SOCIÁLNA POLITIKA

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. Pojem sociálna politika a jej charakteristika. Sociálna politika, jej súčasti a nástroje. Sociálna pomoc, pomáhanie, pomoc k svojpomoci, filantropia, charita. Základné princípy a funkcie sociálnej politiky. Subjekty a objekty sociálnej politiky. Vzťah sociálnej práce a sociálnej politiky. Miesto sociálnej práce v živote občana. Základné typy sociálnej politiky.(krátka charakteristika) Sociálna udalosť a sociálny konflikt, špecifiká daných sociálnych situácií. Transformácia sociálnej sféry po roku 1989 (z pohľadu sociálnej politiky aj sociálneho zabezpečenia 10. Charakterizujte vzdelávaciu politiku v SR. 11. Charakterizujte zdravotnú politiku v SR. 12. Charakterizujte rodinnú politiku v SR. 13. Charakterizujte bytovú politiku v SR. 14. Problematika nezamestnanosti v SR. 15. Nástroje politiky zamestnanosti a trhu práce. 16. Chudoba a jej základné charakteristiky. 17. Systém sociálneho zabezpečenia v SR a zdroje jeho financovania. 18. Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela – charakteristika a základné pojmy. 19. Právne postavenie rodiny a riešenia dysfunkcií v rodine.(legislatívne vymedzenie v kontexte sociálnej práce) 20. Legislatívna úprava štátnych sociálnych dávok a základné nástroje - životné minimum, riešenie nepriaznivej životnej situácie. Presun kompetencií štátu na vyššie územné celky a na obce. 21. Sociálna pomoc – náhradné zdroje v hmotnej núdzi. 22. Verejná sociálna správa, systém a kompetencie orgánov verejnej správy v sociálnej oblasti. Transformácia verejnej sociálnej správy po roku 1989. 23. Systém sociálnej starostlivosti v SR. 24. Poisťovací systém Slovenskej republiky- Dôchodkové zabezpečenie a nemocenské poistenie. 25. Legislatívna úprava úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti 26. Možnosti sociálnej starostlivosti o seniorov v podmienkach SR. 27. Sociálne služby v kontexte sociálnej práce a jej legislatívneho ukotvenia (poskytovanie sociálnych služieb a sociálna práca). 28. Systém siete sociálnych služieb. 29. Správne právo a správne konanie v činnostiach sociálneho pracovníka. 30. Úloha neštátnych subjektov v systéme sociálneho zabezpečenia SR.

1. Pojem sociálna politika a jej charakteristika
Sociálna politika je súhrn štátnych opatrení ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možnosti. Je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu, zamestnávateľov, odborových orgánov, verejnoprávnych inštitúcií, občianskych združení, dobročinných spolkov, cirkevných organizácií), ktorá zabezpečuje ciele a zámery sociálneho a všestranného rozvoja osobnosti človeka - v rámci širokého poňatia možno sociálnu politiku vymedziť ako konkrétnu činnosť štátu, ktorou sa ovplyvňuje sociálna realita danej spoločnosti. - v rámci užšieho poňatia sa sociálna politika vymedzuje ako oblasť či súčasť hospodárskej politiky. - v najužšom poňatí ide o súbor opatrení v oblasti dôchodkového a nemocenského zabezpečenia, sociálnej pomoci a pomoci rodinám s deťmi. Sociálna politika sa realizuje prostredníctvom určitých subjektov, z ktorých ako hlavný vystupuje štát. Je to tým, že štát určuje obsah, ciele, úlohy a chápanie sociálnej politiky. Na nižších stupňoch riadenia, ale aj v jednotlivých územných celkoch pôsobí veľa ďalších subjektov. V najnovšom chápaní členíme subjekty na štátne a neštátne. Subjekty pripravujú a realizujú sociálnu politiku v rámci svojej pôsobnosti. Základnú štruktúru sociálnych subjektov tvoria : - štát a jeho orgány - zamestnávatelia - zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány - obce - charitatívne organizácie - cirkev (ako charita) - občania, rodiny a domácnosti Sociálna politika je vybudovaná na základných princípoch: 1. sociálna spravodlivosť 2. sociálna solidarita 3. subsidiarita 4. participácia 5. zásluhovosť Kľúčovým princípom sociálnej politiky je sociálna spravodlivosť. Cieľ - zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možností krajiny

2. Sociálna politika, jej súčasti a nástroje
Sociálna politika je súhrn štátnych opatrení ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možnosti. Je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu, zamestnávateľov, odborových orgánov, verejnoprávnych inštitúcií, občianskych združení, dobročinných spolkov, cirkevných organizácií), ktorá zabezpečuje ciele a zámery sociálneho a všestranného rozvoja osobnosti človeka Súčasťou sociálnej politiky je:  politika sociálneho zabezpečenia  politika zamestnanosti  zdravotná politika  rodinná politika  bytová politika

 vzdelávacia politika Politika soc. zabezpečenia – je súhrn zákonných opatrení, ktoré chránia jednotlivca a jeho rodinu pred následkami dočasného, či trvalého prerušenia príjmov z pracovnej činnosti, za účelom udržania sociálne primeranej životnej úrovne. Sociálne zabezpečenie na Slovensku má tri základné formy : - sociálne poistenie – nemocenské, dôchodkové (starobné a invalidné), garančné, úrazové a poistenie v nezamestnanosti - sociálna podpora – pôvodná kompetencia hovorila o štátnej soc. podpore. Teraz niekoľko kompetencií prešlo na samosprávy. Rodinné dávky financované zo štátneho rozpočtu, prostredníctvom ktorých sa štát podieľa na riešení niektorých životných situácii (napr. narodenie, výživa a výchova dieťaťa, smrť rodinného príslušníka). Nárok na tieto dávky nie je podmienený platením príspevkov či príjmovými pomermi oprávnených osôb. - sociálna pomoc – predstavuje systém náhradných zdrojov, najčastejšie v situáciách hmotnej núdze najzraniteľnejších skupín obyvateľov. Občan, ktorý je bez príjmu, má nárok na pomoc zo strany štátu formou dávok v hmotnej núdzi. Tie nemôžu byť trvalou, ale len dočasnou náhradou pracovného príjmu. Regulácia životného minima a hmotnej núdze, vrátane dávok. Soc. právna ochrana a kuratela, sociálne služby a tiež služby zamestnanosti, kompenzácia zdravotného postihnutia a pod. Politika zamestnanosti nástroje politiky zamestnanosti: - legislatívny nástroj – kompetenčný zákon, zákon o službách zamestnanosti, zákon o pomoci v hmotnej núdzi, zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, Ústava, zákon o správnom konaní - inštitucionálne nástroje – ÚPSVaR (evidencia nezamestnaných), Sociálna poisťovňa (podpora v nezamestnanosti) Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej a sociálnej politiky štátu. Jej cieľom je nájsť zamestnanie a umožniť pracovať tým, ktorí môžu a chcú pracovať. Tento cieľ vychádza z rešpektovania základného sociálneho práva v pracovnoprávnych vzťahoch – práva na prácu. Realizáciu tohto cieľa zabezpečujú najmä UPSVaR a Národný úrad práce. Upravuje ho zákon č. 5/2004 Zákon o službách zamestnanosti. Zdravotná politika jej cieľom je prevencia - je garantovaná Ústavou SR (Čl. 41) „každý občan má právo na ochranu zdravia a na základe zdravotného poistenia má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky. Rodinná politika rodina ako objekt rodinnej politiky sociálna a rodinná politika Koncepcia štátnej rodinnej politiky v SR princípy rodinnej politiky Rodinná politika spočíva v prístupe k rodine ako k inštitúcii s nezastupiteľnými funkciami súbor cieľavedomých činností, vymedzených cieľmi, ktoré majú dopad na život a sociálnu situáciu rodín miera zasahovania štátu do života rodiny je závislá od politických rozhodnutí a je spojená s otázkou prerozdeľovania zdrojov zahŕňa opatrenia smerom k podpore rodín s nezaopatrenými deťmi, ale aj starými, či invalidnými členmi Bytová politika - bývanie patrí medzi základné potreby človeka - je najvýznamnejšou životnou investíciou

- podstatou je systém prideľovania bytov Existujú dva základné typy sociálnych udalostí spojených s bývaním: 1) Získanie, nadobudnutie bytu. 2) Udržanie bytu (platenie). Bytová politika je čiastkovou. Jej podstatou je rozdeľovanie a zabezpečovanie bytov. Zmyslom je, aby každý občan mal možnosť získať primeraný byt. Vzdelávacia politika je súhrn kokrétnych činností a opatrení, ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu. Je to rozhodovanie o vzdelávacích inštitúciach o prístupe k vzdelaniu o cieľoch o obsahu vzdelania a o spôsobe riadenia a financovania v školstve. Cieľom vzdelávacej politiky je zabezpečiť súčasný a budúci rozvoj poznávacej a duchov. kapacity populácie , jej morálno hodnotovú orientáciu a celkový poznatkový a vedomostný fond. Ciele štátu.: 1. maximalizovať individuálne vzdelávanie – sebavzdelávanie 2. optimalizovať primerané vzdelanie vo vzťahu k jednotlivcom a pre potreby zamestnanca Nástroje sociálnej politiky Nástroje sociálnej politiky sú prostriedky, ktorými subjekt sociálnej politiky pôsobí na objekt, alebo na iný subjekt. Nástroje sociálnej politiky Nástroj je prostriedok za pomoci ktorého sa napĺňajú zámery soc. politiky. Môžu to byť: 1. Právne predpisy 2. Finančné prostriedky 3. Inštitúcie 4. Masovo komunikačné prostriedky 5. Nátlakové akcie 6. Kolektívne vyjednávanie Ekonomické nástroje: všetky opatrenia, ktoré ovplyvňujú získavanie a prerozdeľovanie zdrojov tak, aby bol dosiahnutý zamýšľaný cieľ. Jednotlivé nástroje sociálnej politiky sú: Regulácia Subjekt štátnej sociálnej politiky žiada iné subjekty, aby niečo poskytli (dane), niečo vykonali ( poskytli závodné stravovanie), zdržali sa určitého konania alebo strpeli určité konanie iných subjektov (dovolenku zamestnanca). Peňažné dávky - môžu byť jednorazové, opakované, návratné, nenávratné, nárokové, dar. najčastejšie. Vecné dávky - v zásade platí, že peňažná dávka je lacnejšia a praktickejšia než vecná. Ak sa ale vyskytne podozrenie, že by príjemca dávky mohol zneužiť peňažný príspevok, má prednosť vecná dávka. Služby - rozsah služieb v posledných rokoch narastá a pre starnutie populácie i vďaka zlepšujúcej sa technike sa bude zrejme ďalej rozširovať. Prekážkou ďalšieho rozširovania by mohol byť nedostatok finančných prostriedkov ale aj ľudských i materiálnych kapacít. Rozoznávame služby poskytované v ústave, doma, prechodne, sústavne, profesionálne, laicky, ambulantne a pod. Niekoľko príkladov: rôzne druhy poradenstva, provizórne alebo dočasné ubytovanie (osamelé matky s dieťaťom, azylové domy, nocľahárne pre bezdomovcov), denné pobyty pre zdravotne postihnutých, pre dôchodcov, kluby dôchodcov, poskytovanie stravy ( jedálne pre dôchodcov, rozvoz stravy do domácností starým a zdravotne postihnutým ľuďom), opatrovateľské služby, krízové centrá, sociálno-právna ochrana, ústavná sociálna starostlivosť ( domovy dôchodcov).

3. Sociálna pomoc, pomáhanie, pomoc k svojpomoci, filantropia, charita
Sociálna pomoc sa zrodila na začiatku transformačných procesov po roku 1989 v procese, ktorý sa dá formulovť ako proces prechodu od sociálnej starostlivosti k sociálnej pomoci. Podstatu sociálnej pomoci tvorí solidarita a humánny základ demokratickej spoločnosti v rámci sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. V jej rámci sa poskytujú prvé dávky a služby sociálnej pomoci zdravotne a sociálne postihnutým, ľuďom, ktorí sú znevýhodnení z rôznych dôvodov a príčin, čím sa realizuje subsidiarita ako princíp sociálneho zabezpečenia. V súčasnosti tvoria štruktúru sociálnej pomoci v širšom zmysle najmä tieto systémy: - Hmotná núdza a životné minimum sú upravené v zákone č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Hmotná núdza sa v súčasnosti definuje ako stav, keď príjem občana a spoločne posudzovaných osôb nedosahuje životné minimum a uvedené osoby si nemôžu príjem zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Základné životné podmienky sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Životné minimum sa definuje ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, sa poskytuje dávka na zabezpečenie základných životných podmienok. V súvislosti s dávkou sa poskytuje príspevok na zdravotnú starostlivosť, aktivačný príspevok, príspevok na bývanie, ochranný príspevok a jednorazová dávka v hmotnej núdzi. - sociálne služby Základným právnym prameňom regulácie sociálnych služieb je zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Z hľadiska systémov sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci zákon ustanovuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, ich financovanie a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. Zákon ustanovuje vzťah medzi sociálnymi službami a sociálnou prácou v § 2 ods. 5. Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb. - sociálna pomoc ako sústava kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia obsahuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a niektoré právne vzťahy pri administratívnych úkonoch (vydávanie preukazov). Súčasťou systémov sociálnej pomoci je sociálnoprávna ochrana detí a kuratela (právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele). Zákon ustanovuje, okrem iného, že opatrenia sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately sa vykonávajú pre dieťa, plnoletú fyzickú osobu, rodinu, skupinu a komunitu najmä prostredníctvom sociálnej práce v súlade s princípom lege artis. Sociálnu pomoc ďalej plní systém sociálnej práce v oblasti školstva a vzdelávania (pozri k tomu príslušnú úpravu o priznávaní sociálnych štipendií, podpory bezplatného vzdelávania atď.), poskytovania zliav na dopravu žiakov, študentov, dôchodcov a zdravotne postihnutých občanov, ako i systémy penitenciárnej starostlivosti, postpenitenciárnej starostlivosti, probácie a mediácie atď. POMÁHANIE Pomoc je prirodzenou a nevyhnutnou kategóriou ľudstva. Ćlovek na prežitie potrebuje pomoc svojej rodiny. V najstarších dejinách bola pomoc súčasťou života, existencie ľudskej spoločnosti a vyskytovala sa v súvislosti s niektorou z foriem akútneho ohrozenia ako boli napr.choroba, osirenie, chudoba a telesné postihnutie. Medzi prvé organizované inštitúcie

Slovo charita pochádza z latinského slova caritas a znamená empatickú lásku. jednoznačne vymedziteľnej. ako dôkaz pre garantovaných poskytovaných služieb pre klientov a mimovládne inštitúcie nahrádzajú tieto chýbajúce sociálne služby. dobročinné pomáhanie. 1925 (J.každému rovnako (pomernosť. zomierajúcim. láska k človeku. 3 zásady sociálnej spravodlivosti sú známe už z r.zaraďujeme špitály. Sociálna práca je charakteristická tým. Charita podľa SCS je dobročinná činnosť. vdovy a siroty. chorým. o voľbe adekvátnej formy sociálnej pomoci a sledovaní jej účinnosti(Zákon č. mediálnej a zahraničnej oblasti a organizuje humanitárnu i rozvojovú pomoc. rodinám v núdzi. t.j. tehotným ženám a matkám s deťmi v núdzi. ktorý nezištne pomáha ľuďom v núdzi. ZÁKLADNÉ PRINCÍPY A FUNKCIE SOCIÁLNEJ POLITIKY Princípy sociálnej politiky : ■ sociálnej spravodlivosti – je kľúčovým princípom sociálnej politiky Myslí sa tým: ∙ spravodlivosť v právnom slova zmysle. ktoré slúžili ako nemocnice.každému podľa jeho potrieb . ktorá rozumie človeku v núdzi a nezištne mu pomáha.AIDS) Prácu sociálneho pracovníka vystihuje slovné spojenie „pomoc k svojpomoci“. ľuďom bez domova. súhrn právnych noriem a zásad ∙ sociálnu spravodlivosť . migrantom a utečencom. Filantropia je podľa slovníka cudzích slov (SCS) ľudomilnosť. Slovenská katolícka charita Sekretariát koordinuje národné projekty a činnosť diecéznych charít v právnej. starším. Filantrop je človek. útulky pre chudobných. ktorá je orientovaná na získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku hmotnej núdze a sociálnej núdze. aby bol schopný a ochotný samostatne riešiť svoju životnú situáciu a vedieť sa postarať sám o seba.tabakizmus. ktorú možno vymedziť pravidlami. láska k blížnemu (podľa cirkevných predstáv). -preventívny charakter-sociálna práca má dve oblasti-oblasť prevencie a oblasť nápravy. Odporúča sa rozlišovať čiastkové hľadiská pri posudzovaní sociálnej spravodlivosti: ∙ hľadisko výkonu či zásluhovosti ∙ hľadisko súladu medzi vstupmi a výstupmi ∙ hľadisko rovnosti ∙ hľadisko rovnakých príležitostí ∙ hľadisko potrebnosti.na všetkých úsekoch praktickej sociálnej práce sú vytvorené inštitúcieštátne samosprávy.represie.každému podľa jeho zásluh O sociálnej spravodlivosti nemožno hovoriť ako o kategórii absolútnej. chorých. Diecézne charity pomáhajú opusteným deťom a mladým.448/2008)základným cieľom je pomoc k svojpomoci.Macek ): . Prevencia ako organizovaná plánovaná činnosť je zameraná na predchádzanie alebo minimalizovanie vývoja patologických javov v spoločnosti(drogy. starých. Sociálna práca je zaradená medzi pomáhajúce profesie. slabých. ako aj o potrebe poskytovania sociálnej pomoci. POMOC K SVOJPOMOCI V našich podmienkach je vnímaná sociálna práca ako činnosť. Je to vlastne nasmerovanie klienta. občan o nej vie a v prípade potreby môže navštíviť inštitúcie sociálnej práce -inštitucionálnu formu. . 4. podľa ktorých sú v spoločnosti rozdeľované predpoklady a prostriedky verejného blahobytu medzi jednotlivé subjekty. postihnutým ľuďom. že má: -verejný charakter-je dostupná pre všetkých občanov.resp. proporcionalita – úmernosť častí v rámci celku) .alkohol.

že všetky sociálne inštitúcie sú tu pre človeka a nie naopak. spolkov. Ide o fakt. ale i širokými vrstvami spoločnosti je čisto subjektívne a je vystavené silným tlakom vonkajších vplyvov. Všeobecné uplatňovanie princípu participácie vytvára . Rodina si tiež má pomáhať sama svojimi silami. Obyčajne sa spravodlivosť stavia proti nespravodlivosti. čo bezprostredne ovplyvňuje ich život /staroba. V prípade. volá na pomoc iné spoločenstvá: priateľov. ktorých život je ovplyvňovaný určitými opatreniami a rozhodnutiami. Princíp sociálnej solidarity je založený na vzájomnej podpore. že vo svojom celku môže inklinovať k prevahe určitého princípu. harmonickej spolupráci medzi ľuďmi. sú efekty týchto opatrení obmedzené. nezamestnanosť/. sociálne odkázaným. Treba ho chápať ako relatívny. že každý subjekt je povinný najprv si pomôcť sám. ktoré vedú k ich prijímaniu a realizácii. Napĺňanie tohto princípu vyjadruje postupne proces prechodu od Človeka ako objektu sociálnej politiky k Človeku ako subjektu. keď miera subjektivizmu presiahne optimálnu mieru. charitu. Bez tejto spoluúčasti ( participácie ). mali by byť jedincovi k dispozícii obec. aby predchádzal sociálnej udalosti a tým ju v podstate riešil. že všetky spoločenské útvary jednotlivcovi nielen umožnia. zodpovednosti a pospolitosti. že človek svojou existenciou v určitej miere závisí od spolužitia. čo bezprostredne ovplyvňuje ich život. Vychádza zo slobodnej vôle ľudí a ich ochoty podriadiť sa záujmom širokého spoločenstva. Človek svojou existenciou závisí od spolužitia a čiastočne je odkázaný aj na druhých – solidarita zdravých s chorými. záujmov.vzájomná podpora zdola nahor. pomáha štát. Spravodlivosť sa v spoločnosti vníma ako výsledok rôznych čiastkových. že je čiastočne odkázaný na druhých. Samotný jednotlivec má mať podmienky na to. Až v situácii.je založený na vzájomnej podpore a harmonickej spolupráci medzi ľuďmi. aby občania mali reálnu možnosť podieľať sa na tom. Človek prestáva byť pasívnym príjemcom sociálnej politiky a sám sa na jej tvorbe podieľa a spolurozhoduje o jej realizácii. Je zle.Ide o fakt. zamestnávatelia. ale často i politickými opatreniami. Je výrazom ľudského porozumenia. musí mu pomôcť rodina. súdržnosti. že občania. štát je teda na poslednom mieste. Sociálna solidarita sa realizuje prostredníctvom transferovej a redistribučnej politiky štátu. subjektívnych hodnotení a chápaní sociálnych rozdielov a nerovnosti. Tento princíp predpokladá tiež. ■ sociálnej solidarity . rešpektovaný a plnoprávny. charita. zamestnaných s nezamestnanými. nezamestnaným. Princíp subsidiarity znamená. ktorý je zodpovedný. Spravodlivosť má svoje stanovené myšlienky humanizmu. Ak ju nedokáže riešiť sám. zdravie. Súčasne aj ako jeho vôľa pomôcť slabším. občianske združenia. že uvedené subjekty sociálnej politiky nedokážu riešiť sociálnu udalosť. obec a nakoniec štát. je povinný starať sa o vytváranie podmienok. ■ subsidiarity . že ani rodina nedokáže riešiť jeho alebo svoju sociálnu udalosť. na ktorý pozeráme z viacerých hľadísk. Pokladá sa za mravnú a náboženskú hodnotu a meriame ňou medziľudské vzťahy. Princíp sociálnej spravodlivosti patrí k rozhodujúcim a základným princípom. aby občania mali reálnu možnosť podieľať sa na tom. nastupuje štát. Princíp participácie znamená. aby prevzal zodpovednosť sám za seba. choroba. Vnímanie sociálnej spravodlivosti rôznymi autormi. keď túto možnosť nemá. odbory. chorým. ale tiež ho k tomu povzbudia – motivujú. pomoc by mu mala poskytnúť rodina. ktoré sú založené na filantropii. Keď sú všetky druhy pomoci vyčerpané. ■ participácie . Keď si nevie pomôcť. V rozvinutých krajinách sa sociálna spravodlivosť chápe ako výsledok usilovnosti jednotlivca.Sociálna spravodlivosť sa potom javí ako vhodná kombinácia rozličných čiastkových princípov (hľadísk) v rôznych oblastiach sociálnej politiky s tým. Nesmie zabudnúť na rozvíjajúce sa solidarity charity. Súvisí s utváraním a rozdeľovaním životných podmienok a prostriedkov jednotlivcov a sociálnych skupín v záujme idey sociálnej spravodlivosti. Princíp subsidiarity znamená. aby si každý mohol pomôcť vlastným pričinením. musia mať možnosti zúčastniť sa procesov. Vychádza z tézy. bez stotožnenia sa ľudí so sociálnymi. združení.

staroba. Funkcie sociálnej politiky: Ochranná funkcia sociálnej politiky rieši už vzniknutú sociálnu situáciu.. resp. ovplyvňuje i ekonomickú oblasť. 5. Predpokladá rozsiahlu osvetovú činnosť. Úzko súvisí s realizáciou princípu spravodlivosti. možností. šancí. toxikomanov. Homogenizácia neznamená novelizáciu podmienok života.predpoklady na priamy prístup jednotlivcov či skupín k politickým rozhodnutiam a vytvára predpoklady na uplatnenie plnej demokracie. Je to historicky najstaršia funkcia sociálnej politiky. jeho produktivitu. nezamestnanosť. starať sa o svoje zdravie atď. konaniu. Preventívna (profylaktická) funkcia sociálnej politiky vedie k prijímaniu takých opatrení. ktorí realizujú a vytvárajú sociálnu politiku.obec nastupuje. že sociálna politika stimuluje k chcenému vývoju. ktorú štát uzná za žiaducu. psychologické a právne poradenstvo a p. staroba. Ide najmä o opatrenia politiky zamestnanosti. ale proces. pomáha včasnou intervenciou. ktoré svojimi efektmi ovplyvňujú výkonnosť pracovného potenciálu. ktoré odstraňujú príčiny nepriaznivých sociálnych situácií. o rozmer kúpnej sily sprostredkovaný v nemalej miere vývojom sociálnych príjmov a i. pre nezamestnaných. rodiny. ale i životných situácií. ako sú nezamestnanosť. ktorá primárne vyplýva z humanitných snáh spoločnosti a sekundárne z potreby ochrany človeka ako pracovnej sily. ktoré sa nepriamo premietajú do celkového prospechu spoločnosti. keď sa jednotlivec či rodina dostali do nevýhodnej situácie vo vzťahu k ostatným. Stimulačná funkcia podporuje. aby z nej nevznikla sociálna udalosť (pomáha sám sebe). úlohou SP je vytvárať podmienky na to. aby jednotlivec bol schopný pomáhať sám sebe. Rozdeľovacia (prerozdeľovacia) funkcia je jednou z najzložitejších a najvýznamnejších funkcií. úmrtie či pokles príjmov vo viacdetných rodinách. je to každý systém. V rámci tejto funkcie nejde len o rozdeľovanie dôchodkov. zdravotnej politiky. ako aj opatrenia. aby sa nestal objektom SP 2. (ani jej jednotliví členovia) objektom SP 3.). príjmov. Tým. narodenie detí). ktorá vytvára a zároveň realizuje sociálnu politiku 1. Sociálna politika sa realizáciou ochrany snaží odstrániť či zmierniť dôsledky nepriaznivej sociálnej situácie. udalostí úlohou SP je vytvárať a poskytovať také podmienky. ktoré vzniknú pri nepriaznivých sociálnych situáciách (choroba.rodina jej úlohou je pokrývať všetky potreby každého svojho člena a tým predchádzať vzniku soc. ak zlyhá rodina. každý jednotlivec alebo organizácia. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach sociálnych subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov. Prerozdeľovaním by sa malo zmierniť východiskové nerovnaké postavenie občanov v miere.SUBJEKTY A OBJEKTY SOCIÁLNEJ POLITIKY Subjekty sociálnej politiky Subjektmi sú tí.. Jej snahou je predchádzať určitým škodám.jednotlivec (občan) keď aktívne pristupuje k riešeniu svojej životnej situácie takým spôsobom. choroba. a to podľa individuálnych schopností a predpokladov. rozvinutie poradenstva (pre voľbu povolania. aby rodine umožnila pomáhať svojim členom aby sa rodina nestala. Žiaduce konanie jednotlivcov sa zákonite musí prejaviť v produktivite práce. kedy spoločnosť poskytuje rovnaké šance vzdelávať sa pracovať. ktoré sú základom odôvodnených a prirodzených rozdielov medzi ľuďmi. Homogenizačná funkcia (rovnorodosť) sociálnej politiky je úzko spätá s rozdeľovacou a prerozdeľovacou funkciou a má za cieľ smerovať k určitému príjmovému vyrovnaniu. . Zahŕňa tie opatrenia sociálnej politiky. stimuluje k žiaducemu sociálnemu konaniu či správaniu jednotlivca. zariadení opatrovateľských služieb.. prostredie a nástroje. obec tieto aktivity financuje z dotovaných peňazí od štátu (grant) alebo obec vyberá vlastné miestne dane – zriadenie domova dôchodcov.

6. ale i určité skupiny obyvateľov a jednotlivcov. podľa príjmu. Sociálna politika sa usiluje o starostlivosť.práce. Rada Európy.zamestnávatelia vytvárajú a realizujú SP v podniku (podniková politika.neštátne subjekty . pripravujú a realizujú sociálnu politiku v rámci svojej pôsobnosti. pracujú na harmonizácií a zosúladení úsilia jednotlivých členských krajín–OSN. rozvoj človeka /indivídua/. ktorá prerástla do sociálnej udalosti (nezamestnanosť. tzv.vykonávajú sociálnu prácu tam. Objekty sociálnej politiky sú podľa charakteru a potrebnosti jednotlivých sociálnych opatrení rôzne štruktúrované. vzdelania. formulácie a napĺňania cieľov je značne konfliktný. štát musí intervenovať. pohlavia či veku. Jednoznačne sa orientuje na ľudskú bytosť. potreby. bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci BOZP) a takto predchádzajú vzniku sociálnej udalosti 7. Objektom sociálnej politiky sú adresáti. ako aj v rámci voľby prostriedkov a nakoniec cieľov. charity. Môžu byť podľa ekonomickej aktivity. Na nižších stupňoch či úrovniach riadenia. Objekty sociálnej politiky Pod objektmi sociálnej politiky rozumieme všetkých obyvateľov štátu. rehole. Môže to byť: jednotlivec – nositeľ sociálnej udalosti – nemá dostatok síl a zdrojov na. ak zlyhali všetky ostatné subjekty a nástroje SP a to minimálne v miere. netrhové subjekty. Tento cieľ sa dosahuje uplatňovaním všeobecných princípov sociálnej politiky. záujem. alkohol. Štát určuje obsah. spôsob jeho života. chcené stavy sociálnej sféry v budúcnosti. V súvislosti s integračnými procesmi hovoríme o tzv. kde nezasahuje štát 5. Medz. V najvšeobecnejšom chápaní členíme subjekty na štátne a neštátne. schopnosť. keď prežíva spoločnú sociálnu udalosť spoločnosť . aby sám zvládol životnú situáciu.4. orientujú sa predovšetkým na problémy týkajúce sa vyplácania miezd. chudoba) rodina – ak prežíva spoločnú sociálnu udalosť napr. Celý proces tvorby. ale aj v jednotlivých územných celkoch pôsobí veľa ďalších subjektov. EU 8. Ciele sociálnej politiky charakterizujeme ako žiaduce. inštitúcie tretieho sektora .org. Konflikty vznikajú tak medzi subjektmi. ku ktorým sociálne opatrenia subjektov smerujú. ponecháva si svoju rozhodujúcu a integrujúcu úlohu. Jeho cieľom je vytváranie podmienok pre sociálny zmier. ale tiež čiastkových sociálnych politík. ku ktorým smeruje sociálna politika a ktorí z nej majú prospech. nadnárodných subjektoch./občianske združenia. Štát je najsilnejším sociálnym subjektom. starostlivosť o zamestnancov.mimovládne organizácie. ciele. Možné členenie je i na štátne. ktorú zaručuje ústava (ústava=zmluva medzi občanom a štátom) štát je najsilnejším formalizovaným subjektom SP – vytvára právny rámec pre práva zaručované ústavou. dobrovoľníctvo/ . nadácie. trhové. jeho tvorivé sily a dispozície.vykonáva sociálnu politiku prostredníctvom štátnych orgánov /ÚPSVaR/ a verejnoprávnych inštitúcií /soc. Vždy ide o sústavu cieľov. úlohy i chápanie sociálnej politiky v rôznych etapách rozvoja spoločnosti. neinvestičné fondy. Subjekty koncipujú. skupiny) – spoločné územie – objektom sa stáva.štát . jej jedinečnosť. regulovanie sociálnej klímy. pracovno-právnych vzťahov a pod. o blahobyt ľudí.medzinárodné organizácie sú zamerané na organizovanie medzinárodnej pomoci. ktorými sa napĺňa všeobecný cieľ.odbory ich objektom sú ich vlastní členovia. poisťovňa/. alkoholizmus komunita (znaky soc. a vytváranie stabilného sociálneho prostredia.

ktorý soc. spôsobu jeho života k zlepšovaniu životných podmienok obyvateľov. Sociálna politika ∙ je odrazom politického. ktorý špeciálnymi metódami zabezpečuje sociálnu starostlivosť o človeka na profesionálnom základe. ktoré sprevádzajú fungovanie trhového mechanizmu.). ktoré cieľavedome smerujú k rozvoju človeka. Pod pojmom soc. osobitné nároky na opateru. V Ottovom náučnom slovníku je sociálna politika vymedzená ako „politická snaha. noriem.je súhrn štátnych opatrení. . Podstatnou stránkou života občanov sú ich komplexné sociálne podmienky (životné. systémov.štúdiom jednotlivých soc. ktorí nedokážu vzniknuté soc. predpisov.povinnosťami štátu v oblasti soc.6. politika daného štátu má na realizáciu praktického výkonu v sociálnej práci. staroba. opatrení. choroba. zabezpečenia a pomoc jednotlivcom. ale aj ako súčasť teórie soc. dobročinných spolkov. VZŤAH SOCIÁLNEJ PRÁCE A SOCIÁLNEJ POLITIKY. . prostredníctvom ktorých sú ciele sociálnej politiky naplňované.vzťahu štátu a jednotlivca. a všestranného rozvoja osobnosti človeka Širšie poňatie ako konkrétna činnosť štátu. sociálnej pomoci a pomoci rodinám s deťmi. cirkevných organizácií. hospodárskych možnosti krajiny. Sociálna politika je: cieľavedomá činnosť štátu. opatrení. vytvára priestor podieľania sa na vyváženom vývoji jednotlivca. udalosti prekonať vlastnými silami. zamestnávateľov. skupinám alebo komunitám. pracovné. ktorá zabezpečuje ciele a zámery soc.) Výrazne sa soc. zabezpečenia svojich členov. MIESTO SOCIÁLNEJ PRÁCE V ŽIVOTE OBČANA Sociálna politika . inštitúcií. odborových orgánov. Zaoberá sa optimálnym fungovaním sociálnych inštitúcií zameraných na starostlivosť. ktorá zabraňuje vzniku príčin sociálnej nerovnováhy. Aplikuje vedecké poznatky do praktickej činnosti. Sociálnu politiku môžeme chápať ako oblasť zaoberajúcu sa: . Užšie poňatia ako súčasť hospodárskej politiky s cieľom eliminácie ekonomických dopadov. organizácií.odbor. verejnoprávnych inštitúcií. Sociálna práca je: . Sociálna politika je: súbor aktivít. podsystémov. inštitúcií. ktorou sa ovplyvňuje sociálna realita danej spoločnosti. ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možností. . atď. ekologické a pod. k zabezpečeniu sociálnej suverenity či bezpečia v rámci daných politických. systém opatrení predovšetkým v oblasti zamestnanosti. najmä hospodárstva ∙ je ovplyvnená mentalitou a tradíciami národa ∙ je spojená so sociálnym postavením ľudí v spoločnosti Predpokladom úspešnej realizácie sociálnej politiky je existencia rôznych vzájomne spätých systémov. mzdového vývoja a sociálneho zabezpečenia.je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu. skupín. nezamestnanosť. reprodukčné. aby spoločenský celok bol usporiadaný čo najideálnejšie. komunít a spoločenstva. ktoré sú vytvorené na zvládnutie životných situácií zo strany štátu (sociálneho štátu). politika rozumieme všetky služby a opatrenia. subjektov. záujmových občianskych združení. . ekonomického a historického vývoja každej krajiny ∙ je neoddeliteľnou súčasťou kompletnej politiky štátu. predstavujú spravidla služby realizované v rámci rozdeľovania miezd a majetku. politika prejavuje v koncepčnej starostlivosti o ľudí. inštitútov. Najužšie poňatie súbor opatrení v oblasti dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. práce pre význam. Osoby alebo skupiny obyvateľstva sú vymedzené špecifickými sociálno-politickými kritériami – úraz.

situáciu. práca sa realizuje na problémovej úrovni. s ktorým bude verejnosť súhlasiť. politikou a soc. Má to aj kvalitatívne dôsledky: regulácia soc. politikom ide o to. Ak soc. že podľa sociálnej politiky sa dá určiť vyspelosť štátu. ale musí byť neoddeliteľnou súčasťou ∙ sociálnej politiky. ∙ odhaľovať sociálne problémy. . práca je časťou soc.konkrétna práca sociálneho pracovníka a jednotlivých sociálnych inštitúcií na realizácii sociálnej politiky na jednotlivých úrovniach a rôznych oblastiach života ľudí a spoločnosti vo vzťahu ku klientom v rôznom časovom horizonte. Ak je sociálna politika na dobrej úrovni a v spoločnosti nie sú veľké sociálne rozdiely. politiku vnímame predovšetkým ako oblasť realizujúcu sa predovšetkým v problémoch na úrovni vlády. Sociálna práca nemôže byť zameraná len na riešenie čiastkových prejavov spoločenských škôd. ∙ tvoriť neoddeliteľnú súčasť komplexnej sociálnej starostlivosti v zhode s platnou legislatívou. s realizovateľnými pravidlami. Ich myslenie je taktické. Musia vedieť. podporiť. likvidácia pracovných miest. aká úloha patrí jednotlivým sociálnym subjektom. ako založiť. v priamom kontakte s klientom. Sociálna politika a sociálna práca sú navzájom prepojené. že soc. ∙ celospoločenskej praxe a ∙ sociálnych zámerov. parlamentu a či jednotlivých rezortných ministerstvách. Hovorí sa. obhájiť. rovnováhy je znovu realizovaná prevažne privátnou oblasťou rodiny a menej verejnými výchovnými organizáciami. Ťažisko aktivít spoločnosti je potrebné prenášať do prevencie. Zákon 195/1998 o sociálnej pomoci definoval sociálnu prácu ako získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a no potrebe poskytovania sociálnej pomoci. politiky.je vedecký fundovaná odborná disciplína. ∙ zabraňovať spoločenským konfliktom. voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia. ZÁKLADNÉ TYPY SOCIÁLNEJ POLITIKY Typy sociálnej politiky stoja na tom. Názory sa líšia na tom. s trendom. do podstatných otázok sa púšťajú len ak sú nevyhnutné pre informovanosť. práce. ktorá špeciálnymi pracovnými metódami zaisťuje starostlivosť o človeka na profesionálnom základe .. ∙ realizovať základné ľudské práva v spoločnosti. politiky. Pokiaľ soc. pričom sociálna politika vytvára akýsi rámec. začleniť sociálne projekty. Ich spôsob myslenia je však iný. v ktorom sa pohybuje a uskutočňuje sociálna práca. prácou môžeme porovnať aj na ich realizačnej úrovni. To. Vzťah medzi soc. že zámer je spojený s prijateľnými programami. vidíme najmä v oblasti ekonomických dotácií do oblasti soc. zníženie osobných príplatkov. pracovník myslí na postihnutého občana a jeho soc. Pri klesajúcom hospodárskom raste a s ním spojenej štátnej kríze verejného rozpočtu sú najčastejšie obmedzované sociálne a vzdelávacie investície: zastavenie prijímania odborného personálu. ∙ sprístupňovať pramene pomoci Sociálna práca je chápaná ako súčasť soc. Krátenie soc. Cieľmi sociálnej práce z hľadiska spoločnosti sú: ∙ byť v súlade s cieľmi a funkciami sociálnej politiky. zatváranie zariadení a tendencia k reprivatizácii. akú úlohu a v akom rozsahu má zohrávať štát a ostatné subjekty sociálnej politiky. je takáto spoločnosť vyspelá a klesá potreba sociálnej 7. služieb a tendencie k reprivatizácii výchovných služieb idú spolu ruka v ruke. soc.

potom zamestnávateľ a nakoniec štát .Rakúsko) 1. často prevláda silný vplyv cirkvi (Rakúsko. Zlučuje sociálne zabezpečenie a prácu.3 základne typy: -liberálny (V. pričom dochádza k presúvaniu zodpovednosti zo štátu na jedinca Prevažuje sociálna pomoc testujúca majetkové pomery. Je verejnoprávne uznaná a je s ňou spojené sociálne opatrenie – nárok na niektorú z dávok sociálneho zabezpečenia v prospech postihnutého. Charakterizuje ju nedostatok zdrojov a síl na jej riešenie.funguje na princípe subsidiarity ( štát pomáha. USA. Sociálny štát sa zaväzuje k plnej zamestnanosti a sám je plne závislý na jej dosiahnutí ( Švédsko. Austrália. ktoré rozširuje i na nové stredné triedy.Británia. . 8. ŠPECIFIKÁ DANÝCH SOCIÁLNYCH UDALOSTÍ Sociálna udalosť je každá životná situácia. ktorú človek nedokáže zvládnuť vlastnými silami. ktorý môže a chce pracovať.štát garantuje len spoločnosťou uznané minimálne životné štandardy . Sociálno – demokratický typ charakteristický: . Francúzsko a Taliansko) SOCIÁLNA UDALOSŤ A SOCIÁLNY KONFLIKT. Británia. aj to len v nevyhnutnej miere ( každý si má pomôcť sám – a to poistením v povinnom systéme poistenia a dobrovoľným poistením) . ide o sociálny štát poskytujúci rovnosť minimálnych potrieb. úraz. Je zameraný na klientov s nízkymi príjmami ( v USA. Liberálny typ charakteristický: .) 2. Kanada. nízka úroveň univerzalistického prerozdeľovania a skromné sociálne poistenie. Sociálne udalosti: Nezamestnanosť – nezamestnaný človek. Nemecko. strata zamestnania) Napr. Dánsko aj Fínsko) 3. ale predvídateľná sociálna udalosť. staroba je neodvrátiteľná. Konzervatívny typ charakteristický: .v tomto systéme ťarchu nákladov nesie predovšetkým občan (zamestnanec). Sociálne udalosti delíme : -Predvídateľné (staroba)– -Nepredvídateľné (choroba.náklady znáša predovšetkým štát. Austrália) -sociálno-demokratický (škandinávske štáty) -konzervatívny(Nemecko. je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na UPSVaR.plošným systémom sociálnej pomoci a podpory – a to ešte pred vznikom SU (sociálnej udalosti) zo životnej situácie .sociálna politika je chápaná ako garant minimálneho štandardu pre všetkých občanov.rozsiahlou podporou inštitúcií (rodina) . Je kladený dôraz na zachovanie statusových rozdielov a redistributívne pôsobenie je preto zanedbateľné. Kanada.miera redistribúcie je menšia . Nórsko.minimálny zásah štátu. až keď zlyhá všetko ostatné) .vytvorený priestor pre pôsobenie neštátnych subjektov Štát je pripravený nahradiť trh ako zdroj sociálneho zabezpečenia. až potom zamestnávateľ a nakoniec zamestnanec Vychádza zo zásad univerzalizmu sociálnych práv. V.vychádza z priority uspokojovať potreby na základe pracovného výkonu a zásluhy . Táto inštitúcia organizuje rekvalifikačné kurzy. Na jej preklenutie je potrebná sociálna pomoc.

sféry na Európ.sféry: 1. solidarite a štátnej záruke.vzťahy a mechanizmus sociálne spravodlivej spoločnosti. sirotský dôchodok Materstvo a rodičovstvo – sociálna politiky rieši rodinu cez nástroje rodinnej politiky..Pluralizácia soc.sféry. Transformácia sa konala na princípoch: trhovej ekonomiky a plurality (rozmanitosť) občianskej spoločnosti. integrácia do spoločnosti zdravých ľudí.sociálny rozvoj.stav.odštátnenie soc. Choroba – pri chorobe alebo ošetrovaní člena rodiny vypláca sociálna poisťovňa. TRANSFORMÁCIA SOCIÁLNEJ SFÉRY PO ROKU 1989 V minulosti platil zákon č.politiky (spravodlivosti .. na kúpu motorového vozidla Staroba – je to sociálna udalosť. sem patria dávky : rodičovský príspevok. 461/2003 o soc. 9. Sociálna poisťovňa vypláca dávky – podpora v nezamestnanosti.zmier. SOS.služieb.presadzovanie základných princípov soc.Demokratizácia soc.Štátne záruky soc.. Je prirodzeným obdobím ľudského života.ochrane a soc. kedy nedostatok finančných prostriedkov neumožňuje zabezpečiť základné potreby na primeranej úrovni.stabilita a soc. materský príspevok.kuratele..sféry (participácia občanov na svojom systéme. ktorý ponúkol neštátnycm subjektom realizáciu soc. soc. ktorý sa rozpadol do čiastkových zákonov. vdovecký. ktorá súvisí s dĺžkou veku človeka. Delenie chudoby . Sieť sociálnych služieb : opatrovateľská služba. napr.) . Sociálna politika pomáha : vytvára podmienky pre zamestnávanie invalidov v chránených dielňach. Chudoba.soc. spolu s touto udalosťou súvisia aj dávky na zabezpečenie primeranej životnej úrovne pozostalým – vdovský.a svetových dimenziách (medzinárodné adopcie. soc.Privatizácia soc. živote. ktoré sa udialo zákonom.?) Sociálna transformácia je založená na: osobnej participácií. spoločné stravovanie. Úlohy transformácie: 1. peňažný príspevok na kompenzáciu ZŤP a na osobnú asistenciu.podiel SR na integrácii soc. 305/2005 o soc. poskytuje odborné poradensto. príjmom.. Cieľom transformácie bolo: utvoriť nové soc.absolútna chudoba. prídavky na dieťa. vyplýva to zo zdravotného poistenia. ktorá funguje na princípoch trhovej ekonomiky. domovy soc.sféry ( do akej miery. alebo strata určitej funkcie organizmu a v dôsledku toho i znížená pracovná schopnosť a spoločenské uplatnenie.z.) 2.služieb 2.prípravu a vzdelávanie na trh práce. 448/2008 o sociálnych službách.sféry(viac poskytovateľov) 3.zmien a udržiavanie a rozvoj ľudských zdrojov 3. subjektívna Dôsledok chudoby: Stav sociálnej núdze sa rieši sociálnymi službami Stav hmotnej núdze sa rieši peňažnými alebo vecnými dávkami. jeho aktivitou. 100/1988 Z. príspevok pri narodení dieťaťa. starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb Smrť – sociálna politika reaguje na túto sociálnu udalosť vyplácaním jednorázovej dávky na pohrebné. v ktorom sa pozvoľna obmedzujú funkcie ľudského organizmu. sociálnymi kontaktmi. príspevok na úpravu bytu.sociálna únosnosť politických a hosp. Princípy tranf.poistení a pod.. objektívna chudoba. o sociálnom zabezpečení nasledoval zákon 195/1998 o sociálnej pomoci. prepravná služba. relatívna chudoba. spoločnosti) 4. Invalidita – je to trvalé alebo dočasné telesné či duševné poškodenie. sociálne poradenstvo 5. (tripartita) 4.sféry (Domovy dôchodcov..

veľká dôchodková reforma Poradie podľa objemu vyplácania dôchodkov: dôchodcovia. ktorými je SR viazaná ( napr. vzdelanie znižuje chudobu a zvyšuje spoločenskú integráciu.trh práce a politika zamestnanosti 3. poberatelia kompenzačných príspevkov.silu. Vzdelávacia politika . vypláca štát) Dávky môže poskytovať: 1.sociálna pomoc a rodinná politika 2. kultúrne a soc.práce 6. jej morálno-hodnotovú orientáciu a celkový poznatkový a vedomostný fond.motivácia občana 2. zvyšuje sa úroveň ľudského kapitálu.dôchodcovia. Charakterizujte vzdelávaciu politiku v SR. ovplyvňuje zlepšovanie pozícii na trhu práce. podporuje účasť občanov na politickom a spoločenskom živote.paktov.poistenia Každá oblasť obsahuje: 1.zákon o životnom minime 4.Obec – prenos kompetencií zo štátu v oblasti poskytovania dávok. vzdelanie ovplyvňuje aj ľudské zdravie.1. Je to rozhodovanie o vzdelávacích inštitúciach. inval.príspevok.zvyšuje sa produktivita.práce) 2. Zamestnávateľ 10.chartou a ďalšími dokumentami Rady Európy.práce Synchronizovanie soc. nemocenské) 3. prídavky na dieťa.poistenia – (vdovský.odkazánosti 2.Sociálna poisťovňa – dávky soc. o cieľoch.a pracovnej legislatívy s Európskou soc. povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s vekom zamestnancov by mali byť zakotvené v Zákon. dokumentov a noriem. Transformácia soc.soc. ktorá má tri previazané oblasti: 1.pre spoločnosť . Cieľ .Zákon o soc.odmena pre občana Transformačné zákony (reformné): 1. (čo garantuje štát.sféry nebola ukončená ! Priority tranf. ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu.poistení 8. Madridská zmluva – chráni staršiu prac.novela zákon.systém dôchodkového zabezpečenia zo soc.súhrn kokrétnych činností a opatrení. o obsahu vzdelania a o spôsobe riadenia a financovania v školstve. Nová soc.zabezpečiť súčasný a budúci rozvoj poznávacej a duchovnej kapacity populácie. prenesené kompetencie refunduje štát 4.aktivita občana 3.aplikácia medzin. optimalizovať primerané vzdelanie vo vzťahu k jednotlivcom a pre potreby zamestnanca Výhody .Transformácia soc.Štát – rodič.pomoci+vyhlaška o soc.sféry“.sféry napĺňa hospodárske. poberatelia prídavku na dieťa. o prístupe k vzdelaniu.pôsobenie SR v medzinárodnej org.práva občanov-zabezpečuje to Ústava SR a ďalšie právne normy v súvislosti s procesom aktivít.zákon o soc.zákon o prídavku na detí 5.politika SR sa riadi „Transformáciou soc.zákon o službách zamestnaností 7.sféry: 1. príspevok pri narodení dieťaťa 2. maximalizovať individuálne vzdelávanie – sebavzdelávanie 2. Ciele štátu . .zákon o pomoci v hmotnej núdzi 3.

predškolské zariadenia – predprimárne vzdelávanie (MŠ) . b/ neuniverzitné – Bc. . ďalší rok platíš náklady celé) . Zvýšenie počtu pracujúcich žien zmenilo tradičné miesto rodiny.spájanie otázky financovania a jej optimalizácie s kvalitou vzdelávacieho systému.pred počatím (genetická anamnéza potenciálnych rodičov) 2.čiastkovou politikou sociálnej politiky.prevencia genetických ochorení – genetické poradenstvo .. zdravá výživa. .úplná – napr.prevencia v rodine – návyky hygienické. Zdravie . Informačné technológie sa prejavili novými požiadavkami na nové zručnosti. ktoré ustanoví zákon... po narodení (včasné zachytenie porúch – dieťa si zvykne na kompenzačné pomôcky. dostatok pohybu. V rámci prevencie v zdravotnej politike môžeme hovoriť napr.neprítomnosť nemoci. Zmenili sa aj návyky spotrebiteľov na životný štýl. Invalidita . Choroba . rehabilitáciou.zákone o preventívnych prehliadkach (zubári – ak neprídeš na preventívnu prehliadku. špeciálne školy (v osobitných vyučovacích podmienkach a metódach) . Charakterizujte zdravotnú politiku v SR. návyk starostlivosti o zdravie.. o zdravie sa staráme prevenciou. ktoré ovplyvňuje sociálnu štruktúru spoločnosti. ovplyvňuje kvalitu života jednotlivca a jeho rodiny. pri: . terapiou. pri ambulantnej liečbe . ak dôjde k narušeniu rovnováhy biologického a psychického stavu. ľahšie sa naučí s nimi žiť a nepriapadá mu to ako handicap – napr. Zdravotná politika . nadstavbové štúdium. 11. ak je nejaká porucha) 3. zvyšuje sa profesionálny a sociálny status. Cieľom zdravotnej politiky by mala byť v prvom rade prevencia.financovanie vzdelávania a naplnenie rovnosti príležitosti . čl..špeciálna – zdravotná spôsobilosť pre prácu s potravinami Štátna zdravotná politika je zahrnutá aj v Ústave SR. Súčasné a budúce problémy vzdelávacej politiky . Sebavzdelávanie. V súčasnej dobe je kreditný systém. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok. tretí stupeň je doktorandské štúdium.je prechodné alebo trvalé telesné či duševné poškodenie alebo strata určitej funkcie. Môže byť .trend.privatizácia vzdelávania Nová školská sústava pozostáva .prejavuje sa to v mzde.najvyšší stupeň 2. pomaturitné štúdium.stupne invalidity . až potom následne riešenie zdravotných opatrení.1. .pre indivídum . po počatí (v prenatálnom období zastaviť tehotenstvo.stredná invalidita 4.úplná invalidita 3. tvorivá umelecká činnosť a/ univerzitné – Mgr. Študuje sa na 3 stupňoch.nízka invalidita Práceneschopnosť – ak choroba znemožní človeku vykonávať pracovnú aktivitu. Je jedným z faktorov. 40 – Každý má právo na ochranu zdravia. predchádzanie obezity a pod. či časti organizmu a v dôsledku toho i znížená pracovná schopnosť alebo spoločenské uplatnenie. Vzdelávanie je prvkom sociálneho a ľudského rozvoja. strojček na uši) .čiastočná – napr.sústava základných a stredných škôl – primárne (ZŠ) a sekundárne (SŠ) vzdelávanie. Dostáva sa do popredia celoživotné vzdelávanie. pri hospitalizácii .vysoké školy – vedecké a vzdelávacie ustanovizne.1.hovoríme o ne.bezmocnosť . prináša príspevok k osobnému rozvoju.

adopciou. pomoci. vernosti. Rozvrat v rodine .1) Biologicko-reprodukčná . zdravotníctvo. . 12. ktorá sa vypláca zo zdravotnej poisťovne v prípade práceneschopnosti (choroba. SR .2) Výchovná funkcia . že lekári predpisujú drahšie dovozové lieky. pracujúce v zdravie ohrozujúcom prostredí.3) Emocionálna funkcia . keď rodina zlyhá..5) Ochranná funkcia Rodič .4) Ekonomicko-zabezpečovacia funkcia . Charakterizujte rodinnú politiku v SR.príliš vysoká spotreba liekov. štátny rozpočet – vo svete 20-30% nákladov. úraz) – ošetrovné dávky – ak ošetruje člena rodiny.rodinu treba chápať ako komplex a pristupovať k nej ako k celku – napr.1) Demokratický princíp – rodina ako samostatne autonómna jednotka. Rodina .nesprávna prepojenosť medzi poisťovňami. individuálna spoluúčasť – vo svete 10% a viac.môže byť aj bez pokrvnej príbuznosti s dieťaťom. Detský domov – súrodenci – nemožno ich rozdeliť. Náklady na obsluhu poistenca sú vysoké. že sa prečerpá mesačný limit pred koncom mesiaca a ostatní pacienti už v danom mesiaci nemôžu byť ošetrení. výstavba). Manželstvo .súbor praktických opatrení. ale aj iné rezorty sa spolupodieľajú (školstvo. lekármi a lekárskou komorou.nemocenské dávky – .trvalý zväzok medzi mužom a ženou založený na dobrovoľnosti. u nás 1-2%. liečba rakoviny. u nás 10% nákladov (z tohto zdroja sa platia predovšetkým nákladné a zriedkavé výkony. poistenie – hlavný zdroj financovania – vo svete 6070% nákladov. úcty.) 3. manželstva alebo adopcie.biologicky pokrvný príbuzný dieťaťa. Nemocenské poistenie – poskytujú sa nemocenské dávky . keď sa rodičom stal napr. vzájomnej láské.ide o dávku vyplývajúcu zo zravotného poistenia.pre tehotné ženy. preto poisťovne nie sú schopné zaplatiť všetkým ošetreným pacientom lekársky výkon.. ale prichádzajú do konfliktných situácií a tieto konfliktné situácie negatívne vplývajú na formovanie dieťaťa (psychického a fyzického vývinu). u nás 90% nákladov. 2. V praxi to vyzerá takto: Poisťovňa uzatvára vzťahy s lekármi a lekári s komorou.je to súbor nástrojov. Sociálny rodič . Poisťovňa určí každému lekárovi limit na ošetrenie pacientov. transplantácia orgánov. ktoré sú smerované ku rodine ako základnej sociálnej a spoločenskej jednotke. ktorý patrí do zdravotnej politiky a pomáha riešiť sociálnu udalosť Zdroje financovania zdravotnictva . ak sa rodina rozpadla rozvodom. zásah štátu je minimálny. Rozpad rodiny .Zdravotné poistenie .vyrovnávacia dávka .… Základné princípy rodinnej politiky . Rodinná politika .spoločensky schválená forma trvalého spolužitia osôb viazaných zväzkom krvi. Funkcie rodiny . keď manželia žijú v spoločnej domácnosti.nastáva. – materské dávky .situácia. . –3) Rodina ako inštitúcia . pričom veľkým problémom je. – 2) Má prierezový charakter – nielen jeden rezort poskytuje pomoc.1. Tak sa môže stať.

sirotský dôchodok 13.vdovský. ktoré v rodine môžu nastať . chráni rodinu a deti pred rôznymi druhmi závislostí.Úlohy štátu voči rodinám .Náhradná starostlivosť – krátkodobé zlyhanie – ochorenie rodiča . aby každý občan mal možnosť získať primeraný byt. ktorý ju hmotne zabezpečuje. aby bývanie bolo pre obyvateľstvo dostupné a aby si každá domácnosť mohla zabezpečiť bývanie primerané výške vlastných príjmov. ak umrie člen rodiny alebo živiteľ . 2. Zmyslom je.“ -existencia dieťaťa a osobná celodenná starostlivosť o dieťa – „Rodičovský príspevok. alebo opakovanie v dvoch rokoch narodili opakovane dvojčatá.žena pred pôrodom odchádza z práce.Smrť – rodinou sociálnou udalosťou sa stáva vtedy .Rodičovstvo – rodičovský príspevok do troch rokov veku dieťaťa od narodenia / pozor až po materskom príspevku keď má nárok. týranie. technických a ekonomických podmienok. realizuje programy komplexnej starostlivosti pre starších občanov. ktorí to najviac potrebujú) .“ -pestúnska starostlivosť: jednorázový príspevok – na úhradu základnej výbavy . -úmrtie „Príspevok na pohreb. tým.alkoholizmus.Materstvo. podporuje stabilitu manželstva a kvalitu partnerských vzťahov. Základné typy bytovej politiky: a) prídelový systém (rozdeľuje byty podľa určitých kritérií.je čiastkovou politikou sociálnej politiky.1. .vytváranie systému štátnej sociálnej podpory na štátom uznané životné udalosti . Úspešnosť realizácie bytovej politiky vyžaduje i jej správne inštitucionálne usporiadanie a legislatívne zabezpečenie. cirkev.. Jednotlivé sociálne udalosti.“ (nemusí tu byť príbuzenský vzťah) 3. masmédia… 4.prostredie právnej istoty. zanedbávanie . vplyvy a vzory dospelých. -existencia nezaopatreného dieťaťa v rodine –„Prídavok na dieťa. vdovecký. rešpektuje právo rodičov slobodne sa rozhodnúť o počte detí. príprava na manželstvo a rodičovství . jej podstatou je systém rozdeľovania a zabezpečovania bytov. Výchova detí a mládeže. právo detí na rodičovskú starostlivosť.za výchovu detí sú zodpovední rodičia.iné príspevky: -ak sa v rodine narodia tri a viac detí.štát zabezpečuje každému právo na ochranu zdravia a života na úrovni aktuálnych vedeckých poznatkov. Ochrana zdravia členov rodiny .Detstvo –prídavok na dieťa do skončenia prípravy na povolanie / najdlhšie do 25 rokov – denný študent . Právna ochrana rodiny a jej členov . dávkou „Príspevok pri narodení dieťaťa. právny zväzok. Základným cieľom bytovej politiky je vytváranie takých legislatívnych. ale pomáhajú aj inštitúcie – škola.narodenie dieťaťa – soc.Charakterizujte bytovú politiku v SR Bytová politika .dlhodobé zlyhanie – zánik rodiny smrťou. Pri narodení dieťaťa – príspevok pri narodení – jednorazová dávka . Sociálno-ekonomické zabezpečenie rodín .vzniká nárok na materský príspevok.pohrebné – jednorazová dávka . zlyhanie rodičov.

a to len cez sociálnu záchrannú sieť. ktoré to nepotrebujú. obecné byty Zdroje financovania bytovej politiky: a) stavebné sporenie (sporenie formou pravidelných a mimoriadnych vkladov) b) hypotekárny úver (dlhodobý účelový úver určený na financovanie bytových potrieb) c) štátny fond rozvoja bývania (doplnkový nástroj hospodárskej politiky) Štát ovplyvňuje bytovú politiku nasledovne: a) priamou finančnou podporou bývania (mladým a slobodným občanom. bonifikáciou úrokov hypotekárnych úverov. Typy nezamestnanosti: . ktoré spravujú verejnoprávne subjekty . nie sú schopní sami si vyriešiť situáciu. v ktorom človek schopný práce a ochotný pracovať nemá platené zamestnanie. Francúzsko.domu) c) sociálne bývanie (sociálne byty. keď práceschopné osoby v produktívnom veku si nevedia nájsť vhodné zamestnanie na trhu práce. Nezamestnanosť je stav. Vysoká miera nezamestnanosti je signálom. že ekonomika je málo výkonná. 14. bytu pri kúpe do vlastníctva a cena nájomného) Modely bytovej politiky: 1) sociálno-demokratický (založený na využití občianskej solidarity poskytovaním sociálnych služieb. Vyjadruje stav v ekonomike.b) tržný (trhový) systém (byty sú tovarom a rozdeľujú sa na základe cien ponuky a dopytu. trestná činnosť. adresná pomoc – Veľká Británia) 4) ponecháva starostlivosť o bývanie na občanovi (štát sa angažuje len minimálne. príspevkom na bývanie osobám a rodinám s nižšími príjmami) b) nepriamou finančnou podporou (štátnym príspevkom k stavebnému sporeniu. Rakúsko) 3) liberálny (dôraz dáva na individuálnu aktivitu. psychologické a zdravotné problémy občanov (rozpad rodín. Sociálne bývanie je spojené s finančne dostupnými štandardne vybavenými malometrážnymi bytmi. chudobné štvrte). je neefektívne. ktorí sú v hmotnej a sociálnej núdzi. Skutočný hrubý domáci produkt nedosahuje svoju úroveň. Štát sa zaujíma len o tých. Portugalsko) Vlastníctvo bytov: súkromné vlastníctvo. pretože dochádza ku koncentrácii najchudobnejších vrstiev obyvateľstva a vznikajú GHETTÁ (tzv. Podporuje rovnaký prístup všetkých občanov k bývaniu – škandinávske krajiny) 2) karporativistický (odvíja sa z pracovnej aktivity občanov. v dôsledku toho sa znižuje dôchodok obyvateľstva a to vedie k zhoršeniu životnej úrovne. pretože podporuje aj rodiny. neziskové organizácie). Holandsko. dôležitým prvkom je tu cena domu. znížením daňového zaťaženia vlastníkov) Nástroje bytovej politiky: a) príspevok na bývanie (významný nástroj–poskytuje sa občanom v hmotnej núdzi za splnenie určitých podmienok) b )priama podpora štátu (domácnostiam s nízkymi príjmami na úhradu výdavkov spojených s užívaním bytu/rod. Problematika nezamestnanosti v SR Nezamestnanosť je jedným zo závažných ekonomických problémov našej spoločnosti. družstevné byty.Grécko. Má tiež nedostatky. ale vníma sociálnu diferenciáciu obyvateľstva – SNR.obce. ale aj sociálne. To má vplyv nielen na ekonomické. sociálnopatologické javy).

ani sa nikde neregistruje) e) neúplná (na znížený úväzok. príležitosti vytváraním nových pracovných miest f) vytvárať podmienky na udržanie zamestnanosti a predchádzanie hromadnému prepúšťaniu Služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú: .Ústredia a Úrady práce. ktorý je rodič / náhradný rodič starajúci sa o tri a viac deti / osamelý občan. skrátený pracovný čas aj na úkor svojej kvalifikácie) f) dlhotrvajúca (pre zdravotný stav) g) čiastočná (nedostatočný odbyt výrobkov – nedostatok práce) Podľa dĺžky trvania je môžeme rozdeliť na: a) krátkodobá (0-6 mesiacov) b) strednodobá (6-12 mesiacov) c) dlhodobá (12 a viac mesiacov) Uchádzač o zamestnanie je občan. ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania na základe uzatvorenej písomnej dohody v rámci partnerstva alebo za úhradu .napr. rozpad neefektívnych podnikov) c) cyklická /sezónna (závislá od hospodárskych procesov . Zväčša krátkodobá nezamestnanosť) b) štrukturálna (technologická . Nástroje politiky zamestnanosti a trhu práce  Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej a sociálnej politiky štátu.občan so zníženou pracovnou schopnosťou (zdravotne postihnutý) . ktorý 2 roky nepracoval po skončení štúdia a je v evidencii na ÚP) .právnická / fyzická osoba. zmena zamestnania. ktorý sa stará o dieťa . ktorý môže pracovať. sociálnych vecí a rodiny . resp.občan starší ako 50 rokov . Cieľom politiky zamestnanosti je najmä: a) zabezpečovať prácu pre všetkých. ktorí sú medzi dvoma zamestnaniami. ktorí môžu a chcú pracovať a hľadajú zamestnanie b) umožňovať slobodnú voľbu zamestnania c) vytvárať a udržiavať rovnováhu medzi ponukou a dopytom po práci d) znižovať nezamestnanosť e) vytvárať podmienky na vznik pracov.dlhodobo nezamestnaný občan (vedený v evidencii 12 mesiacov za predchádzajúcich 16 mesiacov) . stavebníctve. lesníctve) d) skrytá (nezamestnaný nehľadá prácu.agentúra dočasného zamestnávania a podporovaného zamestnávania Nástroje politiky zamestnanosti: .cudzinec. Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie: . chce pracovať a hľadá zamestnanie. Záujemca o zamestnanie je občan. Zároveň je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. ktorému bol udelený azyl 15.občan mladší ako 25 rokov. ktorý si hľadá iné zamestnanie a nie je uchádzač o zamestnanie.občan.vzniká v poľnohospodárstve. skončil sústavnú prípravu (denné štúdium) na povolanie (absolvent školy.a) frikčná (ľudia.

že je ohrozená samotná existencia človeka (bývanie. kto je v tejto situácii. zmenu zamestnania. Vychádza z pozorovania spotreby bohatých. je ich 46). neumožňuje uspokojiť základné potreby nevyhnutné pre život do takej miery. relatívnu chudobu – stav. ktorý sa môže negatívne prejaviť napríklad znižovaním v oblasti vzdelania. sociálna poisťovňa c) aktívne – evidencia uchádzačov o zamestnanie. kde spôsobuje vysokú úmrtnosť hlad. ale i napr. Jej hlavnou úloh je zabezpečovať právo občanov na prístup k zamestnaniu poskytovaním pomoci pri: a) hľadaní vhodného zamestnania b) vzdelávaní a príprave pre trh práce potrebnej na uplatnenie na trhu práce Trh práce je výrazne ovplyvňovaný pracovnoprávnymi a sociálnoprávnymi predpismi. subjektívna – stav. že určuje ciele a priority politiky trhu práce celoštátneho charakteru.vecí a zamestnanosti – MPSVaR. príspevky na samostatnú zárobkovú činnosť a ostatné príspevky. správy v oblasti sociálnych vecí.zákon č. zákon o sociálnom poistení. napr. zákonník práce (pre zamestnaných) b) inštitucionálne – MPSVaR (metodický a koordinačný orgán). vzdelávanie. 453/2003 o orgánoch štátn. že je chudobný lebo nemôže uspokojovať svoje potreby podľa vlastných predstáv. v ktorom podľa názoru štátu nie sú uspokojované základné ľudské potreby na prijateľnej úrovni. kedy nedostatok finančných prostriedkov neumožňuje zabezpečiť základné životné potreby na primeranej úrovni. rodina alebo sociálna skupina uspokojujú svoje potreby na výrazne nižšej úrovni ako je priemerná úroveň v danej spoločnosti (štáte) V súčasnej Európe sa vyskytuje predovšetkým relatívna chudoba. podmienkami pre poberanie dôchodkov. Meranie chudoby : objektívna – stav.zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení  Politika trhu práce . bývania (chátranie bytového fondu a technického vybavenia).stav. 52/2010 o službách zamestnanosti. v ktorom jedinec. odstraňuje spoločenské návyky Spoločensko – ekonomický vývoj spoločnosti delí chudobu na: absolútnu – stav. CHUDOBA A JEJ ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY CHUDOBA . domnieva. dĺžkou školskej dochádzky. obsadzovanie voľných prac. nie z priemernej spotreby. . ktorým sa dopĺňa a mení zákon č. odev. Dlhodobé pretrvávanie na hranici prípadne pod hranicou chudoby predstavuje sociálno patologický jav. neštátne subjekty. o ktorom sa ten. a to: .35 a nasledujúce – každý občan má právo pracovať).zákon č. b) pasívne – dávka v nezamestnanosti Politiku zamestnanosti riešia 2 základné právne normy.miest. Úrady PSVaR (evidencia nezamestnaných. jedlo). Za tvorbu politiky trhu práce zodpovedá Ministerstvo PSVaR SR a realizuje ju tým. je to systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. informačné a poradenské služby. Ústredie PSVa R (2 stupňový odvolávací orgán).a) legislatívne (zákony) – ústava SR (čl. rodiny a služieb zamestnanosti (vymedzuje právomoci a pôsobnosti orgánov v oblasti soc. absolútna chudoba sa vyskytuje skôr v rozvojových krajinách (Afrika). inšpektoráty práce. uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce) . ÚPSVaR) . 5/2004 (vecne rieši problematiku zamestnanosti – hľadanie zamestnania. 16.súčasť politiky zamestnanosti. úpravou pracovnej doby. stanovenou minimálnou mzdou. keď nedostatok prostr. zákon o službách zamestnanosti (pre nezamestnaných).

finančných a organizačných nástrojov a opatrení. vzdelávanie) Chudobou sú najviac ohrozené tieto sociálne skupiny: deti a mládež. významným prínosom je soc. etnická príslušnosť (najmä rómska). smrť. (predtým podľa Z 195/1998 sociálna núdza) – stav. občania so zdravotným postihnutím.20 EUR)a životného minima. Sociálna pomoc Sociálne poistenie – je poistenie v prípade budúcej poistnej udalosti. SP je povinné. rómska etnická minorita. chudoba. poistenie–nemocenské. ktoré najčastejšie zapríčiňujú chudobu: vzdelanie osoby. choroba a úraz. Životné minimum . nezamestnaní. zákonom uložené príspevkové poistenie zamestnancov a SZČO. keď príjem občana a spoločne s ním posudzovaných fyzických osôb nedosahuje životné minimum a občan a FO s ním posudzované si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením (najmä prácou). ľudia s nižším vzdelaním.7. ŽM sa využíva aj pri stanovení minimálnej mzdy . Sociálne poistenie 2.83 EUR.2011 je to 189. úrazové. ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím vzhľadom na svoj vek. Stav hmotnej núdze . úprave dôchodkov ako jediného zdroja príjmov. výška poistnej dávky bude adekvátna odvedenej časti prostriedkov do systému SP. Nepriamu formu SZ tvoria daňové bónusy a podpora zamestnanosti. manželstvo a rodičovstvo SZ tvoria 3 piliere: 1. zásluhový alebo kombinovaný princíp. SP obsahuje: . Nepriaznivú sociálnu situáciu pomáhajú riešiť sociálne služby. ktorých cieľom je kompenzovať nepriaznivé finančné a sociálne následky rôznych životných okolností a udalostí. zabezpečenie poistencov tzv. politiky vzdelávania a rodinnej politiky. považujeme za ne: Nepriaznivú sociálnu situáciu – podľa Z 448/2008 je to ohrozenie FO sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy. Je to prechodný stav. t.stav. ŽM rozlišujeme existenčné – pokrýva základné životné potreby na minimálnej úrovni. dôchodkovom zabezpečení.7. od 1. keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu. Výkon SP zabezpečuje Sociálna poisťovňa. seniori. SYSTÉM SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA V SR A ZDROJE JEHO FINANCOVANIA Sociálne zabezpečenie – je súbor právnych. (nie ŤZP). Sociálna podpora 3. MPSVaR. demografické zloženie domácnosti (najmä počet detí). zamestnanecký status osoby (postavenie na trhu práce). a sociálne minimum – znamená uspokojovanie aj iných potrieb. ). domácnosť. Zmierňovanie následkov chudoby: sociálna pomoc. invalidita. staroba. Poskytuje ochranu a pomoc ľuďom v prípade týchto štátom uznaných udalostí: nezamestnanosť. Pri poskytovaní dávok a služieb sa uplatňuje sociálny.spoločensky uznaná hranica príjmov. neúplné rodiny s deťmi. výchova v rodine Opatrenia na predchádzanie vzniku a zmiernenie následkov chudoby: Prevencia realizovaná sociálnou politikou štátu prostredníctvom sociálneho zabezpečenia (soc. Pri poskytovaní SP sa uplatňuje systém zásluhovosti. Ekonomickým nástrojom prevencie chudoby sú stanovenie minimálnej mzdy (na rok 2012 – 327. Faktory.j. individuálna pomoc. poistenia patrí aj soc. sociálnu neprispôsobivosť alebo stratu zamestnania. štátne sociálne dávky. zabezpečuje jednotlivca alebo rodinu pri výskyte udalosti. ktoré nie sú nevyhnutné (kultúra. Do systému soc. 17. ktoré možno predvídať a proti ktorým je poistený. s ktorými SZ spája nárok na niektorú z dávok alebo služieb SZ. Ide o životné situácie. silových rezortov (policajti.V súvislosti s chudobou môžeme hovoriť aj o jej dôsledkoch. zdravotný stav. dôchodkové. bezdomovci a imigranti. ženy (matky samoživiteľky) . Výšku upravuje vždy k 1. charita. politiky zamestnanosti. lokalita domácnosti. Slúži na otestovanie príjmov domácnosti a následne ako základ pri stanovení výšky dávok sociálnej pomoci. pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. práca. vojaci).

tlmočenie . Nemocenské dávky = nemocenské. hygieny. v prípade smrti živiteľa. . – pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa. životných podmienok = príspevok na zdravotnú starostlivosť. Soc. dôchodkové p. poradenstvo.slúži na finančné zabezpečenie osôb v prípade poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného/ služobného úrazu. podpory – jednorázové / opakované = príspevok pri narodení dieťaťa. výživa a výchova dieťaťa. osob. príplatok k prídavku na dieťa (ak nemožno uplatniť daňový bónus). Poskytuje sa dávka v nezamestnanosti. pri strate alebo obmedzení pracovnej schopnosti. náhrada nákladov spojených s liečením. vecnej alebo kombinovanej forme: . Úrazové dávky = úrazový príplatok. nie na vyrovnanie pohľadávok. invalidný.je hmotné zabezpečenie občanov v starobe.kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia . úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. ošetrovné. starostlivosti a dávok vyplácaných Soc. sú hlavným zdrojom financovania soc. pracovná rehabilitácia a rehabilitačné rekvalifikácia a rekvalifikačné. ochranný príspevok a jednorázová dávka v hmotnej núdzi.nemocenské p. Dávka slúži na zabezpečenie základných potrieb. smrť rodinného príslušníka). úrazové p. pranie a údržba šatstva. situácii. príspevok rodičom. Sú to zdroje na úhradu zdravot. materské a vyrovnávacia dávka. aktivačný príspevok. ubytovanie. za ekonomicky neaktívnych občanov ich platí štát z prostriedkov vybraných na daniach. z ktorých sa vyplácajú dôchodkové dávky = starobný a predčasný starobný dôchodok. spotrebné dane. renta. Náhradné výživné – s dávkou náhradné výživné Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa . choroby z povolania. príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa. ktorý je v hmotnej núdzi má nárok na pomoc zo strany štátu v peňažnej.z príjmov právnických a fyzických osôb) nepriame – DPH. služieb = soc. Odvody sa vzťahujú len na ekonomicky aktívne FO. na bývanie. vdovecký a sirotský dôchodok. Občan. náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia garančné p. SZČO a dobrovoľne poistených osôb. zabezpečenia Odvody (príspevky): zamestnancov (časť uhrádza zamestnávateľ). jednorázové vyrovnanie a odškodnenie. rodičovský príspevok. ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu 2 rokov narodili opakovane dvojčatá. ak posledné 3 roky pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol občan poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky (730 dní). . zákl.soc.ide o dávky financované zo štátneho rozpočtu. tehotenstva a materstva. Patrí sem starobné a invalidné poistenie. príspevok na pohreb.jednorázový a opakovaný príspevok pri zverení dieťaťa do náhr. poisťovňou. štipendia. opakovaný a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi Sociálna pomoc – rieši predovšetkým zabezpečenie základných životných podmienok (1 teplé jedlo denne. prostredníctvom ktorých sa štát podieľa na riešení niektorých životných udalostí (napr. podpora sa realizuje najmä ako: Dávky štátnej soc. narodenie. zľavy v doprave pre žiakov/študentov ZDROJE FINANCOVANIA SOCIÁLNEHO ZABEZPEĆENIA Dane: priame . poistenie v nezamestnanosti – pre prípad straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti.poskytovania soc.dávky na zabezpeč. ošetrovateľská starostlivosť. prídavok na dieťa.. stravovanie. pracovná terapia. vdovský. Dávka garančného poistenia = na uspokojenie nárokov zamestnanca. pomoc v oblasti školstva (dotácie)=soc. Nárok na tieto dávky nie je podmienený platením príspevkov či príjmovými pomermi oprávnených osôb. rodinnej starostlivosti a jednorázový príspevok pri zániku náhr. vykonávanie zákl. nevyhnutné ošatenie a prístrešie) v stavoch hmotnej núdze a nepriaznivej soc. rodinnej starostlivosti. Sociálna podpora ..slúži na finančné zabezpečenie osôb v prípade choroby. . pohrebom.

o ktoré sa rodičia nevedia. fyzického a sociálneho vývinu detí a plnoletých FO . návrhov na zrušenie výchovných opatrení uložených súdom. ktorého predmetom je zabezpečenie: . branie omamných látok. iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa alebo iní občania ohrozujú či narušujú riadnu výchovu dieťaťa.výchovy a všeobecného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí . návrhov na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv. zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického. sledovanie vývoja detí v náhradnej starostlivosti a pod. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. ktorá ho negatívnym vplyvom ohrozuje. .zamedzenie nárastu sociálno-patologických javov Opatrenia SPOD a SK sa vykonávajú pre dieťa. právnická alebo FO.ochrany dieťaťa. Výchovná činnosť . Ďalšiu činnosť. v prostr.je súbor opatrení na zabezpečenie : . s poruchami správania. odkázané na pomoc spoločnosti a deti. z. v ktorej sa osoba nachádza Opatrenia SK zabezpečujú orgány SPOD a SK pre: Dieťa – maloletého a mladistvého páchateľa trestného činu. ak je účastníkom probácie alebo mediácie. Sociálna kuratela –súbor opatrení na odstránenie. orgánmi činnými v trestnom konaní a inými inštitúciami. otvorenom prostr. plnoletú FO do 25 rokov veku a inú plnoletú FO s obvyklým pobytom na území SR. komunitu v prirodzenom /náhradnom rodinnom prostredí.ochrana práv a právom chránených záujmov detí . 305/2005 Z. dieťa zneužívajúce drogy. fyzického alebo sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej FO a poskytovanie pomoci v závislosti od poruchy a situácie . ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného dohovoru (Dohovor o právach dieťaťa – 1989 OSN) .Ústredie a úrady práce soc. ak požiada o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie Opatrenia SPOD a SK vykonávajú: orgány SPOD a SK . ak rodičia. po zániku ústavnej starostlivosti. Orgán SPOD a SK rozhodnutím o uložení výchovného opatrenia nemôže odňať dieťa z osobnej starostlivosti rodičov alebo inej osoby. ktoré majú za následok záškoláctvo. u detí s poruchami správania. nemôžu alebo nechcú starať alebo závažným spôsobom zanedbávajú či zneužívajú svoje povinnosti. po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia pre drogových a iných závislostí.18. vecí a rodiny. vzdelávanie a všestranný vývoj podľa schopnosti dieťaťa alebo. utvorenom a usporiadanom na výkon opatrení Sociálnoprávna ochrana detí . ak zneužíva drogy alebo je závislá od drog. SOCIÁLNOPRÁVNA OCHRANA DETÍ A SOCIÁLNA KURATELA – CHARAKTERISTIKA A ZÁKLADNÉ POJMY SPOD a SK upravuje zákon č.predchádzanie porúch psychického. podávanie návrhov súdu na nariadenie a zrušenie ústavnej starostlivosti. rodinu. ktoré nemôže byť vychovávane vo vlastnej rodine Medzi najdôležitejšie činnosti SPO patrí: výchovná činnosť. prokuratúrou. dieťa. Organizovanie náhradnej starostlivosti pre maloleté deti. hrajúce hazardné hry. nevytvárajú podmienky na výchovu. ktorou je najmä výkon kolízneho opatrovníka a opatrovníka maloletých. VÚC. obce. Navrhovanie výchovných opatrení. navrhovanie výchovných opatrení a ďalšia činnosť. ak sa u dieťaťa prejavujú poruchy správania. akreditovaný subjekt. skupinu. Výkon tejto činnosti chráni práva detí pred súdom. trestnú činnosť. v ktorých je výchova dieťaťa vážne narušená. ktoré je členom skupiny. ktorých výsledkom je vydávanie rozhodnutí o uložení výchovných opatrení. organizovanie náhradnej starostlivosti. ktoré sa dopustilo priestupku.predchádzania vzniku krízových situácií v rodine . manželských a iných sociálnych vzťahov.pôsobí na zlepšenie rodinných.. pre dieťa. ktorého jednorázové alebo krátkodobé správanie vyžaduje pre svoju závažnosť pomoc Plnoletú FO – po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby.náhradného prostredia dieťaťu.

ktorý vedie ku vzniku klinickej rodiny. patologická alebo problémová rodina. uvádza ich do sveta mravných a kultúrnych hodnôt). Nazývame ju aj dysfunkčná... vyjednávanie.z. násilie v rodine. V nefunkčnej rodine sú poruchy také závažné. že by ohrozovali existenciu rodiny a výchovu detí (rodina je schopná tieto problémy riešiť vlastnými silami). bytová situácia – viac generácii v jednom byte. s osvojením. Hlavným dôvodom je.patologické hráčstvo. výchovná funkcia (hlavný článok vo výchove a vzdelávaní.zastupovanie. V dysfunkčnej rodine sa vyskytujú vážnejšie poruchy funkcií. tieto však nie sú natoľko závažné. rodiny a matky dieťaťa • Vzájomnej pomoci členov rodiny podľa schopností a možností • Monogamie • Rovnosti civilného sobáša a cirkevného sobáša Rodina sa najčastejšie vymedzuje ako dvoj alebo viacgeneračná sociálna skupina. Právne vzťahy a z nich vyplývajúce práva a povinnosti vznikajú. zmenu alebo zánik práv a povinností. menia sa a zanikajú na základe právnych skutočností predvídaných právnymi normami. nevera. vytvára osobnosť). Tento zákon o upravuje právne vzťahy vznikajúce medzi manželmi. intervencia a mediácia .z. Za najdôležitejšie sa pokladajú tieto z nich: biologicko . nedostatok času na výchovu v dôsledku pracovného vyťaženia. náhradnú starostlivosť. medzi jej členmi sú príbuzenské vzťahy a ktorej základnou funkciou je primárna socializácia jej detských členov dospelými. nedostatok pracovných príležitosti. deťmi a ostatnými príbuznými ako aj právne vzťahy súvisiace s výživným. alkoholizmus. Inštitúcie štátnej správy zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní soc.reprodukčná. výkon trestu odňatia slobody. drogy. rozvod a zánik manželstva. Sociálna práca s rodinou . ktoré ohrozujú stabilitu rodiny a výchovu detí (rodina vyžaduje sústavnú pomoc zo strany odborníkov). právnych vzťahov. socializačnej alebo výchovnej.19. Teda pre oblasť rodinného práva platí všeobecná zásada. emocionálna (citové zázemie). Hlavnou stratégiou je motivovanie rodiny k zmene životného štýlu. PRÁVNE POSTAVENIE RODINY A RIEŠENIA DYSFUNKCII V RODINE Základné zásady rodin. potom nastáva stav.prevencie v rodinách aj prostredníctvom zákona NR SR č. že práve rodina vytvára predispozície pre ďalšie správanie jednotlivca. s ktorými objektívne právo spája vznik. že jeho ustanovenia je treba používať v duchu základných zásad: • Dobrovoľnosti a slobodného rozhodovania pri uzavretí manželstva • Rovnoprávnosti muža a ženy • Ochrany manželstva.( vymedzuje vznik manželstva. Dôležitým prvkom je zachovanie dôvernosti informácií a dôstojnosti klienta. že za právne skutočnosti sa považujú len také skutočnosti. Rodina plní mnohé funkcie. závislosti . Rodina ako primárna sociálna skupina má preto prednostné právo aby jej sociálna práca venovala zvýšenú pozornosť. ekonomickej. hlavné vzory správania záväzné v danej spoločnosti. Patológia rodiny Problémy súčasnej rodiny Financie. socializačná funkcia (odovzdáva jazyk. ekonomická (materiálne podmienky –strava a bývanie). o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej . 36/2005 Z.zapretím otcovstva. Problémová rodina vykazuje poruchy niektorých funkcií. Ak teda dochádza k zlyhávaniu čo i len jednej funkcie rodiny. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. vzťahy medzi členmi rodiny. vzťahy medzi manželmi. že prestáva plniť svoje základné funkcie a vážne ohrozuje výchovu alebo zdravie detí (deti musia byť umiestnené v náhradnom výchovnom prostredí). s určením . ochranná funkcia (pocit bezpečia a stability). či už biologicko – reprodukčnej.najviac využívanými metódami sociálnej práce s rodinou je sociálne poradenstvo. vyživovaciu povinnosť. 305/2005 Z. zvyklosti a obyčaje. určenie a zapretie otcovstva) Zákon o rodine stanovuje.práva sú zakotvené v zákone č. medzi rodičmi.

ktoré zaručuje Ústava SR.prostriedky: príplatok na dieťa(z. Štát rodine na prekonanie nežiadúceho poklesu jej životnej úrovne poskytuje štátnu soc. Túto problematiku upravuje niekoľko zákonov.práv a povinnosti.osôb a na zamedzenie rastu sociálno-patologických javov.235/1998 Z. c) sprostredkovanie kultúrnych. príspevok na pohreb. narodenie. výchovné opatrenia: napomenutie.Príspevok pri narodení dieťaťa (235/1998 Z.. plnenia funkcii v rodiny. Sanácia rodiny je proces. ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí. alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá (235/1998 Z. dieťaťa.). na predchádzanie prehlbovania a opakovania porúch psychického vývinu. Výška príjmov nie je účelovo viazaná.prostriedky ako: príspevok pri narodení dieťaťa (z. Už zo samotného predmetu úpravy je možné vyvodiť výrazný preventívny rozmer zákona s ťažiskom na predchádzanie krízovým situáciám aj v rodine.).. b) organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch a aktivitách zameraných na predchádzanie sociálno-patolog. dohľad. rozvoj schopností riešiť problémové situácie a adaptovať sa nové situácie. PRESUN KOMPETENCIÍ ŚTÁTU NA VYŠŠIE ÚZEMNÉ CELKY A NA OBCE Systém štátnej sociálnej podpory (dávky) a sociálnej pomoci sú jedným z prostriedkov realizácie práva občanov a rodiny na sociálne zabezpečenie. na utváranie a upevňovanie vzťahov medzi manželmi. LEGISLATÍVNA ÚPRAVA ŠTÁTNYCH SOCIÁLNYCH DÁVOK – A ZÁKLADNÉ NÁSTROJE – ŽIVOTNÉ MINIMUM. ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca. príplatok k príspevku pri narodení 1.podporu.situácia v rodine tak zložitá situácia ako je rozpad manželstva). rodičovský príspevok(280/2002Z. Opakované fin. Terciárna prevencia: problém plne rozvinutý – zameranie na nápravu.kuratele.z. jednor. opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti (627/2005Z. ale len podmienená vznikom určitých životných udalostí (napr. ktorú upravuje niekoľko zákonov. medzi rodičmi a deťmi. zastavenie ďalšieho negat.SITUÁCIE.z.príspevok rodičom. záujmových a iných aktivít zameraných na podporu vhodného využívania voľného času detí Sekundárna prevencia: problém existuje. Štátna soc. ktorou štát prispieva raz za rok rodičom alebo osobe.) sa vypláca štátna sociálna dávka.opakovaný príspevok na starostlivosť o dieťa do 3 alebo 6 rokov s dlhodobo nepriaznivým zdrav.z.stavom (561/2008Z.)je štátna jednorazová sociálna dávka. ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí.z.príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti (z. Opatrenia na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine(primárne) § 10 v zmysle toho zákona sú: a)organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch.z. Sanácia je v podmienkach Slovenska veľmi „mladý pojem“. Tvorí sústavu priamych finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. ktorá prevzala deti do starostlivosti . opakovaný príspevok náhradnému rodičovi („“). 2. Sú to jednorázové fin.je vlastne terciárna prevencia. tréningoch a aktivitách zameraných na podporu plnenia rodič.z.).). pri ktorom odborníci hľadajú spolu s rodinami nové cesty a riešenia v procese obnovy rodinných vzťahov a väzieb. nie plne rozvinutý – zameranie na rizikových (ohrozených) jedincov rodiny (patol. úmrtie).. ktorého obsah (najmä konkrétne cielené programy) sa stále hľadá a formuje. príplatok k prídavku( „“).600/2003).vývoja.z. RIEŠENIE NEPRIAZNIVEJ ŽIVOT.) 20. príspevok rodičom. fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzic. zabránenie jeho opakovaniu v rodine Sanácia rodiny – alebo obnovenie rodinného prostredia .podpora (dávka) pozostáva z jedorázových a opakovaných príspevkov. javom. Jednorázové: 1. resp.627/2005 Z.

minima. opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti (627/2005) 5.osoba ako rodič.). Podmienky: starostlivost osoby o nezaopatrené dieťa. minima. najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do tejto starostlivosti.opakovaný príspevok na starostlivosť o dieťa do 3 alebo 6 rokov s dlhodobo nepriaznivým zdrav. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č. Poskytovaním príspevkov. s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich rokov dieťaťa alebo do šiestich rokov dieťaťa. Nárok nevzniká: maloletej matke. že sa poskytnú na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby.)(novelizovaný z.z. je štátna sociálna dávka.príplatok k prídavku( 532/2007 Z. Jednor. študium.) – príspevok štátu na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého. Zákon č.) Spoločne pre všetky dávky platí. minima sa upravuje vždy k 1.600/2003Z. ktoré sa matke narodilo ako prvé. druhé. Opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (627/2005) 6. trvalý pobyt alebo prechodný pobyt (len u cudzincov) oprávnenej osoby aj zomretého na území SR. ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.561/2008 Z. ak náhradnú starostlivost o dieťa vykováva osoba na základe rozhodnutia súdu.z ) – prídavok na dieťa nevzniká ak sa oprávnená osoba a nezaopatrené dieťa zdržiavajú v štáte. Výšku život. ktorý nie je členským štátom EÚ. Osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (627/2005) Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa Je štátna sociálna dávka. 5. osoba alebo domácnosť nie je v hmotnej núdzi a nemá nárok na dávky a príspevky.627/2005 Z.z. Príspevok na pohreb (238/1998 Z.z. Ak sú príjmy domácnosti nižšie ako suma život. 3. domácnosť sa nachádza v hmotnej .je štátna jednorazová sociálna dávka.z.nahradzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu. sociálnych vecí a rodiny príslušnému podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby.prídavok na dieťa (z. ktorá nemá súdom priznané rodičovské práva a povinnosti alebo ak sa nezúčastňovala gynekologických prehliadok 4.prostriedky: 1.2011 zrušený zákonom 513/2010 Z. ktorou štát pripláca na zvýšené výdavky spojené so zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa.1. ktorou štát prispieva rodičovi na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa.z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 1. poskytuje sa najdlhšie do 25. Ak sú príjmy spoločne posudzovaných osôb vyššie ako zákonom stanovená hranica živ. štát podporuje náhradnú starostlivosť o dieťa.z. 561/2008 Z.príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti (z.je štátna sociálna dávka. 7. Žiadosť sa predkladá spravidla Úradu práce. Nová výška živ. na zvýšené výdavky. alebo na základe rozhodnuti příslušného organu iná fyz. 571/2009 Z. ak sa sústavne pripravuje na povolanie. Príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa . ktorými sú rast životných nákladov nízkopríjmových domácnosti a čisté peňažné príjmy na osobu.601/2003 o životnom minime ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby.)(V knižke od Derevj.z. z. Opakované fin. sa uvádza aj ten príspevok)(?príspevok rodič.)príspevok štátu na náhradnú starostlivost o dieťa. 571/2009 Z. Podmienky nároku: zabezpečenie pohrebu oprávnenou osobou.stavom(561/2008Z.. Z.7. z.rodičovský príspevok( 571/2009 Z. 4.rokov veku dieťaťa. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 2.trietie dieťa. 3. minima určuje každoročne MPSVaR SR na základe štatistického úradu SR v zmysle konkrétnych ukazovateľov. 513/2010 . ktoré sa dožilo aspoň 28 dní. ktoré vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o súčasne narodené tri deti alebo viac detí alebo v priebehu dvoch rokov opakovane narodené dvojčatá. príslušného roka. pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. z.

zariadenie opatrovateľskej služby) 2. resp. PRESUN KOMPETENCIÍ ŚTÁTU NA VYŠŠIE ÚZEMNÉ CELKY A NA OBCE zákon 416/2001 Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje Zákon č. • poskytovaní prepravnej služby a o úhrade za túto službu. Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na samosprávne kraje Na samosprávne kraje prechádza pôsobnosť na úseku sociálnej pomoci: . resocializačné stredisko). rozhodovanie • poskytovaní opatrovateľskej služby a o úhrade za túto službu. • povinnosti občana zaplatiť úhradu za prepravnú službu. bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. 416/2001 Z. 3. 416/2001 Z. S účinnosťou od 1.83 EUR. na samosprávne orgány z orgánov štátnej správy. vyššieho územného celku z orgánov štátnej správy má za následok poskytovanie decentralizačnej dotácie – finančného vzťahu – transferu určeného na financovanie tejto pôsobnosti samosprávnych orgánov z prostriedkov štátneho rozpočtu.z. 599/2003 Z. ktorí pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebujú pomoc inej osoby. oznamovanie obvodnému úradu občanov. ktorí sa odmietli zúčastniť na vykonávaní menších obecných služieb organizovaných obcou. ktorá sa rozhodla neprevziať túto pôsobnosť. ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne. po zvážení manipulačného priestoru pre uplatnenie princípu subsidiarity.núdzi ale to ešte neznamená. právomoci a zodpovednosti obcí a vyšších územných celkov pri poskytovaní sociálnych služieb. ktoré neposkytujú túto opatrovateľskú službu na území príslušného samosprávneho kraja. na druhej strane však nevzniká povinnosť štátu poskytnúť obci. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce Na obce prechádzajú kompetencie na úseku sociálnej pomoci tieto: 1. Tá sa poskytuje formou dávky a príspevkov pričom ich výška je stanovená v zákone o pomoci v hmotnej núdzi č. samosprávnemu kraju potrebné finančné a iné materiálne prostriedky nad rámec decentralizačnej dotácie. ktorá sa poskytla neprávom. že má nárok aj na pomoc v hmotnej núdzi. Životné minimum v roku 2011 je 189. 4. Právna úprava prechodu tejto pôsobnosti na samosprávne orgány obsahuje dualitu prechodu tejto pôsobnosti. Štátne sociálne dávky sa odvíjajú od životného minima. V kompetenčnom zákone prijatá právna kvalifikácia prechodu pôsobnosti opatrovateľskej služby do samosprávnej pôsobnosti obce. resp. detský domov. táto je vykonávaná pre územný obvod obcí. krízové stredisko. z.7. z. valorizujú sa každý rok k 1. zriaďovanie a kontrola zariadení sociálnych služieb (domov sociálnych služieb pre deti. poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb (domov dôchodcov. Ustanovenie samosprávnej pôsobnosti samosprávnych orgánov v oblasti sociálnej pomoci na jednej strane zvyšuje svojprávnosť samosprávnych orgánov vylúčením možnosti riadenia a kontroly výkonu vládou a možnosťou ukladať samosprávnym orgánom povinnosti len zákonom. poskytovanie opatrovateľskej služby občanom. januára 2003 prešlo zákonom č. V procese prechodu kompetencií na úseku opatrovateľskej služby z orgánov štátnej správy mali teda obce právo slobodnej voľby prevzatia tejto pôsobnosti a v prípade jej neprevzatia na príslušný samosprávny kraj prešla pôsobnosť zo zákona pre územný obvod obce. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky pokiaľ ide o úsek sociálnej pomoci ustanovil pokračovanie decentralizácie v oblasti poskytovania sociálnych služieb posilnením pôsobnosti. V prípade pôsobnosti vo veci poskytovania opatrovateľskej služby ustanovenej pre samosprávne kraje. a to na príslušné obce a na príslušné vyššie územné celky (samosprávne kraje).

uzatváranie dohôd • úhrade za sociálnu službu.1. 12. ktorý poskytuje sociálnu pomoc a obci a hospodárenie s jednorazovým účelovým finančným príspevkom. • výmaze subjektu. bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. domov sociálnych služieb pre deti. ktorú poskytuje. domov pre osamelých rodičov. ukladanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov v úrovni plnenia sociálnych služieb. útulok. sociálnu prevenciu. domov sociálnych služieb pre dospelých. • zákaze poskytovania sociálnej služby subjektu. ktoré sa poskytli neprávom. 10. • odňatí sociálnej služby. 5. vypracúvanie a zverejňovanie koncepcie sociálnych služieb na svojom území. ktorým sa poskytuje starostlivosť týždenne. uzatváranie zmlúv o poskytovaní finančného príspevku na úhrady nákladov za sociálnu službu. rozhodovanie v druhom stupni vo veciach. ktorý poskytuje sociálnu pomoc z registra subjektov. • povinnosti občana zaplatiť úhradu za opatrovateľskú službu a prepravnú službu. • zamietnutí žiadosti právnických osôb alebo fyzických osôb o registráciu na poskytovanie sociálnych služieb. 7. o zastavení poskytovania sociálnej služby. 9. ktoré poskytujú sociálne služby. ktorým sa poskytuje starostlivosť denne). poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb (domov sociálnych služieb pre deti. rozhodovanie • poskytovaní opatrovateľskej služby a prepravnej služby a o úhrade za tieto služby. SOCIÁLNA POMOC – NÁHRADNÉ ZDROJE V HMOTNEJ NÚDZI . zariadenie pestúnskej starostlivosti. vypracúvanie a zverejňovanie koncepcie sociálnych služieb. sociálneho poradenstva. v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje zariadenie sociálnych služieb. organizovanie spoločného stravovania. 21. 8. zariadenie chráneného bývania. • poskytovaní starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. vedie register zariadení. zmlúv o poskytovaní finančného príspevku obcí a o poskytovaní jednorázového finančného príspevku. • povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb. rehabilitačné stredisko. ktoré zriadil. 3. ktoré zriadil. 2. vedenie evidencie zariadení sociálnych služieb vo svojom územnom obvode. organizovanie výchovno-rekreačných táborov pre deti. 13. 11. ktoré pôsobia na úseku sociálnych služieb. ktoré zriadil ako rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu. 14. ktorý poskytuje sociálnu pomoc. • hospodárenia s finančným príspevkom poskytnutým subjektu. sociálne poradenstvo alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany. ktoré zriadil ako svoju organizačnú jednotku. 4. 6. o znížení alebo zvýšení úhrady za poskytnutú službu a o neplatení úhrady za sociálnu službu. alebo za poskytnutú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb. koordinovanie činností obcí a ďalších právnických osôb a fyzických osôb. ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne a týždenne. o skončení poskytovania starostlivosti v tomto zariadení a o úhrade za poskytnutú starostlivosť v tomto zariadení. stanice opatrovateľskej služby. sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva na svojom území. sociálnej prevencie a vybraných činností sociálnoprávnej ochrany. kontrola • úrovne poskytovania sociálnych služieb alebo sociálneho poradenstva a úroveň vykonávania sociálnej prevencie alebo vykonávania vybraných činností sociálnoprávnej ochrany. bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. ak sa starostlivosť poskytla neprávom.

študentov. Dávka vo vecnej forme je jedno teplé jedlo denne. azylov a v sociálnej núdzi formou poradenstva. starostlivosť. o životnom minime.kurately sa vykonávajú pre dieťa. Súčasťou systémov sociálnej pomoci je aj sociálnoprávna ochrana detí a kuratela (právna úprava je obsiahnutá v zákone č.z. sociálna pomoc prispieva k riešeniu situácie. ( sociálna pomoc . a pod.). Patria sem aj sociálne služby). VERENÁ SOCIÁLNA SPRÁVA. ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. V jej rámci sa poskytujú prvé dávky a služby sociálnej pomoci zdravotne a sociálne postihnutým ľuďom. peňažná pomoc. Jej zmyslom je preklenúť núdzu. sociálno-právna ochrana. skupinu a komunitu najmä prostredníctvom sociálnej práce v súlade s princípom lege artis. ale len dočasnou náhradou pracovného príjmu. rodinu.z o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdrav.z. ochranný príspevok. príspevok na bývanie. služieb. nevyhnutné ošatenie a prístrešok. čím sa realizuje subsidiarita ako princíp sociálneho zabezpečenia. vecná pomoc). 22. dôchodcov a zdravotne postihnutých občanov ako i systémy penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti. 305/2005 Z. keď príjem občana a fyzických osôb.pomoci. si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. na zakúpenie školských pomôcok pre nezaopatrené deti. Štruktúru sociálnej pomoci v širšom zmysle tvoria najmä tieto systémy: Hmotná núdza a životné minimum – sú upravené v zákone 599/2003 Z. probácie. Tie nemôžu byť trvalou. má nárok na pomoc zo strany štátu formou dávok v hmotnej núdzi. ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi definuje poskytovanie dávky a príspevkov. že opatrenia sociálnoprávnej ochrane detí a soc. ktorí sú znevýhodnení z rôznych dôvodov a príčin.z. ktorý je bez príjmu. o pomoci v hmotnej núdzi a v zákone č.z. soc. Zákon ustanovuje okrem iného. vytváraním klubov nezamestnaných a pod. rehabilitácia. a pokiaľ možno navrátiť občana do normálnej situácie. 601/2003 Z. ktorý sa dá formulovať ako proces prechodu od sociálnej starostlivosti k sociálnej pomoci. príspevok na zdrav. a to: dávka. Sociálna pomoc je založená na prioritnom riešení potrieb občana a poskytuje sa v hmotnej núdzi formou peňažných dávok. jednorazová dávka v hmotne núdzi. mediácie a pod. TRANSFORMÁCIA VEREJNEJ SOCIÁLNEJ SPRÁVY PO ROKU 1989 . poskytovanie zliav na dopravu žiakov. poradenstvo. Po postupnom zrušení komplexného zákona (kódexového typu) č. Podstatu sociálnej pomoci tvorí solidarita a humánny základ demokratickej spoločnosti v rámci sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby.Sociálna pomoc sa zrodila na začiatku transformačných procesov po roku 1989 v procese. najčastejšie v situáciách hmotnej núdze najzraniteľnejších skupín obyvateľov. SYSTÉM A KOMPETENCIE ORGÁNOV VEREJNEJ SPRÁVY V SOCIÁLNEJ OBLASTI. Občan. Sociálna pomoc ako sústava kompenzácii ťažkého zdrav. vecnej forme alebo kombinovanej forme. o sociálnej pomoci v rokoch 20042008 došlo k dekodifikácii systémov sociálnej pomoci do rôznych oblastí a do osobitných právnych režimov.predstavuje systém náhradných zdrojov. postihnutie obsahuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a niektoré právne vzťahy pri administratívnych úkonoch (vydávanie preukazov. Za nástroje sociálnej pomoci sa pokladajú hlavne: sociálna práca. postihnutia 447/20008 Z. Sociálnu pomoc ďalej plní systém školstva a vzdelania (sociálne štipendiá. Dávky a príspevky sa poskytujú v peňažnej forme. (I keď je občan v prvom rade zodpovedný sám za seba. 195/1998 Z. podpory bezplatného vzdelávania). ktorá je nad jeho sily. plnoletú fyzickú osobu. služby soc. Hmotná núdza podľa zákona – je stav.

nie veci (tie sú iba prostriedkami na dosiahnutie účelu) je ovplyvňovaná personálno. ktorá je vymedzená platnou legislatívnou úpravou (platnými právnymi normami) . Predstavuje výkonnú moc demokratického štátu. Činnosť štátnej správy uskutočňujú predovšetkým orgány štátnej správy v rámci zákonného zmocnenia.diferencovaný systém na zabezpečenie správy verejných vecí týkajúcich sa jednotlivých politických komunít. materiálno. Gašpara (1993) – sústava štátno-politického riadenia upriamená na bezprostrednú a praktickú realizáciu funkcií štátu na báze právnej regulácie. V medziach tohto práva sa uskutočňuje aj iniciatívny prvok štátnej správy a vymedzujú sa interné normatívne akty. vrátane špecifického postavenie tzv.princíp subordinácie . samosprávnej moci. organizačne a funkčne politickým dianím (tento vplyv je diferencovaný v závislosti od danej zložky verejnej správy a jej stupňa) je nevyhnutnou a integrovanou súčasťou akéhokoľvek štátneho útvaru. Základná charakteristika verejnej správy: .princíp koordinácie .Verená správa.princíp rezortného a územného usporiadania . Štátna správa podľa M.je typom dynamicky sa rozvíjajúcej komplexnej organizácie .Prúcha (1999) definuje verejnú správu: ako správu spoločnosti.efektívnosť .organizačné ponímanie: hierarchicky usporiadaná sústava štátnych orgánov ŠS na území .presadenie princípu subsidiarity .princíp monokratický a kolegiálny . ktorá je prejavom realizácie výkonnej moci v štáte. ktorá má výkonný a nariaďovací charakter a uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej sily.zabezpečuje verejné veci vo verenom záujme na verejný účel (najmä chod štátu) .flexibilita Štátna správa – samostatný a najrozsiahlejší druh organizovanej činnosti štátu. V. správu štátu ako celku a jeho jednotlivých územných jednotiek ako zložiek územnej organizácia štátu.samospráva . Ciele. teda ako správu verejných záležitostí v spoločnosti organizovanej do štátu. Organizačné princípy verejnej správy: . .posilnenie občianskej spoločnosti .ako praktická činnosť je prejavom výkonnej moci.je mediátorom (sprostredkovateľom) medzi politickými komunitami a ich obyvateľmi a medzi politickými komunitami navzájom je oblasťou ľudských vzťahov. štátne a iné organizácie.princíp koncentrácie a dekoncentrácie .verejnoprávne korporácie (inštitúcie) Všeobecné princípy verejnej správy:.transparentnosť . metódy a formy uskutočňovania štátnej správy reguluje právo.princíp centralizácie a decentralizácie .princíp volebný a menovací Verená správa pozostáva z 3 zložiek: .štátna správa . v rámci ktorých dochádza k výmene hodnôt – objektom jej záujmu sú ľudia.

ekonomická. Štruktúra štátnej správy: Vláda SR – podľa čl. politická .. Poštový úrad. správu. je to monokratický orgán. správy. org. Osobitnú skupinu tvoria orgány s celoslovenskou pôsobnosťou: Colne riaditeľstvo. 108 Ústavy SR – vrcholný orgán výkonnej moci Ústredná št. ktorý vykonáva svoju pôsobnosť v rámci určitého odvetvia alebo sféry št. peňažný príspevok na kompenzáciu 4. profesie alebo územia. ktorú tvoria orgány so všeobecnou pôsobnosťou.samostatná nezávislá a slobodná sebaspráva. Bankový úrad . správy. Jej základom je slobodný jedinec spájajúci sa s ostatnými na báze určitých spoločných záujmov. Tri druhy samosprávy: .psychológovia Úsek služieb zamestnanosti: . so špeciálnou pôsobnosťou. správy Ministerstvo – ústredný orgán. Činnosti štátnej správy: .obvodný úrad Pôsobnosť obvodného úradu: živnostenské podnikanie všeobecná vnútorná správa civilná obrana krízové riadenie (riadenie štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu) Orgány št. kultúrna.UPSVaR Ministerstvo práce soc. pomoc v hmotnej núdzi 3.obec – samostatný územný samosprávny a správny celok SR združujúci osoby. kde spadajú ministerstvá (je ich 14) a iné Ústredné orgány št. je základným typom ústred. časť. správy so špecializovanou pôsobnosťou: .funkčné ponímanie: organizujúca a mocensko-ochranná činnosť štátu výkonného podzákonného a nariaďovacieho charakteru. o obecnom zriadení (čl.informačné poradenské služby – školenia na zvyšovanie kvalifikácie . Daňové riaditeľstvo. správy so všeobecnou pôsobnosťou: .donucovacia. štátne soc. správa. časť – služby zamestnancom . sociálnoprávna ochrana detí . . profesná. orgán na zabezpečenie jednotného výkonu št. 64 Ústavy SR) . ktoré majú . vecí a rodiny – ústredie (Bratislava) – úrady Ministerstvo PSVaR sa člení na úsek SVaR a úsek služieb a zamestnanosti Úsek SVaR: 1.záujmová (profesná) ss .špeciálna (akademická) ss – akademický senát Územná (miestna) ss . na ktorom žije.oddelenie európskeho sociálneho fondu Samospráva.služby zamestnateľnosti . sústava určených výkonných orgánov územnej samosprávy.Slovenska.služby zamestnávateľom II.územná (miestna) ss .podzákonná .služby zamestnanosti: I. Sústavu štátnej správy tvorí: Miestna štátna správa.zákon č. Orgány št. správy.výkonná a nariaďovacia . št. dávky 2. Pamiatkový úrad. posudková činnosť 5. orgány so špeciálnou pôsobnosťou.zvyšovanie zamestnateľnosti .OBEC . politického zmýšľania. ktoré vykonávajú delegovanú št.. 369/1990 – Zb.

Záujmová samospráva: Základ záujmovej samosprávy tkvie v profesionálnom odbornom zameraní určitých fyzických alebo právnických osôb. . . zákonom č. ktoré určuje aj zloženie a úlohy. Transformácia verejnej správy po roku 1989 . Obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné.verejnoprávne oprávnenie autoritatívne rozhodovať . Slov. fakultatívne (dobrovoľné) 2. VEREJNOPRÁVNE INŠTITÚCIE – PO(soc. Obecná rada je iniciatívnym. SR sa rozdelila na 8 krajov a 79 okresov. oddeleného modelu verejnej správy. Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce. ktorá má na jej území trvalý pobyt Samosprávu vykonávajú obyvatelia: . 369/1990 Zb. 221/1996 Z.do roku 1989 bola miestna verejná správa vykonávaná prostredníctvom národných výborov.transformácia verejnej správa nadviazala na spoločenské zmeny po roku 1989.miestnym referendom . výkonným a kontrolným orgánom obecného zastupiteľstva a zároveň plní funkciu poradného orgánu starostu.právna zodpovednosť za rozhodovanie . moci. ktorý spolu s obcou tvorí územnú samosprávu (čl.1996 ďalšia reorganizácia. bola zrušená krajská úroveň štátnej správy a miestna štátna správa bola na území SR organizovaná v 38 okresoch a 121 obvodoch.v roku 1990 prijala NR SR zákon č. Slov.záujmovú ss združujúcu fyzické alebo právnické osoby (stavovské organizácie) . ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom a príjmami.na jej území trvalý pobyt. .verejnoprávny charakter . bolo zrušených 121 obvodov a znova sa zaviedla krajská úroveň štátnej správy. Obyvateľ obce. administratívnych vzťahoch je správnym orgánom.právnická osoba.verejnými zhromaždeniami obyvateľmi obce ORGANY OBCE Obecné zastupiteľstvo – zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. došlo k oddeleniu štátnej správy a územnej samosprávy a k zavedeniu tzv. poisťovňa. .záujmovú ss združujúcu finančné prostriedky alebo majetok (verejné fondy) Znaky záujmovej ss: . iniciatívne a kontrolné orgány. vznikli nové obce. Starosta obce – je predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom. 64Ústavy SR). Obecný úrad – je výkonný orgán obecného zastupiteľstva a starostu. . ktorým bola zverená moc samostatne plniť verejne úlohy. Obecná rada – môže ju zriadiť obecné zastupiteľstvo. televízia. Je zložená s poslancov obecného zastupiteľstva.osoba.orgánmi obce (obecné zastupiteľstvo a starosta obce) . o obecnom zriadení – obnova miestnej samosprávy na úrovni obcí. prípadne v určení špecifického využitia osobitne definovaných finančných prostriedkov alebo majetku.z. VÚC – samostatný územný samosprávy a správny celok SR. obligatórne (nevyhnutné) Záujmová ss sa z hľadiska predmetu združenia člení na: . Zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu a aj orgánov zradených obcou. rozhlas). Komisie sú zložené z poslancov obecného zastupiteľstva a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom. Združenie v rámci záujmovej samosprávy môže byť: 1.obmedzený rozsah kontroly zo strany št.

2004 . demonopolizácia – prechod od monopolu k slobodnému vytváraniu soc.sociálna pomoc.. SYSTÉM SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI V SR Sociálna starostlivosť súhrn postupov na dosiahnutie spokojnosti človeka. 3.o územnom a správnom usporiadaní SR bolo rozhodnuté o symetrickom usporiadaní miestnej štátnej správy a druhej úrovne miestnej samosprávy na úrovni kraja.vznik viacerých zdravotných poisťovní. januáru 2002 vznikla druhá úroveň miestnej samosprávy. Dôchodková reforma:..zníženie sadzby dane z príjmov pre PO z 25% na 19% . kapitalizačný. Je to interdisciplinárna starostlivosť o výchovu a vzdelávanie.r. kde sa štát zbavil určitých pôsobností a presunul ich do pôsobnosti obce 5. Decentralizácia správy vo verejných veciach má 3 dimenzie: .decentralizácia financií . o zdravotnú starostlivosť. Zdravotnícka reforma: . VÚC 3. iniciatívy pri riešení soc.decentralizácia kompetencií . v zmysle ktorej je ver. administratívna r. 23. 1999 – vláda SR vzala na vedomie „STRATÉGIU REFORMY VEREJNEJ SPRÁVY“.decentralizácia politickej moci.k 01.-súkromný.vznik 3 pilierov: 1. problémov. pokračoval nárast obcí. bývanie. Hlavným zámerom transformácie sociálneho systému bolo vytvorenie nových pilierov alebo systémov sociálneho zabezpečenia: . Typy (oblasti) reformy: 1.p. Fiškálna decentralizácia: .rok 2002 – Koncepcia decentralizácie a modernizácie VS – ktorej hlavným cieľom je posilnenie ústavného práva občanov vplývať na štátnu moc a posilnenie postavenie volených zástupcov občanov vo všetkých úrovniach VS . .sociálne poistenie . priebežný dôchodkový systém 2. decentralizácia – presun určitých úloh zo štátu na samosprávu 3.štátna sociálna podpora . 4. inštitúcií 2. . v rámci hraníc administratívnych krajov – v zmysle ústavy hovoríme o vyššom územnom celku.pod spoločným názvom reforma verejnej správy sa od roku 2002 realizujú štyri reformy: územnosprávna reforma. prioritný syst.. decentralizácia štátu a modernizácia verejnej správy.rovnaká sadzba DPH -19% 2. týka sa obecných vecí.prechod pôsobností zo štátu na obce.-doplnkové dôchodkové poistenie 3. štát 2. vznik neštátnych zdrav.p.p-tzv. Transformácia sociálnej sféry: reforma v tejto oblasti bola odštartovaná na základe „STRATEGIE PODPORY RASTU ZAMESTNANOSTI PROSTREDNÍCTVOM ZMIEN SYSTÉMU A TRHU PRÁCE“ – vychádza z troch princípov: 1. zrušenie poplatkov. obec . Daňová reforma: od r. zariadení.rovnaké zdanenie príjmov pre PO a FO – 19% . Správa na Slovensku zabezpečovaná na troch úrovniach: 1. demokratizácia – zvýšenie občianskej soc. ..

neštátne zariadenia -občianske združenia -nadácie a spolky. spoločnosť -soc. starostlivosť realizuje. susedstve. pričom zahŕňa v sebe aj obsah pojmu sociálna pomoc. charitatívne organizácie. o miere poskytnutej starostlivosti a o dĺžke jej trvania b) klient. Sociálna starostlivosť vystupuje ako širší pojem. kamarátmi atď. skupina. Sama soc. ktorý nedokáže riešiť vlastné problémy. v ktorej sa soc.inštitúcie -sociálna poisťovňa -národný úrad práce -cirkevné.pracovník rozhoduje o výbere foriem soc. je formálne organizovanou starostlivosťou. ktorý starostlivosť prijíma je vnímaný ako ten. Pre pojem sociálna starostlivosť je charakteristické : a) soc.potreby občanov. že pôsobí v rozpore so záujmami jednotlivca alebo spoločnosti / asociálne / Soc. 24.starostlivosti. POISŤOVACÍ SYSTÉM SLOVENSKEJ REPUBLIKY DOCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE A NEMOCENSKÉ POISTENIE . atď. Existujú inštitúcie. organizácie. ktorá v prevažnej miere má neformálny charakter. ktorá pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané tzv..starostlivosť môže byť zameraná na : -klienta – klientom môže byť jednotlivec.prostredie – v prípade. čím sa zdôrazňuje jeho pasívny pozícia v tomto vzťahu Sociálna starostlivosť je činnosť. ktoré vytvárajú sociálnu sieť.vytvorenie životných a pracovných podmienok i zabezpečenie duševného zdravia človeka. objektívne soc. je odkázaný na starostlivosť odborníka. Na jej realizácii sa podieľajú : -štát – prostredníctvom štátnej správy -obce a nimi zriaďované soc. starostlivosť na rozdiel od bežnej starostlivosti poskytovanej v rodine.

že základom sociálneho zabezpečenia je sociálne poistenie. 461/2003 Z. Sociálne poistenie v Slovenskej republike tvorí jednu z najdôležitejších súčastí sociálneho zabezpečenia. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. tehotenstva a materstva. ktoré zaviedol zákon č. Sociálne poistenie tvorí: • nemocenské poistenie . LEGISLATÍVNA ÚPRAVA ÚRAZOVÉHO POISTENIA.Dôchodkové poistenie je jedným z piatich typov sociálneho poistenia. V rámci dôchodkového poistenia existujú dva podsystémy: a. Môžeme teda povedať. Zo systému nemocenského poistenia sa poskytujú nemocenské dávky: • • • • nemocenské ošetrovné vyrovnávacia dávka materské 25. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia b. GARANČNÉHO POISTENIA A POISTENIA V NEZAMESTNANOSTI. Zo systému starobného poistenia sa poskytuje: • • • • • starobný dôchodok predčasný starobný dôchodok vdovský dôchodok vdovecký dôchodok sirotský dôchodok Zo systému invalidného poistenia sa poskytuje: • • • • invalidný dôchodok vdovský dôchodok vdovecký dôchodok sirotský dôchodok Nemocenské poistenie je poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti. januárom 2004 existovalo dôchodkové zabezpečenie ako súčasť sociálneho zabezpečenia. z. Pred 1.

ktorý utrpel pracovný úraz alebo bola u neho zistená choroba z povolania. Z úrazového poistenia je po splnení zákonom ustanovených podmienok poskytovaných 13 úrazových dávok prevažne peňažného charakteru : • úrazový príplatok. . Úrazová renta Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia. • rekvalifikácia (vecná dávka) a rekvalifikačné. Na dávku úrazového poistenia má nárok poškodený. Úrazový príplatok Zamestnancovi vzniká nárok na úrazový príplatok. ktorý bol v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania uznaný za dočasne práceneschopného. • jednorazové vyrovnanie. • jednorazové odškodnenie. ktorá je poistená z úrazového poistenia zamestnávateľa podľa zákona č. t.j. poskytuje za dni . • pozostalostná úrazová renta. Nárok mu vzniká od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. • úrazová renta. • pracovná rehabilitácia (vecná dávka) a rehabilitačné. Suma úrazového príplatku je: • 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 zákona v znení neskorších predpisov od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti. • náhrada nákladov spojených s liečením. z. Nárok na úrazovú dávku má zamestnanec alebo iná fyzická osoba. ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť. • 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 zákona v znení neskorších predpisov od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. • náhrada nákladov spojených s pohrebom. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. 461/2003 Z. o sociálnom poistení.• • • • dôchodkové poistenie úrazové poistenie garančné poistenie poistenie v nezamestnanosti Úrazové poistenie Úrazovým poistením rozumieme poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu. • náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.

4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) poškodeného. Suma rehabilitačného je 80% denného vymeriavacieho základu. januára 2010 po zvýšení je 46 485. ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia.40 EUR. na ktorú by mal poškodený nárok pri 100% strate pracovnej schopnosti. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. ktorá má zabezpečiť osoby.násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúcemu percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania sa poskytuje manželovi. určeného z príslušného rozhodujúceho a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.Nárok na úrazovú rentu vzniká poškodenému. Pracovná rehabilitácia a rehabilitačné Pracovná rehabilitácia je vecná úrazová dávka. Pozostalostná úrazová renta Pozostalostná úrazová renta je pravidelná peňažná dávka úrazového poistenia. bol povinný poskytovať výživu na základe rozhodnutia súdu a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok Výška pozostalostnej úrazovej renty sa určí v sume určeného výživného alebo príspevku na výživu. Ak sa . Jednorazové vyrovnanie Účelom dávky je kompenzovať finančnou náhradou pokles pracovnej schopnosti poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365. manželka a každé nezaopatrené dieťa poškodeného (aj keď nežilo s poškodeným v spoločnej domácnosti). Základná suma sa určí ako súčin 30. S účinnosťou od 1. najviac 1 000 000 Sk . Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti a na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti. okrem dní. ak je jeho pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania podľa posudku vydaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia väčší ako 40 % a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok . Na jednorazové odškodnenie. v ktorých sa nezúčastnil rehabilitácie alebo mal nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo ak bola rehabilitácia prerušená. Rehabilitačné sa poskytuje za dni. Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu poškodeného. januára nasledujúceho kalendárneho roka o percento zvýšenia dôchodkovej dávky. Podmienkou jej poskytnutia je pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a je predpoklad opätovného zaradenia poškodeného do pracovného procesu. Jednorazové odškodnenie Na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny. januára 2009 sa stanovená limitujúca suma jednorazového odškodnenia pre manžela alebo manželku zvyšuje vždy od 1. Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa a tiež uhrádza náklady. Maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela/manželky platná od od 1. ktorá je spôsobená stratou príjmu poškodeného. ktorým poškodený. manželke a nezaopatrenému dieťaťu poškodeného jednorazové odškodnenie. ktorý dosiahol minimálne 10 % a maximálne 40 %. Suma však nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty. má nárok po splnení podmienok ustanovených zákonom manžel. má nárok aj na rehabilitačné. Ak sa poškodenému poskytuje pracovná rehabilitácia. Inou vhodnou činnosťou rozumieme činnosť fyzickej osoby zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu.

Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 500 000 Sk. Je to. a zo sumy za jeden bod podľa príslušného predpisu. Suma náhrady je určená ako súčin počtu bodov a sumy za jeden bod. ktorá nebola uhradená zo zdravotného poistenia a ktoré boli posúdené posudkovým lekárom sociálneho poistenia ako účelne vynaložené náklady spojené s liečením v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. zručností a je teoretickou a praktickou prípravou na pracovné uplatnenie. Táto rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie.poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a v spojitosti s poškodením ide o náklady na dopravu do zdravotníckeho zariadenia a ďalšie náklady súvisiace s liečením. úrazová. Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa a nie je poskytnutá ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku. Náhrada sa poskytuje v sume podľa predložených dokladov. peňažná dávka. a jej účelom je kompenzovať bolesť. ako ujmu spôsobenú poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Náhrada nákladov spojených s pohrebom Je to jednorazová. suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň. suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia Náhrada za bolesť je dávkou úrazového poistenia. Pri rozhodovaní sa prihliada na vek a zdravotný stav poškodeného. Náhrada nákladov spojených s liečením Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením. Suma rekvalifikačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného. jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. ide teda o získanie nových znalostí. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je dávkou úrazového poistenia. vecná úrazová dávka. v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. úrazová dávka. Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju. obligatórna. ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo. Pri určení výšky sa vychádza z celkového počtu bodov v lekárskom posudku. . ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti a ak podľa lekára možno predpokladať opätovné zaradenie do pracovnej činnosti. ktorá sa poskytuje za dni. ktorému sa poskytuje rekvalifikácia má nárok na rekvalifikačné. ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo a jej účelom je kompenzovať zníženie možnosti spoločenského uplatnenia . Ak sa poberateľovi rekvalifikačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. a to v rozsahu. Rekvalifikácia a rekvalifikačné Rekvalifikácia je fakultatívna. Poškodený. ktorá sa poskytuje poškodenému.

• náklady na spopolnenie. Uplatnenie nároku Zamestnanec si uplatňuje nárok na dávku garančného poistenia v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta útvaru zamestnávateľa. • náklady na úpravu hrobu. ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu. je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. a • cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť. Nárok na dávku garančného poistenia má: zamestnanec. ak sa jeho zamestnávateľ stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť jeho nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnanec má nárok na dávku garančného poistenia. má ten. žila ku dňu jeho smrti v domácnosti a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na náhradu: • jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie. ktorý si uplatnil nárok na dávku garančného poistenia. ktorý vedie evidenciu miezd alebo . ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. ktorá s poškodeným. Fyzická osoba. najviac v sume 3 000 Sk pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa. cintorínske poplatky. ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou. a to z: pracovného pomeru dohody o vykonaní práce dohody o brigádnickej práci študentov dohody o pracovnej činnosti Zamestnávateľ je platobne neschopný. ktorý sa stal platobne neschopný a neuspokojoval nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu. Suma náhrady nákladov spojených s pohrebom je najviac 50 000 Sk Garančné poistenie Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. kto tieto náklady spojené s pohrebom uhradil. • náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.Nárok na náhradu nákladov spojených s pohrebom poškodeného. Za náklady spojené s pohrebom sa podľa zákona považujú najmä: • náklady účtované pohrebnou službou.

Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti. za ktorý Vám uvedený nárok vznikol Maximálna výška dávky garančného poistenia je v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím šiestich mesiacov. Nárok na dávku. ako aj oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť.poistenie v nezamestnanosti. ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach . vypočítaných podľa podmienok platných v príslušnom kalendárnom mesiaci. do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo od dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnanec má právo uplatniť si nárok na dávku garančného poistenia aj po uplynutí tejto lehoty. ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu . ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba. štyroch mesiacov. Povinne poistený v nezamestnanosti je fyzická osoba. ktorý splnil nižšie uvedené podmienky nároku na túto dávku. Zamestnávateľ ako aj správca konkurznej podstaty sú povinný písomne informovať zástupcov zamestnancov. Nárok na dávku v nezamestnanosti má: Uchádzač o zamestnanie. Dávka garančného poistenia sa poskytuje v sume príslušného nároku zníženého o poistné na .preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov. ktoré je povinný platiť zamestnanec. ktorá je povinne nemocensky poistená. alebo ak útvar.nemocenské poistenie . ďalej potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu. resp. Toto obdobie je označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti.invalidné poistenie . po splnení všetkých podmienok na priznanie.podľa sídla zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky. Poistenie v nezamestnanosti Poistenie v nezamestnanosti je poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.zamestnanec: • fyzická osoba v právnom vzťahu. Nárok na dávku garančného poistenia si zamestnanec uplatňuje na základe písomnej žiadosti. ktorý vedie evidenciu miezd je mimo územia Slovenskej republiky. Povinne poistená osoba v nezamestnanosti .zdravotné poistenie . tiež oznámiť pobočke všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia.príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie. . 1.starobné poistenie .

Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je podmienený dobou účasti na poistení v nezamestnanosti. 730 dní. MOŽNOSTI SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI O SENIOROV V PODMIENKACH SR Hlavnou zasadou i cieľom socialnej a zdravotnej starostlivosti o seniorov je snaha čo najdlhšie udržať staršich ľudi vo svojom povodnom. Základná podmienka nároku na dávku v nezamestnanosti – poistenec v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. 50 % x DVZ x počet dní v mesiaci. rodinnom prostredi. Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu. sociálnych vecí a rodiny. Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy. Spôsob skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti.vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. jej výšku ani na dobu jej poskytovania. ktorá sa na toto poistenie prihlási. za ktorú sa považuje rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vydané príslušným úradom práce. Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti: • fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku. povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Denný vymeriavací základ (DVZ) na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov. Poistenec si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu na základe písomnej žiadosti. Toto prostredie je preňho optimalne a prioritne . a počtu dní rozhodujúceho obdobia. ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. j. t. 26. 2. z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov dosiahnutých v rozhodujúcom období.

osobneho vybavenia. ktore zo zdravotnych. ktory: . o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov .ďalšej starostlivosti (poradenstva. Medzi ustavne zariadenia pre dospelych patria : .podporovanie učasti na spoločenskom živote. ktoru občanovi nemože zabezpečiť rodina ani poskytovanie opatrovateľskej služby. medzi ktorymi prevladaju starši a stari ľudia.pre svoj nepriaznivy zdravotny stav vyžaduje sustavnu starostlivosť inej osoby. poloinštitucionalnu a inštitucionalnu. V DD sa poskytuje starostlivosť občanovi. poskytnutie pomoci na zabezpečenie nevyhnutnych životnych ukonov. ZÁKON 448 z 30. poskytovanie posteľnej bielizne. žehlenie. Počet DD je však naďalej aj v našich podmienkach nedostatočny. zaopatrenia). 455/1991 Zb. Formalnu. pranie. Za zaopatrenie sa považuje upratovanie. prac a kontaktu so spoločenskym prostredim. keďže populacia starne a zhoršuje sa možnosť opatrovateľskej starostlivosti v rodinach.poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti (stravovania. . októbra 2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. . cirkevnych iniciativ a dobrovoľnictva.domovy socialnych služieb pre dospelych Najpočetnejšou skupinou su obyvatelia Domovov dôchodcov. 27. . . Medzi ulohy dlhodobej inštitucionalnej starostlivosti patri (podľa druhu zariadenia): . nevyhnutnej starostlivosti poskytuje aj ošetrovateľska.Rodina je najdoležitejšim prvkom v pomoci staršiemu človeku vyrovnať sa so zmenami. organizovanu starostlivosť o seniorov delime na neinštitucionalnu.zabezpečenie uschovy cennych veci. ktore prinaša starnutie. V poslednych rokoch vyznamne stupa aj uloha občianskych združeni. alebo . čistenie. V zariadeniach sa okrem zakladnej. byvania. Inštitucionalna starostlivosť može byť kratkodoba (akutna) a dlhodoba (chronicka). zaujmovej i kulturnej činnosti). SOCIÁLNE SLUŽBY V KONTEXTE SOCIÁLNEJ PRÁCE A JEJ LEGISLATÍVNEHO UKOTVENIA (POSKYTOVANIE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB A SOCIÁLNA PRÁCA). Poskytuje sa tym osobam. socialnych alebo inych pričin nie su schopne žiť s rodinou alebo samy vo svojom byte Ustavnu socialnu starostlivosť pre starych ľudi poskytuju viacere zariadenia socialnych služieb. .je poberateľom starobneho dochodku. rehabilitačna a lekarska starostlivosť.domovy dochodcov – penziony pre dochodcov .poskytovanie starostlivosti potrebuje z inych važnych dovodov (5).

ktoré sú zamerané na a) prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie. obuvi a nevyhnutnej základnej osobnej hygieny.§ 1 Predmet zákona = Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb. § 2 Sociálna služba = odborná činnosť. nevyhnutného ošatenia. ktorá je a) občan Slovenskej republiky. b) poskytovateľ sociálnej služby. ktoré vyžaduje bezodkladne riešenie sociálnou službou. že nemá zabezpečené nevyhnutné podm. § 3 Účastníci právnych vzťahov a) prijímateľ sociálnej služby. obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti. že dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu e) pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. b) zachovanie. ktorý má na území SR trvalý pobyt alebo prechodný pobyt . f) pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo g) z dôvodu. Krízová sociálna situácia = ohrozenie života alebo zdravia FO a rodiny. b) pre svoje životné návyky alebo pre spôsob života. Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce. d) obec. postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb. c) Ministerstvo práce. Nepriaznivá sociálna situácia = ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy a) z dôvodu. c) zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb FO. e) prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny. na uspokojovanie zákl. obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností. Prijímateľ sociálnej služby je fyzická osoba. d) z dôvodu. c) pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav. rodiny alebo komunity. sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). e) vyšší územný celok. f) partnerstvo. Zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb FO = zabezpečenie ubytovania. d) riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny. že sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi. stravy. financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. životných potrieb. riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby.

b) aktivizovať prijímateľa sociálnej služby podľa jeho schopností a možností.b) cudzinec. nenarušovanie svojho osobného priestoru. ktorý je občan členského štátu EÚ. g) cudzinec. c) cudzinec. štátu. Partnerstvo môže byť vytvorené najmä obcou. ktorou je SR viazaná.má registrovaný trvalý pobyt na území SR a je zamestnaný alebo študuje na štátom uznanej škole na území Slovenskej republiky. Poskytovateľom sociálnej služby je obec. vyšším územným celkom.. ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie . d) spolupracovať s rodinou. právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom (ďalej len „verejný poskytovateľ sociálnej služby“) a iná osoba (ďalej len „neverejný poskytovateľ sociálnej služby“). § 6 Práva pri poskytovaní sociálnej služby FO má právo: výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa Prijímateľ sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb má právo aj na utvorenie podmienok. ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru. obcou a komunitou. ktorému sa poskytla doplnková ochrana k) cudzinec. má právo na náhradu škody spôsobenej poskytovateľom. ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území SR e) cudzinec. ktorý je rodinný príslušník občana SR s trvalým pobytom na území SR a ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území SR f) cudzinec.Vyšší územný celok je poskytovateľom sociálnej služby. sociálnych vecí a rodiny. len ak poskytuje základné sociálne poradenstvo. c) poskytovať sociálnu službu na odbornej úrovni. ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorý má registrovaný trvalý pobyt na území SR i) cudzinec. právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou.. ktorému bol udelený azyl h) cudzinec. j) cudzinec. má povolenie na prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území SR a ktorého práva podľa tohto zákona nie sú upravené medzinárodnou zmluvou. ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a má registrovaný trvalý pobyt na neobmedzený čas na území SR d) rodinný príslušník cudzinca. ktorý sa zdržiava na území SR v priebehu jedného kalendárneho roka nepretržite aspoň 180 dní. ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva vyplývajúce podľa tohto zákona zaručuje medzinárodná zmluva. Povinnosti poskytovateľa: a) prihliadať na individuálne potreby prijímateľa sociálnej služby. podieľať sa na určovaní životných podmienok v zariadení. . úradom práce. . ktorému sa poskytlo dočasné útočisko l) Slovák žijúci v zahraničí. zástupcami komunity a inou osobou (písomná zmluva). .Neverejný poskytovateľ sociálnej služby môže byť aj cudzinec § 4 Partnerstvo = je zoskupenie osôb vytvorené na účel realizácie projektov alebo programovnia predchádzanie vzniku alebo zmiernenie nepriaznivých sociálnych situácií fyzických osôb alebo na riešenie týchto situácií a projekty alebo programy komunitnej práce.

sprievodcovská služba a predčitateľská služba. c) pomoc pri odkázanosti FO na pomoc inej FO d) pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. 2.3. d) sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií. 2. ktorými sú 1. útulok. nocľaháreň. 3. . terénnou formou. pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností. § 16Odborné činnosti a) základné sociálne poradenstvo. § 12Druh sociálnej služby a) sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb v zariadeniach. b) špecializované sociálne poradenstvo. pomoc pri osobnej star. e) sociálna rehabilitácia. odľahčovacia služba. b) a e) možno vykonávať samostatne na základe akreditácie podľa § 88. ktorými sú 1. ktorými sú: 1. 4. ktorými sú 1. tlmočenia. i) sprostredkovanie 1. 5. poskytovanie sociálnej služby v práčovni. tlmočnícka služba. 2. 3. v ktorom sa FO zdržiava. f) ošetrovateľská starostlivosť v zariadení. nízkoprahové denné centrum. j) pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností. sprostredkovanie osobnej asistencie. poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny. poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre. Odbornú činnosť podľa písm. e) podporné služby. poskytovanie sociálnej služby v dennom centre. nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. opatrovateľská služba. osobnej asistencie. 4. 5. prepravná služba. 2. ktoré dovŕšili dôchodkový vek. ktorá je odkázaná na sociálnu službu a právo výberu sociálnej služby. § 13Forma sociálnej služby . poskytovanie sociálnej služby v jedálni.poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu. o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného života. poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti. 7.zariadenie núdzového bývania. 8. 6. a) možno vykonávať samostatne na základe zápisu do registra podľa § 64. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií. 4. 7. 2.Sociálna služba sa poskytuje ambulantnou formou. ktorými sú 1. Odborné činnosti podľa písm. pobytovou formou alebo inou formou podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci. 5. domov na pol ceste. ktoré sú odkázané na pomoc inej FO a pre FO. Sociálne služby podľa odseku 1 možno účelne a vhodne spájať. 3. h) tlmočenie. poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre FO. 6. § 14Rozsah poskytovania sociálnej služby = neurčitý čas alebo na určitý čas. g) pracovná terapia. 2. c) sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ŤZP. sprostredkovanie tlmočníckej služby.§ 8 Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre FO. b) sociálne služby na podporu rodiny s deťmi. požičiavanie pomôcok.

alebo po skončení pobytu v zariadení alebo po skončení starostlivosti zariadení SPOaSK alebo po prepustení z výkonu trestu z väzby. výdaj stravy alebo výdaj potravín. záujmovú činnosť. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. vykonávanie základnej osobnej hygieny. 4. 2. 3. . § 25Nocľaháreň a) poskytuje 1. pranie. pri písomnej komunikácii v úradnom styku a vybavovaní iných vecí v záujme FO. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. 3. § 21 Sociálna rehabilitácia = odborná činnosť na podporu samostatnosti. b) utvárajú podmienky na 1. b) utvárajú podmienky na 1. výdaj stravy alebo výdaj potravín. žehlenie a údržba bielizne a šatstva. sociálne poradenstvo. 2. osobné vybavenie FO § 19Sociálne poradenstvo = je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. pracovná terapia. § 20Pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov = odborná činnosť. 4. § 28Nízkoprahové denné centrum a) poskytuje 1. a) poskytuje 1. pranie. vzdelávanie. 3. 2. sociálne poradenstvo. stravovanie. Sociálne poradenstvo sa vykonáva na úrovni základného sociálneho poradenstva a špecializovaného sociálneho poradenstva. 2. pranie. § 18Ďalšie činnosti = sú utváranie podmienok k výkonu obslužných činností. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. upratovanie.§ 17Obslužné činnosti = sú ubytovanie. 4. § 24Fyzická osoba je odkázaná na sociálnu službu na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb. b) utvárajú podmienky na 1. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. Pri voľbe formy sociálnej sa zohľadňuje spôsob života fyzickej osoby a prostredie. pri spisovaní a podávaní písomných podaní. prípravu stravy. ubytovanie na určitý čas. ak nie je schopná svoje základné životné potreby uspokojovať sama. žehlenie a údržbu bielizne a šatstva. ktorá sa vykonáva s písomným súhlasom plnoletej fyzickej osoby a je zameraná najmä na poradenstvo pri vybavovaní úradných záležitostí. § 27Domov na pol ceste . pomoc pri vybavovaní osobných dokladov. vypisovaní tlačív. 3. nevyhnutné ošatenie a obuv. 3. záujmovú činnosť. nevyhnutné ošatenie a obuv. sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe. 2. sociálne poradenstvo. v ktorom sa zdržiava.po skončení poskytovania SS v zariadení. prípravu stravy. žehlenie a údržbu bielizne a šatstva. ubytovanie na určitý čas. na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. § 26 Útulok a) poskytuje 1. pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. prípravu stravy. sociálne poradenstvo. záujmovú činnosť. ubytovanie poskytnutím prístrešia na účel prenocovania. nezávislosti. 2. 2. výdaj stravy alebo výdaj potravín.

3. 7. ubytovanie. ktorá je odkázaná na pomoc inej FO § 35Zariadenie pre seniorov a) poskytuje 1. 4. c) zabezpečuje záujmová činnosť. § 29Zariadenie núdzového bývania = fyzickej osobe. žehlenie a údržba bielizne a šatstva. vreckové a vecné dary podľa osobitného predpisu . 2. vzdelávanie. pranie. výdaj stravy alebo výdaj potravín. sociálna rehabilitácia. 3. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny.b) utvárajú podmienky na 1. c) utvárajú podmienky na 1. 6. stravovanie. 6. na ktorej je páchané násilie. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. 2. + výchova – ak sa jedná o dieťa § 39Špecializované zariadenie +zdravotné problémy § 40Denný stacionár . ubytovanie. ošetrovateľská starostlivosť. stravovanie. 8. 4. upratovanie. záujmová činnosť. 2.pri úkonoch sebaobsluhy. osobné vybavenie. záujmovú činnosť. 3. úschovu cenných vecí. osobné vybavenie. ktorá dovŕšila dôchodkový vek alebo ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby bývanie. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. b) zabezpečuje 1. 7. prípravu stravy. pracovná terapia. sociálna rehabilitácia. upratovanie. b) utvárajú podmienky na úschovu cenných vecí. 5. osamelej tehotnej žene a rodičovi alebo rodičom s deťmi. ošetrovateľská starostlivosť. § 41Opatrovateľská služba . sociálne poradenstvo. 2. fyzickej osobe. 2. ktorému sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba. sociálne poradenstvo.len na určitý čas počas dňa. § 32Zariadenie dočasnej starostlivosti o deti § 33Nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu § 34Zariadenie podporovaného bývania = pre FO. pranie.dieťaťu s nariadenou ústavnou starostlivosťou. 9. 5. 8. ktorá je obeťou obchodovania s ľuďmi. žehlenie a údržba bielizne a šatstva. § 36Zariadenie opatrovateľskej služby § 37Rehabilitačné stredisko § 38 Domov sociálnych služieb a) poskytuje 1. starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách .

dostupná. Ak žiada o zápis do registra osoba. Sociálne služby podľa druhu sú a) sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie . f) z príjmu zo sociálneho podniku g) z iných zdrojov. siete. b) z úhrad za SS od prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní SS c) z prostriedkov prijatých na základe písomnej darovacej zmluvy. § 79Pôsobnosť ministerstva § 80Pôsobnosť obce § 81Pôsobnosť vyššieho územného celku § 82Komunitný rozvoj. konkrétne sociálne prostredie s dobrou znalosťou problémov miestnych podmienok danej komunity. ktorú vykonávajú zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku s jeho súhlasom. Odborná spôsobilosť je splnenie stupňa vzdelania. ktoré sú určené pre lokálne potreby. Neštátne subjekty vznikajú ako dôsledok chýbajúcich služieb zriaďovaných štátom. Splnenie kvalifikačného predpokladu sa posudzuje a preukazuje dokladmi. ktorá má záujem vykonávať špecializované sociálne poradenstvo alebo sociálnu rehabilitáciu. štátnej správy .UPSVaR samosprávy – zariadenia sociálnych služieb verejnoprávnych inštitúcii – Sociálna poisťovňa Najlepšie fungujúce sú komunitné soc. Takáto sieť je: Adresná. e) z výsledku hospodárenia z vedľajšej činnosti. SYSTÉM SIETE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB Sieť sociálnych služieb tvorí štát prostredníctvom . komunitná práca a komunitná rehabilitácia § 83Komunitný plán sociálnych služieb a koncepcia rozvoja sociálnych služieb 28. flexibilná. ktorá žiada o zápis do registra. pretože sa v danej lokalite nachádzajú. musí byť spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a bezúhonná. združenia vyšších územných celkov a združenia osôb.§ 63Fyzická osoba. podmienkou zápisu do registra je akreditácia na túto odbornú činnosť udelená ministerstvom § 71Financovanie sociálnych služieb a) z rozpočtu verejného poskytovateľa sociálnej služby. stabilná. akceptovaná. známa Súčasťou lokálnej siete sú aj inštitúcie a organizácie zriaďované štátom. d) z prostriedkov združenia obcí.

ktoré dovršili dôchodkový vek. Predmetom správneho práva ..obsahuje normy upravujúce kompetenciu . ostatná verejná správa. 3. prepravná služba. sprostredkovanie osobnej asistencie. b) sociálne služby na podporu rodiny s deťmi. nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovršenia dôchodkového veku. nízkoprahové denné centrum. 29. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií. Správne právo a správne konanie v činnostiach sociálneho pracovníka.tvorba. 2. ktorej základnými zložkami sú štátna správa. 5. 3. právnickými osobami a medzi správnymi orgánmi navzájom. poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre. 4. ktorými sú 1. poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny. 7. Správne právo (právo verejnej správy) . požičiavanie pomôcok. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci. c) sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia. e) podporné služby. 3. vnútorná správa. d) sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií. 3. sprievodcovská služba a predčitateľská služba. Ďalším delením je delenie na správne právo hmotné a procesné: . opatrovateľská služba.všeobecná časť . ktorými sú 1. 5. poskytovanie sociálnej služby v práčovni.základných životných potrieb v zariadeniach. pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností. napr. 2. školstva. útulok. ktoré zahŕňa verejnoprávne normy upravujúce organizáciu a činnosť verejnej správy. 6. 4. pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúladovania rodinného života a pracovného života.správne právo hmotné (materiálne správne právo) . domov na pol ceste. poskytovanie sociálnej služby v jedálni. tlmočnícka služba. ktorú prevažne vykonávajú verejnoprávne korporácie.je osobitné odvetvie slovenského verejného práva. nocľahárne 2. ktoré vznikajú medzi správnymi orgánmi a fyzickými osobami. vrátane administratívnoprávnych vzťahov.osobitná časť . 8. zdravotníctva. 2. Systém správneho práva Správne právo sa podľa obsahu delí na normy všeobecné a osobitné: . zahŕňa inštitúty spoločné pre celú verejnú správu . správa zahraničných vecí. poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu. ktorými sú 1.upravuje inštitúty typické pre určité odvetvie verejnej správy. 4. poskytovanie sociálnej služby v dennom centre. zariadenie núdzového bývania. 5. 6. poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby. ktorými sú 1. ktorými sú 1. policajná správa. poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti.je verejná správa. územná a záujmová samospráva a tzv. 2. ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby. sprostredkovanie tlmočníckej služby. realizácia a aplikácia práva.

Kompetenčné konflikty! . 30. právne záväzné akty EÚ) SPRÁVNE ORGÁNY – správne konanie Správnym orgánom na správne konanie sú orgán štátnej správy. vykoná konanie. zmenu.miesto jeho činnosti (priestupok) . ktoré upravujú procesné postupy subjektov v súvislosti s aplikáciou hmotnoprávnej normy na konkrétny prípad v oblasti verejnej správy.určuje. Vecnú príslušnosť treba posudzovať aj podľa procesnoprávnych a hmotno-právnych predpisov.pozitíve . . vyhlášky. Výnimočne môžu nimi byť aj orgány neštátnych (spoločenských) organizáciu. Rozhodnutie vydané iným než vecne príslušným orgánom sa pokladá za paakt. Pri pozitívnom kompetenčnom konflikte uskutoční správne konanie ten správny orgán. Kritéria určenia miestnej príslušnosti: .vecná .správne organy. ktorý 2 viacerých orgánov nepokladajúcich sa 2a príslušné. samosprávne orgány a orgány verejnoprávnych korporácii. Subjekty správneho konania: . ÚLOHA NEŠTÁTNYCH SUBJEKTOV V SYSTÉME SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA .je tvorené normami. SUBJEKTY SPRÁVNEHO KONANIA Subjekty správneho konania . len vtedy ak na konanie. ústavné zákony. ak ich na to výslovne splnomocňuje zákon.správne právo procesné . Orgán. .určuje. vydaný správnym orgánom.miestna . alebo povinnosti účastníkov konania Prameňom správneho práva . ktorí majú podstatní vplyv na začiatok. alebo štátom splnomocnenými orgánmi.j. ktorý z vecne príslušných SO je na určitom území oprávnený vo veci rozhodnúť. stupni. ktorá časť alebo útvar organizačného celku vecne príslušného SO Je povolaný vo veci konať a v ktorom stupni (odbor.viac orgánov s miestnou príslušnosťou chce vo veci konať.miesto tejto nehnuteľnosti . Správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa určí. právom chránenom záujme alebo o povinnosti.v konaní.účastníci správneho konania fyzické alebo právnické osoby o právach.negatívne .správnych orgánov. ktorých sa ma v konaní rozhodnúť. ak ich na to výslovne splnomocňuje zákon) . územný orgán štátnej správy a miestny orgán štátnej správy. ktorý ho začal. komisia). (ústava.určuje orgán ktorej kategórie (správy) a ktorého stupňa (miestne) sú kompetentné rozhodovať v správnom konaní v I.sú nositelia procesných práv a povinnosti. Ide o priznanie.sú všeobecne záväzné právne predpisy.ani jeden 2 viacerých s miestnou príslušnosťou nechce konať. alebo zistenie určitých práv. Rozhodnutie – je výsledkom a záverom správneho konania. priebeh a výsledok správneho konania a bez ktorých by bolo správne konanie nemysliteľné. . ktorá Je predmetom konania (orgány samosprávy a orgány verejnoprávnych korporácii. t.ak sa neurčí podľa predchádzajúcich.v konaní o nehnuteľnosť . sídlom PO. ktoré uskutočňujú správne konanie a rozhodnú o veci. t. ktoré sú vydané štátnymi. práva a povinnosti fyzických a právnických osôb . v ktorom Ide o činnosť účastníka SK . v ktorom rozhodujú bola osobitným zákonom rozšírená platnosť správneho konania. . ktorý je povolaný uskutočniť konanie musí mať príslušnosť. všeobecne záväzné nariadenia. odňatie. Funkčná pôsobnosť zabezpečuje účelnú deľbu práce medzi jednotlivými časťami celku. urobil vo veci prvý procesný úkon. Rozhodnutie vydané iným funkčne nepríslušným SO sa pokladá za zrušiteľný akt.funkčná .j. určí sa miestom trvalého bydliska účastníka.

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby. starší občania. nadácie. ochrana a tvorba životného prostredia. terénna sociálna rehabilitácia. Najčastejšími adresátmi činnosti občianskych združení v tejto oblasti sú: zdravotne postihnutí občania. mestá a obce. cenných papierov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt. Nadácie . neinvestičné fondov a neziskové organizácie. humanitná starostlivosť. neinvestičné fondy). ekonomických a politických otázok na Slovensku majú MVO 4 právne formy: občianske združenia. dobrovoľnosť. Iniciátormi vzniku občianskych združení môžu byť napr. pôsobia na neziskovom základe a ich poslaním je obhajovať.prispieva k riešeniu problémov a tvorbe kompromisov medzi rôznymi skupinami v spoločnosti . sú samosprávne MVO plnia úlohy: . nezávislé od štátu a trhu. rozvíjať humanitné a sociálne záujmy.ktorý pôsobí v priestore medzi štátom a trhom. realizácie a ochrany ľudských práv alebo iných humanitných cieľov.účelové združenie vecí. Charakteristickými črtami vzniku i fungovania týchto združení. zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt.povzbudzuje jednotlivcov pri aktivitách pre verejné blaho a napomáha pri riešení sociálnych.upozorňuje vládnych činiteľov.organizácie združujúce fyzické alebo právnické osoby. Najčastejšie poskytovanými službami sú: sociálne poradenstvo. Najtypickejšou cieľovou skupinou nadácií sú deti a mládež a zdravotne postihnuté deti a dospelí. peňažných prostriedkov. Je to právnická osoba. orgány a inštitúcie na záujmy občanov . 1. ktoré sú od vlády nezávislé. ochrana a tvorba životného prostredia. Neinvestičné fondy . ochrana a podpora zdravia a vzdelávania. Prospešným účelom je najmä: rozvoj a ochrana duchovných hodnôt. ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou. aj keď v sektore pôsobia aj platení zamestnanci. solidarita. sebauvedomenie. rozvoj sociálnych služieb 4. ktoré združujú peňažné prostriedky určené na plnenie všeobecno-prospešného účelu alebo na plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osôb. participácia. poskytovanie sociálnych služieb OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ . doplnkové vzdelávanie pre deti a mládež.sprostredkovateľa medzi štátom a občanmi .Pod neštátnymi sociálnymi subjektmi rozumieme združenia. zachovania prírodných a kultúrnych hodnôt a na podporu zdravia a vzdelávania. ktoré zriaďovateľ určil na plnenie všeobecne prospešného účelu Nadácia sa zriaďuje najmä za účelom rozvoja duchovných hodnôt. 2. Účel: rozvoj a ochrana duchovných hodnôt. hnutia (nadácie. bezdomovci. denný stacionár 3. ochrany a tvorby životného prostredia. ochrana ľudských práv. cirkvi. organizácií je samoorganizácia. Občianske združenia . sú neziskové (prípadný zisk investujú do ďalších verejnoprospešných programov). dobrovoľnícky charakter – vysoký podiel dobrovoľníckej práce. humanitná starostlivosť. mládež. neziskovosť. tvorba a ochrana životného prostredia. neúplné rodiny. ktoré poskytujú verejnoprospešné služby. neziskové organizácie. toxikomani. čo ich radí i k sociálnym subjektom MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE Charakteristika MVO: tretí sektor . ktorej predmetom je poskytovanie týchto všeobecne prospešných služieb: rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt. doplnkové vzdelávanie mládeže a detí.sú neziskové právnické osoby.

Na druhej strane sem však patria aj odborové a zamestnávateľské zväzy. ale verejná kontrola. z ktorých niektoré majú svoje konkrétne postavenie. O utváraní.- - - predstavuje tretí sektor spoločnosti existujúci popri štáte a trhu. skupinový. všeobecná vláda. realizácia nejakého záujmu. voľnočasové združenia. obnove občianskej spoločnosti v tomto význame možno teda hovoriť až po páde komunistického režimu v roku 1989. ktoré sú nezávislé od verejnej moci (štát. či individuálny. všeobecný. stavovské združenia. záujmové spolky. resp. kluby a aktivity. ale i športové kluby. verejný sektor. alebo čiastkový. podnikateľský sektor). úlohy a kompetencie upravené priamo v zákone. ktoré nemajú inštitucionalizovanú a formalizovanú podobu a nedisponujú vlastnou právnou subjektivitou. Špecifickú a autonómnu súčasť občianskej spoločnosti predstavujú cirkvi a náboženské spoločnosti Občianska spoločnosť je vytváraná slobodnými aktivitami občanov. ´patria sem aj občianske iniciatívy. profesijné komory a ďalšie inštitúcie organizovaných záujmov. Tvoria ju MVO. či už je to záujem vyšší. občianska spoločnosť na Slovensku sa prejavuje ako významná prekážka presadenia nedemokratických tendencií a má vysokú schopnosť mobilizácie v konflikte s politickou mocou. V totalitnom režime boli (až na výnimky) aj občianske aktivity podobne ako ekonomika pod kontrolou politickej moci. ktorá takéto tendencie presadzuje . verejný. politická moc) a ktorých účelom nie je dosahovanie zisku (trh.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful