SOCIÁLNA POLITIKA

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. Pojem sociálna politika a jej charakteristika. Sociálna politika, jej súčasti a nástroje. Sociálna pomoc, pomáhanie, pomoc k svojpomoci, filantropia, charita. Základné princípy a funkcie sociálnej politiky. Subjekty a objekty sociálnej politiky. Vzťah sociálnej práce a sociálnej politiky. Miesto sociálnej práce v živote občana. Základné typy sociálnej politiky.(krátka charakteristika) Sociálna udalosť a sociálny konflikt, špecifiká daných sociálnych situácií. Transformácia sociálnej sféry po roku 1989 (z pohľadu sociálnej politiky aj sociálneho zabezpečenia 10. Charakterizujte vzdelávaciu politiku v SR. 11. Charakterizujte zdravotnú politiku v SR. 12. Charakterizujte rodinnú politiku v SR. 13. Charakterizujte bytovú politiku v SR. 14. Problematika nezamestnanosti v SR. 15. Nástroje politiky zamestnanosti a trhu práce. 16. Chudoba a jej základné charakteristiky. 17. Systém sociálneho zabezpečenia v SR a zdroje jeho financovania. 18. Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela – charakteristika a základné pojmy. 19. Právne postavenie rodiny a riešenia dysfunkcií v rodine.(legislatívne vymedzenie v kontexte sociálnej práce) 20. Legislatívna úprava štátnych sociálnych dávok a základné nástroje - životné minimum, riešenie nepriaznivej životnej situácie. Presun kompetencií štátu na vyššie územné celky a na obce. 21. Sociálna pomoc – náhradné zdroje v hmotnej núdzi. 22. Verejná sociálna správa, systém a kompetencie orgánov verejnej správy v sociálnej oblasti. Transformácia verejnej sociálnej správy po roku 1989. 23. Systém sociálnej starostlivosti v SR. 24. Poisťovací systém Slovenskej republiky- Dôchodkové zabezpečenie a nemocenské poistenie. 25. Legislatívna úprava úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti 26. Možnosti sociálnej starostlivosti o seniorov v podmienkach SR. 27. Sociálne služby v kontexte sociálnej práce a jej legislatívneho ukotvenia (poskytovanie sociálnych služieb a sociálna práca). 28. Systém siete sociálnych služieb. 29. Správne právo a správne konanie v činnostiach sociálneho pracovníka. 30. Úloha neštátnych subjektov v systéme sociálneho zabezpečenia SR.

1. Pojem sociálna politika a jej charakteristika
Sociálna politika je súhrn štátnych opatrení ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možnosti. Je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu, zamestnávateľov, odborových orgánov, verejnoprávnych inštitúcií, občianskych združení, dobročinných spolkov, cirkevných organizácií), ktorá zabezpečuje ciele a zámery sociálneho a všestranného rozvoja osobnosti človeka - v rámci širokého poňatia možno sociálnu politiku vymedziť ako konkrétnu činnosť štátu, ktorou sa ovplyvňuje sociálna realita danej spoločnosti. - v rámci užšieho poňatia sa sociálna politika vymedzuje ako oblasť či súčasť hospodárskej politiky. - v najužšom poňatí ide o súbor opatrení v oblasti dôchodkového a nemocenského zabezpečenia, sociálnej pomoci a pomoci rodinám s deťmi. Sociálna politika sa realizuje prostredníctvom určitých subjektov, z ktorých ako hlavný vystupuje štát. Je to tým, že štát určuje obsah, ciele, úlohy a chápanie sociálnej politiky. Na nižších stupňoch riadenia, ale aj v jednotlivých územných celkoch pôsobí veľa ďalších subjektov. V najnovšom chápaní členíme subjekty na štátne a neštátne. Subjekty pripravujú a realizujú sociálnu politiku v rámci svojej pôsobnosti. Základnú štruktúru sociálnych subjektov tvoria : - štát a jeho orgány - zamestnávatelia - zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány - obce - charitatívne organizácie - cirkev (ako charita) - občania, rodiny a domácnosti Sociálna politika je vybudovaná na základných princípoch: 1. sociálna spravodlivosť 2. sociálna solidarita 3. subsidiarita 4. participácia 5. zásluhovosť Kľúčovým princípom sociálnej politiky je sociálna spravodlivosť. Cieľ - zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možností krajiny

2. Sociálna politika, jej súčasti a nástroje
Sociálna politika je súhrn štátnych opatrení ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možnosti. Je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu, zamestnávateľov, odborových orgánov, verejnoprávnych inštitúcií, občianskych združení, dobročinných spolkov, cirkevných organizácií), ktorá zabezpečuje ciele a zámery sociálneho a všestranného rozvoja osobnosti človeka Súčasťou sociálnej politiky je:  politika sociálneho zabezpečenia  politika zamestnanosti  zdravotná politika  rodinná politika  bytová politika

 vzdelávacia politika Politika soc. zabezpečenia – je súhrn zákonných opatrení, ktoré chránia jednotlivca a jeho rodinu pred následkami dočasného, či trvalého prerušenia príjmov z pracovnej činnosti, za účelom udržania sociálne primeranej životnej úrovne. Sociálne zabezpečenie na Slovensku má tri základné formy : - sociálne poistenie – nemocenské, dôchodkové (starobné a invalidné), garančné, úrazové a poistenie v nezamestnanosti - sociálna podpora – pôvodná kompetencia hovorila o štátnej soc. podpore. Teraz niekoľko kompetencií prešlo na samosprávy. Rodinné dávky financované zo štátneho rozpočtu, prostredníctvom ktorých sa štát podieľa na riešení niektorých životných situácii (napr. narodenie, výživa a výchova dieťaťa, smrť rodinného príslušníka). Nárok na tieto dávky nie je podmienený platením príspevkov či príjmovými pomermi oprávnených osôb. - sociálna pomoc – predstavuje systém náhradných zdrojov, najčastejšie v situáciách hmotnej núdze najzraniteľnejších skupín obyvateľov. Občan, ktorý je bez príjmu, má nárok na pomoc zo strany štátu formou dávok v hmotnej núdzi. Tie nemôžu byť trvalou, ale len dočasnou náhradou pracovného príjmu. Regulácia životného minima a hmotnej núdze, vrátane dávok. Soc. právna ochrana a kuratela, sociálne služby a tiež služby zamestnanosti, kompenzácia zdravotného postihnutia a pod. Politika zamestnanosti nástroje politiky zamestnanosti: - legislatívny nástroj – kompetenčný zákon, zákon o službách zamestnanosti, zákon o pomoci v hmotnej núdzi, zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, Ústava, zákon o správnom konaní - inštitucionálne nástroje – ÚPSVaR (evidencia nezamestnaných), Sociálna poisťovňa (podpora v nezamestnanosti) Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej a sociálnej politiky štátu. Jej cieľom je nájsť zamestnanie a umožniť pracovať tým, ktorí môžu a chcú pracovať. Tento cieľ vychádza z rešpektovania základného sociálneho práva v pracovnoprávnych vzťahoch – práva na prácu. Realizáciu tohto cieľa zabezpečujú najmä UPSVaR a Národný úrad práce. Upravuje ho zákon č. 5/2004 Zákon o službách zamestnanosti. Zdravotná politika jej cieľom je prevencia - je garantovaná Ústavou SR (Čl. 41) „každý občan má právo na ochranu zdravia a na základe zdravotného poistenia má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky. Rodinná politika rodina ako objekt rodinnej politiky sociálna a rodinná politika Koncepcia štátnej rodinnej politiky v SR princípy rodinnej politiky Rodinná politika spočíva v prístupe k rodine ako k inštitúcii s nezastupiteľnými funkciami súbor cieľavedomých činností, vymedzených cieľmi, ktoré majú dopad na život a sociálnu situáciu rodín miera zasahovania štátu do života rodiny je závislá od politických rozhodnutí a je spojená s otázkou prerozdeľovania zdrojov zahŕňa opatrenia smerom k podpore rodín s nezaopatrenými deťmi, ale aj starými, či invalidnými členmi Bytová politika - bývanie patrí medzi základné potreby človeka - je najvýznamnejšou životnou investíciou

- podstatou je systém prideľovania bytov Existujú dva základné typy sociálnych udalostí spojených s bývaním: 1) Získanie, nadobudnutie bytu. 2) Udržanie bytu (platenie). Bytová politika je čiastkovou. Jej podstatou je rozdeľovanie a zabezpečovanie bytov. Zmyslom je, aby každý občan mal možnosť získať primeraný byt. Vzdelávacia politika je súhrn kokrétnych činností a opatrení, ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu. Je to rozhodovanie o vzdelávacích inštitúciach o prístupe k vzdelaniu o cieľoch o obsahu vzdelania a o spôsobe riadenia a financovania v školstve. Cieľom vzdelávacej politiky je zabezpečiť súčasný a budúci rozvoj poznávacej a duchov. kapacity populácie , jej morálno hodnotovú orientáciu a celkový poznatkový a vedomostný fond. Ciele štátu.: 1. maximalizovať individuálne vzdelávanie – sebavzdelávanie 2. optimalizovať primerané vzdelanie vo vzťahu k jednotlivcom a pre potreby zamestnanca Nástroje sociálnej politiky Nástroje sociálnej politiky sú prostriedky, ktorými subjekt sociálnej politiky pôsobí na objekt, alebo na iný subjekt. Nástroje sociálnej politiky Nástroj je prostriedok za pomoci ktorého sa napĺňajú zámery soc. politiky. Môžu to byť: 1. Právne predpisy 2. Finančné prostriedky 3. Inštitúcie 4. Masovo komunikačné prostriedky 5. Nátlakové akcie 6. Kolektívne vyjednávanie Ekonomické nástroje: všetky opatrenia, ktoré ovplyvňujú získavanie a prerozdeľovanie zdrojov tak, aby bol dosiahnutý zamýšľaný cieľ. Jednotlivé nástroje sociálnej politiky sú: Regulácia Subjekt štátnej sociálnej politiky žiada iné subjekty, aby niečo poskytli (dane), niečo vykonali ( poskytli závodné stravovanie), zdržali sa určitého konania alebo strpeli určité konanie iných subjektov (dovolenku zamestnanca). Peňažné dávky - môžu byť jednorazové, opakované, návratné, nenávratné, nárokové, dar. najčastejšie. Vecné dávky - v zásade platí, že peňažná dávka je lacnejšia a praktickejšia než vecná. Ak sa ale vyskytne podozrenie, že by príjemca dávky mohol zneužiť peňažný príspevok, má prednosť vecná dávka. Služby - rozsah služieb v posledných rokoch narastá a pre starnutie populácie i vďaka zlepšujúcej sa technike sa bude zrejme ďalej rozširovať. Prekážkou ďalšieho rozširovania by mohol byť nedostatok finančných prostriedkov ale aj ľudských i materiálnych kapacít. Rozoznávame služby poskytované v ústave, doma, prechodne, sústavne, profesionálne, laicky, ambulantne a pod. Niekoľko príkladov: rôzne druhy poradenstva, provizórne alebo dočasné ubytovanie (osamelé matky s dieťaťom, azylové domy, nocľahárne pre bezdomovcov), denné pobyty pre zdravotne postihnutých, pre dôchodcov, kluby dôchodcov, poskytovanie stravy ( jedálne pre dôchodcov, rozvoz stravy do domácností starým a zdravotne postihnutým ľuďom), opatrovateľské služby, krízové centrá, sociálno-právna ochrana, ústavná sociálna starostlivosť ( domovy dôchodcov).

3. Sociálna pomoc, pomáhanie, pomoc k svojpomoci, filantropia, charita
Sociálna pomoc sa zrodila na začiatku transformačných procesov po roku 1989 v procese, ktorý sa dá formulovť ako proces prechodu od sociálnej starostlivosti k sociálnej pomoci. Podstatu sociálnej pomoci tvorí solidarita a humánny základ demokratickej spoločnosti v rámci sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. V jej rámci sa poskytujú prvé dávky a služby sociálnej pomoci zdravotne a sociálne postihnutým, ľuďom, ktorí sú znevýhodnení z rôznych dôvodov a príčin, čím sa realizuje subsidiarita ako princíp sociálneho zabezpečenia. V súčasnosti tvoria štruktúru sociálnej pomoci v širšom zmysle najmä tieto systémy: - Hmotná núdza a životné minimum sú upravené v zákone č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Hmotná núdza sa v súčasnosti definuje ako stav, keď príjem občana a spoločne posudzovaných osôb nedosahuje životné minimum a uvedené osoby si nemôžu príjem zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Základné životné podmienky sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Životné minimum sa definuje ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, sa poskytuje dávka na zabezpečenie základných životných podmienok. V súvislosti s dávkou sa poskytuje príspevok na zdravotnú starostlivosť, aktivačný príspevok, príspevok na bývanie, ochranný príspevok a jednorazová dávka v hmotnej núdzi. - sociálne služby Základným právnym prameňom regulácie sociálnych služieb je zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Z hľadiska systémov sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci zákon ustanovuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, ich financovanie a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. Zákon ustanovuje vzťah medzi sociálnymi službami a sociálnou prácou v § 2 ods. 5. Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb. - sociálna pomoc ako sústava kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia obsahuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a niektoré právne vzťahy pri administratívnych úkonoch (vydávanie preukazov). Súčasťou systémov sociálnej pomoci je sociálnoprávna ochrana detí a kuratela (právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele). Zákon ustanovuje, okrem iného, že opatrenia sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately sa vykonávajú pre dieťa, plnoletú fyzickú osobu, rodinu, skupinu a komunitu najmä prostredníctvom sociálnej práce v súlade s princípom lege artis. Sociálnu pomoc ďalej plní systém sociálnej práce v oblasti školstva a vzdelávania (pozri k tomu príslušnú úpravu o priznávaní sociálnych štipendií, podpory bezplatného vzdelávania atď.), poskytovania zliav na dopravu žiakov, študentov, dôchodcov a zdravotne postihnutých občanov, ako i systémy penitenciárnej starostlivosti, postpenitenciárnej starostlivosti, probácie a mediácie atď. POMÁHANIE Pomoc je prirodzenou a nevyhnutnou kategóriou ľudstva. Ćlovek na prežitie potrebuje pomoc svojej rodiny. V najstarších dejinách bola pomoc súčasťou života, existencie ľudskej spoločnosti a vyskytovala sa v súvislosti s niektorou z foriem akútneho ohrozenia ako boli napr.choroba, osirenie, chudoba a telesné postihnutie. Medzi prvé organizované inštitúcie

jednoznačne vymedziteľnej. rodinám v núdzi. vdovy a siroty.resp. ktorú možno vymedziť pravidlami. Je to vlastne nasmerovanie klienta. Filantropia je podľa slovníka cudzích slov (SCS) ľudomilnosť. Slovenská katolícka charita Sekretariát koordinuje národné projekty a činnosť diecéznych charít v právnej. súhrn právnych noriem a zásad ∙ sociálnu spravodlivosť .každému rovnako (pomernosť.j. zomierajúcim.represie. podľa ktorých sú v spoločnosti rozdeľované predpoklady a prostriedky verejného blahobytu medzi jednotlivé subjekty. migrantom a utečencom. chorým. slabých. mediálnej a zahraničnej oblasti a organizuje humanitárnu i rozvojovú pomoc. t. starých. ktorý nezištne pomáha ľuďom v núdzi. Charita podľa SCS je dobročinná činnosť. občan o nej vie a v prípade potreby môže navštíviť inštitúcie sociálnej práce -inštitucionálnu formu. Diecézne charity pomáhajú opusteným deťom a mladým. ako dôkaz pre garantovaných poskytovaných služieb pre klientov a mimovládne inštitúcie nahrádzajú tieto chýbajúce sociálne služby. starším. postihnutým ľuďom. ktorá je orientovaná na získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku hmotnej núdze a sociálnej núdze. chorých. láska k blížnemu (podľa cirkevných predstáv). Sociálna práca je zaradená medzi pomáhajúce profesie. Prevencia ako organizovaná plánovaná činnosť je zameraná na predchádzanie alebo minimalizovanie vývoja patologických javov v spoločnosti(drogy.AIDS) Prácu sociálneho pracovníka vystihuje slovné spojenie „pomoc k svojpomoci“. 3 zásady sociálnej spravodlivosti sú známe už z r.tabakizmus. láska k človeku. 1925 (J. Sociálna práca je charakteristická tým. -preventívny charakter-sociálna práca má dve oblasti-oblasť prevencie a oblasť nápravy. ZÁKLADNÉ PRINCÍPY A FUNKCIE SOCIÁLNEJ POLITIKY Princípy sociálnej politiky : ■ sociálnej spravodlivosti – je kľúčovým princípom sociálnej politiky Myslí sa tým: ∙ spravodlivosť v právnom slova zmysle. ľuďom bez domova. útulky pre chudobných.každému podľa jeho zásluh O sociálnej spravodlivosti nemožno hovoriť ako o kategórii absolútnej. tehotným ženám a matkám s deťmi v núdzi.alkohol. o voľbe adekvátnej formy sociálnej pomoci a sledovaní jej účinnosti(Zákon č. dobročinné pomáhanie.na všetkých úsekoch praktickej sociálnej práce sú vytvorené inštitúcieštátne samosprávy.zaraďujeme špitály. ako aj o potrebe poskytovania sociálnej pomoci. aby bol schopný a ochotný samostatne riešiť svoju životnú situáciu a vedieť sa postarať sám o seba.každému podľa jeho potrieb . 4. POMOC K SVOJPOMOCI V našich podmienkach je vnímaná sociálna práca ako činnosť. Filantrop je človek. Odporúča sa rozlišovať čiastkové hľadiská pri posudzovaní sociálnej spravodlivosti: ∙ hľadisko výkonu či zásluhovosti ∙ hľadisko súladu medzi vstupmi a výstupmi ∙ hľadisko rovnosti ∙ hľadisko rovnakých príležitostí ∙ hľadisko potrebnosti. proporcionalita – úmernosť častí v rámci celku) . že má: -verejný charakter-je dostupná pre všetkých občanov. . Slovo charita pochádza z latinského slova caritas a znamená empatickú lásku.Macek ): . ktorá rozumie človeku v núdzi a nezištne mu pomáha.448/2008)základným cieľom je pomoc k svojpomoci. ktoré slúžili ako nemocnice.

Človek prestáva byť pasívnym príjemcom sociálnej politiky a sám sa na jej tvorbe podieľa a spolurozhoduje o jej realizácii. Je zle. Nesmie zabudnúť na rozvíjajúce sa solidarity charity. aby občania mali reálnu možnosť podieľať sa na tom. Princíp sociálnej spravodlivosti patrí k rozhodujúcim a základným princípom. Bez tejto spoluúčasti ( participácie ).Ide o fakt. pomáha štát. obec a nakoniec štát. Vnímanie sociálnej spravodlivosti rôznymi autormi. že človek svojou existenciou v určitej miere závisí od spolužitia. sú efekty týchto opatrení obmedzené. čo bezprostredne ovplyvňuje ich život /staroba. Spravodlivosť sa v spoločnosti vníma ako výsledok rôznych čiastkových. charita. ■ participácie . spolkov. odbory. mali by byť jedincovi k dispozícii obec. harmonickej spolupráci medzi ľuďmi. zamestnaných s nezamestnanými. V prípade. aby si každý mohol pomôcť vlastným pričinením. Pokladá sa za mravnú a náboženskú hodnotu a meriame ňou medziľudské vzťahy. záujmov. aby predchádzal sociálnej udalosti a tým ju v podstate riešil. V rozvinutých krajinách sa sociálna spravodlivosť chápe ako výsledok usilovnosti jednotlivca. Keď sú všetky druhy pomoci vyčerpané. že občania. Princíp subsidiarity znamená. súdržnosti. ktorý je zodpovedný. Princíp subsidiarity znamená. choroba. združení. že vo svojom celku môže inklinovať k prevahe určitého princípu. Až v situácii. že všetky spoločenské útvary jednotlivcovi nielen umožnia. štát je teda na poslednom mieste. ■ subsidiarity . aby občania mali reálnu možnosť podieľať sa na tom. ■ sociálnej solidarity . Rodina si tiež má pomáhať sama svojimi silami. Treba ho chápať ako relatívny. bez stotožnenia sa ľudí so sociálnymi. nezamestnanosť/. keď túto možnosť nemá. na ktorý pozeráme z viacerých hľadísk. nastupuje štát. zodpovednosti a pospolitosti. že uvedené subjekty sociálnej politiky nedokážu riešiť sociálnu udalosť. Ide o fakt. keď miera subjektivizmu presiahne optimálnu mieru. zdravie. Napĺňanie tohto princípu vyjadruje postupne proces prechodu od Človeka ako objektu sociálnej politiky k Človeku ako subjektu. musí mu pomôcť rodina.Sociálna spravodlivosť sa potom javí ako vhodná kombinácia rozličných čiastkových princípov (hľadísk) v rôznych oblastiach sociálnej politiky s tým. Princíp participácie znamená. Súčasne aj ako jeho vôľa pomôcť slabším. volá na pomoc iné spoločenstvá: priateľov. je povinný starať sa o vytváranie podmienok. Je výrazom ľudského porozumenia. že všetky sociálne inštitúcie sú tu pre človeka a nie naopak. Vychádza zo slobodnej vôle ľudí a ich ochoty podriadiť sa záujmom širokého spoločenstva. Keď si nevie pomôcť. pomoc by mu mala poskytnúť rodina. Všeobecné uplatňovanie princípu participácie vytvára . charitu. Spravodlivosť má svoje stanovené myšlienky humanizmu. nezamestnaným. Človek svojou existenciou závisí od spolužitia a čiastočne je odkázaný aj na druhých – solidarita zdravých s chorými. ale i širokými vrstvami spoločnosti je čisto subjektívne a je vystavené silným tlakom vonkajších vplyvov. Obyčajne sa spravodlivosť stavia proti nespravodlivosti. že ani rodina nedokáže riešiť jeho alebo svoju sociálnu udalosť. občianske združenia. chorým. rešpektovaný a plnoprávny. Ak ju nedokáže riešiť sám.je založený na vzájomnej podpore a harmonickej spolupráci medzi ľuďmi. ktorých život je ovplyvňovaný určitými opatreniami a rozhodnutiami. Tento princíp predpokladá tiež. ktoré sú založené na filantropii. ale tiež ho k tomu povzbudia – motivujú. Súvisí s utváraním a rozdeľovaním životných podmienok a prostriedkov jednotlivcov a sociálnych skupín v záujme idey sociálnej spravodlivosti. že je čiastočne odkázaný na druhých. musia mať možnosti zúčastniť sa procesov. Sociálna solidarita sa realizuje prostredníctvom transferovej a redistribučnej politiky štátu. Vychádza z tézy. Princíp sociálnej solidarity je založený na vzájomnej podpore. sociálne odkázaným. ale často i politickými opatreniami. ktoré vedú k ich prijímaniu a realizácii. zamestnávatelia. aby prevzal zodpovednosť sám za seba.vzájomná podpora zdola nahor. Samotný jednotlivec má mať podmienky na to. subjektívnych hodnotení a chápaní sociálnych rozdielov a nerovnosti. čo bezprostredne ovplyvňuje ich život. že každý subjekt je povinný najprv si pomôcť sám.

Prerozdeľovaním by sa malo zmierniť východiskové nerovnaké postavenie občanov v miere. ktorú štát uzná za žiaducu.obec nastupuje. aby jednotlivec bol schopný pomáhať sám sebe. keď sa jednotlivec či rodina dostali do nevýhodnej situácie vo vzťahu k ostatným. konaniu. Homogenizácia neznamená novelizáciu podmienok života. Úzko súvisí s realizáciou princípu spravodlivosti. kedy spoločnosť poskytuje rovnaké šance vzdelávať sa pracovať. zariadení opatrovateľských služieb. úlohou SP je vytvárať podmienky na to. aby sa nestal objektom SP 2. jeho produktivitu.jednotlivec (občan) keď aktívne pristupuje k riešeniu svojej životnej situácie takým spôsobom. choroba. Preventívna (profylaktická) funkcia sociálnej politiky vedie k prijímaniu takých opatrení. udalostí úlohou SP je vytvárať a poskytovať také podmienky. ovplyvňuje i ekonomickú oblasť. ale i životných situácií. Sociálna politika sa realizáciou ochrany snaží odstrániť či zmierniť dôsledky nepriaznivej sociálnej situácie. starať sa o svoje zdravie atď. staroba. ako sú nezamestnanosť. ktorá vytvára a zároveň realizuje sociálnu politiku 1. Zahŕňa tie opatrenia sociálnej politiky. staroba.). psychologické a právne poradenstvo a p. ktoré sa nepriamo premietajú do celkového prospechu spoločnosti. Predpokladá rozsiahlu osvetovú činnosť. Žiaduce konanie jednotlivcov sa zákonite musí prejaviť v produktivite práce. možností. ktoré svojimi efektmi ovplyvňujú výkonnosť pracovného potenciálu. ak zlyhá rodina.rodina jej úlohou je pokrývať všetky potreby každého svojho člena a tým predchádzať vzniku soc.. aby rodine umožnila pomáhať svojim členom aby sa rodina nestala. a to podľa individuálnych schopností a predpokladov. rozvinutie poradenstva (pre voľbu povolania. úmrtie či pokles príjmov vo viacdetných rodinách. ktoré sú základom odôvodnených a prirodzených rozdielov medzi ľuďmi. ktorí realizujú a vytvárajú sociálnu politiku. obec tieto aktivity financuje z dotovaných peňazí od štátu (grant) alebo obec vyberá vlastné miestne dane – zriadenie domova dôchodcov.SUBJEKTY A OBJEKTY SOCIÁLNEJ POLITIKY Subjekty sociálnej politiky Subjektmi sú tí. pomáha včasnou intervenciou. ako aj opatrenia. ktoré odstraňujú príčiny nepriaznivých sociálnych situácií. Jej snahou je predchádzať určitým škodám.. že sociálna politika stimuluje k chcenému vývoju. o rozmer kúpnej sily sprostredkovaný v nemalej miere vývojom sociálnych príjmov a i.predpoklady na priamy prístup jednotlivcov či skupín k politickým rozhodnutiam a vytvára predpoklady na uplatnenie plnej demokracie. šancí. nezamestnanosť. Tým. zdravotnej politiky. pre nezamestnaných. Funkcie sociálnej politiky: Ochranná funkcia sociálnej politiky rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. aby z nej nevznikla sociálna udalosť (pomáha sám sebe). V rámci tejto funkcie nejde len o rozdeľovanie dôchodkov. ktoré vzniknú pri nepriaznivých sociálnych situáciách (choroba. príjmov. každý jednotlivec alebo organizácia. Homogenizačná funkcia (rovnorodosť) sociálnej politiky je úzko spätá s rozdeľovacou a prerozdeľovacou funkciou a má za cieľ smerovať k určitému príjmovému vyrovnaniu. 5. Rozdeľovacia (prerozdeľovacia) funkcia je jednou z najzložitejších a najvýznamnejších funkcií. . rodiny. ale proces. (ani jej jednotliví členovia) objektom SP 3. Ide najmä o opatrenia politiky zamestnanosti. narodenie detí). toxikomanov. ktorá primárne vyplýva z humanitných snáh spoločnosti a sekundárne z potreby ochrany človeka ako pracovnej sily. resp. prostredie a nástroje.. stimuluje k žiaducemu sociálnemu konaniu či správaniu jednotlivca. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach sociálnych subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov. je to každý systém. Je to historicky najstaršia funkcia sociálnej politiky. Stimulačná funkcia podporuje.

jej jedinečnosť. Konflikty vznikajú tak medzi subjektmi. ale i určité skupiny obyvateľov a jednotlivcov. ak zlyhali všetky ostatné subjekty a nástroje SP a to minimálne v miere. neinvestičné fondy. V súvislosti s integračnými procesmi hovoríme o tzv. Objektom sociálnej politiky sú adresáti. chcené stavy sociálnej sféry v budúcnosti. pracovno-právnych vzťahov a pod. vzdelania. 6. kde nezasahuje štát 5.neštátne subjekty .vykonáva sociálnu politiku prostredníctvom štátnych orgánov /ÚPSVaR/ a verejnoprávnych inštitúcií /soc. ciele. rozvoj človeka /indivídua/. starostlivosť o zamestnancov. bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci BOZP) a takto predchádzajú vzniku sociálnej udalosti 7. keď prežíva spoločnú sociálnu udalosť spoločnosť . nadnárodných subjektoch. úlohy i chápanie sociálnej politiky v rôznych etapách rozvoja spoločnosti. alkohol. V najvšeobecnejšom chápaní členíme subjekty na štátne a neštátne. Rada Európy. Na nižších stupňoch či úrovniach riadenia. ponecháva si svoju rozhodujúcu a integrujúcu úlohu. Môžu byť podľa ekonomickej aktivity. trhové. ale tiež čiastkových sociálnych politík. spôsob jeho života. ktorými sa napĺňa všeobecný cieľ.4. potreby. regulovanie sociálnej klímy. tzv.odbory ich objektom sú ich vlastní členovia. poisťovňa/. alkoholizmus komunita (znaky soc.mimovládne organizácie. štát musí intervenovať. nadácie. pohlavia či veku. Tento cieľ sa dosahuje uplatňovaním všeobecných princípov sociálnej politiky. Jednoznačne sa orientuje na ľudskú bytosť. Vždy ide o sústavu cieľov. záujem. ku ktorým smeruje sociálna politika a ktorí z nej majú prospech. Objekty sociálnej politiky sú podľa charakteru a potrebnosti jednotlivých sociálnych opatrení rôzne štruktúrované.vykonávajú sociálnu prácu tam. ktorá prerástla do sociálnej udalosti (nezamestnanosť. ako aj v rámci voľby prostriedkov a nakoniec cieľov. dobrovoľníctvo/ . inštitúcie tretieho sektora . Môže to byť: jednotlivec – nositeľ sociálnej udalosti – nemá dostatok síl a zdrojov na.medzinárodné organizácie sú zamerané na organizovanie medzinárodnej pomoci. Subjekty koncipujú. Celý proces tvorby. Štát je najsilnejším sociálnym subjektom. Sociálna politika sa usiluje o starostlivosť.org. orientujú sa predovšetkým na problémy týkajúce sa vyplácania miezd. pracujú na harmonizácií a zosúladení úsilia jednotlivých členských krajín–OSN. Medz. Objekty sociálnej politiky Pod objektmi sociálnej politiky rozumieme všetkých obyvateľov štátu.štát . charity. pripravujú a realizujú sociálnu politiku v rámci svojej pôsobnosti.práce. Ciele sociálnej politiky charakterizujeme ako žiaduce. formulácie a napĺňania cieľov je značne konfliktný. skupiny) – spoločné územie – objektom sa stáva. Možné členenie je i na štátne. ktorú zaručuje ústava (ústava=zmluva medzi občanom a štátom) štát je najsilnejším formalizovaným subjektom SP – vytvára právny rámec pre práva zaručované ústavou. rehole. chudoba) rodina – ak prežíva spoločnú sociálnu udalosť napr. schopnosť. Štát určuje obsah. netrhové subjekty./občianske združenia. a vytváranie stabilného sociálneho prostredia. ale aj v jednotlivých územných celkoch pôsobí veľa ďalších subjektov.zamestnávatelia vytvárajú a realizujú SP v podniku (podniková politika. o blahobyt ľudí. jeho tvorivé sily a dispozície. aby sám zvládol životnú situáciu. podľa príjmu. ku ktorým sociálne opatrenia subjektov smerujú. EU 8. Jeho cieľom je vytváranie podmienok pre sociálny zmier.

systém opatrení predovšetkým v oblasti zamestnanosti.) Výrazne sa soc. organizácií. cirkevných organizácií. aby spoločenský celok bol usporiadaný čo najideálnejšie. choroba. . komunít a spoločenstva. osobitné nároky na opateru. systémov. práce pre význam. Zaoberá sa optimálnym fungovaním sociálnych inštitúcií zameraných na starostlivosť. najmä hospodárstva ∙ je ovplyvnená mentalitou a tradíciami národa ∙ je spojená so sociálnym postavením ľudí v spoločnosti Predpokladom úspešnej realizácie sociálnej politiky je existencia rôznych vzájomne spätých systémov. ktorí nedokážu vzniknuté soc. záujmových občianskych združení. inštitútov. k zabezpečeniu sociálnej suverenity či bezpečia v rámci daných politických. atď. predpisov. ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možností. skupinám alebo komunitám. zabezpečenia svojich členov.je súhrn štátnych opatrení. ktoré sú vytvorené na zvládnutie životných situácií zo strany štátu (sociálneho štátu). opatrení. MIESTO SOCIÁLNEJ PRÁCE V ŽIVOTE OBČANA Sociálna politika . Sociálna práca je: . pracovné. mzdového vývoja a sociálneho zabezpečenia. verejnoprávnych inštitúcií. inštitúcií. ktoré sprevádzajú fungovanie trhového mechanizmu. prostredníctvom ktorých sú ciele sociálnej politiky naplňované. ktorý špeciálnymi metódami zabezpečuje sociálnu starostlivosť o človeka na profesionálnom základe. VZŤAH SOCIÁLNEJ PRÁCE A SOCIÁLNEJ POLITIKY. sociálnej pomoci a pomoci rodinám s deťmi. opatrení. predstavujú spravidla služby realizované v rámci rozdeľovania miezd a majetku. nezamestnanosť. politika daného štátu má na realizáciu praktického výkonu v sociálnej práci. hospodárskych možnosti krajiny. Sociálnu politiku môžeme chápať ako oblasť zaoberajúcu sa: . Osoby alebo skupiny obyvateľstva sú vymedzené špecifickými sociálno-politickými kritériami – úraz.štúdiom jednotlivých soc. Podstatnou stránkou života občanov sú ich komplexné sociálne podmienky (životné. Sociálna politika je: súbor aktivít. ktorý soc. Užšie poňatia ako súčasť hospodárskej politiky s cieľom eliminácie ekonomických dopadov. noriem. odborových orgánov. zamestnávateľov. vytvára priestor podieľania sa na vyváženom vývoji jednotlivca.6. politika rozumieme všetky služby a opatrenia. udalosti prekonať vlastnými silami.). ekologické a pod. dobročinných spolkov. Aplikuje vedecké poznatky do praktickej činnosti. skupín.je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu. Sociálna politika je: cieľavedomá činnosť štátu. ale aj ako súčasť teórie soc. ktorá zabezpečuje ciele a zámery soc. reprodukčné. a všestranného rozvoja osobnosti človeka Širšie poňatie ako konkrétna činnosť štátu. . Najužšie poňatie súbor opatrení v oblasti dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. zabezpečenia a pomoc jednotlivcom. . ktorou sa ovplyvňuje sociálna realita danej spoločnosti. podsystémov.vzťahu štátu a jednotlivca. . ktorá zabraňuje vzniku príčin sociálnej nerovnováhy. Pod pojmom soc. subjektov. Sociálna politika ∙ je odrazom politického. staroba.odbor. inštitúcií. spôsobu jeho života k zlepšovaniu životných podmienok obyvateľov.povinnosťami štátu v oblasti soc. V Ottovom náučnom slovníku je sociálna politika vymedzená ako „politická snaha. ekonomického a historického vývoja každej krajiny ∙ je neoddeliteľnou súčasťou kompletnej politiky štátu. politika prejavuje v koncepčnej starostlivosti o ľudí. ktoré cieľavedome smerujú k rozvoju človeka.

voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia. zatváranie zariadení a tendencia k reprivatizácii. obhájiť. politiky. Ich myslenie je taktické. práca je časťou soc. To. situáciu. Zákon 195/1998 o sociálnej pomoci definoval sociálnu prácu ako získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a no potrebe poskytovania sociálnej pomoci. ale musí byť neoddeliteľnou súčasťou ∙ sociálnej politiky. s realizovateľnými pravidlami. ako založiť. Názory sa líšia na tom. politiky. aká úloha patrí jednotlivým sociálnym subjektom. Vzťah medzi soc. Ak soc. prácou môžeme porovnať aj na ich realizačnej úrovni. Cieľmi sociálnej práce z hľadiska spoločnosti sú: ∙ byť v súlade s cieľmi a funkciami sociálnej politiky. že soc. s ktorým bude verejnosť súhlasiť. soc. služieb a tendencie k reprivatizácii výchovných služieb idú spolu ruka v ruke. Musia vedieť. do podstatných otázok sa púšťajú len ak sú nevyhnutné pre informovanosť. ∙ sprístupňovať pramene pomoci Sociálna práca je chápaná ako súčasť soc. Sociálna práca nemôže byť zameraná len na riešenie čiastkových prejavov spoločenských škôd. Hovorí sa. práce. Ak je sociálna politika na dobrej úrovni a v spoločnosti nie sú veľké sociálne rozdiely. pričom sociálna politika vytvára akýsi rámec. ∙ celospoločenskej praxe a ∙ sociálnych zámerov. akú úlohu a v akom rozsahu má zohrávať štát a ostatné subjekty sociálnej politiky. parlamentu a či jednotlivých rezortných ministerstvách. politikom ide o to. rovnováhy je znovu realizovaná prevažne privátnou oblasťou rodiny a menej verejnými výchovnými organizáciami. politikou a soc. Má to aj kvalitatívne dôsledky: regulácia soc. je takáto spoločnosť vyspelá a klesá potreba sociálnej 7. ZÁKLADNÉ TYPY SOCIÁLNEJ POLITIKY Typy sociálnej politiky stoja na tom. začleniť sociálne projekty. v ktorom sa pohybuje a uskutočňuje sociálna práca. ∙ zabraňovať spoločenským konfliktom. že zámer je spojený s prijateľnými programami.. pracovník myslí na postihnutého občana a jeho soc. Krátenie soc. v priamom kontakte s klientom. práca sa realizuje na problémovej úrovni. politiku vnímame predovšetkým ako oblasť realizujúcu sa predovšetkým v problémoch na úrovni vlády. zníženie osobných príplatkov. vidíme najmä v oblasti ekonomických dotácií do oblasti soc. Pokiaľ soc. . že podľa sociálnej politiky sa dá určiť vyspelosť štátu. Sociálna politika a sociálna práca sú navzájom prepojené. podporiť. ∙ realizovať základné ľudské práva v spoločnosti. ∙ tvoriť neoddeliteľnú súčasť komplexnej sociálnej starostlivosti v zhode s platnou legislatívou.konkrétna práca sociálneho pracovníka a jednotlivých sociálnych inštitúcií na realizácii sociálnej politiky na jednotlivých úrovniach a rôznych oblastiach života ľudí a spoločnosti vo vzťahu ku klientom v rôznom časovom horizonte. Ich spôsob myslenia je však iný. ∙ odhaľovať sociálne problémy. likvidácia pracovných miest. Ťažisko aktivít spoločnosti je potrebné prenášať do prevencie. s trendom. Pri klesajúcom hospodárskom raste a s ním spojenej štátnej kríze verejného rozpočtu sú najčastejšie obmedzované sociálne a vzdelávacie investície: zastavenie prijímania odborného personálu. ktorá špeciálnymi pracovnými metódami zaisťuje starostlivosť o človeka na profesionálnom základe .je vedecký fundovaná odborná disciplína.

ŠPECIFIKÁ DANÝCH SOCIÁLNYCH UDALOSTÍ Sociálna udalosť je každá životná situácia.Británia. Je kladený dôraz na zachovanie statusových rozdielov a redistributívne pôsobenie je preto zanedbateľné. nízka úroveň univerzalistického prerozdeľovania a skromné sociálne poistenie. aj to len v nevyhnutnej miere ( každý si má pomôcť sám – a to poistením v povinnom systéme poistenia a dobrovoľným poistením) . ktoré rozširuje i na nové stredné triedy. Francúzsko a Taliansko) SOCIÁLNA UDALOSŤ A SOCIÁLNY KONFLIKT. Na jej preklenutie je potrebná sociálna pomoc. ktorú človek nedokáže zvládnuť vlastnými silami. Sociálny štát sa zaväzuje k plnej zamestnanosti a sám je plne závislý na jej dosiahnutí ( Švédsko. Sociálno – demokratický typ charakteristický: . Nemecko. až potom zamestnávateľ a nakoniec zamestnanec Vychádza zo zásad univerzalizmu sociálnych práv. Je verejnoprávne uznaná a je s ňou spojené sociálne opatrenie – nárok na niektorú z dávok sociálneho zabezpečenia v prospech postihnutého.funguje na princípe subsidiarity ( štát pomáha.minimálny zásah štátu. ide o sociálny štát poskytujúci rovnosť minimálnych potrieb.miera redistribúcie je menšia . pričom dochádza k presúvaniu zodpovednosti zo štátu na jedinca Prevažuje sociálna pomoc testujúca majetkové pomery. Austrália) -sociálno-demokratický (škandinávske štáty) -konzervatívny(Nemecko.vytvorený priestor pre pôsobenie neštátnych subjektov Štát je pripravený nahradiť trh ako zdroj sociálneho zabezpečenia. Liberálny typ charakteristický: . strata zamestnania) Napr. Táto inštitúcia organizuje rekvalifikačné kurzy. USA. Charakterizuje ju nedostatok zdrojov a síl na jej riešenie.náklady znáša predovšetkým štát. . staroba je neodvrátiteľná. Sociálne udalosti delíme : -Predvídateľné (staroba)– -Nepredvídateľné (choroba. Nórsko. Je zameraný na klientov s nízkymi príjmami ( v USA. úraz. 8. často prevláda silný vplyv cirkvi (Rakúsko.3 základne typy: -liberálny (V. Dánsko aj Fínsko) 3. V. potom zamestnávateľ a nakoniec štát . Austrália.v tomto systéme ťarchu nákladov nesie predovšetkým občan (zamestnanec). Británia.plošným systémom sociálnej pomoci a podpory – a to ešte pred vznikom SU (sociálnej udalosti) zo životnej situácie . Kanada.Rakúsko) 1. ale predvídateľná sociálna udalosť. Konzervatívny typ charakteristický: . Zlučuje sociálne zabezpečenie a prácu.) 2.štát garantuje len spoločnosťou uznané minimálne životné štandardy .rozsiahlou podporou inštitúcií (rodina) .sociálna politika je chápaná ako garant minimálneho štandardu pre všetkých občanov. Sociálne udalosti: Nezamestnanosť – nezamestnaný človek. až keď zlyhá všetko ostatné) . Kanada. je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na UPSVaR. ktorý môže a chce pracovať.vychádza z priority uspokojovať potreby na základe pracovného výkonu a zásluhy .

(tripartita) 4. Sieť sociálnych služieb : opatrovateľská služba..ochrane a soc. vdovecký. ktorá funguje na princípoch trhovej ekonomiky. soc. kedy nedostatok finančných prostriedkov neumožňuje zabezpečiť základné potreby na primeranej úrovni. Chudoba. na kúpu motorového vozidla Staroba – je to sociálna udalosť. starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb Smrť – sociálna politika reaguje na túto sociálnu udalosť vyplácaním jednorázovej dávky na pohrebné.Privatizácia soc. sirotský dôchodok Materstvo a rodičovstvo – sociálna politiky rieši rodinu cez nástroje rodinnej politiky. TRANSFORMÁCIA SOCIÁLNEJ SFÉRY PO ROKU 1989 V minulosti platil zákon č. alebo strata určitej funkcie organizmu a v dôsledku toho i znížená pracovná schopnosť a spoločenské uplatnenie.sféry. ktoré sa udialo zákonom.služieb.stav.podiel SR na integrácii soc.Pluralizácia soc. ktorá súvisí s dĺžkou veku človeka. 461/2003 o soc.z. príspevok na úpravu bytu.odštátnenie soc. napr.absolútna chudoba.presadzovanie základných princípov soc.vzťahy a mechanizmus sociálne spravodlivej spoločnosti.) 2. materský príspevok. sem patria dávky : rodičovský príspevok.zmien a udržiavanie a rozvoj ľudských zdrojov 3.) . Sociálna poisťovňa vypláca dávky – podpora v nezamestnanosti.sociálna únosnosť politických a hosp.sféry (participácia občanov na svojom systéme. sociálne poradenstvo 5.zmier.. sociálnymi kontaktmi. Cieľom transformácie bolo: utvoriť nové soc. príspevok pri narodení dieťaťa. Invalidita – je to trvalé alebo dočasné telesné či duševné poškodenie. príjmom.. domovy soc.stabilita a soc..sféry (Domovy dôchodcov.a svetových dimenziách (medzinárodné adopcie.politiky (spravodlivosti . Úlohy transformácie: 1. Sociálna politika pomáha : vytvára podmienky pre zamestnávanie invalidov v chránených dielňach.sféry: 1. jeho aktivitou. Princípy tranf. spolu s touto udalosťou súvisia aj dávky na zabezpečenie primeranej životnej úrovne pozostalým – vdovský. živote. relatívna chudoba. solidarite a štátnej záruke. Choroba – pri chorobe alebo ošetrovaní člena rodiny vypláca sociálna poisťovňa.Demokratizácia soc. spoločné stravovanie. peňažný príspevok na kompenzáciu ZŤP a na osobnú asistenciu. SOS.poistení a pod. 9. v ktorom sa pozvoľna obmedzujú funkcie ľudského organizmu. Transformácia sa konala na princípoch: trhovej ekonomiky a plurality (rozmanitosť) občianskej spoločnosti. Delenie chudoby . ktorý ponúkol neštátnycm subjektom realizáciu soc.sociálny rozvoj.Štátne záruky soc.sféry na Európ. 305/2005 o soc. poskytuje odborné poradensto. subjektívna Dôsledok chudoby: Stav sociálnej núdze sa rieši sociálnymi službami Stav hmotnej núdze sa rieši peňažnými alebo vecnými dávkami..soc.sféry(viac poskytovateľov) 3.?) Sociálna transformácia je založená na: osobnej participácií. ktorý sa rozpadol do čiastkových zákonov.prípravu a vzdelávanie na trh práce. objektívna chudoba.sféry ( do akej miery. prídavky na dieťa. integrácia do spoločnosti zdravých ľudí.. o sociálnom zabezpečení nasledoval zákon 195/1998 o sociálnej pomoci. vyplýva to zo zdravotného poistenia. spoločnosti) 4. 100/1988 Z..služieb 2. 448/2008 o sociálnych službách. Je prirodzeným obdobím ľudského života. soc.kuratele. prepravná služba.

práce Synchronizovanie soc. Transformácia soc. zvyšuje sa úroveň ľudského kapitálu. príspevok pri narodení dieťaťa 2.práce 6.poistení 8. nemocenské) 3. podporuje účasť občanov na politickom a spoločenskom živote.práce) 2.sociálna pomoc a rodinná politika 2. optimalizovať primerané vzdelanie vo vzťahu k jednotlivcom a pre potreby zamestnanca Výhody . ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu. .zákon o pomoci v hmotnej núdzi 3.sféry napĺňa hospodárske.zákon o službách zamestnaností 7.trh práce a politika zamestnanosti 3.novela zákon. Zamestnávateľ 10.pomoci+vyhlaška o soc.a pracovnej legislatívy s Európskou soc.Sociálna poisťovňa – dávky soc. Madridská zmluva – chráni staršiu prac.odkazánosti 2. povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s vekom zamestnancov by mali byť zakotvené v Zákon. vzdelanie ovplyvňuje aj ľudské zdravie. Je to rozhodovanie o vzdelávacích inštitúciach.zákon o prídavku na detí 5. o obsahu vzdelania a o spôsobe riadenia a financovania v školstve.zákon o životnom minime 4. poberatelia prídavku na dieťa.soc. vzdelanie znižuje chudobu a zvyšuje spoločenskú integráciu.Štát – rodič. inval.1. vypláca štát) Dávky môže poskytovať: 1. jej morálno-hodnotovú orientáciu a celkový poznatkový a vedomostný fond. dokumentov a noriem.príspevok.zákon o soc. (čo garantuje štát. prídavky na dieťa. poberatelia kompenzačných príspevkov.Zákon o soc. ovplyvňuje zlepšovanie pozícii na trhu práce.súhrn kokrétnych činností a opatrení. Charakterizujte vzdelávaciu politiku v SR. Ciele štátu . Nová soc.odmena pre občana Transformačné zákony (reformné): 1.dôchodcovia.aktivita občana 3. kultúrne a soc.sféry: 1.poistenia – (vdovský. o prístupe k vzdelaniu. Vzdelávacia politika .poistenia Každá oblasť obsahuje: 1. Cieľ .paktov. ktorými je SR viazaná ( napr.zabezpečiť súčasný a budúci rozvoj poznávacej a duchovnej kapacity populácie.zvyšuje sa produktivita. prenesené kompetencie refunduje štát 4.systém dôchodkového zabezpečenia zo soc.motivácia občana 2.aplikácia medzin.chartou a ďalšími dokumentami Rady Európy.práva občanov-zabezpečuje to Ústava SR a ďalšie právne normy v súvislosti s procesom aktivít.Transformácia soc. veľká dôchodková reforma Poradie podľa objemu vyplácania dôchodkov: dôchodcovia.politika SR sa riadi „Transformáciou soc. o cieľoch.silu.pre spoločnosť .sféry“. maximalizovať individuálne vzdelávanie – sebavzdelávanie 2.Obec – prenos kompetencií zo štátu v oblasti poskytovania dávok.pôsobenie SR v medzinárodnej org. ktorá má tri previazané oblasti: 1.sféry nebola ukončená ! Priority tranf.

Súčasné a budúce problémy vzdelávacej politiky .vysoké školy – vedecké a vzdelávacie ustanovizne. až potom následne riešenie zdravotných opatrení..1. pri hospitalizácii . pri ambulantnej liečbe .čiastkovou politikou sociálnej politiky. ktoré ustanoví zákon..pre indivídum . zdravá výživa.1. Je jedným z faktorov. terapiou. ak je nejaká porucha) 3. Invalidita . ak dôjde k narušeniu rovnováhy biologického a psychického stavu. ľahšie sa naučí s nimi žiť a nepriapadá mu to ako handicap – napr. Vzdelávanie je prvkom sociálneho a ľudského rozvoja.prevencia genetických ochorení – genetické poradenstvo .predškolské zariadenia – predprimárne vzdelávanie (MŠ) .zákone o preventívnych prehliadkach (zubári – ak neprídeš na preventívnu prehliadku. strojček na uši) .prevencia v rodine – návyky hygienické. prináša príspevok k osobnému rozvoju. nadstavbové štúdium.bezmocnosť .nízka invalidita Práceneschopnosť – ak choroba znemožní človeku vykonávať pracovnú aktivitu. Zvýšenie počtu pracujúcich žien zmenilo tradičné miesto rodiny. Choroba .neprítomnosť nemoci.financovanie vzdelávania a naplnenie rovnosti príležitosti .. rehabilitáciou.stredná invalidita 4.stupne invalidity . b/ neuniverzitné – Bc. pomaturitné štúdium. čl. či časti organizmu a v dôsledku toho i znížená pracovná schopnosť alebo spoločenské uplatnenie. Cieľom zdravotnej politiky by mala byť v prvom rade prevencia.úplná invalidita 3.čiastočná – napr. Sebavzdelávanie. Informačné technológie sa prejavili novými požiadavkami na nové zručnosti.najvyšší stupeň 2.sústava základných a stredných škôl – primárne (ZŠ) a sekundárne (SŠ) vzdelávanie. ďalší rok platíš náklady celé) . Študuje sa na 3 stupňoch. tvorivá umelecká činnosť a/ univerzitné – Mgr..hovoríme o ne.úplná – napr. V rámci prevencie v zdravotnej politike môžeme hovoriť napr. predchádzanie obezity a pod. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok. ktoré ovplyvňuje sociálnu štruktúru spoločnosti. po narodení (včasné zachytenie porúch – dieťa si zvykne na kompenzačné pomôcky. ovplyvňuje kvalitu života jednotlivca a jeho rodiny. 11. pri: . dostatok pohybu. Charakterizujte zdravotnú politiku v SR.prejavuje sa to v mzde.špeciálna – zdravotná spôsobilosť pre prácu s potravinami Štátna zdravotná politika je zahrnutá aj v Ústave SR.je prechodné alebo trvalé telesné či duševné poškodenie alebo strata určitej funkcie. Zdravie . . V súčasnej dobe je kreditný systém.trend.privatizácia vzdelávania Nová školská sústava pozostáva . o zdravie sa staráme prevenciou. tretí stupeň je doktorandské štúdium. špeciálne školy (v osobitných vyučovacích podmienkach a metódach) .. Dostáva sa do popredia celoživotné vzdelávanie. 40 – Každý má právo na ochranu zdravia.pred počatím (genetická anamnéza potenciálnych rodičov) 2. Zdravotná politika . zvyšuje sa profesionálny a sociálny status.spájanie otázky financovania a jej optimalizácie s kvalitou vzdelávacieho systému. po počatí (v prenatálnom období zastaviť tehotenstvo. . Môže byť . . návyk starostlivosti o zdravie. Zmenili sa aj návyky spotrebiteľov na životný štýl.

u nás 10% nákladov (z tohto zdroja sa platia predovšetkým nákladné a zriedkavé výkony. manželstva alebo adopcie. – materské dávky . vernosti.3) Emocionálna funkcia . preto poisťovne nie sú schopné zaplatiť všetkým ošetreným pacientom lekársky výkon. adopciou. 12.4) Ekonomicko-zabezpečovacia funkcia . že sa prečerpá mesačný limit pred koncom mesiaca a ostatní pacienti už v danom mesiaci nemôžu byť ošetrení.2) Výchovná funkcia . Rodina . . 2. . pričom veľkým problémom je..biologicky pokrvný príbuzný dieťaťa. Funkcie rodiny .ide o dávku vyplývajúcu zo zravotného poistenia. –3) Rodina ako inštitúcia . Rozvrat v rodine .1. keď sa rodičom stal napr. ale aj iné rezorty sa spolupodieľajú (školstvo.spoločensky schválená forma trvalého spolužitia osôb viazaných zväzkom krvi. poistenie – hlavný zdroj financovania – vo svete 6070% nákladov.nesprávna prepojenosť medzi poisťovňami.vyrovnávacia dávka .nastáva. pomoci.) 3. ktorá sa vypláca zo zdravotnej poisťovne v prípade práceneschopnosti (choroba. – 2) Má prierezový charakter – nielen jeden rezort poskytuje pomoc. úraz) – ošetrovné dávky – ak ošetruje člena rodiny. Tak sa môže stať. Detský domov – súrodenci – nemožno ich rozdeliť. Rodinná politika . V praxi to vyzerá takto: Poisťovňa uzatvára vzťahy s lekármi a lekári s komorou. Charakterizujte rodinnú politiku v SR. u nás 90% nákladov. ktorý patrí do zdravotnej politiky a pomáha riešiť sociálnu udalosť Zdroje financovania zdravotnictva . že lekári predpisujú drahšie dovozové lieky. ak sa rodina rozpadla rozvodom. individuálna spoluúčasť – vo svete 10% a viac. transplantácia orgánov. SR . úcty. lekármi a lekárskou komorou.… Základné princípy rodinnej politiky .1) Biologicko-reprodukčná . Manželstvo .je to súbor nástrojov. výstavba). štátny rozpočet – vo svete 20-30% nákladov. u nás 1-2%. Náklady na obsluhu poistenca sú vysoké. liečba rakoviny.1) Demokratický princíp – rodina ako samostatne autonómna jednotka. pracujúce v zdravie ohrozujúcom prostredí. zásah štátu je minimálny. Sociálny rodič .trvalý zväzok medzi mužom a ženou založený na dobrovoľnosti. Nemocenské poistenie – poskytujú sa nemocenské dávky . zdravotníctvo.môže byť aj bez pokrvnej príbuznosti s dieťaťom.Zdravotné poistenie . keď rodina zlyhá.súbor praktických opatrení.5) Ochranná funkcia Rodič .pre tehotné ženy.rodinu treba chápať ako komplex a pristupovať k nej ako k celku – napr. keď manželia žijú v spoločnej domácnosti. ale prichádzajú do konfliktných situácií a tieto konfliktné situácie negatívne vplývajú na formovanie dieťaťa (psychického a fyzického vývinu). ktoré sú smerované ku rodine ako základnej sociálnej a spoločenskej jednotke.príliš vysoká spotreba liekov. Poisťovňa určí každému lekárovi limit na ošetrenie pacientov. Rozpad rodiny . vzájomnej láské..nemocenské dávky – .situácia.

vdovecký. Jednotlivé sociálne udalosti.narodenie dieťaťa – soc. jej podstatou je systém rozdeľovania a zabezpečovania bytov.žena pred pôrodom odchádza z práce. masmédia… 4.1.Rodičovstvo – rodičovský príspevok do troch rokov veku dieťaťa od narodenia / pozor až po materskom príspevku keď má nárok.“ (nemusí tu byť príbuzenský vzťah) 3. vplyvy a vzory dospelých. rešpektuje právo rodičov slobodne sa rozhodnúť o počte detí. Úspešnosť realizácie bytovej politiky vyžaduje i jej správne inštitucionálne usporiadanie a legislatívne zabezpečenie. týranie. ak umrie člen rodiny alebo živiteľ . tým. chráni rodinu a deti pred rôznymi druhmi závislostí.alkoholizmus. cirkev.vytváranie systému štátnej sociálnej podpory na štátom uznané životné udalosti . Zmyslom je. ktorý ju hmotne zabezpečuje. Právna ochrana rodiny a jej členov . zlyhanie rodičov. -existencia nezaopatreného dieťaťa v rodine –„Prídavok na dieťa.štát zabezpečuje každému právo na ochranu zdravia a života na úrovni aktuálnych vedeckých poznatkov.Charakterizujte bytovú politiku v SR Bytová politika . 2. alebo opakovanie v dvoch rokoch narodili opakovane dvojčatá.Úlohy štátu voči rodinám .Detstvo –prídavok na dieťa do skončenia prípravy na povolanie / najdlhšie do 25 rokov – denný študent .dlhodobé zlyhanie – zánik rodiny smrťou.Náhradná starostlivosť – krátkodobé zlyhanie – ochorenie rodiča . zanedbávanie .vdovský. Ochrana zdravia členov rodiny .Materstvo.Smrť – rodinou sociálnou udalosťou sa stáva vtedy . aby každý občan mal možnosť získať primeraný byt. Výchova detí a mládeže. Základné typy bytovej politiky: a) prídelový systém (rozdeľuje byty podľa určitých kritérií.. ktoré v rodine môžu nastať . právny zväzok. sirotský dôchodok 13. aby bývanie bolo pre obyvateľstvo dostupné a aby si každá domácnosť mohla zabezpečiť bývanie primerané výške vlastných príjmov. podporuje stabilitu manželstva a kvalitu partnerských vzťahov. -úmrtie „Príspevok na pohreb.“ -existencia dieťaťa a osobná celodenná starostlivosť o dieťa – „Rodičovský príspevok. dávkou „Príspevok pri narodení dieťaťa. ktorí to najviac potrebujú) . technických a ekonomických podmienok. ale pomáhajú aj inštitúcie – škola. Základným cieľom bytovej politiky je vytváranie takých legislatívnych.prostredie právnej istoty. realizuje programy komplexnej starostlivosti pre starších občanov.za výchovu detí sú zodpovední rodičia.“ -pestúnska starostlivosť: jednorázový príspevok – na úhradu základnej výbavy . Sociálno-ekonomické zabezpečenie rodín .vzniká nárok na materský príspevok. Pri narodení dieťaťa – príspevok pri narodení – jednorazová dávka .je čiastkovou politikou sociálnej politiky. právo detí na rodičovskú starostlivosť.iné príspevky: -ak sa v rodine narodia tri a viac detí. príprava na manželstvo a rodičovství . .pohrebné – jednorazová dávka .

Štát sa zaujíma len o tých.domu) c) sociálne bývanie (sociálne byty. chudobné štvrte). ale vníma sociálnu diferenciáciu obyvateľstva – SNR. sociálnopatologické javy). bytu pri kúpe do vlastníctva a cena nájomného) Modely bytovej politiky: 1) sociálno-demokratický (založený na využití občianskej solidarity poskytovaním sociálnych služieb. ktoré to nepotrebujú. Typy nezamestnanosti: . v dôsledku toho sa znižuje dôchodok obyvateľstva a to vedie k zhoršeniu životnej úrovne. bonifikáciou úrokov hypotekárnych úverov. 14. keď práceschopné osoby v produktívnom veku si nevedia nájsť vhodné zamestnanie na trhu práce. v ktorom človek schopný práce a ochotný pracovať nemá platené zamestnanie.b) tržný (trhový) systém (byty sú tovarom a rozdeľujú sa na základe cien ponuky a dopytu. pretože podporuje aj rodiny.obce. adresná pomoc – Veľká Británia) 4) ponecháva starostlivosť o bývanie na občanovi (štát sa angažuje len minimálne. Holandsko. dôležitým prvkom je tu cena domu. To má vplyv nielen na ekonomické. príspevkom na bývanie osobám a rodinám s nižšími príjmami) b) nepriamou finančnou podporou (štátnym príspevkom k stavebnému sporeniu. neziskové organizácie). Francúzsko. je neefektívne. znížením daňového zaťaženia vlastníkov) Nástroje bytovej politiky: a) príspevok na bývanie (významný nástroj–poskytuje sa občanom v hmotnej núdzi za splnenie určitých podmienok) b )priama podpora štátu (domácnostiam s nízkymi príjmami na úhradu výdavkov spojených s užívaním bytu/rod. že ekonomika je málo výkonná. Sociálne bývanie je spojené s finančne dostupnými štandardne vybavenými malometrážnymi bytmi. Podporuje rovnaký prístup všetkých občanov k bývaniu – škandinávske krajiny) 2) karporativistický (odvíja sa z pracovnej aktivity občanov. Vysoká miera nezamestnanosti je signálom. Rakúsko) 3) liberálny (dôraz dáva na individuálnu aktivitu. nie sú schopní sami si vyriešiť situáciu. trestná činnosť. obecné byty Zdroje financovania bytovej politiky: a) stavebné sporenie (sporenie formou pravidelných a mimoriadnych vkladov) b) hypotekárny úver (dlhodobý účelový úver určený na financovanie bytových potrieb) c) štátny fond rozvoja bývania (doplnkový nástroj hospodárskej politiky) Štát ovplyvňuje bytovú politiku nasledovne: a) priamou finančnou podporou bývania (mladým a slobodným občanom. ktoré spravujú verejnoprávne subjekty . ktorí sú v hmotnej a sociálnej núdzi. Má tiež nedostatky. Vyjadruje stav v ekonomike. Nezamestnanosť je stav. Portugalsko) Vlastníctvo bytov: súkromné vlastníctvo. ale aj sociálne. pretože dochádza ku koncentrácii najchudobnejších vrstiev obyvateľstva a vznikajú GHETTÁ (tzv. a to len cez sociálnu záchrannú sieť. Skutočný hrubý domáci produkt nedosahuje svoju úroveň.Grécko. družstevné byty. Problematika nezamestnanosti v SR Nezamestnanosť je jedným zo závažných ekonomických problémov našej spoločnosti. psychologické a zdravotné problémy občanov (rozpad rodín.

agentúra dočasného zamestnávania a podporovaného zamestnávania Nástroje politiky zamestnanosti: .Ústredia a Úrady práce. ktorý je rodič / náhradný rodič starajúci sa o tri a viac deti / osamelý občan. ani sa nikde neregistruje) e) neúplná (na znížený úväzok.dlhodobo nezamestnaný občan (vedený v evidencii 12 mesiacov za predchádzajúcich 16 mesiacov) . ktorému bol udelený azyl 15. lesníctve) d) skrytá (nezamestnaný nehľadá prácu. Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie: . Zväčša krátkodobá nezamestnanosť) b) štrukturálna (technologická . stavebníctve.napr. Nástroje politiky zamestnanosti a trhu práce  Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej a sociálnej politiky štátu. skončil sústavnú prípravu (denné štúdium) na povolanie (absolvent školy. Zároveň je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.vzniká v poľnohospodárstve.občan so zníženou pracovnou schopnosťou (zdravotne postihnutý) . ktorý 2 roky nepracoval po skončení štúdia a je v evidencii na ÚP) .občan mladší ako 25 rokov.cudzinec. ktorí sú medzi dvoma zamestnaniami. sociálnych vecí a rodiny . resp. chce pracovať a hľadá zamestnanie.právnická / fyzická osoba. ktorý sa stará o dieťa .občan. Cieľom politiky zamestnanosti je najmä: a) zabezpečovať prácu pre všetkých. ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania na základe uzatvorenej písomnej dohody v rámci partnerstva alebo za úhradu . skrátený pracovný čas aj na úkor svojej kvalifikácie) f) dlhotrvajúca (pre zdravotný stav) g) čiastočná (nedostatočný odbyt výrobkov – nedostatok práce) Podľa dĺžky trvania je môžeme rozdeliť na: a) krátkodobá (0-6 mesiacov) b) strednodobá (6-12 mesiacov) c) dlhodobá (12 a viac mesiacov) Uchádzač o zamestnanie je občan. rozpad neefektívnych podnikov) c) cyklická /sezónna (závislá od hospodárskych procesov . príležitosti vytváraním nových pracovných miest f) vytvárať podmienky na udržanie zamestnanosti a predchádzanie hromadnému prepúšťaniu Služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú: .občan starší ako 50 rokov . Záujemca o zamestnanie je občan. ktorí môžu a chcú pracovať a hľadajú zamestnanie b) umožňovať slobodnú voľbu zamestnania c) vytvárať a udržiavať rovnováhu medzi ponukou a dopytom po práci d) znižovať nezamestnanosť e) vytvárať podmienky na vznik pracov. ktorý si hľadá iné zamestnanie a nie je uchádzač o zamestnanie. zmena zamestnania. ktorý môže pracovať.a) frikčná (ľudia.

napr. o ktorom sa ten. rodina alebo sociálna skupina uspokojujú svoje potreby na výrazne nižšej úrovni ako je priemerná úroveň v danej spoločnosti (štáte) V súčasnej Európe sa vyskytuje predovšetkým relatívna chudoba. 16. subjektívna – stav. zákonník práce (pre zamestnaných) b) inštitucionálne – MPSVaR (metodický a koordinačný orgán). odstraňuje spoločenské návyky Spoločensko – ekonomický vývoj spoločnosti delí chudobu na: absolútnu – stav. je to systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce.miest. keď nedostatok prostr. že je chudobný lebo nemôže uspokojovať svoje potreby podľa vlastných predstáv. príspevky na samostatnú zárobkovú činnosť a ostatné príspevky. rodiny a služieb zamestnanosti (vymedzuje právomoci a pôsobnosti orgánov v oblasti soc. správy v oblasti sociálnych vecí. Jej hlavnou úloh je zabezpečovať právo občanov na prístup k zamestnaniu poskytovaním pomoci pri: a) hľadaní vhodného zamestnania b) vzdelávaní a príprave pre trh práce potrebnej na uplatnenie na trhu práce Trh práce je výrazne ovplyvňovaný pracovnoprávnymi a sociálnoprávnymi predpismi. 461/2003 o sociálnom poistení  Politika trhu práce . ale i napr. kedy nedostatok finančných prostriedkov neumožňuje zabezpečiť základné životné potreby na primeranej úrovni. uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce) . stanovenou minimálnou mzdou.35 a nasledujúce – každý občan má právo pracovať). Ústredie PSVa R (2 stupňový odvolávací orgán). neumožňuje uspokojiť základné potreby nevyhnutné pre život do takej miery. 52/2010 o službách zamestnanosti. že určuje ciele a priority politiky trhu práce celoštátneho charakteru. a to: . 5/2004 (vecne rieši problematiku zamestnanosti – hľadanie zamestnania. 453/2003 o orgánoch štátn. Vychádza z pozorovania spotreby bohatých. Úrady PSVaR (evidencia nezamestnaných.zákon č. dĺžkou školskej dochádzky. ktorý sa môže negatívne prejaviť napríklad znižovaním v oblasti vzdelania. ÚPSVaR) . nie z priemernej spotreby. . Dlhodobé pretrvávanie na hranici prípadne pod hranicou chudoby predstavuje sociálno patologický jav. kde spôsobuje vysokú úmrtnosť hlad. Za tvorbu politiky trhu práce zodpovedá Ministerstvo PSVaR SR a realizuje ju tým. v ktorom jedinec. jedlo). zákon o službách zamestnanosti (pre nezamestnaných).vecí a zamestnanosti – MPSVaR. zákon o sociálnom poistení.súčasť politiky zamestnanosti. inšpektoráty práce. odev. podmienkami pre poberanie dôchodkov. CHUDOBA A JEJ ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY CHUDOBA . kto je v tejto situácii. vzdelávanie. absolútna chudoba sa vyskytuje skôr v rozvojových krajinách (Afrika). sociálna poisťovňa c) aktívne – evidencia uchádzačov o zamestnanie. informačné a poradenské služby.zákon č. zmenu zamestnania.a) legislatívne (zákony) – ústava SR (čl. je ich 46). obsadzovanie voľných prac. Meranie chudoby : objektívna – stav. domnieva. úpravou pracovnej doby.stav. relatívnu chudobu – stav.zákon č. b) pasívne – dávka v nezamestnanosti Politiku zamestnanosti riešia 2 základné právne normy. neštátne subjekty. v ktorom podľa názoru štátu nie sú uspokojované základné ľudské potreby na prijateľnej úrovni. že je ohrozená samotná existencia človeka (bývanie. ktorým sa dopĺňa a mení zákon č. bývania (chátranie bytového fondu a technického vybavenia).

j.V súvislosti s chudobou môžeme hovoriť aj o jej dôsledkoch. nezamestnaní. zásluhový alebo kombinovaný princíp. ľudia s nižším vzdelaním. pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze.2011 je to 189. vojaci). ktorých cieľom je kompenzovať nepriaznivé finančné a sociálne následky rôznych životných okolností a udalostí. Zmierňovanie následkov chudoby: sociálna pomoc. od 1. práca. (nie ŤZP). Výšku upravuje vždy k 1. Faktory. úrazové. dôchodkovom zabezpečení. Nepriamu formu SZ tvoria daňové bónusy a podpora zamestnanosti. individuálna pomoc. Sociálna podpora 3. lokalita domácnosti. Sociálne poistenie 2. ). etnická príslušnosť (najmä rómska). Slúži na otestovanie príjmov domácnosti a následne ako základ pri stanovení výšky dávok sociálnej pomoci. Pri poskytovaní dávok a služieb sa uplatňuje sociálny. zabezpečuje jednotlivca alebo rodinu pri výskyte udalosti.7. a sociálne minimum – znamená uspokojovanie aj iných potrieb. politiky vzdelávania a rodinnej politiky. Ide o životné situácie. manželstvo a rodičovstvo SZ tvoria 3 piliere: 1. vzdelávanie) Chudobou sú najviac ohrozené tieto sociálne skupiny: deti a mládež. štátne sociálne dávky. ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím vzhľadom na svoj vek. významným prínosom je soc.83 EUR. chudoba. Nepriaznivú sociálnu situáciu pomáhajú riešiť sociálne služby. MPSVaR. zákonom uložené príspevkové poistenie zamestnancov a SZČO. Poskytuje ochranu a pomoc ľuďom v prípade týchto štátom uznaných udalostí: nezamestnanosť. choroba a úraz. Životné minimum . ktoré možno predvídať a proti ktorým je poistený. Je to prechodný stav. invalidita.stav. Pri poskytovaní SP sa uplatňuje systém zásluhovosti. keď príjem občana a spoločne s ním posudzovaných fyzických osôb nedosahuje životné minimum a občan a FO s ním posudzované si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením (najmä prácou). výška poistnej dávky bude adekvátna odvedenej časti prostriedkov do systému SP. neúplné rodiny s deťmi. domácnosť.20 EUR)a životného minima. politiky zamestnanosti. keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu. Výkon SP zabezpečuje Sociálna poisťovňa. t. výchova v rodine Opatrenia na predchádzanie vzniku a zmiernenie následkov chudoby: Prevencia realizovaná sociálnou politikou štátu prostredníctvom sociálneho zabezpečenia (soc. ŽM sa využíva aj pri stanovení minimálnej mzdy . sociálnu neprispôsobivosť alebo stratu zamestnania. ŽM rozlišujeme existenčné – pokrýva základné životné potreby na minimálnej úrovni. finančných a organizačných nástrojov a opatrení. SP obsahuje: . ženy (matky samoživiteľky) . úprave dôchodkov ako jediného zdroja príjmov. považujeme za ne: Nepriaznivú sociálnu situáciu – podľa Z 448/2008 je to ohrozenie FO sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy. zabezpečenie poistencov tzv. (predtým podľa Z 195/1998 sociálna núdza) – stav.spoločensky uznaná hranica príjmov. zamestnanecký status osoby (postavenie na trhu práce). ktoré najčastejšie zapríčiňujú chudobu: vzdelanie osoby. zdravotný stav. silových rezortov (policajti. bezdomovci a imigranti. 17. ktoré nie sú nevyhnutné (kultúra. občania so zdravotným postihnutím. SP je povinné. seniori. Ekonomickým nástrojom prevencie chudoby sú stanovenie minimálnej mzdy (na rok 2012 – 327. charita. Sociálna pomoc Sociálne poistenie – je poistenie v prípade budúcej poistnej udalosti. smrť. SYSTÉM SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA V SR A ZDROJE JEHO FINANCOVANIA Sociálne zabezpečenie – je súbor právnych. demografické zloženie domácnosti (najmä počet detí). Stav hmotnej núdze . s ktorými SZ spája nárok na niektorú z dávok alebo služieb SZ. rómska etnická minorita. Do systému soc. poistenia patrí aj soc. staroba.7. dôchodkové. poistenie–nemocenské.

nevyhnutné ošatenie a prístrešie) v stavoch hmotnej núdze a nepriaznivej soc. renta. prostredníctvom ktorých sa štát podieľa na riešení niektorých životných udalostí (napr. Úrazové dávky = úrazový príplatok. stravovanie. Sú to zdroje na úhradu zdravot. pracovná rehabilitácia a rehabilitačné rekvalifikácia a rekvalifikačné.kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia . vecnej alebo kombinovanej forme: .soc. poistenie v nezamestnanosti – pre prípad straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti. pri strate alebo obmedzení pracovnej schopnosti. rodičovský príspevok. ochranný príspevok a jednorázová dávka v hmotnej núdzi. na bývanie. invalidný. životných podmienok = príspevok na zdravotnú starostlivosť. za ekonomicky neaktívnych občanov ich platí štát z prostriedkov vybraných na daniach. tehotenstva a materstva. Občan. narodenie. osob.z príjmov právnických a fyzických osôb) nepriame – DPH. jednorázové vyrovnanie a odškodnenie. dôchodkové p. hygieny. ak posledné 3 roky pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol občan poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky (730 dní). Patrí sem starobné a invalidné poistenie. úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. situácii. náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia garančné p. štipendia.. spotrebné dane. choroby z povolania. poisťovňou. rodinnej starostlivosti. vdovecký a sirotský dôchodok. prídavok na dieťa.nemocenské p. ošetrovateľská starostlivosť. ktorý je v hmotnej núdzi má nárok na pomoc zo strany štátu v peňažnej. služieb = soc. zabezpečenia Odvody (príspevky): zamestnancov (časť uhrádza zamestnávateľ). úrazové p. nie na vyrovnanie pohľadávok. – pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa. príspevok rodičom.je hmotné zabezpečenie občanov v starobe. starostlivosti a dávok vyplácaných Soc. Sociálna podpora . pomoc v oblasti školstva (dotácie)=soc. podpora sa realizuje najmä ako: Dávky štátnej soc. Dávka slúži na zabezpečenie základných potrieb. pracovná terapia. Poskytuje sa dávka v nezamestnanosti. príspevok na pohreb. výživa a výchova dieťaťa. aktivačný príspevok. zľavy v doprave pre žiakov/študentov ZDROJE FINANCOVANIA SOCIÁLNEHO ZABEZPEĆENIA Dane: priame . podpory – jednorázové / opakované = príspevok pri narodení dieťaťa. Odvody sa vzťahujú len na ekonomicky aktívne FO.ide o dávky financované zo štátneho rozpočtu.dávky na zabezpeč. ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu 2 rokov narodili opakovane dvojčatá. smrť rodinného príslušníka). príplatok k prídavku na dieťa (ak nemožno uplatniť daňový bónus). Soc. pranie a údržba šatstva. pohrebom. zákl. Nemocenské dávky = nemocenské. . .jednorázový a opakovaný príspevok pri zverení dieťaťa do náhr. vykonávanie zákl. príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa.slúži na finančné zabezpečenie osôb v prípade choroby. tlmočenie . Dávka garančného poistenia = na uspokojenie nárokov zamestnanca. z ktorých sa vyplácajú dôchodkové dávky = starobný a predčasný starobný dôchodok. opakovaný a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi Sociálna pomoc – rieši predovšetkým zabezpečenie základných životných podmienok (1 teplé jedlo denne. Nárok na tieto dávky nie je podmienený platením príspevkov či príjmovými pomermi oprávnených osôb. SZČO a dobrovoľne poistených osôb. . Náhradné výživné – s dávkou náhradné výživné Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa ..poskytovania soc. v prípade smrti živiteľa. ubytovanie. ošetrovné.slúži na finančné zabezpečenie osôb v prípade poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného/ služobného úrazu. materské a vyrovnávacia dávka. poradenstvo. rodinnej starostlivosti a jednorázový príspevok pri zániku náhr. náhrada nákladov spojených s liečením. vdovský. sú hlavným zdrojom financovania soc.

ktoré sa dopustilo priestupku. . ktoré je členom skupiny. dieťa zneužívajúce drogy. ktorou je najmä výkon kolízneho opatrovníka a opatrovníka maloletých. o ktoré sa rodičia nevedia. orgánmi činnými v trestnom konaní a inými inštitúciami. navrhovanie výchovných opatrení a ďalšia činnosť. ak sa u dieťaťa prejavujú poruchy správania.ochrany dieťaťa. dieťa. sledovanie vývoja detí v náhradnej starostlivosti a pod. Orgán SPOD a SK rozhodnutím o uložení výchovného opatrenia nemôže odňať dieťa z osobnej starostlivosti rodičov alebo inej osoby. vecí a rodiny. iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa alebo iní občania ohrozujú či narušujú riadnu výchovu dieťaťa. Výchovná činnosť . trestnú činnosť. komunitu v prirodzenom /náhradnom rodinnom prostredí.. obce. v prostr. prokuratúrou. u detí s poruchami správania.zamedzenie nárastu sociálno-patologických javov Opatrenia SPOD a SK sa vykonávajú pre dieťa. utvorenom a usporiadanom na výkon opatrení Sociálnoprávna ochrana detí . manželských a iných sociálnych vzťahov. odkázané na pomoc spoločnosti a deti.18. VÚC. 305/2005 Z.predchádzanie porúch psychického. fyzického a sociálneho vývinu detí a plnoletých FO . s poruchami správania.pôsobí na zlepšenie rodinných. rodinu. Ďalšiu činnosť. po zániku ústavnej starostlivosti. ktoré nemôže byť vychovávane vo vlastnej rodine Medzi najdôležitejšie činnosti SPO patrí: výchovná činnosť.výchovy a všeobecného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí .je súbor opatrení na zabezpečenie : . akreditovaný subjekt. ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného dohovoru (Dohovor o právach dieťaťa – 1989 OSN) . nevytvárajú podmienky na výchovu.Ústredie a úrady práce soc. ak je účastníkom probácie alebo mediácie. návrhov na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv. vzdelávanie a všestranný vývoj podľa schopnosti dieťaťa alebo. pre dieťa. v ktorých je výchova dieťaťa vážne narušená. podávanie návrhov súdu na nariadenie a zrušenie ústavnej starostlivosti. hrajúce hazardné hry. Organizovanie náhradnej starostlivosti pre maloleté deti. branie omamných látok. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. nemôžu alebo nechcú starať alebo závažným spôsobom zanedbávajú či zneužívajú svoje povinnosti. v ktorej sa osoba nachádza Opatrenia SK zabezpečujú orgány SPOD a SK pre: Dieťa – maloletého a mladistvého páchateľa trestného činu. zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického. z. ktorých výsledkom je vydávanie rozhodnutí o uložení výchovných opatrení. ak zneužíva drogy alebo je závislá od drog. Výkon tejto činnosti chráni práva detí pred súdom.ochrana práv a právom chránených záujmov detí .predchádzania vzniku krízových situácií v rodine . organizovanie náhradnej starostlivosti. po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia pre drogových a iných závislostí. skupinu. otvorenom prostr. Sociálna kuratela –súbor opatrení na odstránenie. ktorá ho negatívnym vplyvom ohrozuje. ak rodičia. ak požiada o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie Opatrenia SPOD a SK vykonávajú: orgány SPOD a SK . ktoré majú za následok záškoláctvo. ktorého jednorázové alebo krátkodobé správanie vyžaduje pre svoju závažnosť pomoc Plnoletú FO – po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby. návrhov na zrušenie výchovných opatrení uložených súdom. fyzického alebo sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej FO a poskytovanie pomoci v závislosti od poruchy a situácie .náhradného prostredia dieťaťu. právnická alebo FO. ktorého predmetom je zabezpečenie: . Navrhovanie výchovných opatrení. plnoletú FO do 25 rokov veku a inú plnoletú FO s obvyklým pobytom na území SR. SOCIÁLNOPRÁVNA OCHRANA DETÍ A SOCIÁLNA KURATELA – CHARAKTERISTIKA A ZÁKLADNÉ POJMY SPOD a SK upravuje zákon č.

prevencie v rodinách aj prostredníctvom zákona NR SR č. socializačnej alebo výchovnej. závislosti . menia sa a zanikajú na základe právnych skutočností predvídaných právnymi normami. medzi jej členmi sú príbuzenské vzťahy a ktorej základnou funkciou je primárna socializácia jej detských členov dospelými. násilie v rodine. vyživovaciu povinnosť. náhradnú starostlivosť. Rodina plní mnohé funkcie. patologická alebo problémová rodina.práva sú zakotvené v zákone č. výkon trestu odňatia slobody. zmenu alebo zánik práv a povinností.( vymedzuje vznik manželstva. určenie a zapretie otcovstva) Zákon o rodine stanovuje. tieto však nie sú natoľko závažné. potom nastáva stav. rozvod a zánik manželstva.19. hlavné vzory správania záväzné v danej spoločnosti. výchovná funkcia (hlavný článok vo výchove a vzdelávaní. Ak teda dochádza k zlyhávaniu čo i len jednej funkcie rodiny. uvádza ich do sveta mravných a kultúrnych hodnôt). zvyklosti a obyčaje. Dôležitým prvkom je zachovanie dôvernosti informácií a dôstojnosti klienta.zapretím otcovstva.z. s určením . intervencia a mediácia . o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej . vyjednávanie. že by ohrozovali existenciu rodiny a výchovu detí (rodina je schopná tieto problémy riešiť vlastnými silami). alkoholizmus.zastupovanie. že práve rodina vytvára predispozície pre ďalšie správanie jednotlivca. Rodina ako primárna sociálna skupina má preto prednostné právo aby jej sociálna práca venovala zvýšenú pozornosť. 36/2005 Z. drogy. bytová situácia – viac generácii v jednom byte. nedostatok pracovných príležitosti. emocionálna (citové zázemie). Tento zákon o upravuje právne vzťahy vznikajúce medzi manželmi. že za právne skutočnosti sa považujú len také skutočnosti. PRÁVNE POSTAVENIE RODINY A RIEŠENIA DYSFUNKCII V RODINE Základné zásady rodin. že prestáva plniť svoje základné funkcie a vážne ohrozuje výchovu alebo zdravie detí (deti musia byť umiestnené v náhradnom výchovnom prostredí). socializačná funkcia (odovzdáva jazyk. ktorý vedie ku vzniku klinickej rodiny. Teda pre oblasť rodinného práva platí všeobecná zásada. ekonomickej. Hlavnou stratégiou je motivovanie rodiny k zmene životného štýlu.. vytvára osobnosť). V nefunkčnej rodine sú poruchy také závažné.reprodukčná. Právne vzťahy a z nich vyplývajúce práva a povinnosti vznikajú. 305/2005 Z. ekonomická (materiálne podmienky –strava a bývanie). či už biologicko – reprodukčnej. že jeho ustanovenia je treba používať v duchu základných zásad: • Dobrovoľnosti a slobodného rozhodovania pri uzavretí manželstva • Rovnoprávnosti muža a ženy • Ochrany manželstva. s osvojením. Patológia rodiny Problémy súčasnej rodiny Financie. vzťahy medzi manželmi. vzťahy medzi členmi rodiny. Inštitúcie štátnej správy zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní soc. nedostatok času na výchovu v dôsledku pracovného vyťaženia. ochranná funkcia (pocit bezpečia a stability). medzi rodičmi. Sociálna práca s rodinou .patologické hráčstvo. ktoré ohrozujú stabilitu rodiny a výchovu detí (rodina vyžaduje sústavnú pomoc zo strany odborníkov). V dysfunkčnej rodine sa vyskytujú vážnejšie poruchy funkcií. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hlavným dôvodom je. Problémová rodina vykazuje poruchy niektorých funkcií. nevera..najviac využívanými metódami sociálnej práce s rodinou je sociálne poradenstvo. deťmi a ostatnými príbuznými ako aj právne vzťahy súvisiace s výživným. Nazývame ju aj dysfunkčná. právnych vzťahov.z. s ktorými objektívne právo spája vznik. rodiny a matky dieťaťa • Vzájomnej pomoci členov rodiny podľa schopností a možností • Monogamie • Rovnosti civilného sobáša a cirkevného sobáša Rodina sa najčastejšie vymedzuje ako dvoj alebo viacgeneračná sociálna skupina. Za najdôležitejšie sa pokladajú tieto z nich: biologicko .

nie plne rozvinutý – zameranie na rizikových (ohrozených) jedincov rodiny (patol. LEGISLATÍVNA ÚPRAVA ŠTÁTNYCH SOCIÁLNYCH DÁVOK – A ZÁKLADNÉ NÁSTROJE – ŽIVOTNÉ MINIMUM.) sa vypláca štátna sociálna dávka. dohľad.príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti (z. dieťaťa. úmrtie). fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzic. Sanácia rodiny je proces. pri ktorom odborníci hľadajú spolu s rodinami nové cesty a riešenia v procese obnovy rodinných vzťahov a väzieb. Sanácia je v podmienkach Slovenska veľmi „mladý pojem“.je vlastne terciárna prevencia.235/1998 Z. ktorá prevzala deti do starostlivosti . Opakované fin.situácia v rodine tak zložitá situácia ako je rozpad manželstva).opakovaný príspevok na starostlivosť o dieťa do 3 alebo 6 rokov s dlhodobo nepriaznivým zdrav.podpora (dávka) pozostáva z jedorázových a opakovaných príspevkov. zabránenie jeho opakovaniu v rodine Sanácia rodiny – alebo obnovenie rodinného prostredia .). príplatok k príspevku pri narodení 1.z.práv a povinnosti.stavom (561/2008Z.627/2005 Z.. ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí. b) organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch a aktivitách zameraných na predchádzanie sociálno-patolog.z. ktorou štát prispieva raz za rok rodičom alebo osobe.z. na predchádzanie prehlbovania a opakovania porúch psychického vývinu.z. výchovné opatrenia: napomenutie. Túto problematiku upravuje niekoľko zákonov. Štát rodine na prekonanie nežiadúceho poklesu jej životnej úrovne poskytuje štátnu soc.SITUÁCIE.z.kuratele. PRESUN KOMPETENCIÍ ŚTÁTU NA VYŠŠIE ÚZEMNÉ CELKY A NA OBCE Systém štátnej sociálnej podpory (dávky) a sociálnej pomoci sú jedným z prostriedkov realizácie práva občanov a rodiny na sociálne zabezpečenie. Terciárna prevencia: problém plne rozvinutý – zameranie na nápravu.. príplatok k prídavku( „“). medzi rodičmi a deťmi.)je štátna jednorazová sociálna dávka. ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí. Opatrenia na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine(primárne) § 10 v zmysle toho zákona sú: a)organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch.príspevok rodičom. RIEŠENIE NEPRIAZNIVEJ ŽIVOT. opakovaný príspevok náhradnému rodičovi („“). plnenia funkcii v rodiny.z. Už zo samotného predmetu úpravy je možné vyvodiť výrazný preventívny rozmer zákona s ťažiskom na predchádzanie krízovým situáciám aj v rodine.) 20. rozvoj schopností riešiť problémové situácie a adaptovať sa nové situácie. zastavenie ďalšieho negat. jednor.. ktoré zaručuje Ústava SR. rodičovský príspevok(280/2002Z. resp.prostriedky: príplatok na dieťa(z. opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti (627/2005Z. Štátna soc. Jednorázové: 1. ktorú upravuje niekoľko zákonov. Tvorí sústavu priamych finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Výška príjmov nie je účelovo viazaná.prostriedky ako: príspevok pri narodení dieťaťa (z. príspevok na pohreb.osôb a na zamedzenie rastu sociálno-patologických javov. príspevok rodičom. c) sprostredkovanie kultúrnych. alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá (235/1998 Z. záujmových a iných aktivít zameraných na podporu vhodného využívania voľného času detí Sekundárna prevencia: problém existuje. narodenie. javom. ale len podmienená vznikom určitých životných udalostí (napr. ktorého obsah (najmä konkrétne cielené programy) sa stále hľadá a formuje.z.600/2003). 2.).podporu.). Sú to jednorázové fin.Príspevok pri narodení dieťaťa (235/1998 Z. tréningoch a aktivitách zameraných na podporu plnenia rodič. ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca. na utváranie a upevňovanie vzťahov medzi manželmi.).vývoja.

z. opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti (627/2005) 5. ktorý nie je členským štátom EÚ.osoba ako rodič. 5.1. ktorou štát pripláca na zvýšené výdavky spojené so zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa. Podmienky: starostlivost osoby o nezaopatrené dieťa. Nová výška živ. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. minima sa upravuje vždy k 1.je štátna jednorazová sociálna dávka. ktoré sa dožilo aspoň 28 dní.z. Výšku život. Osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (627/2005) Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa Je štátna sociálna dávka.7. z.)príspevok štátu na náhradnú starostlivost o dieťa.z. Podmienky nároku: zabezpečenie pohrebu oprávnenou osobou. študium.prídavok na dieťa (z.trietie dieťa. sa uvádza aj ten príspevok)(?príspevok rodič. z.627/2005 Z.z.je štátna sociálna dávka. na zvýšené výdavky. sociálnych vecí a rodiny príslušnému podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby.z ) – prídavok na dieťa nevzniká ak sa oprávnená osoba a nezaopatrené dieťa zdržiavajú v štáte.stavom(561/2008Z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 1. Žiadosť sa predkladá spravidla Úradu práce.)(V knižke od Derevj. 3.nahradzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu. 4. Opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (627/2005) 6. pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Zákon č. z.prostriedky: 1. ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. poskytuje sa najdlhšie do 25.601/2003 o životnom minime ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby.príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti (z.600/2003Z. je štátna sociálna dávka.) – príspevok štátu na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého. príslušného roka. ktorou štát prispieva rodičovi na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa. 2. že sa poskytnú na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby. Príspevok na pohreb (238/1998 Z.z.príplatok k prídavku( 532/2007 Z.. Ak sú príjmy domácnosti nižšie ako suma život.561/2008 Z. 561/2008 Z. minima určuje každoročne MPSVaR SR na základe štatistického úradu SR v zmysle konkrétnych ukazovateľov.)(novelizovaný z. najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do tejto starostlivosti. Z. ak náhradnú starostlivost o dieťa vykováva osoba na základe rozhodnutia súdu. Ak sú príjmy spoločne posudzovaných osôb vyššie ako zákonom stanovená hranica živ. 7. 3.z. trvalý pobyt alebo prechodný pobyt (len u cudzincov) oprávnenej osoby aj zomretého na území SR. minima.rokov veku dieťaťa. ktorá nemá súdom priznané rodičovské práva a povinnosti alebo ak sa nezúčastňovala gynekologických prehliadok 4. Opakované fin. ktoré sa matke narodilo ako prvé. ak sa sústavne pripravuje na povolanie. minima. ktoré vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o súčasne narodené tri deti alebo viac detí alebo v priebehu dvoch rokov opakovane narodené dvojčatá.2011 zrušený zákonom 513/2010 Z.rodičovský príspevok( 571/2009 Z. osoba alebo domácnosť nie je v hmotnej núdzi a nemá nárok na dávky a príspevky. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. ktorými sú rast životných nákladov nízkopríjmových domácnosti a čisté peňažné príjmy na osobu. 513/2010 . 571/2009 Z. štát podporuje náhradnú starostlivosť o dieťa. s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich rokov dieťaťa alebo do šiestich rokov dieťaťa. druhé. Jednor. Príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa . Nárok nevzniká: maloletej matke.) Spoločne pre všetky dávky platí.opakovaný príspevok na starostlivosť o dieťa do 3 alebo 6 rokov s dlhodobo nepriaznivým zdrav. 571/2009 Z. Poskytovaním príspevkov. domácnosť sa nachádza v hmotnej .). o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č.z. alebo na základe rozhodnuti příslušného organu iná fyz.

samosprávnemu kraju potrebné finančné a iné materiálne prostriedky nad rámec decentralizačnej dotácie. 416/2001 Z. poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb (domov dôchodcov. valorizujú sa každý rok k 1. ktorí pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebujú pomoc inej osoby. Životné minimum v roku 2011 je 189. 4. januára 2003 prešlo zákonom č. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky pokiaľ ide o úsek sociálnej pomoci ustanovil pokračovanie decentralizácie v oblasti poskytovania sociálnych služieb posilnením pôsobnosti.núdzi ale to ešte neznamená. táto je vykonávaná pre územný obvod obcí. resp. Právna úprava prechodu tejto pôsobnosti na samosprávne orgány obsahuje dualitu prechodu tejto pôsobnosti. a to na príslušné obce a na príslušné vyššie územné celky (samosprávne kraje). o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce Na obce prechádzajú kompetencie na úseku sociálnej pomoci tieto: 1.83 EUR. 416/2001 Z. detský domov.7. ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne. resp. poskytovanie opatrovateľskej služby občanom. právomoci a zodpovednosti obcí a vyšších územných celkov pri poskytovaní sociálnych služieb. na druhej strane však nevzniká povinnosť štátu poskytnúť obci. vyššieho územného celku z orgánov štátnej správy má za následok poskytovanie decentralizačnej dotácie – finančného vzťahu – transferu určeného na financovanie tejto pôsobnosti samosprávnych orgánov z prostriedkov štátneho rozpočtu. že má nárok aj na pomoc v hmotnej núdzi. zriaďovanie a kontrola zariadení sociálnych služieb (domov sociálnych služieb pre deti. Štátne sociálne dávky sa odvíjajú od životného minima. Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na samosprávne kraje Na samosprávne kraje prechádza pôsobnosť na úseku sociálnej pomoci: . 3. resocializačné stredisko). oznamovanie obvodnému úradu občanov. na samosprávne orgány z orgánov štátnej správy. V prípade pôsobnosti vo veci poskytovania opatrovateľskej služby ustanovenej pre samosprávne kraje. V kompetenčnom zákone prijatá právna kvalifikácia prechodu pôsobnosti opatrovateľskej služby do samosprávnej pôsobnosti obce. PRESUN KOMPETENCIÍ ŚTÁTU NA VYŠŠIE ÚZEMNÉ CELKY A NA OBCE zákon 416/2001 Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje Zákon č. ktorá sa rozhodla neprevziať túto pôsobnosť. krízové stredisko. V procese prechodu kompetencií na úseku opatrovateľskej služby z orgánov štátnej správy mali teda obce právo slobodnej voľby prevzatia tejto pôsobnosti a v prípade jej neprevzatia na príslušný samosprávny kraj prešla pôsobnosť zo zákona pre územný obvod obce. z. ktoré neposkytujú túto opatrovateľskú službu na území príslušného samosprávneho kraja.z. z. • povinnosti občana zaplatiť úhradu za prepravnú službu. ktorí sa odmietli zúčastniť na vykonávaní menších obecných služieb organizovaných obcou. • poskytovaní prepravnej služby a o úhrade za túto službu. Ustanovenie samosprávnej pôsobnosti samosprávnych orgánov v oblasti sociálnej pomoci na jednej strane zvyšuje svojprávnosť samosprávnych orgánov vylúčením možnosti riadenia a kontroly výkonu vládou a možnosťou ukladať samosprávnym orgánom povinnosti len zákonom. bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. Tá sa poskytuje formou dávky a príspevkov pričom ich výška je stanovená v zákone o pomoci v hmotnej núdzi č. 599/2003 Z. po zvážení manipulačného priestoru pre uplatnenie princípu subsidiarity. S účinnosťou od 1. ktorá sa poskytla neprávom. rozhodovanie • poskytovaní opatrovateľskej služby a o úhrade za túto službu. zariadenie opatrovateľskej služby) 2.

13. sociálnu prevenciu. útulok. zariadenie chráneného bývania. ukladanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov v úrovni plnenia sociálnych služieb. uzatváranie dohôd • úhrade za sociálnu službu. uzatváranie zmlúv o poskytovaní finančného príspevku na úhrady nákladov za sociálnu službu. rozhodovanie v druhom stupni vo veciach. SOCIÁLNA POMOC – NÁHRADNÉ ZDROJE V HMOTNEJ NÚDZI . sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva na svojom území. o zastavení poskytovania sociálnej služby. ktorý poskytuje sociálnu pomoc z registra subjektov. 2. zmlúv o poskytovaní finančného príspevku obcí a o poskytovaní jednorázového finančného príspevku. 11. 12. • zamietnutí žiadosti právnických osôb alebo fyzických osôb o registráciu na poskytovanie sociálnych služieb. ktorý poskytuje sociálnu pomoc a obci a hospodárenie s jednorazovým účelovým finančným príspevkom. koordinovanie činností obcí a ďalších právnických osôb a fyzických osôb. ktorý poskytuje sociálnu pomoc. 5. sociálnej prevencie a vybraných činností sociálnoprávnej ochrany. ktoré zriadil ako rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu. stanice opatrovateľskej služby. v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje zariadenie sociálnych služieb. ktorým sa poskytuje starostlivosť denne). ktoré poskytujú sociálne služby. ktorým sa poskytuje starostlivosť týždenne. sociálneho poradenstva. ktoré pôsobia na úseku sociálnych služieb. bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. alebo za poskytnutú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb. domov sociálnych služieb pre dospelých. • výmaze subjektu. ktoré zriadil ako svoju organizačnú jednotku. o skončení poskytovania starostlivosti v tomto zariadení a o úhrade za poskytnutú starostlivosť v tomto zariadení. domov pre osamelých rodičov.1. kontrola • úrovne poskytovania sociálnych služieb alebo sociálneho poradenstva a úroveň vykonávania sociálnej prevencie alebo vykonávania vybraných činností sociálnoprávnej ochrany. organizovanie spoločného stravovania. 8. • povinnosti občana zaplatiť úhradu za opatrovateľskú službu a prepravnú službu. 10. • hospodárenia s finančným príspevkom poskytnutým subjektu. vypracúvanie a zverejňovanie koncepcie sociálnych služieb na svojom území. ktoré zriadil. ktoré sa poskytli neprávom. sociálne poradenstvo alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany. vedie register zariadení. ktoré zriadil. domov sociálnych služieb pre deti. rehabilitačné stredisko. rozhodovanie • poskytovaní opatrovateľskej služby a prepravnej služby a o úhrade za tieto služby. vypracúvanie a zverejňovanie koncepcie sociálnych služieb. ak sa starostlivosť poskytla neprávom. 4. o znížení alebo zvýšení úhrady za poskytnutú službu a o neplatení úhrady za sociálnu službu. 21. 9. ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne a týždenne. organizovanie výchovno-rekreačných táborov pre deti. zariadenie pestúnskej starostlivosti. • poskytovaní starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. 6. 14. vedenie evidencie zariadení sociálnych služieb vo svojom územnom obvode. 7. poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb (domov sociálnych služieb pre deti. ktorú poskytuje. • zákaze poskytovania sociálnej služby subjektu. • odňatí sociálnej služby. • povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb. 3.

probácie. poradenstvo. 22. Štruktúru sociálnej pomoci v širšom zmysle tvoria najmä tieto systémy: Hmotná núdza a životné minimum – sú upravené v zákone 599/2003 Z. má nárok na pomoc zo strany štátu formou dávok v hmotnej núdzi. o životnom minime.z. ale len dočasnou náhradou pracovného príjmu. (I keď je občan v prvom rade zodpovedný sám za seba. Občan.predstavuje systém náhradných zdrojov. 305/2005 Z. rodinu. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi definuje poskytovanie dávky a príspevkov. Dávka vo vecnej forme je jedno teplé jedlo denne. Za nástroje sociálnej pomoci sa pokladajú hlavne: sociálna práca.Sociálna pomoc sa zrodila na začiatku transformačných procesov po roku 1989 v procese. vecná pomoc). o sociálnej pomoci v rokoch 20042008 došlo k dekodifikácii systémov sociálnej pomoci do rôznych oblastí a do osobitných právnych režimov. príspevok na bývanie. ( sociálna pomoc . 601/2003 Z. a pod. Patria sem aj sociálne služby). Jej zmyslom je preklenúť núdzu. plnoletú fyzickú osobu.z. že opatrenia sociálnoprávnej ochrane detí a soc. skupinu a komunitu najmä prostredníctvom sociálnej práce v súlade s princípom lege artis. keď príjem občana a fyzických osôb. Sociálna pomoc je založená na prioritnom riešení potrieb občana a poskytuje sa v hmotnej núdzi formou peňažných dávok. Zákon ustanovuje okrem iného. nevyhnutné ošatenie a prístrešok. ktorý sa dá formulovať ako proces prechodu od sociálnej starostlivosti k sociálnej pomoci. Podstatu sociálnej pomoci tvorí solidarita a humánny základ demokratickej spoločnosti v rámci sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. sociálno-právna ochrana. vecnej forme alebo kombinovanej forme. ktorá je nad jeho sily. dôchodcov a zdravotne postihnutých občanov ako i systémy penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti. Sociálna pomoc ako sústava kompenzácii ťažkého zdrav. Súčasťou systémov sociálnej pomoci je aj sociálnoprávna ochrana detí a kuratela (právna úprava je obsiahnutá v zákone č. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Hmotná núdza podľa zákona – je stav. najčastejšie v situáciách hmotnej núdze najzraniteľnejších skupín obyvateľov. vytváraním klubov nezamestnaných a pod. ktorí sú znevýhodnení z rôznych dôvodov a príčin. peňažná pomoc. Tie nemôžu byť trvalou. Po postupnom zrušení komplexného zákona (kódexového typu) č. nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby. soc. V jej rámci sa poskytujú prvé dávky a služby sociálnej pomoci zdravotne a sociálne postihnutým ľuďom. Dávky a príspevky sa poskytujú v peňažnej forme. 195/1998 Z.z. SYSTÉM A KOMPETENCIE ORGÁNOV VEREJNEJ SPRÁVY V SOCIÁLNEJ OBLASTI. si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. TRANSFORMÁCIA VEREJNEJ SOCIÁLNEJ SPRÁVY PO ROKU 1989 . ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. a to: dávka.).kurately sa vykonávajú pre dieťa. ktorý je bez príjmu. jednorazová dávka v hmotne núdzi. mediácie a pod.pomoci. poskytovanie zliav na dopravu žiakov. postihnutia 447/20008 Z. Sociálnu pomoc ďalej plní systém školstva a vzdelania (sociálne štipendiá. študentov.z. sociálna pomoc prispieva k riešeniu situácie. starostlivosť. ochranný príspevok. čím sa realizuje subsidiarita ako princíp sociálneho zabezpečenia. azylov a v sociálnej núdzi formou poradenstva. postihnutie obsahuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a niektoré právne vzťahy pri administratívnych úkonoch (vydávanie preukazov.z o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdrav. VERENÁ SOCIÁLNA SPRÁVA. služby soc. príspevok na zdrav. služieb. a pokiaľ možno navrátiť občana do normálnej situácie. ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. rehabilitácia. na zakúpenie školských pomôcok pre nezaopatrené deti. o pomoci v hmotnej núdzi a v zákone č. podpory bezplatného vzdelávania).

presadenie princípu subsidiarity . samosprávnej moci. nie veci (tie sú iba prostriedkami na dosiahnutie účelu) je ovplyvňovaná personálno. teda ako správu verejných záležitostí v spoločnosti organizovanej do štátu.je typom dynamicky sa rozvíjajúcej komplexnej organizácie . Predstavuje výkonnú moc demokratického štátu.princíp subordinácie . ktorá je vymedzená platnou legislatívnou úpravou (platnými právnymi normami) .verejnoprávne korporácie (inštitúcie) Všeobecné princípy verejnej správy:.transparentnosť . správu štátu ako celku a jeho jednotlivých územných jednotiek ako zložiek územnej organizácia štátu.princíp koncentrácie a dekoncentrácie .Verená správa.posilnenie občianskej spoločnosti .ako praktická činnosť je prejavom výkonnej moci.samospráva . materiálno. Ciele.štátna správa . .princíp rezortného a územného usporiadania .princíp koordinácie . Činnosť štátnej správy uskutočňujú predovšetkým orgány štátnej správy v rámci zákonného zmocnenia. organizačne a funkčne politickým dianím (tento vplyv je diferencovaný v závislosti od danej zložky verejnej správy a jej stupňa) je nevyhnutnou a integrovanou súčasťou akéhokoľvek štátneho útvaru.je mediátorom (sprostredkovateľom) medzi politickými komunitami a ich obyvateľmi a medzi politickými komunitami navzájom je oblasťou ľudských vzťahov. Organizačné princípy verejnej správy: . Základná charakteristika verejnej správy: .organizačné ponímanie: hierarchicky usporiadaná sústava štátnych orgánov ŠS na území .princíp centralizácie a decentralizácie . Štátna správa podľa M. štátne a iné organizácie.princíp monokratický a kolegiálny .Prúcha (1999) definuje verejnú správu: ako správu spoločnosti. metódy a formy uskutočňovania štátnej správy reguluje právo. Gašpara (1993) – sústava štátno-politického riadenia upriamená na bezprostrednú a praktickú realizáciu funkcií štátu na báze právnej regulácie.zabezpečuje verejné veci vo verenom záujme na verejný účel (najmä chod štátu) . ktorá má výkonný a nariaďovací charakter a uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej sily. ktorá je prejavom realizácie výkonnej moci v štáte.flexibilita Štátna správa – samostatný a najrozsiahlejší druh organizovanej činnosti štátu.efektívnosť . V. vrátane špecifického postavenie tzv.princíp volebný a menovací Verená správa pozostáva z 3 zložiek: . V medziach tohto práva sa uskutočňuje aj iniciatívny prvok štátnej správy a vymedzujú sa interné normatívne akty.diferencovaný systém na zabezpečenie správy verejných vecí týkajúcich sa jednotlivých politických komunít. v rámci ktorých dochádza k výmene hodnôt – objektom jej záujmu sú ľudia.

OBEC .psychológovia Úsek služieb zamestnanosti: .špeciálna (akademická) ss – akademický senát Územná (miestna) ss . správy Ministerstvo – ústredný orgán. ktoré vykonávajú delegovanú št. profesie alebo územia.obvodný úrad Pôsobnosť obvodného úradu: živnostenské podnikanie všeobecná vnútorná správa civilná obrana krízové riadenie (riadenie štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu) Orgány št.ekonomická.služby zamestnanosti: I. ktoré majú . Štruktúra štátnej správy: Vláda SR – podľa čl. Tri druhy samosprávy: . správu. ktorú tvoria orgány so všeobecnou pôsobnosťou.záujmová (profesná) ss . 64 Ústavy SR) . sociálnoprávna ochrana detí . kultúrna. dávky 2. Sústavu štátnej správy tvorí: Miestna štátna správa. Bankový úrad . vecí a rodiny – ústredie (Bratislava) – úrady Ministerstvo PSVaR sa člení na úsek SVaR a úsek služieb a zamestnanosti Úsek SVaR: 1. politického zmýšľania. orgán na zabezpečenie jednotného výkonu št. Jej základom je slobodný jedinec spájajúci sa s ostatnými na báze určitých spoločných záujmov. správy so špecializovanou pôsobnosťou: . je základným typom ústred.funkčné ponímanie: organizujúca a mocensko-ochranná činnosť štátu výkonného podzákonného a nariaďovacieho charakteru. 108 Ústavy SR – vrcholný orgán výkonnej moci Ústredná št. správy.UPSVaR Ministerstvo práce soc.Slovenska. so špeciálnou pôsobnosťou. politická .služby zamestnateľnosti . posudková činnosť 5. Poštový úrad.oddelenie európskeho sociálneho fondu Samospráva. Daňové riaditeľstvo. 369/1990 – Zb. štátne soc. sústava určených výkonných orgánov územnej samosprávy.. Pamiatkový úrad. správy. správy so všeobecnou pôsobnosťou: .územná (miestna) ss .zákon č. org.samostatná nezávislá a slobodná sebaspráva.podzákonná . profesná. je to monokratický orgán.výkonná a nariaďovacia .zvyšovanie zamestnateľnosti .informačné poradenské služby – školenia na zvyšovanie kvalifikácie . časť. št. pomoc v hmotnej núdzi 3. o obecnom zriadení (čl. časť – služby zamestnancom . správa.služby zamestnávateľom II. Činnosti štátnej správy: . kde spadajú ministerstvá (je ich 14) a iné Ústredné orgány št.. správy. .donucovacia.obec – samostatný územný samosprávny a správny celok SR združujúci osoby. Osobitnú skupinu tvoria orgány s celoslovenskou pôsobnosťou: Colne riaditeľstvo. Orgány št. peňažný príspevok na kompenzáciu 4. na ktorom žije. ktorý vykonáva svoju pôsobnosť v rámci určitého odvetvia alebo sféry št. orgány so špeciálnou pôsobnosťou.

vznikli nové obce. ktoré určuje aj zloženie a úlohy. 64Ústavy SR). o obecnom zriadení – obnova miestnej samosprávy na úrovni obcí. ktorým bola zverená moc samostatne plniť verejne úlohy. Transformácia verejnej správy po roku 1989 . ktorý spolu s obcou tvorí územnú samosprávu (čl. . bola zrušená krajská úroveň štátnej správy a miestna štátna správa bola na území SR organizovaná v 38 okresoch a 121 obvodoch. 369/1990 Zb. .záujmovú ss združujúcu finančné prostriedky alebo majetok (verejné fondy) Znaky záujmovej ss: .transformácia verejnej správa nadviazala na spoločenské zmeny po roku 1989. televízia.na jej území trvalý pobyt. Je zložená s poslancov obecného zastupiteľstva. Komisie sú zložené z poslancov obecného zastupiteľstva a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom.verejnými zhromaždeniami obyvateľmi obce ORGANY OBCE Obecné zastupiteľstvo – zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce.orgánmi obce (obecné zastupiteľstvo a starosta obce) . bolo zrušených 121 obvodov a znova sa zaviedla krajská úroveň štátnej správy. VÚC – samostatný územný samosprávy a správny celok SR. administratívnych vzťahoch je správnym orgánom. Združenie v rámci záujmovej samosprávy môže byť: 1. VEREJNOPRÁVNE INŠTITÚCIE – PO(soc.verejnoprávny charakter . Obyvateľ obce. Obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné.v roku 1990 prijala NR SR zákon č. Starosta obce – je predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom.právnická osoba. . Záujmová samospráva: Základ záujmovej samosprávy tkvie v profesionálnom odbornom zameraní určitých fyzických alebo právnických osôb. zákonom č. oddeleného modelu verejnej správy.do roku 1989 bola miestna verejná správa vykonávaná prostredníctvom národných výborov.právna zodpovednosť za rozhodovanie .miestnym referendom . poisťovňa. . ktorá má na jej území trvalý pobyt Samosprávu vykonávajú obyvatelia: . došlo k oddeleniu štátnej správy a územnej samosprávy a k zavedeniu tzv.obmedzený rozsah kontroly zo strany št. Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce. . Slov. Obecná rada je iniciatívnym. SR sa rozdelila na 8 krajov a 79 okresov.záujmovú ss združujúcu fyzické alebo právnické osoby (stavovské organizácie) .verejnoprávne oprávnenie autoritatívne rozhodovať . moci.osoba. rozhlas). iniciatívne a kontrolné orgány. Slov. fakultatívne (dobrovoľné) 2.z.1996 ďalšia reorganizácia. výkonným a kontrolným orgánom obecného zastupiteľstva a zároveň plní funkciu poradného orgánu starostu. Obecná rada – môže ju zriadiť obecné zastupiteľstvo. obligatórne (nevyhnutné) Záujmová ss sa z hľadiska predmetu združenia člení na: . prípadne v určení špecifického využitia osobitne definovaných finančných prostriedkov alebo majetku. ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom a príjmami. Obecný úrad – je výkonný orgán obecného zastupiteľstva a starostu. Zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu a aj orgánov zradených obcou. 221/1996 Z.

demonopolizácia – prechod od monopolu k slobodnému vytváraniu soc.-doplnkové dôchodkové poistenie 3..zníženie sadzby dane z príjmov pre PO z 25% na 19% . 23.decentralizácia financií . Typy (oblasti) reformy: 1. o zdravotnú starostlivosť.rok 2002 – Koncepcia decentralizácie a modernizácie VS – ktorej hlavným cieľom je posilnenie ústavného práva občanov vplývať na štátnu moc a posilnenie postavenie volených zástupcov občanov vo všetkých úrovniach VS . VÚC 3. kde sa štát zbavil určitých pôsobností a presunul ich do pôsobnosti obce 5. 4. v rámci hraníc administratívnych krajov – v zmysle ústavy hovoríme o vyššom územnom celku. Fiškálna decentralizácia: . Je to interdisciplinárna starostlivosť o výchovu a vzdelávanie. štát 2. kapitalizačný. decentralizácia štátu a modernizácia verejnej správy.prechod pôsobností zo štátu na obce.k 01. Zdravotnícka reforma: .sociálna pomoc..vznik 3 pilierov: 1.. problémov. týka sa obecných vecí.sociálne poistenie . v zmysle ktorej je ver. Decentralizácia správy vo verejných veciach má 3 dimenzie: . 3. .vznik viacerých zdravotných poisťovní.rovnaké zdanenie príjmov pre PO a FO – 19% . decentralizácia – presun určitých úloh zo štátu na samosprávu 3. inštitúcií 2. zariadení. Transformácia sociálnej sféry: reforma v tejto oblasti bola odštartovaná na základe „STRATEGIE PODPORY RASTU ZAMESTNANOSTI PROSTREDNÍCTVOM ZMIEN SYSTÉMU A TRHU PRÁCE“ – vychádza z troch princípov: 1.p.p-tzv. administratívna r. 2004 . priebežný dôchodkový systém 2. zrušenie poplatkov.r.-súkromný. SYSTÉM SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI V SR Sociálna starostlivosť súhrn postupov na dosiahnutie spokojnosti človeka. Správa na Slovensku zabezpečovaná na troch úrovniach: 1. bývanie. Dôchodková reforma:. pokračoval nárast obcí. iniciatívy pri riešení soc. prioritný syst.pod spoločným názvom reforma verejnej správy sa od roku 2002 realizujú štyri reformy: územnosprávna reforma.o územnom a správnom usporiadaní SR bolo rozhodnuté o symetrickom usporiadaní miestnej štátnej správy a druhej úrovne miestnej samosprávy na úrovni kraja.p. . demokratizácia – zvýšenie občianskej soc.rovnaká sadzba DPH -19% 2. Hlavným zámerom transformácie sociálneho systému bolo vytvorenie nových pilierov alebo systémov sociálneho zabezpečenia: . januáru 2002 vznikla druhá úroveň miestnej samosprávy. Daňová reforma: od r.štátna sociálna podpora .decentralizácia kompetencií . 1999 – vláda SR vzala na vedomie „STRATÉGIU REFORMY VEREJNEJ SPRÁVY“.. vznik neštátnych zdrav. obec . .decentralizácia politickej moci.

skupina..pracovník rozhoduje o výbere foriem soc. o miere poskytnutej starostlivosti a o dĺžke jej trvania b) klient.starostlivosti. starostlivosť realizuje. že pôsobí v rozpore so záujmami jednotlivca alebo spoločnosti / asociálne / Soc. organizácie. je formálne organizovanou starostlivosťou. v ktorej sa soc.vytvorenie životných a pracovných podmienok i zabezpečenie duševného zdravia človeka.starostlivosť môže byť zameraná na : -klienta – klientom môže byť jednotlivec. je odkázaný na starostlivosť odborníka. kamarátmi atď. ktorá v prevažnej miere má neformálny charakter.prostredie – v prípade. Pre pojem sociálna starostlivosť je charakteristické : a) soc. Sama soc. ktorý nedokáže riešiť vlastné problémy. 24. spoločnosť -soc. objektívne soc. ktorá pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané tzv.potreby občanov. ktorý starostlivosť prijíma je vnímaný ako ten. Na jej realizácii sa podieľajú : -štát – prostredníctvom štátnej správy -obce a nimi zriaďované soc. POISŤOVACÍ SYSTÉM SLOVENSKEJ REPUBLIKY DOCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE A NEMOCENSKÉ POISTENIE .inštitúcie -sociálna poisťovňa -národný úrad práce -cirkevné. charitatívne organizácie. Sociálna starostlivosť vystupuje ako širší pojem. susedstve. Existujú inštitúcie. pričom zahŕňa v sebe aj obsah pojmu sociálna pomoc. neštátne zariadenia -občianske združenia -nadácie a spolky. čím sa zdôrazňuje jeho pasívny pozícia v tomto vzťahu Sociálna starostlivosť je činnosť. atď. starostlivosť na rozdiel od bežnej starostlivosti poskytovanej v rodine. ktoré vytvárajú sociálnu sieť.

z. tehotenstva a materstva. 461/2003 Z. Zo systému nemocenského poistenia sa poskytujú nemocenské dávky: • • • • nemocenské ošetrovné vyrovnávacia dávka materské 25. GARANČNÉHO POISTENIA A POISTENIA V NEZAMESTNANOSTI. LEGISLATÍVNA ÚPRAVA ÚRAZOVÉHO POISTENIA. Sociálne poistenie tvorí: • nemocenské poistenie .Dôchodkové poistenie je jedným z piatich typov sociálneho poistenia. Sociálne poistenie v Slovenskej republike tvorí jednu z najdôležitejších súčastí sociálneho zabezpečenia. V rámci dôchodkového poistenia existujú dva podsystémy: a. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia b. ktoré zaviedol zákon č. že základom sociálneho zabezpečenia je sociálne poistenie. Pred 1. Zo systému starobného poistenia sa poskytuje: • • • • • starobný dôchodok predčasný starobný dôchodok vdovský dôchodok vdovecký dôchodok sirotský dôchodok Zo systému invalidného poistenia sa poskytuje: • • • • invalidný dôchodok vdovský dôchodok vdovecký dôchodok sirotský dôchodok Nemocenské poistenie je poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti. Môžeme teda povedať. januárom 2004 existovalo dôchodkové zabezpečenie ako súčasť sociálneho zabezpečenia.

Úrazová renta Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia. • náhrada nákladov spojených s liečením. o sociálnom poistení. poskytuje za dni . ktorý bol v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania uznaný za dočasne práceneschopného. Nárok mu vzniká od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. • pozostalostná úrazová renta. • rekvalifikácia (vecná dávka) a rekvalifikačné. .• • • • dôchodkové poistenie úrazové poistenie garančné poistenie poistenie v nezamestnanosti Úrazové poistenie Úrazovým poistením rozumieme poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu. • 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 zákona v znení neskorších predpisov od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Suma úrazového príplatku je: • 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 zákona v znení neskorších predpisov od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti. • náhrada nákladov spojených s pohrebom. ktorá je poistená z úrazového poistenia zamestnávateľa podľa zákona č. Úrazový príplatok Zamestnancovi vzniká nárok na úrazový príplatok. • jednorazové odškodnenie. 461/2003 Z.j. ktorý utrpel pracovný úraz alebo bola u neho zistená choroba z povolania. Nárok na úrazovú dávku má zamestnanec alebo iná fyzická osoba. • jednorazové vyrovnanie. z. • úrazová renta. ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť. Na dávku úrazového poistenia má nárok poškodený. t. Z úrazového poistenia je po splnení zákonom ustanovených podmienok poskytovaných 13 úrazových dávok prevažne peňažného charakteru : • úrazový príplatok. • pracovná rehabilitácia (vecná dávka) a rehabilitačné. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. • náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Na jednorazové odškodnenie. má nárok aj na rehabilitačné. okrem dní. Suma rehabilitačného je 80% denného vymeriavacieho základu. Podmienkou jej poskytnutia je pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a je predpoklad opätovného zaradenia poškodeného do pracovného procesu. ktorá je spôsobená stratou príjmu poškodeného. januára 2010 po zvýšení je 46 485. Suma však nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty. Pozostalostná úrazová renta Pozostalostná úrazová renta je pravidelná peňažná dávka úrazového poistenia. určeného z príslušného rozhodujúceho a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.40 EUR. Rehabilitačné sa poskytuje za dni. Jednorazové odškodnenie Na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny.násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúcemu percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Ak sa poškodenému poskytuje pracovná rehabilitácia. Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti a na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti. má nárok po splnení podmienok ustanovených zákonom manžel. Ak sa . Pracovná rehabilitácia a rehabilitačné Pracovná rehabilitácia je vecná úrazová dávka. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania sa poskytuje manželovi. Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365. ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia. Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa a tiež uhrádza náklady. ktorým poškodený. januára 2009 sa stanovená limitujúca suma jednorazového odškodnenia pre manžela alebo manželku zvyšuje vždy od 1. na ktorú by mal poškodený nárok pri 100% strate pracovnej schopnosti. najviac 1 000 000 Sk . bol povinný poskytovať výživu na základe rozhodnutia súdu a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok Výška pozostalostnej úrazovej renty sa určí v sume určeného výživného alebo príspevku na výživu. Inou vhodnou činnosťou rozumieme činnosť fyzickej osoby zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu. ak je jeho pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania podľa posudku vydaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia väčší ako 40 % a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok . v ktorých sa nezúčastnil rehabilitácie alebo mal nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo ak bola rehabilitácia prerušená. Maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela/manželky platná od od 1. S účinnosťou od 1. Jednorazové vyrovnanie Účelom dávky je kompenzovať finančnou náhradou pokles pracovnej schopnosti poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. ktorý dosiahol minimálne 10 % a maximálne 40 %. Základná suma sa určí ako súčin 30. Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu poškodeného.Nárok na úrazovú rentu vzniká poškodenému. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. ktorá má zabezpečiť osoby. manželka a každé nezaopatrené dieťa poškodeného (aj keď nežilo s poškodeným v spoločnej domácnosti). manželke a nezaopatrenému dieťaťu poškodeného jednorazové odškodnenie. januára nasledujúceho kalendárneho roka o percento zvýšenia dôchodkovej dávky.4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) poškodeného.

ktorá sa poskytuje poškodenému. Poškodený. Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju. Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa a nie je poskytnutá ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku. úrazová dávka. a to v rozsahu. a zo sumy za jeden bod podľa príslušného predpisu. ide teda o získanie nových znalostí. ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo. zručností a je teoretickou a praktickou prípravou na pracovné uplatnenie. alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. úrazová. obligatórna. Pri určení výšky sa vychádza z celkového počtu bodov v lekárskom posudku. Náhrada nákladov spojených s liečením Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením. ktorá sa poskytuje za dni. peňažná dávka. v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. ktorá nebola uhradená zo zdravotného poistenia a ktoré boli posúdené posudkovým lekárom sociálneho poistenia ako účelne vynaložené náklady spojené s liečením v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. vecná úrazová dávka. Ak sa poberateľovi rekvalifikačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Náhrada sa poskytuje v sume podľa predložených dokladov. . a jej účelom je kompenzovať bolesť. Pri rozhodovaní sa prihliada na vek a zdravotný stav poškodeného. suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň. Rekvalifikácia a rekvalifikačné Rekvalifikácia je fakultatívna. Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 500 000 Sk. ako ujmu spôsobenú poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Náhrada nákladov spojených s pohrebom Je to jednorazová. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je dávkou úrazového poistenia. ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo a jej účelom je kompenzovať zníženie možnosti spoločenského uplatnenia . Táto rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie. ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti a ak podľa lekára možno predpokladať opätovné zaradenie do pracovnej činnosti. Suma rekvalifikačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného. jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia Náhrada za bolesť je dávkou úrazového poistenia. Suma náhrady je určená ako súčin počtu bodov a sumy za jeden bod. Je to. ktorému sa poskytuje rekvalifikácia má nárok na rekvalifikačné. ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a v spojitosti s poškodením ide o náklady na dopravu do zdravotníckeho zariadenia a ďalšie náklady súvisiace s liečením.

• náklady na úpravu hrobu. Fyzická osoba. Uplatnenie nároku Zamestnanec si uplatňuje nárok na dávku garančného poistenia v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta útvaru zamestnávateľa. ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou. • náklady na spopolnenie. ktorý si uplatnil nárok na dávku garančného poistenia. ktorá s poškodeným. ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu. kto tieto náklady spojené s pohrebom uhradil. najviac v sume 3 000 Sk pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa. cintorínske poplatky. Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.Nárok na náhradu nákladov spojených s pohrebom poškodeného. má ten. Nárok na dávku garančného poistenia má: zamestnanec. Zamestnanec má nárok na dávku garančného poistenia. ak sa jeho zamestnávateľ stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť jeho nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu. žila ku dňu jeho smrti v domácnosti a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na náhradu: • jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie. ktorý vedie evidenciu miezd alebo . Suma náhrady nákladov spojených s pohrebom je najviac 50 000 Sk Garančné poistenie Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. • náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule. Za náklady spojené s pohrebom sa podľa zákona považujú najmä: • náklady účtované pohrebnou službou. a • cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť. ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. ktorý sa stal platobne neschopný a neuspokojoval nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu. je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa. a to z: pracovného pomeru dohody o vykonaní práce dohody o brigádnickej práci študentov dohody o pracovnej činnosti Zamestnávateľ je platobne neschopný.

alebo ak útvar.nemocenské poistenie .starobné poistenie .podľa sídla zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky. za ktorý Vám uvedený nárok vznikol Maximálna výška dávky garančného poistenia je v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Nárok na dávku. vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím šiestich mesiacov. Zamestnávateľ ako aj správca konkurznej podstaty sú povinný písomne informovať zástupcov zamestnancov. Dávka garančného poistenia sa poskytuje v sume príslušného nároku zníženého o poistné na . ktoré je povinný platiť zamestnanec. Zamestnanec má právo uplatniť si nárok na dávku garančného poistenia aj po uplynutí tejto lehoty. ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba. štyroch mesiacov. ktorá je povinne nemocensky poistená.poistenie v nezamestnanosti.zamestnanec: • fyzická osoba v právnom vzťahu. Povinne poistená osoba v nezamestnanosti . Nárok na dávku garančného poistenia si zamestnanec uplatňuje na základe písomnej žiadosti. vypočítaných podľa podmienok platných v príslušnom kalendárnom mesiaci. ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu . Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti. do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo od dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu. ďalej potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu. Toto obdobie je označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti. ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach . ako aj oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť. po splnení všetkých podmienok na priznanie.invalidné poistenie . . Nárok na dávku v nezamestnanosti má: Uchádzač o zamestnanie. ktorý splnil nižšie uvedené podmienky nároku na túto dávku. tiež oznámiť pobočke všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia.príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie. 1. Povinne poistený v nezamestnanosti je fyzická osoba. ktorý vedie evidenciu miezd je mimo územia Slovenskej republiky. Poistenie v nezamestnanosti Poistenie v nezamestnanosti je poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. resp.zdravotné poistenie .preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.

Základná podmienka nároku na dávku v nezamestnanosti – poistenec v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. 730 dní. j. za ktorú sa považuje rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vydané príslušným úradom práce. 26. 50 % x DVZ x počet dní v mesiaci. z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov dosiahnutých v rozhodujúcom období. t. Toto prostredie je preňho optimalne a prioritne . povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je podmienený dobou účasti na poistení v nezamestnanosti. a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Spôsob skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti. rodinnom prostredi. Denný vymeriavací základ (DVZ) na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov. ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. MOŽNOSTI SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI O SENIOROV V PODMIENKACH SR Hlavnou zasadou i cieľom socialnej a zdravotnej starostlivosti o seniorov je snaha čo najdlhšie udržať staršich ľudi vo svojom povodnom. 2. Poistenec si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu na základe písomnej žiadosti. sociálnych vecí a rodiny. Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti: • fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku. ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu. jej výšku ani na dobu jej poskytovania. ktorá sa na toto poistenie prihlási. Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy.

ktore zo zdravotnych. ktoru občanovi nemože zabezpečiť rodina ani poskytovanie opatrovateľskej služby. V poslednych rokoch vyznamne stupa aj uloha občianskych združeni. zaujmovej i kulturnej činnosti).domovy dochodcov – penziony pre dochodcov . Počet DD je však naďalej aj v našich podmienkach nedostatočny.poskytovanie starostlivosti potrebuje z inych važnych dovodov (5).pre svoj nepriaznivy zdravotny stav vyžaduje sustavnu starostlivosť inej osoby. Formalnu. rehabilitačna a lekarska starostlivosť. poskytnutie pomoci na zabezpečenie nevyhnutnych životnych ukonov. čistenie. októbra 2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. . V zariadeniach sa okrem zakladnej. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov . Medzi ustavne zariadenia pre dospelych patria : . zaopatrenia). 455/1991 Zb. Poskytuje sa tym osobam. . 27. ktore prinaša starnutie.zabezpečenie uschovy cennych veci. prac a kontaktu so spoločenskym prostredim. . keďže populacia starne a zhoršuje sa možnosť opatrovateľskej starostlivosti v rodinach. medzi ktorymi prevladaju starši a stari ľudia.je poberateľom starobneho dochodku.poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti (stravovania. pranie. socialnych alebo inych pričin nie su schopne žiť s rodinou alebo samy vo svojom byte Ustavnu socialnu starostlivosť pre starych ľudi poskytuju viacere zariadenia socialnych služieb. ZÁKON 448 z 30. poskytovanie posteľnej bielizne. cirkevnych iniciativ a dobrovoľnictva. poloinštitucionalnu a inštitucionalnu. organizovanu starostlivosť o seniorov delime na neinštitucionalnu. byvania.domovy socialnych služieb pre dospelych Najpočetnejšou skupinou su obyvatelia Domovov dôchodcov. ktory: . nevyhnutnej starostlivosti poskytuje aj ošetrovateľska.ďalšej starostlivosti (poradenstva. Inštitucionalna starostlivosť može byť kratkodoba (akutna) a dlhodoba (chronicka). SOCIÁLNE SLUŽBY V KONTEXTE SOCIÁLNEJ PRÁCE A JEJ LEGISLATÍVNEHO UKOTVENIA (POSKYTOVANIE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB A SOCIÁLNA PRÁCA). .podporovanie učasti na spoločenskom živote. alebo . V DD sa poskytuje starostlivosť občanovi. Za zaopatrenie sa považuje upratovanie. žehlenie.osobneho vybavenia. Medzi ulohy dlhodobej inštitucionalnej starostlivosti patri (podľa druhu zariadenia): . .Rodina je najdoležitejšim prvkom v pomoci staršiemu človeku vyrovnať sa so zmenami.

ktoré sú zamerané na a) prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie. § 2 Sociálna služba = odborná činnosť. stravy. že nemá zabezpečené nevyhnutné podm. financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. § 3 Účastníci právnych vzťahov a) prijímateľ sociálnej služby. sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). c) pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav.§ 1 Predmet zákona = Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb. d) riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny. že dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu e) pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. d) obec. ktorá je a) občan Slovenskej republiky. Nepriaznivá sociálna situácia = ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy a) z dôvodu. Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce. f) pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo g) z dôvodu. Zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb FO = zabezpečenie ubytovania. rodiny alebo komunity. ktoré vyžaduje bezodkladne riešenie sociálnou službou. e) prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny. f) partnerstvo. životných potrieb. obuvi a nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby. obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti. c) Ministerstvo práce. obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností. na uspokojovanie zákl. Krízová sociálna situácia = ohrozenie života alebo zdravia FO a rodiny. ktorý má na území SR trvalý pobyt alebo prechodný pobyt . že sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi. postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb. b) poskytovateľ sociálnej služby. Prijímateľ sociálnej služby je fyzická osoba. b) pre svoje životné návyky alebo pre spôsob života. b) zachovanie. c) zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb FO. e) vyšší územný celok. nevyhnutného ošatenia. d) z dôvodu.

ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru. ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území SR e) cudzinec. b) aktivizovať prijímateľa sociálnej služby podľa jeho schopností a možností. ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva vyplývajúce podľa tohto zákona zaručuje medzinárodná zmluva. ktorý je občan členského štátu EÚ. c) cudzinec. ktorému sa poskytlo dočasné útočisko l) Slovák žijúci v zahraničí.Vyšší územný celok je poskytovateľom sociálnej služby. právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou. úradom práce. c) poskytovať sociálnu službu na odbornej úrovni. štátu. má právo na náhradu škody spôsobenej poskytovateľom.Neverejný poskytovateľ sociálnej služby môže byť aj cudzinec § 4 Partnerstvo = je zoskupenie osôb vytvorené na účel realizácie projektov alebo programovnia predchádzanie vzniku alebo zmiernenie nepriaznivých sociálnych situácií fyzických osôb alebo na riešenie týchto situácií a projekty alebo programy komunitnej práce. právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom (ďalej len „verejný poskytovateľ sociálnej služby“) a iná osoba (ďalej len „neverejný poskytovateľ sociálnej služby“). ktorou je SR viazaná. nenarušovanie svojho osobného priestoru. . ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorý má registrovaný trvalý pobyt na území SR i) cudzinec. len ak poskytuje základné sociálne poradenstvo. ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a má registrovaný trvalý pobyt na neobmedzený čas na území SR d) rodinný príslušník cudzinca. j) cudzinec. Partnerstvo môže byť vytvorené najmä obcou. ktorému bol udelený azyl h) cudzinec. má povolenie na prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území SR a ktorého práva podľa tohto zákona nie sú upravené medzinárodnou zmluvou. ktorý sa zdržiava na území SR v priebehu jedného kalendárneho roka nepretržite aspoň 180 dní. . ktorému sa poskytla doplnková ochrana k) cudzinec. Poskytovateľom sociálnej služby je obec.. g) cudzinec..b) cudzinec. d) spolupracovať s rodinou. Povinnosti poskytovateľa: a) prihliadať na individuálne potreby prijímateľa sociálnej služby. sociálnych vecí a rodiny. . vyšším územným celkom. ktorý je rodinný príslušník občana SR s trvalým pobytom na území SR a ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území SR f) cudzinec.má registrovaný trvalý pobyt na území SR a je zamestnaný alebo študuje na štátom uznanej škole na území Slovenskej republiky. podieľať sa na určovaní životných podmienok v zariadení. obcou a komunitou. zástupcami komunity a inou osobou (písomná zmluva). ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie . § 6 Práva pri poskytovaní sociálnej služby FO má právo: výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa Prijímateľ sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb má právo aj na utvorenie podmienok.

poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti. 2. nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. poskytovanie sociálnej služby v práčovni. ktorými sú 1. ktorými sú 1. 2. § 13Forma sociálnej služby . 3. e) sociálna rehabilitácia. f) ošetrovateľská starostlivosť v zariadení. sprostredkovanie osobnej asistencie. 6. Odborné činnosti podľa písm. ktorá je odkázaná na sociálnu službu a právo výberu sociálnej služby.3. 5. poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny. o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného života. nízkoprahové denné centrum. terénnou formou. tlmočnícka služba. 2.§ 8 Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre FO. § 12Druh sociálnej služby a) sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb v zariadeniach. 7. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií. . monitorovanie a signalizácia potreby pomoci.poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu. b) a e) možno vykonávať samostatne na základe akreditácie podľa § 88. požičiavanie pomôcok. osobnej asistencie. ktorými sú 1. b) sociálne služby na podporu rodiny s deťmi. 8. 6. g) pracovná terapia. c) pomoc pri odkázanosti FO na pomoc inej FO d) pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov.sprievodcovská služba a predčitateľská služba. tlmočenia. 3. poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre FO. pomoc pri osobnej star. 7. ktorými sú: 1. 4. nocľaháreň. § 16Odborné činnosti a) základné sociálne poradenstvo. v ktorom sa FO zdržiava. 5. b) špecializované sociálne poradenstvo. poskytovanie sociálnej služby v jedálni. pobytovou formou alebo inou formou podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia. h) tlmočenie. prepravná služba. ktoré dovŕšili dôchodkový vek.zariadenie núdzového bývania. pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností. 2. j) pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností. i) sprostredkovanie 1. 5. Odbornú činnosť podľa písm. 3. poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre. § 14Rozsah poskytovania sociálnej služby = neurčitý čas alebo na určitý čas. ktorými sú 1. e) podporné služby.Sociálna služba sa poskytuje ambulantnou formou. odľahčovacia služba. domov na pol ceste. poskytovanie sociálnej služby v dennom centre. Sociálne služby podľa odseku 1 možno účelne a vhodne spájať. sprostredkovanie tlmočníckej služby. d) sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií. 4. a) možno vykonávať samostatne na základe zápisu do registra podľa § 64. 4. útulok. c) sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ŤZP. opatrovateľská služba. ktoré sú odkázané na pomoc inej FO a pre FO. 2. 2.

záujmovú činnosť. vzdelávanie. sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe. sociálne poradenstvo. upratovanie. 3. sociálne poradenstvo. v ktorom sa zdržiava. osobné vybavenie FO § 19Sociálne poradenstvo = je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. 2. § 21 Sociálna rehabilitácia = odborná činnosť na podporu samostatnosti. žehlenie a údržbu bielizne a šatstva. 2. 4. záujmovú činnosť. prípravu stravy. 4. nevyhnutné ošatenie a obuv. 2. vykonávanie základnej osobnej hygieny. 2. výdaj stravy alebo výdaj potravín. ubytovanie na určitý čas. 2. Pri voľbe formy sociálnej sa zohľadňuje spôsob života fyzickej osoby a prostredie. žehlenie a údržba bielizne a šatstva. pranie. prípravu stravy. Sociálne poradenstvo sa vykonáva na úrovni základného sociálneho poradenstva a špecializovaného sociálneho poradenstva. 4. pomoc pri vybavovaní osobných dokladov. . pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. 3. pranie. sociálne poradenstvo. prípravu stravy. § 24Fyzická osoba je odkázaná na sociálnu službu na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb. na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. ktorá sa vykonáva s písomným súhlasom plnoletej fyzickej osoby a je zameraná najmä na poradenstvo pri vybavovaní úradných záležitostí. výdaj stravy alebo výdaj potravín. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. § 26 Útulok a) poskytuje 1.§ 17Obslužné činnosti = sú ubytovanie. nevyhnutné ošatenie a obuv. b) utvárajú podmienky na 1. § 28Nízkoprahové denné centrum a) poskytuje 1. sociálne poradenstvo. 3. žehlenie a údržbu bielizne a šatstva. pri písomnej komunikácii v úradnom styku a vybavovaní iných vecí v záujme FO. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. nezávislosti. pri spisovaní a podávaní písomných podaní. § 20Pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov = odborná činnosť. vypisovaní tlačív. pranie. 3. výdaj stravy alebo výdaj potravín. b) utvárajú podmienky na 1. ubytovanie poskytnutím prístrešia na účel prenocovania. 2. § 27Domov na pol ceste . 3. b) utvárajú podmienky na 1. záujmovú činnosť. § 25Nocľaháreň a) poskytuje 1. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. pracovná terapia. 2. § 18Ďalšie činnosti = sú utváranie podmienok k výkonu obslužných činností. ubytovanie na určitý čas. a) poskytuje 1.po skončení poskytovania SS v zariadení. alebo po skončení pobytu v zariadení alebo po skončení starostlivosti zariadení SPOaSK alebo po prepustení z výkonu trestu z väzby. stravovanie. ak nie je schopná svoje základné životné potreby uspokojovať sama.

len na určitý čas počas dňa. ošetrovateľská starostlivosť. 2. 3. § 32Zariadenie dočasnej starostlivosti o deti § 33Nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu § 34Zariadenie podporovaného bývania = pre FO. záujmová činnosť. sociálna rehabilitácia. sociálna rehabilitácia. 7. c) zabezpečuje záujmová činnosť. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. § 41Opatrovateľská služba . ubytovanie. 2. 2. § 36Zariadenie opatrovateľskej služby § 37Rehabilitačné stredisko § 38 Domov sociálnych služieb a) poskytuje 1. 7. záujmovú činnosť. prípravu stravy.dieťaťu s nariadenou ústavnou starostlivosťou. b) zabezpečuje 1. fyzickej osobe. osobné vybavenie. 9. stravovanie. ktorému sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba. 8. na ktorej je páchané násilie. žehlenie a údržba bielizne a šatstva. 3. c) utvárajú podmienky na 1. vreckové a vecné dary podľa osobitného predpisu . ktorá je odkázaná na pomoc inej FO § 35Zariadenie pre seniorov a) poskytuje 1. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. výdaj stravy alebo výdaj potravín.b) utvárajú podmienky na 1. sociálne poradenstvo. 4. pranie. pranie. osamelej tehotnej žene a rodičovi alebo rodičom s deťmi. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. stravovanie.pri úkonoch sebaobsluhy. osobné vybavenie. ubytovanie. ktorá dovŕšila dôchodkový vek alebo ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby bývanie. úschovu cenných vecí. § 29Zariadenie núdzového bývania = fyzickej osobe. ošetrovateľská starostlivosť. starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách . 2. 6. b) utvárajú podmienky na úschovu cenných vecí. 6. 4. 8. žehlenie a údržba bielizne a šatstva. 5. ktorá je obeťou obchodovania s ľuďmi. 2. upratovanie. 3. pracovná terapia. vzdelávanie. sociálne poradenstvo. + výchova – ak sa jedná o dieťa § 39Špecializované zariadenie +zdravotné problémy § 40Denný stacionár . upratovanie. 5.

§ 79Pôsobnosť ministerstva § 80Pôsobnosť obce § 81Pôsobnosť vyššieho územného celku § 82Komunitný rozvoj.UPSVaR samosprávy – zariadenia sociálnych služieb verejnoprávnych inštitúcii – Sociálna poisťovňa Najlepšie fungujúce sú komunitné soc. dostupná. e) z výsledku hospodárenia z vedľajšej činnosti. združenia vyšších územných celkov a združenia osôb. akceptovaná. musí byť spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a bezúhonná. štátnej správy . pretože sa v danej lokalite nachádzajú. Splnenie kvalifikačného predpokladu sa posudzuje a preukazuje dokladmi. ktoré sú určené pre lokálne potreby. ktorá žiada o zápis do registra.§ 63Fyzická osoba. b) z úhrad za SS od prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní SS c) z prostriedkov prijatých na základe písomnej darovacej zmluvy. komunitná práca a komunitná rehabilitácia § 83Komunitný plán sociálnych služieb a koncepcia rozvoja sociálnych služieb 28. známa Súčasťou lokálnej siete sú aj inštitúcie a organizácie zriaďované štátom. d) z prostriedkov združenia obcí. ktorá má záujem vykonávať špecializované sociálne poradenstvo alebo sociálnu rehabilitáciu. stabilná. Ak žiada o zápis do registra osoba. f) z príjmu zo sociálneho podniku g) z iných zdrojov. flexibilná. Neštátne subjekty vznikajú ako dôsledok chýbajúcich služieb zriaďovaných štátom. Takáto sieť je: Adresná. SYSTÉM SIETE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB Sieť sociálnych služieb tvorí štát prostredníctvom . ktorú vykonávajú zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku s jeho súhlasom. Sociálne služby podľa druhu sú a) sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie . siete. podmienkou zápisu do registra je akreditácia na túto odbornú činnosť udelená ministerstvom § 71Financovanie sociálnych služieb a) z rozpočtu verejného poskytovateľa sociálnej služby. Odborná spôsobilosť je splnenie stupňa vzdelania. konkrétne sociálne prostredie s dobrou znalosťou problémov miestnych podmienok danej komunity.

právnickými osobami a medzi správnymi orgánmi navzájom. napr. 5. prepravná služba. b) sociálne služby na podporu rodiny s deťmi. poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu. ktoré vznikajú medzi správnymi orgánmi a fyzickými osobami. nocľahárne 2.obsahuje normy upravujúce kompetenciu . sprostredkovanie tlmočníckej služby. nízkoprahové denné centrum. ktorými sú 1. 5. pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúladovania rodinného života a pracovného života. ktoré dovršili dôchodkový vek. poskytovanie sociálnej služby v dennom centre.je osobitné odvetvie slovenského verejného práva.je verejná správa. 2. 2. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci. ktoré zahŕňa verejnoprávne normy upravujúce organizáciu a činnosť verejnej správy. tlmočnícka služba. vrátane administratívnoprávnych vzťahov. poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre.upravuje inštitúty typické pre určité odvetvie verejnej správy. ktorú prevažne vykonávajú verejnoprávne korporácie. sprievodcovská služba a predčitateľská služba. d) sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií. opatrovateľská služba. pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností. Systém správneho práva Správne právo sa podľa obsahu delí na normy všeobecné a osobitné: . nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovršenia dôchodkového veku. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií. ktorými sú 1. poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny. poskytovanie sociálnej služby v práčovni. poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby.. 3. 3. domov na pol ceste.všeobecná časť . ktorými sú 1. 2. 5. ktorými sú 1. útulok. správa zahraničných vecí. e) podporné služby. zdravotníctva. ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby.tvorba. 8. 4. vnútorná správa. územná a záujmová samospráva a tzv. Predmetom správneho práva .osobitná časť . 29.správne právo hmotné (materiálne správne právo) . poskytovanie sociálnej služby v jedálni. 4. 3. sprostredkovanie osobnej asistencie. policajná správa. ktorej základnými zložkami sú štátna správa. školstva. zahŕňa inštitúty spoločné pre celú verejnú správu . realizácia a aplikácia práva. 4. ktorými sú 1. 6. c) sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia. požičiavanie pomôcok.základných životných potrieb v zariadeniach. Správne právo (právo verejnej správy) . 7. 3. 2. poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti. Ďalším delením je delenie na správne právo hmotné a procesné: . zariadenie núdzového bývania. ostatná verejná správa. 6. Správne právo a správne konanie v činnostiach sociálneho pracovníka.

všeobecne záväzné nariadenia. územný orgán štátnej správy a miestny orgán štátnej správy. .sú všeobecne záväzné právne predpisy. stupni. Kompetenčné konflikty! . ústavné zákony. Vecnú príslušnosť treba posudzovať aj podľa procesnoprávnych a hmotno-právnych predpisov. ktorý je povolaný uskutočniť konanie musí mať príslušnosť. 30. Rozhodnutie vydané iným než vecne príslušným orgánom sa pokladá za paakt. ktorý ho začal.účastníci správneho konania fyzické alebo právnické osoby o právach. alebo zistenie určitých práv. ÚLOHA NEŠTÁTNYCH SUBJEKTOV V SYSTÉME SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA . vydaný správnym orgánom.miesto tejto nehnuteľnosti . . . ktorých sa ma v konaní rozhodnúť. t. ktoré sú vydané štátnymi. Rozhodnutie – je výsledkom a záverom správneho konania.určuje. Ide o priznanie.ak sa neurčí podľa predchádzajúcich. priebeh a výsledok správneho konania a bez ktorých by bolo správne konanie nemysliteľné.v konaní.funkčná . zmenu. Funkčná pôsobnosť zabezpečuje účelnú deľbu práce medzi jednotlivými časťami celku.určuje orgán ktorej kategórie (správy) a ktorého stupňa (miestne) sú kompetentné rozhodovať v správnom konaní v I.je tvorené normami. t. vyhlášky. ak ich na to výslovne splnomocňuje zákon. ktorí majú podstatní vplyv na začiatok. ktorá časť alebo útvar organizačného celku vecne príslušného SO Je povolaný vo veci konať a v ktorom stupni (odbor.určuje.j.miesto jeho činnosti (priestupok) . právom chránenom záujme alebo o povinnosti.správnych orgánov. Správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa určí.j. v ktorom Ide o činnosť účastníka SK . ktorý z vecne príslušných SO je na určitom území oprávnený vo veci rozhodnúť. alebo štátom splnomocnenými orgánmi.pozitíve .ani jeden 2 viacerých s miestnou príslušnosťou nechce konať. Subjekty správneho konania: . ak ich na to výslovne splnomocňuje zákon) . sídlom PO. samosprávne orgány a orgány verejnoprávnych korporácii.v konaní o nehnuteľnosť .negatívne .správne právo procesné . SUBJEKTY SPRÁVNEHO KONANIA Subjekty správneho konania . len vtedy ak na konanie. komisia). práva a povinnosti fyzických a právnických osôb .správne organy. ktoré uskutočňujú správne konanie a rozhodnú o veci. právne záväzné akty EÚ) SPRÁVNE ORGÁNY – správne konanie Správnym orgánom na správne konanie sú orgán štátnej správy.viac orgánov s miestnou príslušnosťou chce vo veci konať. v ktorom rozhodujú bola osobitným zákonom rozšírená platnosť správneho konania. (ústava.vecná . alebo povinnosti účastníkov konania Prameňom správneho práva . ktoré upravujú procesné postupy subjektov v súvislosti s aplikáciou hmotnoprávnej normy na konkrétny prípad v oblasti verejnej správy.sú nositelia procesných práv a povinnosti. vykoná konanie. Kritéria určenia miestnej príslušnosti: . . odňatie. ktorý 2 viacerých orgánov nepokladajúcich sa 2a príslušné.miestna . určí sa miestom trvalého bydliska účastníka. urobil vo veci prvý procesný úkon. ktorá Je predmetom konania (orgány samosprávy a orgány verejnoprávnych korporácii. Orgán. Výnimočne môžu nimi byť aj orgány neštátnych (spoločenských) organizáciu. Rozhodnutie vydané iným funkčne nepríslušným SO sa pokladá za zrušiteľný akt. Pri pozitívnom kompetenčnom konflikte uskutoční správne konanie ten správny orgán.

neziskové organizácie. realizácie a ochrany ľudských práv alebo iných humanitných cieľov. ktoré zriaďovateľ určil na plnenie všeobecne prospešného účelu Nadácia sa zriaďuje najmä za účelom rozvoja duchovných hodnôt. 2. starší občania. ktoré poskytujú verejnoprospešné služby. terénna sociálna rehabilitácia.Pod neštátnymi sociálnymi subjektmi rozumieme združenia. toxikomani. cirkvi. rozvoj sociálnych služieb 4. hnutia (nadácie. Je to právnická osoba. Najčastejšie poskytovanými službami sú: sociálne poradenstvo. denný stacionár 3. Občianske združenia . ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou. čo ich radí i k sociálnym subjektom MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE Charakteristika MVO: tretí sektor . doplnkové vzdelávanie pre deti a mládež. Účel: rozvoj a ochrana duchovných hodnôt. sú samosprávne MVO plnia úlohy: . pôsobia na neziskovom základe a ich poslaním je obhajovať. cenných papierov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt. neziskovosť. ktoré sú od vlády nezávislé. sú neziskové (prípadný zisk investujú do ďalších verejnoprospešných programov).sú neziskové právnické osoby. 1. neúplné rodiny. humanitná starostlivosť. Charakteristickými črtami vzniku i fungovania týchto združení. Najčastejšími adresátmi činnosti občianskych združení v tejto oblasti sú: zdravotne postihnutí občania.prispieva k riešeniu problémov a tvorbe kompromisov medzi rôznymi skupinami v spoločnosti . neinvestičné fondov a neziskové organizácie. dobrovoľnosť. Neinvestičné fondy .organizácie združujúce fyzické alebo právnické osoby. ochrana ľudských práv. Nadácie . zachovania prírodných a kultúrnych hodnôt a na podporu zdravia a vzdelávania. ochrana a podpora zdravia a vzdelávania.ktorý pôsobí v priestore medzi štátom a trhom. Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby. solidarita. ochrany a tvorby životného prostredia. mestá a obce.účelové združenie vecí. mládež. bezdomovci. doplnkové vzdelávanie mládeže a detí. dobrovoľnícky charakter – vysoký podiel dobrovoľníckej práce. Najtypickejšou cieľovou skupinou nadácií sú deti a mládež a zdravotne postihnuté deti a dospelí. participácia. rozvíjať humanitné a sociálne záujmy. sebauvedomenie. neinvestičné fondy). tvorba a ochrana životného prostredia. Prospešným účelom je najmä: rozvoj a ochrana duchovných hodnôt.upozorňuje vládnych činiteľov. ekonomických a politických otázok na Slovensku majú MVO 4 právne formy: občianske združenia. ktorej predmetom je poskytovanie týchto všeobecne prospešných služieb: rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt. aj keď v sektore pôsobia aj platení zamestnanci.sprostredkovateľa medzi štátom a občanmi . nadácie.povzbudzuje jednotlivcov pri aktivitách pre verejné blaho a napomáha pri riešení sociálnych. ochrana a tvorba životného prostredia. humanitná starostlivosť. orgány a inštitúcie na záujmy občanov . Iniciátormi vzniku občianskych združení môžu byť napr. organizácií je samoorganizácia. nezávislé od štátu a trhu. peňažných prostriedkov. ochrana a tvorba životného prostredia. poskytovanie sociálnych služieb OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ . ktoré združujú peňažné prostriedky určené na plnenie všeobecno-prospešného účelu alebo na plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osôb. zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt.

Na druhej strane sem však patria aj odborové a zamestnávateľské zväzy. resp. profesijné komory a ďalšie inštitúcie organizovaných záujmov. z ktorých niektoré majú svoje konkrétne postavenie. podnikateľský sektor). ktoré nemajú inštitucionalizovanú a formalizovanú podobu a nedisponujú vlastnou právnou subjektivitou. alebo čiastkový. obnove občianskej spoločnosti v tomto význame možno teda hovoriť až po páde komunistického režimu v roku 1989. skupinový. voľnočasové združenia. politická moc) a ktorých účelom nie je dosahovanie zisku (trh. všeobecná vláda. stavovské združenia. úlohy a kompetencie upravené priamo v zákone. verejný. verejný sektor. Tvoria ju MVO. ale verejná kontrola. ale i športové kluby. záujmové spolky. ktorá takéto tendencie presadzuje . či individuálny. O utváraní. všeobecný. ktoré sú nezávislé od verejnej moci (štát. ´patria sem aj občianske iniciatívy. realizácia nejakého záujmu. kluby a aktivity. Špecifickú a autonómnu súčasť občianskej spoločnosti predstavujú cirkvi a náboženské spoločnosti Občianska spoločnosť je vytváraná slobodnými aktivitami občanov. V totalitnom režime boli (až na výnimky) aj občianske aktivity podobne ako ekonomika pod kontrolou politickej moci.- - - predstavuje tretí sektor spoločnosti existujúci popri štáte a trhu. či už je to záujem vyšší. občianska spoločnosť na Slovensku sa prejavuje ako významná prekážka presadenia nedemokratických tendencií a má vysokú schopnosť mobilizácie v konflikte s politickou mocou.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful