P. 1
Učebné Texty

Učebné Texty

|Views: 617|Likes:
Published by miso_valastek

More info:

Published by: miso_valastek on Apr 16, 2012
Copyright:Attribution Non-commercial

Availability:

Read on Scribd mobile: iPhone, iPad and Android.
download as PDF, TXT or read online from Scribd
See more
See less

04/16/2012

pdf

text

original

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Komora pozemkových úprav SR Katedra mapovania a pozemkových úprav, Stavebná fakulta

, STU Bratislava

Odborná príprava na opakovanú skúšku držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav
(učebné texty)

Odborný garant: Ing. Pavol Matejka MPRV SR Ing. Andrej Vašek MPVR SR Ing. Ľubica Hudecová, PhD. Katedra mapovania a pozemkových úprav, Stavebná fakulta STU Bratislava kolektív MPRV SR Dobrovičova 12 812 66 Bratislava http://www.land.gov.sk Editor: Ing. Andrej Vašek Určené pre: absolventov kurzu opakovanej odbornej prípravy Rok vydania: 2012 Publikácia bola spracované editorom z textov dodaných autormi. Za obsahovú náplň a jazykovú stránku príspevkov zodpovedajú autori. ISBN 978-80-970552-4-0 Autor: Vydal:

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Obsah: 1. Zmeny právnych predpisov v oblasti pozemkového práva (JUDr. Kucejová) (str. 3 – 31) 2. Zmeny právnych predpisov v oblasti katastra nehnuteľností (Ing. Hudecová) (str. 32 – 44) 3. Proces zhotovenia PPÚ 3.1. Etapy vykonávania PPÚ (Ing. Vašek) (str. 45 – 50) 3.2. Metodické štandardy (Ing. Muchová) (str. 51 – 91) 4. Špeciálne zákony 4.1. Ochrana životného prostredia, ÚSES (RNDr. Pauditšová) (str. 92 – 113) 4.2. Vodné hospodárstvo (Ing. Matejka) (str. 114 – 135) 4.3. Protierózne opatrenia (Ing. Čistý) (str. 136 – 155) 5. Geodetické činnosti pre projekt pozemkových úprav 5.1. Dodacie podmienky etáp (Ing. Vašek) (str. 156 – 176) 5.2. Praktický výkon (Ing. Uhlík, Ing. Urban) (str. 177 – 186) 6. Lesné hospodárstvo (Ing. Ondrejčák) (str. 187 – 204) 7. Ochrana poľnohospodárskej pôdy (Ing. Szallayová) (str. 205 – 227) 8. Určovanie hodnoty pozemkov (Ing. Buday) (str. 228 – 279) 9. Infraštruktúra v pozemkových úpravách 9.1. Cestná sieť (Ing. Mušák) (str. 280 – 290) 9.2. Hydromelioračné opatrenia (Ing. Čistý) (str. 291 – 306) 10. Územné plánovanie (Ing. Kalinová) (str. 307 – 315) 11. Pozemkové úpravy pre nepoľnohospodárske využitie (Ing. Vašek) (str. 316 – 320) 12. Poľnohospodárska výroba, záhradníctvo a krajinné inžinierstvo (Ing. Muchová) (str. 321 – 361)

2

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

1. ZMENY PRÁVNYCH PREDPISOV V OBLASTI POZEMKOVÉHO PRÁVA
JUDr. Janka Kucejová

1. ZÁKON ČÍSLO 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení z.č. č. 293/1992 Zb, z. č. 323/1992 Zb., z. č. 187/1993 Z. z., z. č. 180/1995 Z. z.,z.č. 181/1995 Z.z., z. č. 222/1996 Z. z., z. č. 80/1998 Z. z., z. č. 256/2001 Z. z., z. č. 420/2002 Z. z., z. č. 518/2003 Z.z., z. č. 217/2004 Z.z., zákonom č. 523/2004 Z.z., z. č. 549/2004 Z.z., z. č. 571/2007 Z.z., z. č. 285/2008 Z.z., z. č. 66/2009 Z.z., z. č. 499/2009 Z.z., z. č. 136/2010 Z.z., z. č. 139 /2010 Z.z. , z. č. 559/2010 Z.z., z.č. 547/2011 Z.z. (vypust. § 34a ods. 5 úč. 1.1.2013) zákon nadobudol účinnosť 15.08.1991 Zákon o PÚ sa člení na 6 častí: Prvá časť Druhá časť Tretia časť Štvrtá časť Piata časť Šiesta časť - Pozemkové úpravy (§ 1 - § 31); - ustanovenia rušené a vypustené (§ 32, 33); - Slovenský pozemkový fond (§ 34 - § 36); - Osobitné ustanovenia o zmiernení niektorých majetkových krívd (§ 37 - 39); - Pôsobnosť niektorých orgánov (§ 41); - Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia (§ 42 - § 45);

1.1. Obsah pozemkových úprav (§1 zákona) (1) Obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávaného vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka. (2) Pozemkové úpravy zahŕňajú - zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv1aa) v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov), - technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov. aa) §151a až § 151n a § 602 Občianskeho zákonníka. 1.2. Dôvody pozemkových úprav (§ 2 zákona) 1) Pozemkové úpravy sa vykonávajú najmä, ak a) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona, náklady hradí štát b) došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav (§ 3), náklady hradí štát, prispieva združenie účastníkov
3

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

c) má dôjsť k investičnej výstavbe, ktorá podstatne ovplyvní hospodárenie na pôde alebo životné podmienky v obvode pozemkových úprav alebo jeho ucelenej časti, náklady hradí ten, v záujme koho sa PÚ vykonávajú d) je to potrebné v záujme obnovenia alebo zlepšenia funkcií ekologickej stability v územnom systéme a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny náklady hradí štát e) má dôjsť k obmedzeniu poľnohospodárskej alebo lesnej výroby z dôvodu vyhlásenia ochranných pásiem, chránených území alebo z iných dôvodov, náklady hradí štát f) sa v katastrálnom území vyčlenilo do bezplatného dočasného náhradného užívania viac ako 25 percent výmery poľnohospodárskeho pôdneho fondu. náklady hradí štát g) je potrebné riešiť dôsledky živelných pohrôm náklady hradí štát (2) Ak sa pozemkové úpravy vykonávajú z dôvodov uvedených odseku 1 písm. a) a c), až g) nariaďuje ich príslušný obvodný pozemkový úrad. Iné dôvody pozemkových úprav podľa § 7 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona: prípravné konanie možno nariadiť a pozemkové úpravy možno povoliť aj z iných dôvodov ako je hospodárenie na pôde - podľa § 13 ods. 5 ak sú pozemkové úpravy povolené z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde, projekt pozemkových úprav schváli obvodný pozemkový úrad po prerokovaní a vybavení námietok alebo po rozhodnutí o námietkach súvisiacich s nedodržaním zásad pre umiestnenie nových pozemkov alebo podmienok primeranosti ustanovených zákonom. Podmienkou schválenia projektu pozemkových úprav je súhlas účastníkov, ktorí vlastnia najmenej dve tretiny výmery pozemkov, na ktorých sú povolené pozemkové úpravy. Za súhlas sa považuje aj to, ak vlastník nepodá námietku alebo námietka je neopodstatnená. - podľa § 20 zákona náklady na pozemkové úpravy vyvolané potrebami uplatnenia iných hospodárskych záujmov ako je hospodárenie na pôde uhradí s výnimkou osobných a vecných nákladov štátnych orgánov ten, v záujme ktorého boli pozemkové úpravy vykonané - Spravidla sa tieto PÚ vykonávajú ako jednoduché pozemkové úpravy (§8b zákona o PÚ), procesný postup konania je totožný s postupom PÚ v celom katastrálnom území Ďalšie iné dôvody vykonávania PÚ: Zo z. č. 66/2009 Z.z. vyplýva, že PÚ sa môžu vykonávať aj z dôvodu: - usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“). - usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu - Náklady hradí obec, resp. VUC 1.3. Obvod pozemkových úprav (§ 3) (3) Zisťovanie priebehu hraníc obvodu pozemkových úprav a zisťovanie zmien druhov pozemkov podľa skutočného stavu v teréne vykonáva komisia, ktorú zriaďuje obvodný pozemkový úrad. Komisia je zložená z dvoch zamestnancov obvodného pozemkového úradu, jedného zamestnanca správy katastra, jedného zamestnanca obvodného lesného úradu (ak sú v obvode lesy), jedného zástupcu obce a jedného zástupcu navrhovateľa. Ak je to potrebné, počet členov komisie možno doplniť po jednom zástupcovi z ďalších dotknutých orgánov. Predsedu komisie vymenúva a odvoláva riaditeľ obvodného pozemkového úradu. Na obsah zápisnice z činnosti komisie sa vzťahuje § 22 SP, ide o dôležitý úkon v konaní a vykonanie dôkazov pre účely vydania rozhodnutia podľa § 8 zákona. Zápisnicu musia
4

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

podpísať všetci prítomní, nestačí, ak ju spíše napr. pracovník OPÚ a priloží sa prezenčná listina. (4) O zmenách obvodu pozemkových úprav, ktoré sú nepatrného rozsahu a v podstate nemenia obvod pozemkových úprav, môže rozhodnúť obvodný pozemkový úrad. Na rozhodnutie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Zmena sa musí písomne oznámiť vlastníkom pozemkov, ktorých sa týka. Obvod projektu pozemkových úprav (§4) (2) Ak sa tým nezmarí účel pozemkových úprav, môžu byť z pozemkových úprav niektoré pozemky vyňaté, najmä pozemky vyhradené pre obranu štátu, vodohospodárske diela, pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov, diaľnice, cesty, železnice, cintoríny, stavebné pozemky, dobývacie územia výhradných ložísk, chránené územia a ich ochranné pásma, archeologické lokality a významné časti územného systému ekologickej stability. (4) Do obvodu projektu pozemkových úprav možno zahrnúť aj pozemky, ktoré svoju polohu, tvar a vlastníctvo nemenia, ak je to účelné pre vytvorenie súvislého mapového postupy uvedené v prvej časti zákona sa na tieto pozemky nepoužijú. - Obvod projektu, pozemky, ktoré sú vyňaté z poz. úprav a pozemky, ktoré svoju polohu, tvar a vlastníctvo nemenia sa určujú v rozhodnutí podľa § 8 zákona, preto ich nemožno počas konania svojvoľne meniť. 1.4. Účastníci pozemkových úprav (§6 zákona) osobitné ustanovenie vo vzťahu k SP a) vlastníci pozemkov podliehajúcich pozemkovým úpravám, okrem vlastníkov pozemkov podľa § 4 ods. 4 (vlastníctvo, poloha a tvar ktorých sa nemení), ak nejde o osoby uvedené v písm. d) b) nájomcovia pozemkov, podliehajúcich pozemkových úpravám, c) vlastníci ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho majetku nachádzajúceho sa v obvode pozemkových úprav, d) fyzické osoby a právnické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva môžu byť pozemkovými úpravami dotknuté, e) investor, ak ide o pozemkové úpravy z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. c), alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, v ktorej záujme sa pozemkové úpravy vykonávajú, f) Slovenský pozemkový fond (§ 34 až 36), g) štátna organizácia lesného hospodárstva, h) obec, alebo vyšší územný celok - Ak sa nepreukáže opak, účastníkom je aj ten, kto o sebe tvrdí, že spĺňa niektorý z predpokladov uvedených v odseku 1 písm. a) až e). - Ten, kto sa stane vlastníkom pozemku v priebehu konania o pozemkových úpravách, nemôže namietať výsledky doterajšieho konania. § 42j zákona o PÚ (novela z.č. 571/2007 Z.z.) (1) Účastník konania podľa tohto zákona je povinný uvádzať svoje meno, priezvisko, rodné priezvisko, (aj mužov) trvalý pobyt, rodné číslo a dátum narodenia, ak ide o fyzickú osobu a názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu. (2) V schvaľovacom konaní podľa § 10 a 13 obvodný pozemkový úrad zverejňuje na účely informovania verejnosti meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt účastníka, ak ide o fyzickú osobu a názov, sídlo, a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu.

5

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Zastupovanie účastníkov Splnomocnenie - treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Podľa terajšieho znenia zákona nemôžeme trvať na osvedčení podpisu na splnomocnení. Zo zákona: 1. Účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne (napr. maloletých zastupujú rodičia; osoby, ktorých súd pozbavil svojprávnosti zastupuje súdom určený zástupca) 2. Slovenský pozemkový fond a správca lesného majetku vo vlastníctve štátu zastupujú neznámych vlastníkov pozemkov alebo vlastníkov pozemkov, ktorých miesto pobytu nie je známe, alebo tých, ktorí svoje práva neuplatnili (§ 17 ods. 1) a ak neprebieha konanie podľa § 16. 3. Vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti zastupuje nimi určená osoba, ak vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti takúto osobu neurčia, túto funkciu vykonáva predseda spoločenstva, alebo Slovenský pozemkový fond alebo správca. Postavenie účastníkov konania: - Správny poriadok (SP) v § 14 upravuje, kto sa považuje v správnom konaní za účastníka konania. Zákon o PÚ však obsahuje špeciálne ustanovenie o účastníkoch konania, preto v celom konaní vo veciach pozemkových úprav ako účastníci konania vystupujú tie fyzické a právnické osoby, ktoré sú vymedzené v § 6 zákona o PÚ. Osobitné postavenie v konaní má Slovenský pozemkový fond a správca lesného majetku vo vlastníctve štátu. - Procesné práva a povinnosti, ako vyplýva z § 4 ods. 2 SP, majú všetci účastníci konania rovnaké. Z § 3 ods. 2 SP vyplýva, že správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladom rozhodnutí a uplatniť svoje návrhy, správny orgán im musí poskytovať pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Účastníci konania spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania (§ 4 ods. 1 SP). - Už v období prípravného konania môže obvodný pozemkový úrad (správny orgán) v zmysle § 23 ods. 3 zákona o PÚ zvolať účastníkov konania na prerokovanie obvodu pozemkových úprav, pozemkov vyňatých a dôvodov pozemkových úprav. - V zmysle § 23, 24 a § 8 zákona o PÚ účastníci konania utvárajú na obstarávanie spoločných záležitostí združenie účastníkov, prostredníctvom ktorého realizujú časť svojich procesných práv a povinností. - Riadne opravné prostriedky (odvolanie) v zmysle § 53 SP má právo účastník konania podať vždy, s výnimkou prípadov, keď zákon o PÚ vylučuje možnosť podať odvolanie. Obdobne to platí pre podávanie podnetov na mimoriadne opravné prostriedky (obnova konania podľa § 32 a nasl. SP, mimoodvolacie konanie podľa § 65 SP, žaloba na preskúmanie právoplatného rozhodnutia súdom). Práva účastníkov konania - Právo predkladať listiny, ktorými preukazujú vlastnícke právo, alebo iné vecné právo k pozemkom, ktoré sú v obvode projektu pozemkových úprav. - Právo oboznámiť sa s úvodnými podkladmi - zverejnením celého návrhu registra a všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav. - Právo na doručenie výpisu z registra pôvodného stavu - každému známemu účastníkovi pozemkových úprav, ktorého pobyt je známy (za vlastníkov s neznámym pobytom sa výpis doručuje SPF, resp. správcovi les. majetku vo vlast. štátu). - Právo podať písomné námietky proti návrhu registra ako aj k výpisu z registra a vyjadriť sa k všeobecným zásadám, v lehote do 30 dní.

6

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

- Právo podať návrh a požiadavky na usporiadanie svojho vlastníctva a užívania v novom usporiadaní. - Právo vyjadriť sa k forme vyrovnania, ktorá je vo forme nových pozemkov alebo v peniazoch, toto právo je čiastočne obmedzené výmerou. - Právo, aby s ním obvodný pozemkový úrad prerokoval jeho požiadavky na určenie nových pozemkov. - Právo na doručenie zásad pre umiestnenie nových pozemkov. - Právo podať námietky proti návrhu zásad pre umiestnenie nových pozemkov a schváliť ich; pre ich schválenie je potrebné vyslovenie súhlasu vlastníkov, ktorí vlastnia najmenej dve tretiny výmery pozemkov, na ktorých sú povolené alebo nariadené pozemkové úpravy. Zásady sa zverejnia verejnou vyhláškou a doručia známym vlastníkom do vlastných rúk. Za súhlas sa považuje aj to, ak vlastník nepodá námietku alebo námietka je neopodstatnená. - Právo na prerokovanie návrhu nového usporiadania pozemkov podľa § 12 ods. 6 zákona. - Právo oboznámiť sa s návrhom projektu PÚ jeho zverejnením v obci - Právo na doručenie výpisu z návrhu projektu – známy vlastník so známym pobytom (za vlastníkov s neznámym pobytom sa výpis doručuje SPF, resp. správcovi les. majetku vo vlast. štátu). - Právo podať v zákonnej lehote námietky proti návrhu projektu, resp. výpisu z návrhu PPÚ, ktoré s nimi musí obvodný pozemkový úrad (správny orgán) prerokovať ak námietka súvisí s nedodržaním zásad pre umiestnenie nových pozemkov alebo podmienok primeranosti ustanovených zákonom. - Právo zúčastniť sa odovzdania vytýčených hraníc nových pozemkov. - Pokiaľ sa niekto stane vlastníkom pozemku v priebehu konania o pozemkových úpravách, nemôže namietať výsledky doterajšieho konania pred nadobudnutím vlastníctva. Povinnosti účastníkov konania - Prihlásiť sa o účasť v PÚ a spolupracovať so správnym orgánom a zhotoviteľom. - Oznámiť svoj zámer ohľadne užívania pozemkov, ktoré sú v nájme iných subjektov. - Vyjadriť sa k spôsobu vyrovnania pri výmere pozemkov do 400 m2-PP, resp. 2000 m2-LP. - V zmysle § 12 ods. 8 zákona o PÚ znášať potrebu pozemkov na spoločné zariadenia a opatrenia a to podľa pomeru ich nárokov na vyrovnanie k hodnote všetkých pozemkov v obvode pozemkových úprav; obdobne to platí pri prírastku alebo úbytku plochy pozemkov v dôsledku nového merania pri zostavovaní registra pôvodného stavu. - Zúčastniť sa prerokovania zásad pre umiestnenie nových pozemkov, prorokovania návrhu nového usporiadania pozemkov, prerokovania námietky proti výpisu z projektu PÚ a odovzdania vytýčených hraníc pozemkov. - V prípade pozemkových úprav vykonávaných z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm.b) zákona o PÚ prispieť na náklady PÚ. - Ak boli pozemkové úpravy vyvolané potrebami uplatnenia iných hospodárskych záujmov ako je hospodárenie na pôde uhradí náklady PÚ s výnimkou osobných a vecných nákladov štátnych orgánov ten, v záujme ktorého boli pozemkové úpravy vykonané. To platí aj pri dôvodoch pozemkových úprav podľa §2 ods. 1 písm. c). - Účastníci PÚ sú povinní strpieť obmedzenia, pokiaľ o tomto obmedzení rozhodol obvodný pozemkový úrad (úprav, najmä meniť spôsob využitia pozemku, zriaďovať, meniť alebo zrušiť vodohospodárske zariadenia, stavby na dotknutých pozemkoch, vinice, chmeľnice, ovocné sady, stromovú zeleň v krajine, prevádzať pozemky z poľnohospodárskeho do lesného pôdneho fondu ) Združenie účastníkov PÚ (§§ 23,24 zákona) V zmysle § 23 zákona o PÚ je združenie právnickou osobou a utvárajú ho všetci účastníci pozemkových úprav, nevynímajúc SPF a správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu
7

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

- Združenie účastníkov vzniká na prvom zhromaždení účastníkov pozemkových úprav. - Združenie eviduje obvodný pozemkový úrad. Úlohy združenia účastníkov PÚ - spolupracovať pri príprave a prerokúvaní úvodných podkladov, projektu pozemkových úprav a postupu jeho vykonania, - zastupovať záujmy účastníkov konania o pozemkových úpravách, kontrolou, schvaľovaním a navrhovaním - predkladať námietky správnemu orgánu k návrhom jednotlivých častí projektu - prostredníctvom predstavenstva združenia zastupovať účastníkov pozemkových úprav pri doručovaní schválenia registra pôvodného stavu podľa § 10 ods. 3 zákona, - v určenom rozsahu sa podieľať na financovaní vypracovania a vykonania projektu pozemkových úprav v prípade pozemkových úprav vykonávaných z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. b) zákona o PÚ, - náklady spojené s činnosťou združenia hradí obec. - v zmysle § 9 ods. 12 zákona o PÚ sa združeniu účastníkov predkladá návrh všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav. - v zmysle § 10 ods. 1 zákona o PÚ sa mu doručí register pôvodného stavu a podľa § 10 ods. 4 zákona o PÚ sa mu doručujú VZFU, - v zmysle § 10 ods. 6 zákona o PÚ so združením účastníkov obvodný pozemkový úrad prerokúva námietky účastníkov proti všeobecným zásadám funkčného usporiadania územia. - so združením účastníkov PÚ OPÚ dohodne zásady pre umiestnenie nových pozemkov. - združeniu účastníkov sa doručuje v zmysle § 13 zákona o PÚ projekt pozemkových úprav, proti ktorému môže združenie podať námietky do 30 dní od doručenia projektu. - so združením musí obvodný pozemkový úrad prerokovať všetky námietky, ktoré podali účastníci a ktoré podalo združenie ak súvisia s nedodržaním zásad pre umiestnenie nových pozemkov alebo podmienok primeranosti ustanovených zákonom. - podľa § 14 zákona o PÚ obvodný pozemkový úrad so združením účastníkov dohodne postup prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní. 1.5. Etapy pozemkových úprav 1.5.1. Prípravné konanie (realizuje obvodný pozemkový úrad) Začatie konania - na žiadosť účastníka z dôvodov podľa § 2 ods. 1 písm. b) alebo z iných dôvodov ako je hospodárenie na pôde alebo - z podnetu obvodného pozemkového úradu – §2 ods. 1 písm.a) a c) až g) zákona. - podľa osobitného predpisu – z.č. 66/2009 Z.z. (obec, VUC) Obvodný pozemkový úrad posudzuje podané požiadavky, a ak sú opodstatnené, začne konanie o pozemkových úpravách. Účel prípravného konania= zisťovanie podkladov k rozhodnutiu podľa § 8 zákona - preverenia dôvodov, naliehavosti a hospodárskej účelnosti vykonania pozemkových úprav - určenia hraníc obvodu pozemkových úprav, určenia pozemkov, ktoré sú vyňaté z pozemkových úprav zistenie pozemkov, ktoré budú do obvodu projektu zahrnuté, ale nemenia svoju polohu, tvar a vlastníctvo. Ukončenie prípravného konania Po ukončení prípravného konania správny orgán vyhotoví elaborát prípravného konania, ktorý je podkladom pre rozhodnutie o povolení alebo nariadení pozemkových úprav - § 8

8

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Obvodný pozemkový úrad po zhodnotení výsledkov prípravného konania, ak sa preukážu dôvody, rozhodne o povolení (§ 2 ods. 1 písm. b/ alebo z iných dôvodov ako je hospodárenie na pôde) alebo nariadení (§ 2 ods. 1 písm. a/ a c/ až, g/ pozemkových úprav. Rozhodnutie okrem všeobecných náležitostí obsahuje: - určenie obvodu pozemkových úprav, - určenie pozemkov, ktoré sú vyňaté z pozemkových úprav, - lehotu na uskutočnenie prvého zhromaždenia účastníkov pozemkových úprav, - obmedzenie účastníkov, ak bolo nariadené (§ 26), - zoznam pozemkov zahrnutých do obvodu projektu pozemkových úprav pri ktorých sa vlastníctvo a poloha nebude meniť (§4 ods. 4 zákona), - výzvu účastníkom, aby sa v určenej lehote prihlásili o účasť v pozemkových úpravách na účel spolupráce pri pozemkových úpravách a uplatnenia svojho práva, - výzvu vlastníkom pozemkov, ktoré sú v nájme poľnohospodárskeho podniku alebo lesného podniku alebo hospodárskeho subjektu, aby oznámili svoj zámer ohľadne ich užívania; to neplatí, ak je poľnohospodársky podnik, lesný podnik a hospodársky subjekt v likvidácii, - výzvu vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti (bývalé urbárske, komposesorátne a iné podobné útvary) na určenie osoby, ktorá ich bude v konaní zastupovať; ak si spoluvlastníci takúto osobu neurčia, zastupuje ich predseda spoločenstva alebo SPF alebo správca les. nehn. vo vlast. štátu. Rozhodnutie je záväzné aj pre zhotoviteľa projektu pozemkových úprav 1.5.2. Úvodné poklady (vyhotovuje zhotoviteľ projektu PÚ v spolupráci s OPÚ) operát obvodu, aktualizácia bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, register pôvodného stavu, návrh všeobecných zásad funkčného usporiadania územia ktorého súčasťou je návrh miestneho územného systému ekologickej stability na účely pozemkových úprav,

- Návrh všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav predloží obvodný pozemkový úrad na prerokovanie združeniu účastníkov, obci a dotknutým orgánom štátnej správy a dotknutým správcom verejných zariadení. - Po vypracovaní úvodných podkladov – RPS a VZFU, tesne pred ich zverejnením, je vhodné, ak OPÚ s predstavenstvo združenia a zhotoviteľom zvolá účastníkov konania a oboznámi ich s obsahom úvodných podkladov, vysvetlí im obsah výpisu z úvodných podkladov a vysvetlí im obsah VZFU. - Po zverejnení úvodných podkladov je tiež vhodné určiť dni, kedy budú na obci zástupcovia OPÚ a zhotoviteľa, aby mohli podávať účastníkom konania ďalšie vysvetlenia, môže sa tým predísť podávaniu neopodstatnených a zbytočných námietok. Schvaľovanie úvodných podkladov – register pôvodného stavu - Obvodný pozemkový úrad zverejní register pôvodného stavu na vhodnom mieste v obci alebo jej časti na 30 dní a doručí register pôvodného stavu združeniu účastníkov. Zároveň doručí každému účastníkovi, ktorého pobyt je známy, výpis z registra pôvodného stavu o pozemkoch vlastníka a porastoch na nich podliehajúcich pozemkovým úpravám okrem § 9 ods. 6 vrátane výpisu spoluvlastníckych podielov a o ich hodnote – vlastníkom, oprávneným osobám z iných vecných práv, SPF, správcovi les. pozemkov vo vlast. štátu - Účastníci môžu podať proti údajom v písomnostiach uvedených v odseku 1 obvodnému pozemkovému úradu písomné námietky v lehote do 30 dní. - Pri rozhodovaní o námietkach vlastníkov proti výpisu z registra pôvodného stavu sa postupuje podľa § 16 ods. 2 až 4. Ak sa námietky týkajú len určenia hodnoty pozemkov a porastov rozhodne o nich obvodný pozemkový úrad. Odvolanie proti rozhodnutiu nemá
9

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

odkladný účinok (§ 42l) Po rozhodnutí o námietkach obvodný pozemkový úrad register pôvodného stavu schváli. Schválenie nemá formu rozhodnutia podľa SP. - Pokiaľ by bola podaná námietka, o ktorej nie je potrebné rozhodovať, OPÚ by mal ma ňu odosielateľovi písomne odpovedať. Schvaľovanie úvodných podkladov – všeobecné zásady funkčného usporiadania územia - Obvodný pozemkový úrad zverejní všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav na vhodnom mieste v obci alebo jej časti na 30 dní a doručí ich združeniu účastníkov a vyzve účastníkov pozemkových úprav, aby sa k návrhu vyjadrili do 30 dní. - Obvodný pozemkový úrad oznámi všetkým dotknutým orgánom štátnej správy, že sa prerokúvajú všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode projektu pozemkových úprav. Dotknuté orgány štátnej správy sú povinné oznámiť svoje stanoviská k návrhu všeobecných zásad funkčného usporiadania územia do 30 dní odo dňa doručenia. Ak sa dotknutý orgán v tejto lehote nevyjadrí, predpokladá sa, že nemá námietky k návrhu všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav. - Námietky proti všeobecným zásadám funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav obvodný pozemkový úrad prerokuje so združením účastníkov a podľa výsledkov prerokovania rozhodne o schválení týchto zásad. Rozhodnutie sa doručí verejnou vyhláškou - § 26 SP. Odvolanie proti rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 42l). - Tomu, kto podal námietku (vyjadrenie, stanovisko), je vhodné písomne odpovedať, ako sa s námietkou naložilo STANOVENIE HODNOTY NEHNUTEĽNOSTÍ PRE ÚČELY POZEMKOVÝCH ÚPRAV A. Stanovenie hodnoty pozemkov a porastov na nich (§43 ods. 2 zákona) § 43 ods. 2 zákona znenie odseku účinné od 19.8.1991 do 30.4.2004 (novela zákona č. 217/2004 Z.z.) Ministerstvo financií SR po prerokovaní s ministerstvom a Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva SR vydá všeobecne záväzný predpis, ktorým upraví spôsob oceňovania na účely pozemkových úprav (§9 ods. 1 písm.a) bod 1., § 9 ods. 3 a § 11) – vyhl. MF č. 465/1991 Zb.

znenie odseku účinné od 1.5.2004 (novela zákona č. 217/2004 Z.z.) Podrobnosti o stanovení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav podľa § 9, 11 a 12 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo – vyhl. MP SR č. 38/2005 Z.z.

Použitie cenového predpisu § 42g zákona (novela zákona č. 549/2004 Z.z., úč. od 1.11.2004) - pozemkové úpravy nariadené alebo povolené (§8 zákona) od 1.1. 1992 do 31.12.2003 vyhláška MF SR č. 465/1991 Zb. v znení neskorších predpisov účinná od 1.1.1992 do 31.12.2003 - pozemkové úpravy nariadené alebo povolené (§8 zákona) po 1.1.2004 – vyhláška MP SR č. 38/2005 Z.z. účinná od 15.2.2005 Vyhl.č. 465/1991 Zb. - § 26 Ustanovenia tejto vyhlášky platia aj pre oceňovanie pozemkov v obvode pozemkových úprav. stanovenie hodnoty pozemkov - § 15 + prílohy č. 7, 8, 9, - stanovenie hodnoty porastov - § 18 + príloha č. 10
10

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

- § 9 zákona ods. (5) Ak sa pri vyrovnaní v nových pozemkoch zachová druh pôvodného pozemku (§ 6 ods. 2), hodnota trvalých porastov sa nemusí určiť. - § 9 zákona ods. (6) Ak pri vyrovnaní v nových pozemkoch nie sú zachované druhy pozemkov, hodnota trvalých porastov, ktorá bude obsahom registra nového stavu (§ 12a),sa stanoví podľa § 43 ods. 2). - vyhláška ani zákon neuvádzajú, že na stanovenie hodnoty pozemkov a porastov pre účely PÚ musí byť vypracovaný znalecký posudok, - v prípade podania námietky proti oceneniu ako je v zverejnenom návrhu RPS, resp. vo výpise z návrhu RPS doporučujem dať vypracovať znalecký posudok na stanovenie hodnoty pozemkov ako sú uvedené v § 15 ods. 1,2, 4, 8 a hodnoty porastov ako sú uvedené v § 18 Vyhláška MP SR č. 38/2005 Z.z. stanovenie hodnoty pozemkov § 1 + prílohy č. 1, 3 stanovenie hodnoty porastov – § 2 + prílohy č. 2, 4, 5 - § 9 zákona ods. (6) zákona - Ak sa pri vyrovnaní v nových pozemkoch zachová druh pôvodného pozemku (§ 6 ods. 2), hodnota trvalých porastov sa nemusí určiť. - § 9 zákona ods. (7) zákona - Ak pri vyrovnaní v nových pozemkoch nie sú zachované druhy pozemkov, hodnota trvalých porastov, ktorá bude obsahom registra nového stavu (§ 12a),sa stanoví podľa § 43 ods. 2). § 3 vyhlášky Podľa § 1 a 2 sa určuje aj hodnota pozemkov a trvalých porastov na nich, na ktorých sú v súčasnosti vybudované spoločné zariadenia a opatrenia podľa § 12 ods. 4 zákona a ktoré sa stanú súčasťou plánu spoločných zariadení a opatrení v projekte pozemkových úprav; to platí aj pre nové, v projekte pozemkových úprav plánované spoločné zariadenia a opatrenia. § 4 vyhlášky Hodnota trvalých porastov a hodnota pozemku podľa § 1 ods. 3, ak ide o vyrovnanie v peniazoch, sa určuje znaleckým posudkom. Spôsob výpočtu hodnoty pozemkov a trvalých porastov na nich je uvedený v prílohe č. 5. Druh pozemku pre stanovenie jeho hodnoty - § 15 ods.(9) vyhl.č. 465/1991 Zb. - v prípade, že poľnohospodársky pozemok nie je zapísaný v evidencii nehnuteľností, lebo bol zlúčený do pôdnych celkov zapísaných v evidencii nehnuteľností, určí sa jeho cena podľa druhu (kultúry) pôdneho celku, na ktorom pozemok leží alebo na ktorom leží jeho prevažujúca časť. - § 6 ods. 2 zákona - pre určenie druhu pozemku platí stav vedený v katastri nehnuteľností podľa osobitného predpisu ku dňu nariadenia alebo povolenia pozemkových úprav (§ 8), upresnený podľa komisionálneho zistenia v rámci upresňovania druhov pozemkov v obvode pozemkových úprav. - § 3 ods. (3) zákona - zisťovanie priebehu hraníc obvodu pozemkových úprav a zisťovanie zmien druhov pozemkov podľa skutočného stavu v teréne vykonáva komisia, ktorú zriaďuje obvodný pozemkový úrad. Komisia je zložená z dvoch zamestnancov obvodného pozemkového úradu, jedného zamestnanca správy katastra, jedného zástupcu obce a jedného zástupcu navrhovateľa. Ak je to potrebné, počet členov komisie možno doplniť po jednom zástupcovi z ďalších dotknutých orgánov. Predsedu komisie vymenúva a odvoláva riaditeľ obvodného pozemkového. - § 9 ods. (8) zákona - hodnota pozemkov, na ktorých sú vybudované spoločné zariadenia a opatrenia a ktoré sa stanú súčasťou návrhu plánu spoločných zariadení a opatrení sa určí podľa druhu a bonity priľahlých pozemkov. Platí to aj pre spoločné zariadenia a opatrenia plánované v projekte pozemkových úprav.
11

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

- § 11 ods. 3 zákona Pri zmene druhu pozemku z dôvodov riešenia protieróznych opatrení a iných opatrení navrhnutých vo všeobecných zásadách funkčného usporiadania územia sa za pôvodný druh pozemku považuje navrhovaný stav. Nové určenie hodnoty takéhoto pozemku sa vykoná v rámci aktualizácie registra pôvodného stavu. Poznámky k stanoveniu hodnoty pozemkov a porastov v zmysle § 9 ods. 1 písm.c) a § 10 ods. 1 zákona v registri pôvodného stavu musí byť určená hodnota všetkých pozemkov a porastov v obvode projektu PÚ, s výnimkou porastov ako vyplýva z § 9 ods. 6 zákona hodnota pozemkov zahrnutých do obvodu PÚ podľa § 4 ods. 4 zákona sa neurčuje hodnota pozemku a porastu pre účely vyrovnania na inom pozemku (§ 11 ods. 2 zákona) a pre účely vyrovnania v peniazoch (§ 8, 9,11 ods. 11 zákona) sa určuje rovnako, § 1 ods. 6 vyhl. č. 38/2005 Z.z. – podľa odsekov 2 a 4 (stanovenie hodnoty pozemkov poľnoh. pôdy, ost. plochy a lesných pozemkov) sa postupuje vtedy, ak ide o vyrovnanie v peniazoch podľa § 9 ods. 6 (hodnota porastov) a § 11 zákona, hodnota pozemku pre účely vyrovnania podľa § 11 ods. 24 zákona sa stanovuje podľa cenového predpisu platného v čase nariadenia alebo povolenia (§ 8 zákona) PÚ: - do 31.12.2003 - vyhl. MF č. 465/1991 Zb., § 15, § 18; - od 1.1.2004 do 1.9.2004 - vyhl. MS č. 86/2002 Z.z., príloha č. 3, musí byť znalecký posudok - od 1.9.2004 - vyhl. MS 492/2004 Z.z., príloha č. 3, musí byť znalecký posudok

-

-

-

B. Stanovenie hodnoty stavieb (§ 21 zákona) § 21 zákona - ak je na dosiahnutie účelu pozemkových úprav nevyhnutné premiestniť hospodárske budovy alebo zničiť či znehodnotiť iné hospodárske hodnoty, nahradia sa zvýšené náklady zákon neuvádza, aký cenový predpis sa má použiť, z toho dôvodu sa použijú všeobecné právne predpisy na stanovenie hodnoty stavieb - vždy musí byť znalecký posudok: - od 1.1. 1992 do 31.12.2003 - vyhl. MF č. 465/1991 Zb., § 9,10; - od 1.1.2004 do 31.8.2004 - vyhl. MS 86/2002 Z.z., príloha č. 3; - od 1.9.2004 - vyhl. MS 492/2004 Z.z., príloha č. 3

VYROVNANIE
Spôsoby vyrovnania 1. vyrovnanie na iných pozemkoch - § 11 ods. 2, 3, 4, 5, 6, 12, 13, 14, 15, 16, 24 zákona 2. vyrovnanie v peniazoch - § 11 ods. 8, 9, 10, 11, 24, 25 zákona 1. Vyrovnanie na iných pozemkoch § 11 ods. 2 zákona - pri výbere nových pozemkov sa prihliada na prevádzkovo-ekonomické pomery všetkých účastníkov a na okolnosti, ktoré ovplyvňujú využívanie, zhodnocovanie a výnos pozemkov, najmä na - prírodné podmienky, - vhodnú organizáciu pôdneho fondu jednotlivých poľnohospodárskych podnikov, lesných podnikov a hospodárskych subjektov, - pomer jednotlivých druhov pozemkov (kultúr) v obvode pozemkových úprav, - vlastnosti jednotlivých a bonitu jednotlivých pozemkov, - záujmy ochrany životného prostredia, - územnoplánovaciu dokumentáciu.

12

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Primeranosť nových pozemkov § 11 ods. 3 zákona Nové pozemky majú byť svojim: - druhom, - výmerou, - bonitou, - polohou - hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. Ak s tým vlastník súhlasí, nemusia byť pri vyrovnaní dodržané uvedené kritériá. Druh pozemku - § 9 zákona ods. (3) zákonahodnota pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav sa určí podľa druhu pozemku vedeného v katastri nehnuteľnosti upresneného na základe komisionálneho zistenia (§ 3 ods. 3) v rámci spresňovania druhov pozemkov v obvode pozemkových úprav (§ 6 ods. 2) a podľa bonitovaných pôdnoekologických jednotiek. - Pri zmene druhu pozemku z dôvodov riešenia protieróznych opatrení a iných opatrení navrhnutých vo všeobecných zásadách funkčného usporiadania územia sa za pôvodný druh pozemku považuje navrhovaný stav. Nové určenie hodnoty takéhoto pozemku sa vykoná v rámci aktualizácie registra pôvodného stavu. (§ 11 ods.3) Primeranosť hodnoty nových pozemkov§ 11 ods. 4, 6 zákona - Nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent hodnoty pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel hodnoty nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch. - Ak s tým vlastník súhlasí, nemusí byť toto kritérium dodržané. Primeranosť výmery nových pozemkov § 11 ods. 5 zákona - Nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel výmery pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent výmery pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel výmery nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch. - Ak s tým vlastník súhlasí, nemusí byť toto kritérium dodržané Bonita pozemkov § 9 zákona ods. 5 Bonitovaná pôdnoekologická jednotka je základnou mapovou a hodnotovou jednotkou bonitácie poľnohospodárskych pôd Slovenskej republiky6c); vlastnosti pôdnoekologickej jednotky sú vyjadrené sedemmiestnym číselným kódom. Poloha pozemkov - zákon ani vykonávací predpis a ani metodický návod MP SR zatiaľ neupravujú, ako sa má posudzovať primeranosť polohy - toto kritérium primeranosti môže byť upravené v zásadách pre umiestnenie nových pozemkov, Hospodársky stav pozemkov - zákon ani vykonávací predpis a ani metodický návod MP SR zatiaľ neupravujú, ako sa má posudzovať primeranosť polohy - toto kritérium primeranosti môže byť upravené v zásadách pre umiestnenie nových pozemkov Vyrovnanie za pozemky, na ktorých sa nachádzajú stavby vo vlastníctve štátu alebo obce, ako sú cestné komunikácie, železnice a vodné plochy vybudované do 24. júna 1991

13

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

§ 11 ods. 24 - Ak sú pozemky v obvode pozemkových úprav, ktoré by mohli byť vyňaté z obvodu pozemkových úprav podľa § 4 ods.2, a na ktorých sa nachádzajú stavby vo vlastníctve štátu, obce alebo VUC, ako sú cestné komunikácie, železnice a vodné plochy vybudované do 24. júna 1991,alebo iné stavby podľa osobitného predpisu (z.č. 66/2009 Z.z.) môže Slovenský pozemkový fond alebo iný správca pozemkov vo vlastníctve štátu poskytnúť vlastníkovi iný pozemok vo vlastníctve štátu alebo vyrovnanie v peniazoch podľa osobitného predpisu (vyhl. 38/2005 Z.z.). Určenie druhu pozemku sa vykoná podľa stavu v čase pred jeho zastavaním, v hodnote platnej v čase nariadenia alebo povolenia pozemkových úprav. Osobitné prípady vyrovnania poskytnutím náhradného pozemku - z.č. 66/2009 Z.z. § 3 (3) Usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník pozemku. 2. Vyrovnanie v peniazoch Podmienky vyrovnania v peniazoch ü nárok na vyrovnanie za pozemky alebo spoluvlastnícke podiely k pozemkom ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu do výmery 400 m2, vrátane trvalých porastov na nich – § 11 ods. 8 zákona: vyrovnanie sa vykoná medzi SPF a vlastníkom v lehote určenej v rozhodnutí o schválení vykonania projektu PÚ, – § 11 ods. 17 zákona: SPF môže odkúpiť pozemky alebo spoluvlastnícke podiely za účelom vytvorenia väčších celkov alebo pre potreby štátu ak ich vlastník ponúkne na predaj alebo ak súhlasí s predajom; štát môže odkupovať aj ďalšie pozemky, ak ich vlastníci ponúknu na predaj (ocenenie podľa vyhl. 38/2005 Z.z.) kúpna zmluva podlieha vkladu do KN, uzatvára sa počas konania o PÚ – ak sa pozemok nachádza za hranicami zastavaného územia obce v územiach s tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany a nie je vo vlastníctve štátu a vlastník požiada o vyrovnanie v peniazoch, postupuje sa podľa osobitného predpisu7b) - § 63 z.č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny; ü súhlas vlastníka – nepostačuje odsúhlasenie takéhoto spôsobu vyrovnania v zásadách pre nové umiestnenie pozemkov, – nepostačuje, ak OPÚ v dotazníku pre vlastníka uvedie, že ak sa v určenej lehote nevyjadrí, bude to považovať sa súhlas – nepostačuje, ak OPÚ v dotazníku pre vlastníka uvedie, že ak sa v určenej lehote nevyjadrí, bude to považovať za neuplatnenie si svojho práva a za vlastníka dá súhlas SPF, ŠOLH ü nárok na vyrovnanie za pozemky alebo spoluvlastnícke podiely k pozemkom patriacim do lesného pôdneho fondu do výmery 2000 m2, vrátane trvalých porastov na nich - vyrovnanie sa vykoná medzi správcom lesného majetku vo vlastníctve štátu a vlastníkom v lehote určenej v rozhodnutí o schválení vykonania projektu PÚ - § 11 ods. 17 zákona: správca lesného majetku vo vlastníctve štátu môže odkúpiť pozemky alebo spoluvlastnícke podiely za účelom vytvorenia väčších celkov alebo pre potreby štátu ak ich vlastník ponúkne na predaj alebo ak súhlasí s predajom, štát môže

14

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

odkupovať aj ďalšie pozemky, ak ich vlastníci ponúknu na predaj (ocenenie podľa vyhl. 38/2005 Z.z.) kúpna zmluva podlieha vkladu do KN, uzatvára sa počas konania o PÚ, - ak sa pozemok nachádza za hranicami zastavaného územia obce v územiach s tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany a nie je vo vlastníctve štátu a vlastník požiada o vyrovnanie v peniazoch, postupuje sa podľa osobitného predpisu7b) - § 63 z.č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny; ak MŽP neuplatní predkúpne právo, finančné vyrovnanie poskytuje SPF alebo správca les. pozemkov ü súhlas vlastníka - platí to čo pri poľnohospodárskej pôde Pri postupe podľa § 11 ods. 17 nejde v podstate o vyrovnanie v rámci pozemkových úpravách, pretože tu dôjde k zmene vlastníka na SR-SPF, resp. správcu les. majetku štátu už počas konania na základe kúpnej zmluvy a k vyplateniu kúpnej ceny mimo pozemkových úprav. Osobitné prípady vyrovnania v peniazoch § 11 ods. 24 zákona ak sú pozemky v obvode pozemkových úprav, ktoré by mohli byť vyňaté z obvodu pozemkových úprav podľa § 4 ods. 2 a na ktorých sa nachádzajú stavby vo vlastníctve štátu alebo obce, alebo vyššieho územného celku, ako sú cestné komunikácie, železnice a vodné plochy vybudované do 24. júna 1991, môže Slovenský pozemkový fond alebo správca poskytnúť vlastníkovi iný pozemok vo vlastníctve štátu alebo vyrovnanie v peniazoch podľa osobitného predpisu.7d). Určenie druhu pozemku sa vykoná podľa stavu v čase pred jeho zastavaním v hodnote platnej v čase nariadenia alebo povolenia pozemkových úprav. § 3 (3) z.č. 66/2009 Z.z. Usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník pozemku.

-

-

Vyrovnania za porasty Podľa § 11 ods. 25 pri vyrovnaní za trvalé porasty podľa § 9 ods. 7 nový vlastník, ktorý nadobudne trvalé porasty, v lehote určenej v rozhodnutí o schválení projektu pozemkových úprav zaplatí hodnotu trvalého porastu Slovenskému pozemkovému fondu. V lehote určenej v rozhodnutí o schválení vykonania projektu pozemkových úprav Slovenský pozemkový fond vyplatí náhradu v peniazoch vlastníkovi, ktorému nárok vznikol podľa § 9 ods. 7 /§ 9 ods. 7 - Ak pri vyrovnaní v nových pozemkoch nie sú zachované druhy pozemkov, hodnota trvalých porastov, ktorá bude obsahom registra nového stavu (§ 12a),sa stanoví podľa § 43 ods. 2)/. Ďalšie podmienky vyrovnania v peniazoch - vlastník nemôže súhlas odvolať - ak ide o pozemok s nezisteným vlastníkom, SPF alebo správca môže súhlasiť s vyrovnaním v peniazoch, - po udelení súhlasu vlastník pozemku nesmie pozemky predať ani zaťažiť, - OPÚ podá návrh na správu katastra na vyznačenie poznámky o zákaze vlastníka nakladať s týmito pozemkami (§§ 38,39 z.č. 162/1995 Z.z.; § 29 ods. 1 vyhl.UGKK č. 461/2009 Z.z.),

15

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

tento zákaz sa nevzťahuje na prípady, keď sa vlastník rozhodne pozemky predať štátu prostredníctvom SPF a správcu lesného majetku, - ak je pozemok zaťažený právami tretích osôb, ktoré prechodom vlastníckeho práva nezanikajú, vyplatí sa vyrovnanie vlastníkovi po zohľadnení práv tretích osôb, ktoré na pozemku viaznu, o čom sa vlastník písomne upovedomí, - hodnota pozemku a porastu pre vyrovnanie v peniazoch je totožná s hodnotou pre náhradu na inom pozemku tak, ako je uvedená v registri pôvodného stavu Príspevok na spoločné zariadenia a opatrenia Spoločné zariadenia a opatrenia § 12 ods. 4 zákona obvode pozemkových úprav:

- slúžia vlastníkom pozemkov v

- cestné komunikácie (poľné cesty a lesné cesty) slúžiace na sprístupnenie pozemkov a súvisiace stavby (mosty, priepusty, železničné priecestia a pod.), - protierózne opatrenia slúžiace na ochranu pôdy pred veternou eróziou a vodnou eróziou a súvisiace stavby (zatrávnenia, zalesnenia, vetrolamy, vsakovacie pásy, terasy, prehrádzky a prieľahy), - opatrenia na ochranu životného prostredia, ktoré spočívajú hlavne vo vytvorení ekologickej stability a podmienok biodiverzity krajiny, (biokoridory, biocentrá, interakčné prvky, sprievodná zeleň), - vodohospodárske opatrenia, ktoré zabezpečujú krajinu pred prívalovými vodami a podmáčaním a zabezpečujú zdroj vody na krytie vlahového deficitu (nádrže, poldre, odvodnenia a závlahy), - ďalšie spoločné zariadenia a opatrenia. Na pozemky pre spoločné zariadenia a opatrenia prispievajú - § 11 zákona ods. (7) Ak je potrebné pre spoločné zariadenia a opatrenia vyčleniť nevyhnutnú výmeru poľnohospodárskej pôdy, lesných pozemkov alebo inej pôdy, použijú sa najprv pozemky vo vlastníctve štátu v poradí pôvodné neknihované pozemky, ďalšie pozemky štátu a pozemky obce. Ak nie je dostatok výmery pozemkov vo vlastníctve štátu a obce v uvedenom poradí, postupuje sa podľa § 12 ods. 7. - § 11 zákona ods. (21) Pozemky určené projektom pozemkových úprav pre územný systém ekologickej stability regionálneho a nadregionálneho charakteru, ako aj pozemky na vybudovanie spoločných zariadení a opatrení slúžiacich vodnému hospodárstvu najmä malých vodných nádrží, úprav tokov, závlahových zariadení a odvodňovacích zariadení, poskytuje štát. Vlastníkom týchto pozemkov je štát, okrem prípadov, ak obvodný pozemkový úrad určí iného vlastníka na základe jeho súhlasu v rozhodnutí o schválení projektu pozemkových úprav a správu vykonáva organizácia poverená štátom alebo organizácia podľa osobitných predpisov.7ga). - § 12 ods. 8 - potrebu pozemkov na spoločné zariadenia a opatrenia znášajú všetci účastníci, a to podľa pomeru ich nárokov na vyrovnanie k hodnote všetkých pozemkov v obvode pozemkových úprav (§ 11 ods. 3). Pozemky na spoločné zariadenia a opatrenia z dôvodov uvedených v § 2 ods.1 písm. g) poskytuje štát. - Podľa § 11 ods. 26 zákona ak sa v katastrálnom území, v ktorom prebieha konanie o pozemkových úpravách. Nenachádzajú pozemky vo vlastníctve štátu v rozsahu potrebnom pre spoločné zariadenia a opatrenia, SPF použije prednostne postup podľa odseku 17 (odkúpenie pozemkov počas konania) - V konaní je potrebné vždy dôsledne zvažovať, čo sa začlení do spoločných zariadení a opatrení

16

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Vlastníctvo pozemkov pre spoločné zariadenia a opatrenia § 11 zákona ods. (19) Vlastníctvo k pozemkom, na ktorých sú umiestnené spoločné zariadenia a opatrenia, okrem pozemkov uvedených v odseku 21 nadobudne obec, v ktorej obvode sa pozemky nachádzajú za náhradu. Za náhradu sa považuje vecné plnenie vo forme správy a údržby spoločných zariadení a opatrení. Ak ide o špecifické spoločné zariadenie a opatrenie, obvodný pozemkový úrad určí iného vlastníka na základe jeho súhlasu v rozhodnutí o schválení projektu pozemkových úprav. Poznámky k vyrovnaniu - Ak chceme dodržať ustanovenia zákona pri vyrovnaní, musíme odstrániť akékoľvek pochybnosti o správnosti druhu pozemku. Platí druh pozemku vedený v katastri nehnuteľnosti upresnený na základe komisionálneho zistenia (§ 3 ods. 3) v rámci spresňovania druhov pozemkov v obvode pozemkových úprav (§ 6 ods. 2) a podľa bonitovaných pôdnoekologických jednotiek. Z výpisu z RPS musí byť jednoznačne jasné, že tento druh pozemku je záväzný pre vyrovnanie. V žiadnom prípade neplatí stav podľa registra E KN. - Rozdiel pri vyrovnaní vo výmere a cene do ± 10% (vrátane príspevku na spoločné zariadenia a opatrenia) využívať minimálne, len v prípadoch, keď je to nevyhnutné. Ak dá vlastník súhlas na to, že rozdiel môže byť aj väčší (v jeho neprospech), musí to byť písomne, súhlas musí byť jednoznačný a musí byť z neho zrejmé, že vlastník si je vedomý toho, že sa nedá tento súhlas dodatočne zmeniť. - Zákon nedefinuje primeranosť polohy a hospodárskeho stavu pozemku, na tieto kritéria si treba dávať pozor, dajú sa vykladať iba subjektívne. - Súhlas s vyrovnaním v peniazoch pri pozemkoch do 400 m2 poľn. a 2000m2 lesných pozemkov musí byť jednoznačný a musí byť z neho zrejmé, že vlastník si je vedomý tohto, že súhlas sa nedá odvolať.

1.5.3. Projekt pozemkových úprav (vyhotovuje zhotoviteľ projektu PÚ v spolupráci s OPÚ) I. Zásady pre umiestnenie nových pozemkov II. Vypracovanie projektu III.Prerokovanie, zverejnenie a schválenie projektu I. Zásady pre umiestnenie nových pozemkov - Hlavným poslaním zásad pre umiestnenie nových pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav je stanoviť pravidlá pre umiestnenie nových pozemkov vlastníkov v súlade s požiadavkami účastníkov pozemkových úprav, všeobecnými zásadami funkčného usporiadania územia a cieľom projektu pozemkových úprav. - Obvodný pozemkový úrad prerokuje (§11 ods. 18) s vlastníkom jeho návrhy a požiadavky na určenie nových pozemkov. Z prerokovania musí byť vyhotovená zápisnica (§ 22 SP). Podľa výsledkov prerokovaných pravidiel uvedených v odsekoch 2 a 3 a podľa schválených všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav a miestnych podmienok obvodný pozemkový úrad dohodne so združením účastníkov zásady pre umiestnenie nových pozemkov. - Za prerokovanie zásad nemožno považovať rozoslanie dotazníkov. - Odpísané ustanovenie § 11 zákona nemožno považovať za zásady. - Zásady pre umiestnenie nových pozemkov sú platné, ak s nimi súhlasia účastníci, ktorí vlastnia najmenej dve tretiny výmery pozemkov, na ktorých sú povolené alebo nariadené pozemkové úpravy. Zásady sa zverejnia verejnou vyhláškou a doručia známym vlastníkom do vlastných rúk. Za súhlas sa považuje aj to, ak vlastník nepodá námietku alebo námietka je neopodstatnená.

17

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

- K odosielaným a zverejňovaným zásadám je potrebné pripojiť poučenie o možnosti podať námietky, lehotu na ich podanie a miesto, kde je možné podať ich. - Ak niekto podá námietku (aj neopodstatnenú), OPÚ by mal na ňu písomne odpovedať. Odsúhlasené zásady sú záväzne pre vypracovanie návrhu projektu PÚ. Poznámky k tvorbe zásad - najneskôr v čase spracovania zásad pre umiestnenie nových pozemkov sa musia vlastníci vyjadriť k tomu, akú výmeru budú obhospodarovať po PÚ a akú výmeru prenechajú v nájme inému subjektu, podľa toho sa plánuje aj budovanie ciest a zisťuje sa potreba pozemkov na toto spoločné zariadenie, resp. príspevok vlastníkov na spoločné zariadenia a opatrenia, - pri zisťovaní spôsobu vyrovnania u tých vlastníkov, kde prichádza do úvahy aj vyrovnanie v peniazoch, musí im byť v čase spracovania zásad daná lehota, v ktorej sa majú vyjadriť k spôsobu vyrovnania, ak sa v lehote nevyjadria, vyrovnanie bude v pozemkoch, lehota by mala byť určená tak, aby skončila skôr, ako zhotoviteľ začne navrhovať nové umiestnenie pozemkov, - vlastníci pozemkov, na ktorých je plánovaná výstavba požadujú nové pozemky v tej istej lokalite, pretože trhová hodnota tých pozemkov je vyššia, ako hodnota pre účely PÚ, takéto pozemky je vhodné vyňať z obvodu alebo vlastníkov nepremiestňovať na iné lokality, - dôležité je vypracovanie dobrých zásad pre umiestnenie nových pozemkov a to v úzkej spolupráci správneho orgánu, zhotoviteľa so združením a jednotlivými účastníkmi konania, zásady musia byť výsledkom osobného jednania s vlastníkmi pozemkov, nepostačuje písomné prejednanie zásad, - aj keď v konaní musia byť dodržané všetky kritéria primeranosti, zo strany vlastníkov sa najviac sleduje primeranosť lokality a výmery, z ich pohľadu je menej dôležité kritérium hodnoty, aj keď toto kritérium musí byť tiež vždy dodržané, II. Vypracovanie projektu § 12 ods. 2 Projekt pozemkových úprav sa skladá a) zo sprievodnej správy, ktorá obsahuje rekapituláciu konania o pozemkových úpravách; b) z úvodných podkladov (§ 9) c) z návrhu nového usporiadania pozemkov v obvode pozemkových úprav, ktorý obsahuje geodetické a popisné údaje v členení na: 1.zásady pre umiestnenie nových pozemkov 2.plány verejných zariadení a opatrení (odsek 3), plány spoločných zariadení a opatrení (odsek 4) v nadväznosti na návrh miestneho územného systému ekologickej stability na účely pozemkových úprav, 3.rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu a zoznam vyrovnaní v peniazoch, III. Prerokovanie, zverejnenie a schválenie projektu S každým známym vlastníkom OPÚ za účasti zhotoviteľa prerokuje návrh nového usporiadania pozemkov ( § 12 ods. 6) - predloží sa mu situácia pôvodných pozemkov a návrh umiestnenia nových pozemkov, - o prerokovaní sa spíše zápisnica (§22 SP), v ktorej musí byť jednoznačne vyjadrené stanovisko vlastníka k návrhu, - zápisnica musí byť vlastníkom podpísaná, ak ju odmietne podpísať, uvedie sa to v závere zápisnice aj s dôvodmi odmietnutia. - Po vypracovaní návrhu rozdeľovacieho plánu - RNS, tesne pred jeho zverejnením, je vhodné, ak OPÚ s predstavenstvo združenia a zhotoviteľom zvolá účastníkov konania a oboznámi ich s obsahom rozdeľovacieho plánu, vysvetlí im obsahu výpisu z RNS.
18

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

- Pri zverejnení RNS je tiež vhodné určiť dni, kedy budú na obci zástupcovia OPÚ a zhotoviteľa, aby mohli podávať účastníkom konania ďalšie vysvetlenia, môže sa tým predísť podávaniu neopodstatnených a zbytočných námietok. - Pokiaľ ide o neznámych vlastníkov a známych vlastníkov z neznámym pobytom, ktorých zastupujú SPF a správca lesného majetku vo vlastníctve štátu a ktorým sa doručujú aj výpisy z nového rozdeľovacieho plánu za týchto vlastníkov, je povinnosťou týchto zástupcov, aby kontrolovali dodržanie kritérii primeranosti nových pozemkov aj týchto vlastníkov. - Pred schválením projektu pozemkových úprav obvodný pozemkový úrad aktualizuje obvod pozemkových úprav a register pôvodného stavu tak, aby údaje v registri pôvodného stavu a údaje v registri nového stavu boli v súlade. - Obvodný pozemkový úrad doručí projekt pozemkových úprav združeniu účastníkov a zverejní ho v obci (jej časti) na vhodnom mieste na 30 dní. Súčasne doručí každému účastníkovi, ktorého miesto pobytu je známe, výpis z rozdeľovacieho plánu, vrátane SPF a správncovi aj za vlastníkov, ktorých zastupujú. - Účastníci a združenie účastníkov môžu podať obvodnému pozemkovému úradu proti projektu pozemkových úprav a výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu námietky do 30 dní od ich zverejnenia alebo doručenia. Námietky musia súvisieť s nedodržaním zásad pre umiestnenie nových pozemkov alebo podmienok primeranosti ustanovených zákonom, inak sa na ne neprihliada (§ 13 ods. 5 a 6 zákona). - Obvodný pozemkový úrad (za účasti zhotoviteľa) prerokuje podané námietky do 90 dní odo dňa ich doručenia so združením účastníkov a účastníkmi. Ak sa námietky pri prerokúvaní nevybavia, obvodný pozemkový úrad ich predloží na rozhodnutie krajskému pozemkovému úradu, ktorý o nich rozhodne. Vhodné je , ak pri prerokovaní je aj zhotoviteľ projektu. Prerokovanie námietky OPÚ pozve na prerokovanie námietky toho, kto ju podal, prípadne ďalšiu dotknutú osobu, zástupcu združenia účastníkov – predsedu, zhotoviteľa s dostatočným časovým predstihom (zásielkou do vlastných rúk). - Pri prerokovaní by mali byť k dispozícii všetky podklady, ktoré boli použité k vypracovaniu návrhu projektu. - Z prerokovania námietky musí byť spísaná zápisnica (§ 22 SP) - OPÚ by mal prerokovať všetky námietky súvisiace s nedodržaním zásad pre umiestnenie nových pozemkov alebo podmienok primeranosti ustanovených zákonom, (na iné neprihliada a teda neprerokováva ich a ani o nich nie je potrebné rozhodovať, ale bolo by vhodné odosielateľovi poslať písomnú informáciu, z akého dôvodu nebude na námietku prihliadať a rozhodovať o nej) a až po ich prerokovaní, naraz odstúpiť nevybavené námietky na KPÚ. - V prípade pochybností, či na námietku prihliadať alebo nie, treba na ňu prihliadať a rozhodnúť o nej. Výsledkom prerokovania môže byť: - Účastník konania uzná, že návrh projektu je v súlade so zákonom a zásadami pre umiestnenie nových pozemkov a zoberie námietku späť. OPÚ spíše s prítomnými zápisnicu, ktorú všetci podpíšu a tým je námietka vybavená. - Účastník konanie bude trvať na námietke a OPÚ uzná, že je opodstatnená návrh projektu je potrebné prepracovať. OPÚ spíše s prítomnými zápisnicu, ktorú všetci podpíšu a zabezpečí prepracovanie návrhu projektu zhotoviteľom. - Účastník konanie bude trvať na námietke a OPÚ bude trvať na tom, že návrh projektu je v súlade so zákonom a schválenými zásadami pre umiestnenie nových pozemkov. OPÚ spíše s

19

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

prítomnými zápisnicu, ktorú všetci podpíšu a odstúpi námietku a návrh projektu so všetkými podkladmi na rozhodnutie na KPÚ. KPÚ môže rozhodnúť tak, že: - Vyhovie niektorej (niektorým) námietke a uloží OPÚ zabezpečiť po právoplatnosti rozhodnutia prepracovanie návrhu projektu. - Nevyhovie ani jednej námietke. Zhotoviteľ je viazaný výsledkom prerokovania námietky, resp. rozhodnutím KPÚ. Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie na MP SR, odvolanie nemá odkladný účinok (§ 42l, z čoho vyplýva, že projekt môže byť schválený, aj keď nie je rozhodnuté o odvolaní; odporúčam ale počkať so schvaľovaním projektu v prípade, že sa javí, že MP SR odvolaniu vyhovie a bude sa musieť projekt prepracovať). - Pokiaľ sa bude projekt preracovávať, so všetkými prepracovaním projektu dotknutými vlastníkmi malo byť opäť prerokované umiestnenie nových pozemkov, musia im byť doručené výpisy a musia mať možnosť opäť podať námietky. Schválenie projektu - (5) Ak sú pozemkové úpravy povolené podľa § 2 ods. 1 písm. b) alebo z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde, projekt pozemkových úprav schváli obvodný pozemkový úrad po prerokovaní a vybavení námietok alebo po rozhodnutí o námietkach súvisiacich s nedodržaním zásad pre umiestnenie nových pozemkov alebo podmienok primeranosti ustanovených zákonom. V ostatných prípadoch sa na námietku neprihliada. Podmienkou schválenia projektu pozemkových úprav je súhlas účastníkov, ktorí vlastnia najmenej dve tretiny výmery pozemkov, na ktorých sú povolené pozemkové úpravy. Za súhlas sa považuje aj to, ak vlastník nepodá námietku alebo námietka je neopodstatnená. - (6) Ak sú pozemkové úpravy nariadené podľa § 2 ods. 2 súhlas účastníkov pozemkových úprav s projektom pozemkových úprav nie je potrebný. Obvodný pozemkový úrad projekt pozemkových úprav schváli po prerokovaní a vybavení námietok alebo po rozhodnutí o námietkach súvisiacich s nedodržaním zásad pre umiestnenie nových pozemkov alebo podmienok primeranosti ustanovených zákonom. V ostatných prípadoch sa na námietku neprihliada. - (7) Rozhodnutie o schválení projektu pozemkových úprav (odseky 3, 5 a 6) sa oznamuje verejnou vyhláškou - § 26 z.č. 71/1967 Zb. - Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré však nemá odkladný účinok (§42l). 1.5.4. Vykonanie projektu Nariadenie vykonania projektu PÚ - Po schválení projektu pozemkových úprav obvodný pozemkový úrad nariadi jeho vykonanie. K nariadeniu pripojí a spolu s ním zverejní so združením účastníkov dohodnutý postup prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní. Nariadenie nemá formu rozhodnutia v zmysle § 47 zákona č. SP, pretože sa nerozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. - Vykonanie projektu spočíva vo vytýčení hraníc pozemkov v teréne vrátane trvalej stabilizácie nových hraníc a ich zameraní s následným vyhotovením geometrického plánu alebo obnovy operátu novým mapovaním. Pozemky, ktoré vlastníci ponechajú v nájme poľnohospodárskemu podniku sa vytýčia tým spôsobom, že sa v teréne vytýčia iba význačné lomové body obvodu združených pozemkov a jednotlivé hranice pozemkov vzájomne združených pozemkov budú zakreslené v rozdeľovacom pláne ako nezreteľné hranice a súradnice ich lomových bodov budú uložené na pamäťovom médiu. Tieto budú v dokumentácii KÚ – Správy katastra v a OPÚ.

20

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Schválenie vykonania projektu PÚ - Pred schválením vykonania projektu pozemkových úprav obvodný pozemkový úrad určí termín, ku ktorému sa aktualizuje register pôvodného stavu na právny stav spolu s rozdeľovacím plánom vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu. Na vykonanie aktualizácie registra pôvodného stavu a rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu pozastaví správa katastra na základe výzvy obvodného pozemkového úradu zápisy do katastra nehnuteľností v obvode projektu pozemkových úprav na 90 dní pred predpokladaným termínom schválenia vykonania projektu pozemkových úprav. - (3) Ak to vyžaduje verejný záujem a nezmarí sa tým účel pozemkových úprav, môže obvodný pozemkový úrad po schválení projektu pozemkových úprav meniť alebo dopĺňať rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu. Zmeny sa prerokúvajú s účastníkmi, ktorých sa zmena týka. Na riešenie zmien a doplnkov sa primerane použijú ustanovenia § 12. - Dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí nadobudne sa vlastníctvo k novým pozemkom (§ 11 ods. 2) alebo právo na vyrovnanie v peniazoch, prípadne v cenných papieroch podľa rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav a rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním sú listinami, na ktorých základe sa vykonajú zmeny v katastri nehnuteľností. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav oznámi verejnou vyhláškou obvodný pozemkový úrad. Proti rozhodnutiu o schválení vykonania projektu pozemkových úprav sa nemožno odvolať (mimoriadne opravné prostriedky sú prípustné, obnova konania a mimoodvolacie konanie však obmedzene, pretože týmto rozhodnutím sa nadobúdajú vlastnícke a ďalšie práva dobromyselne). - Dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom uvedeným v rozhodnutí, zanikajú nájomné vzťahy k pôvodným nehnuteľnostiam. Projekt pozemkových úprav je záväzný pre - všetkých účastníkov pozemkových úprav, - rozhraničenie pozemkov medzi lesným pôdnym fondom a poľnohospodárskou pôdou, - zmeny druhu pozemku. § 14 ods.6 Projekt pozemkových úprav je podkladom pre územnoplánovaciu dokumentáciu a tvorbu lesných hospodárskych plánov. Pre výstavbu spoločných zariadení a opatrení uvedených v § 12 ods. 4 písm. a) až d) nahrádza schválený projekt pozemkových úprav rozhodnutie o využívaní územia, rozhodnutie o umiestnení stavby, vypracované v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy a rozhodnutie o vyňatí lesného pozemku. Oprava chybných údajov § 42c - ods. 1 zákona Ak sa po schválení vykonania projektu zistí, že projekt obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú chybné, OPÚ rozhodne o zmene registra pôvodného stavu, registra nového stavu a vykonania projektu pozemkových úprav. V rozhodnutí sa uvedú aj opravy údajov v ostatných správnych rozhodnutiach, ktorých sa zmena týka. Rozhodnutie sa doručuje len účastníkom, ktorých sa zmena týka. Rozhodnúť podľa tohto ustanovenia možno do piatich rokov od schválenia vykonania projektu PÚ. - ods. 2 Podľa odseku 1 sa nepostupuje, ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu; tým nie je dotknuté právo na začatie konania podľa osobitného predpisu - § 80 písm.c) OSP

21

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Na záver Ø Procesné úkony vykonáva obvodný pozemkový úrad, musí byť prítomní pri všetkých jednaniach s účastníkmi pozemkových úprav; pri týchto úkonoch by mal byť oj zhotoviteľ Ø Pri ústnych jednaniach s účastníkmi pozemkových úprav vyhotovovať zápisnice, tieto vždy podpisovať na konci, po prečítaní. Nepoužívať prezenčné listiny s tým, že zápisnicu podpíše osoba, ktorá zápis spísala (zamestnanec OPÚ, resp. zhotoviteľ). Ø Dodržanie zákona a SP pri vyrovnaní správny orgán v podstate potvrdzuje schválením projektu pozemkových úprav. Konanie o PÚ je správnym konaním a preto je potrebné dodržať ustanovenia SP, v zmysle ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Nemalo by sa nám stať, aby nám súd v rámci preskúmania právoplatného rozhodnutia zrušil rozhodnutie z formálnych dôvodov – nedodržanie SP. Zhotoviteľ projektu PÚ má zodpovednosť voči správnemu orgánu ako odberateľovi v zmysle obchodného zákonníka.

22

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

2. ZÁKON ČÍSLO 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov

Použitie SP v konaní o PÚ - § 30 ods. 1 zákona - ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, platia pre konanie vo veciach pozemkových úprav všeobecné predpisy o správnom konaní (SP) - § 1 SP - Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. V konaní podľa zákona sa uplatňujú ustanovenia SP, najmä: Základné pravidlá konania - § 3 (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (6) Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na internete, ak majú k nemu prístup, prípadne aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti. Príslušnosť na konania

23

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

§ 5 - na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec. Týmto osobitným predpisom na úseku pozemkových úprav je § 5 ods. 5 písm a) – d) zákona, § 7 ods. 1 - v konaní, v ktorom ide o činnosť účastníka, spravuje sa miestna príslušnosť miestom tejto činnosti; ak sa konanie týka nehnuteľnosti, miestom, kde je nehnuteľnosť. (3) Ak je miestne príslušných niekoľko správnych orgánov, uskutočňuje konanie správny orgán, ktorý konanie začal prvý, pokiaľ sa príslušné orgány nedohodli inak. (4) Ak je miestne príslušných niekoľko správnych orgánov a pokiaľ každý z nich odmieta uskutočniť konanie, správny orgán vyššieho stupňa im najbližšie nadriadený určí, ktorý z nich konanie uskutoční Vylúčenie zamestnancov alebo členov správneho orgánu § 9 ods. 1 - Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Zastupovanie § 16 ods. 1 - Účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca; ak nemá zákonného zástupcu a ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv, správny orgán mu ustanoví opatrovníka. (maloletý, osoby pozbavené svojprávnosti) § 17 (1) Účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. (2) Právnická osoba koná prostredníctvom svojich orgánov alebo prostredníctvom svojho zástupcu. (3) Splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstvom upustiť. (4) Ak niekoľko účastníkov konania urobilo spoločné podanie, zvolia si spoločného splnomocnenca pre doručovanie; inak ho určí správny orgán. Proti rozhodnutiu o určení spoločného splnomocnenca na doručovanie sa nemožno odvolať. Splnomocnenie - treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Podľa terajšieho znenia zákona nemôžeme trvať na osvedčení podpisu na splnomocnení, novelou zákona sa navrhuje, aby bol podpis splnomocniteľa na splnomocnení osvedčený. - Zo zákona: - Účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne (napr. maloletých zastupujú rodičia; osoby, ktorých súd pozbavil svojprávnosti zastupuje súdom určený zástupca) - Slovenský pozemkový fond a správca lesného majetku vo vlastníctve štátu zastupujú neznámych vlastníkov pozemkov alebo vlastníkov pozemkov, ktorých miesto pobytu nie je známe, alebo tých, ktorí svoje práva neuplatnili (§ 17 ods. 1) a ak neprebieha konanie podľa § 16. - Vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti zastupuje nimi určená osoba, ak vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti takúto osobu neurčia, túto funkciu vykonáva predseda spoločenstva, alebo Slovenský pozemkový fond alebo správca. Začatie konania - § 18 (1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. (osobitné ustanovenie - § 7 ods. 1 zákona o PÚ) (2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

24

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

(3) O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. (osobitné ustanovenie - § 7 ods. 3 zákona o PÚ) Ústne pojednávanie § 21(1) Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. Zápisnica § 22 (1) O ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu. (2) Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania. (3) Zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, a zamestnanec (člen) správneho orgánu uskutočňujúceho konanie, zápisnicu o hlasovaní všetci prítomní členovia správneho orgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú. Nazeranie do spisov - § 23 (1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Doručenie do vlastných rúk § 24 (1) Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. (2) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. (táto vyvratiteľná zákonná domnienka doručenia zásielky platí len v prípade použitia doručenky do vlastných rúk s opakovaných doručením) Doručovanie právnickým osobám, podnikateľom § 25 - Písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a právnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať. - Ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. - (3) Ak nemožno doručiť písomnosť podnikateľovi – fyzickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa,

25

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa podnikateľ– fyzická osoba o tom nedozvie. - (4) Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si dresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Doručenie verejnou vyhláškou § 26 (1) Doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. (v podstate skoro všetky rozhodnutia vydávané v procese poz. úprav sa doručujú verejnou vyhláškou) (2) Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka. Lehoty - § 27 (1) Ak je to potrebné, správny orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu, pokiaľ ju neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon. (2) Do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň. (3) Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom v § 19 ods. 4 alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu. (4) V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže opak. Podklad rozhodnutia § 32 (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. (3) Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. § 33 (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Dokazovanie § 34 (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

26

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Predvolanie § 41 (1) Správny orgán predvolá osoby, osobná účasť ktorých pri prejednávaní veci je nevyhnutná. (2) V predvolaní správny orgán upozorní na právne následky nedostavenia sa. § 46 - Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podklady pre rozhodnutia vydávané v procese pozemkových úprav pripravuje zhotoviteľ. Opravné prostriedky podľa SP Ø Odvolanie Ø Obnova konania Ø Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania Ø Žaloba podľa Občianskeho súdneho poriadku Ø Protest prokurátora podľa z.č. 153/2001 Z.z.

27

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

3. ZÁKON ČÍSLO 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.Podľa platného občianskeho zákonníka vlastnícke právo k nehnuteľnostiam možno nadobúdať: - zmluvou (§ 43 OZ), najčastejšie ide o kúpnu, darovaciu, zámennú zmluvu, zmluvu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva; zmluva musí mať písomnú formu; účinnosť nadobúda rozhodnutím o povolení vkladu do katastra nehnuteľností, pričom právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení (§ 28 z. č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov); - dedením (§ 640 a nasl. OZ), pričom dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa; - rozhodnutím štátneho orgánu (súdu, príslušného orgánu štátnej správy - napr. rozhodnutie obvodného pozemkového úradu podľa § 9 ods. 2, resp. § 9 ods. 4 z. č. 229/1991 Zb., §5 ods. 2 z. č. 503/2003 Z. z., rozhodnutím stavebného úradu o vyvlastnení a pod.) a to dňom právoplatnosti príslušného rozhodnutia, pokiaľ v rozhodnutí nie je uvedený iný deň; - na základe iných skutočností ustanovených zákonom (napr. vydržanie - § 134 OZ, vlastnícke právo sa nadobúda okamihom uplynutia vydržacej doby; nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona - z. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov); Nehnuteľnosti môžu byť vo výlučnom vlastníctve jednej fyzickej alebo právnickej osoby, môžu byť v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov a osobitnou formou spoluvlastníctva je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§ 136 a nasl. OZ). - V prípade sporov o vlastníctvo rozhoduje príslušný súd v zmysle občianskeho súdneho poriadku - 80 písm. c). zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov. - V nesporných prípadoch právnu skutočnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním osvedčuje notár formou notárskej zápisnice podľa § 63 z. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Účinnosťou zákona č.397/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa notársky poriadok, t.j. od 1.12.2000, sa značne sprísnil postup notárov pri vydávaní týchto osvedčení. PODIELOVÉ SPOLUVLASTNÍCTVO § 137 OZ - Ods. 1- Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci - Ods.2 – Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké Vznik podielového spoluvlastníctva Rovnakým spôsobom, ako vznik vlastníctva Zánik podielového spoluvlastníctva - Dohodou spoluvlastníkov, ktorá pri nehnuteľnostiach musí byť písomná, vklad do KN (reálne rozdelenie medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, vlastníkom sa stane jeden alebo len niektorí zo spoluvlastníkov a s ostatnými sa vyporiada), - Rozhodnutím súdu - Na základe iných skutočností (napr. pozemkové úpravy) BEZPODIELOVÉ SPOLUVLASTNÍCTVO MANŽELOV

28

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

o zriadiť alebo zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov na účel pozemkových úprav nie je možné - aplikovať sa bude ustanovenie § 149 ods. 4 OZ - ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Spoluvlastníctvo v PÚ - § 11 ods. 14, 15, 16 zákona (14) Na účel pozemkových úprav, rozhodnutím obvodného pozemkového úradu možno zriadiť alebo zrušiť podielové spoluvlastníctvo k pozemku. - (15) Pozemky alebo spoluvlastnícke podiely k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu vo výmere do 400 m2, ktoré nemožno sceliť s ostatnými pozemkami vlastníka a za ktoré nebol uplatnený nárok na vyrovnanie v peniazoch, sa zlúčia do celku s ostatnými pozemkami, alebo spoluvlastníckymi podielmi vlastníkov do 400m2 , a určí sa ich spoluvlastnícky podiel. Pri určení druhu pozemku na novom pozemku sa vychádza z prevažujúceho druhu pozemku pôvodného pozemku; hodnota trvalého porastu sa pritom nezohľadňuje. - (16) Ak ide o pozemky tvoriace lesný pôdny fond, najmenšia výmera pozemkov na opatrenia podľa odseku 15 je 2000 m2 . SPOLOČNÁ NEDELITEĽNÁ NEHNUTEĽNOSŤ Špeciálnou formou spoluvlastníctva na Slovensku bolo a je vlastníctvo k spoločnej nedeliteľnej nehnuteľnosti. Historicky toto spoluvlastníctvo upravovali dva zákonné články: • zákonný článok XIX/1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a holín, ďalej o upravení hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a holín, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov zákonný článok X/1913 – o nedielnych spoločných pasienkoch

§ 11 ods. 13 zákona o PÚ - Pozemky, ktoré patria do obvodu pozemkových úprav a tvoria spoločnú nehnuteľnosť môžu sa rozdeliť, ak s tým súhlasia vlastníci nadpolovičnej výmery spoločnej nehnuteľnosti 7c) - Zákon NR SR č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách INÉ VECNÉ PRÁVA K POZEMKOM Druhy iných vecných práv k pozemkom podľa Občianskeho zákonníka Záložné právo - § 151a - Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. (napr. hypotekárne, exekučné, daňové, v prospech dedičov v zmysle § 23 ods. 6 písm.a) z.č. 180/1995 Z.z., atď) - § 151b - Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o
29

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon 3c) - z.č. 162/1995 Z.z.(§ 28 ods. 1 - zo zmlúv vkladom; § 34 ods. 1 zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu záznamom) neustanovuje inak. Vecné bremená - § 151n - Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. - § 151o - Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Predkúpne právo - § 602 - kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo. Také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci než predajom. - § 603 - Predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj. Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi. Ustanovenia zákona o PÚ súvisiace s inými vecnými právami - § 1 zákona ods. (2) pozemkové úpravy zahŕňajú okrem iného aj zistenie a nové usporiadanie súvisiacich iných vecných práv 1aa) v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov), 1aa) §151a až § 151n a § 602 Občianskeho zákonníka. - podľa § 6 ods. 1 písm.d) zákona účastníkmi pozemkových úprav sú okrem iných aj oprávnené fyzické a právnické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva môžu byť pozemkovými úpravami dotknuté - podľa § 9 ods. 1 písm.d) zákona register pôvodného stavu obsahuje okrem iného aj zoznam osôb podľa § 6 ods. 1 písm.d) zákona, t.j. oprávnené, prípadne povinné osoby z iných vecných práv - podľa § 10 ods. 1 zákona OPÚ doručí každému účastníkovi, ktorého pobyt je známy, výpis z registra pôvodného stavu o pozemkoch vlastníka a porastoch na nich podliehajúcich pozemkovým úpravám - teda aj oprávneným, prípadne povinným osobám z iných vecných práv Nakladanie s inými vecnými právami pri PÚ - § 11 zákona ods. (12) na účel pozemkových úprav, rozhodnutím obvodného pozemkového úradu môžu sa zriadiť alebo zaniknúť iné vecné práva k pozemku1aa). Pri zriadení iného vecného práva, obvodný pozemkový úrad určí mieru zohľadnenia ujmy v rozdeľovacom pláne. - pri pozemkových sa musia rešpektovať vecné bremená : o zapísané v katastri nehnuteľností

30

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

o zákonné vecné bremená, vyplývajúce z osobitných právnych predpisov, napr. na úseku ochrany prírody a krajiny, ochrany vôd, podzemné a nadzemné vedenia a pod. - ak sú splnené podmienky zákona na vyrovnanie v peniazoch a vlastník s takýmto vyrovnaní súhlasí a ak je pozemok zaťažený právami tretích osôb, ktoré prechodom vlastníckeho práva nezanikajú, vyplatí sa vyrovnanie vlastníkovi po zohľadnení práv tretích osôb, ktoré na pozemku viaznu, o čom sa vlastník písomne upovedomí.

Novela z.č. 571/2007 Z.z. (úč. od 1.1.2008) §25a - Oprávnenie na projektovanie pozemkových úprav (vykonávacia vyhláška MP SR 293/2008 Z.z.) - opakovaná odborná príprava a skúška každých 5 rokov Novela z.č. 136/2010 Z.z. (úč. od 1.6.2010) § 42q - Ustanovenie k úprave účinnej od 1. júna 2010 Fyzické osoby, ktoré vykonávajú projektovanie pozemkových úprav (§ 25a) ako samostatne zárobkovú činnosť, sú do 31. decembra 2010 povinné získať oprávnenie na podnikanie podľa osobitného predpisu,58a)- z.č. 455/1991 Zb.) inak strácajú oprávnenie na projektovanie pozemkových úprav. § 42r - Vzťah k všeobecnému predpisu o službách na vnútornom trhu Na výkon činností, postup podávania žiadostí o osvedčenie a postup pre vydávanie osvedčenia podľa § 25a a výkon dozoru podľa tohto zákona platia ustanovenia všeobecného predpisu o službách na vnútornom trhu,59)-z.č. 136/2010 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak

31

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

2. ZMENY PRÁVNYCH PREDPISOV V OBLASTI KATASTRA NEHNUTEĽNOSTÍ
Ing. Ľubica Hudecová, PhD.
Úvod Rezort geodézie, kartografie a katastra (ďalej len „rezort“) je tvorcom informačného systému, ktorý patrí medzi najrozsiahlejšie. Jeho súčasťou je aj kataster nehnuteľností, ktorý je zároveň spoločensky najsledovanejší. Pre spracovateľa projektov pozemkových úprav (ďalej len „projekt“) je dôležité nielen poznať právne predpisy na úseku katastra nehnuteľností (ďalej len „kataster“), ale poznať aj rozvojové zámery a pripravované zmeny. Základným predpisom na spravovanie katastrálneho operátu je zákon NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov [1]. Je účinný od 1.1.1996 a prešiel viacerými novelami. Od 8.2.1996 do 30.11.2009 bol katastrálny zákon vykonávaný Vyhláškou Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (ÚGKK SR) č. 79/1996 Z. z. [2]. S účinnosťou od 1.decembra 2009 je v platnosti nová vykonávacia vyhláška ÚGKK SR č. 461/2009 Z. z. [3]. Základným predpisom pre geodéziu a kartografiu je zákon NR SR č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov [4]. Do 1.8.2009 bola platná jeho vykonávacia vyhláška ÚGKK SR č. 178/1996 Z. z. [5]. Od 1.augusta 2009 je účinná jeho nová vykonávacia vyhláška ÚGKK SR č. 300/2009 Z. z. [6]. Inštitút pozemkových úprav je v súčasnosti v právnom poriadku Slovenskej republiky definovaný v zákone SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov [7]. Definícia sama, ako aj ustanovenia tohto zákona ukazujú, že pozemkové úpravy sú polyfunkčným inštitútom. Príspevok sa v prvej časti (kap. 1 až 6) sústreďuje na aktuálny stav a obsah katastra nehnuteľností a v druhej časti (kap. 7 až 10) na zmeny predpisov vydaných rezortom v posledných rokoch s dôrazom na ich aplikáciu pri spracovaní projektov. 1. Kataster nehnuteľností Kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov. Kataster plní pôvodné funkcie pozemkového katastra – vyrubovanie daní a iných poplatkov viažucich sa na nehnuteľnosti, ako aj funkcie pozemkovej knihy – ochrana vlastníckych práv a podpora trhu s nehnuteľnosťami. Súčasná moderná spoločnosť však požiadavky na kataster značne rozširuje. Je to hlavne ochrana poľnohospodárskej pôdy, ochrana lesných pozemkov, tvorba a ochrana životného prostredia. Katastrálny operát ja aj podkladom na tvorbu iných informačných systémov. Rozvoj hospodárstva, ktorý má priamy vplyv na trh s nehnuteľnosťami a používanie nových technológií (výpočtová technika, internet, určovanie polohy prostredníctvom globálnych navigačných satelitných
32

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) systémov – GNSS), kladie na kataster nové požiadavky. Sú orientované na rýchlosť, kvalitu a dostupnosť poskytovania informácií, a to prioritne elektronickou cestou. Dnešný kataster má svoju podobu od roku 1996. Katastrálny zákon [1] má osem časti: Všeobecné ustanovenia, Predmet a obsah katastra, Správa katastra, Katastrálne konanie, Geodetické a kartografické práce, Verejnosť katastrálneho operátu, hodnovernosť a záväznosť údajov katastra, Poplatky, trovy a sankcie, Prechodné a záverečné ustanovenia.

2. Predmet a obsah katastra nehnuteľností Nehnuteľnosťami sú v súlade s Občianskym zákonníkom pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ako aj byty a nebytové priestory, ako predmety občianskoprávnych vzťahov. Vecnými právami sú: vlastnícke právo a práva k cudzím veciam – záložné práva, vecné bremená, predkupné práva, ak majú účinky vecného práva. Inými právami sú práva, ktorými štát, obec alebo vyšší územný celok zverili správu svojho majetku iným subjektom a nájomné práva k pozemkom s obmedzenou dĺžkou ich trvania na päť alebo viac rokov. Predmetom evidovania v katastri sú: Katastrálne územia. Nehnuteľnosti - pozemky (ktoré sú vymedzené vlastníckou hranicou, hranicou držby, hranicou druhu pozemku, rozhraním spôsobu využívania a hranicou zastavaného územia obce) a stavby spojené so zemou pevným základom (ktoré sú označené súpisným číslom, nie sú označené súpisným číslom, podzemné alebo nadzemné stavby a rozostavané stavby). Byty a nebytové priestory, vrátane rozostavaných bytov a rozostavaných nebytových priestorov, ktoré sú predmetom občianskoprávnych vzťahov. Chránené časti prírody a krajiny a kultúrne pamiatky. Vecné a iné práva k nehnuteľnostiam a skutočnosti súvisiace s právami k nehnuteľnostiam.

-

Ak v praxi vznikne pochybnosť, či konkrétna nehnuteľnosť je alebo nie je predmetom evidovania v katastri (vetrolam, železničná vlečka, ..), má kompetenciu rozhodnúť správa katastra. Obsahom katastra sú údaje o nehnuteľnostiach, vlastníkoch a iných oprávnených osobách, o právach k nehnuteľnostiam, údaje o bodových poliach a o sídelných a nesídelných geografických názvoch. Kataster obsahuje aj geometrické a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území. Pozemky sa v katastri členia podľa druhu pozemku na: ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, trvalé trávne porasty, lesné pozemky, vodné plochy,
33

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy.

Členenie druhov pozemkov nadväzuje na zásady ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy (orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávne porasty) a lesnej pôdy (lesné pozemky). Katastrálne operáty sú usporiadané podľa katastrálnych území, ktorých je na území Slovenska 3559. Katastrálny operát tvorí: Súbor geodetických informácií. Súbor popisných informácií. Zbierka listín. Sumárne údaje o pôdnom fonde. Pozemkové knihy a železničná kniha.

Súbor geodetických informácií tvorí dokumentácia o geometrickom určení nehnuteľností, vrátane údajov o polohových bodových poliach a je podkladom na vytýčenie hraníc pozemkov a hraníc katastrálnych území. Súbor geodetických informácií tvorí najmä katastrálna mapa, mapa určeného operátu a geometrický plán. Katastrálna mapa je polohopisná mapa veľkej mierky, zobrazujúca všetky nehnuteľnosti a katastrálne územia evidované v katastri. Pozemky sa v katastrálnej mape zobrazujú priemetom svojich hraníc do zobrazovacej roviny a označujú sa parcelnými číslami a spravidla značkami druhov pozemkov. Tento technický podklad na evidovanie nehnuteľností sa tvorí a dopĺňa v katastrálnom konaní. Parcely zobrazené na katastrálnej mape sú evidované v registri C. Katastrálna mapa je spravovaná v analógovej forme alebo v digitálnej forme. Mapa určeného operátu je polohopisná mapa, na ktorej sú zobrazené vlastnícke hranice pôvodných pozemkov, ktoré nie sú v teréne znateľné. Parcely sú označené parcelným číslom a spravidla značkou druhu pozemku. K niektorým parcelám zobrazeným na mape určeného operátu sú evidované vlastnícke práva v registri E. Tento technický podklad na evidovanie nehnuteľností sa v katastrálnom konaní nedopĺňa. Geometrický plán je technickým podkladom na právne úkony. Geometrický plán je grafickým znázornením nehnuteľností, ktoré vzniknú rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísiel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov. Geometrický plán môže byť aj grafickým znázornením vecného bremena k časti pozemku. Súbor popisných informácií tvoria údaje viažuce sa k nehnuteľnostiam, vlastníkom a iným oprávneným osobám, údaje o právach k nehnuteľnostiam a o sídelných a nesídelných názvoch. Údaje sú spravované v informačnom systéme katastra nehnuteľností (ISKN). Niektoré údaje sú uvedené na liste vlastníctva. List vlastníctva obsahuje číslo list vlastníctva, názov okresu, názov obce a katastrálneho územia a skladá sa z troch časti: A – majetková podstata, B – vlastníci a iné oprávnené osoby a časť C – ťarchy. Informačný systém katastra nehnuteľností je súčasťou informačného systému geodézie, kartografie a katastra (IS GKK). Informácie z katastra sú uverejnené na internete na www.katasterportal.sk od 1.2.2004. 3. Orgány štátnej správy na úseku katastra Ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je ÚGKK SR. Rieši koncepčné otázky rozvoja katastra, pripravuje návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti katastra, zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu a vykonáva katastrálnu inšpekciu. Priamo riadi výkon štátnej správy uskutočňovaný katastrálnymi úradmi a správami katastra. Je zriadených 8 katastrálnych úradov v sídlach
34

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) krajov a 72 správ katastra v sídlach okresov. Katastrálne úrady a správy katastra sú miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra. Katastrálne úrady riadia a kontrolujú výkon štátnej správy prvostupňových orgánov, sú odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni konajú správy katastra. Do pôsobnosti správ katastra patrí výkon štátnej správy na úseku katastra v prvom stupni, a to najmä rozhodovanie v katastrálnom konaní, činnosti spojené so spravovaním katastrálneho operátu, vydávanie verejných listín a ďalšie činnosti. Správy katastra spravujú katastrálny operát súlade s právnym stavom a skutočným stavom v súčinnosti s vlastníkmi nehnuteľností, obcami, notármi a štátnymi orgánmi. 4. Katastrálne konanie Podľa Občianskeho zákonníka vlastníctvo k nehnuteľnosti možno nadobudnúť kúpnou, darovacou a lebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom (napr. príklepom licitátora). Osobitným zákonom, ktorý ustanovuje spôsob nadobúdania vecných a iných práv, ako aj právne účinky zápisov vecných a iných práv je katastrálny zákon [1]. V katastrálnom konaní sa: zapisujú práva k nehnuteľnostiam (vklad, záznam, poznámka), rozhoduje o zmenách hraníc katastrálnych území, rozhoduje o oprave chýb v katastrálnom operáte, rozhoduje o obnove katastrálneho operátu.

Zápisy práv k nehnuteľnostiam do katastra predstavujú jednu zo základných činností správnych orgánov na úseku katastra. Zákon ustanovuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam – vklad, záznam a poznámka, pričom každý z nich má iné právne účinky. Vklad je založený na zásade konštitutívnosti a spočíva vtom, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Záznam je založený na evidenčnej zásade. Táto zásada spočíva v tom, že vecné a iné práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, osvedčením notára o dedičstve a osvedčením notára o vydržaní práva k nehnuteľnosti, príklepom licitátora na verejnej dražbe, prírastkom a spracovaním, práva vyplývajúce zo správy majetku štátu, a zo správy majetku obce alebo zo správy majetku vyššieho územného celku a nájomné práva k pozemkom sa zapisujú do katastra záznamom. Poznámka je založená na prenotačnej zásade. Dôsledkom zápisu poznámky je obmedzenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou alebo informácia o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam alebo s nehnuteľnosťami. V katastrálnom konaní sa rozhoduje o vzniku, zmene a zániku vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam vkladom práva do katastra. Na toto konanie sa vzťahuje zákon o správnom konaní. V katastrálnom konaní sa na k nehnuteľnostiam do katastra. základe verejných a iných listín zapisujú záznamom práva

V katastrálnom konaní sa na základe verejných a iných listín zapisujú poznámkou skutočnosti súvisiace s právami k nehnuteľnostiam.

35

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) 5. Geodetické a kartografické práce Vybrané výsledky geodetických a kartografických činností, a to geometrické plány, geodetické činnosti na pozemkové úpravy, vytyčovanie hraníc pozemkov, zriaďovanie a aktualizácia geodetických bodov, meranie alebo digitalizácia a zobrazovanie predmetov, ktoré sa preberajú do štátnych mapových diel s veľkou mierkou musia byť autorizačne a (niektoré) úradne overené [4]. 6. Verejnosť katastrálneho operátu, hodnovernosť a záväznosť údajov katastra Verejnosť katastrálneho operátu vychádza zo zásady, že každý má právo nahliadať do katastrálneho operátu, robiť si z neho výpisy, odpisy alebo náčrty. Zásada verejnosti slúži aj na ochranu vlastníckeho práva. Vlastník má právo predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a nakladať s ním a všetky osoby majú povinnosť rešpektovať jeho vlastnícke práva. Vzhľadom na ochranu osobných údajov fyzických osôb je údaj o rodnom čísle chránený. Pri nahliadaní do katastrálneho operátu sa umožňuje iba vlastníkovi poskytovať údaje o rodnom čísle. Aj údaje o cene poľnohospodárskej a lesnej pôdy sú údaje, ktoré sa zakazuje zverejňovať. Sú prístupné pre štátne orgány na budovanie ich informačných systémov alebo osobám vyhotovujúcim cenové mapy. Výnimka zo zásady verejnosti katastrálneho operátu je zbierka listín. Údaje katastra, ktoré sú obsahom katastrálneho operátu, sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Opak sa preukazuje inou verejnou listinou alebo inou listinou, ktorá potvrdzuje alebo osvedčuje vlastnícke alebo iné práva k nehnuteľnosti. Záväzné sú údaje: o vlastníckych a iných právach k nehnuteľnostiam, údaje o nehnuteľnostiach – parcelné číslo pozemku, geometrické určenie, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, údaje o bodových poliach;

(záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra E). 7. Zmeny a rozvojové zámery rezortu geodézie, kartografie a katastra Napriek viacerým novelám katastrálneho zákona [1], sa väčšie zmeny jeho obsahu za posledné roky neuskutočnili. Zmeny vykonané po roku 2006 sledovali prípravu elektronickej komunikácie ako plnohodnotnej alternatívy písomného styku v konaní o zápise práva do katastra, ako aj v poskytovaní informácií fyzickým a právnickým osobám. Ďalšie novely sa zamerali na zjednodušenie katastrálneho konania, aby sa katastrálne konanie mohlo vykonať elektronicky, a aby sa papierová a elektronická forma zjednotili. Výsledkom týchto zmien je, že je možné vyhotoviť zmluvu o prevode nehnuteľností vo forme notárskej zápisnice alebo advokátom, ktorý ju následne autorizuje, čím autori týchto zmlúv preberajú na seba všetky právne následky za prevod nehnuteľností. S týmto postupom je spojené skrátenie lehoty na rozhodovanie o návrhu na vklad z 30 na 20 dní. V súvislosti s možnosťou elektronicky podať návrh na vklad práva do katastra, sa upravili (znížili) aj poplatky spojené s týmto konaním. Prijatá bola aj novela zákona o geodézii a kartografii [4], ktorou sa transformovala smernica INSPIRE Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES do právneho poriadku SR v oblasti infraštruktúry pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve. Cieľom je, aby rezort poskytoval referenčné priestorové informácie ako lokalizačný základ na budovanie národnej i európskej infraštruktúry pre priestorové informácie. Pripravujú sa ďalšie úpravy legislatívy v tom zmysle, aby sa zamedzilo často
36

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) duplicitnému zberu tých istých údajov viacerými inštitúciami verejnej správy a naopak, aby sa zabezpečilo využívanie referenčných údajov z jedného zdroja pre celý e-Government. Práve tieto zmeny sú v praxi odpoveďou, prečo sa pripravuje využitie údajov projektov nielen pre kataster ale aj pre aktualizáciu základnej bázy pre geografický informačný systém (ZB GIS). V posledných rokoch sa rezort sústredil na dva hlavné smery rozvoja: na informatizáciu verejnej správy a na tvorbu presných a aktuálnych referenčných údajov pre národnú infraštruktúru priestorových informácií. Rozvojové zámery rezortu možno zoskupiť nasledovne: Budovanie centrálneho systému katastra nehnuteľností (náhrada súčasného ISKN novým CSKN). Digitalizácia katastrálneho operátu a jeho obnova novým mapovaním (elektronická forma všetkých súčastí katastrálneho operátu - tvorba vektorových máp, skenovanie zbierky listín, ...). Tvorba a poskytovanie referenčných geografických údajov prostredníctvom webových služieb pre občanov, podnikateľov a verejnú správu (rozšírenie súčasných možností Katasterporálu, vytvorenie Geoportálu, ..). Elektronické služby katastra (elektronické podania, zavedenie elektronického podpisu, elektronického overovania, ...).

-

-

Niektoré zámery sú pripravované a ich nástup sa viaže k ukončeniu národných projektov OPIS (Operačný program Informatizácie spoločnosti) v 4.Q roku 2012, pri niektorých zámeroch sú dielčie výsledky už premietnuté v praxi. Budovanie centrálneho systému katastra (CS KN) prinesie vytvorenie centrálnej databázy v reálnom čase. Centrálna databáza bude zdrojom na poskytovanie aktuálnych údajov katastra cez katastrálny portál, čo v praxi znamená dostupnejšie a aktuálnejšie údaje katastra pre všetkých odberateľov. Vytvorenie jedinej databázy umožní realizovať konania nad úroveň jednotlivých správ katastra (napr. postupy a činnosti súvisiace s konaním o pozemkových úpravách, ak projekt zasahuje do viacerých katastrálnych území). Výhodou bude aj možnosť „výpomoci“ medzi správami katastra v prípadoch nárazových prác, čím sa môžu skrátiť lehoty odstraňovania chýb v katastrálnom operáte, lehoty overovania rozsiahlejších geometrických plánov a skráti sa aj preberanie hromadných vstupov (zápis údajov projektu, zápis registra obnovenej evidencie pozemkov, preberanie výsledkov obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním). Digitalizácia analógových údajov katastrálneho operátu, ich uloženie v centrálnom elektronickom registratúrnom stredisku (CERS) a sprístupnenie prinesie dostupnú plnú elektronickú formu všetkých dokumentov, ktoré boli občanom, podnikateľom a verejnosti doposiaľ poskytované v papierovej forme. Napríklad údaje pozemkovej knihy, údaje zo zbierky listín, staršie meračské náčrty a iné. Predpokladom digitalizácie katastra je ukončenie usporiadania pozemkového vlastníctva, ktoré sa uskutočňuje aj v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim formou zostavenia ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov). Celý procesný postup zostavenia ROEP je špeciálny druh správneho konania používajúci v modifikovanej podobe katastrálne konanie a konanie o pozemkových úpravách, so spoločnou úpravou zisťovania podkladov pre rozhodnutie, prerokovanie ROEP a jeho schválenie. Jeho výsledky zásadne rozširujú a menia štruktúru a doterajší obsah popisných aj geodetických informácií katastra. Ukončenie spracovania ROEP vo všetkých katastrálnych územia rezort očakáva do konca roku 2014. V oblasti poskytovania informácií je dôležité spomenúť spustenie katastrálneho portálu v roku 2007. Informácie sú poskytované bezplatne pre orgány verejnej správy aj pre širokú verejnosť.

37

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Súčasťou elektronizácie rezortu bolo zavedenie rezortnej elektronickej podateľne (REP) v roku 2009 a s tým súvisiace využívanie zaručeného elektronického podpisu. Je to jediný akceptovateľný spôsob prijímania a odosielania právne relevantných elektronických dokumentov, vrátane automatizácie súvisiacich činností a procesov v rámci celého životného cyklu spracovania a vybavenia prijatých dokumentov. Plné zavedenie elektronizácie služieb katastra bude predstavovať nasledovný postup, obr. 1: 1. Prijaté dokumenty sa spracujú cez REP a uložia sa v CERS (Ak dokumenty boli podané v papierovej forme, vykoná sa ich skenovanie. Ak boli dokumenty prijaté v elektronickej forme, musí platiť, že „podpis“ nahrádza „elektronický podpis“ a „notárom overený podpis“ nahrádza „zaručený elektronický podpis“). 2. Rozhodovacia činnosť a zápis zmeny sa vykoná v CSKN. (Pri zápise záznamovej listiny, ktorou je aj rozhodnutie o schválení vykonania pozemkových úprav do katastra, sa rozhodovacia činnosť nevykonáva, vykoná sa iba zápis zmeny). 3. Elektronické dokumenty a aktualizované údaje sú zverejnené na katastrálnom portáli. 4. Všetky elektronické výstupy z katastrálneho portálu, ktoré sa dostanú ku klientovi budú môcť byť využiteľné na právne úkony, pretože budú opatrené elektronickým podpisom.

Obr. 1 – Elektronické katastrálne konanie Aj zmeny v oblasti geodetických základov (GZ) a budovania základnej bázy pre geografický informačný systém (ZB GIS) majú súvis so zmenami v katastri. Bola dobudovaná štátna priestorová sieť (ŠPS) v Európskom terestrickom systéme 1989 (ETRS 89) a na jej vybraných bodoch (26 referenčných staníc) bola zriadená infraštruktúra Slovenskej priestorovej observačnej služby (SKPOS). Tým sa vytvorili tzv. aktívne geodetické základy. Zákon o geodézii a kartografii [4] a vyhláška [6] upravili postupy pri vykonávaní geodetických a kartografických činností v geodetických základoch, podrobných bodových poliach, v pozemkových úpravách, v mapovaní, v inžinierskej geodézii, pri tvorbe, aktualizácii a poskytovaní údajov z informačného systému geodézie, kartografie a katastra a pri činnostiach spojených s budovaním a aktualizáciou ZB GIS. Najvýznamnejšou zmenou je zavedenie novej realizácie geodetického súradnicového systému S-JTSK. Platnou realizáciou S-JTSK súradnicového systému je v súčasnosti JTSK03.
38

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) 8. Nová realizácia „JTSK03“ Súradnicový systém S-JTSK (obr.2) bol zavedený v prvej polovici minulého storočia a jeho realizácia vychádzala predovšetkým z uhlových meraní, ktoré sa rozvíjali z niekoľkých základníc. O jeho nehomogenite sa začalo diskutovať už pri nástupe elektronických diaľkomerov. Neskôr, príchodom technológií využívajúcich systémy na určenie globálnej polohy sa táto nehomogenita prejavila v plnom rozsahu. JTSK03 je novou realizáciu súradnicového systému S-JTSK (teda nie nový súradnicový systém). Dôvody na zavedenie novej realizácie boli viaceré.

Obr.2 – Geodetický súradnicový systém S-JTSK

S využitím meraní využívajúcich merania GPS (globálne polohové systémy) boli už v roku 2005 zistené rozdiely a tendencie odchýlok na niektorých bodoch štátnej trigonometrickej siete (ŠTS). Vybrané body ŠTS boli určené v európskom terestrickom referenčnom systéme ETRS89. Keďže ETRS89 je mierkovo stabilný a presný, pôsobí voči systému S-JTSK ako etalón. Zistené deformácie ukazuje obr. 3.

Obr. 3 - Deformácie S-JTSK
39

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Ďalším dôvodom zavedenia novej realizácie je, že na základe smernice INSPIRE sú členské štáty Únie povinné poskytovať geografické údaje (a teda aj katastrálne parcely) v súradnicovom systéme ETRS89 (obr. 4). Bolo treba zabezpečiť jednoznačný spôsob transformácie údajov katastra do ETRS89. Možnosti obojsmerného transformačného vzťahu medzi S-JTSK a ETRS89 bránia jeho nedokonalosti a deformácie. Iba medzi JTSK03 a ETRS89 platí jednoznačný obojsmerný transformačný vzťah (obr. 4).

Geodetický súradnicový systém ETRS

obojsmerný transformačný vzťah

Obr. 4 - Priestorové súradnice ETRS, možnosti obojsmernej transformácie

Dôvodom zavedenia novej realizácie JTSK03 je aj služba na určovanie polohy – Slovenská priestorová observačná služba (SKPOS), ktorá pracuje v systéme ETRS89. Je budovaná od roku 2006 v súčasnej dobe s dostupnosťou cca 99,9%. Služba SKPOS so svojou infraštruktúrou 26 permanentných staníc (obr. 5) reprezentuje aktívne geodetické základy Slovenska. SKPOS je prevádzkovaná na vybraných bodoch Štátnej priestorovej siete (dalej len „ŠPS“). Ostatné body ŠPS reprezentujú pasívne geodetické základy (všetky body ŠPS majú súradnice určené v ETRS89). Obr. 5 - Rozloženie referenčných staníc SKPOS

Dôsledkom vyhlásenia novej realizácie sa upravili povinnosti pri vykonávaní geodetických a kartografických činností. Vybrané geodetické a kartografické činnosti, kam patria aj činnosti v pozemkových úpravách, sa musia vykonávať v záväzných geodetických systémoch (§12 zákona [4])
40

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) v nadväznosti na aktívne alebo pasívne geodetické základy (§18 vyhlášky [6]) a výsledky týchto činností, ktoré sa preberajú do štátnej dokumentácie sa musia odovzdať v záväzných geodetických systémoch (v JTSK03). V praxi to predstavuje povinnosť každé meranie pripojiť na bod, ktorý už má určené súradnice v súradnicovom systéme ETRS89, resp. v JTSK03 (na body Štátnej priestorovej siete alebo podrobné geodetické body) alebo pre meranie využiť službu SKPOS. Využívanie bodov štátnej trigonometrickej siete (ŠTS) a pevných bodov podrobného polohového poľa (PPBP) sa pri vykonávaní geodetických a kartografických činností obmedzilo a ich budovanie sa úplne zrušilo. Vyššie uvedené zmeny priniesli zvýšené nároky na presnosť meračských prác. Tabuľka 1 uvádza prehľad charakteristík presnosti pred a po účinnosti vyhlášky [3] a vyhlášky [6].

Tab. 1 - Prehľad charakteristík presnosti „pred“ a „po“ účinnosti vyhlášok [3] a [6]. Charakteristika presnosti základná stredná súradnicová chyba mxy bodov podrobného bodového poľa základná stredná súradnicová chyba mxy podrobného bodu Dovolené kritéria do účinnosti vyhlášok [m] PPBP pevné body podrobného polohového bodového poľa uxy = 0,06 TP 3 uxy = 0,14 uxy = 0,08 TP 4 uxy = 0,26 základná stredná chyba dĺžky md ud = 1,5 uxy (d+12)/(d+20) ud = 0,12 (d+12)/(d+20) Dovolené kritéria dnes platné [m] PGB podrobný geodetický bod uxy = 0,04

Praktický dopad prijatia novej realizácie JTSK03 na geodetické činnosti vykonávané v rámci pozemkových úprav je nasledovný: • Pri zriaďovaní bodov podrobného bodového poľa sú zakladané PGB. Meraním na aktívne alebo pasívne geodetické základy sú získané ETRS89 súradnice. Pre správu katastra sa odovzdávajú transformované do JTSK03 s využitím globálnych transformačných parametrov (teda nie transformované lokálnym transformačným kľúčom do S-JTSK), pričom je možné použiť internetovú rezortnú transformačnú službu. Pri určovaní súradníc PGB metódami GNSS, je možné meranie v reálnom čase (RTK) alebo statickou metódu určenou na dodatočné spracovanie. Pri meraní v RTK je nevyhnutné vykonať dve nezávislé merania (nová inicializácia). Časový odstup je minimálne 1 hodina v ten istý deň alebo v iný deň s odstupom minimálne 1 hodinu oproti pôvodnému času merania. Prípustný je rozdiel v polohe do 0,030 m a vo výške do 0,050 m, výsledná súradnica je priemerom z oboch meraní. Výsledné súradnice musia byt výsledkom celočíselného určenia ambiguit, tzv. fixed riešenie. Pri meraní v RTK je minimálny počet 120 epoch. Parameter DOP (Dilution of Precision) musí byť počas observácie menší ako 7. Pre PGB sa určujú súradnice x, y, v JTSK03 a nadmorská výška H v Bpv (získaná prevodom elipsoidickej výšky pomocou DVRM). Je dôležité vedieť, že v roku 2010 bola spustená do prevádzky nová webová aplikácia „Monitoring užívateľov SKPOS“ určená pre úradných overovateľov správ katastra. Účel tejto
41

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) aplikácie spočíva v overení, či geodet deklarujúci použitie služby SKPOS na tvorbu potrebných podkladov, službu naozaj v danej lokalite a deklarovanom dátume použil a navyše v akej kvalite, obr. 6.

Obr. 6 - Rozhranie webovej mapovej aplikácie „Monitoring užívateľov SKPOS“ • Geodetické merania vykonané pri určení hranice obvodu projektu, účelovom mapovaní polohopisu a výškopisu a pri vytyčovaní lomových bodov hraníc nových pozemkov sa vykonávajú v záväzných súradnicových systémoch (ETRS89 alebo JTSK03), správe katastra sa odovzdávajú vždy súradnice JTSK03.

9. Autorizačné a úradné overenie výsledkov geodetických činností pre pozemkové úpravy Geodetické činnosti pre projekty pozemkových úprav sa overia autorizačne podľa §7 zákona o geodézii a kartografii [4]. Predmetom autorizačného overenia podľa § 42 vyhlášky [6] je: výsledný elaborát určenia hranice obvodu projektu pozemkových úprav, výsledný elaborát účelového mapovania polohopisu, výsledný elaborát účelového mapovania výškopisu, výsledný elaborát mapy hodnoty pozemkov, výsledný elaborát registra pôvodného stavu, výsledný elaborát rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu, výsledný elaborát rozdeľovacieho plánu vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním, rozdeľovací geometrický plán, mapa projektu pozemkových úprav, výsledný elaborát zriaďovania podrobných geodetických bodov, záznamy podrobného merania zmien, meračské náčrty, protokoly o vytýčení hraníc nových pozemkov, spracovanie časti projektu pozemkových úprav, ktorá je využiteľná na aktualizáciu ZB GIS.

Geodetické činnosti pre projekty pozemkových úprav sa overia aj úradne podľa §9 zákona o geodézii a kartografii [4]. Predmetom úradného overenia podľa § 46 vyhlášky [6] je:
42

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) výsledný elaborát určenia hranice obvodu projektu pozemkových úprav, výsledný elaborát zriaďovanie podrobných geodetických bodov, výsledný elaborát rozdeľovacieho plánu vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním, rozdeľovací geometrický plán, mapa projektu pozemkových úprav a záznamy merania, výsledný operát registra pôvodného stavu, záznamy podrobného merania zmien.

10. Spolupráca zhotoviteľa projektu so správou katastra Úlohy pre správy katastra pri pozemkových úpravách vyplývajú z § 30 zákona o pozemkových úpravách [7], kde je ustanovené, že konanie o pozemkových úpravách musí byť z dôvodu účelnosti a hospodárnosti spojené s postupom orgánov katastra, pri spravovaní katastra v súlade so skutočným stavom. Cieľom je dosiahnuť skvalitnenie evidencie pozemkov a vlastníckych vzťahov k pozemkom, ktoré sú predmetom pozemkových úprav v katastri. Rozsah spolupráce orgánov miestnej štátnej správy na úseku katastra a na úseku pozemkových úprav je vymedzený spoločným pokynom [8] a Metodickým návodom na vykonávanie geodetických činností pre projekt pozemkových úprav [9], ktoré upravujú najmä: • Činnosti vykonávané v prípravnom konaní pozemkových úprav (hodnotenie kvality katastrálneho operátu, potreba revízie údajov v operátoch katastra, odstraňovanie chýb v katastrálnom operáte, hluché listy vlastníctva, dielčie parcely, zabezpečenie súladu písomných a grafických výmer parciel,...). Poskytovanie podkladov dokumentovaných operátov. z katastra, bývalého pozemkového katastra a ostatných

• • •

Činnosti spojené s budovaním PGB (stanovenie hustoty výsledného polohového bodového poľa, odsúhlasenie projektu budovania PGB . Činnosti súvisiace s určením a priebežnou aktualizáciou hranice obvodu projektu (prešetrovanie hranice katastrálneho územia a hranice zastavaného územia obce, zabezpečovanie súladu vyhotovovania geometrických plánov na obvode projektu, dočasné a trvalé vyznačenie hranice obvodu projektu do analógových a vektorových máp katastra, riešenie pozemkov zahrnutých do obvodu projektu z dôvodu vytvorenia súvislého mapového diela - §4 zákona o pozemkových úpravách [7], vyznačenie informácie na liste vlastníctva, že pozemok podlieha pozemkovým úpravám, ...). Činnosti vykonávané priebežne pri spracovaní projektu (stanovenie spôsobu vyhotovenia rozdeľovacieho plánu pre zápis údajov projektu do katastra, odstraňovanie zistených chýb v katastrálnom operáte, riešenie nelegálnych a „čiernych“ stavieb, rušenie tiarch, riešenie duplicitného alebo viacnásobného vlastníctva, úradné overovanie, dopĺňanie a oprava identifikačných údajov účastníkov pozemkových úprav, vyznačenie poznámky o zákaze nakladať s pozemkami §11 zákona o pozemkových úpravách [7], ...). Stanovenie spôsobu stabilizácie lomových bodov hraníc nových pozemkov v obvode projektu (spolupráca s vlastníkmi pri vytýčení).

43

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) • Činnosti súvisiace s automatizovaným zápisom údajov projektu do katastra (zastavenie zápisov, vyznačenie poznámky §14 zákona o pozemkových úpravách [7], kontrolné procesy).

Záver Činnosti vykonávané pre dosiahnutie cieľov pozemkových úprav môžeme rozdeliť na geodetické a projekčné. Geodetické činnosti vyžadujú zvládnutie legislatívnych a technických predpisov na úseku geodézie, kartografie a katastra. Ich aplikácia v praxi, kvalita a forma spracovania projektu, ako aj spolupráca zhotoviteľa projektu so správnym orgánom a so správou katastra môže v konečnom dôsledku ovplyvniť mieru využiteľnosti údajov projektu pre kataster a pre ZB GIS [10].

Literatúra [1] Zákon Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. [2] Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ÚGKK SR) č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. [3] Vyhláška ÚGKK SR č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. [4] Zákon NR SR č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov. [5] Vyhláška ÚGKK SR č. 178/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov. [6] Vyhláška ÚGKK SR č. 300/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov. [7] Zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. [8] Pokyny Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (MP SR) č. 4521/2003-430 a ÚGKK SR č. KO-1611/2003 na súčinnosť orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností a na úseku pozemkových úprav pri vykonávaní pozemkových úprav pri realizácii programu SAPARD. [9] Metodický návod na vykonávanie geodetických činností pre projekt pozemkových úprav. MN 74.20.73.46.30. MP SR a ÚGKK SR, Bratislava 2008. [10] Hudecová, Ľ.: Prínos pozemkových úprav pre kataster nehnuteľností. X. medzinárodná konferencia o katastri nehnuteľností. ČSGK a SSGK, Karlove Vary 2010. [11] Moyzes, Š.: Štyri roky zmien v rezorte geodézie, kartografie a katastra. Geodetický a kartografický obzor, roč.56 (98), 9/2010. [12] Koncepcia rozvoja katastra nehnuteľností do roku 2015. ÚGKK SR. 2011. Návrh.
44

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

3.1. PROCES ZHOTOVENIA PROJEKTU POZEMKOVÝCH ÚPRAV, ETAPY VYKONÁVANIA PROJEKTU POZEMKOVÝCH ÚPRAV
Ing. Andrej Vašek 1 Úvod

Pozemkové úpravy v Slovenskej republike sa vykonávajú podľa zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách“). Príslušným orgánom na konanie o pozemkových úpravách je obvodný pozemkový úrad (ďalej len „ObPÚ“) spravidla ako orgán prvostupňový a krajský pozemkový úrad spravidla ako orgán odvolací v mieste obvodu pozemkových úprav. Práce pri príprave úvodných podkladov, vyhotovení a vykonaní projektu pozemkových úprav a ostatných úkonov v konaní o pozemkových úpravách vykonávajú fyzické osoby a právnické osoby, ak majú oprávnenie podľa § 25a a majú na výkon týchto prác uzatvorené zmluvy s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej len „ministerstvo“) alebo na základe poverenia ministerstva krajským pozemkovým úradom alebo obvodným pozemkovým úradom (§ 25 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách). Fyzické osoby, právnické osoby a obce, ktoré môžu byť dotknuté pozemkovými úpravami v ich pôsobnosti alebo v ich právach, sú povinné na základe písomnej výzvy ObPÚ informovať ObPÚ o existujúcich zariadeniach, ktoré vlastnia alebo spravujú a plánovaných zámeroch, ktoré sa majú uskutočniť v obvode pozemkových úprav a môžu mať vplyv na konanie o pozemkových úpravách. Príslušné orgány a organizácie poskytujú bezplatne ObPÚ a zhotoviteľovi projektu pozemkových úprav potrebné úradné podklady a informácie z oblasti katastra nehnuteľností, lesného hospodárstva, územného plánovania, ekológie a ďalšie. Potrebné podklady a informácie poskytujú aj účastníci pozemkových úprav. ObPÚ môže vyžiadať aj spracovanie znaleckého posudku alebo expertízy.

2

Začatie pozemkových úprav
Pozemkové úpravy možno začať: - na žiadosť účastníka (ak došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav alebo z iných dôvodov ako je hospodárenie na pôde), - z podnetu správneho orgánu, - podľa osobitného predpisu (zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Po podaní návrhu na začatie konania o pozemkových úpravách, resp. po preukázaní dôvodov pre uskutočnenie pozemkových úprav z podnetu ObPÚ, nariadi ObPÚ podľa § 7 zákona o pozemkových úpravách prípravné konanie. Samotný proces pozemkových úprav začína po zhodnotení výsledkov prípravného konania, ak sa preukážu dôvody, rozhodnutím o nariadení alebo povolení pozemkových úprav podľa § 8 zákona o pozemkových úpravách. Rozhodnutie okrem všeobecných náležitostí obsahuje: - určenie obvodu pozemkových úprav, - určenie pozemkov, ktoré sú vyňaté z pozemkových úprav, - lehotu na uskutočnenie prvého zhromaždenia účastníkov pozemkových úprav, - obmedzenie účastníkov, ak bolo nariadené podľa § 26,
45

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) zoznam pozemkov zahrnutých do obvodu projektu pozemkových úprav podľa § 4 ods. 4, výzvu účastníkom, aby sa v určenej lehote prihlásili o účasť na pozemkových úpravách na účel spolupráce pri pozemkových úpravách a uplatnenia svojho práva, výzvu vlastníkom pozemkov, ktoré sú v nájme poľnohospodárskeho podniku alebo lesného podniku alebo hospodárskeho subjektu, aby oznámili svoj zámer ohľadne ich užívania; to neplatí, ak je poľnohospodársky podnik, lesný podnik a hospodársky subjekt v likvidácii, výzvu vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti na určenie osoby, ktorá ich bude v konaní zastupovať. Ak spoluvlastníci takúto osobu neurčia, zastupuje ich predseda spoločenstva alebo SPF alebo správca.

Podľa § 9 ods. 1 po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o povolení alebo nariadení pozemkových úprav ObPÚ začne práce na: a) prešetrovaní, zameraní a zobrazení obvodu pozemkových úprav a stabilizovaní význačných lomových bodov hraníc obvodu pozemkových úprav, ktoré sa vykonávajú v rámci operátu obvodu projektu pozemkových úprav, b) aktualizovaní bonitovaných pôdnoekologických jednotiek, c) vyhotovovaní súpisu údajov o pôvodných nehnuteľnostiach a právnych vzťahov k nim, určení hodnoty pozemkov a trvalých porastov v obvode projektu pozemkových úprav, vyhotovovaní zoznamu vlastníkov, užívateľov pozemkov a osôb podľa § 6 ods. 1 písm. d), ktoré sú obsahom registra pôvodného stavu, d) obstarávaní ďalších podkladov a súborov informácií potrebných pre riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v obvode pozemkových úprav v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja v rámci návrhu miestneho územného systému ekologickej stability na účely pozemkových úprav a všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav. Z uvedeného vyplýva, že bez právoplatného rozhodnutia o povolení alebo nariadení pozemkových úprav sa nesmú začať vykonávať žiadne práce. Ďalším dôležitým úkonom po rozhodnutí o povolení alebo nariadení pozemkových úprav je v stanovenej lehote v spolupráci s obcou zvolať ustanovujúce zhromaždenie účastníkov pozemkových úprav, cieľom ktorého je schváliť stanovy a zvoliť predstavenstvo združenia.

3
3.1

Úvodné podklady projektu
Operát obvodu projektu

Postup prác, obsah odovzdávaných elaborátov aj ďalšie náležitosti sú podrobne rozpracované v platnom Metodickom návode na vykonávanie geodetických činností pre projekt pozemkových úprav (ďalej len „MN na GČ“). V rámci operátu obvodu projektu pozemkových úprav (§ 9 ods. 1 písm. a zákona o pozemkových úpravách) sa vykonávajú práce a spracúvajú etapy: - zriaďovanie podrobných geodetických bodov, - hranica obvodu projektu pozemkových úprav, - účelové mapovanie polohopisu a výškopisu v obvode projektu pozemkových úprav. Z procesného hľadiska je dôležité zriadenie a fungovanie komisie podľa § 3 ods. 3 zákona o pozemkových úpravách. Komisiu zriaďuje ObPÚ, predsedu komisie menuje riaditeľ ObPÚ. Komisia plní dve základné úlohy. Vykonáva zisťovanie priebehu hraníc obvodu a zisťovanie zmien druhov pozemkov podľa skutočného stavu v teréne. Komisionálne posúdenie a stanovenie hranice obvodu projektu pozemkových úprav, sa vykonáva v etape hranica obvodu projektu pozemkových úprav. V etape účelového mapovania polohopisu a výškopisu sa komisionálne stanovia druhy pozemkov podľa skutočného stavu v teréne, ktoré následne slúžia ako záväzný podklad pre spracovanie ďalších etáp projektu pozemkových úprav.
46

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) 3.2 Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav, miestny územný systém ekologickej stability na účely pozemkových úprav

Postup prác, obsah odovzdávaných elaborátov aj ďalšie náležitosti sú podrobne rozpracované v platných Metodických štandardoch na projektovanie pozemkových úprav (ďalej len „Metodické štandardy“). Podľa § 9 ods. 9 zákona o pozemkových úpravách návrh miestneho územného systému ekologickej stability na účely pozemkových úprav je súčasťou návrhu všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav. Z procesného hľadiska je v etape spracovania všeobecných zásad funkčného usporiadania územia dôležité, ešte pred ich zverejnením, podľa § 9 ods. 12 zákona o pozemkových úpravách návrh všeobecných zásad funkčného usporiadania územia predložiť na prerokovanie združeniu účastníkov, obci a dotknutým orgánom štátnej správy a dotknutým správcom verejných zariadení. Až potom je možné v súlade s § 10 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách zverejniť všeobecné zásady funkčného usporiadania územia na vhodnom mieste v obci alebo jej časti na 30 dní, doručiť ich združeniu účastníkov a vyzvať účastníkov pozemkových úprav, aby sa k návrhu vyjadrili do 30 dní. ObPÚ má povinnosť oznámiť všetkým dotknutým orgánom štátnej správy, že sa prerokúvajú všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav. Súčasne ich poučí, že dotknuté orgány štátnej správy sú povinné oznámiť svoje stanoviská k návrhu všeobecných zásad funkčného usporiadania územia do 30 dní odo dňa doručenia a že ak sa dotknutý orgán v tejto lehote nevyjadrí, predpokladá sa, že nemá námietky k návrhu všeobecných zásad funkčného usporiadania územia. Po uplynutí lehoty prípadné podané námietky proti všeobecným zásadám funkčného usporiadania územia ObPÚ prerokuje so združením účastníkov a podľa výsledkov prerokovania rozhodne o schválení všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav. Rozhodnutie sa doručí verejnou vyhláškou. 3.3 Aktualizácia BPEJ, Mapa hodnoty a register pôvodného stavu

Postup prác, obsah odovzdávaných elaborátov aj ďalšie náležitosti sú podrobne rozpracované v MN na GČ. Povinnosť aktualizácie bonitovaných pôdnoekologických jednotiek (ďalej len „BPEJ“) pri spracovaní pozemkových úprav vyplýva z § 9 ods. 1 písm. b). Z procesného hľadiska s tým nesúvisia žiadne osobitné procesné úkony, zhotoviteľ projektu pozemkových úprav musí vykonanie aktualizácie BPEJ preukázať potvrdením Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy. Na základe aktualizovaných BPEJ a ďalších podkladov (napr. znaleckých posudkov na stanovenie hodnoty lesných pozemkov a porastov, znaleckých posudkov na stanovenie hodnoty trvalých poľnohospodárskych porastov, príp. znaleckých posudkov na zastavané plochy a pod.) sa pripraví návrh mapy hodnoty v obvode projektu pozemkových úprav. Z procesného hľadiska nie je potrebné vykonať žiadne úkony, ale podľa § 10 ods. 5 MN na GČ je potrebné návrh mapy hodnoty prerokovať s predstavenstvom združenia účastníkov a s obcou. Pre spracovanie registra pôvodného stavu (§ 9 ods. 1 písm. c) je dôležitá definícia uvedená v § 6 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách: Pôvodným pozemkom je pozemok alebo jeho časť, alebo spoluvlastnícky podiel, s ktorým vstupuje vlastník do konania o pozemkových úpravách a ktorý sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav. Pre určenie druhu pozemku platí stav uvedený v katastri nehnuteľností ku dňu povolenia alebo nariadenia pozemkových úprav, upresnený podľa komisionálneho zistenia v rámci upresňovania druhov pozemkov v obvode pozemkových úprav. Z procesného hľadiska je dôležité ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách: ObPÚ v obvode projektu pozemkových úprav zostaví, zverejní a schváli register pôvodného stavu, ktorý sa skladá z údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim ku dňu, ktorý určí ObPÚ; zmeny právnych
47

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) vzťahov, ku ktorým došlo po schválení registra pôvodného stavu, ObPÚ vyznačí v registri pôvodného stavu na základe údajov katastra nehnuteľností. Procesný postup zverejnenia a schválenia je uvedený v § 10 zákona o pozemkových úpravách. ObPÚ zverejní register pôvodného stavu na vhodnom mieste v obci alebo jej časti na 30 dní a doručí register pôvodného stavu združeniu účastníkov. Zároveň doručí každému účastníkovi, ktorého pobyt je známy, výpis z registra pôvodného stavu o pozemkoch vlastníka a porastoch na nich podliehajúcich pozemkovým úpravám vrátane výpisu spoluvlastníckych podielov a o ich hodnote. Účastníci môžu podať proti registru pôvodného stavu a výpisu z registra pôvodného stavu ObPÚ písomné námietky v lehote do 30 dní. Po rozhodnutí o námietkach ObPÚ register pôvodného stavu schváli. Schválenie registra pôvodného stavu nie je rozhodnutím podľa zákona o správnom poriadku. Podľa § 12 ods. 5 MN na GČ po schválení registra pôvodného stavu na základe žiadosti ObPÚ správa katastra automatizovane vyznačí informáciu na list vlastníctva k parcelám v obvode projektu pozemkových úprav: „Pozemok podlieha pozemkovým úpravám podľa Rozhodnutia č. ...“.

4
4.1

Návrh nového usporiadania pozemkov
Zásady umiestnenia nových pozemkov

Postup prác, obsah odovzdávaných elaborátov aj ďalšie náležitosti sú podrobne rozpracované v Metodických štandardoch. V rámci prípravy zásad umiestnenia nových pozemkov ObPÚ (v zastúpení zhotoviteľom projektu pozemkových úprav) prerokuje s vlastníkmi ich návrhy a požiadavky na určenie nových pozemkov. Podľa výsledkov prerokovaných pravidiel a podľa schválených všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav a miestnych podmienok ObPÚ dohodne so združením účastníkov zásady umiestnenia nových pozemkov. Z tohto ustanovenia § 11 ods. 18 vyplýva, že pokiaľ nie sú právoplatne schválené všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav, nie je možné dohodnúť so združením zásady umiestnenia nových pozemkov. Zásady umiestnenia nových pozemkov sa zverejnia verejnou vyhláškou a súčasne doručia známym vlastníkom so známym pobytom do vlastných rúk s poučením o možnosti podať námietku proti zásadám umiestnenia nových pozemkov. Za súhlas so zásadami umiestnenia nových pozemkov sa považuje aj to, ak vlastník nepodá námietku alebo námietka je neopodstatnená. Podľa § 11 ods. 23 zásady umiestnenia nových pozemkov sú platné, ak s nimi súhlasia účastníci, ktorí vlastnia najmenej dve tretiny výmery pozemkov, na ktorých sú povolené alebo nariadené pozemkové úpravy, teda dve tretiny výmery obvodu projektu pozemkových úprav. Platnosť zásad je potrebné oznámiť písomne. Je vhodné najneskôr s doručovaním zásad umiestnenia nových pozemkov oznámiť vlastníkom, ktorých sa to týka, že majú možnosť súhlasiť s vyrovnaním v peniazoch. Je vhodné stanoviť v zásadách umiestnenia nových pozemkov termín, do kedy je potrebné na ObPÚ doručiť písomný súhlas vlastníka s vyrovnaním v peniazoch. Po doručení písomných súhlasov podľa § 18 ods. 5 MN na GČ na základe žiadosti ObPÚ vyznačí správa katastra na list vlastníctva k pôvodným parcelám poznámku: „Poznamenáva sa zákaz vlastníka nakladať s pozemkami podľa § 11 ods. 11 zákona SNR č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov k dátumu ...“ (uvedie sa dátum doručenia súhlasu vlastníka s vyrovnaním v peniazoch na ObPÚ). 4.2 Rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu (projekt pozemkových úprav)

Postup prác, obsah odovzdávaných elaborátov aj ďalšie náležitosti sú podrobne rozpracované v MN na GČ.

48

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu sa zostavuje podľa registra pôvodného stavu a platných zásad umiestnenia nových pozemkov. Rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu má grafickú časť (umiestnenie nových pozemkov) a písomnú časť (register nového stavu). Pri spracovaní návrhu nového usporiadania pozemkov podľa § 12 ods. 6 je ObPÚ (v zastúpení zhotoviteľom) povinný prerokovať návrh nového usporiadania pozemkov s dotknutými vlastníkmi pozemkov a z prerokovania vyhotoviť zápis. Vlastníka, ktorý sa nedostavil na prerokovanie, je potrebné pozývať opakovane (preukázateľne doručenkou), pretože návrh sa podľa zákona o pozemkových úprav považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa vlastník opakovane bez ospravedlnenia rokovania nezúčastní. Po zostavení a prerokovaní návrhu rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu a jeho dôslednej kontrole správnym orgánom je možné pristúpiť k zverejneniu projektu pozemkových úprav (rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu). Procesný postup upravuje § 13 zákona o pozemkových úpravách. ObPÚ doručí projekt pozemkových úprav (rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu) združeniu účastníkov a zverejní ho v obci na vhodnom mieste na 30 dní. Súčasne doručí každému účastníkovi so známym pobytom výpis z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu. Účastníci a združenie účastníkov môžu podať na ObPÚ proti projektu pozemkových úprav (rozdeľovaciemu plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu) ako aj proti výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu námietky do 30 dní od ich zverejnenia alebo doručenia. Ak nie sú podané námietky, ObPÚ projekt pozemkových úprav schváli. Ak sú podané námietky, ObPÚ ich musí do 90 dní odo dňa ich doručenia prerokovať so združením účastníkov a účastníkmi. Ak sa námietky pri prerokúvaní nevybavia, ObPÚ ich predloží na krajský pozemkový úrad, ktorý o nich rozhodne. Ak ide o povolené pozemkové úpravy, projekt pozemkových úprav sa môže schváliť, ak s ním súhlasia účastníci, ktorí vlastnia najmenej dve tretiny výmery pozemkov, na ktorých sú povolené pozemkové úpravy. Pri nariadených pozemkových úpravách dvojtretinový súhlas vlastníkov nie je potrebný. ObPÚ projekt pozemkových úprav schváli po prerokovaní a vybavení námietok alebo po rozhodnutí o námietkach súvisiacich s nedodržaním zásad umiestnenia nových pozemkov alebo podmienok primeranosti ustanovených zákonom. V ostatných prípadoch sa na námietku neprihliada. Takže z procesného hľadiska projekt pozemkových úprav sa musí schváliť v takom stave ako bol zverejnený, ak nie je podaná žiadna námietka. Takisto zmeny v zverejnenom projekte pozemkových úprav sa môžu vykonávať iba na základe podaných a prerokovaných námietok. Nie je možné „svojvoľne“, teda bez námietky opravovať ani dodatočne zistené chyby v projekte pozemkových úprav. Vtedy je lepšie požiadať obec alebo združenie účastníkov, aby podali námietku o zistených chybách, na základe ktorej budú chyby odstránené.

5

Vykonanie projektu pozemkových úprav

Postup prác, obsah odovzdávaných elaborátov aj ďalšie náležitosti súvisiace s postupom prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní sú podrobne rozpracované v Metodických štandardoch. Ostatné časti vykonania sú rozpracované v MN na GČ. Podľa § 14 ods. 1 po schválení projektu pozemkových úprav ObPÚ nariadi jeho vykonanie. K nariadeniu pripojí a spolu s ním zverejní so združením účastníkov dohodnutý postup prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní. Preto treba materiál s názvom „Postup prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní“ dohodnúť s predstavenstvom združenia už v predstihu, aby bol k dispozícii pri vydaní nariadenia vykonania projektu pozemkových úprav.
49

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Po nariadení vykonania projektu pozemkových úprav sa v teréne vytyčujú vybrané lomové body hraníc nových pozemkov. Na prevzatie lomových bodov by mal vlastníkov pozývať ObPÚ. Podľa § 24 ods. 9 MN na GČ ObPÚ v pozvánke upozorní vlastníkov na povinnosť trvalého označenia lomových bodov hraníc svojich pozemkov podľa katastrálneho zákona. Pred schválením vykonania projektu pozemkových úprav ObPÚ určí termín, ku ktorému sa aktualizuje register pôvodného stavu na právny stav spolu s rozdeľovacím plánom vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu. Na vykonanie aktualizácie registra pôvodného stavu a rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu pozastaví správa katastra na základe výzvy ObPÚ zápisy do katastra nehnuteľností v obvode projektu pozemkových úprav na 90 dní pred predpokladaným termínom schválenia vykonania projektu pozemkových úprav. ObPÚ vyzve správu katastra na zastavenie zápisov do katastra nehnuteľností najneskôr 60 dní vopred. Na základe výzvy ObPÚ a súboru FUVI správa katastra vyznačí na pozemky patriace do obvodu projektu pozemkových úprav poznámku: „Poznamenáva sa pozastavenie zápisov v obvode projektu pozemkových úprav podľa § 14 ods. 2 zákona SNR č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov k dátumu ... Verejné listiny a iné listiny, ktoré nadobudnú právoplatnosť po tomto termíne pozastavenia zápisov do katastra orgán katastra ako nezapísateľné vráti tomu, kto ich vyhotovil podľa § 42 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov“. Vlastníctvo k novým pozemkom alebo právo na vyrovnanie v peniazoch sa nadobúda právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším určeným v tomto rozhodnutí. Takisto nájomné vzťahy k pôvodným nehnuteľnostiam zanikajú právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším určeným v tomto rozhodnutí. dňom dňom dňom dňom

Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav a rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním sú listinami, na ktorých základe sa vykonajú zmeny v katastri nehnuteľností. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav oznámi ObPÚ verejnou vyhláškou. Proti rozhodnutiu o schválení vykonania projektu pozemkových úprav sa nemožno odvolať.

6

Opravy projektu pozemkových úprav po schválení jeho vykonania

Podľa § 42c zákona o pozemkových úpravách ak sa po schválení vykonania projektu pozemkových úprav zistí, že projekt obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú chybné, ObPÚ rozhodne o zmene registra pôvodného stavu, registra nového stavu a vykonania projektu pozemkových úprav. V rozhodnutí sa uvedú aj opravy údajov v ostatných správnych rozhodnutiach, ktorých sa zmena týka. Rozhodnutie sa doručuje len účastníkom, ktorých sa zmena týka. Rozhodnúť podľa tohto ustanovenia možno do piatich rokov od schválenia vykonania projektu pozemkových úprav. Ak došlo medzičasom k následným právnym úkonom, nie je možné rozhodnutím opraviť chybné údaje projektu pozemkových úprav. Dotknutí účastníci sa môžu domáhať svojho práva podľa Občianskeho súdneho poriadku.

50

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

3.2. PROCES ZHOTOVENIA PPÚ METODICKÉ ŠTANDARDY PROJEKTOVANIA POZEMKOVÝCH ÚPRAV
Doc. Ing. Zlatica Muchová PhD.
Zadávateľ: Spracovateľ: Vydané: Kolektív autorov: doc. Ing. Zlatica Muchová, PhD. Ministerstvo pôdohospodárstva SR Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Ministerstvo pôdohospodárstva SR SPU v Nitre, MP SR, 21. 09. 2009

Katedra krajinného plánovania a pozemkových úprav SPU v Nitre Ing. Jozef Vanek Ministerstvo pôdohospodárstva SR doc. Ing. Peter Halaj, PhD. Katedra krajinného inžinierstva SPU v Nitre prof. RNDr. Tatiana Hrnčiarová, CSc. Ústav krajinnej ekológie SAV Ing. Ľubomír Konc Katedra krajinného plánovania a pozemkových úprav SPU v Nitre Ing. Vladimír Raškovič Komora geodetov a kartografov prof. Ing. Anna Streďanská, PhD. Katedra krajinného plánovania a pozemkových úprav SPU v Nitre doc. Ing. Ivan Šimonides, CSc. Katedra krajinného plánovania a pozemkových úprav SPU v Nitre Ing. Andrej Vašek Obvodný pozemkový úrad Nové Zámky Lektoroval: doc. Ing. Erich Geisse, CSc. Ing. Ľubica Hudecová

51

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

1

Účel metodických štandardov projektovania

Koncepcia metodických štandardov projektovania je založená na pochopení projektu pozemkových úprav ako nástroja, ktorého cieľ je definovaný v § 1 zákona o pozemkových úpravách. Cieľom je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného, vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka. Metodické štandardy projektovania riešia budúce priestorové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a funkčné využitie územia primerané prírodným podmienkam a funkčnej spätosti prírodných procesov s činnosťou človeka. Stanovujú hlavné zásady a príklady možných riešení. V popisovaných postupoch napomáha v rozhodovaní, nedokáže však stanoviť úplne jednoznačne postupové kroky, nakoľko každý projekt pozemkových úprav je jedinečný, špecifický a originálny vzhľadom na miestne podmienky z hľadiska charakteristík riešeného územia, lokalizácie v určitom regióne, technických podkladov, socioekonomických podmienok a požiadaviek účastníkov pozemkových úprav. Jednotlivé kroky uvedené v týchto metodických štandardoch projektovania sú časovo a vecne zaradené do vzájomnej väzby celého procesu konania o pozemkových úpravách, pričom niektoré činnosti sa prelínajú alebo prebiehajú súbežne. Konanie o pozemkových úpravách (mimo týchto metodických štandardov projektovania) zatiaľ komplexne usmerňujú dva metodické návody (MN): o Metodický návod všeobecná časť – konanie o začatí pozemkových úprav (I84-I/2001-430 zo dňa 14. decembra 2001) o Metodický návod na vykonávanie geodetických činností pre projekt pozemkových úprav (MN 74.20.73.46.30 z augusta 2008) Metodické štandardy projektovania sa zaoberajú procesom tvorby a obsahom hlavných zásad nového priestorového usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov v nadväznosti na budúce funkčné využívanie krajiny. Tieto činnosti sú obsahovo a metodicky riešené v dokumentáciách: o Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav o Miestny územný systém ekologickej stability územia na účely pozemkových úprav o Zásady umiestnenia nových pozemkov o Plán spoločných zariadení a opatrení a plán verejných zariadení a opatrení o Postup prechodu na nové usporiadanie Metodické štandardy projektovania okrajovo uvádzajú aj podmienky pre vypracovanie projektovej dokumentácie na stavebné povolenie a na realizáciu stavieb a výstavbu v projekte pozemkových úprav plánovaných spoločných zariadení a opatrení. Metodické štandardy projektovania sú určené najmä spracovateľom projektov pozemkových úprav, pracovníkom štátnej správy, účastníkom a organizáciám dotknutých konaním o pozemkových úpravách, ktorým poskytuje základné informácie o spracovávaní návrhových projekčných činností. Sumarizuje poznatky a skúsenosti zodpovedajúce súčasnej úrovni poznatkov. Táto prvá verzia bude neustále ďalej prakticky overovaná v reálnom procese prebiehajúcich, resp. novozačatých projektov pozemkových úprav v širokom spektre jednotlivých regiónov Slovenskej republiky.

52

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Projekt pozemkových úprav §§ 8 - 14 Zriaďovanie PBP Určenie hranice obvodu projektu Účelové mapovanie polohopisu Účelové mapovanie výškopisu Aktualizácia BPEJ a mapa hodnoty pozemkov Úvodné podklady Register pôvodného stavu §9 - 10 Prieskumy, rozbory a analýza Všeobecné zásady súčasného stavu funkčného MÚSES na účely projektu usporiadania územia pozemkových úprav v obvode Návrh funkčného usporiadania pozemkových úprav územia Zásady umiestnenia nových pozemkov Plán spoločných zariadení a opatrení a plán verejných zariadení a opatrení Návrh nového usporiadania pozemkov Vypracovanie projektovej dokumentácie spoločných zariadení a opatrení v obvode projektu Aktualizácia obvodu projektu pozemkových úprav a RPS pozemkových úprav Rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a §11 - 13 vytyčovacieho plánu Zrovnávacie zostavenie (kombinatórium) Operát obvodu projektu pozemkových úprav Postup prechodu na nové usporiadanie Rozdelenie parciel registra C hranicou obvodu projektu Vytýčenie a označenie význačných Vytýčenie a označenie lomových bodov hraníc nových pozemkov lomových bodov hraníc nových Vytýčenie a označenie podrobných pozemkov lomových bodov hraníc nových pozemkov Aktualizácia RPS a rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu Aktualizácia kombinatória Rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu alebo formou obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním Atlas projektu pozemkových úprav Realizácia v projekte navrhnutých spoločných zariadení a opatrení Vysvetlivky: Výstavba spoločných zariadení a opatrení v teréne riešené v Metodickom návode na vykonávanie geodetických činností riešené v Metodickom návode na projektovanie pozemkových úprav riešené mimo geodetických a projekčných činností

Vypracovanie projektu pozemkových úprav §8 - 13

Vykonanie projektu pozemkových úprav §14

Obr. č.1 Členenie projektu a postup prác (Metodický návod na vykonávanie geodetických činností pre projekt pozemkových úprav, MN 74.20.73.46.30)

53

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

2

Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav (ďalej len „VZFU“)

Podstatou pozemkových úprav je účelné prerozdeľovanie a nové usporiadanie pozemkov. Obvodný pozemkový úrad môže povoliť alebo nariadiť vykonanie pozemkových úprav aj formou jednoduchých pozemkových úprav podľa § 8b zákona o pozemkových úpravách so zjednodušenou dokumentáciou, ak sa rieši len časť katastrálneho územia alebo hospodárskeho obvodu. Pri návrhu nového usporiadania v obvode projektu navrhovaný rozsah spoločných zariadení a opatrení má len doplnkovú funkciu k existujúcim spoločným zariadeniam a opatreniam a nemôže podstatne ovplyvniť životné prostredie. V prípade jednoduchých pozemkových úprav je nové vyčlenenie a sprístupnenie pozemkov v podstate ich jedinou náplňou. Nové pozemky sa navrhujú väčšinou v rámci existujúcich pôdnych celkov. Ak sa jednoduché pozemkové úpravy budú nariaďovať pri živelných pohromách, bude obsah všeobecných zásad funkčného usporiadania prispôsobený potrebám urýchleného budovania opatrení na odstránenie vzniknutých škôd a zabezpečenia budúcej ochrany územia. Ak hovoríme o pozemkových úpravách, tak nové rozdelenie pozemkov je jedným z radu ďalších opatrení. V prípade komplexne poňatých pozemkových úprav budú pôdne celky poľnohospodárskej pôdy určené na vyčlenenie nových pozemkov vo väčšine prípadov vytvárané nanovo. Je to z dôvodu, že v rámci pozemkových úprav dôjde k reorganizácii cestnej siete, vytvorí sa nový systém protieróznej a protipovodňovej ochrany, ekologickej stability a pod. O každom takto vymedzenom pôdnom celku sa predpokladá, že bude dopravne prístupný, erózne chránený a ekologicky únosný. Z toho vyplýva, že v rôznych podmienkach budú mať tieto pôdne (projekčné) celky rôznu veľkosť a podľa okolností sa celý pôdny celok môže stať jedným samostatným novým pozemkom (napr. pre poľnohospodársky podnik) alebo bude rozdelený na niekoľko nových vlastníckych pozemkov. Je zrejmé, že kým dôjde k vymedzovaniu jednotlivých nových pozemkov pre konkrétnych vlastníkov, musí byť rozhodnuté o opatreniach, ktoré ohraničujú pôdne celky určené k parcelácii (vyššie zmieňovaná protierózna, dopravná, vodohospodárska a ekologická ochrana). Musia sa teda v prvom rade vypracovať VZFU. Hlavným cieľom VZFU je stanovenie pravidiel ekologicky optimálneho spôsobu hospodárenia v krajine v zmysle priestorového a funkčného členenia. Navrhujú spôsob nového funkčného využívania územia v obvode pozemkových úprav, ako aj infraštruktúru vidieckej krajiny formou technických, biologických, ekologických, ekonomických a právnych opatrení. Výsledkom je vymedzenie kostry spoločných zariadení a opatrení a verejných zariadení a opatrení, ktoré následne zadefinujú výsledné pôdne celky určené pre organizáciu nových pozemkov. Kostra spoločných zariadení a opatrení a verejných zariadení a opatrení je tvorená zariadeniami a opatreniami: o existujúcimi, ktoré sa ponechávajú bez zmeny, o existujúcimi, ktoré sú navrhnuté na rekonštrukciu, dotvorenie, dobudovanie, revitalizáciu a pod., o novými. VZFU je potrebné spracovať tak, aby obsahovali prehľad všetkých spoločných zariadení a opatrení a verejných zariadení a opatrení vrátane zmien druhov pozemkov. VZFU sa vypracúvajú v rozsahu, ktorý zodpovedá dôvodom začatia pozemkových úprav a potrebám ďalšieho konania o pozemkových úpravách. Za VZFU sa považujú aj schválené lesné hospodárske plány (podľa § 9 ods. 13 zákona o pozemkových úpravách). VZFU obsahujú činnosti (podľa § 9 ods. 10 zákona o pozemkových úpravách), ktoré vedú k: o prehodnoteniu alebo určeniu regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, ktoré je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, o návrhu spôsobu ďalšieho využívania územia a štruktúry krajiny v obvode pozemkových úprav s cieľom, aby sa v nej vzájomne zlaďovali priestorové požiadavky hospodárskych a iných činností človeka s krajinnoekologickými podmienkami územia, o vymedzeniu chránenej časti krajiny. V rámci VZFU sa vykonávajú: Časť A – Prieskumy, rozbory a analýza súčasného stavu Časť B – Miestny územný systém ekologickej stability na účely pozemkových úprav Časť C – Návrh funkčného usporiadania územia
54

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

2.1 Časť A – Prieskumy, rozbory a analýza súčasného stavu
Prieskumy a rozbory (podľa § 9 ods. 11 zákona) riešia analýzu súčasného stavu: dopravných pomerov a technického vybavenia územia, územných vplyvov rozvoja nepoľnohospodárskych činností, rozhraničenia lesnej pôdy a poľnohospodárskej pôdy, najvhodnejšieho spôsobu využitia poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, zachovania a zvyšovania jej úrodnosti, produkčných schopností a ochrany pred znehodnotením, požiadaviek na tvorbu miestneho systému ekologickej stability, požiadaviek na ochranu prírody a jednotlivých prírodných zdrojov a pamiatkovej starostlivosti, potreby úpravy vodného režimu, zmien v štruktúre poľnohospodárskych podnikov a lesných podnikov a súvislosti so susednými katastrálnymi územiami alebo obvodmi pozemkových úprav. Analýza súčasného stavu je zameraná na skutočnosti, ktoré je nevyhnutné zohľadniť pri spracovaní návrhu VZFU a realizuje sa v celom obvode pozemkových úprav. Pokiaľ je to nevyhnutné z hľadiska ochrany pred vodnou eróziou a povodňami realizuje sa i v lokalitách naň nadväzujúcich. Ide o povodie pri riešení hydrotechnických, protieróznych, revitalizačných a iných vodohospodárskych opatrení, biotopy pri návrhu systému ekologickej stability územia, príp. ďalšie časti okolitého územia z iných dôvodov (napojenie poľných a lesných ciest a pod.). Analýza súčasného stavu vychádza zo spracovaných materiálov o území a záväzných podkladov, na ktoré sa odvolávame v príslušných kapitolách metodického návodu. Metodicky je táto časť usmernená do obsahovo ucelených častí v členení: o Prehľad použitých podkladov o Všeobecná charakteristika územia o Prírodné pomery o Súčasný stav krajiny o Hospodársky stav krajiny o Zhodnotenie priestorového a funkčného usporiadania pozemkov v krajine o Spoločné zariadenia a opatrenia – súčasný stav o Verejné zariadenia a opatrenia – súčasný stav o Stav užívacích pomerov v obvode pozemkových úprav Spoločné zariadenia a opatrenia (ďalej len „SZO“) (podľa § 12 ods. 4 zákona), ktoré slúžia vlastníkom pozemkov v obvode pozemkových úprav, sú: o cestné komunikácie (poľné a lesné cesty) slúžiace na sprístupnenie pozemkov a súvisiace stavby (mosty, priepusty, brody, železničné priecestia a pod.), o protierózne opatrenia slúžiace na ochranu pôdy pred veternou eróziou a vodnou eróziou a súvisiace stavby (zatrávnenia, zalesnenia, vetrolamy, vsakovacie pásy, terasy, prehrádzky, protierózne medze, prielohy - priehlbinové terasy, terasy, záchytné priekopy a pod.), o opatrenia na ochranu životného prostredia, ktoré spočívajú hlavne vo vytvorení ekologickej stability a podmienok biodiverzity krajiny (biokoridory a biocentrá, interakčné prvky a pod.), o vodohospodárske opatrenia, ktoré zabezpečujú krajinu pred prívalovými vodami a podmáčaním a zabezpečujú zdroj vody na krytie vlahového deficitu (nádrže, rybníky, poldre, revitalizácia vodných tokov, ochranné hrádze, odvodnenia a závlahy a pod.), o ďalšie spoločné zariadenia a opatrenia (za ďalšie spoločné zariadenia a opatrenia v obvode pozemkových úprav sa považujú najmä opatrenia súvisiace s ochranou povrchových vôd, rekultivácie, sanácie a rekultivácie nelegálnych skládok odpadov a iných enviromentálnych záťaží). Verejné zariadenia a opatrenia (ďalej len „VZO“), ktoré slúžia obyvateľom obce riešeného územia (podľa § 12 ods. 3 zákona) sú: o zariadenia na rekreáciu, o športové zariadenia, o zariadenia na dodávku pitnej vody, o zariadenia na čistenie odpadových vôd, o skládky tuhého komunálneho odpadu,
55

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) o ďalšie verejné zariadenia a opatrenia. Medzi ďalšie verejné zariadenia a opatrenia zaraďujeme aj: o verejné zariadenia a opatrenia dopravného charakteru o (pozemky v obvode pozemkových úprav, ktoré by mohli byť vyňaté z obvodu pozemkových úprav podľa § 4 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách a na ktorých sa nachádzajú stavby vo vlastníctve štátu alebo obce alebo vyššieho územného celku, ako sú cestné komunikácie, železnice a objekty k nim patriace vybudované do 24. júna 1991), o verejné zariadenia a opatrenia vodohospodárskeho charakteru o (pozemky v obvode pozemkových úprav, ktoré by mohli byť vyňaté z obvodu pozemkových úprav podľa § 4 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách a na ktorých sa nachádzajú stavby vo vlastníctve štátu alebo obce alebo vyššieho územného celku, ako sú vodné plochy a objekty k nim patriace vybudované do 24. júna 1991), o verejné zariadenia a opatrenia pre ostatné verejnoprospešné stavby v členení: o plochy určené pre individuálnu bytovú výstavbu, o výrobné a nevýrobné prevádzky: priemyselné (priemyselné parky), poľnohospodárske priestory, lesnícke priestory, remeselné priestory a skladovacie priestory, plochy ťažobnej činnosti, o pozemky so špecifickými záujmami obce ako sú napr. pohrebiská: cintoríny, urnové háje, rozptylové, vsypové lúky a krematóriá, o pozemky súvisiace s technickou infraštruktúrou, rozvodovými a prenosovými sieťami.

Technická správa
Časť A – Prieskumy, rozbory a analýza súčasného stavu sa vyhotovuje v nasledovných kapitolách: Úvodná strana (obal) 1 Identifikačné údaje 2 Obsah 3 Prehľad použitých podkladov 4 Všeobecná charakteristika územia 5 Prírodné pomery 5.1 Klimatické pomery 5.2 Hydrologické pomery 5.3 Geologické pomery 5.4 Pedologické pomery 5.5 Geomorfologické pomery 5.6 Charakteristika územia podľa reprezentatívnych geoekosystémov 6 Súčasný stav krajiny 6.1 Súčasné využitie pozemkov 6.2 Hospodárske využitie krajiny 7 Zhodnotenie priestorového a funkčného usporiadania pozemkov v krajine 7.1 Organizácia pôdneho fondu 7.2 Delimitácia druhov pozemkov (rozhraničenie poľnohospodárskej a lesnej pôdy) 7.3 Prejavy degradácie a potreba ochrany pôdy 7.4 Obmedzujúce faktory využívania pôdneho a lesného fondu a ich ochranné pásma 8 Spoločné zariadenia a opatrenia – súčasný stav 8.1 Prieskum dopravných pomerov 8.2 Prieskum ohrozenosti pôdy 8.3 Prieskum vodohospodárskych pomerov 8.4 Prieskum opatrení na zabezpečenie ekologickej stability a krajinného vzhľadu územia 9 Verejné zariadenia a opatrenia – súčasný stav 9.1 Zariadenia a opatrenia na rekreáciu 9.2 Športové zariadenia a opatrenia 9.3 Zariadenia a opatrenia na dodávku pitnej vody 9.4 Zariadenia a opatrenia na odvádzanie a čistenie odpadových vôd
56

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) 9.5 Zariadenia a opatrenia týkajúce s skládkovania komunálneho odpadu 9.6 Ďalšie verejné zariadenia a opatrenia 10 Stav užívacích pomerov v obvode projektu 11 Použitá literatúra 12 Prílohy 13 CD, príp. DVD nosič --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Podľa "minimalizovaných" Dodacích podmienok Technická správa časti A sa spracováva podľa metodických štandardov s dôrazom na súčasné využívanie pozemkov podľa kap. 4.2.4.1 a súhrnné bilancie podľa kap. 4.2.7.1.9, 4.2.7.2.4, 4.2.7.3.9, 4.2.7.4.6, 4.2.8.7). --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Súčasné využívanie pozemkov Na podklade výstupov účelového mapovania polohopisu v obvode projektu a rekognoskácie územia sa vyhotoví grafický podklad pre návrhové a projekčné činnosti – Mapa súčasného využívania pozemkov v obvode projektu. V prípade nezrovnalostí z výstupov účelového mapovania polohopisu sa na základe podnetu spracovateľa MÚSES na účely pozemkových úprav, resp. spracovateľa VZFU doplnia, príp. polohovo domerajú spracovatelia účelového mapovania polohopisu areály prvkov využitia pozemkov (PVPPU) podľa jemnejšieho členenia v zmysle prílohy č. 4.9. Mapa súčasného využívania pozemkov je následne podkladom aj pre návrh VZFU. Poznámka: Pripravujeme zosúladenie prvkov využitia pozemkov (PVPPU) podľa jemnejšieho členenia s výstupmi účelového mapovania polohopisu, ktoré sú spracované podľa Kódov spôsobu využívania pozemku na základe vyhlášky č. 461/2009 Z. z. Súhrnné bilancie Sumárna bilancia existujúcich komunikačných zariadení a opatrení v obvode projektu Poľné cesty: Kategória Označenie poľnej cesty cesty kryt 3,00/30 Pv-1 štrková Lesné cesty: Kategória Označenie lesnej cesty cesty kryt 4,50/30 1L-1 štrková Dĺžka cesty [m] 200 ∑ Plocha [m2] 845 ∑ Cestné objekty (označenie) 01/1L-1(HZ) 02/1L-1(M) Sprievodná vegetácia áno/nie nie Odvodnenie áno/nie nie Dĺžka cesty [m] 200 ∑ Plocha [m2] 845 ∑ Cestné objekty (označenie) 01/Pv-1(HZ) 02/Pv-1(M) Sprievodná vegetácia áno/nie áno Odvodnenie áno/nie nie

Sumárna bilancia existujúcich protieróznych zariadení a opatrení v obvode projektu pozemkových Vodná erózia: Označenie protierózneho zariadenia a opatrenia PRIEK-1 Veterná erózia: Označenie protierózneho zariadenia a opatrenia

Typ odvádzacia priekopa

Dĺžka [m] 200 ∑ Dĺžka [m]
57

Plocha [m2] 845 ∑ Plocha [m2]

objekty (označenie) 01/PRIEK-1(PR)

Sprievodná vegetácia áno/nie áno

Typ

objekty (označenie)

Sprievodná vegetácia áno/nie

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) VET-1 vetrolam 200 ∑ 845 ∑ žiadne áno

Poznámka: Niektoré prvky plnia viac funkcií v krajine. Napr. vetrolam plní funkciu protieróznu a zároveň môže mať parametre biokoridoru miestneho charakteru alebo interakčného prvku. Nie je možne zaradiť tento prvok do oboch kategórií spoločných zariadení a opatrení. Projektant sa musí rozhodnúť a stanoviť prioritnú funkciu a podľa toho predmetné spoločné zariadenie a opatrenie zaradiť. Samozrejme, že pri návrhu je potom potrebné zohľadniť všetky funkcie opatrenia a zariadenia. Na základe skúseností je možné však konštatovať, že pred združením resp. zhromaždením vlastníkov sa skôr zdôvodnia a presadia protierózne zariadenia a opatrenia ako ekologické. Nie je to však pravidlom. Je na projektantovi, aby dané okolnosti zohľadnil a vhodne prezentoval.

Sumárna bilancia existujúcich vodohospodárskych zariadení a opatrení v obvode projektu Vodohospodárske zariadenia a opatrenia líniového charakteru Spoločné zariadenia a opatrenia ŠPECIFICKÉHO VÝZNAMU Označenie Plocha Dĺžka vodohospodárskeho Typ povodia [m] zariadenia a opatrenia [m2] VT-1 Vodný tok 135 845 ∑ ∑ Spoločné zariadenia a opatrenia MIESTNEHO VÝZNAMU Označenie Plocha Dĺžka vodohospodárskeho Typ povodia [m] zariadenia a opatrenia [m2] ∑ ∑

objekty (označenie) žiadne

Sprievodná vegetácia áno/nie áno

objekty (označenie)

Sprievodná vegetácia áno/nie

Vodohospodárske zariadenia a opatrenia plošného charakteru Spoločné zariadenia a opatrenia ŠPECIFICKÉHO VÝZNAMU Označenie Plocha Dĺžka vodohospodárskeho Typ povodia [m] zariadenia a opatrenia [m2] VN-1 Vodná nádrž -845 ∑ ∑ Spoločné zariadenia a opatrenia MIESTNEHO VÝZNAMU Označenie Plocha Dĺžka vodohospodárskeho Typ povodia [m] zariadenia a opatrenia [m2] ∑ ∑

objekty (označenie)

Sprievodná vegetácia áno/nie áno

objekty (označenie)

Sprievodná vegetácia áno/nie

Poznámka: Pozemky spoločných zariadení a opatrení slúžiace vodnému hospodárstvu špecifického charakteru/významu (kam zaraďujeme napr. malé vodné nádrže, úpravy vodných tokov, závlahové a odvodňovacie zariadenia a pod.) poskytuje štát. Vlastníkom týchto pozemkov je štát, okrem prípadov, ak obvodný pozemkový úrad určí iného vlastníka na základe jeho súhlasu v rozhodnutí o schválení projektu pozemkových úprav a správu vykonáva organizácia poverená štátom alebo organizácia podľa osobitných predpisov. Vodohospodárske prvky špecifického charakteru/významu nespadajú do bilancie spoločných zariadení a opatrení, na ktoré prispievajú vlastníci pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav.

Sumárna bilancia existujúcich ekologických zariadení a opatrení v obvode projektu Ekologické zariadenia a opatrenia NADREGIONÁLNEHO VÝZNAMU Označenie Typ Kategória Výmera opatrenia
58

Poznámka

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) NBk-1 biokoridor nadregionálny význam Σ Ekologické zariadenia a opatrenia REGIONÁLNEHO VÝZNAMU Označenie Typ Kategória Výmera opatrenia RBk-1 biokoridor regionálny význam Σ Poznámka vodný tok Radošinka Vodný tok Nitra

Ekologické zariadenia a opatrenia MIESTNEHO VÝZNAMU Biocentrum
Označenie Typ opatrenia MBc-1 biocentrum Kategória miestny význam Σ Výmera Poznámka

Biokoridor
Označenie Typ opatrenia MBk-1 biokoridor Kategória miestny význam Σ Výmera Poznámka

Interakčné prvky
Označenie Typ opatrenia IP-1 Interakčný prvok Kategória miestny význam Σ Sumárna bilancia existujúcich verejných zariadení a opatrení v obvode projektu pozemkových úprav Výmera Poznámka

Bilancia zariadení a opatrení na rekreáciu
Označenie opatrenia VZO-1(REK) Typ zariadenia na rekreáciu Σ Výmera Poznámka Kemp Slnečné skaly

Bilancia zariadení a opatrení na šport
Označenie opatrenia VZO-1(SPO) Typ zariadenia na šport Σ Výmera Poznámka Futbalové ihrisko

Bilancia zariadení a opatrení na dodávky pitnej vody
Označenie opatrenia VZO-1(DPV) Typ Zariadenia na dodávku pitnej vody Σ Poznámka Čistiareň odpadových vôd Σ Výmera Poznámka Úpravovňa vody

Bilancia zariadení a opatrení na čistenie odpadových vôd
Označenie opatrenia VZO-1(ČOV) Typ Zariadenia na čistenie odpadových vôd

Výmera

Bilancia zariadení a opatrení pre skládkovanie
59

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Označenie opatrenia VZO-1(TKO) Typ Zariadenia pre skládkovanie Σ Výmera Poznámka Skládka TKO

Bilancia zariadení a opatrení ďalších zariadení a opatrení Dopravné zariadenia a opatrenia
Označenie opatrenia VZO-1(DOP, R) Typ Dopravné zariadenia a opatrenia Σ Výmera Poznámka Rýchlostná komunikácia R1

Vodohospodárske zariadenia a opatrenia
Označenie opatrenia VZO-1(VOD, VVN) Typ Veľká vodná nádrž Σ Výmera Poznámka Liptovská Mara

Verejnoprospešné zariadenia a opatrenia
Označenie opatrenia Typ Výmera Poznámka Individuálna bytová výstavba, lokalita Západ Σ

VZO-1(VPS, IBV) Verejnoprospešné stavby

2.2 Časť B - Miestny územný systému ekologickej stability na účely pozemkových úprav
Obsah činností spojených s ochranou a tvorbou prírody a krajiny stanovuje zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Definuje miestny územný systém ekologickej stability (MÚSES) ako celopriestorovú štruktúru navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu. Štruktúru dokumentácie miestneho územného systému ekologickej stability stanovuje vyhláška č. 492/2006 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Metodicky je tvorba MÚSES usmernená Metodickými pokynmi na vypracovanie dokumentov územného systému ekologickej stability (MŽP SR, 1993). V rámci pozemkových úprav sa spracováva dokumentácia miestneho územného systému ekologickej stability na účely pozemkových úprav (ďalej „MÚSES na účely pozemkových úprav“). Štruktúra a obsahová stránka elaborátu MÚSES na účely pozemkových úprav vyplýva z právnych predpisov na ochranu prírody a krajiny je však prispôsobená/upravená požiadavkám procesu pozemkových úprav. Riešenie MÚSES na účely pozemkových úprav usmerňujú tieto metodické štandardy. V prípade, ak bude ustanovený všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom životného prostredia SR bude platný tento predpis (podľa § 43 ods. 3 zákona o pozemkových úpravách). Návrh MÚSES na účely pozemkových úprav je súčasťou návrhu VZFU (§ 9 ods. 9 zákona o pozemkových úpravách). Rieši sa súbežne s nimi a predstavuje základné vstupné informácie pre vymedzenie ekologických opatrení v obvode pozemkových úprav. Ak bol pre územie v obvode pozemkových úprav vyhotovený a schválený dokument MÚSES, podkladom pre VZFU je tento dokument (§ 9 ods. 9 zákona o pozemkových úpravách).
60

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) MÚSES na účely pozemkových úprav patrí medzi dokumentáciu ochrany prírody a krajiny. Dokumentáciu ochrany prírody a krajiny podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov musí vyhotovovať organizácia ochrany prírody alebo fyzická a právnická osoba zapísaná Ministerstvom životného prostredia SR v osobitnom zozname,, ktorý každoročne uverejňuje vo svojom vestníku. MÚSES na účely pozemkových úprav rieši: o Prírodné pomery o Využitie pozemkov o Pozitívne prvky krajine o Negatívne prvky v krajine o Ekologická stabilita o Diverzita krajiny o Návrh MÚSES na účely pozemkových úprav o Bilancia plôch navrhnutých prvkov MÚSES a navrhnutých opatrení o Prepojenie MÚSES na susedné územia Výsledný elaborát MÚSES na účely pozemkových úprav v obvode pozemkových úprav obsahoval podľa Metodických štandardov: v analógovej forme: o Technická správa o Mapa súčasného využitia pozemkov vo vhodnej mierke o Mapa priemetu pozitívnych a negatívnych prvkov a javov v krajine vo vhodnej mierke o Mapa návrhu MÚSES na účely pozemkových úprav vo vhodnej mierke o Účelové mapy podľa potreby v prehľadnej mierke vo formáte A3 v elektronickej forme: o Všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF o Mapa návrhu MÚSES na účely pozemkových úprav v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom MUxxxxxx.VGI o Mapa súčasného využitia pozemkov v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom VPxxxxxx.VGI

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Výsledný elaborát MÚSES na účely pozemkových úprav obsahuje (podľa "minimalizovaných" Dodacích podmienok) najmä: v analógovej forme: • technickú správu podľa časti B Metodických štandardov (najmä Evidenčné listy jednotlivých prvkov MÚSES na účely PÚ podľa Tab.č.4.3.14.4-1 a bilancia plôch podľa kap. 4.3.15), • mapu návrhu MÚSES na účely pozemkových úprav podľa Metodických štandardov vo vhodnej mierke, v elektronickej forme: • všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF, • mapu návrhu MÚSES na účely pozemkových úprav v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom MUxxxxxx.VGI podľa Metodických štandardov. ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Technická správa
Časť B – Návrh MÚSES na účely pozemkových úprav sa vyhotovuje v nasledovných kapitolách: Úvodná strana (obálka) Identifikačné údaje
61

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Obsah A) 1 2 3 3.1 3.2 3.3 3.4 3.5 3.6 4 4.1 4.2 4.2.1 4.2.2 4.2.3 4.3 4.3.1 4.3.2 4.3.3 5 5.1 5.2 5.3 5.4 5.4.1 5.4.2 5.4.3 5.4.4 5.5 5.6 5.7 6 6.1 6.2 6.3 B) 7 7.1 8 8.1 8.2 8.2 C) 9 9.1 9.1.1 9.1.2 9.1.3 9.2 9.2.1 Analytická časť Vymedzenie riešeného územia podľa obvodu projektu pozemkových úprav Prehľad použitých podkladov Prírodné pomery Geologické pomery Geomorfologické pomery Pedologické pomery Hydrologické pomery Klimatické pomery Rastlinstvo Využitie pozemkov Historické využitie pozemkov Súčasné využitie pozemkov Prvky poľnohospodárskej pôdy Prvky lesnej pôdy Prvky nepoľnohospodárskej a nelesnej pôdy Biotická charakteristika vybraných prvkov súčasného využitia pozemkov Reálna vegetácia Biotopy Vybraná charakteristika živočíšstva Pozitívne prvky v krajine Územná ochrana prírody a ochrana drevín Chránené druhy, genofondové lokality a významné biotopy Priemet existujúcej dokumentácie územného systému ekologickej stability Ochrana prírodných zdrojov Ochrana lesov Ochrana vôd Ochrana pôd a nerastného bohatstva Ochrana genofondových zdrojov Chránené pamiatkové územia Ekologicky významné krajinné prvky bez právnej ochrany Kultúrnohistoricky a krajinársky významné prvky a štruktúry bez právnej ochrany Negatívne javy v krajine Prírodné stresové javy a procesy Sekundárne stresové zdroje a ich ochranné pásma Sekundárne stresové javy a procesy Syntetická a interpretačná časť Ekologická stabilita Výpočet koeficientu ekologickej stability Diverzita krajiny Krajinnoekologická významnosť, reprezentatívnosť a unikátnosť krajinných prvkov Hodnotenie biotopov Diverzita krajinných prvkov a krajinný ráz Návrhová časť Návrh miestneho územného systému ekologickej stability a návrh opatrení Návrh prvkov MÚSES na účely pozemkových úprav Spresnenie prvkov ÚSES podľa nadregionálnej a regionálnej úrovne Vyčlenenie prvkov MÚSES na účely pozemkových úprav Návrh prvkov ÚSES na právnu ochranu Návrhy opatrení (regulatív) na zachovanie a zlepšenie funkcií prvkov ÚSES Krajinnoekologické opatrenia
62

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) 9.2.2 9.2.3 9.2.4 10 11 12 13 14 Manažmentové opatrenia Technické opatrenia Oparenia na zlepšenie krajinného rázu Bilancia plôch navrhnutých prvkov MÚSES na účely pozemkových úprav a navrhnutých opatrení Prepojenie návrhu MÚSES na účely pozemkových úprav na susedné územie Zoznam použitej literatúry Prílohy CD, príp. DVD nosič

Evidenčný list prvkov MÚSES na účely pozemkových úprav Existujúci vyčlenený prvok Existujúci revitalizovaný prvok Názov prvku: Označenie: Prvok ÚSES/charakter: Katastrálne územie: Rok vyčlenenia: Presah do iného k. ú.: Stav prvku: Charakteristika prvku: Začlenenie prvku do ochrany prírody a stupne ochrany (výmera v ha): 1. st. 2. st. 3. st. 4. st. Názov chráneného územia (ak je prvok chránený): Genofondová lokalita: NATURA 2000 a medzinárodné dohovory: Kvantitatívne parametre a funkčnosť prvku: Výmera v obvode (ha): Tvar (slovný opis): Celková výmera mimo obvodu (ha): Max. dĺžka / min. šírka Spojitý/nespojitý: (pre líniové): Izolovanosť/prepojenosť na ostatné prvky: Spôsob využitia pozemku (podľa prílohy 4.9):

Novonavrhovaný prvok

5. st.

Biotická charakteristika a významnosť prvku: Reálna vegetácia: Vybrané živočíšstvo: Chránené druhy: Významné biotopy: Začlenenie prvku do ochrany prírodných zdrojov a chránených pamiatkových území: Kultúrnohistoricky, krajinársky a ekologicky významné prvky a krajinné štruktúry: Vplyv negatívnych zdrojov a javov na prvok MÚSES: Návrh opatrení: Krajinnoekologické (A1-C3): Manažmentové: všeobecné (A-L)/špeciálne (AEE) Technické (A-F):
63

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Krajinárske (A-E): Návrh druhového zloženia pre revitalizované a novonavrhované prvky MÚSES: Návrh na právnu ochranu: Bilancie Zoznam prvkov MÚSES na účely pozemkových úprav Výmera v ha/m2 (prvky môžu byť tvorené rôznou kombináciou) existujúci vyhovujúci novonavrhovaný Charakter prvku

Návrh prvku na právnu ochranu (ha/m2)

MÚSES na účely RÚSES NÚSES pozemkových úprav

Bilancia plôch navrhnutých prvkov ÚSES a opatrení v obvode projektu pozemkových úprav: Podiel z k. ú. [%] Úroveň ÚSES Výmera [m2] Biosférické biocentrum Biocentrum provincionálneho významu Biokoridor provincionálneho významu Nadregionálne biocentrá Nadregionálne biokoridory SPOLU Regionálne biocentrá Regionálne biokoridory SPOLU Miestne biocentrá Miestne biokoridory Interakčné prvky Genofondová lokalita SPOLU

64

Návrh opatrení

existujúci revitalizovaný

výmera spolu

z toho stupeň ochrany

Prvok ÚSES

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Mapa návrhu MÚSES na účely pozemkových úprav

65

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

2.3 Časť C - Návrh funkčného usporiadania územia
Hlavnými zásadami riešenia návrhu funkčného usporiadania územia je v maximálnej miere využiť existujúce zariadenia a opatrenia, vytvoriť bloky pre následné delenie jednotlivých pozemkov tak, aby bola zabezpečená prístupnosť, obmedzená možnosť vzniku vodnej a verejnej erózie, chránený intravilán pred prívalovými vodami, aby bola poľnohospodárska výroba smerovaná čo najviac mimo intravilán, znovu navrátenie krajinnej zelene do územia, umožnenie komunikačného prepojenia so susednými katastrálnymi územiami atď. Celý systém návrhu funkčného usporiadania územia je nutné riešiť tak, aby boli splnené požiadavky združenia účastníkov, aby bola zachovaná funkčnosť celého systému a to pri čo najmenších požiadavkách na potrebný záber pôdy. Návrh funkčného usporiadania územia predstavuje súbor opatrení, ktoré súborne vytvárajú podmienky pre racionálne hospodárenie a zabezpečenie ochrany prírodných zdrojov. Výsledkom VZFU je základné rozčlenenie riešeného územia na plochy – pôdne (projekčné) celky s požadovaným spôsobom využitia a návrhom opatrení doplňujúcimi využitie územia požadovanými aktivitami. Projekčný pôdny celok je skupina pozemkov s približne rovnakou sklonitosťou, kvalitou pôdy, vodným režimom, pričom je ohraničený nezrušiteľnými prekážkami (prírodnými alebo umelými). Sú to plochy poľnohospodárskej pôdy určené na následnú parceláciu nových pozemkov. Pôdne celky tvoríme tak, aby v pôdnych celkoch boli následne nové pozemky vyčleňované podľa budúceho spôsobu využívania. Pôdny celok môže mať rôzny tvar a veľkosť a podľa okolností sa môže celý pôdny celok stať jedným samostatným novým pozemkom alebo bude rozdelený na niekoľko nových pozemkov (v následnej etape projektu – Návrh nového usporiadania pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav). Projektant v tejto etape určí základné ukazovatele pre tvorbu optimálnych pôdnych celkov. V rámci VZFU sa parcelácia nových pozemkov pre jednotlivých vlastníkov nerieši. Návrh funkčného usporiadania územia vychádza z metodickej časti Prieskumy, rozbory a analýza súčasného stavu, je usmernená do obsahovo ucelených častí v členení: o Zhodnotenie priestorového a funkčného usporiadania pozemkov v krajine (po návrhu) o Spoločné zariadenia a opatrenia (po návrhu) o Verejné zariadenia a opatrenia (po návrhu) o Bilancie a výpočet príspevku na spoločné zariadenia a opatrenia o Predbežný stupeň naliehavosti výstavby spoločných zariadení a opatrení Predbežné priestorové parametre súčasných aj navrhovaných spoločných zariadení a opatrení určených v rámci elaborátu VZFU je potrebné stanoviť veľmi zodpovedne (odporúčame projektantom už v tejto etape overiť funkčnosť opatrení a zariadení nevyhnutnými výpočtami, nomogramami, konzultáciou s odborníkmi v daných oblastiach), nakoľko už z návrhov VZFU sa stanovuje percento príspevku vlastníkov na spoločné zariadenia a opatrenia. Toto stanovené percento príspevku zo VZFU sa uvádza v zásadách umiestnenia nových pozemkov, v ktorých je zverejnené a pripomienkované účastníkmi konania. Následne sa stáva platným v rámci platnosti celých zásad. Odporúčame výsledné percento príspevku vlastníkov zaokrúhliť (príp. zväčšiť o nejaké desatiny) smerom hore, aby vznikla určitá rezerva na prípadné zmeny a doplnenia pri aktualizácii spoločných zariadení a opatrení pri príprave rozdeľovacieho plánu. Nie je prípustné, aby sa stanovené percento z VZFU v ďalších etapách navyšovalo. Súčasťou VZFU je stanovenie predbežného stupňa naliehavosti výstavby navrhnutých spoločných zariadení a opatrení, ktorý sa zostaví so združením účastníkov, obcou a užívateľmi pozemkov na základe návrhu spracovateľa projektu. Stupeň naliehavosti výstavby navrhnutých spoločných zariadení a opatrení bude opätovne (podľa potreby) prehodnotený a definitívne určený v etape Plány spoločných zariadení a opatrení a plány verejných zariadení a opatrení ako harmonogram naliehavosti výstavby spoločných zariadení a opatrení. Výsledný elaborát VZFU územia v obvode pozemkových úprav obsahoval (podľa štandardov): ČASŤ A – Prieskumy, rozbory a analýza súčasného stavu v analógovej forme
66

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Technická správa Účelové mapy podľa potreby zviazané alebo priložené k technickej správe ako grafické prílohy v elektronickej forme: o Všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF o Účelové mapy vo formátoch predpísaných metodickým návodom o o ČASŤ C – Návrh funkčného usporiadania územia v analógovej forme o Technická správa o Účelové mapy podľa potreby zviazané alebo priložené k technickej správe ako grafické prílohy o Pozdĺžne profily a vzorové priečne rezy pre technické opatrenia v príslušných mierkach o Mapa návrhu funkčného usporiadania územia vo vhodnej mierke o Prehľadná situácia existujúcich a navrhnutých spoločných zariadení a opatrení a verejných zariadení a opatrení vo vhodnej mierke, poskladaný výkres na formát A4 s rozpisovou tabuľkou v elektronickej forme: o všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF o mapa návrhu funkčného usporiadania územia v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom FUxxxxxx.VGI (xxxxxx je číslo katastrálneho územia) v predpísanej atribútovej štruktúre o Účelové mapy vo formátoch predpísaných metodickým návodom -------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Výsledný elaborát VZFU územia v obvode pozemkových úprav (podľa "minimalizovaných" Dodacích podmienok) obsahuje najmä: v analógovej forme: • technickú správu podľa časti A (najmä súčasné využívanie pozemkov podľa kap. 4.2.4.1 a súhrnné bilancie podľa kap. 4.2.7.1.9, 4.2.7.2.4, 4.2.7.3.9, 4.2.7.4.6, 4.2.8.7) a časti C Metodických štandardov (najmä tabuľkové súhrnné bilancie podľa kap. 4.4.3.1.4, 4.4.3.2.5, 4.4.3.3.4, 4.4.3.4.4, 4.4.4.7 a 4.4.5), • mapu návrhu funkčného usporiadania územia podľa Metodických štandardov vo vhodnej mierke, v elektronickej forme: • všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF, • mapu súčasného využívania pozemkov vo výmennom formáte VGI s názvom VPxxxxxx.VGI podľa Metodických štandardov, • mapu VZFU v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom FUxxxxxx.VGI podľa Metodických štandardov. Pri odovzdaní výsledného operátu VZFU je potrebné predložiť stanovisko pôdnej služby k potrebe, účinnosti a hospodárskej účelnosti návrhov protieróznych zariadení a opatrení. --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Technická správa
Časť C – Návrh funkčného usporiadania územia sa vyhotovuje v nasledovných kapitolách: Úvodná strana (obal) 1 Identifikačné údaje 2 Obsah 3 Použité podklady
67

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) 4 Priestorová a funkčná optimalizácia rozmiestnenia druhov pozemkov v krajine – nový stav 4.1 Rozbor súčasného stavu a návrh koncepcie riešenia 4.2 Popis navrhnutých opatrení a zariadení odporúčacieho charakteru 5 Komunikačné zariadenia a opatrenia – nový stav 5.1 Rozbor súčasného stavu a návrh koncepcie riešenia 5.2 Návrhy komunikačných zariadení a opatrení 5.3 Súvislosti so susednými katastrálnymi územiami 5.4 Bilancie 6 Protierózne zariadenia a opatrenia – nový stav 6.1 Rozbor súčasného stavu a návrh koncepcie riešenia 6.3 Návrhy protieróznych zariadení a opatrení 6.4 Súvislosti so susednými katastrálnymi územiami 6.5 Bilancie 7 Vodohospodárske zariadenia a opatrenia – nový stav 7.1 Rozbor súčasného stavu a návrh koncepcie riešenia 7.3 Návrhy vodohospodárskych zariadení a opatrení 7.4 Súvislosti so susednými katastrálnymi územiami 7.5 Bilancie 8 Ekologické zariadenia a opatrenia – nový stav 8.1 Rozbor súčasného stavu a návrh koncepcie riešenia 8.2 Základné zásady návrhu MÚSES na účely pozemkových úprav 8.3 Návrhy ekologických a krajinotvorných zariadení a opatrení 8.4 Súvislosti so susednými katastrálnymi územiami 8.5 Bilancie 9 Bilancie a výpočet príspevku na spoločné zariadenia a opatrenia 10 Predbežný stupeň naliehavosti výstavby spoločných zariadení a opatrení 11 Použitá literatúra 12 Prílohy 13 CD, príp. DVD nosič Bilancie Sumárna bilancia komunikačných zariadení a opatrení v obvode projektu Poľné cesty dĺžka [m] /plocha [m2] označenie kategória poľnej cesty bez zmeny novo navrhnutá P-1, rP-1 P 3,5/30 125/525 P-2 P 3,5/30 1207/8392 rP-3, nP-3 P 3,5/30 831/5137 nP-4 P 3,5/30 848/5374 SPOLU SPOLU v obvode projektu Lesné cesty označenie kategória poľnej cesty 1L-1 P 5,0/40 n3L-2 P 4,5/15 r2L-3 P 4,5/30 SPOLU SPOLU v obvode projektu dĺžka [m] /plocha [m2] bez zmeny novo navrhnutá 242/1661 4007/17741

rekonštrukcia 316/2186 1143/8580

rekonštrukcia

4537/21056

Sumárna bilancia protieróznych zariadení a opatrení v obvode projektu Protierózne opatrenia odporúčacieho charakteru
68

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Spoločné zariadenia a opatrenia označenie VENP SUMA Výmera [m2]

Poznámky: Protierózne opatrenia organizačného a agrotechnického opatrenia majú iba odporúčací charakter, t.j. nemajú vplyv na výmeru pod spoločné zariadenia a opatrenia. V tabuľke sa iba súhrnne uvedú.

Protierózne zariadenia a opatrenia technického a biotechnického charakteru Vodná erózia dĺžka [m] /plocha [m2] označenie protierózneho zariadenia a opatrenia bez zmeny novonavrhnuté rekonštrukcia rPRIEK-1 nPRIEL-1 SPOLU SPOLU v obvode projektu Veterná erózia označenie protierózneho zariadenia a opatrenia nVET-1 SPOLU SPOLU v obvode projektu 200/550 500/100

Poznámka (označenie v rámci MÚSES) nIP-2

dĺžka [m] /plocha [m2] bez zmeny novonavrhnuté 500//3500 rekonštrukcia Poznámka (označenie v rámci MÚSES) nMBk-1

Poznámka: Hlavne protierózne prvky môžu mať charakter ekologických prvkov (sú navrhnuté tak, aby plnili viac funkcií, t.j. majú polyfunkčný charakter). V tomto prípade, projektant stanoví prioritnú funkciu tohto spoločného zariadenia a opatrenia. V prípade protierózneho zariadenia a opatrenia, ako napr. vetrolam VET-1 sa opatrenie bilancuje a popisuje v tejto kapitole, pričom sa uvedie polyfunkčnosť opatrenia. V tabuľke sa skutočnosť, že prvok je zaradení aj do siete MÚSES na účely pozemkových úprav, vyznačí v poznámke. Polyfunkčnosť sa v mape Návrhu nového funkčného usporiadania územia vyznačí nasledovne VET-1(MBk-1). Pri tvorbe realizačnej dokumentácie musí projektant zohľadniť jednak priestorové a funkčné (dimenzované) parametre protierózneho zariadenia a zároveň je povinný rešpektovať ekologickú, príp. krajinotvornú a estetickú funkciu tohto prvku.

Sumárna bilancia vodohospodárskych zariadení a opatrení v obvode projektu Vodohospodárske zariadenia a opatrenia MIESTNEHO VÝZNAMU označenie vodohospodárskeho dĺžka [m] /plocha [m2] zariadenia a opatrenia bez zmeny novonavrhnuté rekonštrukcia SPOLU SPOLU v obvode projektu Vodohospodárske zariadenia a opatrenia ŠPECIFICKÉHO VÝZNAMU označenie dĺžka [m] /plocha [m2] vodohospodárskeho bez zmeny novonavrhnuté zariadenia a opatrenia SPOLU SPOLU v obvode projektu Sumárna bilancia ekologických zariadení a opatrení v obvode projektu Ekologické zariadenia a opatrenia

rekonštrukcia

Biocentrum miestneho významu
označenie ekologického dĺžka [m] /plocha [m2]
69

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) a krajinotvorného zariadenia a opatrenia nMBc-1 MBc-2 rMBc-3 SPOLU SPOLU v obvode projektu bez zmeny novonavrhnuté 3500 15000 35000 rekonštrukcia Poznámka (označenie v rámci PEO)

Biokoridor miestneho významu
dĺžka [m] /plocha [m2] označenie ekologického a krajinotvorného bez zmeny novonavrhnuté zariadenia a opatrenia rMBk-1 MBk-2 nMBk-3 SPOLU SPOLU v obvode projektu 15000 35000 rekonštrukcia 500/PEO* Poznámka (označenie v rámci PEO) nVET-1

Interakčné prvky
dĺžka [m] /plocha [m2] označenie ekologického a krajinotvorného bez zmeny novonavrhnuté zariadenia a opatrenia IP-1 nIP-2 rIP-3 SPOLU SPOLU v obvode projektu 500 PEO* 300 nPRIEL-1 rekonštrukcia Poznámka (označenie v rámci PEO)

Poznámka: * Hlavne protierózne prvky môžu mať charakter ekologických prvkov a sú začlenené do siete ÚSES (sú navrhnuté tak, aby plnili viac funkcií, t. j. majú polyfunkčný charakter). Sú navrhnuté na podklade hydrologických výpočtov a majú zároveň parametre ekologických prvkov. V prípade protierózneho zariadenia a opatrenia, ako napr. vetrolam VET-1 sa opatrenie bilancuje a popisuje v kapitole Návrh protieróznych zaradení a opatrení, pričom sa uvedie polyfunkčnosť opatrenia. V tabuľke sa skutočnosť, že prvok je zaradený aj do systému PEO vyznačí v poznámke. Polyfunkčnosť sa v mape Návrhu nového funkčného usporiadania územia vyznačí nasledovne VET-1(MBk-1). Pri tvorbe realizačnej dokumentácie musí projektant zohľadniť jednak priestorové a funkčné (dimenzované) parameter protierózneho zariadenia a zároveň je povinný rešpektovať ekologickú, príp. krajinotvornú a estetickú funkciu tohto prvku.

Ekologické zariadenia a opatrenia nadregionálneho významu
Označenie Typ opatrenia NBk-1 biokoridor Kategória nadregionálny význam Σ Výmera Poznámka Vodný tok Nitra

Ekologické zariadenia a opatrenia regionálneho významu
Označenie Typ opatrenia RBk-1
Poznámka:

Kategória regionálny význam

Výmera

Poznámka vodný Radošinka tok

biokoridor

Σ

70

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)
Pôdu na pozemky spoločných zariadení a opatrení slúžiacich ekologickému významu vyšších záujmov (kam zaraďujeme prvky nadregionálneho a regionálneho charakteru) poskytuje štát. Vlastníkom týchto pozemkov je štát, okrem prípadov, ak obvodný pozemkový úrad určí iného vlastníka na základe jeho súhlasu v rozhodnutí o schválení projektu pozemkových úprav a správu vykonáva organizácia poverená štátom alebo organizácia podľa osobitných predpisov. Prvky regionálneho a nadregionálneho významu, nespadajú do bilancie spoločných zariadení a opatrení, na ktoré prispievajú vlastníci pozemkov v obvode projektu.

Sumárna bilancia verejných zariadení a opatrení v obvode projektu pozemkových úprav

Bilancia zariadení a opatrení na rekreáciu
Označenie opatrenia VZO-1(REK) Typ zariadenia na rekreáciu Σ Výmera Poznámka Kemp Slnečné skaly

Bilancia zariadení a opatrení na šport
Označenie opatrenia rVZO-1(SPO) Typ zariadenia na šport Σ Výmera Poznámka Futbalové ihrisko

Bilancia zariadení a opatrení na dodávky pitnej vody
Označenie opatrenia nVZO-1(DPV) Typ Zariadenia na dodávku pitnej vody Σ Poznámka Čistiareň odpadových vôd Σ Výmera Poznámka Úpravovňa vody

Bilancia zariadení a opatrení na čistenie odpadových vôd
Označenie opatrenia nVZO-1(ČOV) Typ Zariadenia na čistenie odpadových vôd

Výmera

Bilancia zariadení a opatrení pre skládkovanie
Označenie opatrenia VZO-1(TKO) Typ Zariadenia pre skládkovanie Σ Výmera Poznámka Skládka TKO

Bilancia zariadení a opatrení ďalších zariadení a opatrení Dopravné zariadenia a opatrenia
Označenie opatrenia Typ VZO-1(DOP, R) Dopravné zariadenia a opatrenia Σ Výmera Poznámka Rýchlostná komunikácia R1

Vodohospodárske zariadenia a opatrenia
Označenie opatrenia Typ Vodohospodárske VZO-1(VOD, VVN) opatrenia zariadenia a Liptovská Mara Σ Výmera Poznámka

Verejnoprospešné zariadenia a opatrenia
Označenie opatrenia Typ
71

Výmera

Poznámka

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) VZO-1(VPS, IBV) Verejnoprospešné stavby Individuálna bytová výstavba, lokalita Západ

Σ Bilancia potreby pozemkov pre spoločné zariadenia a opatrenia a pre verejné zariadenia a opatrenia Návrh funkčného usporiadania územia obsahuje celkovú bilanciu výmery pozemkov, ktorú je potrebné vyčleniť pre spoločné zariadenia a opatrenia a verejné zariadenia a opatrenia. Je potrebné presne a jednoznačne stanoviť potrebu pozemkov a následne určiť, z akého vlastníctva bude táto potreba pozemkov krytá. Spoločné zariadenia a opatrenia (SZO) Podľa § 11 ods. 7 ak je potrebné pre spoločné zariadenia a opatrenia vyčleniť nevyhnutnú výmeru poľnohospodárskej pôdy, lesných pozemkov alebo inej pôdy, použijú sa najprv pozemky vo vlastníctve štátu v poradí pôvodné neknihované pozemky, ďalšie pozemky štátu a pozemky obce. Ak nie je dostatok výmery pozemkov vo vlastníctve štátu a obce v uvedenom poradí, postupuje sa podľa § 12 ods. 8. Štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu alebo správcu podľa § 11 ods. 17 na účel pozemkových úprav môže kúpiť pozemky, alebo spoluvlastnícke podiely k pozemkom v obvode pozemkových úprav vlastníkov, ktorí vlastnia do 400 m2 poľnohospodárskej pôdy alebo do 2000 m2 lesných pozemkov na účel vytvorenia väčších celkov alebo pre potreby štátu, ak ich vlastníci ponúknu na predaj alebo ak vlastníci súhlasia s predajom. Štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu alebo správcu môže kupovať aj ďalšie pozemky, ak ich vlastníci ponúknu na odpredaj. Tento postup by mal Slovenský pozemkový fond použiť prednostne, keď sa v obvode projektu nenachádzajú pozemky vo vlastníctve štátu v rozsahu potrebnom pre spoločné zariadenia a opatrenia (§ 11 ods. 26). Podľa § 11 ods. 21 pozemky určené projektom pre ekologické spoločné zariadenia a opatrenia regionálneho a nadregionálneho charakteru, ako aj pozemky na vybudovanie vodohospodárskych spoločných zariadení a opatrení (malých vodných nádrží, úprav tokov, závlahových zariadení a odvodňovacích zariadení) poskytuje štát. Vlastníkom týchto pozemkov je štát okrem prípadov, ak pozemkový úrad určí iného vlastníka na základe jeho súhlasu v rozhodnutí o schválení projektu. Podľa § 11 ods. 1 za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám patrí vlastníkom pozemkov vyrovnanie, pričom pozemkový úrad musí zohľadniť úbytky pre spoločné zariadenia a opatrenia podľa § 12 ods. 8. Podľa § 12 ods. 8 potrebu pozemkov na spoločné zariadenia a opatrenia znášajú všetci účastníci, a to rovnakým percentuálnym pomerom. Podľa § 11 ods. 19 vlastníctvo k pozemkom, na ktorých sú umiestnené spoločné zariadenia a opatrenia, okrem pozemkov uvedených v odseku 21, nadobudne obec, v ktorej obvode sa pozemky nachádzajú za náhradu. Za náhradu sa považuje vecné plnenie vo forme správy a údržby spoločných zariadení a opatrení. Ak ide o špecifické spoločné zariadenie a opatrenie, obvodný pozemkový úrad určí iného vlastníka na základe jeho súhlasu v rozhodnutí o schválení projektu. Verejné zariadenia a opatrenia (VZO) Podľa § 12 ods. 8 pozemky na verejné zariadenia a opatrenia poskytuje ten, komu prejde do vlastníctva alebo správy pozemok určený na verejné zariadenia a opatrenia. Stavby vo vlastníctve štátu, obce a VÚC Podľa § 11 ods. 24 ak sú v obvode projektu pozemky, na ktorých sa nachádzajú stavby vo vlastníctve štátu alebo obce alebo vyššieho územného celku, ako sú cestné komunikácie, železnice a vodné plochy vybudované do 24. júna 1991, môže Slovenský pozemkový fond alebo správca poskytnúť vlastníkovi iný pozemok vo vlastníctve štátu alebo vyrovnanie v peniazoch podľa osobitného predpisu. Bilancia výmery druhov pozemkov v obvode projektu Prehľad potreby výmery na spoločné zariadenia a opatrenia

SZO ekologického charakteru (vyšší význam) SZO vodohospodárskeho charakteru (špecifický význam)
72

.................... m2 .................... m2

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

SZO komunikačného charakteru SZO protierózneho charakteru SZO vodohospodárskeho charakteru SZO ekologického charakteru SZO ďalšie Predbežný záber pre spoločné zariadenia a opatrenia
Prehľad vlastníctva podľa aktualizovaného registra pôvodného stavu:

.................... m2 .................... m2 .................... m2 .................... m2 .................... m2 .................... m2 Výmera [m2]

Kód krytia 1 2 3

4

A B C D E F ...

5 6 7 Spolu

Vlastník alebo správca Pôvodné neknihované pozemky vo vlastníctve SR v správe SPF Pôvodné neknihované pozemky vo vlastníctve SR v správe LSR Pôvodné neknihované pozemky vo vlastníctve obcí Pozemky štátu v správe (uviesť podľa skutočnosti v obvode projektu) Slovenský pozemkový fond Správca lesného majetku vo vlastníctve štátu Slovenský vodohospodársky podnik Slovenská správa ciest Železnice SR Hydromeliorácie ... obce VÚC iné fyzické a právnické osoby (ak je to potrebné pre niektoré verejné zariadenia a opatrenia)

Tabuľka krytia výmery SZO, VZO a stavieb vo vlastníctve štátu, obce a VÚC

Zariadenia a opatrenia SZO komunikačné SZO protierózne SZO vodohospodárske SZO vodohospodárske (špecifický význam) SZO ekologické SZO ekologické (vyšší význam) SZO ďalšie SZO spolu: VZO (podľa potreby

2 Potrebná Kód krytia [m ] Príspevok výmera 4 vlastníkov Spolu 2 1 2 3 5 6 7 [m2] [m ] A B C D E F

73

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

rozpísať) VZO spolu: Stavby vo vlastníctve štátu, obce a VÚC (podľa potreby rozpísať) Stavby spolu: Celkom: Vlastníctvo alebo správa: -

Percentuálny príspevok vlastníkov na SZO
Vysvetlivky k tabuľke Najprv sa v tabuľke vyplnia potrebné výmery pre spoločné zariadenia a opatrenia, verejné zariadenia a opatrenia a stavby vo vlastníctve štátu, obce a VÚC. Do riadku „Vlastníctvo alebo správa“ sa uvedú výmery vlastníctva alebo správy pre jednotlivé kódy krytia z tabuľky „Prehľad vlastníctva podľa aktualizovaného RPS“, do stĺpca „Spolu“ sa uvedie výmera obvodu projektu a do stĺpca „Príspevok vlastníkov“ sa uvedie rozdiel výmery obvodu projektu a súčtu jednotlivých kódov krytia. Tabuľka sa vypĺňa postupne ako krížovka. Najprv sa vyplnia jednoznačné a známe údaje a postupne sa upresňujú a dopĺňajú výmery pre jednotlivé kódy krytia podľa zariadení a opatrení. Ak sa vyčerpala výmera všetkých kódov krytia, zostávajúca potreba výmery pre jednotlivé spoločné zariadenia a opatrenia sa zapíše ako príspevok vlastníkov. Pre vyplnenú tabuľku platia nasledovné pravidlá: Hodnota v stĺpci „Spolu“ sa musí rovnať hodnote v stĺpci „Potrebná výmera“. Hodnoty v riadku „Vlastníctvo alebo správa“ nesmú byť menšie ako hodnoty v riadku „Celkom“. Súčet hodnôt jednotlivých kódov krytia a hodnoty v stĺpci „Príspevok vlastníkov“ v riadku „Vlastníctvo alebo správa“ musí byť rovný výmere obvodu projektu. V riadku „Percentuálny príspevok vlastníkov na SZO“ sa uvedie v stĺpci „Príspevok vlastníkov“ podiel hodnoty v riadku „Celkom“ a hodnoty v riadku „Vlastníctvo alebo správa“, vyjadrený v percentách.

Stupeň naliehavosti výstavby spoločných zariadení a opatrení Súčasťou VZFU je stanovenie predbežného stupňa naliehavosti výstavby spoločných zariadení a opatrení v závislosti na potrebách a na prechode na hospodárenie v novom usporiadaní a ochrane územia. Stupňa naliehavosti výstavby zostaví spracovateľ projektu so združením účastníkov pozemkových úprav, obcou, užívateľmi pozemkov a správnym orgánom. Predbežne sa zostaví poradovník pre min. 10 spoločných zariadení a opatrení. Stupeň naliehavosti výstavby navrhnutých spoločných zariadení a opatrení bude opätovne (podľa potreby) prehodnotený a definitívne určený v etape Plány spoločných zariadení a opatrení a plány verejných zariadení a opatrení ako harmonogram výstavby spoločných zariadení a opatrení. Prerokovanie VZFU Pred zverejnením elaborátu VZFU v obci predloží obvodný pozemkový úrad, prostredníctvom spracovateľa návrh VZFU na prerokovanie združeniu účastníkov, obci, dotknutým orgánom štátnej správy a dotknutým správcom verejných zariadení a opatrení (podľa § 9 ods. 12 zákona o pozemkových úpravách). Výsledky prerokovania spracovateľ projektu zapracuje do elaborátu, ktorý bude následne zverejnený na obci. Cieľom prerokovania je podnietiť spoluprácu so všetkými dotknutými účastníkmi konania o pozemkových úpravách. Zverejnenie a pripomienkovanie VZFU Obvodný pozemkový úrad zverejní VZFU na vhodnom mieste v obci alebo jej časti na 30 dní, doručí ich združeniu účastníkov a vyzve účastníkov pozemkových úprav, aby sa k návrhu vyjadrili do 30 dní od zverejnenia alebo doručenia (podľa § 10 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách).

74

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Obvodný pozemkový úrad oznámi všetkým dotknutým orgánom štátnej správy, že sa prerokúvajú VZFU. Dotknuté orgány štátnej správy sú povinné oznámiť svoje stanoviská k návrhu VZFU do 30 dní odo dňa doručenia. Ak sa dotknutý orgán v tejto lehote nevyjadrí, predpokladá sa, že nemá námietky k návrhu VZFU (podľa § 10 ods. 5 zákona o pozemkových úpravách). Námietky proti VZFU obvodný pozemkový úrad prerokuje so združením účastníkov (podľa § 10 ods. 6 zákona o pozemkových úpravách). Námietky musia byť podávané písomnou formou na adresu správneho orgánu (príslušný pozemkový úrad). Správny orgán námietky prerokuje s predstavenstvom združenia účastníkov pozemkových úprav. Výsledky prerokovania sú záväzným podkladom pre ich zapracovanie do elaborátu VZFU. Doplnené VZFU už nie sú predmetom zverejnenia a pripomienkovania. Operát VZFU sa odovzdáva v dvoch analógových vyhotoveniach (plus v elektronickej forme v počte CD, ktorý stanoví správny orgán) a po zverejnení a zapracovaní pripomienok na schválenie v jednom vyhotovení. Schválenie VZFU Na základe výsledkov prerokovania po zapracovaní opodstatnených námietok, rozhodne správny orgán o schválení VZFU. Rozhodnutie sa doručí verejnou vyhláškou (podľa § 10 ods. 6 zákona o pozemkových úpravách). Obvodný pozemkový úrad môže po schválení VZFU zabezpečiť výstavbu spoločných zariadení a opatrení v rámci schválených VZFU (podľa § 10 ods. 7 zákona o pozemkových úpravách). Schválené VZFU podľa § 10 ods. 8 zákona o pozemkových úpravách nahrádzajú na účely výstavby spoločných zariadení a opatrení rozhodnutie o umiestnení stavby, ak ide o prípady uvedené v § 12 ods. 4 písm. a) až d) zákona o pozemkových úpravách, rozhodnutie o využívaní územia, vypracované v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy a rozhodnutie o vyňatí lesného pozemku. Ak ide o pozemkové úpravy podľa § 2 ods. 1 písm. g) zákona o pozemkových úpravách (v prípadoch živelnej pohromy), schvaľuje VZFU obvodný pozemkový úrad na základe odporúčania komisie, ktorú zriaďuje vláda Slovenskej republiky na návrh ministra. Schválením VZFU vzniká štátu, obci alebo inej osobe, ktorá spravuje majetok štátu alebo obce právo uskutočňovať vo verejnom záujme výstavbu v projekte pozemkových úprav navrhnutých spoločných zariadení a opatrení (podľa § 10 ods. 10 zákona o pozemkových úpravách). Nie je potrebná platnosť zásad umiestnenia nových pozemkov, ako je to v ostatných prípadoch pozemkových úprav.

75

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Mapa návrhu funkčného usporiadania územia vo vhodnej mierke

76

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

3 Zásady umiestnenia nových pozemkov (ďalej len „ZUNP“)
ZUNP stanovujú pravidlá, na základe ktorých budú navrhované a umiestňované nové pozemky v rozdeľovacom pláne. Majú vychádzať a byť v súlade so zákonom o pozemkových úpravách, so schválenými VZFU a majú odzrkadľovať väčšinové záujmy účastníkov konania. Dôležitým bodom ZUNP je stanovenie a odsúhlasenie percenta príspevku vlastníkov na spoločné zariadenia a opatrenia. Už od začatia prác na projekte sa musí zhotoviteľ zamýšľať nad svojimi krokmi aj v súvislosti s tým, ako sa vysporiada s konkrétnym problémom v rozdeľovacom pláne. Už pri stanovovaní hranice obvodu projektu je potrebné zvážiť dopady na tvorbu, tvar a polohu nových pozemkov susediacich s pozemkami vyňatými z obvodu projektu. Takisto pri účelovom mapovaní polohopisu a výškopisu a pri komisionálnom určení druhov pozemkov je potrebné sa zamyslieť nad dôsledkami, či bude možné pri dodržaní kritérií primeranosti úspešne navrhnúť nové pozemky. Pri aktualizácii BPEJ a tvorbe mapy hodnoty pozemkov treba mať na pamäti ustanovenia zákona o primeranosti nových pozemkov v hodnote. Čiže už od týchto etáp sa v mysli zhotoviteľa musí začať vytvárať koncept návrhu ZUNP. Po spracovaní registra pôvodného stavu, kedy je možné dospieť k vstupným štatistickým údajom o vlastníckych vzťahoch, začne hmlistý návrh ZUNP nadobúdať ostrejšie kontúry. Už v tejto etape si musí zhotoviteľ odpovedať na otázky typu: S koľkými vlastníkmi budem reálne pracovať? Koľkí z nich bývajú priamo v riešenej obci? Aká je priemerná výmera vlastníctva? V akých veľkostných kategóriách sa pohybujú aké počty vlastníkov? Koľko je možných vlastníkov s nárokom na vyrovnanie v peniazoch? a pod. A v rámci návrhu VZFU musí nájsť na mnohé otázky riešenie vo forme takého návrhu kostry spoločných zariadení a opatrení, aby do tejto kostry mohol úspešne navrhovať nové pozemky vlastníkov. Aj rozdelenie obvodu projektu na projektové bloky a projekčné celky je vhodné premyslieť už v etape spracovania návrhu VZFU. Teda ak takto zodpovedne a predvídavo zhotoviteľ postupoval, v etape prípravy návrhu ZUNP už „iba“ sformuluje svoje myšlienky, návrhy a poznatky, zosumarizuje získané informácie o návrhoch a požiadavkách vlastníkov na umiestnenie nových pozemkov a vypracuje návrh ZUNP. Základné ustanovenia zákona, týkajúce sa priamo ZUNP, sú uvedené v § 11 ods. 18 a ods. 23: Zákon v § 11 ods. 18 ustanovuje povinnosť obvodnému pozemkovému úradu prerokovať s vlastníkom jeho návrhy a požiadavky na určenie nových pozemkov. Podľa výsledkov prerokovaných pravidiel a podľa schválených VZFU a miestnych podmienok obvodný pozemkový úrad dohodne so združením účastníkov ZUNP. V § 11 ods. 23 zákon upravuje postup zverejnenia a posúdenia platnosti ZUNP. ZUNP sú platné, ak s nimi súhlasia účastníci, ktorí vlastnia najmenej dve tretiny výmery pozemkov, na ktorých sú povolené alebo nariadené pozemkové úpravy. ZUNP sa zverejnia verejnou vyhláškou a doručia známym vlastníkom do vlastných rúk. Za súhlas sa považuje aj to, ak vlastník nepodá námietku alebo námietka je neopodstatnená. Odkazové ustanovenia zákona, ktoré sa odvolávajú na ZUNP, sú uvedené v § 10 ods. 7, § 12 ods. 1, § 12 ods. 2, § 12 ods. 9, § 13 ods. 5, § 13 ods. 6, § 14 ods. 7. V § 10 ods. 7 v súvislosti s výstavbou spoločných zariadení a opatrení sa hovorí, že schválením ZUNP vzniká štátu alebo obci právo užívania pozemkov navrhovaných na výstavbu spoločných zariadení a opatrení, z ktorého vyplýva právo uskutočňovať vo verejnom záujme výstavbu spoločných zariadení a opatrení. Podľa § 12 ods. 1 po schválení úvodných podkladov a dohodnutých ZUNP obvodný pozemkový úrad zadá vypracovanie projektu pozemkových úprav. Podľa § 12 ods. 2 sú ZUNP časťou návrhu nového usporiadania pozemkov. V § 12 ods. 9 sa uvádza, že rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu sa zostavuje podľa registra pôvodného stavu a ZUNP. V § 13 ods. 5 a ods. 6 sa uvádza, že obvodný pozemkový úrad projekt pozemkových úprav schváli po prerokovaní a vybavení námietok alebo po rozhodnutí o námietkach súvisiacich s nedodržaním ZUNP alebo podmienok primeranosti ustanovených zákonom. § 14 ods. 7 hovorí, že v špecifickom prípade môže obvodný pozemkový úrad na žiadosť vlastníka schváliť umiestnenie nových pozemkov a začatie hospodárenia na nich už po dohodnutí ZUNP. Ďalšie ustanovenia zákona, ktoré úzko súvisia so ZUNP, sú uvedené v § 9 ods. 3 až 8, § 11, § 12 ods. 8.
77

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Príspevok na spoločné zariadenia a opatrenia Podľa § 11 ods. 7 zákona ak je potrebné pre spoločné zariadenia a opatrenia vyčleniť nevyhnutnú výmeru poľnohospodárskej pôdy, lesných pozemkov alebo inej pôdy, použijú sa najprv pozemky vo vlastníctve štátu v poradí pôvodné neknihované pozemky, ďalšie pozemky štátu a pozemky obce. Ak nie je dostatok výmery pozemkov vo vlastníctve štátu a obce v uvedenom poradí, potrebu pozemkov na spoločné zariadenia a opatrenia podľa § 12 ods. 8 znášajú všetci účastníci, a to podľa pomeru ich nárokov na vyrovnanie k hodnote všetkých pozemkov v obvode pozemkových úprav. V rámci vyrovnania obvodný pozemkový úrad podľa § 11 ods. 1 musí zohľadniť úbytky pre spoločné zariadenia a opatrenia. Potrebu aj mieru príspevku vlastníkov na spoločné zariadenia a opatrenia je potrebné stanoviť už v rámci návrhu VZFU. Je potrebné už vtedy spracovať bilanciu, kto a akou výmerou prispieva na ktoré SZO a VZO. Výsledné percento príspevku vlastníkov je vhodné zaokrúhliť smerom hore, aby vznikla určitá rezerva na prípadné zmeny a doplnenia pri aktualizácii SZO pri príprave rozdeľovacieho plánu. Toto stanovené percento príspevku zo VZFU je potrebné uviesť v ZUNP, aby mohlo byť zverejnené a pripomienkované a následne sa stalo platným v rámci platnosti celých ZUNP. V odôvodnených prípadoch je možné, aby miesto jednotného percenta pre celý obvod projektu boli stanovené viaceré percentá podľa potreby jednotlivých projektových blokov alebo lokalít. Vyrovnanie v peniazoch Podľa § 11 ods. 8, resp. 9, ak s tým vlastník súhlasí, vyrovnanie za pozemky alebo spoluvlastnícke podiely k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu do výmery 400 m2, resp. lesné pozemky do výmery 2000 m2, vrátane trvalých porastov na nich, poskytne sa v peniazoch. Vyrovnanie v peniazoch sa vykoná medzi Slovenským pozemkovým fondom, resp. správcom, a vlastníkom pozemkov v lehote určenej v rozhodnutí o schválení vykonania projektu pozemkových úprav. Podľa ods. 11 na vyrovnanie v peniazoch je potrebný súhlas vlastníka v písomnej forme. Po doručení tohto súhlasu obvodnému pozemkovému úradu nemožno súhlas odvolať. Pozemky, za ktoré žiada vlastník vyrovnanie v peniazoch podľa odsekov 8 až 10 sa nesmú previesť ani zaťažiť. Z dikcie zákona vyplýva, že súhlas vlastníka má byť reakciou na výzvu obvodného pozemkového úradu. Preto je vhodné práve v etape prípravy, prerokovania, zverejnenia a doručenia ZUNP, keďže sa vykonáva aj aktualizácia registra pôvodného stavu, vyzvať vlastníkov, ktorí vyhovujú podmienke zákona, na vyjadrenie súhlasu s vyrovnaním v peniazoch. Je potrebné stanoviť lehotu, do akej musia byť písomné súhlasy doručené na pozemkový úrad. Pri doručovaní ZUNP tým vlastníkom, ktorých sa to týka, je potrebné doručiť aj tlačivo pre vyjadrenie súhlasu s vyrovnaním v peniazoch a priamo v ZUNP stanoviť lehotu. Zisťovanie súhlasov s vyrovnaním v peniazoch skôr, ako so ZUNP, sa neodporúča, aj keď to zákon priamo neupravuje. Po doručení súhlasov je potrebné dať návrh na správu katastra na vyznačenie poznámky o zákaze vlastníka nakladať s pozemkami, za ktoré boli doručené súhlasy vlastníkov s vyrovnaním v peniazoch. Formu prílohy k takémuto návrhu obsahuje MN na geodetické činnosti (príloha 44). Podľa § 11 ods. 11 ak ide o pozemok s nezisteným vlastníkom, Slovenský pozemkový fond (SPF) alebo správca môže súhlasiť s vyrovnaním v peniazoch. Preto je potrebné zaslať výzvu a tlačivo pre vyjadrenie súhlasu s vyrovnaním v peniazoch za konkrétnych nezistených vlastníkov aj fondu a správcovi. Podľa zákona je vyrovnanie v peniazoch možné iba medzi vlastníkom a fondom, resp. správcom. Vyrovnanie v peniazoch medzi vlastníkmi navzájom zákon v súčasnom znení nepripúšťa. Po doručení súhlasu obvodného pozemkovému úradu nemožno súhlas odvolať. Obvodný pozemkový úrad oznámi zhotoviteľovi, od ktorých vlastníkov obdržal súhlas a zhotoviteľ v rozdeľovacom pláne už pre týchto vlastníkov nenavrhuje nové pozemky. Ich pôvodné pozemky a spoluvlastnícke podiely sú v rozdeľovacom pláne započítané do výmery SR v správe fondu alebo správcu. Podľa § 14 ods. 4 dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí nadobudne sa vlastníctvo k novým pozemkom alebo právo na vyrovnanie v peniazoch. Pomerne často dochádza k nepochopeniu zákona a k zamieňaniu postupov a terminológie podľa § 11 ods. 8 až 11 s postupom podľa § 11 ods. 17. Vyrovnanie v peniazoch nie je kúpou a predajom! Pri vyrovnaní v peniazoch fond a správca vyplatia vlastníkovi, ktorý musí spĺňať podmienky pre nárok na vyrovnanie v peniazoch, vyrovnanie v lehote určenej v rozhodnutí o schválení vykonania projektu. Pri kúpe pozemkov alebo spoluvlastníckych podielov postupom podľa § 11 ods. 17 sa vyhotovia kúpne zmluvy medzi fondom, resp. správcom, a vlastníkom, ktoré sa štandardným spôsobom povolením vkladu
78

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) vložia do katastra nehnuteľností už počas trvania projektu. Pri postupe podľa ods. 17 nie je ani obmedzenie výmery pozemkov, pokiaľ je fond alebo správca ochotný uzatvoriť kúpnu zmluvu. V prípade, že by vlastník, ktorý má nárok na vyrovnanie v peniazoch ponúkol fondu alebo správcovi svoje pozemky na odkúpenie a ten by jeho ponuku prijal, nešlo by ďalej o vyrovnanie v peniazoch ale o postup podľa § 11 ods. 17. S nárokom na vyrovnanie v peniazoch súvisí postup podľa § 11 ods. 15, resp. 16, ktorý hovorí, že keď si vlastník neuplatnil nárok na vyrovnanie v peniazoch, jeho pozemky a spoluvlastnícke podiely sa zlúčia do celku s ostatnými pozemkami alebo spoluvlastníckymi podielmi vlastníkov do 400 m2, resp. 2000 m2, a určí sa ich spoluvlastnícky podiel. Neznamená to však automaticky, že v rámci celého obvodu projektu, príp. každého projektového bloku, bude vytvorená jedna veľká parcela, do ktorej budú zlúčení všetci vlastníci drobných výmer v spoluvlastníctve. Ak napr. dvaja bratia vlastnia po 280 m2 a vyslovia požiadavku dostať nový pozemok v spoluvlastníctve, majú nárok na samostatný nový pozemok s výmerou 560 m2, každý v podiele ½.

Príprava ZUNP
Prvotný návrh ZUNP vypracuje zhotoviteľ v spolupráci s obvodným pozemkovým úradom. Obvodný pozemkový úrad zodpovedá za súlad ZUNP so zákonom. Ani pri prevažujúcej požiadavke a súhlase vlastníkov nie je možné prijať zásadu, ktorá nie je v súlade so zákonom. Napr. aj keby vlastníci súhlasili, alebo priamo požadovali, aby primeranosť hodnoty pozemkov bola v ZUNP v rozpätí napr. 20%, nie je možné ísť nad rámec zákona, ktorý stanovuje max. rozdiel 10%. Je potrebné sa dostatočne venovať vhodným a výstižným formuláciám, aby nebol možný ich nejednoznačný výklad a z toho možné vyplývajúce problémy v budúcnosti. Prvotný návrh ZUNP ako vstupný návrh znenia predloží obvodný pozemkový úrad so zhotoviteľom na rokovaní predstavenstvu združenia účastníkov. Prerokovať načim podrobne celý návrh bod po bode, vysvetľovať a diskutovať, aby sa predstavenstvo so záverečným návrhom ZUNP stotožnilo a zžilo, aby bolo aj osvetovo nápomocné pri vysvetľovaní ZUNP vlastníkom a ostatným účastníkom pozemkových úprav, prípadne neskôr pri prerokovávaní námietok proti rozdeľovaciemu plánu a posudzovaní dodržania či nedodržania ZUNP. Záverečné požiadavky a pripomienky predstavenstva je potrebné zapracovať do návrhu ZUNP. Odporúča sa, aby záverečné znenie návrhu ZUNP pred jeho zverejnením predstavenstvo formálne odsúhlasilo, o čom sa vyhotoví zápisnica. --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Výsledný elaborát zásad umiestnenia nových pozemkov obsahuje najmä:
v analógovej forme: • technickú správu, • zápisnice z prerokovania návrhov a požiadaviek (§11 ods.18 zákona), príp. návratky dotazníka, • návrh zásad umiestnenia nových pozemkov s grafickou prílohou vo vhodnej mierke, • zápisnicu z prerokovania návrhu zásad umiestnenia nových pozemkov s predstavenstvom združenia účastníkov pozemkových úprav, v elektronickej forme: • všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF. Výsledný elaborát návrhu zásad umiestnenia nových pozemkov v obvode pozemkových úprav sa odovzdáva v jednom vyhotovení a po zverejnení a zapracovaní pripomienok v jednom vyhotovení. Vlastný návrh zásad umiestnenia nových pozemkov s grafickou prílohou vo vhodnej mierke pre doručovanie účastníkom v zmysle § 11 ods. 23 zákona sa odovzdáva v príslušnom počte výtlačkov podľa počtu účastníkov, ktorým sa budú doručovať. ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Technická správa
Úvodná strana (obal) 1 Identifikačné údaje 2 Obsah 3 Prehľad použitých podkladov 4 Návrh zásad umiestnenia nových pozemkov
79

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) 5 Zoznamy vlastníkov s nárokom na vyrovnanie v peniazoch Prehľad použitých podkladov Popíše sa dokumentácia, ktorá bola použitá pri spracovaní ZUNP v členení: o legislatívne podklady, o podklady z doterajších etáp projektu pozemkových úprav, o podklady o zistených záujmoch v území, o iné podklady. Návrh ZUNP ZUNP sa spracovávajú vo forme návrhu. Vzťahujú sa na celý obvod projektu. Jednotlivé zásady, ktoré nie sú rovnaké pre celý obvod projektu, sa môžu vzťahovať na určité bloky alebo lokality. Návrh ZUNP má písomnú a grafickú časť. V písomnej časti je vhodné, keď sú uvedené samostatne zásady vyplývajúce priamo zo zákona a samostatne zásady, ktoré sú špecifické a dohodnuté pre daný projekt. Grafická časť slúži na lepšie pochopenie, prehľadnosť, názornosť a jednoznačné polohové určenie písomnej časti ZUNP. Vyhotovuje sa ako príloha písomnej časti. Ak sa v písomnej časti uvádzajú miestne názvy, označenia blokov alebo lokalít, musia byť všetky jednoznačne identifikovateľné v grafickej prílohe, aby aj vlastník, ktorý desaťročia nežije v danej obci mohol pochopiť obsah ZUNP a posúdiť aj dopad aplikácie ZUNP na jeho vlastníctvo. Je potrebné sa dostatočne venovať vhodným a výstižným formuláciám, aby nebol možný ich nejednoznačný výklad a z toho možné vyplývajúce problémy v budúcnosti. Niekedy ale aj veľmi presne a prísne formulované zásady môžu byť kontraproduktívne v prípadoch, keď by potom návrh nového usporiadania bol možný iba porušením či nedodržaním ZUNP. Pri návrhu ZUNP je niekedy potrebné vykonať pre niektoré bloky aj predbežnú simuláciu rozdeľovacieho plánu, aby sa nedohodli ZUNP, ktoré budú v praxi nedodržateľné. Definitívne znenie ZUNP na zverejnenie musí byť odsúhlasené predstavenstvom združenia účastníkov a podpísané predsedom predstavenstva a správnym orgánom s uvedením dátumu. V písomnej časti ZUNP môžu byť zásady vyplývajúce zo zákona o pozemkových úpravách uvedené citovaním zákona, alebo môžu byť formulované jednoduchšie a zrozumiteľnejšie pre vlastníkov. Môžu byť formulované napríklad nasledovne: Zásady vyplývajúce zo zákona: • Vlastníkovi, resp. spoluvlastníkovi, pozemkov v obvode projektu patrí za pozemky a trvalé porasty v obvode projektu vyrovnanie, ktoré sa poskytuje v nových pozemkoch. • Nové pozemky majú byť svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. Nové pozemky sú primerané, ak rozdiel hodnoty, resp. výmery, pôvodných a nových pozemkov nepresahuje 10% hodnoty, resp. výmery, pôvodných pozemkov, vrátane príspevku na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel hodnoty, resp. výmery. • Minimálna výmera samostatného nového pozemku na poľnohospodárskej pôde je 400 m2, na lesných pozemkoch 2000 m2. • Vyrovnanie za pozemky alebo spoluvlastnícke podiely k pozemkom, ktoré nespĺňajú podmienku minimálnej výmery, ak s tým vlastník súhlasí, poskytne sa v peniazoch. Na vyrovnanie v peniazoch je potrebný súhlas vlastníka v písomnej forme. Vyrovnanie v peniazoch sa vyplatí vlastníkovi v lehote určenej v rozhodnutí o schválení vykonania projektu pozemkových úprav. • Pozemky alebo spoluvlastnícke podiely k pozemkom, ktoré nespĺňajú podmienku minimálnej výmery a ktoré nemožno sceliť s ostatnými pozemkami vlastníka a za ktoré nebol uplatnený nárok na vyrovnanie v peniazoch, budú riešené formou spoluvlastníckeho podielu k novým pozemkom, spĺňajúcim podmienku minimálnej výmery. • Na výmeru spoločných zariadení a opatrení prispievajú po použití výmery vo vlastníctve štátu a obce všetci vlastníci rovnakým podielom zo svojho vlastníctva. • Ten, kto sa stane vlastníkom pozemku v priebehu konania o pozemkových úpravách, nemôže namietať výsledky doterajšieho konania.
80

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) • Pozemky, ktoré patria do obvodu projektu a tvoria spoločnú nehnuteľnosť, môžu sa rozdeliť, ak s tým súhlasia vlastníci nadpolovičnej výmery spoločnej nehnuteľnosti.

Potom je vhodné naformulovať zásady špecifické a dohodnuté pre daný obvod projektu. Zhotoviteľ v spolupráci s predstavenstvom, obcou a obvodným pozemkovým úradom, by sa mal snažiť vytypovať lokality, kde sú z rôznych dôvodov potrebné špeciálne postupy umiestňovania nových pozemkov a pre tieto lokality naformulovať samostatné zásady. V záverečnom návrhu ZUNP sa môžu preusporiadať podľa dôležitosti zostupne. V niektorých lokalitách pri návrhu postupov je vhodné vykonať analýzy súčasných vlastníckych vzťahov a simulovať tvorbu rozdeľovacieho plánu, aby nenastala situácia, že sa sformuluje zásada, ktorá sa nedá potom v rozdeľovacom pláne dodržať. Špecifické zásady by mali stanovovať najmä nasledovné princípy a pravidlá: • či sa bude sceľovať vlastníctvo v rámci celého obvodu projektu alebo iba v rámci stanovených projektových blokov alebo ich skupín, • stanovia sa zásady umiestňovania nových pozemkov vo vytypovaných lokalitách: o lokality v blízkosti intravilánu, príp. podľa územnoplánovacej dokumentácie, potenciálne zastaviteľné, o lokality areálov družstiev, príp. výrobných areálov, o lokality využívané, príp. potenciálne využiteľné, na rekreáciu, šport, zóny oddychu o lokality zastavané stavbami vo vlastníctve štátu, príp. VÚC alebo obce (štátne a regionálne cesty, vodohospodárske a melioračné stavby a pod.), o lokality so špecifickým využívaním (v pásme plynovodu, ropovodu, vysokého napätia, ...), o lokality zdevastované (odpad, kontaminované, zarastené, zaburinené, ...) prípadne inak znevýhodnené, o lokality so špeciálnymi poľnohospodárskymi kultúrami (chmeľnice, vinice, ovocné sady, plantáže bobuľovín), o lokality lesných pozemkov (ktoré sú ako lesy evidované v KN, ktoré ako lesy boli komisionálne odsúhlasené v etape polohopisu, ...), o lokality navrhnuté vo VZFU na špeciálne využitie (verejné zariadenia a opatrenia, spoločné zariadenia a opatrenia, navrhnuté na zatrávnenie alebo na zalesnenie a pod.), § následne sa môžu uviesť zásady, ktoré budú platiť na všetky ostatné lokality, pre ktoré neplatia samostatné zásady (teda prevažne pre ornú pôdu), napr.: o rozpätie počtu nových pozemkov na jedného vlastníka, § ak je to potrebné, uvedú sa aj ďalšie zásady, napr.: o stanovenie percenta príspevku vlastníkov na spoločné zariadenia a opatrenia, o stanovenie termínu doručenia písomných súhlasov s vyrovnaním v peniazoch, o stanovenie termínu doručenia súhlasu vlastníkov nadpolovičnej výmery s rozdelením spoločnej nehnuteľnosti, o že pri umiestňovaní nových pozemkov pokiaľ to bude možné sa zohľadnia aj príbuzenské vzťahy, prípadne iné riadne potvrdené vzťahy či záujmy, o že pri uplatňovaní ZUNP nie je možné požadovať neprimerané použitie jednej zásady pri porušení druhej. Ako „poistku“ pre nepredvídané situácie a špeciálne riešenia je veľmi vhodné na záver umiestniť ZUNP napr. v nasledujúcom znení: „Ak pri umiestňovaní nových pozemkov dôjde k rôznym nezhodám alebo „sporom“ medzi vlastníkmi alebo pri potrebe individuálneho riešenia rôznych situácií, rozhodne o riešení predstavenstvo združenia účastníkov pozemkových úprav na svojom zasadnutí za prítomnosti a dohľadu obvodného pozemkového úradu hlasovaním alebo žrebom.“ Samozrejme v prípade potreby je možné a aj nutné navrhnúť aj iné špecifické zásady. V technickej správe môže byť návrh ZUNP uvedený aj s prípadným „komentárom“ a bližším vysvetlením dôvodov a významu jednotlivých ZUNP. Vo verzii ZUNP pre zverejnenie a doručenie (a teda následne aj platnosť) sa môžu komentáre a vysvetlivky vynechať.
81

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Zoznamy vlastníkov s nárokom na vyrovnanie v peniazoch Zhotoviteľ na základe aktualizovaného registra pôvodného stavu vyhotoví zoznamy vlastníkov, ktorí spĺňajú podľa zákona o pozemkových úpravách podmienku pre vyrovnanie v peniazoch (sumárne vlastníctvo v obvode projektu pozemkových úprav do 400 m2 poľnohospodárskej pôdy, resp. do 2000 m2 lesných pozemkov). Vyhotovia sa zoznamy v abecednom poradí: o známi vlastníci so známym pobytom s celkovou výmerou do 400 m2 poľnohospodárskej pôdy, o známi vlastníci so známym pobytom s celkovou výmerou do 2000 m2 lesných pozemkov, o nezistení vlastníci s celkovou výmerou do 400 m2 poľnohospodárskej pôdy o nezistení vlastníci s celkovou výmerou do 2000 m2 lesných pozemkov, Prerokovanie návrhov a požiadaviek vlastníkov Zákon v § 11 ods. 18 prikazuje obvodnému pozemkovému úradu (teda zhotoviteľovi) prerokovať s vlastníkom jeho návrhy a požiadavky na určenie nových pozemkov. Na základe výsledkov prerokovania, schválených VZFU a miestnych podmienok sa majú potom dohodnúť s predstavenstvom združenia účastníkov ZUNP. Zákon nestanovuje formu ani ďalšie náležitosti prerokovania návrhov a požiadaviek vlastníkov. V zásade je možné osobné rokovanie s každým vlastníkom, hromadné prerokovanie väčšinových požiadaviek s prípadným osobným prerokovaním individuálnych návrhov, alebo prerokovanie písomnou formou najlepšie zaslaním dotazníka, ktorý umožní presné vyhodnotenie požiadaviek. Individuálne osobné rokovanie s každým vlastníkom je v tejto etape najmenej efektívne, má svoje miesto až pri prerokovaní návrhu nového usporiadania pozemkov podľa § 12 ods. 6 zákona. Inou formou prerokovania je spoločné prerokovanie návrhov a požiadaviek vlastníkov, doplnené individuálnymi prerokovaniami s vlastníkmi. Pozvánku na spoločné prerokovanie s informáciou o možnosti individuálnych prerokovaní a určením možných termínov, je potrebné zaslať minimálne prihláseným vlastníkom. S pozvánkou môže byť zasielaný aj dotazník, ktorý v prípade že sa vlastník nezúčastní prerokovania, môže doručiť v stanovenej lehote zhotoviteľovi alebo na obvodný pozemkový úrad. Spoločné prerokovanie môže prebehnúť spravidla po odsúhlasení návrhu ZUNP predstavenstvom. Je vhodné pripraviť aj prezentáciu VZFU a návrhu ZUNP, s možnosťou diskusie. Individuálne prerokovania s vlastníkmi, ktorí majú záujem, môžu prebehnúť v ďalších dňoch. Jednou z možných foriem je prerokovanie pomocou dotazníkov, zasielaných vlastníkom či už súčasne s výpisom z registra pôvodného stavu, alebo samostatne neskôr. Dotazníky by mali obsahovať otázky, prispôsobené na miestne podmienky, pri ktorých je potrebné zistiť väčšinový názor vlastníkov na ich riešenie. Odporúča sa, aby okrem všeobecných otázok o zámeroch vlastníka ohľadne užívania svojich budúcich nových pozemkov po pozemkových úpravách (napr. prenajať všetky, časť prenajať a na časti hospodáriť, na všetkých hospodáriť, prenajať si aj od iných vlastníkov, a pod.) alebo o súhlase s rozdelením spoločnej nehnuteľnosti (ak sa v obvode projektu nachádza), obsahoval dotazník aj miestne, špecifické otázky, napr. Ste za to, aby v lokalite „Dlhé lúky“, kde územný plán uvažuje s IBV, ostali umiestnení pôvodní vlastníci? Je vhodné sa zamyslieť na formuláciami otázok aj odpovedí (vhodné je použiť napr. áno-nie-neviem), aby bolo možné štatistické vyhodnotenie dotazníkov. V závere dotazníka je vhodné ponechať priestor pre formuláciu individuálnych požiadaviek vlastníka aj s uvedením príkladov (napr. Žiadam umiestniť nové pozemky v susedstve s bratom, manželkou, ..., alebo Žiadam umiestniť nové pozemky v pôdnom celku ... z tých a tých dôvodov ..., alebo Žiadam umiestniť nové pozemky na hranici s k.ú. ..., nakoľko aj tam som vlastníkom pozemkov, a pod.) Súčasne ale treba vlastníka poučiť, že jeho požiadavkám nebude možné vyhovieť, keď nebudú v súlade so zákonom alebo s väčšinovými záujmami iných vlastníkov. Ak sa dotazníky zasielajú spolu s výpisom z registra pôvodného stavu, je potrebné ich zaslať všetkým známym vlastníkom. Ak sa dotazníky zasielajú v neskoršom období, stačí ich zaslať aktívnym, čiže prihláseným vlastníkom, pretože pri doručení výpisu z RPS boli neprihlásení vlastníci upozornení podľa § 17 ods. 2 zákona.

Zverejnenie ZUNP
Podľa § 11 ods. 23 zákona ZUNP sa zverejnia verejnou vyhláškou na 15 dní na úradnej tabuli obvodného pozemkového úradu a na úradnej tabuli v obci a doručia známym vlastníkom do vlastných rúk. Predstavenstvom odsúhlasené znenie ZUNP zhotoviteľ vytlačí v takom počte výtlačkov, aby bolo možné
82

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) ich zverejniť a doručiť každému známemu vlastníkovi. Doručuje ich obvodný pozemkový úrad do vlastných rúk. V sprievodnom liste okrem iného musí byť poučenie, že ZUNP sú platné, ak s nimi súhlasia účastníci, ktorí vlastnia najmenej dve tretiny výmery pozemkov, na ktorých sú povolené alebo nariadené pozemkové úpravy a že za súhlas sa považuje aj to, ak vlastník nepodá námietku alebo námietka je neopodstatnená. Námietky je možné podať do 15 dní odo dňa doručenia.

Platnosť ZUNP
Podľa § 11 ods. 23 zákona ZUNP sú platné, ak s nimi súhlasia vlastníci dvojtretinovej výmery obvodu projektu. Za súhlas sa považuje aj to, ak vlastník nepodá námietku alebo námietka je neopodstatnená. O vyhodnotení platnosti ZUNP sa vyhotoví protokol, v ktorom bude skonštatovaný stav a počet podaných námietok, výmera namietajúcich vlastníkov, výmera obvodu projektu a záverečné vyhlásenie platnosti, príp. neplatnosti ZUNP. V prípade, že by so zverejnenými ZUNP nesúhlasili vlastníci viac ako jednej tretiny výmery obvodu projektu, nemôžu byť ZUNP platné. Námietky je potrebné prerokovať s predstavenstvom a potom dohodnúť znovu znenie ZUNP, ktoré je potrebné opäť zverejniť a celý postup zopakovať. Teoreticky je možné námietkam nevyhovieť a pokúsiť sa znova zverejniť pôvodný text ZUNP, ale takýto postup je možné zvoliť iba po dostatočnej osvete a vysvetľovaní, aby bolo pravdepodobné, že na druhýkrát dôjde k platnosti ZUNP. Grafická príloha návrhu zásad umiestnenia nových pozemkov vo vhodnej mierke

83

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

4

Plány spoločných zariadení a opatrení a plány verejných zariadení a opatrení

Plán spoločných zariadení a opatrení (ďalej Plán SZO) sa spracováva za účelom definitívneho stanovenia plochy, trasy, rozmerov a polohy pod spoločné zariadenia a opatrenia. Plán SZO musí byť spracovaný tak, aby plochy spoločných zariadení a opatrení vyplývajúce z následne vyhotovenej projektovej dokumentácie spoločných zariadení a opatrení v žiadnom prípade neprekročili plošný záber, ktorý bol stanovený v Pláne SZO. V prípade, ak by po schválení projektu nastala situácia, že projektová dokumentácia spoločných zariadení a opatrení vymedzí väčší pozemok ako uvažoval plán SZO, situácia by musela byť riešená osobitnými geometrickými plánmi mimo konania o pozemkových úpravách a so súhlasom vlastníkov dotknutých pozemkov. Čo by značne skomplikovalo celý projekt a samotnú realizáciu spoločných zariadení a opatrení. Upozorňujeme, že tato situácia je neprípustná. Aj z uvedeného dôvodu sa Plán SZO musí spracovať na podklade nevyhnutných technických výpočtov a podrobnejších prieskumov v závislosti od technickej náročnosti konkrétneho zariadenia a opatrenia. Plán verejných zariadení a opatrení (ďalej Plán VZO) sa spracováva v prípade, ak zo VZFU vyplynula potreba riešiť, vlastnícky vysporiadať verejné zariadenia a opatrenia. Plán VZO rieši jednak vymedzenie existujúcich verejných zariadení a opatrení, verejných zariadení a opatrení navrhnutých na rekonštrukciu resp. rozšírenie a nový návrh. Verejné zariadenia a opatrenia sú v projekte riešené iba na úrovni ich plošného a funkčného vymedzenia. Projekt nerieši ani zmenu druhu pozemku pre verejné zariadenia a opatrenia. Je to náplňou územno plánovacej dokumentácie (ÚPD). Projektová dokumentácia, ani realizácia verejných zariadení a opatrení nie je súčasťou projektu.

Výsledný elaborát plánu SZO a plánu VZO podľa metodických štandardov obsahoval: v analógovej forme: • Technickú správu o Protokol o predbežnom vytýčení spoločných zariadení a opatrení • Plán spoločných zariadení a plán verejných zariadení a opatrení o Pozdĺžne a priečne profily líniových technických opatrení v elektronickej forme: • Všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etapa vo formáte PDF, • Súbor vo výmennom formáte VGI s názvom ZOxxxxxx.VGI --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Výsledný elaborát plánu spoločných zariadení a opatrení a verejných zariadení a opatrení obsahuje (podľa "minimalizovaných" Dodacích podmienok): v analógovej forme: • technickú správu (najmä zhrnutia a objekty podľa kap. 6.3.2.1.3, 6.3.2.1.6, 6.3.2.2.3, 6.3.2.2.6, 6.3.2.3.3, 6.3.2.3.6, 6.3.2.4.3, 6.3.2.4.6 a bilanciu výmer podľa kap. 6.3.4 podľa Metodických štandardov), • plán spoločných zariadení a opatrení (existujúcich a navrhovaných) a plán verejných zariadení a opatrení (existujúcich a navrhovaných) vo vhodnej mierke (sútlač), • záznam z terénnej obhliadky novonavrhovaných spoločných zariadení a opatrení (v nevyhnutnom rozsahu ak bola realizovaná), v elektronickej forme: • všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF, • mapu spoločných zariadení a opatrení a verejných zariadení a opatrení v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom ZOxxxxxx.VGI podľa Metodických štandardov. Výsledný elaborát plánu spoločných zariadení a opatrení a verejných zariadení a opatrení sa odovzdáva v jednom vyhotovení. --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------84

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Plán spoločných zariadení a opatrení (existujúcich a navrhovaných) a plán verejných zariadení a opatrení (existujúcich a navrhovaných) vo vhodnej mierke (sútlač),

85

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

5

Postup prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní pozemkov v obvode projektu

Pozemkové úpravy slúžia nielen na usporiadanie vlastníckych, ale aj užívacích pomerov k pozemkom. V § 6 zákona zákonodarca ako účastníkov pozemkových úprav uviedol na druhom mieste, hneď po vlastníkoch, nájomcov pozemkov podliehajúcich pozemkových úpravám. Aj v ďalších paragrafoch zákona sa kladie dôraz okrem iného na funkčné využívanie územia. Preto je potrebné po schválení projektu veľmi zodpovedne pripraviť a dohodnúť so združením účastníkov a s väčšími užívateľmi postup prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní. Už pri príprave VZFU je potrebné sa zaoberať problematikou prechodu z existujúceho stavu hospodárenia na pozemkoch na navrhovaný funkčný stav. Aj pri príprave ZUNP a neskôr pri príprave návrhu rozdeľovacieho plánu sa nemôže táto problematika zanedbať, aby v etape vykonania projektu, keď by naozaj malo dôjsť k postupnému prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní sa neobjavili nepredvídané neprekonateľné problémy. Pri spracovaní všetkých spomínaných etáp je potrebné vyvíjať dostatočnú osvetu medzi užívateľmi pozemkov, že všetky nájomné zmluvy bez ohľadu na dohodnutú dobu ich trvania zo zákona zaniknú podľa rozhodnutia o schválení vykonania projektu a potom bude potrebné uzatvoriť nové nájomné zmluvy na nové pozemky. Nie je chybou, keď už počas spracovania projektu uzatvárajú nájomcovia s vlastníkmi zmluvy o budúcej zmluve o prenájme budúcich nových pozemkov po projekte. Zo zákona zanikajú všetky, teda akékoľvek, nájomné vzťahy k pôvodným nehnuteľnostiam, aj napr. prenájom práva poľovníctva alebo rybárstva a pod. Zaniká aj „zákonný nájom“ podľa § 22 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde, podobne zanikajú podnájomné zmluvy a vzťahy, vzniknuté podľa § 12a zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o nájme“) a pod. Právo bezplatného náhradného užívania podľa § 15 zákona o pozemkových úpravách zaniká najneskôr dňom schválenia projektu. Aj zmena užívacích vzťahov na týchto pozemkoch má byť obsahom postupu prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní. Užívatelia pozemkov vyčlenených do náhradného užívania mali v minulosti právo na týchto pozemkoch vysádzať trvalé porasty a zriaďovať dočasné stavby slúžiace poľnohospodárskej výrobe. Mohli tak konať iba do schválenia projektu a s tým rizikom, že ak v projekte sa nestanú vlastníkmi týchto pozemkov, nebudú mať nárok na náhradu za tieto porasty a dočasné stavby. Postup prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní má zabezpečiť koordinované, plynulé a nadväzujúce zmeny v hospodárení na pôde pri ukončení projektu, aby nebolo narušené obhospodarovanie pozemkov. Vyhotovuje sa skôr, ako nastanú zmeny vo vlastníckych a tým aj v užívacích vzťahoch po schválení vykonania projektu, aby bolo možné ovplyvňovať a pripraviť postup prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní. Už pri plánovaní osevného postupu na posledný rok pred schválením vykonania projektu je potrebné sa dohodnúť s užívateľmi, aby na tých plochách, kde dôjde k zmene užívateľa, založili porasty takých plodín, ktoré bez problémov umožnia odovzdať pozemky novým užívateľom po zbere úrody a pozberovej úprave pôdy, prípadne aby sa dohodli na pravidlách. Ustanovenia zákona, týkajúce sa postupu prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní sú nasledovné: Podľa § 14 ods. 1 zákona po schválení projektu pozemkových úprav obvodný pozemkový úrad nariadi jeho vykonanie. K nariadeniu pripojí a spolu s ním zverejní so združením účastníkov dohodnutý postup prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní. Podľa § 14 ods. 7 v záujme plynulého prechodu hospodárenia v novom usporiadaní môže obvodný pozemkový úrad na žiadosť vlastníka schváliť umiestnenie nových pozemkov a začatie hospodárenia na nich už po dohodnutí zásad umiestnenia nových pozemkov, ak ide o vlastníka, ktorého nárok na vyrovnanie je nesporný alebo v jeho nespornej časti. Schválenie sa oznamuje verejnou vyhláškou. Podľa § 14 ods. 8 dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom uvedeným v rozhodnutí zanikajú nájomné vzťahy k pôvodným nehnuteľnostiam.

Príprava postupu prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní (ďalej len „postup prechodu“)

86

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Obsah elaborátu postupu prechodu je vhodné okrem predstavenstva združenia účastníkov pozemkových úprav dohodnúť aj s nájomcami pozemkov, príp. vlastníkmi, ktorí priamo vstúpia do užívania svojich nových pozemkov. Elaborát postupu prechodu má písomnú a grafickú časť. Grafická (mapová) časť je prílohou písomnej časti. Slúži pre jej jednoznačné pochopenie a zamedzenie nejednoznačného výkladu. Majú v nej byť zobrazené všetky potrebné lokality a iné potrebné údaje. V písomnej časti v jednotlivých kapitolách treba zachytiť všetky konkrétne situácie, ktoré môžu v danom obvode projektu nastať. Najdôležitejšou kapitolou postupu prechodu je dohodnutie prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní na všetkých lokalitách, kde dôjde k zmene užívateľa. Ak k zmene užívateľa nedochádza, je potrebné to skonštatovať v postupe prechodu. Osobitnou kapitolou je dohodnutie postupu prechodu na pozemkoch spoločných zariadení a opatrení, či už existujúcich alebo novonavrhovaných. Táto kapitola môže obsahovať aj aktualizovaný časový plán realizácie spoločných zariadení a opatrení. Ak sú dohodnuté rôzne termíny prechodu pre rôzne lokality, je potrebné sa zaoberať aj otázkou prístupu všetkých užívateľov na pozemky v novom usporiadaní v prechodnom období, kým nenastane prechod na hospodárenie v novom usporiadaní v celom obvode projektu. Súčasťou postupu prechodu je presný časový harmonogram prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní. Ďalšou kapitolou písomnej časti postupu prechodu je časový harmonogram vytyčovania význačných a podrobných lomových bodov hraníc nových pozemkov v rámci vykonania projektu. -----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Výsledný elaborát postupu prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní obsahuje (podľa "minimalizovaných" Dodacích podmienok):: v analógovej forme: • technickú správu, • zápisnicu z prerokovania postupu prechodu na hospodárenie v novom s predstavenstvom združenia účastníkov pozemkových úprav, • grafickú prílohu k postupu prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní, v elektronickej forme: • všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF.

usporiadaní

Výsledný elaborát postupu prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní sa odovzdáva v jednom vyhotovení. -------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Technická správa
Úvodná strana (obal) 1 Identifikačné údaje 2 Podklady 3 Návrh postupu prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní 3.1 Kritériá pre postup prechodu na pozemkoch na ornej pôde s jednoročnými porastmi plodín 3.2 Kritériá pre postup prechodu na pozemkoch na ornej pôde s porastmi viacročných plodín 3.3 Kritériá pre postup prechodu na pozemkoch pri trvalých trávnych porastoch 3.4 Kritériá pre postup prechodu na pozemkoch s trvalými porastmi (chmeľnice, vinice, záhrady a ovocné sady) 3.5 Postup prechodu na lesných pozemkoch 3.6 Postup prechodu na iných pozemkoch 4 Postup prechodu na pozemkoch spoločných zariadení a opatrení a časový plán realizácie spoločných zariadení a opatrení. 5 Časový harmonogram prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní.

87

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) 6 Časový harmonogram vytyčovania význačných a podrobných lomových bodov hraníc nových pozemkov v rámci vykonania projektu. 7 CD, resp. DVD nosič Podklady Popíše sa dokumentácia, ktorá bola použitá pri spracovaní postupu prechodu v členení: o podklady z doterajších etáp projektu pozemkových úprav, o podklady o zistených záujmoch v území, o iné podklady. Návrh postupu prechodu Pri dohadovaní postupu prechodu na ornej pôde s jednoročnými porastmi plodín by nemali nastať väčšie problémy. Prechod na hospodárenie v novom usporiadaní by mal nastať v súlade so zákonom o nájme k 1. novembru príslušného roka. Pozemky by mali byť odovzdané novým užívateľom v primeranom stave po zbere úrody a pozberovej úprave pôdy. V poslednom roku pred prechodom na hospodárenie v novom usporiadaní by sa nemali zakladať porasty plodín, kde by ich neskorý zber mohol ohroziť termín odovzdania novým užívateľom k 1. novembru. Je to možné iba po dohode odovzdávajúceho a nastupujúceho užívateľa. Po dohode užívateľov je možný prechod na hospodárenie aj k inému termínu (napr. k 1. aprílu). Postup prechodu na pozemkoch s porastmi viacročných plodín na ornej pôde, ak dôjde k zmene užívateľa, je potrebné dohodnúť citlivo a podrobne. Je potrebné dojednať aj primeranú náhradu medzi odovzdávajúcimi a nastupujúcimi užívateľmi. Podobné kritériá platia aj pre postup prechodu na pozemkoch s trvalými porastmi (chmeľnice, vinice, záhrady a ovocné sady), ak dôjde k zmene užívateľa. Pri trvalých trávnych porastoch, na ktorých dôjde k zmene užívateľa, je možné dohodnúť akýkoľvek termín prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní. Na pozemkoch, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu, je potrebné brať do úvahy aj dotačnú politiku. Odporúča sa postup prechodu konzultovať aj na príslušnej pôdohospodárskej platobnej agentúre. Postup prechodu na lesných pozemkoch, ak dôjde k zmene užívateľa, je možné dojednať v akomkoľvek termíne. Je potrebná súčinnosť s orgánom štátnej správy na úseku lesného hospodárstva pri dojednaní postupu prechodu, aby nedošlo k nežiaducemu konaniu hlavne zo strany odovzdávajúceho užívateľa, aby boli odovzdané potrebné podklady o lesnom hospodárskom pláne, o lesnej hospodárskej evidencii a pod. Postup prechodu na iných pozemkoch je možné tiež dojednať individuálne podľa potrieb a miestnych podmienok. Postup prechodu na pozemkoch spoločných zariadení a opatrení a časový plán realizácie spoločných zariadení a opatrení Na pozemkoch existujúcich spoločných zariadení a opatrení sa spravidla nehospodári. Určitému „obhospodarovaniu“ podliehajú iba „biologické“ protierózne a ekologické SZO. Na pozemkoch, na ktorých boli navrhnuté nové spoločné zariadenia a opatrenia, sa bude pravdepodobne hospodáriť naďalej ako na susediacich pozemkoch až do doby, keď dôjde k ich realizácii alebo aspoň k potrebe ich vyčlenenia. V rámci postupu prechodu bude potrebné dohodnúť hlavne pravidlá pre komunikačné opatrenia z dôvodu prístupov na pozemky a organizačného zabezpečenia prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní, ako aj pravidlá pre pozemky, ak niektoré doteraz obhospodarované pozemky sa stanú spoločnými zariadeniami a opatreniami (napr. vsakovacie pásy, priekopy, prielohy - priehlbinové terasy ...). Obec bude povinná po nadobudnutí vlastníctva k pozemkom, na ktorých sú alebo budú umiestnené spoločné zariadenia a opatrenia, ich spravovať a udržiavať, avšak táto povinnosť prejde na obec až po zápise projektu do katastra nehnuteľností. Ak je to potrebné, je možné v postupe prechodu aktualizovať časový plán výstavby spoločných zariadení a opatrení. Časový harmonogram postupu prechodu Z časového hľadiska je možné dohodnúť jeden termín prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní pre celý obvod projektu, alebo je možné dohodnúť pre rôzne lokality rôzne termíny prechodu.

88

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Pri návrhu termínu je potrebné zvažovať aj právne dôsledky zo zákona o pozemkových úpravách. Keďže vykonanie projektu je dlhší proces, v praxi môžu nastať dva prípady. K prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní môže dôjsť po alebo aj pred schválením vykonania projektu a jeho zápisom do katastra nehnuteľností. Napríklad ak vieme, že vytýčenie v teréne prebehne na jeseň bežného roka a k schváleniu vykonania projektu dôjde v apríli nasledujúceho roka, máme dve základné možnosti. Buď dohodnúť termín prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní už od 1.11. bežného roka (v ktorom prebehne vytýčenie), alebo až od 1.11. nasledujúceho roka. Ak sa dohodneme (s predstavenstvom a užívateľmi) na prechode od 1.11. nasledujúceho roku, tak v rozhodnutí o schválení vykonania projektu je potrebné podľa § 14 ods. 8 zákona o pozemkových úpravách stanoviť (v súlade s postupom prechodu) termín zániku nájomných vzťahov k pôvodným nehnuteľnostiam 30. október nasledujúceho roka a termín prechodu na hospodárenie od 1.11. nasledujúceho roka. Nájomné vzťahy dokončia hospodársky rok, vlastníkom bude vyplatené nájomné za pôvodné pozemky za celý rok a už od zápisu projektu do katastra nehnuteľností bude možné uzatvárať nové nájomné zmluvy na nové pozemky s účinnosťou od 1.11. nasledujúceho roka. Nevýhodou je dlhší čas medzi vytýčením nových pozemkov v teréne a začatím ich užívania, čo môže mať za následok zničenie väčšieho množstva vytýčených hraníc (aj keď vlastníci boli vyzvaní na trvalé označenie lomových bodov hraníc svojich nových pozemkov). Ak sa dohodneme na prechode od 1.11. bežného roka (v ktorom prebehne vytýčenie v teréne), je potrebné využiť iné ustanovenia zákona o pozemkových úpravách. Keďže nájomné vzťahy k pôvodným pozemkom zaniknú podľa § 14 ods. 8 zákona o pozemkových úpravách dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu alebo neskorším dňom uvedeným v rozhodnutí, teda nemôžu zaniknúť pred schválením vykonania projektu, v tomto rozhodnutí uvedieme tak ako v predošlom prípade termín zániku nájomných vzťahov k pôvodným nehnuteľnostiam 30. október nasledujúceho roka. Pre umožnenie prechodu na hospodárenie od 1.11. bežného roka použijeme postup podľa § 14 ods. 7 zákona o pozemkových úpravách, podľa ktorého v záujme plynulého prechodu hospodárenia v novom usporiadaní môže obvodný pozemkový úrad schváliť začatie hospodárenia na nových pozemkoch už po dohodnutí ZUNP (teda aj po schválení projektu), ak ide o vlastníka, ktorého nárok na vyrovnanie je nesporný alebo v jeho nespornej časti (po schválení projektu túto podmienku spĺňajú všetci vlastníci). Schválenie sa oznamuje verejnou vyhláškou. Časový harmonogram vytyčovania podrobných lomových bodov hraníc nových pozemkov v rámci vykonania projektu Časový harmonogram vytyčovania, ale aj odovzdávania lomových bodov hraníc nových pozemkov dohodneme s obcou a predstavenstvom. Vytyčovanie a odovzdávanie lomových bodov sa snažíme naplánovať na také obdobia, aby boli minimalizované prípadné škody na porastoch plodín. Prerokovanie a odsúhlasenie postupu prechodu Prvotný návrh postupu prechodu vypracuje zhotoviteľ projektu v spolupráci so správnym orgánom pred schválením projektu. Potom ho predloží na prerokovanie predstavenstvu združenia účastníkov pozemkových úprav. Na rokovaní (príp. rokovaniach) s užívateľmi musia byť potom dohodnuté konkrétne postupy prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní pre všetky lokality, kde dochádza k zmene užívateľa. V prípade, že sa užívatelia nedohodnú, postup prechodu určí obvodný pozemkový úrad. Dohodnutý postup prechodu je záväzný pre všetkých účastníkov pozemkových úprav. Zverejnenie postupu prechodu Podľa zákona o pozemkových úpravách dohodnutý postup prechodu sa zverejní spolu s nariadením vykonania projektu. Nariadenie vykonania projektu s postupom prechodu (vo forme prílohy k nariadeniu) sa zverejní na 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu a v obci na vhodnom mieste.

89

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Grafická príloha k postupu prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní

90

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

6

Literatúra

MUCHOVÁ, Z., VANEK, J. HALAJ, P., HRNČIAROVÁ, T., KONC, Ľ., RAŠKOVIČ, V., STREĎANKSÁ, A., ŠIMONIDES, I., VAŠEK A. 2009. Metodické štandardy projektovania pozemkových úprav. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2009. 397 s., ISBN 978-8552-0267-9.

91

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

4.1. OCHRANA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY
RNDr. Eva Pauditšová PhD.
1 Ochrana životného prostredia a územný systém ekologickej stability

Zákon o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov sa dotýka ochrany životného prostredia a samotného územného systému ekologickej stability v niekoľkých paragrafoch a odsekoch. Už v základných ustanoveniach zákona, v prvom oddiele, §1 a v prvom odseku sa píše, že: „Obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka.“. V druhom odseku sa okrem iného píše, že: „Pozemkové úpravy zahŕňajú: technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov.“. Projekty pozemkových úprav (PPÚ) predstavujú z krajinnoekologického hľadiska a z pohľadu krajinného plánovania jeden z najsilnejších nástrojov plánovacích procesov, ktoré sú na Slovensku v súčasnosti v praxi uplatňované. Dokumenty PPÚ (rovnako ako aj dokumenty územných systémov ekologickej stability a mnohé ďalšie) patria k podkladom, ktoré sa povinne využívajú pri vyhotovovaní územnoplánovacej dokumentácie (ÚPD), ktorá rieši komplexne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, harmonizuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu krajiny a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Z hľadiska podrobnosti spracovávania PPÚ majú tieto význam najmä pre územnoplánovaciu dokumentáciu na úrovni obce, časti obce a prípadne aj na regionálnej úrovni. Zákon č. 330/1991 Zb. bol prvý v slovenskom právnom systéme, v ktorom bol uvedený pojem „územný systém ekologickej stability“. Postupne boli v 90. rokoch 20. stor. zásady územných systémov ekologickej stability (ÚSES) zakomponované aj do ďalších zákonov, a to do zákona o ochrane prírody a krajiny, zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a do stavebného zákona. V roku 1994 bol prijatý zákon č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (v súčasnosti je platný zákon č. 24/2006 Z. z.), v r. 1994 vošiel do platnosti zákon č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (v súčasnosti je platný zákon č. 543/2002 Z. z., koncom r. 2011 bola v paragrafovom znení pripravená komplexná novela tohto zákona). Po r. 1990 bol niekoľkokrát novelizovaný aj zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a práve v rámci početných aktualizácii tohto zákona sa do neho o. i. premietli aj niektoré požiadavky týkajúce sa životného prostredia. Územné systémy ekologickej stability sa stali spolu s ďalšími dokumentmi v zmysle stavebného zákona povinnou súčasťou prieskumov a rozborov územnoplánovacej dokumentácie (pozn. v r. 2011 začal proces prípravy rozsiahlej novely stavebného zákona, ÚSES zatiaľ zostáva súčasťou prieskumov a rozborov ÚPD). Potreba vytvoriť právny rámec integrovaného manažmentu krajiny sa premietla do novely stavebného zákona až v r. 2000. Zákon č. 237/2000 Z. z., ktorým sa novelizoval stavebný zákon, upravil iba postavenie

92

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) krajinnoekologického plánu, ktorý má v určitom rozsahu identické časti s dokumentom ÚSES (Pauditšová, 2010a), resp. obsahuje časti relevantné pre PPÚ. Pozitívny vzťah pozemkových úprav (PÚ) k riešeniu ekologických problémov v krajine deklaruje aj súhrn dôvodov, prečo sa môžu pozemkové úpravy v určitom území vykonávať, uvedený v zákone č. 330/1991 Zb. (§2). Okrem písmena a), b), f) sa všetky ostatné zdôvodnenia dotýkajú buď priamo ochrany krajiny, alebo súvisia s plánovacími procesmi a ich dopadmi na krajinu. Dôvody na realizáciu PÚ sú v tejto súvislosti, ak: • má dôjsť inej investičnej výstavbe, ktorá podstatne ovplyvní hospodárenie na pôde alebo životné podmienky v obvode pozemkových úprav alebo jeho ucelenej časti • je to potrebné v záujme obnovenia alebo zlepšenia funkcií ekologickej stability v územnom systéme a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny • má dôjsť k obmedzeniu poľnohospodárskej alebo lesnej výroby z dôvodu vyhlásenia ochranných pásiem, chránených území alebo z iných dôvodov • je potrebné riešiť dôsledky živelných pohrôm. Ciele pozemkových úprav je možné konfrontovať aj s myšlienkami Európskeho dohovoru o krajine (Florencia, 20. 10. 2000). V tomto dohovore je okrem iného deklarovaný cieľ podpory ochrany, manažmentu a plánovania krajiny a organizovanie európskej spolupráce, a to prostredníctvom: • integrovania krajiny do poľnohospodárskych koncepcií • zvyšovania vedomia týkajúceho sa hodnôt krajiny • implementácie nástrojov zameraných na ochranu, manažment a plánovanie krajiny • vytvorenia podmienok na účasť širokej verejnosti na definovaní a realizovaní krajinných koncepcií. Splnenie všetkých uvedených požiadaviek si vyžaduje analýzu vstupov o prvkoch a zložkách krajiny, ako aj o ich vzájomných vzťahoch, informácie o poľnohospodárskej a lesnej činnosti, vlastníckych a užívacích vzťahoch a pomeroch a pod. Na dosiahnutie podpory ochrany, manažmentu a plánovania krajiny sú práve výstupy z PPÚ veľmi vhodné, a to nie len vďaka ich komplexnému pohľadu na krajinu, ale aj vzhľadom na súčinnosť odborníkov s obyvateľmi, vlastníkmi a užívateľmi pozemkov. Podstatná je teda aj spolupráca tých, ktorí sa spolupodieľajú na procesoch PÚ a môžu ich kvalitatívne ovplyvniť. Takýto prístup je v rámci Európskeho dohovoru o krajine preferovaný, čo je o. i. deklarované aj zavedením pojmu „cieľová kvalita krajiny“, ktorá odzrkadľuje priania a požiadavky verejnosti týkajúce sa charakteristických čŕt krajiny, v ktorej ľudia žijú, formulované pre danú krajinu kompetentnými orgánmi verejnej správy. 1.1 1.1.1 Územný systém ekologickej stability Stručný historický prehľad

Územný systém ekologickej stability je originálnym typom ekologickej siete, ktorý sa rozvíja a v praxi aplikuje na Slovensku a v Českej republike. Metodický postup vymedzovania ÚSES má spoločný základ a názov z obdobia, keď sa formoval v rámci bývalého Československa v 70. rokoch 20. storočia. Teóriu a metodológiu rozpracovával tím špecialistov v československom zastúpení v rámci Ekoprogramu ČSSR od roku 1981. Koncepcia ÚSES bola pôvodne pripravovaná ako účelová metóda pre územné plánovanie voľnej krajiny a kládla si za cieľ na priestorovo-funkčnej úrovni rešpektovať základné biotické vzťahy. Metodika územných systémov ekologickej stability bola v roku 1984 prvýkrát spracovaná pracovníkmi Agroprojektu Brno vo forme metodickej pomôcky (Löw a kol., 1984). Metodika vypracovávania ÚSESov sa v priebehu desaťročí vyvíjala a predovšetkým v rámci Českej republiky bola aj na mnohých územiach overená (Pauditšová, 2010c).
93

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Koncepcia územných systémov ekologickej stability krajiny bola od začiatku vytváraná tak, aby vznikol ucelený súbor ekologických podkladov o priestorových nárokoch bioty v krajine, ktorý by bol využiteľný v územnom plánovaní pri harmonizácii rôznych požiadaviek na využitie územia (viac pozri v prácach Ružičková a kol., 2009; Kozová a kol., 2010; Ružičková, Lehotská a kol., 2011). K hlavným cieľom ÚSES patrí: • územné zabezpečenie nerušeného vývoja rastlinných a živočíšnych populácií a spoločenstiev v celej variabilite v ich prirodzenom prostredí • vytvorenie optimálneho priestorového základu ekologicky stabilnejších plôch a línií v krajine z hľadiska zabezpečenie ich priaznivého pôsobenia na okolité menej stabilné časti poľnohospodárskych a lesných kultúr a urbanizovaného územia (ochrana poľnohospodárskych kultúr pred škodcami, opeľovanie, vytváranie mikroklímy, zlepšenie vodného režimu, ochrana pred eróziou a pod.) • zachovanie unikátnych krajinných útvarov prírodného a kultúrno-historického pôvodu • udržanie prirodzenej produkčnej schopnosti krajiny a ochrana prírodných zdrojov • podpora polyfunkčného využívania krajiny. Úlohou ÚSES je zachovať funkčnosť a variabilitu ekosystémov pre súčasnosť a aj pre budúce generácie. Koncepcie ekologických sietí vznikali nezávisle vo viacerých štátoch Európy, ako odpoveď na fragmentáciu prírodných biotopov a krajiny. V súčasnosti je tvorba európskej ekologickej siete sústredená na dve úrovne: • EECONET – Európska ekologická sieť (European Ecological Network), predstavuje sieť jadrových území a ostatných významných prvkov z hľadiska biologickej a ekosystémovej rozmanitosti na úrovni európskeho kontinentu a nadväzuje na systémy vyčlenené vo všetkých úrovniach a pásmach kontinentu • NECONET – Národná ekologická sieť (National Ecological Network), predstavuje siet vyznamnych jadrovych uzemi a významných prvkov na úrovni národnej, prípadne v osobitných prípadoch aj viacnárodnej. V súčasnosti sa vyvíjajú metodické postupy v Českej a Slovenskej republike trochu odlišným spôsobom, mnohé však ostáva spoločné, okrem iného aj fakt, že sa ÚSESy stali neoddeliteľnou súčasťou projektov pozemkových úprav. 1.1.2 Základná terminológia

Územný systém ekologickej stability je v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. „celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho a miestneho významu.“ Ekologická stabilita krajiny predstavuje stav krajiny reprezentovaný prostredníctvom schopnosti ekologických systémov pretrvávať aj počas pôsobenia rušivého vplyvu, uchovávať a reprodukovať svoje podstatné charakteristiky aj v podmienkach narúšania zvonku. Ekologické vedné disciplíny rozlišujú tzv. vnútornú (endogénnu) a vonkajšiu (exogénnu) ekologickú stabilitu (Míchal, 1992). Vnútorná ekologická stabilita je daná pevnosťou a množstvom vnútorných väzieb v ekosystéme. Vysokú vnútornú stabilitu majú predovšetkým sukcesne vyzreté ekosystémy s klimaxovým charakterom. Vonkajšia (exogénna) ekologická stabilita je schopnosť ekosystému odolávať pôsobeniu mimoriadnych vonkajších faktorov, na ktoré nie je ekosystém prírodným vývojom adaptovaný. V kultúrnej krajine ide zásadne o vonkajšie vplyvy a zmeny antropogénneho charakteru (napr. znečisťovanie ovzdušia, zmeny vodného režimu a
94

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) pod.). Pre navrhovanie prvkov ÚSES je prioritná vnútorná ekologická stabilita. Na vyjadrenie ekologickej stability krajiny sa používa koeficient ekologickej stability (KES). Základnými prvkami ÚSES sú: biocentrum, biokoridor a interakčný prvok, ktoré sú stručne definované aj v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Biocentrum je plošný prvok reprezentovaný ekosystémom alebo skupinou ekosystémov predstavujúcich časť krajiny, ktorá vytvára trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu voľne žijúcich organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev. Biocentrum vytvára podmienky pre existenciu pôvodných druhov bioty určitého územia, zachovanie ich "génových zdrojov", t.j. genetickej (vnútrodruhovej) diverzity v krajine, ktorú človek využíva pre svoje potreby. Význam biocentra je daný jeho rozlohou, druhovým zložením a biogeografickým významom. Podľa rozlohy a unikátnosti znakov sa biocentrá členia na: • biosférické (BRBc) • provinciálne (PRBc) • nadregionálne (NRBc) • regionálne (RBc) • miestne (MBc). V rámci biocentra môže byt osobitne vymedzené tzv. jadro biocentra. Ide o najhodnotnejšie prírodné spoločenstvá, ktoré si obvykle vyžaduje špeciálnu ochranu, môže byt aj špeciálne legislatívne chránené. Funkčnosť biocentra závisí od kvality ekologických podmienok a od jeho plošných a priestorových parametrov (rozloha, vzdialenosť od najbližšieho podobného prírodného prvku). Biocentrom môže byť napr.: • vodná plocha, mokraď • lúka s vhodnými rastlinnými spoločenstvami • les s prirodzeným druhovým zložením • lesnatý porast, v ktorom prevládajú lesy hospodárske (aj napriek tomu, že majú obvykle zníženú druhovú diverzitu, resp. sa zastúpenie druhov odlišuje od potenciálnej prirodzenej vegetácie, môžu plniť funkciu biocentra) • mozaika viacerých krajinných prvkov a i. Biokoridor je líniový prvok, ktorý spája biocentrá a umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií voľne žijúcich organizmov a ich spoločenstiev, nemusí však umožňovať ich trvalú existenciu. Funkčnosť biokoridoru závisí od stavu ekologických podmienok a od jeho priestorových parametrov (šírka, dĺžka), na základe ktorých rozlišujeme biokoridory: • nadregionálne (NRBk) • regionálne (RBk) • miestne (MBk). Podľa dominancie ústredného krajinného prvku rozlišujeme biokoridory terestrické (napr. líniový pás nelesnej drevinovej vegetácie) a hydrické (ústredným prvkov je napr. vodný tok a tento tvorí spolu s brehovými porastmi biokoridor). Biokoridory môžu mať spojitý a nespojitý charakter. Nespojité biokoridory sú charakteristické pre vyššie hierarchie ÚSES (regionálna, nadregionálna). Ide často o priestorové prepojenie izolovaných biocentier nižších úrovní. Biokoridor môže byť takto tvorený biocentrami s rovnakými, resp. podobnými spoločenstvami, alebo aj výrazne odlišnými spoločenstvami. Biokoridor podobne ako biocentrum môže plniť funkciu: úkrytu, potravovej základne, môže vytvárať podmienky pre rozmnožovanie organizmov, ale môže plniť aj protieróznu, mikroklimatickú, hygienickú, krajinotvornú, estetickú funkciu, ale aj ďalšie funkcie.
95

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Interakčný prvok je prvok územného systému ekologickej stability – ekosystém alebo skupina ekosystémov, ktorý sprostredkováva priaznivé pôsobenie ostatných ekologicky významných krajinných segmentov (biocentier, biokoridorov) na okolité menej stabilné územie zvyčajne na miestnej úrovni. Interakčný prvok môže mať z hľadiska priestorového prejavu líniový charakter (napr. medza na poli), ale aj plošný charakter (napr. skupina nelesnej drevinovej vegetácie). Interakčným prvkom môže byť: • močiar • vodná plocha (prirodzená aj umelo vytvorená) obvykle so sprievodnou brehovou vegetáciou • trávovo-bylinný porast • remízka tvorená drevinovou vegetáciou • línia drevín s funkciou vetrolamu • mozaika viacerých krajinných prvkov (napr. extenzívne obhospodarované vinice, zarastajúce záhrady, nelesná drevinová vegetácia, trávovo-bylinný porast a pod.) • a pod. Spoločným znakom interakčných prvkov je, že nedosahujú také kvalitatívne a priestorové parametre (rozloha je menšia ako 3 ha), aby mohli byť zradené medzi biocentrá a biokoridory ani na miestnej úrovni. V rámci dokumentov ÚSES na miestnej úrovni môžu byť vyčleňované aj solitérne stromy a stromoradia, ktoré predstavujú špecifické prvky MÚSES. Charakterom majú najbližšie k interakčným prvkov. Dokumentácia ÚSES sa vypracováva sa na troch hierarchických úrovniach: • dokument miestneho ÚSES (MÚSES) • dokument regionálneho ÚSES (RÚSES) • Generel nadregionálneho ÚSES Slovenskej republiky (GNÚSES); návrh národnej ekologickej siete pre celé územie Slovenska. Na európskej úrovni existuje koncepcia Paneurópskej ekologickej siete, Pan-European Ecological Network (PEEN). Na účely projektov pozemkových úprav sa spracováva miestny územný systém ekologickej stability, v ktorom sú premietnuté aj prvky z vyšších hierarchií ÚSESov. Dokumentáciu ÚSES vypracovávajú odborne spôsobilé osoby (bez „okrúhlej“ pečiatky). Ich zoznam je uvedený na internetovej stránke Ministerstva životného prostredia SR: www.minzp.sk/postupy-ziadosti/ochranaprirody-krajiny/registre-zoznamy/. 1.1.3 Právny a metodický rámec

Akým spôsobom (rozsah, štruktúra, detailnosť a pod.) má byť MÚSES vypracovaný, čo všetko má zahŕňať, v rámci ktorej etapy prác počas riešenia projektu pozemkových úprav má byť spracovaný sa niekoľkokrát počas formovania sa metodických postupov súvisiacich s PPÚ menilo. V súčasnosti sa MÚSES na účely PPÚ vypracováva v rámci Všeobecných zásad funkčného usporiadania územia, ako samostatná časť, ktorá predchádza samotnému Návrhu funkčného usporiadania územia. V praxi je bežné, že MÚSESy na účely PPÚ sú vypracovávané na rôznej kvalitatívnej úrovni. Náplň dokumentov sa mení v závislosti od zadefinovaných dodacích podmienok a tiež od preferencie metodického postupu, ktorý riešitelia aplikujú. Najčastejšie sa spracovatelia dokumentov MÚSES na účely PPÚ odvolávajú na tieto metodické návody (Pauditšová, 2010d): • Metodické pokyny na vypracovanie dokumentov územného systému ekologickej stability (MŽP SR, 1993)
96

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) • Metodické pokyny na vypracovanie projektov regionálnych ÚSES a miestnych ÚSES (Izakovičová a kol., 2000) • Metodický návod – všeobecná časť: konanie o začatí pozemkových úprav a príprava realizácie spoločných zariadení a opatrení (Geisse a kol., 2004) • Metodický návod na vypracovanie miestneho územného systému ekologickej stability pre potreby pozemkových úprav (Pauditšová a kol., 2007) • Metodické štandardy projektovania pozemkových úprav (Muchová, Vanek a kol., 2009). Keďže ÚSESy (vrátane MÚSESov) sú dokumenty ochrany prírody a krajiny, pri ich zostavovaní je potrebné dodržať štruktúru danú vyhláškou č. 492/2006 Z. z. Samotné metodické postupy, návody, či štandardy sú pri plnení hlavného cieľa, ktorým je stanoviť stupeň ekologickej stability a navrhnúť územný systém ekologickej stability pomocnými materiálmi a majú odporúčací charakter. Základnými právnymi predpismi ustanovujúcimi pravidlá pre potreby ochrany prírody a krajiny na Slovensku sú: • zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov – predmetom zákona je úprava pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability • vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny – obsahuje o. i. podrobnosti o dokumentácii ochrany prírody a krajiny (§ 54 ods. 23 zákona) • vyhláška MŽP SR č. 492/2006 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny – obsahuje o. i. aj štruktúru jednotlivých typov dokumentácií ochrany prírody a krajiny • vyhláška MŽP SR č. 579/2008 Z. z. ktorou sa mení vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov; vyhláška obsahuje: zoznam a spoločenskú hodnotu biotopov národného a európskeho významu a prioritných biotopov; zoznam chránených rastlín a prioritných druhov rastlín; zoznam chránených živočíchov a ich spoločenskú hodnotu (druhy európskeho a národného významu); spoločenskú hodnotu druhov vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na území Slovenskej republiky; spoločenskú hodnotu drevín; 1.1.4 Štruktúra dokumentu MÚSES

Štruktúra dokumentu MÚSES podľa vyhlášky č. 492/2006 Z. z. (podľa prílohy č. 24 vyhlášky): Analytická časť 1. Prírodné pomery 2. Súčasná krajinná štruktúra 3. Zhodnotenie vzťahu k územnému plánu dotknutej obce 4. Pozitívne a negatívne prvky/javy v území Syntézová časť 5. Syntéza analytických vstupov a hodnotenie

97

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) 5.1 Hodnotenie ekologickej stability (pomer ekologicky stabilných plôch: lesy, lúky, záhrady, vodné plochy atď. k ekologicky nestabilným plochám: budovy, cesty, výrobné areály, skládky atď.; stanovenie koeficientu ekologickej stability) 5.2 Plošné a priestorové usporiadanie pozitívnych a negatívnych prvkov/javov v krajine (izolácia, spojitosť, hustota a pod.) 5.3 Hodnotenie typov biotopov (rozmanitosť typov biotopov, druhová rozmanitosť, výskyt chránených a ohrozených druhov, priaznivý stav biotopov a druhov) 5.4 Ekostabilizačná významnosť, reprezentatívnosť a unikátnosť (porovnanie aktuálneho stavu s potenciálnou prirodzenou vegetáciou, stupeň ekologickej stability (0 – 5), vymedzenie ekologicky významných prírodných prvkov) 5.5 Hodnotenie krajinnej štruktúry (diverzita krajiny, typ a vývoj krajinnej štruktúry, historické krajinné štruktúry, krajinný obraz a krajinný ráz) Návrhová časť 6. Návrh miestneho územného systému ekologickej stability 6.1. Návrh prvkov miestneho územného systému ekologickej stability (existujúcich a novo navrhovaných – biocentrá, biokoridory, interakčné prvky, genofondové lokality...), spresnenie prvkov nadregionálneho a regionálneho významu 6.2 Návrh manažmentových opatrení pre existujúce a navrhované prvky miestneho územného systému ekologickej stability 6.3 Návrh opatrení na zvýšenie ekologickej stability krajiny 6.4 Návrh prvkov miestneho územného systému ekologickej stability odporúčaných na zabezpečenie legislatívnej ochrany 6.5 Bilancia plošných nárokov na zmenu poľnohospodárskeho pozemku na iný druh pozemku Grafická časť 1. mapa: Súčasná krajinná štruktúra (M 1 : 5 000, resp. 1 : 10 000) 2. mapa: Priemet pozitívnych a negatívnych prvkov a javov (M 1 : 5 000, resp. 1 : 10 000) 3. mapa: Návrh miestneho územného systému ekologickej stability (M 1 : 5 000, resp. 1 : 10 000) Analytická časť obsahuje štandardne charakteristiky územia (obvodu projektu pozemkových úprav) týkajúce sa prírodných pomerov, a to v členení: • abiotické podmienky: • geologické pomery • geomorfologické pomery • klimatické pomery • hydrologické pomery • pôdne pomery • biotické podmienky • fytogeografické zaradenie územia • potenciálna prirodzená vegetácia • reálna flóra a vegetácia (lesy, nelesná drevinová vegetácia, lúčna vegetácia...) • zoogeografické zaradenie územia • fauna – všeobecná charakteristika

98

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) biotopy (klasifikácia a charakteristika biotopov vychádzajúca z krajinnej štruktúry; biotopy národného významu; biotopy európskeho významu; tzv. prioritné biotopy). Podrobnejšie členenie uvedených charakteristík krajiny je uvedené v prácach Pauditšová (2009) a Pauditšová, Reháčková (2011). • Dôležitú kapitolu predstavuje súčasná krajinná štruktúra (SKŠ), ktorej obsah a údaje o prvkoch krajinnej štruktúry sú základom o. i. aj pre výpočet koeficientu ekologickej stability (KES), t. z., čím podrobnejšie a z hľadiska klasifikácie prvkov detailnejšie je SKŠ spracovaná, tým presnejšie je možné vypočítať KES. Pre potreby zostavenia mapy súčasnej krajinnej štruktúry sa v rámci projektov pozemkových úprav mapujú tieto základné kategórie: • poľnohospodárska pôda zahŕňa kategórie ornej pôdy a súbory všetkých poľnohospodárskych druhov pozemkov ako: záhrady, ovocné sady, vinice a chmeľnice; trvalé trávne porasty zahŕňajú všetky trávové a bylinné porasty lúk a pasienkov, často aj s rôznym podielom nelesnej drevinovej vegetácie; osobitnú kategóriu tvoria opustené sady, zarastajúce lúky a pasienky • lesné pôdy predstavujú plochy určené na lesy rôzneho druhového zloženia od druhovo chudobných porastov s dominanciou jednej dreviny (monokultúry) až po druhovo bohaté lesné spoločenstvá s vysokou krajinnoekologickou hodnotou • nelesnú drevinovú vegetáciu tvoria všetky plochy mimo lesnej pôdy; podľa priestorovej distribúcie nelesnej drevinovej vegetácie (NDV) rozlišujeme líniovú, plošnú a rozptýlenú NDV, tvoria ju napr. medze, remízky, brehové porasty, stromoradia, skupiny stromov rôznych rozmerov a solitéry • za vodné plochy a toky sú považované všetky plochy a línie s vodnou hladinou prirodzeného a antropogénneho pôvodu, vrátane vodných tokov, mŕtvych ramien, regulovaných vodných tokov, kanálov, jazier, plies a umelých vodných nádrží (priehrady, malé vodné nádrže, vyťažené štrkoviská, rybníky atď.) • medzi mokrade zaraďujeme napr. močiare, slatiny a rašeliniská • k zastavaným a antropogénnou činnosťou zmeneným plochám patria: zastavané časti sídiel, chatové osady a rekreačné areály, banské diela vrátane výsypiek a háld, skládky, priemyselné areály, poľnohospodárske areály, plochy dopravy a ďalšie sociálno-ekonomické prvky hmotného charakteru. • iné (často špecifické) kategórie prvkov SKŠ je možné zadefinovať podľa ich výskytu v území. Jednotlivé kategórie prvkov SKŠ je možné podľa potreby detailne rozčleniť, najčastejšie sa to uplatňuje pri vegetačných prvkoch, ktoré sa členia na základe rozdielnych skupín lesných typov, pri trávových porastov je častým klasifikačným kritériom výskyt rastlinných spoločenstiev a pod. Aj prvky prezentujúce technické diela je možné detailne špecifikovať, ale pre potreby SKŠ ako podkladu pre výpočet KES to nie je prioritou, pretože ide v princípe o zastavané plochy. Z kartografického hľadiska je však žiaduce, aby bola detailnosť prvkov na mape vyrovnaná. Súčasťou charakteristiky krajinnej štruktúry môže byť tiež analýza historickej krajinnej štruktúry, ktorá slúži napr. na identifikáciu prvkov krajiny, ktoré zanikli a v rámci návrhov MÚSES je snaha o ich obnovu. Porovnanie krajinnej štruktúry a druhov pozemkov v minulosti a v súčasnosti poskytuje informácie o miere zmeny využitia územia a o intenzite antropogénneho pôsobenia v území (napr. zmeny v zastúpení lúk a pasienkov, regulácia vodných tokov, výskyt mokradí a pod.). Ako podklad slúžia najčastejšie: mapy z 1. vojenského mapovania (r. 1763-1785), mapy z 2. vojenského mapovania (r. 18061869) a historické letecké meračské snímky.
99

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) V rámci pozitívnych prvkov sa spracovávajú informácie o: • prvkoch krajiny, ktoré sú chránené právnymi predpismi (chránené územia) a špeciálnymi medzinárodnými dohovormi • prvkoch ÚSES vymedzených v rámci existujúcej dokumentácie ÚSES na rôznej hierarchickej úrovni (napr. RÚSES) • prírodných zdrojoch (lesné, pôdne, vodné zdroje; genofondové zdroje) • kultúrno-historických prvkoch a zdrojoch. Na území Slovenskej republiky platí päť stupňov ochrany (podľa zákona č. 543/2002 Z. z.). Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. Na celom území SR platí prvý stupeň ochrany. Druhý až piaty stupeň ochrany platí v chránených častiach krajiny a ich ochranných pásmach. V ochranných pásmach chránených území (pokiaľ to zákon neustanovuje inak) platí stupeň ochrany o jeden stupeň nižší, aký platí v samotnom chránenom území. Zákon o ochrane prírody a krajiny definuje sedem kategórií chránených území (§ 17 zákona č. 543/2002 Z. z.), a to: chránená krajinná oblasť, národný park, chránený areál, prírodná rezervácia, prírodná pamiatka, chránený krajinný prvok, chránené vtáčie územie. Okrem týchto kategórií pozná zákon pojem „chránené stromy“ (§ 49 zákona č. 543/2002 Z. z.). Ide o stromy, alebo o skupiny stromov (vrátane stromoradí), ktoré majú mimoriadny kultúrny, vedecký, ekologický, krajinotvorný alebo estetický význam. Chránené stromy majú aj ochranné pásmo a môžu byť vyhlásené aj na lesnej pôde. Osobitný dôraz sa kladie na územia NATURA 2000, teda na sústavu chránených území členských krajín Európskej únie, ktorej cieľom je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok. NATURA 2000 má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii. Základom pre vytvorenie sústavy NATURA 2000 sú dve právne normy EÚ: • smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (známa tiež ako smernica o vtákoch); • smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (známa tiež ako smernica o biotopoch). Sústavu NATURA 2000 tvoria teda dva typy území: • osobitne chránené územia – vyhlasované na základe smernice o vtákoch – v národnej legislatíve: chránené vtáčie územia (CHVÚ); každé CHVÚ má vypracovanú samostatnú vyhlášku (pozri http://www.sopsr.sk/natura) • osobitné územia ochrany – vyhlasované na základe smernice o biotopoch - v národnej legislatíve: územia európskeho významu (ÚEV). Územia európskeho významu sú územia tvorené jednou alebo viacerými lokalitami, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu alebo druhy európskeho významu, na ochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia. Tieto územia sú zaradené do tzv. národného zoznamu, ktorý je odsúhlasený vládou. Národný zoznam sa priebežne aktualizuje, a to najmä na základe stanoviska Európskej komisie o potrebe rozšírenia národného zoznamu o ďalšie lokality. ÚEV uvedené v národnom zozname sa považujú za chránené územia vyhlásené podľa zákona č. 543/2002 Z. z. a to s takým stupňom ochrany, aký je uvedený v národnom zozname. Ak je ÚEV súčasťou iného chráneného územia, alebo jeho ochranného pásma a na tomto území platia rôzne stupne ochrany, potom platia na spoločnom území podmienky ochrany určené vyšším stupňom. Kapitola venovaná opisu negatívnych prvkov by mala obsahovať informácie o vyskytujúcich sa hmotných a nehmotných prvkov a javoch, či už majú prirodzený alebo antropogénny pôvod (tab. č. 1). Sú to prvky, ktoré znižujú kvalitu krajiny a obvykle sa na ne viažu navrhované krajinné prvky a opatrenia.
100

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Problematika hodnotenia negatívnych prvkov a javov v krajine je veľmi rozsiahla. Na identifikáciu a interpretáciu negatívneho pôsobenia prvkov a javov sa používa množstvo prístupov. Dôležitá je tiež determinácia tzv. stretov záujmov v krajine (krajinné prvky sú konfrontované ohrozujúcimi prvkami a faktormi), určenie bariérových prvkov a kolíznych lokalít, ku ktorým sa obvykle viažu v návrhových častiach príslušnej dokumentácie návrhy a opatrenia smerujúce k zlepšeniu stavu zložiek životného prostredia. Viac informácii k identifikácii a hodnoteniu negatívnych prvkov v krajine uvádzajú napr. práce: Izakovičová, Ďurajková, 1991; Izakovičová, 1996; Izakovičová a kol., 1998; Izakovičová, Pauditšová, 1999; Pauditšová, Reháčková (2011) a i. Tab. č. 1: Členenie negatívnych prvkov a javov na základe pôvodu (Izakovičová a kol., 1998) Členenie na základe genézy prirodzené endogénne exogénne Charakteristika viažu sa na procesy prebiehajúce pod povrchom zemskej kôry spôsobujúce zmeny stavby zemskej kôry viažu sa na procesy prebiehajúce na zemskom povrchu negatívne prvky krajiny, ktorých pôvodcom je človek; charakteristickým znakom je ich jednoznačné plošné vymedzenie; narúšajú stabilitu, kvalitu a estetiku krajiny a tiež zapríčiňujú zmenu priestorovej štruktúry územia Príklad zemetrasenie, vulkanická činnosť rozrušovanie (zvetrávanie), transport, usadzovanie (sedimentácia) všetky hmotné antropogénne prvky územia slúžiace na výrobnoskladovacie, dopravné, obytnorekreačné, vodohospodárske, poľnohospodárske, vojenské a energetické účely kontaminácia pôd a horninového prostredia; znečistenie ovzdušia cudzorodými látkami; zaťaženie prostredia hlukom, vibráciami, prachom; znečistenie vôd; degradácia pôdy (chemická, fyzikálna); zóny/pásma negatívnych vplyvov (napr. ochranné pásma v okolí vedenia vysokého napätia, v okolí skládok odpadu a pod.)

primárne

antropogénne

negatívne sprievodné javy realizácie ľudských aktivít v krajine, ktoré nie je možné priestorovo jednoznačne sekundárne ohraničiť; ich negatívne pôsobenie sa prejavuje ohrozením, resp. narušením prirodzeného vývoja ekosystémov

Syntézová časť sa zameriava na spracovanie údajov zhrnutých v analytickej časti dokumentu ÚSES, a to vo vzájomných súvislostiach. Najpodstatnejšou časťou je hodnotenie ekologickej stability krajiny. Hodnotenie ekologickej stability krajiny Za vhodné a objektívne kritérium pri hodnotení ekologickej stability krajiny sa považuje stupeň prirodzenosti ekosystémov ako hodnota priamo úmerná stupňu ovplyvnenia tohto systému človekom. Preto je aktuálna vegetácia, prirodzenosť jej druhového zloženia a podiel nepôvodných, či inváznych druhov vhodným ukazovateľom, ktorý pomerne presne odzrkadľuje súčasný stav ekosystémov. Pri hodnotení krajinných prvkov a pri výbere prvkov ÚSES sa uplatňujú nasledovné kritéria: • reprezentatívnosť – znamená, do akej miery je biotop typickou súčasťou súboru prirodzených spoločenstiev danej biogeografickej jednotky; zásadnou požiadavkou je zachovať všetky typické prirodzené spoločenstvá. • požadovaná kvalita biotopov – hodnotia sa vlastnosti s ohľadom na možnosť trvalej existencie celého typu prirodzeného spoločenstva – biocenózy (t. j. celého súboru charakteristických organizmov), prípadne organizmov zvlášť ohrozených, alebo chránených • minimálna veľkosť biotopu
101

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) • maximálna vzdialenosť podobných biotopov.

Samotnému návrhu ÚSES predchádza vymedzenie tzv. kostry ekologickej stability. Podstatou tohto kroku je v rámci obvodu PÚ identifikovať a vyčleniť ekologicky významné segmenty krajiny (EVSK), teda tie časti krajiny, ktoré sú tvorené ekosystémami s relatívne vyššou ekologickou stabilitou, alebo v nich tieto ekosystémy prevažujú. Vyznačujú sa trvalosťou bioty a ekologickými podmienkami umožňujúcimi existenciu druhov prirodzeného genofondu krajiny (Löw a kol., 1995). Kostra ekologickej stability sa vymedzuje na základe porovnania prírodného (potenciálneho) a súčasného (aktuálneho) stavu ekosystémov v krajine a tvoria ju územia s 3 najvyššími stupňami ekologickej stability daného územia. Úroveň ekologickej stability jednotlivých typov ekosystémov v súčasnosti stanovujeme ako relatívnu hodnotu na základe predpokladu, že stupeň ekologickej stability je nepriamo úmerný intenzite antropogénneho ovplyvnenia ekosystému. Na vyjadrenie stupňa ekologickej stability sa najčastejšie používa 6-stupňová stupnica (tab. č. 2). Tab. č. 2: Stupeň 0 1 2 3 4 5 Stupne ekologickej stability (podľa Löw a kol., 1995) Význam pre ekologickú stabilitu bez významu veľmi malý význam malý význam stredný význam veľký význam výnimočne veľký význam Príklad zastavané plochy a komunikácie intenzívne obhospodarované veľkoblokové polia intenzívne sady, vinice a intenzifikované lúky stanovišťovo nevhodné lesné monokultúry lúky a lesy s prevahou prirodzene rastúcich druhov prirodzené a prírodné lesy, prírodné trávovo-bylinné spoločenstvá, mokrade, rašeliniská, prirodzené vodné toky a plochy s charakteristickými vodnými a pobrežnými spoločenstvami

Podľa priestorovo-štruktúrnych kritérií EVSK, ktorými sú: veľkosť, tvar a súčasný stav biocenóz rozlišujeme podľa Löwa a kol. (1995): • ekologicky významné krajinné celky (EVKC) predstavujú plošne rozsiahlejšie územia s výmerou 10 až 1000 ha, kde rôznorodé ekologické podmienky umožňujú existenciu viacerých typov spoločenstiev • ekologicky významné líniové spoločenstvá (EVLS) majú pozdĺžny tvar a je pre ne charakteristická prevaha prechodných okrajových biocenóz (ekotonov). Typické významné líniové spoločenstvá predstavujú vodné toky so zachovanou sprievodnou vegetáciou. • ekologicky významné krajinné prvky (EVKP) predstavujú malé územia s výmerou 1 až 10 ha, s rovnorodými ekologickými podmienkami. Koeficient ekologickej stability Na vyjadrenie stupňa ekologickej stability sa v environmentálnej praxi používa koeficient ekologickej stability (KES). Ide o numerickú hodnotu vyjadrujúcu mieru ekologickej stability územia. Na Slovensku sa v rámci krajinnoekologického výskumu stanovuje koeficient ekologickej stability najčastejšie na základe dvoch prístupov: • KES ako pomer relatívne stabilných a relatívne nestabilných plôch • KES stanovený na základe výmery krajinných prvkov s prihliadnutím na ich krajinnoekologickú významnosť. Druhý prístup je v porovnaní s prvým exaktnejší. Presnosť stanovenia KES a následne aj stupňa ekologickej stability závisí od miery detailnosti vstupov (podrobnosť klasifikácie krajinných prvkov,
102

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) členenie krajinných prvkov na základe kvalitatívnych ukazovateľov a pod., pozri prácu Reháčková, Pauditšová, 2007a). Čím je vstupné škálovanie citlivejšie, tým presnejšie sú výstupy. Samotný výpočet koeficientu ekologickej stability v rámci vypracovávania MÚSESov na účely PPÚ je realizovaný podľa rôznych matematických vzťahov. Od roku 1982, kedy výpočet KES zadefinoval Míchal (1982), bola matematická rovnica výpočtu KES modifikovaná viacerými autormi, napr.: Miklós (1986); Löw a kol. (1984); Rybársky a kol. (1991); Streďanský, Šimonides (1995); Reháčková, Pauditšová (2007a). Najvšeobecnejším vzťahom pre výpočet KES je:

KES =
kde: KES pi Si p n – – – – –


1

n

pi ⋅ S i p

koeficient ekologickej stability záujmového územia (napr. obvod PPÚ) celková rozloha jednotlivých typov prvkov krajinnej štruktúry (ha) čiastkový stupeň ekologickej stability celková plocha záujmového územia počet prvkov krajinnej štruktúry v záujmovom území.

Pri výpočte KES sa prejaví jednoznačne nevýhoda účelového vyčleňovania určitých plôch z obvodu PÚ. Ak sa KES vypočítava na plochu územia, ktorá je zadefinovaná obvodom PÚ, z ktorého sú vyčlenené napr. chránené územia, lesné porasty alebo negatívne pôsobiace segmenty krajiny, nemá KES dostatočne výpovednú hodnotu. Preto je dôležité pri hodnotení ekologickej stability územia posudzovať záujmové územie komplexne, akceptovať prítomnosť všetkých prvkov a prihliadať aj na regionálne vzťahy krajinných prvkov. Tab. č. 3: Interpretácia KES (Reháčková, Pauditšová, 2007a) Hodnotenie krajiny krajina s veľmi nízkou ekologickou stabilitou krajina s nízkou ekologickou stabilitou krajina so strednou ekologickou stabilitou krajina s vysokou ekologickou stabilitou krajina s veľmi vysokou ekologickou stabilitou Koeficient ekologickej stability 1,00 –1,49 1,5 – 2,49 2,5 – 3,49 3,5 – 4,49 4,5 – 5,00 Stupeň ekologickej stability 1 2 3 4 5 Ekologické opatrenia vysoká potreba realizácie nových ekostabilizačných prvkov a ekostabilizačných manažmentových opatrení potreba realizácie nových ekostabilizačných prvkov a ekostabilizačných manažmentových opatrení podmienečná potreba realizácie nových ekostabilizačných prvkov, resp. aplikácia vhodných manažmentových opatrení realizácia vhodných manažmentových opatrení realizácia udržiavacieho manažmentu

Návrhová časť ÚSES sa principiálne delí na dve skupiny. Prvú skupinu predstavujú návrhy, ktoré zahŕňajú okrem existujúcich prvkov ÚSES rôznej hierarchickej úrovne aj zoznam nových prvkov v krajine. Do dokumentácie ÚSES sa prvky zapracovávajú v tejto štruktúre: • biocentrá (miestne, resp. regionálne a nadregionálne) • biokoridory (miestne, resp. regionálne a nadregionálne)
103

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) • interakčné prvky (malé plochy zelene, suché ochranné nádrže, zasakovacie pásy a i.) • iné prvky, napr. genofondové lokality, stromoradia a pod. Pre charakteristiku všetkých prvkov ÚSES, existujúcich aj novo navrhovaných je v návrhoch odporúčaná nasledovná štruktúra údajov (tzv. evidenčný list) (Pauditšová a kol., 2007): • názov – používa sa buď oficiálne názvoslovie príslušnej lokality, alebo sa využívajú vžité miestne názvy, prípadne sa názov účelovo vytvorí • označenie – uvádza sa skratka v súlade s označením na mape (tab. č. 4) • ekologická funkcia – stručná informácia o funkcii prvku • rozloha, dĺžka, šírka – numerické ukazovatele prvku ÚSES • charakteristika prvku (druhové zloženie, spoločenstvo, biotop a pod.) • negatívne faktory – napr. regulácia toku, výskyt inváznych druhov a pod. • cieľové druhy a spoločenstvá – uvedie sa typ cieľového spoločenstva, vhodným východiskom pre lesy je napr. mapa potenciálnej prirodzenej vegetácie, alebo je možné uviesť biotop, ktorý je pre územie charakteristický. V prípade potreby sa uvedú aj konkrétne druhy vegetácie, ktoré by sa mali v danej lokalite nachádzať • návrh ekologických opatrení – opatrenia, ktoré by udržali, resp., zvýšili stav a kvalitu ekologického prvku. Tab. č. 4: Zaužívané označenie prvkov ÚSES Hierarchická úroveň ÚSES nadregionálna regionálna Označenie prvku ÚSES NRBc NRBk RBc/nRBc RBk/nRBk MBc/nMBc MBk/nMBk miestna IP/nIP S/nS Prvok ÚSES nadregionálne biocentrum nadregionálny biokoridor regionálne biocentrum/navrhované region. biocentrum regionálny biokoridor/ navrhovaný regionálny biokoridor miestne biocentrum/navrhované biocentrum miestny biokoridor/navrhovaný biokoridor interakčný prvok/navrhovaný interakčný prvok stromoradie/navrhované stromoradie

GL/nGL genofondová lokalita/navrhovaná genofondová lokalita Pri návrhoch jednotlivých prvkov MÚSES je potrebné dodržiavať určité minimálne priestorové parametre z dôvodu zabezpečenia ich funkčnosti. V podmienkach Slovenska (MŽP SR, 1993) a Českej republiky sa najčastejšie uplatňujú parametre prvkov ÚSES definované v práci Löw a kol. (1995). V tabuľkách č. 5 a č. 6 sú uvedené minimálne, resp. maximálne rozmery prvkov ÚSES na miestnej úrovni. Tab. č. 5: Odporúčané plošné parametre pre miestne biocentrá (spracované podľa Löw a kol., 1995) Charakter biocentra lesné spoločenstvo mokraď lúčne spoločenstvo skalné spoločenstvo kombinované spoločenstvo Plocha (ha) min. 3 min. 1 min. 3 min. 0,5 min. 3

Tab. č. 6: Odporúčané priestorové parametre pre miestne biokoridory (spracované podľa Löw a kol.,
104

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) 1995) Charakter biokoridoru lesné spoločenstvo mokraď lúčne spoločenstvo kombinované spoločenstvo Dĺžka (m) max. 2 000 max. 2 000 max. 1 500 max. 2 000 Šírka (m) min. 15 min. 20 min. 20 min. 15

Pri akceptovaní, resp. navrhovaní prvkov vyšších hierarchických úrovní do dokumentu MÚSES je potrebné zohľadňovať skutočnosť vyplývajúcu zo zákona č. 330/1991 Zb., že pozemky určené projektom pozemkových úprav pre územný systém ekologickej stability regionálneho a nadregionálneho charakteru poskytuje štát. Vlastníkom týchto pozemkov je štát okrem prípadov, ak obvodný pozemkový úrad určí iného vlastníka na základe jeho súhlasu v rozhodnutí o schválení projektu pozemkových úprav a správu vykonáva organizácia poverená štátom alebo organizácia podľa osobitných predpisov. Druhú časť návrhov predstavujú opatrenia, ktoré sa v terminológii PÚ označujú zjednodušene ako ekologické opatrenia a ktoré je potrebné zosúladiť so spôsobom obhospodarovania územia v danom obvode projektu pozemkových úprav. Návrhom a realizáciou územného systému ekologickej stability, resp. realizáciou konkrétnych ekologických opatrení v území je možné ovplyvniť: • ekologickú stabilitu krajiny • obraz krajiny (krajinotvorba) • manažment a obhospodarovanie krajiny. Najviac sa pri ekologických opatreniach zdôrazňuje ich ochranný a estetický účel (viac pozri v práci Pauditšová, 2010b): • ochranný účel: o protierózna funkcia o protipovodňová funkcia o ochrana proti zosuvom pôdy o ekologická funkcia ² druhová ochrana ² ochrana biotopov ² územná ochrana o funkcia ochrany charakteristického vzhľadu krajiny • estetický účel: o funkcia krajinotvorby o funkcia vizuálno-estetická o funkcia maskovacia. Ekologické opatrenia a zariadenia ochranného charakteru (Pauditšová, 2010b): • s funkciou ekologickou o druhová ochrana ² opatrenia vyplývajúce zo zákona o ochrane prírody a krajiny a iných platných dohovorov a smerníc ² manažmentové opatrenia, napr.: • pasenie • kosenie • ekologické spôsoby hospodárenia • obmedzovanie aktivít v území vo vybraných termínoch (napr. hniezdenie vtákov, vyvádzanie mláďat, kvitnutie konkrétnych rastlinných druhov a pod.)
105

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) delimitácia druhov pozemkov, napr. orná pôda na trvalý trávnatý porast, na lesný porast a pod. • a iné o ochrana biotopov ² opatrenia vyplývajúce zo zákona o ochrane prírody a krajiny a iných platných dohovorov a smerníc ² manažmentové opatrenia, napr.: • pasenie • kosenie • ekologické spôsoby hospodárenia • obmedzovanie aktivít v území vo vybraných termínoch (napr. hniezdenie vtákov, vyvádzanie mláďat, kvitnutie rastlín konkrétnych druhov a pod.) • delimitácia druhov pozemkov, napr. orná pôda na trvalý trávnatý porast, na lesný porast a pod. • a iné o územná ochrana ² opatrenia vyplývajúce zo zákona o ochrane prírody a krajiny ² rekultivačné opatrenia, napr.: • odstraňovanie drevinových porastov • odstraňovanie biomasy • úpravy terénu • úprava devastovaných plôch • a iné ² manažmentové opatrenia, napr.: • pasenie • kosenie • ekologické spôsoby hospodárenia • obmedzovanie aktivít v území vo vybraných termínoch (napr. kvitnutie konkrétnych rastlinných druhov a pod.) • delimitácia druhov pozemkov, napr. orná pôda na trvalý trávnatý porast, na lesný porast a pod. • návrh nových krajinných prvkov (bodové – solitéry, interakčné prvky; líniové – stromoradia, aleje, interakčné prvky líniového charakteru; pásové – biokoridory; plošné – biocentrá, interakčné prvky plošného charakteru) • a iné s funkciou ochrany charakteristického vzhľadu krajiny o zachovávanie historických krajinných štruktúr o obnova prvkov historickej krajinnej štruktúry o rekonštrukcia historicky významných a dominantných krajinných prvkov o obnova a rekonštrukcia drobných sakrálnych krajinných prvkov o a iné.

Ekologické opatrenia a zariadenia estetického charakteru (účelu) s (Pauditšová, 2010b): • funkciou krajinotvorby o vegetačné porasty plošné o vegetačné porasty líniové o solitéry o okrasné jazierka, malé vodné plochy so zabezpečením cirkulácie vody o budovanie vyhliadkových veží o budovanie prvkov drobnej architektúry
106

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) • o a pod. funkciou vizuálno-estetickou o výsadba atraktívneho druhového zloženia vegetácie z hľadiska: ² farebnosti porastov ² formy porastov ² štruktúry porastov o úprava poľnohospodársky využívaných plôch z hľadiska: ² druhového zloženia kultúrnych plodín ² farebnosti kultúrnych plodín ² výsadba trávových pásov charakteru lúčnych porastov medzi intenzívne využívanými honmi funkciou maskovacou o vegetačné porasty plošné o vegetačné porasty líniové.

Návrhy ekologických opatrení majú v rámci dokumentov územných systémov ekologickej stability spracovaných na účely PPÚ za cieľ: • zlepšiť kvalitu priestorovej štruktúry krajiny • posilniť ekologickú stabilitu • podporiť vhodný manažment ekostabilizačných prvkov tvoriacich ekologickú sieť v záujmovom území, ako aj podpora manažmentu krajiny ako celku, akceptujúc princípy druhovej a územnej ochrany a spôsoby vhodného hospodárenia v území. Pre zachovanie a zlepšenie funkčnosti prvkov ÚSES sa v obvodoch PÚ najčastejšie odporúčajú nasledovné základné druhy opatrení (Pauditšová, 2010b): • revitalizácia brehových porastov • sprietočnenie mŕtvych ramien • postupná výmena druhového zloženia • výmena drevín v stromoradiach • odstránenie inváznych druhov rastlín • odstránenie živelných skládok • výsadba líniovej nelesnej drevinovej vegetácie • výsadba plošnej nelesnej drevinovej vegetácie • výsadba zasakovacích trávnatých pásov • výsadba vetrolamov • agrotechnické opatrenia: o vrstevnicové obrábanie pôdy o bezorbové technológie o striedanie plodín (viacročné krmoviny – oziminy – jariny – okopaniny) o mulčovanie • technické opatrenia s protieróznym účinkom (výsadba vhodnej zelene, spevnenie svahov ...) • vodozáchytné opatrenia (suché ochranné nádrže, prehrádzky...). Oproti dokumentácii ÚSES, ktorá sa spracováva na iné účely (napr. územnoplánovacia dokumentácia) majú dokumenty ÚSES spracované na účely PÚ „pridanú hodnotu“ v tom, že sú (Pauditšová, 2010b): • konkrétne • realizovateľné (v zmysle rozlohy prvkov a vysporiadania vlastníctva pozemkov)
107

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) sú výsledkom konsenzu medzi vlastníkmi pozemkov a požiadavkami na tvorbu územného systému ekologickej stability, resp. sú v súlade s plánmi funkčného usporiadania územia (v rámci projektov pozemkových úprav) a s platnou územnoplánovacou dokumentáciou • zvyšujú ekologickú stabilitu • prispievajú ku kvalitatívnemu zlepšeniu manažmentu územia • zabezpečujú kumulované funkcie, napr. protieróznu, mikroklimatickú, hygienickú, estetickú atď. • zabezpečujú návrat „zelených“ prvkov do krajiny • vznikajú nové biotopy, vytvárajú sa podmienky pre existenciu živočíšnych a rastlinných druhov a i. Najčastejšie sa návrhy v rámci MÚSES na účely PÚ členia na návrhy: • opatrení pre existujúce a navrhované prvky MÚSES • manažmentu lúk a pasienkov • manažmentu lesov • manažmentu nelesnej drevinovej vegetácie • manažmentu z hľadiska ochrany fauny • manažmentu z hľadiska zvýšenia kvality krajiny a ekologickej stability.

Grafická časť dokumentu ÚSES obsahuje v zmysle vyhlášky č. 492/2006 Z. z. tri mapy: • mapa: Súčasná krajinná štruktúra (M 1 : 5 000, resp. 1 : 10 000) • mapa: Priemet pozitívnych a negatívnych prvkov a javov (M 1 : 5 000, resp. 1 : 10 000) • mapa: Návrh miestneho územného systému ekologickej stability (M 1 : 5 000, resp. 1 : 10 000) Všetky ďalšie mapové výstupy sú v rámci ÚSES dobrovoľné. V metodických štandardoch pre spracovanie ÚSES na účely PPÚ sú ďalšie mapy označované ako účelové mapy. Vzhľadom na digitálne spracovávanie všetkých údajov v rámci projektov PPÚ nie je efektívne vypracovávať a tlačiť výstupy v podobe samostatných účelových máp, navyše, ak: • ide o duplicitné výstupy, ktoré sú súčasťou iných etáp projektov PÚ • je vyhotovenie zmysluplných účelových máp nemožné, pretože sa daný jav/dané prvky v území nevyskytujú, alebo neexistujú relevantné tematické údaje na zostavenie príslušnej mapy. Pre zostavovanie máp, ktoré sú súčasťou dokumentu ÚSES, platia okrem štandardných kartografických pravidiel navyše aj také, ktoré sa týkajú kompatibility údajov a jednotného označovania prvkov ÚSES. Pri spracovávaní mapových výstupov je podstatná otázka presnosti spracovávania návrhu MÚSES. Na miestnej úrovni sa pracuje najčastejšie s podrobnosťou mierky 1 : 5 000, ale ak je MÚSES pripravovaný na účely projektu pozemkových úprav, mierka podrobnosti sa zvyšuje. Zásady vyhotovenia máp pre potreby MÚSES vychádzajú z predpokladu, že sú spracovávané elektronicky, buď ako digitálne mapy, alebo ako vektorovo orientovaný geografický informačný systém (GIS), v ktorom sú grafické objekty prepojené s atribútovými údajmi. Základom návrhu MÚSES sú 3 typy prvkov: biocentrá, biokoridory a interakčné prvky, ktoré sú buď exitujúce alebo navrhované. Keďže súčasťou spracovania MÚSES je okrem vymedzenia prvkov ÚSES na miestnej úrovni aj priemet prvkov z vyšších hierarchií ÚSES (regionálna a nadregionálna) je potrebné v tomto zmysle členiť aj objekty v rámci vektorových mapových vrstiev. Ak nie je možné vo výmennom dátovom formáte zachovať údajovú bázu, potom je odporúčané mapové vrstvy rozčleniť podľa hierarchie prvkov (tab. č. 7). Ak je možné vo výmennom formáte dát zachovať údajovú bázu, je štruktúra členenia mapových vrstiev jednoduchšia (tab. č. 8). Principiálne je možné spracovať návrh MÚSES v prostredí GIS aj vo forme dvoch, resp. troch mapových vrstiev: • MUSES_pl – mapová vrstva obsahujúca existujúce a navrhované prvky ÚSES plošného charakteru
108

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) MUSES_lin – mapová vrstva obsahujúca existujúce a navrhované prvky ÚSES líniového charakteru • MUSES_b – mapová vrstva obsahujúca existujúce a navrhované prvky ÚSES bodového charakteru, ak takéto prvky návrh MÚSES obsahuje. V takomto prípade je potrebné vhodne pripraviť štruktúru atribútových tabuliek, aby bolo možné jednoznačne identifikovať každý prvok ÚSES.

Tab. 7: Štruktúra mapových vrstiev pre MÚSES (Pauditšová a kol., 2007) Mapové vrstvy Obsah mapovej vrstvy obsahujúce obsahujúce (podľa hierarchie prvkov) plošné prvky líniové prvky MBc_pl – miestne existujúce biocentrá – plošné prvky nMBc_pl – navrhované miestne biocentrá – plošné prvky regionálne existujúce biocentrá – plošné prvky (prvky sa RBc_pl – preberajú z RÚSES) nadregionálne existujúce biocentrá (NRBc) – plošné prvky NRBc_pl – (prvky sa preberajú z nadregionálneho ÚSES) MBk_pl MBk_lin miestne existujúce biokoridory (MBk) – plošné/líniové prvky navrhované miestne biokoridory (nMBk) – plošné/líniové nMBk_pl nMBk_lin prvky regionálne existujúce biokoridory (RBk) – plošné/líniové RBk_pl RBk_lin prvky (prvky sa preberajú z RÚSES) nadregionálne existujúce biokoridory (NRBk) – plošné/líniové NRBk_pl NRBk_lin prvky (prvky sa preberajú z nadregionálneho ÚSES) IP_pl IP_lin existujúce interakčné prvky (IP) – plošné/líniové prvky nIP_pl nIP_lin navrhované interakčné prvky (nIP) – plošné/líniové prvky Tab. 8: Štruktúra mapových vrstiev pre MÚSES v GIS (Pauditšová a kol., 2007) Mapové vrstvy Obsah mapových vrstiev obsahujúce obsahujúce plošné prvky líniové prvky Bc_pl – existujúce biocentrá (Bc) – plošné prvky nBc_pl – navrhované biocentrá (nBc) – plošné prvky Bk_pl Bk_lin existujúce biokoridory (Bk) – plošné/líniové prvky nBk_pl nBk_lin navrhované biokoridory (nBk) – plošné/líniové prvky IP_pl IP_lin existujúce interakčné prvky (IP) – plošné/líniové prvky nIP_pl nIP_lin navrhované interakčné prvky (nIP)– plošné/líniové prvky Vyhláška č. 492/2006 Z. z. obsahuje informáciu o tom, že grafická časť sa vyhotovuje v digitálnej forme v jednom z nasledujúcich formátov GIS vrstiev: SHP, GML, DWG/DXF, DGN alebo MIF, v súradnicovom systéme S-JTSK alebo WGS 84.“. 1.2 Vzťah MÚSES a Všeobecných zásad funkčného usporiadania územia

Ako už bolo vyššie uvedené, MÚSES na účely PPÚ sa v súčasnosti vypracováva v rámci Všeobecných zásad funkčného usporiadania územia (VZFUÚ). MÚSES tvorí samostatnú a ucelenú časť dokumentácie, ktorej obsah sa premieta a v mnohom stotožňuje s viacerými etapami spracovávania
109

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) VZFUÚ. Práve kvôli tomuto vzájomnému obsahovému prieniku je vhodné racionálne koordinovať práce súvisiace s MÚSESom (vrátane prieskumu terénu, napr. prax ukazuje, že často už v etape zameriavania bodov v teréne je vhodné konzultovať určité lokality s odborníkmi na biotické prvky v krajine) s ostatnými krokmi a etapami VZFUÚ. Takýto prístup si vyžaduje dobrú časovú koordináciu práce. Ďalším argumentom pre zostavenie dôsledného časového harmonogramu súvisiaceho s MÚSESom v rámci VZFUÚ je potreba pracovať v teréne s biotickými ukazovateľmi, ktoré vo veľkej miere závisia od ročného obdobia. Kvalita a celková charakteristika biotických prvkov je priamo úmerná poznaniu ich stavu v rôznych časových obdobiach (jar, leto, jeseň) a často aj sezónach (roky). Taktiež štruktúra údajov sumarizovaných v rámci VZFUÚ vzťahujúca sa na prieskumné práce, hodnotenie reálneho stavu a na špecifikovanie návrhov korešponduje s potrebou koordinovanej spolupráce zostavovateľov dokumentácie MÚSES na účely PPÚ s odborníkmi zabezpečujúcimi ostatné etapy VZFUÚ, a to najmä v častiach tematicky orientovaných na prírodné prostredie, jeho charakteristiky a hodnotenia. Na všetky uvedené aspekty je potrebné prihliadať už pri zostavovaní dodacích podmienok PPÚ, ktoré majú záväzný charakter. 1.3 Celospoločenský význam realizácie ekologických opatrení vyplývajúcich z ÚSES

Podstatou návrhu MÚSES v rámci projektov PÚ je v prípade zistenia vyhovujúceho stavu v území zachovať existujúci stav, udržiavať ho, prípadne zlepšovať. Ak je stav z hľadiska ekologickej stability nevyhovujúci, cieľom návrhov MÚSES je dosiahnuť zlepšenie stavu a zvýšiť ekologickú stabilitu, a to najmä: • vymedzením biocentier, biokoridorov, interakčných prvkov • vytvorením podmienok pre zachovanie a zvýšenie kvality a funkčnosti existujúcich prírodných prvkov • návrhom nových prvkov ekologickej siete (biocentier, biokoridorov a interakčných prvkov na miestnej úrovni a stromoradí) • formulovaním návrhov opatrení zameraných najmä na: o zachovanie a skvalitnenie štruktúry prírodných území o zlepšenie podmienok pre cieľové druhy a spoločenstvá o ochranu poľnohospodárskej pôdy proti vodnej a veternej erózii o zlepšenie podmienok a vytvorenie biotopov pre živočíšstvo o odstránenie negatívnych javov o zvýšenie estetickej hodnoty krajiny. V rámci projektov pozemkových úprav je možné kvalitným návrhom MÚSES (zohľadňujúcim prírodné zdroje, potenciál krajiny, spôsoby využívania územia) a aj jeho realizáciou dosiahnuť zvýšenie kvality krajiny a naplniť tak kľúčové idey krajinného plánovania, pričom je možné lokálne zachovať aj charakteristické črty krajiny vyplývajúce z jej historického dedičstva a prírodného usporiadania. Súčasná generácia ľudí tak na seba preberá zodpovednosť za krajinu, v ktorej žije a za to, v akom stave ju prenecháva budúcim generáciám. Aj z tohto hľadiska je dôležité akceptovať návrhy MÚSES v rámci PPÚ a z neho vyplývajúce ekologické opatrenia, ako významný krok a nie ako formálnu a povinnú súčasť celého procesu. Ide o dôležitú etapu, ktorej celospoločenský prínos sa prejaví až o niekoľko desaťročí, kedy budú prvky MÚSES plniť tie funkcie, ktoré od nich očakávali ich navrhovatelia. Význam ekologických opatrení z časového hľadiska je možné demonštrovať na príklade porovnania v súčasnosti vysadeného biokoridoru, ktorý bude úplne funkčný o cca 50 rokov, pričom intenzívne využívaná cesta, ktorá bola zrealizovaná tiež v rámci PPÚ ako tzv. komunikačné opatrenie, bude v dobe funkčnosti
110

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) biokoridoru pravdepodobne už niekoľkokrát rekonštruovaná. Realizácia ekologických opatrení v praxi má teda významné celospoločenské poslanie (obr. č. 1).

Celospoločenský prínos realizácie návrhov MÚSES pre PPÚ (ekologické opatrenia)

človek

organizm y (rastliny a živočíchy)

krajina

• • • • • •

ochrana proti veternej erózii ochrana proti vodnej erózii hygienický význam mikroklimatický význam estetický význam krajinotvorný význam

nové biotopy nové stanovištia • obnova migračných trás (koridorov) • zdroje potravy • zvýšenie biodiverzity
• •

zvýšenie ekologickej stability obnova a podpora prirodzených prírodných procesov • tvorba krajiny • zvýšená kvalita krajiny
• •

Obr. č. 1:

Štruktúra celospoločenského prínosu realizácie ekologických opatrení v rámci PPÚ (Reháčková, Pauditšová, 2007b)

Spracovala: Eva Pauditšová marec, 2012 Odporúčaná študijná literatúra:
Kozová M., Pauditšová E., Finka M. (eds.), 2010. Krajinné plánovanie, Bratislava: Nakladateľstvo STU, Bratislava, 326 p. Pauditšová, E., Reháčková, T. (eds.), 2011: Ochrana krajiny v projektoch pozemkových úprav, Prešov: Vydavateľstvo Michal Vaško, 176 p. Reháčková T., Pauditšová E., 2007a. Metodický postup stanovenia koeficientu ekologickej stability krajiny. Acta Envir. Univ. Comenianae (Bratislava), Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, vol. 15, 1, pp. 26-38. www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/actaenvi/ActaEnvi_2007_1/03_ Dostupné na: Rehackova_Pauditsova.pdf Pauditšová E., 2010b: Špecifiká krajinných opatrení a zariadení v pozemkových úpravách (metodický prístup) In: Acta Envir. Univ. Comenianae (Bratislava), Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, vol. 18, 2, pp. 130-144. Dostupné na: http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/actaenvi/ActaEnvi_ 2010_2/12_Pauditsova.pdf Pauditšová E., Reháčková T., Ružičková J., 2007. Metodický návod na vypracovanie MÚSES, Acta Envir. Univ. Comenianae (Bratislava), Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave, Bratislava, vol. 15, 2, pp. 61-82. Dostupné na: http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/actaenvi/ActaEnvi_2007_2/06_ Pauditsova_ a_kol.pdf Ružičková J., Moravčíková Z., Lehotská B. 2009. Ochrana a využívanie krajiny. Učebnica pre študentov bakalárskeho, magisterského a inžinierskeho štúdia. Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, (CD).

111

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Použitá literatúra:
Európsky dohovor o krajine. 2000. (European Landscape Convention). 2000. Rada Európy, Florencia, 2000. Dostupné na: http://conventions.coe.int. (overené 01/02/2012) Geisse E., Matejka P., Tekeľ M., Vanek J., 2006. Metodický návod na projektovanie pozemkových úprav Ministerstva pôdohospodárstva SR. Bratislava, MP SR, 113 p. Izakovičová Z., Ďurajková N., 1991: Analýzy, syntézy a interpretácie socioekonomických javov, Učebné texty, Bratislava: ÚKE SAV, 185 p. Izakovičová Z., Kozová M., Pauditšová E., Letovanec P., 1998. Stresové faktory a ich pôsobenie v krajine. In: Kminiak, M. a kol.: Krajinná ekológia v environmentálnej praxi, Bratislava: Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta, pp. 92-116. Izakovičová Z., Hrnčiarová T., Miklós L., Tremboš P., Ružičková J., Liška M., Králik. J., Moyzeová M., Šíbl J., Pauditšová E., 2000. Metodické pokyny na vypracovanie projektov regionálnych ÚSES a miestnych ÚSES. Združenie KRAJINA 21, Ministerstvo životného prostredia SR, Bratislava, 111 p. Izakovičová Z., Pauditšová E., 1999: Analýza environmentálnych problémov vyplývajúcich zo stretov záujmov v regióne Žiarska kotlina. In: Trizna J., Minár M. (eds.): Teoreticko-metodologické problémy geografie, príbuzných disciplín a ich aplikácie, Bratislava: Univerzita Komenského, p. 100-106. Kozová M., Pauditšová E., Finka M. (eds.), 2010. Krajinné plánovanie, Bratislava: Nakladateľstvo STU, Bratislava, 326 p. Löw J. a kol., 1984. Zásady pro vymezování a navrhovaní územních systémů ekologické stability v územně plánovací projekci. Agroprojekt, Brno, 55 p. Löw J. a kol., 1995. Rukověť projektanta místního ÚSES, Doplňek Brno, 124 p. Miklós L., 1986. Stabilita krajiny v ekologickom genereli SSR. In Životné prostredie, 2, vol. 20, pp. 87-93. Míchal I., 1982. Principy krajinářskeho hodnocení území. Architektura a urbanizmus, 16, 2 , pp. 65-87. MŽP SR 1993. Metodické pokyny na vypracovanie dokumentov územného systému ekologickej stability, Bratislava, 63 p. Pauditšová E., 2009: Geoinformatika pre environmentalistov, Učebnica pre študentov bakalárskeho a magisterského a inžinierskeho štúdia, Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, 1. Vyd., 95p. (CD ROM) Pauditšová E., 2010a: Pozemkové úpravy v Slovenskej republike. In: Kozová M., Pauditšová E., Finka M. (eds.): Krajinné plánovanie. Bratislava: Vyd. STU v Bratislave, pp. 168-172. Pauditšová E., 2010b: Špecifiká krajinných opatrení a zariadení v pozemkových úpravách (metodický prístup) In: Acta Envir. Univ. Comenianae (Bratislava), Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, vol. 18, 2, pp. 130-144. Dostupné na: http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/actaenvi/ActaEnvi_ 2010_2/12_Pauditsova.pdf Pauditšová E., 2010c: Ochrana prírody a krajiny a ekologické siete v Slovenskej republike. In Kozová M., Pauditšová E., Finka M.: Krajinné plánovanie, Bratislava: Vyd. STU, Bratislava, pp. 163-167. Pauditšová E., 2010d: Miestny územný systém ekologickej stability v projektoch pozemkových úprav. In Kozová M., Pauditšová E., Finka M.: Krajinné plánovanie, Bratislava: Vyd. STU, Bratislava, pp. 281-286. Pauditšová, E., Reháčková, T. (eds.), 2011: Ochrana krajiny v projektoch pozemkových úprav, Prešov: Vydavateľstvo Michal Vaško, 176 p. Reháčková T., Pauditšová E., 2007a. Metodický postup stanovenia koeficientu ekologickej stability krajiny. Acta Envir. Univ. Comenianae (Bratislava), Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, vol. 15, 1, pp. 26-38. Dostupné na: www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/actaenvi/ActaEnvi_2007_1/03_ Rehackova_Pauditsova.pdf Reháčková T., Pauditšová E., 2007b. Pozemkové úpravy na Slovensku a ich spoločenský význam. In: Repáň, P. (ed.): Pozemkové úpravy na Slovensku II, Štrbské Pleso, pp. 9-14. Dostupné na http://www.kgk.sk/ Files/SeminarPUII_Zbornik_Definitivny.pdf Pauditšová E., Reháčková T., Ružičková J., 2007. Metodický návod na vypracovanie MÚSES, Acta Envir. Univ. Comenianae (Bratislava), Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave, Bratislava, vol. 15, 2, pp. 61-82. Dostupné na: http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/actaenvi/ActaEnvi_2007_2/06_ Pauditsova_ a_kol.pdf Ružičková J., Lehotská B. a kol., 2011: Vybrané terestrické biokoridory a biocentrá v kontaktnej zóne Trnavskej pahorkatiny a Malých Karpát, Bratislava: Univerzita Komenského, Brno: Vyd. Librix.sk, 204 p. Ružičková J., Moravčíková Z., Lehotská B. 2009. Ochrana a využívanie krajiny. Učebnica pre študentov bakalárskeho, magisterského a inžinierskeho štúdia. Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, (CD). 112

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)
Rybársky I., Švehla F., Geisse E., 1991. Pozemkové úpravy. Bratislava: Vyd. ALFA, 1. vyd., 360 p. Streďanský J., Šimonides I., 1995. Tvorba krajiny. Nitra : Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre, Nitra: Vyd. a edičné stredisko VŠP, 97 p. Vyhláška č. 24/2003 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny Vyhláška č. 492/2006 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny Vyhláška č. 579/2008 Z. z. ktorou sa mení vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov www.minzp.sk/postupy-ziadosti/ochrana-prirody-krajiny/registre-zoznamy Zákon NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov Zákon SNR č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (stavebný zákon) Zákon NR SR č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov Zákon NR SR č. 237/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov Zákon NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Zákon NR SR č. 454/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 543/2002. Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny Zákon NR SR č. 549/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 330/1991 Z. z. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách

113

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

4.2. VODNÉ HOSPODÁRSTVO
Ing. Pavol Matejka

1. Úvod
Voda ako jeden zo základných prvkov prírody tvorí neoddeliteľnú súčasť komplexu riešenia pozemkových úprav. Neriešenie a nezohľadnenie vodohospodárskych opatrení môže mať za následok značné škody na majetku účastníkov konania, verejného majetku a zhoršenie životného prostredia. Zle navrhnuté vodohospodárske opatrenia alebo vynechanie (neriešenie) požiadaviek na úpravu vodného režimu v záujmovom území vykonávaných pozemkových úprav budú mať za následok: vysušenie pôdy a tým jej degradáciu, alebo podmočenie pozemkov, vzniku podmienok pre neregulovaný odtok vôd z územia, záplavy a pod.. Zachytenie vôd, ich akumulácia či už v priestoroch vodných nádrží alebo priamo na území zasiahnutých zrážkami, spomalí odtok zo záujmového územia. Týmto opatrením sa zabezpečí ochrana pred povodňami a vylepší vodná bilancia v riešenom území. Vodné nádrže predstavujú ekonomicky náročné stavby, no z hľadiska prínosu a zlepšenia vodohospodárskych pomerov najefektívnejší nástroj zadržiavania vôd. Svojou podstatou majú niekoľkonásobné využitie a z vodohospodárskeho hľadiska k hlavným prínosom patrí dosiahnutie nadlepšenia prietokov v korytách vodných tokov, čiže vyrovnanie extrémov spôsobených nerovnomernosťou výskytu vodných zrážok. Okrem zachytenie vôd vo vodných nádržiach je dôležité vytvorenie podmienok na spomalenie odtoku vôd z pozemkov ich zadržaním umelo vytvorenými prekážkami (záchytné priekopy, prehrádzky a pod.) čím sa vytvorí dostatočný časový priestor na vsakovanie vôd a ich akumulácia v priepustných vrstvách podzemia ako aj odvedenie vôd v prípadoch extrémnych zrážok. Komplexné riešenie vodohospodárskych pomerov je možné len so zohľadnením vplyvov z priľahlých území z ktorých na riešené územie v pozemkových úpravách vody pritekajú a nadväznosti na priľahlé územie kam vody odtekajú. Použité skratky v texte : PÚ- pozemkové úpravy zákon - z.č.364/2004 Z.z. o vodách zákon o PÚ - z.č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách VZFUÚ - všeobecné zásady funkčného usporiadania územia SVT - správa vodných tokov ŠVS – štátna vodná správa

2. Právne predpisy upravujúce nakladanie s vodami
• • • • Právna úprava vodného hospodárstva, ochrany akosti a množstva vôd Právna úprava verejných vodovodov a verejných kanalizácií Právna úprava rybárstva Právna úprava ochrany pred povodňami Právna úprava vodného hospodárstva, ochrany akosti a množstva vôd (výber) - Zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách
114

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Nariadenie vlády SSR č. 46/1978 Zb. o chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove v znení nariadenia vlády SSR č. 52/1981 Zb. - Nariadenie vlády SSR č. 13/1987 Zb. o niektorých chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd. - Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 617/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti - Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 282/2010 Z.z., ktorým sa ustanovujú prahové hodnoty a zoznam útvarov podzemných vôd Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 279/2011 Z. z., ktorým sa vyhlasuje závazná časť Vodného plánu Slovenska obsahujúca program opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov - Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 29/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o určovaní ochranných pásiem vodárenských zdrojov, o opatreniach na ochranu vôd a o technických úpravách v ochranných pásmach vodárenských zdrojov - Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 211/2005 Z. z. , ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov - Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 457/2005 Z. z. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti manipulačného poriadku vodnej stavby - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 199/2008 Z.z., ktorou sa ustanovuje Program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach. ( vykonáva vodný zákon). - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona Právna úprava ochrany pred povodňami (výber) - Zákon č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami - Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 261/2010 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu povodňových plánov a postup ich schvaľovania - Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 313/2010 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predbežnom hodnotení povodňového rizika a o jeho prehodnocovaní a aktualizovaní - Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 419/2010 Z. z, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhotovovaní máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika, o uhrádzaní výdavkov na ich vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizáciu a o navrhovaní a zobrazovaní rozsahu inundačného územia na mapách -

3. Zákon o vodách:
Vývoj od roku 1955: Zákon č.11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve Zákon č. 138/1973 Zb. zákon o vodách, platnosť od: 12.11.1973 Zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách, účinnosť 1. júna 2002. Zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách, účinnosť od 1.7.2004 Zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách sa skladá z trinástich častí

PRVÁ ČASŤ DRUHÁ ČASŤ TRETIA ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA ZISŤOVANIE VÝSKYTU, MNOŽSTVA A STAVU VÔD VODNÉ PLÁNOVANIE
115

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

ŠTVRTÁ ČASŤ PIATA ČASŤ ŠIESTA ČASŤ SIEDMA ČASŤ ÔSMA ČASŤ DEVIATA ČASŤ DESIATA ČASŤ JEDENÁSTA ČASŤ DVANÁSTA ČASŤ TRINÁSTA ČASŤ

NAKLADANIE S VODAMI OCHRANA VODNÝCH POMEROV A VODÁRENSKÝCH ZDROJOV VODNÉ TOKY SPRÁVA VODNÝCH TOKOV VODNÉ STAVBY PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV ŠTÁTNEJ VODNEJ SPRÁVY OSOBITOSTI KONANIA ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ SPOPLATŇOVANIE ZA UŽÍVANIE VÔD PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

I. Základné ustanovenia definujú predmet úpravy, ktorý spočíva vo vytváraní podmienok na
a) všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine, b) zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd, c) účelné, hospodárne a trvalo udržateľné využívanie vôd, d) manažment povodí a zlepšenie kvality životného prostredia a jeho zložiek, e) znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha, f) zabezpečenie funkcií vodných tokov, g) bezpečnosť vodných stavieb. Zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona. V tejto prvej časti obsahuje zákon základné pojmy ( rieka, vodný útvar, útvar povrchovej vody, pojmy týkajúce sa odpadových vôd a pod.) a rozdelenie vôd ( povrchové, podzemné liečivé, banské, braktické a pobrežné).

II. Zisťovanie výskytu, množstva a stavu vôd je delené na zisťovanie množstva, režimu
a kvality povrchových vôd, a ich hodnotenie, zisťovanie výskytu, množstva, režimu a kvality podzemných vôd a ich hodnotenie a určenie enviromentálnych cieľov. Zisťovanie a hodnotenie sa vykonáva poverená osoba za účelom vytvorenia podkladov pre vodné plánovanie, výkon štátnej vodnej správy a poskytovanie informácií verejnosti. 1. Pre povrchové vody spočíva zisťovanie v : a) identifikácii útvarov povrchových vôd, b) určovaní útvarov povrchových vôd na rôzne spôsoby používania, najmä na 1. odbery povrchových vôd pre pitnú vodu, 2. kúpanie, 3. život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, c) monitorovaní množstva, režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na
116

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

kvalitu povrchových vôd v útvaroch povrchových vôd podľa Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") schválených programov monitorovania vôd, d) monitorovaní množstva, režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd v chránených územiach podľa ministerstvom schválených programov monitorovania vôd; zásady na vypracovanie programu monitorovania kvality vôd v zraniteľných oblastiach sú uvedené v prílohe č. 2, e) vytváraní a prevádzkovanie informačných systémov o povrchových vodách a o nakladaní s nimi. Súčasťou hodnotenia stavu, množstva, režimu, kvality povrchových vôd a hodnotenia vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd je hodnotenie a) ekologického stavu a chemického stavu útvarov povrchových vôd, b) množstva povrchových vôd, c) kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd. 2. Zisťovanie výskytu, množstva, režimu a kvality podzemných vôd je a) identifikácia zdrojov podzemných vôd, b) identifikácia útvarov podzemných vôd tak, aby boli časťami správnych území povodí a čiastkových povodí, c) monitorovanie množstva, režimu a kvality podzemných vôd v útvaroch podzemných vôd podľa ministerstvom schválených programov monitorovania vôd a programov monitorovania vôd, ktoré sú vykonávané v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v miestach bodových zdrojov znečistenia, d) vytváranie a prevádzkovanie informačných systémov o podzemných vodách a o nakladaní s nimi, e) sledovanie vplyvov pôsobiacich na kvalitu podzemných vôd. Súčasťou hodnotenia stavu podzemných vôd je: a) hodnotenie kvantitatívneho stavu podzemných vôd, b) hodnotenie chemického stavu podzemných vôd. Na zabezpečenie ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania sa určujú environmentálne ciele pre a) útvary povrchových vôd, b) útvary podzemných vôd, c) chránené územia, ktorými sú 1. územia s povrchovou vodou určenou na odber pre pitnú vodu, 2. územia s vodou vhodnou na kúpanie, 3. územia s povrchovou vodou vhodnou pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, 4. chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd (ďalej len "chránená vodohospodárska oblasť"), 5. ochranné pásma vodárenských zdrojov, 6. referenčné lokality, 7. citlivé oblasti,
117

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

8. zraniteľné oblasti, 9. chránené územia a ich ochranné pásma podľa osobitného predpisu. Enviromentálne ciele spočívajú v : a) zabránení zhoršeniu stavu útvarov povrchovej vody, b) ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody s cieľom dosiahnuť dobrý stav povrchových vôd, c) ochrane a zlepšovaní umelých a výrazne zmenených útvarov povrchových vôd s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav, d) postupnom znižovaní znečisťovania prioritnými látkami a zastavenie alebo postupnom ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok. Pri podzemných vodách v: a) zabránení alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršeniu stavu útvarov podzemných vôd, b) ochrane, zlepšovaní a obnovovaní útvarov podzemnej vody a na zabezpečení rovnováhy medzi odbermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd do 22. decembra 2015, c) zvrátení významného vzostupného trendu koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou s cieľom postupného znižovania znečisťovania podzemnej vody. Vodná bilancia sa skladá z hydrologickej bilancie (porovnáva zmeny v množstvách vôd v časovom intervale) a z vodohospodárskej bilancie (porovnáva požiadavky na odbery a vypúšťanie vôd). Zákon stanovuje povinnosti užívateľom vôd, nahlasovať údaje využívania vôd (odbery a vypúšťanie) správcom vodohospodársky významných tokov. Špeciálne využívanie vôd zákon definuje v ustanoveniach §§ 7 až 10
-

Vody určené na odbery vôd pre pitnú vodu Vody vhodné na kúpanie Vody určené na závlahy Vody vhodné pre život rýb a reprodukciu pôvodných druhov rýb

III. Vodné plánovanie. Pre účely vodného plánovania sa územie Slovenska delí podľa povodí
(Dunaj a Visla) a čiastkových povodí (pre povodie Dunaja sú to: Dunaj, Morava, Váh, Hron, Ipeľ, Slaná Bodrog, Hornád a Bodva a pre Vislu sú to čiastkové povodia Dunajca a Popradu), tzv. správne územia povodí. Vodohospodársky manažment zahŕňa (§11 ods.7): a) vykonávanie úloh spojených so zisťovaním výskytu, množstva, režimu a kvality a s hodnotením stavu povrchových vôd a podzemných vôd, , b) odbornú prípravu a aktualizáciu plánov manažmentu povodí, c) sledovanie vplyvu bodového znečistenia na kvalitu vôd v recipientoch,
118

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

d) identifikáciu plošného znečisťovania vôd, e) spoluprácu pri vypracovaní Programu protieróznych opatrení, opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti čiastkových povodí a koordinácia pri ich vykonávaní, f) koordinovanie vodohospodárskych úloh s tvorbou a využívaním vodohospodárskych účinkov územného systému ekologickej stability, g) spracovanie ekonomických analýz nakladania s vodami a uplatňovanie platieb za užívanie vôd, h) zabezpečovanie stanovísk z hľadiska uplatňovania plánov manažmentu povodí, technických podkladov a iných odborných podkladov pre rozhodovaciu a inú správnu činnosť orgánov štátnej vodnej správy, i) správu vodohospodársky významných vodných tokov, j) starostlivosť o odkryté podzemné vody z hľadiska ochrany výskytu, množstva, kvality vôd, vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine (ďalej len "vodné pomery"), k) zabezpečovanie koncepcie a koordinácia opatrení na znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha. V rámci vodného plánovania sa vyhotovujú : a) plány manažmentu povodí, ktorými sú 1. Plán manažmentu povodia Dunaja, ktorý obsahuje plány manažmentu čiastkových povodí podľa § 11 ods. 4, 2. Plán manažmentu povodia Visly, ktorý obsahuje plán manažmentu čiastkového povodia Dunajca a Popradu podľa § 11 ods. 5, b) Vodný plán Slovenska. Súčasťou vodného plánovania je aj program opatrení, ktorý vychádza z enviromentálnych cieľov. Nadväznosť na zákon o PÚ Pre účely PÚ je nutné vychádzať z plánov manažmentu čiastkových povodí, a to hlavne častí týkajúcich sa koordinovania vodohospodárskych úloh s tvorbou a využívaním vodohospodárskych účinkov územného systému ekologickej stability, zabezpečovaní stanovísk z hľadiska uplatňovania plánov manažmentu povodí, technických podkladov a iných odborných podkladov pre rozhodovaciu a inú správnu činnosť orgánov štátnej vodnej správy, Programu protieróznych opatrení, opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti čiastkových povodí a koordinácia pri ich vykonávaní.

IV. Nakladanie s vodami
Za nakladanie s vodami sa považuje: a) odber povrchových vôd a podzemných vôd na rôzne účely jej použitia, b) odvádzanie a vypúšťanie povrchových vôd a podzemných vôd, c) vzdúvanie, zadržiavanie, akumulácia, znižovanie hladiny povrchových vôd a podzemných vôd, d) vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd,
119

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

e) využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov, f) používanie povrchových vôd a podzemných vôd na plavbu alebo plavenie dreva, na rekreáciu a vodné športy, na chov rýb a vodnej hydiny alebo iných živočíchov, g) vykonávanie iných činnosti, ktoré využívajú vlastnosti povrchových vôd a podzemných vôd, h) činnosť ovplyvňujúca vodné pomery, i) využívanie energetického potenciálu podzemných vôd, j) iná činnosť, ktorá má významný vplyv na stav vody. Nakladanie s vodami sa delí na - ich využívanie bez potreby rozhodovania a posudzovania štátnou vodnou správou - a na podmienené nakladanie vymedzené správnym orgánom na úseku vodného hospodárstva. Do prvej skupiny patrí „všeobecné užívanie vôd“, ktoré zahŕňa odoberanie vôd na uspokojovanie osobných potrieb domácností za zákonom stanovených podmienok ( napr. odoberanie jednoduchými vodnými zariadeniami gravitačný odber 60l/min., zachytenie prameňa 10 l/min. zachytenie povrchových vôd v nádržiach do 5 m3). Do tejto skupiny patrí plavba a plavenie dreva a požívanie banských vôd. Do druhej skupiny patria také využívanie vôd, ktoré si vyžaduje povolenie, súhlas alebo vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy. Povolenie (§26) je potrebné : a) pri povrchových vodách na 1. ich odber, 2. ich vzdúvanie a na iný spôsob akumulácie, 3. využívanie ich hydroenergetického potenciálu, b) pri podzemných vodách na 1. ich odber, 2. ich akumuláciu, 3. ich čerpanie na účel znižovania ich hladiny, 4. umelé zvyšovanie ich množstva povrchovou vodou, c) na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, d) na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, e) na využívanie povrchových vôd alebo podzemných vôd na hospodársky chov rýb alebo na chov vodnej hydiny, prípadne iných vodných živočíchov na účely podnikania, f) na čerpanie znečistených podzemných vôd na účely zníženia ich znečistenia alebo zníženia znečistenia horninového prostredia a na ich následné vypúšťanie do týchto vôd, prípadne do povrchových vôd, g) na čerpanie podzemných vôd a ich vypúšťanie do povrchových vôd alebo do podzemných vôd pri hydrogeologickom prieskume s predpokladaným časom trvania čerpacej skúšky nad päť dní a pri zakladaní stavieb,

120

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

h) na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov vodnými stavbami, i) na iné osobitné užívanie povrchových vôd a podzemných vôd. Okrem toho sa povolenie (§23) vyžaduje aj na niektoré činnosti, do ktorých patrí : a) vysádzanie, stínanie a odstraňovanie stromov a krov v korytách vodných tokov, na pobrežných pozemkoch a v inundačných územiach, b) ťažbu piesku, štrku, bahna s výnimkou liečivého bahna z pozemkov tvoriacich koryto, c) zasypávanie odstavených ramien vodných tokov, močiarov a odkrytých podzemných vôd. Povolenie je potrebné na vodné stavby. Pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť stavebného úradu podľa osobitného predpisu (stavebný zákon) s výnimkou pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj o užívaní stavby vydaním kolaudačného rozhodnutia Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie vodnej stavby je súčasne stavebným povolením a povolenie na jej uvedenie do prevádzky je súčasne kolaudačným rozhodnutím. Súhlas (§27) orgánu štátnej vodnej správy sa vydáva na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie stavieb a zariadení alebo na činnosti, na ktoré nie je potrebné povolenie podľa tohto zákona, ktoré však môžu ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd. Súhlas je potrebný, ak ide o a) stavby vo vodách a na pobrežných pozemkoch, stavby v inundačnom území a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov alebo stavby vo vzdialenosti do 23 m od vzdušnej päty ochrannej hrádze, b) ropovody a iné líniové produktovody na prepravu škodlivých látkok a obzvlášť škodlivých látkok, diaľnice, cesty a miestne komunikácie, c) sklady, nádrže a skládky škodlivých látkok a obzvlášť škodlivých látkok, stavby umožňujúce podzemné skladovanie látok v zemských dutinách, d) stavby veľkokapacitných fariem, e) umiestňovanie a odstraňovanie zariadení vo vodnom toku a v odkrytých podzemných vodách a na ich brehu, najmä zariadení monitorovacieho systému a informačného systému na pozorovanie hladiny, množstva a kvality vody a zariadení neslúžiacich plavbe ani správe vodného toku, f) leteckú aplikáciu hnojív a chemických látok na ochranu rastlín alebo na ničenie škodcov alebo buriny v chránených vodohospodárskych oblastiach a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov. Vyjadrenie (§28) je potrebné k zámeru stavby, či je predpokladaná stavba alebo zmena stavby možná z hľadiska ochrany vodných pomerov a za akých podmienok ju možno uskutočniť a

121

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

užívať pred zhotovením projektovej dokumentácie stavby alebo zmeny stavby. Vyjadrenie je potrebné aj v prípadoch a) pripravované technologické úpravy vo výrobnom procese alebo v objeme výroby, ak majú vplyv na nakladanie s vodami, b) neinvestičné úpravy vodných stavieb a iných stavieb a zariadení, ak môžu ovplyvniť množstvo alebo kvalitu povrchových vôd alebo podzemných vôd, c) ťažbu piesku a štrku a na zemné práce, ak pri nich môže dôjsť k odkrytiu hladiny podzemných vôd alebo k prepadu ich nadložia do podzemných vôd, d) geologické práce a zemné práce vykonávané na inundačných územiach a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, e) schválenie a zmenu lesného hospodárskeho plánu a súhrnného lesného hospodárskeho plánu39) v chránených vodohospodárskych oblastiach, v inundačných územiach a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, f) účely prerokovania územnoplánovacej dokumentácie.

Evidencia o vodách (§29) obsahuje rozhodnutia orgánov štátnej vodnej správy a ich zmeny, údaje o zisťovaní výskytu a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd a ďalšie údaje potrebné na výkon štátnej vodnej správy. Člení sa na evidenciu podľa: a) vodných útvarov povrchových vôd a podzemných vôd, b) množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch vrátane ich ovplyvňovania ľudskou činnosťou, c) práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy, d) chránených území a ostatných území chránených podľa tohto zákona. Nadväznosť na zákon o PÚ V projektoch PÚ sa povolenia ŠVS vyžadujú v prípadoch, ak sa budú realizovať vodohospodárske stavby v rámci projektu PÚ. Povolenie sa vyžaduje aj v prípade, že sa budú vysádzať alebo odstraňovať porasty na pozemkoch tvoriacich vodný tok, pobrežný pozemok alebo inundačné územie. Súhlas sa vyžaduje ak sa budú navrhovať stavby ktoré môžu ovplyvniť stav povrchových vôd, stavby umiestnených na pobrežných pozemkoch alebo inundačných územiach. Vyjadrenie sa vyžaduje pri všetkých konaniach o PÚ.

V. Ochrana vodných pomerov a vodárenských zdrojov.
Vlastník, správca alebo nájomca poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia. Zákon upravuje osobitne spôsob využívania a nakladania s vodami v prípadoch ak ide o :
-

Chránenú vodohospodársku oblasť Ochranné pásma vodárenských zdrojov
122

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

-

Referenčnú lokalitu Citlivé oblasti Zraniteľné oblasti Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd, podzemných vôd a do kanalizácie.

Nadväznosť na zákon o PÚ Chránenú vodohospodársku oblasť, ochranné pásma vodárenských zdrojov, referenčnú lokalitu je potrebné zohľadniť (riešiť) v pozemkových úpravách tak, aby výpisy z registrov obsahovali údaje o obmedzeniach, ktoré zo zákona o vodách vyplývajú a novým usporiadaním nesmie dôjsť k znevýhodneniu vlastníka, ktorý mal vlastníctvo pôvodných pozemkov bez obmedzenia.

VI. Vodné toky
Vodný tok je v zákone definovaný ako vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi. Za pozemok vodného toku (jeho koryta) sa považuje pozemok, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru. Brehovou čiarou prirodzeného koryta je priesečnica vodnej hladiny s priľahlými pozemkami, po ktorú voda stačí pretekať medzi brehmi bez toho, aby sa vylievala do priľahlého územia. Brehová čiara umelého koryta je určená v dokumentácii stavebných úprav. V pochybnostiach rozhodne orgán štátnej vodnej správy. Podľa Ústavy SR čl.4 sú vodné toky vo vlastníctve SR (nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky). Prechod vlastníctva pozemkov tvoriacich vodný tok na štát nastal prijatím zákona č. 138/1973 Zb. (zákon o vodách) bez nároku na náhradu (§31 ods.3 „ Za pozemky tvoriace podľa predchádzajúcich odsekov prirodzené koryto nepatrí náhrada obdobne podľa predpisov o vyvlastnení.“). Ak došlo ku zmene koryta neskôr, štát mal pozemky vysporiadať. Obdobne sa malo konať ak boli vytvorené umelé korytá tokov. Vodné toky sa podľa významu členia na : a) vodohospodársky významné vodné toky, b) drobné vodné toky. Z hľadiska ich využitia sa členia na:

123

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

a) vodárenské toky, b) ostatné vodné toky. Inundačné územie (§46) je územie priľahlé k vodnému toku, zaplavované vyliatím vody z koryta, ktoré je vymedzené ochrannou hrádzou alebo protipovodňovou líniou, alebo záplavovou čiarou. Rozsah inundačného územia, ktoré je vymedzené záplavovou čiarou, určuje orgán štátnej vodnej správy na návrh správcu vodohospodársky významných vodných tokov. Nadväznosť na zákon o PÚ Pri určovaní hraníc pozemkov tvoriacich vodný tok je potrebné prizvať zástupcov SVT a ŠVS ( v rámci komisii zriedená podľa § 3 ods.3 zákona o PÚ). Pre inundačné územia platia určité obmedzenia, preto je potrebné v konaní o pozemkových úprav sceľovať pozemky s ohľadom na túto skutočnosť, a v prípade súhlasu vlastníka riešiť vyrovnanie za pozemky vo vlastníctve štátu.

VII. Správa vodných tokov
Správu vodných tokov vykonávajú: a) správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorým je štátna odborná organizácia ministerstva, b) správcovia drobných vodných tokov, ktorými sú správca vodohospodársky významných vodných tokov a štátne organizácie, ktorým bola prevedená správa (podľa § 51). Správa vodných tokov spočíva hlavne v : sledovaní stav vodných tokov a pobrežných pozemkov z hľadiska zabezpečenia funkcií vodného toku, udržiavania korýt v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku vody, udržiavaní alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, na pobrežných pozemkoch, spevňovaní brehov vodných tokov, udržiavaní a čistení korýt , zabezpečovaní potrebnej úpravy vodných tokov a ďalších činností. Správca vodného toku je oprávnený a) pri výkone správy vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti, b) v záujme starostlivosti o koryto odstraňovať alebo novo vysádzať stromy a kry na pobrežných pozemkoch, c) v rozsahu riadnej správy vodného toku ťažiť z koryta riečny materiál, d) v rámci súhrnného manipulačného poriadku vodných stavieb vydávať pokyny na manipuláciu s vodnými stavbami. Na základe rozhodnutia ministerstva možno správu drobného vodného toku alebo jeho uceleného úseku previesť do správy inej štátnej organizácie, ktorej drobný vodný tok prevažne slúži. Správca vodného toku môže drobný vodný tok alebo jeho ucelený úsek prenechať do nájmu alebo do výpožičky a) obci, v ktorej sa nachádza,

124

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

b) koncesionárovi počas koncesnej doby k vodnej stavbe, c) právnickej osobe a fyzickej osobe-podnikateľovi, s ktorej činnosťou drobný vodný tok súvisí. Pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca vodného toku užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary; pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze. Vlastník pobrežného pozemku je povinný najmä umožniť správcovi vodného toku výkon jeho oprávnenia, dbať o ochranu vôd a zdržať sa činností, ktoré môžu ovplyvniť prirodzený režim vôd vo vodnom toku, znečistiť vodu alebo inak ohroziť jej kvalitu, znemožniť alebo sťažiť riadnu prevádzku a údržbu vodného toku a s ním súvisiacich vodných stavieb, Orgán štátnej vodnej správy môže vlastníkom pobrežných pozemkov bez náhrady zakázať vytínať stromy a kry zabezpečujúce stabilizáciu koryta. Ak ide o pobrežný pozemok pri drobnom vodnom toku, je jeho vlastník povinný udržiavať breh v takom stave, aby sa netvorili prekážky, ktoré bránia nehatenému odtoku vody, sťažujú alebo znemožňujú prístup k vodnému toku alebo podporujú usadzovanie plavenín alebo ukladanie splavenín.

Nadväznosť na zákon o PÚ Pri všetkých odberoch či vypúšťaniach vôd, ak sú riešené v PÚ je potrebné dohodnúť podmienky so správcom vodného toku. Obdobne je to pri stavbách, ktoré môžu mať vplyv na stav povrchových a podzemných vôd. Vlastníctvo k pozemku nachádzajúcich sa pri vodných tokov vyžaduje určité povinnosti, preto pri umiestňovaní nových pozemkov v týchto územiach, ak nejde o prípady že pôvodný pozemok vlastníka mal obdobné obmedzenia, je potrebné s novým vlastníkom odsúhlasiť umiestnenie jeho nových pozemkov s poukázaním na obmedzenia vyplývajúce zo zákona, ktoré musí akceptovať.

VIII. Vodné stavby
-

Za vodné stavby sa považujú najmä : stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, stavby na ochranu pred povodňami, priehrady, vodné nádrže, rybníky, hate, hrádze studne, stavby vodovodných potrubí, vodovodov a ďalšie vodárenské objekty stavby stôk, stokové siete vrátane objektov na nich, čistiarne odpadových vôd, stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov, hydromelioračné stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov a na ochranu pozemkov pred vodnou eróziou, stavby, ktoré sa zriaďujú na plavebné účely v korytách alebo v iných vodných útvaroch, stavby umožňujúce využívanie vôd najmä na hromadnú rekreáciu a vodné športy,
125

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

-

vodovodné prípojky, kanalizačné prípojky do verejnej kanalizácie,

Vlastník vodnej stavby je povinný udržiavať vodnú stavbu v riadnom stave a zabezpečovať jej údržbu a prevádzku tak, aby umožňovala plynulý prietok vody, zabezpečovať odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad jej prevádzkou, udržiavať v riadnom stave dno a brehy vodného toku v mieste vzdutia a starať sa v ňom o nehatený odtok vody a odchod ľadu, najmä odstraňovať nánosy a prekážky vo vodnom toku, dodržiavať pokyny správcu vodného toku na dotknutom vodnom toku v prípade mimoriadnej situácie, vypracovať manipulačný poriadok vodnej stavby a predložiť ho na schválenie orgánu štátnej vodnej správy. Ak ide o vlastníka pozemku, jeho správcu alebo užívateľa, na ktorom je hydromelioračná stavba umiestnená, je tento povinný (§53a)
-

-

-

strpieť hydromelioračnú stavbu alebo jej časť na pozemku, kde je táto stavba umiestnená, pri užívaní pozemku počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval hydromelioračnú stavbu alebo jej časť a neporušoval a ani inak negatívne neovplyvňoval funkčnosť, bezpečnosť, spoľahlivosť a prevádzku hydromelioračnej stavby alebo jej časti, inak zodpovedá za škodu, ktorú svojou činnosťou spôsobil, strpieť, aby vlastník, správca alebo užívateľ hydromelioračnej stavby alebo jej časti v nevyhnutnej miere vstupoval na pozemky, kde sa hydromelioračná stavba alebo jej časť nachádza, v súvislosti s jej prevádzkou, rekonštrukciou, prekládkou, údržbou alebo opravou, ohlásiť vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi hydromelioračnej stavby alebo jej časti vzniknuté závady alebo nutnosť vykonať opravy na hydromelioračnej stavbe alebo jej časti.

Pri vodných stavbách, ktorých poškodenie môže spôsobiť ohrozenie priľahlého územia, života ľudí a majetku najmä uvoľnením vzdúvanej alebo zadržiavanej vody je potrebné zabezpečiť odborný technicko-bezpečnostný dohľad. Táto činnosť je zameraná na zisťovanie technického stavu vodných stavieb. Vykonáva sa pozorovaním bezpečnosti a stability vodných stavieb, meraním ich deformácií, sledovaním priesaku vôd, hodnotením výsledkov týchto pozorovaní a meraní a navrhovaním opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a zaraďovaním vodných stavieb do kategórií . Odborný technicko-bezpečnostný dohľad sa vykonáva v období prípravy vodnej stavby, jej uskutočnenia alebo rekonštrukcie a počas prevádzky vodnej stavby až do jej uvedenia do neškodného stavu. Z hľadiska odborného technicko-bezpečnostného dohľadu sa vodné stavby rozdeľujú do I. až IV. kategórie podľa bodového systému, ktorý zohľadňuje význam vodnej stavby, riziko možného ohrozenia ľudských životov a škôd na majetku v priľahlom území a nebezpečenstvo vzniku porúch na vodnej stavbe. Kategorizácii podliehajú vodné stavby, ktoré vzdúvajú a zadržiavajú vodu. Takýmito vodnými
126

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

stavbami sú priehrady, vodné nádrže, hate, odkaliská vytvorené hrádzovým systémom, na ktoré sa odpad ukladá hydraulickým spôsobom, čerpacie stanice vnútorných vôd a hrádze, ako aj súčasti stavieb, ktoré sú určené na úpravu vodných tokov, na odbery vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a na iné používanie vôd. Ministerstvo na základe žiadosti stavebníka alebo vlastníka vodnej stavby zaradí alebo preradí vodnú stavbu do niektorej zo štyroch kategórií na základe posudku štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu ním poverená, najneskôr pred vydaním stavebného povolenia. Pri vodných stavbách zaradených do I. a II. kategórie je ich vlastník, prípadne stavebník povinný zabezpečiť odborný technicko-bezpečnostný dohľad prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu poverená. Odborný technicko-bezpečnostný dohľad môže vykonávať osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť na túto činnosť. Vodné stavby, pri ktorých prevádzke sa ovplyvňuje prietok vody, hladina vody alebo kvalita vody a využíva hydroenergetický potenciál vo vodnom toku, možno prevádzkovať len podľa schváleného manipulačného poriadku. Ide hlavne o vodné nádrže vrátane suchých nádrží (poldrov), do ktorých voda priteká z vodného toku alebo odteká do vodného toku, hate s výpustným zariadením, kanále a odberné zariadenia okrem odberných zariadení, výpustné zariadenia, čerpacie stanice vnútorných vôd a závlahových systémov, vodné elektrárne, plavebné kanále a preplavovacie zariadenia (plavebné komory). Nadväznosť na zákon o PÚ Pri zohľadňovaní existujúcich hydromelioračných stavieb upozorniť vlastníka pozemku na obmedzenia, vyplývajúce zo zákona. Obdobne to platí ak ide o iné vodné stavby.

IX. Pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy
Orgány štátnej vodnej správy sú: a) ministerstvo, b) krajské úrady životného prostredia, c) obvodné úrady životného prostredia, d) inšpekcia, e) obce. Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej vodnej správy a vodného hospodárstva
-

-

vykonáva štátnu vodnú správu podľa tohto zákona a riadi jej výkon, zabezpečuje zisťovanie množstva, režimu a kvality povrchových vôd a podzemných vôd, hodnotenie stavu, množstva, režimu a kvality povrchových vôd a podzemných vôd a určovanie environmentálnych cieľov podľa § 4, 4a až 4c a § 5, zabezpečuje vypracovanie, schvaľovanie, aktualizáciu a plnenie programu monitorovania, vypracúva program opatrení a časový rozvrh ich realizácie na účely zlepšenia kvality povrchových vôd určených na odbery pre pitnú vodu,
127

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

-

zabezpečuje vypracovanie programu protieróznych opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti čiastkových povodí a kontroluje jeho plnenie, zabezpečuje vypracovanie plánov manažmentu povodí, Vodného plánu Slovenska vypracúva koncepcie a rozvojové programy vo vodnom, vydáva vyjadrenie k investičnej činnosti, ktorá môže významným spôsobom ovplyvniť nakladanie s vodami, ochranu vôd a vodných pomerov (§ 28 ods. 1), pravidelne prehodnocuje rozsah vyhlásených citlivých oblastí a rozsah zraniteľných oblastí rozhoduje o tom, či správu drobného vodného toku alebo jeho uceleného úseku možno previesť do správy inej štátnej organizácie ústredne zabezpečuje úlohy na úseku výkonu odborného technicko-bezpečnostného dohľadu overuje odbornú spôsobilosť na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor vyjadruje sa ku Koncepcii územného rozvoja Slovenska,

Krajské úrady životného prostredia - rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide o, medzinárodné vody alebo hraničné vody, vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, vodnú stavbu s energetickým zariadením s inštalovaným výkonom nad 100 kW a s ňou spojené osobitné užívanie vôd, - udeľuje výnimky zo zákazu plavby na odkrytých podzemných vodách na športovú a rekreačnú činnosť , - dáva vyjadrenia vo veciach, v ktorých v správnom konaní rozhoduje v prvom stupni, a vo veciach týkajúcich sa hraničných vodných tokov (§ 28), - vedie evidenciu o vodách (§ 29), - rozhoduje o schválení súhrnného manipulačného poriadku vodných stavieb na celý hlavný vodný tok a jeho prítoky , - vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a rozhoduje o opatreniach na nápravu a o obmedzení alebo zákaze výroby alebo činnosti , - vymenúva a odvoláva členov vodnej stráže a usmerňuje ich činnosť - vyjadruje sa podľa k územným plánom regiónov. Obvodné úrady životného prostredia - rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona, ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy, - vedie evidenciu povolení podľa, - je špeciálnym stavebným úradom vo veciach vodných stavieb - vedie evidenciu o vodách - rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam, ktoré vydala obec - vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti - môže všeobecne záväznou vyhláškou upraviť, obmedziť, prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na vodohospodársky významných vodných tokoch, alebo určiť rozsah inundačného územia pri vodohospodársky významných vodných tokoch ,
128

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

-

vyjadruje sa podľa k územným plánom obcí a územným plánom zón.

Inšpekcia Inšpekcia je odborný kontrolný orgán, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami. Obec: Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy rozhoduje vo veciach - povolenia na odber povrchových vôd a podzemných vôd a ich iné užívanie na potreby jednotlivých občanov (domácností), uskutočnenie, zmenu a odstránenie vodných stavieb, ktoré súvisia s týmto odberom, - v ktorých je príslušná povoľovať vodnú stavbu, ako aj v ostatných vodohospodárskych veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby, - pochybností o určenie hranice pobrežného pozemku pri drobných vodných tokoch, uloženia opatrení na odstránenie škodlivého stavu pri poškodení verejnej kanalizácie alebo verejného vodovodu, prípadne pri ohrození ich prevádzky, ak tieto opatrenia nevyžadujú povolenie. Štátny vodoochranný dozor orgánov štátnej vodnej správy Orgány štátnej vodnej správy dozerajú na dodržiavanie ustanovení tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie. Vodná stráž Orgán štátnej vodnej správy vo svojom územnom obvode alebo jeho časti na návrh správcov vodných tokov, vlastníkov vodných stavieb a obcí vymenúva a odvoláva na ochranu vôd, vodných tokov a vodných stavieb členov vodnej stráže. Oprávnenie člena vodnej stráže majú aj určení zamestnanci orgánov štátnej vodnej správy vykonávajúci štátny vodoochranný dozor a hlavný štátny vodoochranný dozor nad vodami. Vodohospodár Právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia, ktorí na základe povolenia orgánu štátnej vodnej správy odoberajú vodu alebo vypúšťajú odpadové vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd v množstve väčšom ako 400 m3 za deň, alebo zaobchádzajú so škodlivými látkami alebo obzvlášť škodlivými látkami v množstve uvedenom v zákone, sú povinní ustanoviť funkciu vodohospodára a vytvoriť predpoklady na jej výkon. Túto povinnosť nemá prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie. Funkciu vodohospodára môže vykonávať bezúhonná fyzická osoba, ktorá má požadovanú kvalifikáciu a absolvovala odbornú prax, alebo právnická osoba, ktorá také osoby zamestnáva. Nadväznosť na zákon o PÚ Projekty pozemkových úprav a návrhy všeobecných zásad funkčného usporiadania územia je potrebné dať na vyjadrenia obvodným úradom životného prostredia a p prípadoch hraničných vodných tokov krajským úradom životného prostredia.
129

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

X. Osobitosti konania
Miestna príslušnosť orgánov štátnej vodnej správy na vydávanie povolení na osobitné užívanie vôd, na vodné stavby a na iné činnosti sa spravuje miestom osobitného užívania vôd, vodnej stavby alebo miestom činnosti. Postup v konaní: Na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len "vodoprávne konanie") podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní. Sumár základných problematík riešených v PÚ vo vzťahu k zákonu o vodách. Z pohľadu zákona o vodách sa priamo dotýkajú vykonávania pozemkových úprav ustanovenia ktoré upravujú nakladanie s vodami, povolenie (§21, §26), súhlas (§27) a vyjadrenie (§28). Z vodného plánovania je potrebné zohľadňovať zámery z plánu manažmentu povodí, v ktorých sa nachádzajú enviromentálne ciele a programy opatrení. Z piatej časti zákona sa premietajú plochy s obmedzením ich využitia, ktoré sa týkajú chránených vodohospodárskych oblastí, ochranných pásiem vodárenských zdrojov, referenčných lokalít. Ďalším problémom, ktorý sa priamo dotýka pozemkových úprav je otázka vodných tokov. Zákon definuje pozemok, ktorý tvorí vodný tok a pozemky priľahlé k vodným tokom, pobrežné pozemky. Z titulu obmedzení s využívaním pozemkov pri vodných tokoch, je potrebné zohľadňovať túto skutočnosť ( vlastník nového pozemku musí o obmedzení vedieť). Z problematiky vodných stavieb sa priamo dotýka nového usporiadania územia v pozemkových úpravách otázka hydromelioračných stavieb a s tým spojené strpenie vlastnej stavby a tiež umožnenia jej prevádzkyschopnosti (prístup k nej pri údržbe, rekonštrukcii). Obmedzenia sa týkajú aj ďalších vodohospodárskych stavbách, z dôvodov ich ochrany.

4. Zákon o ochrane pred povodňami ( z. č. 7/2010 Z. z.):
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA OPATRENIA NA OCHRANU PRED POVODŇAMI ÚZEMIA OVPLYVNENÉ POVODŇOU ÚZEMIA OVPLYVNENÉ POVODŇOU RIADENIE A ORGANIZÁCIA OCHRANY PRED POVODŇAMI ÚLOHY OSTATNÝCH ORGÁNOV PRI OCHRANE PRED POVODŇAMI ŠIESTA ČASŤ POVINNOSTI OSÔB SIEDMA ČASŤ VÝDAVKY NA OCHRANU PRED POVODŇAMI ÔSMA ČASŤ ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ DEVIATA ČASŤ ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA PRVÁ ČASŤ DRUHÁ ČASŤ TRETIA ČASŤ TRETIA ČASŤ ŠTVRTÁ ČASŤ PIATA ČASŤ

I. Základné ustanovenia.
Zákon upravuje najmä opatrenia na ochranu pred povodňami a povinnosti pri hodnotení a manažmente povodňových rizík s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť, ako aj plánovanie, organizáciu a riadenie ochrany pred povodňami.
130

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Povodňou je dočasné zaplavenie územia, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou. Povodeň vzniká, keď - sa prechodne výrazne zvýši hladina vodného toku a bezprostredne hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku už vylieva, - je dočasne zamedzený prirodzený odtok vody zo zrážok alebo topenia snehu do recipientu a dochádza k zaplaveniu územia vnútornými vodami; - hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku vylieva v dôsledku chodu ľadov, alebo vytvorenia iných prekážok v koryte vodného toku, na mostoch, priepustoch alebo na zaplavovanom území, - sa zaplavuje územie následkom intenzívnych zrážok alebo hromadenia sa vody z topiaceho sa snehu, - sa zaplavuje chránené územie v dôsledku vystúpenia hladiny podzemnej vody nad povrch terénu, ktoré spôsobuje dlhotrvajúci vysoký vodný stav vo vodnom toku; chránené územie na účely tohto zákona je územie, ktoré ochraňuje vodná stavba alebo iná stavba pred účinkami povodní, alebo hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku vylieva v dôsledku poruchy alebo havárie1) na vodnej stavbe.

II. Opatrenia na ochranu pred povodňami sa delia na ochranu pred povodňami, v čase
nebezpečenstva, počas povodne a po povodni. Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami sú najmä : - opatrenia, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody v lokalitách na to vhodných a ktoré chránia územie pred zaplavením povrchovým odtokom, ktorým je zložka celkového odtoku odtekajúca z povodia po povrchu terénu do vodných tokov alebo iných vodných útvarov, ako sú úpravy v lesoch, úpravy na poľnohospodárskej pôde a úpravy na urbanizovaných územiach, - opatrenia, ktoré zmenšujú maximálny prietok povodne, ako je výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia vodných stavieb a poldrov; polder je vodná stavba na ochranu pred povodňami, ktorej súčasťou je územie určené na zaplavenie vodou pre potreby sploštenia povodňovej vlny, - opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku, ako je úprava vodných tokov, výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia ochranných hrádzí alebo protipovodňových línií pozdĺž vodných tokov, - opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vnútornými vodami, ako je výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia zariadení na prečerpávanie vnútorných vôd, - opatrenia, ktoré zabezpečujú prietokovú kapacitu koryta vodného toku, ako je odstraňovanie nánosov z koryta vodného toku a porastov na brehu vodného toku; breh je postranné obmedzenie koryta vodného toku od jeho dna po brehovú čiaru, Predbežné hodnotenie povodňového rizika sa vypracúva na účel hodnotenia odtokových podmienok v povodí vzhľadom na pravdepodobnosť výskytu povodní a na účel hodnotenia ich
131

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

potenciálnych nepriaznivých dôsledkov na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť. Za účelom lokalizácie území možných výskytov povodní sa vyhotovujú mapy povodňového ohrozenia, ktoré zobrazujú územia s a) povodňou s malou pravdepodobnosťou výskytu, ktorou je 1. povodeň, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 1 000 rokov alebo menej často, alebo 2. povodeň s výnimočne nebezpečným priebehom, b) povodňou so strednou pravdepodobnosťou výskytu, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 100 rokov, c) povodňami s veľkou pravdepodobnosťou výskytu, ktoré sa môžu opakovať priemerne raz za 50, 10 a päť rokov. Mapa povodňového rizika obsahuje údaje o potenciálne nepriaznivých dôsledkoch záplav spôsobených povodňami, ktoré sú zobrazené na mapách povodňového ohrozenia. Mapa povodňového rizika obsahuje: - záplavovú čiaru, ktorá ohraničuje povodňami potenciálne ohrozené územia, ktorá je zhodná so záplavovou čiarou zobrazenou na mape povodňového ohrozenia, - údaj o odhadovanom počte povodňou potenciálne ohrozených obyvateľov, - druhy hospodárskych činností na povodňou potenciálne ohrozenom území, - a ďalšie údaje Plán manažmentu povodňového rizika určuje vhodné ciele manažmentu povodňových rizík pre geografické oblasti čiastkového povodia, ktoré sa nachádzajú v správnom území povodia na území Slovenskej republiky, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný jeho výskyt. Ciele plánu manažmentu povodňového rizika sú zamerané na zníženie pravdepodobnosti záplav územia povodňami a na zníženie potenciálnych nepriaznivých následkov záplav na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť. Na zabezpečenie preventívnych opatrení ochrany pred povodňami sa vypracuje návrh opatrení. Návrh opatrení dlhodobého manažmentu povodí bude minimálne obsahovať priemet územného systému ekologickej stability, významných krajinných prvkov a ekostabilizačných opatrení ako samostatný novovytvorený návrh, alebo tieto budú prevzaté z existujúcich projektov pozemkových úprav a z územných plánov, alebo bude obsahovať ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívania územia (krajinno-ekologický plán) z existujúcich územných plánov. Okrem toho návrh bude obsahovať priestorový priemet území ochrany prírody, chránených území vodných zdrojov, pôdnych zdrojov, lesných zdrojov a nerastných zdrojov. Podrobný obsah a rozsah Krajinno-ekologickej základne pre integrovaný manažment krajiny a Návrhu opatrení dlhodobého manažmentu povodí ministerstvo stanoví všeobecne záväzným predpisom. Návrhy opatrení dlhodobého manažmentu povodí sú súčasťou Plánu manažmentu povodňového rizika a podkladom pre projekty pozemkových úprav, pre územné plány a územné rozhodnutia.
132

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Ministerstvo zabezpečí dokončenie návrhu prvých plánov manažmentu povodňového rizika do 22. decembra 2015 . Zákon pozná tri stupne povodňovej aktivity: I. stupeň povodňovej aktivity nastáva pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne a pri stúpajúcej tendencii hladiny vody; spravidla je to stav, keď sa voda vylieva z koryta vodného toku a dosahuje pätu hrádze pri ohrádzovanom vodnom toku; II. stupeň povodňovej aktivity sa vyhlasuje pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne a pri stúpajúcej tendencii hladiny vody; na neohrádzovanom vodnom toku, ak hladina vody v koryte vodného toku dosiahne brehovú čiaru a má stúpajúcu tendenciu, III. stupeň povodňovej aktivity sa vyhlasuje pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne, na neohrádzovanom vodnom toku pri prietoku presahujúcom kapacitu koryta vodného toku, ak voda zaplavuje priľahlé územie a môže spôsobiť povodňové škody,

III. Územia ovplyvnené povodňou sa delia na inundačné územie a a územie s retenčným
potenciálom. Za inundačné územie sa považujú plochy pri ohrádzovanom vodnom toku je územie medzi korytom vodného toku a trasou ochrannej hrádze alebo protipovodňovej línie alebo medzi korytom vodného toku a inou stavbou, ktorá je vopred určená na ochranu územia pred povodňami, pri neohrádzovanom vodnom toku je územie medzi korytom vodného toku a záplavovou čiarou povodne. Rozsah inundačného územia pri neohrádzovanom vodnom toku sa vymedzuje záplavovou čiarou povodne v oblastiach súvislej zástavby a pri priemyselných areáloch a poľnohospodárskych areáloch pre povodeň so strednou pravdepodobnosťou výskytu, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 100 rokov, v oblastiach s rozptýlenou bytovou zástavbou a priemyselnou zástavbou a súvislou chatovou zástavbou pre povodeň s veľkou pravdepodobnosťou výskytu, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 50 rokov, v oblastiach s ornou pôdou pre povodeň s veľkou pravdepodobnosťou výskytu, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 10 rokov, na lúkach a v lesoch pre povodeň s veľkou pravdepodobnosťou výskytu, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za päť rokov V inundačnom území je zakázané - zriaďovať oplotenie, živý plot alebo inú obdobnú prekážku, ktorá zhoršuje podmienky na odtok povrchových vôd, - ťažiť zeminu, piesok, štrk alebo nerasty bez povolenia obvodného úradu životného prostredia alebo krajského úradu životného prostredia, - vykonávať terénne úpravy, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd počas povodne, - obhospodarovať lesné pozemky, poľnohospodárske pozemky alebo záhrady spôsobom, pri ktorom by mohlo dôjsť k zhoršeniu odtoku povrchových vôd počas povodne, - zriaďovať tábory, kempy a iné dočasné ubytovacie zariadenia okrem krátkodobého turistického stanovania.
133

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Nadväznosť na zákon o PÚ Z pohľadu zákona o ochrane pred povodňami sa priamo dotýkajú vykonávania pozemkových úprav ustanovenia, ktoré upravujú plán manažmentu povodňového rizika. Ako podklad pre vypracovanie úvodných podkladov a projektu pozemkových úprav je potrebné vychádzať z mapy povodňového rizika a máp s vyznačením inundačných území.

5. Štátna správa na úseku vodného hospodárstva, štátna vodná správa
Ústredným orgánom štátnej správy na úseku vodného hospodárstva bolo do roku 1992 Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu SR. V rokoch 1992 až do roku 2003 bolo ústredným orgánom Ministerstvo pôdohospodárstva SR a od roku 2003 spadá štátna správa pod Ministerstvo životného prostredia SR. Na prvom stupni sú správnym, orgánom obvodné úrady životného prostredia (na druhom stupni je to krajský úrad životného prostredia), v zákonom stanovených prípadoch sú na prvom stupni krajské úrady životného prostredia. Ďalším orgánom štátnej správy je inšpekcia a obce v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy. Podrobnosti sú uvedené v kapitole 3, vodný zákon, časť IX (§58-70 zákona č. 364/2004 Z. z.) Vzťah k pozemkovým úpravám. Obvodný úrad ŽP je dotknutým orgánom štátnej správy na úseku vodného hospodárstva. V zmysle zákona o vodách vydáva súhlasy, stanoviská a rozhoduje vo veciach súvisiacich s vodohospodárskymi opatreniami. V prípadoch vodných stavieb plní funkciu stavebného úradu. (pri hraničných tokoch je to krajský úrad životného prostredia).

6. Správa vodných tokov
Správa vodných tokov prešla za posledných 50 rokov niekoľkými zmenami. Do roku 1966 vykonávali správu tokov vykonávala Okresná vodohospodárska správa. Od roku 1966 sa delimitovala činnosť na Správy povodí pod riaditeľstvom vodných tokov a neskôr vznikli podniky povodí (povodie Dunaja- Bratislava, povodie Váhu- Piešťany, Povodie Hrona B. Bystrica Povodie Bodrogu a Hornádu. Košice ako štátne hospodárske organizácie. V roku 1988 boli podniky povodí zrušené a boli založené štátne podniky povodí v členení aké bolo do roku 1988. V roku 1996 došlo k splynutiu týchto podnikov a vznikol Slovenský vodohospodársky podnik so sídlom v Banskej Štiavnici. Štátne podniky povodí sa stali organizačnou zložkou SVP. V roku 2001 bol Výskumný ústav meliorácií včlenený do SVP ako odštepný závod Hydromeliorácie. V roku 2003 sa odštepný závod Hydromeliorácie odčleňuje a vzniká štátny podnik Hydromeliorácie. V roku 2004 sa menia názvy SVP š. p. závod povodia (Povodie Dunaja, Povodie Váhu atď.) na SVP š.p. odštepný závod ( Bratislava, Piešťany atď.). Podrobnosti sú uvedené v kapitole 3, vodný zákon, časť VII (§§48-51 zákona č. 364/2004 Z. z.) Vzťah k pozemkovým úpravám. SVP a odštepné závody spravujú toky na území Slovenskej republiky. Vo všetkých prípadoch konaní o pozemkových úpravách sú dotknutým subjektom. Oslovujú sa už v prípravnom konaní, kde sa môžu ich požiadavky premietnuť do nákladov
134

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

projektu pozemkových úprav a budovania spoločných zariadení a opatrení a verejných zariadení a opatrení. Oznamuje sa im nariadenie (povolenie) pozemkových úprav. Prerokujú sa všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav a vyžiada sa stanovisko k návrhu VZFUÚ. Nakoľko plán spoločných zariadení a opatrení, ktorý je súčasťou projektu pozemkových úprav (§12 zákona o PÚ) predstavuje svojou podstatou podrobné vypracovanie technického riešenia návrhu budovaných zariadení, predkladajú sa aj tieto návrhy správcovi tokov. V každom prípade je účastníkom konania pri vydávaní stavebných povolení (vodoprávnych konaní) a musí byť s ním prerokovaný každý realizačný návrh, projektová dokumentácia budovaných resp. realizovaných zariadení a opatrení. Pri odvodňovacích zariadeniach odsúhlasuje miesta zaústení odpadov a podmienky zaústenia. Obdobne je to pri odberoch vôd a budovania stavieb na vodných tokoch.

Bratislava, marec 2012

Ing. Pavel Matejka

135

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

4.3. PROTIERÓZNE OPATRENIA
Doc. Ing. Milan Čistý PhD.
1 PROTIERÓZNA OCHRANA POVODIA

Kamila Hlavčová, Milan Čistý, Katedra vodného hospodárstva krajiny, Stavebná fakulta STU, Bratislava Pôdu možno definovať ako samostatný prírodný útvar, ktorý vznikol z povrchových zvetralín zemskej kôry a z organických zvyškov pôsobením pôdotvorných faktorov. Je životným prostredím pôdnych organizmov, stanoviskom voľne rastúcej vegetácie, slúži na pestovanie kultúrnych plodín. Je regulátorom kolobehu látok, môže fungovať ako ich rezervoár, ale aj ako zdroj potenciálne rizikových látok. Pôda je dynamický, stále sa vyvíjajúci živý systém. Prežitie a prosperita všetkých suchozemských biologických spoločenstiev, prirodzených i umelých, závisí od tenkej vrchnej vrstvy Zeme. Pôda je preto nepochybne najcennejšie prírodné bohatstvo. Je prirodzenou súčasťou národného bohatstva každého štátu. Preto je potrebné pôdu chrániť nielen pre súčasnú dobu ale so značným výhľadom do budúcnosti. Obrovské množstvo pôdy je každý rok nenávratne stratené vďaka erózii, zasoľovaniu a ďalším formám pôdnej degradácie. Menej úrodné pôdy znamenajú tiež menej základných potravín, čo v dnešnej dobe rapídneho rastu populácie znamená jeden zo základných problémov ľudstva. Salinizácia, t. j. zasoľovanie, je koncentrácia solí určitých prvkov a minerálnych látok (soli draslíka, sodíka, magnézia, uhličitanov, síranov atď.) v povrchovej vrstve pôdy, ktorá spôsobuje najskôr zníženie produkcie a neskôr znemožnenie obrábania pôdy. Salinizácia zavlažovanej pôdy je vo svete závažný problém. Podľa FAO jedna tretina výmery zavlažovanej pôdy je zasiahnutá týmto problémom (20 až 30 miliónov hektárov značne, 60 až 80 miliónov hektárov čiastočne). Podľa programu OSN pre životné prostredie ročné odhady strát zavlažovaných území kvôli salinizácii narastajú až do výšky 1 500 000 ha za rok. Zavlažovanie polí môže spôsobiť zasolením zníženie úrodnosti pôdy pre: • Používanie vody s vysokým obsahom solí (prírodných i pridaných hnojivami). • Nevhodné odvodňovacie systémy. • Vysokú úrovň podzemných vôd a evapotranspiráciu. Erózia pôdy je proces rozrušovania zemského povrchu vonkajšími činiteľmi a transport rozrušeného pôdneho materiálu kinetickou energiou niektorých pôsobiacich faktorov. Je ňou ohrozená značná časť poľnohospodárskej pôdy a tento proces naďalej pokračuje. Erózia pôdy sa prejavuje odnosom pôdy vodou alebo vetrom a jej ukladaním na iných miestach vo forme nánosov, náplavov a naviatím. U nás je významná hlavne vodná erózia spôsobená činnosťou vody, ktorú vyvoláva pôsobenie dažďových kvapiek, povrchový odtok na svahu a koncentrovaný odtok v tokoch. Zmyvom pôdy vodou alebo odviatím vetrom sa strácajú najjemnejšie pôdne častice, hnojivá i vysiate osivá, zoslabuje sa a zhoršuje ornica, ničia sa klíčiace rastliny, poškodzujú sa rastliny, roznášajú sa semená burín, šíria sa choroby rastlín prenosom choroboplodných spór a mikróbov. Erózia je takto významný environmentálny problém. Ročne dochádza k stratám tisícov ton pôdy z jej povrchovej časti účinkom vody a vetra. Týmto dochádza k strate k najúrodnejšej časti pôdy, ktorej tvorba trvá tisícky rokov. Pôda je obmedzený a nenahraditeľný prírodný zdroj. V prípade postupujúcej degradácie a straty sa stáva tento zdroj v mnohých častiach sveta hranicou ďalšieho rozvoja ľudskej spoločnosti.
136

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Pôdna erózia spôsobená činnosťou vody, vetra a ľadovca je trojfázový proces. Prvou fázou je uvoľňovanie častíc z pôdnej hmoty, druhou je ich transport uvedenými činiteľmi. Treťou fázou je ukladanie materiálu, ku ktorému dochádza vtedy, ak nie je k dispozícii dostatok energie, ktorá by častice ďalej transportovala. Činnosť vody, vetra a ľadovca, ktorá v prirodzených podmienkach prebiehala pomaly, sa v intenzívne využívanej krajine výrazne zrýchlila a priniesla pre spoločnosť rad nepriaznivých dôsledkov. Pri normálnej erózii nedochádza k porušeniu prírodnej rovnováhy a strata pôdnych častíc je dopĺňaná tvorbou nových častíc z pôdneho podkladu. Pri zrýchlenej erózii je porušená prírodná rovnováha a dochádza k takému zmyvu pôdnych častíc a živín, že nemôžu byť nahradené pôdotvorným procesom. Zrýchlená erózia pôdy môže mať tieto príčiny vyplývajúce s hospodárskej aktivity človeka: • intenzívne využívanie pôdy, • odstraňovanie pôdneho krytu, • odlesňovanie, • nesprávne obhospodarovanie pôdy (scelovanie pozemkov, ťažké mechanizmy, nevhodné plodiny). Pokiaľ ide o rozsah tohto problému môžeme uviesť ďalšie údaje. Z poľnohospodársky obhospodarovaných pozemkov sa ročne stráca v celosvetovom meradle asi 23 bil. t pôdy. Vodnou eróziou sú degradované pôdy pokrývajúce viac ako 8 % povrchu pevniny Zeme. Zanášanie sedimentmi spôsobuje ročnú stratu objemu svetových nádrží asi o 50 km3 , t. j. asi 1 % objemu za rok. Aj v Slovenskej republike patrí erózia k najzávažnejším problémom poľnohospodárskych pôd. Odhaduje sa, že v súčasnosti je u nás vodnou eróziou ohrozených asi 38 % ornej pôdy a priemerný ročný odnos sedimentov z poľnohospodárskych pôd do vodných zdrojov je približne 2,8 až 3,0 mil. t. Veterná erózia nie je u nás natoľko závažný problém. Postihuje asi 6,5 % z výmery poľnohospodárskych pôd SR.

Tab. 1 Rozsah vodnou eróziou ohrozených poľnohospodárskych pôd na Slovensku Erodovateľné Kraj Západoslovenský slabo a stredne silno veľmi silno 85 480 ha 10,3 % 64 170 ha 7,8 % 22 150 ha 2,7 % Stredoslovenský 95 660 ha 33,4 % 58 360 ha 20,4 % 35 880 ha 12,5 % Východoslovenský 108 260 ha 26,8 % 81 430 ha 20,2 % 24 710 ha 6,1 %

1.1
• • • • • •

Rozdelenie erózie pôdy Eróziu môžeme podľa príčinných činiteľov rozdeliť na: vodnú – vyvolanú kinetickou energiou vody; u nás sa prejavuje najmarkantnejšie, veternú – vyvolanú kinetickou energiou vetra, ľadovcovú – vyvolanú činnosťou ľadovcov, snehovú – vyvolanú pohybom snehu vo forme lavín, zemnú – vyvolanú činnosťou sutinových prúdov, antropogénnu – vyvolanú zásahmi človeka do prírodných procesov. Podľa formy prejavu rozlišujeme:
137

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

povrchovú eróziu, ktorá môže byť: o plošná, o výmoľová, o prúdová. podpovrchovú eróziu, ktorá sa delí na: o vnútropôdnu eróziu a o tunelovú eróziu

Plošná vodná erózia je charakterizovaná rozrušovaním a zmyvom pôdnej hmoty na celom povrchu územia. Jej prvým stupňom je erózia selektívna, pri ktorej povrchový odtok odnáša jemné pôdne častice a na ne viazané chemické látky. Dochádza ku zmene pôdnej textúry a obsahu živín v pôde. Pôdy podliehajúce selektívnej erózii sa stávajú hrubozrnnejšími a majú znížený obsah živín. Selektívna erózia prebieha zvoľna, často nepozorovane a nezanecháva viditeľné stopy. Pri väčšej kinetickej energii povrchovo stekajúcej vody a nepriaznivom zložení pôdneho profilu dochádza ku zmyvu pôdnej hmoty vo vrstvách. Táto erózia sa nazýva erózia vrstevná. Prejavuje sa na celej ploche svahu alebo prebieha v širokých pruhoch v závislosti na reliéfe povrchu. Dochádza pri nej obvykle ku strate celej orničnej vrstvy.

Obr. 1 Vývoj eróznej ryhy v dráhe sústredeného odtoku

Výmoľová vodná erózia vzniká postupným sústreďovaním povrchovo stekajúcej vody, ktorá vyrýva v pôdnom povrchu plytké zárezy, postupne sa prehlbujúce. Prvým štádiom výmoľovej vodnej erózie je erózia ryhová a brázdová. Pri ryhovej erózii vznikajú v pôdnom povrchu drobné úzke zárezy, ktoré vytvárajú na postihnutom svahu hustú sieť. Brázdová erózia sa vyznačuje plytkými širšími zárezmi, ktorých hustota na svahu je menšia než pri erózii ryhovej. Vzhľadom na to, že ryhová a brázdová erózia postihujú obvykle veľkú časť povrchu svahu, označuje sa táto erózia niekedy aj ako najvyššie štádium plošnej erózie.

138

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Z rýh a brázd vznikajú pokračujúcim sústredeným odtokom hlbšie ryhy, ktoré sa smerom po svahu postupne prehlbujú. Sú výsledkom ryhovej erózie. Tá potom prechádza do vyššieho stupňa – do erózie výmoľovej, ktorej výsledkom sú hlboké výmole a strže. Prúdová vodná erózia prebieha vo vodných tokoch pôsobením vodného prúdu. Ak je rozrušované iba dno, hovoríme o erózii dnovej, ak sú rozrušované brehy, o erózii brehovej. Najvýraznejšie sa prejavuje prúdová erózia v bystrinách, ktoré nesú obvykle veľké množstvo splavenín. Ďalej môžeme deliť eróziu podľa intenzity prejavu. Intenzitu erózneho procesu možno vyjadriť ako stratu alebo odnos pôdy v objemových, hmotnostných alebo výškových jednotkách z jednotkovej plochy za jednotku času ([m3 ha-1 rok-1, t ha-1 rok-1), pri ryhovej erózii dĺžkou alebo hustotou rýh a podobne. Rozlišujeme: • Neškodlivá (benígna) – erózia prebieha s malou intenzitou, tvorba pôdneho profilu je v rovnováhe s jeho rozrušovaním. Hrúbka pôdneho profilu sa neznižuje, mení sa iba textúra pôdneho horizontu, ktorý sa stáva hrubozrnnejší. • Škodlivá (malígna) – odnos pôdy je rýchlejší ako tvorba pôdneho profilu, dochádza k ubúdaniu, prípadne až úplnej strate pôdneho profilu
• • •

Orientačne môžeme prípustnú eróziu kvantifikovať nasledovne: 1 t . ha-1 rok-1 pri plytkých pôdach s hĺbkou do 30 cm, 4 t . ha-1 rok-1 pri stredne hlbokých pôdach (do 30 – 60 cm), 10 t . ha-1 rok-1 pri hlbokých pôdach s hĺbkou vyše 60 cm.

V nasledujúcich tabuľkách uvádzame rozdelenie intenzity plošnej erózie pôdy erózie podľa Zachara a rozdelenie ryhovej erózie podľa dĺžky eróznych rýh: Tab. 2. Rozdelenie plošnej erózie pôdy podľa intenzity odnosu (Zachar) Stupeň 1 2 3 4 5 6 Intenzita erózneho odnosu [m3. ha-1. rok-1] do 0,5 0,5 - 5,0 5 - 15 15 - 50 50 - 200 vyše 200 Hodnotenie žiadna, nepatrná slabá stredná silná veľmi silná katastrofálna

Tab. 3. Rozdelenie ryhovej erózie podľa dĺžky eróznych rýh (Bučko, Mazúrová) Stupeň 1 2 3 4 5 6 Dĺžka eróznych rýh [km. km-2] niže 0,1 0,1 - 0,5 0,5 - 1 1-2 2-3 vyše 3 Hodnotenie žiadna, nepatrná slabá stredná silná veľmi silná výnimočná

1.2
• • •

Negatívne dôsledky erózie pôdy Hlavné dôsledky vodnej erózie môžeme rozdeliť do týchto skupín: strata a devastácia pôdy, transport a usadzovanie pôdnych častíc, transport chemických látok,
139

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

zmena vodného režimu.

Strata pôdy pri eróznych procesoch postihuje najviac poľnohospodárstvo. Táto strata je trvalá, pretože aj v prípade, ak pôda vo forme sedimentu je po svojom zachytení vyťažená, iba celkom výnimočne sa vracia späť na pozemok. Uvoľňovanie a odnos častíc sa často deje vo veľkom meradle. Často sa pri intenzívnych zrážkach zmyje plytká pôdna vrstva a obnaží sa pôdny podklad, čo má pri dlhodobom procese tvorby novej pôdy pre poľnohospodárovo aj lesnú výrobu veľmi nepriaznivé dôsledky. Pri eróznych procesoch s nižšou intenzitou dochádza ku strate jemných pôdnych častíc. Tým sa mení pôdna textúra a štruktúra a znižuje sa vodná kapacita pôdy. Vodná erózia odnáša najprv najjemnejšie alebo najľahšie pôdne častice. V praxi to znamená stratu organickej zložky, zníženie schopnosti viazať živiny, vyrovnávať pH a vôbec celkové zníženie sorpčnej kapacity. Spolu s jemnou frakciou pôdnych častíc a organickým materiálom dochádza k priamej strate viazaných živín. Strata rastlinných živín znamená okrem zníženia výnosu aj zhoršenie kvality úrody. Pri procesoch vodnej erózie s vyššou intenzitou, pri ktorých dochádza ku zmyvu značnej časti vrchného horizontu, neprijíma nižší horizont, obvykle s menším obsahom organickej hmoty a s menšou priepustnosťou, v dostatočnej miere zrážkovú vodu; pôdny profil je ochudobnený o zásobu vlahy, čo má v suchých obdobiach výrazný vplyv na vývoj vegetácie. Následkom plošnej erózie dochádza ku zmene zrnitostného zloženia pôdy smerom po svahu. V hornej časti je materiál hrubozrnnejší, v dolnej naopak prevažuje jemnozrnný. Následkom je nerovnomerné rozloženie vlhkosti po svahu – (horná, hrubozrnnejšia časť vysychá podstatne skôr a ľahšie než jemné sedimenty v dolnej časti svahu). Pôdne častice uvoľnené povrchovo stekajúcou vodou sú ukladané po poklese ich rýchlosti na úpätí svahov. Jemný materiál je však transportovaný vodou do hydrografickej siete, v ktorej tvorí prevládajúcu časť splavenín. Určitý podiel častíc, nesených vodou z poľnohospodárskych alebo iných pozemkov môže byť zachytený skôr, než sa dostane do recipientu. Toto množstvo (tzv. „pomer odnosu“ DR – delivery ratio) závisí od charakteru povodia medzi zdrojom sedimentu a recipientom. Ak sa vyskytujú v krajine v hojnej miere prvky s vysokou drsnosťou, brzdiace odtok a zachytávajúce splaveniny a podporujúce infiltráciu (medze, remízky, lesy, prielohy, trávne pásy, mokrade a pod.), je množstvo pôdnych častíc, ktoré dosiahnu vodný tok malé. Naopak v prípade homogénnych, nevhodným spôsobom obhospodarovaných pozemkov a neprimerane veľkých pozemkov pri absencii prirodzených prekážok je zachytávanie pôdy v povodí veľmi nízke a takmer všetok uvoľnený a nesený materiál sa dostáva do hydrografickej siete. Splaveniny zanášajú prirodzené aj umelé vodné toky (plavebné, odvodňovacie, závlahové a iné kanály), vodné nádrže a stavby na tokoch. Ďalej zanášajú koryto toku a zmenšujú jeho hĺbku. Úroveň dna a s ňou aj hladina toku zvoľna stúpa a postupne pôsobí zamokrenie okolitých pozemkov. Koryto vyžaduje častejšiu údržbu a čistenie, čo je nákladné a tiež má negatívny vplyv na stabilitu a ekologickú funkciu koryta. Silný zákal vody pri eróznych udalostiach negatívne ovplyvňuje oživenie toku a znižuje kvalitu vody na jej ďalšie využitie. Spolu s pôdnymi časticami je z poľnohospodárskych pozemkov prinášané aj veľké množstvo živín. Jemnozrnné sedimenty v toku potom negatívne ovplyvňujú kvalitu vody a poskytujú životné podmienky organizmom a rastlinám náročným na živiny vo vode aj v pôde, čím dochádza ku zmenám v biologických charakteristikách toku. Bujná vegetácia zvyšuje drsnosť brehov, znižuje kapacitu koryta a prietočnú rýchlosť, čím sa opäť urýchľuje zanášanie a zvyšuje hladina vody. Negatívne dopady týchto nežiaducich skutočností sa prejavujú zvlášť pri povodňových situáciách. Spolu s jemnými pôdnymi časticami sú do toku prinášané aj toxické látky, aplikované pri ochrane rastlín alebo hnojení (najmä pesticídy a ťažké kovy). Živiny

140

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

transportované do nádrží (hlavne N a P) sú zdrojom eutrofizácie, ktorá síce zvyšuje biologickú hodnotu vody, ale súčasne hrozí kyslíkovou haváriou. 1.3 Metódy kvantifikácie erózie pôdy

Empirické metódy určovania intenzity eróznych procesov V empirických metódach je pôsobenie prírodného prostredia v procese erózie zjednodušeným spôsobom vyjadrené tzv. eróznymi faktormi a intenzita erózie sa určuje na základe vzájomných väzieb a vzťahov medzi nimi. Pri odvodzovaní empirických vzťahov sa vychádza zväčša z výsledkov experimentálnych meraní. Empirické rovnice na výpočet vodnej erózie sú pomerne jednoduché, s menšou náročnosťou na vstupné údaje ako koncepčné alebo fyzikálne založené modely. Veľké zjednodušenie pôsobiacich procesov však môže mať značný vplyv na nepresnosť výsledkov intenzity erózie. Okrem toho empirickosť rovníc obmedzuje ich použiteľnosť len pre konkrétne oblasti. Pre uvedené nedostatky možno v mnohých prípadoch získa pomocou nich výstupy často iba orientačného charakteru. Intenzitu erózneho procesu možno zjednodušene vyjadri Sp = f(XK, XH, XM, XG, XP, XV, XHT, XSE) kde je Sp XK XH XM XG XP XV XHT XSE : (1)

- intenzita erózneho zmyvu, - klimatický faktor, - hydrologický faktor, - morfologický faktor, - geologický faktor, - pôdny faktor, - vegetačný faktor, - hospodársko - technický faktor, - sociálno - ekonomický faktor.

Univerzálna rovnica straty pôdy Typickým predstaviteľom empirických metód, resp. modelov, sa doteraz u nás aj vo svete rozsiahle používa Univerzálna rovnica straty pôdy - Universal Soil Loss Equation - USLE (Wischmeier, Smith). Je určená na výpočet priemernej ročnej straty pôdy zo skúmaného pozemku, posúdenie eróznej ohrozenosti územia z hľadiska prípustnej vodnej erózie alebo na návrh kritickej dĺžky svahu, prípadne vhodných osevných postupov. Univerzálnu rovnicu straty pôdy možno zaradiť do skupiny empirických modelov so sústredenými parametrami. Veľkosť straty pôdy zo skúmaného územia je vyjadrená funkciou uvedených eróznych faktorov. Rovnica nedefinuje samostatne hydrologické procesy ako zrážky, infiltráciu a odtok, ani základné erózne procesy ako rozrušovanie pôdy dažďom a povrchovým odtokom, transport a usadzovanie pôdnych častíc. Výhodami rovnice je jej jednoduchosť a pomerne podrobná rozpracovanosť vstupujúcich faktorov aj pre podmienky SR. Nedostatkom, ktorý môže viesť k pomerne veľkej nepresnosti získaných výsledkov, je empirickosť vzťahu a zhrnutie prebiehajúcich prírodných procesov do sústredených parametrov.
141

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Výpočet je možný pre jednotlivé "pozemky" s homogénnymi vstupnými faktormi. Vzhľadom na to, že rovnica nevyjadruje fázu transportu alebo usadzovania sedimentov, uvedené "pozemky" musia by erózne uzavreté, t.j. bez bočného prítoku transportovaných pôdnych častíc. Niektoré nedostatky Univerzálnej rovnice straty pôdy v súčasnosti odstraňujú jej modifikované verzie, ako napr. (Renard, Foster, Weesies, McCool). Univerzálnu rovnicu straty pôdy možno vyjadri v tvare G = R.K.L.S.C.P kde je GRKLSCP(2)

priemerná ročná strata pôdy v [t ha-1 rok-1], faktor eróznej účinnosti dažďa v [MJ ha-1 cm h-1 ], faktor náchylnosti pôdy na eróziu [t ha-1 rok-1], faktor neprerušenej dĺžky svahu, faktor sklonu svahu, faktor ochranného vplyvu vegetácie, faktor vplyvu protieróznych opatrení.

Faktor eróznej účinnosti dažďa R Faktor eróznej účinnosti dažďa R vyjadruje erózny účinok dažďa ako súčin kinetickej energie dažďa a jeho maximálnej 30 - minútovej intenzity :

R = E . i30

(3)

kde je E - kinetická energia dažďa, i30 - maximálna 30-minútová intenzita dažďa. Kinetickú energiu dažďa E možno určiť zo vzťahu : E = (206 + 87 log is ) . Hs (4)

kde je E - kinetická energia dažďa v [J m-2], is - priemerná intenzita prívalového dažďa v [cm h-1], Hs - úhrn prívalového dažďa v [cm]. Maximálna 30-minútová intenzita dažďa je priemerná hodnota intenzity v priebehu 30minútového dažďového oddielu, v ktorom dosiahol dážď svoj maximálny úhrn. Zistí sa pomocou ombrografického záznamu priebehu dažďa. V prípade, ak doba trvania dažďa je menšia ako 30 minút, vo výpočte sa uvažuje hodnota i30 = 2.Hs. V Univerzálnej rovnici straty pôdy sa počíta s dlhodobou priemernou ročnou hodnotou faktora R. Ročná hodnota faktora eróznej účinnosti dažďa sa vypočíta ako súčet jednotlivých eróznych účinností prívalových dažďov spadnutých za vegetačné obdobie roka (resp. obdobie, počas ktorého sú v prevádzke ombrografy). Dlhodobá priemerná ročná hodnota faktora R sa potom určí ako aritmetický priemer ročných hodnôt, pričom autori rovnice odporúčajú vychádzať z aspoň 50-roèného radu zrážkových pozorovaní.
142

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

V uvedenom výpočte sa zohľadňujú iba erózne účinné dažde, t.j. dažde, ktoré spôsobia vznik povrchového odtoku a erózneho zmyvu. Wischmeier, Smith uvádzajú ako dolnú hranicu takýchto dažďov intenzitu väčšiu ako 24 mm.h-1 a úhrn väčší ako 12,7 mm (pre sprašové pôdy).

Faktor náchylnosti pôdy na eróziu K Faktor náchylnosti pôdy na eróziu je definovaný ako odnos pôdy v t.ha-1, pripadajúci na jednotku dažďového faktora R, zo štandardného pozemku - nakypreného úhoru so sklonom povrchu 9 % a dĺžkou 22,13 m. Hodnota faktora K závisí predovšetkým od pôdnej textúry, štruktúry, obsahu organickej hmoty a vsakovacej schopnosti celého pôdneho profilu. Pre získanie reprezentatívnej hodnoty faktora K je treba stanoviť tieto podklady :
• • • • •

% obsahu prachu d = 0,002 - 0,1 mm, % obsahu piesku d = 0,1 - 2,0 mm, % obsahu organickej hmoty v ornici, údaje o pôdnej štruktúre, údaje o vsakovacej schopnosti celého pôdneho profilu.

Stanovenie faktora K pre homogénnu rozlohu orniènej vrstvy Ak sú z hydropedologického prieskumu k dispozícii uvedené údaje, hodnotu faktora K možno určiť na základe pôvodných nomogramov zostavených autormi rovnice. Ak nemáme k dispozícii uvedené vstupné hodnoty z výsledkov hydropedologického prieskumu, možno faktor K určiť podľa : • pôdnych typov a subtypov - tab. 4 (zostavená podľa Juráňa), • pôdnych druhov - tab. 5. Tab. 4 Hodnoty faktora K podľa Juráňa Jednotky pôdnej mapy KPP Jednotky ekologicko pôdnej mapy (druhé a tretie miesto päťmiestneho kódu 0,8 08 14 (11),42 43 44 11 09,10 15 01,02, (03,05)
143

Faktor K t.ha-1.rok-1

HM (zmyté) ČM, HM (zmyté) IP,HMi HMg IPg OG HMá HM, Hmi, ÈMi IP ČM, ČMd

57,58 24,25 57,58 57,58 57,58 57,58 57,58 42,25 63 24,25

0,72 0,67 0,60 0,59 0,58 0,58 0,52 0,51 0,47 0,41

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

HP, Hpa, RA, Ráh OG, HPg HPt OG OG, Hpg, RAhg OG, HPg HP, HPa HP, HPa HP, HPa HP ČM, ČMl HPp HP,HPa ČM IP DA ČMsm

1,14,43,44,45,53,5 4 63 6,7,8,9 49 16,17,18,21,51, 51 47,48 39,40,41,42 34,35,37,38 16,17,18,21,51,52, 56 16,17,18,21,52,6 34,35,37,38,39, 15,19,22,45,49, 26,52 15,19,26,71 71,72 16,17,18,21,52,

18,19,24,25,26,28, 46,47,48,50,51 28 52 49,54 53 30,31 29,34,37,40 32 20,24,27 06,07,(08) 36,40 31 04 16,17 21,22 07

0,49 0,39 0,31 0,30 0,30 0,28 0,21 0,21 0,20 0,17 0,16 0,16 0,13 0,13 0,13 0,13 0,09

Tab. 5. Faktor náchylnosti pôdy na eróziu K podľa druhu pôdy Druh pôdy í - íh h ph hp p Kmin 0,51 0,41 0,31 0,21 0,10 Kpriem 0,55 0,45 0,35 0,25 0,15 Kmax 0,70 0,50 0,40 0,30 0,20

Faktor dĺžky svahu L Faktor dĺžky svahu L vyjadruje pomer straty pôdy zo skúmaného pozemku a straty pôdy z jednotkového pozemku s dĺžkou 22,13 m. Výpočet sa robí podľa vzťahu L = (dĺžka svahu/22,13 )p (5)

kde p je exponent závislý od sklonu svahu. Pre sklon svahu : •I<1% p = 0,2 •I≥1%as≤3 p = 0,3 •I> 3%as<5 p = 0,4 •I≥5% p = 0,5. Faktor sklonu svahu S Faktor sklonu svahu S predstavuje pomer straty pôdy na jednotku plochy záujmového územia k strate pôdy na štandardnej porovnávacej ploche so sklonom I = 9 %.
144

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Určenie hodnoty faktora S závisí od tvaru pozdĺžneho profilu svahu. Podľa tvaru pozdĺžneho profilu možno svahy definovať ako priame alebo zakrivené - vypuklé, vyduté, kombinované. Svahy priame sa vyznačujú prakticky konštantným sklonom povrchu. Vyskytujú sa zriedka a v menšej plošnej rozlohe. • Svahy deformované môžu by : - vypuklé - vyznačujú sa počiatoèným sklonom menšej hodnoty, ktorá postupne narastá hodnotu vyššiu pri spodnom okraji svahu, na

- vyduté - vyznačujú sa počiatočným sklonom väčšej hodnoty, ktorá postupne klesá na hodnotu menšiu pri spodnom okraji svahu, - kombinované - vyznačujú sa striedaním úsekov vypuklých, vydutých a priamych. V prípade priameho svahu sa faktor sklonu určí podľa vzťahu : S = (0,43 + 0,30 .I + 0,043 . I2) / 6,613 kde I je sklon svahu v [%]. Hodnoty faktora S pre priamy svah uvádzame v tab. 2.9. V prípade zakriveného svahu treba zmenu sklonu svahu vyjadri rozdelením vplyvu faktora S vzhľadom na relatívnu vzdialenosť časti svahu od horného okraja pozemku. Svah sa v tomto prípade rozdelí na 10 rovnakých úsekov a na každom úseku sa zistí sklon a faktor sklonu svahu. Výsledný faktor sklonu pre celý svah sa vypočíta ako vážený priemer faktorov sklonu na jednotlivých úsekoch. Váhami sú hodnoty podielu faktora dĺžky svahov na jednotlivých úsekoch uvedené v tab. 6. (6)

Svah priamy

Svah vydutý

Svah vypuklý

Svah kombinovaný

145

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Obr. 2 Druhy svahov podľa tvaru

Tab. 6 Podiely faktora dĺžky svahov na jednotlivých úsekoch Číslo pásu od horného okraja pozemku, zodpovedajúceho 1/10 svahu v smere spádnice 1. pás 2. pás 3. pás 4. pás 5. pás 6. pás 7. pás 8.pás 9. pás 10. pás Podiel faktora dĺžky svahu

0,03 0,06 0,07 0,09 0,10 0,11 0,12 0,13 0,14 0,15

Faktor ochranného vplyvu vegetácie C Faktor ochranného vplyvu vegetácie C vyjadruje pomer medzi stratou pôdy z vyšetrovaného pozemku a stratou pôdy z jednotkového pozemku (trvalý úhor). Okrem druhu vegetácie tento faktor zároveň zohľadňuje druh použitého osevného postupu a agrotechniky. Pre daný druh vegetácie je premenlivý aj podľa rastovej fázy plodiny. Pretože hodnota faktora C sa môže meniť v rozpätí od 0,05 (viacročná tráva, lúky) až po hodnotu 0,9 (kukurica v 2. rastovom období, siata do zoranej pôdy), citlivosť rovnice na zmenu tohto faktora je veľmi veľká. Preto treba práve tomuto faktoru venovať vo výpočte zvýšenú pozornosť a vyjadriť ho podľa možnosti čo najpresnejšie (podľa rastovej fázy plodiny, druhu agrotechniky a osevného postupu). Vplyv ochranného účinku plodín a rastlinných zvyškov sa rozdeľuje v priebehu roka na 5 období : 1. 2. 3. 4. 5. obdobie podmietky a hrubej brázdy, obdobie od prípravy pozemku na siatie do 1. mesiaca po zasiatí, obdobie od jedného do dvoch mesiacov po jarnej alebo letnej sejbe, pri oziminách do 30.4., obdobie od konca 3. obdobia do zberu úrody, zvyšky plodín alebo strniska, od zberu do orby alebo podmietky : 5a - slama zo strniska pozberaná, 5b - slama ponechaná na strnisku.

V tab. 7 uvádzame pre vybraté plodiny príklad hodnôt faktora C podľa agrotechniky a rastovej fázy. Vysvetlivky k tab. 7: OP - siatie do zoranej pôdy, St - siatie do strniska, O - po obilninách, K po kukurici.

146

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Tabu. 7 Hodnoty faktora C podľa agrotechniky a rastovej fázy pre vybrané plodiny: Plodiny a ich zaradenie v osevnom postupe Použitá agrotechnika Hodnoty faktora C pre obdobie číslo

1 obilniny v 1. roku po ďateľovinách v 1. roku po obilninách po okopaninách a po kukurici kukurica slama predplodiny zvezená OP St O St K slama predplodiny ponechaná na poli OP St O St K zemiaky, cukrová repa v priamych riadkoch lucerna ďatelina červená dvojkosná viacročné trávy, lúky 0,70 0,25 0,70 0,60 0,30 0,30 0,65 0,02 0,015 0,05 OP St OP St OP St 0,50 0,02 0,65 0,25 0,70 0,70

2 0,55 0,02 0,70 0,25 0,75 0,70 0,90 0,25 0,70 0,75 0,25 0,25 0,80

3 0,30 0,02 0,45 0,20 0,50 0,45 0,70 0,20 0,55 0,55 0,20 0,20 0,65

4 0,05 0,02 0,08 0,08 0,08 0,08 0,35 0,25 0,25 0,25 0,20 0,20 0,30

5a 0,20 0,02 0,25 0,25 0,25 0,25 0,70 0,60 0,60 0,60 0,04 0,04 0,70

5b 0,04 0,02 0,04 0,04 0,04 0,04 0,70 0,30 0,30 0,30 0,30 0,30

Pri výpočte faktora C v konkrétnych podmienkach pre jednotlivé plodiny treba jednotlivým obdobiam vývoja plodín priradiť čo najpresnejší kalendárny údaj. V takomto prípade sa dá vo výpočte zohľadniť aj rozdelenie faktora R v priebehu roka. Vzájomným zohľadnením premenlivosti obidvoch týchto faktorov v roku možno odvodiť priemernú ročnú hodnotu faktora C ako vstup do Univerzálnej rovnice straty pôdy. V tab. 8 sú uvedené priemerné ročné hodnoty faktora C pre poľné plodiny podľa údajov VÚZZP Zbraslav. Tab. 8 Priemerné ročné hodnoty faktora C Poľná plodina a jej zaradenie do Faktor C pri siatí rotácie
147

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

osevného postupu Pšenica ozimná : - v prvom roku po ďateline - po okopanine, obilnine raž, jačmeň ozimný : - v prvom roku po ďateline - po okopanine, obilnine Ovos, pšenica jarná : - v prvom roku po ďateline - po okopanine - po obilnine Jačmeň jarný : - v prvom roku po ďateline - po okopanine - po obilnine repka ozimná : - v prvom roku po ďateline - po okopanine - po obilnine Bôb na zrno : Cukrová repa, kŕmna repa : Kukurica na siláž : - slama na predplodiny zobratá : - rôzna slama - po obilnine - po kukurici -herbicídne umŕtvená mačina : - po viacročnej krmovine - po mätonohu - slama predplodiny ponechaná : - rôzna slama - po obilnine - po kukurici Kukurica na zrno : -slama na predplodiny zobratá: - rôzna slama - po obilnine - po kukurici herbicídne umŕtvená mačina : - po viacročnej krmovine - po mätonohu slama predplodiny ponechaná : - rôzna slama - po obilnine - po kukurici Zemiaky : - ranné - poloranné - neskoré

do zoranej pôdy 0,11 0,17 0,08 0,10 0,13 0,15 0,17 0,24 0,22 -

pri ľubovoľ. agrotech. 0,12 0,17 0,10 0.15 0,12 0,30 0,44

do strniska

0,02 0,02 0,02 0,08 0,02 0,13 0,02 0,22 0,11 -

0,72 0,64 -

0,03 0,05 -

0,23 0,50 0,04 0,24

0,61 0,55 148

0,03 0,05 0,60 0,45 0,44

0,25 0,49 0,05 0,24 -

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Lucerna Ďatelina červená Viacročná tráva, lúka Faktor účinnosti protieróznych opatrení P

0,02 0,015 0,005

0,02

Faktor P zohľadňuje účinnosť protieróznych opatrení. Medzi ne možno zahrnú orbu v smere vrstevníc, pásové pestovanie plodín, hrádzkovanie, terasovanie a pod. Z uvedených opatrení je najmenej účinná vrstevnicová orba, najúčinnejšie je terasovanie. Vplyv jednotlivých opatrení je uvedený v tab. 9. Tab. 9 Účinnosť protieróznych opatrení - hodnota faktora P Protierózne opatrenie Priame riadky ľubovoľného smeru Vrstevnicové obrábanie pri šírke pásového pozemku Pásové striedanie plodín pri maximálnej šírke a počte pásov - striedanie okopanín a viacročných obilnín - striedanie okopanín a viacročných obilnín Hrádzkovanie Terasovanie Sklon svahu [%] 2–7 1,0 0,6 120 m 7 - 12 1,0 0,7 60 m 12 - 18 1,0 0,9 40 m 18 - 24 1,0 1,0

6 pásov po 40 4 pásy po 30 4 pásy po 20 2 pásy po 20 m m m m 0,30 0,50 0,25 0,35 0,60 0,30 0,40 0,75 0,40 0,05-0,15 0,45 0,90 0,45 0,05-0,2

1.4
• • •

Ochrana pôdy pred vodnou eróziou Zníženie pôdneho zmyvu možno dosiahnuť protieróznymi opatreniami: organizačnými agrotechnickými a vegetačnými technickými

Protieróznu ochranu je potrebné realizovať ako komplexný systém, v danom území ju riešiť variantne a z riešených možností zvoliť variantu najvhodnejšiu z hľadiska záberu pôdy, finančných nákladov na realizáciu a následnú prevádzku protieróznych opatrení. Návrh systému protieróznej ochrany a voľba jeho jednotlivých prvkov vychádza z troch základných pravidiel: 1. Ochrana povrchu pôdy pred priamych dopadom dažďových kvapiek (obzvlášť v období výskytu prívalových dažďov). 2. Udržanie povrchového odtoku v režime plošného povrchového odtoku (neprekročenie tzv. prípustnej dĺžky pozemku, resp. svahu). 3. Ochrana miest prirodzeného sústreďovania povrchového odtoku a jeho neškodné odvádzanie.
149

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Všeobecne je možné konštatovať, že efektívny návrh systémov protieróznej ochrany musí spočívať v zachytení povrchovo odtekajúcej vody na chránenom pozemku, prevedenie čo najväčšej časti povrchového odtoku na vsak do pôdneho profilu a zníženie rýchlosti odtekajúcej vody. Z hľadiska finančného je nutné pri návrhu protierózních opatrení postupovať od finančne aj realizačne najjednoduchších organizačných a agrotechnických opatrení k opatreniam technického charakteru.

1.4.1

Organizačné a agrotechnické protierózne opatrenia

Organizačné protierózne opatrenia spočívajú v celkovej koncepcii využívania krajiny. Ide predovšetkým o vhodnú delimitáciu kultúr t. j. rozdelenie využívaných plôch podľa sklonu – rozmiestnenie rolí, lúk, pasienkov a lesov. Ich umiestnenie by malo zohľadňovať stanovištné pomery, ktoré sú determinované polohou, podnebím, pôdou, vlhkosťou a možnosťou poľnohospodárskeho obrábania. Pri najvyšších polohách, rozvodí atď. kde sa vyskytujú zväčša hrubozrnnejšie pôdy a hladina podzemnej vody je hlboko pod terénom môžeme umiestňovať (ponechávať) lesy a sady. Na strmé svahy umiestňujeme sady, vinohrady, lesy, trávnatý porast, na svahy mierne, ktoré pokrývajú ľahšie – zmyté pôdy lúky, prípadne ornú pôdu. Údolia bývajú charakterizované ťažkými pôdami a vysokou hladinou podzemnej vody sú vhodné na lúky, krmoviny alebo pestovanie zeleniny. Pre protieróznu organizáciu pôdneho fondu je tiež dôležitý návrh vhodnej veľkosti a tvaru jednotlivých pozemkov. Agrotechnické protierózne opatrenia sú jednoduchšie, lacnejšie než technické, môžu mať dočasný charakter. Je ich možné uplatniť ako doplnok technických protieróznych opatrení. Na protierózne osevné postupy môžeme uviesť tieto zásady: • poľnohospodárske plodiny sa pestujú v rotáciách – striedanie obilnín, okopanín a krmovín, • základná schéma je dopĺňaná strukovinami, zeleninou, doplnkovými plodinami, • pre svahové územia treba navrhovať špeciálne osevné postupy kde prevládajú plodiny s vysokým protieróznym účinkom napríklad ďatelinotrávne porasty, • pestovanie okopanín a kukurice, t. j. plodín ktoré zhoršujú erózne podmienky stanovišťa sa odporúča do sklonov menších ako 5 %. Na väčších sklonoch iba v prípade výsevu do ochrannej plodiny alebo do strniska. Na ornej pôde sa aplikujú tieto protierózne opatrenia: • orba po vrstevnici – maximálne do sklonu 12 % – má za úlohu zadržanie povrchového odtoku a zvýšenie vsaku, • pri ťažkých pôdach orba v menšom odklone od vrstevníc zabezpečí neškodný odtok vody, • vytváranie priehlbní pomocou hrádzkovača, • výsev do strniska, • ponechávanie rastlinných zvyškov po zbere plodín, • starostlivosť o štruktúru pôdy – hnojenie, vápnenie atď.

150

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Obr. 3 Pásové pestovanie plodín

Pásové striedanie plodín ako ďalšie protierózne opatrenie predstavuje rozdelenie pozemkov na niekoľko pásov po vrstevnici, kde sa striedajú pásy plodín erózne odolných a pásy plodín erózne náchylných. Je možné uplatniť striedanie okopanín a obilnín atď. Šírka jednotlivých pásov má interval 20 až 40 m. Platí úmera, že čím má pozemok väčší sklon tým by jednotlivé pásy mali byť užšie. Ďalšie zásady: • vhodné sú rovnaké šírky chránených aj ochranných pásov (striedanie plodín) • pásy je potrebné navrhovať rovnobežne s vrstevnicami, maximálny odklon 30° • šírka pásov je závislá od sklonu svahu, intenzity návrhového dažďa, druhu pôdy a pestovaných plodín • minimálna šírka = 20 m Schopnosť obmedziť povrchový odtok majú vsakovacie a zatieňovacie lesné pásy, ktoré slúžia na ochranu poľnohospodárskych pôd v svahovitých terénoch. Takzvané zatieňovacie pásy majú zase zlepšiť vlahové podmienky svahov strží. 1.4.2
• • • • •

Stavebno-technické protierózne opatrenia

Terénne urovnávky Protierózne priekopy Stupňovité terasovanie Protierózne využitie rybníkov a strží Asanácia strží Protierózne priekopy sú najmä záchytné obvodové a záchytné zberné priekopy. Záchytné obvodové priekopy zachytávajú povrchový odtok z územia nad hornou hranicou chránenej lokality. Záchytné zberné priekopy odvádzajú vnútorné vody z lokality. Obhospodarované prielohy sú plytké priekopy na svahu na zadržanie povrchového odtoku, ktoré sa navrhujú do sklonov svahu 20 %. Ďalším typom sú akumulačno-retenčné prielohy, ktoré slúžia na zadržanie vody z dažďov a neškodné odvedenie vody z prívalových dažďov. Majú nulový sklon, na konci sú zakončené hrádzkou s priepadom.
151

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Veľmi účelné je využívať siete cestných priekop ako záchytných priekop s protieróznou funkciou. Cestná sieť tvorí kostru pozemkových úprav, je však tiež spolu s prirodzenými a umelými tokmi dôležitým regulátorom povrchového odtoku. Súčasťou každej cesty v systéme protieróznej ochrany sú priekopy, odvádzajúce nielen prebytočnú zrážkovú vodu z vozovky, ale aj z priľahlých pozemkov. Kapacita korýt cestných priekop je obmedzená hĺbkou 0,4 až 1,0 m s ohľadom na šírku vozovky v korune a bezpečnosť prevádzky. Pritom je nutné, aby koruna vozovky z dôvodov jej odvodnenia bola aspoň 15 cm nad hladinou vody v priekope. V málo svažitom území je možné cestnú sieť s priekopami viesť takmer v ľubovoľnom smere. Na svahovitejšom území je lepšie prerušiť dĺžku svahu vhodne zvolenou komunikáciou po vrstevnici a to i za cenu jej väčšej dĺžky. Stupňovité terasovanie sa navrhuje najmä pre sady a vinohrady. Terasy sa navrhujú pri minimálnych hĺbkach pôdneho profilu 0,8 až 1,2 m, pri sklonoch terénu väčších ako 10 až 15 %. Rozdelenie terás: 1. podľa spôsobu úpravy o murované (kamenné, betónové) oporné múry o zemné stupne (vytvárané nahrnutím zeminy) 2. z hľadiska používanej mechanizácie o s plne mechanizovanou prevádzkou (prístup ku každému radu pestovaných plodín) o s čiastočne mechanizovanou prevádzkou (prístup iba k vnútorným radom) 3. z hľadiska vlastného technického usporiadania o úzke vrstevnicové (1 rad, 3 až 4 m, premenlivá š.) o úzke paralelné (1 rad, rovnaká šírka) o široké (viac radov) o terasové dieliky – pozemky so zmierneným sklonom, obdĺžnikový tvar Všeobecné zásady návrhu terás: • šírka terasovej plochy má byť po celej dĺžke rovnaká, výsadba rovnobežná s jej dlhšou stranou, • dĺžka terás do 200, 250 m, • situačne sa navrhujú v smerových lomoch alebo kontúrové, • svahy terasového stupňa bývajú 1 : 1, 1 : 1,5, výška do 2 až 3 m, pozdĺžny sklon terasovej plochy 1 až 3 %, • je potrebné zabezpečiť dva bezpečné prístupy pre mechanizáciu, • terasované územie nesmie byť zaťažené vonkajšími vodami. Protierózne využitie rybníkov a nádrží. V protieróznej ochrane nachádzajú uplatnenie nádrže zaraďované podľa účelovej funkcie medzi vodné nádrže ochranné. Ochranné retenčné nádrže majú za úlohu zadržiavať veľké množstvo vody, a tým chrániť nižšie položené územie pred povodňami a eróznymi účinkami vody. Zriaďujú sa hlavne v horných častiach povodia a ich hospodárenie s vodou sa usmerňuje tak, aby nádržný priestor bol väčšinou prázdny a schopný zachytiť povodňovú vlnu. Potom sa pozvoľna vyprázdňuje. Ak nádrže zachytávajú veľké prietoky pomerne čistej vody, plnia funkciu protipovodňovú, ak odstraňujú z vody sedimentáciou splaveniny, majú tiež funkciu záchytnú. Záchytná účinnosť týchto nádrží závisí predovšetkým od priemernej rýchlosti prúdenia vody v nádrži a od veľkosti pôdnych častíc prinesených do nádrže. Z hľadiska prevádzkového možno záchytné nádrže rozdeliť do dvoch skupín: • Suché nádrže, ktoré sa napĺňajú iba pri prechode veľkých vôd (z topenia snehu na jar, letných prívalových dažďov), inak ich dno po postupnom vypustení vody a usadení nánosov slúži ako lúka. • Vodné nádrže s vymedzeným ochranným priestorom určeným na zachytávanie veľkých vôd, prípadne na zníženie ich kulminácie. Veľkosť ochranného priestoru nádrže by sa mala blížiť
152

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

objemu vody pritekajúcej z povodia za letného prívalového dažďa s priemernou dobou prekročenia 50 až 100 rokov. Ochranný priestor sa potom vyprázdňuje automaticky samostatným výpustom. Ochrana pred prúdovou eróziou. Povrchový odtok sústredený vo vodných tokoch vytvára prúdovú eróziu rôzneho stupňa a intenzity v závislosti od miestnych pomerov. Zvlášť sú k prúdovej erózii náchylné horné úseky vodných tokov. Úpravu bystrín dosahujeme najmä úpravou sklonu dna bystriny, aby sa znížila vymieľacia schopnosť vody a úpravou prietokového profilu bystriny, aby boli bezpečne odvedené vyskytujúce sa prietoky vody. Na zmiernenie sklonu dna môžeme okrem iných opatrení navrhovať na toku aj tzv. konsolidačné prehrádzky. Konsolidačné prehrádzky zmierňujú pôvodný pozdĺžny sklon koryta na hodnotu sklonu, pri ktorom ešte nedochádza k pohybu splaveniny určitej veľkosti (konsolidačný sklon). V tomto prípade sa buduje systém prehrádzok, za ktorými sa usadia splaveniny a vytvoria tak pozdĺžny profil s menšími sklonmi, s vodou prepadajúcou za prehrádzkou, kde je tok chránený opevneným vývarom.

Nánosy

Obr. 4 Pohľad a rez zrubovou prehrádzkou

153

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)
PREHRÁDZKA č.3 km 0,461 50 295,40 298,50

292,90 292,40

PREHRÁDZKA č.2 km 0,274 90 291,10 PREHRÁDZKA č.1 km 0,150 60 287,50 285,00 284,50 287,00 286,00 285,00 287,50 285,00 288,00 288,60 288,10 292,00 291,00 290,00 289,00 291,10 288,60

BYSTRINA 1,274 km M 1:2000/100

296,00

298,50 296,00

KÓTA NÁPLAVOVEJ ČIARY [m n.m.]
297,00

296,00

295,00

294,00

293,00

295,40 292,90

284,00

KÓTA TERÉNU [m n.m.]

POROVNÁVACIA ROVINA [m n.m.] STANIČENIE [m]

300,00
86,0 80,0 74,9 68,9 34,0 24,0 18,0 70,0 61,5 58,0 55,5 50,0 94,0 20,0 70,0 30,0 32,0 50,6 50,0

0,5

0,4

0,3

0,2

0,1

50,0

0,0

3 PRIETOK [m /s] - RÝCHLOSŤ [m/s] KOMPENZAČNÝ SKLON [%] - DĹŽKA [m]

23,4

1,93 1124,0

Obr. 5 Pozdĺžny profil systémom konsolidačných prehrádzok

1.5

Ochrana pôdy pred veternou eróziou

Veterná erózia poškodzuje obyčajne plochy bez vegetačného krytu s piesočnatými pôdami a to predovšetkým v suchších obdobiach roka. Veterná erózia na Slovensku ohrozuje asi 390 tisíc ha pôd (16,5 % poľnohospodárskeho pôdneho fondu), najmä v nížinných oblastiach. Intenzita veternej erózie je závislá najmä od sklonitosti reliéfu, vegetačného pokryvu a od pôdneho druhu. Pôda nepodlieha erózii, ak je chránená rastlinstvom a rastlinnými zvyškami. Vhodným protiopatrením je dobrá organizácia obrábania, napríklad kolmé obrábanie na smer prevládajúcich vetrov. Opatrenia na protieróznu ochranu sú zamerané na zatrávňovanie a zalesňovanie. Prevádzkové a agrotechnické opatrenia môžeme zhrnúť v týchto bodoch: • najlepšia ochrana voči veternej erózii je trvalá vegetačná pokrývka, • možno využiť rastlinné kulisy – kukurica, slnečnica, 2-5 radov kolmo na smer vetra, vo vzdialenosti 10-15 m, • na zvlášť ohrozené piesočnaté pôdy možno aplikovať postrek zo syntetických látok (vytváranie drobných hrudiek) na báze škrobu, živíc, kaučuku atď., • voľba vhodného obrábania pôdy – v mimovegetačnom období nechávať strnisko, siatie do strniska – bezorbové siatie, povrchová orba, • dobrá organizácia pôdneho fondu – pozemky sa navrhujú s obdĺžnikovým tvarom, s dlhšou stranou kolmou na smer vetra, Z lesnícko-technických a technických opatrení sa používajú: • vetrolamy, čiže široké pásy stromov, ktoré: 1. zmierňujú rýchlosť vetra, 2. znižujú výpar a zvyšujú vlhkosť 3. chránia pôdu pred odnosom ornice, 4. podporujú rovnomerné ukladanie snehu,
154

283,50

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

dreviny, ktoré sú odolné proti vetru, a charakteristické rýchlym rastom – dub, javor, lipa, topoľ. Na okrajoch vetrolamov sú vhodné kríky – vtáčí zob, šípka.

LITERATÚRA HLAVČOVÁ, K. -- HEINIGE, V. -- BACÚRIK, I. Ochrana a organizácia povodia. : Návody na cvičenia. Bratislava: STU v Bratislave, 1995. 225 s. ISBN 80-227-0747-3.

155

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

5.1. DODACIE PODMIENKY ETÁP A UCELENÝCH ČASTÍ PROJEKTU POZEMKOVÝCH ÚPRAV
Ing. Andrej Vašek
Výkon pozemkových úprav sa riadi zákonom č.330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), metodickým návodom o všeobecnej časti a o konaní o začatí pozemkových úprav, metodickým návodom na vykonávanie geodetických činností pre projekt pozemkových úprav (ďalej len „MN na geodetické činnosti“), metodickými štandardami na projektovanie pozemkových úprav (ďalej len „Metodické štandardy“) a súvisiacimi zákonmi, pokynmi, usmerneniami, inštrukciami, smernicami a technickými normami, pokiaľ tieto dodacie podmienky nestanovujú inak. Tieto dodacie podmienky stanovujú minimálny obsah a rozsah odovzdaných elaborátov etáp a ucelených častí projektu pozemkových úprav. Nestanovujú časový harmonogram spracovania ani následnosť jednotlivých etáp, tie sú predmetom zmluvy o dielo. Presný rozsah vykonaných etáp bude stanovený v špecifických podmienkach projektu. Všeobecné pravidlá pre každý odovzdaný elaborát každej etapy a ucelenej časti projektu pozemkových úprav: 1. elaboráty sa vyhotovujú v analógovej a elektronickej forme, 2. každý elaborát overuje zodpovedný projektant oprávnený na projektovanie pozemkových úprav, 3. všetky materiály, vyhotovené zhotoviteľom v analógovej forme, sa odovzdávajú aj v elektronickej forme v súboroch vo formáte PDF, 4. ak sa v jednotlivých etapách odovzdávajú súbory s názvom v tvare „??xxxxxx_y.*“, tak miesto „xxxxxx“ sa uvedie číslo katastrálneho územia a miesto „y“ poradové číslo súboru, 5. každý elaborát sa odovzdáva v jednom vyhotovení, ak nie je v týchto dodacích podmienkach, zmluve o dielo, špecifických podmienkach, alebo v iných predpisoch stanovené inak, 6. v tlačových zostavách registra pôvodného stavu, registra nového stavu a projektu pozemkových úprav sa rodné čísla uvádzajú iba na výpisoch z registra pôvodného stavu a registra nového stavu, ktoré sa nezverejňujú, ale doručujú účastníkom do vlastných rúk. V ostatných tlačových zostavách sa miesto rodného čísla uvádza iba dátum narodenia fyzických osôb.

156

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Obsah: 1. 1.1. 1.1.1. 1.1.2. 1.1.3. 1.2. 1.2.1. 1.2.2. 1.3. 1.3.1. 1.3.2. 2. 2.1. 2.2. 2.3. 3. 3.1. 3.2. 3.3. 3.4. Úvodné podklady projektu pozemkových úprav 158 Operát obvodu projektu pozemkových úprav 158 Zriaďovanie podrobných geodetických bodov (PGB) 158 Hranica obvodu projektu pozemkových úprav 158 Účelové mapovanie polohopisu a výškopisu v obvode projektu pozemkových úprav 159 Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav (VZFU) a miestny územný systém ekologickej stability (MÚSES) na účely pozemkových úprav 159 Miestny územný systém ekologickej stability (MÚSES) na účely pozemkových úprav 159 Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav (VZFU) 160 Aktualizácia bonitovaných pôdnoekologických jednotiek (BPEJ) v obvode projektu, Mapa hodnoty pozemkov a Register pôvodného stavu (RPS) 160 Aktualizácia bonitovaných pôdnoekologických jednotiek (BPEJ) v obvode projektu pozemkových úprav a Mapa hodnoty pozemkov 160 Register pôvodného stavu 161 Návrh nového usporiadania pozemkov v obvode pozemkových úprav Zásady umiestnenia nových pozemkov Plán spoločných zariadení a opatrení a verejných zariadení a opatrení Rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu a kombinatórium 162 162 162 162

Vykonanie projektu pozemkových úprav 163 Postup prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní 163 Vytýčenie a označenie vybraných lomových bodov hraníc nových pozemkov 163 Rozdelenie parciel C-KN hranicou obvodu projektu pozemkových úprav 164 Rozdeľovací plán vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním alebo vo forme geometrického plánu 164 3.4.1. Rozdeľovací plán vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním 164 3.4.2. Rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu 164 4. 4.1. 4.2. 4.3. 5. Aktualizácie niektorých elaborátov v priebehu spracovania projektu PÚ Aktualizácia hranice obvodu projektu pozemkových úprav Aktualizácia registra pôvodného stavu Aktualizácia rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu Názvy súborov tlačových zostáv RPS a RNS 165 165 165 166 167

157

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

1. Úvodné podklady projektu pozemkových úprav
1.1. 1.1.1. Operát obvodu projektu pozemkových úprav Zriaďovanie podrobných geodetických bodov (PGB)

Rozsah zriaďovania PGB sa stanoví v špecifických podmienkach (spravidla 1 bod na 100-200 ha). PGB sa odporúča zriaďovať na rozhraní pozemkov zahrnutých a vyňatých z obvodu pozemkových úprav. Výsledný elaborát zriaďovania podrobných geodetických bodov obsahuje: v analógovej forme: ü technickú správu s metaúdajmi merania, ktoré popisujú najmä spôsob určenia PGB (metóda merania) s popisom použitia meračskej techniky a overenie presnosti, ü geodetické údaje použitých bodov geodetických základov alebo harmonogram využitia Slovenskej priestorovej observačnej služby (SKPOS), ü zoznam súradníc a výšok novozriadených PGB, ü geodetické údaje o novozriadených PGB, ü záznam o výstupnej kontrole zhotoviteľa, ü geodetické výpočty (len v prípade terestrických meraní), ü doklad o pridelení čísiel nových bodov, v elektronickej forme: ü všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF, ü záznamy automatizovanej registrácie geodetických meraní, ü podrobné geodetické body v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom BPxxxxxx_y.VGI podľa MN na geodetické činnosti. Výsledný elaborát zriaďovania podrobných geodetických bodov sa odovzdáva v dvoch vyhotoveniach autorizačne overený a úradne overený v zmysle platných predpisov. 1.1.2. Hranica obvodu projektu pozemkových úprav

Trvalá stabilizácia lomových bodov hranice obvodu projektu pozemkových úprav na katastrálnej hranici sa odporúča iba pre „trojchotáre“ (pokiaľ sú prístupné), na hranici vyňatých pozemkov z obvodu pozemkových úprav sa odporúča pre význačné lomové body. Výsledný elaborát hranice obvodu projektu pozemkových úprav obsahuje: v analógovej forme: ü technickú správu, ktorej prílohou je zápisnica z komisionálneho zisťovania priebehu hranice obvodu projektu, ü záznamy podrobného merania zmien na číselné určenie hranice obvodu projektu, ü prehľadnú mapu so zákresom hranice obvodu projektu, ü geodetické údaje o trvalo stabilizovaných bodoch hranice obvodu projektu, v elektronickej forme: ü všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF, ü určenú hranicu obvodu projektu v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom OPxxxxxx_y.VGI podľa MN na geodetické činnosti, ü transformovanú alebo skonštruovanú hranicu obvodu projektu v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom OTxxxxxx_y.VGI podľa MN na geodetické činnosti (iba v prípade VKMn a VMUO).

158

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Výsledný elaborát hranice obvodu projektu pozemkových úprav sa odovzdáva v dvoch vyhotoveniach autorizačne overený a úradne overený. Pri odovzdaní výsledného elaborátu hranice obvodu projektu pozemkových úprav je potrebné predložiť potvrdenie o vykonaní zákresu hranice obvodu projektu do analógových máp katastra nehnuteľností (KN a UO) a doklad o zaslaní žiadosti o zobrazenie hranice obvodu projektu do vektorových máp katastra nehnuteľností (VKM a VMUO). 1.1.3. Účelové mapovanie polohopisu a výškopisu v obvode projektu pozemkových úprav

Predmetom účelového mapovania polohopisu a výškopisu sú všetky polohopisné prvky, ktoré sa použijú v rozdeľovacom pláne vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním alebo vo forme geometrického plánu vo vrstve KLADPAR a ZAPPAR, ako aj ďalšie polohopisné prvky ovplyvňujúce projektovanie nových pozemkov, najmä: a) priebeh hraníc druhov pozemkov, b) priebeh hraníc chránených skutočností, c) dopravné stavby a zariadenia - len hranice pre vrstvu KLADPAR, d) vody, vodné stavby a zariadenia - len hranice pre vrstvu KLADPAR, e) inžinierske siete, respektíve ich povrchové znaky, f) ostatné stavby - len hranice tvoriace vrstvu KLADPAR, g) ďalšie existujúce objekty v prípade, že sú potrebné pre projektovanie pozemkových úprav, napr. spevnené plochy, pomníky, kríže, božie muky, skupiny stromov a kríkov, smer radov viníc a ovocných stromov, terénne hrany a útvary, krajinotvorné prvky, priebeh hraníc držby a pod. Spolu s polohou podrobných bodov polohopisu sa určuje aj ich nadmorská výška. Výsledný elaborát účelového mapovania polohopisu a výškopisu v obvode projektu pozemkových úprav obsahuje: v analógovej forme: ü technickú správu, ü zápisnicu z komisionálneho šetrenia skutočných druhov pozemkov vrátane grafických príloh, ü účelovú mapu polohopisu a výškopisu vo vhodnej mierke a voľnom klade listov, v elektronickej forme: ü všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF, ü vektorový digitálny model reliéfu/povrchu so zapracovaním povinných terénnych hrán (údolníc, chrbátnic, terás, brehových čiar, inžinierskych stavieb, ...) ü zoznam súradníc a výšok podrobných bodov polohopisu v súbore vo formáte TXT s názvom PBxxxxxx_y.TXT, ü účelovú mapu polohopisu a výškopisu v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom PVxxxxxx_y.VGI (všetky vrstvy POxxxxxx.VGI a VYxxxxxx.VGI podľa MN na geodetické činnosti). Výsledný elaborát účelového mapovania polohopisu a výškopisu v obvode projektu pozemkových úprav sa odovzdáva v jednom vyhotovení autorizačne overený. 1.2. Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav (VZFU) a miestny územný systém ekologickej stability (MÚSES) na účely pozemkových úprav Miestny územný systém ekologickej stability (MÚSES) na účely pozemkových úprav

1.2.1.

Elaborát bude vytvorený prevzatím údajov RÚSES, v prípade vytvoreného MÚSES v rámci územného plánu obce aj prevzatím údajov MÚSES a popísaním v teréne existujúcich a navrhovaných prvkov MÚSES. Výsledný elaborát MÚSES na účely pozemkových úprav obsahuje najmä:
159

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) v analógovej forme: ü technickú správu podľa časti B Metodických štandardov (najmä Evidenčné listy jednotlivých prvkov MÚSES na účely PÚ podľa Tab.č.4.3.14.4-1 a bilancia plôch podľa kap. 4.3.15), ü mapu návrhu MÚSES na účely pozemkových úprav podľa Metodických štandardov vo vhodnej mierke, v elektronickej forme: ü všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF, ü mapu návrhu MÚSES na účely pozemkových úprav v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom MUxxxxxx.VGI podľa Metodických štandardov. Výsledný elaborát návrhu MÚSES na účely pozemkových úprav sa odovzdáva v dvoch vyhotoveniach. 1.2.2. Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav (VZFU)

Výsledný elaborát VZFU územia v obvode pozemkových úprav obsahuje najmä: v analógovej forme: ü technickú správu podľa časti A (najmä súčasné využívanie pozemkov podľa kap. 4.2.4.1 a súhrnné bilancie podľa kap. 4.2.7.1.9, 4.2.7.2.4, 4.2.7.3.9, 4.2.7.4.6, 4.2.8.7) a časti C Metodických štandardov (najmä tabuľkové súhrnné bilancie podľa kap. 4.4.3.1.4, 4.4.3.2.5, 4.4.3.3.4, 4.4.3.4.4, 4.4.4.7 a 4.4.5), ü mapu návrhu funkčného usporiadania územia podľa Metodických štandardov vo vhodnej mierke, v elektronickej forme: ü všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF, ü mapu súčasného využívania pozemkov vo výmennom formáte VGI s názvom VPxxxxxx.VGI podľa Metodických štandardov, ü mapu VZFU v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom FUxxxxxx.VGI podľa Metodických štandardov. Výsledný operát VZFU územia v obvode pozemkových úprav vo forme návrhu sa odovzdáva v dvoch vyhotoveniach (+ v elektronickej forme v počte CD ktorý určí správny orgán) a po zverejnení a zapracovaní pripomienok na schválenie v jednom vyhotovení. Pri odovzdaní výsledného operátu VZFU je potrebné predložiť: ü stanovisko pôdnej služby k potrebe, účinnosti a hospodárskej účelnosti návrhov protieróznych zariadení a opatrení, ü stanovisko správcu vodohospodársky významných vodných tokov, drobných vodných tokov a vodných stavieb k potrebe budovania, rekonštrukcie, revitalizácie a renaturácie a požadovanej účinnosti vodohospodárskych opatrení, ü stanovisko obce k potrebe výstavby, rekonštrukcie, opravy a údržby účelových komunikácií, vylúčenia účelovej poľnohospodárskej dopravy z ciest vyššieho rádu a požiadavke verejnej prístupnosti krajiny účelovými komunikáciami (stanovenie verejného alebo neverejného charakteru účelových komunikácií). 1.3. Aktualizácia bonitovaných pôdnoekologických jednotiek (BPEJ) v obvode projektu, Mapa hodnoty pozemkov a Register pôvodného stavu (RPS) Aktualizácia bonitovaných pôdnoekologických jednotiek (BPEJ) v obvode projektu pozemkových úprav a Mapa hodnoty pozemkov

1.3.1.

Výsledný elaborát aktualizácie BPEJ v obvode projektu pozemkových úprav a mapy hodnoty pozemkov obsahuje:

160

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) v analógovej forme: ü technickú správu (+potvrdenie VÚPOP o aktualizácii BPEJ), ü znalecké posudky na ohodnotenie lesných pozemkov a porastov (ak boli vyhotovené), ü znalecké posudky na ohodnotenie trvalých porastov na plochách poľnohospodárskej pôdy (ak boli vyhotovené), ü mapu hodnoty pozemkov, v elektronickej forme: ü všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF, ü pôvodné BPEJ v súbore vo výmennom formáte VGI a názvom BJxxxxxx.VGI, ü aktualizované BPEJ v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom BJxxxxxx_y.VGI podľa MN na geodetické činnosti. ü mapu hodnoty pozemkov v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom MHxxxxxx_y.VGI podľa MN na geodetické činnosti. Výsledný elaborát aktualizácie BPEJ v obvode projektu pozemkových úprav a mapy hodnoty pozemkov sa odovzdáva v jednom vyhotovení. 1.3.2. Register pôvodného stavu

Výsledný elaborát registra pôvodného stavu obsahuje: v analógovej forme: ü technickú správu, ü zoznam pozemkov pôvodného stavu s ich vlastníckymi vzťahmi (časť A – parcely pôvodného stavu, časť B – vlastníci, správcovia a zástupcovia vlastníkov), ü zoznam tiarch, ü súpis stavieb, ü zoznam vlastníkov podľa typu účastníka, ü mapu registra pôvodného stavu po mapových listoch alebo po blokoch, v elektronickej forme: ü všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF, ü zoznam pozemkov, ktoré sú označené nenulovým kódom osobitného režimu vo formáte PDF, ü výpis z registra pôvodného stavu pre účastníkov typu 0, 1, 2, 9 a 10 vo formáte PDF, ü výpis z registra pôvodného stavu pre účastníkov typu 3, 4, 5, 6, 7 a 8 vo formáte PDF, ü výpis z registra pôvodného stavu pre správcov vo formáte PDF, ü výpis z registra pôvodného stavu pre oprávnených z ťarchy vo formáte PDF, ü údaje písomnej časti RPS v súbore vo výmennom formáte FÚVI s názvom FVxxxxxx_y.TXT podľa MN na geodetické činnosti, ü mapu registra pôvodného stavu v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom PSxxxxxx_y.VGI podľa MN na geodetické činnosti. Pre účely doručenia výpisu z registra pôvodného stavu sa odovzdávajú v analógovej forme v jednom vyhotovení: ü výpis z registra pôvodného stavu pre účastníka typu 0, 1, 2, 9 a 10, ü výpis z registra pôvodného stavu pre oprávnených z ťarchy. Výsledný elaborát registra pôvodného stavu vo forme návrhu sa odovzdáva spolu s fakturáciou v dvoch vyhotoveniach autorizačne overený a po zverejnení a zapracovaní pripomienok na schválenie v jednom vyhotovení autorizačne overený.

161

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

2. Návrh nového usporiadania pozemkov v obvode pozemkových úprav
2.1. Zásady umiestnenia nových pozemkov

Výsledný elaborát zásad umiestnenia nových pozemkov obsahuje najmä: v analógovej forme: ü technickú správu, ü zápisnice z prerokovania návrhov a požiadaviek (§11 ods.18 zákona), príp. návratky dotazníka, ü návrh zásad umiestnenia nových pozemkov s grafickou prílohou vo vhodnej mierke, ü zápisnicu z prerokovania návrhu zásad umiestnenia nových pozemkov s predstavenstvom združenia účastníkov pozemkových úprav, v elektronickej forme: ü všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF. Výsledný elaborát návrhu zásad umiestnenia nových pozemkov v obvode pozemkových úprav sa odovzdáva v jednom vyhotovení a po zverejnení a zapracovaní pripomienok v jednom vyhotovení. Vlastný návrh zásad umiestnenia nových pozemkov s grafickou prílohou vo vhodnej mierke pre doručovanie účastníkom v zmysle § 11 ods. 23 zákona sa odovzdáva v príslušnom počte výtlačkov podľa počtu účastníkov, ktorým sa budú doručovať. 2.2. Plán spoločných zariadení a opatrení a verejných zariadení a opatrení

Výsledný elaborát plánu spoločných zariadení a opatrení a verejných zariadení a opatrení obsahuje: v analógovej forme: ü technickú správu (najmä zhrnutia a objekty podľa kap. 6.3.2.1.3, 6.3.2.1.6, 6.3.2.2.3, 6.3.2.2.6, 6.3.2.3.3, 6.3.2.3.6, 6.3.2.4.3, 6.3.2.4.6 a bilanciu výmer podľa kap. 6.3.4 Metodických štandardov), ü plán spoločných zariadení a opatrení (existujúcich a navrhovaných) a plán verejných zariadení a opatrení (existujúcich a navrhovaných) vo vhodnej mierke (sútlač), ü záznam z terénnej obhliadky novonavrhovaných spoločných zariadení a opatrení (v nevyhnutnom rozsahu ak bola realizovaná), v elektronickej forme: ü všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF, ü mapu spoločných zariadení a opatrení a verejných zariadení a opatrení v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom ZOxxxxxx.VGI podľa Metodických štandardov. Výsledný elaborát plánu spoločných zariadení a opatrení a verejných zariadení a opatrení sa odovzdáva v jednom vyhotovení. 2.3. Rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu a kombinatórium

Výsledný elaborát rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu, registra nového stavu (RNS) a kombinatória obsahuje: v analógovej forme: ü technickú správu, ü register nového stavu (časť A – parcely nového stavu, časť B – vlastníci, správcovia a zástupcovia vlastníkov), ü zoznam tiarch, ü súpis stavieb, ü zoznam vlastníkov podľa typu účastníka, ü rozdeľovací plán umiestňovací a vytyčovací,
162

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) v elektronickej forme: ü všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF, ü zoznam nových pozemkov, ktoré sú označené nenulovým kódom osobitného režimu vo formáte PDF, ü výpis z registra nového stavu pre účastníkov typu 0, 1, 2, 9 a 10 vo formáte PDF, ü umiestnenie nových pozemkov pre účastníkov typu 0, 1, 2, 9 a 10 vo formáte PDF, ü výpis z registra nového stavu pre účastníkov typu 3, 4, 5, 6, 7 a 8 vo formáte PDF, ü výpis z registra nového stavu pre správcov vo formáte PDF, ü výpis z registra nového stavu pre oprávnených z ťarchy vo formáte PDF, ü zoznam nárokov na vyrovnanie v peniazoch vo formáte PDF, ü zoznam vyrovnaní v peniazoch vo formáte PDF, ü zrovnávacie zostavenie medzi údajmi registra pôvodného stavu a registra nového stavu (kombinatórium) vo formáte PDF podľa MN na geodetické činnosti, ü vyrovnanie vlastníkov vo formáte PDF podľa MN na geodetické činnosti, ü údaje písomnej časti projektu pozemkových úprav (RPS aj RNS) v súbore vo výmennom formáte FÚVI s názvom FVxxxxxx_y.TXT podľa MN na geodetické činnosti, ü rozdeľovací plán umiestňovací a vytyčovací v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom NSxxxxxx_y.VGI podľa MN na geodetické činnosti. Pre účely doručenia výpisu z registra nového stavu sa odovzdávajú v analógovej forme v jednom vyhotovení: ü výpis z registra nového stavu pre účastníka typu 0, 1, 2, 9 a 10, ktorého súčasťou je aj umiestnenie nových pozemkov v rámci celého obvodu projektu, ü výpis z registra nového stavu pre oprávnených z ťarchy. Výsledný elaborát rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu vo forme návrhu sa odovzdáva spolu s fakturáciou v dvoch vyhotoveniach autorizačne overený a po zverejnení a zapracovaní pripomienok na schválenie v jednom vyhotovení autorizačne overený.

3. Vykonanie projektu pozemkových úprav
3.1. Postup prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní

Výsledný elaborát postupu prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní obsahuje: v analógovej forme: ü technickú správu, ü zápisnicu z prerokovania postupu prechodu na hospodárenie v novom s predstavenstvom združenia účastníkov pozemkových úprav, ü grafickú prílohu k postupu prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní, v elektronickej forme: ü všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF. Výsledný elaborát postupu prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní sa odovzdáva v jednom vyhotovení. 3.2. Vytýčenie a označenie vybraných lomových bodov hraníc nových pozemkov

usporiadaní

Výsledný elaborát vytýčenia a označenia vybraných lomových bodov hraníc nových pozemkov obsahuje: v analógovej forme: ü technickú správu, ü protokoly o vytýčení hraníc nových pozemkov,
163

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) ü prehľadné vytyčovacie náčrty, v elektronickej forme: ü všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF, ü zoznam súradníc vytýčených lomových bodov v súbore vo formáte TXT s názvom NBxxxxxx_y.TXT. Výsledný elaborát vytýčenia a označenia vybraných lomových bodov hraníc nových pozemkov sa odovzdáva v jednom vyhotovení autorizačne overený. 3.3. Rozdelenie parciel C-KN hranicou obvodu projektu pozemkových úprav

Výsledný elaborát rozdelenia parciel C-KN hranicou obvodu projektu pozemkových úprav obsahuje: v analógovej forme: ü technickú správu, ü záznam podrobného merania zmien na rozdelenie parciel C-KN hranicou obvodu projektu, ü výkaz výmer, v elektronickej forme: ü všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF, ü vektorový geodetický podklad v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom VP_xxxx.VGI (xxxx je číslo ZPMZ), ü výkaz výmer v súbore vo formáte XML s názvom VV_xxxx.XML (xxxx je číslo ZPMZ). Výsledný elaborát rozdelenia parciel C-KN hranicou obvodu projektu pozemkových úprav sa odovzdáva v jednom vyhotovení. 3.4. Rozdeľovací plán vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním alebo vo forme geometrického plánu Rozdeľovací plán vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním

3.4.1.

Výsledný elaborát rozdeľovacieho plánu vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním (ak sa vyhotovuje v tejto forme) obsahuje: v analógovej forme: ü mapu projektu pozemkových úprav, ü záznamy podrobného merania zmien, ü výkaz výmer, v elektronickej forme: ü všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF, ü údaje písomnej časti projektu pozemkových úprav v súbore vo výmennom formáte FÚVI s názvom FVxxxxxx_y.TXT, ü mapa projektu pozemkových úprav v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom PUxxxxxx_y.VGI podľa MN na geodetické činnosti, ü vektorový geodetický podklad pre aktualizáciu VMUO v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom PUUOxxxxxx.VGI podľa MN na geodetické činnosti. Výsledný elaborát rozdeľovacieho plánu vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním sa odovzdáva v dvoch vyhotoveniach autorizačne a úradne overený. 3.4.2. Rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu

Výsledný elaborát rozdeľovacieho plánu vo forme geometrického plánu (ak sa vyhotovuje v tejto forme) obsahuje:
164

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) v analógovej forme: ü rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu, ü záznamy podrobného merania zmien, ü mapu projektu pozemkových úprav, v elektronickej forme: ü všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF, ü údaje písomnej časti projektu pozemkových úprav v súbore vo výmennom formáte FÚVI s názvom FVxxxxxx_y.TXT, ü mapa projektu pozemkových úprav v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom PUxxxxxx_y.VGI podľa MN na geodetické činnosti, ü vektorový geodetický podklad pre aktualizáciu VMUO v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom PUUOxxxxxx.VGI podľa MN na geodetické činnosti. Výsledný elaborát rozdeľovacieho plánu vo forme geometrického plánu sa odovzdáva v dvoch vyhotoveniach autorizačne a úradne overený.

4. Aktualizácie niektorých elaborátov v priebehu spracovania projektu PÚ
4.1. Aktualizácia hranice obvodu projektu pozemkových úprav

Výsledný elaborát aktualizácie hranice obvodu projektu pozemkových úprav (ak sa vyhotovuje) obsahuje: v analógovej forme: ü sa vyhotoví primerane, doplnením nového zákresu a zrušením neplatného zákresu v existujúcich grafických podkladoch, resp. nahradením v časti kde nastala rozsiahla zmena, v elektronickej forme: ü všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF, ü aktualizovanú určenú hranicu obvodu projektu v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom OPxxxxxx_y.VGI podľa MN na geodetické činnosti, ü aktualizovanú transformovanú alebo skonštruovanú hranicu projektu v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom OTxxxxxx_y.VGI podľa MN na geodetické činnosti (iba v prípade VKMn a VMUO). Výsledný elaborát aktualizácie obvodu projektu pozemkových úprav, ak sa vyhotovuje, sa odovzdáva v dvoch vyhotoveniach autorizačne a úradne overený. 4.2. Aktualizácia registra pôvodného stavu

Výsledný elaborát aktualizácie registra pôvodného stavu (ak sa vyhotovuje) obsahuje: v analógovej forme: ü aktualizovaný zoznam pozemkov pôvodného stavu s ich vlastníckymi vzťahmi (časť A – parcely pôvodného stavu, časť B – vlastníci, správcovia a zástupcovia vlastníkov), ü aktualizovanú mapu registra pôvodného stavu po mapových listoch alebo po blokoch, v elektronickej forme: ü všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF, ü všetky ostatné „povinné“ tlačové zostavy registra pôvodného stavu vo formáte PDF, ü aktualizované údaje písomnej časti RPS v súbore vo výmennom formáte FÚVI s názvom FVxxxxxx_y.TXT podľa MN na geodetické činnosti, ü aktualizovanú mapu registra pôvodného stavu v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom PSxxxxxx_y.VGI podľa MN na geodetické činnosti.
165

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Výsledný elaborát aktualizácie registra pôvodného stavu, ak sa vyhotovuje, sa odovzdáva v jednom vyhotovení. 4.3. Aktualizácia rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu

Výsledný elaborát aktualizácie rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu (ak sa vyhotovuje) obsahuje: v analógovej forme: ü aktualizovaný register nového stavu (časť A – parcely nového stavu, časť B – vlastníci, správcovia a zástupcovia vlastníkov), ü aktualizovaný rozdeľovací plán umiestňovací a vytyčovací, v elektronickej forme: ü všetky analógové časti vyhotovené zhotoviteľom v tejto etape vo formáte PDF, ü všetky ostatné „povinné“ tlačové zostavy registra nového stavu a PPÚ vo formáte PDF, ü aktualizované údaje písomnej časti projektu pozemkových úprav (RPS aj RNS) v súbore vo výmennom formáte FÚVI s názvom FVxxxxxx_y.TXT podľa MN na geodetické činnosti, ü aktualizovaný rozdeľovací plán umiestňovací a vytyčovací v súbore vo výmennom formáte VGI s názvom NSxxxxxx_y.VGI podľa MN na geodetické činnosti. Výsledný elaborát aktualizácie rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu, ak sa vyhotovuje, sa odovzdáva v jednom vyhotovení.

166

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

5. Názvy súborov tlačových zostáv RPS a RNS
Skupina Tlačová zostava (č. prílohy MN na geodetické činnosti) Názov súboru RPS RPS - časť A – parcely pôvodného stavu (príl.22) AAxxxxxx_Rps_par.pdf RPS - časť B – vlastníci, správcovia a zástupcovia vlastníkov (príl.23) AAxxxxxx_Rps_vla.pdf Zoznam pozemkov s nenulovým kódom osobitného režimu (príl.24) AAxxxxxx_Rps_osr.pdf Výpisy z RPS pre účastníka typu 0, 1, 2, 9 a 10 (príl.25) AAxxxxxx_Rps_vzv.pdf Výpisy z RPS pre účastníka typu 3, 4, 5, 6, 7 a 8 (príl.25) AAxxxxxx_Rps_vnp.pdf Výpisy z RPS pre správcov (príl.26) AAxxxxxx_Rps_vsp.pdf Zoznam vlastníkov podľa typu účastníka (príl.28) AAxxxxxx_Rps_zuc.pdf RNS RNS - časť A – parcely nového stavu (príl.36) AAxxxxxx_Rns_par.pdf RNS - časť B – vlastníci, správcovia, zástupcovia vlastníkov (príl.37) AAxxxxxx_Rns_vla.pdf Zoznam pozemkov s nenulovým kódom osobitného režimu (príl.38) AAxxxxxx_Rns_osr.pdf Výpisy z RNS pre účastníka typu 0, 1, 2, 9 a 10 (príl.39) AAxxxxxx_Rns_vzv.pdf Výpisy z RNS pre účastníka typu 3, 4, 5, 6, 7 a 8 (príl.39) AAxxxxxx_Rns_vnp.pdf Umiestnenie nových pozemkov k výpisom pre účastníka typu 0, 1, AAxxxxxx_Rns_uzv.pdf 2, 9 a 10 (príl.40) Umiestnenie nových pozemkov k výpisom pre účastníka typu 3, 4, AAxxxxxx_Rns_unp.pdf 5, 6, 7 a 8 (príl.40) Výpis z RNS pre správcu (príl.41) AAxxxxxx_Rns_vsp.pdf Zoznam vlastníkov podľa typu účastníka (príl.42) AAxxxxxx_Rns_zuc.pdf Zoznam nárokov na vyrovnanie v peniazoch (príl.44) AAxxxxxx_Rns_pen.pdf Zoznam vyrovnaní v peniazoch (príl.45) AAxxxxxx_Rns_zvp.pdf PPÚ Zoznam tiarch (príl.27) AAxxxxxx_Ppu_tar.pdf Výpisy pre oprávnených z ťarchy (príl.43) AAxxxxxx_Ppu_vot.pdf Súpis stavieb (príl.30) AAxxxxxx_Ppu_sta.pdf Kombinatórium z RPS a RNS (príl.46) AAxxxxxx_Ppu_kom.pdf Vyrovnanie vlastníkov z PPÚ (príl.48) AAxxxxxx_Ppu_vyr.pdf V prípade, keď je niektorá základná zostava RPS alebo RNS (rps_par, rps_vla, rns_par, rns_vla) rozdelená softvérovo do viacerých zostáv (čo MN nezakazuje), súbory sa budú odlišovať číslicou na poslednom mieste (teda napr. ak je rozdelená zostava Parcely pôvodného stavu, tak súbory zostáv z nej vzniknuté sa budú nazývať rps_par1.pdf, rps_par2.pdf, ...). Miesto „AA“ sa v názve súborov použije dvojpísmenová skratka názvu k.ú. a miesto „xxxxxx“ sa použije 6-miestny kód katastrálneho územia. V tlačových zostavách RPS, RNS a PPÚ sa rodné čísla uvádzajú iba na výpisoch z registra pôvodného stavu a registra nového stavu, ktoré sa nezverejňujú, ale doručujú účastníkom do vlastných rúk. V ostatných tlačových zostavách sa miesto rodného čísla uvádza iba dátum narodenia fyzických osôb.

167

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

ÚDAJOVÝ MODEL PROJEKTU POZEMKOVÝCH ÚPRAV
Ing. Andrej Vašek
Údajový model projektu pozemkových úprav pozostáva zo súborov grafickej časti projektu PÚ a súboru písomnej časti projektu PÚ. Názvy, popisy, štruktúry a ostatné náležitosti týchto súborov sú popísané v Metodickom návode na vykonávanie geodetických činností pre projekt pozemkových úprav (ďalej len „MN na GČ“) a v Metodických štandardoch pre projekt pozemkových úprav (ďalej len „Metodické štandardy“).

Súbory grafickej časti projektu PÚ sa odovzdávajú vo výmennom formáte VGI. Vyhotovujú sa postupne v jednotlivých etapách projektu PÚ. Názvy grafických súborov v jednotlivých etapách, názvy vrstiev, názvy a obsah atribútov sú popísané v MN na GČ a v Metodických štandardoch. Hlavná zásada, podľa ktorej sa všetky dôležité grafické objekty projektu PÚ musia nachádzať v obvode projektu PÚ sa dá vyjadriť nasledovne: Jednotlivé grafické objekty musia bez prekrývania vypĺňať, ale nesmú presahovať, vrstvu obvodu projektu PÚ (OBVODPPU). Táto zásada platí pre objekty vo vrstve, resp. vrstvách: a) KLADMER (súbor POxxxxxx.VGI), b) HODNOTA (súbor MHxxxxxx.VGI), c) RPS1+RPS2+RPS3+RPS4+RPS5 (súbor PSxxxxxx.VGI), d) SZO_KOMU+SZO_EROZ+SZO_VODO+SZO_EKOL +VZO+PROJCEL (súbor FUxxxxxx.VGI), e) KLADRNS (súbor NSxxxxxx.VGI), f) KLADPAR (súbor PUxxxxxx.VGI). Pre ďalšie odovzdávané grafické súbory do KN, BJxxxxxx.VGI a PUUOxxxxxx.vgi platia odlišné zásady. V súbore BJxxxxxx.VGI musia byť objekty vrstvy BPEJ uzavreté na vrstvu KATUZ, teda aktualizované objekty BPEJ v obvode projektu PÚ je potrebné doplniť a prepojiť a doterajšími objektami BPEJ mimo obvodu projektu PÚ evidovanými v KN a vytvoriť súvislú vrstvu BPEJ v celom katastrálnom území. V súbore PUUOxxxxxx.VGI majú byť iba časti parciel E-KN delených hranicou obvodu projektu PÚ, nachádzajúce sa mimo obvodu projektu PÚ. V obvode projektu PÚ musí byť vytvorený jeden veľký „nulový“ objekt (teda vo vrstve UOV objekt s líniou, atribútom UO=0.000 a textom parcelného čísla 0). Parcely vrstvy UOV, ktoré ležia celé mimo obvodu projektu PÚ sa v tomto súbore nesmú nachádzať. Pre zostavenie písomnej časti projektu PÚ, teda registra pôvodného stavu a registra nového stavu, sú potrebné nasledovné vrstvy z nasledovných grafických súborov: • OBVODPPU (s atribútom PPU), • KLADMER (súbor POxxxxxx.VGI) s atribútmi PARCIS, DRPPU, SVPPU, • HODNOTA (súbor MHxxxxxx.VGI) s atribútmi IDH, JHP, JHT, • RPS1 až RPS5 (súbor PSxxxxxx_y.VGI) s atribútmi CPA, PPA, • KLADRNS (súbor NSxxxxxx_y.VGI) s atribútmi PARCIS, • TARCHY (súbor NSxxxxxx_y.VGI).

1. Grafická časť údajového modelu projektu PÚ

Písomná časť údajov projektu PÚ sa odovzdáva v súbore vo formáte údajov na výmenu popisných informácií (ďalej len „FÚVI“). Hlavnou zásadou pre tvorbu súboru FÚVI s údajmi projektu PÚ je, aby údaje uvedené v súbore FÚVI a údaje v tlačových zostavách projektu PÚ boli v súlade. Súbory vo formáte FÚVI sú generované softvérmi, ktoré zhotovitelia projektov PÚ používajú na spracovanie písomnej časti projektu PÚ. Tieto súbory sú následne spracovávané a kontrolované softvérmi pozemkových úradov a správ katastra.

2. Písomná časť údajového modelu projektu PÚ

168

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Podľa prílohy 31 MN na GČ sa údaje písomnej časti projektu v súbore FÚVI delia do nasledovných údajových skupín: • všeobecné údajové skupiny: ‒ areály hodnoty pozemkov (PU-HOD_POZ), ‒ ťarchy (PU-TAR), ‒ stavby (PU-STB), • účastníci pozemkových úprav: ‒ účastníci PÚ (PU-OSOBA), • register pôvodného stavu: ‒ parcely pôvodného stavu (PU-RPS_PA), ‒ vlastnícke vzťahy v RPS (PU-RPS_VV), ‒ príslušnosť v RPS (PU-RPS_KPF), ‒ ohodnotenie pozemkov v RPS (PU-RPS_HOD), • register nového stavu: ‒ parcely nového stavu (PU-RNS_PA), ‒ vlastnícke vzťahy v RNS (PU-RNS_VV), ‒ ohodnotenie pozemkov v RNS (PU-RNS_HOD), ‒ zoznam vyrovnaní v peniazoch (PU-RNS_PEN), • rozdeľovací plán: ‒ parcely rozdeľovacieho plánu (PU-RP_PA). 2.1. Údajová skupina: Areály hodnoty pozemkov (PU-HOD_POZ)

Údajová skupina obsahuje položky: • číslo areálu hodnoty (PU-IDH), • pôvod hodnoty (PU-KPH), • bonitovaná pôdno-ekologická jednotka (PU-BPEJ), • číslo lesného dielca (PU-CLD), • výmera (PU-VYM), • jednotková hodnota pozemku (PU-JHP), • jednotková hodnota porastu (PU-JHT), • poznámka (PU-POZ). Údajová skupina PU-HOD_POZ obsahuje údaje o areáloch hodnoty v obvode projektu. Pre položku číslo areálu hodnoty (PU-IDH) platí, že to musí byť kladné, max. 10 miestne číslo, nesmie sa v obvode projektu PÚ opakovať, ani nesmie byť prázdne a musí sa vyskytovať v grafickej časti (vrstva HODNOTA v súbore MHxxxxxx.VGI). Pre položku pôvod hodnoty (PU-KPH) platí, že ak hodnota areálu vychádza z BPEJ, kód pôvodu hodnoty je rovný 1, ak z ohodnotenia lesných pozemkov, kód pôvodu hodnota je rovný 2, a ak z iných údajov, kód pôvodu hodnoty je rovný 3. Výmera areálu hodnoty musí byť v súlade s grafickou výmerou tohto areálu hodnoty v súbore MHxxxxxx.VGI. Jednotková hodnota pozemku a jednotková hodnota porastu sa udáva v eurách, podľa MN na GČ na 2 desatinné miesta, podľa pripravovaného nového usmernenia na 4 desatinné miesta. Pre údaje musia byť dodržané aj logické kontroly. Ak je kód pôvodu hodnoty 1, musí byť uvedená BPEJ a nesmie byť uvedené číslo LD, ak je kód pôvodu hodnoty 2, nesmie byť uvedená BPEJ a musí byť uvedené číslo LD, ak je kód pôvodu hodnoty 3 nesmie byť uvedená BPEJ ani číslo LD. 2.2. Údajová skupina: Účastníci pozemkových úprav (PU-OSOBA)

Údajová skupina obsahuje položky: • osobné číslo účastníka (PU-IDC), • názov právnickej osoby (PU-NAZ), • priezvisko fyzickej osoby (PU-PRI), • meno fyzickej osoby (PU-MNO), • rodné priezvisko fyzickej osoby (PU-ROD),
169

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) • titul fyzickej osoby pred menom (PU-TIT), • titul fyzickej osoby za menom (PU-TIZ), • IČO (PU-ICO), • rodné číslo (PU-RCI), • dátum narodenia FO alebo dátum vzniku PO (PU-NAR), • dátum úmrtia FO alebo dátum zániku PO (PU-ZOM), • doplnkový údaj (PU-DOP), • ulica (PU-ULC), • popisné číslo (PU-CIS), • obec (PU-OBC), • PSČ (PU-PSC), • štát (PU-STT). Údajová skupina PU-OSOBA obsahuje údaje o účastníkoch pozemkových úprav. Medzi účastníkov pribudli oprávnení z ťarchy. Pre osobné číslo účastníka platí: • kladné, max. 5 miestne číslo, • musí byť jedinečné v rámci celého projektu, • nesmie sa meniť počas spracovania projektu, • účastník môže mať pridelené iba jedno osobné číslo, • účastníkovi sa pridelí pri prvom zostavení RPS alebo neskôr pri aktualizácii projektu, • už raz pridelené osobné číslo nie je možné prideliť inému vlastníkovi ani v prípade uvoľnenia tohto osobného čísla. 2.3. Údajová skupina: RPS-parcely (PU-RPS_PA)

Údajová skupina obsahuje položky: • číslo parcely pôvodného stavu (PU-CPA), • pôvod parcely (PU-PPA), • výmera parcely podľa katastra (KN-VYM), • výmera parcely v obvode projektu (PU-VYM), • druh pozemku podľa pôvodu parcely (KN-DRP), • komisionálne odsúhlasený druh pozemku (PU-DRP), • označenie projektového bloku (PU-OPB), • príslušnosť k pôdnemu fondu (KN-KPF), • číslo grafického výstupu (PU-CGV), • číslo listu vlastníctva (KN-CLV), • číslo pozemkovoknižnej vložky (PU-PKV), • spoločná nehnuteľnosť (KN-SPN), • osobitný režim (PU-OSR), • umiestnenie pozemku (KN-UMP), • hodnota pôvodného pozemku (PU-HOD), • hodnota s porastom (PU-CEN), • poznámka (PU-POZ). Údajová skupina PU-RPS_PA obsahuje údaje o parcelách pôvodného stavu. Jednotlivé kódy pre naplnenie jednotlivých položiek obsahuje MN na GČ. Všetky parcely sa musia nachádzať v príslušnej vrstve grafického súboru PSxxxxxx.VGI. 2.4. Údajová skupina: RPS-vlastnícke vzťahy (PU-RPS_VV)

Údajová skupina obsahuje položky: • číslo parcely pôvodného stavu (PU-CPA), • pôvod parcely (PU-PPA), • osobné číslo vlastníka (PU-IDC),
170

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) • osobné číslo manžela v BSM (PU-BSM), • osobné číslo správcu alebo zástupcu vlastníka (PU-SPR), • identifikačné číslo vlastníckeho vzťahu (PU-VVP), • čitateľ spoluvlastníckeho podielu (KN-CIT), • menovateľ spoluvlastníckeho podielu (KN-MEN), • typ účastníka pozemkových úprav (PU-TUC), • typ vlastníka (KN-TVL), • titul nadobudnutia (KN-LVB), • poznámka (PU-POZ). Údajová skupina PU-RPS_VV obsahuje údaje o vlastníckych vzťahoch k parcelám pôvodného stavu. Jednotlivé kódy pre naplnenie jednotlivých položiek obsahuje MN na GČ. Dôležité je ustanovenie MN na GČ, že titul nadobudnutia sa nevyplní (!), ak je parcela pôvodného stavu zapísaná na LV. 2.5. Údajová skupina: RPS-príslušnosť k pôdnemu fondu (PU-RPS_KPF)

Údajová skupina obsahuje položky: • číslo parcely pôvodného stavu (PU-CPA), • pôvod parcely (PU-PPA), • príslušnosť k pôdnemu fondu podľa skutočnosti (PU-KPF), • výmera za príslušnosť (PU-VPF), • poznámka (PU-POZ). Údajová skupina PU-RPS_KPF obsahuje údaje o identifikáciách parciel PS na aktualizované druhy pozemkov a z toho vyplývajúcu príslušnosť k pôdnemu fondu. Pre kód príslušnosti k pôdnemu fondu sa použije 1 pre poľnohospodársku pôdu, 2 pre lesné pozemky a 0 pre nepoľnohospodársku a nelesnú pôdu. Pre túto údajovú skupinu platia nasledovné zásady: • na parcele sa nesmie kód príslušnosti opakovať, • každá príslušnosť k pôdnemu fondu môže byť uvedená na parcele iba raz so sumárnou výmerou tejto príslušnosti na celej parcele, • výmera identifikácie sa uvádza v celých m2, podľa pripravovaného nového usmernenia na 2 desatinné miesta, • súčet identifikácií musí byť rovný písomnej výmere parcely v obvode projektu. 2.6. Údajová skupina: RPS-ohodnotenie pozemkov (PU-RPS_HOD)

Údajová skupina obsahuje položky: • číslo parcely pôvodného stavu (PU-CPA) • pôvod parcely (PU-PPA) • areál hodnoty (PU-IDH) • výmera areálu hodnoty na parcele (PU-VAP) Údajová skupina PU-RPS_HOD obsahuje údaje o identifikáciách parciel PS na areály hodnoty pozemkov v obvode projektu PÚ. Pre túto údajovú skupinu platia nasledovné zásady: • na parcele sa nesmie areál hodnoty opakovať • každý areál hodnoty môže byť uvedený na parcele iba raz so sumárnou výmerou tohto areálu na celej parcele • výmera identifikácie sa uvádza v celých m2, podľa pripravovaného nového usmernenia na 2 desatinné miesta, • súčet identifikácií musí byť rovný písomnej výmere parcely v obvode projektu, • súčet súčinov výmery a JHP za jednotlivé areály hodnoty na parcele musí byť rovný hodnote parcely, • dtto pre hodnotu s porastom.

171

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) 2.7. Údajová skupina: Ťarchy (PU-TAR) Údajová skupina obsahuje položky: • číslo parcely pôvodného stavu (PU-CPA) • pôvod parcely (PU-PPA) • identifikačné číslo vlastníckeho vzťahu v RPS (PU-VVP) • osobné číslo oprávneného z ťarchy (PU-IDC) • číslo parcely nového stavu (KN-CPA) • identifikačné číslo vlastníckeho vzťahu v RNS (PU-VVN) • znenie ťarchy (KN-LVC) • poznámka k ťarche (PU-POZ) Údajová skupina PU-TAR obsahuje údaje o ťarchách v obvode projektu PÚ. MN na GČ uvádza nasledovné informácie: • V priebehu spracovania projektu sa vyhotoví dvakrát. V rámci spracovania RPS sa nevyplnia údaje RNS. V rámci spracovania RNS sa uvedú všetky údaje. • Ak sa ťarcha týka celej parcely, uvedie sa číslo parcely a neuvedú sa údaje o vlastníckych vzťahoch, ak sa ťarcha týka iba niektorého vlastníckeho vzťahu, uvedú sa aj údaje vlastníckeho vzťahu. • Ak ťarcha v novom stave zaniká, neuvedú sa žiadne údaje v stĺpcoch RNS a dôvod zániku sa uvedie v poznámke. • Ak ťarcha v novom stave vzniká, neuvedú sa žiadne údaje v stĺpcoch RPS a dôvod vzniku sa uvedie v poznámke. • Ak ťarcha prechádza z RPS do RNS, uvedú sa všetky údaje. Vlani bolo vydané viacerými KPÚ usmernenie k ťarchám, ktoré bude zahrnuté aj v dodatku 1 k MN na GČ. Usmernenie vychádza z MN na GČ, iba ho rozširuje a dopĺňa. Pre technické spracovanie tiarch v údajovom modeli projektu PÚ delí ťarchy na ťarchy na parcelu a ťarchy na vlastníka. Ťarcha na parcelu je ťarcha obmedzujúca parcelu, teda všetkých jej súčasných aj budúcich vlastníkov – napr. právo prechodu cez parcelu a pod. Pre takéto ťarchy platí: • V prípade ťarchy na parcelu platí vzťah: 1 listina = 1 ťarcha. • V grafickej časti RPS sa v prípade potreby vyznačí rozsah ťarchy na parcelu na základe geometrického plánu. • Ak ťarcha na parcelu v RNS zaniká, neuvedie sa na žiadnej parcele RNS a v poznámke k ťarche sa uvedie dôvod zániku (napr. sprístupnenie pozemku iným spôsobom). • Ak ťarcha na parcelu v RNS vzniká (napr. právo prechodu), uvedie sa na príslušných parcelách nového stavu a dôvod vzniku (napr. sprístupnenie pozemku právom prechodu) sa uvedie v poznámke k ťarche. • Ak ťarcha na parcelu v RNS nezaniká (napr. právo uloženia inžinierskych sietí a pod.), je potrebné na ňu prihliadať pri tvorbe rozdeľovacieho plánu. Ak bola súčasným vlastníkom vyplatená „ujma“ z dôvodu takejto ťarchy, nie je správne sceliť im zaťažené pozemky do inej polohy a v novom stave zaťažiť touto ťarchou iných vlastníkov. • V grafickej časti RNS sa v prípade potreby rozsah ťarchy na parcelu vyznačí na základe geometrického plánu (existujúce ťarchy) príp. návrhu rozdeľovacieho plánu (novovzniknuté ťarchy). • Keď sa jedná o ťarchu na parcelu, v PPÚ sa uvádzajú čísla parciel pôvodného, resp. nového stavu, čísla vlastníckych vzťahov sa nesmú uvádzať. Ťarcha na vlastníka je ťarcha obmedzujúca konkrétneho vlastníka, aj v prípade že vlastní parcelu v podiele 1/1 – napr. záložné právo, výkon exekúcie, a pod. Pre takéto ťarchy platí: • V prípade ťarchy na vlastníka platí vzťah: 1 listina + 1 vlastník = 1 ťarcha. • V grafickej časti RPS resp. RNS sa ťarcha na vlastníka nevyznačuje. • Ťarcha na vlastníka spravidla v RNS nezaniká ani nevzniká, ale „prechádza“ z parciel RPS na parcely RNS. • Keď sa jedná o ťarchu na vlastníka, v PPÚ sa uvádzajú čísla parciel pôvodného, resp. nového stavu, čísla zaťažených vlastníckych vzťahov sa musia uviesť.

172

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Prax už ukázala, že súčasný údajový model projektu PÚ hlavne v oblasti spracovania tiarch je možné značne vylepšiť, preto sa pripravuje dodatok č. 1 k MN na GČ, kde sa okrem iných vecí bude riešiť aj zmena údajového modelu projektu PÚ. 2.8. Údajová skupina: RNS-parcely (PU-RNS_PA)

Údajová skupina obsahuje položky: • číslo parcely pôvodného stavu (KN-CPA), • výmera parcely (KN-VYM), • druh pozemku podľa umiestňovacieho plánu (KN-DRP), • spôsob využívania pozemku (KN-PKK), • druh chránenej nehnuteľnosti (KN-DON), • príslušnosť k pôdnemu fondu (KN-KPF), • označenie projektového bloku (PU-OPB), • číslo listu katastrálnej mapy (KN-CLM), • spoločná nehnuteľnosť (KN-SPN), • spoločné alebo verejné zariadenie a opatrenie (PU-SZO), • osobitný režim (PU-OSR), • umiestnenie pozemku (KN-UMP), • hodnota nového pozemku (PU-HOD), • hodnota nového pozemku s porastom (PU-CEN), • poznámka (PU-POZ). Údajová skupina PU-RNS_PA obsahuje údaje o parcelách nového stavu. Jednotlivé kódy pre naplnenie jednotlivých položiek obsahuje MN na GČ. Všetky parcely sa musia nachádzať v príslušnej vrstve grafického súboru NSxxxxxx.VGI, resp. pred zápisom do KN súboru PUxxxxxx.VGI. 2.9. Údajová skupina: RNS-vlastnícke vzťahy (PU-RNS_VV)

Údajová skupina obsahuje položky: • číslo parcely nového stavu (KN-CPA), • osobné číslo vlastníka (PU-IDC), • osobné číslo manžela v BSM (PU-BSM), • osobné číslo správcu alebo zástupcu vlastníka (PU-SPR), • identifikačné číslo vlastníckeho vzťahu (PU-VVN), • čitateľ spoluvlastníckeho podielu (KN-CIT), • menovateľ spoluvlastníckeho podielu (KN-MEN), • typ účastníka pozemkových úprav (PU-TUC), • typ vlastníka (KN-TVL), • poznámka (PU-POZ). Údajová skupina PU-RNS_VV obsahuje údaje o vlastníckych vzťahoch k parcelám nového stavu. Jednotlivé kódy pre naplnenie jednotlivých položiek obsahuje MN na GČ. 2.10. Údajová skupina: RNS-ohodnotenie pozemkov (PU-RNS_HOD)

Údajová skupina obsahuje položky: • číslo parcely nového stavu (KN-CPA), • areál hodnoty (PU-IDH), • výmera areálu hodnoty na parcele (PU-VAP). Údajová skupina PU-RNS_HOD obsahuje údaje o identifikáciách parciel NS na areály hodnoty pozemkov v obvode projektu PÚ. Pre túto údajovú skupinu platia nasledovné zásady: • na parcele sa nesmie areál hodnoty opakovať,

173

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) • • • • • každý areál hodnoty môže byť uvedený na parcele iba raz so sumárnou výmerou tohto areálu na celej parcele, výmera identifikácie sa uvádza v celých m2, podľa pripravovaného nového usmernenia na 2 desatinné miesta, súčet identifikácií musí byť rovný písomnej výmere parcely v obvode projektu, súčet súčinov výmery a JHP za jednotlivé areály hodnoty na parcele musí byť rovný hodnote parcely, dtto pre hodnotu s porastom. Údajová skupina: RNS-zoznam vyrovnaní v peniazoch (PU-RNS_PEN)

2.11.

Údajová skupina obsahuje položky: • identifikačné číslo vlastníckeho vzťahu v RPS (PU-VVP), • výmera spoluvlastníckeho podielu (PU-VYP), • hodnota spoluvlastníckeho podielu (PU-HOP), • poznámka (PU-POZ). Údajová skupina PU-RNS_PEN obsahuje údaje tých vlastníckych vzťahov z RPS, za ktoré bol na správny orgán doručený písomný súhlas vlastníka s vyrovnaním v peniazoch. Údaje budú zoradené podľa vlastníkov a v rámci vlastníka podľa čísla parcely. Na základe týchto údajov orgán katastra vyznačí na tieto vlastnícke vzťahy poznámku o zákaze vlastníka nakladať s týmito pozemkami. 2.12. Údajová skupina: Stavby (PU-STB)

Údajová skupina obsahuje položky: • číslo parcely pôvodného stavu (PU-CPA), • pôvod parcely (PU-PPA), • identifikačné číslo stavby (PU-IDS), • súpisné číslo stavby (KN-PEC), • číslo listu vlastníctva stavby (KN-CLV), • číslo parcely nového stavu (KN-CPA), • umiestnenie stavby (KN-UMS), • druh stavby (KN-DRS), • právny vzťah k stavbe (KN-PVS), • poznámka (PU-POZ). Údajová skupina PU-STB obsahuje údaje o stavbách na listoch vlastníctva v obvode projektu (so súpisným číslom aj bez súpisného čísla). V priebehu spracovania projektu sa vyhotoví dvakrát. V rámci spracovania RPS sa nevyplnia stĺpce 1 a 9 o parcelách nového stavu. V rámci spracovania RNS sa uvedú všetky údaje. V RPS sa stavba uvedie na tej parcele, na ktorej leží prevažujúcou časťou (jedna stavba sa môže uviesť iba na jednej parcele PS, na jednej parcele PS môže byť uvedených viacej stavieb). 2.13. Údajová skupina: Parcely rozdeľovacieho plánu (PU-RP_PA)

Údajová skupina obsahuje položky: • číslo parcely doterajšieho stavu (PU-CPP), • číslo parcely nového stavu (KN-CPA), • výmera parcely (KN-VYM), • druh pozemku (KN-DRP), • poznámka (PU-POZ). Údajová skupina PU-RP_PA obsahuje údaje o doterajších parcelách registra C-KN a nových parcelách registra C-KN. Doterajšími parcelami sa rozumejú všetky súčasné parcely registra C-KN v obvode projektu (s LV aj bez LV), ktoré budú zápisom projektu zrušené.

174

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Projekt PÚ sa do KN zapíše automatizovane. Na zápis projektu PÚ do KN sa odovzdávajú v digitálnom tvare nasledovné súbory: • súbor vo formáte FÚVI s písomnými údajmi projektu PÚ (súbor FVxxxxxx_y.TXT alebo FVxxxxxx_y.FPU), • mapa aktualizovaného RPS vo formáte VGI (súbor PSxxxxxx_y.VGI), • mapa projektu PÚ vo formáte VGI (súbor PUxxxxxx_y.VGI), • vektorový geodetický podklad pre aktualizáciu VMUO vo formáte VGI (súbor PUUOxxxxxx_y.VGI), • mapa BPEJ vo formáte VGI (súbor BJxxxxxx.VGI), • hranica obvodu projektu vo formáte VGI (súbory OPxxxxxx_y.VGI a OTxxxxxx_y.VGI). Pre zápis projektu PÚ do KN platia nasledovné pravidlá: • Zápis sa vykoná len vtedy, ak neexistujú žiadne neprevzateľné chyby v žiadnej etape kontroly. • Do ISKN sa zapíšu len prevzaté, upravené a pripravené údaje. • Všetky nové parcely z novej vlastníckej skupiny sa v ISKN zapíšu na jeden osobitný LV. • Titul nadobudnutia je jeden a je rovnaký pre všetkých vlastníkov – „Rozhodnutie o schválení vykonania projektu...“. Postup pri zápise údajov písomnej časti projektu PÚ je nasledovný: • Parcely registra C, ktoré ležia vnútri obvodu projektu budú zrušené, tak ako aj ich právne vzťahy zaznamenané v ISKN na LV. • Parcely registra E, ktoré ležia vnútri obvodu projektu budú zrušené, tak ako aj ich právne vzťahy zaznamenané v ISKN na LV. • Výmera parciel registra E, ktoré ležia v obvode projektu bude aktualizovaná podľa RPS. • LV, ktoré obsahujú parcely pôvodného stavu budú aktualizované zrušením príslušných parciel a ich právnych vzťahov. • Stavby na parcelách registra C, ktoré ležia vnútri obvodu projektu budú aktualizované podľa súpisu stavieb a právne vzťahy k nim budú prevzaté podľa doterajšieho stavu evidovaného v ISKN. • Ťarchy na parcelách, ktoré ležia vnútri obvodu projektu budú aktualizované alebo zapísané do ISKN podľa zoznamu tiarch. • Parcely registra nového stavu budú zapísané do registra C-KN. Parcely s rovnakými vlastníckymi vzťahmi (vlastnícka skupina) budú zapísané na jeden list vlastníctva. Vlastníci budú zapísaní do časti B na LV a prípadné ťarchy do časti C na LV.

3. Zápis projektu PÚ do KN

4. Softvéry na kontrolu projektov PÚ
4.1. Softvér WPPU/WPU (autor VÚGK)

Program WPPU (súčasná verzia 2.0x) je určený pre zhotoviteľov projektov PÚ, ObPÚ, prípadne ďalších používateľov, v samostatnom vydaní WPU pre Rezort geodézie, kartografie a katastra. Kontrolné procesy aplikácie WPPU sú identické s kontrolnými procesmi programu WPU, ktoré používajú správy katastra na kontrolu a zápis projektov PÚ do KN. Program WPU pre rezort geodézie kartografie a katastra bol autorizovaný Úradom geodézie, kartografie a katastra SR a má autorizačný protokol ÚGKK. Aplikácia WPPU je aktualizovaná súčasne so zmenami v programe WPU. Aplikácia umožňuje: • kontrolu písomnej a grafickej časti projektu PÚ, ich vzájomný súlad a kontrolu údajov projektu s údajmi katastra (tzv. kontrola zapísateľnosti), • kontrolu aj čiastkových výsledkov projektu: ‒ údaje registra pôvodného stavu, ‒ údaje registra pôvodného a nového stavu, ‒ údaje celého projektu, • generovanie chybových protokolov s rozdelením chýb písomnej a grafickej časti projektu na neprevzateľné a prevzateľné do katastra,
175

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) • generovanie prehľadov o pôvodnom stave, novom stave, prehľade účastníkov PPÚ, štatistike výmer, • generovanie tlačových zostáv. Program kontroluje údaje PPÚ vo formátoch FÚVI a VGI iba (!) v rozsahu MN na GČ. 4.2. Softvér VKPU (autor Ing. Andrej Vašek)

Podrobné informácie o programe sú zverejnené na internete na http://home.gts.sk/avasek. Softvér VKPU umožňuje skontrolovať písomnú a grafickú časť PPÚ v rôznych etapách spracovania, teda, keď je vyhotovený iba register pôvodného stavu (ďalej len "RPS"), alebo aktualizovaný RPS, alebo keď je vyhotovený okrem RPS aj register nového stavu (ďalej len "RNS"), alebo v etape pred schválením vykonania PPÚ a jeho zápisom do katastra. Softvér VKPU nie je možné v súčasnosti zakúpiť ani zapožičať, funguje ako bezplatná "služba" pre pozemkové úrady aj zhotoviteľov PPÚ. Je doporučené vykonať kontrolu PPÚ softvérom VKPU najneskôr pred zverejnením PPÚ, aby neboli zverejnené, príp. aj schválené, PPÚ aj s neodhalenými chybami alebo inými závadami. Po doručení potrebných súborov je spravidla do 24 hodín vyhotovený protokol z kontroly PPÚ vo formáte HTML, ktorý je zaslaný všetkým adresátom mailu so zaslanými súbormi pomocou funkcie odpovedať všetkým. Výsledkom kontroly teda nie je (ani nebude) žiadny "certifikát", či je PPÚ dobrý alebo nie, ale protokol s údajmi, ktoré je potrebné posúdiť, a na ich základe (a po prípadnej konzultácii s autorom) sa musí odberateľ PPÚ, teda ObPÚ, rozhodnúť, či PPÚ je alebo nie je spôsobilý na zverejnenie a schválenie. Softvér VKPU vyhodnocuje a zapisuje do protokolu cca 260 rôznych ukazovateľov PPÚ. Zistené hodnoty sú prezentované v samostatných tabuľkách s členením na chyby, upozornenia, oznamy a štatistiky. Každá tabuľka je označená päťmiestnym číselným kódom (v prípade „podtabuliek“ 5 číslic+písmeno), aby bolo možné v súbore protokolu, ktorý býva niekedy dosť dlhý, rýchle vyhľadanie príslušnej tabuľky. Jednotlivé tabuľky sú radené za sebou v nasledovných kapitolách: • 01-Prehľad kontrolovaných údajov, • 02-Vyhodnotenie komasácie a štatistiky, • 03-Obvod projektu pozemkových úprav, • 04-Mapa hodnoty, • 05-Účastníci PÚ, • 06-Register pôvodného stavu, • 07-Register nového stavu, • 08-Vyrovnanie v peniazoch, • 09-Ťarchy, • 10-Stavby, • 11-Kombinatórium RPS a RNS, • 12-Parcely rozdeľovacieho plánu, • 13-Parcely KN. Pri prechádzaní jednotlivých tabuliek protokolu je potrebné analyzovať údaje všetkých tabuliek, aby bolo možné posúdiť kvalitu spracovania PPÚ, nestačí prejsť iba tabuľky označené ako chyby (červenou farbou).

176

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

5.2. GEODETICKÉ ČINNOSTI PRE PROJEKT PÚ PRAKTICKÉ SKÚSENOSTI
Ing. Vladimír Uhlík, Ing. Jozef Urban
Rozsah a spôsob vykonávania geodetických činností pre projekt pozemkových úprav (PPÚ) definuje Metodický návod na vykonávanie geodetických činností pre projekt pozemkových úprav MN 74.20.73.46.30 (Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, 2008)

Projekt pozemkových úprav § 8 - 14
Zriaďovanie PBP

Operát obvodu projektu pozemkových úprav Úvodné podklady §9 - 10

Určenie hranice obvodu projektu Účelové mapovanie polohopisu Účelové mapovanie výškopisu

Aktualizácia BPEJ a mapa hodnoty pozemkov Register pôvodného stavu

Vypracovanie projektu pozemkových úprav §8 - 13

MÚSES na účel projektu pozemkových úprav Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia Zásady pre umiestnenie nových pozemkov Plán spoločných zariadení a opatrení a plán verejných zariadení a opatrení Návrh nového Vypracovanie projektovej dokumentácie usporiadania spoločných zariadení a opatrení pozemkov v obvode projektu pozemkových Aktualizácia obvodu projektu pozemkových úprav úprav a RPS §11 - 13 Rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu Zrovnávacie zostavenie (kombinatórium) Plán prechodu na nové usporiadanie Vytýčenie a označenie lomových bodov hraníc nových pozemkov
Vytýčenie a označenie význačných lomových bodov hraníc nových pozemkov Vytýčenie a označenie podrobných lomových bodov hraníc nových pozemkov

Vykonanie projektu pozemkových úprav §14

Aktualizácia RPS a rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu, Aktualizácia kombinatória, Rozdelenie parciel registra C hranicou obvodu projektu

177

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)
Rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu alebo formou obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním Atlas projektu pozemkových úprav

Učebný text je zameraný výhradne na geodetické činnosti v rámci projektu a jednotlivých etáp. Nezaoberá sa činnosťami projektantskými alebo inými súvisiacimi s projektom.

1. ÚVODNÉ PODKLADY PROJEKTU POZEMKOVĆH ÚPRAV 1.1. Obvod projektu pozemkových úprav
Obvod projektu je ohraničený hranicou, ktorá oddeľuje územia s pozemkami patriacimi do pozemkových úprav od území s pozemkami vyňatými z pozemkových úprav a od pozemkov, ktoré neboli zahrnuté do obvodu pozemkových úprav. Obvod projektu predstavuje územie s pozemkami určenými na vykonanie pozemkových úprav. Z dôvodu vyňatia niektorých pozemkov z pozemkových úprav obvod projektu spravidla nie je súvislým plošným útvarom. (§4, ods.1) Ak sú do obvodu projektu pozemkových úprav z dôvodu vytvorenia súvislého mapového diela zahrnuté pozemky, ktoré svoju polohu, tvar a vlastníctvo nemenia (§4 ods. 4 osobitného predpisuChyba! Záložka nie je definovaná.)), bude pre ne platiť osobitný režim, pri ktorom sa hodnota pozemku ani porastu na ňom neurčuje, nezohľadňujú sa úbytky pre spoločné zariadenia a opatrenia a neplatia pre ne ustanovenia podľa osobitného predpisu1). Takýmito pozemkami sú spravidla celé parcely registra C zapísané na liste vlastníctva. (§4, ods.4)

Obr.1: V prípade pozemkov, na ktorých je napr. skupina rodinných domov, resp. majer, osada (hore) je vhodnejšie takéto pozemky z obvodu PPÚ vyňať a usporiadanie
1

§ 11 zákona o pozemkových úpravách.

178

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

vlastníctva ponechať na vlastníkoch, v prípade osamelých pozemkov na liste vlastníctva v C-KN je účelné ponechať ich v obvode PPÚ Dôležitým poznatkom z praxe je vhodnosť začlenenia do obvodu PPÚ pokiaľ možno celého extravilánu daného katastrálneho územia. Zvlášť je vhodné nevynímať z obvodu PPÚ napr. viničné hony a záhradkárske osady. Dôvodom je možnosť usporiadať v pozemkových úpravách zložité vlastnícke a užívacie vzťahy v týchto lokalitách, pričom je do istej miery možné na usporiadanie nového stavu využiť vlastníctvo daného užívateľa v iných lokalitách. Ak by sme tieto lokality z obvodu PPÚ vylúčili, po zápise projektu do katastra nehnuteľností zostanú na usporiadanie vlastníctva v týchto lokalitách len bežné, ďaleko komplikovanejšie možnosti prostredníctvom kúpnopredajných zmlúv a pod. Rovnako to platí aj v prípade väčších lesných celkov, dokonca aj keď sú evidované na listoch vlastníctva v registri C-KN. Po zameraní skutočného rozhrania poľnohospodárskej a lesnej pôdy v teréne obyčajne vyvstane potreba úpravy hranice lesného celku evidovaného v katastrálnej mape.

1.2. Zriaďovanie podrobných geodetických bodov (podrobného bodového poľa)
Pre účely vyhotovenia a vykonania projektu sa zriaďujú, určujú a vyhľadávajú pevné body podrobného polohového bodového poľa (ďalej len „PPBP“) podľa osobitných predpisovChyba! Záložka nie je definovaná.) 2) . (§6, ods.2) Body PGP budú slúžiť na meranie a vytýčenie hranice obvodu terestrickými metódami, účelové meranie polohopisu a výškopisu, na vytyčovanie hraníc nových pozemkov, a na vytyčovanie spoločných zariadení a opatrení a na ich výstavbu v teréne. Potrebu a spôsoby zriaďovania PGB upravuje Vyhláška č.75 Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky z 15. marca 2011, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v §24 a prílohe č.1, 2 a 3. Podrobné geodetické body eviduje správa katastra. Podrobné geodetické body zriaďujú osoby vykonávajúce vybrané geodetické a kartografické činnosti vtedy, ak je to potrebné na vykonanie podrobného merania alebo vytyčovania. Podrobné geodetické body sa pri pozemkových úpravách a pri obnove katastrálneho operátu novým mapovaním zriaďujú vždy. (§24, ods.5) Dôvodom na zriadenie PGB je aj možnosť spätnej kontroly podrobného merania, resp. jeho využitie na presnejšiu transformáciu rôznych mapových podkladov medzi S-JTSK a JTSKyy. Body PGB pre účely PPÚ je účelné zriaďovať primerane potrebám neskoršieho merania terestrickými metódami - najmä v okolí intravilánu a iných zastavaných lokalít. Inde, kde je predpoklad merania GNSS, zriaďovať len vo veľmi malej miere po dohode so správnym orgánom a Správou katastra.

2

Usmernenie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorým sa stanovujú náležitosti a presnosť merania pomocou globálneho systému určovania polohy (metódou GPS), ak sa výsledky merania preberajú do katastra nehnuteľností, č. KO-4108/2003, zo dňa 4. novembra 2003.

179

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

1.3. Určenie hranice obvodu PPÚ.
Prešetrenie hranice obvodu projektu slúži na spresnenie priebehu hranice obvodu projektu oproti schválenému obvodu projektu uvedenému v rozhodnutí o povolení alebo nariadení pozemkových úprav. Konečné spresnenie priebehu hranice obvodu projektu bude známe až po zameraní, vytýčení a zobrazení hranice obvodu projektu do máp katastra. Zistené odchýlky a zmeny3) sa odsúhlasia komisiou zriadenou správnym orgánom. Z odsúhlasenia sa vyhotoví zápis Chyba! Záložka nie je definovaná.). (§7, ods.1) Zásadnou úlohou tejto etapy je číselné určenie hranice obvodu PPÚ, t.j. určenie súradníc všetkých lomových bodov tejto hranice. Je potrebné vykonať podrobné zameranie hranice obvodu PPÚ a jej bezprostredného okolia tak, aby bolo možné rozhodnúť, či je možné zameranú hranicu stotožniť s hranicami parciel (resp. hranicou zastavaného územia obce) evidovanými v katastrálnej mape, alebo je potrebné zameranú hranicu určiť ako novú a následne ňou rozdeliť parcely na časť, ktorá je začlenená do obvodu PPÚ a časť,ktorá je z obvodu PPÚ vyňatá. Na určenie hranice obvodu PPÚ sa vyhotovuje Záznam podrobného merania zmien (ZPMZ), ktorý obsahuje zákres hranice obvodu PPÚ do kat. mapy a čísla lomových bodov. Jedná sa tu o činnosti z veľkej časti zhodné s činnosťami pri vyhotovovaní ZPMZ pre účely geometrických plánov. Prešetrenie hranice obvodu projektu vykonáva komisia spoločne so zhotoviteľom projektu pochôdzkou v teréne, určuje sa presný priebeh hranice, ktorý bude predmetom merania (hranice obvodu projektu oplotené a trvalo stabilizované), predmetom vytýčenia (hranice obvodu projektu v teréne neznateľná) a trvalej stabilizácie. Stanovia sa úseky, v ktorých z hľadiska terénnych alebo hospodárskych pomerov nie je potrebné zamerať, vytyčovať alebo stabilizovať priebeh hranice obvodu projektu (napr. veľké súvislé pôdne celky bez markantov a veľké súvislé lesné celky, úseky kde hranica prebieha stredom objektu, toku a pod.). V týchto úsekoch sa prevezme a zobrazí priebeh hranice z katastrálnej mapy. (§7, ods.2) Vzhľadom na novelizáciu Vyhlášky č.75 je potrebné určiť hranicu obvodu PPÚ v súradnicovom systéme JTSK03, t.j platnej realizácii súradnicového systému S-JTSK. Pre ďalší postup je dôležité uvedomiť si, že po zápise PPÚ do katastra nehnuteľností vznikne v obvode PPÚ nová samostatná katastrálna mapa (spravidla vyššej kvality), pričom na území vyňatom z obvodu PPÚ zostáva v platnosti dovtedajšia analógová alebo číselná mapa v podobe VKMn alebo VKMč. Uvedené má vplyv aj na posudzovanie rozdielov medzi zameranou hranicou a údajmi vedenými v katastrálnej mape, pričom rozlišujeme, či sa jedná o VKMn alebo VKMč. V zásade však nie je žiadúce ani potrebné "znásilňovať" meranie a opravovať meranú hranicu na hranicu v kat. mape. Posudzovanie, či možno meranú hranicu stotožniť s kat. mapou možno vykonať podľa postupu v Metodickom návode na vykonávanie geodetických činností pre projekt pozemkových úprav, nevyhnutná je však skúsenosť s prácou v katastri nehnuteľností a znalosť katastrálneho operátu v danom území. Treba mať na pamäti, že zákresy v katatastrálnej mape nie sú deformované výhradne po blokoch (dôsledok pôvodného mapovania) ale sú spôsobené aj inými príčinami (reálny posun hraníc v teréne, nesprávne zameranie pre staršie geometrické plány, nesprávny zákres

3

§4 ods. 3 zákona o pozemkových úpravách.

180

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

jednotlivých geometrických plánov, lokálne nepresnosti v pôvodnom mapovaní, zákres hranice intravilánu stredom záhrad a následný zlý výpočet výmer dotknutých parciel a pod.). Ak zistíme zrejmú chybu vo VKMn , predkladáme Správe katastra podnet na opravu. V závislosti od charakteru chyby je možné požiadať o opravu zákresu hranice, alebo odovzdáme katastru celý VGP na opravu aj parciel mimo obvodu PPÚ. Predmetom posúdenia je tvar a vzdialenosti medzi lomovými bodmi dotknutej parcely, súčasne s posúdením rozdielov medzi dĺžkou odmeranou na mape a v teréne, pričom je žiadúce využiť všetky relevantné staršie mapové a technické podklady (ZPMZ, geometrické plány...) . Posudzovanie vykoná zhotoviteľ najmä na základe toho, či je prekročená základná stredná súradnicová chyba zobrazenia bodu, ktorá je pre VKMn a VMUO daná trojnásobkom hodnoty 0,16 mm na mape (napr. pre mierku mapy 1:2880 je hodnota mxy = 3*0,46=1,38 m).

Obr.2: Zložitosť posudzovania zhodnosti zameranej hranice s hranicou v kat. mape možno vidieť na porovnaní hranice obvodu PPÚ a analógovej katastrálnej mapy (rastrový obraz mapy pozemkového katastra, ktorej prepracovaním vznikla VKMn) V katastrálnych územiach s vektorovou katastrálnou mapou číselnou (VKMč) sa hranica obvodu projektu overí meraním najmä na hranici zastavaného územia obce, kde hranica obvodu prechádza po oploteniach záhrad a múroch stavieb. Z overenia priebehu hranice obvodu sa vyhotoví záznam merania. Ak sa meraním zistia chyby polohopisu VKMč, záznam merania bude tvoriť podklad pre opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 osobitného predpisu Chyba! Záložka nie je definovaná.). Pri posudzovaní hranice obvodu PPÚ zameranej v JTSK03 voči číselne určenej hranici v S-JTSK by sme mali postupovať analogicky ako vo vzťahu hranice zameranej v S-JTSK a hranice vo VKMn, a
181

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

to z dôvodu rozdielnych kritérii presnosti na meranie v JTSK03 (mxy=0,08m vzhľadom na body ZBP) a v doterajšej VKMč v S-JTSK (mxy=0,08m vzhľadom na najbližšie body PPBP). Častým bude prípad, keď po zameraní hranice obvodu PPÚ v JTSK03 a jej porovnaní s hranicou v S-JTSK zistíme väčšie než povolené rozdiely na väčšine lomových bodov. Vtedy je otázne, či má zmysel žiadať Správu katastra o opravu výmer veľkého počtu parciel v intraviláne, ktorých sa oprava chybnej hranice dotýka - správne výmery by sme totiž dostali až po podrobnom zameraní a prešetrení všetkých lomových bodov dotknutých parciel, čo presahuje účel určenia hranice obvodu PPÚ. Vytyčujú a stabilizujú sa len význačné lomové body hranice obvodu projektu, kde je predpoklad ich trvalého zachovania. Body, ktoré sú vhodné na trvalejšiu stabilizáciu, ako aj typy stabilizačných znakov a ochranných znakov predkladá zhotoviteľ príslušnému správnemu orgánu na odsúhlasenie. Prax potvrdila malý význam stabilizácie a signalizácie význačných lomových bodov hranice obvodu PPÚ - v prípade, že sú ľahko viditeľné dochádza časom k ich poškodeniu, v prípade, že nie, je jednoduchšie ich opätovne vytýčiť, než vyhľadávať podľa miestopisov.

Obr.3: Odchýlky medzi hranicou zameranou a vedenou vo VKMč sú často väčšie než povolené, spravidla z dôvodu nedodržania technológie pri tvorbe ZMVM resp. THM.

Výsledný elaborát určenia hranice obvodu projektu podlieha autorizačnému i úradnému overeniu v zmysle § 7 a §9 osobitného predpisuChyba! Záložka nie je definovaná.). Zobrazenie hranice obvodu projektu do vektorovej katastrálnej mapy a vektorovej mapy určeného operátu zabezpečí orgán katastra na základe písomnej žiadosti správneho orgánu po úradnom overení elaborátu obvodu projektu. V praxi sa neuplatňuje jednotný postup v prípade nasledujúcich ustanovení MN: V prípade, ak zhotoviteľ použije transformáciu bloku parciel na meranú hranicu obvodu projektu, musí
182

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

vykonať aj spätnú transformáciu, tzn. že meranú hranicu obvodu projektu pomocou identických bodov natransformuje na pôvodný blok parciel z dôvodu zobrazenia priebehu hranice obvodu projektu do VKMn a VMUO a analógových máp katastra. V prípade, ak zhotoviteľ upraví zobrazenie hraníc parciel vyňatých z obvodu projektu vo VKMn a VMOU na meranú hranicu obvodu projektu, musí orgánu katastra odovzdať aj vektorový geodetický podklad na všetky zmenené parcely. Dôležitá je súčinnosť spracovateľa so správou katastra. V praxi sa často nedodržiava ustanovenie z MN, že "Orgán katastra zabezpečí koordinovaný postup pri vydávaní podkladov na spracovanie každého geometrického plánu, ktorý sa spracováva v obvode projektu alebo sa dotýka hranice obvodu projektu. "

1.4. Účelové mapovanie polohopisu pre projekt
Účelovým mapovaním polohopisu v obvode projektu sa rozumie zameranie skutočného stavu v teréne a zistenie zmien medzi skutočným a evidovaným stavom v katastri. Ako polohopisný podklad pre mapovanie slúži katastrálna mapa, ktorú dopĺňajú na plochách lesných pozemkov porastové mapy. Ak sú porastové mapy v analógovej forme, pri ich digitalizácii sa postupuje podľa osobitného predpisu4). Ďalšími podkladmi sú digitálna ortofotomapa a výstupy predchádzajúcich etáp projektu (Chyba! Nenašiel sa žiaden zdroj odkazov., Chyba! Nenašiel sa žiaden zdroj odkazov. metodického návodu). Predmetom mapovania sú všetky polohopisné prvky, najmä:
a) b) c) d) e) f) g) h) priebeh stabilizovaných vlastníckych hraníc, hraníc držby a druhov pozemkov, priebeh hraníc chránených skutočností, dopravné stavby a zariadenia, vody, vodné stavby a zariadenia, inžinierske siete, respektíve ich povrchové znaky, ostatné stavby, ďalšie prvky polohopisu (pomníky, kríže, božie muky, samostatné stromy –solitéry, ...), ďalšie existujúce objekty potrebné pre projektovanie pozemkových úprav ako zastavané plochy, skupiny stromov a kríkov, smer radov viníc a ovocných stromov, druh, výška a hrúbka stromov a pod., i) iné význačné terénne útvary a krajinotvorné prvky, ktoré nie sú predmetom evidovania v katastri.

Cieľom tejto etapy je získať polohopisný mapový podklad v požadovanej presnosti, ktorý bude slúžiť predovšetkým na projektovanie hraníc spoločných zariadení a opatrení i nových pozemkov. Je dôležité si uvedomiť, že časť podrobných bodov účelovej mapy polohopisu sa prenesie do neskoršej číselnej vektorovej mapy zápisom projektu do katastra nehnuteľností formou obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním, resp. GP. Najdôležitejším výstupom tejto etapy je vrstva KLADMER obsahujúca areály druhov pozemkov, ktorej doplnením o naprojektované spoločné zariadenia a opatrenia vzniká vrstva KLADPROJ (VZFÚ) neskôr po naprojektovaní nových pozemkov vrstva KLADRNS. Hranice areálov vo vrstve KLADMER sa tak stávajú reálnym polohopisným základom neskoršej vektorovej katastrálnej mapy, ktorá vznikne zápisom projektu pozemkových úprav do katastra nehnuteľností.
4

Metodický návod na digitalizáciu nečíselných máp MN 74.20.73.46.10.

183

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Vzhľadom na potrebu dodržať presnosť merania v JTSK03 (mxy=0,08m) je možné použiť doplnkové spôsoby získania hraníc druhov pozemkov (napr. ortofotomapy) len v krajnom prípade. O skutočných druhoch pozemkov rozhoduje komisia. Podkladom na rozhodovanie komisie je grafický prehľad druhov pozemkov (príloha č.11), návrh bilancie druhov pozemkov (príloha č. 12a, 12b, 12c), odborné stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov a organizácií. Bilancia druhov pozemkov obsahuje doterajší stav evidovaný v registri C (parcelné čísla, výmera, kód druhu pozemku), nový stav (číslo objektu nového druhu pozemku, výmera objektu nového druhu pozemku, kód druhu pozemku podľa mapovania – návrh zhotoviteľa, číslo grafického prehľadu druhov pozemkov, spôsob využívania pozemku, druh pozemku odsúhlasený komisiou) a výslednú sumarizáciu výmer druhov pozemkov doterajšieho stavu a nového stavu, s porovnaním rozdielu výmer podľa jednotlivých druhov pozemkov v rámci blokov a celého obvodu projektu alebo len v rámci celého obvodu projektu. Komisia na základe uvedených podkladov (bilancie druhov pozemkov a grafické prehľady druhov pozemkov) v rámci komisionálneho šetrenia rozhodne o skutočných druhoch pozemkov. O výsledku sa spíše zápisnica z komisionálneho šetrenia skutočných druhov pozemkov. O dôležitosti stanovenia nových druhov pozemkov sa spracovateľ i vlastníci presvedčia pri spracovaní mapy hodnoty, kde jednotlivé areály druhov pozemkov ovplyvňujú hodnotu pozemkov. Zvlášť ostatné plochy, ktoré sa nestávajú spoločnými zariadeniami a opatreniami, kde dochádza k zníženiu hodnoty pozemku o 25% je potrebné prekonzultovať s vlastníkmi i užívateľmi týchto pozemkov.

1.5. Účelové mapovanie výškopisu pre projekt
Pre účely vyhotovenia a vykonania projektu sa zameriava a zobrazuje aktuálny stav výškopisu v obvode projektu. Účelové mapovanie výškopisu slúži pre účely aktualizácie máp BPEJ a pre následné projektové práce spoločných zariadení a opatrení a návrh nových pozemkov v rámci projektu. V praxi sa pri meraní polohopisu merajú súčasne aj výšky podrobných bodov, v etape mapovania výškopisu sa domerajú zvyšné plochy prevažne metódami GNSS. Cieľom etapy je získať množinu podrobných bodov výškopisu a výškových hrán, z ktorých je možné vytvoriť digitálny model terénu slúžiaci na aktualizáciu BPEJ, spracovanie VZFU a projektovanie nových pozemkov. Na plochách lesných pozemkov alebo iných plochách nedostupných meraniu sa výškopis preberie z iných dostupných podkladov (napr. DMR3, lesných hospodárskych máp, Základná mapa 1:10000 a pod.) Vzhľadom na možnosť využiť výstupy novších fotogrametrických meraní s vyššou (submetrovou) presnosťou, je možné uvažovať o vypustení domeriavania výškopisu geodetickými metódami.

1.6. Rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho plánu
Z pohľadu geodeta je v tejto etape dôležité okrem samotného prerokovania umiestnenia nových pozemkov a ich naprojektovania aj očíslovanie parciel novými parcelnými číslami a
184

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

očíslovanie lomových bodov hraníc nových pozemkov. Už v tejto etape pri predbežnom vytýčení nových pozemkov, resp. vytýčenia nových pozemkov je potrebné vo vytyčovacom protokole uvádzať čísla konkrétnych podrobných bodov, ktoré boli vytýčené. Za týmto účelom je potrebné vyžiadať si od správy katastra nové nepoužité kmeňové čísla parciel a čísla záznamov podrobného merania zmien na očíslovanie podrobných bodov.

1.7. Vytýčenie lomových bodov hraníc nových pozemkov
Vytýčenie a označenie lomových bodov hraníc nových pozemkov sa v konaní o pozemkových úpravách vykoná dvakrát. Prvýkrát sa vytýčením rozumie vytýčenie a označenie význačných lomových bodov hraníc nových pozemkov. Druhýkrát sa vytýčením rozumie vytýčenie a označenie podrobných lomových bodov hraníc nových pozemkov. V praxi môže správny orgán ako objednávateľ prác stanoviť nevyhnutný rozsah vytýčenia a určiť na vytýčenie tzv. vybrané lomové body. Spravidla by šlo o lomové body pozemkov, kde vlastníci vstupujú aj do užívania, resp. rozhraničenia rôznych užívateľov, t.j. poľnohospodárskych subjektov. Poradie vytyčovania možno zvoliť podľa vlastníkov, keď jednému vlastníkovi vytýčime v jeden deň všetky jeho pozemky, alebo podľa lokalít, keď vytýčime všetky nové pozemky v danej lokalite. Zvolenému spôsobu prispôsobíme výber vytyčovacieho protokolu, vždy je však potrebné uviesť konkrétne vytýčené podrobné lomové body. Termín vytýčenia je určený plánom prechodu na nové usporiadanie, spravidla je výhodné vytýčenie vykonať po skončení vegetačného obdobia, resp. po vykonaní posledného agrotechnického úkonu. Problémom v tejto etape je stanovenie rozsahu vytýčenia, ktoré záleží viac od spôsobu užívania (existencie majoritného užívateľa, poľnohospodárskeho družstva) ako od veľkosti katastrálneho územia. V skutočnosti, v prípade, ak je v území dominantný užívateľ, je potrebné vytyčovať iba minimálne. Sú územia, kde naopak väčšina vlastníkov hospodári sama, alebo je veľa samostatne hospodáriacich roľníkov, a tak je potrebné vytyčovať veľa nových pozemkov. Rozsah vytýčenia musí stanoviť správny orgán. Metodika zadefinovala odovzdávanú dokumentáciu, rovnako aj presný spôsob stabilizácie.

1.8. Rozdeľovací plán obnovou, resp. geometrickým plánom
Je to rozhodujúci dokument pre zápis projektu do KN. Môže sa vyhotoviť v dvoch formách. Prednostne sa odporúča vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním. Iba vo výnimočných prípadoch vo forme geometrického plánu (ak je rozsah spracovávaného územia malý, alebo obvod tvoria dve alebo viac samostatných lokalít oddelených od seba územím, ktoré nepatrí do obvodu projektu). Rozdiely v spracovaní sú len také, že pri geometrickom rozdeľovacom pláne sa vyhotovuje, oproti rozdeľovaciemu plánu obnovou, geometrický plán. Ostatné časti elaborátu sú totožné. Uvedený geometrický plán neslúži na zápis projektu do KN, ten sa vykoná automatizovane. Odporúčame skontrolovať obvod projektu, či neprišlo k nejakej zmene na hranici obvodu, teda urobíme poslednú, definitívnu, aktualizáciu obvodu projektu. Je potrebné skontrolovať či obvod projektu bol zapracovaný do VKM. Správe katastra najskôr odovzdávame celý elaborát
185

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

rozdeľovacieho plánu na úradné overenie. Po overení správny orgán schváli vykonanie projektu rozhodnutím. Po schválení vykonania projektu odovzdávame Správe katastra dokumentáciu na vykonanie zmien v KN, súčasťou ktorej je aj FUVI na základe ktorého sa uskutoční zápis do KN automatizovane. Zápis PPÚ do katastra nehnuteľností môžeme v závislosti od veľkosti obvodu PPÚ vykonať obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním alebo geometrickým plánom. U projektov začatých pred účinnosťou novely zákona o geodézii a kartografii z r.2009 je možné odovzdať výsledný súbor VGI v pôvodnej súradnicovej sústave S-JTSK, projekty začaté po jej účinnosti je nutné vyhotovovať v platnej realizácii národného súradnicového systému JTSK03. Technológie použité pri zriaďovaní podrobného bodového poľa, určovaní hranice obvodu PPÚ i mapovanie polohopisu pre väčšinu projektov, ktoré ešte len čaká zápis do katastra nehnuteľností, však zabezpečujú dostatočnú kvalitu a homogénnosť polohových údajov, ktorá umožňuje vykonať pre zápisom projektu jeho transformáciu do JTSK03. Takáto možnosť je na zvážení spracovateľa, správneho orgánu a správy katastra. Odovzdanie PPÚ do katastra v JTSK03 by však zachovalo spravidla vysokú kvalitu merania, novú vektorovú mapu by posunulo na vyššiu úroveň a v budúcnosti by zjednodušilo meranie a vykonávanie zmien v súbore grafických informácii KN a odovzdávanú dokumentáciu (len jeden VGP). Podmienkou transformácie PPÚ do JTSK03 je homogénnosť podrobného bodového poľa, následne možno meraním v JTSK03 určiť množinu identických bodov bodového poľa vhodných na vykonanie transformácie. Rozloženie týchto bodov by malo byť v okolí bodov základného bodového poľa, ktorých chyby mali vplyv na deformáciu PBP. Transformáciu bude pravdepodobne možné vykonať posunom, pričom by sme z identických bodov vypočítali jeden priemerný vektor posunu. Tento postup by zaručoval, že nedôjde k deformácii veľkosti a tvaru parciel a zmene ich výmer. Správnosť transformácie by bolo nevyhnutné overiť na množine najmenej 100 podrobných bodov výpočtom výberovej strednej súradnicovej chyby (Vyhláška. č.461/2009, ktorou sa vykonáva zákon o katastri nehnuteľností, §59 Presnosť meračských prác). Súčasná metodika podrobne popisuje spôsob spracovania a odovzdávanú dokumentáciu pri oboch formách rozdeľovacieho plánu a dokumentáciu slúžiacu na vykonanie zmien v KN. Vzhľadom na nutnosť odovzdávať nové projekty pozemkových úprav v JTSK03, bude potrebné upraviť niektoré výstupy projektu odovzdávané správe katastra, (najmä záznamy podrobného merania zmien) usmernením ÚGKK SR, resp. zmenou metodického návodu na geodetické činnosti pre PPÚ.

186

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

6. LESNÉ HOSPODÁRSTVO A POZEMKOVÉ ÚPRAVY
Ing. Marián Ondrejčák
1.LESNÉ POZEMKY, ICH VYMEDZENIE, EVIDENCIA A ZÁSADY ICH OCHRANY
VYMEDZENIE LESNÝCH POZEMKOV

Les je ekosystém, ktorý tvorí lesný pozemok s lesným porastom a faktormi jeho vzdušného prostredia, rastlinné druhy, živočíšne druhy a pôda s jej hydrologickým a vzdušným režimom. Lesné pozemky sú pozemky

a) s lesnými porastmi, b) dočasne bez lesných porastov pri ich obnove alebo po vykonaní náhodnej ťažby, c) na ktorých sú zriadené lesné škôlky alebo semenné sady, d) o ktorých bolo rozhodnuté o ich dočasnom vyňatí z plnenia funkcií lesov alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich, e) bez lesných porastov, 1. ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú pre jeho činnosť nevyhnutné, najmä pozemky, na ktorých sú lesné cesty a zvážnice, lesné sklady a rozdeľovacie prieseky, 2. ktorých využívanie súvisí s využívaním funkcií lesa, najmä rekreačné miesta, políčka pre zver, ohryzové plochy pre zver, rašeliniská, sutiny, skaly a prameniská, 3. nad hornou hranicou stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach s výnimkou zastavaných pozemkov a ich príjazdových komunikácií, f) vyhlásené za lesné pozemky g) na ktorých boli lesné porasty odstránené protiprávnym konaním. Ak ide o nesúlad druhu pozemku podľa údajov katastra nehnuteľností a skutočného stavu, rozhoduje o tom, či pozemok je lesným pozemkom (alebo nie je lesným pozemkom) orgán štátnej správy lesného hospodárstva (obvodný lesný úrad), ktorý takéto rozhodnutie predloží príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra.. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže so súhlasom vlastníka alebo správcu za lesné pozemky vyhlásiť pozemky okrem poľnohospodárskej pôdy, ktoré

a) sú porastené lesnými drevinami a plnia funkcie lesov, b) treba zalesniť najmä na plnenie mimoprodukčných funkcií lesov, c) boli vyňaté z plnenia funkcií lesov, ale dôvod na ich vyňatie zanikol.

187

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Evidencia lesných pozemkov
Orgán štátnej správy lesného hospodárstva na účely zistenia aktuálneho stavu o účastníkoch konaní podľa tohto zákona vedie evidenciu lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov. Obhospodarovateľ lesa je povinný orgánu štátnej správy lesného hospodárstva oznámiť každú zmenu odborného lesného hospodára do 15 dní od jej vzniku. Obhospodarovateľ lesa je povinný orgánu štátnej správy lesného hospodárstva predložiť doklady, preukazujúce oprávnenie hospodáriť v lese, s identifikáciou dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností a jednotiek priestorového rozdelenia do 15 dní od vzniku oprávnenia. Obhospodarovateľ lesa vedie vlastnú evidenciu lesných pozemkov podľa vzťahu, na ktorého základe ich obhospodaruje, v tomto členení:

a) lesné pozemky užívané na základe vlastníctva alebo správy, b) lesné pozemky užívané na základe nájmu, c) lesné pozemky obhospodarované na základe osobitného právneho predpisu ( § 5 ods. 3 a §22 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení zákona v znení neskorších predpisov ).

Evidenciu lesných pozemkov tvorí operát, ktorý obsahuje a) písomnú časť, b) mapovú (grafickú) časť, c) zbierku listín. Písomnú časť evidencie lesných pozemkov tvorí súpis lesných pozemkov v členení podľa okresov a katastrálnych území obcí, v ktorom sa uvedie parcelné číslo, druh pozemku, výmera, číslo evidenčného listu podľa údajov katastra nehnuteľností, názov lesného celku a členenie lesných pozemkov podľa programu starostlivosti o lesy. Mapovú (grafickú) časť evidencie lesných pozemkov tvorí kópia katastrálnej mapy alebo overený geometrický plán premietnutý do katastrálnej mapy a časť kópie porastovej mapy. Zbierku listín tvoria listiny osvedčujúce vlastníctvo lesných pozemkov alebo právo na ich obhospodarovanie. Obhospodarovateľ lesa vedie vlastnú evidenciu stavieb slúžiacich lesnému hospodárstvu podľa vzťahu, na ktorého základe ich užíva.
188

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Evidencia stavieb podľa obsahuje a) evidované stavby v katastri nehnuteľností , b) neevidované stavby v katastri nehnuteľností, vybudované z investičných a prevádzkových prostriedkov a vedené v účtovnej evidencii ako hmotný majetok.

Zásady ochrany lesných pozemkov
Lesné pozemky možno využívať na iné účely ako na plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy, rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov (ďalej len "vyňatie"), alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich (ďalej len "obmedzenie využívania"), ak zákon o lesoch neustanovuje inak. K vyňatiu alebo obmedzeniu využívania môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak. Pri využívaní lesných pozemkov na iné účely ako na plnenie funkcií lesov sa

a) chránia lesné pozemky najmä v ochranných lesoch a v lesoch osobitného určenia , b) použije len nevyhnutne potrebná výmera lesných pozemkov a obmedzuje sa narúšanie celistvosti lesa, c) neobmedzuje využívanie funkcií okolitého lesa, d) zabezpečuje, ak je to účelné a technicky uskutočniteľné, skrývka organominerálnych povrchových horizontov pôdy a opatrenia na jej hospodárne vy- užitie, e) vykonáva rekultivácia lesných pozemkov po skončení ich využitia na iné účely, f) umiestňujú prieseky v lese tak, aby bol les čo najmenej ohrozovaný vetrom.

Povinnosti pri územnoplánovacej činnosti
Pri územnom plánovaní vykonávanom podľa osobitného predpisu a pri spracúvaní návrhov na určenie chráneného ložiskového územia, návrhov na určenie a rozširovanie dobývacích priestorov podľa osobitného predpisu sú ich spracovatelia povinní dbať na ochranu lesných pozemkov. Na zabezpečenie funkcií lesov sú povinní navrhnúť a odôvodniť najvhodnejšie riešenie z hľadiska ochrany lesných pozemkov a vyhodnotiť možné dôsledky alternatívnych riešení vrátane ich ekonomických dosahov. Návrh koncepcie územného rozvoja Slovenska, návrhy územných programov starostlivosti regiónov, návrhy územných programov starostlivosti obcí, návrhy územných programov starostlivosti zón, návrhy na určenie chráneného ložiskového územia a návrhy na určenie a rozšírenie dobývacích priestorov, ak sa týkajú lesných pozemkov alebo môžu ovplyvniť funkcie lesov, sú ich obstarávatelia
189

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) pri spracovaní konceptov povinní prerokovať s príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva a vyžiadať si jeho súhlas. Územné rozhodnutie, ktoré sa má dotknúť lesných pozemkov, možno vydať bez súhlasu vlastníka lesného pozemku alebo správcu lesného pozemku, len ak ide o územné rozhodnutie o umiestnení stavby diaľnice, ciest pre motorové vozidlá vrátane ich súčastí podľa osobitného predpisu. V ostatných prípadoch je na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby na lesnom pozemku potrebný súhlas vlastníka lesného pozemku alebo správcu lesného pozemku vrátane záväzného stanoviska príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Vyňatie a obmedzenie využívania
Orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhoduje podľa o

a) trvalom vyňatí, ktorým sa rozumie trvalá zmena využitia lesného pozemku alebo trvalá zmena druhu pozemku, b) dočasnom vyňatí, ktorým sa rozumie dočasná zmena využívania lesného pozemku na dobu najviac 20 rokov, c) obmedzení využívania.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá žiada o vydanie rozhodnutia je povinná predložiť orgánu štátnej správy lesného hospodárstva zámer, ktorý obsahuje najmä a) návrh využitia lesného pozemku a návrh opatrení zabezpečujúcich ochranu lesa pred ohrozením a poškodením, b) projekt technickej a biologickej rekultivácie s časovým harmonogramom jeho zalesnenia, ak ide o dočasné vyňatie lesného pozemku, c) harmonogram prác na lesnom pozemku tak, aby tie boli vykonané mimo obdobia intenzívnych prác v lese a mimo obdobia osobitne významného z hľadiska funkcií lesa, najmä jarného zalesňovania, rozmnožovania živočíchov a zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru.

Ak o vydanie rozhodnutia žiada iná osoba ako vlastník alebo správca, žiadosť musí obsahovať súhlas vlastníka alebo správcu dotknutého lesného pozemku so zámerom a dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv. S odlesňovaním vyňatého pozemku možno začať až po uhradení náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa okrem oslobodenia od odvodu podľa alebo uhrádzania v splátkach podľa. Ak sa na ďalšie využitie vyňatého lesného pozemku vyžaduje rozhodnutie podľa osobitných predpisov (stavebné povolenie) s jeho odlesňovaním sa nesmie začať pred nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia.
190

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Rozhodnutie o vyňatí a rozhodnutie o obmedzení využívania stráca platnosť a) uplynutím doby, na ktorú bolo vydané, b) ak do dvoch rokov od nadobudnutia jeho právoplatnosti oprávnený subjekt nezačne vykonávať zámer, na ktorého uskutočnenie sa rozhodnutie vydalo; ak sa na ďalšie využitie vyňatého lesného pozemku vyžaduje rozhodnutie podľa osobitných predpisov (stavebné povolenie), táto lehota plynie až od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ochranné pásmo lesa
Ochranné pásmo lesa tvoria pozemky do vzdialenosti 50 m od hranice lesného pozemku. Na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a o využití územia v ochrannom pásme lesa sa vyžaduje aj záväzné stanovisko orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. 2.KATEGORIZÁCIA LESOV Lesy sa z hľadiska využívania ich funkcií členia na

a) ochranné lesy, b) lesy osobitného určenia, c) hospodárske lesy. Ochranné lesy Ochranné lesy sú lesy, ktoré boli za také vyhlásené a ktorých funkčné zameranie vyplýva z prírodných podmienok. V týchto lesoch sa musí hospodáriť tak, aby plnili účel, na ktorý boli vyhlásené.

Za ochranné lesy možno vyhlásiť

a) lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach, ako sú najmä sutiny, strže, strmé svahy so súvislo vystupujúcou materskou horninou, nespevnené štrkové nánosy, rašeliniská, mokrade a inundačné územia vodných tokov, b) vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie, ktoré plnia funkciu ochrany nižšie položených lesov a pozemkov, lesy na exponovaných horských svahoch pod silným nepriaznivým klimatickým vplyvom a lesy znižujúce nebezpečenstvo lavín, c) lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie s prevládajúcim zastúpením kosodreviny, d) ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy.

191

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Lesy osobitného určenia Lesy osobitného určenia sú lesy, ktoré boli za také vyhlásené a ktorých účelom je zabezpečovanie špecifických potrieb spoločnosti, právnických osôb alebo fyzických osôb, na ktorých zabezpečenie sa významne zmení spôsob hospodárenia oproti bežnému hospodáreniu (ďalej len "osobitný režim hospodárenia").

Za lesy osobitného určenia možno vyhlásiť lesy

a) v ochranných pásmach vodárenských zdrojov I. stupňa a II. stupňa, ak pri odberoch vody z povrchového zdroja alebo podzemného zdroja možno zabezpečiť výdatnosť a kvalitu vodného zdroja len prostredníctvom osobitného režimu hospodárenia, b) v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd a vo vnútornom kúpeľnom území kúpeľného miesta, c) prímestské a ďalšie lesy s významnou zdravotnou, kultúrnou alebo rekreačnou funkciou, d) v uznaných zverníkoch a samostatných bažantniciach, e) v chránených územiach a na lesných pozemkoch s výskytom biotopov európskeho významu alebo chránených druhov, f) v zriadených génových základniach lesných drevín, g) určené na lesnícky výskum a lesnícku výučbu, h) ktoré sú nevyhnutné pre potreby obrany štátu podľa osobitných predpisov (ďalej len "vojenské lesy"). Hospodárske lesy Hospodárske lesy sú lesy, ktoré nie sú ochrannými lesmi alebo lesmi osobitného určenia a ktorých účelom je produkcia dreva a ostatných lesných produktov pri súčasnom zabezpečovaní mimoprodukčných funkcií lesov. Hospodársky tvar lesa Podľa spôsobu vzniku lesných porastov sa na účely tohto zákona rozlišuje hospodársky tvar lesa vysoký (vznikol zo semena alebo z odrezkov) a hospodársky tvar lesa nízky (vznikol z koreňových alebo z pňových výmladkov)

Hospodársky tvar lesa sa určuje v programe starostlivosti o lesy . Hospodársky spôsob V lesoch sa uplatňuje hospodársky spôsob

192

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) a) podrastový; uskutočňuje sa postupným rubom zameraným na dosiahnutie prirodzeného zmladenia pod clonou obnovovaného lesného porastu alebo vedľa neho do vzdialenosti jeho priemernej výšky, b) výberkový; uskutočňuje sa ťažbou jednotlivých stromov alebo skupín stromov s cieľom zabezpečenia trvalo existujúcej zásoby dreva a nepretržitej prirodzenej obnovy lesného porastu, c) účelový; uskutočňuje sa ťažbou jednotlivých stromov alebo skupín stromov spravidla v ochranných lesoch a v lesoch osobitného určenia tak, aby sa dosiahla štruktúra lesných porastov vhodná na zabezpečenie cieľa a účelu, na ktorý boli vyhlásené, d) holorubný; uskutočňuje sa ťažbou s jednorazovým vyťažením obnovovaného lesného porastu alebo jeho časti tam, kde sa prirodzená obnova porastu ukázala ako nevhodná alebo ju nemožno dosiahnuť efektívne predchádzajúcimi spôsobmi.

Holorubný hospodársky spôsob možno uplatniť len na základe programu starostlivosti o lesy, ak obnovu lesa nie je možné dosiahnuť inými hospodárskymi spôsobmi

a) v borovicových lesných porastoch, b) v topoľových, vŕbových a agátových lesných porastoch, c) v energetických porastoch a na lesných plantážach, d) pri rekonštrukcii lesa.

(3) Pri použití maloplošnej formy hospodárskeho spôsobu podrastového a holorubného nesmie byť plocha jedného obnovného rubu väčšia ako tri hektáre a jeho šírka nesmie presiahnuť dvojnásobok priemernej výšky obnovovaného lesného porastu. Pri veľkoplošnej forme hospodárskeho spôsobu podrastového a holorubného nesmie byť plocha jedného obnovného rubu väčšia ako päť hektárov; v prípade obnovy jedného dielca s výmerou väčšou ako päť hektárov nesmie presiahnuť sedem a pol hektára.

Odborné hospodárenie v lesoch Na účely tohto zákona sa odborným hospodárením v lesoch rozumie povinnosť obhospodarovateľa lesa zabezpečiť hospodárenie podľa programu starostlivosti o lesy alebo výpisu z neho prostredníctvom odborného lesného hospodára. Na pozemku vyhlásenom za lesný pozemok sa odborné hospodárenie v lesoch prostredníctvom odborného lesného hospodára zabezpečuje

a) po jeho zaradení do lesného celku a vypracovaní programu starostlivosti o lesy alebo b) po schválení projektu starostlivosti o lesný pozemok vypracovaného právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá má živnostenské oprávnenie na vyhotovovanie programov starostlivosti o lesy.

193

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Ak pozemok, ktorý bol vyhlásený za lesný pozemok, je porastený lesnými drevinami a plní funkcie lesov, je vlastník alebo obhospodarovateľ lesa povinný do jedného roka od jeho vyhlásenia predložiť projekt na schválenie príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva; táto povinnosť neplatí, ak bude zaradený do lesného celku, na ktorom program starostlivosti o lesy stratí platnosť do troch rokov od vyhlásenia pozemku za lesný pozemok.

3.HOSPODÁRSKA ÚPRAVA LESOV Hospodárska úprava lesov je činnosť zameraná najmä na zisťovanie stavu a vývoja lesov, sledovanie, hodnotenie, určovanie cieľov a plánovanie hospodárenia v lesoch tak, aby sa pri zosúladení záujmov vlastníkov, obhospodarovateľov lesov a verejného záujmu smerovalo k naplneniu cieľov trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch.

Právnická osoba zriadená ministerstvom (Národné lesnícke centrum Zvolen) zabezpečuje

a) rozvoj hospodárskej úpravy lesov, tvorbu metód a postupov jej vykonávania, b) komplexné zisťovanie stavu lesov pre potreby rámcového plánovania a hodnotenia stavu a vývoja lesov, c) zisťovanie a spracúvanie údajov pre štátnu správu lesného hospodárstva na sledovanie a hodnotenie výsledkov hospodárenia, d) na základe poverenia ministerstva výber vyhotovovateľa programu starostlivosti o lesy, e) tvorbu a spravovanie informačného systému lesného hospodárstva, f) úlohy podľa osobitného predpisu (zákon č. 215/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov)

Priestorová, časová a ťažbová úprava lesa

Na účely hospodárskej úpravy lesov sa lesné pozemky členia na jednotky priestorového rozdelenia, ktorými sú

a) lesné oblasti a podoblasti, b) lesné celky, c) vlastnícke celky, d) dielce, e) ostatné lesné pozemky

Lesné oblasti a podoblasti sú trvalé územné jednotky priestorového rozdelenia vytvorené na základe biogeografickej rajonizácie územia Slovenskej republiky.
194

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Lesné celky sú územne ucelené časti lesov, pre ktoré sa vyhotovuje program starostlivosti o lesy. Určuje ich orgán štátnej správy lesného hospodárstva na návrh vlastníka alebo správcu alebo z vlastného podnetu. Lesné celky musia byť určené najneskôr 18 mesiacov pred skončením platnosti programu starostlivosti o lesy; odvolanie proti rozhodnutiu o ich určení nemá odkladný účinok. Najmenšia výmera lesného celku je spravidla 1 000 ha. Hranice lesných celkov sú v teréne trvalo označené a stabilizované (napr. hospodárskymi kopcami alebo inými stabilnými znakmi).

Vlastnícky celok tvoria lesy vo vlastníctve jedného vlastníka alebo lesy viacerých vlastníkov, ak v nich hospodári ten istý obhospodarovateľ lesa. Vytvára sa ako priestorová jednotka na vyhotovenie výpisu z programu starostlivosti o lesy. Ak je vlastnícky celok totožný s lesným celkom, výpis z programu starostlivosti o lesy sa nevyhotovuje.

Pre vlastníkov lesov malých výmer sa vytvára vlastnícky celok vlastníkov malých výmer, a to ako priestorová jednotka na vyhotovenie výpisu z programu starostlivosti o lesy.

Dielec je základnou jednotkou na zisťovanie stavu lesa, plánovanie, evidenciu a kontrolu hospodárenia vytvorenou najmä na základe vlastníctva k lesnému pozemku s minimálnou výmerou 0,5 hektára. V dielci možno určiť čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže. Dielec je spoločnou vecou v zmysle občianskeho zákonníka ak sa nachádza na lesnom pozemku alebo jeho časti v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov alebo spoluvlastníkov. Hranica dielca sa v teréne vyznačuje farebným označením podľa kategórie lesa a jej označenie zabezpečuje obhospodarovateľ lesa. Hranica dielca v hospodárskych lesoch a lesoch osobitného určenia sa vyznačuje bielou farbou a v ochranných lesoch červenou farbou. Ak pri vyhotovovaní programu starostlivosti o lesy dôjde k zmene hranice dielca alebo kategórie lesa, označenie hranice dielca zabezpečí vyhotovovateľ programu starostlivosti. Čiastková plocha sa určuje v dielci vtedy, ak sa dielec skladá z viacerých výrazne vekovo alebo drevinovo odlišných častí. Určuje sa aj zo samostatných, od lesných komplexov oddelených lesných pozemkov s výmerou do 0,5 ha. Porastová skupina sa určuje v dielcoch pri obnove lesa, ak sa obnova lesa nevykonáva na celej ploche dielca. Etáž sa určuje na vyjadrenie vertikálneho a vekového členenia lesného porastu v dielci, čiastkovej ploche a porastovej skupine.

195

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Ostatné lesné pozemky sú pozemky, na ktorých sú zriadené lesné škôlky alebo semenné sady, a pozemky bez lesných porastov, ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú pre jeho činnosť nevyhnutné, najmä pozemky, na ktorých sú lesné cesty a zvážnice, lesné sklady a rozdeľovacie prieseky.

Časová úprava lesa
Časová úprava lesa určuje časový rámec na plánovanie a vykonávanie hospodárskych opatrení v lesoch tak, aby sa dosiahli ciele hospodárenia. Časová úprava lesa určuje najmä

a) rubnú zrelosť,

b) rubnú dobu,

c) rubný vek,

d) obnovnú dobu,

e) vek začatia obnovy lesa,

f) dobu zabezpečenia,

g) dobu návratu,

h) dobu prevodu lesa.

Rubná zrelosť je vek lesných porastov a) v hospodárskych lesoch, v ktorom je optimálne ich ťažiť z hľadiska ich hodnotovej, technickej a ekonomickej zrelosti, pričom sa prihliada na celkový priemerný prírastok dreviny, bonitu a zakmenenie, b) v ochranných lesoch, v ktorom je optimálne ich ťažiť z hľadiska fyzickej zrelosti drevín a stavu lesných porastov s ohľadom na plnenie ich ochranných funkcií, c) v lesoch osobitného určenia, v ktorom je optimálne ich ťažiť, určený z hľadiska pomeru významnosti mimoprodukčných funkcií lesa a produkčnej funkcie lesa.
196

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Rubná doba je rámcová produkčná doba lesných porastov, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich rubnú zrelosť a plnenie požadovaných funkcií lesa pre jednotku rámcového plánovania.

Rubný vek je vek lesných porastov, v ktorom sa v nich začalo s obnovou lesa a nemohla byť dodržaná rubná doba najmä z dôvodu poškodenia škodlivými činiteľmi alebo pri rekonštrukcii lesa.

Obnovná doba je doba od začiatku obnovy lesa do jej ukončenia s prihliadnutím na hospodársky spôsob, jeho formu, stav lesa a cieľové drevinové zloženie. Vek začatia obnovy lesa je vek lesného porastu, v ktorom sa začína obnovná ťažba. Určuje sa odpočítaním polovice obnovnej doby od rubnej doby alebo rubného veku.

Doba zabezpečenia je doba, počas ktorej sa vypestuje nový lesný porast, ktorý spĺňa kritériá zabezpečeného lesného porastu. Určuje sa diferencovane podľa príslušného modelu hospodárenia. Doba návratu je doba, po ktorej uplynutí možno v obnovovanom lesnom poraste vykonať ďalší obnovný rub. Určuje sa s prihliadnutím na použitý hospodársky spôsob, jeho formu a stav lesného porastu.

Doba prevodu lesa je doba potrebná na prevod lesa nízkeho na les vysoký. Určuje sa s prihliadnutím na použitý hospodársky spôsob, jeho formu a stav lesného porastu.

Ťažbová úprava lesa
Objem dreva určeného na ťažbu sa určuje diferencovane podľa kategórie lesa, tvaru lesa a hospodárskeho spôsobu; objem dreva sa uvádza v m3 od 7 cm hrúbky bez kôry. Objem dreva určeného na ťažbu sa podľa použitého hospodárskeho spôsobu určuje takto: a) oddelene výchovná ťažba a obnovná ťažba pri hospodárskom spôsobe podrastovom, hospodárskom spôsobe účelovom a hospodárskom spôsobe holorubnom, b) celková ťažba pri hospodárskom spôsobe výberkovom.

Vykonávanie hospodárskej úpravy lesov
Zisťovanie stavu a vývoja lesov a plánovanie hospodárenia v lesoch sa v rámci hospodárskej úpravy lesov vykonáva v týchto etapách:
197

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

a) komplexné zisťovanie stavu lesa,

b) rámcové plánovanie,

c) podrobné zisťovanie stavu lesa,

d) podrobné plánovanie.

Komplexné zisťovanie stavu lesa
Komplexné zisťovanie stavu lesa je zisťovanie údajov o prírodných, spoločenských, technických a ekonomických podmienkach hospodárenia a vývoja lesa; tieto údaje sú podkladom na rámcové plánovanie, podrobné zisťovanie stavu lesa a podrobné plánovanie.

Komplexné zisťovanie stavu lesa sa vykonáva v rámci lesných oblastí a podoblastí. Rámcové plánovanie Rámcové plánovanie je určenie modelu hospodárenia pre jednotku rámcového plánovania.

Jednotka rámcového plánovania je prevádzkový súbor, ktorým je homogénny súbor lesných porastov vytvorený na základe hospodársko-úpravníckej typizácie v rámci lesných oblastí a podoblastí; homogénny súbor lesných porastov je daný kategóriou lesa, hospodárskym tvarom lesa, rámcovými stanovištnými podmienkami, porastovými pomermi a ohrozením lesa.

Podrobné zisťovanie stavu lesa Podrobné zisťovanie stavu lesa je zisťovanie údajov najmä o hospodárskom tvare lesa, prevádzkovom súbore, expozícii a sklone terénu, výmere, veku lesného porastu, zakmenení, zásobe dreva v lesnom poraste a údajov o drevine, ktorými sú zastúpenie, stredná výška, stredná hrúbka, bonita, zásoba dreva, poškodenie a fenotypová hodnota; tieto údaje sa použijú na vyhotovenie opisu dielcov a sú podkladom na podrobné plánovanie. Podrobné zisťovanie stavu lesa sa vykonáva pre dielce, čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže.

Podrobné plánovanie Podrobné plánovanie je určenie hospodárskych opatrení pre dielce, čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže na obdobie platnosti plánu so zameraním na dosiahnutie cieľov hospodárenia. Vykonáva sa podľa
198

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) pokynov na vyhotovenie plánu a postupov vykonávania hospodárskej úpravy lesov. V rámci hospodárskych opatrení sa určujú úlohy obnovy lesa, výchovy lesa, ťažby, lesníckotechnických meliorácií a ochrany lesa.

4. PROGRAM STAROSTLIVOSTI O LESY

Vyhotovenie programu starostlivosti o lesy
Vyhotovenie programu starostlivosti o lesy (ďalej len „program starostlivosti“) je postup, ktorého výsledkom je program starostlivosti.

Úlohy súvisiace so zabezpečením a organizáciou vyhotovenia programu starostlivosti a jeho schvaľovaním vykonáva príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva (príslušný krajský lesný úrad). Výber vyhotovovateľa programu starostlivosti zabezpečuje verejný obstarávateľ, ktorým je ministerstvo, alebo na základe jeho poverenia príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva alebo právnická osoba (Národné lesnícke centrum Zvolen).

Program starostlivosti sa vyhotovuje na obdobie spravidla desať rokov.

Vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa najneskôr 18 mesiacov pred skončením platnosti programu starostlivosti oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ako aj skutočnosť, či obstará vyhotovenie programu starostlivosti sám z vlastných prostriedkov.

Ak vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa neoznámi skutočnosť, že obstará vyhotovenie programu starostlivosti sám z vlastných prostriedkov, výber vyhotovovateľa prpgramu starostlivosti zabezpečí verejný obstarávateľ. S úspešným uchádzačom uzatvorí zmluvu o vyhotovení programu starostlivosti najneskôr do 31. decembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa skončí platnosť programu starostlivosti. Tieto skutočnosti oznámi vlastníkovi alebo správcovi a obhospodarovateľovi lesa.

Po uzatvorení zmluvy s vyhotovovateľom programu starostlivosti vyhotovovateľ programu starostlivosti vypracuje správu o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti pre príslušný lesný celok (ďalej len „správa o doterajšom hospodárení“), ktorú predloží príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, najneskôr do konca februára posledného roka platnosti programu starostlivosti.

199

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Lesy osobitného určenia musia byť vyhlásené do predloženia správy o doterajšom hospodárení, inak sa v konaní o vyhotovení programu starostlivosti táto kategória lesa nezohľadňuje. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne oznámi dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté, že do správy o doterajšom hospodárení môžu nahliadnuť a zároveň ich vyzve na predloženie pripomienok k správe o doterajšom hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti v lehote do 15 dní od doručenia oznamu. V ozname uvedie dátum prerokovania správy o doterajšom hospodárení a predložených pripomienok a požiadaviek, ktoré sa uskutoční najneskôr do siedmich dní od posledného dňa lehoty, určenej na ich predloženie.

O výsledkoch prerokovania správy o doterajšom hospodárení a pripomienok a požiadaviek sa vyhotoví protokol, ktorý obsahuje pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti a termín predloženia návrhu programu starostlivosti orgánu štátnej správy lesného hospodárstva najneskôr do 15. decembra posledného roku platnosti programu starostlivosti.

Konanie o vyhotovení programu starostlivosti sa začína dňom vyhotovenia protokolu podľa. Na pripomienky a požiadavky uplatnené po vyhotovení protokolu sa neprihliada.

Vyhotovovateľ programu starostlivosti je pri vyhotovení programu starostlivosti povinný postupovať podľa pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti obsiahnutých v protokole.

Obhospodarovateľ lesa je povinný poskytnúť vyhotovovateľovi programu starostlivosti podklady potrebné na vypracovanie správy o doterajšom hospodárení a na vyhotovenie programu starostlivosti zabezpečiť súčinnosť odborného lesného hospodára.

Návrh programu starostlivosti schvaľuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, ktorým kontrolujú splnenie pripomienok a požiadaviek uplatnených pri prerokovaní správy o doterajšom hospodárení rozhodnutím, ktorého prílohou je program starostlivosti. Ak predložený návrh obsahuje nedostatky, ktoré zabraňujú jeho schváleniu, vráti ho vyhotovovateľovi programu starostlivosti a určí požiadavky alebo podmienky, po splnení ktorých možno program starostlivosti predložiť na jeho schválenie. O schválení programu starostlivosti rozhodne najneskôr do jedného roka od začatia konania o vyhotovení programu starostlivosti; ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť. Účastníkom konania a zúčastneným osobám sa doručuje len oznámenie o schválení programu starostlivosti. Odvolanie proti rozhodnutiu o schválení programu starostlivosti nemá odkladný účinok; účastník konania sa môže odvolať len v tej časti, ktorá sa ho týka.

Hospodárske opatrenia v období od skončenia platnosti programu starostlivosti do schválenia návrhu
200

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) programu starostlivosti navrhuje vyhotovovateľ programu starostlivosti a odsúhlasuje ich orgán štátnej správy lesného hospodárstva po prerokovaní s vlastníkom, správcom a obhospodarovateľom Návrh programu starostlivosti pre lesný celok obsahuje najmä a) všeobecnú časť so slovným a číselným prehľadom o lesnom celku, ťažbovej úprave lesa a grafikonmi, modelmi hospodárenia, protokolom a ďalšími potrebnými údajmi súvisiacimi s programom starostlivosti,

b) opis dielcov s údajmi charakterizujúcimi ich stav zistenými pri komplexnom zisťovaní stavu lesa, rámcovom plánovaní a podrobnom zisťovaní stavu lesa,

c) plán hospodárskych opatrení s úlohami určenými pri podrobnom plánovaní,

d) plochovú tabuľku s prehľadom o lesných pozemkoch v lesnom celku, ktorý obsahuje údaje o ich členení, výmere, parcelných číslach, katastrálnych územiach, vlastníckych vzťahoch a obhospodarovateľoch lesov,

e) prehľadové tabuľky so súhrnnými informáciami o stave lesa v lesnom celku, najmä o

1. bonitách lesných drevín,

2. zastúpení vekových stupňov a štruktúre lesných drevín,

3. zakmenení a zásobách dreva v lesných porastoch,

4. prírastkoch, 5. obnovnej ťažbe,

6. výchove lesa,

7. obnove lesa,

f) obrysovú mapu so zobrazením polohopisu, výškopisu a priestorového rozdelenia lesa spravidla v mierke 1 : 10 000,

g) porastovú mapu vyhotovenú z lesníckej digitálnej mapy, s označením jednotiek priestorového rozdelenia lesa podľa vekových tried, etáží a ich zakmenenia, kategórií lesov a ďalších skutočností
201

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) súvisiacich s rozdelením, stavom a funkčným zameraním lesov.

Do návrhu plánu predloženého krajskému lesnému úradu do 15. decembra posledného roka platnosti plánu sa pred jeho schválením zapracujú zmeny vyplývajúce zo zmien údajov katastra nehnuteľností a evidencie lesných pozemkov so stavom k 1. januáru roka nasledujúcom po roku, v ktorom sa skončila platnosť plánu,

Výpis z programu starostlivosti vyhotovený na žiadosť vlastníka alebo obhospodarovateľa lesa obsahuje opis dielcov, plán hospodárskych opatrení a obrysovú a porastovú mapu.

Náklady na vyhotovenie súčastí programu starostlivosti hradí vyhotovovateľovi plánu štát prostredníctvom verejného obstarávateľa.

Program starostlivosti sa po jeho schválení predkladá ministerstvom zriadenej právnickej osobe vlastníkovi alebo správcovi a obhospodarovateľovi lesa.

5.LESNÁ HOSPODÁRSKA EVIDENCIA, INFORMAČNÝ SYSTÉM LESNÉHO HOSPODÁRSTVA A NÁRODNÁ INVENTARIZÁCIA LESA Lesná hospodárska evidencia Obhospodarovateľ lesa je povinný prostredníctvom odborného lesného hospodára zabezpečiť vedenie evidencie o realizácii plánovaných hospodárskych opatrení i o neplánovaných činnostiach a opatreniach vykonaných v lesoch, najmä o vykonanej ťažbe a pestovaní lesa (ďalej len "lesná hospodárska evidencia"). (2) Obhospodarovateľ lesa je povinný do 60 dní po ukončení kalendárneho roka prostredníctvom orgánu štátnej správy lesného hospodárstva predložiť údaje z lesnej hospodárskej evidencie právnickej osobe zriadenej ministerstvom (Národné lesnícke centrum Zvolen). Informačný systém lesného hospodárstva Informačný systém lesného hospodárstva (ďalej len "informačný systém") slúži na zber, spracovanie a archiváciu údajov o stave a vývoji lesov, o vykonaných hospodárskych opatreniach v lesoch, o vlastníctve, správe a nájme lesov a na zostavenie súhrnného lesníckeho ekonomického účtu.

Informačný systém zabezpečuje právnická osoba zriadená ministerstvom(Národné lesnícke centrum Zvolen) , ktorá je správcom informačného systému a informačnej banky údajov (ďalej len "správca informačného systému").
202

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Zdrojmi údajov na tvorbu informačného systému sú údaje hospodárskej úpravy lesov, orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, lesnej hospodárskej evidencie, národnej inventarizácie lesov a ostatné údaje.

Obhospodarovateľ lesa, vyhotovovateľ programu starostlivosti, lesnícka ochranárska služba a orgány štátnej správy lesného hospodárstva poskytujú správcovi informačného systému potrebnú súčinnosť. Správca informačného systému je povinný zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností, osobných údajov a dôverných štatistických údajov podľa osobitných predpisov. Národná inventarizácia lesov a monitoring lesov Národná inventarizácia lesov je zisťovanie a hodnotenie vybraných kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov stavu lesov k zvolenému časovému okamihu. Vykonáva sa výberovým spôsobom na dočasných skusných plochách.

Monitoring lesov je periodické opakovanie národnej inventarizácie lesov. Umožňuje dlhodobo porovnávať stav lesov a sledovať ich vývoj. Vykonáva sa výberovým spôsobom na trvalých skusných plochách.

6.POZEMKOVÉ ÚPRAVY NA LESNÝCH POZEMKOCH

Pozemkové úpravy na lesných pozemkoch sa vykonávajú najmä, ak a) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov b) dôjde k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav c) má dôjsť k zmene hraníc zastavaného územia obce alebo inej investičnej výstavbe, ktorá podstatne ovplyvní hospodárenie na pôde alebo životné podmienky v obvode pozemkových úprav alebo jeho ucelenej časti, d) je to potrebné pre zriadenie verejnoprospešných zariadení alebo zariadení spoločne využívaných vlastníkmi alebo užívateľmi pozemkov, e) je to potrebné v záujme obnovenia alebo zlepšenia funkcií ekologickej stability v územnom systéme a celkového rázu poľnohospodárskej a lesnej krajiny alebo hospodárenia na pôde, f) má dôjsť k obmedzeniu lesnej výroby z dôvodu vyhlásenia ochranných pásiem, chránených území alebo z iných dôvodov, g) má dôjsť alebo došlo k podstatným zmenám medzi lesnými pozemkami a poľnohospodárskymi pozemkami. Obvod pozemkových úprav
203

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Pozemkové úpravy sa vykonávajú spravidla naraz pre celé katastrálne územie, ktoré tvorí obvod pozemkových úprav. Ak to nebráni účelu pozemkových úprav alebo ak je to v záujme jeho dosiahnutia, môže sa obvod pozemkových úprav určiť inak. Obvod pozemkových úprav na lesných pozemkoch možno určiť aj s prihliadnutím na ucelené lesné časti, ktorými sú jednotky priestorového rozdelenia lesa najmä lesný celok a dielec.

LITERATÚRA 1. Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov 2. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 65/1995 Z. z. o evidencií lesných pozemkov a stavieb 3. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a ochrane lesa 4. Pracovné postupy hospodárskej úpravy lesov č. A/2008/1611, vydané Národným lesníckym centrom Zvolen, r.2008 5. Zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov

204

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

7. OCHRANA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY
Ing. Rozália Szallayová

Pôda je na rozdiel od vzduchu a vody prevažne v súkromnom vlastníctve. Je to však prírodný zdroj, ktorý je predmetom spoločného záujmu, a preto ho treba chrániť pre budúce generácie.

Právne predpisy Schváleniu právnych predpisov v oblasti poľnohospodárskej pôdy predchádzalo schválenie dokumentu „Zásady štátnej pôdnej politiky“ a kompetenčný zákon nasledovne: Ø Zásady štátnej pôdnej politiky - schválené uznesením vlády SR č. 1141 6. 12. 2001 Ø Zákon č. 518/2003 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
205

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

1. Zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a jeho priame i nepriame novely
Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Priama novela zákona Ø Zákon č. 219/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z.z. Nepriame novely Ø Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov (pozri Čl. IV) Ø Zákon č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach diaľnic a ciest pre motorové vozidlá (pozri § 3) na urýchlenie prípravy výstavby

Ø Zákon č. 275/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona NR SR č. 160/1996 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (pozri §2 ods. 2; Prílohy č. 1, 2 k zákonu) Ø Zákon č. 540/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 86/2008 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (pozri Čl. V, do zákona č. 220/2004 Z.z. sa vkladá § 17 b; pozri tiež prílohu k zákonu) Ø Zákon č. 571/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (pozri Čl. 1 bod 54., ktorý súvisí s § 17 zákona č. 220/2004 Z.z.; Čl. IV bod 3. pozri zmeny v sadzobníku správnych poplatkov) Ø Zákon č. 396/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
206

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

(pozri Čl. V, menia sa a dopĺňajú paragrafy 9, 15, 17 zákona č.220/2004 Z.z.)

2. Vykonávacie predpisy k zákonu o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy
Ø Vyhláška MPSR č. 508/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva § 27 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov Ø Nariadenie vlády SR č. 376/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška odvodu a spôsob platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy

3. Metodické usmernenia MP SR
Výkon právnych predpisov v oblasti ochrany poľnohospodárskej pôdy dopĺňajú metodické usmernenia MP SR, ktoré boli spracované za účelom zabezpečenia jednotného výkonu špecializovanej štátnej správy na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy (MPSR, KPÚ, OPÚ) a Pôdnej služby (VÚPOP).
Ø Metodické usmernenie číslo: 737/2005-430 vo veci ťažieb nerastov na poľnohospodárskej pôde Ø Metodické usmernenie MPSR číslo: 4260/2006-910 na zabezpečenia jednotného výkonu ustanovení § 4 až 8 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy (postup pôdnej služby a OPÚ) Ø Metodické usmernenie číslo: 2595/2006-910 o postupe pri vybavovaní individuálnych žiadostí o prešetrenie kódu BPEJ Ø Metodické usmernenie číslo: 2341/2006 – 910 na zabezpečenie účelného využitia skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy pri jej použití pre nepoľnohospodárske účely a na spracovanie dokumentácie bilancie skrývky Ø Metodické usmernenie číslo: 3187/2007-430 na posudzovanie návrhov na pestovanie rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde Ø Metodické usmernenie MPSR č. 3384 /2009-430 na posudzovanie návrhov na zriadenie slnečnej elektrárne na poľnohospodárskej pôde

ORGÁNY OCHRANY POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY Zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy v praxi uplatňujú orgány ochrany poľnohospodárskej pôdy, ktorými sú: Ø Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ø krajský pozemkový úrad, (KPÚ vydáva súhlas podľa § 13 až 15) Ø obvodný pozemkový úrad (OPÚ vydáva rozhodnutie o odňatí podľa § 17, stanovisko podľa § 17 ods.3,stanovisko podľa § 18, rozhodnutie o usporiadaní nezákonného stavu na poľnohospodárskej pôde podľa § 19 ods.1 písm. a).
- 8 KPÚ sídli v Bratislave, Trnave, Nitre, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Košiciach a v Prešove. - 44 OPÚ sídli v ďalších mestách;

Priame a nepriame novely zapracované do zákona č. 220/2004 Z.z. Priama novela: zákon č. 219/2008 Z.z., účinnosť 1.1.2009
Nepriama novela cez zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene

a doplnení niektorých zákonov Nepriama novela cez zákon č. 540/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre
207

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 86/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinnosť od 13.12.2008; (pozri Čl. V, do zákona č. 220/2004 Z.z. sa vkladá § 17 b; pozri tiež prílohu k zákonu) Nepriama novela cez zákon č. 396/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov; účinnosť od 1. novembra 2009 (pozri Čl. V, menia sa a dopĺňajú paragrafy 9, 15, 17 zákona č.220/2004 Z. z.)
Komentár: Pri praktickom uplatňovaní ustanovení zákona č. 220/2004 Z.z. je potrebné ďalšie rešpektovať ďalšie : Zákon č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá (pozri § 3) Zákon č. 275/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona NR SR č. 160/1996 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (pozri §2 ods. 2; Prílohy č. 1, 2 k zákonu) Zákon č. 571/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (pozri Čl. 1 bod 54., ktorý súvisí s praktickým uplatnením § 17 zákona č. 220/2004 Z.z.; Čl. IV bod 3. pozri zmeny v sadzobníku správnych poplatkov) Niektoré súvisiace právne predpisy: Zákon č. 165/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov(katastrálny zákon) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov Zákon č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov Zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

ZÁKON č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Čl. I PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA §1 Predmet zákona Tento zákon ustanovuje a) ochranu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a zabezpečenie jej trvalo udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho využívania, b) ochranu environmentálnych funkcií poľnohospodárskej pôdy, ktoré sú: produkcia biomasy, filtrácia, neutralizácia a premena látok v prírode, udržiavanie ekologického a genetického potenciálu živých organizmov v prírode, c) ochranu výmery poľnohospodárskej pôdy pred neoprávnenými zábermi na nepoľnohospodárske použitie, d) postup pri zmene druhu pozemku a postup pri odňatí poľnohospodárskej pôdy na
208

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

nepoľnohospodársky účel, e) sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. §2 Základné pojmy Na účely tohto zákona sa rozumie a) pôdou prírodný útvar, ktorý vzniká bezprostredne na zemskom povrchu ako produkt vzájomného pôsobenia klimatických podmienok, organizmov, človeka, reliéfu a materských hornín, b) poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností1 ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty, (vyhláška ÚGKK
SR č. 461/2009 Z.z. v prílohe č. 2, kódy 1 až 10. Konkrétne ide o spôsob využívania poľnohospodárskych druhov pozemkov v rámci rastlinnej výroby, na ktorých sa pestujú obilniny, okopaniny, krmoviny, technické plodiny, zelenina, ovocné stromy a kry, vysoká a nízka, ochranná a okrasná zeleň. )

c) bonitovanou pôdno-ekologickou jednotkou klasifikačný a identifikačný údaj vyjadrujúci kvalitu a hodnotu produkčno-ekologického potenciálu poľnohospodárskej pôdy na danom stanovišti podľa prílohy č. 3 zákona, d) monitorovaním poľnohospodárskej pôdy sledovanie a dokumentovanie priebehu zmien vlastností poľnohospodárskej pôdy, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska jej produkčných a mimoprodukčných funkcií, sledovanie kontaminácie poľnohospodárskych pôd rizikovými látkami z hľadiska možného vstupu týchto látok do potravinového reťazca, podzemných vôd a ovzdušia, e) trvalo udržateľným využívaním poľnohospodárskej pôdy a obhospodarovaním poľnohospodárskej pôdy využívanie a ochrana vlastností a funkcií takým spôsobom a v takom rozsahu, aby sa zachovala jej biologická rozmanitosť, úrodnosť, schopnosť obnovy a schopnosť plniť všetky funkcie, f) degradáciou fyzikálne, chemické a biologické poškodenie a znehodnotenie poľnohospodárskej pôdy, ako je vodná erózia a veterná erózia, zhutnenie, acidifikácia, kontaminácia rizikovými látkami, škodlivými rastlinnými organizmami a živočíšnymi organizmami a mikroorganizmami, 2) zníženie obsahu humusových látok v pôde, obmedzenie tvorby mikrobiálnej biomasy a neprirodzené zníženie biologickej aktivity v pôde, g) rizikovými látkami v pôde prvky a zlúčeniny, ktorých prítomnosť z prírodných alebo antropických zdrojov v pôdach v určitej koncentrácii priamo alebo nepriamo vyvoláva alebo môže vyvolať nežiaduce zmeny fyzikálnych vlastností, chemických vlastností a biologických vlastností poľnohospodárskej pôdy, h) limitnou hodnotou rizikových látok hodnoty určujúce hranice najvyšších prípustných obsahov rizikových látok v poľnohospodárskej pôde (príloha č. 2 zákona), i) hranicou zastavaného územia obce hranica územia vytýčeného lomovými bodmi zastavaného územia obce, ktoré boli premietnuté do odtlačkov katastrálnych máp k 1. januáru 1990. j) odnímanou plochou pozemok, alebo tá jeho časť, na ktorej dochádza k zmene druhu pozemku z poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársku pôdu.2a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 2a znie: „2a) § 9 zákona č. 162/1995 Z. z.“.

Komentár k BPEJ BPEJ bonitovaná pôdno-ekologická jednotka je klasifikačný a identifikačný údaj vyjadrujúci kvalitu a hodnotu produkčno–ekologického potenciálu poľnohospodárskej pôdy na danom stanovišti. Poľnohospodárska pôda je 209

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)
podľa sedemmiestneho kódu BPEJ zaradená do 9-ich skupín kvality. Zákonom o ochrane pôdy je osobitne chránená poľnohospodárska pôda zaradená podľa kódu BPEJ do prvej až štvrtej kvalitatívnej skupiny. Správcom máp BPEJ je Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava (VÚPOP). Poskytovanie údajov o kóde BPEJ 1. V súčasnosti údaj o kóde BPEJ preberá a poskytuje (v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/1995 Z.z.) rezort ÚGKK SR, ktorý bude v budúcnosti poskytovať údaj o kóde BPEJ v rámci celého územia SR. Pretože ide o postupné preberanie kódov BPEJ (z máp bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, ktoré spravuje VÚPOP) a následné poskytovanie údajov o kóde BPEJ, ÚGKK SR uverejňuje v Spravodajcovi ÚGKK SR, pre ktoré katastrálne územia údaj o kóde BPEJ poskytuje (katastrálne územia, kde bol zapísaný register obnovenej evidencie pôdy - ROEP). 2. OPÚ poskytuje údaj o kóde BPEJ pre konkrétnu parcelu a katastrálne územie pre potreby na úseku pozemkových úprav a právnej ochrany poľnohospodárskej pôdy, napríklad pri záberoch poľnohospodárskej pôdy pre výstavbu. V tomto zmysle, kým kataster nehnuteľností neprebral údaj o kóde BPEJ, údaj je možné získať na príslušnom OPÚ. OPÚ neposkytuje údaj o kóde BPEJ pre územie celého katastrálneho územia alebo pre potreby spracovania územnoplánovacej dokumentácie. 3. Mapy bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek Slovenskej republiky je mapové dielo značného rozsahu, ktoré spravuje VÚPOP. Toto mapové dielo v rozsahu celého územia SR je podkladom pre získanie údajov o kóde BPEJ pre územie väčšieho rozsahu, napríklad pre jedno alebo niekoľko katastrálnych území, pre účely spracovania územnoplánovacej dokumentácie, projektu pozemkových úprav. Spracovanie informácie o kóde BPEJ pre územie takéhoto rozsahu je nadštandardná služba VÚPOP spoplatňovaná podľa príslušného cenníka výkonov. 4. prešetrovanie BPEJ: OPÚ žiadosť prešetrí v teréne z hľadiska možných príčin znehodnotenia, doplní o svoje stanovisko a odstúpi žiadosť na ministerstvo, odbor pozemkových úprav. Stanovisko obsahuje informáciu o príčinách alebo predpokladaných príčinách znehodnotenia vlastností poľnohospodárskej pôdy a o tom, či šetrený pozemok bol alebo nebol predmetom rozhodnutia o dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy, prípadne stanoviska o nepoľnohospodárskom použití poľnohospodárskej pôdy do jedného roka. Komentár k pojmu hranica zastavaného územia obce HZUO Pojem „hranica zastavaného územia obce“ je ustanovený v § 2 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to na účely ochrany poľnohospodárskej pôdy pri jej odňatí na stavebné a iné účely takto: „hranicou zastavaného územia obce je hranica územia vytýčeného lomovými bodmi zastavaného územia obce, ktoré boli premietnuté do odtlačkov katastrálnych máp k 1.1.1990“. Podľa ustanovenia § 7 zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov údaj o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce je obsahom katastra nehnuteľností , to znamená, že tento údaj je evidovaný v katastri nehnuteľností a poskytuje ho príslušná správa katastra, napríklad vo výpise z katastra nehnuteľností. Za súčasného právneho stavu uvedené zákony neustanovujú možnosti rozšírenia hranice zastavaného územia obce.

DRUHÁ ČASŤ ZÁSADY TRVALO UDRŽATEĽNÉHO VYUŽÍVANIA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY A OBHOSPODAROVANIA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY A JEJ OCHRANY
§3 Starostlivosť o poľnohospodársku pôdu (1) Každý vlastník poľnohospodárskej pôdy (ďalej len vlastník ) alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy (ďalej len užívateľ ) je povinný a) vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou,
210

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

b) predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch, ak osobitný predpis2b) neustanovuje inak“. Poznámka pod čiarou k odkazu 2b znie: „2b) § 12 až 16 a § 26 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.“. c) zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí, 3) d) usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri. (2) Na účel uvedený v odseku 1 písm. d) je vlastník, prípadne užívateľ povinný požiadať orgán štátnej správy ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23) (ďalej len orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy ) o zmenu druhu pozemku podľa § 11 alebo § 19 alebo o vyznačenie zmeny druhu pozemku v katastri, ak takáto zmena nevyžaduje rozhodnutie orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa tohto zákona. (3) Užívateľ zabezpečí starostlivosť o poľnohospodársku pôdu vo vlastníctve štátu na území vojenského obvodu podľa osobitného predpisu4) tak, aby nedošlo k trvalému znehodnoteniu jej vlastností. §4 Ochrana poľnohospodárskej pôdy pred degradáciou (1) Územie Slovenskej republiky ohrozené degradáciou poľnohospodárskej pôdy eviduje Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy v rámci odbornej činnosti pre oblasť ochrany poľnohospodárskej pôdy (ďalej len pôdna služba ). Pôdna služba vykonáva prieskum poľnohospodárskych pôd a v oblastiach ohrozených degradáciou navrhuje ochranné opatrenia zamerané na jej zmiernenie a odstránenie. (2) Ak pôdna služba zistí hrozbu poškodenia poľnohospodárskej pôdy alebo poškodenie poľnohospodárskej pôdy, alebo degradáciu poľnohospodárskej pôdy, orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23) na jej návrh uloží vlastníkovi alebo užívateľovi vykonať opatrenia na ochranu pred jej poškodením a degradáciou alebo opatrenia na odstránenie nežiaduceho stavu. (3) Návrh pôdnej služby podľa odseku 2 obsahuje najmä a) základné identifikačné údaje o poľnohospodárskom druhu pozemku podľa údajov katastra, b) analýzu stavu ohrozenia poľnohospodárskej pôdy, c) návrh opatrení na odstránenie hrozby poškodenia a degradácie poľnohospodárskej pôdy s prepočtom finančných nákladov. §5 Ochrana poľnohospodárskej pôdy pred eróziou (1) Erózia poľnohospodárskej pôdy predstavuje úbytok povrchovej najúrodnejšej vrstvy poľnohospodárskej pôdy, úbytok živín, humusu, organickej hmoty, zníženie mikrobiologického života a stratu funkcií pôdy. Kategórie a limitné hodnoty pri erózii poľnohospodárskej pôdy sú uvedené v prílohe č. 1.
211

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

(2) Vlastník alebo užívateľ je povinný vykonávať trvalú a účinnú protieróznu ochranu poľnohospodárskej pôdy vykonávaním ochranných agrotechnických opatrení podľa stupňa erózie poľnohospodárskej pôdy, ktoré sú: a) výsadba účelovej poľnohospodárskej a ochrannej zelene, b) vrstevnicová agrotechnika, c) striedanie plodín s ochranným účinkom, d) mulčovacia medziplodina kombinovaná s bezorbovou agrotechnikou, e) bezorbová agrotechnika, f) osevné postupy so striedaním plodín s ochranným účinkom, g) usporiadanie honov v smere prevládajúcich vetrov, h) iné opatrenia, ktoré určí pôdna služba podľa stupňa erózie poľnohospodárskej pôdy. (3) Ak pôdna služba zistí eróziu poľnohospodárskej pôdy a nečinnosť vlastníka alebo užívateľa, orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23) na jej návrh uloží opatrenia podľa odseku 2. §6 Ochrana poľnohospodárskej pôdy pred zhutnením (1) Zhutnenie poľnohospodárskej pôdy je nepriaznivý stav poľnohospodárskej pôdy zapríčinený zvýšením objemovej hmotnosti. Zhutnenie poľnohospodárskej pôdy vzniká v dôsledku nesprávnych osevných postupov a postupov hnojenia, nedostatočného vápnenia a nesprávneho používania poľnohospodárskej techniky. (2) Vlastník alebo užívateľ je povinný pri využívaní poľnohospodárskej pôdy na poľnohospodársku výrobu vykonávať agrotechnické opatrenia, ktoré predchádzajú hrozbe zhutnenia poľnohospodárskej pôdy a zhutneniu poľnohospodárskej pôdy, a to najmä správnou voľbou plodín, osevných postupov a technológií obhospodarovania. (3) Ak pôdna služba zistí zhutnenie poľnohospodárskej pôdy spôsobené nečinnosťou vlastníka alebo užívateľa, orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (OPÚ) na jej návrh uloží opatrenia podľa odseku 2. (4) Limitné hodnoty objemových hmotností zhutnených poľnohospodárskych pôd sú uvedené v prílohe č. 1 zákona. §7 Zásada bilancie pôdnej organickej hmoty (1) Obsah a kvalita pôdnej organickej hmoty v poľnohospodárskej pôde sú podmienkou udržania jej optimálnych vlastností a funkcií. (2) Vlastník alebo užívateľ je povinný vykonávať kontrolu bilancie pôdnej organickej hmoty a používať také spôsoby hospodárenia, ktoré nevyvolajú prekročenie limitnej hodnoty deficitu bilancie pôdnej organickej hmoty podľa prílohy č. 1. (3) Ak pôdna služba zistí prekročenie limitnej hodnoty podľa odseku 4 spôsobené nečinnosťou vlastníka alebo užívateľa, orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (OPÚ) na jej návrh uloží vykonať organické hnojenie poľnohospodárskej pôdy.
212

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

(4) Limitné hodnoty ohrozenia obsahu a kvality pôdnej organickej hmoty sú uvedené v prílohe č. 1 zákona. §8 Ochrana poľnohospodárskej pôdy pred rizikovými látkami (1) Každý, kto má podozrenie, že môže dôjsť k poškodeniu poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami, alebo zistí poškodenie poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami, je povinný túto skutočnosť ohlásiť príslušnému orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy (OPÚ) alebo pôdnej službe. (2) Za poľnohospodársku pôdu poškodenú rizikovými látkami sa považuje poľnohospodárska pôda, v ktorej sa aspoň jedna riziková látka nachádza v množstve nad limitnou hodnotou rizikových látok podľa prílohy č. 2 zákona. (3) Na určenie obsahu rizikových látok v poľnohospodárskej pôde podľa odseku 2 je oprávnená len akreditovaná osoba. (4) Každý, kto svojou činnosťou rizikovými látkami poškodí poľnohospodársku pôdu, je povinný bezodkladne vykonať opatrenia na odstránenie poškodenia. Ak tak neurobí, orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (OPÚ) tomu, kto poškodenie spôsobil, uloží opatrenia na odstránenie poškodenia poľnohospodárskej pôdy navrhnuté pôdnou službou. (5) Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (OPÚ) na návrh pôdnej služby rozhodne o tom, že pozemok je kontaminovaný rizikovými látkami ohrozujúcimi zdravie alebo život ľudí a zvierat a že poľnohospodárske plodiny sa nesmú používať na výrobu potravín, krmív ani sa nesmú používať v potravinovom reťazci. (6) Ak došlo k poškodeniu poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami podľa odsekov 2 a 4 priemyselnou činnosťou prevádzok, uloží v integrovanom povoľovaní opatrenia na odstránenie poškodenia poľnohospodárskej pôdy orgán štátnej správy vo veciach integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania.7) (6) Opatrenia na ochranu poľnohospodárskej pôdy pred poškodením rizikovými látkami alebo na odstránenie takého poškodenia spôsobeného činnosťou prevádzok, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis, 7) ukladá orgán štátnej správy vo veciach integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia7a) s prihliadnutím na limitné hodnoty rizikových látok v poľnohospodárskej pôde podľa prílohy č. 2 a s prihliadnutím na opatrenia navrhnuté alebo uložené podľa odsekov 4 a 5.
Poznámky pod čiarou k odkazom 7 a 7a znejú: "7) § 2 ods. 4 zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 7a) § 28 zákona č. 245/2003 Z. z. v znení zákona č. 532/2005 Z. z.".

213

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

TRETIA ČASŤ ZMENY DRUHOV POZEMKOV
§9 (1) Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23) na základe žiadosti vlastníka alebo žiadosti užívateľa vydá rozhodnutie na a) zmenu trvalého trávneho porastu, vinice a ovocného sadu na iný druh poľnohospodárskeho pozemku, b) zmenu nepoľnohospodárskej pôdy na poľnohospodársku pôdu, c) zalesnenie poľnohospodárskej pôdy zmenu poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok.“. (1) Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (OPÚ) na základe žiadosti vlastníka alebo užívateľa poľnohospodárskej pôdy vydá rozhodnutie na zmenu poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok. (2) Na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 sú potrebné vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré chránia verejné záujmy podľa osobitných predpisov, 8) stanovisko vlastníka a užívateľa a odborné stanovisko pôdnej služby a údaje o pozemku podľa katastra; ustanovenie osobitného predpisu9) tým nie je dotknuté. § 10 (1) Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (OPÚ) z vlastného podnetu alebo na žiadosť vlastníka alebo užívateľa rozhodne, ak sú pochybnosti o tom, či pozemok je alebo nie je poľnohospodárska pôda. (2) Predmetom rozhodovania podľa odseku 1 sú poľnohospodárske druhy pozemkov, ktoré a) vplyvom prírodných procesov a účelom využívania zmenili svoj charakter tak, že ich nemožno poľnohospodársky obrábať, ako sú rokliny, výmole, vysoké medze s krovinami alebo s kamením, a pozemky, ktoré neposkytujú trvalý úžitok z iných dôvodov, najmä plochy zarastené krovinami alebo zanesené štrkom či kamením, slatiny, plochy zamokrené alebo porastené rašelinovým machom, málo únosné plochy, b) charakterom pôdneho profilu a vlastnosťami zodpovedajú charakteru poľnohospodárskej pôdy, ale sú v katastri evidované ako nepoľnohospodárske pozemky, c) sú dlhodobo zalesnené a sú vhodné na preradenie do lesného pôdneho fondu s cieľom usporiadať ich evidenciu v katastri, pričom orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy rozhodne o zmene poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok so súhlasom orgánu štátnej správy lesného hospodárstva9a).
Poznámka pod čiarou k odkazu 9a znie: „9a) § 56 ods. 1 písm. c) zákona č. 326/2005 Z. z.“.

(3) Prílohou žiadosti podľa odseku 1 sú údaje o pozemku podľa katastra, prípadne technické podklady na vyznačenie zmeny druhu pozemku v katastri potrebné na vyznačenie zmeny druhu pozemku v katastri. Podklady katastra zabezpečí vlastník alebo užívateľ. Pri rozhodovaní podľa odseku 1 orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (OPÚ) prihliada na odborné stanovisko pôdnej služby.
Komentár k § 9 a §10 Definícia a rozlišovanie drevín na poľnohospodárskej pôde 214

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)
Podľa ustanovení zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), orgány ochrany poľnohospodárskej pôdy: • Zalesnenie poľnohospodárskej pôdy Návrh zalesnenia poľnohospodárskej pôdy (napríklad trvalého trávneho porastu) je možné riešiť podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. c) zákona. Zmena poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok sa vyznačí v katastri nehnuteľností na podklade rozhodnutia obvodného pozemkového úradu. Potenciálne vhodné na zalesnenie sú poľnohospodárske pôdy zaradené podľa kódu BPEJ do 6. až 9. skupiny kvality podľa prílohy č. 3 k zákonu o ochrane pôdy. Rozhodnutie podlieha zákonu o správnom konaní; dôležitým podkladom je projekt navrhovaného zalesnenia; vyjadrenia účastníkov konania a vyjadrenie dotknutých orgánov štátnej správy ...... Zalesnením poľnohospodárskej pôdy dochádza k zmene funkčného využitia územia a k zmene druhu pozemku v katastri nehnuteľností. • Dlhodobo zalesnené poľnohospodárske pôdy (tzv. biele plochy) Riešenie dlhodobo zalesnených poľnohospodárskych pôd, ktoré sú súčasťou lesných ekosystémov, a ktoré sú vhodné na preradenie do lesných pozemkov (z praxe je nám známe, že ide o 20 až 100 ročný lesný porast drevín na poľnohospodárskej pôde) je možné riešiť ustanovením § 10 odsek 1, 2, písm. c). zákona. Rozhodnutie podlieha zákonu o správnom konaní. Zmena poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok sa vyznačí v katastri nehnuteľností na podklade rozhodnutia obvodného pozemkového úradu. • Rýchlorastúce energetické dreviny na poľnohospodárskej pôde Dreviny ako sú vŕba, topoľ, agát, jelša, osika .... a ďalšie nie sú poľnohospodárskymi plodinami, sú drevinami. Pri návrhoch pestovania rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde pre energetické účely obvodný pozemkový úrad vydáva rozhodnutie o dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy podľa § 17 zákona o ochrane pôdy. V rozhodnutí sa identifikuje plocha a výmera na podklade údajov katastra nehnuteľností,. Ukladajú sa podmienky ochrany dotknutej poľnohospodárskej pôdy pred jej znehodnotením, ukladá sa podmienka spätnej rekultivácie poľnohospodárskej pôdy. Predmetom rozhodnutia OPÚ je zmena funkčného využitia poľnohospodárskej pôdy, nemení sa však druh pozemku v KN. Rozhodnutie podlieha zákonu o správnom konaní; dôležitým podkladom sú vyjadrenia účastníkov konania a vyjadrenie dotknutých orgánov štátnej správy, napríklad na úseku ochrany prírody, ochrany vôd a ochrany zdravia ľudí (alergie), ale tiež ochrany pred inváziou nepôvodných drevín. Potenciálne vhodné na výsadbu rýchlorastúcich energetických drevín sú poľnohospodárske pôdy zaradené podľa kódu BPEJ do 6. až 9. skupiny kvality podľa prílohy č. 3 k zákonu o ochrane pôdy. • Ľahký samonálet drevín na poľnohospodárskej pôde Ide o dlhodobo zanedbané poľnohospodárske pôdy s porastom krovín a stromov; uplatňuje sa §3 zákona č. 220/2004 Z. z. – nemení sa druh pozemku v KN Plochy dlhodobo zanedbanej poľnohospodárskej pôdy s porastom krovín a drevín, tzv. ľahký samonálet, nie sú vhodné na preradenie medzi lesné pozemky, pretože nemajú charakter lesných drevín a lesného pozemku. Obhliadkou v teréne je možné zistiť, že ide o 5 až 15 ročné neriadene rastúce krovinové a stromové samonálety. Takto zanedbanú poľnohospodársku pôdu je možné vrátiť do pôvodného stavu odstránením porastu drevín a rekultivačnými opatreniami na pôde.

§ 11 (1) Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (OPÚ) z vlastného podnetu alebo na základe žiadosti vlastníka, prípadne užívateľa rozhodne o zmene poľnohospodárskeho druhu pozemku, ak a) pred 25. júnom 1992 vplyvom ľudskej činnosti zmenil svoj charakter a nezodpovedá poľnohospodárskej pôde, b) bol administratívne odňatý z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a zanikol dôvod a účel odňatia, pričom nezmenil charakter poľnohospodárskej pôdy. (2) Prílohou žiadosti vlastníka, prípadne užívateľa podľa odseku 1 sú základné identifikačné údaje o pozemku a technické podklady katastra potrebné na vyznačenie zmeny druhu pozemku v
215

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

katastri.

ŠTVRTÁ ČASŤ OCHRANA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY PRI NEPOĽNOHOSPODÁRSKOM POUŽITÍ
§ 12 Zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy pri nepoľnohospodárskom použití (1) Poľnohospodársku pôdu možno použiť na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. Poľnohospodársku pôdu možno odňať natrvalo alebo dočasne podľa § 17, alebo použiť poľnohospodársku pôdu na nepoľnohospodársky účel na čas do jedného roka vrátane uvedenia pôdy do pôvodného stavu podľa § 18. (2) Ten, kto navrhne nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy, je povinný a) chrániť poľnohospodársku pôdu zaradenú podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do prvej až štvrtej kvalitatívnej skupiny uvedenej v prílohe č. 3, b) riešiť alternatívne umiestnenie stavby na poľnohospodárskej pôde za hranicou zastavaného územia obce so zreteľom na ochranu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd podľa písmena a) a vyhodnotiť dôsledky pre poľnohospodársku pôdu pre každú alternatívu, c) nenarušovať ucelenosť honov a nesťažovať obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy nevhodným situovaním stavieb, jej delením a drobením alebo vytváraním častí nevhodných na obhospodarovanie poľnohospodárskymi mechanizmami, d) zabezpečiť prístup na neprístupné hony v prípade rozdelenia honov vybudovaním účelových poľných ciest, e) vykonať skrývku humusového horizontu poľnohospodárskych pôd odnímaných natrvalo a zabezpečiť ich hospodárne a účelné využitie na základe bilancie skrývky humusového horizontu, f) vykonať skrývku humusového horizontu poľnohospodárskych pôd odnímaných dočasne a zabezpečiť starostlivosť o skladovanú skrývku na základe bilancie skrývky humusového horizontu, g) vykonať skrývku humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy použitej na nepoľnohospodársky účel na čas kratší ako jeden rok a zabezpečiť starostlivosť o skladovanú skrývku na základe bilancie skrývky humusového horizontu, h) vykonať rekultiváciu dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy na základe schváleného projektu rekultivácie, i) zabezpečiť vrátenie poľnohospodárskej pôdy použitej na nepoľnohospodársky účel na čas kratší ako jeden rok do pôvodného stavu, j) zabezpečiť základnú starostlivosť o poľnohospodársku pôdu odňatú podľa § 17 až do realizácie stavby, najmä pred zaburinením pozemkov a porastom samonáletu drevín, k) zabezpečiť skladovanú skrývku humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy z dočasne odňatých plôch pred výskytom a šírením burín, samonáletom drevín a pred rozkradnutím.

216

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

l) zaplatiť odvod za trvalé odňatie alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (ďalej len „odvod“); povinnosť zaplatiť odvod sa vzťahuje aj na toho, kto zabral poľnohospodársku pôdu bez rozhodnutia orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 17. Ak odvod nebol zaplatený včas, vzniká povinnosť zaplatiť penále za každý, aj začatý deň omeškania vo výške 0,5% z nezaplatenej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti. Odvod a penále sú príjmom štátneho rozpočtu..
Komentár k §12 ods. 2 písm. e), f), g) (1) Bilancia a vykonanie skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy sa spracúva pri skrývke humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy a) odnímanej natrvalo a jej hospodárnom a účelnom využití, b) odnímanej dočasne, jej skladovaní a uvedení poľnohospodárskej pôdy do pôvodného stavu, c) použitej na nepoľnohospodárske účely na dobu kratšiu ako jeden rok, jej skladovaní a uvedení poľnohospodárskej pôdy do pôvodného stavu. (2) Skrývka humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy sa vykonáva z hornej časti pôdneho profilu, ktorá je zhodná s humusovým horizontom v závislosti od biologického oživenia a obsahu humusu alebo i z hlbšie uložených vrstiev pôdy. Hospodárnosť a účelnosť skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy sa určuje na základe úrodnosti, morfologických vlastností a hygienického stavu pôdy. (3) Skrývka humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy sa vykonáva oddelene podľa jednotlivých častí so zreteľom na hĺbku biologicky aktívnej pôdy. (4) Skrývka humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy z plôch dočasného odňatia poľnohospodárskej pôdy predstavuje jej vykonanie, uloženie na skládku, ošetrovanie skládky a následné vrátenie pôdy do pôvodného stavu spätnou rekultiváciou. (5) Hĺbkou pôdy sa rozumie mocnosť pôdneho profilu nad pevným (materským) pôdotvorným substrátom alebo jeho súvislým silne štrkovitým alebo kamenitým rozpadom. Za plytkú pôdu sa označuje pôda s mocnosťou do 30 cm, za stredne hlbokú pôdu sa označuje pôda s mocnosťou od 30 cm do 60 cm, za hlbokú pôdu sa označuje pôda s mocnosťou od 60 cm do 100 cm a za veľmi hlbokú pôdu sa označuje pôda s mocnosťou nad 100 cm. (6) Humusovým horizontom poľnohospodárskej pôdy (ďalej len humusový horizont ) sa rozumie súvislý povrchový horizont nahromadených minerálnych látok a humusových látok, ktorý je od hlbších horizontov odlíšený farbou a štruktúrou. Kultivovaná časť humusového horizontu sa nazýva ornica. Za plytký humusový horizont sa označuje humusový horizont do 18 cm, za stredne hlboký humusový horizont sa označuje humusový horizont od 18 cm do 24 cm, za hlboký humusový horizont sa označuje humusový horizont od 24 cm do 30 cm a za veľmi hlboký humusový horizont sa označuje humusový horizont nad 30 cm. Akumulované humusové horizonty môžu mať hĺbku nad 50 cm. (7) Hospodárnym a účelným využitím skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy z plôch trvalého odňatia poľnohospodárskej pôdy sa rozumie jej zhrnutie, odvoz a rozhrnutie na iné poľnohospodárske pozemky zodpovedajúcej kvality, zúrodnenie menej úrodných poľnohospodárskych pôd a jej použitie na výrobu kompostu alebo záhradnej pôdy, alebo na zlepšenie kvalitatívnych vlastností nepoľnohospodárskych pôd, ktoré neboli vyradené z biologického látkového kolobehu s rastlinstvom, ako je poľnohospodárska zeleň, ekologická zeleň a okrasná zeleň. (8) Bilancia skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy sa spracúva v textovej časti, tabuľkovej časti a mapovej časti. (9) Textová časť bilancie skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy obsahuje a) agronomickopôdoznaleckú charakteristiku poľnohospodárskej pôdy vypracovanú na základe komplexného a podrobného pôdoznaleckého prieskumu a kódu bonitovanej pôdnoekologickej jednotky, b) agronomickopôdoznaleckú charakteristiku poľnohospodárskej pôdy vypracovanú na základe vykonaného terénneho šetrenia pôdneho profilu výkopom sondy, c) technologický postup vykonania skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy, (10) Tabuľková časť bilancie skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy obsahuje kvantifikáciu výmery plôch podľa údajov katastra nehnuteľností a kvantifikáciu jej objemu s určením jej umiestnenia na iné pozemky pri trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy alebo jej uskladnenia pri dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy, pričom výška skládky nesmie presiahnuť 3 m a sklon svahov 1 : 1, 5 až 2 m; skládka musí byť chránená pred odnášaním vetrom a vodou a pred zaburinením a rozkrádaním. (11) Mapovú časť bilancie skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy tvorí geometrický plán odnímaných plôch alebo snímka z katastra nehnuteľností. Jej plochy sú vyznačené na mapovom podklade farebne podľa toho, či ide o trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy, alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy. Plocha skládky pri dočasne odnímanej poľnohospodárskej pôde a plocha umiestnenia a rozhrnutia skrývky

217

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)
humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy z trvalého odňatia poľnohospodárskej pôdy sa vyznačujú na mapovom podklade farebne. (12) Okrem spracovania dokumentácie bilancie skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy podľa odsekov 2 až 4 sa vypracúva aj bilancia skrývky podľa prílohy č. 1, ak ide o trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy a bilancia skrývky podľa prílohy č. 2, ak ide o dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy. (13) Bilancia skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy sa spracúva, ak ide o záber poľnohospodárskej pôdy do 1 000 m2 len podľa prílohy č. 1 vyhlášky MPSR č. 508/2004 Z.z., a ak ide o použitie poľnohospodárskej pôdy do jedného roka len podľa prílohy č. 2. vyhlášky MPSR č. 508/2004 Z.z

Komentár k §12 ods. 2 písm. h) (1) Rekultivácia je súhrn agromelioračných, agrotechnických, biologických a pestovateľských opatrení na obnovu kvalitatívnych vlastností poľnohospodárskej pôdy a obnovu pôdnej úrodnosti. Tieto opatrenia obsahujú obnovu fyzikálnych vlastností, chemických vlastností a biologických vlastností podľa príslušného druhu pozemku poľnohospodárskej pôdy. (2) Projekt rekultivácie obsahuje a) informáciu o navrhovanom dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy, stavbe alebo inom zámere, b) identifikačné údaje z katastra nehnuteľností o pôde, na ktorej má byť vykonaná rekultivácia a agronomickopôdoznaleckú charakteristiku pôdy, vodohospodárske pomery stanovišťa a morfológiu pôdneho profilu, c) bilanciu skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy dočasne odnímanej, d) technickú časť rekultivácie, ktorá obsahuje opis opatrení technickej rekultivácie, postup pri ich vykonávaní, časový harmonogram postupu prác, najmä zemné práce, povrchové očistenie plochy, plošné urovnávky a navážky, rekonštrukciu pôdneho profilu a hydromelioračné opatrenia, e) biologickú časť rekultivácie, ktorá obsahuje opis opatrení biologickej rekultivácie, postup pri ich vykonávaní, časový harmonogram postupu prác, najmä osevné postupy, hnojenie pôdy a optimalizáciu pôdnej reakcie, f) stanovisko vlastníka poľnohospodárskej pôdy (ďalej len vlastník ) alebo nájomcu a správcu poľnohospodárskej pôdy (ďalej len užívateľ ), g) záväzné vyhlásenie vlastníka alebo užívateľa, že po skončení rekultivácie prevezme rekultivované plochy do užívania, h) odborné stanovisko k projektu rekultivácie. (3) Rekultivácia sa určuje najmenej v rozsahu výmery dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy. Výmeru rekultivácie možno rozšíriť na susedné pozemky vtedy, ak treba riešiť ekologickú stabilitu dotknutého územia, ktorá bola narušená stavebnou alebo inou činnosťou v teréne. (4) Termín skončenia rekultivácie je totožný s termínom skončenia dočasného odňatia poľnohospodárskej pôdy podľa rozhodnutia o jej odňatí. V rámci termínu skončenia dočasného odňatia poľnohospodárskej pôdy sa vykoná technická rekultivácia a najmenej jeden rok biologická rekultivácia. Biologická rekultivácia pokračuje aj po termíne dočasného odňatia poľnohospodárskej pôdy a podľa náročnosti biologických opatrení môže trvať ešte jeden rok až štyri roky. (5) Po skončení rekultivácie predkladá investor protokol o jej vykonaní podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 3 príslušnému orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy.

Komentár k § 12 ods.2 písm. b) Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na poľnohospodárskej pôde sa spracúva v textovej časti, tabuľkovej časti a mapovej časti. Textová časť obsahuje zhodnotenie a zdôvodnenie stavebných a iných zámerov navrhovaných na poľnohospodárskej pôde z hľadiska uplatnenia zásad ochrany poľnohospodárskej pôdy. Tabuľková časť obsahuje a) prehľad stavebných a iných zámerov na poľnohospodárskej pôde navrhovaných v rámci návrhov územnoplánovacej dokumentácie a k návrhom, ktoré menia alebo dopĺňajú schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu, vypracovaný podľa prílohy č. 4, b) prehľad individuálnych návrhov nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy pre konkrétny stavebný 218

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)
alebo iný zámer, vypracovaný podľa prílohy č. 5, ak obec nie je povinná mať územný plán. Mapová časť obsahuje mapu širších územných vzťahov, komplexný návrh stavebného rozvoja a výkres vyhodnotenia dôsledkov navrhovaného stavebného rozvoja a iných zámerov na poľnohospodárskej pôde, ktorý obsahuje tieto údaje: a) druhy pozemkov podľa registra C katastra nehnuteľností, b) bonitovanú pôdno-ekologickú jednotku, c) hranice riešeného územia, d) hranice katastrálnych území, e) priebeh hraníc chránených území z hľadiska ochrany prírody a ochrany vôd, f) plochy kontaminovaného pôdneho fondu, g) plochy závlah a odvodnení, h) plochy postihnuté degradáciou pôdy, a to zosuvmi, eróziou a narušením ekologickej stability územia, i) plochy poľnohospodárskej pôdy osobitne chránenej zaradené do 1. až 4. skupiny bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky, j) areály poľnohospodárskej prvovýroby, k) lokality navrhovaných stavebných a iných zámerov na poľnohospodárskej pôde. Ak ide o posúdenie individuálneho návrhu podľa odseku 3 písm. b), mapová časť obsahuje snímku a výpis z katastra nehnuteľností so zákresom navrhovaného záberu poľnohospodárskej pôdy.

Ochrana poľnohospodárskej pôdy pri územnoplánovacej činnosti § 13 (1) Pri každom obstarávaní a spracúvaní územnoplánovacej dokumentácie, projektov pozemkových úprav a iných návrhov podľa osobitných predpisov10) sa musí dbať na ochranu poľnohospodárskej pôdy a riadiť sa zásadami ochrany podľa § 12. (2) Návrh podľa odseku 1 musí byť pred schválením podľa osobitného predpisu (stavebného zákona) odsúhlasený orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy (KPÚ). Na vydanie súhlasu s budúcim možným použitím poľnohospodárskej pôdy na stavebné zámery a iné zámery a určenie podmienok súhlasu je rozhodujúci celkový konečný rozsah zamýšľaného odňatia poľnohospodárskej pôdy. Súhlas je podkladom na vydanie rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy podľa § 17. § 14 (1) Návrhy nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy, ktoré menia alebo dopĺňajú schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu podľa osobitného predpisu, (stavebného zákona) podliehajú posúdeniu z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy a vydaniu súhlasu podľa § 13. Návrhy posudzuje orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (KPÚ) so zreteľom na doteraz nepoužité plochy v rámci platnej územnoplánovacej dokumentácie. (2) Návrhy podľa odseku 1 a § 13 ods. 1 predkladá na posúdenie orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy (KPÚ) orgán územného plánovania.

§ 15 (1) Ak obec nie je povinná mať územný plán podľa osobitného predpisu, 12) orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 22) môže udeliť súhlas aj k individuálnemu návrhu nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy pre konkrétny stavebný zámer alebo iný zámer.

219

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

„(1) Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (KPÚ) môže udeliť súhlas aj k individuálnemu návrhu nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy pre konkrétny stavebný zámer alebo iný zámer.“. (2) Podkladom na posúdenie individuálneho návrhu podľa odseku 1 je okrem údajov o pozemku podľa katastra, prípadne technických podkladov na vyznačenie zmeny druhu pozemku v katastri aj projektová dokumentácia, stanovisko vlastníka a dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré chránia verejné záujmy podľa osobitných predpisov. (3) Pri príprave výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá sa stanovisko vlastníka podľa odseku 2 nevyžaduje. § 16 (1) Ak predložený návrh podľa § 13 až 15 nespĺňa zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 12, orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (KPÚ) súhlas podľa § 13 až 15 neudelí. (2) Súhlas podľa § 13 až 15 netreba žiadať, ak návrh nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy nepresahuje výmeru 1 000 m2 alebo ak ide o usporiadanie neoprávnených záberov poľnohospodárskej pôdy (§ 19). (2) Súhlas podľa § 13 až 15 sa nevyžaduje, ak ide o celkovú a konečnú výmeru odňatia poľnohospodárskej pôdy do 1000 m2, ak ide o usporiadanie neoprávnených záberov poľnohospodárskej pôdy, alebo ak ide o dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy. § 17 Odňatie poľnohospodárskej pôdy (1) Na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy (ďalej len rozhodnutie o odňatí ). Rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (OPÚ), v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza.
Komentár: Obvodný pozemkový úrad vydáva rozhodnutie v súlade s ustanoveniami správneho zákona, preto okrem iných náležitostí je potrebné aj vyjadrenie účastníkov konania § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.. Ďalšie náležitosti sú uvedené v odseku 5.

(2) Rozhodnutie o odňatí nie je potrebné a) na účely umiestnenia signálov, stabilizačných kameňov a iných značiek na geodetické účely, na vstupné šachty, prečerpávacie stanice, vrty a studne, stožiare alebo iné objekty nadzemného a podzemného vedenia, a ak v uvedených prípadoch nejde o plochu väčšiu ako 25 m2, a b) v hraniciach zastavaného územia obce, ak nejde o plochu väčšiu ako 1 000 m2. (2) Rozhodnutie o odňatí nie je potrebné vydať, a) ak ide o umiestnenie signálov, stabilizačných kameňov a iných značiek na geodetické účely, na vstupné šachty, prečerpávacie stanice, vrty a studne, stožiare alebo iné objekty nadzemného a podzemného vedenia a výmera jednotlivých uvedených objektov nepresiahne 25 m2, a ak ide o jednorazovú zmenu druhu pozemku do 15 m2, b) ak ide o výmeru odnímanej plochy do 500 m2 v hraniciach zastavaného územia obce podľa § 2 písm. i).“. (3) V prípadoch podľa odseku 2 vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (OPÚ)
220

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

stanovisko k pripravovanému zámeru na poľnohospodárskej pôde a v prípadoch vykonaných zmien druhov pozemkov do 15 m2 na základe kópie z katastrálnej mapy. (4) Poľnohospodársku pôdu možno odňať natrvalo alebo dočasne, pričom a) odňatím natrvalo sa rozumie trvalá zmena spôsobu použitia poľnohospodárskej pôdy s trvalou zmenou druhu pozemku v katastri, b) dočasným odňatím sa rozumie dočasná zmena spôsobu použitia poľnohospodárskej pôdy na čas najviac desať rokov, ktorá sa rekultivačnými opatreniami uvedie do pôvodného stavu. (5) Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré žiadajú o trvalé odňatie alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy, sú povinné k žiadosti priložiť a) súhlas podľa § 13 až 15, b) projektovú dokumentáciu, c) bilanciu skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy s návrhom na jej hospodárne využitie, osobitne na trvalé odňatie a osobitne na dočasné odňatie, ktorú vypracúva fyzická osoba, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa poľnohospodárskeho smeru alebo prírodovedného smeru so zameraním na pôdoznalectvo alebo právnická osoba, ktorá takúto fyzickú osobu zamestnáva, d) projekt spätnej rekultivácie dočasne odnímanej poľnohospodárskej pôdy s časovým harmonogramom a ekonomickým prepočtom nákladov, ktorý vypracúva právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na jeho vypracovanie fyzická osoba, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa poľnohospodárskeho smeru alebo prírodovedného smeru so zameraním na pôdoznalectvo alebo právnická osoba, ktorá takúto fyzickú osobu zamestnáva, e) základné identifikačné údaje o pozemku, ktoré obsahujú 1. výpis z katastra, 2. kópiu katastrálnej mapy s vyznačením parciel navrhovaných na odňatie, 3. dve vyhotovenia geometrického plánu1) plôch navrhovaných na odňatie, 4. potvrdenie o bonitovanej pôdno-ekologickej jednotke, f) vyjadrenia účastníkov konania a dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávy, g) právoplatné územné rozhodnutie alebo potvrdenie stavebného úradu o zlúčení územného a stavebného konania, 10) h) iné údaje potrebné na posúdenie nepoľnohospodárskeho zámeru na poľnohospodárskej pôde.

221

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

i) výpočet odvodu pre celý rozsah odňatia s výnimkou podľa § 17a. (6) Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (OPÚ) žiadosť s náležitosťami podľa odseku 5 posúdi, a ak zistí, že sú dodržané zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 12, vydá rozhodnutie o odňatí, v ktorom a) uvedie, na aký účel je súhlas s trvalým odňatím alebo dočasným odňatím poľnohospodárskej pôdy a s trvalým alebo dočasným odňatím poľnohospodárskej pôdy vydaný, ktorých parciel alebo ich častí a ktorých katastrálnych území sa týka, b) uvedie dokumenty, na základe ktorých rozhodnutie vydal, c) schváli projekt spätnej rekultivácie dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy, d) schváli bilanciu skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy, e) uloží podmienky na zabezpečenie ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 12. (7) Rozhodnutie o odňatí je podkladom na vyznačenie zmeny druhu pozemku v katastri na ostatnú plochu. Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23) zašle vyhotovenie právoplatného rozhodnutia s vyhotovením geometrického plánu alebo kópie katastrálnej mapy na príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra, ktorý plochy rozhodnutím odňaté natrvalo vyjme z evidencie poľnohospodárskej pôdy a vyznačí zmenu druhu poľnohospodárskeho pozemku na ostatnú plochu v termíne najneskôr 60 dní po prevzatí rozhodnutia. (8) Rozhodnutie o trvalom odňatí a rozhodnutie o dočasnom odňatí sú platné len na odsúhlasený zámer. (9) Rozhodnutie o dočasnom odňatí stratí platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané Strata platnosti rozhodnutia o dočasnom odňatí nie je dôvodom na vrátenie odvodu. (10) Rozhodnutie o trvalom odňatí stratí platnosť, ak do piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia nebola pôda použitá na zámer uvedený v rozhodnutí o odňatí. Strata platnosti rozhodnutia o trvalom odňatí nie je dôvodom na vrátenie odvodu. (11) Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (OPÚ) oznámi účastníkom konania stratu platnosti rozhodnutia o odňatí a príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra na základe oznámenia vyznačí zmenu druhu pozemku v katastri. (12) Ak žiadosť na odňatie poľnohospodárskej pôdy nespĺňa zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 12, orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (OPÚ) súhlas na jej odňatie v rozhodnutí nevydá. (13) Ak ide o odňatie poľnohospodárskej pôdy na území vojenského obvodu, orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (OPÚ) je povinný vyžiadať si záväzné stanovisko Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
Komentár k výške odvodu a spôsobu platenia odvodu : Výška odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy zaradenej podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky1) do 1. až 4. skupiny sa ustanovuje nariadením vlády SR č. 376/2008 Z. z. takto: a) za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy: 1. skupina 15 eur/m2, 2. skupina 12 eur/m2, 3. skupina 9 eur/m2, 4. skupina 6 eur/m2, b) za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy v 1. až 4. skupine 1 euro/m2. Odvod za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy sa platí jednorazovo a je splatný do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy. Odvod za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy sa platí jednorazovo na celý čas trvania za každý aj začatý rok trvania dočasného odňatia poľnohospodárskej pôdy a je splatný do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy o dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy.

222

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

„§ 17a Oslobodenie od odvodov (1) Od odvodov sa oslobodzuje odňatie poľnohospodárskej pôdy pre a) stavby, zariadenia a opatrenia slúžiace na sprístupnenie a ochranu poľnohospodárskych pozemkov (napríklad poľné cesty, protierózne a protipovodňové opatrenia), b) výstavbu diaľnic, ciest pre motorové vozidlá I., II. a III. triedy a obecné komunikácie vo vlastníctve obce podľa schváleného územného plánu, c) výstavbu zariadení na zabezpečenie úloh obrany štátu, d) individuálnu bytovú výstavbu na pozemku do 1000 m 2, e) výstavbu v zastavaných areáloch poľnohospodárskych a priemyselných podnikov, f) výstavby bytov a verejno-prospešných stavieb, ktorých investorom je obec, g) výstavbu podniku, ktorému bolo vydané rozhodnutie o investícii vo verejnom záujme,12a) h) stavby, o ktorých vo výnimočnom prípade rozhodne vláda Slovenskej republiky, i) účely usporiadania druhu pozemku zastavaného stavbami na poľnohospodárske a priemyselné účely do 24. júna 1991. (2) Ustanovenie odseku 1 nemožno použiť, ak sa v katastrálnom území obce nachádza vhodný pozemok zaradený podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do 6. až 9. skupiny.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 12a) znie: „12a) Zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

Komentár k významnej investícii Významná investícia (§1 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z.z.) je stavba určená na výrobu, výskum a vývoj, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky ak a) finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie stavby sú v sume najmenej 1 miliardy Sk investičných nákladov b) je národohospodársky významná a c) vláda Slovenskej republiky o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Ak sú splnené podmienky podľa § 1 ods. 2, vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podniku na jeho žiadosť osvedčenie o tom, že ide o významnú investíciu.

§ 17b Záväzné stanovisko (1) Poľnohospodársku pôdu možno použiť pre výstavbu diaľnice a cesty pre motorové vozidlá12b) iba na základe záväzného stanoviska k odňatiu poľnohospodárskej pôdy (ďalej len "záväzné stanovisko"). Záväzné stanovisko vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (OPÚ), v obvode ktorého sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na nepoľnohospodárske použitie nachádza. (2) Žiadateľ o vydanie záväzného stanoviska je povinný predložiť a) návrh na nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy v členení na trvalé odňatie a na dočasné odňatie, b) podklady uvedené v § 17 ods. 5 písm. a) a c), c) kópiu z katastrálnej mapy s vyznačením parciel navrhovaných na trvalé odňatie a dočasné odňatie, d) súpis parciel navrhovaných na trvalé odňatie a dočasné odňatie s uvedením údajov o
223

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

katastrálnom území, čísla parcely registra C katastra nehnuteľností, celkovej výmery parcely, výmery navrhovaného odňatia, druhu pozemku. (3) Ak je žiadosť podľa odseku 2 úplná, orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy vydá záväzné stanovisko bezodkladne. (4) Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy v záväznom stanovisku a) uvedie rozsah trvalého odňatia a dočasného odňatia, b) schváli bilanciu skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy a uloží povinnosť jej vykonania vrátane časového harmonogramu, c) uloží povinnosť vykonania spätnej rekultivácie poľnohospodárskej pôdy odnímanej dočasne. (5) Vydaním záväzného stanoviska nie je dotknuté ustanovenie § 17 a začína ním rozhodovanie o odňatí. Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy v záväznom stanovisku určí primeranú lehotu na doplnenie dokladov potrebných na vydanie rozhodnutia o odňatí. Poznámka pod čiarou k odkazu 12b znie: "12b) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov.". § 18 Použitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel (1) Ustanovenia podľa § 13 až 15 a § 17 sa neuplatnia v prípadoch použitia poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky zámer na čas kratší ako jeden rok vrátane uvedenia poľnohospodárskej pôdy do pôvodného stavu. (2) V prípadoch podľa odseku 1 je žiadateľ povinný pred začatím vykonávania nepoľnohospodárskej činnosti na poľnohospodárskej pôde vyžiadať si stanovisko orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy (OPÚ), v ktorom určí podmienky nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy a lehotu na uvedenie pôdy do pôvodného stavu. Súčasťou žiadosti sú najmä: a) výpis z katastra a kópia z katastrálnej mapy s vyznačením plochy navrhovanej na nepoľnohospodárske použitie, b) bilancia skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy, c) návrh vrátenia poľnohospodárskej pôdy do pôvodného stavu.
Komentár: Typickým príkladom použitia poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky zámer na čas kratší ako jeden rok vrátane uvedenia poľnohospodárskej pôdy do pôvodného stavu je realizácia podzemných a nadzemných vedení. V takýchto prípadoch nie je potrebné riešiť trvalé ani dočasné zábery. Celú stavbe je možné rozdeliť na etapy, a jednu etapu stavby je možné zrealizovať do jedného roka vrátane uvedenia pôdy do pôvodného stavu.

§ 19 Neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky zámer (1) Ak orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (OPÚ) zistí, že niekto zabral poľnohospodársku pôdu bez rozhodnutia o odňatí na stavebný zámer alebo iný zámer v termíne po 25. júni 1992, a) nariadi rekultiváciu poľnohospodárskej pôdy na základe odborného stanoviska pôdnej služby, alebo b) ak nie je možné poľnohospodársku pôdu rekultivačnými opatreniami vrátiť do pôvodného
224

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

stavu, rozhodne o usporiadaní nezákonného stavu na poľnohospodárskej pôde a vyzve toho, kto zabral poľnohospodársku pôdu, aby predložil doklady na usporiadanie druhu pozemku v katastri, najmä výpis z katastra, kópiu z katastrálnej mapy s vyznačením dotknutých parciel, výpis z listu vlastníctva, ak je založený, alebo geometrický plán, ak ide o časť parciel evidovaných v katastri. (2) Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (OPÚ) zašle vyhotovenie právoplatného rozhodnutia a vyhotovenie geometrického plánu alebo mapy z katastra na príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra na vyznačenie zmeny druhu poľnohospodárskeho pozemku v katastri.

PIATA ČASŤ ŠTÁTNA SPRÁVA OCHRANY POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY
§ 20 Orgány ochrany poľnohospodárskej pôdy Orgánmi ochrany poľnohospodárskej pôdy sú: a) Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky b) krajský pozemkový úrad, c) obvodný pozemkový úrad. § 21 Ministerstvo Ministerstvo a) je ústredným orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy, b) vydáva všeobecne záväzné právne predpisy v oblasti ochrany poľnohospodárskej pôdy. § 22 Krajský pozemkový úrad Krajský pozemkový úrad a) koordinuje spoluprácu s pôdnou službou pri uplatňovaní tohto zákona, b) spracúva a ministerstvu predkladá informáciu o úbytkoch poľnohospodárskej pôdy v rámci územného obvodu kraja. § 23 Obvodný pozemkový úrad Obvodný pozemkový úrad a) nariaďuje opatrenia na ochranu poľnohospodárskej pôdy podľa § 3 až 8, b) rozhoduje o zmene druhu poľnohospodárskeho pozemku podľa § 9 až 11, c) rozhoduje o odňatí poľnohospodárskej pôdy podľa § 17, d) rozhoduje o usporiadaní druhu pozemku podľa § 19, e) je dotknutým orgánom a dáva stanovisko z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy v konaniach týkajúcich sa prevencie a nápravy environmentálnych škôd na pôde podľa osobitného predpisu, 13a). f) prejednáva priestupky podľa § 25, g) ukladá pokuty podľa § 26, h) kontroluje plnenie podmienok uložených v rozhodnutiach, i) spolupracuje s pôdnou službou, j) sleduje a vyhodnocuje úbytky poľnohospodárskej pôdy v rámci svojho územného obvodu v
225

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

ročných intervaloch, tie odsúhlasuje a nesúlad rieši s príslušným orgánom štátnej správy na úseku katastra, k) vydáva záväzné stanovisko podľa § 17b.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 13a) znie: "13a) Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".

(ďalšie kompetencie KPÚ a OPÚ na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy sú ustanovené v zákone č. 518/2003 Z.z.) § 24 Odborný dohľad (1) Odborný dohľad nad ochranou poľnohospodárskej pôdy, dohľad nad dodržiavaním a uplatňovaním ustanovení tohto zákona je vykonávaný orgánmi ochrany poľnohospodárskej pôdy v spolupráci s pôdnou službou. (2) Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23) je pri výkone odborného dohľadu oprávnený vstupovať na poľnohospodárske pozemky na účel kontroly plnenia opatrení nariadených podľa § 3 až 8 a § 17 a 18. (3) V rámci odborného dohľadu podľa odseku 1 pôdna služba a) vykonáva prieskum a monitorovanie poľnohospodárskej pôdy, b) vedie databázu informácií o poľnohospodárskej pôde, c) spracúva návrhy opatrení podľa § 3 až 8 a odborné stanoviská podľa § 9, 10 a 19. (§§ 25 až 27 nie sú predmetom prednášky) § 28 Spoločné ustanovenie Na konanie a rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 16) ak tento zákon neustanovuje inak. § 29 Prechodné ustanovenia (1) Konania upravené týmto zákonom začaté pred 1. májom 2004 sa dokončia podľa doterajších predpisov. (2) Rozhodnutia o odňatí vydané pred 1. májom 2004 a udelené súhlasy s návrhom nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy zostávajú v platnosti. (3) Povinnosť platiť odvody za odňatie v splátkach splatných podľa rozhodnutia orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu vydaného pred 1. májom 2004 zaniká k 1. máju 2004. (4) Vlastníci nehnuteľností, objektov a zariadení, ktoré boli k 1. máju 2004 vybudované na poľnohospodárskej pôde bez rozhodnutia o odňatí alebo príslušného povolenia, sú povinní od 1. mája 2004 usporiadať druh pozemku v katastri podľa § 11 a 19 do 1. mája 2009 do 1. januára 2015.
226

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

(5) Ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem poľnohospodársky pôdny fond, rozumie sa tým poľnohospodárska pôda. § 29a Konania začaté do účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Účinnosť Zákon 220/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. mája 2004.
Zákon č. 219/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januára 2009. Zákon č. 359/2007 Z. z nadobudol účinnosť 1. septembra 2007. Zákon č. 540/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 13. decembra 2008. Zákon č. 396/2009 Z. z nadobudol účinnosť 1. novembra 2009.

Ďakujem za pozornosť.

227

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

8. URČOVANIE HODNOTY POZEMKOV
Ing. Štefan Buday PhD.

Stanovenie úradnej ceny pôdy
V podmienkach úplného trhového hospodárstva pôda podlieha, aj napriek svojim špecifickým vlastnostiam, pôsobeniu trhových síl, t.j. ponuke a dopytu, a je teda bežným predmetom výmeny, predaja a kúpy. Pôda sa stáva tovarom a ako každý iný tovar, musí mať svoju cenu. Vzhľadom na to, že začiatkom 90. Rokov neboli v SR trhové vzťahy rozvinuté, decízna sféra rozhodla, že pre ocenenie poľnohospodárskej pôdy budú vypracované tzv. úradné ceny poľnohospodárskej pôdy. K stanoveniu úradných cien poľnohospodárskej pôdy sa pristúpilo po analýze praktických i teoretických postupov oceňovania pôdy vo vyspelých krajinách s trhovou ekonomikou a s využitím výsledkov novej bonitácie slovenského poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Využitie novej bonitácie slovenského poľnohospodárskeho pôdneho fondu vytvorilo predpoklad, že úradné ceny poľnohospodárskej pôdy budú dostatočne objektívne vyjadrovať relácie a hodnotu pôdy vo veľmi rozdielnych prírodných a pôdno-klimatických podmienkach, charakterizovaných bonitovanými pôdno-ekologickými jednotkami. Nedostatkom tohto prístupu zostal fakt, že úradné ceny poľnohospodárskej pôdy nemôžu postihnúť ekonomické a trhové ocenenie konkrétneho poľnohospodárskeho pozemku, ktoré odráža nielen ekonomický potenciál diferencovanej úrodnosti pôdy (produkčnú schopnosť), ale aj veľkosť horizontálnej a vertikálnej členitosti pozemku, jeho polohu, spôsob jeho využívania, technické vybavenie a ďalšie vlastnosti, vyplývajúce z vlastníckych vzťahov k poľnohospodárskym pozemkom. Ocenenie všetkých týchto vlastností poľnohospodárskeho pozemku v trhovom hospodárstve môže najlepšie vystihnúť iba trhová cena pozemku. Metodický prístup k stanoveniu úradnej ceny poľnohospodárskej pôdy vychádzal z osvedčených prístupov využitia novej bonitácie pri riešení kategorizácie poľnohospodárskych podnikov a katastrálnych území do produkčno-ekonomických skupín (PES) v období do roku 1990. Komplexný bonitačný informačný systém o pôde sa skladá z pôdnokartografického informačného systému a numerickej bonitačnej databázy.

Pôdno-kartografický informačný systém
Fyzický súbor máp bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) v mierke 1:5 000 Kartografickým podkladom máp BPEJ je tzv. Štátna mapa odvodená v mierke 1:5000 v súradnicovom systéme JTSK, s rôznym rokom vydania. Na týchto mapách (väčšinou zmenšených na mierku 1 : 10 000) bol vykonaný aj pôvodný Komplexný pôdoznalecký prieskum (KPP), ktorý tvorí podklad súčasného pôdoznaleckého obsahu máp BPEJ. Vydavateľ máp - Geodetický a kartografický ústav - postupne novelizuje kartografický podklad, t.j. jeho výškopis (vrstevnice) aj polohopis (hranice druhov pozemkov), a tomu sa musia permanentne prispôsobovať aj mapy BPEJ, pretože tieto zmeny v mnohých prípadoch súvisia s hranicami areálov jednotlivých BPEJ.
228

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Predmet mapovania BPEJ Predmetom mapovania BPEJ bola poľnohospodárska pôda, ktorá je evidovaná v kultúrach: orná pôda, lúky, pasienky, chmeľnice, vinice a sady. Určitou výnimkou sú územia intravilánov obcí, ktoré neboli preskúmané, pretože v týchto územiach sa pôdoznalecký prieskum (KPP) nevykonával, ale vyššie uvedené kultúry poľnohospodárskych pôd sa tu často vyskytujú. Tento súbor máp má preto mapovanie BPEJ aj v intravilánoch. Treba však zdôrazniť, že BPEJ tu boli určené len odborným odhadom a slúžia iba pre ocenenie vyššie uvedených kultúr poľnohospodárskych pôd. BPEJ v intravilánoch sa nepoužívajú pre určenie ceny pôdy v druhu pozemkov „záhrady“. Hranice intravilánov, podobne ako hranice lesov a inej nepoľnohospodárskej pôdy na mapách BPEJ, nemajú právoplatnosť v geodetickom a právnom význame. Vo väčšine prípadov sa totiž prebrali z bývalých súhrnných projektov pozemkových úprav a sú v podstate len hranicami vyjadrujúcimi, pokiaľ sa vykonával pôdoznalecký prieskum. Hranice užívateľských subjektov nie sú na týchto mapách zobrazené, pretože sa veľmi často menia. Presnosť mapovania BPEJ Každá BPEJ predstavuje skutočnú časť pôdneho krytu, ktorá má rovnaké klimatické a pôdne vlastnosti a rovnaký sklon svahov. Odborným obsahom máp, na ktorých sú tieto jednotky zobrazené, sú ohraničené areály jednotlivých BPEJ s vyznačením ich kódu. Vytvárali sa prevzatím tých hraníc pôdnych jednotiek z máp Komplexného pôdoznaleckého prieskumu, ktoré sú použité pre definíciu BPEJ. Jednotlivými areálmi BPEJ sú plošne zobrazené všetky významné rozdiely pôdnoekologických vlastností pôdneho krytu, ktoré sú v kontrastných prípadoch väčšie ako 0,5 ha, a v nekontrastných, t.j. vlastnosťami podobných prípadoch, všetky areály väčšie ako 3 ha. Menšie plochy pôd ako 3 ha, resp. 0,5 ha s odlišnými vlastnosťami, nie sú na mapách zakreslené. Súbor máp bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) v digitálnom tvare Banka dát máp BPEJ obsahuje údaje súradníc X,Y polygónov opisujúcich hranice jednotlivých areálov BPEJ a ostatných plošných jednotiek: lesy, vodné plochy, ostatné plochy (neplodné pôdy), intravilány a ostatné zastavané plochy; ďalej súradnice rohov mapových listov a identifikačné údaje: číselné kódy BPEJ a abecedné symboly ostatných plôch vyskytujúcich sa na mapách BPEJ. Banka dát obsahuje aj údaje o všetkých parametroch, ktoré sú obsiahnuté v 7miestnom kóde BPEJ. BIS pracuje v programovom prostredí ARC/INFO a ARC VIEW. Autorom a správcom tohto informačného systému je VÚPOP Bratislava. Bonitačná banka dát Okrem máp BPEJ, je dôležitou časťou bonitačného informačného systému údajová základňa - bonitačná banka dát (BBD), programové a technické prostriedky na jej využívanie. BBD obsahuje údaje o všetkých bonitovaných pôdno-ekologických jednotkách v základnom členení podľa užívateľov (poľnohospodárskych podnikov s právnou subjektivitou), katastrálnych území obcí a vyšších jednotiek administratívneho členenia štátu. Bonitačná banka dát zahrňujúca celé územie SR je v správe Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave a v
229

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

spolupráci s Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy sa realizuje trvalá aktualizácia tejto banky dát. Údaje týkajúce sa bonitácie sú usporiadané podľa tematických okruhov do viacerých súborov. Počet súborov ako aj ich rozsah nie je uzavretý. Bonitačná banka dát je otvorený systém, ktorý sa sústavne dopĺňa, rozširuje a aktualizuje. V súčasnosti zahŕňa nasledovné údaje: • register organizácií, • register katastrálnych území, • agroekologický blok, • blok ekonomických informácií, • blok informácií o špeciálnych kultúrach (ovocné sady, vinice, chmeľnice), o pôdach ovplyvnených antropogénnou činnosťou (závlahy, odvodnenie, imisie) a o pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov a chránených krajinných oblastiach (tento nie je aktualizovaný). Register organizácií V bonitačnej banke dát sa používa register organizácií rezortu poľnohospodárstva AGIS (agroinformačný systém). Je to zoznam organizácií, ktoré buď patria do sféry riadenia a správy MP SR, alebo ak do nej nepatria, vlastnia alebo užívajú poľnohospodársku pôdu (napr. Školské majetky). Register organizácií tvoria názvy organizácií a kód, ktorý sa skladá z 9 čísiel s týmto významom: prvé dvojčíslie je kódom bývalého kraja, druhé dvojčíslie kódom okresu, tretie dvojčíslie kódom sektora (poľnohospodárske družstvo, štátny majetok, atď.) a posledné tri čísla kódu identifikujú podnik. V súčasnosti je tento kód nahradzovaný identifikačným číslom organizácie. Význam registra organizácií je v tom, že plní integračnú funkciu v informačných systémoch rezortu pôdohospodárstva a je základným prvkom pri využívaní ústrednej banky údajov (ÚBÚ) tohto rezortu. Podnikové údaje možno spracúvať podľa ľubovoľných zoskupení (okres, kraj, republika, sektor). Register organizácií sa sústavne aktualizuje. Register katastrálnych území (KÚ) Poľnohospodárska pôda, ako aj jednotlivé kultúry jej využívania, je v bonitačnej banke dát evidovaná aj podľa katastrálnych území. Je to z toho dôvodu, že výmera pôdy v katastrálnom území je relatívne stála (mení sa prakticky len pri záberoch pôdy), výmera pôdy v poľnohospodárskych podnikoch sa mení výraznejšie (výmenou medzi jednotlivými podnikmi, odčleňovaním pôdy pre súkromných farmárov a v poslednej dobe hlavne reorganizáciou družstiev, keď sa veľké zlúčené družstvá rozpadajú). Okrem toho je katastrálne územie jednou zo základných identifikačných územných jednotiek registra evidencie nehnuteľností. Register katastrálnych území tvoria názvy a identifikátory týchto území (identifikačné kódy). Podkladom pre jeho vytvorenie je platný číselník obcí SR (Štatistický úrad Slovenskej republiky). Agroekologický blok

230

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Je najdôležitejším súborom informácií v bonitačnej banke dát. Sústreďuje výsledky terénneho bonitačného prieskumu, pri ktorom bola všetka poľnohospodárska pôda začlenená do konkrétnych bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek a každá z týchto jednotiek bola podrobnejšie charakterizovaná. Základnou evidenčnou jednotkou bolo katastrálne územie, pričom sa ku každej BPEJ uvádzala príslušnosť aj do poľnohospodárskeho podniku. Každá bonitovaná pôdno-ekologická jednotka tvorí údajovú vetu, v ktorej sú okrem identifikačných údajov (kód KÚ a poľnohospodárskeho podniku) tiež údaje klasifikačné (klíma, pôda, pôdotvorný substrát, zrnitosť, svahovitosť, hĺbka pôdy, obsah skeletu a expozícia svahu k svetovej strane), údaje o nadmorskej výške, výmere BPEJ a údaje o výmere jednotlivých kultúr ich využívania (orná pôda, sady, vinice, chmeľnice, trvalé trávne porasty). Tento blok umožňuje pripravovať prehľady a charakteristiky pôdneho fondu podľa všetkých uvedených vlastností (zrnitosť, svahovitosť, plocha viníc, chmeľníc, atď. a ich kombinácií). Blok ekonomických informácií Obsahuje údaje o ekonomickej charakteristike BPEJ. Skladá sa zo štyroch pomocných súborov: súbor produkčných parametrov, súbor typových štruktúr, súbor nákladových parametrov a súbor ceny pôdy. Súbor produkčných parametrov: predstavuje údaje o normatívnej produkcii v t.ha-1 pre pšenicu, raž, jačmeň, ovos, kukuricu na zrno, cukrovú repu, zemiaky, kukuricu na siláž, viacročné krmoviny a trvalé trávne porasty. Produkčné parametre sú výsledkom ekonomického bonitačného prieskumu a spolupráce s pracovníkmi špecializovaných výskumných pracovísk rastlinnej výroby. Produkčné parametre boli stanovené pre všetky BPEJ, na ktorých možno vyššie uvedené plodiny rentabilne pestovať. Aby sa umožnilo porovnanie produkčnej schopnosti pôd - bez ohľadu na jednotlivé plodiny a ich geneticky podmienený rozdiel v produkcii biomasy, bola naturálna produkcia prepočítaná na energetické jednotky (GJ ha-1). Najnovšie produkčné parametre boli stanovené s prihliadnutím k novým podmienkam, ktoré prináša zníženie intenzity poľnohospodárskej výroby. Súbor typových oceňovacích štruktúr (celkom 25 TOŠ) tvorí základ pre ocenenie produkcie rastlinnej výroby. Vytvorené boli na základe výsledkov získaných pri hodnotení vzťahov medzi plodinami a agroekologickými podmienkami pre ich pestovanie. Typové štruktúry slúžia len na stanovenie modelovej štruktúry osevných plôch plodín pre potreby ocenenia produkcie rastlinnej výroby. Typové štruktúry nie sú teda návodom na štruktúru osevov, ale slúžia iba ako pomôcka na stanovenie vhodnej základne, umožňujúcej porovnať ocenenia produkcie jednotlivých BPEJ. Súbor nákladových parametrov obsahuje náklady na výrobu vyššie spomínaných plodín. Súbor sa používa na výpočet parametrizovaných vlastných nákladov na jednotku plochy a jednotku produkcie. V tomto súbore došlo v posledných 2-3 rokoch k najväčším zmenám, a to z toho dôvodu, že ceny vstupov sa veľmi rýchlo menia. Aj napriek tomu sa vykonáva ich sústavná aktualizácia. Súbor ceny pôdy zahrňuje údaje o cenách pôdy, usporiadané tak, aby poskytovali aktuálne údaje podľa katastrálnych území aj užívateľov resp. vlastníkov pôdy. Súbor obsahuje:

231

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

priemerné ceny poľnohospodárskej pôdy, ornej pôdy a pôd trvalých trávnych porastov jednotlivých katastrálnych území, priemerné ceny poľnohospodárskej pôdy, ornej pôdy, pôd trvalých trávnych porastov a celkovú hodnotu pôdneho fondu podľa jednotlivých právnych subjektov hospodáriacich na pôde, kategorizáciu poľnohospodárskych subjektov podľa priemernej ceny ich poľnohospodárskej pôdy pre účely využitia ekonomických nástrojov rezortu pôdohospodárstva. Blok informácií o špeciálnych kultúrach a o pôdach ovplyvnených antropogénnou činnosťou Špeciálne kultúry (sady, vinice, chmeľnice) majú v porovnaní s bežnými poľnými plodinami isté zvláštnosti. Špecifické sú predovšetkým ich požiadavky. Môžu zaberať najlepšie pôdnoklimatické polohy, ale uplatnia sa aj v extrémnych podmienkach (na pôdach svahovitých, kamenitých), kde nemožno pestovať bežné poľné plodiny. Pri správnom výbere stanovišťa a správnej agrotechnike sú schopné vytvárať podstatne vyšší dôchodok ako bežné poľné plodiny. Súbory informácií o jednotlivých špeciálnych plodinách boli založené v spolupráci s príslušnými špecializovanými výskumnými ústavmi. Počet súborov nie je uzavretý. Podľa potreby sa príležitostne vytvárajú nové. V súvislosti s pozemkovými úpravami sa predpokladá prepojenie jednotlivých údajov (pomocou BPEJ) až na novovzniknuté parcely a ich vlastníkov, čo umožní napríklad presné ocenenie pôdy pre potreby zdanenia a iné účely. Charakteristika bonitovanej pôdno ekologickej jednotky Pre účely bonitácie poľnohospodárskeho pôdneho fondu bolo potrebné okrem pôdnych vlastností vyhodnotiť aj ďalšie stanovištné faktory, predovšetkým klímu a reliéf územia, preto boli v súlade s metodickými zásadami bonitácie a podľa jednotných princípov vypracované sústavy bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek1. Všeobecne sa pod pojmom pôdno-ekologická jednotka chápe špecifický územný celok, ktorý v dôsledku svojrázneho pôsobenia zložiek prostredia, predovšetkým pôdy, klímy a reliéfu má konkrétne stanovištné vlastnosti, vyjadrené určitou hodnotou produkčného potenciálu. Pre účely bonitácie poľnohospodárskych pôd sa za základnú mapovaciu a oceňovaciu jednotku považuje bonitovaná pôdno-ekologická jednotka (BPEJ). Tieto jednotky boli vyčlenené na základe podrobného vyhodnotenia vlastností klímy (T), genetických vlastností pôd (P), pôdotvorných substrátov (G), zrnitosti pôdy (Z), obsahu skeletu (K), hĺbky pôdy (H), svahovitosti (S) a expozície (E). Okrem týchto základných znakov boli v príslušných elaborátoch (podrobné „Záznamy BPEJ“) vyhodnotené ďalšie rozhodujúce údaje o nadmorskej výške, reliéfe okolia z hľadiska svahovitosti a členitosti, vlahových pomeroch, výskyte prekážok a balvanov, o realizovaných hydromelioráciách (odvodnenie a závlahy), plánovaných hydromelioráciách, stupni využitia pozemkov z hľadiska vhodnosti začlenenia do pôdnych blokov, výskyte terás a prístupnosti pozemkov, počte lokalít BPEJ v katastrálnom území, súčasnom stave a návrhu spôsobu využívania

232

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

pôdneho fondu, ako aj údaje o užívateľoch a celkovej výmere príslušnej BPEJ v rámci každého katastrálneho územia. Pri vyčleňovaní bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek sa dodržiavala zásada, že všetky zložky prostredia sú rovnocenné. To znamená, že pre začlenenie určitej lokality do BPEJ nerozhodujú iba genetické vlastnosti pôd, klímy a reliéfu, ale aj obsah skeletu, hĺbka pôdy, expozícia a ďalšie fyzikálne a chemické vlastnosti pôd. Konkrétne vlastnosti bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek sú vyjadrené miestnym kódom a podrobnejším 7-miestnym kódom. Štruktúra kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky X XX XX 5-MIESTNY KÓD BPEJ kód klimatického regiónu kód hlavnej pôdnej jednotky kód poradového čísla kód hlavnej pôdno-klimatickej jednotky Prvé číslo 5-miestneho kódu BPEJ vyjadruje príslušnosť ku klimatickému regiónu, druhé a tretie určuje príslušnosť k hlavnej pôdnej jednotke, štvrté a piate číslo je poradovým číslom kombinácie svahovitosti a expozície voči svetovým stranám vrátane zrnitosti a konkretizuje príslušnosť k pôdnemu subtypu a pôdotvornému substrátu. 0-9 00 - 99 5-

XX

XX

X

X

X

7-MIESTNY ÚPLNÝ KÓD BPEJ kód klimatického regiónu 00 - 10 kód hlavnej pôdnej jednotky 00 - 99 kód svahovitosti a expozície 0- 9 kód skeletovitosti a hĺbky pôdy 0- 9 kód zrnitosti pôdy 1-5 kód hlavnej pôdno-klimatickej jednotky

V 7-miestnom kóde prvé dve čísla vyjadrujú klimatický región, druhé dvojčíslie charakterizuje hlavnú pôdnu jednotku, piate miesto je dané kombináciou svahovitosti a expozície, kód na šiestom mieste kombináciou skeletovistosti, čiže kamenitosti a štrkovosti a hĺbky pôdy. Siedme miesto 7miestneho kódu BPEJ vyjadruje zrnitosť pôdy. XX – 1. a 2. pozícia obsahuje kódy klimatických regiónov územia s približne rovnakými klimatickými podmienkami – suma teplôt vzduchu nad 10° C, priemerná vlaha, výskyt suchých vegetačných období, priemerné ročné teploty, zrážky ...). Má rozsah od 00 po 10 - od veľmi teplého, veľmi suchého, nížinného až po veľmi chladný a vlhký. V mapách BPEJ sú hranice klimatických regiónov zakreslené v ich detailnejšom priebehu na základe výškopisu, pričom sa využila priama závislosť medzi sumou priemerných teplôt a nadmorskou výškou. Označenie kódov: 00 až 10
233

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Charakteristika klimatických regiónov Tabuľka. č. Charakteristika Kód regiónu 00 veľmi teplý, veľmi suchý nížinný 01 02 03 04 05 06 07 08 09 10 teplý, veľmi suchý, nížinný dostatočne teplý, suchý pahorkatinový

TS ≥ 10°C > 3000 (3230 - 3000) 3000 - 2800 2800 - 2500

td ≥ 5°C dní 242 237 231 232 229 222 224 215 208 202 182

teplý, veľmi suchý, nížinný, kontinentálny 3160 - 2800 teplý, veľmi suchý, kotlinový, 3030 - 2800 kontinentálny pomerne teplý, suchý, kotlinový, 2800 - 2500 kontinentálny pomerne teplý, mierne suchý, 2800 - 2500 vrchovinový, kontinentálny mierne teplý, mierne vlhký 2500 - 2200 mierne chladný, mierne vlhký chladný, vlhký veľmi chladný, vlhký 2200 - 2000 2000 - 1800 < 1800

Kód regiónu 00 01 02 03 04 05 06 07 08 09 10

Charakteristika k VI-VIII v mm 200 200 - 150 150 - 100 200 - 150 200 - 100 150 - 100 100 - 50 100 - 0 100 - 0 60 - 50 < 50

Tjanuár v °C -1 -1 -1 -3 -2 -3 -3 -2 -3 -4 -5 -2 -3 -3 -4 -4 -5 -5 -5 -6 -6 -6

Tveget v °C 16 15 15 15 15 14 14 13 12 12 10 - 17 - 17 - 16 - 17 - 16 - 15 - 15 - 15 - 14 - 13 - 11

Vysvetlivky: TS>10°C - suma priemerných denných teplôt nad 10°C td>5°C - dĺžka obdobia s teplotou nad 5°C v dňoch k VI-VIII - klimatický ukazovateľ zavlaženia podľa Budyka vypočítaný pre SR Tomlainom 1980 (rozdiel potenciálneho výparu a zrážok v mm) Tjanuár - priemerná teplota vzduchu v januári Tveget - priemerná teplota vzduchu za vegetačné obdobie (IV-IX) Zdroj: Linkeš, V., Pestún, V.: Príručka pre používanie máp BPEJ, Bratislava 1996. Platí pre tabuľky 4-12
234

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

XX – 3. a 4. pozícia - kódy hlavnej pôdnej jednotky (HPJ) - predstavujú jednotlivé názvy pôdnych typov, subtypov a variet z „Morfogenetického klasifikačného systému pôd ČSFR“ z roku 1991, ktorý je záväzným klasifikačným systémom a názvoslovím v oblasti pôdoznalectva a jeho využívania na území SR. HPJ je účelové zoskupenie pôdnych foriem s príbuznými ekologickými vlastnosťami, ako sú napríklad genetický pôdny typ, subtyp, zrnitosť, svahovitosť ...Označenie kódov: 00 až 99 Číselník a stručná charakteristika hlavných pôdnych jednotiek (HPJ) Tabuľka č. Kód HPJ 00 01 02 03 04 05 06 07 08 09 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 Charakteristika pôdy na zrázoch nad 25° (bez rozlíšenia typu pôdy) fluvizeme typické karbonátové, ľahké v celom profile, vysýchavé fluvizeme typické karbonátové, stredne ťažké fluvizeme typické karbonátové, ťažké fluvizeme typické karbonátové, veľmi ťažké fluvizeme typické, ľahké v celom profile, vysýchavé fluvizeme typické, stredne ťažké fluvizeme typické, ťažké fluvizeme glejové, stredne ťažké, (povrchovo oglejené) fluvizeme glejové, ťažké až veľmi ťažké (povrchovo oglejené) pôdy výrazne poškodené imisiami (toxikované variety rôznych typov) fluvizeme glejové, stredne ťažké (lokálne ľahké) fluvizeme glejové, ťažké fluvizeme glejové až fluvizeme pelické, veľmi ťažké fluvizeme (typ) stredne ťažké až ľahké, plytké fluvizeme (typ) stredne ťažké s ľahkým podorničím v teplých klimatických regiónoch, vysýchavé černozeme čiernicové, ľahké, vysýchavé černozeme čiernicové, prevažne karbonátové, stredne ťažké černozeme čiernicové, prevažne karbonátové, ťažké čiernice typické, prevažne karbonátové stredne ťažké až ťažké, s priaznivým vodným režimom čiernice typické, prevažne karbonátové, ťažké čiernice typické, ľahké, vysýchavé čiernice typické, stredne ťažké čiernice typické, ťažké

FMmc FMmc FMmc FMmc FMm FMm FMm FMG FMG FMG FMG FMG FM FM ČMč ČMčc ČMčc ČAmc ČAmc ČAm ČAm ČAm

Pokračovanie tabuľky č. Kód HPJ 24 25 Charakteristika ČAm až ČAp ČAG - čiernice typické až čiernice pelické, veľmi ťažké - čiernice glejové prevažne karbonátové, ľahké
235

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

26 27 28 29 30 31

ČAG ČAG ČAG až ČAp ČAm, ČAG KT

32 33 34 35 36 37 38

39 40 41 42 43

- čiernice glejové, stredne ťažké, karbonátové aj nekarbonátové - čiernice glejové, ťažké, karbonátové aj nekarbonátové - čiernice glejové až čiernice pelické, veľmi ťažké, karbonátové aj nekarbonátové - čiernice typické a čiernice glejové, stredne ťažké až ťažké, na sprašových a svahových hlinách - kultizeme rigolované alebo intenzívne kultivované (bez terasovania), stredne ťažké, ľahké až ťažké ČA, SC - čiernice v komplexoch so slancami (zasolené pôdy tvoria len 20-30 % plochy v podobe malých roztrúsených areálov), (stredne ťažké) ťažké až veľmi ťažké, ČM - čiernozeme (typ) plytké na aluviálnych sedimentoch, stredne ťažké, väčšinou karbonátové ČA - čiernice (typ) plytké na aluviálnych sedimentoch, plytké, stredne ťažké, ťažké (veľmi ťažké) c ČMm - černozeme typické, karbonátové na aluviálnych sedimentoch, stredne ťažké až ťažké, s ľahkým podorničím, vysýchavé c ČMm - černozeme typické karbonátové na karbonátových aluviálnych sedimentoch, ľahké, vysýchavé ČMmc - černozeme typické, karbonátové na karbonátových aluviálnych sedimentoch, stredne ťažké ČMmc - černozeme typické, karbonátové na sprašiach, stredne ťažké RM, - regozeme a černozeme erodované v komplexoch na sprašiach. ČM ČMe erodovaný humusový horizont = ornica s charakterom černozemného horizontu. Regozeme sú pôdy, ktoré vznikli orbou spraše, z ktorej boli pôvodné ČM úplne zmyté. V tomto komplexe plošne prevládajú regozeme. Stredne ťažké. ČMm, - černozeme typické a černozeme hnedozemné na sprašiach, stredne ČMh ťažké ČMm, - černozeme typické a černozeme hnedozemné na piesočnatých ČMh substrátoch, ľahké, vysýchavé ČMg, - černozeme pseudoglejové, na sprašových a polygénnych hlinách, SAm stredne ťažké až ťažké, smonice na sieňoch ČMč, SC - černozeme čiernicové v komplexe so slancami, (zasolené pôdy tvoria 2030 % plochy v podobe malých roztrúsených areálov), stredne ťažké až ťažké ČMe,RM - černozeme erodované a regozeme na sprašiach v komplexe s regozemami. Prevládajú ČM erodované, stredne ťažké. Pokračovanie tabuľky č.

Kód HPJ 44 45 46 47

Charakteristika HMm HMm, HMI HM RM, - hnedozeme typické, na sprašiach, stredne ťažké - hnedozeme typické až hnedozeme luvizemné na sprašových hlinách, stredne ťažké, ľahké - hnedozeme (typ) na sprašových hlinách, ťažké - regozeme a hnedozeme erodované na sprašiach.Ornica je u HMe vytvorená
236

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

HMe 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 HMI HMI HMg HMg HMe,RM HMe RM HMe,RM HMe RM LMg až PGI PGm LMg, PG RMa KMma, KMd KMm, KMma, KMI KMm, KMma KMm KMm

62

63 64

zo zbytku B horizontu, u regozemí je ornica vytvorená zo spraše po úplnom zmytí profilu HM. V komplexe prevládajú regozeme. Stredne ťažké. - hnedozeme luvizemné na sprašových hlinách a polygénnych hlinách,často s prímesou skeletu, stredne ťažké - hnedozeme luvizemné na sprašových a polygénnych hlinách, ťažké - hnedozeme pseudoglejové (miestami pseudogleje s hrubším humusovým horizontom) na sprašových a polygénnych hlinách, stredne ťažké - hnedozeme pseudoglejové (miestami pseudogleje s hrubším humusovým horizontom) na sprašových a polygénnych hlinách, ťažké - hnedozeme erodované na polygénnych hlinách a regozeme na neogénnych sedimentoch. V komplexe prevládajú hnedozeme erodované, stredne ťažké - hnedozeme erodované na polygénnych hlinách a regozeme na neogénnych sedimentoch. V komplexe prevládajú hnedozeme erodované, ťažké - hnedozeme erodované a regozeme na rôznych substrátoch na výrazných svahoch:12-25°. HM erodované prevládajú, stredne ťažké až ťažké - hnedozeme erodované a regozeme, na rôznych substrátoch, stredne ťažké až ľahké, na výrazných svahoch: 12-25° - luvizeme pseudoglejové až pseudogleje luvizemné na sprašových a polygénnych hlinách, na povrchu stredne ťažké - pseudogleje typické na sprašových a polygénnych hlinách, na povrchu stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké) luvizeme pseudoglejové a pseudogleje, erodované na výrazných svahoch:12-25°. Stredne ťažké, ťažké - regozeme arenické (piesočnaté) na viatych pieskoch a rozplavených viatych pieskoch, ľahké - kambizeme typické kyslé a kambizeme dystrické (veľmi kyslé) na zvetralinách hornín kryštaliníka, stredne ťažké až ľahké - kambizeme typické, kambizeme typické kyslé, kambizeme luvizemné na minerálne bohatých zvetralinách vulkanitov, stredne ťažké (lokálne kambizeme andozemné) - kambizeme typické a kambizeme typické kyslé na hlbokých zvetralinách slienitých vápencov, bez drobného skeletu vo vrchnej časti profilu, stredne ťažké - kambizeme typické na minerálne bohatých zvetralinách flyša, stredne ťažké - kambizeme typické na minerálne bohatých zvetralinách flyša, ťažké Pokračovanie tabuľky č.

Kód HPJ 65 66 67 68 69

Charakteristika KMm, KMI KMma KMma Kma KMg - kambizeme typické a kambizeme luvizemné na svahových hlinách, stredne ťažké až ťažké - kambizeme typické kyslé na flyši, stredne ťažké až ľahké - kambizeme typické kyslé na flyši, ťažké - kambizeme typické kyslé na svahových hlinách, stredne ťažké až ťažké - kambizeme pseudoglejové na flyši, stredne ťažké
237

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90

- kambizeme pseudoglejové na flyši, ťažké až veľmi ťažké - kambizeme pseudoglejové na svahových hlinách, stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké) KMg - kambizeme pseudoglejové s výskytom podz.vody v hĺbke 0,6-0,8 m na rôznych substrátoch stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké) KMm - kambizeme typické až čiernice typické na flyši a terasových sedimentoch s až ČA melanickým (tmavým) A horizontom, stredne ťažké až ťažké KT - kultizeme pretvorené rigoláciou a terasovaním, stredne ťažké až ľahké KM, RA - kambizeme (typ) v komplexe s rendzimami, (kambizeme prevládajú) stredne ťažké až ťažké KM - kambizeme (typ) plytké na horninách kryštalinika, stredne ťažké až ľahké KM - kambizeme (typ) plytké na vulkanických horninách, stredne ťažké KM - kambizeme (typ) plytké na flyši, stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké) KM - kambizeme (typ) plytké na ostatných substrátoch, stredne ťažké až ľahké KM - kambizeme (typ) na horninách kryštalinika, na výrazných svahoch 12 - 25°, stredne ťažké až ľahké KM - kambizeme (typ) na vulkanických horninách, na výrazných svahoch 12 - 25°, stredne ťažké až ťažké KM - kambizeme (typ) na flyši, na výrazných svahoch, 12 - 25°, stredne ťažké až ťažké KM - kambizeme (typ) na ostatných substrátoch, na výrazných svahoch 12 – 25°, stredne ťažké až ťažké KMg - kambizeme pseudoglejové na výrazných svahoch: 12 - 25°, stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké) LMg - luvizeme pseudoglejové až pseudogleje luvizemné na polygénnych hlinách až PGI so skeletom, stredne ťažké PZm - podzoly, ľahké RAm, - rendziny typické a rendziny kambizemné, stredne hlboké na vápencoch a RAk dolomitoch, stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké) RMm - regozeme typické až regozeme pelické, ojedinele hnedozeme erodované, až RMp alebo kambizeme erodované na slieňach alebo íloch, stredne ťažké až ťažké PGm - pseudogleje typické na polygénych hlinách so skeletom, stredne ťažké až ťažké RAm - rendziny typické, plytké, stredne ťažké až ľahké KMg KMg

Pokračovanie tabuľky č. Kód C h a r a k t e r i s t i k a HPJ 91 RM - regozeme na slieňoch alebo íloch, ťažké až veľmi ťažké až RMp 92 RAm - rendziny typické na výrazných svahoch: 12 - 25°, stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké) 93 RM - regozeme na výrazných svahoch: 12 - 25°, stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké) 94 GL - gleje, stredne ťažké až veľmi ťažké
238

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

95 96 97 98 99

OM SK, SC LI, RN GL RM

- organozeme (rašelinové pôdy) - solončaky a slance - litozeme a rankre (extrémne skeletovité pôdy), obsah skeletu v celom profile nad 80 %, alebo s výskytom horniny do 0,1 m - gleje, ťažké až veľmi ťažké - regozeme na neogénnych piesočnatých substrátoch na výrazných svahoch 12 - 25°, ľahké

4.3. HLAVNÁ PÔDNO-KLIMATICKÁ JEDNOTKA - HPKJ vzniká spojením kódov umiestnených na 1. až 4. pozícii 7-miestneho kódu BPEJ a umožňuje obsiahlejšiu charakteristiku HPJ. X – 5. pozícia 7-miestneho kódu BPEJ je kombináciou kódov svahovitosti a expozície – vyjadrujú členitosť územia a jeho polohu voči svetovým stranám. Označenie kódov svahovitosti: 0 - 6 4.4. KÓD SVAHOVITOSTI - S Tabuľka č. 0 1 2 3 4 5 6 Rovina bez prejavu plošnej vodnej erózie Rovina s možnosťou prejavu plošnej vodnej erózie Mierny svah Stredný svah Výrazný svah Príkry svah Zráz 0° - 1° 1° - 3° 3° - 7° 7° - 12° 12° - 17° 17° - 25° nad 25°

4.5. KÓD EXPOZÍCIE - E Tabuľka č. 0 1 2 3 Rovina Južná expozícia Východná a západná expozícia Severná expozícia

X – 6. pozícia je kombináciou kódov skeletovitosti (kamenitosti) a hĺbky pôdy. Vyjadruje obsah štrku a kameňov a hĺbku časti pôdneho profilu. Označenie kódov kamenitosti: 0 - 3 4.6. KÓD SKELETOVITOSTI - K 0 1 2 3 Tabuľka č. Pôdy bez skeletu (obsah skeletu do hĺbky 0,6 m pod 10%) Slabo skeletovité pôdy (obsah skeletu v povrchovom horizonte 5 – 25 %, v podpovrchovom horizonte 10 – 25 %) Stredne skeletovité pôdy (obsah skeletu v povrchovom horizonte 25 – 50 %, v podpovrchovom horizonte 25 – 50 %) Silne skeletovité pôdy (obsah skeletu v povrchovom horizonte 25 – 50 %; v podpovrchovom horizonte nad 50 %, v prípade so striedaním stredne až silne
239

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

skeletovitých pôd aj 25 – 50 %)

4.7. KÓD HĹBKY - H Tabuľka č. (podľa hĺbky výskytu horizontu s obsahom skeletu nad 50 % alebo pevnej horniny) 0 Hlboké pôdy (60 cm a viac) 1 Stredne hlboké pôdy (30 - 60 cm) 2 Plytké pôdy (do 30 cm) VÝSLEDNÝ ČÍSELNÍK KOMBINÁCIÍ SVAHOVITOSTI, EXPOZÍCIE, KAMENITOSTI A HĹBKY PÔDY – 5. a 6. miesto rozšíreného kódu BPEJ Tabuľka č. 5.miesto 6.miesto Kombinácia kategórií kódu kódu svahovitosti expozície kamenitosti hĺbky pôdy S–E K-H S E K H 0 0 0,1 0 0 0 0 1 0,1 0 1 0 0 1 0,1 0 0 1 0 2 0,1 0 2 0 0 3 0,1 0 1 1 0 4 0,1 0 2 1 0 5 0,1 0 1 2 0 6 0,1 0 2,3 2 1 0 2 0 0 0 1 1 2 0 1 0 1 1 2 0 0 1 1 2 2 0 2 0 1 3 2 0 1 1 1 4 2 0 2 1 1 5 2 0 1 2 1 6 2 0 2,3 2 2 0 2 1,2 0 0 2 1 2 1,2 1 0 2 1 2 1,2 0 1 2 2 2 1,2 2 0 2 3 2 1,2 1 1 2 4 2 1,2 2 1 2 5 2 1,2 1 2 2 6 2 1,2 2,3 2 3 0 2 3 0 0 3 1 2 3 1 0 3 1 2 3 0 1 3 2 2 3 2 0 3 3 2 3 1 1 3 4 2 3 2 1
240

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

3 5 3 6 4 0 4 1 4 1 4 2 4 3 4 4 4 5 4 6 Pokračovanie tabuľky č. 10 5.miesto 6.miesto kódu kódu S–E K-H 5 0 5 1 5 1 5 2 5 3 5 4 5 5 5 6 6 7 6 8 7 7 7 8 8 7 8 8 8 9 9 7 9 8 9 9

2 2 3 3 3 3 3 3 3 3

3 3 1,2 1,2 1,2 1,2 1,2 1,2 1,2 1,2

1 2,3 0 1 0 2 1 2 1 2,3

2 2 0 0 1 0 1 1 2 2

Kombinácia kategórií svahovitosti expozície S E 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3 4 1,2 4 1,2 4 3 4 3 5 1,2 5 1,2 6 1,2 5 3 5 3 6 3

kamenitosti K 0 1 0 2 1 2 1 2,3 0,1 2,3 0,1 2,3 0,1 2,3 0,1,2,3 0,1 2,3 0,1,2,3

hĺbky pôdy H 0 0 1 0 1 1 2 2 0,1,2 0,1,2 0,1,2 0,1,2 0,1,2 0,1,2 0,1,2 0,1,2 0,1,2 0,1,2

X – 7. pozícia vyjadruje zrnitosť pôdy, ktorá je jednou zo základných pôdnych vlastností a z hlavných triediacich kritérií pri vyčleňovaní HPJ. Označenie kódov zrnitosti: 1 - 5 Číselník zrnitosti pôd Tabuľka č. kód význam 1 ľahké pôdy (piesočnaté a hlinitopiesočnaté) 2 stredne ťažké pôdy (hlinité) 3 ťažké pôdy (ílovitohlinité) 4 veľmi ťažké pôdy (ílovité a íly) 5 stredne ťažké pôdy - ľahšie (piesočnatohlinité) Vysvetlivky k zrnitosti pôdy:
241

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Kategórie zrnitosti pôdy vychádzajú z Novákovej klasifikačnej stupnice zrnitosti podľa obsahu frakcie menej ako 0,01 mm (piesočnaté pôdy 0-10 %, hlinitopiesočnaté 10-20 %, piesočnatohlinité 20-30 %, hlinité 30-45 %, ílovitohlinité 45-60 %, ílovité 60-75% a íly nad 75 %). Zrnitosť pôdy vyjadruje zrnitosť ornice, resp. humusového horizontu. Číselník nadmorskej výšky Táto vlastnosť je doplnkovou a nie je vyjadrená v kóde aktualizovanej BPEJ. Ako doplnková je uložená len v údajovej vete v bonitačnej banke dát o konkrétnej BPEJ v príslušnom katastrálnom území alebo území užívateľa. Nadmorská výška - označuje sa dvojmiestnym kódom v údajovej vete a vyjadruje rozpätie nadmorskej výšky BPEJ. Tabuľka č.12 Kód 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 Rozpätie nadmorskej výšky (m) < 150 150 - 200 200 - 250 250 - 300 300 - 350 350 - 400 400 - 500 500 - 600 600 - 700 700 - 800 800 - 900 900 - 1000 1000 - 1200 >1200

Bonitácia poľnohospodárskych pôd používa klasifikačný systém bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, ktoré sú predmetom bonitácie a ocenenia. Tento klasifikačný systém je nezávislý od kategórií bonitácie pôd, ktoré sú na jeho základe vytvorené, ako je cena pôdy alebo rôzne účelové kategórie (TOŠ, podiel osevu). Preto pri akejkoľvek zmene hodnotenia pôd, napríklad pri zmene ceny pôdy alebo vytvorení účelových tried, ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť, nie je potrebné meniť mapové dielo, ani s ním súvisiace numerické bázy dát, ale len prevodné číselníky v podobe zoznamu BPEJ a ich príslušnosti do novej kategórie. Typologicko-produkčná kategorizácia poľnohospodárskej pôdy Slovenska Najvýraznejším formovateľom vidieckeho priestoru bude naďalej pôdohospodárstvo (poľnohospodárstvo a lesníctvo), humánna aktivita využívajúca prírodné zdroje na výrobu potravín a priemyselných surovín. S touto primárnou funkciou je neoddeliteľne spojená funkcia tvorby a udržiavania krajiny a prírodného prostredia a ďalších verejných statkov (nekomoditných výstupov). Tvorba verejných statkov bude v horizonte vízie hlavným dôvodom legitimizujúcim podporu poľnohospodárskej aktivity z verejných zdrojov.
242

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Záujmom Slovenska je zachovanie poľnohospodárskeho využívania pôdy vo všetkých výrobných podmienkach a regiónoch Slovenska, spolu s lesnými ekosystémami. V produktívnom segmente ide o konkurencieschopnú výrobu potravín a priemyselných surovín, v ostatných podmienkach o udržiavanie krajiny, prírodných zdrojov a biodiverzity. Územné rozmiestnenie poľnohospodárskej aktivity bude sa vyvíjať podľa kritérií ekonomickej efektívnosti (vzhľadom na prírodné podmienky výroby, disponibilitu práce a kapitálu, ako aj dostupnosť trhov). Bude to platiť predovšetkým pre mkomerčné poľnohospodárstvo. Rozhodujúca časť poľnohospodárskej produkcie zostane koncentrovaná v regiónoch južného a západného Slovenska. Intenzita produkcie a príjem z poľnohospodárskych aktivít budú rásť hlavne v týchto oblastiach. Vyššie naznačené trendy budú viesť k výraznej regionálnej diferenciácii výrobnej štruktúry, ktorá, ak by bola spojená s výrazným rastom efektívnosti a špecializáciou v chove hovädzieho dobytka a oviec v podhorských a horských regiónoch Slovenska, by významne prispeli k rastu konkurencieschopnosti trhovo orientovaného segmentu poľnohospodárstva. Požiadavky na zohľadňovanie environmentálnych kritérií poľnohospodárstvom budú aj naďalej silné, avšak negatívne externality budú ustupovať. Predovšetkým pre technologický pokrok (presné poľnohospodárstvo) ako aj pre aplikáciu noriem spoločenstva, ktoré majú zabrániť poškodzovaniu životného prostredia. Pokles pracovných síl v poľnohospodárstve bude s rastom produktivity podmienenej rozvojom technických a biologických technológií ďalej pokračovať. Tieto tendencie bude sprevádzať pokles poľnohospodárskeho využívania pôdy. Už teraz sa prejavuje a bude pokračovať konkurenčné využitie pôdy vyvolané novými formami využitia voľného času, ktoré vyústi v progresívnu urbanizáciu vidieckych oblastí (rezidenčné bývanie a ekonomické aktivity, hobby farmy) a využívanie prírodnej krajiny na rekreačné aktivity. Avšak aj napriek uvedenému poľnohospodárstvo zostane najvýznamnejším užívateľom pôdy, so stále sa zvyšujúcim dôrazom na jeho úlohu pri udržovaní krajiny a biodiverzity. Pretože tieto výstupy nie sú trhom oceňované, ekonomická váha poľnohospodárstva, t.j. jeho podiel na tvorbe hodnoty vidieckej ekonomiky sa bude znižovať. Reformy poľnohospodárskych politík v súčasnosti smerujú k odstraňovaniu foriem podpory poľnohospodárstva, deformujúcich trh. Liberalizácia politík urýchľuje štrukturálne zmeny, ktoré môžu viesť k vyššej konkurencieschopnosti produkcie na trhoch, avšak za cenu: zníženia rozsahu poľnohospodárskej produkcie nevyužívania disponibilných výrobných faktorov, čo znamená zníženie poľnohospodárskej zamestnanosti a nevyužívanie disponibilnej poľnohospodárskej pôdy v celom rozsahu. Z dôvodu eleminácie uvedených faktorov je nutná detailná kategorizácia daného produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd Slovenska. Pod pojmom produkčný potenciál pôd sa všeobecne chápe prirodzená a človekom podmienená schopnosť pôdy prijať, transformovať a odovzdávať rastlinám požadované kvantum energie a látok a vytvoríť vhodné podmienky pre ich rast a produkciu. V nadväznosti na pojem produkčná schopnosť pôd, pod ktorou chápeme súčasný stupeň základného atribútu konkrétnej pôdy, definujeme produkčný potenciál pôd ako optimálne možný stupeň produkčnej schopnosti pôd v konkrétnom priestore a predpokladanom čase, ktorý sa prejaví optimálnou produkciou konkrétnej plodiny resp. kultúry bez vážnejšieho narušenia rovnováhy
243

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

faktorov a biologickej stability prostredia. V zmysle uvedenej charakteristiky zatriedil Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava (VÚPOP) poľnohospodárske pôdy Slovenska do 9 produkčných skupín: 1 - vysoko produkčné pôdy 2 – veľmi produkčné pôdy 3 – produkčné pôdy 4 – stredne produkčné pôdy 5 – menej produkčné pôdy 6 – málo produkčné pôdy 7 – veľmi málo produkčné pôdy 8 – menej vhodné pôdy pre poľnohospodársku výrobu 9 – nevhodné pôdy pre poľnohospodársku výrobu. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Zastúpenie v % 9,2 19,6 20,0 7,9 13,0 13,5 9,6 5,2 2,0 Z hodnotenia vyplýva len priemerná poľnohospodárska produkčná kapacita našich pôd. Produkčný potenciál pôd SR sa hodnotí bodovými hodnotami relatívnej bonity (zahraničný ekvivalent – index produktivity). Je v rozpätí od 1 do 100 bodov, pričom lepšie pôdy majú vyššiu bodovú hodnotu. Bodová hodnota sa určuje na základe bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) príslušnej pôdy, ktorá sa odvodzuje z hodnotenia klímy, pôdneho typu, pôdotvorného substrátu, zrnitosti, obsahu skeletu, hĺbky pôdy, svahovitosti a expozície svahu. Priemerný produkčný potenciál poľnohospodárskych pôd je nasledovný (v bodoch): Bratislavský kraj 62,2; Nitriansky kraj 68,6; Trnavský kraj 69,9; Trenčiansky kraj 35,2; Žilinský kraj 25,7; Banskobystrický kraj 32,9; Prešovský kraj 26,7; Košický kraj 37,5. Priemer za Slovensko predstavuje 44,4 bodov. Kvantifikácia produkčných možností pôd Slovenska jednoznačne ukazuje, že pri súčasnom stave a tiež v najbližšom období aj pri predpokladaných úbytkoch pôd a rešpektovaní legislatívnych obmedzení dokáže produkčný potenciál našich pôd zabezpečiť potravinovú istotu obyvateľov v základných komoditách. Toto tvrdenie sa vzťahuje tak pre reálne krytie potreby z vlastných zdrojov na 90 %, ako aj pre krytie potreby na 100 % (okrem špecifických komodít).

Produkčná skupina

V súlade so zákonom NR SR č. 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy sú vyčlenené nasledujúce kategórie pôd: - pôdny fond, na ktorom je možné hospodáriť intenzívne bez výrazných obmedzení, - ochranný pôdny fond, - ohrozený pôdny fond. Poľnohospodársky pôdny fond, na ktorom je možné hospodáriť bez výrazných obmedzení, predstavuje tú časť územia Slovenska, na ktorú sa nevzťahujú legislatívne limity a obmedzenia.
244

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Znamená to teda, že ich využitie by sa malo riadiť tzv. zásadami správnej poľnohospodárskej praxe, pri rešpektovaní ekologických a environmentálnych zásad bez výrazného ovplyvňovania štátom. Je to pôda, na ktorej je možné plne realizovať všetky intenzifikačné opatrenia, smerujúce k zvýšeniu produkcie. Nakoľko však pôda predstavuje základňu aj pre iné aktivity, ako sú poľnohospodárske; väčšina pôd je touto skutočnosťou ovplyvňovaná. V záujme ochrany zdravia obyvateľstva, ako aj zachovania určitých biotopov, je predpoklad, že takýchto pôd bude na Slovensku čím ďalej tým viac ubúdať. V súčasnosti táto kategória predstavuje asi 30 % z celkovej výmery poľnohospodárskych pôd. Ochranný pôdny fond plní produkčnú funkciu a súčasne ochraňuje iné prírodné zdroje, alebo zložky životného prostredia. Patria sem: chránené vodohospodárske oblasti prirodzenej akumulácie podzemných vôd (CHVO) –zaberajú cca 308 540 ha poľnohospodárskych pôd, pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov (PHO) – zaberajú cca 601 710 ha poľnohospodárskej pôdy, ochranné pásma liečivých a minerálnych prameňov, chránené územia a ich ochranné pásma (CHKO a NP) – zaberajú cca 137 751 ha poľnohospodárskej pôdy. Výmera ochranného poľnohospodárskeho pôdneho fondu (uvedené oblasti sa vzájomne prekrývajú) je okolo 241 000 ha. Ohrozený pôdny fond tvorí skupinu pôd, ktoré majú alebo mali negatívne pozmenené chemické, fyzikálne, biologické a hydrologické vlastnosti, a tie vplývajú na ich produkčnú schopnosť, kvalitu potravín, s možnosťou negatívneho vplyvu na iné zložky prírodného prostredia a zdravie človeka. Sem patria: pôdy ohrozené vodnou a veternou eróziou – 1 561 000 ha poľnohospodárskej pôdy pôdy s defektným chemickým zložením – 425 000 ha poľnohospodárskej pôdy pôdy ohrozené svahovými poruchami – zosuvmi – 82 000 ha poľnohospodárskej pôdy pôdy s nepriaznivým štrukturálnym stavom – 700 000 ha poľnohospodárskej pôdy Aj v tejto kategórii sa jednotlivé negatívne vplyvy navzájom prekrývajú. Z hľadiska kvantifikácie produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd je teda poznanie uvedených skutočností jedným z rozhodujúcich faktorov jeho objektívneho stanovenia. Ďalším typom triedenia pôdneho fondu, ktorého autorom je VÚPOP, je rozdelenie poľnohospodárskej pôdy na: primárny pôdny fond sekundárny pôdny fond ostatný pôdny fond Primárny pôdny fond Je to pôda nevyhnutná pre zabezpečenie poľnohospodárskej produkcie Slovenska, pôda, ktorú je zo strategického účelu potrebné ponechať pre priame poľnohospodárske využitie, t.j. pre takú úroveň pestovania rastlín a chovu zvierat, ktorá neohrozí potravovú dostatočnosť obyvateľstva. Je to "rodinné striebro“ krajiny pre poľnohospodárstvo a výrobu potravín, preto sa označuje ako základná - primárna - bázická pôda. Z metodického hľadiska ide o pôdu, ktorá je registrovaná v LPIS a z hľadiska začlenenia do typologicko-produkčných kategórii poľnohospodárskeho pôdneho fondu ide o potenciálne orné pôdy (O1, O2, O3, O4, O5, O6, O7) a striedavé polia - stredne produkčné polia a produkčné trávne porasty (OT1). Ide o pôdy s najvyšším produkčným potenciálom, bodová hodnota BPEJ je v rozpätí 38 - 100 bodov a priemerná bodová hodnota BPEJ 70,35 b.
245

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Primárny poľnohospodársky pôdny fond zaberá 1 367 853 ha, čo predstavuje asi 56% v súčasnosti evidovaných poľnohospodárskych pôd Slovenska v LPIS. Rozloha primárnej poľnohospodárskej pôdy v krajoch Slovenska Samosprávny kraj Výmera v ha % z PPF Bratislavský 79 727 84 Trnavský 263 458 90 Nitriansky 423 489 90 Trenčiansky 88 334 47 Žilinský 29 976 12 Banskobystrický 175 704 42 Prešovský 100 842 26 Košický 206 324 61
Zdroj: VÚPOP

Sekundárny pôdny fond Sekundárna poľnohospodárska pôda je pôda, ktorú je za predpokladu záujmu spoločnosti možné dočasne použiť na iné ako potravové účely, pričom takýmto využívaním nedôjde k jej znehodnoteniu (charakter i vlastnosti ostávajú prakticky nezmenené). Túto pôdu je možné vyčleniť na alternatívne poľnohospodárske využitie, výrobu bioenergií, na výrobu surovín, na zalesnenie, športové, turistické a rekreačné účely a časť z neho môže byť využitá aj na zábery. Z metodického hľadiska ide o pôdu, ktorá je registrovaná v LPIS a z hľadiska začlenenia do typologicko-produkčných kategórii poľnohospodárskeho pôdneho fondu ide o potenciálne striedavé polia – menej a málo produkčné polia a produkčné trávne porasty (OT2, OT3), potenciálne trávne porasty (T1, T2, T3) a pre agroekosystémy nevhodné územia (N). Ide o pôdy s bodovou hodnotou BPEJ v rozpätí 1 - 55 bodov a priemernou bodovou hodnotou BPEJ 29,43 b. Sekundárny poľnohospodársky pôdny fond zaberá 696 038 ha, čo predstavuje asi 29% v súčasnosti evidovaných poľnohospodárskych pôd Slovenska v LPIS. Rozloha sekundárnej poľnohospodárskej pôdy v krajoch Slovenska Samosprávny kraj Výmera v ha % z PPF Bratislavský 5 493 6 Trnavský 17 431 6 Nitriansky 18 779 4 Trenčiansky 63 754 34 Žilinský 154 593 63 Banskobystrický 157 417 38 Prešovský 196 645 51 Košický 81 926 24
Zdroj:VÚPOP

Ostatný pôdny fond Ostatná poľnohospodárska pôda – pôda, ktorá by mala byť prednostne využívaná na alternatívne poľnohospodárske využitie, na pestovanie energetických plodín a rôzne nebiologické účely športové, turistické, rekreačné a na zábery. Z metodického hľadiska ide o pôdu, ktorá nie je registrovaná v LPIS, ale patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Ostatný poľnohospodársky pôdny fond zaberá 369 088 ha, čo predstavuje asi 15% v súčasnosti evidovaných poľnohospodárskych pôd Slovenska.
246

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Rozloha ostatnej poľnohospodárskej pôdy v krajoch Slovenska
Samosprávny kraj Bratislavský Trnavský Nitriansky Trenčiansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický
Zdroj:VÚPOP

Výmera v ha 10 103 12 718 34 378 27 217 61 700 85 587 87 673 49 713

% z PPF 11 4 18 6 25 20 23 15

Poľnohospodárska pôda vhodná pre pestovanie rýchlorastúcich drevín Jednou z možných alternatív využitia poľnohospodárskej pôdy, ktorú nie je rentabilné využívať na výrobu potravín, je produkcia biomasy na výrobu energie. Medzi hlavné typy zdrojov biomasy patria rýchlo rastúce dreviny (napr. vŕba, topoľ, jelša, agát). Rýchlorastúce dreviny majú oproti energetickým lesom predovšetkým tú výhodu, že doba medzi výsadbou a ťažbou je podstatne kratšia. Pohybuje sa medzi 2 - 5 rokmi a výsadba sa obnovuje až po 20 - 30 rokoch. Rýchlorastúce dreviny zároveň dokážu ročne vyprodukovať väčší objem biomasy na rovnakej ploche. Parametre, ktoré sú rozhodujúce pri výbere rýchlorastúcich drevín sú ich dostupnosť, vhodnosť pre daný typ pôdy i podnebia a potenciálny výťažok z hektára za rok (t/ha/rok). Výťažok je najdôležitejším ukazovateľom a pre vŕby pestované v našich podmienkach môže dosiahnuť 15 ton suchej hmoty na hektár za rok. Prírastok niektorých vŕb sa pohybuje od 2 do 3 metrov za rok (2 - 3 cm denne v letnom období). Pri určení vhodnej lokalizácie rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde sa vychádzalo z analýzy produkčného potenciálu BPEJ a typologicko-produkčných kategórií poľnohospodárskej pôdy. Zároveň sa rešpektovala podmienka nevyužívania primárnej poľnohospodárskej pôdy, ktorá je nevyhnutná pre zabezpečenie poľnohospodárskej produkcie Slovenska, pre pestovanie rýchlorastúcich drevín. Aplikovaný prístup bol založený na eliminácii náporu na najprodukčnejšie pôdy a stimulácii prípadných záujemcov o zapojenie doteraz viac-menej nevyužívaných plôch (najmä mimo LPIS) do systému racionálnejšieho využitia. Vhodnosť poľnohospodárskeho pôdneho fondu pre pestovanie kukurice Kukurica siata je plodina veľmi teplých, suchších až mierne vlhkých oblastí s relatívne dlhým vegetačným obdobím. Kukurica by sa mala pestovať najmä v takých oblastiach, kde pri rovnakých ostatných podmienkach dáva vyššie úrody ako pšenica. Pre svoju vyššiu odolnosť voči suchu je vhodnejšia najmä do humóznych piesočnatých pôd, kde sa pšenici darí horšie. Má pomerne vysoké nároky na teplo (v dobe kvitnutia vyžaduje teploty 18-19°C). V menej vhodných podmienkach jesenné mrazíky znamenajú predčasné ukončenie vegetácie. Zvýšené nároky na vlahu má asi do júla, t.j. kým si nevybuduje dostatočne mohutnú, hlboko siahajúcu koreňovú sústavu. Potom je na zrážky odkázaná menej. Najmä v suchších oblastiach je preto treba pri predsejbovej príprave dbať o šetrenie pôdnou vlahou. Kukurica na zrno nie je v klimaticky priaznivých pomeroch veľmi náročná na pôdu, avšak čím je klíma nepriaznivejšia, tým viac do popredia vystupuje práve tento faktor. Kukurici na zrno sa najlepšie darí na hlinitých hlbokých výhrevných pôdach dobre zásobených vápnom, humusom a živinami, neutrálnej alebo slabo alkalickej reakcie (rozpätie pH je 5,5-6,8). V suchších polohách sú

247

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

vhodnejšie pôdy ťažšie, v menej vhodných polohách za predpokladu dostatočného hnojenia aj pôdy ľahšie. Analýza ekonomickej efektívnosti pestovania kukurice na zrno podľa pôdnych predstaviteľov ukázala, že kým napr. z jedného hektára tejto plodiny na černozemiach je možné vyprodukovať 3234,- Sk zisku, u čierníc je to 2598,- Sk, fluvizemí 1909,- Sk a hnedozemí 1173,- Sk. Pestovanie kukurice na zrno na pseudoglejoch a kambizemiach bolo v priemere za posledných osem rokov stratové. 1 - veľmi vhodné pôdy 2 - vhodné pôdy 3 - málo vhodné pôdy 4 - nevhodné pôdy produkčný potenciál pre kukuricu siatu vyšší ako 5,00 t.ha-1 produkčný potenciál pre kukuricu siatu je 4,01–5,00 t.ha-1 produkčný potenciál pre kukuricu siatu je 3,41–4,00 t.ha-1 produkčný potenciál pre kukuricu siatu je menej ako 3,40 t.ha-1

Vhodnosť poľnohospodárskeho pôdneho fondu pre pestovanie repky Repka je na pôdu pomerne nenáročná, nevyhovujú jej len extrémne ľahké alebo ťažké zamokrené pôdy. Vyžaduje hlboké pôdy, najlepšie stredne ťažké až ťažšie s optimálnym rozpätím pôdnej reakcie 6,0-7,5 pH. Má značné požiadavky na fosfor a draslík v pôde. Treba ju vylúčiť z pestovania na suchých regozemiach a na pôdach zamokrených povrchovou, alebo podzemnou vodou. Je tolerantná k ľahkým, plytkým a kamenitým pôdam s dostatkom zrážok. Repku olejnú možno pestovať od nížin južného Slovenska až po podhorské polohy s nadmorskou výškou 700 metrov nad morom. Vyhovujú jej regióny s ročným priemerom teplôt okolo 8°C, s ročným úhrnom zrážok 600800 mm (Kováč a kol., 2003). Pôdna reakcia by sa mala pohybovať v intervale pH 6,0-6,8. Výkonnejšie pôdne prostredie nížinných oblastí, s úrodnými, živinami lepšie zásobenými pôdami, eliminuje nedostatok vlahy a vyššie napadnutie škodcami a prostredie vyšších oblastí, aj keď s lepšou vlahovou bilanciou a menším tlakom škodcov, je viac handikepované nižšou pôdnou úrodnosťou a nižším príkonom energie (Zubal, 2004). Z analýzy vplyvu jednotlivých pôdnych parametrov na produkčnú schopnosť repky vyplýva, že na miernych svahoch (do 7°) sa úrodotvorný potenciál oproti rovinám znižuje o 10,2% a na stredných svahoch až o 15,6 %. Na pôdach, ktoré sú stredne erodované je predpoklad zníženia úrod o 17,8%, na silno erodovaných pôdach o 22,3% a veľmi silno erodovaných pôdach až o 30,4%. Badateľný je aj úbytok produkcie repky so zhoršujúcimi sa klimatickými pomermi. Tak napr. v klimatickom regióne veľmi chladnom, vlhkom je potenciál úrod repky oproti regiónu veľmi teplému a veľmi suchému nižší až o 33,0%. Analýza ekonomickej efektívnosti pestovania repky podľa pôdnych predstaviteľov ukázala, že kým napr. z jedného hektára tejto plodiny na černozemiach je možné vyprodukovať 4560,- Sk zisku, u čierníc je to 3630,- Sk, fluvizemí a hnedozemí 2450,- Sk, luvizemí 1180,- Sk, pseudoglejoch 530,Sk a kambizemí 400,- Sk. 1 - veľmi vhodné pôdy produkčný potenciál pre repku vyšší ako 2,50 t.ha-1 2 - vhodné pôdy produkčný potenciál pre je 2,01–2,50 t.ha-1 3 - málo vhodné pôdy produkčný potenciál pre je 1,51–2,00 t.ha-1 4 - nevhodné pôdy produkčný potenciál pre repku je menej ako 1,50 t.ha-1 Najvhodnejšie lokality pre zábery poľnohospodárskeho pôdneho fondu Jedná sa informácie o najvhodnejších lokalitách pre zábery poľnohospodárskeho pôdneho fondu pre výstavbu, s ohľadom na jeho ochranu a udržateľný rozvoj, teda preferencie pre zábery menej kvalitných poľnohospodárskych pôd.
248

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Pri určení najvhodnejších lokalít pre zábery poľnohospodárskej pôdy sa vychádzalo z analýzy produkčného potenciálu BPEJ a typologicko-produkčných kategórií poľnohospodárskej pôdy. Zároveň sa rešpektovala podmienka nevyužívania primárnej poľnohospodárskej pôdy pre zábery, pretože tá je nevyhnutná pre zabezpečenie poľnohospodárskej produkcie Slovenska. Následne sa vyselektovali chránené pôdy a pre každý kraj sa individuálne vyhodnotila kvalita pôdy. Celková rozloha najvhodnejších lokalít pre zábery poľnohospodárskej pôdy zaberá 338 830 ha, čo predstavuje asi 14 % v súčasnosti evidovaných poľnohospodárskych pôd Slovenska. Rozloha najvhodnejších lokalít pre zábery poľnohospodárskej pôdy pre výstavbu v krajoch Slovenska Výmera v ha % z PPF

Samosprávny kraj
7 615 8 9 22 7 15 20 15 15

Bratislavský
Trnavský Nitriansky Trenčiansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický
Zdroj: VÚPOP

27 371 31 328 41 037 36 299 85 729 58 115 51 336

Za účelom detailnej kategorizácie pôd na okresnej úrovni bola využitá údajová základňa o pôdach z Bonitačnej banky dát (BBD). V Bonitačnej banke dát (BBD) je zaevidovaná výmera 2 364 242,17 ha poľnohospodárskej pôdy (PP). Pre účel určenia typu využívania poľnohospodárskej pôdy bolo zvolené triedenie pôd do 4 základných skupín. Triedenie bolo uskutočnené na základe viackriteriálneho hľadiska: vlastností pôd zakódovaných v bonitovanej pôdno-ekologickej jednotke – BPEJ (genetická pôdna jednotka, pôdotvorný substrát, zrnitosť, skeletovitosť, hĺbka pôdneho profilu, svahovitosť, klimatický región), súčasnej štruktúry pôdneho fondu v kombinácii s existujúcim produkčným potenciálom. Na základe tohto triedenia boli vytvorené skupiny pôd: 1 – najprodukčnejšie 2 – produkčné 3 – málo produkčné 4 – nevhodné pre poľnohospodárske využitie

249

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Kategorizácia poľnohospodárskej pôdy Slovenska

Málo produkčná pôda 17%

Pôda nevhodná pre poľn. využitie 2%

Najprodukčnejšia pôda 19%

Najprodukčnejšia pôda Produkčná pôda Málo produkčná pôda

Produkčná pôda 62%

Pôda nevhodná pre poľn. využitie

Do 1. skupiny bola zaradená najprodukčnejšia pôda, ktorú by bolo vhodné v najväčšej miere využívať na intenzívnu poľnohospodársku výrobu slúžiacu na zabezpečenie potravovej základne. Z tohto dôvodu je v záujme spoločnosti zachovať jej kvalitu i kvantitu. Hospodárenie na tejto pôde by sa malo riadiť tzv. zásadami správnej poľnohospodárskej praxe, pri rešpektovaní ekologických a environmentálnych zásad. Patria sem pôdy s najlepšími pôdnymi vlastnosťami – predovšetkým pôdy stredne ťažké, hlboké, na rovinách, s južnou expozíciou, bez skeletu; prevažne v teplých, nížinných regiónoch. Z pôdnych typov prevažujú černozeme, čiernice, fluvizeme. Na tejto pôde je možné pestovať všetky druhy hlavných poľnohospodárskych plodín, predovšetkým na ornej pôde. Je dôležité uplatňovať vhodnú štruktúru pestovaných plodín jednak v záujme udržania pôdnej úrodnosti a taktiež uplatniť hľadisko potrieb spoločnosti. Podľa posledných výsledkov je potreba znížiť podiel obilnín a jednoročných krmovín, naopak zvýšiť zastúpenie strukovín a viacročných krmovín. Stúpa aj percento zastúpenia olejnín. Túto skupinu pôd je možné využiť na pestovanie plodín ekologickým spôsobom. Tento systém je priaznivý voči životnému prostrediu a taktiež napomáha k zabezpečeniu trvalej úrodnosti pôdy. Okrem potravinárskeho využitia možno časť produkcie z týchto pôd využiť na nepotravinárske účely (pestovanie olejnín na výrobu biopalív , využitie slamy obilnín na bioenergetické účely). Využívanie pôdy na iné ako poľnohospodárske účely by malo byť vo veľmi obmedzenom rozsahu. Preto aj diverzifikácia poľnohospodárskych činností by mala byť len minimálna, najväčší rozsah prác by mal zostať poľnohospodárskeho charakteru. Najväčšie zastúpenie tejto skupiny pôd je hlavne v okresoch južného a juhozápadného Slovenska (Dunajská Streda, Galanta, Senec, Trnava, Nové Zámky a ďalšie). 2. skupinu predstavujú pôdy produkčné (priemerne i menej produkčné). Radia sa sem všetky pôdy, na ktorých je možné s menšími, či väčšími nákladmi a úspechmi dopestovať takmer všetky druhy poľnohospodárskych plodín. Tieto pôdy nemajú komplexne najoptimálnejšie pôdne vlastnosti, môžu sa u nich vyskytnúť aj mnohé negatívne vlastnosti (ľahké, ťažké, čiastočne
250

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

skeletovité, zasolené, zamokrené, oglejené pôdy), ktoré sú kompenzované vhodnými inými vlastnosťami (klíma, pôdny typ). V tejto skupine sú zastúpené mnohé pôdne typy so širokým spektrom pôdnych vlastností. Vyskytujú sa vo väčšine klimatických regiónov Slovenska. Je to najrozsiahlejšia skupina, preto aj využitie týchto pôd môže byť pestrejšie: najväčšie percento je využité na intenzívnu poľnohospodársku výrobu (vhodné pôdne typy v teplejších klimatických regiónoch), kde prevláda pestovanie plodín na ornej pôde, ďalej je táto kategória využívaná na pestovanie špeciálnych kultúr - vinice, chmeľnice, ovocné sady ( i menej kvalitné pôdne typy v rôznych klimatických podmienkach), tiež je možné tieto pôdy využiť na ekologické poľnohospodárstvo, pestovanie plodín na nepotravinárske využitie, pestovanie energetických rastlín a rýchlorastúcich drevín na výrobu bioenergií. Na tento účel možno využiť i pôdy kontaminované a poznačené antropogénnou činnosťou. Nakoľko táto skupina pôd je najrozsiahlejšia, spadá do jej výmery pôda s určitým druhom územnej ochrany (CHVO, CHKO, prírodné rezervácie, atď.), ktorá si vyžaduje osobité a špecifické spôsoby hospodárenia. Časť tejto skupiny pôd možno využiť aj na mimoprodukčné, napr. turistické a rekreačné účely. Kategória produkčnej pôdy sa nachádza vo všetkých okresoch SR v zastúpení od 24% až do 99%. V 3. skupine sa nachádzajú pôdy málo produkčné s nízkym a veľmi nízkym produkčným potenciálom a málo vhodnými vlastnosťami na poľnohospodárske využitie (plytké, stredne skeletovité, extrémne ťažké, zamokrené pôdy, prevažne vo vyššej nadmorskej výške, so severnou expozíciou, na svahoch nad 12o). Preto pestovanie poľnohospodárskych plodín na ornej pôde je obmedzené, prevláda pestovanie krmovín a väčšinu výmery zaberajú trvalé trávne porasty. Veľa pôd v tejto skupine je extrémne skeletovitých a svahovitých. V Programe využitia produkčného potenciálu poľnohospodárskej pôdy v SR z r.2000 je jedným predpokladom racionálne usporiadanie a využívanie poľnohospodárskej pôdy, na základe ktorého sa odporúča zvýšenie podielu trvalých trávnych porastov. Toto odporúčanie by bolo najoptimálnejšie uskutočňovať na pôdach tejto skupiny. Značné percento týchto pôd by mohlo byť využité tiež na pestovanie rýchlorastúcich drevín slúžiacich na výrobu bioenergií. V oblastiach s takouto kategóriou pôd by bolo vhodné orientovať podporu na mimoprodukčné funkcie, predovšetkým ekologizáciu výroby, krajinotvorbu. Taktiež je na týchto pôdach možné vo väčšom merítku uskutočňovať diverzifikáciu činností smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam, napr. športové, turistické, rekreačné účely. Pôdy tejto skupiny by mohli byť čiastočne využité aj na zábery. Najviac málo produkčnej pôdy majú okresy na severe a východe Slovenska: Čadca, Dolný Kubín, Tvrdošín, Gelnica, Stará Ľubovňa. Nasledujúci graf dokumentuje zastúpenie málo produkčnej pôdy vo vybraných okresoch SR Do poslednej 4.skupiny boli zaradené pôdy, ktoré aj keď sú vedené v poľnohospodárskom pôdnom fonde, sú pre poľnohospodársku výrobu nevhodné, preto aj ich využitie by sa mohlo uberať zväčša nepoľnohospodárskym smerom. Patria sem najmä pôdy extrémne plytké, pôdy na svahoch nad 25o a nevyvinuté pôdy. Na základe už uvádzaného dokumentu Program využitia produkčného potenciálu poľnohospodárskej pôdy v SR z hľadiska racionálneho využívania poľnohospodárskych pôd sa ukazuje potreba z poľnohospodárskeho pôdneho fondu vyradiť cca 43 700 ha, ktoré svojimi produkčnými parametrami nespĺňajú požiadavky kladené na poľnohospodárske využívanie. Tieto pôdy by mohli byť využité na zalesnenie, športové, turistické a rekreačné účely a taktiež využité na zábery. Kategória takejto pôdy je sústredená predovšetkým v okresoch severného Slovenska (Ružomberok, Dolný Kubín), Banskobystrického kraja (Brezno, Banská Bystrica) a tiež v Košickom kraji (Rožňava, Gelnica).

251

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Metodický postup stanovenia úradnej ceny pôdy Kritériom pre stanovenie úradných cien poľnohospodárskej pôdy bolo ekonomické ocenenie hrubého ročného rentového efektu (HRRE) rastlinnej výroby v daných pôdnoklimatických podmienkach pri normatívne stanovenej efektívnosti hospodárenia. Hrubý ročný rentový efekt jednotlivých BPEJ v Sk/ha sa počíta podľa vzťahu: i=n HRREBPEJ = Σ{CPP – (NPP + Zn)} . Kots i=1 kde: CPP = cena parametrizovanej produkcie Sk/ha, ktorá sa stanoví zo vzťahu CPP = Vp . ke . ks . kss . Ckr NPP = normatívny náklad na parametrizovanú produkciu v Sk/ha, ktorý sa stanoví zo vzťahu NPP = Ne . kp . ki Kots = bezrozmerné číslo vyplývajúce z podielu zastúpenia jednotlivých oceňovacích plodín v danej typovej oceňovacej štruktúre Zn = normatívny zisk vyjadrený bezrozmerným číslom vo vzťahu k normatívnym nákladom, Zn = 0,1, t.j. 10% z normatívnych nákladov Ostatné parametre majú nasledovný význam: Vp = produkčné parametre naturálnych výnosov jednotlivých oceňovacích plodín pre jednotlivé hlavné pôdno-klimatické jednotky (HPKJ) v t/ha Ckr = normatívne ceny jednotlivých oceňovacích plodín v Sk/t Ne = normatívne bázické nákladové parametre jednotlivých oceňovacích plodín v Sk/ha ke = korekčný koeficient pre expozíciu ks = korekčný koeficient pre svahovitosť kks = korekčný koeficient pre hĺbku a skeletovitosť poľnohospodárskej pôdy kp = korekčný koeficient nákladových parametrov diferencovaných podľa produkčných skupín pôd (PSP) ki = korekčný koeficient vyjadrujúci nákladové vplyvy rozdielnej úrovne parametrizovaných naturálnych výnosov . Úradné ceny poľnohospodárskej pôdy boli stanovené na základe vypočítaných hrubých ročných rentových efektov pre ornú pôdu: ÚCPP BPEJ = HRRE x (1 – D) + BCPP U kde: ÚCPPBPEJ = úradná cena poľnohospodárskej pôdy jednotlivých bonitovaných pôdnoekologických jednotiek v Sk/ha BCPP = bázická cena poľnohospodárskej pôdy v hodnote 20 000 Sk/ha D = celkový podiel nezdanenej rastlinnej produkcie U = miera kapitalizácie (úroková miera) HRRE = hrubý ročný rentový efekt v Sk/ha Predpokladaný podiel nezdarenej rastlinnej produkcie (D) bol uvažovaný vo výške 30%, t.j. 0,3 za predpokladu, že súhrnné zdanenie pozemkovou daňou a daňou z príjmu činilo 70%
252

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

z celkového príjmu. Miera kapitalizácie (U) bola stanovená vo výške 5%, t.j. 0,05. Vychádzalo sa zo skúsenosti najvyspelejších krajín s trhovou ekonomikou. Pri ocenení pôd so záporným HRRE sa vychádzalo zo skutočnosti, že v trhovom hospodárstve žiaden tovar nemôže mať zápornú hodnotu. Preto bolo rozhodnuté, že pri záporných hodnotách HRRE najnižšia cena poľnohospodárskej pôdy bude mať hodnotu 166 EUR.ha-1a najvyššia cena pri nulovej hodnote HRRE bude 664 EUR.ha-1. Táto hodnota bola ustanovená ako hodnota bázickej ceny poľnohospodárskej pôdy (BCPP). Táto hodnota bola zdôvodnená pragmatickým prístupom, t.j. porovnaním s najnižšou cenou iných ako poľnohospodárskych pozemkov. Na základe vypočítaných HRRE boli stanovené úradné ceny poľnohospodárskej pôdy iba pre ornú pôdu. Pre trvalé trávne porasty bolo navrhnuté oceňovať sadzbou prislúchajúcou pre danú BPEJ s ornou pôdou upravenou koeficientom 0,75. Tento návrh bol zdôvodnený tým, že podstatná časť najlepších trvalých lúk a pastvín bola v predchádzajúcich desaťročiach zornená a ostatné, v súčasnej dobe evidované trvalé trávne porasty boli poľnohospodársky extenzívne využívané, alebo vôbec nevyužívané. Z týchto dôvodov boli evidované údaje o produkcii a vlastných nákladoch nespoľahlivé a prakticky nepoužiteľné pre objektivizované vyhodnotenie naturálnej produkcie produkčného potenciálu i výpočtu HRRE. Vychádzalo sa z predpokladu, že pri intenzívne využívaných TTP je možné dosahovať 70-80% hodnoty HRRE prislúchajúcej k ornej pôde daných BPEJ. Prvýkrát v SR cenu pôdy legislatívne stanovovala Vyhláška Ministerstva financií SR č.465/91 zo dňa 25.10.1991 o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a úhradách za dočasné užívanie pozemkov (bola zrušená 1.4.1996). Podľa nej: • cena ornej pôdy podľa BPEJ v sadzbe za 1 m² uvádzaná v prílohe č.8 tejto vyhlášky podľa päťmiestneho kódovania bonitovaným pôdno-ekologických jednotiek, • cena pozemku zapísaného v EN ako ovocný sad, vinica, chmeľnica sa stanovovala ako orná pôda + ocenenie porastu (ocenenie trvalých porastov sa zisťovalo podľa príslušných príloh tejto vyhlášky), • cena pozemku zapísaného v EN ako lúka, pasienok bola určená na 75% ceny ornej pôdy. V rámci druhej aktualizácie bol vypracovaný nový cenník ornej pôdy s rozšíreným 7-znakovým kódom BPEJ. Tento cenník bol vypracovaný na základe výsledkov revízie prvej bonitácie, ktorú vykonali pracovníci Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave. Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v roku 2000 vypracoval cenník ornej pôdy podľa 7-miestnych kódov BPEJ. Všetky zmeny vykonané na základe revízie boli priebežne premietané do bonitačnej banky dát v konečnom dôsledku aj v ocenení poľnohospodárskych pôd. To umožňuje, okrem iných údajov , aj úradnú cenu pôdy spracovávať podľa ľubovoľných zoskupení (podľa katastrálnych území, poľnohospodárskych podnikov, okresov, krajov, regiónov, republiky). Úradná cena podľa 7-miestneho kódovania BPEJ bola prvýkrát zákonne uplatnená podľa priemernej ceny ornej pôdy a trvalých trávnych porastov v jednotlivých katastrálnych územiach SR v zákone č.476/2003 Z.z. “o dani z nehnuteľností”, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2004 (nahradený zákonom č.582/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2005). Upresnenie úradnej ceny poľnohospodárskych pozemkov Rozvoj trhu s pôdou a s tým súvisiace oceňovanie pozemkov ukázali, že úradná cena pôdy je nedostatočná. Ukázala sa potreba objektívnejšieho stanovenia ceny pôdy hlavne zohľadnením ďalších faktorov. Významným faktorom vplývajúcim na cenu pozemkov je ich poloha a vzdialenosť
253

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

intravilánu a extravilánu mesta alebo obce. Ďalšiu skupinu faktorov vplývajúcich na cenu pozemkov tvoria antropogénne faktory, pri ktorých rôzne obmedzenia znižujú cenu pozemkov (územia s vyhlásenými národnými parkami a chránenými krajinnými oblasťami, pásma hygienickej ochrany vôd). Rôzne obmedzenia v agrotechnike, v používaní priemyselných hnojív a chemických ochranných prostriedkov majú za následok zníženie produkcie. Ďalej sú to územia ovplyvnené priemyselnými exhalátmi, ktoré nielenže poškodzujú rastliny, ale mechanicky po kontaminácii pôdy prenikajú do rastlín a znižujú kvalitu a cenu produkcie. Významnú skupinu faktorov ovplyvňujúcich cenu pozemkov tvoria dopravné pomery spojené s obhospodarovaním vzdialených a prevýšených pozemkov.

Upravené ceny zohľadňujúce polohu pozemkov sa vypočítavajú nasledovne: • na záujmovej ploche (napr. parcele) sa vypočítajú plochy jednotlivých bonitovaných pôdnoekologických jednotiek (BPEJ), • vyhľadajú úradné ceny jednotlivých BPEJ ( Vhláška MP SR č. 38/2005 Z.z.) • súčtom cien jednotlivých BPEJ sa vypočíta cena parcely, • takto vypočítaná cena sa vynásobí príslušným koeficientom (pre vzdialenosť, prípadne prevýšenie) a dostaneme upravenú cenu. Priemernú cenu parcely upravenú koeficientami vzdialenosti a prevýšenia sa vypočíta podľa vzorca: Σ (VBPEJ x CBPEJ ) x KV x KP = -------------------------------------------------------VPC

PCPUVP kde: PCPUVP VPC CBPEJ KV KP

= priemerná cena parcely upravená koeficientami vzdialenosti a prevýšenia, = výmera parcely = cena príslušnej BPEJ podľa prílohy č. 8 Vyhlášky MF SR č. 465/1991 Zb., = koeficient vzdialenosti, = koeficient prevýšenia

a) Koeficienty na úpravu cien poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území podľa vzdialenosti pozemkov od obce Poľnohospodárske cesty I. kategórie - štátne cesty využiteľné pre poľnohospo-dársku dopravu, miestne komunikácie Tabuľka č. Poľnohospod. kultúra Nížinná orná pôda TTP Podhorská orná pôda Výrobná oblasť Vzdialenosť (km) 1 1,000 1,000 1,000 2 0,987 0,984 0,986 3 0,974 0,968 0,972
254

4 0,962 0,952 0,958

5 0,979 0,936 0,944

6 0,936 0,920 0,931

7 0,923 0,904 0,916

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

TTP Nížinná orná pôda TTP Podhorská orná pôda TTP

1,000 8 0,910 0,888 0,903 1,000

0,991 9 0,898 0,872 0,889 0,928

0,982 10 0,885 0,856 0,875 0,919

0,973 11 0,872 0,840 0,861 0,910

0,964 12 0,859 0,824 0,847 0,902

0,955 13 0,846 0,808 0,834 0,893

0,946 14 0,834 0,792 0,820 0,883

Poľnohospodárske cesty II. kategórie Poľnohospod. kultúra Nížinná orná pôda TTP Podhorská orná pôda TTP Nížinná orná pôda TTP Podhorská orná pôda TTP Výrobná oblasť

hlavné poľné cesty spevnené, prístupové poľné cesty spevnené Tabuľka č. Vzdialenosť (km)

1 1,000 1,000 1,000 1,000 8 0,904 0,881 0,893 0,932

2 0,986 0,983 0,985 0,990 9 0,890 0,864 0,878 0,923

3 0,972 0,966 0,969 0,981 10 0,876 0,847 0,862 0,913

4 0,958 0,949 0,954 0,971 11 0,862 0,830 0,847 0,903

5 0,945 0,932 0,939 0,961 12 0,848 0,813 0,832 0,894

6 0,931 0,915 0,924 0,952 13 0,835 0,796 0,817 0,884

7 0,917 0,898 0,908 0,942 14 0,821 0,779 0,802 0,874

Poľnohospodárske cesty III. kategórie - hlavné poľné cesty nespevnené, prístupové poľné cesty nespevnené Tabuľka č. Poľnohospod. kultúra Nížinná orná pôda TTP Podhorská orná pôda TTP Nížinná orná pôda TTP Podhorská orná pôda TTP Výrobná oblasť Vzdialenosť (km) 1 1,000 1,000 1,000 1,000 8 0,891 0,870 0,877 0,925 2 0,984 0,981 0,982 0,989 9 0,875 0,852 0,859 0,915 3 0,968 0,962 0,965 0,978 10 0,860 0,833 0,842 0,904 4 0,953 0,944 0,947 0,970 11 0,845 0,815 0,824 0,893 5 0,938 0,926 0,930 0,957 12 0,829 0,796 0,807 0,882 6 0,922 0,907 0,912 0,946 13 0,813 0,777 0,789 0,872 7 0,906 0,889 0,895 0,935 14 0,798 0,759 0,772 0,861

b) Koeficienty na úpravu cien poľnohospodárskej pôdy podľa prevýšenia pozemkov od obce Poľnohospodárske cesty I. kategórie - štátne cesty využiteľné pre poľnhospo-dársku dopravu, miestne komunikácie Tabuľka č.
255

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Výrobná oblasť

PoľnoPrevýšenie (m) na 1 km hospod. kultúra do 40 41-80 81-120 121-160 161-200 nad 200 Nížinná orná pôda 1,000 0,986 0,969 0,948 TTP 1,000 0,990 0,979 0,964 0,965 0,916 Podhorská orná pôda 1,000 0,991 0,981 0,965 0,948 TTP 1,000 0,995 0,988 0,977 0,963 0,942 Koeficienty na ďalších 1000 m dopravnej cesty: • pri prevýšení pozemku do 40 m/km je koeficient 1,0 • pri väčšom prevýšení sa cena pôdy znižuje pre: orná pôda o 1,98 až 5,20 % − nížinnú oblasť: TTP o 1,00 až 8,40 % orná pôda o 0,90 až 5,20 % − podhorskú oblasť: TTP o 0,50 až 5,80 % Poľnohospodárske cesty II. kategórie - hlavné poľné cesty spevnené, prístupové poľné cesty spevnené Tabuľka č. PoľnoPrevýšenie (m) na 1 km hospod. kultúra do 40 41-80 81-120 121-160 161-200 nad 200 Nížinná orná pôda 1,000 0,976 0,954 0,923 TTP 1,000 0,985 0,968 0,946 0,917 0,874 Podhorská orná pôda 1,000 0,987 0,971 0,951 0,922 TTP 1,000 0,992 0,983 0,966 0,945 0,913 Koeficienty na ďalších 1000 m dopravnej cesty: • pri prevýšení pozemku do 40 m/km je koeficient 1,0 • pri väčšom prevýšení sa cena pôdy znižuje pre: orná pôda o 2,40 až 7,70 % − nížinnú oblasť: TTP o 1,50 až 7,80 % (extrémne 11,9 %) − podhorskú oblasť: orná pôda o 1,30 až 7,80 % TTP o 0,80 až 8,70 % Poľnohospodárske cesty III. kategórie - hlavné poľné cesty nespevnené, prístupové poľné cesty nespevnené Poľnohospod. kultúra Nížinná orná pôda TTP Podhorská orná pôda TTP Výrobná oblasť Prevýšenie (m) na 1 km do 40 1,000 1,000 1,000 1,000 41-80 0,962 0,972 0,970 0,987 81-120 0,930 0,952 0,955 0,974 121-160 161-200 nad 200 0,912 0,925 0,948 0,883 0,915 0,810 0,872 Tabuľka č. Výrobná oblasť

Koeficienty na ďalších 1000 m dopravnej cesty: • pri prevýšení pozemku do 40 m/km je koeficient 1,0
256

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

• pri väčšom prevýšení sa cena pôdy znižuje pre: − nížinnú oblasť: − podhorskú oblasť: orná pôda TTP orná pôda TTP o 3,80 až 7,00 % o 2,80 až 11,70 % (extrémne 19 %) o 3,00 až 7,50 % o 1,60 až 12,80 %

c)

Redukčné koeficienty na úpravu cien poľnohospodárskej pôdy zohľadňujúce antropogénne faktory

Vzhľadom na to, že úradná cena poľnohospodárskej pôdy nepostihuje ani zvláštnosti hospodárenia v príslušných katastrálnych územiach - napríklad prikázané spôsoby hospodárenia v chránených krajinných územiach, národných parkoch, pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov, navrhujem k úradnej cene pôdy použiť redukčné koeficienty. Redukčné koeficienty úprav na chránenom pôdnom fonde pre jednotlivé oblasti : 1. pásma hygienickej ochrany (PHO) vodných zdrojov a minerálnych liečivých vôd: PHO 1. stupeň - odníma sa z poľnohospodárskeho pôdneho fondu; PHO 2. stupeň - vnútorné Kz = 0,30; PHO 2. stupeň - vonkajšie Kz = 0,20; PHO 3. stupeň - majetková ujma vzniká ojedinele, ak vznikne, výšku určí znalec; chránené vodohospodárske oblasti: majetková ujma vzniká ojedinele, ak vznikne, výšku určí znalec; chránené územia a ich ochranné pásma z hľadiska ochrany prírody a krajiny: 5. stupeň ochrany - Kz = 0,30 4. stupeň ochrany - Kz = 0,20 3. stupeň ochrany - Kz = 0,10 2. stupeň ochrany - majetková ujma vzniká ojedinele, ak vznikne, výšku určí znalec.

2.

3.

Redukčné koeficienty úprav v imisne ohrozenom území: I. zóna II. zóna III. zóna IV. zóna Kz Kz Kz Kz = = = = 0,10 0,20 0,30 0,40

Redukovaná priemerná cena parcely v príslušnom katastrálnom území sa vypočíta zo vzťahu: Σ (VBPEJ,BL x PCPUVP ) + Σ (VBPEJ,SL x PCPUVP x (1 - KR) ) PCPR = ----------------------------------------------------------------------------VPC kde: PCPR - redukovaná priemerná cena parcely, VBPEJ,BL - výmera BPEJ bez vplyvu limitujúcich faktorov (PHO, CHKO, CHOPAV, SO2, NP …)
257

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

PCPUVP VBPEJ,SL VPC KR

- priemerná cena parcely upravená koeficientmi vzdialenosti a prevýšenia, - výmera BPEJ s vplyvom limitujúcich faktorov (PHO, CHKO, CHOPAV, SO2, NP …) - výmera parcely - redukčný koeficient KR = KNP x KCHKO x KCHOPAV x KPHO x KSO2

Redukovaná priemerná cena katastrálneho územia sa vypočíta súčtom redukovaných cien jednotlivých parciel podľa vzorca: Σ (VBPEJ,BL x PCPUVP ) + Σ (VBPEJ,SL x PCPUVP x ( 1 - KR) ) PCKUR = ------------------------------------------------------------------------------VKÚ kde: PCKUR VBPEJ,BL PCPUVP VBPEJ,SL VKU KR

- priemerná cena katastrálneho územia redukovaná - výmera BPEJ bez vplyvu limitujúcich faktorov (PHO, CHKO, CHOPAV, SO2, NP …) - priemerná cena parcely upravená koeficientmi vzdialenosti a prevýšenia, - výmera BPEJ s vplyvom limitujúcich faktorov (PHO, CHKO, CHOPAV, SO2, NP …) - výmera katastrálneho územia - redukčný koeficient obcí

d) Koeficienty na úpravu ceny poľnohospodárskych pozemkov v blízkosti intravilánov ako potenciálnych stavebných pozemkov: Tabuľka č. Klasifikácia obce – názov alebo údaj podľa počtu obyvateľov a) Bratislava b) Krajské mestá: Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava, Žilina, Košice, Banská Bystrica a mestá: Piešťany, Starý Smokovec, Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica Trenčianske Teplice c) Mestá: Poprad, Zvolen, Liptovský Mikuláš, Martin d) Ostatné okresné mestá e) Ostatné obce Koef.zvýšenia 10

6 4 3 2

Určenie hodnoty pozemkov pri pozemkových úpravách Podrobnosti o spôsobe stanovenia hodnoty pozemkov a porastov nachádzajúcich sa na nich, ktoré sú predmetom konania o pozemkových úpravách, upravuje Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z.z. z 21.januára 2005, ktorá nadobudla účinnosť 15.februára 2005. Ustanovenia tejto vyhlášky sú v zmysle zákona NR SR č.549/2004 Z.z.,
258

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších predpisov, ktoré sú zároveň využívané aj pre stanovenie výšky nájomného za pôdu. Vyhláška nadväzuje na pôvodný právny predpis (vyhl. MF SR 465/1991 Zb.) tj. úradné ceny pľnohospodárskej pôdy vypracované Výskumným ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva a namiesto pôvodných 5-miestnych kódov ktoré obsahovala príloha vyhlášky MF SR č.465/1991 Zb., uvádza už sedemmiestne kódy, ktoré sú v súbore máp bonitovaných pôdnoekologických jednotiek (BPEJ). Tým sa odstránil nutný prevod sedemmiestnych kódov na päťmiestne. Stanovenie hodnoty lesných pozemkov a trvalých porastov (porast viníc, chmeľníc, ovocných stromov a bobuľovín a lesného porastu) bolo prevzaté z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku Spôsob výpočtu hodnoty pozemkov a trvalých porastov pri pozemkových úpravách Spôsob výpočtu určuje príloha č.5 k vyhláške č. 38/2005 Z.z., ktorej znenie je nasledovné: 1. Hodnota pozemku, ktorý tvorí poľnohospodársku pôdu na účely pozemkových úprav, vedeného v katastri nehnuteľností a spresneného na základe komisionálneho zistenia ako orná pôda a trvalý porast podľa osobitného predpisu ²› sa vypočíta podľa vzťahu: HPOZ = M . HMJ /EUR/ kde: HPOZ - hodnota pozemku v EUR, M - výmera pozemku v m², HMJ - jednotková hodnota pozemku v EUR za m² podľa prílohy č.1 stĺpca – Sadzba poľnohospodárskej pôdy v EUR za m² Hodnota pozemku, ktorý tvorí ostatné plochy na účely pozemkových úprav, vedeného v katastri nehnuteľností a spresneného na základe komisionálneho zistenia ako ostatné plochy pod kódom 14700 na základe spôsobu využívania pozemku podľa osobitného predpisu²› sa vypočíta podľa vzťahu: HOP = M . HMJ {EUR} kde: M - výmera pozemku v m², HMJ - jednotková hodnota pozemku v EUR za m² podľa prílohy č.1 stĺpca – Sadzba ostatných plôch v EUR za m². 2. Hodnota pozemku, ktorý tvorí poľnohospodársku pôdu na účely pozemkových úprav, vrátane trvalých porastov vedeného v katastri nehnuteľností a spresneného na základe komisionálneho zistenia ako chmeľnica, vinica, záhrada alebo ovocný sad podľa osobitného predpisu²› sa vypočíta podľa vzťahu: HPOZP = HPOZ + HP {EUR}, HPOZ je hodnota pozemku, ktorý sa vypočíta podľa vzťahu HPOZ = M . HMJ {EUR} kde: M - výmera pozemku v m², HMJ jednotková hodnota pozemku v EUR za m² podľa prílohy č.1 stĺpca – Sadzba poľnohospodárskej pôdy v EUR za m². Hp je hodnota porastu, ktorá sa vypočíta podľa vzťahu: Hp = M . JHp . pk {EUR}, kde:
259

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

M - výmera pozemku v m², JHp – jednotková hodnota porastu sa určuje podľa prílohy č.2 pre ovocné stromy podľa tabuľky č.I, pre viničné porasty podľa tabuľky č.II, pre chmeľové porasty vrátane zariadenia chmeľníc podľa tabuľky č.III, Pk - počet kusov na m², pri chmeľnici sa počet jedincov neurčuje. Hodnota lesného pozemku na účely pozemkových úprav a lesných porastov na ňom vedeného v katastri nehnuteľností a spresneného na základe komisionálneho zistenia ako lesný pozemok podľa osobitného predpisu2) sa vypočíta podľa základného vzťahu

HLPOZP = HLPOZ + HLP [Sk], HLPOZ je hodnota lesného pozemku, ktorá sa vypočíta podľa vzťahov HLPOZ = M . VHLMJ [Sk], VHLMJ = Hpz + fp [Sk za ha], [Sk za m2], Hpz = Hpzjk . zstcjk [Sk za ha], [Sk za m2], fp = Zcujk . zstcjk (Hv1 + Hv2), [Sk za ha], [Sk za m2], kde HLPOZ – hodnota lesného pozemku, M – výmera lesného pozemku v ha s presnosťou na štyri desatinné miesta (m2), VHLMJ– jednotková východisková hodnota lesného pozemku v Sk za ha (Sk za m2) sa určuje ako súčet základnej hodnoty lesného pozemku pre cieľové drevinové zastúpenie podľa prílohy č. 3 tabuľky č. I a hodnoty faktora polohy v závislosti od približovacej a odvoznej vzdialenosti podľa prílohy č. 3 tabuľky č. II, Hpz – základná hodnota lesného pozemku v Sk za ha sa určí ako súčet základnej hodnoty jednotlivých drevín upravenej cieľovým zastúpením, fp – hodnota faktora polohy v Sk za ha, Hpzjk – základná hodnota lesného pozemku v Sk na ha cieľových drevín (k), bonity (j); príloha č. 3 tabuľka č. I, zstcjk – cieľové zastúpenie drevín (k), bonity (j) na lesnom pozemku v percentách určené v lesnom hospodárskom pláne (LHP), Hv1, Hv2 – jednotková hodnota sadzby faktora polohy lesného pozemku za približovanie (v1) a odvoz (v2) dreva v Sk za m3; príloha č. 3 tabuľka č. II, Zcujk – celková zásoba produkcie dreva na pni, cieľových drevín (k), bonity (j) v rubnej dobe na ha; príloha č. 3 tabuľkač. III. Minimálna základná hodnota 1 hektára lesného pozemku je 133 EUR. HLP je hodnota lesného porastu, ktorá sa vypočíta podľa vzťahov HLP = M . VHLPa [Sk], VHLPa = Hporzijk . (1 – kp) + fp [Sk za ha], [Sk za m2], Hporzijk = [(Hutjk – cjk) . faijk + cjk]kd . zstijk . z [Sk za ha], [Sk za m2], fp = ZSijk . (Hv1 + Hv2) [Sk za ha], [Sk za m2], kde

260

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

VHLPa – jednotková východisková hodnota lesného porastu v Sk za ha sa určuje ako súčet základnej hodnoty drevín skutočného zastúpenia (k), veku (i), bonity (j) a zakmenenia (z) upravenej o poškodenie lesného porastu (kp v %) a hodnoty faktora polohy (fp) v Sk za ha, Hporzijk – základná hodnota lesného porastuv Sk za ha sa určuje ako súčet hodnoty jednotkovej sadzby lesného porastu danej dreviny vo veku 3 rokov (cjk), príloha č. 4 tabuľka č. III, súčinu vekového hodnotového faktora dreviny (faijk), príloha č. 4 tabuľka č. I/1 – I/6, a hodnoty ťažbového výnosu v rubnej dobe (Huťjk), príloha č. 4 tabuľka č. II, zníženého o hodnotu jednotkovej sadzby lesného porastu danej dreviny vo veku 3 rokov (cjk), príloha č. 4 tabuľka č. III, upravený na skutočné zastúpenie dreviny a zakmenenie lesného porastu v EUR za ha, faijk – vekový hodnotový faktor vekového stupňa (i), bonity (j), dreviny (k), príloha č. 4 tabuľka č. I/1 – I/6, z – zakmenenie (0,1 – 1,0), kp – koeficient poškodenia porastu (podiel zníženia celkovej hodnoty porastu odvodený zo zníženia hodnoty zásoby dreva vo vekovom stupni), príloha č. 4 tabuľka č. VI, fp – hodnota faktora polohy v Sk na ha sa určuje ako súčin jednotkových hodnôt faktora polohy v EUR za m3 podľa prílohy č. 4 tabuľky č. V a skutočnej zásoby porastu v m3 (Zsijk), M – výmera lesného porastu JPRL (na štyri desatinné miesta), kd – koeficient prepočtu základnej hodnoty porastu určujúcich drevín na hodnotu priradených drevín, prílohač. 4 tabuľka č. IV, zstijk – skutočné zastúpenie drevín (k), v poraste vekového stupňa (i),bonity (j), Zsijk – skutočná zásoba dreva na pni vo vekovom stupni (i), bonity (j), zastúpených drevín (k), Hv1, Hv2 – jednotková sadzba faktora polohy lesného porastu za približovanie (v1) a odvoz (v2) dreva v Sk zam3, príloha č. 4 tabuľka č. V. Porasty staršie, ako sú rubné doby uvedené v prílohe č. 4 tabuľke č. I/1 – I/6, ohodnotia sa podľa údajov najvyššej rubnej doby danej dreviny ich interpoláciou s prihliadnutím na pokles kvality drevných zásob. V prípade poškodenia porastu antropogénnou činnosťou, predovšetkým imisiami, jednotková východisková hodnota lesného porastu sa zníži o hodnotu identifikovaného poškodenia podľa prílohy č. 4 tabuľky č. VI. Stupeň poškodenia sa zisťuje z výsledkov pravidelného monitoringu zdravotného stavu lesa alebo sa zistí priamo v poraste (pri listnatých drevinách iba v období plnej vegetácie) na základe priemernej defoliácie drevín v poraste alebo podľa iných relevantných postupov. Skutočná celková zásoba porastu vm3 sa zisťuje z lesného hospodárskeho plánu alebo sa zistímeraním. Jednotkové hodnoty polohy sa zistia podľa prílohy č. 4 tabuľky č. V na základe priemernej približovacej a odvoznej vzdialenosti konkrétneho porastu. Hodnota pozemkov určená znaleckým posudkom Metódy a postup stanovenia všeobecnej hodnoty majetku (a teda nehnuteľností – pozemkov a stavieb) určuje Vyhláška ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.492/2004 Z.z. podľa $ 33 písm. d) zákona 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyhláška nadobudla účinnosť 1.septembra 2004. Znalecká a tlmočnícka činnosť je vykonávaná v konaní pred súdmi a inými orgánmi verejnej moci ako aj činnosť v súvislosti s právnymi úkonmi fyzických a právnických osôb v súkromnej sfére. Nehnuteľnosti a stavby na účely osobitného predpisu sú oprávnení hodnotiť iba znalci z odvetvia oceňovanie nehnuteľností s výnimkou lesných pozemkov mimo zastavaného územia obcí
261

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

a lesných porastov, ktoré sú oprávnení hodnotiť znalci z odvetvia oceňovanie lesov, a s výnimkou poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obci neurčenej na stavbu, ktorú sú oprávnení hodnotiť znalci z odboru poľnohospodárstvo. V zmysle tejto Vyhlášky je možné všeobecnú hodnotu stanoviť nasledujúcimi metódami, pričom výber vhodnej metódy vykoná znalec: • porovnávacia metóda • kombinovaná metóda (použije sa pri stavbách, ktoré sú schopné dosahovať výnos formou prenájmu), • výnosová metóda (použije sa pri pozemkoch, ktoré sú schopné dosahovať výnos), • metóda polohovej diferenciácie. Na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov sa najviac používa metóda polohovej diferenciácie. Všeobecná hodnota (VŠH) je objektivizovaná (zohľadňujúca technický stav, vplyv trhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické faktory), znalcom odhadnutá najpravdepodobnejšia hodnota ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorá by dosiahla pri predaji v podmienkach voľnej súťaže. Predpokladá sa poctivý predaj, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Východisková hodnota je znalecká nadobúdacia a znovunadobúdacia hodnota majetku v čase ohodnotenia, alebo pre vybrané zložky majetku (napr. pre pozemky a porasty na nich) hodnota, ktorá je ustanovená v prílohách 14 a 15 tejto vyhlášky. Príloha 3 Vyhlášky MS SR č.492/2004 obsahuje postup stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, ktorá metódou polohovej diferenciácie v časti E - Všeobecná hodnota pozemkov (VŠHPoz) rozlišuje: 3.1 Všeobecná hodnota pozemkov v zastavanom území obcí nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov a pozemkov mimo zastavaných území obcí určených na stavbu, 3.2 Všeobecná hodnota poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obce neurčenej na stavbu, 3.3 Všeobecná hodnota poľnohospodárskej pôdy vrátane porastov mimo zastavaného územia obce neurčenej na stavbu 3.4 Všeobecná hodnota lesných pozemkov mimo zastavaného územia obcí a lesných porastov v zastavanom i nezastavanom území obcí. Stanovenie hodnoty pozemkov v zastavanom území obcí a stavebných pozemkov mimo zastavaných území obcí Ide o pozemky v zastavanom území obcí, nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov a pozemkov mimo zastavaných území obcí určených na stavbu územným plánom zóny, alebo plánom sídelného útvaru, právoplatným rozhodnutím o umiestnení stavby, alebo právoplatným stavebným povolením vydaným v spojenom územnom a stavebnom konaní, alebo pozemkov zastavaných hlavnou stavbou. Ich všeobecná hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu: VŠHPoz = M . VŠHMJ {EUR}, kde: M výmera pozemku v m², VŠHMJ jednotková všeobecná hodnota pozemku v EUR.m2 Jednotková všeobecná hodnota pozemkov sa stanoví podľa vzťahu : VŠHMJ = VHMJ . kPD { EUR.m2}, kde:
262

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

VHMJ - jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa stanoví podľa tabuľky: Kategórie obcí pre určenie východiskovej hodnoty pozemku
Klasifikácia obce – názov, alebo údaj podľa počtu obyvateľov a) b) c) d) e) f) g) h) Bratislava Krajské mestá: Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava, Žilina, Košice, Banská Bystrica a mestá: Piešťany, Vysoké Tatry, Trenčianske Teplice Mestá: Poprad, Zvolen, Liptovský Mikuláš, Martin Ostatné okresné mestá so sídlom okresných, alebo obvodných úradov Ostatné obce nad 15 000 obyvateľov Ostatné obce od 5 000 do 15 000 obyvateľov Ostatné obce od 2 000 do 5 000 obyvateľov Ostatné obce do 2 000 obyvateľov VHMJ EUR.m2 66 27 17 10 7 5 3 2

kPD je koeficient polohovej diferenciácie, vypočíta sa podľa vzťahu: kPD = ks . kv . kd . kp . kz {-}, kde: ks – koeficient všeobecnej situácie (0,70 – 2,00 podľa tabuľky vo Vyhláške) kv – koeficient intenzity využitia (0,90 – 2,0 podľa tabuľky vo Vyhláške) kd – koeficient dopravných vzťahov (0,80 – 1,20 podľa tabuľky vo Vyhláške kp – koeficient obchodnej, alebo priemyselnej polohy (0,90 – 2,00 podľa tabuľky vo Vyhláške) ki – koeficient druhu pozemku (0,6 – 1,50 podľa tabuľky vo Vyhláške) kz – koeficient povyšujúcich a redukujúcich faktorov (0,20 – 3,00 podľa tabuľky vo Vyhláške). Stanovenie hodnoty poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obce neurčenej na stavbu Všeobecná hodnota poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obce neurčenej na stavbu (orná pôda, trvalé trávne porasty ) a ostatné plochy uvedené pod písmenom ch) vo Vyhláške ÚGKK SR 79/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov (výmole, medze, ochranné hrádze a pod.) sa vypočíta podľa základného vzťahu: VŠHPOZ = M . VŠHMJ {Sk}, kde: VHMJ – jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa stanoví podľa osobitného zákona (Zákon č.582/2004 Z.z. o miestnych daniach) v závislosti od katastrálneho územia a okresu (viď výber z prílohy 1 tohoto zákona v tabuľke 57 ). Jednotková východisková hodnota pozemku uvedeného v prílohe č.1 k Vyhláške ÚGKK SR č.79/1996 Z.z. časti C oddiele 3 písmene ch) sa rovná jednotkovej východiskovej hodnote pozemku druhu trvalý trávny porast podľa osobitného zákona. Ak je v osobitnom zákone uvedená nulová východisková hodnota, jednotková východisková hodnota ornej pôdy sa stanoví v závislosti od kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky určenej príslušnou správou katastra, prípadne potvrdenia príslušného obvodného pozemkového úradu. Jednotková východisková hodnota pozemkov druhu trvalý trávny porast a pozemkov uvedených v prílohe č.1 k Vyhláške ÚGKK SR č.79/1996 Z.z. časti C oddiele 3 písmene ch), ktoré majú podľa osobitného zákona uvedenú nulovú východiskovú hodnotu, rovná sa 75% jednotkovej východiskovej hodnote pozemku druhu orná pôda určenej podľa predchádzajúcej vety {Sk/m²} ,

263

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

KPD – koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje špecifické polohy, využiteľnosti, dosahovania výnosu, predajnosti a pod. {-}. Všeobecná hodnota poľnohospodárskej pôdy vrátane porastov mimo zastavaného obce neurčenej na stavbu územia

Ide o stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov a porastov na nich, ktoré sú využívané ako chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, ležiacich mimo zastavaného územia obce. Treba teda rátať zvlášť so všeobecnou hodnotou pozemku a zvlášť so všeobecnou hodnotou porastu podľa vzťahu: VŠHPOZP = VŠHPOZ + VŠHP {EUR}, kde VŠHPOZ všeobecná hodnota pozemku, ktorá sa vypočíta podľa vzťahu: VŠHPOZ = M . VŠHMJ {EUR}, kde: M – VŠHMJ

výmera pozemku v m², prípadne v ha, - jednotková všeobecná hodnota pozemku v Sk/m², prípadne v EUR.ha-1.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa stanoví metódou polohovej diferenciácie podľa už uvádzaného základného vzťahu: VŠHMJ = VHMJ . kPD {EUR.ha-1}, kde: VHMJ – jednotková východisková hodnota pozemku sa rovná jednotkovej východiskovej hodnote pozemku druhu orná pôda podľa osobitného zákona (Zákon č.582/2004 Z.z.) Ak je v osobitnom predpise uvedená nulová východisková hodnota, jednotková východisková hodnota ornej pôdy sa stanoví v závislosti od kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky určenej príslušnou správou katastra, prípadne potvrdenia príslušného obvodného pozemkového úradu. KPD – koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje špecifiká polohy, využiteľnosti, dosahovania výnosu, predajnosti a pod. {-}. VŠHP – je všeobecná hodnota porastu, ktorá sa vypočíta podľa vzťahu: VŠHP = VHP . kPD {EUR}, kde: VHP - jednotková východisková hodnota porastu sa stanoví podľa prílohy č.15 pre ovocné stromy podľa tabuľky č.I pre viničné porasty podľa tabuľky č.II, pre chmeľové porasty vrátane zariadenia chmeľníc podľa tabuľky č.III a pre okrasné dreviny podľa tabuľky č.X, uvádzané vo Vyhláške MS SR č.492/2004 Z.z. (tab.č. 58-61). kPD - koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje špecifiká kvality, stupňa poškodenia, dosahovania výnosu, predajnosti a pod. {-}. Jednotková východisková hodnota porastu Príloha č.15 – Tabuľka č.II. k vyhláške č.492/2004 Z.z. Viničné porasty (vrátane zariadenia viníc) Druh Tvar Jednotková hodnota v EUR za 1 kus po výsadbe 1.roku 2.roku
264

3.roku

Cena sa znižuje ročne 4.-9.roku po roku o EUR veku

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Vinič štepený

vedenie na 1,6 1,8 2 2,2 2,4 9 0,1 hlavu vedenie 1,8 2,2 2,4 4,0 4,3 9 0,2 stredové a vysoké Vinič vedenie na 1,5 1,7 1,9 2,1 2,3 9 0,1 pravokor hlavu enný vedenie 1,7 2,0 2,3 3,9 4,2 9 0,2 stredové a vysoké Vinice s vysokým a stredovým vedením musia mať po 3.roku po výsadbe kompletnú opornú konštrukciu, v opačnom prípade sa ceny za jednotlivé kusy viniča znižujú o 20%. Jednotková východisková hodnota porastu Príloha č.15 - Tabuľka č.III. k vyhláške č.492/2004 Z.z. Chmeľové porasty a zariadenia chmeľníc Položka Jednotková hodnota za jeden m² Chmeľový porast Zariadenie chmeľnice a) Bežné výsadby novo založené 0,14 0,83 chmeľnice* Zrážka za každý rok 0,01 0,04 veku chmeľnice b) Bezvirózne výsadby Novo založené 0,23 0,83 chmeľnice** Zrážka za každý rok 0,01 0,04 veku chmeľnice **novo vysadený porast a nové zariadenie z drevených stĺpov a drôtov Jednotková východisková hodnota porastu Príloha č.15 - Tabuľka č.1 k vyhláške č.492/2004 Z.z.
Ovocné stromy a bobuľoviny Druh Tvar Jednotková hodnota v Sk za 1 ks podľa roku výsadby V 2 roku rok 3 rok 4 rok 5 rok 6 rok 7 rok 8 rok 9 rok 10 rok 11 rok 12 rok 13 rok 14 rok Hodnota sa znižuje ročne po roku o 1,2 0,9 0,5

Spolu 0,97 0,05

1,06 0,05

Jabloň VK+PK a hruška ŠK Voľný ZK Vreteno Kordon. palmela

5,9 4,8 2,9

Veku EUR 8,5 11,2 13,8 16,4 19,1 21,7 23,1 24,6 26,0 27,5 29,0 30,4 31,9 0,7 6,7 8,7 10,7 12,6 14,6 15,7 16,9 18,0 19,1 20,3 21,4 41,5 0,6 3,9 5,0 6,0 6,6 7,3 8,0 8,6 0,4

2,9

3,9

5,0

5,7

6,4

7,2 265

0,3

0,5

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)
Čerešňa VK+PK nízkokm eň 6,2 5,2 5,1 4,3 8,9 11,7 14,4 17,2 20,0 22,8 25,4 28,1 30,8 33,5 36,2 38,8 7,5 7,2 5,9 9,8 12,2 14,5 16,0 17,5 18,9 20,4 21,9 9,4 11,6 13,8 15,0 16,2 17,4 18,7 19,9 7,5 9,1 10,7 12,3 13,0 13,7 14,4 15,2 15,9 16,6 0,7 0,5 0,5 0,6 1,3 1,1 1,3 0,9 0,0 4,2 5,0 4,8 5,5 7,0 8,4 9,8 11,2 11,6 12,0 12,3 12,7 13,1 13,4 0,6 0,5 0,4 Do veku 20 roku sa cena zvyšuje 70,0 2,5 3,0

Višňa Slivka a polosliv ka Mirabel ka, ringlota Marhuľa Broskyň a Orech vlašský, gaštan Egreš, Ribezľa červená biela Krík/str om Malinčie m² černice Ost. ov. druhy (mandľa lieska, dula,jara bina..) čierna Krík/str om Krík/str om

7,5 10,1 12,6 15,2 17,1 19,1 21,0 22,9 24,9 7,5 10,3 13,1 15,0 17,0 18,9 20,9

6,4

8,5 10,6 12,7 14,8 16,9 19,0 21,1 23,2 25,3 27,4 29,5

1,2

1,8

0,8

1,0

1,2

1,5

1,8

0,3

0,3

1,1 1,1 1,1 0,5

1,3 1,3 1,3 0,6

1,4 1,4 1,4 0,7

1,6 1,9 2,1 0,8

1,8 2,3 2,9

0,3 0,3 0,3 0,2

0,3 0,4 0,5 0,1

3,7

4,2

4,7

5,2

5,8

6,3

6,8

7,3

8,3

0,5

0,7

Minimálna hodnota po znížení s ohľadom na vek je pri stromoch vysokokmenných a polokmenných 100.-Sk, štvrťkmenných 50.-Sk, pri zákrokoch 20.-Sk, kríkoch a stromčekoch bobulovín 10,-Sk. Hodnota sa znižuje až o 60% pri stromoch a kríkoch neošetrovaných, minimálne slabého vzrastu, alebo poškodených. Jednotková východisková hodnota porastu Príloha č.15 – Tabuľka č.X k vyhláške č.492/2004 Z.z. Okrasné dreviny
Po Druh Jednotková hodnota v EUR za kus, pri živých plotoch za 1bm l.č do do do do do do . 5 rokov 10 rokov 15 rokov 20 rokov 25 rokov 30rokov 1. Listnaté stromy 4,78 5,97 7,30 8,80 11,22 13,68 2. List..stromy tvarované, 7,17 8,96 10,95 13,18 16,83 22,50 previsnuté, popínavé,farebné 3. Ihličnaté stromy 4,31 5,48 6,31 7,80 9,62 11,61 4. Ihličnaté stromy 6,90 8,76 10,09 12,28 15,40 18,59 tvarované, previsnuté, popínavé,zákrpky, farebné 5. Kry 2,98 3,98 266 do 35 rokov 16,60 24,90 nad 35 rokov 18,25 27,38

13,11 20,98

15,93 25,22

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)
6. Živé ploty a) listnaté b) ihličnaté 7. Rastliny-pivonky, ruže Stálozelené, otáčavé,clematis 8. Azalky, rhododendróny 3,32 2,98 60,3,98 3,65

1,99

3,32

3,98

5,31

Jednotková hodnota sa znižuje až o 60% při neošetrovaných, poškodených, alebo prestarnutých drevinách. Najvyššie dosiahnuté jednotkové hodnoty platia aj pre ďalšie roky veku okrasných drevín. Ak ide o celoplošný výskyt lesných a okrasných stromov na iných než lesných pozemkoch na minimálnej ploche 1000m², ohodnotia sa ako lesný porast. Při prirodzene založených porastoch (vzniknutých náletom semena) sa počíta len 50% z takto zistenej jednotkovej ceny. Využitie úradnej ceny pôdy V súčasnom období sa využíva úradná cena poľnohospodárskej pôdy najmä pre stanovenie výšky dane z poľnohospodárskych pozemkov v zmysle zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, kde v prílohe č. 1 sú uvedené priemerné úradné ceny poľnohospodárskej a ornej pôdy v katastrálnych územiach Slovenska. Tieto slúžia obecným zastupiteľstvám ako základ pre stanovenie výšky dane z poľnohospodárskych pozemkov v obciach, resp. katastrálnych územiach. Dôležitú úlohu plnia tiež pri určení výšky nájmu za užívanie poľnohospodárskej pôdy. Napriek skutočnosti, že výška nájmu je vecou dohody medzi vlastníkom a užívateľom pôdy, v zákone č. 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, je stanovená hranica minimálnej výšky nájomného, a to najmenej 1,5 % z ceny poľnohospodárskej pôdy určenej podľa bonitovanej pôdnoekologickej jednotky. Úradné ceny slúžia na určenie hodnoty pozemkov a porastov na nich pre účely pozemkových úprav, ktoré upravuje vyhláška MP SR č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich. V prílohe vyhlášky sú uvedené bonitované pôdno-ekologické jednotky a k nim priradené sadzby poľnohospodárskej pôdy a sadzby ostatných plôch. Úradné ceny plnia dôležitú úlohu aj pri stanovení všeobecnej hodnoty majetku, najmä pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov mimo zastavaných území obcí, neurčených na stavbu. Metodický postup stanovenia všeobecnej hodnoty majetku vrátane pozemkov upravuje vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z. Významné sú úradné ceny aj ako orientačné ceny pri uzatváraní kúpno-predajných zmlúv a formovaní výšky trhových cien pôdy. Využívané sú ďalej notármi pri dedičských konaniach a majetkovo-právnom vysporiadaní pozemkov. Nájom poľnohospodárskej pôdy K uzatváraniu nájomných vzťahov dochádza najmä medzi vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy, ktorí nemajú záujem, alebo nemôžu na pôde hospodáriť, ako i Slovenským pozemkovým fondom, ktorý spravuje štátnu pôdu a pôdu vlastníkov s neznámym pobytom a záujemcami o nájom pôdy, ktorými sú fyzické osoby, ako aj poľnohospodárske subjekty, ktoré potrebujú dosiahnuť optimálnu výmeru pre efektívne prevádzkovanie poľnohospodárskej výroby. Vzťah nájomcu a prenajímateľa (vlastníka) pozemku riešia ustanovenia zákona č.504/2003 “o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
267

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Okrem vlastníka majú právo užívať pôdu iné osoby len na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom, alebo na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom, alebo na základe zmluvy uzavretej s pozemkovým fondom, ak nie je zákonom stanovené inak, alebo pri náhradných pozemkoch pridelených fyzickej osobe do bezplatného náhradného užívania do vykonania pozemkových úprav na základe zmluvy s touto osobou. Nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami § 663 až 684 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného, alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je podľa zákona č.504/2003 v znení neskorších predpisov najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa zákona č 549/2004 a Vyhlášky MP SR č.38/2005 “o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav” . Nájomné z pozemkov prenajatých na poľnohospodárske účely sa platí ročne pozadu k 1.októbru kalendárneho roka. Zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely dohodnutú na neurčitý čas možno vypovedať k 1.novembru. Výpovedná lehota je jeden rok, ak sa nedohodne inak. Pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 15 rokov. Zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku na určitý čas možno uzavrieť: (1) Ak prenajatý pozemok slúži na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, spravujú sa práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu ustanoveniami § 1 až 6, ak nie je v tejto časti ustanovené inak. (2) Ustanovenia tejto časti sa primerane použijú, aj keď je nájomcom právnická osoba založená alebo zriadená štátom, obcou alebo vyšším územným celkom, ktorá nie je podnikateľom a vykonáva poľnohospodársku činnosť na plnenie svojich úloh. (3) V zmluve o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku možno dohodnúť, že pozemky sa prenajímajú i na vykonávanie rybárskeho práva 4) alebo dohodnúť, že nájomca môže zastupovať prenajímateľa v konaniach podľa osobitného predpisu 5) za primeranej výšky nájomného. §8 (1) Pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 15 rokov. (2) Zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku na určitý čas možno uzavrieť a) najviac na 25 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu ovocného sadu, b) najviac na 30 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu škôlky pre ovocné dreviny alebo okrasné dreviny, založenie alebo obnovu vinohradu, založenie alebo obnovu chmeľnice, alebo založenie porastu rýchlorastúcich energetických drevín, c) najviac na 15 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu porastu špargle, alebo porastu drobného
268

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

ovocia, d) najmenej na 50 rokov, ak ide o zriadenie repozitória, ktoré je registrované, e) najmenej na desať rokov, ak ide o zriadenie riešiteľského pracoviska, ktoré je registrované. Ak nie je dohodnuté inak, lesný pozemok sa nájomcovi prenecháva najmenej na desať rokov. Ak je zmluva o nájme lesného pozemku uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 30 rokov. V písomnej zmluve o nájme, alebo v písomnom potvrdení nájomcu o obsahu zmluvy sa uvedie rozsah záväzkov nájomcu o prevzatí povinností z ukazovateľov a údajov lesného hospodárskeho plánu a k nim sa pripojí grafická identifikácia pozemkov na porastovej mape a súpis jednotiek priestorového rozdelenia lesa v potrebnom rozsahu. Pri dohodnutí nájomného sa prihliada na vek lesných porastov a plnenie úloh ustanovených osobitnými predpismi. Vstupom Slovenska do EÚ sa predpokladá zvýšený dopyt po poľnohospodárskej pôde najmä v prihraničných oblastiach, čo by malo mať za následok nárast výšky nájomného za prenajatú pôdu zahraničnými subjektami, ktorí prejavia záujem o rozšírenie hospodárenia aj na našom území. Podľa publikovaných výsledkov dotazníkového prieskumu vykonaného Výskumným ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave, najčastejšie sú dohody o prenájme pôdy uzatvorené na 5-10 rokov a na dobu od 10 do 15 rokov. Niektorí užívatelia majú s jednotlivými vlastníkmi rôzne doby prenájmu, napr. dohodu o nájme do 5 rokov má užívateľ so Slovenským pozemkovým fondom a na 5-10 rokov so súkromnými vlastníkmi pôd

.
Podiel subjektov podľa dohodnutej doby prenájmu pôdy
nad 15 r. 11% do 5 r. 12%

10-15 r. 21%

5-10 r. 56%

Zdroj: dotazníkový prieskum VÚEPP

Výšku nájomného majú stanovenú užívatelia percentuálne z výšky úradnej ceny poľnohospodárskej pôdy (55 %) prípadoch, z toho najčastejšie je výška nájomného 1,5 % z úradnej ceny pôdy (19 prípadov).

269

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Podiel užívateľov podľa stanovenia výšky nájomného
56%

Podiel užívateľov podľa určenia výšky nájomného z úradnej ceny (ú.c.) pôdy
5% 21% 30%

4%

40% percentom z úradnej ceny pôdy nezávisle od ceny pôdy inak - dohodou, podľa doby nájmu do 1,5 % ú.c. od 1,5 do 3 % ú.c.

44%

presne 1,5 % ú.c. nad 3 % ú.c.

Zdroj: dotazníkový prieskum VÚEPP

Priemerná výška nájomného [EUR.ha-1] a výmera prenajatej poľnohospodárskej pôdy podľa vybraných okresov a krajov
Kraj Trnavský Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický Spolu Priem. nájomné 44 44 11 Okres Dunajská Streda Trnava Nitra Topoľčany Liptovský Mikuláš Žilina Banská Bystrica Rimavská Sobota Prešov Svidník Košice-okolie Michalovce Priem. nájomné 72 32 52 33 10 12 26 28 25 14 37 17 27

28
15 23

27 Spolu

Zdroj: dotazníkový prieskum VÚEPP

Rozpätie výšky nájomného za prenajatú poľnohospodársku pôdu je relatívne vysoké, a to od minimálnej hodnoty 10 EUR.ha-1 (v okrese Liptovský Mikuláš) po maximálnu hodnotu 72 EUR.ha-1 (v okrese Dunajská Streda). Výrazný je rozdiel výšky nájomného v porovnaní okresov niektorých krajov; najvyšší je v sledovaných okresoch Trnavského kraja, charakteristického najvyššou priemernou hodnotou nájomného 44 EUR.ha-1, kde priemerná výška nájomného v okrese Dunajská Streda je 72 EUR.ha-1a v okrese Trnava dosahuje 32 EUR.ha-1. Analogický jav sledujeme
270

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

v Košickom kraji, kde priemerná výška nájomného za vybrané okresy je 23 EUR.ha-1, pričom v okrese Košice-okolie je 37 EUR.ha-1a v okrese Michalovce len 46 % z tejto hodnoty (17 EUR.ha1 ). V Nitrianskom kraji platia užívatelia za pôdu priemerné nájomné 44 EUR.ha-1 a to v okrese Nitra 52 EUR.ha-1 a v okrese Topoľčany 33 EUR.ha-1 (63 % z nájomného v okrese Nitra). Priemerná výška nájomného v ostávajúcich krajoch osciluje okolo priemerných hodnôt za okresy a dosahuje v Žilinskom kraji minimálnu sledovanú hodnotu 11 EUR.ha-1 v Prešovskom kraji 15 EUR.ha-1 a v Banskobystrickom kraji sa priemerné nájomné 26 EUR.ha-1 približuje priemernému nájomnému za celú sledovanú vzorku. Daň z pozemkov. Na rozdiel od daňového zaťaženia v národnom hospodárstve, kde sú rozhodujúce nepriame dane, v poľnohospodárstve stále ťažiskovými a z hľadiska dopadu na náklady a tým formovanie podnikateľského prostredia, ostávajú priame dane. Priame dane ovplyvňujú nákladovosť a tým výšku hospodárskeho výsledku. Pre poľnohospodárov sú z priamych daní rozhodujúce majetkové dane, t.j. daň z nehnuteľností a z nich najmä daň z pozemkov. Daň z pozemkov patrí k najvýznamnejším nákladovým typom daní a jej výšku najviac ovplyvňuje stanovená sadzba dane a cena zdaňovaných pozemkov. Ostatné priame dane, t.j. daň z príjmov a cestná daň sú priamo závislé od dosahovaného zisku a investičných aktivít. Nepriame dane neovplyvňujú nákladovosť, resp. hospodársky výsledok podnikateľského subjektu. Sú vyberané v cene tovarov a služieb a jej odvedenie do štátneho rozpočtu. Nepriame dane, t.j. daň z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebné dane pôsobia plošne na celé poľnohospodárstvo. Pre poľnohospodárske podniky zo spotrebných daní sú rozhodujúce predovšetkým spotrebná daň z uhľovodíkových palív a mazív, kde patrí aj motorová nafta. Vplyv daňovej sústavy na hospodárenie v poľnohospodárskej výrobe je diferencovaný podľa prírodných podmienok a je priamo závislý od legislatívnej úpravy v čase platných predmetných daňových zákonov, ktoré podliehajú častým zmenám aj viackrát ročne, čo kladie nároky na podnikateľov zorientovať sa v ich výklade a porozumení. Podstatou daňovej reformy, ku ktorej sa v SR pristúpilo od januára roku 2004 je zavedenie rovnej dane z príjmu (sadzba 19% z príjmu každej firmy, podnikateľa aj zamestnanca) a rovnej dane z pridanej hodnoty, ktorá zjednotila dvojaké sadzby DPH (14 a 20%) do jednej – na 19%. Zároveň sa v roku 2004 zrušila daň z dedičstva a daň z darovania a upravila sa daň z prevodu a prechodu nehnuteľností (pôvodne sedem rôznych sadzieb od 3 do 6%) na jednu 3-percentnú. Pokračovanie daňovej reformy od roku 2005 prinieslo zrušenie dane z prevodu a prechodu nehnuteľností zrušenie cestnej dane pre osobné autá a zmenu dokladu a sadzby dane z nehnuteľností, prijatím zákona č.582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, zo dňa 23.9.2004, s účinnosťou od 1.1.2005. V zmysle uvádzaného zákona miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec sú: a) daň z nehnuteľností, b) daň za psa, c) daň za užívanie verejného priestranstva, d) daň za ubytovanie, e) daň za predajné automaty, f) daň za nevýherné hracie prístroje, g) daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, h) daň za jadrové zariadenie. Obec ukladá miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Miestnou daňou, ktorú môže ukladať vyšší územný celok, je daň z motorových vozidiel.
271

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Zákon priznáva miestnej samospráve právomoc rozhodnúť o takých miestnych daniach a poplatkoch a v takej výške, akú uzná za vhodné. Návrh všeobecne záväzného nariadenia o miestnych daniach obec predtým, ako ho zastupiteľstvo má prerokovať, zverejní a občania ho môžu pripomienkovať. Ktoré ako vysoké dane v obci budú, teda závisí aj od angažovanosti a vplyvu miestnej komunity na správu vecí verejných. Daň z nehnuteľností zahŕňa: Ø daň z pozemkov, Ø daň zo stavieb, Ø daň z bytov a z nebytových priestorov v bytovom dome.

Predmetom dane z pozemkov je: orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávne porasty, záhrady, lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy, zastavané plochy a nádvoria (okrem časti zastavaných stavbami, ktoré sa zdaňujú daňou zo stavieb, alebo daňou z bytov), g) stavebné pozemky, h) ostatné plochy (okrem stavebných pozemkov). Nezdaňujú sa pozemky, na ktorých sú pozemné komunikácie. Daňovníkom – platcom dane z pozemkov je vlastník pozemku zapísaný v katastri nehnuteľností, správca pozemku vo vlastníctve štátu, obce, alebo vyššieho územného celku zapísaného v katastri, poprípade fyzická, alebo právnická osoba, ktorej boli pridelené na obhospodarovanie náhradné pozemky vyčleneného vykonania pozemkových úprav. Daňovníkom je aj nájomca pozemku, ak jeho vzťah k pozemku trvá najmenej 5 rokov a on je zapísaný v katastri, alebo má v nájme pozemky spravované Slovenským pozemkovým fondom. Ak podľa uvedeného nie je možné určiť daňovníka, je ním osoba, ktorá pozemok skutočne užíva. V prípade viacerých vlastníkov je daňovníkom každý spoluvlastník, a to podľa výšky svojho podielu. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť, že daňovníkom bude jeden z nich. Na základe čoho sa daň vyrúbi (základ dane) závisí od hodnoty toho-ktorého pozemku. Základ dane pre druhy pozemkov: a) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, b) trvalé trávne porasty, je hodnota pozemkov bez porastov určená vynásobením výmery pozemkov v m² a hodnoty pôdy za m² uvedenej v prílohe č.1 zákona č.582/2004 Z.z. (hodnota ornej pôdy a trvalých trávnych porastov v Sk/m² podľa katastrálnych území). Na tomto mieste musíme zdôrazniť, že oproti daňovému zákonu platiacemu v roku 2004 – zákon č.476/2003 Z.z. “o dani z nehnuteľností (pozri str.145) sa daňový základ v prílohe č.1 zákona č.582/2004 zvýšil na trojnásobok. Táto istá príloha slúži aj v niektorých prípadoch pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov a výber z nej je uvedený v predchádzajúcej kapitole 6.3.1.1 (tab.57). Základ dane pre druhy pozemkov: d) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, e) rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy je hodnota pozemku určená výmerou pozemku v m² vynásobená hodnotou pozemku zistenou na 1m² podľa platných predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a) b) c) d) e) f)
272

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

znaleckým posudkom (Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.492/2004 Z.z.). Základ dane pre druhy pozemkov: c) záhrady, a) zastavané plochy a nádvoria, b) stavebné pozemky, c) ostatné plochy (okrem stavebných), je hodnota pozemku vypočítaná násobením výmery pozemku v m² krát hodnota pozemku v EUR.m2 stanovená podľa príslušnosti obce k jednej z ôsmych kategórií na základe počtu obyvateľov (príloha č.2 k zákonu č.582/2004 Z.z.): Hodnota v EUR.m2 stavebné záhrady pozemky do 1 000 obyvateľov 13 1 od 1001 do 6 000 obyvateľov 19 2 6 001 do 10 000 obyvateľov 21 2 od 10 001 do 25 000 27 3 obyvateľov nad 25 000 obyvateľov 33 3 obce, ktoré sú sídlom okresu a 46 5 kúpeľné mestá obce, ktoré sú sídlom kraja 53 5 Bratislava 60 6 Obec s počtom obyvateľov

zastavané plochy 1 2 2 3 3 5 5 6

ostatné plochy a nádvoria 1 2 2 3 3 5 5 6

Takto určená hodnota toho-ktorého pozemku nie je záväzná, a obec môže jej výšku upraviť. Sadzbu dane – ročnú výšku dane zákon stanovuje na 0,25 % zo základu dane, teda z hodnoty toho-ktorého pozemku. Ani táto však nie je záväzná, obec ju môže znížiť alebo zvýšiť. Obec popritom môže určiť rôznu sadzbu dane pre jednotlivé druhy pozemkov alebo jednotlivé katastrálne územia. Znížiť daň, alebo oslobodiť od dane môže obec napríklad pozemky vo vlastníctve právnických osôb, ktoré nie sú založené, alebo zriadené na podnikanie, pozemky, na ktorých sú cintoríny, kolumbáriá, urnové háje a rozptylové lúky, močiare, plochy slatín a slancov, rašeliniská, remízky, háje, vetrolamy a pásma ochrany vodných zdrojov I. stupňa a II. stupňa, pásma ochrany prírodných liečivých zdrojov a I.stupňa a II. stupňa a zdrojov prírodných minerálnych vôd stolových I.stupňa a II. stupňa, časti pozemkov na ktorých sú zriadené meračské značky, signály a iné zariadenia bodov, geodetických základov, stožiare rozvodu elektrickej energie, stĺpy telekomunikačného vedenia a televízne prevádzače, nadzemné časti zariadení na rozvod vykurovacích plynov a pásy pozemkov v lesoch vyčlenené na rozvod elektrickej energie a vykurovacích plynov, pozemky verejne prístupných parkov, priestorov a športovísk, pozemky v národných parkoch, chránených areáloch, prírodných rezerváciách, prírodných pamiatok a vo vyhlásených ochranných pásmach s tretím a štvrtým stupňom ochrany, pozemky funkčne spojené so stavbami slúžiacimi verejnej doprave, pozemky užívané školami a školskými zariadeniami, genofondové plochy, brehové porasty a iné plochy stromovej a krovinatej vegetácie na nelesných pozemkoch s pôdoochranou, ekologickou, alebo krajinotvornou funkciou, pozemky, ktorých
273

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

vlastníkmi sú občania v hmotnej núdzi, alebo občania starší ako 62 rokov, ak tieto pozemky slúžia výhradne na ich osobnú potrebu, pozemky okrem pozemkov v zastavanej časti obce, na ktorých vykonávajú samostatne hospodáriaci roľníci poľnohospodársku výrobu ako svoju hlavnú činnosť tak, ako uvádza $ 17 odsek 1 a 2 zákona č.582/2004 Z.z. Z výledkov dotazníkového prieskum vykonaného Výskumným ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave vyplýva, že priemerná výška dane z pozemkov predstavuje 18 EUR.ha-1. Najvyššiu priemernú daň platia užívatelia poľnohospodárskej pôdy v okrese Topoľčany 55 EUR.ha-1 a v okrese Dunajská Streda 36 EUR.ha-1 . Najnižšiu v okrese Svidník 5 EUR.ha-1 a Liptovský Mikuláš rovnako 5 EUR.ha-1. Priemerná výška daní [EUR.ha-1] a výmera poľnohospodárskej pôdy podľa vybraných okresov a krajov
Kraj Trnavský Nitriansky Žilinský Banskobystr. Prešovský Košický Spolu Okres Dunajská Streda Trnava Nitra Topoľčany Liptovský Mikuláš Žilina Banská Bystrica Rimavská Sobota Prešov Svidník Košice-okolie Michalovce Spolu Priem. daň 36 17 24 55 5 6 13 13 18 5 14 13 18

Zdroj: dotazníkový prieskum VÚEPP

Odvody za dočasný a trvalý záber poľnohospodárskej pôdy Dňa 1. januára nadobudlo účinnosť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 376/2008, ktorým sa ustanovuje výška odvodu a spôsob platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy Nariadenie vlády Slovenskej republiky podľa § 27a zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 219/2008 Z.z. stanovila výšku s spôsob platby odvodov za dočasný a trvalý záber poľnohospodárskej pôdy nasledovne: §1 Výška odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy zaradenej podľa kódu bonitovanej pôdnoekologickej jednotky 1) do 1. až 4. skupiny sa ustanovuje takto:
274

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

a) za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy: 1. skupina 15 eur/m2, 2. skupina 12 eur/m2, 3. skupina 9 eur/m2, 4. skupina 6 eur/m2, b) za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy v 1. až 4. skupine 1 euro/m2. §2 (1) Odvod za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy a dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy 2) podľa § 1 sa platí bezhotovostným prevodom z účtu platiteľa alebo poštovou poukážkou. (2) Za deň platby odvodu podľa odseku 1 sa považuje deň, keď poukázaná suma bola pripísaná na účet orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy. 3) (3) Odvod za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy sa platí jednorazovo a je splatný do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy 4) o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy. (4) Odvod za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy sa platí jednorazovo na celý čas trvania za každý aj začatý rok trvania dočasného odňatia poľnohospodárskej pôdy a je splatný do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy 4) o dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy. (5) Odvod za neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy sa platí jednorazovo a je splatný do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy 5) o usporiadaní druhu pozemku. ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
1) Príloha č. 3 k zákonu č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 2) § 12 ods. 2 písm. l) zákona č. 220/2004 Z.z. v znení zákona č. 219/2008 Z.z. 3) § 22 zákona č. 220/2004 Z.z. 4) § 23 písm. c) zákona č. 220/2004 Z.z.

Zaradenie BPEJ do odvodových skupín
Skupina 1 2 01701 11701 00201 04401 13701 22301 00203 11101 20301 00204 11102 01702 11901 00202 10201 13901 00301 12601 20603 00701 11702 Kód bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (BPEJ)

01703 11902 00601 10202 14401 01101 12602 20701 01102 13801

01704 11903 01801 10203 20201 02601 12603 21101 01601 13802

01705 12201 01802 10601 20601 03602 13902 22602 01903 13903

01901 12202 02001 10602 20602 03702 14101 24401 02602 13904

01902 12203 02301 11801 21903 03902 14402 31701 03903 14103

01904 21901 03601 11802 22201 04003 14501 41701 04004 14502

02201 03701 12001 22202 04402 14601 04403 14602

02203 03901 12301 22203 10301 20203 10701 14801

3

4

275

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)
14802 5 24901 00401 04005 14002 15003 24404 25201 32601 40601 44802 51101 56501 62204 71101 76601 82001 00101 04002 12103 16001 17102 22103 15001 25001 00603 10204 14003 15004 24502 25601 34101 40602 44901 52301 60201 62301 71102 76801 82002 00102 04201 12501 16002 17103 22501 15002 30201 01201 10401 14004 15101 24803 30601 34102 40603 44902 54101 60202 64801 71103 76901 82901 00103 07101 12502 16101 17104 22701 20202 31702 01202 10603 14005 15201 24804 30602 34802 40604 45002 54801 60203 64802 71201 77001 85601 01401 10501 12801 16102 17502 24503 20204 34801 01301 10604 14403 15601 24902 30603 34803 40801 45601 54802 60601 65001 72002 77101 85701 03101 10502 14701 16501 18801 24701 21102 42201 02401 11201 14404 15602 25002 30801 34804 40802 50201 54901 60602 66301 76301 77102 86301 03102 11301 15102 16502 20501 24903 22603 52201 02701 11202 14503 15701 25101 30901 34901 40901 50202 54902 60603 66302 76302 80202 86501 03201 11401 15103 16503 21301 25003 24402 62201 02801 12401 14504 21201 25102 31101 35001 42301 50601 55001 60701 70601 76303 80601 87301 03501 11703 15104 16504 21401 25004 24801 72001 03801 12701 14505 21202 25103 31102 35601 42401 50602 56301 60801 70602 76401 80602 87302 03502 12101 15202 16505 22101 25202 24802 03802 14001 14603 24403 25104 32301 40201 44801 50604 56302 62203 70603 76501 80603 95601 04001 12102 15702 17101 22102 25602

6

Pokračovanie tab.
Skupina 25603 27101 31103 35003 36102 41202 45101 45604 47102 52702 55101 55603 56502 60502 64903 65602 66504 72901 76305 76803 81201 86802 90603 97301 05901 17403 25903 28702 41302 48805 25701 27401 31201 35101 36501 42601 45102 46001 47103 52704 55102 55604 56503 60604 64904 65603 66505 72902 76306 76804 82902 86901 91201 97302 09401 17404 26002 28802 45901 50101 Kód bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (BPEJ)

25702 27402 31202 35102 37101 42701 45103 46101 50203 52705 55103 55701 56504 61101 65002 65604 66901 75601 76402 76902 86101 86902 91202 09501 18701 26102 28803 46102 50501

26001 27501 32701 35103 40101 42801 45104 46501 50603 54803 55104 55702 56505 61102 65003 65701 67101 75602 76502 77002 86102 87101 92901 10503 18802 26103 29501 46103 50502

26101 27502 32702 35104 40202 44803 45201 46502 50701 54804 55201 56001 56506 61201 65004 66101 67102 75603 76503 78801 86201 90201 95602 15901 18803 27102 31301 47104 56003

26501 28801 32801 35602 40701 44804 45202 46503 51102 54903 55202 56002 56901 61401 65101 66102 67103 75701 76504 80201 86302 90202 95701 15902 20502 27103 31302 47106 56004

26502 30202 33102 35603 40902 44903 45301 46504 51201 54904 55301 56101 56903 62701 65102 66401 70201 76101 76505 80203 86401 90203 96501 15903 20503 27104 35901 48801 56103

26503 30604 34201 35604 41101 44904 45302 46505 52203 55002 55302 56102 57101 64803 65103 66501 70202 76102 76602 81101 86502 90301 96502 16103 25801 27403 36103 48802 56104

26504 30701 34902 35701 41102 45001 45602 46506 52204 55003 55601 56303 57501 64804 65104 66502 70203 76103 76701 81102 86601 90601 96601 17401 25901 27404 36502 48803 56403

26505 30902 35002 36101 41103 45003 45603 47101 52701 55004 55602 56401 60501 64902 65601 66503 70701 76304 76802 81103 86801 90602 96801 17402 25902 28701 37102 48804 56601

7

276

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)
56602 57106 66004 66804 68701 76104 76703 77104 78802 86103 86405 86701 87005 88701 96101 96305 96602 96804 97005 56902 58701 66103 66902 68802 76105 76704 77105 80301 86104 86503 86702 87102 88801 96102 96306 96603 96805 97101 56904 58702 66104 66903 70301 76106 76903 77106 81401 86202 86504 86703 87103 88802 96103 96307 96604 96806 97102 56905 58703 66303 66904 71401 76403 76904 77201 85602 86303 86505 86705 87104 91101 96104 96308 96605 96901 97103 56906 58801 66305 66905 73201 76404 76905 77202 85603 86304 86506 86903 87105 91102 96201 96401 96606 96902 97104 57001 58802 66403 66906 75702 76506 76906 77203 85702 86305 86602 86904 87106 91401 96202 96403 96701 96903 97105 57102 62704 66404 67001 76001 76603 77003 77204 86001 86306 86603 86905 87201 96001 96301 96405 96703 96904 97202 57103 62705 66506 67104 76002 76604 77004 78701 86002 86402 86604 86906 87202 96002 96302 96503 96705 96905 98701 57104 65702 66601 67105 76003 76605 77005 78702 86003 86403 86605 87002 87501 96003 96303 96504 96802 97001 57105 66003 66602 67106 76004 76606 77103 78703 86004 86404 86606 87003 87503 96004 96304 96505 96803 97003

Pokračovanie tab.
Skupina 8 09601 27701 45401 55402 65402 77701 86704 87802 96311 97204 98803 09701 28001 38101 49301 58102 58304 68202 78002 78205 79204 88004 88206 89204 97802 98204 98214 98304 99202 15401 27901 45402 55801 65801 77801 86706 87901 96402 97502 99001 10000 28003 38102 49302 58103 59201 68203 78003 78206 79301 88101 88207 89301 98001 98205 98215 98401 99203 Kód bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky (BPEJ)

9

15402 29001 45501 55802 67801 77901 87001 88702 96404 97503 99401 18001 28101 39701 49303 58104 59301 68204 78004 78207 79302 88102 88208 89302 98002 98206 98216 98402 99204

15801 29401 45502 57701 67901 78101 87004 88703 96704 97505 99501 18003 28103 40000 49305 58201 59303 68301 78102 78301 79303 88103 88301 89303 98003 98207 98217 98403 99303

17901 35401 45802 57801 68702 78208 87006 88803 96706 97701 18301 28104 48101 49306 58202 59305 68303 78103 78302 79304 88104 88302 89304 98004 98208 98218 98404 99701

19001 35402 47701 57901 69001 79001 87203 89001 96906 97901 18302 28301 48102 49307 58203 59307 68304 78104 78303 79701 88201 88303 89701 98101 98209 98219 98601

19401 37701 47901 58803 69401 79401 87204 89401 97002 98702 18303 28302 48103 49308 58204 59701 69201 78201 78304 80000 88202 88304 90000 98102 98210 98220 98602

19501 37901 49401 59001 69501 79501 87601 89501 97004 98703 19201 28303 48301 49701 58301 60000 69701 78202 79201 88001 88203 89201 97201 98201 98211 98301 98603

25401 39401 51401 59401 75801 83201 87701 95801 97006 98801 19701 29201 48302 50000 58302 65802 70000 78203 79202 88002 88204 89202 97601 98202 98212 98302 98604

25402 39601 55401 65401 77601 85801 87801 96310 97203 98802 20000 29701 48303 58101 58303 68201 78001 78204 79203 88003 88205 89203 97801 98203 98213 98303 99201

277

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

II. Trh s poľnohospodárskou pôdou Na trhu je poľnohospodárska pôda chápaná ako neobnoviteľný výrobný prostriedok, ako investícia trvalej hodnoty. Preto na výšku trhových cien bezprostredne vplýva predpokladaný zámer jej ďalšieho využitia kupujúcim. Trhová cena je výsledkom kompromisu medzi predstavou o predajnej cene predávajúceho a kúpnej cene kupujúceho. Trh s poľnohospodárskou pôdou nie je výlučne trhom v oblasti poľnohospodárskeho podnikania na pôde, ale prejavuje sa tu aj celospoločenský vplyv daný možnosťami aktuálneho a budúceho využitia pôdy. Na trh s poľnohospodárskou pôdou nevstupujú len podnikatelia v oblasti poľnohospodárskej výroby, ale aj ostatní uchádzači, ktorí chcú využiť pôdu na rekreačné, stavebné a iné účely. Poľnohospodárska pôda je na trhu chápaná ako neobnoviteľný výrobný prostriedok, ako investícia trvalej hodnoty. Preto na výšku trhových cien bezprostredne vplýva predpokladaný zámer jej ďalšieho využitia kupujúcim. Trh s poľnohospodárskou pôdou ako nehnuteľnosťou je súčasťou obecného trhového systému, jeho parciálnym trhom, ktorý podlieha všeobecným trhovým zákonom s určitými zvláštnosťami. Tie sú určené najmä prírodnou podmienenosťou. Možno konštatovať, že tento rozsah je okrem produkčných schopností konkrétnej poľnohospodárskej pôdy, resp. pozemku, určený aj ekonomickou atraktívnosťou polohy pozemku. Iný rozsah miestneho trhu bude v poľnohospodársky produkčných oblastiach, iný v rekreačných a turistických oblastiach a v okolí veľkých miest. Okrem uvedených základných charakteristík trh s poľnohospodárskou pôdou ovplyvňujú na Slovensku ďalšie špecifické faktory ako rozdrobenosť pozemkov a nedoriešené vlastnícke a spoluvlastnícke vzťahy k týmto pozemkom, prebiehajúce pozemkové úpravy na racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva a existencia veľkej výmery poľnohospodárskej pôdy nezistených vlastníkov. Pôdu vo vlastníctve štátu (ktorú spravuje Pozemkový fond) však nie je doposiaľ možné predávať, ani kupovať. Táto pôda však môže výrazne podporiť oživenie trhu s pôdou, najmä pre budúce využitie pôdy k poľnohospodárskemu intenzívnemu hospodáreniu. Na Slovensku doposiaľ neexistuje oficiálana štatistická sieť dát o trhu s pôdou a výške trhových cien. Zisťovanie trhových cien poľnohospodárskej pôdy vykonáva Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave VÚEPP v spolupráci s Výskumným ústavom geodézie a kartografie v Bratislave vo vybraných regiónoch Slovenska. Od roku 2001 monitorované skutočné kúpno-predajné ceny poľnohospodárskej pôdy v okresoch Dunajská Streda, Topoľčany, Liptovský Mikuláš, Rimavská Sobota, Svidník a Michalovce. V roku 2007 bolo sledovanie rozšírené o okresy Trnava, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Prešov a Košice-okolie. Základné údaje pre vykonanie analýzy, syntézy a komparácie, budú monitorované v nasledovnom členení: • sumárne údaje predaja poľnohospodárskej pôdy z kúpno-predajných zmlúv, týkajúcich sa prevodov poľnohospodárskej pôdy, ohlásených na vklad do katastra nehnuteľností v jednotlivých okresoch s nasledovnými údajmi: druh pozemkov, počet pozemkov, celková výmera pozemkov, priemerná kúpno-predajná (trhová) cena pozemkov; • údaje o predaji poľnohospodárskej pôdy v okrese v nasledovnom členení: číslo zmluvy, druh pozemkov, celková výmera, kúpno-predajná (trhová) cena za 1 m2, názov katastrálneho územia. Pri vyhodnocovaní trhových cien pôdy na základe empirických skúseností rozdelil Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva predávané pozemky na dve skupiny: Pozemky s výmerou do 1. ha u ktorých je predpoklad ,že budú využité na iné ako poľnohospodárske využitie - Pozemky s výmerou nad 1. ha u ktorých je predpoklad ,že budú mať poľnohospodárske využitie.

278

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Priemerné úradné a trhové ceny poľnohospodárskej pôdy vo vybraných okresoch SR podľa druhu pozemku v rokoch 2001-2010 Tabuľka č.12
Priemerná cena pôdy [EUR.m-2] Úradná cena do 10 000 m2 Dunajská Trhová Streda nad 10 000 m2 cena Spolu Úradná cena do 10 000 m2 Topoľčany Trhová nad 10 000 m2 cena Spolu Úradná cena do 10 000 m2 Liptovský Trhová Mikuláš nad 10 000 m2 cena Spolu Úradná cena do 10 000 m2 Rimavská Trhová Sobota nad 10 000 m2 cena Spolu Úradná cena do 10 000 m2 Svidník Trhová nad 10 000 m2 cena Spolu Úradná cena do 10 000 m2 Michalovce Trhová nad 10 000 m2 cena Spolu Úradná cena do 10 000 m2 Spolu Trhová nad 10 000 m2 cena Spolu Okres Zdroj VÚEPP Poľnoh. Orná pôda pôda 0,30 0,31
3,29 0,53 0,92 3,58 0,62 1,09

Vinice 0,31
4,06 0,11 0,13

Ovocné sady 0,31
2,40 2,40 2,40

TTP 0,18
0,91 0,43 0,54

0,19
1,00 0,32 0,40

0,20
1,00 0,33 0,41

0,20
7,99 . 7,99

0,20
1,01 0,05 0,38

0,07
0,96 0,16 0,32

0,04
4,21 1,45 2,78

0,06
5,70 3,28 4,67

0,06
. . .

0,06
3,32 . 3,32

0,03
2,34 0,34 1,13

0,09
0,19 0,10 0,13

0,12
0,20 0,11 0,14

0,12
0,21 0,11 0,18

0,12
0,12 0,18 0,18

0,04
0,17 0,09 0,11

0,06
0,50 0,07 0,18

0,09
0,51 0,30 0,45

0,09
. . .

0,09
0,19 . 0,19

0,04
0,49 0,04 0,09

0,11
1,22 0,30 0,58

0,14
1,43 0,52 0,90

0,14
1,42 . 1,42

0,14
. . .

0,06
0,40 0,11 0,15

0,15
1,99 0,42 0,74

0,19
2,28 0,52 0,89

0,19
1,68 0,11 0,14

0,19
1,82 0,87 1,04

0,05
1,02 0,17 0,36

279

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

9.1. INFRAŠTRUKTÚRA V POZEMKOVÝCH ÚPRAVÁCH CESTNÁ SIEŤ
Ing. Milan Mušák KOMUNIKAČNÉ ZARIADENIA A OPATRENIA
Návrh cestnej siete v obvode PPÚ
Na samom začiatku prác je potrebné oboznámiť sa s územím v obvode projektu pozemkových úprav. Treba poznať aj stav jestvujúcich poľných ciest, pozrieť druh povrchu (krytu), spôsob odvodnenia a je potrebné poznať zámery obce, t.z. preštudovať si územný plán obce (ak má obec ÚP), ak obec nemá ÚP treba prekonzultovať zámery na plánovanú výstavbu a ďalší rozvoj obce, napr. priemyselný park, protipovodňové opatrenia, športové strediská (lyžovanie, strelnica, golf, cyklotrasy a pod.), ubytovacie zariadenia, nové ulice na výstavbu RD, inžinierske siete, meliorácie a pod. V rámci nového usporiadania pozemkov v k.ú. navrhneme na území obvodu PÚ nové, alebo staro-nové poľné cesty tak, aby bol zabezpečený prístup na všetky bloky poľnohospodárskych pozemkov. Zohľadňovať treba pripomienky a požiadavky členov predstavenstva pozemkových úprav a užívateľov pozemkov, stav cestnej siete a tvar pozemkov. Vybraná časť poľných ciest sa vzhľadom k terénnym podmienkam navrhuje ako spevnená – t.z. so stmeleným krytom vozovky alebo spevnená s nestmeleným krytom vozovky. Ako nespevnené cesty pre prístup k pozemkom, na menej dôležitých lokalitách sa navrhujú len koridory určené na prístup k jednotlivým pozemkom, aj tieto však treba navrhnúť tak, aby ich v budúcnosti bolo možné v prípade potreby spevniť. Návrh siete poľných ciest vychádza z analýzy jestvujúceho stavu a ďalej z predpokladaného delenia pozemkov, aby bol zabezpečený prístup na každý pozemok. Navrhnuté poľné cesty spolu s miestnymi komunikáciami sa môžu po dobudovaní využívať aj ako trasy na turistiku a cykloturistiku. Otázku zneužívania poľných ciest je treba riešiť individuálne, napr. masívnymi zábranami a pod. Návrh siete poľných ciest sa odporúča prerokovať so zástupcami vlastníkov a obce minimálne raz a ak sú závažné pripomienky aj viac razy. Obyčajne tak dve tri rokovania vedú ku kompromisom a ku konečnému návrhu do ďalšieho stupňa dokumentácie. Obec by mala projektantom poskytnúť Územný plán obce, ak má spracovaný ÚP, ak nemá potom by mala poskytnúť aspoň základné zámery výstavby RD, športových zariadení, priemyselných parkov, alebo iných objektov, ďalej objektov infraštruktúry (vovovod, vodojem, kanalizácia, ČOV, plynovod, trafostanica) ak má tak aj plán vodohospodárskych úprav, napr. veterných parkov, malých vodných elektrárni a pod. Tieto podklady by mali mať spracované v digitálnej forme v súradniciach JTSK vo výškovom systéme B.p.v. Je potrebné šíriť osvetu v obciach (nie každá obec má v zastupiteľstve inžinierov), že každý plán by mal byť na zameranom podklade v súradniciach s výškami, pretože neskôr je možné koordinovať a dávať do súladu s ďalšími plánovanými stavebnými činnosťami v obci. Na orgánoch vyšších územných celkov je potrebné zistiť či sa cez k.ú. neplánuje napr. diaľnica, rýchlostná cesta, úprava železnice, lebo trasy nadregionálnych inžinierskych sietí. Okrem ÚP obce je potrebné preštudovať aj ÚP regiónu (VÚC), s ktorými by PPÚ mali byť v súlade. Podrobne sú potrebné podklady, rozšírené o údaje pre realizačný projekt uvedené na strane 6. V etape VZFUU a Plánu SZO sa týkajú najmä : Polohopisné a výškopisné zameranie katastrálneho územia obce s dôrazom na miesta kde sa navrhujú objekty, napr. mosty, zaústenia na cesty I., II., III. tr. alebo miestne komunikácie. Zameranie a zakreslenie inžinierskych sietí a vedení – overené správcami sietí Zameranie a údaje o melioračných zariadeniach (priebeh, profily, miesta zaústenia a pod.) Záznam o vytýčení správcami sietí a ich zameranie geodetom je Protokol, ktorý je potrebné doložiť ako podklad pre realizačný projekt Inžiniersko - geologický prieskum, pedologický prieskum (ak je potrebný)
280

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Konzultácie – záznamy z porád a pripomienky orgánov a organizácií, zástupcov samosprávy, správcov IS k návrhu riešenia

Navrhovaná sieť poľných ciest - podrobnejšie údaje sa môžu zostaviť a uviesť v prehľadnej tabuľke. V rámci územia obvodu pozemkových úprav s napojením na existujúce cesty pozostáva z poľných ciest navrhnutých na spevnenie povrchu ciest celkovej dĺžky xxxx km, plocha spevnených vozoviek je cca xx tis m2. Nespevnené poľné cesty majú dĺžku xx km. Systém poľných ciest v k.ú. sprístupňuje všetky časti obvodu pozemkových úprav, niektoré poľné cesty majú pokračovanie aj do susedných katastrálnych území, alebo po dohode vlastníkov vedú po hranici k.ú. Poľné cesty sa navrhujú obyčajne kategórie : P3,5/30 (40) P4/30 (40), P5,5/30 (40), P6/30(40) s výhybňami a manipulačnými plochami, napríklad sklad dreva – manipulácia a nakladanie. Označenie 3,5 – znamená kategorijná šírka, t.z. šírka koruny cesty. Spolu predstavuje pri spevnení šírku vozovky a krajnice vozovky teda nespevnenej časti vozovky. Ak navrhneme nespevnenú poľnú cestu napr. kategórie P4/30 (40) znamená to, že má šírku koruny cesty 4,0m. Označenie 30, 40 značí návrhová rýchlosť na poľnej ceste, na základe ktorej sa určujú návrhové parametre poľných ciest. Návrhová rýchlosť 30km/h alebo 40km/h neznamená, že vozidlá nemôžu jazdiť rýchlejšie, pokiaľ to umožnia poveternostné podmienky. Smerové vedenie poľných ciest vychádza v prvom rade z rozdelenia pozemkov a zabezpečenia prístupu na tieto pozemky. Výškové vedenie poľných ciest prispôsobené konfigurácii územia v k.ú. obce by malo byť v sklone pod 12%. V údolí väčších riek je obyčajne rovinaté územie s min. sklonmi okolo 0,2 - 0,5%. Norma pre poľné cesty v ČR dovoľuje max. sklony aj 14% až 16 % v RR aj 16% a viac. Obyčajne na všetkých poľných cestách nie je možné dodržať normové parametre. Na Slovensku najmä v horských a podhorských územiach ide najmä o prudké spády cez 12 % a oblúky v trase napríklad terajších ciest. Často sa stáva, že vzhľadom na konfiguráciu terénu a potrebu úspory pozemkov sú potom trasy ciest navrhnuté cca v koridoroch terajších poľných ciest resp. vytvorené tak, aby zabezpečovali prístup k pozemkom. Z konfigurácie územia potom vyplývajú tvrdšie parametre v pozdĺžnych sklonoch ciest, najmä smerové pomery a pozdĺžny sklon. V podhorských a horských oblastiach sa stáva, že pozdĺžny sklon poľných ciest je nad 12% a niekedy aj nad 20%. Projektant je povinný oboznámiť vlastníkov s takou skutočnosťou a požiadať o väčšie výmery plochy na poľné cesty potrebné na rozvinutie dĺžky trasy.

Pri menších výmerách pozemkov, kde v budúcnosti možno očakávať oplotenie pozemkov je vhodné používať minimálne kategórie ciest P4/30, t.z. s minimálnou šírkou koruny cesty čo niekedy býva aj šírka cestného pozemku aspoň 4,0m. Oplotenia sa časom pokrivia aj smerom do cesty a znižujú šírku prejadzného koridoru. Pri oplotení tiež netreba zabúdať na vjazdy na pozemky. Pre širšie poľné cesty by som odporúčal len
výnimočne kategóriu P6/30 (pri výjazdoch z PD, spracovateľských podnikov, v nádväznosti na MK a pod.). Odporúčal by som maximálne kategórie P5,5/30. Napríklad pre hlavný príjazd na poľnohospodársky podnik a zariadenie poľnohospodárskeho podniku, prípadne výroba alebo podľa dlhodobého plánu rozvoja obce a pod. Ak sa napr. jedná sa o horské územie a menšie sklony by bolo možné dodržať len za cenu vyššieho záberu pozemkov pre poľné cesty, na ktorých by bolo potrebné rozvinutie (predĺženie) trasy a tým aj zvýšenia potrebnej plochy pozemkov pre cesty treba zvážiť a prediskutovať s vlastníkmi dôsledky prudkého stúpania – klesania a dohodnúť spôsob riešenia. Pre obchádzanie sa vozidiel na jednopruhových poľných cestách sa navrhujú výhybne, o šírke vozovky 5,0 - 5,50m, dĺžky 20m s nábehmi á 6,0m, na každej strane. Ako výhybne, teda priestor na vyhýbanie sa vozidiel možno považovať aj miesta pripojení iných ciest, ktoré vytvárajú napríklad T-križovatku a tým aj priestor nielen pre vyhýbanie, ale aj obracanie vozidiel. Výhybňami sú aj manipulačné plochy poľných ciest. Manipulačné plochy sa navrhujú obyčajne podľa požiadaviek vlastníkov o min. šírke 8,0m, dĺžky podľa dispozície cca 25m a navrhujú sa v miestach (obyčajne na okraji lesa), ktoré boli počas spracovania projektu dohodnuté na manipuláciu - skládku a nakladanie dreva. Rozmery manipulačných plôch odporúčame riešiť individuálne po dohode s vlastníkmi, pretože to súvisí aj s intenzitou a lokalitou ťažby dreva.
281

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) V kopcovitom území, ak sa má na trase poľnej cesty zmenšiť stúpanie, treba počítať s väčším záberom územia pre poľné cesty – potrebného na rozvinutie trasy cesty. Ďalšie nároky na pozemok cesty, kam patrí napríklad odvodnenie – priekopy, premostenie a pod. je nutné posúdiť podľa druhu územia. Napríklad v rovine s priepustným podložím sú minimálne nároky na priekopy, niekde nie sú potrebné. Iné riešenie si vyžaduje rovinaté územie s nepriepustným podložím. V podhorských oblastiach, so spádom poľnej cesty nad 3% až viac je už potrebné uvažovať aj so záberom pres odvodnenie. Výhodné je napr. spojenie odvodnenia s vysádzaním zelených pásov do ktorých sa zapracuje aj odvodnenie. Poľné cesty sú účelovými komunikáciami na sprístupnenie všetkých okolitých pozemkov, ktoré slúžia vlastníkom pozemkov a preto treba k ich návrhu, výstavbe a údržbe tak aj pristupovať. Svah poľnej cesty, ktorý je nevyhnutne vybudovať napr. pre rozšírenie poľnej cesty alebo na vyrovnanie pozdĺžneho profilu môže patriť majiteľovi priľahlého pozemku. Podobne aj priekopa od dna pozemku nahor môže patriť k priľahlému pozemku. Záber pozemku svahov poľných ciest nie je ako pri štátnych cestách alebo diaľnici a rýchlostnej ceste, kde svah je súčasťou cestného pozemku. Poľná cesta slúži k prístupu na pozemky, preto svah cesty môže byť súčasťou pozemku majiteľa. Vlastník však v rámci výstavby poľnej cesty akceptuje úpravu svojho pozemku pri poľnej ceste do potrebného tvaru. O tom akú šírku priradiť k poľnej ceste sa vedú polemiky, ku konkrétnemu riešeniu treba pristupovať individuálne. Ak bude priekopa majetkom obce, problém je, že obec obyčajne nemá prostriedky starať sa o priekopy. Ak bude majetkom jednotlivých vlastníkov, oni sa obyčajne nedohodnú kedy majú vykonať opravu, napr. vyčistiť dná, pokosiť svahy a pod. Osobne odporúčam podľa vlastných skúsenosti s PPÚ, minimálnu potrebnú časť cestného pozemku s priekopami dať do majetku obce – teda ako súčasť poľnej cesty, ďalšiu časť svahu za priekopou prideliť vlastníkovi priľahlého pozemku. Aby bolo možné vybudovať poľné cesty často sú potrebné zásahy do jestvujúceho terénu či už výkopy alebo násypy. Poľná cesta nie je štátna alebo regionálna cesta ani miestna komunikácia, preto svah cesty, či už v násype alebo vo výkope mimo priekopy sme obyčajne pridelili majiteľovi ako súčasť jeho pozemku. Z hľadiska etapizácie výstavby realizácie poľných ciest sa navrhujú : Naliehavé je budovanie ciest : názov cesty .... Dôležité cesty na realizáciu : názov cesty .... Menej dôležité na realizáciu : názov cesty .... Postup je potrebné dohodnúť so zástupcami vlastníkov a samosprávou obce. V tabuľke priloženej k správe je uvedený prehľad všetkých navrhnutých poľných ciest, v správe sa uvádza naliehavosť budovania – etapizácia. Jednotlivé etapy predstavujú súbor stavieb ktoré sa budú realizovať v rámci navrhnutých pozemkových úprav. Poľné cesty určené na výstavbu v rámci : 1. stavby : 2. stavby : x. stavby : P1, P2, P3, P4, P5 P6, P7, P8, P9 P.....

Pre návrh konštrukcie vozoviek vydalo v r. 2007 MPRV SR Katalóg vozoviek poľných ciest kde sú uvedené aj rôzne príklady a metódy dimenzovania poľných ciest. Konštrukcia vozovky poľných ciest, ktoré sa navrhujú ako spevnené vozovky sa obyčajne navrhujú s asfaltovým krytom alebo z nestmelených vrstiev napríklad zo štrkodrvy. Ako príklad uvádzame vozovku zloženia: Konštrukcia vozoviek so stmeleným - asfaltovým krytom : Asfaltový betón stredozrnný Asfaltový spojovací postrek Štrkodrva frakcie 16/32mm (32/63mm)
282

ABS II ŠD

70 mm 200 mm

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Štrkodrva frakcie 0/63 alebo štrkopiesok spolu min. hrúbky Konštrukcia vozovky s nestmeleným krytom : Štrkodrva frakcie 16/32 mm Štrkodrva frakcie 32/63 mm (0/63) spolu min. hrúbky ŠD ŠD 150 mm min. hr. 250 mm 400 mm ŠD min. hr. 200 mm 470 mm

Presnejšie údaje na zakladanie vozovky a realizácie zemných prác bude možné stanoviť na základe záverov a odporúčaní inžiniersko – geologického prieskumu (IGP), v projekte na ponuku (realizačný projekt), na výber zhotoviteľa stavby. Napríklad v miestach nedostatočnej únosnosti bude treba vymeniť podložie vozovky, alebo položiť geotextílie, prípadne geomreže. Únosnosť vozovky okrem iných údajov súvisí aj s počtom opakovaných zaťažení – počtu prejazdov vozidiel. Pre zemné práce bude dôležité aj napríklad aj posúdenie výkopového materiálu či je vhodný do násypov a pod. by malo byť súčasťou odporúčaní IGP, tiež aj nebezpečie zosuvov, upozornenie na podmáčané územie. Pri vypracovávaní rozpočtu bude dôležité určiť na základe IGP triedu zeminy, pretože to má vplyv na cenu zemných prác. Čím tvrdší je materiál výkopu tým vyššia je cena výkopu. Úprava režimu povrchových a podzemných vôd a ich ochrana Odvodnenie dažďovej vody z vozovky sa obyčajne navrhuje do terénu alebo do priekop a do najbližších recipientov. Presnejšie a detailnejšie riešenie odvodnenia bude vypracované v realizačnom projekte. Základný návrh odvodnenia by mal byť už vo fáze prípravy v rámci Plánu verejných a spoločných zariadení, nakoľko sa jedná o zábery územia. V realizačnom projekte sa navrhne zriadenie a profily priepustov, v prípade potreby mostov, opatrenia na odvodnenie môžu mať aj vplyv na rozsah záberu územia pre pozemok cesty. Ak sa napr. v záreze a vo veľkom spáde aspoň z jednej strany cesty nenavrhne priekopa, cesta sa stáva v období zrážok súčasne korytom občasného potoka. Nastáva postupná erózia a rozpad cestného telesa, dôsledkom je nepojazdná vozovka. Riešením je v takom prípade len zriadenie priekopy. Z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky Osobitnú pozornosť treba venovať vyústeniu poľnej cesty na št. cesty a na miestne komunikácie. Pri návrhu vyústenia poľných ciest na vyššiu cestnú sieť je potrebné dodržiavať najmä rozhľadové pomery, uhol pripojenia na cesty vyššieho rádu by nemal byť menej ako 75°, resp. viac ako 105° v zmysle STN 736101, ale aj to či nebráni rozhľadu nejaký objekt, budova, RD a pod. Na túto skutočnosť treba upozorniť hneď na začiatku prác pri návrhu cestnej siete, nakoľko z dôvodu nesúhlasu zástupcov SSC, Obvodného, Krajského úradu pre dopravu a PK, KDI, ODI, s pripojením na cestu I., II., III. triedy môžu vzniknúť problémy s dodatočným prerozdelením pozemkov alebo záberom pozemkov. V zmysle STN 736102 Projektovanie križovatiek na pozemných komunikáciách č. 2 Termíny a definície ods. 2.2 .....“ za križovatku sa nepovažuje pripojenie lesných a poľných ciest, zjazdy k nehnuteľnostiam a pripojenie obslužných dopravných zariadení (v zmysle osobitných predpisov)“, z uvedených dôvodov sa dopravné značenie nenavrhne, prípadne len na žiadosť Obvodného úradu alebo ORPZ SR (pre cesty I. tr. KÚ a KRPZ SR). Napojenie na jestvujúce komunikácie, väzby na inžinierske siete Pri návrhu trasy poľnej cesty je potrebné zohľadniť o.i. ochranné pásma inžinierskych sietí :

Ochranné pásma : VN 22kV, vzdušné ........................................ 10 m od krajného vodiča káblové vedenia VN, VN .............................. 1 m od krajného kábla na každú stranu
283

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) u objektov VVN a VN - vzdušných vedení je dôležitá vzdialenosť vodičov - výška od budúcej koruny cesty (najvyššieho bodu) STN 333300 Stavba vonkajších silových vedení tranformovne ......................................... 30 m od oplotenia alebo obmurovanej hranice VTL plynovod DN 200 .............................. 25 m od osi cesty STL plynovod v obciach ............................ nechráni ochranné pásmo oznamovacie vedenia ....................... 1,5 m od osi kábla, po celej dĺžke kábla trate ŽSR ....................................... 60 m od osi priľahlej koľaje železničné vlečky (pozri Zákon o dráhach) vodovod DN400 ................................ 2 m vodovod DN500 (nadmestský skupinový vodovod) 5 m na každú stranu tranzitný plynovod ........................ochranné pásmo 50m, na každú stranu 200 m je bezpečnostné pásmo ropovod ................. ochranné pásmo 300m od potrubia na každú stranu diaľnice a rýchlostné cesty ................... 100 m (na každú stranu od osi krajného pruhu) cesty I. triedy ................................ 50 m na každú stranu cesty II. triedy ............................................ 25 m na každú stranu cesty III. triedy .......................................... 18 m na každú stranu Pri krížení elektrických vzdušných vedení novými poľnými cestami je potrebné overiť aj dostatočné podjazdné výšky pod vedeniami a to najmä v prípadoch že niveleta cesty je vyššie ako okolitý terén. Ak sa stavba len pripravuje, ochranné pásmo nadobúda platnosť dňom schválenia Územného rozhodnutia, pri cestách sa riadi Cestným zákonom. V rámci návrhu poľných ciest sa v zásade nepredpokladajú prekládky inžinierskych sietí. Pri návrhu cestnej siete je však nutné, aby zhotoviteľ projektu poznal trasy a uloženie podzemných a nadzemných inžinierskych sietí (IS), aby pri výstavbe nedošlo k potrebe preloženia IS. Osobitný dôraz treba klásť správne zakreslenie trasy podzemných vedení. Plán DZO by mal špecifikovať križovania a súbehy s inž. sieťami. V realizačnom projekte by mali byť navrhnuté úpravy IS alebo preložky ak je to nutné. Čo by mal presne obsahovať projekt Komunikačné zariadenia a opatrenia, je stanovené v podmienkach ZoD na dodanie dokumentácie. Spravidla je to okrem správy s popisom technického riešenia, parametrov, povrchu navrhovaných ciest, dĺžka a plocha ciest, situácia v M 1:5000, 1:2000, miesta pri napojení poľnej cesty na cesty I., II. tr. by som odporúčal v M 1:1000 až 1:500 pre dokonalejšiu predstavu správcu cesty, OÚ Odboru Dopravy a PK (KÚ pre cesty I. tr.) a tiež ORPZ SR - ODI pre cesty II. a III. triedy a KRPZ SR – KDI (pre cesty I. tr.). Ďalej by mal projekt obsahovať pozdĺžne profily a charakteristické priečne rezy.

Fáza prípravy realizácie stavby – projekt na výber zhotoviteľa stavby (realizačné projekty), ZoD, AD, Stavebný dozor, DSRS
OBEC XY
Dokumentácia na ponuku (DP) sa spracováva v súlade so zákonom č.25/2006 Z.z., umožňuje účastníkom výberového konania účelne a objektívne vypracovať cenovú ponuku na zhotovenie stavby. DP obsahuje podrobné vymedzenie predmetu zakázky na základe jeho podrobného popisu s uvedením technicko-kvalitatívnych podmienok, prípadne zvláštnych technickokvalitatívnych podmienok. DP je spravidla dokumentácia na realizáciu stavby. Projekt na výber zhotoviteľa stavby (dokumentácia na ponuku) môže byť použitý ako realizačný projekt, je to však rozhodnutie zhotoviteľa stavby, ak si podrobný-realizačný projekt potrebuje nechať vypracovať, napríklad na most alebo oporný múr alebo na cestu napr. v zosuvnom území. Účelom je aby pri výstavbe neboli problémy s chýbajúcimi detailmi projektu. Dobre postavené podmienky ZoD vedia ušetriť veľa problémov a ťahaníc o cenu prác zhotoviteľa stavby, odhad správnej ceny materiálov (napr. dovozné vzdialenosti) a dodatočné
284

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) dvíhanie ceny prác. V tomto by som odporúčal príklady ZoD veľkých súkromných investorov, kde k dodatočným navýšeniam rozpočtov prakticky nedochádza a alebo len vo výnimočných prípadoch. Na základe doteraz vypracovaných projektov MPRV SR by mohlo mať podľa druhu územia vypracované vlastné jednoduché - orientačné ukazovatele napr. stavebných nákladov na m2 vozovky (spevnenej s asf. krytom, štrkodrvou), so zemnými prácami za m3 do výšky úpravy ±1,0m, do ±2,0m atď., v horskom, podhorskom a rovinatom území, ďalej dĺžky a profily priepustov. Prípadne na území s prevýšením napr. do 100m, do 250m, nad 400-500m a viac. Tak by sa mohli jednoducho a účinne kontrolovať odchýlky od ukazovateľov a požadovať podrobnejšie odôvodnenie neprimerane vysokej alebo nízkej ceny.

Podkladom pre vypracovanie projektu na výber zhotoviteľa stavby DP, (realizačný projekt) by mali byť:
Polohopisné a výškopisné zameranie katastrálneho územia obce – domeranie územia, obyčajne je potrebné domerať miesta kde sa navrhujú objekty, priepusty, mosty zaústenia na cesty I., II., III. tr. alebo miestne komunikácie. Zameranie a zakreslenie inžinierskych sietí a vedení – overené správcami sietí Zameranie a údaje o melioračných zariadeniach (priebeh, profily, miesta zaústenia a pod.) Záznam o vytýčení správcami sietí a ich zameranie geodetom je Protokol, ktorý je potrebné doložiť ako podklad pre realizačný projekt Inžiniersko - geologický prieskum, pedologický prieskum (ak je potrebný) Schválený PPÚ, Plán spoločných zariadení a opatrení a plán verejných zariadení a opatrení, Komunikačné zariadenia a opatrenia v k.ú. obce xy Pripomienky orgánov a organizácií, zástupcov samosprávy, správcov IS k predchádzajúcim stupňom dokumentácie Do technickej správy relizačného projektu poľnej cesty, prípadne aj do výkresov – situácie je potrebné napísať, že pred začatím zemných prác je nutné, aby zhotoviteľ stavby nechal správcami vytýčiť podzemné inžinierske siete. Cena vytýčenia by mala byť súčasťou dodávky prác zhotoviteľa stavby Technickú dokumentáciu na úrovni dokumentácie na ponuku, súčasťou dokumentácie je výkaz výmer (v exceli - pre ponukovú cenu zhotoviteľov) a rozpočet (len pre potreby investora, t.z. cena projektanta podľa cenníka).

-

-

Stavebný dozor stavby a AD by mali spolupracovať s investorom už pri spracovávaní podmienok pre verejnú súťaž, potom pri výbere zhotoviteľa stavby, pripomienkovať návrh ZoD. - ÚVO (úrad pre verejné obstarávanie) síce v hrubých črtách dáva podmienky na výber zhotoviteľa stavby, pokiaľ nebude platiť iba najnižšia cena stavby je možné vybrať odborne schopného zhotoviteľa stavby, ktorý zaručí kvalitu a realizáciu stavby ako aj dokončenie podľa skutočných potrieb. Treba brať ohľad na prax a kvalitu s podobnými stavbami, hodnotenie vedúceho stavby, vlastné strojové vybavenie a žiadať o podrobný rozpis postupu realizácie (POV) s termínom dokončenia. - Ak sa do výkonu AD dajú o.i. aj kontrolné (geodetické) merania počas výstavby, stavebník si zabezpečí rešpekt a úspory, resp. väčšiu šancu na dodržanie nákladov stavby zhotoviteľom stavby. Cena prác za taký stavebný dozor a AD vráti viacnásobne. - V ZoD treba o.i. dohodnúť záručnú dobu stavby s podrobnou špecifikáciou za čo zodpovedá zhotoviteľ stavby. Počas realizácie stavby : • Odovzdanie staveniska a prerokovanie návrhu postupu výstavby na Obecnom úrade v XY za účasti zástupcov samosprávy a správcov IS - zabezpečuje investor stavby
285

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) • • Kontrolné dni stavby - koordinácia a pravidelná výmena informácii, vybavovanie sťažností Na to či je stavba v súlade s projektom, odsúhlasovanie odchyliek od projektu je potrebné angažovať spracovateľa projektu na Autorský dozor. Ak nie je iná možnosť cenu AD možno zahrnúť do dodávky stavebných prác a vyčlenením a viazaním pre investora stavby.

Nadväznosť riešenia poľných ciest na predchádzajúcu dokumentáciu
Riešenie projektu na výber zhotoviteľa stavby je navrhnuté v zmysle dokumentácie : Všeobecných zásad funkčného usporiadania územia, Plánu verejných a spoločných zariadení – Komunikačné zariadenia a opatrenia. Medzi účelové komunikácie (poľné a lesné cesty) patria poľné cesty, ktoré sú plánu súčasťou spoločných zariadení a opatrení v rámci pozemkových úprav. Pri spracovávaní realizačných projektov by mali byť už známe kategórie a trasovanie poľných ciest, teda smerové vedenie, základné výškové riešenie. Dokumentácia rozpracúva do podrobností dokumentácie na realizáciu prác, predovšetkým z hľadiska spresnenia návrhu výškového vedenia, odvodnenia – priekop, priepustov, zemných prác (nezabudnúť na triedy zeminy vo výkope), návrhu zriadenia krytu vozovky, úprav a križovania inžinierskych sietí, úprav potokov, prípadne návrh mostov. Na záver prác realizačného projektu sa vypracuje výkaz výmer, ktorý je podkladom pre vypracovanie rozpočtu. Samotný výkaz výmer je podkladom pre vypracovanie ponuky zhotoviteľa stavby. Odporúča sa investorovi ešte vo fáze zadávania ponuky napísať do podmienok ZoD, že zhotoviteľ akceptuje, že v ponukovej cene sú aj predpokladané odchýlky zemných prác do výšky 10-15% rovnako a odchýlky iných prác v rozsahu do 10-15% stavebných nákladov. Budúci zhotoviteľ stavby by mal do svojej ponuky zahrnúť aj riziká vyplývajúce z neúnosného podložia a nevhodného materiálu z výkopov do násypov. Podobne aj s doriešením odvodnenia. ZoD by mala byť viazaná na akceptovanie zmien a doplnkov stavby bez zvyšovania ceny. Z hľadiska ceny prác najviac môžu ovplyvniť cenu okrem štandardných údajov – plocha vozoviek a kubatúra zemných prác neočakávané pomery v podloží, preto je dôležitý IG prieskum.

Základné údaje z IGP – príklad Inžiniersko-geologický prieskum bol vykonaný v xy lokalitách k.ú.
V danom území bude potrebné použiť väčšiu hrúbku ochrannej vrstvy zloženej z hrubozrnných zemín a v jej podloží môže byť použitá separačná geotextília v kombinácii s geomrežou v úseku budovanom hlinou s nízkou plasticitou ML/F5. Hladina podzemnej vody je X,Y m pod povrchom terénu. Svahy zárezov bude možné budovať v max. sklone 1:1,5 (pozor na zosuvy). Kategorizácia zemín a hornín Pre potreby kalkulácie cien zemných prác uvádzame zatriedenie zemín podľa ťažiteľnosti (STN 73 3050) Hornina ťažiteľnosť Ornica (napr. hliny s vegetáciou) Íly, navážka,piesčité hliny pevnej konzistencie Atď. 2 3

Toto je len príklad - Výsledky realizovaného inžinierskogeologického prieskumu možno zhrnúť nasledovne:
Horniny vyskytujúce sa v tomto území neposkytujú vhodné zeminy pre podložie cestných komunikácií alebo ako násypový materiál. Aby nevznikli v budúcnosti nežiadúce poruchy na poľných cestách je treba zlepšiť mechanické vlastnosti podložia kombináciou geotextílií, geomreží alebo zväčšením hrúbky ochrannej vrstvy tvorenej hrubozrnným materiálom.
286

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Dostupné územie poskytuje (neposkytuje) dostatok vhodného násypového materiálu nachádzajúceho sa v ekonomicky prijateľných vzdialenostiach. XXX-netriedený štrkopiesok, YYY- drvené kamenivo) a pod. Rozsah potreby zlepšenia alebo výmeny podložia sa určí na mieste po odkrytí pláne vozovky. Rovnako bude možné určiť rozsah a úpravu ílového podložia vozovky. V miestach kde sa nachádza ílovité podložie je možné uvažovať aj so spevnením podložia cementom alebo vápnom (technológiu navrhne zhotoviteľ stavby) tak, aby modul pružnosti podložia vozovky dosiahol min. 30Mpa – 45MPa. Aby nedošlo k zatlačeniu vozovky do ílovitého podložia navrhuje sa použitie geotextílie min. 200g/m2. Pri zemných prácach je treba venovať zvýšenú pozornosť zhutneniu podložia vozovky, najmä v miestach pripojenia na terajšie vozovky, aby sa predišlo dodatočnému sadaniu. Pre materiály do násypov ciest je potrebné dodržať :

• Pred začatím zemných prác musia byť zistené vlastnosti všetkých materiálov, s cieľom
preukázania vhodnosti ich použitia do násypov. Pre výber zemníka zhotoviteľom stavby sa overia preukaznými skúškami zeminy navrhnuté na uloženie do násypov. Úprava podložia vozovky a pláne zemného telesa Pre zabezpečenie prevádzkovej spôsobilosti, kvality a životnosti navrhovanej vozovky je nutné upraviť jej podložie vrátane zemnej pláne tak, aby zodpovedalo požiadavkám uvedeným v zásadách pre navrhovanie vozoviek. V hornej 50 cm vrstve násypu a 30 cm vrstve zárezu môžu byť použité len zeminy veľmi vhodné (STN 72 1002), s maximálnou objemovou hmotnosťou 3 väčšou ako 1,65 t/m . Ak navrhnutá trasa poľnej cesty vedie čiastočne aj po trase jestvujúcej spevnenej poľnej cesty predpokladá sa, že podklad terajšej cesty so štetovým povrchom alebo ujazdeným krytom nie je dostatočnej kvality a únosnosti a rekonštrukcia cesty by nepriniesla zlepšenie kvality, vzhľadom na neúnosné podložie, navrhuje sa preto odstránenie terajšej vozovky a vybudovanie novej v trase navrhnutej cesty. Trasa terajších poľných ciest nie je rovnako široké ako novo navrhnutá poľné cesta. Odstránenie sa navrhuje v plnom rozsahu. Vybúraný materiál napríklad betón, asfalt a pod. sa navrhuje po predrvení a recyklácii použiť do podkladných vrstiev novej vozovky. Úprava režimu povrchových a podzemných vôd a ich ochrana Z hydrogeologického hľadiska sa v prieskumnom území napr. vyskytujú - nevyskytujú výraznejšie akumulácie podzemných vôd. Hladina podzemnej vody je v hĺbke XX až XY m pod povrchom terénu. V projekte poľných ciest sú zahrnuté - nezahrnuté ďalšie úpravy priekopy za hranicou úpravy danej stavby. Priepusty sa navrhujú - nenavrhujú na prístup k pozemkom popri poľnej ceste. Odvodnenie ciest je zabezpečené priečnym a pozdĺžnym sklonom krytu poľných ciest. Odvodnenie dažďovej vody z vozovky sa navrhuje v zásade do terénu. Riešenie odvodnenia je v miere zodpovedajúcej účelu poľných ciest a stupňu dokumentácie. Odvodnenie terénu bolo riešené len z územia, ktorého údolie križuje poľné cesty, kde bolo potrebné navrhnúť pod cestou priepusty. Priepusty sa navrhujú profilov napr.: DN300, DN400, DN600 DN800, DN1000 a viac, prípadne mosty. V zásade sa priepusty navrhujú zo železobetónových rúr s čelami pri vtoku a výtoku. Ďalej sa navrhuje spevnenie dna priekop pri vtoku a pri výtoku z priepustu. Čelá priepustov sa navrhujú z betónu, pred zaústením do priepustu (vtokom) sa navrhujú priekopy s prehĺbením oproti otvoru do priepustu o cca 20 – 35cm na zachytávanie kalu a splavenín. Vtok a výtok z priepustu sa navrhujú opevniť lomovým kameňom uloženým do betónového lôžka. Pokiaľ budú priekopy popri ceste v spáde viac ako 3% je na posúdenie opevniť dno priekop proti erózii.

Konštrukcia vozovky
Pozri príklady str. 4, resp. Katalóg vozoviek poľných ciest. Pri budovaní vozoviek je vhodné využívať miestne zdroje napr. kameňolomy, štrkoviská a pod. Pokiaľ nie sú v prevádzke odporúča sa včas zabezpečiť povolenie na ťažbu na príslušnom Obvodnom banskom úrade.
287

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) V IGP by sa mali uvádzať najbližšie materiálové zdroje: napr. netriedený štrkopiesok, drvené kamenivo, aby sa dala do rozpočtu stavby zapracovať správna dovozová vzdialenosť.

Zemné práce
Narábanie s ornicou po odhumusovaní povrchu terénu v hrúbke XX - XYm (pozri IGP, pedologický prieskum, údaje PÚ) pre svahy nových poľných ciest sa získa ornica, z ktorej sa len časť ponechá pre potreby zahumusovania svahov cesty, Odvoz ornice sa uvažuje max. na vzdialenosť do XX km čo treba dohodnúť už pri začatí prác na realizačnom projekte. Budovanie krajníc a svahov sa navrhuje ich zatrávnenie hydroosevom, aby sa dosiahlo rýchlejšie spevnenie povrchu a začlenenie cesty do okolitého terénu. Pre narábanie s ornicou platí vyhl. 508Zb. z r. 2004 a násl. Pred začatím stavebných prác je potrebné, aby sa zhotoviteľ stavby dohodol miesta na odvoz prebytočnej ornice so zástupcami obce, môže to byť aj do viacerých lokalít.

Vytýčenie ciest
Súradnice bodov potrebných na vytýčenie poľných ciest sú uvedené v prílohe č. XX. Použitý je súradnicový systém S-JTSK, výškový systém B.p.v.

Z hľadiska starostlivosti o životné prostredie
- z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky Dopravné značenie trvalé : V zmysle STN 736102 Projektovanie križovatiek na pozemných komunikáciách č. 2 Termíny a definície ods. 2.2 .....“ za križovatku sa nepovažuje pripojenie lesných a poľných ciest, zjazdy k nehnuteľnostiam a pripojenie obslužných dopravných zariadení (v zmysle osobitných predpisov)“ Z uvedeného dôvodu nie je potrebné navrhnúť dopravné značky pri napojení na miestne komunikácie a št. cesty. Iba v prípade, že príslušný cestný správny orgán bude trvať na umiestnení dopravných značiek bude v realizačnom projekte zahrnuté dopravné značenie. Umiestnenie dočasného dopravného značenia počas výstavby súvisí s postupom výstavby zhotoviteľa stavby, kde umiestni stavebný dvor, ako si dohodne so zástupcami obce dopravné trasy na stavenisko. Pri preprave materiálov na pozemných komunikáciách musia byť dodržané ustanovenia zákona 315/96 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a vyhlášky 90/97 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona 315/96 Z.z. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je vymedzená platným „Zákonníkom práce“. Všeobecné požiadavky bezpečnosti práce sú ustanovené zákonom NR SR č. 330/96 Z.z. Požiadavky o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach stanovujú vyhlášky SÚBP a SBÚ č. 374/90 Zb. a č. 59/82 Zb. Zamedzenie nadmernej prašnosti Prevažná časť výstavby poľných ciest sa bude realizovať v pomerne veľkej vzdialenosti od zástavby. Je nutné aby budúci zhotoviteľ stavby zabezpečil opatrenia na zamedzenie nadmernej prašnosti. Tieto opatrenia je potrebné aplikovať aj pri dovoze stavebného materiálu, zeminy do násypov. Odstraňovanie odpadkov z výstavby K najväčšiemu znečisteniu dôjde počas výstavby. Počas výstavby je nutné zabezpečovať kontrolu dodržiavania prepravných trás na dovoz materiálu a cesty udržiavať v čistote. Dodávateľ musí ukladať odpad – nádoby z olejov a ropných látok len vo vodotesných kontajneroch, ktoré si na tento účel povinne zabezpečí zhotoviteľ stavby Orientačný postup stavebných prác Mal by byť znázornený na orientačnom harmonograme. Úprava a výstavba poľných ciest by nemala zasiahnúť do hĺbky v ktorej majú byť podľa príslušnej STN uložené potrubné siete – vodovody, kanalizácie, plynovody. Prípadné závlahy alebo odvodňovacie zariadenia by mali byť uložené hlbšie ako zamŕzajúca hĺbka, preto sa nepredpokladá, že by malo dôjsť k ich porušeniu

288

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) aj vzhľadom na to, že v nížinách a v rovinatom území sa navrhujú poľné cesty cca 40 - 60cm nad terénom. Osobitnou otázkou sú melioračné zariadenia, ich úprava, prípadne preložky.

Fáza realizácie stavby :
Pri realizácii stavby bude nutné rešpektovať podmienky stavebného povolenia. Pred začatím stavebných prác je nutné aby zhotoviteľ stavby nechal vytýčiť správcami sietí podzemné inžinierske siete. Počas výstavby bude treba kontrolovať technický stav vozidiel stavby osobitne s dôrazom na únik ropných produktov a škodlivých látok. Dodávateľ musí ukladať odpad – nádoby z olejov len vo vodotesných kontajneroch, ktoré si na tento účel povinne zabezpečí zhotoviteľ stavby. Pri vodných tokoch je zakázané skladovanie, manipulácia s chemickými, ropnými, radioaktívnymi a toxickými látkami.

REALIZÁCIA STAVBY
VÝBER ZHOTOVOVATEĽA STAVBY
Zabezpečuje investor stavby. Na základe ponúk dodávateľských firiem. ZoD so zhotoviteľom stavby – články – výhrady Stavebné dvory, zemníky, odvoz materiálu kde sa odvezie prebytočná ornica, kam nevhodný materiál, odkiaľ dovoz materiálu do násypov (cena) Záručné lehoty stavby

VÝSTAVBA

ODOVZDANIE STAVENISKA
Zabezpečuje investor stavby

KOMPLEXNÁ DOZORNÁ ČINNOSŤ STAVEBNÝCH PRÁC
Zabezpečujú osoby s odbornou spôsobilosťou podľa Stavebného zákon (investor stavby)

AUTORSKÝ DOZOR PROJEKTANTA Zabezpečuje organizácia, ktorá spracovala projekt. dokumentáciu na staveb. povolenie PREBERACIE KONANIE
Prevzatie zhotovených prác od dodávateľa zabezpečuje investor stavby

DOKUMENTÁCIA SKUTOČNÉHO REALIZOVANIA STAVBY Zabezpečuje zhotoviteľ stavby. Súčasťou dokumentácie by mal byť aj manuál užívania stavby a príslušné prevádzkové poriadky určených objektov stavby. KOLAUDAČNÉ KONANIE §76 Stavebného zákona Vydáva Stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie na základe žiadosti investora ZÁVEREČNÉ TECHNICKÉ A EKONOMICKÉ HODNOTENIE DOKONČENEJ VEREJNEJ PRÁCE Zákon 254/98 Z.z.,Vyhláška 392/98 Z.z.

UŽIVANIE stavby

289

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Fáza užívania

Zabezpečuje investor PREVOD SPRÁVY ALEBO VLASTNÍCTVA VYVOLANÝCH Investícii Zákon 278/93 Z.z.

Fáza po realizácii – užívanie stavby (kolaudačné závady)
Po dokončení stavby sa poľné cesty stanú majetkom obce, ako s nimi ďalej narábať a udržiavať ich by malo byť stanovené stručným návodom. Pravidlá užívania poľných ciest by slúžili pre užívateľa (obec) ako podklad pre vypracovanie vlastných prevádzkových predpisov poľných ciest. Projekt skutočnej realizácie stavby je potrebné využiť ako cestný pasport poľných ciest v majetku obce. Ďalej sa tým nezaoberám, ale ak by bol záujem môžem k tomu dodať viac informácií.

290

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

9.2. INFRAŠTRUKTÚRA V POZEMKOVÝCH ÚPRAVÁCH HYDROMELIORAČNÉ OPATRENIA
Doc. Ing. Milan Čistý PhD.

1. HYDROMELIORAČNÉ STAVBY
Milan Čistý, Katedra vodného hospodárstva krajiny, Stavebná fakulta STU, Bratislava Hospodárenie s vodou v poľnohospodárskej krajine je prostriedkom k stabilizácii produkcie poľnohospodárstva, zabránenia škodám na poľnohospodárskej produkcii i majetku ľudí, ako i regulácii ďalších procesov v krajine. Voda, či už tečúca alebo stojaca, povrchová alebo podzemná je významným krajinotvorným prvkom a jej reguláciou intenzívne ovplyvňujeme všetky ostatné prvky, väzby a funkcie ekosystémov. Preto treba k managementu vody pristupovať citlivo s prihliadnutím k silným spätným väzbám v krajine, nielen ako k metóde na zvýšenie produkcie ale i ako ekostabilizačnému opatreniu. V najširšom zmysle slova sú meliorácie súborom technických a biologických opatrení, ktoré trvalo, alebo na dlhšiu dobu zlepšujú nevhodné fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti pôdy a umožňujú jej intenzívne využívanie. Hydromelioračné stavby umožňujú vykonávať tie melioračné opatrenia, ktoré upravujú vodný režim pôd. Uvedomelá činnosť na zlepšovanie pôdy, úpravu vodného a vzdušného režimu sa môže dosahovať rôznymi melioračnými zásahmi. Osobitné postavenie tu predstavujú hydromeliorácie, ktorých hlavným cieľom je najmä úprava nevyhovujúceho vodného a vzdušného režimu pôd. Melioračná sústava, realizovaná v poľnohospodárskej sústave v rámci povodia, je bezprostrednou súčasťou vodohospodárskej sústavy, v ktorej sa buď spomaľuje alebo zrýchľuje odtok vody a využíva ju v termodynamickom zmysle na prácu (akumulácia organickej hmoty, chemickej a potenciálnej energie). Voda je teda výrobným prostriedkom, ktorý je melioračnou sústavou regulovaný. Na uskutočnenie tejto regulácie má melioračná sústava potrebné zariadenia: 1. vodná nádrž, ktorá akumuluje vodu a proporcionálne ju uvoľňuje do tokov; preto túto zložku označujeme ako akumulačnú (A), 2. závlahové zariadenia, ktoré akumulovanú vodu jednak rozptýliť späť na plochu, jednak vytvoriť podmienky pre akumuláciu organickej hmoty, integrujú dve funkcie a preto túto zložku nazývame transformačnou (T), 3. odvodňovacie zariadenia, ktorých účelom je odvádzať nadbytočnú vodu z rizosféry späť do povrchových vôd (recipientov); preto odvodnenie nazývame zložkou derivačnou (D). Melioráciami dochádza k zásadným zmenám vo vodohospodárskom režime riešeného územia odvedením prebytočnej vody, jej akumuláciou, či podrobným rozdeľovaním vody na pozemku. Z vodohospodárskeho hľadiska je Slovensko bohaté na povrchové i podzemné vody. Avšak, tým, že tvorí „strechu Európy“ vyžaduje si racionálne hospodárenie s pitnou aj úžitkovou vodou a jej akumulovanie vo vodných nádržiach. K tomu sa postupne vytvorili veľké vodohospodárske diela pre viacúčelové využitie vody. Týmito vodnými dielami však nemožno v plnom rozsahu pokryť požiadavky na závlahovú vodu, najmä nie vo všetkých oblastiach. V pasívnych vodohospodárskych oblastiach, okrajových územiach povodí sú preto potrebné aj menšie vodné nádrže. Pre tento účel bolo v minulosti vybudovaných viacero nádrží charakteristických menšou hĺbkou, objemom i zatopenou plochou. Boli vybudované prevažne v rokoch 1960 – 1990, sú majetkom štátu, v správe podnikov jednotlivých povodí Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. Banská Štiavnica. SVP, š. p. spravuje 187 malých vodných
291

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

nádrží o akumulačnom objeme cca 56 mil. m3 a 19 120 km drobných vodných tokov - z toho 4788 km upravených. V oblastiach, ktoré trpia suchom - v našich podmienkach najmä vplyvom nerovnomerného rozdelenia zrážok - uplatňujú sa závlahy, ktorými sa navlažuje pôda, porast alebo prízemná vrstva vzduchu, a tak sa dosahujú vysoké a stabilné hektárové výnosy v rastlinnej výrobe. Okrem tohto hlavného účelu môžu sa závlahy používať aj na prihnojovanie pôdy, na ochranu pôdy a rastlín pred rôznymi škodcami, na úpravu mikroklímy, na ochranu rastlín pred mrazom, prípadne aj iné účely. Do konca roku 1990 sa na Slovensku vybudovalo 311 000 ha závlah, odvtedy ich ďalšia výstavba relatívne stagnuje, avšak vybudované systémy predstavujú cenný nástroj poľnohospodárstva pre zvýšenie a stabilizáciu výnosov z poľnohospodárskych plodín. Odvodňovanie – opačné opatrenie v porovnaní so závlahami - výrazne ovplyvňuje vodný režim územia, pričom miera ovplyvnenia je daná rozsahom a intenzitou odvodnenia, ktoré má za úlohu odstrániť nadmernú vlhkosť danej lokality. Detailné odvodnenie pozemkov nadväzuje na hlavné sústavy odvedenia povrchových vôd, t.j. na veľkokapacitné odvodňovacie čerpacie stanice (23 v SR) a kanálovú sieť (1 030 km). Tieto stavby zabezpečujú u nás odvedenie povrchových vôd z územia 4 700 km2. Detailné odvodnenie poľnohospodárskych pôd (tzv. rúrkovou drenážou) sa začalo rozvíjať koncom minulého storočia a k výraznému rozšíreniu došlo najmä po r. 1960. Meliorácie nemajú samostatný zákon o melioráciach, aj keď je to vo vyspelých štátoch bežné. Doterajšie pokusy o návrh takéhoto zákona resp. aspoň zásad zákona boli neúspešné. Vo vzťahu k melioráciam je však celý rad právnych noriem, ktoré sa meliorácií dotýkajú. Zákon o vodách - je kľúčovým zákonom z hľadiska hydromeliorácii, pretože hydromelioračné stavby sú stavby na nakladanie s vodami. Medzi základné zásady, ktoré je treba uplatňovať pri nakladaní s vodami je hospodárne a účelné využívanie a starostlivosť o zlepšovanie vodných pomerov. Kvalita vody je daná normou STN 75 7143. Voda na závlahy nesmie negatívne ovplyvňovať nielen zdravotný stav ľudí a zvierat, výšku úrody a kvalitu produkcie, ale tiež aj vlastnosti pôdy a stav povrchových a podzemných vôd. Vzhľadom na bezprostredné väzby meliorácií a pozemkov sú vlastnícke a užívateľské vzťahy k pozemkom rozhodujúcim faktorom právnych a vlastníckych manipulácií s melioráciami. Pri vlastníckych vzťahoch k melioráciam treba rozlišovať - HMZ (hlavné melioračné zariadenia – čerpacie stanice, rúrové rozvody, privádzače) - melioračný detail Hlavné melioračné zariadenia zostali zatiaľ vo vlastníctve štátu. V súčasnosti sú v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. Banská Štiavnica. Melioračný detail je vo vlastníctve jeho užívateľov (bývalých JRD atď). Bezprostredný výkon správy HMZ zabezpečujú odštepné závody SVP, podniky Povodí Bratislava, Piešťany, Banská Bystrica a Košice. V r.2001 bol v Bratislave založený závod Hydromeliorácie (pretransformovaním pôvodného Výskumného ústavu meliorácií a krajinného inžinierstva), v ktorom sa má zatiaľ nie presne stanoveným spôsobom koncentrovať správa hydromelioračných stavieb. Treba upozorniť na neusporiadané majetko-právne vzťahy k pozemkom zastavanými HMZ (čerpacie stanice, melioračné kanály a pod). Boli budované i na pozemkoch vo vlastníctve fyzických osôb, keď na stavebné povolenie stačil súhlas užívateľa pozemkov.

292

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Treba poukázať na paradox situácie, keď HMZ i pozemok na ktorom sú zriadené je vo vlastníctve štátu, ale v správe rôznych organizácii. Situácia je komplikovanejšia, keď je HMZ situované na pozemkoch viacerých vlastníkov. Pre majetko-právne usporiadanie pozemkov zastavaných HMZ možno uplatniť tieto varianty : a) kúpa zastavaného pozemku v cene podľa platného cenového predpisu b) prenájom zastavaného pozemku c) zámena takéhoto zastavaného pozemku za pozemok vo vlastníctve štátu v správe Fondu V súčasnosti platným cenovým predpisom pre stanovenie kúpnej ceny pozemku, ako i stanovenie výšky nájomného za prenájom zastavaného pozemku je Vyhláška č. 465/1991 Zb. Ministerstva financií SR o cenách stavieb, pozemkov, trvalých trávnych porastov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov, a zákon č.18/1996 Z.z. o cenách obe v znení neskorších predpisov. Vecné bremeno k nehnuteľnostiam bude najzložitejším problém, ktorý je však nevyhnutný pre zabezpečenie prevádzky HMZ a vlastníckych práv. Jedná sa predovšetkým o podzemné rúrové siete závlah ako i odvodnení pozemkov. Vecné bremená obmedzujú vlastníkov nehnuteľností v prospech niekoho iného, že je povinný niečo strpieť, konať, alebo niečoho sa zdržať.

1.1

MALÉ VODNÉ NÁDRŽE

Spolu s jazerami a močiarmi patria malé vodné nádrže (MVN) do skupiny stojatých vôd, pretože výmena vôd v nich je za normálnych okolností veľmi pomalá. Na rozdiel od jazier a močiarov sú to umelé stavebné diela. Malé vodné nádrže môžeme definovať' podl'a normy STN 73 6824 Malé vodné nádrže, ktorá bola zozáväznená MP SR. Táto norma platí pre vodné nádrže, ktoré spĺňajú tieto podmienky: • • • objem nádrže po hladinu ovládateľného priestoru (normálnu hladinu) nie je väčší ako 2 mil m3 najväčšia hĺbka nádrže nepresahuje 9 m, storočný prietok (Q100) v profile hrádze nie je väčší ako 60 m3.s-1 alebo u nádrží, do ktorých je voda privádzaná umelo, nepresahuje túto hodnotu súčet storočného prietoku z vlastného povodia nádrže a kapacity privádzača.

Zásadnou vodohospodárskou funkciou MVN je zvyšovanie akumulačného ale aj retenčného potenciálu územia. K tomu sa pričleňuje pozitívny vplyv z hľadiska protieróznej ochrany územia, nakoľko pôsobia ako stabilizačný prvok hydrografickej siete. Pri pôvodnom návrhu MVN sa vôbec nebrala do úvahy ich ekologická funkcia. V súčasnosti oceňujeme ich význam pre tvorbu životného prostredia, predovšetkým estetickú hodnotu, dotváranie krajinného prostredia, rekreačné a športové využitie. Geografická poloha Slovenska je charakteristická tým, že má len málo tokov, privádzajúcich vodu z povodí mimo nášho územia. Sú to prevažne prítoky, tvoriace hraničné toky. Z nich je výdatným zdrojom vody Dunaj, ktorý tečie na juhozápadnej hranici nášho územia a je využiterný pre priľahlé oblasti. Väčšina nášho územia je však odkázaná na vlastné zdroje. Oblasti dostatočne zásobované vodnými tokmi, prípadne oblasti ležiace pri vel'kých nádržiach majú k dispozícii potrebný objem vody pre rôzne účely. Väčším problémom sa však ukázala potreba zabezpečit' vodu najmä pre závlahy na miestach, kde boli len málo výdatné toky s minimálnymi prietokmi práve v čase, kedy bola závlaha aktuálna. Na zabezpečenie vody pre závlahy miestneho významu, neprevyšujúce niekol'ko sto hektárov, sa od päťdesiatych rokov začali budovat' malé vodné nádrže. Malé vodné nádrže, budované v tomto období boli pôvodne v
293

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

základnom majetku Štátnej melioračnej správy, neskôr Poľnohospodárskeho fondu a prešli do správy Povodí. Okrem povodí vlastnia nádrže ešte iné právnické. a súkromné osoby. Pôvodný zámer využívania vody z nádrží ako aj samotných závlah je v súčasnom období ovplyvnený aj predpovedanými klimatickými zmenami. Tieto zmeny sa v posledných rokoch prejavujú zvyšovaním priemernej teploty vzduchu a rastom počtu dní s vysokými teplotami. Dôsledkom týchto zmien je rast výparu a znižovanie vodnosti tokov najmä vo vegetačnom období. Na závlahových nádržiach sa tieto negatívne dôsledky prejavia na jednej strane zvyšovaním požiadaviek na závlahovú vodu, na druhej strane zmenšovaním prítoku do nádrží. Nezanedbateľný je aj vplyv predovšetkým antropogénnych faktorov na maximálne odtoky z menších povodí. Tieto skutočnosti budú pravdepodobne vyžadovať' nové prístupy k vodohospodárskemu riešeniu niektorých nádrží. Podľa účelu môžeme malé vodné nádrže rozdeľovať nasledovne: rybochovné, závlahové, protierózne, záchytné, ochranné, vodárenské, priemyselné, požiarne, rekreačné a okrasné, biologické. Iné rozdelenie na základe výškového usporiadania je na nasledovnom obrázku.

Obr. 1 Rozdelenie nádrží podľa výškového umiestnenia v teréne a - zahĺbená nádrž; b – hrádzová; c – údolná; d – kombinovaná; e – podzemná; 1 – štrkopiesky; 2 – nepriepustné podložie; 3 – hradiaca stena

Úspech rybnikárstva, či efektívnosť výstavby MVN v najväčšej miere závisí od výberu vhodného miesta pre tieto objekty. Faktory, ktoré je potrebné zvážiť, sú napríklad výber vhodných topografických podmienok pre nádrž a priehradný profil, vlastnosti vodného zdroja, treba zvážiť pedologické a geologické vlastnosti územia, rôzne biologické, operačné a ekonomické faktory v závislosti od druhu MVN alebo rybnikárstva. Pokiaľ ide o návrh parametrov malej vodnej nádrže, k najdôležitejším patrí riešenie zásobného priestoru. Jeho určenie závisí na účele nádrže a na jej funkcii, v zásade pozostáva z troch krokov: 1. výpočet prítokov, 2. výpočet strát a odtokov, 3. výpočet objemu bilančnou metódou. Následné technické riešenie malých vodných nádrží zahŕňa návrh hrádze, funkčných objektov, úprav v priestore a v okolí nádrže, úpravu toku v nádrži a pod nádržou. Hrádza je najdôležitejší, najdrahší, najnebezpečnejší, a preto z hľadiska stavebného najnáročnejší prvok malej vodnej nádrže. Z tohto dôvodu je potrebné dôkladne zvážiť umiestnenie osy hrádze, zásady výberu vhodného materiálu pre stavbu hrádze (je vhodné keď sa
294

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

zemník nachádza v priestore zátopy alebo v blízkosti hrádze), spôsob tesnenia, návrh a posúdenie tvaru hrádze (homogénna, nehomogénna hrádza, sklony svahov ap.). Je potrebné posúdiť priesaky, navrhnúť opevnenie svahov a odporučiť postup výstavby hrádze. Funkčné objekty predstavujú pri všetkých malých vodných nádržiach výpustné zariadenia a zariadenia na neškodné odvedenie povodňových prietokov, pri rôznych špeciálnych nádržiach ešte ďalšie objekty, umožňujúce využitie nádrže pre účel, pre ktorý bola navrhnutá.
Obr. 2 Bezpečnostný prepad na malej vodnej nádrži

S hrablice hrádza štrk CS

prívodné potrubie

Obr. 6 Odberný objekt z malej vodnej nádrž do závlahovej čerpacej stanice

1.2

ZÁVLAHOVÉ STAVBY

1.2.1 POTREBA ZÁVLAHOVEJ VODY Účelom závlahovej stavby je priviesť plodinám vodu, ktorú nedostanú prirodzenou cestou (zrážky, podzemná voda atď.). Potreba závlahovej vody je daná požiadavkami pestovaných poľnohospodárskych plodín pre zabezpečenie ich fyziologickej potreby a množstvom vody, ktoré sa vyparí z pôdy, na ktorej sa rastliny pestujú. Zavlažovať je potrebné tie oblasti, kde pôda trpí občasným alebo trvalým nedostatkom vlahy. Suchosť danej lokality môže byť zapríčinená klimatickým alebo miestnym suchom. Klimatické sucho je spôsobované oblastnými meteorologickými a klimatickými príčinami, najmä nedostatočným množstvom zrážok, prípadne ich nevhodným časovým rozdelením, vysokou teplotou a intenzívnym výparom.

295

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Tabuľka č. 1 Hodnotenie klimatických oblastí podľa priemerných ročných zrážok
Podnebná oblasť Ročný zrážkový úhrn [mm]

Extrémne suchá – púštna Suchá – polopúštna, stepná Polosuchá – semiaridná Polovlhká – semihumidná Vlhká – humidná Extrémne vlhká – perhumidná

Do 200 400 500 600 vyše

-

200 400 500 600 700 700

V našich podmienkach môžu byť klimatickým suchom postihované oblasti so zrážkovým priemerom nižším ako 500 – 550 mm, v teplejších oblastiach s priepustnými piesčitými pôdami aj do 600 mm, pri nevhodnom časovom rozdelení výskytu zrážok aj pri celkove vyššom úhrne. Zrážkové úhrny treba hodnotiť v kratších časových intervaloch, ktoré lepšie vystihujú potrebu zavlažovania. Za suché obdobie sa považuje také, ktoré má zrážkový úhrn nižší ako 340 mm. Suché mesiace vo vegetačnom období sú charakterizované pre apríl a september nižšou mesačnou zrážkou ako 50 mm, ostatné mesiace vegetačného obdobia zrážkou nižšou ako 60 mm. Pri posudzovaní klimatického sucha podľa priemerných ročných úhrnov zrážok sa neuvažujú ďalšie významné faktory, ktoré ovplyvňujú suchosť oblasti, ako je výpar, ktorý je funkciou teploty, vlhkosti ovzdušia a priebehu vetrov. Pre naše podmienky podľa K. Jůvu, sa môže charakterizovať polosuchá oblasť faktorom 50 – 70 pri priemerných ročných zrážkach nižších ako 500 mm a priemernej ročnej teplote 8 – 9 oC. Projektant závlahy musí stanoviť nasledovné parametre týkajúce sa potreby závlahovej vody: • Množstvo závlahovej vody, ktoré treba priviesť počas vegetačného obdobia poľnohospodárskej plodine na jednotku plochy k doplneniu prirodzeného obsahu vody v pôde a na nahradenie všetkých strát vody (okrem strát vody v prívode vody) - závlahové množstvo. • Ďalej je potrebné stanoviť rozdelenie závlahového množstva na závlahové dávky v priebehu vegetačného obdobia • Špecifické dávkové množstvo [l.s-1.ha-1], je projektovou charakteristikou, vstupnou hodnotou pre výpočet špecifického závlahového prítoku. Môže byť použité na dimenzovanie koncových vetiev rúrového rozvodu. Umožňuje dodržanie účelného vlahového režimu v kritickom bezzrážkovom období najnáročnejšej (smerodajnej) plodiny osevného postupu. Vzťahuje sa na jednotkovú plochu. • Špecifický závlahový prítok [l.s-1.ha-1], sa využíva pri návrhu kapacity odberného objektu, hlavného prívodu vody, akumulačných nádrží s krátkodobým vyrovnaním, závlahových čerpacích staníc a rúrovej vetvovej siete. Vypočíta sa z podmienky, aby bolo možné privádzať na (v kritickom čase) súčasne zavlažovanú časť plochy závlahového územia špecifické dávkové množstvo. Pri posudzovaní možnosti odberu závlahovej vody sa hodnotí veľkosť a variabilita prietoku, ktorý je disponibilný počas aj mimo vegetačného obdobia a premenlivosť kvality vody v závislosti od prirodzených a antropogénnych činiteľov. Veľkosť a variabilita prietoku je rozhodujúca pre rozsah plochy, ktorá sa má zavlažovať zo skúmaného zdroja. Kvalita, prípadne druh a stupeň znečistenia vody sú smerodajné pre návrh čistiacich a úpravárskych zariadení. Pri skúmaní možností odberu závlahovej vody treba získať podklady o hydrologickom režime vodného zdroja a o množstve i variabilite potreby závlahovej vody.
296

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Potrebné sú najmä podklady o: a) prietoku a jeho premenlivosti počas vegetačného obdobia, prípadne tiež mimo vegetačného obdobia a v jednotlivých rokoch, b) celkovom odtokovom množstve a jeho premenlivosti počas vegetačného obdobia, prípadne mimo vegetačného obdobia a v jednotlivých rokoch, c) situatívnej a výškovej polohe vodného zdroja so zreteľom na plochu, ktorá sa má zavlažovať, d) možnosti vybudovania vyhovujúcich akumulačných priestorov, e) hydrologických charakteristikách, ktoré určujú vhodnosť vodného zdroja o kvalitatívnej stránke (obsah škodlivých látok, množstvo unášaných splavenín a ich zrnitostné zloženie, teplota vody), f) potrebnom prítoku závlahovej vody a jeho prementliovsti počas vegetačného obdobia aj v jednotlivých rokoch, g) potrebnom množstve závlahovej vody počas vegetačného obdobia a jeho premenlivosti v jednotlivých rokoch.

1.2.2 ZÁVLAHOVÉ ČERPACIE STANICE Čerpacia stanica je základnou zložkou závlahového celku. Úlohou čerpacej stanice je zabezpečiť na závlahovej sieti dostatočný prietok závlahovej vody v požadovanom čase a súčasne potrebný tlak tak, aby aj najvzdialenejšie závlahové zariadenie mohlo pracovať pri predpokladaných podmienkach. Kapacita čerpacej stanice Qčs [l.s-1], [m3.s-1], je závislá od celkovej potreby závlahovej vody. Qčs = qp . F [l.s-1], [m3.s-1] kde Qčs je qp F prietok čerpacou stanicou [l.s-1], [m3.s-1], špecifický závlahový prítok [l.s-1.ha-1], celková plocha zavlažovaná čerpacou stanicou [ha]. (3.1)

Merná energia (skôr používaná dopravná výška) je veličina, ktorá zabezpečuje energiu potrebnú v sústave na prekonanie geodetického prevýšenia terénu, tlakových strát v potrubnej sieti a zabezpečenie energie pre prácu závlahového detailu (zavlažovačov, postrekovačov). Na dokonalú prevádzku pásových zavlažovačov, ktoré tvoria najčastejšie závlahový detail, stačí 0,45 - 0,65 MPa; ak je výškový rozdiel územia 10 m, ostáva ešte 0,1 až 0,2 MPa na prekonanie strát, ktoré vzniknú trením v podzemnej rúrovej sieti. 1.2.3 ROZVOD ZÁVLAHOVEJ VODY Závlahová voda sa na zavlažované územie dopravuje privádzačom. Môže ísť o kanál alebo o rúrový privádzač. Na samotnom zavlažovanom území je potom rozvod vody zabezpečený rozvodným systémom. Tento je najčastejšie realizovaný rúrovou sieťou, ktorá je obyčajne tlakovaná pomocou čerpacej stanice. Tento spôsob prívodu a rozvodu vody má nasledovné výhody:

297

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

• neprichádza k záberu poľnohospodárskej pôdy, • umožňuje využívať tlakový rozvod vody vhodný pre u nás najpoužívanejší spôsob závlahy postrek, • návrh trasy rúrovej siete nie je obmedzený členitosťou terénu, • menšie straty vody než pri iných spôsoboch rozvodu, • minimálna údržba, jednoduchá možnosť regulácie prietoku a tlaku vody v potrubí, prevádzku je možné automatizovať. Z hľadiska konštrukčného a prevádzkového sa delí rúrový prívod a rozvod vody na beztlakový, nízkotlakový a vysokotlakový. Beztlakový a nízkotlakový rozvod je vhodný ako prívod vody k čerpacej stanici. Vysokotlakový rúrový rozvod závlahovej vody (nad 0,20 MPa) je určený predovšetkým na rozvod vody pre závlahu postrekom. Návrh rozvodných závlahových rúrových sietí úzko súvisí s celkovým riešením závlahovej sústavy, t. j. predovšetkým čerpacej stanice a závlahového detailu. Čerpacia stanica vytvára podmienky pre realizáciu závlahy územia tým, že sa v nej vytvára potrebný tlak vody, ktorý sa ďalej prenáša rúrovou sieťou až k miestam odberu závlahovej vody. Závlahový detail, ktorý v koncových miestach rúrovej siete nadväzuje, má presné, výrobcom stanovené požiadavky, najmä na tlak, množstvo a kvalitu vody v mieste jeho napojenia na sieť. Ich dodržanie má umožniť predchádzajúca časť sústavy, teda aj správne navrhnutá rúrová sieť, ktorá predstavuje najnákladnejšiu súčasť závlahovej sústavy. Situačné riešenie závlahovej rúrovej siete sa navrhuje podľa požiadaviek na prevádzku závlahy, tvarové usporiadanie, veľkosť a výškové členenie závlahového pozemku. Trasa jednotlivých rúrových radov sa navrhuje čo najkratšia, pričom hlavné rúrové rady majú viesť ťažiskom zavlažovanej plochy. Vedľajšie potrubia, z ktorých sa voda odoberá na jednotlivé bloky územia alebo hony, sa navrhujú podľa možnosti rovnobežné. Ich vzájomná vzdialenosť závisí od voľby závlahového detailu. Najčastejšie je to 300 až 600 m. Po návrhu situácie závlahovej siete je potrebné určiť profily potrubia, z ktorého bude sieť pozostávať. Základným vstupným údajom pre príslušný výpočet sú dimenzačné prietoky v závlahovej sieti, ktorých určenie je pomerne komplikovanou otázkou vzhľadom na veľkú rozmanitosť prietokových stavov, ktoré v závlahových sústavách nastávajú. Ako materiál sa pre rúrové siete používa najmä oceľ, liatina, plastické hmoty. Doteraz bývali najvyužívanejšie potrubia azbestocementové a pri prierezoch väčších ako 500 mm oceľové. V súčasnosti sa odporúčajú najmä rúry z plastov a to pre ich dobré prevádzkové vlastnosti a jednoduchosť montáže. Na odber vody závlahovým detailom, na reguláciu prítoku, kontrolu a na dobré zabezpečenie prevádzky závlahy sa na tlakovej rozvodnej sieti budujú účelové objekty. Tieto objekty sa členia na: • odberné a výpustné - závlahové hydranty, koncové výpusty, odbočky potrubí nižších rádov, • prevádzkové - vzdušníky, kalníky, zasúvačové uzávery, • meracie a regulačné - vodomerné zariadenia, regulátory tlaku.

298

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

1.2.4 SPÔSOBY TECHNICKEJ REALIZÁCIE ZÁVLAH Závlaha postrekom Vychádzajúc z konštrukčných charakteristík, závlaha postrekom sa uskutočňuje týmito spôsobmi: a) prenosnými závlahovými zariadeniami, tzv. klasický spôsob závlahy, b) závlahovými strojmi, ktoré môžu mať rôzne konštrukčné usporiadanie - pásové zavlažovače, valivé širokozáberové potrubie, nesené širokozáberové potrubie, širokozáberové potrubie s pivotom (pohyb do kruhu) konzolové postrekovače a iné. c) stabilným závlahovým zariadením. Závlaha prenosným závlahovým zariadením Závlaha pozemkov prenosným závlahovým zariadením spočíva v rozvode závlahovej vody prenosným rýchlospojkovým dočasne zostaveným potrubím a v rozstreku vody postrekovačmi umiestnenými na tomto potrubí. Tento spôsob patrí ku klasickým spôsobom závlahy postrekom. Pri závlahe pomocou prenosného zariadenia sa na rozstrek vody používajú zväčša kruhové otočné prenosné postrekovače. Závlaha závlahovými strojmi Podľa konštrukčných charakteristík sa najčastejšie používané závlahové stroje delia do týchto skupín: - pásové zavlažovače (obr.1) - čelné zavlažovače - zavlažovače s pivotom - špeciálne zavlažovače V súčasnosti sa najviac používajú pásové zavlažovače, vhodné na závlahu poľných plodín, zeleniny i špeciálnych plodín. Pozostávajú z navíjacej cievky, z vlečnej hadice z rPE alebo lPE, na konci ktorej je na špeciálnom podstavci postrekovač. Do pracovnej polohy sa nastavuje na odberný hydrant traktorom. Po pripojení stroja na odberný hydrant sa traktorom vytiahne hadica s postrekovačom do okrajovej pracovnej polohy. Otvorením prívodu tlakovej vody sa uvedie do činnosti postrekovač, ako aj pohyb cievky (hydromotorom, turbínou, elektropohonom). Postupným navíjaním hadice na cievku sa zavlažuje pás pôdy, šírka ktorého závisí od dostreku postrekovača. (obr.2)

299

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Obr. 3 Pásový zavlažovač 1 - vlečný podstavec s postrekovačom, 2 - hadica, 3 - navíjacia cievka, 4 - pohon cievky, 5 riadkovacie zariadenie, 6 - pripojovacia hadica

Obr. 4 Schéma závlahy pásovým zavlažovačom 1 - hydrant, 2 - pripojovacia hadica, 3 - pásový postrekovač, 4 - rozvinutá hadica, 5 -vlečný podstavec s postrekovačom

Medzi najprogresívnejšie závlahové stroje patria zavlažovače s pivotom. Pozostávajú z potrubia na podvozkoch s hydraulickým alebo elektrickým pohonom. Jeden koniec potrubia je otočne pripojený k pivotu, zakotvenému v betónovom bloku a druhý opisuje kružnicu a za pohybu postrekuje. V súčasnosti sa u nás používajú napr. elektrifikované pivotové zavlažovače Sigmatic, ktoré sú určené na závlahu i v členitých geografických podmienkach.

300

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Mikrozávlahy Progresívnu skupinu závlahových systémov tvoria mikrozávlahy. Pod mikrozávlahami sa chápu tri hlavné systémy: • • • kvapková závlaha, bodová závlaha, závlaha mikropostrekom.

Rýchle rozšírenie týchto závlah bolo najmä v arídnych oblastiach a odtiaľ sa šírili do oblastí mierneho pásma, pretože pri mikrozávlahách (lokalizovaných závlahách) sa voda distribuuje priamo k plodinám pri obmedzení vedľajších strát závlahovej vody a energie. Závlahový systém mikrozávlah tvoria nasledujúce hlavné časti: − zdroj závlahovej vody s odberným objektom, − zariadenie na čerpanie, prípadne aj akumuláciu vody, − zariadenie na úpravu závlahovej vody, − prívodné, rozvodné a rozdeľovacie potrubie, − zavlažovacie potrubie (navlažovačky), s výtokovými otvormi, kvapkovačmi alebo mikropostrekovačmi. Kvapková závlaha je systém závlahy s veľmi nízkou intenzitou a nízkym tlakom, pri ktorom je závlahová voda dodávaná v malých množstvách po kvapkách priamo ku koreňovej zóne rastlín. Zo zavlažovacích liniek je voda privádzaná ku koreňom rastlín kvapkovačmi. Kvapková závlaha kladie vysoké nároky na akosť vody a tým i na jej úpravu. Je odlišná od tradičného spôsobu závlah a vyžaduje v projektovej príprave špeciálny prístup ako ku stanoveniu potreby závlahovej vody s ohľadom na závlahový režim, tak i k samotnému hydraulickému riešeniu vlastného závlahového detailu. Kvapková závlaha je vhodná na závlahu trvalých kultúr. Ich výnosy a kvalita plodov závisia od vlhkostného režimu pôdy. Ide predovšetkým o ovocné sady a vinice, často sa používa aj na závlahu v skleníkoch. Všeobecne možno kvapkovú závlahu odporúčať pre ľahké pôdy. Výkon kvapkovačov musí byť menší ako vsakovacia schopnosť pôdneho profilu. Kvapkovú závlahu možno navrhovať na rovine i v značne členitom teréne tam, kde sú iné spôsoby závlah nepoužiteľné. S ohľadom na klimatické pomery sa kvapková závlaha odporúča v oblastiach s dlhotrvajúcim suchom a nie je jej aplikáciu problémom ak je oblasť charakteristická silným vetrom. Základnou podmienkou pre bezporuchovú prevádzku kvapkovej závlahy je zabezpečenie požadovanej kvality závlahovej vody. Systém bodovej závlahy pozostáva zo siete zavlažovacích potrubí (opatrených systémom otvorov), napojených jednotlivo (jedna linka), vo dvojiciach (dvojlinka), alebo skupinách cez uzatváraciu armatúru na rozvodné potrubie. Principiálne ide o závlahu podmokom z plastového potrubia. Závlaha mikropostrekom najlepšie zodpovedá požiadavkám a fyziologickým potrebám mnohých plodín, najdokonalejšie imituje prirodzené zrážky. Pretože nízka vlhkosť pôdy, ale i vzduchu je príčinou znižovania výnosov plodín nadobúdajú význam systémy závlah, schopné plniť okrem funkcie závlahovej tiež ďalšie funkcie, napr. klimatizačné účinky, dezinfekčné, hnojivé. Mikropostrekom je možné dodávať vodu do bezprostrednej blízkosti koreňovej zóny jednotlivých plodín s pomerne malou intenzitou, takže voda sa efektívne využíva rastlinou a nevznikajú straty povrchovým odtokom ani priesakom do spodných vrstiev pôdneho profilu.
301

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

V ovocných sadoch sa mikropostrek používa pod korunami stromov, aby nedochádzalo k navlhčeniu listov.

1.3

ODVODŇOVACIE STAVBY

Odvodňovacia sústava je definovaná ako derivačná zložka melioračnej sústavy, t.j. zložka, ktorá reguluje podzemnú časť vodnej komponenty krajinného priestoru a odvádza ju z podzemných vôd do povrchového recipientu v rámci povodia. Pri zamokrení pôdy je dôležité znížiť obsah vody v pôde v stanovenom termíne tak, aby sa dosiahla potrebná prevzdušnenosť pôdy. Ako priemerná potrebná hodnota prevzdušnenosti pôdy sa uvádza 30 % z celkovej pórovitosti pôdy. Škody na úrodách spôsobené zamokrením alebo zaplavením pôdy závisia od vývinového obdobia rastlín a od trvania týchto nepriaznivých stavov vodného režimu pôd. Podľa výskumných výsledkov najvyššie škody v dôsledku zaplavenia sú na začiatku vegetačného obdobia, keď sú rastliny málo odolné, majú nedostatočne vyvinutú koreňovú sústavu. S časom zaplavenia a s hĺbkou vody sa škodlivé účinky zvyšujú. Funkcia odvodnenia spočíva v požiadavke včasného odvedenia prebytočnej vody z pôdy a v zabránení nadmerným stratám výnosov pestovaných plodín. Z toho vychádzajú údaje odborovej normy ON 73 69 32 Poľnohospodárske podklady pre určenie intenzity odvodnenia, tzv. požadovanej doby odvodnenia. Tieto údaje sú podkladom pre návrh parametrov odvodnenia. Skrátenie doby odvodnenia sa prejaví zmenšením rozchodov odvodňovacích prvkov (drénov, kanálov), a tým vyššou úrovňou zabezpečenia výnosov plodín proti vplyvu zamokrenia. Odvodnenie pôd musí prakticky splniť tieto požiadavky: a) odviesť nadbytočnú vodu zo zamokreného pôdneho prostredia a umožniť včasný počiatok poľných prác (prístupnosť pre mechanizmy), b) pri trvalo vysokej hladine podzemných vôd znížiť a stabilizovať ich potrebnú úroveň, odpovedajúcu potrebnej výške kapilárneho lemu a optimálnemu stupňu izotermy a koncentrácie pôdneho roztoku pri vysokých dávkach priemyselných hnojív, c) zabezpečiť potrebnú rýchlosť mineralizácie, opätovného vytvorenia aktívnych humusových látok a rozvoj mikrobiálneho režimu v rizosfére. Z hľadiska charakteru pozemku rozlišujeme zamokrenie: • vonkajšími vodami (cudzími) v dôsledku povrchového, podpovrchového alebo podzemného prítoku. Zamokrenie vonkajšími vodami je väčšinou periodické a treba ho riešiť prednostne, • vnútornými vodami, ktorých pôvod je hydrologický, hydrogeologický, hydropedologický. Z hľadiska príčin zamokrenia rozlišujeme: • oblastné (zonálne) príčiny, ktoré sa vyskytujú v dôsledku klimatických a meteorologických pomerov, • miestne (lokálne) príčiny zamokrenia v dôsledku hydrologických, hydrogeologických, hydropedologických, morfometrických a antropických (technických) faktorov, • kombinované príčiny, keď oblastné a miestne príčiny zamokrenia sa vzájomne podmieňujú, doplňujú, resp. zosilujú. Na kombinovanom zamokrení sa spravidla zúčastňujú vnútorné a vonkajšie vody. Pri posudzovaní prirodzených oblastných príčin je potrebné brať do úvahy klimatické pomery územia, predovšetkým zrážky, teplotu a výpar. Zamokrenie je spôsobované
302

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

predovšetkým nadmernými zrážkami pri súčasnom nízkom výpare. Zamokrenie môže mať dočasný, alebo trvalý charakter. Dočasné zamokrenie spôsobujú nerovnomerne rozdelené zrážky, ktoré nestačia vsiaknuť, voda stagnuje na povrchu a zamokruje pôdu. K dočasnému oblastnému zamokreniu v našich podmienkach dochádza na jar pri topení väčšieho množstva snehu a v letnom období pri nadmerných zrážkach z prívalových dažďov. Prirodzených miestnych príčin môže byť viacero. Obyčajne sú to hydrogeologické podmienky, ktoré vznikli pôsobením geologických, hydrologických a orografických vplyvov. Sú dané polohou a mocnosťou nepriepustných vrstiev, ich striedaním, bariérami a prekážkami brániacimi podzemnému odtoku vody, výskytom prameňov, spojením medzi podzemnou a povrchovou vodou. Tieto faktory priamo, alebo nepriamo ovplyvňujú polohu hladiny a pohyb podzemnej vody. Antropogénne príčiny zamokrenia vznikajú zásahom človeka do prirodzeného vodného režimu. Zamokrenie môže byť spôsobované zvýšením hladiny podzemnej vody v okolí vodných nádrží, hatí, netesnosťou závlahových, plavebných a energetických kanálov. Nepriaznivý stav môže vzniknúť aj pozdĺž zahrádzovaných tokov, ak nie je umožnený odtok vnútorných vôd do recipientu. Ak chceme nepriaznivý vodný režim zamokrených pôd pre poľnohospodárske využívanie odvodnením upraviť, musíme: zabezpečiť ochranu poľnohospodárskeho územia od záplav, odviesť z povrchu a z pôdy prebytočnú vodu, znížiť hladinu podzemnej vody na neškodnú hĺbku a udržať v pôde optimálnu vlhkosť pre plodiny. Najpoužívanejšie stavebné opatrenia – odvodňovacie stavby - na dosiahnutie tohto cieľa môžeme rozdeliť nasledovne: 4. Hlavné odvodňovacie zariadenia 1. Stavby na ochranu pred vonkajšími vodami 1. Záchytné kanály 2. Odľahčovacie kanály 3. Ochranné nádrže 4. Úpravy tokov a ochranné hrádze 2. Stavby na ochranu pred vnútornými vodami 1. Hlavné a vedľajšie odvodňovacie kanály 2. Kryté odvodňovacie kanály 3. Odvodňovacie čerpacie stanice 5. Podrobné odvodňovacie zariadenia - odvodňovací detail 1. Povrchový odvodňovací detail - priekopová odvodňovacia sieť 2. Podzemný odvodňovací detail - drenáž 1. Horizontálna sporadická rúrková drenáž 2. Horizontálna systematická rúrková drenáž 3. Vertikálna drenáž 1.3.1 HLAVNÉ ODVODŇOVACIE ZARIADENIA Na ochranu územia pred vonkajšími vodami (pritekajú z okolitého územia povrchovou alebo podpovrchovou cestou) možno použiť: a) poľnohospodársko-lesnícke opatrenia - na zníženie množstva pritekajúcej vody, b) technické opatrenia - na úplné alebo aspoň čiastočné obmedzenie množstva pritekajúcej vody. V porovnaní s poľnohospodársko-lesníckymi opatreniami (ochranné zalesňovanie, jesenná orba atď) sú technické spôsoby ochrany územia pred vonkajšími vodami účinnejšie ale nákladnejšie. Najvhodnejšie je kombinovať obidva spôsoby.

303

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Medzi technické opatrenia možno zaradiť ochranné záchytné a odľahčovacie kanály, ochranné nádrže, úpravy tokov a ochranné hrádze. Úlohou ochranných záchytných kanálov je zachytávať a neškodne odvádzať cudzie vody pritekajúce na záujmové územie z vyšších polôh vo forme plošného povrchového prítoku z prívalových dažďov alebo topiaceho sa snehu, povrchového prítoku sústredeného v potokoch a bystrinách alebo vo forme podzemného prítoku. Navrhujú sa po obvode odvodňovaného územia, najčastejšie na úpätí svahov, z ktorých voda priteká. Odľahčovacie kanály odvádzajú z vodného toku prechádzajúceho záujmovým územím časť povodňového prietoku, ktorý by inak spôsobil záplavy. Odbočujú z odľahčovaného toku nad ochraňovaným územím. Trasa je potom vedená najkratším smerom späť do recipientu. Ochranné nádrže slúžia najmä na zachytenie vrcholovej časti povodňových prietokov a na ich akumuláciu počas určitej doby. Akumulovaná voda sa môže z nádrže vypúšťať ihneď po znížení prietoku v takom množstve, ktoré umožňuje vodný stav v recipiente, vtedy nazývame nádrž retenčnou. Ak sa voda v nádrži zadrží dlhší čas a využíva sa napr. na závlahy alebo výrobu elektrickej energie, ide o akumulačnú nádrž. Na ochranné účely sa využívajú aj suché nádrže, tzv. poldre. Sú navrhované obyčajne ako bočné nádrže, ohraničené prirodzeným zvýšením terénu. Územie vybrané pre nádrž sa zaplavuje len zriedka pri veľkých povodniach, a preto ho možno využívať na pestovanie plodín, ktorým neškodí krátkodobé zaplavenie. Najznámejší polder na našom území nachádzajúci sa na východoslovenskej nížine, je polder Beša s retenčným objemom 3 53 mil. m a so zátopovou plochou 1568 ha. Úpravy tokov sú najčastejším spôsobom ochrany proti vonkajším vodám. Spravidla tieto toky slúžia i ako recipient pre odvodňované územie – t.j. ústi do nich voda z odvodnených plôch. Smerové, sklonové a prietokové pomery upravovaných tokov sa riešia aj s ohľadom: a) na ochranu priľahlého územia pred povodňami, b) na zabezpečenie gravitačného zaústenia odvodňovacích sústav, pokiaľ je to možné, c) na nízke vodné stavy, aby nebol spôsobený škodlivý pokles podzemných vôd v priľahlom území. Pre upravovaný tok je dôležité stanoviť stupeň ochrany (N), ktorý udáva pre aký N-ročný prietok QN poskytuje úprava záruku pred záplavami. To znamená, že návrhový prietok QN sa vyskytuje s pravdepodobnosťou prekročenia raz za N-rokov. Ochranné hrádze sa budujú pozdĺž riek a nádrží vtedy, ak nemožno z technických prípadne ekonomických dôvodov zabrániť vyliatiu vody z tokov a zaplaveniu územia pri vyšších vodných stavoch. V prípade, že príčinou zamokrenia záujmového územia sú vnútorné vody, rieši sa odvodnenie územia odvodňovacou kanálovou sieťou, ktorá zhromažďuje vodu z jednotlivých častí odvodňovaného územia a odvádza ju do recipientu. Je základom, kostrou, pre podrobné odvodnenie. Skladá sa z hlavných a vedľajších odvodňovacích kanálov, ktorých situačné riešenie závisí od miestnych pomerov, predovšetkým od rozlohy a členitosti odvodňovaného územia. Recipientom odvodňovacích sústav sú najčastejšie povrchové toky (rieky, potoky) alebo stojaté vody (jazerá, rybníky, nádrže). Do recipientu vyúsťuje odvodňovacia sústava hlavným odvodňovacím kanálom. ktorý zhromažďuje vodu z jednotlivých častí odvodňovaného územia. Ak vodné stavy v recipiente občas, alebo vôbec neumožňujú gravitačné zaústenie odvodňovacích zariadení (kanál, zvodný drén), budujeme odvodňovacie čerpacie stanice. Skladajú sa zo stavebnej a technologickej časti. Na vlastné prečerpávanie vody slúžia čerpacie agregáty. Najvýznamnejšie čo do objemového výkonu bývajú čerpacie stanice v nížinných
304

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

oblastiach. Ďalej používame čerpacie stanice pri prečerpávaní vody z bezodtokových kotlín, z území chránených hrádzami, ale aj pri odvodňovaní banských diel. 1.3.2 PODROBNÉ ODVODŇOVACIE ZARIADENIA - ODVODŇOVACÍ DETAIL Hlavné odvodňovacie zariadenia sú základom pre podrobné odvodnenie pôdy na záujmovom území odvodňovacím detailom. Podľa polohy k povrchu terénu rozlišujeme odvodňovací detail: a) povrchový - priekopová odvodňovacia sieť, b) podzemný (podpovrchový) - drenáž. Priekopy sú vhodným riešením odvedenia povrchového odtoku počas celého roka. Ich využitie na zachytávanie podzemného odtoku nie je však natoľko účinné. Na jar, kvôli zamŕzaniu svahov, odvádzajú podzemný odtok len v obmedzenom množstve. Pod pojmom drenáž treba rozumieť ľudskou činnosťou vyhotovený systém podzemných kanálikov - drénov, ktoré odvádzajú zo zamokreného pôdneho profilu poľnohospodárskych pozemkov - lúk, polí a pasienkov škodlivé, prebytočné množstvo vody. Pri aplikovaní drenáže nedochádza k členeniu pozemkov a stratám výmery ako pri priekopovej sieti. Pri odvodnení pozemkov drenážou je jej základným prvkom drén, zbierajúci prebytočnú gravitačnú vodu z pôdneho profilu, vplyvom svojho odvodňovacieho účinku. Rozsah a hranice zamokreného územia, ktoré je treba odvodniť, sa určujú na základe vyhodnotenia výsledkov hydropedologického prieskumu. V minulosti sa používali napr. kamenné a drevené drény z ktorých sa rôznym spôsobom vytváral systém podzemných kanálikov. V súčasnosti je aktuálne použitie rúrkovej drenáže, a to najmä z pálenej hliny alebo sa používajú drenážne rúrky z plastických hmôt. Drény z betónových rúr sa používajú najmä pri potrebe väčších priemerov. Do drénov z pálenej hliny voda vniká škárami medzi voľne priloženými susednými rúrkami. Drenážne rúrky dĺžky 333 mm, sa ukladajú na zraz, aby 3 drenážne rúrky s medziľahlými medzerami utvorili dĺžku 1 m drénu. Do drénov z rúrok z plastických hmôt voda vniká perforáciou na povrchu ich plášťa. Zamokrenie veľkých súvislých plôch vnútornými vodami sa odporúča odvodňovať tzv. systematickou rúrkovou drenážou. Je to systém, čo najpravidelnejšie situatívne usporiadaných, na seba nadväzujúcich rúrkových drénov a objektov, navrhnutých podľa platných zásad a v závislosti od konfigurácie terénu. Základné delenie drenáže je: • rúrková drenáž (ojedinelá a plošná), ktorá sa skladá zo zberných drénov a z vodných drénov zaústených do kanála, resp. do recipientu, • krtičia drenáž a dvojetážová drenáž, ktoré sa používajú na odvodnenie ílovito – hlinitých a hlinito – ílovitých pôd pri typických hydropedologických a hydrologických príčinách zamokrenia. Pre špeciálne účely sa používa, prevzdušňovacia vertikálna a kombinovaná drenáž. Základnými parametrami odvodňovacej sústavy sú: intenzita odvodnenia I0, špecificky drenážny odtok qd, rozchod a hĺbka odvodnenia. Intenzita odvodnenia I0, vyjadruje schopnosť odvodňovacieho zariadenia odviesť nadbytočnú vodu z pôdy v požadovanej dobe t (dni) pri zabezpečenostiN (roky). O voľbe intenzity odvodnenia rozhoduje požadovaná doba odvodnenia t (v dňoch), ktorá závisí na citlivosti jednotlivých plodín na zamokrenie, pričom táto citlivosť vyplýva z ich fyziologických vlastností.
305

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Špecificky drenážny odtok qd [l . s-1 . ha-1] je základná charakteristika pre stanovenie rozchodu zvodných drénov a pre dimenzovanie ich prietočnej kapacity. Stanovuje sa z hydrologických a hydropedologických podkladov. V odvodňovacej praxi sa používa najčastejšie postup, pri ktorom sa špecifický drenážny odtok stanovuje z priemerných dlhodobých ročných zrážkových úhrnov. Základnými prvkami systematickej rúrkovej drenáže sú zberné drény, zvodné drény a objekty. Zberné drény majú hlavnú hydraulickú funkciu - zbierajú prebytočnú gravitačnú vodu z pôdneho profilu, zhromažďujú ju a odvádzajú do drénov vyššieho rádu - zvodných drénov, do ktorých zaúsťujú zhora. Takto je voda, zozbieraná viacerými zbernými drénmi, sústreďovaná do spoločného zvodného drénu. Situatívny návrh zberných drénov je podmienený sklonmi povrchu terénu na odvodňovanom území. Obyčajne viac zberných drénov zaúsťuje do spoločného zvodného drénu. Zvodné drény v drenážnej skupine rozdeľujeme podľa významu na zvodné drény nižšieho rádu - vedľajšie zvodné drény, ktoré zaúsťujú do spoločného zvodného drénu vyššieho rádu, ktorý voláme hlavný zvodný drén. Zaústenie vedľajších zvodných drénov na hlavný sa rieši návrhom šácht v miestach ich napojenia na hlavný.

LITERATÚRA
BENETÍN, J. A kol.: Závlahy. Vydavateľstvo Príroda, Bratislava 1979 BENETÍN, J. A kol.: Odvodňovanie. Vydavateľstvo Príroda, Bratislava 1987 TRESOVÁ A.: Rybníky. ES SVŠT Bratislava 1988. 183 s.

306

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

10. ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE PRI POZEMKOVÝCH ÚPRAVÁCH
Ing. arch. Želmíra Kalinová
Usmerňovanie územného rozvoja na Slovensku nadväzuje na už stredoveké tradície v slovenských mestách, ako i na bohaté tradície z obdobia medzivojnového Československa, obdobia Slovenského štátu i povojnového Československa. Základy urbanizmu v modernom ponímaní sa datujú do obdobia prvej republiky (1918-1938). Výstavba miest a dedín bola riadená podľa regulačných (upravovacích) plánov, ktorých hlavnou úlohou bolo vytvorenie pozemkov vhodných pre vlastné stavby. V tomto období boli spracované i prvé regionálne plány. V roku 1957 bol spracovaný Perspektívny plán rozvoja Slovenska, na ktorý v roku 1961 nadväzovali územné štúdie okresov. V päťdesiatych a na začiatku šesťdesiatych rokov boli spracovávané tzv. územné plány rajónov pre všetky hospodársky a kultúrne významné územia. V druhej polovici 60-tych rokov sa na Slovensku začali práce na "Projekte urbanizácie Slovenska". Po dopracovaní v ďalších etapách vznikol prvý celoslovenský komplexný elaborát o osídlení a urbanizácii, ktorý schválila vláda SSR v roku 1976 ako územno-technický podklad. Vytvoril východiskovú základňu pre nadväzujúcu územnoplánovaciu dokumentáciu a cieľavedomú tvorbu priestorovej koncepcie investičnej výstavby. V rokoch 1983 a 1988 sa uskutočnili periodické aktualizácie Projektu urbanizácie SSR. Podstatné zmeny kontextu územného plánovania v Slovenskej republike znamenal rok 1989. Rozvoj trhového hospodárstva, decentralizácia riadenia ekonomiky, privatizácia, nové vlastnícke vzťahy, nové postavenie miest a rada ďalších zmien vyžadujú podstatné zmeny v chápaní úloh a postavenia územného plánovania, ako i v prístupoch a metodike územnoplánovacích procesov. Tieto zmeny sa postupne premietajú do zmien v legislatíve územného plánovania. V súčasnosti právny rámec územného plánovania vytvára zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších noviel spolu s vykonávacími vyhláškami, konkrétne s vyhláškou MŽP SR č. 436/2000 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti o obsahu žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie obcí a o spôsobe overenia odbornej spôsobilosti v znení neskorších predpisov, s vyhláškou MŽP SR č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácii. Vzhľadom na to, že základným obsahom územného plánovania je územie, priestor, v ktorom sa prelínajú rôzne sektory so svojimi požiadavkami a podmienkami, na územné plánovanie majú vplyv aj iné osobitné predpisy. Napr.: • • • • • zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon NR SR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu predpisov, v znení neskorších

zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov,

307

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

• • •

zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zákon č. 164/1996 Z. z. o dráhach v znení neskorších predpisov, zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tiež zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.

Územné plánovanie zahŕňa celý rad plánovacích činností, z ktorých podstatná časť smeruje k priestorovému usporiadaniu a formovaniu funkčného využitia územia. Územné plánovanie napomáha pri vytváraní podmienok pre také funkčno-priestorové usporiadanie ľudských sídiel a krajiny, v ktorom by bol zachovaný súlad požiadaviek na životné prostredie, ekologickú stabilitu prírodných zložiek prostredia, kultúrno-historických hodnôt územia. Stavebný zákon stanovuje územné plánovanie ako otvorený systém, cez ktorý sa môžu uplatniť a realizovať všetky nové poznatky o území a jeho prírodných a kultúrnych zložkách, nové spoločenské podmienky, nové formy plánovacích aktivít a podnety pre rozvoj. Stavebný zákon umožňuje, aby sa cestou územného plánovania uplatnili nové vízie a idey, ktoré prinášajú nové východiská riešenia spoločenských otázok, súvisiacich s využívaním územia. Základné princípy územného plánovania sa v rôznej miere uplatňujú na všetkých hierarchických stupňoch, od plánovania územia na úrovni štátu a regiónov, jednotlivých obcí až po reguláciu na každom jednotlivom pozemku. Výsledky územnoplánovacej činnosti na všetkých stupňoch prejavujú v územnom rozhodnutí, ktorým sa určujú pravidlá využívania územia a každej jednotlivej parcely a tak isto podmienky pre realizáciu zámerov investora v danom mieste. Rozhodovanie na lokálnej úrovni najviac ovplyvňuje reálny rozvoj územia, ktorý sa prejavuje investičnou činnosťou, pripravujúcou novú zástavbu a úpravy krajiny. Územné plánovanie je nástroj na sústavné a komplexné riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívanie územia. Určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Územné plánovanie utvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt. Stavebný zákon pritom zdôrazňuje komplexnosť a permanentnosť územného plánovania. Úlohy a činnosti územného plánovania Územné plánovanie zahŕňa tieto úlohy a činnosti : • • • určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, určuje potrebné asanačné, rekonštrukčné alebo rekultivačné zásahy do územia a určuje spôsob jeho ďalšieho využívania, vymedzuje chránené územia, chránené objekty, oblasti pokoja a ochranné pásma, pokiaľ nevznikajú podľa osobitných predpisov inak, a zabezpečuje ochranu všetkých chránených častí krajiny,

308

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

• •

určuje zásady a podmienky vecnej a časovej koordinácie miestne sústredenej výstavby jedného alebo viacerých stavebníkov, posudzuje a hodnotí územno-technické dôsledky pripravovaných stavieb a iných opatrení v území a navrhuje ich rozsah, ktorý podmieňuje ich environmentálne vhodné a bezpečné využívanie, rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie, určuje zásady využívania prírodných zdrojov, podmienok územia a celého životného prostredia, aby sa činnosťami v ňom neprekročilo únosné zaťaženie územia, vytvárala a udržiavala ekologická stabilita krajiny, utvára podklady pre tvorbu koncepcií výstavby a technického vybavenia územia, navrhuje poradie výstavby a využívania územia, navrhuje územno-technické a organizačné opatrenia nevyhnutné na zlepšenie životného prostredia, dosiahnutie ekologickej stability a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja.

• •

• • •

Úlohy územného plánovania sa zabezpečujú • • • • sledovaním, vyhodnocovaním a evidenciou údajov a informácií o území, prevádzkovaním informačného systému o územnom plánovaní a informačného systému o výstavbe, územnoplánovacou činnosťou, rozhodovaním v územnom konaní.

Územnoplánovacou činnosťou je • • obstarávanie a spracovanie územnoplánovacích podkladov a udržiavanie ich aktuálneho stavu, obstarávanie, spracovanie, prerokúvanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a udržiavanie jej aktuálneho stavu.

Územnoplánovacia činnosť sa vykonáva podľa najnovších poznatkov spoločenských, prírodných a technických vied a poznatkov o stave životného prostredia, a to postupom a spôsobom vymedzeným v stavebnom zákone. Orgány územného plánovania a ich kompetencie na úrovni štátnej správy • Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR – obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu na úrovni štátu – Koncepciu územného rozvoja Slovenska a metodicky riadi všetky orgány územného plánovania Ministerstvo obrany SR – zabezpečuje územnoplánovaciu činnosť na území vojenských obvodov, obstaráva územné plány vojenských obvodov krajský stavebný úrad - k

• •

309

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

na úrovni samosprávy • • obec – obstaráva územnoplánovacie podklady a územný plán obce a územný plán zóny samosprávny kraj – obstaráva územnoplánovacie podklady a územný plán regiónu

Nástroje územného plánovania sú • • • územnoplánovacie podklady územnoplánovacia dokumentácia územné rozhodnutie.

Územnoplánovacími podkladmi sú dokumenty, ktorých úlohou je preverovať možnosti riešenia, prognózovať rozvoj. Sú vždy smerné. Urbanistická štúdia - rieši čiastkové problémy v území. Spracúva sa pri príprave územného plánu ako návrh koncepcie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia alebo na spodrobnenie alebo overenie územného plánu a pri zmene a doplnkoch územného plánu, alebo na riešenie niektorých špecifických územno-technických, krajinno-ekologických, environmentálnych, urbanistických alebo architektonických problémov v území ako podklad pre územné rozhodovanie, alebo ak to ustanovuje osobitný predpis. územný generel - podrobne rieši otázky územného rozvoja jednotlivých zložiek osídlenia, najmä bývania, priemyslu, poľnohospodárstva, dopravy, technických sietí a služieb, občianskej vybavenosti, zelene a rekreácie. Spracúva sa, ak treba prehĺbiť riešenie určitej zložky osídlenia navrhnuté v územnoplánovacej dokumentácii; je podkladom územného rozhodovania a spracovania ďalšej alebo stupňov územnoplánovacej dokumentácie. územná prognóza – rieši možnosti dlhodobého priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Spracúva sa na základe rozboru a hodnotenia územno-technických podmienok, environmentálnych podmienok, ekonomických podmienok a sociálnych podmienok územia, ako aj na základe rozboru a hodnotenia územného systému ekologickej stability, tendencií územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie. územno-technické podklady - sú účelovo zamerané a sústavne dopĺňané súbory údajov charakterizujúcich stav a podmienky územia sa spracúvajú pre celé územie SR a pre vybrané územné celky. Územno-technické podklady slúžia najmä a) na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie, b) na posudzovanie a tvorbu koncepcie investičnej výstavby, c) na priebežné sledovanie zmien v podmienkach územia, jeho organizáciu a využitie, d) na územné rozhodovanie, ak nie je príslušná územnoplánovacia dokumentácia spracovaná. Okrem tých podkladov sa v územnoplánovacej činnosti povinne využívajú všetky existujúce dokumenty a súbory informácií, ktoré obsahujú informácie o území ako napr. aj projekty pozemkových úprav, lesných, vodohospodárskych, závlahových a melioračných úprav pozemkov. Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie SR, regiónov a obcí. Dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania
310

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

a funkčného využívania územia. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie. Spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. Tvorí ju : • • • • Koncepcia územného rozvoja Slovenska, územný plán regiónu, územný plán obce, územný plán zóny.

Koncepcia územného rozvoja Slovenska sa spracúva pre celé územie Slovenskej republiky. Rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a ustanovuje rámec sociálnych, ekonomických, environmentálnych a kultúrnych požiadaviek štátu na územný rozvoj, starostlivosť o životné prostredie a tvorbu krajiny Slovenskej republiky a jej regiónov. Ustanovuje najmä • • • usporiadanie a hierarchizáciu štruktúry osídlenia a uzlov sídelných a hospodárskych aglomerácií v medzinárodných a celoštátnych súvislostiach, rozvoj hlavných urbanizačných osí na území SR, zásady usmerňovania územného rozvoja s cieľom utvárať rovnocenné životné podmienky na celom území SR a vytvárať územné predpoklady na zlepšenie životného prostredia, zabezpečenie ekologickej stability, zachovanie kultúrno-historického dedičstva a pre trvalo udržateľný rozvoj.

Územný plán regiónu sa spracúva pre časť krajiny s viacerými obcami, v ktorej je potrebné riešiť špecifické rozvojové zámery alebo vykonávať činnosti výrazne ovplyvňujúce priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia. Vymedzenie hraníc riešeného územia určí v zadaní orgán územného plánovania, ktorý územný plán regiónu obstaráva. Územný plán regiónu zohľadňuje záväznú časť Koncepcie územného rozvoja Slovenska. Územný plán regiónu ustanovuje najmä: • zásady a regulatívy štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a funkčného využívania územia z hľadiska jeho trvalo udržateľného rozvoja a rozvoja urbanizácie, priemyslu, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, vodného hospodárstva, environmentalistiky a cestovného ruchu, zásady a regulatívy usporiadania verejného dopravného a technického vybavenia, zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability, tvorby krajiny a ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón, zásady a regulatívy priestorových požiadaviek ochrany a využívania prírodných zdrojov a významných krajinných prvkov, vzájomnú nadväznosť územného rozvoja regiónu a jeho obcí a väzby na susediace regióny, verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny.

• •

• • •

Územný plán obce sa spracúva pre územie jednej obce alebo pre územie dvoch alebo viacerých obcí.
311

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Územný plán obce ustanovuje najmä : • • • • • • • zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny, vrátane plôch zelene, zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo určeným na zastavanie a ostatným územím obce, zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, plochy pre verejnoprospešné stavby, pre vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.

Mestá a obce s viac ako 2000 obyvateľmi boli povinné do 30. júna 2005 mať územný plán obce. Ostatné obce sú povinné mať územný plán obce, ak je potrebné riešiť koncepciu ich územného rozvoja, uskutočňovať rozsiahlu novú výstavbu a prestavbu v obci alebo umiestniť verejnoprospešné stavby. Táto povinnosť môže tiež vyplynúť zo záväznej časti územného plánu regiónu, najmä na splnenie medzinárodných záväzkov alebo na umiestnenie verejného dopravného a technického vybavenia územia celoštátneho významu. Územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje povinnosť obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce alebo ak je potrebné vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely. Územný plán zóny ustanovuje najmä • • • • • • • • • zásady a regulatívy podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia, zásady a regulatívy umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, urbánnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov, pozemky, ktoré sú v zastavanom území obce, stavby na stavebných pozemkoch a podiel možného zastavania a únosnosť využívania územia, nezastavané pozemky za stavebné pozemky vrátane určenia pozemkov, ktoré podľa územného plánu nemožno trvalo zaradiť medzi stavebné pozemky, chránené časti krajiny, zásady a regulatívy nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné dopravné a technické vybavenie územia, zásady a regulatívy začlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej krajiny, umiestnenie zelene, významných krajinných prvkov a ostatných prvkov územného systému ekologickej stability na jednotlivých pozemkoch, vecnú a časovú koordináciu novej výstavby a asanácie existujúcich stavieb,
312

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

pozemky pre verejnoprospešné stavby, stavebnú uzáveru a pre vykonanie asanácie.

Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie Územnoplánovaciu dokumentáciu obstarávajú orgány územného plánovania. Orgánmi územného plánovania sú obce, samosprávne kraje a krajské stavebné úrady a Ministerstvo obrany SR . Ústredným orgánom územného plánovania je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Koncepciu územného rozvoja Slovenskej republiky obstaráva Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Územnoplánovaciu dokumentáciu regiónov obstarávajú samosprávne kraje. Územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón obstarávajú obce. Ak riešenie územnoplánovacej dokumentácie zasahuje do územia viacerých obcí, obce sa dohodnú, ktorá z nich dokumentáciu obstará . Náklady spojené s obstaraním územnoplánovacej dokumentácie uhrádza orgán územného plánovania, ktorý ju obstaráva. Stavebný zákon umožňuje požadovať čiastočnú alebo úplnú úhradu nákladov na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie od orgánov štátnej správy, od iných obcí, od právnických alebo fyzických osôb, ktorých výhradná potreba vyvolala obstaranie územnoplánovacej dokumentácie. Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie zahŕňa • • • • • • • prípravné práce, zabezpečenie spracovania prieskumov a rozborov, zabezpečenie spracovania zadania a jeho prerokovanie, zabezpečenie spracovania konceptu riešenia územnoplánovacej dokumentácie, dohľad nad jeho spracovaním a jeho prerokovanie, zabezpečenie spracovania návrhu územnoplánovacej dokumentácie, dohľad nad jeho spracovaním a jeho prerokovanie, prípravu podkladov pre schválenie návrhu územnoplánovacej dokumentácie, zabezpečenie vyhlásenia záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, uloženie územnoplánovacej dokumentácie a vyhotovenie registračného listu a jeho doručenie ministerstvu.

Obec a samosprávny kraj sú povinné zabezpečiť obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. Odbornú spôsobilosť overuje Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR skúškou. Odborná spôsobilosť sa osvedčuje vydaním preukazu o odbornej spôsobilosti a overuje sa každých 10 rokov. Podrobnosti upravuje vyhláška MŽP SR č. 436/2000 Z. z. v znení vyhlášky č. 600/2002 Z. z. Schvaľovanie a záväznosť územnoplánovacej dokumentácie Vláda schvaľuje : Koncepciu územného rozvoja Slovenskej republiky, Samosprávny kraj ( zastupiteľstvo) schvaľuje: územné plány regiónov Obec ( zastupiteľstvo) schvaľuje: územný plán obce, územný plán zóny.
313

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Územnoplánovacia dokumentácia obsahuje záväzné a smerné časti riešenia. Záväzné sú základné zásady usporiadania územia a limity jeho využitia, ktoré sú určené v regulatívoch funkčného a priestorového usporiadania územia; ostatné časti riešenia sú smerné. Záväzné a smerné časti územnoplánovacej dokumentácie vymedzí schvaľujúci orgán. V záväznej časti vždy vymedzí verejnoprospešné stavby, pre ktoré možno pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť a chránené časti krajiny. Záväznú časť územného plánu regiónu vyhlási samosprávny kraj svojím nariadením. V regióne sa ako záväzné schvaľujú zásady a regulatívy štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a funkčného využívania územia regiónu, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny, ochrany a šetrného využívania prírodných zdrojov, ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových rezervácií, pamiatkových zón a významných krajinných prvkov, usporiadania verejného dopravného a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby a pre chránené časti krajiny. V záväznej časti územných plánov obcí sa schvaľujú zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny, vrátane plôch zelene. Záväznú časť schváleného územného plánu vyhlási obec svojím všeobecne záväzným nariadením. Pre územné plány zóny sa ako záväzné schvaľujú zásady a regulatívy podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia, umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, do urbánnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov, nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné dopravné a technické vybavenie územia, začlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej krajiny. Záväznú časť schváleného územného plánu zóny vyhlási obec svojím všeobecne záväzným nariadením. Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb. Po schválení územnoplánovacej dokumentácii orgán územného plánovania, ktorý obstarala územnoplánovaciu dokumentáciu, označí textovú časť územnoplánovacej dokumentácie, hlavné výkresy a záväznú časť schvaľovacou doložkou a uloží ju do troch mesiacov od ich schválenia na stanovených miestach. Koncepciu územného rozvoja Slovenska, ktorú schválila vláda, je uložená na ministerstve. Územné plány regiónov sú uložené na ministerstve, v samosprávnych krajoch a na krajských stavebných úradoch; územné plány vojenských obvodov sú uložené na ministerstve obrany. Schválený územný plán obce a schválený územný plán zóny je uložený v obci, na stavebnom úrade a na krajskom stavebnom úrade. Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, vyhotoví o obsahu územného plánu registračný list, ktorý spolu s kópiou uznesenia o schválení doručí ministerstvu.

314

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Aktualizácia územnoplánovacej dokumentácie Obec a samosprávny kraj sú povinné pravidelne, najmenej však raz za štyri roky, preskúmať schválený územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky alebo či netreba obstarať nový územný plán Orgán územného plánovania, ktorý obstaral územnoplánovaciu dokumentáciu, sústavne sleduje, či sa nezmenili územno-technické, hospodárske a sociálne predpoklady, na základe ktorých bola navrhnutá koncepcia organizácie územia. Ak dôjde k zmene podmienok, alebo je potrebné umiestniť verejnoprospešné stavby, príslušný orgán územného plánovania obstará doplnok alebo zmenu územnoplánovacej dokumentácie. Obec obstará zmenu alebo doplnok územného plánu obce, ak je to potrebné na zosúladenie s územným plánom regiónu alebo s jeho zmenami a doplnkami a samosprávny kraj obstará zmenu alebo doplnok územného plánu regiónu, ak je to potrebné na zosúladenie s Koncepciou územného rozvoja Slovenska alebo s jej zmenami a doplnkami.

V Bratislave 23. 2. 2012-

Ing. arch. Želmíra Kalinová

315

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

11. POZEMKOVÉ ÚPRAVY PRE NEPOĽNOHOSPODÁRSKE VYUŽITIE, JEDNODUCHÉ POZEMKOVÉ ÚPRAVY
Ing. Andrej Vašek 1 Úvod
Pozemkové úpravy v Slovenskej republike sa vykonávajú podľa zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách“). Príslušným orgánom na konanie o pozemkových úpravách je obvodný pozemkový úrad (ďalej len „ObPÚ“) spravidla ako orgán prvostupňový a krajský pozemkový úrad spravidla ako orgán odvolací v mieste obvodu pozemkových úprav. Podľa § 1 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka. Hlavným cieľom pozemkových úprav je teda usporiadanie poľnohospodárskych a lesných pozemkov a celkové zlepšenie hospodárenia na pôde. Pozemkové úpravy sa môžu vykonávať z podnetu správneho orgánu, na základe osobitných predpisov, alebo na žiadosť účastníka ak došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav alebo z iných dôvodov ako je hospodárenie na pôde.

2 Pozemkové úpravy z iných dôvodov ako je hospodárenie na pôde
Pozemkové úpravy podľa zákona o pozemkových úpravách možno začať: na žiadosť účastníka (ak došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav alebo z iných dôvodov ako je hospodárenie na pôde), - z podnetu správneho orgánu, - podľa osobitného predpisu (zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Pozemkové úpravy sú jediný komplexný nástroj na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom v určitom území, a ako také sú teda použiteľné ako nástroj aj v lokalitách, kde nie je prioritným cieľom hospodárenie na pôde, ale iné využitie pozemkov. Preto aj zákon o pozemkových úpravách umožňuje povoliť a vykonať pozemkové úpravy aj z iných dôvodov ako je hospodárenie na pôde. Pozemkové úpravy z iných dôvodov ako je hospodárenie na pôde môžu byť začaté v zmysle § 7 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách iba na základe žiadosti účastníka. Po doručení takejto žiadosti ObPÚ nariadi prípravné konanie pozemkových úprav. Po zhodnotení výsledkov prípravného konania, ak sa preukážu dôvody, rozhodne ObPÚ o povolení pozemkových úprav z iných dôvodov ako je hospodárenie na pôde.

316

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Takéto pozemkové úpravy sa spravidla vykonávajú formou jednoduchých pozemkových úprav. Procesný postup, keďže nie je špeciálne upravený zákonom o pozemkových úpravách, je totožný s postupom pri „komplexných“ pozemkových úpravách. Špecifiká zákona o pozemkových úpravách pre pozemkové úpravy z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde, sú nasledovné: - podľa § 13 ods. 5 zákona o pozemkových úpravách ak sú pozemkové úpravy povolené z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde, projekt pozemkových úprav schváli ObPÚ po prerokovaní a vybavení námietok alebo po rozhodnutí o námietkach súvisiacich s nedodržaním zásad umiestnenia nových pozemkov alebo podmienok primeranosti ustanovených zákonom. Podmienkou schválenia projektu pozemkových úprav je súhlas účastníkov, ktorí vlastnia najmenej dve tretiny výmery pozemkov, na ktorých sú povolené pozemkové úpravy. Za súhlas sa považuje aj to, ak vlastník nepodá námietku alebo námietka je neopodstatnená. - podľa § 20 zákona o pozemkových úpravách náklady na pozemkové úpravy vyvolané potrebami uplatnenia iných hospodárskych záujmov ako je hospodárenie na pôde uhradí s výnimkou osobných a vecných nákladov štátnych orgánov ten, v záujme ktorého boli pozemkové úpravy vykonané. - podľa § 8a ods.2 zákona o pozemkových úpravách ak ani po prepracovaní rozdeľovacieho plánu nedôjde k jeho odsúhlaseniu účastníkmi, ktorí vlastnia dve tretiny výmery pozemkov, na ktorých sú povolené pozemkové úpravy, ObPÚ konanie zastaví. Kedy je vhodné využiť pozemkové úpravy z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde – dva modelové príklady: Prvým modelovým príkladom použitia môže byť prípad, keď v nejakej lokalite sú pozemky v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, ktorí by si v tej lokalite chceli vytvoriť reálne pozemky, napríklad na stavebné účely. Keby chceli postupovať štandardným postupom s využitím klasických „nástrojov“, museli by si dať vyhotoviť geometrický plán a zmluvy o reálnej deľbe, prípadne rôzne kombinácie viacerých druhov zmlúv. Bolo by to zdĺhavé a nákladné a museli by s navrhovaným riešením súhlasiť úplne všetci účastníci. Okrem toho úspech možno očakávať iba v prípade, keby boli všetci známymi vlastníkmi so známym pobytom a mali by záujem o takéto riešenie. Ale čo v prípade, keby jeden vlastník chcel bojkotovať snahu ostatných? Alebo ak by čo i len jeden spoluvlastník bol s neznámym pobytom? Situácia by bola neriešiteľná. V takom prípade jedinou možnosťou sú pozemkové úpravy, kde za určitých podmienok nastupuje donucovacia moc štátu (rozhodnutie). Náklady na pozemkové úpravy by znášali žiadatelia, ale pravdepodobne by neboli podstatne vyššie ako pri štandardnom postupe, teda náklady na geometrický plán, zmluvy a správne poplatky. Ani časový aspekt by nebol veľmi odlišný. Z praxe sa momentálne javí, že priemerné jednoduché pozemkové úpravy sa dajú stihnúť za cca 14 až 18 mesiacov. Druhým modelovým príkladom použitia môže byť prípad, keď nejaký vlastník postupne skupuje podiely od spoluvlastníkov v nejakej lokalite, kde sú zároveň evidované aj podiely v spoluvlastníctve vlastníkov s neznámym pobytom (bez perspektívy zmeny právnych pomerov). Takéto podiely sa v súčasnej dobe nedajú odkúpiť. Ale ako sa dá umožniť tomuto vlastníkovi nakladať so svojim už získaným vlastníctvom? Jediným riešením sú pozemkové úpravy, v ktorých vlastníkov s neznámym pobytom zastupuje Slovenský pozemkový fond. V každom prípade však treba dodržať všetky kritériá primeranosti nových pozemkov (druh pozemku, výmera, bonita, poloha a hospodársky stav), aby bolo nové usporiadanie pre všetkých vlastníkov navrhnuté spravodlivo v rámci lokality. Je potrebné zvážiť ešte pred povolením takýchto pozemkových úprav, či je reálna šanca na ich úspešné ukončenie. Možné riziko pozemkových úprav z iných dôvodov ako je hospodárenie na pôde, je v tom, že v prípade neúspešných pozemkových úprav, kedy budú buď zastavené podľa § 8a ods. 2 zákona o pozemkových úpravách, alebo budú napádané nespokojnými účastníkmi na súdoch, môžu osoby, ktoré tieto pozemkové úpravy financovali, mať pocit ujmy a zbytočne minutých financií a pokúsia sa vymáhať vrátenie zaplatených nákladov. Na takýto postup síce nie je nárok zo zákona, ale práve preto by si mali byť vedomí určitého rizika, ktoré na seba berú, aj žiadatelia, aj zhotovitelia, aj pracovníci ObPÚ.
317

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

3 Jednoduché pozemkové úpravy
Pre jednoduché pozemkové úpravy podľa zákona o pozemkových úpravách platí: - podľa § 8b zákona o pozemkových úpravách ObPÚ môže povoliť alebo nariadiť vykonanie pozemkových úprav formou jednoduchých pozemkových úprav so zjednodušenou dokumentáciou, ak sa rieši len časť katastrálneho územia alebo hospodárskeho obvodu. Pri návrhu nového usporiadania v obvode projektu pozemkových úprav navrhovaný rozsah spoločných zariadení a opatrení má len doplnkovú funkciu k existujúcim spoločným zariadeniam a opatreniam a nemôže podstatne ovplyvniť životné prostredie. Nedostatkom súčasnej právnej úpravy je, že chýba spresnenie odlišností procesného postupu. Zákon o pozemkových úpravách pripúšťa iba zjednodušenú dokumentáciu, ale neumožňuje vynechať žiadnu časť projektu pozemkových úprav. Preto aj pri jednoduchých pozemkových úpravách je potrebné : vytvoriť združenie účastníkov pozemkových úprav, vypracovať elaborát obvodu projektu pozemkových úprav (môže byť so zjednodušenou dokumentáciou), vypracovať, zverejniť a schváliť register pôvodného stavu, vypracovať, prerokovať, zverejniť a schváliť všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav (môžu byť so zjednodušenou dokumentáciou), prerokovať s vlastníkmi ich návrhy a požiadavky na určenie nových pozemkov, vypracovať, zverejniť a prijať zásady umiestnenia nových pozemkov, prerokovať s vlastníkmi umiestnenie ich nových pozemkov, vypracovať, zverejniť a schváliť rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu, vypracovať postup prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní, nariadiť vykonanie projektu a vykonať projekt pozemkových úprav, vypracovať podklady na zápis projektu pozemkových úprav do katastra nehnuteľností (spravidla vo forme geometrického plánu), zaviesť STOP-stav do KN, schváliť vykonanie projektu, zapísať projekt pozemkových úprav do katastra nehnuteľností.

Týmto postupom sa výrazne predĺži čas potrebný na konanie, pretože je potrebné vždy dodržať všetky správne lehoty aj následnú postupnosť krokov. Takže hlavným rozdielom medzi „komplexnými“ a jednoduchými pozemkovými úpravami v súčasnosti je to, že jednoduché pozemkové úpravy sa vykonávajú v plošne menšom obvode pozemkových úprav. Keďže je už badateľný trend, že inštitút jednoduchých pozemkových úprav v menších lokalitách sa bude využívať čoraz častejšie a vo väčšej miere, je potrebné pripraviť legislatívny rámec pre novelu zákona o pozemkových úpravách vo vzťahu k jednoduchým pozemkovým úpravám, aby bol kladený dôraz na slovo „jednoduché“, teda aby nebolo nutné použiť všetky ustanovenia zákona o pozemkových úpravách.

4 Ďalšie formy pozemkových úprav
4.1 Vysporiadanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách Pri postupe podľa zákona NRSR č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov sa využíva inštitút pozemkových úprav. Ak sa sústredíme iba na podobnosť procesu pozemkových úprav podľa tohto zákona a zákona o pozemkových úpravách, je možné skonštatovať nasledovný postup.

318

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Po splnení podmienok zákona 64/1997 sa v lokalite zriadenej záhradkovej osady spracuje register pôvodného stavu na základe geometrického plánu, ktorý predložia navrhovatelia, teda záhradkári. Register pôvodného stavu sa zverejní a doručia sa z neho výpisy. Po vyriešení námietok sa register pôvodného stavu schváli rozhodnutím. Súčasne ObPÚ od Slovenského pozemkového fondu zistí navrhnutú lokalitu pre náhradné pozemky pre vlastníkov za ich pôvodné pozemky v lokalite zriadenej záhradkovej osady. Následne ObPÚ zistí, ktorí vlastníci žiadajú vyrovnanie v peniazoch a ktorí v pozemkoch. Potom sa zadá vypracovanie projektu pozemkových úprav v obvode projektu, ktorý tvorí samostatný obvod zriadenej záhradkovej osady a samostatný obvod náhradných pozemkov. Zhotoviteľ v zriadenej záhradkovej osade zostaví register nového stavu pre doterajších záhradkárov a v lokalite náhradných pozemkov navrhne nové pozemky pre tých doterajších vlastníkov, ktorí žiadali vyrovnanie v pozemkoch. Projekt pozemkových úprav sa zverejní a vlastníkom aj záhradkárom sa doručia z neho výpisy. Po vyriešení námietok sa projekt pozemkových úprav schváli. Po schválení projektu ObPÚ rozhodnutím nariadi jeho vykonanie, v rámci ktorého sa na základe rozdeľovacieho plánu vytýčia pozemky s samostatnom obvode náhradných pozemkov a vyhotoví sa geometrický plán. Po schválení vykonania nadobudnú záhradkári vlastníctvo k pozemkom v zriadenej záhradkovej osade, doterajší vlastníci vlastníctvo k náhradným pozemkom od SPF alebo právo na vyplatenie náhrady v peniazoch. Ide teda o pozemkové úpravy postupom podľa špeciálneho zákona, preto sa nepostupuje podľa zákona o pozemkových úpravách a teda nie je potrebné vytvoriť združenie účastníkov pozemkových úprav, aktualizovať BPEJ, vypracovať všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav, prijať zásady umiestnenia nových pozemkov ani vypracovať plán spoločných zariadení a opatrení. 4.2 Majetkoprávne usporiadanie pozemkov pod stavbami obcí a VÚC

Pri prijatí zákona NRSR č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo úmyslom zákonodarcu umožniť postupom v konaní o pozemkových úpravách vysporiadať pozemky, na ktorých sú stavby vo vlastníctve obcí alebo VÚC, pričom vlastníctvo k stavbe prešlo bez majetkoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom. V zmysle tohto zákona je možné na usporiadanie vlastníckych vzťahov použiť zámennú zmluvu, alebo inštitút pozemkových úprav. Prvý problém je už v použití slova “môže“ v § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., vhodnejšia by asi bola úprava, podľa ktorej by sa zámenná zmluva použila vždy prednostne. Pokiaľ sa má vyporiadanie vlastníctva vykonať formou pozemkových úprav, jednotlivé ustanovenia citovaného zákona nie sú jednoznačné a vo vzájomnom súlade, ale najmä, zákon sa nevenuje vôbec špecifikám konania (obdobne ako "záhradkový zákon") a teda nedáva priestor na efektívne a účinné riešenie problému. Celý proces usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou je v zákone zhrnutý do jednej vety: vykoná sa formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady alebo ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2 alebo o to požiada vlastník pozemku. Úmysel zákona určite nebol zlý. Spoločenská potreba doriešiť problém stavieb, ktoré boli vybudované v minulosti a slúžia nám všetkým, je vzhľadom na jeho rozsah v rámci SR vysoká. Bohužiaľ bol zákon prijatý v takej forme, že si nevieme dosť dobre predstaviť jeho realizáciu v praxi.
319

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

5 Záver
V praxi sa, žiaľ, objavili aj snahy špekulatívne zneužiť inštitút pozemkových úprav, a to najmä pozemkových úprav na nepoľnohospodárske účely. Určití vlastníci, či žiadatelia, sa účelovým stanovením obvodu projektu pozemkových úprav snažili získať dvojtretinovú väčšinu potrebnú pre schválenie projektu pozemkových úprav, aby mohli na úkor ostatných vlastníkov dosiahnuť želaný stav a získať určité výhody. Takéto úmysly treba citlivo odhaľovať a posudzovať aj zo strany ObPÚ ale aj zo strany zhotoviteľov, aby nebolo vrhané zlé svetlo na všetky projekty pozemkových úprav. Naši susedia v Českomoravskej komore pre pozemkové úpravy majú prijatý „Profesný a etický poriadok členov ČMKPÚ“. Nájdete ho na ich stránkach na internete. Určite stojí za preštudovanie a zamyslenie.

320

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

12. POĽNOHOSPODÁRSKA VÝROBA, ZÁHRADNÍCTVO A KRAJINNÉ PLÁNOVANIE
Doc. Ing. Zlatica Muchová PhD. 1 POĽNOHOSPODÁRSKA VÝROBA vs. POZEMKOVÉ ÚPRAVY
Problematika poľnohospodárskej výroby a s ňou súvisiace informácie sú metodicky (podľa Metodických štandardov projektovania pozemkových úprav) usmernené do obsahovo ucelených častí v etape: Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia Časť A – Prieskum územia a analýza súčasného stavu 6 Súčasný stav krajiny 6.2 Hospodárske využitie krajiny 7 Zhodnotenie priestorového a funkčného usporiadania pozemkov v krajine 7.1 Organizácia pôdneho fondu 7.2 Delimitácia druhov pozemkov (rozhraničenie poľnohospodárskej a lesnej pôdy) 7.3 Prejavy degradácie a potreba ochrany pôdy 7.4 Obmedzujúce faktory využívania pôdneho a lesného fondu a ich ochranné pásma Časť C – Návrh funkčného usporiadania územia 4 Priestorová a funkčná optimalizácia rozmiestnenia druhov pozemkov v krajine – nový stav 4.1 Rozbor súčasného stavu a návrh koncepcie riešenia 4.2 Popis navrhnutých opatrení a zariadení odporúčacieho charakteru Vzťah medzi poľnohospodárskou výrobou a krajinou je veľmi významný. Pestované plodiny na poľnohospodárskej pôde sú významnými krajinotvornými činiteľmi. Ich priaznivý vplyv sa prejavuje v atmosfére tak aj v pedosfére. V atmosfére výrazne pôsobí najmä na základné životné funkcie rastlín, fotosyntetickú asimiláciu CO2 (znižovanie CO2, zvyšovanie kyslíka) a transpiráciu (zvyšovanie relatívnej vlhkosti vzduchu). Významný vplyv rastlín na pôdy sa prejavuje aj tým, že koreňový systém plodín priaznivo ovplyvňuje vodný režim pôdy (znižovanie evapotranspirácie), ochrana pôdy pred zmenou štruktúry pôdy, zabraňujú tvorbu povrchového odtoku a tým zabraňujú nebezpečnému zmyvu živín a najmä pesticídov do vodných tokov. Porasty rastlín chránia pôdy pred veternou eróziou a zabraňujú prašnosti. Chov hospodárskych zvierat taktiež významne ovplyvňuje krajinný priestor, najmä pri vyšších koncentráciách pri veľkovýrobných technológiách. Pri nedodržovaní základných zootechnických a hygienických opatrení sa obyčajne na okolité územie prejavuje negatívne. Je to najmä z dôvodu zužitkovania siláží, výkalov, ostatných surovín a odpadov živočíšnej výroby. Pri správnom využívaní má však aj živočíšna výroba priaznivý vplyv na biosféru a atmosféru. Poľnohospodárska výroba je základnou hospodárskou činnosťou človeka, s ňou sú spojené rozhodujúce etapy rozvoja ľudskej spoločnosti. Poľnohospodárska výroba predstavuje vedomé a systematické využívanie prírodných zdrojov na zabezpečovanie potravín a surovín na uspokojovanie najzákladnejších existenčných potrieb človeka. Základným výrobným prostriedkom je pôda. Poľnohospodárstvo v súčasnosti popri základnej produkčnej funkcii plní stále viac mimoprodukčné funkcie, ako sú napr.: krajinotvorná, sociálna, rekreačná. 1.1 TYPY POĽNOHOSPODÁRSKEJ VÝROBY Podľa intenzity hospodárenia rozlišujeme typy poľnohospodárskej výroby: • Drobné farmárstvo súkromne hospodáriacich roľníkov je charakteristické limitovanou malou rozlohou poľnohospodárskej pôdy. Vstupy do výroby bývajú zväčša menšie a z vlastnej produkcie, menší stupeň mechanizácie a chemizácie. Produkcia slúži prevažne k potrebám prežitia roľníka, za časť predanej produkcie sa zabezpečujú ostatné potreby domácnosti a vstupy do ďalšej výroby.
321

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) • Intenzívne priemyselné poľnohospodárstvo s veľkými rozlohami polí, vysokým stupňom mechanizácie a chemizácie výroby. Vysoká koncentrácia hospodárskych zvierat na plochu, pestovanie širokej škály poľnohospodárskych plodín vrátane olejnín a technických plodín. Poľnohospodárska výroba Rastlinná výroba Hlavné poľné plodiny priadne rastliny strukoviny olejniny okopaniny obilniny Krmoviny 1-ročné krmoviny viacročné krmoviny TTP Špeciálne plodiny zeleninárstvo vinohradníctvo HD výroba mäsa výroba mlieka Živočíšna výroba Ošípané chov prasníc výroba mäsa Hydina výroba mäsa vajcia

ovocinárstvo odchov teliat chmeliarstvo sadovníctvo kvetinárstvo + Mechanizačná výroba tabak Obr. 1 Členenie výrobných odvetví agropodnikateľského subjektu

Rastlinná výroba Pestovanie poľnohospodárskych plodín je silne závislé od trhovej ekonomiky. Poukazujú na to výrazné zmeny v osevných plochách, ktoré nastávajú na Slovensku v posledných rokoch a najmä po vstupe do Európskej únie v roku 2004. Vzhľadom na zatváranie cukrovarov a problémy s predajom cukru sa znižujú osevné plochy cukrovej repy. Veľké problémy s konkurenciou po vstupe do EÚ majú pestovatelia zeleniny, ktorí rapídne zmenšujú osevné plochy. Zmenšenie osevných plôch krmovín je dôsledkom neustáleho znižovania stavov hospodárskych zvierat. Naproti tomu prudko vzrastajú osevné plochy plodín, ktoré sa výhodnejšie predávajú. Sú to predovšetkým olejniny (Zelená správa, 2007). Pokles produkcie rastlinných komodít spôsobilo aj podmáčanie pôdy a záplavy v máji a júni 2010. Zaplavené porasty boli z veľkej časti nepoužiteľné, napadnuté plesňami a chorobami a neboli vhodné na potravinárske ani krmovinárske použitie (Zelená správa, 2010). V rámci projektov pozemkových úprav sa hodnotí charakter rastlinnej výroby z hľadiska: § štruktúry a úrod pestovaných plodín, vhodnosti ich pestovania v danej výrobnej oblasti (na základe zaradenia do poľnohospodárskej výrobnej oblasti), § príslušnosti do poľnohospodársky znevýhodnených oblastí (LFA), zraniteľných oblastí, citlivých oblastí § uplatňovaného systému hospodárenia na pôde (konvenčný, ekologický), § uplatnených hydromelioračných zariadení (závlahy, odvodnenie), § používaného spôsobu agrotechniky (pôdoochranné - priama sejba, mulčovanie a minimalizačné technológie-redukovaná hĺbka spracovania pôdy, spájanie pracovných operácií a pod.) v nadväznosti na mechanizačné vybavenie podniku, § zastúpenia, lokalizácie a spôsobu obhospodarovania TTP (v zmysle Systému diferencovaného obhospodarovania TTP). Vyhodnotenie stavu porastov s predpokladom na ďalšie využitie, § zastúpenia, lokalizácie a spôsobu využívania špeciálnych druhov pozemkov (chmeľnice, vinice, sady). Vyhodnotenie stavu porastov s predpokladom na ďalšie využitie.

322

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Obr. 2 Vývoj osiatych plôch k 20. máju 2011 (http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=18416)

Živočíšna výroba Živočíšna výroba na svoju produkciu spotrebuje veľkú časť rastlinnej výroby, čiže je energeticky náročnejšia. Hovädzí dobytok sa chová na produkciu mäsa, mlieka a kože. Chov hovädzieho dobytka je najviac zo všetkých hospodárskych zvierat v úzkom vzťahu s poľnohospodárskou pôdou. Je konzumentom objemových krmovín a producentom maštaľného hnoja, čo zvyšuje úrodnosť pôdy. Veľa hovädzieho dobytka sa chová na Podunajskej nížine, najmä v jej južnej časti, v Košickej kotline, na Liptove a Orave. V posledných rokoch sa stavy hovädzieho dobytka veľmi znížili. Ošípané sú tiež tradičným hospodárskym zvieraťom na Slovensku. Najviac sa ich chová v nížinách, kde je najviac krmovín na ornej pôde (Podunajská nížina, Východoslovenská nížina, Košická kotlina, Juhoslovenská kotlina). Počet ošípaných tiež výrazne poklesol. Podobne ako pri chove hovädzieho dobytka aj stavy ošípaných sa za posledných desať rokov znižovali v dôsledku zníženého dopytu po bravčovom mäse a prudkom náraste dopytu po hydinovom mäse. Ovce na rozdiel od ošípaných sa pri svojom chove uskromnia s pasienkami. Preto je ich chov na Slovensku tradične sústredený do oblastí s menej úrodnými pôdami. Je to Zvolenská kotlina, Krupinská planina, Gemer, Horehronie, Liptov, Orava a juh Východoslovenskej nížiny. Chov oviec sa realizuje na pastvinách, kde chov hovädzieho dobytka už nie je možný (strmé svahy, podmáčané lúky a pod.). Chýba nám spracovateľský priemysel, viac sa zameriavame na chov na mäso a mlieko. Stavy oviec a kôz poklesli od roku 1990 asi o polovicu. Počet kusov hydiny nezaznamenal taký pokles ako iné hospodárske zvieratá. Veľké chovné stanice hydiny sú v Cíferi, Šalgovíku pri Prešove, Ivanke pri Dunaji a i. Chov hydiny je najmenej viazaný na pôdu (nízka spotreba krmív), viac závisí od lokalizácie spracovateľského priemyslu a rozmiestnenia obyvateľstva.
323

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Kone prestali plniť funkciu hospodárskeho, resp. ťažného zvieraťa, ako to bolo pred rokom 1970, v súčasnosti sa chov koní orientuje na športové účely. Po roku 1980 nastáva rapídny pokles ich počtu. Najviac koní sa chová na východnom a strednom Slovensku. Hlavnou príčinou poklesu stavov hospodárskych zvierat bolo zvýšenie nákladov na ich chov, nižšia rentabilita, resp. nerentabilita poľnohospodárskych subjektov a vysoká konkurencia zahraničných predajcov (http://www.kgrr.fpv.ukf.sk/GSR/). V rámci projektov pozemkových úprav sa charakteristika živočíšnej výroby zameriava na: § špecializácie, doplnkových, resp. špecifických chovov, § lokalizácie a stavu objektov ŽV (farma, kapacita, súčasný stav a návrh na využitie rekonštrukcia, resp. likvidácia), § technológie chovu zvierat, § dodržanie welfare zvierat, § dennej a ročnej produkcie hospodárskych hnojív a zabezpečenia ich skladovacích kapacít (vrátane ich lokalizácie a prevádzkového stavu) v zmysle vyhlášky MP SR č. 199/2008 Z. z., ktorou sa ustanovuje Program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach v znení vyhlášky 192/2011 Z. z. Účelová poľnohospodárska výroba Charakterizujú sa prevádzky spracovania vlastných poľnohospodárskych produktov (výroba vín, syrov, vlastné bitúnky, výrobne krmív, osív, sklady ovocia, zeleniny, a pod.) z hľadiska ich umiestnenia, prevádzky schopnosti a predpokladov do budúcnosti.

1.2 TYPY POĽNOHOSPODÁRSKEJ KRAJINY
Typ poľnohospodárskej krajiny – tvorí ho zastúpenie jednotlivých kategórií poľnohospodárskej pôdy z celkovej plochy poľnohospodárskej pôdy na určitom území. Rozlišujeme tieto typy : • oráčinová krajina - nížiny, kotliny a pahorkatiny, nedostatok stromovej vegetácie, vysoká hustota obyvateľstva a dopravných sietí, je ohrozená v svahovitom teréne eróziou (odnos ornej pôdy najmä splachom vodou), pestujú sa najčastejšie obilniny, technické plodiny a krmoviny. • trávnato lúčno-pasienkárska krajina - nachádza sa na území, kde človek odstránil lesnú pokrývku a nahradil ju trávnatou plochou, má viac stromovej vegetácie, je riedko osídlená, má riedku sieť komunikácií, typický je chov HD a oviec. • krajina so zmiešanými kultúrami - predstavuje územie so striedaním malých plôch lesov, oráčiny, trávnatých plôch a osobitých sídelných celkov, na Slovensku je to územie s rozptýlených osídlením, viaže sa na podhorský a horský reliéf, súvisí s rôznymi typmi kolonizácie (valašská, banícka) • krajina s výrazným zastúpením trvalých kultúr - typické sú rozsiahle plochy vinohradov, ovocných sadov, plantáží, chmeľníc, špecializuje sa väčšinou na jednu plodinu, ktorá je určená pre trh. • prímestská poľnohospodárska krajina - môže mať všetky kategórie poľnohospodárskej pôdy, základom tohto typu je orientácia na potraviny a produkty každodennej spotreby obyvateľstva, najmä mlieko, mäso, zelenina, ovocie a kvety. Je tu charakteristické prstencovité usporiadanie okolo hlavného jadra, resp. pozdĺž dopravných línií alebo rieky.

1.3 POĽNOHOSPODÁRSKE VÝROBNÉ OBLASTI (PVO)
Konfrontáciou nárokov plodín na prírodné podmienky s údajmi uloženými v BIS boli prírodné podmienky SR podľa kódu BPEJ rozčlenené do poľnohospodárskych výrobných oblastí (PVO). Na území SR rozlišujeme 4 poľnohospodárske výrobné oblasti, ktoré sú vymedzené podľa ukazovateľov: • klimatický región, • pôdny druh,
324

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) • • • • • • pôdny typ, hĺbka a skeletovitosť, reliéf (svahovitosť), stupeň zornenia (výmera OP/ výmera PP x 100 = %), podiel TTP (trvalo trávne porasty), prevládajúce hlavné plodiny.

Obr. 3 Poľnohospodárske výrobné oblasti SR Kukuričná výrobná oblasť Je územie veľmi teplých, veľmi suchých, nížinných oblastí (KR 00, 01, 03, 04) s relatívne dlhým vegetačným obdobím. Vhodné ekologické podmienky pre ňu sú v černozemnej a hnedozemnej oblasti (Podunajská nížina, Východoslovenská nížina). Prevažujúcim pôdnym typom sú fluvizeme (nivné pôdy), čiernice (lužné pôdy), černozeme, hnedozeme na sprašiach alebo sprašových hlinách. Výrobná oblasť kukuričná je vhodná na pestovanie všetkých teplomilných plodín. Podľa pôdnych a terénnych podmienok bolo územie rozdelené do 6 podoblastí (od najvhodnejších až po menej vhodné oblasti). Repárska výrobná oblasť Je v dostatočne teplých, suchých pahorkatinových až kotlinových, teplých a mierne teplých regiónoch (KR 02, 05, 06). Nachádza sa na sprašiach a nivných uloženinách černozemnej a hnedozemnej oblasti. Klimaticky nadväzuje a prelína sa s teplým, veľmi suchým až mierne vlhkým regiónom. Podľa výskytu pôdnych typov a terénnych podmienok sa rozčleňuje do 4 podoblastí. Zemiakarská výrobná oblasť Vymedzuje mierne teplý až chladný, mierne vlhký až vlhký klimatický región, ale vyskytuje sa aj pomerne teplom a mierne suchom vrchovinovom regióne. Zemiakarská oblasť tvorí prechod medzi nížinnými a horskými oblasťami. Pôdy sú prevažne stredne ťažké (hlinité), ľahšie piesočnatohlinité, ľahké piesočnaté a hlinitopiesočnaté, menej ťažké pôdy (ílovitohlinité). Svahovitosť terénu je od rovín do stredných svahov, hĺbka pôdneho profilu od 30 do 60 cm. Podľa pôdnych a terénnych podmienok sa rozdeľuje do 4 podoblastí. Horská výrobná oblasť Je v mierne chladnom až chladnom, mierne vlhkom až veľmi chladnom KR s prevahou trvalých trávnych porastov na poľnohospodárskej pôde s výrazne členitým a silne sklonitým terénom. Podľa svahovitosti terénu, expozície, hĺbky a skeletovitosti pôdy sa vymedzujú 3 podoblasti.

325

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Upresnenie vymedzenia poľnohospodárskych výrobných oblastí (PVO) podrobnejšie uvádza príloha č. 4.3 Metodických štandardov projektovania pozemkových úprav 1.4 POĽNOHOSPODÁRSKY ZNEVÝHODNENÉ OBLASTI SR – LFA
Znevýhodnené oblasti sú súvislé územné celky vplyvom nepriaznivých podmienok, nadmorskej výšky, svahovitosti a nízkej úrodnosti pôdy a iných nepriaznivých prírodných podmienok. Základnou územnou jednotkou pre zaradenie poľnohospodárskej pôdy do horských a ostatných znevýhodnených oblastí je obec, do oblastí so špecifickými nevýhodami katastrálne územie a do oblastí s environmentálnymi obmedzeniami územie NATURA 2000. Výnos MP SR č. 928/1/1999-100, v ktorom sa podrobnejšie vymedzili poľnohospodársky znevýhodnené oblasti. Informuje o spôsobe a výške poskytovania podpory podnikateľom hospodáriacim na pôde v horských a v iných poľnohospodársky znevýhodnených oblastiach (www.podnemapy.sk).

Obr. 4 Poľnohospodársky znevýhodnené oblasti SR – LFA, H- horské oblasti, O - ostatné znevýhodnené oblasti, S - oblasti so špecifickými nevýhodami (www.podnemapy.sk) 1.5 ZRANITEĽNÉ OBLASTI
Na základe Nariadení vlády SR č. 617/2004 Z. z. boli na území SR vyčlenené zraniteľné oblasti z hľadiska ochrany vodných zdrojov. Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd a v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l-1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť. Do právneho systému SR boli zavedené na základe Smernice 91/676/EC o ochrane vodných zdrojov pred znečistením dusičnanmi pochádzajúcimi z poľnohospodárstva, tzv. Nitrátovej direktívy. Je súborom opatrení smerujúcich k zníženiu možností znečistenia vodných zdrojov (povrchových aj podzemných) dusičnanmi, ktoré môžu pochádzať z minerálnych hnojív, a z hospodárskych hnojív (maštaľný hnoj, hnojovica,
326

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) močovka) a to vtedy, keď sú aplikované v nadmerných dávkach a v nesprávnom čase, alebo keď sú zle uskladňované. Nitrátová direktíva vyžadovala 3 hlavné povinnosti pri jej zavádzaní do praxe: § vymedzenie zraniteľných oblastí ohrozenia vodných zdrojov (Nariadenie vlády SR č. 617/2004 Z. z.), § vypracovanie a zverejnenie Kódexu správnej poľnohospodárskej praxe – Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (http://www.podnemapy.sk/portal/verejnost/nd/dokument/Kodex_OV.pdf), § určenie programu hospodárenia pre zraniteľné oblasti - Vyhláška MP SR č. 199/2008 Z. z., ktorou sa ustanovuje Program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach v znení vyhlášky 192/2011 Z. z. (http://www.podnemapy.sk/portal/verejnost/nd/dokument/vlastnymat.pdf).

Obr. 5 Zraniteľné oblasti SR (www.podnemapy.sk) V zmysle Vyhlášky č. 199/2008 Z. z. v zraniteľných oblastiach je poľnohospodárska pôda zaradená v registri produkčných blokov LPIS do troch skupín s rôznym stupňom obmedzenia aplikácie hnojív s obsahom dusíka a spôsobom hospodárenia. Je určený podľa stavu ohrozenia kvality podzemných vôd dusičnanmi v závislosti od vlastností poľnohospodárskej pôdy, horninového prostredia, hladinového režimu podzemných vôd a ich vodohospodárskeho významu pre každý poľnohospodársky subjekt. • Kategória a - produkčné bloky s najnižším stupňom obmedzenia hospodárenia, • Kategória b - produkčné bloky so stredným stupňom obmedzenia hospodárenia, • Kategória c - produkčné bloky s najvyšším stupňom obmedzenia hospodárenia. Podmienky hospodárenia na a, b, c produkčných blokoch sú podrobne uvedené v Programe poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach. Za zraniteľné oblasti bolo vyhlásených 1546 obcí za územia zraniteľné z hľadiska ochrany vodných zdrojov. Poľnohospodárske subjekty hospodáriace v spomínaných územiach sú povinné rešpektovať osobitné zásady skladovania a používania hosp. hnojív ako napr.: § Svahy poľnohospodárskej pôdy so sklonom nad 12o sa nesmú využívať ako orná pôda. Na svahoch poľnohospodárskej pôdy nad 7o sa musí vykonávať protierózna ochrana. § Odvodnené územia poľnohospodárskej pôdy sa musia obhospodarovať spôsobom, ktorý zodpovedá vysokému stupňu obmedzenia aplikácie hnojív s obsahom dusíka. § Pri obhospodarovaní poľnohospodárskej pôdy s vysokým stupňom obmedzenia aplikácie hnojív s obsahom dusíka sa nesmú budovať nové odvodňovacie zariadenia. § Obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy v zraniteľných oblastiach podľa stupňov obmedzenia aplikácie hnojív s obsahom dusíka a spôsobe hospodárenia sa vedie evidencia.
327

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

1.6 CITLIVÉ OBLASTI
Zákon o vodách v súvislosti s eutrofizáciu rieši problematiku vodných útvarov, v ktorých dochádza alebo môže dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie živín k nežiaducemu stavu kvality vody, vyhlásením tzv. citlivých oblasti, pre ktoré platia špeciálne režimy nakladania najmä s odpadovými vodami. Citlivé oblasti boli vyhlásené nariadením vlády č. 617/2004 Z.z. ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti. Vymedzenie citlivej oblasti vyplýva z implementácie smernice 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd. Citlivou oblasťou sú vodné útvary povrchových vôd na celom území SR. Základným cieľom pre tento druh chránenej oblasti je zníženie znečistenia povrchových vôd živinami prostredníctvom zvýšených nárokov na čistenie odpadových vôd z aglomerácií a agropotravinárskeho priemyslu. Čistiarne odpadových vôd (ČOV) aglomerácií nad 10 000 ekvivalentných obyvateľov v citlivých oblastiach musia mať zabezpečené zvýšené odstraňovanie dusíka a fosforu alebo je potrebné dosiahnuť celkové 75%-né odstránenie fosforu a dusíka v citlivej oblasti zo všetkých ČOV. Vodný útvar sa identifikuje ako citlivá oblasť, ak patrí do jednej z týchto skupín: 1. prírodné sladkovodné jazerá a iné vodné útvary, ktoré sa pokladajú za eutrofické alebo ktoré sa v blízkej budúcnosti môžu stať eutrofickými, ak sa neuskutočnia opatrenia proti eutrofizácii. 2. povrchové vody určené pre odber pitnej vody, ktoré by mohli obsahovať vyššie koncentrácie nutrientov (ako sú stanovené v osobitnom predpise, v nariadení vláda č. 491/2002 Z. z. ktorým sa ustanovujú kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd)). 3. oblasti, v ktorých z výsledkov monitoringu je evidentný stúpajúci trend koncentrácií nutrientov Citlivé oblasti sú teda vodné útvary, v ktorých je odôvodnené podozrenie z ohrozenia eutrofizačnými procesmi. Preto sa na zdroje znečistenia, ktoré vypúšťajú splaškové a komunálne odpadové vody do povrchových vôd v citlivých oblastiach, vzťahujú prísnejšie kritéria pre emisie nutrientov (Pcelk. a Ncelk.) vo vypúšťaných odpadových vodách, ako je to mimo citlivých oblastí. Limitné a maximálne hodnoty koncentrácie znečistenia sú stanovené v Nariadení vlády č. 491/2002 Z.z. ktorým sa ustanovujú kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd v prílohe č.3. Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia v citlivých oblastiach sa považujú za splnené, ak sa v príslušnej čistiarni odpadových vôd zníži množstvo celkového fosforu najmenej o 80% a celkového dusíka o 70-80%. Eutrofizácia je obohacovanie vody živinami, najmä zlúčeninami dusíka a fosforu (optimum N:P = 16:1), ktoré má za následok zvýšený rast siníc, rias a vyšších rastlinných foriem, čím môže dôjsť k nežiaducemu zhoršovaniu biologickej rovnováhy a kvality tejto vody. Eutrofizácia je teda nadmerné obohatenie povrchovej vody nutrientami (najmä dusík a fosfor), ktoré sú biogénnymi prvkami, potrebnými pre rast vodných organizmov a teda rozvoja vodnej biomasy všeobecne. Efekt eutrofizácie sa najvýraznejšie prejavuje v jazerách, rezervoároch, pobrežných zónach ako aj vo veľkých pomaly tečúcich riekach. Všeobecne známym prejavom eutrofizácie je pravidelný rozvoj vodného kvetu siníc, (alebo vegetačné zafarbenie vôd spôsobené zelenými riasami, rozsievkami alebo i vyššími rastlinami), zmena svetelných podmienok, pokles biodiverzity, narušenie kyslíkového režimu, zarastanie jazier a pod. Poľnohospodárstvo a aktivity s nim súvisiace vystupuje vo vzťahu k eutrofizácii ako: a) bodový zdroj znečistenia: Emisie nutrientov z bodových zdrojov pochádzajú napr. z nedostatočne zabezpečeného ustajnenia hospodárskych zvierat (úniky močovky a hnojovice z veľkochovov), z nedostatočne zabezpečených skladovacích priestor pre priemyselné a organické hnojivá, silážne šťavy, organické odpady a pod. b) plošný zdroj znečistenia: splachy hnojív a organického materiálu vodnou eróziou z polí, z výbehov a pastvín.

328

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty)

Obr. 5 Zraniteľné oblasti SR (http://www.vuvh.sk)

1.7 KONVENČNÝ A EKOLOGICKÝ POĽNOHOSPODÁRSKY SYSTÉM
Konvenčné hospodárstvo je spôsob poľnohospodárskej výroby, pri ktorom sa používajú aj iné postupy, ako sú uvedené v definovaní ekologickej poľnohospodárskej výroby. Ekologické poľnohospodárstvo možno definovať ako vyvážený agroekosystém trvalého charakteru, ktorý je založený predovšetkým na miestnych a obnoviteľných zdrojoch. Ekologická poľnohospodárska výroba je taká výroba rastlín, v ktorej sa používajú osobitné osevné postupy, zelené hnojenie, hnojenie organickými hnojivami, povolenými prírodnými anorganickými hnojivami, mechanické, fyzikálne a biologické metódy na ochranu rastlín; ako aj chov hospodárskych zvierat, pre ktoré sa používajú výlučne krmivá pochádzajúce z ekologickej rastlinnej výroby a ktorým sa súčasne venuje osobitná veterinárna starostlivosť. Ciele ekologickej poľnohospodárskej výroby sú: • produkcia zdravotne neškodných potravín, • zachovanie úrodnosti pôdy, hlavne organickými látkami, • vytvorenie podmienok pre prirodzený chov zvierat, • racionálne hospodárenie s prírodnými zdrojmi, • ochrana pred narušovaním prostredia a rovnováhy v prírode Zásadné rozdiely medzi konvenčným a ekologickým poľnohospodárskym systémom: Konvenčný systém - priorita kvantity, požiadavka rentability výroby je kladená pred biologickú a ekologickú rovnováhu, výroba je špecializovaná, jednostranný osevný postup, používanie anorganických ľahko rozpustných hnojív, použitie agrochemikálií a regulátorov rastu. Ekologický systém - priorita kvality, požiadavka biologickej a ekologickej rovnováhy je kladená pred ekonomickú požiadavku, výroba je mnohostranná, pestrý osevný postup, používanie organických
329

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) pomaly rozpustných hnojív, snaha, aby sa výrobný (http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/psrsk/Polnohospodarstvo). systém sám reguloval

1.8 OBMEDZUJÚCE FAKTORY VYUŽÍVANIA PÔDNEHO FONDU A ICH OCHRANNÉ PÁSMA
Charakteristickým znakom stresujúcich faktorov je ich priestorová lokalizácia a plošné vymedzenie v obvode pozemkových úprav. Prejavujú sa záberom prírodných ekosystémov a priestorovou bariérou pre lokalizáciu jednotlivých aktivít v území. Vo veľkej miere ovplyvňujú návrh dopravných, vodohospodárskych, protieróznych a ekologických opatrení. V obvode projektu sa identifikujú (popis, hodnotenie využívania a grafické znázornenie) stresové faktory a ich ochranné pásma podľa funkčného využitia. Rozlišujeme: § faktory technického charakteru, § faktory ekologicko-environmentálneho charakteru. Ďalej uvádzané faktory majú informatívny charakter. Sú závislé od meniacej sa legislatívy. Uvádzané faktory je nutné vždy prejednať s nájomcom, resp. vlastníkom. Odporúčame k jednotlivým kapitolám citovať stanoviská dotknutých organizácií, ktoré boli zistené počas spracovania projektu, resp. boli zaslané pozemkovému úradu už počas prípravného konania. 1.8.1 Obmedzujúce faktory technického charakteru Objekty účelovej poľnohospodárskej výstavby Výrobné strediská podnikov Z hľadiska funkčného využitia ide o pomerne časté zariadenia kombinovaného využívania – vedenie poľnohospodárskeho podniku (administratíva) a farma živočíšnej výroby (členenie objektu na vzájomne prevádzkovo oddelené zóny – vstup (administratívne objekty, vrátnica, váhovňa), výrobná zóna (jadro výroby – prevádzka v objektoch), sklad (skladovanie krmív a stelív), skladovanie exkrementov a nebezpečných odpadov v okrajovej časti areálu (kafilérny box), pomocná prevádzka (opravárenské dielne, garáže, sklady PHM a pod.). Farmy živočíšnej výroby Samostatne fungujúce špecializované farmy živočíšnej výroby (chov dojníc, výkrm hovädzieho dobytka (HD), výkrm ošípaných, chov hydiny a pod.) s členením podľa zásad čierno-bielej prevádzky. Do bielej časti patrí zóna objektov a zariadení pre ustajnenie a pohyb zvierat a zóna výrobná a skladov krmív (vrátane silážnych žľabov, silážnych a senážnych veží). Sklady vedľajších a odpadových produktov a objekty hospodársko- administratívneho zabezpečenia tvoria čiernu časť farmy. Obidve časti musia mať prísne vyčlenené dopravné a prepravné prostriedky a vlastný personál. Pri hodnotení fariem živočíšnej výroby (ŽV) v súčasnom stave sa určuje ich umiestnenie v rámci katastrálneho územia, výmera, súčasné kapacitné využitie a prevádzkový stav objektov v rámci plnenia lokalizačných kritérií územnotechnických, urbanisticko-územných a z hľadiska plnenia ekologických zásad. Z hodnotenia jestvujúcich fariem vyplynie posúdenie budúceho využitia objektov (vyhovujúce, schopné ďalšieho rozvoja s realizáciou určitých opatrení (popíše sa akých), objekty určené na dožitie a pod.). Uvedie sa prípadná potreba budovania nových objektov ŽV s vytypovaním vhodných lokalít pre umiestnenie. Ochranné pásma dvorov živočíšnej výroby sú vymedzované za účelom ochrany okolitého územia pred nepriaznivými vplyvmi ako je zápach, prašnosť a hlučnosť, v rozsahu od 300 m do 1000 m. Smerná vzdialenosť od hranice trvalého sídla závisí od kapacity objektu (objekty s nižšou kapacitou môžu byť umiestnené aj bližšie) a druhu chovaných zvierat. U väčšiny fariem uvažovaných na rekonštrukciu (v minulosti vybudovaných) či už v intraviláne obcí alebo mimo neho (v blízkosti obytných zón), vymedzenie ochranného pásma chýba a ich dodatočné navrhnutie je problematické. V pásmach ochrany sa vylučuje nová výstavba budov slúžiacich trvalo na obytné účely, výstavba športovo-rekreačných, zdravotno-liečebných zariadení, predškolských a školských zariadení. Využitie ochranných pásiem v okolí dvorov živočíšnej výroby pre iné účely než rastlinnú výrobu možno povoliť len výnimočne. Najvhodnejšou je výstavba súvisiaca s prevádzkou poľnohospodársko-technických objektov a výsadba ochranno-izolačnej zelene. Z hodnotenia jestvujúcich fariem vyplynie posúdenie budúceho využitia
330

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) objektov (vyhovujúce, schopné ďalšieho rozvoja s realizáciou určitých opatrení, objekty určené na dožitie a pod.). Uvedie sa prípadná potreba budovania nových objektov ŽV s vytypovaním vhodných lokalít pre umiestnenie. Konkretizujú sa stanovené pásma hygienickej ochrany pre jednotlivé areály živočíšnej výroby v riešenom území (na základe Všeobecne záväzného nariadenia o chove hospodárskych zvierat na území príslušnej obce, mesta, resp. mestskej časti). Poľné hnojiská-depónie vedľajších produktov živočíšnej výroby Depónie sú objekty na skladovanie vedľajšieho produktu – exkrementov zvierat ako dôsledok výrobného procesu, ktorého základnou súčasťou je živý organizmus produkujúci organický odpad. V prípade priestorového obmedzenia poľnohospodárskeho využívania pôdy ide predovšetkým o stále, spevnené poľné hnojiská, betónové, panelové, alebo asfaltové (polozapustené alebo zapustené, zastrešené alebo nezastrešené) a areály skladovania tekutých exkrementov zvierat – centrálne sklady hnojovice (napr. nadzemné oceľové nádrže Vítkovice, nadzemné železobetónové nádrže Wolf System, zapustené (zemné) železobetónové nádrže Wolf System, ale v poslednom období aj lagúny s fóliou a s kontrolným systémom tesnosti (podzemné alebo nadzemné). Maštaľný hnoj sa na krátku dobu (1 mesiac) môže skladovať vo voľnej prírode na pôde s vyššou objemovou hmotnosťou ako 1,4 g.cm-3. Zakázané je voľne skladovať hnojivá na poľnohospodárskej pôde trvalo zamokrenej, s vysokou hladinou podzemnej vody nad 0,6 m, a to aj dočasne, na svahu so sklonom nad 3o, v inundačnom území vodného toku alebo na plochách, ktoré môžu byť zaplavené pri 100-ročnom maximálnom prietoku. Ak sa skládka hnojív buduje na svahu, platia nasledovné šírky ochranných pásiem od povrchových vôd: svah so sklonom do 4o – 150 m od povrchového vodného zdroja, svah so sklonom 4 až 6o – 300 m, svah so sklonom 6 až 12o – 450 m od povrchového vodného zdroja. Skladovanie maštaľného hnoja vo voľnej prírode a budovanie poľných hnojísk musí byť schválené príslušným orgánom ochrany životného prostredia (Kódex správnej poľnohospodárskej praxe – Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov). Okrem umiestnenia depónií hospodárskych hnojív sa hodnotí ich stav (vyhovujú, resp. nevyhovujú uvádzaným podmienkam) a vyťaženosť (postačujúca, resp. nepostačujúca kapacita). Z toho vyplynie potreba optimalizačných opatrení (likvidácia, resp. budovanie nových). Skúsenosti ukázali, že je výhodnejšie budovať hnojiská na farme než na poli. Pri hodnotení je žiaduce spolupracovať s prevádzkovateľmi. Poľné letiská V minulosti budované pre leteckú aplikáciu agrochemikálií (priemyselné hnojivá, desikácia porastov, chemická ochrana rastlín), obyčajne doplnené zabezpečenými skladovacími priestormi. V súčasnosti vzhľadom k ekonomickým a environmentálnym obmedzeniam sú v poľnohospodárskej prvovýrobe málo využívané. Ich opodstatnenosť môže v súčasnosti byť v uplatnení (v určených prípadoch) na športovorekreačné účely (leteckú turistiku), ochranu lesných porastov, resp. pri havarijnom a katastrofickom zabezpečení územia. Je potrebné popísať ich súčasný stav (dĺžka, šírka, povrch dráhy) a jednoznačne stanoviť budúce využitie. V prípade ďalšieho rozvoja zohľadniť možnosti vybavenia nevyhnutnou technickou infraštruktúrou, hygienickým zariadením, priestorov na odpočinok a pod., pre zaistenie plôch so zodpovedajúcim funkčným využitím. Ochranné pásma poľných letísk sú určené v interných dokumentáciách o prevádzke poľného letiska. Uvedené informácie je potrebné vyžiadať u vlastníka, resp. správcu poľného letiska. Viničné hospodárstva, záhradnícke strediská, chmeliarske hospodárstva Vo väčšine prípadov sú súčasťou areálov špeciálnych druhov pozemkov, resp. výrobných stredísk poľnohospodárskeho podniku. Spolu tvoria prekážku v obhospodarovaní ornej pôdy, resp. TTP. Posudzuje sa ich lokalizácia, prevádzkový stav a odporučenia ich ďalšieho využitia (intenzifikácia, rozšírenie plôch, resp. predpoklad dožitia, likvidácie alebo zníženie výmery). 1.8.2 Obmedzujúce faktory poľnohospodárskej výroby s ekologicko-environmentálnym pôsobením Pôda predstavuje rozhodujúci prírodný zdroj a súčasne aj ekonomický a eko-sociálny potenciál SR. Po získaní členstva v Európskej únii (EÚ) sa naša pôda stala súčasťou zdrojov pôdy Európskeho spoločenstva a tým aj časťou ekonomického, ekologického a sociálneho potenciálu pôdy EÚ s požiadavkou na vyspelý a fungujúci systém jej ochrany a správneho využívania. Túto problematiku v súčasnosti upravuje zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy,
331

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) novelizovaný zákonom č. 219/2008 Z. z. Hlavnými nástrojmi uplatňovania ochrany a racionálneho využívania pôdnych zdrojov na poľnohospodárskej pôde sú pozemkové úpravy. Vymedzením plôch absolútnych a alternatívnych kultúr by malo ísť o zefektívnenie produkčných a pôdoochranných funkcií poľnohospodárstva. SR sa hodnotou 0,45 ha poľnohospodárskej a 0,27 ha ornej pôdy na obyvateľa (čo je na spodnej hranici dostatočnosti) zaraďuje medzi krajiny s nízkou výmerou pôdy zabezpečujúcou produkciu potravín. Z hľadiska využívania produkčného potenciálu pôd je nepriaznivým trendom zvyšovanie podielu území s dlhodobou, resp. trvalou stratou produkčnej schopnosti - urbanizované územia a zastavané plochy. Jednou z najvýznamnejších funkcií pôdy ako prírodného zdroja je jej produkčná schopnosť (úrodnosť, bonita), ktorá je využívaná najmä v poľnohospodárstve. Stupeň kvality poľnohospodárskej pôdy v konkrétnom krajinnom segmente je faktorom ovplyvňujúcim jej možné využitie. Kategorizácia bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) do 9 skupín kvality pre účely ochrany najkvalitnejších pôd pred záberom na nepoľnohospodárske použitie oceňuje úrodnosť, bonitu, resp. stupeň produkčnej schopnosti poľnohospodárskych pôd. Podľa zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy sú všetky poľnohospodárske pôdy podľa príslušnosti do BPEJ zaradené do 9 skupín kvality pôdy. Najkvalitnejšie patria do 1. skupiny a najmenej kvalitné do 9. skupiny. Prvé 4 skupiny sú chránené podľa §12 zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy a možno ich dočasne alebo trvalo použiť na nepoľnohospodárske účely iba v nevyhnutných prípadoch, ak nie je možné alternatívne riešenie. Plošné zastúpenie stanovených skupín kvality v SR je nasledovné: 1-4. skupina vysokoprodukčné pôdy (t.j. 22,9 %), 5-7. skupina - stredne produkčné (t.j. 50,9 %) a 8-9. skupina - nízko produkčné (t.j. 26,2 %).

1.9 DOTÁCIE PRE POĽNOHOSPODÁROV
Dialóg a osobný prístup k farmárom, poľnohospodárom (vlastníkom resp. užívateľom pôdy) v obvode pozemkových úprav je vhodný nástroj na prekonanie bariéry medzi poľnohospodárstvom a plánovacími procesmi v krajine. Mnoho poľnohospodárov nemá potrebné znalosti k pochopeniu účelov jednotlivých navrhovaných zariadení a opatrení v rámci projektov pozemkových úprav. Poväčšine plnia len nevyhnutné povinnosti a z pravidla, bez potrebnej informovanosti. Akékoľvek nové/iné aktivity v „ich“ území berú iba ako ďalšiu nárokovú dotáciu na ich hospodárstve. Je vhodné si uvedomiť, že dobrovoľné zapojenie užívateľov pôdy po projektov pozemkových úprav môže vytvoriť správny základ pre projekt pozemkových úprav. Záleží len na projektantovi do akej miery posúdi a zapracuje ich návrhy do projektu a do konkrétnych návrhov. Je zrejmé, že snahou poľnohospodárov je čo najsúvislejšie obhospodarovať svoje resp. prenajaté pozemky a tým zvyšovať produktivitu/výnosnosť poľnohospodárskeho systému. Hlavnou motiváciou ich konania je dotačný systém a preto je vhodné poznať dôvody ich, v mnohých prípadoch, nesúhlasných stanovísk pri jednaniach. V nasledujúcom texte stručne popisujeme systém dotácií v poľnohospodárstve. Kapitola je spracovaná na podklade v súčasnosti platných legislatívnych a metodických usmernení: • Nariadenie vlády č. 488/2010 Z. z., o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, v znení nariadenia vlády SR č. 495/2011 Z. z. • Zákon č. 543/2007 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka • Metodický pokyn č. 387/2012-550 k nariadeniu vlády SR č. 488/2010 Z. z., o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, v znení nariadenia vlády SR č. 495/2011 Z. z. • Návrh Nariadenia európskeho parlamentu a rady, ktorým sa stanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe podporných režimov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (zatiaľ neplatný dokument) V súčasnosti sa na Slovensku uplatňujú tieto formy priamych platieb: 1. zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) 2. zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) 3. zo štátneho rozpočtu SR - doplnkové priame platby Slovenskí poľnohospodári môžu každoročne žiadať o priame podpory. Priame podpory sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu SR a refundujú z rozpočtu EÚ, doplnkové priame platby sa vyplácajú zo štátneho
332

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) rozpočtu SR. Poberatelia priamych podpôr majú povinnosť spĺňať stanovené zákonné požiadavky hospodárenia (ZPH) a udržiavať svoje plochy v dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienkach (GAEC). Dodržiavanie týchto podmienok sa súhrnne označuje ako krížové plnenie (KP). EURÓPSKY POĽNOHOSPODÁRSKY ZÁRUČNÝ FOND (EPZF) Pri priamych platbách ide o nasledovné platby: • Jednotná platba na plochu (SAPS) • Platba na dojnicu • Osobitná platba na cukor • Osobitná platba na ovocie a zeleninu (OZ) Na poskytnutie priamych platieb podľa nariadenia vlády č. 488/2010 je žiadateľ povinný plniť podmienky krížového plnenia. Podmienky krížového plnenia je povinný dodržiavať celoročne od príslušného roku podania žiadosti. Podmienkami krížového plnenia sa rozumejú: • dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky (GAEC), • požiadavky hospodárenia, vrátane koeficientov pre výpočet množstva vyprodukovaného dusíka. V texte ďalej podrobnejšie uvádzame iba tie dotačné tituly (ostatné uvádzame iba pre úplnosť), ktoré je možné zosúladiť s návrhmi v rámci projektov pozemkových úprav najmä ako odporúčacie opatrenia v rámci návrhu VZFU (sú uvedené v texte kurzívou). GAEC znamená dodržiavanie nasledujúcich štandardov v piatich oblastiach: Oblasť A: Pôdna erózia - cieľom oblasti je zabezpečiť ochranu pôdy pomocou vhodných opatrení: • V termíne od 1. novembra do 1. marca na ornej pôde s priemernou svahovitosťou nad 12o zabezpečiť min. 40 %-né vegetačné pokrytie výmery ornej pôdy oziminou, viacročnou krmovinou alebo medziplodinou, alebo strniskom.
Oziminy: plodiny založené v jeseni, ktoré sa zberajú v nasledujúci rok v lete, patria sem zástupcovia obilnín a olejnín, nasledovne: pšenica ozimná, pšenica tvrdá, raž siata, tritikale, jačmeň ozimný, ozimná miešanka, ostatné oziminy, kapusta repková pravá – ozimná. Viacročné krmoviny: plodiny využívané na kŕmenie zvierat, pestujú sa na pozemku viac rokov, nasledovne: ďatelina, lucerna, ďatelinotrávne miešanky, lucerno – trávne miešanky, trávy, ďatelina červená dvojkosná, zatrávnená orná pôda Medziplodiny: plodiny pestované medzi dvoma hlavnými plodinami, využívajú sa predovšetkým na kŕmenie hospodárskych zvierat, z pohľadu ochrany kvality pôdy (a teda aj GAEC) je využitie medziplodín na zelené hnojenie a zabezpečenie pokryvu v období medzi dvoma hlavnými plodinami, kedy by v prípade nevyužitia medziplodín, v krátkom období, počas ktorého sa hlavná plodina nedopestuje, bola nepokrytá a vystavená riziku pôsobenia erózie. Ako medziplodiny sa teoreticky môžu pestovať všetky plodiny pestované na OP, preto tieto druhy nie sú v tomto postupe vymedzené. Ako medziplodiny sa veľakrát využívajú aj plodiny bežne využívané ako hlavné plodiny, napr. raž, alebo kapusta repková pravá. Strniská: strniská po obilninách, olejninách, teda jedná sa o pokosené porasty po obilninách, olejninách a kukurici

Dodržiavaním vhodných opatrení obhospodarovania ornej pôdy zabraňovať tvorbe ryhovej erózie a zabrániť vzniku eróznych rýh nad 20 cm hĺbky.

Plochy OP resp. vybrané časti so svahovitosťou nad 12° je potrebné zatrávniť, prípadne využívať na pestovanie viacročných krmovín, ale nikdy nie na pestovanie širokoriadkových plodín, pri ktorých je takmer nemožné zabrániť erózii na takomto svahu. Medzi širokoriadkové plodiny patria nasledovné plodiny: zemiaky, repa cukrová, repa kŕmna, kukurica, kukurica cukrová, kukurica na siláž, kukurica na zeleno, slnečnica ročná, kapusta, karfiol, kaleráb.

Likvidovať existujúce terasy vinohradov a sadov je zakázané.

Oblasť B: Organické zložky pôdy - cieľom dodržiavania podmienok je zachovať úroveň organických zložiek pôdy pomocou vhodných opatrení: • Nepestovať na tej istej ploche počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov tú istú okopaninu. Medzi okopaniny patria repa cukrová, repa kŕmna, šalátová repa (cvikla), zemiaky. • Vypaľovať strniská a páliť rastlinné zvyšky po zbere úrody z obilnín, strukovín a olejnín je zakázané
333

Opakovaná odborná príprava pre držiteľov osvedčenia o získaní oprávnenia na projektovanie pozemkových úprav (učebné texty) Oblasť C: Štruktúra pôdy - cieľom dodržiavania podmienok pre oblasť Štruktúra pôdy je zachovať štruktúru pôdy pomocou vhodných opatrení: • Nevstupovať na poľnohospodársku pôdu v čase, keď môže dôjsť k jej zhutňovaniu a rozbahneniu. Nevzťahuje sa na čas nevyhnutne potrebný na zber plodín v súlade s agrotechnickou praxou Oblasť D: Minimálna miera údržby - cieľom udržiavania podmienok tejto oblasti je zabezpečiť minimálnu úroveň údržby poľnohospodárskej pôdy. • Počas kalendárneho roka dodržiavať najnižšie zaťaženie 0,2 veľkej dobytčej jednotky zvierat na hektár trvalých trávnych porastov a na hektár pestovaných objemových krmovín, ktorých výmera je vyššia ako 20 ha • Počas celého vegetačného obdobia udržiavať všetky plochy trvalých trávnych porastov podľa nadmorskej výšky kosením a/alebo spásaním, doplnkovo aj mulčovaním podľa sledovaného obdobia. • Najneskôr do 14 dní po vykonaní kosby na lúkach odstrániť pokosenú hmotu; to neplatí, ak sa uplatňuje podmienka uvedená v oblasti štruktúra pôdy. • Vylúčiť zmenu trvalých trávnych porastov na ornú pôdu na súvislej časti pozemku v diele pôdneho bloku na výmere viac ako 0,30 ha. • Nenarušovať ani nelikvidovať krajinné prvky na ornej pôde ako sú solitér, stromoradie, skupina stromov, mokraď, medza.
Solitér je osamelo rastúca drevina, väčšinou ako súčasť komplexu poľnohospodársky obhospodarovaných pozemkov. Je to prevažne mohutný jedinec domácich druhov drevín. Stromoradie: je rad stromov, ktoré majú spravidla rovnaký rozostup a pravidelný spon. Z hľadiska pôvodu ide zväčša o umelo vysadené pásy drevín, prípadne kombinované typy vegetácie, pri ktorých sa vho