SOCIÁLNA POLITIKA

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. Pojem sociálna politika a jej charakteristika. Sociálna politika, jej súčasti a nástroje. Sociálna pomoc, pomáhanie, pomoc k svojpomoci, filantropia, charita. Základné princípy a funkcie sociálnej politiky. Subjekty a objekty sociálnej politiky. Vzťah sociálnej práce a sociálnej politiky. Miesto sociálnej práce v živote občana. Základné typy sociálnej politiky.(krátka charakteristika) Sociálna udalosť a sociálny konflikt, špecifiká daných sociálnych situácií. Transformácia sociálnej sféry po roku 1989 (z pohľadu sociálnej politiky aj sociálneho zabezpečenia 10. Charakterizujte vzdelávaciu politiku v SR. 11. Charakterizujte zdravotnú politiku v SR. 12. Charakterizujte rodinnú politiku v SR. 13. Charakterizujte bytovú politiku v SR. 14. Problematika nezamestnanosti v SR. 15. Nástroje politiky zamestnanosti a trhu práce. 16. Chudoba a jej základné charakteristiky. 17. Systém sociálneho zabezpečenia v SR a zdroje jeho financovania. 18. Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela – charakteristika a základné pojmy. 19. Právne postavenie rodiny a riešenia dysfunkcií v rodine.(legislatívne vymedzenie v kontexte sociálnej práce) 20. Legislatívna úprava štátnych sociálnych dávok a základné nástroje - životné minimum, riešenie nepriaznivej životnej situácie. Presun kompetencií štátu na vyššie územné celky a na obce. 21. Sociálna pomoc – náhradné zdroje v hmotnej núdzi. 22. Verejná sociálna správa, systém a kompetencie orgánov verejnej správy v sociálnej oblasti. Transformácia verejnej sociálnej správy po roku 1989. 23. Systém sociálnej starostlivosti v SR. 24. Poisťovací systém Slovenskej republiky- Dôchodkové zabezpečenie a nemocenské poistenie. 25. Legislatívna úprava úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti 26. Možnosti sociálnej starostlivosti o seniorov v podmienkach SR. 27. Sociálne služby v kontexte sociálnej práce a jej legislatívneho ukotvenia (poskytovanie sociálnych služieb a sociálna práca). 28. Systém siete sociálnych služieb. 29. Správne právo a správne konanie v činnostiach sociálneho pracovníka. 30. Úloha neštátnych subjektov v systéme sociálneho zabezpečenia SR.

1. Pojem sociálna politika a jej charakteristika
Sociálna politika je súhrn štátnych opatrení ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možnosti. Je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu, zamestnávateľov, odborových orgánov, verejnoprávnych inštitúcií, občianskych združení, dobročinných spolkov, cirkevných organizácií), ktorá zabezpečuje ciele a zámery sociálneho a všestranného rozvoja osobnosti človeka - v rámci širokého poňatia možno sociálnu politiku vymedziť ako konkrétnu činnosť štátu, ktorou sa ovplyvňuje sociálna realita danej spoločnosti. - v rámci užšieho poňatia sa sociálna politika vymedzuje ako oblasť či súčasť hospodárskej politiky. - v najužšom poňatí ide o súbor opatrení v oblasti dôchodkového a nemocenského zabezpečenia, sociálnej pomoci a pomoci rodinám s deťmi. Sociálna politika sa realizuje prostredníctvom určitých subjektov, z ktorých ako hlavný vystupuje štát. Je to tým, že štát určuje obsah, ciele, úlohy a chápanie sociálnej politiky. Na nižších stupňoch riadenia, ale aj v jednotlivých územných celkoch pôsobí veľa ďalších subjektov. V najnovšom chápaní členíme subjekty na štátne a neštátne. Subjekty pripravujú a realizujú sociálnu politiku v rámci svojej pôsobnosti. Základnú štruktúru sociálnych subjektov tvoria : - štát a jeho orgány - zamestnávatelia - zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány - obce - charitatívne organizácie - cirkev (ako charita) - občania, rodiny a domácnosti Sociálna politika je vybudovaná na základných princípoch: 1. sociálna spravodlivosť 2. sociálna solidarita 3. subsidiarita 4. participácia 5. zásluhovosť Kľúčovým princípom sociálnej politiky je sociálna spravodlivosť. Cieľ - zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možností krajiny

2. Sociálna politika, jej súčasti a nástroje
Sociálna politika je súhrn štátnych opatrení ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možnosti. Je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu, zamestnávateľov, odborových orgánov, verejnoprávnych inštitúcií, občianskych združení, dobročinných spolkov, cirkevných organizácií), ktorá zabezpečuje ciele a zámery sociálneho a všestranného rozvoja osobnosti človeka Súčasťou sociálnej politiky je:  politika sociálneho zabezpečenia  politika zamestnanosti  zdravotná politika  rodinná politika  bytová politika

 vzdelávacia politika Politika soc. zabezpečenia – je súhrn zákonných opatrení, ktoré chránia jednotlivca a jeho rodinu pred následkami dočasného, či trvalého prerušenia príjmov z pracovnej činnosti, za účelom udržania sociálne primeranej životnej úrovne. Sociálne zabezpečenie na Slovensku má tri základné formy : - sociálne poistenie – nemocenské, dôchodkové (starobné a invalidné), garančné, úrazové a poistenie v nezamestnanosti - sociálna podpora – pôvodná kompetencia hovorila o štátnej soc. podpore. Teraz niekoľko kompetencií prešlo na samosprávy. Rodinné dávky financované zo štátneho rozpočtu, prostredníctvom ktorých sa štát podieľa na riešení niektorých životných situácii (napr. narodenie, výživa a výchova dieťaťa, smrť rodinného príslušníka). Nárok na tieto dávky nie je podmienený platením príspevkov či príjmovými pomermi oprávnených osôb. - sociálna pomoc – predstavuje systém náhradných zdrojov, najčastejšie v situáciách hmotnej núdze najzraniteľnejších skupín obyvateľov. Občan, ktorý je bez príjmu, má nárok na pomoc zo strany štátu formou dávok v hmotnej núdzi. Tie nemôžu byť trvalou, ale len dočasnou náhradou pracovného príjmu. Regulácia životného minima a hmotnej núdze, vrátane dávok. Soc. právna ochrana a kuratela, sociálne služby a tiež služby zamestnanosti, kompenzácia zdravotného postihnutia a pod. Politika zamestnanosti nástroje politiky zamestnanosti: - legislatívny nástroj – kompetenčný zákon, zákon o službách zamestnanosti, zákon o pomoci v hmotnej núdzi, zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, Ústava, zákon o správnom konaní - inštitucionálne nástroje – ÚPSVaR (evidencia nezamestnaných), Sociálna poisťovňa (podpora v nezamestnanosti) Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej a sociálnej politiky štátu. Jej cieľom je nájsť zamestnanie a umožniť pracovať tým, ktorí môžu a chcú pracovať. Tento cieľ vychádza z rešpektovania základného sociálneho práva v pracovnoprávnych vzťahoch – práva na prácu. Realizáciu tohto cieľa zabezpečujú najmä UPSVaR a Národný úrad práce. Upravuje ho zákon č. 5/2004 Zákon o službách zamestnanosti. Zdravotná politika jej cieľom je prevencia - je garantovaná Ústavou SR (Čl. 41) „každý občan má právo na ochranu zdravia a na základe zdravotného poistenia má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky. Rodinná politika rodina ako objekt rodinnej politiky sociálna a rodinná politika Koncepcia štátnej rodinnej politiky v SR princípy rodinnej politiky Rodinná politika spočíva v prístupe k rodine ako k inštitúcii s nezastupiteľnými funkciami súbor cieľavedomých činností, vymedzených cieľmi, ktoré majú dopad na život a sociálnu situáciu rodín miera zasahovania štátu do života rodiny je závislá od politických rozhodnutí a je spojená s otázkou prerozdeľovania zdrojov zahŕňa opatrenia smerom k podpore rodín s nezaopatrenými deťmi, ale aj starými, či invalidnými členmi Bytová politika - bývanie patrí medzi základné potreby človeka - je najvýznamnejšou životnou investíciou

- podstatou je systém prideľovania bytov Existujú dva základné typy sociálnych udalostí spojených s bývaním: 1) Získanie, nadobudnutie bytu. 2) Udržanie bytu (platenie). Bytová politika je čiastkovou. Jej podstatou je rozdeľovanie a zabezpečovanie bytov. Zmyslom je, aby každý občan mal možnosť získať primeraný byt. Vzdelávacia politika je súhrn kokrétnych činností a opatrení, ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu. Je to rozhodovanie o vzdelávacích inštitúciach o prístupe k vzdelaniu o cieľoch o obsahu vzdelania a o spôsobe riadenia a financovania v školstve. Cieľom vzdelávacej politiky je zabezpečiť súčasný a budúci rozvoj poznávacej a duchov. kapacity populácie , jej morálno hodnotovú orientáciu a celkový poznatkový a vedomostný fond. Ciele štátu.: 1. maximalizovať individuálne vzdelávanie – sebavzdelávanie 2. optimalizovať primerané vzdelanie vo vzťahu k jednotlivcom a pre potreby zamestnanca Nástroje sociálnej politiky Nástroje sociálnej politiky sú prostriedky, ktorými subjekt sociálnej politiky pôsobí na objekt, alebo na iný subjekt. Nástroje sociálnej politiky Nástroj je prostriedok za pomoci ktorého sa napĺňajú zámery soc. politiky. Môžu to byť: 1. Právne predpisy 2. Finančné prostriedky 3. Inštitúcie 4. Masovo komunikačné prostriedky 5. Nátlakové akcie 6. Kolektívne vyjednávanie Ekonomické nástroje: všetky opatrenia, ktoré ovplyvňujú získavanie a prerozdeľovanie zdrojov tak, aby bol dosiahnutý zamýšľaný cieľ. Jednotlivé nástroje sociálnej politiky sú: Regulácia Subjekt štátnej sociálnej politiky žiada iné subjekty, aby niečo poskytli (dane), niečo vykonali ( poskytli závodné stravovanie), zdržali sa určitého konania alebo strpeli určité konanie iných subjektov (dovolenku zamestnanca). Peňažné dávky - môžu byť jednorazové, opakované, návratné, nenávratné, nárokové, dar. najčastejšie. Vecné dávky - v zásade platí, že peňažná dávka je lacnejšia a praktickejšia než vecná. Ak sa ale vyskytne podozrenie, že by príjemca dávky mohol zneužiť peňažný príspevok, má prednosť vecná dávka. Služby - rozsah služieb v posledných rokoch narastá a pre starnutie populácie i vďaka zlepšujúcej sa technike sa bude zrejme ďalej rozširovať. Prekážkou ďalšieho rozširovania by mohol byť nedostatok finančných prostriedkov ale aj ľudských i materiálnych kapacít. Rozoznávame služby poskytované v ústave, doma, prechodne, sústavne, profesionálne, laicky, ambulantne a pod. Niekoľko príkladov: rôzne druhy poradenstva, provizórne alebo dočasné ubytovanie (osamelé matky s dieťaťom, azylové domy, nocľahárne pre bezdomovcov), denné pobyty pre zdravotne postihnutých, pre dôchodcov, kluby dôchodcov, poskytovanie stravy ( jedálne pre dôchodcov, rozvoz stravy do domácností starým a zdravotne postihnutým ľuďom), opatrovateľské služby, krízové centrá, sociálno-právna ochrana, ústavná sociálna starostlivosť ( domovy dôchodcov).

3. Sociálna pomoc, pomáhanie, pomoc k svojpomoci, filantropia, charita
Sociálna pomoc sa zrodila na začiatku transformačných procesov po roku 1989 v procese, ktorý sa dá formulovť ako proces prechodu od sociálnej starostlivosti k sociálnej pomoci. Podstatu sociálnej pomoci tvorí solidarita a humánny základ demokratickej spoločnosti v rámci sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. V jej rámci sa poskytujú prvé dávky a služby sociálnej pomoci zdravotne a sociálne postihnutým, ľuďom, ktorí sú znevýhodnení z rôznych dôvodov a príčin, čím sa realizuje subsidiarita ako princíp sociálneho zabezpečenia. V súčasnosti tvoria štruktúru sociálnej pomoci v širšom zmysle najmä tieto systémy: - Hmotná núdza a životné minimum sú upravené v zákone č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Hmotná núdza sa v súčasnosti definuje ako stav, keď príjem občana a spoločne posudzovaných osôb nedosahuje životné minimum a uvedené osoby si nemôžu príjem zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Základné životné podmienky sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Životné minimum sa definuje ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, sa poskytuje dávka na zabezpečenie základných životných podmienok. V súvislosti s dávkou sa poskytuje príspevok na zdravotnú starostlivosť, aktivačný príspevok, príspevok na bývanie, ochranný príspevok a jednorazová dávka v hmotnej núdzi. - sociálne služby Základným právnym prameňom regulácie sociálnych služieb je zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Z hľadiska systémov sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci zákon ustanovuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, ich financovanie a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. Zákon ustanovuje vzťah medzi sociálnymi službami a sociálnou prácou v § 2 ods. 5. Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb. - sociálna pomoc ako sústava kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia obsahuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a niektoré právne vzťahy pri administratívnych úkonoch (vydávanie preukazov). Súčasťou systémov sociálnej pomoci je sociálnoprávna ochrana detí a kuratela (právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele). Zákon ustanovuje, okrem iného, že opatrenia sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately sa vykonávajú pre dieťa, plnoletú fyzickú osobu, rodinu, skupinu a komunitu najmä prostredníctvom sociálnej práce v súlade s princípom lege artis. Sociálnu pomoc ďalej plní systém sociálnej práce v oblasti školstva a vzdelávania (pozri k tomu príslušnú úpravu o priznávaní sociálnych štipendií, podpory bezplatného vzdelávania atď.), poskytovania zliav na dopravu žiakov, študentov, dôchodcov a zdravotne postihnutých občanov, ako i systémy penitenciárnej starostlivosti, postpenitenciárnej starostlivosti, probácie a mediácie atď. POMÁHANIE Pomoc je prirodzenou a nevyhnutnou kategóriou ľudstva. Ćlovek na prežitie potrebuje pomoc svojej rodiny. V najstarších dejinách bola pomoc súčasťou života, existencie ľudskej spoločnosti a vyskytovala sa v súvislosti s niektorou z foriem akútneho ohrozenia ako boli napr.choroba, osirenie, chudoba a telesné postihnutie. Medzi prvé organizované inštitúcie

AIDS) Prácu sociálneho pracovníka vystihuje slovné spojenie „pomoc k svojpomoci“.represie. tehotným ženám a matkám s deťmi v núdzi. Prevencia ako organizovaná plánovaná činnosť je zameraná na predchádzanie alebo minimalizovanie vývoja patologických javov v spoločnosti(drogy.každému rovnako (pomernosť. aby bol schopný a ochotný samostatne riešiť svoju životnú situáciu a vedieť sa postarať sám o seba. podľa ktorých sú v spoločnosti rozdeľované predpoklady a prostriedky verejného blahobytu medzi jednotlivé subjekty. Slovenská katolícka charita Sekretariát koordinuje národné projekty a činnosť diecéznych charít v právnej. Odporúča sa rozlišovať čiastkové hľadiská pri posudzovaní sociálnej spravodlivosti: ∙ hľadisko výkonu či zásluhovosti ∙ hľadisko súladu medzi vstupmi a výstupmi ∙ hľadisko rovnosti ∙ hľadisko rovnakých príležitostí ∙ hľadisko potrebnosti. ktorá je orientovaná na získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku hmotnej núdze a sociálnej núdze. že má: -verejný charakter-je dostupná pre všetkých občanov. láska k blížnemu (podľa cirkevných predstáv). starých. chorým. Sociálna práca je charakteristická tým. láska k človeku. mediálnej a zahraničnej oblasti a organizuje humanitárnu i rozvojovú pomoc. útulky pre chudobných.resp. Sociálna práca je zaradená medzi pomáhajúce profesie. slabých. starším. 3 zásady sociálnej spravodlivosti sú známe už z r. migrantom a utečencom. 1925 (J. .j.každému podľa jeho zásluh O sociálnej spravodlivosti nemožno hovoriť ako o kategórii absolútnej. t. ktoré slúžili ako nemocnice. občan o nej vie a v prípade potreby môže navštíviť inštitúcie sociálnej práce -inštitucionálnu formu. rodinám v núdzi. ktorú možno vymedziť pravidlami.Macek ): . Filantrop je človek. ako dôkaz pre garantovaných poskytovaných služieb pre klientov a mimovládne inštitúcie nahrádzajú tieto chýbajúce sociálne služby. chorých. Diecézne charity pomáhajú opusteným deťom a mladým. POMOC K SVOJPOMOCI V našich podmienkach je vnímaná sociálna práca ako činnosť. o voľbe adekvátnej formy sociálnej pomoci a sledovaní jej účinnosti(Zákon č.každému podľa jeho potrieb .na všetkých úsekoch praktickej sociálnej práce sú vytvorené inštitúcieštátne samosprávy. Filantropia je podľa slovníka cudzích slov (SCS) ľudomilnosť. Je to vlastne nasmerovanie klienta. ZÁKLADNÉ PRINCÍPY A FUNKCIE SOCIÁLNEJ POLITIKY Princípy sociálnej politiky : ■ sociálnej spravodlivosti – je kľúčovým princípom sociálnej politiky Myslí sa tým: ∙ spravodlivosť v právnom slova zmysle. 4.zaraďujeme špitály.448/2008)základným cieľom je pomoc k svojpomoci.alkohol. vdovy a siroty. ľuďom bez domova. súhrn právnych noriem a zásad ∙ sociálnu spravodlivosť . proporcionalita – úmernosť častí v rámci celku) . Charita podľa SCS je dobročinná činnosť. Slovo charita pochádza z latinského slova caritas a znamená empatickú lásku. postihnutým ľuďom. ktorý nezištne pomáha ľuďom v núdzi. dobročinné pomáhanie. jednoznačne vymedziteľnej. zomierajúcim.tabakizmus. ktorá rozumie človeku v núdzi a nezištne mu pomáha. -preventívny charakter-sociálna práca má dve oblasti-oblasť prevencie a oblasť nápravy. ako aj o potrebe poskytovania sociálnej pomoci.

chorým. že každý subjekt je povinný najprv si pomôcť sám. že je čiastočne odkázaný na druhých. volá na pomoc iné spoločenstvá: priateľov. že vo svojom celku môže inklinovať k prevahe určitého princípu. charita. nezamestnaným. súdržnosti. občianske združenia. Je zle. ale i širokými vrstvami spoločnosti je čisto subjektívne a je vystavené silným tlakom vonkajších vplyvov. zamestnaných s nezamestnanými. pomoc by mu mala poskytnúť rodina. ■ subsidiarity . keď túto možnosť nemá. aby prevzal zodpovednosť sám za seba. Sociálna solidarita sa realizuje prostredníctvom transferovej a redistribučnej politiky štátu. harmonickej spolupráci medzi ľuďmi. Ide o fakt. Ak ju nedokáže riešiť sám. Tento princíp predpokladá tiež.vzájomná podpora zdola nahor. subjektívnych hodnotení a chápaní sociálnych rozdielov a nerovnosti. záujmov. sociálne odkázaným. združení. ktoré vedú k ich prijímaniu a realizácii. Keď sú všetky druhy pomoci vyčerpané. Obyčajne sa spravodlivosť stavia proti nespravodlivosti. Bez tejto spoluúčasti ( participácie ). čo bezprostredne ovplyvňuje ich život. Napĺňanie tohto princípu vyjadruje postupne proces prechodu od Človeka ako objektu sociálnej politiky k Človeku ako subjektu. čo bezprostredne ovplyvňuje ich život /staroba. Človek svojou existenciou závisí od spolužitia a čiastočne je odkázaný aj na druhých – solidarita zdravých s chorými. aby predchádzal sociálnej udalosti a tým ju v podstate riešil.je založený na vzájomnej podpore a harmonickej spolupráci medzi ľuďmi. spolkov. rešpektovaný a plnoprávny. je povinný starať sa o vytváranie podmienok. aby si každý mohol pomôcť vlastným pričinením. Spravodlivosť má svoje stanovené myšlienky humanizmu. choroba. Súvisí s utváraním a rozdeľovaním životných podmienok a prostriedkov jednotlivcov a sociálnych skupín v záujme idey sociálnej spravodlivosti. musí mu pomôcť rodina. keď miera subjektivizmu presiahne optimálnu mieru. zdravie. odbory. Človek prestáva byť pasívnym príjemcom sociálnej politiky a sám sa na jej tvorbe podieľa a spolurozhoduje o jej realizácii. že uvedené subjekty sociálnej politiky nedokážu riešiť sociálnu udalosť. Až v situácii. Princíp subsidiarity znamená. Pokladá sa za mravnú a náboženskú hodnotu a meriame ňou medziľudské vzťahy. Vnímanie sociálnej spravodlivosti rôznymi autormi. Nesmie zabudnúť na rozvíjajúce sa solidarity charity. zodpovednosti a pospolitosti. sú efekty týchto opatrení obmedzené. Princíp sociálnej solidarity je založený na vzájomnej podpore.Ide o fakt. charitu. Treba ho chápať ako relatívny. že človek svojou existenciou v určitej miere závisí od spolužitia. že ani rodina nedokáže riešiť jeho alebo svoju sociálnu udalosť. V rozvinutých krajinách sa sociálna spravodlivosť chápe ako výsledok usilovnosti jednotlivca. pomáha štát. ale často i politickými opatreniami. Keď si nevie pomôcť. ktorých život je ovplyvňovaný určitými opatreniami a rozhodnutiami. ■ participácie . že všetky spoločenské útvary jednotlivcovi nielen umožnia. Vychádza zo slobodnej vôle ľudí a ich ochoty podriadiť sa záujmom širokého spoločenstva. na ktorý pozeráme z viacerých hľadísk. bez stotožnenia sa ľudí so sociálnymi. obec a nakoniec štát. štát je teda na poslednom mieste.Sociálna spravodlivosť sa potom javí ako vhodná kombinácia rozličných čiastkových princípov (hľadísk) v rôznych oblastiach sociálnej politiky s tým. nezamestnanosť/. aby občania mali reálnu možnosť podieľať sa na tom. aby občania mali reálnu možnosť podieľať sa na tom. že všetky sociálne inštitúcie sú tu pre človeka a nie naopak. ■ sociálnej solidarity . Súčasne aj ako jeho vôľa pomôcť slabším. zamestnávatelia. Princíp sociálnej spravodlivosti patrí k rozhodujúcim a základným princípom. musia mať možnosti zúčastniť sa procesov. Princíp subsidiarity znamená. mali by byť jedincovi k dispozícii obec. Rodina si tiež má pomáhať sama svojimi silami. Všeobecné uplatňovanie princípu participácie vytvára . V prípade. ktoré sú založené na filantropii. nastupuje štát. ale tiež ho k tomu povzbudia – motivujú. že občania. Samotný jednotlivec má mať podmienky na to. Vychádza z tézy. Princíp participácie znamená. ktorý je zodpovedný. Spravodlivosť sa v spoločnosti vníma ako výsledok rôznych čiastkových. Je výrazom ľudského porozumenia.

ktorá vytvára a zároveň realizuje sociálnu politiku 1. Predpokladá rozsiahlu osvetovú činnosť. šancí. Homogenizácia neznamená novelizáciu podmienok života. príjmov. psychologické a právne poradenstvo a p. ktorí realizujú a vytvárajú sociálnu politiku. staroba.jednotlivec (občan) keď aktívne pristupuje k riešeniu svojej životnej situácie takým spôsobom. Tým. ktoré odstraňujú príčiny nepriaznivých sociálnych situácií.. ktoré sa nepriamo premietajú do celkového prospechu spoločnosti. pomáha včasnou intervenciou. jeho produktivitu.predpoklady na priamy prístup jednotlivcov či skupín k politickým rozhodnutiam a vytvára predpoklady na uplatnenie plnej demokracie. kedy spoločnosť poskytuje rovnaké šance vzdelávať sa pracovať. nezamestnanosť. Homogenizačná funkcia (rovnorodosť) sociálnej politiky je úzko spätá s rozdeľovacou a prerozdeľovacou funkciou a má za cieľ smerovať k určitému príjmovému vyrovnaniu. ak zlyhá rodina. ktorú štát uzná za žiaducu.SUBJEKTY A OBJEKTY SOCIÁLNEJ POLITIKY Subjekty sociálnej politiky Subjektmi sú tí. rodiny.rodina jej úlohou je pokrývať všetky potreby každého svojho člena a tým predchádzať vzniku soc. udalostí úlohou SP je vytvárať a poskytovať také podmienky. ako sú nezamestnanosť. Rozdeľovacia (prerozdeľovacia) funkcia je jednou z najzložitejších a najvýznamnejších funkcií. je to každý systém. možností. aby z nej nevznikla sociálna udalosť (pomáha sám sebe). prostredie a nástroje.obec nastupuje. 5. Je to historicky najstaršia funkcia sociálnej politiky. Prerozdeľovaním by sa malo zmierniť východiskové nerovnaké postavenie občanov v miere. úmrtie či pokles príjmov vo viacdetných rodinách. Funkcie sociálnej politiky: Ochranná funkcia sociálnej politiky rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. Ide najmä o opatrenia politiky zamestnanosti. Stimulačná funkcia podporuje. V rámci tejto funkcie nejde len o rozdeľovanie dôchodkov. o rozmer kúpnej sily sprostredkovaný v nemalej miere vývojom sociálnych príjmov a i. ale i životných situácií. stimuluje k žiaducemu sociálnemu konaniu či správaniu jednotlivca. konaniu. Úzko súvisí s realizáciou princípu spravodlivosti. aby sa nestal objektom SP 2. (ani jej jednotliví členovia) objektom SP 3. aby jednotlivec bol schopný pomáhať sám sebe. zdravotnej politiky. každý jednotlivec alebo organizácia. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach sociálnych subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov. obec tieto aktivity financuje z dotovaných peňazí od štátu (grant) alebo obec vyberá vlastné miestne dane – zriadenie domova dôchodcov.). ktorá primárne vyplýva z humanitných snáh spoločnosti a sekundárne z potreby ochrany človeka ako pracovnej sily. Žiaduce konanie jednotlivcov sa zákonite musí prejaviť v produktivite práce. pre nezamestnaných. resp. keď sa jednotlivec či rodina dostali do nevýhodnej situácie vo vzťahu k ostatným. ktoré vzniknú pri nepriaznivých sociálnych situáciách (choroba. . narodenie detí). choroba.. zariadení opatrovateľských služieb. Preventívna (profylaktická) funkcia sociálnej politiky vedie k prijímaniu takých opatrení. starať sa o svoje zdravie atď. že sociálna politika stimuluje k chcenému vývoju. úlohou SP je vytvárať podmienky na to. a to podľa individuálnych schopností a predpokladov. ovplyvňuje i ekonomickú oblasť. toxikomanov. ako aj opatrenia. aby rodine umožnila pomáhať svojim členom aby sa rodina nestala. rozvinutie poradenstva (pre voľbu povolania. staroba. Sociálna politika sa realizáciou ochrany snaží odstrániť či zmierniť dôsledky nepriaznivej sociálnej situácie. ktoré svojimi efektmi ovplyvňujú výkonnosť pracovného potenciálu. Jej snahou je predchádzať určitým škodám. Zahŕňa tie opatrenia sociálnej politiky. ale proces. ktoré sú základom odôvodnených a prirodzených rozdielov medzi ľuďmi..

poisťovňa/. jej jedinečnosť. ktorá prerástla do sociálnej udalosti (nezamestnanosť. 6. V najvšeobecnejšom chápaní členíme subjekty na štátne a neštátne.odbory ich objektom sú ich vlastní členovia.zamestnávatelia vytvárajú a realizujú SP v podniku (podniková politika.medzinárodné organizácie sú zamerané na organizovanie medzinárodnej pomoci. orientujú sa predovšetkým na problémy týkajúce sa vyplácania miezd.neštátne subjekty . rozvoj človeka /indivídua/. trhové. V súvislosti s integračnými procesmi hovoríme o tzv. Konflikty vznikajú tak medzi subjektmi. tzv. pracujú na harmonizácií a zosúladení úsilia jednotlivých členských krajín–OSN. potreby. ako aj v rámci voľby prostriedkov a nakoniec cieľov. Na nižších stupňoch či úrovniach riadenia. a vytváranie stabilného sociálneho prostredia. Medz. úlohy i chápanie sociálnej politiky v rôznych etapách rozvoja spoločnosti. schopnosť. inštitúcie tretieho sektora . o blahobyt ľudí. Vždy ide o sústavu cieľov. netrhové subjekty. chudoba) rodina – ak prežíva spoločnú sociálnu udalosť napr. ktorými sa napĺňa všeobecný cieľ. nadnárodných subjektoch. Môžu byť podľa ekonomickej aktivity. EU 8. regulovanie sociálnej klímy. pripravujú a realizujú sociálnu politiku v rámci svojej pôsobnosti. chcené stavy sociálnej sféry v budúcnosti. ku ktorým smeruje sociálna politika a ktorí z nej majú prospech. ponecháva si svoju rozhodujúcu a integrujúcu úlohu. ktorú zaručuje ústava (ústava=zmluva medzi občanom a štátom) štát je najsilnejším formalizovaným subjektom SP – vytvára právny rámec pre práva zaručované ústavou. neinvestičné fondy.práce. spôsob jeho života.štát .mimovládne organizácie. Objektom sociálnej politiky sú adresáti. charity. nadácie. kde nezasahuje štát 5. Jednoznačne sa orientuje na ľudskú bytosť. ciele. starostlivosť o zamestnancov. podľa príjmu. ku ktorým sociálne opatrenia subjektov smerujú. Možné členenie je i na štátne. Ciele sociálnej politiky charakterizujeme ako žiaduce. Štát určuje obsah. ale i určité skupiny obyvateľov a jednotlivcov. Subjekty koncipujú.vykonáva sociálnu politiku prostredníctvom štátnych orgánov /ÚPSVaR/ a verejnoprávnych inštitúcií /soc.4. ale tiež čiastkových sociálnych politík. Celý proces tvorby. štát musí intervenovať.org. bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci BOZP) a takto predchádzajú vzniku sociálnej udalosti 7. skupiny) – spoločné územie – objektom sa stáva. alkohol. vzdelania. pohlavia či veku. Štát je najsilnejším sociálnym subjektom. aby sám zvládol životnú situáciu. alkoholizmus komunita (znaky soc. Rada Európy. dobrovoľníctvo/ . formulácie a napĺňania cieľov je značne konfliktný. záujem. Objekty sociálnej politiky Pod objektmi sociálnej politiky rozumieme všetkých obyvateľov štátu. Môže to byť: jednotlivec – nositeľ sociálnej udalosti – nemá dostatok síl a zdrojov na. jeho tvorivé sily a dispozície. Sociálna politika sa usiluje o starostlivosť./občianske združenia. Objekty sociálnej politiky sú podľa charakteru a potrebnosti jednotlivých sociálnych opatrení rôzne štruktúrované. ale aj v jednotlivých územných celkoch pôsobí veľa ďalších subjektov. ak zlyhali všetky ostatné subjekty a nástroje SP a to minimálne v miere. Tento cieľ sa dosahuje uplatňovaním všeobecných princípov sociálnej politiky. Jeho cieľom je vytváranie podmienok pre sociálny zmier. pracovno-právnych vzťahov a pod. rehole. keď prežíva spoločnú sociálnu udalosť spoločnosť .vykonávajú sociálnu prácu tam.

Sociálna politika ∙ je odrazom politického. ekologické a pod. nezamestnanosť. odborových orgánov. komunít a spoločenstva.6. vytvára priestor podieľania sa na vyváženom vývoji jednotlivca. Sociálna politika je: cieľavedomá činnosť štátu. opatrení. záujmových občianskych združení.štúdiom jednotlivých soc. udalosti prekonať vlastnými silami. dobročinných spolkov. choroba. predpisov. sociálnej pomoci a pomoci rodinám s deťmi. inštitútov. ktorý soc. staroba. podsystémov. skupín. prostredníctvom ktorých sú ciele sociálnej politiky naplňované.). zabezpečenia a pomoc jednotlivcom. Najužšie poňatie súbor opatrení v oblasti dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. ktoré sú vytvorené na zvládnutie životných situácií zo strany štátu (sociálneho štátu). Sociálna práca je: . Zaoberá sa optimálnym fungovaním sociálnych inštitúcií zameraných na starostlivosť. skupinám alebo komunitám. predstavujú spravidla služby realizované v rámci rozdeľovania miezd a majetku.povinnosťami štátu v oblasti soc. ktorou sa ovplyvňuje sociálna realita danej spoločnosti. k zabezpečeniu sociálnej suverenity či bezpečia v rámci daných politických. subjektov. systém opatrení predovšetkým v oblasti zamestnanosti. ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možností. . Osoby alebo skupiny obyvateľstva sú vymedzené špecifickými sociálno-politickými kritériami – úraz. spôsobu jeho života k zlepšovaniu životných podmienok obyvateľov. práce pre význam. MIESTO SOCIÁLNEJ PRÁCE V ŽIVOTE OBČANA Sociálna politika . pracovné. ale aj ako súčasť teórie soc. verejnoprávnych inštitúcií. aby spoločenský celok bol usporiadaný čo najideálnejšie. politika daného štátu má na realizáciu praktického výkonu v sociálnej práci. Podstatnou stránkou života občanov sú ich komplexné sociálne podmienky (životné. reprodukčné.je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu.vzťahu štátu a jednotlivca. systémov. zamestnávateľov. ktorá zabezpečuje ciele a zámery soc. Sociálna politika je: súbor aktivít. . mzdového vývoja a sociálneho zabezpečenia. inštitúcií. V Ottovom náučnom slovníku je sociálna politika vymedzená ako „politická snaha. cirkevných organizácií. Aplikuje vedecké poznatky do praktickej činnosti.je súhrn štátnych opatrení. opatrení. noriem. politika rozumieme všetky služby a opatrenia. a všestranného rozvoja osobnosti človeka Širšie poňatie ako konkrétna činnosť štátu. ktoré sprevádzajú fungovanie trhového mechanizmu. Sociálnu politiku môžeme chápať ako oblasť zaoberajúcu sa: . atď. hospodárskych možnosti krajiny. Pod pojmom soc.) Výrazne sa soc. ktorá zabraňuje vzniku príčin sociálnej nerovnováhy. VZŤAH SOCIÁLNEJ PRÁCE A SOCIÁLNEJ POLITIKY. najmä hospodárstva ∙ je ovplyvnená mentalitou a tradíciami národa ∙ je spojená so sociálnym postavením ľudí v spoločnosti Predpokladom úspešnej realizácie sociálnej politiky je existencia rôznych vzájomne spätých systémov. . ktoré cieľavedome smerujú k rozvoju človeka. organizácií. politika prejavuje v koncepčnej starostlivosti o ľudí. osobitné nároky na opateru. ekonomického a historického vývoja každej krajiny ∙ je neoddeliteľnou súčasťou kompletnej politiky štátu. ktorý špeciálnymi metódami zabezpečuje sociálnu starostlivosť o človeka na profesionálnom základe. ktorí nedokážu vzniknuté soc.odbor. zabezpečenia svojich členov. Užšie poňatia ako súčasť hospodárskej politiky s cieľom eliminácie ekonomických dopadov. . inštitúcií.

prácou môžeme porovnať aj na ich realizačnej úrovni. pričom sociálna politika vytvára akýsi rámec. ∙ odhaľovať sociálne problémy. politiky. vidíme najmä v oblasti ekonomických dotácií do oblasti soc. ∙ tvoriť neoddeliteľnú súčasť komplexnej sociálnej starostlivosti v zhode s platnou legislatívou. rovnováhy je znovu realizovaná prevažne privátnou oblasťou rodiny a menej verejnými výchovnými organizáciami. Krátenie soc. ako založiť. ∙ realizovať základné ľudské práva v spoločnosti. politiky. akú úlohu a v akom rozsahu má zohrávať štát a ostatné subjekty sociálnej politiky. Má to aj kvalitatívne dôsledky: regulácia soc. .konkrétna práca sociálneho pracovníka a jednotlivých sociálnych inštitúcií na realizácii sociálnej politiky na jednotlivých úrovniach a rôznych oblastiach života ľudí a spoločnosti vo vzťahu ku klientom v rôznom časovom horizonte. služieb a tendencie k reprivatizácii výchovných služieb idú spolu ruka v ruke. s realizovateľnými pravidlami. Cieľmi sociálnej práce z hľadiska spoločnosti sú: ∙ byť v súlade s cieľmi a funkciami sociálnej politiky. politikom ide o to. začleniť sociálne projekty.. Názory sa líšia na tom. práca je časťou soc. Ak soc. aká úloha patrí jednotlivým sociálnym subjektom. politiku vnímame predovšetkým ako oblasť realizujúcu sa predovšetkým v problémoch na úrovni vlády. obhájiť. ktorá špeciálnymi pracovnými metódami zaisťuje starostlivosť o človeka na profesionálnom základe . v priamom kontakte s klientom. Pokiaľ soc. parlamentu a či jednotlivých rezortných ministerstvách. situáciu. že zámer je spojený s prijateľnými programami. je takáto spoločnosť vyspelá a klesá potreba sociálnej 7. Vzťah medzi soc. Sociálna práca nemôže byť zameraná len na riešenie čiastkových prejavov spoločenských škôd. Sociálna politika a sociálna práca sú navzájom prepojené. podporiť. voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia. Ich myslenie je taktické. Ak je sociálna politika na dobrej úrovni a v spoločnosti nie sú veľké sociálne rozdiely. s trendom. likvidácia pracovných miest. zatváranie zariadení a tendencia k reprivatizácii. ZÁKLADNÉ TYPY SOCIÁLNEJ POLITIKY Typy sociálnej politiky stoja na tom. politikou a soc. To. Musia vedieť. práce. zníženie osobných príplatkov. ale musí byť neoddeliteľnou súčasťou ∙ sociálnej politiky. ∙ zabraňovať spoločenským konfliktom. do podstatných otázok sa púšťajú len ak sú nevyhnutné pre informovanosť. soc. Ich spôsob myslenia je však iný. že podľa sociálnej politiky sa dá určiť vyspelosť štátu. Ťažisko aktivít spoločnosti je potrebné prenášať do prevencie. že soc. v ktorom sa pohybuje a uskutočňuje sociálna práca. ∙ celospoločenskej praxe a ∙ sociálnych zámerov. Pri klesajúcom hospodárskom raste a s ním spojenej štátnej kríze verejného rozpočtu sú najčastejšie obmedzované sociálne a vzdelávacie investície: zastavenie prijímania odborného personálu.je vedecký fundovaná odborná disciplína. práca sa realizuje na problémovej úrovni. pracovník myslí na postihnutého občana a jeho soc. Zákon 195/1998 o sociálnej pomoci definoval sociálnu prácu ako získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a no potrebe poskytovania sociálnej pomoci. ∙ sprístupňovať pramene pomoci Sociálna práca je chápaná ako súčasť soc. s ktorým bude verejnosť súhlasiť. Hovorí sa.

Zlučuje sociálne zabezpečenie a prácu.náklady znáša predovšetkým štát. úraz.) 2.Rakúsko) 1. Sociálno – demokratický typ charakteristický: .vychádza z priority uspokojovať potreby na základe pracovného výkonu a zásluhy . až keď zlyhá všetko ostatné) . Británia.štát garantuje len spoločnosťou uznané minimálne životné štandardy .miera redistribúcie je menšia . ktorý môže a chce pracovať. Austrália. potom zamestnávateľ a nakoniec štát . ale predvídateľná sociálna udalosť.vytvorený priestor pre pôsobenie neštátnych subjektov Štát je pripravený nahradiť trh ako zdroj sociálneho zabezpečenia. USA. staroba je neodvrátiteľná. Kanada. Sociálne udalosti delíme : -Predvídateľné (staroba)– -Nepredvídateľné (choroba. pričom dochádza k presúvaniu zodpovednosti zo štátu na jedinca Prevažuje sociálna pomoc testujúca majetkové pomery. ktorú človek nedokáže zvládnuť vlastnými silami. Je zameraný na klientov s nízkymi príjmami ( v USA.minimálny zásah štátu. ŠPECIFIKÁ DANÝCH SOCIÁLNYCH UDALOSTÍ Sociálna udalosť je každá životná situácia. Je kladený dôraz na zachovanie statusových rozdielov a redistributívne pôsobenie je preto zanedbateľné. ide o sociálny štát poskytujúci rovnosť minimálnych potrieb.funguje na princípe subsidiarity ( štát pomáha. Sociálne udalosti: Nezamestnanosť – nezamestnaný človek. Charakterizuje ju nedostatok zdrojov a síl na jej riešenie. ktoré rozširuje i na nové stredné triedy. Liberálny typ charakteristický: . je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na UPSVaR. Konzervatívny typ charakteristický: .sociálna politika je chápaná ako garant minimálneho štandardu pre všetkých občanov. 8. Francúzsko a Taliansko) SOCIÁLNA UDALOSŤ A SOCIÁLNY KONFLIKT. až potom zamestnávateľ a nakoniec zamestnanec Vychádza zo zásad univerzalizmu sociálnych práv. Je verejnoprávne uznaná a je s ňou spojené sociálne opatrenie – nárok na niektorú z dávok sociálneho zabezpečenia v prospech postihnutého. Dánsko aj Fínsko) 3.Británia. nízka úroveň univerzalistického prerozdeľovania a skromné sociálne poistenie. V. Nórsko. Na jej preklenutie je potrebná sociálna pomoc. často prevláda silný vplyv cirkvi (Rakúsko. Kanada. Sociálny štát sa zaväzuje k plnej zamestnanosti a sám je plne závislý na jej dosiahnutí ( Švédsko. Austrália) -sociálno-demokratický (škandinávske štáty) -konzervatívny(Nemecko. strata zamestnania) Napr. Nemecko. .v tomto systéme ťarchu nákladov nesie predovšetkým občan (zamestnanec).3 základne typy: -liberálny (V. Táto inštitúcia organizuje rekvalifikačné kurzy. aj to len v nevyhnutnej miere ( každý si má pomôcť sám – a to poistením v povinnom systéme poistenia a dobrovoľným poistením) .plošným systémom sociálnej pomoci a podpory – a to ešte pred vznikom SU (sociálnej udalosti) zo životnej situácie .rozsiahlou podporou inštitúcií (rodina) .

.sféry ( do akej miery.služieb. spolu s touto udalosťou súvisia aj dávky na zabezpečenie primeranej životnej úrovne pozostalým – vdovský..služieb 2. (tripartita) 4. Úlohy transformácie: 1. prídavky na dieťa.ochrane a soc. Cieľom transformácie bolo: utvoriť nové soc.sféry: 1. starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb Smrť – sociálna politika reaguje na túto sociálnu udalosť vyplácaním jednorázovej dávky na pohrebné.vzťahy a mechanizmus sociálne spravodlivej spoločnosti. Je prirodzeným obdobím ľudského života. ktorý sa rozpadol do čiastkových zákonov..a svetových dimenziách (medzinárodné adopcie.sociálny rozvoj. živote. sociálne poradenstvo 5.z.. vdovecký.zmier. ktorá funguje na princípoch trhovej ekonomiky. sirotský dôchodok Materstvo a rodičovstvo – sociálna politiky rieši rodinu cez nástroje rodinnej politiky. sociálnymi kontaktmi. 305/2005 o soc. ktorý ponúkol neštátnycm subjektom realizáciu soc. relatívna chudoba.sféry (Domovy dôchodcov.Pluralizácia soc. príjmom.sféry(viac poskytovateľov) 3. TRANSFORMÁCIA SOCIÁLNEJ SFÉRY PO ROKU 1989 V minulosti platil zákon č. peňažný príspevok na kompenzáciu ZŤP a na osobnú asistenciu. Sociálna politika pomáha : vytvára podmienky pre zamestnávanie invalidov v chránených dielňach. solidarite a štátnej záruke.politiky (spravodlivosti .kuratele. spoločné stravovanie. Chudoba. Sieť sociálnych služieb : opatrovateľská služba. na kúpu motorového vozidla Staroba – je to sociálna udalosť.sféry na Európ. soc.sféry. Choroba – pri chorobe alebo ošetrovaní člena rodiny vypláca sociálna poisťovňa.. napr. ktorá súvisí s dĺžkou veku človeka. príspevok na úpravu bytu.prípravu a vzdelávanie na trh práce..absolútna chudoba. 100/1988 Z. Sociálna poisťovňa vypláca dávky – podpora v nezamestnanosti.presadzovanie základných princípov soc. príspevok pri narodení dieťaťa.Demokratizácia soc. ktoré sa udialo zákonom. o sociálnom zabezpečení nasledoval zákon 195/1998 o sociálnej pomoci. Princípy tranf. poskytuje odborné poradensto. 9. soc. materský príspevok.?) Sociálna transformácia je založená na: osobnej participácií.stav..sféry (participácia občanov na svojom systéme. subjektívna Dôsledok chudoby: Stav sociálnej núdze sa rieši sociálnymi službami Stav hmotnej núdze sa rieši peňažnými alebo vecnými dávkami. Transformácia sa konala na princípoch: trhovej ekonomiky a plurality (rozmanitosť) občianskej spoločnosti.odštátnenie soc. Invalidita – je to trvalé alebo dočasné telesné či duševné poškodenie.zmien a udržiavanie a rozvoj ľudských zdrojov 3. v ktorom sa pozvoľna obmedzujú funkcie ľudského organizmu.soc. 448/2008 o sociálnych službách.stabilita a soc. 461/2003 o soc. sem patria dávky : rodičovský príspevok. Delenie chudoby . vyplýva to zo zdravotného poistenia. jeho aktivitou. SOS.) . kedy nedostatok finančných prostriedkov neumožňuje zabezpečiť základné potreby na primeranej úrovni. alebo strata určitej funkcie organizmu a v dôsledku toho i znížená pracovná schopnosť a spoločenské uplatnenie.Privatizácia soc.) 2.podiel SR na integrácii soc. objektívna chudoba.sociálna únosnosť politických a hosp. prepravná služba.poistení a pod.Štátne záruky soc. integrácia do spoločnosti zdravých ľudí. domovy soc. spoločnosti) 4.

o obsahu vzdelania a o spôsobe riadenia a financovania v školstve. poberatelia prídavku na dieťa. ktorá má tri previazané oblasti: 1. ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu.súhrn kokrétnych činností a opatrení. inval.trh práce a politika zamestnanosti 3. veľká dôchodková reforma Poradie podľa objemu vyplácania dôchodkov: dôchodcovia.Obec – prenos kompetencií zo štátu v oblasti poskytovania dávok.sféry napĺňa hospodárske.Sociálna poisťovňa – dávky soc.a pracovnej legislatívy s Európskou soc.politika SR sa riadi „Transformáciou soc.sociálna pomoc a rodinná politika 2. Cieľ . Madridská zmluva – chráni staršiu prac.práce 6. vzdelanie ovplyvňuje aj ľudské zdravie. o cieľoch.1. Zamestnávateľ 10.pomoci+vyhlaška o soc.Zákon o soc.novela zákon. .dôchodcovia.zákon o pomoci v hmotnej núdzi 3. kultúrne a soc.odmena pre občana Transformačné zákony (reformné): 1.Štát – rodič.práva občanov-zabezpečuje to Ústava SR a ďalšie právne normy v súvislosti s procesom aktivít.zákon o službách zamestnaností 7.práce Synchronizovanie soc.pre spoločnosť .zákon o prídavku na detí 5. ovplyvňuje zlepšovanie pozícii na trhu práce. dokumentov a noriem. jej morálno-hodnotovú orientáciu a celkový poznatkový a vedomostný fond. poberatelia kompenzačných príspevkov. (čo garantuje štát. ktorými je SR viazaná ( napr.paktov. maximalizovať individuálne vzdelávanie – sebavzdelávanie 2.aplikácia medzin.poistenia – (vdovský.pôsobenie SR v medzinárodnej org. nemocenské) 3. optimalizovať primerané vzdelanie vo vzťahu k jednotlivcom a pre potreby zamestnanca Výhody .poistenia Každá oblasť obsahuje: 1.sféry“. Vzdelávacia politika .odkazánosti 2.zákon o soc. podporuje účasť občanov na politickom a spoločenskom živote. vypláca štát) Dávky môže poskytovať: 1. príspevok pri narodení dieťaťa 2.poistení 8.sféry: 1.zabezpečiť súčasný a budúci rozvoj poznávacej a duchovnej kapacity populácie. Transformácia soc. Ciele štátu .chartou a ďalšími dokumentami Rady Európy.zákon o životnom minime 4. prídavky na dieťa.sféry nebola ukončená ! Priority tranf. o prístupe k vzdelaniu. Nová soc. vzdelanie znižuje chudobu a zvyšuje spoločenskú integráciu.Transformácia soc. Charakterizujte vzdelávaciu politiku v SR. prenesené kompetencie refunduje štát 4.soc. Je to rozhodovanie o vzdelávacích inštitúciach. povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s vekom zamestnancov by mali byť zakotvené v Zákon.zvyšuje sa produktivita.motivácia občana 2.silu.aktivita občana 3. zvyšuje sa úroveň ľudského kapitálu.príspevok.systém dôchodkového zabezpečenia zo soc.práce) 2.

Invalidita . ak dôjde k narušeniu rovnováhy biologického a psychického stavu.prejavuje sa to v mzde. o zdravie sa staráme prevenciou.je prechodné alebo trvalé telesné či duševné poškodenie alebo strata určitej funkcie. tretí stupeň je doktorandské štúdium.úplná – napr.1.neprítomnosť nemoci. či časti organizmu a v dôsledku toho i znížená pracovná schopnosť alebo spoločenské uplatnenie. zdravá výživa. ktoré ovplyvňuje sociálnu štruktúru spoločnosti.privatizácia vzdelávania Nová školská sústava pozostáva . Zmenili sa aj návyky spotrebiteľov na životný štýl. Sebavzdelávanie..zákone o preventívnych prehliadkach (zubári – ak neprídeš na preventívnu prehliadku. 11. po počatí (v prenatálnom období zastaviť tehotenstvo. Cieľom zdravotnej politiky by mala byť v prvom rade prevencia.trend.spájanie otázky financovania a jej optimalizácie s kvalitou vzdelávacieho systému.stredná invalidita 4. špeciálne školy (v osobitných vyučovacích podmienkach a metódach) . Informačné technológie sa prejavili novými požiadavkami na nové zručnosti. čl. po narodení (včasné zachytenie porúch – dieťa si zvykne na kompenzačné pomôcky.stupne invalidity . pri: ..1. ďalší rok platíš náklady celé) . pri hospitalizácii .čiastočná – napr. . Zvýšenie počtu pracujúcich žien zmenilo tradičné miesto rodiny. Zdravie . pomaturitné štúdium. Je jedným z faktorov. dostatok pohybu. Dostáva sa do popredia celoživotné vzdelávanie. pri ambulantnej liečbe . predchádzanie obezity a pod.nízka invalidita Práceneschopnosť – ak choroba znemožní človeku vykonávať pracovnú aktivitu. ktoré ustanoví zákon. Charakterizujte zdravotnú politiku v SR. Môže byť . V rámci prevencie v zdravotnej politike môžeme hovoriť napr. . ak je nejaká porucha) 3. ľahšie sa naučí s nimi žiť a nepriapadá mu to ako handicap – napr. V súčasnej dobe je kreditný systém. terapiou.predškolské zariadenia – predprimárne vzdelávanie (MŠ) .čiastkovou politikou sociálnej politiky. tvorivá umelecká činnosť a/ univerzitné – Mgr.vysoké školy – vedecké a vzdelávacie ustanovizne. Súčasné a budúce problémy vzdelávacej politiky . strojček na uši) . 40 – Každý má právo na ochranu zdravia.financovanie vzdelávania a naplnenie rovnosti príležitosti .bezmocnosť . nadstavbové štúdium. ovplyvňuje kvalitu života jednotlivca a jeho rodiny. Zdravotná politika .pred počatím (genetická anamnéza potenciálnych rodičov) 2.prevencia genetických ochorení – genetické poradenstvo ..špeciálna – zdravotná spôsobilosť pre prácu s potravinami Štátna zdravotná politika je zahrnutá aj v Ústave SR. b/ neuniverzitné – Bc.najvyšší stupeň 2. zvyšuje sa profesionálny a sociálny status. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok. až potom následne riešenie zdravotných opatrení.prevencia v rodine – návyky hygienické. prináša príspevok k osobnému rozvoju. návyk starostlivosti o zdravie.sústava základných a stredných škôl – primárne (ZŠ) a sekundárne (SŠ) vzdelávanie. Študuje sa na 3 stupňoch. Vzdelávanie je prvkom sociálneho a ľudského rozvoja.úplná invalidita 3. . rehabilitáciou.pre indivídum .hovoríme o ne.. Choroba ..

12. ale aj iné rezorty sa spolupodieľajú (školstvo. Poisťovňa určí každému lekárovi limit na ošetrenie pacientov. Rodinná politika . ktorý patrí do zdravotnej politiky a pomáha riešiť sociálnu udalosť Zdroje financovania zdravotnictva . preto poisťovne nie sú schopné zaplatiť všetkým ošetreným pacientom lekársky výkon.. pomoci. keď sa rodičom stal napr.pre tehotné ženy.… Základné princípy rodinnej politiky .môže byť aj bez pokrvnej príbuznosti s dieťaťom.3) Emocionálna funkcia . že lekári predpisujú drahšie dovozové lieky.vyrovnávacia dávka . ktoré sú smerované ku rodine ako základnej sociálnej a spoločenskej jednotke. . keď manželia žijú v spoločnej domácnosti.5) Ochranná funkcia Rodič .spoločensky schválená forma trvalého spolužitia osôb viazaných zväzkom krvi. úcty. Tak sa môže stať. transplantácia orgánov. ak sa rodina rozpadla rozvodom. 2. individuálna spoluúčasť – vo svete 10% a viac. štátny rozpočet – vo svete 20-30% nákladov.4) Ekonomicko-zabezpečovacia funkcia . Detský domov – súrodenci – nemožno ich rozdeliť. Funkcie rodiny .nemocenské dávky – .1) Demokratický princíp – rodina ako samostatne autonómna jednotka. SR . Manželstvo . V praxi to vyzerá takto: Poisťovňa uzatvára vzťahy s lekármi a lekári s komorou. Rozpad rodiny .trvalý zväzok medzi mužom a ženou založený na dobrovoľnosti. poistenie – hlavný zdroj financovania – vo svete 6070% nákladov. – materské dávky . zdravotníctvo. Rozvrat v rodine . ktorá sa vypláca zo zdravotnej poisťovne v prípade práceneschopnosti (choroba. ale prichádzajú do konfliktných situácií a tieto konfliktné situácie negatívne vplývajú na formovanie dieťaťa (psychického a fyzického vývinu). Náklady na obsluhu poistenca sú vysoké. Charakterizujte rodinnú politiku v SR. výstavba). –3) Rodina ako inštitúcia .nastáva.príliš vysoká spotreba liekov. Nemocenské poistenie – poskytujú sa nemocenské dávky . keď rodina zlyhá. . pričom veľkým problémom je.rodinu treba chápať ako komplex a pristupovať k nej ako k celku – napr. liečba rakoviny. vernosti. lekármi a lekárskou komorou. manželstva alebo adopcie.je to súbor nástrojov.situácia. Sociálny rodič . u nás 10% nákladov (z tohto zdroja sa platia predovšetkým nákladné a zriedkavé výkony. vzájomnej láské.Zdravotné poistenie . zásah štátu je minimálny.1) Biologicko-reprodukčná . adopciou. u nás 90% nákladov.nesprávna prepojenosť medzi poisťovňami. Rodina .súbor praktických opatrení.) 3.2) Výchovná funkcia .. pracujúce v zdravie ohrozujúcom prostredí. úraz) – ošetrovné dávky – ak ošetruje člena rodiny.1. že sa prečerpá mesačný limit pred koncom mesiaca a ostatní pacienti už v danom mesiaci nemôžu byť ošetrení.ide o dávku vyplývajúcu zo zravotného poistenia.biologicky pokrvný príbuzný dieťaťa. u nás 1-2%. – 2) Má prierezový charakter – nielen jeden rezort poskytuje pomoc.

-existencia nezaopatreného dieťaťa v rodine –„Prídavok na dieťa.Náhradná starostlivosť – krátkodobé zlyhanie – ochorenie rodiča .žena pred pôrodom odchádza z práce. Právna ochrana rodiny a jej členov .Rodičovstvo – rodičovský príspevok do troch rokov veku dieťaťa od narodenia / pozor až po materskom príspevku keď má nárok. ale pomáhajú aj inštitúcie – škola. Základné typy bytovej politiky: a) prídelový systém (rozdeľuje byty podľa určitých kritérií. technických a ekonomických podmienok. realizuje programy komplexnej starostlivosti pre starších občanov. Výchova detí a mládeže. masmédia… 4. sirotský dôchodok 13.pohrebné – jednorazová dávka . právo detí na rodičovskú starostlivosť.dlhodobé zlyhanie – zánik rodiny smrťou. cirkev. týranie.narodenie dieťaťa – soc. jej podstatou je systém rozdeľovania a zabezpečovania bytov.“ (nemusí tu byť príbuzenský vzťah) 3.Materstvo.prostredie právnej istoty. -úmrtie „Príspevok na pohreb. ak umrie člen rodiny alebo živiteľ .1. Jednotlivé sociálne udalosti. príprava na manželstvo a rodičovství . zlyhanie rodičov. ktorí to najviac potrebujú) . vdovecký..vzniká nárok na materský príspevok.vdovský. vplyvy a vzory dospelých. tým.Charakterizujte bytovú politiku v SR Bytová politika .štát zabezpečuje každému právo na ochranu zdravia a života na úrovni aktuálnych vedeckých poznatkov. podporuje stabilitu manželstva a kvalitu partnerských vzťahov.“ -existencia dieťaťa a osobná celodenná starostlivosť o dieťa – „Rodičovský príspevok. zanedbávanie . ktorý ju hmotne zabezpečuje. chráni rodinu a deti pred rôznymi druhmi závislostí. Zmyslom je. rešpektuje právo rodičov slobodne sa rozhodnúť o počte detí. právny zväzok.Úlohy štátu voči rodinám .iné príspevky: -ak sa v rodine narodia tri a viac detí. ktoré v rodine môžu nastať . .je čiastkovou politikou sociálnej politiky. Ochrana zdravia členov rodiny .“ -pestúnska starostlivosť: jednorázový príspevok – na úhradu základnej výbavy .za výchovu detí sú zodpovední rodičia. aby každý občan mal možnosť získať primeraný byt.vytváranie systému štátnej sociálnej podpory na štátom uznané životné udalosti . Pri narodení dieťaťa – príspevok pri narodení – jednorazová dávka .Smrť – rodinou sociálnou udalosťou sa stáva vtedy . Základným cieľom bytovej politiky je vytváranie takých legislatívnych. aby bývanie bolo pre obyvateľstvo dostupné a aby si každá domácnosť mohla zabezpečiť bývanie primerané výške vlastných príjmov.Detstvo –prídavok na dieťa do skončenia prípravy na povolanie / najdlhšie do 25 rokov – denný študent .alkoholizmus. Sociálno-ekonomické zabezpečenie rodín . dávkou „Príspevok pri narodení dieťaťa. alebo opakovanie v dvoch rokoch narodili opakovane dvojčatá. 2. Úspešnosť realizácie bytovej politiky vyžaduje i jej správne inštitucionálne usporiadanie a legislatívne zabezpečenie.

Holandsko. Portugalsko) Vlastníctvo bytov: súkromné vlastníctvo. chudobné štvrte). Sociálne bývanie je spojené s finančne dostupnými štandardne vybavenými malometrážnymi bytmi. Štát sa zaujíma len o tých. v dôsledku toho sa znižuje dôchodok obyvateľstva a to vedie k zhoršeniu životnej úrovne. 14.domu) c) sociálne bývanie (sociálne byty. nie sú schopní sami si vyriešiť situáciu. družstevné byty. pretože dochádza ku koncentrácii najchudobnejších vrstiev obyvateľstva a vznikajú GHETTÁ (tzv. Vysoká miera nezamestnanosti je signálom. ale aj sociálne.b) tržný (trhový) systém (byty sú tovarom a rozdeľujú sa na základe cien ponuky a dopytu. keď práceschopné osoby v produktívnom veku si nevedia nájsť vhodné zamestnanie na trhu práce. Typy nezamestnanosti: . psychologické a zdravotné problémy občanov (rozpad rodín. Francúzsko. bonifikáciou úrokov hypotekárnych úverov. príspevkom na bývanie osobám a rodinám s nižšími príjmami) b) nepriamou finančnou podporou (štátnym príspevkom k stavebnému sporeniu. pretože podporuje aj rodiny. že ekonomika je málo výkonná. adresná pomoc – Veľká Británia) 4) ponecháva starostlivosť o bývanie na občanovi (štát sa angažuje len minimálne. znížením daňového zaťaženia vlastníkov) Nástroje bytovej politiky: a) príspevok na bývanie (významný nástroj–poskytuje sa občanom v hmotnej núdzi za splnenie určitých podmienok) b )priama podpora štátu (domácnostiam s nízkymi príjmami na úhradu výdavkov spojených s užívaním bytu/rod. Rakúsko) 3) liberálny (dôraz dáva na individuálnu aktivitu. ktoré spravujú verejnoprávne subjekty . je neefektívne. ale vníma sociálnu diferenciáciu obyvateľstva – SNR. a to len cez sociálnu záchrannú sieť. To má vplyv nielen na ekonomické. dôležitým prvkom je tu cena domu. neziskové organizácie). obecné byty Zdroje financovania bytovej politiky: a) stavebné sporenie (sporenie formou pravidelných a mimoriadnych vkladov) b) hypotekárny úver (dlhodobý účelový úver určený na financovanie bytových potrieb) c) štátny fond rozvoja bývania (doplnkový nástroj hospodárskej politiky) Štát ovplyvňuje bytovú politiku nasledovne: a) priamou finančnou podporou bývania (mladým a slobodným občanom. bytu pri kúpe do vlastníctva a cena nájomného) Modely bytovej politiky: 1) sociálno-demokratický (založený na využití občianskej solidarity poskytovaním sociálnych služieb.Grécko. ktoré to nepotrebujú.obce. v ktorom človek schopný práce a ochotný pracovať nemá platené zamestnanie. Skutočný hrubý domáci produkt nedosahuje svoju úroveň. sociálnopatologické javy). Má tiež nedostatky. Vyjadruje stav v ekonomike. trestná činnosť. Problematika nezamestnanosti v SR Nezamestnanosť je jedným zo závažných ekonomických problémov našej spoločnosti. ktorí sú v hmotnej a sociálnej núdzi. Podporuje rovnaký prístup všetkých občanov k bývaniu – škandinávske krajiny) 2) karporativistický (odvíja sa z pracovnej aktivity občanov. Nezamestnanosť je stav.

ktorý 2 roky nepracoval po skončení štúdia a je v evidencii na ÚP) .a) frikčná (ľudia. príležitosti vytváraním nových pracovných miest f) vytvárať podmienky na udržanie zamestnanosti a predchádzanie hromadnému prepúšťaniu Služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú: . rozpad neefektívnych podnikov) c) cyklická /sezónna (závislá od hospodárskych procesov . chce pracovať a hľadá zamestnanie. resp. Zväčša krátkodobá nezamestnanosť) b) štrukturálna (technologická .právnická / fyzická osoba.dlhodobo nezamestnaný občan (vedený v evidencii 12 mesiacov za predchádzajúcich 16 mesiacov) . stavebníctve. skrátený pracovný čas aj na úkor svojej kvalifikácie) f) dlhotrvajúca (pre zdravotný stav) g) čiastočná (nedostatočný odbyt výrobkov – nedostatok práce) Podľa dĺžky trvania je môžeme rozdeliť na: a) krátkodobá (0-6 mesiacov) b) strednodobá (6-12 mesiacov) c) dlhodobá (12 a viac mesiacov) Uchádzač o zamestnanie je občan.agentúra dočasného zamestnávania a podporovaného zamestnávania Nástroje politiky zamestnanosti: .Ústredia a Úrady práce. zmena zamestnania. ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania na základe uzatvorenej písomnej dohody v rámci partnerstva alebo za úhradu .občan starší ako 50 rokov . Zároveň je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie: . ktorému bol udelený azyl 15. Záujemca o zamestnanie je občan. ktorý môže pracovať.cudzinec.občan mladší ako 25 rokov. lesníctve) d) skrytá (nezamestnaný nehľadá prácu. Nástroje politiky zamestnanosti a trhu práce  Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej a sociálnej politiky štátu. Cieľom politiky zamestnanosti je najmä: a) zabezpečovať prácu pre všetkých. sociálnych vecí a rodiny . ktorý sa stará o dieťa .napr.občan so zníženou pracovnou schopnosťou (zdravotne postihnutý) . ktorí môžu a chcú pracovať a hľadajú zamestnanie b) umožňovať slobodnú voľbu zamestnania c) vytvárať a udržiavať rovnováhu medzi ponukou a dopytom po práci d) znižovať nezamestnanosť e) vytvárať podmienky na vznik pracov.občan. ktorí sú medzi dvoma zamestnaniami. ani sa nikde neregistruje) e) neúplná (na znížený úväzok. ktorý je rodič / náhradný rodič starajúci sa o tri a viac deti / osamelý občan. ktorý si hľadá iné zamestnanie a nie je uchádzač o zamestnanie.vzniká v poľnohospodárstve. skončil sústavnú prípravu (denné štúdium) na povolanie (absolvent školy.

CHUDOBA A JEJ ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY CHUDOBA . 16. ktorým sa dopĺňa a mení zákon č. keď nedostatok prostr. správy v oblasti sociálnych vecí. že je chudobný lebo nemôže uspokojovať svoje potreby podľa vlastných predstáv. uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce) . b) pasívne – dávka v nezamestnanosti Politiku zamestnanosti riešia 2 základné právne normy. Za tvorbu politiky trhu práce zodpovedá Ministerstvo PSVaR SR a realizuje ju tým.súčasť politiky zamestnanosti. v ktorom jedinec. relatívnu chudobu – stav.zákon č. stanovenou minimálnou mzdou. ÚPSVaR) . a to: .a) legislatívne (zákony) – ústava SR (čl. Dlhodobé pretrvávanie na hranici prípadne pod hranicou chudoby predstavuje sociálno patologický jav. odev. informačné a poradenské služby. 5/2004 (vecne rieši problematiku zamestnanosti – hľadanie zamestnania. nie z priemernej spotreby. jedlo). Jej hlavnou úloh je zabezpečovať právo občanov na prístup k zamestnaniu poskytovaním pomoci pri: a) hľadaní vhodného zamestnania b) vzdelávaní a príprave pre trh práce potrebnej na uplatnenie na trhu práce Trh práce je výrazne ovplyvňovaný pracovnoprávnymi a sociálnoprávnymi predpismi. kedy nedostatok finančných prostriedkov neumožňuje zabezpečiť základné životné potreby na primeranej úrovni. obsadzovanie voľných prac. dĺžkou školskej dochádzky. kde spôsobuje vysokú úmrtnosť hlad. zmenu zamestnania. vzdelávanie. subjektívna – stav. v ktorom podľa názoru štátu nie sú uspokojované základné ľudské potreby na prijateľnej úrovni.zákon č. Ústredie PSVa R (2 stupňový odvolávací orgán).35 a nasledujúce – každý občan má právo pracovať). 453/2003 o orgánoch štátn. je ich 46).miest. 461/2003 o sociálnom poistení  Politika trhu práce . kto je v tejto situácii. sociálna poisťovňa c) aktívne – evidencia uchádzačov o zamestnanie. zákon o službách zamestnanosti (pre nezamestnaných). že je ohrozená samotná existencia človeka (bývanie. 52/2010 o službách zamestnanosti. bývania (chátranie bytového fondu a technického vybavenia).vecí a zamestnanosti – MPSVaR. domnieva. zákon o sociálnom poistení. Vychádza z pozorovania spotreby bohatých. neštátne subjekty. že určuje ciele a priority politiky trhu práce celoštátneho charakteru. príspevky na samostatnú zárobkovú činnosť a ostatné príspevky. neumožňuje uspokojiť základné potreby nevyhnutné pre život do takej miery. Meranie chudoby : objektívna – stav. rodina alebo sociálna skupina uspokojujú svoje potreby na výrazne nižšej úrovni ako je priemerná úroveň v danej spoločnosti (štáte) V súčasnej Európe sa vyskytuje predovšetkým relatívna chudoba. ktorý sa môže negatívne prejaviť napríklad znižovaním v oblasti vzdelania. absolútna chudoba sa vyskytuje skôr v rozvojových krajinách (Afrika).zákon č. o ktorom sa ten. inšpektoráty práce. podmienkami pre poberanie dôchodkov. Úrady PSVaR (evidencia nezamestnaných. rodiny a služieb zamestnanosti (vymedzuje právomoci a pôsobnosti orgánov v oblasti soc. napr. ale i napr. je to systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. .stav. odstraňuje spoločenské návyky Spoločensko – ekonomický vývoj spoločnosti delí chudobu na: absolútnu – stav. úpravou pracovnej doby. zákonník práce (pre zamestnaných) b) inštitucionálne – MPSVaR (metodický a koordinačný orgán).

sociálnu neprispôsobivosť alebo stratu zamestnania. Výšku upravuje vždy k 1. považujeme za ne: Nepriaznivú sociálnu situáciu – podľa Z 448/2008 je to ohrozenie FO sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy. poistenia patrí aj soc.j. chudoba. etnická príslušnosť (najmä rómska). manželstvo a rodičovstvo SZ tvoria 3 piliere: 1. domácnosť.20 EUR)a životného minima. zdravotný stav. Faktory. Je to prechodný stav. dôchodkovom zabezpečení. Do systému soc. ktoré možno predvídať a proti ktorým je poistený. ).V súvislosti s chudobou môžeme hovoriť aj o jej dôsledkoch. Životné minimum . t. staroba. zásluhový alebo kombinovaný princíp. Pri poskytovaní SP sa uplatňuje systém zásluhovosti. rómska etnická minorita. politiky vzdelávania a rodinnej politiky. Stav hmotnej núdze . ŽM sa využíva aj pri stanovení minimálnej mzdy . Nepriaznivú sociálnu situáciu pomáhajú riešiť sociálne služby. ľudia s nižším vzdelaním. a sociálne minimum – znamená uspokojovanie aj iných potrieb. SP je povinné. Zmierňovanie následkov chudoby: sociálna pomoc. nezamestnaní.83 EUR. s ktorými SZ spája nárok na niektorú z dávok alebo služieb SZ. Výkon SP zabezpečuje Sociálna poisťovňa. individuálna pomoc. choroba a úraz. Slúži na otestovanie príjmov domácnosti a následne ako základ pri stanovení výšky dávok sociálnej pomoci. finančných a organizačných nástrojov a opatrení. Sociálna podpora 3. od 1. úprave dôchodkov ako jediného zdroja príjmov. seniori. invalidita. Ide o životné situácie. ŽM rozlišujeme existenčné – pokrýva základné životné potreby na minimálnej úrovni. SYSTÉM SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA V SR A ZDROJE JEHO FINANCOVANIA Sociálne zabezpečenie – je súbor právnych. politiky zamestnanosti. Sociálna pomoc Sociálne poistenie – je poistenie v prípade budúcej poistnej udalosti. neúplné rodiny s deťmi. Ekonomickým nástrojom prevencie chudoby sú stanovenie minimálnej mzdy (na rok 2012 – 327. ženy (matky samoživiteľky) . zákonom uložené príspevkové poistenie zamestnancov a SZČO. ktoré najčastejšie zapríčiňujú chudobu: vzdelanie osoby. ktoré nie sú nevyhnutné (kultúra. (predtým podľa Z 195/1998 sociálna núdza) – stav. ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím vzhľadom na svoj vek. smrť. vojaci). SP obsahuje: . zabezpečuje jednotlivca alebo rodinu pri výskyte udalosti. silových rezortov (policajti. zamestnanecký status osoby (postavenie na trhu práce).7. bezdomovci a imigranti. charita. lokalita domácnosti. Sociálne poistenie 2. poistenie–nemocenské. štátne sociálne dávky. Pri poskytovaní dávok a služieb sa uplatňuje sociálny. výška poistnej dávky bude adekvátna odvedenej časti prostriedkov do systému SP. 17. občania so zdravotným postihnutím. zabezpečenie poistencov tzv. vzdelávanie) Chudobou sú najviac ohrozené tieto sociálne skupiny: deti a mládež.7. demografické zloženie domácnosti (najmä počet detí). úrazové.2011 je to 189.stav. dôchodkové. Poskytuje ochranu a pomoc ľuďom v prípade týchto štátom uznaných udalostí: nezamestnanosť. Nepriamu formu SZ tvoria daňové bónusy a podpora zamestnanosti. keď príjem občana a spoločne s ním posudzovaných fyzických osôb nedosahuje životné minimum a občan a FO s ním posudzované si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením (najmä prácou). práca. významným prínosom je soc.spoločensky uznaná hranica príjmov. keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu. pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. MPSVaR. (nie ŤZP). ktorých cieľom je kompenzovať nepriaznivé finančné a sociálne následky rôznych životných okolností a udalostí. výchova v rodine Opatrenia na predchádzanie vzniku a zmiernenie následkov chudoby: Prevencia realizovaná sociálnou politikou štátu prostredníctvom sociálneho zabezpečenia (soc.

poskytovania soc. situácii. náhrada nákladov spojených s liečením. poisťovňou. za ekonomicky neaktívnych občanov ich platí štát z prostriedkov vybraných na daniach.dávky na zabezpeč. dôchodkové p. prostredníctvom ktorých sa štát podieľa na riešení niektorých životných udalostí (napr. smrť rodinného príslušníka). SZČO a dobrovoľne poistených osôb. vdovský. výživa a výchova dieťaťa. vykonávanie zákl. invalidný.slúži na finančné zabezpečenie osôb v prípade choroby. na bývanie. podpory – jednorázové / opakované = príspevok pri narodení dieťaťa. Nemocenské dávky = nemocenské. Soc.jednorázový a opakovaný príspevok pri zverení dieťaťa do náhr. ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu 2 rokov narodili opakovane dvojčatá. aktivačný príspevok. poistenie v nezamestnanosti – pre prípad straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti. náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia garančné p. nevyhnutné ošatenie a prístrešie) v stavoch hmotnej núdze a nepriaznivej soc. Dávka garančného poistenia = na uspokojenie nárokov zamestnanca. ak posledné 3 roky pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol občan poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky (730 dní). Odvody sa vzťahujú len na ekonomicky aktívne FO.ide o dávky financované zo štátneho rozpočtu. poradenstvo. zákl. vdovecký a sirotský dôchodok. pohrebom. prídavok na dieťa. tehotenstva a materstva. Nárok na tieto dávky nie je podmienený platením príspevkov či príjmovými pomermi oprávnených osôb. životných podmienok = príspevok na zdravotnú starostlivosť. ošetrovateľská starostlivosť. . materské a vyrovnávacia dávka.. príspevok rodičom. podpora sa realizuje najmä ako: Dávky štátnej soc. ošetrovné. rodinnej starostlivosti a jednorázový príspevok pri zániku náhr. osob. pracovná rehabilitácia a rehabilitačné rekvalifikácia a rekvalifikačné. Sú to zdroje na úhradu zdravot. Náhradné výživné – s dávkou náhradné výživné Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa . pomoc v oblasti školstva (dotácie)=soc.soc. narodenie. hygieny. pranie a údržba šatstva. príplatok k prídavku na dieťa (ak nemožno uplatniť daňový bónus). úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. služieb = soc. opakovaný a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi Sociálna pomoc – rieši predovšetkým zabezpečenie základných životných podmienok (1 teplé jedlo denne. choroby z povolania. z ktorých sa vyplácajú dôchodkové dávky = starobný a predčasný starobný dôchodok. zabezpečenia Odvody (príspevky): zamestnancov (časť uhrádza zamestnávateľ).z príjmov právnických a fyzických osôb) nepriame – DPH. nie na vyrovnanie pohľadávok. . sú hlavným zdrojom financovania soc. Úrazové dávky = úrazový príplatok. stravovanie.slúži na finančné zabezpečenie osôb v prípade poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného/ služobného úrazu. renta.je hmotné zabezpečenie občanov v starobe. – pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa.nemocenské p. Dávka slúži na zabezpečenie základných potrieb. úrazové p. ochranný príspevok a jednorázová dávka v hmotnej núdzi. pracovná terapia. Poskytuje sa dávka v nezamestnanosti.. pri strate alebo obmedzení pracovnej schopnosti. ubytovanie. Občan. rodičovský príspevok. Sociálna podpora . jednorázové vyrovnanie a odškodnenie. štipendia. zľavy v doprave pre žiakov/študentov ZDROJE FINANCOVANIA SOCIÁLNEHO ZABEZPEĆENIA Dane: priame . spotrebné dane. v prípade smrti živiteľa. príspevok na pohreb.kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia . tlmočenie . Patrí sem starobné a invalidné poistenie. ktorý je v hmotnej núdzi má nárok na pomoc zo strany štátu v peňažnej. . príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa. starostlivosti a dávok vyplácaných Soc. rodinnej starostlivosti. vecnej alebo kombinovanej forme: .

obce. ak rodičia.ochrana práv a právom chránených záujmov detí . skupinu. zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického. organizovanie náhradnej starostlivosti. Výchovná činnosť . vzdelávanie a všestranný vývoj podľa schopnosti dieťaťa alebo.výchovy a všeobecného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí . u detí s poruchami správania. 305/2005 Z. ktorou je najmä výkon kolízneho opatrovníka a opatrovníka maloletých.ochrany dieťaťa. akreditovaný subjekt. ak zneužíva drogy alebo je závislá od drog. po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia pre drogových a iných závislostí. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Výkon tejto činnosti chráni práva detí pred súdom. manželských a iných sociálnych vzťahov. ktoré je členom skupiny. otvorenom prostr. ak sa u dieťaťa prejavujú poruchy správania. návrhov na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv.18. pre dieťa. v ktorej sa osoba nachádza Opatrenia SK zabezpečujú orgány SPOD a SK pre: Dieťa – maloletého a mladistvého páchateľa trestného činu. podávanie návrhov súdu na nariadenie a zrušenie ústavnej starostlivosti. .zamedzenie nárastu sociálno-patologických javov Opatrenia SPOD a SK sa vykonávajú pre dieťa.náhradného prostredia dieťaťu. ak je účastníkom probácie alebo mediácie. Navrhovanie výchovných opatrení. z. fyzického alebo sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej FO a poskytovanie pomoci v závislosti od poruchy a situácie . Ďalšiu činnosť. ktoré nemôže byť vychovávane vo vlastnej rodine Medzi najdôležitejšie činnosti SPO patrí: výchovná činnosť. dieťa. hrajúce hazardné hry. Orgán SPOD a SK rozhodnutím o uložení výchovného opatrenia nemôže odňať dieťa z osobnej starostlivosti rodičov alebo inej osoby. SOCIÁLNOPRÁVNA OCHRANA DETÍ A SOCIÁLNA KURATELA – CHARAKTERISTIKA A ZÁKLADNÉ POJMY SPOD a SK upravuje zákon č. Sociálna kuratela –súbor opatrení na odstránenie. nemôžu alebo nechcú starať alebo závažným spôsobom zanedbávajú či zneužívajú svoje povinnosti. rodinu. ktorého predmetom je zabezpečenie: . odkázané na pomoc spoločnosti a deti. ktoré sa dopustilo priestupku. plnoletú FO do 25 rokov veku a inú plnoletú FO s obvyklým pobytom na území SR.je súbor opatrení na zabezpečenie : . návrhov na zrušenie výchovných opatrení uložených súdom. branie omamných látok.pôsobí na zlepšenie rodinných. Organizovanie náhradnej starostlivosti pre maloleté deti. nevytvárajú podmienky na výchovu. ktoré majú za následok záškoláctvo.predchádzania vzniku krízových situácií v rodine . dieťa zneužívajúce drogy. ktorého jednorázové alebo krátkodobé správanie vyžaduje pre svoju závažnosť pomoc Plnoletú FO – po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby. fyzického a sociálneho vývinu detí a plnoletých FO . v prostr. orgánmi činnými v trestnom konaní a inými inštitúciami. VÚC. vecí a rodiny. utvorenom a usporiadanom na výkon opatrení Sociálnoprávna ochrana detí . o ktoré sa rodičia nevedia.predchádzanie porúch psychického. ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného dohovoru (Dohovor o právach dieťaťa – 1989 OSN) . sledovanie vývoja detí v náhradnej starostlivosti a pod. ktorá ho negatívnym vplyvom ohrozuje. po zániku ústavnej starostlivosti. ktorých výsledkom je vydávanie rozhodnutí o uložení výchovných opatrení. v ktorých je výchova dieťaťa vážne narušená. ak požiada o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie Opatrenia SPOD a SK vykonávajú: orgány SPOD a SK . navrhovanie výchovných opatrení a ďalšia činnosť. komunitu v prirodzenom /náhradnom rodinnom prostredí.Ústredie a úrady práce soc. prokuratúrou.. právnická alebo FO. iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa alebo iní občania ohrozujú či narušujú riadnu výchovu dieťaťa. s poruchami správania. trestnú činnosť.

zmenu alebo zánik práv a povinností. rodiny a matky dieťaťa • Vzájomnej pomoci členov rodiny podľa schopností a možností • Monogamie • Rovnosti civilného sobáša a cirkevného sobáša Rodina sa najčastejšie vymedzuje ako dvoj alebo viacgeneračná sociálna skupina. Dôležitým prvkom je zachovanie dôvernosti informácií a dôstojnosti klienta. intervencia a mediácia .. že by ohrozovali existenciu rodiny a výchovu detí (rodina je schopná tieto problémy riešiť vlastnými silami). Problémová rodina vykazuje poruchy niektorých funkcií. násilie v rodine. vytvára osobnosť). uvádza ich do sveta mravných a kultúrnych hodnôt). s ktorými objektívne právo spája vznik.práva sú zakotvené v zákone č. V dysfunkčnej rodine sa vyskytujú vážnejšie poruchy funkcií. medzi rodičmi. potom nastáva stav. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. určenie a zapretie otcovstva) Zákon o rodine stanovuje. Hlavným dôvodom je. socializačnej alebo výchovnej. Inštitúcie štátnej správy zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní soc. emocionálna (citové zázemie). 36/2005 Z. že jeho ustanovenia je treba používať v duchu základných zásad: • Dobrovoľnosti a slobodného rozhodovania pri uzavretí manželstva • Rovnoprávnosti muža a ženy • Ochrany manželstva. medzi jej členmi sú príbuzenské vzťahy a ktorej základnou funkciou je primárna socializácia jej detských členov dospelými. závislosti . Rodina plní mnohé funkcie. PRÁVNE POSTAVENIE RODINY A RIEŠENIA DYSFUNKCII V RODINE Základné zásady rodin. bytová situácia – viac generácii v jednom byte. vzťahy medzi manželmi. Teda pre oblasť rodinného práva platí všeobecná zásada.zapretím otcovstva. patologická alebo problémová rodina. Za najdôležitejšie sa pokladajú tieto z nich: biologicko . Tento zákon o upravuje právne vzťahy vznikajúce medzi manželmi. že práve rodina vytvára predispozície pre ďalšie správanie jednotlivca. Patológia rodiny Problémy súčasnej rodiny Financie. tieto však nie sú natoľko závažné. výchovná funkcia (hlavný článok vo výchove a vzdelávaní. že prestáva plniť svoje základné funkcie a vážne ohrozuje výchovu alebo zdravie detí (deti musia byť umiestnené v náhradnom výchovnom prostredí).zastupovanie. s určením . nedostatok času na výchovu v dôsledku pracovného vyťaženia. hlavné vzory správania záväzné v danej spoločnosti. Právne vzťahy a z nich vyplývajúce práva a povinnosti vznikajú. rozvod a zánik manželstva. s osvojením. či už biologicko – reprodukčnej.najviac využívanými metódami sociálnej práce s rodinou je sociálne poradenstvo. Ak teda dochádza k zlyhávaniu čo i len jednej funkcie rodiny.z. Sociálna práca s rodinou . náhradnú starostlivosť.( vymedzuje vznik manželstva. Hlavnou stratégiou je motivovanie rodiny k zmene životného štýlu. alkoholizmus. 305/2005 Z. výkon trestu odňatia slobody. nedostatok pracovných príležitosti.. ktoré ohrozujú stabilitu rodiny a výchovu detí (rodina vyžaduje sústavnú pomoc zo strany odborníkov). zvyklosti a obyčaje. Rodina ako primárna sociálna skupina má preto prednostné právo aby jej sociálna práca venovala zvýšenú pozornosť. vyjednávanie. ktorý vedie ku vzniku klinickej rodiny. menia sa a zanikajú na základe právnych skutočností predvídaných právnymi normami. vzťahy medzi členmi rodiny.prevencie v rodinách aj prostredníctvom zákona NR SR č. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej . deťmi a ostatnými príbuznými ako aj právne vzťahy súvisiace s výživným.reprodukčná. nevera. socializačná funkcia (odovzdáva jazyk. ekonomickej. drogy.19. vyživovaciu povinnosť.z.patologické hráčstvo. V nefunkčnej rodine sú poruchy také závažné. ochranná funkcia (pocit bezpečia a stability). právnych vzťahov. Nazývame ju aj dysfunkčná. že za právne skutočnosti sa považujú len také skutočnosti. ekonomická (materiálne podmienky –strava a bývanie).

ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí. príspevok na pohreb.627/2005 Z. nie plne rozvinutý – zameranie na rizikových (ohrozených) jedincov rodiny (patol. resp. Opakované fin.podporu. ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca.vývoja.z.z. tréningoch a aktivitách zameraných na podporu plnenia rodič. záujmových a iných aktivít zameraných na podporu vhodného využívania voľného času detí Sekundárna prevencia: problém existuje. RIEŠENIE NEPRIAZNIVEJ ŽIVOT.osôb a na zamedzenie rastu sociálno-patologických javov. príspevok rodičom. Tvorí sústavu priamych finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá (235/1998 Z. Sanácia rodiny je proces. c) sprostredkovanie kultúrnych. zabránenie jeho opakovaniu v rodine Sanácia rodiny – alebo obnovenie rodinného prostredia .)je štátna jednorazová sociálna dávka.).z.) 20. na utváranie a upevňovanie vzťahov medzi manželmi. LEGISLATÍVNA ÚPRAVA ŠTÁTNYCH SOCIÁLNYCH DÁVOK – A ZÁKLADNÉ NÁSTROJE – ŽIVOTNÉ MINIMUM. narodenie.). na predchádzanie prehlbovania a opakovania porúch psychického vývinu.prostriedky ako: príspevok pri narodení dieťaťa (z.SITUÁCIE. ktoré zaručuje Ústava SR.). 2.stavom (561/2008Z. pri ktorom odborníci hľadajú spolu s rodinami nové cesty a riešenia v procese obnovy rodinných vzťahov a väzieb. Štát rodine na prekonanie nežiadúceho poklesu jej životnej úrovne poskytuje štátnu soc. fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzic.prostriedky: príplatok na dieťa(z.z.). Už zo samotného predmetu úpravy je možné vyvodiť výrazný preventívny rozmer zákona s ťažiskom na predchádzanie krízovým situáciám aj v rodine.) sa vypláca štátna sociálna dávka. Výška príjmov nie je účelovo viazaná. Terciárna prevencia: problém plne rozvinutý – zameranie na nápravu.z. Túto problematiku upravuje niekoľko zákonov.z.je vlastne terciárna prevencia. ale len podmienená vznikom určitých životných udalostí (napr. ktorá prevzala deti do starostlivosti . Jednorázové: 1. rozvoj schopností riešiť problémové situácie a adaptovať sa nové situácie.600/2003). dohľad. opakovaný príspevok náhradnému rodičovi („“). ktorou štát prispieva raz za rok rodičom alebo osobe. úmrtie). rodičovský príspevok(280/2002Z. Sanácia je v podmienkach Slovenska veľmi „mladý pojem“.práv a povinnosti. dieťaťa.. ktorého obsah (najmä konkrétne cielené programy) sa stále hľadá a formuje. jednor.príspevok rodičom. PRESUN KOMPETENCIÍ ŚTÁTU NA VYŠŠIE ÚZEMNÉ CELKY A NA OBCE Systém štátnej sociálnej podpory (dávky) a sociálnej pomoci sú jedným z prostriedkov realizácie práva občanov a rodiny na sociálne zabezpečenie. príplatok k príspevku pri narodení 1. výchovné opatrenia: napomenutie.Príspevok pri narodení dieťaťa (235/1998 Z. Opatrenia na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine(primárne) § 10 v zmysle toho zákona sú: a)organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch. plnenia funkcii v rodiny..príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti (z. medzi rodičmi a deťmi. zastavenie ďalšieho negat.z.podpora (dávka) pozostáva z jedorázových a opakovaných príspevkov. ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí. Štátna soc. ktorú upravuje niekoľko zákonov. b) organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch a aktivitách zameraných na predchádzanie sociálno-patolog.situácia v rodine tak zložitá situácia ako je rozpad manželstva).opakovaný príspevok na starostlivosť o dieťa do 3 alebo 6 rokov s dlhodobo nepriaznivým zdrav. príplatok k prídavku( „“).kuratele. opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti (627/2005Z.. Sú to jednorázové fin. javom.235/1998 Z.

5. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. Nová výška živ. poskytuje sa najdlhšie do 25.z. sociálnych vecí a rodiny príslušnému podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby. minima.) Spoločne pre všetky dávky platí. ak náhradnú starostlivost o dieťa vykováva osoba na základe rozhodnutia súdu. ktorou štát pripláca na zvýšené výdavky spojené so zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa. Podmienky: starostlivost osoby o nezaopatrené dieťa. ktoré sa dožilo aspoň 28 dní. 571/2009 Z. Opakované fin.osoba ako rodič.)(novelizovaný z. ktorý nie je členským štátom EÚ. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 4.. je štátna sociálna dávka. že sa poskytnú na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby. Jednor.prídavok na dieťa (z.600/2003Z. Žiadosť sa predkladá spravidla Úradu práce.7. ktorá nemá súdom priznané rodičovské práva a povinnosti alebo ak sa nezúčastňovala gynekologických prehliadok 4.z.rodičovský príspevok( 571/2009 Z.1. druhé.je štátna jednorazová sociálna dávka. 561/2008 Z.2011 zrušený zákonom 513/2010 Z. z. 3.príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti (z. z.trietie dieťa. trvalý pobyt alebo prechodný pobyt (len u cudzincov) oprávnenej osoby aj zomretého na území SR. Zákon č. minima určuje každoročne MPSVaR SR na základe štatistického úradu SR v zmysle konkrétnych ukazovateľov. alebo na základe rozhodnuti příslušného organu iná fyz. Z. 571/2009 Z.z.príplatok k prídavku( 532/2007 Z. Výšku život. domácnosť sa nachádza v hmotnej .601/2003 o životnom minime ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby.z. na zvýšené výdavky. opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti (627/2005) 5.) – príspevok štátu na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého. ktorou štát prispieva rodičovi na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa. Príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa . najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do tejto starostlivosti.z. ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. ak sa sústavne pripravuje na povolanie.opakovaný príspevok na starostlivosť o dieťa do 3 alebo 6 rokov s dlhodobo nepriaznivým zdrav.z ) – prídavok na dieťa nevzniká ak sa oprávnená osoba a nezaopatrené dieťa zdržiavajú v štáte. príslušného roka. Poskytovaním príspevkov. 513/2010 . študium. ktoré vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o súčasne narodené tri deti alebo viac detí alebo v priebehu dvoch rokov opakovane narodené dvojčatá. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č. minima.).627/2005 Z. Osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (627/2005) Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa Je štátna sociálna dávka. Opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (627/2005) 6.z.je štátna sociálna dávka.z. pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.prostriedky: 1. Príspevok na pohreb (238/1998 Z. 2. ktoré sa matke narodilo ako prvé. z.rokov veku dieťaťa. ktorými sú rast životných nákladov nízkopríjmových domácnosti a čisté peňažné príjmy na osobu.561/2008 Z.nahradzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Ak sú príjmy domácnosti nižšie ako suma život.)príspevok štátu na náhradnú starostlivost o dieťa. 3. osoba alebo domácnosť nie je v hmotnej núdzi a nemá nárok na dávky a príspevky. 7. ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 1. Nárok nevzniká: maloletej matke. s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich rokov dieťaťa alebo do šiestich rokov dieťaťa. Ak sú príjmy spoločne posudzovaných osôb vyššie ako zákonom stanovená hranica živ. sa uvádza aj ten príspevok)(?príspevok rodič.stavom(561/2008Z.)(V knižke od Derevj. štát podporuje náhradnú starostlivosť o dieťa. minima sa upravuje vždy k 1. Podmienky nároku: zabezpečenie pohrebu oprávnenou osobou.

samosprávnemu kraju potrebné finančné a iné materiálne prostriedky nad rámec decentralizačnej dotácie. vyššieho územného celku z orgánov štátnej správy má za následok poskytovanie decentralizačnej dotácie – finančného vzťahu – transferu určeného na financovanie tejto pôsobnosti samosprávnych orgánov z prostriedkov štátneho rozpočtu. 416/2001 Z. ktorá sa rozhodla neprevziať túto pôsobnosť. valorizujú sa každý rok k 1. a to na príslušné obce a na príslušné vyššie územné celky (samosprávne kraje). Štátne sociálne dávky sa odvíjajú od životného minima. • poskytovaní prepravnej služby a o úhrade za túto službu. právomoci a zodpovednosti obcí a vyšších územných celkov pri poskytovaní sociálnych služieb. že má nárok aj na pomoc v hmotnej núdzi. ktorí sa odmietli zúčastniť na vykonávaní menších obecných služieb organizovaných obcou. Ustanovenie samosprávnej pôsobnosti samosprávnych orgánov v oblasti sociálnej pomoci na jednej strane zvyšuje svojprávnosť samosprávnych orgánov vylúčením možnosti riadenia a kontroly výkonu vládou a možnosťou ukladať samosprávnym orgánom povinnosti len zákonom. rozhodovanie • poskytovaní opatrovateľskej služby a o úhrade za túto službu. na samosprávne orgány z orgánov štátnej správy. 416/2001 Z. ktorí pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebujú pomoc inej osoby. S účinnosťou od 1. resp. Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce Na obce prechádzajú kompetencie na úseku sociálnej pomoci tieto: 1. V procese prechodu kompetencií na úseku opatrovateľskej služby z orgánov štátnej správy mali teda obce právo slobodnej voľby prevzatia tejto pôsobnosti a v prípade jej neprevzatia na príslušný samosprávny kraj prešla pôsobnosť zo zákona pre územný obvod obce. V kompetenčnom zákone prijatá právna kvalifikácia prechodu pôsobnosti opatrovateľskej služby do samosprávnej pôsobnosti obce. po zvážení manipulačného priestoru pre uplatnenie princípu subsidiarity. poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb (domov dôchodcov.z. 3. zariadenie opatrovateľskej služby) 2. táto je vykonávaná pre územný obvod obcí. bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. V prípade pôsobnosti vo veci poskytovania opatrovateľskej služby ustanovenej pre samosprávne kraje. na druhej strane však nevzniká povinnosť štátu poskytnúť obci. januára 2003 prešlo zákonom č.7. 4. oznamovanie obvodnému úradu občanov. ktorá sa poskytla neprávom. PRESUN KOMPETENCIÍ ŚTÁTU NA VYŠŠIE ÚZEMNÉ CELKY A NA OBCE zákon 416/2001 Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje Zákon č. Tá sa poskytuje formou dávky a príspevkov pričom ich výška je stanovená v zákone o pomoci v hmotnej núdzi č. krízové stredisko. resocializačné stredisko). zriaďovanie a kontrola zariadení sociálnych služieb (domov sociálnych služieb pre deti. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky pokiaľ ide o úsek sociálnej pomoci ustanovil pokračovanie decentralizácie v oblasti poskytovania sociálnych služieb posilnením pôsobnosti. detský domov. poskytovanie opatrovateľskej služby občanom. Právna úprava prechodu tejto pôsobnosti na samosprávne orgány obsahuje dualitu prechodu tejto pôsobnosti.núdzi ale to ešte neznamená. z. 599/2003 Z. ktoré neposkytujú túto opatrovateľskú službu na území príslušného samosprávneho kraja. • povinnosti občana zaplatiť úhradu za prepravnú službu. resp. Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na samosprávne kraje Na samosprávne kraje prechádza pôsobnosť na úseku sociálnej pomoci: .83 EUR. Životné minimum v roku 2011 je 189. ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

vypracúvanie a zverejňovanie koncepcie sociálnych služieb na svojom území. 6. ktorý poskytuje sociálnu pomoc. sociálne poradenstvo alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany. 8. domov sociálnych služieb pre deti. o zastavení poskytovania sociálnej služby. ktorý poskytuje sociálnu pomoc z registra subjektov. 2. 14. 21. ktoré zriadil ako svoju organizačnú jednotku. ktoré zriadil ako rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu. ktoré zriadil. zariadenie pestúnskej starostlivosti. 12. ktorým sa poskytuje starostlivosť týždenne. • zamietnutí žiadosti právnických osôb alebo fyzických osôb o registráciu na poskytovanie sociálnych služieb. organizovanie výchovno-rekreačných táborov pre deti. • zákaze poskytovania sociálnej služby subjektu. 5. ktoré zriadil. o skončení poskytovania starostlivosti v tomto zariadení a o úhrade za poskytnutú starostlivosť v tomto zariadení. 10. sociálnu prevenciu. stanice opatrovateľskej služby. • povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb. SOCIÁLNA POMOC – NÁHRADNÉ ZDROJE V HMOTNEJ NÚDZI . kontrola • úrovne poskytovania sociálnych služieb alebo sociálneho poradenstva a úroveň vykonávania sociálnej prevencie alebo vykonávania vybraných činností sociálnoprávnej ochrany. uzatváranie dohôd • úhrade za sociálnu službu. • výmaze subjektu. rehabilitačné stredisko. ak sa starostlivosť poskytla neprávom. 13. alebo za poskytnutú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb. organizovanie spoločného stravovania. bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. 3. sociálnej prevencie a vybraných činností sociálnoprávnej ochrany. domov sociálnych služieb pre dospelých. útulok. ktorým sa poskytuje starostlivosť denne). vedie register zariadení. 4. v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje zariadenie sociálnych služieb. ktorý poskytuje sociálnu pomoc a obci a hospodárenie s jednorazovým účelovým finančným príspevkom. • poskytovaní starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. 9. ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne a týždenne. ukladanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov v úrovni plnenia sociálnych služieb. bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. domov pre osamelých rodičov. ktoré sa poskytli neprávom. zariadenie chráneného bývania. ktoré poskytujú sociálne služby. sociálneho poradenstva. o znížení alebo zvýšení úhrady za poskytnutú službu a o neplatení úhrady za sociálnu službu. ktorú poskytuje.1. vypracúvanie a zverejňovanie koncepcie sociálnych služieb. • povinnosti občana zaplatiť úhradu za opatrovateľskú službu a prepravnú službu. • hospodárenia s finančným príspevkom poskytnutým subjektu. rozhodovanie • poskytovaní opatrovateľskej služby a prepravnej služby a o úhrade za tieto služby. uzatváranie zmlúv o poskytovaní finančného príspevku na úhrady nákladov za sociálnu službu. rozhodovanie v druhom stupni vo veciach. koordinovanie činností obcí a ďalších právnických osôb a fyzických osôb. 7. sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva na svojom území. • odňatí sociálnej služby. zmlúv o poskytovaní finančného príspevku obcí a o poskytovaní jednorázového finančného príspevku. 11. vedenie evidencie zariadení sociálnych služieb vo svojom územnom obvode. ktoré pôsobia na úseku sociálnych služieb. poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb (domov sociálnych služieb pre deti.

( sociálna pomoc . a pod. najčastejšie v situáciách hmotnej núdze najzraniteľnejších skupín obyvateľov.Sociálna pomoc sa zrodila na začiatku transformačných procesov po roku 1989 v procese. Po postupnom zrušení komplexného zákona (kódexového typu) č. študentov. že opatrenia sociálnoprávnej ochrane detí a soc. SYSTÉM A KOMPETENCIE ORGÁNOV VEREJNEJ SPRÁVY V SOCIÁLNEJ OBLASTI. Zákon ustanovuje okrem iného. ktorý sa dá formulovať ako proces prechodu od sociálnej starostlivosti k sociálnej pomoci. na zakúpenie školských pomôcok pre nezaopatrené deti. nevyhnutné ošatenie a prístrešok. TRANSFORMÁCIA VEREJNEJ SOCIÁLNEJ SPRÁVY PO ROKU 1989 . Sociálna pomoc ako sústava kompenzácii ťažkého zdrav. má nárok na pomoc zo strany štátu formou dávok v hmotnej núdzi.pomoci. plnoletú fyzickú osobu. Súčasťou systémov sociálnej pomoci je aj sociálnoprávna ochrana detí a kuratela (právna úprava je obsiahnutá v zákone č. ktoré sa s občanom spoločne posudzujú.z.z. rodinu. služby soc. ochranný príspevok. o sociálnej pomoci v rokoch 20042008 došlo k dekodifikácii systémov sociálnej pomoci do rôznych oblastí a do osobitných právnych režimov. Sociálnu pomoc ďalej plní systém školstva a vzdelania (sociálne štipendiá. 22. 305/2005 Z. vecnej forme alebo kombinovanej forme. Štruktúru sociálnej pomoci v širšom zmysle tvoria najmä tieto systémy: Hmotná núdza a životné minimum – sú upravené v zákone 599/2003 Z. nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby. probácie. podpory bezplatného vzdelávania). Zákon o pomoci v hmotnej núdzi definuje poskytovanie dávky a príspevkov. VERENÁ SOCIÁLNA SPRÁVA. skupinu a komunitu najmä prostredníctvom sociálnej práce v súlade s princípom lege artis. Podstatu sociálnej pomoci tvorí solidarita a humánny základ demokratickej spoločnosti v rámci sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. o životnom minime. V jej rámci sa poskytujú prvé dávky a služby sociálnej pomoci zdravotne a sociálne postihnutým ľuďom.). o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. služieb. Občan. Patria sem aj sociálne služby). azylov a v sociálnej núdzi formou poradenstva. poskytovanie zliav na dopravu žiakov. postihnutie obsahuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a niektoré právne vzťahy pri administratívnych úkonoch (vydávanie preukazov. poradenstvo. a pokiaľ možno navrátiť občana do normálnej situácie. Tie nemôžu byť trvalou. ktorý je bez príjmu. ale len dočasnou náhradou pracovného príjmu. a to: dávka. Dávky a príspevky sa poskytujú v peňažnej forme. rehabilitácia. dôchodcov a zdravotne postihnutých občanov ako i systémy penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti.z. o pomoci v hmotnej núdzi a v zákone č. sociálna pomoc prispieva k riešeniu situácie. keď príjem občana a fyzických osôb. soc. Za nástroje sociálnej pomoci sa pokladajú hlavne: sociálna práca. (I keď je občan v prvom rade zodpovedný sám za seba. vecná pomoc). príspevok na bývanie.predstavuje systém náhradných zdrojov. jednorazová dávka v hmotne núdzi. postihnutia 447/20008 Z. príspevok na zdrav.z o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdrav. mediácie a pod. čím sa realizuje subsidiarita ako princíp sociálneho zabezpečenia. ktorá je nad jeho sily. ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. ktorí sú znevýhodnení z rôznych dôvodov a príčin. Sociálna pomoc je založená na prioritnom riešení potrieb občana a poskytuje sa v hmotnej núdzi formou peňažných dávok. 601/2003 Z. Dávka vo vecnej forme je jedno teplé jedlo denne. starostlivosť.kurately sa vykonávajú pre dieťa. peňažná pomoc.z. sociálno-právna ochrana. 195/1998 Z. Hmotná núdza podľa zákona – je stav. vytváraním klubov nezamestnaných a pod. Jej zmyslom je preklenúť núdzu.

transparentnosť . ktorá je vymedzená platnou legislatívnou úpravou (platnými právnymi normami) .je typom dynamicky sa rozvíjajúcej komplexnej organizácie . V. Ciele. V medziach tohto práva sa uskutočňuje aj iniciatívny prvok štátnej správy a vymedzujú sa interné normatívne akty. vrátane špecifického postavenie tzv. štátne a iné organizácie.presadenie princípu subsidiarity . organizačne a funkčne politickým dianím (tento vplyv je diferencovaný v závislosti od danej zložky verejnej správy a jej stupňa) je nevyhnutnou a integrovanou súčasťou akéhokoľvek štátneho útvaru. ktorá má výkonný a nariaďovací charakter a uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej sily.flexibilita Štátna správa – samostatný a najrozsiahlejší druh organizovanej činnosti štátu.princíp monokratický a kolegiálny .zabezpečuje verejné veci vo verenom záujme na verejný účel (najmä chod štátu) .efektívnosť . teda ako správu verejných záležitostí v spoločnosti organizovanej do štátu. Základná charakteristika verejnej správy: .princíp centralizácie a decentralizácie .diferencovaný systém na zabezpečenie správy verejných vecí týkajúcich sa jednotlivých politických komunít. nie veci (tie sú iba prostriedkami na dosiahnutie účelu) je ovplyvňovaná personálno. Štátna správa podľa M.princíp koncentrácie a dekoncentrácie .princíp rezortného a územného usporiadania .štátna správa .je mediátorom (sprostredkovateľom) medzi politickými komunitami a ich obyvateľmi a medzi politickými komunitami navzájom je oblasťou ľudských vzťahov.verejnoprávne korporácie (inštitúcie) Všeobecné princípy verejnej správy:.princíp subordinácie . .organizačné ponímanie: hierarchicky usporiadaná sústava štátnych orgánov ŠS na území . Predstavuje výkonnú moc demokratického štátu.princíp koordinácie . v rámci ktorých dochádza k výmene hodnôt – objektom jej záujmu sú ľudia. Gašpara (1993) – sústava štátno-politického riadenia upriamená na bezprostrednú a praktickú realizáciu funkcií štátu na báze právnej regulácie. Činnosť štátnej správy uskutočňujú predovšetkým orgány štátnej správy v rámci zákonného zmocnenia. Organizačné princípy verejnej správy: .posilnenie občianskej spoločnosti . samosprávnej moci.Verená správa. správu štátu ako celku a jeho jednotlivých územných jednotiek ako zložiek územnej organizácia štátu. metódy a formy uskutočňovania štátnej správy reguluje právo.princíp volebný a menovací Verená správa pozostáva z 3 zložiek: . ktorá je prejavom realizácie výkonnej moci v štáte.ako praktická činnosť je prejavom výkonnej moci. materiálno.samospráva .Prúcha (1999) definuje verejnú správu: ako správu spoločnosti.

sociálnoprávna ochrana detí . ktorú tvoria orgány so všeobecnou pôsobnosťou.. pomoc v hmotnej núdzi 3.záujmová (profesná) ss . správy. ktorý vykonáva svoju pôsobnosť v rámci určitého odvetvia alebo sféry št. je to monokratický orgán. org. správy Ministerstvo – ústredný orgán.Slovenska. Jej základom je slobodný jedinec spájajúci sa s ostatnými na báze určitých spoločných záujmov. časť – služby zamestnancom . vecí a rodiny – ústredie (Bratislava) – úrady Ministerstvo PSVaR sa člení na úsek SVaR a úsek služieb a zamestnanosti Úsek SVaR: 1. profesná. politického zmýšľania.obvodný úrad Pôsobnosť obvodného úradu: živnostenské podnikanie všeobecná vnútorná správa civilná obrana krízové riadenie (riadenie štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu) Orgány št.psychológovia Úsek služieb zamestnanosti: . peňažný príspevok na kompenzáciu 4. orgán na zabezpečenie jednotného výkonu št. Sústavu štátnej správy tvorí: Miestna štátna správa.špeciálna (akademická) ss – akademický senát Územná (miestna) ss . ktoré vykonávajú delegovanú št.podzákonná . časť. profesie alebo územia. Daňové riaditeľstvo. 369/1990 – Zb. posudková činnosť 5. so špeciálnou pôsobnosťou.zvyšovanie zamestnateľnosti . na ktorom žije. Štruktúra štátnej správy: Vláda SR – podľa čl. .výkonná a nariaďovacia . sústava určených výkonných orgánov územnej samosprávy. dávky 2. št. Bankový úrad . štátne soc. Pamiatkový úrad. správy. orgány so špeciálnou pôsobnosťou. Poštový úrad.oddelenie európskeho sociálneho fondu Samospráva.. je základným typom ústred.služby zamestnateľnosti .funkčné ponímanie: organizujúca a mocensko-ochranná činnosť štátu výkonného podzákonného a nariaďovacieho charakteru. 108 Ústavy SR – vrcholný orgán výkonnej moci Ústredná št.donucovacia. politická . správy. kultúrna.služby zamestnávateľom II. o obecnom zriadení (čl. správy so všeobecnou pôsobnosťou: .samostatná nezávislá a slobodná sebaspráva.zákon č.informačné poradenské služby – školenia na zvyšovanie kvalifikácie . Tri druhy samosprávy: .obec – samostatný územný samosprávny a správny celok SR združujúci osoby.OBEC .služby zamestnanosti: I. Osobitnú skupinu tvoria orgány s celoslovenskou pôsobnosťou: Colne riaditeľstvo. správu. Činnosti štátnej správy: . 64 Ústavy SR) . kde spadajú ministerstvá (je ich 14) a iné Ústredné orgány št. Orgány št.územná (miestna) ss . správa. ktoré majú .ekonomická. správy so špecializovanou pôsobnosťou: .UPSVaR Ministerstvo práce soc.

Slov. Združenie v rámci záujmovej samosprávy môže byť: 1. 221/1996 Z. prípadne v určení špecifického využitia osobitne definovaných finančných prostriedkov alebo majetku. administratívnych vzťahoch je správnym orgánom.z.miestnym referendom . Obyvateľ obce. VEREJNOPRÁVNE INŠTITÚCIE – PO(soc. . . ktorá má na jej území trvalý pobyt Samosprávu vykonávajú obyvatelia: .osoba.transformácia verejnej správa nadviazala na spoločenské zmeny po roku 1989. bolo zrušených 121 obvodov a znova sa zaviedla krajská úroveň štátnej správy. Obecná rada – môže ju zriadiť obecné zastupiteľstvo. 369/1990 Zb. ktoré určuje aj zloženie a úlohy.právna zodpovednosť za rozhodovanie . Transformácia verejnej správy po roku 1989 .na jej území trvalý pobyt. Záujmová samospráva: Základ záujmovej samosprávy tkvie v profesionálnom odbornom zameraní určitých fyzických alebo právnických osôb. Obecná rada je iniciatívnym. Obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné.do roku 1989 bola miestna verejná správa vykonávaná prostredníctvom národných výborov. . . iniciatívne a kontrolné orgány. ktorým bola zverená moc samostatne plniť verejne úlohy.1996 ďalšia reorganizácia. vznikli nové obce. Komisie sú zložené z poslancov obecného zastupiteľstva a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom. moci.orgánmi obce (obecné zastupiteľstvo a starosta obce) . o obecnom zriadení – obnova miestnej samosprávy na úrovni obcí. Je zložená s poslancov obecného zastupiteľstva. 64Ústavy SR). Slov. Starosta obce – je predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom. bola zrušená krajská úroveň štátnej správy a miestna štátna správa bola na území SR organizovaná v 38 okresoch a 121 obvodoch.verejnými zhromaždeniami obyvateľmi obce ORGANY OBCE Obecné zastupiteľstvo – zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce.verejnoprávne oprávnenie autoritatívne rozhodovať . výkonným a kontrolným orgánom obecného zastupiteľstva a zároveň plní funkciu poradného orgánu starostu. ktorý spolu s obcou tvorí územnú samosprávu (čl.právnická osoba. došlo k oddeleniu štátnej správy a územnej samosprávy a k zavedeniu tzv. poisťovňa. Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce. ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom a príjmami. Zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu a aj orgánov zradených obcou. obligatórne (nevyhnutné) Záujmová ss sa z hľadiska predmetu združenia člení na: . VÚC – samostatný územný samosprávy a správny celok SR.záujmovú ss združujúcu fyzické alebo právnické osoby (stavovské organizácie) . rozhlas). fakultatívne (dobrovoľné) 2. Obecný úrad – je výkonný orgán obecného zastupiteľstva a starostu. oddeleného modelu verejnej správy.v roku 1990 prijala NR SR zákon č. .záujmovú ss združujúcu finančné prostriedky alebo majetok (verejné fondy) Znaky záujmovej ss: .obmedzený rozsah kontroly zo strany št. televízia. zákonom č. SR sa rozdelila na 8 krajov a 79 okresov.verejnoprávny charakter .

sociálna pomoc.r.pod spoločným názvom reforma verejnej správy sa od roku 2002 realizujú štyri reformy: územnosprávna reforma. SYSTÉM SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI V SR Sociálna starostlivosť súhrn postupov na dosiahnutie spokojnosti človeka. Daňová reforma: od r. zrušenie poplatkov.-súkromný. inštitúcií 2.sociálne poistenie .rovnaká sadzba DPH -19% 2. Transformácia sociálnej sféry: reforma v tejto oblasti bola odštartovaná na základe „STRATEGIE PODPORY RASTU ZAMESTNANOSTI PROSTREDNÍCTVOM ZMIEN SYSTÉMU A TRHU PRÁCE“ – vychádza z troch princípov: 1. . týka sa obecných vecí. .p.decentralizácia kompetencií . Fiškálna decentralizácia: . 2004 .decentralizácia financií . demokratizácia – zvýšenie občianskej soc..k 01. v zmysle ktorej je ver.. 23. Hlavným zámerom transformácie sociálneho systému bolo vytvorenie nových pilierov alebo systémov sociálneho zabezpečenia: . o zdravotnú starostlivosť. kapitalizačný. Typy (oblasti) reformy: 1.decentralizácia politickej moci. 4. Decentralizácia správy vo verejných veciach má 3 dimenzie: . priebežný dôchodkový systém 2.rovnaké zdanenie príjmov pre PO a FO – 19% .. Je to interdisciplinárna starostlivosť o výchovu a vzdelávanie.-doplnkové dôchodkové poistenie 3.štátna sociálna podpora . problémov. kde sa štát zbavil určitých pôsobností a presunul ich do pôsobnosti obce 5.o územnom a správnom usporiadaní SR bolo rozhodnuté o symetrickom usporiadaní miestnej štátnej správy a druhej úrovne miestnej samosprávy na úrovni kraja.vznik viacerých zdravotných poisťovní.p-tzv.zníženie sadzby dane z príjmov pre PO z 25% na 19% . VÚC 3. Zdravotnícka reforma: . iniciatívy pri riešení soc.vznik 3 pilierov: 1. bývanie. prioritný syst. Správa na Slovensku zabezpečovaná na troch úrovniach: 1. vznik neštátnych zdrav. januáru 2002 vznikla druhá úroveň miestnej samosprávy. decentralizácia štátu a modernizácia verejnej správy. Dôchodková reforma:. 1999 – vláda SR vzala na vedomie „STRATÉGIU REFORMY VEREJNEJ SPRÁVY“. . v rámci hraníc administratívnych krajov – v zmysle ústavy hovoríme o vyššom územnom celku. demonopolizácia – prechod od monopolu k slobodnému vytváraniu soc. obec . zariadení. pokračoval nárast obcí. decentralizácia – presun určitých úloh zo štátu na samosprávu 3.prechod pôsobností zo štátu na obce.. administratívna r.rok 2002 – Koncepcia decentralizácie a modernizácie VS – ktorej hlavným cieľom je posilnenie ústavného práva občanov vplývať na štátnu moc a posilnenie postavenie volených zástupcov občanov vo všetkých úrovniach VS .p. 3. štát 2.

v ktorej sa soc.pracovník rozhoduje o výbere foriem soc.starostlivosti. pričom zahŕňa v sebe aj obsah pojmu sociálna pomoc. susedstve. atď. Pre pojem sociálna starostlivosť je charakteristické : a) soc.prostredie – v prípade. ktorý starostlivosť prijíma je vnímaný ako ten. starostlivosť realizuje. kamarátmi atď. ktorá v prevažnej miere má neformálny charakter. ktorý nedokáže riešiť vlastné problémy. organizácie. čím sa zdôrazňuje jeho pasívny pozícia v tomto vzťahu Sociálna starostlivosť je činnosť. ktoré vytvárajú sociálnu sieť. 24. skupina.vytvorenie životných a pracovných podmienok i zabezpečenie duševného zdravia človeka. Na jej realizácii sa podieľajú : -štát – prostredníctvom štátnej správy -obce a nimi zriaďované soc. starostlivosť na rozdiel od bežnej starostlivosti poskytovanej v rodine. spoločnosť -soc. je formálne organizovanou starostlivosťou. ktorá pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané tzv. Sama soc. že pôsobí v rozpore so záujmami jednotlivca alebo spoločnosti / asociálne / Soc.potreby občanov. objektívne soc. Existujú inštitúcie. neštátne zariadenia -občianske združenia -nadácie a spolky.inštitúcie -sociálna poisťovňa -národný úrad práce -cirkevné..starostlivosť môže byť zameraná na : -klienta – klientom môže byť jednotlivec. o miere poskytnutej starostlivosti a o dĺžke jej trvania b) klient. je odkázaný na starostlivosť odborníka. Sociálna starostlivosť vystupuje ako širší pojem. POISŤOVACÍ SYSTÉM SLOVENSKEJ REPUBLIKY DOCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE A NEMOCENSKÉ POISTENIE . charitatívne organizácie.

GARANČNÉHO POISTENIA A POISTENIA V NEZAMESTNANOSTI. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia b. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Môžeme teda povedať. 461/2003 Z. Zo systému nemocenského poistenia sa poskytujú nemocenské dávky: • • • • nemocenské ošetrovné vyrovnávacia dávka materské 25. LEGISLATÍVNA ÚPRAVA ÚRAZOVÉHO POISTENIA. Sociálne poistenie v Slovenskej republike tvorí jednu z najdôležitejších súčastí sociálneho zabezpečenia. že základom sociálneho zabezpečenia je sociálne poistenie. Sociálne poistenie tvorí: • nemocenské poistenie . V rámci dôchodkového poistenia existujú dva podsystémy: a. z. Pred 1. tehotenstva a materstva. ktoré zaviedol zákon č. Zo systému starobného poistenia sa poskytuje: • • • • • starobný dôchodok predčasný starobný dôchodok vdovský dôchodok vdovecký dôchodok sirotský dôchodok Zo systému invalidného poistenia sa poskytuje: • • • • invalidný dôchodok vdovský dôchodok vdovecký dôchodok sirotský dôchodok Nemocenské poistenie je poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti. januárom 2004 existovalo dôchodkové zabezpečenie ako súčasť sociálneho zabezpečenia.Dôchodkové poistenie je jedným z piatich typov sociálneho poistenia. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia.

• úrazová renta. • pozostalostná úrazová renta. • pracovná rehabilitácia (vecná dávka) a rehabilitačné. Nárok na úrazovú dávku má zamestnanec alebo iná fyzická osoba. • náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. 461/2003 Z. • jednorazové odškodnenie.• • • • dôchodkové poistenie úrazové poistenie garančné poistenie poistenie v nezamestnanosti Úrazové poistenie Úrazovým poistením rozumieme poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu. • 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 zákona v znení neskorších predpisov od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. • jednorazové vyrovnanie. • rekvalifikácia (vecná dávka) a rekvalifikačné. . t. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Na dávku úrazového poistenia má nárok poškodený.j. Z úrazového poistenia je po splnení zákonom ustanovených podmienok poskytovaných 13 úrazových dávok prevažne peňažného charakteru : • úrazový príplatok. • náhrada nákladov spojených s liečením. ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť. ktorý bol v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania uznaný za dočasne práceneschopného. Úrazový príplatok Zamestnancovi vzniká nárok na úrazový príplatok. poskytuje za dni . Úrazová renta Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia. ktorá je poistená z úrazového poistenia zamestnávateľa podľa zákona č. Suma úrazového príplatku je: • 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 zákona v znení neskorších predpisov od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti. • náhrada nákladov spojených s pohrebom. o sociálnom poistení. z. Nárok mu vzniká od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. ktorý utrpel pracovný úraz alebo bola u neho zistená choroba z povolania.

bol povinný poskytovať výživu na základe rozhodnutia súdu a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok Výška pozostalostnej úrazovej renty sa určí v sume určeného výživného alebo príspevku na výživu. Ak sa . januára 2009 sa stanovená limitujúca suma jednorazového odškodnenia pre manžela alebo manželku zvyšuje vždy od 1. Suma rehabilitačného je 80% denného vymeriavacieho základu. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. S účinnosťou od 1. Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti a na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti. Rehabilitačné sa poskytuje za dni. Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365. určeného z príslušného rozhodujúceho a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. ktorým poškodený. januára 2010 po zvýšení je 46 485. má nárok aj na rehabilitačné.4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) poškodeného. ktorá má zabezpečiť osoby.40 EUR. Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa a tiež uhrádza náklady. Ak sa poškodenému poskytuje pracovná rehabilitácia. Inou vhodnou činnosťou rozumieme činnosť fyzickej osoby zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu.násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúcemu percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Na jednorazové odškodnenie. Maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela/manželky platná od od 1. v ktorých sa nezúčastnil rehabilitácie alebo mal nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo ak bola rehabilitácia prerušená. ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia. najviac 1 000 000 Sk . má nárok po splnení podmienok ustanovených zákonom manžel. Pracovná rehabilitácia a rehabilitačné Pracovná rehabilitácia je vecná úrazová dávka. okrem dní. Základná suma sa určí ako súčin 30. Podmienkou jej poskytnutia je pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a je predpoklad opätovného zaradenia poškodeného do pracovného procesu. na ktorú by mal poškodený nárok pri 100% strate pracovnej schopnosti. januára nasledujúceho kalendárneho roka o percento zvýšenia dôchodkovej dávky. manželke a nezaopatrenému dieťaťu poškodeného jednorazové odškodnenie. Suma však nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty.Nárok na úrazovú rentu vzniká poškodenému. ak je jeho pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania podľa posudku vydaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia väčší ako 40 % a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok . manželka a každé nezaopatrené dieťa poškodeného (aj keď nežilo s poškodeným v spoločnej domácnosti). ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania sa poskytuje manželovi. Jednorazové vyrovnanie Účelom dávky je kompenzovať finančnou náhradou pokles pracovnej schopnosti poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Jednorazové odškodnenie Na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny. ktorý dosiahol minimálne 10 % a maximálne 40 %. ktorá je spôsobená stratou príjmu poškodeného. Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu poškodeného. Pozostalostná úrazová renta Pozostalostná úrazová renta je pravidelná peňažná dávka úrazového poistenia.

ktorá sa poskytuje za dni. Ak sa poberateľovi rekvalifikačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. a to v rozsahu. v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia Náhrada za bolesť je dávkou úrazového poistenia. ktorá nebola uhradená zo zdravotného poistenia a ktoré boli posúdené posudkovým lekárom sociálneho poistenia ako účelne vynaložené náklady spojené s liečením v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Pri rozhodovaní sa prihliada na vek a zdravotný stav poškodeného. Rekvalifikácia a rekvalifikačné Rekvalifikácia je fakultatívna. ktorému sa poskytuje rekvalifikácia má nárok na rekvalifikačné. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je dávkou úrazového poistenia. Je to. Táto rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie. Poškodený. Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 500 000 Sk. Suma náhrady je určená ako súčin počtu bodov a sumy za jeden bod. obligatórna. úrazová.poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. a jej účelom je kompenzovať bolesť. vecná úrazová dávka. ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a v spojitosti s poškodením ide o náklady na dopravu do zdravotníckeho zariadenia a ďalšie náklady súvisiace s liečením. peňažná dávka. jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň. Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa a nie je poskytnutá ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku. Náhrada nákladov spojených s liečením Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením. a zo sumy za jeden bod podľa príslušného predpisu. Pri určení výšky sa vychádza z celkového počtu bodov v lekárskom posudku. ide teda o získanie nových znalostí. úrazová dávka. ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo a jej účelom je kompenzovať zníženie možnosti spoločenského uplatnenia . Náhrada nákladov spojených s pohrebom Je to jednorazová. ako ujmu spôsobenú poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Náhrada sa poskytuje v sume podľa predložených dokladov. . zručností a je teoretickou a praktickou prípravou na pracovné uplatnenie. ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti a ak podľa lekára možno predpokladať opätovné zaradenie do pracovnej činnosti. Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju. Suma rekvalifikačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného. ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo. ktorá sa poskytuje poškodenému.

Fyzická osoba. ak sa jeho zamestnávateľ stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť jeho nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu. Za náklady spojené s pohrebom sa podľa zákona považujú najmä: • náklady účtované pohrebnou službou. ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu. a • cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť. kto tieto náklady spojené s pohrebom uhradil. žila ku dňu jeho smrti v domácnosti a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na náhradu: • jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie. a to z: pracovného pomeru dohody o vykonaní práce dohody o brigádnickej práci študentov dohody o pracovnej činnosti Zamestnávateľ je platobne neschopný. ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. najviac v sume 3 000 Sk pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa. má ten. ktorý vedie evidenciu miezd alebo . Nárok na dávku garančného poistenia má: zamestnanec. ktorá s poškodeným. • náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule. ktorý si uplatnil nárok na dávku garančného poistenia. Zamestnanec má nárok na dávku garančného poistenia. cintorínske poplatky. ktorý sa stal platobne neschopný a neuspokojoval nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu. • náklady na úpravu hrobu. • náklady na spopolnenie. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Suma náhrady nákladov spojených s pohrebom je najviac 50 000 Sk Garančné poistenie Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.Nárok na náhradu nákladov spojených s pohrebom poškodeného. je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa. ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou. Uplatnenie nároku Zamestnanec si uplatňuje nárok na dávku garančného poistenia v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta útvaru zamestnávateľa. Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

poistenie v nezamestnanosti. tiež oznámiť pobočke všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia.nemocenské poistenie . ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba. ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach . po splnení všetkých podmienok na priznanie.podľa sídla zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky.invalidné poistenie . vypočítaných podľa podmienok platných v príslušnom kalendárnom mesiaci. 1. Dávka garančného poistenia sa poskytuje v sume príslušného nároku zníženého o poistné na . Zamestnanec má právo uplatniť si nárok na dávku garančného poistenia aj po uplynutí tejto lehoty. za ktorý Vám uvedený nárok vznikol Maximálna výška dávky garančného poistenia je v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. ktoré je povinný platiť zamestnanec. Povinne poistený v nezamestnanosti je fyzická osoba.zdravotné poistenie .starobné poistenie . . Zamestnávateľ ako aj správca konkurznej podstaty sú povinný písomne informovať zástupcov zamestnancov. Toto obdobie je označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti.príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie. Nárok na dávku v nezamestnanosti má: Uchádzač o zamestnanie. Nárok na dávku. ktorý splnil nižšie uvedené podmienky nároku na túto dávku. resp. Poistenie v nezamestnanosti Poistenie v nezamestnanosti je poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov. alebo ak útvar. ktorý vedie evidenciu miezd je mimo územia Slovenskej republiky. ako aj oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť. štyroch mesiacov. vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím šiestich mesiacov. Povinne poistená osoba v nezamestnanosti . ktorá je povinne nemocensky poistená. do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo od dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu. ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu . Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti. ďalej potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu.zamestnanec: • fyzická osoba v právnom vzťahu. Nárok na dávku garančného poistenia si zamestnanec uplatňuje na základe písomnej žiadosti.

50 % x DVZ x počet dní v mesiaci. 26. ktorá sa na toto poistenie prihlási. Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je podmienený dobou účasti na poistení v nezamestnanosti. Spôsob skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti. t. Základná podmienka nároku na dávku v nezamestnanosti – poistenec v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. jej výšku ani na dobu jej poskytovania. sociálnych vecí a rodiny. ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. MOŽNOSTI SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI O SENIOROV V PODMIENKACH SR Hlavnou zasadou i cieľom socialnej a zdravotnej starostlivosti o seniorov je snaha čo najdlhšie udržať staršich ľudi vo svojom povodnom. z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov dosiahnutých v rozhodujúcom období. 2.vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. Denný vymeriavací základ (DVZ) na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov. 730 dní. rodinnom prostredi. Toto prostredie je preňho optimalne a prioritne . Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy. Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti: • fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku. Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu. ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. j. Poistenec si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu na základe písomnej žiadosti. za ktorú sa považuje rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vydané príslušným úradom práce. a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

socialnych alebo inych pričin nie su schopne žiť s rodinou alebo samy vo svojom byte Ustavnu socialnu starostlivosť pre starych ľudi poskytuju viacere zariadenia socialnych služieb. čistenie. V DD sa poskytuje starostlivosť občanovi. poloinštitucionalnu a inštitucionalnu. žehlenie. . . ktore prinaša starnutie. V poslednych rokoch vyznamne stupa aj uloha občianskych združeni. ktoru občanovi nemože zabezpečiť rodina ani poskytovanie opatrovateľskej služby. cirkevnych iniciativ a dobrovoľnictva. . 27.zabezpečenie uschovy cennych veci. ktory: .Rodina je najdoležitejšim prvkom v pomoci staršiemu človeku vyrovnať sa so zmenami. Počet DD je však naďalej aj v našich podmienkach nedostatočny. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov . SOCIÁLNE SLUŽBY V KONTEXTE SOCIÁLNEJ PRÁCE A JEJ LEGISLATÍVNEHO UKOTVENIA (POSKYTOVANIE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB A SOCIÁLNA PRÁCA). nevyhnutnej starostlivosti poskytuje aj ošetrovateľska.podporovanie učasti na spoločenskom živote. poskytovanie posteľnej bielizne. rehabilitačna a lekarska starostlivosť.ďalšej starostlivosti (poradenstva. prac a kontaktu so spoločenskym prostredim.poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti (stravovania. zaopatrenia). poskytnutie pomoci na zabezpečenie nevyhnutnych životnych ukonov. Inštitucionalna starostlivosť može byť kratkodoba (akutna) a dlhodoba (chronicka).je poberateľom starobneho dochodku.domovy socialnych služieb pre dospelych Najpočetnejšou skupinou su obyvatelia Domovov dôchodcov. medzi ktorymi prevladaju starši a stari ľudia. pranie. byvania. Formalnu. organizovanu starostlivosť o seniorov delime na neinštitucionalnu. októbra 2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. . V zariadeniach sa okrem zakladnej. Za zaopatrenie sa považuje upratovanie.domovy dochodcov – penziony pre dochodcov . ZÁKON 448 z 30.osobneho vybavenia. keďže populacia starne a zhoršuje sa možnosť opatrovateľskej starostlivosti v rodinach. 455/1991 Zb.pre svoj nepriaznivy zdravotny stav vyžaduje sustavnu starostlivosť inej osoby. Poskytuje sa tym osobam. Medzi ulohy dlhodobej inštitucionalnej starostlivosti patri (podľa druhu zariadenia): . ktore zo zdravotnych.poskytovanie starostlivosti potrebuje z inych važnych dovodov (5). . zaujmovej i kulturnej činnosti). alebo . Medzi ustavne zariadenia pre dospelych patria : .

ktoré vyžaduje bezodkladne riešenie sociálnou službou. d) obec. sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). f) pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo g) z dôvodu. Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce. Zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb FO = zabezpečenie ubytovania. e) vyšší územný celok. c) Ministerstvo práce. ktorá je a) občan Slovenskej republiky.§ 1 Predmet zákona = Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb. c) pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav. c) zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb FO. Prijímateľ sociálnej služby je fyzická osoba. f) partnerstvo. § 2 Sociálna služba = odborná činnosť. b) poskytovateľ sociálnej služby. Krízová sociálna situácia = ohrozenie života alebo zdravia FO a rodiny. Nepriaznivá sociálna situácia = ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy a) z dôvodu. na uspokojovanie zákl. d) riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny. b) pre svoje životné návyky alebo pre spôsob života. financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. stravy. obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti. obuvi a nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. d) z dôvodu. že dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu e) pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností. rodiny alebo komunity. nevyhnutného ošatenia. b) zachovanie. že nemá zabezpečené nevyhnutné podm. ktorý má na území SR trvalý pobyt alebo prechodný pobyt . postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb. riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby. ktoré sú zamerané na a) prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie. že sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi. e) prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny. § 3 Účastníci právnych vzťahov a) prijímateľ sociálnej služby. životných potrieb.

len ak poskytuje základné sociálne poradenstvo.Vyšší územný celok je poskytovateľom sociálnej služby. právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou. § 6 Práva pri poskytovaní sociálnej služby FO má právo: výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa Prijímateľ sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb má právo aj na utvorenie podmienok. ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území SR e) cudzinec. Partnerstvo môže byť vytvorené najmä obcou. ktorý je občan členského štátu EÚ. má právo na náhradu škody spôsobenej poskytovateľom. ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie . štátu. sociálnych vecí a rodiny. obcou a komunitou. má povolenie na prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území SR a ktorého práva podľa tohto zákona nie sú upravené medzinárodnou zmluvou. b) aktivizovať prijímateľa sociálnej služby podľa jeho schopností a možností.Neverejný poskytovateľ sociálnej služby môže byť aj cudzinec § 4 Partnerstvo = je zoskupenie osôb vytvorené na účel realizácie projektov alebo programovnia predchádzanie vzniku alebo zmiernenie nepriaznivých sociálnych situácií fyzických osôb alebo na riešenie týchto situácií a projekty alebo programy komunitnej práce. ktorému bol udelený azyl h) cudzinec. ktorou je SR viazaná.má registrovaný trvalý pobyt na území SR a je zamestnaný alebo študuje na štátom uznanej škole na území Slovenskej republiky. ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru.. c) poskytovať sociálnu službu na odbornej úrovni. ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a má registrovaný trvalý pobyt na neobmedzený čas na území SR d) rodinný príslušník cudzinca. ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva vyplývajúce podľa tohto zákona zaručuje medzinárodná zmluva. právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom (ďalej len „verejný poskytovateľ sociálnej služby“) a iná osoba (ďalej len „neverejný poskytovateľ sociálnej služby“). g) cudzinec. Poskytovateľom sociálnej služby je obec. úradom práce. ktorý sa zdržiava na území SR v priebehu jedného kalendárneho roka nepretržite aspoň 180 dní. d) spolupracovať s rodinou. ktorému sa poskytlo dočasné útočisko l) Slovák žijúci v zahraničí.b) cudzinec. ktorý je rodinný príslušník občana SR s trvalým pobytom na území SR a ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území SR f) cudzinec. . ktorému sa poskytla doplnková ochrana k) cudzinec. zástupcami komunity a inou osobou (písomná zmluva). j) cudzinec. vyšším územným celkom.. ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorý má registrovaný trvalý pobyt na území SR i) cudzinec. c) cudzinec. podieľať sa na určovaní životných podmienok v zariadení. . nenarušovanie svojho osobného priestoru. Povinnosti poskytovateľa: a) prihliadať na individuálne potreby prijímateľa sociálnej služby. .

. b) špecializované sociálne poradenstvo. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci. 2. terénnou formou. 5. nízkoprahové denné centrum. f) ošetrovateľská starostlivosť v zariadení. a) možno vykonávať samostatne na základe zápisu do registra podľa § 64. 2.zariadenie núdzového bývania. 4. ktoré sú odkázané na pomoc inej FO a pre FO. osobnej asistencie.poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu. 2. ktorými sú 1. 3. 4. ktorými sú 1. pobytovou formou alebo inou formou podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia. v ktorom sa FO zdržiava. 7. § 14Rozsah poskytovania sociálnej služby = neurčitý čas alebo na určitý čas. tlmočenia. poskytovanie sociálnej služby v práčovni. poskytovanie sociálnej služby v dennom centre. ktorá je odkázaná na sociálnu službu a právo výberu sociálnej služby. poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre. c) pomoc pri odkázanosti FO na pomoc inej FO d) pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. 4. 8. 3. nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. poskytovanie sociálnej služby v jedálni. prepravná služba. b) sociálne služby na podporu rodiny s deťmi. 2. poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny. odľahčovacia služba. d) sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií.§ 8 Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre FO. § 12Druh sociálnej služby a) sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb v zariadeniach. Odbornú činnosť podľa písm. útulok. 3. 6. nocľaháreň. g) pracovná terapia. b) a e) možno vykonávať samostatne na základe akreditácie podľa § 88. ktorými sú: 1. ktorými sú 1. domov na pol ceste. poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti.Sociálna služba sa poskytuje ambulantnou formou. 7. § 16Odborné činnosti a) základné sociálne poradenstvo. ktoré dovŕšili dôchodkový vek. j) pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností. poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre FO.3. o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného života. pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností. i) sprostredkovanie 1. ktorými sú 1. h) tlmočenie. Sociálne služby podľa odseku 1 možno účelne a vhodne spájať. opatrovateľská služba. § 13Forma sociálnej služby . sprostredkovanie tlmočníckej služby. 2. e) sociálna rehabilitácia. tlmočnícka služba. c) sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ŤZP.sprievodcovská služba a predčitateľská služba. sprostredkovanie osobnej asistencie. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií. Odborné činnosti podľa písm. e) podporné služby. 5. pomoc pri osobnej star. 6. 2. požičiavanie pomôcok. 5.

pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. nevyhnutné ošatenie a obuv. alebo po skončení pobytu v zariadení alebo po skončení starostlivosti zariadení SPOaSK alebo po prepustení z výkonu trestu z väzby. ktorá sa vykonáva s písomným súhlasom plnoletej fyzickej osoby a je zameraná najmä na poradenstvo pri vybavovaní úradných záležitostí. 3. pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. b) utvárajú podmienky na 1. nevyhnutné ošatenie a obuv. § 28Nízkoprahové denné centrum a) poskytuje 1. 3. § 18Ďalšie činnosti = sú utváranie podmienok k výkonu obslužných činností. prípravu stravy. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. b) utvárajú podmienky na 1. ubytovanie na určitý čas. záujmovú činnosť. záujmovú činnosť. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. § 25Nocľaháreň a) poskytuje 1. pri písomnej komunikácii v úradnom styku a vybavovaní iných vecí v záujme FO. 2. § 27Domov na pol ceste . 2.po skončení poskytovania SS v zariadení. 2. vzdelávanie. ak nie je schopná svoje základné životné potreby uspokojovať sama. § 26 Útulok a) poskytuje 1. v ktorom sa zdržiava. pranie. 2. . ubytovanie na určitý čas. pracovná terapia. vypisovaní tlačív. 3. § 24Fyzická osoba je odkázaná na sociálnu službu na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb. 2. sociálne poradenstvo. § 21 Sociálna rehabilitácia = odborná činnosť na podporu samostatnosti. záujmovú činnosť. 2. výdaj stravy alebo výdaj potravín. výdaj stravy alebo výdaj potravín. pomoc pri vybavovaní osobných dokladov. pri spisovaní a podávaní písomných podaní. 2. sociálne poradenstvo. výdaj stravy alebo výdaj potravín. 4.§ 17Obslužné činnosti = sú ubytovanie. upratovanie. Sociálne poradenstvo sa vykonáva na úrovni základného sociálneho poradenstva a špecializovaného sociálneho poradenstva. a) poskytuje 1. osobné vybavenie FO § 19Sociálne poradenstvo = je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. sociálne poradenstvo. b) utvárajú podmienky na 1. pranie. Pri voľbe formy sociálnej sa zohľadňuje spôsob života fyzickej osoby a prostredie. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. vykonávanie základnej osobnej hygieny. 3. 3. sociálne poradenstvo. 4. ubytovanie poskytnutím prístrešia na účel prenocovania. 4. žehlenie a údržbu bielizne a šatstva. žehlenie a údržba bielizne a šatstva. prípravu stravy. sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe. § 20Pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov = odborná činnosť. pranie. prípravu stravy. žehlenie a údržbu bielizne a šatstva. nezávislosti. stravovanie.

upratovanie. c) zabezpečuje záujmová činnosť. ubytovanie. sociálna rehabilitácia. ktorá je odkázaná na pomoc inej FO § 35Zariadenie pre seniorov a) poskytuje 1. 2. § 36Zariadenie opatrovateľskej služby § 37Rehabilitačné stredisko § 38 Domov sociálnych služieb a) poskytuje 1. osamelej tehotnej žene a rodičovi alebo rodičom s deťmi. 6. výdaj stravy alebo výdaj potravín.dieťaťu s nariadenou ústavnou starostlivosťou. záujmovú činnosť. stravovanie. 5.b) utvárajú podmienky na 1. § 32Zariadenie dočasnej starostlivosti o deti § 33Nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu § 34Zariadenie podporovaného bývania = pre FO. pranie. prípravu stravy. 7. b) utvárajú podmienky na úschovu cenných vecí. 2. vzdelávanie. 5. 7. osobné vybavenie. b) zabezpečuje 1. žehlenie a údržba bielizne a šatstva. vreckové a vecné dary podľa osobitného predpisu . § 41Opatrovateľská služba . 2. úschovu cenných vecí. ošetrovateľská starostlivosť.pri úkonoch sebaobsluhy. 8. 8. ktorá je obeťou obchodovania s ľuďmi. žehlenie a údržba bielizne a šatstva. sociálna rehabilitácia. ubytovanie. 3. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. 6. starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách . na ktorej je páchané násilie. 4. sociálne poradenstvo. ktorému sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba. osobné vybavenie. 2. 3. c) utvárajú podmienky na 1. ktorá dovŕšila dôchodkový vek alebo ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby bývanie. záujmová činnosť. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. pracovná terapia. sociálne poradenstvo. fyzickej osobe.len na určitý čas počas dňa. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. 9. 4. 3. § 29Zariadenie núdzového bývania = fyzickej osobe. ošetrovateľská starostlivosť. 2. pranie. stravovanie. + výchova – ak sa jedná o dieťa § 39Špecializované zariadenie +zdravotné problémy § 40Denný stacionár . upratovanie.

Odborná spôsobilosť je splnenie stupňa vzdelania. Neštátne subjekty vznikajú ako dôsledok chýbajúcich služieb zriaďovaných štátom. pretože sa v danej lokalite nachádzajú. Splnenie kvalifikačného predpokladu sa posudzuje a preukazuje dokladmi. e) z výsledku hospodárenia z vedľajšej činnosti. flexibilná. f) z príjmu zo sociálneho podniku g) z iných zdrojov. podmienkou zápisu do registra je akreditácia na túto odbornú činnosť udelená ministerstvom § 71Financovanie sociálnych služieb a) z rozpočtu verejného poskytovateľa sociálnej služby. Takáto sieť je: Adresná. komunitná práca a komunitná rehabilitácia § 83Komunitný plán sociálnych služieb a koncepcia rozvoja sociálnych služieb 28. ktorú vykonávajú zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku s jeho súhlasom. známa Súčasťou lokálnej siete sú aj inštitúcie a organizácie zriaďované štátom. štátnej správy .UPSVaR samosprávy – zariadenia sociálnych služieb verejnoprávnych inštitúcii – Sociálna poisťovňa Najlepšie fungujúce sú komunitné soc. b) z úhrad za SS od prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní SS c) z prostriedkov prijatých na základe písomnej darovacej zmluvy. združenia vyšších územných celkov a združenia osôb. SYSTÉM SIETE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB Sieť sociálnych služieb tvorí štát prostredníctvom . § 79Pôsobnosť ministerstva § 80Pôsobnosť obce § 81Pôsobnosť vyššieho územného celku § 82Komunitný rozvoj. ktorá žiada o zápis do registra. stabilná. d) z prostriedkov združenia obcí. akceptovaná. dostupná. ktorá má záujem vykonávať špecializované sociálne poradenstvo alebo sociálnu rehabilitáciu. musí byť spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a bezúhonná. ktoré sú určené pre lokálne potreby. siete. Sociálne služby podľa druhu sú a) sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie .§ 63Fyzická osoba. konkrétne sociálne prostredie s dobrou znalosťou problémov miestnych podmienok danej komunity. Ak žiada o zápis do registra osoba.

b) sociálne služby na podporu rodiny s deťmi. 3. sprostredkovanie tlmočníckej služby. zariadenie núdzového bývania.je osobitné odvetvie slovenského verejného práva. Predmetom správneho práva . útulok. sprostredkovanie osobnej asistencie. e) podporné služby. zahŕňa inštitúty spoločné pre celú verejnú správu .upravuje inštitúty typické pre určité odvetvie verejnej správy. c) sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia. 3. 2. ktorými sú 1.správne právo hmotné (materiálne správne právo) .obsahuje normy upravujúce kompetenciu . poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny. Systém správneho práva Správne právo sa podľa obsahu delí na normy všeobecné a osobitné: . 3. d) sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií. právnickými osobami a medzi správnymi orgánmi navzájom. 4. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci. ktorými sú 1. poskytovanie sociálnej služby v dennom centre. tlmočnícka služba. 2. domov na pol ceste.osobitná časť . prepravná služba. poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby. ktorými sú 1. sprievodcovská služba a predčitateľská služba.všeobecná časť . nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovršenia dôchodkového veku. 6. ktoré vznikajú medzi správnymi orgánmi a fyzickými osobami. realizácia a aplikácia práva. ktoré zahŕňa verejnoprávne normy upravujúce organizáciu a činnosť verejnej správy. ktoré dovršili dôchodkový vek. 29. ktorými sú 1. územná a záujmová samospráva a tzv. školstva. 3. ostatná verejná správa. Správne právo (právo verejnej správy) . pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúladovania rodinného života a pracovného života. policajná správa. 7. Ďalším delením je delenie na správne právo hmotné a procesné: . poskytovanie sociálnej služby v jedálni. poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti. ktorú prevažne vykonávajú verejnoprávne korporácie. vnútorná správa. opatrovateľská služba. 5. napr. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií. poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu. nízkoprahové denné centrum. nocľahárne 2. zdravotníctva. správa zahraničných vecí.základných životných potrieb v zariadeniach. ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby. 5. 5. 2. pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností. Správne právo a správne konanie v činnostiach sociálneho pracovníka. 8. ktorej základnými zložkami sú štátna správa. poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre. 6. 4..je verejná správa. požičiavanie pomôcok. poskytovanie sociálnej služby v práčovni. 4. 2. vrátane administratívnoprávnych vzťahov. ktorými sú 1.tvorba.

negatívne . Vecnú príslušnosť treba posudzovať aj podľa procesnoprávnych a hmotno-právnych predpisov. Orgán. Kompetenčné konflikty! . . Subjekty správneho konania: . alebo zistenie určitých práv. ústavné zákony. právom chránenom záujme alebo o povinnosti.miesto tejto nehnuteľnosti . Výnimočne môžu nimi byť aj orgány neštátnych (spoločenských) organizáciu.vecná . urobil vo veci prvý procesný úkon. vyhlášky. ktorý z vecne príslušných SO je na určitom území oprávnený vo veci rozhodnúť. komisia). práva a povinnosti fyzických a právnických osôb .v konaní. ak ich na to výslovne splnomocňuje zákon. odňatie. právne záväzné akty EÚ) SPRÁVNE ORGÁNY – správne konanie Správnym orgánom na správne konanie sú orgán štátnej správy. ktoré uskutočňujú správne konanie a rozhodnú o veci. ktorý je povolaný uskutočniť konanie musí mať príslušnosť.sú všeobecne záväzné právne predpisy. alebo štátom splnomocnenými orgánmi. Ide o priznanie. sídlom PO. zmenu. ktorý 2 viacerých orgánov nepokladajúcich sa 2a príslušné. samosprávne orgány a orgány verejnoprávnych korporácii. ktorý ho začal.ani jeden 2 viacerých s miestnou príslušnosťou nechce konať. Správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa určí.funkčná . (ústava. vykoná konanie.sú nositelia procesných práv a povinnosti. Rozhodnutie vydané iným než vecne príslušným orgánom sa pokladá za paakt. 30.správne právo procesné . t. priebeh a výsledok správneho konania a bez ktorých by bolo správne konanie nemysliteľné.určuje orgán ktorej kategórie (správy) a ktorého stupňa (miestne) sú kompetentné rozhodovať v správnom konaní v I. Rozhodnutie – je výsledkom a záverom správneho konania. .miestna . .účastníci správneho konania fyzické alebo právnické osoby o právach. ak ich na to výslovne splnomocňuje zákon) . ktorí majú podstatní vplyv na začiatok. stupni.j.viac orgánov s miestnou príslušnosťou chce vo veci konať. alebo povinnosti účastníkov konania Prameňom správneho práva .určuje.ak sa neurčí podľa predchádzajúcich. .j. územný orgán štátnej správy a miestny orgán štátnej správy. SUBJEKTY SPRÁVNEHO KONANIA Subjekty správneho konania . Kritéria určenia miestnej príslušnosti: . vydaný správnym orgánom. len vtedy ak na konanie.správne organy. ktorých sa ma v konaní rozhodnúť.určuje. v ktorom rozhodujú bola osobitným zákonom rozšírená platnosť správneho konania. t. určí sa miestom trvalého bydliska účastníka.je tvorené normami. ktoré sú vydané štátnymi. ktorá časť alebo útvar organizačného celku vecne príslušného SO Je povolaný vo veci konať a v ktorom stupni (odbor. ktorá Je predmetom konania (orgány samosprávy a orgány verejnoprávnych korporácii.pozitíve . ktoré upravujú procesné postupy subjektov v súvislosti s aplikáciou hmotnoprávnej normy na konkrétny prípad v oblasti verejnej správy.správnych orgánov. Funkčná pôsobnosť zabezpečuje účelnú deľbu práce medzi jednotlivými časťami celku. Pri pozitívnom kompetenčnom konflikte uskutoční správne konanie ten správny orgán. všeobecne záväzné nariadenia. ÚLOHA NEŠTÁTNYCH SUBJEKTOV V SYSTÉME SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA .v konaní o nehnuteľnosť . v ktorom Ide o činnosť účastníka SK . Rozhodnutie vydané iným funkčne nepríslušným SO sa pokladá za zrušiteľný akt.miesto jeho činnosti (priestupok) .

terénna sociálna rehabilitácia. ktorej predmetom je poskytovanie týchto všeobecne prospešných služieb: rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt. organizácií je samoorganizácia. cenných papierov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt. sú samosprávne MVO plnia úlohy: .povzbudzuje jednotlivcov pri aktivitách pre verejné blaho a napomáha pri riešení sociálnych. toxikomani. pôsobia na neziskovom základe a ich poslaním je obhajovať. rozvíjať humanitné a sociálne záujmy. ochrana ľudských práv. ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou. ekonomických a politických otázok na Slovensku majú MVO 4 právne formy: občianske združenia. zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt.Pod neštátnymi sociálnymi subjektmi rozumieme združenia. humanitná starostlivosť. neinvestičné fondy). ochrana a tvorba životného prostredia. doplnkové vzdelávanie pre deti a mládež. 2. čo ich radí i k sociálnym subjektom MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE Charakteristika MVO: tretí sektor . Prospešným účelom je najmä: rozvoj a ochrana duchovných hodnôt. neinvestičné fondov a neziskové organizácie.účelové združenie vecí. Najtypickejšou cieľovou skupinou nadácií sú deti a mládež a zdravotne postihnuté deti a dospelí. ochrana a podpora zdravia a vzdelávania. ochrany a tvorby životného prostredia. Charakteristickými črtami vzniku i fungovania týchto združení. cirkvi. Nadácie . sebauvedomenie.prispieva k riešeniu problémov a tvorbe kompromisov medzi rôznymi skupinami v spoločnosti . mestá a obce. ochrana a tvorba životného prostredia. Najčastejšie poskytovanými službami sú: sociálne poradenstvo. zachovania prírodných a kultúrnych hodnôt a na podporu zdravia a vzdelávania. peňažných prostriedkov. hnutia (nadácie. ktoré zriaďovateľ určil na plnenie všeobecne prospešného účelu Nadácia sa zriaďuje najmä za účelom rozvoja duchovných hodnôt. poskytovanie sociálnych služieb OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ . neziskové organizácie. mládež. Neinvestičné fondy . starší občania. dobrovoľnosť. denný stacionár 3. Je to právnická osoba. Občianske združenia . Najčastejšími adresátmi činnosti občianskych združení v tejto oblasti sú: zdravotne postihnutí občania. dobrovoľnícky charakter – vysoký podiel dobrovoľníckej práce. realizácie a ochrany ľudských práv alebo iných humanitných cieľov.organizácie združujúce fyzické alebo právnické osoby. nadácie. ktoré združujú peňažné prostriedky určené na plnenie všeobecno-prospešného účelu alebo na plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osôb. ktoré poskytujú verejnoprospešné služby. solidarita. ktoré sú od vlády nezávislé. Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby. humanitná starostlivosť.upozorňuje vládnych činiteľov. 1. neúplné rodiny. nezávislé od štátu a trhu. participácia. rozvoj sociálnych služieb 4.ktorý pôsobí v priestore medzi štátom a trhom. Iniciátormi vzniku občianskych združení môžu byť napr. sú neziskové (prípadný zisk investujú do ďalších verejnoprospešných programov). Účel: rozvoj a ochrana duchovných hodnôt. orgány a inštitúcie na záujmy občanov . doplnkové vzdelávanie mládeže a detí.sú neziskové právnické osoby. neziskovosť. aj keď v sektore pôsobia aj platení zamestnanci.sprostredkovateľa medzi štátom a občanmi . bezdomovci. tvorba a ochrana životného prostredia.

či individuálny. ale i športové kluby. občianska spoločnosť na Slovensku sa prejavuje ako významná prekážka presadenia nedemokratických tendencií a má vysokú schopnosť mobilizácie v konflikte s politickou mocou. z ktorých niektoré majú svoje konkrétne postavenie.- - - predstavuje tretí sektor spoločnosti existujúci popri štáte a trhu. obnove občianskej spoločnosti v tomto význame možno teda hovoriť až po páde komunistického režimu v roku 1989. V totalitnom režime boli (až na výnimky) aj občianske aktivity podobne ako ekonomika pod kontrolou politickej moci. podnikateľský sektor). či už je to záujem vyšší. ktorá takéto tendencie presadzuje . Na druhej strane sem však patria aj odborové a zamestnávateľské zväzy. verejný. resp. alebo čiastkový. všeobecná vláda. politická moc) a ktorých účelom nie je dosahovanie zisku (trh. kluby a aktivity. záujmové spolky. ktoré sú nezávislé od verejnej moci (štát. Tvoria ju MVO. skupinový. verejný sektor. úlohy a kompetencie upravené priamo v zákone. ´patria sem aj občianske iniciatívy. všeobecný. stavovské združenia. Špecifickú a autonómnu súčasť občianskej spoločnosti predstavujú cirkvi a náboženské spoločnosti Občianska spoločnosť je vytváraná slobodnými aktivitami občanov. O utváraní. profesijné komory a ďalšie inštitúcie organizovaných záujmov. ktoré nemajú inštitucionalizovanú a formalizovanú podobu a nedisponujú vlastnou právnou subjektivitou. ale verejná kontrola. realizácia nejakého záujmu. voľnočasové združenia.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful