Učebné Texty

Ministerstvo pdohospodrstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Komora pozemkovch prav SR Katedra mapovania a pozemkovch prav, Stavebn fakulta,
STU Bratislava
Odborn prprava na opakovan skku driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav
(uebn texty)
Odborn garant: Ing. Pavol Matejka MPRV SR Ing. Andrej Vaek MPVR SR Ing. ubica Hudecov, PhD. Katedra mapovania a pozemkovch prav, Stavebn fakulta STU Bratislava kolektv MPRV SR Dobroviova 12 812 66 Bratislava http://www.land.gov.sk Editor: Ing. Andrej Vaek Uren pre: absolventov kurzu opakovanej odbornej prpravy Rok vydania: 2012 Publikcia bola spracovan editorom z textov dodanch autormi. Za obsahov npl a jazykov strnku prspevkov zodpovedaj autori. ISBN 978-80-970552-4-0 Autor: Vydal:
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty)
Obsah: 1. Zmeny prvnych predpisov v oblasti pozemkovho prva (JUDr. Kucejov) (str. 3 31) 2. Zmeny prvnych predpisov v oblasti katastra nehnutenost (Ing. Hudecov) (str. 32 44) 3. Proces zhotovenia PP 3.1. Etapy vykonvania PP (Ing. Vaek) (str. 45 50) 3.2. Metodick tandardy (Ing. Muchov) (str. 51 91) 4. pecilne zkony 4.1. Ochrana ivotnho prostredia, SES (RNDr. Pauditov) (str. 92 113) 4.2. Vodn hospodrstvo (Ing. Matejka) (str. 114 135) 4.3. Protierzne opatrenia (Ing. ist) (str. 136 155) 5. Geodetick innosti pre projekt pozemkovch prav 5.1. Dodacie podmienky etp (Ing. Vaek) (str. 156 176) 5.2. Praktick vkon (Ing. Uhlk, Ing. Urban) (str. 177 186) 6. Lesn hospodrstvo (Ing. Ondrejk) (str. 187 204) 7. Ochrana ponohospodrskej pdy (Ing. Szallayov) (str. 205 227) 8. Urovanie hodnoty pozemkov (Ing. Buday) (str. 228 279) 9. Infratruktra v pozemkovch pravch 9.1. Cestn sie (Ing. Muk) (str. 280 290) 9.2. Hydromelioran opatrenia (Ing. ist) (str. 291 306) 10. zemn plnovanie (Ing. Kalinov) (str. 307 315) 11. Pozemkov pravy pre neponohospodrske vyuitie (Ing. Vaek) (str. 316 320) 12. Ponohospodrska vroba, zhradnctvo a krajinn ininierstvo (Ing. Muchov) (str. 321 361)
1. ZMENY PRVNYCH PREDPISOV V OBLASTI POZEMKOVHO PRVA

JUDr. Janka Kucejov
1. ZKON SLO 330/1991 Zb. o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, pozemkovch radoch, pozemkovom fonde a o pozemkovch spoloenstvch v znen z.. . 293/1992 Zb, z. . 323/1992 Zb., z. . 187/1993 Z. z., z. . 180/1995 Z. z.,z.. 181/1995 Z.z., z. . 222/1996 Z. z., z. . 80/1998 Z. z., z. . 256/2001 Z. z., z. . 420/2002 Z. z., z. . 518/2003 Z.z., z. . 217/2004 Z.z., zkonom . 523/2004 Z.z., z. . 549/2004 Z.z., z. . 571/2007 Z.z., z. . 285/2008 Z.z., z. . 66/2009 Z.z., z. . 499/2009 Z.z., z. . 136/2010 Z.z., z. . 139 /2010 Z.z. , z. . 559/2010 Z.z., z.. 547/2011 Z.z. (vypust. 34a ods. 5 . 1.1.2013) zkon nadobudol innos 15.08.1991 Zkon o P sa len na 6 ast: Prv as Druh as Tretia as tvrt as Piata as iesta as - Pozemkov pravy ( 1 - 31); - ustanovenia ruen a vypusten ( 32, 33); - Slovensk pozemkov fond ( 34 - 36); - Osobitn ustanovenia o zmiernen niektorch majetkovch krvd ( 37 - 39); - Psobnos niektorch orgnov ( 41); - Spolon, prechodn a zveren ustanovenia ( 42 - 45);
1.1. Obsah pozemkovch prav (1 zkona) (1) Obsahom pozemkovch prav je racionlne priestorov usporiadanie pozemkovho vlastnctva v uritom zem a ostatnho nehnutenho ponohospodrskeho a lesnho majetku s nm spojenho vykonvanho vo verejnom zujme v slade s poiadavkami a podmienkami ochrany ivotnho prostredia a tvorby zemnho systmu ekologickej stability, funkciami ponohospodrskej krajiny a prevdzkovo-ekonomickmi hadiskami modernho ponohospodrstva a lesnho hospodrstva a podpory rozvoja vidieka. (2) Pozemkov pravy zahaj - zistenie a nov usporiadanie vlastnckych a uvacch pomerov ako aj svisiacich inch vecnch prv1aa) v obvode pozemkovch prav a nov rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo in pravy pozemkov), - technick, biologick, ekologick, ekonomick a prvne opatrenia svisiace s novm usporiadanm prvnych pomerov. aa) 151a a 151n a 602 Obianskeho zkonnka. 1.2. Dvody pozemkovch prav ( 2 zkona) 1) Pozemkov pravy sa vykonvaj najm, ak a) je to potrebn na usporiadanie vlastnckych a uvacch pomerov a odstrnenie prekok ich vkonu vyvolanch historickm vvojom pred innosou tohto zkona, nklady hrad tt b) dolo k podstatnm zmenm vo vlastnckych a uvacch pomeroch v obvode pozemkovch prav ( 3), nklady hrad tt, prispieva zdruenie astnkov
3
c) m djs k investinej vstavbe, ktor podstatne ovplyvn hospodrenie na pde alebo ivotn podmienky v obvode pozemkovch prav alebo jeho ucelenej asti, nklady hrad ten, v zujme koho sa P vykonvaj d) je to potrebn v zujme obnovenia alebo zlepenia funkci ekologickej stability v zemnom systme a celkovho rzu ponohospodrskej krajiny nklady hrad tt e) m djs k obmedzeniu ponohospodrskej alebo lesnej vroby z dvodu vyhlsenia ochrannch psiem, chrnench zem alebo z inch dvodov, nklady hrad tt f) sa v katastrlnom zem vylenilo do bezplatnho doasnho nhradnho uvania viac ako 25 percent vmery ponohospodrskeho pdneho fondu. nklady hrad tt g) je potrebn riei dsledky ivelnch pohrm nklady hrad tt (2) Ak sa pozemkov pravy vykonvaj z dvodov uvedench odseku 1 psm. a) a c), a g) nariauje ich prslun obvodn pozemkov rad. In dvody pozemkovch prav poda 7 ods. 1 a 8 ods. 1 zkona: prpravn konanie mono nariadi a pozemkov pravy mono povoli aj z inch dvodov ako je hospodrenie na pde - poda 13 ods. 5 ak s pozemkov pravy povolen z inch dvodov, ako je hospodrenie na pde, projekt pozemkovch prav schvli obvodn pozemkov rad po prerokovan a vybaven nmietok alebo po rozhodnut o nmietkach svisiacich s nedodranm zsad pre umiestnenie novch pozemkov alebo podmienok primeranosti ustanovench zkonom. Podmienkou schvlenia projektu pozemkovch prav je shlas astnkov, ktor vlastnia najmenej dve tretiny vmery pozemkov, na ktorch s povolen pozemkov pravy. Za shlas sa povauje aj to, ak vlastnk nepod nmietku alebo nmietka je neopodstatnen. - poda 20 zkona nklady na pozemkov pravy vyvolan potrebami uplatnenia inch hospodrskych zujmov ako je hospodrenie na pde uhrad s vnimkou osobnch a vecnch nkladov ttnych orgnov ten, v zujme ktorho boli pozemkov pravy vykonan - Spravidla sa tieto P vykonvaj ako jednoduch pozemkov pravy (8b zkona o P), procesn postup konania je toton s postupom P v celom katastrlnom zem alie in dvody vykonvania P: Zo z. . 66/2009 Z.z. vyplva, e P sa mu vykonva aj z dvodu: - usporiadanie vlastnckych vzahov k pozemkom pod stavbami vo vlastnctve obce alebo vyieho zemnho celku, ktor preli do vlastnctva obce alebo vyieho zemnho celku poda osobitnch predpisov vrtane priahlej plochy, ktor svojm umiestnenm a vyuitm tvor neoddeliten celok so stavbou (alej len pozemok pod stavbou). - usporiadanie vlastnckych vzahov k pozemkom, na ktorch je umiestnen cintorn, okrem pozemkov vo vlastnctve cirkv, portov arel alebo verejn zele, ak tento cintorn, portov arel alebo verejn zele preli do vlastnctva obce poda osobitnho predpisu - Nklady hrad obec, resp. VUC 1.3. Obvod pozemkovch prav ( 3) (3) Zisovanie priebehu hranc obvodu pozemkovch prav a zisovanie zmien druhov pozemkov poda skutonho stavu v terne vykonva komisia, ktor zriauje obvodn pozemkov rad. Komisia je zloen z dvoch zamestnancov obvodnho pozemkovho radu, jednho zamestnanca sprvy katastra, jednho zamestnanca obvodnho lesnho radu (ak s v obvode lesy), jednho zstupcu obce a jednho zstupcu navrhovatea. Ak je to potrebn, poet lenov komisie mono doplni po jednom zstupcovi z alch dotknutch orgnov. Predsedu komisie vymenva a odvolva riadite obvodnho pozemkovho radu. Na obsah zpisnice z innosti komisie sa vzahuje 22 SP, ide o dleit kon v konan a vykonanie dkazov pre ely vydania rozhodnutia poda 8 zkona. Zpisnicu musia
4
podpsa vetci prtomn, nesta, ak ju spe napr. pracovnk OP a prilo sa prezenn listina. (4) O zmench obvodu pozemkovch prav, ktor s nepatrnho rozsahu a v podstate nemenia obvod pozemkovch prav, me rozhodn obvodn pozemkov rad. Na rozhodnutie sa nevzahuje veobecn predpis o sprvnom konan. Zmena sa mus psomne oznmi vlastnkom pozemkov, ktorch sa tka. Obvod projektu pozemkovch prav (4) (2) Ak sa tm nezmar el pozemkovch prav, mu by z pozemkovch prav niektor pozemky vyat, najm pozemky vyhraden pre obranu ttu, vodohospodrske diela, psma hygienickej ochrany vodnch zdrojov, dianice, cesty, eleznice, cintorny, stavebn pozemky, dobvacie zemia vhradnch losk, chrnen zemia a ich ochrann psma, archeologick lokality a vznamn asti zemnho systmu ekologickej stability. (4) Do obvodu projektu pozemkovch prav mono zahrn aj pozemky, ktor svoju polohu, tvar a vlastnctvo nemenia, ak je to eln pre vytvorenie svislho mapovho postupy uveden v prvej asti zkona sa na tieto pozemky nepouij. - Obvod projektu, pozemky, ktor s vyat z poz. prav a pozemky, ktor svoju polohu, tvar a vlastnctvo nemenia sa uruj v rozhodnut poda 8 zkona, preto ich nemono poas konania svojvone meni. 1.4. astnci pozemkovch prav (6 zkona) osobitn ustanovenie vo vzahu k SP a) vlastnci pozemkov podliehajcich pozemkovm pravm, okrem vlastnkov pozemkov poda 4 ods. 4 (vlastnctvo, poloha a tvar ktorch sa nemen), ak nejde o osoby uveden v psm. d) b) njomcovia pozemkov, podliehajcich pozemkovch pravm, c) vlastnci ostatnho nehnutenho ponohospodrskeho majetku nachdzajceho sa v obvode pozemkovch prav, d) fyzick osoby a prvnick osoby, ktorch vlastncke alebo in prva mu by pozemkovmi pravami dotknut, e) investor, ak ide o pozemkov pravy z dvodu uvedenho v 2 ods. 1 psm. c), alebo in fyzick osoba alebo prvnick osoba, v ktorej zujme sa pozemkov pravy vykonvaj, f) Slovensk pozemkov fond ( 34 a 36), g) ttna organizcia lesnho hospodrstva, h) obec, alebo vy zemn celok - Ak sa nepreuke opak, astnkom je aj ten, kto o sebe tvrd, e spa niektor z predpokladov uvedench v odseku 1 psm. a) a e). - Ten, kto sa stane vlastnkom pozemku v priebehu konania o pozemkovch pravch, neme namieta vsledky doterajieho konania. 42j zkona o P (novela z.. 571/2007 Z.z.) (1) astnk konania poda tohto zkona je povinn uvdza svoje meno, priezvisko, rodn priezvisko, (aj muov) trval pobyt, rodn slo a dtum narodenia, ak ide o fyzick osobu a nzov, sdlo a identifikan slo, ak ide o prvnick osobu. (2) V schvaovacom konan poda 10 a 13 obvodn pozemkov rad zverejuje na ely informovania verejnosti meno, priezvisko, rodn priezvisko, dtum narodenia a trval pobyt astnka, ak ide o fyzick osobu a nzov, sdlo, a identifikan slo, ak ide o prvnick osobu.
Zastupovanie astnkov Splnomocnenie - treba preukza psomnm plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhlsenm do zpisnice. Poda terajieho znenia zkona nememe trva na osveden podpisu na splnomocnen. Zo zkona: 1. astnka konania, ktor neme kona samostatne (napr. maloletch zastupuj rodiia; osoby, ktorch sd pozbavil svojprvnosti zastupuje sdom uren zstupca) 2. Slovensk pozemkov fond a sprvca lesnho majetku vo vlastnctve ttu zastupuj neznmych vlastnkov pozemkov alebo vlastnkov pozemkov, ktorch miesto pobytu nie je znme, alebo tch, ktor svoje prva neuplatnili ( 17 ods. 1) a ak neprebieha konanie poda 16. 3. Vlastnkov podielov spolonej nehnutenosti zastupuje nimi uren osoba, ak vlastnci podielov spolonej nehnutenosti takto osobu neuria, tto funkciu vykonva predseda spoloenstva, alebo Slovensk pozemkov fond alebo sprvca. Postavenie astnkov konania: - Sprvny poriadok (SP) v 14 upravuje, kto sa povauje v sprvnom konan za astnka konania. Zkon o P vak obsahuje pecilne ustanovenie o astnkoch konania, preto v celom konan vo veciach pozemkovch prav ako astnci konania vystupuj tie fyzick a prvnick osoby, ktor s vymedzen v 6 zkona o P. Osobitn postavenie v konan m Slovensk pozemkov fond a sprvca lesnho majetku vo vlastnctve ttu. - Procesn prva a povinnosti, ako vyplva z 4 ods. 2 SP, maj vetci astnci konania rovnak. Z 3 ods. 2 SP vyplva, e sprvne orgny s povinn postupova v konan v zkej sinnosti s astnkmi konania a da im prleitos, aby mohli svoje prva a zujmy inne obhajova, najm sa vyjadri k podkladom rozhodnut a uplatni svoje nvrhy, sprvny orgn im mus poskytova pomoc a pouenie, aby pre neznalos prvnych predpisov neutrpeli v konan ujmu. astnci konania spolupracuj so sprvnymi orgnmi v priebehu celho konania ( 4 ods. 1 SP). - U v obdob prpravnho konania me obvodn pozemkov rad (sprvny orgn) v zmysle 23 ods. 3 zkona o P zvola astnkov konania na prerokovanie obvodu pozemkovch prav, pozemkov vyatch a dvodov pozemkovch prav. - V zmysle 23, 24 a 8 zkona o P astnci konania utvraj na obstarvanie spolonch zleitost zdruenie astnkov, prostrednctvom ktorho realizuj as svojich procesnch prv a povinnost. - Riadne opravn prostriedky (odvolanie) v zmysle 53 SP m prvo astnk konania poda vdy, s vnimkou prpadov, ke zkon o P vyluuje monos poda odvolanie. Obdobne to plat pre podvanie podnetov na mimoriadne opravn prostriedky (obnova konania poda 32 a nasl. SP, mimoodvolacie konanie poda 65 SP, aloba na preskmanie prvoplatnho rozhodnutia sdom). Prva astnkov konania - Prvo predklada listiny, ktormi preukazuj vlastncke prvo, alebo in vecn prvo k pozemkom, ktor s v obvode projektu pozemkovch prav. - Prvo oboznmi sa s vodnmi podkladmi - zverejnenm celho nvrhu registra a veobecnch zsad funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav. - Prvo na doruenie vpisu z registra pvodnho stavu - kadmu znmemu astnkovi pozemkovch prav, ktorho pobyt je znmy (za vlastnkov s neznmym pobytom sa vpis doruuje SPF, resp. sprvcovi les. majetku vo vlast. ttu). - Prvo poda psomn nmietky proti nvrhu registra ako aj k vpisu z registra a vyjadri sa k veobecnm zsadm, v lehote do 30 dn.
- Prvo poda nvrh a poiadavky na usporiadanie svojho vlastnctva a uvania v novom usporiadan. - Prvo vyjadri sa k forme vyrovnania, ktor je vo forme novch pozemkov alebo v peniazoch, toto prvo je iastone obmedzen vmerou. - Prvo, aby s nm obvodn pozemkov rad prerokoval jeho poiadavky na urenie novch pozemkov. - Prvo na doruenie zsad pre umiestnenie novch pozemkov. - Prvo poda nmietky proti nvrhu zsad pre umiestnenie novch pozemkov a schvli ich; pre ich schvlenie je potrebn vyslovenie shlasu vlastnkov, ktor vlastnia najmenej dve tretiny vmery pozemkov, na ktorch s povolen alebo nariaden pozemkov pravy. Zsady sa zverejnia verejnou vyhlkou a doruia znmym vlastnkom do vlastnch rk. Za shlas sa povauje aj to, ak vlastnk nepod nmietku alebo nmietka je neopodstatnen. - Prvo na prerokovanie nvrhu novho usporiadania pozemkov poda 12 ods. 6 zkona. - Prvo oboznmi sa s nvrhom projektu P jeho zverejnenm v obci - Prvo na doruenie vpisu z nvrhu projektu znmy vlastnk so znmym pobytom (za vlastnkov s neznmym pobytom sa vpis doruuje SPF, resp. sprvcovi les. majetku vo vlast. ttu). - Prvo poda v zkonnej lehote nmietky proti nvrhu projektu, resp. vpisu z nvrhu PP, ktor s nimi mus obvodn pozemkov rad (sprvny orgn) prerokova ak nmietka svis s nedodranm zsad pre umiestnenie novch pozemkov alebo podmienok primeranosti ustanovench zkonom. - Prvo zastni sa odovzdania vytench hranc novch pozemkov. - Pokia sa niekto stane vlastnkom pozemku v priebehu konania o pozemkovch pravch, neme namieta vsledky doterajieho konania pred nadobudnutm vlastnctva. Povinnosti astnkov konania - Prihlsi sa o as v P a spolupracova so sprvnym orgnom a zhotoviteom. - Oznmi svoj zmer ohadne uvania pozemkov, ktor s v njme inch subjektov. - Vyjadri sa k spsobu vyrovnania pri vmere pozemkov do 400 m2-PP, resp. 2000 m2-LP. - V zmysle 12 ods. 8 zkona o P zna potrebu pozemkov na spolon zariadenia a opatrenia a to poda pomeru ich nrokov na vyrovnanie k hodnote vetkch pozemkov v obvode pozemkovch prav; obdobne to plat pri prrastku alebo bytku plochy pozemkov v dsledku novho merania pri zostavovan registra pvodnho stavu. - Zastni sa prerokovania zsad pre umiestnenie novch pozemkov, prorokovania nvrhu novho usporiadania pozemkov, prerokovania nmietky proti vpisu z projektu P a odovzdania vytench hranc pozemkov. - V prpade pozemkovch prav vykonvanch z dvodu uvedenho v 2 ods. 1 psm.b) zkona o P prispie na nklady P. - Ak boli pozemkov pravy vyvolan potrebami uplatnenia inch hospodrskych zujmov ako je hospodrenie na pde uhrad nklady P s vnimkou osobnch a vecnch nkladov ttnych orgnov ten, v zujme ktorho boli pozemkov pravy vykonan. To plat aj pri dvodoch pozemkovch prav poda 2 ods. 1 psm. c). - astnci P s povinn strpie obmedzenia, pokia o tomto obmedzen rozhodol obvodn pozemkov rad (prav, najm meni spsob vyuitia pozemku, zriaova, meni alebo zrui vodohospodrske zariadenia, stavby na dotknutch pozemkoch, vinice, chmenice, ovocn sady, stromov zele v krajine, prevdza pozemky z ponohospodrskeho do lesnho pdneho fondu ) Zdruenie astnkov P ( 23,24 zkona) V zmysle 23 zkona o P je zdruenie prvnickou osobou a utvraj ho vetci astnci pozemkovch prav, nevynmajc SPF a sprvcu lesnho majetku vo vlastnctve ttu
7
- Zdruenie astnkov vznik na prvom zhromaden astnkov pozemkovch prav. - Zdruenie eviduje obvodn pozemkov rad. lohy zdruenia astnkov P - spolupracova pri prprave a prerokvan vodnch podkladov, projektu pozemkovch prav a postupu jeho vykonania, - zastupova zujmy astnkov konania o pozemkovch pravch, kontrolou, schvaovanm a navrhovanm - predklada nmietky sprvnemu orgnu k nvrhom jednotlivch ast projektu - prostrednctvom predstavenstva zdruenia zastupova astnkov pozemkovch prav pri doruovan schvlenia registra pvodnho stavu poda 10 ods. 3 zkona, - v urenom rozsahu sa podiea na financovan vypracovania a vykonania projektu pozemkovch prav v prpade pozemkovch prav vykonvanch z dvodu uvedenho v 2 ods. 1 psm. b) zkona o P, - nklady spojen s innosou zdruenia hrad obec. - v zmysle 9 ods. 12 zkona o P sa zdrueniu astnkov predklad nvrh veobecnch zsad funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav. - v zmysle 10 ods. 1 zkona o P sa mu doru register pvodnho stavu a poda 10 ods. 4 zkona o P sa mu doruuj VZFU, - v zmysle 10 ods. 6 zkona o P so zdruenm astnkov obvodn pozemkov rad prerokva nmietky astnkov proti veobecnm zsadm funknho usporiadania zemia. - so zdruenm astnkov P OP dohodne zsady pre umiestnenie novch pozemkov. - zdrueniu astnkov sa doruuje v zmysle 13 zkona o P projekt pozemkovch prav, proti ktormu me zdruenie poda nmietky do 30 dn od doruenia projektu. - so zdruenm mus obvodn pozemkov rad prerokova vetky nmietky, ktor podali astnci a ktor podalo zdruenie ak svisia s nedodranm zsad pre umiestnenie novch pozemkov alebo podmienok primeranosti ustanovench zkonom. - poda 14 zkona o P obvodn pozemkov rad so zdruenm astnkov dohodne postup prechodu na hospodrenie v novom usporiadan. 1.5. Etapy pozemkovch prav 1.5.1. Prpravn konanie (realizuje obvodn pozemkov rad) Zaatie konania - na iados astnka z dvodov poda 2 ods. 1 psm. b) alebo z inch dvodov ako je hospodrenie na pde alebo - z podnetu obvodnho pozemkovho radu 2 ods. 1 psm.a) a c) a g) zkona. - poda osobitnho predpisu z.. 66/2009 Z.z. (obec, VUC) Obvodn pozemkov rad posudzuje podan poiadavky, a ak s opodstatnen, zane konanie o pozemkovch pravch. el prpravnho konania= zisovanie podkladov k rozhodnutiu poda 8 zkona - preverenia dvodov, naliehavosti a hospodrskej elnosti vykonania pozemkovch prav - urenia hranc obvodu pozemkovch prav, urenia pozemkov, ktor s vyat z pozemkovch prav zistenie pozemkov, ktor bud do obvodu projektu zahrnut, ale nemenia svoju polohu, tvar a vlastnctvo. Ukonenie prpravnho konania Po ukonen prpravnho konania sprvny orgn vyhotov elabort prpravnho konania, ktor je podkladom pre rozhodnutie o povolen alebo nariaden pozemkovch prav - 8
Obvodn pozemkov rad po zhodnoten vsledkov prpravnho konania, ak sa preuku dvody, rozhodne o povolen ( 2 ods. 1 psm. b/ alebo z inch dvodov ako je hospodrenie na pde) alebo nariaden ( 2 ods. 1 psm. a/ a c/ a, g/ pozemkovch prav. Rozhodnutie okrem veobecnch nleitost obsahuje: - urenie obvodu pozemkovch prav, - urenie pozemkov, ktor s vyat z pozemkovch prav, - lehotu na uskutonenie prvho zhromadenia astnkov pozemkovch prav, - obmedzenie astnkov, ak bolo nariaden ( 26), - zoznam pozemkov zahrnutch do obvodu projektu pozemkovch prav pri ktorch sa vlastnctvo a poloha nebude meni (4 ods. 4 zkona), - vzvu astnkom, aby sa v urenej lehote prihlsili o as v pozemkovch pravch na el spoluprce pri pozemkovch pravch a uplatnenia svojho prva, - vzvu vlastnkom pozemkov, ktor s v njme ponohospodrskeho podniku alebo lesnho podniku alebo hospodrskeho subjektu, aby oznmili svoj zmer ohadne ich uvania; to neplat, ak je ponohospodrsky podnik, lesn podnik a hospodrsky subjekt v likvidcii, - vzvu vlastnkom podielov spolonej nehnutenosti (bval urbrske, komposesortne a in podobn tvary) na urenie osoby, ktor ich bude v konan zastupova; ak si spoluvlastnci takto osobu neuria, zastupuje ich predseda spoloenstva alebo SPF alebo sprvca les. nehn. vo vlast. ttu. Rozhodnutie je zvzn aj pre zhotovitea projektu pozemkovch prav 1.5.2. vodn poklady (vyhotovuje zhotovite projektu P v spoluprci s OP) opert obvodu, aktualizcia bonitovanch pdno-ekologickch jednotiek, register pvodnho stavu, nvrh veobecnch zsad funknho usporiadania zemia ktorho sasou je nvrh miestneho zemnho systmu ekologickej stability na ely pozemkovch prav,
- Nvrh veobecnch zsad funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav predlo obvodn pozemkov rad na prerokovanie zdrueniu astnkov, obci a dotknutm orgnom ttnej sprvy a dotknutm sprvcom verejnch zariaden. - Po vypracovan vodnch podkladov RPS a VZFU, tesne pred ich zverejnenm, je vhodn, ak OP s predstavenstvo zdruenia a zhotoviteom zvol astnkov konania a oboznmi ich s obsahom vodnch podkladov, vysvetl im obsah vpisu z vodnch podkladov a vysvetl im obsah VZFU. - Po zverejnen vodnch podkladov je tie vhodn uri dni, kedy bud na obci zstupcovia OP a zhotovitea, aby mohli podva astnkom konania alie vysvetlenia, me sa tm preds podvaniu neopodstatnench a zbytonch nmietok. Schvaovanie vodnch podkladov register pvodnho stavu - Obvodn pozemkov rad zverejn register pvodnho stavu na vhodnom mieste v obci alebo jej asti na 30 dn a doru register pvodnho stavu zdrueniu astnkov. Zrove doru kadmu astnkovi, ktorho pobyt je znmy, vpis z registra pvodnho stavu o pozemkoch vlastnka a porastoch na nich podliehajcich pozemkovm pravm okrem 9 ods. 6 vrtane vpisu spoluvlastnckych podielov a o ich hodnote vlastnkom, oprvnenm osobm z inch vecnch prv, SPF, sprvcovi les. pozemkov vo vlast. ttu - astnci mu poda proti dajom v psomnostiach uvedench v odseku 1 obvodnmu pozemkovmu radu psomn nmietky v lehote do 30 dn. - Pri rozhodovan o nmietkach vlastnkov proti vpisu z registra pvodnho stavu sa postupuje poda 16 ods. 2 a 4. Ak sa nmietky tkaj len urenia hodnoty pozemkov a porastov rozhodne o nich obvodn pozemkov rad. Odvolanie proti rozhodnutiu nem
9
odkladn inok ( 42l) Po rozhodnut o nmietkach obvodn pozemkov rad register pvodnho stavu schvli. Schvlenie nem formu rozhodnutia poda SP. - Pokia by bola podan nmietka, o ktorej nie je potrebn rozhodova, OP by mal ma u odosielateovi psomne odpoveda. Schvaovanie vodnch podkladov veobecn zsady funknho usporiadania zemia - Obvodn pozemkov rad zverejn veobecn zsady funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav na vhodnom mieste v obci alebo jej asti na 30 dn a doru ich zdrueniu astnkov a vyzve astnkov pozemkovch prav, aby sa k nvrhu vyjadrili do 30 dn. - Obvodn pozemkov rad oznmi vetkm dotknutm orgnom ttnej sprvy, e sa prerokvaj veobecn zsady funknho usporiadania zemia v obvode projektu pozemkovch prav. Dotknut orgny ttnej sprvy s povinn oznmi svoje stanovisk k nvrhu veobecnch zsad funknho usporiadania zemia do 30 dn odo da doruenia. Ak sa dotknut orgn v tejto lehote nevyjadr, predpoklad sa, e nem nmietky k nvrhu veobecnch zsad funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav. - Nmietky proti veobecnm zsadm funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav obvodn pozemkov rad prerokuje so zdruenm astnkov a poda vsledkov prerokovania rozhodne o schvlen tchto zsad. Rozhodnutie sa doru verejnou vyhlkou - 26 SP. Odvolanie proti rozhodnutiu nem odkladn inok ( 42l). - Tomu, kto podal nmietku (vyjadrenie, stanovisko), je vhodn psomne odpoveda, ako sa s nmietkou naloilo STANOVENIE HODNOTY NEHNUTENOST PRE ELY POZEMKOVCH PRAV A. Stanovenie hodnoty pozemkov a porastov na nich (43 ods. 2 zkona) 43 ods. 2 zkona znenie odseku inn od 19.8.1991 do 30.4.2004 (novela zkona . 217/2004 Z.z.) Ministerstvo financi SR po prerokovan s ministerstvom a Ministerstvom lesnho a vodnho hospodrstva SR vyd veobecne zvzn predpis, ktorm uprav spsob oceovania na ely pozemkovch prav (9 ods. 1 psm.a) bod 1., 9 ods. 3 a 11) vyhl. MF . 465/1991 Zb.
znenie odseku inn od 1.5.2004 (novela zkona . 217/2004 Z.z.) Podrobnosti o stanoven hodnoty pozemkov a porastov na nich na ely pozemkovch prav poda 9, 11 a 12 ustanov veobecne zvzn prvny predpis, ktor vyd ministerstvo vyhl. MP SR . 38/2005 Z.z.
Pouitie cenovho predpisu 42g zkona (novela zkona . 549/2004 Z.z., . od 1.11.2004) - pozemkov pravy nariaden alebo povolen (8 zkona) od 1.1. 1992 do 31.12.2003 vyhlka MF SR . 465/1991 Zb. v znen neskorch predpisov inn od 1.1.1992 do 31.12.2003 - pozemkov pravy nariaden alebo povolen (8 zkona) po 1.1.2004 vyhlka MP SR . 38/2005 Z.z. inn od 15.2.2005 Vyhl.. 465/1991 Zb. - 26 Ustanovenia tejto vyhlky platia aj pre oceovanie pozemkov v obvode pozemkovch prav. stanovenie hodnoty pozemkov - 15 + prlohy . 7, 8, 9, - stanovenie hodnoty porastov - 18 + prloha . 10
10
- 9 zkona ods. (5) Ak sa pri vyrovnan v novch pozemkoch zachov druh pvodnho pozemku ( 6 ods. 2), hodnota trvalch porastov sa nemus uri. - 9 zkona ods. (6) Ak pri vyrovnan v novch pozemkoch nie s zachovan druhy pozemkov, hodnota trvalch porastov, ktor bude obsahom registra novho stavu ( 12a),sa stanov poda 43 ods. 2). - vyhlka ani zkon neuvdzaj, e na stanovenie hodnoty pozemkov a porastov pre ely P mus by vypracovan znaleck posudok, - v prpade podania nmietky proti oceneniu ako je v zverejnenom nvrhu RPS, resp. vo vpise z nvrhu RPS doporuujem da vypracova znaleck posudok na stanovenie hodnoty pozemkov ako s uveden v 15 ods. 1,2, 4, 8 a hodnoty porastov ako s uveden v 18 Vyhlka MP SR . 38/2005 Z.z. stanovenie hodnoty pozemkov 1 + prlohy . 1, 3 stanovenie hodnoty porastov 2 + prlohy . 2, 4, 5 - 9 zkona ods. (6) zkona - Ak sa pri vyrovnan v novch pozemkoch zachov druh pvodnho pozemku ( 6 ods. 2), hodnota trvalch porastov sa nemus uri. - 9 zkona ods. (7) zkona - Ak pri vyrovnan v novch pozemkoch nie s zachovan druhy pozemkov, hodnota trvalch porastov, ktor bude obsahom registra novho stavu ( 12a),sa stanov poda 43 ods. 2). 3 vyhlky Poda 1 a 2 sa uruje aj hodnota pozemkov a trvalch porastov na nich, na ktorch s v sasnosti vybudovan spolon zariadenia a opatrenia poda 12 ods. 4 zkona a ktor sa stan sasou plnu spolonch zariaden a opatren v projekte pozemkovch prav; to plat aj pre nov, v projekte pozemkovch prav plnovan spolon zariadenia a opatrenia. 4 vyhlky Hodnota trvalch porastov a hodnota pozemku poda 1 ods. 3, ak ide o vyrovnanie v peniazoch, sa uruje znaleckm posudkom. Spsob vpotu hodnoty pozemkov a trvalch porastov na nich je uveden v prlohe . 5. Druh pozemku pre stanovenie jeho hodnoty - 15 ods.(9) vyhl.. 465/1991 Zb. - v prpade, e ponohospodrsky pozemok nie je zapsan v evidencii nehnutenost, lebo bol zlen do pdnych celkov zapsanch v evidencii nehnutenost, ur sa jeho cena poda druhu (kultry) pdneho celku, na ktorom pozemok le alebo na ktorom le jeho prevaujca as. - 6 ods. 2 zkona - pre urenie druhu pozemku plat stav veden v katastri nehnutenost poda osobitnho predpisu ku du nariadenia alebo povolenia pozemkovch prav ( 8), upresnen poda komisionlneho zistenia v rmci upresovania druhov pozemkov v obvode pozemkovch prav. - 3 ods. (3) zkona - zisovanie priebehu hranc obvodu pozemkovch prav a zisovanie zmien druhov pozemkov poda skutonho stavu v terne vykonva komisia, ktor zriauje obvodn pozemkov rad. Komisia je zloen z dvoch zamestnancov obvodnho pozemkovho radu, jednho zamestnanca sprvy katastra, jednho zstupcu obce a jednho zstupcu navrhovatea. Ak je to potrebn, poet lenov komisie mono doplni po jednom zstupcovi z alch dotknutch orgnov. Predsedu komisie vymenva a odvolva riadite obvodnho pozemkovho. - 9 ods. (8) zkona - hodnota pozemkov, na ktorch s vybudovan spolon zariadenia a opatrenia a ktor sa stan sasou nvrhu plnu spolonch zariaden a opatren sa ur poda druhu a bonity priahlch pozemkov. Plat to aj pre spolon zariadenia a opatrenia plnovan v projekte pozemkovch prav.
11
- 11 ods. 3 zkona Pri zmene druhu pozemku z dvodov rieenia protierznych opatren a inch opatren navrhnutch vo veobecnch zsadch funknho usporiadania zemia sa za pvodn druh pozemku povauje navrhovan stav. Nov urenie hodnoty takhoto pozemku sa vykon v rmci aktualizcie registra pvodnho stavu. Poznmky k stanoveniu hodnoty pozemkov a porastov v zmysle 9 ods. 1 psm.c) a 10 ods. 1 zkona v registri pvodnho stavu mus by uren hodnota vetkch pozemkov a porastov v obvode projektu P, s vnimkou porastov ako vyplva z 9 ods. 6 zkona hodnota pozemkov zahrnutch do obvodu P poda 4 ods. 4 zkona sa neuruje hodnota pozemku a porastu pre ely vyrovnania na inom pozemku ( 11 ods. 2 zkona) a pre ely vyrovnania v peniazoch ( 8, 9,11 ods. 11 zkona) sa uruje rovnako, 1 ods. 6 vyhl. . 38/2005 Z.z. poda odsekov 2 a 4 (stanovenie hodnoty pozemkov ponoh. pdy, ost. plochy a lesnch pozemkov) sa postupuje vtedy, ak ide o vyrovnanie v peniazoch poda 9 ods. 6 (hodnota porastov) a 11 zkona, hodnota pozemku pre ely vyrovnania poda 11 ods. 24 zkona sa stanovuje poda cenovho predpisu platnho v ase nariadenia alebo povolenia ( 8 zkona) P: - do 31.12.2003 - vyhl. MF . 465/1991 Zb., 15, 18; - od 1.1.2004 do 1.9.2004 - vyhl. MS . 86/2002 Z.z., prloha . 3, mus by znaleck posudok - od 1.9.2004 - vyhl. MS 492/2004 Z.z., prloha . 3, mus by znaleck posudok
B. Stanovenie hodnoty stavieb ( 21 zkona) 21 zkona - ak je na dosiahnutie elu pozemkovch prav nevyhnutn premiestni hospodrske budovy alebo znii i znehodnoti in hospodrske hodnoty, nahradia sa zven nklady zkon neuvdza, ak cenov predpis sa m poui, z toho dvodu sa pouij veobecn prvne predpisy na stanovenie hodnoty stavieb - vdy mus by znaleck posudok: - od 1.1. 1992 do 31.12.2003 - vyhl. MF . 465/1991 Zb., 9,10; - od 1.1.2004 do 31.8.2004 - vyhl. MS 86/2002 Z.z., prloha . 3; - od 1.9.2004 - vyhl. MS 492/2004 Z.z., prloha . 3
VYROVNANIE
Spsoby vyrovnania 1. vyrovnanie na inch pozemkoch - 11 ods. 2, 3, 4, 5, 6, 12, 13, 14, 15, 16, 24 zkona 2. vyrovnanie v peniazoch - 11 ods. 8, 9, 10, 11, 24, 25 zkona 1. Vyrovnanie na inch pozemkoch 11 ods. 2 zkona - pri vbere novch pozemkov sa prihliada na prevdzkovo-ekonomick pomery vetkch astnkov a na okolnosti, ktor ovplyvuj vyuvanie, zhodnocovanie a vnos pozemkov, najm na - prrodn podmienky, - vhodn organizciu pdneho fondu jednotlivch ponohospodrskych podnikov, lesnch podnikov a hospodrskych subjektov, - pomer jednotlivch druhov pozemkov (kultr) v obvode pozemkovch prav, - vlastnosti jednotlivch a bonitu jednotlivch pozemkov, - zujmy ochrany ivotnho prostredia, - zemnoplnovaciu dokumentciu.
12
Primeranos novch pozemkov 11 ods. 3 zkona Nov pozemky maj by svojim: - druhom, - vmerou, - bonitou, - polohou - hospodrskym stavom primeran pvodnm pozemkom, priom sa prihliada na vhody zskan pozemkovmi pravami. Ak s tm vlastnk shlas, nemusia by pri vyrovnan dodran uveden kritri. Druh pozemku - 9 zkona ods. (3) zkonahodnota pozemkov v obvode projektu pozemkovch prav sa ur poda druhu pozemku vedenho v katastri nehnutenosti upresnenho na zklade komisionlneho zistenia ( 3 ods. 3) v rmci spresovania druhov pozemkov v obvode pozemkovch prav ( 6 ods. 2) a poda bonitovanch pdnoekologickch jednotiek. - Pri zmene druhu pozemku z dvodov rieenia protierznych opatren a inch opatren navrhnutch vo veobecnch zsadch funknho usporiadania zemia sa za pvodn druh pozemku povauje navrhovan stav. Nov urenie hodnoty takhoto pozemku sa vykon v rmci aktualizcie registra pvodnho stavu. ( 11 ods.3) Primeranos hodnoty novch pozemkov 11 ods. 4, 6 zkona - Nov pozemky vlastnka s primeran, ak rozdiel hodnoty pvodnch pozemkov a novch pozemkov vlastnka nepresahuje desa percent hodnoty pvodnch pozemkov vrtane pozemkov alebo ich asti potrebnch na spolon zariadenia a opatrenia. S psomnm shlasom vlastnka mono v jeho neprospech prekroi prpustn rozdiel hodnoty novch pozemkov bez nroku na vyrovnanie v peniazoch. - Ak s tm vlastnk shlas, nemus by toto kritrium dodran. Primeranos vmery novch pozemkov 11 ods. 5 zkona - Nov pozemky vlastnka s primeran, ak rozdiel vmery pvodnch pozemkov a novch pozemkov vlastnka nepresahuje desa percent vmery pvodnch pozemkov vrtane pozemkov alebo ich asti potrebnch na spolon zariadenia a opatrenia. S psomnm shlasom vlastnka mono v jeho neprospech prekroi prpustn rozdiel vmery novch pozemkov bez nroku na vyrovnanie v peniazoch. - Ak s tm vlastnk shlas, nemus by toto kritrium dodran Bonita pozemkov 9 zkona ods. 5 Bonitovan pdnoekologick jednotka je zkladnou mapovou a hodnotovou jednotkou bonitcie ponohospodrskych pd Slovenskej republiky6c); vlastnosti pdnoekologickej jednotky s vyjadren sedemmiestnym selnm kdom. Poloha pozemkov - zkon ani vykonvac predpis a ani metodick nvod MP SR zatia neupravuj, ako sa m posudzova primeranos polohy - toto kritrium primeranosti me by upraven v zsadch pre umiestnenie novch pozemkov, Hospodrsky stav pozemkov - zkon ani vykonvac predpis a ani metodick nvod MP SR zatia neupravuj, ako sa m posudzova primeranos polohy - toto kritrium primeranosti me by upraven v zsadch pre umiestnenie novch pozemkov Vyrovnanie za pozemky, na ktorch sa nachdzaj stavby vo vlastnctve ttu alebo obce, ako s cestn komunikcie, eleznice a vodn plochy vybudovan do 24. jna 1991
13
11 ods. 24 - Ak s pozemky v obvode pozemkovch prav, ktor by mohli by vyat z obvodu pozemkovch prav poda 4 ods.2, a na ktorch sa nachdzaj stavby vo vlastnctve ttu, obce alebo VUC, ako s cestn komunikcie, eleznice a vodn plochy vybudovan do 24. jna 1991,alebo in stavby poda osobitnho predpisu (z.. 66/2009 Z.z.) me Slovensk pozemkov fond alebo in sprvca pozemkov vo vlastnctve ttu poskytn vlastnkovi in pozemok vo vlastnctve ttu alebo vyrovnanie v peniazoch poda osobitnho predpisu (vyhl. 38/2005 Z.z.). Urenie druhu pozemku sa vykon poda stavu v ase pred jeho zastavanm, v hodnote platnej v ase nariadenia alebo povolenia pozemkovch prav. Osobitn prpady vyrovnania poskytnutm nhradnho pozemku - z.. 66/2009 Z.z. 3 (3) Usporiadanie vlastnckych vzahov k pozemku pod stavbou sa vykon formou poskytnutia nhradnho pozemku v obvode pozemkovch prav v tom istom katastrlnom zem a ak zemie obce tvor viac katastrlnych zem, nhradn pozemok sa poskytne v rmci zemia obce, v primeranej vmere, bonite a rovnakho druhu, ako bol pvodne pozemok pred zastavanm, alebo formou finannej nhrady, ak a) v obvode pozemkovch prav nie s pozemky na ely poskytnutia nhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo vmere do 400 m2, c) o to poiada vlastnk pozemku. 2. Vyrovnanie v peniazoch Podmienky vyrovnania v peniazoch nrok na vyrovnanie za pozemky alebo spoluvlastncke podiely k pozemkom ktor tvoria ponohospodrsku pdu do vmery 400 m2, vrtane trvalch porastov na nich 11 ods. 8 zkona: vyrovnanie sa vykon medzi SPF a vlastnkom v lehote urenej v rozhodnut o schvlen vykonania projektu P, 11 ods. 17 zkona: SPF me odkpi pozemky alebo spoluvlastncke podiely za elom vytvorenia vch celkov alebo pre potreby ttu ak ich vlastnk ponkne na predaj alebo ak shlas s predajom; tt me odkupova aj alie pozemky, ak ich vlastnci ponknu na predaj (ocenenie poda vyhl. 38/2005 Z.z.) kpna zmluva podlieha vkladu do KN, uzatvra sa poas konania o P ak sa pozemok nachdza za hranicami zastavanho zemia obce v zemiach s tretm, tvrtm alebo piatym stupom ochrany a nie je vo vlastnctve ttu a vlastnk poiada o vyrovnanie v peniazoch, postupuje sa poda osobitnho predpisu7b) - 63 z.. 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny; shlas vlastnka nepostauje odshlasenie takhoto spsobu vyrovnania v zsadch pre nov umiestnenie pozemkov, nepostauje, ak OP v dotaznku pre vlastnka uvedie, e ak sa v urenej lehote nevyjadr, bude to povaova sa shlas nepostauje, ak OP v dotaznku pre vlastnka uvedie, e ak sa v urenej lehote nevyjadr, bude to povaova za neuplatnenie si svojho prva a za vlastnka d shlas SPF, OLH nrok na vyrovnanie za pozemky alebo spoluvlastncke podiely k pozemkom patriacim do lesnho pdneho fondu do vmery 2000 m2, vrtane trvalch porastov na nich - vyrovnanie sa vykon medzi sprvcom lesnho majetku vo vlastnctve ttu a vlastnkom v lehote urenej v rozhodnut o schvlen vykonania projektu P - 11 ods. 17 zkona: sprvca lesnho majetku vo vlastnctve ttu me odkpi pozemky alebo spoluvlastncke podiely za elom vytvorenia vch celkov alebo pre potreby ttu ak ich vlastnk ponkne na predaj alebo ak shlas s predajom, tt me
14
odkupova aj alie pozemky, ak ich vlastnci ponknu na predaj (ocenenie poda vyhl. 38/2005 Z.z.) kpna zmluva podlieha vkladu do KN, uzatvra sa poas konania o P, - ak sa pozemok nachdza za hranicami zastavanho zemia obce v zemiach s tretm, tvrtm alebo piatym stupom ochrany a nie je vo vlastnctve ttu a vlastnk poiada o vyrovnanie v peniazoch, postupuje sa poda osobitnho predpisu7b) - 63 z.. 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny; ak MP neuplatn predkpne prvo, finann vyrovnanie poskytuje SPF alebo sprvca les. pozemkov shlas vlastnka - plat to o pri ponohospodrskej pde Pri postupe poda 11 ods. 17 nejde v podstate o vyrovnanie v rmci pozemkovch pravch, pretoe tu djde k zmene vlastnka na SR-SPF, resp. sprvcu les. majetku ttu u poas konania na zklade kpnej zmluvy a k vyplateniu kpnej ceny mimo pozemkovch prav. Osobitn prpady vyrovnania v peniazoch 11 ods. 24 zkona ak s pozemky v obvode pozemkovch prav, ktor by mohli by vyat z obvodu pozemkovch prav poda 4 ods. 2 a na ktorch sa nachdzaj stavby vo vlastnctve ttu alebo obce, alebo vyieho zemnho celku, ako s cestn komunikcie, eleznice a vodn plochy vybudovan do 24. jna 1991, me Slovensk pozemkov fond alebo sprvca poskytn vlastnkovi in pozemok vo vlastnctve ttu alebo vyrovnanie v peniazoch poda osobitnho predpisu.7d). Urenie druhu pozemku sa vykon poda stavu v ase pred jeho zastavanm v hodnote platnej v ase nariadenia alebo povolenia pozemkovch prav. 3 (3) z.. 66/2009 Z.z. Usporiadanie vlastnckych vzahov k pozemku pod stavbou sa vykon formou poskytnutia nhradnho pozemku v obvode pozemkovch prav v tom istom katastrlnom zem a ak zemie obce tvor viac katastrlnych zem, nhradn pozemok sa poskytne v rmci zemia obce, v primeranej vmere, bonite a rovnakho druhu, ako bol pvodne pozemok pred zastavanm, alebo formou finannej nhrady, ak a) v obvode pozemkovch prav nie s pozemky na ely poskytnutia nhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo vmere do 400 m2, c) o to poiada vlastnk pozemku.
Vyrovnania za porasty Poda 11 ods. 25 pri vyrovnan za trval porasty poda 9 ods. 7 nov vlastnk, ktor nadobudne trval porasty, v lehote urenej v rozhodnut o schvlen projektu pozemkovch prav zaplat hodnotu trvalho porastu Slovenskmu pozemkovmu fondu. V lehote urenej v rozhodnut o schvlen vykonania projektu pozemkovch prav Slovensk pozemkov fond vyplat nhradu v peniazoch vlastnkovi, ktormu nrok vznikol poda 9 ods. 7 / 9 ods. 7 - Ak pri vyrovnan v novch pozemkoch nie s zachovan druhy pozemkov, hodnota trvalch porastov, ktor bude obsahom registra novho stavu ( 12a),sa stanov poda 43 ods. 2)/. alie podmienky vyrovnania v peniazoch - vlastnk neme shlas odvola - ak ide o pozemok s nezistenm vlastnkom, SPF alebo sprvca me shlasi s vyrovnanm v peniazoch, - po udelen shlasu vlastnk pozemku nesmie pozemky preda ani zaai, - OP pod nvrh na sprvu katastra na vyznaenie poznmky o zkaze vlastnka naklada s tmito pozemkami ( 38,39 z.. 162/1995 Z.z.; 29 ods. 1 vyhl.UGKK . 461/2009 Z.z.),
15
tento zkaz sa nevzahuje na prpady, ke sa vlastnk rozhodne pozemky preda ttu prostrednctvom SPF a sprvcu lesnho majetku, - ak je pozemok zaaen prvami tretch osb, ktor prechodom vlastnckeho prva nezanikaj, vyplat sa vyrovnanie vlastnkovi po zohadnen prv tretch osb, ktor na pozemku viaznu, o om sa vlastnk psomne upovedom, - hodnota pozemku a porastu pre vyrovnanie v peniazoch je toton s hodnotou pre nhradu na inom pozemku tak, ako je uveden v registri pvodnho stavu Prspevok na spolon zariadenia a opatrenia Spolon zariadenia a opatrenia 12 ods. 4 zkona obvode pozemkovch prav:
- slia vlastnkom pozemkov v
- cestn komunikcie (pon cesty a lesn cesty) sliace na sprstupnenie pozemkov a svisiace stavby (mosty, priepusty, eleznin priecestia a pod.), - protierzne opatrenia sliace na ochranu pdy pred veternou erziou a vodnou erziou a svisiace stavby (zatrvnenia, zalesnenia, vetrolamy, vsakovacie psy, terasy, prehrdzky a prieahy), - opatrenia na ochranu ivotnho prostredia, ktor spovaj hlavne vo vytvoren ekologickej stability a podmienok biodiverzity krajiny, (biokoridory, biocentr, interakn prvky, sprievodn zele), - vodohospodrske opatrenia, ktor zabezpeuj krajinu pred prvalovmi vodami a podmanm a zabezpeuj zdroj vody na krytie vlahovho deficitu (ndre, poldre, odvodnenia a zvlahy), - alie spolon zariadenia a opatrenia. Na pozemky pre spolon zariadenia a opatrenia prispievaj - 11 zkona ods. (7) Ak je potrebn pre spolon zariadenia a opatrenia vyleni nevyhnutn vmeru ponohospodrskej pdy, lesnch pozemkov alebo inej pdy, pouij sa najprv pozemky vo vlastnctve ttu v porad pvodn neknihovan pozemky, alie pozemky ttu a pozemky obce. Ak nie je dostatok vmery pozemkov vo vlastnctve ttu a obce v uvedenom porad, postupuje sa poda 12 ods. 7. - 11 zkona ods. (21) Pozemky uren projektom pozemkovch prav pre zemn systm ekologickej stability regionlneho a nadregionlneho charakteru, ako aj pozemky na vybudovanie spolonch zariaden a opatren sliacich vodnmu hospodrstvu najm malch vodnch ndr, prav tokov, zvlahovch zariaden a odvodovacch zariaden, poskytuje tt. Vlastnkom tchto pozemkov je tt, okrem prpadov, ak obvodn pozemkov rad ur inho vlastnka na zklade jeho shlasu v rozhodnut o schvlen projektu pozemkovch prav a sprvu vykonva organizcia poveren ttom alebo organizcia poda osobitnch predpisov.7ga). - 12 ods. 8 - potrebu pozemkov na spolon zariadenia a opatrenia znaj vetci astnci, a to poda pomeru ich nrokov na vyrovnanie k hodnote vetkch pozemkov v obvode pozemkovch prav ( 11 ods. 3). Pozemky na spolon zariadenia a opatrenia z dvodov uvedench v 2 ods.1 psm. g) poskytuje tt. - Poda 11 ods. 26 zkona ak sa v katastrlnom zem, v ktorom prebieha konanie o pozemkovch pravch. Nenachdzaj pozemky vo vlastnctve ttu v rozsahu potrebnom pre spolon zariadenia a opatrenia, SPF pouije prednostne postup poda odseku 17 (odkpenie pozemkov poas konania) - V konan je potrebn vdy dsledne zvaova, o sa zalen do spolonch zariaden a opatren
16
Vlastnctvo pozemkov pre spolon zariadenia a opatrenia 11 zkona ods. (19) Vlastnctvo k pozemkom, na ktorch s umiestnen spolon zariadenia a opatrenia, okrem pozemkov uvedench v odseku 21 nadobudne obec, v ktorej obvode sa pozemky nachdzaj za nhradu. Za nhradu sa povauje vecn plnenie vo forme sprvy a drby spolonch zariaden a opatren. Ak ide o pecifick spolon zariadenie a opatrenie, obvodn pozemkov rad ur inho vlastnka na zklade jeho shlasu v rozhodnut o schvlen projektu pozemkovch prav. Poznmky k vyrovnaniu - Ak chceme dodra ustanovenia zkona pri vyrovnan, musme odstrni akkovek pochybnosti o sprvnosti druhu pozemku. Plat druh pozemku veden v katastri nehnutenosti upresnen na zklade komisionlneho zistenia ( 3 ods. 3) v rmci spresovania druhov pozemkov v obvode pozemkovch prav ( 6 ods. 2) a poda bonitovanch pdnoekologickch jednotiek. Z vpisu z RPS mus by jednoznane jasn, e tento druh pozemku je zvzn pre vyrovnanie. V iadnom prpade neplat stav poda registra E KN. - Rozdiel pri vyrovnan vo vmere a cene do 10% (vrtane prspevku na spolon zariadenia a opatrenia) vyuva minimlne, len v prpadoch, ke je to nevyhnutn. Ak d vlastnk shlas na to, e rozdiel me by aj v (v jeho neprospech), mus to by psomne, shlas mus by jednoznan a mus by z neho zrejm, e vlastnk si je vedom toho, e sa ned tento shlas dodatone zmeni. - Zkon nedefinuje primeranos polohy a hospodrskeho stavu pozemku, na tieto kritria si treba dva pozor, daj sa vyklada iba subjektvne. - Shlas s vyrovnanm v peniazoch pri pozemkoch do 400 m2 pon. a 2000m2 lesnch pozemkov mus by jednoznan a mus by z neho zrejm, e vlastnk si je vedom tohto, e shlas sa ned odvola.
1.5.3. Projekt pozemkovch prav (vyhotovuje zhotovite projektu P v spoluprci s OP) I. Zsady pre umiestnenie novch pozemkov II. Vypracovanie projektu III.Prerokovanie, zverejnenie a schvlenie projektu I. Zsady pre umiestnenie novch pozemkov - Hlavnm poslanm zsad pre umiestnenie novch pozemkov v obvode projektu pozemkovch prav je stanovi pravidl pre umiestnenie novch pozemkov vlastnkov v slade s poiadavkami astnkov pozemkovch prav, veobecnmi zsadami funknho usporiadania zemia a cieom projektu pozemkovch prav. - Obvodn pozemkov rad prerokuje (11 ods. 18) s vlastnkom jeho nvrhy a poiadavky na urenie novch pozemkov. Z prerokovania mus by vyhotoven zpisnica ( 22 SP). Poda vsledkov prerokovanch pravidiel uvedench v odsekoch 2 a 3 a poda schvlench veobecnch zsad funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav a miestnych podmienok obvodn pozemkov rad dohodne so zdruenm astnkov zsady pre umiestnenie novch pozemkov. - Za prerokovanie zsad nemono povaova rozoslanie dotaznkov. - Odpsan ustanovenie 11 zkona nemono povaova za zsady. - Zsady pre umiestnenie novch pozemkov s platn, ak s nimi shlasia astnci, ktor vlastnia najmenej dve tretiny vmery pozemkov, na ktorch s povolen alebo nariaden pozemkov pravy. Zsady sa zverejnia verejnou vyhlkou a doruia znmym vlastnkom do vlastnch rk. Za shlas sa povauje aj to, ak vlastnk nepod nmietku alebo nmietka je neopodstatnen.
17
- K odosielanm a zverejovanm zsadm je potrebn pripoji pouenie o monosti poda nmietky, lehotu na ich podanie a miesto, kde je mon poda ich. - Ak niekto pod nmietku (aj neopodstatnen), OP by mal na u psomne odpoveda. Odshlasen zsady s zvzne pre vypracovanie nvrhu projektu P. Poznmky k tvorbe zsad - najneskr v ase spracovania zsad pre umiestnenie novch pozemkov sa musia vlastnci vyjadri k tomu, ak vmeru bud obhospodarova po P a ak vmeru prenechaj v njme inmu subjektu, poda toho sa plnuje aj budovanie ciest a zisuje sa potreba pozemkov na toto spolon zariadenie, resp. prspevok vlastnkov na spolon zariadenia a opatrenia, - pri zisovan spsobu vyrovnania u tch vlastnkov, kde prichdza do vahy aj vyrovnanie v peniazoch, mus im by v ase spracovania zsad dan lehota, v ktorej sa maj vyjadri k spsobu vyrovnania, ak sa v lehote nevyjadria, vyrovnanie bude v pozemkoch, lehota by mala by uren tak, aby skonila skr, ako zhotovite zane navrhova nov umiestnenie pozemkov, - vlastnci pozemkov, na ktorch je plnovan vstavba poaduj nov pozemky v tej istej lokalite, pretoe trhov hodnota tch pozemkov je vyia, ako hodnota pre ely P, takto pozemky je vhodn vya z obvodu alebo vlastnkov nepremiestova na in lokality, - dleit je vypracovanie dobrch zsad pre umiestnenie novch pozemkov a to v zkej spoluprci sprvneho orgnu, zhotovitea so zdruenm a jednotlivmi astnkmi konania, zsady musia by vsledkom osobnho jednania s vlastnkmi pozemkov, nepostauje psomn prejednanie zsad, - aj ke v konan musia by dodran vetky kritria primeranosti, zo strany vlastnkov sa najviac sleduje primeranos lokality a vmery, z ich pohadu je menej dleit kritrium hodnoty, aj ke toto kritrium mus by tie vdy dodran, II. Vypracovanie projektu 12 ods. 2 Projekt pozemkovch prav sa sklad a) zo sprievodnej sprvy, ktor obsahuje rekapitulciu konania o pozemkovch pravch; b) z vodnch podkladov ( 9) c) z nvrhu novho usporiadania pozemkov v obvode pozemkovch prav, ktor obsahuje geodetick a popisn daje v lenen na: 1.zsady pre umiestnenie novch pozemkov 2.plny verejnch zariaden a opatren (odsek 3), plny spolonch zariaden a opatren (odsek 4) v nadvznosti na nvrh miestneho zemnho systmu ekologickej stability na ely pozemkovch prav, 3.rozdeovac pln vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu a zoznam vyrovnan v peniazoch, III. Prerokovanie, zverejnenie a schvlenie projektu S kadm znmym vlastnkom OP za asti zhotovitea prerokuje nvrh novho usporiadania pozemkov ( 12 ods. 6) - predlo sa mu situcia pvodnch pozemkov a nvrh umiestnenia novch pozemkov, - o prerokovan sa spe zpisnica (22 SP), v ktorej mus by jednoznane vyjadren stanovisko vlastnka k nvrhu, - zpisnica mus by vlastnkom podpsan, ak ju odmietne podpsa, uvedie sa to v zvere zpisnice aj s dvodmi odmietnutia. - Po vypracovan nvrhu rozdeovacieho plnu - RNS, tesne pred jeho zverejnenm, je vhodn, ak OP s predstavenstvo zdruenia a zhotoviteom zvol astnkov konania a oboznmi ich s obsahom rozdeovacieho plnu, vysvetl im obsahu vpisu z RNS.
18
- Pri zverejnen RNS je tie vhodn uri dni, kedy bud na obci zstupcovia OP a zhotovitea, aby mohli podva astnkom konania alie vysvetlenia, me sa tm preds podvaniu neopodstatnench a zbytonch nmietok. - Pokia ide o neznmych vlastnkov a znmych vlastnkov z neznmym pobytom, ktorch zastupuj SPF a sprvca lesnho majetku vo vlastnctve ttu a ktorm sa doruuj aj vpisy z novho rozdeovacieho plnu za tchto vlastnkov, je povinnosou tchto zstupcov, aby kontrolovali dodranie kritrii primeranosti novch pozemkov aj tchto vlastnkov. - Pred schvlenm projektu pozemkovch prav obvodn pozemkov rad aktualizuje obvod pozemkovch prav a register pvodnho stavu tak, aby daje v registri pvodnho stavu a daje v registri novho stavu boli v slade. - Obvodn pozemkov rad doru projekt pozemkovch prav zdrueniu astnkov a zverejn ho v obci (jej asti) na vhodnom mieste na 30 dn. Sasne doru kadmu astnkovi, ktorho miesto pobytu je znme, vpis z rozdeovacieho plnu, vrtane SPF a sprvncovi aj za vlastnkov, ktorch zastupuj. - astnci a zdruenie astnkov mu poda obvodnmu pozemkovmu radu proti projektu pozemkovch prav a vpisu z rozdeovacieho plnu vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu nmietky do 30 dn od ich zverejnenia alebo doruenia. Nmietky musia svisie s nedodranm zsad pre umiestnenie novch pozemkov alebo podmienok primeranosti ustanovench zkonom, inak sa na ne neprihliada ( 13 ods. 5 a 6 zkona). - Obvodn pozemkov rad (za asti zhotovitea) prerokuje podan nmietky do 90 dn odo da ich doruenia so zdruenm astnkov a astnkmi. Ak sa nmietky pri prerokvan nevybavia, obvodn pozemkov rad ich predlo na rozhodnutie krajskmu pozemkovmu radu, ktor o nich rozhodne. Vhodn je , ak pri prerokovan je aj zhotovite projektu. Prerokovanie nmietky OP pozve na prerokovanie nmietky toho, kto ju podal, prpadne aliu dotknut osobu, zstupcu zdruenia astnkov predsedu, zhotovitea s dostatonm asovm predstihom (zsielkou do vlastnch rk). - Pri prerokovan by mali by k dispozcii vetky podklady, ktor boli pouit k vypracovaniu nvrhu projektu. - Z prerokovania nmietky mus by spsan zpisnica ( 22 SP) - OP by mal prerokova vetky nmietky svisiace s nedodranm zsad pre umiestnenie novch pozemkov alebo podmienok primeranosti ustanovench zkonom, (na in neprihliada a teda neprerokovva ich a ani o nich nie je potrebn rozhodova, ale bolo by vhodn odosielateovi posla psomn informciu, z akho dvodu nebude na nmietku prihliada a rozhodova o nej) a a po ich prerokovan, naraz odstpi nevybaven nmietky na KP. - V prpade pochybnost, i na nmietku prihliada alebo nie, treba na u prihliada a rozhodn o nej. Vsledkom prerokovania me by: - astnk konania uzn, e nvrh projektu je v slade so zkonom a zsadami pre umiestnenie novch pozemkov a zoberie nmietku sp. OP spe s prtomnmi zpisnicu, ktor vetci podpu a tm je nmietka vybaven. - astnk konanie bude trva na nmietke a OP uzn, e je opodstatnen nvrh projektu je potrebn prepracova. OP spe s prtomnmi zpisnicu, ktor vetci podpu a zabezpe prepracovanie nvrhu projektu zhotoviteom. - astnk konanie bude trva na nmietke a OP bude trva na tom, e nvrh projektu je v slade so zkonom a schvlenmi zsadami pre umiestnenie novch pozemkov. OP spe s
19
prtomnmi zpisnicu, ktor vetci podpu a odstpi nmietku a nvrh projektu so vetkmi podkladmi na rozhodnutie na KP. KP me rozhodn tak, e: - Vyhovie niektorej (niektorm) nmietke a ulo OP zabezpei po prvoplatnosti rozhodnutia prepracovanie nvrhu projektu. - Nevyhovie ani jednej nmietke. Zhotovite je viazan vsledkom prerokovania nmietky, resp. rozhodnutm KP. Proti rozhodnutiu je prpustn odvolanie na MP SR, odvolanie nem odkladn inok ( 42l, z oho vyplva, e projekt me by schvlen, aj ke nie je rozhodnut o odvolan; odporam ale poka so schvaovanm projektu v prpade, e sa jav, e MP SR odvolaniu vyhovie a bude sa musie projekt prepracova). - Pokia sa bude projekt preracovva, so vetkmi prepracovanm projektu dotknutmi vlastnkmi malo by op prerokovan umiestnenie novch pozemkov, musia im by doruen vpisy a musia ma monos op poda nmietky. Schvlenie projektu - (5) Ak s pozemkov pravy povolen poda 2 ods. 1 psm. b) alebo z inch dvodov, ako je hospodrenie na pde, projekt pozemkovch prav schvli obvodn pozemkov rad po prerokovan a vybaven nmietok alebo po rozhodnut o nmietkach svisiacich s nedodranm zsad pre umiestnenie novch pozemkov alebo podmienok primeranosti ustanovench zkonom. V ostatnch prpadoch sa na nmietku neprihliada. Podmienkou schvlenia projektu pozemkovch prav je shlas astnkov, ktor vlastnia najmenej dve tretiny vmery pozemkov, na ktorch s povolen pozemkov pravy. Za shlas sa povauje aj to, ak vlastnk nepod nmietku alebo nmietka je neopodstatnen. - (6) Ak s pozemkov pravy nariaden poda 2 ods. 2 shlas astnkov pozemkovch prav s projektom pozemkovch prav nie je potrebn. Obvodn pozemkov rad projekt pozemkovch prav schvli po prerokovan a vybaven nmietok alebo po rozhodnut o nmietkach svisiacich s nedodranm zsad pre umiestnenie novch pozemkov alebo podmienok primeranosti ustanovench zkonom. V ostatnch prpadoch sa na nmietku neprihliada. - (7) Rozhodnutie o schvlen projektu pozemkovch prav (odseky 3, 5 a 6) sa oznamuje verejnou vyhlkou - 26 z.. 71/1967 Zb. - Proti rozhodnutiu je prpustn odvolanie, ktor vak nem odkladn inok (42l). 1.5.4. Vykonanie projektu Nariadenie vykonania projektu P - Po schvlen projektu pozemkovch prav obvodn pozemkov rad nariadi jeho vykonanie. K nariadeniu pripoj a spolu s nm zverejn so zdruenm astnkov dohodnut postup prechodu na hospodrenie v novom usporiadan. Nariadenie nem formu rozhodnutia v zmysle 47 zkona . SP, pretoe sa nerozhoduje o prvach, prvom chrnench zujmoch alebo povinnostiach fyzickch osb a prvnickch osb. - Vykonanie projektu spova vo vyten hranc pozemkov v terne vrtane trvalej stabilizcie novch hranc a ich zameran s nslednm vyhotovenm geometrickho plnu alebo obnovy opertu novm mapovanm. Pozemky, ktor vlastnci ponechaj v njme ponohospodrskemu podniku sa vytia tm spsobom, e sa v terne vytia iba vznan lomov body obvodu zdruench pozemkov a jednotliv hranice pozemkov vzjomne zdruench pozemkov bud zakreslen v rozdeovacom plne ako nezreten hranice a sradnice ich lomovch bodov bud uloen na pamovom mdiu. Tieto bud v dokumentcii K Sprvy katastra v a OP.
20
Schvlenie vykonania projektu P - Pred schvlenm vykonania projektu pozemkovch prav obvodn pozemkov rad ur termn, ku ktormu sa aktualizuje register pvodnho stavu na prvny stav spolu s rozdeovacm plnom vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu. Na vykonanie aktualizcie registra pvodnho stavu a rozdeovacieho plnu vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu pozastav sprva katastra na zklade vzvy obvodnho pozemkovho radu zpisy do katastra nehnutenost v obvode projektu pozemkovch prav na 90 dn pred predpokladanm termnom schvlenia vykonania projektu pozemkovch prav. - (3) Ak to vyaduje verejn zujem a nezmar sa tm el pozemkovch prav, me obvodn pozemkov rad po schvlen projektu pozemkovch prav meni alebo dopa rozdeovac pln vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu. Zmeny sa prerokvaj s astnkmi, ktorch sa zmena tka. Na rieenie zmien a doplnkov sa primerane pouij ustanovenia 12. - Dom prvoplatnosti rozhodnutia o schvlen vykonania projektu pozemkovch prav alebo neskorm dom urenm v rozhodnut nadobudne sa vlastnctvo k novm pozemkom ( 11 ods. 2) alebo prvo na vyrovnanie v peniazoch, prpadne v cennch papieroch poda rozdeovacieho plnu vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu. Rozhodnutie o schvlen vykonania projektu pozemkovch prav a rozdeovac pln vo forme geometrickho plnu alebo vo forme obnovy katastrlneho opertu novm mapovanm s listinami, na ktorch zklade sa vykonaj zmeny v katastri nehnutenost. Rozhodnutie o schvlen vykonania projektu pozemkovch prav oznmi verejnou vyhlkou obvodn pozemkov rad. Proti rozhodnutiu o schvlen vykonania projektu pozemkovch prav sa nemono odvola (mimoriadne opravn prostriedky s prpustn, obnova konania a mimoodvolacie konanie vak obmedzene, pretoe tmto rozhodnutm sa nadobdaj vlastncke a alie prva dobromyselne). - Dom prvoplatnosti rozhodnutia o schvlen vykonania projektu pozemkovch prav alebo neskorm dom uvedenm v rozhodnut, zanikaj njomn vzahy k pvodnm nehnutenostiam. Projekt pozemkovch prav je zvzn pre - vetkch astnkov pozemkovch prav, - rozhranienie pozemkov medzi lesnm pdnym fondom a ponohospodrskou pdou, - zmeny druhu pozemku. 14 ods.6 Projekt pozemkovch prav je podkladom pre zemnoplnovaciu dokumentciu a tvorbu lesnch hospodrskych plnov. Pre vstavbu spolonch zariaden a opatren uvedench v 12 ods. 4 psm. a) a d) nahrdza schvlen projekt pozemkovch prav rozhodnutie o vyuvan zemia, rozhodnutie o umiestnen stavby, vypracovan v slade so zvznou asou zemnoplnovacej dokumentcie, rozhodnutie o odat ponohospodrskej pdy a rozhodnutie o vyat lesnho pozemku. Oprava chybnch dajov 42c - ods. 1 zkona Ak sa po schvlen vykonania projektu zist, e projekt obsahuje daje o pozemkoch a prvnych vzahoch k nim, ktor s chybn, OP rozhodne o zmene registra pvodnho stavu, registra novho stavu a vykonania projektu pozemkovch prav. V rozhodnut sa uved aj opravy dajov v ostatnch sprvnych rozhodnutiach, ktorch sa zmena tka. Rozhodnutie sa doruuje len astnkom, ktorch sa zmena tka. Rozhodn poda tohto ustanovenia mono do piatich rokov od schvlenia vykonania projektu P. - ods. 2 Poda odseku 1 sa nepostupuje, ak dolo k prevodu alebo prechodu vlastnctva pozemku na in osobu; tm nie je dotknut prvo na zaatie konania poda osobitnho predpisu - 80 psm.c) OSP
21
Na zver Procesn kony vykonva obvodn pozemkov rad, mus by prtomn pri vetkch jednaniach s astnkmi pozemkovch prav; pri tchto konoch by mal by oj zhotovite Pri stnych jednaniach s astnkmi pozemkovch prav vyhotovova zpisnice, tieto vdy podpisova na konci, po pretan. Nepouva prezenn listiny s tm, e zpisnicu podpe osoba, ktor zpis spsala (zamestnanec OP, resp. zhotovite). Dodranie zkona a SP pri vyrovnan sprvny orgn v podstate potvrdzuje schvlenm projektu pozemkovch prav. Konanie o P je sprvnym konanm a preto je potrebn dodra ustanovenia SP, v zmysle ktorho rozhodnutie mus by v slade so zkonmi a ostatnmi prvnymi predpismi, mus ho vyda orgn na to prslun, mus vychdza zo spoahlivo zistenho stavu veci a mus obsahova predpsan nleitosti. Nemalo by sa nm sta, aby nm sd v rmci preskmania prvoplatnho rozhodnutia zruil rozhodnutie z formlnych dvodov nedodranie SP. Zhotovite projektu P m zodpovednos voi sprvnemu orgnu ako odberateovi v zmysle obchodnho zkonnka.
22
2. ZKON SLO 71/1967 Zb. o sprvnom konan v znen neskorch predpisov
Pouitie SP v konan o P - 30 ods. 1 zkona - ak nie je v tomto zkone ustanoven inak, platia pre konanie vo veciach pozemkovch prav veobecn predpisy o sprvnom konan (SP) - 1 SP - Tento zkon sa vzahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej sprvy sprvne orgny rozhoduj o prvach, prvom chrnench zujmoch alebo povinnostiach fyzickch osb a prvnickch osb, ak osobitn zkon neustanovuje inak. Sprvnym orgnom je ttny orgn, orgn zemnej samosprvy, orgn zujmovej samosprvy, fyzick osoba alebo prvnick osoba, ktorej zkon zveril rozhodovanie o prvach, prvom chrnench zujmoch alebo povinnostiach fyzickch osb a prvnickch osb v oblasti verejnej sprvy. V konan poda zkona sa uplatuj ustanovenia SP, najm: Zkladn pravidl konania - 3 (1) Sprvne orgny postupuj v konan v slade so zkonmi a inmi prvnymi predpismi. S povinn chrni zujmy ttu a spolonosti, prva a zujmy fyzickch osb a prvnickch osb a dsledne vyadova plnenie ich povinnost. (2) Sprvne orgny s povinn postupova v konan v zkej sinnosti s astnkmi konania, zastnenmi osobami a inmi osobami, ktorch sa konanie tka a da im vdy prleitos, aby mohli svoje prva a zujmy inne obhajova, najm sa vyjadri k podkladu rozhodnutia, a uplatni svoje nvrhy. astnkom konania, zastnenm osobm a inm osobm, ktorch sa konanie tka musia sprvne orgny poskytova pomoc a pouenia, aby pre neznalos prvnych predpisov neutrpeli v konan ujmu. (3) Oban Slovenskej republiky, ktor je osobou patriacou k nrodnostnej menine, a ktor m prvo pouva jazyk nrodnostnej meniny poda osobitnho predpisu, m prvo v obciach vymedzench osobitnm predpisom kona pred sprvnym orgnom v jazyku nrodnostnej meniny. Sprvne orgny poda prvej vety s povinn mu zabezpei rovnak monosti na uplatnenie jeho prv. (4) Sprvne orgny s povinn svedomite a zodpovedne sa zaobera kadou vecou, ktor je predmetom konania, vybavi ju vas a bez zbytonch prieahov a poui najvhodnejie prostriedky, ktor ved k sprvnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripa, m sa sprvny orgn vdy poksi o jej zmierne vybavenie. Sprvne orgny dbaj na to, aby konanie prebiehalo hospodrne a bez zbytonho zaaovania astnkov konania a inch osb. (5) Rozhodnutie sprvnych orgnov mus vychdza zo spoahlivo zistenho stavu veci. Sprvne orgny dbaj o to, aby v rozhodovan o skutkovo zhodnch alebo podobnch prpadoch nevznikali neodvodnen rozdiely. (6) Sprvne orgny s povinn na radnej tabuli sprvneho orgnu, na internete, ak maj k nemu prstup, prpadne aj inm vhodnm spsobom zrozumitene a vas informova verejnos o zaat, uskutoovan a o skonen konania vo veciach, ktor s predmetom zujmu verejnosti alebo o ktorch to ustanovuje osobitn zkon. Pritom s povinn ochraova prva a prvom chrnen zujmy astnkov konania a inch osb. radn tabua sprvneho orgnu mus by nepretrite prstupn verejnosti. Prslunos na konania
23
5 - na konanie s vecne prslun sprvne orgny, ktor uruje osobitn zkon; ak osobitn zkon neustanovuje, ktor orgn je vecne prslun, rozhoduje obec. Tmto osobitnm predpisom na seku pozemkovch prav je 5 ods. 5 psm a) d) zkona, 7 ods. 1 - v konan, v ktorom ide o innos astnka, spravuje sa miestna prslunos miestom tejto innosti; ak sa konanie tka nehnutenosti, miestom, kde je nehnutenos. (3) Ak je miestne prslunch niekoko sprvnych orgnov, uskutouje konanie sprvny orgn, ktor konanie zaal prv, pokia sa prslun orgny nedohodli inak. (4) Ak je miestne prslunch niekoko sprvnych orgnov a pokia kad z nich odmieta uskutoni konanie, sprvny orgn vyieho stupa im najbliie nadriaden ur, ktor z nich konanie uskuton Vylenie zamestnancov alebo lenov sprvneho orgnu 9 ods. 1 - Zamestnanec sprvneho orgnu je vylen z prejednvania a rozhodovania veci, ak so zreteom na jeho pomer k veci, k astnkom konania alebo k ich zstupcom mono ma pochybnos o jeho nepredpojatosti. Zastupovanie 16 ods. 1 - astnka konania, ktor neme kona samostatne, zastupuje zkonn zstupca; ak nem zkonnho zstupcu a ak je to potrebn na obhajovanie jeho prv, sprvny orgn mu ustanov opatrovnka. (malolet, osoby pozbaven svojprvnosti) 17 (1) astnci konania, ich zkonn zstupcovia a opatrovnci sa mu da zastupova advoktom alebo inm zstupcom, ktorho si zvolia. (2) Prvnick osoba kon prostrednctvom svojich orgnov alebo prostrednctvom svojho zstupcu. (3) Splnomocnenie na zastupovanie treba preukza psomnm plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhlsenm do zpisnice. Sprvny orgn me v nepochybnch prpadoch od preukazu plnomocenstvom upusti. (4) Ak niekoko astnkov konania urobilo spolon podanie, zvolia si spolonho splnomocnenca pre doruovanie; inak ho ur sprvny orgn. Proti rozhodnutiu o uren spolonho splnomocnenca na doruovanie sa nemono odvola. Splnomocnenie - treba preukza psomnm plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhlsenm do zpisnice. Poda terajieho znenia zkona nememe trva na osveden podpisu na splnomocnen, novelou zkona sa navrhuje, aby bol podpis splnomocnitea na splnomocnen osveden. - Zo zkona: - astnka konania, ktor neme kona samostatne (napr. maloletch zastupuj rodiia; osoby, ktorch sd pozbavil svojprvnosti zastupuje sdom uren zstupca) - Slovensk pozemkov fond a sprvca lesnho majetku vo vlastnctve ttu zastupuj neznmych vlastnkov pozemkov alebo vlastnkov pozemkov, ktorch miesto pobytu nie je znme, alebo tch, ktor svoje prva neuplatnili ( 17 ods. 1) a ak neprebieha konanie poda 16. - Vlastnkov podielov spolonej nehnutenosti zastupuje nimi uren osoba, ak vlastnci podielov spolonej nehnutenosti takto osobu neuria, tto funkciu vykonva predseda spoloenstva, alebo Slovensk pozemkov fond alebo sprvca. Zaatie konania - 18 (1) Konanie sa zana na nvrh astnka konania alebo na podnet sprvneho orgnu. (osobitn ustanovenie - 7 ods. 1 zkona o P) (2) Konanie je zaat dom, ke podanie astnka konania dolo sprvnemu orgnu prslunmu vo veci rozhodn. Pokia sa konanie zana na podnet sprvneho orgnu, je konanie zaat dom, ke tento orgn urobil voi astnkovi konania prv kon.
24
(3) O zaat konania sprvny orgn upovedom vetkch znmych astnkov konania; ak mu astnci konania alebo ich pobyt nie s znmi, alebo pokia to ustanovuje osobitn zkon, upovedom ich o zaat konania verejnou vyhlkou. (osobitn ustanovenie - 7 ods. 3 zkona o P) stne pojednvanie 21(1) Sprvny orgn nariadi stne pojednvanie, ak to vyaduje povaha veci, najm ak sa tm prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitn zkon. Ak sa m pri stnom pojednvan uskutoni ohliadka, uskutouje sa stne pojednvanie spravidla na mieste ohliadky. Zpisnica 22 (1) O stnych podaniach a o dleitch konoch v konan, najm o vykonanch dkazoch, o vyjadreniach astnkov konania, o stnom pojednvan a o hlasovan sprvny orgn spe zpisnicu. (2) Zo zpisnice mus by najm zrejm, kto, kde a kedy konanie uskutooval, predmet konania, ktor osoby sa na om zastnili, ako konanie prebiehalo, ak nvrhy boli podan a ak opatrenia sa prijali; v zpisnici o hlasovan sa uvedie aj vrok rozhodnutia a vsledok hlasovania. (3) Zpisnicu podpisuj po pretan vetky osoby, ktor sa na konan zastnili, a zamestnanec (len) sprvneho orgnu uskutoujceho konanie, zpisnicu o hlasovan vetci prtomn lenovia sprvneho orgnu. Odopretie podpisu, dvody tohto odopretia a nmietky proti obsahu zpisnice sa v nej zaznamenaj. Nazeranie do spisov - 23 (1) astnci konania a ich zstupcovia a zastnen osoby maj prvo nazera do spisov, robi si z nich vpisy, odpisy a dosta kpie spisov s vnimkou zpisnc o hlasovan alebo dosta informciu zo spisov s vnimkou zpisnc o hlasovan inm spsobom. Doruenie do vlastnch rk 24 (1) Dleit psomnosti, najm rozhodnutia, sa doruuj do vlastnch rk adrestovi alebo osobe, ktor sa preuke jeho splnomocnenm na preberanie zsielok. (2) Ak nebol adrest psomnosti, ktor sa m dorui do vlastnch rk, zastihnut, hoci sa v mieste doruenia zdriava, doruovate ho vhodnm spsobom upovedom, e psomnos prde znovu dorui v uren de a hodinu. Ak nov pokus o doruenie zostane bezvsledn, doruovate ulo psomnos na pote a adresta o tom vhodnm spsobom upovedom. Ak si adrest nevyzdvihne psomnos do troch dn od uloenia, posledn de tejto lehoty sa povauje za de doruenia, aj ke sa adrest o uloen nedozvedel. (tto vyvratiten zkonn domnienka doruenia zsielky plat len v prpade pouitia doruenky do vlastnch rk s opakovanch doruenm) Doruovanie prvnickm osobm, podnikateom 25 - Psomnosti uren do vlastnch rk adresovan orgnom a prvnickm osobm sa doruuj ich zamestnancom poverenm prijma psomnosti. Ak nie je uren zamestnanec na prijmanie psomnost, doru sa psomnos uren do vlastnch rk tomu, kto je oprvnen za orgn alebo prvnick osobu kona. - Ak nemono dorui psomnos prvnickej osobe na adresu, ktor uviedla alebo je znma, ani na adresu jej sdla uveden v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapsan, a jej in adresa nie je sprvnemu orgnu znma, psomnos sa povauje po troch doch od vrtenia nedoruenej zsielky sprvnemu orgnu za doruen, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprvnen kona za prvnick osobu, sa o tom nedozvie. - (3) Ak nemono dorui psomnos podnikateovi fyzickej osobe na adresu, ktor uviedla alebo je znma, ani na adresu jej miesta podnikania uveden v ivnostenskom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapsan, a jej in adresa nie je sprvnemu orgnu znma,
25
psomnos sa povauje po troch doch od vrtenia nedoruenej zsielky sprvnemu orgnu za doruen, a to aj vtedy, ak sa podnikate fyzick osoba o tom nedozvie. - (4) Ak si adrest vyhrad doruovanie zsielok do potovho prieinku, pota adrestovi oznmi prchod zsielky, monos prevzatia a odbern lehotu na predpsanom tlaive, ktor vlo do potovho prieinku. Ak si drest na zklade dohody preber zsielky na pote a nem pridelen prieinok, pota tieto zsielky neoznamuje. V obidvoch prpadoch sa dtum prchodu zsielky povauje za dtum uloenia. Ak si adrest nevyzdvihne psomnos do troch dn od uloenia, posledn de tejto lehoty sa povauje za de doruenia, aj ke sa adrest o uloen nedozvedel. Doruenie verejnou vyhlkou 26 (1) Doruenie verejnou vyhlkou pouije sprvny orgn v prpade, ke astnci konania alebo ich pobyt nie s mu znmi, alebo pokia to ustanovuje osobitn zkon. (v podstate skoro vetky rozhodnutia vydvan v procese poz. prav sa doruuj verejnou vyhlkou) (2) Doruenie verejnou vyhlkou sa vykon tak, e sa psomnos vyves po dobu 15 dn na radnej tabuli sprvneho orgnu. Posledn de tejto lehoty je dom doruenia. Sprvny orgn zverejuje psomnos sasne inm spsobom v mieste obvyklm, najm v miestnej tlai, rozhlase alebo na doasnej radnej tabuli sprvneho orgnu na mieste, ktorho sa konanie tka. Lehoty - 27 (1) Ak je to potrebn, sprvny orgn ur na vykonanie konu v konan primeran lehotu, pokia ju neustanovuje tento zkon alebo osobitn zkon. (2) Do lehoty sa nezapotava de, ke dolo ku skutonosti urujcej zaiatok lehoty. Lehoty uren poda tdov, mesiacov alebo rokov sa konia uplynutm toho da, ktor sa svojim oznaenm zhoduje s dom, ke dolo ku skutonosti urujcej zaiatok lehoty, a ak tak de v mesiaci nie je, kon sa lehota poslednm dom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na de pracovnho pokoja, je poslednm dom lehoty najbli budci pracovn de. (3) Lehota je zachovan, ak sa posledn de lehoty podanie pod na sprvnom orgne uvedenom v 19 ods. 4 alebo ak sa podanie odovzd na potov prepravu. (4) V pochybnostiach sa povauje lehota za zachovan, pokia sa nepreuke opak. Podklad rozhodnutia 32 (1) Sprvny orgn je povinn zisti presne a plne skuton stav veci a za tm elom si obstara potrebn podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazan len nvrhmi astnkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie s najm podania, nvrhy a vyjadrenia astnkov konania, dkazy, estn vyhlsenia, ako aj skutonosti veobecne znme alebo znme sprvnemu orgnu z jeho radnej innosti. Rozsah a spsob zisovania podkladov pre rozhodnutie uruje sprvny orgn. (3) Na iados sprvneho orgnu s ttne orgny, orgny zemnej samosprvy, fyzick osoby a prvnick osoby povinn oznmi skutonosti, ktor maj vznam pre konanie a rozhodnutie. 33 (1) astnk konania a zastnen osoba m prvo navrhova dkazy a ich doplnenie a kls svedkom a znalcom otzky pri stnom pojednvan a miestnej ohliadke. (2) Sprvny orgn je povinn da astnkom konania a zastnenm osobm monos, aby sa pred vydanm rozhodnutia mohli vyjadri k jeho podkladu i k spsobu jeho zistenia, prpadne navrhn jeho doplnenie. Dokazovanie 34 (1) Na dokazovanie mono poui vetky prostriedky, ktormi mono zisti a objasni skuton stav veci a ktor s v slade s prvnymi predpismi.
26
(2) Dkazmi s najm vsluch svedkov, znaleck posudky, listiny a ohliadka. (3) astnk konania je povinn navrhn na podporu svojich tvrden dkazy, ktor s mu znme. (4) Vykonvanie dkazov patr sprvnemu orgnu. (5) Sprvny orgn hodnot dkazy poda svojej vahy, a to kad dkaz jednotlivo a vetky dkazy v ich vzjomnej svislosti. (6) Skutonosti veobecne znme alebo znme sprvnemu orgnu z radnej innosti netreba dokazova. Predvolanie 41 (1) Sprvny orgn predvol osoby, osobn as ktorch pri prejednvan veci je nevyhnutn. (2) V predvolan sprvny orgn upozorn na prvne nsledky nedostavenia sa. 46 - Rozhodnutie mus by v slade so zkonmi a ostatnmi prvnymi predpismi, mus ho vyda orgn na to prslun, mus vychdza zo spoahlivo zistenho stavu veci a mus obsahova predpsan nleitosti. Podklady pre rozhodnutia vydvan v procese pozemkovch prav pripravuje zhotovite. Opravn prostriedky poda SP Odvolanie Obnova konania Preskmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania aloba poda Obianskeho sdneho poriadku Protest prokurtora poda z.. 153/2001 Z.z.
27
3. ZKON SLO 40/1964 Zb. Obiansky zkonnk v znen neskorch predpisov
Obiansky zkonnk upravuje majetkov vzahy fyzickch a prvnickch osb, majetkov vzahy medzi tmito osobami a ttom, ako aj vzahy vyplvajce z prva na ochranu osb, pokia tieto obianskoprvne vzahy neupravuj in zkony.Poda platnho obianskeho zkonnka vlastncke prvo k nehnutenostiam mono nadobda: - zmluvou ( 43 OZ), najastejie ide o kpnu, darovaciu, zmenn zmluvu, zmluvu o vyporiadan podielovho spoluvlastnctva; zmluva mus ma psomn formu; innos nadobda rozhodnutm o povolen vkladu do katastra nehnutenost, priom prvne inky vkladu vznikaj na zklade prvoplatnho rozhodnutia o jeho povolen ( 28 z. . 162/1995 Z. z. v znen neskorch predpisov); - dedenm ( 640 a nasl. OZ), priom dedistvo sa nadobda smrou poruitea; - rozhodnutm ttneho orgnu (sdu, prslunho orgnu ttnej sprvy - napr. rozhodnutie obvodnho pozemkovho radu poda 9 ods. 2, resp. 9 ods. 4 z. . 229/1991 Zb., 5 ods. 2 z. . 503/2003 Z. z., rozhodnutm stavebnho radu o vyvlastnen a pod.) a to dom prvoplatnosti prslunho rozhodnutia, pokia v rozhodnut nie je uveden in de; - na zklade inch skutonost ustanovench zkonom (napr. vydranie - 134 OZ, vlastncke prvo sa nadobda okamihom uplynutia vydracej doby; nadobudnutie vlastnckeho prva priamo zo zkona - z. . 138/1991 Zb. o majetku obc v znen neskorch predpisov); Nehnutenosti mu by vo vlunom vlastnctve jednej fyzickej alebo prvnickej osoby, mu by v podielovom spoluvlastnctve viacerch spoluvlastnkov a osobitnou formou spoluvlastnctva je bezpodielov spoluvlastnctvo manelov ( 136 a nasl. OZ). - V prpade sporov o vlastnctvo rozhoduje prslun sd v zmysle obianskeho sdneho poriadku - 80 psm. c). zkona . 99/1963 Zb. v znen neskorch predpisov. - V nespornch prpadoch prvnu skutonos nadobudnutia vlastnckeho prva k nehnutenostiam vydranm osveduje notr formou notrskej zpisnice poda 63 z. . 323/1992 Zb. o notroch a notrskej innosti. innosou zkona .397/2000 Z. z., ktorm sa men a dopa notrsky poriadok, t.j. od 1.12.2000, sa znane sprsnil postup notrov pri vydvan tchto osveden. PODIELOV SPOLUVLASTNCTVO 137 OZ - Ods. 1- Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastnci podieaj na prvach a povinnostiach vyplvajcich zo spoluvlastnctva k spolonej veci - Ods.2 Ak nie je prvnym predpisom ustanoven alebo astnkmi dohodnut inak, s podiely vetkch spoluvlastnkov rovnak Vznik podielovho spoluvlastnctva Rovnakm spsobom, ako vznik vlastnctva Znik podielovho spoluvlastnctva - Dohodou spoluvlastnkov, ktor pri nehnutenostiach mus by psomn, vklad do KN (relne rozdelenie medzi spoluvlastnkov poda vky podielov, vlastnkom sa stane jeden alebo len niektor zo spoluvlastnkov a s ostatnmi sa vyporiada), - Rozhodnutm sdu - Na zklade inch skutonost (napr. pozemkov pravy) BEZPODIELOV SPOLUVLASTNCTVO MANELOV
28
o zriadi alebo zrui bezpodielov spoluvlastnctvo manelov na el pozemkovch prav nie je mon - aplikova sa bude ustanovenie 149 ods. 4 OZ - ak do troch rokov od zniku bezpodielovho spoluvlastnctva manelov nedolo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielov spoluvlastnctvo manelov nebolo na nvrh podan do troch rokov od jeho zniku vyporiadan rozhodnutm sdu, plat, pokia ide o hnuten veci, e sa manelia vyporiadali poda stavu, v akom kad z nich veci z bezpodielovho spoluvlastnctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domcnosti vlune ako vlastnk uva. O ostatnch hnutench veciach a o nehnutench veciach plat, e s v podielovom spoluvlastnctve a e podiely oboch spoluvlastnkov s rovnak. To ist plat primerane o ostatnch majetkovch prvach, ktor s pre manelov spolon. Spoluvlastnctvo v P - 11 ods. 14, 15, 16 zkona (14) Na el pozemkovch prav, rozhodnutm obvodnho pozemkovho radu mono zriadi alebo zrui podielov spoluvlastnctvo k pozemku. - (15) Pozemky alebo spoluvlastncke podiely k pozemkom, ktor tvoria ponohospodrsku pdu vo vmere do 400 m2, ktor nemono sceli s ostatnmi pozemkami vlastnka a za ktor nebol uplatnen nrok na vyrovnanie v peniazoch, sa zlia do celku s ostatnmi pozemkami, alebo spoluvlastnckymi podielmi vlastnkov do 400m2 , a ur sa ich spoluvlastncky podiel. Pri uren druhu pozemku na novom pozemku sa vychdza z prevaujceho druhu pozemku pvodnho pozemku; hodnota trvalho porastu sa pritom nezohaduje. - (16) Ak ide o pozemky tvoriace lesn pdny fond, najmenia vmera pozemkov na opatrenia poda odseku 15 je 2000 m2 . SPOLON NEDELITEN NEHNUTENOS pecilnou formou spoluvlastnctva na Slovensku bolo a je vlastnctvo k spolonej nedelitenej nehnutenosti. Historicky toto spoluvlastnctvo upravovali dva zkonn lnky: zkonn lnok XIX/1898 o ttnom spravovan obecnch a niektorch inch lesov a holn, alej o upraven hospodrskej sprvy spolone uvanch lesov a holn, ktor s nedielnym vlastnctvom komposesortov a bvalch urbarialistov zkonn lnok X/1913 o nedielnych spolonch pasienkoch
11 ods. 13 zkona o P - Pozemky, ktor patria do obvodu pozemkovch prav a tvoria spolon nehnutenos mu sa rozdeli, ak s tm shlasia vlastnci nadpolovinej vmery spolonej nehnutenosti 7c) - Zkon NR SR . 181/1995 Z.z. o pozemkovch spoloenstvch IN VECN PRVA K POZEMKOM Druhy inch vecnch prv k pozemkom poda Obianskeho zkonnka Zlon prvo - 151a - Zlon prvo sli na zabezpeenie pohadvky a jej prsluenstva tm, e zlonho veritea oprvuje uspokoji sa alebo domha sa uspokojenia pohadvky z predmetu zlonho prva (alej len zloh), ak pohadvka nie je riadne a vas splnen. (napr. hypotekrne, exekun, daov, v prospech dediov v zmysle 23 ods. 6 psm.a) z.. 180/1995 Z.z., at) - 151b - Zlon prvo sa zriauje psomnou zmluvou, schvlenou dohodou dediov o vyporiadan dedistva, rozhodnutm sdu alebo sprvneho orgnu, alebo zkonom. Zmluva o
29
zriaden zlonho prva na hnuten vec sa nemus uzatvori v psomnej forme, ak zlon prvo vznik odovzdanm veci poda tohto zkona. Zlon prvo k nehnutenostiam, bytom a nebytovm priestorom vznik zpisom v katastri nehnutenost, ak osobitn zkon 3c) - z.. 162/1995 Z.z.( 28 ods. 1 - zo zmlv vkladom; 34 ods. 1 zo zkona, rozhodnutm ttneho orgnu zznamom) neustanovuje inak. Vecn bremen - 151n - Vecn bremen obmedzuj vlastnka nehnutenej veci v prospech niekoho inho tak, e je povinn nieo trpie, nieoho sa zdra alebo nieo kona. Prva zodpovedajce vecnm bremenm s spojen bu s vlastnctvom uritej nehnutenosti, alebo patria uritej osobe. Vecn bremen spojen s vlastnctvom nehnutenosti prechdzaj s vlastnctvom veci na nadobdatea. - 151o - Vecn bremen vznikaj psomnou zmluvou, na zklade zvetu v spojen s vsledkami konania o dedistve, schvlenou dohodou dediov, rozhodnutm prslunho orgnu alebo zo zkona. Prvo zodpovedajce vecnmu bremenu mono nadobudn tie vkonom prva (vydranm); ustanovenia 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie prva zodpovedajceho vecnm bremenm je potrebn vklad do katastra nehnutenost. Zmluvou me zriadi vecn bremeno vlastnk nehnutenosti, pokia osobitn zkon nedva toto prvo aj alm osobm. Predkpne prvo - 602 - kto pred vec s vhradou, e mu ju kupujci ponkne na predaj, keby ju chcel preda, m predkupn prvo. Tak prvo mono dohodn aj pre prpad inho scudzenia veci ne predajom. - 603 - Predkupn prvo uklad povinnos iba tomu, kto sbil vec ponknu na predaj. Predkupn prvo mono dohodn aj ako vecn prvo, ktor psob aj voi nstupcom kupujceho. Zmluva sa mus uzavrie psomne a predkupn prvo sa nadobda vkladom do katastra nehnutenost. Ak predvajci nekpil vec ponknut kupujcim, zostva mu zachovan predkupn prvo aj voi jeho prvnemu nstupcovi. Ustanovenia zkona o P svisiace s inmi vecnmi prvami - 1 zkona ods. (2) pozemkov pravy zahaj okrem inho aj zistenie a nov usporiadanie svisiacich inch vecnch prv 1aa) v obvode pozemkovch prav a nov rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo in pravy pozemkov), 1aa) 151a a 151n a 602 Obianskeho zkonnka. - poda 6 ods. 1 psm.d) zkona astnkmi pozemkovch prav s okrem inch aj oprvnen fyzick a prvnick osoby, ktorch vlastncke alebo in prva mu by pozemkovmi pravami dotknut - poda 9 ods. 1 psm.d) zkona register pvodnho stavu obsahuje okrem inho aj zoznam osb poda 6 ods. 1 psm.d) zkona, t.j. oprvnen, prpadne povinn osoby z inch vecnch prv - poda 10 ods. 1 zkona OP doru kadmu astnkovi, ktorho pobyt je znmy, vpis z registra pvodnho stavu o pozemkoch vlastnka a porastoch na nich podliehajcich pozemkovm pravm - teda aj oprvnenm, prpadne povinnm osobm z inch vecnch prv Nakladanie s inmi vecnmi prvami pri P - 11 zkona ods. (12) na el pozemkovch prav, rozhodnutm obvodnho pozemkovho radu mu sa zriadi alebo zanikn in vecn prva k pozemku1aa). Pri zriaden inho vecnho prva, obvodn pozemkov rad ur mieru zohadnenia ujmy v rozdeovacom plne. - pri pozemkovch sa musia repektova vecn bremen : o zapsan v katastri nehnutenost
30
o zkonn vecn bremen, vyplvajce z osobitnch prvnych predpisov, napr. na seku ochrany prrody a krajiny, ochrany vd, podzemn a nadzemn vedenia a pod. - ak s splnen podmienky zkona na vyrovnanie v peniazoch a vlastnk s takmto vyrovnan shlas a ak je pozemok zaaen prvami tretch osb, ktor prechodom vlastnckeho prva nezanikaj, vyplat sa vyrovnanie vlastnkovi po zohadnen prv tretch osb, ktor na pozemku viaznu, o om sa vlastnk psomne upovedom.
Novela z.. 571/2007 Z.z. (. od 1.1.2008) 25a - Oprvnenie na projektovanie pozemkovch prav (vykonvacia vyhlka MP SR 293/2008 Z.z.) - opakovan odborn prprava a skka kadch 5 rokov Novela z.. 136/2010 Z.z. (. od 1.6.2010) 42q - Ustanovenie k prave innej od 1. jna 2010 Fyzick osoby, ktor vykonvaj projektovanie pozemkovch prav ( 25a) ako samostatne zrobkov innos, s do 31. decembra 2010 povinn zska oprvnenie na podnikanie poda osobitnho predpisu,58a)- z.. 455/1991 Zb.) inak strcaj oprvnenie na projektovanie pozemkovch prav. 42r - Vzah k veobecnmu predpisu o slubch na vntornom trhu Na vkon innost, postup podvania iadost o osvedenie a postup pre vydvanie osvedenia poda 25a a vkon dozoru poda tohto zkona platia ustanovenia veobecnho predpisu o slubch na vntornom trhu,59)-z.. 136/2010 Z.z. ak tento zkon neustanovuje inak
31
2. ZMENY PRVNYCH PREDPISOV V OBLASTI KATASTRA NEHNUTENOST

Ing. ubica Hudecov, PhD.
vod Rezort geodzie, kartografie a katastra (alej len rezort) je tvorcom informanho systmu, ktor patr medzi najrozsiahlejie. Jeho sasou je aj kataster nehnutenost, ktor je zrove spoloensky najsledovanej. Pre spracovatea projektov pozemkovch prav (alej len projekt) je dleit nielen pozna prvne predpisy na seku katastra nehnutenost (alej len kataster), ale pozna aj rozvojov zmery a pripravovan zmeny. Zkladnm predpisom na spravovanie katastrlneho opertu je zkon NR SR . 162/1995 Z. z. o katastri nehnutenost a o zpise vlastnckych a inch prv k nehnutenostiam (katastrlny zkon) v znen neskorch predpisov [1]. Je inn od 1.1.1996 a preiel viacermi novelami. Od 8.2.1996 do 30.11.2009 bol katastrlny zkon vykonvan Vyhlkou radu geodzie, kartografie a katastra SR (GKK SR) . 79/1996 Z. z. [2]. S innosou od 1.decembra 2009 je v platnosti nov vykonvacia vyhlka GKK SR . 461/2009 Z. z. [3]. Zkladnm predpisom pre geodziu a kartografiu je zkon NR SR . 215/1995 Z. z. o geodzii a kartografii v znen neskorch predpisov [4]. Do 1.8.2009 bola platn jeho vykonvacia vyhlka GKK SR . 178/1996 Z. z. [5]. Od 1.augusta 2009 je inn jeho nov vykonvacia vyhlka GKK SR . 300/2009 Z. z. [6]. Intitt pozemkovch prav je v sasnosti v prvnom poriadku Slovenskej republiky definovan v zkone SNR . 330/1991 Zb. o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, pozemkovch radoch, pozemkovom fonde a o pozemkovch spoloenstvch v znen neskorch predpisov [7]. Defincia sama, ako aj ustanovenia tohto zkona ukazuj, e pozemkov pravy s polyfunknm intittom. Prspevok sa v prvej asti (kap. 1 a 6) sstreuje na aktulny stav a obsah katastra nehnutenost a v druhej asti (kap. 7 a 10) na zmeny predpisov vydanch rezortom v poslednch rokoch s drazom na ich aplikciu pri spracovan projektov. 1. Kataster nehnutenost Kataster nehnutenost je geometrick urenie, spis a popis nehnutenost. Sasou katastra s daje o prvach k tmto nehnutenostiam a to o vlastnckom prve, zlonom prve, vecnom bremene a o predkupnom prve, ak m ma inky vecnho prva, ako aj o prvach vyplvajcich zo sprvy majetku ttu, zo sprvy majetku obc, zo sprvy majetku vych zemnch celkov, o njomnch prvach k pozemkom, ak njomn prva trvaj alebo maj trva najmenej p rokov. Kataster pln pvodn funkcie pozemkovho katastra vyrubovanie dan a inch poplatkov viaucich sa na nehnutenosti, ako aj funkcie pozemkovej knihy ochrana vlastnckych prv a podpora trhu s nehnutenosami. Sasn modern spolonos vak poiadavky na kataster znane roziruje. Je to hlavne ochrana ponohospodrskej pdy, ochrana lesnch pozemkov, tvorba a ochrana ivotnho prostredia. Katastrlny opert ja aj podkladom na tvorbu inch informanch systmov. Rozvoj hospodrstva, ktor m priamy vplyv na trh s nehnutenosami a pouvanie novch technolgi (vpotov technika, internet, urovanie polohy prostrednctvom globlnych naviganch satelitnch
32
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) systmov GNSS), kladie na kataster nov poiadavky. S orientovan na rchlos, kvalitu a dostupnos poskytovania informci, a to prioritne elektronickou cestou. Dnen kataster m svoju podobu od roku 1996. Katastrlny zkon [1] m osem asti: Veobecn ustanovenia, Predmet a obsah katastra, Sprva katastra, Katastrlne konanie, Geodetick a kartografick prce, Verejnos katastrlneho opertu, hodnovernos a zvznos dajov katastra, Poplatky, trovy a sankcie, Prechodn a zveren ustanovenia.
2. Predmet a obsah katastra nehnutenost Nehnutenosami s v slade s Obianskym zkonnkom pozemky a stavby spojen so zemou pevnm zkladom, ako aj byty a nebytov priestory, ako predmety obianskoprvnych vzahov. Vecnmi prvami s: vlastncke prvo a prva k cudzm veciam zlon prva, vecn bremen, predkupn prva, ak maj inky vecnho prva. Inmi prvami s prva, ktormi tt, obec alebo vy zemn celok zverili sprvu svojho majetku inm subjektom a njomn prva k pozemkom s obmedzenou dkou ich trvania na p alebo viac rokov. Predmetom evidovania v katastri s: Katastrlne zemia. Nehnutenosti - pozemky (ktor s vymedzen vlastnckou hranicou, hranicou drby, hranicou druhu pozemku, rozhranm spsobu vyuvania a hranicou zastavanho zemia obce) a stavby spojen so zemou pevnm zkladom (ktor s oznaen spisnm slom, nie s oznaen spisnm slom, podzemn alebo nadzemn stavby a rozostavan stavby). Byty a nebytov priestory, vrtane rozostavanch bytov a rozostavanch nebytovch priestorov, ktor s predmetom obianskoprvnych vzahov. Chrnen asti prrody a krajiny a kultrne pamiatky. Vecn a in prva k nehnutenostiam a skutonosti svisiace s prvami k nehnutenostiam.
Ak v praxi vznikne pochybnos, i konkrtna nehnutenos je alebo nie je predmetom evidovania v katastri (vetrolam, eleznin vleka, ..), m kompetenciu rozhodn sprva katastra. Obsahom katastra s daje o nehnutenostiach, vlastnkoch a inch oprvnench osobch, o prvach k nehnutenostiam, daje o bodovch poliach a o sdelnch a nesdelnch geografickch nzvoch. Kataster obsahuje aj geometrick a polohov urenie nehnutenost a katastrlnych zem. Pozemky sa v katastri lenia poda druhu pozemku na: orn pdu, chmenice, vinice, zhrady, ovocn sady, trval trvne porasty, lesn pozemky, vodn plochy,
33
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) zastavan plochy a ndvoria, ostatn plochy.
lenenie druhov pozemkov nadvzuje na zsady ochrany a vyuvania ponohospodrskej pdy (orn pda, chmenice, vinice, zhrady, ovocn sady a trval trvne porasty) a lesnej pdy (lesn pozemky). Katastrlne operty s usporiadan poda katastrlnych zem, ktorch je na zem Slovenska 3559. Katastrlny opert tvor: Sbor geodetickch informci. Sbor popisnch informci. Zbierka listn. Sumrne daje o pdnom fonde. Pozemkov knihy a eleznin kniha.
Sbor geodetickch informci tvor dokumentcia o geometrickom uren nehnutenost, vrtane dajov o polohovch bodovch poliach a je podkladom na vytenie hranc pozemkov a hranc katastrlnych zem. Sbor geodetickch informci tvor najm katastrlna mapa, mapa urenho opertu a geometrick pln. Katastrlna mapa je polohopisn mapa vekej mierky, zobrazujca vetky nehnutenosti a katastrlne zemia evidovan v katastri. Pozemky sa v katastrlnej mape zobrazuj priemetom svojich hranc do zobrazovacej roviny a oznauj sa parcelnmi slami a spravidla znakami druhov pozemkov. Tento technick podklad na evidovanie nehnutenost sa tvor a dopa v katastrlnom konan. Parcely zobrazen na katastrlnej mape s evidovan v registri C. Katastrlna mapa je spravovan v analgovej forme alebo v digitlnej forme. Mapa urenho opertu je polohopisn mapa, na ktorej s zobrazen vlastncke hranice pvodnch pozemkov, ktor nie s v terne znaten. Parcely s oznaen parcelnm slom a spravidla znakou druhu pozemku. K niektorm parcelm zobrazenm na mape urenho opertu s evidovan vlastncke prva v registri E. Tento technick podklad na evidovanie nehnutenost sa v katastrlnom konan nedopa. Geometrick pln je technickm podkladom na prvne kony. Geometrick pln je grafickm znzornenm nehnutenost, ktor vznikn rozdelenm alebo zlenm nehnutenost pred zmenou a po zmene s uvedenm doterajch a novch parcelnch siel, vmer, druhov pozemkov a alch dajov. Geometrick pln me by aj grafickm znzornenm vecnho bremena k asti pozemku. Sbor popisnch informci tvoria daje viauce sa k nehnutenostiam, vlastnkom a inm oprvnenm osobm, daje o prvach k nehnutenostiam a o sdelnch a nesdelnch nzvoch. daje s spravovan v informanom systme katastra nehnutenost (ISKN). Niektor daje s uveden na liste vlastnctva. List vlastnctva obsahuje slo list vlastnctva, nzov okresu, nzov obce a katastrlneho zemia a sklad sa z troch asti: A majetkov podstata, B vlastnci a in oprvnen osoby a as C archy. Informan systm katastra nehnutenost je sasou informanho systmu geodzie, kartografie a katastra (IS GKK). Informcie z katastra s uverejnen na internete na www.katasterportal.sk od 1.2.2004. 3. Orgny ttnej sprvy na seku katastra strednm orgnom ttnej sprvy na seku katastra je GKK SR. Riei koncepn otzky rozvoja katastra, pripravuje nvrhy veobecne zvznch prvnych predpisov v oblasti katastra, zabezpeuje medzinrodn spoluprcu a vykonva katastrlnu inpekciu. Priamo riadi vkon ttnej sprvy uskutoovan katastrlnymi radmi a sprvami katastra. Je zriadench 8 katastrlnych radov v sdlach
34
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) krajov a 72 sprv katastra v sdlach okresov. Katastrlne rady a sprvy katastra s miestnymi orgnmi ttnej sprvy na seku katastra. Katastrlne rady riadia a kontroluj vkon ttnej sprvy prvostupovch orgnov, s odvolacm orgnom vo veciach, v ktorch v prvom stupni konaj sprvy katastra. Do psobnosti sprv katastra patr vkon ttnej sprvy na seku katastra v prvom stupni, a to najm rozhodovanie v katastrlnom konan, innosti spojen so spravovanm katastrlneho opertu, vydvanie verejnch listn a alie innosti. Sprvy katastra spravuj katastrlny opert slade s prvnym stavom a skutonm stavom v sinnosti s vlastnkmi nehnutenost, obcami, notrmi a ttnymi orgnmi. 4. Katastrlne konanie Poda Obianskeho zkonnka vlastnctvo k nehnutenosti mono nadobudn kpnou, darovacou a lebo inou zmluvou, dedenm, rozhodnutm ttneho orgnu alebo na zklade inch skutonost ustanovench zkonom (napr. prklepom licittora). Osobitnm zkonom, ktor ustanovuje spsob nadobdania vecnch a inch prv, ako aj prvne inky zpisov vecnch a inch prv je katastrlny zkon [1]. V katastrlnom konan sa: zapisuj prva k nehnutenostiam (vklad, zznam, poznmka), rozhoduje o zmench hranc katastrlnych zem, rozhoduje o oprave chb v katastrlnom operte, rozhoduje o obnove katastrlneho opertu.
Zpisy prv k nehnutenostiam do katastra predstavuj jednu zo zkladnch innost sprvnych orgnov na seku katastra. Zkon ustanovuje tri druhy zpisov vecnch a inch prv k nehnutenostiam vklad, zznam a poznmka, priom kad z nich m in prvne inky. Vklad je zaloen na zsade kontitutvnosti a spova vtom, e zmluvn vecn prva k nehnutenostiam vznikaj, menia sa a zanikaj vkladom do katastra. Zznam je zaloen na evidennej zsade. Tto zsada spova v tom, e vecn a in prva k nehnutenostiam, ktor vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zkona, rozhodnutm ttneho orgnu, osvedenm notra o dedistve a osvedenm notra o vydran prva k nehnutenosti, prklepom licittora na verejnej drabe, prrastkom a spracovanm, prva vyplvajce zo sprvy majetku ttu, a zo sprvy majetku obce alebo zo sprvy majetku vyieho zemnho celku a njomn prva k pozemkom sa zapisuj do katastra zznamom. Poznmka je zaloen na prenotanej zsade. Dsledkom zpisu poznmky je obmedzenie vlastnka naklada s nehnutenosou alebo informcia o skutonostiach svisiacich s prvami k nehnutenostiam alebo s nehnutenosami. V katastrlnom konan sa rozhoduje o vzniku, zmene a zniku vlastnckych a inch prv k nehnutenostiam vkladom prva do katastra. Na toto konanie sa vzahuje zkon o sprvnom konan. V katastrlnom konan sa na k nehnutenostiam do katastra. zklade verejnch a inch listn zapisuj zznamom prva
V katastrlnom konan sa na zklade verejnch a inch listn zapisuj poznmkou skutonosti svisiace s prvami k nehnutenostiam.
35
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) 5. Geodetick a kartografick prce Vybran vsledky geodetickch a kartografickch innost, a to geometrick plny, geodetick innosti na pozemkov pravy, vytyovanie hranc pozemkov, zriaovanie a aktualizcia geodetickch bodov, meranie alebo digitalizcia a zobrazovanie predmetov, ktor sa preberaj do ttnych mapovch diel s vekou mierkou musia by autorizane a (niektor) radne overen [4]. 6. Verejnos katastrlneho opertu, hodnovernos a zvznos dajov katastra Verejnos katastrlneho opertu vychdza zo zsady, e kad m prvo nahliada do katastrlneho opertu, robi si z neho vpisy, odpisy alebo nrty. Zsada verejnosti sli aj na ochranu vlastnckeho prva. Vlastnk m prvo predmet vlastnctva dra, uva, pova jeho plody a naklada s nm a vetky osoby maj povinnos repektova jeho vlastncke prva. Vzhadom na ochranu osobnch dajov fyzickch osb je daj o rodnom sle chrnen. Pri nahliadan do katastrlneho opertu sa umouje iba vlastnkovi poskytova daje o rodnom sle. Aj daje o cene ponohospodrskej a lesnej pdy s daje, ktor sa zakazuje zverejova. S prstupn pre ttne orgny na budovanie ich informanch systmov alebo osobm vyhotovujcim cenov mapy. Vnimka zo zsady verejnosti katastrlneho opertu je zbierka listn. daje katastra, ktor s obsahom katastrlneho opertu, s hodnovern a zvzn, ak sa nepreuke opak. Opak sa preukazuje inou verejnou listinou alebo inou listinou, ktor potvrdzuje alebo osveduje vlastncke alebo in prva k nehnutenosti. Zvzn s daje: o vlastnckych a inch prvach k nehnutenostiam, daje o nehnutenostiach parceln slo pozemku, geometrick urenie, druh pozemku, geometrick urenie a vmera katastrlneho zemia, nzov katastrlneho zemia, daje o bodovch poliach;
(zvznm dajom katastra nie je druh pozemku evidovanho ako parcela registra E). 7. Zmeny a rozvojov zmery rezortu geodzie, kartografie a katastra Napriek viacerm novelm katastrlneho zkona [1], sa vie zmeny jeho obsahu za posledn roky neuskutonili. Zmeny vykonan po roku 2006 sledovali prpravu elektronickej komunikcie ako plnohodnotnej alternatvy psomnho styku v konan o zpise prva do katastra, ako aj v poskytovan informci fyzickm a prvnickm osobm. alie novely sa zamerali na zjednoduenie katastrlneho konania, aby sa katastrlne konanie mohlo vykona elektronicky, a aby sa papierov a elektronick forma zjednotili. Vsledkom tchto zmien je, e je mon vyhotovi zmluvu o prevode nehnutenost vo forme notrskej zpisnice alebo advoktom, ktor ju nsledne autorizuje, m autori tchto zmlv preberaj na seba vetky prvne nsledky za prevod nehnutenost. S tmto postupom je spojen skrtenie lehoty na rozhodovanie o nvrhu na vklad z 30 na 20 dn. V svislosti s monosou elektronicky poda nvrh na vklad prva do katastra, sa upravili (znili) aj poplatky spojen s tmto konanm. Prijat bola aj novela zkona o geodzii a kartografii [4], ktorou sa transformovala smernica INSPIRE Eurpskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES do prvneho poriadku SR v oblasti infratruktry pre priestorov informcie v Eurpskom spoloenstve. Cieom je, aby rezort poskytoval referenn priestorov informcie ako lokalizan zklad na budovanie nrodnej i eurpskej infratruktry pre priestorov informcie. Pripravuj sa alie pravy legislatvy v tom zmysle, aby sa zamedzilo asto
36
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) duplicitnmu zberu tch istch dajov viacermi intitciami verejnej sprvy a naopak, aby sa zabezpeilo vyuvanie referennch dajov z jednho zdroja pre cel e-Government. Prve tieto zmeny s v praxi odpoveou, preo sa pripravuje vyuitie dajov projektov nielen pre kataster ale aj pre aktualizciu zkladnej bzy pre geografick informan systm (ZB GIS). V poslednch rokoch sa rezort sstredil na dva hlavn smery rozvoja: na informatizciu verejnej sprvy a na tvorbu presnch a aktulnych referennch dajov pre nrodn infratruktru priestorovch informci. Rozvojov zmery rezortu mono zoskupi nasledovne: Budovanie centrlneho systmu katastra nehnutenost (nhrada sasnho ISKN novm CSKN). Digitalizcia katastrlneho opertu a jeho obnova novm mapovanm (elektronick forma vetkch sast katastrlneho opertu - tvorba vektorovch mp, skenovanie zbierky listn, ...). Tvorba a poskytovanie referennch geografickch dajov prostrednctvom webovch sluieb pre obanov, podnikateov a verejn sprvu (rozrenie sasnch monost Katasterporlu, vytvorenie Geoportlu, ..). Elektronick sluby katastra (elektronick podania, zavedenie elektronickho podpisu, elektronickho overovania, ...).
Niektor zmery s pripravovan a ich nstup sa viae k ukoneniu nrodnch projektov OPIS (Operan program Informatizcie spolonosti) v 4.Q roku 2012, pri niektorch zmeroch s dielie vsledky u premietnut v praxi. Budovanie centrlneho systmu katastra (CS KN) prinesie vytvorenie centrlnej databzy v relnom ase. Centrlna databza bude zdrojom na poskytovanie aktulnych dajov katastra cez katastrlny portl, o v praxi znamen dostupnejie a aktulnejie daje katastra pre vetkch odberateov. Vytvorenie jedinej databzy umon realizova konania nad rove jednotlivch sprv katastra (napr. postupy a innosti svisiace s konanm o pozemkovch pravch, ak projekt zasahuje do viacerch katastrlnych zem). Vhodou bude aj monos vpomoci medzi sprvami katastra v prpadoch nrazovch prc, m sa mu skrti lehoty odstraovania chb v katastrlnom operte, lehoty overovania rozsiahlejch geometrickch plnov a skrti sa aj preberanie hromadnch vstupov (zpis dajov projektu, zpis registra obnovenej evidencie pozemkov, preberanie vsledkov obnovy katastrlneho opertu novm mapovanm). Digitalizcia analgovch dajov katastrlneho opertu, ich uloenie v centrlnom elektronickom registratrnom stredisku (CERS) a sprstupnenie prinesie dostupn pln elektronick formu vetkch dokumentov, ktor boli obanom, podnikateom a verejnosti doposia poskytovan v papierovej forme. Naprklad daje pozemkovej knihy, daje zo zbierky listn, starie merask nrty a in. Predpokladom digitalizcie katastra je ukonenie usporiadania pozemkovho vlastnctva, ktor sa uskutouje aj v konan o obnove evidencie niektorch pozemkov a prvnych vzahov k nim formou zostavenia ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov). Cel procesn postup zostavenia ROEP je pecilny druh sprvneho konania pouvajci v modifikovanej podobe katastrlne konanie a konanie o pozemkovch pravch, so spolonou pravou zisovania podkladov pre rozhodnutie, prerokovanie ROEP a jeho schvlenie. Jeho vsledky zsadne roziruj a menia truktru a doteraj obsah popisnch aj geodetickch informci katastra. Ukonenie spracovania ROEP vo vetkch katastrlnych zemia rezort oakva do konca roku 2014. V oblasti poskytovania informci je dleit spomen spustenie katastrlneho portlu v roku 2007. Informcie s poskytovan bezplatne pre orgny verejnej sprvy aj pre irok verejnos.
37
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Sasou elektronizcie rezortu bolo zavedenie rezortnej elektronickej podatene (REP) v roku 2009 a s tm svisiace vyuvanie zaruenho elektronickho podpisu. Je to jedin akceptovaten spsob prijmania a odosielania prvne relevantnch elektronickch dokumentov, vrtane automatizcie svisiacich innost a procesov v rmci celho ivotnho cyklu spracovania a vybavenia prijatch dokumentov. Pln zavedenie elektronizcie sluieb katastra bude predstavova nasledovn postup, obr. 1: 1. Prijat dokumenty sa spracuj cez REP a uloia sa v CERS (Ak dokumenty boli podan v papierovej forme, vykon sa ich skenovanie. Ak boli dokumenty prijat v elektronickej forme, mus plati, e podpis nahrdza elektronick podpis a notrom overen podpis nahrdza zaruen elektronick podpis). 2. Rozhodovacia innos a zpis zmeny sa vykon v CSKN. (Pri zpise zznamovej listiny, ktorou je aj rozhodnutie o schvlen vykonania pozemkovch prav do katastra, sa rozhodovacia innos nevykonva, vykon sa iba zpis zmeny). 3. Elektronick dokumenty a aktualizovan daje s zverejnen na katastrlnom portli. 4. Vetky elektronick vstupy z katastrlneho portlu, ktor sa dostan ku klientovi bud mc by vyuiten na prvne kony, pretoe bud opatren elektronickm podpisom.
Obr. 1 Elektronick katastrlne konanie Aj zmeny v oblasti geodetickch zkladov (GZ) a budovania zkladnej bzy pre geografick informan systm (ZB GIS) maj svis so zmenami v katastri. Bola dobudovan ttna priestorov sie (PS) v Eurpskom terestrickom systme 1989 (ETRS 89) a na jej vybranch bodoch (26 referennch stanc) bola zriaden infratruktra Slovenskej priestorovej observanej sluby (SKPOS). Tm sa vytvorili tzv. aktvne geodetick zklady. Zkon o geodzii a kartografii [4] a vyhlka [6] upravili postupy pri vykonvan geodetickch a kartografickch innost v geodetickch zkladoch, podrobnch bodovch poliach, v pozemkovch pravch, v mapovan, v ininierskej geodzii, pri tvorbe, aktualizcii a poskytovan dajov z informanho systmu geodzie, kartografie a katastra a pri innostiach spojench s budovanm a aktualizciou ZB GIS. Najvznamnejou zmenou je zavedenie novej realizcie geodetickho sradnicovho systmu S-JTSK. Platnou realizciou S-JTSK sradnicovho systmu je v sasnosti JTSK03.
38
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) 8. Nov realizcia JTSK03 Sradnicov systm S-JTSK (obr.2) bol zaveden v prvej polovici minulho storoia a jeho realizcia vychdzala predovetkm z uhlovch meran, ktor sa rozvjali z niekokch zkladnc. O jeho nehomogenite sa zaalo diskutova u pri nstupe elektronickch diakomerov. Neskr, prchodom technolgi vyuvajcich systmy na urenie globlnej polohy sa tto nehomogenita prejavila v plnom rozsahu. JTSK03 je novou realizciu sradnicovho systmu S-JTSK (teda nie nov sradnicov systm). Dvody na zavedenie novej realizcie boli viacer.
Obr.2 Geodetick sradnicov systm S-JTSK
S vyuitm meran vyuvajcich merania GPS (globlne polohov systmy) boli u v roku 2005 zisten rozdiely a tendencie odchlok na niektorch bodoch ttnej trigonometrickej siete (TS). Vybran body TS boli uren v eurpskom terestrickom referennom systme ETRS89. Kee ETRS89 je mierkovo stabiln a presn, psob voi systmu S-JTSK ako etaln. Zisten deformcie ukazuje obr. 3.
Obr. 3 - Deformcie S-JTSK

39
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) alm dvodom zavedenia novej realizcie je, e na zklade smernice INSPIRE s lensk tty nie povinn poskytova geografick daje (a teda aj katastrlne parcely) v sradnicovom systme ETRS89 (obr. 4). Bolo treba zabezpei jednoznan spsob transformcie dajov katastra do ETRS89. Monosti obojsmernho transformanho vzahu medzi S-JTSK a ETRS89 brnia jeho nedokonalosti a deformcie. Iba medzi JTSK03 a ETRS89 plat jednoznan obojsmern transforman vzah (obr. 4).
Geodetick sradnicov systm ETRS
obojsmern transforman vzah
Obr. 4 - Priestorov sradnice ETRS, monosti obojsmernej transformcie
Dvodom zavedenia novej realizcie JTSK03 je aj sluba na urovanie polohy Slovensk priestorov observan sluba (SKPOS), ktor pracuje v systme ETRS89. Je budovan od roku 2006 v sasnej dobe s dostupnosou cca 99,9%. Sluba SKPOS so svojou infratruktrou 26 permanentnch stanc (obr. 5) reprezentuje aktvne geodetick zklady Slovenska. SKPOS je prevdzkovan na vybranch bodoch ttnej priestorovej siete (dalej len PS). Ostatn body PS reprezentuj pasvne geodetick zklady (vetky body PS maj sradnice uren v ETRS89). Obr. 5 - Rozloenie referennch stanc SKPOS
Dsledkom vyhlsenia novej realizcie sa upravili povinnosti pri vykonvan geodetickch a kartografickch innost. Vybran geodetick a kartografick innosti, kam patria aj innosti v pozemkovch pravch, sa musia vykonva v zvznch geodetickch systmoch (12 zkona [4])
40
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) v nadvznosti na aktvne alebo pasvne geodetick zklady (18 vyhlky [6]) a vsledky tchto innost, ktor sa preberaj do ttnej dokumentcie sa musia odovzda v zvznch geodetickch systmoch (v JTSK03). V praxi to predstavuje povinnos kad meranie pripoji na bod, ktor u m uren sradnice v sradnicovom systme ETRS89, resp. v JTSK03 (na body ttnej priestorovej siete alebo podrobn geodetick body) alebo pre meranie vyui slubu SKPOS. Vyuvanie bodov ttnej trigonometrickej siete (TS) a pevnch bodov podrobnho polohovho poa (PPBP) sa pri vykonvan geodetickch a kartografickch innost obmedzilo a ich budovanie sa plne zruilo. Vyie uveden zmeny priniesli zven nroky na presnos meraskch prc. Tabuka 1 uvdza prehad charakteristk presnosti pred a po innosti vyhlky [3] a vyhlky [6].
Tab. 1 - Prehad charakteristk presnosti pred a po innosti vyhlok [3] a [6]. Charakteristika presnosti zkladn stredn sradnicov chyba mxy bodov podrobnho bodovho poa zkladn stredn sradnicov chyba mxy podrobnho bodu Dovolen kritria do innosti vyhlok [m] PPBP pevn body podrobnho polohovho bodovho poa uxy = 0,06 TP 3 uxy = 0,14 uxy = 0,08 TP 4 uxy = 0,26 zkladn stredn chyba dky md ud = 1,5 uxy (d+12)/(d+20) ud = 0,12 (d+12)/(d+20) Dovolen kritria dnes platn [m] PGB podrobn geodetick bod uxy = 0,04
Praktick dopad prijatia novej realizcie JTSK03 na geodetick innosti vykonvan v rmci pozemkovch prav je nasledovn: Pri zriaovan bodov podrobnho bodovho poa s zakladan PGB. Meranm na aktvne alebo pasvne geodetick zklady s zskan ETRS89 sradnice. Pre sprvu katastra sa odovzdvaj transformovan do JTSK03 s vyuitm globlnych transformanch parametrov (teda nie transformovan loklnym transformanm kom do S-JTSK), priom je mon poui internetov rezortn transforman slubu. Pri urovan sradnc PGB metdami GNSS, je mon meranie v relnom ase (RTK) alebo statickou metdu urenou na dodaton spracovanie. Pri meran v RTK je nevyhnutn vykona dve nezvisl merania (nov inicializcia). asov odstup je minimlne 1 hodina v ten ist de alebo v in de s odstupom minimlne 1 hodinu oproti pvodnmu asu merania. Prpustn je rozdiel v polohe do 0,030 m a vo vke do 0,050 m, vsledn sradnica je priemerom z oboch meran. Vsledn sradnice musia byt vsledkom celoselnho urenia ambiguit, tzv. fixed rieenie. Pri meran v RTK je minimlny poet 120 epoch. Parameter DOP (Dilution of Precision) mus by poas observcie men ako 7. Pre PGB sa uruj sradnice x, y, v JTSK03 a nadmorsk vka H v Bpv (zskan prevodom elipsoidickej vky pomocou DVRM). Je dleit vedie, e v roku 2010 bola spusten do prevdzky nov webov aplikcia Monitoring uvateov SKPOS uren pre radnch overovateov sprv katastra. el tejto
41
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) aplikcie spova v overen, i geodet deklarujci pouitie sluby SKPOS na tvorbu potrebnch podkladov, slubu naozaj v danej lokalite a deklarovanom dtume pouil a navye v akej kvalite, obr. 6.
Obr. 6 - Rozhranie webovej mapovej aplikcie Monitoring uvateov SKPOS Geodetick merania vykonan pri uren hranice obvodu projektu, elovom mapovan polohopisu a vkopisu a pri vytyovan lomovch bodov hranc novch pozemkov sa vykonvaj v zvznch sradnicovch systmoch (ETRS89 alebo JTSK03), sprve katastra sa odovzdvaj vdy sradnice JTSK03.
9. Autorizan a radn overenie vsledkov geodetickch innost pre pozemkov pravy Geodetick innosti pre projekty pozemkovch prav sa overia autorizane poda 7 zkona o geodzii a kartografii [4]. Predmetom autorizanho overenia poda 42 vyhlky [6] je: vsledn elabort urenia hranice obvodu projektu pozemkovch prav, vsledn elabort elovho mapovania polohopisu, vsledn elabort elovho mapovania vkopisu, vsledn elabort mapy hodnoty pozemkov, vsledn elabort registra pvodnho stavu, vsledn elabort rozdeovacieho plnu vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu, vsledn elabort rozdeovacieho plnu vo forme geometrickho plnu alebo vo forme obnovy katastrlneho opertu novm mapovanm, rozdeovac geometrick pln, mapa projektu pozemkovch prav, vsledn elabort zriaovania podrobnch geodetickch bodov, zznamy podrobnho merania zmien, merask nrty, protokoly o vyten hranc novch pozemkov, spracovanie asti projektu pozemkovch prav, ktor je vyuiten na aktualizciu ZB GIS.
Geodetick innosti pre projekty pozemkovch prav sa overia aj radne poda 9 zkona o geodzii a kartografii [4]. Predmetom radnho overenia poda 46 vyhlky [6] je:
42
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) vsledn elabort urenia hranice obvodu projektu pozemkovch prav, vsledn elabort zriaovanie podrobnch geodetickch bodov, vsledn elabort rozdeovacieho plnu vo forme geometrickho plnu alebo vo forme obnovy katastrlneho opertu novm mapovanm, rozdeovac geometrick pln, mapa projektu pozemkovch prav a zznamy merania, vsledn opert registra pvodnho stavu, zznamy podrobnho merania zmien.
10. Spoluprca zhotovitea projektu so sprvou katastra lohy pre sprvy katastra pri pozemkovch pravch vyplvaj z 30 zkona o pozemkovch pravch [7], kde je ustanoven, e konanie o pozemkovch pravch mus by z dvodu elnosti a hospodrnosti spojen s postupom orgnov katastra, pri spravovan katastra v slade so skutonm stavom. Cieom je dosiahnu skvalitnenie evidencie pozemkov a vlastnckych vzahov k pozemkom, ktor s predmetom pozemkovch prav v katastri. Rozsah spoluprce orgnov miestnej ttnej sprvy na seku katastra a na seku pozemkovch prav je vymedzen spolonm pokynom [8] a Metodickm nvodom na vykonvanie geodetickch innost pre projekt pozemkovch prav [9], ktor upravuj najm: innosti vykonvan v prpravnom konan pozemkovch prav (hodnotenie kvality katastrlneho opertu, potreba revzie dajov v opertoch katastra, odstraovanie chb v katastrlnom operte, hluch listy vlastnctva, dielie parcely, zabezpeenie sladu psomnch a grafickch vmer parciel,...). Poskytovanie podkladov dokumentovanch opertov. z katastra, bvalho pozemkovho katastra a ostatnch
innosti spojen s budovanm PGB (stanovenie hustoty vslednho polohovho bodovho poa, odshlasenie projektu budovania PGB . innosti svisiace s urenm a priebenou aktualizciou hranice obvodu projektu (preetrovanie hranice katastrlneho zemia a hranice zastavanho zemia obce, zabezpeovanie sladu vyhotovovania geometrickch plnov na obvode projektu, doasn a trval vyznaenie hranice obvodu projektu do analgovch a vektorovch mp katastra, rieenie pozemkov zahrnutch do obvodu projektu z dvodu vytvorenia svislho mapovho diela - 4 zkona o pozemkovch pravch [7], vyznaenie informcie na liste vlastnctva, e pozemok podlieha pozemkovm pravm, ...). innosti vykonvan priebene pri spracovan projektu (stanovenie spsobu vyhotovenia rozdeovacieho plnu pre zpis dajov projektu do katastra, odstraovanie zistench chb v katastrlnom operte, rieenie neleglnych a iernych stavieb, ruenie tiarch, rieenie duplicitnho alebo viacnsobnho vlastnctva, radn overovanie, dopanie a oprava identifikanch dajov astnkov pozemkovch prav, vyznaenie poznmky o zkaze naklada s pozemkami 11 zkona o pozemkovch pravch [7], ...). Stanovenie spsobu stabilizcie lomovch bodov hranc novch pozemkov v obvode projektu (spoluprca s vlastnkmi pri vyten).
43
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) innosti svisiace s automatizovanm zpisom dajov projektu do katastra (zastavenie zpisov, vyznaenie poznmky 14 zkona o pozemkovch pravch [7], kontroln procesy).
Zver innosti vykonvan pre dosiahnutie cieov pozemkovch prav meme rozdeli na geodetick a projekn. Geodetick innosti vyaduj zvldnutie legislatvnych a technickch predpisov na seku geodzie, kartografie a katastra. Ich aplikcia v praxi, kvalita a forma spracovania projektu, ako aj spoluprca zhotovitea projektu so sprvnym orgnom a so sprvou katastra me v konenom dsledku ovplyvni mieru vyuitenosti dajov projektu pre kataster a pre ZB GIS [10].
Literatra [1] Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky (NR SR) . 162/1995 Z. z. o katastri nehnutenost a o zpise vlastnckych a inch prv k nehnutenostiam (katastrlny zkon) v znen neskorch predpisov. [2] Vyhlka radu geodzie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (GKK SR) . 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonva zkon o katastri nehnutenost a o zpise vlastnckych a inch prv k nehnutenostiam (katastrlny zkon) v znen neskorch predpisov. [3] Vyhlka GKK SR . 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonva zkon katastri nehnutenost a o zpise vlastnckych a inch prv k nehnutenostiam (katastrlny zkon) v znen neskorch predpisov. [4] Zkon NR SR . 215/1995 Z. z. o geodzii a kartografii v znen neskorch predpisov. [5] Vyhlka GKK SR . 178/1996 Z. z., ktorou sa vykonva zkon o geodzii a kartografii v znen neskorch predpisov. [6] Vyhlka GKK SR . 300/2009 Z. z., ktorou sa vykonva zkon o geodzii a kartografii v znen neskorch predpisov. [7] Zkon SNR . 330/1991 Zb. o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, pozemkovch radoch, pozemkovom fonde a o pozemkovch spoloenstvch v znen neskorch predpisov. [8] Pokyny Ministerstva pdohospodrstva Slovenskej republiky (MP SR) . 4521/2003-430 a GKK SR . KO-1611/2003 na sinnos orgnov ttnej sprvy na seku katastra nehnutenost a na seku pozemkovch prav pri vykonvan pozemkovch prav pri realizcii programu SAPARD. [9] Metodick nvod na vykonvanie geodetickch innost pre projekt pozemkovch prav. MN 74.20.73.46.30. MP SR a GKK SR, Bratislava 2008. [10] Hudecov, .: Prnos pozemkovch prav pre kataster nehnutenost. X. medzinrodn konferencia o katastri nehnutenost. SGK a SSGK, Karlove Vary 2010. [11] Moyzes, .: tyri roky zmien v rezorte geodzie, kartografie a katastra. Geodetick a kartografick obzor, ro.56 (98), 9/2010. [12] Koncepcia rozvoja katastra nehnutenost do roku 2015. GKK SR. 2011. Nvrh.
44
3.1. PROCES ZHOTOVENIA PROJEKTU POZEMKOVCH PRAV, ETAPY VYKONVANIA PROJEKTU POZEMKOVCH PRAV
Ing. Andrej Vaek 1 vod
Pozemkov pravy v Slovenskej republike sa vykonvaj poda zkona SNR . 330/1991 Zb. o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, pozemkovch radoch, pozemkovom fonde a o pozemkovch spoloenstvch v znen neskorch predpisov (alej len zkon o pozemkovch pravch). Prslunm orgnom na konanie o pozemkovch pravch je obvodn pozemkov rad (alej len ObP) spravidla ako orgn prvostupov a krajsk pozemkov rad spravidla ako orgn odvolac v mieste obvodu pozemkovch prav. Prce pri prprave vodnch podkladov, vyhotoven a vykonan projektu pozemkovch prav a ostatnch konov v konan o pozemkovch pravch vykonvaj fyzick osoby a prvnick osoby, ak maj oprvnenie poda 25a a maj na vkon tchto prc uzatvoren zmluvy s Ministerstvom pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR (alej len ministerstvo) alebo na zklade poverenia ministerstva krajskm pozemkovm radom alebo obvodnm pozemkovm radom ( 25 ods. 1 zkona o pozemkovch pravch). Fyzick osoby, prvnick osoby a obce, ktor mu by dotknut pozemkovmi pravami v ich psobnosti alebo v ich prvach, s povinn na zklade psomnej vzvy ObP informova ObP o existujcich zariadeniach, ktor vlastnia alebo spravuj a plnovanch zmeroch, ktor sa maj uskutoni v obvode pozemkovch prav a mu ma vplyv na konanie o pozemkovch pravch. Prslun orgny a organizcie poskytuj bezplatne ObP a zhotoviteovi projektu pozemkovch prav potrebn radn podklady a informcie z oblasti katastra nehnutenost, lesnho hospodrstva, zemnho plnovania, ekolgie a alie. Potrebn podklady a informcie poskytuj aj astnci pozemkovch prav. ObP me vyiada aj spracovanie znaleckho posudku alebo expertzy.
Zaatie pozemkovch prav

Pozemkov pravy mono zaa: - na iados astnka (ak dolo k podstatnm zmenm vo vlastnckych a uvacch pomeroch v obvode pozemkovch prav alebo z inch dvodov ako je hospodrenie na pde), - z podnetu sprvneho orgnu, - poda osobitnho predpisu (zkon . 66/2009 Z.z. o niektorch opatreniach pri majetkovoprvnom usporiadan pozemkov pod stavbami, ktor preli z vlastnctva ttu na obce a vyie zemn celky a o zmene a doplnen niektorch zkonov).
Po podan nvrhu na zaatie konania o pozemkovch pravch, resp. po preukzan dvodov pre uskutonenie pozemkovch prav z podnetu ObP, nariadi ObP poda 7 zkona o pozemkovch pravch prpravn konanie. Samotn proces pozemkovch prav zana po zhodnoten vsledkov prpravnho konania, ak sa preuku dvody, rozhodnutm o nariaden alebo povolen pozemkovch prav poda 8 zkona o pozemkovch pravch. Rozhodnutie okrem veobecnch nleitost obsahuje: - urenie obvodu pozemkovch prav, - urenie pozemkov, ktor s vyat z pozemkovch prav, - lehotu na uskutonenie prvho zhromadenia astnkov pozemkovch prav, - obmedzenie astnkov, ak bolo nariaden poda 26,
45
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) zoznam pozemkov zahrnutch do obvodu projektu pozemkovch prav poda 4 ods. 4, vzvu astnkom, aby sa v urenej lehote prihlsili o as na pozemkovch pravch na el spoluprce pri pozemkovch pravch a uplatnenia svojho prva, vzvu vlastnkom pozemkov, ktor s v njme ponohospodrskeho podniku alebo lesnho podniku alebo hospodrskeho subjektu, aby oznmili svoj zmer ohadne ich uvania; to neplat, ak je ponohospodrsky podnik, lesn podnik a hospodrsky subjekt v likvidcii, vzvu vlastnkom podielov spolonej nehnutenosti na urenie osoby, ktor ich bude v konan zastupova. Ak spoluvlastnci takto osobu neuria, zastupuje ich predseda spoloenstva alebo SPF alebo sprvca.
Poda 9 ods. 1 po nadobudnut prvoplatnosti rozhodnutia o povolen alebo nariaden pozemkovch prav ObP zane prce na: a) preetrovan, zameran a zobrazen obvodu pozemkovch prav a stabilizovan vznanch lomovch bodov hranc obvodu pozemkovch prav, ktor sa vykonvaj v rmci opertu obvodu projektu pozemkovch prav, b) aktualizovan bonitovanch pdnoekologickch jednotiek, c) vyhotovovan spisu dajov o pvodnch nehnutenostiach a prvnych vzahov k nim, uren hodnoty pozemkov a trvalch porastov v obvode projektu pozemkovch prav, vyhotovovan zoznamu vlastnkov, uvateov pozemkov a osb poda 6 ods. 1 psm. d), ktor s obsahom registra pvodnho stavu, d) obstarvan alch podkladov a sborov informci potrebnch pre rieenie priestorovho usporiadania a funknho vyuvania zemia v obvode pozemkovch prav v slade s princpmi trvalo udratenho rozvoja v rmci nvrhu miestneho zemnho systmu ekologickej stability na ely pozemkovch prav a veobecnch zsad funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav. Z uvedenho vyplva, e bez prvoplatnho rozhodnutia o povolen alebo nariaden pozemkovch prav sa nesm zaa vykonva iadne prce. alm dleitm konom po rozhodnut o povolen alebo nariaden pozemkovch prav je v stanovenej lehote v spoluprci s obcou zvola ustanovujce zhromadenie astnkov pozemkovch prav, cieom ktorho je schvli stanovy a zvoli predstavenstvo zdruenia.
3
3.1
vodn podklady projektu

Opert obvodu projektu
Postup prc, obsah odovzdvanch elabortov aj alie nleitosti s podrobne rozpracovan v platnom Metodickom nvode na vykonvanie geodetickch innost pre projekt pozemkovch prav (alej len MN na G). V rmci opertu obvodu projektu pozemkovch prav ( 9 ods. 1 psm. a zkona o pozemkovch pravch) sa vykonvaj prce a spracvaj etapy: - zriaovanie podrobnch geodetickch bodov, - hranica obvodu projektu pozemkovch prav, - elov mapovanie polohopisu a vkopisu v obvode projektu pozemkovch prav. Z procesnho hadiska je dleit zriadenie a fungovanie komisie poda 3 ods. 3 zkona o pozemkovch pravch. Komisiu zriauje ObP, predsedu komisie menuje riadite ObP. Komisia pln dve zkladn lohy. Vykonva zisovanie priebehu hranc obvodu a zisovanie zmien druhov pozemkov poda skutonho stavu v terne. Komisionlne posdenie a stanovenie hranice obvodu projektu pozemkovch prav, sa vykonva v etape hranica obvodu projektu pozemkovch prav. V etape elovho mapovania polohopisu a vkopisu sa komisionlne stanovia druhy pozemkov poda skutonho stavu v terne, ktor nsledne slia ako zvzn podklad pre spracovanie alch etp projektu pozemkovch prav.
46
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) 3.2 Veobecn zsady funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav, miestny zemn systm ekologickej stability na ely pozemkovch prav
Postup prc, obsah odovzdvanch elabortov aj alie nleitosti s podrobne rozpracovan v platnch Metodickch tandardoch na projektovanie pozemkovch prav (alej len Metodick tandardy). Poda 9 ods. 9 zkona o pozemkovch pravch nvrh miestneho zemnho systmu ekologickej stability na ely pozemkovch prav je sasou nvrhu veobecnch zsad funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav. Z procesnho hadiska je v etape spracovania veobecnch zsad funknho usporiadania zemia dleit, ete pred ich zverejnenm, poda 9 ods. 12 zkona o pozemkovch pravch nvrh veobecnch zsad funknho usporiadania zemia predloi na prerokovanie zdrueniu astnkov, obci a dotknutm orgnom ttnej sprvy a dotknutm sprvcom verejnch zariaden. A potom je mon v slade s 10 ods. 4 zkona o pozemkovch pravch zverejni veobecn zsady funknho usporiadania zemia na vhodnom mieste v obci alebo jej asti na 30 dn, dorui ich zdrueniu astnkov a vyzva astnkov pozemkovch prav, aby sa k nvrhu vyjadrili do 30 dn. ObP m povinnos oznmi vetkm dotknutm orgnom ttnej sprvy, e sa prerokvaj veobecn zsady funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav. Sasne ich pou, e dotknut orgny ttnej sprvy s povinn oznmi svoje stanovisk k nvrhu veobecnch zsad funknho usporiadania zemia do 30 dn odo da doruenia a e ak sa dotknut orgn v tejto lehote nevyjadr, predpoklad sa, e nem nmietky k nvrhu veobecnch zsad funknho usporiadania zemia. Po uplynut lehoty prpadn podan nmietky proti veobecnm zsadm funknho usporiadania zemia ObP prerokuje so zdruenm astnkov a poda vsledkov prerokovania rozhodne o schvlen veobecnch zsad funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav. Rozhodnutie sa doru verejnou vyhlkou. 3.3 Aktualizcia BPEJ, Mapa hodnoty a register pvodnho stavu
Postup prc, obsah odovzdvanch elabortov aj alie nleitosti s podrobne rozpracovan v MN na G. Povinnos aktualizcie bonitovanch pdnoekologickch jednotiek (alej len BPEJ) pri spracovan pozemkovch prav vyplva z 9 ods. 1 psm. b). Z procesnho hadiska s tm nesvisia iadne osobitn procesn kony, zhotovite projektu pozemkovch prav mus vykonanie aktualizcie BPEJ preukza potvrdenm Vskumnho stavu pdoznalectva a ochrany pdy. Na zklade aktualizovanch BPEJ a alch podkladov (napr. znaleckch posudkov na stanovenie hodnoty lesnch pozemkov a porastov, znaleckch posudkov na stanovenie hodnoty trvalch ponohospodrskych porastov, prp. znaleckch posudkov na zastavan plochy a pod.) sa priprav nvrh mapy hodnoty v obvode projektu pozemkovch prav. Z procesnho hadiska nie je potrebn vykona iadne kony, ale poda 10 ods. 5 MN na G je potrebn nvrh mapy hodnoty prerokova s predstavenstvom zdruenia astnkov a s obcou. Pre spracovanie registra pvodnho stavu ( 9 ods. 1 psm. c) je dleit defincia uveden v 6 ods. 2 zkona o pozemkovch pravch: Pvodnm pozemkom je pozemok alebo jeho as, alebo spoluvlastncky podiel, s ktorm vstupuje vlastnk do konania o pozemkovch pravch a ktor sa nachdza v obvode projektu pozemkovch prav. Pre urenie druhu pozemku plat stav uveden v katastri nehnutenost ku du povolenia alebo nariadenia pozemkovch prav, upresnen poda komisionlneho zistenia v rmci upresovania druhov pozemkov v obvode pozemkovch prav. Z procesnho hadiska je dleit ustanovenie 9 ods. 2 zkona o pozemkovch pravch: ObP v obvode projektu pozemkovch prav zostav, zverejn a schvli register pvodnho stavu, ktor sa sklad z dajov o pozemkoch a prvnych vzahoch k nim ku du, ktor ur ObP; zmeny prvnych
47
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) vzahov, ku ktorm dolo po schvlen registra pvodnho stavu, ObP vyzna v registri pvodnho stavu na zklade dajov katastra nehnutenost. Procesn postup zverejnenia a schvlenia je uveden v 10 zkona o pozemkovch pravch. ObP zverejn register pvodnho stavu na vhodnom mieste v obci alebo jej asti na 30 dn a doru register pvodnho stavu zdrueniu astnkov. Zrove doru kadmu astnkovi, ktorho pobyt je znmy, vpis z registra pvodnho stavu o pozemkoch vlastnka a porastoch na nich podliehajcich pozemkovm pravm vrtane vpisu spoluvlastnckych podielov a o ich hodnote. astnci mu poda proti registru pvodnho stavu a vpisu z registra pvodnho stavu ObP psomn nmietky v lehote do 30 dn. Po rozhodnut o nmietkach ObP register pvodnho stavu schvli. Schvlenie registra pvodnho stavu nie je rozhodnutm poda zkona o sprvnom poriadku. Poda 12 ods. 5 MN na G po schvlen registra pvodnho stavu na zklade iadosti ObP sprva katastra automatizovane vyzna informciu na list vlastnctva k parcelm v obvode projektu pozemkovch prav: Pozemok podlieha pozemkovm pravm poda Rozhodnutia . ....
4
4.1
Nvrh novho usporiadania pozemkov

Zsady umiestnenia novch pozemkov
Postup prc, obsah odovzdvanch elabortov aj alie nleitosti s podrobne rozpracovan v Metodickch tandardoch. V rmci prpravy zsad umiestnenia novch pozemkov ObP (v zastpen zhotoviteom projektu pozemkovch prav) prerokuje s vlastnkmi ich nvrhy a poiadavky na urenie novch pozemkov. Poda vsledkov prerokovanch pravidiel a poda schvlench veobecnch zsad funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav a miestnych podmienok ObP dohodne so zdruenm astnkov zsady umiestnenia novch pozemkov. Z tohto ustanovenia 11 ods. 18 vyplva, e pokia nie s prvoplatne schvlen veobecn zsady funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav, nie je mon dohodn so zdruenm zsady umiestnenia novch pozemkov. Zsady umiestnenia novch pozemkov sa zverejnia verejnou vyhlkou a sasne doruia znmym vlastnkom so znmym pobytom do vlastnch rk s pouenm o monosti poda nmietku proti zsadm umiestnenia novch pozemkov. Za shlas so zsadami umiestnenia novch pozemkov sa povauje aj to, ak vlastnk nepod nmietku alebo nmietka je neopodstatnen. Poda 11 ods. 23 zsady umiestnenia novch pozemkov s platn, ak s nimi shlasia astnci, ktor vlastnia najmenej dve tretiny vmery pozemkov, na ktorch s povolen alebo nariaden pozemkov pravy, teda dve tretiny vmery obvodu projektu pozemkovch prav. Platnos zsad je potrebn oznmi psomne. Je vhodn najneskr s doruovanm zsad umiestnenia novch pozemkov oznmi vlastnkom, ktorch sa to tka, e maj monos shlasi s vyrovnanm v peniazoch. Je vhodn stanovi v zsadch umiestnenia novch pozemkov termn, do kedy je potrebn na ObP dorui psomn shlas vlastnka s vyrovnanm v peniazoch. Po doruen psomnch shlasov poda 18 ods. 5 MN na G na zklade iadosti ObP vyzna sprva katastra na list vlastnctva k pvodnm parcelm poznmku: Poznamenva sa zkaz vlastnka naklada s pozemkami poda 11 ods. 11 zkona SNR . 330/1991 Zb. v znen neskorch predpisov k dtumu ... (uvedie sa dtum doruenia shlasu vlastnka s vyrovnanm v peniazoch na ObP). 4.2 Rozdeovac pln vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu (projekt pozemkovch prav)
Postup prc, obsah odovzdvanch elabortov aj alie nleitosti s podrobne rozpracovan v MN na G.
48
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Rozdeovac pln vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu sa zostavuje poda registra pvodnho stavu a platnch zsad umiestnenia novch pozemkov. Rozdeovac pln vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu m grafick as (umiestnenie novch pozemkov) a psomn as (register novho stavu). Pri spracovan nvrhu novho usporiadania pozemkov poda 12 ods. 6 je ObP (v zastpen zhotoviteom) povinn prerokova nvrh novho usporiadania pozemkov s dotknutmi vlastnkmi pozemkov a z prerokovania vyhotovi zpis. Vlastnka, ktor sa nedostavil na prerokovanie, je potrebn pozva opakovane (preukzatene doruenkou), pretoe nvrh sa poda zkona o pozemkovch prav povauje za prerokovan aj vtedy, ak sa vlastnk opakovane bez ospravedlnenia rokovania nezastn. Po zostaven a prerokovan nvrhu rozdeovacieho plnu vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu a jeho dslednej kontrole sprvnym orgnom je mon pristpi k zverejneniu projektu pozemkovch prav (rozdeovacieho plnu vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu). Procesn postup upravuje 13 zkona o pozemkovch pravch. ObP doru projekt pozemkovch prav (rozdeovac pln vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu) zdrueniu astnkov a zverejn ho v obci na vhodnom mieste na 30 dn. Sasne doru kadmu astnkovi so znmym pobytom vpis z rozdeovacieho plnu vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu. astnci a zdruenie astnkov mu poda na ObP proti projektu pozemkovch prav (rozdeovaciemu plnu vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu) ako aj proti vpisu z rozdeovacieho plnu vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu nmietky do 30 dn od ich zverejnenia alebo doruenia. Ak nie s podan nmietky, ObP projekt pozemkovch prav schvli. Ak s podan nmietky, ObP ich mus do 90 dn odo da ich doruenia prerokova so zdruenm astnkov a astnkmi. Ak sa nmietky pri prerokvan nevybavia, ObP ich predlo na krajsk pozemkov rad, ktor o nich rozhodne. Ak ide o povolen pozemkov pravy, projekt pozemkovch prav sa me schvli, ak s nm shlasia astnci, ktor vlastnia najmenej dve tretiny vmery pozemkov, na ktorch s povolen pozemkov pravy. Pri nariadench pozemkovch pravch dvojtretinov shlas vlastnkov nie je potrebn. ObP projekt pozemkovch prav schvli po prerokovan a vybaven nmietok alebo po rozhodnut o nmietkach svisiacich s nedodranm zsad umiestnenia novch pozemkov alebo podmienok primeranosti ustanovench zkonom. V ostatnch prpadoch sa na nmietku neprihliada. Take z procesnho hadiska projekt pozemkovch prav sa mus schvli v takom stave ako bol zverejnen, ak nie je podan iadna nmietka. Takisto zmeny v zverejnenom projekte pozemkovch prav sa mu vykonva iba na zklade podanch a prerokovanch nmietok. Nie je mon svojvone, teda bez nmietky opravova ani dodatone zisten chyby v projekte pozemkovch prav. Vtedy je lepie poiada obec alebo zdruenie astnkov, aby podali nmietku o zistench chybch, na zklade ktorej bud chyby odstrnen.
Vykonanie projektu pozemkovch prav
Postup prc, obsah odovzdvanch elabortov aj alie nleitosti svisiace s postupom prechodu na hospodrenie v novom usporiadan s podrobne rozpracovan v Metodickch tandardoch. Ostatn asti vykonania s rozpracovan v MN na G. Poda 14 ods. 1 po schvlen projektu pozemkovch prav ObP nariadi jeho vykonanie. K nariadeniu pripoj a spolu s nm zverejn so zdruenm astnkov dohodnut postup prechodu na hospodrenie v novom usporiadan. Preto treba materil s nzvom Postup prechodu na hospodrenie v novom usporiadan dohodn s predstavenstvom zdruenia u v predstihu, aby bol k dispozcii pri vydan nariadenia vykonania projektu pozemkovch prav.
49
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Po nariaden vykonania projektu pozemkovch prav sa v terne vytyuj vybran lomov body hranc novch pozemkov. Na prevzatie lomovch bodov by mal vlastnkov pozva ObP. Poda 24 ods. 9 MN na G ObP v pozvnke upozorn vlastnkov na povinnos trvalho oznaenia lomovch bodov hranc svojich pozemkov poda katastrlneho zkona. Pred schvlenm vykonania projektu pozemkovch prav ObP ur termn, ku ktormu sa aktualizuje register pvodnho stavu na prvny stav spolu s rozdeovacm plnom vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu. Na vykonanie aktualizcie registra pvodnho stavu a rozdeovacieho plnu vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu pozastav sprva katastra na zklade vzvy ObP zpisy do katastra nehnutenost v obvode projektu pozemkovch prav na 90 dn pred predpokladanm termnom schvlenia vykonania projektu pozemkovch prav. ObP vyzve sprvu katastra na zastavenie zpisov do katastra nehnutenost najneskr 60 dn vopred. Na zklade vzvy ObP a sboru FUVI sprva katastra vyzna na pozemky patriace do obvodu projektu pozemkovch prav poznmku: Poznamenva sa pozastavenie zpisov v obvode projektu pozemkovch prav poda 14 ods. 2 zkona SNR . 330/1991 Zb. v znen neskorch predpisov k dtumu ... Verejn listiny a in listiny, ktor nadobudn prvoplatnos po tomto termne pozastavenia zpisov do katastra orgn katastra ako nezapsaten vrti tomu, kto ich vyhotovil poda 42 zkona NR SR . 162/1995 Z. z. v znen neskorch predpisov. Vlastnctvo k novm pozemkom alebo prvo na vyrovnanie v peniazoch sa nadobda prvoplatnosti rozhodnutia o schvlen vykonania projektu pozemkovch prav alebo neskorm urenm v tomto rozhodnut. Takisto njomn vzahy k pvodnm nehnutenostiam zanikaj prvoplatnosti rozhodnutia o schvlen vykonania projektu pozemkovch prav alebo neskorm urenm v tomto rozhodnut. dom dom dom dom
Rozhodnutie o schvlen vykonania projektu pozemkovch prav a rozdeovac pln vo forme geometrickho plnu alebo vo forme obnovy katastrlneho opertu novm mapovanm s listinami, na ktorch zklade sa vykonaj zmeny v katastri nehnutenost. Rozhodnutie o schvlen vykonania projektu pozemkovch prav oznmi ObP verejnou vyhlkou. Proti rozhodnutiu o schvlen vykonania projektu pozemkovch prav sa nemono odvola.
Opravy projektu pozemkovch prav po schvlen jeho vykonania
Poda 42c zkona o pozemkovch pravch ak sa po schvlen vykonania projektu pozemkovch prav zist, e projekt obsahuje daje o pozemkoch a prvnych vzahoch k nim, ktor s chybn, ObP rozhodne o zmene registra pvodnho stavu, registra novho stavu a vykonania projektu pozemkovch prav. V rozhodnut sa uved aj opravy dajov v ostatnch sprvnych rozhodnutiach, ktorch sa zmena tka. Rozhodnutie sa doruuje len astnkom, ktorch sa zmena tka. Rozhodn poda tohto ustanovenia mono do piatich rokov od schvlenia vykonania projektu pozemkovch prav. Ak dolo medziasom k nslednm prvnym konom, nie je mon rozhodnutm opravi chybn daje projektu pozemkovch prav. Dotknut astnci sa mu domha svojho prva poda Obianskeho sdneho poriadku.
50
3.2. PROCES ZHOTOVENIA PP METODICK TANDARDY PROJEKTOVANIA POZEMKOVCH PRAV

Doc. Ing. Zlatica Muchov PhD.
Zadvate: Spracovate: Vydan: Kolektv autorov: doc. Ing. Zlatica Muchov, PhD. Ministerstvo pdohospodrstva SR Slovensk ponohospodrska univerzita v Nitre Ministerstvo pdohospodrstva SR SPU v Nitre, MP SR, 21. 09. 2009
Katedra krajinnho plnovania a pozemkovch prav SPU v Nitre Ing. Jozef Vanek Ministerstvo pdohospodrstva SR doc. Ing. Peter Halaj, PhD. Katedra krajinnho ininierstva SPU v Nitre prof. RNDr. Tatiana Hrniarov, CSc. stav krajinnej ekolgie SAV Ing. ubomr Konc Katedra krajinnho plnovania a pozemkovch prav SPU v Nitre Ing. Vladimr Rakovi Komora geodetov a kartografov prof. Ing. Anna Streansk, PhD. Katedra krajinnho plnovania a pozemkovch prav SPU v Nitre doc. Ing. Ivan imonides, CSc. Katedra krajinnho plnovania a pozemkovch prav SPU v Nitre Ing. Andrej Vaek Obvodn pozemkov rad Nov Zmky Lektoroval: doc. Ing. Erich Geisse, CSc. Ing. ubica Hudecov
51
el metodickch tandardov projektovania
Koncepcia metodickch tandardov projektovania je zaloen na pochopen projektu pozemkovch prav ako nstroja, ktorho cie je definovan v 1 zkona o pozemkovch pravch. Cieom je racionlne priestorov usporiadanie pozemkovho vlastnctva v uritom zem a ostatnho nehnutenho ponohospodrskeho a lesnho majetku s nm spojenho, vykonvan vo verejnom zujme v slade s poiadavkami a podmienkami ochrany ivotnho prostredia a tvorby zemnho systmu ekologickej stability, funkciami ponohospodrskej krajiny a prevdzkovo-ekonomickmi hadiskami modernho ponohospodrstva a lesnho hospodrstva a podpory rozvoja vidieka. Metodick tandardy projektovania rieia budce priestorov usporiadanie vlastnckych a uvacch pomerov a funkn vyuitie zemia primeran prrodnm podmienkam a funknej sptosti prrodnch procesov s innosou loveka. Stanovuj hlavn zsady a prklady monch rieen. V popisovanch postupoch napomha v rozhodovan, nedoke vak stanovi plne jednoznane postupov kroky, nakoko kad projekt pozemkovch prav je jedinen, pecifick a originlny vzhadom na miestne podmienky z hadiska charakteristk rieenho zemia, lokalizcie v uritom regine, technickch podkladov, socioekonomickch podmienok a poiadaviek astnkov pozemkovch prav. Jednotliv kroky uveden v tchto metodickch tandardoch projektovania s asovo a vecne zaraden do vzjomnej vzby celho procesu konania o pozemkovch pravch, priom niektor innosti sa prelnaj alebo prebiehaj sbene. Konanie o pozemkovch pravch (mimo tchto metodickch tandardov projektovania) zatia komplexne usmeruj dva metodick nvody (MN): o Metodick nvod veobecn as konanie o zaat pozemkovch prav (I84-I/2001-430 zo da 14. decembra 2001) o Metodick nvod na vykonvanie geodetickch innost pre projekt pozemkovch prav (MN 74.20.73.46.30 z augusta 2008) Metodick tandardy projektovania sa zaoberaj procesom tvorby a obsahom hlavnch zsad novho priestorovho usporiadania vlastnckych a uvacch pomerov v nadvznosti na budce funkn vyuvanie krajiny. Tieto innosti s obsahovo a metodicky rieen v dokumentcich: o Veobecn zsady funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav o Miestny zemn systm ekologickej stability zemia na ely pozemkovch prav o Zsady umiestnenia novch pozemkov o Pln spolonch zariaden a opatren a pln verejnch zariaden a opatren o Postup prechodu na nov usporiadanie Metodick tandardy projektovania okrajovo uvdzaj aj podmienky pre vypracovanie projektovej dokumentcie na stavebn povolenie a na realizciu stavieb a vstavbu v projekte pozemkovch prav plnovanch spolonch zariaden a opatren. Metodick tandardy projektovania s uren najm spracovateom projektov pozemkovch prav, pracovnkom ttnej sprvy, astnkom a organizcim dotknutch konanm o pozemkovch pravch, ktorm poskytuje zkladn informcie o spracovvan nvrhovch projeknch innost. Sumarizuje poznatky a sksenosti zodpovedajce sasnej rovni poznatkov. Tto prv verzia bude neustle alej prakticky overovan v relnom procese prebiehajcich, resp. novozaatch projektov pozemkovch prav v irokom spektre jednotlivch reginov Slovenskej republiky.
52
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Projekt pozemkovch prav 8 - 14 Zriaovanie PBP Urenie hranice obvodu projektu elov mapovanie polohopisu elov mapovanie vkopisu Aktualizcia BPEJ a mapa hodnoty pozemkov vodn podklady Register pvodnho stavu 9 - 10 Prieskumy, rozbory a analza Veobecn zsady sasnho stavu funknho MSES na ely projektu usporiadania zemia pozemkovch prav v obvode Nvrh funknho usporiadania pozemkovch prav zemia Zsady umiestnenia novch pozemkov Pln spolonch zariaden a opatren a pln verejnch zariaden a opatren Nvrh novho usporiadania pozemkov Vypracovanie projektovej dokumentcie spolonch zariaden a opatren v obvode projektu Aktualizcia obvodu projektu pozemkovch prav a RPS pozemkovch prav Rozdeovac pln vo forme umiestovacieho a 11 - 13 vytyovacieho plnu Zrovnvacie zostavenie (kombinatrium) Opert obvodu projektu pozemkovch prav Postup prechodu na nov usporiadanie Rozdelenie parciel registra C hranicou obvodu projektu Vytenie a oznaenie vznanch Vytenie a oznaenie lomovch bodov hranc novch pozemkov lomovch bodov hranc novch Vytenie a oznaenie podrobnch pozemkov lomovch bodov hranc novch pozemkov Aktualizcia RPS a rozdeovacieho plnu vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu Aktualizcia kombinatria Rozdeovac pln vo forme geometrickho plnu alebo formou obnovy katastrlneho opertu novm mapovanm Atlas projektu pozemkovch prav Realizcia v projekte navrhnutch spolonch zariaden a opatren Vysvetlivky: Vstavba spolonch zariaden a opatren v terne rieen v Metodickom nvode na vykonvanie geodetickch innost rieen v Metodickom nvode na projektovanie pozemkovch prav rieen mimo geodetickch a projeknch innost
Vypracovanie projektu pozemkovch prav 8 - 13
Vykonanie projektu pozemkovch prav 14
Obr. .1 lenenie projektu a postup prc (Metodick nvod na vykonvanie geodetickch innost pre projekt pozemkovch prav, MN 74.20.73.46.30)
53
Veobecn zsady funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav (alej len VZFU)
Podstatou pozemkovch prav je eln prerozdeovanie a nov usporiadanie pozemkov. Obvodn pozemkov rad me povoli alebo nariadi vykonanie pozemkovch prav aj formou jednoduchch pozemkovch prav poda 8b zkona o pozemkovch pravch so zjednoduenou dokumentciou, ak sa riei len as katastrlneho zemia alebo hospodrskeho obvodu. Pri nvrhu novho usporiadania v obvode projektu navrhovan rozsah spolonch zariaden a opatren m len doplnkov funkciu k existujcim spolonm zariadeniam a opatreniam a neme podstatne ovplyvni ivotn prostredie. V prpade jednoduchch pozemkovch prav je nov vylenenie a sprstupnenie pozemkov v podstate ich jedinou nplou. Nov pozemky sa navrhuj vinou v rmci existujcich pdnych celkov. Ak sa jednoduch pozemkov pravy bud nariaova pri ivelnch pohromch, bude obsah veobecnch zsad funknho usporiadania prispsoben potrebm urchlenho budovania opatren na odstrnenie vzniknutch kd a zabezpeenia budcej ochrany zemia. Ak hovorme o pozemkovch pravch, tak nov rozdelenie pozemkov je jednm z radu alch opatren. V prpade komplexne poatch pozemkovch prav bud pdne celky ponohospodrskej pdy uren na vylenenie novch pozemkov vo vine prpadov vytvran nanovo. Je to z dvodu, e v rmci pozemkovch prav djde k reorganizcii cestnej siete, vytvor sa nov systm protierznej a protipovodovej ochrany, ekologickej stability a pod. O kadom takto vymedzenom pdnom celku sa predpoklad, e bude dopravne prstupn, erzne chrnen a ekologicky nosn. Z toho vyplva, e v rznych podmienkach bud ma tieto pdne (projekn) celky rznu vekos a poda okolnost sa cel pdny celok me sta jednm samostatnm novm pozemkom (napr. pre ponohospodrsky podnik) alebo bude rozdelen na niekoko novch vlastnckych pozemkov. Je zrejm, e km djde k vymedzovaniu jednotlivch novch pozemkov pre konkrtnych vlastnkov, mus by rozhodnut o opatreniach, ktor ohraniuj pdne celky uren k parcelcii (vyie zmieovan protierzna, dopravn, vodohospodrska a ekologick ochrana). Musia sa teda v prvom rade vypracova VZFU. Hlavnm cieom VZFU je stanovenie pravidiel ekologicky optimlneho spsobu hospodrenia v krajine v zmysle priestorovho a funknho lenenia. Navrhuj spsob novho funknho vyuvania zemia v obvode pozemkovch prav, ako aj infratruktru vidieckej krajiny formou technickch, biologickch, ekologickch, ekonomickch a prvnych opatren. Vsledkom je vymedzenie kostry spolonch zariaden a opatren a verejnch zariaden a opatren, ktor nsledne zadefinuj vsledn pdne celky uren pre organizciu novch pozemkov. Kostra spolonch zariaden a opatren a verejnch zariaden a opatren je tvoren zariadeniami a opatreniami: o existujcimi, ktor sa ponechvaj bez zmeny, o existujcimi, ktor s navrhnut na rekontrukciu, dotvorenie, dobudovanie, revitalizciu a pod., o novmi. VZFU je potrebn spracova tak, aby obsahovali prehad vetkch spolonch zariaden a opatren a verejnch zariaden a opatren vrtane zmien druhov pozemkov. VZFU sa vypracvaj v rozsahu, ktor zodpoved dvodom zaatia pozemkovch prav a potrebm alieho konania o pozemkovch pravch. Za VZFU sa povauj aj schvlen lesn hospodrske plny (poda 9 ods. 13 zkona o pozemkovch pravch). VZFU obsahuj innosti (poda 9 ods. 10 zkona o pozemkovch pravch), ktor ved k: o prehodnoteniu alebo ureniu regulatvov priestorovho usporiadania a funknho vyuvania zemia, ktor je v slade so zvznou asou zemnoplnovacej dokumentcie, o nvrhu spsobu alieho vyuvania zemia a truktry krajiny v obvode pozemkovch prav s cieom, aby sa v nej vzjomne zlaovali priestorov poiadavky hospodrskych a inch innost loveka s krajinnoekologickmi podmienkami zemia, o vymedzeniu chrnenej asti krajiny. V rmci VZFU sa vykonvaj: as A Prieskumy, rozbory a analza sasnho stavu as B Miestny zemn systm ekologickej stability na ely pozemkovch prav as C Nvrh funknho usporiadania zemia
54
2.1 as A Prieskumy, rozbory a analza sasnho stavu

Prieskumy a rozbory (poda 9 ods. 11 zkona) rieia analzu sasnho stavu: dopravnch pomerov a technickho vybavenia zemia, zemnch vplyvov rozvoja neponohospodrskych innost, rozhranienia lesnej pdy a ponohospodrskej pdy, najvhodnejieho spsobu vyuitia ponohospodrskej pdy a lesnej pdy, zachovania a zvyovania jej rodnosti, produknch schopnost a ochrany pred znehodnotenm, poiadaviek na tvorbu miestneho systmu ekologickej stability, poiadaviek na ochranu prrody a jednotlivch prrodnch zdrojov a pamiatkovej starostlivosti, potreby pravy vodnho reimu, zmien v truktre ponohospodrskych podnikov a lesnch podnikov a svislosti so susednmi katastrlnymi zemiami alebo obvodmi pozemkovch prav. Analza sasnho stavu je zameran na skutonosti, ktor je nevyhnutn zohadni pri spracovan nvrhu VZFU a realizuje sa v celom obvode pozemkovch prav. Pokia je to nevyhnutn z hadiska ochrany pred vodnou erziou a povodami realizuje sa i v lokalitch na nadvzujcich. Ide o povodie pri rieen hydrotechnickch, protierznych, revitalizanch a inch vodohospodrskych opatren, biotopy pri nvrhu systmu ekologickej stability zemia, prp. alie asti okolitho zemia z inch dvodov (napojenie ponch a lesnch ciest a pod.). Analza sasnho stavu vychdza zo spracovanch materilov o zem a zvznch podkladov, na ktor sa odvolvame v prslunch kapitolch metodickho nvodu. Metodicky je tto as usmernen do obsahovo ucelench ast v lenen: o Prehad pouitch podkladov o Veobecn charakteristika zemia o Prrodn pomery o Sasn stav krajiny o Hospodrsky stav krajiny o Zhodnotenie priestorovho a funknho usporiadania pozemkov v krajine o Spolon zariadenia a opatrenia sasn stav o Verejn zariadenia a opatrenia sasn stav o Stav uvacch pomerov v obvode pozemkovch prav Spolon zariadenia a opatrenia (alej len SZO) (poda 12 ods. 4 zkona), ktor slia vlastnkom pozemkov v obvode pozemkovch prav, s: o cestn komunikcie (pon a lesn cesty) sliace na sprstupnenie pozemkov a svisiace stavby (mosty, priepusty, brody, eleznin priecestia a pod.), o protierzne opatrenia sliace na ochranu pdy pred veternou erziou a vodnou erziou a svisiace stavby (zatrvnenia, zalesnenia, vetrolamy, vsakovacie psy, terasy, prehrdzky, protierzne medze, prielohy - priehlbinov terasy, terasy, zchytn priekopy a pod.), o opatrenia na ochranu ivotnho prostredia, ktor spovaj hlavne vo vytvoren ekologickej stability a podmienok biodiverzity krajiny (biokoridory a biocentr, interakn prvky a pod.), o vodohospodrske opatrenia, ktor zabezpeuj krajinu pred prvalovmi vodami a podmanm a zabezpeuj zdroj vody na krytie vlahovho deficitu (ndre, rybnky, poldre, revitalizcia vodnch tokov, ochrann hrdze, odvodnenia a zvlahy a pod.), o alie spolon zariadenia a opatrenia (za alie spolon zariadenia a opatrenia v obvode pozemkovch prav sa povauj najm opatrenia svisiace s ochranou povrchovch vd, rekultivcie, sancie a rekultivcie neleglnych skldok odpadov a inch enviromentlnych za). Verejn zariadenia a opatrenia (alej len VZO), ktor slia obyvateom obce rieenho zemia (poda 12 ods. 3 zkona) s: o zariadenia na rekreciu, o portov zariadenia, o zariadenia na dodvku pitnej vody, o zariadenia na istenie odpadovch vd, o skldky tuhho komunlneho odpadu,
55
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) o alie verejn zariadenia a opatrenia. Medzi alie verejn zariadenia a opatrenia zaraujeme aj: o verejn zariadenia a opatrenia dopravnho charakteru o (pozemky v obvode pozemkovch prav, ktor by mohli by vyat z obvodu pozemkovch prav poda 4 ods. 2 zkona o pozemkovch pravch a na ktorch sa nachdzaj stavby vo vlastnctve ttu alebo obce alebo vyieho zemnho celku, ako s cestn komunikcie, eleznice a objekty k nim patriace vybudovan do 24. jna 1991), o verejn zariadenia a opatrenia vodohospodrskeho charakteru o (pozemky v obvode pozemkovch prav, ktor by mohli by vyat z obvodu pozemkovch prav poda 4 ods. 2 zkona o pozemkovch pravch a na ktorch sa nachdzaj stavby vo vlastnctve ttu alebo obce alebo vyieho zemnho celku, ako s vodn plochy a objekty k nim patriace vybudovan do 24. jna 1991), o verejn zariadenia a opatrenia pre ostatn verejnoprospen stavby v lenen: o plochy uren pre individulnu bytov vstavbu, o vrobn a nevrobn prevdzky: priemyseln (priemyseln parky), ponohospodrske priestory, lesncke priestory, remeseln priestory a skladovacie priestory, plochy aobnej innosti, o pozemky so pecifickmi zujmami obce ako s napr. pohrebisk: cintorny, urnov hje, rozptylov, vsypov lky a krematri, o pozemky svisiace s technickou infratruktrou, rozvodovmi a prenosovmi sieami.
Technick sprva
as A Prieskumy, rozbory a analza sasnho stavu sa vyhotovuje v nasledovnch kapitolch: vodn strana (obal) 1 Identifikan daje 2 Obsah 3 Prehad pouitch podkladov 4 Veobecn charakteristika zemia 5 Prrodn pomery 5.1 Klimatick pomery 5.2 Hydrologick pomery 5.3 Geologick pomery 5.4 Pedologick pomery 5.5 Geomorfologick pomery 5.6 Charakteristika zemia poda reprezentatvnych geoekosystmov 6 Sasn stav krajiny 6.1 Sasn vyuitie pozemkov 6.2 Hospodrske vyuitie krajiny 7 Zhodnotenie priestorovho a funknho usporiadania pozemkov v krajine 7.1 Organizcia pdneho fondu 7.2 Delimitcia druhov pozemkov (rozhranienie ponohospodrskej a lesnej pdy) 7.3 Prejavy degradcie a potreba ochrany pdy 7.4 Obmedzujce faktory vyuvania pdneho a lesnho fondu a ich ochrann psma 8 Spolon zariadenia a opatrenia sasn stav 8.1 Prieskum dopravnch pomerov 8.2 Prieskum ohrozenosti pdy 8.3 Prieskum vodohospodrskych pomerov 8.4 Prieskum opatren na zabezpeenie ekologickej stability a krajinnho vzhadu zemia 9 Verejn zariadenia a opatrenia sasn stav 9.1 Zariadenia a opatrenia na rekreciu 9.2 portov zariadenia a opatrenia 9.3 Zariadenia a opatrenia na dodvku pitnej vody 9.4 Zariadenia a opatrenia na odvdzanie a istenie odpadovch vd
56
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) 9.5 Zariadenia a opatrenia tkajce s skldkovania komunlneho odpadu 9.6 alie verejn zariadenia a opatrenia 10 Stav uvacch pomerov v obvode projektu 11 Pouit literatra 12 Prlohy 13 CD, prp. DVD nosi --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Poda "minimalizovanch" Dodacch podmienok Technick sprva asti A sa spracovva poda metodickch tandardov s drazom na sasn vyuvanie pozemkov poda kap. 4.2.4.1 a shrnn bilancie poda kap. 4.2.7.1.9, 4.2.7.2.4, 4.2.7.3.9, 4.2.7.4.6, 4.2.8.7). --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Sasn vyuvanie pozemkov Na podklade vstupov elovho mapovania polohopisu v obvode projektu a rekognoskcie zemia sa vyhotov grafick podklad pre nvrhov a projekn innosti Mapa sasnho vyuvania pozemkov v obvode projektu. V prpade nezrovnalost z vstupov elovho mapovania polohopisu sa na zklade podnetu spracovatea MSES na ely pozemkovch prav, resp. spracovatea VZFU doplnia, prp. polohovo domeraj spracovatelia elovho mapovania polohopisu arely prvkov vyuitia pozemkov (PVPPU) poda jemnejieho lenenia v zmysle prlohy . 4.9. Mapa sasnho vyuvania pozemkov je nsledne podkladom aj pre nvrh VZFU. Poznmka: Pripravujeme zosladenie prvkov vyuitia pozemkov (PVPPU) poda jemnejieho lenenia s vstupmi elovho mapovania polohopisu, ktor s spracovan poda Kdov spsobu vyuvania pozemku na zklade vyhlky . 461/2009 Z. z. Shrnn bilancie Sumrna bilancia existujcich komunikanch zariaden a opatren v obvode projektu Pon cesty: Kategria Oznaenie ponej cesty cesty kryt 3,00/30 Pv-1 trkov Lesn cesty: Kategria Oznaenie lesnej cesty cesty kryt 4,50/30 1L-1 trkov Dka cesty [m] 200 Plocha [m2] 845 Cestn objekty (oznaenie) 01/1L-1(HZ) 02/1L-1(M) Sprievodn vegetcia no/nie nie Odvodnenie no/nie nie Dka cesty [m] 200 Plocha [m2] 845 Cestn objekty (oznaenie) 01/Pv-1(HZ) 02/Pv-1(M) Sprievodn vegetcia no/nie no Odvodnenie no/nie nie
Sumrna bilancia existujcich protierznych zariaden a opatren v obvode projektu pozemkovch Vodn erzia: Oznaenie protierzneho zariadenia a opatrenia PRIEK-1 Vetern erzia: Oznaenie protierzneho zariadenia a opatrenia
Typ odvdzacia priekopa
Dka [m] 200 Dka [m]

57
Plocha [m2] 845 Plocha [m2]
objekty (oznaenie) 01/PRIEK-1(PR)
Sprievodn vegetcia no/nie no
Typ
objekty (oznaenie)
Sprievodn vegetcia no/nie
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) VET-1 vetrolam 200 845 iadne no
Poznmka: Niektor prvky plnia viac funkci v krajine. Napr. vetrolam pln funkciu protierznu a zrove me ma parametre biokoridoru miestneho charakteru alebo interaknho prvku. Nie je mone zaradi tento prvok do oboch kategri spolonch zariaden a opatren. Projektant sa mus rozhodn a stanovi prioritn funkciu a poda toho predmetn spolon zariadenie a opatrenie zaradi. Samozrejme, e pri nvrhu je potom potrebn zohadni vetky funkcie opatrenia a zariadenia. Na zklade sksenost je mon vak kontatova, e pred zdruenm resp. zhromadenm vlastnkov sa skr zdvodnia a presadia protierzne zariadenia a opatrenia ako ekologick. Nie je to vak pravidlom. Je na projektantovi, aby dan okolnosti zohadnil a vhodne prezentoval.
Sumrna bilancia existujcich vodohospodrskych zariaden a opatren v obvode projektu Vodohospodrske zariadenia a opatrenia lniovho charakteru Spolon zariadenia a opatrenia PECIFICKHO VZNAMU Oznaenie Plocha Dka vodohospodrskeho Typ povodia [m] zariadenia a opatrenia [m2] VT-1 Vodn tok 135 845 Spolon zariadenia a opatrenia MIESTNEHO VZNAMU Oznaenie Plocha Dka vodohospodrskeho Typ povodia [m] zariadenia a opatrenia [m2]
objekty (oznaenie) iadne
objekty (oznaenie)
Vodohospodrske zariadenia a opatrenia plonho charakteru Spolon zariadenia a opatrenia PECIFICKHO VZNAMU Oznaenie Plocha Dka vodohospodrskeho Typ povodia [m] zariadenia a opatrenia [m2] VN-1 Vodn ndr -845 Spolon zariadenia a opatrenia MIESTNEHO VZNAMU Oznaenie Plocha Dka vodohospodrskeho Typ povodia [m] zariadenia a opatrenia [m2]
objekty (oznaenie)
objekty (oznaenie)
Poznmka: Pozemky spolonch zariaden a opatren sliace vodnmu hospodrstvu pecifickho charakteru/vznamu (kam zaraujeme napr. mal vodn ndre, pravy vodnch tokov, zvlahov a odvodovacie zariadenia a pod.) poskytuje tt. Vlastnkom tchto pozemkov je tt, okrem prpadov, ak obvodn pozemkov rad ur inho vlastnka na zklade jeho shlasu v rozhodnut o schvlen projektu pozemkovch prav a sprvu vykonva organizcia poveren ttom alebo organizcia poda osobitnch predpisov. Vodohospodrske prvky pecifickho charakteru/vznamu nespadaj do bilancie spolonch zariaden a opatren, na ktor prispievaj vlastnci pozemkov v obvode projektu pozemkovch prav.
Sumrna bilancia existujcich ekologickch zariaden a opatren v obvode projektu Ekologick zariadenia a opatrenia NADREGIONLNEHO VZNAMU Oznaenie Typ Kategria Vmera opatrenia
58
Poznmka
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) NBk-1 biokoridor nadregionlny vznam Ekologick zariadenia a opatrenia REGIONLNEHO VZNAMU Oznaenie Typ Kategria Vmera opatrenia RBk-1 biokoridor regionlny vznam Poznmka vodn tok Radoinka Vodn tok Nitra
Ekologick zariadenia a opatrenia MIESTNEHO VZNAMU Biocentrum

Oznaenie Typ opatrenia MBc-1 biocentrum Kategria miestny vznam Vmera Poznmka
Biokoridor
Oznaenie Typ opatrenia MBk-1 biokoridor Kategria miestny vznam Vmera Poznmka
Interakn prvky
Oznaenie Typ opatrenia IP-1 Interakn prvok Kategria miestny vznam Sumrna bilancia existujcich verejnch zariaden a opatren v obvode projektu pozemkovch prav Vmera Poznmka
Bilancia zariaden a opatren na rekreciu

Oznaenie opatrenia VZO-1(REK) Typ zariadenia na rekreciu Vmera Poznmka Kemp Slnen skaly
Bilancia zariaden a opatren na port

Oznaenie opatrenia VZO-1(SPO) Typ zariadenia na port Vmera Poznmka Futbalov ihrisko
Bilancia zariaden a opatren na dodvky pitnej vody

Oznaenie opatrenia VZO-1(DPV) Typ Zariadenia na dodvku pitnej vody Poznmka istiare odpadovch vd Vmera Poznmka pravova vody
Bilancia zariaden a opatren na istenie odpadovch vd

Oznaenie opatrenia VZO-1(OV) Typ Zariadenia na istenie odpadovch vd
Vmera
Bilancia zariaden a opatren pre skldkovanie

59
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Oznaenie opatrenia VZO-1(TKO) Typ Zariadenia pre skldkovanie Vmera Poznmka Skldka TKO
Bilancia zariaden a opatren alch zariaden a opatren Dopravn zariadenia a opatrenia

Oznaenie opatrenia VZO-1(DOP, R) Typ Dopravn zariadenia a opatrenia Vmera Poznmka Rchlostn komunikcia R1
Vodohospodrske zariadenia a opatrenia

Oznaenie opatrenia VZO-1(VOD, VVN) Typ Vek vodn ndr Vmera Poznmka Liptovsk Mara
Verejnoprospen zariadenia a opatrenia

Oznaenie opatrenia Typ Vmera Poznmka Individulna bytov vstavba, lokalita Zpad
VZO-1(VPS, IBV) Verejnoprospen stavby
2.2 as B - Miestny zemn systmu ekologickej stability na ely pozemkovch prav

Obsah innost spojench s ochranou a tvorbou prrody a krajiny stanovuje zkon . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov. Definuje miestny zemn systm ekologickej stability (MSES) ako celopriestorov truktru navzjom prepojench ekosystmov, ich zloiek a prvkov, ktor zabezpeuje rozmanitos podmienok a foriem ivota v krajine. Zklad tohto systmu predstavuj biocentr, biokoridory a interakn prvky nadregionlneho, regionlneho a miestneho vznamu. truktru dokumentcie miestneho zemnho systmu ekologickej stability stanovuje vyhlka . 492/2006 Z. z., ktorou sa men a dopa vyhlka . 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonva zkon . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov. Metodicky je tvorba MSES usmernen Metodickmi pokynmi na vypracovanie dokumentov zemnho systmu ekologickej stability (MP SR, 1993). V rmci pozemkovch prav sa spracovva dokumentcia miestneho zemnho systmu ekologickej stability na ely pozemkovch prav (alej MSES na ely pozemkovch prav). truktra a obsahov strnka elabortu MSES na ely pozemkovch prav vyplva z prvnych predpisov na ochranu prrody a krajiny je vak prispsoben/upraven poiadavkm procesu pozemkovch prav. Rieenie MSES na ely pozemkovch prav usmeruj tieto metodick tandardy. V prpade, ak bude ustanoven veobecne zvzn prvny predpis, ktor vyd ministerstvo po dohode s Ministerstvom ivotnho prostredia SR bude platn tento predpis (poda 43 ods. 3 zkona o pozemkovch pravch). Nvrh MSES na ely pozemkovch prav je sasou nvrhu VZFU ( 9 ods. 9 zkona o pozemkovch pravch). Riei sa sbene s nimi a predstavuje zkladn vstupn informcie pre vymedzenie ekologickch opatren v obvode pozemkovch prav. Ak bol pre zemie v obvode pozemkovch prav vyhotoven a schvlen dokument MSES, podkladom pre VZFU je tento dokument ( 9 ods. 9 zkona o pozemkovch pravch).
60
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) MSES na ely pozemkovch prav patr medzi dokumentciu ochrany prrody a krajiny. Dokumentciu ochrany prrody a krajiny poda zkona . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov mus vyhotovova organizcia ochrany prrody alebo fyzick a prvnick osoba zapsan Ministerstvom ivotnho prostredia SR v osobitnom zozname,, ktor kadorone uverejuje vo svojom vestnku. MSES na ely pozemkovch prav riei: o Prrodn pomery o Vyuitie pozemkov o Pozitvne prvky krajine o Negatvne prvky v krajine o Ekologick stabilita o Diverzita krajiny o Nvrh MSES na ely pozemkovch prav o Bilancia plch navrhnutch prvkov MSES a navrhnutch opatren o Prepojenie MSES na susedn zemia Vsledn elabort MSES na ely pozemkovch prav v obvode pozemkovch prav obsahoval poda Metodickch tandardov: v analgovej forme: o Technick sprva o Mapa sasnho vyuitia pozemkov vo vhodnej mierke o Mapa priemetu pozitvnych a negatvnych prvkov a javov v krajine vo vhodnej mierke o Mapa nvrhu MSES na ely pozemkovch prav vo vhodnej mierke o elov mapy poda potreby v prehadnej mierke vo formte A3 v elektronickej forme: o Vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF o Mapa nvrhu MSES na ely pozemkovch prav v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom MUxxxxxx.VGI o Mapa sasnho vyuitia pozemkov v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom VPxxxxxx.VGI
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Vsledn elabort MSES na ely pozemkovch prav obsahuje (poda "minimalizovanch" Dodacch podmienok) najm: v analgovej forme: technick sprvu poda asti B Metodickch tandardov (najm Evidenn listy jednotlivch prvkov MSES na ely P poda Tab..4.3.14.4-1 a bilancia plch poda kap. 4.3.15), mapu nvrhu MSES na ely pozemkovch prav poda Metodickch tandardov vo vhodnej mierke, v elektronickej forme: vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF, mapu nvrhu MSES na ely pozemkovch prav v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom MUxxxxxx.VGI poda Metodickch tandardov. ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Technick sprva
as B Nvrh MSES na ely pozemkovch prav sa vyhotovuje v nasledovnch kapitolch: vodn strana (oblka) Identifikan daje
61
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Obsah A) 1 2 3 3.1 3.2 3.3 3.4 3.5 3.6 4 4.1 4.2 4.2.1 4.2.2 4.2.3 4.3 4.3.1 4.3.2 4.3.3 5 5.1 5.2 5.3 5.4 5.4.1 5.4.2 5.4.3 5.4.4 5.5 5.6 5.7 6 6.1 6.2 6.3 B) 7 7.1 8 8.1 8.2 8.2 C) 9 9.1 9.1.1 9.1.2 9.1.3 9.2 9.2.1 Analytick as Vymedzenie rieenho zemia poda obvodu projektu pozemkovch prav Prehad pouitch podkladov Prrodn pomery Geologick pomery Geomorfologick pomery Pedologick pomery Hydrologick pomery Klimatick pomery Rastlinstvo Vyuitie pozemkov Historick vyuitie pozemkov Sasn vyuitie pozemkov Prvky ponohospodrskej pdy Prvky lesnej pdy Prvky neponohospodrskej a nelesnej pdy Biotick charakteristika vybranch prvkov sasnho vyuitia pozemkov Relna vegetcia Biotopy Vybran charakteristika ivostva Pozitvne prvky v krajine zemn ochrana prrody a ochrana drevn Chrnen druhy, genofondov lokality a vznamn biotopy Priemet existujcej dokumentcie zemnho systmu ekologickej stability Ochrana prrodnch zdrojov Ochrana lesov Ochrana vd Ochrana pd a nerastnho bohatstva Ochrana genofondovch zdrojov Chrnen pamiatkov zemia Ekologicky vznamn krajinn prvky bez prvnej ochrany Kultrnohistoricky a krajinrsky vznamn prvky a truktry bez prvnej ochrany Negatvne javy v krajine Prrodn stresov javy a procesy Sekundrne stresov zdroje a ich ochrann psma Sekundrne stresov javy a procesy Syntetick a interpretan as Ekologick stabilita Vpoet koeficientu ekologickej stability Diverzita krajiny Krajinnoekologick vznamnos, reprezentatvnos a uniktnos krajinnch prvkov Hodnotenie biotopov Diverzita krajinnch prvkov a krajinn rz Nvrhov as Nvrh miestneho zemnho systmu ekologickej stability a nvrh opatren Nvrh prvkov MSES na ely pozemkovch prav Spresnenie prvkov SES poda nadregionlnej a regionlnej rovne Vylenenie prvkov MSES na ely pozemkovch prav Nvrh prvkov SES na prvnu ochranu Nvrhy opatren (regulatv) na zachovanie a zlepenie funkci prvkov SES Krajinnoekologick opatrenia
62
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) 9.2.2 9.2.3 9.2.4 10 11 12 13 14 Manamentov opatrenia Technick opatrenia Oparenia na zlepenie krajinnho rzu Bilancia plch navrhnutch prvkov MSES na ely pozemkovch prav a navrhnutch opatren Prepojenie nvrhu MSES na ely pozemkovch prav na susedn zemie Zoznam pouitej literatry Prlohy CD, prp. DVD nosi
Evidenn list prvkov MSES na ely pozemkovch prav Existujci vylenen prvok Existujci revitalizovan prvok Nzov prvku: Oznaenie: Prvok SES/charakter: Katastrlne zemie: Rok vylenenia: Presah do inho k. .: Stav prvku: Charakteristika prvku: Zalenenie prvku do ochrany prrody a stupne ochrany (vmera v ha): 1. st. 2. st. 3. st. 4. st. Nzov chrnenho zemia (ak je prvok chrnen): Genofondov lokalita: NATURA 2000 a medzinrodn dohovory: Kvantitatvne parametre a funknos prvku: Vmera v obvode (ha): Tvar (slovn opis): Celkov vmera mimo obvodu (ha): Max. dka / min. rka Spojit/nespojit: (pre lniov): Izolovanos/prepojenos na ostatn prvky: Spsob vyuitia pozemku (poda prlohy 4.9):
Novonavrhovan prvok
5. st.
Biotick charakteristika a vznamnos prvku: Relna vegetcia: Vybran ivostvo: Chrnen druhy: Vznamn biotopy: Zalenenie prvku do ochrany prrodnch zdrojov a chrnench pamiatkovch zem: Kultrnohistoricky, krajinrsky a ekologicky vznamn prvky a krajinn truktry: Vplyv negatvnych zdrojov a javov na prvok MSES: Nvrh opatren: Krajinnoekologick (A1-C3): Manamentov: veobecn (A-L)/pecilne (AEE) Technick (A-F):
63
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Krajinrske (A-E): Nvrh druhovho zloenia pre revitalizovan a novonavrhovan prvky MSES: Nvrh na prvnu ochranu: Bilancie Zoznam prvkov MSES na ely pozemkovch prav Vmera v ha/m2 (prvky mu by tvoren rznou kombinciou) existujci vyhovujci novonavrhovan Charakter prvku
Nvrh prvku na prvnu ochranu (ha/m2)
MSES na ely RSES NSES pozemkovch prav
Bilancia plch navrhnutch prvkov SES a opatren v obvode projektu pozemkovch prav: Podiel z k. . [%] rove SES Vmera [m2] Biosfrick biocentrum Biocentrum provincionlneho vznamu Biokoridor provincionlneho vznamu Nadregionlne biocentr Nadregionlne biokoridory SPOLU Regionlne biocentr Regionlne biokoridory SPOLU Miestne biocentr Miestne biokoridory Interakn prvky Genofondov lokalita SPOLU
64
Nvrh opatren
existujci revitalizovan
vmera spolu
z toho stupe ochrany
Prvok SES
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Mapa nvrhu MSES na ely pozemkovch prav
65
2.3 as C - Nvrh funknho usporiadania zemia

Hlavnmi zsadami rieenia nvrhu funknho usporiadania zemia je v maximlnej miere vyui existujce zariadenia a opatrenia, vytvori bloky pre nsledn delenie jednotlivch pozemkov tak, aby bola zabezpeen prstupnos, obmedzen monos vzniku vodnej a verejnej erzie, chrnen intraviln pred prvalovmi vodami, aby bola ponohospodrska vroba smerovan o najviac mimo intraviln, znovu navrtenie krajinnej zelene do zemia, umonenie komunikanho prepojenia so susednmi katastrlnymi zemiami at. Cel systm nvrhu funknho usporiadania zemia je nutn riei tak, aby boli splnen poiadavky zdruenia astnkov, aby bola zachovan funknos celho systmu a to pri o najmench poiadavkch na potrebn zber pdy. Nvrh funknho usporiadania zemia predstavuje sbor opatren, ktor sborne vytvraj podmienky pre racionlne hospodrenie a zabezpeenie ochrany prrodnch zdrojov. Vsledkom VZFU je zkladn rozlenenie rieenho zemia na plochy pdne (projekn) celky s poadovanm spsobom vyuitia a nvrhom opatren doplujcimi vyuitie zemia poadovanmi aktivitami. Projekn pdny celok je skupina pozemkov s pribline rovnakou sklonitosou, kvalitou pdy, vodnm reimom, priom je ohranien nezruitenmi prekkami (prrodnmi alebo umelmi). S to plochy ponohospodrskej pdy uren na nsledn parcelciu novch pozemkov. Pdne celky tvorme tak, aby v pdnych celkoch boli nsledne nov pozemky vyleovan poda budceho spsobu vyuvania. Pdny celok me ma rzny tvar a vekos a poda okolnost sa me cel pdny celok sta jednm samostatnm novm pozemkom alebo bude rozdelen na niekoko novch pozemkov (v nslednej etape projektu Nvrh novho usporiadania pozemkov v obvode projektu pozemkovch prav). Projektant v tejto etape ur zkladn ukazovatele pre tvorbu optimlnych pdnych celkov. V rmci VZFU sa parcelcia novch pozemkov pre jednotlivch vlastnkov neriei. Nvrh funknho usporiadania zemia vychdza z metodickej asti Prieskumy, rozbory a analza sasnho stavu, je usmernen do obsahovo ucelench ast v lenen: o Zhodnotenie priestorovho a funknho usporiadania pozemkov v krajine (po nvrhu) o Spolon zariadenia a opatrenia (po nvrhu) o Verejn zariadenia a opatrenia (po nvrhu) o Bilancie a vpoet prspevku na spolon zariadenia a opatrenia o Predben stupe naliehavosti vstavby spolonch zariaden a opatren Predben priestorov parametre sasnch aj navrhovanch spolonch zariaden a opatren urench v rmci elabortu VZFU je potrebn stanovi vemi zodpovedne (odporame projektantom u v tejto etape overi funknos opatren a zariaden nevyhnutnmi vpotami, nomogramami, konzultciou s odbornkmi v danch oblastiach), nakoko u z nvrhov VZFU sa stanovuje percento prspevku vlastnkov na spolon zariadenia a opatrenia. Toto stanoven percento prspevku zo VZFU sa uvdza v zsadch umiestnenia novch pozemkov, v ktorch je zverejnen a pripomienkovan astnkmi konania. Nsledne sa stva platnm v rmci platnosti celch zsad. Odporame vsledn percento prspevku vlastnkov zaokrhli (prp. zvi o nejak desatiny) smerom hore, aby vznikla urit rezerva na prpadn zmeny a doplnenia pri aktualizcii spolonch zariaden a opatren pri prprave rozdeovacieho plnu. Nie je prpustn, aby sa stanoven percento z VZFU v alch etapch navyovalo. Sasou VZFU je stanovenie predbenho stupa naliehavosti vstavby navrhnutch spolonch zariaden a opatren, ktor sa zostav so zdruenm astnkov, obcou a uvatemi pozemkov na zklade nvrhu spracovatea projektu. Stupe naliehavosti vstavby navrhnutch spolonch zariaden a opatren bude optovne (poda potreby) prehodnoten a definitvne uren v etape Plny spolonch zariaden a opatren a plny verejnch zariaden a opatren ako harmonogram naliehavosti vstavby spolonch zariaden a opatren. Vsledn elabort VZFU zemia v obvode pozemkovch prav obsahoval (poda tandardov): AS A Prieskumy, rozbory a analza sasnho stavu v analgovej forme
66
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Technick sprva elov mapy poda potreby zviazan alebo priloen k technickej sprve ako grafick prlohy v elektronickej forme: o Vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF o elov mapy vo formtoch predpsanch metodickm nvodom o o AS C Nvrh funknho usporiadania zemia v analgovej forme o Technick sprva o elov mapy poda potreby zviazan alebo priloen k technickej sprve ako grafick prlohy o Pozdne profily a vzorov priene rezy pre technick opatrenia v prslunch mierkach o Mapa nvrhu funknho usporiadania zemia vo vhodnej mierke o Prehadn situcia existujcich a navrhnutch spolonch zariaden a opatren a verejnch zariaden a opatren vo vhodnej mierke, poskladan vkres na formt A4 s rozpisovou tabukou v elektronickej forme: o vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF o mapa nvrhu funknho usporiadania zemia v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom FUxxxxxx.VGI (xxxxxx je slo katastrlneho zemia) v predpsanej atribtovej truktre o elov mapy vo formtoch predpsanch metodickm nvodom -------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Vsledn elabort VZFU zemia v obvode pozemkovch prav (poda "minimalizovanch" Dodacch podmienok) obsahuje najm: v analgovej forme: technick sprvu poda asti A (najm sasn vyuvanie pozemkov poda kap. 4.2.4.1 a shrnn bilancie poda kap. 4.2.7.1.9, 4.2.7.2.4, 4.2.7.3.9, 4.2.7.4.6, 4.2.8.7) a asti C Metodickch tandardov (najm tabukov shrnn bilancie poda kap. 4.4.3.1.4, 4.4.3.2.5, 4.4.3.3.4, 4.4.3.4.4, 4.4.4.7 a 4.4.5), mapu nvrhu funknho usporiadania zemia poda Metodickch tandardov vo vhodnej mierke, v elektronickej forme: vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF, mapu sasnho vyuvania pozemkov vo vmennom formte VGI s nzvom VPxxxxxx.VGI poda Metodickch tandardov, mapu VZFU v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom FUxxxxxx.VGI poda Metodickch tandardov. Pri odovzdan vslednho opertu VZFU je potrebn predloi stanovisko pdnej sluby k potrebe, innosti a hospodrskej elnosti nvrhov protierznych zariaden a opatren. --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Technick sprva
as C Nvrh funknho usporiadania zemia sa vyhotovuje v nasledovnch kapitolch: vodn strana (obal) 1 Identifikan daje 2 Obsah 3 Pouit podklady
67
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) 4 Priestorov a funkn optimalizcia rozmiestnenia druhov pozemkov v krajine nov stav 4.1 Rozbor sasnho stavu a nvrh koncepcie rieenia 4.2 Popis navrhnutch opatren a zariaden odporacieho charakteru 5 Komunikan zariadenia a opatrenia nov stav 5.1 Rozbor sasnho stavu a nvrh koncepcie rieenia 5.2 Nvrhy komunikanch zariaden a opatren 5.3 Svislosti so susednmi katastrlnymi zemiami 5.4 Bilancie 6 Protierzne zariadenia a opatrenia nov stav 6.1 Rozbor sasnho stavu a nvrh koncepcie rieenia 6.3 Nvrhy protierznych zariaden a opatren 6.4 Svislosti so susednmi katastrlnymi zemiami 6.5 Bilancie 7 Vodohospodrske zariadenia a opatrenia nov stav 7.1 Rozbor sasnho stavu a nvrh koncepcie rieenia 7.3 Nvrhy vodohospodrskych zariaden a opatren 7.4 Svislosti so susednmi katastrlnymi zemiami 7.5 Bilancie 8 Ekologick zariadenia a opatrenia nov stav 8.1 Rozbor sasnho stavu a nvrh koncepcie rieenia 8.2 Zkladn zsady nvrhu MSES na ely pozemkovch prav 8.3 Nvrhy ekologickch a krajinotvornch zariaden a opatren 8.4 Svislosti so susednmi katastrlnymi zemiami 8.5 Bilancie 9 Bilancie a vpoet prspevku na spolon zariadenia a opatrenia 10 Predben stupe naliehavosti vstavby spolonch zariaden a opatren 11 Pouit literatra 12 Prlohy 13 CD, prp. DVD nosi Bilancie Sumrna bilancia komunikanch zariaden a opatren v obvode projektu Pon cesty dka [m] /plocha [m2] oznaenie kategria ponej cesty bez zmeny novo navrhnut P-1, rP-1 P 3,5/30 125/525 P-2 P 3,5/30 1207/8392 rP-3, nP-3 P 3,5/30 831/5137 nP-4 P 3,5/30 848/5374 SPOLU SPOLU v obvode projektu Lesn cesty oznaenie kategria ponej cesty 1L-1 P 5,0/40 n3L-2 P 4,5/15 r2L-3 P 4,5/30 SPOLU SPOLU v obvode projektu dka [m] /plocha [m2] bez zmeny novo navrhnut 242/1661 4007/17741
rekontrukcia 316/2186 1143/8580
rekontrukcia
4537/21056
Sumrna bilancia protierznych zariaden a opatren v obvode projektu Protierzne opatrenia odporacieho charakteru
68
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Spolon zariadenia a opatrenia oznaenie VENP SUMA Vmera [m2]
Poznmky: Protierzne opatrenia organizanho a agrotechnickho opatrenia maj iba odporac charakter, t.j. nemaj vplyv na vmeru pod spolon zariadenia a opatrenia. V tabuke sa iba shrnne uved.
Protierzne zariadenia a opatrenia technickho a biotechnickho charakteru Vodn erzia dka [m] /plocha [m2] oznaenie protierzneho zariadenia a opatrenia bez zmeny novonavrhnut rekontrukcia rPRIEK-1 nPRIEL-1 SPOLU SPOLU v obvode projektu Vetern erzia oznaenie protierzneho zariadenia a opatrenia nVET-1 SPOLU SPOLU v obvode projektu 200/550 500/100
Poznmka (oznaenie v rmci MSES) nIP-2
dka [m] /plocha [m2] bez zmeny novonavrhnut 500//3500 rekontrukcia Poznmka (oznaenie v rmci MSES) nMBk-1
Poznmka: Hlavne protierzne prvky mu ma charakter ekologickch prvkov (s navrhnut tak, aby plnili viac funkci, t.j. maj polyfunkn charakter). V tomto prpade, projektant stanov prioritn funkciu tohto spolonho zariadenia a opatrenia. V prpade protierzneho zariadenia a opatrenia, ako napr. vetrolam VET-1 sa opatrenie bilancuje a popisuje v tejto kapitole, priom sa uvedie polyfunknos opatrenia. V tabuke sa skutonos, e prvok je zaraden aj do siete MSES na ely pozemkovch prav, vyzna v poznmke. Polyfunknos sa v mape Nvrhu novho funknho usporiadania zemia vyzna nasledovne VET-1(MBk-1). Pri tvorbe realizanej dokumentcie mus projektant zohadni jednak priestorov a funkn (dimenzovan) parametre protierzneho zariadenia a zrove je povinn repektova ekologick, prp. krajinotvorn a estetick funkciu tohto prvku.
Sumrna bilancia vodohospodrskych zariaden a opatren v obvode projektu Vodohospodrske zariadenia a opatrenia MIESTNEHO VZNAMU oznaenie vodohospodrskeho dka [m] /plocha [m2] zariadenia a opatrenia bez zmeny novonavrhnut rekontrukcia SPOLU SPOLU v obvode projektu Vodohospodrske zariadenia a opatrenia PECIFICKHO VZNAMU oznaenie dka [m] /plocha [m2] vodohospodrskeho bez zmeny novonavrhnut zariadenia a opatrenia SPOLU SPOLU v obvode projektu Sumrna bilancia ekologickch zariaden a opatren v obvode projektu Ekologick zariadenia a opatrenia
rekontrukcia
Biocentrum miestneho vznamu

oznaenie ekologickho dka [m] /plocha [m2]
69
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) a krajinotvornho zariadenia a opatrenia nMBc-1 MBc-2 rMBc-3 SPOLU SPOLU v obvode projektu bez zmeny novonavrhnut 3500 15000 35000 rekontrukcia Poznmka (oznaenie v rmci PEO)
Biokoridor miestneho vznamu

dka [m] /plocha [m2] oznaenie ekologickho a krajinotvornho bez zmeny novonavrhnut zariadenia a opatrenia rMBk-1 MBk-2 nMBk-3 SPOLU SPOLU v obvode projektu 15000 35000 rekontrukcia 500/PEO* Poznmka (oznaenie v rmci PEO) nVET-1
Interakn prvky
dka [m] /plocha [m2] oznaenie ekologickho a krajinotvornho bez zmeny novonavrhnut zariadenia a opatrenia IP-1 nIP-2 rIP-3 SPOLU SPOLU v obvode projektu 500 PEO* 300 nPRIEL-1 rekontrukcia Poznmka (oznaenie v rmci PEO)
Poznmka: * Hlavne protierzne prvky mu ma charakter ekologickch prvkov a s zalenen do siete SES (s navrhnut tak, aby plnili viac funkci, t. j. maj polyfunkn charakter). S navrhnut na podklade hydrologickch vpotov a maj zrove parametre ekologickch prvkov. V prpade protierzneho zariadenia a opatrenia, ako napr. vetrolam VET-1 sa opatrenie bilancuje a popisuje v kapitole Nvrh protierznych zaraden a opatren, priom sa uvedie polyfunknos opatrenia. V tabuke sa skutonos, e prvok je zaraden aj do systmu PEO vyzna v poznmke. Polyfunknos sa v mape Nvrhu novho funknho usporiadania zemia vyzna nasledovne VET-1(MBk-1). Pri tvorbe realizanej dokumentcie mus projektant zohadni jednak priestorov a funkn (dimenzovan) parameter protierzneho zariadenia a zrove je povinn repektova ekologick, prp. krajinotvorn a estetick funkciu tohto prvku.
Ekologick zariadenia a opatrenia nadregionlneho vznamu

Oznaenie Typ opatrenia NBk-1 biokoridor Kategria nadregionlny vznam Vmera Poznmka Vodn tok Nitra
Ekologick zariadenia a opatrenia regionlneho vznamu

Oznaenie Typ opatrenia RBk-1
Poznmka:
Kategria regionlny vznam
Vmera
Poznmka vodn Radoinka tok
biokoridor
70
Pdu na pozemky spolonch zariaden a opatren sliacich ekologickmu vznamu vych zujmov (kam zaraujeme prvky nadregionlneho a regionlneho charakteru) poskytuje tt. Vlastnkom tchto pozemkov je tt, okrem prpadov, ak obvodn pozemkov rad ur inho vlastnka na zklade jeho shlasu v rozhodnut o schvlen projektu pozemkovch prav a sprvu vykonva organizcia poveren ttom alebo organizcia poda osobitnch predpisov. Prvky regionlneho a nadregionlneho vznamu, nespadaj do bilancie spolonch zariaden a opatren, na ktor prispievaj vlastnci pozemkov v obvode projektu.
Sumrna bilancia verejnch zariaden a opatren v obvode projektu pozemkovch prav
Bilancia zariaden a opatren na rekreciu

Oznaenie opatrenia VZO-1(REK) Typ zariadenia na rekreciu Vmera Poznmka Kemp Slnen skaly
Bilancia zariaden a opatren na port

Oznaenie opatrenia rVZO-1(SPO) Typ zariadenia na port Vmera Poznmka Futbalov ihrisko
Bilancia zariaden a opatren na dodvky pitnej vody

Oznaenie opatrenia nVZO-1(DPV) Typ Zariadenia na dodvku pitnej vody Poznmka istiare odpadovch vd Vmera Poznmka pravova vody
Bilancia zariaden a opatren na istenie odpadovch vd

Oznaenie opatrenia nVZO-1(OV) Typ Zariadenia na istenie odpadovch vd
Vmera
Bilancia zariaden a opatren pre skldkovanie

Oznaenie opatrenia VZO-1(TKO) Typ Zariadenia pre skldkovanie Vmera Poznmka Skldka TKO
Bilancia zariaden a opatren alch zariaden a opatren Dopravn zariadenia a opatrenia

Oznaenie opatrenia Typ VZO-1(DOP, R) Dopravn zariadenia a opatrenia Vmera Poznmka Rchlostn komunikcia R1
Vodohospodrske zariadenia a opatrenia

Oznaenie opatrenia Typ Vodohospodrske VZO-1(VOD, VVN) opatrenia zariadenia a Liptovsk Mara Vmera Poznmka
Verejnoprospen zariadenia a opatrenia

Oznaenie opatrenia Typ
71
Vmera
Poznmka
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) VZO-1(VPS, IBV) Verejnoprospen stavby Individulna bytov vstavba, lokalita Zpad
Bilancia potreby pozemkov pre spolon zariadenia a opatrenia a pre verejn zariadenia a opatrenia Nvrh funknho usporiadania zemia obsahuje celkov bilanciu vmery pozemkov, ktor je potrebn vyleni pre spolon zariadenia a opatrenia a verejn zariadenia a opatrenia. Je potrebn presne a jednoznane stanovi potrebu pozemkov a nsledne uri, z akho vlastnctva bude tto potreba pozemkov kryt. Spolon zariadenia a opatrenia (SZO) Poda 11 ods. 7 ak je potrebn pre spolon zariadenia a opatrenia vyleni nevyhnutn vmeru ponohospodrskej pdy, lesnch pozemkov alebo inej pdy, pouij sa najprv pozemky vo vlastnctve ttu v porad pvodn neknihovan pozemky, alie pozemky ttu a pozemky obce. Ak nie je dostatok vmery pozemkov vo vlastnctve ttu a obce v uvedenom porad, postupuje sa poda 12 ods. 8. tt prostrednctvom Slovenskho pozemkovho fondu alebo sprvcu poda 11 ods. 17 na el pozemkovch prav me kpi pozemky, alebo spoluvlastncke podiely k pozemkom v obvode pozemkovch prav vlastnkov, ktor vlastnia do 400 m2 ponohospodrskej pdy alebo do 2000 m2 lesnch pozemkov na el vytvorenia vch celkov alebo pre potreby ttu, ak ich vlastnci ponknu na predaj alebo ak vlastnci shlasia s predajom. tt prostrednctvom Slovenskho pozemkovho fondu alebo sprvcu me kupova aj alie pozemky, ak ich vlastnci ponknu na odpredaj. Tento postup by mal Slovensk pozemkov fond poui prednostne, ke sa v obvode projektu nenachdzaj pozemky vo vlastnctve ttu v rozsahu potrebnom pre spolon zariadenia a opatrenia ( 11 ods. 26). Poda 11 ods. 21 pozemky uren projektom pre ekologick spolon zariadenia a opatrenia regionlneho a nadregionlneho charakteru, ako aj pozemky na vybudovanie vodohospodrskych spolonch zariaden a opatren (malch vodnch ndr, prav tokov, zvlahovch zariaden a odvodovacch zariaden) poskytuje tt. Vlastnkom tchto pozemkov je tt okrem prpadov, ak pozemkov rad ur inho vlastnka na zklade jeho shlasu v rozhodnut o schvlen projektu. Poda 11 ods. 1 za pozemky podliehajce pozemkovm pravm patr vlastnkom pozemkov vyrovnanie, priom pozemkov rad mus zohadni bytky pre spolon zariadenia a opatrenia poda 12 ods. 8. Poda 12 ods. 8 potrebu pozemkov na spolon zariadenia a opatrenia znaj vetci astnci, a to rovnakm percentulnym pomerom. Poda 11 ods. 19 vlastnctvo k pozemkom, na ktorch s umiestnen spolon zariadenia a opatrenia, okrem pozemkov uvedench v odseku 21, nadobudne obec, v ktorej obvode sa pozemky nachdzaj za nhradu. Za nhradu sa povauje vecn plnenie vo forme sprvy a drby spolonch zariaden a opatren. Ak ide o pecifick spolon zariadenie a opatrenie, obvodn pozemkov rad ur inho vlastnka na zklade jeho shlasu v rozhodnut o schvlen projektu. Verejn zariadenia a opatrenia (VZO) Poda 12 ods. 8 pozemky na verejn zariadenia a opatrenia poskytuje ten, komu prejde do vlastnctva alebo sprvy pozemok uren na verejn zariadenia a opatrenia. Stavby vo vlastnctve ttu, obce a VC Poda 11 ods. 24 ak s v obvode projektu pozemky, na ktorch sa nachdzaj stavby vo vlastnctve ttu alebo obce alebo vyieho zemnho celku, ako s cestn komunikcie, eleznice a vodn plochy vybudovan do 24. jna 1991, me Slovensk pozemkov fond alebo sprvca poskytn vlastnkovi in pozemok vo vlastnctve ttu alebo vyrovnanie v peniazoch poda osobitnho predpisu. Bilancia vmery druhov pozemkov v obvode projektu Prehad potreby vmery na spolon zariadenia a opatrenia
SZO ekologickho charakteru (vy vznam) SZO vodohospodrskeho charakteru (pecifick vznam)
72
.................... m2 .................... m2
SZO komunikanho charakteru SZO protierzneho charakteru SZO vodohospodrskeho charakteru SZO ekologickho charakteru SZO alie Predben zber pre spolon zariadenia a opatrenia
Prehad vlastnctva poda aktualizovanho registra pvodnho stavu:
.................... m2 .................... m2 .................... m2 .................... m2 .................... m2 .................... m2 Vmera [m2]
Kd krytia 1 2 3
A B C D E F ...
5 6 7 Spolu
Vlastnk alebo sprvca Pvodn neknihovan pozemky vo vlastnctve SR v sprve SPF Pvodn neknihovan pozemky vo vlastnctve SR v sprve LSR Pvodn neknihovan pozemky vo vlastnctve obc Pozemky ttu v sprve (uvies poda skutonosti v obvode projektu) Slovensk pozemkov fond Sprvca lesnho majetku vo vlastnctve ttu Slovensk vodohospodrsky podnik Slovensk sprva ciest eleznice SR Hydromeliorcie ... obce VC in fyzick a prvnick osoby (ak je to potrebn pre niektor verejn zariadenia a opatrenia)
Tabuka krytia vmery SZO, VZO a stavieb vo vlastnctve ttu, obce a VC
Zariadenia a opatrenia SZO komunikan SZO protierzne SZO vodohospodrske SZO vodohospodrske (pecifick vznam) SZO ekologick SZO ekologick (vy vznam) SZO alie SZO spolu: VZO (poda potreby
2 Potrebn Kd krytia [m ] Prspevok vmera 4 vlastnkov Spolu 2 1 2 3 5 6 7 [m2] [m ] A B C D E F
73
rozpsa) VZO spolu: Stavby vo vlastnctve ttu, obce a VC (poda potreby rozpsa) Stavby spolu: Celkom: Vlastnctvo alebo sprva: -
Percentulny prspevok vlastnkov na SZO

Vysvetlivky k tabuke Najprv sa v tabuke vyplnia potrebn vmery pre spolon zariadenia a opatrenia, verejn zariadenia a opatrenia a stavby vo vlastnctve ttu, obce a VC. Do riadku Vlastnctvo alebo sprva sa uved vmery vlastnctva alebo sprvy pre jednotliv kdy krytia z tabuky Prehad vlastnctva poda aktualizovanho RPS, do stpca Spolu sa uvedie vmera obvodu projektu a do stpca Prspevok vlastnkov sa uvedie rozdiel vmery obvodu projektu a stu jednotlivch kdov krytia. Tabuka sa vypa postupne ako krovka. Najprv sa vyplnia jednoznan a znme daje a postupne sa upresuj a dopaj vmery pre jednotliv kdy krytia poda zariaden a opatren. Ak sa vyerpala vmera vetkch kdov krytia, zostvajca potreba vmery pre jednotliv spolon zariadenia a opatrenia sa zape ako prspevok vlastnkov. Pre vyplnen tabuku platia nasledovn pravidl: Hodnota v stpci Spolu sa mus rovna hodnote v stpci Potrebn vmera. Hodnoty v riadku Vlastnctvo alebo sprva nesm by menie ako hodnoty v riadku Celkom. Set hodnt jednotlivch kdov krytia a hodnoty v stpci Prspevok vlastnkov v riadku Vlastnctvo alebo sprva mus by rovn vmere obvodu projektu. V riadku Percentulny prspevok vlastnkov na SZO sa uvedie v stpci Prspevok vlastnkov podiel hodnoty v riadku Celkom a hodnoty v riadku Vlastnctvo alebo sprva, vyjadren v percentch.
Stupe naliehavosti vstavby spolonch zariaden a opatren Sasou VZFU je stanovenie predbenho stupa naliehavosti vstavby spolonch zariaden a opatren v zvislosti na potrebch a na prechode na hospodrenie v novom usporiadan a ochrane zemia. Stupa naliehavosti vstavby zostav spracovate projektu so zdruenm astnkov pozemkovch prav, obcou, uvatemi pozemkov a sprvnym orgnom. Predbene sa zostav poradovnk pre min. 10 spolonch zariaden a opatren. Stupe naliehavosti vstavby navrhnutch spolonch zariaden a opatren bude optovne (poda potreby) prehodnoten a definitvne uren v etape Plny spolonch zariaden a opatren a plny verejnch zariaden a opatren ako harmonogram vstavby spolonch zariaden a opatren. Prerokovanie VZFU Pred zverejnenm elabortu VZFU v obci predlo obvodn pozemkov rad, prostrednctvom spracovatea nvrh VZFU na prerokovanie zdrueniu astnkov, obci, dotknutm orgnom ttnej sprvy a dotknutm sprvcom verejnch zariaden a opatren (poda 9 ods. 12 zkona o pozemkovch pravch). Vsledky prerokovania spracovate projektu zapracuje do elabortu, ktor bude nsledne zverejnen na obci. Cieom prerokovania je podnieti spoluprcu so vetkmi dotknutmi astnkmi konania o pozemkovch pravch. Zverejnenie a pripomienkovanie VZFU Obvodn pozemkov rad zverejn VZFU na vhodnom mieste v obci alebo jej asti na 30 dn, doru ich zdrueniu astnkov a vyzve astnkov pozemkovch prav, aby sa k nvrhu vyjadrili do 30 dn od zverejnenia alebo doruenia (poda 10 ods. 4 zkona o pozemkovch pravch).
74
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Obvodn pozemkov rad oznmi vetkm dotknutm orgnom ttnej sprvy, e sa prerokvaj VZFU. Dotknut orgny ttnej sprvy s povinn oznmi svoje stanovisk k nvrhu VZFU do 30 dn odo da doruenia. Ak sa dotknut orgn v tejto lehote nevyjadr, predpoklad sa, e nem nmietky k nvrhu VZFU (poda 10 ods. 5 zkona o pozemkovch pravch). Nmietky proti VZFU obvodn pozemkov rad prerokuje so zdruenm astnkov (poda 10 ods. 6 zkona o pozemkovch pravch). Nmietky musia by podvan psomnou formou na adresu sprvneho orgnu (prslun pozemkov rad). Sprvny orgn nmietky prerokuje s predstavenstvom zdruenia astnkov pozemkovch prav. Vsledky prerokovania s zvznm podkladom pre ich zapracovanie do elabortu VZFU. Doplnen VZFU u nie s predmetom zverejnenia a pripomienkovania. Opert VZFU sa odovzdva v dvoch analgovch vyhotoveniach (plus v elektronickej forme v pote CD, ktor stanov sprvny orgn) a po zverejnen a zapracovan pripomienok na schvlenie v jednom vyhotoven. Schvlenie VZFU Na zklade vsledkov prerokovania po zapracovan opodstatnench nmietok, rozhodne sprvny orgn o schvlen VZFU. Rozhodnutie sa doru verejnou vyhlkou (poda 10 ods. 6 zkona o pozemkovch pravch). Obvodn pozemkov rad me po schvlen VZFU zabezpei vstavbu spolonch zariaden a opatren v rmci schvlench VZFU (poda 10 ods. 7 zkona o pozemkovch pravch). Schvlen VZFU poda 10 ods. 8 zkona o pozemkovch pravch nahrdzaj na ely vstavby spolonch zariaden a opatren rozhodnutie o umiestnen stavby, ak ide o prpady uveden v 12 ods. 4 psm. a) a d) zkona o pozemkovch pravch, rozhodnutie o vyuvan zemia, vypracovan v slade so zvznou asou zemnoplnovacej dokumentcie, rozhodnutie o odat ponohospodrskej pdy a rozhodnutie o vyat lesnho pozemku. Ak ide o pozemkov pravy poda 2 ods. 1 psm. g) zkona o pozemkovch pravch (v prpadoch ivelnej pohromy), schvauje VZFU obvodn pozemkov rad na zklade odporania komisie, ktor zriauje vlda Slovenskej republiky na nvrh ministra. Schvlenm VZFU vznik ttu, obci alebo inej osobe, ktor spravuje majetok ttu alebo obce prvo uskutoova vo verejnom zujme vstavbu v projekte pozemkovch prav navrhnutch spolonch zariaden a opatren (poda 10 ods. 10 zkona o pozemkovch pravch). Nie je potrebn platnos zsad umiestnenia novch pozemkov, ako je to v ostatnch prpadoch pozemkovch prav.
75
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Mapa nvrhu funknho usporiadania zemia vo vhodnej mierke
76
3 Zsady umiestnenia novch pozemkov (alej len ZUNP)

ZUNP stanovuj pravidl, na zklade ktorch bud navrhovan a umiestovan nov pozemky v rozdeovacom plne. Maj vychdza a by v slade so zkonom o pozemkovch pravch, so schvlenmi VZFU a maj odzrkadova vinov zujmy astnkov konania. Dleitm bodom ZUNP je stanovenie a odshlasenie percenta prspevku vlastnkov na spolon zariadenia a opatrenia. U od zaatia prc na projekte sa mus zhotovite zama nad svojimi krokmi aj v svislosti s tm, ako sa vysporiada s konkrtnym problmom v rozdeovacom plne. U pri stanovovan hranice obvodu projektu je potrebn zvi dopady na tvorbu, tvar a polohu novch pozemkov susediacich s pozemkami vyatmi z obvodu projektu. Takisto pri elovom mapovan polohopisu a vkopisu a pri komisionlnom uren druhov pozemkov je potrebn sa zamyslie nad dsledkami, i bude mon pri dodran kritri primeranosti spene navrhn nov pozemky. Pri aktualizcii BPEJ a tvorbe mapy hodnoty pozemkov treba ma na pamti ustanovenia zkona o primeranosti novch pozemkov v hodnote. ie u od tchto etp sa v mysli zhotovitea mus zaa vytvra koncept nvrhu ZUNP. Po spracovan registra pvodnho stavu, kedy je mon dospie k vstupnm tatistickm dajom o vlastnckych vzahoch, zane hmlist nvrh ZUNP nadobda ostrejie kontry. U v tejto etape si mus zhotovite odpoveda na otzky typu: S kokmi vlastnkmi budem relne pracova? Kok z nich bvaj priamo v rieenej obci? Ak je priemern vmera vlastnctva? V akch vekostnch kategrich sa pohybuj ak poty vlastnkov? Koko je monch vlastnkov s nrokom na vyrovnanie v peniazoch? a pod. A v rmci nvrhu VZFU mus njs na mnoh otzky rieenie vo forme takho nvrhu kostry spolonch zariaden a opatren, aby do tejto kostry mohol spene navrhova nov pozemky vlastnkov. Aj rozdelenie obvodu projektu na projektov bloky a projekn celky je vhodn premyslie u v etape spracovania nvrhu VZFU. Teda ak takto zodpovedne a predvdavo zhotovite postupoval, v etape prpravy nvrhu ZUNP u iba sformuluje svoje mylienky, nvrhy a poznatky, zosumarizuje zskan informcie o nvrhoch a poiadavkch vlastnkov na umiestnenie novch pozemkov a vypracuje nvrh ZUNP. Zkladn ustanovenia zkona, tkajce sa priamo ZUNP, s uveden v 11 ods. 18 a ods. 23: Zkon v 11 ods. 18 ustanovuje povinnos obvodnmu pozemkovmu radu prerokova s vlastnkom jeho nvrhy a poiadavky na urenie novch pozemkov. Poda vsledkov prerokovanch pravidiel a poda schvlench VZFU a miestnych podmienok obvodn pozemkov rad dohodne so zdruenm astnkov ZUNP. V 11 ods. 23 zkon upravuje postup zverejnenia a posdenia platnosti ZUNP. ZUNP s platn, ak s nimi shlasia astnci, ktor vlastnia najmenej dve tretiny vmery pozemkov, na ktorch s povolen alebo nariaden pozemkov pravy. ZUNP sa zverejnia verejnou vyhlkou a doruia znmym vlastnkom do vlastnch rk. Za shlas sa povauje aj to, ak vlastnk nepod nmietku alebo nmietka je neopodstatnen. Odkazov ustanovenia zkona, ktor sa odvolvaj na ZUNP, s uveden v 10 ods. 7, 12 ods. 1, 12 ods. 2, 12 ods. 9, 13 ods. 5, 13 ods. 6, 14 ods. 7. V 10 ods. 7 v svislosti s vstavbou spolonch zariaden a opatren sa hovor, e schvlenm ZUNP vznik ttu alebo obci prvo uvania pozemkov navrhovanch na vstavbu spolonch zariaden a opatren, z ktorho vyplva prvo uskutoova vo verejnom zujme vstavbu spolonch zariaden a opatren. Poda 12 ods. 1 po schvlen vodnch podkladov a dohodnutch ZUNP obvodn pozemkov rad zad vypracovanie projektu pozemkovch prav. Poda 12 ods. 2 s ZUNP asou nvrhu novho usporiadania pozemkov. V 12 ods. 9 sa uvdza, e rozdeovac pln vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu sa zostavuje poda registra pvodnho stavu a ZUNP. V 13 ods. 5 a ods. 6 sa uvdza, e obvodn pozemkov rad projekt pozemkovch prav schvli po prerokovan a vybaven nmietok alebo po rozhodnut o nmietkach svisiacich s nedodranm ZUNP alebo podmienok primeranosti ustanovench zkonom. 14 ods. 7 hovor, e v pecifickom prpade me obvodn pozemkov rad na iados vlastnka schvli umiestnenie novch pozemkov a zaatie hospodrenia na nich u po dohodnut ZUNP. alie ustanovenia zkona, ktor zko svisia so ZUNP, s uveden v 9 ods. 3 a 8, 11, 12 ods. 8.
77
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Prspevok na spolon zariadenia a opatrenia Poda 11 ods. 7 zkona ak je potrebn pre spolon zariadenia a opatrenia vyleni nevyhnutn vmeru ponohospodrskej pdy, lesnch pozemkov alebo inej pdy, pouij sa najprv pozemky vo vlastnctve ttu v porad pvodn neknihovan pozemky, alie pozemky ttu a pozemky obce. Ak nie je dostatok vmery pozemkov vo vlastnctve ttu a obce v uvedenom porad, potrebu pozemkov na spolon zariadenia a opatrenia poda 12 ods. 8 znaj vetci astnci, a to poda pomeru ich nrokov na vyrovnanie k hodnote vetkch pozemkov v obvode pozemkovch prav. V rmci vyrovnania obvodn pozemkov rad poda 11 ods. 1 mus zohadni bytky pre spolon zariadenia a opatrenia. Potrebu aj mieru prspevku vlastnkov na spolon zariadenia a opatrenia je potrebn stanovi u v rmci nvrhu VZFU. Je potrebn u vtedy spracova bilanciu, kto a akou vmerou prispieva na ktor SZO a VZO. Vsledn percento prspevku vlastnkov je vhodn zaokrhli smerom hore, aby vznikla urit rezerva na prpadn zmeny a doplnenia pri aktualizcii SZO pri prprave rozdeovacieho plnu. Toto stanoven percento prspevku zo VZFU je potrebn uvies v ZUNP, aby mohlo by zverejnen a pripomienkovan a nsledne sa stalo platnm v rmci platnosti celch ZUNP. V odvodnench prpadoch je mon, aby miesto jednotnho percenta pre cel obvod projektu boli stanoven viacer percent poda potreby jednotlivch projektovch blokov alebo lokalt. Vyrovnanie v peniazoch Poda 11 ods. 8, resp. 9, ak s tm vlastnk shlas, vyrovnanie za pozemky alebo spoluvlastncke podiely k pozemkom, ktor tvoria ponohospodrsku pdu do vmery 400 m2, resp. lesn pozemky do vmery 2000 m2, vrtane trvalch porastov na nich, poskytne sa v peniazoch. Vyrovnanie v peniazoch sa vykon medzi Slovenskm pozemkovm fondom, resp. sprvcom, a vlastnkom pozemkov v lehote urenej v rozhodnut o schvlen vykonania projektu pozemkovch prav. Poda ods. 11 na vyrovnanie v peniazoch je potrebn shlas vlastnka v psomnej forme. Po doruen tohto shlasu obvodnmu pozemkovmu radu nemono shlas odvola. Pozemky, za ktor iada vlastnk vyrovnanie v peniazoch poda odsekov 8 a 10 sa nesm previes ani zaai. Z dikcie zkona vyplva, e shlas vlastnka m by reakciou na vzvu obvodnho pozemkovho radu. Preto je vhodn prve v etape prpravy, prerokovania, zverejnenia a doruenia ZUNP, kee sa vykonva aj aktualizcia registra pvodnho stavu, vyzva vlastnkov, ktor vyhovuj podmienke zkona, na vyjadrenie shlasu s vyrovnanm v peniazoch. Je potrebn stanovi lehotu, do akej musia by psomn shlasy doruen na pozemkov rad. Pri doruovan ZUNP tm vlastnkom, ktorch sa to tka, je potrebn dorui aj tlaivo pre vyjadrenie shlasu s vyrovnanm v peniazoch a priamo v ZUNP stanovi lehotu. Zisovanie shlasov s vyrovnanm v peniazoch skr, ako so ZUNP, sa neodpora, aj ke to zkon priamo neupravuje. Po doruen shlasov je potrebn da nvrh na sprvu katastra na vyznaenie poznmky o zkaze vlastnka naklada s pozemkami, za ktor boli doruen shlasy vlastnkov s vyrovnanm v peniazoch. Formu prlohy k takmuto nvrhu obsahuje MN na geodetick innosti (prloha 44). Poda 11 ods. 11 ak ide o pozemok s nezistenm vlastnkom, Slovensk pozemkov fond (SPF) alebo sprvca me shlasi s vyrovnanm v peniazoch. Preto je potrebn zasla vzvu a tlaivo pre vyjadrenie shlasu s vyrovnanm v peniazoch za konkrtnych nezistench vlastnkov aj fondu a sprvcovi. Poda zkona je vyrovnanie v peniazoch mon iba medzi vlastnkom a fondom, resp. sprvcom. Vyrovnanie v peniazoch medzi vlastnkmi navzjom zkon v sasnom znen nepripa. Po doruen shlasu obvodnho pozemkovmu radu nemono shlas odvola. Obvodn pozemkov rad oznmi zhotoviteovi, od ktorch vlastnkov obdral shlas a zhotovite v rozdeovacom plne u pre tchto vlastnkov nenavrhuje nov pozemky. Ich pvodn pozemky a spoluvlastncke podiely s v rozdeovacom plne zapotan do vmery SR v sprve fondu alebo sprvcu. Poda 14 ods. 4 dom prvoplatnosti rozhodnutia o schvlen vykonania projektu alebo neskorm dom urenm v rozhodnut nadobudne sa vlastnctvo k novm pozemkom alebo prvo na vyrovnanie v peniazoch. Pomerne asto dochdza k nepochopeniu zkona a k zamieaniu postupov a terminolgie poda 11 ods. 8 a 11 s postupom poda 11 ods. 17. Vyrovnanie v peniazoch nie je kpou a predajom! Pri vyrovnan v peniazoch fond a sprvca vyplatia vlastnkovi, ktor mus spa podmienky pre nrok na vyrovnanie v peniazoch, vyrovnanie v lehote urenej v rozhodnut o schvlen vykonania projektu. Pri kpe pozemkov alebo spoluvlastnckych podielov postupom poda 11 ods. 17 sa vyhotovia kpne zmluvy medzi fondom, resp. sprvcom, a vlastnkom, ktor sa tandardnm spsobom povolenm vkladu
78
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) vloia do katastra nehnutenost u poas trvania projektu. Pri postupe poda ods. 17 nie je ani obmedzenie vmery pozemkov, pokia je fond alebo sprvca ochotn uzatvori kpnu zmluvu. V prpade, e by vlastnk, ktor m nrok na vyrovnanie v peniazoch ponkol fondu alebo sprvcovi svoje pozemky na odkpenie a ten by jeho ponuku prijal, nelo by alej o vyrovnanie v peniazoch ale o postup poda 11 ods. 17. S nrokom na vyrovnanie v peniazoch svis postup poda 11 ods. 15, resp. 16, ktor hovor, e ke si vlastnk neuplatnil nrok na vyrovnanie v peniazoch, jeho pozemky a spoluvlastncke podiely sa zlia do celku s ostatnmi pozemkami alebo spoluvlastnckymi podielmi vlastnkov do 400 m2, resp. 2000 m2, a ur sa ich spoluvlastncky podiel. Neznamen to vak automaticky, e v rmci celho obvodu projektu, prp. kadho projektovho bloku, bude vytvoren jedna vek parcela, do ktorej bud zlen vetci vlastnci drobnch vmer v spoluvlastnctve. Ak napr. dvaja bratia vlastnia po 280 m2 a vyslovia poiadavku dosta nov pozemok v spoluvlastnctve, maj nrok na samostatn nov pozemok s vmerou 560 m2, kad v podiele .
Prprava ZUNP
Prvotn nvrh ZUNP vypracuje zhotovite v spoluprci s obvodnm pozemkovm radom. Obvodn pozemkov rad zodpoved za slad ZUNP so zkonom. Ani pri prevaujcej poiadavke a shlase vlastnkov nie je mon prija zsadu, ktor nie je v slade so zkonom. Napr. aj keby vlastnci shlasili, alebo priamo poadovali, aby primeranos hodnoty pozemkov bola v ZUNP v rozpt napr. 20%, nie je mon s nad rmec zkona, ktor stanovuje max. rozdiel 10%. Je potrebn sa dostatone venova vhodnm a vstinm formulcim, aby nebol mon ich nejednoznan vklad a z toho mon vyplvajce problmy v budcnosti. Prvotn nvrh ZUNP ako vstupn nvrh znenia predlo obvodn pozemkov rad so zhotoviteom na rokovan predstavenstvu zdruenia astnkov. Prerokova naim podrobne cel nvrh bod po bode, vysvetova a diskutova, aby sa predstavenstvo so zverenm nvrhom ZUNP stotonilo a zilo, aby bolo aj osvetovo npomocn pri vysvetovan ZUNP vlastnkom a ostatnm astnkom pozemkovch prav, prpadne neskr pri prerokovvan nmietok proti rozdeovaciemu plnu a posudzovan dodrania i nedodrania ZUNP. Zveren poiadavky a pripomienky predstavenstva je potrebn zapracova do nvrhu ZUNP. Odpora sa, aby zveren znenie nvrhu ZUNP pred jeho zverejnenm predstavenstvo formlne odshlasilo, o om sa vyhotov zpisnica. --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Vsledn elabort zsad umiestnenia novch pozemkov obsahuje najm:

v analgovej forme: technick sprvu, zpisnice z prerokovania nvrhov a poiadaviek (11 ods.18 zkona), prp. nvratky dotaznka, nvrh zsad umiestnenia novch pozemkov s grafickou prlohou vo vhodnej mierke, zpisnicu z prerokovania nvrhu zsad umiestnenia novch pozemkov s predstavenstvom zdruenia astnkov pozemkovch prav, v elektronickej forme: vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF. Vsledn elabort nvrhu zsad umiestnenia novch pozemkov v obvode pozemkovch prav sa odovzdva v jednom vyhotoven a po zverejnen a zapracovan pripomienok v jednom vyhotoven. Vlastn nvrh zsad umiestnenia novch pozemkov s grafickou prlohou vo vhodnej mierke pre doruovanie astnkom v zmysle 11 ods. 23 zkona sa odovzdva v prslunom pote vtlakov poda potu astnkov, ktorm sa bud doruova. ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Technick sprva
vodn strana (obal) 1 Identifikan daje 2 Obsah 3 Prehad pouitch podkladov 4 Nvrh zsad umiestnenia novch pozemkov
79
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) 5 Zoznamy vlastnkov s nrokom na vyrovnanie v peniazoch Prehad pouitch podkladov Pope sa dokumentcia, ktor bola pouit pri spracovan ZUNP v lenen: o legislatvne podklady, o podklady z doterajch etp projektu pozemkovch prav, o podklady o zistench zujmoch v zem, o in podklady. Nvrh ZUNP ZUNP sa spracovvaj vo forme nvrhu. Vzahuj sa na cel obvod projektu. Jednotliv zsady, ktor nie s rovnak pre cel obvod projektu, sa mu vzahova na urit bloky alebo lokality. Nvrh ZUNP m psomn a grafick as. V psomnej asti je vhodn, ke s uveden samostatne zsady vyplvajce priamo zo zkona a samostatne zsady, ktor s pecifick a dohodnut pre dan projekt. Grafick as sli na lepie pochopenie, prehadnos, nzornos a jednoznan polohov urenie psomnej asti ZUNP. Vyhotovuje sa ako prloha psomnej asti. Ak sa v psomnej asti uvdzaj miestne nzvy, oznaenia blokov alebo lokalt, musia by vetky jednoznane identifikovaten v grafickej prlohe, aby aj vlastnk, ktor desaroia neije v danej obci mohol pochopi obsah ZUNP a posdi aj dopad aplikcie ZUNP na jeho vlastnctvo. Je potrebn sa dostatone venova vhodnm a vstinm formulcim, aby nebol mon ich nejednoznan vklad a z toho mon vyplvajce problmy v budcnosti. Niekedy ale aj vemi presne a prsne formulovan zsady mu by kontraproduktvne v prpadoch, ke by potom nvrh novho usporiadania bol mon iba poruenm i nedodranm ZUNP. Pri nvrhu ZUNP je niekedy potrebn vykona pre niektor bloky aj predben simulciu rozdeovacieho plnu, aby sa nedohodli ZUNP, ktor bud v praxi nedodraten. Definitvne znenie ZUNP na zverejnenie mus by odshlasen predstavenstvom zdruenia astnkov a podpsan predsedom predstavenstva a sprvnym orgnom s uvedenm dtumu. V psomnej asti ZUNP mu by zsady vyplvajce zo zkona o pozemkovch pravch uveden citovanm zkona, alebo mu by formulovan jednoduchie a zrozumitenejie pre vlastnkov. Mu by formulovan naprklad nasledovne: Zsady vyplvajce zo zkona: Vlastnkovi, resp. spoluvlastnkovi, pozemkov v obvode projektu patr za pozemky a trval porasty v obvode projektu vyrovnanie, ktor sa poskytuje v novch pozemkoch. Nov pozemky maj by svojm druhom, vmerou, bonitou, polohou a hospodrskym stavom primeran pvodnm pozemkom, priom sa prihliada na vhody zskan pozemkovmi pravami. Nov pozemky s primeran, ak rozdiel hodnoty, resp. vmery, pvodnch a novch pozemkov nepresahuje 10% hodnoty, resp. vmery, pvodnch pozemkov, vrtane prspevku na spolon zariadenia a opatrenia. S psomnm shlasom vlastnka mono v jeho neprospech prekroi prpustn rozdiel hodnoty, resp. vmery. Minimlna vmera samostatnho novho pozemku na ponohospodrskej pde je 400 m2, na lesnch pozemkoch 2000 m2. Vyrovnanie za pozemky alebo spoluvlastncke podiely k pozemkom, ktor nespaj podmienku minimlnej vmery, ak s tm vlastnk shlas, poskytne sa v peniazoch. Na vyrovnanie v peniazoch je potrebn shlas vlastnka v psomnej forme. Vyrovnanie v peniazoch sa vyplat vlastnkovi v lehote urenej v rozhodnut o schvlen vykonania projektu pozemkovch prav. Pozemky alebo spoluvlastncke podiely k pozemkom, ktor nespaj podmienku minimlnej vmery a ktor nemono sceli s ostatnmi pozemkami vlastnka a za ktor nebol uplatnen nrok na vyrovnanie v peniazoch, bud rieen formou spoluvlastnckeho podielu k novm pozemkom, spajcim podmienku minimlnej vmery. Na vmeru spolonch zariaden a opatren prispievaj po pouit vmery vo vlastnctve ttu a obce vetci vlastnci rovnakm podielom zo svojho vlastnctva. Ten, kto sa stane vlastnkom pozemku v priebehu konania o pozemkovch pravch, neme namieta vsledky doterajieho konania.
80
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Pozemky, ktor patria do obvodu projektu a tvoria spolon nehnutenos, mu sa rozdeli, ak s tm shlasia vlastnci nadpolovinej vmery spolonej nehnutenosti.
Potom je vhodn naformulova zsady pecifick a dohodnut pre dan obvod projektu. Zhotovite v spoluprci s predstavenstvom, obcou a obvodnm pozemkovm radom, by sa mal snai vytypova lokality, kde s z rznych dvodov potrebn pecilne postupy umiestovania novch pozemkov a pre tieto lokality naformulova samostatn zsady. V zverenom nvrhu ZUNP sa mu preusporiada poda dleitosti zostupne. V niektorch lokalitch pri nvrhu postupov je vhodn vykona analzy sasnch vlastnckych vzahov a simulova tvorbu rozdeovacieho plnu, aby nenastala situcia, e sa sformuluje zsada, ktor sa ned potom v rozdeovacom plne dodra. pecifick zsady by mali stanovova najm nasledovn princpy a pravidl: i sa bude sceova vlastnctvo v rmci celho obvodu projektu alebo iba v rmci stanovench projektovch blokov alebo ich skupn, stanovia sa zsady umiestovania novch pozemkov vo vytypovanch lokalitch: o lokality v blzkosti intravilnu, prp. poda zemnoplnovacej dokumentcie, potencilne zastaviten, o lokality arelov drustiev, prp. vrobnch arelov, o lokality vyuvan, prp. potencilne vyuiten, na rekreciu, port, zny oddychu o lokality zastavan stavbami vo vlastnctve ttu, prp. VC alebo obce (ttne a regionlne cesty, vodohospodrske a melioran stavby a pod.), o lokality so pecifickm vyuvanm (v psme plynovodu, ropovodu, vysokho naptia, ...), o lokality zdevastovan (odpad, kontaminovan, zarasten, zaburinen, ...) prpadne inak znevhodnen, o lokality so pecilnymi ponohospodrskymi kultrami (chmenice, vinice, ovocn sady, plante bobuovn), o lokality lesnch pozemkov (ktor s ako lesy evidovan v KN, ktor ako lesy boli komisionlne odshlasen v etape polohopisu, ...), o lokality navrhnut vo VZFU na pecilne vyuitie (verejn zariadenia a opatrenia, spolon zariadenia a opatrenia, navrhnut na zatrvnenie alebo na zalesnenie a pod.), nsledne sa mu uvies zsady, ktor bud plati na vetky ostatn lokality, pre ktor neplatia samostatn zsady (teda prevane pre orn pdu), napr.: o rozptie potu novch pozemkov na jednho vlastnka, ak je to potrebn, uved sa aj alie zsady, napr.: o stanovenie percenta prspevku vlastnkov na spolon zariadenia a opatrenia, o stanovenie termnu doruenia psomnch shlasov s vyrovnanm v peniazoch, o stanovenie termnu doruenia shlasu vlastnkov nadpolovinej vmery s rozdelenm spolonej nehnutenosti, o e pri umiestovan novch pozemkov pokia to bude mon sa zohadnia aj prbuzensk vzahy, prpadne in riadne potvrden vzahy i zujmy, o e pri uplatovan ZUNP nie je mon poadova neprimeran pouitie jednej zsady pri poruen druhej. Ako poistku pre nepredvdan situcie a pecilne rieenia je vemi vhodn na zver umiestni ZUNP napr. v nasledujcom znen: Ak pri umiestovan novch pozemkov djde k rznym nezhodm alebo sporom medzi vlastnkmi alebo pri potrebe individulneho rieenia rznych situci, rozhodne o rieen predstavenstvo zdruenia astnkov pozemkovch prav na svojom zasadnut za prtomnosti a dohadu obvodnho pozemkovho radu hlasovanm alebo rebom. Samozrejme v prpade potreby je mon a aj nutn navrhn aj in pecifick zsady. V technickej sprve me by nvrh ZUNP uveden aj s prpadnm komentrom a blim vysvetlenm dvodov a vznamu jednotlivch ZUNP. Vo verzii ZUNP pre zverejnenie a doruenie (a teda nsledne aj platnos) sa mu komentre a vysvetlivky vynecha.
81
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Zoznamy vlastnkov s nrokom na vyrovnanie v peniazoch Zhotovite na zklade aktualizovanho registra pvodnho stavu vyhotov zoznamy vlastnkov, ktor spaj poda zkona o pozemkovch pravch podmienku pre vyrovnanie v peniazoch (sumrne vlastnctvo v obvode projektu pozemkovch prav do 400 m2 ponohospodrskej pdy, resp. do 2000 m2 lesnch pozemkov). Vyhotovia sa zoznamy v abecednom porad: o znmi vlastnci so znmym pobytom s celkovou vmerou do 400 m2 ponohospodrskej pdy, o znmi vlastnci so znmym pobytom s celkovou vmerou do 2000 m2 lesnch pozemkov, o nezisten vlastnci s celkovou vmerou do 400 m2 ponohospodrskej pdy o nezisten vlastnci s celkovou vmerou do 2000 m2 lesnch pozemkov, Prerokovanie nvrhov a poiadaviek vlastnkov Zkon v 11 ods. 18 prikazuje obvodnmu pozemkovmu radu (teda zhotoviteovi) prerokova s vlastnkom jeho nvrhy a poiadavky na urenie novch pozemkov. Na zklade vsledkov prerokovania, schvlench VZFU a miestnych podmienok sa maj potom dohodn s predstavenstvom zdruenia astnkov ZUNP. Zkon nestanovuje formu ani alie nleitosti prerokovania nvrhov a poiadaviek vlastnkov. V zsade je mon osobn rokovanie s kadm vlastnkom, hromadn prerokovanie vinovch poiadaviek s prpadnm osobnm prerokovanm individulnych nvrhov, alebo prerokovanie psomnou formou najlepie zaslanm dotaznka, ktor umon presn vyhodnotenie poiadaviek. Individulne osobn rokovanie s kadm vlastnkom je v tejto etape najmenej efektvne, m svoje miesto a pri prerokovan nvrhu novho usporiadania pozemkov poda 12 ods. 6 zkona. Inou formou prerokovania je spolon prerokovanie nvrhov a poiadaviek vlastnkov, doplnen individulnymi prerokovaniami s vlastnkmi. Pozvnku na spolon prerokovanie s informciou o monosti individulnych prerokovan a urenm monch termnov, je potrebn zasla minimlne prihlsenm vlastnkom. S pozvnkou me by zasielan aj dotaznk, ktor v prpade e sa vlastnk nezastn prerokovania, me dorui v stanovenej lehote zhotoviteovi alebo na obvodn pozemkov rad. Spolon prerokovanie me prebehn spravidla po odshlasen nvrhu ZUNP predstavenstvom. Je vhodn pripravi aj prezentciu VZFU a nvrhu ZUNP, s monosou diskusie. Individulne prerokovania s vlastnkmi, ktor maj zujem, mu prebehn v alch doch. Jednou z monch foriem je prerokovanie pomocou dotaznkov, zasielanch vlastnkom i u sasne s vpisom z registra pvodnho stavu, alebo samostatne neskr. Dotaznky by mali obsahova otzky, prispsoben na miestne podmienky, pri ktorch je potrebn zisti vinov nzor vlastnkov na ich rieenie. Odpora sa, aby okrem veobecnch otzok o zmeroch vlastnka ohadne uvania svojich budcich novch pozemkov po pozemkovch pravch (napr. prenaja vetky, as prenaja a na asti hospodri, na vetkch hospodri, prenaja si aj od inch vlastnkov, a pod.) alebo o shlase s rozdelenm spolonej nehnutenosti (ak sa v obvode projektu nachdza), obsahoval dotaznk aj miestne, pecifick otzky, napr. Ste za to, aby v lokalite Dlh lky, kde zemn pln uvauje s IBV, ostali umiestnen pvodn vlastnci? Je vhodn sa zamyslie na formulciami otzok aj odpoved (vhodn je poui napr. no-nie-neviem), aby bolo mon tatistick vyhodnotenie dotaznkov. V zvere dotaznka je vhodn ponecha priestor pre formulciu individulnych poiadaviek vlastnka aj s uvedenm prkladov (napr. iadam umiestni nov pozemky v susedstve s bratom, manelkou, ..., alebo iadam umiestni nov pozemky v pdnom celku ... z tch a tch dvodov ..., alebo iadam umiestni nov pozemky na hranici s k.. ..., nakoko aj tam som vlastnkom pozemkov, a pod.) Sasne ale treba vlastnka poui, e jeho poiadavkm nebude mon vyhovie, ke nebud v slade so zkonom alebo s vinovmi zujmami inch vlastnkov. Ak sa dotaznky zasielaj spolu s vpisom z registra pvodnho stavu, je potrebn ich zasla vetkm znmym vlastnkom. Ak sa dotaznky zasielaj v neskorom obdob, sta ich zasla aktvnym, ie prihlsenm vlastnkom, pretoe pri doruen vpisu z RPS boli neprihlsen vlastnci upozornen poda 17 ods. 2 zkona.
Zverejnenie ZUNP
Poda 11 ods. 23 zkona ZUNP sa zverejnia verejnou vyhlkou na 15 dn na radnej tabuli obvodnho pozemkovho radu a na radnej tabuli v obci a doruia znmym vlastnkom do vlastnch rk. Predstavenstvom odshlasen znenie ZUNP zhotovite vytla v takom pote vtlakov, aby bolo mon
82
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) ich zverejni a dorui kadmu znmemu vlastnkovi. Doruuje ich obvodn pozemkov rad do vlastnch rk. V sprievodnom liste okrem inho mus by pouenie, e ZUNP s platn, ak s nimi shlasia astnci, ktor vlastnia najmenej dve tretiny vmery pozemkov, na ktorch s povolen alebo nariaden pozemkov pravy a e za shlas sa povauje aj to, ak vlastnk nepod nmietku alebo nmietka je neopodstatnen. Nmietky je mon poda do 15 dn odo da doruenia.
Platnos ZUNP
Poda 11 ods. 23 zkona ZUNP s platn, ak s nimi shlasia vlastnci dvojtretinovej vmery obvodu projektu. Za shlas sa povauje aj to, ak vlastnk nepod nmietku alebo nmietka je neopodstatnen. O vyhodnoten platnosti ZUNP sa vyhotov protokol, v ktorom bude skontatovan stav a poet podanch nmietok, vmera namietajcich vlastnkov, vmera obvodu projektu a zveren vyhlsenie platnosti, prp. neplatnosti ZUNP. V prpade, e by so zverejnenmi ZUNP neshlasili vlastnci viac ako jednej tretiny vmery obvodu projektu, nemu by ZUNP platn. Nmietky je potrebn prerokova s predstavenstvom a potom dohodn znovu znenie ZUNP, ktor je potrebn op zverejni a cel postup zopakova. Teoreticky je mon nmietkam nevyhovie a poksi sa znova zverejni pvodn text ZUNP, ale takto postup je mon zvoli iba po dostatonej osvete a vysvetovan, aby bolo pravdepodobn, e na druhkrt djde k platnosti ZUNP. Grafick prloha nvrhu zsad umiestnenia novch pozemkov vo vhodnej mierke
83
Plny spolonch zariaden a opatren a plny verejnch zariaden a opatren
Pln spolonch zariaden a opatren (alej Pln SZO) sa spracovva za elom definitvneho stanovenia plochy, trasy, rozmerov a polohy pod spolon zariadenia a opatrenia. Pln SZO mus by spracovan tak, aby plochy spolonch zariaden a opatren vyplvajce z nsledne vyhotovenej projektovej dokumentcie spolonch zariaden a opatren v iadnom prpade neprekroili plon zber, ktor bol stanoven v Plne SZO. V prpade, ak by po schvlen projektu nastala situcia, e projektov dokumentcia spolonch zariaden a opatren vymedz v pozemok ako uvaoval pln SZO, situcia by musela by rieen osobitnmi geometrickmi plnmi mimo konania o pozemkovch pravch a so shlasom vlastnkov dotknutch pozemkov. o by znane skomplikovalo cel projekt a samotn realizciu spolonch zariaden a opatren. Upozorujeme, e tato situcia je neprpustn. Aj z uvedenho dvodu sa Pln SZO mus spracova na podklade nevyhnutnch technickch vpotov a podrobnejch prieskumov v zvislosti od technickej nronosti konkrtneho zariadenia a opatrenia. Pln verejnch zariaden a opatren (alej Pln VZO) sa spracovva v prpade, ak zo VZFU vyplynula potreba riei, vlastncky vysporiada verejn zariadenia a opatrenia. Pln VZO riei jednak vymedzenie existujcich verejnch zariaden a opatren, verejnch zariaden a opatren navrhnutch na rekontrukciu resp. rozrenie a nov nvrh. Verejn zariadenia a opatrenia s v projekte rieen iba na rovni ich plonho a funknho vymedzenia. Projekt neriei ani zmenu druhu pozemku pre verejn zariadenia a opatrenia. Je to nplou zemno plnovacej dokumentcie (PD). Projektov dokumentcia, ani realizcia verejnch zariaden a opatren nie je sasou projektu.
Vsledn elabort plnu SZO a plnu VZO poda metodickch tandardov obsahoval: v analgovej forme: Technick sprvu o Protokol o predbenom vyten spolonch zariaden a opatren Pln spolonch zariaden a pln verejnch zariaden a opatren o Pozdne a priene profily lniovch technickch opatren v elektronickej forme: Vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etapa vo formte PDF, Sbor vo vmennom formte VGI s nzvom ZOxxxxxx.VGI --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Vsledn elabort plnu spolonch zariaden a opatren a verejnch zariaden a opatren obsahuje (poda "minimalizovanch" Dodacch podmienok): v analgovej forme: technick sprvu (najm zhrnutia a objekty poda kap. 6.3.2.1.3, 6.3.2.1.6, 6.3.2.2.3, 6.3.2.2.6, 6.3.2.3.3, 6.3.2.3.6, 6.3.2.4.3, 6.3.2.4.6 a bilanciu vmer poda kap. 6.3.4 poda Metodickch tandardov), pln spolonch zariaden a opatren (existujcich a navrhovanch) a pln verejnch zariaden a opatren (existujcich a navrhovanch) vo vhodnej mierke (stla), zznam z ternnej obhliadky novonavrhovanch spolonch zariaden a opatren (v nevyhnutnom rozsahu ak bola realizovan), v elektronickej forme: vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF, mapu spolonch zariaden a opatren a verejnch zariaden a opatren v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom ZOxxxxxx.VGI poda Metodickch tandardov. Vsledn elabort plnu spolonch zariaden a opatren a verejnch zariaden a opatren sa odovzdva v jednom vyhotoven. --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------84
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Pln spolonch zariaden a opatren (existujcich a navrhovanch) a pln verejnch zariaden a opatren (existujcich a navrhovanch) vo vhodnej mierke (stla),
85
Postup prechodu na hospodrenie v novom usporiadan pozemkov v obvode projektu
Pozemkov pravy slia nielen na usporiadanie vlastnckych, ale aj uvacch pomerov k pozemkom. V 6 zkona zkonodarca ako astnkov pozemkovch prav uviedol na druhom mieste, hne po vlastnkoch, njomcov pozemkov podliehajcich pozemkovch pravm. Aj v alch paragrafoch zkona sa kladie draz okrem inho na funkn vyuvanie zemia. Preto je potrebn po schvlen projektu vemi zodpovedne pripravi a dohodn so zdruenm astnkov a s vmi uvatemi postup prechodu na hospodrenie v novom usporiadan. U pri prprave VZFU je potrebn sa zaobera problematikou prechodu z existujceho stavu hospodrenia na pozemkoch na navrhovan funkn stav. Aj pri prprave ZUNP a neskr pri prprave nvrhu rozdeovacieho plnu sa neme tto problematika zanedba, aby v etape vykonania projektu, ke by naozaj malo djs k postupnmu prechodu na hospodrenie v novom usporiadan sa neobjavili nepredvdan neprekonaten problmy. Pri spracovan vetkch spomnanch etp je potrebn vyvja dostaton osvetu medzi uvatemi pozemkov, e vetky njomn zmluvy bez ohadu na dohodnut dobu ich trvania zo zkona zanikn poda rozhodnutia o schvlen vykonania projektu a potom bude potrebn uzatvori nov njomn zmluvy na nov pozemky. Nie je chybou, ke u poas spracovania projektu uzatvraj njomcovia s vlastnkmi zmluvy o budcej zmluve o prenjme budcich novch pozemkov po projekte. Zo zkona zanikaj vetky, teda akkovek, njomn vzahy k pvodnm nehnutenostiam, aj napr. prenjom prva poovnctva alebo rybrstva a pod. Zanik aj zkonn njom poda 22 zkona . 229/1991 Zb. o pde, podobne zanikaj podnjomn zmluvy a vzahy, vzniknut poda 12a zkona . 504/2003 Z.z. o njme ponohospodrskych pozemkov, ponohospodrskeho podniku a lesnch pozemkov a o zmene niektorch zkonov (alej len zkon o njme) a pod. Prvo bezplatnho nhradnho uvania poda 15 zkona o pozemkovch pravch zanik najneskr dom schvlenia projektu. Aj zmena uvacch vzahov na tchto pozemkoch m by obsahom postupu prechodu na hospodrenie v novom usporiadan. Uvatelia pozemkov vylenench do nhradnho uvania mali v minulosti prvo na tchto pozemkoch vysdza trval porasty a zriaova doasn stavby sliace ponohospodrskej vrobe. Mohli tak kona iba do schvlenia projektu a s tm rizikom, e ak v projekte sa nestan vlastnkmi tchto pozemkov, nebud ma nrok na nhradu za tieto porasty a doasn stavby. Postup prechodu na hospodrenie v novom usporiadan m zabezpei koordinovan, plynul a nadvzujce zmeny v hospodren na pde pri ukonen projektu, aby nebolo naruen obhospodarovanie pozemkov. Vyhotovuje sa skr, ako nastan zmeny vo vlastnckych a tm aj v uvacch vzahoch po schvlen vykonania projektu, aby bolo mon ovplyvova a pripravi postup prechodu na hospodrenie v novom usporiadan. U pri plnovan osevnho postupu na posledn rok pred schvlenm vykonania projektu je potrebn sa dohodn s uvatemi, aby na tch plochch, kde djde k zmene uvatea, zaloili porasty takch plodn, ktor bez problmov umonia odovzda pozemky novm uvateom po zbere rody a pozberovej prave pdy, prpadne aby sa dohodli na pravidlch. Ustanovenia zkona, tkajce sa postupu prechodu na hospodrenie v novom usporiadan s nasledovn: Poda 14 ods. 1 zkona po schvlen projektu pozemkovch prav obvodn pozemkov rad nariadi jeho vykonanie. K nariadeniu pripoj a spolu s nm zverejn so zdruenm astnkov dohodnut postup prechodu na hospodrenie v novom usporiadan. Poda 14 ods. 7 v zujme plynulho prechodu hospodrenia v novom usporiadan me obvodn pozemkov rad na iados vlastnka schvli umiestnenie novch pozemkov a zaatie hospodrenia na nich u po dohodnut zsad umiestnenia novch pozemkov, ak ide o vlastnka, ktorho nrok na vyrovnanie je nesporn alebo v jeho nespornej asti. Schvlenie sa oznamuje verejnou vyhlkou. Poda 14 ods. 8 dom prvoplatnosti rozhodnutia o schvlen vykonania projektu pozemkovch prav alebo neskorm dom uvedenm v rozhodnut zanikaj njomn vzahy k pvodnm nehnutenostiam.
Prprava postupu prechodu na hospodrenie v novom usporiadan (alej len postup prechodu)
86
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Obsah elabortu postupu prechodu je vhodn okrem predstavenstva zdruenia astnkov pozemkovch prav dohodn aj s njomcami pozemkov, prp. vlastnkmi, ktor priamo vstpia do uvania svojich novch pozemkov. Elabort postupu prechodu m psomn a grafick as. Grafick (mapov) as je prlohou psomnej asti. Sli pre jej jednoznan pochopenie a zamedzenie nejednoznanho vkladu. Maj v nej by zobrazen vetky potrebn lokality a in potrebn daje. V psomnej asti v jednotlivch kapitolch treba zachyti vetky konkrtne situcie, ktor mu v danom obvode projektu nasta. Najdleitejou kapitolou postupu prechodu je dohodnutie prechodu na hospodrenie v novom usporiadan na vetkch lokalitch, kde djde k zmene uvatea. Ak k zmene uvatea nedochdza, je potrebn to skontatova v postupe prechodu. Osobitnou kapitolou je dohodnutie postupu prechodu na pozemkoch spolonch zariaden a opatren, i u existujcich alebo novonavrhovanch. Tto kapitola me obsahova aj aktualizovan asov pln realizcie spolonch zariaden a opatren. Ak s dohodnut rzne termny prechodu pre rzne lokality, je potrebn sa zaobera aj otzkou prstupu vetkch uvateov na pozemky v novom usporiadan v prechodnom obdob, km nenastane prechod na hospodrenie v novom usporiadan v celom obvode projektu. Sasou postupu prechodu je presn asov harmonogram prechodu na hospodrenie v novom usporiadan. alou kapitolou psomnej asti postupu prechodu je asov harmonogram vytyovania vznanch a podrobnch lomovch bodov hranc novch pozemkov v rmci vykonania projektu. -----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Vsledn elabort postupu prechodu na hospodrenie v novom usporiadan obsahuje (poda "minimalizovanch" Dodacch podmienok):: v analgovej forme: technick sprvu, zpisnicu z prerokovania postupu prechodu na hospodrenie v novom s predstavenstvom zdruenia astnkov pozemkovch prav, grafick prlohu k postupu prechodu na hospodrenie v novom usporiadan, v elektronickej forme: vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF.
usporiadan
Vsledn elabort postupu prechodu na hospodrenie v novom usporiadan sa odovzdva v jednom vyhotoven. -------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Technick sprva
vodn strana (obal) 1 Identifikan daje 2 Podklady 3 Nvrh postupu prechodu na hospodrenie v novom usporiadan 3.1 Kritri pre postup prechodu na pozemkoch na ornej pde s jednoronmi porastmi plodn 3.2 Kritri pre postup prechodu na pozemkoch na ornej pde s porastmi viacronch plodn 3.3 Kritri pre postup prechodu na pozemkoch pri trvalch trvnych porastoch 3.4 Kritri pre postup prechodu na pozemkoch s trvalmi porastmi (chmenice, vinice, zhrady a ovocn sady) 3.5 Postup prechodu na lesnch pozemkoch 3.6 Postup prechodu na inch pozemkoch 4 Postup prechodu na pozemkoch spolonch zariaden a opatren a asov pln realizcie spolonch zariaden a opatren. 5 asov harmonogram prechodu na hospodrenie v novom usporiadan.
87
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) 6 asov harmonogram vytyovania vznanch a podrobnch lomovch bodov hranc novch pozemkov v rmci vykonania projektu. 7 CD, resp. DVD nosi Podklady Pope sa dokumentcia, ktor bola pouit pri spracovan postupu prechodu v lenen: o podklady z doterajch etp projektu pozemkovch prav, o podklady o zistench zujmoch v zem, o in podklady. Nvrh postupu prechodu Pri dohadovan postupu prechodu na ornej pde s jednoronmi porastmi plodn by nemali nasta vie problmy. Prechod na hospodrenie v novom usporiadan by mal nasta v slade so zkonom o njme k 1. novembru prslunho roka. Pozemky by mali by odovzdan novm uvateom v primeranom stave po zbere rody a pozberovej prave pdy. V poslednom roku pred prechodom na hospodrenie v novom usporiadan by sa nemali zaklada porasty plodn, kde by ich neskor zber mohol ohrozi termn odovzdania novm uvateom k 1. novembru. Je to mon iba po dohode odovzdvajceho a nastupujceho uvatea. Po dohode uvateov je mon prechod na hospodrenie aj k inmu termnu (napr. k 1. aprlu). Postup prechodu na pozemkoch s porastmi viacronch plodn na ornej pde, ak djde k zmene uvatea, je potrebn dohodn citlivo a podrobne. Je potrebn dojedna aj primeran nhradu medzi odovzdvajcimi a nastupujcimi uvatemi. Podobn kritri platia aj pre postup prechodu na pozemkoch s trvalmi porastmi (chmenice, vinice, zhrady a ovocn sady), ak djde k zmene uvatea. Pri trvalch trvnych porastoch, na ktorch djde k zmene uvatea, je mon dohodn akkovek termn prechodu na hospodrenie v novom usporiadan. Na pozemkoch, ktor tvoria ponohospodrsku pdu, je potrebn bra do vahy aj dotan politiku. Odpora sa postup prechodu konzultova aj na prslunej pdohospodrskej platobnej agentre. Postup prechodu na lesnch pozemkoch, ak djde k zmene uvatea, je mon dojedna v akomkovek termne. Je potrebn sinnos s orgnom ttnej sprvy na seku lesnho hospodrstva pri dojednan postupu prechodu, aby nedolo k neiaducemu konaniu hlavne zo strany odovzdvajceho uvatea, aby boli odovzdan potrebn podklady o lesnom hospodrskom plne, o lesnej hospodrskej evidencii a pod. Postup prechodu na inch pozemkoch je mon tie dojedna individulne poda potrieb a miestnych podmienok. Postup prechodu na pozemkoch spolonch zariaden a opatren a asov pln realizcie spolonch zariaden a opatren Na pozemkoch existujcich spolonch zariaden a opatren sa spravidla nehospodri. Uritmu obhospodarovaniu podliehaj iba biologick protierzne a ekologick SZO. Na pozemkoch, na ktorch boli navrhnut nov spolon zariadenia a opatrenia, sa bude pravdepodobne hospodri naalej ako na susediacich pozemkoch a do doby, ke djde k ich realizcii alebo aspo k potrebe ich vylenenia. V rmci postupu prechodu bude potrebn dohodn hlavne pravidl pre komunikan opatrenia z dvodu prstupov na pozemky a organizanho zabezpeenia prechodu na hospodrenie v novom usporiadan, ako aj pravidl pre pozemky, ak niektor doteraz obhospodarovan pozemky sa stan spolonmi zariadeniami a opatreniami (napr. vsakovacie psy, priekopy, prielohy - priehlbinov terasy ...). Obec bude povinn po nadobudnut vlastnctva k pozemkom, na ktorch s alebo bud umiestnen spolon zariadenia a opatrenia, ich spravova a udriava, avak tto povinnos prejde na obec a po zpise projektu do katastra nehnutenost. Ak je to potrebn, je mon v postupe prechodu aktualizova asov pln vstavby spolonch zariaden a opatren. asov harmonogram postupu prechodu Z asovho hadiska je mon dohodn jeden termn prechodu na hospodrenie v novom usporiadan pre cel obvod projektu, alebo je mon dohodn pre rzne lokality rzne termny prechodu.
88
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Pri nvrhu termnu je potrebn zvaova aj prvne dsledky zo zkona o pozemkovch pravch. Kee vykonanie projektu je dlh proces, v praxi mu nasta dva prpady. K prechodu na hospodrenie v novom usporiadan me djs po alebo aj pred schvlenm vykonania projektu a jeho zpisom do katastra nehnutenost. Naprklad ak vieme, e vytenie v terne prebehne na jese benho roka a k schvleniu vykonania projektu djde v aprli nasledujceho roka, mme dve zkladn monosti. Bu dohodn termn prechodu na hospodrenie v novom usporiadan u od 1.11. benho roka (v ktorom prebehne vytenie), alebo a od 1.11. nasledujceho roka. Ak sa dohodneme (s predstavenstvom a uvatemi) na prechode od 1.11. nasledujceho roku, tak v rozhodnut o schvlen vykonania projektu je potrebn poda 14 ods. 8 zkona o pozemkovch pravch stanovi (v slade s postupom prechodu) termn zniku njomnch vzahov k pvodnm nehnutenostiam 30. oktber nasledujceho roka a termn prechodu na hospodrenie od 1.11. nasledujceho roka. Njomn vzahy dokonia hospodrsky rok, vlastnkom bude vyplaten njomn za pvodn pozemky za cel rok a u od zpisu projektu do katastra nehnutenost bude mon uzatvra nov njomn zmluvy na nov pozemky s innosou od 1.11. nasledujceho roka. Nevhodou je dlh as medzi vytenm novch pozemkov v terne a zaatm ich uvania, o me ma za nsledok znienie vieho mnostva vytench hranc (aj ke vlastnci boli vyzvan na trval oznaenie lomovch bodov hranc svojich novch pozemkov). Ak sa dohodneme na prechode od 1.11. benho roka (v ktorom prebehne vytenie v terne), je potrebn vyui in ustanovenia zkona o pozemkovch pravch. Kee njomn vzahy k pvodnm pozemkom zanikn poda 14 ods. 8 zkona o pozemkovch pravch dom prvoplatnosti rozhodnutia o schvlen vykonania projektu alebo neskorm dom uvedenm v rozhodnut, teda nemu zanikn pred schvlenm vykonania projektu, v tomto rozhodnut uvedieme tak ako v predolom prpade termn zniku njomnch vzahov k pvodnm nehnutenostiam 30. oktber nasledujceho roka. Pre umonenie prechodu na hospodrenie od 1.11. benho roka pouijeme postup poda 14 ods. 7 zkona o pozemkovch pravch, poda ktorho v zujme plynulho prechodu hospodrenia v novom usporiadan me obvodn pozemkov rad schvli zaatie hospodrenia na novch pozemkoch u po dohodnut ZUNP (teda aj po schvlen projektu), ak ide o vlastnka, ktorho nrok na vyrovnanie je nesporn alebo v jeho nespornej asti (po schvlen projektu tto podmienku spaj vetci vlastnci). Schvlenie sa oznamuje verejnou vyhlkou. asov harmonogram vytyovania podrobnch lomovch bodov hranc novch pozemkov v rmci vykonania projektu asov harmonogram vytyovania, ale aj odovzdvania lomovch bodov hranc novch pozemkov dohodneme s obcou a predstavenstvom. Vytyovanie a odovzdvanie lomovch bodov sa sname naplnova na tak obdobia, aby boli minimalizovan prpadn kody na porastoch plodn. Prerokovanie a odshlasenie postupu prechodu Prvotn nvrh postupu prechodu vypracuje zhotovite projektu v spoluprci so sprvnym orgnom pred schvlenm projektu. Potom ho predlo na prerokovanie predstavenstvu zdruenia astnkov pozemkovch prav. Na rokovan (prp. rokovaniach) s uvatemi musia by potom dohodnut konkrtne postupy prechodu na hospodrenie v novom usporiadan pre vetky lokality, kde dochdza k zmene uvatea. V prpade, e sa uvatelia nedohodn, postup prechodu ur obvodn pozemkov rad. Dohodnut postup prechodu je zvzn pre vetkch astnkov pozemkovch prav. Zverejnenie postupu prechodu Poda zkona o pozemkovch pravch dohodnut postup prechodu sa zverejn spolu s nariadenm vykonania projektu. Nariadenie vykonania projektu s postupom prechodu (vo forme prlohy k nariadeniu) sa zverejn na 15 dn na radnej tabuli sprvneho orgnu a v obci na vhodnom mieste.
89
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Grafick prloha k postupu prechodu na hospodrenie v novom usporiadan
90
Literatra
MUCHOV, Z., VANEK, J. HALAJ, P., HRNIAROV, T., KONC, ., RAKOVI, V., STREANKS, A., IMONIDES, I., VAEK A. 2009. Metodick tandardy projektovania pozemkovch prav. Nitra : Slovensk ponohospodrska univerzita v Nitre, 2009. 397 s., ISBN 978-8552-0267-9.
91
4.1. OCHRANA IVOTNHO PROSTREDIA A ZEMN SYSTM EKOLOGICKEJ STABILITY

RNDr. Eva Pauditov PhD.
1 Ochrana ivotnho prostredia a zemn systm ekologickej stability
Zkon o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, pozemkovch radoch, pozemkovom fonde a o pozemkovch spoloenstvch . 330/1991 Zb. v znen neskorch predpisov sa dotka ochrany ivotnho prostredia a samotnho zemnho systmu ekologickej stability v niekokch paragrafoch a odsekoch. U v zkladnch ustanoveniach zkona, v prvom oddiele, 1 a v prvom odseku sa pe, e: Obsahom pozemkovch prav je racionlne priestorov usporiadanie pozemkovho vlastnctva v uritom zem a ostatnho nehnutenho ponohospodrskeho a lesnho majetku s nm spojenho vykonvan vo verejnom zujme v slade s poiadavkami a podmienkami ochrany ivotnho prostredia a tvorby zemnho systmu ekologickej stability, funkciami ponohospodrskej krajiny a prevdzkovo-ekonomickmi hadiskami modernho ponohospodrstva a lesnho hospodrstva a podpory rozvoja vidieka.. V druhom odseku sa okrem inho pe, e: Pozemkov pravy zahaj: technick, biologick, ekologick, ekonomick a prvne opatrenia svisiace s novm usporiadanm prvnych pomerov.. Projekty pozemkovch prav (PP) predstavuj z krajinnoekologickho hadiska a z pohadu krajinnho plnovania jeden z najsilnejch nstrojov plnovacch procesov, ktor s na Slovensku v sasnosti v praxi uplatovan. Dokumenty PP (rovnako ako aj dokumenty zemnch systmov ekologickej stability a mnoh alie) patria k podkladom, ktor sa povinne vyuvaj pri vyhotovovan zemnoplnovacej dokumentcie (PD), ktor riei komplexne priestorov usporiadanie a funkn vyuvanie zemia, harmonizuje zujmy a innosti ovplyvujce zemn rozvoj, ivotn prostredie a ekologick stabilitu krajiny a ustanovuje regulatvy priestorovho usporiadania a funknho vyuvania zemia. Z hadiska podrobnosti spracovvania PP maj tieto vznam najm pre zemnoplnovaciu dokumentciu na rovni obce, asti obce a prpadne aj na regionlnej rovni. Zkon . 330/1991 Zb. bol prv v slovenskom prvnom systme, v ktorom bol uveden pojem zemn systm ekologickej stability. Postupne boli v 90. rokoch 20. stor. zsady zemnch systmov ekologickej stability (SES) zakomponovan aj do alch zkonov, a to do zkona o ochrane prrody a krajiny, zkona o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie a do stavebnho zkona. V roku 1994 bol prijat zkon . 127/1994 Z. z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie (v sasnosti je platn zkon . 24/2006 Z. z.), v r. 1994 voiel do platnosti zkon . 287/1994 Z. z. o ochrane prrody a krajiny (v sasnosti je platn zkon . 543/2002 Z. z., koncom r. 2011 bola v paragrafovom znen pripraven komplexn novela tohto zkona). Po r. 1990 bol niekokokrt novelizovan aj zkon . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku (stavebn zkon) a prve v rmci poetnch aktualizcii tohto zkona sa do neho o. i. premietli aj niektor poiadavky tkajce sa ivotnho prostredia. zemn systmy ekologickej stability sa stali spolu s almi dokumentmi v zmysle stavebnho zkona povinnou sasou prieskumov a rozborov zemnoplnovacej dokumentcie (pozn. v r. 2011 zaal proces prpravy rozsiahlej novely stavebnho zkona, SES zatia zostva sasou prieskumov a rozborov PD). Potreba vytvori prvny rmec integrovanho manamentu krajiny sa premietla do novely stavebnho zkona a v r. 2000. Zkon . 237/2000 Z. z., ktorm sa novelizoval stavebn zkon, upravil iba postavenie
92
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) krajinnoekologickho plnu, ktor m v uritom rozsahu identick asti s dokumentom SES (Pauditov, 2010a), resp. obsahuje asti relevantn pre PP. Pozitvny vzah pozemkovch prav (P) k rieeniu ekologickch problmov v krajine deklaruje aj shrn dvodov, preo sa mu pozemkov pravy v uritom zem vykonva, uveden v zkone . 330/1991 Zb. (2). Okrem psmena a), b), f) sa vetky ostatn zdvodnenia dotkaj bu priamo ochrany krajiny, alebo svisia s plnovacmi procesmi a ich dopadmi na krajinu. Dvody na realizciu P s v tejto svislosti, ak: m djs inej investinej vstavbe, ktor podstatne ovplyvn hospodrenie na pde alebo ivotn podmienky v obvode pozemkovch prav alebo jeho ucelenej asti je to potrebn v zujme obnovenia alebo zlepenia funkci ekologickej stability v zemnom systme a celkovho rzu ponohospodrskej krajiny m djs k obmedzeniu ponohospodrskej alebo lesnej vroby z dvodu vyhlsenia ochrannch psiem, chrnench zem alebo z inch dvodov je potrebn riei dsledky ivelnch pohrm. Ciele pozemkovch prav je mon konfrontova aj s mylienkami Eurpskeho dohovoru o krajine (Florencia, 20. 10. 2000). V tomto dohovore je okrem inho deklarovan cie podpory ochrany, manamentu a plnovania krajiny a organizovanie eurpskej spoluprce, a to prostrednctvom: integrovania krajiny do ponohospodrskych koncepci zvyovania vedomia tkajceho sa hodnt krajiny implementcie nstrojov zameranch na ochranu, manament a plnovanie krajiny vytvorenia podmienok na as irokej verejnosti na definovan a realizovan krajinnch koncepci. Splnenie vetkch uvedench poiadaviek si vyaduje analzu vstupov o prvkoch a zlokch krajiny, ako aj o ich vzjomnch vzahoch, informcie o ponohospodrskej a lesnej innosti, vlastnckych a uvacch vzahoch a pomeroch a pod. Na dosiahnutie podpory ochrany, manamentu a plnovania krajiny s prve vstupy z PP vemi vhodn, a to nie len vaka ich komplexnmu pohadu na krajinu, ale aj vzhadom na sinnos odbornkov s obyvatemi, vlastnkmi a uvatemi pozemkov. Podstatn je teda aj spoluprca tch, ktor sa spolupodieaj na procesoch P a mu ich kvalitatvne ovplyvni. Takto prstup je v rmci Eurpskeho dohovoru o krajine preferovan, o je o. i. deklarovan aj zavedenm pojmu cieov kvalita krajiny, ktor odzrkaduje priania a poiadavky verejnosti tkajce sa charakteristickch t krajiny, v ktorej udia ij, formulovan pre dan krajinu kompetentnmi orgnmi verejnej sprvy. 1.1 1.1.1 zemn systm ekologickej stability Strun historick prehad
zemn systm ekologickej stability je originlnym typom ekologickej siete, ktor sa rozvja a v praxi aplikuje na Slovensku a v eskej republike. Metodick postup vymedzovania SES m spolon zklad a nzov z obdobia, ke sa formoval v rmci bvalho eskoslovenska v 70. rokoch 20. storoia. Teriu a metodolgiu rozpracovval tm pecialistov v eskoslovenskom zastpen v rmci Ekoprogramu SSR od roku 1981. Koncepcia SES bola pvodne pripravovan ako elov metda pre zemn plnovanie vonej krajiny a kldla si za cie na priestorovo-funknej rovni repektova zkladn biotick vzahy. Metodika zemnch systmov ekologickej stability bola v roku 1984 prvkrt spracovan pracovnkmi Agroprojektu Brno vo forme metodickej pomcky (Lw a kol., 1984). Metodika vypracovvania SESov sa v priebehu desaro vyvjala a predovetkm v rmci eskej republiky bola aj na mnohch zemiach overen (Pauditov, 2010c).
93
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Koncepcia zemnch systmov ekologickej stability krajiny bola od zaiatku vytvran tak, aby vznikol ucelen sbor ekologickch podkladov o priestorovch nrokoch bioty v krajine, ktor by bol vyuiten v zemnom plnovan pri harmonizcii rznych poiadaviek na vyuitie zemia (viac pozri v prcach Ruikov a kol., 2009; Kozov a kol., 2010; Ruikov, Lehotsk a kol., 2011). K hlavnm cieom SES patr: zemn zabezpeenie neruenho vvoja rastlinnch a ivonych populci a spoloenstiev v celej variabilite v ich prirodzenom prostred vytvorenie optimlneho priestorovho zkladu ekologicky stabilnejch plch a lni v krajine z hadiska zabezpeenie ich priaznivho psobenia na okolit menej stabiln asti ponohospodrskych a lesnch kultr a urbanizovanho zemia (ochrana ponohospodrskych kultr pred kodcami, opeovanie, vytvranie mikroklmy, zlepenie vodnho reimu, ochrana pred erziou a pod.) zachovanie uniktnych krajinnch tvarov prrodnho a kultrno-historickho pvodu udranie prirodzenej produknej schopnosti krajiny a ochrana prrodnch zdrojov podpora polyfunknho vyuvania krajiny. lohou SES je zachova funknos a variabilitu ekosystmov pre sasnos a aj pre budce genercie. Koncepcie ekologickch siet vznikali nezvisle vo viacerch ttoch Eurpy, ako odpove na fragmentciu prrodnch biotopov a krajiny. V sasnosti je tvorba eurpskej ekologickej siete sstreden na dve rovne: EECONET Eurpska ekologick sie (European Ecological Network), predstavuje sie jadrovch zem a ostatnch vznamnch prvkov z hadiska biologickej a ekosystmovej rozmanitosti na rovni eurpskeho kontinentu a nadvzuje na systmy vylenen vo vetkch rovniach a psmach kontinentu NECONET Nrodn ekologick sie (National Ecological Network), predstavuje siet vyznamnych jadrovych uzemi a vznamnch prvkov na rovni nrodnej, prpadne v osobitnch prpadoch aj viacnrodnej. V sasnosti sa vyvjaj metodick postupy v eskej a Slovenskej republike trochu odlinm spsobom, mnoh vak ostva spolon, okrem inho aj fakt, e sa SESy stali neoddelitenou sasou projektov pozemkovch prav. 1.1.2 Zkladn terminolgia
zemn systm ekologickej stability je v zmysle zkona . 543/2002 Z. z. celopriestorov truktra navzjom prepojench ekosystmov, ich zloiek a prvkov, ktor zabezpeuje rozmanitos podmienok a foriem ivota v krajine. Zklad tohto systmu predstavuj biocentr, biokoridory a interakn prvky nadregionlneho, regionlneho a miestneho vznamu. Ekologick stabilita krajiny predstavuje stav krajiny reprezentovan prostrednctvom schopnosti ekologickch systmov pretrvva aj poas psobenia ruivho vplyvu, uchovva a reprodukova svoje podstatn charakteristiky aj v podmienkach narania zvonku. Ekologick vedn disciplny rozliuj tzv. vntorn (endognnu) a vonkajiu (exognnu) ekologick stabilitu (Mchal, 1992). Vntorn ekologick stabilita je dan pevnosou a mnostvom vntornch vzieb v ekosystme. Vysok vntorn stabilitu maj predovetkm sukcesne vyzret ekosystmy s klimaxovm charakterom. Vonkajia (exognna) ekologick stabilita je schopnos ekosystmu odolva psobeniu mimoriadnych vonkajch faktorov, na ktor nie je ekosystm prrodnm vvojom adaptovan. V kultrnej krajine ide zsadne o vonkajie vplyvy a zmeny antropognneho charakteru (napr. zneisovanie ovzduia, zmeny vodnho reimu a
94
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) pod.). Pre navrhovanie prvkov SES je prioritn vntorn ekologick stabilita. Na vyjadrenie ekologickej stability krajiny sa pouva koeficient ekologickej stability (KES). Zkladnmi prvkami SES s: biocentrum, biokoridor a interakn prvok, ktor s strune definovan aj v zkone . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny. Biocentrum je plon prvok reprezentovan ekosystmom alebo skupinou ekosystmov predstavujcich as krajiny, ktor vytvra trval podmienky na rozmnoovanie, kryt a vivu vone ijcich organizmov a na zachovanie a prirodzen vvoj ich spoloenstiev. Biocentrum vytvra podmienky pre existenciu pvodnch druhov bioty uritho zemia, zachovanie ich "gnovch zdrojov", t.j. genetickej (vntrodruhovej) diverzity v krajine, ktor lovek vyuva pre svoje potreby. Vznam biocentra je dan jeho rozlohou, druhovm zloenm a biogeografickm vznamom. Poda rozlohy a uniktnosti znakov sa biocentr lenia na: biosfrick (BRBc) provincilne (PRBc) nadregionlne (NRBc) regionlne (RBc) miestne (MBc). V rmci biocentra me byt osobitne vymedzen tzv. jadro biocentra. Ide o najhodnotnejie prrodn spoloenstv, ktor si obvykle vyaduje pecilnu ochranu, me byt aj pecilne legislatvne chrnen. Funknos biocentra zvis od kvality ekologickch podmienok a od jeho plonch a priestorovch parametrov (rozloha, vzdialenos od najbliieho podobnho prrodnho prvku). Biocentrom me by napr.: vodn plocha, mokra lka s vhodnmi rastlinnmi spoloenstvami les s prirodzenm druhovm zloenm lesnat porast, v ktorom prevldaj lesy hospodrske (aj napriek tomu, e maj obvykle znen druhov diverzitu, resp. sa zastpenie druhov odliuje od potencilnej prirodzenej vegetcie, mu plni funkciu biocentra) mozaika viacerch krajinnch prvkov a i. Biokoridor je lniov prvok, ktor spja biocentr a umouje migrciu a vmenu genetickch informci vone ijcich organizmov a ich spoloenstiev, nemus vak umoova ich trval existenciu. Funknos biokoridoru zvis od stavu ekologickch podmienok a od jeho priestorovch parametrov (rka, dka), na zklade ktorch rozliujeme biokoridory: nadregionlne (NRBk) regionlne (RBk) miestne (MBk). Poda dominancie strednho krajinnho prvku rozliujeme biokoridory terestrick (napr. lniov ps nelesnej drevinovej vegetcie) a hydrick (strednm prvkov je napr. vodn tok a tento tvor spolu s brehovmi porastmi biokoridor). Biokoridory mu ma spojit a nespojit charakter. Nespojit biokoridory s charakteristick pre vyie hierarchie SES (regionlna, nadregionlna). Ide asto o priestorov prepojenie izolovanch biocentier nich rovn. Biokoridor me by takto tvoren biocentrami s rovnakmi, resp. podobnmi spoloenstvami, alebo aj vrazne odlinmi spoloenstvami. Biokoridor podobne ako biocentrum me plni funkciu: krytu, potravovej zkladne, me vytvra podmienky pre rozmnoovanie organizmov, ale me plni aj protierznu, mikroklimatick, hygienick, krajinotvorn, estetick funkciu, ale aj alie funkcie.
95
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Interakn prvok je prvok zemnho systmu ekologickej stability ekosystm alebo skupina ekosystmov, ktor sprostredkovva priazniv psobenie ostatnch ekologicky vznamnch krajinnch segmentov (biocentier, biokoridorov) na okolit menej stabiln zemie zvyajne na miestnej rovni. Interakn prvok me ma z hadiska priestorovho prejavu lniov charakter (napr. medza na poli), ale aj plon charakter (napr. skupina nelesnej drevinovej vegetcie). Interaknm prvkom me by: moiar vodn plocha (prirodzen aj umelo vytvoren) obvykle so sprievodnou brehovou vegetciou trvovo-bylinn porast remzka tvoren drevinovou vegetciou lnia drevn s funkciou vetrolamu mozaika viacerch krajinnch prvkov (napr. extenzvne obhospodarovan vinice, zarastajce zhrady, nelesn drevinov vegetcia, trvovo-bylinn porast a pod.) a pod. Spolonm znakom interaknch prvkov je, e nedosahuj tak kvalitatvne a priestorov parametre (rozloha je menia ako 3 ha), aby mohli by zraden medzi biocentr a biokoridory ani na miestnej rovni. V rmci dokumentov SES na miestnej rovni mu by vyleovan aj solitrne stromy a stromoradia, ktor predstavuj pecifick prvky MSES. Charakterom maj najbliie k interaknm prvkov. Dokumentcia SES sa vypracovva sa na troch hierarchickch rovniach: dokument miestneho SES (MSES) dokument regionlneho SES (RSES) Generel nadregionlneho SES Slovenskej republiky (GNSES); nvrh nrodnej ekologickej siete pre cel zemie Slovenska. Na eurpskej rovni existuje koncepcia Paneurpskej ekologickej siete, Pan-European Ecological Network (PEEN). Na ely projektov pozemkovch prav sa spracovva miestny zemn systm ekologickej stability, v ktorom s premietnut aj prvky z vych hierarchi SESov. Dokumentciu SES vypracovvaj odborne spsobil osoby (bez okrhlej peiatky). Ich zoznam je uveden na internetovej strnke Ministerstva ivotnho prostredia SR: www.minzp.sk/postupy-ziadosti/ochranaprirody-krajiny/registre-zoznamy/. 1.1.3 Prvny a metodick rmec
Akm spsobom (rozsah, truktra, detailnos a pod.) m by MSES vypracovan, o vetko m zaha, v rmci ktorej etapy prc poas rieenia projektu pozemkovch prav m by spracovan sa niekokokrt poas formovania sa metodickch postupov svisiacich s PP menilo. V sasnosti sa MSES na ely PP vypracovva v rmci Veobecnch zsad funknho usporiadania zemia, ako samostatn as, ktor predchdza samotnmu Nvrhu funknho usporiadania zemia. V praxi je ben, e MSESy na ely PP s vypracovvan na rznej kvalitatvnej rovni. Npl dokumentov sa men v zvislosti od zadefinovanch dodacch podmienok a tie od preferencie metodickho postupu, ktor rieitelia aplikuj. Najastejie sa spracovatelia dokumentov MSES na ely PP odvolvaj na tieto metodick nvody (Pauditov, 2010d): Metodick pokyny na vypracovanie dokumentov zemnho systmu ekologickej stability (MP SR, 1993)
96
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Metodick pokyny na vypracovanie projektov regionlnych SES a miestnych SES (Izakoviov a kol., 2000) Metodick nvod veobecn as: konanie o zaat pozemkovch prav a prprava realizcie spolonch zariaden a opatren (Geisse a kol., 2004) Metodick nvod na vypracovanie miestneho zemnho systmu ekologickej stability pre potreby pozemkovch prav (Pauditov a kol., 2007) Metodick tandardy projektovania pozemkovch prav (Muchov, Vanek a kol., 2009). Kee SESy (vrtane MSESov) s dokumenty ochrany prrody a krajiny, pri ich zostavovan je potrebn dodra truktru dan vyhlkou . 492/2006 Z. z. Samotn metodick postupy, nvody, i tandardy s pri plnen hlavnho ciea, ktorm je stanovi stupe ekologickej stability a navrhn zemn systm ekologickej stability pomocnmi materilmi a maj odporac charakter. Zkladnmi prvnymi predpismi ustanovujcimi pravidl pre potreby ochrany prrody a krajiny na Slovensku s: zkon . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov predmetom zkona je prava psobnosti orgnov ttnej sprvy a obc, ako aj prva a povinnosti prvnickch osb a fyzickch osb pri ochrane prrody a krajiny s cieom prispie k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem ivota na Zemi, utvra podmienky na trval udriavanie, obnovovanie a racionlne vyuvanie prrodnch zdrojov, zchranu prrodnho dedistva, charakteristickho vzhadu krajiny a na dosiahnutie a udranie ekologickej stability vyhlka MP SR . 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonva zkon . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny obsahuje o. i. podrobnosti o dokumentcii ochrany prrody a krajiny ( 54 ods. 23 zkona) vyhlka MP SR . 492/2006 Z. z., ktorou sa men a dopa vyhlka MP SR . 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonva zkon . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny obsahuje o. i. aj truktru jednotlivch typov dokumentci ochrany prrody a krajiny vyhlka MP SR . 579/2008 Z. z. ktorou sa men vyhlka Ministerstva ivotnho prostredia Slovenskej republiky . 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonva zkon . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov; vyhlka obsahuje: zoznam a spoloensk hodnotu biotopov nrodnho a eurpskeho vznamu a prioritnch biotopov; zoznam chrnench rastln a prioritnch druhov rastln; zoznam chrnench ivochov a ich spoloensk hodnotu (druhy eurpskeho a nrodnho vznamu); spoloensk hodnotu druhov vtkov prirodzene sa vyskytujcich na zem Slovenskej republiky; spoloensk hodnotu drevn; 1.1.4 truktra dokumentu MSES
truktra dokumentu MSES poda vyhlky . 492/2006 Z. z. (poda prlohy . 24 vyhlky): Analytick as 1. Prrodn pomery 2. Sasn krajinn truktra 3. Zhodnotenie vzahu k zemnmu plnu dotknutej obce 4. Pozitvne a negatvne prvky/javy v zem Syntzov as 5. Syntza analytickch vstupov a hodnotenie
97
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) 5.1 Hodnotenie ekologickej stability (pomer ekologicky stabilnch plch: lesy, lky, zhrady, vodn plochy at. k ekologicky nestabilnm plochm: budovy, cesty, vrobn arely, skldky at.; stanovenie koeficientu ekologickej stability) 5.2 Plon a priestorov usporiadanie pozitvnych a negatvnych prvkov/javov v krajine (izolcia, spojitos, hustota a pod.) 5.3 Hodnotenie typov biotopov (rozmanitos typov biotopov, druhov rozmanitos, vskyt chrnench a ohrozench druhov, priazniv stav biotopov a druhov) 5.4 Ekostabilizan vznamnos, reprezentatvnos a uniktnos (porovnanie aktulneho stavu s potencilnou prirodzenou vegetciou, stupe ekologickej stability (0 5), vymedzenie ekologicky vznamnch prrodnch prvkov) 5.5 Hodnotenie krajinnej truktry (diverzita krajiny, typ a vvoj krajinnej truktry, historick krajinn truktry, krajinn obraz a krajinn rz) Nvrhov as 6. Nvrh miestneho zemnho systmu ekologickej stability 6.1. Nvrh prvkov miestneho zemnho systmu ekologickej stability (existujcich a novo navrhovanch biocentr, biokoridory, interakn prvky, genofondov lokality...), spresnenie prvkov nadregionlneho a regionlneho vznamu 6.2 Nvrh manamentovch opatren pre existujce a navrhovan prvky miestneho zemnho systmu ekologickej stability 6.3 Nvrh opatren na zvenie ekologickej stability krajiny 6.4 Nvrh prvkov miestneho zemnho systmu ekologickej stability odporanch na zabezpeenie legislatvnej ochrany 6.5 Bilancia plonch nrokov na zmenu ponohospodrskeho pozemku na in druh pozemku Grafick as 1. mapa: Sasn krajinn truktra (M 1 : 5 000, resp. 1 : 10 000) 2. mapa: Priemet pozitvnych a negatvnych prvkov a javov (M 1 : 5 000, resp. 1 : 10 000) 3. mapa: Nvrh miestneho zemnho systmu ekologickej stability (M 1 : 5 000, resp. 1 : 10 000) Analytick as obsahuje tandardne charakteristiky zemia (obvodu projektu pozemkovch prav) tkajce sa prrodnch pomerov, a to v lenen: abiotick podmienky: geologick pomery geomorfologick pomery klimatick pomery hydrologick pomery pdne pomery biotick podmienky fytogeografick zaradenie zemia potencilna prirodzen vegetcia relna flra a vegetcia (lesy, nelesn drevinov vegetcia, lna vegetcia...) zoogeografick zaradenie zemia fauna veobecn charakteristika
98
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) biotopy (klasifikcia a charakteristika biotopov vychdzajca z krajinnej truktry; biotopy nrodnho vznamu; biotopy eurpskeho vznamu; tzv. prioritn biotopy). Podrobnejie lenenie uvedench charakteristk krajiny je uveden v prcach Pauditov (2009) a Pauditov, Rehkov (2011). Dleit kapitolu predstavuje sasn krajinn truktra (SK), ktorej obsah a daje o prvkoch krajinnej truktry s zkladom o. i. aj pre vpoet koeficientu ekologickej stability (KES), t. z., m podrobnejie a z hadiska klasifikcie prvkov detailnejie je SK spracovan, tm presnejie je mon vypota KES. Pre potreby zostavenia mapy sasnej krajinnej truktry sa v rmci projektov pozemkovch prav mapuj tieto zkladn kategrie: ponohospodrska pda zaha kategrie ornej pdy a sbory vetkch ponohospodrskych druhov pozemkov ako: zhrady, ovocn sady, vinice a chmenice; trval trvne porasty zahaj vetky trvov a bylinn porasty lk a pasienkov, asto aj s rznym podielom nelesnej drevinovej vegetcie; osobitn kategriu tvoria opusten sady, zarastajce lky a pasienky lesn pdy predstavuj plochy uren na lesy rzneho druhovho zloenia od druhovo chudobnch porastov s dominanciou jednej dreviny (monokultry) a po druhovo bohat lesn spoloenstv s vysokou krajinnoekologickou hodnotou nelesn drevinov vegetciu tvoria vetky plochy mimo lesnej pdy; poda priestorovej distribcie nelesnej drevinovej vegetcie (NDV) rozliujeme lniov, plon a rozptlen NDV, tvoria ju napr. medze, remzky, brehov porasty, stromoradia, skupiny stromov rznych rozmerov a solitry za vodn plochy a toky s povaovan vetky plochy a lnie s vodnou hladinou prirodzenho a antropognneho pvodu, vrtane vodnch tokov, mtvych ramien, regulovanch vodnch tokov, kanlov, jazier, plies a umelch vodnch ndr (priehrady, mal vodn ndre, vyaen trkovisk, rybnky at.) medzi mokrade zaraujeme napr. moiare, slatiny a raelinisk k zastavanm a antropognnou innosou zmenenm plochm patria: zastavan asti sdiel, chatov osady a rekrean arely, bansk diela vrtane vsypiek a hld, skldky, priemyseln arely, ponohospodrske arely, plochy dopravy a alie socilno-ekonomick prvky hmotnho charakteru. in (asto pecifick) kategrie prvkov SK je mon zadefinova poda ich vskytu v zem. Jednotliv kategrie prvkov SK je mon poda potreby detailne rozleni, najastejie sa to uplatuje pri vegetanch prvkoch, ktor sa lenia na zklade rozdielnych skupn lesnch typov, pri trvovch porastov je astm klasifikanm kritriom vskyt rastlinnch spoloenstiev a pod. Aj prvky prezentujce technick diela je mon detailne pecifikova, ale pre potreby SK ako podkladu pre vpoet KES to nie je prioritou, pretoe ide v princpe o zastavan plochy. Z kartografickho hadiska je vak iaduce, aby bola detailnos prvkov na mape vyrovnan. Sasou charakteristiky krajinnej truktry me by tie analza historickej krajinnej truktry, ktor sli napr. na identifikciu prvkov krajiny, ktor zanikli a v rmci nvrhov MSES je snaha o ich obnovu. Porovnanie krajinnej truktry a druhov pozemkov v minulosti a v sasnosti poskytuje informcie o miere zmeny vyuitia zemia a o intenzite antropognneho psobenia v zem (napr. zmeny v zastpen lk a pasienkov, regulcia vodnch tokov, vskyt mokrad a pod.). Ako podklad slia najastejie: mapy z 1. vojenskho mapovania (r. 1763-1785), mapy z 2. vojenskho mapovania (r. 18061869) a historick leteck merask snmky.
99
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) V rmci pozitvnych prvkov sa spracovvaj informcie o: prvkoch krajiny, ktor s chrnen prvnymi predpismi (chrnen zemia) a pecilnymi medzinrodnmi dohovormi prvkoch SES vymedzench v rmci existujcej dokumentcie SES na rznej hierarchickej rovni (napr. RSES) prrodnch zdrojoch (lesn, pdne, vodn zdroje; genofondov zdroje) kultrno-historickch prvkoch a zdrojoch. Na zem Slovenskej republiky plat p stupov ochrany (poda zkona . 543/2002 Z. z.). Rozsah obmedzen sa so zvyujcim stupom ochrany zvuje. Na celom zem SR plat prv stupe ochrany. Druh a piaty stupe ochrany plat v chrnench astiach krajiny a ich ochrannch psmach. V ochrannch psmach chrnench zem (pokia to zkon neustanovuje inak) plat stupe ochrany o jeden stupe ni, ak plat v samotnom chrnenom zem. Zkon o ochrane prrody a krajiny definuje sedem kategri chrnench zem ( 17 zkona . 543/2002 Z. z.), a to: chrnen krajinn oblas, nrodn park, chrnen arel, prrodn rezervcia, prrodn pamiatka, chrnen krajinn prvok, chrnen vtie zemie. Okrem tchto kategri pozn zkon pojem chrnen stromy ( 49 zkona . 543/2002 Z. z.). Ide o stromy, alebo o skupiny stromov (vrtane stromorad), ktor maj mimoriadny kultrny, vedeck, ekologick, krajinotvorn alebo estetick vznam. Chrnen stromy maj aj ochrann psmo a mu by vyhlsen aj na lesnej pde. Osobitn draz sa kladie na zemia NATURA 2000, teda na sstavu chrnench zem lenskch krajn Eurpskej nie, ktorej cieom je zachovanie prrodnho dedistva, ktor je vznamn nielen pre prslun lensk tt, ale najm pre E ako celok. NATURA 2000 m zabezpei ochranu najvzcnejch a najviac ohrozench druhov vone rastcich rastln, vone ijcich ivochov a prrodnch biotopov vyskytujcich sa na zem ttov Eurpskej nie a prostrednctvom ochrany tchto druhov a biotopov zabezpei zachovanie biologickej rznorodosti v celej Eurpskej nii. Zkladom pre vytvorenie sstavy NATURA 2000 s dve prvne normy E: smernica Rady Eurpskych spoloenstiev . 79/409/EHS o ochrane vone ijcich vtkov (znma tie ako smernica o vtkoch); smernica Rady Eurpskych spoloenstiev . 92/43/EHS o ochrane biotopov, vone ijcich ivochov a vone rastcich rastln (znma tie ako smernica o biotopoch). Sstavu NATURA 2000 tvoria teda dva typy zem: osobitne chrnen zemia vyhlasovan na zklade smernice o vtkoch v nrodnej legislatve: chrnen vtie zemia (CHV); kad CHV m vypracovan samostatn vyhlku (pozri http://www.sopsr.sk/natura) osobitn zemia ochrany vyhlasovan na zklade smernice o biotopoch - v nrodnej legislatve: zemia eurpskeho vznamu (EV). zemia eurpskeho vznamu s zemia tvoren jednou alebo viacermi lokalitami, na ktorch sa nachdzaj biotopy eurpskeho vznamu alebo druhy eurpskeho vznamu, na ochranu ktorch sa vyhlasuj chrnen zemia. Tieto zemia s zaraden do tzv. nrodnho zoznamu, ktor je odshlasen vldou. Nrodn zoznam sa priebene aktualizuje, a to najm na zklade stanoviska Eurpskej komisie o potrebe rozrenia nrodnho zoznamu o alie lokality. EV uveden v nrodnom zozname sa povauj za chrnen zemia vyhlsen poda zkona . 543/2002 Z. z. a to s takm stupom ochrany, ak je uveden v nrodnom zozname. Ak je EV sasou inho chrnenho zemia, alebo jeho ochrannho psma a na tomto zem platia rzne stupne ochrany, potom platia na spolonom zem podmienky ochrany uren vym stupom. Kapitola venovan opisu negatvnych prvkov by mala obsahova informcie o vyskytujcich sa hmotnch a nehmotnch prvkov a javoch, i u maj prirodzen alebo antropognny pvod (tab. . 1). S to prvky, ktor zniuj kvalitu krajiny a obvykle sa na ne viau navrhovan krajinn prvky a opatrenia.
100
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Problematika hodnotenia negatvnych prvkov a javov v krajine je vemi rozsiahla. Na identifikciu a interpretciu negatvneho psobenia prvkov a javov sa pouva mnostvo prstupov. Dleit je tie determincia tzv. stretov zujmov v krajine (krajinn prvky s konfrontovan ohrozujcimi prvkami a faktormi), urenie barirovch prvkov a kolznych lokalt, ku ktorm sa obvykle viau v nvrhovch astiach prslunej dokumentcie nvrhy a opatrenia smerujce k zlepeniu stavu zloiek ivotnho prostredia. Viac informcii k identifikcii a hodnoteniu negatvnych prvkov v krajine uvdzaj napr. prce: Izakoviov, urajkov, 1991; Izakoviov, 1996; Izakoviov a kol., 1998; Izakoviov, Pauditov, 1999; Pauditov, Rehkov (2011) a i. Tab. . 1: lenenie negatvnych prvkov a javov na zklade pvodu (Izakoviov a kol., 1998) lenenie na zklade genzy prirodzen endognne exognne Charakteristika viau sa na procesy prebiehajce pod povrchom zemskej kry spsobujce zmeny stavby zemskej kry viau sa na procesy prebiehajce na zemskom povrchu negatvne prvky krajiny, ktorch pvodcom je lovek; charakteristickm znakom je ich jednoznan plon vymedzenie; naraj stabilitu, kvalitu a estetiku krajiny a tie zapriuj zmenu priestorovej truktry zemia Prklad zemetrasenie, vulkanick innos rozruovanie (zvetrvanie), transport, usadzovanie (sedimentcia) vetky hmotn antropognne prvky zemia sliace na vrobnoskladovacie, dopravn, obytnorekrean, vodohospodrske, ponohospodrske, vojensk a energetick ely kontamincia pd a horninovho prostredia; zneistenie ovzduia cudzorodmi ltkami; zaaenie prostredia hlukom, vibrciami, prachom; zneistenie vd; degradcia pdy (chemick, fyziklna); zny/psma negatvnych vplyvov (napr. ochrann psma v okol vedenia vysokho naptia, v okol skldok odpadu a pod.)
primrne
antropognne
negatvne sprievodn javy realizcie udskch aktivt v krajine, ktor nie je mon priestorovo jednoznane sekundrne ohranii; ich negatvne psobenie sa prejavuje ohrozenm, resp. naruenm prirodzenho vvoja ekosystmov
Syntzov as sa zameriava na spracovanie dajov zhrnutch v analytickej asti dokumentu SES, a to vo vzjomnch svislostiach. Najpodstatnejou asou je hodnotenie ekologickej stability krajiny. Hodnotenie ekologickej stability krajiny Za vhodn a objektvne kritrium pri hodnoten ekologickej stability krajiny sa povauje stupe prirodzenosti ekosystmov ako hodnota priamo mern stupu ovplyvnenia tohto systmu lovekom. Preto je aktulna vegetcia, prirodzenos jej druhovho zloenia a podiel nepvodnch, i invznych druhov vhodnm ukazovateom, ktor pomerne presne odzrkaduje sasn stav ekosystmov. Pri hodnoten krajinnch prvkov a pri vbere prvkov SES sa uplatuj nasledovn kritria: reprezentatvnos znamen, do akej miery je biotop typickou sasou sboru prirodzench spoloenstiev danej biogeografickej jednotky; zsadnou poiadavkou je zachova vetky typick prirodzen spoloenstv. poadovan kvalita biotopov hodnotia sa vlastnosti s ohadom na monos trvalej existencie celho typu prirodzenho spoloenstva biocenzy (t. j. celho sboru charakteristickch organizmov), prpadne organizmov zvl ohrozench, alebo chrnench minimlna vekos biotopu
101
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) maximlna vzdialenos podobnch biotopov.
Samotnmu nvrhu SES predchdza vymedzenie tzv. kostry ekologickej stability. Podstatou tohto kroku je v rmci obvodu P identifikova a vyleni ekologicky vznamn segmenty krajiny (EVSK), teda tie asti krajiny, ktor s tvoren ekosystmami s relatvne vyou ekologickou stabilitou, alebo v nich tieto ekosystmy prevauj. Vyznauj sa trvalosou bioty a ekologickmi podmienkami umoujcimi existenciu druhov prirodzenho genofondu krajiny (Lw a kol., 1995). Kostra ekologickej stability sa vymedzuje na zklade porovnania prrodnho (potencilneho) a sasnho (aktulneho) stavu ekosystmov v krajine a tvoria ju zemia s 3 najvymi stupami ekologickej stability danho zemia. rove ekologickej stability jednotlivch typov ekosystmov v sasnosti stanovujeme ako relatvnu hodnotu na zklade predpokladu, e stupe ekologickej stability je nepriamo mern intenzite antropognneho ovplyvnenia ekosystmu. Na vyjadrenie stupa ekologickej stability sa najastejie pouva 6-stupov stupnica (tab. . 2). Tab. . 2: Stupe 0 1 2 3 4 5 Stupne ekologickej stability (poda Lw a kol., 1995) Vznam pre ekologick stabilitu bez vznamu vemi mal vznam mal vznam stredn vznam vek vznam vnimone vek vznam Prklad zastavan plochy a komunikcie intenzvne obhospodarovan vekoblokov polia intenzvne sady, vinice a intenzifikovan lky stanoviovo nevhodn lesn monokultry lky a lesy s prevahou prirodzene rastcich druhov prirodzen a prrodn lesy, prrodn trvovo-bylinn spoloenstv, mokrade, raelinisk, prirodzen vodn toky a plochy s charakteristickmi vodnmi a pobrenmi spoloenstvami
Poda priestorovo-truktrnych kritri EVSK, ktormi s: vekos, tvar a sasn stav biocenz rozliujeme poda Lwa a kol. (1995): ekologicky vznamn krajinn celky (EVKC) predstavuj plone rozsiahlejie zemia s vmerou 10 a 1000 ha, kde rznorod ekologick podmienky umouj existenciu viacerch typov spoloenstiev ekologicky vznamn lniov spoloenstv (EVLS) maj pozdny tvar a je pre ne charakteristick prevaha prechodnch okrajovch biocenz (ekotonov). Typick vznamn lniov spoloenstv predstavuj vodn toky so zachovanou sprievodnou vegetciou. ekologicky vznamn krajinn prvky (EVKP) predstavuj mal zemia s vmerou 1 a 10 ha, s rovnorodmi ekologickmi podmienkami. Koeficient ekologickej stability Na vyjadrenie stupa ekologickej stability sa v environmentlnej praxi pouva koeficient ekologickej stability (KES). Ide o numerick hodnotu vyjadrujcu mieru ekologickej stability zemia. Na Slovensku sa v rmci krajinnoekologickho vskumu stanovuje koeficient ekologickej stability najastejie na zklade dvoch prstupov: KES ako pomer relatvne stabilnch a relatvne nestabilnch plch KES stanoven na zklade vmery krajinnch prvkov s prihliadnutm na ich krajinnoekologick vznamnos. Druh prstup je v porovnan s prvm exaktnej. Presnos stanovenia KES a nsledne aj stupa ekologickej stability zvis od miery detailnosti vstupov (podrobnos klasifikcie krajinnch prvkov,
102
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) lenenie krajinnch prvkov na zklade kvalitatvnych ukazovateov a pod., pozri prcu Rehkov, Pauditov, 2007a). m je vstupn klovanie citlivejie, tm presnejie s vstupy. Samotn vpoet koeficientu ekologickej stability v rmci vypracovvania MSESov na ely PP je realizovan poda rznych matematickch vzahov. Od roku 1982, kedy vpoet KES zadefinoval Mchal (1982), bola matematick rovnica vpotu KES modifikovan viacermi autormi, napr.: Mikls (1986); Lw a kol. (1984); Rybrsky a kol. (1991); Streansk, imonides (1995); Rehkov, Pauditov (2007a). Najveobecnejm vzahom pre vpoet KES je:
KES =
kde: KES pi Si p n
pi S i p
koeficient ekologickej stability zujmovho zemia (napr. obvod PP) celkov rozloha jednotlivch typov prvkov krajinnej truktry (ha) iastkov stupe ekologickej stability celkov plocha zujmovho zemia poet prvkov krajinnej truktry v zujmovom zem.
Pri vpote KES sa prejav jednoznane nevhoda elovho vyleovania uritch plch z obvodu P. Ak sa KES vypotava na plochu zemia, ktor je zadefinovan obvodom P, z ktorho s vylenen napr. chrnen zemia, lesn porasty alebo negatvne psobiace segmenty krajiny, nem KES dostatone vpovedn hodnotu. Preto je dleit pri hodnoten ekologickej stability zemia posudzova zujmov zemie komplexne, akceptova prtomnos vetkch prvkov a prihliada aj na regionlne vzahy krajinnch prvkov. Tab. . 3: Interpretcia KES (Rehkov, Pauditov, 2007a) Hodnotenie krajiny krajina s vemi nzkou ekologickou stabilitou krajina s nzkou ekologickou stabilitou krajina so strednou ekologickou stabilitou krajina s vysokou ekologickou stabilitou krajina s vemi vysokou ekologickou stabilitou Koeficient ekologickej stability 1,00 1,49 1,5 2,49 2,5 3,49 3,5 4,49 4,5 5,00 Stupe ekologickej stability 1 2 3 4 5 Ekologick opatrenia vysok potreba realizcie novch ekostabilizanch prvkov a ekostabilizanch manamentovch opatren potreba realizcie novch ekostabilizanch prvkov a ekostabilizanch manamentovch opatren podmienen potreba realizcie novch ekostabilizanch prvkov, resp. aplikcia vhodnch manamentovch opatren realizcia vhodnch manamentovch opatren realizcia udriavacieho manamentu
Nvrhov as SES sa principilne del na dve skupiny. Prv skupinu predstavuj nvrhy, ktor zahaj okrem existujcich prvkov SES rznej hierarchickej rovne aj zoznam novch prvkov v krajine. Do dokumentcie SES sa prvky zapracovvaj v tejto truktre: biocentr (miestne, resp. regionlne a nadregionlne) biokoridory (miestne, resp. regionlne a nadregionlne)
103
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) interakn prvky (mal plochy zelene, such ochrann ndre, zasakovacie psy a i.) in prvky, napr. genofondov lokality, stromoradia a pod. Pre charakteristiku vetkch prvkov SES, existujcich aj novo navrhovanch je v nvrhoch odporan nasledovn truktra dajov (tzv. evidenn list) (Pauditov a kol., 2007): nzov pouva sa bu oficilne nzvoslovie prslunej lokality, alebo sa vyuvaj vit miestne nzvy, prpadne sa nzov elovo vytvor oznaenie uvdza sa skratka v slade s oznaenm na mape (tab. . 4) ekologick funkcia strun informcia o funkcii prvku rozloha, dka, rka numerick ukazovatele prvku SES charakteristika prvku (druhov zloenie, spoloenstvo, biotop a pod.) negatvne faktory napr. regulcia toku, vskyt invznych druhov a pod. cieov druhy a spoloenstv uvedie sa typ cieovho spoloenstva, vhodnm vchodiskom pre lesy je napr. mapa potencilnej prirodzenej vegetcie, alebo je mon uvies biotop, ktor je pre zemie charakteristick. V prpade potreby sa uved aj konkrtne druhy vegetcie, ktor by sa mali v danej lokalite nachdza nvrh ekologickch opatren opatrenia, ktor by udrali, resp., zvili stav a kvalitu ekologickho prvku. Tab. . 4: Zauvan oznaenie prvkov SES Hierarchick rove SES nadregionlna regionlna Oznaenie prvku SES NRBc NRBk RBc/nRBc RBk/nRBk MBc/nMBc MBk/nMBk miestna IP/nIP S/nS Prvok SES nadregionlne biocentrum nadregionlny biokoridor regionlne biocentrum/navrhovan region. biocentrum regionlny biokoridor/ navrhovan regionlny biokoridor miestne biocentrum/navrhovan biocentrum miestny biokoridor/navrhovan biokoridor interakn prvok/navrhovan interakn prvok stromoradie/navrhovan stromoradie
GL/nGL genofondov lokalita/navrhovan genofondov lokalita Pri nvrhoch jednotlivch prvkov MSES je potrebn dodriava urit minimlne priestorov parametre z dvodu zabezpeenia ich funknosti. V podmienkach Slovenska (MP SR, 1993) a eskej republiky sa najastejie uplatuj parametre prvkov SES definovan v prci Lw a kol. (1995). V tabukch . 5 a . 6 s uveden minimlne, resp. maximlne rozmery prvkov SES na miestnej rovni. Tab. . 5: Odporan plon parametre pre miestne biocentr (spracovan poda Lw a kol., 1995) Charakter biocentra lesn spoloenstvo mokra lne spoloenstvo skaln spoloenstvo kombinovan spoloenstvo Plocha (ha) min. 3 min. 1 min. 3 min. 0,5 min. 3
Tab. . 6: Odporan priestorov parametre pre miestne biokoridory (spracovan poda Lw a kol.,
104
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) 1995) Charakter biokoridoru lesn spoloenstvo mokra lne spoloenstvo kombinovan spoloenstvo Dka (m) max. 2 000 max. 2 000 max. 1 500 max. 2 000 rka (m) min. 15 min. 20 min. 20 min. 15
Pri akceptovan, resp. navrhovan prvkov vych hierarchickch rovn do dokumentu MSES je potrebn zohadova skutonos vyplvajcu zo zkona . 330/1991 Zb., e pozemky uren projektom pozemkovch prav pre zemn systm ekologickej stability regionlneho a nadregionlneho charakteru poskytuje tt. Vlastnkom tchto pozemkov je tt okrem prpadov, ak obvodn pozemkov rad ur inho vlastnka na zklade jeho shlasu v rozhodnut o schvlen projektu pozemkovch prav a sprvu vykonva organizcia poveren ttom alebo organizcia poda osobitnch predpisov. Druh as nvrhov predstavuj opatrenia, ktor sa v terminolgii P oznauj zjednoduene ako ekologick opatrenia a ktor je potrebn zosladi so spsobom obhospodarovania zemia v danom obvode projektu pozemkovch prav. Nvrhom a realizciou zemnho systmu ekologickej stability, resp. realizciou konkrtnych ekologickch opatren v zem je mon ovplyvni: ekologick stabilitu krajiny obraz krajiny (krajinotvorba) manament a obhospodarovanie krajiny. Najviac sa pri ekologickch opatreniach zdrazuje ich ochrann a estetick el (viac pozri v prci Pauditov, 2010b): ochrann el: o protierzna funkcia o protipovodov funkcia o ochrana proti zosuvom pdy o ekologick funkcia druhov ochrana ochrana biotopov zemn ochrana o funkcia ochrany charakteristickho vzhadu krajiny estetick el: o funkcia krajinotvorby o funkcia vizulno-estetick o funkcia maskovacia. Ekologick opatrenia a zariadenia ochrannho charakteru (Pauditov, 2010b): s funkciou ekologickou o druhov ochrana opatrenia vyplvajce zo zkona o ochrane prrody a krajiny a inch platnch dohovorov a smernc manamentov opatrenia, napr.: pasenie kosenie ekologick spsoby hospodrenia obmedzovanie aktivt v zem vo vybranch termnoch (napr. hniezdenie vtkov, vyvdzanie mlat, kvitnutie konkrtnych rastlinnch druhov a pod.)
105
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) delimitcia druhov pozemkov, napr. orn pda na trval trvnat porast, na lesn porast a pod. a in o ochrana biotopov opatrenia vyplvajce zo zkona o ochrane prrody a krajiny a inch platnch dohovorov a smernc manamentov opatrenia, napr.: pasenie kosenie ekologick spsoby hospodrenia obmedzovanie aktivt v zem vo vybranch termnoch (napr. hniezdenie vtkov, vyvdzanie mlat, kvitnutie rastln konkrtnych druhov a pod.) delimitcia druhov pozemkov, napr. orn pda na trval trvnat porast, na lesn porast a pod. a in o zemn ochrana opatrenia vyplvajce zo zkona o ochrane prrody a krajiny rekultivan opatrenia, napr.: odstraovanie drevinovch porastov odstraovanie biomasy pravy ternu prava devastovanch plch a in manamentov opatrenia, napr.: pasenie kosenie ekologick spsoby hospodrenia obmedzovanie aktivt v zem vo vybranch termnoch (napr. kvitnutie konkrtnych rastlinnch druhov a pod.) delimitcia druhov pozemkov, napr. orn pda na trval trvnat porast, na lesn porast a pod. nvrh novch krajinnch prvkov (bodov solitry, interakn prvky; lniov stromoradia, aleje, interakn prvky lniovho charakteru; psov biokoridory; plon biocentr, interakn prvky plonho charakteru) a in s funkciou ochrany charakteristickho vzhadu krajiny o zachovvanie historickch krajinnch truktr o obnova prvkov historickej krajinnej truktry o rekontrukcia historicky vznamnch a dominantnch krajinnch prvkov o obnova a rekontrukcia drobnch sakrlnych krajinnch prvkov o a in.
Ekologick opatrenia a zariadenia estetickho charakteru (elu) s (Pauditov, 2010b): funkciou krajinotvorby o vegetan porasty plon o vegetan porasty lniov o solitry o okrasn jazierka, mal vodn plochy so zabezpeenm cirkulcie vody o budovanie vyhliadkovch ve o budovanie prvkov drobnej architektry
106
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) o a pod. funkciou vizulno-estetickou o vsadba atraktvneho druhovho zloenia vegetcie z hadiska: farebnosti porastov formy porastov truktry porastov o prava ponohospodrsky vyuvanch plch z hadiska: druhovho zloenia kultrnych plodn farebnosti kultrnych plodn vsadba trvovch psov charakteru lnych porastov medzi intenzvne vyuvanmi honmi funkciou maskovacou o vegetan porasty plon o vegetan porasty lniov.
Nvrhy ekologickch opatren maj v rmci dokumentov zemnch systmov ekologickej stability spracovanch na ely PP za cie: zlepi kvalitu priestorovej truktry krajiny posilni ekologick stabilitu podpori vhodn manament ekostabilizanch prvkov tvoriacich ekologick sie v zujmovom zem, ako aj podpora manamentu krajiny ako celku, akceptujc princpy druhovej a zemnej ochrany a spsoby vhodnho hospodrenia v zem. Pre zachovanie a zlepenie funknosti prvkov SES sa v obvodoch P najastejie odporaj nasledovn zkladn druhy opatren (Pauditov, 2010b): revitalizcia brehovch porastov sprietonenie mtvych ramien postupn vmena druhovho zloenia vmena drevn v stromoradiach odstrnenie invznych druhov rastln odstrnenie ivelnch skldok vsadba lniovej nelesnej drevinovej vegetcie vsadba plonej nelesnej drevinovej vegetcie vsadba zasakovacch trvnatch psov vsadba vetrolamov agrotechnick opatrenia: o vrstevnicov obrbanie pdy o bezorbov technolgie o striedanie plodn (viacron krmoviny oziminy jariny okopaniny) o mulovanie technick opatrenia s protierznym inkom (vsadba vhodnej zelene, spevnenie svahov ...) vodozchytn opatrenia (such ochrann ndre, prehrdzky...). Oproti dokumentcii SES, ktor sa spracovva na in ely (napr. zemnoplnovacia dokumentcia) maj dokumenty SES spracovan na ely P pridan hodnotu v tom, e s (Pauditov, 2010b): konkrtne realizovaten (v zmysle rozlohy prvkov a vysporiadania vlastnctva pozemkov)
107
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) s vsledkom konsenzu medzi vlastnkmi pozemkov a poiadavkami na tvorbu zemnho systmu ekologickej stability, resp. s v slade s plnmi funknho usporiadania zemia (v rmci projektov pozemkovch prav) a s platnou zemnoplnovacou dokumentciou zvyuj ekologick stabilitu prispievaj ku kvalitatvnemu zlepeniu manamentu zemia zabezpeuj kumulovan funkcie, napr. protierznu, mikroklimatick, hygienick, estetick at. zabezpeuj nvrat zelench prvkov do krajiny vznikaj nov biotopy, vytvraj sa podmienky pre existenciu ivonych a rastlinnch druhov a i. Najastejie sa nvrhy v rmci MSES na ely P lenia na nvrhy: opatren pre existujce a navrhovan prvky MSES manamentu lk a pasienkov manamentu lesov manamentu nelesnej drevinovej vegetcie manamentu z hadiska ochrany fauny manamentu z hadiska zvenia kvality krajiny a ekologickej stability.
Grafick as dokumentu SES obsahuje v zmysle vyhlky . 492/2006 Z. z. tri mapy: mapa: Sasn krajinn truktra (M 1 : 5 000, resp. 1 : 10 000) mapa: Priemet pozitvnych a negatvnych prvkov a javov (M 1 : 5 000, resp. 1 : 10 000) mapa: Nvrh miestneho zemnho systmu ekologickej stability (M 1 : 5 000, resp. 1 : 10 000) Vetky alie mapov vstupy s v rmci SES dobrovon. V metodickch tandardoch pre spracovanie SES na ely PP s alie mapy oznaovan ako elov mapy. Vzhadom na digitlne spracovvanie vetkch dajov v rmci projektov PP nie je efektvne vypracovva a tlai vstupy v podobe samostatnch elovch mp, navye, ak: ide o duplicitn vstupy, ktor s sasou inch etp projektov P je vyhotovenie zmysluplnch elovch mp nemon, pretoe sa dan jav/dan prvky v zem nevyskytuj, alebo neexistuj relevantn tematick daje na zostavenie prslunej mapy. Pre zostavovanie mp, ktor s sasou dokumentu SES, platia okrem tandardnch kartografickch pravidiel navye aj tak, ktor sa tkaj kompatibility dajov a jednotnho oznaovania prvkov SES. Pri spracovvan mapovch vstupov je podstatn otzka presnosti spracovvania nvrhu MSES. Na miestnej rovni sa pracuje najastejie s podrobnosou mierky 1 : 5 000, ale ak je MSES pripravovan na ely projektu pozemkovch prav, mierka podrobnosti sa zvyuje. Zsady vyhotovenia mp pre potreby MSES vychdzaj z predpokladu, e s spracovvan elektronicky, bu ako digitlne mapy, alebo ako vektorovo orientovan geografick informan systm (GIS), v ktorom s grafick objekty prepojen s atribtovmi dajmi. Zkladom nvrhu MSES s 3 typy prvkov: biocentr, biokoridory a interakn prvky, ktor s bu exitujce alebo navrhovan. Kee sasou spracovania MSES je okrem vymedzenia prvkov SES na miestnej rovni aj priemet prvkov z vych hierarchi SES (regionlna a nadregionlna) je potrebn v tomto zmysle leni aj objekty v rmci vektorovch mapovch vrstiev. Ak nie je mon vo vmennom dtovom formte zachova dajov bzu, potom je odporan mapov vrstvy rozleni poda hierarchie prvkov (tab. . 7). Ak je mon vo vmennom formte dt zachova dajov bzu, je truktra lenenia mapovch vrstiev jednoduchia (tab. . 8). Principilne je mon spracova nvrh MSES v prostred GIS aj vo forme dvoch, resp. troch mapovch vrstiev: MUSES_pl mapov vrstva obsahujca existujce a navrhovan prvky SES plonho charakteru
108
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) MUSES_lin mapov vrstva obsahujca existujce a navrhovan prvky SES lniovho charakteru MUSES_b mapov vrstva obsahujca existujce a navrhovan prvky SES bodovho charakteru, ak takto prvky nvrh MSES obsahuje. V takomto prpade je potrebn vhodne pripravi truktru atribtovch tabuliek, aby bolo mon jednoznane identifikova kad prvok SES.
Tab. 7: truktra mapovch vrstiev pre MSES (Pauditov a kol., 2007) Mapov vrstvy Obsah mapovej vrstvy obsahujce obsahujce (poda hierarchie prvkov) plon prvky lniov prvky MBc_pl miestne existujce biocentr plon prvky nMBc_pl navrhovan miestne biocentr plon prvky regionlne existujce biocentr plon prvky (prvky sa RBc_pl preberaj z RSES) nadregionlne existujce biocentr (NRBc) plon prvky NRBc_pl (prvky sa preberaj z nadregionlneho SES) MBk_pl MBk_lin miestne existujce biokoridory (MBk) plon/lniov prvky navrhovan miestne biokoridory (nMBk) plon/lniov nMBk_pl nMBk_lin prvky regionlne existujce biokoridory (RBk) plon/lniov RBk_pl RBk_lin prvky (prvky sa preberaj z RSES) nadregionlne existujce biokoridory (NRBk) plon/lniov NRBk_pl NRBk_lin prvky (prvky sa preberaj z nadregionlneho SES) IP_pl IP_lin existujce interakn prvky (IP) plon/lniov prvky nIP_pl nIP_lin navrhovan interakn prvky (nIP) plon/lniov prvky Tab. 8: truktra mapovch vrstiev pre MSES v GIS (Pauditov a kol., 2007) Mapov vrstvy Obsah mapovch vrstiev obsahujce obsahujce plon prvky lniov prvky Bc_pl existujce biocentr (Bc) plon prvky nBc_pl navrhovan biocentr (nBc) plon prvky Bk_pl Bk_lin existujce biokoridory (Bk) plon/lniov prvky nBk_pl nBk_lin navrhovan biokoridory (nBk) plon/lniov prvky IP_pl IP_lin existujce interakn prvky (IP) plon/lniov prvky nIP_pl nIP_lin navrhovan interakn prvky (nIP) plon/lniov prvky Vyhlka . 492/2006 Z. z. obsahuje informciu o tom, e grafick as sa vyhotovuje v digitlnej forme v jednom z nasledujcich formtov GIS vrstiev: SHP, GML, DWG/DXF, DGN alebo MIF, v sradnicovom systme S-JTSK alebo WGS 84.. 1.2 Vzah MSES a Veobecnch zsad funknho usporiadania zemia
Ako u bolo vyie uveden, MSES na ely PP sa v sasnosti vypracovva v rmci Veobecnch zsad funknho usporiadania zemia (VZFU). MSES tvor samostatn a ucelen as dokumentcie, ktorej obsah sa premieta a v mnohom stotouje s viacermi etapami spracovvania
109
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) VZFU. Prve kvli tomuto vzjomnmu obsahovmu prieniku je vhodn racionlne koordinova prce svisiace s MSESom (vrtane prieskumu ternu, napr. prax ukazuje, e asto u v etape zameriavania bodov v terne je vhodn konzultova urit lokality s odbornkmi na biotick prvky v krajine) s ostatnmi krokmi a etapami VZFU. Takto prstup si vyaduje dobr asov koordinciu prce. alm argumentom pre zostavenie dslednho asovho harmonogramu svisiaceho s MSESom v rmci VZFU je potreba pracova v terne s biotickmi ukazovatemi, ktor vo vekej miere zvisia od ronho obdobia. Kvalita a celkov charakteristika biotickch prvkov je priamo mern poznaniu ich stavu v rznych asovch obdobiach (jar, leto, jese) a asto aj seznach (roky). Taktie truktra dajov sumarizovanch v rmci VZFU vzahujca sa na prieskumn prce, hodnotenie relneho stavu a na pecifikovanie nvrhov koreponduje s potrebou koordinovanej spoluprce zostavovateov dokumentcie MSES na ely PP s odbornkmi zabezpeujcimi ostatn etapy VZFU, a to najm v astiach tematicky orientovanch na prrodn prostredie, jeho charakteristiky a hodnotenia. Na vetky uveden aspekty je potrebn prihliada u pri zostavovan dodacch podmienok PP, ktor maj zvzn charakter. 1.3 Celospoloensk vznam realizcie ekologickch opatren vyplvajcich z SES
Podstatou nvrhu MSES v rmci projektov P je v prpade zistenia vyhovujceho stavu v zem zachova existujci stav, udriava ho, prpadne zlepova. Ak je stav z hadiska ekologickej stability nevyhovujci, cieom nvrhov MSES je dosiahnu zlepenie stavu a zvi ekologick stabilitu, a to najm: vymedzenm biocentier, biokoridorov, interaknch prvkov vytvorenm podmienok pre zachovanie a zvenie kvality a funknosti existujcich prrodnch prvkov nvrhom novch prvkov ekologickej siete (biocentier, biokoridorov a interaknch prvkov na miestnej rovni a stromorad) formulovanm nvrhov opatren zameranch najm na: o zachovanie a skvalitnenie truktry prrodnch zem o zlepenie podmienok pre cieov druhy a spoloenstv o ochranu ponohospodrskej pdy proti vodnej a veternej erzii o zlepenie podmienok a vytvorenie biotopov pre ivostvo o odstrnenie negatvnych javov o zvenie estetickej hodnoty krajiny. V rmci projektov pozemkovch prav je mon kvalitnm nvrhom MSES (zohadujcim prrodn zdroje, potencil krajiny, spsoby vyuvania zemia) a aj jeho realizciou dosiahnu zvenie kvality krajiny a naplni tak kov idey krajinnho plnovania, priom je mon loklne zachova aj charakteristick rty krajiny vyplvajce z jej historickho dedistva a prrodnho usporiadania. Sasn genercia ud tak na seba preber zodpovednos za krajinu, v ktorej ije a za to, v akom stave ju prenechva budcim genercim. Aj z tohto hadiska je dleit akceptova nvrhy MSES v rmci PP a z neho vyplvajce ekologick opatrenia, ako vznamn krok a nie ako formlnu a povinn sas celho procesu. Ide o dleit etapu, ktorej celospoloensk prnos sa prejav a o niekoko desaro, kedy bud prvky MSES plni tie funkcie, ktor od nich oakvali ich navrhovatelia. Vznam ekologickch opatren z asovho hadiska je mon demontrova na prklade porovnania v sasnosti vysadenho biokoridoru, ktor bude plne funkn o cca 50 rokov, priom intenzvne vyuvan cesta, ktor bola zrealizovan tie v rmci PP ako tzv. komunikan opatrenie, bude v dobe funknosti
110
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) biokoridoru pravdepodobne u niekokokrt rekontruovan. Realizcia ekologickch opatren v praxi m teda vznamn celospoloensk poslanie (obr. . 1).
Celospoloensk prnos realizcie nvrhov MSES pre PP (ekologick opatrenia)
lovek
organizm y (rastliny a ivochy)
krajina
ochrana proti veternej erzii ochrana proti vodnej erzii hygienick vznam mikroklimatick vznam estetick vznam krajinotvorn vznam
nov biotopy nov stanovitia obnova migranch trs (koridorov) zdroje potravy zvenie biodiverzity

zvenie ekologickej stability obnova a podpora prirodzench prrodnch procesov tvorba krajiny zven kvalita krajiny

Obr. . 1:
truktra celospoloenskho prnosu realizcie ekologickch opatren v rmci PP (Rehkov, Pauditov, 2007b)
Spracovala: Eva Pauditov marec, 2012 Odporan tudijn literatra:

Kozov M., Pauditov E., Finka M. (eds.), 2010. Krajinn plnovanie, Bratislava: Nakladatestvo STU, Bratislava, 326 p. Pauditov, E., Rehkov, T. (eds.), 2011: Ochrana krajiny v projektoch pozemkovch prav, Preov: Vydavatestvo Michal Vako, 176 p. Rehkov T., Pauditov E., 2007a. Metodick postup stanovenia koeficientu ekologickej stability krajiny. Acta Envir. Univ. Comenianae (Bratislava), Univerzita Komenskho v Bratislave, Bratislava, vol. 15, 1, pp. 26-38. www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/actaenvi/ActaEnvi_2007_1/03_ Dostupn na: Rehackova_Pauditsova.pdf Pauditov E., 2010b: pecifik krajinnch opatren a zariaden v pozemkovch pravch (metodick prstup) In: Acta Envir. Univ. Comenianae (Bratislava), Univerzita Komenskho v Bratislave, Bratislava, vol. 18, 2, pp. 130-144. Dostupn na: http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/actaenvi/ActaEnvi_ 2010_2/12_Pauditsova.pdf Pauditov E., Rehkov T., Ruikov J., 2007. Metodick nvod na vypracovanie MSES, Acta Envir. Univ. Comenianae (Bratislava), Prrodovedeck fakulta UK v Bratislave, Bratislava, vol. 15, 2, pp. 61-82. Dostupn na: http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/actaenvi/ActaEnvi_2007_2/06_ Pauditsova_ a_kol.pdf Ruikov J., Moravkov Z., Lehotsk B. 2009. Ochrana a vyuvanie krajiny. Uebnica pre tudentov bakalrskeho, magisterskho a ininierskeho tdia. Univerzita Komenskho v Bratislave, Prrodovedeck fakulta, (CD).
111
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Pouit literatra:
Eurpsky dohovor o krajine. 2000. (European Landscape Convention). 2000. Rada Eurpy, Florencia, 2000. Dostupn na: http://conventions.coe.int. (overen 01/02/2012) Geisse E., Matejka P., Teke M., Vanek J., 2006. Metodick nvod na projektovanie pozemkovch prav Ministerstva pdohospodrstva SR. Bratislava, MP SR, 113 p. Izakoviov Z., urajkov N., 1991: Analzy, syntzy a interpretcie socioekonomickch javov, Uebn texty, Bratislava: KE SAV, 185 p. Izakoviov Z., Kozov M., Pauditov E., Letovanec P., 1998. Stresov faktory a ich psobenie v krajine. In: Kminiak, M. a kol.: Krajinn ekolgia v environmentlnej praxi, Bratislava: Univerzita Komenskho, Prrodovedeck fakulta, pp. 92-116. Izakoviov Z., Hrniarov T., Mikls L., Trembo P., Ruikov J., Lika M., Krlik. J., Moyzeov M., bl J., Pauditov E., 2000. Metodick pokyny na vypracovanie projektov regionlnych SES a miestnych SES. Zdruenie KRAJINA 21, Ministerstvo ivotnho prostredia SR, Bratislava, 111 p. Izakoviov Z., Pauditov E., 1999: Analza environmentlnych problmov vyplvajcich zo stretov zujmov v regine iarska kotlina. In: Trizna J., Minr M. (eds.): Teoreticko-metodologick problmy geografie, prbuznch discipln a ich aplikcie, Bratislava: Univerzita Komenskho, p. 100-106. Kozov M., Pauditov E., Finka M. (eds.), 2010. Krajinn plnovanie, Bratislava: Nakladatestvo STU, Bratislava, 326 p. Lw J. a kol., 1984. Zsady pro vymezovn a navrhovan zemnch systm ekologick stability v zemn plnovac projekci. Agroprojekt, Brno, 55 p. Lw J. a kol., 1995. Rukov projektanta mstnho SES, Doplek Brno, 124 p. Mikls L., 1986. Stabilita krajiny v ekologickom genereli SSR. In ivotn prostredie, 2, vol. 20, pp. 87-93. Mchal I., 1982. Principy krajinskeho hodnocen zem. Architektura a urbanizmus, 16, 2 , pp. 65-87. MP SR 1993. Metodick pokyny na vypracovanie dokumentov zemnho systmu ekologickej stability, Bratislava, 63 p. Pauditov E., 2009: Geoinformatika pre environmentalistov, Uebnica pre tudentov bakalrskeho a magisterskho a ininierskeho tdia, Univerzita Komenskho v Bratislave, Prrodovedeck fakulta, 1. Vyd., 95p. (CD ROM) Pauditov E., 2010a: Pozemkov pravy v Slovenskej republike. In: Kozov M., Pauditov E., Finka M. (eds.): Krajinn plnovanie. Bratislava: Vyd. STU v Bratislave, pp. 168-172. Pauditov E., 2010b: pecifik krajinnch opatren a zariaden v pozemkovch pravch (metodick prstup) In: Acta Envir. Univ. Comenianae (Bratislava), Univerzita Komenskho v Bratislave, Bratislava, vol. 18, 2, pp. 130-144. Dostupn na: http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/actaenvi/ActaEnvi_ 2010_2/12_Pauditsova.pdf Pauditov E., 2010c: Ochrana prrody a krajiny a ekologick siete v Slovenskej republike. In Kozov M., Pauditov E., Finka M.: Krajinn plnovanie, Bratislava: Vyd. STU, Bratislava, pp. 163-167. Pauditov E., 2010d: Miestny zemn systm ekologickej stability v projektoch pozemkovch prav. In Kozov M., Pauditov E., Finka M.: Krajinn plnovanie, Bratislava: Vyd. STU, Bratislava, pp. 281-286. Pauditov, E., Rehkov, T. (eds.), 2011: Ochrana krajiny v projektoch pozemkovch prav, Preov: Vydavatestvo Michal Vako, 176 p. Rehkov T., Pauditov E., 2007a. Metodick postup stanovenia koeficientu ekologickej stability krajiny. Acta Envir. Univ. Comenianae (Bratislava), Univerzita Komenskho v Bratislave, Bratislava, vol. 15, 1, pp. 26-38. Dostupn na: www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/actaenvi/ActaEnvi_2007_1/03_ Rehackova_Pauditsova.pdf Rehkov T., Pauditov E., 2007b. Pozemkov pravy na Slovensku a ich spoloensk vznam. In: Rep, P. (ed.): Pozemkov pravy na Slovensku II, trbsk Pleso, pp. 9-14. Dostupn na http://www.kgk.sk/ Files/SeminarPUII_Zbornik_Definitivny.pdf Pauditov E., Rehkov T., Ruikov J., 2007. Metodick nvod na vypracovanie MSES, Acta Envir. Univ. Comenianae (Bratislava), Prrodovedeck fakulta UK v Bratislave, Bratislava, vol. 15, 2, pp. 61-82. Dostupn na: http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/actaenvi/ActaEnvi_2007_2/06_ Pauditsova_ a_kol.pdf Ruikov J., Lehotsk B. a kol., 2011: Vybran terestrick biokoridory a biocentr v kontaktnej zne Trnavskej pahorkatiny a Malch Karpt, Bratislava: Univerzita Komenskho, Brno: Vyd. Librix.sk, 204 p. Ruikov J., Moravkov Z., Lehotsk B. 2009. Ochrana a vyuvanie krajiny. Uebnica pre tudentov bakalrskeho, magisterskho a ininierskeho tdia. Univerzita Komenskho v Bratislave, Prrodovedeck fakulta, (CD). 112
Rybrsky I., vehla F., Geisse E., 1991. Pozemkov pravy. Bratislava: Vyd. ALFA, 1. vyd., 360 p. Streansk J., imonides I., 1995. Tvorba krajiny. Nitra : Vysok kola ponohospodrska v Nitre, Nitra: Vyd. a edin stredisko VP, 97 p. Vyhlka . 24/2003 Z. z. ktorou sa vykonva zkon . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny Vyhlka . 492/2006 Z. z. Ministerstva ivotnho prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa men a dopa vyhlka Ministerstva ivotnho prostredia Slovenskej republiky . 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonva zkon . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny Vyhlka . 579/2008 Z. z. ktorou sa men vyhlka Ministerstva ivotnho prostredia Slovenskej republiky . 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonva zkon . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov www.minzp.sk/postupy-ziadosti/ochrana-prirody-krajiny/registre-zoznamy Zkon NR SR . 24/2006 Z. z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie v znen neskorch predpisov Zkon SNR . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku v znen neskorch predpisov (stavebn zkon) Zkon NR SR . 127/1994 Z. z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie v znen neskorch predpisov Zkon NR SR . 237/2000 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku (stavebn zkon) v znen neskorch predpisov Zkon NR SR . 287/1994 Z. z. o ochrane prrody a krajiny. Zkon SNR . 330/1991 Zb. o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, pozemkovch radoch, pozemkovom fonde a o pozemkovch spoloenstvch. Zkon NR SR . 454/2007 Z. z. ktorm sa men a dopa zkon NR SR . 543/2002. Z. z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov Zkon NR SR . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny Zkon NR SR . 549/2004 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon NR SR . 330/1991 Z. z. o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, pozemkovch radoch, pozemkovom fonde a o pozemkovch spoloenstvch
113
4.2. VODN HOSPODRSTVO

Ing. Pavol Matejka
1. vod
Voda ako jeden zo zkladnch prvkov prrody tvor neoddeliten sas komplexu rieenia pozemkovch prav. Nerieenie a nezohadnenie vodohospodrskych opatren me ma za nsledok znan kody na majetku astnkov konania, verejnho majetku a zhorenie ivotnho prostredia. Zle navrhnut vodohospodrske opatrenia alebo vynechanie (nerieenie) poiadaviek na pravu vodnho reimu v zujmovom zem vykonvanch pozemkovch prav bud ma za nsledok: vysuenie pdy a tm jej degradciu, alebo podmoenie pozemkov, vzniku podmienok pre neregulovan odtok vd z zemia, zplavy a pod.. Zachytenie vd, ich akumulcia i u v priestoroch vodnch ndr alebo priamo na zem zasiahnutch zrkami, spomal odtok zo zujmovho zemia. Tmto opatrenm sa zabezpe ochrana pred povodami a vylep vodn bilancia v rieenom zem. Vodn ndre predstavuj ekonomicky nron stavby, no z hadiska prnosu a zlepenia vodohospodrskych pomerov najefektvnej nstroj zadriavania vd. Svojou podstatou maj niekokonsobn vyuitie a z vodohospodrskeho hadiska k hlavnm prnosom patr dosiahnutie nadlepenia prietokov v korytch vodnch tokov, ie vyrovnanie extrmov spsobench nerovnomernosou vskytu vodnch zrok. Okrem zachytenie vd vo vodnch ndriach je dleit vytvorenie podmienok na spomalenie odtoku vd z pozemkov ich zadranm umelo vytvorenmi prekkami (zchytn priekopy, prehrdzky a pod.) m sa vytvor dostaton asov priestor na vsakovanie vd a ich akumulcia v priepustnch vrstvch podzemia ako aj odvedenie vd v prpadoch extrmnych zrok. Komplexn rieenie vodohospodrskych pomerov je mon len so zohadnenm vplyvov z priahlch zem z ktorch na rieen zemie v pozemkovch pravch vody pritekaj a nadvznosti na priahl zemie kam vody odtekaj. Pouit skratky v texte : P- pozemkov pravy zkon - z..364/2004 Z.z. o vodch zkon o P - z.. 330/1991 Zb. o pozemkovch pravch VZFU - veobecn zsady funknho usporiadania zemia SVT - sprva vodnch tokov VS ttna vodn sprva
2. Prvne predpisy upravujce nakladanie s vodami

Prvna prava vodnho hospodrstva, ochrany akosti a mnostva vd Prvna prava verejnch vodovodov a verejnch kanalizci Prvna prava rybrstva Prvna prava ochrany pred povodami Prvna prava vodnho hospodrstva, ochrany akosti a mnostva vd (vber) - Zkon . 364/2004 Z.z. o vodch
114
Nariadenie vldy SSR . 46/1978 Zb. o chrnenej oblasti prirodzenej akumulcie vd na itnom ostrove v znen nariadenia vldy SSR . 52/1981 Zb. - Nariadenie vldy SSR . 13/1987 Zb. o niektorch chrnench oblastiach prirodzenej akumulcie vd. - Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 617/2004 Z.z., ktorm sa ustanovuj citliv oblasti a zraniten oblasti - Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 282/2010 Z.z., ktorm sa ustanovuj prahov hodnoty a zoznam tvarov podzemnch vd Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 279/2011 Z. z., ktorm sa vyhlasuje zvazn as Vodnho plnu Slovenska obsahujca program opatren na dosiahnutie environmentlnych cieov - Vyhlka Ministerstva ivotnho prostredia Slovenskej republiky . 29/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuj podrobnosti o urovan ochrannch psiem vodrenskch zdrojov, o opatreniach na ochranu vd a o technickch pravch v ochrannch psmach vodrenskch zdrojov - Vyhlka Ministerstva ivotnho prostredia Slovenskej republiky . 211/2005 Z. z. , ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodrsky vznamnch vodnch tokov a vodrenskch vodnch tokov - Vyhlka Ministerstva ivotnho prostredia Slovenskej republiky . 457/2005 Z. z. , ktorou sa ustanovuj podrobnosti manipulanho poriadku vodnej stavby - Vyhlka Ministerstva pdohospodrstva Slovenskej republiky . 199/2008 Z.z., ktorou sa ustanovuje Program ponohospodrskych innost vo vyhlsench zranitench oblastiach. ( vykonva vodn zkon). - Vyhlka Ministerstva pdohospodrstva, ivotnho prostredia a regionlneho rozvoja Slovenskej republiky . 418/2010 Z. z. o vykonan niektorch ustanoven vodnho zkona Prvna prava ochrany pred povodami (vber) - Zkon . 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodami - Vyhlka Ministerstva ivotnho prostredia Slovenskej republiky . 261/2010 Z.z., ktorou sa ustanovuj podrobnosti o obsahu povodovch plnov a postup ich schvaovania - Vyhlka Ministerstva ivotnho prostredia Slovenskej republiky . 313/2010 Z.z. ktorou sa ustanovuj podrobnosti o predbenom hodnoten povodovho rizika a o jeho prehodnocovan a aktualizovan - Vyhlka Ministerstva pdohospodrstva, ivotnho prostredia a regionlneho rozvoja Slovenskej republiky . 419/2010 Z. z, ktorou sa ustanovuj podrobnosti o vyhotovovan mp povodovho ohrozenia a mp povodovho rizika, o uhrdzan vdavkov na ich vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizciu a o navrhovan a zobrazovan rozsahu inundanho zemia na mapch -
3. Zkon o vodch:
Vvoj od roku 1955: Zkon .11/1955 Zb. o vodnom hospodrstve Zkon . 138/1973 Zb. zkon o vodch, platnos od: 12.11.1973 Zkon . 184/2002 Z. z. o vodch, innos 1. jna 2002. Zkon . 364/2004 Z.z. o vodch, innos od 1.7.2004 Zkon . 364/2004 Z.z. o vodch sa sklad z trinstich ast
PRV AS DRUH AS TRETIA AS
ZKLADN USTANOVENIA ZISOVANIE VSKYTU, MNOSTVA A STAVU VD VODN PLNOVANIE

115
TVRT AS PIATA AS IESTA AS SIEDMA AS SMA AS DEVIATA AS DESIATA AS JEDENSTA AS DVANSTA AS TRINSTA AS
NAKLADANIE S VODAMI OCHRANA VODNCH POMEROV A VODRENSKCH ZDROJOV VODN TOKY SPRVA VODNCH TOKOV VODN STAVBY PSOBNOS ORGNOV TTNEJ VODNEJ SPRVY OSOBITOSTI KONANIA ZODPOVEDNOS ZA PORUENIE POVINNOST SPOPLATOVANIE ZA UVANIE VD PRECHODN A ZVEREN USTANOVENIA
I. Zkladn ustanovenia definuj predmet pravy, ktor spova vo vytvran podmienok na

a) vestrann ochranu vd vrtane vodnch ekosystmov a od vd priamo zvislch ekosystmov v krajine, b) zachovanie alebo zlepovanie stavu vd, c) eln, hospodrne a trvalo udraten vyuvanie vd, d) manament povod a zlepenie kvality ivotnho prostredia a jeho zloiek, e) zniovanie nepriaznivch inkov povodn a sucha, f) zabezpeenie funkci vodnch tokov, g) bezpenos vodnch stavieb. Zkon upravuje prva a povinnosti fyzickch osb a prvnickch osb k vodm a nehnutenostiam, ktor s nimi svisia pri ich ochrane, elnom a hospodrnom vyuvan, oprvnenia a povinnosti orgnov ttnej vodnej sprvy a zodpovednos za poruenie povinnost poda tohto zkona. V tejto prvej asti obsahuje zkon zkladn pojmy ( rieka, vodn tvar, tvar povrchovej vody, pojmy tkajce sa odpadovch vd a pod.) a rozdelenie vd ( povrchov, podzemn lieiv, bansk, braktick a pobren).
II. Zisovanie vskytu, mnostva a stavu vd je delen na zisovanie mnostva, reimu

a kvality povrchovch vd, a ich hodnotenie, zisovanie vskytu, mnostva, reimu a kvality podzemnch vd a ich hodnotenie a urenie enviromentlnych cieov. Zisovanie a hodnotenie sa vykonva poveren osoba za elom vytvorenia podkladov pre vodn plnovanie, vkon ttnej vodnej sprvy a poskytovanie informci verejnosti. 1. Pre povrchov vody spova zisovanie v : a) identifikcii tvarov povrchovch vd, b) urovan tvarov povrchovch vd na rzne spsoby pouvania, najm na 1. odbery povrchovch vd pre pitn vodu, 2. kpanie, 3. ivot a reprodukciu pvodnch druhov rb, c) monitorovan mnostva, reimu, kvality povrchovch vd a vplyvov psobiacich na
116
kvalitu povrchovch vd v tvaroch povrchovch vd poda Ministerstvom ivotnho prostredia Slovenskej republiky (alej len "ministerstvo") schvlench programov monitorovania vd, d) monitorovan mnostva, reimu, kvality povrchovch vd a vplyvov psobiacich na kvalitu povrchovch vd v chrnench zemiach poda ministerstvom schvlench programov monitorovania vd; zsady na vypracovanie programu monitorovania kvality vd v zranitench oblastiach s uveden v prlohe . 2, e) vytvran a prevdzkovanie informanch systmov o povrchovch vodch a o nakladan s nimi. Sasou hodnotenia stavu, mnostva, reimu, kvality povrchovch vd a hodnotenia vplyvov psobiacich na kvalitu povrchovch vd je hodnotenie a) ekologickho stavu a chemickho stavu tvarov povrchovch vd, b) mnostva povrchovch vd, c) kvality povrchovch vd a vplyvov psobiacich na kvalitu povrchovch vd. 2. Zisovanie vskytu, mnostva, reimu a kvality podzemnch vd je a) identifikcia zdrojov podzemnch vd, b) identifikcia tvarov podzemnch vd tak, aby boli asami sprvnych zem povod a iastkovch povod, c) monitorovanie mnostva, reimu a kvality podzemnch vd v tvaroch podzemnch vd poda ministerstvom schvlench programov monitorovania vd a programov monitorovania vd, ktor s vykonvan v ochrannch psmach vodrenskch zdrojov v miestach bodovch zdrojov zneistenia, d) vytvranie a prevdzkovanie informanch systmov o podzemnch vodch a o nakladan s nimi, e) sledovanie vplyvov psobiacich na kvalitu podzemnch vd. Sasou hodnotenia stavu podzemnch vd je: a) hodnotenie kvantitatvneho stavu podzemnch vd, b) hodnotenie chemickho stavu podzemnch vd. Na zabezpeenie ochrany vd a jej trvalo udratenho vyuvania sa uruj environmentlne ciele pre a) tvary povrchovch vd, b) tvary podzemnch vd, c) chrnen zemia, ktormi s 1. zemia s povrchovou vodou urenou na odber pre pitn vodu, 2. zemia s vodou vhodnou na kpanie, 3. zemia s povrchovou vodou vhodnou pre ivot a reprodukciu pvodnch druhov rb, 4. chrnen oblasti prirodzenej akumulcie vd (alej len "chrnen vodohospodrska oblas"), 5. ochrann psma vodrenskch zdrojov, 6. referenn lokality, 7. citliv oblasti,
117
8. zraniten oblasti, 9. chrnen zemia a ich ochrann psma poda osobitnho predpisu. Enviromentlne ciele spovaj v : a) zabrnen zhoreniu stavu tvarov povrchovej vody, b) ochranu, zlepovanie a obnovovanie tvarov povrchovej vody s cieom dosiahnu dobr stav povrchovch vd, c) ochrane a zlepovan umelch a vrazne zmenench tvarov povrchovch vd s cieom dosiahnu dobr ekologick potencil a dobr chemick stav, d) postupnom zniovan zneisovania prioritnmi ltkami a zastavenie alebo postupnom ukonenie emisi, vypania a nikov prioritnch nebezpench ltok. Pri podzemnch vodch v: a) zabrnen alebo obmedzenie vstupu zneisujcich ltok do podzemnej vody a na zabrnenie zhoreniu stavu tvarov podzemnch vd, b) ochrane, zlepovan a obnovovan tvarov podzemnej vody a na zabezpeen rovnovhy medzi odbermi podzemnch vd a dopanm ich mnostva s cieom dosiahnu dobr stav podzemnch vd do 22. decembra 2015, c) zvrten vznamnho vzostupnho trendu koncentrcie zneisujcej ltky, ktor je spsoben udskou innosou s cieom postupnho zniovania zneisovania podzemnej vody. Vodn bilancia sa sklad z hydrologickej bilancie (porovnva zmeny v mnostvch vd v asovom intervale) a z vodohospodrskej bilancie (porovnva poiadavky na odbery a vypanie vd). Zkon stanovuje povinnosti uvateom vd, nahlasova daje vyuvania vd (odbery a vypanie) sprvcom vodohospodrsky vznamnch tokov. pecilne vyuvanie vd zkon definuje v ustanoveniach 7 a 10
-
Vody uren na odbery vd pre pitn vodu Vody vhodn na kpanie Vody uren na zvlahy Vody vhodn pre ivot rb a reprodukciu pvodnch druhov rb
III. Vodn plnovanie. Pre ely vodnho plnovania sa zemie Slovenska del poda povod
(Dunaj a Visla) a iastkovch povod (pre povodie Dunaja s to: Dunaj, Morava, Vh, Hron, Ipe, Slan Bodrog, Hornd a Bodva a pre Vislu s to iastkov povodia Dunajca a Popradu), tzv. sprvne zemia povod. Vodohospodrsky manament zaha (11 ods.7): a) vykonvanie loh spojench so zisovanm vskytu, mnostva, reimu a kvality a s hodnotenm stavu povrchovch vd a podzemnch vd, , b) odborn prpravu a aktualizciu plnov manamentu povod, c) sledovanie vplyvu bodovho zneistenia na kvalitu vd v recipientoch,
118
d) identifikciu plonho zneisovania vd, e) spoluprcu pri vypracovan Programu protierznych opatren, opatren na zvyovanie retennej schopnosti iastkovch povod a koordincia pri ich vykonvan, f) koordinovanie vodohospodrskych loh s tvorbou a vyuvanm vodohospodrskych inkov zemnho systmu ekologickej stability, g) spracovanie ekonomickch analz nakladania s vodami a uplatovanie platieb za uvanie vd, h) zabezpeovanie stanovsk z hadiska uplatovania plnov manamentu povod, technickch podkladov a inch odbornch podkladov pre rozhodovaciu a in sprvnu innos orgnov ttnej vodnej sprvy, i) sprvu vodohospodrsky vznamnch vodnch tokov, j) starostlivos o odkryt podzemn vody z hadiska ochrany vskytu, mnostva, kvality vd, vodnch ekosystmov a od vd priamo zvislch ekosystmov v krajine (alej len "vodn pomery"), k) zabezpeovanie koncepcie a koordincia opatren na zniovanie nepriaznivch inkov povodn a sucha. V rmci vodnho plnovania sa vyhotovuj : a) plny manamentu povod, ktormi s 1. Pln manamentu povodia Dunaja, ktor obsahuje plny manamentu iastkovch povod poda 11 ods. 4, 2. Pln manamentu povodia Visly, ktor obsahuje pln manamentu iastkovho povodia Dunajca a Popradu poda 11 ods. 5, b) Vodn pln Slovenska. Sasou vodnho plnovania je aj program opatren, ktor vychdza z enviromentlnych cieov. Nadvznos na zkon o P Pre ely P je nutn vychdza z plnov manamentu iastkovch povod, a to hlavne ast tkajcich sa koordinovania vodohospodrskych loh s tvorbou a vyuvanm vodohospodrskych inkov zemnho systmu ekologickej stability, zabezpeovan stanovsk z hadiska uplatovania plnov manamentu povod, technickch podkladov a inch odbornch podkladov pre rozhodovaciu a in sprvnu innos orgnov ttnej vodnej sprvy, Programu protierznych opatren, opatren na zvyovanie retennej schopnosti iastkovch povod a koordincia pri ich vykonvan.
IV. Nakladanie s vodami

Za nakladanie s vodami sa povauje: a) odber povrchovch vd a podzemnch vd na rzne ely jej pouitia, b) odvdzanie a vypanie povrchovch vd a podzemnch vd, c) vzdvanie, zadriavanie, akumulcia, zniovanie hladiny povrchovch vd a podzemnch vd, d) vypanie odpadovch vd do povrchovch vd a do podzemnch vd,
119
e) vyuvanie hydroenergetickho potencilu vodnch tokov, f) pouvanie povrchovch vd a podzemnch vd na plavbu alebo plavenie dreva, na rekreciu a vodn porty, na chov rb a vodnej hydiny alebo inch ivochov, g) vykonvanie inch innosti, ktor vyuvaj vlastnosti povrchovch vd a podzemnch vd, h) innos ovplyvujca vodn pomery, i) vyuvanie energetickho potencilu podzemnch vd, j) in innos, ktor m vznamn vplyv na stav vody. Nakladanie s vodami sa del na - ich vyuvanie bez potreby rozhodovania a posudzovania ttnou vodnou sprvou - a na podmienen nakladanie vymedzen sprvnym orgnom na seku vodnho hospodrstva. Do prvej skupiny patr veobecn uvanie vd, ktor zaha odoberanie vd na uspokojovanie osobnch potrieb domcnost za zkonom stanovench podmienok ( napr. odoberanie jednoduchmi vodnmi zariadeniami gravitan odber 60l/min., zachytenie pramea 10 l/min. zachytenie povrchovch vd v ndriach do 5 m3). Do tejto skupiny patr plavba a plavenie dreva a povanie banskch vd. Do druhej skupiny patria tak vyuvanie vd, ktor si vyaduje povolenie, shlas alebo vyjadrenie orgnu ttnej vodnej sprvy. Povolenie (26) je potrebn : a) pri povrchovch vodch na 1. ich odber, 2. ich vzdvanie a na in spsob akumulcie, 3. vyuvanie ich hydroenergetickho potencilu, b) pri podzemnch vodch na 1. ich odber, 2. ich akumulciu, 3. ich erpanie na el zniovania ich hladiny, 4. umel zvyovanie ich mnostva povrchovou vodou, c) na vypanie odpadovch vd a osobitnch vd do povrchovch vd alebo do podzemnch vd, d) na vypanie vd z povrchovho odtoku do povrchovch vd alebo do podzemnch vd, e) na vyuvanie povrchovch vd alebo podzemnch vd na hospodrsky chov rb alebo na chov vodnej hydiny, prpadne inch vodnch ivochov na ely podnikania, f) na erpanie zneistench podzemnch vd na ely znenia ich zneistenia alebo znenia zneistenia horninovho prostredia a na ich nsledn vypanie do tchto vd, prpadne do povrchovch vd, g) na erpanie podzemnch vd a ich vypanie do povrchovch vd alebo do podzemnch vd pri hydrogeologickom prieskume s predpokladanm asom trvania erpacej skky nad p dn a pri zakladan stavieb,
120
h) na zavlaovanie a odvodovanie pozemkov vodnmi stavbami, i) na in osobitn uvanie povrchovch vd a podzemnch vd. Okrem toho sa povolenie (23) vyaduje aj na niektor innosti, do ktorch patr : a) vysdzanie, stnanie a odstraovanie stromov a krov v korytch vodnch tokov, na pobrench pozemkoch a v inundanch zemiach, b) abu piesku, trku, bahna s vnimkou lieivho bahna z pozemkov tvoriacich koryto, c) zasypvanie odstavench ramien vodnch tokov, moiarov a odkrytch podzemnch vd. Povolenie je potrebn na vodn stavby. Pri vodnch stavbch m orgn ttnej vodnej sprvy psobnos stavebnho radu poda osobitnho predpisu (stavebn zkon) s vnimkou psobnosti vo veciach zemnho rozhodovania a vyvlastnenia. Orgn ttnej vodnej sprvy, ktor je prslun na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj o uvan stavby vydanm kolaudanho rozhodnutia Povolenie orgnu ttnej vodnej sprvy na uskutonenie, zmenu alebo odstrnenie vodnej stavby je sasne stavebnm povolenm a povolenie na jej uvedenie do prevdzky je sasne kolaudanm rozhodnutm. Shlas (27) orgnu ttnej vodnej sprvy sa vydva na uskutonenie, zmenu alebo odstrnenie stavieb a zariaden alebo na innosti, na ktor nie je potrebn povolenie poda tohto zkona, ktor vak mu ovplyvni stav povrchovch vd a podzemnch vd. Shlas je potrebn, ak ide o a) stavby vo vodch a na pobrench pozemkoch, stavby v inundanom zem a v ochrannch psmach vodrenskch zdrojov alebo stavby vo vzdialenosti do 23 m od vzdunej pty ochrannej hrdze, b) ropovody a in lniov produktovody na prepravu kodlivch ltkok a obzvl kodlivch ltkok, dianice, cesty a miestne komunikcie, c) sklady, ndre a skldky kodlivch ltkok a obzvl kodlivch ltkok, stavby umoujce podzemn skladovanie ltok v zemskch dutinch, d) stavby vekokapacitnch fariem, e) umiestovanie a odstraovanie zariaden vo vodnom toku a v odkrytch podzemnch vodch a na ich brehu, najm zariaden monitorovacieho systmu a informanho systmu na pozorovanie hladiny, mnostva a kvality vody a zariaden nesliacich plavbe ani sprve vodnho toku, f) leteck aplikciu hnojv a chemickch ltok na ochranu rastln alebo na nienie kodcov alebo buriny v chrnench vodohospodrskych oblastiach a v ochrannch psmach vodrenskch zdrojov. Vyjadrenie (28) je potrebn k zmeru stavby, i je predpokladan stavba alebo zmena stavby mon z hadiska ochrany vodnch pomerov a za akch podmienok ju mono uskutoni a
121
uva pred zhotovenm projektovej dokumentcie stavby alebo zmeny stavby. Vyjadrenie je potrebn aj v prpadoch a) pripravovan technologick pravy vo vrobnom procese alebo v objeme vroby, ak maj vplyv na nakladanie s vodami, b) neinvestin pravy vodnch stavieb a inch stavieb a zariaden, ak mu ovplyvni mnostvo alebo kvalitu povrchovch vd alebo podzemnch vd, c) abu piesku a trku a na zemn prce, ak pri nich me djs k odkrytiu hladiny podzemnch vd alebo k prepadu ich nadloia do podzemnch vd, d) geologick prce a zemn prce vykonvan na inundanch zemiach a v ochrannch psmach vodrenskch zdrojov, e) schvlenie a zmenu lesnho hospodrskeho plnu a shrnnho lesnho hospodrskeho plnu39) v chrnench vodohospodrskych oblastiach, v inundanch zemiach a v ochrannch psmach vodrenskch zdrojov, f) ely prerokovania zemnoplnovacej dokumentcie.
Evidencia o vodch (29) obsahuje rozhodnutia orgnov ttnej vodnej sprvy a ich zmeny, daje o zisovan vskytu a hodnoten stavu povrchovch vd a podzemnch vd a alie daje potrebn na vkon ttnej vodnej sprvy. len sa na evidenciu poda: a) vodnch tvarov povrchovch vd a podzemnch vd, b) mnostiev a kvality vody vo vodnch tvaroch vrtane ich ovplyvovania udskou innosou, c) prv a povinnost vyplvajcich z rozhodnut orgnov ttnej vodnej sprvy, d) chrnench zem a ostatnch zem chrnench poda tohto zkona. Nadvznos na zkon o P V projektoch P sa povolenia VS vyaduj v prpadoch, ak sa bud realizova vodohospodrske stavby v rmci projektu P. Povolenie sa vyaduje aj v prpade, e sa bud vysdza alebo odstraova porasty na pozemkoch tvoriacich vodn tok, pobren pozemok alebo inundan zemie. Shlas sa vyaduje ak sa bud navrhova stavby ktor mu ovplyvni stav povrchovch vd, stavby umiestnench na pobrench pozemkoch alebo inundanch zemiach. Vyjadrenie sa vyaduje pri vetkch konaniach o P.
V. Ochrana vodnch pomerov a vodrenskch zdrojov.

Vlastnk, sprvca alebo njomca ponohospodrskych pozemkov a lesnch pozemkov je povinn ich obhospodarova takm spsobom, ktor nielen zachov vhodn podmienky na vskyt vd, ale aj napomha zlepovanie vodnch pomerov; je povinn najm zabraova kodlivm zmenm odtokovch pomerov, splavovaniu pdy a dba o udriavanie pdnej vody a o zlepenie retennej schopnosti zemia. Zkon upravuje osobitne spsob vyuvania a nakladania s vodami v prpadoch ak ide o :
-
Chrnen vodohospodrsku oblas Ochrann psma vodrenskch zdrojov

122
Referenn lokalitu Citliv oblasti Zraniten oblasti Vypanie odpadovch vd a osobitnch vd do povrchovch vd, podzemnch vd a do kanalizcie.
Nadvznos na zkon o P Chrnen vodohospodrsku oblas, ochrann psma vodrenskch zdrojov, referenn lokalitu je potrebn zohadni (riei) v pozemkovch pravch tak, aby vpisy z registrov obsahovali daje o obmedzeniach, ktor zo zkona o vodch vyplvaj a novm usporiadanm nesmie djs k znevhodneniu vlastnka, ktor mal vlastnctvo pvodnch pozemkov bez obmedzenia.
VI. Vodn toky

Vodn tok je v zkone definovan ako vodn tvar trvalo alebo obasne tecich povrchovch vd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktor je jeho sasou, a ktor je napjan z vlastnho povodia alebo z inho vodnho tvaru. Vodnm tokom s aj vody v slepch ramench, mtvych ramench a odstavench ramench, ak s ovplyvovan hydrologickm reimom vodnho toku, ako aj vody umelo vzdut v koryte. Vodnm tokom zostvaj aj povrchov vody, ktorch as teie pod zemskm povrchom alebo zakrytmi sekmi. Za pozemok vodnho toku (jeho koryta) sa povauje pozemok, ktor je evidovan v katastri nehnutenost ako vodn plocha so spsobom vyuitia pozemku ako vodn tok. Ak pretek vodn tok po pozemku, ktor nie je takto evidovan v katastri nehnutenost, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorch odtekaj vody a po brehov iaru. Brehovou iarou prirodzenho koryta je priesenica vodnej hladiny s priahlmi pozemkami, po ktor voda sta preteka medzi brehmi bez toho, aby sa vylievala do priahlho zemia. Brehov iara umelho koryta je uren v dokumentcii stavebnch prav. V pochybnostiach rozhodne orgn ttnej vodnej sprvy. Poda stavy SR l.4 s vodn toky vo vlastnctve SR (nerastn bohatstvo, jaskyne, podzemn vody, prrodn lieiv zdroje a vodn toky s vo vlastnctve Slovenskej republiky). Prechod vlastnctva pozemkov tvoriacich vodn tok na tt nastal prijatm zkona . 138/1973 Zb. (zkon o vodch) bez nroku na nhradu (31 ods.3 Za pozemky tvoriace poda predchdzajcich odsekov prirodzen koryto nepatr nhrada obdobne poda predpisov o vyvlastnen.). Ak dolo ku zmene koryta neskr, tt mal pozemky vysporiada. Obdobne sa malo kona ak boli vytvoren umel koryt tokov. Vodn toky sa poda vznamu lenia na : a) vodohospodrsky vznamn vodn toky, b) drobn vodn toky. Z hadiska ich vyuitia sa lenia na:
123
a) vodrensk toky, b) ostatn vodn toky. Inundan zemie (46) je zemie priahl k vodnmu toku, zaplavovan vyliatm vody z koryta, ktor je vymedzen ochrannou hrdzou alebo protipovodovou lniou, alebo zplavovou iarou. Rozsah inundanho zemia, ktor je vymedzen zplavovou iarou, uruje orgn ttnej vodnej sprvy na nvrh sprvcu vodohospodrsky vznamnch vodnch tokov. Nadvznos na zkon o P Pri urovan hranc pozemkov tvoriacich vodn tok je potrebn prizva zstupcov SVT a VS ( v rmci komisii zrieden poda 3 ods.3 zkona o P). Pre inundan zemia platia urit obmedzenia, preto je potrebn v konan o pozemkovch prav sceova pozemky s ohadom na tto skutonos, a v prpade shlasu vlastnka riei vyrovnanie za pozemky vo vlastnctve ttu.
VII. Sprva vodnch tokov

Sprvu vodnch tokov vykonvaj: a) sprvca vodohospodrsky vznamnch vodnch tokov, ktorm je ttna odborn organizcia ministerstva, b) sprvcovia drobnch vodnch tokov, ktormi s sprvca vodohospodrsky vznamnch vodnch tokov a ttne organizcie, ktorm bola preveden sprva (poda 51). Sprva vodnch tokov spova hlavne v : sledovan stav vodnch tokov a pobrench pozemkov z hadiska zabezpeenia funkci vodnho toku, udriavania kort v stave, ktor zabezpeuje ich prirodzen alebo projektovan prietonos a hbku vody, udriavan alebo odstraova brehov porasty vo vodnch tokoch, na pobrench pozemkoch, spevovan brehov vodnch tokov, udriavan a isten kort , zabezpeovan potrebnej pravy vodnch tokov a alch innost. Sprvca vodnho toku je oprvnen a) pri vkone sprvy vstupova v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnutenosti, b) v zujme starostlivosti o koryto odstraova alebo novo vysdza stromy a kry na pobrench pozemkoch, c) v rozsahu riadnej sprvy vodnho toku ai z koryta rieny materil, d) v rmci shrnnho manipulanho poriadku vodnch stavieb vydva pokyny na manipulciu s vodnmi stavbami. Na zklade rozhodnutia ministerstva mono sprvu drobnho vodnho toku alebo jeho ucelenho seku previes do sprvy inej ttnej organizcie, ktorej drobn vodn tok prevane sli. Sprvca vodnho toku me drobn vodn tok alebo jeho ucelen sek prenecha do njmu alebo do vpoiky a) obci, v ktorej sa nachdza,
124
b) koncesionrovi poas koncesnej doby k vodnej stavbe, c) prvnickej osobe a fyzickej osobe-podnikateovi, s ktorej innosou drobn vodn tok svis. Pri vkone sprvy vodnho toku a sprvy vodnch stavieb alebo zariaden me sprvca vodnho toku uva pobren pozemky. Pobrenmi pozemkami v zvislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetcie pri vodohospodrsky vznamnom vodnom toku s pozemky do 10 m od brehovej iary a pri drobnch vodnch tokoch do 5 m od brehovej iary; pri ochrannej hrdzi vodnho toku do 10 m od vzdunej a nvodnej pty hrdze. Vlastnk pobrenho pozemku je povinn najm umoni sprvcovi vodnho toku vkon jeho oprvnenia, dba o ochranu vd a zdra sa innost, ktor mu ovplyvni prirodzen reim vd vo vodnom toku, zneisti vodu alebo inak ohrozi jej kvalitu, znemoni alebo sai riadnu prevdzku a drbu vodnho toku a s nm svisiacich vodnch stavieb, Orgn ttnej vodnej sprvy me vlastnkom pobrench pozemkov bez nhrady zakza vytna stromy a kry zabezpeujce stabilizciu koryta. Ak ide o pobren pozemok pri drobnom vodnom toku, je jeho vlastnk povinn udriava breh v takom stave, aby sa netvorili prekky, ktor brnia nehatenmu odtoku vody, sauj alebo znemouj prstup k vodnmu toku alebo podporuj usadzovanie plavenn alebo ukladanie splavenn.
Nadvznos na zkon o P Pri vetkch odberoch i vypaniach vd, ak s rieen v P je potrebn dohodn podmienky so sprvcom vodnho toku. Obdobne je to pri stavbch, ktor mu ma vplyv na stav povrchovch a podzemnch vd. Vlastnctvo k pozemku nachdzajcich sa pri vodnch tokov vyaduje urit povinnosti, preto pri umiestovan novch pozemkov v tchto zemiach, ak nejde o prpady e pvodn pozemok vlastnka mal obdobn obmedzenia, je potrebn s novm vlastnkom odshlasi umiestnenie jeho novch pozemkov s poukzanm na obmedzenia vyplvajce zo zkona, ktor mus akceptova.
VIII. Vodn stavby

-
Za vodn stavby sa povauj najm : stavby, ktormi sa upravuje, men alebo zriauje koryto, stavby na ochranu pred povodami, priehrady, vodn ndre, rybnky, hate, hrdze studne, stavby vodovodnch potrub, vodovodov a alie vodrensk objekty stavby stk, stokov siete vrtane objektov na nich, istiarne odpadovch vd, stavby na zavlaovanie a odvodovanie pozemkov, hydromelioran stavby na zavlaovanie a odvodovanie pozemkov a na ochranu pozemkov pred vodnou erziou, stavby, ktor sa zriauj na plavebn ely v korytch alebo v inch vodnch tvaroch, stavby umoujce vyuvanie vd najm na hromadn rekreciu a vodn porty,
125
vodovodn prpojky, kanalizan prpojky do verejnej kanalizcie,
Vlastnk vodnej stavby je povinn udriava vodn stavbu v riadnom stave a zabezpeova jej drbu a prevdzku tak, aby umoovala plynul prietok vody, zabezpeova odborn technicko-bezpenostn dohad nad jej prevdzkou, udriava v riadnom stave dno a brehy vodnho toku v mieste vzdutia a stara sa v om o nehaten odtok vody a odchod adu, najm odstraova nnosy a prekky vo vodnom toku, dodriava pokyny sprvcu vodnho toku na dotknutom vodnom toku v prpade mimoriadnej situcie, vypracova manipulan poriadok vodnej stavby a predloi ho na schvlenie orgnu ttnej vodnej sprvy. Ak ide o vlastnka pozemku, jeho sprvcu alebo uvatea, na ktorom je hydromelioran stavba umiestnen, je tento povinn (53a)
-
strpie hydromelioran stavbu alebo jej as na pozemku, kde je tto stavba umiestnen, pri uvan pozemku pona si tak, aby svojou innosou nepokodzoval hydromelioran stavbu alebo jej as a neporuoval a ani inak negatvne neovplyvoval funknos, bezpenos, spoahlivos a prevdzku hydromelioranej stavby alebo jej asti, inak zodpoved za kodu, ktor svojou innosou spsobil, strpie, aby vlastnk, sprvca alebo uvate hydromelioranej stavby alebo jej asti v nevyhnutnej miere vstupoval na pozemky, kde sa hydromelioran stavba alebo jej as nachdza, v svislosti s jej prevdzkou, rekontrukciou, prekldkou, drbou alebo opravou, ohlsi vlastnkovi, sprvcovi alebo uvateovi hydromelioranej stavby alebo jej asti vzniknut zvady alebo nutnos vykona opravy na hydromelioranej stavbe alebo jej asti.
Pri vodnch stavbch, ktorch pokodenie me spsobi ohrozenie priahlho zemia, ivota ud a majetku najm uvonenm vzdvanej alebo zadriavanej vody je potrebn zabezpei odborn technicko-bezpenostn dohad. Tto innos je zameran na zisovanie technickho stavu vodnch stavieb. Vykonva sa pozorovanm bezpenosti a stability vodnch stavieb, meranm ich deformci, sledovanm priesaku vd, hodnotenm vsledkov tchto pozorovan a meran a navrhovanm opatren na odstrnenie zistench nedostatkov a zaraovanm vodnch stavieb do kategri . Odborn technicko-bezpenostn dohad sa vykonva v obdob prpravy vodnej stavby, jej uskutonenia alebo rekontrukcie a poas prevdzky vodnej stavby a do jej uvedenia do nekodnho stavu. Z hadiska odbornho technicko-bezpenostnho dohadu sa vodn stavby rozdeuj do I. a IV. kategrie poda bodovho systmu, ktor zohaduje vznam vodnej stavby, riziko monho ohrozenia udskch ivotov a kd na majetku v priahlom zem a nebezpeenstvo vzniku porch na vodnej stavbe. Kategorizcii podliehaj vodn stavby, ktor vzdvaj a zadriavaj vodu. Takmito vodnmi
126
stavbami s priehrady, vodn ndre, hate, odkalisk vytvoren hrdzovm systmom, na ktor sa odpad uklad hydraulickm spsobom, erpacie stanice vntornch vd a hrdze, ako aj sasti stavieb, ktor s uren na pravu vodnch tokov, na odbery vd, na vypanie odpadovch vd a na in pouvanie vd. Ministerstvo na zklade iadosti stavebnka alebo vlastnka vodnej stavby zarad alebo prerad vodn stavbu do niektorej zo tyroch kategri na zklade posudku ttnej organizcie, ktor je na vkon odbornho technicko-bezpenostnho dohadu nm poveren, najneskr pred vydanm stavebnho povolenia. Pri vodnch stavbch zaradench do I. a II. kategrie je ich vlastnk, prpadne stavebnk povinn zabezpei odborn technicko-bezpenostn dohad prostrednctvom ttnej organizcie, ktor je na vkon odbornho technicko-bezpenostnho dohadu poveren. Odborn technicko-bezpenostn dohad me vykonva osoba, ktor m odborn spsobilos na tto innos. Vodn stavby, pri ktorch prevdzke sa ovplyvuje prietok vody, hladina vody alebo kvalita vody a vyuva hydroenergetick potencil vo vodnom toku, mono prevdzkova len poda schvlenho manipulanho poriadku. Ide hlavne o vodn ndre vrtane suchch ndr (poldrov), do ktorch voda pritek z vodnho toku alebo odtek do vodnho toku, hate s vpustnm zariadenm, kanle a odbern zariadenia okrem odbernch zariaden, vpustn zariadenia, erpacie stanice vntornch vd a zvlahovch systmov, vodn elektrrne, plavebn kanle a preplavovacie zariadenia (plavebn komory). Nadvznos na zkon o P Pri zohadovan existujcich hydromelioranch stavieb upozorni vlastnka pozemku na obmedzenia, vyplvajce zo zkona. Obdobne to plat ak ide o in vodn stavby.
IX. Psobnos orgnov ttnej vodnej sprvy

Orgny ttnej vodnej sprvy s: a) ministerstvo, b) krajsk rady ivotnho prostredia, c) obvodn rady ivotnho prostredia, d) inpekcia, e) obce. Ministerstvo ako stredn orgn ttnej vodnej sprvy a vodnho hospodrstva
-
vykonva ttnu vodn sprvu poda tohto zkona a riadi jej vkon, zabezpeuje zisovanie mnostva, reimu a kvality povrchovch vd a podzemnch vd, hodnotenie stavu, mnostva, reimu a kvality povrchovch vd a podzemnch vd a urovanie environmentlnych cieov poda 4, 4a a 4c a 5, zabezpeuje vypracovanie, schvaovanie, aktualizciu a plnenie programu monitorovania, vypracva program opatren a asov rozvrh ich realizcie na ely zlepenia kvality povrchovch vd urench na odbery pre pitn vodu,
127
zabezpeuje vypracovanie programu protierznych opatren na zvyovanie retennej schopnosti iastkovch povod a kontroluje jeho plnenie, zabezpeuje vypracovanie plnov manamentu povod, Vodnho plnu Slovenska vypracva koncepcie a rozvojov programy vo vodnom, vydva vyjadrenie k investinej innosti, ktor me vznamnm spsobom ovplyvni nakladanie s vodami, ochranu vd a vodnch pomerov ( 28 ods. 1), pravidelne prehodnocuje rozsah vyhlsench citlivch oblast a rozsah zranitench oblast rozhoduje o tom, i sprvu drobnho vodnho toku alebo jeho ucelenho seku mono previes do sprvy inej ttnej organizcie stredne zabezpeuje lohy na seku vkonu odbornho technicko-bezpenostnho dohadu overuje odborn spsobilos na vkon odbornho technicko-bezpenostnho dohadu vykonva hlavn ttny vodoochrann dozor vyjadruje sa ku Koncepcii zemnho rozvoja Slovenska,
Krajsk rady ivotnho prostredia - rozhoduje v sprvnom konan v prvom stupni ttnej vodnej sprvy poda tohto zkona, ak ide o, medzinrodn vody alebo hranin vody, vodn stavbu a s ou spojen nakladanie s vodami, ktor zasahuje alebo ovplyvuje zemie dvoch alebo viacerch obvodov, vodn stavbu s energetickm zariadenm s intalovanm vkonom nad 100 kW a s ou spojen osobitn uvanie vd, - udeuje vnimky zo zkazu plavby na odkrytch podzemnch vodch na portov a rekrean innos , - dva vyjadrenia vo veciach, v ktorch v sprvnom konan rozhoduje v prvom stupni, a vo veciach tkajcich sa hraninch vodnch tokov ( 28), - vedie evidenciu o vodch ( 29), - rozhoduje o schvlen shrnnho manipulanho poriadku vodnch stavieb na cel hlavn vodn tok a jeho prtoky , - vykonva ttny vodoochrann dozor v rmci svojej psobnosti a rozhoduje o opatreniach na npravu a o obmedzen alebo zkaze vroby alebo innosti , - vymenva a odvolva lenov vodnej stre a usmeruje ich innos - vyjadruje sa poda k zemnm plnom reginov. Obvodn rady ivotnho prostredia - rozhoduje v sprvnom konan v prvom stupni vo veciach poda tohto zkona, ak ich tento zkon nezveruje inm orgnom ttnej vodnej sprvy, - vedie evidenciu povolen poda, - je pecilnym stavebnm radom vo veciach vodnch stavieb - vedie evidenciu o vodch - rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam, ktor vydala obec - vykonva ttny vodoochrann dozor v rmci svojej psobnosti - me veobecne zvznou vyhlkou upravi, obmedzi, prpadne zakza veobecn uvanie povrchovch vd na vodohospodrsky vznamnch vodnch tokoch, alebo uri rozsah inundanho zemia pri vodohospodrsky vznamnch vodnch tokoch ,
128
vyjadruje sa poda k zemnm plnom obc a zemnm plnom zn.
Inpekcia Inpekcia je odborn kontroln orgn, prostrednctvom ktorho ministerstvo vykonva hlavn ttny vodoochrann dozor vo veciach ochrany vd a hospodrenia s vodami. Obec: Obec v prenesenom vkone psobnosti na seku ttnej vodnej sprvy rozhoduje vo veciach - povolenia na odber povrchovch vd a podzemnch vd a ich in uvanie na potreby jednotlivch obanov (domcnost), uskutonenie, zmenu a odstrnenie vodnch stavieb, ktor svisia s tmto odberom, - v ktorch je prslun povoova vodn stavbu, ako aj v ostatnch vodohospodrskych veciach tkajcich sa tejto vodnej stavby, - pochybnost o urenie hranice pobrenho pozemku pri drobnch vodnch tokoch, uloenia opatren na odstrnenie kodlivho stavu pri pokoden verejnej kanalizcie alebo verejnho vodovodu, prpadne pri ohrozen ich prevdzky, ak tieto opatrenia nevyaduj povolenie. ttny vodoochrann dozor orgnov ttnej vodnej sprvy Orgny ttnej vodnej sprvy dozeraj na dodriavanie ustanoven tohto zkona a veobecne zvznch prvnych predpisov vydanch na jeho vykonanie. Vodn str Orgn ttnej vodnej sprvy vo svojom zemnom obvode alebo jeho asti na nvrh sprvcov vodnch tokov, vlastnkov vodnch stavieb a obc vymenva a odvolva na ochranu vd, vodnch tokov a vodnch stavieb lenov vodnej stre. Oprvnenie lena vodnej stre maj aj uren zamestnanci orgnov ttnej vodnej sprvy vykonvajci ttny vodoochrann dozor a hlavn ttny vodoochrann dozor nad vodami. Vodohospodr Prvnick osoby a fyzick osoby-podnikatelia, ktor na zklade povolenia orgnu ttnej vodnej sprvy odoberaj vodu alebo vypaj odpadov vody do povrchovch vd alebo do podzemnch vd v mnostve vom ako 400 m3 za de, alebo zaobchdzaj so kodlivmi ltkami alebo obzvl kodlivmi ltkami v mnostve uvedenom v zkone, s povinn ustanovi funkciu vodohospodra a vytvori predpoklady na jej vkon. Tto povinnos nem prevdzkovate verejnho vodovodu a verejnej kanalizcie. Funkciu vodohospodra me vykonva bezhonn fyzick osoba, ktor m poadovan kvalifikciu a absolvovala odborn prax, alebo prvnick osoba, ktor tak osoby zamestnva. Nadvznos na zkon o P Projekty pozemkovch prav a nvrhy veobecnch zsad funknho usporiadania zemia je potrebn da na vyjadrenia obvodnm radom ivotnho prostredia a p prpadoch hraninch vodnch tokov krajskm radom ivotnho prostredia.
129
X. Osobitosti konania
Miestna prslunos orgnov ttnej vodnej sprvy na vydvanie povolen na osobitn uvanie vd, na vodn stavby a na in innosti sa spravuje miestom osobitnho uvania vd, vodnej stavby alebo miestom innosti. Postup v konan: Na konanie orgnov ttnej vodnej sprvy (alej len "vodoprvne konanie") poda tohto zkona sa vzahuj veobecn predpisy o sprvnom konan, ak tento zkon neustanovuje inak. Na rozhodovanie tkajce sa vodnch stavieb sa vzahuj veobecn predpisy o stavebnom konan. Sumr zkladnch problematk rieench v P vo vzahu k zkonu o vodch. Z pohadu zkona o vodch sa priamo dotkaj vykonvania pozemkovch prav ustanovenia ktor upravuj nakladanie s vodami, povolenie (21, 26), shlas (27) a vyjadrenie (28). Z vodnho plnovania je potrebn zohadova zmery z plnu manamentu povod, v ktorch sa nachdzaj enviromentlne ciele a programy opatren. Z piatej asti zkona sa premietaj plochy s obmedzenm ich vyuitia, ktor sa tkaj chrnench vodohospodrskych oblast, ochrannch psiem vodrenskch zdrojov, referennch lokalt. alm problmom, ktor sa priamo dotka pozemkovch prav je otzka vodnch tokov. Zkon definuje pozemok, ktor tvor vodn tok a pozemky priahl k vodnm tokom, pobren pozemky. Z titulu obmedzen s vyuvanm pozemkov pri vodnch tokoch, je potrebn zohadova tto skutonos ( vlastnk novho pozemku mus o obmedzen vedie). Z problematiky vodnch stavieb sa priamo dotka novho usporiadania zemia v pozemkovch pravch otzka hydromelioranch stavieb a s tm spojen strpenie vlastnej stavby a tie umonenia jej prevdzkyschopnosti (prstup k nej pri drbe, rekontrukcii). Obmedzenia sa tkaj aj alch vodohospodrskych stavbch, z dvodov ich ochrany.
4. Zkon o ochrane pred povodami ( z. . 7/2010 Z. z.):

ZKLADN USTANOVENIA OPATRENIA NA OCHRANU PRED POVODAMI ZEMIA OVPLYVNEN POVODOU ZEMIA OVPLYVNEN POVODOU RIADENIE A ORGANIZCIA OCHRANY PRED POVODAMI LOHY OSTATNCH ORGNOV PRI OCHRANE PRED POVODAMI IESTA AS POVINNOSTI OSB SIEDMA AS VDAVKY NA OCHRANU PRED POVODAMI SMA AS ZODPOVEDNOS ZA PORUENIE POVINNOST DEVIATA AS ZVEREN USTANOVENIA PRV AS DRUH AS TRETIA AS TRETIA AS TVRT AS PIATA AS
I. Zkladn ustanovenia.
Zkon upravuje najm opatrenia na ochranu pred povodami a povinnosti pri hodnoten a manamente povodovch rizk s cieom zni nepriazniv dsledky povodn na udsk zdravie, ivotn prostredie, kultrne dedistvo a hospodrsku innos, ako aj plnovanie, organizciu a riadenie ochrany pred povodami.
130
Povodou je doasn zaplavenie zemia, ktor zvyajne nie je zaliate vodou. Povode vznik, ke - sa prechodne vrazne zvi hladina vodnho toku a bezprostredne hroz vyliatie vody z koryta vodnho toku alebo sa voda z koryta vodnho toku u vylieva, - je doasne zamedzen prirodzen odtok vody zo zrok alebo topenia snehu do recipientu a dochdza k zaplaveniu zemia vntornmi vodami; - hroz vyliatie vody z koryta vodnho toku alebo sa voda z koryta vodnho toku vylieva v dsledku chodu adov, alebo vytvorenia inch prekok v koryte vodnho toku, na mostoch, priepustoch alebo na zaplavovanom zem, - sa zaplavuje zemie nsledkom intenzvnych zrok alebo hromadenia sa vody z topiaceho sa snehu, - sa zaplavuje chrnen zemie v dsledku vystpenia hladiny podzemnej vody nad povrch ternu, ktor spsobuje dlhotrvajci vysok vodn stav vo vodnom toku; chrnen zemie na ely tohto zkona je zemie, ktor ochrauje vodn stavba alebo in stavba pred inkami povodn, alebo hroz vyliatie vody z koryta vodnho toku alebo sa voda z koryta vodnho toku vylieva v dsledku poruchy alebo havrie1) na vodnej stavbe.
II. Opatrenia na ochranu pred povodami sa delia na ochranu pred povodami, v ase
nebezpeenstva, poas povodne a po povodni. Preventvne opatrenia na ochranu pred povodami s najm : - opatrenia, ktor spomauj odtok vody z povodia do vodnch tokov, zvyuj retenn schopnos povodia alebo podporuj prirodzen akumulciu vody v lokalitch na to vhodnch a ktor chrnia zemie pred zaplavenm povrchovm odtokom, ktorm je zloka celkovho odtoku odtekajca z povodia po povrchu ternu do vodnch tokov alebo inch vodnch tvarov, ako s pravy v lesoch, pravy na ponohospodrskej pde a pravy na urbanizovanch zemiach, - opatrenia, ktor zmenuj maximlny prietok povodne, ako je vstavba, drba, oprava a rekontrukcia vodnch stavieb a poldrov; polder je vodn stavba na ochranu pred povodami, ktorej sasou je zemie uren na zaplavenie vodou pre potreby splotenia povodovej vlny, - opatrenia, ktor chrnia zemie pred zaplavenm vodou z vodnho toku, ako je prava vodnch tokov, vstavba, drba, oprava a rekontrukcia ochrannch hrdz alebo protipovodovch lni pozd vodnch tokov, - opatrenia, ktor chrnia zemie pred zaplavenm vntornmi vodami, ako je vstavba, drba, oprava a rekontrukcia zariaden na preerpvanie vntornch vd, - opatrenia, ktor zabezpeuj prietokov kapacitu koryta vodnho toku, ako je odstraovanie nnosov z koryta vodnho toku a porastov na brehu vodnho toku; breh je postrann obmedzenie koryta vodnho toku od jeho dna po brehov iaru, Predben hodnotenie povodovho rizika sa vypracva na el hodnotenia odtokovch podmienok v povod vzhadom na pravdepodobnos vskytu povodn a na el hodnotenia ich
131
potencilnych nepriaznivch dsledkov na udsk zdravie, ivotn prostredie, kultrne dedistvo a na hospodrsku innos. Za elom lokalizcie zem monch vskytov povodn sa vyhotovuj mapy povodovho ohrozenia, ktor zobrazuj zemia s a) povodou s malou pravdepodobnosou vskytu, ktorou je 1. povode, ktor sa me opakova priemerne raz za 1 000 rokov alebo menej asto, alebo 2. povode s vnimone nebezpenm priebehom, b) povodou so strednou pravdepodobnosou vskytu, ktor sa me opakova priemerne raz za 100 rokov, c) povodami s vekou pravdepodobnosou vskytu, ktor sa mu opakova priemerne raz za 50, 10 a p rokov. Mapa povodovho rizika obsahuje daje o potencilne nepriaznivch dsledkoch zplav spsobench povodami, ktor s zobrazen na mapch povodovho ohrozenia. Mapa povodovho rizika obsahuje: - zplavov iaru, ktor ohraniuje povodami potencilne ohrozen zemia, ktor je zhodn so zplavovou iarou zobrazenou na mape povodovho ohrozenia, - daj o odhadovanom pote povodou potencilne ohrozench obyvateov, - druhy hospodrskych innost na povodou potencilne ohrozenom zem, - a alie daje Pln manamentu povodovho rizika uruje vhodn ciele manamentu povodovch rizk pre geografick oblasti iastkovho povodia, ktor sa nachdzaj v sprvnom zem povodia na zem Slovenskej republiky, v ktorch existuje potencilne vznamn povodov riziko alebo v ktorch mono predpoklada, e je pravdepodobn jeho vskyt. Ciele plnu manamentu povodovho rizika s zameran na znenie pravdepodobnosti zplav zemia povodami a na znenie potencilnych nepriaznivch nsledkov zplav na udsk zdravie, ivotn prostredie, kultrne dedistvo a hospodrsku innos. Na zabezpeenie preventvnych opatren ochrany pred povodami sa vypracuje nvrh opatren. Nvrh opatren dlhodobho manamentu povod bude minimlne obsahova priemet zemnho systmu ekologickej stability, vznamnch krajinnch prvkov a ekostabilizanch opatren ako samostatn novovytvoren nvrh, alebo tieto bud prevzat z existujcich projektov pozemkovch prav a z zemnch plnov, alebo bude obsahova ekologicky optimlne priestorov usporiadanie a funkn vyuvania zemia (krajinno-ekologick pln) z existujcich zemnch plnov. Okrem toho nvrh bude obsahova priestorov priemet zem ochrany prrody, chrnench zem vodnch zdrojov, pdnych zdrojov, lesnch zdrojov a nerastnch zdrojov. Podrobn obsah a rozsah Krajinno-ekologickej zkladne pre integrovan manament krajiny a Nvrhu opatren dlhodobho manamentu povod ministerstvo stanov veobecne zvznm predpisom. Nvrhy opatren dlhodobho manamentu povod s sasou Plnu manamentu povodovho rizika a podkladom pre projekty pozemkovch prav, pre zemn plny a zemn rozhodnutia.
132
Ministerstvo zabezpe dokonenie nvrhu prvch plnov manamentu povodovho rizika do 22. decembra 2015 . Zkon pozn tri stupne povodovej aktivity: I. stupe povodovej aktivity nastva pri dosiahnut vodnho stavu alebo prietoku urenho v povodovom plne a pri stpajcej tendencii hladiny vody; spravidla je to stav, ke sa voda vylieva z koryta vodnho toku a dosahuje ptu hrdze pri ohrdzovanom vodnom toku; II. stupe povodovej aktivity sa vyhlasuje pri dosiahnut vodnho stavu alebo prietoku urenho v povodovom plne a pri stpajcej tendencii hladiny vody; na neohrdzovanom vodnom toku, ak hladina vody v koryte vodnho toku dosiahne brehov iaru a m stpajcu tendenciu, III. stupe povodovej aktivity sa vyhlasuje pri dosiahnut vodnho stavu alebo prietoku urenho v povodovom plne, na neohrdzovanom vodnom toku pri prietoku presahujcom kapacitu koryta vodnho toku, ak voda zaplavuje priahl zemie a me spsobi povodov kody,
III. zemia ovplyvnen povodou sa delia na inundan zemie a a zemie s retennm

potencilom. Za inundan zemie sa povauj plochy pri ohrdzovanom vodnom toku je zemie medzi korytom vodnho toku a trasou ochrannej hrdze alebo protipovodovej lnie alebo medzi korytom vodnho toku a inou stavbou, ktor je vopred uren na ochranu zemia pred povodami, pri neohrdzovanom vodnom toku je zemie medzi korytom vodnho toku a zplavovou iarou povodne. Rozsah inundanho zemia pri neohrdzovanom vodnom toku sa vymedzuje zplavovou iarou povodne v oblastiach svislej zstavby a pri priemyselnch areloch a ponohospodrskych areloch pre povode so strednou pravdepodobnosou vskytu, ktor sa me opakova priemerne raz za 100 rokov, v oblastiach s rozptlenou bytovou zstavbou a priemyselnou zstavbou a svislou chatovou zstavbou pre povode s vekou pravdepodobnosou vskytu, ktor sa me opakova priemerne raz za 50 rokov, v oblastiach s ornou pdou pre povode s vekou pravdepodobnosou vskytu, ktor sa me opakova priemerne raz za 10 rokov, na lkach a v lesoch pre povode s vekou pravdepodobnosou vskytu, ktor sa me opakova priemerne raz za p rokov V inundanom zem je zakzan - zriaova oplotenie, iv plot alebo in obdobn prekku, ktor zhoruje podmienky na odtok povrchovch vd, - ai zeminu, piesok, trk alebo nerasty bez povolenia obvodnho radu ivotnho prostredia alebo krajskho radu ivotnho prostredia, - vykonva ternne pravy, ktor mu zhori odtok povrchovch vd poas povodne, - obhospodarova lesn pozemky, ponohospodrske pozemky alebo zhrady spsobom, pri ktorom by mohlo djs k zhoreniu odtoku povrchovch vd poas povodne, - zriaova tbory, kempy a in doasn ubytovacie zariadenia okrem krtkodobho turistickho stanovania.
133
Nadvznos na zkon o P Z pohadu zkona o ochrane pred povodami sa priamo dotkaj vykonvania pozemkovch prav ustanovenia, ktor upravuj pln manamentu povodovho rizika. Ako podklad pre vypracovanie vodnch podkladov a projektu pozemkovch prav je potrebn vychdza z mapy povodovho rizika a mp s vyznaenm inundanch zem.
5. ttna sprva na seku vodnho hospodrstva, ttna vodn sprva

strednm orgnom ttnej sprvy na seku vodnho hospodrstva bolo do roku 1992 Ministerstvo lesnho a vodnho hospodrstva a drevospracujceho priemyslu SR. V rokoch 1992 a do roku 2003 bolo strednm orgnom Ministerstvo pdohospodrstva SR a od roku 2003 spad ttna sprva pod Ministerstvo ivotnho prostredia SR. Na prvom stupni s sprvnym, orgnom obvodn rady ivotnho prostredia (na druhom stupni je to krajsk rad ivotnho prostredia), v zkonom stanovench prpadoch s na prvom stupni krajsk rady ivotnho prostredia. alm orgnom ttnej sprvy je inpekcia a obce v prenesenom vkone psobnosti na seku ttnej vodnej sprvy. Podrobnosti s uveden v kapitole 3, vodn zkon, as IX (58-70 zkona . 364/2004 Z. z.) Vzah k pozemkovm pravm. Obvodn rad P je dotknutm orgnom ttnej sprvy na seku vodnho hospodrstva. V zmysle zkona o vodch vydva shlasy, stanovisk a rozhoduje vo veciach svisiacich s vodohospodrskymi opatreniami. V prpadoch vodnch stavieb pln funkciu stavebnho radu. (pri hraninch tokoch je to krajsk rad ivotnho prostredia).
6. Sprva vodnch tokov

Sprva vodnch tokov prela za poslednch 50 rokov niekokmi zmenami. Do roku 1966 vykonvali sprvu tokov vykonvala Okresn vodohospodrska sprva. Od roku 1966 sa delimitovala innos na Sprvy povod pod riaditestvom vodnch tokov a neskr vznikli podniky povod (povodie Dunaja- Bratislava, povodie Vhu- Pieany, Povodie Hrona B. Bystrica Povodie Bodrogu a Horndu. Koice ako ttne hospodrske organizcie. V roku 1988 boli podniky povod zruen a boli zaloen ttne podniky povod v lenen ak bolo do roku 1988. V roku 1996 dolo k splynutiu tchto podnikov a vznikol Slovensk vodohospodrsky podnik so sdlom v Banskej tiavnici. ttne podniky povod sa stali organizanou zlokou SVP. V roku 2001 bol Vskumn stav meliorci vlenen do SVP ako odtepn zvod Hydromeliorcie. V roku 2003 sa odtepn zvod Hydromeliorcie odleuje a vznik ttny podnik Hydromeliorcie. V roku 2004 sa menia nzvy SVP . p. zvod povodia (Povodie Dunaja, Povodie Vhu at.) na SVP .p. odtepn zvod ( Bratislava, Pieany at.). Podrobnosti s uveden v kapitole 3, vodn zkon, as VII (48-51 zkona . 364/2004 Z. z.) Vzah k pozemkovm pravm. SVP a odtepn zvody spravuj toky na zem Slovenskej republiky. Vo vetkch prpadoch konan o pozemkovch pravch s dotknutm subjektom. Oslovuj sa u v prpravnom konan, kde sa mu ich poiadavky premietnu do nkladov
134
projektu pozemkovch prav a budovania spolonch zariaden a opatren a verejnch zariaden a opatren. Oznamuje sa im nariadenie (povolenie) pozemkovch prav. Prerokuj sa veobecn zsady funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav a vyiada sa stanovisko k nvrhu VZFU. Nakoko pln spolonch zariaden a opatren, ktor je sasou projektu pozemkovch prav (12 zkona o P) predstavuje svojou podstatou podrobn vypracovanie technickho rieenia nvrhu budovanch zariaden, predkladaj sa aj tieto nvrhy sprvcovi tokov. V kadom prpade je astnkom konania pri vydvan stavebnch povolen (vodoprvnych konan) a mus by s nm prerokovan kad realizan nvrh, projektov dokumentcia budovanch resp. realizovanch zariaden a opatren. Pri odvodovacch zariadeniach odshlasuje miesta zasten odpadov a podmienky zastenia. Obdobne je to pri odberoch vd a budovania stavieb na vodnch tokoch.
Bratislava, marec 2012
Ing. Pavel Matejka
135
4.3. PROTIERZNE OPATRENIA

Doc. Ing. Milan ist PhD.
1 PROTIERZNA OCHRANA POVODIA
Kamila Hlavov, Milan ist, Katedra vodnho hospodrstva krajiny, Stavebn fakulta STU, Bratislava Pdu mono definova ako samostatn prrodn tvar, ktor vznikol z povrchovch zvetraln zemskej kry a z organickch zvykov psobenm pdotvornch faktorov. Je ivotnm prostredm pdnych organizmov, stanoviskom vone rastcej vegetcie, sli na pestovanie kultrnych plodn. Je regultorom kolobehu ltok, me fungova ako ich rezervor, ale aj ako zdroj potencilne rizikovch ltok. Pda je dynamick, stle sa vyvjajci iv systm. Preitie a prosperita vetkch suchozemskch biologickch spoloenstiev, prirodzench i umelch, zvis od tenkej vrchnej vrstvy Zeme. Pda je preto nepochybne najcennejie prrodn bohatstvo. Je prirodzenou sasou nrodnho bohatstva kadho ttu. Preto je potrebn pdu chrni nielen pre sasn dobu ale so znanm vhadom do budcnosti. Obrovsk mnostvo pdy je kad rok nenvratne straten vaka erzii, zasoovaniu a alm formm pdnej degradcie. Menej rodn pdy znamenaj tie menej zkladnch potravn, o v dnenej dobe rapdneho rastu populcie znamen jeden zo zkladnch problmov udstva. Salinizcia, t. j. zasoovanie, je koncentrcia sol uritch prvkov a minerlnych ltok (soli draslka, sodka, magnzia, uhliitanov, sranov at.) v povrchovej vrstve pdy, ktor spsobuje najskr znenie produkcie a neskr znemonenie obrbania pdy. Salinizcia zavlaovanej pdy je vo svete zvan problm. Poda FAO jedna tretina vmery zavlaovanej pdy je zasiahnut tmto problmom (20 a 30 milinov hektrov znane, 60 a 80 milinov hektrov iastone). Poda programu OSN pre ivotn prostredie ron odhady strt zavlaovanch zem kvli salinizcii narastaj a do vky 1 500 000 ha za rok. Zavlaovanie pol me spsobi zasolenm znenie rodnosti pdy pre: Pouvanie vody s vysokm obsahom sol (prrodnch i pridanch hnojivami). Nevhodn odvodovacie systmy. Vysok rov podzemnch vd a evapotranspirciu. Erzia pdy je proces rozruovania zemskho povrchu vonkajmi initemi a transport rozruenho pdneho materilu kinetickou energiou niektorch psobiacich faktorov. Je ou ohrozen znan as ponohospodrskej pdy a tento proces naalej pokrauje. Erzia pdy sa prejavuje odnosom pdy vodou alebo vetrom a jej ukladanm na inch miestach vo forme nnosov, nplavov a naviatm. U ns je vznamn hlavne vodn erzia spsoben innosou vody, ktor vyvolva psobenie daovch kvapiek, povrchov odtok na svahu a koncentrovan odtok v tokoch. Zmyvom pdy vodou alebo odviatm vetrom sa strcaj najjemnejie pdne astice, hnojiv i vysiate osiv, zoslabuje sa a zhoruje ornica, niia sa kliace rastliny, pokodzuj sa rastliny, roznaj sa semen burn, ria sa choroby rastln prenosom choroboplodnch spr a mikrbov. Erzia je takto vznamn environmentlny problm. Rone dochdza k stratm tiscov ton pdy z jej povrchovej asti inkom vody a vetra. Tmto dochdza k strate k najrodnejej asti pdy, ktorej tvorba trv tiscky rokov. Pda je obmedzen a nenahraditen prrodn zdroj. V prpade postupujcej degradcie a straty sa stva tento zdroj v mnohch astiach sveta hranicou alieho rozvoja udskej spolonosti.
136
Pdna erzia spsoben innosou vody, vetra a adovca je trojfzov proces. Prvou fzou je uvoovanie astc z pdnej hmoty, druhou je ich transport uvedenmi initemi. Treou fzou je ukladanie materilu, ku ktormu dochdza vtedy, ak nie je k dispozcii dostatok energie, ktor by astice alej transportovala. innos vody, vetra a adovca, ktor v prirodzench podmienkach prebiehala pomaly, sa v intenzvne vyuvanej krajine vrazne zrchlila a priniesla pre spolonos rad nepriaznivch dsledkov. Pri normlnej erzii nedochdza k porueniu prrodnej rovnovhy a strata pdnych astc je dopan tvorbou novch astc z pdneho podkladu. Pri zrchlenej erzii je poruen prrodn rovnovha a dochdza k takmu zmyvu pdnych astc a ivn, e nemu by nahraden pdotvornm procesom. Zrchlen erzia pdy me ma tieto priny vyplvajce s hospodrskej aktivity loveka: intenzvne vyuvanie pdy, odstraovanie pdneho krytu, odlesovanie, nesprvne obhospodarovanie pdy (scelovanie pozemkov, ak mechanizmy, nevhodn plodiny). Pokia ide o rozsah tohto problmu meme uvies alie daje. Z ponohospodrsky obhospodarovanch pozemkov sa rone strca v celosvetovom meradle asi 23 bil. t pdy. Vodnou erziou s degradovan pdy pokrvajce viac ako 8 % povrchu pevniny Zeme. Zananie sedimentmi spsobuje ron stratu objemu svetovch ndr asi o 50 km3 , t. j. asi 1 % objemu za rok. Aj v Slovenskej republike patr erzia k najzvanejm problmom ponohospodrskych pd. Odhaduje sa, e v sasnosti je u ns vodnou erziou ohrozench asi 38 % ornej pdy a priemern ron odnos sedimentov z ponohospodrskych pd do vodnch zdrojov je pribline 2,8 a 3,0 mil. t. Vetern erzia nie je u ns natoko zvan problm. Postihuje asi 6,5 % z vmery ponohospodrskych pd SR.
Tab. 1 Rozsah vodnou erziou ohrozench ponohospodrskych pd na Slovensku Erodovaten Kraj Zpadoslovensk slabo a stredne silno vemi silno 85 480 ha 10,3 % 64 170 ha 7,8 % 22 150 ha 2,7 % Stredoslovensk 95 660 ha 33,4 % 58 360 ha 20,4 % 35 880 ha 12,5 % Vchodoslovensk 108 260 ha 26,8 % 81 430 ha 20,2 % 24 710 ha 6,1 %
1.1

Rozdelenie erzie pdy Erziu meme poda prinnch initeov rozdeli na: vodn vyvolan kinetickou energiou vody; u ns sa prejavuje najmarkantnejie, vetern vyvolan kinetickou energiou vetra, adovcov vyvolan innosou adovcov, snehov vyvolan pohybom snehu vo forme lavn, zemn vyvolan innosou sutinovch prdov, antropognnu vyvolan zsahmi loveka do prrodnch procesov. Poda formy prejavu rozliujeme:
137
povrchov erziu, ktor me by: o plon, o vmoov, o prdov. podpovrchov erziu, ktor sa del na: o vntropdnu erziu a o tunelov erziu
Plon vodn erzia je charakterizovan rozruovanm a zmyvom pdnej hmoty na celom povrchu zemia. Jej prvm stupom je erzia selektvna, pri ktorej povrchov odtok odna jemn pdne astice a na ne viazan chemick ltky. Dochdza ku zmene pdnej textry a obsahu ivn v pde. Pdy podliehajce selektvnej erzii sa stvaj hrubozrnnejmi a maj znen obsah ivn. Selektvna erzia prebieha zvona, asto nepozorovane a nezanechva viditen stopy. Pri vej kinetickej energii povrchovo stekajcej vody a nepriaznivom zloen pdneho profilu dochdza ku zmyvu pdnej hmoty vo vrstvch. Tto erzia sa nazva erzia vrstevn. Prejavuje sa na celej ploche svahu alebo prebieha v irokch pruhoch v zvislosti na relife povrchu. Dochdza pri nej obvykle ku strate celej orninej vrstvy.
Obr. 1 Vvoj erznej ryhy v drhe sstredenho odtoku
Vmoov vodn erzia vznik postupnm sstreovanm povrchovo stekajcej vody, ktor vyrva v pdnom povrchu plytk zrezy, postupne sa prehlbujce. Prvm tdiom vmoovej vodnej erzie je erzia ryhov a brzdov. Pri ryhovej erzii vznikaj v pdnom povrchu drobn zke zrezy, ktor vytvraj na postihnutom svahu hust sie. Brzdov erzia sa vyznauje plytkmi irmi zrezmi, ktorch hustota na svahu je menia ne pri erzii ryhovej. Vzhadom na to, e ryhov a brzdov erzia postihuj obvykle vek as povrchu svahu, oznauje sa tto erzia niekedy aj ako najvyie tdium plonej erzie.
138
Z rh a brzd vznikaj pokraujcim sstredenm odtokom hlbie ryhy, ktor sa smerom po svahu postupne prehlbuj. S vsledkom ryhovej erzie. T potom prechdza do vyieho stupa do erzie vmoovej, ktorej vsledkom s hlbok vmole a stre. Prdov vodn erzia prebieha vo vodnch tokoch psobenm vodnho prdu. Ak je rozruovan iba dno, hovorme o erzii dnovej, ak s rozruovan brehy, o erzii brehovej. Najvraznejie sa prejavuje prdov erzia v bystrinch, ktor nes obvykle vek mnostvo splavenn. alej meme deli erziu poda intenzity prejavu. Intenzitu erzneho procesu mono vyjadri ako stratu alebo odnos pdy v objemovch, hmotnostnch alebo vkovch jednotkch z jednotkovej plochy za jednotku asu ([m3 ha-1 rok-1, t ha-1 rok-1), pri ryhovej erzii dkou alebo hustotou rh a podobne. Rozliujeme: Nekodliv (bengna) erzia prebieha s malou intenzitou, tvorba pdneho profilu je v rovnovhe s jeho rozruovanm. Hrbka pdneho profilu sa nezniuje, men sa iba textra pdneho horizontu, ktor sa stva hrubozrnnej. kodliv (malgna) odnos pdy je rchlej ako tvorba pdneho profilu, dochdza k ubdaniu, prpadne a plnej strate pdneho profilu

Orientane meme prpustn erziu kvantifikova nasledovne: 1 t . ha-1 rok-1 pri plytkch pdach s hbkou do 30 cm, 4 t . ha-1 rok-1 pri stredne hlbokch pdach (do 30 60 cm), 10 t . ha-1 rok-1 pri hlbokch pdach s hbkou vye 60 cm.
V nasledujcich tabukch uvdzame rozdelenie intenzity plonej erzie pdy erzie poda Zachara a rozdelenie ryhovej erzie poda dky erznych rh: Tab. 2. Rozdelenie plonej erzie pdy poda intenzity odnosu (Zachar) Stupe 1 2 3 4 5 6 Intenzita erzneho odnosu [m3. ha-1. rok-1] do 0,5 0,5 - 5,0 5 - 15 15 - 50 50 - 200 vye 200 Hodnotenie iadna, nepatrn slab stredn siln vemi siln katastroflna
Tab. 3. Rozdelenie ryhovej erzie poda dky erznych rh (Buko, Mazrov) Stupe 1 2 3 4 5 6 Dka erznych rh [km. km-2] nie 0,1 0,1 - 0,5 0,5 - 1 1-2 2-3 vye 3 Hodnotenie iadna, nepatrn slab stredn siln vemi siln vnimon
1.2

Negatvne dsledky erzie pdy Hlavn dsledky vodnej erzie meme rozdeli do tchto skupn: strata a devastcia pdy, transport a usadzovanie pdnych astc, transport chemickch ltok,
139
zmena vodnho reimu.
Strata pdy pri erznych procesoch postihuje najviac ponohospodrstvo. Tto strata je trval, pretoe aj v prpade, ak pda vo forme sedimentu je po svojom zachyten vyaen, iba celkom vnimone sa vracia sp na pozemok. Uvoovanie a odnos astc sa asto deje vo vekom meradle. asto sa pri intenzvnych zrkach zmyje plytk pdna vrstva a obna sa pdny podklad, o m pri dlhodobom procese tvorby novej pdy pre ponohospodrovo aj lesn vrobu vemi nepriazniv dsledky. Pri erznych procesoch s niou intenzitou dochdza ku strate jemnch pdnych astc. Tm sa men pdna textra a truktra a zniuje sa vodn kapacita pdy. Vodn erzia odna najprv najjemnejie alebo najahie pdne astice. V praxi to znamen stratu organickej zloky, znenie schopnosti viaza iviny, vyrovnva pH a vbec celkov znenie sorpnej kapacity. Spolu s jemnou frakciou pdnych astc a organickm materilom dochdza k priamej strate viazanch ivn. Strata rastlinnch ivn znamen okrem znenia vnosu aj zhorenie kvality rody. Pri procesoch vodnej erzie s vyou intenzitou, pri ktorch dochdza ku zmyvu znanej asti vrchnho horizontu, neprijma ni horizont, obvykle s menm obsahom organickej hmoty a s menou priepustnosou, v dostatonej miere zrkov vodu; pdny profil je ochudobnen o zsobu vlahy, o m v suchch obdobiach vrazn vplyv na vvoj vegetcie. Nsledkom plonej erzie dochdza ku zmene zrnitostnho zloenia pdy smerom po svahu. V hornej asti je materil hrubozrnnej, v dolnej naopak prevauje jemnozrnn. Nsledkom je nerovnomern rozloenie vlhkosti po svahu (horn, hrubozrnnejia as vysych podstatne skr a ahie ne jemn sedimenty v dolnej asti svahu). Pdne astice uvonen povrchovo stekajcou vodou s ukladan po poklese ich rchlosti na pt svahov. Jemn materil je vak transportovan vodou do hydrografickej siete, v ktorej tvor prevldajcu as splavenn. Urit podiel astc, nesench vodou z ponohospodrskych alebo inch pozemkov me by zachyten skr, ne sa dostane do recipientu. Toto mnostvo (tzv. pomer odnosu DR delivery ratio) zvis od charakteru povodia medzi zdrojom sedimentu a recipientom. Ak sa vyskytuj v krajine v hojnej miere prvky s vysokou drsnosou, brzdiace odtok a zachytvajce splaveniny a podporujce infiltrciu (medze, remzky, lesy, prielohy, trvne psy, mokrade a pod.), je mnostvo pdnych astc, ktor dosiahnu vodn tok mal. Naopak v prpade homognnych, nevhodnm spsobom obhospodarovanch pozemkov a neprimerane vekch pozemkov pri absencii prirodzench prekok je zachytvanie pdy v povod vemi nzke a takmer vetok uvonen a nesen materil sa dostva do hydrografickej siete. Splaveniny zanaj prirodzen aj umel vodn toky (plavebn, odvodovacie, zvlahov a in kanly), vodn ndre a stavby na tokoch. alej zanaj koryto toku a zmenuj jeho hbku. rove dna a s ou aj hladina toku zvona stpa a postupne psob zamokrenie okolitch pozemkov. Koryto vyaduje astejiu drbu a istenie, o je nkladn a tie m negatvny vplyv na stabilitu a ekologick funkciu koryta. Siln zkal vody pri erznych udalostiach negatvne ovplyvuje oivenie toku a zniuje kvalitu vody na jej alie vyuitie. Spolu s pdnymi asticami je z ponohospodrskych pozemkov prinan aj vek mnostvo ivn. Jemnozrnn sedimenty v toku potom negatvne ovplyvuj kvalitu vody a poskytuj ivotn podmienky organizmom a rastlinm nronm na iviny vo vode aj v pde, m dochdza ku zmenm v biologickch charakteristikch toku. Bujn vegetcia zvyuje drsnos brehov, zniuje kapacitu koryta a prieton rchlos, m sa op urchuje zananie a zvyuje hladina vody. Negatvne dopady tchto neiaducich skutonost sa prejavuj zvl pri povodovch situcich. Spolu s jemnmi pdnymi asticami s do toku prinan aj toxick ltky, aplikovan pri ochrane rastln alebo hnojen (najm pesticdy a ak kovy). iviny
140
transportovan do ndr (hlavne N a P) s zdrojom eutrofizcie, ktor sce zvyuje biologick hodnotu vody, ale sasne hroz kyslkovou havriou. 1.3 Metdy kvantifikcie erzie pdy
Empirick metdy urovania intenzity erznych procesov V empirickch metdach je psobenie prrodnho prostredia v procese erzie zjednoduenm spsobom vyjadren tzv. erznymi faktormi a intenzita erzie sa uruje na zklade vzjomnch vzieb a vzahov medzi nimi. Pri odvodzovan empirickch vzahov sa vychdza zva z vsledkov experimentlnych meran. Empirick rovnice na vpoet vodnej erzie s pomerne jednoduch, s menou nronosou na vstupn daje ako koncepn alebo fyziklne zaloen modely. Vek zjednoduenie psobiacich procesov vak me ma znan vplyv na nepresnos vsledkov intenzity erzie. Okrem toho empirickos rovnc obmedzuje ich pouitenos len pre konkrtne oblasti. Pre uveden nedostatky mono v mnohch prpadoch zska pomocou nich vstupy asto iba orientanho charakteru. Intenzitu erzneho procesu mono zjednoduene vyjadri Sp = f(XK, XH, XM, XG, XP, XV, XHT, XSE) kde je Sp XK XH XM XG XP XV XHT XSE : (1)
- intenzita erzneho zmyvu, - klimatick faktor, - hydrologick faktor, - morfologick faktor, - geologick faktor, - pdny faktor, - vegetan faktor, - hospodrsko - technick faktor, - socilno - ekonomick faktor.
Univerzlna rovnica straty pdy Typickm predstaviteom empirickch metd, resp. modelov, sa doteraz u ns aj vo svete rozsiahle pouva Univerzlna rovnica straty pdy - Universal Soil Loss Equation - USLE (Wischmeier, Smith). Je uren na vpoet priemernej ronej straty pdy zo skmanho pozemku, posdenie erznej ohrozenosti zemia z hadiska prpustnej vodnej erzie alebo na nvrh kritickej dky svahu, prpadne vhodnch osevnch postupov. Univerzlnu rovnicu straty pdy mono zaradi do skupiny empirickch modelov so sstredenmi parametrami. Vekos straty pdy zo skmanho zemia je vyjadren funkciou uvedench erznych faktorov. Rovnica nedefinuje samostatne hydrologick procesy ako zrky, infiltrciu a odtok, ani zkladn erzne procesy ako rozruovanie pdy daom a povrchovm odtokom, transport a usadzovanie pdnych astc. Vhodami rovnice je jej jednoduchos a pomerne podrobn rozpracovanos vstupujcich faktorov aj pre podmienky SR. Nedostatkom, ktor me vies k pomerne vekej nepresnosti zskanch vsledkov, je empirickos vzahu a zhrnutie prebiehajcich prrodnch procesov do sstredench parametrov.
141
Vpoet je mon pre jednotliv "pozemky" s homognnymi vstupnmi faktormi. Vzhadom na to, e rovnica nevyjadruje fzu transportu alebo usadzovania sedimentov, uveden "pozemky" musia by erzne uzavret, t.j. bez bonho prtoku transportovanch pdnych astc. Niektor nedostatky Univerzlnej rovnice straty pdy v sasnosti odstrauj jej modifikovan verzie, ako napr. (Renard, Foster, Weesies, McCool). Univerzlnu rovnicu straty pdy mono vyjadri v tvare G = R.K.L.S.C.P kde je GRKLSCP(2)
priemern ron strata pdy v [t ha-1 rok-1], faktor erznej innosti daa v [MJ ha-1 cm h-1 ], faktor nchylnosti pdy na erziu [t ha-1 rok-1], faktor nepreruenej dky svahu, faktor sklonu svahu, faktor ochrannho vplyvu vegetcie, faktor vplyvu protierznych opatren.
Faktor erznej innosti daa R Faktor erznej innosti daa R vyjadruje erzny inok daa ako sin kinetickej energie daa a jeho maximlnej 30 - mintovej intenzity :
R = E . i30
(3)
kde je E - kinetick energia daa, i30 - maximlna 30-mintov intenzita daa. Kinetick energiu daa E mono uri zo vzahu : E = (206 + 87 log is ) . Hs (4)
kde je E - kinetick energia daa v [J m-2], is - priemern intenzita prvalovho daa v [cm h-1], Hs - hrn prvalovho daa v [cm]. Maximlna 30-mintov intenzita daa je priemern hodnota intenzity v priebehu 30mintovho daovho oddielu, v ktorom dosiahol d svoj maximlny hrn. Zist sa pomocou ombrografickho zznamu priebehu daa. V prpade, ak doba trvania daa je menia ako 30 mint, vo vpote sa uvauje hodnota i30 = 2.Hs. V Univerzlnej rovnici straty pdy sa pota s dlhodobou priemernou ronou hodnotou faktora R. Ron hodnota faktora erznej innosti daa sa vypota ako set jednotlivch erznych innost prvalovch daov spadnutch za vegetan obdobie roka (resp. obdobie, poas ktorho s v prevdzke ombrografy). Dlhodob priemern ron hodnota faktora R sa potom ur ako aritmetick priemer ronch hodnt, priom autori rovnice odporaj vychdza z aspo 50-ronho radu zrkovch pozorovan.
142
V uvedenom vpote sa zohaduj iba erzne inn dade, t.j. dade, ktor spsobia vznik povrchovho odtoku a erzneho zmyvu. Wischmeier, Smith uvdzaj ako doln hranicu takchto daov intenzitu viu ako 24 mm.h-1 a hrn v ako 12,7 mm (pre spraov pdy).
Faktor nchylnosti pdy na erziu K Faktor nchylnosti pdy na erziu je definovan ako odnos pdy v t.ha-1, pripadajci na jednotku daovho faktora R, zo tandardnho pozemku - nakyprenho horu so sklonom povrchu 9 % a dkou 22,13 m. Hodnota faktora K zvis predovetkm od pdnej textry, truktry, obsahu organickej hmoty a vsakovacej schopnosti celho pdneho profilu. Pre zskanie reprezentatvnej hodnoty faktora K je treba stanovi tieto podklady :

% obsahu prachu d = 0,002 - 0,1 mm, % obsahu piesku d = 0,1 - 2,0 mm, % obsahu organickej hmoty v ornici, daje o pdnej truktre, daje o vsakovacej schopnosti celho pdneho profilu.
Stanovenie faktora K pre homognnu rozlohu orninej vrstvy Ak s z hydropedologickho prieskumu k dispozcii uveden daje, hodnotu faktora K mono uri na zklade pvodnch nomogramov zostavench autormi rovnice. Ak nemme k dispozcii uveden vstupn hodnoty z vsledkov hydropedologickho prieskumu, mono faktor K uri poda : pdnych typov a subtypov - tab. 4 (zostaven poda Jura), pdnych druhov - tab. 5. Tab. 4 Hodnoty faktora K poda Jura Jednotky pdnej mapy KPP Jednotky ekologicko pdnej mapy (druh a tretie miesto pmiestneho kdu 0,8 08 14 (11),42 43 44 11 09,10 15 01,02, (03,05)
143
Faktor K t.ha-1.rok-1
HM (zmyt) M, HM (zmyt) IP,HMi HMg IPg OG HM HM, Hmi, Mi IP M, Md
57,58 24,25 57,58 57,58 57,58 57,58 57,58 42,25 63 24,25
0,72 0,67 0,60 0,59 0,58 0,58 0,52 0,51 0,47 0,41
HP, Hpa, RA, Rh OG, HPg HPt OG OG, Hpg, RAhg OG, HPg HP, HPa HP, HPa HP, HPa HP M, Ml HPp HP,HPa M IP DA Msm
1,14,43,44,45,53,5 4 63 6,7,8,9 49 16,17,18,21,51, 51 47,48 39,40,41,42 34,35,37,38 16,17,18,21,51,52, 56 16,17,18,21,52,6 34,35,37,38,39, 15,19,22,45,49, 26,52 15,19,26,71 71,72 16,17,18,21,52,
18,19,24,25,26,28, 46,47,48,50,51 28 52 49,54 53 30,31 29,34,37,40 32 20,24,27 06,07,(08) 36,40 31 04 16,17 21,22 07
0,49 0,39 0,31 0,30 0,30 0,28 0,21 0,21 0,20 0,17 0,16 0,16 0,13 0,13 0,13 0,13 0,09
Tab. 5. Faktor nchylnosti pdy na erziu K poda druhu pdy Druh pdy - h h ph hp p Kmin 0,51 0,41 0,31 0,21 0,10 Kpriem 0,55 0,45 0,35 0,25 0,15 Kmax 0,70 0,50 0,40 0,30 0,20
Faktor dky svahu L Faktor dky svahu L vyjadruje pomer straty pdy zo skmanho pozemku a straty pdy z jednotkovho pozemku s dkou 22,13 m. Vpoet sa rob poda vzahu L = (dka svahu/22,13 )p (5)
kde p je exponent zvisl od sklonu svahu. Pre sklon svahu : I<1% p = 0,2 I1%as3 p = 0,3 I> 3%as<5 p = 0,4 I5% p = 0,5. Faktor sklonu svahu S Faktor sklonu svahu S predstavuje pomer straty pdy na jednotku plochy zujmovho zemia k strate pdy na tandardnej porovnvacej ploche so sklonom I = 9 %.
144
Urenie hodnoty faktora S zvis od tvaru pozdneho profilu svahu. Poda tvaru pozdneho profilu mono svahy definova ako priame alebo zakriven - vypukl, vydut, kombinovan. Svahy priame sa vyznauj prakticky kontantnm sklonom povrchu. Vyskytuj sa zriedka a v menej plonej rozlohe. Svahy deformovan mu by : - vypukl - vyznauj sa poiatonm sklonom menej hodnoty, ktor postupne narast hodnotu vyiu pri spodnom okraji svahu, na
- vydut - vyznauj sa poiatonm sklonom vej hodnoty, ktor postupne kles na hodnotu meniu pri spodnom okraji svahu, - kombinovan - vyznauj sa striedanm sekov vypuklch, vydutch a priamych. V prpade priameho svahu sa faktor sklonu ur poda vzahu : S = (0,43 + 0,30 .I + 0,043 . I2) / 6,613 kde I je sklon svahu v [%]. Hodnoty faktora S pre priamy svah uvdzame v tab. 2.9. V prpade zakrivenho svahu treba zmenu sklonu svahu vyjadri rozdelenm vplyvu faktora S vzhadom na relatvnu vzdialenos asti svahu od hornho okraja pozemku. Svah sa v tomto prpade rozdel na 10 rovnakch sekov a na kadom seku sa zist sklon a faktor sklonu svahu. Vsledn faktor sklonu pre cel svah sa vypota ako ven priemer faktorov sklonu na jednotlivch sekoch. Vhami s hodnoty podielu faktora dky svahov na jednotlivch sekoch uveden v tab. 6. (6)
Svah priamy
Svah vydut
Svah vypukl
Svah kombinovan
145
Obr. 2 Druhy svahov poda tvaru
Tab. 6 Podiely faktora dky svahov na jednotlivch sekoch slo psu od hornho okraja pozemku, zodpovedajceho 1/10 svahu v smere spdnice 1. ps 2. ps 3. ps 4. ps 5. ps 6. ps 7. ps 8.ps 9. ps 10. ps Podiel faktora dky svahu
0,03 0,06 0,07 0,09 0,10 0,11 0,12 0,13 0,14 0,15
Faktor ochrannho vplyvu vegetcie C Faktor ochrannho vplyvu vegetcie C vyjadruje pomer medzi stratou pdy z vyetrovanho pozemku a stratou pdy z jednotkovho pozemku (trval hor). Okrem druhu vegetcie tento faktor zrove zohaduje druh pouitho osevnho postupu a agrotechniky. Pre dan druh vegetcie je premenliv aj poda rastovej fzy plodiny. Pretoe hodnota faktora C sa me meni v rozpt od 0,05 (viacron trva, lky) a po hodnotu 0,9 (kukurica v 2. rastovom obdob, siata do zoranej pdy), citlivos rovnice na zmenu tohto faktora je vemi vek. Preto treba prve tomuto faktoru venova vo vpote zven pozornos a vyjadri ho poda monosti o najpresnejie (poda rastovej fzy plodiny, druhu agrotechniky a osevnho postupu). Vplyv ochrannho inku plodn a rastlinnch zvykov sa rozdeuje v priebehu roka na 5 obdob : 1. 2. 3. 4. 5. obdobie podmietky a hrubej brzdy, obdobie od prpravy pozemku na siatie do 1. mesiaca po zasiat, obdobie od jednho do dvoch mesiacov po jarnej alebo letnej sejbe, pri oziminch do 30.4., obdobie od konca 3. obdobia do zberu rody, zvyky plodn alebo strniska, od zberu do orby alebo podmietky : 5a - slama zo strniska pozberan, 5b - slama ponechan na strnisku.
V tab. 7 uvdzame pre vybrat plodiny prklad hodnt faktora C poda agrotechniky a rastovej fzy. Vysvetlivky k tab. 7: OP - siatie do zoranej pdy, St - siatie do strniska, O - po obilninch, K po kukurici.
146
Tabu. 7 Hodnoty faktora C poda agrotechniky a rastovej fzy pre vybran plodiny: Plodiny a ich zaradenie v osevnom postupe Pouit agrotechnika Hodnoty faktora C pre obdobie slo
1 obilniny v 1. roku po ateovinch v 1. roku po obilninch po okopaninch a po kukurici kukurica slama predplodiny zvezen OP St O St K slama predplodiny ponechan na poli OP St O St K zemiaky, cukrov repa v priamych riadkoch lucerna atelina erven dvojkosn viacron trvy, lky 0,70 0,25 0,70 0,60 0,30 0,30 0,65 0,02 0,015 0,05 OP St OP St OP St 0,50 0,02 0,65 0,25 0,70 0,70
2 0,55 0,02 0,70 0,25 0,75 0,70 0,90 0,25 0,70 0,75 0,25 0,25 0,80
3 0,30 0,02 0,45 0,20 0,50 0,45 0,70 0,20 0,55 0,55 0,20 0,20 0,65
4 0,05 0,02 0,08 0,08 0,08 0,08 0,35 0,25 0,25 0,25 0,20 0,20 0,30
5a 0,20 0,02 0,25 0,25 0,25 0,25 0,70 0,60 0,60 0,60 0,04 0,04 0,70
5b 0,04 0,02 0,04 0,04 0,04 0,04 0,70 0,30 0,30 0,30 0,30 0,30
Pri vpote faktora C v konkrtnych podmienkach pre jednotliv plodiny treba jednotlivm obdobiam vvoja plodn priradi o najpresnej kalendrny daj. V takomto prpade sa d vo vpote zohadni aj rozdelenie faktora R v priebehu roka. Vzjomnm zohadnenm premenlivosti obidvoch tchto faktorov v roku mono odvodi priemern ron hodnotu faktora C ako vstup do Univerzlnej rovnice straty pdy. V tab. 8 s uveden priemern ron hodnoty faktora C pre pon plodiny poda dajov VZZP Zbraslav. Tab. 8 Priemern ron hodnoty faktora C Pon plodina a jej zaradenie do Faktor C pri siat rotcie
147
osevnho postupu Penica ozimn : - v prvom roku po ateline - po okopanine, obilnine ra, jame ozimn : - v prvom roku po ateline - po okopanine, obilnine Ovos, penica jarn : - v prvom roku po ateline - po okopanine - po obilnine Jame jarn : - v prvom roku po ateline - po okopanine - po obilnine repka ozimn : - v prvom roku po ateline - po okopanine - po obilnine Bb na zrno : Cukrov repa, kmna repa : Kukurica na sil : - slama na predplodiny zobrat : - rzna slama - po obilnine - po kukurici -herbicdne umtven maina : - po viacronej krmovine - po mtonohu - slama predplodiny ponechan : - rzna slama - po obilnine - po kukurici Kukurica na zrno : -slama na predplodiny zobrat: - rzna slama - po obilnine - po kukurici herbicdne umtven maina : - po viacronej krmovine - po mtonohu slama predplodiny ponechan : - rzna slama - po obilnine - po kukurici Zemiaky : - rann - polorann - neskor
do zoranej pdy 0,11 0,17 0,08 0,10 0,13 0,15 0,17 0,24 0,22 -
pri ubovo. agrotech. 0,12 0,17 0,10 0.15 0,12 0,30 0,44
do strniska
0,02 0,02 0,02 0,08 0,02 0,13 0,02 0,22 0,11 -
0,72 0,64 -
0,03 0,05 -
0,23 0,50 0,04 0,24
0,61 0,55 148
0,03 0,05 0,60 0,45 0,44
0,25 0,49 0,05 0,24 -
Lucerna atelina erven Viacron trva, lka Faktor innosti protierznych opatren P
0,02 0,015 0,005
0,02
Faktor P zohaduje innos protierznych opatren. Medzi ne mono zahrn orbu v smere vrstevnc, psov pestovanie plodn, hrdzkovanie, terasovanie a pod. Z uvedench opatren je najmenej inn vrstevnicov orba, najinnejie je terasovanie. Vplyv jednotlivch opatren je uveden v tab. 9. Tab. 9 innos protierznych opatren - hodnota faktora P Protierzne opatrenie Priame riadky ubovonho smeru Vrstevnicov obrbanie pri rke psovho pozemku Psov striedanie plodn pri maximlnej rke a pote psov - striedanie okopann a viacronch obilnn - striedanie okopann a viacronch obilnn Hrdzkovanie Terasovanie Sklon svahu [%] 27 1,0 0,6 120 m 7 - 12 1,0 0,7 60 m 12 - 18 1,0 0,9 40 m 18 - 24 1,0 1,0
6 psov po 40 4 psy po 30 4 psy po 20 2 psy po 20 m m m m 0,30 0,50 0,25 0,35 0,60 0,30 0,40 0,75 0,40 0,05-0,15 0,45 0,90 0,45 0,05-0,2
1.4

Ochrana pdy pred vodnou erziou Znenie pdneho zmyvu mono dosiahnu protierznymi opatreniami: organizanmi agrotechnickmi a vegetanmi technickmi
Protierznu ochranu je potrebn realizova ako komplexn systm, v danom zem ju riei variantne a z rieench monost zvoli variantu najvhodnejiu z hadiska zberu pdy, finannch nkladov na realizciu a nsledn prevdzku protierznych opatren. Nvrh systmu protierznej ochrany a voba jeho jednotlivch prvkov vychdza z troch zkladnch pravidiel: 1. Ochrana povrchu pdy pred priamych dopadom daovch kvapiek (obzvl v obdob vskytu prvalovch daov). 2. Udranie povrchovho odtoku v reime plonho povrchovho odtoku (neprekroenie tzv. prpustnej dky pozemku, resp. svahu). 3. Ochrana miest prirodzenho sstreovania povrchovho odtoku a jeho nekodn odvdzanie.
149
Veobecne je mon kontatova, e efektvny nvrh systmov protierznej ochrany mus spova v zachyten povrchovo odtekajcej vody na chrnenom pozemku, prevedenie o najvej asti povrchovho odtoku na vsak do pdneho profilu a znenie rchlosti odtekajcej vody. Z hadiska finannho je nutn pri nvrhu protierznch opatren postupova od finanne aj realizane najjednoduchch organizanch a agrotechnickch opatren k opatreniam technickho charakteru.
1.4.1
Organizan a agrotechnick protierzne opatrenia
Organizan protierzne opatrenia spovaj v celkovej koncepcii vyuvania krajiny. Ide predovetkm o vhodn delimitciu kultr t. j. rozdelenie vyuvanch plch poda sklonu rozmiestnenie rol, lk, pasienkov a lesov. Ich umiestnenie by malo zohadova stanovitn pomery, ktor s determinovan polohou, podnebm, pdou, vlhkosou a monosou ponohospodrskeho obrbania. Pri najvych polohch, rozvod at. kde sa vyskytuj zva hrubozrnnejie pdy a hladina podzemnej vody je hlboko pod ternom meme umiestova (ponechva) lesy a sady. Na strm svahy umiestujeme sady, vinohrady, lesy, trvnat porast, na svahy mierne, ktor pokrvaj ahie zmyt pdy lky, prpadne orn pdu. dolia bvaj charakterizovan akmi pdami a vysokou hladinou podzemnej vody s vhodn na lky, krmoviny alebo pestovanie zeleniny. Pre protierznu organizciu pdneho fondu je tie dleit nvrh vhodnej vekosti a tvaru jednotlivch pozemkov. Agrotechnick protierzne opatrenia s jednoduchie, lacnejie ne technick, mu ma doasn charakter. Je ich mon uplatni ako doplnok technickch protierznych opatren. Na protierzne osevn postupy meme uvies tieto zsady: ponohospodrske plodiny sa pestuj v rotcich striedanie obilnn, okopann a krmovn, zkladn schma je dopan strukovinami, zeleninou, doplnkovmi plodinami, pre svahov zemia treba navrhova pecilne osevn postupy kde prevldaj plodiny s vysokm protierznym inkom naprklad atelinotrvne porasty, pestovanie okopann a kukurice, t. j. plodn ktor zhoruj erzne podmienky stanovia sa odpora do sklonov mench ako 5 %. Na vch sklonoch iba v prpade vsevu do ochrannej plodiny alebo do strniska. Na ornej pde sa aplikuj tieto protierzne opatrenia: orba po vrstevnici maximlne do sklonu 12 % m za lohu zadranie povrchovho odtoku a zvenie vsaku, pri akch pdach orba v menom odklone od vrstevnc zabezpe nekodn odtok vody, vytvranie priehlbn pomocou hrdzkovaa, vsev do strniska, ponechvanie rastlinnch zvykov po zbere plodn, starostlivos o truktru pdy hnojenie, vpnenie at.
150
Obr. 3 Psov pestovanie plodn
Psov striedanie plodn ako alie protierzne opatrenie predstavuje rozdelenie pozemkov na niekoko psov po vrstevnici, kde sa striedaj psy plodn erzne odolnch a psy plodn erzne nchylnch. Je mon uplatni striedanie okopann a obilnn at. rka jednotlivch psov m interval 20 a 40 m. Plat mera, e m m pozemok v sklon tm by jednotliv psy mali by uie. alie zsady: vhodn s rovnak rky chrnench aj ochrannch psov (striedanie plodn) psy je potrebn navrhova rovnobene s vrstevnicami, maximlny odklon 30 rka psov je zvisl od sklonu svahu, intenzity nvrhovho daa, druhu pdy a pestovanch plodn minimlna rka = 20 m Schopnos obmedzi povrchov odtok maj vsakovacie a zatieovacie lesn psy, ktor slia na ochranu ponohospodrskych pd v svahovitch ternoch. Takzvan zatieovacie psy maj zase zlepi vlahov podmienky svahov str. 1.4.2

Stavebno-technick protierzne opatrenia
Ternne urovnvky Protierzne priekopy Stupovit terasovanie Protierzne vyuitie rybnkov a str Asancia str Protierzne priekopy s najm zchytn obvodov a zchytn zbern priekopy. Zchytn obvodov priekopy zachytvaj povrchov odtok z zemia nad hornou hranicou chrnenej lokality. Zchytn zbern priekopy odvdzaj vntorn vody z lokality. Obhospodarovan prielohy s plytk priekopy na svahu na zadranie povrchovho odtoku, ktor sa navrhuj do sklonov svahu 20 %. alm typom s akumulano-retenn prielohy, ktor slia na zadranie vody z daov a nekodn odvedenie vody z prvalovch daov. Maj nulov sklon, na konci s zakonen hrdzkou s priepadom.
151
Vemi eln je vyuva siete cestnch priekop ako zchytnch priekop s protierznou funkciou. Cestn sie tvor kostru pozemkovch prav, je vak tie spolu s prirodzenmi a umelmi tokmi dleitm regultorom povrchovho odtoku. Sasou kadej cesty v systme protierznej ochrany s priekopy, odvdzajce nielen prebyton zrkov vodu z vozovky, ale aj z priahlch pozemkov. Kapacita kort cestnch priekop je obmedzen hbkou 0,4 a 1,0 m s ohadom na rku vozovky v korune a bezpenos prevdzky. Pritom je nutn, aby koruna vozovky z dvodov jej odvodnenia bola aspo 15 cm nad hladinou vody v priekope. V mlo svaitom zem je mon cestn sie s priekopami vies takmer v ubovonom smere. Na svahovitejom zem je lepie prerui dku svahu vhodne zvolenou komunikciou po vrstevnici a to i za cenu jej vej dky. Stupovit terasovanie sa navrhuje najm pre sady a vinohrady. Terasy sa navrhuj pri minimlnych hbkach pdneho profilu 0,8 a 1,2 m, pri sklonoch ternu vch ako 10 a 15 %. Rozdelenie ters: 1. poda spsobu pravy o murovan (kamenn, betnov) oporn mry o zemn stupne (vytvran nahrnutm zeminy) 2. z hadiska pouvanej mechanizcie o s plne mechanizovanou prevdzkou (prstup ku kadmu radu pestovanch plodn) o s iastone mechanizovanou prevdzkou (prstup iba k vntornm radom) 3. z hadiska vlastnho technickho usporiadania o zke vrstevnicov (1 rad, 3 a 4 m, premenliv .) o zke paraleln (1 rad, rovnak rka) o irok (viac radov) o terasov dieliky pozemky so zmiernenm sklonom, obdnikov tvar Veobecn zsady nvrhu ters: rka terasovej plochy m by po celej dke rovnak, vsadba rovnoben s jej dlhou stranou, dka ters do 200, 250 m, situane sa navrhuj v smerovch lomoch alebo kontrov, svahy terasovho stupa bvaj 1 : 1, 1 : 1,5, vka do 2 a 3 m, pozdny sklon terasovej plochy 1 a 3 %, je potrebn zabezpei dva bezpen prstupy pre mechanizciu, terasovan zemie nesmie by zaaen vonkajmi vodami. Protierzne vyuitie rybnkov a ndr. V protierznej ochrane nachdzaj uplatnenie ndre zaraovan poda elovej funkcie medzi vodn ndre ochrann. Ochrann retenn ndre maj za lohu zadriava vek mnostvo vody, a tm chrni niie poloen zemie pred povodami a erznymi inkami vody. Zriauj sa hlavne v hornch astiach povodia a ich hospodrenie s vodou sa usmeruje tak, aby ndrn priestor bol vinou przdny a schopn zachyti povodov vlnu. Potom sa pozvona vyprzduje. Ak ndre zachytvaj vek prietoky pomerne istej vody, plnia funkciu protipovodov, ak odstrauj z vody sedimentciou splaveniny, maj tie funkciu zchytn. Zchytn innos tchto ndr zvis predovetkm od priemernej rchlosti prdenia vody v ndri a od vekosti pdnych astc prinesench do ndre. Z hadiska prevdzkovho mono zchytn ndre rozdeli do dvoch skupn: Such ndre, ktor sa napaj iba pri prechode vekch vd (z topenia snehu na jar, letnch prvalovch daov), inak ich dno po postupnom vypusten vody a usaden nnosov sli ako lka. Vodn ndre s vymedzenm ochrannm priestorom urenm na zachytvanie vekch vd, prpadne na znenie ich kulmincie. Vekos ochrannho priestoru ndre by sa mala bli
152
objemu vody pritekajcej z povodia za letnho prvalovho daa s priemernou dobou prekroenia 50 a 100 rokov. Ochrann priestor sa potom vyprzduje automaticky samostatnm vpustom. Ochrana pred prdovou erziou. Povrchov odtok sstreden vo vodnch tokoch vytvra prdov erziu rzneho stupa a intenzity v zvislosti od miestnych pomerov. Zvl s k prdovej erzii nchyln horn seky vodnch tokov. pravu bystrn dosahujeme najm pravou sklonu dna bystriny, aby sa znila vymieacia schopnos vody a pravou prietokovho profilu bystriny, aby boli bezpene odveden vyskytujce sa prietoky vody. Na zmiernenie sklonu dna meme okrem inch opatren navrhova na toku aj tzv. konsolidan prehrdzky. Konsolidan prehrdzky zmieruj pvodn pozdny sklon koryta na hodnotu sklonu, pri ktorom ete nedochdza k pohybu splaveniny uritej vekosti (konsolidan sklon). V tomto prpade sa buduje systm prehrdzok, za ktormi sa usadia splaveniny a vytvoria tak pozdny profil s menmi sklonmi, s vodou prepadajcou za prehrdzkou, kde je tok chrnen opevnenm vvarom.
Nnosy
Obr. 4 Pohad a rez zrubovou prehrdzkou
153
PREHRDZKA .3 km 0,461 50 295,40 298,50
292,90 292,40
PREHRDZKA .2 km 0,274 90 291,10 PREHRDZKA .1 km 0,150 60 287,50 285,00 284,50 287,00 286,00 285,00 287,50 285,00 288,00 288,60 288,10 292,00 291,00 290,00 289,00 291,10 288,60
BYSTRINA 1,274 km M 1:2000/100
296,00
298,50 296,00
KTA NPLAVOVEJ IARY [m n.m.]

297,00
296,00
295,00
294,00
293,00
295,40 292,90
284,00
KTA TERNU [m n.m.]
POROVNVACIA ROVINA [m n.m.] STANIENIE [m]
300,00
86,0 80,0 74,9 68,9 34,0 24,0 18,0 70,0 61,5 58,0 55,5 50,0 94,0 20,0 70,0 30,0 32,0 50,6 50,0
0,5
0,4
0,3
0,2
0,1
50,0
0,0
3 PRIETOK [m /s] - RCHLOS [m/s] KOMPENZAN SKLON [%] - DKA [m]
23,4
1,93 1124,0
Obr. 5 Pozdny profil systmom konsolidanch prehrdzok
1.5
Ochrana pdy pred veternou erziou
Vetern erzia pokodzuje obyajne plochy bez vegetanho krytu s piesonatmi pdami a to predovetkm v suchch obdobiach roka. Vetern erzia na Slovensku ohrozuje asi 390 tisc ha pd (16,5 % ponohospodrskeho pdneho fondu), najm v ninnch oblastiach. Intenzita veternej erzie je zvisl najm od sklonitosti relifu, vegetanho pokryvu a od pdneho druhu. Pda nepodlieha erzii, ak je chrnen rastlinstvom a rastlinnmi zvykami. Vhodnm protiopatrenm je dobr organizcia obrbania, naprklad kolm obrbanie na smer prevldajcich vetrov. Opatrenia na protierznu ochranu s zameran na zatrvovanie a zalesovanie. Prevdzkov a agrotechnick opatrenia meme zhrn v tchto bodoch: najlepia ochrana voi veternej erzii je trval vegetan pokrvka, mono vyui rastlinn kulisy kukurica, slnenica, 2-5 radov kolmo na smer vetra, vo vzdialenosti 10-15 m, na zvl ohrozen piesonat pdy mono aplikova postrek zo syntetickch ltok (vytvranie drobnch hrudiek) na bze krobu, ivc, kauuku at., voba vhodnho obrbania pdy v mimovegetanom obdob nechva strnisko, siatie do strniska bezorbov siatie, povrchov orba, dobr organizcia pdneho fondu pozemky sa navrhuj s obdnikovm tvarom, s dlhou stranou kolmou na smer vetra, Z lesncko-technickch a technickch opatren sa pouvaj: vetrolamy, ie irok psy stromov, ktor: 1. zmieruj rchlos vetra, 2. zniuj vpar a zvyuj vlhkos 3. chrnia pdu pred odnosom ornice, 4. podporuj rovnomern ukladanie snehu,
154
283,50
dreviny, ktor s odoln proti vetru, a charakteristick rchlym rastom dub, javor, lipa, topo. Na okrajoch vetrolamov s vhodn krky vt zob, pka.
LITERATRA HLAVOV, K. -- HEINIGE, V. -- BACRIK, I. Ochrana a organizcia povodia. : Nvody na cvienia. Bratislava: STU v Bratislave, 1995. 225 s. ISBN 80-227-0747-3.
155
5.1. DODACIE PODMIENKY ETP A UCELENCH AST PROJEKTU POZEMKOVCH PRAV

Ing. Andrej Vaek
Vkon pozemkovch prav sa riadi zkonom .330/1991 Zb. o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, pozemkovch radoch, pozemkovom fonde a o pozemkovch spoloenstvch v znen neskorch predpisov (alej len zkon), metodickm nvodom o veobecnej asti a o konan o zaat pozemkovch prav, metodickm nvodom na vykonvanie geodetickch innost pre projekt pozemkovch prav (alej len MN na geodetick innosti), metodickmi tandardami na projektovanie pozemkovch prav (alej len Metodick tandardy) a svisiacimi zkonmi, pokynmi, usmerneniami, intrukciami, smernicami a technickmi normami, pokia tieto dodacie podmienky nestanovuj inak. Tieto dodacie podmienky stanovuj minimlny obsah a rozsah odovzdanch elabortov etp a ucelench ast projektu pozemkovch prav. Nestanovuj asov harmonogram spracovania ani nslednos jednotlivch etp, tie s predmetom zmluvy o dielo. Presn rozsah vykonanch etp bude stanoven v pecifickch podmienkach projektu. Veobecn pravidl pre kad odovzdan elabort kadej etapy a ucelenej asti projektu pozemkovch prav: 1. elaborty sa vyhotovuj v analgovej a elektronickej forme, 2. kad elabort overuje zodpovedn projektant oprvnen na projektovanie pozemkovch prav, 3. vetky materily, vyhotoven zhotoviteom v analgovej forme, sa odovzdvaj aj v elektronickej forme v sboroch vo formte PDF, 4. ak sa v jednotlivch etapch odovzdvaj sbory s nzvom v tvare ??xxxxxx_y.*, tak miesto xxxxxx sa uvedie slo katastrlneho zemia a miesto y poradov slo sboru, 5. kad elabort sa odovzdva v jednom vyhotoven, ak nie je v tchto dodacch podmienkach, zmluve o dielo, pecifickch podmienkach, alebo v inch predpisoch stanoven inak, 6. v tlaovch zostavch registra pvodnho stavu, registra novho stavu a projektu pozemkovch prav sa rodn sla uvdzaj iba na vpisoch z registra pvodnho stavu a registra novho stavu, ktor sa nezverejuj, ale doruuj astnkom do vlastnch rk. V ostatnch tlaovch zostavch sa miesto rodnho sla uvdza iba dtum narodenia fyzickch osb.
156
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Obsah: 1. 1.1. 1.1.1. 1.1.2. 1.1.3. 1.2. 1.2.1. 1.2.2. 1.3. 1.3.1. 1.3.2. 2. 2.1. 2.2. 2.3. 3. 3.1. 3.2. 3.3. 3.4. vodn podklady projektu pozemkovch prav 158 Opert obvodu projektu pozemkovch prav 158 Zriaovanie podrobnch geodetickch bodov (PGB) 158 Hranica obvodu projektu pozemkovch prav 158 elov mapovanie polohopisu a vkopisu v obvode projektu pozemkovch prav 159 Veobecn zsady funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav (VZFU) a miestny zemn systm ekologickej stability (MSES) na ely pozemkovch prav 159 Miestny zemn systm ekologickej stability (MSES) na ely pozemkovch prav 159 Veobecn zsady funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav (VZFU) 160 Aktualizcia bonitovanch pdnoekologickch jednotiek (BPEJ) v obvode projektu, Mapa hodnoty pozemkov a Register pvodnho stavu (RPS) 160 Aktualizcia bonitovanch pdnoekologickch jednotiek (BPEJ) v obvode projektu pozemkovch prav a Mapa hodnoty pozemkov 160 Register pvodnho stavu 161 Nvrh novho usporiadania pozemkov v obvode pozemkovch prav Zsady umiestnenia novch pozemkov Pln spolonch zariaden a opatren a verejnch zariaden a opatren Rozdeovac pln vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu a kombinatrium 162 162 162 162
Vykonanie projektu pozemkovch prav 163 Postup prechodu na hospodrenie v novom usporiadan 163 Vytenie a oznaenie vybranch lomovch bodov hranc novch pozemkov 163 Rozdelenie parciel C-KN hranicou obvodu projektu pozemkovch prav 164 Rozdeovac pln vo forme obnovy katastrlneho opertu novm mapovanm alebo vo forme geometrickho plnu 164 3.4.1. Rozdeovac pln vo forme obnovy katastrlneho opertu novm mapovanm 164 3.4.2. Rozdeovac pln vo forme geometrickho plnu 164 4. 4.1. 4.2. 4.3. 5. Aktualizcie niektorch elabortov v priebehu spracovania projektu P Aktualizcia hranice obvodu projektu pozemkovch prav Aktualizcia registra pvodnho stavu Aktualizcia rozdeovacieho plnu vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu Nzvy sborov tlaovch zostv RPS a RNS 165 165 165 166 167
157
1. vodn podklady projektu pozemkovch prav

1.1. 1.1.1. Opert obvodu projektu pozemkovch prav Zriaovanie podrobnch geodetickch bodov (PGB)
Rozsah zriaovania PGB sa stanov v pecifickch podmienkach (spravidla 1 bod na 100-200 ha). PGB sa odpora zriaova na rozhran pozemkov zahrnutch a vyatch z obvodu pozemkovch prav. Vsledn elabort zriaovania podrobnch geodetickch bodov obsahuje: v analgovej forme: technick sprvu s metadajmi merania, ktor popisuj najm spsob urenia PGB (metda merania) s popisom pouitia meraskej techniky a overenie presnosti, geodetick daje pouitch bodov geodetickch zkladov alebo harmonogram vyuitia Slovenskej priestorovej observanej sluby (SKPOS), zoznam sradnc a vok novozriadench PGB, geodetick daje o novozriadench PGB, zznam o vstupnej kontrole zhotovitea, geodetick vpoty (len v prpade terestrickch meran), doklad o pridelen siel novch bodov, v elektronickej forme: vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF, zznamy automatizovanej registrcie geodetickch meran, podrobn geodetick body v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom BPxxxxxx_y.VGI poda MN na geodetick innosti. Vsledn elabort zriaovania podrobnch geodetickch bodov sa odovzdva v dvoch vyhotoveniach autorizane overen a radne overen v zmysle platnch predpisov. 1.1.2. Hranica obvodu projektu pozemkovch prav
Trval stabilizcia lomovch bodov hranice obvodu projektu pozemkovch prav na katastrlnej hranici sa odpora iba pre trojchotre (pokia s prstupn), na hranici vyatch pozemkov z obvodu pozemkovch prav sa odpora pre vznan lomov body. Vsledn elabort hranice obvodu projektu pozemkovch prav obsahuje: v analgovej forme: technick sprvu, ktorej prlohou je zpisnica z komisionlneho zisovania priebehu hranice obvodu projektu, zznamy podrobnho merania zmien na seln urenie hranice obvodu projektu, prehadn mapu so zkresom hranice obvodu projektu, geodetick daje o trvalo stabilizovanch bodoch hranice obvodu projektu, v elektronickej forme: vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF, uren hranicu obvodu projektu v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom OPxxxxxx_y.VGI poda MN na geodetick innosti, transformovan alebo skontruovan hranicu obvodu projektu v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom OTxxxxxx_y.VGI poda MN na geodetick innosti (iba v prpade VKMn a VMUO).
158
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Vsledn elabort hranice obvodu projektu pozemkovch prav sa odovzdva v dvoch vyhotoveniach autorizane overen a radne overen. Pri odovzdan vslednho elabortu hranice obvodu projektu pozemkovch prav je potrebn predloi potvrdenie o vykonan zkresu hranice obvodu projektu do analgovch mp katastra nehnutenost (KN a UO) a doklad o zaslan iadosti o zobrazenie hranice obvodu projektu do vektorovch mp katastra nehnutenost (VKM a VMUO). 1.1.3. elov mapovanie polohopisu a vkopisu v obvode projektu pozemkovch prav
Predmetom elovho mapovania polohopisu a vkopisu s vetky polohopisn prvky, ktor sa pouij v rozdeovacom plne vo forme obnovy katastrlneho opertu novm mapovanm alebo vo forme geometrickho plnu vo vrstve KLADPAR a ZAPPAR, ako aj alie polohopisn prvky ovplyvujce projektovanie novch pozemkov, najm: a) priebeh hranc druhov pozemkov, b) priebeh hranc chrnench skutonost, c) dopravn stavby a zariadenia - len hranice pre vrstvu KLADPAR, d) vody, vodn stavby a zariadenia - len hranice pre vrstvu KLADPAR, e) ininierske siete, respektve ich povrchov znaky, f) ostatn stavby - len hranice tvoriace vrstvu KLADPAR, g) alie existujce objekty v prpade, e s potrebn pre projektovanie pozemkovch prav, napr. spevnen plochy, pomnky, kre, boie muky, skupiny stromov a krkov, smer radov vinc a ovocnch stromov, ternne hrany a tvary, krajinotvorn prvky, priebeh hranc drby a pod. Spolu s polohou podrobnch bodov polohopisu sa uruje aj ich nadmorsk vka. Vsledn elabort elovho mapovania polohopisu a vkopisu v obvode projektu pozemkovch prav obsahuje: v analgovej forme: technick sprvu, zpisnicu z komisionlneho etrenia skutonch druhov pozemkov vrtane grafickch prloh, elov mapu polohopisu a vkopisu vo vhodnej mierke a vonom klade listov, v elektronickej forme: vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF, vektorov digitlny model relifu/povrchu so zapracovanm povinnch ternnych hrn (dolnc, chrbtnic, ters, brehovch iar, ininierskych stavieb, ...) zoznam sradnc a vok podrobnch bodov polohopisu v sbore vo formte TXT s nzvom PBxxxxxx_y.TXT, elov mapu polohopisu a vkopisu v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom PVxxxxxx_y.VGI (vetky vrstvy POxxxxxx.VGI a VYxxxxxx.VGI poda MN na geodetick innosti). Vsledn elabort elovho mapovania polohopisu a vkopisu v obvode projektu pozemkovch prav sa odovzdva v jednom vyhotoven autorizane overen. 1.2. Veobecn zsady funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav (VZFU) a miestny zemn systm ekologickej stability (MSES) na ely pozemkovch prav Miestny zemn systm ekologickej stability (MSES) na ely pozemkovch prav
1.2.1.
Elabort bude vytvoren prevzatm dajov RSES, v prpade vytvorenho MSES v rmci zemnho plnu obce aj prevzatm dajov MSES a popsanm v terne existujcich a navrhovanch prvkov MSES. Vsledn elabort MSES na ely pozemkovch prav obsahuje najm:
159
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) v analgovej forme: technick sprvu poda asti B Metodickch tandardov (najm Evidenn listy jednotlivch prvkov MSES na ely P poda Tab..4.3.14.4-1 a bilancia plch poda kap. 4.3.15), mapu nvrhu MSES na ely pozemkovch prav poda Metodickch tandardov vo vhodnej mierke, v elektronickej forme: vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF, mapu nvrhu MSES na ely pozemkovch prav v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom MUxxxxxx.VGI poda Metodickch tandardov. Vsledn elabort nvrhu MSES na ely pozemkovch prav sa odovzdva v dvoch vyhotoveniach. 1.2.2. Veobecn zsady funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav (VZFU)
Vsledn elabort VZFU zemia v obvode pozemkovch prav obsahuje najm: v analgovej forme: technick sprvu poda asti A (najm sasn vyuvanie pozemkov poda kap. 4.2.4.1 a shrnn bilancie poda kap. 4.2.7.1.9, 4.2.7.2.4, 4.2.7.3.9, 4.2.7.4.6, 4.2.8.7) a asti C Metodickch tandardov (najm tabukov shrnn bilancie poda kap. 4.4.3.1.4, 4.4.3.2.5, 4.4.3.3.4, 4.4.3.4.4, 4.4.4.7 a 4.4.5), mapu nvrhu funknho usporiadania zemia poda Metodickch tandardov vo vhodnej mierke, v elektronickej forme: vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF, mapu sasnho vyuvania pozemkov vo vmennom formte VGI s nzvom VPxxxxxx.VGI poda Metodickch tandardov, mapu VZFU v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom FUxxxxxx.VGI poda Metodickch tandardov. Vsledn opert VZFU zemia v obvode pozemkovch prav vo forme nvrhu sa odovzdva v dvoch vyhotoveniach (+ v elektronickej forme v pote CD ktor ur sprvny orgn) a po zverejnen a zapracovan pripomienok na schvlenie v jednom vyhotoven. Pri odovzdan vslednho opertu VZFU je potrebn predloi: stanovisko pdnej sluby k potrebe, innosti a hospodrskej elnosti nvrhov protierznych zariaden a opatren, stanovisko sprvcu vodohospodrsky vznamnch vodnch tokov, drobnch vodnch tokov a vodnch stavieb k potrebe budovania, rekontrukcie, revitalizcie a renaturcie a poadovanej innosti vodohospodrskych opatren, stanovisko obce k potrebe vstavby, rekontrukcie, opravy a drby elovch komunikci, vylenia elovej ponohospodrskej dopravy z ciest vyieho rdu a poiadavke verejnej prstupnosti krajiny elovmi komunikciami (stanovenie verejnho alebo neverejnho charakteru elovch komunikci). 1.3. Aktualizcia bonitovanch pdnoekologickch jednotiek (BPEJ) v obvode projektu, Mapa hodnoty pozemkov a Register pvodnho stavu (RPS) Aktualizcia bonitovanch pdnoekologickch jednotiek (BPEJ) v obvode projektu pozemkovch prav a Mapa hodnoty pozemkov
1.3.1.
Vsledn elabort aktualizcie BPEJ v obvode projektu pozemkovch prav a mapy hodnoty pozemkov obsahuje:
160
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) v analgovej forme: technick sprvu (+potvrdenie VPOP o aktualizcii BPEJ), znaleck posudky na ohodnotenie lesnch pozemkov a porastov (ak boli vyhotoven), znaleck posudky na ohodnotenie trvalch porastov na plochch ponohospodrskej pdy (ak boli vyhotoven), mapu hodnoty pozemkov, v elektronickej forme: vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF, pvodn BPEJ v sbore vo vmennom formte VGI a nzvom BJxxxxxx.VGI, aktualizovan BPEJ v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom BJxxxxxx_y.VGI poda MN na geodetick innosti. mapu hodnoty pozemkov v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom MHxxxxxx_y.VGI poda MN na geodetick innosti. Vsledn elabort aktualizcie BPEJ v obvode projektu pozemkovch prav a mapy hodnoty pozemkov sa odovzdva v jednom vyhotoven. 1.3.2. Register pvodnho stavu
Vsledn elabort registra pvodnho stavu obsahuje: v analgovej forme: technick sprvu, zoznam pozemkov pvodnho stavu s ich vlastnckymi vzahmi (as A parcely pvodnho stavu, as B vlastnci, sprvcovia a zstupcovia vlastnkov), zoznam tiarch, spis stavieb, zoznam vlastnkov poda typu astnka, mapu registra pvodnho stavu po mapovch listoch alebo po blokoch, v elektronickej forme: vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF, zoznam pozemkov, ktor s oznaen nenulovm kdom osobitnho reimu vo formte PDF, vpis z registra pvodnho stavu pre astnkov typu 0, 1, 2, 9 a 10 vo formte PDF, vpis z registra pvodnho stavu pre astnkov typu 3, 4, 5, 6, 7 a 8 vo formte PDF, vpis z registra pvodnho stavu pre sprvcov vo formte PDF, vpis z registra pvodnho stavu pre oprvnench z archy vo formte PDF, daje psomnej asti RPS v sbore vo vmennom formte FVI s nzvom FVxxxxxx_y.TXT poda MN na geodetick innosti, mapu registra pvodnho stavu v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom PSxxxxxx_y.VGI poda MN na geodetick innosti. Pre ely doruenia vpisu z registra pvodnho stavu sa odovzdvaj v analgovej forme v jednom vyhotoven: vpis z registra pvodnho stavu pre astnka typu 0, 1, 2, 9 a 10, vpis z registra pvodnho stavu pre oprvnench z archy. Vsledn elabort registra pvodnho stavu vo forme nvrhu sa odovzdva spolu s fakturciou v dvoch vyhotoveniach autorizane overen a po zverejnen a zapracovan pripomienok na schvlenie v jednom vyhotoven autorizane overen.
161
2. Nvrh novho usporiadania pozemkov v obvode pozemkovch prav

2.1. Zsady umiestnenia novch pozemkov
Vsledn elabort zsad umiestnenia novch pozemkov obsahuje najm: v analgovej forme: technick sprvu, zpisnice z prerokovania nvrhov a poiadaviek (11 ods.18 zkona), prp. nvratky dotaznka, nvrh zsad umiestnenia novch pozemkov s grafickou prlohou vo vhodnej mierke, zpisnicu z prerokovania nvrhu zsad umiestnenia novch pozemkov s predstavenstvom zdruenia astnkov pozemkovch prav, v elektronickej forme: vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF. Vsledn elabort nvrhu zsad umiestnenia novch pozemkov v obvode pozemkovch prav sa odovzdva v jednom vyhotoven a po zverejnen a zapracovan pripomienok v jednom vyhotoven. Vlastn nvrh zsad umiestnenia novch pozemkov s grafickou prlohou vo vhodnej mierke pre doruovanie astnkom v zmysle 11 ods. 23 zkona sa odovzdva v prslunom pote vtlakov poda potu astnkov, ktorm sa bud doruova. 2.2. Pln spolonch zariaden a opatren a verejnch zariaden a opatren
Vsledn elabort plnu spolonch zariaden a opatren a verejnch zariaden a opatren obsahuje: v analgovej forme: technick sprvu (najm zhrnutia a objekty poda kap. 6.3.2.1.3, 6.3.2.1.6, 6.3.2.2.3, 6.3.2.2.6, 6.3.2.3.3, 6.3.2.3.6, 6.3.2.4.3, 6.3.2.4.6 a bilanciu vmer poda kap. 6.3.4 Metodickch tandardov), pln spolonch zariaden a opatren (existujcich a navrhovanch) a pln verejnch zariaden a opatren (existujcich a navrhovanch) vo vhodnej mierke (stla), zznam z ternnej obhliadky novonavrhovanch spolonch zariaden a opatren (v nevyhnutnom rozsahu ak bola realizovan), v elektronickej forme: vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF, mapu spolonch zariaden a opatren a verejnch zariaden a opatren v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom ZOxxxxxx.VGI poda Metodickch tandardov. Vsledn elabort plnu spolonch zariaden a opatren a verejnch zariaden a opatren sa odovzdva v jednom vyhotoven. 2.3. Rozdeovac pln vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu a kombinatrium
Vsledn elabort rozdeovacieho plnu vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu, registra novho stavu (RNS) a kombinatria obsahuje: v analgovej forme: technick sprvu, register novho stavu (as A parcely novho stavu, as B vlastnci, sprvcovia a zstupcovia vlastnkov), zoznam tiarch, spis stavieb, zoznam vlastnkov poda typu astnka, rozdeovac pln umiestovac a vytyovac,
162
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) v elektronickej forme: vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF, zoznam novch pozemkov, ktor s oznaen nenulovm kdom osobitnho reimu vo formte PDF, vpis z registra novho stavu pre astnkov typu 0, 1, 2, 9 a 10 vo formte PDF, umiestnenie novch pozemkov pre astnkov typu 0, 1, 2, 9 a 10 vo formte PDF, vpis z registra novho stavu pre astnkov typu 3, 4, 5, 6, 7 a 8 vo formte PDF, vpis z registra novho stavu pre sprvcov vo formte PDF, vpis z registra novho stavu pre oprvnench z archy vo formte PDF, zoznam nrokov na vyrovnanie v peniazoch vo formte PDF, zoznam vyrovnan v peniazoch vo formte PDF, zrovnvacie zostavenie medzi dajmi registra pvodnho stavu a registra novho stavu (kombinatrium) vo formte PDF poda MN na geodetick innosti, vyrovnanie vlastnkov vo formte PDF poda MN na geodetick innosti, daje psomnej asti projektu pozemkovch prav (RPS aj RNS) v sbore vo vmennom formte FVI s nzvom FVxxxxxx_y.TXT poda MN na geodetick innosti, rozdeovac pln umiestovac a vytyovac v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom NSxxxxxx_y.VGI poda MN na geodetick innosti. Pre ely doruenia vpisu z registra novho stavu sa odovzdvaj v analgovej forme v jednom vyhotoven: vpis z registra novho stavu pre astnka typu 0, 1, 2, 9 a 10, ktorho sasou je aj umiestnenie novch pozemkov v rmci celho obvodu projektu, vpis z registra novho stavu pre oprvnench z archy. Vsledn elabort rozdeovacieho plnu vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu vo forme nvrhu sa odovzdva spolu s fakturciou v dvoch vyhotoveniach autorizane overen a po zverejnen a zapracovan pripomienok na schvlenie v jednom vyhotoven autorizane overen.
3. Vykonanie projektu pozemkovch prav

3.1. Postup prechodu na hospodrenie v novom usporiadan
Vsledn elabort postupu prechodu na hospodrenie v novom usporiadan obsahuje: v analgovej forme: technick sprvu, zpisnicu z prerokovania postupu prechodu na hospodrenie v novom s predstavenstvom zdruenia astnkov pozemkovch prav, grafick prlohu k postupu prechodu na hospodrenie v novom usporiadan, v elektronickej forme: vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF. Vsledn elabort postupu prechodu na hospodrenie v novom usporiadan sa odovzdva v jednom vyhotoven. 3.2. Vytenie a oznaenie vybranch lomovch bodov hranc novch pozemkov
usporiadan
Vsledn elabort vytenia a oznaenia vybranch lomovch bodov hranc novch pozemkov obsahuje: v analgovej forme: technick sprvu, protokoly o vyten hranc novch pozemkov,
163
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) prehadn vytyovacie nrty, v elektronickej forme: vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF, zoznam sradnc vytench lomovch bodov v sbore vo formte TXT s nzvom NBxxxxxx_y.TXT. Vsledn elabort vytenia a oznaenia vybranch lomovch bodov hranc novch pozemkov sa odovzdva v jednom vyhotoven autorizane overen. 3.3. Rozdelenie parciel C-KN hranicou obvodu projektu pozemkovch prav
Vsledn elabort rozdelenia parciel C-KN hranicou obvodu projektu pozemkovch prav obsahuje: v analgovej forme: technick sprvu, zznam podrobnho merania zmien na rozdelenie parciel C-KN hranicou obvodu projektu, vkaz vmer, v elektronickej forme: vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF, vektorov geodetick podklad v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom VP_xxxx.VGI (xxxx je slo ZPMZ), vkaz vmer v sbore vo formte XML s nzvom VV_xxxx.XML (xxxx je slo ZPMZ). Vsledn elabort rozdelenia parciel C-KN hranicou obvodu projektu pozemkovch prav sa odovzdva v jednom vyhotoven. 3.4. Rozdeovac pln vo forme obnovy katastrlneho opertu novm mapovanm alebo vo forme geometrickho plnu Rozdeovac pln vo forme obnovy katastrlneho opertu novm mapovanm
3.4.1.
Vsledn elabort rozdeovacieho plnu vo forme obnovy katastrlneho opertu novm mapovanm (ak sa vyhotovuje v tejto forme) obsahuje: v analgovej forme: mapu projektu pozemkovch prav, zznamy podrobnho merania zmien, vkaz vmer, v elektronickej forme: vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF, daje psomnej asti projektu pozemkovch prav v sbore vo vmennom formte FVI s nzvom FVxxxxxx_y.TXT, mapa projektu pozemkovch prav v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom PUxxxxxx_y.VGI poda MN na geodetick innosti, vektorov geodetick podklad pre aktualizciu VMUO v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom PUUOxxxxxx.VGI poda MN na geodetick innosti. Vsledn elabort rozdeovacieho plnu vo forme obnovy katastrlneho opertu novm mapovanm sa odovzdva v dvoch vyhotoveniach autorizane a radne overen. 3.4.2. Rozdeovac pln vo forme geometrickho plnu
Vsledn elabort rozdeovacieho plnu vo forme geometrickho plnu (ak sa vyhotovuje v tejto forme) obsahuje:
164
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) v analgovej forme: rozdeovac pln vo forme geometrickho plnu, zznamy podrobnho merania zmien, mapu projektu pozemkovch prav, v elektronickej forme: vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF, daje psomnej asti projektu pozemkovch prav v sbore vo vmennom formte FVI s nzvom FVxxxxxx_y.TXT, mapa projektu pozemkovch prav v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom PUxxxxxx_y.VGI poda MN na geodetick innosti, vektorov geodetick podklad pre aktualizciu VMUO v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom PUUOxxxxxx.VGI poda MN na geodetick innosti. Vsledn elabort rozdeovacieho plnu vo forme geometrickho plnu sa odovzdva v dvoch vyhotoveniach autorizane a radne overen.
4. Aktualizcie niektorch elabortov v priebehu spracovania projektu P

4.1. Aktualizcia hranice obvodu projektu pozemkovch prav
Vsledn elabort aktualizcie hranice obvodu projektu pozemkovch prav (ak sa vyhotovuje) obsahuje: v analgovej forme: sa vyhotov primerane, doplnenm novho zkresu a zruenm neplatnho zkresu v existujcich grafickch podkladoch, resp. nahradenm v asti kde nastala rozsiahla zmena, v elektronickej forme: vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF, aktualizovan uren hranicu obvodu projektu v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom OPxxxxxx_y.VGI poda MN na geodetick innosti, aktualizovan transformovan alebo skontruovan hranicu projektu v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom OTxxxxxx_y.VGI poda MN na geodetick innosti (iba v prpade VKMn a VMUO). Vsledn elabort aktualizcie obvodu projektu pozemkovch prav, ak sa vyhotovuje, sa odovzdva v dvoch vyhotoveniach autorizane a radne overen. 4.2. Aktualizcia registra pvodnho stavu
Vsledn elabort aktualizcie registra pvodnho stavu (ak sa vyhotovuje) obsahuje: v analgovej forme: aktualizovan zoznam pozemkov pvodnho stavu s ich vlastnckymi vzahmi (as A parcely pvodnho stavu, as B vlastnci, sprvcovia a zstupcovia vlastnkov), aktualizovan mapu registra pvodnho stavu po mapovch listoch alebo po blokoch, v elektronickej forme: vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF, vetky ostatn povinn tlaov zostavy registra pvodnho stavu vo formte PDF, aktualizovan daje psomnej asti RPS v sbore vo vmennom formte FVI s nzvom FVxxxxxx_y.TXT poda MN na geodetick innosti, aktualizovan mapu registra pvodnho stavu v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom PSxxxxxx_y.VGI poda MN na geodetick innosti.
165
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Vsledn elabort aktualizcie registra pvodnho stavu, ak sa vyhotovuje, sa odovzdva v jednom vyhotoven. 4.3. Aktualizcia rozdeovacieho plnu vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu
Vsledn elabort aktualizcie rozdeovacieho plnu vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu (ak sa vyhotovuje) obsahuje: v analgovej forme: aktualizovan register novho stavu (as A parcely novho stavu, as B vlastnci, sprvcovia a zstupcovia vlastnkov), aktualizovan rozdeovac pln umiestovac a vytyovac, v elektronickej forme: vetky analgov asti vyhotoven zhotoviteom v tejto etape vo formte PDF, vetky ostatn povinn tlaov zostavy registra novho stavu a PP vo formte PDF, aktualizovan daje psomnej asti projektu pozemkovch prav (RPS aj RNS) v sbore vo vmennom formte FVI s nzvom FVxxxxxx_y.TXT poda MN na geodetick innosti, aktualizovan rozdeovac pln umiestovac a vytyovac v sbore vo vmennom formte VGI s nzvom NSxxxxxx_y.VGI poda MN na geodetick innosti. Vsledn elabort aktualizcie rozdeovacieho plnu vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu, ak sa vyhotovuje, sa odovzdva v jednom vyhotoven.
166
5. Nzvy sborov tlaovch zostv RPS a RNS

Skupina Tlaov zostava (. prlohy MN na geodetick innosti) Nzov sboru RPS RPS - as A parcely pvodnho stavu (prl.22) AAxxxxxx_Rps_par.pdf RPS - as B vlastnci, sprvcovia a zstupcovia vlastnkov (prl.23) AAxxxxxx_Rps_vla.pdf Zoznam pozemkov s nenulovm kdom osobitnho reimu (prl.24) AAxxxxxx_Rps_osr.pdf Vpisy z RPS pre astnka typu 0, 1, 2, 9 a 10 (prl.25) AAxxxxxx_Rps_vzv.pdf Vpisy z RPS pre astnka typu 3, 4, 5, 6, 7 a 8 (prl.25) AAxxxxxx_Rps_vnp.pdf Vpisy z RPS pre sprvcov (prl.26) AAxxxxxx_Rps_vsp.pdf Zoznam vlastnkov poda typu astnka (prl.28) AAxxxxxx_Rps_zuc.pdf RNS RNS - as A parcely novho stavu (prl.36) AAxxxxxx_Rns_par.pdf RNS - as B vlastnci, sprvcovia, zstupcovia vlastnkov (prl.37) AAxxxxxx_Rns_vla.pdf Zoznam pozemkov s nenulovm kdom osobitnho reimu (prl.38) AAxxxxxx_Rns_osr.pdf Vpisy z RNS pre astnka typu 0, 1, 2, 9 a 10 (prl.39) AAxxxxxx_Rns_vzv.pdf Vpisy z RNS pre astnka typu 3, 4, 5, 6, 7 a 8 (prl.39) AAxxxxxx_Rns_vnp.pdf Umiestnenie novch pozemkov k vpisom pre astnka typu 0, 1, AAxxxxxx_Rns_uzv.pdf 2, 9 a 10 (prl.40) Umiestnenie novch pozemkov k vpisom pre astnka typu 3, 4, AAxxxxxx_Rns_unp.pdf 5, 6, 7 a 8 (prl.40) Vpis z RNS pre sprvcu (prl.41) AAxxxxxx_Rns_vsp.pdf Zoznam vlastnkov poda typu astnka (prl.42) AAxxxxxx_Rns_zuc.pdf Zoznam nrokov na vyrovnanie v peniazoch (prl.44) AAxxxxxx_Rns_pen.pdf Zoznam vyrovnan v peniazoch (prl.45) AAxxxxxx_Rns_zvp.pdf PP Zoznam tiarch (prl.27) AAxxxxxx_Ppu_tar.pdf Vpisy pre oprvnench z archy (prl.43) AAxxxxxx_Ppu_vot.pdf Spis stavieb (prl.30) AAxxxxxx_Ppu_sta.pdf Kombinatrium z RPS a RNS (prl.46) AAxxxxxx_Ppu_kom.pdf Vyrovnanie vlastnkov z PP (prl.48) AAxxxxxx_Ppu_vyr.pdf V prpade, ke je niektor zkladn zostava RPS alebo RNS (rps_par, rps_vla, rns_par, rns_vla) rozdelen softvrovo do viacerch zostv (o MN nezakazuje), sbory sa bud odliova slicou na poslednom mieste (teda napr. ak je rozdelen zostava Parcely pvodnho stavu, tak sbory zostv z nej vzniknut sa bud nazva rps_par1.pdf, rps_par2.pdf, ...). Miesto AA sa v nzve sborov pouije dvojpsmenov skratka nzvu k.. a miesto xxxxxx sa pouije 6-miestny kd katastrlneho zemia. V tlaovch zostavch RPS, RNS a PP sa rodn sla uvdzaj iba na vpisoch z registra pvodnho stavu a registra novho stavu, ktor sa nezverejuj, ale doruuj astnkom do vlastnch rk. V ostatnch tlaovch zostavch sa miesto rodnho sla uvdza iba dtum narodenia fyzickch osb.
167
DAJOV MODEL PROJEKTU POZEMKOVCH PRAV

Ing. Andrej Vaek
dajov model projektu pozemkovch prav pozostva zo sborov grafickej asti projektu P a sboru psomnej asti projektu P. Nzvy, popisy, truktry a ostatn nleitosti tchto sborov s popsan v Metodickom nvode na vykonvanie geodetickch innost pre projekt pozemkovch prav (alej len MN na G) a v Metodickch tandardoch pre projekt pozemkovch prav (alej len Metodick tandardy).
Sbory grafickej asti projektu P sa odovzdvaj vo vmennom formte VGI. Vyhotovuj sa postupne v jednotlivch etapch projektu P. Nzvy grafickch sborov v jednotlivch etapch, nzvy vrstiev, nzvy a obsah atribtov s popsan v MN na G a v Metodickch tandardoch. Hlavn zsada, poda ktorej sa vetky dleit grafick objekty projektu P musia nachdza v obvode projektu P sa d vyjadri nasledovne: Jednotliv grafick objekty musia bez prekrvania vypa, ale nesm presahova, vrstvu obvodu projektu P (OBVODPPU). Tto zsada plat pre objekty vo vrstve, resp. vrstvch: a) KLADMER (sbor POxxxxxx.VGI), b) HODNOTA (sbor MHxxxxxx.VGI), c) RPS1+RPS2+RPS3+RPS4+RPS5 (sbor PSxxxxxx.VGI), d) SZO_KOMU+SZO_EROZ+SZO_VODO+SZO_EKOL +VZO+PROJCEL (sbor FUxxxxxx.VGI), e) KLADRNS (sbor NSxxxxxx.VGI), f) KLADPAR (sbor PUxxxxxx.VGI). Pre alie odovzdvan grafick sbory do KN, BJxxxxxx.VGI a PUUOxxxxxx.vgi platia odlin zsady. V sbore BJxxxxxx.VGI musia by objekty vrstvy BPEJ uzavret na vrstvu KATUZ, teda aktualizovan objekty BPEJ v obvode projektu P je potrebn doplni a prepoji a doterajmi objektami BPEJ mimo obvodu projektu P evidovanmi v KN a vytvori svisl vrstvu BPEJ v celom katastrlnom zem. V sbore PUUOxxxxxx.VGI maj by iba asti parciel E-KN delench hranicou obvodu projektu P, nachdzajce sa mimo obvodu projektu P. V obvode projektu P mus by vytvoren jeden vek nulov objekt (teda vo vrstve UOV objekt s lniou, atribtom UO=0.000 a textom parcelnho sla 0). Parcely vrstvy UOV, ktor leia cel mimo obvodu projektu P sa v tomto sbore nesm nachdza. Pre zostavenie psomnej asti projektu P, teda registra pvodnho stavu a registra novho stavu, s potrebn nasledovn vrstvy z nasledovnch grafickch sborov: OBVODPPU (s atribtom PPU), KLADMER (sbor POxxxxxx.VGI) s atribtmi PARCIS, DRPPU, SVPPU, HODNOTA (sbor MHxxxxxx.VGI) s atribtmi IDH, JHP, JHT, RPS1 a RPS5 (sbor PSxxxxxx_y.VGI) s atribtmi CPA, PPA, KLADRNS (sbor NSxxxxxx_y.VGI) s atribtmi PARCIS, TARCHY (sbor NSxxxxxx_y.VGI).
1. Grafick as dajovho modelu projektu P
Psomn as dajov projektu P sa odovzdva v sbore vo formte dajov na vmenu popisnch informci (alej len FVI). Hlavnou zsadou pre tvorbu sboru FVI s dajmi projektu P je, aby daje uveden v sbore FVI a daje v tlaovch zostavch projektu P boli v slade. Sbory vo formte FVI s generovan softvrmi, ktor zhotovitelia projektov P pouvaj na spracovanie psomnej asti projektu P. Tieto sbory s nsledne spracovvan a kontrolovan softvrmi pozemkovch radov a sprv katastra.
2. Psomn as dajovho modelu projektu P
168
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Poda prlohy 31 MN na G sa daje psomnej asti projektu v sbore FVI delia do nasledovnch dajovch skupn: veobecn dajov skupiny: arely hodnoty pozemkov (PU-HOD_POZ), archy (PU-TAR), stavby (PU-STB), astnci pozemkovch prav: astnci P (PU-OSOBA), register pvodnho stavu: parcely pvodnho stavu (PU-RPS_PA), vlastncke vzahy v RPS (PU-RPS_VV), prslunos v RPS (PU-RPS_KPF), ohodnotenie pozemkov v RPS (PU-RPS_HOD), register novho stavu: parcely novho stavu (PU-RNS_PA), vlastncke vzahy v RNS (PU-RNS_VV), ohodnotenie pozemkov v RNS (PU-RNS_HOD), zoznam vyrovnan v peniazoch (PU-RNS_PEN), rozdeovac pln: parcely rozdeovacieho plnu (PU-RP_PA). 2.1. dajov skupina: Arely hodnoty pozemkov (PU-HOD_POZ)
dajov skupina obsahuje poloky: slo arelu hodnoty (PU-IDH), pvod hodnoty (PU-KPH), bonitovan pdno-ekologick jednotka (PU-BPEJ), slo lesnho dielca (PU-CLD), vmera (PU-VYM), jednotkov hodnota pozemku (PU-JHP), jednotkov hodnota porastu (PU-JHT), poznmka (PU-POZ). dajov skupina PU-HOD_POZ obsahuje daje o areloch hodnoty v obvode projektu. Pre poloku slo arelu hodnoty (PU-IDH) plat, e to mus by kladn, max. 10 miestne slo, nesmie sa v obvode projektu P opakova, ani nesmie by przdne a mus sa vyskytova v grafickej asti (vrstva HODNOTA v sbore MHxxxxxx.VGI). Pre poloku pvod hodnoty (PU-KPH) plat, e ak hodnota arelu vychdza z BPEJ, kd pvodu hodnoty je rovn 1, ak z ohodnotenia lesnch pozemkov, kd pvodu hodnota je rovn 2, a ak z inch dajov, kd pvodu hodnoty je rovn 3. Vmera arelu hodnoty mus by v slade s grafickou vmerou tohto arelu hodnoty v sbore MHxxxxxx.VGI. Jednotkov hodnota pozemku a jednotkov hodnota porastu sa udva v eurch, poda MN na G na 2 desatinn miesta, poda pripravovanho novho usmernenia na 4 desatinn miesta. Pre daje musia by dodran aj logick kontroly. Ak je kd pvodu hodnoty 1, mus by uveden BPEJ a nesmie by uveden slo LD, ak je kd pvodu hodnoty 2, nesmie by uveden BPEJ a mus by uveden slo LD, ak je kd pvodu hodnoty 3 nesmie by uveden BPEJ ani slo LD. 2.2. dajov skupina: astnci pozemkovch prav (PU-OSOBA)
dajov skupina obsahuje poloky: osobn slo astnka (PU-IDC), nzov prvnickej osoby (PU-NAZ), priezvisko fyzickej osoby (PU-PRI), meno fyzickej osoby (PU-MNO), rodn priezvisko fyzickej osoby (PU-ROD),
169
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) titul fyzickej osoby pred menom (PU-TIT), titul fyzickej osoby za menom (PU-TIZ), IO (PU-ICO), rodn slo (PU-RCI), dtum narodenia FO alebo dtum vzniku PO (PU-NAR), dtum mrtia FO alebo dtum zniku PO (PU-ZOM), doplnkov daj (PU-DOP), ulica (PU-ULC), popisn slo (PU-CIS), obec (PU-OBC), PS (PU-PSC), tt (PU-STT). dajov skupina PU-OSOBA obsahuje daje o astnkoch pozemkovch prav. Medzi astnkov pribudli oprvnen z archy. Pre osobn slo astnka plat: kladn, max. 5 miestne slo, mus by jedinen v rmci celho projektu, nesmie sa meni poas spracovania projektu, astnk me ma pridelen iba jedno osobn slo, astnkovi sa pridel pri prvom zostaven RPS alebo neskr pri aktualizcii projektu, u raz pridelen osobn slo nie je mon prideli inmu vlastnkovi ani v prpade uvonenia tohto osobnho sla. 2.3. dajov skupina: RPS-parcely (PU-RPS_PA)
dajov skupina obsahuje poloky: slo parcely pvodnho stavu (PU-CPA), pvod parcely (PU-PPA), vmera parcely poda katastra (KN-VYM), vmera parcely v obvode projektu (PU-VYM), druh pozemku poda pvodu parcely (KN-DRP), komisionlne odshlasen druh pozemku (PU-DRP), oznaenie projektovho bloku (PU-OPB), prslunos k pdnemu fondu (KN-KPF), slo grafickho vstupu (PU-CGV), slo listu vlastnctva (KN-CLV), slo pozemkovokninej vloky (PU-PKV), spolon nehnutenos (KN-SPN), osobitn reim (PU-OSR), umiestnenie pozemku (KN-UMP), hodnota pvodnho pozemku (PU-HOD), hodnota s porastom (PU-CEN), poznmka (PU-POZ). dajov skupina PU-RPS_PA obsahuje daje o parcelch pvodnho stavu. Jednotliv kdy pre naplnenie jednotlivch poloiek obsahuje MN na G. Vetky parcely sa musia nachdza v prslunej vrstve grafickho sboru PSxxxxxx.VGI. 2.4. dajov skupina: RPS-vlastncke vzahy (PU-RPS_VV)
dajov skupina obsahuje poloky: slo parcely pvodnho stavu (PU-CPA), pvod parcely (PU-PPA), osobn slo vlastnka (PU-IDC),
170
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) osobn slo manela v BSM (PU-BSM), osobn slo sprvcu alebo zstupcu vlastnka (PU-SPR), identifikan slo vlastnckeho vzahu (PU-VVP), itate spoluvlastnckeho podielu (KN-CIT), menovate spoluvlastnckeho podielu (KN-MEN), typ astnka pozemkovch prav (PU-TUC), typ vlastnka (KN-TVL), titul nadobudnutia (KN-LVB), poznmka (PU-POZ). dajov skupina PU-RPS_VV obsahuje daje o vlastnckych vzahoch k parcelm pvodnho stavu. Jednotliv kdy pre naplnenie jednotlivch poloiek obsahuje MN na G. Dleit je ustanovenie MN na G, e titul nadobudnutia sa nevypln (!), ak je parcela pvodnho stavu zapsan na LV. 2.5. dajov skupina: RPS-prslunos k pdnemu fondu (PU-RPS_KPF)
dajov skupina obsahuje poloky: slo parcely pvodnho stavu (PU-CPA), pvod parcely (PU-PPA), prslunos k pdnemu fondu poda skutonosti (PU-KPF), vmera za prslunos (PU-VPF), poznmka (PU-POZ). dajov skupina PU-RPS_KPF obsahuje daje o identifikcich parciel PS na aktualizovan druhy pozemkov a z toho vyplvajcu prslunos k pdnemu fondu. Pre kd prslunosti k pdnemu fondu sa pouije 1 pre ponohospodrsku pdu, 2 pre lesn pozemky a 0 pre neponohospodrsku a nelesn pdu. Pre tto dajov skupinu platia nasledovn zsady: na parcele sa nesmie kd prslunosti opakova, kad prslunos k pdnemu fondu me by uveden na parcele iba raz so sumrnou vmerou tejto prslunosti na celej parcele, vmera identifikcie sa uvdza v celch m2, poda pripravovanho novho usmernenia na 2 desatinn miesta, set identifikci mus by rovn psomnej vmere parcely v obvode projektu. 2.6. dajov skupina: RPS-ohodnotenie pozemkov (PU-RPS_HOD)
dajov skupina obsahuje poloky: slo parcely pvodnho stavu (PU-CPA) pvod parcely (PU-PPA) arel hodnoty (PU-IDH) vmera arelu hodnoty na parcele (PU-VAP) dajov skupina PU-RPS_HOD obsahuje daje o identifikcich parciel PS na arely hodnoty pozemkov v obvode projektu P. Pre tto dajov skupinu platia nasledovn zsady: na parcele sa nesmie arel hodnoty opakova kad arel hodnoty me by uveden na parcele iba raz so sumrnou vmerou tohto arelu na celej parcele vmera identifikcie sa uvdza v celch m2, poda pripravovanho novho usmernenia na 2 desatinn miesta, set identifikci mus by rovn psomnej vmere parcely v obvode projektu, set sinov vmery a JHP za jednotliv arely hodnoty na parcele mus by rovn hodnote parcely, dtto pre hodnotu s porastom.
171
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) 2.7. dajov skupina: archy (PU-TAR) dajov skupina obsahuje poloky: slo parcely pvodnho stavu (PU-CPA) pvod parcely (PU-PPA) identifikan slo vlastnckeho vzahu v RPS (PU-VVP) osobn slo oprvnenho z archy (PU-IDC) slo parcely novho stavu (KN-CPA) identifikan slo vlastnckeho vzahu v RNS (PU-VVN) znenie archy (KN-LVC) poznmka k arche (PU-POZ) dajov skupina PU-TAR obsahuje daje o archch v obvode projektu P. MN na G uvdza nasledovn informcie: V priebehu spracovania projektu sa vyhotov dvakrt. V rmci spracovania RPS sa nevyplnia daje RNS. V rmci spracovania RNS sa uved vetky daje. Ak sa archa tka celej parcely, uvedie sa slo parcely a neuved sa daje o vlastnckych vzahoch, ak sa archa tka iba niektorho vlastnckeho vzahu, uved sa aj daje vlastnckeho vzahu. Ak archa v novom stave zanik, neuved sa iadne daje v stpcoch RNS a dvod zniku sa uvedie v poznmke. Ak archa v novom stave vznik, neuved sa iadne daje v stpcoch RPS a dvod vzniku sa uvedie v poznmke. Ak archa prechdza z RPS do RNS, uved sa vetky daje. Vlani bolo vydan viacermi KP usmernenie k archm, ktor bude zahrnut aj v dodatku 1 k MN na G. Usmernenie vychdza z MN na G, iba ho roziruje a dopa. Pre technick spracovanie tiarch v dajovom modeli projektu P del archy na archy na parcelu a archy na vlastnka. archa na parcelu je archa obmedzujca parcelu, teda vetkch jej sasnch aj budcich vlastnkov napr. prvo prechodu cez parcelu a pod. Pre takto archy plat: V prpade archy na parcelu plat vzah: 1 listina = 1 archa. V grafickej asti RPS sa v prpade potreby vyzna rozsah archy na parcelu na zklade geometrickho plnu. Ak archa na parcelu v RNS zanik, neuvedie sa na iadnej parcele RNS a v poznmke k arche sa uvedie dvod zniku (napr. sprstupnenie pozemku inm spsobom). Ak archa na parcelu v RNS vznik (napr. prvo prechodu), uvedie sa na prslunch parcelch novho stavu a dvod vzniku (napr. sprstupnenie pozemku prvom prechodu) sa uvedie v poznmke k arche. Ak archa na parcelu v RNS nezanik (napr. prvo uloenia ininierskych siet a pod.), je potrebn na u prihliada pri tvorbe rozdeovacieho plnu. Ak bola sasnm vlastnkom vyplaten ujma z dvodu takejto archy, nie je sprvne sceli im zaaen pozemky do inej polohy a v novom stave zaai touto archou inch vlastnkov. V grafickej asti RNS sa v prpade potreby rozsah archy na parcelu vyzna na zklade geometrickho plnu (existujce archy) prp. nvrhu rozdeovacieho plnu (novovzniknut archy). Ke sa jedn o archu na parcelu, v PP sa uvdzaj sla parciel pvodnho, resp. novho stavu, sla vlastnckych vzahov sa nesm uvdza. archa na vlastnka je archa obmedzujca konkrtneho vlastnka, aj v prpade e vlastn parcelu v podiele 1/1 napr. zlon prvo, vkon exekcie, a pod. Pre takto archy plat: V prpade archy na vlastnka plat vzah: 1 listina + 1 vlastnk = 1 archa. V grafickej asti RPS resp. RNS sa archa na vlastnka nevyznauje. archa na vlastnka spravidla v RNS nezanik ani nevznik, ale prechdza z parciel RPS na parcely RNS. Ke sa jedn o archu na vlastnka, v PP sa uvdzaj sla parciel pvodnho, resp. novho stavu, sla zaaench vlastnckych vzahov sa musia uvies.
172
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Prax u ukzala, e sasn dajov model projektu P hlavne v oblasti spracovania tiarch je mon znane vylepi, preto sa pripravuje dodatok . 1 k MN na G, kde sa okrem inch vec bude riei aj zmena dajovho modelu projektu P. 2.8. dajov skupina: RNS-parcely (PU-RNS_PA)
dajov skupina obsahuje poloky: slo parcely pvodnho stavu (KN-CPA), vmera parcely (KN-VYM), druh pozemku poda umiestovacieho plnu (KN-DRP), spsob vyuvania pozemku (KN-PKK), druh chrnenej nehnutenosti (KN-DON), prslunos k pdnemu fondu (KN-KPF), oznaenie projektovho bloku (PU-OPB), slo listu katastrlnej mapy (KN-CLM), spolon nehnutenos (KN-SPN), spolon alebo verejn zariadenie a opatrenie (PU-SZO), osobitn reim (PU-OSR), umiestnenie pozemku (KN-UMP), hodnota novho pozemku (PU-HOD), hodnota novho pozemku s porastom (PU-CEN), poznmka (PU-POZ). dajov skupina PU-RNS_PA obsahuje daje o parcelch novho stavu. Jednotliv kdy pre naplnenie jednotlivch poloiek obsahuje MN na G. Vetky parcely sa musia nachdza v prslunej vrstve grafickho sboru NSxxxxxx.VGI, resp. pred zpisom do KN sboru PUxxxxxx.VGI. 2.9. dajov skupina: RNS-vlastncke vzahy (PU-RNS_VV)
dajov skupina obsahuje poloky: slo parcely novho stavu (KN-CPA), osobn slo vlastnka (PU-IDC), osobn slo manela v BSM (PU-BSM), osobn slo sprvcu alebo zstupcu vlastnka (PU-SPR), identifikan slo vlastnckeho vzahu (PU-VVN), itate spoluvlastnckeho podielu (KN-CIT), menovate spoluvlastnckeho podielu (KN-MEN), typ astnka pozemkovch prav (PU-TUC), typ vlastnka (KN-TVL), poznmka (PU-POZ). dajov skupina PU-RNS_VV obsahuje daje o vlastnckych vzahoch k parcelm novho stavu. Jednotliv kdy pre naplnenie jednotlivch poloiek obsahuje MN na G. 2.10. dajov skupina: RNS-ohodnotenie pozemkov (PU-RNS_HOD)
dajov skupina obsahuje poloky: slo parcely novho stavu (KN-CPA), arel hodnoty (PU-IDH), vmera arelu hodnoty na parcele (PU-VAP). dajov skupina PU-RNS_HOD obsahuje daje o identifikcich parciel NS na arely hodnoty pozemkov v obvode projektu P. Pre tto dajov skupinu platia nasledovn zsady: na parcele sa nesmie arel hodnoty opakova,
173
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) kad arel hodnoty me by uveden na parcele iba raz so sumrnou vmerou tohto arelu na celej parcele, vmera identifikcie sa uvdza v celch m2, poda pripravovanho novho usmernenia na 2 desatinn miesta, set identifikci mus by rovn psomnej vmere parcely v obvode projektu, set sinov vmery a JHP za jednotliv arely hodnoty na parcele mus by rovn hodnote parcely, dtto pre hodnotu s porastom. dajov skupina: RNS-zoznam vyrovnan v peniazoch (PU-RNS_PEN)
2.11.
dajov skupina obsahuje poloky: identifikan slo vlastnckeho vzahu v RPS (PU-VVP), vmera spoluvlastnckeho podielu (PU-VYP), hodnota spoluvlastnckeho podielu (PU-HOP), poznmka (PU-POZ). dajov skupina PU-RNS_PEN obsahuje daje tch vlastnckych vzahov z RPS, za ktor bol na sprvny orgn doruen psomn shlas vlastnka s vyrovnanm v peniazoch. daje bud zoraden poda vlastnkov a v rmci vlastnka poda sla parcely. Na zklade tchto dajov orgn katastra vyzna na tieto vlastncke vzahy poznmku o zkaze vlastnka naklada s tmito pozemkami. 2.12. dajov skupina: Stavby (PU-STB)
dajov skupina obsahuje poloky: slo parcely pvodnho stavu (PU-CPA), pvod parcely (PU-PPA), identifikan slo stavby (PU-IDS), spisn slo stavby (KN-PEC), slo listu vlastnctva stavby (KN-CLV), slo parcely novho stavu (KN-CPA), umiestnenie stavby (KN-UMS), druh stavby (KN-DRS), prvny vzah k stavbe (KN-PVS), poznmka (PU-POZ). dajov skupina PU-STB obsahuje daje o stavbch na listoch vlastnctva v obvode projektu (so spisnm slom aj bez spisnho sla). V priebehu spracovania projektu sa vyhotov dvakrt. V rmci spracovania RPS sa nevyplnia stpce 1 a 9 o parcelch novho stavu. V rmci spracovania RNS sa uved vetky daje. V RPS sa stavba uvedie na tej parcele, na ktorej le prevaujcou asou (jedna stavba sa me uvies iba na jednej parcele PS, na jednej parcele PS me by uvedench viacej stavieb). 2.13. dajov skupina: Parcely rozdeovacieho plnu (PU-RP_PA)
dajov skupina obsahuje poloky: slo parcely doterajieho stavu (PU-CPP), slo parcely novho stavu (KN-CPA), vmera parcely (KN-VYM), druh pozemku (KN-DRP), poznmka (PU-POZ). dajov skupina PU-RP_PA obsahuje daje o doterajch parcelch registra C-KN a novch parcelch registra C-KN. Doterajmi parcelami sa rozumej vetky sasn parcely registra C-KN v obvode projektu (s LV aj bez LV), ktor bud zpisom projektu zruen.
174
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Projekt P sa do KN zape automatizovane. Na zpis projektu P do KN sa odovzdvaj v digitlnom tvare nasledovn sbory: sbor vo formte FVI s psomnmi dajmi projektu P (sbor FVxxxxxx_y.TXT alebo FVxxxxxx_y.FPU), mapa aktualizovanho RPS vo formte VGI (sbor PSxxxxxx_y.VGI), mapa projektu P vo formte VGI (sbor PUxxxxxx_y.VGI), vektorov geodetick podklad pre aktualizciu VMUO vo formte VGI (sbor PUUOxxxxxx_y.VGI), mapa BPEJ vo formte VGI (sbor BJxxxxxx.VGI), hranica obvodu projektu vo formte VGI (sbory OPxxxxxx_y.VGI a OTxxxxxx_y.VGI). Pre zpis projektu P do KN platia nasledovn pravidl: Zpis sa vykon len vtedy, ak neexistuj iadne neprevzaten chyby v iadnej etape kontroly. Do ISKN sa zapu len prevzat, upraven a pripraven daje. Vetky nov parcely z novej vlastnckej skupiny sa v ISKN zapu na jeden osobitn LV. Titul nadobudnutia je jeden a je rovnak pre vetkch vlastnkov Rozhodnutie o schvlen vykonania projektu.... Postup pri zpise dajov psomnej asti projektu P je nasledovn: Parcely registra C, ktor leia vntri obvodu projektu bud zruen, tak ako aj ich prvne vzahy zaznamenan v ISKN na LV. Parcely registra E, ktor leia vntri obvodu projektu bud zruen, tak ako aj ich prvne vzahy zaznamenan v ISKN na LV. Vmera parciel registra E, ktor leia v obvode projektu bude aktualizovan poda RPS. LV, ktor obsahuj parcely pvodnho stavu bud aktualizovan zruenm prslunch parciel a ich prvnych vzahov. Stavby na parcelch registra C, ktor leia vntri obvodu projektu bud aktualizovan poda spisu stavieb a prvne vzahy k nim bud prevzat poda doterajieho stavu evidovanho v ISKN. archy na parcelch, ktor leia vntri obvodu projektu bud aktualizovan alebo zapsan do ISKN poda zoznamu tiarch. Parcely registra novho stavu bud zapsan do registra C-KN. Parcely s rovnakmi vlastnckymi vzahmi (vlastncka skupina) bud zapsan na jeden list vlastnctva. Vlastnci bud zapsan do asti B na LV a prpadn archy do asti C na LV.
3. Zpis projektu P do KN
4. Softvry na kontrolu projektov P

4.1. Softvr WPPU/WPU (autor VGK)
Program WPPU (sasn verzia 2.0x) je uren pre zhotoviteov projektov P, ObP, prpadne alch pouvateov, v samostatnom vydan WPU pre Rezort geodzie, kartografie a katastra. Kontroln procesy aplikcie WPPU s identick s kontrolnmi procesmi programu WPU, ktor pouvaj sprvy katastra na kontrolu a zpis projektov P do KN. Program WPU pre rezort geodzie kartografie a katastra bol autorizovan radom geodzie, kartografie a katastra SR a m autorizan protokol GKK. Aplikcia WPPU je aktualizovan sasne so zmenami v programe WPU. Aplikcia umouje: kontrolu psomnej a grafickej asti projektu P, ich vzjomn slad a kontrolu dajov projektu s dajmi katastra (tzv. kontrola zapsatenosti), kontrolu aj iastkovch vsledkov projektu: daje registra pvodnho stavu, daje registra pvodnho a novho stavu, daje celho projektu, generovanie chybovch protokolov s rozdelenm chb psomnej a grafickej asti projektu na neprevzaten a prevzaten do katastra,
175
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) generovanie prehadov o pvodnom stave, novom stave, prehade astnkov PP, tatistike vmer, generovanie tlaovch zostv. Program kontroluje daje PP vo formtoch FVI a VGI iba (!) v rozsahu MN na G. 4.2. Softvr VKPU (autor Ing. Andrej Vaek)
Podrobn informcie o programe s zverejnen na internete na http://home.gts.sk/avasek. Softvr VKPU umouje skontrolova psomn a grafick as PP v rznych etapch spracovania, teda, ke je vyhotoven iba register pvodnho stavu (alej len "RPS"), alebo aktualizovan RPS, alebo ke je vyhotoven okrem RPS aj register novho stavu (alej len "RNS"), alebo v etape pred schvlenm vykonania PP a jeho zpisom do katastra. Softvr VKPU nie je mon v sasnosti zakpi ani zapoia, funguje ako bezplatn "sluba" pre pozemkov rady aj zhotoviteov PP. Je doporuen vykona kontrolu PP softvrom VKPU najneskr pred zverejnenm PP, aby neboli zverejnen, prp. aj schvlen, PP aj s neodhalenmi chybami alebo inmi zvadami. Po doruen potrebnch sborov je spravidla do 24 hodn vyhotoven protokol z kontroly PP vo formte HTML, ktor je zaslan vetkm adrestom mailu so zaslanmi sbormi pomocou funkcie odpoveda vetkm. Vsledkom kontroly teda nie je (ani nebude) iadny "certifikt", i je PP dobr alebo nie, ale protokol s dajmi, ktor je potrebn posdi, a na ich zklade (a po prpadnej konzultcii s autorom) sa mus odberate PP, teda ObP, rozhodn, i PP je alebo nie je spsobil na zverejnenie a schvlenie. Softvr VKPU vyhodnocuje a zapisuje do protokolu cca 260 rznych ukazovateov PP. Zisten hodnoty s prezentovan v samostatnch tabukch s lenenm na chyby, upozornenia, oznamy a tatistiky. Kad tabuka je oznaen pmiestnym selnm kdom (v prpade podtabuliek 5 slic+psmeno), aby bolo mon v sbore protokolu, ktor bva niekedy dos dlh, rchle vyhadanie prslunej tabuky. Jednotliv tabuky s raden za sebou v nasledovnch kapitolch: 01-Prehad kontrolovanch dajov, 02-Vyhodnotenie komascie a tatistiky, 03-Obvod projektu pozemkovch prav, 04-Mapa hodnoty, 05-astnci P, 06-Register pvodnho stavu, 07-Register novho stavu, 08-Vyrovnanie v peniazoch, 09-archy, 10-Stavby, 11-Kombinatrium RPS a RNS, 12-Parcely rozdeovacieho plnu, 13-Parcely KN. Pri prechdzan jednotlivch tabuliek protokolu je potrebn analyzova daje vetkch tabuliek, aby bolo mon posdi kvalitu spracovania PP, nesta prejs iba tabuky oznaen ako chyby (ervenou farbou).
176
5.2. GEODETICK INNOSTI PRE PROJEKT P PRAKTICK SKSENOSTI

Ing. Vladimr Uhlk, Ing. Jozef Urban
Rozsah a spsob vykonvania geodetickch innost pre projekt pozemkovch prav (PP) definuje Metodick nvod na vykonvanie geodetickch innost pre projekt pozemkovch prav MN 74.20.73.46.30 (rad geodzie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Ministerstvo pdohospodrstva Slovenskej republiky, 2008)
Projekt pozemkovch prav 8 - 14

Zriaovanie PBP
Opert obvodu projektu pozemkovch prav vodn podklady 9 - 10
Urenie hranice obvodu projektu elov mapovanie polohopisu elov mapovanie vkopisu
Aktualizcia BPEJ a mapa hodnoty pozemkov Register pvodnho stavu
Vypracovanie projektu pozemkovch prav 8 - 13
MSES na el projektu pozemkovch prav Veobecn zsady funknho usporiadania zemia Zsady pre umiestnenie novch pozemkov Pln spolonch zariaden a opatren a pln verejnch zariaden a opatren Nvrh novho Vypracovanie projektovej dokumentcie usporiadania spolonch zariaden a opatren pozemkov v obvode projektu pozemkovch Aktualizcia obvodu projektu pozemkovch prav prav a RPS 11 - 13 Rozdeovac pln vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu Zrovnvacie zostavenie (kombinatrium) Pln prechodu na nov usporiadanie Vytenie a oznaenie lomovch bodov hranc novch pozemkov
Vytenie a oznaenie vznanch lomovch bodov hranc novch pozemkov Vytenie a oznaenie podrobnch lomovch bodov hranc novch pozemkov
Vykonanie projektu pozemkovch prav 14
Aktualizcia RPS a rozdeovacieho plnu vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu, Aktualizcia kombinatria, Rozdelenie parciel registra C hranicou obvodu projektu
177
Rozdeovac pln vo forme geometrickho plnu alebo formou obnovy katastrlneho opertu novm mapovanm Atlas projektu pozemkovch prav
Uebn text je zameran vhradne na geodetick innosti v rmci projektu a jednotlivch etp. Nezaober sa innosami projektantskmi alebo inmi svisiacimi s projektom.
1. VODN PODKLADY PROJEKTU POZEMKOVH PRAV 1.1. Obvod projektu pozemkovch prav
Obvod projektu je ohranien hranicou, ktor oddeuje zemia s pozemkami patriacimi do pozemkovch prav od zem s pozemkami vyatmi z pozemkovch prav a od pozemkov, ktor neboli zahrnut do obvodu pozemkovch prav. Obvod projektu predstavuje zemie s pozemkami urenmi na vykonanie pozemkovch prav. Z dvodu vyatia niektorch pozemkov z pozemkovch prav obvod projektu spravidla nie je svislm plonm tvarom. (4, ods.1) Ak s do obvodu projektu pozemkovch prav z dvodu vytvorenia svislho mapovho diela zahrnut pozemky, ktor svoju polohu, tvar a vlastnctvo nemenia (4 ods. 4 osobitnho predpisuChyba! Zloka nie je definovan.)), bude pre ne plati osobitn reim, pri ktorom sa hodnota pozemku ani porastu na om neuruje, nezohaduj sa bytky pre spolon zariadenia a opatrenia a neplatia pre ne ustanovenia poda osobitnho predpisu1). Takmito pozemkami s spravidla cel parcely registra C zapsan na liste vlastnctva. (4, ods.4)
Obr.1: V prpade pozemkov, na ktorch je napr. skupina rodinnch domov, resp. majer, osada (hore) je vhodnejie takto pozemky z obvodu PP vya a usporiadanie
1
11 zkona o pozemkovch pravch.
178
vlastnctva ponecha na vlastnkoch, v prpade osamelch pozemkov na liste vlastnctva v C-KN je eln ponecha ich v obvode PP Dleitm poznatkom z praxe je vhodnos zalenenia do obvodu PP pokia mono celho extravilnu danho katastrlneho zemia. Zvl je vhodn nevynma z obvodu PP napr. vinin hony a zhradkrske osady. Dvodom je monos usporiada v pozemkovch pravch zloit vlastncke a uvacie vzahy v tchto lokalitch, priom je do istej miery mon na usporiadanie novho stavu vyui vlastnctvo danho uvatea v inch lokalitch. Ak by sme tieto lokality z obvodu PP vylili, po zpise projektu do katastra nehnutenost zostan na usporiadanie vlastnctva v tchto lokalitch len ben, aleko komplikovanejie monosti prostrednctvom kpnopredajnch zmlv a pod. Rovnako to plat aj v prpade vch lesnch celkov, dokonca aj ke s evidovan na listoch vlastnctva v registri C-KN. Po zameran skutonho rozhrania ponohospodrskej a lesnej pdy v terne obyajne vyvstane potreba pravy hranice lesnho celku evidovanho v katastrlnej mape.
1.2. Zriaovanie podrobnch geodetickch bodov (podrobnho bodovho poa)

Pre ely vyhotovenia a vykonania projektu sa zriauj, uruj a vyhadvaj pevn body podrobnho polohovho bodovho poa (alej len PPBP) poda osobitnch predpisovChyba! Zloka nie je definovan.) 2) . (6, ods.2) Body PGP bud sli na meranie a vytenie hranice obvodu terestrickmi metdami, elov meranie polohopisu a vkopisu, na vytyovanie hranc novch pozemkov, a na vytyovanie spolonch zariaden a opatren a na ich vstavbu v terne. Potrebu a spsoby zriaovania PGB upravuje Vyhlka .75 radu geodzie, kartografie a katastra Slovenskej republiky z 15. marca 2011, ktorou sa men a dopa vyhlka radu geodzie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonva zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 215/1995 Z. z. o geodzii a kartografii v 24 a prlohe .1, 2 a 3. Podrobn geodetick body eviduje sprva katastra. Podrobn geodetick body zriauj osoby vykonvajce vybran geodetick a kartografick innosti vtedy, ak je to potrebn na vykonanie podrobnho merania alebo vytyovania. Podrobn geodetick body sa pri pozemkovch pravch a pri obnove katastrlneho opertu novm mapovanm zriauj vdy. (24, ods.5) Dvodom na zriadenie PGB je aj monos sptnej kontroly podrobnho merania, resp. jeho vyuitie na presnejiu transformciu rznych mapovch podkladov medzi S-JTSK a JTSKyy. Body PGB pre ely PP je eln zriaova primerane potrebm neskorieho merania terestrickmi metdami - najm v okol intravilnu a inch zastavanch lokalt. Inde, kde je predpoklad merania GNSS, zriaova len vo vemi malej miere po dohode so sprvnym orgnom a Sprvou katastra.
Usmernenie radu geodzie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorm sa stanovuj nleitosti a presnos merania pomocou globlneho systmu urovania polohy (metdou GPS), ak sa vsledky merania preberaj do katastra nehnutenost, . KO-4108/2003, zo da 4. novembra 2003.
179
1.3. Urenie hranice obvodu PP.

Preetrenie hranice obvodu projektu sli na spresnenie priebehu hranice obvodu projektu oproti schvlenmu obvodu projektu uvedenmu v rozhodnut o povolen alebo nariaden pozemkovch prav. Konen spresnenie priebehu hranice obvodu projektu bude znme a po zameran, vyten a zobrazen hranice obvodu projektu do mp katastra. Zisten odchlky a zmeny3) sa odshlasia komisiou zriadenou sprvnym orgnom. Z odshlasenia sa vyhotov zpis Chyba! Zloka nie je definovan.). (7, ods.1) Zsadnou lohou tejto etapy je seln urenie hranice obvodu PP, t.j. urenie sradnc vetkch lomovch bodov tejto hranice. Je potrebn vykona podrobn zameranie hranice obvodu PP a jej bezprostrednho okolia tak, aby bolo mon rozhodn, i je mon zameran hranicu stotoni s hranicami parciel (resp. hranicou zastavanho zemia obce) evidovanmi v katastrlnej mape, alebo je potrebn zameran hranicu uri ako nov a nsledne ou rozdeli parcely na as, ktor je zalenen do obvodu PP a as,ktor je z obvodu PP vyat. Na urenie hranice obvodu PP sa vyhotovuje Zznam podrobnho merania zmien (ZPMZ), ktor obsahuje zkres hranice obvodu PP do kat. mapy a sla lomovch bodov. Jedn sa tu o innosti z vekej asti zhodn s innosami pri vyhotovovan ZPMZ pre ely geometrickch plnov. Preetrenie hranice obvodu projektu vykonva komisia spolone so zhotoviteom projektu pochdzkou v terne, uruje sa presn priebeh hranice, ktor bude predmetom merania (hranice obvodu projektu oploten a trvalo stabilizovan), predmetom vytenia (hranice obvodu projektu v terne neznaten) a trvalej stabilizcie. Stanovia sa seky, v ktorch z hadiska ternnych alebo hospodrskych pomerov nie je potrebn zamera, vytyova alebo stabilizova priebeh hranice obvodu projektu (napr. vek svisl pdne celky bez markantov a vek svisl lesn celky, seky kde hranica prebieha stredom objektu, toku a pod.). V tchto sekoch sa prevezme a zobraz priebeh hranice z katastrlnej mapy. (7, ods.2) Vzhadom na novelizciu Vyhlky .75 je potrebn uri hranicu obvodu PP v sradnicovom systme JTSK03, t.j platnej realizcii sradnicovho systmu S-JTSK. Pre al postup je dleit uvedomi si, e po zpise PP do katastra nehnutenost vznikne v obvode PP nov samostatn katastrlna mapa (spravidla vyej kvality), priom na zem vyatom z obvodu PP zostva v platnosti dovtedajia analgov alebo seln mapa v podobe VKMn alebo VKM. Uveden m vplyv aj na posudzovanie rozdielov medzi zameranou hranicou a dajmi vedenmi v katastrlnej mape, priom rozliujeme, i sa jedn o VKMn alebo VKM. V zsade vak nie je iadce ani potrebn "znsilova" meranie a opravova meran hranicu na hranicu v kat. mape. Posudzovanie, i mono meran hranicu stotoni s kat. mapou mono vykona poda postupu v Metodickom nvode na vykonvanie geodetickch innost pre projekt pozemkovch prav, nevyhnutn je vak sksenos s prcou v katastri nehnutenost a znalos katastrlneho opertu v danom zem. Treba ma na pamti, e zkresy v katatastrlnej mape nie s deformovan vhradne po blokoch (dsledok pvodnho mapovania) ale s spsoben aj inmi prinami (relny posun hranc v terne, nesprvne zameranie pre starie geometrick plny, nesprvny zkres
4 ods. 3 zkona o pozemkovch pravch.
180
jednotlivch geometrickch plnov, loklne nepresnosti v pvodnom mapovan, zkres hranice intravilnu stredom zhrad a nsledn zl vpoet vmer dotknutch parciel a pod.). Ak zistme zrejm chybu vo VKMn , predkladme Sprve katastra podnet na opravu. V zvislosti od charakteru chyby je mon poiada o opravu zkresu hranice, alebo odovzdme katastru cel VGP na opravu aj parciel mimo obvodu PP. Predmetom posdenia je tvar a vzdialenosti medzi lomovmi bodmi dotknutej parcely, sasne s posdenm rozdielov medzi dkou odmeranou na mape a v terne, priom je iadce vyui vetky relevantn starie mapov a technick podklady (ZPMZ, geometrick plny...) . Posudzovanie vykon zhotovite najm na zklade toho, i je prekroen zkladn stredn sradnicov chyba zobrazenia bodu, ktor je pre VKMn a VMUO dan trojnsobkom hodnoty 0,16 mm na mape (napr. pre mierku mapy 1:2880 je hodnota mxy = 3*0,46=1,38 m).
Obr.2: Zloitos posudzovania zhodnosti zameranej hranice s hranicou v kat. mape mono vidie na porovnan hranice obvodu PP a analgovej katastrlnej mapy (rastrov obraz mapy pozemkovho katastra, ktorej prepracovanm vznikla VKMn) V katastrlnych zemiach s vektorovou katastrlnou mapou selnou (VKM) sa hranica obvodu projektu over meranm najm na hranici zastavanho zemia obce, kde hranica obvodu prechdza po oploteniach zhrad a mroch stavieb. Z overenia priebehu hranice obvodu sa vyhotov zznam merania. Ak sa meranm zistia chyby polohopisu VKM, zznam merania bude tvori podklad pre opravu chyby v katastrlnom operte poda 59 osobitnho predpisu Chyba! Zloka nie je definovan.). Pri posudzovan hranice obvodu PP zameranej v JTSK03 voi selne urenej hranici v S-JTSK by sme mali postupova analogicky ako vo vzahu hranice zameranej v S-JTSK a hranice vo VKMn, a
181
to z dvodu rozdielnych kritrii presnosti na meranie v JTSK03 (mxy=0,08m vzhadom na body ZBP) a v doterajej VKM v S-JTSK (mxy=0,08m vzhadom na najbliie body PPBP). astm bude prpad, ke po zameran hranice obvodu PP v JTSK03 a jej porovnan s hranicou v S-JTSK zistme vie ne povolen rozdiely na vine lomovch bodov. Vtedy je otzne, i m zmysel iada Sprvu katastra o opravu vmer vekho potu parciel v intravilne, ktorch sa oprava chybnej hranice dotka - sprvne vmery by sme toti dostali a po podrobnom zameran a preetren vetkch lomovch bodov dotknutch parciel, o presahuje el urenia hranice obvodu PP. Vytyuj a stabilizuj sa len vznan lomov body hranice obvodu projektu, kde je predpoklad ich trvalho zachovania. Body, ktor s vhodn na trvalejiu stabilizciu, ako aj typy stabilizanch znakov a ochrannch znakov predklad zhotovite prslunmu sprvnemu orgnu na odshlasenie. Prax potvrdila mal vznam stabilizcie a signalizcie vznanch lomovch bodov hranice obvodu PP - v prpade, e s ahko viditen dochdza asom k ich pokodeniu, v prpade, e nie, je jednoduchie ich optovne vyti, ne vyhadva poda miestopisov.
Obr.3: Odchlky medzi hranicou zameranou a vedenou vo VKM s asto vie ne povolen, spravidla z dvodu nedodrania technolgie pri tvorbe ZMVM resp. THM.
Vsledn elabort urenia hranice obvodu projektu podlieha autorizanmu i radnmu overeniu v zmysle 7 a 9 osobitnho predpisuChyba! Zloka nie je definovan.). Zobrazenie hranice obvodu projektu do vektorovej katastrlnej mapy a vektorovej mapy urenho opertu zabezpe orgn katastra na zklade psomnej iadosti sprvneho orgnu po radnom overen elabortu obvodu projektu. V praxi sa neuplatuje jednotn postup v prpade nasledujcich ustanoven MN: V prpade, ak zhotovite pouije transformciu bloku parciel na meran hranicu obvodu projektu, mus
182
vykona aj sptn transformciu, tzn. e meran hranicu obvodu projektu pomocou identickch bodov natransformuje na pvodn blok parciel z dvodu zobrazenia priebehu hranice obvodu projektu do VKMn a VMUO a analgovch mp katastra. V prpade, ak zhotovite uprav zobrazenie hranc parciel vyatch z obvodu projektu vo VKMn a VMOU na meran hranicu obvodu projektu, mus orgnu katastra odovzda aj vektorov geodetick podklad na vetky zmenen parcely. Dleit je sinnos spracovatea so sprvou katastra. V praxi sa asto nedodriava ustanovenie z MN, e "Orgn katastra zabezpe koordinovan postup pri vydvan podkladov na spracovanie kadho geometrickho plnu, ktor sa spracovva v obvode projektu alebo sa dotka hranice obvodu projektu. "
1.4. elov mapovanie polohopisu pre projekt

elovm mapovanm polohopisu v obvode projektu sa rozumie zameranie skutonho stavu v terne a zistenie zmien medzi skutonm a evidovanm stavom v katastri. Ako polohopisn podklad pre mapovanie sli katastrlna mapa, ktor dopaj na plochch lesnch pozemkov porastov mapy. Ak s porastov mapy v analgovej forme, pri ich digitalizcii sa postupuje poda osobitnho predpisu4). almi podkladmi s digitlna ortofotomapa a vstupy predchdzajcich etp projektu (Chyba! Nenaiel sa iaden zdroj odkazov., Chyba! Nenaiel sa iaden zdroj odkazov. metodickho nvodu). Predmetom mapovania s vetky polohopisn prvky, najm:
a) b) c) d) e) f) g) h) priebeh stabilizovanch vlastnckych hranc, hranc drby a druhov pozemkov, priebeh hranc chrnench skutonost, dopravn stavby a zariadenia, vody, vodn stavby a zariadenia, ininierske siete, respektve ich povrchov znaky, ostatn stavby, alie prvky polohopisu (pomnky, kre, boie muky, samostatn stromy solitry, ...), alie existujce objekty potrebn pre projektovanie pozemkovch prav ako zastavan plochy, skupiny stromov a krkov, smer radov vinc a ovocnch stromov, druh, vka a hrbka stromov a pod., i) in vznan ternne tvary a krajinotvorn prvky, ktor nie s predmetom evidovania v katastri.
Cieom tejto etapy je zska polohopisn mapov podklad v poadovanej presnosti, ktor bude sli predovetkm na projektovanie hranc spolonch zariaden a opatren i novch pozemkov. Je dleit si uvedomi, e as podrobnch bodov elovej mapy polohopisu sa prenesie do neskorej selnej vektorovej mapy zpisom projektu do katastra nehnutenost formou obnovy katastrlneho opertu novm mapovanm, resp. GP. Najdleitejm vstupom tejto etapy je vrstva KLADMER obsahujca arely druhov pozemkov, ktorej doplnenm o naprojektovan spolon zariadenia a opatrenia vznik vrstva KLADPROJ (VZF) neskr po naprojektovan novch pozemkov vrstva KLADRNS. Hranice arelov vo vrstve KLADMER sa tak stvaj relnym polohopisnm zkladom neskorej vektorovej katastrlnej mapy, ktor vznikne zpisom projektu pozemkovch prav do katastra nehnutenost.
4
Metodick nvod na digitalizciu neselnch mp MN 74.20.73.46.10.
183
Vzhadom na potrebu dodra presnos merania v JTSK03 (mxy=0,08m) je mon poui doplnkov spsoby zskania hranc druhov pozemkov (napr. ortofotomapy) len v krajnom prpade. O skutonch druhoch pozemkov rozhoduje komisia. Podkladom na rozhodovanie komisie je grafick prehad druhov pozemkov (prloha .11), nvrh bilancie druhov pozemkov (prloha . 12a, 12b, 12c), odborn stanovisk a vyjadrenia dotknutch orgnov a organizci. Bilancia druhov pozemkov obsahuje doteraj stav evidovan v registri C (parceln sla, vmera, kd druhu pozemku), nov stav (slo objektu novho druhu pozemku, vmera objektu novho druhu pozemku, kd druhu pozemku poda mapovania nvrh zhotovitea, slo grafickho prehadu druhov pozemkov, spsob vyuvania pozemku, druh pozemku odshlasen komisiou) a vsledn sumarizciu vmer druhov pozemkov doterajieho stavu a novho stavu, s porovnanm rozdielu vmer poda jednotlivch druhov pozemkov v rmci blokov a celho obvodu projektu alebo len v rmci celho obvodu projektu. Komisia na zklade uvedench podkladov (bilancie druhov pozemkov a grafick prehady druhov pozemkov) v rmci komisionlneho etrenia rozhodne o skutonch druhoch pozemkov. O vsledku sa spe zpisnica z komisionlneho etrenia skutonch druhov pozemkov. O dleitosti stanovenia novch druhov pozemkov sa spracovate i vlastnci presvedia pri spracovan mapy hodnoty, kde jednotliv arely druhov pozemkov ovplyvuj hodnotu pozemkov. Zvl ostatn plochy, ktor sa nestvaj spolonmi zariadeniami a opatreniami, kde dochdza k zneniu hodnoty pozemku o 25% je potrebn prekonzultova s vlastnkmi i uvatemi tchto pozemkov.
1.5. elov mapovanie vkopisu pre projekt

Pre ely vyhotovenia a vykonania projektu sa zameriava a zobrazuje aktulny stav vkopisu v obvode projektu. elov mapovanie vkopisu sli pre ely aktualizcie mp BPEJ a pre nsledn projektov prce spolonch zariaden a opatren a nvrh novch pozemkov v rmci projektu. V praxi sa pri meran polohopisu meraj sasne aj vky podrobnch bodov, v etape mapovania vkopisu sa domeraj zvyn plochy prevane metdami GNSS. Cieom etapy je zska mnoinu podrobnch bodov vkopisu a vkovch hrn, z ktorch je mon vytvori digitlny model ternu sliaci na aktualizciu BPEJ, spracovanie VZFU a projektovanie novch pozemkov. Na plochch lesnch pozemkov alebo inch plochch nedostupnch meraniu sa vkopis preberie z inch dostupnch podkladov (napr. DMR3, lesnch hospodrskych mp, Zkladn mapa 1:10000 a pod.) Vzhadom na monos vyui vstupy novch fotogrametrickch meran s vyou (submetrovou) presnosou, je mon uvaova o vypusten domeriavania vkopisu geodetickmi metdami.
1.6. Rozdeovac pln vo forme umiestovacieho plnu

Z pohadu geodeta je v tejto etape dleit okrem samotnho prerokovania umiestnenia novch pozemkov a ich naprojektovania aj oslovanie parciel novmi parcelnmi slami a
184
oslovanie lomovch bodov hranc novch pozemkov. U v tejto etape pri predbenom vyten novch pozemkov, resp. vytenia novch pozemkov je potrebn vo vytyovacom protokole uvdza sla konkrtnych podrobnch bodov, ktor boli vyten. Za tmto elom je potrebn vyiada si od sprvy katastra nov nepouit kmeov sla parciel a sla zznamov podrobnho merania zmien na oslovanie podrobnch bodov.
1.7. Vytenie lomovch bodov hranc novch pozemkov

Vytenie a oznaenie lomovch bodov hranc novch pozemkov sa v konan o pozemkovch pravch vykon dvakrt. Prvkrt sa vytenm rozumie vytenie a oznaenie vznanch lomovch bodov hranc novch pozemkov. Druhkrt sa vytenm rozumie vytenie a oznaenie podrobnch lomovch bodov hranc novch pozemkov. V praxi me sprvny orgn ako objednvate prc stanovi nevyhnutn rozsah vytenia a uri na vytenie tzv. vybran lomov body. Spravidla by lo o lomov body pozemkov, kde vlastnci vstupuj aj do uvania, resp. rozhranienia rznych uvateov, t.j. ponohospodrskych subjektov. Poradie vytyovania mono zvoli poda vlastnkov, ke jednmu vlastnkovi vytime v jeden de vetky jeho pozemky, alebo poda lokalt, ke vytime vetky nov pozemky v danej lokalite. Zvolenmu spsobu prispsobme vber vytyovacieho protokolu, vdy je vak potrebn uvies konkrtne vyten podrobn lomov body. Termn vytenia je uren plnom prechodu na nov usporiadanie, spravidla je vhodn vytenie vykona po skonen vegetanho obdobia, resp. po vykonan poslednho agrotechnickho konu. Problmom v tejto etape je stanovenie rozsahu vytenia, ktor zle viac od spsobu uvania (existencie majoritnho uvatea, ponohospodrskeho drustva) ako od vekosti katastrlneho zemia. V skutonosti, v prpade, ak je v zem dominantn uvate, je potrebn vytyova iba minimlne. S zemia, kde naopak vina vlastnkov hospodri sama, alebo je vea samostatne hospodriacich ronkov, a tak je potrebn vytyova vea novch pozemkov. Rozsah vytenia mus stanovi sprvny orgn. Metodika zadefinovala odovzdvan dokumentciu, rovnako aj presn spsob stabilizcie.
1.8. Rozdeovac pln obnovou, resp. geometrickm plnom

Je to rozhodujci dokument pre zpis projektu do KN. Me sa vyhotovi v dvoch formch. Prednostne sa odpora vo forme obnovy katastrlneho opertu novm mapovanm. Iba vo vnimonch prpadoch vo forme geometrickho plnu (ak je rozsah spracovvanho zemia mal, alebo obvod tvoria dve alebo viac samostatnch lokalt oddelench od seba zemm, ktor nepatr do obvodu projektu). Rozdiely v spracovan s len tak, e pri geometrickom rozdeovacom plne sa vyhotovuje, oproti rozdeovaciemu plnu obnovou, geometrick pln. Ostatn asti elabortu s toton. Uveden geometrick pln nesli na zpis projektu do KN, ten sa vykon automatizovane. Odporame skontrolova obvod projektu, i neprilo k nejakej zmene na hranici obvodu, teda urobme posledn, definitvnu, aktualizciu obvodu projektu. Je potrebn skontrolova i obvod projektu bol zapracovan do VKM. Sprve katastra najskr odovzdvame cel elabort
185
rozdeovacieho plnu na radn overenie. Po overen sprvny orgn schvli vykonanie projektu rozhodnutm. Po schvlen vykonania projektu odovzdvame Sprve katastra dokumentciu na vykonanie zmien v KN, sasou ktorej je aj FUVI na zklade ktorho sa uskuton zpis do KN automatizovane. Zpis PP do katastra nehnutenost meme v zvislosti od vekosti obvodu PP vykona obnovou katastrlneho opertu novm mapovanm alebo geometrickm plnom. U projektov zaatch pred innosou novely zkona o geodzii a kartografii z r.2009 je mon odovzda vsledn sbor VGI v pvodnej sradnicovej sstave S-JTSK, projekty zaat po jej innosti je nutn vyhotovova v platnej realizcii nrodnho sradnicovho systmu JTSK03. Technolgie pouit pri zriaovan podrobnho bodovho poa, urovan hranice obvodu PP i mapovanie polohopisu pre vinu projektov, ktor ete len ak zpis do katastra nehnutenost, vak zabezpeuj dostaton kvalitu a homognnos polohovch dajov, ktor umouje vykona pre zpisom projektu jeho transformciu do JTSK03. Takto monos je na zven spracovatea, sprvneho orgnu a sprvy katastra. Odovzdanie PP do katastra v JTSK03 by vak zachovalo spravidla vysok kvalitu merania, nov vektorov mapu by posunulo na vyiu rove a v budcnosti by zjednoduilo meranie a vykonvanie zmien v sbore grafickch informcii KN a odovzdvan dokumentciu (len jeden VGP). Podmienkou transformcie PP do JTSK03 je homognnos podrobnho bodovho poa, nsledne mono meranm v JTSK03 uri mnoinu identickch bodov bodovho poa vhodnch na vykonanie transformcie. Rozloenie tchto bodov by malo by v okol bodov zkladnho bodovho poa, ktorch chyby mali vplyv na deformciu PBP. Transformciu bude pravdepodobne mon vykona posunom, priom by sme z identickch bodov vypotali jeden priemern vektor posunu. Tento postup by zaruoval, e nedjde k deformcii vekosti a tvaru parciel a zmene ich vmer. Sprvnos transformcie by bolo nevyhnutn overi na mnoine najmenej 100 podrobnch bodov vpotom vberovej strednej sradnicovej chyby (Vyhlka. .461/2009, ktorou sa vykonva zkon o katastri nehnutenost, 59 Presnos meraskch prc). Sasn metodika podrobne popisuje spsob spracovania a odovzdvan dokumentciu pri oboch formch rozdeovacieho plnu a dokumentciu sliacu na vykonanie zmien v KN. Vzhadom na nutnos odovzdva nov projekty pozemkovch prav v JTSK03, bude potrebn upravi niektor vstupy projektu odovzdvan sprve katastra, (najm zznamy podrobnho merania zmien) usmernenm GKK SR, resp. zmenou metodickho nvodu na geodetick innosti pre PP.
186
6. LESN HOSPODRSTVO A POZEMKOV PRAVY

Ing. Marin Ondrejk
1.LESN POZEMKY, ICH VYMEDZENIE, EVIDENCIA A ZSADY ICH OCHRANY
VYMEDZENIE LESNCH POZEMKOV
Les je ekosystm, ktor tvor lesn pozemok s lesnm porastom a faktormi jeho vzdunho prostredia, rastlinn druhy, ivone druhy a pda s jej hydrologickm a vzdunm reimom. Lesn pozemky s pozemky
a) s lesnmi porastmi, b) doasne bez lesnch porastov pri ich obnove alebo po vykonan nhodnej aby, c) na ktorch s zriaden lesn klky alebo semenn sady, d) o ktorch bolo rozhodnut o ich doasnom vyat z plnenia funkci lesov alebo o obmedzen vyuvania funkci lesov na nich, e) bez lesnch porastov, 1. ktor slia lesnmu hospodrstvu a s pre jeho innos nevyhnutn, najm pozemky, na ktorch s lesn cesty a zvnice, lesn sklady a rozdeovacie prieseky, 2. ktorch vyuvanie svis s vyuvanm funkci lesa, najm rekrean miesta, polka pre zver, ohryzov plochy pre zver, raelinisk, sutiny, skaly a pramenisk, 3. nad hornou hranicou stromovej vegetcie vo vysokohorskch oblastiach s vnimkou zastavanch pozemkov a ich prjazdovch komunikci, f) vyhlsen za lesn pozemky g) na ktorch boli lesn porasty odstrnen protiprvnym konanm. Ak ide o neslad druhu pozemku poda dajov katastra nehnutenost a skutonho stavu, rozhoduje o tom, i pozemok je lesnm pozemkom (alebo nie je lesnm pozemkom) orgn ttnej sprvy lesnho hospodrstva (obvodn lesn rad), ktor takto rozhodnutie predlo prslunmu orgnu ttnej sprvy na seku katastra.. Orgn ttnej sprvy lesnho hospodrstva me so shlasom vlastnka alebo sprvcu za lesn pozemky vyhlsi pozemky okrem ponohospodrskej pdy, ktor
a) s porasten lesnmi drevinami a plnia funkcie lesov, b) treba zalesni najm na plnenie mimoproduknch funkci lesov, c) boli vyat z plnenia funkci lesov, ale dvod na ich vyatie zanikol.
187
Evidencia lesnch pozemkov

Orgn ttnej sprvy lesnho hospodrstva na ely zistenia aktulneho stavu o astnkoch konan poda tohto zkona vedie evidenciu lesnch pozemkov poda obhospodarovateov lesov a odbornch lesnch hospodrov. Obhospodarovate lesa je povinn orgnu ttnej sprvy lesnho hospodrstva oznmi kad zmenu odbornho lesnho hospodra do 15 dn od jej vzniku. Obhospodarovate lesa je povinn orgnu ttnej sprvy lesnho hospodrstva predloi doklady, preukazujce oprvnenie hospodri v lese, s identifikciou dotknutch lesnch pozemkov poda stavu katastra nehnutenost a jednotiek priestorovho rozdelenia do 15 dn od vzniku oprvnenia. Obhospodarovate lesa vedie vlastn evidenciu lesnch pozemkov poda vzahu, na ktorho zklade ich obhospodaruje, v tomto lenen:
a) lesn pozemky uvan na zklade vlastnctva alebo sprvy, b) lesn pozemky uvan na zklade njmu, c) lesn pozemky obhospodarovan na zklade osobitnho prvneho predpisu ( 5 ods. 3 a 22 zkona . 229/1991 Zb. o prave vlastnckych vzahov k pde a inmu ponohospodrskemu majetku v znen zkona v znen neskorch predpisov ).
Evidenciu lesnch pozemkov tvor opert, ktor obsahuje a) psomn as, b) mapov (grafick) as, c) zbierku listn. Psomn as evidencie lesnch pozemkov tvor spis lesnch pozemkov v lenen poda okresov a katastrlnych zem obc, v ktorom sa uvedie parceln slo, druh pozemku, vmera, slo evidennho listu poda dajov katastra nehnutenost, nzov lesnho celku a lenenie lesnch pozemkov poda programu starostlivosti o lesy. Mapov (grafick) as evidencie lesnch pozemkov tvor kpia katastrlnej mapy alebo overen geometrick pln premietnut do katastrlnej mapy a as kpie porastovej mapy. Zbierku listn tvoria listiny osvedujce vlastnctvo lesnch pozemkov alebo prvo na ich obhospodarovanie. Obhospodarovate lesa vedie vlastn evidenciu stavieb sliacich lesnmu hospodrstvu poda vzahu, na ktorho zklade ich uva.
188
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Evidencia stavieb poda obsahuje a) evidovan stavby v katastri nehnutenost , b) neevidovan stavby v katastri nehnutenost, vybudovan z investinch a prevdzkovch prostriedkov a veden v tovnej evidencii ako hmotn majetok.
Zsady ochrany lesnch pozemkov

Lesn pozemky mono vyuva na in ely ako na plnenie funkci lesov, ak prslun orgn ttnej sprvy lesnho hospodrstva, po predchdzajcom stanovisku dotknutch orgnov ttnej sprvy, rozhodne o ich doasnom vyat alebo trvalom vyat z plnenia funkci lesov (alej len "vyatie"), alebo o obmedzen vyuvania funkci lesov na nich (alej len "obmedzenie vyuvania"), ak zkon o lesoch neustanovuje inak. K vyatiu alebo obmedzeniu vyuvania me djs len v nevyhnutnch a odvodnench prpadoch, najm ak lohy spoloenskho a ekonomickho rozvoja nemono zabezpei inak. Pri vyuvan lesnch pozemkov na in ely ako na plnenie funkci lesov sa
a) chrnia lesn pozemky najm v ochrannch lesoch a v lesoch osobitnho urenia , b) pouije len nevyhnutne potrebn vmera lesnch pozemkov a obmedzuje sa naranie celistvosti lesa, c) neobmedzuje vyuvanie funkci okolitho lesa, d) zabezpeuje, ak je to eln a technicky uskutoniten, skrvka organominerlnych povrchovch horizontov pdy a opatrenia na jej hospodrne vyuitie, e) vykonva rekultivcia lesnch pozemkov po skonen ich vyuitia na in ely, f) umiestuj prieseky v lese tak, aby bol les o najmenej ohrozovan vetrom.
Povinnosti pri zemnoplnovacej innosti

Pri zemnom plnovan vykonvanom poda osobitnho predpisu a pri spracvan nvrhov na urenie chrnenho loiskovho zemia, nvrhov na urenie a rozirovanie dobvacch priestorov poda osobitnho predpisu s ich spracovatelia povinn dba na ochranu lesnch pozemkov. Na zabezpeenie funkci lesov s povinn navrhn a odvodni najvhodnejie rieenie z hadiska ochrany lesnch pozemkov a vyhodnoti mon dsledky alternatvnych rieen vrtane ich ekonomickch dosahov. Nvrh koncepcie zemnho rozvoja Slovenska, nvrhy zemnch programov starostlivosti reginov, nvrhy zemnch programov starostlivosti obc, nvrhy zemnch programov starostlivosti zn, nvrhy na urenie chrnenho loiskovho zemia a nvrhy na urenie a rozrenie dobvacch priestorov, ak sa tkaj lesnch pozemkov alebo mu ovplyvni funkcie lesov, s ich obstarvatelia
189
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) pri spracovan konceptov povinn prerokova s prslunm orgnom ttnej sprvy lesnho hospodrstva a vyiada si jeho shlas. zemn rozhodnutie, ktor sa m dotkn lesnch pozemkov, mono vyda bez shlasu vlastnka lesnho pozemku alebo sprvcu lesnho pozemku, len ak ide o zemn rozhodnutie o umiestnen stavby dianice, ciest pre motorov vozidl vrtane ich sast poda osobitnho predpisu. V ostatnch prpadoch je na vydanie zemnho rozhodnutia o umiestnen stavby na lesnom pozemku potrebn shlas vlastnka lesnho pozemku alebo sprvcu lesnho pozemku vrtane zvznho stanoviska prslunho orgnu ttnej sprvy lesnho hospodrstva, ak osobitn predpis neustanovuje inak.
Vyatie a obmedzenie vyuvania

Orgn ttnej sprvy lesnho hospodrstva rozhoduje poda o
a) trvalom vyat, ktorm sa rozumie trval zmena vyuitia lesnho pozemku alebo trval zmena druhu pozemku, b) doasnom vyat, ktorm sa rozumie doasn zmena vyuvania lesnho pozemku na dobu najviac 20 rokov, c) obmedzen vyuvania.
Prvnick osoba alebo fyzick osoba, ktor iada o vydanie rozhodnutia je povinn predloi orgnu ttnej sprvy lesnho hospodrstva zmer, ktor obsahuje najm a) nvrh vyuitia lesnho pozemku a nvrh opatren zabezpeujcich ochranu lesa pred ohrozenm a pokodenm, b) projekt technickej a biologickej rekultivcie s asovm harmonogramom jeho zalesnenia, ak ide o doasn vyatie lesnho pozemku, c) harmonogram prc na lesnom pozemku tak, aby tie boli vykonan mimo obdobia intenzvnych prc v lese a mimo obdobia osobitne vznamnho z hadiska funkci lesa, najm jarnho zalesovania, rozmnoovania ivochov a zvenho nebezpeenstva vzniku poiaru.
Ak o vydanie rozhodnutia iada in osoba ako vlastnk alebo sprvca, iados mus obsahova shlas vlastnka alebo sprvcu dotknutho lesnho pozemku so zmerom a dohodu o uren vky a spsobe poskytnutia nhrady za obmedzenie vlastnckych prv. S odlesovanm vyatho pozemku mono zaa a po uhraden nhrady za stratu mimoproduknch funkci lesa okrem oslobodenia od odvodu poda alebo uhrdzania v spltkach poda. Ak sa na alie vyuitie vyatho lesnho pozemku vyaduje rozhodnutie poda osobitnch predpisov (stavebn povolenie) s jeho odlesovanm sa nesmie zaa pred nadobudnutm prvoplatnosti takhoto rozhodnutia.
190
Rozhodnutie o vyat a rozhodnutie o obmedzen vyuvania strca platnos a) uplynutm doby, na ktor bolo vydan, b) ak do dvoch rokov od nadobudnutia jeho prvoplatnosti oprvnen subjekt nezane vykonva zmer, na ktorho uskutonenie sa rozhodnutie vydalo; ak sa na alie vyuitie vyatho lesnho pozemku vyaduje rozhodnutie poda osobitnch predpisov (stavebn povolenie), tto lehota plynie a od nadobudnutia prvoplatnosti tohto rozhodnutia.
Ochrann psmo lesa

Ochrann psmo lesa tvoria pozemky do vzdialenosti 50 m od hranice lesnho pozemku. Na vydanie rozhodnutia o umiestnen stavby a o vyuit zemia v ochrannom psme lesa sa vyaduje aj zvzn stanovisko orgnu ttnej sprvy lesnho hospodrstva. 2.KATEGORIZCIA LESOV Lesy sa z hadiska vyuvania ich funkci lenia na
a) ochrann lesy, b) lesy osobitnho urenia, c) hospodrske lesy. Ochrann lesy Ochrann lesy s lesy, ktor boli za tak vyhlsen a ktorch funkn zameranie vyplva z prrodnch podmienok. V tchto lesoch sa mus hospodri tak, aby plnili el, na ktor boli vyhlsen.
Za ochrann lesy mono vyhlsi
a) lesy na mimoriadne nepriaznivch stanovitiach, ako s najm sutiny, stre, strm svahy so svislo vystupujcou materskou horninou, nespevnen trkov nnosy, raelinisk, mokrade a inundan zemia vodnch tokov, b) vysokohorsk lesy pod hornou hranicou stromovej vegetcie, ktor plnia funkciu ochrany niie poloench lesov a pozemkov, lesy na exponovanch horskch svahoch pod silnm nepriaznivm klimatickm vplyvom a lesy zniujce nebezpeenstvo lavn, c) lesy nad hornou hranicou stromovej vegetcie s prevldajcim zastpenm kosodreviny, d) ostatn lesy s prevaujcou funkciou ochrany pdy.
191
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Lesy osobitnho urenia Lesy osobitnho urenia s lesy, ktor boli za tak vyhlsen a ktorch elom je zabezpeovanie pecifickch potrieb spolonosti, prvnickch osb alebo fyzickch osb, na ktorch zabezpeenie sa vznamne zmen spsob hospodrenia oproti benmu hospodreniu (alej len "osobitn reim hospodrenia").
Za lesy osobitnho urenia mono vyhlsi lesy
a) v ochrannch psmach vodrenskch zdrojov I. stupa a II. stupa, ak pri odberoch vody z povrchovho zdroja alebo podzemnho zdroja mono zabezpei vdatnos a kvalitu vodnho zdroja len prostrednctvom osobitnho reimu hospodrenia, b) v ochrannch psmach prrodnch lieivch zdrojov a zdrojov prrodnch minerlnych vd a vo vntornom kpenom zem kpenho miesta, c) prmestsk a alie lesy s vznamnou zdravotnou, kultrnou alebo rekreanou funkciou, d) v uznanch zvernkoch a samostatnch baantniciach, e) v chrnench zemiach a na lesnch pozemkoch s vskytom biotopov eurpskeho vznamu alebo chrnench druhov, f) v zriadench gnovch zkladniach lesnch drevn, g) uren na lesncky vskum a lesncku vubu, h) ktor s nevyhnutn pre potreby obrany ttu poda osobitnch predpisov (alej len "vojensk lesy"). Hospodrske lesy Hospodrske lesy s lesy, ktor nie s ochrannmi lesmi alebo lesmi osobitnho urenia a ktorch elom je produkcia dreva a ostatnch lesnch produktov pri sasnom zabezpeovan mimoproduknch funkci lesov. Hospodrsky tvar lesa Poda spsobu vzniku lesnch porastov sa na ely tohto zkona rozliuje hospodrsky tvar lesa vysok (vznikol zo semena alebo z odrezkov) a hospodrsky tvar lesa nzky (vznikol z koreovch alebo z povch vmladkov)
Hospodrsky tvar lesa sa uruje v programe starostlivosti o lesy . Hospodrsky spsob V lesoch sa uplatuje hospodrsky spsob
192
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) a) podrastov; uskutouje sa postupnm rubom zameranm na dosiahnutie prirodzenho zmladenia pod clonou obnovovanho lesnho porastu alebo veda neho do vzdialenosti jeho priemernej vky, b) vberkov; uskutouje sa abou jednotlivch stromov alebo skupn stromov s cieom zabezpeenia trvalo existujcej zsoby dreva a nepretritej prirodzenej obnovy lesnho porastu, c) elov; uskutouje sa abou jednotlivch stromov alebo skupn stromov spravidla v ochrannch lesoch a v lesoch osobitnho urenia tak, aby sa dosiahla truktra lesnch porastov vhodn na zabezpeenie ciea a elu, na ktor boli vyhlsen, d) holorubn; uskutouje sa abou s jednorazovm vyaenm obnovovanho lesnho porastu alebo jeho asti tam, kde sa prirodzen obnova porastu ukzala ako nevhodn alebo ju nemono dosiahnu efektvne predchdzajcimi spsobmi.
Holorubn hospodrsky spsob mono uplatni len na zklade programu starostlivosti o lesy, ak obnovu lesa nie je mon dosiahnu inmi hospodrskymi spsobmi
a) v borovicovch lesnch porastoch, b) v topoovch, vbovch a agtovch lesnch porastoch, c) v energetickch porastoch a na lesnch plantach, d) pri rekontrukcii lesa.
(3) Pri pouit maloplonej formy hospodrskeho spsobu podrastovho a holorubnho nesmie by plocha jednho obnovnho rubu via ako tri hektre a jeho rka nesmie presiahnu dvojnsobok priemernej vky obnovovanho lesnho porastu. Pri vekoplonej forme hospodrskeho spsobu podrastovho a holorubnho nesmie by plocha jednho obnovnho rubu via ako p hektrov; v prpade obnovy jednho dielca s vmerou vou ako p hektrov nesmie presiahnu sedem a pol hektra.
Odborn hospodrenie v lesoch Na ely tohto zkona sa odbornm hospodrenm v lesoch rozumie povinnos obhospodarovatea lesa zabezpei hospodrenie poda programu starostlivosti o lesy alebo vpisu z neho prostrednctvom odbornho lesnho hospodra. Na pozemku vyhlsenom za lesn pozemok sa odborn hospodrenie v lesoch prostrednctvom odbornho lesnho hospodra zabezpeuje
a) po jeho zaraden do lesnho celku a vypracovan programu starostlivosti o lesy alebo b) po schvlen projektu starostlivosti o lesn pozemok vypracovanho prvnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktor m ivnostensk oprvnenie na vyhotovovanie programov starostlivosti o lesy.
193
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Ak pozemok, ktor bol vyhlsen za lesn pozemok, je porasten lesnmi drevinami a pln funkcie lesov, je vlastnk alebo obhospodarovate lesa povinn do jednho roka od jeho vyhlsenia predloi projekt na schvlenie prslunmu orgnu ttnej sprvy lesnho hospodrstva; tto povinnos neplat, ak bude zaraden do lesnho celku, na ktorom program starostlivosti o lesy strat platnos do troch rokov od vyhlsenia pozemku za lesn pozemok.
3.HOSPODRSKA PRAVA LESOV Hospodrska prava lesov je innos zameran najm na zisovanie stavu a vvoja lesov, sledovanie, hodnotenie, urovanie cieov a plnovanie hospodrenia v lesoch tak, aby sa pri zosladen zujmov vlastnkov, obhospodarovateov lesov a verejnho zujmu smerovalo k naplneniu cieov trvalo udratenho hospodrenia v lesoch.
Prvnick osoba zriaden ministerstvom (Nrodn lesncke centrum Zvolen) zabezpeuje
a) rozvoj hospodrskej pravy lesov, tvorbu metd a postupov jej vykonvania, b) komplexn zisovanie stavu lesov pre potreby rmcovho plnovania a hodnotenia stavu a vvoja lesov, c) zisovanie a spracvanie dajov pre ttnu sprvu lesnho hospodrstva na sledovanie a hodnotenie vsledkov hospodrenia, d) na zklade poverenia ministerstva vber vyhotovovatea programu starostlivosti o lesy, e) tvorbu a spravovanie informanho systmu lesnho hospodrstva, f) lohy poda osobitnho predpisu (zkon . 215/1995 Z. z. v znen neskorch predpisov)
Priestorov, asov a abov prava lesa
Na ely hospodrskej pravy lesov sa lesn pozemky lenia na jednotky priestorovho rozdelenia, ktormi s
a) lesn oblasti a podoblasti, b) lesn celky, c) vlastncke celky, d) dielce, e) ostatn lesn pozemky
Lesn oblasti a podoblasti s trval zemn jednotky priestorovho rozdelenia vytvoren na zklade biogeografickej rajonizcie zemia Slovenskej republiky.
194
Lesn celky s zemne ucelen asti lesov, pre ktor sa vyhotovuje program starostlivosti o lesy. Uruje ich orgn ttnej sprvy lesnho hospodrstva na nvrh vlastnka alebo sprvcu alebo z vlastnho podnetu. Lesn celky musia by uren najneskr 18 mesiacov pred skonenm platnosti programu starostlivosti o lesy; odvolanie proti rozhodnutiu o ich uren nem odkladn inok. Najmenia vmera lesnho celku je spravidla 1 000 ha. Hranice lesnch celkov s v terne trvalo oznaen a stabilizovan (napr. hospodrskymi kopcami alebo inmi stabilnmi znakmi).
Vlastncky celok tvoria lesy vo vlastnctve jednho vlastnka alebo lesy viacerch vlastnkov, ak v nich hospodri ten ist obhospodarovate lesa. Vytvra sa ako priestorov jednotka na vyhotovenie vpisu z programu starostlivosti o lesy. Ak je vlastncky celok toton s lesnm celkom, vpis z programu starostlivosti o lesy sa nevyhotovuje.
Pre vlastnkov lesov malch vmer sa vytvra vlastncky celok vlastnkov malch vmer, a to ako priestorov jednotka na vyhotovenie vpisu z programu starostlivosti o lesy.
Dielec je zkladnou jednotkou na zisovanie stavu lesa, plnovanie, evidenciu a kontrolu hospodrenia vytvorenou najm na zklade vlastnctva k lesnmu pozemku s minimlnou vmerou 0,5 hektra. V dielci mono uri iastkov plochy, porastov skupiny a ete. Dielec je spolonou vecou v zmysle obianskeho zkonnka ak sa nachdza na lesnom pozemku alebo jeho asti v spoluvlastnctve viacerch vlastnkov alebo spoluvlastnkov. Hranica dielca sa v terne vyznauje farebnm oznaenm poda kategrie lesa a jej oznaenie zabezpeuje obhospodarovate lesa. Hranica dielca v hospodrskych lesoch a lesoch osobitnho urenia sa vyznauje bielou farbou a v ochrannch lesoch ervenou farbou. Ak pri vyhotovovan programu starostlivosti o lesy djde k zmene hranice dielca alebo kategrie lesa, oznaenie hranice dielca zabezpe vyhotovovate programu starostlivosti. iastkov plocha sa uruje v dielci vtedy, ak sa dielec sklad z viacerch vrazne vekovo alebo drevinovo odlinch ast. Uruje sa aj zo samostatnch, od lesnch komplexov oddelench lesnch pozemkov s vmerou do 0,5 ha. Porastov skupina sa uruje v dielcoch pri obnove lesa, ak sa obnova lesa nevykonva na celej ploche dielca. Et sa uruje na vyjadrenie vertiklneho a vekovho lenenia lesnho porastu v dielci, iastkovej ploche a porastovej skupine.
195
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Ostatn lesn pozemky s pozemky, na ktorch s zriaden lesn klky alebo semenn sady, a pozemky bez lesnch porastov, ktor slia lesnmu hospodrstvu a s pre jeho innos nevyhnutn, najm pozemky, na ktorch s lesn cesty a zvnice, lesn sklady a rozdeovacie prieseky.
asov prava lesa

asov prava lesa uruje asov rmec na plnovanie a vykonvanie hospodrskych opatren v lesoch tak, aby sa dosiahli ciele hospodrenia. asov prava lesa uruje najm
a) rubn zrelos,
b) rubn dobu,
c) rubn vek,
d) obnovn dobu,
e) vek zaatia obnovy lesa,
f) dobu zabezpeenia,
g) dobu nvratu,
h) dobu prevodu lesa.
Rubn zrelos je vek lesnch porastov a) v hospodrskych lesoch, v ktorom je optimlne ich ai z hadiska ich hodnotovej, technickej a ekonomickej zrelosti, priom sa prihliada na celkov priemern prrastok dreviny, bonitu a zakmenenie, b) v ochrannch lesoch, v ktorom je optimlne ich ai z hadiska fyzickej zrelosti drevn a stavu lesnch porastov s ohadom na plnenie ich ochrannch funkci, c) v lesoch osobitnho urenia, v ktorom je optimlne ich ai, uren z hadiska pomeru vznamnosti mimoproduknch funkci lesa a produknej funkcie lesa.
196
Rubn doba je rmcov produkn doba lesnch porastov, ktor sa uruje s prihliadnutm na ich rubn zrelos a plnenie poadovanch funkci lesa pre jednotku rmcovho plnovania.
Rubn vek je vek lesnch porastov, v ktorom sa v nich zaalo s obnovou lesa a nemohla by dodran rubn doba najm z dvodu pokodenia kodlivmi initemi alebo pri rekontrukcii lesa.
Obnovn doba je doba od zaiatku obnovy lesa do jej ukonenia s prihliadnutm na hospodrsky spsob, jeho formu, stav lesa a cieov drevinov zloenie. Vek zaatia obnovy lesa je vek lesnho porastu, v ktorom sa zana obnovn aba. Uruje sa odpotanm polovice obnovnej doby od rubnej doby alebo rubnho veku.
Doba zabezpeenia je doba, poas ktorej sa vypestuje nov lesn porast, ktor spa kritri zabezpeenho lesnho porastu. Uruje sa diferencovane poda prslunho modelu hospodrenia. Doba nvratu je doba, po ktorej uplynut mono v obnovovanom lesnom poraste vykona al obnovn rub. Uruje sa s prihliadnutm na pouit hospodrsky spsob, jeho formu a stav lesnho porastu.
Doba prevodu lesa je doba potrebn na prevod lesa nzkeho na les vysok. Uruje sa s prihliadnutm na pouit hospodrsky spsob, jeho formu a stav lesnho porastu.
abov prava lesa

Objem dreva urenho na abu sa uruje diferencovane poda kategrie lesa, tvaru lesa a hospodrskeho spsobu; objem dreva sa uvdza v m3 od 7 cm hrbky bez kry. Objem dreva urenho na abu sa poda pouitho hospodrskeho spsobu uruje takto: a) oddelene vchovn aba a obnovn aba pri hospodrskom spsobe podrastovom, hospodrskom spsobe elovom a hospodrskom spsobe holorubnom, b) celkov aba pri hospodrskom spsobe vberkovom.
Vykonvanie hospodrskej pravy lesov

Zisovanie stavu a vvoja lesov a plnovanie hospodrenia v lesoch sa v rmci hospodrskej pravy lesov vykonva v tchto etapch:
197
a) komplexn zisovanie stavu lesa,
b) rmcov plnovanie,
c) podrobn zisovanie stavu lesa,
d) podrobn plnovanie.
Komplexn zisovanie stavu lesa

Komplexn zisovanie stavu lesa je zisovanie dajov o prrodnch, spoloenskch, technickch a ekonomickch podmienkach hospodrenia a vvoja lesa; tieto daje s podkladom na rmcov plnovanie, podrobn zisovanie stavu lesa a podrobn plnovanie.
Komplexn zisovanie stavu lesa sa vykonva v rmci lesnch oblast a podoblast. Rmcov plnovanie Rmcov plnovanie je urenie modelu hospodrenia pre jednotku rmcovho plnovania.
Jednotka rmcovho plnovania je prevdzkov sbor, ktorm je homognny sbor lesnch porastov vytvoren na zklade hospodrsko-pravnckej typizcie v rmci lesnch oblast a podoblast; homognny sbor lesnch porastov je dan kategriou lesa, hospodrskym tvarom lesa, rmcovmi stanovitnmi podmienkami, porastovmi pomermi a ohrozenm lesa.
Podrobn zisovanie stavu lesa Podrobn zisovanie stavu lesa je zisovanie dajov najm o hospodrskom tvare lesa, prevdzkovom sbore, expozcii a sklone ternu, vmere, veku lesnho porastu, zakmenen, zsobe dreva v lesnom poraste a dajov o drevine, ktormi s zastpenie, stredn vka, stredn hrbka, bonita, zsoba dreva, pokodenie a fenotypov hodnota; tieto daje sa pouij na vyhotovenie opisu dielcov a s podkladom na podrobn plnovanie. Podrobn zisovanie stavu lesa sa vykonva pre dielce, iastkov plochy, porastov skupiny a ete.
Podrobn plnovanie Podrobn plnovanie je urenie hospodrskych opatren pre dielce, iastkov plochy, porastov skupiny a ete na obdobie platnosti plnu so zameranm na dosiahnutie cieov hospodrenia. Vykonva sa poda
198
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) pokynov na vyhotovenie plnu a postupov vykonvania hospodrskej pravy lesov. V rmci hospodrskych opatren sa uruj lohy obnovy lesa, vchovy lesa, aby, lesnckotechnickch meliorci a ochrany lesa.
4. PROGRAM STAROSTLIVOSTI O LESY
Vyhotovenie programu starostlivosti o lesy

Vyhotovenie programu starostlivosti o lesy (alej len program starostlivosti) je postup, ktorho vsledkom je program starostlivosti.
lohy svisiace so zabezpeenm a organizciou vyhotovenia programu starostlivosti a jeho schvaovanm vykonva prslun orgn ttnej sprvy lesnho hospodrstva (prslun krajsk lesn rad). Vber vyhotovovatea programu starostlivosti zabezpeuje verejn obstarvate, ktorm je ministerstvo, alebo na zklade jeho poverenia prslun orgn ttnej sprvy lesnho hospodrstva alebo prvnick osoba (Nrodn lesncke centrum Zvolen).
Program starostlivosti sa vyhotovuje na obdobie spravidla desa rokov.
Vlastnk, sprvca alebo obhospodarovate lesa najneskr 18 mesiacov pred skonenm platnosti programu starostlivosti oznmi tto skutonos prslunmu orgnu ttnej sprvy lesnho hospodrstva, ako aj skutonos, i obstar vyhotovenie programu starostlivosti sm z vlastnch prostriedkov.
Ak vlastnk, sprvca alebo obhospodarovate lesa neoznmi skutonos, e obstar vyhotovenie programu starostlivosti sm z vlastnch prostriedkov, vber vyhotovovatea prpgramu starostlivosti zabezpe verejn obstarvate. S spenm uchdzaom uzatvor zmluvu o vyhotoven programu starostlivosti najneskr do 31. decembra roka, ktor predchdza roku, v ktorom sa skon platnos programu starostlivosti. Tieto skutonosti oznmi vlastnkovi alebo sprvcovi a obhospodarovateovi lesa.
Po uzatvoren zmluvy s vyhotovovateom programu starostlivosti vyhotovovate programu starostlivosti vypracuje sprvu o doterajom hospodren a o uren zsad na vyhotovenie programu starostlivosti pre prslun lesn celok (alej len sprva o doterajom hospodren), ktor predlo prslunmu orgnu ttnej sprvy lesnho hospodrstva, najneskr do konca februra poslednho roka platnosti programu starostlivosti.
199
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Lesy osobitnho urenia musia by vyhlsen do predloenia sprvy o doterajom hospodren, inak sa v konan o vyhotoven programu starostlivosti tto kategria lesa nezohaduje. Orgn ttnej sprvy lesnho hospodrstva bezodkladne oznmi dotknutm orgnom ttnej sprvy, prvnickm osobm a fyzickm osobm, ktorch prva mu by vyhotovenm programu starostlivosti dotknut, e do sprvy o doterajom hospodren mu nahliadnu a zrove ich vyzve na predloenie pripomienok k sprve o doterajom hospodren a poiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti v lehote do 15 dn od doruenia oznamu. V ozname uvedie dtum prerokovania sprvy o doterajom hospodren a predloench pripomienok a poiadaviek, ktor sa uskuton najneskr do siedmich dn od poslednho da lehoty, urenej na ich predloenie.
O vsledkoch prerokovania sprvy o doterajom hospodren a pripomienok a poiadaviek sa vyhotov protokol, ktor obsahuje pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti a termn predloenia nvrhu programu starostlivosti orgnu ttnej sprvy lesnho hospodrstva najneskr do 15. decembra poslednho roku platnosti programu starostlivosti.
Konanie o vyhotoven programu starostlivosti sa zana dom vyhotovenia protokolu poda. Na pripomienky a poiadavky uplatnen po vyhotoven protokolu sa neprihliada.
Vyhotovovate programu starostlivosti je pri vyhotoven programu starostlivosti povinn postupova poda pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti obsiahnutch v protokole.
Obhospodarovate lesa je povinn poskytn vyhotovovateovi programu starostlivosti podklady potrebn na vypracovanie sprvy o doterajom hospodren a na vyhotovenie programu starostlivosti zabezpei sinnos odbornho lesnho hospodra.
Nvrh programu starostlivosti schvauje orgn ttnej sprvy lesnho hospodrstva po zvznom vyjadren dotknutch orgnov ttnej sprvy, ktorm kontroluj splnenie pripomienok a poiadaviek uplatnench pri prerokovan sprvy o doterajom hospodren rozhodnutm, ktorho prlohou je program starostlivosti. Ak predloen nvrh obsahuje nedostatky, ktor zabrauj jeho schvleniu, vrti ho vyhotovovateovi programu starostlivosti a ur poiadavky alebo podmienky, po splnen ktorch mono program starostlivosti predloi na jeho schvlenie. O schvlen programu starostlivosti rozhodne najneskr do jednho roka od zaatia konania o vyhotoven programu starostlivosti; ministerstvo me v odvodnench prpadoch tto lehotu predi. astnkom konania a zastnenm osobm sa doruuje len oznmenie o schvlen programu starostlivosti. Odvolanie proti rozhodnutiu o schvlen programu starostlivosti nem odkladn inok; astnk konania sa me odvola len v tej asti, ktor sa ho tka.
Hospodrske opatrenia v obdob od skonenia platnosti programu starostlivosti do schvlenia nvrhu

200
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) programu starostlivosti navrhuje vyhotovovate programu starostlivosti a odshlasuje ich orgn ttnej sprvy lesnho hospodrstva po prerokovan s vlastnkom, sprvcom a obhospodarovateom Nvrh programu starostlivosti pre lesn celok obsahuje najm a) veobecn as so slovnm a selnm prehadom o lesnom celku, abovej prave lesa a grafikonmi, modelmi hospodrenia, protokolom a almi potrebnmi dajmi svisiacimi s programom starostlivosti,
b) opis dielcov s dajmi charakterizujcimi ich stav zistenmi pri komplexnom zisovan stavu lesa, rmcovom plnovan a podrobnom zisovan stavu lesa,
c) pln hospodrskych opatren s lohami urenmi pri podrobnom plnovan,
d) plochov tabuku s prehadom o lesnch pozemkoch v lesnom celku, ktor obsahuje daje o ich lenen, vmere, parcelnch slach, katastrlnych zemiach, vlastnckych vzahoch a obhospodarovateoch lesov,
e) prehadov tabuky so shrnnmi informciami o stave lesa v lesnom celku, najm o
1. bonitch lesnch drevn,
2. zastpen vekovch stupov a truktre lesnch drevn,
3. zakmenen a zsobch dreva v lesnch porastoch,
4. prrastkoch, 5. obnovnej abe,
6. vchove lesa,
7. obnove lesa,
f) obrysov mapu so zobrazenm polohopisu, vkopisu a priestorovho rozdelenia lesa spravidla v mierke 1 : 10 000,
g) porastov mapu vyhotoven z lesnckej digitlnej mapy, s oznaenm jednotiek priestorovho rozdelenia lesa poda vekovch tried, et a ich zakmenenia, kategri lesov a alch skutonost
201
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) svisiacich s rozdelenm, stavom a funknm zameranm lesov.
Do nvrhu plnu predloenho krajskmu lesnmu radu do 15. decembra poslednho roka platnosti plnu sa pred jeho schvlenm zapracuj zmeny vyplvajce zo zmien dajov katastra nehnutenost a evidencie lesnch pozemkov so stavom k 1. januru roka nasledujcom po roku, v ktorom sa skonila platnos plnu,
Vpis z programu starostlivosti vyhotoven na iados vlastnka alebo obhospodarovatea lesa obsahuje opis dielcov, pln hospodrskych opatren a obrysov a porastov mapu.
Nklady na vyhotovenie sast programu starostlivosti hrad vyhotovovateovi plnu tt prostrednctvom verejnho obstarvatea.
Program starostlivosti sa po jeho schvlen predklad ministerstvom zriadenej prvnickej osobe vlastnkovi alebo sprvcovi a obhospodarovateovi lesa.
5.LESN HOSPODRSKA EVIDENCIA, INFORMAN SYSTM LESNHO HOSPODRSTVA A NRODN INVENTARIZCIA LESA Lesn hospodrska evidencia Obhospodarovate lesa je povinn prostrednctvom odbornho lesnho hospodra zabezpei vedenie evidencie o realizcii plnovanch hospodrskych opatren i o neplnovanch innostiach a opatreniach vykonanch v lesoch, najm o vykonanej abe a pestovan lesa (alej len "lesn hospodrska evidencia"). (2) Obhospodarovate lesa je povinn do 60 dn po ukonen kalendrneho roka prostrednctvom orgnu ttnej sprvy lesnho hospodrstva predloi daje z lesnej hospodrskej evidencie prvnickej osobe zriadenej ministerstvom (Nrodn lesncke centrum Zvolen). Informan systm lesnho hospodrstva Informan systm lesnho hospodrstva (alej len "informan systm") sli na zber, spracovanie a archivciu dajov o stave a vvoji lesov, o vykonanch hospodrskych opatreniach v lesoch, o vlastnctve, sprve a njme lesov a na zostavenie shrnnho lesnckeho ekonomickho tu.
Informan systm zabezpeuje prvnick osoba zriaden ministerstvom(Nrodn lesncke centrum Zvolen) , ktor je sprvcom informanho systmu a informanej banky dajov (alej len "sprvca informanho systmu").
202
Zdrojmi dajov na tvorbu informanho systmu s daje hospodrskej pravy lesov, orgnov ttnej sprvy lesnho hospodrstva, lesnej hospodrskej evidencie, nrodnej inventarizcie lesov a ostatn daje.
Obhospodarovate lesa, vyhotovovate programu starostlivosti, lesncka ochranrska sluba a orgny ttnej sprvy lesnho hospodrstva poskytuj sprvcovi informanho systmu potrebn sinnos. Sprvca informanho systmu je povinn zabezpei ochranu utajovanch skutonost, osobnch dajov a dvernch tatistickch dajov poda osobitnch predpisov. Nrodn inventarizcia lesov a monitoring lesov Nrodn inventarizcia lesov je zisovanie a hodnotenie vybranch kvantitatvnych a kvalitatvnych parametrov stavu lesov k zvolenmu asovmu okamihu. Vykonva sa vberovm spsobom na doasnch skusnch plochch.
Monitoring lesov je periodick opakovanie nrodnej inventarizcie lesov. Umouje dlhodobo porovnva stav lesov a sledova ich vvoj. Vykonva sa vberovm spsobom na trvalch skusnch plochch.
6.POZEMKOV PRAVY NA LESNCH POZEMKOCH
Pozemkov pravy na lesnch pozemkoch sa vykonvaj najm, ak a) je to potrebn na usporiadanie vlastnckych a uvacch pomerov a odstrnenie prekok ich vkonu vyvolanch historickm vvojom pred innosou zkona . 330/1991 Zb. v znen neskorch predpisov b) djde k podstatnm zmenm vo vlastnckych a uvacch pomeroch v obvode pozemkovch prav c) m djs k zmene hranc zastavanho zemia obce alebo inej investinej vstavbe, ktor podstatne ovplyvn hospodrenie na pde alebo ivotn podmienky v obvode pozemkovch prav alebo jeho ucelenej asti, d) je to potrebn pre zriadenie verejnoprospench zariaden alebo zariaden spolone vyuvanch vlastnkmi alebo uvatemi pozemkov, e) je to potrebn v zujme obnovenia alebo zlepenia funkci ekologickej stability v zemnom systme a celkovho rzu ponohospodrskej a lesnej krajiny alebo hospodrenia na pde, f) m djs k obmedzeniu lesnej vroby z dvodu vyhlsenia ochrannch psiem, chrnench zem alebo z inch dvodov, g) m djs alebo dolo k podstatnm zmenm medzi lesnmi pozemkami a ponohospodrskymi pozemkami. Obvod pozemkovch prav
203
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Pozemkov pravy sa vykonvaj spravidla naraz pre cel katastrlne zemie, ktor tvor obvod pozemkovch prav. Ak to nebrni elu pozemkovch prav alebo ak je to v zujme jeho dosiahnutia, me sa obvod pozemkovch prav uri inak. Obvod pozemkovch prav na lesnch pozemkoch mono uri aj s prihliadnutm na ucelen lesn asti, ktormi s jednotky priestorovho rozdelenia lesa najm lesn celok a dielec.
LITERATRA 1. Zkon . 326/2005 Z. z. o lesoch v znen neskorch predpisov 2. Vyhlka Ministerstva pdohospodrstva Slovenskej republiky . 65/1995 Z. z. o evidenci lesnch pozemkov a stavieb 3. Vyhlka Ministerstva pdohospodrstva Slovenskej republiky . 453/2006 Z. z. o hospodrskej prave lesov a ochrane lesa 4. Pracovn postupy hospodrskej pravy lesov . A/2008/1611, vydan Nrodnm lesnckym centrom Zvolen, r.2008 5. Zkon . 330/1991 Zb. o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, pozemkovch radoch, pozemkovom fonde a pozemkovch spoloenstvch v znen neskorch predpisov
204
7. OCHRANA PONOHOSPODRSKEJ PDY

Ing. Rozlia Szallayov
Pda je na rozdiel od vzduchu a vody prevane v skromnom vlastnctve. Je to vak prrodn zdroj, ktor je predmetom spolonho zujmu, a preto ho treba chrni pre budce genercie.
Prvne predpisy Schvleniu prvnych predpisov v oblasti ponohospodrskej pdy predchdzalo schvlenie dokumentu Zsady ttnej pdnej politiky a kompetenn zkon nasledovne: Zsady ttnej pdnej politiky - schvlen uznesenm vldy SR . 1141 6. 12. 2001 Zkon . 518/2003 Z.z. ktorm sa men a dopa zkon SNR . 330/1991 Zb. o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, pozemkovch radoch,
205
pozemkovom fonde a o pozemkovch spoloenstvch v znen neskorch predpisov a o zmene niektorch zkonov.
1. Zkon o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy a jeho priame i nepriame novely

Zkon . 220/2004 Z. z. o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy a o zmene zkona . 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole zneisovania ivotnho prostredia a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov.
Priama novela zkona Zkon . 219/2008 Z.z., ktorm sa men a dopa zkon . 220/2004 Z. z. o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy a o zmene zkona . 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole zneisovania ivotnho prostredia a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen zkona . 359/2007 Z.z. Nepriame novely Zkon . 359/2007 Z. z. o prevencii a nprave environmentlnych kd a o zmene a doplnen niektorch zkonov (pozri l. IV) Zkon . 129/1996 Z.z. o niektorch opatreniach dianic a ciest pre motorov vozidl (pozri 3) na urchlenie prpravy vstavby
Zkon . 275/2007 Z.z., ktorm sa men a dopa zkon NR SR . 129/1996 Z.z. o niektorch opatreniach na urchlenie prpravy vstavby dianic a ciest pre motorov vozidl v znen zkona NR SR . 160/1996 Z.z. a o zmene a doplnen niektorch zkonov (pozri 2 ods. 2; Prlohy . 1, 2 k zkonu) Zkon . 540/2008 Z.z., ktorm sa men a dopa zkon . 669/2007 Z.z. o jednorazovch mimoriadnych opatreniach v prprave niektorch stavieb dianic a ciest pre motorov vozidl a o doplnen zkona NR SR . 162/1995 Z.z. o katastri nehnutenost (katastrlny zkon) v znen neskorch predpisov v znen zkona . 86/2008 Z.z. a o zmene a doplnen niektorch zkonov (pozri l. V, do zkona . 220/2004 Z.z. sa vklad 17 b; pozri tie prlohu k zkonu) Zkon . 571/2007 Z.z., ktorm sa men a dopa zkon SNR . 330/1991 Zb. o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, pozemkovch radoch, pozemkovom fonde a o pozemkovch spoloenstvch v znen neskorch predpisov a o zmene a doplnen niektorch zkonov (pozri l. 1 bod 54., ktor svis s 17 zkona . 220/2004 Z.z.; l. IV bod 3. pozri zmeny v sadzobnku sprvnych poplatkov) Zkon . 396/2009 Z.z., ktorm sa men a dopa zkon . 504/2003 Z. z. o njme ponohospodrskych pozemkov, ponohospodrskeho podniku a lesnch pozemkov a o zmene niektorch zkonov v znen neskorch predpisov a o zmene a doplnen niektorch zkonov
206
(pozri l. V, menia sa a dopaj paragrafy 9, 15, 17 zkona .220/2004 Z.z.)
2. Vykonvacie predpisy k zkonu o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy

Vyhlka MPSR . 508/2004 Z.z., ktorou sa vykonva 27 zkona . 220/2004 Z. z. o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy a o zmene zkona . 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole zneisovania ivotnho prostredia a o zmene a doplnen niektorch zkonov Nariadenie vldy SR . 376/2008 Z.z., ktorm sa ustanovuje vka odvodu a spsob platenia odvodu za odatie ponohospodrskej pdy
3. Metodick usmernenia MP SR
Vkon prvnych predpisov v oblasti ochrany ponohospodrskej pdy dopaj metodick usmernenia MP SR, ktor boli spracovan za elom zabezpeenia jednotnho vkonu pecializovanej ttnej sprvy na seku ochrany ponohospodrskej pdy (MPSR, KP, OP) a Pdnej sluby (VPOP).
Metodick usmernenie slo: 737/2005-430 vo veci aieb nerastov na ponohospodrskej pde Metodick usmernenie MPSR slo: 4260/2006-910 na zabezpeenia jednotnho vkonu ustanoven 4 a 8 zkona . 220/2004 Z.z. o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy (postup pdnej sluby a OP) Metodick usmernenie slo: 2595/2006-910 o postupe pri vybavovan individulnych iadost o preetrenie kdu BPEJ Metodick usmernenie slo: 2341/2006 910 na zabezpeenie elnho vyuitia skrvky humusovho horizontu ponohospodrskej pdy pri jej pouit pre neponohospodrske ely a na spracovanie dokumentcie bilancie skrvky Metodick usmernenie slo: 3187/2007-430 na posudzovanie nvrhov na pestovanie rchlorastcich drevn na ponohospodrskej pde Metodick usmernenie MPSR . 3384 /2009-430 na posudzovanie nvrhov na zriadenie slnenej elektrrne na ponohospodrskej pde
ORGNY OCHRANY PONOHOSPODRSKEJ PDY Zkon o ochrane ponohospodrskej pdy v praxi uplatuj orgny ochrany ponohospodrskej pdy, ktormi s: Ministerstvo pdohospodrstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky krajsk pozemkov rad, (KP vydva shlas poda 13 a 15) obvodn pozemkov rad (OP vydva rozhodnutie o odat poda 17, stanovisko poda 17 ods.3,stanovisko poda 18, rozhodnutie o usporiadan nezkonnho stavu na ponohospodrskej pde poda 19 ods.1 psm. a).
- 8 KP sdli v Bratislave, Trnave, Nitre, Trenne, iline, Banskej Bystrici, Koiciach a v Preove. - 44 OP sdli v alch mestch;
Priame a nepriame novely zapracovan do zkona . 220/2004 Z.z. Priama novela: zkon . 219/2008 Z.z., innos 1.1.2009
Nepriama novela cez zkon . 359/2007 Z. z. o prevencii a nprave environmentlnych kd a o zmene
a doplnen niektorch zkonov Nepriama novela cez zkon . 540/2008 Z.z., ktorm sa men a dopa zkon . 669/2007 Z. z. o jednorazovch mimoriadnych opatreniach v prprave niektorch stavieb dianic a ciest pre
207
motorov vozidl a o doplnen zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 162/1995 Z. z. o katastri nehnutenost (katastrlny zkon) v znen neskorch predpisov v znen zkona . 86/2008 Z. z. a o zmene a doplnen niektorch zkonov, innos od 13.12.2008; (pozri l. V, do zkona . 220/2004 Z.z. sa vklad 17 b; pozri tie prlohu k zkonu) Nepriama novela cez zkon . 396/2009 Z.z., ktorm sa men a dopa zkon . 504/2003 Z. z. o njme ponohospodrskych pozemkov, ponohospodrskeho podniku a lesnch pozemkov a o zmene niektorch zkonov v znen neskorch predpisov a o zmene a doplnen niektorch zkonov; innos od 1. novembra 2009 (pozri l. V, menia sa a dopaj paragrafy 9, 15, 17 zkona .220/2004 Z. z.)
Komentr: Pri praktickom uplatovan ustanoven zkona . 220/2004 Z.z. je potrebn alie repektova alie : Zkon . 129/1996 Z.z. o niektorch opatreniach na urchlenie prpravy vstavby dianic a ciest pre motorov vozidl (pozri 3) Zkon . 275/2007 Z.z., ktorm sa men a dopa zkon NR SR . 129/1996 Z.z. o niektorch opatreniach na urchlenie prpravy vstavby dianic a ciest pre motorov vozidl v znen zkona NR SR . 160/1996 Z.z. a o zmene a doplnen niektorch zkonov (pozri 2 ods. 2; Prlohy . 1, 2 k zkonu) Zkon . 571/2007 Z.z., ktorm sa men a dopa zkon SNR . 330/1991 Zb. o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, pozemkovch radoch, pozemkovom fonde a o pozemkovch spoloenstvch v znen neskorch predpisov a o zmene a doplnen niektorch zkonov (pozri l. 1 bod 54., ktor svis s praktickm uplatnenm 17 zkona . 220/2004 Z.z.; l. IV bod 3. pozri zmeny v sadzobnku sprvnych poplatkov) Niektor svisiace prvne predpisy: Zkon . 165/1995 Z.z. o katastri nehnutenost a o zpise vlastnckych a inch prv k nehnutenostiam v znen neskorch predpisov(katastrlny zkon) Zkon . 71/1967 Zb. o sprvnom konan v znen neskorch predpisov Zkon .50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku v znen neskorch predpisov Zkon SNR . 330/1991 Zb. o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, pozemkovch radoch, pozemkovom fonde a o pozemkovch spoloenstvch v znen neskorch predpisov a o zmene a doplnen niektorch zkonov
ZKON . 220/2004 Z.z. o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy a o zmene zkona . 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole zneisovania ivotnho prostredia a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov
l. I PRV AS ZKLADN USTANOVENIA 1 Predmet zkona Tento zkon ustanovuje a) ochranu vlastnost a funkci ponohospodrskej pdy a zabezpeenie jej trvalo udratenho obhospodarovania a ponohospodrskeho vyuvania, b) ochranu environmentlnych funkci ponohospodrskej pdy, ktor s: produkcia biomasy, filtrcia, neutralizcia a premena ltok v prrode, udriavanie ekologickho a genetickho potencilu ivch organizmov v prrode, c) ochranu vmery ponohospodrskej pdy pred neoprvnenmi zbermi na neponohospodrske pouitie, d) postup pri zmene druhu pozemku a postup pri odat ponohospodrskej pdy na
208
neponohospodrsky el, e) sankcie za poruenie povinnost ustanovench tmto zkonom. 2 Zkladn pojmy Na ely tohto zkona sa rozumie a) pdou prrodn tvar, ktor vznik bezprostredne na zemskom povrchu ako produkt vzjomnho psobenia klimatickch podmienok, organizmov, loveka, relifu a materskch hornn, b) ponohospodrskou pdou produkne potencilna pda evidovan v katastri nehnutenost1 ako orn pda, chmenice, vinice, ovocn sady, zhrady a trval trvne porasty, (vyhlka GKK
SR . 461/2009 Z.z. v prlohe . 2, kdy 1 a 10. Konkrtne ide o spsob vyuvania ponohospodrskych druhov pozemkov v rmci rastlinnej vroby, na ktorch sa pestuj obilniny, okopaniny, krmoviny, technick plodiny, zelenina, ovocn stromy a kry, vysok a nzka, ochrann a okrasn zele. )
c) bonitovanou pdno-ekologickou jednotkou klasifikan a identifikan daj vyjadrujci kvalitu a hodnotu produkno-ekologickho potencilu ponohospodrskej pdy na danom stanoviti poda prlohy . 3 zkona, d) monitorovanm ponohospodrskej pdy sledovanie a dokumentovanie priebehu zmien vlastnost ponohospodrskej pdy, ktor s rozhodujce z hadiska jej produknch a mimoproduknch funkci, sledovanie kontamincie ponohospodrskych pd rizikovmi ltkami z hadiska monho vstupu tchto ltok do potravinovho reazca, podzemnch vd a ovzduia, e) trvalo udratenm vyuvanm ponohospodrskej pdy a obhospodarovanm ponohospodrskej pdy vyuvanie a ochrana vlastnost a funkci takm spsobom a v takom rozsahu, aby sa zachovala jej biologick rozmanitos, rodnos, schopnos obnovy a schopnos plni vetky funkcie, f) degradciou fyziklne, chemick a biologick pokodenie a znehodnotenie ponohospodrskej pdy, ako je vodn erzia a vetern erzia, zhutnenie, acidifikcia, kontamincia rizikovmi ltkami, kodlivmi rastlinnmi organizmami a ivonymi organizmami a mikroorganizmami, 2) znenie obsahu humusovch ltok v pde, obmedzenie tvorby mikrobilnej biomasy a neprirodzen znenie biologickej aktivity v pde, g) rizikovmi ltkami v pde prvky a zleniny, ktorch prtomnos z prrodnch alebo antropickch zdrojov v pdach v uritej koncentrcii priamo alebo nepriamo vyvolva alebo me vyvola neiaduce zmeny fyziklnych vlastnost, chemickch vlastnost a biologickch vlastnost ponohospodrskej pdy, h) limitnou hodnotou rizikovch ltok hodnoty urujce hranice najvych prpustnch obsahov rizikovch ltok v ponohospodrskej pde (prloha . 2 zkona), i) hranicou zastavanho zemia obce hranica zemia vytenho lomovmi bodmi zastavanho zemia obce, ktor boli premietnut do odtlakov katastrlnych mp k 1. januru 1990. j) odnmanou plochou pozemok, alebo t jeho as, na ktorej dochdza k zmene druhu pozemku z ponohospodrskej pdy na neponohospodrsku pdu.2a).
Poznmka pod iarou k odkazu 2a znie: 2a) 9 zkona . 162/1995 Z. z..
Komentr k BPEJ BPEJ bonitovan pdno-ekologick jednotka je klasifikan a identifikan daj vyjadrujci kvalitu a hodnotu produknoekologickho potencilu ponohospodrskej pdy na danom stanoviti. Ponohospodrska pda je 209
poda sedemmiestneho kdu BPEJ zaraden do 9-ich skupn kvality. Zkonom o ochrane pdy je osobitne chrnen ponohospodrska pda zaraden poda kdu BPEJ do prvej a tvrtej kvalitatvnej skupiny. Sprvcom mp BPEJ je Vskumn stav pdoznalectva a ochrany pdy Bratislava (VPOP). Poskytovanie dajov o kde BPEJ 1. V sasnosti daj o kde BPEJ preber a poskytuje (v slade s ustanoveniami zkona . 162/1995 Z.z.) rezort GKK SR, ktor bude v budcnosti poskytova daj o kde BPEJ v rmci celho zemia SR. Pretoe ide o postupn preberanie kdov BPEJ (z mp bonitovanch pdno-ekologickch jednotiek, ktor spravuje VPOP) a nsledn poskytovanie dajov o kde BPEJ, GKK SR uverejuje v Spravodajcovi GKK SR, pre ktor katastrlne zemia daj o kde BPEJ poskytuje (katastrlne zemia, kde bol zapsan register obnovenej evidencie pdy - ROEP). 2. OP poskytuje daj o kde BPEJ pre konkrtnu parcelu a katastrlne zemie pre potreby na seku pozemkovch prav a prvnej ochrany ponohospodrskej pdy, naprklad pri zberoch ponohospodrskej pdy pre vstavbu. V tomto zmysle, km kataster nehnutenost neprebral daj o kde BPEJ, daj je mon zska na prslunom OP. OP neposkytuje daj o kde BPEJ pre zemie celho katastrlneho zemia alebo pre potreby spracovania zemnoplnovacej dokumentcie. 3. Mapy bonitovanch pdno-ekologickch jednotiek Slovenskej republiky je mapov dielo znanho rozsahu, ktor spravuje VPOP. Toto mapov dielo v rozsahu celho zemia SR je podkladom pre zskanie dajov o kde BPEJ pre zemie vieho rozsahu, naprklad pre jedno alebo niekoko katastrlnych zem, pre ely spracovania zemnoplnovacej dokumentcie, projektu pozemkovch prav. Spracovanie informcie o kde BPEJ pre zemie takhoto rozsahu je nadtandardn sluba VPOP spoplatovan poda prslunho cennka vkonov. 4. preetrovanie BPEJ: OP iados preetr v terne z hadiska monch prin znehodnotenia, dopln o svoje stanovisko a odstpi iados na ministerstvo, odbor pozemkovch prav. Stanovisko obsahuje informciu o princh alebo predpokladanch princh znehodnotenia vlastnost ponohospodrskej pdy a o tom, i etren pozemok bol alebo nebol predmetom rozhodnutia o doasnom odat ponohospodrskej pdy, prpadne stanoviska o neponohospodrskom pouit ponohospodrskej pdy do jednho roka. Komentr k pojmu hranica zastavanho zemia obce HZUO Pojem hranica zastavanho zemia obce je ustanoven v 2 zkona . 220/2004 Z.z. o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy a o zmene zkona . 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole zneisovania ivotnho prostredia a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov, a to na ely ochrany ponohospodrskej pdy pri jej odat na stavebn a in ely takto: hranicou zastavanho zemia obce je hranica zemia vytenho lomovmi bodmi zastavanho zemia obce, ktor boli premietnut do odtlakov katastrlnych mp k 1.1.1990. Poda ustanovenia 7 zkona NR SR . 162/1995 Z.z. o katastri nehnutenost a o zpise vlastnckych a inch prv k nehnutenostiam (katastrlny zkon) v znen neskorch predpisov daj o prslunosti pozemkov k zastavanmu zemiu obce je obsahom katastra nehnutenost , to znamen, e tento daj je evidovan v katastri nehnutenost a poskytuje ho prslun sprva katastra, naprklad vo vpise z katastra nehnutenost. Za sasnho prvneho stavu uveden zkony neustanovuj monosti rozrenia hranice zastavanho zemia obce.
DRUH AS ZSADY TRVALO UDRATENHO VYUVANIA PONOHOSPODRSKEJ PDY A OBHOSPODAROVANIA PONOHOSPODRSKEJ PDY A JEJ OCHRANY
3 Starostlivos o ponohospodrsku pdu (1) Kad vlastnk ponohospodrskej pdy (alej len vlastnk ) alebo njomca a sprvca ponohospodrskej pdy (alej len uvate ) je povinn a) vykonva agrotechnick opatrenia zameran na ochranu a zachovanie kvalitatvnych vlastnost a funkci ponohospodrskej pdy a na ochranu pred jej pokodenm a degradciou,
210
b) predchdza vskytu a reniu burn na neobrbanch pozemkoch, ak osobitn predpis2b) neustanovuje inak. Poznmka pod iarou k odkazu 2b znie: 2b) 12 a 16 a 26 zkona . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov.. c) zabezpei vyuvanie ponohospodrskej pdy tak, aby nebola ohrozen ekologick stabilita zemia a bola zachovan funkn sptos prrodnch procesov v krajinnom prostred, 3) d) usporiada a zosladi ponohospodrsky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri. (2) Na el uveden v odseku 1 psm. d) je vlastnk, prpadne uvate povinn poiada orgn ttnej sprvy ochrany ponohospodrskej pdy ( 23) (alej len orgn ochrany ponohospodrskej pdy ) o zmenu druhu pozemku poda 11 alebo 19 alebo o vyznaenie zmeny druhu pozemku v katastri, ak takto zmena nevyaduje rozhodnutie orgnu ochrany ponohospodrskej pdy poda tohto zkona. (3) Uvate zabezpe starostlivos o ponohospodrsku pdu vo vlastnctve ttu na zem vojenskho obvodu poda osobitnho predpisu4) tak, aby nedolo k trvalmu znehodnoteniu jej vlastnost. 4 Ochrana ponohospodrskej pdy pred degradciou (1) zemie Slovenskej republiky ohrozen degradciou ponohospodrskej pdy eviduje Vskumn stav pdoznalectva a ochrany pdy v rmci odbornej innosti pre oblas ochrany ponohospodrskej pdy (alej len pdna sluba ). Pdna sluba vykonva prieskum ponohospodrskych pd a v oblastiach ohrozench degradciou navrhuje ochrann opatrenia zameran na jej zmiernenie a odstrnenie. (2) Ak pdna sluba zist hrozbu pokodenia ponohospodrskej pdy alebo pokodenie ponohospodrskej pdy, alebo degradciu ponohospodrskej pdy, orgn ochrany ponohospodrskej pdy ( 23) na jej nvrh ulo vlastnkovi alebo uvateovi vykona opatrenia na ochranu pred jej pokodenm a degradciou alebo opatrenia na odstrnenie neiaduceho stavu. (3) Nvrh pdnej sluby poda odseku 2 obsahuje najm a) zkladn identifikan daje o ponohospodrskom druhu pozemku poda dajov katastra, b) analzu stavu ohrozenia ponohospodrskej pdy, c) nvrh opatren na odstrnenie hrozby pokodenia a degradcie ponohospodrskej pdy s prepotom finannch nkladov. 5 Ochrana ponohospodrskej pdy pred erziou (1) Erzia ponohospodrskej pdy predstavuje bytok povrchovej najrodnejej vrstvy ponohospodrskej pdy, bytok ivn, humusu, organickej hmoty, znenie mikrobiologickho ivota a stratu funkci pdy. Kategrie a limitn hodnoty pri erzii ponohospodrskej pdy s uveden v prlohe . 1.
211
(2) Vlastnk alebo uvate je povinn vykonva trval a inn protierznu ochranu ponohospodrskej pdy vykonvanm ochrannch agrotechnickch opatren poda stupa erzie ponohospodrskej pdy, ktor s: a) vsadba elovej ponohospodrskej a ochrannej zelene, b) vrstevnicov agrotechnika, c) striedanie plodn s ochrannm inkom, d) mulovacia medziplodina kombinovan s bezorbovou agrotechnikou, e) bezorbov agrotechnika, f) osevn postupy so striedanm plodn s ochrannm inkom, g) usporiadanie honov v smere prevldajcich vetrov, h) in opatrenia, ktor ur pdna sluba poda stupa erzie ponohospodrskej pdy. (3) Ak pdna sluba zist erziu ponohospodrskej pdy a neinnos vlastnka alebo uvatea, orgn ochrany ponohospodrskej pdy ( 23) na jej nvrh ulo opatrenia poda odseku 2. 6 Ochrana ponohospodrskej pdy pred zhutnenm (1) Zhutnenie ponohospodrskej pdy je nepriazniv stav ponohospodrskej pdy zaprinen zvenm objemovej hmotnosti. Zhutnenie ponohospodrskej pdy vznik v dsledku nesprvnych osevnch postupov a postupov hnojenia, nedostatonho vpnenia a nesprvneho pouvania ponohospodrskej techniky. (2) Vlastnk alebo uvate je povinn pri vyuvan ponohospodrskej pdy na ponohospodrsku vrobu vykonva agrotechnick opatrenia, ktor predchdzaj hrozbe zhutnenia ponohospodrskej pdy a zhutneniu ponohospodrskej pdy, a to najm sprvnou vobou plodn, osevnch postupov a technolgi obhospodarovania. (3) Ak pdna sluba zist zhutnenie ponohospodrskej pdy spsoben neinnosou vlastnka alebo uvatea, orgn ochrany ponohospodrskej pdy (OP) na jej nvrh ulo opatrenia poda odseku 2. (4) Limitn hodnoty objemovch hmotnost zhutnench ponohospodrskych pd s uveden v prlohe . 1 zkona. 7 Zsada bilancie pdnej organickej hmoty (1) Obsah a kvalita pdnej organickej hmoty v ponohospodrskej pde s podmienkou udrania jej optimlnych vlastnost a funkci. (2) Vlastnk alebo uvate je povinn vykonva kontrolu bilancie pdnej organickej hmoty a pouva tak spsoby hospodrenia, ktor nevyvolaj prekroenie limitnej hodnoty deficitu bilancie pdnej organickej hmoty poda prlohy . 1. (3) Ak pdna sluba zist prekroenie limitnej hodnoty poda odseku 4 spsoben neinnosou vlastnka alebo uvatea, orgn ochrany ponohospodrskej pdy (OP) na jej nvrh ulo vykona organick hnojenie ponohospodrskej pdy.
212
(4) Limitn hodnoty ohrozenia obsahu a kvality pdnej organickej hmoty s uveden v prlohe . 1 zkona. 8 Ochrana ponohospodrskej pdy pred rizikovmi ltkami (1) Kad, kto m podozrenie, e me djs k pokodeniu ponohospodrskej pdy rizikovmi ltkami, alebo zist pokodenie ponohospodrskej pdy rizikovmi ltkami, je povinn tto skutonos ohlsi prslunmu orgnu ochrany ponohospodrskej pdy (OP) alebo pdnej slube. (2) Za ponohospodrsku pdu pokoden rizikovmi ltkami sa povauje ponohospodrska pda, v ktorej sa aspo jedna rizikov ltka nachdza v mnostve nad limitnou hodnotou rizikovch ltok poda prlohy . 2 zkona. (3) Na urenie obsahu rizikovch ltok v ponohospodrskej pde poda odseku 2 je oprvnen len akreditovan osoba. (4) Kad, kto svojou innosou rizikovmi ltkami pokod ponohospodrsku pdu, je povinn bezodkladne vykona opatrenia na odstrnenie pokodenia. Ak tak neurob, orgn ochrany ponohospodrskej pdy (OP) tomu, kto pokodenie spsobil, ulo opatrenia na odstrnenie pokodenia ponohospodrskej pdy navrhnut pdnou slubou. (5) Orgn ochrany ponohospodrskej pdy (OP) na nvrh pdnej sluby rozhodne o tom, e pozemok je kontaminovan rizikovmi ltkami ohrozujcimi zdravie alebo ivot ud a zvierat a e ponohospodrske plodiny sa nesm pouva na vrobu potravn, krmv ani sa nesm pouva v potravinovom reazci. (6) Ak dolo k pokodeniu ponohospodrskej pdy rizikovmi ltkami poda odsekov 2 a 4 priemyselnou innosou prevdzok, ulo v integrovanom povoovan opatrenia na odstrnenie pokodenia ponohospodrskej pdy orgn ttnej sprvy vo veciach integrovanej prevencie a kontroly zneisovania.7) (6) Opatrenia na ochranu ponohospodrskej pdy pred pokodenm rizikovmi ltkami alebo na odstrnenie takho pokodenia spsobenho innosou prevdzok, na ktor sa vzahuje osobitn predpis, 7) uklad orgn ttnej sprvy vo veciach integrovanej prevencie a kontroly zneisovania ivotnho prostredia7a) s prihliadnutm na limitn hodnoty rizikovch ltok v ponohospodrskej pde poda prlohy . 2 a s prihliadnutm na opatrenia navrhnut alebo uloen poda odsekov 4 a 5.
Poznmky pod iarou k odkazom 7 a 7a znej: "7) 2 ods. 4 zkona . 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole zneisovania ivotnho prostredia a o zmene a doplnen niektorch zkonov. 7a) 28 zkona . 245/2003 Z. z. v znen zkona . 532/2005 Z. z.".
213
TRETIA AS ZMENY DRUHOV POZEMKOV

9 (1) Orgn ochrany ponohospodrskej pdy ( 23) na zklade iadosti vlastnka alebo iadosti uvatea vyd rozhodnutie na a) zmenu trvalho trvneho porastu, vinice a ovocnho sadu na in druh ponohospodrskeho pozemku, b) zmenu neponohospodrskej pdy na ponohospodrsku pdu, c) zalesnenie ponohospodrskej pdy zmenu ponohospodrskeho druhu pozemku na lesn pozemok.. (1) Orgn ochrany ponohospodrskej pdy (OP) na zklade iadosti vlastnka alebo uvatea ponohospodrskej pdy vyd rozhodnutie na zmenu ponohospodrskeho druhu pozemku na lesn pozemok. (2) Na vydanie rozhodnutia poda odseku 1 s potrebn vyjadrenia dotknutch orgnov ttnej sprvy, ktor chrnia verejn zujmy poda osobitnch predpisov, 8) stanovisko vlastnka a uvatea a odborn stanovisko pdnej sluby a daje o pozemku poda katastra; ustanovenie osobitnho predpisu9) tm nie je dotknut. 10 (1) Orgn ochrany ponohospodrskej pdy (OP) z vlastnho podnetu alebo na iados vlastnka alebo uvatea rozhodne, ak s pochybnosti o tom, i pozemok je alebo nie je ponohospodrska pda. (2) Predmetom rozhodovania poda odseku 1 s ponohospodrske druhy pozemkov, ktor a) vplyvom prrodnch procesov a elom vyuvania zmenili svoj charakter tak, e ich nemono ponohospodrsky obrba, ako s rokliny, vmole, vysok medze s krovinami alebo s kamenm, a pozemky, ktor neposkytuj trval itok z inch dvodov, najm plochy zarasten krovinami alebo zanesen trkom i kamenm, slatiny, plochy zamokren alebo porasten raelinovm machom, mlo nosn plochy, b) charakterom pdneho profilu a vlastnosami zodpovedaj charakteru ponohospodrskej pdy, ale s v katastri evidovan ako neponohospodrske pozemky, c) s dlhodobo zalesnen a s vhodn na preradenie do lesnho pdneho fondu s cieom usporiada ich evidenciu v katastri, priom orgn ochrany ponohospodrskej pdy rozhodne o zmene ponohospodrskeho druhu pozemku na lesn pozemok so shlasom orgnu ttnej sprvy lesnho hospodrstva9a).
Poznmka pod iarou k odkazu 9a znie: 9a) 56 ods. 1 psm. c) zkona . 326/2005 Z. z..
(3) Prlohou iadosti poda odseku 1 s daje o pozemku poda katastra, prpadne technick podklady na vyznaenie zmeny druhu pozemku v katastri potrebn na vyznaenie zmeny druhu pozemku v katastri. Podklady katastra zabezpe vlastnk alebo uvate. Pri rozhodovan poda odseku 1 orgn ochrany ponohospodrskej pdy (OP) prihliada na odborn stanovisko pdnej sluby.
Komentr k 9 a 10 Defincia a rozliovanie drevn na ponohospodrskej pde 214
Poda ustanoven zkona . 220/2004 Z.z. o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy a o zmene zkona . 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole zneisovania ivotnho prostredia a o zmene a doplnen niektorch zkonov (alej len zkon), orgny ochrany ponohospodrskej pdy: Zalesnenie ponohospodrskej pdy Nvrh zalesnenia ponohospodrskej pdy (naprklad trvalho trvneho porastu) je mon riei poda ustanovenia 9 ods. 1 psm. c) zkona. Zmena ponohospodrskeho druhu pozemku na lesn pozemok sa vyzna v katastri nehnutenost na podklade rozhodnutia obvodnho pozemkovho radu. Potencilne vhodn na zalesnenie s ponohospodrske pdy zaraden poda kdu BPEJ do 6. a 9. skupiny kvality poda prlohy . 3 k zkonu o ochrane pdy. Rozhodnutie podlieha zkonu o sprvnom konan; dleitm podkladom je projekt navrhovanho zalesnenia; vyjadrenia astnkov konania a vyjadrenie dotknutch orgnov ttnej sprvy ...... Zalesnenm ponohospodrskej pdy dochdza k zmene funknho vyuitia zemia a k zmene druhu pozemku v katastri nehnutenost. Dlhodobo zalesnen ponohospodrske pdy (tzv. biele plochy) Rieenie dlhodobo zalesnench ponohospodrskych pd, ktor s sasou lesnch ekosystmov, a ktor s vhodn na preradenie do lesnch pozemkov (z praxe je nm znme, e ide o 20 a 100 ron lesn porast drevn na ponohospodrskej pde) je mon riei ustanovenm 10 odsek 1, 2, psm. c). zkona. Rozhodnutie podlieha zkonu o sprvnom konan. Zmena ponohospodrskeho druhu pozemku na lesn pozemok sa vyzna v katastri nehnutenost na podklade rozhodnutia obvodnho pozemkovho radu. Rchlorastce energetick dreviny na ponohospodrskej pde Dreviny ako s vba, topo, agt, jela, osika .... a alie nie s ponohospodrskymi plodinami, s drevinami. Pri nvrhoch pestovania rchlorastcich drevn na ponohospodrskej pde pre energetick ely obvodn pozemkov rad vydva rozhodnutie o doasnom odat ponohospodrskej pdy poda 17 zkona o ochrane pdy. V rozhodnut sa identifikuje plocha a vmera na podklade dajov katastra nehnutenost,. Ukladaj sa podmienky ochrany dotknutej ponohospodrskej pdy pred jej znehodnotenm, uklad sa podmienka sptnej rekultivcie ponohospodrskej pdy. Predmetom rozhodnutia OP je zmena funknho vyuitia ponohospodrskej pdy, nemen sa vak druh pozemku v KN. Rozhodnutie podlieha zkonu o sprvnom konan; dleitm podkladom s vyjadrenia astnkov konania a vyjadrenie dotknutch orgnov ttnej sprvy, naprklad na seku ochrany prrody, ochrany vd a ochrany zdravia ud (alergie), ale tie ochrany pred invziou nepvodnch drevn. Potencilne vhodn na vsadbu rchlorastcich energetickch drevn s ponohospodrske pdy zaraden poda kdu BPEJ do 6. a 9. skupiny kvality poda prlohy . 3 k zkonu o ochrane pdy. ahk samonlet drevn na ponohospodrskej pde Ide o dlhodobo zanedban ponohospodrske pdy s porastom krovn a stromov; uplatuje sa 3 zkona . 220/2004 Z. z. nemen sa druh pozemku v KN Plochy dlhodobo zanedbanej ponohospodrskej pdy s porastom krovn a drevn, tzv. ahk samonlet, nie s vhodn na preradenie medzi lesn pozemky, pretoe nemaj charakter lesnch drevn a lesnho pozemku. Obhliadkou v terne je mon zisti, e ide o 5 a 15 ron neriadene rastce krovinov a stromov samonlety. Takto zanedban ponohospodrsku pdu je mon vrti do pvodnho stavu odstrnenm porastu drevn a rekultivanmi opatreniami na pde.
11 (1) Orgn ochrany ponohospodrskej pdy (OP) z vlastnho podnetu alebo na zklade iadosti vlastnka, prpadne uvatea rozhodne o zmene ponohospodrskeho druhu pozemku, ak a) pred 25. jnom 1992 vplyvom udskej innosti zmenil svoj charakter a nezodpoved ponohospodrskej pde, b) bol administratvne odat z ponohospodrskeho pdneho fondu a zanikol dvod a el odatia, priom nezmenil charakter ponohospodrskej pdy. (2) Prlohou iadosti vlastnka, prpadne uvatea poda odseku 1 s zkladn identifikan daje o pozemku a technick podklady katastra potrebn na vyznaenie zmeny druhu pozemku v
215
katastri.
TVRT AS OCHRANA PONOHOSPODRSKEJ PDY PRI NEPONOHOSPODRSKOM POUIT

12 Zsady ochrany ponohospodrskej pdy pri neponohospodrskom pouit (1) Ponohospodrsku pdu mono poui na stavebn ely a in neponohospodrske ely len v nevyhnutnch prpadoch a v odvodnenom rozsahu. Ponohospodrsku pdu mono oda natrvalo alebo doasne poda 17, alebo poui ponohospodrsku pdu na neponohospodrsky el na as do jednho roka vrtane uvedenia pdy do pvodnho stavu poda 18. (2) Ten, kto navrhne neponohospodrske pouitie ponohospodrskej pdy, je povinn a) chrni ponohospodrsku pdu zaraden poda kdu bonitovanej pdno-ekologickej jednotky do prvej a tvrtej kvalitatvnej skupiny uvedenej v prlohe . 3, b) riei alternatvne umiestnenie stavby na ponohospodrskej pde za hranicou zastavanho zemia obce so zreteom na ochranu najkvalitnejch ponohospodrskych pd poda psmena a) a vyhodnoti dsledky pre ponohospodrsku pdu pre kad alternatvu, c) nenaruova ucelenos honov a nesaova obhospodarovanie ponohospodrskej pdy nevhodnm situovanm stavieb, jej delenm a drobenm alebo vytvranm ast nevhodnch na obhospodarovanie ponohospodrskymi mechanizmami, d) zabezpei prstup na neprstupn hony v prpade rozdelenia honov vybudovanm elovch ponch ciest, e) vykona skrvku humusovho horizontu ponohospodrskych pd odnmanch natrvalo a zabezpei ich hospodrne a eln vyuitie na zklade bilancie skrvky humusovho horizontu, f) vykona skrvku humusovho horizontu ponohospodrskych pd odnmanch doasne a zabezpei starostlivos o skladovan skrvku na zklade bilancie skrvky humusovho horizontu, g) vykona skrvku humusovho horizontu ponohospodrskej pdy pouitej na neponohospodrsky el na as krat ako jeden rok a zabezpei starostlivos o skladovan skrvku na zklade bilancie skrvky humusovho horizontu, h) vykona rekultivciu doasne odatej ponohospodrskej pdy na zklade schvlenho projektu rekultivcie, i) zabezpei vrtenie ponohospodrskej pdy pouitej na neponohospodrsky el na as krat ako jeden rok do pvodnho stavu, j) zabezpei zkladn starostlivos o ponohospodrsku pdu odat poda 17 a do realizcie stavby, najm pred zaburinenm pozemkov a porastom samonletu drevn, k) zabezpei skladovan skrvku humusovho horizontu ponohospodrskej pdy z doasne odatch plch pred vskytom a renm burn, samonletom drevn a pred rozkradnutm.
216
l) zaplati odvod za trval odatie alebo doasn odatie ponohospodrskej pdy poda kdu bonitovanej pdno-ekologickej jednotky (alej len odvod); povinnos zaplati odvod sa vzahuje aj na toho, kto zabral ponohospodrsku pdu bez rozhodnutia orgnu ochrany ponohospodrskej pdy poda 17. Ak odvod nebol zaplaten vas, vznik povinnos zaplati penle za kad, aj zaat de omekania vo vke 0,5% z nezaplatenej sumy, a to ponc dom nasledujcim po dni splatnosti. Odvod a penle s prjmom ttneho rozpotu..
Komentr k 12 ods. 2 psm. e), f), g) (1) Bilancia a vykonanie skrvky humusovho horizontu ponohospodrskej pdy sa spracva pri skrvke humusovho horizontu ponohospodrskej pdy a) odnmanej natrvalo a jej hospodrnom a elnom vyuit, b) odnmanej doasne, jej skladovan a uveden ponohospodrskej pdy do pvodnho stavu, c) pouitej na neponohospodrske ely na dobu kratiu ako jeden rok, jej skladovan a uveden ponohospodrskej pdy do pvodnho stavu. (2) Skrvka humusovho horizontu ponohospodrskej pdy sa vykonva z hornej asti pdneho profilu, ktor je zhodn s humusovm horizontom v zvislosti od biologickho oivenia a obsahu humusu alebo i z hlbie uloench vrstiev pdy. Hospodrnos a elnos skrvky humusovho horizontu ponohospodrskej pdy sa uruje na zklade rodnosti, morfologickch vlastnost a hygienickho stavu pdy. (3) Skrvka humusovho horizontu ponohospodrskej pdy sa vykonva oddelene poda jednotlivch ast so zreteom na hbku biologicky aktvnej pdy. (4) Skrvka humusovho horizontu ponohospodrskej pdy z plch doasnho odatia ponohospodrskej pdy predstavuje jej vykonanie, uloenie na skldku, oetrovanie skldky a nsledn vrtenie pdy do pvodnho stavu sptnou rekultivciou. (5) Hbkou pdy sa rozumie mocnos pdneho profilu nad pevnm (materskm) pdotvornm substrtom alebo jeho svislm silne trkovitm alebo kamenitm rozpadom. Za plytk pdu sa oznauje pda s mocnosou do 30 cm, za stredne hlbok pdu sa oznauje pda s mocnosou od 30 cm do 60 cm, za hlbok pdu sa oznauje pda s mocnosou od 60 cm do 100 cm a za vemi hlbok pdu sa oznauje pda s mocnosou nad 100 cm. (6) Humusovm horizontom ponohospodrskej pdy (alej len humusov horizont ) sa rozumie svisl povrchov horizont nahromadench minerlnych ltok a humusovch ltok, ktor je od hlbch horizontov odlen farbou a truktrou. Kultivovan as humusovho horizontu sa nazva ornica. Za plytk humusov horizont sa oznauje humusov horizont do 18 cm, za stredne hlbok humusov horizont sa oznauje humusov horizont od 18 cm do 24 cm, za hlbok humusov horizont sa oznauje humusov horizont od 24 cm do 30 cm a za vemi hlbok humusov horizont sa oznauje humusov horizont nad 30 cm. Akumulovan humusov horizonty mu ma hbku nad 50 cm. (7) Hospodrnym a elnm vyuitm skrvky humusovho horizontu ponohospodrskej pdy z plch trvalho odatia ponohospodrskej pdy sa rozumie jej zhrnutie, odvoz a rozhrnutie na in ponohospodrske pozemky zodpovedajcej kvality, zrodnenie menej rodnch ponohospodrskych pd a jej pouitie na vrobu kompostu alebo zhradnej pdy, alebo na zlepenie kvalitatvnych vlastnost neponohospodrskych pd, ktor neboli vyraden z biologickho ltkovho kolobehu s rastlinstvom, ako je ponohospodrska zele, ekologick zele a okrasn zele. (8) Bilancia skrvky humusovho horizontu ponohospodrskej pdy sa spracva v textovej asti, tabukovej asti a mapovej asti. (9) Textov as bilancie skrvky humusovho horizontu ponohospodrskej pdy obsahuje a) agronomickopdoznaleck charakteristiku ponohospodrskej pdy vypracovan na zklade komplexnho a podrobnho pdoznaleckho prieskumu a kdu bonitovanej pdnoekologickej jednotky, b) agronomickopdoznaleck charakteristiku ponohospodrskej pdy vypracovan na zklade vykonanho ternneho etrenia pdneho profilu vkopom sondy, c) technologick postup vykonania skrvky humusovho horizontu ponohospodrskej pdy, (10) Tabukov as bilancie skrvky humusovho horizontu ponohospodrskej pdy obsahuje kvantifikciu vmery plch poda dajov katastra nehnutenost a kvantifikciu jej objemu s urenm jej umiestnenia na in pozemky pri trvalom odat ponohospodrskej pdy alebo jej uskladnenia pri doasnom odat ponohospodrskej pdy, priom vka skldky nesmie presiahnu 3 m a sklon svahov 1 : 1, 5 a 2 m; skldka mus by chrnen pred odnanm vetrom a vodou a pred zaburinenm a rozkrdanm. (11) Mapov as bilancie skrvky humusovho horizontu ponohospodrskej pdy tvor geometrick pln odnmanch plch alebo snmka z katastra nehnutenost. Jej plochy s vyznaen na mapovom podklade farebne poda toho, i ide o trval odatie ponohospodrskej pdy, alebo doasn odatie ponohospodrskej pdy. Plocha skldky pri doasne odnmanej ponohospodrskej pde a plocha umiestnenia a rozhrnutia skrvky
217
humusovho horizontu ponohospodrskej pdy z trvalho odatia ponohospodrskej pdy sa vyznauj na mapovom podklade farebne. (12) Okrem spracovania dokumentcie bilancie skrvky humusovho horizontu ponohospodrskej pdy poda odsekov 2 a 4 sa vypracva aj bilancia skrvky poda prlohy . 1, ak ide o trval odatie ponohospodrskej pdy a bilancia skrvky poda prlohy . 2, ak ide o doasn odatie ponohospodrskej pdy. (13) Bilancia skrvky humusovho horizontu ponohospodrskej pdy sa spracva, ak ide o zber ponohospodrskej pdy do 1 000 m2 len poda prlohy . 1 vyhlky MPSR . 508/2004 Z.z., a ak ide o pouitie ponohospodrskej pdy do jednho roka len poda prlohy . 2. vyhlky MPSR . 508/2004 Z.z
Komentr k 12 ods. 2 psm. h) (1) Rekultivcia je shrn agromelioranch, agrotechnickch, biologickch a pestovateskch opatren na obnovu kvalitatvnych vlastnost ponohospodrskej pdy a obnovu pdnej rodnosti. Tieto opatrenia obsahuj obnovu fyziklnych vlastnost, chemickch vlastnost a biologickch vlastnost poda prslunho druhu pozemku ponohospodrskej pdy. (2) Projekt rekultivcie obsahuje a) informciu o navrhovanom doasnom odat ponohospodrskej pdy, stavbe alebo inom zmere, b) identifikan daje z katastra nehnutenost o pde, na ktorej m by vykonan rekultivcia a agronomickopdoznaleck charakteristiku pdy, vodohospodrske pomery stanovia a morfolgiu pdneho profilu, c) bilanciu skrvky humusovho horizontu ponohospodrskej pdy doasne odnmanej, d) technick as rekultivcie, ktor obsahuje opis opatren technickej rekultivcie, postup pri ich vykonvan, asov harmonogram postupu prc, najm zemn prce, povrchov oistenie plochy, plon urovnvky a navky, rekontrukciu pdneho profilu a hydromelioran opatrenia, e) biologick as rekultivcie, ktor obsahuje opis opatren biologickej rekultivcie, postup pri ich vykonvan, asov harmonogram postupu prc, najm osevn postupy, hnojenie pdy a optimalizciu pdnej reakcie, f) stanovisko vlastnka ponohospodrskej pdy (alej len vlastnk ) alebo njomcu a sprvcu ponohospodrskej pdy (alej len uvate ), g) zvzn vyhlsenie vlastnka alebo uvatea, e po skonen rekultivcie prevezme rekultivovan plochy do uvania, h) odborn stanovisko k projektu rekultivcie. (3) Rekultivcia sa uruje najmenej v rozsahu vmery doasne odatej ponohospodrskej pdy. Vmeru rekultivcie mono rozri na susedn pozemky vtedy, ak treba riei ekologick stabilitu dotknutho zemia, ktor bola naruen stavebnou alebo inou innosou v terne. (4) Termn skonenia rekultivcie je toton s termnom skonenia doasnho odatia ponohospodrskej pdy poda rozhodnutia o jej odat. V rmci termnu skonenia doasnho odatia ponohospodrskej pdy sa vykon technick rekultivcia a najmenej jeden rok biologick rekultivcia. Biologick rekultivcia pokrauje aj po termne doasnho odatia ponohospodrskej pdy a poda nronosti biologickch opatren me trva ete jeden rok a tyri roky. (5) Po skonen rekultivcie predklad investor protokol o jej vykonan poda vzoru uvedenho v prlohe . 3 prslunmu orgnu ochrany ponohospodrskej pdy.
Komentr k 12 ods.2 psm. b) Vyhodnotenie dsledkov stavebnch zmerov a inch nvrhov na ponohospodrskej pde sa spracva v textovej asti, tabukovej asti a mapovej asti. Textov as obsahuje zhodnotenie a zdvodnenie stavebnch a inch zmerov navrhovanch na ponohospodrskej pde z hadiska uplatnenia zsad ochrany ponohospodrskej pdy. Tabukov as obsahuje a) prehad stavebnch a inch zmerov na ponohospodrskej pde navrhovanch v rmci nvrhov zemnoplnovacej dokumentcie a k nvrhom, ktor menia alebo dopaj schvlen zemnoplnovaciu dokumentciu, vypracovan poda prlohy . 4, b) prehad individulnych nvrhov neponohospodrskeho pouitia ponohospodrskej pdy pre konkrtny stavebn 218
alebo in zmer, vypracovan poda prlohy . 5, ak obec nie je povinn ma zemn pln. Mapov as obsahuje mapu irch zemnch vzahov, komplexn nvrh stavebnho rozvoja a vkres vyhodnotenia dsledkov navrhovanho stavebnho rozvoja a inch zmerov na ponohospodrskej pde, ktor obsahuje tieto daje: a) druhy pozemkov poda registra C katastra nehnutenost, b) bonitovan pdno-ekologick jednotku, c) hranice rieenho zemia, d) hranice katastrlnych zem, e) priebeh hranc chrnench zem z hadiska ochrany prrody a ochrany vd, f) plochy kontaminovanho pdneho fondu, g) plochy zvlah a odvodnen, h) plochy postihnut degradciou pdy, a to zosuvmi, erziou a naruenm ekologickej stability zemia, i) plochy ponohospodrskej pdy osobitne chrnenej zaraden do 1. a 4. skupiny bonitovanej pdno-ekologickej jednotky, j) arely ponohospodrskej prvovroby, k) lokality navrhovanch stavebnch a inch zmerov na ponohospodrskej pde. Ak ide o posdenie individulneho nvrhu poda odseku 3 psm. b), mapov as obsahuje snmku a vpis z katastra nehnutenost so zkresom navrhovanho zberu ponohospodrskej pdy.
Ochrana ponohospodrskej pdy pri zemnoplnovacej innosti 13 (1) Pri kadom obstarvan a spracvan zemnoplnovacej dokumentcie, projektov pozemkovch prav a inch nvrhov poda osobitnch predpisov10) sa mus dba na ochranu ponohospodrskej pdy a riadi sa zsadami ochrany poda 12. (2) Nvrh poda odseku 1 mus by pred schvlenm poda osobitnho predpisu (stavebnho zkona) odshlasen orgnom ochrany ponohospodrskej pdy (KP). Na vydanie shlasu s budcim monm pouitm ponohospodrskej pdy na stavebn zmery a in zmery a urenie podmienok shlasu je rozhodujci celkov konen rozsah zamanho odatia ponohospodrskej pdy. Shlas je podkladom na vydanie rozhodnutia o odat ponohospodrskej pdy poda 17. 14 (1) Nvrhy neponohospodrskeho pouitia ponohospodrskej pdy, ktor menia alebo dopaj schvlen zemnoplnovaciu dokumentciu poda osobitnho predpisu, (stavebnho zkona) podliehaj posdeniu z hadiska ochrany ponohospodrskej pdy a vydaniu shlasu poda 13. Nvrhy posudzuje orgn ochrany ponohospodrskej pdy (KP) so zreteom na doteraz nepouit plochy v rmci platnej zemnoplnovacej dokumentcie. (2) Nvrhy poda odseku 1 a 13 ods. 1 predklad na posdenie orgnu ochrany ponohospodrskej pdy (KP) orgn zemnho plnovania.
15 (1) Ak obec nie je povinn ma zemn pln poda osobitnho predpisu, 12) orgn ochrany ponohospodrskej pdy ( 22) me udeli shlas aj k individulnemu nvrhu neponohospodrskeho pouitia ponohospodrskej pdy pre konkrtny stavebn zmer alebo in zmer.
219
(1) Orgn ochrany ponohospodrskej pdy (KP) me udeli shlas aj k individulnemu nvrhu neponohospodrskeho pouitia ponohospodrskej pdy pre konkrtny stavebn zmer alebo in zmer.. (2) Podkladom na posdenie individulneho nvrhu poda odseku 1 je okrem dajov o pozemku poda katastra, prpadne technickch podkladov na vyznaenie zmeny druhu pozemku v katastri aj projektov dokumentcia, stanovisko vlastnka a dotknutch orgnov ttnej sprvy, ktor chrnia verejn zujmy poda osobitnch predpisov. (3) Pri prprave vstavby dianic a ciest pre motorov vozidl sa stanovisko vlastnka poda odseku 2 nevyaduje. 16 (1) Ak predloen nvrh poda 13 a 15 nespa zsady ochrany ponohospodrskej pdy poda 12, orgn ochrany ponohospodrskej pdy (KP) shlas poda 13 a 15 neudel. (2) Shlas poda 13 a 15 netreba iada, ak nvrh neponohospodrskeho pouitia ponohospodrskej pdy nepresahuje vmeru 1 000 m2 alebo ak ide o usporiadanie neoprvnench zberov ponohospodrskej pdy ( 19). (2) Shlas poda 13 a 15 sa nevyaduje, ak ide o celkov a konen vmeru odatia ponohospodrskej pdy do 1000 m2, ak ide o usporiadanie neoprvnench zberov ponohospodrskej pdy, alebo ak ide o doasn odatie ponohospodrskej pdy. 17 Odatie ponohospodrskej pdy (1) Na neponohospodrske ely mono poui ponohospodrsku pdu len na zklade rozhodnutia o odat ponohospodrskej pdy (alej len rozhodnutie o odat ). Rozhodnutie o odat vydva orgn ochrany ponohospodrskej pdy (OP), v ktorho obvode sa ponohospodrska pda navrhovan na odatie nachdza.
Komentr: Obvodn pozemkov rad vydva rozhodnutie v slade s ustanoveniami sprvneho zkona, preto okrem inch nleitost je potrebn aj vyjadrenie astnkov konania 14 ods. 1 zkona . 71/1967 Zb. o sprvnom konan v znen neskorch predpisov.. alie nleitosti s uveden v odseku 5.
(2) Rozhodnutie o odat nie je potrebn a) na ely umiestnenia signlov, stabilizanch kameov a inch znaiek na geodetick ely, na vstupn achty, preerpvacie stanice, vrty a studne, stoiare alebo in objekty nadzemnho a podzemnho vedenia, a ak v uvedench prpadoch nejde o plochu viu ako 25 m2, a b) v hraniciach zastavanho zemia obce, ak nejde o plochu viu ako 1 000 m2. (2) Rozhodnutie o odat nie je potrebn vyda, a) ak ide o umiestnenie signlov, stabilizanch kameov a inch znaiek na geodetick ely, na vstupn achty, preerpvacie stanice, vrty a studne, stoiare alebo in objekty nadzemnho a podzemnho vedenia a vmera jednotlivch uvedench objektov nepresiahne 25 m2, a ak ide o jednorazov zmenu druhu pozemku do 15 m2, b) ak ide o vmeru odnmanej plochy do 500 m2 v hraniciach zastavanho zemia obce poda 2 psm. i).. (3) V prpadoch poda odseku 2 vydva orgn ochrany ponohospodrskej pdy (OP)
220
stanovisko k pripravovanmu zmeru na ponohospodrskej pde a v prpadoch vykonanch zmien druhov pozemkov do 15 m2 na zklade kpie z katastrlnej mapy. (4) Ponohospodrsku pdu mono oda natrvalo alebo doasne, priom a) odatm natrvalo sa rozumie trval zmena spsobu pouitia ponohospodrskej pdy s trvalou zmenou druhu pozemku v katastri, b) doasnm odatm sa rozumie doasn zmena spsobu pouitia ponohospodrskej pdy na as najviac desa rokov, ktor sa rekultivanmi opatreniami uvedie do pvodnho stavu. (5) Prvnick osoby alebo fyzick osoby, ktor iadaj o trval odatie alebo doasn odatie ponohospodrskej pdy, s povinn k iadosti priloi a) shlas poda 13 a 15, b) projektov dokumentciu, c) bilanciu skrvky humusovho horizontu ponohospodrskej pdy s nvrhom na jej hospodrne vyuitie, osobitne na trval odatie a osobitne na doasn odatie, ktor vypracva fyzick osoba, ktor m ukonen vysokokolsk vzdelanie druhho stupa ponohospodrskeho smeru alebo prrodovednho smeru so zameranm na pdoznalectvo alebo prvnick osoba, ktor takto fyzick osobu zamestnva, d) projekt sptnej rekultivcie doasne odnmanej ponohospodrskej pdy s asovm harmonogramom a ekonomickm prepotom nkladov, ktor vypracva prvnick osoba alebo fyzick osoba oprvnen na jeho vypracovanie fyzick osoba, ktor m ukonen vysokokolsk vzdelanie druhho stupa ponohospodrskeho smeru alebo prrodovednho smeru so zameranm na pdoznalectvo alebo prvnick osoba, ktor takto fyzick osobu zamestnva, e) zkladn identifikan daje o pozemku, ktor obsahuj 1. vpis z katastra, 2. kpiu katastrlnej mapy s vyznaenm parciel navrhovanch na odatie, 3. dve vyhotovenia geometrickho plnu1) plch navrhovanch na odatie, 4. potvrdenie o bonitovanej pdno-ekologickej jednotke, f) vyjadrenia astnkov konania a dotknutch orgnov ttnej sprvy a samosprvy, g) prvoplatn zemn rozhodnutie alebo potvrdenie stavebnho radu o zlen zemnho a stavebnho konania, 10) h) in daje potrebn na posdenie neponohospodrskeho zmeru na ponohospodrskej pde.
221
i) vpoet odvodu pre cel rozsah odatia s vnimkou poda 17a. (6) Orgn ochrany ponohospodrskej pdy (OP) iados s nleitosami poda odseku 5 posdi, a ak zist, e s dodran zsady ochrany ponohospodrskej pdy poda 12, vyd rozhodnutie o odat, v ktorom a) uvedie, na ak el je shlas s trvalm odatm alebo doasnm odatm ponohospodrskej pdy a s trvalm alebo doasnm odatm ponohospodrskej pdy vydan, ktorch parciel alebo ich ast a ktorch katastrlnych zem sa tka, b) uvedie dokumenty, na zklade ktorch rozhodnutie vydal, c) schvli projekt sptnej rekultivcie doasne odatej ponohospodrskej pdy, d) schvli bilanciu skrvky humusovho horizontu ponohospodrskej pdy, e) ulo podmienky na zabezpeenie ochrany ponohospodrskej pdy poda 12. (7) Rozhodnutie o odat je podkladom na vyznaenie zmeny druhu pozemku v katastri na ostatn plochu. Orgn ochrany ponohospodrskej pdy ( 23) zale vyhotovenie prvoplatnho rozhodnutia s vyhotovenm geometrickho plnu alebo kpie katastrlnej mapy na prslun orgn ttnej sprvy na seku katastra, ktor plochy rozhodnutm odat natrvalo vyjme z evidencie ponohospodrskej pdy a vyzna zmenu druhu ponohospodrskeho pozemku na ostatn plochu v termne najneskr 60 dn po prevzat rozhodnutia. (8) Rozhodnutie o trvalom odat a rozhodnutie o doasnom odat s platn len na odshlasen zmer. (9) Rozhodnutie o doasnom odat strat platnos uplynutm asu, na ktor bolo vydan Strata platnosti rozhodnutia o doasnom odat nie je dvodom na vrtenie odvodu. (10) Rozhodnutie o trvalom odat strat platnos, ak do piatich rokov od prvoplatnosti rozhodnutia nebola pda pouit na zmer uveden v rozhodnut o odat. Strata platnosti rozhodnutia o trvalom odat nie je dvodom na vrtenie odvodu. (11) Orgn ochrany ponohospodrskej pdy (OP) oznmi astnkom konania stratu platnosti rozhodnutia o odat a prslun orgn ttnej sprvy na seku katastra na zklade oznmenia vyzna zmenu druhu pozemku v katastri. (12) Ak iados na odatie ponohospodrskej pdy nespa zsady ochrany ponohospodrskej pdy poda 12, orgn ochrany ponohospodrskej pdy (OP) shlas na jej odatie v rozhodnut nevyd. (13) Ak ide o odatie ponohospodrskej pdy na zem vojenskho obvodu, orgn ochrany ponohospodrskej pdy (OP) je povinn vyiada si zvzn stanovisko Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
Komentr k vke odvodu a spsobu platenia odvodu : Vka odvodu za odatie ponohospodrskej pdy zaradenej poda kdu bonitovanej pdno-ekologickej jednotky1) do 1. a 4. skupiny sa ustanovuje nariadenm vldy SR . 376/2008 Z. z. takto: a) za trval odatie ponohospodrskej pdy: 1. skupina 15 eur/m2, 2. skupina 12 eur/m2, 3. skupina 9 eur/m2, 4. skupina 6 eur/m2, b) za doasn odatie ponohospodrskej pdy v 1. a 4. skupine 1 euro/m2. Odvod za trval odatie ponohospodrskej pdy sa plat jednorazovo a je splatn do 30 dn odo da nadobudnutia prvoplatnosti rozhodnutia orgnu ochrany ponohospodrskej pdy o trvalom odat ponohospodrskej pdy. Odvod za doasn odatie ponohospodrskej pdy sa plat jednorazovo na cel as trvania za kad aj zaat rok trvania doasnho odatia ponohospodrskej pdy a je splatn do 30 dn odo da nadobudnutia prvoplatnosti rozhodnutia orgnu ochrany ponohospodrskej pdy o doasnom odat ponohospodrskej pdy.
222
17a Oslobodenie od odvodov (1) Od odvodov sa oslobodzuje odatie ponohospodrskej pdy pre a) stavby, zariadenia a opatrenia sliace na sprstupnenie a ochranu ponohospodrskych pozemkov (naprklad pon cesty, protierzne a protipovodov opatrenia), b) vstavbu dianic, ciest pre motorov vozidl I., II. a III. triedy a obecn komunikcie vo vlastnctve obce poda schvlenho zemnho plnu, c) vstavbu zariaden na zabezpeenie loh obrany ttu, d) individulnu bytov vstavbu na pozemku do 1000 m 2, e) vstavbu v zastavanch areloch ponohospodrskych a priemyselnch podnikov, f) vstavby bytov a verejno-prospench stavieb, ktorch investorom je obec, g) vstavbu podniku, ktormu bolo vydan rozhodnutie o investcii vo verejnom zujme,12a) h) stavby, o ktorch vo vnimonom prpade rozhodne vlda Slovenskej republiky, i) ely usporiadania druhu pozemku zastavanho stavbami na ponohospodrske a priemyseln ely do 24. jna 1991. (2) Ustanovenie odseku 1 nemono poui, ak sa v katastrlnom zem obce nachdza vhodn pozemok zaraden poda kdu bonitovanej pdno-ekologickej jednotky do 6. a 9. skupiny..
Poznmka pod iarou k odkazu 12a) znie: 12a) Zkon . 175/1999 Z. z. o niektorch opatreniach tkajcich sa prpravy vznamnch investcii a o doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov..
Komentr k vznamnej investcii Vznamn investcia (1 ods. 2 zkona . 175/1999 Z.z.) je stavba uren na vrobu, vskum a vvoj, ktorej vstavbu bude zabezpeova prvnick osoba so sdlom na zem Slovenskej republiky ak a) finann prostriedky potrebn na uskutonenie stavby s v sume najmenej 1 miliardy Sk investinch nkladov b) je nrodohospodrsky vznamn a c) vlda Slovenskej republiky o nej rozhodla, e jej uskutonenie je vo verejnom zujme. Ak s splnen podmienky poda 1 ods. 2, vyd Ministerstvo hospodrstva Slovenskej republiky podniku na jeho iados osvedenie o tom, e ide o vznamn investciu.
17b Zvzn stanovisko (1) Ponohospodrsku pdu mono poui pre vstavbu dianice a cesty pre motorov vozidl12b) iba na zklade zvznho stanoviska k odatiu ponohospodrskej pdy (alej len "zvzn stanovisko"). Zvzn stanovisko vydva orgn ochrany ponohospodrskej pdy (OP), v obvode ktorho sa ponohospodrska pda navrhovan na neponohospodrske pouitie nachdza. (2) iadate o vydanie zvznho stanoviska je povinn predloi a) nvrh na neponohospodrske pouitie ponohospodrskej pdy v lenen na trval odatie a na doasn odatie, b) podklady uveden v 17 ods. 5 psm. a) a c), c) kpiu z katastrlnej mapy s vyznaenm parciel navrhovanch na trval odatie a doasn odatie, d) spis parciel navrhovanch na trval odatie a doasn odatie s uvedenm dajov o
223
katastrlnom zem, sla parcely registra C katastra nehnutenost, celkovej vmery parcely, vmery navrhovanho odatia, druhu pozemku. (3) Ak je iados poda odseku 2 pln, orgn ochrany ponohospodrskej pdy vyd zvzn stanovisko bezodkladne. (4) Orgn ochrany ponohospodrskej pdy v zvznom stanovisku a) uvedie rozsah trvalho odatia a doasnho odatia, b) schvli bilanciu skrvky humusovho horizontu ponohospodrskej pdy a ulo povinnos jej vykonania vrtane asovho harmonogramu, c) ulo povinnos vykonania sptnej rekultivcie ponohospodrskej pdy odnmanej doasne. (5) Vydanm zvznho stanoviska nie je dotknut ustanovenie 17 a zana nm rozhodovanie o odat. Orgn ochrany ponohospodrskej pdy v zvznom stanovisku ur primeran lehotu na doplnenie dokladov potrebnch na vydanie rozhodnutia o odat. Poznmka pod iarou k odkazu 12b znie: "12b) Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 129/1996 Z. z. o niektorch opatreniach na urchlenie prpravy vstavby dianic a ciest pre motorov vozidl v znen neskorch predpisov.". 18 Pouitie ponohospodrskej pdy na neponohospodrsky el (1) Ustanovenia poda 13 a 15 a 17 sa neuplatnia v prpadoch pouitia ponohospodrskej pdy na neponohospodrsky zmer na as krat ako jeden rok vrtane uvedenia ponohospodrskej pdy do pvodnho stavu. (2) V prpadoch poda odseku 1 je iadate povinn pred zaatm vykonvania neponohospodrskej innosti na ponohospodrskej pde vyiada si stanovisko orgnu ochrany ponohospodrskej pdy (OP), v ktorom ur podmienky neponohospodrskeho pouitia ponohospodrskej pdy a lehotu na uvedenie pdy do pvodnho stavu. Sasou iadosti s najm: a) vpis z katastra a kpia z katastrlnej mapy s vyznaenm plochy navrhovanej na neponohospodrske pouitie, b) bilancia skrvky humusovho horizontu ponohospodrskej pdy, c) nvrh vrtenia ponohospodrskej pdy do pvodnho stavu.
Komentr: Typickm prkladom pouitia ponohospodrskej pdy na neponohospodrsky zmer na as krat ako jeden rok vrtane uvedenia ponohospodrskej pdy do pvodnho stavu je realizcia podzemnch a nadzemnch veden. V takchto prpadoch nie je potrebn riei trval ani doasn zbery. Cel stavbe je mon rozdeli na etapy, a jednu etapu stavby je mon zrealizova do jednho roka vrtane uvedenia pdy do pvodnho stavu.
19 Neoprvnen zber ponohospodrskej pdy na neponohospodrsky zmer (1) Ak orgn ochrany ponohospodrskej pdy (OP) zist, e niekto zabral ponohospodrsku pdu bez rozhodnutia o odat na stavebn zmer alebo in zmer v termne po 25. jni 1992, a) nariadi rekultivciu ponohospodrskej pdy na zklade odbornho stanoviska pdnej sluby, alebo b) ak nie je mon ponohospodrsku pdu rekultivanmi opatreniami vrti do pvodnho
224
stavu, rozhodne o usporiadan nezkonnho stavu na ponohospodrskej pde a vyzve toho, kto zabral ponohospodrsku pdu, aby predloil doklady na usporiadanie druhu pozemku v katastri, najm vpis z katastra, kpiu z katastrlnej mapy s vyznaenm dotknutch parciel, vpis z listu vlastnctva, ak je zaloen, alebo geometrick pln, ak ide o as parciel evidovanch v katastri. (2) Orgn ochrany ponohospodrskej pdy (OP) zale vyhotovenie prvoplatnho rozhodnutia a vyhotovenie geometrickho plnu alebo mapy z katastra na prslun orgn ttnej sprvy na seku katastra na vyznaenie zmeny druhu ponohospodrskeho pozemku v katastri.
PIATA AS TTNA SPRVA OCHRANY PONOHOSPODRSKEJ PDY

20 Orgny ochrany ponohospodrskej pdy Orgnmi ochrany ponohospodrskej pdy s: a) Ministerstvo pdohospodrstva Slovenskej republiky b) krajsk pozemkov rad, c) obvodn pozemkov rad. 21 Ministerstvo Ministerstvo a) je strednm orgnom ochrany ponohospodrskej pdy, b) vydva veobecne zvzn prvne predpisy v oblasti ochrany ponohospodrskej pdy. 22 Krajsk pozemkov rad Krajsk pozemkov rad a) koordinuje spoluprcu s pdnou slubou pri uplatovan tohto zkona, b) spracva a ministerstvu predklad informciu o bytkoch ponohospodrskej pdy v rmci zemnho obvodu kraja. 23 Obvodn pozemkov rad Obvodn pozemkov rad a) nariauje opatrenia na ochranu ponohospodrskej pdy poda 3 a 8, b) rozhoduje o zmene druhu ponohospodrskeho pozemku poda 9 a 11, c) rozhoduje o odat ponohospodrskej pdy poda 17, d) rozhoduje o usporiadan druhu pozemku poda 19, e) je dotknutm orgnom a dva stanovisko z hadiska ochrany ponohospodrskej pdy v konaniach tkajcich sa prevencie a npravy environmentlnych kd na pde poda osobitnho predpisu, 13a). f) prejednva priestupky poda 25, g) uklad pokuty poda 26, h) kontroluje plnenie podmienok uloench v rozhodnutiach, i) spolupracuje s pdnou slubou, j) sleduje a vyhodnocuje bytky ponohospodrskej pdy v rmci svojho zemnho obvodu v
225
ronch intervaloch, tie odshlasuje a neslad riei s prslunm orgnom ttnej sprvy na seku katastra, k) vydva zvzn stanovisko poda 17b.".
Poznmka pod iarou k odkazu 13a) znie: "13a) Zkon . 359/2007 Z. z. o prevencii a nprave environmentlnych kd a o zmene a doplnen niektorch zkonov.".
(alie kompetencie KP a OP na seku ochrany ponohospodrskej pdy s ustanoven v zkone . 518/2003 Z.z.) 24 Odborn dohad (1) Odborn dohad nad ochranou ponohospodrskej pdy, dohad nad dodriavanm a uplatovanm ustanoven tohto zkona je vykonvan orgnmi ochrany ponohospodrskej pdy v spoluprci s pdnou slubou. (2) Orgn ochrany ponohospodrskej pdy ( 23) je pri vkone odbornho dohadu oprvnen vstupova na ponohospodrske pozemky na el kontroly plnenia opatren nariadench poda 3 a 8 a 17 a 18. (3) V rmci odbornho dohadu poda odseku 1 pdna sluba a) vykonva prieskum a monitorovanie ponohospodrskej pdy, b) vedie databzu informci o ponohospodrskej pde, c) spracva nvrhy opatren poda 3 a 8 a odborn stanovisk poda 9, 10 a 19. ( 25 a 27 nie s predmetom prednky) 28 Spolon ustanovenie Na konanie a rozhodovanie poda tohto zkona sa vzahuj veobecn predpisy o sprvnom konan, 16) ak tento zkon neustanovuje inak. 29 Prechodn ustanovenia (1) Konania upraven tmto zkonom zaat pred 1. mjom 2004 sa dokonia poda doterajch predpisov. (2) Rozhodnutia o odat vydan pred 1. mjom 2004 a udelen shlasy s nvrhom neponohospodrskeho pouitia ponohospodrskej pdy zostvaj v platnosti. (3) Povinnos plati odvody za odatie v spltkach splatnch poda rozhodnutia orgnu ochrany ponohospodrskeho pdneho fondu vydanho pred 1. mjom 2004 zanik k 1. mju 2004. (4) Vlastnci nehnutenost, objektov a zariaden, ktor boli k 1. mju 2004 vybudovan na ponohospodrskej pde bez rozhodnutia o odat alebo prslunho povolenia, s povinn od 1. mja 2004 usporiada druh pozemku v katastri poda 11 a 19 do 1. mja 2009 do 1. janura 2015.
226
(5) Ak sa v doterajch prvnych predpisoch pouva pojem ponohospodrsky pdny fond, rozumie sa tm ponohospodrska pda. 29a Konania zaat do innosti tohto zkona sa dokonia poda doterajch predpisov. innos Zkon 220/2004 Z.z. nadobudol innos 1. mja 2004.
Zkon . 219/2008 Z.z. nadobudol innos 1. janura 2009. Zkon . 359/2007 Z. z nadobudol innos 1. septembra 2007. Zkon . 540/2008 Z.z. nadobudol innos 13. decembra 2008. Zkon . 396/2009 Z. z nadobudol innos 1. novembra 2009.
akujem za pozornos.
227
8. UROVANIE HODNOTY POZEMKOV

Ing. tefan Buday PhD.
Stanovenie radnej ceny pdy

V podmienkach plnho trhovho hospodrstva pda podlieha, aj napriek svojim pecifickm vlastnostiam, psobeniu trhovch sl, t.j. ponuke a dopytu, a je teda benm predmetom vmeny, predaja a kpy. Pda sa stva tovarom a ako kad in tovar, mus ma svoju cenu. Vzhadom na to, e zaiatkom 90. Rokov neboli v SR trhov vzahy rozvinut, deczna sfra rozhodla, e pre ocenenie ponohospodrskej pdy bud vypracovan tzv. radn ceny ponohospodrskej pdy. K stanoveniu radnch cien ponohospodrskej pdy sa pristpilo po analze praktickch i teoretickch postupov oceovania pdy vo vyspelch krajinch s trhovou ekonomikou a s vyuitm vsledkov novej bonitcie slovenskho ponohospodrskeho pdneho fondu. Vyuitie novej bonitcie slovenskho ponohospodrskeho pdneho fondu vytvorilo predpoklad, e radn ceny ponohospodrskej pdy bud dostatone objektvne vyjadrova relcie a hodnotu pdy vo vemi rozdielnych prrodnch a pdno-klimatickch podmienkach, charakterizovanch bonitovanmi pdno-ekologickmi jednotkami. Nedostatkom tohto prstupu zostal fakt, e radn ceny ponohospodrskej pdy nemu postihn ekonomick a trhov ocenenie konkrtneho ponohospodrskeho pozemku, ktor odra nielen ekonomick potencil diferencovanej rodnosti pdy (produkn schopnos), ale aj vekos horizontlnej a vertiklnej lenitosti pozemku, jeho polohu, spsob jeho vyuvania, technick vybavenie a alie vlastnosti, vyplvajce z vlastnckych vzahov k ponohospodrskym pozemkom. Ocenenie vetkch tchto vlastnost ponohospodrskeho pozemku v trhovom hospodrstve me najlepie vystihn iba trhov cena pozemku. Metodick prstup k stanoveniu radnej ceny ponohospodrskej pdy vychdzal z osvedench prstupov vyuitia novej bonitcie pri rieen kategorizcie ponohospodrskych podnikov a katastrlnych zem do produkno-ekonomickch skupn (PES) v obdob do roku 1990. Komplexn bonitan informan systm o pde sa sklad z pdnokartografickho informanho systmu a numerickej bonitanej databzy.
Pdno-kartografick informan systm

Fyzick sbor mp bonitovanch pdno-ekologickch jednotiek (BPEJ) v mierke 1:5 000 Kartografickm podkladom mp BPEJ je tzv. ttna mapa odvoden v mierke 1:5000 v sradnicovom systme JTSK, s rznym rokom vydania. Na tchto mapch (vinou zmenench na mierku 1 : 10 000) bol vykonan aj pvodn Komplexn pdoznaleck prieskum (KPP), ktor tvor podklad sasnho pdoznaleckho obsahu mp BPEJ. Vydavate mp - Geodetick a kartografick stav - postupne novelizuje kartografick podklad, t.j. jeho vkopis (vrstevnice) aj polohopis (hranice druhov pozemkov), a tomu sa musia permanentne prispsobova aj mapy BPEJ, pretoe tieto zmeny v mnohch prpadoch svisia s hranicami arelov jednotlivch BPEJ.
228
Predmet mapovania BPEJ Predmetom mapovania BPEJ bola ponohospodrska pda, ktor je evidovan v kultrach: orn pda, lky, pasienky, chmenice, vinice a sady. Uritou vnimkou s zemia intravilnov obc, ktor neboli preskman, pretoe v tchto zemiach sa pdoznaleck prieskum (KPP) nevykonval, ale vyie uveden kultry ponohospodrskych pd sa tu asto vyskytuj. Tento sbor mp m preto mapovanie BPEJ aj v intravilnoch. Treba vak zdrazni, e BPEJ tu boli uren len odbornm odhadom a slia iba pre ocenenie vyie uvedench kultr ponohospodrskych pd. BPEJ v intravilnoch sa nepouvaj pre urenie ceny pdy v druhu pozemkov zhrady. Hranice intravilnov, podobne ako hranice lesov a inej neponohospodrskej pdy na mapch BPEJ, nemaj prvoplatnos v geodetickom a prvnom vzname. Vo vine prpadov sa toti prebrali z bvalch shrnnch projektov pozemkovch prav a s v podstate len hranicami vyjadrujcimi, pokia sa vykonval pdoznaleck prieskum. Hranice uvateskch subjektov nie s na tchto mapch zobrazen, pretoe sa vemi asto menia. Presnos mapovania BPEJ Kad BPEJ predstavuje skuton as pdneho krytu, ktor m rovnak klimatick a pdne vlastnosti a rovnak sklon svahov. Odbornm obsahom mp, na ktorch s tieto jednotky zobrazen, s ohranien arely jednotlivch BPEJ s vyznaenm ich kdu. Vytvrali sa prevzatm tch hranc pdnych jednotiek z mp Komplexnho pdoznaleckho prieskumu, ktor s pouit pre definciu BPEJ. Jednotlivmi arelmi BPEJ s plone zobrazen vetky vznamn rozdiely pdnoekologickch vlastnost pdneho krytu, ktor s v kontrastnch prpadoch vie ako 0,5 ha, a v nekontrastnch, t.j. vlastnosami podobnch prpadoch, vetky arely vie ako 3 ha. Menie plochy pd ako 3 ha, resp. 0,5 ha s odlinmi vlastnosami, nie s na mapch zakreslen. Sbor mp bonitovanch pdno-ekologickch jednotiek (BPEJ) v digitlnom tvare Banka dt mp BPEJ obsahuje daje sradnc X,Y polygnov opisujcich hranice jednotlivch arelov BPEJ a ostatnch plonch jednotiek: lesy, vodn plochy, ostatn plochy (neplodn pdy), intravilny a ostatn zastavan plochy; alej sradnice rohov mapovch listov a identifikan daje: seln kdy BPEJ a abecedn symboly ostatnch plch vyskytujcich sa na mapch BPEJ. Banka dt obsahuje aj daje o vetkch parametroch, ktor s obsiahnut v 7miestnom kde BPEJ. BIS pracuje v programovom prostred ARC/INFO a ARC VIEW. Autorom a sprvcom tohto informanho systmu je VPOP Bratislava. Bonitan banka dt Okrem mp BPEJ, je dleitou asou bonitanho informanho systmu dajov zklada - bonitan banka dt (BBD), programov a technick prostriedky na jej vyuvanie. BBD obsahuje daje o vetkch bonitovanch pdno-ekologickch jednotkch v zkladnom lenen poda uvateov (ponohospodrskych podnikov s prvnou subjektivitou), katastrlnych zem obc a vych jednotiek administratvneho lenenia ttu. Bonitan banka dt zahrujca cel zemie SR je v sprve Vskumnho stavu ekonomiky ponohospodrstva a potravinrstva v Bratislave a v
229
spoluprci s Vskumnm stavom pdoznalectva a ochrany pdy sa realizuje trval aktualizcia tejto banky dt. daje tkajce sa bonitcie s usporiadan poda tematickch okruhov do viacerch sborov. Poet sborov ako aj ich rozsah nie je uzavret. Bonitan banka dt je otvoren systm, ktor sa sstavne dopa, roziruje a aktualizuje. V sasnosti zaha nasledovn daje: register organizci, register katastrlnych zem, agroekologick blok, blok ekonomickch informci, blok informci o pecilnych kultrach (ovocn sady, vinice, chmenice), o pdach ovplyvnench antropognnou innosou (zvlahy, odvodnenie, imisie) a o psmach hygienickej ochrany vodnch zdrojov a chrnench krajinnch oblastiach (tento nie je aktualizovan). Register organizci V bonitanej banke dt sa pouva register organizci rezortu ponohospodrstva AGIS (agroinforman systm). Je to zoznam organizci, ktor bu patria do sfry riadenia a sprvy MP SR, alebo ak do nej nepatria, vlastnia alebo uvaj ponohospodrsku pdu (napr. kolsk majetky). Register organizci tvoria nzvy organizci a kd, ktor sa sklad z 9 siel s tmto vznamom: prv dvojslie je kdom bvalho kraja, druh dvojslie kdom okresu, tretie dvojslie kdom sektora (ponohospodrske drustvo, ttny majetok, at.) a posledn tri sla kdu identifikuj podnik. V sasnosti je tento kd nahradzovan identifikanm slom organizcie. Vznam registra organizci je v tom, e pln integran funkciu v informanch systmoch rezortu pdohospodrstva a je zkladnm prvkom pri vyuvan strednej banky dajov (B) tohto rezortu. Podnikov daje mono spracva poda ubovonch zoskupen (okres, kraj, republika, sektor). Register organizci sa sstavne aktualizuje. Register katastrlnych zem (K) Ponohospodrska pda, ako aj jednotliv kultry jej vyuvania, je v bonitanej banke dt evidovan aj poda katastrlnych zem. Je to z toho dvodu, e vmera pdy v katastrlnom zem je relatvne stla (men sa prakticky len pri zberoch pdy), vmera pdy v ponohospodrskych podnikoch sa men vraznejie (vmenou medzi jednotlivmi podnikmi, odleovanm pdy pre skromnch farmrov a v poslednej dobe hlavne reorganizciou drustiev, ke sa vek zlen drustv rozpadaj). Okrem toho je katastrlne zemie jednou zo zkladnch identifikanch zemnch jednotiek registra evidencie nehnutenost. Register katastrlnych zem tvoria nzvy a identifiktory tchto zem (identifikan kdy). Podkladom pre jeho vytvorenie je platn selnk obc SR (tatistick rad Slovenskej republiky). Agroekologick blok
230
Je najdleitejm sborom informci v bonitanej banke dt. Sstreuje vsledky ternneho bonitanho prieskumu, pri ktorom bola vetka ponohospodrska pda zalenen do konkrtnych bonitovanch pdno-ekologickch jednotiek a kad z tchto jednotiek bola podrobnejie charakterizovan. Zkladnou evidennou jednotkou bolo katastrlne zemie, priom sa ku kadej BPEJ uvdzala prslunos aj do ponohospodrskeho podniku. Kad bonitovan pdno-ekologick jednotka tvor dajov vetu, v ktorej s okrem identifikanch dajov (kd K a ponohospodrskeho podniku) tie daje klasifikan (klma, pda, pdotvorn substrt, zrnitos, svahovitos, hbka pdy, obsah skeletu a expozcia svahu k svetovej strane), daje o nadmorskej vke, vmere BPEJ a daje o vmere jednotlivch kultr ich vyuvania (orn pda, sady, vinice, chmenice, trval trvne porasty). Tento blok umouje pripravova prehady a charakteristiky pdneho fondu poda vetkch uvedench vlastnost (zrnitos, svahovitos, plocha vinc, chmenc, at. a ich kombinci). Blok ekonomickch informci Obsahuje daje o ekonomickej charakteristike BPEJ. Sklad sa zo tyroch pomocnch sborov: sbor produknch parametrov, sbor typovch truktr, sbor nkladovch parametrov a sbor ceny pdy. Sbor produknch parametrov: predstavuje daje o normatvnej produkcii v t.ha-1 pre penicu, ra, jame, ovos, kukuricu na zrno, cukrov repu, zemiaky, kukuricu na sil, viacron krmoviny a trval trvne porasty. Produkn parametre s vsledkom ekonomickho bonitanho prieskumu a spoluprce s pracovnkmi pecializovanch vskumnch pracovsk rastlinnej vroby. Produkn parametre boli stanoven pre vetky BPEJ, na ktorch mono vyie uveden plodiny rentabilne pestova. Aby sa umonilo porovnanie produknej schopnosti pd - bez ohadu na jednotliv plodiny a ich geneticky podmienen rozdiel v produkcii biomasy, bola naturlna produkcia prepotan na energetick jednotky (GJ ha-1). Najnovie produkn parametre boli stanoven s prihliadnutm k novm podmienkam, ktor prina znenie intenzity ponohospodrskej vroby. Sbor typovch oceovacch truktr (celkom 25 TO) tvor zklad pre ocenenie produkcie rastlinnej vroby. Vytvoren boli na zklade vsledkov zskanch pri hodnoten vzahov medzi plodinami a agroekologickmi podmienkami pre ich pestovanie. Typov truktry slia len na stanovenie modelovej truktry osevnch plch plodn pre potreby ocenenia produkcie rastlinnej vroby. Typov truktry nie s teda nvodom na truktru osevov, ale slia iba ako pomcka na stanovenie vhodnej zkladne, umoujcej porovna ocenenia produkcie jednotlivch BPEJ. Sbor nkladovch parametrov obsahuje nklady na vrobu vyie spomnanch plodn. Sbor sa pouva na vpoet parametrizovanch vlastnch nkladov na jednotku plochy a jednotku produkcie. V tomto sbore dolo v poslednch 2-3 rokoch k najvm zmenm, a to z toho dvodu, e ceny vstupov sa vemi rchlo menia. Aj napriek tomu sa vykonva ich sstavn aktualizcia. Sbor ceny pdy zahruje daje o cench pdy, usporiadan tak, aby poskytovali aktulne daje poda katastrlnych zem aj uvateov resp. vlastnkov pdy. Sbor obsahuje:
231
priemern ceny ponohospodrskej pdy, ornej pdy a pd trvalch trvnych porastov jednotlivch katastrlnych zem, priemern ceny ponohospodrskej pdy, ornej pdy, pd trvalch trvnych porastov a celkov hodnotu pdneho fondu poda jednotlivch prvnych subjektov hospodriacich na pde, kategorizciu ponohospodrskych subjektov poda priemernej ceny ich ponohospodrskej pdy pre ely vyuitia ekonomickch nstrojov rezortu pdohospodrstva. Blok informci o pecilnych kultrach a o pdach ovplyvnench antropognnou innosou pecilne kultry (sady, vinice, chmenice) maj v porovnan s benmi ponmi plodinami ist zvltnosti. pecifick s predovetkm ich poiadavky. Mu zabera najlepie pdnoklimatick polohy, ale uplatnia sa aj v extrmnych podmienkach (na pdach svahovitch, kamenitch), kde nemono pestova ben pon plodiny. Pri sprvnom vbere stanovia a sprvnej agrotechnike s schopn vytvra podstatne vy dchodok ako ben pon plodiny. Sbory informci o jednotlivch pecilnych plodinch boli zaloen v spoluprci s prslunmi pecializovanmi vskumnmi stavmi. Poet sborov nie je uzavret. Poda potreby sa prleitostne vytvraj nov. V svislosti s pozemkovmi pravami sa predpoklad prepojenie jednotlivch dajov (pomocou BPEJ) a na novovzniknut parcely a ich vlastnkov, o umon naprklad presn ocenenie pdy pre potreby zdanenia a in ely. Charakteristika bonitovanej pdno ekologickej jednotky Pre ely bonitcie ponohospodrskeho pdneho fondu bolo potrebn okrem pdnych vlastnost vyhodnoti aj alie stanovitn faktory, predovetkm klmu a relif zemia, preto boli v slade s metodickmi zsadami bonitcie a poda jednotnch princpov vypracovan sstavy bonitovanch pdno-ekologickch jednotiek1. Veobecne sa pod pojmom pdno-ekologick jednotka chpe pecifick zemn celok, ktor v dsledku svojrzneho psobenia zloiek prostredia, predovetkm pdy, klmy a relifu m konkrtne stanovitn vlastnosti, vyjadren uritou hodnotou produknho potencilu. Pre ely bonitcie ponohospodrskych pd sa za zkladn mapovaciu a oceovaciu jednotku povauje bonitovan pdno-ekologick jednotka (BPEJ). Tieto jednotky boli vylenen na zklade podrobnho vyhodnotenia vlastnost klmy (T), genetickch vlastnost pd (P), pdotvornch substrtov (G), zrnitosti pdy (Z), obsahu skeletu (K), hbky pdy (H), svahovitosti (S) a expozcie (E). Okrem tchto zkladnch znakov boli v prslunch elabortoch (podrobn Zznamy BPEJ) vyhodnoten alie rozhodujce daje o nadmorskej vke, relife okolia z hadiska svahovitosti a lenitosti, vlahovch pomeroch, vskyte prekok a balvanov, o realizovanch hydromeliorcich (odvodnenie a zvlahy), plnovanch hydromeliorcich, stupni vyuitia pozemkov z hadiska vhodnosti zalenenia do pdnych blokov, vskyte ters a prstupnosti pozemkov, pote lokalt BPEJ v katastrlnom zem, sasnom stave a nvrhu spsobu vyuvania
232
pdneho fondu, ako aj daje o uvateoch a celkovej vmere prslunej BPEJ v rmci kadho katastrlneho zemia. Pri vyleovan bonitovanch pdno-ekologickch jednotiek sa dodriavala zsada, e vetky zloky prostredia s rovnocenn. To znamen, e pre zalenenie uritej lokality do BPEJ nerozhoduj iba genetick vlastnosti pd, klmy a relifu, ale aj obsah skeletu, hbka pdy, expozcia a alie fyziklne a chemick vlastnosti pd. Konkrtne vlastnosti bonitovanch pdno-ekologickch jednotiek s vyjadren miestnym kdom a podrobnejm 7-miestnym kdom. truktra kdu bonitovanej pdno-ekologickej jednotky X XX XX 5-MIESTNY KD BPEJ kd klimatickho reginu kd hlavnej pdnej jednotky kd poradovho sla kd hlavnej pdno-klimatickej jednotky Prv slo 5-miestneho kdu BPEJ vyjadruje prslunos ku klimatickmu reginu, druh a tretie uruje prslunos k hlavnej pdnej jednotke, tvrt a piate slo je poradovm slom kombincie svahovitosti a expozcie voi svetovm stranm vrtane zrnitosti a konkretizuje prslunos k pdnemu subtypu a pdotvornmu substrtu. 0-9 00 - 99 5-
XX
XX
7-MIESTNY PLN KD BPEJ kd klimatickho reginu 00 - 10 kd hlavnej pdnej jednotky 00 - 99 kd svahovitosti a expozcie 0- 9 kd skeletovitosti a hbky pdy 0- 9 kd zrnitosti pdy 1-5 kd hlavnej pdno-klimatickej jednotky
V 7-miestnom kde prv dve sla vyjadruj klimatick regin, druh dvojslie charakterizuje hlavn pdnu jednotku, piate miesto je dan kombinciou svahovitosti a expozcie, kd na iestom mieste kombinciou skeletovistosti, ie kamenitosti a trkovosti a hbky pdy. Siedme miesto 7miestneho kdu BPEJ vyjadruje zrnitos pdy. XX 1. a 2. pozcia obsahuje kdy klimatickch reginov zemia s pribline rovnakmi klimatickmi podmienkami suma teplt vzduchu nad 10 C, priemern vlaha, vskyt suchch vegetanch obdob, priemern ron teploty, zrky ...). M rozsah od 00 po 10 - od vemi teplho, vemi suchho, ninnho a po vemi chladn a vlhk. V mapch BPEJ s hranice klimatickch reginov zakreslen v ich detailnejom priebehu na zklade vkopisu, priom sa vyuila priama zvislos medzi sumou priemernch teplt a nadmorskou vkou. Oznaenie kdov: 00 a 10
233
Charakteristika klimatickch reginov Tabuka. . Charakteristika Kd reginu 00 vemi tepl, vemi such ninn 01 02 03 04 05 06 07 08 09 10 tepl, vemi such, ninn dostatone tepl, such pahorkatinov
TS 10C > 3000 (3230 - 3000) 3000 - 2800 2800 - 2500
td 5C dn 242 237 231 232 229 222 224 215 208 202 182
tepl, vemi such, ninn, kontinentlny 3160 - 2800 tepl, vemi such, kotlinov, 3030 - 2800 kontinentlny pomerne tepl, such, kotlinov, 2800 - 2500 kontinentlny pomerne tepl, mierne such, 2800 - 2500 vrchovinov, kontinentlny mierne tepl, mierne vlhk 2500 - 2200 mierne chladn, mierne vlhk chladn, vlhk vemi chladn, vlhk 2200 - 2000 2000 - 1800 < 1800
Kd reginu 00 01 02 03 04 05 06 07 08 09 10
Charakteristika k VI-VIII v mm 200 200 - 150 150 - 100 200 - 150 200 - 100 150 - 100 100 - 50 100 - 0 100 - 0 60 - 50 < 50
Tjanur v C -1 -1 -1 -3 -2 -3 -3 -2 -3 -4 -5 -2 -3 -3 -4 -4 -5 -5 -5 -6 -6 -6
Tveget v C 16 15 15 15 15 14 14 13 12 12 10 - 17 - 17 - 16 - 17 - 16 - 15 - 15 - 15 - 14 - 13 - 11
Vysvetlivky: TS>10C - suma priemernch dennch teplt nad 10C td>5C - dka obdobia s teplotou nad 5C v doch k VI-VIII - klimatick ukazovate zavlaenia poda Budyka vypotan pre SR Tomlainom 1980 (rozdiel potencilneho vparu a zrok v mm) Tjanur - priemern teplota vzduchu v januri Tveget - priemern teplota vzduchu za vegetan obdobie (IV-IX) Zdroj: Linke, V., Pestn, V.: Prruka pre pouvanie mp BPEJ, Bratislava 1996. Plat pre tabuky 4-12
234
XX 3. a 4. pozcia - kdy hlavnej pdnej jednotky (HPJ) - predstavuj jednotliv nzvy pdnych typov, subtypov a variet z Morfogenetickho klasifikanho systmu pd SFR z roku 1991, ktor je zvznm klasifikanm systmom a nzvoslovm v oblasti pdoznalectva a jeho vyuvania na zem SR. HPJ je elov zoskupenie pdnych foriem s prbuznmi ekologickmi vlastnosami, ako s naprklad genetick pdny typ, subtyp, zrnitos, svahovitos ...Oznaenie kdov: 00 a 99 selnk a strun charakteristika hlavnch pdnych jednotiek (HPJ) Tabuka . Kd HPJ 00 01 02 03 04 05 06 07 08 09 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 Charakteristika pdy na zrzoch nad 25 (bez rozlenia typu pdy) fluvizeme typick karbontov, ahk v celom profile, vyschav fluvizeme typick karbontov, stredne ak fluvizeme typick karbontov, ak fluvizeme typick karbontov, vemi ak fluvizeme typick, ahk v celom profile, vyschav fluvizeme typick, stredne ak fluvizeme typick, ak fluvizeme glejov, stredne ak, (povrchovo oglejen) fluvizeme glejov, ak a vemi ak (povrchovo oglejen) pdy vrazne pokoden imisiami (toxikovan variety rznych typov) fluvizeme glejov, stredne ak (loklne ahk) fluvizeme glejov, ak fluvizeme glejov a fluvizeme pelick, vemi ak fluvizeme (typ) stredne ak a ahk, plytk fluvizeme (typ) stredne ak s ahkm podornim v teplch klimatickch reginoch, vyschav ernozeme iernicov, ahk, vyschav ernozeme iernicov, prevane karbontov, stredne ak ernozeme iernicov, prevane karbontov, ak iernice typick, prevane karbontov stredne ak a ak, s priaznivm vodnm reimom iernice typick, prevane karbontov, ak iernice typick, ahk, vyschav iernice typick, stredne ak iernice typick, ak
FMmc FMmc FMmc FMmc FMm FMm FMm FMG FMG FMG FMG FMG FM FM M Mc Mc Amc Amc Am Am Am
Pokraovanie tabuky . Kd HPJ 24 25 Charakteristika Am a Ap AG - iernice typick a iernice pelick, vemi ak - iernice glejov prevane karbontov, ahk
235
26 27 28 29 30 31
AG AG AG a Ap Am, AG KT
32 33 34 35 36 37 38
39 40 41 42 43
- iernice glejov, stredne ak, karbontov aj nekarbontov - iernice glejov, ak, karbontov aj nekarbontov - iernice glejov a iernice pelick, vemi ak, karbontov aj nekarbontov - iernice typick a iernice glejov, stredne ak a ak, na spraovch a svahovch hlinch - kultizeme rigolovan alebo intenzvne kultivovan (bez terasovania), stredne ak, ahk a ak A, SC - iernice v komplexoch so slancami (zasolen pdy tvoria len 20-30 % plochy v podobe malch roztrsench arelov), (stredne ak) ak a vemi ak, M - iernozeme (typ) plytk na aluvilnych sedimentoch, stredne ak, vinou karbontov A - iernice (typ) plytk na aluvilnych sedimentoch, plytk, stredne ak, ak (vemi ak) c Mm - ernozeme typick, karbontov na aluvilnych sedimentoch, stredne ak a ak, s ahkm podornim, vyschav c Mm - ernozeme typick karbontov na karbontovch aluvilnych sedimentoch, ahk, vyschav Mmc - ernozeme typick, karbontov na karbontovch aluvilnych sedimentoch, stredne ak Mmc - ernozeme typick, karbontov na spraiach, stredne ak RM, - regozeme a ernozeme erodovan v komplexoch na spraiach. M Me erodovan humusov horizont = ornica s charakterom ernozemnho horizontu. Regozeme s pdy, ktor vznikli orbou sprae, z ktorej boli pvodn M plne zmyt. V tomto komplexe plone prevldaj regozeme. Stredne ak. Mm, - ernozeme typick a ernozeme hnedozemn na spraiach, stredne Mh ak Mm, - ernozeme typick a ernozeme hnedozemn na piesonatch Mh substrtoch, ahk, vyschav Mg, - ernozeme pseudoglejov, na spraovch a polygnnych hlinch, SAm stredne ak a ak, smonice na sieoch M, SC - ernozeme iernicov v komplexe so slancami, (zasolen pdy tvoria 2030 % plochy v podobe malch roztrsench arelov), stredne ak a ak Me,RM - ernozeme erodovan a regozeme na spraiach v komplexe s regozemami. Prevldaj M erodovan, stredne ak. Pokraovanie tabuky .
Kd HPJ 44 45 46 47
Charakteristika HMm HMm, HMI HM RM, - hnedozeme typick, na spraiach, stredne ak - hnedozeme typick a hnedozeme luvizemn na spraovch hlinch, stredne ak, ahk - hnedozeme (typ) na spraovch hlinch, ak - regozeme a hnedozeme erodovan na spraiach.Ornica je u HMe vytvoren
236
HMe 48 49 50 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 HMI HMI HMg HMg HMe,RM HMe RM HMe,RM HMe RM LMg a PGI PGm LMg, PG RMa KMma, KMd KMm, KMma, KMI KMm, KMma KMm KMm
62
63 64
zo zbytku B horizontu, u regozem je ornica vytvoren zo sprae po plnom zmyt profilu HM. V komplexe prevldaj regozeme. Stredne ak. - hnedozeme luvizemn na spraovch hlinch a polygnnych hlinch,asto s prmesou skeletu, stredne ak - hnedozeme luvizemn na spraovch a polygnnych hlinch, ak - hnedozeme pseudoglejov (miestami pseudogleje s hrubm humusovm horizontom) na spraovch a polygnnych hlinch, stredne ak - hnedozeme pseudoglejov (miestami pseudogleje s hrubm humusovm horizontom) na spraovch a polygnnych hlinch, ak - hnedozeme erodovan na polygnnych hlinch a regozeme na neognnych sedimentoch. V komplexe prevldaj hnedozeme erodovan, stredne ak - hnedozeme erodovan na polygnnych hlinch a regozeme na neognnych sedimentoch. V komplexe prevldaj hnedozeme erodovan, ak - hnedozeme erodovan a regozeme na rznych substrtoch na vraznch svahoch:12-25. HM erodovan prevldaj, stredne ak a ak - hnedozeme erodovan a regozeme, na rznych substrtoch, stredne ak a ahk, na vraznch svahoch: 12-25 - luvizeme pseudoglejov a pseudogleje luvizemn na spraovch a polygnnych hlinch, na povrchu stredne ak - pseudogleje typick na spraovch a polygnnych hlinch, na povrchu stredne ak a ak (vemi ak) luvizeme pseudoglejov a pseudogleje, erodovan na vraznch svahoch:12-25. Stredne ak, ak - regozeme arenick (piesonat) na viatych pieskoch a rozplavench viatych pieskoch, ahk - kambizeme typick kysl a kambizeme dystrick (vemi kysl) na zvetralinch hornn krytalinka, stredne ak a ahk - kambizeme typick, kambizeme typick kysl, kambizeme luvizemn na minerlne bohatch zvetralinch vulkanitov, stredne ak (loklne kambizeme andozemn) - kambizeme typick a kambizeme typick kysl na hlbokch zvetralinch slienitch vpencov, bez drobnho skeletu vo vrchnej asti profilu, stredne ak - kambizeme typick na minerlne bohatch zvetralinch flya, stredne ak - kambizeme typick na minerlne bohatch zvetralinch flya, ak Pokraovanie tabuky .
Kd HPJ 65 66 67 68 69
Charakteristika KMm, KMI KMma KMma Kma KMg - kambizeme typick a kambizeme luvizemn na svahovch hlinch, stredne ak a ak - kambizeme typick kysl na flyi, stredne ak a ahk - kambizeme typick kysl na flyi, ak - kambizeme typick kysl na svahovch hlinch, stredne ak a ak - kambizeme pseudoglejov na flyi, stredne ak
237
70 71 72 73 74 75 76 77 78 79 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90
- kambizeme pseudoglejov na flyi, ak a vemi ak - kambizeme pseudoglejov na svahovch hlinch, stredne ak a ak (vemi ak) KMg - kambizeme pseudoglejov s vskytom podz.vody v hbke 0,6-0,8 m na rznych substrtoch stredne ak a ak (vemi ak) KMm - kambizeme typick a iernice typick na flyi a terasovch sedimentoch s a A melanickm (tmavm) A horizontom, stredne ak a ak KT - kultizeme pretvoren rigolciou a terasovanm, stredne ak a ahk KM, RA - kambizeme (typ) v komplexe s rendzimami, (kambizeme prevldaj) stredne ak a ak KM - kambizeme (typ) plytk na horninch krytalinika, stredne ak a ahk KM - kambizeme (typ) plytk na vulkanickch horninch, stredne ak KM - kambizeme (typ) plytk na flyi, stredne ak a ak (vemi ak) KM - kambizeme (typ) plytk na ostatnch substrtoch, stredne ak a ahk KM - kambizeme (typ) na horninch krytalinika, na vraznch svahoch 12 - 25, stredne ak a ahk KM - kambizeme (typ) na vulkanickch horninch, na vraznch svahoch 12 - 25, stredne ak a ak KM - kambizeme (typ) na flyi, na vraznch svahoch, 12 - 25, stredne ak a ak KM - kambizeme (typ) na ostatnch substrtoch, na vraznch svahoch 12 25, stredne ak a ak KMg - kambizeme pseudoglejov na vraznch svahoch: 12 - 25, stredne ak a ak (vemi ak) LMg - luvizeme pseudoglejov a pseudogleje luvizemn na polygnnych hlinch a PGI so skeletom, stredne ak PZm - podzoly, ahk RAm, - rendziny typick a rendziny kambizemn, stredne hlbok na vpencoch a RAk dolomitoch, stredne ak a ak (vemi ak) RMm - regozeme typick a regozeme pelick, ojedinele hnedozeme erodovan, a RMp alebo kambizeme erodovan na slieach alebo loch, stredne ak a ak PGm - pseudogleje typick na polygnych hlinch so skeletom, stredne ak a ak RAm - rendziny typick, plytk, stredne ak a ahk KMg KMg
Pokraovanie tabuky . Kd C h a r a k t e r i s t i k a HPJ 91 RM - regozeme na slieoch alebo loch, ak a vemi ak a RMp 92 RAm - rendziny typick na vraznch svahoch: 12 - 25, stredne ak a ak (vemi ak) 93 RM - regozeme na vraznch svahoch: 12 - 25, stredne ak a ak (vemi ak) 94 GL - gleje, stredne ak a vemi ak
238
95 96 97 98 99
OM SK, SC LI, RN GL RM
- organozeme (raelinov pdy) - solonaky a slance - litozeme a rankre (extrmne skeletovit pdy), obsah skeletu v celom profile nad 80 %, alebo s vskytom horniny do 0,1 m - gleje, ak a vemi ak - regozeme na neognnych piesonatch substrtoch na vraznch svahoch 12 - 25, ahk
4.3. HLAVN PDNO-KLIMATICK JEDNOTKA - HPKJ vznik spojenm kdov umiestnench na 1. a 4. pozcii 7-miestneho kdu BPEJ a umouje obsiahlejiu charakteristiku HPJ. X 5. pozcia 7-miestneho kdu BPEJ je kombinciou kdov svahovitosti a expozcie vyjadruj lenitos zemia a jeho polohu voi svetovm stranm. Oznaenie kdov svahovitosti: 0 - 6 4.4. KD SVAHOVITOSTI - S Tabuka . 0 1 2 3 4 5 6 Rovina bez prejavu plonej vodnej erzie Rovina s monosou prejavu plonej vodnej erzie Mierny svah Stredn svah Vrazn svah Prkry svah Zrz 0 - 1 1 - 3 3 - 7 7 - 12 12 - 17 17 - 25 nad 25
4.5. KD EXPOZCIE - E Tabuka . 0 1 2 3 Rovina Jun expozcia Vchodn a zpadn expozcia Severn expozcia
X 6. pozcia je kombinciou kdov skeletovitosti (kamenitosti) a hbky pdy. Vyjadruje obsah trku a kameov a hbku asti pdneho profilu. Oznaenie kdov kamenitosti: 0 - 3 4.6. KD SKELETOVITOSTI - K 0 1 2 3 Tabuka . Pdy bez skeletu (obsah skeletu do hbky 0,6 m pod 10%) Slabo skeletovit pdy (obsah skeletu v povrchovom horizonte 5 25 %, v podpovrchovom horizonte 10 25 %) Stredne skeletovit pdy (obsah skeletu v povrchovom horizonte 25 50 %, v podpovrchovom horizonte 25 50 %) Silne skeletovit pdy (obsah skeletu v povrchovom horizonte 25 50 %; v podpovrchovom horizonte nad 50 %, v prpade so striedanm stredne a silne
239
skeletovitch pd aj 25 50 %)
4.7. KD HBKY - H Tabuka . (poda hbky vskytu horizontu s obsahom skeletu nad 50 % alebo pevnej horniny) 0 Hlbok pdy (60 cm a viac) 1 Stredne hlbok pdy (30 - 60 cm) 2 Plytk pdy (do 30 cm) VSLEDN SELNK KOMBINCI SVAHOVITOSTI, EXPOZCIE, KAMENITOSTI A HBKY PDY 5. a 6. miesto rozrenho kdu BPEJ Tabuka . 5.miesto 6.miesto Kombincia kategri kdu kdu svahovitosti expozcie kamenitosti hbky pdy SE K-H S E K H 0 0 0,1 0 0 0 0 1 0,1 0 1 0 0 1 0,1 0 0 1 0 2 0,1 0 2 0 0 3 0,1 0 1 1 0 4 0,1 0 2 1 0 5 0,1 0 1 2 0 6 0,1 0 2,3 2 1 0 2 0 0 0 1 1 2 0 1 0 1 1 2 0 0 1 1 2 2 0 2 0 1 3 2 0 1 1 1 4 2 0 2 1 1 5 2 0 1 2 1 6 2 0 2,3 2 2 0 2 1,2 0 0 2 1 2 1,2 1 0 2 1 2 1,2 0 1 2 2 2 1,2 2 0 2 3 2 1,2 1 1 2 4 2 1,2 2 1 2 5 2 1,2 1 2 2 6 2 1,2 2,3 2 3 0 2 3 0 0 3 1 2 3 1 0 3 1 2 3 0 1 3 2 2 3 2 0 3 3 2 3 1 1 3 4 2 3 2 1
240
3 5 3 6 4 0 4 1 4 1 4 2 4 3 4 4 4 5 4 6 Pokraovanie tabuky . 10 5.miesto 6.miesto kdu kdu SE K-H 5 0 5 1 5 1 5 2 5 3 5 4 5 5 5 6 6 7 6 8 7 7 7 8 8 7 8 8 8 9 9 7 9 8 9 9
2 2 3 3 3 3 3 3 3 3
3 3 1,2 1,2 1,2 1,2 1,2 1,2 1,2 1,2
1 2,3 0 1 0 2 1 2 1 2,3
2 2 0 0 1 0 1 1 2 2
Kombincia kategri svahovitosti expozcie S E 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3 3 4 1,2 4 1,2 4 3 4 3 5 1,2 5 1,2 6 1,2 5 3 5 3 6 3
kamenitosti K 0 1 0 2 1 2 1 2,3 0,1 2,3 0,1 2,3 0,1 2,3 0,1,2,3 0,1 2,3 0,1,2,3
hbky pdy H 0 0 1 0 1 1 2 2 0,1,2 0,1,2 0,1,2 0,1,2 0,1,2 0,1,2 0,1,2 0,1,2 0,1,2 0,1,2
X 7. pozcia vyjadruje zrnitos pdy, ktor je jednou zo zkladnch pdnych vlastnost a z hlavnch triediacich kritri pri vyleovan HPJ. Oznaenie kdov zrnitosti: 1 - 5 selnk zrnitosti pd Tabuka . kd vznam 1 ahk pdy (piesonat a hlinitopiesonat) 2 stredne ak pdy (hlinit) 3 ak pdy (lovitohlinit) 4 vemi ak pdy (lovit a ly) 5 stredne ak pdy - ahie (piesonatohlinit) Vysvetlivky k zrnitosti pdy:
241
Kategrie zrnitosti pdy vychdzaj z Novkovej klasifikanej stupnice zrnitosti poda obsahu frakcie menej ako 0,01 mm (piesonat pdy 0-10 %, hlinitopiesonat 10-20 %, piesonatohlinit 20-30 %, hlinit 30-45 %, lovitohlinit 45-60 %, lovit 60-75% a ly nad 75 %). Zrnitos pdy vyjadruje zrnitos ornice, resp. humusovho horizontu. selnk nadmorskej vky Tto vlastnos je doplnkovou a nie je vyjadren v kde aktualizovanej BPEJ. Ako doplnkov je uloen len v dajovej vete v bonitanej banke dt o konkrtnej BPEJ v prslunom katastrlnom zem alebo zem uvatea. Nadmorsk vka - oznauje sa dvojmiestnym kdom v dajovej vete a vyjadruje rozptie nadmorskej vky BPEJ. Tabuka .12 Kd 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 Rozptie nadmorskej vky (m) < 150 150 - 200 200 - 250 250 - 300 300 - 350 350 - 400 400 - 500 500 - 600 600 - 700 700 - 800 800 - 900 900 - 1000 1000 - 1200 >1200
Bonitcia ponohospodrskych pd pouva klasifikan systm bonitovanch pdno-ekologickch jednotiek, ktor s predmetom bonitcie a ocenenia. Tento klasifikan systm je nezvisl od kategri bonitcie pd, ktor s na jeho zklade vytvoren, ako je cena pdy alebo rzne elov kategrie (TO, podiel osevu). Preto pri akejkovek zmene hodnotenia pd, naprklad pri zmene ceny pdy alebo vytvoren elovch tried, ktor mu v budcnosti vznikn, nie je potrebn meni mapov dielo, ani s nm svisiace numerick bzy dt, ale len prevodn selnky v podobe zoznamu BPEJ a ich prslunosti do novej kategrie. Typologicko-produkn kategorizcia ponohospodrskej pdy Slovenska Najvraznejm formovateom vidieckeho priestoru bude naalej pdohospodrstvo (ponohospodrstvo a lesnctvo), humnna aktivita vyuvajca prrodn zdroje na vrobu potravn a priemyselnch surovn. S touto primrnou funkciou je neoddelitene spojen funkcia tvorby a udriavania krajiny a prrodnho prostredia a alch verejnch statkov (nekomoditnch vstupov). Tvorba verejnch statkov bude v horizonte vzie hlavnm dvodom legitimizujcim podporu ponohospodrskej aktivity z verejnch zdrojov.
242
Zujmom Slovenska je zachovanie ponohospodrskeho vyuvania pdy vo vetkch vrobnch podmienkach a reginoch Slovenska, spolu s lesnmi ekosystmami. V produktvnom segmente ide o konkurencieschopn vrobu potravn a priemyselnch surovn, v ostatnch podmienkach o udriavanie krajiny, prrodnch zdrojov a biodiverzity. zemn rozmiestnenie ponohospodrskej aktivity bude sa vyvja poda kritri ekonomickej efektvnosti (vzhadom na prrodn podmienky vroby, disponibilitu prce a kapitlu, ako aj dostupnos trhov). Bude to plati predovetkm pre mkomern ponohospodrstvo. Rozhodujca as ponohospodrskej produkcie zostane koncentrovan v reginoch junho a zpadnho Slovenska. Intenzita produkcie a prjem z ponohospodrskych aktivt bud rs hlavne v tchto oblastiach. Vyie naznaen trendy bud vies k vraznej regionlnej diferencicii vrobnej truktry, ktor, ak by bola spojen s vraznm rastom efektvnosti a pecializciou v chove hovdzieho dobytka a oviec v podhorskch a horskch reginoch Slovenska, by vznamne prispeli k rastu konkurencieschopnosti trhovo orientovanho segmentu ponohospodrstva. Poiadavky na zohadovanie environmentlnych kritri ponohospodrstvom bud aj naalej siln, avak negatvne externality bud ustupova. Predovetkm pre technologick pokrok (presn ponohospodrstvo) ako aj pre aplikciu noriem spoloenstva, ktor maj zabrni pokodzovaniu ivotnho prostredia. Pokles pracovnch sl v ponohospodrstve bude s rastom produktivity podmienenej rozvojom technickch a biologickch technolgi alej pokraova. Tieto tendencie bude sprevdza pokles ponohospodrskeho vyuvania pdy. U teraz sa prejavuje a bude pokraova konkurenn vyuitie pdy vyvolan novmi formami vyuitia vonho asu, ktor vysti v progresvnu urbanizciu vidieckych oblast (rezidenn bvanie a ekonomick aktivity, hobby farmy) a vyuvanie prrodnej krajiny na rekrean aktivity. Avak aj napriek uvedenmu ponohospodrstvo zostane najvznamnejm uvateom pdy, so stle sa zvyujcim drazom na jeho lohu pri udrovan krajiny a biodiverzity. Pretoe tieto vstupy nie s trhom oceovan, ekonomick vha ponohospodrstva, t.j. jeho podiel na tvorbe hodnoty vidieckej ekonomiky sa bude zniova. Reformy ponohospodrskych politk v sasnosti smeruj k odstraovaniu foriem podpory ponohospodrstva, deformujcich trh. Liberalizcia politk urchuje trukturlne zmeny, ktor mu vies k vyej konkurencieschopnosti produkcie na trhoch, avak za cenu: znenia rozsahu ponohospodrskej produkcie nevyuvania disponibilnch vrobnch faktorov, o znamen znenie ponohospodrskej zamestnanosti a nevyuvanie disponibilnej ponohospodrskej pdy v celom rozsahu. Z dvodu elemincie uvedench faktorov je nutn detailn kategorizcia danho produknho potencilu ponohospodrskych pd Slovenska. Pod pojmom produkn potencil pd sa veobecne chpe prirodzen a lovekom podmienen schopnos pdy prija, transformova a odovzdva rastlinm poadovan kvantum energie a ltok a vytvor vhodn podmienky pre ich rast a produkciu. V nadvznosti na pojem produkn schopnos pd, pod ktorou chpeme sasn stupe zkladnho atribtu konkrtnej pdy, definujeme produkn potencil pd ako optimlne mon stupe produknej schopnosti pd v konkrtnom priestore a predpokladanom ase, ktor sa prejav optimlnou produkciou konkrtnej plodiny resp. kultry bez vnejieho naruenia rovnovhy
243
faktorov a biologickej stability prostredia. V zmysle uvedenej charakteristiky zatriedil Vskumn stav pdoznalectva a ochrany pdy Bratislava (VPOP) ponohospodrske pdy Slovenska do 9 produknch skupn: 1 - vysoko produkn pdy 2 vemi produkn pdy 3 produkn pdy 4 stredne produkn pdy 5 menej produkn pdy 6 mlo produkn pdy 7 vemi mlo produkn pdy 8 menej vhodn pdy pre ponohospodrsku vrobu 9 nevhodn pdy pre ponohospodrsku vrobu. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Zastpenie v % 9,2 19,6 20,0 7,9 13,0 13,5 9,6 5,2 2,0 Z hodnotenia vyplva len priemern ponohospodrska produkn kapacita naich pd. Produkn potencil pd SR sa hodnot bodovmi hodnotami relatvnej bonity (zahranin ekvivalent index produktivity). Je v rozpt od 1 do 100 bodov, priom lepie pdy maj vyiu bodov hodnotu. Bodov hodnota sa uruje na zklade bonitovanch pdno-ekologickch jednotiek (BPEJ) prslunej pdy, ktor sa odvodzuje z hodnotenia klmy, pdneho typu, pdotvornho substrtu, zrnitosti, obsahu skeletu, hbky pdy, svahovitosti a expozcie svahu. Priemern produkn potencil ponohospodrskych pd je nasledovn (v bodoch): Bratislavsk kraj 62,2; Nitriansky kraj 68,6; Trnavsk kraj 69,9; Treniansky kraj 35,2; ilinsk kraj 25,7; Banskobystrick kraj 32,9; Preovsk kraj 26,7; Koick kraj 37,5. Priemer za Slovensko predstavuje 44,4 bodov. Kvantifikcia produknch monost pd Slovenska jednoznane ukazuje, e pri sasnom stave a tie v najbliom obdob aj pri predpokladanch bytkoch pd a repektovan legislatvnych obmedzen doke produkn potencil naich pd zabezpei potravinov istotu obyvateov v zkladnch komoditch. Toto tvrdenie sa vzahuje tak pre relne krytie potreby z vlastnch zdrojov na 90 %, ako aj pre krytie potreby na 100 % (okrem pecifickch komodt).
Produkn skupina
V slade so zkonom NR SR . 220/2004 o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy s vylenen nasledujce kategrie pd: - pdny fond, na ktorom je mon hospodri intenzvne bez vraznch obmedzen, - ochrann pdny fond, - ohrozen pdny fond. Ponohospodrsky pdny fond, na ktorom je mon hospodri bez vraznch obmedzen, predstavuje t as zemia Slovenska, na ktor sa nevzahuj legislatvne limity a obmedzenia.
244
Znamen to teda, e ich vyuitie by sa malo riadi tzv. zsadami sprvnej ponohospodrskej praxe, pri repektovan ekologickch a environmentlnych zsad bez vraznho ovplyvovania ttom. Je to pda, na ktorej je mon plne realizova vetky intenzifikan opatrenia, smerujce k zveniu produkcie. Nakoko vak pda predstavuje zkladu aj pre in aktivity, ako s ponohospodrske; vina pd je touto skutonosou ovplyvovan. V zujme ochrany zdravia obyvatestva, ako aj zachovania uritch biotopov, je predpoklad, e takchto pd bude na Slovensku m alej tm viac ubda. V sasnosti tto kategria predstavuje asi 30 % z celkovej vmery ponohospodrskych pd. Ochrann pdny fond pln produkn funkciu a sasne ochrauje in prrodn zdroje, alebo zloky ivotnho prostredia. Patria sem: chrnen vodohospodrske oblasti prirodzenej akumulcie podzemnch vd (CHVO) zaberaj cca 308 540 ha ponohospodrskych pd, psma hygienickej ochrany vodnch zdrojov (PHO) zaberaj cca 601 710 ha ponohospodrskej pdy, ochrann psma lieivch a minerlnych prameov, chrnen zemia a ich ochrann psma (CHKO a NP) zaberaj cca 137 751 ha ponohospodrskej pdy. Vmera ochrannho ponohospodrskeho pdneho fondu (uveden oblasti sa vzjomne prekrvaj) je okolo 241 000 ha. Ohrozen pdny fond tvor skupinu pd, ktor maj alebo mali negatvne pozmenen chemick, fyziklne, biologick a hydrologick vlastnosti, a tie vplvaj na ich produkn schopnos, kvalitu potravn, s monosou negatvneho vplyvu na in zloky prrodnho prostredia a zdravie loveka. Sem patria: pdy ohrozen vodnou a veternou erziou 1 561 000 ha ponohospodrskej pdy pdy s defektnm chemickm zloenm 425 000 ha ponohospodrskej pdy pdy ohrozen svahovmi poruchami zosuvmi 82 000 ha ponohospodrskej pdy pdy s nepriaznivm trukturlnym stavom 700 000 ha ponohospodrskej pdy Aj v tejto kategrii sa jednotliv negatvne vplyvy navzjom prekrvaj. Z hadiska kvantifikcie produknho potencilu ponohospodrskych pd je teda poznanie uvedench skutonost jednm z rozhodujcich faktorov jeho objektvneho stanovenia. alm typom triedenia pdneho fondu, ktorho autorom je VPOP, je rozdelenie ponohospodrskej pdy na: primrny pdny fond sekundrny pdny fond ostatn pdny fond Primrny pdny fond Je to pda nevyhnutn pre zabezpeenie ponohospodrskej produkcie Slovenska, pda, ktor je zo strategickho elu potrebn ponecha pre priame ponohospodrske vyuitie, t.j. pre tak rove pestovania rastln a chovu zvierat, ktor neohroz potravov dostatonos obyvatestva. Je to "rodinn striebro krajiny pre ponohospodrstvo a vrobu potravn, preto sa oznauje ako zkladn - primrna - bzick pda. Z metodickho hadiska ide o pdu, ktor je registrovan v LPIS a z hadiska zalenenia do typologicko-produknch kategrii ponohospodrskeho pdneho fondu ide o potencilne orn pdy (O1, O2, O3, O4, O5, O6, O7) a striedav polia - stredne produkn polia a produkn trvne porasty (OT1). Ide o pdy s najvym produknm potencilom, bodov hodnota BPEJ je v rozpt 38 - 100 bodov a priemern bodov hodnota BPEJ 70,35 b.
245
Primrny ponohospodrsky pdny fond zaber 1 367 853 ha, o predstavuje asi 56% v sasnosti evidovanch ponohospodrskych pd Slovenska v LPIS. Rozloha primrnej ponohospodrskej pdy v krajoch Slovenska Samosprvny kraj Vmera v ha % z PPF Bratislavsk 79 727 84 Trnavsk 263 458 90 Nitriansky 423 489 90 Treniansky 88 334 47 ilinsk 29 976 12 Banskobystrick 175 704 42 Preovsk 100 842 26 Koick 206 324 61
Zdroj: VPOP
Sekundrny pdny fond Sekundrna ponohospodrska pda je pda, ktor je za predpokladu zujmu spolonosti mon doasne poui na in ako potravov ely, priom takmto vyuvanm nedjde k jej znehodnoteniu (charakter i vlastnosti ostvaj prakticky nezmenen). Tto pdu je mon vyleni na alternatvne ponohospodrske vyuitie, vrobu bioenergi, na vrobu surovn, na zalesnenie, portov, turistick a rekrean ely a as z neho me by vyuit aj na zbery. Z metodickho hadiska ide o pdu, ktor je registrovan v LPIS a z hadiska zalenenia do typologicko-produknch kategrii ponohospodrskeho pdneho fondu ide o potencilne striedav polia menej a mlo produkn polia a produkn trvne porasty (OT2, OT3), potencilne trvne porasty (T1, T2, T3) a pre agroekosystmy nevhodn zemia (N). Ide o pdy s bodovou hodnotou BPEJ v rozpt 1 - 55 bodov a priemernou bodovou hodnotou BPEJ 29,43 b. Sekundrny ponohospodrsky pdny fond zaber 696 038 ha, o predstavuje asi 29% v sasnosti evidovanch ponohospodrskych pd Slovenska v LPIS. Rozloha sekundrnej ponohospodrskej pdy v krajoch Slovenska Samosprvny kraj Vmera v ha % z PPF Bratislavsk 5 493 6 Trnavsk 17 431 6 Nitriansky 18 779 4 Treniansky 63 754 34 ilinsk 154 593 63 Banskobystrick 157 417 38 Preovsk 196 645 51 Koick 81 926 24
Zdroj:VPOP
Ostatn pdny fond Ostatn ponohospodrska pda pda, ktor by mala by prednostne vyuvan na alternatvne ponohospodrske vyuitie, na pestovanie energetickch plodn a rzne nebiologick ely portov, turistick, rekrean a na zbery. Z metodickho hadiska ide o pdu, ktor nie je registrovan v LPIS, ale patr do ponohospodrskeho pdneho fondu. Ostatn ponohospodrsky pdny fond zaber 369 088 ha, o predstavuje asi 15% v sasnosti evidovanch ponohospodrskych pd Slovenska.
246
Rozloha ostatnej ponohospodrskej pdy v krajoch Slovenska

Samosprvny kraj Bratislavsk Trnavsk Nitriansky Treniansky ilinsk Banskobystrick Preovsk Koick
Zdroj:VPOP
Vmera v ha 10 103 12 718 34 378 27 217 61 700 85 587 87 673 49 713
% z PPF 11 4 18 6 25 20 23 15
Ponohospodrska pda vhodn pre pestovanie rchlorastcich drevn Jednou z monch alternatv vyuitia ponohospodrskej pdy, ktor nie je rentabiln vyuva na vrobu potravn, je produkcia biomasy na vrobu energie. Medzi hlavn typy zdrojov biomasy patria rchlo rastce dreviny (napr. vba, topo, jela, agt). Rchlorastce dreviny maj oproti energetickm lesom predovetkm t vhodu, e doba medzi vsadbou a abou je podstatne kratia. Pohybuje sa medzi 2 - 5 rokmi a vsadba sa obnovuje a po 20 - 30 rokoch. Rchlorastce dreviny zrove doku rone vyprodukova v objem biomasy na rovnakej ploche. Parametre, ktor s rozhodujce pri vbere rchlorastcich drevn s ich dostupnos, vhodnos pre dan typ pdy i podnebia a potencilny vaok z hektra za rok (t/ha/rok). Vaok je najdleitejm ukazovateom a pre vby pestovan v naich podmienkach me dosiahnu 15 ton suchej hmoty na hektr za rok. Prrastok niektorch vb sa pohybuje od 2 do 3 metrov za rok (2 - 3 cm denne v letnom obdob). Pri uren vhodnej lokalizcie rchlorastcich drevn na ponohospodrskej pde sa vychdzalo z analzy produknho potencilu BPEJ a typologicko-produknch kategri ponohospodrskej pdy. Zrove sa repektovala podmienka nevyuvania primrnej ponohospodrskej pdy, ktor je nevyhnutn pre zabezpeenie ponohospodrskej produkcie Slovenska, pre pestovanie rchlorastcich drevn. Aplikovan prstup bol zaloen na elimincii nporu na najproduknejie pdy a stimulcii prpadnch zujemcov o zapojenie doteraz viac-menej nevyuvanch plch (najm mimo LPIS) do systmu racionlnejieho vyuitia. Vhodnos ponohospodrskeho pdneho fondu pre pestovanie kukurice Kukurica siata je plodina vemi teplch, suchch a mierne vlhkch oblast s relatvne dlhm vegetanm obdobm. Kukurica by sa mala pestova najm v takch oblastiach, kde pri rovnakch ostatnch podmienkach dva vyie rody ako penica. Pre svoju vyiu odolnos voi suchu je vhodnejia najm do humznych piesonatch pd, kde sa penici dar horie. M pomerne vysok nroky na teplo (v dobe kvitnutia vyaduje teploty 18-19C). V menej vhodnch podmienkach jesenn mrazky znamenaj predasn ukonenie vegetcie. Zven nroky na vlahu m asi do jla, t.j. km si nevybuduje dostatone mohutn, hlboko siahajcu koreov sstavu. Potom je na zrky odkzan menej. Najm v suchch oblastiach je preto treba pri predsejbovej prprave dba o etrenie pdnou vlahou. Kukurica na zrno nie je v klimaticky priaznivch pomeroch vemi nron na pdu, avak m je klma nepriaznivejia, tm viac do popredia vystupuje prve tento faktor. Kukurici na zrno sa najlepie dar na hlinitch hlbokch vhrevnch pdach dobre zsobench vpnom, humusom a ivinami, neutrlnej alebo slabo alkalickej reakcie (rozptie pH je 5,5-6,8). V suchch polohch s
247
vhodnejie pdy aie, v menej vhodnch polohch za predpokladu dostatonho hnojenia aj pdy ahie. Analza ekonomickej efektvnosti pestovania kukurice na zrno poda pdnych predstaviteov ukzala, e km napr. z jednho hektra tejto plodiny na ernozemiach je mon vyprodukova 3234,- Sk zisku, u iernc je to 2598,- Sk, fluvizem 1909,- Sk a hnedozem 1173,- Sk. Pestovanie kukurice na zrno na pseudoglejoch a kambizemiach bolo v priemere za poslednch osem rokov stratov. 1 - vemi vhodn pdy 2 - vhodn pdy 3 - mlo vhodn pdy 4 - nevhodn pdy produkn potencil pre kukuricu siatu vy ako 5,00 t.ha-1 produkn potencil pre kukuricu siatu je 4,015,00 t.ha-1 produkn potencil pre kukuricu siatu je 3,414,00 t.ha-1 produkn potencil pre kukuricu siatu je menej ako 3,40 t.ha-1
Vhodnos ponohospodrskeho pdneho fondu pre pestovanie repky Repka je na pdu pomerne nenron, nevyhovuj jej len extrmne ahk alebo ak zamokren pdy. Vyaduje hlbok pdy, najlepie stredne ak a aie s optimlnym rozptm pdnej reakcie 6,0-7,5 pH. M znan poiadavky na fosfor a draslk v pde. Treba ju vyli z pestovania na suchch regozemiach a na pdach zamokrench povrchovou, alebo podzemnou vodou. Je tolerantn k ahkm, plytkm a kamenitm pdam s dostatkom zrok. Repku olejn mono pestova od nin junho Slovenska a po podhorsk polohy s nadmorskou vkou 700 metrov nad morom. Vyhovuj jej reginy s ronm priemerom teplt okolo 8C, s ronm hrnom zrok 600800 mm (Kov a kol., 2003). Pdna reakcia by sa mala pohybova v intervale pH 6,0-6,8. Vkonnejie pdne prostredie ninnch oblast, s rodnmi, ivinami lepie zsobenmi pdami, eliminuje nedostatok vlahy a vyie napadnutie kodcami a prostredie vych oblast, aj ke s lepou vlahovou bilanciou a menm tlakom kodcov, je viac handikepovan niou pdnou rodnosou a nim prkonom energie (Zubal, 2004). Z analzy vplyvu jednotlivch pdnych parametrov na produkn schopnos repky vyplva, e na miernych svahoch (do 7) sa rodotvorn potencil oproti rovinm zniuje o 10,2% a na strednch svahoch a o 15,6 %. Na pdach, ktor s stredne erodovan je predpoklad znenia rod o 17,8%, na silno erodovanch pdach o 22,3% a vemi silno erodovanch pdach a o 30,4%. Badaten je aj bytok produkcie repky so zhorujcimi sa klimatickmi pomermi. Tak napr. v klimatickom regine vemi chladnom, vlhkom je potencil rod repky oproti reginu vemi teplmu a vemi suchmu ni a o 33,0%. Analza ekonomickej efektvnosti pestovania repky poda pdnych predstaviteov ukzala, e km napr. z jednho hektra tejto plodiny na ernozemiach je mon vyprodukova 4560,- Sk zisku, u iernc je to 3630,- Sk, fluvizem a hnedozem 2450,- Sk, luvizem 1180,- Sk, pseudoglejoch 530,Sk a kambizem 400,- Sk. 1 - vemi vhodn pdy produkn potencil pre repku vy ako 2,50 t.ha-1 2 - vhodn pdy produkn potencil pre je 2,012,50 t.ha-1 3 - mlo vhodn pdy produkn potencil pre je 1,512,00 t.ha-1 4 - nevhodn pdy produkn potencil pre repku je menej ako 1,50 t.ha-1 Najvhodnejie lokality pre zbery ponohospodrskeho pdneho fondu Jedn sa informcie o najvhodnejch lokalitch pre zbery ponohospodrskeho pdneho fondu pre vstavbu, s ohadom na jeho ochranu a udraten rozvoj, teda preferencie pre zbery menej kvalitnch ponohospodrskych pd.
248
Pri uren najvhodnejch lokalt pre zbery ponohospodrskej pdy sa vychdzalo z analzy produknho potencilu BPEJ a typologicko-produknch kategri ponohospodrskej pdy. Zrove sa repektovala podmienka nevyuvania primrnej ponohospodrskej pdy pre zbery, pretoe t je nevyhnutn pre zabezpeenie ponohospodrskej produkcie Slovenska. Nsledne sa vyselektovali chrnen pdy a pre kad kraj sa individulne vyhodnotila kvalita pdy. Celkov rozloha najvhodnejch lokalt pre zbery ponohospodrskej pdy zaber 338 830 ha, o predstavuje asi 14 % v sasnosti evidovanch ponohospodrskych pd Slovenska. Rozloha najvhodnejch lokalt pre zbery ponohospodrskej pdy pre vstavbu v krajoch Slovenska Vmera v ha % z PPF
Samosprvny kraj
7 615 8 9 22 7 15 20 15 15
Bratislavsk
Trnavsk Nitriansky Treniansky ilinsk Banskobystrick Preovsk Koick
Zdroj: VPOP
27 371 31 328 41 037 36 299 85 729 58 115 51 336
Za elom detailnej kategorizcie pd na okresnej rovni bola vyuit dajov zklada o pdach z Bonitanej banky dt (BBD). V Bonitanej banke dt (BBD) je zaevidovan vmera 2 364 242,17 ha ponohospodrskej pdy (PP). Pre el urenia typu vyuvania ponohospodrskej pdy bolo zvolen triedenie pd do 4 zkladnch skupn. Triedenie bolo uskutonen na zklade viackriterilneho hadiska: vlastnost pd zakdovanch v bonitovanej pdno-ekologickej jednotke BPEJ (genetick pdna jednotka, pdotvorn substrt, zrnitos, skeletovitos, hbka pdneho profilu, svahovitos, klimatick regin), sasnej truktry pdneho fondu v kombincii s existujcim produknm potencilom. Na zklade tohto triedenia boli vytvoren skupiny pd: 1 najproduknejie 2 produkn 3 mlo produkn 4 nevhodn pre ponohospodrske vyuitie
249
Kategorizcia ponohospodrskej pdy Slovenska
Mlo produkn pda 17%
Pda nevhodn pre pon. vyuitie 2%
Najproduknejia pda 19%
Najproduknejia pda Produkn pda Mlo produkn pda
Produkn pda 62%
Pda nevhodn pre pon. vyuitie
Do 1. skupiny bola zaraden najproduknejia pda, ktor by bolo vhodn v najvej miere vyuva na intenzvnu ponohospodrsku vrobu sliacu na zabezpeenie potravovej zkladne. Z tohto dvodu je v zujme spolonosti zachova jej kvalitu i kvantitu. Hospodrenie na tejto pde by sa malo riadi tzv. zsadami sprvnej ponohospodrskej praxe, pri repektovan ekologickch a environmentlnych zsad. Patria sem pdy s najlepmi pdnymi vlastnosami predovetkm pdy stredne ak, hlbok, na rovinch, s junou expozciou, bez skeletu; prevane v teplch, ninnch reginoch. Z pdnych typov prevauj ernozeme, iernice, fluvizeme. Na tejto pde je mon pestova vetky druhy hlavnch ponohospodrskych plodn, predovetkm na ornej pde. Je dleit uplatova vhodn truktru pestovanch plodn jednak v zujme udrania pdnej rodnosti a taktie uplatni hadisko potrieb spolonosti. Poda poslednch vsledkov je potreba zni podiel obilnn a jednoronch krmovn, naopak zvi zastpenie strukovn a viacronch krmovn. Stpa aj percento zastpenia olejnn. Tto skupinu pd je mon vyui na pestovanie plodn ekologickm spsobom. Tento systm je priazniv voi ivotnmu prostrediu a taktie napomha k zabezpeeniu trvalej rodnosti pdy. Okrem potravinrskeho vyuitia mono as produkcie z tchto pd vyui na nepotravinrske ely (pestovanie olejnn na vrobu biopalv , vyuitie slamy obilnn na bioenergetick ely). Vyuvanie pdy na in ako ponohospodrske ely by malo by vo vemi obmedzenom rozsahu. Preto aj diverzifikcia ponohospodrskych innost by mala by len minimlna, najv rozsah prc by mal zosta ponohospodrskeho charakteru. Najvie zastpenie tejto skupiny pd je hlavne v okresoch junho a juhozpadnho Slovenska (Dunajsk Streda, Galanta, Senec, Trnava, Nov Zmky a alie). 2. skupinu predstavuj pdy produkn (priemerne i menej produkn). Radia sa sem vetky pdy, na ktorch je mon s menmi, i vmi nkladmi a spechmi dopestova takmer vetky druhy ponohospodrskych plodn. Tieto pdy nemaj komplexne najoptimlnejie pdne vlastnosti, mu sa u nich vyskytn aj mnoh negatvne vlastnosti (ahk, ak, iastone
250
skeletovit, zasolen, zamokren, oglejen pdy), ktor s kompenzovan vhodnmi inmi vlastnosami (klma, pdny typ). V tejto skupine s zastpen mnoh pdne typy so irokm spektrom pdnych vlastnost. Vyskytuj sa vo vine klimatickch reginov Slovenska. Je to najrozsiahlejia skupina, preto aj vyuitie tchto pd me by pestrejie: najvie percento je vyuit na intenzvnu ponohospodrsku vrobu (vhodn pdne typy v teplejch klimatickch reginoch), kde prevlda pestovanie plodn na ornej pde, alej je tto kategria vyuvan na pestovanie pecilnych kultr - vinice, chmenice, ovocn sady ( i menej kvalitn pdne typy v rznych klimatickch podmienkach), tie je mon tieto pdy vyui na ekologick ponohospodrstvo, pestovanie plodn na nepotravinrske vyuitie, pestovanie energetickch rastln a rchlorastcich drevn na vrobu bioenergi. Na tento el mono vyui i pdy kontaminovan a poznaen antropognnou innosou. Nakoko tto skupina pd je najrozsiahlejia, spad do jej vmery pda s uritm druhom zemnej ochrany (CHVO, CHKO, prrodn rezervcie, at.), ktor si vyaduje osobit a pecifick spsoby hospodrenia. as tejto skupiny pd mono vyui aj na mimoprodukn, napr. turistick a rekrean ely. Kategria produknej pdy sa nachdza vo vetkch okresoch SR v zastpen od 24% a do 99%. V 3. skupine sa nachdzaj pdy mlo produkn s nzkym a vemi nzkym produknm potencilom a mlo vhodnmi vlastnosami na ponohospodrske vyuitie (plytk, stredne skeletovit, extrmne ak, zamokren pdy, prevane vo vyej nadmorskej vke, so severnou expozciou, na svahoch nad 12o). Preto pestovanie ponohospodrskych plodn na ornej pde je obmedzen, prevlda pestovanie krmovn a vinu vmery zaberaj trval trvne porasty. Vea pd v tejto skupine je extrmne skeletovitch a svahovitch. V Programe vyuitia produknho potencilu ponohospodrskej pdy v SR z r.2000 je jednm predpokladom racionlne usporiadanie a vyuvanie ponohospodrskej pdy, na zklade ktorho sa odpora zvenie podielu trvalch trvnych porastov. Toto odporanie by bolo najoptimlnejie uskutoova na pdach tejto skupiny. Znan percento tchto pd by mohlo by vyuit tie na pestovanie rchlorastcich drevn sliacich na vrobu bioenergi. V oblastiach s takouto kategriou pd by bolo vhodn orientova podporu na mimoprodukn funkcie, predovetkm ekologizciu vroby, krajinotvorbu. Taktie je na tchto pdach mon vo vom mertku uskutoova diverzifikciu innost smerom k neponohospodrskym innostiam, napr. portov, turistick, rekrean ely. Pdy tejto skupiny by mohli by iastone vyuit aj na zbery. Najviac mlo produknej pdy maj okresy na severe a vchode Slovenska: adca, Doln Kubn, Tvrdon, Gelnica, Star ubova. Nasledujci graf dokumentuje zastpenie mlo produknej pdy vo vybranch okresoch SR Do poslednej 4.skupiny boli zaraden pdy, ktor aj ke s veden v ponohospodrskom pdnom fonde, s pre ponohospodrsku vrobu nevhodn, preto aj ich vyuitie by sa mohlo ubera zva neponohospodrskym smerom. Patria sem najm pdy extrmne plytk, pdy na svahoch nad 25o a nevyvinut pdy. Na zklade u uvdzanho dokumentu Program vyuitia produknho potencilu ponohospodrskej pdy v SR z hadiska racionlneho vyuvania ponohospodrskych pd sa ukazuje potreba z ponohospodrskeho pdneho fondu vyradi cca 43 700 ha, ktor svojimi produknmi parametrami nespaj poiadavky kladen na ponohospodrske vyuvanie. Tieto pdy by mohli by vyuit na zalesnenie, portov, turistick a rekrean ely a taktie vyuit na zbery. Kategria takejto pdy je sstreden predovetkm v okresoch severnho Slovenska (Ruomberok, Doln Kubn), Banskobystrickho kraja (Brezno, Bansk Bystrica) a tie v Koickom kraji (Roava, Gelnica).
251
Metodick postup stanovenia radnej ceny pdy Kritriom pre stanovenie radnch cien ponohospodrskej pdy bolo ekonomick ocenenie hrubho ronho rentovho efektu (HRRE) rastlinnej vroby v danch pdnoklimatickch podmienkach pri normatvne stanovenej efektvnosti hospodrenia. Hrub ron rentov efekt jednotlivch BPEJ v Sk/ha sa pota poda vzahu: i=n HRREBPEJ = {CPP (NPP + Zn)} . Kots i=1 kde: CPP = cena parametrizovanej produkcie Sk/ha, ktor sa stanov zo vzahu CPP = Vp . ke . ks . kss . Ckr NPP = normatvny nklad na parametrizovan produkciu v Sk/ha, ktor sa stanov zo vzahu NPP = Ne . kp . ki Kots = bezrozmern slo vyplvajce z podielu zastpenia jednotlivch oceovacch plodn v danej typovej oceovacej truktre Zn = normatvny zisk vyjadren bezrozmernm slom vo vzahu k normatvnym nkladom, Zn = 0,1, t.j. 10% z normatvnych nkladov Ostatn parametre maj nasledovn vznam: Vp = produkn parametre naturlnych vnosov jednotlivch oceovacch plodn pre jednotliv hlavn pdno-klimatick jednotky (HPKJ) v t/ha Ckr = normatvne ceny jednotlivch oceovacch plodn v Sk/t Ne = normatvne bzick nkladov parametre jednotlivch oceovacch plodn v Sk/ha ke = korekn koeficient pre expozciu ks = korekn koeficient pre svahovitos kks = korekn koeficient pre hbku a skeletovitos ponohospodrskej pdy kp = korekn koeficient nkladovch parametrov diferencovanch poda produknch skupn pd (PSP) ki = korekn koeficient vyjadrujci nkladov vplyvy rozdielnej rovne parametrizovanch naturlnych vnosov . radn ceny ponohospodrskej pdy boli stanoven na zklade vypotanch hrubch ronch rentovch efektov pre orn pdu: CPP BPEJ = HRRE x (1 D) + BCPP U kde: CPPBPEJ = radn cena ponohospodrskej pdy jednotlivch bonitovanch pdnoekologickch jednotiek v Sk/ha BCPP = bzick cena ponohospodrskej pdy v hodnote 20 000 Sk/ha D = celkov podiel nezdanenej rastlinnej produkcie U = miera kapitalizcie (rokov miera) HRRE = hrub ron rentov efekt v Sk/ha Predpokladan podiel nezdarenej rastlinnej produkcie (D) bol uvaovan vo vke 30%, t.j. 0,3 za predpokladu, e shrnn zdanenie pozemkovou daou a daou z prjmu inilo 70%
252
z celkovho prjmu. Miera kapitalizcie (U) bola stanoven vo vke 5%, t.j. 0,05. Vychdzalo sa zo sksenosti najvyspelejch krajn s trhovou ekonomikou. Pri ocenen pd so zpornm HRRE sa vychdzalo zo skutonosti, e v trhovom hospodrstve iaden tovar neme ma zporn hodnotu. Preto bolo rozhodnut, e pri zpornch hodnotch HRRE najniia cena ponohospodrskej pdy bude ma hodnotu 166 EUR.ha-1a najvyia cena pri nulovej hodnote HRRE bude 664 EUR.ha-1. Tto hodnota bola ustanoven ako hodnota bzickej ceny ponohospodrskej pdy (BCPP). Tto hodnota bola zdvodnen pragmatickm prstupom, t.j. porovnanm s najniou cenou inch ako ponohospodrskych pozemkov. Na zklade vypotanch HRRE boli stanoven radn ceny ponohospodrskej pdy iba pre orn pdu. Pre trval trvne porasty bolo navrhnut oceova sadzbou prislchajcou pre dan BPEJ s ornou pdou upravenou koeficientom 0,75. Tento nvrh bol zdvodnen tm, e podstatn as najlepch trvalch lk a pastvn bola v predchdzajcich desaroiach zornen a ostatn, v sasnej dobe evidovan trval trvne porasty boli ponohospodrsky extenzvne vyuvan, alebo vbec nevyuvan. Z tchto dvodov boli evidovan daje o produkcii a vlastnch nkladoch nespoahliv a prakticky nepouiten pre objektivizovan vyhodnotenie naturlnej produkcie produknho potencilu i vpotu HRRE. Vychdzalo sa z predpokladu, e pri intenzvne vyuvanch TTP je mon dosahova 70-80% hodnoty HRRE prislchajcej k ornej pde danch BPEJ. Prvkrt v SR cenu pdy legislatvne stanovovala Vyhlka Ministerstva financi SR .465/91 zo da 25.10.1991 o cench stavieb, pozemkov, trvalch porastov, hradch za zriadenie prva osobnho uvania pozemkov a hradch za doasn uvanie pozemkov (bola zruen 1.4.1996). Poda nej: cena ornej pdy poda BPEJ v sadzbe za 1 m uvdzan v prlohe .8 tejto vyhlky poda pmiestneho kdovania bonitovanm pdno-ekologickch jednotiek, cena pozemku zapsanho v EN ako ovocn sad, vinica, chmenica sa stanovovala ako orn pda + ocenenie porastu (ocenenie trvalch porastov sa zisovalo poda prslunch prloh tejto vyhlky), cena pozemku zapsanho v EN ako lka, pasienok bola uren na 75% ceny ornej pdy. V rmci druhej aktualizcie bol vypracovan nov cennk ornej pdy s rozrenm 7-znakovm kdom BPEJ. Tento cennk bol vypracovan na zklade vsledkov revzie prvej bonitcie, ktor vykonali pracovnci Vskumnho stavu pdoznalectva a ochrany pdy v Bratislave. Vskumn stav ekonomiky ponohospodrstva a potravinrstva v roku 2000 vypracoval cennk ornej pdy poda 7-miestnych kdov BPEJ. Vetky zmeny vykonan na zklade revzie boli priebene premietan do bonitanej banky dt v konenom dsledku aj v ocenen ponohospodrskych pd. To umouje, okrem inch dajov , aj radn cenu pdy spracovva poda ubovonch zoskupen (poda katastrlnych zem, ponohospodrskych podnikov, okresov, krajov, reginov, republiky). radn cena poda 7-miestneho kdovania BPEJ bola prvkrt zkonne uplatnen poda priemernej ceny ornej pdy a trvalch trvnych porastov v jednotlivch katastrlnych zemiach SR v zkone .476/2003 Z.z. o dani z nehnutenost, ktor nadobudol innos 1.1.2004 (nahraden zkonom .582/2004 Z.z. s innosou od 1.1.2005). Upresnenie radnej ceny ponohospodrskych pozemkov Rozvoj trhu s pdou a s tm svisiace oceovanie pozemkov ukzali, e radn cena pdy je nedostaton. Ukzala sa potreba objektvnejieho stanovenia ceny pdy hlavne zohadnenm alch faktorov. Vznamnm faktorom vplvajcim na cenu pozemkov je ich poloha a vzdialenos
253
intravilnu a extravilnu mesta alebo obce. aliu skupinu faktorov vplvajcich na cenu pozemkov tvoria antropognne faktory, pri ktorch rzne obmedzenia zniuj cenu pozemkov (zemia s vyhlsenmi nrodnmi parkami a chrnenmi krajinnmi oblasami, psma hygienickej ochrany vd). Rzne obmedzenia v agrotechnike, v pouvan priemyselnch hnojv a chemickch ochrannch prostriedkov maj za nsledok znenie produkcie. alej s to zemia ovplyvnen priemyselnmi exhaltmi, ktor nielene pokodzuj rastliny, ale mechanicky po kontamincii pdy prenikaj do rastln a zniuj kvalitu a cenu produkcie. Vznamn skupinu faktorov ovplyvujcich cenu pozemkov tvoria dopravn pomery spojen s obhospodarovanm vzdialench a prevench pozemkov.
Upraven ceny zohadujce polohu pozemkov sa vypotavaj nasledovne: na zujmovej ploche (napr. parcele) sa vypotaj plochy jednotlivch bonitovanch pdnoekologickch jednotiek (BPEJ), vyhadaj radn ceny jednotlivch BPEJ ( Vhlka MP SR . 38/2005 Z.z.) stom cien jednotlivch BPEJ sa vypota cena parcely, takto vypotan cena sa vynsob prslunm koeficientom (pre vzdialenos, prpadne prevenie) a dostaneme upraven cenu. Priemern cenu parcely upraven koeficientami vzdialenosti a prevenia sa vypota poda vzorca: (VBPEJ x CBPEJ ) x KV x KP = -------------------------------------------------------VPC
PCPUVP kde: PCPUVP VPC CBPEJ KV KP
= priemern cena parcely upraven koeficientami vzdialenosti a prevenia, = vmera parcely = cena prslunej BPEJ poda prlohy . 8 Vyhlky MF SR . 465/1991 Zb., = koeficient vzdialenosti, = koeficient prevenia
a) Koeficienty na pravu cien ponohospodrskej pdy v katastrlnom zem poda vzdialenosti pozemkov od obce Ponohospodrske cesty I. kategrie - ttne cesty vyuiten pre ponohospo-drsku dopravu, miestne komunikcie Tabuka . Ponohospod. kultra Ninn orn pda TTP Podhorsk orn pda Vrobn oblas Vzdialenos (km) 1 1,000 1,000 1,000 2 0,987 0,984 0,986 3 0,974 0,968 0,972
254
4 0,962 0,952 0,958
5 0,979 0,936 0,944
6 0,936 0,920 0,931
7 0,923 0,904 0,916
TTP Ninn orn pda TTP Podhorsk orn pda TTP
1,000 8 0,910 0,888 0,903 1,000
0,991 9 0,898 0,872 0,889 0,928
0,982 10 0,885 0,856 0,875 0,919
0,973 11 0,872 0,840 0,861 0,910
0,964 12 0,859 0,824 0,847 0,902
0,955 13 0,846 0,808 0,834 0,893
0,946 14 0,834 0,792 0,820 0,883
Ponohospodrske cesty II. kategrie Ponohospod. kultra Ninn orn pda TTP Podhorsk orn pda TTP Ninn orn pda TTP Podhorsk orn pda TTP Vrobn oblas
hlavn pon cesty spevnen, prstupov pon cesty spevnen Tabuka . Vzdialenos (km)
1 1,000 1,000 1,000 1,000 8 0,904 0,881 0,893 0,932
2 0,986 0,983 0,985 0,990 9 0,890 0,864 0,878 0,923
3 0,972 0,966 0,969 0,981 10 0,876 0,847 0,862 0,913
4 0,958 0,949 0,954 0,971 11 0,862 0,830 0,847 0,903
5 0,945 0,932 0,939 0,961 12 0,848 0,813 0,832 0,894
6 0,931 0,915 0,924 0,952 13 0,835 0,796 0,817 0,884
7 0,917 0,898 0,908 0,942 14 0,821 0,779 0,802 0,874
Ponohospodrske cesty III. kategrie - hlavn pon cesty nespevnen, prstupov pon cesty nespevnen Tabuka . Ponohospod. kultra Ninn orn pda TTP Podhorsk orn pda TTP Ninn orn pda TTP Podhorsk orn pda TTP Vrobn oblas Vzdialenos (km) 1 1,000 1,000 1,000 1,000 8 0,891 0,870 0,877 0,925 2 0,984 0,981 0,982 0,989 9 0,875 0,852 0,859 0,915 3 0,968 0,962 0,965 0,978 10 0,860 0,833 0,842 0,904 4 0,953 0,944 0,947 0,970 11 0,845 0,815 0,824 0,893 5 0,938 0,926 0,930 0,957 12 0,829 0,796 0,807 0,882 6 0,922 0,907 0,912 0,946 13 0,813 0,777 0,789 0,872 7 0,906 0,889 0,895 0,935 14 0,798 0,759 0,772 0,861
b) Koeficienty na pravu cien ponohospodrskej pdy poda prevenia pozemkov od obce Ponohospodrske cesty I. kategrie - ttne cesty vyuiten pre ponhospo-drsku dopravu, miestne komunikcie Tabuka .
255
Vrobn oblas
PonoPrevenie (m) na 1 km hospod. kultra do 40 41-80 81-120 121-160 161-200 nad 200 Ninn orn pda 1,000 0,986 0,969 0,948 TTP 1,000 0,990 0,979 0,964 0,965 0,916 Podhorsk orn pda 1,000 0,991 0,981 0,965 0,948 TTP 1,000 0,995 0,988 0,977 0,963 0,942 Koeficienty na alch 1000 m dopravnej cesty: pri preven pozemku do 40 m/km je koeficient 1,0 pri vom preven sa cena pdy zniuje pre: orn pda o 1,98 a 5,20 % ninn oblas: TTP o 1,00 a 8,40 % orn pda o 0,90 a 5,20 % podhorsk oblas: TTP o 0,50 a 5,80 % Ponohospodrske cesty II. kategrie - hlavn pon cesty spevnen, prstupov pon cesty spevnen Tabuka . PonoPrevenie (m) na 1 km hospod. kultra do 40 41-80 81-120 121-160 161-200 nad 200 Ninn orn pda 1,000 0,976 0,954 0,923 TTP 1,000 0,985 0,968 0,946 0,917 0,874 Podhorsk orn pda 1,000 0,987 0,971 0,951 0,922 TTP 1,000 0,992 0,983 0,966 0,945 0,913 Koeficienty na alch 1000 m dopravnej cesty: pri preven pozemku do 40 m/km je koeficient 1,0 pri vom preven sa cena pdy zniuje pre: orn pda o 2,40 a 7,70 % ninn oblas: TTP o 1,50 a 7,80 % (extrmne 11,9 %) podhorsk oblas: orn pda o 1,30 a 7,80 % TTP o 0,80 a 8,70 % Ponohospodrske cesty III. kategrie - hlavn pon cesty nespevnen, prstupov pon cesty nespevnen Ponohospod. kultra Ninn orn pda TTP Podhorsk orn pda TTP Vrobn oblas Prevenie (m) na 1 km do 40 1,000 1,000 1,000 1,000 41-80 0,962 0,972 0,970 0,987 81-120 0,930 0,952 0,955 0,974 121-160 161-200 nad 200 0,912 0,925 0,948 0,883 0,915 0,810 0,872 Tabuka . Vrobn oblas
Koeficienty na alch 1000 m dopravnej cesty: pri preven pozemku do 40 m/km je koeficient 1,0
256
pri vom preven sa cena pdy zniuje pre: ninn oblas: podhorsk oblas: orn pda TTP orn pda TTP o 3,80 a 7,00 % o 2,80 a 11,70 % (extrmne 19 %) o 3,00 a 7,50 % o 1,60 a 12,80 %
c)
Redukn koeficienty na pravu cien ponohospodrskej pdy zohadujce antropognne faktory
Vzhadom na to, e radn cena ponohospodrskej pdy nepostihuje ani zvltnosti hospodrenia v prslunch katastrlnych zemiach - naprklad prikzan spsoby hospodrenia v chrnench krajinnch zemiach, nrodnch parkoch, psmach hygienickej ochrany vodnch zdrojov, navrhujem k radnej cene pdy poui redukn koeficienty. Redukn koeficienty prav na chrnenom pdnom fonde pre jednotliv oblasti : 1. psma hygienickej ochrany (PHO) vodnch zdrojov a minerlnych lieivch vd: PHO 1. stupe - odnma sa z ponohospodrskeho pdneho fondu; PHO 2. stupe - vntorn Kz = 0,30; PHO 2. stupe - vonkajie Kz = 0,20; PHO 3. stupe - majetkov ujma vznik ojedinele, ak vznikne, vku ur znalec; chrnen vodohospodrske oblasti: majetkov ujma vznik ojedinele, ak vznikne, vku ur znalec; chrnen zemia a ich ochrann psma z hadiska ochrany prrody a krajiny: 5. stupe ochrany - Kz = 0,30 4. stupe ochrany - Kz = 0,20 3. stupe ochrany - Kz = 0,10 2. stupe ochrany - majetkov ujma vznik ojedinele, ak vznikne, vku ur znalec.
2.
3.
Redukn koeficienty prav v imisne ohrozenom zem: I. zna II. zna III. zna IV. zna Kz Kz Kz Kz = = = = 0,10 0,20 0,30 0,40
Redukovan priemern cena parcely v prslunom katastrlnom zem sa vypota zo vzahu: (VBPEJ,BL x PCPUVP ) + (VBPEJ,SL x PCPUVP x (1 - KR) ) PCPR = ----------------------------------------------------------------------------VPC kde: PCPR - redukovan priemern cena parcely, VBPEJ,BL - vmera BPEJ bez vplyvu limitujcich faktorov (PHO, CHKO, CHOPAV, SO2, NP )
257
PCPUVP VBPEJ,SL VPC KR
- priemern cena parcely upraven koeficientmi vzdialenosti a prevenia, - vmera BPEJ s vplyvom limitujcich faktorov (PHO, CHKO, CHOPAV, SO2, NP ) - vmera parcely - redukn koeficient KR = KNP x KCHKO x KCHOPAV x KPHO x KSO2
Redukovan priemern cena katastrlneho zemia sa vypota stom redukovanch cien jednotlivch parciel poda vzorca: (VBPEJ,BL x PCPUVP ) + (VBPEJ,SL x PCPUVP x ( 1 - KR) ) PCKUR = ------------------------------------------------------------------------------VK kde: PCKUR VBPEJ,BL PCPUVP VBPEJ,SL VKU KR
- priemern cena katastrlneho zemia redukovan - vmera BPEJ bez vplyvu limitujcich faktorov (PHO, CHKO, CHOPAV, SO2, NP ) - priemern cena parcely upraven koeficientmi vzdialenosti a prevenia, - vmera BPEJ s vplyvom limitujcich faktorov (PHO, CHKO, CHOPAV, SO2, NP ) - vmera katastrlneho zemia - redukn koeficient obc
d) Koeficienty na pravu ceny ponohospodrskych pozemkov v blzkosti intravilnov ako potencilnych stavebnch pozemkov: Tabuka . Klasifikcia obce nzov alebo daj poda potu obyvateov a) Bratislava b) Krajsk mest: Nitra, Preov, Trenn, Trnava, ilina, Koice, Bansk Bystrica a mest: Pieany, Star Smokovec, trbsk Pleso, Tatransk Lomnica Trenianske Teplice c) Mest: Poprad, Zvolen, Liptovsk Mikul, Martin d) Ostatn okresn mest e) Ostatn obce Koef.zvenia 10
6 4 3 2
Urenie hodnoty pozemkov pri pozemkovch pravch Podrobnosti o spsobe stanovenia hodnoty pozemkov a porastov nachdzajcich sa na nich, ktor s predmetom konania o pozemkovch pravch, upravuje Vyhlka Ministerstva pdohospodrstva Slovenskej republiky . 38/2005 Z.z. z 21.janura 2005, ktor nadobudla innos 15.februra 2005. Ustanovenia tejto vyhlky s v zmysle zkona NR SR .549/2004 Z.z.,
258
ktorm sa men a dopa zkon NR SR o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, pozemkovch radoch, pozemkovom fonde a o pozemkovch spoloenstvch, v znen neskorch predpisov, ktor s zrove vyuvan aj pre stanovenie vky njomnho za pdu. Vyhlka nadvzuje na pvodn prvny predpis (vyhl. MF SR 465/1991 Zb.) tj. radn ceny pnohospodrskej pdy vypracovan Vskumnm stavom ekonomiky ponohospodrstva a potravinrstva a namiesto pvodnch 5-miestnych kdov ktor obsahovala prloha vyhlky MF SR .465/1991 Zb., uvdza u sedemmiestne kdy, ktor s v sbore mp bonitovanch pdnoekologickch jednotiek (BPEJ). Tm sa odstrnil nutn prevod sedemmiestnych kdov na pmiestne. Stanovenie hodnoty lesnch pozemkov a trvalch porastov (porast vinc, chmenc, ovocnch stromov a bobuovn a lesnho porastu) bolo prevzat z vyhlky Ministerstva spravodlivosti SR 492/2004 Z.z. o stanoven veobecnej hodnoty majetku Spsob vpotu hodnoty pozemkov a trvalch porastov pri pozemkovch pravch Spsob vpotu uruje prloha .5 k vyhlke . 38/2005 Z.z., ktorej znenie je nasledovn: 1. Hodnota pozemku, ktor tvor ponohospodrsku pdu na ely pozemkovch prav, vedenho v katastri nehnutenost a spresnenho na zklade komisionlneho zistenia ako orn pda a trval porast poda osobitnho predpisu sa vypota poda vzahu: HPOZ = M . HMJ /EUR/ kde: HPOZ - hodnota pozemku v EUR, M - vmera pozemku v m, HMJ - jednotkov hodnota pozemku v EUR za m poda prlohy .1 stpca Sadzba ponohospodrskej pdy v EUR za m Hodnota pozemku, ktor tvor ostatn plochy na ely pozemkovch prav, vedenho v katastri nehnutenost a spresnenho na zklade komisionlneho zistenia ako ostatn plochy pod kdom 14700 na zklade spsobu vyuvania pozemku poda osobitnho predpisu sa vypota poda vzahu: HOP = M . HMJ {EUR} kde: M - vmera pozemku v m, HMJ - jednotkov hodnota pozemku v EUR za m poda prlohy .1 stpca Sadzba ostatnch plch v EUR za m. 2. Hodnota pozemku, ktor tvor ponohospodrsku pdu na ely pozemkovch prav, vrtane trvalch porastov vedenho v katastri nehnutenost a spresnenho na zklade komisionlneho zistenia ako chmenica, vinica, zhrada alebo ovocn sad poda osobitnho predpisu sa vypota poda vzahu: HPOZP = HPOZ + HP {EUR}, HPOZ je hodnota pozemku, ktor sa vypota poda vzahu HPOZ = M . HMJ {EUR} kde: M - vmera pozemku v m, HMJ jednotkov hodnota pozemku v EUR za m poda prlohy .1 stpca Sadzba ponohospodrskej pdy v EUR za m. Hp je hodnota porastu, ktor sa vypota poda vzahu: Hp = M . JHp . pk {EUR}, kde:
259
M - vmera pozemku v m, JHp jednotkov hodnota porastu sa uruje poda prlohy .2 pre ovocn stromy poda tabuky .I, pre vinin porasty poda tabuky .II, pre chmeov porasty vrtane zariadenia chmenc poda tabuky .III, Pk - poet kusov na m, pri chmenici sa poet jedincov neuruje. Hodnota lesnho pozemku na ely pozemkovch prav a lesnch porastov na om vedenho v katastri nehnutenost a spresnenho na zklade komisionlneho zistenia ako lesn pozemok poda osobitnho predpisu2) sa vypota poda zkladnho vzahu
HLPOZP = HLPOZ + HLP [Sk], HLPOZ je hodnota lesnho pozemku, ktor sa vypota poda vzahov HLPOZ = M . VHLMJ [Sk], VHLMJ = Hpz + fp [Sk za ha], [Sk za m2], Hpz = Hpzjk . zstcjk [Sk za ha], [Sk za m2], fp = Zcujk . zstcjk (Hv1 + Hv2), [Sk za ha], [Sk za m2], kde HLPOZ hodnota lesnho pozemku, M vmera lesnho pozemku v ha s presnosou na tyri desatinn miesta (m2), VHLMJ jednotkov vchodiskov hodnota lesnho pozemku v Sk za ha (Sk za m2) sa uruje ako set zkladnej hodnoty lesnho pozemku pre cieov drevinov zastpenie poda prlohy . 3 tabuky . I a hodnoty faktora polohy v zvislosti od pribliovacej a odvoznej vzdialenosti poda prlohy . 3 tabuky . II, Hpz zkladn hodnota lesnho pozemku v Sk za ha sa ur ako set zkladnej hodnoty jednotlivch drevn upravenej cieovm zastpenm, fp hodnota faktora polohy v Sk za ha, Hpzjk zkladn hodnota lesnho pozemku v Sk na ha cieovch drevn (k), bonity (j); prloha . 3 tabuka . I, zstcjk cieov zastpenie drevn (k), bonity (j) na lesnom pozemku v percentch uren v lesnom hospodrskom plne (LHP), Hv1, Hv2 jednotkov hodnota sadzby faktora polohy lesnho pozemku za pribliovanie (v1) a odvoz (v2) dreva v Sk za m3; prloha . 3 tabuka . II, Zcujk celkov zsoba produkcie dreva na pni, cieovch drevn (k), bonity (j) v rubnej dobe na ha; prloha . 3 tabuka. III. Minimlna zkladn hodnota 1 hektra lesnho pozemku je 133 EUR. HLP je hodnota lesnho porastu, ktor sa vypota poda vzahov HLP = M . VHLPa [Sk], VHLPa = Hporzijk . (1 kp) + fp [Sk za ha], [Sk za m2], Hporzijk = [(Hutjk cjk) . faijk + cjk]kd . zstijk . z [Sk za ha], [Sk za m2], fp = ZSijk . (Hv1 + Hv2) [Sk za ha], [Sk za m2], kde
260
VHLPa jednotkov vchodiskov hodnota lesnho porastu v Sk za ha sa uruje ako set zkladnej hodnoty drevn skutonho zastpenia (k), veku (i), bonity (j) a zakmenenia (z) upravenej o pokodenie lesnho porastu (kp v %) a hodnoty faktora polohy (fp) v Sk za ha, Hporzijk zkladn hodnota lesnho porastuv Sk za ha sa uruje ako set hodnoty jednotkovej sadzby lesnho porastu danej dreviny vo veku 3 rokov (cjk), prloha . 4 tabuka . III, sinu vekovho hodnotovho faktora dreviny (faijk), prloha . 4 tabuka . I/1 I/6, a hodnoty abovho vnosu v rubnej dobe (Hujk), prloha . 4 tabuka . II, znenho o hodnotu jednotkovej sadzby lesnho porastu danej dreviny vo veku 3 rokov (cjk), prloha . 4 tabuka . III, upraven na skuton zastpenie dreviny a zakmenenie lesnho porastu v EUR za ha, faijk vekov hodnotov faktor vekovho stupa (i), bonity (j), dreviny (k), prloha . 4 tabuka . I/1 I/6, z zakmenenie (0,1 1,0), kp koeficient pokodenia porastu (podiel znenia celkovej hodnoty porastu odvoden zo znenia hodnoty zsoby dreva vo vekovom stupni), prloha . 4 tabuka . VI, fp hodnota faktora polohy v Sk na ha sa uruje ako sin jednotkovch hodnt faktora polohy v EUR za m3 poda prlohy . 4 tabuky . V a skutonej zsoby porastu v m3 (Zsijk), M vmera lesnho porastu JPRL (na tyri desatinn miesta), kd koeficient prepotu zkladnej hodnoty porastu urujcich drevn na hodnotu priradench drevn, prloha. 4 tabuka . IV, zstijk skuton zastpenie drevn (k), v poraste vekovho stupa (i),bonity (j), Zsijk skuton zsoba dreva na pni vo vekovom stupni (i), bonity (j), zastpench drevn (k), Hv1, Hv2 jednotkov sadzba faktora polohy lesnho porastu za pribliovanie (v1) a odvoz (v2) dreva v Sk zam3, prloha . 4 tabuka . V. Porasty starie, ako s rubn doby uveden v prlohe . 4 tabuke . I/1 I/6, ohodnotia sa poda dajov najvyej rubnej doby danej dreviny ich interpolciou s prihliadnutm na pokles kvality drevnch zsob. V prpade pokodenia porastu antropognnou innosou, predovetkm imisiami, jednotkov vchodiskov hodnota lesnho porastu sa zni o hodnotu identifikovanho pokodenia poda prlohy . 4 tabuky . VI. Stupe pokodenia sa zisuje z vsledkov pravidelnho monitoringu zdravotnho stavu lesa alebo sa zist priamo v poraste (pri listnatch drevinch iba v obdob plnej vegetcie) na zklade priemernej defolicie drevn v poraste alebo poda inch relevantnch postupov. Skuton celkov zsoba porastu vm3 sa zisuje z lesnho hospodrskeho plnu alebo sa zistmeranm. Jednotkov hodnoty polohy sa zistia poda prlohy . 4 tabuky . V na zklade priemernej pribliovacej a odvoznej vzdialenosti konkrtneho porastu. Hodnota pozemkov uren znaleckm posudkom Metdy a postup stanovenia veobecnej hodnoty majetku (a teda nehnutenost pozemkov a stavieb) uruje Vyhlka ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky .492/2004 Z.z. poda $ 33 psm. d) zkona 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmonkoch a prekladateoch a o zmene a doplnen niektorch zkonov. Vyhlka nadobudla innos 1.septembra 2004. Znaleck a tlmoncka innos je vykonvan v konan pred sdmi a inmi orgnmi verejnej moci ako aj innos v svislosti s prvnymi konmi fyzickch a prvnickch osb v skromnej sfre. Nehnutenosti a stavby na ely osobitnho predpisu s oprvnen hodnoti iba znalci z odvetvia oceovanie nehnutenost s vnimkou lesnch pozemkov mimo zastavanho zemia obc
261
a lesnch porastov, ktor s oprvnen hodnoti znalci z odvetvia oceovanie lesov, a s vnimkou ponohospodrskej pdy mimo zastavanho zemia obci neurenej na stavbu, ktor s oprvnen hodnoti znalci z odboru ponohospodrstvo. V zmysle tejto Vyhlky je mon veobecn hodnotu stanovi nasledujcimi metdami, priom vber vhodnej metdy vykon znalec: porovnvacia metda kombinovan metda (pouije sa pri stavbch, ktor s schopn dosahova vnos formou prenjmu), vnosov metda (pouije sa pri pozemkoch, ktor s schopn dosahova vnos), metda polohovej diferencicie. Na urenie veobecnej hodnoty pozemkov sa najviac pouva metda polohovej diferencicie. Veobecn hodnota (VH) je objektivizovan (zohadujca technick stav, vplyv trhu, ekonomick vplyvy a in pecifick faktory), znalcom odhadnut najpravdepodobnejia hodnota ku du ohodnotenia v danom mieste a ase, ktor by dosiahla pri predaji v podmienkach vonej sae. Predpoklad sa poctiv predaj, ke kupujci aj predvajci bud kona s patrinou informovanosou i opatrnosou a s predpokladom, e cena nie je ovplyvnen neprimeranou pohntkou. Vchodiskov hodnota je znaleck nadobdacia a znovunadobdacia hodnota majetku v ase ohodnotenia, alebo pre vybran zloky majetku (napr. pre pozemky a porasty na nich) hodnota, ktor je ustanoven v prlohch 14 a 15 tejto vyhlky. Prloha 3 Vyhlky MS SR .492/2004 obsahuje postup stanovenia veobecnej hodnoty nehnutenost a stavieb, ktor metdou polohovej diferencicie v asti E - Veobecn hodnota pozemkov (VHPoz) rozliuje: 3.1 Veobecn hodnota pozemkov v zastavanom zem obc neponohospodrskych a nelesnch pozemkov a pozemkov mimo zastavanch zem obc urench na stavbu, 3.2 Veobecn hodnota ponohospodrskej pdy mimo zastavanho zemia obce neurenej na stavbu, 3.3 Veobecn hodnota ponohospodrskej pdy vrtane porastov mimo zastavanho zemia obce neurenej na stavbu 3.4 Veobecn hodnota lesnch pozemkov mimo zastavanho zemia obc a lesnch porastov v zastavanom i nezastavanom zem obc. Stanovenie hodnoty pozemkov v zastavanom zem obc a stavebnch pozemkov mimo zastavanch zem obc Ide o pozemky v zastavanom zem obc, neponohospodrskych a nelesnch pozemkov a pozemkov mimo zastavanch zem obc urench na stavbu zemnm plnom zny, alebo plnom sdelnho tvaru, prvoplatnm rozhodnutm o umiestnen stavby, alebo prvoplatnm stavebnm povolenm vydanm v spojenom zemnom a stavebnom konan, alebo pozemkov zastavanch hlavnou stavbou. Ich veobecn hodnota sa vypota poda zkladnho vzahu: VHPoz = M . VHMJ {EUR}, kde: M vmera pozemku v m, VHMJ jednotkov veobecn hodnota pozemku v EUR.m2 Jednotkov veobecn hodnota pozemkov sa stanov poda vzahu : VHMJ = VHMJ . kPD { EUR.m2}, kde:
262
VHMJ - jednotkov vchodiskov hodnota pozemku, ktor sa stanov poda tabuky: Kategrie obc pre urenie vchodiskovej hodnoty pozemku
Klasifikcia obce nzov, alebo daj poda potu obyvateov a) b) c) d) e) f) g) h) Bratislava Krajsk mest: Nitra, Preov, Trenn, Trnava, ilina, Koice, Bansk Bystrica a mest: Pieany, Vysok Tatry, Trenianske Teplice Mest: Poprad, Zvolen, Liptovsk Mikul, Martin Ostatn okresn mest so sdlom okresnch, alebo obvodnch radov Ostatn obce nad 15 000 obyvateov Ostatn obce od 5 000 do 15 000 obyvateov Ostatn obce od 2 000 do 5 000 obyvateov Ostatn obce do 2 000 obyvateov VHMJ EUR.m2 66 27 17 10 7 5 3 2
kPD je koeficient polohovej diferencicie, vypota sa poda vzahu: kPD = ks . kv . kd . kp . kz {-}, kde: ks koeficient veobecnej situcie (0,70 2,00 poda tabuky vo Vyhlke) kv koeficient intenzity vyuitia (0,90 2,0 poda tabuky vo Vyhlke) kd koeficient dopravnch vzahov (0,80 1,20 poda tabuky vo Vyhlke kp koeficient obchodnej, alebo priemyselnej polohy (0,90 2,00 poda tabuky vo Vyhlke) ki koeficient druhu pozemku (0,6 1,50 poda tabuky vo Vyhlke) kz koeficient povyujcich a redukujcich faktorov (0,20 3,00 poda tabuky vo Vyhlke). Stanovenie hodnoty ponohospodrskej pdy mimo zastavanho zemia obce neurenej na stavbu Veobecn hodnota ponohospodrskej pdy mimo zastavanho zemia obce neurenej na stavbu (orn pda, trval trvne porasty ) a ostatn plochy uveden pod psmenom ch) vo Vyhlke GKK SR 79/1996 Z.z. v znen neskorch predpisov (vmole, medze, ochrann hrdze a pod.) sa vypota poda zkladnho vzahu: VHPOZ = M . VHMJ {Sk}, kde: VHMJ jednotkov vchodiskov hodnota pozemku, ktor sa stanov poda osobitnho zkona (Zkon .582/2004 Z.z. o miestnych daniach) v zvislosti od katastrlneho zemia a okresu (vi vber z prlohy 1 tohoto zkona v tabuke 57 ). Jednotkov vchodiskov hodnota pozemku uvedenho v prlohe .1 k Vyhlke GKK SR .79/1996 Z.z. asti C oddiele 3 psmene ch) sa rovn jednotkovej vchodiskovej hodnote pozemku druhu trval trvny porast poda osobitnho zkona. Ak je v osobitnom zkone uveden nulov vchodiskov hodnota, jednotkov vchodiskov hodnota ornej pdy sa stanov v zvislosti od kdu bonitovanej pdno-ekologickej jednotky urenej prslunou sprvou katastra, prpadne potvrdenia prslunho obvodnho pozemkovho radu. Jednotkov vchodiskov hodnota pozemkov druhu trval trvny porast a pozemkov uvedench v prlohe .1 k Vyhlke GKK SR .79/1996 Z.z. asti C oddiele 3 psmene ch), ktor maj poda osobitnho zkona uveden nulov vchodiskov hodnotu, rovn sa 75% jednotkovej vchodiskovej hodnote pozemku druhu orn pda urenej poda predchdzajcej vety {Sk/m} ,
263
KPD koeficient polohovej diferencicie, ktor zohaduje pecifick polohy, vyuitenosti, dosahovania vnosu, predajnosti a pod. {-}. Veobecn hodnota ponohospodrskej pdy vrtane porastov mimo zastavanho obce neurenej na stavbu zemia
Ide o stanovenie veobecnej hodnoty pozemkov a porastov na nich, ktor s vyuvan ako chmenice, vinice, zhrady, ovocn sady, leiacich mimo zastavanho zemia obce. Treba teda rta zvl so veobecnou hodnotou pozemku a zvl so veobecnou hodnotou porastu poda vzahu: VHPOZP = VHPOZ + VHP {EUR}, kde VHPOZ veobecn hodnota pozemku, ktor sa vypota poda vzahu: VHPOZ = M . VHMJ {EUR}, kde: M VHMJ
vmera pozemku v m, prpadne v ha, - jednotkov veobecn hodnota pozemku v Sk/m, prpadne v EUR.ha-1.
Jednotkov veobecn hodnota pozemku sa stanov metdou polohovej diferencicie poda u uvdzanho zkladnho vzahu: VHMJ = VHMJ . kPD {EUR.ha-1}, kde: VHMJ jednotkov vchodiskov hodnota pozemku sa rovn jednotkovej vchodiskovej hodnote pozemku druhu orn pda poda osobitnho zkona (Zkon .582/2004 Z.z.) Ak je v osobitnom predpise uveden nulov vchodiskov hodnota, jednotkov vchodiskov hodnota ornej pdy sa stanov v zvislosti od kdu bonitovanej pdno-ekologickej jednotky urenej prslunou sprvou katastra, prpadne potvrdenia prslunho obvodnho pozemkovho radu. KPD koeficient polohovej diferencicie, ktor zohaduje pecifik polohy, vyuitenosti, dosahovania vnosu, predajnosti a pod. {-}. VHP je veobecn hodnota porastu, ktor sa vypota poda vzahu: VHP = VHP . kPD {EUR}, kde: VHP - jednotkov vchodiskov hodnota porastu sa stanov poda prlohy .15 pre ovocn stromy poda tabuky .I pre vinin porasty poda tabuky .II, pre chmeov porasty vrtane zariadenia chmenc poda tabuky .III a pre okrasn dreviny poda tabuky .X, uvdzan vo Vyhlke MS SR .492/2004 Z.z. (tab.. 58-61). kPD - koeficient polohovej diferencicie, ktor zohaduje pecifik kvality, stupa pokodenia, dosahovania vnosu, predajnosti a pod. {-}. Jednotkov vchodiskov hodnota porastu Prloha .15 Tabuka .II. k vyhlke .492/2004 Z.z. Vinin porasty (vrtane zariadenia vinc) Druh Tvar Jednotkov hodnota v EUR za 1 kus po vsadbe 1.roku 2.roku
264
3.roku
Cena sa zniuje rone 4.-9.roku po roku o EUR veku
Vini tepen
vedenie na 1,6 1,8 2 2,2 2,4 9 0,1 hlavu vedenie 1,8 2,2 2,4 4,0 4,3 9 0,2 stredov a vysok Vini vedenie na 1,5 1,7 1,9 2,1 2,3 9 0,1 pravokor hlavu enn vedenie 1,7 2,0 2,3 3,9 4,2 9 0,2 stredov a vysok Vinice s vysokm a stredovm vedenm musia ma po 3.roku po vsadbe kompletn oporn kontrukciu, v opanom prpade sa ceny za jednotliv kusy vinia zniuj o 20%. Jednotkov vchodiskov hodnota porastu Prloha .15 - Tabuka .III. k vyhlke .492/2004 Z.z. Chmeov porasty a zariadenia chmenc Poloka Jednotkov hodnota za jeden m Chmeov porast Zariadenie chmenice a) Ben vsadby novo zaloen 0,14 0,83 chmenice* Zrka za kad rok 0,01 0,04 veku chmenice b) Bezvirzne vsadby Novo zaloen 0,23 0,83 chmenice** Zrka za kad rok 0,01 0,04 veku chmenice **novo vysaden porast a nov zariadenie z drevench stpov a drtov Jednotkov vchodiskov hodnota porastu Prloha .15 - Tabuka .1 k vyhlke .492/2004 Z.z.
Ovocn stromy a bobuoviny Druh Tvar Jednotkov hodnota v Sk za 1 ks poda roku vsadby V 2 roku rok 3 rok 4 rok 5 rok 6 rok 7 rok 8 rok 9 rok 10 rok 11 rok 12 rok 13 rok 14 rok Hodnota sa zniuje rone po roku o 1,2 0,9 0,5
Spolu 0,97 0,05
1,06 0,05
Jablo VK+PK a hruka K Von ZK Vreteno Kordon. palmela
5,9 4,8 2,9
Veku EUR 8,5 11,2 13,8 16,4 19,1 21,7 23,1 24,6 26,0 27,5 29,0 30,4 31,9 0,7 6,7 8,7 10,7 12,6 14,6 15,7 16,9 18,0 19,1 20,3 21,4 41,5 0,6 3,9 5,0 6,0 6,6 7,3 8,0 8,6 0,4
2,9
3,9
5,0
5,7
6,4
7,2 265
0,3
0,5
erea VK+PK nzkokm e 6,2 5,2 5,1 4,3 8,9 11,7 14,4 17,2 20,0 22,8 25,4 28,1 30,8 33,5 36,2 38,8 7,5 7,2 5,9 9,8 12,2 14,5 16,0 17,5 18,9 20,4 21,9 9,4 11,6 13,8 15,0 16,2 17,4 18,7 19,9 7,5 9,1 10,7 12,3 13,0 13,7 14,4 15,2 15,9 16,6 0,7 0,5 0,5 0,6 1,3 1,1 1,3 0,9 0,0 4,2 5,0 4,8 5,5 7,0 8,4 9,8 11,2 11,6 12,0 12,3 12,7 13,1 13,4 0,6 0,5 0,4 Do veku 20 roku sa cena zvyuje 70,0 2,5 3,0
Via Slivka a polosliv ka Mirabel ka, ringlota Marhua Brosky a Orech vlask, gatan Egre, Ribeza erven biela Krk/str om Malinie m ernice Ost. ov. druhy (manda lieska, dula,jara bina..) ierna Krk/str om Krk/str om
7,5 10,1 12,6 15,2 17,1 19,1 21,0 22,9 24,9 7,5 10,3 13,1 15,0 17,0 18,9 20,9
6,4
8,5 10,6 12,7 14,8 16,9 19,0 21,1 23,2 25,3 27,4 29,5
1,2
1,8
0,8
1,0
1,2
1,5
1,8
0,3
0,3
1,1 1,1 1,1 0,5
1,3 1,3 1,3 0,6
1,4 1,4 1,4 0,7
1,6 1,9 2,1 0,8
1,8 2,3 2,9
0,3 0,3 0,3 0,2
0,3 0,4 0,5 0,1
3,7
4,2
4,7
5,2
5,8
6,3
6,8
7,3
8,3
0,5
0,7
Minimlna hodnota po znen s ohadom na vek je pri stromoch vysokokmennch a polokmennch 100.-Sk, tvrkmennch 50.-Sk, pri zkrokoch 20.-Sk, krkoch a stromekoch bobulovn 10,-Sk. Hodnota sa zniuje a o 60% pri stromoch a krkoch neoetrovanch, minimlne slabho vzrastu, alebo pokodench. Jednotkov vchodiskov hodnota porastu Prloha .15 Tabuka .X k vyhlke .492/2004 Z.z. Okrasn dreviny
Po Druh Jednotkov hodnota v EUR za kus, pri ivch plotoch za 1bm l. do do do do do do . 5 rokov 10 rokov 15 rokov 20 rokov 25 rokov 30rokov 1. Listnat stromy 4,78 5,97 7,30 8,80 11,22 13,68 2. List..stromy tvarovan, 7,17 8,96 10,95 13,18 16,83 22,50 previsnut, popnav,farebn 3. Ihlinat stromy 4,31 5,48 6,31 7,80 9,62 11,61 4. Ihlinat stromy 6,90 8,76 10,09 12,28 15,40 18,59 tvarovan, previsnut, popnav,zkrpky, farebn 5. Kry 2,98 3,98 266 do 35 rokov 16,60 24,90 nad 35 rokov 18,25 27,38
13,11 20,98
15,93 25,22
6. iv ploty a) listnat b) ihlinat 7. Rastliny-pivonky, rue Stlozelen, otav,clematis 8. Azalky, rhododendrny 3,32 2,98 60,3,98 3,65
1,99
3,32
3,98
5,31
Jednotkov hodnota sa zniuje a o 60% pi neoetrovanch, pokodench, alebo prestarnutch drevinch. Najvyie dosiahnut jednotkov hodnoty platia aj pre alie roky veku okrasnch drevn. Ak ide o celoplon vskyt lesnch a okrasnch stromov na inch ne lesnch pozemkoch na minimlnej ploche 1000m, ohodnotia sa ako lesn porast. Pi prirodzene zaloench porastoch (vzniknutch nletom semena) sa pota len 50% z takto zistenej jednotkovej ceny. Vyuitie radnej ceny pdy V sasnom obdob sa vyuva radn cena ponohospodrskej pdy najm pre stanovenie vky dane z ponohospodrskych pozemkov v zmysle zkona . 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunlne odpady a drobn stavebn odpady, kde v prlohe . 1 s uveden priemern radn ceny ponohospodrskej a ornej pdy v katastrlnych zemiach Slovenska. Tieto slia obecnm zastupitestvm ako zklad pre stanovenie vky dane z ponohospodrskych pozemkov v obciach, resp. katastrlnych zemiach. Dleit lohu plnia tie pri uren vky njmu za uvanie ponohospodrskej pdy. Napriek skutonosti, e vka njmu je vecou dohody medzi vlastnkom a uvateom pdy, v zkone . 504/2003 o njme ponohospodrskych pozemkov, je stanoven hranica minimlnej vky njomnho, a to najmenej 1,5 % z ceny ponohospodrskej pdy urenej poda bonitovanej pdnoekologickej jednotky. radn ceny slia na urenie hodnoty pozemkov a porastov na nich pre ely pozemkovch prav, ktor upravuje vyhlka MP SR . 38/2005 Z. z. o uren hodnoty pozemkov a porastov na nich. V prlohe vyhlky s uveden bonitovan pdno-ekologick jednotky a k nim priraden sadzby ponohospodrskej pdy a sadzby ostatnch plch. radn ceny plnia dleit lohu aj pri stanoven veobecnej hodnoty majetku, najm pri stanoven veobecnej hodnoty pozemkov mimo zastavanch zem obc, neurench na stavbu. Metodick postup stanovenia veobecnej hodnoty majetku vrtane pozemkov upravuje vyhlka MS SR . 492/2004 Z. z. Vznamn s radn ceny aj ako orientan ceny pri uzatvran kpno-predajnch zmlv a formovan vky trhovch cien pdy. Vyuvan s alej notrmi pri dediskch konaniach a majetkovo-prvnom vysporiadan pozemkov. Njom ponohospodrskej pdy K uzatvraniu njomnch vzahov dochdza najm medzi vlastnkmi ponohospodrskej pdy, ktor nemaj zujem, alebo nemu na pde hospodri, ako i Slovenskm pozemkovm fondom, ktor spravuje ttnu pdu a pdu vlastnkov s neznmym pobytom a zujemcami o njom pdy, ktormi s fyzick osoby, ako aj ponohospodrske subjekty, ktor potrebuj dosiahnu optimlnu vmeru pre efektvne prevdzkovanie ponohospodrskej vroby. Vzah njomcu a prenajmatea (vlastnka) pozemku rieia ustanovenia zkona .504/2003 o njme ponohospodrskych pozemkov, ponohospodrskeho podniku a lesnch pozemkov v znen neskorch predpisov a o zmene a doplnen niektorch zkonov.
267
Okrem vlastnka maj prvo uva pdu in osoby len na zklade zmluvy uzavretej s vlastnkom, alebo na zklade zmluvy uzavretej s vlastnkom, alebo na zklade zmluvy uzavretej s pozemkovm fondom, ak nie je zkonom stanoven inak, alebo pri nhradnch pozemkoch pridelench fyzickej osobe do bezplatnho nhradnho uvania do vykonania pozemkovch prav na zklade zmluvy s touto osobou. Njomn zmluva o njme pozemku na ponohospodrske ely sa spravuje ustanoveniami 663 a 684 Obianskeho zkonnka v znen neskorch predpisov. Na vznik zmluvy o njme pozemku na ponohospodrske ely pri prevdzkovan podniku sa vyaduje dohoda o vke njomnho, alebo o spsobe jej urenia, priom vka njomnho je poda zkona .504/2003 v znen neskorch predpisov najmenej 1% z hodnoty ponohospodrskej pdy urenej poda zkona 549/2004 a Vyhlky MP SR .38/2005 o uren hodnoty pozemkov a porastov na nich na ely pozemkovch prav . Njomn z pozemkov prenajatch na ponohospodrske ely sa plat rone pozadu k 1.oktbru kalendrneho roka. Zmluvu o njme pozemku na ponohospodrske ely dohodnut na neurit as mono vypoveda k 1.novembru. Vpovedn lehota je jeden rok, ak sa nedohodne inak. Pozemok sa njomcovi na ponohospodrske ely pri prevdzkovan podniku, prenajma najmenej na p rokov. Ak zmluva o njme pozemku na ponohospodrske ely je uzavret na urit as, as njmu je najviac 15 rokov. Zmluvu o njme pozemku na ponohospodrske ely pri prevdzkovan podniku na urit as mono uzavrie: (1) Ak prenajat pozemok sli na vykonvanie ponohospodrskej innosti pri prevdzkovan podniku njomcu, spravuj sa prva a povinnosti prenajmatea a njomcu ustanoveniami 1 a 6, ak nie je v tejto asti ustanoven inak. (2) Ustanovenia tejto asti sa primerane pouij, aj ke je njomcom prvnick osoba zaloen alebo zriaden ttom, obcou alebo vym zemnm celkom, ktor nie je podnikateom a vykonva ponohospodrsku innos na plnenie svojich loh. (3) V zmluve o njme pozemkov na ponohospodrske ely pri prevdzkovan podniku mono dohodn, e pozemky sa prenajmaj i na vykonvanie rybrskeho prva 4) alebo dohodn, e njomca me zastupova prenajmatea v konaniach poda osobitnho predpisu 5) za primeranej vky njomnho. 8 (1) Pozemok sa njomcovi na ponohospodrske ely pri prevdzkovan podniku prenajma najmenej na p rokov. Ak zmluva o njme pozemku na ponohospodrske ely je uzavret na urit as, as njmu je najviac 15 rokov. (2) Zmluvu o njme pozemku na ponohospodrske ely pri prevdzkovan podniku na urit as mono uzavrie a) najviac na 25 rokov, ak ide o zaloenie alebo obnovu ovocnho sadu, b) najviac na 30 rokov, ak ide o zaloenie alebo obnovu klky pre ovocn dreviny alebo okrasn dreviny, zaloenie alebo obnovu vinohradu, zaloenie alebo obnovu chmenice, alebo zaloenie porastu rchlorastcich energetickch drevn, c) najviac na 15 rokov, ak ide o zaloenie alebo obnovu porastu pargle, alebo porastu drobnho
268
ovocia, d) najmenej na 50 rokov, ak ide o zriadenie repozitria, ktor je registrovan, e) najmenej na desa rokov, ak ide o zriadenie rieiteskho pracoviska, ktor je registrovan. Ak nie je dohodnut inak, lesn pozemok sa njomcovi prenechva najmenej na desa rokov. Ak je zmluva o njme lesnho pozemku uzavret na urit as, as njmu je najviac 30 rokov. V psomnej zmluve o njme, alebo v psomnom potvrden njomcu o obsahu zmluvy sa uvedie rozsah zvzkov njomcu o prevzat povinnost z ukazovateov a dajov lesnho hospodrskeho plnu a k nim sa pripoj grafick identifikcia pozemkov na porastovej mape a spis jednotiek priestorovho rozdelenia lesa v potrebnom rozsahu. Pri dohodnut njomnho sa prihliada na vek lesnch porastov a plnenie loh ustanovench osobitnmi predpismi. Vstupom Slovenska do E sa predpoklad zven dopyt po ponohospodrskej pde najm v prihraninch oblastiach, o by malo ma za nsledok nrast vky njomnho za prenajat pdu zahraninmi subjektami, ktor prejavia zujem o rozrenie hospodrenia aj na naom zem. Poda publikovanch vsledkov dotaznkovho prieskumu vykonanho Vskumnm stavom ekonomiky ponohospodrstva a potravinrstva v Bratislave, najastejie s dohody o prenjme pdy uzatvoren na 5-10 rokov a na dobu od 10 do 15 rokov. Niektor uvatelia maj s jednotlivmi vlastnkmi rzne doby prenjmu, napr. dohodu o njme do 5 rokov m uvate so Slovenskm pozemkovm fondom a na 5-10 rokov so skromnmi vlastnkmi pd
.
Podiel subjektov poda dohodnutej doby prenjmu pdy
nad 15 r. 11% do 5 r. 12%
10-15 r. 21%
5-10 r. 56%
Zdroj: dotaznkov prieskum VEPP
Vku njomnho maj stanoven uvatelia percentulne z vky radnej ceny ponohospodrskej pdy (55 %) prpadoch, z toho najastejie je vka njomnho 1,5 % z radnej ceny pdy (19 prpadov).
269
Podiel uvateov poda stanovenia vky njomnho

56%
Podiel uvateov poda urenia vky njomnho z radnej ceny (.c.) pdy
5% 21% 30%
4%
40% percentom z radnej ceny pdy nezvisle od ceny pdy inak - dohodou, poda doby njmu do 1,5 % .c. od 1,5 do 3 % .c.
44%
presne 1,5 % .c. nad 3 % .c.
Priemern vka njomnho [EUR.ha-1] a vmera prenajatej ponohospodrskej pdy poda vybranch okresov a krajov
Kraj Trnavsk Nitriansky ilinsk Banskobystrick Preovsk Koick Spolu Priem. njomn 44 44 11 Okres Dunajsk Streda Trnava Nitra Topoany Liptovsk Mikul ilina Bansk Bystrica Rimavsk Sobota Preov Svidnk Koice-okolie Michalovce Priem. njomn 72 32 52 33 10 12 26 28 25 14 37 17 27
28
15 23
27 Spolu
Rozptie vky njomnho za prenajat ponohospodrsku pdu je relatvne vysok, a to od minimlnej hodnoty 10 EUR.ha-1 (v okrese Liptovsk Mikul) po maximlnu hodnotu 72 EUR.ha-1 (v okrese Dunajsk Streda). Vrazn je rozdiel vky njomnho v porovnan okresov niektorch krajov; najvy je v sledovanch okresoch Trnavskho kraja, charakteristickho najvyou priemernou hodnotou njomnho 44 EUR.ha-1, kde priemern vka njomnho v okrese Dunajsk Streda je 72 EUR.ha-1a v okrese Trnava dosahuje 32 EUR.ha-1. Analogick jav sledujeme
270
v Koickom kraji, kde priemern vka njomnho za vybran okresy je 23 EUR.ha-1, priom v okrese Koice-okolie je 37 EUR.ha-1a v okrese Michalovce len 46 % z tejto hodnoty (17 EUR.ha1 ). V Nitrianskom kraji platia uvatelia za pdu priemern njomn 44 EUR.ha-1 a to v okrese Nitra 52 EUR.ha-1 a v okrese Topoany 33 EUR.ha-1 (63 % z njomnho v okrese Nitra). Priemern vka njomnho v ostvajcich krajoch osciluje okolo priemernch hodnt za okresy a dosahuje v ilinskom kraji minimlnu sledovan hodnotu 11 EUR.ha-1 v Preovskom kraji 15 EUR.ha-1 a v Banskobystrickom kraji sa priemern njomn 26 EUR.ha-1 pribliuje priemernmu njomnmu za cel sledovan vzorku. Da z pozemkov. Na rozdiel od daovho zaaenia v nrodnom hospodrstve, kde s rozhodujce nepriame dane, v ponohospodrstve stle aiskovmi a z hadiska dopadu na nklady a tm formovanie podnikateskho prostredia, ostvaj priame dane. Priame dane ovplyvuj nkladovos a tm vku hospodrskeho vsledku. Pre ponohospodrov s z priamych dan rozhodujce majetkov dane, t.j. da z nehnutenost a z nich najm da z pozemkov. Da z pozemkov patr k najvznamnejm nkladovm typom dan a jej vku najviac ovplyvuje stanoven sadzba dane a cena zdaovanch pozemkov. Ostatn priame dane, t.j. da z prjmov a cestn da s priamo zvisl od dosahovanho zisku a investinch aktivt. Nepriame dane neovplyvuj nkladovos, resp. hospodrsky vsledok podnikateskho subjektu. S vyberan v cene tovarov a sluieb a jej odvedenie do ttneho rozpotu. Nepriame dane, t.j. da z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebn dane psobia plone na cel ponohospodrstvo. Pre ponohospodrske podniky zo spotrebnch dan s rozhodujce predovetkm spotrebn da z uhovodkovch palv a mazv, kde patr aj motorov nafta. Vplyv daovej sstavy na hospodrenie v ponohospodrskej vrobe je diferencovan poda prrodnch podmienok a je priamo zvisl od legislatvnej pravy v ase platnch predmetnch daovch zkonov, ktor podliehaj astm zmenm aj viackrt rone, o kladie nroky na podnikateov zorientova sa v ich vklade a porozumen. Podstatou daovej reformy, ku ktorej sa v SR pristpilo od janura roku 2004 je zavedenie rovnej dane z prjmu (sadzba 19% z prjmu kadej firmy, podnikatea aj zamestnanca) a rovnej dane z pridanej hodnoty, ktor zjednotila dvojak sadzby DPH (14 a 20%) do jednej na 19%. Zrove sa v roku 2004 zruila da z dedistva a da z darovania a upravila sa da z prevodu a prechodu nehnutenost (pvodne sedem rznych sadzieb od 3 do 6%) na jednu 3-percentn. Pokraovanie daovej reformy od roku 2005 prinieslo zruenie dane z prevodu a prechodu nehnutenost zruenie cestnej dane pre osobn aut a zmenu dokladu a sadzby dane z nehnutenost, prijatm zkona .582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunlne odpady a drobn stavebn odpady, zo da 23.9.2004, s innosou od 1.1.2005. V zmysle uvdzanho zkona miestnymi daami, ktor me uklada obec s: a) da z nehnutenost, b) da za psa, c) da za uvanie verejnho priestranstva, d) da za ubytovanie, e) da za predajn automaty, f) da za nevhern hracie prstroje, g) da za vjazd a zotrvanie motorovho vozidla v historickej asti mesta, h) da za jadrov zariadenie. Obec uklad miestny poplatok za komunlne odpady a drobn stavebn odpady. Miestnou daou, ktor me uklada vy zemn celok, je da z motorovch vozidiel.
271
Zkon priznva miestnej samosprve prvomoc rozhodn o takch miestnych daniach a poplatkoch a v takej vke, ak uzn za vhodn. Nvrh veobecne zvznho nariadenia o miestnych daniach obec predtm, ako ho zastupitestvo m prerokova, zverejn a obania ho mu pripomienkova. Ktor ako vysok dane v obci bud, teda zvis aj od angaovanosti a vplyvu miestnej komunity na sprvu vec verejnch. Da z nehnutenost zaha: da z pozemkov, da zo stavieb, da z bytov a z nebytovch priestorov v bytovom dome.
Predmetom dane z pozemkov je: orn pda, chmenice, vinice, ovocn sady, trval trvne porasty, zhrady, lesn pozemky, na ktorch s hospodrske lesy, rybnky s chovom rb a ostatn hospodrsky vyuvan vodn plochy, zastavan plochy a ndvoria (okrem asti zastavanch stavbami, ktor sa zdauj daou zo stavieb, alebo daou z bytov), g) stavebn pozemky, h) ostatn plochy (okrem stavebnch pozemkov). Nezdauj sa pozemky, na ktorch s pozemn komunikcie. Daovnkom platcom dane z pozemkov je vlastnk pozemku zapsan v katastri nehnutenost, sprvca pozemku vo vlastnctve ttu, obce, alebo vyieho zemnho celku zapsanho v katastri, poprpade fyzick, alebo prvnick osoba, ktorej boli pridelen na obhospodarovanie nhradn pozemky vylenenho vykonania pozemkovch prav. Daovnkom je aj njomca pozemku, ak jeho vzah k pozemku trv najmenej 5 rokov a on je zapsan v katastri, alebo m v njme pozemky spravovan Slovenskm pozemkovm fondom. Ak poda uvedenho nie je mon uri daovnka, je nm osoba, ktor pozemok skutone uva. V prpade viacerch vlastnkov je daovnkom kad spoluvlastnk, a to poda vky svojho podielu. Spoluvlastnci sa mu dohodn, e daovnkom bude jeden z nich. Na zklade oho sa da vyrbi (zklad dane) zvis od hodnoty toho-ktorho pozemku. Zklad dane pre druhy pozemkov: a) orn pda, chmenice, vinice, ovocn sady, b) trval trvne porasty, je hodnota pozemkov bez porastov uren vynsobenm vmery pozemkov v m a hodnoty pdy za m uvedenej v prlohe .1 zkona .582/2004 Z.z. (hodnota ornej pdy a trvalch trvnych porastov v Sk/m poda katastrlnych zem). Na tomto mieste musme zdrazni, e oproti daovmu zkonu platiacemu v roku 2004 zkon .476/2003 Z.z. o dani z nehnutenost (pozri str.145) sa daov zklad v prlohe .1 zkona .582/2004 zvil na trojnsobok. Tto ist prloha sli aj v niektorch prpadoch pri stanoven veobecnej hodnoty pozemkov a vber z nej je uveden v predchdzajcej kapitole 6.3.1.1 (tab.57). Zklad dane pre druhy pozemkov: d) lesn pozemky, na ktorch s hospodrske lesy, e) rybnky s chovom rb a ostatn hospodrsky vyuvan vodn plochy je hodnota pozemku uren vmerou pozemku v m vynsoben hodnotou pozemku zistenou na 1m poda platnch predpisov o stanoven veobecnej hodnoty majetku a) b) c) d) e) f)
272
znaleckm posudkom (Vyhlka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky .492/2004 Z.z.). Zklad dane pre druhy pozemkov: c) zhrady, a) zastavan plochy a ndvoria, b) stavebn pozemky, c) ostatn plochy (okrem stavebnch), je hodnota pozemku vypotan nsobenm vmery pozemku v m krt hodnota pozemku v EUR.m2 stanoven poda prslunosti obce k jednej z smych kategri na zklade potu obyvateov (prloha .2 k zkonu .582/2004 Z.z.): Hodnota v EUR.m2 stavebn zhrady pozemky do 1 000 obyvateov 13 1 od 1001 do 6 000 obyvateov 19 2 6 001 do 10 000 obyvateov 21 2 od 10 001 do 25 000 27 3 obyvateov nad 25 000 obyvateov 33 3 obce, ktor s sdlom okresu a 46 5 kpen mest obce, ktor s sdlom kraja 53 5 Bratislava 60 6 Obec s potom obyvateov
zastavan plochy 1 2 2 3 3 5 5 6
ostatn plochy a ndvoria 1 2 2 3 3 5 5 6
Takto uren hodnota toho-ktorho pozemku nie je zvzn, a obec me jej vku upravi. Sadzbu dane ron vku dane zkon stanovuje na 0,25 % zo zkladu dane, teda z hodnoty toho-ktorho pozemku. Ani tto vak nie je zvzn, obec ju me zni alebo zvi. Obec popritom me uri rznu sadzbu dane pre jednotliv druhy pozemkov alebo jednotliv katastrlne zemia. Zni da, alebo oslobodi od dane me obec naprklad pozemky vo vlastnctve prvnickch osb, ktor nie s zaloen, alebo zriaden na podnikanie, pozemky, na ktorch s cintorny, kolumbri, urnov hje a rozptylov lky, moiare, plochy slatn a slancov, raelinisk, remzky, hje, vetrolamy a psma ochrany vodnch zdrojov I. stupa a II. stupa, psma ochrany prrodnch lieivch zdrojov a I.stupa a II. stupa a zdrojov prrodnch minerlnych vd stolovch I.stupa a II. stupa, asti pozemkov na ktorch s zriaden merask znaky, signly a in zariadenia bodov, geodetickch zkladov, stoiare rozvodu elektrickej energie, stpy telekomunikanho vedenia a televzne prevdzae, nadzemn asti zariaden na rozvod vykurovacch plynov a psy pozemkov v lesoch vylenen na rozvod elektrickej energie a vykurovacch plynov, pozemky verejne prstupnch parkov, priestorov a portovsk, pozemky v nrodnch parkoch, chrnench areloch, prrodnch rezervcich, prrodnch pamiatok a vo vyhlsench ochrannch psmach s tretm a tvrtm stupom ochrany, pozemky funkne spojen so stavbami sliacimi verejnej doprave, pozemky uvan kolami a kolskmi zariadeniami, genofondov plochy, brehov porasty a in plochy stromovej a krovinatej vegetcie na nelesnch pozemkoch s pdoochranou, ekologickou, alebo krajinotvornou funkciou, pozemky, ktorch
273
vlastnkmi s obania v hmotnej ndzi, alebo obania star ako 62 rokov, ak tieto pozemky slia vhradne na ich osobn potrebu, pozemky okrem pozemkov v zastavanej asti obce, na ktorch vykonvaj samostatne hospodriaci ronci ponohospodrsku vrobu ako svoju hlavn innos tak, ako uvdza $ 17 odsek 1 a 2 zkona .582/2004 Z.z. Z vledkov dotaznkovho prieskum vykonanho Vskumnm stavom ekonomiky ponohospodrstva a potravinrstva v Bratislave vyplva, e priemern vka dane z pozemkov predstavuje 18 EUR.ha-1. Najvyiu priemern da platia uvatelia ponohospodrskej pdy v okrese Topoany 55 EUR.ha-1 a v okrese Dunajsk Streda 36 EUR.ha-1 . Najniiu v okrese Svidnk 5 EUR.ha-1 a Liptovsk Mikul rovnako 5 EUR.ha-1. Priemern vka dan [EUR.ha-1] a vmera ponohospodrskej pdy poda vybranch okresov a krajov
Kraj Trnavsk Nitriansky ilinsk Banskobystr. Preovsk Koick Spolu Okres Dunajsk Streda Trnava Nitra Topoany Liptovsk Mikul ilina Bansk Bystrica Rimavsk Sobota Preov Svidnk Koice-okolie Michalovce Spolu Priem. da 36 17 24 55 5 6 13 13 18 5 14 13 18
Odvody za doasn a trval zber ponohospodrskej pdy Da 1. janura nadobudlo innos nariadenie vldy Slovenskej republiky . 376/2008, ktorm sa ustanovuje vka odvodu a spsob platenia odvodu za odatie ponohospodrskej pdy Nariadenie vldy Slovenskej republiky poda 27a zkona . 220/2004 Z.z. o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy a o zmene zkona . 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole zneisovania ivotnho prostredia a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen zkona . 219/2008 Z.z. stanovila vku s spsob platby odvodov za doasn a trval zber ponohospodrskej pdy nasledovne: 1 Vka odvodu za odatie ponohospodrskej pdy zaradenej poda kdu bonitovanej pdnoekologickej jednotky 1) do 1. a 4. skupiny sa ustanovuje takto:
274
a) za trval odatie ponohospodrskej pdy: 1. skupina 15 eur/m2, 2. skupina 12 eur/m2, 3. skupina 9 eur/m2, 4. skupina 6 eur/m2, b) za doasn odatie ponohospodrskej pdy v 1. a 4. skupine 1 euro/m2. 2 (1) Odvod za trval odatie ponohospodrskej pdy a doasn odatie ponohospodrskej pdy 2) poda 1 sa plat bezhotovostnm prevodom z tu platitea alebo potovou poukkou. (2) Za de platby odvodu poda odseku 1 sa povauje de, ke poukzan suma bola pripsan na et orgnu ochrany ponohospodrskej pdy. 3) (3) Odvod za trval odatie ponohospodrskej pdy sa plat jednorazovo a je splatn do 30 dn odo da nadobudnutia prvoplatnosti rozhodnutia orgnu ochrany ponohospodrskej pdy 4) o trvalom odat ponohospodrskej pdy. (4) Odvod za doasn odatie ponohospodrskej pdy sa plat jednorazovo na cel as trvania za kad aj zaat rok trvania doasnho odatia ponohospodrskej pdy a je splatn do 30 dn odo da nadobudnutia prvoplatnosti rozhodnutia orgnu ochrany ponohospodrskej pdy 4) o doasnom odat ponohospodrskej pdy. (5) Odvod za neoprvnen zber ponohospodrskej pdy sa plat jednorazovo a je splatn do 30 dn odo da nadobudnutia prvoplatnosti rozhodnutia orgnu ochrany ponohospodrskej pdy 5) o usporiadan druhu pozemku.
1) Prloha . 3 k zkonu . 220/2004 Z.z. o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy a o zmene zkona . 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole zneisovania ivotnho prostredia a o zmene a doplnen niektorch zkonov. 2) 12 ods. 2 psm. l) zkona . 220/2004 Z.z. v znen zkona . 219/2008 Z.z. 3) 22 zkona . 220/2004 Z.z. 4) 23 psm. c) zkona . 220/2004 Z.z.
Zaradenie BPEJ do odvodovch skupn

Skupina 1 2 01701 11701 00201 04401 13701 22301 00203 11101 20301 00204 11102 01702 11901 00202 10201 13901 00301 12601 20603 00701 11702 Kd bonitovanej pdno-ekologickej jednotky (BPEJ)
01703 11902 00601 10202 14401 01101 12602 20701 01102 13801
01704 11903 01801 10203 20201 02601 12603 21101 01601 13802
01705 12201 01802 10601 20601 03602 13902 22602 01903 13903
01901 12202 02001 10602 20602 03702 14101 24401 02602 13904
01902 12203 02301 11801 21903 03902 14402 31701 03903 14103
01904 21901 03601 11802 22201 04003 14501 41701 04004 14502
02201 03701 12001 22202 04402 14601 04403 14602
02203 03901 12301 22203 10301 20203 10701 14801
275
14802 5 24901 00401 04005 14002 15003 24404 25201 32601 40601 44802 51101 56501 62204 71101 76601 82001 00101 04002 12103 16001 17102 22103 15001 25001 00603 10204 14003 15004 24502 25601 34101 40602 44901 52301 60201 62301 71102 76801 82002 00102 04201 12501 16002 17103 22501 15002 30201 01201 10401 14004 15101 24803 30601 34102 40603 44902 54101 60202 64801 71103 76901 82901 00103 07101 12502 16101 17104 22701 20202 31702 01202 10603 14005 15201 24804 30602 34802 40604 45002 54801 60203 64802 71201 77001 85601 01401 10501 12801 16102 17502 24503 20204 34801 01301 10604 14403 15601 24902 30603 34803 40801 45601 54802 60601 65001 72002 77101 85701 03101 10502 14701 16501 18801 24701 21102 42201 02401 11201 14404 15602 25002 30801 34804 40802 50201 54901 60602 66301 76301 77102 86301 03102 11301 15102 16502 20501 24903 22603 52201 02701 11202 14503 15701 25101 30901 34901 40901 50202 54902 60603 66302 76302 80202 86501 03201 11401 15103 16503 21301 25003 24402 62201 02801 12401 14504 21201 25102 31101 35001 42301 50601 55001 60701 70601 76303 80601 87301 03501 11703 15104 16504 21401 25004 24801 72001 03801 12701 14505 21202 25103 31102 35601 42401 50602 56301 60801 70602 76401 80602 87302 03502 12101 15202 16505 22101 25202 24802 03802 14001 14603 24403 25104 32301 40201 44801 50604 56302 62203 70603 76501 80603 95601 04001 12102 15702 17101 22102 25602
Pokraovanie tab.
Skupina 25603 27101 31103 35003 36102 41202 45101 45604 47102 52702 55101 55603 56502 60502 64903 65602 66504 72901 76305 76803 81201 86802 90603 97301 05901 17403 25903 28702 41302 48805 25701 27401 31201 35101 36501 42601 45102 46001 47103 52704 55102 55604 56503 60604 64904 65603 66505 72902 76306 76804 82902 86901 91201 97302 09401 17404 26002 28802 45901 50101 Kd bonitovanej pdno-ekologickej jednotky (BPEJ)
25702 27402 31202 35102 37101 42701 45103 46101 50203 52705 55103 55701 56504 61101 65002 65604 66901 75601 76402 76902 86101 86902 91202 09501 18701 26102 28803 46102 50501
26001 27501 32701 35103 40101 42801 45104 46501 50603 54803 55104 55702 56505 61102 65003 65701 67101 75602 76502 77002 86102 87101 92901 10503 18802 26103 29501 46103 50502
26101 27502 32702 35104 40202 44803 45201 46502 50701 54804 55201 56001 56506 61201 65004 66101 67102 75603 76503 78801 86201 90201 95602 15901 18803 27102 31301 47104 56003
26501 28801 32801 35602 40701 44804 45202 46503 51102 54903 55202 56002 56901 61401 65101 66102 67103 75701 76504 80201 86302 90202 95701 15902 20502 27103 31302 47106 56004
26502 30202 33102 35603 40902 44903 45301 46504 51201 54904 55301 56101 56903 62701 65102 66401 70201 76101 76505 80203 86401 90203 96501 15903 20503 27104 35901 48801 56103
26503 30604 34201 35604 41101 44904 45302 46505 52203 55002 55302 56102 57101 64803 65103 66501 70202 76102 76602 81101 86502 90301 96502 16103 25801 27403 36103 48802 56104
26504 30701 34902 35701 41102 45001 45602 46506 52204 55003 55601 56303 57501 64804 65104 66502 70203 76103 76701 81102 86601 90601 96601 17401 25901 27404 36502 48803 56403
26505 30902 35002 36101 41103 45003 45603 47101 52701 55004 55602 56401 60501 64902 65601 66503 70701 76304 76802 81103 86801 90602 96801 17402 25902 28701 37102 48804 56601
276
56602 57106 66004 66804 68701 76104 76703 77104 78802 86103 86405 86701 87005 88701 96101 96305 96602 96804 97005 56902 58701 66103 66902 68802 76105 76704 77105 80301 86104 86503 86702 87102 88801 96102 96306 96603 96805 97101 56904 58702 66104 66903 70301 76106 76903 77106 81401 86202 86504 86703 87103 88802 96103 96307 96604 96806 97102 56905 58703 66303 66904 71401 76403 76904 77201 85602 86303 86505 86705 87104 91101 96104 96308 96605 96901 97103 56906 58801 66305 66905 73201 76404 76905 77202 85603 86304 86506 86903 87105 91102 96201 96401 96606 96902 97104 57001 58802 66403 66906 75702 76506 76906 77203 85702 86305 86602 86904 87106 91401 96202 96403 96701 96903 97105 57102 62704 66404 67001 76001 76603 77003 77204 86001 86306 86603 86905 87201 96001 96301 96405 96703 96904 97202 57103 62705 66506 67104 76002 76604 77004 78701 86002 86402 86604 86906 87202 96002 96302 96503 96705 96905 98701 57104 65702 66601 67105 76003 76605 77005 78702 86003 86403 86605 87002 87501 96003 96303 96504 96802 97001 57105 66003 66602 67106 76004 76606 77103 78703 86004 86404 86606 87003 87503 96004 96304 96505 96803 97003
Pokraovanie tab.
Skupina 8 09601 27701 45401 55402 65402 77701 86704 87802 96311 97204 98803 09701 28001 38101 49301 58102 58304 68202 78002 78205 79204 88004 88206 89204 97802 98204 98214 98304 99202 15401 27901 45402 55801 65801 77801 86706 87901 96402 97502 99001 10000 28003 38102 49302 58103 59201 68203 78003 78206 79301 88101 88207 89301 98001 98205 98215 98401 99203 Kd bonitovanej pdno-ekologickej jednotky (BPEJ)
15402 29001 45501 55802 67801 77901 87001 88702 96404 97503 99401 18001 28101 39701 49303 58104 59301 68204 78004 78207 79302 88102 88208 89302 98002 98206 98216 98402 99204
15801 29401 45502 57701 67901 78101 87004 88703 96704 97505 99501 18003 28103 40000 49305 58201 59303 68301 78102 78301 79303 88103 88301 89303 98003 98207 98217 98403 99303
17901 35401 45802 57801 68702 78208 87006 88803 96706 97701 18301 28104 48101 49306 58202 59305 68303 78103 78302 79304 88104 88302 89304 98004 98208 98218 98404 99701
19001 35402 47701 57901 69001 79001 87203 89001 96906 97901 18302 28301 48102 49307 58203 59307 68304 78104 78303 79701 88201 88303 89701 98101 98209 98219 98601
19401 37701 47901 58803 69401 79401 87204 89401 97002 98702 18303 28302 48103 49308 58204 59701 69201 78201 78304 80000 88202 88304 90000 98102 98210 98220 98602
19501 37901 49401 59001 69501 79501 87601 89501 97004 98703 19201 28303 48301 49701 58301 60000 69701 78202 79201 88001 88203 89201 97201 98201 98211 98301 98603
25401 39401 51401 59401 75801 83201 87701 95801 97006 98801 19701 29201 48302 50000 58302 65802 70000 78203 79202 88002 88204 89202 97601 98202 98212 98302 98604
25402 39601 55401 65401 77601 85801 87801 96310 97203 98802 20000 29701 48303 58101 58303 68201 78001 78204 79203 88003 88205 89203 97801 98203 98213 98303 99201
277
II. Trh s ponohospodrskou pdou Na trhu je ponohospodrska pda chpan ako neobnoviten vrobn prostriedok, ako investcia trvalej hodnoty. Preto na vku trhovch cien bezprostredne vplva predpokladan zmer jej alieho vyuitia kupujcim. Trhov cena je vsledkom kompromisu medzi predstavou o predajnej cene predvajceho a kpnej cene kupujceho. Trh s ponohospodrskou pdou nie je vlune trhom v oblasti ponohospodrskeho podnikania na pde, ale prejavuje sa tu aj celospoloensk vplyv dan monosami aktulneho a budceho vyuitia pdy. Na trh s ponohospodrskou pdou nevstupuj len podnikatelia v oblasti ponohospodrskej vroby, ale aj ostatn uchdzai, ktor chc vyui pdu na rekrean, stavebn a in ely. Ponohospodrska pda je na trhu chpan ako neobnoviten vrobn prostriedok, ako investcia trvalej hodnoty. Preto na vku trhovch cien bezprostredne vplva predpokladan zmer jej alieho vyuitia kupujcim. Trh s ponohospodrskou pdou ako nehnutenosou je sasou obecnho trhovho systmu, jeho parcilnym trhom, ktor podlieha veobecnm trhovm zkonom s uritmi zvltnosami. Tie s uren najm prrodnou podmienenosou. Mono kontatova, e tento rozsah je okrem produknch schopnost konkrtnej ponohospodrskej pdy, resp. pozemku, uren aj ekonomickou atraktvnosou polohy pozemku. In rozsah miestneho trhu bude v ponohospodrsky produknch oblastiach, in v rekreanch a turistickch oblastiach a v okol vekch miest. Okrem uvedench zkladnch charakteristk trh s ponohospodrskou pdou ovplyvuj na Slovensku alie pecifick faktory ako rozdrobenos pozemkov a nedorieen vlastncke a spoluvlastncke vzahy k tmto pozemkom, prebiehajce pozemkov pravy na racionlne priestorov usporiadanie pozemkovho vlastnctva a existencia vekej vmery ponohospodrskej pdy nezistench vlastnkov. Pdu vo vlastnctve ttu (ktor spravuje Pozemkov fond) vak nie je doposia mon predva, ani kupova. Tto pda vak me vrazne podpori oivenie trhu s pdou, najm pre budce vyuitie pdy k ponohospodrskemu intenzvnemu hospodreniu. Na Slovensku doposia neexistuje oficilana tatistick sie dt o trhu s pdou a vke trhovch cien. Zisovanie trhovch cien ponohospodrskej pdy vykonva Vskumn stav ekonomiky ponohospodrstva a potravinrstva v Bratislave VEPP v spoluprci s Vskumnm stavom geodzie a kartografie v Bratislave vo vybranch reginoch Slovenska. Od roku 2001 monitorovan skuton kpno-predajn ceny ponohospodrskej pdy v okresoch Dunajsk Streda, Topoany, Liptovsk Mikul, Rimavsk Sobota, Svidnk a Michalovce. V roku 2007 bolo sledovanie rozren o okresy Trnava, Nitra, ilina, Bansk Bystrica, Preov a Koice-okolie. Zkladn daje pre vykonanie analzy, syntzy a komparcie, bud monitorovan v nasledovnom lenen: sumrne daje predaja ponohospodrskej pdy z kpno-predajnch zmlv, tkajcich sa prevodov ponohospodrskej pdy, ohlsench na vklad do katastra nehnutenost v jednotlivch okresoch s nasledovnmi dajmi: druh pozemkov, poet pozemkov, celkov vmera pozemkov, priemern kpno-predajn (trhov) cena pozemkov; daje o predaji ponohospodrskej pdy v okrese v nasledovnom lenen: slo zmluvy, druh pozemkov, celkov vmera, kpno-predajn (trhov) cena za 1 m2, nzov katastrlneho zemia. Pri vyhodnocovan trhovch cien pdy na zklade empirickch sksenost rozdelil Vskumn stav ekonomiky ponohospodrstva a potravinrstva predvan pozemky na dve skupiny: Pozemky s vmerou do 1. ha u ktorch je predpoklad ,e bud vyuit na in ako ponohospodrske vyuitie - Pozemky s vmerou nad 1. ha u ktorch je predpoklad ,e bud ma ponohospodrske vyuitie.
278
Priemern radn a trhov ceny ponohospodrskej pdy vo vybranch okresoch SR poda druhu pozemku v rokoch 2001-2010 Tabuka .12
Priemern cena pdy [EUR.m-2] radn cena do 10 000 m2 Dunajsk Trhov Streda nad 10 000 m2 cena Spolu radn cena do 10 000 m2 Topoany Trhov nad 10 000 m2 cena Spolu radn cena do 10 000 m2 Liptovsk Trhov Mikul nad 10 000 m2 cena Spolu radn cena do 10 000 m2 Rimavsk Trhov Sobota nad 10 000 m2 cena Spolu radn cena do 10 000 m2 Svidnk Trhov nad 10 000 m2 cena Spolu radn cena do 10 000 m2 Michalovce Trhov nad 10 000 m2 cena Spolu radn cena do 10 000 m2 Spolu Trhov nad 10 000 m2 cena Spolu Okres Zdroj VEPP Ponoh. Orn pda pda 0,30 0,31
3,29 0,53 0,92 3,58 0,62 1,09
Vinice 0,31
4,06 0,11 0,13
Ovocn sady 0,31

2,40 2,40 2,40
TTP 0,18
0,91 0,43 0,54
0,19
1,00 0,32 0,40
0,20
1,00 0,33 0,41
0,20
7,99 . 7,99
0,20
1,01 0,05 0,38
0,07
0,96 0,16 0,32
0,04
4,21 1,45 2,78
0,06
5,70 3,28 4,67
0,06
. . .
0,06
3,32 . 3,32
0,03
2,34 0,34 1,13
0,09
0,19 0,10 0,13
0,12
0,20 0,11 0,14
0,12
0,21 0,11 0,18
0,12
0,12 0,18 0,18
0,04
0,17 0,09 0,11
0,06
0,50 0,07 0,18
0,09
0,51 0,30 0,45
0,09
. . .
0,09
0,19 . 0,19
0,04
0,49 0,04 0,09
0,11
1,22 0,30 0,58
0,14
1,43 0,52 0,90
0,14
1,42 . 1,42
0,14
. . .
0,06
0,40 0,11 0,15
0,15
1,99 0,42 0,74
0,19
2,28 0,52 0,89
0,19
1,68 0,11 0,14
0,19
1,82 0,87 1,04
0,05
1,02 0,17 0,36
279
9.1. INFRATRUKTRA V POZEMKOVCH PRAVCH CESTN SIE

Ing. Milan Muk KOMUNIKAN ZARIADENIA A OPATRENIA
Nvrh cestnej siete v obvode PP
Na samom zaiatku prc je potrebn oboznmi sa s zemm v obvode projektu pozemkovch prav. Treba pozna aj stav jestvujcich ponch ciest, pozrie druh povrchu (krytu), spsob odvodnenia a je potrebn pozna zmery obce, t.z. pretudova si zemn pln obce (ak m obec P), ak obec nem P treba prekonzultova zmery na plnovan vstavbu a al rozvoj obce, napr. priemyseln park, protipovodov opatrenia, portov stredisk (lyovanie, strelnica, golf, cyklotrasy a pod.), ubytovacie zariadenia, nov ulice na vstavbu RD, ininierske siete, meliorcie a pod. V rmci novho usporiadania pozemkov v k.. navrhneme na zem obvodu P nov, alebo staro-nov pon cesty tak, aby bol zabezpeen prstup na vetky bloky ponohospodrskych pozemkov. Zohadova treba pripomienky a poiadavky lenov predstavenstva pozemkovch prav a uvateov pozemkov, stav cestnej siete a tvar pozemkov. Vybran as ponch ciest sa vzhadom k ternnym podmienkam navrhuje ako spevnen t.z. so stmelenm krytom vozovky alebo spevnen s nestmelenm krytom vozovky. Ako nespevnen cesty pre prstup k pozemkom, na menej dleitch lokalitch sa navrhuj len koridory uren na prstup k jednotlivm pozemkom, aj tieto vak treba navrhn tak, aby ich v budcnosti bolo mon v prpade potreby spevni. Nvrh siete ponch ciest vychdza z analzy jestvujceho stavu a alej z predpokladanho delenia pozemkov, aby bol zabezpeen prstup na kad pozemok. Navrhnut pon cesty spolu s miestnymi komunikciami sa mu po dobudovan vyuva aj ako trasy na turistiku a cykloturistiku. Otzku zneuvania ponch ciest je treba riei individulne, napr. masvnymi zbranami a pod. Nvrh siete ponch ciest sa odpora prerokova so zstupcami vlastnkov a obce minimlne raz a ak s zvan pripomienky aj viac razy. Obyajne tak dve tri rokovania ved ku kompromisom a ku konenmu nvrhu do alieho stupa dokumentcie. Obec by mala projektantom poskytn zemn pln obce, ak m spracovan P, ak nem potom by mala poskytn aspo zkladn zmery vstavby RD, portovch zariaden, priemyselnch parkov, alebo inch objektov, alej objektov infratruktry (vovovod, vodojem, kanalizcia, OV, plynovod, trafostanica) ak m tak aj pln vodohospodrskych prav, napr. veternch parkov, malch vodnch elektrrni a pod. Tieto podklady by mali ma spracovan v digitlnej forme v sradniciach JTSK vo vkovom systme B.p.v. Je potrebn ri osvetu v obciach (nie kad obec m v zastupitestve ininierov), e kad pln by mal by na zameranom podklade v sradniciach s vkami, pretoe neskr je mon koordinova a dva do sladu s almi plnovanmi stavebnmi innosami v obci. Na orgnoch vych zemnch celkov je potrebn zisti i sa cez k.. neplnuje napr. dianica, rchlostn cesta, prava eleznice, lebo trasy nadregionlnych ininierskych siet. Okrem P obce je potrebn pretudova aj P reginu (VC), s ktormi by PP mali by v slade. Podrobne s potrebn podklady, rozren o daje pre realizan projekt uveden na strane 6. V etape VZFUU a Plnu SZO sa tkaj najm : Polohopisn a vkopisn zameranie katastrlneho zemia obce s drazom na miesta kde sa navrhuj objekty, napr. mosty, zastenia na cesty I., II., III. tr. alebo miestne komunikcie. Zameranie a zakreslenie ininierskych siet a veden overen sprvcami siet Zameranie a daje o melioranch zariadeniach (priebeh, profily, miesta zastenia a pod.) Zznam o vyten sprvcami siet a ich zameranie geodetom je Protokol, ktor je potrebn doloi ako podklad pre realizan projekt Ininiersko - geologick prieskum, pedologick prieskum (ak je potrebn)
280
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Konzultcie zznamy z pord a pripomienky orgnov a organizci, zstupcov samosprvy, sprvcov IS k nvrhu rieenia
Navrhovan sie ponch ciest - podrobnejie daje sa mu zostavi a uvies v prehadnej tabuke. V rmci zemia obvodu pozemkovch prav s napojenm na existujce cesty pozostva z ponch ciest navrhnutch na spevnenie povrchu ciest celkovej dky xxxx km, plocha spevnench vozoviek je cca xx tis m2. Nespevnen pon cesty maj dku xx km. Systm ponch ciest v k.. sprstupuje vetky asti obvodu pozemkovch prav, niektor pon cesty maj pokraovanie aj do susednch katastrlnych zem, alebo po dohode vlastnkov ved po hranici k.. Pon cesty sa navrhuj obyajne kategrie : P3,5/30 (40) P4/30 (40), P5,5/30 (40), P6/30(40) s vhybami a manipulanmi plochami, naprklad sklad dreva manipulcia a nakladanie. Oznaenie 3,5 znamen kategorijn rka, t.z. rka koruny cesty. Spolu predstavuje pri spevnen rku vozovky a krajnice vozovky teda nespevnenej asti vozovky. Ak navrhneme nespevnen pon cestu napr. kategrie P4/30 (40) znamen to, e m rku koruny cesty 4,0m. Oznaenie 30, 40 zna nvrhov rchlos na ponej ceste, na zklade ktorej sa uruj nvrhov parametre ponch ciest. Nvrhov rchlos 30km/h alebo 40km/h neznamen, e vozidl nemu jazdi rchlejie, pokia to umonia poveternostn podmienky. Smerov vedenie ponch ciest vychdza v prvom rade z rozdelenia pozemkov a zabezpeenia prstupu na tieto pozemky. Vkov vedenie ponch ciest prispsoben konfigurcii zemia v k.. obce by malo by v sklone pod 12%. V dol vch riek je obyajne rovinat zemie s min. sklonmi okolo 0,2 - 0,5%. Norma pre pon cesty v R dovouje max. sklony aj 14% a 16 % v RR aj 16% a viac. Obyajne na vetkch ponch cestch nie je mon dodra normov parametre. Na Slovensku najm v horskch a podhorskch zemiach ide najm o prudk spdy cez 12 % a oblky v trase naprklad terajch ciest. asto sa stva, e vzhadom na konfigurciu ternu a potrebu spory pozemkov s potom trasy ciest navrhnut cca v koridoroch terajch ponch ciest resp. vytvoren tak, aby zabezpeovali prstup k pozemkom. Z konfigurcie zemia potom vyplvaj tvrdie parametre v pozdnych sklonoch ciest, najm smerov pomery a pozdny sklon. V podhorskch a horskch oblastiach sa stva, e pozdny sklon ponch ciest je nad 12% a niekedy aj nad 20%. Projektant je povinn oboznmi vlastnkov s takou skutonosou a poiada o vie vmery plochy na pon cesty potrebn na rozvinutie dky trasy.
Pri mench vmerch pozemkov, kde v budcnosti mono oakva oplotenie pozemkov je vhodn pouva minimlne kategrie ciest P4/30, t.z. s minimlnou rkou koruny cesty o niekedy bva aj rka cestnho pozemku aspo 4,0m. Oplotenia sa asom pokrivia aj smerom do cesty a zniuj rku prejadznho koridoru. Pri oploten tie netreba zabda na vjazdy na pozemky. Pre irie pon cesty by som odporal len
vnimone kategriu P6/30 (pri vjazdoch z PD, spracovateskch podnikov, v ndvznosti na MK a pod.). Odporal by som maximlne kategrie P5,5/30. Naprklad pre hlavn prjazd na ponohospodrsky podnik a zariadenie ponohospodrskeho podniku, prpadne vroba alebo poda dlhodobho plnu rozvoja obce a pod. Ak sa napr. jedn sa o horsk zemie a menie sklony by bolo mon dodra len za cenu vyieho zberu pozemkov pre pon cesty, na ktorch by bolo potrebn rozvinutie (predenie) trasy a tm aj zvenia potrebnej plochy pozemkov pre cesty treba zvi a prediskutova s vlastnkmi dsledky prudkho stpania klesania a dohodn spsob rieenia. Pre obchdzanie sa vozidiel na jednopruhovch ponch cestch sa navrhuj vhybne, o rke vozovky 5,0 - 5,50m, dky 20m s nbehmi 6,0m, na kadej strane. Ako vhybne, teda priestor na vyhbanie sa vozidiel mono povaova aj miesta pripojen inch ciest, ktor vytvraj naprklad T-kriovatku a tm aj priestor nielen pre vyhbanie, ale aj obracanie vozidiel. Vhybami s aj manipulan plochy ponch ciest. Manipulan plochy sa navrhuj obyajne poda poiadaviek vlastnkov o min. rke 8,0m, dky poda dispozcie cca 25m a navrhuj sa v miestach (obyajne na okraji lesa), ktor boli poas spracovania projektu dohodnut na manipulciu - skldku a nakladanie dreva. Rozmery manipulanch plch odporame riei individulne po dohode s vlastnkmi, pretoe to svis aj s intenzitou a lokalitou aby dreva.
281
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) V kopcovitom zem, ak sa m na trase ponej cesty zmeni stpanie, treba pota s vm zberom zemia pre pon cesty potrebnho na rozvinutie trasy cesty. alie nroky na pozemok cesty, kam patr naprklad odvodnenie priekopy, premostenie a pod. je nutn posdi poda druhu zemia. Naprklad v rovine s priepustnm podlom s minimlne nroky na priekopy, niekde nie s potrebn. In rieenie si vyaduje rovinat zemie s nepriepustnm podlom. V podhorskch oblastiach, so spdom ponej cesty nad 3% a viac je u potrebn uvaova aj so zberom pres odvodnenie. Vhodn je napr. spojenie odvodnenia s vysdzanm zelench psov do ktorch sa zapracuje aj odvodnenie. Pon cesty s elovmi komunikciami na sprstupnenie vetkch okolitch pozemkov, ktor slia vlastnkom pozemkov a preto treba k ich nvrhu, vstavbe a drbe tak aj pristupova. Svah ponej cesty, ktor je nevyhnutne vybudova napr. pre rozrenie ponej cesty alebo na vyrovnanie pozdneho profilu me patri majiteovi priahlho pozemku. Podobne aj priekopa od dna pozemku nahor me patri k priahlmu pozemku. Zber pozemku svahov ponch ciest nie je ako pri ttnych cestch alebo dianici a rchlostnej ceste, kde svah je sasou cestnho pozemku. Pon cesta sli k prstupu na pozemky, preto svah cesty me by sasou pozemku majitea. Vlastnk vak v rmci vstavby ponej cesty akceptuje pravu svojho pozemku pri ponej ceste do potrebnho tvaru. O tom ak rku priradi k ponej ceste sa ved polemiky, ku konkrtnemu rieeniu treba pristupova individulne. Ak bude priekopa majetkom obce, problm je, e obec obyajne nem prostriedky stara sa o priekopy. Ak bude majetkom jednotlivch vlastnkov, oni sa obyajne nedohodn kedy maj vykona opravu, napr. vyisti dn, pokosi svahy a pod. Osobne odporam poda vlastnch sksenosti s PP, minimlnu potrebn as cestnho pozemku s priekopami da do majetku obce teda ako sas ponej cesty, aliu as svahu za priekopou prideli vlastnkovi priahlho pozemku. Aby bolo mon vybudova pon cesty asto s potrebn zsahy do jestvujceho ternu i u vkopy alebo nsypy. Pon cesta nie je ttna alebo regionlna cesta ani miestna komunikcia, preto svah cesty, i u v nsype alebo vo vkope mimo priekopy sme obyajne pridelili majiteovi ako sas jeho pozemku. Z hadiska etapizcie vstavby realizcie ponch ciest sa navrhuj : Naliehav je budovanie ciest : nzov cesty .... Dleit cesty na realizciu : nzov cesty .... Menej dleit na realizciu : nzov cesty .... Postup je potrebn dohodn so zstupcami vlastnkov a samosprvou obce. V tabuke priloenej k sprve je uveden prehad vetkch navrhnutch ponch ciest, v sprve sa uvdza naliehavos budovania etapizcia. Jednotliv etapy predstavuj sbor stavieb ktor sa bud realizova v rmci navrhnutch pozemkovch prav. Pon cesty uren na vstavbu v rmci : 1. stavby : 2. stavby : x. stavby : P1, P2, P3, P4, P5 P6, P7, P8, P9 P.....
Pre nvrh kontrukcie vozoviek vydalo v r. 2007 MPRV SR Katalg vozoviek ponch ciest kde s uveden aj rzne prklady a metdy dimenzovania ponch ciest. Kontrukcia vozovky ponch ciest, ktor sa navrhuj ako spevnen vozovky sa obyajne navrhuj s asfaltovm krytom alebo z nestmelench vrstiev naprklad zo trkodrvy. Ako prklad uvdzame vozovku zloenia: Kontrukcia vozoviek so stmelenm - asfaltovm krytom : Asfaltov betn stredozrnn Asfaltov spojovac postrek trkodrva frakcie 16/32mm (32/63mm)
282
ABS II D
70 mm 200 mm
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) trkodrva frakcie 0/63 alebo trkopiesok spolu min. hrbky Kontrukcia vozovky s nestmelenm krytom : trkodrva frakcie 16/32 mm trkodrva frakcie 32/63 mm (0/63) spolu min. hrbky D D 150 mm min. hr. 250 mm 400 mm D min. hr. 200 mm 470 mm
Presnejie daje na zakladanie vozovky a realizcie zemnch prc bude mon stanovi na zklade zverov a odporan ininiersko geologickho prieskumu (IGP), v projekte na ponuku (realizan projekt), na vber zhotovitea stavby. Naprklad v miestach nedostatonej nosnosti bude treba vymeni podloie vozovky, alebo poloi geotextlie, prpadne geomree. nosnos vozovky okrem inch dajov svis aj s potom opakovanch zaaen potu prejazdov vozidiel. Pre zemn prce bude dleit aj naprklad aj posdenie vkopovho materilu i je vhodn do nsypov a pod. by malo by sasou odporan IGP, tie aj nebezpeie zosuvov, upozornenie na podman zemie. Pri vypracovvan rozpotu bude dleit uri na zklade IGP triedu zeminy, pretoe to m vplyv na cenu zemnch prc. m tvrd je materil vkopu tm vyia je cena vkopu. prava reimu povrchovch a podzemnch vd a ich ochrana Odvodnenie daovej vody z vozovky sa obyajne navrhuje do ternu alebo do priekop a do najblich recipientov. Presnejie a detailnejie rieenie odvodnenia bude vypracovan v realizanom projekte. Zkladn nvrh odvodnenia by mal by u vo fze prpravy v rmci Plnu verejnch a spolonch zariaden, nakoko sa jedn o zbery zemia. V realizanom projekte sa navrhne zriadenie a profily priepustov, v prpade potreby mostov, opatrenia na odvodnenie mu ma aj vplyv na rozsah zberu zemia pre pozemok cesty. Ak sa napr. v zreze a vo vekom spde aspo z jednej strany cesty nenavrhne priekopa, cesta sa stva v obdob zrok sasne korytom obasnho potoka. Nastva postupn erzia a rozpad cestnho telesa, dsledkom je nepojazdn vozovka. Rieenm je v takom prpade len zriadenie priekopy. Z hadiska bezpenosti cestnej premvky Osobitn pozornos treba venova vysteniu ponej cesty na t. cesty a na miestne komunikcie. Pri nvrhu vystenia ponch ciest na vyiu cestn sie je potrebn dodriava najm rozhadov pomery, uhol pripojenia na cesty vyieho rdu by nemal by menej ako 75, resp. viac ako 105 v zmysle STN 736101, ale aj to i nebrni rozhadu nejak objekt, budova, RD a pod. Na tto skutonos treba upozorni hne na zaiatku prc pri nvrhu cestnej siete, nakoko z dvodu neshlasu zstupcov SSC, Obvodnho, Krajskho radu pre dopravu a PK, KDI, ODI, s pripojenm na cestu I., II., III. triedy mu vznikn problmy s dodatonm prerozdelenm pozemkov alebo zberom pozemkov. V zmysle STN 736102 Projektovanie kriovatiek na pozemnch komunikcich . 2 Termny a defincie ods. 2.2 ..... za kriovatku sa nepovauje pripojenie lesnch a ponch ciest, zjazdy k nehnutenostiam a pripojenie obslunch dopravnch zariaden (v zmysle osobitnch predpisov), z uvedench dvodov sa dopravn znaenie nenavrhne, prpadne len na iados Obvodnho radu alebo ORPZ SR (pre cesty I. tr. K a KRPZ SR). Napojenie na jestvujce komunikcie, vzby na ininierske siete Pri nvrhu trasy ponej cesty je potrebn zohadni o.i. ochrann psma ininierskych siet :
Ochrann psma : VN 22kV, vzdun ........................................ 10 m od krajnho vodia kblov vedenia VN, VN .............................. 1 m od krajnho kbla na kad stranu
283
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) u objektov VVN a VN - vzdunch veden je dleit vzdialenos vodiov - vka od budcej koruny cesty (najvyieho bodu) STN 333300 Stavba vonkajch silovch veden tranformovne ......................................... 30 m od oplotenia alebo obmurovanej hranice VTL plynovod DN 200 .............................. 25 m od osi cesty STL plynovod v obciach ............................ nechrni ochrann psmo oznamovacie vedenia ....................... 1,5 m od osi kbla, po celej dke kbla trate SR ....................................... 60 m od osi priahlej koaje eleznin vleky (pozri Zkon o drhach) vodovod DN400 ................................ 2 m vodovod DN500 (nadmestsk skupinov vodovod) 5 m na kad stranu tranzitn plynovod ........................ochrann psmo 50m, na kad stranu 200 m je bezpenostn psmo ropovod ................. ochrann psmo 300m od potrubia na kad stranu dianice a rchlostn cesty ................... 100 m (na kad stranu od osi krajnho pruhu) cesty I. triedy ................................ 50 m na kad stranu cesty II. triedy ............................................ 25 m na kad stranu cesty III. triedy .......................................... 18 m na kad stranu Pri kren elektrickch vzdunch veden novmi ponmi cestami je potrebn overi aj dostaton podjazdn vky pod vedeniami a to najm v prpadoch e niveleta cesty je vyie ako okolit tern. Ak sa stavba len pripravuje, ochrann psmo nadobda platnos dom schvlenia zemnho rozhodnutia, pri cestch sa riadi Cestnm zkonom. V rmci nvrhu ponch ciest sa v zsade nepredpokladaj prekldky ininierskych siet. Pri nvrhu cestnej siete je vak nutn, aby zhotovite projektu poznal trasy a uloenie podzemnch a nadzemnch ininierskych siet (IS), aby pri vstavbe nedolo k potrebe preloenia IS. Osobitn draz treba kls sprvne zakreslenie trasy podzemnch veden. Pln DZO by mal pecifikova kriovania a sbehy s in. sieami. V realizanom projekte by mali by navrhnut pravy IS alebo preloky ak je to nutn. o by mal presne obsahova projekt Komunikan zariadenia a opatrenia, je stanoven v podmienkach ZoD na dodanie dokumentcie. Spravidla je to okrem sprvy s popisom technickho rieenia, parametrov, povrchu navrhovanch ciest, dka a plocha ciest, situcia v M 1:5000, 1:2000, miesta pri napojen ponej cesty na cesty I., II. tr. by som odporal v M 1:1000 a 1:500 pre dokonalejiu predstavu sprvcu cesty, O Odboru Dopravy a PK (K pre cesty I. tr.) a tie ORPZ SR - ODI pre cesty II. a III. triedy a KRPZ SR KDI (pre cesty I. tr.). alej by mal projekt obsahova pozdne profily a charakteristick priene rezy.
Fza prpravy realizcie stavby projekt na vber zhotovitea stavby (realizan projekty), ZoD, AD, Stavebn dozor, DSRS
OBEC XY
Dokumentcia na ponuku (DP) sa spracovva v slade so zkonom .25/2006 Z.z., umouje astnkom vberovho konania elne a objektvne vypracova cenov ponuku na zhotovenie stavby. DP obsahuje podrobn vymedzenie predmetu zakzky na zklade jeho podrobnho popisu s uvedenm technicko-kvalitatvnych podmienok, prpadne zvltnych technickokvalitatvnych podmienok. DP je spravidla dokumentcia na realizciu stavby. Projekt na vber zhotovitea stavby (dokumentcia na ponuku) me by pouit ako realizan projekt, je to vak rozhodnutie zhotovitea stavby, ak si podrobn-realizan projekt potrebuje necha vypracova, naprklad na most alebo oporn mr alebo na cestu napr. v zosuvnom zem. elom je aby pri vstavbe neboli problmy s chbajcimi detailmi projektu. Dobre postaven podmienky ZoD vedia uetri vea problmov a ahanc o cenu prc zhotovitea stavby, odhad sprvnej ceny materilov (napr. dovozn vzdialenosti) a dodaton
284
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) dvhanie ceny prc. V tomto by som odporal prklady ZoD vekch skromnch investorov, kde k dodatonm naveniam rozpotov prakticky nedochdza a alebo len vo vnimonch prpadoch. Na zklade doteraz vypracovanch projektov MPRV SR by mohlo ma poda druhu zemia vypracovan vlastn jednoduch - orientan ukazovatele napr. stavebnch nkladov na m2 vozovky (spevnenej s asf. krytom, trkodrvou), so zemnmi prcami za m3 do vky pravy 1,0m, do 2,0m at., v horskom, podhorskom a rovinatom zem, alej dky a profily priepustov. Prpadne na zem s prevenm napr. do 100m, do 250m, nad 400-500m a viac. Tak by sa mohli jednoducho a inne kontrolova odchlky od ukazovateov a poadova podrobnejie odvodnenie neprimerane vysokej alebo nzkej ceny.
Podkladom pre vypracovanie projektu na vber zhotovitea stavby DP, (realizan projekt) by mali by:
Polohopisn a vkopisn zameranie katastrlneho zemia obce domeranie zemia, obyajne je potrebn domera miesta kde sa navrhuj objekty, priepusty, mosty zastenia na cesty I., II., III. tr. alebo miestne komunikcie. Zameranie a zakreslenie ininierskych siet a veden overen sprvcami siet Zameranie a daje o melioranch zariadeniach (priebeh, profily, miesta zastenia a pod.) Zznam o vyten sprvcami siet a ich zameranie geodetom je Protokol, ktor je potrebn doloi ako podklad pre realizan projekt Ininiersko - geologick prieskum, pedologick prieskum (ak je potrebn) Schvlen PP, Pln spolonch zariaden a opatren a pln verejnch zariaden a opatren, Komunikan zariadenia a opatrenia v k.. obce xy Pripomienky orgnov a organizci, zstupcov samosprvy, sprvcov IS k predchdzajcim stupom dokumentcie Do technickej sprvy relizanho projektu ponej cesty, prpadne aj do vkresov situcie je potrebn napsa, e pred zaatm zemnch prc je nutn, aby zhotovite stavby nechal sprvcami vyti podzemn ininierske siete. Cena vytenia by mala by sasou dodvky prc zhotovitea stavby Technick dokumentciu na rovni dokumentcie na ponuku, sasou dokumentcie je vkaz vmer (v exceli - pre ponukov cenu zhotoviteov) a rozpoet (len pre potreby investora, t.z. cena projektanta poda cennka).
Stavebn dozor stavby a AD by mali spolupracova s investorom u pri spracovvan podmienok pre verejn sa, potom pri vbere zhotovitea stavby, pripomienkova nvrh ZoD. - VO (rad pre verejn obstarvanie) sce v hrubch rtch dva podmienky na vber zhotovitea stavby, pokia nebude plati iba najniia cena stavby je mon vybra odborne schopnho zhotovitea stavby, ktor zaru kvalitu a realizciu stavby ako aj dokonenie poda skutonch potrieb. Treba bra ohad na prax a kvalitu s podobnmi stavbami, hodnotenie vedceho stavby, vlastn strojov vybavenie a iada o podrobn rozpis postupu realizcie (POV) s termnom dokonenia. - Ak sa do vkonu AD daj o.i. aj kontroln (geodetick) merania poas vstavby, stavebnk si zabezpe repekt a spory, resp. viu ancu na dodranie nkladov stavby zhotoviteom stavby. Cena prc za tak stavebn dozor a AD vrti viacnsobne. - V ZoD treba o.i. dohodn zrun dobu stavby s podrobnou pecifikciou za o zodpoved zhotovite stavby. Poas realizcie stavby : Odovzdanie staveniska a prerokovanie nvrhu postupu vstavby na Obecnom rade v XY za asti zstupcov samosprvy a sprvcov IS - zabezpeuje investor stavby
285
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Kontroln dni stavby - koordincia a pravideln vmena informcii, vybavovanie sanost Na to i je stavba v slade s projektom, odshlasovanie odchyliek od projektu je potrebn angaova spracovatea projektu na Autorsk dozor. Ak nie je in monos cenu AD mono zahrn do dodvky stavebnch prc a vylenenm a viazanm pre investora stavby.
Nadvznos rieenia ponch ciest na predchdzajcu dokumentciu

Rieenie projektu na vber zhotovitea stavby je navrhnut v zmysle dokumentcie : Veobecnch zsad funknho usporiadania zemia, Plnu verejnch a spolonch zariaden Komunikan zariadenia a opatrenia. Medzi elov komunikcie (pon a lesn cesty) patria pon cesty, ktor s plnu sasou spolonch zariaden a opatren v rmci pozemkovch prav. Pri spracovvan realizanch projektov by mali by u znme kategrie a trasovanie ponch ciest, teda smerov vedenie, zkladn vkov rieenie. Dokumentcia rozpracva do podrobnost dokumentcie na realizciu prc, predovetkm z hadiska spresnenia nvrhu vkovho vedenia, odvodnenia priekop, priepustov, zemnch prc (nezabudn na triedy zeminy vo vkope), nvrhu zriadenia krytu vozovky, prav a kriovania ininierskych siet, prav potokov, prpadne nvrh mostov. Na zver prc realizanho projektu sa vypracuje vkaz vmer, ktor je podkladom pre vypracovanie rozpotu. Samotn vkaz vmer je podkladom pre vypracovanie ponuky zhotovitea stavby. Odpora sa investorovi ete vo fze zadvania ponuky napsa do podmienok ZoD, e zhotovite akceptuje, e v ponukovej cene s aj predpokladan odchlky zemnch prc do vky 10-15% rovnako a odchlky inch prc v rozsahu do 10-15% stavebnch nkladov. Budci zhotovite stavby by mal do svojej ponuky zahrn aj rizik vyplvajce z nenosnho podloia a nevhodnho materilu z vkopov do nsypov. Podobne aj s dorieenm odvodnenia. ZoD by mala by viazan na akceptovanie zmien a doplnkov stavby bez zvyovania ceny. Z hadiska ceny prc najviac mu ovplyvni cenu okrem tandardnch dajov plocha vozoviek a kubatra zemnch prc neoakvan pomery v podlo, preto je dleit IG prieskum.
Zkladn daje z IGP prklad Ininiersko-geologick prieskum bol vykonan v xy lokalitch k..
V danom zem bude potrebn poui viu hrbku ochrannej vrstvy zloenej z hrubozrnnch zemn a v jej podlo me by pouit separan geotextlia v kombincii s geomreou v seku budovanom hlinou s nzkou plasticitou ML/F5. Hladina podzemnej vody je X,Y m pod povrchom ternu. Svahy zrezov bude mon budova v max. sklone 1:1,5 (pozor na zosuvy). Kategorizcia zemn a hornn Pre potreby kalkulcie cien zemnch prc uvdzame zatriedenie zemn poda aitenosti (STN 73 3050) Hornina aitenos Ornica (napr. hliny s vegetciou) ly, navka,piesit hliny pevnej konzistencie At. 2 3
Toto je len prklad - Vsledky realizovanho ininierskogeologickho prieskumu mono zhrn nasledovne:
Horniny vyskytujce sa v tomto zem neposkytuj vhodn zeminy pre podloie cestnch komunikci alebo ako nsypov materil. Aby nevznikli v budcnosti neiadce poruchy na ponch cestch je treba zlepi mechanick vlastnosti podloia kombinciou geotextli, geomre alebo zvenm hrbky ochrannej vrstvy tvorenej hrubozrnnm materilom.
286
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Dostupn zemie poskytuje (neposkytuje) dostatok vhodnho nsypovho materilu nachdzajceho sa v ekonomicky prijatench vzdialenostiach. XXX-netrieden trkopiesok, YYY- drven kamenivo) a pod. Rozsah potreby zlepenia alebo vmeny podloia sa ur na mieste po odkryt plne vozovky. Rovnako bude mon uri rozsah a pravu lovho podloia vozovky. V miestach kde sa nachdza lovit podloie je mon uvaova aj so spevnenm podloia cementom alebo vpnom (technolgiu navrhne zhotovite stavby) tak, aby modul prunosti podloia vozovky dosiahol min. 30Mpa 45MPa. Aby nedolo k zatlaeniu vozovky do lovitho podloia navrhuje sa pouitie geotextlie min. 200g/m2. Pri zemnch prcach je treba venova zven pozornos zhutneniu podloia vozovky, najm v miestach pripojenia na terajie vozovky, aby sa predilo dodatonmu sadaniu. Pre materily do nsypov ciest je potrebn dodra :
Pred zaatm zemnch prc musia by zisten vlastnosti vetkch materilov, s cieom
preukzania vhodnosti ich pouitia do nsypov. Pre vber zemnka zhotoviteom stavby sa overia preukaznmi skkami zeminy navrhnut na uloenie do nsypov. prava podloia vozovky a plne zemnho telesa Pre zabezpeenie prevdzkovej spsobilosti, kvality a ivotnosti navrhovanej vozovky je nutn upravi jej podloie vrtane zemnej plne tak, aby zodpovedalo poiadavkm uvedenm v zsadch pre navrhovanie vozoviek. V hornej 50 cm vrstve nsypu a 30 cm vrstve zrezu mu by pouit len zeminy vemi vhodn (STN 72 1002), s maximlnou objemovou hmotnosou 3 vou ako 1,65 t/m . Ak navrhnut trasa ponej cesty vedie iastone aj po trase jestvujcej spevnenej ponej cesty predpoklad sa, e podklad terajej cesty so tetovm povrchom alebo ujazdenm krytom nie je dostatonej kvality a nosnosti a rekontrukcia cesty by nepriniesla zlepenie kvality, vzhadom na nenosn podloie, navrhuje sa preto odstrnenie terajej vozovky a vybudovanie novej v trase navrhnutej cesty. Trasa terajch ponch ciest nie je rovnako irok ako novo navrhnut pon cesta. Odstrnenie sa navrhuje v plnom rozsahu. Vybran materil naprklad betn, asfalt a pod. sa navrhuje po predrven a recyklcii poui do podkladnch vrstiev novej vozovky. prava reimu povrchovch a podzemnch vd a ich ochrana Z hydrogeologickho hadiska sa v prieskumnom zem napr. vyskytuj - nevyskytuj vraznejie akumulcie podzemnch vd. Hladina podzemnej vody je v hbke XX a XY m pod povrchom ternu. V projekte ponch ciest s zahrnut - nezahrnut alie pravy priekopy za hranicou pravy danej stavby. Priepusty sa navrhuj - nenavrhuj na prstup k pozemkom popri ponej ceste. Odvodnenie ciest je zabezpeen prienym a pozdnym sklonom krytu ponch ciest. Odvodnenie daovej vody z vozovky sa navrhuje v zsade do ternu. Rieenie odvodnenia je v miere zodpovedajcej elu ponch ciest a stupu dokumentcie. Odvodnenie ternu bolo rieen len z zemia, ktorho dolie kriuje pon cesty, kde bolo potrebn navrhn pod cestou priepusty. Priepusty sa navrhuj profilov napr.: DN300, DN400, DN600 DN800, DN1000 a viac, prpadne mosty. V zsade sa priepusty navrhuj zo elezobetnovch rr s elami pri vtoku a vtoku. alej sa navrhuje spevnenie dna priekop pri vtoku a pri vtoku z priepustu. el priepustov sa navrhuj z betnu, pred zastenm do priepustu (vtokom) sa navrhuj priekopy s prehbenm oproti otvoru do priepustu o cca 20 35cm na zachytvanie kalu a splavenn. Vtok a vtok z priepustu sa navrhuj opevni lomovm kameom uloenm do betnovho lka. Pokia bud priekopy popri ceste v spde viac ako 3% je na posdenie opevni dno priekop proti erzii.
Kontrukcia vozovky
Pozri prklady str. 4, resp. Katalg vozoviek ponch ciest. Pri budovan vozoviek je vhodn vyuva miestne zdroje napr. kameolomy, trkovisk a pod. Pokia nie s v prevdzke odpora sa vas zabezpei povolenie na abu na prslunom Obvodnom banskom rade.
287
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) V IGP by sa mali uvdza najbliie materilov zdroje: napr. netrieden trkopiesok, drven kamenivo, aby sa dala do rozpotu stavby zapracova sprvna dovozov vzdialenos.
Zemn prce
Narbanie s ornicou po odhumusovan povrchu ternu v hrbke XX - XYm (pozri IGP, pedologick prieskum, daje P) pre svahy novch ponch ciest sa zska ornica, z ktorej sa len as ponech pre potreby zahumusovania svahov cesty, Odvoz ornice sa uvauje max. na vzdialenos do XX km o treba dohodn u pri zaat prc na realizanom projekte. Budovanie krajnc a svahov sa navrhuje ich zatrvnenie hydroosevom, aby sa dosiahlo rchlejie spevnenie povrchu a zalenenie cesty do okolitho ternu. Pre narbanie s ornicou plat vyhl. 508Zb. z r. 2004 a nsl. Pred zaatm stavebnch prc je potrebn, aby sa zhotovite stavby dohodol miesta na odvoz prebytonej ornice so zstupcami obce, me to by aj do viacerch lokalt.
Vytenie ciest
Sradnice bodov potrebnch na vytenie ponch ciest s uveden v prlohe . XX. Pouit je sradnicov systm S-JTSK, vkov systm B.p.v.
Z hadiska starostlivosti o ivotn prostredie

- z hadiska bezpenosti cestnej premvky Dopravn znaenie trval : V zmysle STN 736102 Projektovanie kriovatiek na pozemnch komunikcich . 2 Termny a defincie ods. 2.2 ..... za kriovatku sa nepovauje pripojenie lesnch a ponch ciest, zjazdy k nehnutenostiam a pripojenie obslunch dopravnch zariaden (v zmysle osobitnch predpisov) Z uvedenho dvodu nie je potrebn navrhn dopravn znaky pri napojen na miestne komunikcie a t. cesty. Iba v prpade, e prslun cestn sprvny orgn bude trva na umiestnen dopravnch znaiek bude v realizanom projekte zahrnut dopravn znaenie. Umiestnenie doasnho dopravnho znaenia poas vstavby svis s postupom vstavby zhotovitea stavby, kde umiestni stavebn dvor, ako si dohodne so zstupcami obce dopravn trasy na stavenisko. Pri preprave materilov na pozemnch komunikcich musia by dodran ustanovenia zkona 315/96 Z.z. o premvke na pozemnch komunikcich a vyhlky 90/97 Z.z., ktorou sa vykonvaj niektor ustanovenia zkona 315/96 Z.z. Bezpenos a ochrana zdravia pri prci je vymedzen platnm Zkonnkom prce. Veobecn poiadavky bezpenosti prce s ustanoven zkonom NR SR . 330/96 Z.z. Poiadavky o bezpenosti prce a technickch zariaden pri stavebnch prcach stanovuj vyhlky SBP a SB . 374/90 Zb. a . 59/82 Zb. Zamedzenie nadmernej pranosti Prevan as vstavby ponch ciest sa bude realizova v pomerne vekej vzdialenosti od zstavby. Je nutn aby budci zhotovite stavby zabezpeil opatrenia na zamedzenie nadmernej pranosti. Tieto opatrenia je potrebn aplikova aj pri dovoze stavebnho materilu, zeminy do nsypov. Odstraovanie odpadkov z vstavby K najviemu zneisteniu djde poas vstavby. Poas vstavby je nutn zabezpeova kontrolu dodriavania prepravnch trs na dovoz materilu a cesty udriava v istote. Dodvate mus uklada odpad ndoby z olejov a ropnch ltok len vo vodotesnch kontajneroch, ktor si na tento el povinne zabezpe zhotovite stavby Orientan postup stavebnch prc Mal by by znzornen na orientanom harmonograme. prava a vstavba ponch ciest by nemala zasiahn do hbky v ktorej maj by poda prslunej STN uloen potrubn siete vodovody, kanalizcie, plynovody. Prpadn zvlahy alebo odvodovacie zariadenia by mali by uloen hlbie ako zamzajca hbka, preto sa nepredpoklad, e by malo djs k ich porueniu
288
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) aj vzhadom na to, e v ninch a v rovinatom zem sa navrhuj pon cesty cca 40 - 60cm nad ternom. Osobitnou otzkou s melioran zariadenia, ich prava, prpadne preloky.
Fza realizcie stavby :

Pri realizcii stavby bude nutn repektova podmienky stavebnho povolenia. Pred zaatm stavebnch prc je nutn aby zhotovite stavby nechal vyti sprvcami siet podzemn ininierske siete. Poas vstavby bude treba kontrolova technick stav vozidiel stavby osobitne s drazom na nik ropnch produktov a kodlivch ltok. Dodvate mus uklada odpad ndoby z olejov len vo vodotesnch kontajneroch, ktor si na tento el povinne zabezpe zhotovite stavby. Pri vodnch tokoch je zakzan skladovanie, manipulcia s chemickmi, ropnmi, radioaktvnymi a toxickmi ltkami.
REALIZCIA STAVBY
VBER ZHOTOVOVATEA STAVBY
Zabezpeuje investor stavby. Na zklade ponk dodvateskch firiem. ZoD so zhotoviteom stavby lnky vhrady Stavebn dvory, zemnky, odvoz materilu kde sa odvezie prebyton ornica, kam nevhodn materil, odkia dovoz materilu do nsypov (cena) Zrun lehoty stavby
VSTAVBA
ODOVZDANIE STAVENISKA
Zabezpeuje investor stavby
KOMPLEXN DOZORN INNOS STAVEBNCH PRC

Zabezpeuj osoby s odbornou spsobilosou poda Stavebnho zkon (investor stavby)
AUTORSK DOZOR PROJEKTANTA Zabezpeuje organizcia, ktor spracovala projekt. dokumentciu na staveb. povolenie PREBERACIE KONANIE
Prevzatie zhotovench prc od dodvatea zabezpeuje investor stavby
DOKUMENTCIA SKUTONHO REALIZOVANIA STAVBY Zabezpeuje zhotovite stavby. Sasou dokumentcie by mal by aj manul uvania stavby a prslun prevdzkov poriadky urench objektov stavby. KOLAUDAN KONANIE 76 Stavebnho zkona Vydva Stavebn rad, ktor vydal stavebn povolenie na zklade iadosti investora ZVEREN TECHNICK A EKONOMICK HODNOTENIE DOKONENEJ VEREJNEJ PRCE Zkon 254/98 Z.z.,Vyhlka 392/98 Z.z.
UIVANIE stavby
289
Fza uvania
Zabezpeuje investor PREVOD SPRVY ALEBO VLASTNCTVA VYVOLANCH Investcii Zkon 278/93 Z.z.
Fza po realizcii uvanie stavby (kolaudan zvady)

Po dokonen stavby sa pon cesty stan majetkom obce, ako s nimi alej narba a udriava ich by malo by stanoven strunm nvodom. Pravidl uvania ponch ciest by slili pre uvatea (obec) ako podklad pre vypracovanie vlastnch prevdzkovch predpisov ponch ciest. Projekt skutonej realizcie stavby je potrebn vyui ako cestn pasport ponch ciest v majetku obce. alej sa tm nezaoberm, ale ak by bol zujem mem k tomu doda viac informci.
290
9.2. INFRATRUKTRA V POZEMKOVCH PRAVCH HYDROMELIORAN OPATRENIA

Doc. Ing. Milan ist PhD.
1. HYDROMELIORAN STAVBY
Milan ist, Katedra vodnho hospodrstva krajiny, Stavebn fakulta STU, Bratislava Hospodrenie s vodou v ponohospodrskej krajine je prostriedkom k stabilizcii produkcie ponohospodrstva, zabrnenia kodm na ponohospodrskej produkcii i majetku ud, ako i regulcii alch procesov v krajine. Voda, i u teca alebo stojaca, povrchov alebo podzemn je vznamnm krajinotvornm prvkom a jej regulciou intenzvne ovplyvujeme vetky ostatn prvky, vzby a funkcie ekosystmov. Preto treba k managementu vody pristupova citlivo s prihliadnutm k silnm sptnm vzbm v krajine, nielen ako k metde na zvenie produkcie ale i ako ekostabilizanmu opatreniu. V najirom zmysle slova s meliorcie sborom technickch a biologickch opatren, ktor trvalo, alebo na dlhiu dobu zlepuj nevhodn fyziklne, chemick a biologick vlastnosti pdy a umouj jej intenzvne vyuvanie. Hydromelioran stavby umouj vykonva tie melioran opatrenia, ktor upravuj vodn reim pd. Uvedomel innos na zlepovanie pdy, pravu vodnho a vzdunho reimu sa me dosahova rznymi melioranmi zsahmi. Osobitn postavenie tu predstavuj hydromeliorcie, ktorch hlavnm cieom je najm prava nevyhovujceho vodnho a vzdunho reimu pd. Melioran sstava, realizovan v ponohospodrskej sstave v rmci povodia, je bezprostrednou sasou vodohospodrskej sstavy, v ktorej sa bu spomauje alebo zrchuje odtok vody a vyuva ju v termodynamickom zmysle na prcu (akumulcia organickej hmoty, chemickej a potencilnej energie). Voda je teda vrobnm prostriedkom, ktor je melioranou sstavou regulovan. Na uskutonenie tejto regulcie m melioran sstava potrebn zariadenia: 1. vodn ndr, ktor akumuluje vodu a proporcionlne ju uvouje do tokov; preto tto zloku oznaujeme ako akumulan (A), 2. zvlahov zariadenia, ktor akumulovan vodu jednak rozptli sp na plochu, jednak vytvori podmienky pre akumulciu organickej hmoty, integruj dve funkcie a preto tto zloku nazvame transformanou (T), 3. odvodovacie zariadenia, ktorch elom je odvdza nadbyton vodu z rizosfry sp do povrchovch vd (recipientov); preto odvodnenie nazvame zlokou derivanou (D). Meliorciami dochdza k zsadnm zmenm vo vodohospodrskom reime rieenho zemia odvedenm prebytonej vody, jej akumulciou, i podrobnm rozdeovanm vody na pozemku. Z vodohospodrskeho hadiska je Slovensko bohat na povrchov i podzemn vody. Avak, tm, e tvor strechu Eurpy vyaduje si racionlne hospodrenie s pitnou aj itkovou vodou a jej akumulovanie vo vodnch ndriach. K tomu sa postupne vytvorili vek vodohospodrske diela pre viacelov vyuitie vody. Tmito vodnmi dielami vak nemono v plnom rozsahu pokry poiadavky na zvlahov vodu, najm nie vo vetkch oblastiach. V pasvnych vodohospodrskych oblastiach, okrajovch zemiach povod s preto potrebn aj menie vodn ndre. Pre tento el bolo v minulosti vybudovanch viacero ndr charakteristickch menou hbkou, objemom i zatopenou plochou. Boli vybudovan prevane v rokoch 1960 1990, s majetkom ttu, v sprve podnikov jednotlivch povod Slovenskho vodohospodrskeho podniku, . p. Bansk tiavnica. SVP, . p. spravuje 187 malch vodnch
291
ndr o akumulanom objeme cca 56 mil. m3 a 19 120 km drobnch vodnch tokov - z toho 4788 km upravench. V oblastiach, ktor trpia suchom - v naich podmienkach najm vplyvom nerovnomernho rozdelenia zrok - uplatuj sa zvlahy, ktormi sa navlauje pda, porast alebo przemn vrstva vzduchu, a tak sa dosahuj vysok a stabiln hektrov vnosy v rastlinnej vrobe. Okrem tohto hlavnho elu mu sa zvlahy pouva aj na prihnojovanie pdy, na ochranu pdy a rastln pred rznymi kodcami, na pravu mikroklmy, na ochranu rastln pred mrazom, prpadne aj in ely. Do konca roku 1990 sa na Slovensku vybudovalo 311 000 ha zvlah, odvtedy ich alia vstavba relatvne stagnuje, avak vybudovan systmy predstavuj cenn nstroj ponohospodrstva pre zvenie a stabilizciu vnosov z ponohospodrskych plodn. Odvodovanie opan opatrenie v porovnan so zvlahami - vrazne ovplyvuje vodn reim zemia, priom miera ovplyvnenia je dan rozsahom a intenzitou odvodnenia, ktor m za lohu odstrni nadmern vlhkos danej lokality. Detailn odvodnenie pozemkov nadvzuje na hlavn sstavy odvedenia povrchovch vd, t.j. na vekokapacitn odvodovacie erpacie stanice (23 v SR) a kanlov sie (1 030 km). Tieto stavby zabezpeuj u ns odvedenie povrchovch vd z zemia 4 700 km2. Detailn odvodnenie ponohospodrskych pd (tzv. rrkovou drenou) sa zaalo rozvja koncom minulho storoia a k vraznmu rozreniu dolo najm po r. 1960. Meliorcie nemaj samostatn zkon o meliorciach, aj ke je to vo vyspelch ttoch ben. Doterajie pokusy o nvrh takhoto zkona resp. aspo zsad zkona boli nespen. Vo vzahu k meliorciam je vak cel rad prvnych noriem, ktor sa meliorci dotkaj. Zkon o vodch - je kovm zkonom z hadiska hydromeliorcii, pretoe hydromelioran stavby s stavby na nakladanie s vodami. Medzi zkladn zsady, ktor je treba uplatova pri nakladan s vodami je hospodrne a eln vyuvanie a starostlivos o zlepovanie vodnch pomerov. Kvalita vody je dan normou STN 75 7143. Voda na zvlahy nesmie negatvne ovplyvova nielen zdravotn stav ud a zvierat, vku rody a kvalitu produkcie, ale tie aj vlastnosti pdy a stav povrchovch a podzemnch vd. Vzhadom na bezprostredn vzby meliorci a pozemkov s vlastncke a uvatesk vzahy k pozemkom rozhodujcim faktorom prvnych a vlastnckych manipulci s meliorciami. Pri vlastnckych vzahoch k meliorciam treba rozliova - HMZ (hlavn melioran zariadenia erpacie stanice, rrov rozvody, privdzae) - melioran detail Hlavn melioran zariadenia zostali zatia vo vlastnctve ttu. V sasnosti s v sprve Slovenskho vodohospodrskeho podniku .p. Bansk tiavnica. Melioran detail je vo vlastnctve jeho uvateov (bvalch JRD at). Bezprostredn vkon sprvy HMZ zabezpeuj odtepn zvody SVP, podniky Povod Bratislava, Pieany, Bansk Bystrica a Koice. V r.2001 bol v Bratislave zaloen zvod Hydromeliorcie (pretransformovanm pvodnho Vskumnho stavu meliorci a krajinnho ininierstva), v ktorom sa m zatia nie presne stanovenm spsobom koncentrova sprva hydromelioranch stavieb. Treba upozorni na neusporiadan majetko-prvne vzahy k pozemkom zastavanmi HMZ (erpacie stanice, melioran kanly a pod). Boli budovan i na pozemkoch vo vlastnctve fyzickch osb, ke na stavebn povolenie stail shlas uvatea pozemkov.
292
Treba poukza na paradox situcie, ke HMZ i pozemok na ktorom s zriaden je vo vlastnctve ttu, ale v sprve rznych organizcii. Situcia je komplikovanejia, ke je HMZ situovan na pozemkoch viacerch vlastnkov. Pre majetko-prvne usporiadanie pozemkov zastavanch HMZ mono uplatni tieto varianty : a) kpa zastavanho pozemku v cene poda platnho cenovho predpisu b) prenjom zastavanho pozemku c) zmena takhoto zastavanho pozemku za pozemok vo vlastnctve ttu v sprve Fondu V sasnosti platnm cenovm predpisom pre stanovenie kpnej ceny pozemku, ako i stanovenie vky njomnho za prenjom zastavanho pozemku je Vyhlka . 465/1991 Zb. Ministerstva financi SR o cench stavieb, pozemkov, trvalch trvnych porastov a nhradch za doasn uvanie pozemkov, a zkon .18/1996 Z.z. o cench obe v znen neskorch predpisov. Vecn bremeno k nehnutenostiam bude najzloitejm problm, ktor je vak nevyhnutn pre zabezpeenie prevdzky HMZ a vlastnckych prv. Jedn sa predovetkm o podzemn rrov siete zvlah ako i odvodnen pozemkov. Vecn bremen obmedzuj vlastnkov nehnutenost v prospech niekoho inho, e je povinn nieo strpie, kona, alebo nieoho sa zdra.
1.1
MAL VODN NDRE
Spolu s jazerami a moiarmi patria mal vodn ndre (MVN) do skupiny stojatch vd, pretoe vmena vd v nich je za normlnych okolnost vemi pomal. Na rozdiel od jazier a moiarov s to umel stavebn diela. Mal vodn ndre meme definova' podl'a normy STN 73 6824 Mal vodn ndre, ktor bola zozvznen MP SR. Tto norma plat pre vodn ndre, ktor spaj tieto podmienky: objem ndre po hladinu ovldatenho priestoru (normlnu hladinu) nie je v ako 2 mil m3 najvia hbka ndre nepresahuje 9 m, storon prietok (Q100) v profile hrdze nie je v ako 60 m3.s-1 alebo u ndr, do ktorch je voda privdzan umelo, nepresahuje tto hodnotu set storonho prietoku z vlastnho povodia ndre a kapacity privdzaa.
Zsadnou vodohospodrskou funkciou MVN je zvyovanie akumulanho ale aj retennho potencilu zemia. K tomu sa prileuje pozitvny vplyv z hadiska protierznej ochrany zemia, nakoko psobia ako stabilizan prvok hydrografickej siete. Pri pvodnom nvrhu MVN sa vbec nebrala do vahy ich ekologick funkcia. V sasnosti oceujeme ich vznam pre tvorbu ivotnho prostredia, predovetkm estetick hodnotu, dotvranie krajinnho prostredia, rekrean a portov vyuitie. Geografick poloha Slovenska je charakteristick tm, e m len mlo tokov, privdzajcich vodu z povod mimo nho zemia. S to prevane prtoky, tvoriace hranin toky. Z nich je vdatnm zdrojom vody Dunaj, ktor teie na juhozpadnej hranici nho zemia a je vyuitern pre priahl oblasti. Vina nho zemia je vak odkzan na vlastn zdroje. Oblasti dostatone zsobovan vodnmi tokmi, prpadne oblasti leiace pri vel'kch ndriach maj k dispozcii potrebn objem vody pre rzne ely. Vm problmom sa vak ukzala potreba zabezpeit' vodu najm pre zvlahy na miestach, kde boli len mlo vdatn toky s minimlnymi prietokmi prve v ase, kedy bola zvlaha aktulna. Na zabezpeenie vody pre zvlahy miestneho vznamu, neprevyujce niekol'ko sto hektrov, sa od pdesiatych rokov zaali budovat' mal vodn ndre. Mal vodn ndre, budovan v tomto obdob boli pvodne v
293
zkladnom majetku ttnej melioranej sprvy, neskr Ponohospodrskeho fondu a preli do sprvy Povod. Okrem povod vlastnia ndre ete in prvnick. a skromn osoby. Pvodn zmer vyuvania vody z ndr ako aj samotnch zvlah je v sasnom obdob ovplyvnen aj predpovedanmi klimatickmi zmenami. Tieto zmeny sa v poslednch rokoch prejavuj zvyovanm priemernej teploty vzduchu a rastom potu dn s vysokmi teplotami. Dsledkom tchto zmien je rast vparu a zniovanie vodnosti tokov najm vo vegetanom obdob. Na zvlahovch ndriach sa tieto negatvne dsledky prejavia na jednej strane zvyovanm poiadaviek na zvlahov vodu, na druhej strane zmenovanm prtoku do ndr. Nezanedbaten je aj vplyv predovetkm antropognnych faktorov na maximlne odtoky z mench povod. Tieto skutonosti bud pravdepodobne vyadova' nov prstupy k vodohospodrskemu rieeniu niektorch ndr. Poda elu meme mal vodn ndre rozdeova nasledovne: rybochovn, zvlahov, protierzne, zchytn, ochrann, vodrensk, priemyseln, poiarne, rekrean a okrasn, biologick. In rozdelenie na zklade vkovho usporiadania je na nasledovnom obrzku.
Obr. 1 Rozdelenie ndr poda vkovho umiestnenia v terne a - zahben ndr; b hrdzov; c doln; d kombinovan; e podzemn; 1 trkopiesky; 2 nepriepustn podloie; 3 hradiaca stena
spech rybnikrstva, i efektvnos vstavby MVN v najvej miere zvis od vberu vhodnho miesta pre tieto objekty. Faktory, ktor je potrebn zvi, s naprklad vber vhodnch topografickch podmienok pre ndr a priehradn profil, vlastnosti vodnho zdroja, treba zvi pedologick a geologick vlastnosti zemia, rzne biologick, operan a ekonomick faktory v zvislosti od druhu MVN alebo rybnikrstva. Pokia ide o nvrh parametrov malej vodnej ndre, k najdleitejm patr rieenie zsobnho priestoru. Jeho urenie zvis na ele ndre a na jej funkcii, v zsade pozostva z troch krokov: 1. vpoet prtokov, 2. vpoet strt a odtokov, 3. vpoet objemu bilannou metdou. Nsledn technick rieenie malch vodnch ndr zaha nvrh hrdze, funknch objektov, prav v priestore a v okol ndre, pravu toku v ndri a pod ndrou. Hrdza je najdleitej, najdrah, najnebezpenej, a preto z hadiska stavebnho najnronej prvok malej vodnej ndre. Z tohto dvodu je potrebn dkladne zvi umiestnenie osy hrdze, zsady vberu vhodnho materilu pre stavbu hrdze (je vhodn ke sa
294
zemnk nachdza v priestore ztopy alebo v blzkosti hrdze), spsob tesnenia, nvrh a posdenie tvaru hrdze (homognna, nehomognna hrdza, sklony svahov ap.). Je potrebn posdi priesaky, navrhn opevnenie svahov a odporui postup vstavby hrdze. Funkn objekty predstavuj pri vetkch malch vodnch ndriach vpustn zariadenia a zariadenia na nekodn odvedenie povodovch prietokov, pri rznych pecilnych ndriach ete alie objekty, umoujce vyuitie ndre pre el, pre ktor bola navrhnut.
Obr. 2 Bezpenostn prepad na malej vodnej ndri
S hrablice hrdza trk CS
prvodn potrubie
Obr. 6 Odbern objekt z malej vodnej ndr do zvlahovej erpacej stanice
1.2
ZVLAHOV STAVBY
1.2.1 POTREBA ZVLAHOVEJ VODY elom zvlahovej stavby je privies plodinm vodu, ktor nedostan prirodzenou cestou (zrky, podzemn voda at.). Potreba zvlahovej vody je dan poiadavkami pestovanch ponohospodrskych plodn pre zabezpeenie ich fyziologickej potreby a mnostvom vody, ktor sa vypar z pdy, na ktorej sa rastliny pestuj. Zavlaova je potrebn tie oblasti, kde pda trp obasnm alebo trvalm nedostatkom vlahy. Suchos danej lokality me by zaprinen klimatickm alebo miestnym suchom. Klimatick sucho je spsobovan oblastnmi meteorologickmi a klimatickmi prinami, najm nedostatonm mnostvom zrok, prpadne ich nevhodnm asovm rozdelenm, vysokou teplotou a intenzvnym vparom.
295
Tabuka . 1 Hodnotenie klimatickch oblast poda priemernch ronch zrok

Podnebn oblas Ron zrkov hrn [mm]
Extrmne such ptna Such poloptna, stepn Polosuch semiaridn Polovlhk semihumidn Vlhk humidn Extrmne vlhk perhumidn
Do 200 400 500 600 vye
200 400 500 600 700 700
V naich podmienkach mu by klimatickm suchom postihovan oblasti so zrkovm priemerom nim ako 500 550 mm, v teplejch oblastiach s priepustnmi piesitmi pdami aj do 600 mm, pri nevhodnom asovom rozdelen vskytu zrok aj pri celkove vyom hrne. Zrkov hrny treba hodnoti v kratch asovch intervaloch, ktor lepie vystihuj potrebu zavlaovania. Za such obdobie sa povauje tak, ktor m zrkov hrn ni ako 340 mm. Such mesiace vo vegetanom obdob s charakterizovan pre aprl a september niou mesanou zrkou ako 50 mm, ostatn mesiace vegetanho obdobia zrkou niou ako 60 mm. Pri posudzovan klimatickho sucha poda priemernch ronch hrnov zrok sa neuvauj alie vznamn faktory, ktor ovplyvuj suchos oblasti, ako je vpar, ktor je funkciou teploty, vlhkosti ovzduia a priebehu vetrov. Pre nae podmienky poda K. Jvu, sa me charakterizova polosuch oblas faktorom 50 70 pri priemernch ronch zrkach nich ako 500 mm a priemernej ronej teplote 8 9 oC. Projektant zvlahy mus stanovi nasledovn parametre tkajce sa potreby zvlahovej vody: Mnostvo zvlahovej vody, ktor treba privies poas vegetanho obdobia ponohospodrskej plodine na jednotku plochy k doplneniu prirodzenho obsahu vody v pde a na nahradenie vetkch strt vody (okrem strt vody v prvode vody) - zvlahov mnostvo. alej je potrebn stanovi rozdelenie zvlahovho mnostva na zvlahov dvky v priebehu vegetanho obdobia pecifick dvkov mnostvo [l.s-1.ha-1], je projektovou charakteristikou, vstupnou hodnotou pre vpoet pecifickho zvlahovho prtoku. Me by pouit na dimenzovanie koncovch vetiev rrovho rozvodu. Umouje dodranie elnho vlahovho reimu v kritickom bezzrkovom obdob najnronejej (smerodajnej) plodiny osevnho postupu. Vzahuje sa na jednotkov plochu. pecifick zvlahov prtok [l.s-1.ha-1], sa vyuva pri nvrhu kapacity odbernho objektu, hlavnho prvodu vody, akumulanch ndr s krtkodobm vyrovnanm, zvlahovch erpacch stanc a rrovej vetvovej siete. Vypota sa z podmienky, aby bolo mon privdza na (v kritickom ase) sasne zavlaovan as plochy zvlahovho zemia pecifick dvkov mnostvo. Pri posudzovan monosti odberu zvlahovej vody sa hodnot vekos a variabilita prietoku, ktor je disponibiln poas aj mimo vegetanho obdobia a premenlivos kvality vody v zvislosti od prirodzench a antropognnych initeov. Vekos a variabilita prietoku je rozhodujca pre rozsah plochy, ktor sa m zavlaova zo skmanho zdroja. Kvalita, prpadne druh a stupe zneistenia vody s smerodajn pre nvrh istiacich a pravrskych zariaden. Pri skman monost odberu zvlahovej vody treba zska podklady o hydrologickom reime vodnho zdroja a o mnostve i variabilite potreby zvlahovej vody.
296
Potrebn s najm podklady o: a) prietoku a jeho premenlivosti poas vegetanho obdobia, prpadne tie mimo vegetanho obdobia a v jednotlivch rokoch, b) celkovom odtokovom mnostve a jeho premenlivosti poas vegetanho obdobia, prpadne mimo vegetanho obdobia a v jednotlivch rokoch, c) situatvnej a vkovej polohe vodnho zdroja so zreteom na plochu, ktor sa m zavlaova, d) monosti vybudovania vyhovujcich akumulanch priestorov, e) hydrologickch charakteristikch, ktor uruj vhodnos vodnho zdroja o kvalitatvnej strnke (obsah kodlivch ltok, mnostvo unanch splavenn a ich zrnitostn zloenie, teplota vody), f) potrebnom prtoku zvlahovej vody a jeho prementliovsti poas vegetanho obdobia aj v jednotlivch rokoch, g) potrebnom mnostve zvlahovej vody poas vegetanho obdobia a jeho premenlivosti v jednotlivch rokoch.
1.2.2 ZVLAHOV ERPACIE STANICE erpacia stanica je zkladnou zlokou zvlahovho celku. lohou erpacej stanice je zabezpei na zvlahovej sieti dostaton prietok zvlahovej vody v poadovanom ase a sasne potrebn tlak tak, aby aj najvzdialenejie zvlahov zariadenie mohlo pracova pri predpokladanch podmienkach. Kapacita erpacej stanice Qs [l.s-1], [m3.s-1], je zvisl od celkovej potreby zvlahovej vody. Qs = qp . F [l.s-1], [m3.s-1] kde Qs je qp F prietok erpacou stanicou [l.s-1], [m3.s-1], pecifick zvlahov prtok [l.s-1.ha-1], celkov plocha zavlaovan erpacou stanicou [ha]. (3.1)
Mern energia (skr pouvan dopravn vka) je veliina, ktor zabezpeuje energiu potrebn v sstave na prekonanie geodetickho prevenia ternu, tlakovch strt v potrubnej sieti a zabezpeenie energie pre prcu zvlahovho detailu (zavlaovaov, postrekovaov). Na dokonal prevdzku psovch zavlaovaov, ktor tvoria najastejie zvlahov detail, sta 0,45 - 0,65 MPa; ak je vkov rozdiel zemia 10 m, ostva ete 0,1 a 0,2 MPa na prekonanie strt, ktor vznikn trenm v podzemnej rrovej sieti. 1.2.3 ROZVOD ZVLAHOVEJ VODY Zvlahov voda sa na zavlaovan zemie dopravuje privdzaom. Me s o kanl alebo o rrov privdza. Na samotnom zavlaovanom zem je potom rozvod vody zabezpeen rozvodnm systmom. Tento je najastejie realizovan rrovou sieou, ktor je obyajne tlakovan pomocou erpacej stanice. Tento spsob prvodu a rozvodu vody m nasledovn vhody:
297
neprichdza k zberu ponohospodrskej pdy, umouje vyuva tlakov rozvod vody vhodn pre u ns najpouvanej spsob zvlahy postrek, nvrh trasy rrovej siete nie je obmedzen lenitosou ternu, menie straty vody ne pri inch spsoboch rozvodu, minimlna drba, jednoduch monos regulcie prietoku a tlaku vody v potrub, prevdzku je mon automatizova. Z hadiska kontruknho a prevdzkovho sa del rrov prvod a rozvod vody na beztlakov, nzkotlakov a vysokotlakov. Beztlakov a nzkotlakov rozvod je vhodn ako prvod vody k erpacej stanici. Vysokotlakov rrov rozvod zvlahovej vody (nad 0,20 MPa) je uren predovetkm na rozvod vody pre zvlahu postrekom. Nvrh rozvodnch zvlahovch rrovch siet zko svis s celkovm rieenm zvlahovej sstavy, t. j. predovetkm erpacej stanice a zvlahovho detailu. erpacia stanica vytvra podmienky pre realizciu zvlahy zemia tm, e sa v nej vytvra potrebn tlak vody, ktor sa alej prena rrovou sieou a k miestam odberu zvlahovej vody. Zvlahov detail, ktor v koncovch miestach rrovej siete nadvzuje, m presn, vrobcom stanoven poiadavky, najm na tlak, mnostvo a kvalitu vody v mieste jeho napojenia na sie. Ich dodranie m umoni predchdzajca as sstavy, teda aj sprvne navrhnut rrov sie, ktor predstavuje najnkladnejiu sas zvlahovej sstavy. Situan rieenie zvlahovej rrovej siete sa navrhuje poda poiadaviek na prevdzku zvlahy, tvarov usporiadanie, vekos a vkov lenenie zvlahovho pozemku. Trasa jednotlivch rrovch radov sa navrhuje o najkratia, priom hlavn rrov rady maj vies aiskom zavlaovanej plochy. Vedajie potrubia, z ktorch sa voda odober na jednotliv bloky zemia alebo hony, sa navrhuj poda monosti rovnoben. Ich vzjomn vzdialenos zvis od voby zvlahovho detailu. Najastejie je to 300 a 600 m. Po nvrhu situcie zvlahovej siete je potrebn uri profily potrubia, z ktorho bude sie pozostva. Zkladnm vstupnm dajom pre prslun vpoet s dimenzan prietoky v zvlahovej sieti, ktorch urenie je pomerne komplikovanou otzkou vzhadom na vek rozmanitos prietokovch stavov, ktor v zvlahovch sstavch nastvaj. Ako materil sa pre rrov siete pouva najm oce, liatina, plastick hmoty. Doteraz bvali najvyuvanejie potrubia azbestocementov a pri prierezoch vch ako 500 mm oceov. V sasnosti sa odporaj najm rry z plastov a to pre ich dobr prevdzkov vlastnosti a jednoduchos monte. Na odber vody zvlahovm detailom, na regulciu prtoku, kontrolu a na dobr zabezpeenie prevdzky zvlahy sa na tlakovej rozvodnej sieti buduj elov objekty. Tieto objekty sa lenia na: odbern a vpustn - zvlahov hydranty, koncov vpusty, odboky potrub nich rdov, prevdzkov - vzdunky, kalnky, zasvaov uzvery, meracie a regulan - vodomern zariadenia, regultory tlaku.
298
1.2.4 SPSOBY TECHNICKEJ REALIZCIE ZVLAH Zvlaha postrekom Vychdzajc z kontruknch charakteristk, zvlaha postrekom sa uskutouje tmito spsobmi: a) prenosnmi zvlahovmi zariadeniami, tzv. klasick spsob zvlahy, b) zvlahovmi strojmi, ktor mu ma rzne kontrukn usporiadanie - psov zavlaovae, valiv irokozberov potrubie, nesen irokozberov potrubie, irokozberov potrubie s pivotom (pohyb do kruhu) konzolov postrekovae a in. c) stabilnm zvlahovm zariadenm. Zvlaha prenosnm zvlahovm zariadenm Zvlaha pozemkov prenosnm zvlahovm zariadenm spova v rozvode zvlahovej vody prenosnm rchlospojkovm doasne zostavenm potrubm a v rozstreku vody postrekovami umiestnenmi na tomto potrub. Tento spsob patr ku klasickm spsobom zvlahy postrekom. Pri zvlahe pomocou prenosnho zariadenia sa na rozstrek vody pouvaj zva kruhov oton prenosn postrekovae. Zvlaha zvlahovmi strojmi Poda kontruknch charakteristk sa najastejie pouvan zvlahov stroje delia do tchto skupn: - psov zavlaovae (obr.1) - eln zavlaovae - zavlaovae s pivotom - pecilne zavlaovae V sasnosti sa najviac pouvaj psov zavlaovae, vhodn na zvlahu ponch plodn, zeleniny i pecilnych plodn. Pozostvaj z navjacej cievky, z vlenej hadice z rPE alebo lPE, na konci ktorej je na pecilnom podstavci postrekova. Do pracovnej polohy sa nastavuje na odbern hydrant traktorom. Po pripojen stroja na odbern hydrant sa traktorom vytiahne hadica s postrekovaom do okrajovej pracovnej polohy. Otvorenm prvodu tlakovej vody sa uvedie do innosti postrekova, ako aj pohyb cievky (hydromotorom, turbnou, elektropohonom). Postupnm navjanm hadice na cievku sa zavlauje ps pdy, rka ktorho zvis od dostreku postrekovaa. (obr.2)
299
Obr. 3 Psov zavlaova 1 - vlen podstavec s postrekovaom, 2 - hadica, 3 - navjacia cievka, 4 - pohon cievky, 5 riadkovacie zariadenie, 6 - pripojovacia hadica
Obr. 4 Schma zvlahy psovm zavlaovaom 1 - hydrant, 2 - pripojovacia hadica, 3 - psov postrekova, 4 - rozvinut hadica, 5 -vlen podstavec s postrekovaom
Medzi najprogresvnejie zvlahov stroje patria zavlaovae s pivotom. Pozostvaj z potrubia na podvozkoch s hydraulickm alebo elektrickm pohonom. Jeden koniec potrubia je otone pripojen k pivotu, zakotvenmu v betnovom bloku a druh opisuje krunicu a za pohybu postrekuje. V sasnosti sa u ns pouvaj napr. elektrifikovan pivotov zavlaovae Sigmatic, ktor s uren na zvlahu i v lenitch geografickch podmienkach.
300
Mikrozvlahy Progresvnu skupinu zvlahovch systmov tvoria mikrozvlahy. Pod mikrozvlahami sa chpu tri hlavn systmy: kvapkov zvlaha, bodov zvlaha, zvlaha mikropostrekom.
Rchle rozrenie tchto zvlah bolo najm v ardnych oblastiach a odtia sa rili do oblast mierneho psma, pretoe pri mikrozvlahch (lokalizovanch zvlahch) sa voda distribuuje priamo k plodinm pri obmedzen vedajch strt zvlahovej vody a energie. Zvlahov systm mikrozvlah tvoria nasledujce hlavn asti: zdroj zvlahovej vody s odbernm objektom, zariadenie na erpanie, prpadne aj akumulciu vody, zariadenie na pravu zvlahovej vody, prvodn, rozvodn a rozdeovacie potrubie, zavlaovacie potrubie (navlaovaky), s vtokovmi otvormi, kvapkovami alebo mikropostrekovami. Kvapkov zvlaha je systm zvlahy s vemi nzkou intenzitou a nzkym tlakom, pri ktorom je zvlahov voda dodvan v malch mnostvch po kvapkch priamo ku koreovej zne rastln. Zo zavlaovacch liniek je voda privdzan ku koreom rastln kvapkovami. Kvapkov zvlaha kladie vysok nroky na akos vody a tm i na jej pravu. Je odlin od tradinho spsobu zvlah a vyaduje v projektovej prprave pecilny prstup ako ku stanoveniu potreby zvlahovej vody s ohadom na zvlahov reim, tak i k samotnmu hydraulickmu rieeniu vlastnho zvlahovho detailu. Kvapkov zvlaha je vhodn na zvlahu trvalch kultr. Ich vnosy a kvalita plodov zvisia od vlhkostnho reimu pdy. Ide predovetkm o ovocn sady a vinice, asto sa pouva aj na zvlahu v sklenkoch. Veobecne mono kvapkov zvlahu odpora pre ahk pdy. Vkon kvapkovaov mus by men ako vsakovacia schopnos pdneho profilu. Kvapkov zvlahu mono navrhova na rovine i v znane lenitom terne tam, kde s in spsoby zvlah nepouiten. S ohadom na klimatick pomery sa kvapkov zvlaha odpora v oblastiach s dlhotrvajcim suchom a nie je jej aplikciu problmom ak je oblas charakteristick silnm vetrom. Zkladnou podmienkou pre bezporuchov prevdzku kvapkovej zvlahy je zabezpeenie poadovanej kvality zvlahovej vody. Systm bodovej zvlahy pozostva zo siete zavlaovacch potrub (opatrench systmom otvorov), napojench jednotlivo (jedna linka), vo dvojiciach (dvojlinka), alebo skupinch cez uzatvraciu armatru na rozvodn potrubie. Principilne ide o zvlahu podmokom z plastovho potrubia. Zvlaha mikropostrekom najlepie zodpoved poiadavkm a fyziologickm potrebm mnohch plodn, najdokonalejie imituje prirodzen zrky. Pretoe nzka vlhkos pdy, ale i vzduchu je prinou zniovania vnosov plodn nadobdaj vznam systmy zvlah, schopn plni okrem funkcie zvlahovej tie alie funkcie, napr. klimatizan inky, dezinfekn, hnojiv. Mikropostrekom je mon dodva vodu do bezprostrednej blzkosti koreovej zny jednotlivch plodn s pomerne malou intenzitou, take voda sa efektvne vyuva rastlinou a nevznikaj straty povrchovm odtokom ani priesakom do spodnch vrstiev pdneho profilu.
301
V ovocnch sadoch sa mikropostrek pouva pod korunami stromov, aby nedochdzalo k navlheniu listov.
1.3
ODVODOVACIE STAVBY
Odvodovacia sstava je definovan ako derivan zloka melioranej sstavy, t.j. zloka, ktor reguluje podzemn as vodnej komponenty krajinnho priestoru a odvdza ju z podzemnch vd do povrchovho recipientu v rmci povodia. Pri zamokren pdy je dleit zni obsah vody v pde v stanovenom termne tak, aby sa dosiahla potrebn prevzdunenos pdy. Ako priemern potrebn hodnota prevzdunenosti pdy sa uvdza 30 % z celkovej provitosti pdy. kody na rodch spsoben zamokrenm alebo zaplavenm pdy zvisia od vvinovho obdobia rastln a od trvania tchto nepriaznivch stavov vodnho reimu pd. Poda vskumnch vsledkov najvyie kody v dsledku zaplavenia s na zaiatku vegetanho obdobia, ke s rastliny mlo odoln, maj nedostatone vyvinut koreov sstavu. S asom zaplavenia a s hbkou vody sa kodliv inky zvyuj. Funkcia odvodnenia spova v poiadavke vasnho odvedenia prebytonej vody z pdy a v zabrnen nadmernm stratm vnosov pestovanch plodn. Z toho vychdzaj daje odborovej normy ON 73 69 32 Ponohospodrske podklady pre urenie intenzity odvodnenia, tzv. poadovanej doby odvodnenia. Tieto daje s podkladom pre nvrh parametrov odvodnenia. Skrtenie doby odvodnenia sa prejav zmenenm rozchodov odvodovacch prvkov (drnov, kanlov), a tm vyou rovou zabezpeenia vnosov plodn proti vplyvu zamokrenia. Odvodnenie pd mus prakticky splni tieto poiadavky: a) odvies nadbyton vodu zo zamokrenho pdneho prostredia a umoni vasn poiatok ponch prc (prstupnos pre mechanizmy), b) pri trvalo vysokej hladine podzemnch vd zni a stabilizova ich potrebn rove, odpovedajcu potrebnej vke kapilrneho lemu a optimlnemu stupu izotermy a koncentrcie pdneho roztoku pri vysokch dvkach priemyselnch hnojv, c) zabezpei potrebn rchlos mineralizcie, optovnho vytvorenia aktvnych humusovch ltok a rozvoj mikrobilneho reimu v rizosfre. Z hadiska charakteru pozemku rozliujeme zamokrenie: vonkajmi vodami (cudzmi) v dsledku povrchovho, podpovrchovho alebo podzemnho prtoku. Zamokrenie vonkajmi vodami je vinou periodick a treba ho riei prednostne, vntornmi vodami, ktorch pvod je hydrologick, hydrogeologick, hydropedologick. Z hadiska prin zamokrenia rozliujeme: oblastn (zonlne) priny, ktor sa vyskytuj v dsledku klimatickch a meteorologickch pomerov, miestne (loklne) priny zamokrenia v dsledku hydrologickch, hydrogeologickch, hydropedologickch, morfometrickch a antropickch (technickch) faktorov, kombinovan priny, ke oblastn a miestne priny zamokrenia sa vzjomne podmieuj, dopluj, resp. zosiluj. Na kombinovanom zamokren sa spravidla zastuj vntorn a vonkajie vody. Pri posudzovan prirodzench oblastnch prin je potrebn bra do vahy klimatick pomery zemia, predovetkm zrky, teplotu a vpar. Zamokrenie je spsobovan
302
predovetkm nadmernmi zrkami pri sasnom nzkom vpare. Zamokrenie me ma doasn, alebo trval charakter. Doasn zamokrenie spsobuj nerovnomerne rozdelen zrky, ktor nestaia vsiaknu, voda stagnuje na povrchu a zamokruje pdu. K doasnmu oblastnmu zamokreniu v naich podmienkach dochdza na jar pri topen vieho mnostva snehu a v letnom obdob pri nadmernch zrkach z prvalovch daov. Prirodzench miestnych prin me by viacero. Obyajne s to hydrogeologick podmienky, ktor vznikli psobenm geologickch, hydrologickch a orografickch vplyvov. S dan polohou a mocnosou nepriepustnch vrstiev, ich striedanm, barirami a prekkami brniacimi podzemnmu odtoku vody, vskytom prameov, spojenm medzi podzemnou a povrchovou vodou. Tieto faktory priamo, alebo nepriamo ovplyvuj polohu hladiny a pohyb podzemnej vody. Antropognne priny zamokrenia vznikaj zsahom loveka do prirodzenho vodnho reimu. Zamokrenie me by spsobovan zvenm hladiny podzemnej vody v okol vodnch ndr, hat, netesnosou zvlahovch, plavebnch a energetickch kanlov. Nepriazniv stav me vznikn aj pozd zahrdzovanch tokov, ak nie je umonen odtok vntornch vd do recipientu. Ak chceme nepriazniv vodn reim zamokrench pd pre ponohospodrske vyuvanie odvodnenm upravi, musme: zabezpei ochranu ponohospodrskeho zemia od zplav, odvies z povrchu a z pdy prebyton vodu, zni hladinu podzemnej vody na nekodn hbku a udra v pde optimlnu vlhkos pre plodiny. Najpouvanejie stavebn opatrenia odvodovacie stavby - na dosiahnutie tohto ciea meme rozdeli nasledovne: 4. Hlavn odvodovacie zariadenia 1. Stavby na ochranu pred vonkajmi vodami 1. Zchytn kanly 2. Odahovacie kanly 3. Ochrann ndre 4. pravy tokov a ochrann hrdze 2. Stavby na ochranu pred vntornmi vodami 1. Hlavn a vedajie odvodovacie kanly 2. Kryt odvodovacie kanly 3. Odvodovacie erpacie stanice 5. Podrobn odvodovacie zariadenia - odvodovac detail 1. Povrchov odvodovac detail - priekopov odvodovacia sie 2. Podzemn odvodovac detail - dren 1. Horizontlna sporadick rrkov dren 2. Horizontlna systematick rrkov dren 3. Vertiklna dren 1.3.1 HLAVN ODVODOVACIE ZARIADENIA Na ochranu zemia pred vonkajmi vodami (pritekaj z okolitho zemia povrchovou alebo podpovrchovou cestou) mono poui: a) ponohospodrsko-lesncke opatrenia - na znenie mnostva pritekajcej vody, b) technick opatrenia - na pln alebo aspo iaston obmedzenie mnostva pritekajcej vody. V porovnan s ponohospodrsko-lesnckymi opatreniami (ochrann zalesovanie, jesenn orba at) s technick spsoby ochrany zemia pred vonkajmi vodami innejie ale nkladnejie. Najvhodnejie je kombinova obidva spsoby.
303
Medzi technick opatrenia mono zaradi ochrann zchytn a odahovacie kanly, ochrann ndre, pravy tokov a ochrann hrdze. lohou ochrannch zchytnch kanlov je zachytva a nekodne odvdza cudzie vody pritekajce na zujmov zemie z vych polh vo forme plonho povrchovho prtoku z prvalovch daov alebo topiaceho sa snehu, povrchovho prtoku sstredenho v potokoch a bystrinch alebo vo forme podzemnho prtoku. Navrhuj sa po obvode odvodovanho zemia, najastejie na pt svahov, z ktorch voda pritek. Odahovacie kanly odvdzaj z vodnho toku prechdzajceho zujmovm zemm as povodovho prietoku, ktor by inak spsobil zplavy. Odbouj z odahovanho toku nad ochraovanm zemm. Trasa je potom veden najkratm smerom sp do recipientu. Ochrann ndre slia najm na zachytenie vrcholovej asti povodovch prietokov a na ich akumulciu poas uritej doby. Akumulovan voda sa me z ndre vypa ihne po znen prietoku v takom mnostve, ktor umouje vodn stav v recipiente, vtedy nazvame ndr retennou. Ak sa voda v ndri zadr dlh as a vyuva sa napr. na zvlahy alebo vrobu elektrickej energie, ide o akumulan ndr. Na ochrann ely sa vyuvaj aj such ndre, tzv. poldre. S navrhovan obyajne ako bon ndre, ohranien prirodzenm zvenm ternu. zemie vybran pre ndr sa zaplavuje len zriedka pri vekch povodniach, a preto ho mono vyuva na pestovanie plodn, ktorm nekod krtkodob zaplavenie. Najznmej polder na naom zem nachdzajci sa na vchodoslovenskej nine, je polder Bea s retennm objemom 3 53 mil. m a so ztopovou plochou 1568 ha. pravy tokov s najastejm spsobom ochrany proti vonkajm vodm. Spravidla tieto toky slia i ako recipient pre odvodovan zemie t.j. sti do nich voda z odvodnench plch. Smerov, sklonov a prietokov pomery upravovanch tokov sa rieia aj s ohadom: a) na ochranu priahlho zemia pred povodami, b) na zabezpeenie gravitanho zastenia odvodovacch sstav, pokia je to mon, c) na nzke vodn stavy, aby nebol spsoben kodliv pokles podzemnch vd v priahlom zem. Pre upravovan tok je dleit stanovi stupe ochrany (N), ktor udva pre ak N-ron prietok QN poskytuje prava zruku pred zplavami. To znamen, e nvrhov prietok QN sa vyskytuje s pravdepodobnosou prekroenia raz za N-rokov. Ochrann hrdze sa buduj pozd riek a ndr vtedy, ak nemono z technickch prpadne ekonomickch dvodov zabrni vyliatiu vody z tokov a zaplaveniu zemia pri vych vodnch stavoch. V prpade, e prinou zamokrenia zujmovho zemia s vntorn vody, riei sa odvodnenie zemia odvodovacou kanlovou sieou, ktor zhromauje vodu z jednotlivch ast odvodovanho zemia a odvdza ju do recipientu. Je zkladom, kostrou, pre podrobn odvodnenie. Sklad sa z hlavnch a vedajch odvodovacch kanlov, ktorch situan rieenie zvis od miestnych pomerov, predovetkm od rozlohy a lenitosti odvodovanho zemia. Recipientom odvodovacch sstav s najastejie povrchov toky (rieky, potoky) alebo stojat vody (jazer, rybnky, ndre). Do recipientu vysuje odvodovacia sstava hlavnm odvodovacm kanlom. ktor zhromauje vodu z jednotlivch ast odvodovanho zemia. Ak vodn stavy v recipiente obas, alebo vbec neumouj gravitan zastenie odvodovacch zariaden (kanl, zvodn drn), budujeme odvodovacie erpacie stanice. Skladaj sa zo stavebnej a technologickej asti. Na vlastn preerpvanie vody slia erpacie agregty. Najvznamnejie o do objemovho vkonu bvaj erpacie stanice v ninnch
304
oblastiach. alej pouvame erpacie stanice pri preerpvan vody z bezodtokovch kotln, z zem chrnench hrdzami, ale aj pri odvodovan banskch diel. 1.3.2 PODROBN ODVODOVACIE ZARIADENIA - ODVODOVAC DETAIL Hlavn odvodovacie zariadenia s zkladom pre podrobn odvodnenie pdy na zujmovom zem odvodovacm detailom. Poda polohy k povrchu ternu rozliujeme odvodovac detail: a) povrchov - priekopov odvodovacia sie, b) podzemn (podpovrchov) - dren. Priekopy s vhodnm rieenm odvedenia povrchovho odtoku poas celho roka. Ich vyuitie na zachytvanie podzemnho odtoku nie je vak natoko inn. Na jar, kvli zamzaniu svahov, odvdzaj podzemn odtok len v obmedzenom mnostve. Pod pojmom dren treba rozumie udskou innosou vyhotoven systm podzemnch kanlikov - drnov, ktor odvdzaj zo zamokrenho pdneho profilu ponohospodrskych pozemkov - lk, pol a pasienkov kodliv, prebyton mnostvo vody. Pri aplikovan drene nedochdza k leneniu pozemkov a stratm vmery ako pri priekopovej sieti. Pri odvodnen pozemkov drenou je jej zkladnm prvkom drn, zbierajci prebyton gravitan vodu z pdneho profilu, vplyvom svojho odvodovacieho inku. Rozsah a hranice zamokrenho zemia, ktor je treba odvodni, sa uruj na zklade vyhodnotenia vsledkov hydropedologickho prieskumu. V minulosti sa pouvali napr. kamenn a dreven drny z ktorch sa rznym spsobom vytvral systm podzemnch kanlikov. V sasnosti je aktulne pouitie rrkovej drene, a to najm z plenej hliny alebo sa pouvaj drenne rrky z plastickch hmt. Drny z betnovch rr sa pouvaj najm pri potrebe vch priemerov. Do drnov z plenej hliny voda vnik krami medzi vone priloenmi susednmi rrkami. Drenne rrky dky 333 mm, sa ukladaj na zraz, aby 3 drenne rrky s medziahlmi medzerami utvorili dku 1 m drnu. Do drnov z rrok z plastickch hmt voda vnik perforciou na povrchu ich pla. Zamokrenie vekch svislch plch vntornmi vodami sa odpora odvodova tzv. systematickou rrkovou drenou. Je to systm, o najpravidelnejie situatvne usporiadanch, na seba nadvzujcich rrkovch drnov a objektov, navrhnutch poda platnch zsad a v zvislosti od konfigurcie ternu. Zkladn delenie drene je: rrkov dren (ojedinel a plon), ktor sa sklad zo zbernch drnov a z vodnch drnov zastench do kanla, resp. do recipientu, krtiia dren a dvojetov dren, ktor sa pouvaj na odvodnenie lovito hlinitch a hlinito lovitch pd pri typickch hydropedologickch a hydrologickch princh zamokrenia. Pre pecilne ely sa pouva, prevzduovacia vertiklna a kombinovan dren. Zkladnmi parametrami odvodovacej sstavy s: intenzita odvodnenia I0, pecificky drenny odtok qd, rozchod a hbka odvodnenia. Intenzita odvodnenia I0, vyjadruje schopnos odvodovacieho zariadenia odvies nadbyton vodu z pdy v poadovanej dobe t (dni) pri zabezpeenostiN (roky). O vobe intenzity odvodnenia rozhoduje poadovan doba odvodnenia t (v doch), ktor zvis na citlivosti jednotlivch plodn na zamokrenie, priom tto citlivos vyplva z ich fyziologickch vlastnost.
305
pecificky drenny odtok qd [l . s-1 . ha-1] je zkladn charakteristika pre stanovenie rozchodu zvodnch drnov a pre dimenzovanie ich prietonej kapacity. Stanovuje sa z hydrologickch a hydropedologickch podkladov. V odvodovacej praxi sa pouva najastejie postup, pri ktorom sa pecifick drenny odtok stanovuje z priemernch dlhodobch ronch zrkovch hrnov. Zkladnmi prvkami systematickej rrkovej drene s zbern drny, zvodn drny a objekty. Zbern drny maj hlavn hydraulick funkciu - zbieraj prebyton gravitan vodu z pdneho profilu, zhromauj ju a odvdzaj do drnov vyieho rdu - zvodnch drnov, do ktorch zasuj zhora. Takto je voda, zozbieran viacermi zbernmi drnmi, sstreovan do spolonho zvodnho drnu. Situatvny nvrh zbernch drnov je podmienen sklonmi povrchu ternu na odvodovanom zem. Obyajne viac zbernch drnov zasuje do spolonho zvodnho drnu. Zvodn drny v drennej skupine rozdeujeme poda vznamu na zvodn drny niieho rdu - vedajie zvodn drny, ktor zasuj do spolonho zvodnho drnu vyieho rdu, ktor volme hlavn zvodn drn. Zastenie vedajch zvodnch drnov na hlavn sa riei nvrhom cht v miestach ich napojenia na hlavn.
LITERATRA
BENETN, J. A kol.: Zvlahy. Vydavatestvo Prroda, Bratislava 1979 BENETN, J. A kol.: Odvodovanie. Vydavatestvo Prroda, Bratislava 1987 TRESOV A.: Rybnky. ES SVT Bratislava 1988. 183 s.
306
10. ZEMN PLNOVANIE PRI POZEMKOVCH PRAVCH

Ing. arch. elmra Kalinov
Usmerovanie zemnho rozvoja na Slovensku nadvzuje na u stredovek tradcie v slovenskch mestch, ako i na bohat tradcie z obdobia medzivojnovho eskoslovenska, obdobia Slovenskho ttu i povojnovho eskoslovenska. Zklady urbanizmu v modernom ponman sa datuj do obdobia prvej republiky (1918-1938). Vstavba miest a dedn bola riaden poda regulanch (upravovacch) plnov, ktorch hlavnou lohou bolo vytvorenie pozemkov vhodnch pre vlastn stavby. V tomto obdob boli spracovan i prv regionlne plny. V roku 1957 bol spracovan Perspektvny pln rozvoja Slovenska, na ktor v roku 1961 nadvzovali zemn tdie okresov. V pdesiatych a na zaiatku esdesiatych rokov boli spracovvan tzv. zemn plny rajnov pre vetky hospodrsky a kultrne vznamn zemia. V druhej polovici 60-tych rokov sa na Slovensku zaali prce na "Projekte urbanizcie Slovenska". Po dopracovan v alch etapch vznikol prv celoslovensk komplexn elabort o osdlen a urbanizcii, ktor schvlila vlda SSR v roku 1976 ako zemno-technick podklad. Vytvoril vchodiskov zkladu pre nadvzujcu zemnoplnovaciu dokumentciu a cieavedom tvorbu priestorovej koncepcie investinej vstavby. V rokoch 1983 a 1988 sa uskutonili periodick aktualizcie Projektu urbanizcie SSR. Podstatn zmeny kontextu zemnho plnovania v Slovenskej republike znamenal rok 1989. Rozvoj trhovho hospodrstva, decentralizcia riadenia ekonomiky, privatizcia, nov vlastncke vzahy, nov postavenie miest a rada alch zmien vyaduj podstatn zmeny v chpan loh a postavenia zemnho plnovania, ako i v prstupoch a metodike zemnoplnovacch procesov. Tieto zmeny sa postupne premietaj do zmien v legislatve zemnho plnovania. V sasnosti prvny rmec zemnho plnovania vytvra zkon . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku (stavebn zkon) v znen neskorch noviel spolu s vykonvacmi vyhlkami, konkrtne s vyhlkou MP SR . 436/2000 Z. z., ktorou sa upravuj podrobnosti o obsahu iadosti o overenie odbornej spsobilosti na obstarvanie zemnoplnovacch podkladov a zemnoplnovacej dokumentcie obc a o spsobe overenia odbornej spsobilosti v znen neskorch predpisov, s vyhlkou MP SR . 55/2001 Z. z. o zemnoplnovacch podkladov a zemnoplnovacej dokumentcii. Vzhadom na to, e zkladnm obsahom zemnho plnovania je zemie, priestor, v ktorom sa prelnaj rzne sektory so svojimi poiadavkami a podmienkami, na zemn plnovanie maj vplyv aj in osobitn predpisy. Napr.: zkon . 369/1990 Zb. o obecnom zriaden v znen neskorch predpisov, zkon . 24/2006 Z. z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov, zkon NR SR . 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkovho fondu predpisov, v znen neskorch
zkon . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov, zkon . 135/1961 Zb. o pozemnch komunikcich (cestn zkon) v znen neskorch predpisov,
307
zkon . 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (leteck zkon) a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov zkon . 164/1996 Z. z. o drhach v znen neskorch predpisov, zkon . 220/2004 Z. z. o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy a o zmene zkona . 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole zneisovania ivotnho prostredia a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov a tie zkon . 330/1991 Zb. o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, pozemkovch radoch, pozemkovom fonde a o pozemkovch spoloenstvch.
zemn plnovanie zaha cel rad plnovacch innost, z ktorch podstatn as smeruje k priestorovmu usporiadaniu a formovaniu funknho vyuitia zemia. zemn plnovanie napomha pri vytvran podmienok pre tak funkno-priestorov usporiadanie udskch sdiel a krajiny, v ktorom by bol zachovan slad poiadaviek na ivotn prostredie, ekologick stabilitu prrodnch zloiek prostredia, kultrno-historickch hodnt zemia. Stavebn zkon stanovuje zemn plnovanie ako otvoren systm, cez ktor sa mu uplatni a realizova vetky nov poznatky o zem a jeho prrodnch a kultrnych zlokch, nov spoloensk podmienky, nov formy plnovacch aktivt a podnety pre rozvoj. Stavebn zkon umouje, aby sa cestou zemnho plnovania uplatnili nov vzie a idey, ktor prinaj nov vchodisk rieenia spoloenskch otzok, svisiacich s vyuvanm zemia. Zkladn princpy zemnho plnovania sa v rznej miere uplatuj na vetkch hierarchickch stupoch, od plnovania zemia na rovni ttu a reginov, jednotlivch obc a po regulciu na kadom jednotlivom pozemku. Vsledky zemnoplnovacej innosti na vetkch stupoch prejavuj v zemnom rozhodnut, ktorm sa uruj pravidl vyuvania zemia a kadej jednotlivej parcely a tak isto podmienky pre realizciu zmerov investora v danom mieste. Rozhodovanie na loklnej rovni najviac ovplyvuje relny rozvoj zemia, ktor sa prejavuje investinou innosou, pripravujcou nov zstavbu a pravy krajiny. zemn plnovanie je nstroj na sstavn a komplexn rieenie priestorovho usporiadania a funknho vyuvanie zemia. Uruj sa jeho zsady, navrhuje sa vecn a asov koordincia innost ovplyvujcich ivotn prostredie, ekologick stabilitu, kultrno-historick hodnoty zemia, zemn rozvoj a tvorbu krajiny v slade s princpmi trvalo udratenho rozvoja. zemn plnovanie utvra predpoklady pre trval slad vetkch innost v zem s osobitnm zreteom na starostlivos o ivotn prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnovhy a zabezpeenie trvalo udratenho rozvoja, na etrn vyuvanie prrodnch zdrojov a na zachovanie prrodnch, civilizanch a kultrnych hodnt. Stavebn zkon pritom zdrazuje komplexnos a permanentnos zemnho plnovania. lohy a innosti zemnho plnovania zemn plnovanie zaha tieto lohy a innosti : uruje regulatvy priestorovho usporiadania a funknho vyuvania zemia, uruje potrebn asanan, rekontrukn alebo rekultivan zsahy do zemia a uruje spsob jeho alieho vyuvania, vymedzuje chrnen zemia, chrnen objekty, oblasti pokoja a ochrann psma, pokia nevznikaj poda osobitnch predpisov inak, a zabezpeuje ochranu vetkch chrnench ast krajiny,
308
uruje zsady a podmienky vecnej a asovej koordincie miestne sstredenej vstavby jednho alebo viacerch stavebnkov, posudzuje a hodnot zemno-technick dsledky pripravovanch stavieb a inch opatren v zem a navrhuje ich rozsah, ktor podmieuje ich environmentlne vhodn a bezpen vyuvanie, riei umiestovanie stavieb a uruje zemno-technick, urbanistick, architektonick a environmentlne poiadavky na ich projektovanie a uskutoovanie, uruje zsady vyuvania prrodnch zdrojov, podmienok zemia a celho ivotnho prostredia, aby sa innosami v om neprekroilo nosn zaaenie zemia, vytvrala a udriavala ekologick stabilita krajiny, utvra podklady pre tvorbu koncepci vstavby a technickho vybavenia zemia, navrhuje poradie vstavby a vyuvania zemia, navrhuje zemno-technick a organizan opatrenia nevyhnutn na zlepenie ivotnho prostredia, dosiahnutie ekologickej stability a zabezpeenie trvalo udratenho rozvoja.
lohy zemnho plnovania sa zabezpeuj sledovanm, vyhodnocovanm a evidenciou dajov a informci o zem, prevdzkovanm informanho systmu o zemnom plnovan a informanho systmu o vstavbe, zemnoplnovacou innosou, rozhodovanm v zemnom konan.
zemnoplnovacou innosou je obstarvanie a spracovanie zemnoplnovacch podkladov a udriavanie ich aktulneho stavu, obstarvanie, spracovanie, prerokvanie a schvaovanie zemnoplnovacej dokumentcie a udriavanie jej aktulneho stavu.
zemnoplnovacia innos sa vykonva poda najnovch poznatkov spoloenskch, prrodnch a technickch vied a poznatkov o stave ivotnho prostredia, a to postupom a spsobom vymedzenm v stavebnom zkone. Orgny zemnho plnovania a ich kompetencie na rovni ttnej sprvy Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR obstarva zemnoplnovaciu dokumentciu na rovni ttu Koncepciu zemnho rozvoja Slovenska a metodicky riadi vetky orgny zemnho plnovania Ministerstvo obrany SR zabezpeuje zemnoplnovaciu innos na zem vojenskch obvodov, obstarva zemn plny vojenskch obvodov krajsk stavebn rad - k
309
na rovni samosprvy obec obstarva zemnoplnovacie podklady a zemn pln obce a zemn pln zny samosprvny kraj obstarva zemnoplnovacie podklady a zemn pln reginu
Nstroje zemnho plnovania s zemnoplnovacie podklady zemnoplnovacia dokumentcia zemn rozhodnutie.
zemnoplnovacmi podkladmi s dokumenty, ktorch lohou je preverova monosti rieenia, prognzova rozvoj. S vdy smern. Urbanistick tdia - riei iastkov problmy v zem. Spracva sa pri prprave zemnho plnu ako nvrh koncepcie priestorovho usporiadania a funknho vyuvania zemia alebo na spodrobnenie alebo overenie zemnho plnu a pri zmene a doplnkoch zemnho plnu, alebo na rieenie niektorch pecifickch zemno-technickch, krajinno-ekologickch, environmentlnych, urbanistickch alebo architektonickch problmov v zem ako podklad pre zemn rozhodovanie, alebo ak to ustanovuje osobitn predpis. zemn generel - podrobne riei otzky zemnho rozvoja jednotlivch zloiek osdlenia, najm bvania, priemyslu, ponohospodrstva, dopravy, technickch siet a sluieb, obianskej vybavenosti, zelene a rekrecie. Spracva sa, ak treba prehbi rieenie uritej zloky osdlenia navrhnut v zemnoplnovacej dokumentcii; je podkladom zemnho rozhodovania a spracovania alej alebo stupov zemnoplnovacej dokumentcie. zemn prognza riei monosti dlhodobho priestorovho usporiadania a funknho vyuvania zemia. Spracva sa na zklade rozboru a hodnotenia zemno-technickch podmienok, environmentlnych podmienok, ekonomickch podmienok a socilnych podmienok zemia, ako aj na zklade rozboru a hodnotenia zemnho systmu ekologickej stability, tendenci zemnho rozvoja a starostlivosti o ivotn prostredie. zemno-technick podklady - s elovo zameran a sstavne dopan sbory dajov charakterizujcich stav a podmienky zemia sa spracvaj pre cel zemie SR a pre vybran zemn celky. zemno-technick podklady slia najm a) na spracovanie zemnoplnovacej dokumentcie, b) na posudzovanie a tvorbu koncepcie investinej vstavby, c) na prieben sledovanie zmien v podmienkach zemia, jeho organizciu a vyuitie, d) na zemn rozhodovanie, ak nie je prslun zemnoplnovacia dokumentcia spracovan. Okrem tch podkladov sa v zemnoplnovacej innosti povinne vyuvaj vetky existujce dokumenty a sbory informci, ktor obsahuj informcie o zem ako napr. aj projekty pozemkovch prav, lesnch, vodohospodrskych, zvlahovch a melioranch prav pozemkov. zemnoplnovacia dokumentcia je zkladnm nstrojom zemnho rozvoja a starostlivosti o ivotn prostredie SR, reginov a obc. Dokumentcia komplexne riei priestorov usporiadanie a funkn vyuvanie zemia, zoslauje zujmy a innosti ovplyvujce zemn rozvoj, ivotn prostredie a ekologick stabilitu a ustanovuje regulatvy priestorovho usporiadania
310
a funknho vyuvania zemia. Odvetvov koncepcie strednch orgnov ttnej sprvy a koncepcie rozvoja obc a in programy tkajce sa hospodrskeho, socilneho alebo kultrneho rozvoja musia by v slade so zvznmi asami zemnoplnovacej dokumentcie. Spracva pre stupe celottny, regionlny, pre obce a asti obce. Tvor ju : Koncepcia zemnho rozvoja Slovenska, zemn pln reginu, zemn pln obce, zemn pln zny.
Koncepcia zemnho rozvoja Slovenska sa spracva pre cel zemie Slovenskej republiky. Riei priestorov usporiadanie a funkn vyuvanie zemia Slovenskej republiky a ustanovuje rmec socilnych, ekonomickch, environmentlnych a kultrnych poiadaviek ttu na zemn rozvoj, starostlivos o ivotn prostredie a tvorbu krajiny Slovenskej republiky a jej reginov. Ustanovuje najm usporiadanie a hierarchizciu truktry osdlenia a uzlov sdelnch a hospodrskych aglomerci v medzinrodnch a celottnych svislostiach, rozvoj hlavnch urbanizanch os na zem SR, zsady usmerovania zemnho rozvoja s cieom utvra rovnocenn ivotn podmienky na celom zem SR a vytvra zemn predpoklady na zlepenie ivotnho prostredia, zabezpeenie ekologickej stability, zachovanie kultrno-historickho dedistva a pre trvalo udraten rozvoj.
zemn pln reginu sa spracva pre as krajiny s viacermi obcami, v ktorej je potrebn riei pecifick rozvojov zmery alebo vykonva innosti vrazne ovplyvujce priestorov usporiadanie a funkn vyuvanie zemia. Vymedzenie hranc rieenho zemia ur v zadan orgn zemnho plnovania, ktor zemn pln reginu obstarva. zemn pln reginu zohaduje zvzn as Koncepcie zemnho rozvoja Slovenska. zemn pln reginu ustanovuje najm: zsady a regulatvy truktry osdlenia, priestorovho usporiadania a funknho vyuvania zemia z hadiska jeho trvalo udratenho rozvoja a rozvoja urbanizcie, priemyslu, ponohospodrstva, lesnho hospodrstva, vodnho hospodrstva, environmentalistiky a cestovnho ruchu, zsady a regulatvy usporiadania verejnho dopravnho a technickho vybavenia, zsady a regulatvy starostlivosti o ivotn prostredie, zemnho systmu ekologickej stability, tvorby krajiny a ochrany kultrnych pamiatok, pamiatkovch rezervci a pamiatkovch zn, zsady a regulatvy priestorovch poiadaviek ochrany a vyuvania prrodnch zdrojov a vznamnch krajinnch prvkov, vzjomn nadvznos zemnho rozvoja reginu a jeho obc a vzby na susediace reginy, verejnoprospen stavby a chrnen asti krajiny.
zemn pln obce sa spracva pre zemie jednej obce alebo pre zemie dvoch alebo viacerch obc.
311
zemn pln obce ustanovuje najm : zsady a regulatvy priestorovho usporiadania a funknho vyuvania zemia obce v nadvznosti na okolit zemie, prpustn, obmedzen a zakzan funkn vyuvanie plch, zsady a regulatvy starostlivosti o ivotn prostredie, zemnho systmu ekologickej stability a tvorby krajiny, vrtane plch zelene, zsady a regulatvy ochrany a vyuvania prrodnch zdrojov, kultrno-historickch hodnt a vznamnch krajinnch prvkov, hranice medzi svisle zastavanm zemm obce alebo urenm na zastavanie a ostatnm zemm obce, zsady a regulatvy verejnho dopravnho a technickho vybavenia a obianskeho vybavenia, plochy pre verejnoprospen stavby, pre vykonanie asancie a pre chrnen asti krajiny.
Mest a obce s viac ako 2000 obyvatemi boli povinn do 30. jna 2005 ma zemn pln obce. Ostatn obce s povinn ma zemn pln obce, ak je potrebn riei koncepciu ich zemnho rozvoja, uskutoova rozsiahlu nov vstavbu a prestavbu v obci alebo umiestni verejnoprospen stavby. Tto povinnos me tie vyplyn zo zvznej asti zemnho plnu reginu, najm na splnenie medzinrodnch zvzkov alebo na umiestnenie verejnho dopravnho a technickho vybavenia zemia celottneho vznamu. zemn pln zny sa spracva pre as obce, ak schvlen zemn pln obce ustanovuje povinnos obstara zemn pln zny pre vymedzen as obce alebo ak je potrebn vymedzi pozemok alebo stavbu na verejnoprospen ely. zemn pln zny ustanovuje najm zsady a regulatvy podrobnejieho priestorovho usporiadania a funknho vyuvania pozemkov, stavieb a verejnho dopravnho a technickho vybavenia zemia, zsady a regulatvy umiestnenia stavieb na jednotlivch pozemkoch, urbnnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivch stavebnch pozemkov, pozemky, ktor s v zastavanom zem obce, stavby na stavebnch pozemkoch a podiel monho zastavania a nosnos vyuvania zemia, nezastavan pozemky za stavebn pozemky vrtane urenia pozemkov, ktor poda zemnho plnu nemono trvalo zaradi medzi stavebn pozemky, chrnen asti krajiny, zsady a regulatvy nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejn dopravn a technick vybavenie zemia, zsady a regulatvy zalenenia stavieb do okolitej zstavby, do pamiatkovch rezervci, do pamiatkovch zn a do ostatnej krajiny, umiestnenie zelene, vznamnch krajinnch prvkov a ostatnch prvkov zemnho systmu ekologickej stability na jednotlivch pozemkoch, vecn a asov koordinciu novej vstavby a asancie existujcich stavieb,
312
pozemky pre verejnoprospen stavby, stavebn uzveru a pre vykonanie asancie.
Obstarvanie zemnoplnovacej dokumentcie zemnoplnovaciu dokumentciu obstarvaj orgny zemnho plnovania. Orgnmi zemnho plnovania s obce, samosprvne kraje a krajsk stavebn rady a Ministerstvo obrany SR . strednm orgnom zemnho plnovania je Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR. Koncepciu zemnho rozvoja Slovenskej republiky obstarva Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR. zemnoplnovaciu dokumentciu reginov obstarvaj samosprvne kraje. zemnoplnovaciu dokumentciu obc a zn obstarvaj obce. Ak rieenie zemnoplnovacej dokumentcie zasahuje do zemia viacerch obc, obce sa dohodn, ktor z nich dokumentciu obstar . Nklady spojen s obstaranm zemnoplnovacej dokumentcie uhrdza orgn zemnho plnovania, ktor ju obstarva. Stavebn zkon umouje poadova iaston alebo pln hradu nkladov na obstaranie zemnoplnovacej dokumentcie od orgnov ttnej sprvy, od inch obc, od prvnickch alebo fyzickch osb, ktorch vhradn potreba vyvolala obstaranie zemnoplnovacej dokumentcie. Obstarvanie zemnoplnovacej dokumentcie zaha prpravn prce, zabezpeenie spracovania prieskumov a rozborov, zabezpeenie spracovania zadania a jeho prerokovanie, zabezpeenie spracovania konceptu rieenia zemnoplnovacej dokumentcie, dohad nad jeho spracovanm a jeho prerokovanie, zabezpeenie spracovania nvrhu zemnoplnovacej dokumentcie, dohad nad jeho spracovanm a jeho prerokovanie, prpravu podkladov pre schvlenie nvrhu zemnoplnovacej dokumentcie, zabezpeenie vyhlsenia zvznej asti zemnoplnovacej dokumentcie, uloenie zemnoplnovacej dokumentcie a vyhotovenie registranho listu a jeho doruenie ministerstvu.
Obec a samosprvny kraj s povinn zabezpei obstarvanie zemnoplnovacch podkladov a zemnoplnovacej dokumentcie prostrednctvom odborne spsobilej osoby. Odborn spsobilos overuje Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR skkou. Odborn spsobilos sa osveduje vydanm preukazu o odbornej spsobilosti a overuje sa kadch 10 rokov. Podrobnosti upravuje vyhlka MP SR . 436/2000 Z. z. v znen vyhlky . 600/2002 Z. z. Schvaovanie a zvznos zemnoplnovacej dokumentcie Vlda schvauje : Koncepciu zemnho rozvoja Slovenskej republiky, Samosprvny kraj ( zastupitestvo) schvauje: zemn plny reginov Obec ( zastupitestvo) schvauje: zemn pln obce, zemn pln zny.
313
zemnoplnovacia dokumentcia obsahuje zvzn a smern asti rieenia. Zvzn s zkladn zsady usporiadania zemia a limity jeho vyuitia, ktor s uren v regulatvoch funknho a priestorovho usporiadania zemia; ostatn asti rieenia s smern. Zvzn a smern asti zemnoplnovacej dokumentcie vymedz schvaujci orgn. V zvznej asti vdy vymedz verejnoprospen stavby, pre ktor mono pozemky, stavby a prva k nim vyvlastni a chrnen asti krajiny. Zvzn as zemnho plnu reginu vyhlsi samosprvny kraj svojm nariadenm. V regine sa ako zvzn schvauj zsady a regulatvy truktry osdlenia, priestorovho usporiadania a funknho vyuvania zemia reginu, zemnho systmu ekologickej stability, starostlivosti o ivotn prostredie, tvorby krajiny, ochrany a etrnho vyuvania prrodnch zdrojov, ochrany kultrnych pamiatok, pamiatkovch rezervci, pamiatkovch zn a vznamnch krajinnch prvkov, usporiadania verejnho dopravnho a technickho vybavenia, ustanovenia plch pre verejnoprospen stavby a pre chrnen asti krajiny. V zvznej asti zemnch plnov obc sa schvauj zsady a regulatvy priestorovho usporiadania a funknho vyuvania zemia obce, hranice zastavanho zemia, usporiadania verejnho dopravnho, obianskeho a technickho vybavenia, ustanovenia plch pre verejnoprospen stavby, na vykonanie asancie a pre chrnen asti krajiny, ochrany a vyuvania prrodnch zdrojov, kultrno-historickch hodnt a vznamnch krajinnch prvkov, zemnho systmu ekologickej stability, starostlivosti o ivotn prostredie, tvorby krajiny, vrtane plch zelene. Zvzn as schvlenho zemnho plnu vyhlsi obec svojm veobecne zvznm nariadenm. Pre zemn plny zny sa ako zvzn schvauj zsady a regulatvy podrobnejieho priestorovho usporiadania a funknho vyuvania pozemkov, stavieb a verejnho dopravnho a technickho vybavenia zemia, umiestnenia stavieb na jednotlivch pozemkoch, do urbnnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivch stavebnch pozemkov, nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejn dopravn a technick vybavenie zemia, zalenenia stavieb do okolitej zstavby, do pamiatkovch rezervci, do pamiatkovch zn a do ostatnej krajiny. Zvzn as schvlenho zemnho plnu zny vyhlsi obec svojm veobecne zvznm nariadenm. Schvlen zemnoplnovacia dokumentcia je v urenom rozsahu zvznm alebo smernm podkladom na vypracovanie a schvaovanie alej zemnoplnovacej dokumentcie, na zemn rozhodovanie a na vypracovanie dokumentcie stavieb. Po schvlen zemnoplnovacej dokumentcii orgn zemnho plnovania, ktor obstarala zemnoplnovaciu dokumentciu, ozna textov as zemnoplnovacej dokumentcie, hlavn vkresy a zvzn as schvaovacou dolokou a ulo ju do troch mesiacov od ich schvlenia na stanovench miestach. Koncepciu zemnho rozvoja Slovenska, ktor schvlila vlda, je uloen na ministerstve. zemn plny reginov s uloen na ministerstve, v samosprvnych krajoch a na krajskch stavebnch radoch; zemn plny vojenskch obvodov s uloen na ministerstve obrany. Schvlen zemn pln obce a schvlen zemn pln zny je uloen v obci, na stavebnom rade a na krajskom stavebnom rade. Orgn zemnho plnovania, ktor obstarva zemnoplnovaciu dokumentciu, vyhotov o obsahu zemnho plnu registran list, ktor spolu s kpiou uznesenia o schvlen doru ministerstvu.
314
Aktualizcia zemnoplnovacej dokumentcie Obec a samosprvny kraj s povinn pravidelne, najmenej vak raz za tyri roky, preskma schvlen zemn pln, i nie s potrebn jeho zmeny alebo doplnky alebo i netreba obstara nov zemn pln Orgn zemnho plnovania, ktor obstaral zemnoplnovaciu dokumentciu, sstavne sleduje, i sa nezmenili zemno-technick, hospodrske a socilne predpoklady, na zklade ktorch bola navrhnut koncepcia organizcie zemia. Ak djde k zmene podmienok, alebo je potrebn umiestni verejnoprospen stavby, prslun orgn zemnho plnovania obstar doplnok alebo zmenu zemnoplnovacej dokumentcie. Obec obstar zmenu alebo doplnok zemnho plnu obce, ak je to potrebn na zosladenie s zemnm plnom reginu alebo s jeho zmenami a doplnkami a samosprvny kraj obstar zmenu alebo doplnok zemnho plnu reginu, ak je to potrebn na zosladenie s Koncepciou zemnho rozvoja Slovenska alebo s jej zmenami a doplnkami.
V Bratislave 23. 2. 2012-
Ing. arch. elmra Kalinov
315
11. POZEMKOV PRAVY PRE NEPONOHOSPODRSKE VYUITIE, JEDNODUCH POZEMKOV PRAVY

Ing. Andrej Vaek 1 vod
Pozemkov pravy v Slovenskej republike sa vykonvaj poda zkona SNR . 330/1991 Zb. o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, pozemkovch radoch, pozemkovom fonde a o pozemkovch spoloenstvch v znen neskorch predpisov (alej len zkon o pozemkovch pravch). Prslunm orgnom na konanie o pozemkovch pravch je obvodn pozemkov rad (alej len ObP) spravidla ako orgn prvostupov a krajsk pozemkov rad spravidla ako orgn odvolac v mieste obvodu pozemkovch prav. Poda 1 ods. 1 zkona o pozemkovch pravch obsahom pozemkovch prav je racionlne priestorov usporiadanie pozemkovho vlastnctva v uritom zem a ostatnho nehnutenho ponohospodrskeho a lesnho majetku s nm spojenho vykonvan vo verejnom zujme v slade s poiadavkami a podmienkami ochrany ivotnho prostredia a tvorby zemnho systmu ekologickej stability, funkciami ponohospodrskej krajiny a prevdzkovo-ekonomickmi hadiskami modernho ponohospodrstva a lesnho hospodrstva a podpory rozvoja vidieka. Hlavnm cieom pozemkovch prav je teda usporiadanie ponohospodrskych a lesnch pozemkov a celkov zlepenie hospodrenia na pde. Pozemkov pravy sa mu vykonva z podnetu sprvneho orgnu, na zklade osobitnch predpisov, alebo na iados astnka ak dolo k podstatnm zmenm vo vlastnckych a uvacch pomeroch v obvode pozemkovch prav alebo z inch dvodov ako je hospodrenie na pde.
2 Pozemkov pravy z inch dvodov ako je hospodrenie na pde

Pozemkov pravy poda zkona o pozemkovch pravch mono zaa: na iados astnka (ak dolo k podstatnm zmenm vo vlastnckych a uvacch pomeroch v obvode pozemkovch prav alebo z inch dvodov ako je hospodrenie na pde), - z podnetu sprvneho orgnu, - poda osobitnho predpisu (zkon . 66/2009 Z.z. o niektorch opatreniach pri majetkovoprvnom usporiadan pozemkov pod stavbami, ktor preli z vlastnctva ttu na obce a vyie zemn celky a o zmene a doplnen niektorch zkonov).
Pozemkov pravy s jedin komplexn nstroj na usporiadanie vlastnckych a uvacch pomerov k pozemkom v uritom zem, a ako tak s teda pouiten ako nstroj aj v lokalitch, kde nie je prioritnm cieom hospodrenie na pde, ale in vyuitie pozemkov. Preto aj zkon o pozemkovch pravch umouje povoli a vykona pozemkov pravy aj z inch dvodov ako je hospodrenie na pde. Pozemkov pravy z inch dvodov ako je hospodrenie na pde mu by zaat v zmysle 7 ods. 1 zkona o pozemkovch pravch iba na zklade iadosti astnka. Po doruen takejto iadosti ObP nariadi prpravn konanie pozemkovch prav. Po zhodnoten vsledkov prpravnho konania, ak sa preuku dvody, rozhodne ObP o povolen pozemkovch prav z inch dvodov ako je hospodrenie na pde.
316
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Takto pozemkov pravy sa spravidla vykonvaj formou jednoduchch pozemkovch prav. Procesn postup, kee nie je pecilne upraven zkonom o pozemkovch pravch, je toton s postupom pri komplexnch pozemkovch pravch. pecifik zkona o pozemkovch pravch pre pozemkov pravy z inch dvodov, ako je hospodrenie na pde, s nasledovn: - poda 13 ods. 5 zkona o pozemkovch pravch ak s pozemkov pravy povolen z inch dvodov, ako je hospodrenie na pde, projekt pozemkovch prav schvli ObP po prerokovan a vybaven nmietok alebo po rozhodnut o nmietkach svisiacich s nedodranm zsad umiestnenia novch pozemkov alebo podmienok primeranosti ustanovench zkonom. Podmienkou schvlenia projektu pozemkovch prav je shlas astnkov, ktor vlastnia najmenej dve tretiny vmery pozemkov, na ktorch s povolen pozemkov pravy. Za shlas sa povauje aj to, ak vlastnk nepod nmietku alebo nmietka je neopodstatnen. - poda 20 zkona o pozemkovch pravch nklady na pozemkov pravy vyvolan potrebami uplatnenia inch hospodrskych zujmov ako je hospodrenie na pde uhrad s vnimkou osobnch a vecnch nkladov ttnych orgnov ten, v zujme ktorho boli pozemkov pravy vykonan. - poda 8a ods.2 zkona o pozemkovch pravch ak ani po prepracovan rozdeovacieho plnu nedjde k jeho odshlaseniu astnkmi, ktor vlastnia dve tretiny vmery pozemkov, na ktorch s povolen pozemkov pravy, ObP konanie zastav. Kedy je vhodn vyui pozemkov pravy z inch dvodov, ako je hospodrenie na pde dva modelov prklady: Prvm modelovm prkladom pouitia me by prpad, ke v nejakej lokalite s pozemky v spoluvlastnctve viacerch vlastnkov, ktor by si v tej lokalite chceli vytvori relne pozemky, naprklad na stavebn ely. Keby chceli postupova tandardnm postupom s vyuitm klasickch nstrojov, museli by si da vyhotovi geometrick pln a zmluvy o relnej debe, prpadne rzne kombincie viacerch druhov zmlv. Bolo by to zdhav a nkladn a museli by s navrhovanm rieenm shlasi plne vetci astnci. Okrem toho spech mono oakva iba v prpade, keby boli vetci znmymi vlastnkmi so znmym pobytom a mali by zujem o takto rieenie. Ale o v prpade, keby jeden vlastnk chcel bojkotova snahu ostatnch? Alebo ak by o i len jeden spoluvlastnk bol s neznmym pobytom? Situcia by bola nerieiten. V takom prpade jedinou monosou s pozemkov pravy, kde za uritch podmienok nastupuje donucovacia moc ttu (rozhodnutie). Nklady na pozemkov pravy by znali iadatelia, ale pravdepodobne by neboli podstatne vyie ako pri tandardnom postupe, teda nklady na geometrick pln, zmluvy a sprvne poplatky. Ani asov aspekt by nebol vemi odlin. Z praxe sa momentlne jav, e priemern jednoduch pozemkov pravy sa daj stihn za cca 14 a 18 mesiacov. Druhm modelovm prkladom pouitia me by prpad, ke nejak vlastnk postupne skupuje podiely od spoluvlastnkov v nejakej lokalite, kde s zrove evidovan aj podiely v spoluvlastnctve vlastnkov s neznmym pobytom (bez perspektvy zmeny prvnych pomerov). Takto podiely sa v sasnej dobe nedaj odkpi. Ale ako sa d umoni tomuto vlastnkovi naklada so svojim u zskanm vlastnctvom? Jedinm rieenm s pozemkov pravy, v ktorch vlastnkov s neznmym pobytom zastupuje Slovensk pozemkov fond. V kadom prpade vak treba dodra vetky kritri primeranosti novch pozemkov (druh pozemku, vmera, bonita, poloha a hospodrsky stav), aby bolo nov usporiadanie pre vetkch vlastnkov navrhnut spravodlivo v rmci lokality. Je potrebn zvi ete pred povolenm takchto pozemkovch prav, i je relna anca na ich spen ukonenie. Mon riziko pozemkovch prav z inch dvodov ako je hospodrenie na pde, je v tom, e v prpade nespench pozemkovch prav, kedy bud bu zastaven poda 8a ods. 2 zkona o pozemkovch pravch, alebo bud napdan nespokojnmi astnkmi na sdoch, mu osoby, ktor tieto pozemkov pravy financovali, ma pocit ujmy a zbytone minutch financi a poksia sa vymha vrtenie zaplatench nkladov. Na takto postup sce nie je nrok zo zkona, ale prve preto by si mali by vedom uritho rizika, ktor na seba ber, aj iadatelia, aj zhotovitelia, aj pracovnci ObP.
317
3 Jednoduch pozemkov pravy

Pre jednoduch pozemkov pravy poda zkona o pozemkovch pravch plat: - poda 8b zkona o pozemkovch pravch ObP me povoli alebo nariadi vykonanie pozemkovch prav formou jednoduchch pozemkovch prav so zjednoduenou dokumentciou, ak sa riei len as katastrlneho zemia alebo hospodrskeho obvodu. Pri nvrhu novho usporiadania v obvode projektu pozemkovch prav navrhovan rozsah spolonch zariaden a opatren m len doplnkov funkciu k existujcim spolonm zariadeniam a opatreniam a neme podstatne ovplyvni ivotn prostredie. Nedostatkom sasnej prvnej pravy je, e chba spresnenie odlinost procesnho postupu. Zkon o pozemkovch pravch pripa iba zjednoduen dokumentciu, ale neumouje vynecha iadnu as projektu pozemkovch prav. Preto aj pri jednoduchch pozemkovch pravch je potrebn : vytvori zdruenie astnkov pozemkovch prav, vypracova elabort obvodu projektu pozemkovch prav (me by so zjednoduenou dokumentciou), vypracova, zverejni a schvli register pvodnho stavu, vypracova, prerokova, zverejni a schvli veobecn zsady funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav (mu by so zjednoduenou dokumentciou), prerokova s vlastnkmi ich nvrhy a poiadavky na urenie novch pozemkov, vypracova, zverejni a prija zsady umiestnenia novch pozemkov, prerokova s vlastnkmi umiestnenie ich novch pozemkov, vypracova, zverejni a schvli rozdeovac pln vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu, vypracova postup prechodu na hospodrenie v novom usporiadan, nariadi vykonanie projektu a vykona projekt pozemkovch prav, vypracova podklady na zpis projektu pozemkovch prav do katastra nehnutenost (spravidla vo forme geometrickho plnu), zavies STOP-stav do KN, schvli vykonanie projektu, zapsa projekt pozemkovch prav do katastra nehnutenost.
Tmto postupom sa vrazne predi as potrebn na konanie, pretoe je potrebn vdy dodra vetky sprvne lehoty aj nsledn postupnos krokov. Take hlavnm rozdielom medzi komplexnmi a jednoduchmi pozemkovmi pravami v sasnosti je to, e jednoduch pozemkov pravy sa vykonvaj v plone menom obvode pozemkovch prav. Kee je u badaten trend, e intitt jednoduchch pozemkovch prav v mench lokalitch sa bude vyuva oraz astejie a vo vej miere, je potrebn pripravi legislatvny rmec pre novelu zkona o pozemkovch pravch vo vzahu k jednoduchm pozemkovm pravm, aby bol kladen draz na slovo jednoduch, teda aby nebolo nutn poui vetky ustanovenia zkona o pozemkovch pravch.
4 alie formy pozemkovch prav

4.1 Vysporiadanie pozemkov v zriadench zhradkovch osadch Pri postupe poda zkona NRSR . 64/1997 Z.z. o uvan pozemkov v zriadench zhradkovch osadch a vyporiadan vlastnctva k nim v znen neskorch predpisov sa vyuva intitt pozemkovch prav. Ak sa sstredme iba na podobnos procesu pozemkovch prav poda tohto zkona a zkona o pozemkovch pravch, je mon skontatova nasledovn postup.
318
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Po splnen podmienok zkona 64/1997 sa v lokalite zriadenej zhradkovej osady spracuje register pvodnho stavu na zklade geometrickho plnu, ktor predloia navrhovatelia, teda zhradkri. Register pvodnho stavu sa zverejn a doruia sa z neho vpisy. Po vyrieen nmietok sa register pvodnho stavu schvli rozhodnutm. Sasne ObP od Slovenskho pozemkovho fondu zist navrhnut lokalitu pre nhradn pozemky pre vlastnkov za ich pvodn pozemky v lokalite zriadenej zhradkovej osady. Nsledne ObP zist, ktor vlastnci iadaj vyrovnanie v peniazoch a ktor v pozemkoch. Potom sa zad vypracovanie projektu pozemkovch prav v obvode projektu, ktor tvor samostatn obvod zriadenej zhradkovej osady a samostatn obvod nhradnch pozemkov. Zhotovite v zriadenej zhradkovej osade zostav register novho stavu pre doterajch zhradkrov a v lokalite nhradnch pozemkov navrhne nov pozemky pre tch doterajch vlastnkov, ktor iadali vyrovnanie v pozemkoch. Projekt pozemkovch prav sa zverejn a vlastnkom aj zhradkrom sa doruia z neho vpisy. Po vyrieen nmietok sa projekt pozemkovch prav schvli. Po schvlen projektu ObP rozhodnutm nariadi jeho vykonanie, v rmci ktorho sa na zklade rozdeovacieho plnu vytia pozemky s samostatnom obvode nhradnch pozemkov a vyhotov sa geometrick pln. Po schvlen vykonania nadobudn zhradkri vlastnctvo k pozemkom v zriadenej zhradkovej osade, doteraj vlastnci vlastnctvo k nhradnm pozemkom od SPF alebo prvo na vyplatenie nhrady v peniazoch. Ide teda o pozemkov pravy postupom poda pecilneho zkona, preto sa nepostupuje poda zkona o pozemkovch pravch a teda nie je potrebn vytvori zdruenie astnkov pozemkovch prav, aktualizova BPEJ, vypracova veobecn zsady funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav, prija zsady umiestnenia novch pozemkov ani vypracova pln spolonch zariaden a opatren. 4.2 Majetkoprvne usporiadanie pozemkov pod stavbami obc a VC
Pri prijat zkona NRSR . 66/2009 Z.z. o niektorch opatreniach pri majetkoprvnom usporiadan pozemkov pod stavbami, ktor preli z vlastnctva ttu na obce a vyie zemn celky a o zmene a doplnen niektorch zkonov bolo myslom zkonodarcu umoni postupom v konan o pozemkovch pravch vysporiada pozemky, na ktorch s stavby vo vlastnctve obc alebo VC, priom vlastnctvo k stavbe prelo bez majetkoprvneho usporiadania vlastnctva k pozemkom. V zmysle tohto zkona je mon na usporiadanie vlastnckych vzahov poui zmenn zmluvu, alebo intitt pozemkovch prav. Prv problm je u v pouit slova me v 2 ods. 1 zkona . 66/2009 Z.z., vhodnejia by asi bola prava, poda ktorej by sa zmenn zmluva pouila vdy prednostne. Pokia sa m vyporiadanie vlastnctva vykona formou pozemkovch prav, jednotliv ustanovenia citovanho zkona nie s jednoznan a vo vzjomnom slade, ale najm, zkon sa nevenuje vbec pecifikm konania (obdobne ako "zhradkov zkon") a teda nedva priestor na efektvne a inn rieenie problmu. Cel proces usporiadania vlastnckych vzahov k pozemku pod stavbou je v zkone zhrnut do jednej vety: vykon sa formou poskytnutia nhradnho pozemku v obvode pozemkovch prav v tom istom katastrlnom zem, a ak zemie obce tvor viac katastrlnych zem, nhradn pozemok sa poskytne v rmci zemia obce, v primeranej vmere, bonite a rovnakho druhu, ako bol pvodne pozemok pred zastavanm, alebo formou finannej nhrady, ak v obvode pozemkovch prav nie s pozemky na ely poskytnutia nhrady alebo ide o pozemok pod stavbou vo vmere do 400 m2 alebo o to poiada vlastnk pozemku. mysel zkona urite nebol zl. Spoloensk potreba doriei problm stavieb, ktor boli vybudovan v minulosti a slia nm vetkm, je vzhadom na jeho rozsah v rmci SR vysok. Bohuia bol zkon prijat v takej forme, e si nevieme dos dobre predstavi jeho realizciu v praxi.
319
5 Zver
V praxi sa, ia, objavili aj snahy pekulatvne zneui intitt pozemkovch prav, a to najm pozemkovch prav na neponohospodrske ely. Urit vlastnci, i iadatelia, sa elovm stanovenm obvodu projektu pozemkovch prav snaili zska dvojtretinov vinu potrebn pre schvlenie projektu pozemkovch prav, aby mohli na kor ostatnch vlastnkov dosiahnu elan stav a zska urit vhody. Takto mysly treba citlivo odhaova a posudzova aj zo strany ObP ale aj zo strany zhotoviteov, aby nebolo vrhan zl svetlo na vetky projekty pozemkovch prav. Nai susedia v eskomoravskej komore pre pozemkov pravy maj prijat Profesn a etick poriadok lenov MKP. Njdete ho na ich strnkach na internete. Urite stoj za pretudovanie a zamyslenie.
320
12. PONOHOSPODRSKA VROBA, ZHRADNCTVO A KRAJINN PLNOVANIE

Doc. Ing. Zlatica Muchov PhD. 1 PONOHOSPODRSKA VROBA vs. POZEMKOV PRAVY
Problematika ponohospodrskej vroby a s ou svisiace informcie s metodicky (poda Metodickch tandardov projektovania pozemkovch prav) usmernen do obsahovo ucelench ast v etape: Veobecn zsady funknho usporiadania zemia as A Prieskum zemia a analza sasnho stavu 6 Sasn stav krajiny 6.2 Hospodrske vyuitie krajiny 7 Zhodnotenie priestorovho a funknho usporiadania pozemkov v krajine 7.1 Organizcia pdneho fondu 7.2 Delimitcia druhov pozemkov (rozhranienie ponohospodrskej a lesnej pdy) 7.3 Prejavy degradcie a potreba ochrany pdy 7.4 Obmedzujce faktory vyuvania pdneho a lesnho fondu a ich ochrann psma as C Nvrh funknho usporiadania zemia 4 Priestorov a funkn optimalizcia rozmiestnenia druhov pozemkov v krajine nov stav 4.1 Rozbor sasnho stavu a nvrh koncepcie rieenia 4.2 Popis navrhnutch opatren a zariaden odporacieho charakteru Vzah medzi ponohospodrskou vrobou a krajinou je vemi vznamn. Pestovan plodiny na ponohospodrskej pde s vznamnmi krajinotvornmi initemi. Ich priazniv vplyv sa prejavuje v atmosfre tak aj v pedosfre. V atmosfre vrazne psob najm na zkladn ivotn funkcie rastln, fotosyntetick asimilciu CO2 (zniovanie CO2, zvyovanie kyslka) a transpirciu (zvyovanie relatvnej vlhkosti vzduchu). Vznamn vplyv rastln na pdy sa prejavuje aj tm, e koreov systm plodn priaznivo ovplyvuje vodn reim pdy (zniovanie evapotranspircie), ochrana pdy pred zmenou truktry pdy, zabrauj tvorbu povrchovho odtoku a tm zabrauj nebezpenmu zmyvu ivn a najm pesticdov do vodnch tokov. Porasty rastln chrnia pdy pred veternou erziou a zabrauj pranosti. Chov hospodrskych zvierat taktie vznamne ovplyvuje krajinn priestor, najm pri vych koncentrcich pri vekovrobnch technolgich. Pri nedodrovan zkladnch zootechnickch a hygienickch opatren sa obyajne na okolit zemie prejavuje negatvne. Je to najm z dvodu zuitkovania sil, vkalov, ostatnch surovn a odpadov ivonej vroby. Pri sprvnom vyuvan m vak aj ivona vroba priazniv vplyv na biosfru a atmosfru. Ponohospodrska vroba je zkladnou hospodrskou innosou loveka, s ou s spojen rozhodujce etapy rozvoja udskej spolonosti. Ponohospodrska vroba predstavuje vedom a systematick vyuvanie prrodnch zdrojov na zabezpeovanie potravn a surovn na uspokojovanie najzkladnejch existennch potrieb loveka. Zkladnm vrobnm prostriedkom je pda. Ponohospodrstvo v sasnosti popri zkladnej produknej funkcii pln stle viac mimoprodukn funkcie, ako s napr.: krajinotvorn, socilna, rekrean. 1.1 TYPY PONOHOSPODRSKEJ VROBY Poda intenzity hospodrenia rozliujeme typy ponohospodrskej vroby: Drobn farmrstvo skromne hospodriacich ronkov je charakteristick limitovanou malou rozlohou ponohospodrskej pdy. Vstupy do vroby bvaj zva menie a z vlastnej produkcie, men stupe mechanizcie a chemizcie. Produkcia sli prevane k potrebm preitia ronka, za as predanej produkcie sa zabezpeuj ostatn potreby domcnosti a vstupy do alej vroby.
321
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Intenzvne priemyseln ponohospodrstvo s vekmi rozlohami pol, vysokm stupom mechanizcie a chemizcie vroby. Vysok koncentrcia hospodrskych zvierat na plochu, pestovanie irokej kly ponohospodrskych plodn vrtane olejnn a technickch plodn. Ponohospodrska vroba Rastlinn vroba Hlavn pon plodiny priadne rastliny strukoviny olejniny okopaniny obilniny Krmoviny 1-ron krmoviny viacron krmoviny TTP pecilne plodiny zeleninrstvo vinohradnctvo HD vroba msa vroba mlieka ivona vroba Opan chov prasnc vroba msa Hydina vroba msa vajcia
ovocinrstvo odchov teliat chmeliarstvo sadovnctvo kvetinrstvo + Mechanizan vroba tabak Obr. 1 lenenie vrobnch odvetv agropodnikateskho subjektu
Rastlinn vroba Pestovanie ponohospodrskych plodn je silne zvisl od trhovej ekonomiky. Poukazuj na to vrazn zmeny v osevnch plochch, ktor nastvaj na Slovensku v poslednch rokoch a najm po vstupe do Eurpskej nie v roku 2004. Vzhadom na zatvranie cukrovarov a problmy s predajom cukru sa zniuj osevn plochy cukrovej repy. Vek problmy s konkurenciou po vstupe do E maj pestovatelia zeleniny, ktor rapdne zmenuj osevn plochy. Zmenenie osevnch plch krmovn je dsledkom neustleho zniovania stavov hospodrskych zvierat. Naproti tomu prudko vzrastaj osevn plochy plodn, ktor sa vhodnejie predvaj. S to predovetkm olejniny (Zelen sprva, 2007). Pokles produkcie rastlinnch komodt spsobilo aj podmanie pdy a zplavy v mji a jni 2010. Zaplaven porasty boli z vekej asti nepouiten, napadnut plesami a chorobami a neboli vhodn na potravinrske ani krmovinrske pouitie (Zelen sprva, 2010). V rmci projektov pozemkovch prav sa hodnot charakter rastlinnej vroby z hadiska: truktry a rod pestovanch plodn, vhodnosti ich pestovania v danej vrobnej oblasti (na zklade zaradenia do ponohospodrskej vrobnej oblasti), prslunosti do ponohospodrsky znevhodnench oblast (LFA), zranitench oblast, citlivch oblast uplatovanho systmu hospodrenia na pde (konvenn, ekologick), uplatnench hydromelioranch zariaden (zvlahy, odvodnenie), pouvanho spsobu agrotechniky (pdoochrann - priama sejba, mulovanie a minimalizan technolgie-redukovan hbka spracovania pdy, spjanie pracovnch operci a pod.) v nadvznosti na mechanizan vybavenie podniku, zastpenia, lokalizcie a spsobu obhospodarovania TTP (v zmysle Systmu diferencovanho obhospodarovania TTP). Vyhodnotenie stavu porastov s predpokladom na alie vyuitie, zastpenia, lokalizcie a spsobu vyuvania pecilnych druhov pozemkov (chmenice, vinice, sady). Vyhodnotenie stavu porastov s predpokladom na alie vyuitie.
322
Obr. 2 Vvoj osiatych plch k 20. mju 2011 (http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=18416)
ivona vroba ivona vroba na svoju produkciu spotrebuje vek as rastlinnej vroby, ie je energeticky nronejia. Hovdz dobytok sa chov na produkciu msa, mlieka a koe. Chov hovdzieho dobytka je najviac zo vetkch hospodrskych zvierat v zkom vzahu s ponohospodrskou pdou. Je konzumentom objemovch krmovn a producentom matanho hnoja, o zvyuje rodnos pdy. Vea hovdzieho dobytka sa chov na Podunajskej nine, najm v jej junej asti, v Koickej kotline, na Liptove a Orave. V poslednch rokoch sa stavy hovdzieho dobytka vemi znili. Opan s tie tradinm hospodrskym zvieraom na Slovensku. Najviac sa ich chov v ninch, kde je najviac krmovn na ornej pde (Podunajsk nina, Vchodoslovensk nina, Koick kotlina, Juhoslovensk kotlina). Poet opanch tie vrazne poklesol. Podobne ako pri chove hovdzieho dobytka aj stavy opanch sa za poslednch desa rokov zniovali v dsledku znenho dopytu po bravovom mse a prudkom nraste dopytu po hydinovom mse. Ovce na rozdiel od opanch sa pri svojom chove uskromnia s pasienkami. Preto je ich chov na Slovensku tradine sstreden do oblast s menej rodnmi pdami. Je to Zvolensk kotlina, Krupinsk planina, Gemer, Horehronie, Liptov, Orava a juh Vchodoslovenskej niny. Chov oviec sa realizuje na pastvinch, kde chov hovdzieho dobytka u nie je mon (strm svahy, podman lky a pod.). Chba nm spracovatesk priemysel, viac sa zameriavame na chov na mso a mlieko. Stavy oviec a kz poklesli od roku 1990 asi o polovicu. Poet kusov hydiny nezaznamenal tak pokles ako in hospodrske zvierat. Vek chovn stanice hydiny s v Cferi, algovku pri Preove, Ivanke pri Dunaji a i. Chov hydiny je najmenej viazan na pdu (nzka spotreba krmv), viac zvis od lokalizcie spracovateskho priemyslu a rozmiestnenia obyvatestva.
323
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Kone prestali plni funkciu hospodrskeho, resp. anho zvieraa, ako to bolo pred rokom 1970, v sasnosti sa chov kon orientuje na portov ely. Po roku 1980 nastva rapdny pokles ich potu. Najviac kon sa chov na vchodnom a strednom Slovensku. Hlavnou prinou poklesu stavov hospodrskych zvierat bolo zvenie nkladov na ich chov, niia rentabilita, resp. nerentabilita ponohospodrskych subjektov a vysok konkurencia zahraninch predajcov (http://www.kgrr.fpv.ukf.sk/GSR/). V rmci projektov pozemkovch prav sa charakteristika ivonej vroby zameriava na: pecializcie, doplnkovch, resp. pecifickch chovov, lokalizcie a stavu objektov V (farma, kapacita, sasn stav a nvrh na vyuitie rekontrukcia, resp. likvidcia), technolgie chovu zvierat, dodranie welfare zvierat, dennej a ronej produkcie hospodrskych hnojv a zabezpeenia ich skladovacch kapact (vrtane ich lokalizcie a prevdzkovho stavu) v zmysle vyhlky MP SR . 199/2008 Z. z., ktorou sa ustanovuje Program ponohospodrskych innost vo vyhlsench zranitench oblastiach v znen vyhlky 192/2011 Z. z. elov ponohospodrska vroba Charakterizuj sa prevdzky spracovania vlastnch ponohospodrskych produktov (vroba vn, syrov, vlastn bitnky, vrobne krmv, osv, sklady ovocia, zeleniny, a pod.) z hadiska ich umiestnenia, prevdzky schopnosti a predpokladov do budcnosti.
1.2 TYPY PONOHOSPODRSKEJ KRAJINY

Typ ponohospodrskej krajiny tvor ho zastpenie jednotlivch kategri ponohospodrskej pdy z celkovej plochy ponohospodrskej pdy na uritom zem. Rozliujeme tieto typy : orinov krajina - niny, kotliny a pahorkatiny, nedostatok stromovej vegetcie, vysok hustota obyvatestva a dopravnch siet, je ohrozen v svahovitom terne erziou (odnos ornej pdy najm splachom vodou), pestuj sa najastejie obilniny, technick plodiny a krmoviny. trvnato lno-pasienkrska krajina - nachdza sa na zem, kde lovek odstrnil lesn pokrvku a nahradil ju trvnatou plochou, m viac stromovej vegetcie, je riedko osdlen, m riedku sie komunikci, typick je chov HD a oviec. krajina so zmieanmi kultrami - predstavuje zemie so striedanm malch plch lesov, oriny, trvnatch plch a osobitch sdelnch celkov, na Slovensku je to zemie s rozptlench osdlenm, viae sa na podhorsk a horsk relif, svis s rznymi typmi kolonizcie (valask, bancka) krajina s vraznm zastpenm trvalch kultr - typick s rozsiahle plochy vinohradov, ovocnch sadov, plant, chmenc, pecializuje sa vinou na jednu plodinu, ktor je uren pre trh. prmestsk ponohospodrska krajina - me ma vetky kategrie ponohospodrskej pdy, zkladom tohto typu je orientcia na potraviny a produkty kadodennej spotreby obyvatestva, najm mlieko, mso, zelenina, ovocie a kvety. Je tu charakteristick prstencovit usporiadanie okolo hlavnho jadra, resp. pozd dopravnch lni alebo rieky.
1.3 PONOHOSPODRSKE VROBN OBLASTI (PVO)

Konfrontciou nrokov plodn na prrodn podmienky s dajmi uloenmi v BIS boli prrodn podmienky SR poda kdu BPEJ rozlenen do ponohospodrskych vrobnch oblast (PVO). Na zem SR rozliujeme 4 ponohospodrske vrobn oblasti, ktor s vymedzen poda ukazovateov: klimatick regin, pdny druh,
324
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) pdny typ, hbka a skeletovitos, relif (svahovitos), stupe zornenia (vmera OP/ vmera PP x 100 = %), podiel TTP (trvalo trvne porasty), prevldajce hlavn plodiny.
Obr. 3 Ponohospodrske vrobn oblasti SR Kukurin vrobn oblas Je zemie vemi teplch, vemi suchch, ninnch oblast (KR 00, 01, 03, 04) s relatvne dlhm vegetanm obdobm. Vhodn ekologick podmienky pre u s v ernozemnej a hnedozemnej oblasti (Podunajsk nina, Vchodoslovensk nina). Prevaujcim pdnym typom s fluvizeme (nivn pdy), iernice (lun pdy), ernozeme, hnedozeme na spraiach alebo spraovch hlinch. Vrobn oblas kukurin je vhodn na pestovanie vetkch teplomilnch plodn. Poda pdnych a ternnych podmienok bolo zemie rozdelen do 6 podoblast (od najvhodnejch a po menej vhodn oblasti). Reprska vrobn oblas Je v dostatone teplch, suchch pahorkatinovch a kotlinovch, teplch a mierne teplch reginoch (KR 02, 05, 06). Nachdza sa na spraiach a nivnch uloeninch ernozemnej a hnedozemnej oblasti. Klimaticky nadvzuje a prelna sa s teplm, vemi suchm a mierne vlhkm reginom. Poda vskytu pdnych typov a ternnych podmienok sa rozleuje do 4 podoblast. Zemiakarsk vrobn oblas Vymedzuje mierne tepl a chladn, mierne vlhk a vlhk klimatick regin, ale vyskytuje sa aj pomerne teplom a mierne suchom vrchovinovom regine. Zemiakarsk oblas tvor prechod medzi ninnmi a horskmi oblasami. Pdy s prevane stredne ak (hlinit), ahie piesonatohlinit, ahk piesonat a hlinitopiesonat, menej ak pdy (lovitohlinit). Svahovitos ternu je od rovn do strednch svahov, hbka pdneho profilu od 30 do 60 cm. Poda pdnych a ternnych podmienok sa rozdeuje do 4 podoblast. Horsk vrobn oblas Je v mierne chladnom a chladnom, mierne vlhkom a vemi chladnom KR s prevahou trvalch trvnych porastov na ponohospodrskej pde s vrazne lenitm a silne sklonitm ternom. Poda svahovitosti ternu, expozcie, hbky a skeletovitosti pdy sa vymedzuj 3 podoblasti.
325
Upresnenie vymedzenia ponohospodrskych vrobnch oblast (PVO) podrobnejie uvdza prloha . 4.3 Metodickch tandardov projektovania pozemkovch prav 1.4 PONOHOSPODRSKY ZNEVHODNEN OBLASTI SR LFA
Znevhodnen oblasti s svisl zemn celky vplyvom nepriaznivch podmienok, nadmorskej vky, svahovitosti a nzkej rodnosti pdy a inch nepriaznivch prrodnch podmienok. Zkladnou zemnou jednotkou pre zaradenie ponohospodrskej pdy do horskch a ostatnch znevhodnench oblast je obec, do oblast so pecifickmi nevhodami katastrlne zemie a do oblast s environmentlnymi obmedzeniami zemie NATURA 2000. Vnos MP SR . 928/1/1999-100, v ktorom sa podrobnejie vymedzili ponohospodrsky znevhodnen oblasti. Informuje o spsobe a vke poskytovania podpory podnikateom hospodriacim na pde v horskch a v inch ponohospodrsky znevhodnench oblastiach (www.podnemapy.sk).
Obr. 4 Ponohospodrsky znevhodnen oblasti SR LFA, H- horsk oblasti, O - ostatn znevhodnen oblasti, S - oblasti so pecifickmi nevhodami (www.podnemapy.sk) 1.5 ZRANITEN OBLASTI
Na zklade Nariaden vldy SR . 617/2004 Z. z. boli na zem SR vylenen zraniten oblasti z hadiska ochrany vodnch zdrojov. Zraniten oblasti s ponohospodrsky vyuvan zemia, z ktorch odtekaj vody zo zrok do povrchovch vd alebo vsakuj do podzemnch vd a v ktorch je koncentrcia dusinanov vyia ako 50 mg.l-1 alebo sa me v blzkej budcnosti prekroi. Do prvneho systmu SR boli zaveden na zklade Smernice 91/676/EC o ochrane vodnch zdrojov pred zneistenm dusinanmi pochdzajcimi z ponohospodrstva, tzv. Nitrtovej direktvy. Je sborom opatren smerujcich k zneniu monost zneistenia vodnch zdrojov (povrchovch aj podzemnch) dusinanmi, ktor mu pochdza z minerlnych hnojv, a z hospodrskych hnojv (matan hnoj, hnojovica,
326
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) moovka) a to vtedy, ke s aplikovan v nadmernch dvkach a v nesprvnom ase, alebo ke s zle uskladovan. Nitrtov direktva vyadovala 3 hlavn povinnosti pri jej zavdzan do praxe: vymedzenie zranitench oblast ohrozenia vodnch zdrojov (Nariadenie vldy SR . 617/2004 Z. z.), vypracovanie a zverejnenie Kdexu sprvnej ponohospodrskej praxe Ochrana vd pred zneistenm dusinanmi z ponohospodrskych zdrojov (http://www.podnemapy.sk/portal/verejnost/nd/dokument/Kodex_OV.pdf), urenie programu hospodrenia pre zraniten oblasti - Vyhlka MP SR . 199/2008 Z. z., ktorou sa ustanovuje Program ponohospodrskych innost vo vyhlsench zranitench oblastiach v znen vyhlky 192/2011 Z. z. (http://www.podnemapy.sk/portal/verejnost/nd/dokument/vlastnymat.pdf).
Obr. 5 Zraniten oblasti SR (www.podnemapy.sk) V zmysle Vyhlky . 199/2008 Z. z. v zranitench oblastiach je ponohospodrska pda zaraden v registri produknch blokov LPIS do troch skupn s rznym stupom obmedzenia aplikcie hnojv s obsahom duska a spsobom hospodrenia. Je uren poda stavu ohrozenia kvality podzemnch vd dusinanmi v zvislosti od vlastnost ponohospodrskej pdy, horninovho prostredia, hladinovho reimu podzemnch vd a ich vodohospodrskeho vznamu pre kad ponohospodrsky subjekt. Kategria a - produkn bloky s najnim stupom obmedzenia hospodrenia, Kategria b - produkn bloky so strednm stupom obmedzenia hospodrenia, Kategria c - produkn bloky s najvym stupom obmedzenia hospodrenia. Podmienky hospodrenia na a, b, c produknch blokoch s podrobne uveden v Programe ponohospodrskych innost vo vyhlsench zranitench oblastiach. Za zraniten oblasti bolo vyhlsench 1546 obc za zemia zraniten z hadiska ochrany vodnch zdrojov. Ponohospodrske subjekty hospodriace v spomnanch zemiach s povinn repektova osobitn zsady skladovania a pouvania hosp. hnojv ako napr.: Svahy ponohospodrskej pdy so sklonom nad 12o sa nesm vyuva ako orn pda. Na svahoch ponohospodrskej pdy nad 7o sa mus vykonva protierzna ochrana. Odvodnen zemia ponohospodrskej pdy sa musia obhospodarova spsobom, ktor zodpoved vysokmu stupu obmedzenia aplikcie hnojv s obsahom duska. Pri obhospodarovan ponohospodrskej pdy s vysokm stupom obmedzenia aplikcie hnojv s obsahom duska sa nesm budova nov odvodovacie zariadenia. Obhospodarovanie ponohospodrskej pdy v zranitench oblastiach poda stupov obmedzenia aplikcie hnojv s obsahom duska a spsobe hospodrenia sa vedie evidencia.
327
1.6 CITLIV OBLASTI

Zkon o vodch v svislosti s eutrofizciu riei problematiku vodnch tvarov, v ktorch dochdza alebo me djs v dsledku zvenej koncentrcie ivn k neiaducemu stavu kvality vody, vyhlsenm tzv. citlivch oblasti, pre ktor platia pecilne reimy nakladania najm s odpadovmi vodami. Citliv oblasti boli vyhlsen nariadenm vldy . 617/2004 Z.z. ktorm sa ustanovuj citliv oblasti a zraniten oblasti. Vymedzenie citlivej oblasti vyplva z implementcie smernice 91/271/EHS o isten komunlnych odpadovch vd. Citlivou oblasou s vodn tvary povrchovch vd na celom zem SR. Zkladnm cieom pre tento druh chrnenej oblasti je znenie zneistenia povrchovch vd ivinami prostrednctvom zvench nrokov na istenie odpadovch vd z aglomerci a agropotravinrskeho priemyslu. istiarne odpadovch vd (OV) aglomerci nad 10 000 ekvivalentnch obyvateov v citlivch oblastiach musia ma zabezpeen zven odstraovanie duska a fosforu alebo je potrebn dosiahnu celkov 75%-n odstrnenie fosforu a duska v citlivej oblasti zo vetkch OV. Vodn tvar sa identifikuje ako citliv oblas, ak patr do jednej z tchto skupn: 1. prrodn sladkovodn jazer a in vodn tvary, ktor sa pokladaj za eutrofick alebo ktor sa v blzkej budcnosti mu sta eutrofickmi, ak sa neuskutonia opatrenia proti eutrofizcii. 2. povrchov vody uren pre odber pitnej vody, ktor by mohli obsahova vyie koncentrcie nutrientov (ako s stanoven v osobitnom predpise, v nariaden vlda . 491/2002 Z. z. ktorm sa ustanovuj kvalitatvne ciele povrchovch vd a limitn hodnoty ukazovateov zneistenia odpadovch vd a osobitnch vd)). 3. oblasti, v ktorch z vsledkov monitoringu je evidentn stpajci trend koncentrci nutrientov Citliv oblasti s teda vodn tvary, v ktorch je odvodnen podozrenie z ohrozenia eutrofizanmi procesmi. Preto sa na zdroje zneistenia, ktor vypaj splakov a komunlne odpadov vody do povrchovch vd v citlivch oblastiach, vzahuj prsnejie kritria pre emisie nutrientov (Pcelk. a Ncelk.) vo vypanch odpadovch vodch, ako je to mimo citlivch oblast. Limitn a maximlne hodnoty koncentrcie zneistenia s stanoven v Nariaden vldy . 491/2002 Z.z. ktorm sa ustanovuj kvalitatvne ciele povrchovch vd a limitn hodnoty ukazovateov zneistenia odpadovch vd a osobitnch vd v prlohe .3. Limitn hodnoty ukazovateov zneistenia v citlivch oblastiach sa povauj za splnen, ak sa v prslunej istiarni odpadovch vd zni mnostvo celkovho fosforu najmenej o 80% a celkovho duska o 70-80%. Eutrofizcia je obohacovanie vody ivinami, najm zleninami duska a fosforu (optimum N:P = 16:1), ktor m za nsledok zven rast sinc, rias a vych rastlinnch foriem, m me djs k neiaducemu zhorovaniu biologickej rovnovhy a kvality tejto vody. Eutrofizcia je teda nadmern obohatenie povrchovej vody nutrientami (najm dusk a fosfor), ktor s biognnymi prvkami, potrebnmi pre rast vodnch organizmov a teda rozvoja vodnej biomasy veobecne. Efekt eutrofizcie sa najvraznejie prejavuje v jazerch, rezervoroch, pobrench znach ako aj vo vekch pomaly tecich riekach. Veobecne znmym prejavom eutrofizcie je pravideln rozvoj vodnho kvetu sinc, (alebo vegetan zafarbenie vd spsoben zelenmi riasami, rozsievkami alebo i vymi rastlinami), zmena svetelnch podmienok, pokles biodiverzity, naruenie kyslkovho reimu, zarastanie jazier a pod. Ponohospodrstvo a aktivity s nim svisiace vystupuje vo vzahu k eutrofizcii ako: a) bodov zdroj zneistenia: Emisie nutrientov z bodovch zdrojov pochdzaj napr. z nedostatone zabezpeenho ustajnenia hospodrskych zvierat (niky moovky a hnojovice z vekochovov), z nedostatone zabezpeench skladovacch priestor pre priemyseln a organick hnojiv, silne avy, organick odpady a pod. b) plon zdroj zneistenia: splachy hnojv a organickho materilu vodnou erziou z pol, z vbehov a pastvn.
328
Obr. 5 Zraniten oblasti SR (http://www.vuvh.sk)
1.7 KONVENN A EKOLOGICK PONOHOSPODRSKY SYSTM

Konvenn hospodrstvo je spsob ponohospodrskej vroby, pri ktorom sa pouvaj aj in postupy, ako s uveden v definovan ekologickej ponohospodrskej vroby. Ekologick ponohospodrstvo mono definova ako vyven agroekosystm trvalho charakteru, ktor je zaloen predovetkm na miestnych a obnovitench zdrojoch. Ekologick ponohospodrska vroba je tak vroba rastln, v ktorej sa pouvaj osobitn osevn postupy, zelen hnojenie, hnojenie organickmi hnojivami, povolenmi prrodnmi anorganickmi hnojivami, mechanick, fyziklne a biologick metdy na ochranu rastln; ako aj chov hospodrskych zvierat, pre ktor sa pouvaj vlune krmiv pochdzajce z ekologickej rastlinnej vroby a ktorm sa sasne venuje osobitn veterinrna starostlivos. Ciele ekologickej ponohospodrskej vroby s: produkcia zdravotne nekodnch potravn, zachovanie rodnosti pdy, hlavne organickmi ltkami, vytvorenie podmienok pre prirodzen chov zvierat, racionlne hospodrenie s prrodnmi zdrojmi, ochrana pred naruovanm prostredia a rovnovhy v prrode Zsadn rozdiely medzi konvennm a ekologickm ponohospodrskym systmom: Konvenn systm - priorita kvantity, poiadavka rentability vroby je kladen pred biologick a ekologick rovnovhu, vroba je pecializovan, jednostrann osevn postup, pouvanie anorganickch ahko rozpustnch hnojv, pouitie agrochemikli a regultorov rastu. Ekologick systm - priorita kvality, poiadavka biologickej a ekologickej rovnovhy je kladen pred ekonomick poiadavku, vroba je mnohostrann, pestr osevn postup, pouvanie organickch
329
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) pomaly rozpustnch hnojv, snaha, aby sa vrobn (http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/psrsk/Polnohospodarstvo). systm sm reguloval
1.8 OBMEDZUJCE FAKTORY VYUVANIA PDNEHO FONDU A ICH OCHRANN PSMA

Charakteristickm znakom stresujcich faktorov je ich priestorov lokalizcia a plon vymedzenie v obvode pozemkovch prav. Prejavuj sa zberom prrodnch ekosystmov a priestorovou barirou pre lokalizciu jednotlivch aktivt v zem. Vo vekej miere ovplyvuj nvrh dopravnch, vodohospodrskych, protierznych a ekologickch opatren. V obvode projektu sa identifikuj (popis, hodnotenie vyuvania a grafick znzornenie) stresov faktory a ich ochrann psma poda funknho vyuitia. Rozliujeme: faktory technickho charakteru, faktory ekologicko-environmentlneho charakteru. alej uvdzan faktory maj informatvny charakter. S zvisl od meniacej sa legislatvy. Uvdzan faktory je nutn vdy prejedna s njomcom, resp. vlastnkom. Odporame k jednotlivm kapitolm citova stanovisk dotknutch organizci, ktor boli zisten poas spracovania projektu, resp. boli zaslan pozemkovmu radu u poas prpravnho konania. 1.8.1 Obmedzujce faktory technickho charakteru Objekty elovej ponohospodrskej vstavby Vrobn stredisk podnikov Z hadiska funknho vyuitia ide o pomerne ast zariadenia kombinovanho vyuvania vedenie ponohospodrskeho podniku (administratva) a farma ivonej vroby (lenenie objektu na vzjomne prevdzkovo oddelen zny vstup (administratvne objekty, vrtnica, vhova), vrobn zna (jadro vroby prevdzka v objektoch), sklad (skladovanie krmv a stelv), skladovanie exkrementov a nebezpench odpadov v okrajovej asti arelu (kafilrny box), pomocn prevdzka (opravrensk dielne, gare, sklady PHM a pod.). Farmy ivonej vroby Samostatne fungujce pecializovan farmy ivonej vroby (chov dojnc, vkrm hovdzieho dobytka (HD), vkrm opanch, chov hydiny a pod.) s lenenm poda zsad ierno-bielej prevdzky. Do bielej asti patr zna objektov a zariaden pre ustajnenie a pohyb zvierat a zna vrobn a skladov krmv (vrtane silnych abov, silnych a sennych ve). Sklady vedajch a odpadovch produktov a objekty hospodrsko- administratvneho zabezpeenia tvoria iernu as farmy. Obidve asti musia ma prsne vylenen dopravn a prepravn prostriedky a vlastn personl. Pri hodnoten fariem ivonej vroby (V) v sasnom stave sa uruje ich umiestnenie v rmci katastrlneho zemia, vmera, sasn kapacitn vyuitie a prevdzkov stav objektov v rmci plnenia lokalizanch kritri zemnotechnickch, urbanisticko-zemnch a z hadiska plnenia ekologickch zsad. Z hodnotenia jestvujcich fariem vyplynie posdenie budceho vyuitia objektov (vyhovujce, schopn alieho rozvoja s realizciou uritch opatren (pope sa akch), objekty uren na doitie a pod.). Uvedie sa prpadn potreba budovania novch objektov V s vytypovanm vhodnch lokalt pre umiestnenie. Ochrann psma dvorov ivonej vroby s vymedzovan za elom ochrany okolitho zemia pred nepriaznivmi vplyvmi ako je zpach, pranos a hlunos, v rozsahu od 300 m do 1000 m. Smern vzdialenos od hranice trvalho sdla zvis od kapacity objektu (objekty s niou kapacitou mu by umiestnen aj bliie) a druhu chovanch zvierat. U viny fariem uvaovanch na rekontrukciu (v minulosti vybudovanch) i u v intravilne obc alebo mimo neho (v blzkosti obytnch zn), vymedzenie ochrannho psma chba a ich dodaton navrhnutie je problematick. V psmach ochrany sa vyluuje nov vstavba budov sliacich trvalo na obytn ely, vstavba portovo-rekreanch, zdravotno-lieebnch zariaden, predkolskch a kolskch zariaden. Vyuitie ochrannch psiem v okol dvorov ivonej vroby pre in ely ne rastlinn vrobu mono povoli len vnimone. Najvhodnejou je vstavba svisiaca s prevdzkou ponohospodrsko-technickch objektov a vsadba ochranno-izolanej zelene. Z hodnotenia jestvujcich fariem vyplynie posdenie budceho vyuitia
330
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) objektov (vyhovujce, schopn alieho rozvoja s realizciou uritch opatren, objekty uren na doitie a pod.). Uvedie sa prpadn potreba budovania novch objektov V s vytypovanm vhodnch lokalt pre umiestnenie. Konkretizuj sa stanoven psma hygienickej ochrany pre jednotliv arely ivonej vroby v rieenom zem (na zklade Veobecne zvznho nariadenia o chove hospodrskych zvierat na zem prslunej obce, mesta, resp. mestskej asti). Pon hnojisk-depnie vedajch produktov ivonej vroby Depnie s objekty na skladovanie vedajieho produktu exkrementov zvierat ako dsledok vrobnho procesu, ktorho zkladnou sasou je iv organizmus produkujci organick odpad. V prpade priestorovho obmedzenia ponohospodrskeho vyuvania pdy ide predovetkm o stle, spevnen pon hnojisk, betnov, panelov, alebo asfaltov (polozapusten alebo zapusten, zastreen alebo nezastreen) a arely skladovania tekutch exkrementov zvierat centrlne sklady hnojovice (napr. nadzemn oceov ndre Vtkovice, nadzemn elezobetnov ndre Wolf System, zapusten (zemn) elezobetnov ndre Wolf System, ale v poslednom obdob aj lagny s fliou a s kontrolnm systmom tesnosti (podzemn alebo nadzemn). Matan hnoj sa na krtku dobu (1 mesiac) me skladova vo vonej prrode na pde s vyou objemovou hmotnosou ako 1,4 g.cm-3. Zakzan je vone skladova hnojiv na ponohospodrskej pde trvalo zamokrenej, s vysokou hladinou podzemnej vody nad 0,6 m, a to aj doasne, na svahu so sklonom nad 3o, v inundanom zem vodnho toku alebo na plochch, ktor mu by zaplaven pri 100-ronom maximlnom prietoku. Ak sa skldka hnojv buduje na svahu, platia nasledovn rky ochrannch psiem od povrchovch vd: svah so sklonom do 4o 150 m od povrchovho vodnho zdroja, svah so sklonom 4 a 6o 300 m, svah so sklonom 6 a 12o 450 m od povrchovho vodnho zdroja. Skladovanie matanho hnoja vo vonej prrode a budovanie ponch hnojsk mus by schvlen prslunm orgnom ochrany ivotnho prostredia (Kdex sprvnej ponohospodrskej praxe Ochrana vd pred zneistenm dusinanmi z ponohospodrskych zdrojov). Okrem umiestnenia depni hospodrskych hnojv sa hodnot ich stav (vyhovuj, resp. nevyhovuj uvdzanm podmienkam) a vyaenos (postaujca, resp. nepostaujca kapacita). Z toho vyplynie potreba optimalizanch opatren (likvidcia, resp. budovanie novch). Sksenosti ukzali, e je vhodnejie budova hnojisk na farme ne na poli. Pri hodnoten je iaduce spolupracova s prevdzkovatemi. Pon letisk V minulosti budovan pre leteck aplikciu agrochemikli (priemyseln hnojiv, desikcia porastov, chemick ochrana rastln), obyajne doplnen zabezpeenmi skladovacmi priestormi. V sasnosti vzhadom k ekonomickm a environmentlnym obmedzeniam s v ponohospodrskej prvovrobe mlo vyuvan. Ich opodstatnenos me v sasnosti by v uplatnen (v urench prpadoch) na portovorekrean ely (leteck turistiku), ochranu lesnch porastov, resp. pri havarijnom a katastrofickom zabezpeen zemia. Je potrebn popsa ich sasn stav (dka, rka, povrch drhy) a jednoznane stanovi budce vyuitie. V prpade alieho rozvoja zohadni monosti vybavenia nevyhnutnou technickou infratruktrou, hygienickm zariadenm, priestorov na odpoinok a pod., pre zaistenie plch so zodpovedajcim funknm vyuitm. Ochrann psma ponch letsk s uren v internch dokumentcich o prevdzke ponho letiska. Uveden informcie je potrebn vyiada u vlastnka, resp. sprvcu ponho letiska. Vinin hospodrstva, zhradncke stredisk, chmeliarske hospodrstva Vo vine prpadov s sasou arelov pecilnych druhov pozemkov, resp. vrobnch stredsk ponohospodrskeho podniku. Spolu tvoria prekku v obhospodarovan ornej pdy, resp. TTP. Posudzuje sa ich lokalizcia, prevdzkov stav a odporuenia ich alieho vyuitia (intenzifikcia, rozrenie plch, resp. predpoklad doitia, likvidcie alebo znenie vmery). 1.8.2 Obmedzujce faktory ponohospodrskej vroby s ekologicko-environmentlnym psobenm Pda predstavuje rozhodujci prrodn zdroj a sasne aj ekonomick a eko-socilny potencil SR. Po zskan lenstva v Eurpskej nii (E) sa naa pda stala sasou zdrojov pdy Eurpskeho spoloenstva a tm aj asou ekonomickho, ekologickho a socilneho potencilu pdy E s poiadavkou na vyspel a fungujci systm jej ochrany a sprvneho vyuvania. Tto problematiku v sasnosti upravuje zkon . 220/2004 Z. z. o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy,
331
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) novelizovan zkonom . 219/2008 Z. z. Hlavnmi nstrojmi uplatovania ochrany a racionlneho vyuvania pdnych zdrojov na ponohospodrskej pde s pozemkov pravy. Vymedzenm plch absoltnych a alternatvnych kultr by malo s o zefektvnenie produknch a pdoochrannch funkci ponohospodrstva. SR sa hodnotou 0,45 ha ponohospodrskej a 0,27 ha ornej pdy na obyvatea (o je na spodnej hranici dostatonosti) zarauje medzi krajiny s nzkou vmerou pdy zabezpeujcou produkciu potravn. Z hadiska vyuvania produknho potencilu pd je nepriaznivm trendom zvyovanie podielu zem s dlhodobou, resp. trvalou stratou produknej schopnosti - urbanizovan zemia a zastavan plochy. Jednou z najvznamnejch funkci pdy ako prrodnho zdroja je jej produkn schopnos (rodnos, bonita), ktor je vyuvan najm v ponohospodrstve. Stupe kvality ponohospodrskej pdy v konkrtnom krajinnom segmente je faktorom ovplyvujcim jej mon vyuitie. Kategorizcia bonitovanch pdno-ekologickch jednotiek (BPEJ) do 9 skupn kvality pre ely ochrany najkvalitnejch pd pred zberom na neponohospodrske pouitie oceuje rodnos, bonitu, resp. stupe produknej schopnosti ponohospodrskych pd. Poda zkona . 220/2004 Z. z. o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy s vetky ponohospodrske pdy poda prslunosti do BPEJ zaraden do 9 skupn kvality pdy. Najkvalitnejie patria do 1. skupiny a najmenej kvalitn do 9. skupiny. Prv 4 skupiny s chrnen poda 12 zkona o ochrane ponohospodrskej pdy a mono ich doasne alebo trvalo poui na neponohospodrske ely iba v nevyhnutnch prpadoch, ak nie je mon alternatvne rieenie. Plon zastpenie stanovench skupn kvality v SR je nasledovn: 1-4. skupina vysokoprodukn pdy (t.j. 22,9 %), 5-7. skupina - stredne produkn (t.j. 50,9 %) a 8-9. skupina - nzko produkn (t.j. 26,2 %).
1.9 DOTCIE PRE PONOHOSPODROV

Dialg a osobn prstup k farmrom, ponohospodrom (vlastnkom resp. uvateom pdy) v obvode pozemkovch prav je vhodn nstroj na prekonanie bariry medzi ponohospodrstvom a plnovacmi procesmi v krajine. Mnoho ponohospodrov nem potrebn znalosti k pochopeniu elov jednotlivch navrhovanch zariaden a opatren v rmci projektov pozemkovch prav. Povine plnia len nevyhnutn povinnosti a z pravidla, bez potrebnej informovanosti. Akkovek nov/in aktivity v ich zem ber iba ako aliu nrokov dotciu na ich hospodrstve. Je vhodn si uvedomi, e dobrovon zapojenie uvateov pdy po projektov pozemkovch prav me vytvori sprvny zklad pre projekt pozemkovch prav. Zle len na projektantovi do akej miery posdi a zapracuje ich nvrhy do projektu a do konkrtnych nvrhov. Je zrejm, e snahou ponohospodrov je o najsvislejie obhospodarova svoje resp. prenajat pozemky a tm zvyova produktivitu/vnosnos ponohospodrskeho systmu. Hlavnou motivciou ich konania je dotan systm a preto je vhodn pozna dvody ich, v mnohch prpadoch, neshlasnch stanovsk pri jednaniach. V nasledujcom texte strune popisujeme systm dotci v ponohospodrstve. Kapitola je spracovan na podklade v sasnosti platnch legislatvnych a metodickch usmernen: Nariadenie vldy . 488/2010 Z. z., o podmienkach poskytovania podpory v ponohospodrstve formou priamych platieb, v znen nariadenia vldy SR . 495/2011 Z. z. Zkon . 543/2007 o psobnosti orgnov ttnej sprvy pri poskytovan podpory v pdohospodrstve a rozvoji vidieka Metodick pokyn . 387/2012-550 k nariadeniu vldy SR . 488/2010 Z. z., o podmienkach poskytovania podpory v ponohospodrstve formou priamych platieb, v znen nariadenia vldy SR . 495/2011 Z. z. Nvrh Nariadenia eurpskeho parlamentu a rady, ktorm sa stanovuj pravidl priamych platieb pre ponohospodrov na zklade podpornch reimov v rmci spolonej ponohospodrskej politiky (zatia neplatn dokument) V sasnosti sa na Slovensku uplatuj tieto formy priamych platieb: 1. zo zdrojov Eurpskeho ponohospodrskeho zrunho fondu (EPZF) 2. zo zdrojov Eurpskeho ponohospodrskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) 3. zo ttneho rozpotu SR - doplnkov priame platby Slovensk ponohospodri mu kadorone iada o priame podpory. Priame podpory sa vyplcaj zo ttneho rozpotu SR a refunduj z rozpotu E, doplnkov priame platby sa vyplcaj zo ttneho
332
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) rozpotu SR. Poberatelia priamych podpr maj povinnos spa stanoven zkonn poiadavky hospodrenia (ZPH) a udriava svoje plochy v dobrch ponohospodrskych a environmentlnych podmienkach (GAEC). Dodriavanie tchto podmienok sa shrnne oznauje ako krov plnenie (KP). EURPSKY PONOHOSPODRSKY ZRUN FOND (EPZF) Pri priamych platbch ide o nasledovn platby: Jednotn platba na plochu (SAPS) Platba na dojnicu Osobitn platba na cukor Osobitn platba na ovocie a zeleninu (OZ) Na poskytnutie priamych platieb poda nariadenia vldy . 488/2010 je iadate povinn plni podmienky krovho plnenia. Podmienky krovho plnenia je povinn dodriava celorone od prslunho roku podania iadosti. Podmienkami krovho plnenia sa rozumej: dobr ponohospodrske a environmentlne podmienky (GAEC), poiadavky hospodrenia, vrtane koeficientov pre vpoet mnostva vyprodukovanho duska. V texte alej podrobnejie uvdzame iba tie dotan tituly (ostatn uvdzame iba pre plnos), ktor je mon zosladi s nvrhmi v rmci projektov pozemkovch prav najm ako odporacie opatrenia v rmci nvrhu VZFU (s uveden v texte kurzvou). GAEC znamen dodriavanie nasledujcich tandardov v piatich oblastiach: Oblas A: Pdna erzia - cieom oblasti je zabezpei ochranu pdy pomocou vhodnch opatren: V termne od 1. novembra do 1. marca na ornej pde s priemernou svahovitosou nad 12o zabezpei min. 40 %-n vegetan pokrytie vmery ornej pdy oziminou, viacronou krmovinou alebo medziplodinou, alebo strniskom.
Oziminy: plodiny zaloen v jeseni, ktor sa zberaj v nasledujci rok v lete, patria sem zstupcovia obilnn a olejnn, nasledovne: penica ozimn, penica tvrd, ra siata, tritikale, jame ozimn, ozimn mieanka, ostatn oziminy, kapusta repkov prav ozimn. Viacron krmoviny: plodiny vyuvan na kmenie zvierat, pestuj sa na pozemku viac rokov, nasledovne: atelina, lucerna, atelinotrvne mieanky, lucerno trvne mieanky, trvy, atelina erven dvojkosn, zatrvnen orn pda Medziplodiny: plodiny pestovan medzi dvoma hlavnmi plodinami, vyuvaj sa predovetkm na kmenie hospodrskych zvierat, z pohadu ochrany kvality pdy (a teda aj GAEC) je vyuitie medziplodn na zelen hnojenie a zabezpeenie pokryvu v obdob medzi dvoma hlavnmi plodinami, kedy by v prpade nevyuitia medziplodn, v krtkom obdob, poas ktorho sa hlavn plodina nedopestuje, bola nepokryt a vystaven riziku psobenia erzie. Ako medziplodiny sa teoreticky mu pestova vetky plodiny pestovan na OP, preto tieto druhy nie s v tomto postupe vymedzen. Ako medziplodiny sa veakrt vyuvaj aj plodiny bene vyuvan ako hlavn plodiny, napr. ra, alebo kapusta repkov prav. Strnisk: strnisk po obilninch, olejninch, teda jedn sa o pokosen porasty po obilninch, olejninch a kukurici
Dodriavanm vhodnch opatren obhospodarovania ornej pdy zabraova tvorbe ryhovej erzie a zabrni vzniku erznych rh nad 20 cm hbky.
Plochy OP resp. vybran asti so svahovitosou nad 12 je potrebn zatrvni, prpadne vyuva na pestovanie viacronch krmovn, ale nikdy nie na pestovanie irokoriadkovch plodn, pri ktorch je takmer nemon zabrni erzii na takomto svahu. Medzi irokoriadkov plodiny patria nasledovn plodiny: zemiaky, repa cukrov, repa kmna, kukurica, kukurica cukrov, kukurica na sil, kukurica na zeleno, slnenica ron, kapusta, karfiol, kalerb.
Likvidova existujce terasy vinohradov a sadov je zakzan.
Oblas B: Organick zloky pdy - cieom dodriavania podmienok je zachova rove organickch zloiek pdy pomocou vhodnch opatren: Nepestova na tej istej ploche poas dvoch po sebe nasledujcich rokov t ist okopaninu. Medzi okopaniny patria repa cukrov, repa kmna, altov repa (cvikla), zemiaky. Vypaova strnisk a pli rastlinn zvyky po zbere rody z obilnn, strukovn a olejnn je zakzan
333
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Oblas C: truktra pdy - cieom dodriavania podmienok pre oblas truktra pdy je zachova truktru pdy pomocou vhodnch opatren: Nevstupova na ponohospodrsku pdu v ase, ke me djs k jej zhutovaniu a rozbahneniu. Nevzahuje sa na as nevyhnutne potrebn na zber plodn v slade s agrotechnickou praxou Oblas D: Minimlna miera drby - cieom udriavania podmienok tejto oblasti je zabezpei minimlnu rove drby ponohospodrskej pdy. Poas kalendrneho roka dodriava najniie zaaenie 0,2 vekej dobytej jednotky zvierat na hektr trvalch trvnych porastov a na hektr pestovanch objemovch krmovn, ktorch vmera je vyia ako 20 ha Poas celho vegetanho obdobia udriava vetky plochy trvalch trvnych porastov poda nadmorskej vky kosenm a/alebo spsanm, doplnkovo aj mulovanm poda sledovanho obdobia. Najneskr do 14 dn po vykonan kosby na lkach odstrni pokosen hmotu; to neplat, ak sa uplatuje podmienka uveden v oblasti truktra pdy. Vyli zmenu trvalch trvnych porastov na orn pdu na svislej asti pozemku v diele pdneho bloku na vmere viac ako 0,30 ha. Nenaruova ani nelikvidova krajinn prvky na ornej pde ako s solitr, stromoradie, skupina stromov, mokra, medza.
Solitr je osamelo rastca drevina, vinou ako sas komplexu ponohospodrsky obhospodarovanch pozemkov. Je to prevane mohutn jedinec domcich druhov drevn. Stromoradie: je rad stromov, ktor maj spravidla rovnak rozostup a pravideln spon. Z hadiska pvodu ide zva o umelo vysaden psy drevn, prpadne kombinovan typy vegetcie, pri ktorch sa vhodne spojili spontnne nlety drevn so zmernou vsadbou. Vo vine prpadov s stromoradia vysdzan ako sprievodn vegetcia pozd komunikcii a vodnch tokov. Skupinu stromov tvoria skupiny a porasty drevn, ktor vznikli spontnne, alebo zmernou vsadbou na plochch ponohospodrskej pdy, naprklad na bvalch pasienkoch, plochch ohrozench erziou a v prli lenitom terne. M vplyv nielen na prostredie uritho stanovia, ale m aj komplexnej, ekologicko-biologick inok v krajine. asto m nepravideln pdorys. O skupine drevn hovorme vtedy, ak je tvoren viac ako tromi jedincami na ploche. V prrodnch podmienkach s za mokrade povaovan vetky biotopy, ktorch existencia je podmienen trvalou prtomnosou vody. Medzi mokrade patria vetky zemia prrodnho aj umelho pvodu, kde je vodn hladina na povrchu, alebo blzko povrchu pdy, alebo kde povrch pokrva plytk voda. Medza je neobhospodarovan trvnat lnia vinou pokryt stromami alebo krkmi. Umelo vytvoren hranica ponohospodrskych pozemkov, ktor nesli na ponohospodrsku produkciu
Na konci vegetanho obdobia zabraova rozirovaniu samonletov drevn (stromov, krovn), odstraova invzne druhy rastln a hevnat buriny, vrtane zostvajcich nedopaskov a mastnch miest. Trvale udriava plochy ponohospodrskej pdy spsobom, ktor zabrni jej zaburineniu. Ponohospodrska pda deklarovan ako sad, vinohrad alebo chmenica je obhospodarovan; obhospodarovanm sa rozumie viditen oetrovanie vsadby a oetrovanie medziradia. Orn pda v roku podania iadosti je obhospodarovan v slade s agrotechnickou praxou a vrobnm zameranm iadatea. Na dieloch pdnych blokov iadate pestuje a zber plodiny uveden v jednotnej iadosti v slade s agrotechnickou praxou.
Medzi invzne druhy rastln patria: ambrzia palinolist, slnenica huznat, boevnk obrovsk, pohnkovec japonsk, pohnkovec esk, pohnkovec sachalnsky, netkavka liazkat, zlatoby kanadsk, zlatoby obrovsk.
Oblas E: Ochrana vd a hospodrenie s vodou - cieom dodriavania podmienok oblasti Ochrana vd a hospodrenie s vodou je chrni vodu pred zneistenm a regulova pouvanie vd: Ak dochdza k zavlaovaniu je potrebn ma povolenie na erpanie povrchovch a podzemnch vd na zavlaovanie alebo zmluvu so sprvcom ttnych zvlahovch sstav. Nepouva priemyseln a organick hnojiv v nraznkovch znach pozd tvarov povrchovch vd v rke do 10 m od brehovej iary na diele pdneho bloku oprvnenho na poskytnutie jednotnej platby na plochu. Poiadavky hospodrenia: I. Oblas: Ochrana vone ijcich vtkov
334
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Dodriava zkaz pokodzovania a odstraovania hniezdnych stanov Dodriava v obdob hniezdenia a vyvdzania mlat neruenie hniezdenia vtkov vplyvom agrotechnickch opatren Dodriava zkaz chytania, zraovania, usmrcovania dospelho vtieho jedinca a jeho vvinovho tdia a nienia vajec
II. Oblas: Ochrana podzemnch vd pred zneistenm niektormi nebezpenmi ltkami Povinnos vies v podniku dokumentciu o nadobudnut a zaobchdzan s nebezpenmi ltkami. Zabrni priamemu vypaniu ltok do podzemnch vd Zabrni nepriamemu vypaniu ltok do podzemnch vd. III. Oblas: Ochrana ivotnho prostredia a najm pdy pri pouvan istiarenskch kalov Odobera upraven istiarensk kal len na zklade psomnej zmluvy medzi jeho producentom a uvateom pdy v slade a v rozsahu schvlenho projektu aplikcie. Repektova obmedzenia a obdobia zkazu aplikcie istiarenskch kalov a dnovch sedimentov Zasiela Vskumnmu stavu pdoznalectva a ochrany pdy a strednmu kontrolnmu a skobnmu stavu ponohospodrskemu do 15 dn oznmenia o dodvke istiarenskho kalu a dnovch sedimentov po ich aplikcii do pdy. Vies evidenciu o mieste aplikcie a mnostve celkovch dvok istiarenskch kalov za kalendrny rok. IV. Oblas: Ochrana vd pred zneistenm dusinanmi z ponohospodrskych zdrojov Dodriava poiadavky objemu skladovacch kapact pre jednotliv druhy hospodrskych hnojv Dodriava podmienku umiestnenia doasnej vonej skldky na ponohospodrskej pde so svahovitosou do 3 s vylenm produknch blokov s vysokm stupom obmedzenia. Dodriava maximlne 9 mesan skladovaciu lehotu matanho hnoja na vonej skldke od prvej navky. Dodriava odstup v nraznkovch znach 10 m od brehovej iary vodnho toku alebo od ztopovej iary vodnej ndre a hranice ochrannho psma I. stupa zdroja podzemnej vody. Vies presn prvotn evidenciu o striedan plodn, agrotechnike a hnojen pozemkov Podnik je povinn vypracova a dodriava program pouvania hnojv s obsahom duska. Repektova zkaz hnojenia v termne od 15.11. do 15.2. a pri skorom jarnom prihnojovan ozimn v termne od 1.2. v dvke do 60 kg duska/ha s dodriavanm pdnych a klimatickch obmedzen Dodriava poiadavku neaplikovania hnojv s obsahom duska na pdu: zamrznut (viac ako 8 cm do hbky), zasneen (vyia vrstva snehu ako 5 cm) resp. zamokren svislou vrstvou vody. Dodriava poiadavku aplikcie maximlne povolenej dvky 170 kg/ha/rok celkovho duska z hospodrskych hnojv V. Oblas: Ochrana biotopov, vone ijcich vtkov a vone rastcich rastln Zabezpeova dodriavanie zkazu odstraovania prrodnch elementov (krajinn prvky na ornej pde ako s solitr, skupina stromov, mokra a medza na ornej pde). Zabezpeova dodriavanie zkazu zasahova do biotopu eurpskeho vznamu, ktorm je mon biotop pokodi alebo znii. VI. Oblas: Identifikcia a registrcia opanch, VIII. Oblas: Identifikcia a registrcia oviec a kz, IX. Oblas: Pouvanie prpravkov na ochranu rastln, X. Oblas: Zkaz pouvania uritch ltok s hormonlnym alebo tyrostatickm inkom a beta-agonistov pri chove hospodrskych zvierat, XI. Oblas: Bezpenos potravn a krmv, XII. Oblas: Pravidl prevencie, kontroly a eradikcie niektorch prenosnch spongiformnch encefalopati TSE, XIII. Oblas: Kontrola slintaky a krvaky, XIV. Oblas: Kontrola uritch chorb zvierat a osobitn opatrenia tkajce sa vezikulrnej choroby opanch, XV. Oblas: Kontrola katarlnej horky oviec modrho jazyka Nvrh platieb za ponohospodrske postupy prospen pre klmu a ivotn prostredie
335
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) V rmci pripravovanho Nvrhu nariadenia eurpskeho parlamentu a rady, ktorm sa stanovuj pravidl priamych platieb pre ponohospodrov na zklade podpornch reimov v rmci spolonej ponohospodrskej politiky sa predpokladaj zmeny tkajce sa, okrem inho, aj GAEC ukazovateov. V rmci GAEC s navrhnut nov ukazovatele s drazom kladenm na udranie organickch materilov v pde (zmeny dleit hlavne pre citliv oblasti). Jedn sa o platby za ponohospodrske postupy prospen pre klmu a ivotn prostredie: Diverzifikcia plodn Ak orn pda ponohospodra pokrva viac ne 3 hektre, priom nie je cel vyuvan na produkciu trvy (zasiatej alebo prirodzene rastcej), cel ponechan horom alebo sa na nej celej nepestuj plodiny pod vodou vinu roka, kultivovanie ornej pdy pozostva minimlne z troch rznych plodn. iadna z tchto troch plodn nesmie pokrva menej ne 5 % ornej pdy a hlavn plodina nesmie previ 70 % ornej pdy. Oblas ekologickho zujmu Ponohospodri zaistia, aby minimlne 7 % ich hektrov, na ktor mono poskytn podporu, s vnimkou plch pokrytch trvalm trvnym porastom, bolo oblasou ekologickho zujmu, ako naprklad pdu leiacu horom, terasy, krajinn prvky, nraznkov zny a zalesnen oblasti.
EURPSKY PONOHOSPODRSKY FOND PRE ROZVOJ VIDIEKA (EPFRV)

a) b) c) d) e) f) g) podpora v znevhodnench oblastiach (LFA) agroenvironmentlne platby podpora v zemiach eurpskeho vznamu na ponohospodrskej pde platba na opatrenie ivotn podmienky zvierat platby na prv zalesnenie ponohospodrskej pdy lesncko - environmentlna platba podpora na lesn pozemky v zemiach eurpskeho vznamu
Podpora v znevhodnench oblastiach sa poskytuje iadateovi, ktor vykonva ponohospodrsku innos vo vlastnom mene na ploche najmenej 1ha ponohospodrskej pdy v znevhodnenej oblasti vedenej v evidencii pdnych blokov a dielov pdnych blokov, priom tto vmera me predstavova viacer svisl diely pdnych blokov prslunho druhu pozemku s vmerou najmenej 0,3 ha obhospodarovanej pdy jednm iadateom a zaviae sa vykonva ponohospodrsku innos v znevhodnenej oblasti najmenej poas piatich rokov od prvej platby vyrovnvacieho prspevku. Podpora na agroenvironmentlne opatrenie sa poskytuje iadateovi na opatrenia zameran na trvalo udraten vyuvanie ponohospodrskej pdy a na chov a udranie ohrozench druhov a plemien hospodrskych zvierat dlhodobo chovanch na zem Slovenska, dodriava pri pouvan hnojv a hospodrskych hnojv podmienky ochrany vd pred zneistenm dusinanmi z ponohospodrskych zdrojov, nepouva kaly z istiarn odpadovch vd a dnov sedimenty na celej vmere pdy. Podpora v zemiach eurpskeho vznamu na ponohospodrskej pde sa poskytuje iadateovi, ktor hospodri na ponohospodrskej pde v zemiach eurpskeho vznamu nachdzajcich sa v 4. a 5. stupni ochrany. iados o platbu me poda iadate, ktor vykonva ponohospodrsku innos na ploche najmenej 1 ha ponohospodrskej pdy v zem eurpskeho vznamu vedenej v evidencii pdnych blokov a dielov pdnych blokov v druhu pozemku trval trvny porast. Tto vmera me predstavova viacer svisl diely pdnych blokov prslunho druhu pozemku s vmerou najmenej 0,3 ha pdy obhospodarovanej jednm iadateom a zaviae sa vykonva ponohospodrsku innos v zem eurpskeho vznamu najmenej p rokov od poskytnutia prvej platby. Platby na prv zalesnenie ponohospodrskej pdy sa poskytuje iadateovi na zalesnenie ponohospodrskej pdy. Najmenia podporovan svisl plocha ponohospodrskej pdy je 0,5 ha a maximlna vmera na jednho iadatea nesmie prekroi 10 ha na jednu iados. Celkovo sa rta s
336
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) podporou zalesnenia 600 ha ponohospodrskej pdy. Platba na prv zalesnenie sa poskytne na ponohospodrsku pdu, ktor je veden v evidencii pdnych blokov a dielov pdnych blokov a posledn dva roky bola ponohospodrsky vyuvan, ktorej kd bonitovanej pdno-ekologickej jednotky patr prevaujcou vmerou do 6. a 9. skupiny a ktor sa nenachdza vo vyhlsenom, alebo navrhovanom chrnenom vtom zem. iadate me poiada o platbu na zaloenie lesnho porastu na ponohospodrskej pde, o platbu na udriavanie zalesnenho pozemku a o platbu na pokrytie straty prjmu z ukonenia ponohospodrskej innosti. Lesncko-environmentlna platba sa poskytuje na lesn pozemky veden v evidencii lesnch pozemkov. Opatrenie zaha dve podopatrenia: zachovanie priaznivho stavu lesnch biotopov a ochrana biotopov vybranch druhov vtkov. Podopatrenie Zachovanie priaznivho stavu lesnch biotopov mono realizova na lesnch pozemkoch vo vyhlsench chrnench vtch zemiach, na ktorch sa nachdzaj hniezdne lokality ohrozench druhov vtkov vyznaen ttnou ochranou prrody SR, na lesnch pozemkoch, ak sa nachdzaj v zemiach eurpskeho vznamu vyhlsench za chrnen zemie alebo znu chrnenho zemia, a nie s zaraden do 5. stupa ochrany a na lesnch pozemkoch nezaradench do svislej eurpskej sstavy chrnench zem. Podpora na lesn pozemky v zemiach eurpskeho vznamu sa poskytne vlastnkovi najmenej 1 ha lesnho pozemku vedenho v evidencii lesnch pozemkov, ktor sa zaviae plni podmienky nariadenia poas piatich rokov. Lesn pozemok veden v evidencii lesnch pozemkov sa mus nachdza v zem eurpskeho vznamu v piatom stupni ochrany poda nrodnho zoznamu, na ktorom plat zkaz zasiahnu do lesnho porastu a pokodi pdny vegetan kryt.
DOPLNKOV PRIAME PLATBY

a) doplnkov platba na plochu b) platba na chme c) platba na vek dobytie jednotky (VDJ)
1.10 ZHODNOTENIE PRIESTOROVHO A FUNKNHO USPORIADANIA POZEMKOV V KRAJINE Manament pdneho fondu je racionlne usporiadanie jednotlivch pdnych celkov, pozemkov, resp. honov v uritom priestore, s cieom o najefektvnejieho vyuitia a dslednho repektovania danho agrosystmu.
Ponohospodrska sstava je sbor vzjomne od seba zvislch a vzjomne sa podmieujcich prvkov, procesov, prostriedkov a zariaden, racionlne usporiadanch, riadench a regulovanch v priestore a ase, za elom dosiahnutia optimlnej kvantitatvnej a kvalitatvnej rovne vroby organickej hmoty. Ponohospodrska sstava predstavuje rastlinn a ivonu produkciu (pestovanie rastln a chov hospodrskych zvierat). Diverzifikovan po1nohospodrska sstava predstavuje alie hospodrske a doplnkov aktivity (agroturistika, pestovanie lieivch rastln, malotonnych a alternatvnych plodn, vyuvanie dreva, poskytovanie sluieb a in). Pozemok - prirodzen as zemskho povrchu, ktor je oddelen od susednch pozemkov stanovenou hranicou, resp. vlastnctvom a tie sa odliuje spsobom pouvania. Projekn (pdny) celok je skupina pozemkov s pribline rovnakou sklonitosou, kvalitou pdy, vodnm reimom, priom je ohranien nezruitenmi prekkami (prrodnmi alebo umelmi). S to plochy ponohospodrskej pdy uren na nsledn parcelciu novch pozemkov. Hon - as ornej pdy, na ktorej sa poda rotcie osevnho postupu pestuje jedna alebo skupina plodn. Blokov hon - zoskupenie honov alebo pozemkov vzjomne na seba nadvzujcich, na ktorch sa pestuj rovnak plodiny . Osevn rotcia (cyklus) - obdobie, v ktorom sa vystriedaj potrebn plodiny osevnho postupu na vetkch honoch. Osevn postup - agrotechnicky zdvodnen sstava striedania plodn v uritom slede, na uritej vmere honov, za urit asov obdobie (roky). Poet honov osevnho postupu, ktor zko svis so
337
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) stanovenm truktry RV. Pri stanoven truktry rastlinnej vroby je potrebn zohadni aj vrobn oblas. Jednm z hlavnch cieov projektu pozemkovch prav je vytvori tak pdne (projekn) celky, ktor by tvarom a rozmermi vyhovovali aj modernej ponohospodrskej technike. Nakoko sa predpoklad, e vina vlastnkov po pozemkovch pravch ponech svoje pozemky v njmoch vch ponohospodrskych subjektov. Pri hodnoten lokality sa prihliada k monmu vyuitiu z hadiska pdnych vlastnost (obsah humusu, hbka pdneho profilu, truktra, skeletovitos, geologick vlastnosti a in), vodnch pomerov (vka hladiny podzemnej vody, lokality trpiace suchom), konfigurcie ternu (sklon, lenitos, poloha k svetovm stranm), vhodnos pestovania pecilnych plodn (sady, vinice, chmenice). Vetky opatrenia a zariadenia by mali komplexne vytvori najvhodnejie podmienky pre vysoko produktvne ponohospodrstvo na rovni drobnopestovateov, fariem alebo ponohospodrskych podnikov. Pri rieen tejto otzky sa m plne uplatni zsada, e kad pdny celok m by vyuvan len v slade s jeho pdno-ekologickmi a produknmi vlastnosami, a e vetky pestovatesk, zrodovacie, stavebn a in zsahy maj by primrne odvoden od podmienok stanov. Podmienky usporiadania a vyuvania pdneho fondu (sasn stav) sa rieia, poda Metodickch tandardov, v obsahovom lenen: Organizcia pdneho fondu Delimitcia druhov pozemkov (rozhranienie ponohospodrskej a lesnej pdy) Vekos a tvar pdnych celkov ornej pdy Prejavy degradcie a potreba ochrany pdy Technick prekky Patria sem zariadenia a opatrenia, ktor maj odporac charakter a teda neovplyvuj vekos vmery pod spolon zariadenia a opatrenia. S navrhnut pre pdne celky, resp. ich asti z dvodu predchdzania znehodnocovania ponohospodrskej a lesnej pdy predovetkm vodnou a veternou erziou. Tkaj sa predovetkm nvrhov, ktor vyplynuli z posdenia organizanch a agrotechnickch opatren v obvode projektu pozemkovch prav. Ich dodriavanie je zvisl od vle vlastnka, uvatea alebo sprvcu pozemkov. Na zklade dobrej znalosti a spoluprce s uvatemi pozemkov je mon v mnohch prpadoch zapracova a vytipova vhodn plochy vzhadom na dotan politiku hospodriaceho podniku najm v oblasti dobr ponohospodrske a environmentlne podmienky (GAEC).
1.10.1 ORGANIZCIA PDNEHO FONDU

Hospodrsky obvod predstavuje vyiu rove vzahu k ponohospodrskej pde a jej vyuvaniu. Hospodrsky obvod charakterizuje zemie jednotlivch ponohospodrskych vrobnch jednotiek vo vzahu k sasnmu ponohospodrskemu vyuvaniu ponohospodrskej pdy v produknch celkoch poda identifikanho systmu ponohospodrskych parciel (LPIS). Pozna pdne celky s charakterom cezhraninho svislho obhospodarovania poda hospodrskych obvodov je to potrebn z hadiska nielen revzie stavu sasnej tvorby pdnych celkov, ale aj vo vzahu k nvrhu optimlneho priestorovho a funknho vyuvania zemia (prepojenie ponch ciest, protierzne, vodohospodrske, revitalizan a in opatrenia). Register produknch celkov je geografick databza, ktor eviduje ponohospodrsky vyuvan pozemky ku ktorm sa vzahuj iadosti ponohospodrov o dotcie na konkrtne plochy. Predmetom registra a evidencie s ponohospodrske parcely, ktor s definovan ako svisl plocha pozemkov, na ktorch uvatelia - njomcovia pozemkov pestuj plodiny. Databza produknch blokov - LPIS je v sasnom obdob rieen v rmci registra ponohospodrsky vyuvanch pozemkov poda legislatvy Eurpskej nie. Register ponohospodrskych pozemkov je sasou IACS, ktor je v kadom tte Eurpskej nie realizovan v slade so zkladnmi prvnymi predpismi EU (www.podnemapy.sk). Uveden informcie s doplnkov. Slia na lepiu orientciu v informcich o sasnom uvan krajiny ponohospodrskym podnikom. S vhodnou pomckou pri jednan so sasnm uvateom pdy.
338
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Rozmiestnenie a spsob vyuvania ponohospodrskych druhov pozemkov v sasnom stave Uvedie sa stav truktry ponohospodrskej pdy poda prvkov vyuitia pozemkov v zmysle Mapy sasnho vyuvania zemia v rmci obvodu projektu. Nsledne sa charakterizuje organizcia prvkov vyuitia pozemkov (umiestnenie, vekos, sasn stav v obhospodarovan) v jednotlivch kategrich. Orn pda Uvdza sa vmera ornej pdy (vekoblokov, maloblokov) v obvode projektu. Charakterizuje sa poet a oznaenie pozemkov ornej pdy, ich vmera a pomern zastpenie BPEJ na jednotlivch pozemkoch. Vyhodnot sa priemern vekos pozemkov ornej pdy. Uved sa uplatovan osevn postupy a truktra pestovanch plodn, vhodnos ich pestovania v danej vrobnej oblasti. Posdi sa lokalizcia a dvody ornej pdy doasne zatrvnenej a ornej pdy doasne nevyuvanej, ako aj potreba a monos nvrhu mloproduknej ornej pdy na zatrvnenie, resp. zalesnenie. Chmenice Uvdza sa vmera, vek a spsob vsadby (ben, bezvirzna) a spon chmeovch porastov v obvode projektu. Uruje sa sasn spsob vyuvania (intenzvny, resp. doasne odstrnen porast) s predpokladom do budcnosti. Hodnotia sa uplatovan protierzne opatrenia a zabezpeenos skladovacch, suiarenskch a pracovnch kapact. Vinice Poet a oznaenie pozemkov, ich vmera poda hospodriacich subjektov (vekoblokov, maloblokov) v obvode projektu. Charakterizuje sa spsob vsadby (tvar vedenia, druh opornej kontrukcie, vek porastu a stupe intenzity vyuvania (intenzvne, prestrle, opusten). Hodnotia sa uplatovan protierzne opatrenia, prevaujca expozcia a sklonitos zemia. Uvdza sa prslunos do vinohradnckej oblasti, vinohradnckeho rajnu a do kategrie vinohradnckych obc (B1, B2 a B3). Zmery do budcnosti, prpadn retrukturalizcia vinohradov v zmysle nrodnho plnu.
Zhrady (mimo intravilnu obce)

Identifikuj a popisuj sa plochy v zhradkrskych osadch, plochy klok (ovocn, vinin, chmeov a pod.) a plochy zhradnch centier vrtane sklenkov v obvode projektu. Hodnotia sa intenzifikan opatrenia (monos zvlah), odbytov monosti, skladovacie a pracovn kapacity.
Ovocn sady
Popisuje sa zastpenie ovocnch sadov a plant bobuovn v obvode projektu. Uvdza sa druh pestovanho ovocia, spsob vsadby (von alebo na drtenkch) a spon vsadby (tvorcov, obdnikov s medzivsadbou alebo trojuholnkov). Z hadiska intenzity vyuvania sa uvdza spsob sasnho vyuvania (intenzvne, extenzvne, nevyuvan) a predpoklad do budcnosti. Hodnost sa realizovan protierzna ochrana na tchto plochch, prevaujca expozcia, sklonitos zemia a mikroklimatick ukazovatele polohy.
Trval trvne porasty

Ur sa zkladn kategorizcia trvalch trvnych porastov (TTP) v obvode projektu a vmera poda stavu vyuvania v sasnom stave (prvky vyuvania pozemkov) ako aj z hadiska ekologickch a hospodrskych podmienok (typy s prebytkom vlahy, typy s priaznivm vodnm reimom a porasty suchch a vsunch stanov). Sasn stav vyuvania TTP v zujmovom zem sa vyhodnot v zmysle Systmu diferencovanho obhospodarovania TTP, ktor upravuje pvodn stupne intenzity (SI) pre sasn podmienky. Posdi sa potreba a monos zvenia vyuitia danho produknho potencilu TTP upravenm systmom vivy a obnovy v zvislosti na plnovan stavy HZ a technolgiu ich chovu. Posdi sa potreba a monos nvrhu mloproduknch trvalch trvnych porastov na zalesnenie.
1.10.2 DELIMITCIA DRUHOV POZEMKOV (ROZHRANIENIE PONOHOSPODRSKEJ A LESNEJ PDY)

Prvou pomckou pri delimitcii pdneho fondu je sklon. S narastajcim sklonom sa zvyuje intenzita vodnej erzie pdy. STN 75 4501 (Hydromeliorcie. Protierzna ochrana ponohospodrskej pdy. Zkladn ustanovenia) stanovuje: delimitan kritria pdneho fondu z hadiska protierznej ochrany. Druhou pomckou pri rozhodovan o delimitcii pdy je sstava BPEJ. Umouje posdenie sasnho stavu vyuvania pdy na zklade stanovitnch podmienok produknej schopnosti pozemkov, ktorej
339
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) stanovenie vychdza z bodovej hodnoty (BH) jednotlivch BPEJ zastpench na pozemkoch rieenho zemia a nsledne, typologicko-produknej kategorizcie (TPK) pdy. Na podklade BPEJ sa vyhodnot: plnenie kritri sprvnej delimitcie druhov pozemkov v sasnom stave (TPK a vypotan produkn schopnos pdnych celkov), s urenm plch vyadujcich zmeny druhov pozemkov, plnenie poiadavky homogenity pozemkov s urenm plch potrebnej pravy, monos vyuitia pdy na alternatvne ponohospodrske vyuite (primrna, sekundrna, ostatn pda) poda bodovho ohodnotenia produknho potencilu pd a produknej schopnosti pdnych celkov, potreba zmien druhov pozemkov pre zabezpeenie plnenia ochranno-ekologickch funkci (ornej pdy na TTP a ponohospodrskej pdy na zalesnenie) v zmysle platnch delimitanch kritri. Delimitan kritria z hadiska protierznej ochrany (STN 75 4501) Od sklonu svahu zvisia delimitan kritria pre rozhranienie lesnej a ponohospodrskej pdy. Kritria pre delimitciu pdneho fondu z hadiska protierznej ochrany (STN 75 4501) s uveden v tab. . 1. Tab. . 1: Prehad kritri na delimitciu pdneho fondu z hadiska protierznej ochrany pdy Ponohospodrska pda A B A B A B 0 20 0 25 Orn pda 0 12 0 17 Zkladn orn pda Chrnen orn pda 0 4 4 12 0 10 10 17 Mierne Stredne Vrazne Neohrozen ohrozen ohrozen ohrozen 0 2 2 4 4 8 8 12 0 7 7 10 10 15 15 17 Trval trvne porasty 12 20 17 25 Lesn pda > 20 > 25
A B
Vysvetlivky: A ak pdy a oblasti s priemernm ronm zrkovm hrnom HZ,r>750 mm, B ahk a stredne ak a oblasti s priemernm ronm zrkovm hrnom HZ,r 750 mm
Plnenie kritri sprvnej delimitcie druhov pozemkov na zklade BPEJ

Typologicko produkn kategrie Vychdza sa z bodovej hodnoty produknho potencilu pd (BH) a nslednej kategorizcie BPEJ do typologicko-produknch kategri (TPK) poda publikcie Hodnotenie produknho potencilu ponohospodrskych pd a pdno-ekologickch reginov Slovenska (Datko, 2002). Pdy poda produknej schopnosti s zaraden do troch zkladnch kategri a v rmci nich do 14 subtypov (vyie slo v rmci subtypov znamen niiu produkn schopnos pd). Tab. . 2: Typologicko produkn kategrie Oznaenie Charakteristika subtypu Potencilne orn pdy O1 najproduknejie orn pdy O2 vysoko produkn orn pdy O3 vemi produkn orn pdy O4 produkn orn pdy O5 stredne produkn orn pdy O6 menej produkn orn pdy
340
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) O7 mlo produkn orn pdy Striedav polia OT 1 stredne produkn polia a produkn trvne porasty OT 2 menej produkn polia a produkn trvne porasty OT 3 mlo produkn polia a produkn trvne porasty Trval trvne porasty T1 produkn trval trvne porasty T2 menej produkn trval trvne porasty T3 mlo produkn trvne porasty Pdy nevhodn pre ponohospodrstvo N pre agroekosystmy nevhodn zemia Do typu O potencilne orn pdy s zalenen len tie BPEJ na rovinch a strednch svahoch, na ktorch je mon poui vetky technolgie orby bez vnejieho ohrozenia ich produknho potencilu a stability ponohospodrskej krajiny. Spravidla s to stredne ak a ak, hlbok a stredne hlbok, maximlne stredne skeletovit pdy bez vraznejieho stupa oglejenia, potencilnej erzie a bez kombincie nepriaznivch vlastnost pd na rovinch a strednch svahoch (maximlne do 12) v klimatickch reginoch 00 09. Do typu OT striedavch pol patria pdy, ktor sa z hadiska ich fyziklnych vlastnost ora daj, ale v zujme racionlneho vyuvania ich produknho potencilu a ochrany stability krajiny sa vyaduje ich periodick, alebo aj trval zatrvovanie. S to najm: zrnitostne ahk, stredne a silne skeletovit pdy, vemi ak glejov subtypy fluvizem, oglejen subtypy stredne a silne skeletovitch pd, ak a vemi ak gleje, ahk pdy na svahoch 7-12, regozeme a erodovan pdy na svahoch 7-12, stredne hlbok pdy na svahoch 7-12, stredne a silno skeletovit pdy na svahoch 7-12, oglejen subtypy v klme 09-10, glejov subtypy PG a GL v klme 07- 10, ako aj vetky oraten pdy v klimatickom regine 10. Do typu T trval porasty patria vetky pdy na svahoch nad 12, plytk pdy, ako aj BPEJ s niou bodovou hodnotou (BH) ako 38. Do typu N nevhodn pre ponohospodrsku vrobu patria vetky pdy na svahoch nad 25, extrmne plytk, zamokren a devastovan pdy. Produkn schopnos pdnych celkov Obraz o rodnosti zemia stanovuje vpoet produknej schopnosti jednotlivch pozemkov, ako aj vpoet priemernej hodnoty produknej schopnosti prislchajcej celmu zemiu. Vpoet sa rob poda nasledovnho vzorca: Set nsobkov vetkch zastpench BPEJ v rmci pdneho celku s ich prslunou bodovou hodnotou stame a delme celkovou vmerou pdneho celku poda vzorca:
Ps =
kde: Ps produkn schopnos pozemku F (E1 x ha) + (E2 x ha) + (E3 x ha)...(En x ha) E bodov hodnota asti pozemku - konkrtnej BPEJ G celkov vmera pozemku [ha]
F G
Vyhodnotenie pre sprvnu delimitciu druhov pozemkov a ich homogenitu v svislosti s TPK realizujeme poda kritri: Nespja do jednho pdneho celku rzne kategrie (napr. O s T). V odvodnench prpadoch (kategrie O + OT, resp. T + OT) musia by splnen kritri uveden v bode 3, resp. 4 - sprvna delimitcia.
341
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) 1. Nespja subtypy s odstupom viac ako dvoch stupov kategorizcie (napr. O1 s O4). Ak no, v odvodnench prpadoch, musia spa kritrium 3, resp. 4 - homogenita pozemkov. 2. Ak s do pdnych celkov zaraovan pozemky s menej kvalitnou pdou, nemal by jej podiel presahova 20 % vmery pozemku - homogenita pozemkov. 3. Ak do pdneho celku s menej kvalitnou pdou s zaraden pozemky s kvalitnejou pdou, nemal by jej podiel presahova vmeru 25 % vmery pozemku, u TTP 25 -30 % - homogenita pozemkov. Plnenie poiadavky homogenity pdnych celkov s urenm plch potrebnej pravy Presnejia metda stanovenia homogenity pozemkov ako poda typologicko-produknch kategri BPEJ je jej stanovenie vpotom (upraven poda Brnyikov, Datko, 1987). Pri vpote percenta homogenity pozemku sa vychdza zo stanovenia potu zhodnosti stabilnch znakov BPEJ zastpench na pozemku voi tej BPEJ, ktor m najviu vmeru. Postup vpotu percenta homogenity (Streansk, Buday, 2006): Vpeme do tabuky vetky BPEJ s kdmi siedmych stabilnch znakov (T, HPJ, S, E, K, H, Z), ktor s zastpen v pdnom celku. Urme ich vmeru a % zastpenia z celkovej vmery pdneho celku (A%). Podiarkneme plone najviu BPEJ a vyjadrme ju ako zhodn v 100% (N=100%). Porovnvame stabiln znaky jednotlivch BPEJ k znakom najzastpenejej BPEJ v pote (kokokrt je zhodnos znakov) a k nim vyjadrujeme percento N: ak je zhodnos znakov: 7 x zhodn = 100,00 %, 6 x zhodn 85,71 %, 5 x zhodn 71,43 %, 4 x zhodn 57,14 %, 3 x zhodn 42,86 %, 2 x zhodn 28,57 %, 1 x zhodn 14,29 %. Ku kadej BPEJ vypotame homogenitu poda nasledovnho vzorca (R %):
R = Ai
Ni 100
kde: R = homogenita [%], A = zastpenie plochy BPEJ [%] N = vskyt zhodnch zloiek BPEJ [%] Stanm jednotlivch R dostaneme homogenitu celho pdneho celku. Na rovinch by mala by minimlne 80 %, v lenitejch zemiach pahorkatn 75 % a v horskej sstave minimlne 70 % homogenita pdnych celkov. Tam, kde z hadiska logiky tvaru a vekosti pdnych celkov sa nedaj dodra uveden zsady vyleovania relatvne homognnych celkov, je sprvnejie vyleni tzv. pecificky heterognne pdne celky, na ktorch by sa mala uplatni osobitn sstava ich vyuvania. Vpoet homogenity pdnych celkov je mon nahradi vpotom produknej schopnosti Ps, priom platia tie ist percentulne kritri. Monos vyuitia pdy na alternatvne ponohospodrske vyuite (primrna, sekundrna, ostatn pda), poda vypotanej produknej schopnosti pozemkov daje, ktor s potrebn k hodnoteniu podmienok delimitcie pd je mon vyui aj pre urenie plch vyuitench na alternatvne ponohospodrske pouitie a na rzne nebiologick ely. Kategrie stanoven Vskumnm stavom pdoznalectva a ochrany pdy (http://www.podnemapy.sk/portal/reg_pod_infoservis/multifunkcne/prim_sek_ost.aspx) primrna, sekundrna, ostatn pda, s vhodnm podkladom pre urenie plch s monosou budceho inho, ako ponohospodrskeho vyuitia. Vyhodnocuj a zohaduj sa nasledovn kritri: Primrna ponohospodrska pda pda, ktor je zo strategickho elu potrebn ponecha pre priame ponohospodrske vyuitie, t.j. pre tak rove pestovania rastln a chovu zvierat, ktor neohroz potravov dostatonos obyvatestva. Je to rodinn striebro krajiny pre ponohospodrstvo a vrobu potravn, preto sa oznauje ako zkladn primrna bzick pda. Z metodickho hadiska ide o pdu, ktor je registrovan v LPIS a z hadiska zalenenia do typologicko-produknch kategrii ponohospodrskej pdy ide o potencilne orn pdy (O1, O2, O3, O4, O5, O6, O7) a striedav polia stredne produkn polia a produkn trvne porasty (OT1). Ide o pdy s najvym produknm potencilom, bodov hodnota BPEJ je v rozpt 38-100 bodov a priemern bodov hodnota BPEJ 70,35 b.
342
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Sekundrna ponohospodrska pda pda, ktor je za predpokladu zujmu spolonosti mon doasne poui na in ako potravinov ely, priom takmto vyuvanm nedjde k jej znehodnoteniu (charakter i vlastnosti ostvaj prakticky nezmenen). Tto pdu je mon vyleni na alternatvne ponohospodrske vyuitie, vrobu bioenergi, na vrobu surovn, na zalesnenie, portov, turistick a rekrean ely a as z neho me by vyuit aj na zbery. Z metodickho hadiska ide o pdu, ktor je registrovan v LPIS a z hadiska zalenenia do typologicko-produknch kategrii ponohospodrskeho pdneho fondu ide o potencilne striedav polia menej a mlo produkn polia a produkn trvne porasty (OT2, OT3), potencilne trvne porasty (T1, T2, T3) a pre agroekosystmy nevhodn zemia (N). Ide o pdy s bodovou hodnotou BPEJ v rozpt 1-55 bodov a priemernou bodovou hodnotou BPEJ 29,43 b. Ostatn ponohospodrska pda pda, ktor by mala by prednostne vyuvan na alternatvne ponohospodrske vyuitie, na pestovanie energetickch plodn a rzne nebiologick ely portov, turistick, rekrean a na zbery. Z metodickho hadiska ide o pdu, ktor nie je registrovan v LPIS, ale patr do ponohospodrskej pdy. Potreba zmien druhov pozemkov pre zabezpeenie plnenia ochranno-ekologickch funkci Posdenie potreby zmien druhov pozemkov pre ochranu vody, pdy, obyvatestva a pre zvenie ekologickej stability zemia sa vykon na zklade stanovench delimitanch kritri: Prevod pd do TTP (lky a pasienky): pdy klasifikovan poda BPEJ ako nevhodn pre orbu (T), hrbka oratenej vrstvy pdy m by 0,10-0,15 m a hbka pdneho profilu menia ako 0,30 m, obsah trku a kamea do 50 %, obsah trku a kamea v orninej vrstve viac ako 50% , vskyt balvanov na povrchu v hustote, ktor znemouje orbu, extrmne zrnitostn zloenie pdy, nebezpeenstvo zplav astejie ako raz za p rokov (inundan zemie), ochrann ndre, poldre, ochrann zatrvnenie v miestach sstredenho odtoku v dolniciach, trval zamokrenie, priom hladina spodnej vody umouje vyuitie lneho porastu, sklon svahu 15 25 (27-47 %), nadmorsk vka viac ako 850 m, zariadenie ochrannho psma s poiadavkou vyuvania ako TTP, pozemok s vmerou do 0,50 ha obklopen inmi kategriami vyuitia, pozemky navrhovan k zatrvneniu v rmci SES a protierznej ochrany. Prevod pd do lesnej pdy: pdy klasifikovan poda BPEJ ako nevhodn pre agrosystmy (N), hrbka orninej vrstvy do 0,10 m, obsah trku a kamea viac ako 50 80 %, vskyt balvanov na povrchu v hustote, ktor znemouje obhospodarovanie na ponohospodrske ely, trval zamokrenie s nemonosou prav na ponohospodrske obrbanie, znehodnotenie ponohospodrskej pdy nletom drevn, ktor nie je eln likvidova, sklon svahu vye 25, resp. 15-25, ako ponohospodrska pda spsobuje devastciu vplyvom erzie, neprstupnos a nedostaton rka pozemku pre ponohospodrsku mechanizciu, vmera pozemku do 0,15 ha, ak pozemok nemono pripoji k okolitm ponohospodrskym pozemkom, obklopen a zatienen lesom a ned sa vyuva na ponohospodrske ely, nevyvinut pdy v horskch oblastiach, zalesnenie v rmci poiadaviek SES a protierznej ochrany.
1.10.3 VEKOS A TVAR PDNYCH CELKOV RESP. NOVCH POZEMKOV
343
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Pdny celok me ma rzny tvar a vekos a poda okolnost sa me cel pdny celok sta jednm samostatnm novm pozemkom alebo bude rozdelen na niekoko novch pozemkov v nslednej etape projektu Nvrh novho usporiadania pozemkov v obvode projektu. O kadom pdnom (projeknom) celku sa predpoklad, e m by dopravne prstupn, erzne chrnen a ekologicky nosn. V zujme optimalizcie potu, vekosti a tvaru pozemkov, charakterizuje sa v sasnom stave poet a vekostn kategrie. Tieto charakteristiky vychdzaj zo smernch vekost pdnych celkov odvodench z vekostnch skupn hospodrstiev a stanovenia potu pdnych celkov v prslunej vekostnej skupine. Prihliada sa na optimlnu (maximlne prpustn) vekos pdnych celkov z hadiska protierznej ochrany a ekologickch poiadaviek. Vo vekovrobnej forme hospodrenia sa tvoria nov pozemky najastejie vo vekosti pdnych celkov, priom platia kritri ako pri tvorbe pdnych celkov. Pri hodnoten vekosti a tvaru pozemkov v sasnom stave sa pozornos sstreuje hlavne na pdne celky ornej pdy, lebo ich obrbanie je oproti inm druhom pozemkov vrazne nronejie a pozemky pecilnych kultr sa vyleuj poda zvltnych poiadaviek. Smern vekosti pdnych celkov plone vch foriem hospodrenia, kde sa predpoklad, e vekosti novch pozemkov zostvaj vo vekosti pdnych celkov. Tab. . 3 Vekos a tvar pdnych celkov ornej pdy vch foriem hospodrenia Druh hospodrenia Vekostn skupina hospodrstva Vekos pdneho celku [ha] [ha] Farmy 10 50 5 10 50 100 10 20 Ponohospodrske podniky nad 100 20 50 Tvar a vekos pdnych celkov pre najefektvnejie vyuitie mechanizanch prostriedkov je krunica - v praxi nerealizovaten, preto sa vyuva hon s pravidelnmi stranami - tvorec, obdnik Pre menie pozemky je lep obdnik, tvar tvorca je vhodn vtedy, ke jeho strana dosahuje dku aspo 600 700 m. Pozemky s vou dkou ako je 2000 m sa neodpora vytvra. Z dvodov efektvneho vyuvania mechanizanch prostriedkov sa vyaduje, aby dlhie strany pozemkov boli navzjom rovnoben, kolm, zoikmen k stranm a pod uhlom 60o120o. Tvary pozemkov z hadiska ekonomickho vyuitia ponohospodrskymi mechanizmami meme rozdeli do piatich skupn takto: pdne celky s rovnobenmi stranami nad 20 ha tvar 1 pdne celky s rovnobenmi stranami do 20 ha tvar 2 pdne celky, ktor meme rozloi na pravideln rovnobenky tvar 3 pdne celky v tvare trojuholnkov a pravidelnch mnohouholnkov tvar 4 pdne celky v tvare nepravidelnch mnohouholnkov tvar 5
Obr. 6 Vhodn tvary novch pozemkov resp. pdnych celkov na ornej pde Na nvrh tvaru, vekosti a polohovho rozmiestnenia ponohospodrskych pozemkov v terne sa z hadiska ponohospodrskej vroby odpora: optimlny pomer rky a dky novho pozemku je 1:5 pri vmerch do 10 ha. Minimlna rka pozemku sa odpora 6 m, pri vch pozemkoch nad 10 ha je vhodn obdnikov tvar pozemku s pomerom strn 1:2 a 1:3. v lenitom terne je prpustn aj tvar n-uholnkovho rovnobenka, ktorho iadny z vntornch uhlov by nemal klesn pod hodnotu 50o. Je potrebn zhodnoti vetky mon vplyvy miestnych podmienok a pokia to miestne podmienky dovolia, je potrebn v o najvej miere uplatova ekonomick parametre novo navrhnutch pdnych celkov, resp. novch pozemkov. Odporame venova zven pozornos vslednm pdnym celkom,
344
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) nakoko nehomognne parametre mu nsledne skomplikova vyleovanie novch pozemkov. Aj z uvedenho dvodu, u v tejto etape premame o situovan novch pozemkov do pdneho celku. Tvar pdnych celkov ovplyvuje v znanej miere konfigurcia ternu, ktor patr medzi faktory ovplyvujce rozvoj erzie, je nutn zohadova ete v alch smeroch. Ide o to, e vina ponohospodrskych mechanizmov je uren pre prcu do istho sklonu svahu; na strmch svahoch sa musia pova mechanizmy pecilne. Mechanizan prstupnos m tri triedy: Trieda mechanizanej prstupnosti (M I) je na svahoch v rozmedz sklonu 0-8o. Pri obrban je mon poui vetky ben mechanizmy. Trieda mechanizanej prstupnosti (M II) je v rozmedz 8-10o. Jedn sa o prechodn stupe a je mon pouva ahie ben mechanizmy s pravou. Trieda mechanizanej prstupnosti (M III) m rozmedzie 10-15o a pri obrban treba poui pecilnu svahov techniku. Pozemok by mala tvori jedna trieda mechanizanej prstupnosti. Striktn dodriavanie tohto pravidla by vak viedlo k znanmu roztrieteniu pdneho fondu, preto sa pripa maximlne 20 % plon podiel najbliej vyej triedy mechanizanej prstupnosti. Plochy s rozdielnou expozciou prijmaj rzne mnostv slnenho tepla. Potom vykazuj rozdielne vnosy, in dobu dozrievania a pod. Je mon v nich svahovch kategrich zapja do jednho pozemku plochy s expozciou liacou sa a o 180o (ale s prevahou na junej alebo severnej strane), u svahov v oblasti M II o 90o a u svahov pri hornom okraji MIII tie o 90o ale tak, aby sa neprechdzalo z junej expozcie na severn. Poiadavka homogenity pdnych vlastnost v rmci jednho pdneho celku patr medzi zkladn prrodn faktory urujce vekos a tvar. Dka pdneho celku m najv vplyv na hospodrnos mechanizanch prc a efektvne vyuitie strojov. Koeficient vyuitia agregtov v zvislosti na dke najskr prudko stpa a po prekroen uritej hranice sa vrazne nemen. Minimlna ekonomick dka sa uvdza 200 m, maximlna 2000 m. Optimlne dky pdnych celkov pre jednotliv skupiny mechanizanch prostriedkov s potom: I. skupina strojov (zber 6-8 m) 800-1000 m, II. skupina strojov (zber 3,5-4,5 m) 500-700 m, III. skupina strojov (zber 2-3 m) 400-500 m, IV. skupina strojov (zber 1-2 m) 300- 400 m. rka pdnych celkov m umoova prcu v oboch smeroch (orba, kultivan prce), v niektorch prpadoch aj v prienom smere alebo v uhloprienom smere (prprava pdy). rky pdnych celkov v rovinatch zemiach s ohadom na uveden optimlne dky by mali by nasledovn: - I. skupina strojov (zber 6-8 m) 450-550 m, II. skupina strojov (zber 3,5-4,5 m) 300-400 m, III. skupina strojov (zber 2-3 m) 200-400 m, IV. skupina strojov (zber 1-2 m) 100-200 m. V svahovitch zemiach, kde psob vinou plon vodn erzia, rka pdneho celku je zvisl od vypotanej prpustnej dky svahu. STN 75 4501 uvdza odporan rozmery a vekosti pdnych celkov na ornej pde v zvislosti od sklonu svahov nasledovne: Tab. . 4: Odporan rozmery a vekosti novch pozemkov resp. pdnych celkov na ornej pde Kategria Dka rka Plocha Kategria erzie svahovitosti pdneho celku pdneho celku pdneho celku [m] [m] [ha] 0 3 750 400 30 bez erzie 3 7 550 250 10 20 stredn erzia 7 12 400 250 5 10 siln erzia nad 12 delimitcia do TTP ubovon extrmna erzia Vmera pdneho celku je sinom optimlnej dky a rky. Maximlne vmery pdnych celkov pre jednotliv skupiny mechanizanch prostriedkov, vyplvajce z vyie uvedench ukazovateov by mali by takto: I. skupina strojov (zber 6-8 m) 36-55 ha, II. skupina strojov (zber 3,5-4,5 m) 15-21 ha, III. skupina strojov (zber 2-3 m) 8-15 ha, IV. skupina strojov (zber 1-2 m) 3-8 ha. Z doteraz uvdzanch ukazovateov vekosti a tvaru pdnych celkov meme zhrn nasledovn odporan vmery, dku a rky pdnych celkov pre farmy a drustv: Vekos pdneho celku pre niny a roviny 30 50 ha Vekos pdneho celku pre svahov podmienky 20 ha Minimlna ekonomick plocha 2 ha
345
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Optimlna pracovn dka 400 500 m Minimlna pracovn dka 200 m Minimlna rka pozemku 50 m
Veobecne je mon odporui vytvranie pdnych celkov o vekosti do 50 ha v rovinatch zemiach a 20 ha v lenitejch zemiach s umiestnenmi dkami v smere vrstevnc.
1.10.4 PREJAVY DEGRADCIE A POTREBA OCHRANY PDY

K najvznamnejm procesom degradcie ponohospodrskej pdy, ktor maj priamy vzah k usporiadaniu a funknmu vyuvania pdy patr fyziklna degradcia. Do fyziklnej degradcie ponohospodrskej pdy zaraujeme erziu pdy, podpovrchov zhutovanie a zbery ponohospodrske pdy pre neponohospodrske innosti. Podpovrchov zhutovanie pdy Zhutnenie pdy (Streansk, Buday, 2006) je vznamn proces degradcie pdy ovplyvujci tak produkn funkciu pdy, ako aj jej nchylnos na in degradan procesy pdy a krajiny (erzia pdy, zplavy). Zkon . 220/2004 o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy v 6, odseku 2 uvdza povinnos vlastnka, resp. uvatea ponohospodrskej pdy vykonva agrotechnick opatrenia, ktor predchdzaj hrozbe zhutnenia ponohospodrskej pdy a zhutneniu ponohospodrskej pdy, a to najm sprvnou vobou plodn, osevnch postupov a technolgi obhospodarovania. Nadmern zhutovanie pdy m bu svoj primrny pedogenetick pvod, alebo je vyvolan sekundrnymi technologickmi vplyvmi. Primrne faktory procesu zhutovania vyplvaj z psobenia prrodnch sl na pdu a ich spolupsobenie s vntropdnymi silami. Procesy navlhovania a vysuovania, napuiavania a zmrovania, zamzania a rozmzania a pod. spsobuj objemov zmeny pdy a jej zhutovanie. Mechanizmus objemovch zmien vo vzahu k zhutovaniu pdy je zvl dleit na akch pdach. Sekundrne technognne vplyvy (spsoben innosou loveka) nadmernho zhutovania pd mono spja s nedostatkami hospodrenia na pde. Ide predovetkm o jednostrann intenzifikciu vrobnho procesu, nedostatky v organizanom usporiadan pdneho fondu, nadmern vekos a nevhodn tvar pozemkov, nzku dopravn prstupnos, ale aj nevhodn truktru osevu, nedostatky v striedan plodn, nedocenenie vznamu organickch hnojv, nepriazniv vplyvy tekutch exkrementov zo ivonej vroby aplikovanch na pdu, zanedbanie udriavania primeranej pdnej reakcie vpnenm pdy. Osobitne zvanou prinou nadmernho zhutovania pd s ast prejazdy akch mechanizmov po poli za nadmernej vlhkosti pdy. Nadmern zhutnenie pd mono asto pozorova a do hbky 0,6 a 0,7 m. Pretoe podornica je mimo dosahu benej agrotechniky, nepriazniv vplyvy zhutnenia a jeho neiaduce vplyvy sa akumuluj v tejto asti pdneho profilu. Nadmernm zhutnenm s najviac postihovan HPEJ: kategrie stredne akch (prachovch) pd v podorni spravidla so zvenm obsahom lu so znenou priepustnosou pdneho profilu, kategrie akch pd. Zbery ponohospodrskej pdy Vzhadom k relatvne nzkej rovni vmery ornej pdy na 1 obyvatea SR a vzhadom k jej len priemernej produknej schopnosti, zbery pd na neponohospodrsku innos (v sasnosti viac ako 5 ha denne, s predpokladom alieho zvyovania) sa stvaj vznamnm degradanm procesom ponohospodrskej pdy v SR. Pre nvrh funknho vyuvania zemia je preto ochrana najkvalitnejch pd (a ich vylenenie) zkladnm ukazovateom. V sasnosti platn legislatva vyaduje pri kadom obstarvan a spracvan projektov pozemkovch prav, zemnoplnovacej dokumentcie, a inch nvrhov poda osobitnch predpisov, dba na ochranu ponohospodrskej pdy a riadi sa zsadami ochrany pred zbermi na neponohospodrsku innos (Streansk, Buday, 2006). Pre ochranu
najkvalitnejch pd pred zberom na neponohospodrsku innos s zaraden pdy poda 7miestneho kdu BPEJ do deviatych skupn kvality (prloha . 3 zkona . 220/2004), priom najkvalitnejie s v skupine 1 a najmenej kvalitn v skupine 9.
346
1.11 ORGANIZAN, AGROTECHNICK A BIOLOGICK OPATRENIA NA PONOHOSPODRSKEJ PDE

Kapitola je spracovan na podklade a kombinciou literatry: STN 75 0142, STN 75 4501, Antal, 2005, 1985, 1984, Dumbrovsk, 2004, Hla a kol., 2003, Janeek a kol. 2007, Jambor, P, Ilavsk, B. 1998., Janeek, 1992, Streansk, 2004. Citcie v texte alej neuvdzam. 1.11.1 ORGANIZAN PROTIERZNE OPATRENIA K najjednoduchm protierznym opatreniam patria zsahy organizanho charakteru. Vychdzaj predovetkm zo znalost prin erznych prejavov. Veobecn organizan protierzne zsady s: skor termn vsevu plodn, bezorebn siatie plodn, siatie viacronch krmovn a rozmiestovanie plodn vzhadom na svahovitos pozemkov. Organizan protierzne opatrenia nemaj vplyv na plon zber na spolon zariadenia a opatrenia, maj predovetkm odporac charakter. Medzi zkladn organizan opatrenia patria: 1) Protierzna organizcia zemia Rozumieme delimitciu pdneho fondu a prava tvaru, vekosti a rozmiestnenia pdnych celkov a cestnej siete zohadujca poiadavky ochrany pdy (ale aj ponohospodrskej vroby, vodnho hospodrstva a pod.). Pri delimitcii pdneho fondu sa riei rozmiestnenie jednotlivch druhov pozemkov, t. j. ornej pdy, pecilnych druhov pozemkov a trvalch trvnych porastov, ako aj pdy navrhnutej na zalesnenie. Podstatn je predovetkm uri definitvne hranice medzi ponohospodrskou pdou a lesnou pdnou. Delimitanmi kritriami sa podrobne zaober predchdzajca kapitola. Ochrann zatrvovanie a zalesovanie je bu vsledkom delimitcie pdneho fondu, alebo vyhodnotenia erznej ohrozenosti pdy. Ochrann zatrvnenie sa pouva predovetkm pre: znenie zmyvu pdy na prpustn hodnoty (napr. na plytkch pdach a na svahoch nad 12o), na ochranu dolnc, aby sa obmedzil povrchov odtok vody a odnos pdy z pozemkov, na ochranu zastavanch zem a vodnch zdrojov v podobe sedimentanch psov, na plochch vrazne ohrozench vodnou erziou, najm vtedy ak ich nie je mon obhospodarova dostupnmi mechanizanmi prostriedkami pozd brehov vodnch tokov a ndr (tzv. buffer zny), priom psobia ako zchytn opatrenia povrchovho zmyvu. rku je nutn prispsobi miestnym podmienkam (min. 10 m). Ochrann psy vodnch tokov a ndr je vhodn zapoji do systm MSES (vzhadom na parameter ako miestny biokoridor alebo interakn prvok). Ochrann zalesnenie sa pouva na zabrnenie odnosu pdy na extrmne svahovch pozemkoch. Realizuje sa ako zalesovanie plon a psov. Ide o plochy: ponohospodrskej pdy nad 20o, nevhodn pre ponohospodrske vyuvanie (klasifikovan poda BPEJ), zamokren pdy, stre, vmole a pod., pdy znane znehodnoten samonletom, pdy s nevyvinutm pdnym profilom (HPJ 97). 2) Protierzne rozmiestnenie plodn Protierznym rozmiestovanm plodn na zem ohrozenom erziou sa vyuva rozdielny protierzny inok jednotlivch plodn, vyjadren rozdielnymi hodnotami faktora C. Konkrtne hodnoty C faktora v jednotlivch obdobiach ich vvoja, vrtane pouitej agrotechniky s podrobne rozpsan v Metodickch tandardoch projektovania pozemkovch prav. Veobecne meme poda vplyvu na priebeh erznych procesov rozdeli plodiny na tak, ktor maj:
347
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Dobr pdoochrann inky (plodiny s vysokou protierznou innosou) sa prednostne pestuj na pozemkoch so sklonom nad 21 % ( 12), patria sem: lesy, ke maj dobre zapojen porast, nie s spsan a nemaj znien podrast, trval trvne porasty, ke pokrvaj pdu poas celho roka a nie s na nich vrazn stopy po kolesch mechanizmov, po pascich sa zvieratch, trvne mieanky, ke zabezpeuj dostaton pokrytie pdy u v roku svojho zaloenia a nezredn ani v neskorch rokoch, hustosiate viacron plodiny/krmoviny (atelinoviny, atelinotrvy, trvne porasty at.), ak sa dobre vydaril letn vsev a na jese sa vytvoril zapojen podrast. Stredne dobr pdoochrann inky (plodiny s dobrou protierznou innosou) sa prednostne pestuj na pozemkoch so sklonom od 12 % ( 7) do 21 % ( 12). Patria sem: hustosiate jednoron ozimn kmne mieanky, ke pred prchodom zimy dobre zakorenia a vytvoria dobre zapojen porast, jarn obilniny s podsevom atelinovn. zkoriadkov plodiny - obilniny, strukoviny, repka olejka; medziplodiny, an at. Slab pdoochrann inky (plodiny s nzkou protierznou innosou) sa prednostne pestuj na rovinnch pozemkoch. V odvodnench prpadoch a v obmedzenom rozsahu sa pestuj aj na pozemkoch so sklonom menm ako 12 % ( 7). patria sem: rastliny, ktor sa sej na jar, v ase jarnch zrok a vetrov ete nepokrvaj pdu, ale do prchodu letnch brok u vytvoria dostatone siln porast. Sem patria aj zemiaky saden do riadkov a iastone aj vini hroznorod. rastliny siate do irokch riadkov (irokoriadkov plodiny), ktor vyaduj ist medziriadky. S to najm kukurica siata, kmna repa, slnenica ron a tabak. Patr sem aj cukrov a kmna repa, ale t sa na svahoch a na viatych pieskoch nepestuje, prpadne len vemi mlo. Pdoochrann inky plodn sa vyuvaj pri protierznom umiestovan na svahu, priom odporame: Na plochch mierne ohrozench erziou je vhodn umiestova plodiny so slabmi a zlmi inkami, priom pri zemiakoch a kukurici odporame pri rke pozemku, resp. pdneho celku viac ako 300 m bezpodmienene realizova protierznu agrotechniku, resp. prerui svah vsakovacm psom. Na plochch stredne erzne ohrozench odporame pestova plodiny so slabm a strednm inkom, priom je potrebn bezpodmienene realizova protierznu agrotechniku. Na plochch vrazne ohrozench vodnou erziou odporame pestova zkoriadkov plodiny, kde sa predpoklad minimlne spracovanie pdy.
Obr. 6 Kalendr plodn (VPOP)

348
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) 3) Tvar a vekos pdnych celkov resp. novch pozemkov Odpora sa, poda monost, pdne celky (plat aj pre nov pozemky) umiestova najdlhou stranou rovnobene s vrstevnicami, rka pozemku v smere sklonu ternu mus by menia alebo rovn prpustnej dke nepreruenho odtoku vody po svahu. Je potrebn zhodnoti vetky mon vplyvy miestnych podmienok a pokia to miestne podmienky dovolia, je potrebn v o najvej miere uplatova ekonomick parametre novo navrhnutch pdnych celkov, resp. novch pozemkov. Odporan tvarov a vekostn parametre, umiestnenie pdnych celkov vzhadom na ochranu pdy pred erziou, tvorbu homognnych (primeranos vzhadom na pdny pokryv, sklonitos, expozciu relif a pod.) pdnych celkov, plnenie poiadavky homogenity pdnych celkov s urenm plch potrebnej pravy podrobne riei predchdzajca kapitola. 4) Protierzne rozmiestnene cestnej siete Patr k dleitm regultorom povrchovho odtoku, nesmie vytvra monos vzniku neprpustnch foriem erzie. Cestn sie mus by rieen tak, aby okrem zabezpeenia dopravy na zujmovom zem plnila aj lohy protierznej ochrany (napr. preruenm, zachytenm a odvedenm povrchovho odtoku zrkovej vody na svahu) a nebola prinou vzniku erznych rh, vmoov a str. dolnicov pon cesty treba chrni cestnmi priekopami, cesty na svahoch treba navrhova v maximlnom sklone 15 % (8,5), o je mon dosiahnu viacnsobnou zmenou smerovho polygnu trasy cesty (cesta s protismernmi oblkmi). V rmci posdenia sa riei rozbor sasnej aj predpokladanej hospodrskej innosti pre stanovenie poiatonch parametrov pre trasy a kontrukciu ponch ciest (vhadovch intenzt). K tomu je potrebn: zisti prevldajci typ ponohospodrskej innosti (rastlinn vroba, rastlinn a ivona vroba alebo len ivona vroba), zhodnoti potreby elovho prepojenia jednotlivch pozemkov s hospodrskymi objektmi a ich vzjomn prepojenie v nadvznosti na pln rozvoja ttnych ciest, zisti el existujcich ponch ciest (prepojenie medzi obcami, nvznos na lesn cestn sie, sprstupnenie ponch trat, vodohospodrskych objektov, lokalt s abou nerastov, zhradkrskych osd, a. i.). Pri predbenom urovan kategrie cestnej komunikcie treba posdi, i vyhovuje poiadavkm terajch a vhadovch intenzt v prslunch dopravnch podmienkach. Cestn sie je potrebn navrhn vo vzahu k vodnej erzii. Nevhodne zaloen a rieen komunikan sie me by prinou a katastroflnej vodnej erzie, prejavujcej sa napr. vznikom vmoov a str. Cestn sie je potrebn prekonzultova s uvateom pdy. Vyhodnot sa spsob odvodnenia cestnho telesa a priahlch objektov, priom je potrebn sledova aj zastenie do recipientov. Pon cesty a cestn zele dotvra rz krajiny a zvyuje biodiverzitu zemia. Posdi sa zdravotn stav cestnej zelene. Odporu sa rez resp. prerezvka drevn a krkov tvoriacich cestn zele vzhadom na zisten skutonosti. 5) Protierzna organizcia pasenia Pravidelne prepsan pozemky sa vyznauj nzkou a hustou mainou plazivch a pri zemi rastcich druhov. O o niie s rastliny na povrchu, o to spletitejiu sie koreov vytvraj pod zemou, m pdu spevuj, chrnia ju pred erziou a zrove inne zadruj vodu. Prednos pastvy oproti koseniu spova v tom, e zvierat rozruuj svisl mainu a tak vytvraj miesta vhodn pre klenie a rast druhov rozmnoujcich sa semenami. Extenzvna pastva sa tie prejavuje nerovnomernm vypsanm a zostatkom skupn rastln pre dobytok potravinovo nezaujmavch. Tieto druhy sa daj potlai vasnm kosenm nedopaskov skr, ako staia odkvitn a vysemeni sa. Opusten pastviny zarastaj nletom drevn a zrove na nich prevldaj vysok trvy, ktor zatieuj a vytlaj vinu byln niieho vzrastu. Naopak, vsledkom intenzvneho spsania vznikaj jednotvrne porasty s prevahou ateliny plazivej a ppavy, z ktorch mizn pre pasienky typick byliny. Vek koncentrcia zvierat na jednom mieste vedie k nadmernmu ulapvaniu a narueniu trvnej mainy, o je bezprostrednou prinou vodnej erzie na pasienkoch. Erzne kdy sa daj rozhodne obmedzi pouvanm sstavy vhodne situovanch a upravench nhonovch ciest vybudovanch v rmci pozemkovch prav a zavedenm organizovanej postupnej pastvy (opltky). Zrove je potrebn zaisti pastvu v dadivom poas na mlo
349
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) svahovitch pozemkoch, resp. poui nhradn kmenie zo abu. Z hadiska protierznej ochrany pdy na pasienkoch je potrebn hada monosti pre: minimalizciu potu prechodov pasench zvierat medzi stajou a prstrekom, minimalizciu potu pasench zvierat na jednotku plochy pastviny, rozmiestnenie napjaiek tak, aby trasa prechodu zvierat k nim nebola viac ako 200-500 m, tak kontrukn rieenie napjaiek, aby sa v ich okol nerozbahovala a nerozlapvala pda, spevnenie frekventovanch nhonovch ciest a plch, na ktorch sa intenzvne zhromauj zvierat - plochy okolo stabilnch napjaiek musia by spevnen, pri mobilnch napjakch je potrebn ich premiestovanie.
1.11.2 AGROTECHNICK PROTIERZNE OPATRENIA Agrotechnick protierzne opatrenia maj za cie najm zvi infiltran schopnos pdy, zni erodovatenos pdy a chrni povrch pdy pred psobenm kinetickej energie daovch kvapiek a povrchovo odtekajcej vody. Agrotechnick opatrenia s zaloen na minimalizovan asovho obdobia, kedy je pda bez vegetanho krytu. 1) Vrstevnicov obrbanie pdy Protierzna agrotechnika, t.j. spsob obrbania ponohospodrskej pdy v ktorom sa vetky agrotechnick zsahy (smer orby, siatie a vetky ostatn kultivan a zberov opercie) vykonvaj v smere vrstevnc alebo nanajv s malm odklonom od tohto smeru, s obracanm pdy v smere proti svahu. Spracovanie pdy v smere vrstevnc zniuje zmyv pdy na svahu so sklonom 2-7% o 40%, na svahu 7-12% o 30% a na svahu 12-18% o 10%. inok samotnej orby po vrstevnici sa prejavuje znenm povrchovho odtoku najm v medzivegetanom zimnom obdob, ke je pda bez vegetanho krytu. Intenzita vodnej erzie sa zniuje a o 40 %, a to v zvislosti od sklonu svahu a od pestovanej plodiny. O nieo men ochrann vplyv sa pozoroval pri ach pdach a pdach so silne uahnutm podornim - tu sa najviac poaduje podrvame, ktor robme do hbky 45 cm, aby sa tak podporila vsakovacia schopnos pdy. Men vplyv vrstevnicovej orby sa tie pozoruje aj u ahkch pd, kde rchlo zanik stav nakyprenosti po orbe. Vrstevnicov a brzdov orba chrni pdy aj pred veternou erziou, a to zvyovanm drsnosti a vlhkosti povrchu pdy, ako aj psobenm na rovnomernos snehovej pokrvky na povrchu pdy, m sa zabrauje vzniku holomrazov a rozruovaniu povrchovej vrstvy pdneho profilu. 3) Redukovan obrbanie resp. minimalizan technolgie Zkladom je redukcia potu mechanickch zsahov a intenzity obrbania pdy. Vyuva spjanie operci, napr. predsejbov prprava pdy sasne so sejbou, prpadne pri sejbe sa mu aplikova hnojiv alebo pesticdy (viacfunkn stroje a agregty). Povrch pdy po sejbe je pokryt na 15 - 30 %. 4) Pdoochrann technolgie Sejba do neobrobenej pdy (No - till) - pda sa pred sejbou ani poas vegetcie neobrba, osivo sa seje pecilnou sejakou schopnou sia do neobrobenej pdy, prpadne sa ou zapracuj aj PH. Buriny sa niia chemicky. Nastielacia technolgia (Mulch till) Pda sa pred sejbou obrob tzv. Podrezanm strniska, povrch pdy sa nadvihne, ale podrezan strnisko alebo pozberov zvyky inch rastln zostvaj na povrchu pdy. Po sejbe pecilnymi sejakami zostva 30 - 60 % povrchu pdy pokrytch rastlinnmi zvykami. 6) Mulovanie, nastielanie Podstatou mulovania je pokrytie povrchu pdy vrstvou organickho alebo anorganickho materilu, najm z dvodu potlaeniu rastu burn. Mul me by slama, kra, tiepka, flia, geotextlia a pod. 7) Brzdovanie Protierznu innos vrstevnicovho obrbania pdy (max. odklon 30o) meme ete zvi tzv. brzdovou orbou, ktor spova v tom, e pouitm osobitne upravenho pluhu sa na zoranom poli vytvraj vo vzdialenosti pribline 0,8 m ojedinel vrstevnicov brzdy hlbok a 0,5 m. Aby tieto
350
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) brzdy neboli prieton, preruuj sa po 50 a 200 m smykovanm v smere sklonu svahu. Takto upraven svah inne zadruje vodu, sneh i erodovan pdu. Tento spsob protierznej ochrany, vhodn i pre trval trvne porasty, sa odpora pouva najm v suchch oblastiach, kde prinou kodlivej erzie pdy s ojedinel prvalov dade. Na rozdiel od brzdovej orby, kde rozchod brzd zvis len od kontrukcie pecilneho pluhu, pri brzdovan meme rozchod brzd uri aj vpotom. Akumulan kapacita brzd je limitovan pouitm pluhom, t.j. dosiahnutou hbkou brzdy a sklonom zemia. 8) Jamkovanie povrchu pdy Podobn protierzny inok ako brzdovanie, t.j. zachytenie povrchovo odtekajcej vody a jej pretransformovanie na vodu podpovrchov, ako aj zadriavanie transportovanch pdnych astc, m aj tzv. jamkovanie povrchu pdy. Pod pojmom jamkovanie povrchu pdy rozumieme vytvorenie rzne vekch vzjomne nespojitch priehlbn (miniatrnych ndr, jamiek) na povrchu pdy, a to bu pecilnymi jamkovami, alebo tzv. preruovanm a krovm (prienym) brzdovanm. Vytvranie priehlbn (jamiek) na povrchu pdy preruovanm brzdovanm spova (je zaloen) na preruen vyoranch brzd malmi hrdzkami vo vzdialenosti pribline 4-5m. Rozchod brzd v tomto prpade je 3 a 4m. Krov (priene) brzdovanie je zaloen na dvojnsobnom brzdovan pozemku, a to vo dvoch navzjom kolmch smeroch, Rozchod brzd v tomto prpade je 1 a 2m. Jamkovanie, ako protierzne opatrenie m vznam aplikova len na tch pozemkoch, ktor s chrnen pred prtokom cudzch povrchovch vd. 9) Protierzne osevn postupy Protierzne osevn postupy sa navrhuj v prpadoch pozemkov s vekm sklonom, s vraznou vertiklnou a horizontlnou lenitosou, kde u nie je mon realizova pracovn opercie naprie svahom alebo v prpadoch nepriaznivho tvaru a prstupnosti pozemku, resp. v prpadoch erzneho ohrozenia vodnch zdrojov v ochrannch psmach. V tchto podmienkach je potrebn systm hospodrenia plno podriadi poiadavkm protierznej ochrany. Pozemky silno ohrozen je potrebn vyleni do samostatnho osevnho postupu, zabezpei rastlinn kryt vo vej asti roka aj poas zimnho obdobia. Toto si vyaduje vyli plodiny s nzkou protierznou innosou a zvi zastpenie plodn s vysokm protierznym inkom. Protierzny osevn postup je asov postupnos striedania plodn na tom istom hone zabezpeujca podmienku neprekroenia prpustnej straty pdy: C OP C prp kde: COP faktor vegetanho krytu a obrbania pdy pre navrhnut protierzny osevn postup, Cprp prpustn hodnota faktora vegetanho krytu a obrbania pdy pre dan zujmov zemie, t.j. tak hodnota faktora C, ktor zabezpe, e na vyetrovanom pozemku nebude prekroen prpustn strata pdy. STN 75 4501 uvdza konkrtne prklady protierznych osevnch postupov pre zemia ohrozen vodnou erziou pre 6, 8, 9-honov osevn postup 10) Protierzny smer vsadby pecilnych druhov pozemkov Vsadba pecilnych plodn v priamych radoch s malm pozdnym sklonom tak, aby sa nesstreoval povrchov odtok na pdnom celku a aby nepretekala voda y jednho radu do druhho radu. Monos protierzneho smeru vsadieb je obmedzen sklonom relifu, jeho konfigurciou a dostupnou mechanizciou. Smer rovnch radov vsadby typickch pre chmenice, vinice, ovocn sady, podstatne ovplyvuje agrotechnick zsahy v medziradoch a tm erznu ohrozenos. V terne nelenitom, a mierne lenitom, pri sklonoch 1 7o, je mon zamedzi sstreovaniu odtoku vo vntri pozemku vobou smeru vsadby v malom pozdnom sklone ikmo k smeru vrstevnc (max. 16o). 11) Zatrvnenie medziradov v pecilnych druhoch pozemkov Z protierzneho pohadu je pouitie zatrvnenia medziradov v sadoch, viniciach a chmeniciach vhodn pri sklone ternu 7 -12o (12-21%) pri pdach nepriepustnch a ahko erodovatelnch u od sklonu 4o (7%). Jeho elom je zaistenie vegetanho krytu plodinou s vysokm protierznym inkom. Pred vsadbou je potrebn upravi tern tak, aby prkmenn psy boli vyven nad psy zatrvnen. Prkmenn ps je oetrovan metdou herbicdneho horu. Trva medziradov je opakovane kosen (4-8 x) a s vhodou ukladan na povrch pdy v prkmennom pse ako nstielka. Navrhnut opatrenie odstrni
351
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) vodn erziu takmer na rove TTP znenm hodnoty faktora vegetanho krytu a agrotechniky C. Ak sa trval zatrvnenie kombinuje s vsadbou s miernym odklonom v smere vrstevnc, je mon vyui psov striedanie plodin niekoko medziradov sa navrhne k zatrvneniu a alie bud obrban benou agrotechnikou. Potom bude vsledn hodnota faktoru C zodpoveda venmu priemeru hodnt faktora C vsadby v iernom hore a vsadby so zatrvnenm medziradm. Hodnota faktora P sa zni na hodnotu psovho striedania plodn pri danom sklone a rke psu. 12) Krtkodob porasty v medziradoch v pecilnych druhoch pozemkov Pestovanie podkultr vo vsadbch pecilnych druhov porastov sa me vyuva vo vetkch medziradoch, alebo len u niektorch, s prihliadnutm na smer vsadby (v smere vrstevnc). Toto opatrenie zniuje vodn erziu podobne ako zatrvnenie, avak s niou innosou. Na vsev sa pouvaj rzne druhy plodn v istej kultre alebo v zmesi. Vsev je podmienen dostatonou vlhkosou pdy pre klenie. Rastliny sa mu pokosi a necha ako mul na povrchu pdy medziradov, resp. plytko zapracova do pdy ako zelen hnojenie. Prnosom je obohatenie pdy o organick hmotu. 13) Mulovanie v pecilnych druhoch pozemkov Pri mulovan (nastielan) pdy vo viniciach a sadoch je potrebn zaisti hrbku 10-20 cm nstielky organickej hmoty. Pri doasnom mulovan sa dva vrstva 10-15 cm po ukonen jarnch prc a na jese sa zaorie. Pri trvalom nastielan sa pridva nastielan organick hmota tak, aby nstielka bola v hrbke asi 20 cm. Zdrojom nstielky me by materil zskan na mieste (drven vetvy, prty vinia, ozimn podkultry), alebo dovezen slama obilnn, kukurice a pod. Mulovanie sa odpora na erzne ohrozench pozemkoch sadov a vinc v sklone 7-10o (12-18%). Mulovanie vrazne obmedzuje erziu, zmenuje alebo vyluuje potrebu kultivcie, zniuje vpar, zvyuje vsakovanie zrkovej vody. 14) Hrdzkovanie a jamkovanie povrchu pdy v medziradoch v pecilnych druhoch pozemkov Tmto opatrenm sa zadruje zrkov voda na povrchu pdy a predluje sa doba jej infiltrcie do pdneho profilu. Jamkovanie sa d vykonva pri vsadbe v ubovonom smere, pri rznych sklonoch pozemku. Pri smere vsadby po spdnici a pri vyej sklonitosti zemia m niiu innos. Jamkovan plocha m hodnotu faktora innosti protierznych opatren "P" v zvislosti na sklonu ternu: 2-7 % hodnota faktora P = 0,25; sklon ternu 7-12 % hodnota faktora P = 0,30; sklon ternu 12-18 % hodnota faktora P = 0,40; sklon ternu 18-24 % hodnota faktora P = 0,45. 14) Bezorebn spsob obnovy TTP Jedn sa o etrn spsob obnovy poloprirodzench, resp. preriedench porastov TTP. Vykonva sa dosievanm alebo prsevom trvnych porastov. Dosievanie TTP - osivo vhodnch druhov sa vysieva do viac alebo menej medzerovitej mainy. Pda sa len sasti povrchovo spracovva (brny, smyk, kombintor), alebo sa nespracovva vbec. Vykonva sa plonm vsevom na iroko v jarnom obdob, na vlhch stanovitiach i v letnom obdob. U pasienkov a porastov so striedavm vyuitm je mon dosev vykona pred nslednm spsanm zvierat pri pohybe zatlaia semen do pdy. Prsev TTP jedn sa o zapravenie osiva konkurenne vhodnch druhov do pvodnej, iastone naruenej (preriedenej) pdnej mainy. Prsev sa me vykona na vlhch, menej oslnench a vyschavch stanovitiach po prvej kosbe, do polovice jna. Na ostatnch stanovitiach sa prsev vykonva vemi skoro na jar, pokia mono u do rozmzajcej pdy. 15) Radiklna obnova TTP Vykonva sa u degradovanch porastov s vysokm zastpenm burinnch a mlo hodnotnch rastln, s nzkou krmovinovou hodnotou, resp. s vskytom jedovatch druhov rastln, v nadvznosti na zhoren podmienky stanovia (zamokrenie, nedostatok ivn a pod.). Dvodom pre vobu radiklnej obnovy je vykonanie vch rekultivanch zsahov na stanoviti (plon odvodnenie). Radiklna obnova sa d vykonva orebnm a bezorebnm spsobom. Radiklna obnova orbou sa z asovho hadiska rozliuje na tzv. klasick obnovu orbou s doasnm zaradenm plochy do ponho osevnho postupu (s drazom na zaradenie okopann), ktor trv 1-3 roky a na rchloobnovu t.j. zaoranie starej mainy a zaloenie novho porastu v tom istom roku alebo najneskr do jari roku budceho. Bezorebn radiklna obnova je zaloen na totlnom znien vetkch rastlinnch druhov s vyuitm herbicdov (chemick orba). Nov spoloenstvo je zaloen do odumierajcej starej mainy, ktor psob protierzne, uvouje iviny mineralizciou a na vsunch plochch zniuje evapotranspirciu. Nevhodou je mon inhibcia
352
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) klenia, vyie riziko vskytu chorb a hlodavcov. Mulovanie, ktor sa v poslednch rokoch pouvalo ako hlavn technolgia obhospodarovania TTP, by malo ma v sasnosti miesto iba v dostatonom odstupe pred koncom vegetcie mulovan posledn kosba s menm objemom trvnej hmoty (svisl trvny porast nie je vy ako 15 cm). Drevit nlet na lkach a pasienkoch vo vine prpadov nie je pvodn, ale z hadiska ponohospodrskeho vyuvania porastom burinnm. Ochrana pdy pred lesnm nletom, proti erzii, zachovanie pdnej mainy ako initea ekologickej stability a snahe po minimalizcii zsahov a urchlenie zrodovacieho procesu, vedie k vvoju technickch zariaden na odstraovanie nletu. Najvhodnejm spsobom likvidcie je ich priame drvenie na stojato rovno na ploche. Problmom vak zostva zmladzovanie odstraovanch drevn. Preto trval trvne porasty, ktor maj v krajine plni popri produknej funkcii, funkciu protierznu, filtran, transforman a zrove krajinotvorn, musia by pravidelne kosen, najmenej dvakrt rone. Nvrhy na obnovu a drbu TTP s v praxi zvisl na prstupe hospodriaceho subjektu. Je vak treba preferova tak opatrenia, pre ktor sa daj vyui finann stimuly dotanej politiky, nhrady za ekonomick ujmu pri prikzanch reimoch hospodrenia (napr. CHV) resp. podporn programy pre zraniten oblasti. 1.11.2 BIOLOGICK PROTIERZNE OPATRENIA Biologick protierzne opatrenia vyuvaj protierzny inok vegetanho krytu pdy. Vegetan kryt pd sa podiea na plnen vetkch iestich zsad protierznej ochrany pdy, t.j. chrni pdu pred psobenm kinetickej energie vody a vetra, zvyuje infiltran schopnos pdy, zvyuje stabilitu pdnych agregtov, zvyuje retenn a akumulan kapacitu povrchu pdy, zvyuje drsnos povrchu pdy a je schopn, najm na zrnitostne ahch pdach, i zachyti a bezpene odvies as zrkovej vody. Medzi najdleitejie biologick protierzne opatrenia patria: 1) Psov pestovanie plodn Pri psovom pestovan plodn chrnime pdu pred kodlivmi inkami erznych initeov tm, e medzi plodiny s nzkou protierznou odolnosou (napr. okopaniny, obilniny) vkladme psy plodn, ktor maj vyiu protierznu odolnos (napr. trval trvne porasty, krmoviny, lesn a ovocn porasty a pod.). Ps s plodinou, ktor m niiu protierznu odolnos, sa nazva chrnen ps a ps s plodinou, ktor m vyiu protierznu odolnos sa nazva vsakovac ochrann ps. Protierzny inok vsakovacch ochrannch psov spova v tom, e preruia erzne inn povrchov odtok zrkovej vody po svahu a povrchov vodu pretransformuj na vodu podpovrchov. Dimenzovanie vsakovacch psov, t. j. ich lokalizcia, rozmery a vegetan skladba vychdza najm z klimatickch, hydrologickch, topografickch, agronomickch a pdnych pomerov zujmovho zemia. Vsakovacie psy mu, ale nemusia by sasou osevnho postupu. Dimenzovanie vsakovacch ochrannch psov sa uruje vpotom. rka psu zvis od sklonu a dky chrnenho svahu, priepustnosti pdy, jej nchylnosti k erzii a na rke zberu nradia. Veobecne sa odpora rka psov od 20 do 40 m. Umiestnenie vsakovacch psov a ich vzjomn vzdialenos zvis od dosahu ich inku, ktor svis s vlastnosami chrnenho zemia, ako aj od existencie a charakteru protierznych opatren. 2) Sedimentan ps Je ps pozemku, obyajne osiaty trvalm vegetanm krytom (najastejie trvalm trvnym porastom), ktorho hlavnm cieom je zachytenie erodovanho materilu. 3) Vsakovac vegetan ps Medzi pdoochrannmi a vodoochrannmi opatreniami tvoria, z hadiska ich dimenzovania osobitn skupinu vsakovacie vegetan psy. Primrnou lohou vsakovacieho vegetanho psu je prerui povrchov odtok zrkovej vody na svahu a pritekajcu povrchov vodu z nvrhovho daa pretransformova na podpovrchov vodu. Vsakovacie vegetan psy sa, poda monosti, umiestuj rovnobene s vrstevnicami, priom vodorovn vzdialenos medzi nimi, resp. ich vodorovn vzdialenos od rozvodnice alebo hydrolnie na svahu mus by rovn, alebo menia ako je hodnota Lp,min. 4) Brehov (sedimentan) vegetan ps Medzi pdoochrannmi a vodoochrannmi opatreniami tvoria, z hadiska ich dimenzovania osobitn skupinu brehov vegetan psy. Primrnou lohou brehovch vegetanch psov pozd vodnch tokov a okolo vodnch ndr je redukcia prieniku vodou transportovanch zneisujcich ltok do vodnch
353
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) tvarov, najm erodovanch pdnych astc z priahlho zemia a vo vode rozpustnch kontaminantov. Vzhadom na to, e lokalizcia brehovch vegetanch psov je uren lokalizciou vodnch tvarov, pri ich dimenzovan je potrebn predovetkm uri rku brehovho vegetanho psu, a navrhn zloenie ich vegetanho krytu. V sasnosti sa pri urovan rky brehovch vegetanch psov najastejie pouvaj odporan hodnoty v rznych predpisoch a publikcich, napr.: Zkon . 364/2004 Z. z. v 49, ods. 2 uvdza, e rka pobrenho pozemku je do 10 m pri vodohospodrsky vznamnom toku a do 5 m pri drobnch vodnch tokoch od ich brehovej iary. STN 752102 stanovuje minimlne rky ochrannch psiem pozd brehov vodnch tokov takto: 10 m od brehovej iary pre vodn toky irie ako 50 m, 6 m od brehovej iary pre vodn toky v rke medzi brehovmi iarami od 10 do 50 m a 4 m od brehovej iary pri ostatnch vodnch tokoch. 5) Vetrolam prirodzen (vegetan) zbrana Podstatou priaznivho inku vetrolamov z hadiska veternej erzie je znenie rchlosti vetra v uritej vzdialenosti pred a za vetrolamom a znenie turbulentnej vmeny vzdunch ms v przemnch vrstvch. innos vetrolamu je zvisl na jeho rke, priepustnosti pre vzdun prdenie a tie druhovej skladbe drevn. Vetrolamy sa delia na tri zkladn typy: priepustn, nepriepustn a polopriepustn. Najinnejie vetrolamy s polopriepustn. Z hadiska obmedzenia veternej erzie posta jeden, vhodnejie vak dva rady doplnen jednm alebo dvomi radmi krkov, priom koruna m menie zapojenie a kerov poschodie nie je vemi hust. Vka dospelch stromov pri plnej innosti je 20-25 m. Pri zakladan sa vol rozostup radov min. 1,5-2 m a vzdialenos sadenc 0,7-1,5 m. Okraje psu tvoria kry. V poraste nesm vznikn medzery. Prejazdy pre mechanizciu musia by volen pod dostatonm ostrm uhlom. Z hadiska dostatonej innosti pri minimlnom zbere ponohospodrskej pdy by sa optimlna rka vetrolamu mala pohybova v rozpt 4-7 m. innos sa uvdza na nveternej strane 10 H, na zveternej strane 20-25 H (H je vka vetrolamu). Vietor dreviny a kry iastone obtek a iastone prepa porastom, priom vzdun prdy naraj na kmene, vetvy a listy a dochdza k premene kinetickej energie na in formy. Na zveternej strane dochdza k splvaniu prdnic, ktor obtekaj vetrolam cez vrchol s tmi, ktor vetrolamom prechdzaj. Optimlna priepustnos vetrolamu by mala by 40 -50 %. V prpade prepojenia siete vetrolamov so systmom SES je potrebn pota s tm, e metodikou s dan minimlne priestorov parametre prvkov SES (min. rka biokoridoru je 15 m). Z uvedenho vyplva, e vetrolamy o rke 4-7 m plnia funkciu interaknch prvkov s protierznou funkciou. 6) Zatrvnen dolnica Zatrvnen dolnice (linerne svahov depresie, drhy sstredenho odtoku) plnia funkciu zvodnch priekop a maj charakter prielohov. Tvarovo to s plytk, irok a zatrvnen ternne priehlbiny v trasch prirodzench hydrolni. V terne s jednoznane identifikovaten. Prieny profil zatrvnench dolnc me zosta prirodzen alebo sa poda potreby upravuje do tvaru plytkej paraboly, zriedkavejie do tvaru plytkho lichobenka so rkou dna asi 10 m a s hbkou od 0,2 m do 0,4 m. Tieto drhy sstredenho odtoku (spravidla v zem v tchto miestach u identifikujeme erznu ryhu) spevujeme vegetanm krytom, najvhodnejie zatrvnenm, poda potreby s doplnenm odvodovacej drene. Navrhovanie zatrvnench dolnc so sklonom nivelety dna vom ako 10% sa bez alch technickch prav zvyujcich odolnos dna a svahov koryta neodpora.
354
2 ZHRADNCTVO
Pod pojmom zhradnctvo zhradncka vroba, rozumieme niekoko intenzvnych odvetv rastlinnej vroby, ktor sa zaoberaj pestovanm pecilnych plodn na vekch plochch vo veko-vrobnch podmienkach, na mench privtnych farmch a v zhradch. Nzov zhradnctvo sa vak pouva alej ako strun sborn pomenovanie nasledujcich pecializovanch odvetv: itkov zhradnctvo ovocinrstvo, zeleninrstvo, vinohradnctvo; okrasn zhradnctvo kvetinrstvo, sadovnctvo. Ovocinrstvo zabezpeuje vrobu ovocinrskeho sadiva a vrobu ovocia. Ovocinrska vroba patr v Slovenskej republike medzi najstarie pecializovan vroby. Jej lohou je vroba ovocia v miernom psme. Zaober sa pestovanm viac-menej vytrvalch ovocnch drevn, ale aj trvcich byln a pestovanm tzv. alternatvnych (menej znmych druhov, ako s drie, baza, aronia iernoplod, rua dunoplod a i.). Vzhadom na rznorodos ovocnch druhov stretvame sa s ich pestovanm, okrem extrmnych horskch polh, na celom zem Slovenska. Klimatick a pdne podmienky pre ovocinrstvo v SR vyhovuj. Z ovocnch stromov maj absoltnu prevahu jablone a slivky, ktor sa pestuj okrem najchladnejch oblast vade. Na alch miestach poda potu ovocnch stromov s broskyne, hruky, marhule, erene, orechy a vine. Na zem Slovenska s dve ovocinrske oblasti. Jedna sa tiahne od Skalice cez Myjavsk pahorkatinu do doliny Vhu a na doln vbeky vrchov strednho Povaia a horn okraje Podunajskej pahorkatiny a odtia do kotliny Hornej Nitry, pokraujc do junej asti Slovenskho stredohoria, cez Ipesk kotlinu na jun ptie Slovenskho rudohoria a do Spisko-ariskho medzihoria na ptie Slanskch vrchov, Vihorlatu a odtia do doln Nzkych Beskd. Druh ovocinrska oblas je v najteplejch a suchch astiach naich nin, kde prevldaj marhule a broskyne (Zelen sprva 2007). Zeleninrstvo m za lohu vypestova dostatok zeleniny v irokom sortimente a rovnomerne zsobova trh. Zeleninrstvo je pecializovan odvetvie, ktor sa zaober pestovanm ponej a rchlenej zeleniny a pestovanm zeleninovch osv a sadv. Medzi zeleniny patria vinou jednoron alebo dvojron, zriedka trvce zeleniny. Vinohradnctvo sa povauje za najstar pecializovan odbor ponohospodrstva zameran na pestovanie vinia hroznorodho a spracovanie hrozna. Vinohradncke oblasti Slovenska sa poda eurpskej rajonizcie zarauj do zny B. Celkovo existuje na Slovensku es vinohradnckych oblast (Malokarpatsk, Tokajsk, Nitrianska, Junoslovensk, Stredoslovensk a Vchodoslovensk) so tyridsiatimi vinohradnckymi rajnmi. Tieto rajny reprezentuj plochu viac ako 20 000 ha rodiacich vinohradov. Takmer 4/5 vinohradov sa nachdza v regine zpadnho Slovenska, cca 13% v stredoslovenskom regine a necelch 7% vo vchodnej asti republiky. Vinohradncke rajny sa alej lenia na vinohradncke obce. ivotnos vinohradu sa vyaduje aspo 18 25 rokov. Skromn vinohrady sa dovaj 30 40 rokov. Kvetinrstvo sa zaober pestovanm kvetn a to letniiek, dvojronch kvetn, trvaliek, cibuovch, huznatch a sklenkovch kvetn a ich alm spracovanm vo viazastve. Sadovnctvo zabezpeuje vypestovanie okrasnch drevn a projekciu, realizciu a drbu sadovnckych a krajinrskych prav. Okrasn sadovnctvo v irom slova zmysle zaha vetky odvetvia zhradnctva, ktor sa zaoberaj pestovanm okrasnch rastln.
355
3 KRAJINN PLNOVANIE vs. POZEMKOV PRAVY

Krajinn plnovanie / krajinno-ekologick plnovanie / tvorba krajiny Formy krajinnho plnovania Obsahom pozemkovch prav je racionlne priestorov usporiadanie pozemkovho vlastnctva v uritom zem a ostatnho nehnutenho ponohospodrskeho a lesnho majetku s nm spojenho vykonvan vo verejnom zujme v slade s poiadavkami a podmienkami ochrany ivotnho prostredia a tvorby zemnho systmu ekologickej stability, funkciami ponohospodrskej krajiny a prevdzkovoekonomickmi hadiskami modernho ponohospodrstva a lesnho hospodrstva a podpory rozvoja vidieka. Zkon . 330/1991 Zb. o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, pozemkovch radoch, pozemkovom fonde a o pozemkovch spoloenstvch v znen neskorch predpisov zemn plnovanie je zkonom upraven sstavn plnovacia innos zameran najm na komplexn rieenie priestorovho usporiadania a funknho vyuvania zemia, vecn a asov koordinciu innost ovplyvujcich ivotn prostredie, ekologick stabilitu, kultrno-historick hodnoty zemia, zemn rozvoj a tvorbu krajiny v slade s princpmi trvalo udratenho rozvoja. Zkon . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku v znen neskorch predpisov stavebn zkon Hospodrska prava lesov a lesn hospodrsky pln. Zkon o lesoch definuje zachovanie, zveaovanie a ochranu lesov ako zloky ivotnho prostredia a prrodnho bohatstva krajiny na plnenie ich nenahraditench funkci, zabezpeenie diferencovanho, odbornho a trvalo udratenho hospodrenia v lesoch, zosladenie zujmov spolonosti a vlastnkov lesov, vytvorenie ekonomickch podmienok na trvalo udraten hospodrenie v lesoch. Zkon . 326/2005 Z. z. o lesoch v znen neskorch predpisov a vyhlka . 453/2006 Z. z. o hospodrskej prave lesov a o ochrane lesa v znen neskorch predpisov zemn systmy ekologickej stability krajiny je tak celopriestorov truktra navzjom prepojench ekosystmov, ich zloiek a prvkov, ktor zabezpeuje rozmanitos podmienok a foriem ivota v krajine. Zkon . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov Projekty rekultivci - zahruj rekultivciu sanovanch zem, rekultivciu skldok odpadov, rekultivciu dsledkov antropognnej innosti, rekultivciu a revitalizciu vodnch tokov a pod. Projekty revitalizci - revitalizcia krajiny (revitalizcia biologickej diverzity, revitalizcia naruench ekosystmov v chrnench zemiach, revitalizcia vodnho reimu krajiny, revitalizcia ekologickej stability kultrnej krajiny, revitalizcia antropognne vzniknutch segmentov krajiny a pod.) Program obnovy dediny je udra loveka na vidieku vytvorenm ekonomickch, organizanch a odbornch predpokladov podpory vidieckych komunt k tomu, aby sa vlastnmi silami snaili o harmonick rozvoj zdravho ivotnho prostredia, zachovvanie prrodnch a kultrnych hodnt vidieckej krajiny a rozvoj environmentlne vhodnch hospodrskych aktivt s drazom na identitu a pecifik tohto prostredia. V obnove dediny je dleit spoluas jej obyvateov a spoluprca odbornkov smerovan k zachovaniu kultrnej kontinuity, tradci a charakteristickho vzhadu vidieckeho sdla a krajiny. Program revitalizcie krajiny a integrovanho manamentu povodia je nstroj na dosiahnutie relneho zlepenia ochrany a vyuvania vodnch zdrojov a pdneho fondu, zlepenia zabezpeenia prevencie pred povodami, zniovania povodovch rizk, rizk sucha a ostanch rizk nhlych prrodnch ivelnch pohrm v krajine.
356
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Krajinnm plnovanm sa rozumie plnovacia innos, ktor ako sas integrovanho manamentu krajiny vychdza z krajinno-ekologickho a humnno-ekologickho hodnotenia krajiny. Tto innos smeruje k optimalizcii vyuvania krajiny sledujc zosladenie existujcich a navrhovanch innost s podmienkami krajiny, udraten rozvoj a ekologick stabilitu krajiny, etrn vyuvanie prrodnch zdrojov a zachovanie kultrneho a prrodnho dedistva vrtane estetickch kvalt krajiny Nvrh zkona o krajinnom plnovan, ktorho prpravu koordinovalo Ministerstvo ivotnho prostredia SR v roku 2006 VZNAM HODNOTY KRAJINY V PROJEKTOCH POZEMKOVCH PRAV Z vyie uvedench definci rznych plnovacch projektov, ktor sa v sasnosti realizuj na zem Slovenka je zrejm e pozemkov pravy s kovm nstrojom rozvoja vidieka nielen v Slovenskej republike ale aj vo vine krajinch Eurpskej nie. Vzhadom na to, e princpy vychdzaj z poznania vyrieenia vlastnckych vzahov v zem meme pozemkov pravy dokonca povaova za jedin inn nstroj rozvoja vidieka. Projekty pozemkovch prav s koncipovan tak, aby v o najvej miere zohadovali slad medzi vrobnmi a krajinrskymi hodnotami. Tm projekty pozemkovch prav prispievaj okrem inho (vlastnckeho rozmeru) aj ku skvalitneniu priestorovho a funknho usporiadania zemia. Analzy v rmci projektov pozemkovch prav s zameran na skutonosti, ktor je nevyhnutn zohadni pri spracovan nvrhu VZFU. Krajinn plnovanie sa riei v rmci Ekologickch zariaden a opatren, ktor vychdzaj z podkladov miestneho zemnho systmu ekologickej stability zemia na ely pozemkovch prav. truktra a obsahov strnka elabortu MSES na ely pozemkovch prav vyplva z prvnych predpisov na ochranu prrody a krajiny je vak prispsoben/upraven poiadavkm procesu pozemkovch prav. Metodick kroky MSES na ely pozemkovch prav sa opieraj o modifikovan podobu prlohy . 24 k vyhlke MP SR . 492/2006 Z. z. Metodick tandardy projektovania pozemkovch prav (kapitoly Kultrnohistoricky a krajinrsky vznamn prvky/truktry bez prvnej ochrany, Ekologicky vznamn krajinn prvky bez prvnej ochrany, Chrnen pamiatkov zemia) poukazuj na dleitos vystihn typick/charakteristick rty zemia, ktor s odrazom premeny a vzjomnho psobenia prrody a udskch aktivt spojen predovetkm s tradinm vyuvanm zemia, s tradinou kultrou a tradinou architektrou (poda Eurpskeho dohovoru o krajine, 2005, http://ww.radaeuropy.sk/?1557). Metodick tandardy podrobne rieia: Diverzita krajinnch prvkov a krajinn rz Medzi zkladn charakteristiky, ktor s odrazom zmien krajinnch plok, patria napr. zmeny v pote krajinnch prvkov rznych kategrii vyuitia pozemkov, ich priemern vekos, rozmiestnenie, spojitos, mozaikovitos a pod. Okrem priestorovho usporiadania prvkov vyuitia pozemkov treba sa zamera aj na hodnotenie krajinnho obrazu a krajinnho rzu, ktor poukazuj na diverzitu krajinnej truktry a vyjadruj regionlne a loklne pecifik, urit svojrznos krajiny, originalitu, neopakovatenos vrtane charakteristk prrodnch a kultrno-estetickch hodnt. Krajinn obraz je vonkajm prejavom geografickch podmienok, vzahov a procesov krajinnej truktry a innosti loveka. Hodnotenie diverzity krajiny je podkladom pre nvrhy, ktor by mali by zameran na zlepenie krajinnho obrazu a zlepenie celkovho estetickho vnmania krajiny. Chrnen pamiatkov zemia Zkon . 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkovho fondu v znen neskorch predpisov upravuje podmienky ochrany kultrnych pamiatok a pamiatkovch zem (pamiatkov rezervcia a pamiatkov zna). Na ich ochranu sa vyleuje aj ochrann psmo. V rieenom zem sa me vyskytova archeologick nlezisko. Databzu o pamiatkovom fondu spravuje Pamiatkov rad SR (www.pamiatky.sk). alie lokality sa vyhlasuj poda Dohovoru o ochrane svetovho kultrneho a prrodnho dedistva. Ekologicky vznamn krajinn prvky bez prvnej ochrany
357
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Pri vylenen ekologicky vznamnch krajinnch prvkov/ekologicky vznamnch segmentov krajiny (bez prvnej ochrany) vychdzame zo sasnho vyuitia pozemkov (prloha . 4.9 s uvedenm monho vskytu poda kdov spsobu vyuvania pozemkov), ako s naprklad: mezoformy a mikroformy relifu terasy, medze lesn porasty, remzky, kroviny mokrade, brehov porasty, vodn a pobren ekosystmy lne spoloenstv parky a aleje (mimo intravilnov) Kultrnohistoricky a krajinrsky vznamn prvky/truktry bez prvnej ochrany Pri vylenen kultrnohistorickch a krajinrsky vznamnch krajinnch prvkov a truktr (bez prvnej ochrany) vychdzame zo sasnho vyuitia pozemkov, ako s naprklad: historick prvky vyuvania prrodnch zdrojov (historick prvky vyuitia pd terasy, valy, polka, vinice, extenzvne ovocn sady s miestnymi odrodami; historick prvky vyuitia vd rybnky, hate; historick prvky vyuitia hornn haldy, jamy, achty a in) historick prvky vegetcie (historick stromy, historick stromoradia, parky a zhrady a in) historick prvky archeologick (nlezisk) a pod. Mnoh z nich sa mapuj ako krajinrske truktry, preto pri ich vymedzen treba zhodnoti spolu viacej prvkov vyuitia pozemkov, naprklad: tradin formy vyuvania krajiny historick mozaikov truktry, ako s ponohospodrskolesn mozaiky, vinohradncke a krovinov formy s prvkami architektry, lno-pasienkarsk formy so sennkmi, prp. s terasami, bancke formy so stavbami a rznymi antropognnymi formami relifu a in historick prejavy osdlenia a architektry rozptlen formy osdlenia, obydlia s pvodnou udovou architektrou, arely tradinej remeselnej vroby, kpen arely a in dominanty krajiny kultrna panorma, solitrna kultrna dominanta, prrodn panorma, solitrna prrodn dominanta a in. V rmci metodickch tandardov pecifikujeme opatrenia na zlepenie krajinnho rzu. Tieto opatrenia vychdzaj z predpokladu, e prihliadaj na krajinn rz a zachovvaj typick scenriu miesta a vetky vhadov body. Mono ich realizova v zkej nadvznosti na historick mapy, historick fotografie, veduty, maby a pod. Niektor opatrenia mono formulova: prvok vznamne dotvra krajinn rz, scenriu zemia, sasou prvku s drobn artefakty krajiny, krajinn dominanta, genius loci zemia, in (podrobne pecifikova). Zujem o hodnoty krajiny m nielen etick, estetick, ale aj pragmatick vznam. Hodnotn, kvalitn krajina je atraktvna, ako tak me prinies prospech. Vznamnm faktorom prospechu je cestovn ruch. Atraktvna, hodnotn krajina me prilka nvtevnkov a uivi ud, ktor v nej ij. Podmienkou vak je, aby sa v charakteristickom vzhade neprejavilo neprimeran mnostvo ruivch, negatvne psobiacich a zanikajcich hodnotnch prvkov (Janura a kol., 2010). Nad rmec Metodickch tandardov popisujeme alie rozmery krajinnho plnovania, ktormi s napr.: Krajinn obraz je vizulny vzhad krajiny. Krajinn obraz je prejavom hmotnch, vizulne identifikovatench priestorovch vlastnost krajiny. Svis s krajinnmi typmi. Krajinn obraz je nositeom rozhodujcich, vizulne prenosnch informci o charakteristickch rtch krajiny. Jav sa ako kombincia tvarov relifu (konfigurcie) a usporiadania zloiek truktry krajinnej pokrvky (kompozcie) so spolupsobenm geo-klimatickch podmienok (Janura a kol., 2010). Krajinn rz je v medzinrodnom kontexte definovan ako prrodn, kultrna a historick hodnota krajiny. Krajinn rz predstavuje hodnotu toho, o v krajinnom obraze vnmame ako vznamn zloky
358
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) (prvky, rty) krajiny. Krajinn rz je hodnotenm vzcneho a vznamnho obsahu krajiny. Predstavuje syntzu a synergick sbor vizulnych, obsahovch a vznamovch atribtov reprezentatvnych znakov krajiny, ako napr. faktor pohody (Janura a kol., 2010). Krajinn scenria je pojem, ktor m dva vznamy - ako pecifick vzhad krajiny, svisiaci s nladou a aktulnym poasm, asou da, ronmi obdobiami, charakteristickmi geoklimatickmi pomermi, alebo ako krajinn priestor (scna), ktor vytvra krajinn kulisu priestoru a je spjan s konkrtnou vhadovou lokalitou, odkia meme krajinu vnma (Janura a kol., 2010). Znak je nositeom informci o krajine. Je univerzlnym pojmom pre vyjadrenie zkladnch diferennch jednotiek (zloiek, prvkov), ktor v krajine rozlime ako entity. Za znak meme povaova fyzick, hmotn jednotky (prvky) tak relifu, ako aj truktry krajinnho povrchu (land cover) lesy, lky, polia, sdla, cesty...prpadne objekty v krajine, stavby, dominanty, drobn artefakty v krajine a podobne. Znak me reprezentova aj vlastnosti, vznamov vzahy a svislosti (Janura a kol., 2010). Krajinn vzorec - je pecifick usporiadanie jednotlivch prvkov (znakov) a ich sborov v krajinnej truktre, ktor maj ist zkonit usporiadanie. Tie mu ma pravideln, alebo nepravideln tvar s prevldajcim geometrickm (priamky, kolmice, kos uhly), alebo organickm tvaroslovm (krivky). Krajinn vzorce vnmame aj ako obrazce (piktogramy) so pecifickm a itatenm usporiadanm bodov, lni a plch (Janura a kol., 2010). Vizulna exponovanos lokality, vizulna prepojenos s okolm, znamen vraznos a viditenos krajinnho priestoru, alebo objektu v krajine, z ahko prstupnho a frekventovanho stanovia. Vizulna exponovanos svis s vznamom znakov, mierou v akej sa v krajine vyskytuj a podieaj na charakteristickom vzhade krajiny. Uveden znaky mu ma tak pozitvny, ako aj negatvny vznam v charaktere krajiny (Janura a kol., 2010). Vizulne exponovan priestor vrazne viditen priestor so pecifickm vznamom a vskytom reprezentatvnych znakov krajiny. Vyskytuj sa aj s kontextom chrnench ast krajiny a prtomnosou vzcnych prvkov v krajine. Vber je podmienen vzhadom na hodnotovo-vznamov vlastnosti a prrodno-historick hodnoty krajiny. Z tohto pohadu s vizulne exponovan priestory reprezentatvnymi krajinnmi priestormi (Janura a kol., 2010). Vznamn siluety a panormy charakteristick siluety kultrnych pamiatok, pamiatkovch zn a mestskch rezervci. Svisia s typickou siluetou historickch pamiatok na obzore, alebo v rmci jednotlivch horizontov v krajine maj pecifick proporcie a rytmus (Janura a kol., 2010).
359
4 LITERATRA
ANTAL, J. 1985. Ochrana pdy a lesotechnick meliorcie II. Nvody na cvienia. Nitra : VP v Nitre, 1985. 208 s. ANTAL, J. 1984. Ochrana pdy a lesotechnick meliorcie II. Nitra : VP v Nitre, 1984. 297 s. ANTAL, J. 2005. Protierzna ochrana pdy. Nitra : SPU v Nitre, 2005. 79 s. ISBN 80-8069-572-5. ANTAL, 1989. ANTAL, J. 2005. Protierzna ochrana pdy. Nitra : VES, 2005. 79 s. ISBN 80-8069-572-5 ANTAL, J, IGAZ, D. 2006. Aplikovan agrohydrolgia. Nitra : SPU, 2006. 210 s. ISBN 80-8069-669-1 DUBCOV, A. a kol. Geografia Slovenska. Dostupn na internete: http://www.kgrr.fpv. ukf.sk/GSR/ DUMBROVSK, M. a kol. 2004a. Metodick nvod pro vypracovn nvrh pozemkovch prav. 2004. 190 s. DUMBROVSK, M. a kol. 2004b. Pozemkov pravy. Brno : Akademick nakladatelstv CERM, 2004. 263 s. DATKO, 2002. Hodnotenie produknho potencilu ponohospodrskych pd a pdno-ekologickch reginov Slovenska. VPOP Bratislava, 2002. 85 s. ISBN 80-85361-94-9 HRIOVSK, I. Zhradncka vroba na Slovensku. Dostupn http://www.cdvuk.sk/blade/index.php?c=960&zahranicka_vyroba_na_slovensku http://www.obxrestaurants.com/femhelp/archiv/manazment_vyroby_skripta.doc http://www.vuvh.sk HLA a kol., 2003. Agrotechnick protierozn opaten. Praha : VMOP, 2003. 48 s. ISSN 1211-3972 JANEEK, M. a kol. 2007. Ochrana zemdlsk pdy ped eroz. Praha, 2007. 60 s. JANEEK, M. 1992. Ochrana zemdlsk pdy ped eroz. Praha, 1992. 110 s. JANEEK, M. 2005. Ochrana zemdlsk pdy ped eroz. Praha, 2005. 195 s. JANURA, P. a kol., 2010. Metodika identifikcie a hodnotenia charakteristickho vzhadu krajiny. 8 s. JAMBOR, P, Ilavsk, B. 1998. Metodika protierzneho obrbania pdy. Bratislava : VP, 1998. 70 s. ISBN 80-85361-46-9 Kdex sprvnej ponohospodrskej z ponohospodrskych zdrojov /Kodex_OV.pdf), praxe Ochrana vd pred zneistenm dusinanmi (http://www.podnemapy.sk/portal/verejnost/nd/dokument na internete:
Metodick pokyn . 387/2012-550 k nariadeniu vldy SR . 488/2010 Z. z., o podmienkach poskytovania podpory v ponohospodrstve formou priamych platieb, v znen nariadenia vldy SR . 495/2011 Z. z. MUCHOV, Z., VANEK, J. a kol. 2009. Metodick tandardy projektovania pozemkovch prav. Nitra : Slovensk ponohospodrska univerzita v Nitre, 2009. 397 s., ISBN 978-8-552-0267-9. Nariadenie vldy . 488/2010 Z. z., o podmienkach poskytovania podpory v ponohospodrstve formou priamych platieb, v znen nariadenia vldy SR . 495/2011 Z. z. Nariadenie vldy SR . 617/2004 Z. z. ktorm sa ustanovuj citliv oblasti a zraniten oblasti Nvrh Nariadenia eurpskeho parlamentu a rady, ktorm sa stanovuj pravidl priamych platieb pre ponohospodrov na zklade podpornch reimov v rmci spolonej ponohospodrskej politiky (zatia neplatn dokument) SKLENIKA, P. 2003, Zklady krajinho plnovn. Praha : Nadda Sklenikov, 2003. 321 s. ISBN 80-903206-1-9. Smernica . 91/271/EHS o isten komunlnych odpadovch vd
360
Opakovan odborn prprava pre driteov osvedenia o zskan oprvnenia na projektovanie pozemkovch prav (uebn texty) Sprva o ponohospodrstve a potravinrstve v slovenskej republike za rok 2007, 2008, 2009, 2010 (Zelen sprva) STREANSK, A. - BUDAY, . 2006. Bonitcia a cena pdy. Nitra: SPU v Nitre, 2006. 160 s. ISBN 80-8069-656-X STN 75 4501 Hydromeliorcie. Protierzna ochrana ponohospodrskej pdy. Zkladn ustanovenia STN 75 0142 Vodn hospodrstvo. Protierzna ochrana pdy. Terminolgia. Vyhlka MP SR . 199/2008 Z. z., ktorou sa ustanovuje Program ponohospodrskych innost vo vyhlsench zranitench oblastiach Vyhlka MP SR .199/2008 platn od 1. jla 2008, ktorou sa ustanovuje Program ponohospodrskych innost vo vyhlsench zranitench oblastiach (http://www.podnemapy.sk/portal/verejnost/nd/dokument/vlastnymat.pdf). Vvoj osiatych plch k 20. mju 2011 (http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=18416) www.podnemapy.sk http://www.kgrr.fpv.ukf.sk/GSR/ http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/psrsk/Polnohospodarstvo Zkon . 220/2004 Z. z. o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy, novelizovan zkonom . 219/2008 Z. z. Zkon . 326/2005 Z. z. o lesoch v znen neskorch predpisov a vyhlka . 453/2006 Z. z. o hospodrskej prave lesov a o ochrane lesa v znen neskorch predpisov Zkon . 330/1991 Zb. o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, pozemkovch radoch, pozemkovom fonde a o pozemkovch spoloenstvch v znen neskorch predpisov Zkon . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku v znen neskorch predpisov stavebn zkon Zkon . 543/2007 o psobnosti orgnov ttnej sprvy pri poskytovan podpory v pdohospodrstve a rozvoji vidieka Zkone . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov
361

Učebné Texty

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Učebné Texty

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Ministerstvo pdohospodrstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Komora pozemkovch prav SR Katedra mapovania a pozemkovch prav, Stavebn fakulta,

1. ZMENY PRVNYCH PREDPISOV V OBLASTI POZEMKOVHO PRVA

- slia vlastnkom pozemkov v

2. ZKON SLO 71/1967 Zb. o sprvnom konan v znen neskorch predpisov

3. ZKON SLO 40/1964 Zb. Obiansky zkonnk v znen neskorch predpisov

2. ZMENY PRVNYCH PREDPISOV V OBLASTI KATASTRA NEHNUTENOST

Obr.2 Geodetick sradnicov systm S-JTSK

Obr. 3 - Deformcie S-JTSK

Geodetick sradnicov systm ETRS

obojsmern transforman vzah

Obr. 4 - Priestorov sradnice ETRS, monosti obojsmernej transformcie

Zaatie pozemkovch prav

vodn podklady projektu

Nvrh novho usporiadania pozemkov

Postup prc, obsah odovzdvanch elabortov aj alie nleitosti s podrobne rozpracovan v MN na G.

Vykonanie projektu pozemkovch prav

Opravy projektu pozemkovch prav po schvlen jeho vykonania

3.2. PROCES ZHOTOVENIA PP METODICK TANDARDY PROJEKTOVANIA POZEMKOVCH PRAV

el metodickch tandardov projektovania

Vypracovanie projektu pozemkovch prav 8 - 13

Vykonanie projektu pozemkovch prav 14

2.1 as A Prieskumy, rozbory a analza sasnho stavu

Typ odvdzacia priekopa

Dka [m] 200 Dka [m]

Plocha [m2] 845 Plocha [m2]

objekty (oznaenie) 01/PRIEK-1(PR)

Sprievodn vegetcia no/nie no

Sprievodn vegetcia no/nie

objekty (oznaenie) iadne

Sprievodn vegetcia no/nie no

Sprievodn vegetcia no/nie

Sprievodn vegetcia no/nie no

Sprievodn vegetcia no/nie

Ekologick zariadenia a opatrenia MIESTNEHO VZNAMU Biocentrum

Bilancia zariaden a opatren na rekreciu

Bilancia zariaden a opatren na port

Bilancia zariaden a opatren na dodvky pitnej vody

Bilancia zariaden a opatren na istenie odpadovch vd

Bilancia zariaden a opatren pre skldkovanie

Bilancia zariaden a opatren alch zariaden a opatren Dopravn zariadenia a opatrenia

Vodohospodrske zariadenia a opatrenia

Verejnoprospen zariadenia a opatrenia

VZO-1(VPS, IBV) Verejnoprospen stavby

2.2 as B - Miestny zemn systmu ekologickej stability na ely pozemkovch prav

Nvrh prvku na prvnu ochranu (ha/m2)

MSES na ely RSES NSES pozemkovch prav

z toho stupe ochrany

2.3 as C - Nvrh funknho usporiadania zemia

rekontrukcia 316/2186 1143/8580

Poznmka (oznaenie v rmci MSES) nIP-2

Biocentrum miestneho vznamu

Biokoridor miestneho vznamu

Ekologick zariadenia a opatrenia nadregionlneho vznamu

Ekologick zariadenia a opatrenia regionlneho vznamu

Kategria regionlny vznam

Poznmka vodn Radoinka tok

Sumrna bilancia verejnch zariaden a opatren v obvode projektu pozemkovch prav

Bilancia zariaden a opatren na rekreciu

Bilancia zariaden a opatren na port

Bilancia zariaden a opatren na dodvky pitnej vody

Bilancia zariaden a opatren na istenie odpadovch vd

Bilancia zariaden a opatren pre skldkovanie

Bilancia zariaden a opatren alch zariaden a opatren Dopravn zariadenia a opatrenia

Vodohospodrske zariadenia a opatrenia