P. 1
3.SOCIÁLNA POLITIKA A

3.SOCIÁLNA POLITIKA A

|Views: 1,282|Likes:

More info:

Published by: Maťka CháCháá Turanská on May 09, 2012
Copyright:Attribution Non-commercial

Availability:

Read on Scribd mobile: iPhone, iPad and Android.
download as DOC, PDF, TXT or read online from Scribd
See more
See less

11/05/2012

pdf

text

original

SOCIÁLNA POLITIKA

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. Pojem sociálna politika a jej charakteristika. Sociálna politika, jej súčasti a nástroje. Sociálna pomoc, pomáhanie, pomoc k svojpomoci, filantropia, charita. Základné princípy a funkcie sociálnej politiky. Subjekty a objekty sociálnej politiky. Vzťah sociálnej práce a sociálnej politiky. Miesto sociálnej práce v živote občana. Základné typy sociálnej politiky.(krátka charakteristika) Sociálna udalosť a sociálny konflikt, špecifiká daných sociálnych situácií. Transformácia sociálnej sféry po roku 1989 (z pohľadu sociálnej politiky aj sociálneho zabezpečenia 10. Charakterizujte vzdelávaciu politiku v SR. 11. Charakterizujte zdravotnú politiku v SR. 12. Charakterizujte rodinnú politiku v SR. 13. Charakterizujte bytovú politiku v SR. 14. Problematika nezamestnanosti v SR. 15. Nástroje politiky zamestnanosti a trhu práce. 16. Chudoba a jej základné charakteristiky. 17. Systém sociálneho zabezpečenia v SR a zdroje jeho financovania. 18. Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela – charakteristika a základné pojmy. 19. Právne postavenie rodiny a riešenia dysfunkcií v rodine.(legislatívne vymedzenie v kontexte sociálnej práce) 20. Legislatívna úprava štátnych sociálnych dávok a základné nástroje - životné minimum, riešenie nepriaznivej životnej situácie. Presun kompetencií štátu na vyššie územné celky a na obce. 21. Sociálna pomoc – náhradné zdroje v hmotnej núdzi. 22. Verejná sociálna správa, systém a kompetencie orgánov verejnej správy v sociálnej oblasti. Transformácia verejnej sociálnej správy po roku 1989. 23. Systém sociálnej starostlivosti v SR. 24. Poisťovací systém Slovenskej republiky- Dôchodkové zabezpečenie a nemocenské poistenie. 25. Legislatívna úprava úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti 26. Možnosti sociálnej starostlivosti o seniorov v podmienkach SR. 27. Sociálne služby v kontexte sociálnej práce a jej legislatívneho ukotvenia (poskytovanie sociálnych služieb a sociálna práca). 28. Systém siete sociálnych služieb. 29. Správne právo a správne konanie v činnostiach sociálneho pracovníka. 30. Úloha neštátnych subjektov v systéme sociálneho zabezpečenia SR.

1. Pojem sociálna politika a jej charakteristika
Sociálna politika je súhrn štátnych opatrení ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možnosti. Je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu, zamestnávateľov, odborových orgánov, verejnoprávnych inštitúcií, občianskych združení, dobročinných spolkov, cirkevných organizácií), ktorá zabezpečuje ciele a zámery sociálneho a všestranného rozvoja osobnosti človeka - v rámci širokého poňatia možno sociálnu politiku vymedziť ako konkrétnu činnosť štátu, ktorou sa ovplyvňuje sociálna realita danej spoločnosti. - v rámci užšieho poňatia sa sociálna politika vymedzuje ako oblasť či súčasť hospodárskej politiky. - v najužšom poňatí ide o súbor opatrení v oblasti dôchodkového a nemocenského zabezpečenia, sociálnej pomoci a pomoci rodinám s deťmi. Sociálna politika sa realizuje prostredníctvom určitých subjektov, z ktorých ako hlavný vystupuje štát. Je to tým, že štát určuje obsah, ciele, úlohy a chápanie sociálnej politiky. Na nižších stupňoch riadenia, ale aj v jednotlivých územných celkoch pôsobí veľa ďalších subjektov. V najnovšom chápaní členíme subjekty na štátne a neštátne. Subjekty pripravujú a realizujú sociálnu politiku v rámci svojej pôsobnosti. Základnú štruktúru sociálnych subjektov tvoria : - štát a jeho orgány - zamestnávatelia - zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány - obce - charitatívne organizácie - cirkev (ako charita) - občania, rodiny a domácnosti Sociálna politika je vybudovaná na základných princípoch: 1. sociálna spravodlivosť 2. sociálna solidarita 3. subsidiarita 4. participácia 5. zásluhovosť Kľúčovým princípom sociálnej politiky je sociálna spravodlivosť. Cieľ - zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možností krajiny

2. Sociálna politika, jej súčasti a nástroje
Sociálna politika je súhrn štátnych opatrení ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možnosti. Je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu, zamestnávateľov, odborových orgánov, verejnoprávnych inštitúcií, občianskych združení, dobročinných spolkov, cirkevných organizácií), ktorá zabezpečuje ciele a zámery sociálneho a všestranného rozvoja osobnosti človeka Súčasťou sociálnej politiky je:  politika sociálneho zabezpečenia  politika zamestnanosti  zdravotná politika  rodinná politika  bytová politika

 vzdelávacia politika Politika soc. zabezpečenia – je súhrn zákonných opatrení, ktoré chránia jednotlivca a jeho rodinu pred následkami dočasného, či trvalého prerušenia príjmov z pracovnej činnosti, za účelom udržania sociálne primeranej životnej úrovne. Sociálne zabezpečenie na Slovensku má tri základné formy : - sociálne poistenie – nemocenské, dôchodkové (starobné a invalidné), garančné, úrazové a poistenie v nezamestnanosti - sociálna podpora – pôvodná kompetencia hovorila o štátnej soc. podpore. Teraz niekoľko kompetencií prešlo na samosprávy. Rodinné dávky financované zo štátneho rozpočtu, prostredníctvom ktorých sa štát podieľa na riešení niektorých životných situácii (napr. narodenie, výživa a výchova dieťaťa, smrť rodinného príslušníka). Nárok na tieto dávky nie je podmienený platením príspevkov či príjmovými pomermi oprávnených osôb. - sociálna pomoc – predstavuje systém náhradných zdrojov, najčastejšie v situáciách hmotnej núdze najzraniteľnejších skupín obyvateľov. Občan, ktorý je bez príjmu, má nárok na pomoc zo strany štátu formou dávok v hmotnej núdzi. Tie nemôžu byť trvalou, ale len dočasnou náhradou pracovného príjmu. Regulácia životného minima a hmotnej núdze, vrátane dávok. Soc. právna ochrana a kuratela, sociálne služby a tiež služby zamestnanosti, kompenzácia zdravotného postihnutia a pod. Politika zamestnanosti nástroje politiky zamestnanosti: - legislatívny nástroj – kompetenčný zákon, zákon o službách zamestnanosti, zákon o pomoci v hmotnej núdzi, zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, Ústava, zákon o správnom konaní - inštitucionálne nástroje – ÚPSVaR (evidencia nezamestnaných), Sociálna poisťovňa (podpora v nezamestnanosti) Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej a sociálnej politiky štátu. Jej cieľom je nájsť zamestnanie a umožniť pracovať tým, ktorí môžu a chcú pracovať. Tento cieľ vychádza z rešpektovania základného sociálneho práva v pracovnoprávnych vzťahoch – práva na prácu. Realizáciu tohto cieľa zabezpečujú najmä UPSVaR a Národný úrad práce. Upravuje ho zákon č. 5/2004 Zákon o službách zamestnanosti. Zdravotná politika jej cieľom je prevencia - je garantovaná Ústavou SR (Čl. 41) „každý občan má právo na ochranu zdravia a na základe zdravotného poistenia má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky. Rodinná politika rodina ako objekt rodinnej politiky sociálna a rodinná politika Koncepcia štátnej rodinnej politiky v SR princípy rodinnej politiky Rodinná politika spočíva v prístupe k rodine ako k inštitúcii s nezastupiteľnými funkciami súbor cieľavedomých činností, vymedzených cieľmi, ktoré majú dopad na život a sociálnu situáciu rodín miera zasahovania štátu do života rodiny je závislá od politických rozhodnutí a je spojená s otázkou prerozdeľovania zdrojov zahŕňa opatrenia smerom k podpore rodín s nezaopatrenými deťmi, ale aj starými, či invalidnými členmi Bytová politika - bývanie patrí medzi základné potreby človeka - je najvýznamnejšou životnou investíciou

- podstatou je systém prideľovania bytov Existujú dva základné typy sociálnych udalostí spojených s bývaním: 1) Získanie, nadobudnutie bytu. 2) Udržanie bytu (platenie). Bytová politika je čiastkovou. Jej podstatou je rozdeľovanie a zabezpečovanie bytov. Zmyslom je, aby každý občan mal možnosť získať primeraný byt. Vzdelávacia politika je súhrn kokrétnych činností a opatrení, ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu. Je to rozhodovanie o vzdelávacích inštitúciach o prístupe k vzdelaniu o cieľoch o obsahu vzdelania a o spôsobe riadenia a financovania v školstve. Cieľom vzdelávacej politiky je zabezpečiť súčasný a budúci rozvoj poznávacej a duchov. kapacity populácie , jej morálno hodnotovú orientáciu a celkový poznatkový a vedomostný fond. Ciele štátu.: 1. maximalizovať individuálne vzdelávanie – sebavzdelávanie 2. optimalizovať primerané vzdelanie vo vzťahu k jednotlivcom a pre potreby zamestnanca Nástroje sociálnej politiky Nástroje sociálnej politiky sú prostriedky, ktorými subjekt sociálnej politiky pôsobí na objekt, alebo na iný subjekt. Nástroje sociálnej politiky Nástroj je prostriedok za pomoci ktorého sa napĺňajú zámery soc. politiky. Môžu to byť: 1. Právne predpisy 2. Finančné prostriedky 3. Inštitúcie 4. Masovo komunikačné prostriedky 5. Nátlakové akcie 6. Kolektívne vyjednávanie Ekonomické nástroje: všetky opatrenia, ktoré ovplyvňujú získavanie a prerozdeľovanie zdrojov tak, aby bol dosiahnutý zamýšľaný cieľ. Jednotlivé nástroje sociálnej politiky sú: Regulácia Subjekt štátnej sociálnej politiky žiada iné subjekty, aby niečo poskytli (dane), niečo vykonali ( poskytli závodné stravovanie), zdržali sa určitého konania alebo strpeli určité konanie iných subjektov (dovolenku zamestnanca). Peňažné dávky - môžu byť jednorazové, opakované, návratné, nenávratné, nárokové, dar. najčastejšie. Vecné dávky - v zásade platí, že peňažná dávka je lacnejšia a praktickejšia než vecná. Ak sa ale vyskytne podozrenie, že by príjemca dávky mohol zneužiť peňažný príspevok, má prednosť vecná dávka. Služby - rozsah služieb v posledných rokoch narastá a pre starnutie populácie i vďaka zlepšujúcej sa technike sa bude zrejme ďalej rozširovať. Prekážkou ďalšieho rozširovania by mohol byť nedostatok finančných prostriedkov ale aj ľudských i materiálnych kapacít. Rozoznávame služby poskytované v ústave, doma, prechodne, sústavne, profesionálne, laicky, ambulantne a pod. Niekoľko príkladov: rôzne druhy poradenstva, provizórne alebo dočasné ubytovanie (osamelé matky s dieťaťom, azylové domy, nocľahárne pre bezdomovcov), denné pobyty pre zdravotne postihnutých, pre dôchodcov, kluby dôchodcov, poskytovanie stravy ( jedálne pre dôchodcov, rozvoz stravy do domácností starým a zdravotne postihnutým ľuďom), opatrovateľské služby, krízové centrá, sociálno-právna ochrana, ústavná sociálna starostlivosť ( domovy dôchodcov).

3. Sociálna pomoc, pomáhanie, pomoc k svojpomoci, filantropia, charita
Sociálna pomoc sa zrodila na začiatku transformačných procesov po roku 1989 v procese, ktorý sa dá formulovť ako proces prechodu od sociálnej starostlivosti k sociálnej pomoci. Podstatu sociálnej pomoci tvorí solidarita a humánny základ demokratickej spoločnosti v rámci sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. V jej rámci sa poskytujú prvé dávky a služby sociálnej pomoci zdravotne a sociálne postihnutým, ľuďom, ktorí sú znevýhodnení z rôznych dôvodov a príčin, čím sa realizuje subsidiarita ako princíp sociálneho zabezpečenia. V súčasnosti tvoria štruktúru sociálnej pomoci v širšom zmysle najmä tieto systémy: - Hmotná núdza a životné minimum sú upravené v zákone č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Hmotná núdza sa v súčasnosti definuje ako stav, keď príjem občana a spoločne posudzovaných osôb nedosahuje životné minimum a uvedené osoby si nemôžu príjem zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Základné životné podmienky sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Životné minimum sa definuje ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, sa poskytuje dávka na zabezpečenie základných životných podmienok. V súvislosti s dávkou sa poskytuje príspevok na zdravotnú starostlivosť, aktivačný príspevok, príspevok na bývanie, ochranný príspevok a jednorazová dávka v hmotnej núdzi. - sociálne služby Základným právnym prameňom regulácie sociálnych služieb je zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Z hľadiska systémov sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci zákon ustanovuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, ich financovanie a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. Zákon ustanovuje vzťah medzi sociálnymi službami a sociálnou prácou v § 2 ods. 5. Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb. - sociálna pomoc ako sústava kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia obsahuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a niektoré právne vzťahy pri administratívnych úkonoch (vydávanie preukazov). Súčasťou systémov sociálnej pomoci je sociálnoprávna ochrana detí a kuratela (právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele). Zákon ustanovuje, okrem iného, že opatrenia sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately sa vykonávajú pre dieťa, plnoletú fyzickú osobu, rodinu, skupinu a komunitu najmä prostredníctvom sociálnej práce v súlade s princípom lege artis. Sociálnu pomoc ďalej plní systém sociálnej práce v oblasti školstva a vzdelávania (pozri k tomu príslušnú úpravu o priznávaní sociálnych štipendií, podpory bezplatného vzdelávania atď.), poskytovania zliav na dopravu žiakov, študentov, dôchodcov a zdravotne postihnutých občanov, ako i systémy penitenciárnej starostlivosti, postpenitenciárnej starostlivosti, probácie a mediácie atď. POMÁHANIE Pomoc je prirodzenou a nevyhnutnou kategóriou ľudstva. Ćlovek na prežitie potrebuje pomoc svojej rodiny. V najstarších dejinách bola pomoc súčasťou života, existencie ľudskej spoločnosti a vyskytovala sa v súvislosti s niektorou z foriem akútneho ohrozenia ako boli napr.choroba, osirenie, chudoba a telesné postihnutie. Medzi prvé organizované inštitúcie

podľa ktorých sú v spoločnosti rozdeľované predpoklady a prostriedky verejného blahobytu medzi jednotlivé subjekty. Prevencia ako organizovaná plánovaná činnosť je zameraná na predchádzanie alebo minimalizovanie vývoja patologických javov v spoločnosti(drogy. ZÁKLADNÉ PRINCÍPY A FUNKCIE SOCIÁLNEJ POLITIKY Princípy sociálnej politiky : ■ sociálnej spravodlivosti – je kľúčovým princípom sociálnej politiky Myslí sa tým: ∙ spravodlivosť v právnom slova zmysle. ľuďom bez domova. slabých. mediálnej a zahraničnej oblasti a organizuje humanitárnu i rozvojovú pomoc. -preventívny charakter-sociálna práca má dve oblasti-oblasť prevencie a oblasť nápravy.resp. chorých. ktorá je orientovaná na získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku hmotnej núdze a sociálnej núdze. postihnutým ľuďom.j. že má: -verejný charakter-je dostupná pre všetkých občanov. ako dôkaz pre garantovaných poskytovaných služieb pre klientov a mimovládne inštitúcie nahrádzajú tieto chýbajúce sociálne služby. proporcionalita – úmernosť častí v rámci celku) . súhrn právnych noriem a zásad ∙ sociálnu spravodlivosť . ktorá rozumie človeku v núdzi a nezištne mu pomáha. ktorú možno vymedziť pravidlami. tehotným ženám a matkám s deťmi v núdzi. Filantrop je človek.každému podľa jeho potrieb . migrantom a utečencom.AIDS) Prácu sociálneho pracovníka vystihuje slovné spojenie „pomoc k svojpomoci“. Slovo charita pochádza z latinského slova caritas a znamená empatickú lásku. starých. Odporúča sa rozlišovať čiastkové hľadiská pri posudzovaní sociálnej spravodlivosti: ∙ hľadisko výkonu či zásluhovosti ∙ hľadisko súladu medzi vstupmi a výstupmi ∙ hľadisko rovnosti ∙ hľadisko rovnakých príležitostí ∙ hľadisko potrebnosti.každému rovnako (pomernosť.každému podľa jeho zásluh O sociálnej spravodlivosti nemožno hovoriť ako o kategórii absolútnej. Slovenská katolícka charita Sekretariát koordinuje národné projekty a činnosť diecéznych charít v právnej.na všetkých úsekoch praktickej sociálnej práce sú vytvorené inštitúcieštátne samosprávy. ktorý nezištne pomáha ľuďom v núdzi. Sociálna práca je zaradená medzi pomáhajúce profesie.448/2008)základným cieľom je pomoc k svojpomoci. jednoznačne vymedziteľnej. láska k človeku. útulky pre chudobných. chorým. o voľbe adekvátnej formy sociálnej pomoci a sledovaní jej účinnosti(Zákon č. POMOC K SVOJPOMOCI V našich podmienkach je vnímaná sociálna práca ako činnosť. rodinám v núdzi. 4. ktoré slúžili ako nemocnice. aby bol schopný a ochotný samostatne riešiť svoju životnú situáciu a vedieť sa postarať sám o seba.alkohol.Macek ): . zomierajúcim. láska k blížnemu (podľa cirkevných predstáv).represie. Filantropia je podľa slovníka cudzích slov (SCS) ľudomilnosť. 3 zásady sociálnej spravodlivosti sú známe už z r. vdovy a siroty. Diecézne charity pomáhajú opusteným deťom a mladým. dobročinné pomáhanie.tabakizmus. . Sociálna práca je charakteristická tým. ako aj o potrebe poskytovania sociálnej pomoci. Je to vlastne nasmerovanie klienta. Charita podľa SCS je dobročinná činnosť. t. starším. 1925 (J.zaraďujeme špitály. občan o nej vie a v prípade potreby môže navštíviť inštitúcie sociálnej práce -inštitucionálnu formu.

Princíp subsidiarity znamená. že vo svojom celku môže inklinovať k prevahe určitého princípu. aby prevzal zodpovednosť sám za seba. aby občania mali reálnu možnosť podieľať sa na tom. Vychádza zo slobodnej vôle ľudí a ich ochoty podriadiť sa záujmom širokého spoločenstva. Človek prestáva byť pasívnym príjemcom sociálnej politiky a sám sa na jej tvorbe podieľa a spolurozhoduje o jej realizácii. Rodina si tiež má pomáhať sama svojimi silami. V rozvinutých krajinách sa sociálna spravodlivosť chápe ako výsledok usilovnosti jednotlivca. zdravie. charita. ale i širokými vrstvami spoločnosti je čisto subjektívne a je vystavené silným tlakom vonkajších vplyvov. Bez tejto spoluúčasti ( participácie ). štát je teda na poslednom mieste.je založený na vzájomnej podpore a harmonickej spolupráci medzi ľuďmi. zodpovednosti a pospolitosti. Ide o fakt.Sociálna spravodlivosť sa potom javí ako vhodná kombinácia rozličných čiastkových princípov (hľadísk) v rôznych oblastiach sociálnej politiky s tým. že uvedené subjekty sociálnej politiky nedokážu riešiť sociálnu udalosť. ■ sociálnej solidarity . Je výrazom ľudského porozumenia. ktorý je zodpovedný.Ide o fakt. pomoc by mu mala poskytnúť rodina. čo bezprostredne ovplyvňuje ich život /staroba. charitu. Keď si nevie pomôcť. sociálne odkázaným. že ani rodina nedokáže riešiť jeho alebo svoju sociálnu udalosť. aby si každý mohol pomôcť vlastným pričinením. aby predchádzal sociálnej udalosti a tým ju v podstate riešil. Všeobecné uplatňovanie princípu participácie vytvára . že každý subjekt je povinný najprv si pomôcť sám. že je čiastočne odkázaný na druhých. Sociálna solidarita sa realizuje prostredníctvom transferovej a redistribučnej politiky štátu. združení. Spravodlivosť sa v spoločnosti vníma ako výsledok rôznych čiastkových. Pokladá sa za mravnú a náboženskú hodnotu a meriame ňou medziľudské vzťahy. že človek svojou existenciou v určitej miere závisí od spolužitia. Nesmie zabudnúť na rozvíjajúce sa solidarity charity. chorým. Princíp sociálnej spravodlivosti patrí k rozhodujúcim a základným princípom. zamestnaných s nezamestnanými. Človek svojou existenciou závisí od spolužitia a čiastočne je odkázaný aj na druhých – solidarita zdravých s chorými. čo bezprostredne ovplyvňuje ich život. ale často i politickými opatreniami. súdržnosti. V prípade. že všetky spoločenské útvary jednotlivcovi nielen umožnia. spolkov. choroba. že občania. občianske združenia. záujmov. je povinný starať sa o vytváranie podmienok. Až v situácii. ktoré vedú k ich prijímaniu a realizácii. odbory. na ktorý pozeráme z viacerých hľadísk. ■ subsidiarity .vzájomná podpora zdola nahor. ■ participácie . Napĺňanie tohto princípu vyjadruje postupne proces prechodu od Človeka ako objektu sociálnej politiky k Človeku ako subjektu. Keď sú všetky druhy pomoci vyčerpané. volá na pomoc iné spoločenstvá: priateľov. musia mať možnosti zúčastniť sa procesov. Ak ju nedokáže riešiť sám. Súčasne aj ako jeho vôľa pomôcť slabším. Súvisí s utváraním a rozdeľovaním životných podmienok a prostriedkov jednotlivcov a sociálnych skupín v záujme idey sociálnej spravodlivosti. Princíp participácie znamená. Treba ho chápať ako relatívny. nezamestnanosť/. keď túto možnosť nemá. obec a nakoniec štát. Vychádza z tézy. Samotný jednotlivec má mať podmienky na to. keď miera subjektivizmu presiahne optimálnu mieru. Princíp subsidiarity znamená. nezamestnaným. Vnímanie sociálnej spravodlivosti rôznymi autormi. Obyčajne sa spravodlivosť stavia proti nespravodlivosti. harmonickej spolupráci medzi ľuďmi. Spravodlivosť má svoje stanovené myšlienky humanizmu. pomáha štát. nastupuje štát. ktoré sú založené na filantropii. zamestnávatelia. Tento princíp predpokladá tiež. Je zle. ale tiež ho k tomu povzbudia – motivujú. Princíp sociálnej solidarity je založený na vzájomnej podpore. subjektívnych hodnotení a chápaní sociálnych rozdielov a nerovnosti. mali by byť jedincovi k dispozícii obec. bez stotožnenia sa ľudí so sociálnymi. že všetky sociálne inštitúcie sú tu pre človeka a nie naopak. rešpektovaný a plnoprávny. aby občania mali reálnu možnosť podieľať sa na tom. ktorých život je ovplyvňovaný určitými opatreniami a rozhodnutiami. sú efekty týchto opatrení obmedzené. musí mu pomôcť rodina.

a to podľa individuálnych schopností a predpokladov. možností. ale i životných situácií. Tým. ktorú štát uzná za žiaducu. ako aj opatrenia. (ani jej jednotliví členovia) objektom SP 3. Prerozdeľovaním by sa malo zmierniť východiskové nerovnaké postavenie občanov v miere. konaniu. každý jednotlivec alebo organizácia. staroba. keď sa jednotlivec či rodina dostali do nevýhodnej situácie vo vzťahu k ostatným. Je to historicky najstaršia funkcia sociálnej politiky. pre nezamestnaných. Úzko súvisí s realizáciou princípu spravodlivosti. ktorá vytvára a zároveň realizuje sociálnu politiku 1. psychologické a právne poradenstvo a p. aby jednotlivec bol schopný pomáhať sám sebe. Homogenizačná funkcia (rovnorodosť) sociálnej politiky je úzko spätá s rozdeľovacou a prerozdeľovacou funkciou a má za cieľ smerovať k určitému príjmovému vyrovnaniu. o rozmer kúpnej sily sprostredkovaný v nemalej miere vývojom sociálnych príjmov a i. Sociálna politika sa realizáciou ochrany snaží odstrániť či zmierniť dôsledky nepriaznivej sociálnej situácie. ktorí realizujú a vytvárajú sociálnu politiku. je to každý systém. rozvinutie poradenstva (pre voľbu povolania. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach sociálnych subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov.. kedy spoločnosť poskytuje rovnaké šance vzdelávať sa pracovať. úmrtie či pokles príjmov vo viacdetných rodinách. Žiaduce konanie jednotlivcov sa zákonite musí prejaviť v produktivite práce.. ktoré vzniknú pri nepriaznivých sociálnych situáciách (choroba. aby rodine umožnila pomáhať svojim členom aby sa rodina nestala. zdravotnej politiky. staroba. choroba. narodenie detí). nezamestnanosť. šancí. starať sa o svoje zdravie atď. príjmov. ktoré odstraňujú príčiny nepriaznivých sociálnych situácií.jednotlivec (občan) keď aktívne pristupuje k riešeniu svojej životnej situácie takým spôsobom. Predpokladá rozsiahlu osvetovú činnosť. V rámci tejto funkcie nejde len o rozdeľovanie dôchodkov. obec tieto aktivity financuje z dotovaných peňazí od štátu (grant) alebo obec vyberá vlastné miestne dane – zriadenie domova dôchodcov.predpoklady na priamy prístup jednotlivcov či skupín k politickým rozhodnutiam a vytvára predpoklady na uplatnenie plnej demokracie. jeho produktivitu. ktorá primárne vyplýva z humanitných snáh spoločnosti a sekundárne z potreby ochrany človeka ako pracovnej sily. ale proces.obec nastupuje. prostredie a nástroje. 5. Jej snahou je predchádzať určitým škodám. zariadení opatrovateľských služieb. udalostí úlohou SP je vytvárať a poskytovať také podmienky. Funkcie sociálnej politiky: Ochranná funkcia sociálnej politiky rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. ako sú nezamestnanosť.rodina jej úlohou je pokrývať všetky potreby každého svojho člena a tým predchádzať vzniku soc. aby sa nestal objektom SP 2. Homogenizácia neznamená novelizáciu podmienok života.. aby z nej nevznikla sociálna udalosť (pomáha sám sebe). . Stimulačná funkcia podporuje. ktoré sú základom odôvodnených a prirodzených rozdielov medzi ľuďmi. úlohou SP je vytvárať podmienky na to.). stimuluje k žiaducemu sociálnemu konaniu či správaniu jednotlivca. ktoré sa nepriamo premietajú do celkového prospechu spoločnosti. Zahŕňa tie opatrenia sociálnej politiky. pomáha včasnou intervenciou. toxikomanov. resp.SUBJEKTY A OBJEKTY SOCIÁLNEJ POLITIKY Subjekty sociálnej politiky Subjektmi sú tí. rodiny. ovplyvňuje i ekonomickú oblasť. Preventívna (profylaktická) funkcia sociálnej politiky vedie k prijímaniu takých opatrení. ak zlyhá rodina. Ide najmä o opatrenia politiky zamestnanosti. Rozdeľovacia (prerozdeľovacia) funkcia je jednou z najzložitejších a najvýznamnejších funkcií. ktoré svojimi efektmi ovplyvňujú výkonnosť pracovného potenciálu. že sociálna politika stimuluje k chcenému vývoju.

vykonávajú sociálnu prácu tam./občianske združenia.neštátne subjekty . V súvislosti s integračnými procesmi hovoríme o tzv. Môžu byť podľa ekonomickej aktivity. regulovanie sociálnej klímy. alkoholizmus komunita (znaky soc.4. Štát určuje obsah. netrhové subjekty. Medz. ktorými sa napĺňa všeobecný cieľ. ponecháva si svoju rozhodujúcu a integrujúcu úlohu. spôsob jeho života.štát . potreby. aby sám zvládol životnú situáciu. Možné členenie je i na štátne. pracovno-právnych vzťahov a pod. Objekty sociálnej politiky Pod objektmi sociálnej politiky rozumieme všetkých obyvateľov štátu. starostlivosť o zamestnancov. Objekty sociálnej politiky sú podľa charakteru a potrebnosti jednotlivých sociálnych opatrení rôzne štruktúrované. Objektom sociálnej politiky sú adresáti. 6. V najvšeobecnejšom chápaní členíme subjekty na štátne a neštátne. charity. Konflikty vznikajú tak medzi subjektmi. nadnárodných subjektoch. pracujú na harmonizácií a zosúladení úsilia jednotlivých členských krajín–OSN. jeho tvorivé sily a dispozície.medzinárodné organizácie sú zamerané na organizovanie medzinárodnej pomoci. o blahobyt ľudí. ku ktorým smeruje sociálna politika a ktorí z nej majú prospech. keď prežíva spoločnú sociálnu udalosť spoločnosť .vykonáva sociálnu politiku prostredníctvom štátnych orgánov /ÚPSVaR/ a verejnoprávnych inštitúcií /soc.org. dobrovoľníctvo/ . jej jedinečnosť. skupiny) – spoločné územie – objektom sa stáva. úlohy i chápanie sociálnej politiky v rôznych etapách rozvoja spoločnosti. orientujú sa predovšetkým na problémy týkajúce sa vyplácania miezd. ktorá prerástla do sociálnej udalosti (nezamestnanosť. vzdelania. záujem. schopnosť. Vždy ide o sústavu cieľov. ale tiež čiastkových sociálnych politík. Tento cieľ sa dosahuje uplatňovaním všeobecných princípov sociálnej politiky. ku ktorým sociálne opatrenia subjektov smerujú. Môže to byť: jednotlivec – nositeľ sociálnej udalosti – nemá dostatok síl a zdrojov na. ale i určité skupiny obyvateľov a jednotlivcov. kde nezasahuje štát 5. formulácie a napĺňania cieľov je značne konfliktný. tzv. chcené stavy sociálnej sféry v budúcnosti. ktorú zaručuje ústava (ústava=zmluva medzi občanom a štátom) štát je najsilnejším formalizovaným subjektom SP – vytvára právny rámec pre práva zaručované ústavou. rehole. Ciele sociálnej politiky charakterizujeme ako žiaduce. Jednoznačne sa orientuje na ľudskú bytosť.mimovládne organizácie. EU 8. pripravujú a realizujú sociálnu politiku v rámci svojej pôsobnosti. pohlavia či veku. ako aj v rámci voľby prostriedkov a nakoniec cieľov. Jeho cieľom je vytváranie podmienok pre sociálny zmier.práce. Rada Európy. štát musí intervenovať. Subjekty koncipujú. Celý proces tvorby.zamestnávatelia vytvárajú a realizujú SP v podniku (podniková politika. bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci BOZP) a takto predchádzajú vzniku sociálnej udalosti 7. Na nižších stupňoch či úrovniach riadenia. ak zlyhali všetky ostatné subjekty a nástroje SP a to minimálne v miere. ale aj v jednotlivých územných celkoch pôsobí veľa ďalších subjektov. poisťovňa/. chudoba) rodina – ak prežíva spoločnú sociálnu udalosť napr. podľa príjmu. rozvoj človeka /indivídua/. trhové. alkohol.odbory ich objektom sú ich vlastní členovia. nadácie. Sociálna politika sa usiluje o starostlivosť. ciele. inštitúcie tretieho sektora . neinvestičné fondy. Štát je najsilnejším sociálnym subjektom. a vytváranie stabilného sociálneho prostredia.

odbor. ktorí nedokážu vzniknuté soc. opatrení. . Zaoberá sa optimálnym fungovaním sociálnych inštitúcií zameraných na starostlivosť. VZŤAH SOCIÁLNEJ PRÁCE A SOCIÁLNEJ POLITIKY. ale aj ako súčasť teórie soc. systémov.vzťahu štátu a jednotlivca. nezamestnanosť. MIESTO SOCIÁLNEJ PRÁCE V ŽIVOTE OBČANA Sociálna politika . ktorý soc. . dobročinných spolkov. zamestnávateľov. systém opatrení predovšetkým v oblasti zamestnanosti. osobitné nároky na opateru. Sociálna politika je: cieľavedomá činnosť štátu. Sociálna politika ∙ je odrazom politického. vytvára priestor podieľania sa na vyváženom vývoji jednotlivca. ekologické a pod. pracovné. politika prejavuje v koncepčnej starostlivosti o ľudí. skupinám alebo komunitám. subjektov. cirkevných organizácií. opatrení. ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možností. k zabezpečeniu sociálnej suverenity či bezpečia v rámci daných politických. Užšie poňatia ako súčasť hospodárskej politiky s cieľom eliminácie ekonomických dopadov.je súhrn štátnych opatrení. staroba. V Ottovom náučnom slovníku je sociálna politika vymedzená ako „politická snaha. organizácií. ktorá zabraňuje vzniku príčin sociálnej nerovnováhy. práce pre význam. zabezpečenia svojich členov. predstavujú spravidla služby realizované v rámci rozdeľovania miezd a majetku.štúdiom jednotlivých soc. odborových orgánov. . ekonomického a historického vývoja každej krajiny ∙ je neoddeliteľnou súčasťou kompletnej politiky štátu. zabezpečenia a pomoc jednotlivcom. inštitútov. ktoré cieľavedome smerujú k rozvoju človeka. Sociálna práca je: . . noriem. mzdového vývoja a sociálneho zabezpečenia. sociálnej pomoci a pomoci rodinám s deťmi. skupín. ktorou sa ovplyvňuje sociálna realita danej spoločnosti.povinnosťami štátu v oblasti soc.6. Podstatnou stránkou života občanov sú ich komplexné sociálne podmienky (životné. inštitúcií. Sociálna politika je: súbor aktivít. ktorý špeciálnymi metódami zabezpečuje sociálnu starostlivosť o človeka na profesionálnom základe. politika rozumieme všetky služby a opatrenia. Najužšie poňatie súbor opatrení v oblasti dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. ktoré sú vytvorené na zvládnutie životných situácií zo strany štátu (sociálneho štátu). spôsobu jeho života k zlepšovaniu životných podmienok obyvateľov. ktoré sprevádzajú fungovanie trhového mechanizmu. a všestranného rozvoja osobnosti človeka Širšie poňatie ako konkrétna činnosť štátu. Aplikuje vedecké poznatky do praktickej činnosti. udalosti prekonať vlastnými silami.) Výrazne sa soc. podsystémov. komunít a spoločenstva. ktorá zabezpečuje ciele a zámery soc. atď. prostredníctvom ktorých sú ciele sociálnej politiky naplňované. najmä hospodárstva ∙ je ovplyvnená mentalitou a tradíciami národa ∙ je spojená so sociálnym postavením ľudí v spoločnosti Predpokladom úspešnej realizácie sociálnej politiky je existencia rôznych vzájomne spätých systémov. choroba. politika daného štátu má na realizáciu praktického výkonu v sociálnej práci. verejnoprávnych inštitúcií.je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu. Osoby alebo skupiny obyvateľstva sú vymedzené špecifickými sociálno-politickými kritériami – úraz. záujmových občianskych združení. Pod pojmom soc.). inštitúcií. hospodárskych možnosti krajiny. aby spoločenský celok bol usporiadaný čo najideálnejšie. reprodukčné. Sociálnu politiku môžeme chápať ako oblasť zaoberajúcu sa: . predpisov.

podporiť. pričom sociálna politika vytvára akýsi rámec. Hovorí sa. likvidácia pracovných miest. situáciu. práca sa realizuje na problémovej úrovni.je vedecký fundovaná odborná disciplína. obhájiť. ∙ celospoločenskej praxe a ∙ sociálnych zámerov. ako založiť. ∙ sprístupňovať pramene pomoci Sociálna práca je chápaná ako súčasť soc. že zámer je spojený s prijateľnými programami. Musia vedieť. politikou a soc. Cieľmi sociálnej práce z hľadiska spoločnosti sú: ∙ byť v súlade s cieľmi a funkciami sociálnej politiky. Zákon 195/1998 o sociálnej pomoci definoval sociálnu prácu ako získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a no potrebe poskytovania sociálnej pomoci. ktorá špeciálnymi pracovnými metódami zaisťuje starostlivosť o človeka na profesionálnom základe . s ktorým bude verejnosť súhlasiť. Pokiaľ soc. voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia. ∙ tvoriť neoddeliteľnú súčasť komplexnej sociálnej starostlivosti v zhode s platnou legislatívou. soc. začleniť sociálne projekty. zníženie osobných príplatkov. aká úloha patrí jednotlivým sociálnym subjektom. že podľa sociálnej politiky sa dá určiť vyspelosť štátu. zatváranie zariadení a tendencia k reprivatizácii. pracovník myslí na postihnutého občana a jeho soc. ∙ zabraňovať spoločenským konfliktom. politiku vnímame predovšetkým ako oblasť realizujúcu sa predovšetkým v problémoch na úrovni vlády. Názory sa líšia na tom. vidíme najmä v oblasti ekonomických dotácií do oblasti soc. politiky. že soc.. politikom ide o to. ∙ odhaľovať sociálne problémy. Vzťah medzi soc. je takáto spoločnosť vyspelá a klesá potreba sociálnej 7. akú úlohu a v akom rozsahu má zohrávať štát a ostatné subjekty sociálnej politiky. práce. v ktorom sa pohybuje a uskutočňuje sociálna práca. Má to aj kvalitatívne dôsledky: regulácia soc. práca je časťou soc. Ich spôsob myslenia je však iný. rovnováhy je znovu realizovaná prevažne privátnou oblasťou rodiny a menej verejnými výchovnými organizáciami. Ak je sociálna politika na dobrej úrovni a v spoločnosti nie sú veľké sociálne rozdiely. Pri klesajúcom hospodárskom raste a s ním spojenej štátnej kríze verejného rozpočtu sú najčastejšie obmedzované sociálne a vzdelávacie investície: zastavenie prijímania odborného personálu. Ich myslenie je taktické. Sociálna práca nemôže byť zameraná len na riešenie čiastkových prejavov spoločenských škôd. ∙ realizovať základné ľudské práva v spoločnosti. s trendom. . Ťažisko aktivít spoločnosti je potrebné prenášať do prevencie. politiky. Sociálna politika a sociálna práca sú navzájom prepojené. služieb a tendencie k reprivatizácii výchovných služieb idú spolu ruka v ruke. v priamom kontakte s klientom. ZÁKLADNÉ TYPY SOCIÁLNEJ POLITIKY Typy sociálnej politiky stoja na tom. Ak soc. do podstatných otázok sa púšťajú len ak sú nevyhnutné pre informovanosť. To. parlamentu a či jednotlivých rezortných ministerstvách. ale musí byť neoddeliteľnou súčasťou ∙ sociálnej politiky. Krátenie soc. prácou môžeme porovnať aj na ich realizačnej úrovni.konkrétna práca sociálneho pracovníka a jednotlivých sociálnych inštitúcií na realizácii sociálnej politiky na jednotlivých úrovniach a rôznych oblastiach života ľudí a spoločnosti vo vzťahu ku klientom v rôznom časovom horizonte. s realizovateľnými pravidlami.

Táto inštitúcia organizuje rekvalifikačné kurzy.Británia.miera redistribúcie je menšia . Na jej preklenutie je potrebná sociálna pomoc. Kanada.vytvorený priestor pre pôsobenie neštátnych subjektov Štát je pripravený nahradiť trh ako zdroj sociálneho zabezpečenia.štát garantuje len spoločnosťou uznané minimálne životné štandardy . Liberálny typ charakteristický: . Sociálny štát sa zaväzuje k plnej zamestnanosti a sám je plne závislý na jej dosiahnutí ( Švédsko.) 2. V. Nórsko. Dánsko aj Fínsko) 3. ide o sociálny štát poskytujúci rovnosť minimálnych potrieb. často prevláda silný vplyv cirkvi (Rakúsko. je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na UPSVaR.funguje na princípe subsidiarity ( štát pomáha. USA. Charakterizuje ju nedostatok zdrojov a síl na jej riešenie. ktoré rozširuje i na nové stredné triedy. ktorú človek nedokáže zvládnuť vlastnými silami.plošným systémom sociálnej pomoci a podpory – a to ešte pred vznikom SU (sociálnej udalosti) zo životnej situácie . až potom zamestnávateľ a nakoniec zamestnanec Vychádza zo zásad univerzalizmu sociálnych práv. Je verejnoprávne uznaná a je s ňou spojené sociálne opatrenie – nárok na niektorú z dávok sociálneho zabezpečenia v prospech postihnutého. Sociálne udalosti: Nezamestnanosť – nezamestnaný človek. Francúzsko a Taliansko) SOCIÁLNA UDALOSŤ A SOCIÁLNY KONFLIKT. ktorý môže a chce pracovať.náklady znáša predovšetkým štát. Austrália) -sociálno-demokratický (škandinávske štáty) -konzervatívny(Nemecko. Nemecko. Konzervatívny typ charakteristický: . Zlučuje sociálne zabezpečenie a prácu. Británia.minimálny zásah štátu.v tomto systéme ťarchu nákladov nesie predovšetkým občan (zamestnanec). ale predvídateľná sociálna udalosť. Je kladený dôraz na zachovanie statusových rozdielov a redistributívne pôsobenie je preto zanedbateľné.sociálna politika je chápaná ako garant minimálneho štandardu pre všetkých občanov. aj to len v nevyhnutnej miere ( každý si má pomôcť sám – a to poistením v povinnom systéme poistenia a dobrovoľným poistením) . Sociálno – demokratický typ charakteristický: . Kanada.Rakúsko) 1. Sociálne udalosti delíme : -Predvídateľné (staroba)– -Nepredvídateľné (choroba. staroba je neodvrátiteľná. úraz.3 základne typy: -liberálny (V. až keď zlyhá všetko ostatné) . . potom zamestnávateľ a nakoniec štát .vychádza z priority uspokojovať potreby na základe pracovného výkonu a zásluhy . ŠPECIFIKÁ DANÝCH SOCIÁLNYCH UDALOSTÍ Sociálna udalosť je každá životná situácia. 8. Austrália. Je zameraný na klientov s nízkymi príjmami ( v USA.rozsiahlou podporou inštitúcií (rodina) . strata zamestnania) Napr. nízka úroveň univerzalistického prerozdeľovania a skromné sociálne poistenie. pričom dochádza k presúvaniu zodpovednosti zo štátu na jedinca Prevažuje sociálna pomoc testujúca majetkové pomery.

TRANSFORMÁCIA SOCIÁLNEJ SFÉRY PO ROKU 1989 V minulosti platil zákon č. Invalidita – je to trvalé alebo dočasné telesné či duševné poškodenie. Princípy tranf. Delenie chudoby .. ktorá funguje na princípoch trhovej ekonomiky. 461/2003 o soc. ktoré sa udialo zákonom. soc. peňažný príspevok na kompenzáciu ZŤP a na osobnú asistenciu.zmier. napr. kedy nedostatok finančných prostriedkov neumožňuje zabezpečiť základné potreby na primeranej úrovni.absolútna chudoba.sociálna únosnosť politických a hosp. 100/1988 Z. subjektívna Dôsledok chudoby: Stav sociálnej núdze sa rieši sociálnymi službami Stav hmotnej núdze sa rieši peňažnými alebo vecnými dávkami. prídavky na dieťa.sféry: 1. ktorá súvisí s dĺžkou veku človeka. o sociálnom zabezpečení nasledoval zákon 195/1998 o sociálnej pomoci.prípravu a vzdelávanie na trh práce.politiky (spravodlivosti .. spoločnosti) 4. ktorý sa rozpadol do čiastkových zákonov. 448/2008 o sociálnych službách. solidarite a štátnej záruke.Demokratizácia soc.ochrane a soc. starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb Smrť – sociálna politika reaguje na túto sociálnu udalosť vyplácaním jednorázovej dávky na pohrebné. soc.stabilita a soc. na kúpu motorového vozidla Staroba – je to sociálna udalosť. Choroba – pri chorobe alebo ošetrovaní člena rodiny vypláca sociálna poisťovňa. ktorý ponúkol neštátnycm subjektom realizáciu soc.a svetových dimenziách (medzinárodné adopcie.kuratele.služieb 2. (tripartita) 4.Pluralizácia soc. SOS.sféry(viac poskytovateľov) 3. Sociálna poisťovňa vypláca dávky – podpora v nezamestnanosti. domovy soc.?) Sociálna transformácia je založená na: osobnej participácií. jeho aktivitou.sféry. vyplýva to zo zdravotného poistenia. v ktorom sa pozvoľna obmedzujú funkcie ľudského organizmu.služieb.sociálny rozvoj. Transformácia sa konala na princípoch: trhovej ekonomiky a plurality (rozmanitosť) občianskej spoločnosti.zmien a udržiavanie a rozvoj ľudských zdrojov 3. poskytuje odborné poradensto.poistení a pod. relatívna chudoba. sociálnymi kontaktmi.. príspevok pri narodení dieťaťa. prepravná služba. sirotský dôchodok Materstvo a rodičovstvo – sociálna politiky rieši rodinu cez nástroje rodinnej politiky. Chudoba.stav. spoločné stravovanie.odštátnenie soc.sféry (Domovy dôchodcov. vdovecký.) .. Je prirodzeným obdobím ľudského života. sem patria dávky : rodičovský príspevok. materský príspevok. Úlohy transformácie: 1. príjmom.) 2..z.Štátne záruky soc.sféry na Európ. 9.podiel SR na integrácii soc.soc.sféry (participácia občanov na svojom systéme. Sociálna politika pomáha : vytvára podmienky pre zamestnávanie invalidov v chránených dielňach.sféry ( do akej miery. príspevok na úpravu bytu. spolu s touto udalosťou súvisia aj dávky na zabezpečenie primeranej životnej úrovne pozostalým – vdovský. Sieť sociálnych služieb : opatrovateľská služba. Cieľom transformácie bolo: utvoriť nové soc. integrácia do spoločnosti zdravých ľudí.Privatizácia soc. sociálne poradenstvo 5. alebo strata určitej funkcie organizmu a v dôsledku toho i znížená pracovná schopnosť a spoločenské uplatnenie. 305/2005 o soc.presadzovanie základných princípov soc. živote. objektívna chudoba...vzťahy a mechanizmus sociálne spravodlivej spoločnosti.

silu. vzdelanie znižuje chudobu a zvyšuje spoločenskú integráciu. prenesené kompetencie refunduje štát 4. optimalizovať primerané vzdelanie vo vzťahu k jednotlivcom a pre potreby zamestnanca Výhody . vypláca štát) Dávky môže poskytovať: 1.práce Synchronizovanie soc. ktorými je SR viazaná ( napr.pôsobenie SR v medzinárodnej org.zákon o životnom minime 4. ktorá má tri previazané oblasti: 1. zvyšuje sa úroveň ľudského kapitálu.zabezpečiť súčasný a budúci rozvoj poznávacej a duchovnej kapacity populácie. o cieľoch. prídavky na dieťa. . Nová soc.zákon o pomoci v hmotnej núdzi 3. príspevok pri narodení dieťaťa 2.Transformácia soc.motivácia občana 2. veľká dôchodková reforma Poradie podľa objemu vyplácania dôchodkov: dôchodcovia. podporuje účasť občanov na politickom a spoločenskom živote. ovplyvňuje zlepšovanie pozícii na trhu práce.poistenia Každá oblasť obsahuje: 1.novela zákon. jej morálno-hodnotovú orientáciu a celkový poznatkový a vedomostný fond. nemocenské) 3.zákon o prídavku na detí 5.aplikácia medzin.poistenia – (vdovský.pomoci+vyhlaška o soc. inval.Zákon o soc.paktov. Charakterizujte vzdelávaciu politiku v SR.odmena pre občana Transformačné zákony (reformné): 1.práce 6. vzdelanie ovplyvňuje aj ľudské zdravie.Štát – rodič. (čo garantuje štát.politika SR sa riadi „Transformáciou soc.trh práce a politika zamestnanosti 3. Cieľ . poberatelia prídavku na dieťa.poistení 8.sféry nebola ukončená ! Priority tranf.odkazánosti 2.práva občanov-zabezpečuje to Ústava SR a ďalšie právne normy v súvislosti s procesom aktivít.sféry“.aktivita občana 3.dôchodcovia.príspevok.sféry: 1.systém dôchodkového zabezpečenia zo soc. Madridská zmluva – chráni staršiu prac.pre spoločnosť .zákon o službách zamestnaností 7.sféry napĺňa hospodárske. dokumentov a noriem. Transformácia soc.Sociálna poisťovňa – dávky soc. maximalizovať individuálne vzdelávanie – sebavzdelávanie 2. Vzdelávacia politika .zvyšuje sa produktivita. Zamestnávateľ 10.súhrn kokrétnych činností a opatrení. ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu.chartou a ďalšími dokumentami Rady Európy.Obec – prenos kompetencií zo štátu v oblasti poskytovania dávok.práce) 2.sociálna pomoc a rodinná politika 2.1. o obsahu vzdelania a o spôsobe riadenia a financovania v školstve. o prístupe k vzdelaniu. kultúrne a soc.zákon o soc. Ciele štátu .soc. povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s vekom zamestnancov by mali byť zakotvené v Zákon. Je to rozhodovanie o vzdelávacích inštitúciach.a pracovnej legislatívy s Európskou soc. poberatelia kompenzačných príspevkov.

prevencia genetických ochorení – genetické poradenstvo . ľahšie sa naučí s nimi žiť a nepriapadá mu to ako handicap – napr. až potom následne riešenie zdravotných opatrení.. návyk starostlivosti o zdravie. V rámci prevencie v zdravotnej politike môžeme hovoriť napr.čiastkovou politikou sociálnej politiky.pred počatím (genetická anamnéza potenciálnych rodičov) 2.špeciálna – zdravotná spôsobilosť pre prácu s potravinami Štátna zdravotná politika je zahrnutá aj v Ústave SR. Sebavzdelávanie.. 40 – Každý má právo na ochranu zdravia. ďalší rok platíš náklady celé) . Informačné technológie sa prejavili novými požiadavkami na nové zručnosti. V súčasnej dobe je kreditný systém. 11.stredná invalidita 4. pomaturitné štúdium. ktoré ovplyvňuje sociálnu štruktúru spoločnosti. zvyšuje sa profesionálny a sociálny status. či časti organizmu a v dôsledku toho i znížená pracovná schopnosť alebo spoločenské uplatnenie.zákone o preventívnych prehliadkach (zubári – ak neprídeš na preventívnu prehliadku.predškolské zariadenia – predprimárne vzdelávanie (MŠ) . ktoré ustanoví zákon. Cieľom zdravotnej politiky by mala byť v prvom rade prevencia.nízka invalidita Práceneschopnosť – ak choroba znemožní človeku vykonávať pracovnú aktivitu..privatizácia vzdelávania Nová školská sústava pozostáva . prináša príspevok k osobnému rozvoju.trend. strojček na uši) . čl. pri hospitalizácii . po počatí (v prenatálnom období zastaviť tehotenstvo.čiastočná – napr. .spájanie otázky financovania a jej optimalizácie s kvalitou vzdelávacieho systému. ovplyvňuje kvalitu života jednotlivca a jeho rodiny. Choroba .. b/ neuniverzitné – Bc. nadstavbové štúdium. pri ambulantnej liečbe .úplná invalidita 3.1. terapiou. Zmenili sa aj návyky spotrebiteľov na životný štýl. Vzdelávanie je prvkom sociálneho a ľudského rozvoja. o zdravie sa staráme prevenciou.najvyšší stupeň 2. Dostáva sa do popredia celoživotné vzdelávanie. ak je nejaká porucha) 3.je prechodné alebo trvalé telesné či duševné poškodenie alebo strata určitej funkcie. predchádzanie obezity a pod.sústava základných a stredných škôl – primárne (ZŠ) a sekundárne (SŠ) vzdelávanie. Zdravotná politika .neprítomnosť nemoci. špeciálne školy (v osobitných vyučovacích podmienkach a metódach) .vysoké školy – vedecké a vzdelávacie ustanovizne. pri: . dostatok pohybu. Zdravie . ak dôjde k narušeniu rovnováhy biologického a psychického stavu.stupne invalidity .prevencia v rodine – návyky hygienické. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok. Invalidita . tretí stupeň je doktorandské štúdium. tvorivá umelecká činnosť a/ univerzitné – Mgr.hovoríme o ne.. Súčasné a budúce problémy vzdelávacej politiky . po narodení (včasné zachytenie porúch – dieťa si zvykne na kompenzačné pomôcky.financovanie vzdelávania a naplnenie rovnosti príležitosti . . Zvýšenie počtu pracujúcich žien zmenilo tradičné miesto rodiny. rehabilitáciou. Študuje sa na 3 stupňoch. Môže byť .1.prejavuje sa to v mzde.úplná – napr. zdravá výživa. Charakterizujte zdravotnú politiku v SR. Je jedným z faktorov. .bezmocnosť .pre indivídum .

ale prichádzajú do konfliktných situácií a tieto konfliktné situácie negatívne vplývajú na formovanie dieťaťa (psychického a fyzického vývinu). úraz) – ošetrovné dávky – ak ošetruje člena rodiny.nesprávna prepojenosť medzi poisťovňami. Manželstvo . u nás 90% nákladov.. 2.môže byť aj bez pokrvnej príbuznosti s dieťaťom. Detský domov – súrodenci – nemožno ich rozdeliť.. u nás 10% nákladov (z tohto zdroja sa platia predovšetkým nákladné a zriedkavé výkony. Poisťovňa určí každému lekárovi limit na ošetrenie pacientov.príliš vysoká spotreba liekov.) 3.4) Ekonomicko-zabezpečovacia funkcia .trvalý zväzok medzi mužom a ženou založený na dobrovoľnosti. adopciou. že lekári predpisujú drahšie dovozové lieky.5) Ochranná funkcia Rodič . Rodinná politika . 12.rodinu treba chápať ako komplex a pristupovať k nej ako k celku – napr. poistenie – hlavný zdroj financovania – vo svete 6070% nákladov. – materské dávky .1) Demokratický princíp – rodina ako samostatne autonómna jednotka. pomoci. Rodina . keď rodina zlyhá.vyrovnávacia dávka .nemocenské dávky – . štátny rozpočet – vo svete 20-30% nákladov. manželstva alebo adopcie. Charakterizujte rodinnú politiku v SR. výstavba). ak sa rodina rozpadla rozvodom.situácia. keď manželia žijú v spoločnej domácnosti. . Sociálny rodič .súbor praktických opatrení. SR . pracujúce v zdravie ohrozujúcom prostredí.pre tehotné ženy. ktorý patrí do zdravotnej politiky a pomáha riešiť sociálnu udalosť Zdroje financovania zdravotnictva . transplantácia orgánov. liečba rakoviny.3) Emocionálna funkcia .ide o dávku vyplývajúcu zo zravotného poistenia. ktoré sú smerované ku rodine ako základnej sociálnej a spoločenskej jednotke.1. –3) Rodina ako inštitúcia . vzájomnej láské.spoločensky schválená forma trvalého spolužitia osôb viazaných zväzkom krvi. zdravotníctvo.… Základné princípy rodinnej politiky . Tak sa môže stať. V praxi to vyzerá takto: Poisťovňa uzatvára vzťahy s lekármi a lekári s komorou. preto poisťovne nie sú schopné zaplatiť všetkým ošetreným pacientom lekársky výkon. u nás 1-2%. Nemocenské poistenie – poskytujú sa nemocenské dávky . keď sa rodičom stal napr.1) Biologicko-reprodukčná . individuálna spoluúčasť – vo svete 10% a viac. – 2) Má prierezový charakter – nielen jeden rezort poskytuje pomoc.nastáva. že sa prečerpá mesačný limit pred koncom mesiaca a ostatní pacienti už v danom mesiaci nemôžu byť ošetrení.Zdravotné poistenie .je to súbor nástrojov. Funkcie rodiny . Náklady na obsluhu poistenca sú vysoké. úcty. ktorá sa vypláca zo zdravotnej poisťovne v prípade práceneschopnosti (choroba. Rozvrat v rodine . . vernosti. ale aj iné rezorty sa spolupodieľajú (školstvo. lekármi a lekárskou komorou. zásah štátu je minimálny. pričom veľkým problémom je. Rozpad rodiny .2) Výchovná funkcia .biologicky pokrvný príbuzný dieťaťa.

vzniká nárok na materský príspevok.Detstvo –prídavok na dieťa do skončenia prípravy na povolanie / najdlhšie do 25 rokov – denný študent .štát zabezpečuje každému právo na ochranu zdravia a života na úrovni aktuálnych vedeckých poznatkov.pohrebné – jednorazová dávka . technických a ekonomických podmienok. zlyhanie rodičov.prostredie právnej istoty. Zmyslom je.Smrť – rodinou sociálnou udalosťou sa stáva vtedy .. Pri narodení dieťaťa – príspevok pri narodení – jednorazová dávka . sirotský dôchodok 13.iné príspevky: -ak sa v rodine narodia tri a viac detí.Rodičovstvo – rodičovský príspevok do troch rokov veku dieťaťa od narodenia / pozor až po materskom príspevku keď má nárok. Jednotlivé sociálne udalosti. týranie.Náhradná starostlivosť – krátkodobé zlyhanie – ochorenie rodiča . cirkev.Úlohy štátu voči rodinám . -úmrtie „Príspevok na pohreb. právny zväzok.je čiastkovou politikou sociálnej politiky.Charakterizujte bytovú politiku v SR Bytová politika . ktoré v rodine môžu nastať . ale pomáhajú aj inštitúcie – škola. Ochrana zdravia členov rodiny . rešpektuje právo rodičov slobodne sa rozhodnúť o počte detí. tým. vplyvy a vzory dospelých. Úspešnosť realizácie bytovej politiky vyžaduje i jej správne inštitucionálne usporiadanie a legislatívne zabezpečenie. -existencia nezaopatreného dieťaťa v rodine –„Prídavok na dieťa. chráni rodinu a deti pred rôznymi druhmi závislostí. dávkou „Príspevok pri narodení dieťaťa. zanedbávanie . realizuje programy komplexnej starostlivosti pre starších občanov. aby každý občan mal možnosť získať primeraný byt. príprava na manželstvo a rodičovství .“ -existencia dieťaťa a osobná celodenná starostlivosť o dieťa – „Rodičovský príspevok.Materstvo. Základné typy bytovej politiky: a) prídelový systém (rozdeľuje byty podľa určitých kritérií. . vdovecký. ktorý ju hmotne zabezpečuje. alebo opakovanie v dvoch rokoch narodili opakovane dvojčatá.1. Sociálno-ekonomické zabezpečenie rodín . ak umrie člen rodiny alebo živiteľ .za výchovu detí sú zodpovední rodičia. právo detí na rodičovskú starostlivosť. masmédia… 4.narodenie dieťaťa – soc.žena pred pôrodom odchádza z práce. jej podstatou je systém rozdeľovania a zabezpečovania bytov.alkoholizmus.“ -pestúnska starostlivosť: jednorázový príspevok – na úhradu základnej výbavy . Výchova detí a mládeže.“ (nemusí tu byť príbuzenský vzťah) 3.vytváranie systému štátnej sociálnej podpory na štátom uznané životné udalosti .dlhodobé zlyhanie – zánik rodiny smrťou. ktorí to najviac potrebujú) .vdovský. aby bývanie bolo pre obyvateľstvo dostupné a aby si každá domácnosť mohla zabezpečiť bývanie primerané výške vlastných príjmov. podporuje stabilitu manželstva a kvalitu partnerských vzťahov. Základným cieľom bytovej politiky je vytváranie takých legislatívnych. Právna ochrana rodiny a jej členov . 2.

že ekonomika je málo výkonná. Štát sa zaujíma len o tých. bytu pri kúpe do vlastníctva a cena nájomného) Modely bytovej politiky: 1) sociálno-demokratický (založený na využití občianskej solidarity poskytovaním sociálnych služieb. Nezamestnanosť je stav. v dôsledku toho sa znižuje dôchodok obyvateľstva a to vedie k zhoršeniu životnej úrovne. a to len cez sociálnu záchrannú sieť.b) tržný (trhový) systém (byty sú tovarom a rozdeľujú sa na základe cien ponuky a dopytu. chudobné štvrte). adresná pomoc – Veľká Británia) 4) ponecháva starostlivosť o bývanie na občanovi (štát sa angažuje len minimálne. Podporuje rovnaký prístup všetkých občanov k bývaniu – škandinávske krajiny) 2) karporativistický (odvíja sa z pracovnej aktivity občanov. Rakúsko) 3) liberálny (dôraz dáva na individuálnu aktivitu. Problematika nezamestnanosti v SR Nezamestnanosť je jedným zo závažných ekonomických problémov našej spoločnosti. Portugalsko) Vlastníctvo bytov: súkromné vlastníctvo. To má vplyv nielen na ekonomické. psychologické a zdravotné problémy občanov (rozpad rodín. Vyjadruje stav v ekonomike. v ktorom človek schopný práce a ochotný pracovať nemá platené zamestnanie. obecné byty Zdroje financovania bytovej politiky: a) stavebné sporenie (sporenie formou pravidelných a mimoriadnych vkladov) b) hypotekárny úver (dlhodobý účelový úver určený na financovanie bytových potrieb) c) štátny fond rozvoja bývania (doplnkový nástroj hospodárskej politiky) Štát ovplyvňuje bytovú politiku nasledovne: a) priamou finančnou podporou bývania (mladým a slobodným občanom. Holandsko. znížením daňového zaťaženia vlastníkov) Nástroje bytovej politiky: a) príspevok na bývanie (významný nástroj–poskytuje sa občanom v hmotnej núdzi za splnenie určitých podmienok) b )priama podpora štátu (domácnostiam s nízkymi príjmami na úhradu výdavkov spojených s užívaním bytu/rod. Sociálne bývanie je spojené s finančne dostupnými štandardne vybavenými malometrážnymi bytmi. sociálnopatologické javy). ktoré spravujú verejnoprávne subjekty . ktoré to nepotrebujú. Skutočný hrubý domáci produkt nedosahuje svoju úroveň. ale vníma sociálnu diferenciáciu obyvateľstva – SNR.Grécko. keď práceschopné osoby v produktívnom veku si nevedia nájsť vhodné zamestnanie na trhu práce. pretože dochádza ku koncentrácii najchudobnejších vrstiev obyvateľstva a vznikajú GHETTÁ (tzv. pretože podporuje aj rodiny. ktorí sú v hmotnej a sociálnej núdzi. Má tiež nedostatky. je neefektívne.domu) c) sociálne bývanie (sociálne byty. nie sú schopní sami si vyriešiť situáciu. 14. Francúzsko. družstevné byty. trestná činnosť. dôležitým prvkom je tu cena domu. Vysoká miera nezamestnanosti je signálom. bonifikáciou úrokov hypotekárnych úverov. príspevkom na bývanie osobám a rodinám s nižšími príjmami) b) nepriamou finančnou podporou (štátnym príspevkom k stavebnému sporeniu. ale aj sociálne.obce. neziskové organizácie). Typy nezamestnanosti: .

Cieľom politiky zamestnanosti je najmä: a) zabezpečovať prácu pre všetkých. Nástroje politiky zamestnanosti a trhu práce  Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej a sociálnej politiky štátu.napr.a) frikčná (ľudia. Záujemca o zamestnanie je občan. skončil sústavnú prípravu (denné štúdium) na povolanie (absolvent školy. zmena zamestnania. ktorý si hľadá iné zamestnanie a nie je uchádzač o zamestnanie. Zväčša krátkodobá nezamestnanosť) b) štrukturálna (technologická .Ústredia a Úrady práce. ktorý sa stará o dieťa .dlhodobo nezamestnaný občan (vedený v evidencii 12 mesiacov za predchádzajúcich 16 mesiacov) . Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie: . lesníctve) d) skrytá (nezamestnaný nehľadá prácu. Zároveň je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. resp. sociálnych vecí a rodiny .občan starší ako 50 rokov . ktorý môže pracovať. ani sa nikde neregistruje) e) neúplná (na znížený úväzok.právnická / fyzická osoba. ktorý je rodič / náhradný rodič starajúci sa o tri a viac deti / osamelý občan. ktorí môžu a chcú pracovať a hľadajú zamestnanie b) umožňovať slobodnú voľbu zamestnania c) vytvárať a udržiavať rovnováhu medzi ponukou a dopytom po práci d) znižovať nezamestnanosť e) vytvárať podmienky na vznik pracov. ktorí sú medzi dvoma zamestnaniami.agentúra dočasného zamestnávania a podporovaného zamestnávania Nástroje politiky zamestnanosti: . chce pracovať a hľadá zamestnanie. príležitosti vytváraním nových pracovných miest f) vytvárať podmienky na udržanie zamestnanosti a predchádzanie hromadnému prepúšťaniu Služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú: .občan so zníženou pracovnou schopnosťou (zdravotne postihnutý) . rozpad neefektívnych podnikov) c) cyklická /sezónna (závislá od hospodárskych procesov .vzniká v poľnohospodárstve. ktorému bol udelený azyl 15. ktorý 2 roky nepracoval po skončení štúdia a je v evidencii na ÚP) .cudzinec.občan mladší ako 25 rokov.občan. stavebníctve. skrátený pracovný čas aj na úkor svojej kvalifikácie) f) dlhotrvajúca (pre zdravotný stav) g) čiastočná (nedostatočný odbyt výrobkov – nedostatok práce) Podľa dĺžky trvania je môžeme rozdeliť na: a) krátkodobá (0-6 mesiacov) b) strednodobá (6-12 mesiacov) c) dlhodobá (12 a viac mesiacov) Uchádzač o zamestnanie je občan. ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania na základe uzatvorenej písomnej dohody v rámci partnerstva alebo za úhradu .

informačné a poradenské služby.súčasť politiky zamestnanosti. 52/2010 o službách zamestnanosti. ktorý sa môže negatívne prejaviť napríklad znižovaním v oblasti vzdelania. inšpektoráty práce. relatívnu chudobu – stav. správy v oblasti sociálnych vecí.stav. domnieva. rodina alebo sociálna skupina uspokojujú svoje potreby na výrazne nižšej úrovni ako je priemerná úroveň v danej spoločnosti (štáte) V súčasnej Európe sa vyskytuje predovšetkým relatívna chudoba. . že je ohrozená samotná existencia človeka (bývanie. ktorým sa dopĺňa a mení zákon č.zákon č. zákonník práce (pre zamestnaných) b) inštitucionálne – MPSVaR (metodický a koordinačný orgán).a) legislatívne (zákony) – ústava SR (čl. nie z priemernej spotreby. obsadzovanie voľných prac. Jej hlavnou úloh je zabezpečovať právo občanov na prístup k zamestnaniu poskytovaním pomoci pri: a) hľadaní vhodného zamestnania b) vzdelávaní a príprave pre trh práce potrebnej na uplatnenie na trhu práce Trh práce je výrazne ovplyvňovaný pracovnoprávnymi a sociálnoprávnymi predpismi.miest. podmienkami pre poberanie dôchodkov. príspevky na samostatnú zárobkovú činnosť a ostatné príspevky. dĺžkou školskej dochádzky. ale i napr. Dlhodobé pretrvávanie na hranici prípadne pod hranicou chudoby predstavuje sociálno patologický jav. absolútna chudoba sa vyskytuje skôr v rozvojových krajinách (Afrika). odstraňuje spoločenské návyky Spoločensko – ekonomický vývoj spoločnosti delí chudobu na: absolútnu – stav. sociálna poisťovňa c) aktívne – evidencia uchádzačov o zamestnanie. napr. je ich 46). Meranie chudoby : objektívna – stav. úpravou pracovnej doby. kto je v tejto situácii. Vychádza z pozorovania spotreby bohatých. jedlo). a to: . je to systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. že určuje ciele a priority politiky trhu práce celoštátneho charakteru. stanovenou minimálnou mzdou. kde spôsobuje vysokú úmrtnosť hlad. rodiny a služieb zamestnanosti (vymedzuje právomoci a pôsobnosti orgánov v oblasti soc. uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce) . Ústredie PSVa R (2 stupňový odvolávací orgán). zákon o sociálnom poistení. subjektívna – stav. odev. 5/2004 (vecne rieši problematiku zamestnanosti – hľadanie zamestnania. v ktorom jedinec. o ktorom sa ten. 453/2003 o orgánoch štátn.35 a nasledujúce – každý občan má právo pracovať). zmenu zamestnania. Za tvorbu politiky trhu práce zodpovedá Ministerstvo PSVaR SR a realizuje ju tým. vzdelávanie.zákon č. že je chudobný lebo nemôže uspokojovať svoje potreby podľa vlastných predstáv. Úrady PSVaR (evidencia nezamestnaných.vecí a zamestnanosti – MPSVaR. CHUDOBA A JEJ ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY CHUDOBA . 461/2003 o sociálnom poistení  Politika trhu práce . neštátne subjekty. zákon o službách zamestnanosti (pre nezamestnaných). ÚPSVaR) . keď nedostatok prostr.zákon č. 16. kedy nedostatok finančných prostriedkov neumožňuje zabezpečiť základné životné potreby na primeranej úrovni. bývania (chátranie bytového fondu a technického vybavenia). b) pasívne – dávka v nezamestnanosti Politiku zamestnanosti riešia 2 základné právne normy. neumožňuje uspokojiť základné potreby nevyhnutné pre život do takej miery. v ktorom podľa názoru štátu nie sú uspokojované základné ľudské potreby na prijateľnej úrovni.

vojaci). 17. poistenie–nemocenské.2011 je to 189. silových rezortov (policajti. ktoré nie sú nevyhnutné (kultúra. ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím vzhľadom na svoj vek. štátne sociálne dávky. úprave dôchodkov ako jediného zdroja príjmov. ženy (matky samoživiteľky) . individuálna pomoc. poistenia patrí aj soc. lokalita domácnosti. zabezpečuje jednotlivca alebo rodinu pri výskyte udalosti.j. zamestnanecký status osoby (postavenie na trhu práce). nezamestnaní. občania so zdravotným postihnutím. zákonom uložené príspevkové poistenie zamestnancov a SZČO. výška poistnej dávky bude adekvátna odvedenej časti prostriedkov do systému SP. úrazové. Nepriamu formu SZ tvoria daňové bónusy a podpora zamestnanosti. ktorých cieľom je kompenzovať nepriaznivé finančné a sociálne následky rôznych životných okolností a udalostí.20 EUR)a životného minima. významným prínosom je soc. etnická príslušnosť (najmä rómska). považujeme za ne: Nepriaznivú sociálnu situáciu – podľa Z 448/2008 je to ohrozenie FO sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy. dôchodkové. MPSVaR. Pri poskytovaní dávok a služieb sa uplatňuje sociálny. staroba. Je to prechodný stav. ktoré najčastejšie zapríčiňujú chudobu: vzdelanie osoby. Poskytuje ochranu a pomoc ľuďom v prípade týchto štátom uznaných udalostí: nezamestnanosť. chudoba. neúplné rodiny s deťmi. charita. (nie ŤZP). SP obsahuje: . Pri poskytovaní SP sa uplatňuje systém zásluhovosti. zásluhový alebo kombinovaný princíp. Stav hmotnej núdze . ŽM rozlišujeme existenčné – pokrýva základné životné potreby na minimálnej úrovni. vzdelávanie) Chudobou sú najviac ohrozené tieto sociálne skupiny: deti a mládež.stav. bezdomovci a imigranti. Sociálna pomoc Sociálne poistenie – je poistenie v prípade budúcej poistnej udalosti. s ktorými SZ spája nárok na niektorú z dávok alebo služieb SZ. pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. ľudia s nižším vzdelaním. Ekonomickým nástrojom prevencie chudoby sú stanovenie minimálnej mzdy (na rok 2012 – 327. ŽM sa využíva aj pri stanovení minimálnej mzdy . rómska etnická minorita. Faktory. SP je povinné. SYSTÉM SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA V SR A ZDROJE JEHO FINANCOVANIA Sociálne zabezpečenie – je súbor právnych. seniori. Výšku upravuje vždy k 1. Životné minimum .7. politiky vzdelávania a rodinnej politiky. práca. t. Nepriaznivú sociálnu situáciu pomáhajú riešiť sociálne služby. Sociálna podpora 3. Ide o životné situácie. manželstvo a rodičovstvo SZ tvoria 3 piliere: 1. keď príjem občana a spoločne s ním posudzovaných fyzických osôb nedosahuje životné minimum a občan a FO s ním posudzované si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením (najmä prácou). Zmierňovanie následkov chudoby: sociálna pomoc. ktoré možno predvídať a proti ktorým je poistený. a sociálne minimum – znamená uspokojovanie aj iných potrieb. politiky zamestnanosti. zabezpečenie poistencov tzv.V súvislosti s chudobou môžeme hovoriť aj o jej dôsledkoch. sociálnu neprispôsobivosť alebo stratu zamestnania.spoločensky uznaná hranica príjmov. Slúži na otestovanie príjmov domácnosti a následne ako základ pri stanovení výšky dávok sociálnej pomoci.83 EUR. finančných a organizačných nástrojov a opatrení. zdravotný stav. ). Sociálne poistenie 2. dôchodkovom zabezpečení. domácnosť. Výkon SP zabezpečuje Sociálna poisťovňa. smrť. keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu. od 1. choroba a úraz. (predtým podľa Z 195/1998 sociálna núdza) – stav.7. invalidita. výchova v rodine Opatrenia na predchádzanie vzniku a zmiernenie následkov chudoby: Prevencia realizovaná sociálnou politikou štátu prostredníctvom sociálneho zabezpečenia (soc. Do systému soc. demografické zloženie domácnosti (najmä počet detí).

hygieny.kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia . vykonávanie zákl. nie na vyrovnanie pohľadávok. ubytovanie. SZČO a dobrovoľne poistených osôb. na bývanie. Nemocenské dávky = nemocenské. poradenstvo. narodenie. príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa. spotrebné dane. Odvody sa vzťahujú len na ekonomicky aktívne FO. pranie a údržba šatstva. za ekonomicky neaktívnych občanov ich platí štát z prostriedkov vybraných na daniach.slúži na finančné zabezpečenie osôb v prípade poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného/ služobného úrazu. životných podmienok = príspevok na zdravotnú starostlivosť. tlmočenie . osob. invalidný. vdovský. situácii. ktorý je v hmotnej núdzi má nárok na pomoc zo strany štátu v peňažnej. Patrí sem starobné a invalidné poistenie. z ktorých sa vyplácajú dôchodkové dávky = starobný a predčasný starobný dôchodok. príplatok k prídavku na dieťa (ak nemožno uplatniť daňový bónus). ak posledné 3 roky pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol občan poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky (730 dní). poistenie v nezamestnanosti – pre prípad straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti. náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia garančné p. smrť rodinného príslušníka). príspevok rodičom. pohrebom. jednorázové vyrovnanie a odškodnenie. služieb = soc..z príjmov právnických a fyzických osôb) nepriame – DPH. Sú to zdroje na úhradu zdravot. pri strate alebo obmedzení pracovnej schopnosti. rodinnej starostlivosti. Úrazové dávky = úrazový príplatok. ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu 2 rokov narodili opakovane dvojčatá. výživa a výchova dieťaťa. opakovaný a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi Sociálna pomoc – rieši predovšetkým zabezpečenie základných životných podmienok (1 teplé jedlo denne. Sociálna podpora . – pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa. vdovecký a sirotský dôchodok. rodinnej starostlivosti a jednorázový príspevok pri zániku náhr. v prípade smrti živiteľa. aktivačný príspevok. tehotenstva a materstva. ošetrovné. Občan. zákl. choroby z povolania. .dávky na zabezpeč. štipendia. poisťovňou. vecnej alebo kombinovanej forme: . pomoc v oblasti školstva (dotácie)=soc. úrazové p. prídavok na dieťa. Poskytuje sa dávka v nezamestnanosti.. pracovná terapia. Dávka garančného poistenia = na uspokojenie nárokov zamestnanca. Dávka slúži na zabezpečenie základných potrieb. renta. materské a vyrovnávacia dávka. zľavy v doprave pre žiakov/študentov ZDROJE FINANCOVANIA SOCIÁLNEHO ZABEZPEĆENIA Dane: priame . náhrada nákladov spojených s liečením. Soc. podpora sa realizuje najmä ako: Dávky štátnej soc.jednorázový a opakovaný príspevok pri zverení dieťaťa do náhr.slúži na finančné zabezpečenie osôb v prípade choroby. Náhradné výživné – s dávkou náhradné výživné Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa . rodičovský príspevok. ošetrovateľská starostlivosť.je hmotné zabezpečenie občanov v starobe. . Nárok na tieto dávky nie je podmienený platením príspevkov či príjmovými pomermi oprávnených osôb.nemocenské p.ide o dávky financované zo štátneho rozpočtu. ochranný príspevok a jednorázová dávka v hmotnej núdzi. podpory – jednorázové / opakované = príspevok pri narodení dieťaťa. prostredníctvom ktorých sa štát podieľa na riešení niektorých životných udalostí (napr. dôchodkové p. príspevok na pohreb. starostlivosti a dávok vyplácaných Soc. úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.poskytovania soc. sú hlavným zdrojom financovania soc. zabezpečenia Odvody (príspevky): zamestnancov (časť uhrádza zamestnávateľ). pracovná rehabilitácia a rehabilitačné rekvalifikácia a rekvalifikačné. nevyhnutné ošatenie a prístrešie) v stavoch hmotnej núdze a nepriaznivej soc.soc. . stravovanie.

u detí s poruchami správania. ak požiada o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie Opatrenia SPOD a SK vykonávajú: orgány SPOD a SK . Výchovná činnosť . ak zneužíva drogy alebo je závislá od drog. Výkon tejto činnosti chráni práva detí pred súdom.Ústredie a úrady práce soc. v ktorej sa osoba nachádza Opatrenia SK zabezpečujú orgány SPOD a SK pre: Dieťa – maloletého a mladistvého páchateľa trestného činu. o ktoré sa rodičia nevedia. ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného dohovoru (Dohovor o právach dieťaťa – 1989 OSN) . nemôžu alebo nechcú starať alebo závažným spôsobom zanedbávajú či zneužívajú svoje povinnosti.predchádzanie porúch psychického. branie omamných látok. ktoré nemôže byť vychovávane vo vlastnej rodine Medzi najdôležitejšie činnosti SPO patrí: výchovná činnosť. . vzdelávanie a všestranný vývoj podľa schopnosti dieťaťa alebo. ktorou je najmä výkon kolízneho opatrovníka a opatrovníka maloletých.výchovy a všeobecného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí . ktorá ho negatívnym vplyvom ohrozuje. iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa alebo iní občania ohrozujú či narušujú riadnu výchovu dieťaťa. ak je účastníkom probácie alebo mediácie.ochrany dieťaťa. Orgán SPOD a SK rozhodnutím o uložení výchovného opatrenia nemôže odňať dieťa z osobnej starostlivosti rodičov alebo inej osoby. organizovanie náhradnej starostlivosti. po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia pre drogových a iných závislostí. skupinu. Ďalšiu činnosť. nevytvárajú podmienky na výchovu. akreditovaný subjekt. rodinu. obce. návrhov na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv.zamedzenie nárastu sociálno-patologických javov Opatrenia SPOD a SK sa vykonávajú pre dieťa. s poruchami správania. ktorého jednorázové alebo krátkodobé správanie vyžaduje pre svoju závažnosť pomoc Plnoletú FO – po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby.pôsobí na zlepšenie rodinných. ak rodičia. sledovanie vývoja detí v náhradnej starostlivosti a pod. právnická alebo FO. utvorenom a usporiadanom na výkon opatrení Sociálnoprávna ochrana detí . trestnú činnosť. v prostr. v ktorých je výchova dieťaťa vážne narušená.je súbor opatrení na zabezpečenie : . ktoré je členom skupiny. ak sa u dieťaťa prejavujú poruchy správania. ktoré sa dopustilo priestupku. vecí a rodiny. ktorého predmetom je zabezpečenie: . hrajúce hazardné hry. po zániku ústavnej starostlivosti. zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického. prokuratúrou. fyzického alebo sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej FO a poskytovanie pomoci v závislosti od poruchy a situácie . fyzického a sociálneho vývinu detí a plnoletých FO . ktoré majú za následok záškoláctvo. z. 305/2005 Z.predchádzania vzniku krízových situácií v rodine . pre dieťa. dieťa.náhradného prostredia dieťaťu.ochrana práv a právom chránených záujmov detí . Sociálna kuratela –súbor opatrení na odstránenie. manželských a iných sociálnych vzťahov. navrhovanie výchovných opatrení a ďalšia činnosť. dieťa zneužívajúce drogy. VÚC. otvorenom prostr.18. odkázané na pomoc spoločnosti a deti. podávanie návrhov súdu na nariadenie a zrušenie ústavnej starostlivosti. návrhov na zrušenie výchovných opatrení uložených súdom.. ktorých výsledkom je vydávanie rozhodnutí o uložení výchovných opatrení. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. orgánmi činnými v trestnom konaní a inými inštitúciami. SOCIÁLNOPRÁVNA OCHRANA DETÍ A SOCIÁLNA KURATELA – CHARAKTERISTIKA A ZÁKLADNÉ POJMY SPOD a SK upravuje zákon č. komunitu v prirodzenom /náhradnom rodinnom prostredí. plnoletú FO do 25 rokov veku a inú plnoletú FO s obvyklým pobytom na území SR. Navrhovanie výchovných opatrení. Organizovanie náhradnej starostlivosti pre maloleté deti.

z. ktoré ohrozujú stabilitu rodiny a výchovu detí (rodina vyžaduje sústavnú pomoc zo strany odborníkov). nedostatok pracovných príležitosti.patologické hráčstvo. že by ohrozovali existenciu rodiny a výchovu detí (rodina je schopná tieto problémy riešiť vlastnými silami). ekonomickej. výkon trestu odňatia slobody. ochranná funkcia (pocit bezpečia a stability). určenie a zapretie otcovstva) Zákon o rodine stanovuje. Hlavnou stratégiou je motivovanie rodiny k zmene životného štýlu. potom nastáva stav. Tento zákon o upravuje právne vzťahy vznikajúce medzi manželmi. vyživovaciu povinnosť. Teda pre oblasť rodinného práva platí všeobecná zásada. Dôležitým prvkom je zachovanie dôvernosti informácií a dôstojnosti klienta. medzi jej členmi sú príbuzenské vzťahy a ktorej základnou funkciou je primárna socializácia jej detských členov dospelými. hlavné vzory správania záväzné v danej spoločnosti. Ak teda dochádza k zlyhávaniu čo i len jednej funkcie rodiny. tieto však nie sú natoľko závažné. či už biologicko – reprodukčnej. Rodina ako primárna sociálna skupina má preto prednostné právo aby jej sociálna práca venovala zvýšenú pozornosť.zastupovanie. intervencia a mediácia . Inštitúcie štátnej správy zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní soc. patologická alebo problémová rodina. ktorý vedie ku vzniku klinickej rodiny. menia sa a zanikajú na základe právnych skutočností predvídaných právnymi normami. V dysfunkčnej rodine sa vyskytujú vážnejšie poruchy funkcií. s osvojením. násilie v rodine.najviac využívanými metódami sociálnej práce s rodinou je sociálne poradenstvo. Právne vzťahy a z nich vyplývajúce práva a povinnosti vznikajú. Problémová rodina vykazuje poruchy niektorých funkcií. socializačná funkcia (odovzdáva jazyk.prevencie v rodinách aj prostredníctvom zákona NR SR č. vyjednávanie. zmenu alebo zánik práv a povinností. bytová situácia – viac generácii v jednom byte. PRÁVNE POSTAVENIE RODINY A RIEŠENIA DYSFUNKCII V RODINE Základné zásady rodin. 305/2005 Z. 36/2005 Z. že prestáva plniť svoje základné funkcie a vážne ohrozuje výchovu alebo zdravie detí (deti musia byť umiestnené v náhradnom výchovnom prostredí). s určením . rodiny a matky dieťaťa • Vzájomnej pomoci členov rodiny podľa schopností a možností • Monogamie • Rovnosti civilného sobáša a cirkevného sobáša Rodina sa najčastejšie vymedzuje ako dvoj alebo viacgeneračná sociálna skupina. nedostatok času na výchovu v dôsledku pracovného vyťaženia. vzťahy medzi manželmi. Hlavným dôvodom je. socializačnej alebo výchovnej. vytvára osobnosť). náhradnú starostlivosť. že za právne skutočnosti sa považujú len také skutočnosti. Nazývame ju aj dysfunkčná. že práve rodina vytvára predispozície pre ďalšie správanie jednotlivca. ekonomická (materiálne podmienky –strava a bývanie).. s ktorými objektívne právo spája vznik. Patológia rodiny Problémy súčasnej rodiny Financie.reprodukčná.( vymedzuje vznik manželstva. vzťahy medzi členmi rodiny. Sociálna práca s rodinou . o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. uvádza ich do sveta mravných a kultúrnych hodnôt).zapretím otcovstva.19. drogy. medzi rodičmi. Rodina plní mnohé funkcie. emocionálna (citové zázemie). o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej . Za najdôležitejšie sa pokladajú tieto z nich: biologicko . právnych vzťahov. V nefunkčnej rodine sú poruchy také závažné. rozvod a zánik manželstva.práva sú zakotvené v zákone č. nevera. alkoholizmus. že jeho ustanovenia je treba používať v duchu základných zásad: • Dobrovoľnosti a slobodného rozhodovania pri uzavretí manželstva • Rovnoprávnosti muža a ženy • Ochrany manželstva.. závislosti . deťmi a ostatnými príbuznými ako aj právne vzťahy súvisiace s výživným. zvyklosti a obyčaje.z. výchovná funkcia (hlavný článok vo výchove a vzdelávaní.

fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzic.prostriedky: príplatok na dieťa(z. Už zo samotného predmetu úpravy je možné vyvodiť výrazný preventívny rozmer zákona s ťažiskom na predchádzanie krízovým situáciám aj v rodine.. úmrtie).)je štátna jednorazová sociálna dávka.). b) organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch a aktivitách zameraných na predchádzanie sociálno-patolog. ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí.Príspevok pri narodení dieťaťa (235/1998 Z. resp.z.. plnenia funkcii v rodiny. dieťaťa.je vlastne terciárna prevencia. PRESUN KOMPETENCIÍ ŚTÁTU NA VYŠŠIE ÚZEMNÉ CELKY A NA OBCE Systém štátnej sociálnej podpory (dávky) a sociálnej pomoci sú jedným z prostriedkov realizácie práva občanov a rodiny na sociálne zabezpečenie.podporu.SITUÁCIE. Sanácia rodiny je proces. ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca.podpora (dávka) pozostáva z jedorázových a opakovaných príspevkov. ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí. príplatok k príspevku pri narodení 1. LEGISLATÍVNA ÚPRAVA ŠTÁTNYCH SOCIÁLNYCH DÁVOK – A ZÁKLADNÉ NÁSTROJE – ŽIVOTNÉ MINIMUM.príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti (z.z. Opakované fin. dohľad. ktorá prevzala deti do starostlivosti .627/2005 Z. jednor. tréningoch a aktivitách zameraných na podporu plnenia rodič. príspevok rodičom. RIEŠENIE NEPRIAZNIVEJ ŽIVOT.) sa vypláca štátna sociálna dávka.600/2003).z. Tvorí sústavu priamych finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.kuratele. príspevok na pohreb. na utváranie a upevňovanie vzťahov medzi manželmi. zastavenie ďalšieho negat. c) sprostredkovanie kultúrnych.). ktorou štát prispieva raz za rok rodičom alebo osobe.).situácia v rodine tak zložitá situácia ako je rozpad manželstva). nie plne rozvinutý – zameranie na rizikových (ohrozených) jedincov rodiny (patol. Opatrenia na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine(primárne) § 10 v zmysle toho zákona sú: a)organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch. ktorého obsah (najmä konkrétne cielené programy) sa stále hľadá a formuje. ktorú upravuje niekoľko zákonov.osôb a na zamedzenie rastu sociálno-patologických javov. Štát rodine na prekonanie nežiadúceho poklesu jej životnej úrovne poskytuje štátnu soc.z. zabránenie jeho opakovaniu v rodine Sanácia rodiny – alebo obnovenie rodinného prostredia . medzi rodičmi a deťmi. opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti (627/2005Z. záujmových a iných aktivít zameraných na podporu vhodného využívania voľného času detí Sekundárna prevencia: problém existuje. pri ktorom odborníci hľadajú spolu s rodinami nové cesty a riešenia v procese obnovy rodinných vzťahov a väzieb. rodičovský príspevok(280/2002Z.).. Jednorázové: 1. príplatok k prídavku( „“). ale len podmienená vznikom určitých životných udalostí (napr. výchovné opatrenia: napomenutie. na predchádzanie prehlbovania a opakovania porúch psychického vývinu.z. Terciárna prevencia: problém plne rozvinutý – zameranie na nápravu.prostriedky ako: príspevok pri narodení dieťaťa (z.vývoja. alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá (235/1998 Z.stavom (561/2008Z. Sú to jednorázové fin. ktoré zaručuje Ústava SR.z. Sanácia je v podmienkach Slovenska veľmi „mladý pojem“.z.235/1998 Z. 2. Štátna soc. opakovaný príspevok náhradnému rodičovi („“). Túto problematiku upravuje niekoľko zákonov.príspevok rodičom. Výška príjmov nie je účelovo viazaná.) 20.práv a povinnosti. narodenie.opakovaný príspevok na starostlivosť o dieťa do 3 alebo 6 rokov s dlhodobo nepriaznivým zdrav. rozvoj schopností riešiť problémové situácie a adaptovať sa nové situácie. javom.

ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. Podmienky nároku: zabezpečenie pohrebu oprávnenou osobou.)(V knižke od Derevj. Z.prostriedky: 1.príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti (z..z.600/2003Z.). ktorá nemá súdom priznané rodičovské práva a povinnosti alebo ak sa nezúčastňovala gynekologických prehliadok 4. najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do tejto starostlivosti. Výšku život. príslušného roka.601/2003 o životnom minime ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby.1. sociálnych vecí a rodiny príslušnému podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby.7.z.je štátna jednorazová sociálna dávka. 561/2008 Z.stavom(561/2008Z. druhé.)(novelizovaný z. ktorý nie je členským štátom EÚ. 3. Ak sú príjmy spoločne posudzovaných osôb vyššie ako zákonom stanovená hranica živ. ktorou štát pripláca na zvýšené výdavky spojené so zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa. s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich rokov dieťaťa alebo do šiestich rokov dieťaťa. ak sa sústavne pripravuje na povolanie. opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti (627/2005) 5.je štátna sociálna dávka.z. alebo na základe rozhodnuti příslušného organu iná fyz. 571/2009 Z.trietie dieťa.) – príspevok štátu na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého.z ) – prídavok na dieťa nevzniká ak sa oprávnená osoba a nezaopatrené dieťa zdržiavajú v štáte. 2.nahradzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu. ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Žiadosť sa predkladá spravidla Úradu práce. minima sa upravuje vždy k 1. Opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (627/2005) 6. Osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (627/2005) Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa Je štátna sociálna dávka.opakovaný príspevok na starostlivosť o dieťa do 3 alebo 6 rokov s dlhodobo nepriaznivým zdrav. ktoré vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o súčasne narodené tri deti alebo viac detí alebo v priebehu dvoch rokov opakovane narodené dvojčatá. 5.561/2008 Z. Ak sú príjmy domácnosti nižšie ako suma život. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 1. štát podporuje náhradnú starostlivosť o dieťa. pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.627/2005 Z.z. Príspevok na pohreb (238/1998 Z. Zákon č. Opakované fin. sa uvádza aj ten príspevok)(?príspevok rodič. Príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa . ktorou štát prispieva rodičovi na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa.prídavok na dieťa (z. študium.z. Nová výška živ.) Spoločne pre všetky dávky platí. 571/2009 Z. osoba alebo domácnosť nie je v hmotnej núdzi a nemá nárok na dávky a príspevky. z. z.z.rokov veku dieťaťa. 513/2010 .)príspevok štátu na náhradnú starostlivost o dieťa. ktorými sú rast životných nákladov nízkopríjmových domácnosti a čisté peňažné príjmy na osobu.z.2011 zrušený zákonom 513/2010 Z. 3. ak náhradnú starostlivost o dieťa vykováva osoba na základe rozhodnutia súdu. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č. poskytuje sa najdlhšie do 25. Nárok nevzniká: maloletej matke. Podmienky: starostlivost osoby o nezaopatrené dieťa. minima. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.rodičovský príspevok( 571/2009 Z.osoba ako rodič. Poskytovaním príspevkov. na zvýšené výdavky. Jednor. minima určuje každoročne MPSVaR SR na základe štatistického úradu SR v zmysle konkrétnych ukazovateľov.príplatok k prídavku( 532/2007 Z. 4. trvalý pobyt alebo prechodný pobyt (len u cudzincov) oprávnenej osoby aj zomretého na území SR. že sa poskytnú na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby. minima. ktoré sa dožilo aspoň 28 dní. domácnosť sa nachádza v hmotnej . ktoré sa matke narodilo ako prvé. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 7. je štátna sociálna dávka.

núdzi ale to ešte neznamená. na druhej strane však nevzniká povinnosť štátu poskytnúť obci. ktoré neposkytujú túto opatrovateľskú službu na území príslušného samosprávneho kraja.83 EUR. ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne. z. Tá sa poskytuje formou dávky a príspevkov pričom ich výška je stanovená v zákone o pomoci v hmotnej núdzi č. krízové stredisko. Štátne sociálne dávky sa odvíjajú od životného minima. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky pokiaľ ide o úsek sociálnej pomoci ustanovil pokračovanie decentralizácie v oblasti poskytovania sociálnych služieb posilnením pôsobnosti. ktorá sa poskytla neprávom. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. Právna úprava prechodu tejto pôsobnosti na samosprávne orgány obsahuje dualitu prechodu tejto pôsobnosti. Životné minimum v roku 2011 je 189. Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce Na obce prechádzajú kompetencie na úseku sociálnej pomoci tieto: 1. ktorá sa rozhodla neprevziať túto pôsobnosť. že má nárok aj na pomoc v hmotnej núdzi. • povinnosti občana zaplatiť úhradu za prepravnú službu. zriaďovanie a kontrola zariadení sociálnych služieb (domov sociálnych služieb pre deti. po zvážení manipulačného priestoru pre uplatnenie princípu subsidiarity. poskytovanie opatrovateľskej služby občanom. Ustanovenie samosprávnej pôsobnosti samosprávnych orgánov v oblasti sociálnej pomoci na jednej strane zvyšuje svojprávnosť samosprávnych orgánov vylúčením možnosti riadenia a kontroly výkonu vládou a možnosťou ukladať samosprávnym orgánom povinnosti len zákonom. V procese prechodu kompetencií na úseku opatrovateľskej služby z orgánov štátnej správy mali teda obce právo slobodnej voľby prevzatia tejto pôsobnosti a v prípade jej neprevzatia na príslušný samosprávny kraj prešla pôsobnosť zo zákona pre územný obvod obce. 416/2001 Z. ktorí sa odmietli zúčastniť na vykonávaní menších obecných služieb organizovaných obcou. resp.z. valorizujú sa každý rok k 1. resp. samosprávnemu kraju potrebné finančné a iné materiálne prostriedky nad rámec decentralizačnej dotácie. Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na samosprávne kraje Na samosprávne kraje prechádza pôsobnosť na úseku sociálnej pomoci: . • poskytovaní prepravnej služby a o úhrade za túto službu. 4. 3. resocializačné stredisko). rozhodovanie • poskytovaní opatrovateľskej služby a o úhrade za túto službu. poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb (domov dôchodcov. z. V prípade pôsobnosti vo veci poskytovania opatrovateľskej služby ustanovenej pre samosprávne kraje. vyššieho územného celku z orgánov štátnej správy má za následok poskytovanie decentralizačnej dotácie – finančného vzťahu – transferu určeného na financovanie tejto pôsobnosti samosprávnych orgánov z prostriedkov štátneho rozpočtu.7. detský domov. na samosprávne orgány z orgánov štátnej správy. oznamovanie obvodnému úradu občanov. V kompetenčnom zákone prijatá právna kvalifikácia prechodu pôsobnosti opatrovateľskej služby do samosprávnej pôsobnosti obce. 416/2001 Z. PRESUN KOMPETENCIÍ ŚTÁTU NA VYŠŠIE ÚZEMNÉ CELKY A NA OBCE zákon 416/2001 Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje Zákon č. a to na príslušné obce a na príslušné vyššie územné celky (samosprávne kraje). S účinnosťou od 1. právomoci a zodpovednosti obcí a vyšších územných celkov pri poskytovaní sociálnych služieb. januára 2003 prešlo zákonom č. ktorí pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebujú pomoc inej osoby. 599/2003 Z. zariadenie opatrovateľskej služby) 2. táto je vykonávaná pre územný obvod obcí.

• odňatí sociálnej služby. 11. • výmaze subjektu. ktoré zriadil ako rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu. ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne a týždenne. ktoré poskytujú sociálne služby. 13. ktoré zriadil. ktorý poskytuje sociálnu pomoc a obci a hospodárenie s jednorazovým účelovým finančným príspevkom. • povinnosti občana zaplatiť úhradu za opatrovateľskú službu a prepravnú službu. 10. • zákaze poskytovania sociálnej služby subjektu. 9. ktorým sa poskytuje starostlivosť týždenne. sociálnej prevencie a vybraných činností sociálnoprávnej ochrany. uzatváranie zmlúv o poskytovaní finančného príspevku na úhrady nákladov za sociálnu službu. 2. ktoré sa poskytli neprávom. rehabilitačné stredisko. bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. • zamietnutí žiadosti právnických osôb alebo fyzických osôb o registráciu na poskytovanie sociálnych služieb. domov sociálnych služieb pre deti. 3. kontrola • úrovne poskytovania sociálnych služieb alebo sociálneho poradenstva a úroveň vykonávania sociálnej prevencie alebo vykonávania vybraných činností sociálnoprávnej ochrany. stanice opatrovateľskej služby. zariadenie pestúnskej starostlivosti. 21. ktoré zriadil. ktoré pôsobia na úseku sociálnych služieb. sociálne poradenstvo alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany. poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb (domov sociálnych služieb pre deti. uzatváranie dohôd • úhrade za sociálnu službu. ukladanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov v úrovni plnenia sociálnych služieb. koordinovanie činností obcí a ďalších právnických osôb a fyzických osôb. 12. bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. organizovanie výchovno-rekreačných táborov pre deti. o znížení alebo zvýšení úhrady za poskytnutú službu a o neplatení úhrady za sociálnu službu. o zastavení poskytovania sociálnej služby. 4. vedie register zariadení. ktorý poskytuje sociálnu pomoc z registra subjektov. zariadenie chráneného bývania. sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva na svojom území. alebo za poskytnutú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb. ak sa starostlivosť poskytla neprávom. 6. ktoré zriadil ako svoju organizačnú jednotku. rozhodovanie • poskytovaní opatrovateľskej služby a prepravnej služby a o úhrade za tieto služby. • povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb. 5. o skončení poskytovania starostlivosti v tomto zariadení a o úhrade za poskytnutú starostlivosť v tomto zariadení. ktorým sa poskytuje starostlivosť denne). • hospodárenia s finančným príspevkom poskytnutým subjektu. sociálnu prevenciu. 14. • poskytovaní starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. ktorý poskytuje sociálnu pomoc. útulok. vedenie evidencie zariadení sociálnych služieb vo svojom územnom obvode. zmlúv o poskytovaní finančného príspevku obcí a o poskytovaní jednorázového finančného príspevku. vypracúvanie a zverejňovanie koncepcie sociálnych služieb. organizovanie spoločného stravovania. vypracúvanie a zverejňovanie koncepcie sociálnych služieb na svojom území. 7. ktorú poskytuje. domov sociálnych služieb pre dospelých. v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje zariadenie sociálnych služieb. sociálneho poradenstva. domov pre osamelých rodičov. rozhodovanie v druhom stupni vo veciach. 8.1. SOCIÁLNA POMOC – NÁHRADNÉ ZDROJE V HMOTNEJ NÚDZI .

ktorý sa dá formulovať ako proces prechodu od sociálnej starostlivosti k sociálnej pomoci. ktorá je nad jeho sily. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi definuje poskytovanie dávky a príspevkov.z. (I keď je občan v prvom rade zodpovedný sám za seba. 195/1998 Z. ochranný príspevok.). peňažná pomoc. na zakúpenie školských pomôcok pre nezaopatrené deti. ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Zákon ustanovuje okrem iného. Po postupnom zrušení komplexného zákona (kódexového typu) č. a pod. Patria sem aj sociálne služby). nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby. nevyhnutné ošatenie a prístrešok. postihnutia 447/20008 Z. o životnom minime. ktorý je bez príjmu. ( sociálna pomoc .z.pomoci. 22. vytváraním klubov nezamestnaných a pod. najčastejšie v situáciách hmotnej núdze najzraniteľnejších skupín obyvateľov. čím sa realizuje subsidiarita ako princíp sociálneho zabezpečenia. Štruktúru sociálnej pomoci v širšom zmysle tvoria najmä tieto systémy: Hmotná núdza a životné minimum – sú upravené v zákone 599/2003 Z. ktorí sú znevýhodnení z rôznych dôvodov a príčin. mediácie a pod. Súčasťou systémov sociálnej pomoci je aj sociálnoprávna ochrana detí a kuratela (právna úprava je obsiahnutá v zákone č. o pomoci v hmotnej núdzi a v zákone č. skupinu a komunitu najmä prostredníctvom sociálnej práce v súlade s princípom lege artis. Dávky a príspevky sa poskytujú v peňažnej forme. ale len dočasnou náhradou pracovného príjmu. sociálno-právna ochrana. jednorazová dávka v hmotne núdzi. a pokiaľ možno navrátiť občana do normálnej situácie.Sociálna pomoc sa zrodila na začiatku transformačných procesov po roku 1989 v procese. postihnutie obsahuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a niektoré právne vzťahy pri administratívnych úkonoch (vydávanie preukazov. príspevok na bývanie. VERENÁ SOCIÁLNA SPRÁVA. Sociálna pomoc je založená na prioritnom riešení potrieb občana a poskytuje sa v hmotnej núdzi formou peňažných dávok. o sociálnej pomoci v rokoch 20042008 došlo k dekodifikácii systémov sociálnej pomoci do rôznych oblastí a do osobitných právnych režimov. V jej rámci sa poskytujú prvé dávky a služby sociálnej pomoci zdravotne a sociálne postihnutým ľuďom. príspevok na zdrav. 601/2003 Z. si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. podpory bezplatného vzdelávania). Za nástroje sociálnej pomoci sa pokladajú hlavne: sociálna práca. sociálna pomoc prispieva k riešeniu situácie. plnoletú fyzickú osobu. ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. 305/2005 Z. Jej zmyslom je preklenúť núdzu. azylov a v sociálnej núdzi formou poradenstva. Sociálna pomoc ako sústava kompenzácii ťažkého zdrav. a to: dávka.z. vecná pomoc). rodinu. služieb. TRANSFORMÁCIA VEREJNEJ SOCIÁLNEJ SPRÁVY PO ROKU 1989 . má nárok na pomoc zo strany štátu formou dávok v hmotnej núdzi. soc. rehabilitácia. študentov. starostlivosť.z o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdrav. keď príjem občana a fyzických osôb. vecnej forme alebo kombinovanej forme.z. Podstatu sociálnej pomoci tvorí solidarita a humánny základ demokratickej spoločnosti v rámci sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. poradenstvo. že opatrenia sociálnoprávnej ochrane detí a soc. SYSTÉM A KOMPETENCIE ORGÁNOV VEREJNEJ SPRÁVY V SOCIÁLNEJ OBLASTI. služby soc. probácie. poskytovanie zliav na dopravu žiakov. Občan. dôchodcov a zdravotne postihnutých občanov ako i systémy penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti. Sociálnu pomoc ďalej plní systém školstva a vzdelania (sociálne štipendiá.predstavuje systém náhradných zdrojov.kurately sa vykonávajú pre dieťa. Tie nemôžu byť trvalou. Hmotná núdza podľa zákona – je stav. Dávka vo vecnej forme je jedno teplé jedlo denne.

princíp centralizácie a decentralizácie . vrátane špecifického postavenie tzv. ktorá je vymedzená platnou legislatívnou úpravou (platnými právnymi normami) . materiálno.flexibilita Štátna správa – samostatný a najrozsiahlejší druh organizovanej činnosti štátu.princíp subordinácie . Činnosť štátnej správy uskutočňujú predovšetkým orgány štátnej správy v rámci zákonného zmocnenia. Ciele.verejnoprávne korporácie (inštitúcie) Všeobecné princípy verejnej správy:. v rámci ktorých dochádza k výmene hodnôt – objektom jej záujmu sú ľudia.posilnenie občianskej spoločnosti .samospráva .transparentnosť .organizačné ponímanie: hierarchicky usporiadaná sústava štátnych orgánov ŠS na území .princíp koncentrácie a dekoncentrácie . ktorá je prejavom realizácie výkonnej moci v štáte. Základná charakteristika verejnej správy: .ako praktická činnosť je prejavom výkonnej moci. ktorá má výkonný a nariaďovací charakter a uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej sily. nie veci (tie sú iba prostriedkami na dosiahnutie účelu) je ovplyvňovaná personálno. V. metódy a formy uskutočňovania štátnej správy reguluje právo. Gašpara (1993) – sústava štátno-politického riadenia upriamená na bezprostrednú a praktickú realizáciu funkcií štátu na báze právnej regulácie.efektívnosť . Organizačné princípy verejnej správy: . správu štátu ako celku a jeho jednotlivých územných jednotiek ako zložiek územnej organizácia štátu. Predstavuje výkonnú moc demokratického štátu. samosprávnej moci.Prúcha (1999) definuje verejnú správu: ako správu spoločnosti.je typom dynamicky sa rozvíjajúcej komplexnej organizácie .princíp monokratický a kolegiálny . organizačne a funkčne politickým dianím (tento vplyv je diferencovaný v závislosti od danej zložky verejnej správy a jej stupňa) je nevyhnutnou a integrovanou súčasťou akéhokoľvek štátneho útvaru.princíp koordinácie .presadenie princípu subsidiarity .princíp rezortného a územného usporiadania .princíp volebný a menovací Verená správa pozostáva z 3 zložiek: . teda ako správu verejných záležitostí v spoločnosti organizovanej do štátu.Verená správa. V medziach tohto práva sa uskutočňuje aj iniciatívny prvok štátnej správy a vymedzujú sa interné normatívne akty.diferencovaný systém na zabezpečenie správy verejných vecí týkajúcich sa jednotlivých politických komunít.zabezpečuje verejné veci vo verenom záujme na verejný účel (najmä chod štátu) . Štátna správa podľa M. .je mediátorom (sprostredkovateľom) medzi politickými komunitami a ich obyvateľmi a medzi politickými komunitami navzájom je oblasťou ľudských vzťahov.štátna správa . štátne a iné organizácie.

Činnosti štátnej správy: .. profesie alebo územia..obec – samostatný územný samosprávny a správny celok SR združujúci osoby.záujmová (profesná) ss . posudková činnosť 5. politická . ktorý vykonáva svoju pôsobnosť v rámci určitého odvetvia alebo sféry št. 369/1990 – Zb. Jej základom je slobodný jedinec spájajúci sa s ostatnými na báze určitých spoločných záujmov. Pamiatkový úrad. Sústavu štátnej správy tvorí: Miestna štátna správa.zákon č. Tri druhy samosprávy: . správy so všeobecnou pôsobnosťou: .služby zamestnanosti: I. správa. 64 Ústavy SR) . št.psychológovia Úsek služieb zamestnanosti: . pomoc v hmotnej núdzi 3. štátne soc.obvodný úrad Pôsobnosť obvodného úradu: živnostenské podnikanie všeobecná vnútorná správa civilná obrana krízové riadenie (riadenie štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu) Orgány št. . časť – služby zamestnancom . kde spadajú ministerstvá (je ich 14) a iné Ústredné orgány št. správu. kultúrna. časť. správy so špecializovanou pôsobnosťou: .služby zamestnateľnosti .OBEC .služby zamestnávateľom II.funkčné ponímanie: organizujúca a mocensko-ochranná činnosť štátu výkonného podzákonného a nariaďovacieho charakteru.donucovacia.výkonná a nariaďovacia . dávky 2.oddelenie európskeho sociálneho fondu Samospráva.územná (miestna) ss . ktoré vykonávajú delegovanú št. je základným typom ústred. správy. so špeciálnou pôsobnosťou. je to monokratický orgán. vecí a rodiny – ústredie (Bratislava) – úrady Ministerstvo PSVaR sa člení na úsek SVaR a úsek služieb a zamestnanosti Úsek SVaR: 1. org. správy. Poštový úrad. na ktorom žije. politického zmýšľania. Daňové riaditeľstvo.UPSVaR Ministerstvo práce soc. Bankový úrad .podzákonná .ekonomická.informačné poradenské služby – školenia na zvyšovanie kvalifikácie . orgán na zabezpečenie jednotného výkonu št. správy Ministerstvo – ústredný orgán. profesná. ktoré majú . Osobitnú skupinu tvoria orgány s celoslovenskou pôsobnosťou: Colne riaditeľstvo. o obecnom zriadení (čl.špeciálna (akademická) ss – akademický senát Územná (miestna) ss . 108 Ústavy SR – vrcholný orgán výkonnej moci Ústredná št. Štruktúra štátnej správy: Vláda SR – podľa čl. sústava určených výkonných orgánov územnej samosprávy. orgány so špeciálnou pôsobnosťou. sociálnoprávna ochrana detí .samostatná nezávislá a slobodná sebaspráva.zvyšovanie zamestnateľnosti . peňažný príspevok na kompenzáciu 4. Orgány št. ktorú tvoria orgány so všeobecnou pôsobnosťou.Slovenska. správy.

Obecná rada – môže ju zriadiť obecné zastupiteľstvo. iniciatívne a kontrolné orgány. výkonným a kontrolným orgánom obecného zastupiteľstva a zároveň plní funkciu poradného orgánu starostu. SR sa rozdelila na 8 krajov a 79 okresov.obmedzený rozsah kontroly zo strany št.osoba. ktorá má na jej území trvalý pobyt Samosprávu vykonávajú obyvatelia: . ktoré určuje aj zloženie a úlohy.1996 ďalšia reorganizácia.transformácia verejnej správa nadviazala na spoločenské zmeny po roku 1989. Komisie sú zložené z poslancov obecného zastupiteľstva a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom.miestnym referendom . VÚC – samostatný územný samosprávy a správny celok SR. ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom a príjmami. Slov. . televízia. Záujmová samospráva: Základ záujmovej samosprávy tkvie v profesionálnom odbornom zameraní určitých fyzických alebo právnických osôb. ktorý spolu s obcou tvorí územnú samosprávu (čl.verejnoprávne oprávnenie autoritatívne rozhodovať . Je zložená s poslancov obecného zastupiteľstva. . administratívnych vzťahoch je správnym orgánom. 369/1990 Zb. prípadne v určení špecifického využitia osobitne definovaných finančných prostriedkov alebo majetku. rozhlas).v roku 1990 prijala NR SR zákon č. Združenie v rámci záujmovej samosprávy môže byť: 1. moci.záujmovú ss združujúcu finančné prostriedky alebo majetok (verejné fondy) Znaky záujmovej ss: . fakultatívne (dobrovoľné) 2.verejnými zhromaždeniami obyvateľmi obce ORGANY OBCE Obecné zastupiteľstvo – zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. . Starosta obce – je predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom.do roku 1989 bola miestna verejná správa vykonávaná prostredníctvom národných výborov. došlo k oddeleniu štátnej správy a územnej samosprávy a k zavedeniu tzv. zákonom č. Obyvateľ obce.právna zodpovednosť za rozhodovanie .verejnoprávny charakter .na jej území trvalý pobyt. Zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu a aj orgánov zradených obcou. poisťovňa. Slov. ktorým bola zverená moc samostatne plniť verejne úlohy. vznikli nové obce.z. oddeleného modelu verejnej správy. Transformácia verejnej správy po roku 1989 . VEREJNOPRÁVNE INŠTITÚCIE – PO(soc. Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce. bola zrušená krajská úroveň štátnej správy a miestna štátna správa bola na území SR organizovaná v 38 okresoch a 121 obvodoch. o obecnom zriadení – obnova miestnej samosprávy na úrovni obcí. 221/1996 Z. Obecný úrad – je výkonný orgán obecného zastupiteľstva a starostu. . bolo zrušených 121 obvodov a znova sa zaviedla krajská úroveň štátnej správy. obligatórne (nevyhnutné) Záujmová ss sa z hľadiska predmetu združenia člení na: . Obecná rada je iniciatívnym. 64Ústavy SR). Obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné. .záujmovú ss združujúcu fyzické alebo právnické osoby (stavovské organizácie) .orgánmi obce (obecné zastupiteľstvo a starosta obce) .právnická osoba.

vznik viacerých zdravotných poisťovní. 4.prechod pôsobností zo štátu na obce. Správa na Slovensku zabezpečovaná na troch úrovniach: 1. o zdravotnú starostlivosť. v rámci hraníc administratívnych krajov – v zmysle ústavy hovoríme o vyššom územnom celku. pokračoval nárast obcí. januáru 2002 vznikla druhá úroveň miestnej samosprávy.sociálna pomoc.-doplnkové dôchodkové poistenie 3. prioritný syst. Hlavným zámerom transformácie sociálneho systému bolo vytvorenie nových pilierov alebo systémov sociálneho zabezpečenia: ..štátna sociálna podpora . v zmysle ktorej je ver. Zdravotnícka reforma: .o územnom a správnom usporiadaní SR bolo rozhodnuté o symetrickom usporiadaní miestnej štátnej správy a druhej úrovne miestnej samosprávy na úrovni kraja. inštitúcií 2. demokratizácia – zvýšenie občianskej soc.decentralizácia politickej moci. týka sa obecných vecí. vznik neštátnych zdrav. iniciatívy pri riešení soc. kapitalizačný.rovnaké zdanenie príjmov pre PO a FO – 19% . Fiškálna decentralizácia: . 3.decentralizácia financií . štát 2. obec .decentralizácia kompetencií . decentralizácia štátu a modernizácia verejnej správy.pod spoločným názvom reforma verejnej správy sa od roku 2002 realizujú štyri reformy: územnosprávna reforma. Dôchodková reforma:.zníženie sadzby dane z príjmov pre PO z 25% na 19% . decentralizácia – presun určitých úloh zo štátu na samosprávu 3. VÚC 3. zrušenie poplatkov. kde sa štát zbavil určitých pôsobností a presunul ich do pôsobnosti obce 5. Decentralizácia správy vo verejných veciach má 3 dimenzie: .vznik 3 pilierov: 1. priebežný dôchodkový systém 2.-súkromný. administratívna r.k 01.p-tzv. demonopolizácia – prechod od monopolu k slobodnému vytváraniu soc. problémov.p. Typy (oblasti) reformy: 1. SYSTÉM SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI V SR Sociálna starostlivosť súhrn postupov na dosiahnutie spokojnosti človeka. .r. Transformácia sociálnej sféry: reforma v tejto oblasti bola odštartovaná na základe „STRATEGIE PODPORY RASTU ZAMESTNANOSTI PROSTREDNÍCTVOM ZMIEN SYSTÉMU A TRHU PRÁCE“ – vychádza z troch princípov: 1.p. . Daňová reforma: od r.sociálne poistenie .rovnaká sadzba DPH -19% 2. Je to interdisciplinárna starostlivosť o výchovu a vzdelávanie. 23.rok 2002 – Koncepcia decentralizácie a modernizácie VS – ktorej hlavným cieľom je posilnenie ústavného práva občanov vplývať na štátnu moc a posilnenie postavenie volených zástupcov občanov vo všetkých úrovniach VS . 2004 .. . 1999 – vláda SR vzala na vedomie „STRATÉGIU REFORMY VEREJNEJ SPRÁVY“... zariadení. bývanie.

je odkázaný na starostlivosť odborníka. spoločnosť -soc. o miere poskytnutej starostlivosti a o dĺžke jej trvania b) klient. Na jej realizácii sa podieľajú : -štát – prostredníctvom štátnej správy -obce a nimi zriaďované soc.starostlivosť môže byť zameraná na : -klienta – klientom môže byť jednotlivec. POISŤOVACÍ SYSTÉM SLOVENSKEJ REPUBLIKY DOCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE A NEMOCENSKÉ POISTENIE .potreby občanov. objektívne soc. ktorá pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané tzv. skupina. Sama soc. Sociálna starostlivosť vystupuje ako širší pojem.starostlivosti. čím sa zdôrazňuje jeho pasívny pozícia v tomto vzťahu Sociálna starostlivosť je činnosť. neštátne zariadenia -občianske združenia -nadácie a spolky. ktorý starostlivosť prijíma je vnímaný ako ten. starostlivosť na rozdiel od bežnej starostlivosti poskytovanej v rodine. Pre pojem sociálna starostlivosť je charakteristické : a) soc.inštitúcie -sociálna poisťovňa -národný úrad práce -cirkevné. ktorý nedokáže riešiť vlastné problémy..vytvorenie životných a pracovných podmienok i zabezpečenie duševného zdravia človeka. ktoré vytvárajú sociálnu sieť. je formálne organizovanou starostlivosťou. 24. Existujú inštitúcie. starostlivosť realizuje. kamarátmi atď. charitatívne organizácie.pracovník rozhoduje o výbere foriem soc.prostredie – v prípade. ktorá v prevažnej miere má neformálny charakter. susedstve. pričom zahŕňa v sebe aj obsah pojmu sociálna pomoc. organizácie. v ktorej sa soc. že pôsobí v rozpore so záujmami jednotlivca alebo spoločnosti / asociálne / Soc. atď.

Zo systému starobného poistenia sa poskytuje: • • • • • starobný dôchodok predčasný starobný dôchodok vdovský dôchodok vdovecký dôchodok sirotský dôchodok Zo systému invalidného poistenia sa poskytuje: • • • • invalidný dôchodok vdovský dôchodok vdovecký dôchodok sirotský dôchodok Nemocenské poistenie je poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti. GARANČNÉHO POISTENIA A POISTENIA V NEZAMESTNANOSTI. V rámci dôchodkového poistenia existujú dva podsystémy: a. že základom sociálneho zabezpečenia je sociálne poistenie. tehotenstva a materstva. 461/2003 Z. z. januárom 2004 existovalo dôchodkové zabezpečenie ako súčasť sociálneho zabezpečenia.Dôchodkové poistenie je jedným z piatich typov sociálneho poistenia. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Pred 1. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia b. Sociálne poistenie v Slovenskej republike tvorí jednu z najdôležitejších súčastí sociálneho zabezpečenia. Môžeme teda povedať. ktoré zaviedol zákon č. Sociálne poistenie tvorí: • nemocenské poistenie . Zo systému nemocenského poistenia sa poskytujú nemocenské dávky: • • • • nemocenské ošetrovné vyrovnávacia dávka materské 25. LEGISLATÍVNA ÚPRAVA ÚRAZOVÉHO POISTENIA.

z.• • • • dôchodkové poistenie úrazové poistenie garančné poistenie poistenie v nezamestnanosti Úrazové poistenie Úrazovým poistením rozumieme poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu. • jednorazové vyrovnanie. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Úrazová renta Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia. • náhrada nákladov spojených s pohrebom. ktorý utrpel pracovný úraz alebo bola u neho zistená choroba z povolania. Nárok mu vzniká od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. • úrazová renta. • pracovná rehabilitácia (vecná dávka) a rehabilitačné. . • náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z úrazového poistenia je po splnení zákonom ustanovených podmienok poskytovaných 13 úrazových dávok prevažne peňažného charakteru : • úrazový príplatok.j. • jednorazové odškodnenie. ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť. o sociálnom poistení. • náhrada nákladov spojených s liečením. Na dávku úrazového poistenia má nárok poškodený. ktorá je poistená z úrazového poistenia zamestnávateľa podľa zákona č. ktorý bol v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania uznaný za dočasne práceneschopného. 461/2003 Z. Úrazový príplatok Zamestnancovi vzniká nárok na úrazový príplatok. Nárok na úrazovú dávku má zamestnanec alebo iná fyzická osoba. Suma úrazového príplatku je: • 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 zákona v znení neskorších predpisov od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti. poskytuje za dni . t. • 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 zákona v znení neskorších predpisov od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. • rekvalifikácia (vecná dávka) a rekvalifikačné. • pozostalostná úrazová renta.

Ak sa . S účinnosťou od 1. ktorá má zabezpečiť osoby. určeného z príslušného rozhodujúceho a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania sa poskytuje manželovi. Suma rehabilitačného je 80% denného vymeriavacieho základu. ak je jeho pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania podľa posudku vydaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia väčší ako 40 % a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok . Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu poškodeného. okrem dní. Inou vhodnou činnosťou rozumieme činnosť fyzickej osoby zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu. má nárok po splnení podmienok ustanovených zákonom manžel. manželke a nezaopatrenému dieťaťu poškodeného jednorazové odškodnenie. Podmienkou jej poskytnutia je pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a je predpoklad opätovného zaradenia poškodeného do pracovného procesu. Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa a tiež uhrádza náklady. Základná suma sa určí ako súčin 30. Jednorazové vyrovnanie Účelom dávky je kompenzovať finančnou náhradou pokles pracovnej schopnosti poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. ktorý dosiahol minimálne 10 % a maximálne 40 %. Pracovná rehabilitácia a rehabilitačné Pracovná rehabilitácia je vecná úrazová dávka. januára nasledujúceho kalendárneho roka o percento zvýšenia dôchodkovej dávky. Suma však nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty. ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia. Maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela/manželky platná od od 1. má nárok aj na rehabilitačné. Jednorazové odškodnenie Na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny. najviac 1 000 000 Sk . v ktorých sa nezúčastnil rehabilitácie alebo mal nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo ak bola rehabilitácia prerušená. Na jednorazové odškodnenie.násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúcemu percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365. Rehabilitačné sa poskytuje za dni. ktorým poškodený. ktorá je spôsobená stratou príjmu poškodeného. januára 2010 po zvýšení je 46 485. Ak sa poškodenému poskytuje pracovná rehabilitácia.4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) poškodeného. bol povinný poskytovať výživu na základe rozhodnutia súdu a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok Výška pozostalostnej úrazovej renty sa určí v sume určeného výživného alebo príspevku na výživu. januára 2009 sa stanovená limitujúca suma jednorazového odškodnenia pre manžela alebo manželku zvyšuje vždy od 1. na ktorú by mal poškodený nárok pri 100% strate pracovnej schopnosti. Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti a na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti.40 EUR.Nárok na úrazovú rentu vzniká poškodenému. manželka a každé nezaopatrené dieťa poškodeného (aj keď nežilo s poškodeným v spoločnej domácnosti). Pozostalostná úrazová renta Pozostalostná úrazová renta je pravidelná peňažná dávka úrazového poistenia. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa a nie je poskytnutá ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku. a jej účelom je kompenzovať bolesť. ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo a jej účelom je kompenzovať zníženie možnosti spoločenského uplatnenia . Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju. a to v rozsahu. ktorá sa poskytuje poškodenému. vecná úrazová dávka. úrazová dávka. Rekvalifikácia a rekvalifikačné Rekvalifikácia je fakultatívna. Pri rozhodovaní sa prihliada na vek a zdravotný stav poškodeného. ktorému sa poskytuje rekvalifikácia má nárok na rekvalifikačné. Náhrada sa poskytuje v sume podľa predložených dokladov. ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo. Náhrada nákladov spojených s pohrebom Je to jednorazová. suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň. Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 500 000 Sk. Táto rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie. obligatórna. . Suma rekvalifikačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného. Poškodený. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je dávkou úrazového poistenia. ide teda o získanie nových znalostí. Náhrada nákladov spojených s liečením Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením. ktorá sa poskytuje za dni. zručností a je teoretickou a praktickou prípravou na pracovné uplatnenie.poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Je to. jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Ak sa poberateľovi rekvalifikačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Pri určení výšky sa vychádza z celkového počtu bodov v lekárskom posudku. ako ujmu spôsobenú poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti a ak podľa lekára možno predpokladať opätovné zaradenie do pracovnej činnosti. ktorá nebola uhradená zo zdravotného poistenia a ktoré boli posúdené posudkovým lekárom sociálneho poistenia ako účelne vynaložené náklady spojené s liečením v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a v spojitosti s poškodením ide o náklady na dopravu do zdravotníckeho zariadenia a ďalšie náklady súvisiace s liečením. alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia Náhrada za bolesť je dávkou úrazového poistenia. a zo sumy za jeden bod podľa príslušného predpisu. peňažná dávka. Suma náhrady je určená ako súčin počtu bodov a sumy za jeden bod. úrazová.

je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa. a • cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť. • náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule. Uplatnenie nároku Zamestnanec si uplatňuje nárok na dávku garančného poistenia v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta útvaru zamestnávateľa. ktorá s poškodeným. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Zamestnanec má nárok na dávku garančného poistenia. žila ku dňu jeho smrti v domácnosti a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na náhradu: • jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie. ak sa jeho zamestnávateľ stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť jeho nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu. má ten. cintorínske poplatky. ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. • náklady na spopolnenie. Suma náhrady nákladov spojených s pohrebom je najviac 50 000 Sk Garančné poistenie Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. ktorý vedie evidenciu miezd alebo . ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu. Za náklady spojené s pohrebom sa podľa zákona považujú najmä: • náklady účtované pohrebnou službou. a to z: pracovného pomeru dohody o vykonaní práce dohody o brigádnickej práci študentov dohody o pracovnej činnosti Zamestnávateľ je platobne neschopný. Fyzická osoba. kto tieto náklady spojené s pohrebom uhradil. • náklady na úpravu hrobu. Nárok na dávku garančného poistenia má: zamestnanec.Nárok na náhradu nákladov spojených s pohrebom poškodeného. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. ktorý si uplatnil nárok na dávku garančného poistenia. najviac v sume 3 000 Sk pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa. Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou. ktorý sa stal platobne neschopný a neuspokojoval nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu.

štyroch mesiacov.nemocenské poistenie . za ktorý Vám uvedený nárok vznikol Maximálna výška dávky garančného poistenia je v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. ďalej potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu. ktorý vedie evidenciu miezd je mimo územia Slovenskej republiky.preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.starobné poistenie . po splnení všetkých podmienok na priznanie. Toto obdobie je označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti. Povinne poistený v nezamestnanosti je fyzická osoba.zdravotné poistenie . do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo od dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu.zamestnanec: • fyzická osoba v právnom vzťahu. ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu . Zamestnávateľ ako aj správca konkurznej podstaty sú povinný písomne informovať zástupcov zamestnancov.podľa sídla zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky. resp. ako aj oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť. Zamestnanec má právo uplatniť si nárok na dávku garančného poistenia aj po uplynutí tejto lehoty. Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti. . Dávka garančného poistenia sa poskytuje v sume príslušného nároku zníženého o poistné na .príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie.invalidné poistenie . Nárok na dávku garančného poistenia si zamestnanec uplatňuje na základe písomnej žiadosti. vypočítaných podľa podmienok platných v príslušnom kalendárnom mesiaci. alebo ak útvar. ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Povinne poistená osoba v nezamestnanosti . ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach . Nárok na dávku v nezamestnanosti má: Uchádzač o zamestnanie. ktorý splnil nižšie uvedené podmienky nároku na túto dávku. ktoré je povinný platiť zamestnanec. tiež oznámiť pobočke všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia. vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím šiestich mesiacov. Poistenie v nezamestnanosti Poistenie v nezamestnanosti je poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Nárok na dávku. ktorá je povinne nemocensky poistená.poistenie v nezamestnanosti. 1.

730 dní. j. Základná podmienka nároku na dávku v nezamestnanosti – poistenec v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je podmienený dobou účasti na poistení v nezamestnanosti. Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy. Denný vymeriavací základ (DVZ) na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov. Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu. z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov dosiahnutých v rozhodujúcom období. MOŽNOSTI SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI O SENIOROV V PODMIENKACH SR Hlavnou zasadou i cieľom socialnej a zdravotnej starostlivosti o seniorov je snaha čo najdlhšie udržať staršich ľudi vo svojom povodnom. povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. 50 % x DVZ x počet dní v mesiaci. Spôsob skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti. ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 26. Poistenec si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu na základe písomnej žiadosti. Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti: • fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku. 2. za ktorú sa považuje rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vydané príslušným úradom práce. a počtu dní rozhodujúceho obdobia. sociálnych vecí a rodiny. t. jej výšku ani na dobu jej poskytovania. rodinnom prostredi. Toto prostredie je preňho optimalne a prioritne .vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. ktorá sa na toto poistenie prihlási.

Medzi ulohy dlhodobej inštitucionalnej starostlivosti patri (podľa druhu zariadenia): . 27. keďže populacia starne a zhoršuje sa možnosť opatrovateľskej starostlivosti v rodinach. poskytnutie pomoci na zabezpečenie nevyhnutnych životnych ukonov.zabezpečenie uschovy cennych veci. Inštitucionalna starostlivosť može byť kratkodoba (akutna) a dlhodoba (chronicka). . nevyhnutnej starostlivosti poskytuje aj ošetrovateľska. pranie. ktore zo zdravotnych. čistenie. . Za zaopatrenie sa považuje upratovanie.podporovanie učasti na spoločenskom živote. poloinštitucionalnu a inštitucionalnu.pre svoj nepriaznivy zdravotny stav vyžaduje sustavnu starostlivosť inej osoby. Poskytuje sa tym osobam. medzi ktorymi prevladaju starši a stari ľudia.domovy socialnych služieb pre dospelych Najpočetnejšou skupinou su obyvatelia Domovov dôchodcov.poskytovanie starostlivosti potrebuje z inych važnych dovodov (5). 455/1991 Zb.Rodina je najdoležitejšim prvkom v pomoci staršiemu človeku vyrovnať sa so zmenami. ktory: . ktore prinaša starnutie. Formalnu. prac a kontaktu so spoločenskym prostredim. rehabilitačna a lekarska starostlivosť. V zariadeniach sa okrem zakladnej. októbra 2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. ktoru občanovi nemože zabezpečiť rodina ani poskytovanie opatrovateľskej služby.domovy dochodcov – penziony pre dochodcov . ZÁKON 448 z 30.poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti (stravovania. žehlenie. alebo . zaujmovej i kulturnej činnosti). V poslednych rokoch vyznamne stupa aj uloha občianskych združeni. . cirkevnych iniciativ a dobrovoľnictva.ďalšej starostlivosti (poradenstva. . . organizovanu starostlivosť o seniorov delime na neinštitucionalnu. V DD sa poskytuje starostlivosť občanovi. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov . socialnych alebo inych pričin nie su schopne žiť s rodinou alebo samy vo svojom byte Ustavnu socialnu starostlivosť pre starych ľudi poskytuju viacere zariadenia socialnych služieb. Počet DD je však naďalej aj v našich podmienkach nedostatočny.osobneho vybavenia. Medzi ustavne zariadenia pre dospelych patria : . poskytovanie posteľnej bielizne. SOCIÁLNE SLUŽBY V KONTEXTE SOCIÁLNEJ PRÁCE A JEJ LEGISLATÍVNEHO UKOTVENIA (POSKYTOVANIE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB A SOCIÁLNA PRÁCA).je poberateľom starobneho dochodku. zaopatrenia). byvania.

ktorá je a) občan Slovenskej republiky. že sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi. financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. c) Ministerstvo práce. Prijímateľ sociálnej služby je fyzická osoba. rodiny alebo komunity. b) zachovanie. ktorý má na území SR trvalý pobyt alebo prechodný pobyt . f) pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo g) z dôvodu. Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce. ktoré vyžaduje bezodkladne riešenie sociálnou službou. d) obec. stravy. obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností. že dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu e) pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. b) pre svoje životné návyky alebo pre spôsob života. ktoré sú zamerané na a) prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie. že nemá zabezpečené nevyhnutné podm. e) prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny. na uspokojovanie zákl.§ 1 Predmet zákona = Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb. obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti. riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby. d) z dôvodu. e) vyšší územný celok. d) riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny. § 3 Účastníci právnych vzťahov a) prijímateľ sociálnej služby. Nepriaznivá sociálna situácia = ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy a) z dôvodu. obuvi a nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. c) pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav. Zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb FO = zabezpečenie ubytovania. životných potrieb. f) partnerstvo. sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). § 2 Sociálna služba = odborná činnosť. c) zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb FO. b) poskytovateľ sociálnej služby. nevyhnutného ošatenia. Krízová sociálna situácia = ohrozenie života alebo zdravia FO a rodiny. postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb.

Partnerstvo môže byť vytvorené najmä obcou. ktorému sa poskytlo dočasné útočisko l) Slovák žijúci v zahraničí. úradom práce.b) cudzinec. . . právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou. ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a má registrovaný trvalý pobyt na neobmedzený čas na území SR d) rodinný príslušník cudzinca.má registrovaný trvalý pobyt na území SR a je zamestnaný alebo študuje na štátom uznanej škole na území Slovenskej republiky.Neverejný poskytovateľ sociálnej služby môže byť aj cudzinec § 4 Partnerstvo = je zoskupenie osôb vytvorené na účel realizácie projektov alebo programovnia predchádzanie vzniku alebo zmiernenie nepriaznivých sociálnych situácií fyzických osôb alebo na riešenie týchto situácií a projekty alebo programy komunitnej práce. ktorý sa zdržiava na území SR v priebehu jedného kalendárneho roka nepretržite aspoň 180 dní. len ak poskytuje základné sociálne poradenstvo. ktorý je občan členského štátu EÚ.Vyšší územný celok je poskytovateľom sociálnej služby. nenarušovanie svojho osobného priestoru. g) cudzinec. podieľať sa na určovaní životných podmienok v zariadení. Poskytovateľom sociálnej služby je obec. c) poskytovať sociálnu službu na odbornej úrovni. ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva vyplývajúce podľa tohto zákona zaručuje medzinárodná zmluva. právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom (ďalej len „verejný poskytovateľ sociálnej služby“) a iná osoba (ďalej len „neverejný poskytovateľ sociálnej služby“). ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorý má registrovaný trvalý pobyt na území SR i) cudzinec. sociálnych vecí a rodiny. c) cudzinec. j) cudzinec. ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území SR e) cudzinec. štátu. má povolenie na prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území SR a ktorého práva podľa tohto zákona nie sú upravené medzinárodnou zmluvou. d) spolupracovať s rodinou. . ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie . má právo na náhradu škody spôsobenej poskytovateľom. ktorý je rodinný príslušník občana SR s trvalým pobytom na území SR a ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území SR f) cudzinec. Povinnosti poskytovateľa: a) prihliadať na individuálne potreby prijímateľa sociálnej služby. b) aktivizovať prijímateľa sociálnej služby podľa jeho schopností a možností. ktorou je SR viazaná. zástupcami komunity a inou osobou (písomná zmluva).. vyšším územným celkom. ktorému sa poskytla doplnková ochrana k) cudzinec. ktorému bol udelený azyl h) cudzinec. obcou a komunitou. ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru. § 6 Práva pri poskytovaní sociálnej služby FO má právo: výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa Prijímateľ sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb má právo aj na utvorenie podmienok..

Odborné činnosti podľa písm. poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci. o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného života. ktorá je odkázaná na sociálnu službu a právo výberu sociálnej služby. b) sociálne služby na podporu rodiny s deťmi. útulok. e) sociálna rehabilitácia. pomoc pri osobnej star. § 16Odborné činnosti a) základné sociálne poradenstvo. Sociálne služby podľa odseku 1 možno účelne a vhodne spájať. 4. ktoré dovŕšili dôchodkový vek. sprostredkovanie tlmočníckej služby. ktorými sú 1. odľahčovacia služba. nocľaháreň. nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. d) sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií. h) tlmočenie. ktorými sú 1.3. požičiavanie pomôcok. poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre FO. c) pomoc pri odkázanosti FO na pomoc inej FO d) pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny. ktoré sú odkázané na pomoc inej FO a pre FO. 2. 2. osobnej asistencie.§ 8 Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre FO.zariadenie núdzového bývania. nízkoprahové denné centrum. domov na pol ceste. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií. prepravná služba. j) pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností. e) podporné služby. § 13Forma sociálnej služby . pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností. f) ošetrovateľská starostlivosť v zariadení. a) možno vykonávať samostatne na základe zápisu do registra podľa § 64. Odbornú činnosť podľa písm. 7. sprostredkovanie osobnej asistencie. terénnou formou. § 14Rozsah poskytovania sociálnej služby = neurčitý čas alebo na určitý čas. ktorými sú 1. ktorými sú 1. 5. 4. ktorými sú: 1. tlmočnícka služba. 2. poskytovanie sociálnej služby v jedálni. . 6. poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre. tlmočenia. b) špecializované sociálne poradenstvo. pobytovou formou alebo inou formou podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia. i) sprostredkovanie 1.sprievodcovská služba a predčitateľská služba. 2.Sociálna služba sa poskytuje ambulantnou formou. b) a e) možno vykonávať samostatne na základe akreditácie podľa § 88. 5. 7. 2. g) pracovná terapia. § 12Druh sociálnej služby a) sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb v zariadeniach. 3. 4. v ktorom sa FO zdržiava. 2. 5.poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu. 3. opatrovateľská služba. 8. 3. poskytovanie sociálnej služby v dennom centre. poskytovanie sociálnej služby v práčovni. c) sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ŤZP. 6.

záujmovú činnosť. výdaj stravy alebo výdaj potravín. nevyhnutné ošatenie a obuv. . sociálne poradenstvo. 2. nezávislosti. 3.§ 17Obslužné činnosti = sú ubytovanie. § 25Nocľaháreň a) poskytuje 1. pranie. ak nie je schopná svoje základné životné potreby uspokojovať sama. záujmovú činnosť. osobné vybavenie FO § 19Sociálne poradenstvo = je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. § 26 Útulok a) poskytuje 1. ubytovanie na určitý čas. 2. 2. sociálne poradenstvo. Pri voľbe formy sociálnej sa zohľadňuje spôsob života fyzickej osoby a prostredie. ktorá sa vykonáva s písomným súhlasom plnoletej fyzickej osoby a je zameraná najmä na poradenstvo pri vybavovaní úradných záležitostí. vykonávanie základnej osobnej hygieny. § 28Nízkoprahové denné centrum a) poskytuje 1. 3. sociálne poradenstvo. pomoc pri vybavovaní osobných dokladov. Sociálne poradenstvo sa vykonáva na úrovni základného sociálneho poradenstva a špecializovaného sociálneho poradenstva. prípravu stravy. pranie. nevyhnutné ošatenie a obuv. pranie. v ktorom sa zdržiava. 4. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. 3. § 20Pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov = odborná činnosť. § 21 Sociálna rehabilitácia = odborná činnosť na podporu samostatnosti. 4. záujmovú činnosť. žehlenie a údržba bielizne a šatstva. b) utvárajú podmienky na 1. a) poskytuje 1. § 27Domov na pol ceste . 2. b) utvárajú podmienky na 1.po skončení poskytovania SS v zariadení. pri písomnej komunikácii v úradnom styku a vybavovaní iných vecí v záujme FO. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. prípravu stravy. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. ubytovanie na určitý čas. b) utvárajú podmienky na 1. 4. výdaj stravy alebo výdaj potravín. 3. žehlenie a údržbu bielizne a šatstva. 2. stravovanie. § 18Ďalšie činnosti = sú utváranie podmienok k výkonu obslužných činností. vzdelávanie. vypisovaní tlačív. žehlenie a údržbu bielizne a šatstva. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. alebo po skončení pobytu v zariadení alebo po skončení starostlivosti zariadení SPOaSK alebo po prepustení z výkonu trestu z väzby. pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. sociálne poradenstvo. sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe. pri spisovaní a podávaní písomných podaní. prípravu stravy. 2. § 24Fyzická osoba je odkázaná na sociálnu službu na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb. upratovanie. pracovná terapia. 3. výdaj stravy alebo výdaj potravín. 2. ubytovanie poskytnutím prístrešia na účel prenocovania.

2. ošetrovateľská starostlivosť. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. pranie. c) zabezpečuje záujmová činnosť. 3. sociálne poradenstvo. ošetrovateľská starostlivosť. úschovu cenných vecí. b) zabezpečuje 1. § 36Zariadenie opatrovateľskej služby § 37Rehabilitačné stredisko § 38 Domov sociálnych služieb a) poskytuje 1. 8. § 41Opatrovateľská služba . § 32Zariadenie dočasnej starostlivosti o deti § 33Nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu § 34Zariadenie podporovaného bývania = pre FO. na ktorej je páchané násilie. vzdelávanie. 9. ktorá dovŕšila dôchodkový vek alebo ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby bývanie. § 29Zariadenie núdzového bývania = fyzickej osobe. 2.b) utvárajú podmienky na 1. žehlenie a údržba bielizne a šatstva. 5. stravovanie. žehlenie a údržba bielizne a šatstva. stravovanie. sociálne poradenstvo. 4. 7. 2. fyzickej osobe. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. 6. upratovanie. 6. ktorému sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba. b) utvárajú podmienky na úschovu cenných vecí. 2. ktorá je odkázaná na pomoc inej FO § 35Zariadenie pre seniorov a) poskytuje 1. 8. 3. osamelej tehotnej žene a rodičovi alebo rodičom s deťmi.len na určitý čas počas dňa. vreckové a vecné dary podľa osobitného predpisu . osobné vybavenie. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. c) utvárajú podmienky na 1. 4. 2. + výchova – ak sa jedná o dieťa § 39Špecializované zariadenie +zdravotné problémy § 40Denný stacionár . ubytovanie. ktorá je obeťou obchodovania s ľuďmi. pracovná terapia. osobné vybavenie. prípravu stravy. pranie. 7. záujmová činnosť. upratovanie. 3.dieťaťu s nariadenou ústavnou starostlivosťou. starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách . sociálna rehabilitácia. výdaj stravy alebo výdaj potravín. 5. sociálna rehabilitácia. ubytovanie.pri úkonoch sebaobsluhy. záujmovú činnosť.

UPSVaR samosprávy – zariadenia sociálnych služieb verejnoprávnych inštitúcii – Sociálna poisťovňa Najlepšie fungujúce sú komunitné soc. stabilná. Neštátne subjekty vznikajú ako dôsledok chýbajúcich služieb zriaďovaných štátom. štátnej správy . ktoré sú určené pre lokálne potreby. Splnenie kvalifikačného predpokladu sa posudzuje a preukazuje dokladmi. Ak žiada o zápis do registra osoba. známa Súčasťou lokálnej siete sú aj inštitúcie a organizácie zriaďované štátom. ktorú vykonávajú zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku s jeho súhlasom. pretože sa v danej lokalite nachádzajú. akceptovaná. Takáto sieť je: Adresná. Odborná spôsobilosť je splnenie stupňa vzdelania. dostupná. podmienkou zápisu do registra je akreditácia na túto odbornú činnosť udelená ministerstvom § 71Financovanie sociálnych služieb a) z rozpočtu verejného poskytovateľa sociálnej služby. Sociálne služby podľa druhu sú a) sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie . b) z úhrad za SS od prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní SS c) z prostriedkov prijatých na základe písomnej darovacej zmluvy.§ 63Fyzická osoba. SYSTÉM SIETE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB Sieť sociálnych služieb tvorí štát prostredníctvom . komunitná práca a komunitná rehabilitácia § 83Komunitný plán sociálnych služieb a koncepcia rozvoja sociálnych služieb 28. siete. konkrétne sociálne prostredie s dobrou znalosťou problémov miestnych podmienok danej komunity. musí byť spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a bezúhonná. d) z prostriedkov združenia obcí. e) z výsledku hospodárenia z vedľajšej činnosti. ktorá má záujem vykonávať špecializované sociálne poradenstvo alebo sociálnu rehabilitáciu. flexibilná. f) z príjmu zo sociálneho podniku g) z iných zdrojov. ktorá žiada o zápis do registra. § 79Pôsobnosť ministerstva § 80Pôsobnosť obce § 81Pôsobnosť vyššieho územného celku § 82Komunitný rozvoj. združenia vyšších územných celkov a združenia osôb.

pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností. 5. vnútorná správa. 2. útulok. e) podporné služby. ktorými sú 1. poskytovanie sociálnej služby v práčovni. ktorú prevažne vykonávajú verejnoprávne korporácie. 5. realizácia a aplikácia práva. 4.je osobitné odvetvie slovenského verejného práva. nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovršenia dôchodkového veku. Systém správneho práva Správne právo sa podľa obsahu delí na normy všeobecné a osobitné: . domov na pol ceste. tlmočnícka služba. sprievodcovská služba a predčitateľská služba. poskytovanie sociálnej služby v dennom centre. ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby. 6. poskytovanie sociálnej služby v jedálni.správne právo hmotné (materiálne správne právo) . ktoré dovršili dôchodkový vek. školstva. Ďalším delením je delenie na správne právo hmotné a procesné: . zariadenie núdzového bývania. 3. 3. c) sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia..základných životných potrieb v zariadeniach. 4. pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúladovania rodinného života a pracovného života. Správne právo (právo verejnej správy) . nízkoprahové denné centrum. prepravná služba. 3. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií.obsahuje normy upravujúce kompetenciu . 8. 5. napr. poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby. ktorými sú 1.upravuje inštitúty typické pre určité odvetvie verejnej správy. poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre. 2. sprostredkovanie osobnej asistencie. ktorými sú 1. Správne právo a správne konanie v činnostiach sociálneho pracovníka.osobitná časť . ktorej základnými zložkami sú štátna správa. opatrovateľská služba. vrátane administratívnoprávnych vzťahov. správa zahraničných vecí. ktoré vznikajú medzi správnymi orgánmi a fyzickými osobami.je verejná správa. sprostredkovanie tlmočníckej služby. ostatná verejná správa. d) sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií. územná a záujmová samospráva a tzv. Predmetom správneho práva . 2. nocľahárne 2. zdravotníctva.všeobecná časť . právnickými osobami a medzi správnymi orgánmi navzájom. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci. poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu. 4. poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti. 6. 3. b) sociálne služby na podporu rodiny s deťmi. ktorými sú 1. poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny. 7. ktorými sú 1. ktoré zahŕňa verejnoprávne normy upravujúce organizáciu a činnosť verejnej správy. 2.tvorba. 29. zahŕňa inštitúty spoločné pre celú verejnú správu . policajná správa. požičiavanie pomôcok.

alebo povinnosti účastníkov konania Prameňom správneho práva . sídlom PO. Rozhodnutie vydané iným než vecne príslušným orgánom sa pokladá za paakt. právom chránenom záujme alebo o povinnosti.správnych orgánov.určuje.ak sa neurčí podľa predchádzajúcich. vyhlášky. ktorý z vecne príslušných SO je na určitom území oprávnený vo veci rozhodnúť.miestna . urobil vo veci prvý procesný úkon.sú nositelia procesných práv a povinnosti. v ktorom rozhodujú bola osobitným zákonom rozšírená platnosť správneho konania. Funkčná pôsobnosť zabezpečuje účelnú deľbu práce medzi jednotlivými časťami celku. ktorý je povolaný uskutočniť konanie musí mať príslušnosť.miesto tejto nehnuteľnosti . (ústava. Rozhodnutie – je výsledkom a záverom správneho konania. komisia).j. t. Pri pozitívnom kompetenčnom konflikte uskutoční správne konanie ten správny orgán. ktorá Je predmetom konania (orgány samosprávy a orgány verejnoprávnych korporácii.správne organy. ktoré upravujú procesné postupy subjektov v súvislosti s aplikáciou hmotnoprávnej normy na konkrétny prípad v oblasti verejnej správy. Subjekty správneho konania: . Správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa určí.určuje orgán ktorej kategórie (správy) a ktorého stupňa (miestne) sú kompetentné rozhodovať v správnom konaní v I. Ide o priznanie. Rozhodnutie vydané iným funkčne nepríslušným SO sa pokladá za zrušiteľný akt. Kompetenčné konflikty! . Orgán. .j. . zmenu. 30. ktorých sa ma v konaní rozhodnúť. stupni. všeobecne záväzné nariadenia. ktoré sú vydané štátnymi. určí sa miestom trvalého bydliska účastníka. ak ich na to výslovne splnomocňuje zákon.v konaní. ktorí majú podstatní vplyv na začiatok. ÚLOHA NEŠTÁTNYCH SUBJEKTOV V SYSTÉME SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA . v ktorom Ide o činnosť účastníka SK . odňatie. ak ich na to výslovne splnomocňuje zákon) . ústavné zákony. vydaný správnym orgánom. práva a povinnosti fyzických a právnických osôb . Výnimočne môžu nimi byť aj orgány neštátnych (spoločenských) organizáciu.miesto jeho činnosti (priestupok) . . Kritéria určenia miestnej príslušnosti: . .sú všeobecne záväzné právne predpisy. alebo štátom splnomocnenými orgánmi. vykoná konanie. SUBJEKTY SPRÁVNEHO KONANIA Subjekty správneho konania . t.určuje. alebo zistenie určitých práv.viac orgánov s miestnou príslušnosťou chce vo veci konať. ktorý ho začal. len vtedy ak na konanie.funkčná . Vecnú príslušnosť treba posudzovať aj podľa procesnoprávnych a hmotno-právnych predpisov.ani jeden 2 viacerých s miestnou príslušnosťou nechce konať.pozitíve . územný orgán štátnej správy a miestny orgán štátnej správy.v konaní o nehnuteľnosť .účastníci správneho konania fyzické alebo právnické osoby o právach. ktoré uskutočňujú správne konanie a rozhodnú o veci. ktorý 2 viacerých orgánov nepokladajúcich sa 2a príslušné.správne právo procesné .je tvorené normami. priebeh a výsledok správneho konania a bez ktorých by bolo správne konanie nemysliteľné. právne záväzné akty EÚ) SPRÁVNE ORGÁNY – správne konanie Správnym orgánom na správne konanie sú orgán štátnej správy.vecná . samosprávne orgány a orgány verejnoprávnych korporácii.negatívne . ktorá časť alebo útvar organizačného celku vecne príslušného SO Je povolaný vo veci konať a v ktorom stupni (odbor.

nezávislé od štátu a trhu. mestá a obce.prispieva k riešeniu problémov a tvorbe kompromisov medzi rôznymi skupinami v spoločnosti .účelové združenie vecí. starší občania. Nadácie . bezdomovci. peňažných prostriedkov. 2. cenných papierov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt. neúplné rodiny. neinvestičné fondov a neziskové organizácie. hnutia (nadácie. Prospešným účelom je najmä: rozvoj a ochrana duchovných hodnôt. organizácií je samoorganizácia. neziskové organizácie. Iniciátormi vzniku občianskych združení môžu byť napr. orgány a inštitúcie na záujmy občanov . zachovania prírodných a kultúrnych hodnôt a na podporu zdravia a vzdelávania. ktoré poskytujú verejnoprospešné služby. ktorej predmetom je poskytovanie týchto všeobecne prospešných služieb: rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt. ochrana ľudských práv. terénna sociálna rehabilitácia. neinvestičné fondy). participácia. sú neziskové (prípadný zisk investujú do ďalších verejnoprospešných programov). nadácie. dobrovoľnosť. dobrovoľnícky charakter – vysoký podiel dobrovoľníckej práce. neziskovosť. ochrana a tvorba životného prostredia. aj keď v sektore pôsobia aj platení zamestnanci.sprostredkovateľa medzi štátom a občanmi .ktorý pôsobí v priestore medzi štátom a trhom. Najčastejšie poskytovanými službami sú: sociálne poradenstvo. zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt. Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby. ktoré sú od vlády nezávislé. Občianske združenia .Pod neštátnymi sociálnymi subjektmi rozumieme združenia. 1. sú samosprávne MVO plnia úlohy: . solidarita.upozorňuje vládnych činiteľov. ktoré zriaďovateľ určil na plnenie všeobecne prospešného účelu Nadácia sa zriaďuje najmä za účelom rozvoja duchovných hodnôt. Najčastejšími adresátmi činnosti občianskych združení v tejto oblasti sú: zdravotne postihnutí občania.sú neziskové právnické osoby. rozvoj sociálnych služieb 4. ochrana a tvorba životného prostredia. tvorba a ochrana životného prostredia. sebauvedomenie. denný stacionár 3. ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou. Je to právnická osoba. ktoré združujú peňažné prostriedky určené na plnenie všeobecno-prospešného účelu alebo na plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osôb. Neinvestičné fondy . toxikomani. rozvíjať humanitné a sociálne záujmy. Účel: rozvoj a ochrana duchovných hodnôt.organizácie združujúce fyzické alebo právnické osoby. doplnkové vzdelávanie pre deti a mládež. Charakteristickými črtami vzniku i fungovania týchto združení. čo ich radí i k sociálnym subjektom MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE Charakteristika MVO: tretí sektor . ochrany a tvorby životného prostredia. poskytovanie sociálnych služieb OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ . Najtypickejšou cieľovou skupinou nadácií sú deti a mládež a zdravotne postihnuté deti a dospelí.povzbudzuje jednotlivcov pri aktivitách pre verejné blaho a napomáha pri riešení sociálnych. ochrana a podpora zdravia a vzdelávania. cirkvi. pôsobia na neziskovom základe a ich poslaním je obhajovať. humanitná starostlivosť. humanitná starostlivosť. ekonomických a politických otázok na Slovensku majú MVO 4 právne formy: občianske združenia. realizácie a ochrany ľudských práv alebo iných humanitných cieľov. doplnkové vzdelávanie mládeže a detí. mládež.

ale i športové kluby. O utváraní. úlohy a kompetencie upravené priamo v zákone. verejný. Na druhej strane sem však patria aj odborové a zamestnávateľské zväzy. všeobecný. stavovské združenia. Špecifickú a autonómnu súčasť občianskej spoločnosti predstavujú cirkvi a náboženské spoločnosti Občianska spoločnosť je vytváraná slobodnými aktivitami občanov.- - - predstavuje tretí sektor spoločnosti existujúci popri štáte a trhu. kluby a aktivity. ktoré nemajú inštitucionalizovanú a formalizovanú podobu a nedisponujú vlastnou právnou subjektivitou. Tvoria ju MVO. verejný sektor. skupinový. ale verejná kontrola. resp. podnikateľský sektor). alebo čiastkový. ktoré sú nezávislé od verejnej moci (štát. politická moc) a ktorých účelom nie je dosahovanie zisku (trh. či už je to záujem vyšší. ktorá takéto tendencie presadzuje . všeobecná vláda. realizácia nejakého záujmu. voľnočasové združenia. obnove občianskej spoločnosti v tomto význame možno teda hovoriť až po páde komunistického režimu v roku 1989. či individuálny. profesijné komory a ďalšie inštitúcie organizovaných záujmov. z ktorých niektoré majú svoje konkrétne postavenie. záujmové spolky. V totalitnom režime boli (až na výnimky) aj občianske aktivity podobne ako ekonomika pod kontrolou politickej moci. občianska spoločnosť na Slovensku sa prejavuje ako významná prekážka presadenia nedemokratických tendencií a má vysokú schopnosť mobilizácie v konflikte s politickou mocou. ´patria sem aj občianske iniciatívy.

You're Reading a Free Preview

Download
scribd
/*********** DO NOT ALTER ANYTHING BELOW THIS LINE ! ************/ var s_code=s.t();if(s_code)document.write(s_code)//-->