnej správy.ani jeden 2 viacerých s miestnou príslušnosťou nechce konať. vykoná konanie.pozitíve . alebo štátom splnomocnenými orgánmi. Kritéria určenia miestnej príslušnosti: . priebeh a výsledok správneho konania a bez ktorých by bolo správne konanie nemysliteľné. alebo povinnosti účastníkov konania Prameňom správneho práva . .správne právo procesné . ak ich na to výslovne splnomocňuje zákon. t.viac orgánov s miestnou príslušnosťou chce vo veci konať. Vecnú príslušnosť treba posudzovať aj podľa procesnoprávnych a hmotno-právnych predpisov.je tvorené normami. komisia). ktorí majú podstatní vplyv na začiatok. t.v konaní.vecná . (ústava. ktoré upravujú procesné postupy subjektov v súvislosti s aplikáciou hmotnoprávnej normy na konkrétny prípad v oblasti verejnej správy. ústavné zákony. .v konaní o nehnuteľnosť . Subjekty správneho konania: . odňatie. v ktorom rozhodujú bola osobitným zákonom rozšírená platnosť správneho konania.j.správnych orgánov. práva a povinnosti fyzických a právnických osôb . Výnimočne môžu nimi byť aj orgány neštátnych (spoločenských) organizáciu.správne organy. ak ich na to výslovne splnomocňuje zákon) . ktoré sú vydané štátnymi. ktorá časť alebo útvar organizačného celku vecne príslušného SO Je povolaný vo veci konať a v ktorom stupni (odbor.funkčná . právom chránenom záujme alebo o povinnosti. ktorý ho začal. SUBJEKTY SPRÁVNEHO KONANIA Subjekty správneho konania .určuje orgán ktorej kategórie (správy) a ktorého stupňa (miestne) sú kompetentné rozhodovať v správnom konaní v I. zmenu. urobil vo veci prvý procesný úkon. Funkčná pôsobnosť zabezpečuje účelnú deľbu práce medzi jednotlivými časťami celku.určuje. Ide o priznanie. ktorý je povolaný uskutočniť konanie musí mať príslušnosť. sídlom PO. v ktorom Ide o činnosť účastníka SK . alebo zistenie určitých práv. ktorý z vecne príslušných SO je na určitom území oprávnený vo veci rozhodnúť.miesto tejto nehnuteľnosti . ÚLOHA NEŠTÁTNYCH SUBJEKTOV V SYSTÉME SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA .j. ktorý 2 viacerých orgánov nepokladajúcich sa 2a príslušné. vydaný správnym orgánom. Rozhodnutie – je výsledkom a záverom správneho konania. len vtedy ak na konanie.sú nositelia procesných práv a povinnosti. všeobecne záväzné nariadenia. 30.

zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt. cirkvi. ktoré poskytujú verejnoprospešné služby. rozvoj sociálnych služieb 4. doplnkové vzdelávanie mládeže a detí. ktoré zriaďovateľ určil na plnenie všeobecne prospešného účelu Nadácia sa zriaďuje najmä za účelom rozvoja duchovných hodnôt. cenných papierov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt. denný stacionár 3. bezdomovci. peňažných prostriedkov. nezávislé od štátu a trhu.ktorý pôsobí v priestore medzi štátom a trhom. ochrana a tvorba životného prostredia. Najčastejšie poskytovanými službami sú: sociálne poradenstvo. ochrany a tvorby životného prostredia. Iniciátormi vzniku občianskych združení môžu byť napr. Nadácie . ekonomických a politických otázok na Slovensku majú MVO 4 právne formy: občianske združenia. ktoré sú od vlády nezávislé. zachovania prírodných a kultúrnych hodnôt a na podporu zdravia a vzdelávania. Prospešným účelom je najmä: rozvoj a ochrana duchovných hodnôt. ochrana a podpora zdravia a vzdelávania. neziskovosť. starší občania. ktorej predmetom je poskytovanie týchto všeobecne prospešných služieb: rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt. realizácie a ochrany ľudských práv alebo iných humanitných cieľov. neziskové organizácie. ochrana ľudských práv.Pod neštátnymi sociálnymi subjektmi rozumieme združenia. 1. pôsobia na neziskovom základe a ich poslaním je obhajovať. ochrana a tvorba životného prostredia. terénna sociálna rehabilitácia.upozorňuje vládnych činiteľov. nadácie. neinvestičné fondy). toxikomani. solidarita. 2. orgány a inštitúcie na záujmy občanov . neúplné rodiny. sú neziskové (prípadný zisk investujú do ďalších verejnoprospešných programov). mládež. humanitná starostlivosť. hnutia (nadácie.prispieva k riešeniu problémov a tvorbe kompromisov medzi rôznymi skupinami v spoločnosti . Neinvestičné fondy . sebauvedomenie. humanitná starostlivosť. čo ich radí i k sociálnym subjektom MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE Charakteristika MVO: tretí sektor . dobrovoľnosť. mestá a obce. neinvestičné fondov a neziskové organizácie. poskytovanie sociálnych služieb OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ . doplnkové vzdelávanie pre deti a mládež.účelové združenie vecí.sú neziskové právnické osoby. dobrovoľnícky charakter – vysoký podiel dobrovoľníckej práce. rozvíjať humanitné a sociálne záujmy.povzbudzuje jednotlivcov pri aktivitách pre verejné blaho a napomáha pri riešení sociálnych. sú samosprávne MVO plnia úlohy: . Účel: rozvoj a ochrana duchovných hodnôt. Je to právnická osoba. Charakteristickými črtami vzniku i fungovania týchto združení. organizácií je samoorganizácia. Najtypickejšou cieľovou skupinou nadácií sú deti a mládež a zdravotne postihnuté deti a dospelí. Občianske združenia .sprostredkovateľa medzi štátom a občanmi . Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby.organizácie združujúce fyzické alebo právnické osoby. ktoré združujú peňažné prostriedky určené na plnenie všeobecno-prospešného účelu alebo na plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osôb. aj keď v sektore pôsobia aj platení zamestnanci. tvorba a ochrana životného prostredia. Najčastejšími adresátmi činnosti občianskych združení v tejto oblasti sú: zdravotne postihnutí občania. ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou. participácia.

ktoré nemajú inštitucionalizovanú a formalizovanú podobu a nedisponujú vlastnou právnou subjektivitou. politická moc) a ktorých účelom nie je dosahovanie zisku (trh. alebo čiastkový. resp. Tvoria ju MVO. kluby a aktivity. úlohy a kompetencie upravené priamo v zákone. všeobecná vláda. ktoré sú nezávislé od verejnej moci (štát. O utváraní.- - - predstavuje tretí sektor spoločnosti existujúci popri štáte a trhu. Špecifickú a autonómnu súčasť občianskej spoločnosti predstavujú cirkvi a náboženské spoločnosti Občianska spoločnosť je vytváraná slobodnými aktivitami občanov. obnove občianskej spoločnosti v tomto význame možno teda hovoriť až po páde komunistického režimu v roku 1989. realizácia nejakého záujmu. V totalitnom režime boli (až na výnimky) aj občianske aktivity podobne ako ekonomika pod kontrolou politickej moci. ´patria sem aj občianske iniciatívy. ale i športové kluby. voľnočasové združenia. verejný. záujmové spolky. verejný sektor. ktorá takéto tendencie presadzuje . občianska spoločnosť na Slovensku sa prejavuje ako významná prekážka presadenia nedemokratických tendencií a má vysokú schopnosť mobilizácie v konflikte s politickou mocou. Na druhej strane sem však patria aj odborové a zamestnávateľské zväzy. podnikateľský sektor). skupinový. či individuálny. profesijné komory a ďalšie inštitúcie organizovaných záujmov. z ktorých niektoré majú svoje konkrétne postavenie. ale verejná kontrola. stavovské združenia. či už je to záujem vyšší. všeobecný.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful