SOCIÁLNA POLITIKA

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. Pojem sociálna politika a jej charakteristika. Sociálna politika, jej súčasti a nástroje. Sociálna pomoc, pomáhanie, pomoc k svojpomoci, filantropia, charita. Základné princípy a funkcie sociálnej politiky. Subjekty a objekty sociálnej politiky. Vzťah sociálnej práce a sociálnej politiky. Miesto sociálnej práce v živote občana. Základné typy sociálnej politiky.(krátka charakteristika) Sociálna udalosť a sociálny konflikt, špecifiká daných sociálnych situácií. Transformácia sociálnej sféry po roku 1989 (z pohľadu sociálnej politiky aj sociálneho zabezpečenia 10. Charakterizujte vzdelávaciu politiku v SR. 11. Charakterizujte zdravotnú politiku v SR. 12. Charakterizujte rodinnú politiku v SR. 13. Charakterizujte bytovú politiku v SR. 14. Problematika nezamestnanosti v SR. 15. Nástroje politiky zamestnanosti a trhu práce. 16. Chudoba a jej základné charakteristiky. 17. Systém sociálneho zabezpečenia v SR a zdroje jeho financovania. 18. Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela – charakteristika a základné pojmy. 19. Právne postavenie rodiny a riešenia dysfunkcií v rodine.(legislatívne vymedzenie v kontexte sociálnej práce) 20. Legislatívna úprava štátnych sociálnych dávok a základné nástroje - životné minimum, riešenie nepriaznivej životnej situácie. Presun kompetencií štátu na vyššie územné celky a na obce. 21. Sociálna pomoc – náhradné zdroje v hmotnej núdzi. 22. Verejná sociálna správa, systém a kompetencie orgánov verejnej správy v sociálnej oblasti. Transformácia verejnej sociálnej správy po roku 1989. 23. Systém sociálnej starostlivosti v SR. 24. Poisťovací systém Slovenskej republiky- Dôchodkové zabezpečenie a nemocenské poistenie. 25. Legislatívna úprava úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti 26. Možnosti sociálnej starostlivosti o seniorov v podmienkach SR. 27. Sociálne služby v kontexte sociálnej práce a jej legislatívneho ukotvenia (poskytovanie sociálnych služieb a sociálna práca). 28. Systém siete sociálnych služieb. 29. Správne právo a správne konanie v činnostiach sociálneho pracovníka. 30. Úloha neštátnych subjektov v systéme sociálneho zabezpečenia SR.

1. Pojem sociálna politika a jej charakteristika
Sociálna politika je súhrn štátnych opatrení ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možnosti. Je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu, zamestnávateľov, odborových orgánov, verejnoprávnych inštitúcií, občianskych združení, dobročinných spolkov, cirkevných organizácií), ktorá zabezpečuje ciele a zámery sociálneho a všestranného rozvoja osobnosti človeka - v rámci širokého poňatia možno sociálnu politiku vymedziť ako konkrétnu činnosť štátu, ktorou sa ovplyvňuje sociálna realita danej spoločnosti. - v rámci užšieho poňatia sa sociálna politika vymedzuje ako oblasť či súčasť hospodárskej politiky. - v najužšom poňatí ide o súbor opatrení v oblasti dôchodkového a nemocenského zabezpečenia, sociálnej pomoci a pomoci rodinám s deťmi. Sociálna politika sa realizuje prostredníctvom určitých subjektov, z ktorých ako hlavný vystupuje štát. Je to tým, že štát určuje obsah, ciele, úlohy a chápanie sociálnej politiky. Na nižších stupňoch riadenia, ale aj v jednotlivých územných celkoch pôsobí veľa ďalších subjektov. V najnovšom chápaní členíme subjekty na štátne a neštátne. Subjekty pripravujú a realizujú sociálnu politiku v rámci svojej pôsobnosti. Základnú štruktúru sociálnych subjektov tvoria : - štát a jeho orgány - zamestnávatelia - zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány - obce - charitatívne organizácie - cirkev (ako charita) - občania, rodiny a domácnosti Sociálna politika je vybudovaná na základných princípoch: 1. sociálna spravodlivosť 2. sociálna solidarita 3. subsidiarita 4. participácia 5. zásluhovosť Kľúčovým princípom sociálnej politiky je sociálna spravodlivosť. Cieľ - zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možností krajiny

2. Sociálna politika, jej súčasti a nástroje
Sociálna politika je súhrn štátnych opatrení ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možnosti. Je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu, zamestnávateľov, odborových orgánov, verejnoprávnych inštitúcií, občianskych združení, dobročinných spolkov, cirkevných organizácií), ktorá zabezpečuje ciele a zámery sociálneho a všestranného rozvoja osobnosti človeka Súčasťou sociálnej politiky je:  politika sociálneho zabezpečenia  politika zamestnanosti  zdravotná politika  rodinná politika  bytová politika

 vzdelávacia politika Politika soc. zabezpečenia – je súhrn zákonných opatrení, ktoré chránia jednotlivca a jeho rodinu pred následkami dočasného, či trvalého prerušenia príjmov z pracovnej činnosti, za účelom udržania sociálne primeranej životnej úrovne. Sociálne zabezpečenie na Slovensku má tri základné formy : - sociálne poistenie – nemocenské, dôchodkové (starobné a invalidné), garančné, úrazové a poistenie v nezamestnanosti - sociálna podpora – pôvodná kompetencia hovorila o štátnej soc. podpore. Teraz niekoľko kompetencií prešlo na samosprávy. Rodinné dávky financované zo štátneho rozpočtu, prostredníctvom ktorých sa štát podieľa na riešení niektorých životných situácii (napr. narodenie, výživa a výchova dieťaťa, smrť rodinného príslušníka). Nárok na tieto dávky nie je podmienený platením príspevkov či príjmovými pomermi oprávnených osôb. - sociálna pomoc – predstavuje systém náhradných zdrojov, najčastejšie v situáciách hmotnej núdze najzraniteľnejších skupín obyvateľov. Občan, ktorý je bez príjmu, má nárok na pomoc zo strany štátu formou dávok v hmotnej núdzi. Tie nemôžu byť trvalou, ale len dočasnou náhradou pracovného príjmu. Regulácia životného minima a hmotnej núdze, vrátane dávok. Soc. právna ochrana a kuratela, sociálne služby a tiež služby zamestnanosti, kompenzácia zdravotného postihnutia a pod. Politika zamestnanosti nástroje politiky zamestnanosti: - legislatívny nástroj – kompetenčný zákon, zákon o službách zamestnanosti, zákon o pomoci v hmotnej núdzi, zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, Ústava, zákon o správnom konaní - inštitucionálne nástroje – ÚPSVaR (evidencia nezamestnaných), Sociálna poisťovňa (podpora v nezamestnanosti) Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej a sociálnej politiky štátu. Jej cieľom je nájsť zamestnanie a umožniť pracovať tým, ktorí môžu a chcú pracovať. Tento cieľ vychádza z rešpektovania základného sociálneho práva v pracovnoprávnych vzťahoch – práva na prácu. Realizáciu tohto cieľa zabezpečujú najmä UPSVaR a Národný úrad práce. Upravuje ho zákon č. 5/2004 Zákon o službách zamestnanosti. Zdravotná politika jej cieľom je prevencia - je garantovaná Ústavou SR (Čl. 41) „každý občan má právo na ochranu zdravia a na základe zdravotného poistenia má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky. Rodinná politika rodina ako objekt rodinnej politiky sociálna a rodinná politika Koncepcia štátnej rodinnej politiky v SR princípy rodinnej politiky Rodinná politika spočíva v prístupe k rodine ako k inštitúcii s nezastupiteľnými funkciami súbor cieľavedomých činností, vymedzených cieľmi, ktoré majú dopad na život a sociálnu situáciu rodín miera zasahovania štátu do života rodiny je závislá od politických rozhodnutí a je spojená s otázkou prerozdeľovania zdrojov zahŕňa opatrenia smerom k podpore rodín s nezaopatrenými deťmi, ale aj starými, či invalidnými členmi Bytová politika - bývanie patrí medzi základné potreby človeka - je najvýznamnejšou životnou investíciou

- podstatou je systém prideľovania bytov Existujú dva základné typy sociálnych udalostí spojených s bývaním: 1) Získanie, nadobudnutie bytu. 2) Udržanie bytu (platenie). Bytová politika je čiastkovou. Jej podstatou je rozdeľovanie a zabezpečovanie bytov. Zmyslom je, aby každý občan mal možnosť získať primeraný byt. Vzdelávacia politika je súhrn kokrétnych činností a opatrení, ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu. Je to rozhodovanie o vzdelávacích inštitúciach o prístupe k vzdelaniu o cieľoch o obsahu vzdelania a o spôsobe riadenia a financovania v školstve. Cieľom vzdelávacej politiky je zabezpečiť súčasný a budúci rozvoj poznávacej a duchov. kapacity populácie , jej morálno hodnotovú orientáciu a celkový poznatkový a vedomostný fond. Ciele štátu.: 1. maximalizovať individuálne vzdelávanie – sebavzdelávanie 2. optimalizovať primerané vzdelanie vo vzťahu k jednotlivcom a pre potreby zamestnanca Nástroje sociálnej politiky Nástroje sociálnej politiky sú prostriedky, ktorými subjekt sociálnej politiky pôsobí na objekt, alebo na iný subjekt. Nástroje sociálnej politiky Nástroj je prostriedok za pomoci ktorého sa napĺňajú zámery soc. politiky. Môžu to byť: 1. Právne predpisy 2. Finančné prostriedky 3. Inštitúcie 4. Masovo komunikačné prostriedky 5. Nátlakové akcie 6. Kolektívne vyjednávanie Ekonomické nástroje: všetky opatrenia, ktoré ovplyvňujú získavanie a prerozdeľovanie zdrojov tak, aby bol dosiahnutý zamýšľaný cieľ. Jednotlivé nástroje sociálnej politiky sú: Regulácia Subjekt štátnej sociálnej politiky žiada iné subjekty, aby niečo poskytli (dane), niečo vykonali ( poskytli závodné stravovanie), zdržali sa určitého konania alebo strpeli určité konanie iných subjektov (dovolenku zamestnanca). Peňažné dávky - môžu byť jednorazové, opakované, návratné, nenávratné, nárokové, dar. najčastejšie. Vecné dávky - v zásade platí, že peňažná dávka je lacnejšia a praktickejšia než vecná. Ak sa ale vyskytne podozrenie, že by príjemca dávky mohol zneužiť peňažný príspevok, má prednosť vecná dávka. Služby - rozsah služieb v posledných rokoch narastá a pre starnutie populácie i vďaka zlepšujúcej sa technike sa bude zrejme ďalej rozširovať. Prekážkou ďalšieho rozširovania by mohol byť nedostatok finančných prostriedkov ale aj ľudských i materiálnych kapacít. Rozoznávame služby poskytované v ústave, doma, prechodne, sústavne, profesionálne, laicky, ambulantne a pod. Niekoľko príkladov: rôzne druhy poradenstva, provizórne alebo dočasné ubytovanie (osamelé matky s dieťaťom, azylové domy, nocľahárne pre bezdomovcov), denné pobyty pre zdravotne postihnutých, pre dôchodcov, kluby dôchodcov, poskytovanie stravy ( jedálne pre dôchodcov, rozvoz stravy do domácností starým a zdravotne postihnutým ľuďom), opatrovateľské služby, krízové centrá, sociálno-právna ochrana, ústavná sociálna starostlivosť ( domovy dôchodcov).

3. Sociálna pomoc, pomáhanie, pomoc k svojpomoci, filantropia, charita
Sociálna pomoc sa zrodila na začiatku transformačných procesov po roku 1989 v procese, ktorý sa dá formulovť ako proces prechodu od sociálnej starostlivosti k sociálnej pomoci. Podstatu sociálnej pomoci tvorí solidarita a humánny základ demokratickej spoločnosti v rámci sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. V jej rámci sa poskytujú prvé dávky a služby sociálnej pomoci zdravotne a sociálne postihnutým, ľuďom, ktorí sú znevýhodnení z rôznych dôvodov a príčin, čím sa realizuje subsidiarita ako princíp sociálneho zabezpečenia. V súčasnosti tvoria štruktúru sociálnej pomoci v širšom zmysle najmä tieto systémy: - Hmotná núdza a životné minimum sú upravené v zákone č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Hmotná núdza sa v súčasnosti definuje ako stav, keď príjem občana a spoločne posudzovaných osôb nedosahuje životné minimum a uvedené osoby si nemôžu príjem zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Základné životné podmienky sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Životné minimum sa definuje ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, sa poskytuje dávka na zabezpečenie základných životných podmienok. V súvislosti s dávkou sa poskytuje príspevok na zdravotnú starostlivosť, aktivačný príspevok, príspevok na bývanie, ochranný príspevok a jednorazová dávka v hmotnej núdzi. - sociálne služby Základným právnym prameňom regulácie sociálnych služieb je zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Z hľadiska systémov sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci zákon ustanovuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, ich financovanie a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. Zákon ustanovuje vzťah medzi sociálnymi službami a sociálnou prácou v § 2 ods. 5. Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb. - sociálna pomoc ako sústava kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia obsahuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a niektoré právne vzťahy pri administratívnych úkonoch (vydávanie preukazov). Súčasťou systémov sociálnej pomoci je sociálnoprávna ochrana detí a kuratela (právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele). Zákon ustanovuje, okrem iného, že opatrenia sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately sa vykonávajú pre dieťa, plnoletú fyzickú osobu, rodinu, skupinu a komunitu najmä prostredníctvom sociálnej práce v súlade s princípom lege artis. Sociálnu pomoc ďalej plní systém sociálnej práce v oblasti školstva a vzdelávania (pozri k tomu príslušnú úpravu o priznávaní sociálnych štipendií, podpory bezplatného vzdelávania atď.), poskytovania zliav na dopravu žiakov, študentov, dôchodcov a zdravotne postihnutých občanov, ako i systémy penitenciárnej starostlivosti, postpenitenciárnej starostlivosti, probácie a mediácie atď. POMÁHANIE Pomoc je prirodzenou a nevyhnutnou kategóriou ľudstva. Ćlovek na prežitie potrebuje pomoc svojej rodiny. V najstarších dejinách bola pomoc súčasťou života, existencie ľudskej spoločnosti a vyskytovala sa v súvislosti s niektorou z foriem akútneho ohrozenia ako boli napr.choroba, osirenie, chudoba a telesné postihnutie. Medzi prvé organizované inštitúcie

starším. ktorý nezištne pomáha ľuďom v núdzi.represie. láska k človeku. ľuďom bez domova. ako aj o potrebe poskytovania sociálnej pomoci. postihnutým ľuďom. Sociálna práca je zaradená medzi pomáhajúce profesie.zaraďujeme špitály. že má: -verejný charakter-je dostupná pre všetkých občanov. mediálnej a zahraničnej oblasti a organizuje humanitárnu i rozvojovú pomoc.každému podľa jeho potrieb .AIDS) Prácu sociálneho pracovníka vystihuje slovné spojenie „pomoc k svojpomoci“. ktorá rozumie človeku v núdzi a nezištne mu pomáha. o voľbe adekvátnej formy sociálnej pomoci a sledovaní jej účinnosti(Zákon č.resp. Je to vlastne nasmerovanie klienta. chorých. .Macek ): .448/2008)základným cieľom je pomoc k svojpomoci. Charita podľa SCS je dobročinná činnosť. ako dôkaz pre garantovaných poskytovaných služieb pre klientov a mimovládne inštitúcie nahrádzajú tieto chýbajúce sociálne služby.alkohol. Prevencia ako organizovaná plánovaná činnosť je zameraná na predchádzanie alebo minimalizovanie vývoja patologických javov v spoločnosti(drogy. 1925 (J. Filantropia je podľa slovníka cudzích slov (SCS) ľudomilnosť. proporcionalita – úmernosť častí v rámci celku) . 3 zásady sociálnej spravodlivosti sú známe už z r. chorým.na všetkých úsekoch praktickej sociálnej práce sú vytvorené inštitúcieštátne samosprávy. Odporúča sa rozlišovať čiastkové hľadiská pri posudzovaní sociálnej spravodlivosti: ∙ hľadisko výkonu či zásluhovosti ∙ hľadisko súladu medzi vstupmi a výstupmi ∙ hľadisko rovnosti ∙ hľadisko rovnakých príležitostí ∙ hľadisko potrebnosti.tabakizmus. súhrn právnych noriem a zásad ∙ sociálnu spravodlivosť . podľa ktorých sú v spoločnosti rozdeľované predpoklady a prostriedky verejného blahobytu medzi jednotlivé subjekty. -preventívny charakter-sociálna práca má dve oblasti-oblasť prevencie a oblasť nápravy. Sociálna práca je charakteristická tým. ktorú možno vymedziť pravidlami. migrantom a utečencom. zomierajúcim. POMOC K SVOJPOMOCI V našich podmienkach je vnímaná sociálna práca ako činnosť. Diecézne charity pomáhajú opusteným deťom a mladým. ZÁKLADNÉ PRINCÍPY A FUNKCIE SOCIÁLNEJ POLITIKY Princípy sociálnej politiky : ■ sociálnej spravodlivosti – je kľúčovým princípom sociálnej politiky Myslí sa tým: ∙ spravodlivosť v právnom slova zmysle. ktorá je orientovaná na získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku hmotnej núdze a sociálnej núdze. rodinám v núdzi. t. Filantrop je človek. tehotným ženám a matkám s deťmi v núdzi. vdovy a siroty. aby bol schopný a ochotný samostatne riešiť svoju životnú situáciu a vedieť sa postarať sám o seba. láska k blížnemu (podľa cirkevných predstáv).j. dobročinné pomáhanie.každému rovnako (pomernosť.každému podľa jeho zásluh O sociálnej spravodlivosti nemožno hovoriť ako o kategórii absolútnej. ktoré slúžili ako nemocnice. občan o nej vie a v prípade potreby môže navštíviť inštitúcie sociálnej práce -inštitucionálnu formu. Slovenská katolícka charita Sekretariát koordinuje národné projekty a činnosť diecéznych charít v právnej. jednoznačne vymedziteľnej. Slovo charita pochádza z latinského slova caritas a znamená empatickú lásku. starých. útulky pre chudobných. slabých. 4.

nezamestnaným. na ktorý pozeráme z viacerých hľadísk. V rozvinutých krajinách sa sociálna spravodlivosť chápe ako výsledok usilovnosti jednotlivca. choroba. záujmov. že občania. musia mať možnosti zúčastniť sa procesov. Rodina si tiež má pomáhať sama svojimi silami. Princíp subsidiarity znamená. subjektívnych hodnotení a chápaní sociálnych rozdielov a nerovnosti. Princíp sociálnej solidarity je založený na vzájomnej podpore. charita. pomáha štát. chorým. harmonickej spolupráci medzi ľuďmi. Spravodlivosť sa v spoločnosti vníma ako výsledok rôznych čiastkových. rešpektovaný a plnoprávny. že všetky spoločenské útvary jednotlivcovi nielen umožnia. zdravie.je založený na vzájomnej podpore a harmonickej spolupráci medzi ľuďmi. charitu. spolkov. sú efekty týchto opatrení obmedzené.Sociálna spravodlivosť sa potom javí ako vhodná kombinácia rozličných čiastkových princípov (hľadísk) v rôznych oblastiach sociálnej politiky s tým. Princíp subsidiarity znamená. je povinný starať sa o vytváranie podmienok. keď miera subjektivizmu presiahne optimálnu mieru. Je výrazom ľudského porozumenia. Až v situácii. Treba ho chápať ako relatívny. volá na pomoc iné spoločenstvá: priateľov. Súčasne aj ako jeho vôľa pomôcť slabším. Sociálna solidarita sa realizuje prostredníctvom transferovej a redistribučnej politiky štátu. Princíp participácie znamená. aby si každý mohol pomôcť vlastným pričinením. štát je teda na poslednom mieste. ale tiež ho k tomu povzbudia – motivujú. ■ sociálnej solidarity . musí mu pomôcť rodina. Súvisí s utváraním a rozdeľovaním životných podmienok a prostriedkov jednotlivcov a sociálnych skupín v záujme idey sociálnej spravodlivosti. ktoré sú založené na filantropii. aby občania mali reálnu možnosť podieľať sa na tom. Človek prestáva byť pasívnym príjemcom sociálnej politiky a sám sa na jej tvorbe podieľa a spolurozhoduje o jej realizácii. Vychádza zo slobodnej vôle ľudí a ich ochoty podriadiť sa záujmom širokého spoločenstva. ktoré vedú k ich prijímaniu a realizácii. čo bezprostredne ovplyvňuje ich život /staroba. združení. ale často i politickými opatreniami. Je zle. mali by byť jedincovi k dispozícii obec. Človek svojou existenciou závisí od spolužitia a čiastočne je odkázaný aj na druhých – solidarita zdravých s chorými. Samotný jednotlivec má mať podmienky na to. nastupuje štát. čo bezprostredne ovplyvňuje ich život. Tento princíp predpokladá tiež. že uvedené subjekty sociálnej politiky nedokážu riešiť sociálnu udalosť. že je čiastočne odkázaný na druhých. že každý subjekt je povinný najprv si pomôcť sám. Obyčajne sa spravodlivosť stavia proti nespravodlivosti. Všeobecné uplatňovanie princípu participácie vytvára . sociálne odkázaným. keď túto možnosť nemá. Vnímanie sociálnej spravodlivosti rôznymi autormi. Bez tejto spoluúčasti ( participácie ). že vo svojom celku môže inklinovať k prevahe určitého princípu. ktorých život je ovplyvňovaný určitými opatreniami a rozhodnutiami. pomoc by mu mala poskytnúť rodina. Princíp sociálnej spravodlivosti patrí k rozhodujúcim a základným princípom. Ide o fakt. nezamestnanosť/. ■ subsidiarity . Napĺňanie tohto princípu vyjadruje postupne proces prechodu od Človeka ako objektu sociálnej politiky k Človeku ako subjektu. aby občania mali reálnu možnosť podieľať sa na tom. ale i širokými vrstvami spoločnosti je čisto subjektívne a je vystavené silným tlakom vonkajších vplyvov. zamestnaných s nezamestnanými. Vychádza z tézy. obec a nakoniec štát. ■ participácie . že ani rodina nedokáže riešiť jeho alebo svoju sociálnu udalosť. aby predchádzal sociálnej udalosti a tým ju v podstate riešil. zamestnávatelia. Ak ju nedokáže riešiť sám. bez stotožnenia sa ľudí so sociálnymi. Keď sú všetky druhy pomoci vyčerpané. odbory. Keď si nevie pomôcť. V prípade. že človek svojou existenciou v určitej miere závisí od spolužitia. aby prevzal zodpovednosť sám za seba. Spravodlivosť má svoje stanovené myšlienky humanizmu. ktorý je zodpovedný. Nesmie zabudnúť na rozvíjajúce sa solidarity charity. súdržnosti.vzájomná podpora zdola nahor. Pokladá sa za mravnú a náboženskú hodnotu a meriame ňou medziľudské vzťahy.Ide o fakt. zodpovednosti a pospolitosti. občianske združenia. že všetky sociálne inštitúcie sú tu pre človeka a nie naopak.

Žiaduce konanie jednotlivcov sa zákonite musí prejaviť v produktivite práce. Ide najmä o opatrenia politiky zamestnanosti. rodiny. ktoré sú základom odôvodnených a prirodzených rozdielov medzi ľuďmi. udalostí úlohou SP je vytvárať a poskytovať také podmienky. Úzko súvisí s realizáciou princípu spravodlivosti. (ani jej jednotliví členovia) objektom SP 3. Jej snahou je predchádzať určitým škodám. ktoré vzniknú pri nepriaznivých sociálnych situáciách (choroba.rodina jej úlohou je pokrývať všetky potreby každého svojho člena a tým predchádzať vzniku soc. rozvinutie poradenstva (pre voľbu povolania. kedy spoločnosť poskytuje rovnaké šance vzdelávať sa pracovať. aby jednotlivec bol schopný pomáhať sám sebe. ako aj opatrenia. toxikomanov. keď sa jednotlivec či rodina dostali do nevýhodnej situácie vo vzťahu k ostatným. Homogenizačná funkcia (rovnorodosť) sociálnej politiky je úzko spätá s rozdeľovacou a prerozdeľovacou funkciou a má za cieľ smerovať k určitému príjmovému vyrovnaniu. úmrtie či pokles príjmov vo viacdetných rodinách. zariadení opatrovateľských služieb.. možností. ale proces. že sociálna politika stimuluje k chcenému vývoju. Je to historicky najstaršia funkcia sociálnej politiky. Preventívna (profylaktická) funkcia sociálnej politiky vedie k prijímaniu takých opatrení. V rámci tejto funkcie nejde len o rozdeľovanie dôchodkov. pomáha včasnou intervenciou. Tým. šancí. ktorú štát uzná za žiaducu. staroba. Stimulačná funkcia podporuje. ovplyvňuje i ekonomickú oblasť. ak zlyhá rodina. ale i životných situácií. aby sa nestal objektom SP 2. Predpokladá rozsiahlu osvetovú činnosť. zdravotnej politiky. choroba. pre nezamestnaných. nezamestnanosť. Zahŕňa tie opatrenia sociálnej politiky. resp. starať sa o svoje zdravie atď. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach sociálnych subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov. úlohou SP je vytvárať podmienky na to. ktoré svojimi efektmi ovplyvňujú výkonnosť pracovného potenciálu. narodenie detí). jeho produktivitu. ktorá vytvára a zároveň realizuje sociálnu politiku 1. a to podľa individuálnych schopností a predpokladov. ako sú nezamestnanosť. Sociálna politika sa realizáciou ochrany snaží odstrániť či zmierniť dôsledky nepriaznivej sociálnej situácie. aby rodine umožnila pomáhať svojim členom aby sa rodina nestala. o rozmer kúpnej sily sprostredkovaný v nemalej miere vývojom sociálnych príjmov a i. aby z nej nevznikla sociálna udalosť (pomáha sám sebe). prostredie a nástroje. každý jednotlivec alebo organizácia. ktoré sa nepriamo premietajú do celkového prospechu spoločnosti.obec nastupuje. ktorí realizujú a vytvárajú sociálnu politiku. psychologické a právne poradenstvo a p. je to každý systém.jednotlivec (občan) keď aktívne pristupuje k riešeniu svojej životnej situácie takým spôsobom.). ktorá primárne vyplýva z humanitných snáh spoločnosti a sekundárne z potreby ochrany človeka ako pracovnej sily. . 5. obec tieto aktivity financuje z dotovaných peňazí od štátu (grant) alebo obec vyberá vlastné miestne dane – zriadenie domova dôchodcov. staroba. konaniu. príjmov. Prerozdeľovaním by sa malo zmierniť východiskové nerovnaké postavenie občanov v miere. Homogenizácia neznamená novelizáciu podmienok života..predpoklady na priamy prístup jednotlivcov či skupín k politickým rozhodnutiam a vytvára predpoklady na uplatnenie plnej demokracie.. Rozdeľovacia (prerozdeľovacia) funkcia je jednou z najzložitejších a najvýznamnejších funkcií. stimuluje k žiaducemu sociálnemu konaniu či správaniu jednotlivca.SUBJEKTY A OBJEKTY SOCIÁLNEJ POLITIKY Subjekty sociálnej politiky Subjektmi sú tí. ktoré odstraňujú príčiny nepriaznivých sociálnych situácií. Funkcie sociálnej politiky: Ochranná funkcia sociálnej politiky rieši už vzniknutú sociálnu situáciu.

inštitúcie tretieho sektora . V súvislosti s integračnými procesmi hovoríme o tzv.odbory ich objektom sú ich vlastní členovia. neinvestičné fondy. Celý proces tvorby. Jednoznačne sa orientuje na ľudskú bytosť. potreby. Tento cieľ sa dosahuje uplatňovaním všeobecných princípov sociálnej politiky. ak zlyhali všetky ostatné subjekty a nástroje SP a to minimálne v miere.vykonáva sociálnu politiku prostredníctvom štátnych orgánov /ÚPSVaR/ a verejnoprávnych inštitúcií /soc. netrhové subjekty. aby sám zvládol životnú situáciu. ponecháva si svoju rozhodujúcu a integrujúcu úlohu.mimovládne organizácie. Objekty sociálnej politiky Pod objektmi sociálnej politiky rozumieme všetkých obyvateľov štátu. Medz. alkoholizmus komunita (znaky soc. jeho tvorivé sily a dispozície. charity. ako aj v rámci voľby prostriedkov a nakoniec cieľov. alkohol. ku ktorým smeruje sociálna politika a ktorí z nej majú prospech. ale aj v jednotlivých územných celkoch pôsobí veľa ďalších subjektov. vzdelania. Na nižších stupňoch či úrovniach riadenia.medzinárodné organizácie sú zamerané na organizovanie medzinárodnej pomoci. Jeho cieľom je vytváranie podmienok pre sociálny zmier. ktorá prerástla do sociálnej udalosti (nezamestnanosť. ciele. Sociálna politika sa usiluje o starostlivosť. ku ktorým sociálne opatrenia subjektov smerujú. Môžu byť podľa ekonomickej aktivity. bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci BOZP) a takto predchádzajú vzniku sociálnej udalosti 7. Objekty sociálnej politiky sú podľa charakteru a potrebnosti jednotlivých sociálnych opatrení rôzne štruktúrované. schopnosť. Subjekty koncipujú. formulácie a napĺňania cieľov je značne konfliktný. Rada Európy. rehole.zamestnávatelia vytvárajú a realizujú SP v podniku (podniková politika. V najvšeobecnejšom chápaní členíme subjekty na štátne a neštátne.org.vykonávajú sociálnu prácu tam. Konflikty vznikajú tak medzi subjektmi. Môže to byť: jednotlivec – nositeľ sociálnej udalosti – nemá dostatok síl a zdrojov na. ale i určité skupiny obyvateľov a jednotlivcov./občianske združenia. rozvoj človeka /indivídua/. ktorými sa napĺňa všeobecný cieľ. dobrovoľníctvo/ . pracujú na harmonizácií a zosúladení úsilia jednotlivých členských krajín–OSN. Štát určuje obsah. orientujú sa predovšetkým na problémy týkajúce sa vyplácania miezd. poisťovňa/. o blahobyt ľudí. trhové. pripravujú a realizujú sociálnu politiku v rámci svojej pôsobnosti.4. ale tiež čiastkových sociálnych politík. 6. kde nezasahuje štát 5. skupiny) – spoločné územie – objektom sa stáva. chudoba) rodina – ak prežíva spoločnú sociálnu udalosť napr. keď prežíva spoločnú sociálnu udalosť spoločnosť . chcené stavy sociálnej sféry v budúcnosti. nadácie.štát . regulovanie sociálnej klímy. pracovno-právnych vzťahov a pod. starostlivosť o zamestnancov.práce. pohlavia či veku. podľa príjmu. štát musí intervenovať. úlohy i chápanie sociálnej politiky v rôznych etapách rozvoja spoločnosti. tzv. Ciele sociálnej politiky charakterizujeme ako žiaduce. záujem. Štát je najsilnejším sociálnym subjektom. Objektom sociálnej politiky sú adresáti.neštátne subjekty . Možné členenie je i na štátne. nadnárodných subjektoch. a vytváranie stabilného sociálneho prostredia. Vždy ide o sústavu cieľov. ktorú zaručuje ústava (ústava=zmluva medzi občanom a štátom) štát je najsilnejším formalizovaným subjektom SP – vytvára právny rámec pre práva zaručované ústavou. spôsob jeho života. jej jedinečnosť. EU 8.

). Sociálnu politiku môžeme chápať ako oblasť zaoberajúcu sa: . atď. reprodukčné. nezamestnanosť. práce pre význam. skupín. . aby spoločenský celok bol usporiadaný čo najideálnejšie.štúdiom jednotlivých soc. spôsobu jeho života k zlepšovaniu životných podmienok obyvateľov. cirkevných organizácií. Najužšie poňatie súbor opatrení v oblasti dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. . vytvára priestor podieľania sa na vyváženom vývoji jednotlivca. Užšie poňatia ako súčasť hospodárskej politiky s cieľom eliminácie ekonomických dopadov. a všestranného rozvoja osobnosti človeka Širšie poňatie ako konkrétna činnosť štátu. . Sociálna politika ∙ je odrazom politického. odborových orgánov. zamestnávateľov. politika prejavuje v koncepčnej starostlivosti o ľudí. záujmových občianskych združení. Podstatnou stránkou života občanov sú ich komplexné sociálne podmienky (životné. ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možností.je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu. pracovné. opatrení. ekologické a pod. noriem. najmä hospodárstva ∙ je ovplyvnená mentalitou a tradíciami národa ∙ je spojená so sociálnym postavením ľudí v spoločnosti Predpokladom úspešnej realizácie sociálnej politiky je existencia rôznych vzájomne spätých systémov. systémov. zabezpečenia a pomoc jednotlivcom. opatrení. VZŤAH SOCIÁLNEJ PRÁCE A SOCIÁLNEJ POLITIKY. ktoré sú vytvorené na zvládnutie životných situácií zo strany štátu (sociálneho štátu). ktorá zabraňuje vzniku príčin sociálnej nerovnováhy. ktorý soc. choroba. predstavujú spravidla služby realizované v rámci rozdeľovania miezd a majetku. V Ottovom náučnom slovníku je sociálna politika vymedzená ako „politická snaha. ekonomického a historického vývoja každej krajiny ∙ je neoddeliteľnou súčasťou kompletnej politiky štátu. udalosti prekonať vlastnými silami. subjektov.odbor.) Výrazne sa soc. ktoré sprevádzajú fungovanie trhového mechanizmu. prostredníctvom ktorých sú ciele sociálnej politiky naplňované. . Zaoberá sa optimálnym fungovaním sociálnych inštitúcií zameraných na starostlivosť. politika daného štátu má na realizáciu praktického výkonu v sociálnej práci. podsystémov. mzdového vývoja a sociálneho zabezpečenia. ktorou sa ovplyvňuje sociálna realita danej spoločnosti.je súhrn štátnych opatrení.vzťahu štátu a jednotlivca. komunít a spoločenstva. dobročinných spolkov. politika rozumieme všetky služby a opatrenia. osobitné nároky na opateru.6. Pod pojmom soc. Aplikuje vedecké poznatky do praktickej činnosti. skupinám alebo komunitám. organizácií. predpisov. ktorý špeciálnymi metódami zabezpečuje sociálnu starostlivosť o človeka na profesionálnom základe. ktorá zabezpečuje ciele a zámery soc. Osoby alebo skupiny obyvateľstva sú vymedzené špecifickými sociálno-politickými kritériami – úraz. inštitúcií. staroba. verejnoprávnych inštitúcií. zabezpečenia svojich členov. hospodárskych možnosti krajiny. k zabezpečeniu sociálnej suverenity či bezpečia v rámci daných politických. ktoré cieľavedome smerujú k rozvoju človeka. Sociálna politika je: súbor aktivít. Sociálna práca je: . systém opatrení predovšetkým v oblasti zamestnanosti.povinnosťami štátu v oblasti soc. ktorí nedokážu vzniknuté soc. MIESTO SOCIÁLNEJ PRÁCE V ŽIVOTE OBČANA Sociálna politika . inštitúcií. ale aj ako súčasť teórie soc. inštitútov. Sociálna politika je: cieľavedomá činnosť štátu. sociálnej pomoci a pomoci rodinám s deťmi.

∙ sprístupňovať pramene pomoci Sociálna práca je chápaná ako súčasť soc. prácou môžeme porovnať aj na ich realizačnej úrovni. ZÁKLADNÉ TYPY SOCIÁLNEJ POLITIKY Typy sociálnej politiky stoja na tom. situáciu. politiku vnímame predovšetkým ako oblasť realizujúcu sa predovšetkým v problémoch na úrovni vlády. politiky. v priamom kontakte s klientom. že zámer je spojený s prijateľnými programami. že podľa sociálnej politiky sa dá určiť vyspelosť štátu. s realizovateľnými pravidlami. začleniť sociálne projekty. do podstatných otázok sa púšťajú len ak sú nevyhnutné pre informovanosť. je takáto spoločnosť vyspelá a klesá potreba sociálnej 7. aká úloha patrí jednotlivým sociálnym subjektom. soc. práca je časťou soc. rovnováhy je znovu realizovaná prevažne privátnou oblasťou rodiny a menej verejnými výchovnými organizáciami. obhájiť. Musia vedieť. politiky. vidíme najmä v oblasti ekonomických dotácií do oblasti soc. Krátenie soc. akú úlohu a v akom rozsahu má zohrávať štát a ostatné subjekty sociálnej politiky.. Hovorí sa. politikom ide o to. ∙ realizovať základné ľudské práva v spoločnosti. Ťažisko aktivít spoločnosti je potrebné prenášať do prevencie. podporiť. ∙ odhaľovať sociálne problémy. . Názory sa líšia na tom. zatváranie zariadení a tendencia k reprivatizácii. Pokiaľ soc. služieb a tendencie k reprivatizácii výchovných služieb idú spolu ruka v ruke. Ak soc. politikou a soc. Ich spôsob myslenia je však iný. ale musí byť neoddeliteľnou súčasťou ∙ sociálnej politiky. Cieľmi sociálnej práce z hľadiska spoločnosti sú: ∙ byť v súlade s cieľmi a funkciami sociálnej politiky. práce. zníženie osobných príplatkov. parlamentu a či jednotlivých rezortných ministerstvách. Pri klesajúcom hospodárskom raste a s ním spojenej štátnej kríze verejného rozpočtu sú najčastejšie obmedzované sociálne a vzdelávacie investície: zastavenie prijímania odborného personálu. ktorá špeciálnymi pracovnými metódami zaisťuje starostlivosť o človeka na profesionálnom základe . práca sa realizuje na problémovej úrovni. pričom sociálna politika vytvára akýsi rámec. likvidácia pracovných miest. voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia. Má to aj kvalitatívne dôsledky: regulácia soc. Sociálna práca nemôže byť zameraná len na riešenie čiastkových prejavov spoločenských škôd. ∙ zabraňovať spoločenským konfliktom. že soc. Ich myslenie je taktické. s trendom. ako založiť. Sociálna politika a sociálna práca sú navzájom prepojené.je vedecký fundovaná odborná disciplína. ∙ celospoločenskej praxe a ∙ sociálnych zámerov. To. pracovník myslí na postihnutého občana a jeho soc. s ktorým bude verejnosť súhlasiť. Vzťah medzi soc. Ak je sociálna politika na dobrej úrovni a v spoločnosti nie sú veľké sociálne rozdiely. Zákon 195/1998 o sociálnej pomoci definoval sociálnu prácu ako získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a no potrebe poskytovania sociálnej pomoci. ∙ tvoriť neoddeliteľnú súčasť komplexnej sociálnej starostlivosti v zhode s platnou legislatívou. v ktorom sa pohybuje a uskutočňuje sociálna práca.konkrétna práca sociálneho pracovníka a jednotlivých sociálnych inštitúcií na realizácii sociálnej politiky na jednotlivých úrovniach a rôznych oblastiach života ľudí a spoločnosti vo vzťahu ku klientom v rôznom časovom horizonte.

nízka úroveň univerzalistického prerozdeľovania a skromné sociálne poistenie. strata zamestnania) Napr. ktorú človek nedokáže zvládnuť vlastnými silami. aj to len v nevyhnutnej miere ( každý si má pomôcť sám – a to poistením v povinnom systéme poistenia a dobrovoľným poistením) . Je kladený dôraz na zachovanie statusových rozdielov a redistributívne pôsobenie je preto zanedbateľné. Konzervatívny typ charakteristický: . Sociálne udalosti: Nezamestnanosť – nezamestnaný človek. Sociálny štát sa zaväzuje k plnej zamestnanosti a sám je plne závislý na jej dosiahnutí ( Švédsko. Británia.rozsiahlou podporou inštitúcií (rodina) . Nórsko. ktoré rozširuje i na nové stredné triedy. V.Británia.Rakúsko) 1. Austrália. Charakterizuje ju nedostatok zdrojov a síl na jej riešenie. ktorý môže a chce pracovať. ŠPECIFIKÁ DANÝCH SOCIÁLNYCH UDALOSTÍ Sociálna udalosť je každá životná situácia.3 základne typy: -liberálny (V. Kanada. Dánsko aj Fínsko) 3. Francúzsko a Taliansko) SOCIÁLNA UDALOSŤ A SOCIÁLNY KONFLIKT.štát garantuje len spoločnosťou uznané minimálne životné štandardy . Zlučuje sociálne zabezpečenie a prácu.minimálny zásah štátu. Austrália) -sociálno-demokratický (škandinávske štáty) -konzervatívny(Nemecko. až potom zamestnávateľ a nakoniec zamestnanec Vychádza zo zásad univerzalizmu sociálnych práv. často prevláda silný vplyv cirkvi (Rakúsko. Kanada. Nemecko. pričom dochádza k presúvaniu zodpovednosti zo štátu na jedinca Prevažuje sociálna pomoc testujúca majetkové pomery. úraz.funguje na princípe subsidiarity ( štát pomáha. Na jej preklenutie je potrebná sociálna pomoc. . 8.v tomto systéme ťarchu nákladov nesie predovšetkým občan (zamestnanec).vychádza z priority uspokojovať potreby na základe pracovného výkonu a zásluhy .sociálna politika je chápaná ako garant minimálneho štandardu pre všetkých občanov. až keď zlyhá všetko ostatné) . ide o sociálny štát poskytujúci rovnosť minimálnych potrieb. Táto inštitúcia organizuje rekvalifikačné kurzy. Je zameraný na klientov s nízkymi príjmami ( v USA.) 2. Sociálno – demokratický typ charakteristický: .plošným systémom sociálnej pomoci a podpory – a to ešte pred vznikom SU (sociálnej udalosti) zo životnej situácie . potom zamestnávateľ a nakoniec štát . Je verejnoprávne uznaná a je s ňou spojené sociálne opatrenie – nárok na niektorú z dávok sociálneho zabezpečenia v prospech postihnutého.miera redistribúcie je menšia . je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na UPSVaR.vytvorený priestor pre pôsobenie neštátnych subjektov Štát je pripravený nahradiť trh ako zdroj sociálneho zabezpečenia. ale predvídateľná sociálna udalosť.náklady znáša predovšetkým štát. USA. staroba je neodvrátiteľná. Sociálne udalosti delíme : -Predvídateľné (staroba)– -Nepredvídateľné (choroba. Liberálny typ charakteristický: .

448/2008 o sociálnych službách. starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb Smrť – sociálna politika reaguje na túto sociálnu udalosť vyplácaním jednorázovej dávky na pohrebné..poistení a pod. prepravná služba.zmien a udržiavanie a rozvoj ľudských zdrojov 3. soc.. ktorá súvisí s dĺžkou veku človeka.politiky (spravodlivosti . o sociálnom zabezpečení nasledoval zákon 195/1998 o sociálnej pomoci.sféry (Domovy dôchodcov. ktorá funguje na princípoch trhovej ekonomiky.služieb. spoločné stravovanie.sféry ( do akej miery. Princípy tranf. Sociálna politika pomáha : vytvára podmienky pre zamestnávanie invalidov v chránených dielňach. relatívna chudoba.absolútna chudoba.. v ktorom sa pozvoľna obmedzujú funkcie ľudského organizmu.prípravu a vzdelávanie na trh práce.sféry (participácia občanov na svojom systéme. subjektívna Dôsledok chudoby: Stav sociálnej núdze sa rieši sociálnymi službami Stav hmotnej núdze sa rieši peňažnými alebo vecnými dávkami.podiel SR na integrácii soc. Transformácia sa konala na princípoch: trhovej ekonomiky a plurality (rozmanitosť) občianskej spoločnosti. vdovecký. Chudoba.sféry: 1.stabilita a soc. peňažný príspevok na kompenzáciu ZŤP a na osobnú asistenciu. Úlohy transformácie: 1. Sociálna poisťovňa vypláca dávky – podpora v nezamestnanosti. príspevok na úpravu bytu.) 2.sociálna únosnosť politických a hosp.sféry na Európ. Invalidita – je to trvalé alebo dočasné telesné či duševné poškodenie. spoločnosti) 4.stav.Štátne záruky soc. Delenie chudoby . Sieť sociálnych služieb : opatrovateľská služba.sféry. spolu s touto udalosťou súvisia aj dávky na zabezpečenie primeranej životnej úrovne pozostalým – vdovský.zmier.Pluralizácia soc.odštátnenie soc. sem patria dávky : rodičovský príspevok. 100/1988 Z. integrácia do spoločnosti zdravých ľudí.Privatizácia soc.. príjmom. živote.a svetových dimenziách (medzinárodné adopcie. SOS. jeho aktivitou. vyplýva to zo zdravotného poistenia. poskytuje odborné poradensto.služieb 2. Je prirodzeným obdobím ľudského života.z. (tripartita) 4..sociálny rozvoj. objektívna chudoba.vzťahy a mechanizmus sociálne spravodlivej spoločnosti. solidarite a štátnej záruke. 461/2003 o soc. sociálne poradenstvo 5.presadzovanie základných princípov soc.soc.) . na kúpu motorového vozidla Staroba – je to sociálna udalosť. 305/2005 o soc. napr. sirotský dôchodok Materstvo a rodičovstvo – sociálna politiky rieši rodinu cez nástroje rodinnej politiky. kedy nedostatok finančných prostriedkov neumožňuje zabezpečiť základné potreby na primeranej úrovni. alebo strata určitej funkcie organizmu a v dôsledku toho i znížená pracovná schopnosť a spoločenské uplatnenie. soc. ktorý ponúkol neštátnycm subjektom realizáciu soc. 9. Cieľom transformácie bolo: utvoriť nové soc. príspevok pri narodení dieťaťa.kuratele.?) Sociálna transformácia je založená na: osobnej participácií. domovy soc.sféry(viac poskytovateľov) 3. prídavky na dieťa..ochrane a soc. ktoré sa udialo zákonom. Choroba – pri chorobe alebo ošetrovaní člena rodiny vypláca sociálna poisťovňa. materský príspevok. TRANSFORMÁCIA SOCIÁLNEJ SFÉRY PO ROKU 1989 V minulosti platil zákon č.. ktorý sa rozpadol do čiastkových zákonov.Demokratizácia soc. sociálnymi kontaktmi.

Sociálna poisťovňa – dávky soc. vypláca štát) Dávky môže poskytovať: 1.poistenia Každá oblasť obsahuje: 1.zákon o službách zamestnaností 7.zákon o soc.politika SR sa riadi „Transformáciou soc.novela zákon. dokumentov a noriem.pre spoločnosť . vzdelanie znižuje chudobu a zvyšuje spoločenskú integráciu.Štát – rodič.1. ovplyvňuje zlepšovanie pozícii na trhu práce.silu. ktorá má tri previazané oblasti: 1. podporuje účasť občanov na politickom a spoločenskom živote. inval. vzdelanie ovplyvňuje aj ľudské zdravie.motivácia občana 2. (čo garantuje štát. ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu.Transformácia soc.chartou a ďalšími dokumentami Rady Európy. zvyšuje sa úroveň ľudského kapitálu. poberatelia prídavku na dieťa.pôsobenie SR v medzinárodnej org.zvyšuje sa produktivita. Nová soc.poistení 8.Obec – prenos kompetencií zo štátu v oblasti poskytovania dávok.pomoci+vyhlaška o soc. o cieľoch.zabezpečiť súčasný a budúci rozvoj poznávacej a duchovnej kapacity populácie. povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s vekom zamestnancov by mali byť zakotvené v Zákon. .systém dôchodkového zabezpečenia zo soc.aktivita občana 3. o prístupe k vzdelaniu.soc. poberatelia kompenzačných príspevkov.sféry: 1. Transformácia soc.trh práce a politika zamestnanosti 3.a pracovnej legislatívy s Európskou soc. o obsahu vzdelania a o spôsobe riadenia a financovania v školstve. nemocenské) 3. maximalizovať individuálne vzdelávanie – sebavzdelávanie 2. jej morálno-hodnotovú orientáciu a celkový poznatkový a vedomostný fond. kultúrne a soc.poistenia – (vdovský.zákon o životnom minime 4. prídavky na dieťa. Ciele štátu . Je to rozhodovanie o vzdelávacích inštitúciach.práce) 2.sféry napĺňa hospodárske. Charakterizujte vzdelávaciu politiku v SR.príspevok.sféry nebola ukončená ! Priority tranf.zákon o prídavku na detí 5. príspevok pri narodení dieťaťa 2. Vzdelávacia politika .aplikácia medzin. prenesené kompetencie refunduje štát 4.práce Synchronizovanie soc. ktorými je SR viazaná ( napr.sociálna pomoc a rodinná politika 2.sféry“.práce 6.Zákon o soc. Zamestnávateľ 10.odmena pre občana Transformačné zákony (reformné): 1.odkazánosti 2. veľká dôchodková reforma Poradie podľa objemu vyplácania dôchodkov: dôchodcovia.dôchodcovia.súhrn kokrétnych činností a opatrení.zákon o pomoci v hmotnej núdzi 3. Cieľ . Madridská zmluva – chráni staršiu prac.paktov. optimalizovať primerané vzdelanie vo vzťahu k jednotlivcom a pre potreby zamestnanca Výhody .práva občanov-zabezpečuje to Ústava SR a ďalšie právne normy v súvislosti s procesom aktivít.

čiastkovou politikou sociálnej politiky. čl.stupne invalidity .neprítomnosť nemoci.. Zmenili sa aj návyky spotrebiteľov na životný štýl. o zdravie sa staráme prevenciou. pomaturitné štúdium. Invalidita .. . ďalší rok platíš náklady celé) .privatizácia vzdelávania Nová školská sústava pozostáva . po počatí (v prenatálnom období zastaviť tehotenstvo..1. pri ambulantnej liečbe . terapiou. V rámci prevencie v zdravotnej politike môžeme hovoriť napr. Informačné technológie sa prejavili novými požiadavkami na nové zručnosti. tretí stupeň je doktorandské štúdium.najvyšší stupeň 2.trend. Vzdelávanie je prvkom sociálneho a ľudského rozvoja.prevencia genetických ochorení – genetické poradenstvo . Študuje sa na 3 stupňoch. strojček na uši) . návyk starostlivosti o zdravie. Môže byť .hovoríme o ne. dostatok pohybu.špeciálna – zdravotná spôsobilosť pre prácu s potravinami Štátna zdravotná politika je zahrnutá aj v Ústave SR. ak dôjde k narušeniu rovnováhy biologického a psychického stavu. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok.nízka invalidita Práceneschopnosť – ak choroba znemožní človeku vykonávať pracovnú aktivitu.. prináša príspevok k osobnému rozvoju. ktoré ovplyvňuje sociálnu štruktúru spoločnosti. špeciálne školy (v osobitných vyučovacích podmienkach a metódach) . ak je nejaká porucha) 3. Zdravotná politika . Choroba . Je jedným z faktorov. 11. Charakterizujte zdravotnú politiku v SR. .vysoké školy – vedecké a vzdelávacie ustanovizne. zvyšuje sa profesionálny a sociálny status. predchádzanie obezity a pod. rehabilitáciou. po narodení (včasné zachytenie porúch – dieťa si zvykne na kompenzačné pomôcky.predškolské zariadenia – predprimárne vzdelávanie (MŠ) .sústava základných a stredných škôl – primárne (ZŠ) a sekundárne (SŠ) vzdelávanie. Sebavzdelávanie.spájanie otázky financovania a jej optimalizácie s kvalitou vzdelávacieho systému. či časti organizmu a v dôsledku toho i znížená pracovná schopnosť alebo spoločenské uplatnenie.úplná invalidita 3.úplná – napr. Cieľom zdravotnej politiky by mala byť v prvom rade prevencia.čiastočná – napr. .bezmocnosť .prevencia v rodine – návyky hygienické. V súčasnej dobe je kreditný systém. nadstavbové štúdium. tvorivá umelecká činnosť a/ univerzitné – Mgr.pre indivídum . Zdravie . ktoré ustanoví zákon.. Zvýšenie počtu pracujúcich žien zmenilo tradičné miesto rodiny.financovanie vzdelávania a naplnenie rovnosti príležitosti . ovplyvňuje kvalitu života jednotlivca a jeho rodiny. ľahšie sa naučí s nimi žiť a nepriapadá mu to ako handicap – napr. Súčasné a budúce problémy vzdelávacej politiky .prejavuje sa to v mzde.je prechodné alebo trvalé telesné či duševné poškodenie alebo strata určitej funkcie. pri: .pred počatím (genetická anamnéza potenciálnych rodičov) 2. až potom následne riešenie zdravotných opatrení. pri hospitalizácii . zdravá výživa. b/ neuniverzitné – Bc.zákone o preventívnych prehliadkach (zubári – ak neprídeš na preventívnu prehliadku.stredná invalidita 4. 40 – Každý má právo na ochranu zdravia.1. Dostáva sa do popredia celoživotné vzdelávanie.

pričom veľkým problémom je.Zdravotné poistenie . lekármi a lekárskou komorou. Nemocenské poistenie – poskytujú sa nemocenské dávky . Funkcie rodiny .3) Emocionálna funkcia .rodinu treba chápať ako komplex a pristupovať k nej ako k celku – napr.pre tehotné ženy. V praxi to vyzerá takto: Poisťovňa uzatvára vzťahy s lekármi a lekári s komorou. zásah štátu je minimálny.nastáva. pracujúce v zdravie ohrozujúcom prostredí.príliš vysoká spotreba liekov.biologicky pokrvný príbuzný dieťaťa. že lekári predpisujú drahšie dovozové lieky. Charakterizujte rodinnú politiku v SR. preto poisťovne nie sú schopné zaplatiť všetkým ošetreným pacientom lekársky výkon. 2. zdravotníctvo. vernosti..4) Ekonomicko-zabezpečovacia funkcia . manželstva alebo adopcie. u nás 90% nákladov.trvalý zväzok medzi mužom a ženou založený na dobrovoľnosti. u nás 10% nákladov (z tohto zdroja sa platia predovšetkým nákladné a zriedkavé výkony. . – 2) Má prierezový charakter – nielen jeden rezort poskytuje pomoc. Náklady na obsluhu poistenca sú vysoké. Detský domov – súrodenci – nemožno ich rozdeliť. ale aj iné rezorty sa spolupodieľajú (školstvo.2) Výchovná funkcia . adopciou. poistenie – hlavný zdroj financovania – vo svete 6070% nákladov. štátny rozpočet – vo svete 20-30% nákladov.5) Ochranná funkcia Rodič .ide o dávku vyplývajúcu zo zravotného poistenia. Tak sa môže stať. – materské dávky . u nás 1-2%. keď manželia žijú v spoločnej domácnosti. úraz) – ošetrovné dávky – ak ošetruje člena rodiny. 12. úcty. ale prichádzajú do konfliktných situácií a tieto konfliktné situácie negatívne vplývajú na formovanie dieťaťa (psychického a fyzického vývinu). ak sa rodina rozpadla rozvodom.) 3. vzájomnej láské. Rozvrat v rodine .1) Demokratický princíp – rodina ako samostatne autonómna jednotka. pomoci.1. Sociálny rodič . –3) Rodina ako inštitúcia . výstavba). individuálna spoluúčasť – vo svete 10% a viac. že sa prečerpá mesačný limit pred koncom mesiaca a ostatní pacienti už v danom mesiaci nemôžu byť ošetrení.je to súbor nástrojov.nesprávna prepojenosť medzi poisťovňami. ktorý patrí do zdravotnej politiky a pomáha riešiť sociálnu udalosť Zdroje financovania zdravotnictva . Poisťovňa určí každému lekárovi limit na ošetrenie pacientov.1) Biologicko-reprodukčná .nemocenské dávky – . Rodinná politika .môže byť aj bez pokrvnej príbuznosti s dieťaťom. liečba rakoviny. Rodina . ktoré sú smerované ku rodine ako základnej sociálnej a spoločenskej jednotke. Rozpad rodiny . transplantácia orgánov.situácia. SR . keď sa rodičom stal napr. . ktorá sa vypláca zo zdravotnej poisťovne v prípade práceneschopnosti (choroba. Manželstvo . keď rodina zlyhá.súbor praktických opatrení.spoločensky schválená forma trvalého spolužitia osôb viazaných zväzkom krvi.… Základné princípy rodinnej politiky ..vyrovnávacia dávka .

vdovecký. podporuje stabilitu manželstva a kvalitu partnerských vzťahov. príprava na manželstvo a rodičovství . chráni rodinu a deti pred rôznymi druhmi závislostí.Náhradná starostlivosť – krátkodobé zlyhanie – ochorenie rodiča .vdovský. aby každý občan mal možnosť získať primeraný byt. Výchova detí a mládeže.dlhodobé zlyhanie – zánik rodiny smrťou. Úspešnosť realizácie bytovej politiky vyžaduje i jej správne inštitucionálne usporiadanie a legislatívne zabezpečenie.“ -existencia dieťaťa a osobná celodenná starostlivosť o dieťa – „Rodičovský príspevok. .žena pred pôrodom odchádza z práce. Základným cieľom bytovej politiky je vytváranie takých legislatívnych. dávkou „Príspevok pri narodení dieťaťa. -úmrtie „Príspevok na pohreb. Sociálno-ekonomické zabezpečenie rodín . zlyhanie rodičov. tým. ktorý ju hmotne zabezpečuje.prostredie právnej istoty.“ -pestúnska starostlivosť: jednorázový príspevok – na úhradu základnej výbavy .Rodičovstvo – rodičovský príspevok do troch rokov veku dieťaťa od narodenia / pozor až po materskom príspevku keď má nárok. týranie. 2. sirotský dôchodok 13.pohrebné – jednorazová dávka . rešpektuje právo rodičov slobodne sa rozhodnúť o počte detí.za výchovu detí sú zodpovední rodičia. zanedbávanie . Pri narodení dieťaťa – príspevok pri narodení – jednorazová dávka .vytváranie systému štátnej sociálnej podpory na štátom uznané životné udalosti .Smrť – rodinou sociálnou udalosťou sa stáva vtedy . Zmyslom je. právo detí na rodičovskú starostlivosť. alebo opakovanie v dvoch rokoch narodili opakovane dvojčatá. technických a ekonomických podmienok.alkoholizmus.je čiastkovou politikou sociálnej politiky.vzniká nárok na materský príspevok. ktoré v rodine môžu nastať . cirkev.Charakterizujte bytovú politiku v SR Bytová politika .Detstvo –prídavok na dieťa do skončenia prípravy na povolanie / najdlhšie do 25 rokov – denný študent . Jednotlivé sociálne udalosti. aby bývanie bolo pre obyvateľstvo dostupné a aby si každá domácnosť mohla zabezpečiť bývanie primerané výške vlastných príjmov.Materstvo. ak umrie člen rodiny alebo živiteľ .. právny zväzok. masmédia… 4. Ochrana zdravia členov rodiny . Právna ochrana rodiny a jej členov .štát zabezpečuje každému právo na ochranu zdravia a života na úrovni aktuálnych vedeckých poznatkov.1. jej podstatou je systém rozdeľovania a zabezpečovania bytov. vplyvy a vzory dospelých.narodenie dieťaťa – soc.Úlohy štátu voči rodinám .“ (nemusí tu byť príbuzenský vzťah) 3. ktorí to najviac potrebujú) . realizuje programy komplexnej starostlivosti pre starších občanov. Základné typy bytovej politiky: a) prídelový systém (rozdeľuje byty podľa určitých kritérií. -existencia nezaopatreného dieťaťa v rodine –„Prídavok na dieťa. ale pomáhajú aj inštitúcie – škola.iné príspevky: -ak sa v rodine narodia tri a viac detí.

ktorí sú v hmotnej a sociálnej núdzi. a to len cez sociálnu záchrannú sieť. Rakúsko) 3) liberálny (dôraz dáva na individuálnu aktivitu. nie sú schopní sami si vyriešiť situáciu. Má tiež nedostatky. 14. chudobné štvrte). Štát sa zaujíma len o tých. Vyjadruje stav v ekonomike. keď práceschopné osoby v produktívnom veku si nevedia nájsť vhodné zamestnanie na trhu práce. ktoré to nepotrebujú. sociálnopatologické javy). trestná činnosť. ale vníma sociálnu diferenciáciu obyvateľstva – SNR. ale aj sociálne. neziskové organizácie). Nezamestnanosť je stav. dôležitým prvkom je tu cena domu. Sociálne bývanie je spojené s finančne dostupnými štandardne vybavenými malometrážnymi bytmi. príspevkom na bývanie osobám a rodinám s nižšími príjmami) b) nepriamou finančnou podporou (štátnym príspevkom k stavebnému sporeniu. Portugalsko) Vlastníctvo bytov: súkromné vlastníctvo. Typy nezamestnanosti: . Podporuje rovnaký prístup všetkých občanov k bývaniu – škandinávske krajiny) 2) karporativistický (odvíja sa z pracovnej aktivity občanov. je neefektívne. Holandsko.domu) c) sociálne bývanie (sociálne byty. v dôsledku toho sa znižuje dôchodok obyvateľstva a to vedie k zhoršeniu životnej úrovne. znížením daňového zaťaženia vlastníkov) Nástroje bytovej politiky: a) príspevok na bývanie (významný nástroj–poskytuje sa občanom v hmotnej núdzi za splnenie určitých podmienok) b )priama podpora štátu (domácnostiam s nízkymi príjmami na úhradu výdavkov spojených s užívaním bytu/rod. bonifikáciou úrokov hypotekárnych úverov. Vysoká miera nezamestnanosti je signálom. družstevné byty. v ktorom človek schopný práce a ochotný pracovať nemá platené zamestnanie. adresná pomoc – Veľká Británia) 4) ponecháva starostlivosť o bývanie na občanovi (štát sa angažuje len minimálne.Grécko. psychologické a zdravotné problémy občanov (rozpad rodín. bytu pri kúpe do vlastníctva a cena nájomného) Modely bytovej politiky: 1) sociálno-demokratický (založený na využití občianskej solidarity poskytovaním sociálnych služieb.obce. že ekonomika je málo výkonná. Francúzsko. obecné byty Zdroje financovania bytovej politiky: a) stavebné sporenie (sporenie formou pravidelných a mimoriadnych vkladov) b) hypotekárny úver (dlhodobý účelový úver určený na financovanie bytových potrieb) c) štátny fond rozvoja bývania (doplnkový nástroj hospodárskej politiky) Štát ovplyvňuje bytovú politiku nasledovne: a) priamou finančnou podporou bývania (mladým a slobodným občanom. To má vplyv nielen na ekonomické. Problematika nezamestnanosti v SR Nezamestnanosť je jedným zo závažných ekonomických problémov našej spoločnosti. pretože podporuje aj rodiny. pretože dochádza ku koncentrácii najchudobnejších vrstiev obyvateľstva a vznikajú GHETTÁ (tzv.b) tržný (trhový) systém (byty sú tovarom a rozdeľujú sa na základe cien ponuky a dopytu. Skutočný hrubý domáci produkt nedosahuje svoju úroveň. ktoré spravujú verejnoprávne subjekty .

ktorý môže pracovať. lesníctve) d) skrytá (nezamestnaný nehľadá prácu.občan mladší ako 25 rokov. Zväčša krátkodobá nezamestnanosť) b) štrukturálna (technologická .cudzinec. ani sa nikde neregistruje) e) neúplná (na znížený úväzok. ktorému bol udelený azyl 15. ktorí sú medzi dvoma zamestnaniami. rozpad neefektívnych podnikov) c) cyklická /sezónna (závislá od hospodárskych procesov . Záujemca o zamestnanie je občan.vzniká v poľnohospodárstve.občan so zníženou pracovnou schopnosťou (zdravotne postihnutý) .dlhodobo nezamestnaný občan (vedený v evidencii 12 mesiacov za predchádzajúcich 16 mesiacov) . ktorý sa stará o dieťa .a) frikčná (ľudia. zmena zamestnania. príležitosti vytváraním nových pracovných miest f) vytvárať podmienky na udržanie zamestnanosti a predchádzanie hromadnému prepúšťaniu Služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú: . ktorý 2 roky nepracoval po skončení štúdia a je v evidencii na ÚP) . ktorý si hľadá iné zamestnanie a nie je uchádzač o zamestnanie.občan starší ako 50 rokov . skončil sústavnú prípravu (denné štúdium) na povolanie (absolvent školy.agentúra dočasného zamestnávania a podporovaného zamestnávania Nástroje politiky zamestnanosti: . ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania na základe uzatvorenej písomnej dohody v rámci partnerstva alebo za úhradu .občan. Zároveň je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie: .právnická / fyzická osoba. skrátený pracovný čas aj na úkor svojej kvalifikácie) f) dlhotrvajúca (pre zdravotný stav) g) čiastočná (nedostatočný odbyt výrobkov – nedostatok práce) Podľa dĺžky trvania je môžeme rozdeliť na: a) krátkodobá (0-6 mesiacov) b) strednodobá (6-12 mesiacov) c) dlhodobá (12 a viac mesiacov) Uchádzač o zamestnanie je občan. resp. ktorý je rodič / náhradný rodič starajúci sa o tri a viac deti / osamelý občan. ktorí môžu a chcú pracovať a hľadajú zamestnanie b) umožňovať slobodnú voľbu zamestnania c) vytvárať a udržiavať rovnováhu medzi ponukou a dopytom po práci d) znižovať nezamestnanosť e) vytvárať podmienky na vznik pracov. chce pracovať a hľadá zamestnanie. sociálnych vecí a rodiny .napr. Nástroje politiky zamestnanosti a trhu práce  Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej a sociálnej politiky štátu.Ústredia a Úrady práce. stavebníctve. Cieľom politiky zamestnanosti je najmä: a) zabezpečovať prácu pre všetkých.

subjektívna – stav. Úrady PSVaR (evidencia nezamestnaných. rodiny a služieb zamestnanosti (vymedzuje právomoci a pôsobnosti orgánov v oblasti soc. že je chudobný lebo nemôže uspokojovať svoje potreby podľa vlastných predstáv.zákon č. správy v oblasti sociálnych vecí. bývania (chátranie bytového fondu a technického vybavenia). b) pasívne – dávka v nezamestnanosti Politiku zamestnanosti riešia 2 základné právne normy.miest. domnieva. stanovenou minimálnou mzdou. odev. ktorý sa môže negatívne prejaviť napríklad znižovaním v oblasti vzdelania. kto je v tejto situácii. v ktorom podľa názoru štátu nie sú uspokojované základné ľudské potreby na prijateľnej úrovni. 5/2004 (vecne rieši problematiku zamestnanosti – hľadanie zamestnania. napr. vzdelávanie. obsadzovanie voľných prac. Dlhodobé pretrvávanie na hranici prípadne pod hranicou chudoby predstavuje sociálno patologický jav. a to: . dĺžkou školskej dochádzky. uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce) . rodina alebo sociálna skupina uspokojujú svoje potreby na výrazne nižšej úrovni ako je priemerná úroveň v danej spoločnosti (štáte) V súčasnej Európe sa vyskytuje predovšetkým relatívna chudoba. 16. Jej hlavnou úloh je zabezpečovať právo občanov na prístup k zamestnaniu poskytovaním pomoci pri: a) hľadaní vhodného zamestnania b) vzdelávaní a príprave pre trh práce potrebnej na uplatnenie na trhu práce Trh práce je výrazne ovplyvňovaný pracovnoprávnymi a sociálnoprávnymi predpismi. kde spôsobuje vysokú úmrtnosť hlad. Ústredie PSVa R (2 stupňový odvolávací orgán). podmienkami pre poberanie dôchodkov. absolútna chudoba sa vyskytuje skôr v rozvojových krajinách (Afrika).zákon č.stav. zmenu zamestnania.a) legislatívne (zákony) – ústava SR (čl. nie z priemernej spotreby. je ich 46). zákon o službách zamestnanosti (pre nezamestnaných). zákon o sociálnom poistení.zákon č. CHUDOBA A JEJ ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY CHUDOBA .vecí a zamestnanosti – MPSVaR. že určuje ciele a priority politiky trhu práce celoštátneho charakteru.35 a nasledujúce – každý občan má právo pracovať). že je ohrozená samotná existencia človeka (bývanie. . o ktorom sa ten. 52/2010 o službách zamestnanosti. zákonník práce (pre zamestnaných) b) inštitucionálne – MPSVaR (metodický a koordinačný orgán). neštátne subjekty. 461/2003 o sociálnom poistení  Politika trhu práce . úpravou pracovnej doby. neumožňuje uspokojiť základné potreby nevyhnutné pre život do takej miery. jedlo). keď nedostatok prostr. Meranie chudoby : objektívna – stav. Vychádza z pozorovania spotreby bohatých. Za tvorbu politiky trhu práce zodpovedá Ministerstvo PSVaR SR a realizuje ju tým. ktorým sa dopĺňa a mení zákon č. sociálna poisťovňa c) aktívne – evidencia uchádzačov o zamestnanie. ÚPSVaR) . ale i napr. relatívnu chudobu – stav.súčasť politiky zamestnanosti. informačné a poradenské služby. kedy nedostatok finančných prostriedkov neumožňuje zabezpečiť základné životné potreby na primeranej úrovni. príspevky na samostatnú zárobkovú činnosť a ostatné príspevky. odstraňuje spoločenské návyky Spoločensko – ekonomický vývoj spoločnosti delí chudobu na: absolútnu – stav. je to systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. inšpektoráty práce. 453/2003 o orgánoch štátn. v ktorom jedinec.

dôchodkovom zabezpečení. Pri poskytovaní SP sa uplatňuje systém zásluhovosti. politiky zamestnanosti. neúplné rodiny s deťmi. Stav hmotnej núdze . zdravotný stav. Je to prechodný stav. keď príjem občana a spoločne s ním posudzovaných fyzických osôb nedosahuje životné minimum a občan a FO s ním posudzované si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením (najmä prácou). MPSVaR. Faktory. staroba. ženy (matky samoživiteľky) .j. Ekonomickým nástrojom prevencie chudoby sú stanovenie minimálnej mzdy (na rok 2012 – 327. pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. ). Nepriaznivú sociálnu situáciu pomáhajú riešiť sociálne služby. finančných a organizačných nástrojov a opatrení. choroba a úraz. Zmierňovanie následkov chudoby: sociálna pomoc. demografické zloženie domácnosti (najmä počet detí). Výšku upravuje vždy k 1. ľudia s nižším vzdelaním. vzdelávanie) Chudobou sú najviac ohrozené tieto sociálne skupiny: deti a mládež. seniori. významným prínosom je soc. silových rezortov (policajti. Poskytuje ochranu a pomoc ľuďom v prípade týchto štátom uznaných udalostí: nezamestnanosť. úrazové. ktoré najčastejšie zapríčiňujú chudobu: vzdelanie osoby. lokalita domácnosti. manželstvo a rodičovstvo SZ tvoria 3 piliere: 1.2011 je to 189. ŽM sa využíva aj pri stanovení minimálnej mzdy . sociálnu neprispôsobivosť alebo stratu zamestnania. štátne sociálne dávky. chudoba.7. rómska etnická minorita. SP obsahuje: . zamestnanecký status osoby (postavenie na trhu práce). a sociálne minimum – znamená uspokojovanie aj iných potrieb. občania so zdravotným postihnutím. zabezpečenie poistencov tzv.stav. nezamestnaní. Sociálne poistenie 2.20 EUR)a životného minima. Výkon SP zabezpečuje Sociálna poisťovňa. Sociálna podpora 3. výchova v rodine Opatrenia na predchádzanie vzniku a zmiernenie následkov chudoby: Prevencia realizovaná sociálnou politikou štátu prostredníctvom sociálneho zabezpečenia (soc. individuálna pomoc. úprave dôchodkov ako jediného zdroja príjmov. smrť. poistenie–nemocenské. ŽM rozlišujeme existenčné – pokrýva základné životné potreby na minimálnej úrovni. Do systému soc. Slúži na otestovanie príjmov domácnosti a následne ako základ pri stanovení výšky dávok sociálnej pomoci.V súvislosti s chudobou môžeme hovoriť aj o jej dôsledkoch. SP je povinné. ktoré možno predvídať a proti ktorým je poistený. Nepriamu formu SZ tvoria daňové bónusy a podpora zamestnanosti. ktoré nie sú nevyhnutné (kultúra. zabezpečuje jednotlivca alebo rodinu pri výskyte udalosti. SYSTÉM SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA V SR A ZDROJE JEHO FINANCOVANIA Sociálne zabezpečenie – je súbor právnych. t. charita.7.spoločensky uznaná hranica príjmov. etnická príslušnosť (najmä rómska). keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu. Sociálna pomoc Sociálne poistenie – je poistenie v prípade budúcej poistnej udalosti. Životné minimum . ktorých cieľom je kompenzovať nepriaznivé finančné a sociálne následky rôznych životných okolností a udalostí. politiky vzdelávania a rodinnej politiky. bezdomovci a imigranti. vojaci). (predtým podľa Z 195/1998 sociálna núdza) – stav. zákonom uložené príspevkové poistenie zamestnancov a SZČO. ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím vzhľadom na svoj vek. Ide o životné situácie. práca.83 EUR. (nie ŤZP). s ktorými SZ spája nárok na niektorú z dávok alebo služieb SZ. od 1. považujeme za ne: Nepriaznivú sociálnu situáciu – podľa Z 448/2008 je to ohrozenie FO sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy. Pri poskytovaní dávok a služieb sa uplatňuje sociálny. domácnosť. zásluhový alebo kombinovaný princíp. invalidita. 17. výška poistnej dávky bude adekvátna odvedenej časti prostriedkov do systému SP. dôchodkové. poistenia patrí aj soc.

Nárok na tieto dávky nie je podmienený platením príspevkov či príjmovými pomermi oprávnených osôb. tehotenstva a materstva. vdovský. ktorý je v hmotnej núdzi má nárok na pomoc zo strany štátu v peňažnej. Dávka slúži na zabezpečenie základných potrieb. príspevok rodičom. sú hlavným zdrojom financovania soc. Náhradné výživné – s dávkou náhradné výživné Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa . ošetrovné. situácii. . pranie a údržba šatstva. Odvody sa vzťahujú len na ekonomicky aktívne FO. SZČO a dobrovoľne poistených osôb. príspevok na pohreb. zákl. opakovaný a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi Sociálna pomoc – rieši predovšetkým zabezpečenie základných životných podmienok (1 teplé jedlo denne. rodinnej starostlivosti a jednorázový príspevok pri zániku náhr. vecnej alebo kombinovanej forme: . pri strate alebo obmedzení pracovnej schopnosti. hygieny. – pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa. osob. pracovná terapia. pohrebom.je hmotné zabezpečenie občanov v starobe. prídavok na dieťa. ošetrovateľská starostlivosť. spotrebné dane. Dávka garančného poistenia = na uspokojenie nárokov zamestnanca. z ktorých sa vyplácajú dôchodkové dávky = starobný a predčasný starobný dôchodok. renta. tlmočenie . Soc. ak posledné 3 roky pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol občan poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky (730 dní).slúži na finančné zabezpečenie osôb v prípade choroby.soc. pracovná rehabilitácia a rehabilitačné rekvalifikácia a rekvalifikačné. ubytovanie. jednorázové vyrovnanie a odškodnenie.. nie na vyrovnanie pohľadávok. narodenie. Úrazové dávky = úrazový príplatok. podpora sa realizuje najmä ako: Dávky štátnej soc. poradenstvo.jednorázový a opakovaný príspevok pri zverení dieťaťa do náhr. smrť rodinného príslušníka). služieb = soc. Občan. prostredníctvom ktorých sa štát podieľa na riešení niektorých životných udalostí (napr.slúži na finančné zabezpečenie osôb v prípade poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného/ služobného úrazu.poskytovania soc. Patrí sem starobné a invalidné poistenie. pomoc v oblasti školstva (dotácie)=soc. ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu 2 rokov narodili opakovane dvojčatá.kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia .nemocenské p. náhrada nákladov spojených s liečením.z príjmov právnických a fyzických osôb) nepriame – DPH. Poskytuje sa dávka v nezamestnanosti. rodinnej starostlivosti. vykonávanie zákl. starostlivosti a dávok vyplácaných Soc. choroby z povolania.ide o dávky financované zo štátneho rozpočtu. invalidný. príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa.dávky na zabezpeč. úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. životných podmienok = príspevok na zdravotnú starostlivosť. poistenie v nezamestnanosti – pre prípad straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti. zľavy v doprave pre žiakov/študentov ZDROJE FINANCOVANIA SOCIÁLNEHO ZABEZPEĆENIA Dane: priame .. . príplatok k prídavku na dieťa (ak nemožno uplatniť daňový bónus). Nemocenské dávky = nemocenské. ochranný príspevok a jednorázová dávka v hmotnej núdzi. . podpory – jednorázové / opakované = príspevok pri narodení dieťaťa. štipendia. Sociálna podpora . Sú to zdroje na úhradu zdravot. dôchodkové p. úrazové p. náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia garančné p. výživa a výchova dieťaťa. v prípade smrti živiteľa. zabezpečenia Odvody (príspevky): zamestnancov (časť uhrádza zamestnávateľ). nevyhnutné ošatenie a prístrešie) v stavoch hmotnej núdze a nepriaznivej soc. poisťovňou. stravovanie. materské a vyrovnávacia dávka. aktivačný príspevok. vdovecký a sirotský dôchodok. rodičovský príspevok. na bývanie. za ekonomicky neaktívnych občanov ich platí štát z prostriedkov vybraných na daniach.

ak je účastníkom probácie alebo mediácie. u detí s poruchami správania.je súbor opatrení na zabezpečenie : . Ďalšiu činnosť. ak rodičia. fyzického alebo sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej FO a poskytovanie pomoci v závislosti od poruchy a situácie . ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného dohovoru (Dohovor o právach dieťaťa – 1989 OSN) . plnoletú FO do 25 rokov veku a inú plnoletú FO s obvyklým pobytom na území SR.18. nevytvárajú podmienky na výchovu.predchádzanie porúch psychického. návrhov na zrušenie výchovných opatrení uložených súdom. ktoré je členom skupiny. prokuratúrou. rodinu. navrhovanie výchovných opatrení a ďalšia činnosť. skupinu. ktoré nemôže byť vychovávane vo vlastnej rodine Medzi najdôležitejšie činnosti SPO patrí: výchovná činnosť. zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického. branie omamných látok. vzdelávanie a všestranný vývoj podľa schopnosti dieťaťa alebo. z. ak sa u dieťaťa prejavujú poruchy správania. komunitu v prirodzenom /náhradnom rodinnom prostredí. v ktorých je výchova dieťaťa vážne narušená. Navrhovanie výchovných opatrení. orgánmi činnými v trestnom konaní a inými inštitúciami. VÚC. . dieťa zneužívajúce drogy. Výkon tejto činnosti chráni práva detí pred súdom. trestnú činnosť. SOCIÁLNOPRÁVNA OCHRANA DETÍ A SOCIÁLNA KURATELA – CHARAKTERISTIKA A ZÁKLADNÉ POJMY SPOD a SK upravuje zákon č. podávanie návrhov súdu na nariadenie a zrušenie ústavnej starostlivosti. návrhov na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv. organizovanie náhradnej starostlivosti. akreditovaný subjekt. právnická alebo FO. po zániku ústavnej starostlivosti. ktorých výsledkom je vydávanie rozhodnutí o uložení výchovných opatrení. po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia pre drogových a iných závislostí. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. hrajúce hazardné hry. ktoré sa dopustilo priestupku. o ktoré sa rodičia nevedia.pôsobí na zlepšenie rodinných. otvorenom prostr. ak požiada o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie Opatrenia SPOD a SK vykonávajú: orgány SPOD a SK . Sociálna kuratela –súbor opatrení na odstránenie. nemôžu alebo nechcú starať alebo závažným spôsobom zanedbávajú či zneužívajú svoje povinnosti. ktorého predmetom je zabezpečenie: . Výchovná činnosť . sledovanie vývoja detí v náhradnej starostlivosti a pod. ktorou je najmä výkon kolízneho opatrovníka a opatrovníka maloletých.výchovy a všeobecného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí . s poruchami správania.predchádzania vzniku krízových situácií v rodine . dieťa. ktorého jednorázové alebo krátkodobé správanie vyžaduje pre svoju závažnosť pomoc Plnoletú FO – po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby. fyzického a sociálneho vývinu detí a plnoletých FO .ochrana práv a právom chránených záujmov detí ..ochrany dieťaťa. Organizovanie náhradnej starostlivosti pre maloleté deti. vecí a rodiny. manželských a iných sociálnych vzťahov. 305/2005 Z. utvorenom a usporiadanom na výkon opatrení Sociálnoprávna ochrana detí . v prostr. obce. ktorá ho negatívnym vplyvom ohrozuje. v ktorej sa osoba nachádza Opatrenia SK zabezpečujú orgány SPOD a SK pre: Dieťa – maloletého a mladistvého páchateľa trestného činu.zamedzenie nárastu sociálno-patologických javov Opatrenia SPOD a SK sa vykonávajú pre dieťa. odkázané na pomoc spoločnosti a deti. iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa alebo iní občania ohrozujú či narušujú riadnu výchovu dieťaťa. Orgán SPOD a SK rozhodnutím o uložení výchovného opatrenia nemôže odňať dieťa z osobnej starostlivosti rodičov alebo inej osoby.Ústredie a úrady práce soc. ktoré majú za následok záškoláctvo.náhradného prostredia dieťaťu. pre dieťa. ak zneužíva drogy alebo je závislá od drog.

Nazývame ju aj dysfunkčná. s ktorými objektívne právo spája vznik. nedostatok času na výchovu v dôsledku pracovného vyťaženia. vzťahy medzi členmi rodiny. výkon trestu odňatia slobody. 36/2005 Z. Ak teda dochádza k zlyhávaniu čo i len jednej funkcie rodiny. Tento zákon o upravuje právne vzťahy vznikajúce medzi manželmi. Za najdôležitejšie sa pokladajú tieto z nich: biologicko .zastupovanie. 305/2005 Z.patologické hráčstvo. že prestáva plniť svoje základné funkcie a vážne ohrozuje výchovu alebo zdravie detí (deti musia byť umiestnené v náhradnom výchovnom prostredí). s určením . tieto však nie sú natoľko závažné.zapretím otcovstva. V dysfunkčnej rodine sa vyskytujú vážnejšie poruchy funkcií. Rodina ako primárna sociálna skupina má preto prednostné právo aby jej sociálna práca venovala zvýšenú pozornosť. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej . o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. socializačnej alebo výchovnej. ekonomická (materiálne podmienky –strava a bývanie). uvádza ich do sveta mravných a kultúrnych hodnôt). ktoré ohrozujú stabilitu rodiny a výchovu detí (rodina vyžaduje sústavnú pomoc zo strany odborníkov). náhradnú starostlivosť. ochranná funkcia (pocit bezpečia a stability). závislosti . že jeho ustanovenia je treba používať v duchu základných zásad: • Dobrovoľnosti a slobodného rozhodovania pri uzavretí manželstva • Rovnoprávnosti muža a ženy • Ochrany manželstva. bytová situácia – viac generácii v jednom byte. vyjednávanie. zvyklosti a obyčaje. alkoholizmus. nedostatok pracovných príležitosti. či už biologicko – reprodukčnej.reprodukčná. Inštitúcie štátnej správy zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní soc. právnych vzťahov. Patológia rodiny Problémy súčasnej rodiny Financie.z. ktorý vedie ku vzniku klinickej rodiny. drogy. nevera. rodiny a matky dieťaťa • Vzájomnej pomoci členov rodiny podľa schopností a možností • Monogamie • Rovnosti civilného sobáša a cirkevného sobáša Rodina sa najčastejšie vymedzuje ako dvoj alebo viacgeneračná sociálna skupina. socializačná funkcia (odovzdáva jazyk. medzi jej členmi sú príbuzenské vzťahy a ktorej základnou funkciou je primárna socializácia jej detských členov dospelými. vyživovaciu povinnosť. výchovná funkcia (hlavný článok vo výchove a vzdelávaní. deťmi a ostatnými príbuznými ako aj právne vzťahy súvisiace s výživným. PRÁVNE POSTAVENIE RODINY A RIEŠENIA DYSFUNKCII V RODINE Základné zásady rodin. vzťahy medzi manželmi. potom nastáva stav. ekonomickej.z. V nefunkčnej rodine sú poruchy také závažné. rozvod a zánik manželstva. Rodina plní mnohé funkcie. Hlavným dôvodom je. vytvára osobnosť). zmenu alebo zánik práv a povinností.práva sú zakotvené v zákone č. Problémová rodina vykazuje poruchy niektorých funkcií. násilie v rodine. s osvojením. emocionálna (citové zázemie).( vymedzuje vznik manželstva.prevencie v rodinách aj prostredníctvom zákona NR SR č.. že práve rodina vytvára predispozície pre ďalšie správanie jednotlivca.19.. medzi rodičmi. že za právne skutočnosti sa považujú len také skutočnosti. Sociálna práca s rodinou . Teda pre oblasť rodinného práva platí všeobecná zásada. hlavné vzory správania záväzné v danej spoločnosti. že by ohrozovali existenciu rodiny a výchovu detí (rodina je schopná tieto problémy riešiť vlastnými silami). Právne vzťahy a z nich vyplývajúce práva a povinnosti vznikajú. patologická alebo problémová rodina. menia sa a zanikajú na základe právnych skutočností predvídaných právnymi normami. Hlavnou stratégiou je motivovanie rodiny k zmene životného štýlu. určenie a zapretie otcovstva) Zákon o rodine stanovuje.najviac využívanými metódami sociálnej práce s rodinou je sociálne poradenstvo. intervencia a mediácia . Dôležitým prvkom je zachovanie dôvernosti informácií a dôstojnosti klienta.

podpora (dávka) pozostáva z jedorázových a opakovaných príspevkov.osôb a na zamedzenie rastu sociálno-patologických javov.SITUÁCIE. Sanácia rodiny je proces. 2.práv a povinnosti.z.).) sa vypláca štátna sociálna dávka.z. zabránenie jeho opakovaniu v rodine Sanácia rodiny – alebo obnovenie rodinného prostredia . b) organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch a aktivitách zameraných na predchádzanie sociálno-patolog.situácia v rodine tak zložitá situácia ako je rozpad manželstva). Výška príjmov nie je účelovo viazaná. narodenie.kuratele. záujmových a iných aktivít zameraných na podporu vhodného využívania voľného času detí Sekundárna prevencia: problém existuje.podporu. RIEŠENIE NEPRIAZNIVEJ ŽIVOT.) 20.vývoja.príspevok rodičom. rozvoj schopností riešiť problémové situácie a adaptovať sa nové situácie. pri ktorom odborníci hľadajú spolu s rodinami nové cesty a riešenia v procese obnovy rodinných vzťahov a väzieb. ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca. opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti (627/2005Z. ktorá prevzala deti do starostlivosti . Opatrenia na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine(primárne) § 10 v zmysle toho zákona sú: a)organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch.z. výchovné opatrenia: napomenutie.. rodičovský príspevok(280/2002Z. tréningoch a aktivitách zameraných na podporu plnenia rodič. dohľad. ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí.Príspevok pri narodení dieťaťa (235/1998 Z. Opakované fin. na utváranie a upevňovanie vzťahov medzi manželmi. fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzic. Tvorí sústavu priamych finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.z. príspevok na pohreb. LEGISLATÍVNA ÚPRAVA ŠTÁTNYCH SOCIÁLNYCH DÁVOK – A ZÁKLADNÉ NÁSTROJE – ŽIVOTNÉ MINIMUM. nie plne rozvinutý – zameranie na rizikových (ohrozených) jedincov rodiny (patol.235/1998 Z.z.prostriedky: príplatok na dieťa(z. Jednorázové: 1. ktorú upravuje niekoľko zákonov. ktoré zaručuje Ústava SR.opakovaný príspevok na starostlivosť o dieťa do 3 alebo 6 rokov s dlhodobo nepriaznivým zdrav.stavom (561/2008Z. jednor. ale len podmienená vznikom určitých životných udalostí (napr.). Terciárna prevencia: problém plne rozvinutý – zameranie na nápravu.z. Sú to jednorázové fin. dieťaťa.627/2005 Z.)je štátna jednorazová sociálna dávka. plnenia funkcii v rodiny.. c) sprostredkovanie kultúrnych. príplatok k prídavku( „“). príspevok rodičom.príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti (z. alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá (235/1998 Z.).600/2003). zastavenie ďalšieho negat. úmrtie).. Túto problematiku upravuje niekoľko zákonov. Sanácia je v podmienkach Slovenska veľmi „mladý pojem“. ktorou štát prispieva raz za rok rodičom alebo osobe. medzi rodičmi a deťmi.z. Už zo samotného predmetu úpravy je možné vyvodiť výrazný preventívny rozmer zákona s ťažiskom na predchádzanie krízovým situáciám aj v rodine. Štát rodine na prekonanie nežiadúceho poklesu jej životnej úrovne poskytuje štátnu soc. na predchádzanie prehlbovania a opakovania porúch psychického vývinu. Štátna soc.). PRESUN KOMPETENCIÍ ŚTÁTU NA VYŠŠIE ÚZEMNÉ CELKY A NA OBCE Systém štátnej sociálnej podpory (dávky) a sociálnej pomoci sú jedným z prostriedkov realizácie práva občanov a rodiny na sociálne zabezpečenie. opakovaný príspevok náhradnému rodičovi („“).je vlastne terciárna prevencia. javom. resp. ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí. ktorého obsah (najmä konkrétne cielené programy) sa stále hľadá a formuje.prostriedky ako: príspevok pri narodení dieťaťa (z. príplatok k príspevku pri narodení 1.

Zákon č.. Z.). ktorou štát prispieva rodičovi na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa.561/2008 Z.601/2003 o životnom minime ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby. Žiadosť sa predkladá spravidla Úradu práce.osoba ako rodič. Ak sú príjmy domácnosti nižšie ako suma život.1. 2.627/2005 Z.) – príspevok štátu na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého.je štátna sociálna dávka. minima sa upravuje vždy k 1.z ) – prídavok na dieťa nevzniká ak sa oprávnená osoba a nezaopatrené dieťa zdržiavajú v štáte. študium. ktorá nemá súdom priznané rodičovské práva a povinnosti alebo ak sa nezúčastňovala gynekologických prehliadok 4. 7. ak náhradnú starostlivost o dieťa vykováva osoba na základe rozhodnutia súdu. druhé. Poskytovaním príspevkov.) Spoločne pre všetky dávky platí. Jednor. 5. s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich rokov dieťaťa alebo do šiestich rokov dieťaťa. poskytuje sa najdlhšie do 25. je štátna sociálna dávka. alebo na základe rozhodnuti příslušného organu iná fyz. pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. ktorý nie je členským štátom EÚ. že sa poskytnú na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby.je štátna jednorazová sociálna dávka.7. opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti (627/2005) 5. ktoré sa dožilo aspoň 28 dní.z. Opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (627/2005) 6. príslušného roka.)(novelizovaný z. Ak sú príjmy spoločne posudzovaných osôb vyššie ako zákonom stanovená hranica živ. z. 571/2009 Z. sa uvádza aj ten príspevok)(?príspevok rodič.trietie dieťa.prídavok na dieťa (z.z. Podmienky: starostlivost osoby o nezaopatrené dieťa. najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do tejto starostlivosti.)príspevok štátu na náhradnú starostlivost o dieťa. ktoré sa matke narodilo ako prvé. sociálnych vecí a rodiny príslušnému podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby. z.z. Nárok nevzniká: maloletej matke.opakovaný príspevok na starostlivosť o dieťa do 3 alebo 6 rokov s dlhodobo nepriaznivým zdrav. ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (627/2005) Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa Je štátna sociálna dávka.z.nahradzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu. štát podporuje náhradnú starostlivosť o dieťa. z. Opakované fin. Príspevok na pohreb (238/1998 Z. minima. ak sa sústavne pripravuje na povolanie. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.600/2003Z. osoba alebo domácnosť nie je v hmotnej núdzi a nemá nárok na dávky a príspevky. Nová výška živ. ktorými sú rast životných nákladov nízkopríjmových domácnosti a čisté peňažné príjmy na osobu.)(V knižke od Derevj. ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. na zvýšené výdavky. 571/2009 Z.2011 zrušený zákonom 513/2010 Z. 561/2008 Z. minima. Výšku život.rokov veku dieťaťa. ktorou štát pripláca na zvýšené výdavky spojené so zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa.z.z. 3.príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti (z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č.z.prostriedky: 1. Podmienky nároku: zabezpečenie pohrebu oprávnenou osobou. 4. minima určuje každoročne MPSVaR SR na základe štatistického úradu SR v zmysle konkrétnych ukazovateľov. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 1. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.rodičovský príspevok( 571/2009 Z. ktoré vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o súčasne narodené tri deti alebo viac detí alebo v priebehu dvoch rokov opakovane narodené dvojčatá.stavom(561/2008Z. Príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa . 3. domácnosť sa nachádza v hmotnej . trvalý pobyt alebo prechodný pobyt (len u cudzincov) oprávnenej osoby aj zomretého na území SR. 513/2010 .príplatok k prídavku( 532/2007 Z.

83 EUR. ktorí sa odmietli zúčastniť na vykonávaní menších obecných služieb organizovaných obcou. vyššieho územného celku z orgánov štátnej správy má za následok poskytovanie decentralizačnej dotácie – finančného vzťahu – transferu určeného na financovanie tejto pôsobnosti samosprávnych orgánov z prostriedkov štátneho rozpočtu. právomoci a zodpovednosti obcí a vyšších územných celkov pri poskytovaní sociálnych služieb. táto je vykonávaná pre územný obvod obcí. Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce Na obce prechádzajú kompetencie na úseku sociálnej pomoci tieto: 1. detský domov. V prípade pôsobnosti vo veci poskytovania opatrovateľskej služby ustanovenej pre samosprávne kraje. z. zariadenie opatrovateľskej služby) 2. resocializačné stredisko). 599/2003 Z. z. zriaďovanie a kontrola zariadení sociálnych služieb (domov sociálnych služieb pre deti. ktorí pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebujú pomoc inej osoby. ktorá sa rozhodla neprevziať túto pôsobnosť. 4. ktoré neposkytujú túto opatrovateľskú službu na území príslušného samosprávneho kraja. Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na samosprávne kraje Na samosprávne kraje prechádza pôsobnosť na úseku sociálnej pomoci: . a to na príslušné obce a na príslušné vyššie územné celky (samosprávne kraje). Štátne sociálne dávky sa odvíjajú od životného minima. bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. Právna úprava prechodu tejto pôsobnosti na samosprávne orgány obsahuje dualitu prechodu tejto pôsobnosti. po zvážení manipulačného priestoru pre uplatnenie princípu subsidiarity. Tá sa poskytuje formou dávky a príspevkov pričom ich výška je stanovená v zákone o pomoci v hmotnej núdzi č. resp. • poskytovaní prepravnej služby a o úhrade za túto službu.z. V kompetenčnom zákone prijatá právna kvalifikácia prechodu pôsobnosti opatrovateľskej služby do samosprávnej pôsobnosti obce. Ustanovenie samosprávnej pôsobnosti samosprávnych orgánov v oblasti sociálnej pomoci na jednej strane zvyšuje svojprávnosť samosprávnych orgánov vylúčením možnosti riadenia a kontroly výkonu vládou a možnosťou ukladať samosprávnym orgánom povinnosti len zákonom. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky pokiaľ ide o úsek sociálnej pomoci ustanovil pokračovanie decentralizácie v oblasti poskytovania sociálnych služieb posilnením pôsobnosti. krízové stredisko.núdzi ale to ešte neznamená. Životné minimum v roku 2011 je 189. • povinnosti občana zaplatiť úhradu za prepravnú službu. že má nárok aj na pomoc v hmotnej núdzi. na druhej strane však nevzniká povinnosť štátu poskytnúť obci. S účinnosťou od 1. oznamovanie obvodnému úradu občanov. 416/2001 Z.7. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne. 416/2001 Z. samosprávnemu kraju potrebné finančné a iné materiálne prostriedky nad rámec decentralizačnej dotácie. na samosprávne orgány z orgánov štátnej správy. januára 2003 prešlo zákonom č. rozhodovanie • poskytovaní opatrovateľskej služby a o úhrade za túto službu. resp. poskytovanie opatrovateľskej služby občanom. valorizujú sa každý rok k 1. PRESUN KOMPETENCIÍ ŚTÁTU NA VYŠŠIE ÚZEMNÉ CELKY A NA OBCE zákon 416/2001 Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje Zákon č. V procese prechodu kompetencií na úseku opatrovateľskej služby z orgánov štátnej správy mali teda obce právo slobodnej voľby prevzatia tejto pôsobnosti a v prípade jej neprevzatia na príslušný samosprávny kraj prešla pôsobnosť zo zákona pre územný obvod obce. poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb (domov dôchodcov. ktorá sa poskytla neprávom. 3.

vedenie evidencie zariadení sociálnych služieb vo svojom územnom obvode. 2. ktoré sa poskytli neprávom. sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva na svojom území. • poskytovaní starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. ktoré zriadil ako rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu. rozhodovanie • poskytovaní opatrovateľskej služby a prepravnej služby a o úhrade za tieto služby. o znížení alebo zvýšení úhrady za poskytnutú službu a o neplatení úhrady za sociálnu službu. • odňatí sociálnej služby. uzatváranie zmlúv o poskytovaní finančného príspevku na úhrady nákladov za sociálnu službu. ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne a týždenne. ktoré poskytujú sociálne služby. kontrola • úrovne poskytovania sociálnych služieb alebo sociálneho poradenstva a úroveň vykonávania sociálnej prevencie alebo vykonávania vybraných činností sociálnoprávnej ochrany. ktorý poskytuje sociálnu pomoc. domov sociálnych služieb pre dospelých. ktoré pôsobia na úseku sociálnych služieb. 8. alebo za poskytnutú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb. 3. ktoré zriadil. ak sa starostlivosť poskytla neprávom. ktoré zriadil. • povinnosti občana zaplatiť úhradu za opatrovateľskú službu a prepravnú službu. 21. 7. stanice opatrovateľskej služby. SOCIÁLNA POMOC – NÁHRADNÉ ZDROJE V HMOTNEJ NÚDZI . ktorým sa poskytuje starostlivosť denne). • povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb. vypracúvanie a zverejňovanie koncepcie sociálnych služieb na svojom území. ktorý poskytuje sociálnu pomoc z registra subjektov. • zamietnutí žiadosti právnických osôb alebo fyzických osôb o registráciu na poskytovanie sociálnych služieb. v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje zariadenie sociálnych služieb. ukladanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov v úrovni plnenia sociálnych služieb. rehabilitačné stredisko. zmlúv o poskytovaní finančného príspevku obcí a o poskytovaní jednorázového finančného príspevku. 13. 5. sociálneho poradenstva. uzatváranie dohôd • úhrade za sociálnu službu. • výmaze subjektu. 14. bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. ktoré zriadil ako svoju organizačnú jednotku. vypracúvanie a zverejňovanie koncepcie sociálnych služieb. o zastavení poskytovania sociálnej služby. 6. • zákaze poskytovania sociálnej služby subjektu. 11. zariadenie chráneného bývania. o skončení poskytovania starostlivosti v tomto zariadení a o úhrade za poskytnutú starostlivosť v tomto zariadení. 4. sociálnu prevenciu. ktorý poskytuje sociálnu pomoc a obci a hospodárenie s jednorazovým účelovým finančným príspevkom. ktorým sa poskytuje starostlivosť týždenne. sociálne poradenstvo alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany. organizovanie výchovno-rekreačných táborov pre deti. rozhodovanie v druhom stupni vo veciach. • hospodárenia s finančným príspevkom poskytnutým subjektu. poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb (domov sociálnych služieb pre deti. vedie register zariadení. útulok. zariadenie pestúnskej starostlivosti. sociálnej prevencie a vybraných činností sociálnoprávnej ochrany. 12. 9. domov sociálnych služieb pre deti. organizovanie spoločného stravovania.1. ktorú poskytuje. bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. koordinovanie činností obcí a ďalších právnických osôb a fyzických osôb. domov pre osamelých rodičov. 10.

Podstatu sociálnej pomoci tvorí solidarita a humánny základ demokratickej spoločnosti v rámci sociálne orientovanej trhovej ekonomiky.pomoci.z. TRANSFORMÁCIA VEREJNEJ SOCIÁLNEJ SPRÁVY PO ROKU 1989 .z. dôchodcov a zdravotne postihnutých občanov ako i systémy penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti. čím sa realizuje subsidiarita ako princíp sociálneho zabezpečenia. 22. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Sociálna pomoc ako sústava kompenzácii ťažkého zdrav. o sociálnej pomoci v rokoch 20042008 došlo k dekodifikácii systémov sociálnej pomoci do rôznych oblastí a do osobitných právnych režimov. Za nástroje sociálnej pomoci sa pokladajú hlavne: sociálna práca. azylov a v sociálnej núdzi formou poradenstva. príspevok na bývanie. sociálna pomoc prispieva k riešeniu situácie. starostlivosť. vecná pomoc). peňažná pomoc. 601/2003 Z. ktorí sú znevýhodnení z rôznych dôvodov a príčin. Tie nemôžu byť trvalou. Sociálnu pomoc ďalej plní systém školstva a vzdelania (sociálne štipendiá. Súčasťou systémov sociálnej pomoci je aj sociálnoprávna ochrana detí a kuratela (právna úprava je obsiahnutá v zákone č. že opatrenia sociálnoprávnej ochrane detí a soc. Štruktúru sociálnej pomoci v širšom zmysle tvoria najmä tieto systémy: Hmotná núdza a životné minimum – sú upravené v zákone 599/2003 Z. nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby. Hmotná núdza podľa zákona – je stav. študentov. ( sociálna pomoc . ktorý sa dá formulovať ako proces prechodu od sociálnej starostlivosti k sociálnej pomoci. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi definuje poskytovanie dávky a príspevkov. Po postupnom zrušení komplexného zákona (kódexového typu) č. o životnom minime. podpory bezplatného vzdelávania). poskytovanie zliav na dopravu žiakov. keď príjem občana a fyzických osôb. Sociálna pomoc je založená na prioritnom riešení potrieb občana a poskytuje sa v hmotnej núdzi formou peňažných dávok. V jej rámci sa poskytujú prvé dávky a služby sociálnej pomoci zdravotne a sociálne postihnutým ľuďom. na zakúpenie školských pomôcok pre nezaopatrené deti.). a to: dávka. VERENÁ SOCIÁLNA SPRÁVA. si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. 195/1998 Z. vecnej forme alebo kombinovanej forme. mediácie a pod. má nárok na pomoc zo strany štátu formou dávok v hmotnej núdzi.kurately sa vykonávajú pre dieťa. vytváraním klubov nezamestnaných a pod. ale len dočasnou náhradou pracovného príjmu. a pokiaľ možno navrátiť občana do normálnej situácie. soc. rodinu. jednorazová dávka v hmotne núdzi. Občan. ktorá je nad jeho sily. a pod.z o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdrav. probácie. Zákon ustanovuje okrem iného. SYSTÉM A KOMPETENCIE ORGÁNOV VEREJNEJ SPRÁVY V SOCIÁLNEJ OBLASTI. služby soc. ochranný príspevok. postihnutie obsahuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a niektoré právne vzťahy pri administratívnych úkonoch (vydávanie preukazov. (I keď je občan v prvom rade zodpovedný sám za seba. o pomoci v hmotnej núdzi a v zákone č. ktoré sa s občanom spoločne posudzujú.z. Patria sem aj sociálne služby). služieb. poradenstvo. príspevok na zdrav.Sociálna pomoc sa zrodila na začiatku transformačných procesov po roku 1989 v procese.predstavuje systém náhradných zdrojov. postihnutia 447/20008 Z. rehabilitácia. sociálno-právna ochrana. nevyhnutné ošatenie a prístrešok. ktorý je bez príjmu. Dávky a príspevky sa poskytujú v peňažnej forme. 305/2005 Z.z. Jej zmyslom je preklenúť núdzu. plnoletú fyzickú osobu. ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. skupinu a komunitu najmä prostredníctvom sociálnej práce v súlade s princípom lege artis. Dávka vo vecnej forme je jedno teplé jedlo denne. najčastejšie v situáciách hmotnej núdze najzraniteľnejších skupín obyvateľov.

presadenie princípu subsidiarity .princíp centralizácie a decentralizácie .samospráva . v rámci ktorých dochádza k výmene hodnôt – objektom jej záujmu sú ľudia.ako praktická činnosť je prejavom výkonnej moci.je typom dynamicky sa rozvíjajúcej komplexnej organizácie .štátna správa . správu štátu ako celku a jeho jednotlivých územných jednotiek ako zložiek územnej organizácia štátu. nie veci (tie sú iba prostriedkami na dosiahnutie účelu) je ovplyvňovaná personálno. organizačne a funkčne politickým dianím (tento vplyv je diferencovaný v závislosti od danej zložky verejnej správy a jej stupňa) je nevyhnutnou a integrovanou súčasťou akéhokoľvek štátneho útvaru.princíp subordinácie . samosprávnej moci. .princíp monokratický a kolegiálny .je mediátorom (sprostredkovateľom) medzi politickými komunitami a ich obyvateľmi a medzi politickými komunitami navzájom je oblasťou ľudských vzťahov. Základná charakteristika verejnej správy: .princíp koncentrácie a dekoncentrácie . Predstavuje výkonnú moc demokratického štátu.verejnoprávne korporácie (inštitúcie) Všeobecné princípy verejnej správy:. Ciele. ktorá je prejavom realizácie výkonnej moci v štáte. V medziach tohto práva sa uskutočňuje aj iniciatívny prvok štátnej správy a vymedzujú sa interné normatívne akty. ktorá má výkonný a nariaďovací charakter a uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej sily. Štátna správa podľa M.zabezpečuje verejné veci vo verenom záujme na verejný účel (najmä chod štátu) . V.posilnenie občianskej spoločnosti . metódy a formy uskutočňovania štátnej správy reguluje právo.flexibilita Štátna správa – samostatný a najrozsiahlejší druh organizovanej činnosti štátu.diferencovaný systém na zabezpečenie správy verejných vecí týkajúcich sa jednotlivých politických komunít.Verená správa. Organizačné princípy verejnej správy: .princíp rezortného a územného usporiadania .Prúcha (1999) definuje verejnú správu: ako správu spoločnosti. Činnosť štátnej správy uskutočňujú predovšetkým orgány štátnej správy v rámci zákonného zmocnenia.transparentnosť .efektívnosť .organizačné ponímanie: hierarchicky usporiadaná sústava štátnych orgánov ŠS na území . ktorá je vymedzená platnou legislatívnou úpravou (platnými právnymi normami) . Gašpara (1993) – sústava štátno-politického riadenia upriamená na bezprostrednú a praktickú realizáciu funkcií štátu na báze právnej regulácie. teda ako správu verejných záležitostí v spoločnosti organizovanej do štátu.princíp koordinácie . vrátane špecifického postavenie tzv. štátne a iné organizácie.princíp volebný a menovací Verená správa pozostáva z 3 zložiek: . materiálno.

politického zmýšľania.donucovacia. org..samostatná nezávislá a slobodná sebaspráva. 369/1990 – Zb. politická . správu. správa. 108 Ústavy SR – vrcholný orgán výkonnej moci Ústredná št. Orgány št.podzákonná . Sústavu štátnej správy tvorí: Miestna štátna správa. správy Ministerstvo – ústredný orgán. ktorú tvoria orgány so všeobecnou pôsobnosťou. správy. ktoré majú . štátne soc. o obecnom zriadení (čl. sociálnoprávna ochrana detí . ktoré vykonávajú delegovanú št. Činnosti štátnej správy: . správy so všeobecnou pôsobnosťou: .funkčné ponímanie: organizujúca a mocensko-ochranná činnosť štátu výkonného podzákonného a nariaďovacieho charakteru. orgány so špeciálnou pôsobnosťou.služby zamestnávateľom II. profesie alebo územia. Daňové riaditeľstvo.UPSVaR Ministerstvo práce soc. so špeciálnou pôsobnosťou. správy. je základným typom ústred. dávky 2. Tri druhy samosprávy: . sústava určených výkonných orgánov územnej samosprávy.územná (miestna) ss . profesná. pomoc v hmotnej núdzi 3. orgán na zabezpečenie jednotného výkonu št. Poštový úrad. Bankový úrad . peňažný príspevok na kompenzáciu 4. na ktorom žije.OBEC . posudková činnosť 5.psychológovia Úsek služieb zamestnanosti: . Jej základom je slobodný jedinec spájajúci sa s ostatnými na báze určitých spoločných záujmov. ktorý vykonáva svoju pôsobnosť v rámci určitého odvetvia alebo sféry št.služby zamestnanosti: I.obec – samostatný územný samosprávny a správny celok SR združujúci osoby. časť – služby zamestnancom . časť.zvyšovanie zamestnateľnosti . Štruktúra štátnej správy: Vláda SR – podľa čl.obvodný úrad Pôsobnosť obvodného úradu: živnostenské podnikanie všeobecná vnútorná správa civilná obrana krízové riadenie (riadenie štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu) Orgány št. správy. 64 Ústavy SR) .výkonná a nariaďovacia . kde spadajú ministerstvá (je ich 14) a iné Ústredné orgány št. vecí a rodiny – ústredie (Bratislava) – úrady Ministerstvo PSVaR sa člení na úsek SVaR a úsek služieb a zamestnanosti Úsek SVaR: 1. správy so špecializovanou pôsobnosťou: .Slovenska. kultúrna. Pamiatkový úrad. št.záujmová (profesná) ss .informačné poradenské služby – školenia na zvyšovanie kvalifikácie .špeciálna (akademická) ss – akademický senát Územná (miestna) ss .. je to monokratický orgán.zákon č. Osobitnú skupinu tvoria orgány s celoslovenskou pôsobnosťou: Colne riaditeľstvo. .ekonomická.služby zamestnateľnosti .oddelenie európskeho sociálneho fondu Samospráva.

Obecná rada – môže ju zriadiť obecné zastupiteľstvo. zákonom č. Záujmová samospráva: Základ záujmovej samosprávy tkvie v profesionálnom odbornom zameraní určitých fyzických alebo právnických osôb. bola zrušená krajská úroveň štátnej správy a miestna štátna správa bola na území SR organizovaná v 38 okresoch a 121 obvodoch. bolo zrušených 121 obvodov a znova sa zaviedla krajská úroveň štátnej správy. VÚC – samostatný územný samosprávy a správny celok SR.osoba. Transformácia verejnej správy po roku 1989 . poisťovňa. Slov. Obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné. rozhlas). vznikli nové obce. . Obecná rada je iniciatívnym. Obyvateľ obce. Komisie sú zložené z poslancov obecného zastupiteľstva a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom.verejnými zhromaždeniami obyvateľmi obce ORGANY OBCE Obecné zastupiteľstvo – zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce.záujmovú ss združujúcu fyzické alebo právnické osoby (stavovské organizácie) . Združenie v rámci záujmovej samosprávy môže byť: 1. výkonným a kontrolným orgánom obecného zastupiteľstva a zároveň plní funkciu poradného orgánu starostu. . 221/1996 Z.na jej území trvalý pobyt. ktorá má na jej území trvalý pobyt Samosprávu vykonávajú obyvatelia: .v roku 1990 prijala NR SR zákon č. ktoré určuje aj zloženie a úlohy. .transformácia verejnej správa nadviazala na spoločenské zmeny po roku 1989. o obecnom zriadení – obnova miestnej samosprávy na úrovni obcí. Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce.1996 ďalšia reorganizácia. 64Ústavy SR). Slov. moci. ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom a príjmami. .verejnoprávne oprávnenie autoritatívne rozhodovať .z.právnická osoba. obligatórne (nevyhnutné) Záujmová ss sa z hľadiska predmetu združenia člení na: .záujmovú ss združujúcu finančné prostriedky alebo majetok (verejné fondy) Znaky záujmovej ss: . oddeleného modelu verejnej správy. Zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu a aj orgánov zradených obcou. administratívnych vzťahoch je správnym orgánom. ktorým bola zverená moc samostatne plniť verejne úlohy. Obecný úrad – je výkonný orgán obecného zastupiteľstva a starostu.obmedzený rozsah kontroly zo strany št. iniciatívne a kontrolné orgány. 369/1990 Zb.orgánmi obce (obecné zastupiteľstvo a starosta obce) .do roku 1989 bola miestna verejná správa vykonávaná prostredníctvom národných výborov. VEREJNOPRÁVNE INŠTITÚCIE – PO(soc. televízia.právna zodpovednosť za rozhodovanie .verejnoprávny charakter .miestnym referendom . Starosta obce – je predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom. Je zložená s poslancov obecného zastupiteľstva. došlo k oddeleniu štátnej správy a územnej samosprávy a k zavedeniu tzv. SR sa rozdelila na 8 krajov a 79 okresov. fakultatívne (dobrovoľné) 2. prípadne v určení špecifického využitia osobitne definovaných finančných prostriedkov alebo majetku. . ktorý spolu s obcou tvorí územnú samosprávu (čl.

p.rovnaká sadzba DPH -19% 2. zariadení. 4.decentralizácia kompetencií . SYSTÉM SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI V SR Sociálna starostlivosť súhrn postupov na dosiahnutie spokojnosti človeka. 3. kde sa štát zbavil určitých pôsobností a presunul ich do pôsobnosti obce 5. Zdravotnícka reforma: . administratívna r. priebežný dôchodkový systém 2.rok 2002 – Koncepcia decentralizácie a modernizácie VS – ktorej hlavným cieľom je posilnenie ústavného práva občanov vplývať na štátnu moc a posilnenie postavenie volených zástupcov občanov vo všetkých úrovniach VS . obec ... problémov. v zmysle ktorej je ver.p-tzv. 2004 .. kapitalizačný. . týka sa obecných vecí. Správa na Slovensku zabezpečovaná na troch úrovniach: 1.zníženie sadzby dane z príjmov pre PO z 25% na 19% . Je to interdisciplinárna starostlivosť o výchovu a vzdelávanie. iniciatívy pri riešení soc. VÚC 3.rovnaké zdanenie príjmov pre PO a FO – 19% .o územnom a správnom usporiadaní SR bolo rozhodnuté o symetrickom usporiadaní miestnej štátnej správy a druhej úrovne miestnej samosprávy na úrovni kraja. 23. bývanie. štát 2. 1999 – vláda SR vzala na vedomie „STRATÉGIU REFORMY VEREJNEJ SPRÁVY“.p. pokračoval nárast obcí. decentralizácia štátu a modernizácia verejnej správy.. demonopolizácia – prechod od monopolu k slobodnému vytváraniu soc. januáru 2002 vznikla druhá úroveň miestnej samosprávy.prechod pôsobností zo štátu na obce. v rámci hraníc administratívnych krajov – v zmysle ústavy hovoríme o vyššom územnom celku. inštitúcií 2. Dôchodková reforma:.štátna sociálna podpora . Hlavným zámerom transformácie sociálneho systému bolo vytvorenie nových pilierov alebo systémov sociálneho zabezpečenia: .pod spoločným názvom reforma verejnej správy sa od roku 2002 realizujú štyri reformy: územnosprávna reforma. o zdravotnú starostlivosť. .sociálne poistenie .-doplnkové dôchodkové poistenie 3.r.decentralizácia politickej moci.k 01. Daňová reforma: od r. Typy (oblasti) reformy: 1. . Transformácia sociálnej sféry: reforma v tejto oblasti bola odštartovaná na základe „STRATEGIE PODPORY RASTU ZAMESTNANOSTI PROSTREDNÍCTVOM ZMIEN SYSTÉMU A TRHU PRÁCE“ – vychádza z troch princípov: 1. Fiškálna decentralizácia: .vznik viacerých zdravotných poisťovní. zrušenie poplatkov.vznik 3 pilierov: 1.decentralizácia financií . vznik neštátnych zdrav. Decentralizácia správy vo verejných veciach má 3 dimenzie: . prioritný syst. demokratizácia – zvýšenie občianskej soc.-súkromný.sociálna pomoc. decentralizácia – presun určitých úloh zo štátu na samosprávu 3.

pracovník rozhoduje o výbere foriem soc. objektívne soc. atď. ktoré vytvárajú sociálnu sieť. o miere poskytnutej starostlivosti a o dĺžke jej trvania b) klient. kamarátmi atď.starostlivosť môže byť zameraná na : -klienta – klientom môže byť jednotlivec. POISŤOVACÍ SYSTÉM SLOVENSKEJ REPUBLIKY DOCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE A NEMOCENSKÉ POISTENIE . Pre pojem sociálna starostlivosť je charakteristické : a) soc.. Existujú inštitúcie.inštitúcie -sociálna poisťovňa -národný úrad práce -cirkevné. ktorý nedokáže riešiť vlastné problémy.starostlivosti. spoločnosť -soc. charitatívne organizácie. Sociálna starostlivosť vystupuje ako širší pojem. ktorá v prevažnej miere má neformálny charakter. ktorý starostlivosť prijíma je vnímaný ako ten.prostredie – v prípade. čím sa zdôrazňuje jeho pasívny pozícia v tomto vzťahu Sociálna starostlivosť je činnosť. je formálne organizovanou starostlivosťou. Sama soc. v ktorej sa soc. je odkázaný na starostlivosť odborníka. že pôsobí v rozpore so záujmami jednotlivca alebo spoločnosti / asociálne / Soc.vytvorenie životných a pracovných podmienok i zabezpečenie duševného zdravia človeka.potreby občanov. skupina. neštátne zariadenia -občianske združenia -nadácie a spolky. organizácie. ktorá pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané tzv. 24. susedstve. pričom zahŕňa v sebe aj obsah pojmu sociálna pomoc. starostlivosť realizuje. Na jej realizácii sa podieľajú : -štát – prostredníctvom štátnej správy -obce a nimi zriaďované soc. starostlivosť na rozdiel od bežnej starostlivosti poskytovanej v rodine.

z. LEGISLATÍVNA ÚPRAVA ÚRAZOVÉHO POISTENIA. Sociálne poistenie tvorí: • nemocenské poistenie .Dôchodkové poistenie je jedným z piatich typov sociálneho poistenia. Sociálne poistenie v Slovenskej republike tvorí jednu z najdôležitejších súčastí sociálneho zabezpečenia. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia b. 461/2003 Z. V rámci dôchodkového poistenia existujú dva podsystémy: a. ktoré zaviedol zákon č. Zo systému nemocenského poistenia sa poskytujú nemocenské dávky: • • • • nemocenské ošetrovné vyrovnávacia dávka materské 25. GARANČNÉHO POISTENIA A POISTENIA V NEZAMESTNANOSTI. Môžeme teda povedať. januárom 2004 existovalo dôchodkové zabezpečenie ako súčasť sociálneho zabezpečenia. Pred 1. že základom sociálneho zabezpečenia je sociálne poistenie. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zo systému starobného poistenia sa poskytuje: • • • • • starobný dôchodok predčasný starobný dôchodok vdovský dôchodok vdovecký dôchodok sirotský dôchodok Zo systému invalidného poistenia sa poskytuje: • • • • invalidný dôchodok vdovský dôchodok vdovecký dôchodok sirotský dôchodok Nemocenské poistenie je poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti. tehotenstva a materstva.

461/2003 Z. Nárok na úrazovú dávku má zamestnanec alebo iná fyzická osoba. • jednorazové odškodnenie.j. Nárok mu vzniká od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Suma úrazového príplatku je: • 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 zákona v znení neskorších predpisov od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti. z. ktorá je poistená z úrazového poistenia zamestnávateľa podľa zákona č. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. ktorý bol v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania uznaný za dočasne práceneschopného. t.• • • • dôchodkové poistenie úrazové poistenie garančné poistenie poistenie v nezamestnanosti Úrazové poistenie Úrazovým poistením rozumieme poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu. poskytuje za dni . o sociálnom poistení. Úrazová renta Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia. Na dávku úrazového poistenia má nárok poškodený. • úrazová renta. • pozostalostná úrazová renta. • náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. • rekvalifikácia (vecná dávka) a rekvalifikačné. ktorý utrpel pracovný úraz alebo bola u neho zistená choroba z povolania. • náhrada nákladov spojených s liečením. Úrazový príplatok Zamestnancovi vzniká nárok na úrazový príplatok. . ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť. • pracovná rehabilitácia (vecná dávka) a rehabilitačné. Z úrazového poistenia je po splnení zákonom ustanovených podmienok poskytovaných 13 úrazových dávok prevažne peňažného charakteru : • úrazový príplatok. • náhrada nákladov spojených s pohrebom. • 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 zákona v znení neskorších predpisov od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. • jednorazové vyrovnanie.

Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa a tiež uhrádza náklady. manželke a nezaopatrenému dieťaťu poškodeného jednorazové odškodnenie. Jednorazové odškodnenie Na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny. Pracovná rehabilitácia a rehabilitačné Pracovná rehabilitácia je vecná úrazová dávka. okrem dní. Maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela/manželky platná od od 1. Základná suma sa určí ako súčin 30. Ak sa poškodenému poskytuje pracovná rehabilitácia. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania sa poskytuje manželovi. ktorá je spôsobená stratou príjmu poškodeného. januára 2010 po zvýšení je 46 485. Rehabilitačné sa poskytuje za dni. Podmienkou jej poskytnutia je pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a je predpoklad opätovného zaradenia poškodeného do pracovného procesu. Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti a na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti. Pozostalostná úrazová renta Pozostalostná úrazová renta je pravidelná peňažná dávka úrazového poistenia. najviac 1 000 000 Sk . ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. má nárok aj na rehabilitačné.40 EUR. manželka a každé nezaopatrené dieťa poškodeného (aj keď nežilo s poškodeným v spoločnej domácnosti). Inou vhodnou činnosťou rozumieme činnosť fyzickej osoby zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu. Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365. Suma však nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty. ak je jeho pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania podľa posudku vydaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia väčší ako 40 % a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok .4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) poškodeného. Jednorazové vyrovnanie Účelom dávky je kompenzovať finančnou náhradou pokles pracovnej schopnosti poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu poškodeného. januára 2009 sa stanovená limitujúca suma jednorazového odškodnenia pre manžela alebo manželku zvyšuje vždy od 1.násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúcemu percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Ak sa . ktorým poškodený. Na jednorazové odškodnenie. ktorá má zabezpečiť osoby. S účinnosťou od 1. na ktorú by mal poškodený nárok pri 100% strate pracovnej schopnosti. určeného z príslušného rozhodujúceho a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. ktorý dosiahol minimálne 10 % a maximálne 40 %. Suma rehabilitačného je 80% denného vymeriavacieho základu. ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia. bol povinný poskytovať výživu na základe rozhodnutia súdu a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok Výška pozostalostnej úrazovej renty sa určí v sume určeného výživného alebo príspevku na výživu.Nárok na úrazovú rentu vzniká poškodenému. má nárok po splnení podmienok ustanovených zákonom manžel. januára nasledujúceho kalendárneho roka o percento zvýšenia dôchodkovej dávky. v ktorých sa nezúčastnil rehabilitácie alebo mal nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo ak bola rehabilitácia prerušená.

ako ujmu spôsobenú poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. ktorá sa poskytuje poškodenému. ide teda o získanie nových znalostí. Náhrada nákladov spojených s pohrebom Je to jednorazová. suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň. a jej účelom je kompenzovať bolesť. Pri určení výšky sa vychádza z celkového počtu bodov v lekárskom posudku. Náhrada nákladov spojených s liečením Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením. Náhrada sa poskytuje v sume podľa predložených dokladov. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je dávkou úrazového poistenia. Je to. ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti a ak podľa lekára možno predpokladať opätovné zaradenie do pracovnej činnosti. ktorá sa poskytuje za dni.poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. úrazová dávka. Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa a nie je poskytnutá ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku. Ak sa poberateľovi rekvalifikačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Suma náhrady je určená ako súčin počtu bodov a sumy za jeden bod. . Suma rekvalifikačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného. ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo. ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo a jej účelom je kompenzovať zníženie možnosti spoločenského uplatnenia . v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Pri rozhodovaní sa prihliada na vek a zdravotný stav poškodeného. ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a v spojitosti s poškodením ide o náklady na dopravu do zdravotníckeho zariadenia a ďalšie náklady súvisiace s liečením. suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia Náhrada za bolesť je dávkou úrazového poistenia. zručností a je teoretickou a praktickou prípravou na pracovné uplatnenie. Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju. úrazová. a zo sumy za jeden bod podľa príslušného predpisu. Rekvalifikácia a rekvalifikačné Rekvalifikácia je fakultatívna. a to v rozsahu. obligatórna. ktorá nebola uhradená zo zdravotného poistenia a ktoré boli posúdené posudkovým lekárom sociálneho poistenia ako účelne vynaložené náklady spojené s liečením v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Poškodený. Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 500 000 Sk. ktorému sa poskytuje rekvalifikácia má nárok na rekvalifikačné. peňažná dávka. Táto rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie. vecná úrazová dávka. jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

ktorý si uplatnil nárok na dávku garančného poistenia. ktorá s poškodeným. ak sa jeho zamestnávateľ stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť jeho nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu. a • cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť. Uplatnenie nároku Zamestnanec si uplatňuje nárok na dávku garančného poistenia v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta útvaru zamestnávateľa. ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou. má ten. • náklady na úpravu hrobu. najviac v sume 3 000 Sk pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa. ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu. Zamestnanec má nárok na dávku garančného poistenia. a to z: pracovného pomeru dohody o vykonaní práce dohody o brigádnickej práci študentov dohody o pracovnej činnosti Zamestnávateľ je platobne neschopný. ktorý vedie evidenciu miezd alebo . je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa. ktorý sa stal platobne neschopný a neuspokojoval nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu. Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. kto tieto náklady spojené s pohrebom uhradil. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. • náklady na spopolnenie. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.Nárok na náhradu nákladov spojených s pohrebom poškodeného. • náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule. Suma náhrady nákladov spojených s pohrebom je najviac 50 000 Sk Garančné poistenie Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Fyzická osoba. cintorínske poplatky. žila ku dňu jeho smrti v domácnosti a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na náhradu: • jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie. Za náklady spojené s pohrebom sa podľa zákona považujú najmä: • náklady účtované pohrebnou službou. Nárok na dávku garančného poistenia má: zamestnanec.

zamestnanec: • fyzická osoba v právnom vzťahu. vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím šiestich mesiacov. .invalidné poistenie . ktoré je povinný platiť zamestnanec. po splnení všetkých podmienok na priznanie. vypočítaných podľa podmienok platných v príslušnom kalendárnom mesiaci. ktorý splnil nižšie uvedené podmienky nároku na túto dávku. Toto obdobie je označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti. ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Zamestnávateľ ako aj správca konkurznej podstaty sú povinný písomne informovať zástupcov zamestnancov. do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo od dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Povinne poistená osoba v nezamestnanosti .podľa sídla zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky.poistenie v nezamestnanosti. Povinne poistený v nezamestnanosti je fyzická osoba.starobné poistenie .nemocenské poistenie . ďalej potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu. Poistenie v nezamestnanosti Poistenie v nezamestnanosti je poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu .preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov. alebo ak útvar. Nárok na dávku garančného poistenia si zamestnanec uplatňuje na základe písomnej žiadosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti má: Uchádzač o zamestnanie. Zamestnanec má právo uplatniť si nárok na dávku garančného poistenia aj po uplynutí tejto lehoty. ktorá je povinne nemocensky poistená. resp. tiež oznámiť pobočke všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia.zdravotné poistenie . 1. štyroch mesiacov. Dávka garančného poistenia sa poskytuje v sume príslušného nároku zníženého o poistné na . ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach . ktorý vedie evidenciu miezd je mimo územia Slovenskej republiky. ako aj oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť. Nárok na dávku. za ktorý Vám uvedený nárok vznikol Maximálna výška dávky garančného poistenia je v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa.príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie. Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti.

t. Základná podmienka nároku na dávku v nezamestnanosti – poistenec v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. 26. sociálnych vecí a rodiny. Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je podmienený dobou účasti na poistení v nezamestnanosti. z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov dosiahnutých v rozhodujúcom období. Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy. Poistenec si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu na základe písomnej žiadosti. jej výšku ani na dobu jej poskytovania. povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti: • fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku. a počtu dní rozhodujúceho obdobia. 730 dní. ktorá sa na toto poistenie prihlási. Toto prostredie je preňho optimalne a prioritne .vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. za ktorú sa považuje rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vydané príslušným úradom práce. 50 % x DVZ x počet dní v mesiaci. MOŽNOSTI SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI O SENIOROV V PODMIENKACH SR Hlavnou zasadou i cieľom socialnej a zdravotnej starostlivosti o seniorov je snaha čo najdlhšie udržať staršich ľudi vo svojom povodnom. 2. ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. Spôsob skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti. rodinnom prostredi. Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu. j. ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Denný vymeriavací základ (DVZ) na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov.

ZÁKON 448 z 30. organizovanu starostlivosť o seniorov delime na neinštitucionalnu.pre svoj nepriaznivy zdravotny stav vyžaduje sustavnu starostlivosť inej osoby. SOCIÁLNE SLUŽBY V KONTEXTE SOCIÁLNEJ PRÁCE A JEJ LEGISLATÍVNEHO UKOTVENIA (POSKYTOVANIE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB A SOCIÁLNA PRÁCA). októbra 2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.podporovanie učasti na spoločenskom živote. V poslednych rokoch vyznamne stupa aj uloha občianskych združeni. Za zaopatrenie sa považuje upratovanie.poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti (stravovania. Inštitucionalna starostlivosť može byť kratkodoba (akutna) a dlhodoba (chronicka). .zabezpečenie uschovy cennych veci. zaujmovej i kulturnej činnosti). 27. ktore prinaša starnutie.osobneho vybavenia. prac a kontaktu so spoločenskym prostredim. Poskytuje sa tym osobam. poskytnutie pomoci na zabezpečenie nevyhnutnych životnych ukonov. keďže populacia starne a zhoršuje sa možnosť opatrovateľskej starostlivosti v rodinach. alebo . čistenie. cirkevnych iniciativ a dobrovoľnictva. rehabilitačna a lekarska starostlivosť. ktoru občanovi nemože zabezpečiť rodina ani poskytovanie opatrovateľskej služby. V zariadeniach sa okrem zakladnej. poskytovanie posteľnej bielizne.Rodina je najdoležitejšim prvkom v pomoci staršiemu človeku vyrovnať sa so zmenami. . Medzi ulohy dlhodobej inštitucionalnej starostlivosti patri (podľa druhu zariadenia): .domovy socialnych služieb pre dospelych Najpočetnejšou skupinou su obyvatelia Domovov dôchodcov. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov . . Formalnu. medzi ktorymi prevladaju starši a stari ľudia. žehlenie. pranie. nevyhnutnej starostlivosti poskytuje aj ošetrovateľska. ktore zo zdravotnych. V DD sa poskytuje starostlivosť občanovi. Medzi ustavne zariadenia pre dospelych patria : .domovy dochodcov – penziony pre dochodcov . poloinštitucionalnu a inštitucionalnu. zaopatrenia). . ktory: .ďalšej starostlivosti (poradenstva.je poberateľom starobneho dochodku.poskytovanie starostlivosti potrebuje z inych važnych dovodov (5). byvania. Počet DD je však naďalej aj v našich podmienkach nedostatočny. socialnych alebo inych pričin nie su schopne žiť s rodinou alebo samy vo svojom byte Ustavnu socialnu starostlivosť pre starych ľudi poskytuju viacere zariadenia socialnych služieb. 455/1991 Zb. .

postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb. c) pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav. d) obec. ktorý má na území SR trvalý pobyt alebo prechodný pobyt . Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce. obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností. ktoré sú zamerané na a) prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie. c) zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb FO. f) pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo g) z dôvodu. c) Ministerstvo práce. Krízová sociálna situácia = ohrozenie života alebo zdravia FO a rodiny. b) zachovanie. financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. Prijímateľ sociálnej služby je fyzická osoba. že sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi. že dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu e) pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. f) partnerstvo. životných potrieb. stravy. na uspokojovanie zákl. riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby.§ 1 Predmet zákona = Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb. e) prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny. nevyhnutného ošatenia. d) z dôvodu. b) pre svoje životné návyky alebo pre spôsob života. d) riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny. obuvi a nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. že nemá zabezpečené nevyhnutné podm. ktorá je a) občan Slovenskej republiky. § 2 Sociálna služba = odborná činnosť. rodiny alebo komunity. b) poskytovateľ sociálnej služby. Zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb FO = zabezpečenie ubytovania. Nepriaznivá sociálna situácia = ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy a) z dôvodu. sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). ktoré vyžaduje bezodkladne riešenie sociálnou službou. obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti. § 3 Účastníci právnych vzťahov a) prijímateľ sociálnej služby. e) vyšší územný celok.

právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom (ďalej len „verejný poskytovateľ sociálnej služby“) a iná osoba (ďalej len „neverejný poskytovateľ sociálnej služby“). zástupcami komunity a inou osobou (písomná zmluva). j) cudzinec. vyšším územným celkom. ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území SR e) cudzinec. d) spolupracovať s rodinou. obcou a komunitou. . ktorý je rodinný príslušník občana SR s trvalým pobytom na území SR a ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území SR f) cudzinec.b) cudzinec. právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou.. ktorému bol udelený azyl h) cudzinec. podieľať sa na určovaní životných podmienok v zariadení. c) poskytovať sociálnu službu na odbornej úrovni. ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie .Vyšší územný celok je poskytovateľom sociálnej služby. g) cudzinec.. c) cudzinec. ktorý je občan členského štátu EÚ. . ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a má registrovaný trvalý pobyt na neobmedzený čas na území SR d) rodinný príslušník cudzinca. ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva vyplývajúce podľa tohto zákona zaručuje medzinárodná zmluva. § 6 Práva pri poskytovaní sociálnej služby FO má právo: výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa Prijímateľ sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb má právo aj na utvorenie podmienok. b) aktivizovať prijímateľa sociálnej služby podľa jeho schopností a možností. len ak poskytuje základné sociálne poradenstvo. úradom práce. ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorý má registrovaný trvalý pobyt na území SR i) cudzinec.má registrovaný trvalý pobyt na území SR a je zamestnaný alebo študuje na štátom uznanej škole na území Slovenskej republiky. má povolenie na prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území SR a ktorého práva podľa tohto zákona nie sú upravené medzinárodnou zmluvou. ktorý sa zdržiava na území SR v priebehu jedného kalendárneho roka nepretržite aspoň 180 dní. ktorému sa poskytlo dočasné útočisko l) Slovák žijúci v zahraničí. ktorou je SR viazaná. ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru. . štátu. nenarušovanie svojho osobného priestoru.Neverejný poskytovateľ sociálnej služby môže byť aj cudzinec § 4 Partnerstvo = je zoskupenie osôb vytvorené na účel realizácie projektov alebo programovnia predchádzanie vzniku alebo zmiernenie nepriaznivých sociálnych situácií fyzických osôb alebo na riešenie týchto situácií a projekty alebo programy komunitnej práce. Poskytovateľom sociálnej služby je obec. Partnerstvo môže byť vytvorené najmä obcou. Povinnosti poskytovateľa: a) prihliadať na individuálne potreby prijímateľa sociálnej služby. sociálnych vecí a rodiny. ktorému sa poskytla doplnková ochrana k) cudzinec. má právo na náhradu škody spôsobenej poskytovateľom.

2. 2. prepravná služba. 4. h) tlmočenie. osobnej asistencie. § 13Forma sociálnej služby .Sociálna služba sa poskytuje ambulantnou formou. ktoré sú odkázané na pomoc inej FO a pre FO. c) sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ŤZP. f) ošetrovateľská starostlivosť v zariadení.zariadenie núdzového bývania. e) podporné služby. 8.§ 8 Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre FO. nízkoprahové denné centrum. g) pracovná terapia. b) sociálne služby na podporu rodiny s deťmi. sprostredkovanie tlmočníckej služby. 7. i) sprostredkovanie 1. ktorá je odkázaná na sociálnu službu a právo výberu sociálnej služby. poskytovanie sociálnej služby v jedálni. ktorými sú 1. o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného života. 5. 3. Odbornú činnosť podľa písm. 5. § 12Druh sociálnej služby a) sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb v zariadeniach. 4. 6. odľahčovacia služba. . 7. pomoc pri osobnej star. v ktorom sa FO zdržiava. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií. sprostredkovanie osobnej asistencie. d) sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií. pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností. 6.3. § 14Rozsah poskytovania sociálnej služby = neurčitý čas alebo na určitý čas. terénnou formou.sprievodcovská služba a predčitateľská služba. 3. ktoré dovŕšili dôchodkový vek.poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu. opatrovateľská služba. 2. poskytovanie sociálnej služby v práčovni. ktorými sú: 1. 2. požičiavanie pomôcok. ktorými sú 1. 3. a) možno vykonávať samostatne na základe zápisu do registra podľa § 64. poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre FO. nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. ktorými sú 1. útulok. 2. § 16Odborné činnosti a) základné sociálne poradenstvo. Odborné činnosti podľa písm. e) sociálna rehabilitácia. 5. poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti. pobytovou formou alebo inou formou podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia. Sociálne služby podľa odseku 1 možno účelne a vhodne spájať. poskytovanie sociálnej služby v dennom centre. domov na pol ceste. 4. tlmočenia. b) a e) možno vykonávať samostatne na základe akreditácie podľa § 88. j) pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností. b) špecializované sociálne poradenstvo. tlmočnícka služba. 2. ktorými sú 1. nocľaháreň. poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci. c) pomoc pri odkázanosti FO na pomoc inej FO d) pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny.

2. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. . ubytovanie na určitý čas. sociálne poradenstvo. nezávislosti. 3. pranie. pomoc pri vybavovaní osobných dokladov. žehlenie a údržbu bielizne a šatstva. 2. 2. 4. alebo po skončení pobytu v zariadení alebo po skončení starostlivosti zariadení SPOaSK alebo po prepustení z výkonu trestu z väzby. osobné vybavenie FO § 19Sociálne poradenstvo = je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. vykonávanie základnej osobnej hygieny. Sociálne poradenstvo sa vykonáva na úrovni základného sociálneho poradenstva a špecializovaného sociálneho poradenstva. prípravu stravy. 2. pranie. žehlenie a údržbu bielizne a šatstva. Pri voľbe formy sociálnej sa zohľadňuje spôsob života fyzickej osoby a prostredie. pranie. výdaj stravy alebo výdaj potravín. 3. § 27Domov na pol ceste . vzdelávanie. prípravu stravy.po skončení poskytovania SS v zariadení. § 18Ďalšie činnosti = sú utváranie podmienok k výkonu obslužných činností. sociálne poradenstvo. stravovanie. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. § 26 Útulok a) poskytuje 1. pri písomnej komunikácii v úradnom styku a vybavovaní iných vecí v záujme FO. b) utvárajú podmienky na 1. pracovná terapia. b) utvárajú podmienky na 1. ubytovanie poskytnutím prístrešia na účel prenocovania. § 25Nocľaháreň a) poskytuje 1. záujmovú činnosť. a) poskytuje 1. b) utvárajú podmienky na 1.§ 17Obslužné činnosti = sú ubytovanie. pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. 4. 2. sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe. v ktorom sa zdržiava. 3. upratovanie. 2. pri spisovaní a podávaní písomných podaní. sociálne poradenstvo. 3. na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. záujmovú činnosť. záujmovú činnosť. prípravu stravy. § 21 Sociálna rehabilitácia = odborná činnosť na podporu samostatnosti. výdaj stravy alebo výdaj potravín. ak nie je schopná svoje základné životné potreby uspokojovať sama. vypisovaní tlačív. 3. ubytovanie na určitý čas. 4. nevyhnutné ošatenie a obuv. § 28Nízkoprahové denné centrum a) poskytuje 1. nevyhnutné ošatenie a obuv. sociálne poradenstvo. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. § 20Pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov = odborná činnosť. 2. výdaj stravy alebo výdaj potravín. § 24Fyzická osoba je odkázaná na sociálnu službu na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb. žehlenie a údržba bielizne a šatstva. ktorá sa vykonáva s písomným súhlasom plnoletej fyzickej osoby a je zameraná najmä na poradenstvo pri vybavovaní úradných záležitostí.

3. 6. pranie. osobné vybavenie. ubytovanie. výdaj stravy alebo výdaj potravín. záujmovú činnosť. upratovanie. ošetrovateľská starostlivosť. 8. starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách . ktorá je obeťou obchodovania s ľuďmi. sociálna rehabilitácia. prípravu stravy. 3. 5. stravovanie. § 32Zariadenie dočasnej starostlivosti o deti § 33Nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu § 34Zariadenie podporovaného bývania = pre FO. 4. sociálna rehabilitácia. § 29Zariadenie núdzového bývania = fyzickej osobe. záujmová činnosť. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. 2. ktorému sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba. ktorá je odkázaná na pomoc inej FO § 35Zariadenie pre seniorov a) poskytuje 1. b) zabezpečuje 1. osobné vybavenie.pri úkonoch sebaobsluhy. 8. žehlenie a údržba bielizne a šatstva. na ktorej je páchané násilie. ubytovanie. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. c) zabezpečuje záujmová činnosť.len na určitý čas počas dňa. + výchova – ak sa jedná o dieťa § 39Špecializované zariadenie +zdravotné problémy § 40Denný stacionár . sociálne poradenstvo. 7. ktorá dovŕšila dôchodkový vek alebo ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby bývanie. úschovu cenných vecí. b) utvárajú podmienky na úschovu cenných vecí. 2.dieťaťu s nariadenou ústavnou starostlivosťou. 2. § 41Opatrovateľská služba . pracovná terapia. 5. vzdelávanie.b) utvárajú podmienky na 1. žehlenie a údržba bielizne a šatstva. 2. fyzickej osobe. 7. stravovanie. 2. ošetrovateľská starostlivosť. sociálne poradenstvo. 9. 6. pranie. c) utvárajú podmienky na 1. 3. osamelej tehotnej žene a rodičovi alebo rodičom s deťmi. upratovanie. vreckové a vecné dary podľa osobitného predpisu . pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. 4. § 36Zariadenie opatrovateľskej služby § 37Rehabilitačné stredisko § 38 Domov sociálnych služieb a) poskytuje 1.

d) z prostriedkov združenia obcí.§ 63Fyzická osoba. SYSTÉM SIETE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB Sieť sociálnych služieb tvorí štát prostredníctvom . pretože sa v danej lokalite nachádzajú. Takáto sieť je: Adresná. združenia vyšších územných celkov a združenia osôb. ktorú vykonávajú zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku s jeho súhlasom. Ak žiada o zápis do registra osoba. ktoré sú určené pre lokálne potreby. dostupná. ktorá má záujem vykonávať špecializované sociálne poradenstvo alebo sociálnu rehabilitáciu. e) z výsledku hospodárenia z vedľajšej činnosti. § 79Pôsobnosť ministerstva § 80Pôsobnosť obce § 81Pôsobnosť vyššieho územného celku § 82Komunitný rozvoj. b) z úhrad za SS od prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní SS c) z prostriedkov prijatých na základe písomnej darovacej zmluvy. Neštátne subjekty vznikajú ako dôsledok chýbajúcich služieb zriaďovaných štátom. siete. musí byť spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a bezúhonná. štátnej správy .UPSVaR samosprávy – zariadenia sociálnych služieb verejnoprávnych inštitúcii – Sociálna poisťovňa Najlepšie fungujúce sú komunitné soc. flexibilná. konkrétne sociálne prostredie s dobrou znalosťou problémov miestnych podmienok danej komunity. Sociálne služby podľa druhu sú a) sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie . ktorá žiada o zápis do registra. komunitná práca a komunitná rehabilitácia § 83Komunitný plán sociálnych služieb a koncepcia rozvoja sociálnych služieb 28. Odborná spôsobilosť je splnenie stupňa vzdelania. akceptovaná. stabilná. podmienkou zápisu do registra je akreditácia na túto odbornú činnosť udelená ministerstvom § 71Financovanie sociálnych služieb a) z rozpočtu verejného poskytovateľa sociálnej služby. Splnenie kvalifikačného predpokladu sa posudzuje a preukazuje dokladmi. f) z príjmu zo sociálneho podniku g) z iných zdrojov. známa Súčasťou lokálnej siete sú aj inštitúcie a organizácie zriaďované štátom.

7.tvorba. ktorými sú 1. ktorými sú 1. realizácia a aplikácia práva. 5. nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovršenia dôchodkového veku. nízkoprahové denné centrum. d) sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií. Správne právo (právo verejnej správy) . 4. sprostredkovanie tlmočníckej služby.osobitná časť . vrátane administratívnoprávnych vzťahov. územná a záujmová samospráva a tzv. tlmočnícka služba. Systém správneho práva Správne právo sa podľa obsahu delí na normy všeobecné a osobitné: . správa zahraničných vecí. zahŕňa inštitúty spoločné pre celú verejnú správu .upravuje inštitúty typické pre určité odvetvie verejnej správy. 8. 2. poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti. poskytovanie sociálnej služby v jedálni. školstva. poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu. prepravná služba. ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby. ktoré zahŕňa verejnoprávne normy upravujúce organizáciu a činnosť verejnej správy. ktorú prevažne vykonávajú verejnoprávne korporácie. domov na pol ceste. poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby. právnickými osobami a medzi správnymi orgánmi navzájom. policajná správa. poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre. ktoré dovršili dôchodkový vek. poskytovanie sociálnej služby v dennom centre. 4. b) sociálne služby na podporu rodiny s deťmi. 3. Predmetom správneho práva . napr. 2. 29. Ďalším delením je delenie na správne právo hmotné a procesné: . nocľahárne 2. opatrovateľská služba. ktorými sú 1. sprievodcovská služba a predčitateľská služba. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci. ktorými sú 1. 6. 3. pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúladovania rodinného života a pracovného života. 3. sprostredkovanie osobnej asistencie. ostatná verejná správa. 5.základných životných potrieb v zariadeniach. zariadenie núdzového bývania.je osobitné odvetvie slovenského verejného práva. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií. poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny. 2. ktorej základnými zložkami sú štátna správa. útulok. požičiavanie pomôcok.obsahuje normy upravujúce kompetenciu .je verejná správa. 4. 2.. ktoré vznikajú medzi správnymi orgánmi a fyzickými osobami. 6. c) sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia. 5. pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností.správne právo hmotné (materiálne správne právo) .všeobecná časť . 3. poskytovanie sociálnej služby v práčovni. vnútorná správa. e) podporné služby. Správne právo a správne konanie v činnostiach sociálneho pracovníka. zdravotníctva. ktorými sú 1.

alebo štátom splnomocnenými orgánmi. Funkčná pôsobnosť zabezpečuje účelnú deľbu práce medzi jednotlivými časťami celku. ktorý 2 viacerých orgánov nepokladajúcich sa 2a príslušné. Kritéria určenia miestnej príslušnosti: . ktorých sa ma v konaní rozhodnúť. (ústava. t. stupni. právom chránenom záujme alebo o povinnosti. Rozhodnutie vydané iným než vecne príslušným orgánom sa pokladá za paakt.negatívne . Rozhodnutie – je výsledkom a záverom správneho konania. ktoré upravujú procesné postupy subjektov v súvislosti s aplikáciou hmotnoprávnej normy na konkrétny prípad v oblasti verejnej správy. priebeh a výsledok správneho konania a bez ktorých by bolo správne konanie nemysliteľné. . . alebo zistenie určitých práv. sídlom PO. Orgán. t.v konaní o nehnuteľnosť .j.sú nositelia procesných práv a povinnosti.ak sa neurčí podľa predchádzajúcich. vykoná konanie. Kompetenčné konflikty! . ktorý z vecne príslušných SO je na určitom území oprávnený vo veci rozhodnúť. ÚLOHA NEŠTÁTNYCH SUBJEKTOV V SYSTÉME SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA . . ktoré uskutočňujú správne konanie a rozhodnú o veci. Subjekty správneho konania: . vydaný správnym orgánom.miestna . odňatie.viac orgánov s miestnou príslušnosťou chce vo veci konať. urobil vo veci prvý procesný úkon.v konaní.j. Správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa určí. len vtedy ak na konanie.pozitíve . určí sa miestom trvalého bydliska účastníka. všeobecne záväzné nariadenia. územný orgán štátnej správy a miestny orgán štátnej správy.je tvorené normami. ktorí majú podstatní vplyv na začiatok. zmenu. ak ich na to výslovne splnomocňuje zákon) .určuje. ktorá časť alebo útvar organizačného celku vecne príslušného SO Je povolaný vo veci konať a v ktorom stupni (odbor. Vecnú príslušnosť treba posudzovať aj podľa procesnoprávnych a hmotno-právnych predpisov. v ktorom Ide o činnosť účastníka SK . vyhlášky.ani jeden 2 viacerých s miestnou príslušnosťou nechce konať. v ktorom rozhodujú bola osobitným zákonom rozšírená platnosť správneho konania.účastníci správneho konania fyzické alebo právnické osoby o právach. ktorý ho začal. ktorý je povolaný uskutočniť konanie musí mať príslušnosť. ústavné zákony. Výnimočne môžu nimi byť aj orgány neštátnych (spoločenských) organizáciu.správne organy. .miesto tejto nehnuteľnosti .vecná . Rozhodnutie vydané iným funkčne nepríslušným SO sa pokladá za zrušiteľný akt. práva a povinnosti fyzických a právnických osôb .miesto jeho činnosti (priestupok) . komisia).sú všeobecne záväzné právne predpisy. ak ich na to výslovne splnomocňuje zákon. alebo povinnosti účastníkov konania Prameňom správneho práva . ktoré sú vydané štátnymi.funkčná .určuje. SUBJEKTY SPRÁVNEHO KONANIA Subjekty správneho konania . 30.určuje orgán ktorej kategórie (správy) a ktorého stupňa (miestne) sú kompetentné rozhodovať v správnom konaní v I. ktorá Je predmetom konania (orgány samosprávy a orgány verejnoprávnych korporácii. Ide o priznanie. Pri pozitívnom kompetenčnom konflikte uskutoční správne konanie ten správny orgán. právne záväzné akty EÚ) SPRÁVNE ORGÁNY – správne konanie Správnym orgánom na správne konanie sú orgán štátnej správy. samosprávne orgány a orgány verejnoprávnych korporácii.správnych orgánov.správne právo procesné .

ktoré združujú peňažné prostriedky určené na plnenie všeobecno-prospešného účelu alebo na plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osôb. sú samosprávne MVO plnia úlohy: . ktoré sú od vlády nezávislé. poskytovanie sociálnych služieb OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ . Neinvestičné fondy . orgány a inštitúcie na záujmy občanov . neinvestičné fondov a neziskové organizácie.prispieva k riešeniu problémov a tvorbe kompromisov medzi rôznymi skupinami v spoločnosti . starší občania. cenných papierov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt. ekonomických a politických otázok na Slovensku majú MVO 4 právne formy: občianske združenia. Iniciátormi vzniku občianskych združení môžu byť napr. bezdomovci. denný stacionár 3. participácia. sú neziskové (prípadný zisk investujú do ďalších verejnoprospešných programov). Prospešným účelom je najmä: rozvoj a ochrana duchovných hodnôt. zachovania prírodných a kultúrnych hodnôt a na podporu zdravia a vzdelávania. ktorej predmetom je poskytovanie týchto všeobecne prospešných služieb: rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt. Najčastejšími adresátmi činnosti občianskych združení v tejto oblasti sú: zdravotne postihnutí občania. cirkvi. Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby. neinvestičné fondy). dobrovoľnosť. ochrana a tvorba životného prostredia. ktoré poskytujú verejnoprospešné služby. čo ich radí i k sociálnym subjektom MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE Charakteristika MVO: tretí sektor . pôsobia na neziskovom základe a ich poslaním je obhajovať. doplnkové vzdelávanie pre deti a mládež. ochrana ľudských práv. neziskové organizácie. nadácie. humanitná starostlivosť. ochrana a tvorba životného prostredia. solidarita. 2. toxikomani. mládež. humanitná starostlivosť.ktorý pôsobí v priestore medzi štátom a trhom. ochrany a tvorby životného prostredia. zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt. neúplné rodiny. dobrovoľnícky charakter – vysoký podiel dobrovoľníckej práce. Najčastejšie poskytovanými službami sú: sociálne poradenstvo. Je to právnická osoba. ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou. hnutia (nadácie. Účel: rozvoj a ochrana duchovných hodnôt. Najtypickejšou cieľovou skupinou nadácií sú deti a mládež a zdravotne postihnuté deti a dospelí.účelové združenie vecí. ktoré zriaďovateľ určil na plnenie všeobecne prospešného účelu Nadácia sa zriaďuje najmä za účelom rozvoja duchovných hodnôt. 1. rozvoj sociálnych služieb 4.povzbudzuje jednotlivcov pri aktivitách pre verejné blaho a napomáha pri riešení sociálnych.upozorňuje vládnych činiteľov. nezávislé od štátu a trhu. organizácií je samoorganizácia. tvorba a ochrana životného prostredia. aj keď v sektore pôsobia aj platení zamestnanci. mestá a obce. ochrana a podpora zdravia a vzdelávania. rozvíjať humanitné a sociálne záujmy. terénna sociálna rehabilitácia. peňažných prostriedkov.organizácie združujúce fyzické alebo právnické osoby. sebauvedomenie.Pod neštátnymi sociálnymi subjektmi rozumieme združenia. Občianske združenia . doplnkové vzdelávanie mládeže a detí. realizácie a ochrany ľudských práv alebo iných humanitných cieľov. neziskovosť.sprostredkovateľa medzi štátom a občanmi . Nadácie .sú neziskové právnické osoby. Charakteristickými črtami vzniku i fungovania týchto združení.

ale verejná kontrola.- - - predstavuje tretí sektor spoločnosti existujúci popri štáte a trhu. stavovské združenia. z ktorých niektoré majú svoje konkrétne postavenie. všeobecná vláda. úlohy a kompetencie upravené priamo v zákone. Špecifickú a autonómnu súčasť občianskej spoločnosti predstavujú cirkvi a náboženské spoločnosti Občianska spoločnosť je vytváraná slobodnými aktivitami občanov. všeobecný. profesijné komory a ďalšie inštitúcie organizovaných záujmov. ´patria sem aj občianske iniciatívy. voľnočasové združenia. alebo čiastkový. ktorá takéto tendencie presadzuje . obnove občianskej spoločnosti v tomto význame možno teda hovoriť až po páde komunistického režimu v roku 1989. V totalitnom režime boli (až na výnimky) aj občianske aktivity podobne ako ekonomika pod kontrolou politickej moci. verejný sektor. resp. Na druhej strane sem však patria aj odborové a zamestnávateľské zväzy. verejný. kluby a aktivity. politická moc) a ktorých účelom nie je dosahovanie zisku (trh. či individuálny. či už je to záujem vyšší. záujmové spolky. O utváraní. Tvoria ju MVO. skupinový. realizácia nejakého záujmu. ktoré sú nezávislé od verejnej moci (štát. podnikateľský sektor). ale i športové kluby. ktoré nemajú inštitucionalizovanú a formalizovanú podobu a nedisponujú vlastnou právnou subjektivitou. občianska spoločnosť na Slovensku sa prejavuje ako významná prekážka presadenia nedemokratických tendencií a má vysokú schopnosť mobilizácie v konflikte s politickou mocou.