SOCIÁLNA POLITIKA

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. Pojem sociálna politika a jej charakteristika. Sociálna politika, jej súčasti a nástroje. Sociálna pomoc, pomáhanie, pomoc k svojpomoci, filantropia, charita. Základné princípy a funkcie sociálnej politiky. Subjekty a objekty sociálnej politiky. Vzťah sociálnej práce a sociálnej politiky. Miesto sociálnej práce v živote občana. Základné typy sociálnej politiky.(krátka charakteristika) Sociálna udalosť a sociálny konflikt, špecifiká daných sociálnych situácií. Transformácia sociálnej sféry po roku 1989 (z pohľadu sociálnej politiky aj sociálneho zabezpečenia 10. Charakterizujte vzdelávaciu politiku v SR. 11. Charakterizujte zdravotnú politiku v SR. 12. Charakterizujte rodinnú politiku v SR. 13. Charakterizujte bytovú politiku v SR. 14. Problematika nezamestnanosti v SR. 15. Nástroje politiky zamestnanosti a trhu práce. 16. Chudoba a jej základné charakteristiky. 17. Systém sociálneho zabezpečenia v SR a zdroje jeho financovania. 18. Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela – charakteristika a základné pojmy. 19. Právne postavenie rodiny a riešenia dysfunkcií v rodine.(legislatívne vymedzenie v kontexte sociálnej práce) 20. Legislatívna úprava štátnych sociálnych dávok a základné nástroje - životné minimum, riešenie nepriaznivej životnej situácie. Presun kompetencií štátu na vyššie územné celky a na obce. 21. Sociálna pomoc – náhradné zdroje v hmotnej núdzi. 22. Verejná sociálna správa, systém a kompetencie orgánov verejnej správy v sociálnej oblasti. Transformácia verejnej sociálnej správy po roku 1989. 23. Systém sociálnej starostlivosti v SR. 24. Poisťovací systém Slovenskej republiky- Dôchodkové zabezpečenie a nemocenské poistenie. 25. Legislatívna úprava úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti 26. Možnosti sociálnej starostlivosti o seniorov v podmienkach SR. 27. Sociálne služby v kontexte sociálnej práce a jej legislatívneho ukotvenia (poskytovanie sociálnych služieb a sociálna práca). 28. Systém siete sociálnych služieb. 29. Správne právo a správne konanie v činnostiach sociálneho pracovníka. 30. Úloha neštátnych subjektov v systéme sociálneho zabezpečenia SR.

1. Pojem sociálna politika a jej charakteristika
Sociálna politika je súhrn štátnych opatrení ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možnosti. Je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu, zamestnávateľov, odborových orgánov, verejnoprávnych inštitúcií, občianskych združení, dobročinných spolkov, cirkevných organizácií), ktorá zabezpečuje ciele a zámery sociálneho a všestranného rozvoja osobnosti človeka - v rámci širokého poňatia možno sociálnu politiku vymedziť ako konkrétnu činnosť štátu, ktorou sa ovplyvňuje sociálna realita danej spoločnosti. - v rámci užšieho poňatia sa sociálna politika vymedzuje ako oblasť či súčasť hospodárskej politiky. - v najužšom poňatí ide o súbor opatrení v oblasti dôchodkového a nemocenského zabezpečenia, sociálnej pomoci a pomoci rodinám s deťmi. Sociálna politika sa realizuje prostredníctvom určitých subjektov, z ktorých ako hlavný vystupuje štát. Je to tým, že štát určuje obsah, ciele, úlohy a chápanie sociálnej politiky. Na nižších stupňoch riadenia, ale aj v jednotlivých územných celkoch pôsobí veľa ďalších subjektov. V najnovšom chápaní členíme subjekty na štátne a neštátne. Subjekty pripravujú a realizujú sociálnu politiku v rámci svojej pôsobnosti. Základnú štruktúru sociálnych subjektov tvoria : - štát a jeho orgány - zamestnávatelia - zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány - obce - charitatívne organizácie - cirkev (ako charita) - občania, rodiny a domácnosti Sociálna politika je vybudovaná na základných princípoch: 1. sociálna spravodlivosť 2. sociálna solidarita 3. subsidiarita 4. participácia 5. zásluhovosť Kľúčovým princípom sociálnej politiky je sociálna spravodlivosť. Cieľ - zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možností krajiny

2. Sociálna politika, jej súčasti a nástroje
Sociálna politika je súhrn štátnych opatrení ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možnosti. Je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu, zamestnávateľov, odborových orgánov, verejnoprávnych inštitúcií, občianskych združení, dobročinných spolkov, cirkevných organizácií), ktorá zabezpečuje ciele a zámery sociálneho a všestranného rozvoja osobnosti človeka Súčasťou sociálnej politiky je:  politika sociálneho zabezpečenia  politika zamestnanosti  zdravotná politika  rodinná politika  bytová politika

 vzdelávacia politika Politika soc. zabezpečenia – je súhrn zákonných opatrení, ktoré chránia jednotlivca a jeho rodinu pred následkami dočasného, či trvalého prerušenia príjmov z pracovnej činnosti, za účelom udržania sociálne primeranej životnej úrovne. Sociálne zabezpečenie na Slovensku má tri základné formy : - sociálne poistenie – nemocenské, dôchodkové (starobné a invalidné), garančné, úrazové a poistenie v nezamestnanosti - sociálna podpora – pôvodná kompetencia hovorila o štátnej soc. podpore. Teraz niekoľko kompetencií prešlo na samosprávy. Rodinné dávky financované zo štátneho rozpočtu, prostredníctvom ktorých sa štát podieľa na riešení niektorých životných situácii (napr. narodenie, výživa a výchova dieťaťa, smrť rodinného príslušníka). Nárok na tieto dávky nie je podmienený platením príspevkov či príjmovými pomermi oprávnených osôb. - sociálna pomoc – predstavuje systém náhradných zdrojov, najčastejšie v situáciách hmotnej núdze najzraniteľnejších skupín obyvateľov. Občan, ktorý je bez príjmu, má nárok na pomoc zo strany štátu formou dávok v hmotnej núdzi. Tie nemôžu byť trvalou, ale len dočasnou náhradou pracovného príjmu. Regulácia životného minima a hmotnej núdze, vrátane dávok. Soc. právna ochrana a kuratela, sociálne služby a tiež služby zamestnanosti, kompenzácia zdravotného postihnutia a pod. Politika zamestnanosti nástroje politiky zamestnanosti: - legislatívny nástroj – kompetenčný zákon, zákon o službách zamestnanosti, zákon o pomoci v hmotnej núdzi, zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, Ústava, zákon o správnom konaní - inštitucionálne nástroje – ÚPSVaR (evidencia nezamestnaných), Sociálna poisťovňa (podpora v nezamestnanosti) Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej a sociálnej politiky štátu. Jej cieľom je nájsť zamestnanie a umožniť pracovať tým, ktorí môžu a chcú pracovať. Tento cieľ vychádza z rešpektovania základného sociálneho práva v pracovnoprávnych vzťahoch – práva na prácu. Realizáciu tohto cieľa zabezpečujú najmä UPSVaR a Národný úrad práce. Upravuje ho zákon č. 5/2004 Zákon o službách zamestnanosti. Zdravotná politika jej cieľom je prevencia - je garantovaná Ústavou SR (Čl. 41) „každý občan má právo na ochranu zdravia a na základe zdravotného poistenia má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky. Rodinná politika rodina ako objekt rodinnej politiky sociálna a rodinná politika Koncepcia štátnej rodinnej politiky v SR princípy rodinnej politiky Rodinná politika spočíva v prístupe k rodine ako k inštitúcii s nezastupiteľnými funkciami súbor cieľavedomých činností, vymedzených cieľmi, ktoré majú dopad na život a sociálnu situáciu rodín miera zasahovania štátu do života rodiny je závislá od politických rozhodnutí a je spojená s otázkou prerozdeľovania zdrojov zahŕňa opatrenia smerom k podpore rodín s nezaopatrenými deťmi, ale aj starými, či invalidnými členmi Bytová politika - bývanie patrí medzi základné potreby človeka - je najvýznamnejšou životnou investíciou

- podstatou je systém prideľovania bytov Existujú dva základné typy sociálnych udalostí spojených s bývaním: 1) Získanie, nadobudnutie bytu. 2) Udržanie bytu (platenie). Bytová politika je čiastkovou. Jej podstatou je rozdeľovanie a zabezpečovanie bytov. Zmyslom je, aby každý občan mal možnosť získať primeraný byt. Vzdelávacia politika je súhrn kokrétnych činností a opatrení, ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu. Je to rozhodovanie o vzdelávacích inštitúciach o prístupe k vzdelaniu o cieľoch o obsahu vzdelania a o spôsobe riadenia a financovania v školstve. Cieľom vzdelávacej politiky je zabezpečiť súčasný a budúci rozvoj poznávacej a duchov. kapacity populácie , jej morálno hodnotovú orientáciu a celkový poznatkový a vedomostný fond. Ciele štátu.: 1. maximalizovať individuálne vzdelávanie – sebavzdelávanie 2. optimalizovať primerané vzdelanie vo vzťahu k jednotlivcom a pre potreby zamestnanca Nástroje sociálnej politiky Nástroje sociálnej politiky sú prostriedky, ktorými subjekt sociálnej politiky pôsobí na objekt, alebo na iný subjekt. Nástroje sociálnej politiky Nástroj je prostriedok za pomoci ktorého sa napĺňajú zámery soc. politiky. Môžu to byť: 1. Právne predpisy 2. Finančné prostriedky 3. Inštitúcie 4. Masovo komunikačné prostriedky 5. Nátlakové akcie 6. Kolektívne vyjednávanie Ekonomické nástroje: všetky opatrenia, ktoré ovplyvňujú získavanie a prerozdeľovanie zdrojov tak, aby bol dosiahnutý zamýšľaný cieľ. Jednotlivé nástroje sociálnej politiky sú: Regulácia Subjekt štátnej sociálnej politiky žiada iné subjekty, aby niečo poskytli (dane), niečo vykonali ( poskytli závodné stravovanie), zdržali sa určitého konania alebo strpeli určité konanie iných subjektov (dovolenku zamestnanca). Peňažné dávky - môžu byť jednorazové, opakované, návratné, nenávratné, nárokové, dar. najčastejšie. Vecné dávky - v zásade platí, že peňažná dávka je lacnejšia a praktickejšia než vecná. Ak sa ale vyskytne podozrenie, že by príjemca dávky mohol zneužiť peňažný príspevok, má prednosť vecná dávka. Služby - rozsah služieb v posledných rokoch narastá a pre starnutie populácie i vďaka zlepšujúcej sa technike sa bude zrejme ďalej rozširovať. Prekážkou ďalšieho rozširovania by mohol byť nedostatok finančných prostriedkov ale aj ľudských i materiálnych kapacít. Rozoznávame služby poskytované v ústave, doma, prechodne, sústavne, profesionálne, laicky, ambulantne a pod. Niekoľko príkladov: rôzne druhy poradenstva, provizórne alebo dočasné ubytovanie (osamelé matky s dieťaťom, azylové domy, nocľahárne pre bezdomovcov), denné pobyty pre zdravotne postihnutých, pre dôchodcov, kluby dôchodcov, poskytovanie stravy ( jedálne pre dôchodcov, rozvoz stravy do domácností starým a zdravotne postihnutým ľuďom), opatrovateľské služby, krízové centrá, sociálno-právna ochrana, ústavná sociálna starostlivosť ( domovy dôchodcov).

3. Sociálna pomoc, pomáhanie, pomoc k svojpomoci, filantropia, charita
Sociálna pomoc sa zrodila na začiatku transformačných procesov po roku 1989 v procese, ktorý sa dá formulovť ako proces prechodu od sociálnej starostlivosti k sociálnej pomoci. Podstatu sociálnej pomoci tvorí solidarita a humánny základ demokratickej spoločnosti v rámci sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. V jej rámci sa poskytujú prvé dávky a služby sociálnej pomoci zdravotne a sociálne postihnutým, ľuďom, ktorí sú znevýhodnení z rôznych dôvodov a príčin, čím sa realizuje subsidiarita ako princíp sociálneho zabezpečenia. V súčasnosti tvoria štruktúru sociálnej pomoci v širšom zmysle najmä tieto systémy: - Hmotná núdza a životné minimum sú upravené v zákone č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Hmotná núdza sa v súčasnosti definuje ako stav, keď príjem občana a spoločne posudzovaných osôb nedosahuje životné minimum a uvedené osoby si nemôžu príjem zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Základné životné podmienky sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Životné minimum sa definuje ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, sa poskytuje dávka na zabezpečenie základných životných podmienok. V súvislosti s dávkou sa poskytuje príspevok na zdravotnú starostlivosť, aktivačný príspevok, príspevok na bývanie, ochranný príspevok a jednorazová dávka v hmotnej núdzi. - sociálne služby Základným právnym prameňom regulácie sociálnych služieb je zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Z hľadiska systémov sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci zákon ustanovuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, ich financovanie a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. Zákon ustanovuje vzťah medzi sociálnymi službami a sociálnou prácou v § 2 ods. 5. Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb. - sociálna pomoc ako sústava kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia obsahuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a niektoré právne vzťahy pri administratívnych úkonoch (vydávanie preukazov). Súčasťou systémov sociálnej pomoci je sociálnoprávna ochrana detí a kuratela (právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele). Zákon ustanovuje, okrem iného, že opatrenia sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately sa vykonávajú pre dieťa, plnoletú fyzickú osobu, rodinu, skupinu a komunitu najmä prostredníctvom sociálnej práce v súlade s princípom lege artis. Sociálnu pomoc ďalej plní systém sociálnej práce v oblasti školstva a vzdelávania (pozri k tomu príslušnú úpravu o priznávaní sociálnych štipendií, podpory bezplatného vzdelávania atď.), poskytovania zliav na dopravu žiakov, študentov, dôchodcov a zdravotne postihnutých občanov, ako i systémy penitenciárnej starostlivosti, postpenitenciárnej starostlivosti, probácie a mediácie atď. POMÁHANIE Pomoc je prirodzenou a nevyhnutnou kategóriou ľudstva. Ćlovek na prežitie potrebuje pomoc svojej rodiny. V najstarších dejinách bola pomoc súčasťou života, existencie ľudskej spoločnosti a vyskytovala sa v súvislosti s niektorou z foriem akútneho ohrozenia ako boli napr.choroba, osirenie, chudoba a telesné postihnutie. Medzi prvé organizované inštitúcie

Macek ): .každému podľa jeho potrieb . Odporúča sa rozlišovať čiastkové hľadiská pri posudzovaní sociálnej spravodlivosti: ∙ hľadisko výkonu či zásluhovosti ∙ hľadisko súladu medzi vstupmi a výstupmi ∙ hľadisko rovnosti ∙ hľadisko rovnakých príležitostí ∙ hľadisko potrebnosti. chorých. proporcionalita – úmernosť častí v rámci celku) . starším.AIDS) Prácu sociálneho pracovníka vystihuje slovné spojenie „pomoc k svojpomoci“. mediálnej a zahraničnej oblasti a organizuje humanitárnu i rozvojovú pomoc. slabých. ktorá rozumie človeku v núdzi a nezištne mu pomáha. 4. súhrn právnych noriem a zásad ∙ sociálnu spravodlivosť . o voľbe adekvátnej formy sociálnej pomoci a sledovaní jej účinnosti(Zákon č. Prevencia ako organizovaná plánovaná činnosť je zameraná na predchádzanie alebo minimalizovanie vývoja patologických javov v spoločnosti(drogy.na všetkých úsekoch praktickej sociálnej práce sú vytvorené inštitúcieštátne samosprávy.alkohol. Sociálna práca je zaradená medzi pomáhajúce profesie.zaraďujeme špitály. že má: -verejný charakter-je dostupná pre všetkých občanov. chorým. vdovy a siroty. láska k blížnemu (podľa cirkevných predstáv). Slovenská katolícka charita Sekretariát koordinuje národné projekty a činnosť diecéznych charít v právnej. dobročinné pomáhanie. migrantom a utečencom. ako dôkaz pre garantovaných poskytovaných služieb pre klientov a mimovládne inštitúcie nahrádzajú tieto chýbajúce sociálne služby. postihnutým ľuďom. Filantrop je človek. aby bol schopný a ochotný samostatne riešiť svoju životnú situáciu a vedieť sa postarať sám o seba. ktorý nezištne pomáha ľuďom v núdzi. starých.resp. podľa ktorých sú v spoločnosti rozdeľované predpoklady a prostriedky verejného blahobytu medzi jednotlivé subjekty. ktoré slúžili ako nemocnice. . tehotným ženám a matkám s deťmi v núdzi. zomierajúcim. t. rodinám v núdzi. útulky pre chudobných. ako aj o potrebe poskytovania sociálnej pomoci.j. Je to vlastne nasmerovanie klienta. Diecézne charity pomáhajú opusteným deťom a mladým.každému podľa jeho zásluh O sociálnej spravodlivosti nemožno hovoriť ako o kategórii absolútnej. 3 zásady sociálnej spravodlivosti sú známe už z r. ktorú možno vymedziť pravidlami. -preventívny charakter-sociálna práca má dve oblasti-oblasť prevencie a oblasť nápravy. ZÁKLADNÉ PRINCÍPY A FUNKCIE SOCIÁLNEJ POLITIKY Princípy sociálnej politiky : ■ sociálnej spravodlivosti – je kľúčovým princípom sociálnej politiky Myslí sa tým: ∙ spravodlivosť v právnom slova zmysle.represie.tabakizmus. Charita podľa SCS je dobročinná činnosť. Filantropia je podľa slovníka cudzích slov (SCS) ľudomilnosť. POMOC K SVOJPOMOCI V našich podmienkach je vnímaná sociálna práca ako činnosť. láska k človeku.448/2008)základným cieľom je pomoc k svojpomoci. ktorá je orientovaná na získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku hmotnej núdze a sociálnej núdze. Slovo charita pochádza z latinského slova caritas a znamená empatickú lásku.každému rovnako (pomernosť. Sociálna práca je charakteristická tým. 1925 (J. ľuďom bez domova. občan o nej vie a v prípade potreby môže navštíviť inštitúcie sociálnej práce -inštitucionálnu formu. jednoznačne vymedziteľnej.

že všetky sociálne inštitúcie sú tu pre človeka a nie naopak.je založený na vzájomnej podpore a harmonickej spolupráci medzi ľuďmi. Spravodlivosť sa v spoločnosti vníma ako výsledok rôznych čiastkových. mali by byť jedincovi k dispozícii obec. že každý subjekt je povinný najprv si pomôcť sám. charitu. choroba. nezamestnaným.Sociálna spravodlivosť sa potom javí ako vhodná kombinácia rozličných čiastkových princípov (hľadísk) v rôznych oblastiach sociálnej politiky s tým. subjektívnych hodnotení a chápaní sociálnych rozdielov a nerovnosti. čo bezprostredne ovplyvňuje ich život. nastupuje štát. ■ participácie . ktorých život je ovplyvňovaný určitými opatreniami a rozhodnutiami. Sociálna solidarita sa realizuje prostredníctvom transferovej a redistribučnej politiky štátu. zamestnávatelia. aby predchádzal sociálnej udalosti a tým ju v podstate riešil. ■ sociálnej solidarity . bez stotožnenia sa ľudí so sociálnymi. Súvisí s utváraním a rozdeľovaním životných podmienok a prostriedkov jednotlivcov a sociálnych skupín v záujme idey sociálnej spravodlivosti. Súčasne aj ako jeho vôľa pomôcť slabším. sú efekty týchto opatrení obmedzené. Princíp subsidiarity znamená. ktorý je zodpovedný. že je čiastočne odkázaný na druhých. ktoré sú založené na filantropii. V rozvinutých krajinách sa sociálna spravodlivosť chápe ako výsledok usilovnosti jednotlivca. spolkov. Obyčajne sa spravodlivosť stavia proti nespravodlivosti. ■ subsidiarity . je povinný starať sa o vytváranie podmienok. Ide o fakt. Samotný jednotlivec má mať podmienky na to. že vo svojom celku môže inklinovať k prevahe určitého princípu. Vychádza zo slobodnej vôle ľudí a ich ochoty podriadiť sa záujmom širokého spoločenstva. ale tiež ho k tomu povzbudia – motivujú. Keď sú všetky druhy pomoci vyčerpané. Napĺňanie tohto princípu vyjadruje postupne proces prechodu od Človeka ako objektu sociálnej politiky k Človeku ako subjektu. na ktorý pozeráme z viacerých hľadísk. pomoc by mu mala poskytnúť rodina. aby občania mali reálnu možnosť podieľať sa na tom. zamestnaných s nezamestnanými. čo bezprostredne ovplyvňuje ich život /staroba. charita. Nesmie zabudnúť na rozvíjajúce sa solidarity charity. keď miera subjektivizmu presiahne optimálnu mieru. ale často i politickými opatreniami. Vychádza z tézy. aby prevzal zodpovednosť sám za seba. Je zle. Princíp sociálnej solidarity je založený na vzájomnej podpore. Vnímanie sociálnej spravodlivosti rôznymi autormi. súdržnosti. Treba ho chápať ako relatívny. aby si každý mohol pomôcť vlastným pričinením. Spravodlivosť má svoje stanovené myšlienky humanizmu. Princíp subsidiarity znamená. že človek svojou existenciou v určitej miere závisí od spolužitia. Princíp participácie znamená. záujmov. Pokladá sa za mravnú a náboženskú hodnotu a meriame ňou medziľudské vzťahy. zdravie. volá na pomoc iné spoločenstvá: priateľov. že ani rodina nedokáže riešiť jeho alebo svoju sociálnu udalosť. štát je teda na poslednom mieste.vzájomná podpora zdola nahor. občianske združenia. že uvedené subjekty sociálnej politiky nedokážu riešiť sociálnu udalosť. že občania. ktoré vedú k ich prijímaniu a realizácii. musí mu pomôcť rodina. Je výrazom ľudského porozumenia. odbory. Až v situácii. združení. zodpovednosti a pospolitosti. Človek prestáva byť pasívnym príjemcom sociálnej politiky a sám sa na jej tvorbe podieľa a spolurozhoduje o jej realizácii. Človek svojou existenciou závisí od spolužitia a čiastočne je odkázaný aj na druhých – solidarita zdravých s chorými. keď túto možnosť nemá. V prípade. ale i širokými vrstvami spoločnosti je čisto subjektívne a je vystavené silným tlakom vonkajších vplyvov. Princíp sociálnej spravodlivosti patrí k rozhodujúcim a základným princípom. aby občania mali reálnu možnosť podieľať sa na tom. rešpektovaný a plnoprávny. Rodina si tiež má pomáhať sama svojimi silami. Bez tejto spoluúčasti ( participácie ). harmonickej spolupráci medzi ľuďmi.Ide o fakt. nezamestnanosť/. Keď si nevie pomôcť. že všetky spoločenské útvary jednotlivcovi nielen umožnia. obec a nakoniec štát. Všeobecné uplatňovanie princípu participácie vytvára . pomáha štát. musia mať možnosti zúčastniť sa procesov. Tento princíp predpokladá tiež. Ak ju nedokáže riešiť sám. sociálne odkázaným. chorým.

Prerozdeľovaním by sa malo zmierniť východiskové nerovnaké postavenie občanov v miere. Funkcie sociálnej politiky: Ochranná funkcia sociálnej politiky rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. ktorú štát uzná za žiaducu. aby sa nestal objektom SP 2. Predpokladá rozsiahlu osvetovú činnosť. o rozmer kúpnej sily sprostredkovaný v nemalej miere vývojom sociálnych príjmov a i.rodina jej úlohou je pokrývať všetky potreby každého svojho člena a tým predchádzať vzniku soc. pomáha včasnou intervenciou. ktorá vytvára a zároveň realizuje sociálnu politiku 1. rozvinutie poradenstva (pre voľbu povolania. možností. 5. Preventívna (profylaktická) funkcia sociálnej politiky vedie k prijímaniu takých opatrení.). Je to historicky najstaršia funkcia sociálnej politiky. Žiaduce konanie jednotlivcov sa zákonite musí prejaviť v produktivite práce. ktorí realizujú a vytvárajú sociálnu politiku. Jej snahou je predchádzať určitým škodám. každý jednotlivec alebo organizácia.. ktoré vzniknú pri nepriaznivých sociálnych situáciách (choroba. ale i životných situácií. ktoré sa nepriamo premietajú do celkového prospechu spoločnosti. udalostí úlohou SP je vytvárať a poskytovať také podmienky. Úzko súvisí s realizáciou princípu spravodlivosti. stimuluje k žiaducemu sociálnemu konaniu či správaniu jednotlivca. staroba. a to podľa individuálnych schopností a predpokladov. je to každý systém. aby jednotlivec bol schopný pomáhať sám sebe. zariadení opatrovateľských služieb. príjmov. ktoré odstraňujú príčiny nepriaznivých sociálnych situácií. prostredie a nástroje. aby rodine umožnila pomáhať svojim členom aby sa rodina nestala.. pre nezamestnaných. Tým. zdravotnej politiky. narodenie detí). Rozdeľovacia (prerozdeľovacia) funkcia je jednou z najzložitejších a najvýznamnejších funkcií. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach sociálnych subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov.. Sociálna politika sa realizáciou ochrany snaží odstrániť či zmierniť dôsledky nepriaznivej sociálnej situácie. že sociálna politika stimuluje k chcenému vývoju. Homogenizačná funkcia (rovnorodosť) sociálnej politiky je úzko spätá s rozdeľovacou a prerozdeľovacou funkciou a má za cieľ smerovať k určitému príjmovému vyrovnaniu. psychologické a právne poradenstvo a p. ako sú nezamestnanosť. nezamestnanosť. toxikomanov. ovplyvňuje i ekonomickú oblasť. ktoré sú základom odôvodnených a prirodzených rozdielov medzi ľuďmi. rodiny.jednotlivec (občan) keď aktívne pristupuje k riešeniu svojej životnej situácie takým spôsobom. ale proces. jeho produktivitu. Homogenizácia neznamená novelizáciu podmienok života. V rámci tejto funkcie nejde len o rozdeľovanie dôchodkov. kedy spoločnosť poskytuje rovnaké šance vzdelávať sa pracovať.SUBJEKTY A OBJEKTY SOCIÁLNEJ POLITIKY Subjekty sociálnej politiky Subjektmi sú tí. staroba. šancí. obec tieto aktivity financuje z dotovaných peňazí od štátu (grant) alebo obec vyberá vlastné miestne dane – zriadenie domova dôchodcov. Stimulačná funkcia podporuje. ktoré svojimi efektmi ovplyvňujú výkonnosť pracovného potenciálu. Ide najmä o opatrenia politiky zamestnanosti. ak zlyhá rodina. starať sa o svoje zdravie atď. choroba. keď sa jednotlivec či rodina dostali do nevýhodnej situácie vo vzťahu k ostatným. úlohou SP je vytvárať podmienky na to. ako aj opatrenia.predpoklady na priamy prístup jednotlivcov či skupín k politickým rozhodnutiam a vytvára predpoklady na uplatnenie plnej demokracie. resp. aby z nej nevznikla sociálna udalosť (pomáha sám sebe).obec nastupuje. . konaniu. ktorá primárne vyplýva z humanitných snáh spoločnosti a sekundárne z potreby ochrany človeka ako pracovnej sily. (ani jej jednotliví členovia) objektom SP 3. úmrtie či pokles príjmov vo viacdetných rodinách. Zahŕňa tie opatrenia sociálnej politiky.

ale aj v jednotlivých územných celkoch pôsobí veľa ďalších subjektov. neinvestičné fondy. skupiny) – spoločné územie – objektom sa stáva.vykonáva sociálnu politiku prostredníctvom štátnych orgánov /ÚPSVaR/ a verejnoprávnych inštitúcií /soc. potreby. Štát je najsilnejším sociálnym subjektom. ako aj v rámci voľby prostriedkov a nakoniec cieľov. nadnárodných subjektoch. jej jedinečnosť. záujem.neštátne subjekty . poisťovňa/. inštitúcie tretieho sektora ./občianske združenia.medzinárodné organizácie sú zamerané na organizovanie medzinárodnej pomoci.mimovládne organizácie. Konflikty vznikajú tak medzi subjektmi. formulácie a napĺňania cieľov je značne konfliktný. rozvoj človeka /indivídua/. ak zlyhali všetky ostatné subjekty a nástroje SP a to minimálne v miere.zamestnávatelia vytvárajú a realizujú SP v podniku (podniková politika. ciele. V najvšeobecnejšom chápaní členíme subjekty na štátne a neštátne. Objekty sociálnej politiky Pod objektmi sociálnej politiky rozumieme všetkých obyvateľov štátu. podľa príjmu. Objekty sociálnej politiky sú podľa charakteru a potrebnosti jednotlivých sociálnych opatrení rôzne štruktúrované. trhové. Subjekty koncipujú. nadácie. pracovno-právnych vzťahov a pod. vzdelania. alkohol. ku ktorým sociálne opatrenia subjektov smerujú. Môže to byť: jednotlivec – nositeľ sociálnej udalosti – nemá dostatok síl a zdrojov na. Na nižších stupňoch či úrovniach riadenia.org. Rada Európy.práce. Jeho cieľom je vytváranie podmienok pre sociálny zmier. chcené stavy sociálnej sféry v budúcnosti. Sociálna politika sa usiluje o starostlivosť.vykonávajú sociálnu prácu tam. o blahobyt ľudí. Vždy ide o sústavu cieľov. bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci BOZP) a takto predchádzajú vzniku sociálnej udalosti 7. pohlavia či veku. pracujú na harmonizácií a zosúladení úsilia jednotlivých členských krajín–OSN. EU 8. Objektom sociálnej politiky sú adresáti. Jednoznačne sa orientuje na ľudskú bytosť. aby sám zvládol životnú situáciu. úlohy i chápanie sociálnej politiky v rôznych etapách rozvoja spoločnosti. dobrovoľníctvo/ . Možné členenie je i na štátne. V súvislosti s integračnými procesmi hovoríme o tzv. Tento cieľ sa dosahuje uplatňovaním všeobecných princípov sociálnej politiky. Ciele sociálnej politiky charakterizujeme ako žiaduce. ku ktorým smeruje sociálna politika a ktorí z nej majú prospech. ale tiež čiastkových sociálnych politík. chudoba) rodina – ak prežíva spoločnú sociálnu udalosť napr. štát musí intervenovať. alkoholizmus komunita (znaky soc. ktorými sa napĺňa všeobecný cieľ. pripravujú a realizujú sociálnu politiku v rámci svojej pôsobnosti.4. a vytváranie stabilného sociálneho prostredia. regulovanie sociálnej klímy. Medz. ponecháva si svoju rozhodujúcu a integrujúcu úlohu. spôsob jeho života. netrhové subjekty. jeho tvorivé sily a dispozície. 6. starostlivosť o zamestnancov. ale i určité skupiny obyvateľov a jednotlivcov. ktorú zaručuje ústava (ústava=zmluva medzi občanom a štátom) štát je najsilnejším formalizovaným subjektom SP – vytvára právny rámec pre práva zaručované ústavou. tzv. kde nezasahuje štát 5.odbory ich objektom sú ich vlastní členovia. rehole. keď prežíva spoločnú sociálnu udalosť spoločnosť . Môžu byť podľa ekonomickej aktivity. charity.štát . schopnosť. Štát určuje obsah. ktorá prerástla do sociálnej udalosti (nezamestnanosť. orientujú sa predovšetkým na problémy týkajúce sa vyplácania miezd. Celý proces tvorby.

ktoré cieľavedome smerujú k rozvoju človeka. choroba. ekologické a pod. najmä hospodárstva ∙ je ovplyvnená mentalitou a tradíciami národa ∙ je spojená so sociálnym postavením ľudí v spoločnosti Predpokladom úspešnej realizácie sociálnej politiky je existencia rôznych vzájomne spätých systémov. ktorá zabezpečuje ciele a zámery soc. staroba. práce pre význam. opatrení. systém opatrení predovšetkým v oblasti zamestnanosti. Najužšie poňatie súbor opatrení v oblasti dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. organizácií. ekonomického a historického vývoja každej krajiny ∙ je neoddeliteľnou súčasťou kompletnej politiky štátu. . politika rozumieme všetky služby a opatrenia. predpisov. skupín. opatrení.). .je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu. politika prejavuje v koncepčnej starostlivosti o ľudí. mzdového vývoja a sociálneho zabezpečenia. zabezpečenia svojich členov. predstavujú spravidla služby realizované v rámci rozdeľovania miezd a majetku. k zabezpečeniu sociálnej suverenity či bezpečia v rámci daných politických. zabezpečenia a pomoc jednotlivcom. pracovné.povinnosťami štátu v oblasti soc. spôsobu jeho života k zlepšovaniu životných podmienok obyvateľov. ktorý soc. nezamestnanosť. MIESTO SOCIÁLNEJ PRÁCE V ŽIVOTE OBČANA Sociálna politika . Sociálna práca je: . politika daného štátu má na realizáciu praktického výkonu v sociálnej práci.štúdiom jednotlivých soc. skupinám alebo komunitám. Sociálna politika je: súbor aktivít. Aplikuje vedecké poznatky do praktickej činnosti. verejnoprávnych inštitúcií. cirkevných organizácií. dobročinných spolkov. ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľov v rámci daných hospodárskych a politických možností. VZŤAH SOCIÁLNEJ PRÁCE A SOCIÁLNEJ POLITIKY. Podstatnou stránkou života občanov sú ich komplexné sociálne podmienky (životné.vzťahu štátu a jednotlivca. ktorí nedokážu vzniknuté soc. Osoby alebo skupiny obyvateľstva sú vymedzené špecifickými sociálno-politickými kritériami – úraz. ktorou sa ovplyvňuje sociálna realita danej spoločnosti. sociálnej pomoci a pomoci rodinám s deťmi.odbor. . subjektov.6. reprodukčné. Zaoberá sa optimálnym fungovaním sociálnych inštitúcií zameraných na starostlivosť.) Výrazne sa soc. . ktorá zabraňuje vzniku príčin sociálnej nerovnováhy. podsystémov. systémov. ktorý špeciálnymi metódami zabezpečuje sociálnu starostlivosť o človeka na profesionálnom základe. Sociálna politika ∙ je odrazom politického. ktoré sú vytvorené na zvládnutie životných situácií zo strany štátu (sociálneho štátu). inštitútov. ktoré sprevádzajú fungovanie trhového mechanizmu. udalosti prekonať vlastnými silami. atď. noriem. ale aj ako súčasť teórie soc. hospodárskych možnosti krajiny. prostredníctvom ktorých sú ciele sociálnej politiky naplňované. V Ottovom náučnom slovníku je sociálna politika vymedzená ako „politická snaha. Pod pojmom soc. Užšie poňatia ako súčasť hospodárskej politiky s cieľom eliminácie ekonomických dopadov. inštitúcií. vytvára priestor podieľania sa na vyváženom vývoji jednotlivca. a všestranného rozvoja osobnosti človeka Širšie poňatie ako konkrétna činnosť štátu. aby spoločenský celok bol usporiadaný čo najideálnejšie.je súhrn štátnych opatrení. odborových orgánov. Sociálna politika je: cieľavedomá činnosť štátu. zamestnávateľov. inštitúcií. osobitné nároky na opateru. Sociálnu politiku môžeme chápať ako oblasť zaoberajúcu sa: . záujmových občianskych združení. komunít a spoločenstva.

aká úloha patrí jednotlivým sociálnym subjektom. ktorá špeciálnymi pracovnými metódami zaisťuje starostlivosť o človeka na profesionálnom základe . .je vedecký fundovaná odborná disciplína. To. že zámer je spojený s prijateľnými programami.konkrétna práca sociálneho pracovníka a jednotlivých sociálnych inštitúcií na realizácii sociálnej politiky na jednotlivých úrovniach a rôznych oblastiach života ľudí a spoločnosti vo vzťahu ku klientom v rôznom časovom horizonte. Pri klesajúcom hospodárskom raste a s ním spojenej štátnej kríze verejného rozpočtu sú najčastejšie obmedzované sociálne a vzdelávacie investície: zastavenie prijímania odborného personálu. práca sa realizuje na problémovej úrovni. práce. že podľa sociálnej politiky sa dá určiť vyspelosť štátu. obhájiť.. ako založiť. situáciu. Názory sa líšia na tom. ∙ realizovať základné ľudské práva v spoločnosti. s trendom. podporiť. služieb a tendencie k reprivatizácii výchovných služieb idú spolu ruka v ruke. práca je časťou soc. likvidácia pracovných miest. Sociálna politika a sociálna práca sú navzájom prepojené. Musia vedieť. ∙ odhaľovať sociálne problémy. politiky. pracovník myslí na postihnutého občana a jeho soc. Vzťah medzi soc. Sociálna práca nemôže byť zameraná len na riešenie čiastkových prejavov spoločenských škôd. začleniť sociálne projekty. Krátenie soc. že soc. ale musí byť neoddeliteľnou súčasťou ∙ sociálnej politiky. politiky. Zákon 195/1998 o sociálnej pomoci definoval sociálnu prácu ako získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a no potrebe poskytovania sociálnej pomoci. s ktorým bude verejnosť súhlasiť. Má to aj kvalitatívne dôsledky: regulácia soc. je takáto spoločnosť vyspelá a klesá potreba sociálnej 7. v priamom kontakte s klientom. Hovorí sa. vidíme najmä v oblasti ekonomických dotácií do oblasti soc. Pokiaľ soc. Ak je sociálna politika na dobrej úrovni a v spoločnosti nie sú veľké sociálne rozdiely. do podstatných otázok sa púšťajú len ak sú nevyhnutné pre informovanosť. politiku vnímame predovšetkým ako oblasť realizujúcu sa predovšetkým v problémoch na úrovni vlády. Ich spôsob myslenia je však iný. politikom ide o to. akú úlohu a v akom rozsahu má zohrávať štát a ostatné subjekty sociálnej politiky. rovnováhy je znovu realizovaná prevažne privátnou oblasťou rodiny a menej verejnými výchovnými organizáciami. Ich myslenie je taktické. ∙ celospoločenskej praxe a ∙ sociálnych zámerov. soc. Ťažisko aktivít spoločnosti je potrebné prenášať do prevencie. prácou môžeme porovnať aj na ich realizačnej úrovni. zatváranie zariadení a tendencia k reprivatizácii. ∙ zabraňovať spoločenským konfliktom. ZÁKLADNÉ TYPY SOCIÁLNEJ POLITIKY Typy sociálnej politiky stoja na tom. pričom sociálna politika vytvára akýsi rámec. v ktorom sa pohybuje a uskutočňuje sociálna práca. Ak soc. parlamentu a či jednotlivých rezortných ministerstvách. s realizovateľnými pravidlami. voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia. zníženie osobných príplatkov. ∙ sprístupňovať pramene pomoci Sociálna práca je chápaná ako súčasť soc. Cieľmi sociálnej práce z hľadiska spoločnosti sú: ∙ byť v súlade s cieľmi a funkciami sociálnej politiky. ∙ tvoriť neoddeliteľnú súčasť komplexnej sociálnej starostlivosti v zhode s platnou legislatívou. politikou a soc.

Na jej preklenutie je potrebná sociálna pomoc. Kanada.náklady znáša predovšetkým štát. Zlučuje sociálne zabezpečenie a prácu. až keď zlyhá všetko ostatné) . Konzervatívny typ charakteristický: . Británia. strata zamestnania) Napr.vytvorený priestor pre pôsobenie neštátnych subjektov Štát je pripravený nahradiť trh ako zdroj sociálneho zabezpečenia. je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na UPSVaR.vychádza z priority uspokojovať potreby na základe pracovného výkonu a zásluhy . ktoré rozširuje i na nové stredné triedy. Francúzsko a Taliansko) SOCIÁLNA UDALOSŤ A SOCIÁLNY KONFLIKT.minimálny zásah štátu.miera redistribúcie je menšia . Dánsko aj Fínsko) 3.štát garantuje len spoločnosťou uznané minimálne životné štandardy .Británia. Nemecko. V. Sociálne udalosti: Nezamestnanosť – nezamestnaný človek. Sociálne udalosti delíme : -Predvídateľné (staroba)– -Nepredvídateľné (choroba. Je verejnoprávne uznaná a je s ňou spojené sociálne opatrenie – nárok na niektorú z dávok sociálneho zabezpečenia v prospech postihnutého. až potom zamestnávateľ a nakoniec zamestnanec Vychádza zo zásad univerzalizmu sociálnych práv. úraz. USA. aj to len v nevyhnutnej miere ( každý si má pomôcť sám – a to poistením v povinnom systéme poistenia a dobrovoľným poistením) . ktorú človek nedokáže zvládnuť vlastnými silami. Charakterizuje ju nedostatok zdrojov a síl na jej riešenie. Austrália.) 2.rozsiahlou podporou inštitúcií (rodina) . Táto inštitúcia organizuje rekvalifikačné kurzy. ŠPECIFIKÁ DANÝCH SOCIÁLNYCH UDALOSTÍ Sociálna udalosť je každá životná situácia. Je zameraný na klientov s nízkymi príjmami ( v USA. staroba je neodvrátiteľná. ide o sociálny štát poskytujúci rovnosť minimálnych potrieb.v tomto systéme ťarchu nákladov nesie predovšetkým občan (zamestnanec). často prevláda silný vplyv cirkvi (Rakúsko.sociálna politika je chápaná ako garant minimálneho štandardu pre všetkých občanov. Nórsko. nízka úroveň univerzalistického prerozdeľovania a skromné sociálne poistenie. pričom dochádza k presúvaniu zodpovednosti zo štátu na jedinca Prevažuje sociálna pomoc testujúca majetkové pomery. Sociálno – demokratický typ charakteristický: . ktorý môže a chce pracovať.funguje na princípe subsidiarity ( štát pomáha. Kanada. Liberálny typ charakteristický: . .3 základne typy: -liberálny (V.Rakúsko) 1. ale predvídateľná sociálna udalosť. Austrália) -sociálno-demokratický (škandinávske štáty) -konzervatívny(Nemecko. 8.plošným systémom sociálnej pomoci a podpory – a to ešte pred vznikom SU (sociálnej udalosti) zo životnej situácie . potom zamestnávateľ a nakoniec štát . Sociálny štát sa zaväzuje k plnej zamestnanosti a sám je plne závislý na jej dosiahnutí ( Švédsko. Je kladený dôraz na zachovanie statusových rozdielov a redistributívne pôsobenie je preto zanedbateľné.

príspevok pri narodení dieťaťa.Privatizácia soc.sféry ( do akej miery.sféry na Európ. spoločné stravovanie.sféry: 1. vyplýva to zo zdravotného poistenia. Choroba – pri chorobe alebo ošetrovaní člena rodiny vypláca sociálna poisťovňa. domovy soc.sféry.) 2. Je prirodzeným obdobím ľudského života.zmier. Chudoba. sociálnymi kontaktmi. starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb Smrť – sociálna politika reaguje na túto sociálnu udalosť vyplácaním jednorázovej dávky na pohrebné. ktorý sa rozpadol do čiastkových zákonov. solidarite a štátnej záruke. spolu s touto udalosťou súvisia aj dávky na zabezpečenie primeranej životnej úrovne pozostalým – vdovský.sféry (Domovy dôchodcov.zmien a udržiavanie a rozvoj ľudských zdrojov 3.sociálna únosnosť politických a hosp. peňažný príspevok na kompenzáciu ZŤP a na osobnú asistenciu. Invalidita – je to trvalé alebo dočasné telesné či duševné poškodenie..sociálny rozvoj.stav. Sociálna politika pomáha : vytvára podmienky pre zamestnávanie invalidov v chránených dielňach. jeho aktivitou.) .a svetových dimenziách (medzinárodné adopcie. materský príspevok.absolútna chudoba.. ktorý ponúkol neštátnycm subjektom realizáciu soc. ktoré sa udialo zákonom.z.Štátne záruky soc. sirotský dôchodok Materstvo a rodičovstvo – sociálna politiky rieši rodinu cez nástroje rodinnej politiky. vdovecký.presadzovanie základných princípov soc.služieb 2. Sieť sociálnych služieb : opatrovateľská služba.služieb. subjektívna Dôsledok chudoby: Stav sociálnej núdze sa rieši sociálnymi službami Stav hmotnej núdze sa rieši peňažnými alebo vecnými dávkami. (tripartita) 4.odštátnenie soc. relatívna chudoba.politiky (spravodlivosti .stabilita a soc.Demokratizácia soc. soc..ochrane a soc.Pluralizácia soc..prípravu a vzdelávanie na trh práce. Princípy tranf. 461/2003 o soc. Transformácia sa konala na princípoch: trhovej ekonomiky a plurality (rozmanitosť) občianskej spoločnosti.. soc. o sociálnom zabezpečení nasledoval zákon 195/1998 o sociálnej pomoci. SOS. živote. Úlohy transformácie: 1. TRANSFORMÁCIA SOCIÁLNEJ SFÉRY PO ROKU 1989 V minulosti platil zákon č.poistení a pod.kuratele. Cieľom transformácie bolo: utvoriť nové soc. 100/1988 Z. v ktorom sa pozvoľna obmedzujú funkcie ľudského organizmu. príspevok na úpravu bytu.sféry(viac poskytovateľov) 3. alebo strata určitej funkcie organizmu a v dôsledku toho i znížená pracovná schopnosť a spoločenské uplatnenie. prídavky na dieťa. Delenie chudoby .?) Sociálna transformácia je založená na: osobnej participácií. ktorá súvisí s dĺžkou veku človeka. prepravná služba. kedy nedostatok finančných prostriedkov neumožňuje zabezpečiť základné potreby na primeranej úrovni.. spoločnosti) 4. príjmom. sem patria dávky : rodičovský príspevok.. integrácia do spoločnosti zdravých ľudí.sféry (participácia občanov na svojom systéme.soc. sociálne poradenstvo 5. 305/2005 o soc. na kúpu motorového vozidla Staroba – je to sociálna udalosť.vzťahy a mechanizmus sociálne spravodlivej spoločnosti. objektívna chudoba. napr. poskytuje odborné poradensto.podiel SR na integrácii soc. 9. Sociálna poisťovňa vypláca dávky – podpora v nezamestnanosti. ktorá funguje na princípoch trhovej ekonomiky. 448/2008 o sociálnych službách.

Štát – rodič.zákon o službách zamestnaností 7.trh práce a politika zamestnanosti 3.poistenia Každá oblasť obsahuje: 1. vypláca štát) Dávky môže poskytovať: 1.práva občanov-zabezpečuje to Ústava SR a ďalšie právne normy v súvislosti s procesom aktivít.Obec – prenos kompetencií zo štátu v oblasti poskytovania dávok. ktorá má tri previazané oblasti: 1.motivácia občana 2.práce Synchronizovanie soc. príspevok pri narodení dieťaťa 2. o obsahu vzdelania a o spôsobe riadenia a financovania v školstve. ktorými je SR viazaná ( napr. o cieľoch.soc.sociálna pomoc a rodinná politika 2.pomoci+vyhlaška o soc.sféry: 1.sféry nebola ukončená ! Priority tranf. dokumentov a noriem. jej morálno-hodnotovú orientáciu a celkový poznatkový a vedomostný fond. podporuje účasť občanov na politickom a spoločenskom živote. optimalizovať primerané vzdelanie vo vzťahu k jednotlivcom a pre potreby zamestnanca Výhody .odmena pre občana Transformačné zákony (reformné): 1. veľká dôchodková reforma Poradie podľa objemu vyplácania dôchodkov: dôchodcovia. Charakterizujte vzdelávaciu politiku v SR.aplikácia medzin. povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s vekom zamestnancov by mali byť zakotvené v Zákon. o prístupe k vzdelaniu.silu. .Zákon o soc. nemocenské) 3.paktov.súhrn kokrétnych činností a opatrení.Sociálna poisťovňa – dávky soc. prídavky na dieťa.novela zákon.systém dôchodkového zabezpečenia zo soc.politika SR sa riadi „Transformáciou soc.Transformácia soc. ovplyvňuje zlepšovanie pozícii na trhu práce.zvyšuje sa produktivita. Ciele štátu .sféry napĺňa hospodárske. vzdelanie znižuje chudobu a zvyšuje spoločenskú integráciu.príspevok.dôchodcovia.poistení 8.poistenia – (vdovský. (čo garantuje štát.zákon o životnom minime 4.aktivita občana 3. ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu.chartou a ďalšími dokumentami Rady Európy. Madridská zmluva – chráni staršiu prac.zákon o prídavku na detí 5. maximalizovať individuálne vzdelávanie – sebavzdelávanie 2.práce 6. poberatelia kompenzačných príspevkov.zabezpečiť súčasný a budúci rozvoj poznávacej a duchovnej kapacity populácie. poberatelia prídavku na dieťa. Vzdelávacia politika . Transformácia soc.a pracovnej legislatívy s Európskou soc. Je to rozhodovanie o vzdelávacích inštitúciach.zákon o soc. vzdelanie ovplyvňuje aj ľudské zdravie. Nová soc. inval.práce) 2. Zamestnávateľ 10.sféry“. Cieľ . zvyšuje sa úroveň ľudského kapitálu. kultúrne a soc.1.pôsobenie SR v medzinárodnej org.odkazánosti 2.pre spoločnosť . prenesené kompetencie refunduje štát 4.zákon o pomoci v hmotnej núdzi 3.

11.bezmocnosť . zvyšuje sa profesionálny a sociálny status. dostatok pohybu.predškolské zariadenia – predprimárne vzdelávanie (MŠ) .najvyšší stupeň 2..prevencia genetických ochorení – genetické poradenstvo . Sebavzdelávanie. . terapiou. Vzdelávanie je prvkom sociálneho a ľudského rozvoja. nadstavbové štúdium. Choroba .privatizácia vzdelávania Nová školská sústava pozostáva . Zvýšenie počtu pracujúcich žien zmenilo tradičné miesto rodiny. pri hospitalizácii .stredná invalidita 4.neprítomnosť nemoci. zdravá výživa. špeciálne školy (v osobitných vyučovacích podmienkach a metódach) . pri ambulantnej liečbe .1. b/ neuniverzitné – Bc.spájanie otázky financovania a jej optimalizácie s kvalitou vzdelávacieho systému.. Zdravie . ak dôjde k narušeniu rovnováhy biologického a psychického stavu. o zdravie sa staráme prevenciou.úplná – napr..vysoké školy – vedecké a vzdelávacie ustanovizne. Zmenili sa aj návyky spotrebiteľov na životný štýl.hovoríme o ne. pomaturitné štúdium..úplná invalidita 3. tretí stupeň je doktorandské štúdium. ovplyvňuje kvalitu života jednotlivca a jeho rodiny. Charakterizujte zdravotnú politiku v SR.čiastočná – napr. Dostáva sa do popredia celoživotné vzdelávanie. návyk starostlivosti o zdravie.trend.pre indivídum . Invalidita . Súčasné a budúce problémy vzdelávacej politiky ..čiastkovou politikou sociálnej politiky.je prechodné alebo trvalé telesné či duševné poškodenie alebo strata určitej funkcie. Môže byť . po narodení (včasné zachytenie porúch – dieťa si zvykne na kompenzačné pomôcky.financovanie vzdelávania a naplnenie rovnosti príležitosti .1. predchádzanie obezity a pod.nízka invalidita Práceneschopnosť – ak choroba znemožní človeku vykonávať pracovnú aktivitu. V rámci prevencie v zdravotnej politike môžeme hovoriť napr. čl. pri: .prejavuje sa to v mzde. strojček na uši) . Informačné technológie sa prejavili novými požiadavkami na nové zručnosti. ak je nejaká porucha) 3. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok. . 40 – Každý má právo na ochranu zdravia.stupne invalidity . ktoré ovplyvňuje sociálnu štruktúru spoločnosti. ľahšie sa naučí s nimi žiť a nepriapadá mu to ako handicap – napr. V súčasnej dobe je kreditný systém.špeciálna – zdravotná spôsobilosť pre prácu s potravinami Štátna zdravotná politika je zahrnutá aj v Ústave SR.zákone o preventívnych prehliadkach (zubári – ak neprídeš na preventívnu prehliadku. . po počatí (v prenatálnom období zastaviť tehotenstvo. Cieľom zdravotnej politiky by mala byť v prvom rade prevencia. Študuje sa na 3 stupňoch. ďalší rok platíš náklady celé) . prináša príspevok k osobnému rozvoju. ktoré ustanoví zákon. či časti organizmu a v dôsledku toho i znížená pracovná schopnosť alebo spoločenské uplatnenie. rehabilitáciou.sústava základných a stredných škôl – primárne (ZŠ) a sekundárne (SŠ) vzdelávanie. tvorivá umelecká činnosť a/ univerzitné – Mgr. až potom následne riešenie zdravotných opatrení. Zdravotná politika . Je jedným z faktorov.pred počatím (genetická anamnéza potenciálnych rodičov) 2.prevencia v rodine – návyky hygienické.

Detský domov – súrodenci – nemožno ich rozdeliť. Rodina .1) Demokratický princíp – rodina ako samostatne autonómna jednotka.nemocenské dávky – . ak sa rodina rozpadla rozvodom.. transplantácia orgánov.nesprávna prepojenosť medzi poisťovňami. keď manželia žijú v spoločnej domácnosti.Zdravotné poistenie .4) Ekonomicko-zabezpečovacia funkcia . u nás 90% nákladov.ide o dávku vyplývajúcu zo zravotného poistenia.1. Náklady na obsluhu poistenca sú vysoké. pričom veľkým problémom je.… Základné princípy rodinnej politiky . Manželstvo . V praxi to vyzerá takto: Poisťovňa uzatvára vzťahy s lekármi a lekári s komorou. u nás 1-2%. pracujúce v zdravie ohrozujúcom prostredí.môže byť aj bez pokrvnej príbuznosti s dieťaťom. úcty. ale prichádzajú do konfliktných situácií a tieto konfliktné situácie negatívne vplývajú na formovanie dieťaťa (psychického a fyzického vývinu). ale aj iné rezorty sa spolupodieľajú (školstvo. SR .spoločensky schválená forma trvalého spolužitia osôb viazaných zväzkom krvi. vernosti.je to súbor nástrojov. zdravotníctvo. manželstva alebo adopcie. preto poisťovne nie sú schopné zaplatiť všetkým ošetreným pacientom lekársky výkon.) 3.1) Biologicko-reprodukčná . Rozvrat v rodine . 12. štátny rozpočet – vo svete 20-30% nákladov. vzájomnej láské.nastáva. . keď rodina zlyhá.trvalý zväzok medzi mužom a ženou založený na dobrovoľnosti. Rozpad rodiny . u nás 10% nákladov (z tohto zdroja sa platia predovšetkým nákladné a zriedkavé výkony. Nemocenské poistenie – poskytujú sa nemocenské dávky .2) Výchovná funkcia . Charakterizujte rodinnú politiku v SR. individuálna spoluúčasť – vo svete 10% a viac. – 2) Má prierezový charakter – nielen jeden rezort poskytuje pomoc. Tak sa môže stať. výstavba). Poisťovňa určí každému lekárovi limit na ošetrenie pacientov. Funkcie rodiny . že lekári predpisujú drahšie dovozové lieky. pomoci.vyrovnávacia dávka . 2. poistenie – hlavný zdroj financovania – vo svete 6070% nákladov. . Rodinná politika . zásah štátu je minimálny. – materské dávky . ktoré sú smerované ku rodine ako základnej sociálnej a spoločenskej jednotke. Sociálny rodič . adopciou.biologicky pokrvný príbuzný dieťaťa..súbor praktických opatrení.pre tehotné ženy. –3) Rodina ako inštitúcia . úraz) – ošetrovné dávky – ak ošetruje člena rodiny. keď sa rodičom stal napr. lekármi a lekárskou komorou.rodinu treba chápať ako komplex a pristupovať k nej ako k celku – napr.5) Ochranná funkcia Rodič .3) Emocionálna funkcia .situácia. že sa prečerpá mesačný limit pred koncom mesiaca a ostatní pacienti už v danom mesiaci nemôžu byť ošetrení. ktorý patrí do zdravotnej politiky a pomáha riešiť sociálnu udalosť Zdroje financovania zdravotnictva .príliš vysoká spotreba liekov. liečba rakoviny. ktorá sa vypláca zo zdravotnej poisťovne v prípade práceneschopnosti (choroba.

aby každý občan mal možnosť získať primeraný byt. týranie.“ (nemusí tu byť príbuzenský vzťah) 3. jej podstatou je systém rozdeľovania a zabezpečovania bytov. alebo opakovanie v dvoch rokoch narodili opakovane dvojčatá. Úspešnosť realizácie bytovej politiky vyžaduje i jej správne inštitucionálne usporiadanie a legislatívne zabezpečenie. ktoré v rodine môžu nastať .vdovský.žena pred pôrodom odchádza z práce. právo detí na rodičovskú starostlivosť. podporuje stabilitu manželstva a kvalitu partnerských vzťahov.alkoholizmus. vdovecký.iné príspevky: -ak sa v rodine narodia tri a viac detí.Detstvo –prídavok na dieťa do skončenia prípravy na povolanie / najdlhšie do 25 rokov – denný študent . Právna ochrana rodiny a jej členov .štát zabezpečuje každému právo na ochranu zdravia a života na úrovni aktuálnych vedeckých poznatkov. aby bývanie bolo pre obyvateľstvo dostupné a aby si každá domácnosť mohla zabezpečiť bývanie primerané výške vlastných príjmov. Sociálno-ekonomické zabezpečenie rodín .vytváranie systému štátnej sociálnej podpory na štátom uznané životné udalosti . zanedbávanie .pohrebné – jednorazová dávka . príprava na manželstvo a rodičovství . tým.vzniká nárok na materský príspevok.. sirotský dôchodok 13.Úlohy štátu voči rodinám . zlyhanie rodičov. Ochrana zdravia členov rodiny .za výchovu detí sú zodpovední rodičia. Pri narodení dieťaťa – príspevok pri narodení – jednorazová dávka . -existencia nezaopatreného dieťaťa v rodine –„Prídavok na dieťa. Zmyslom je. ak umrie člen rodiny alebo živiteľ .Charakterizujte bytovú politiku v SR Bytová politika .Rodičovstvo – rodičovský príspevok do troch rokov veku dieťaťa od narodenia / pozor až po materskom príspevku keď má nárok. Základné typy bytovej politiky: a) prídelový systém (rozdeľuje byty podľa určitých kritérií.“ -existencia dieťaťa a osobná celodenná starostlivosť o dieťa – „Rodičovský príspevok. rešpektuje právo rodičov slobodne sa rozhodnúť o počte detí.1. Základným cieľom bytovej politiky je vytváranie takých legislatívnych. -úmrtie „Príspevok na pohreb.“ -pestúnska starostlivosť: jednorázový príspevok – na úhradu základnej výbavy .je čiastkovou politikou sociálnej politiky. masmédia… 4.Smrť – rodinou sociálnou udalosťou sa stáva vtedy .narodenie dieťaťa – soc.Materstvo. cirkev. Jednotlivé sociálne udalosti. chráni rodinu a deti pred rôznymi druhmi závislostí. dávkou „Príspevok pri narodení dieťaťa. 2. realizuje programy komplexnej starostlivosti pre starších občanov.prostredie právnej istoty. technických a ekonomických podmienok. právny zväzok. vplyvy a vzory dospelých. . ktorý ju hmotne zabezpečuje. ktorí to najviac potrebujú) .dlhodobé zlyhanie – zánik rodiny smrťou.Náhradná starostlivosť – krátkodobé zlyhanie – ochorenie rodiča . ale pomáhajú aj inštitúcie – škola. Výchova detí a mládeže.

Portugalsko) Vlastníctvo bytov: súkromné vlastníctvo. neziskové organizácie). Vysoká miera nezamestnanosti je signálom. príspevkom na bývanie osobám a rodinám s nižšími príjmami) b) nepriamou finančnou podporou (štátnym príspevkom k stavebnému sporeniu. obecné byty Zdroje financovania bytovej politiky: a) stavebné sporenie (sporenie formou pravidelných a mimoriadnych vkladov) b) hypotekárny úver (dlhodobý účelový úver určený na financovanie bytových potrieb) c) štátny fond rozvoja bývania (doplnkový nástroj hospodárskej politiky) Štát ovplyvňuje bytovú politiku nasledovne: a) priamou finančnou podporou bývania (mladým a slobodným občanom. Rakúsko) 3) liberálny (dôraz dáva na individuálnu aktivitu.domu) c) sociálne bývanie (sociálne byty. Podporuje rovnaký prístup všetkých občanov k bývaniu – škandinávske krajiny) 2) karporativistický (odvíja sa z pracovnej aktivity občanov. Problematika nezamestnanosti v SR Nezamestnanosť je jedným zo závažných ekonomických problémov našej spoločnosti. dôležitým prvkom je tu cena domu. ale vníma sociálnu diferenciáciu obyvateľstva – SNR. Má tiež nedostatky. družstevné byty. pretože dochádza ku koncentrácii najchudobnejších vrstiev obyvateľstva a vznikajú GHETTÁ (tzv. ktoré spravujú verejnoprávne subjekty . Vyjadruje stav v ekonomike. že ekonomika je málo výkonná. je neefektívne. keď práceschopné osoby v produktívnom veku si nevedia nájsť vhodné zamestnanie na trhu práce. bytu pri kúpe do vlastníctva a cena nájomného) Modely bytovej politiky: 1) sociálno-demokratický (založený na využití občianskej solidarity poskytovaním sociálnych služieb. chudobné štvrte).obce. Štát sa zaujíma len o tých. znížením daňového zaťaženia vlastníkov) Nástroje bytovej politiky: a) príspevok na bývanie (významný nástroj–poskytuje sa občanom v hmotnej núdzi za splnenie určitých podmienok) b )priama podpora štátu (domácnostiam s nízkymi príjmami na úhradu výdavkov spojených s užívaním bytu/rod.Grécko. nie sú schopní sami si vyriešiť situáciu.b) tržný (trhový) systém (byty sú tovarom a rozdeľujú sa na základe cien ponuky a dopytu. pretože podporuje aj rodiny. Typy nezamestnanosti: . ktorí sú v hmotnej a sociálnej núdzi. Skutočný hrubý domáci produkt nedosahuje svoju úroveň. ktoré to nepotrebujú. adresná pomoc – Veľká Británia) 4) ponecháva starostlivosť o bývanie na občanovi (štát sa angažuje len minimálne. Sociálne bývanie je spojené s finančne dostupnými štandardne vybavenými malometrážnymi bytmi. psychologické a zdravotné problémy občanov (rozpad rodín. v dôsledku toho sa znižuje dôchodok obyvateľstva a to vedie k zhoršeniu životnej úrovne. a to len cez sociálnu záchrannú sieť. Francúzsko. 14. Holandsko. bonifikáciou úrokov hypotekárnych úverov. sociálnopatologické javy). trestná činnosť. v ktorom človek schopný práce a ochotný pracovať nemá platené zamestnanie. Nezamestnanosť je stav. ale aj sociálne. To má vplyv nielen na ekonomické.

občan. ktorý je rodič / náhradný rodič starajúci sa o tri a viac deti / osamelý občan.cudzinec. ktorí sú medzi dvoma zamestnaniami. Nástroje politiky zamestnanosti a trhu práce  Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej a sociálnej politiky štátu.dlhodobo nezamestnaný občan (vedený v evidencii 12 mesiacov za predchádzajúcich 16 mesiacov) . chce pracovať a hľadá zamestnanie.napr. ktorý si hľadá iné zamestnanie a nie je uchádzač o zamestnanie. Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie: . Zároveň je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. ktorý môže pracovať. Cieľom politiky zamestnanosti je najmä: a) zabezpečovať prácu pre všetkých. ani sa nikde neregistruje) e) neúplná (na znížený úväzok. príležitosti vytváraním nových pracovných miest f) vytvárať podmienky na udržanie zamestnanosti a predchádzanie hromadnému prepúšťaniu Služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú: . lesníctve) d) skrytá (nezamestnaný nehľadá prácu. zmena zamestnania.občan starší ako 50 rokov . ktorí môžu a chcú pracovať a hľadajú zamestnanie b) umožňovať slobodnú voľbu zamestnania c) vytvárať a udržiavať rovnováhu medzi ponukou a dopytom po práci d) znižovať nezamestnanosť e) vytvárať podmienky na vznik pracov. ktorý 2 roky nepracoval po skončení štúdia a je v evidencii na ÚP) . sociálnych vecí a rodiny .agentúra dočasného zamestnávania a podporovaného zamestnávania Nástroje politiky zamestnanosti: . Zväčša krátkodobá nezamestnanosť) b) štrukturálna (technologická . ktorý sa stará o dieťa . resp. rozpad neefektívnych podnikov) c) cyklická /sezónna (závislá od hospodárskych procesov . skrátený pracovný čas aj na úkor svojej kvalifikácie) f) dlhotrvajúca (pre zdravotný stav) g) čiastočná (nedostatočný odbyt výrobkov – nedostatok práce) Podľa dĺžky trvania je môžeme rozdeliť na: a) krátkodobá (0-6 mesiacov) b) strednodobá (6-12 mesiacov) c) dlhodobá (12 a viac mesiacov) Uchádzač o zamestnanie je občan.právnická / fyzická osoba. ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania na základe uzatvorenej písomnej dohody v rámci partnerstva alebo za úhradu .a) frikčná (ľudia.vzniká v poľnohospodárstve. ktorému bol udelený azyl 15.Ústredia a Úrady práce. stavebníctve.občan mladší ako 25 rokov.občan so zníženou pracovnou schopnosťou (zdravotne postihnutý) . skončil sústavnú prípravu (denné štúdium) na povolanie (absolvent školy. Záujemca o zamestnanie je občan.

Meranie chudoby : objektívna – stav.miest. napr. rodiny a služieb zamestnanosti (vymedzuje právomoci a pôsobnosti orgánov v oblasti soc. absolútna chudoba sa vyskytuje skôr v rozvojových krajinách (Afrika). že je chudobný lebo nemôže uspokojovať svoje potreby podľa vlastných predstáv. kde spôsobuje vysokú úmrtnosť hlad. . relatívnu chudobu – stav. Vychádza z pozorovania spotreby bohatých. v ktorom jedinec. správy v oblasti sociálnych vecí. odev.zákon č. neštátne subjekty. zákon o sociálnom poistení.súčasť politiky zamestnanosti. rodina alebo sociálna skupina uspokojujú svoje potreby na výrazne nižšej úrovni ako je priemerná úroveň v danej spoločnosti (štáte) V súčasnej Európe sa vyskytuje predovšetkým relatívna chudoba. že určuje ciele a priority politiky trhu práce celoštátneho charakteru. b) pasívne – dávka v nezamestnanosti Politiku zamestnanosti riešia 2 základné právne normy. je to systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. neumožňuje uspokojiť základné potreby nevyhnutné pre život do takej miery. ÚPSVaR) . ktorým sa dopĺňa a mení zákon č. ale i napr. kedy nedostatok finančných prostriedkov neumožňuje zabezpečiť základné životné potreby na primeranej úrovni. subjektívna – stav. zmenu zamestnania. jedlo). Dlhodobé pretrvávanie na hranici prípadne pod hranicou chudoby predstavuje sociálno patologický jav. bývania (chátranie bytového fondu a technického vybavenia). Za tvorbu politiky trhu práce zodpovedá Ministerstvo PSVaR SR a realizuje ju tým.vecí a zamestnanosti – MPSVaR. CHUDOBA A JEJ ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY CHUDOBA . keď nedostatok prostr.a) legislatívne (zákony) – ústava SR (čl. že je ohrozená samotná existencia človeka (bývanie. o ktorom sa ten. vzdelávanie. 453/2003 o orgánoch štátn. sociálna poisťovňa c) aktívne – evidencia uchádzačov o zamestnanie. Ústredie PSVa R (2 stupňový odvolávací orgán). stanovenou minimálnou mzdou. nie z priemernej spotreby. je ich 46). ktorý sa môže negatívne prejaviť napríklad znižovaním v oblasti vzdelania. obsadzovanie voľných prac.stav. dĺžkou školskej dochádzky. Úrady PSVaR (evidencia nezamestnaných. kto je v tejto situácii. zákon o službách zamestnanosti (pre nezamestnaných). domnieva.35 a nasledujúce – každý občan má právo pracovať). 461/2003 o sociálnom poistení  Politika trhu práce . zákonník práce (pre zamestnaných) b) inštitucionálne – MPSVaR (metodický a koordinačný orgán).zákon č. 5/2004 (vecne rieši problematiku zamestnanosti – hľadanie zamestnania. a to: . 16. Jej hlavnou úloh je zabezpečovať právo občanov na prístup k zamestnaniu poskytovaním pomoci pri: a) hľadaní vhodného zamestnania b) vzdelávaní a príprave pre trh práce potrebnej na uplatnenie na trhu práce Trh práce je výrazne ovplyvňovaný pracovnoprávnymi a sociálnoprávnymi predpismi.zákon č. úpravou pracovnej doby. uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce) . príspevky na samostatnú zárobkovú činnosť a ostatné príspevky. inšpektoráty práce. odstraňuje spoločenské návyky Spoločensko – ekonomický vývoj spoločnosti delí chudobu na: absolútnu – stav. v ktorom podľa názoru štátu nie sú uspokojované základné ľudské potreby na prijateľnej úrovni. 52/2010 o službách zamestnanosti. informačné a poradenské služby. podmienkami pre poberanie dôchodkov.

domácnosť. ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov alebo kontakt so spoločenským prostredím vzhľadom na svoj vek. bezdomovci a imigranti. demografické zloženie domácnosti (najmä počet detí). Ekonomickým nástrojom prevencie chudoby sú stanovenie minimálnej mzdy (na rok 2012 – 327. Poskytuje ochranu a pomoc ľuďom v prípade týchto štátom uznaných udalostí: nezamestnanosť.20 EUR)a životného minima. charita. etnická príslušnosť (najmä rómska). zásluhový alebo kombinovaný princíp. občania so zdravotným postihnutím. Do systému soc.j.83 EUR. 17. ktoré možno predvídať a proti ktorým je poistený. politiky zamestnanosti. vzdelávanie) Chudobou sú najviac ohrozené tieto sociálne skupiny: deti a mládež. dôchodkovom zabezpečení. výchova v rodine Opatrenia na predchádzanie vzniku a zmiernenie následkov chudoby: Prevencia realizovaná sociálnou politikou štátu prostredníctvom sociálneho zabezpečenia (soc. ktorých cieľom je kompenzovať nepriaznivé finančné a sociálne následky rôznych životných okolností a udalostí. s ktorými SZ spája nárok na niektorú z dávok alebo služieb SZ. Slúži na otestovanie príjmov domácnosti a následne ako základ pri stanovení výšky dávok sociálnej pomoci. (predtým podľa Z 195/1998 sociálna núdza) – stav. keď príjem občana a spoločne s ním posudzovaných fyzických osôb nedosahuje životné minimum a občan a FO s ním posudzované si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením (najmä prácou). Pri poskytovaní dávok a služieb sa uplatňuje sociálny. Nepriaznivú sociálnu situáciu pomáhajú riešiť sociálne služby. invalidita. (nie ŤZP). smrť. Nepriamu formu SZ tvoria daňové bónusy a podpora zamestnanosti. Faktory. zákonom uložené príspevkové poistenie zamestnancov a SZČO. Sociálna podpora 3. staroba.7.spoločensky uznaná hranica príjmov. dôchodkové. Sociálne poistenie 2. Životné minimum . keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu. významným prínosom je soc. Výkon SP zabezpečuje Sociálna poisťovňa. Zmierňovanie následkov chudoby: sociálna pomoc. Výšku upravuje vždy k 1. SYSTÉM SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA V SR A ZDROJE JEHO FINANCOVANIA Sociálne zabezpečenie – je súbor právnych. finančných a organizačných nástrojov a opatrení. zdravotný stav. SP je povinné. ŽM sa využíva aj pri stanovení minimálnej mzdy . ľudia s nižším vzdelaním. rómska etnická minorita. úrazové. výška poistnej dávky bude adekvátna odvedenej časti prostriedkov do systému SP. ŽM rozlišujeme existenčné – pokrýva základné životné potreby na minimálnej úrovni.2011 je to 189. lokalita domácnosti. SP obsahuje: . štátne sociálne dávky. od 1. zabezpečuje jednotlivca alebo rodinu pri výskyte udalosti. poistenia patrí aj soc. individuálna pomoc. a sociálne minimum – znamená uspokojovanie aj iných potrieb. neúplné rodiny s deťmi. ženy (matky samoživiteľky) . politiky vzdelávania a rodinnej politiky. sociálnu neprispôsobivosť alebo stratu zamestnania. t. Sociálna pomoc Sociálne poistenie – je poistenie v prípade budúcej poistnej udalosti. Je to prechodný stav. seniori. silových rezortov (policajti. úprave dôchodkov ako jediného zdroja príjmov. zamestnanecký status osoby (postavenie na trhu práce). poistenie–nemocenské.7. považujeme za ne: Nepriaznivú sociálnu situáciu – podľa Z 448/2008 je to ohrozenie FO sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy. vojaci). pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze.V súvislosti s chudobou môžeme hovoriť aj o jej dôsledkoch. Ide o životné situácie. Stav hmotnej núdze . chudoba. zabezpečenie poistencov tzv. Pri poskytovaní SP sa uplatňuje systém zásluhovosti. ktoré nie sú nevyhnutné (kultúra. práca. nezamestnaní. MPSVaR. ktoré najčastejšie zapríčiňujú chudobu: vzdelanie osoby. choroba a úraz.stav. manželstvo a rodičovstvo SZ tvoria 3 piliere: 1. ).

poistenie v nezamestnanosti – pre prípad straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti. .z príjmov právnických a fyzických osôb) nepriame – DPH. spotrebné dane. ošetrovateľská starostlivosť. opakovaný a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi Sociálna pomoc – rieši predovšetkým zabezpečenie základných životných podmienok (1 teplé jedlo denne. z ktorých sa vyplácajú dôchodkové dávky = starobný a predčasný starobný dôchodok. ubytovanie. Náhradné výživné – s dávkou náhradné výživné Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa .ide o dávky financované zo štátneho rozpočtu. Dávka slúži na zabezpečenie základných potrieb. – pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa.kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia . prídavok na dieťa. tehotenstva a materstva. poradenstvo. hygieny. . vdovský. životných podmienok = príspevok na zdravotnú starostlivosť. podpory – jednorázové / opakované = príspevok pri narodení dieťaťa. renta. Odvody sa vzťahujú len na ekonomicky aktívne FO. pomoc v oblasti školstva (dotácie)=soc. príplatok k prídavku na dieťa (ak nemožno uplatniť daňový bónus). za ekonomicky neaktívnych občanov ich platí štát z prostriedkov vybraných na daniach. . Nárok na tieto dávky nie je podmienený platením príspevkov či príjmovými pomermi oprávnených osôb. príspevok rodičom. Sú to zdroje na úhradu zdravot. rodičovský príspevok. zákl. rodinnej starostlivosti. poisťovňou. služieb = soc. smrť rodinného príslušníka). na bývanie. materské a vyrovnávacia dávka. úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. prostredníctvom ktorých sa štát podieľa na riešení niektorých životných udalostí (napr.jednorázový a opakovaný príspevok pri zverení dieťaťa do náhr. rodinnej starostlivosti a jednorázový príspevok pri zániku náhr. aktivačný príspevok. ktorý je v hmotnej núdzi má nárok na pomoc zo strany štátu v peňažnej. Soc.soc.dávky na zabezpeč. dôchodkové p. príspevok na pohreb.slúži na finančné zabezpečenie osôb v prípade poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného/ služobného úrazu. nevyhnutné ošatenie a prístrešie) v stavoch hmotnej núdze a nepriaznivej soc. pracovná rehabilitácia a rehabilitačné rekvalifikácia a rekvalifikačné. ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu 2 rokov narodili opakovane dvojčatá. Sociálna podpora .poskytovania soc. Poskytuje sa dávka v nezamestnanosti. choroby z povolania. Občan. Patrí sem starobné a invalidné poistenie. výživa a výchova dieťaťa. situácii. stravovanie. podpora sa realizuje najmä ako: Dávky štátnej soc. vykonávanie zákl. štipendia. pracovná terapia.nemocenské p. náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia garančné p. osob. ak posledné 3 roky pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol občan poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky (730 dní). úrazové p. náhrada nákladov spojených s liečením. narodenie. zabezpečenia Odvody (príspevky): zamestnancov (časť uhrádza zamestnávateľ). Úrazové dávky = úrazový príplatok. nie na vyrovnanie pohľadávok. jednorázové vyrovnanie a odškodnenie. vdovecký a sirotský dôchodok.. pri strate alebo obmedzení pracovnej schopnosti. SZČO a dobrovoľne poistených osôb. pohrebom. ochranný príspevok a jednorázová dávka v hmotnej núdzi. tlmočenie . Dávka garančného poistenia = na uspokojenie nárokov zamestnanca. sú hlavným zdrojom financovania soc.slúži na finančné zabezpečenie osôb v prípade choroby. zľavy v doprave pre žiakov/študentov ZDROJE FINANCOVANIA SOCIÁLNEHO ZABEZPEĆENIA Dane: priame .. vecnej alebo kombinovanej forme: . príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa. starostlivosti a dávok vyplácaných Soc. ošetrovné. Nemocenské dávky = nemocenské. invalidný. v prípade smrti živiteľa. pranie a údržba šatstva.je hmotné zabezpečenie občanov v starobe.

18.predchádzanie porúch psychického. zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického. ak sa u dieťaťa prejavujú poruchy správania. odkázané na pomoc spoločnosti a deti. Orgán SPOD a SK rozhodnutím o uložení výchovného opatrenia nemôže odňať dieťa z osobnej starostlivosti rodičov alebo inej osoby. 305/2005 Z. Výkon tejto činnosti chráni práva detí pred súdom. hrajúce hazardné hry. návrhov na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv. orgánmi činnými v trestnom konaní a inými inštitúciami. ktorá ho negatívnym vplyvom ohrozuje.je súbor opatrení na zabezpečenie : . ktoré je členom skupiny. dieťa zneužívajúce drogy. s poruchami správania. plnoletú FO do 25 rokov veku a inú plnoletú FO s obvyklým pobytom na území SR. vecí a rodiny. Organizovanie náhradnej starostlivosti pre maloleté deti. ak je účastníkom probácie alebo mediácie. rodinu. otvorenom prostr. ktoré nemôže byť vychovávane vo vlastnej rodine Medzi najdôležitejšie činnosti SPO patrí: výchovná činnosť.ochrana práv a právom chránených záujmov detí . dieťa. právnická alebo FO. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Výchovná činnosť . komunitu v prirodzenom /náhradnom rodinnom prostredí. ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného dohovoru (Dohovor o právach dieťaťa – 1989 OSN) . u detí s poruchami správania. ktorou je najmä výkon kolízneho opatrovníka a opatrovníka maloletých. iní občania zodpovední za výchovu dieťaťa alebo iní občania ohrozujú či narušujú riadnu výchovu dieťaťa. fyzického a sociálneho vývinu detí a plnoletých FO .výchovy a všeobecného vývinu dieťaťa v jeho prirodzenom rodinnom prostredí . nevytvárajú podmienky na výchovu. pre dieťa. nemôžu alebo nechcú starať alebo závažným spôsobom zanedbávajú či zneužívajú svoje povinnosti. o ktoré sa rodičia nevedia. vzdelávanie a všestranný vývoj podľa schopnosti dieťaťa alebo. ktorých výsledkom je vydávanie rozhodnutí o uložení výchovných opatrení. utvorenom a usporiadanom na výkon opatrení Sociálnoprávna ochrana detí . fyzického alebo sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej FO a poskytovanie pomoci v závislosti od poruchy a situácie . manželských a iných sociálnych vzťahov. podávanie návrhov súdu na nariadenie a zrušenie ústavnej starostlivosti.Ústredie a úrady práce soc. ktoré majú za následok záškoláctvo.náhradného prostredia dieťaťu.. z. návrhov na zrušenie výchovných opatrení uložených súdom. SOCIÁLNOPRÁVNA OCHRANA DETÍ A SOCIÁLNA KURATELA – CHARAKTERISTIKA A ZÁKLADNÉ POJMY SPOD a SK upravuje zákon č. navrhovanie výchovných opatrení a ďalšia činnosť. skupinu. ak zneužíva drogy alebo je závislá od drog. ktorého jednorázové alebo krátkodobé správanie vyžaduje pre svoju závažnosť pomoc Plnoletú FO – po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby. akreditovaný subjekt.predchádzania vzniku krízových situácií v rodine . v prostr. ktorého predmetom je zabezpečenie: .ochrany dieťaťa. po zániku ústavnej starostlivosti. prokuratúrou. po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia pre drogových a iných závislostí. trestnú činnosť. v ktorej sa osoba nachádza Opatrenia SK zabezpečujú orgány SPOD a SK pre: Dieťa – maloletého a mladistvého páchateľa trestného činu. ak požiada o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie Opatrenia SPOD a SK vykonávajú: orgány SPOD a SK .zamedzenie nárastu sociálno-patologických javov Opatrenia SPOD a SK sa vykonávajú pre dieťa. v ktorých je výchova dieťaťa vážne narušená. ktoré sa dopustilo priestupku. ak rodičia. VÚC. obce. organizovanie náhradnej starostlivosti. sledovanie vývoja detí v náhradnej starostlivosti a pod. Navrhovanie výchovných opatrení. . Sociálna kuratela –súbor opatrení na odstránenie.pôsobí na zlepšenie rodinných. Ďalšiu činnosť. branie omamných látok.

zmenu alebo zánik práv a povinností. V nefunkčnej rodine sú poruchy také závažné.zastupovanie. že prestáva plniť svoje základné funkcie a vážne ohrozuje výchovu alebo zdravie detí (deti musia byť umiestnené v náhradnom výchovnom prostredí). nedostatok času na výchovu v dôsledku pracovného vyťaženia. ekonomická (materiálne podmienky –strava a bývanie). výkon trestu odňatia slobody. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 305/2005 Z. Tento zákon o upravuje právne vzťahy vznikajúce medzi manželmi. rozvod a zánik manželstva. medzi rodičmi. vzťahy medzi manželmi.z. násilie v rodine. náhradnú starostlivosť. Za najdôležitejšie sa pokladajú tieto z nich: biologicko . intervencia a mediácia . že práve rodina vytvára predispozície pre ďalšie správanie jednotlivca. ktoré ohrozujú stabilitu rodiny a výchovu detí (rodina vyžaduje sústavnú pomoc zo strany odborníkov). uvádza ich do sveta mravných a kultúrnych hodnôt). ktorý vedie ku vzniku klinickej rodiny. Rodina ako primárna sociálna skupina má preto prednostné právo aby jej sociálna práca venovala zvýšenú pozornosť. 36/2005 Z. PRÁVNE POSTAVENIE RODINY A RIEŠENIA DYSFUNKCII V RODINE Základné zásady rodin. emocionálna (citové zázemie). Hlavnou stratégiou je motivovanie rodiny k zmene životného štýlu. Sociálna práca s rodinou . Ak teda dochádza k zlyhávaniu čo i len jednej funkcie rodiny. Právne vzťahy a z nich vyplývajúce práva a povinnosti vznikajú. bytová situácia – viac generácii v jednom byte. ekonomickej. že za právne skutočnosti sa považujú len také skutočnosti. medzi jej členmi sú príbuzenské vzťahy a ktorej základnou funkciou je primárna socializácia jej detských členov dospelými. Hlavným dôvodom je. Dôležitým prvkom je zachovanie dôvernosti informácií a dôstojnosti klienta. závislosti . potom nastáva stav. Patológia rodiny Problémy súčasnej rodiny Financie. zvyklosti a obyčaje.najviac využívanými metódami sociálnej práce s rodinou je sociálne poradenstvo. hlavné vzory správania záväzné v danej spoločnosti. Problémová rodina vykazuje poruchy niektorých funkcií. V dysfunkčnej rodine sa vyskytujú vážnejšie poruchy funkcií. právnych vzťahov. s osvojením.19. Inštitúcie štátnej správy zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní soc. vzťahy medzi členmi rodiny.reprodukčná. že jeho ustanovenia je treba používať v duchu základných zásad: • Dobrovoľnosti a slobodného rozhodovania pri uzavretí manželstva • Rovnoprávnosti muža a ženy • Ochrany manželstva. či už biologicko – reprodukčnej. patologická alebo problémová rodina. drogy. Teda pre oblasť rodinného práva platí všeobecná zásada. menia sa a zanikajú na základe právnych skutočností predvídaných právnymi normami.. deťmi a ostatnými príbuznými ako aj právne vzťahy súvisiace s výživným. vytvára osobnosť). socializačnej alebo výchovnej. že by ohrozovali existenciu rodiny a výchovu detí (rodina je schopná tieto problémy riešiť vlastnými silami). určenie a zapretie otcovstva) Zákon o rodine stanovuje. ochranná funkcia (pocit bezpečia a stability). výchovná funkcia (hlavný článok vo výchove a vzdelávaní.zapretím otcovstva. nevera. vyživovaciu povinnosť. s ktorými objektívne právo spája vznik..prevencie v rodinách aj prostredníctvom zákona NR SR č. alkoholizmus. Nazývame ju aj dysfunkčná. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej . s určením . nedostatok pracovných príležitosti. vyjednávanie.práva sú zakotvené v zákone č. socializačná funkcia (odovzdáva jazyk. Rodina plní mnohé funkcie. tieto však nie sú natoľko závažné. rodiny a matky dieťaťa • Vzájomnej pomoci členov rodiny podľa schopností a možností • Monogamie • Rovnosti civilného sobáša a cirkevného sobáša Rodina sa najčastejšie vymedzuje ako dvoj alebo viacgeneračná sociálna skupina.z.patologické hráčstvo.( vymedzuje vznik manželstva.

ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí.). Štát rodine na prekonanie nežiadúceho poklesu jej životnej úrovne poskytuje štátnu soc.). ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí. ktorá prevzala deti do starostlivosti . príplatok k prídavku( „“).podporu. RIEŠENIE NEPRIAZNIVEJ ŽIVOT.podpora (dávka) pozostáva z jedorázových a opakovaných príspevkov. ale len podmienená vznikom určitých životných udalostí (napr.) sa vypláca štátna sociálna dávka.z. Túto problematiku upravuje niekoľko zákonov. jednor. pri ktorom odborníci hľadajú spolu s rodinami nové cesty a riešenia v procese obnovy rodinných vzťahov a väzieb. dieťaťa. LEGISLATÍVNA ÚPRAVA ŠTÁTNYCH SOCIÁLNYCH DÁVOK – A ZÁKLADNÉ NÁSTROJE – ŽIVOTNÉ MINIMUM. nie plne rozvinutý – zameranie na rizikových (ohrozených) jedincov rodiny (patol.situácia v rodine tak zložitá situácia ako je rozpad manželstva).prostriedky: príplatok na dieťa(z. ktoré zaručuje Ústava SR. ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca. Štátna soc. ktorú upravuje niekoľko zákonov.. príplatok k príspevku pri narodení 1.z.opakovaný príspevok na starostlivosť o dieťa do 3 alebo 6 rokov s dlhodobo nepriaznivým zdrav. Sanácia rodiny je proces.235/1998 Z.600/2003).). Terciárna prevencia: problém plne rozvinutý – zameranie na nápravu. Tvorí sústavu priamych finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.SITUÁCIE. fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzic. Už zo samotného predmetu úpravy je možné vyvodiť výrazný preventívny rozmer zákona s ťažiskom na predchádzanie krízovým situáciám aj v rodine. príspevok na pohreb. Sanácia je v podmienkach Slovenska veľmi „mladý pojem“. Sú to jednorázové fin. výchovné opatrenia: napomenutie. opakovaný príspevok náhradnému rodičovi („“).)je štátna jednorazová sociálna dávka. dohľad. Výška príjmov nie je účelovo viazaná. narodenie. ktorého obsah (najmä konkrétne cielené programy) sa stále hľadá a formuje. javom. rodičovský príspevok(280/2002Z. Jednorázové: 1.je vlastne terciárna prevencia. Opatrenia na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine(primárne) § 10 v zmysle toho zákona sú: a)organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch. ktorou štát prispieva raz za rok rodičom alebo osobe. 2. medzi rodičmi a deťmi..z.príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti (z. zabránenie jeho opakovaniu v rodine Sanácia rodiny – alebo obnovenie rodinného prostredia .z. Opakované fin.z.Príspevok pri narodení dieťaťa (235/1998 Z.) 20.osôb a na zamedzenie rastu sociálno-patologických javov.vývoja.príspevok rodičom. rozvoj schopností riešiť problémové situácie a adaptovať sa nové situácie. c) sprostredkovanie kultúrnych.).práv a povinnosti. b) organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch a aktivitách zameraných na predchádzanie sociálno-patolog.prostriedky ako: príspevok pri narodení dieťaťa (z. opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti (627/2005Z.kuratele.. resp. alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá (235/1998 Z.z.627/2005 Z. zastavenie ďalšieho negat. plnenia funkcii v rodiny. záujmových a iných aktivít zameraných na podporu vhodného využívania voľného času detí Sekundárna prevencia: problém existuje. PRESUN KOMPETENCIÍ ŚTÁTU NA VYŠŠIE ÚZEMNÉ CELKY A NA OBCE Systém štátnej sociálnej podpory (dávky) a sociálnej pomoci sú jedným z prostriedkov realizácie práva občanov a rodiny na sociálne zabezpečenie.z. na utváranie a upevňovanie vzťahov medzi manželmi. úmrtie). príspevok rodičom. na predchádzanie prehlbovania a opakovania porúch psychického vývinu. tréningoch a aktivitách zameraných na podporu plnenia rodič.stavom (561/2008Z.

minima. ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.prídavok na dieťa (z.z. ktoré vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o súčasne narodené tri deti alebo viac detí alebo v priebehu dvoch rokov opakovane narodené dvojčatá. ktoré sa matke narodilo ako prvé. sociálnych vecí a rodiny príslušnému podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby.z. Výšku život.z. Z. 3. Príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa . ktorými sú rast životných nákladov nízkopríjmových domácnosti a čisté peňažné príjmy na osobu.z.je štátna jednorazová sociálna dávka. minima určuje každoročne MPSVaR SR na základe štatistického úradu SR v zmysle konkrétnych ukazovateľov.nahradzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Poskytovaním príspevkov.osoba ako rodič. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich rokov dieťaťa alebo do šiestich rokov dieťaťa. Podmienky nároku: zabezpečenie pohrebu oprávnenou osobou. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení zákona č. ak náhradnú starostlivost o dieťa vykováva osoba na základe rozhodnutia súdu. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 1.). najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do tejto starostlivosti. Podmienky: starostlivost osoby o nezaopatrené dieťa. osoba alebo domácnosť nie je v hmotnej núdzi a nemá nárok na dávky a príspevky. z.rokov veku dieťaťa. ktorou štát prispieva rodičovi na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku dieťaťa.)(novelizovaný z. druhé. Osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (627/2005) Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa Je štátna sociálna dávka. Nárok nevzniká: maloletej matke. ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. Ak sú príjmy domácnosti nižšie ako suma život. z. poskytuje sa najdlhšie do 25. 571/2009 Z. 5.600/2003Z.561/2008 Z. ktoré sa dožilo aspoň 28 dní. 3.) – príspevok štátu na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého.) Spoločne pre všetky dávky platí.627/2005 Z.z. 513/2010 . ktorou štát pripláca na zvýšené výdavky spojené so zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa.601/2003 o životnom minime ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby. Ak sú príjmy spoločne posudzovaných osôb vyššie ako zákonom stanovená hranica živ. ak sa sústavne pripravuje na povolanie.je štátna sociálna dávka. štát podporuje náhradnú starostlivosť o dieťa.príplatok k prídavku( 532/2007 Z. sa uvádza aj ten príspevok)(?príspevok rodič. 2.opakovaný príspevok na starostlivosť o dieťa do 3 alebo 6 rokov s dlhodobo nepriaznivým zdrav. 561/2008 Z. Zákon č.trietie dieťa.7.z. 7.z. pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Žiadosť sa predkladá spravidla Úradu práce. z.1. že sa poskytnú na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby.)(V knižke od Derevj. Nová výška živ. Jednor. minima sa upravuje vždy k 1. príslušného roka.2011 zrušený zákonom 513/2010 Z.príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti (z. Príspevok na pohreb (238/1998 Z. študium. opakovaný príspevok dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti (627/2005) 5. ktorá nemá súdom priznané rodičovské práva a povinnosti alebo ak sa nezúčastňovala gynekologických prehliadok 4. minima. 571/2009 Z. alebo na základe rozhodnuti příslušného organu iná fyz. 4.)príspevok štátu na náhradnú starostlivost o dieťa.z ) – prídavok na dieťa nevzniká ak sa oprávnená osoba a nezaopatrené dieťa zdržiavajú v štáte. trvalý pobyt alebo prechodný pobyt (len u cudzincov) oprávnenej osoby aj zomretého na území SR. Opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (627/2005) 6.prostriedky: 1. ktorý nie je členským štátom EÚ. na zvýšené výdavky. Opakované fin.. je štátna sociálna dávka.rodičovský príspevok( 571/2009 Z. domácnosť sa nachádza v hmotnej .stavom(561/2008Z.

zriaďovanie a kontrola zariadení sociálnych služieb (domov sociálnych služieb pre deti. právomoci a zodpovednosti obcí a vyšších územných celkov pri poskytovaní sociálnych služieb. • povinnosti občana zaplatiť úhradu za prepravnú službu. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. detský domov. ktorí sa odmietli zúčastniť na vykonávaní menších obecných služieb organizovaných obcou. PRESUN KOMPETENCIÍ ŚTÁTU NA VYŠŠIE ÚZEMNÉ CELKY A NA OBCE zákon 416/2001 Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje Zákon č. na druhej strane však nevzniká povinnosť štátu poskytnúť obci. krízové stredisko. samosprávnemu kraju potrebné finančné a iné materiálne prostriedky nad rámec decentralizačnej dotácie. resp. Ustanovenie samosprávnej pôsobnosti samosprávnych orgánov v oblasti sociálnej pomoci na jednej strane zvyšuje svojprávnosť samosprávnych orgánov vylúčením možnosti riadenia a kontroly výkonu vládou a možnosťou ukladať samosprávnym orgánom povinnosti len zákonom. po zvážení manipulačného priestoru pre uplatnenie princípu subsidiarity.83 EUR. ktoré neposkytujú túto opatrovateľskú službu na území príslušného samosprávneho kraja. ktorá sa rozhodla neprevziať túto pôsobnosť. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky pokiaľ ide o úsek sociálnej pomoci ustanovil pokračovanie decentralizácie v oblasti poskytovania sociálnych služieb posilnením pôsobnosti. z. resp. V prípade pôsobnosti vo veci poskytovania opatrovateľskej služby ustanovenej pre samosprávne kraje. 3. • poskytovaní prepravnej služby a o úhrade za túto službu. z. Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce Na obce prechádzajú kompetencie na úseku sociálnej pomoci tieto: 1. poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb (domov dôchodcov. V procese prechodu kompetencií na úseku opatrovateľskej služby z orgánov štátnej správy mali teda obce právo slobodnej voľby prevzatia tejto pôsobnosti a v prípade jej neprevzatia na príslušný samosprávny kraj prešla pôsobnosť zo zákona pre územný obvod obce.z. bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne. Štátne sociálne dávky sa odvíjajú od životného minima. táto je vykonávaná pre územný obvod obcí. rozhodovanie • poskytovaní opatrovateľskej služby a o úhrade za túto službu.núdzi ale to ešte neznamená. Životné minimum v roku 2011 je 189. Právna úprava prechodu tejto pôsobnosti na samosprávne orgány obsahuje dualitu prechodu tejto pôsobnosti. ktorá sa poskytla neprávom. januára 2003 prešlo zákonom č. 416/2001 Z. poskytovanie opatrovateľskej služby občanom. Tá sa poskytuje formou dávky a príspevkov pričom ich výška je stanovená v zákone o pomoci v hmotnej núdzi č.7. resocializačné stredisko). na samosprávne orgány z orgánov štátnej správy. a to na príslušné obce a na príslušné vyššie územné celky (samosprávne kraje). 416/2001 Z. 599/2003 Z. zariadenie opatrovateľskej služby) 2. valorizujú sa každý rok k 1. S účinnosťou od 1. že má nárok aj na pomoc v hmotnej núdzi. oznamovanie obvodnému úradu občanov. Prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na samosprávne kraje Na samosprávne kraje prechádza pôsobnosť na úseku sociálnej pomoci: . V kompetenčnom zákone prijatá právna kvalifikácia prechodu pôsobnosti opatrovateľskej služby do samosprávnej pôsobnosti obce. vyššieho územného celku z orgánov štátnej správy má za následok poskytovanie decentralizačnej dotácie – finančného vzťahu – transferu určeného na financovanie tejto pôsobnosti samosprávnych orgánov z prostriedkov štátneho rozpočtu. 4. ktorí pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebujú pomoc inej osoby.

ktorým sa poskytuje starostlivosť týždenne. koordinovanie činností obcí a ďalších právnických osôb a fyzických osôb. vypracúvanie a zverejňovanie koncepcie sociálnych služieb. poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb (domov sociálnych služieb pre deti. domov sociálnych služieb pre deti. vypracúvanie a zverejňovanie koncepcie sociálnych služieb na svojom území. ukladanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov v úrovni plnenia sociálnych služieb. bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. sociálnu prevenciu. ktorý poskytuje sociálnu pomoc a obci a hospodárenie s jednorazovým účelovým finančným príspevkom. ak sa starostlivosť poskytla neprávom. zariadenie pestúnskej starostlivosti. • výmaze subjektu. ktorú poskytuje. 11. domov sociálnych služieb pre dospelých. v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje zariadenie sociálnych služieb. ktoré zriadil. domov pre osamelých rodičov. 3. SOCIÁLNA POMOC – NÁHRADNÉ ZDROJE V HMOTNEJ NÚDZI . ktorý poskytuje sociálnu pomoc. • povinnosti občana zaplatiť úhradu za opatrovateľskú službu a prepravnú službu. 5. ktoré zriadil ako rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu. útulok. sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva na svojom území. uzatváranie dohôd • úhrade za sociálnu službu. vedie register zariadení. 7. 4. 8. 12. alebo za poskytnutú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb. ktoré zriadil. rozhodovanie v druhom stupni vo veciach. sociálne poradenstvo alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany. o znížení alebo zvýšení úhrady za poskytnutú službu a o neplatení úhrady za sociálnu službu. o skončení poskytovania starostlivosti v tomto zariadení a o úhrade za poskytnutú starostlivosť v tomto zariadení. ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne a týždenne. bez úhrady alebo za nižšiu úhradu. • zákaze poskytovania sociálnej služby subjektu. • hospodárenia s finančným príspevkom poskytnutým subjektu. stanice opatrovateľskej služby.1. organizovanie spoločného stravovania. ktoré sa poskytli neprávom. organizovanie výchovno-rekreačných táborov pre deti. ktoré zriadil ako svoju organizačnú jednotku. 13. ktoré pôsobia na úseku sociálnych služieb. • povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb. • odňatí sociálnej služby. kontrola • úrovne poskytovania sociálnych služieb alebo sociálneho poradenstva a úroveň vykonávania sociálnej prevencie alebo vykonávania vybraných činností sociálnoprávnej ochrany. 6. sociálneho poradenstva. ktorý poskytuje sociálnu pomoc z registra subjektov. 10. 14. • zamietnutí žiadosti právnických osôb alebo fyzických osôb o registráciu na poskytovanie sociálnych služieb. 21. 2. ktorým sa poskytuje starostlivosť denne). • poskytovaní starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. o zastavení poskytovania sociálnej služby. uzatváranie zmlúv o poskytovaní finančného príspevku na úhrady nákladov za sociálnu službu. rehabilitačné stredisko. zmlúv o poskytovaní finančného príspevku obcí a o poskytovaní jednorázového finančného príspevku. vedenie evidencie zariadení sociálnych služieb vo svojom územnom obvode. sociálnej prevencie a vybraných činností sociálnoprávnej ochrany. rozhodovanie • poskytovaní opatrovateľskej služby a prepravnej služby a o úhrade za tieto služby. zariadenie chráneného bývania. ktoré poskytujú sociálne služby. 9.

najčastejšie v situáciách hmotnej núdze najzraniteľnejších skupín obyvateľov. príspevok na zdrav. 305/2005 Z.z. Tie nemôžu byť trvalou. postihnutia 447/20008 Z. skupinu a komunitu najmä prostredníctvom sociálnej práce v súlade s princípom lege artis. čím sa realizuje subsidiarita ako princíp sociálneho zabezpečenia. mediácie a pod. Hmotná núdza podľa zákona – je stav. ale len dočasnou náhradou pracovného príjmu. TRANSFORMÁCIA VEREJNEJ SOCIÁLNEJ SPRÁVY PO ROKU 1989 . Podstatu sociálnej pomoci tvorí solidarita a humánny základ demokratickej spoločnosti v rámci sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. rodinu. o životnom minime. o sociálnej pomoci v rokoch 20042008 došlo k dekodifikácii systémov sociálnej pomoci do rôznych oblastí a do osobitných právnych režimov. dôchodcov a zdravotne postihnutých občanov ako i systémy penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti. 22. Štruktúru sociálnej pomoci v širšom zmysle tvoria najmä tieto systémy: Hmotná núdza a životné minimum – sú upravené v zákone 599/2003 Z. Dávka vo vecnej forme je jedno teplé jedlo denne. postihnutie obsahuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a niektoré právne vzťahy pri administratívnych úkonoch (vydávanie preukazov.z. vecnej forme alebo kombinovanej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi definuje poskytovanie dávky a príspevkov. Po postupnom zrušení komplexného zákona (kódexového typu) č. peňažná pomoc. služby soc. VERENÁ SOCIÁLNA SPRÁVA.z o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdrav. a to: dávka. Za nástroje sociálnej pomoci sa pokladajú hlavne: sociálna práca. SYSTÉM A KOMPETENCIE ORGÁNOV VEREJNEJ SPRÁVY V SOCIÁLNEJ OBLASTI. nevyhnutné ošatenie a prístrešok. Sociálnu pomoc ďalej plní systém školstva a vzdelania (sociálne štipendiá. sociálna pomoc prispieva k riešeniu situácie.kurately sa vykonávajú pre dieťa. ktorá je nad jeho sily. plnoletú fyzickú osobu. keď príjem občana a fyzických osôb. príspevok na bývanie.z.predstavuje systém náhradných zdrojov. poradenstvo. vecná pomoc). služieb. rehabilitácia. jednorazová dávka v hmotne núdzi. ( sociálna pomoc . a pokiaľ možno navrátiť občana do normálnej situácie. V jej rámci sa poskytujú prvé dávky a služby sociálnej pomoci zdravotne a sociálne postihnutým ľuďom. probácie.z. 195/1998 Z. že opatrenia sociálnoprávnej ochrane detí a soc. azylov a v sociálnej núdzi formou poradenstva. ktorý sa dá formulovať ako proces prechodu od sociálnej starostlivosti k sociálnej pomoci. Jej zmyslom je preklenúť núdzu. Sociálna pomoc ako sústava kompenzácii ťažkého zdrav. študentov. Dávky a príspevky sa poskytujú v peňažnej forme. Sociálna pomoc je založená na prioritnom riešení potrieb občana a poskytuje sa v hmotnej núdzi formou peňažných dávok. podpory bezplatného vzdelávania). Občan. poskytovanie zliav na dopravu žiakov. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Patria sem aj sociálne služby). soc. si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. (I keď je občan v prvom rade zodpovedný sám za seba. ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. má nárok na pomoc zo strany štátu formou dávok v hmotnej núdzi.). ochranný príspevok. starostlivosť.Sociálna pomoc sa zrodila na začiatku transformačných procesov po roku 1989 v procese. o pomoci v hmotnej núdzi a v zákone č. sociálno-právna ochrana. ktorý je bez príjmu. Súčasťou systémov sociálnej pomoci je aj sociálnoprávna ochrana detí a kuratela (právna úprava je obsiahnutá v zákone č. na zakúpenie školských pomôcok pre nezaopatrené deti. Zákon ustanovuje okrem iného. ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby. ktorí sú znevýhodnení z rôznych dôvodov a príčin. 601/2003 Z. a pod. vytváraním klubov nezamestnaných a pod.pomoci.

princíp volebný a menovací Verená správa pozostáva z 3 zložiek: .princíp koordinácie . Organizačné princípy verejnej správy: . teda ako správu verejných záležitostí v spoločnosti organizovanej do štátu.je typom dynamicky sa rozvíjajúcej komplexnej organizácie .organizačné ponímanie: hierarchicky usporiadaná sústava štátnych orgánov ŠS na území . V. nie veci (tie sú iba prostriedkami na dosiahnutie účelu) je ovplyvňovaná personálno.transparentnosť . V medziach tohto práva sa uskutočňuje aj iniciatívny prvok štátnej správy a vymedzujú sa interné normatívne akty.princíp rezortného a územného usporiadania . Činnosť štátnej správy uskutočňujú predovšetkým orgány štátnej správy v rámci zákonného zmocnenia.presadenie princípu subsidiarity .princíp centralizácie a decentralizácie . Ciele.princíp subordinácie . správu štátu ako celku a jeho jednotlivých územných jednotiek ako zložiek územnej organizácia štátu.Prúcha (1999) definuje verejnú správu: ako správu spoločnosti.princíp monokratický a kolegiálny .posilnenie občianskej spoločnosti .efektívnosť .štátna správa .samospráva .zabezpečuje verejné veci vo verenom záujme na verejný účel (najmä chod štátu) .princíp koncentrácie a dekoncentrácie .Verená správa.flexibilita Štátna správa – samostatný a najrozsiahlejší druh organizovanej činnosti štátu. ktorá má výkonný a nariaďovací charakter a uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej sily. Predstavuje výkonnú moc demokratického štátu. samosprávnej moci. vrátane špecifického postavenie tzv.verejnoprávne korporácie (inštitúcie) Všeobecné princípy verejnej správy:. Štátna správa podľa M. ktorá je vymedzená platnou legislatívnou úpravou (platnými právnymi normami) . v rámci ktorých dochádza k výmene hodnôt – objektom jej záujmu sú ľudia.je mediátorom (sprostredkovateľom) medzi politickými komunitami a ich obyvateľmi a medzi politickými komunitami navzájom je oblasťou ľudských vzťahov.ako praktická činnosť je prejavom výkonnej moci. Gašpara (1993) – sústava štátno-politického riadenia upriamená na bezprostrednú a praktickú realizáciu funkcií štátu na báze právnej regulácie. . ktorá je prejavom realizácie výkonnej moci v štáte. Základná charakteristika verejnej správy: . metódy a formy uskutočňovania štátnej správy reguluje právo. štátne a iné organizácie. organizačne a funkčne politickým dianím (tento vplyv je diferencovaný v závislosti od danej zložky verejnej správy a jej stupňa) je nevyhnutnou a integrovanou súčasťou akéhokoľvek štátneho útvaru.diferencovaný systém na zabezpečenie správy verejných vecí týkajúcich sa jednotlivých politických komunít. materiálno.

UPSVaR Ministerstvo práce soc.obec – samostatný územný samosprávny a správny celok SR združujúci osoby. časť – služby zamestnancom . profesie alebo územia. správa.informačné poradenské služby – školenia na zvyšovanie kvalifikácie . . so špeciálnou pôsobnosťou. Daňové riaditeľstvo. 369/1990 – Zb. ktorú tvoria orgány so všeobecnou pôsobnosťou.služby zamestnateľnosti .špeciálna (akademická) ss – akademický senát Územná (miestna) ss .funkčné ponímanie: organizujúca a mocensko-ochranná činnosť štátu výkonného podzákonného a nariaďovacieho charakteru. ktoré vykonávajú delegovanú št.zvyšovanie zamestnateľnosti . Osobitnú skupinu tvoria orgány s celoslovenskou pôsobnosťou: Colne riaditeľstvo. Štruktúra štátnej správy: Vláda SR – podľa čl. št. správy.podzákonná . Jej základom je slobodný jedinec spájajúci sa s ostatnými na báze určitých spoločných záujmov.oddelenie európskeho sociálneho fondu Samospráva. Tri druhy samosprávy: . kultúrna. 64 Ústavy SR) . pomoc v hmotnej núdzi 3.záujmová (profesná) ss . je základným typom ústred. politická .. Poštový úrad. správy.obvodný úrad Pôsobnosť obvodného úradu: živnostenské podnikanie všeobecná vnútorná správa civilná obrana krízové riadenie (riadenie štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu) Orgány št. Bankový úrad . dávky 2. kde spadajú ministerstvá (je ich 14) a iné Ústredné orgány št. je to monokratický orgán.služby zamestnanosti: I. na ktorom žije. 108 Ústavy SR – vrcholný orgán výkonnej moci Ústredná št.samostatná nezávislá a slobodná sebaspráva.zákon č. sústava určených výkonných orgánov územnej samosprávy.donucovacia. správu.územná (miestna) ss . orgány so špeciálnou pôsobnosťou. posudková činnosť 5.. o obecnom zriadení (čl.služby zamestnávateľom II.psychológovia Úsek služieb zamestnanosti: . vecí a rodiny – ústredie (Bratislava) – úrady Ministerstvo PSVaR sa člení na úsek SVaR a úsek služieb a zamestnanosti Úsek SVaR: 1.Slovenska. Činnosti štátnej správy: . správy so špecializovanou pôsobnosťou: . peňažný príspevok na kompenzáciu 4. ktoré majú . sociálnoprávna ochrana detí . profesná. štátne soc.OBEC . ktorý vykonáva svoju pôsobnosť v rámci určitého odvetvia alebo sféry št. Sústavu štátnej správy tvorí: Miestna štátna správa.ekonomická. orgán na zabezpečenie jednotného výkonu št. politického zmýšľania. časť. org.výkonná a nariaďovacia . správy. správy Ministerstvo – ústredný orgán. Pamiatkový úrad. správy so všeobecnou pôsobnosťou: . Orgány št.

vznikli nové obce.do roku 1989 bola miestna verejná správa vykonávaná prostredníctvom národných výborov. ktorá má na jej území trvalý pobyt Samosprávu vykonávajú obyvatelia: .v roku 1990 prijala NR SR zákon č. Obecná rada – môže ju zriadiť obecné zastupiteľstvo. obligatórne (nevyhnutné) Záujmová ss sa z hľadiska predmetu združenia člení na: .z. Starosta obce – je predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom.verejnými zhromaždeniami obyvateľmi obce ORGANY OBCE Obecné zastupiteľstvo – zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. Záujmová samospráva: Základ záujmovej samosprávy tkvie v profesionálnom odbornom zameraní určitých fyzických alebo právnických osôb. o obecnom zriadení – obnova miestnej samosprávy na úrovni obcí.miestnym referendom . poisťovňa. prípadne v určení špecifického využitia osobitne definovaných finančných prostriedkov alebo majetku. Obecný úrad – je výkonný orgán obecného zastupiteľstva a starostu. výkonným a kontrolným orgánom obecného zastupiteľstva a zároveň plní funkciu poradného orgánu starostu.obmedzený rozsah kontroly zo strany št.orgánmi obce (obecné zastupiteľstvo a starosta obce) . Zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu a aj orgánov zradených obcou. Obyvateľ obce.osoba. ktoré určuje aj zloženie a úlohy. Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce. bolo zrušených 121 obvodov a znova sa zaviedla krajská úroveň štátnej správy. VÚC – samostatný územný samosprávy a správny celok SR. . televízia. ktorý spolu s obcou tvorí územnú samosprávu (čl.1996 ďalšia reorganizácia. Komisie sú zložené z poslancov obecného zastupiteľstva a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom.verejnoprávne oprávnenie autoritatívne rozhodovať .záujmovú ss združujúcu fyzické alebo právnické osoby (stavovské organizácie) . . ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom a príjmami.na jej území trvalý pobyt. rozhlas). 369/1990 Zb. moci.verejnoprávny charakter . 221/1996 Z. iniciatívne a kontrolné orgány. došlo k oddeleniu štátnej správy a územnej samosprávy a k zavedeniu tzv. VEREJNOPRÁVNE INŠTITÚCIE – PO(soc.právnická osoba. Združenie v rámci záujmovej samosprávy môže byť: 1. Obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné. ktorým bola zverená moc samostatne plniť verejne úlohy. Slov. . Je zložená s poslancov obecného zastupiteľstva. oddeleného modelu verejnej správy. . Slov.transformácia verejnej správa nadviazala na spoločenské zmeny po roku 1989. bola zrušená krajská úroveň štátnej správy a miestna štátna správa bola na území SR organizovaná v 38 okresoch a 121 obvodoch. administratívnych vzťahoch je správnym orgánom. Transformácia verejnej správy po roku 1989 . SR sa rozdelila na 8 krajov a 79 okresov. .právna zodpovednosť za rozhodovanie . Obecná rada je iniciatívnym.záujmovú ss združujúcu finančné prostriedky alebo majetok (verejné fondy) Znaky záujmovej ss: . zákonom č. fakultatívne (dobrovoľné) 2. 64Ústavy SR).

zariadení. Zdravotnícka reforma: . iniciatívy pri riešení soc.k 01. Fiškálna decentralizácia: . Správa na Slovensku zabezpečovaná na troch úrovniach: 1. VÚC 3. priebežný dôchodkový systém 2. administratívna r. vznik neštátnych zdrav.-doplnkové dôchodkové poistenie 3. obec .decentralizácia financií .decentralizácia kompetencií . januáru 2002 vznikla druhá úroveň miestnej samosprávy.. 23.rovnaká sadzba DPH -19% 2.rok 2002 – Koncepcia decentralizácie a modernizácie VS – ktorej hlavným cieľom je posilnenie ústavného práva občanov vplývať na štátnu moc a posilnenie postavenie volených zástupcov občanov vo všetkých úrovniach VS .p.o územnom a správnom usporiadaní SR bolo rozhodnuté o symetrickom usporiadaní miestnej štátnej správy a druhej úrovne miestnej samosprávy na úrovni kraja. pokračoval nárast obcí.prechod pôsobností zo štátu na obce. . demonopolizácia – prechod od monopolu k slobodnému vytváraniu soc. kapitalizačný. Daňová reforma: od r.štátna sociálna podpora . Je to interdisciplinárna starostlivosť o výchovu a vzdelávanie. štát 2. prioritný syst.. o zdravotnú starostlivosť. . 2004 . zrušenie poplatkov.decentralizácia politickej moci. inštitúcií 2.sociálna pomoc. .zníženie sadzby dane z príjmov pre PO z 25% na 19% . Hlavným zámerom transformácie sociálneho systému bolo vytvorenie nových pilierov alebo systémov sociálneho zabezpečenia: . 4. decentralizácia – presun určitých úloh zo štátu na samosprávu 3..p.vznik 3 pilierov: 1. SYSTÉM SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI V SR Sociálna starostlivosť súhrn postupov na dosiahnutie spokojnosti človeka. 3.-súkromný. bývanie. v rámci hraníc administratívnych krajov – v zmysle ústavy hovoríme o vyššom územnom celku. Dôchodková reforma:.p-tzv.. Decentralizácia správy vo verejných veciach má 3 dimenzie: . demokratizácia – zvýšenie občianskej soc.vznik viacerých zdravotných poisťovní. Transformácia sociálnej sféry: reforma v tejto oblasti bola odštartovaná na základe „STRATEGIE PODPORY RASTU ZAMESTNANOSTI PROSTREDNÍCTVOM ZMIEN SYSTÉMU A TRHU PRÁCE“ – vychádza z troch princípov: 1.r. decentralizácia štátu a modernizácia verejnej správy. Typy (oblasti) reformy: 1. kde sa štát zbavil určitých pôsobností a presunul ich do pôsobnosti obce 5.rovnaké zdanenie príjmov pre PO a FO – 19% . problémov. 1999 – vláda SR vzala na vedomie „STRATÉGIU REFORMY VEREJNEJ SPRÁVY“. týka sa obecných vecí. v zmysle ktorej je ver.sociálne poistenie .pod spoločným názvom reforma verejnej správy sa od roku 2002 realizujú štyri reformy: územnosprávna reforma.

starostlivosť realizuje. neštátne zariadenia -občianske združenia -nadácie a spolky.starostlivosť môže byť zameraná na : -klienta – klientom môže byť jednotlivec. že pôsobí v rozpore so záujmami jednotlivca alebo spoločnosti / asociálne / Soc.inštitúcie -sociálna poisťovňa -národný úrad práce -cirkevné. Sociálna starostlivosť vystupuje ako širší pojem. Existujú inštitúcie. ktorá v prevažnej miere má neformálny charakter. ktorá pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané tzv. POISŤOVACÍ SYSTÉM SLOVENSKEJ REPUBLIKY DOCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE A NEMOCENSKÉ POISTENIE . susedstve. je formálne organizovanou starostlivosťou. v ktorej sa soc. charitatívne organizácie.potreby občanov. ktoré vytvárajú sociálnu sieť. je odkázaný na starostlivosť odborníka. Sama soc. o miere poskytnutej starostlivosti a o dĺžke jej trvania b) klient.starostlivosti.prostredie – v prípade. Pre pojem sociálna starostlivosť je charakteristické : a) soc. objektívne soc. Na jej realizácii sa podieľajú : -štát – prostredníctvom štátnej správy -obce a nimi zriaďované soc.pracovník rozhoduje o výbere foriem soc. čím sa zdôrazňuje jeho pasívny pozícia v tomto vzťahu Sociálna starostlivosť je činnosť. organizácie. starostlivosť na rozdiel od bežnej starostlivosti poskytovanej v rodine. ktorý starostlivosť prijíma je vnímaný ako ten. atď.vytvorenie životných a pracovných podmienok i zabezpečenie duševného zdravia človeka.. kamarátmi atď. 24. skupina. pričom zahŕňa v sebe aj obsah pojmu sociálna pomoc. spoločnosť -soc. ktorý nedokáže riešiť vlastné problémy.

januárom 2004 existovalo dôchodkové zabezpečenie ako súčasť sociálneho zabezpečenia. Pred 1. 461/2003 Z. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia b. z. Zo systému starobného poistenia sa poskytuje: • • • • • starobný dôchodok predčasný starobný dôchodok vdovský dôchodok vdovecký dôchodok sirotský dôchodok Zo systému invalidného poistenia sa poskytuje: • • • • invalidný dôchodok vdovský dôchodok vdovecký dôchodok sirotský dôchodok Nemocenské poistenie je poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Sociálne poistenie tvorí: • nemocenské poistenie . Zo systému nemocenského poistenia sa poskytujú nemocenské dávky: • • • • nemocenské ošetrovné vyrovnávacia dávka materské 25. GARANČNÉHO POISTENIA A POISTENIA V NEZAMESTNANOSTI.Dôchodkové poistenie je jedným z piatich typov sociálneho poistenia. ktoré zaviedol zákon č. Môžeme teda povedať. že základom sociálneho zabezpečenia je sociálne poistenie. LEGISLATÍVNA ÚPRAVA ÚRAZOVÉHO POISTENIA. Sociálne poistenie v Slovenskej republike tvorí jednu z najdôležitejších súčastí sociálneho zabezpečenia. V rámci dôchodkového poistenia existujú dva podsystémy: a. tehotenstva a materstva.

• • • • dôchodkové poistenie úrazové poistenie garančné poistenie poistenie v nezamestnanosti Úrazové poistenie Úrazovým poistením rozumieme poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu. ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť. • 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 zákona v znení neskorších predpisov od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. • pozostalostná úrazová renta. ktorá je poistená z úrazového poistenia zamestnávateľa podľa zákona č. • pracovná rehabilitácia (vecná dávka) a rehabilitačné.j. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. t. • náhrada nákladov spojených s pohrebom. ktorý utrpel pracovný úraz alebo bola u neho zistená choroba z povolania. z. • jednorazové vyrovnanie. 461/2003 Z. . ktorý bol v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania uznaný za dočasne práceneschopného. • náhrada nákladov spojených s liečením. Úrazová renta Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia. Nárok mu vzniká od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Úrazový príplatok Zamestnancovi vzniká nárok na úrazový príplatok. Nárok na úrazovú dávku má zamestnanec alebo iná fyzická osoba. Z úrazového poistenia je po splnení zákonom ustanovených podmienok poskytovaných 13 úrazových dávok prevažne peňažného charakteru : • úrazový príplatok. • úrazová renta. Na dávku úrazového poistenia má nárok poškodený. Suma úrazového príplatku je: • 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 zákona v znení neskorších predpisov od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti. • rekvalifikácia (vecná dávka) a rekvalifikačné. • jednorazové odškodnenie. o sociálnom poistení. • náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. poskytuje za dni .

manželke a nezaopatrenému dieťaťu poškodeného jednorazové odškodnenie. ktorým poškodený. ktorý dosiahol minimálne 10 % a maximálne 40 %. Ak sa poškodenému poskytuje pracovná rehabilitácia. Suma rehabilitačného je 80% denného vymeriavacieho základu. najviac 1 000 000 Sk . Podmienkou jej poskytnutia je pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a je predpoklad opätovného zaradenia poškodeného do pracovného procesu. určeného z príslušného rozhodujúceho a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. má nárok po splnení podmienok ustanovených zákonom manžel. Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu poškodeného. Na jednorazové odškodnenie. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania sa poskytuje manželovi. ktorá má zabezpečiť osoby. Pracovná rehabilitácia a rehabilitačné Pracovná rehabilitácia je vecná úrazová dávka. ak je jeho pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania podľa posudku vydaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia väčší ako 40 % a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok . Maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela/manželky platná od od 1.40 EUR. Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365. Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa a tiež uhrádza náklady. Jednorazové odškodnenie Na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny. Ak sa . januára 2009 sa stanovená limitujúca suma jednorazového odškodnenia pre manžela alebo manželku zvyšuje vždy od 1. má nárok aj na rehabilitačné. Rehabilitačné sa poskytuje za dni. Základná suma sa určí ako súčin 30. Inou vhodnou činnosťou rozumieme činnosť fyzickej osoby zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu.násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúcemu percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. na ktorú by mal poškodený nárok pri 100% strate pracovnej schopnosti. Pozostalostná úrazová renta Pozostalostná úrazová renta je pravidelná peňažná dávka úrazového poistenia. Suma však nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty. Jednorazové vyrovnanie Účelom dávky je kompenzovať finančnou náhradou pokles pracovnej schopnosti poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. januára 2010 po zvýšení je 46 485. ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia.4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) poškodeného.Nárok na úrazovú rentu vzniká poškodenému. bol povinný poskytovať výživu na základe rozhodnutia súdu a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok Výška pozostalostnej úrazovej renty sa určí v sume určeného výživného alebo príspevku na výživu. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. januára nasledujúceho kalendárneho roka o percento zvýšenia dôchodkovej dávky. Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti a na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti. okrem dní. v ktorých sa nezúčastnil rehabilitácie alebo mal nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo ak bola rehabilitácia prerušená. S účinnosťou od 1. manželka a každé nezaopatrené dieťa poškodeného (aj keď nežilo s poškodeným v spoločnej domácnosti). ktorá je spôsobená stratou príjmu poškodeného.

. vecná úrazová dávka. Rekvalifikácia a rekvalifikačné Rekvalifikácia je fakultatívna. ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo. Je to. úrazová. Náhrada nákladov spojených s pohrebom Je to jednorazová. Poškodený. a to v rozsahu. ide teda o získanie nových znalostí. Táto rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie. Suma náhrady je určená ako súčin počtu bodov a sumy za jeden bod. suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň. obligatórna. ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a v spojitosti s poškodením ide o náklady na dopravu do zdravotníckeho zariadenia a ďalšie náklady súvisiace s liečením. Ak sa poberateľovi rekvalifikačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa a nie je poskytnutá ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku. jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. úrazová dávka. Suma rekvalifikačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného. a jej účelom je kompenzovať bolesť. suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia Náhrada za bolesť je dávkou úrazového poistenia. alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. ktorá nebola uhradená zo zdravotného poistenia a ktoré boli posúdené posudkovým lekárom sociálneho poistenia ako účelne vynaložené náklady spojené s liečením v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Náhrada sa poskytuje v sume podľa predložených dokladov. ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti a ak podľa lekára možno predpokladať opätovné zaradenie do pracovnej činnosti. a zo sumy za jeden bod podľa príslušného predpisu. Náhrada nákladov spojených s liečením Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením.poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Pri rozhodovaní sa prihliada na vek a zdravotný stav poškodeného. ktorá sa poskytuje poškodenému jednorazovo a jej účelom je kompenzovať zníženie možnosti spoločenského uplatnenia . ktorá sa poskytuje poškodenému. ktorá sa poskytuje za dni. Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju. zručností a je teoretickou a praktickou prípravou na pracovné uplatnenie. Pri určení výšky sa vychádza z celkového počtu bodov v lekárskom posudku. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je dávkou úrazového poistenia. ktorému sa poskytuje rekvalifikácia má nárok na rekvalifikačné. peňažná dávka. ako ujmu spôsobenú poškodením zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 500 000 Sk.

Fyzická osoba. Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Suma náhrady nákladov spojených s pohrebom je najviac 50 000 Sk Garančné poistenie Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou. má ten.Nárok na náhradu nákladov spojených s pohrebom poškodeného. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. a to z: pracovného pomeru dohody o vykonaní práce dohody o brigádnickej práci študentov dohody o pracovnej činnosti Zamestnávateľ je platobne neschopný. ktorý sa stal platobne neschopný a neuspokojoval nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu. Za náklady spojené s pohrebom sa podľa zákona považujú najmä: • náklady účtované pohrebnou službou. ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. najviac v sume 3 000 Sk pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa. žila ku dňu jeho smrti v domácnosti a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na náhradu: • jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie. • náklady na úpravu hrobu. kto tieto náklady spojené s pohrebom uhradil. ktorá s poškodeným. ktorý vedie evidenciu miezd alebo . ktorý si uplatnil nárok na dávku garančného poistenia. • náklady na spopolnenie. Nárok na dávku garančného poistenia má: zamestnanec. cintorínske poplatky. ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu. ak sa jeho zamestnávateľ stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť jeho nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu. • náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule. Zamestnanec má nárok na dávku garančného poistenia. a • cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť. Uplatnenie nároku Zamestnanec si uplatňuje nárok na dávku garančného poistenia v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta útvaru zamestnávateľa. je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa.

.podľa sídla zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky. alebo ak útvar. ďalej potvrdiť zamestnancovi nároky z pracovnoprávneho vzťahu. ktorá je povinne nemocensky poistená.zamestnanec: • fyzická osoba v právnom vzťahu. Nárok na dávku garančného poistenia si zamestnanec uplatňuje na základe písomnej žiadosti.príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie.starobné poistenie . do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo od dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Povinne poistený v nezamestnanosti je fyzická osoba. ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu . štyroch mesiacov. 1. tiež oznámiť pobočke všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia. ktoré je povinný platiť zamestnanec.zdravotné poistenie . ktorý splnil nižšie uvedené podmienky nároku na túto dávku. Nárok na dávku. Dávka garančného poistenia sa poskytuje v sume príslušného nároku zníženého o poistné na . vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím šiestich mesiacov. Poistenie v nezamestnanosti Poistenie v nezamestnanosti je poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. resp. Nárok na dávku v nezamestnanosti má: Uchádzač o zamestnanie. vypočítaných podľa podmienok platných v príslušnom kalendárnom mesiaci.poistenie v nezamestnanosti. ako aj oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť.nemocenské poistenie . ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach . Zamestnávateľ ako aj správca konkurznej podstaty sú povinný písomne informovať zástupcov zamestnancov.preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov. Povinne poistená osoba v nezamestnanosti . Zamestnanec má právo uplatniť si nárok na dávku garančného poistenia aj po uplynutí tejto lehoty.invalidné poistenie . ktorý vedie evidenciu miezd je mimo územia Slovenskej republiky. Toto obdobie je označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti. ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba. za ktorý Vám uvedený nárok vznikol Maximálna výška dávky garančného poistenia je v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti. po splnení všetkých podmienok na priznanie.

ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. a počtu dní rozhodujúceho obdobia. jej výšku ani na dobu jej poskytovania. Základná podmienka nároku na dávku v nezamestnanosti – poistenec v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. Spôsob skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti. Denný vymeriavací základ (DVZ) na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov. 2. za ktorú sa považuje rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vydané príslušným úradom práce. Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu. Poistenec si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu na základe písomnej žiadosti. 50 % x DVZ x počet dní v mesiaci. Toto prostredie je preňho optimalne a prioritne . ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov dosiahnutých v rozhodujúcom období. ktorá sa na toto poistenie prihlási.vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti: • fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku. rodinnom prostredi. sociálnych vecí a rodiny. 26. Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je podmienený dobou účasti na poistení v nezamestnanosti. j. t. Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy. 730 dní. MOŽNOSTI SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI O SENIOROV V PODMIENKACH SR Hlavnou zasadou i cieľom socialnej a zdravotnej starostlivosti o seniorov je snaha čo najdlhšie udržať staršich ľudi vo svojom povodnom.

poskytovanie posteľnej bielizne. Inštitucionalna starostlivosť može byť kratkodoba (akutna) a dlhodoba (chronicka). V poslednych rokoch vyznamne stupa aj uloha občianskych združeni. . . . októbra 2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. Medzi ustavne zariadenia pre dospelych patria : .domovy socialnych služieb pre dospelych Najpočetnejšou skupinou su obyvatelia Domovov dôchodcov.poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti (stravovania. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov .ďalšej starostlivosti (poradenstva. medzi ktorymi prevladaju starši a stari ľudia. ktoru občanovi nemože zabezpečiť rodina ani poskytovanie opatrovateľskej služby.domovy dochodcov – penziony pre dochodcov . zaopatrenia). poloinštitucionalnu a inštitucionalnu. ktore prinaša starnutie. . V DD sa poskytuje starostlivosť občanovi. nevyhnutnej starostlivosti poskytuje aj ošetrovateľska.podporovanie učasti na spoločenskom živote. zaujmovej i kulturnej činnosti). ktore zo zdravotnych. Poskytuje sa tym osobam. cirkevnych iniciativ a dobrovoľnictva. socialnych alebo inych pričin nie su schopne žiť s rodinou alebo samy vo svojom byte Ustavnu socialnu starostlivosť pre starych ľudi poskytuju viacere zariadenia socialnych služieb. SOCIÁLNE SLUŽBY V KONTEXTE SOCIÁLNEJ PRÁCE A JEJ LEGISLATÍVNEHO UKOTVENIA (POSKYTOVANIE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB A SOCIÁLNA PRÁCA). Formalnu.osobneho vybavenia. 27. alebo . organizovanu starostlivosť o seniorov delime na neinštitucionalnu. prac a kontaktu so spoločenskym prostredim. čistenie. pranie. Počet DD je však naďalej aj v našich podmienkach nedostatočny. ktory: .poskytovanie starostlivosti potrebuje z inych važnych dovodov (5). 455/1991 Zb.zabezpečenie uschovy cennych veci. poskytnutie pomoci na zabezpečenie nevyhnutnych životnych ukonov. byvania. keďže populacia starne a zhoršuje sa možnosť opatrovateľskej starostlivosti v rodinach. rehabilitačna a lekarska starostlivosť.je poberateľom starobneho dochodku.Rodina je najdoležitejšim prvkom v pomoci staršiemu človeku vyrovnať sa so zmenami.pre svoj nepriaznivy zdravotny stav vyžaduje sustavnu starostlivosť inej osoby. V zariadeniach sa okrem zakladnej. Medzi ulohy dlhodobej inštitucionalnej starostlivosti patri (podľa druhu zariadenia): . ZÁKON 448 z 30. . žehlenie. Za zaopatrenie sa považuje upratovanie.

Prijímateľ sociálnej služby je fyzická osoba. c) zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb FO. že sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi. sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). životných potrieb. Krízová sociálna situácia = ohrozenie života alebo zdravia FO a rodiny. d) z dôvodu. Zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb FO = zabezpečenie ubytovania. obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností. postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb. že nemá zabezpečené nevyhnutné podm. financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. stravy. b) poskytovateľ sociálnej služby. d) obec. e) vyšší územný celok. obuvi a nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. § 2 Sociálna služba = odborná činnosť. f) partnerstvo. § 3 Účastníci právnych vzťahov a) prijímateľ sociálnej služby. Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce. f) pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo g) z dôvodu. rodiny alebo komunity. na uspokojovanie zákl. e) prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny. d) riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny. c) pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav. ktorý má na území SR trvalý pobyt alebo prechodný pobyt . ktoré sú zamerané na a) prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie.§ 1 Predmet zákona = Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb. ktorá je a) občan Slovenskej republiky. obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti. b) zachovanie. riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby. b) pre svoje životné návyky alebo pre spôsob života. Nepriaznivá sociálna situácia = ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy a) z dôvodu. že dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu e) pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. nevyhnutného ošatenia. c) Ministerstvo práce. ktoré vyžaduje bezodkladne riešenie sociálnou službou.

j) cudzinec. sociálnych vecí a rodiny. ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a má registrovaný trvalý pobyt na neobmedzený čas na území SR d) rodinný príslušník cudzinca.. .b) cudzinec. c) cudzinec.. ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru. § 6 Práva pri poskytovaní sociálnej služby FO má právo: výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa Prijímateľ sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb má právo aj na utvorenie podmienok. Povinnosti poskytovateľa: a) prihliadať na individuálne potreby prijímateľa sociálnej služby. právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou. ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva vyplývajúce podľa tohto zákona zaručuje medzinárodná zmluva. Partnerstvo môže byť vytvorené najmä obcou. b) aktivizovať prijímateľa sociálnej služby podľa jeho schopností a možností. štátu. podieľať sa na určovaní životných podmienok v zariadení. . vyšším územným celkom. ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie . d) spolupracovať s rodinou. ktorému bol udelený azyl h) cudzinec. ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území SR e) cudzinec. ktorému sa poskytlo dočasné útočisko l) Slovák žijúci v zahraničí. ktorý sa zdržiava na území SR v priebehu jedného kalendárneho roka nepretržite aspoň 180 dní. ktorou je SR viazaná. úradom práce. g) cudzinec. ktorý je občan členského štátu EÚ. obcou a komunitou.Vyšší územný celok je poskytovateľom sociálnej služby. . ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorý má registrovaný trvalý pobyt na území SR i) cudzinec. má právo na náhradu škody spôsobenej poskytovateľom. c) poskytovať sociálnu službu na odbornej úrovni. ktorý je rodinný príslušník občana SR s trvalým pobytom na území SR a ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území SR f) cudzinec. má povolenie na prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území SR a ktorého práva podľa tohto zákona nie sú upravené medzinárodnou zmluvou. nenarušovanie svojho osobného priestoru. ktorému sa poskytla doplnková ochrana k) cudzinec. zástupcami komunity a inou osobou (písomná zmluva). len ak poskytuje základné sociálne poradenstvo.Neverejný poskytovateľ sociálnej služby môže byť aj cudzinec § 4 Partnerstvo = je zoskupenie osôb vytvorené na účel realizácie projektov alebo programovnia predchádzanie vzniku alebo zmiernenie nepriaznivých sociálnych situácií fyzických osôb alebo na riešenie týchto situácií a projekty alebo programy komunitnej práce. právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom (ďalej len „verejný poskytovateľ sociálnej služby“) a iná osoba (ďalej len „neverejný poskytovateľ sociálnej služby“).má registrovaný trvalý pobyt na území SR a je zamestnaný alebo študuje na štátom uznanej škole na území Slovenskej republiky. Poskytovateľom sociálnej služby je obec.

poskytovanie sociálnej služby v dennom centre. ktorá je odkázaná na sociálnu službu a právo výberu sociálnej služby. 3. ktoré sú odkázané na pomoc inej FO a pre FO. nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. h) tlmočenie.Sociálna služba sa poskytuje ambulantnou formou. odľahčovacia služba. 5. e) podporné služby. Odborné činnosti podľa písm. 2. ktoré dovŕšili dôchodkový vek. v ktorom sa FO zdržiava. pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností. tlmočenia. 7. § 12Druh sociálnej služby a) sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb v zariadeniach. Odbornú činnosť podľa písm. útulok.3. Sociálne služby podľa odseku 1 možno účelne a vhodne spájať. osobnej asistencie. poskytovanie sociálnej služby v jedálni. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci. a) možno vykonávať samostatne na základe zápisu do registra podľa § 64. 2.poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu. terénnou formou. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií. poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre FO. b) sociálne služby na podporu rodiny s deťmi. poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre. domov na pol ceste. 2. i) sprostredkovanie 1. 3. sprostredkovanie osobnej asistencie. 6. 7. 6. ktorými sú 1. nocľaháreň. požičiavanie pomôcok. 4. f) ošetrovateľská starostlivosť v zariadení.sprievodcovská služba a predčitateľská služba. ktorými sú 1. prepravná služba. ktorými sú: 1. nízkoprahové denné centrum. § 13Forma sociálnej služby . b) a e) možno vykonávať samostatne na základe akreditácie podľa § 88. ktorými sú 1. 5. poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny. sprostredkovanie tlmočníckej služby. . tlmočnícka služba. poskytovanie sociálnej služby v práčovni. d) sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií. § 16Odborné činnosti a) základné sociálne poradenstvo. 2. j) pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností. pomoc pri osobnej star. c) pomoc pri odkázanosti FO na pomoc inej FO d) pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. g) pracovná terapia. pobytovou formou alebo inou formou podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia. 8. poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti.zariadenie núdzového bývania. opatrovateľská služba. § 14Rozsah poskytovania sociálnej služby = neurčitý čas alebo na určitý čas. 3. o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného života. e) sociálna rehabilitácia. 2.§ 8 Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre FO. 4. 5. b) špecializované sociálne poradenstvo. 4. c) sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ŤZP. 2. ktorými sú 1.

3. 2.po skončení poskytovania SS v zariadení. 3. a) poskytuje 1. ubytovanie na určitý čas. sociálne poradenstvo. § 24Fyzická osoba je odkázaná na sociálnu službu na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb. § 28Nízkoprahové denné centrum a) poskytuje 1. sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe. pri spisovaní a podávaní písomných podaní. výdaj stravy alebo výdaj potravín. 2. pomoc pri vybavovaní osobných dokladov. 2. § 25Nocľaháreň a) poskytuje 1. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. žehlenie a údržbu bielizne a šatstva. 2. Pri voľbe formy sociálnej sa zohľadňuje spôsob života fyzickej osoby a prostredie. vzdelávanie. osobné vybavenie FO § 19Sociálne poradenstvo = je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. v ktorom sa zdržiava. 4. § 26 Útulok a) poskytuje 1. § 18Ďalšie činnosti = sú utváranie podmienok k výkonu obslužných činností. 3. žehlenie a údržbu bielizne a šatstva. 3. b) utvárajú podmienky na 1. pranie. vypisovaní tlačív. pracovná terapia. nevyhnutné ošatenie a obuv. 2. b) utvárajú podmienky na 1. záujmovú činnosť. pranie. 4. 4. ubytovanie poskytnutím prístrešia na účel prenocovania. . § 21 Sociálna rehabilitácia = odborná činnosť na podporu samostatnosti. výdaj stravy alebo výdaj potravín. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. vykonávanie základnej osobnej hygieny. sociálne poradenstvo. nevyhnutné ošatenie a obuv. sociálne poradenstvo. pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách.§ 17Obslužné činnosti = sú ubytovanie. stravovanie. Sociálne poradenstvo sa vykonáva na úrovni základného sociálneho poradenstva a špecializovaného sociálneho poradenstva. prípravu stravy. b) utvárajú podmienky na 1. prípravu stravy. § 27Domov na pol ceste . vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. 3. ubytovanie na určitý čas. záujmovú činnosť. prípravu stravy. pri písomnej komunikácii v úradnom styku a vybavovaní iných vecí v záujme FO. alebo po skončení pobytu v zariadení alebo po skončení starostlivosti zariadení SPOaSK alebo po prepustení z výkonu trestu z väzby. 2. ktorá sa vykonáva s písomným súhlasom plnoletej fyzickej osoby a je zameraná najmä na poradenstvo pri vybavovaní úradných záležitostí. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. sociálne poradenstvo. záujmovú činnosť. pranie. na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. § 20Pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov = odborná činnosť. upratovanie. nezávislosti. ak nie je schopná svoje základné životné potreby uspokojovať sama. výdaj stravy alebo výdaj potravín. 2. žehlenie a údržba bielizne a šatstva.

pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. 2.dieťaťu s nariadenou ústavnou starostlivosťou. § 41Opatrovateľská služba . 4. sociálne poradenstvo.b) utvárajú podmienky na 1. 5. pranie.pri úkonoch sebaobsluhy. starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách . b) utvárajú podmienky na úschovu cenných vecí. ošetrovateľská starostlivosť. + výchova – ak sa jedná o dieťa § 39Špecializované zariadenie +zdravotné problémy § 40Denný stacionár . pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. pracovná terapia. prípravu stravy. na ktorej je páchané násilie. 8. ktorá dovŕšila dôchodkový vek alebo ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby bývanie. ktorému sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba. stravovanie. fyzickej osobe. upratovanie. sociálne poradenstvo. osamelej tehotnej žene a rodičovi alebo rodičom s deťmi. vzdelávanie. sociálna rehabilitácia. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny. § 29Zariadenie núdzového bývania = fyzickej osobe. úschovu cenných vecí. osobné vybavenie. b) zabezpečuje 1. ošetrovateľská starostlivosť. sociálna rehabilitácia. 2. ubytovanie. c) utvárajú podmienky na 1. § 36Zariadenie opatrovateľskej služby § 37Rehabilitačné stredisko § 38 Domov sociálnych služieb a) poskytuje 1.len na určitý čas počas dňa. 6. záujmovú činnosť. 2. 9. stravovanie. 3. 3. ubytovanie. pranie. žehlenie a údržba bielizne a šatstva. ktorá je obeťou obchodovania s ľuďmi. vreckové a vecné dary podľa osobitného predpisu . 7. záujmová činnosť. § 32Zariadenie dočasnej starostlivosti o deti § 33Nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu § 34Zariadenie podporovaného bývania = pre FO. osobné vybavenie. 3. ktorá je odkázaná na pomoc inej FO § 35Zariadenie pre seniorov a) poskytuje 1. žehlenie a údržba bielizne a šatstva. c) zabezpečuje záujmová činnosť. 4. 2. upratovanie. výdaj stravy alebo výdaj potravín. 7. 6. 8. 5. 2.

stabilná. Takáto sieť je: Adresná.UPSVaR samosprávy – zariadenia sociálnych služieb verejnoprávnych inštitúcii – Sociálna poisťovňa Najlepšie fungujúce sú komunitné soc. dostupná. ktorá žiada o zápis do registra. komunitná práca a komunitná rehabilitácia § 83Komunitný plán sociálnych služieb a koncepcia rozvoja sociálnych služieb 28. ktoré sú určené pre lokálne potreby. Odborná spôsobilosť je splnenie stupňa vzdelania. ktorú vykonávajú zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku s jeho súhlasom. SYSTÉM SIETE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB Sieť sociálnych služieb tvorí štát prostredníctvom . § 79Pôsobnosť ministerstva § 80Pôsobnosť obce § 81Pôsobnosť vyššieho územného celku § 82Komunitný rozvoj. f) z príjmu zo sociálneho podniku g) z iných zdrojov. Ak žiada o zápis do registra osoba. akceptovaná. ktorá má záujem vykonávať špecializované sociálne poradenstvo alebo sociálnu rehabilitáciu. flexibilná. e) z výsledku hospodárenia z vedľajšej činnosti. združenia vyšších územných celkov a združenia osôb. konkrétne sociálne prostredie s dobrou znalosťou problémov miestnych podmienok danej komunity. Sociálne služby podľa druhu sú a) sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie . podmienkou zápisu do registra je akreditácia na túto odbornú činnosť udelená ministerstvom § 71Financovanie sociálnych služieb a) z rozpočtu verejného poskytovateľa sociálnej služby. b) z úhrad za SS od prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní SS c) z prostriedkov prijatých na základe písomnej darovacej zmluvy. musí byť spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a bezúhonná. Neštátne subjekty vznikajú ako dôsledok chýbajúcich služieb zriaďovaných štátom.§ 63Fyzická osoba. pretože sa v danej lokalite nachádzajú. známa Súčasťou lokálnej siete sú aj inštitúcie a organizácie zriaďované štátom. štátnej správy . siete. Splnenie kvalifikačného predpokladu sa posudzuje a preukazuje dokladmi. d) z prostriedkov združenia obcí.

8. 4. 2. právnickými osobami a medzi správnymi orgánmi navzájom. ktorej základnými zložkami sú štátna správa. poskytovanie sociálnej služby v práčovni. poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre. b) sociálne služby na podporu rodiny s deťmi. 3.obsahuje normy upravujúce kompetenciu . d) sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií. c) sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia. 3. pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností. opatrovateľská služba. ktoré dovršili dôchodkový vek. Správne právo a správne konanie v činnostiach sociálneho pracovníka. ktorými sú 1. ktorými sú 1. ktoré zahŕňa verejnoprávne normy upravujúce organizáciu a činnosť verejnej správy. nízkoprahové denné centrum. ktorými sú 1. poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu. prepravná služba. ktorú prevažne vykonávajú verejnoprávne korporácie. sprievodcovská služba a predčitateľská služba. útulok. ktoré vznikajú medzi správnymi orgánmi a fyzickými osobami. 6. 3. 4. pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúladovania rodinného života a pracovného života.všeobecná časť . realizácia a aplikácia práva. 4. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci. 7. poskytovanie sociálnej služby v dennom centre. 6. 2. vnútorná správa.správne právo hmotné (materiálne správne právo) . požičiavanie pomôcok. sprostredkovanie osobnej asistencie. zdravotníctva. poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti.je verejná správa.je osobitné odvetvie slovenského verejného práva. napr.základných životných potrieb v zariadeniach. poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny. Predmetom správneho práva . policajná správa. 5. nocľahárne 2. 5. poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby. školstva. zahŕňa inštitúty spoločné pre celú verejnú správu . ostatná verejná správa. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií. 2. e) podporné služby.osobitná časť .. ktorými sú 1. 29. domov na pol ceste. Systém správneho práva Správne právo sa podľa obsahu delí na normy všeobecné a osobitné: . Správne právo (právo verejnej správy) . správa zahraničných vecí. ktorými sú 1.upravuje inštitúty typické pre určité odvetvie verejnej správy. Ďalším delením je delenie na správne právo hmotné a procesné: . poskytovanie sociálnej služby v jedálni. 5. sprostredkovanie tlmočníckej služby. vrátane administratívnoprávnych vzťahov. nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovršenia dôchodkového veku. ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby. tlmočnícka služba. územná a záujmová samospráva a tzv. 2. 3.tvorba. zariadenie núdzového bývania.

vecná .správne organy. len vtedy ak na konanie.j.účastníci správneho konania fyzické alebo právnické osoby o právach. ktorý 2 viacerých orgánov nepokladajúcich sa 2a príslušné. Funkčná pôsobnosť zabezpečuje účelnú deľbu práce medzi jednotlivými časťami celku. urobil vo veci prvý procesný úkon. . alebo povinnosti účastníkov konania Prameňom správneho práva .určuje. ak ich na to výslovne splnomocňuje zákon. Vecnú príslušnosť treba posudzovať aj podľa procesnoprávnych a hmotno-právnych predpisov.v konaní.miesto jeho činnosti (priestupok) .funkčná .sú nositelia procesných práv a povinnosti. Ide o priznanie. Orgán. odňatie.v konaní o nehnuteľnosť .miesto tejto nehnuteľnosti . územný orgán štátnej správy a miestny orgán štátnej správy.ani jeden 2 viacerých s miestnou príslušnosťou nechce konať. právne záväzné akty EÚ) SPRÁVNE ORGÁNY – správne konanie Správnym orgánom na správne konanie sú orgán štátnej správy. Subjekty správneho konania: . ktorý z vecne príslušných SO je na určitom území oprávnený vo veci rozhodnúť.určuje. v ktorom rozhodujú bola osobitným zákonom rozšírená platnosť správneho konania. 30. ktoré uskutočňujú správne konanie a rozhodnú o veci. Správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa určí. vykoná konanie.ak sa neurčí podľa predchádzajúcich.pozitíve . všeobecne záväzné nariadenia.je tvorené normami. Rozhodnutie vydané iným funkčne nepríslušným SO sa pokladá za zrušiteľný akt. samosprávne orgány a orgány verejnoprávnych korporácii. . zmenu. práva a povinnosti fyzických a právnických osôb .negatívne .správne právo procesné . vyhlášky. sídlom PO. vydaný správnym orgánom.viac orgánov s miestnou príslušnosťou chce vo veci konať. SUBJEKTY SPRÁVNEHO KONANIA Subjekty správneho konania .určuje orgán ktorej kategórie (správy) a ktorého stupňa (miestne) sú kompetentné rozhodovať v správnom konaní v I. ktoré sú vydané štátnymi. Výnimočne môžu nimi byť aj orgány neštátnych (spoločenských) organizáciu. Pri pozitívnom kompetenčnom konflikte uskutoční správne konanie ten správny orgán. ktorí majú podstatní vplyv na začiatok. stupni. Kompetenčné konflikty! . ktorých sa ma v konaní rozhodnúť. v ktorom Ide o činnosť účastníka SK . ktoré upravujú procesné postupy subjektov v súvislosti s aplikáciou hmotnoprávnej normy na konkrétny prípad v oblasti verejnej správy. právom chránenom záujme alebo o povinnosti. ÚLOHA NEŠTÁTNYCH SUBJEKTOV V SYSTÉME SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA .j. t. ústavné zákony. t. ktorý ho začal. . Rozhodnutie – je výsledkom a záverom správneho konania.miestna . ktorá časť alebo útvar organizačného celku vecne príslušného SO Je povolaný vo veci konať a v ktorom stupni (odbor. alebo štátom splnomocnenými orgánmi. ktorá Je predmetom konania (orgány samosprávy a orgány verejnoprávnych korporácii.správnych orgánov. . komisia). Kritéria určenia miestnej príslušnosti: .sú všeobecne záväzné právne predpisy. Rozhodnutie vydané iným než vecne príslušným orgánom sa pokladá za paakt. priebeh a výsledok správneho konania a bez ktorých by bolo správne konanie nemysliteľné. (ústava. ak ich na to výslovne splnomocňuje zákon) . ktorý je povolaný uskutočniť konanie musí mať príslušnosť. určí sa miestom trvalého bydliska účastníka. alebo zistenie určitých práv.

terénna sociálna rehabilitácia. dobrovoľnícky charakter – vysoký podiel dobrovoľníckej práce. ochrana a tvorba životného prostredia. čo ich radí i k sociálnym subjektom MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE Charakteristika MVO: tretí sektor . dobrovoľnosť. poskytovanie sociálnych služieb OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ . zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt. bezdomovci.organizácie združujúce fyzické alebo právnické osoby. Je to právnická osoba. mestá a obce. ktoré sú od vlády nezávislé. solidarita.účelové združenie vecí. peňažných prostriedkov. tvorba a ochrana životného prostredia. ktoré združujú peňažné prostriedky určené na plnenie všeobecno-prospešného účelu alebo na plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osôb. hnutia (nadácie. ochrana ľudských práv.sprostredkovateľa medzi štátom a občanmi .upozorňuje vládnych činiteľov. nezávislé od štátu a trhu. rozvoj sociálnych služieb 4. denný stacionár 3. ktorej predmetom je poskytovanie týchto všeobecne prospešných služieb: rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt.prispieva k riešeniu problémov a tvorbe kompromisov medzi rôznymi skupinami v spoločnosti . Najčastejšími adresátmi činnosti občianskych združení v tejto oblasti sú: zdravotne postihnutí občania. 2. nadácie. cirkvi. rozvíjať humanitné a sociálne záujmy. realizácie a ochrany ľudských práv alebo iných humanitných cieľov. Nadácie . humanitná starostlivosť. ochrana a tvorba životného prostredia.sú neziskové právnické osoby. Najčastejšie poskytovanými službami sú: sociálne poradenstvo. 1. cenných papierov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt.povzbudzuje jednotlivcov pri aktivitách pre verejné blaho a napomáha pri riešení sociálnych. mládež. neziskové organizácie. ekonomických a politických otázok na Slovensku majú MVO 4 právne formy: občianske združenia. neúplné rodiny. sebauvedomenie. pôsobia na neziskovom základe a ich poslaním je obhajovať. aj keď v sektore pôsobia aj platení zamestnanci. doplnkové vzdelávanie pre deti a mládež. Účel: rozvoj a ochrana duchovných hodnôt. zachovania prírodných a kultúrnych hodnôt a na podporu zdravia a vzdelávania. organizácií je samoorganizácia. Prospešným účelom je najmä: rozvoj a ochrana duchovných hodnôt. doplnkové vzdelávanie mládeže a detí. ktoré poskytujú verejnoprospešné služby. Najtypickejšou cieľovou skupinou nadácií sú deti a mládež a zdravotne postihnuté deti a dospelí. ktoré zriaďovateľ určil na plnenie všeobecne prospešného účelu Nadácia sa zriaďuje najmä za účelom rozvoja duchovných hodnôt. sú samosprávne MVO plnia úlohy: . ochrany a tvorby životného prostredia. sú neziskové (prípadný zisk investujú do ďalších verejnoprospešných programov). Iniciátormi vzniku občianskych združení môžu byť napr. neinvestičné fondy). ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou. Občianske združenia . starší občania. neziskovosť. toxikomani.ktorý pôsobí v priestore medzi štátom a trhom. neinvestičné fondov a neziskové organizácie. Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby.Pod neštátnymi sociálnymi subjektmi rozumieme združenia. Neinvestičné fondy . participácia. Charakteristickými črtami vzniku i fungovania týchto združení. humanitná starostlivosť. ochrana a podpora zdravia a vzdelávania. orgány a inštitúcie na záujmy občanov .

ale i športové kluby. politická moc) a ktorých účelom nie je dosahovanie zisku (trh. Špecifickú a autonómnu súčasť občianskej spoločnosti predstavujú cirkvi a náboženské spoločnosti Občianska spoločnosť je vytváraná slobodnými aktivitami občanov. O utváraní. záujmové spolky. Tvoria ju MVO. V totalitnom režime boli (až na výnimky) aj občianske aktivity podobne ako ekonomika pod kontrolou politickej moci. Na druhej strane sem však patria aj odborové a zamestnávateľské zväzy. skupinový. alebo čiastkový. všeobecný. ktoré sú nezávislé od verejnej moci (štát. obnove občianskej spoločnosti v tomto význame možno teda hovoriť až po páde komunistického režimu v roku 1989. voľnočasové združenia. ktorá takéto tendencie presadzuje . verejný sektor.- - - predstavuje tretí sektor spoločnosti existujúci popri štáte a trhu. verejný. kluby a aktivity. ale verejná kontrola. ´patria sem aj občianske iniciatívy. stavovské združenia. všeobecná vláda. realizácia nejakého záujmu. z ktorých niektoré majú svoje konkrétne postavenie. podnikateľský sektor). úlohy a kompetencie upravené priamo v zákone. či už je to záujem vyšší. resp. či individuálny. občianska spoločnosť na Slovensku sa prejavuje ako významná prekážka presadenia nedemokratických tendencií a má vysokú schopnosť mobilizácie v konflikte s politickou mocou. ktoré nemajú inštitucionalizovanú a formalizovanú podobu a nedisponujú vlastnou právnou subjektivitou. profesijné komory a ďalšie inštitúcie organizovaných záujmov.