1.

Meranie obsahu rovinných plôch polárnym amslerovým

planimetrom.

Plocha je najčastejšie realizovaná časťou povrchu nejakého telesa

ohraničenou uzavretou krivkou. Veľkosť rovinných plôch
ohraničených pravidelnými krivkami môžeme určiť výpočtom z ich
dĺžkových rozmerov. V prípade plôch ohraničených nepravidelnou
krivkou na určenie plochy musíme použiť inú metódu. Meraná
plocha(Sx) sa prekreslí na homogénny materiál s konštantnou krivkou,
presne sa vyreže a odváži(mx). Obsah plochy sa určí výpočtom zo
známej hmotnosti, hrúbky a hustoty použitého materiálu. V prípade,
že nepoznáme hustotu požitého materiálu a tiež ani presnú hrúbku,
vyrežeme z toho materiálu útvar známej plochy (So) a odvážime
ho(mo). Meranú plochu určíme z porovnania hmotnosti oboch
vyrezaných útvarov Sx=So.mx(mo).
Ak poznáme analytické vyjadrenie krivky v rovine xy, potom obsah
plochy S sa vypočíta takto: S=x1x2f1x.dx-x1x2f2x.dx
y
f1(x)
f2(x)
x1 x2 x
Na meranie obsahu rovinných plôch nepravidelného tvaru sa požívajú
špeciálne meracie prístroje POLÁRNE PLANIMETRE, ktoré sú
založené na princípe mechanického integrovania plochy. Princíp
merania polárnym planimetrom sa zakladá na posúvaní úsečky
jedným koncovým bodom po okraji meranej plochy, druhým
koncovým bodom po známej tzv. vodiacej krivke(podľa Amslerovho
planimetra je to kružnica). Ak pri meraní pól planimetra je umiestnený
vo vnútri meranej plochy potom pri jednom obídení hraníc meranej
plochy opíše kĺb pojazdného ramena B celú vodiacu kružnicu
a pojazdné rameno sa otočí o 360 stupňov. Keďže So= π. R² a
φ2-φ1= 2π, obsah meranej plochy Sa, Sa= kn- l (1/2 – l1) 2π + πR²

B
K
A

Meracie pomôcky: Amslerov polárny planimeter s pomocným

lineárom, meraná plocha, podložená drevená doska.

i no1 no2 no2- ( no5)²

no1=5no no5
1.
2.
3.
4.
5.

súčet

5no

no
i n1 n2 n2-n1=5n 5n ( 5n)²
1.
2.
3.
4.
5.

Súčet

5n

2.Meranie hustoty kvapaliny

Úlohy:
1. Zmerajte hustotu kvapaliny pyknometrom
2. Zmerajte hustotu kvapaliny pomocným telieskom
3. Zmerajte hustotu kvapaliny Mohrovými vážkami
4. Zmerajte hustotu kvapaliny hustomerom

Teoretický úvod: Hustota s ďalšími matem. konštantami , popisuje

mechanické vlastnosti rôznych látok. Pe homogénnu látku hmotnosti
Ma objemu V je hustota definovaná vzťahom P= M/V, pre
nehomogénnu vzťahom P= dM/dV , kde dM je hmotn.látky
obsiahnutej v objeme dV.
Metóda merania Úloha1: Princíp metódy spočíva v tom, že hustota
neznámej kvapaliny sa určuje pomocou kvapaliny známej hustoty
s rovnakým objemom ako má neznáma kvapalina sa vymedzujú
pyknometrom. Pyknometer je sklenená nádoba so zabrúseným
hrdlom, do ktorého sa zasunie zabrúsená sklená zátka, tak aby po
naplnení pyknometra a po zasunutí zátky mohla prebytočná kvapalina
vytiecť. Pyknometer slúži na presné vymedzenie objemu kvapaliny
neznámej hustoty P a kvapaliny známej hustoty P´. Presný objem
pyknometra a teplota, pri ktorej údaj platí, bývajú na nádobe
vyznačené. Nech hmotnosť neznámej kvapaliny je M, jej hustota je P
a objem V. Hmotnosť známej kvapaliny je m, hustota P´a objem V.
Platí: P=M/V , P´=m/V. Z týchto rovníc pre hustotu neznámej
kvapaliny P dostaneme: P=M/m .P´
Prístroje a pomôcky: pyknometer, váhy, súprava závaží, teplomer,
destilovaná voda.

Metóda merania ÚLOHA2:

Metóda určenia hustoty kvapaliny ponorných teliesok je založená na
princípe merania hmotnosti rovnakých objemov kvapalín z výtlaku
telesa do nich ponorených. Podľa Archimedovho zákona, teleso
ponorené do kvapaliny Fvz= pgV=Mkg, s objemom V rovným
objemu ponoreného telieska. Ak teda to isté teleso ponorené do dvoch
rôznych kvapalín sa rovná pomeru ich hustôt.
P1gV/P2gV= P1/P2=Mk1g/Mk2g=Mk1/Mk2, kde Mk1,Mk2 sú
hmotnosti kvapalín vytlačených ponoreným telesom v dvoch rôznych
kvapalinách. Ak teliesko hmotnosti M1 a objemom V ponoríme do
kvapaliny s hmotnosťou P, výsledná sila, ktorá na ponorené teliesko
pôsobí je F= Fg-Fvz
F=M1g-M2g=(M1-M2)g=Mg, kde M je hmotnosť kvapaliny
vytlačenej ponoreným telieskom. Ak teliesko ponoríme do dvoch
rôznych kvapalín s hmotnosťou p1 a p2, potom sily, ktoré na teliesko
v kvapalinách pôsobia sú podľa vzťahu F1=(M1-M2)g=Mg,
F2= (M1-Mk2)g=m.g , z čoho vypočítame hmotnosť kvapalín, ktoré
teliesko svojím objemom z nich vytlačilo Mk1=M1-M, Mk2=M1-m
Po dosadení do rovnice dostaneme: P1/P2=Mk1/Mk2= M1-M/M1-m
P2 je hustota destilovanej vody pri danej teplote tak pre neznámu
kvapalinu dostaneme:P1= (Mk1/Mk2)p2=( M1-M/M1-m)p2
Prístroje a pomôcky: ponorné teliesko, váhy a súprava závaží,
teplomer, skúmaná kvapalina, destilovaná voda.
Metóda merania ÚLOHA3:
Mohrove vážky sú malé pákové váhy, založené na princípe ponorného
telieska, s jedným dlhším ramenom x, ktoré je rozdelené na 10
dielikov. Na konci vahadla , na desiatom dieliku je zavesené malé
sklené alebo kovové teliesko T. Teliesko T je vyvážené protizávažím
Z. Malé odchýlky od rovnovážnej polohy na vzduchu vyrovnávame
skrutkou S.

Tt
S
Keď sú vážky na vzduchu v rovnováhe, potom moment tiaže telieska
vzhľadom na os otáčania vahadla sa rovná momentu M tiaže
protizávažia. Platí: M= mg10d, kde m je hmotnosť telieska a d je
veľkosť jedného dielika na vahadle. Ak ponoríme teliesko do
kvapaliny, rovnováha na vážkach sa poruší. Moment tiaže telieska sa
zemnší o moment tiaže kvapaliny, vytlačenej telieskom. Aby sme na
vážkach obnovili rovnováhu, rozložíme na ramene x závažia, tzv.
jazce, vo vhodnom poradí a tým vyrovnáme moment vztlaku
momentmi tiaže jazcov. Jazce sú v troch veľkostiach. Najväčší má
hmotnosť m1 takú, že m1/V= 10³kg.m¯³, kde V je objem ponoreného
telesa. Teda jazdec zavesený na konci vahadla vyrovná tlak kvapaliny
o hustote 10³kg.m¯³.
Hmotnosti ostaných jazcov sú 0,1 – 0,01 násobkom hmotnosti
najväčšieho jazca. Aby nastala rovnováha na vážkach, ktorého teliesko
je ponorené do kvapaliny hustoty P, musíme na ramene vahadla
rozložiť jazca tak, aby nastala rovnováha momentov síl, t.j. M1=0.
Z tejto podmienky dostaneme
p.g.V.10d=m1.gx1.d+0,1.m1.gx2.d+0,01.m1.gx3.d, kde p je hustota
meranej kvapaliny, V je objem ponoreného telesa, x1 je poloha
najväčšieho jazca na ramene vážok, x2 je poloha prostredného a x3 je
poloha najmenšieho jazca na ramene vážok. Po úprave:
P= (0,1.x1+0,01.x2+0,001x3)m1/V
Vážky sú správne ak p1=p2. Ak p1 sa nerovná p2 potom výsledok pre
hustotu skúmanej kvapaliny P´, vypočítame podľa vzťahu 3.17
musíme opraviť, a to tak že P´násobíme .
P= pi. P1/P2
Pomôcky a prístroje: Mohrove vážky, skúmaná kvapalina, destilovaná
voda, teplomer.

Metóda merania ÚLOHA4

Na rýchle meranie hustoty kvapalín používame hustomery. Meranie
hustomermi je založené na princípe Archimedovho zákona.
Hustomery sú sklené zatavené trubice prispôsobené na stabilné
plávanie vo zvislej polohe. Plávajúci hustomer sa ponorí tak hlboko,
až tiaž kvapaliny, ktorú vytlačí ponorená časť hustomeru , sa rovná
tiaži hustomeru. Ponorenie hustomeru v kvapaline je nepriamo úmerná
hustote kvapaliny. V kvapalinách s menšou hustotou sa hustomer
ponorí hlbšie ako v kvapalinách s väčšou hustotou.
Teda hustomery udávajú priamu hustotu kvapaliny, ktorú odčítame na
stupnici pri dieliku ležiacom v rovine ponoru. Stupnica je delená
priamo v jednotkách SI. Hustomery pre meranie kvapalín, ktorých
hustota je menšia ako hustota vody, majú počiatok stupnice označený
číslom 1000 na spodnom konci úzkej trubice. Hustomery pre
kvapaliny s hustotou väčšou ako má voda majú začiatok stupnice
označený číslom 1000 na hornom konci úzkej trubice.
Známe sú však aj hustomery so stupnicami v stupňoch Baumerových
alebo v percentách rozpustnej látky v roztoku , resp. obsahu látky
v zmesi s vodou.
Prístroje a pomôcky: Hustomer, meraná kvapalina, teplomer , sklenná
nádobka.

Pôsobením vonkajších síl menia skutočné telesá svoje rozmery

a deformujú sa. Deformácia telesa je spôsobená vo vzájomnom
rozložení častíc telesa účinkom vonkajších síl. Najjednoduchším
prípadom deformácie je deformácia tyče ťahom. Máme tyč
s prierezom S pôsobíme naň silou F. Pôvodná dĺžka tyče je lo, kt.sa
zmení na l. Predĺženie tyče je l=l-lo
Relatívne predĺženie tyče je E= l/lo= l-lo/lo
Sila F vyvoláva v tyči normálové napätie δ= F/S
Priebeh závislosti relatívneho predĺženia E kovovej homogénnej tyče
od napätia vyj.obrázok dole.

σ
l lo
2 3 4
1
E
F
Metóda merania : V medziach platnosti Hookovho zákona je závislosť
lineárna. Jej grafom je priamka. Meraním relatívneho predĺženia tyče
pri známych hodnotách zaťažujúceho napätia sa dá určiť jej smernica,
čo je model pružnosti v ťahu E. Predĺženie l je veľmi malé, preto je
vhodné ho merať tzv. zrkadlovou metódou. Drôt je upnutý v zariadení.
Zaťažovaný je silou G prostredníctvom rovnoramennej páky. Sila je
realizovaná tiažou zaveseného závažia. Pootočenie páky a tým aj
predĺženie drôtu spôsobuje pootočenie zrkadielka o uhol α. Pomocou
tohto zrkadielka pozorujeme odčítacím ďalekohľadom milimetrovú
stupnicu v zornom poli ďalekohľadu. Pôvodný svetelný lúč
dopadajúci a aj odrazený na zrkadle kolmo sa pri odraze pootočí o 2α
a tým sa v meracom ďalekohľade posunie obraz pozorovanej stupnice
5 o vzdialenosť s , pre ktorú platí s= a. tg.2α
 4.Meranie dynamickej viskozity kvapaliny stokesovou
metódou.

ÚLOHY:
1. Zmerajte dynamickú viskozitu kvapaliny stokesovou metódou
2. Vypočítajte akú dráhu xo prejde guľka v kvapaline od začiatku
pohybu svojho až do času, kedy jej pohyb bude prakticky
rovnomerný.
Teoretický úvod: Pri prúdení reálnej kvapaliny v potrubí možno
pozorovať, že vrstva kvapaliny dotýkajúca sa steny potrubia sa
v dôsledku priľnavosti nepohybuje, jej rýchlosť je nulová. S rastúcou
vzdialenosťou od steny rýchlosť kvapaliny rastie až po max. hodnotu,
ktorú dosahuje uprostred potrubia.

v dv v+dv
dy τ

Keďže rýchlosť prúdenia prechádza spojito od nuly do maximálnej

rýchlosti , vzniká medzi jednotlivými vrstvami, ktoré majú nerovnaké
rýchlosti, trenie. Podľa Newtona je tangenciálne napätie
priamoúmerné rýchlostnému spádu v smere kolmom na vrstvy
τ=η.dv/dy
Jednotka viskozity v sústave SI je Pa.s= kg.m¯¹.s¯¹
V prípade laminárneho obtekania telesa kvapalinou a pri malých
rýchlostiach je odpor prostredia Stokesovým vzťahom: Fs= -ks.v
Teda odpor prostredia Fs je priamoúmerný rýchlosti telesa a má smer
proti jeho pohybu. V prípade pohybu telesa guľového tvaru
v neohraničenom prostredí s relatívne malou rýchlosťou je odpor
prostredia daný vzťahom: Fs= 6πηδ.v
Metóda merania: Dynamická viskozita kvapaliny sa určuje stokesovou
metódou z rýchlosti pádu telesa guľového tvaru v skúmanej kvapaline.
Výsledná sila pôsobiaca na guľku je daná ich vektorovým súčtom:
F= G+Fv+Fs
Vplyvom sily F sa guľka bude pohybovať so zrýchlením danou
pohybovou rovnicou a= G+Fv+Fs=mg-Vpg-6πηδ.v
X=k1/k2(k2.t+e-k2.to-1)
Meranie: Prístroje a pomôcky- kalibrový valec s meranou kvapalinou,
hustomer, teplomer, guľky, merací mikroskop, analytické váhy,
stopky, dĺžkové meradlo, pinzeta.

Φ M.hmotnosť d σ t(s)
1. 308 0,02582 4,02 1. 7,10
2. 301 0,02582 4,18 2. 7,05
3. 307 0,02582 4,095 3. 7,03
4. 308 0,02582 3,868 4. 7,04
5. 305 0,02582 3,99 5. 7,17
6. 303 0,02582 3,415 6. 7,09
7. 306 0,02582 4,08 7. 7,11
8. 302 0,02582 3,946 8. 7,18
9. 304 0,02582 4,005 9. 7,24
10. 301 0,02582 2,4 10. 7,12
Hustota kvapaliny=850 l=30,7cm l=0,31priemer/d/= 3,876
priemer delta t= 7,113s Priemer valca:D= 2.R= 2.0,293=0,586
R= Vπh

6.Meranie pomocou torzného meradla

Úlohy:
1. Meraním určite moment zotrvačnosti telesa vzhľadom na os
metódou dynamickou.
2. Meraním určite modul pružnosti v šmyku materiálu drôtu
metódou dynamickou.
Φ
v

Teoretický úvod:
Torzné kyvadlo je teleso s osovou súmernosťou zavesené na zvislom
pružnom drôte tak, že os súmernosti telesa splýva s osou drôtu.
V smere zvoľme jednotkový vektor v orientovaný nahor. Pri uhlovej
výchylke Φ zaveseného telesa, z rovnovážnej plochy pôsobia na
torzné kyvadlo vnútorné torzné sily vyvolané skrútením závesu.
Moment torzných síl závesu kruhového prierezu je :
M= -( πGr4/ 2l).Φ .v , G-modul pružnosti, r-polomer závesu, l-dĺžka
závesu.
Pohybová rovnica telesa rotujúceho okolo osi je moment
zotrvačnostiJ: E= M, po dosadení dostaneme:
J.d²Φ/dt².v=(πGr4/2l).Φ.v
Po dosadení Mo=πGr4/2l a dostaneme d²Φ/dt²= - (Mo/J)Φ
Mo- direkčný moment , udáva moment sily potrebný na otočenie
závesu o jednotkový uhol.
Ďalej po označení Mo/J= ω², dostávame diferenčnú rovnicu
harm.pohybu d²Φ/dt²= - ωΦ, riešním ktorej je Φ=Φosin(ωt+α)
Ω-uhlová frekvencia harm.pohybu, Φo je amplitúda uhlovej výchylky,
α je fázová konštanta. Zavesené teleso vykonáva harmonické kmity
s dobou kmita. T= 2π/ω = 2π.J/Mo= 2π.2lJ/πGr4
Metóda merania: Doba kmitu kyvadla: T´=2π.J´/Mo
Moment zotrvačnosti Jz zložného telesa tzn.kyvadlo Jz= J+J´
J-moment zotrvačnosti meraného telesa. Doba kmitu vytvoreného
torzného kyvadla je Tz= 2π.(J+J´)/Mo , J=J´.( Tz² - T´²)/ T´²
J´= 1/8mD², J´je moment zotrvačnosti záv.telesa, D² priemer, m-
hmotnosť.
Pre modul pružnosti dostaneme: G= 16π.l.m.D²/d4.T´²
Dynamická metóda merania modulu pružnosti v šmyku má oproti
statickej tú výhodu, že krut striedavého smeru , akým sa zmierni vplyv
jednosmerného namáhania. Nevýhoda je v tom, že neumožňuje určiť
hranicu platnosti Hookovho zákona.
Meranie:
Prístroje a pomôcky: torzné kyvadlo pozostáva z kruhovej dosky
a závesného zariadenia, merné teleso, stopky, posuvné meradlo,
oceľové meradlo, mikrometer, váhy.
Postup práce: Vážením zmerajte hmotnosť m kruhovej dosky
tzn.kyvadla. Zo súboru meraní určte priemer tejto dosky. Zmerajte
dobu kmitu T´ samotného torzného kyvadla s pridaním zotrvačníka.
Vhodné je požiť metódu postupných meraní. Zo súboru meraní určte
priemer drôtu d. Treba si uvedomiť, že táto veličina vystupuje v stvrtej
mocnine, teda chyba meraní má veľký vplyv na chybu výsledku. )
Dĺžku závesa l zmerajte oceľovým meradlom.
Spracovanie nameraných hodnôt:
Moment zotrvačnosti J vypoč:
J= 1/8.m.D². (Tz²-T´²)/T´²
Podľa vzťahu pre štandardnú neistotu zotrvačnosti vyplýva:
uj= (18.D2.Tz2-T´2T´².um)²+ 14.m.D.Tz2-T´2T´2.uD2+
14nD2.Tz.utz2+(14.m.D2.Tz2T´3.vt´ )

um, uD- stanovte vzhľadom na základe presnosti použitých mer.

Prístrojov.
uT, uT´- dôb kmitu určite ako kombinované štandardné neistoty.
uT=u²AT1u²BT, uT´= u²AT´+u²BT´
neistoty typu A určte ako výberové smerodajné odchýlky výberového
priemeru doby kmitu. B- ohľadom presnosti meracieho prístroja.
uG/G= uel2+umm2+4.uDD2+16.uαα2+4.(uT/T´)²
u1- ohľadom na základe presnosti použ. meradla.
ud- neistota priemeru závesu.
ud= u²Ad+u²Bd

pričom štand. Neistou A určite ako výberovú smerodajnú odchýlku

výberového priemeru. B- neistotu určte ohľadom presnosti
mer.prístroja.
 5.Meranie pomocou fyzikálneho kyvadla

Úlohy:
1. Určite moment zotrvačnosti telesa vzhľadom na os metódou
fyzikálneho kyvadla.
2. Overte platnosť Steinerovej vety. Určte tiažové zrýchlenie. Určte
moment zotrvačnosti telesa. Určte. Určte minimálnu dobu
fyzikálneho kyvadla.
3. Pomocou reverzného kyvadla určte tiažové zrýchlenie.

G
Teor.úvod: Fyzikálnym kyvadlom sa nazýva každé teleso, ktoré sa
môže otáčať okolo svojej osi, neprechádzajúcej jeho ťažiskom. Po
vychýlení telesa z rovnovážnej polohy sa toto pohybuje pôsobením
vlastnej tiaže rotačným pohybom. Prejde rovnovážnou polohou
a z druhej krajnej polohy sa vracia do východiskového stavu. Pohyb je
periodický. Pohyb telesa rotujúceho okolo pevnej osi opisuje
pohybová rovnica: Mv= JE=J.d²Φ/dt²,
Mv- je moment vonkajších síl pôsobením na teleso vzhľadom na os
otáčania.
J- moment zotrvačnosti telesa
J= r².d.m
E – je uhlové zrýchlenie telesa. Nech v je jednotkový vektor ležiacich
v osi otáčania. Predpokladajme, že na teleso pôsobí len tiažová sila G
v jeho ťažisku. Ak hmotnosť telesa je m a a je polohový vektor
ťažiska vzhľadom na bod na osi otáčania, ležiaci na kolmici na os
otáčania prechádzajúcej ťažiskom , potom:
Mv= a.x.m.g.v.v = (- a.m.g. sin Φ).v
Po dosadení do pohybovej rovnice a označené: ω²= m.g.a/J,
dostaneme: d².Φ/dt²+ω².sin Φ=0
Riešenie tejto rovnice sa zjednoduší, ak sa obmedzíme na prípad
malých výchyliek , pre kt.platí sinΦ≈Φ
Napríklad pre výchylky do 5stupňov je chyba týmto spôsobená len
asi 0,15%. Rovnica takto prejde do dif.rovnice netlmeného
harmonického pohybu.
d²Φ/dt²+ω²Φ=0
Riešením rovnice je: Φ(t)= A. sin(ωt+α)
A a α sú konštanty. ω má význam kruhovej frekvencie., takže pre
dobu kmitu fyzikálneho kyvadla platí: T= 2π/ω= 2π.J/mga
Polovičná doba kmitu sa nazýva doba kyvu.
J=J*+ m.a² - Steinerova veta
J* je moment zotrvačnosti telesa vzhľadom na os T= 2πJ*+m.a²/mga
Matematické kyvadlo- hmotný bod hmotnosti m , zavesený na
nehmotnom vlákne dĺžky l. Jeho moment zotrvačnosti vzhľadom na
bod, v ktorom je vlákno zavesené , je J=m.l². Doba kmitu
matem.kyvadla je T=2πl/g
Dĺžka l matem.kyvadla, ktorého doba kmitu sa rovná dobe kmitu
fyzikálneho kyvadla sa nazýva redukovaná dĺžka l fyzikálneho
kyvadla.
lγ= J/ m.a , pre dobu kmitu fyzikálneho kyvadla možno písať
T= 2π.lr/g
Amin= J*/m , Výpočtom druhej derivácie tejto funkcie sa dá
presvedčiť, že je kladná a ide teda o minimum. Po dosadení za J* pre
minimálnu dobu kmitu dostaneme: Tmin= 2π.2.Amin/g
Pre každé T>Tmin existujú dve vzdialenosti a1,a2 pre ktoré je doba
kmitu rovnaká. Rovnica je kvadratická a²-g.T²/4π²a+J*/m=0
Z toho vyplýva, že faktor g.T²/4π² pri lineárnom člene poslednej
rovnice je redukovaná dĺžka fyz.kyvadla. Platí teda: a²-lra+J*/m=0
Ak využijeme vlastnosti koreňov kvadr.rovnice: x²+px+q=0
dostaneme vzťahy medzi vzdialenosťami a1,a2, pri ktorých má
fyzikálne kyvadlo tú istú dobu kmitu.
a1+a2=lr má jednoduchú interpetáciu a1,a2=J*/m
Ak nájdeme dve osi d rovnakou dobou kmitu ležiace na priamke
prechádzajúcej ťažiskom , potom vzdialenosť medzi nimi sa rovná
redukovanej dĺžke lr.
Metóda merania – úloha1
J*= m.g.a.T²/4π²-m.a², zotrvačnosť telesa vzhľadom na os prechádz.
ťažiskom. Ak sa meria doba kyvu Tk=T/2, moment zotrvačnosti je
J*=m.g.a.Tk²/π²-m.a²
Meranie –úloha1
Prístroje a pomôcky: merané teleso, záves pre fyz.kyvadlo, svetelná
závora napojená prostredníctvom IP-Coach na počítač, váhy, posuvné
meradlo.
Postup práce: Teleso s neznámym momentom zotrvačnosti upevnite
tak, aby sa otáčalo okolo osi neprechádzajúcej ťažiskom. Výchylka
kyvadla nesmie presiahnuť 5 stupňov. Určte jeho dobu kyvu Tz. Určte
hmotnosť m. Určte vzdialenosť a osi otáčania od ťažiska.
Spracovanie nameraných hodnôt: moment zotrvačnosti J* telesa
vzhľadom na os prechádz.ťažiskom vypočítame zo vzťahu
J*=mga.T²/4π²-ma²
Štandardná neistota momentu zotrvačnosti je:
uJ*= (δJ*/δm. um)²+(δJ*/δa.ua)²+(δJ*/δTk.uTk)²=gaTk2π2-
a22.u²m+mgTk2π2-2ma2.u²a+2mgaTkπ22.u²Tk

štandardnú neistotu um stanovte na základe presnosti váh.

ua- neistota vzdialenosti
Štandardnú neistotu uTk doby kyvu určte ako komfinovanú
štandardnú neistotu. uTk= u²ATk+u²BTk
A-Výberová smerodajná odchýlka výberového priemeru doby
kyvu. Štandardnú neistotu typu B určte vzhľadom na základe
presnosti meracieho nástroja.

5.1

n Tk d(mm) Z(mm)
1 7,01 180 9,31
2 7,28 179 9,30
3 7,33 181 9,00
4 6,99 180 9,94
5 6,85 179 9,95
priemer 7,092 179,8 9,6

J*=mga/π².(Tk²-π²/g.a)= mga/π².y
uvJ*= uJ*/J*= umm2+uaa2+(uyy)²
um= Zmax/√3 , a= d/2-Z
ud= Zmax/3
ua= u2d4+u²Z

Metóda merania úloha3:

Reverzné kyvadlo býva najčastejšie zhotovené z kovovej tyče s doma
vodorovnými osami. Ich nesymetrická poloha voči ťažisku sa docieli
tým, že na jednom konci tyče je umiestnené posuvné závažie.
Zmenou polohy závažia sa mení poloha ťažiska a tým aj vzdialenosti
a1.a2 osí od ťažiska. Ak kýva kyvadlo okolo obidvoch osí s rovnakou
dobou kmitu, potom vzdialenosť l medzi nimi sa rovná redukovanej
dĺžke lr a tiažové zrýchlenie sa dá určiť zo vzťahu: g= π².lr/Tk²

Tk =T/2 v tejto rovnici je doba kyvu

Meranie: prístroje a pomôcky: reverzné kyvadlo, svetelná závora
napojená prostredníctvom IP- Coach na počítač, oceľové meradlo
Postup práce: Zmerajte doby kyvu TK1, TK2 okolo obidvoch osí pre
niekoľko rôznych polôh d závažia.
Spracovanie nameraných hodnôt: pomocou tabuľkového kalkulátora
zostrojte grafické závislosti dôb kyvov TK1 a TK2 na d. Z grafu určte
spoločnú dobu kyvu Tk, ako priesečník spomínaných grafických
závislostí.

N 5xT´ 5xTz´ D(mm)

1 26,37 27,41 180
2 22,30 29,91 179
3 24,13 28,45 181
4 26,09 27,84 180,5
priemer 24,616 28,48 179,8

M1= 1,55kg m2=1,82kg m=3,37kg

12.Určenie poissonovej konštanty vzduchu clémentovou-

desormesovou metódou.
Úlohy:
1. Určte pomer polárnych tepelných kapacít vzduchu K.

Teoretický úvod:
Poissonova konštanta K je definovaná ako pomer polárnych tepelných
kapacít pri konšt.tlaku Cp a konšt.objeme Cv
K=Cp/Cv
Molárna tepelná kapacita plynu pri konšt.tlaku, resp. pri konšt.objeme
je množstvo tepla potrebného dodať 1 mólu plynu, aby sa zohrial o 1K
pri konšt.tlaku, resp. pri konšt. objeme.
Cp= 1/n.( dQ/dT)p resp. Cv= 1/n.(dQ/dT)v
dQ je teplo potrebné na zohriatie n mólov plynu o teplotu dT, n je
počet mólov plynov, tzn. látkové množstvo.
Z 1.termodynamickej vety dQ= dU+dA´= i/2
nRdT+pdV vyplýva, že ak V= konšt. práca koná plynom dA
´= pdV=0, a teda teplo prijaté plynom sa prejaví zmenou vnútornej
energie plynu. dQ= dV
(spracovanie)-analyzovať- prezerať!
Vhodné je predtým grafy vyhladiť. (spracovanie- spracovať-
vyhladenie-bezier). Vypočítajte ziažové zrýchlenie, nameranú hodnotu
tiažového zrýchlenia porovnajte so skutočnou hodnotou.

a =Tk br1= 989,5mm, a1= 0,987 TD= 0,998(priesečník)

d= 122,3(priesečník)
Index D(mm) TD(s) TU(s)
1 151 0,987 0,961
2 139 0,992 0,975
3 126 1,997 0,892
4 115 1,000 1,010
5 105 1,004 1,029
6 98 1,008 1,040
7 90 1.009 1,050

V kynetickej teórii plynov z ekvipartičnej vyplýva, že vnútorná

energia plynu je daná jeho teplotou.
U=i/2nRT, teda dU=i/2nRdT, kde R je molárna plynová konštanta, i je
počet stupňov voľnosti molekuly plynu.
dQ=dV platí dV=nCvdT
Porovnaním vzťahov dostávame Cv=i/2R
Z definície molárnej tepelnej kapacity Cp a 1.termodynamickej vety
po úprave dostávame Magerov vzťah : Cp=(i+2/2).R
Z definície K po dosadení za molárne tepelné kapacity dostaneme:
K= Cp/Cv= i+2/i
Počet stupňov voľnosti i znamená počet súradníc potrebných na
zadanie polohy molekuly v priestore. Pre jednoatómový vzácny plyn
i=3, potom K= 5/3=1,667.
Dvojatómová molekula má počet stupňov voľnosti i=5,K=7/5=1,40
Pre plyny trojatómové a viac atómové: i=6, K=8/6= 1,33
Objemové zloženie vzduchu je pri zanedbaní vzácnych plynov
obsiahnutých v nepatrnom množstve.
02.......21,00%
N2.......78,05%
Ar........0,92%
CO2.....0,03%
To znamená, že v suchu sa v prevažnej miere nachádzajú molekuly
dvojatómového plynu, a teda pre suchý vzduch možno uvažovať
K=1,40.
Atmosferický vzduch obsahuje určité množstvo vodnej pary, ktoré je
závislé od teploty vzduchu pri danej teplote sa určuje vzťahom
φ=P/Ps.100%, kde P je parciálny tlak pár skutočne obsiahnutých vo
vzduchu pri danej teplote. Relatívna vlhkosť vzduchu v atmosfére sa
v našich klimatických podmienkach pohybuje približne v intervaloch
40%-70%. Hodnota K vlhkého vzduchu v porovnaní s hodnotou pre
suchý vzduch bude teda ovplyvnená prítomnosťou trojatómových
molekúl vodnej pary.
Pri izometrickom deji T= konšt. Zo stavovej rovnice ideálneho plynu
platí: pV=nRT=konšt.
Adiabatický dej prebieha v plyne ak je plyn dokonale izolovaný , teda
dQ=0. Z 1. Termodyn.vety možno pre adiabatický dej dokázať
platnosť Poissonovej rovnice pVk=konšt.
Metóda merania: Obrázok sa skladá z otvoreného vodného nanometra
M spojeného s bankou B naplnenou skúmaným plynom. Banka je
opatrená 2kohútmi. Kohútom K je spojeným s hustilkou sa do banky
privádza skúmaný plyn(vzduch). Kohút K s väčším prierezom otvoru
spája priestor v banke s okolitým priestorom. , možno ním vypustiť
zahustený vzduch z banky. Tlak plynu nahusteného v banke sa za
krátky čas ústáli na hodnote p1 a teplota plynu sa ustáli na teplote
miestnosti. Tlak plynu sa odčíta na otvorenom vodou plnenom
nanometri. Je daný barometrickým tlakom b a hydrostatickým tlakom
p1´vodného stĺpca daného rozdielom hladín h=h1 v U-trubici
nanometra M. Teda p1=b+p1´= b+ gh1
Kde g-tiažové zrýchlenie v BA, je hustota vody pri aktuálnej teplote
miestnosti.

Otvorením kohúta K spájajúceho plyn v banke s vonkajším priestorom

poklesne jeho tlak na barometrický. Ak otvormi kohúta prebehne
dostatočne rýchlo, možno zmenu stavu plynu s dostatočnou
presnosťou považovať za adiabatickú expanziu, pre kt. dôjde
k ochladeniu plynu. Pre túto expanziu plynu bude platiť: Poissonova
rovnica: p1V1k=bV2k
V2 je objem plynu po adiabatickej expanzii
V1 je objem tej istej časti plynu pred expanziou.
Po určitom čase dôjde pri takmer nezmenenom objeme V2 k ohriatiu
ochladeného plynu znovu na teplotu okolia, v dôsledku čoho stúpne
jeho tlak z barometrického na hodnotu p2= b+gh2
H2- rozdiel hladín v ramenách nanometra po ustálení teploty plynu
znovu na teplotu okolia.
Keďže teplota plynu na začiatku je rovnaká ako teplota na konci ,
možno pre stavové veličiny p1,V1 na začiatku a p2,V2 na konci
napísať Boylov zákon p1.V1=p2.V2
Úpravou nasledujúcich vzťahov dostaneme: (V1V2)K=p1/b
V2/V1=p1/p2 potom p1/b= (p1pľ)K
Z čoho K= (log.p1/b)/(logp1/p2)=(log p1-log b)/(logp1- logp2)
Meranie: prístroje a pomôcky: opísané zariadenie, barometer,
teplomer
Postup práce: Na začiatku a na konci merania odčítame barometrický
tlak. Do výpočtov dosadíme aritm.priemer obidvoch nameraných
hodnôt. Nahustite do banky hustilky vzduchu. Po ustálení hladín vody
v U-trubici nanometra odčítajte rozdiel hladín h1. Potom nakrátko,
veľmi rýchlo kohútom K vypustite časť vzduchu z banky do okolia
tak, aby sa hladiny v oboch ramenách nanometra vyrovnali, teda tlak
poklesol na barometrický. Po určitom čase , keď sa po ohriatí vzduchu
na teplotu okolia ustália hladiny vod& c U-trubici, odčítajte rozdiel
hladín h2. Meranie opakujte 10krát s rôznymi hodnotami h1
a rôznymi ale dostatočne veľkými rýchlosťami otáčania kohúta.
Spracovanie nameraných hodnôt:
Hodnotu K vypočítajte ako aritmetický priemer hodnôt K a zvážte , či
nameraná hodnota spadá do intervalu teoreticky prístupných hodnôt
K.
H1-nahustená, h2-odhustená, =987,54kg.m-3 , t=24℃
Tlak v miestnosti b= 758,5.133,322Pa= 101124,737 Pa
H1 H2
1 225-182 193-114 ? 1,810
2 197-110 165-145
3 210-98 165-145
4 198-112 165-145 ? 1, 30303
5 205-102 175-132
6 205-100 180-130 ? 1,75
7 210-99 174-135
8 235-75 192-115 ? 2,064
9 236-73 195-123 ?2,263
10 228-80 180-130 ? 2,4666

10. Meranie izobarického koeficientu dĺžkovej rozťažnosti

edelmanovým dilatometrom.
Úlohy:
1. Určte konštantu Edelmanovho prístroja , zmerajte
izobarický koeficient dĺžkovej rozťažnosti daného
materiálu.
Teoretický Úvod: Zmenou teploty tuhého telesa jeho zahrievaním sa
menia jeho rozmery. Častice tuhých látok sú viazané na určité
rovnovážne polohy, okolo kt. kmitajú. S rastúcou teplotou rastie aj
energia kmitavého pohybu častíc. Vzdialenosti týchto rovnovážnych
polôh sú podmienené silami vzájomného pôsobenia medzi časticami.
Tieto sily sú jednak príťažlivé. Vo väčších vzdialenostiach majú preto
povahu sily príťažlivé, v malých vzdialenostiach sú sily odpudivé.
Častice zaujmú vždy také rovnovážne polohy, v ktorých sa príťažlivé
a odpudivé sily navzájom kompenzujú. V takej látke elast.poôsobenie
medzi atómami si môžeme predstaviť ako mechanický model
pružných síl-atómy viazané navzájom pružinami. Pri zvyšovaní
teploty sa zväčšujú amplitúdy tepelných kmitov častíc. Pretože pri
výchylkách, ktoré vedú k zbližovaniu čatíc, rastú odpudivé sily
rýchlejšie, ako sa zväčšujú príťažlivé sily pri výchylkách na opačné
strany, má zväčšovanie výchyliek pri zvýšení teploty za následok
zvyšovania prevahy odpudivých síl. Tým sa rovnovážne polohy častíc
posúvajú, zväčšujú sa ich vzájomné vzdialenosti a tým sa zväčšujú aj
rozmery telesa. Samozrejme existujú i odchýlky od tohto pravidla.
Voda v rozmedzí teplôt 0℃ až 4℃ svoj objem s rastúcou teplotou
zmenšuje. Kremenné sklo prakticky svoje rozmery nemení.
Experimentálne sa zistilo, že dĺžkové rozmery tuhých telies závisia od
teploty spôsobom len málo odlišným od lineárnej závislosti. Preto ak
dĺžka nejakej dlhej tyče pri teplote 0 ℃ je lo a jej dĺžka pri nie veľmi
vysokej teplote t možno v prvom priblížení vyjadriť vzťahom :
l=lo(1+αt), α-izobarický koeficien rozť.mat.
α=1/l.dD/dt α=(1/l1).(l2-l1)/(t2-t1)=1/l1. l/ t
l=lo(1+a1t+a2t²) α=a1+a2t
Metóda merania:
Dĺžkové rozťažnosti tuhých látok meriame Edelmanovým
dilatometrom. Meraná tyč dĺžky 1m je v olejovom kúpeli. Jeden
koniec tyče sa opiera o pevný hrot D mikrometrickej skrutky,
pomocou ktorej sa určuje konštanta prístroja. Druhým koncom sa tyč
dotýka hrotu P otáčajúceho sa okolo zvislej osi, ktorá má na svojej
hornej časti zrkadielko Z. Oproti zrkadielku je pripravený ďalekohľad
so stupnicou. Kúpeľ sa zohrieva elektricky vyhrievanou špirálou
a jeho teplotu meriame dvoma teplomermi umiestnenými v blízkosti
tyče približne v 1/3 a 2/3 jej dĺžky.
Zohrievaním sa tyč predlžuje, pretože jeden jej koniec sa opiera
o pevnú oporu, posúva sa pri zohrievaní a druhý koniec otáča páčku
so zrkadielkom.
V pozorovanom poli ďalekohľadu sa preto vždy iný dielik stupnice
dostáva do zákrytu so zvislým ramenom nitkového kríža okuláru. Aby
sme určili skutočné predĺženie tyče, musíme poznať význam jedného
dielika stupnice. Túto konštantu prístroja K určíme pomocou
mikrometrickej skrutky , o hrot ktorého sa opiera jeden koniec tyče.
Keď otočíme hlavicu skrutky o uhol 2π, posunie sa jej hrot a tým aj
tyč ktorá sa oň opiera, o dĺžku rovnajúcu sa stúpaniu závitu skrutky.
To zapríčiňuje rovnakú zmenu odčítania na stupnici, ako keby sa tyč
predĺžila o takú istú hodnotu. Keď je stúpaním závitu skrutky,,a“ pri
otáčaní hlavice o uhol n2π posunie sa tyč o dĺžku an a na stupnici
prístroja odčítame údaj dn. Pre malé pootočenie zrkadielka je
závislosť posunutia tyče od zmeny dielikov na stupnici lineárna
a vyjadruje ju vzťah: an=K(dn-do)
K-konštanta prístroja
Do- začiatočná hodnota na stupnici pre započítaním otáčania skrutkou
mikrometra.
Meranie:
Prístroje a pomôcky: Edelmanov dilatometer, ktorého súčasťou je
el.špirála s prípojnou šnúrou a vypínačom, meraná tyč.
Postup práce: Najprv určte konštantu prístroja . Na štítku prístroja
zistite stúpanie závitu skrutky a. Nastavte hlavicu skrutky ryskou na
vyznačenú značku tak, aby sme v ďalekohľade videli začiatok
stupnice. Odčítajte postupne vždy o uhol 2π hlavicou skrutky
a odčítajte príslušné dieliky dn v ďalekohľade.Odpočítané hodnoty
zapíšte do tabuľky vyjadrujúcej závislosť posunutia tyče an od
odčítanej hodnoty dn. Prístroj potom upravte tak, aby ste v zornom
poli ďalekohľadu videli začiatok stupnice. Odčítajte údaje t10 a t20 na
obidvoch teplomeroch a príslušný údaj stupnice do. Potom pripojte
ohrievacie zariadenie na sieť a teplotu kúpeľa postupne zvyšujte.
El.prúd vypnite vždy, keď teplota stúpne o 3 až 4 stupne a po ustálení
odčítajte údaje teplôt na teplomeroch t1i a t2i a súčasne dielik stupnice
di v strede zorného poľa ďalekohľadu. Zohrievajte dovtedy, kým
nevykonáte 10 meraní. Namerané hodnoty zapisujte do vhodnej
tabuľky. Okrem troch stĺpcov priamo nameraných veličín bude
obsahovať i ďalšie stĺpce pre vypočítané hodnoty. Po skončení
merania prístroj odpojte od siete.
Spracovanie nameraných hodnôt: Pomocou regresnej analýzy preložte
priamku nameranými hodnotami an, ktoré sú funkciou dn. Stupnica
tejto priamky je hľadaná konštanta K. Presvedčte sa či závislosť je
skutočne lineárna. Do pripravenej tabuľky teplotnej závislosti zapíšte
vypočítané priemerné teploty ti. Prírastok teploty ti= ti-to a tomu
zodpovedajúcu zmenu dielikov di=di.do
Lineárnou regresnou analýzou určte stupnicu priamky, ktorá vyjadruje
závislosť posunutia stupnice pripadajúcou na jednotkovú zmenu
teploty.
X= d/ t
l/ t= xK
Táto veličina vystupuje v rovnici pre izobarický koeficient dĺžkovej
rozťažnosti α, kt. vypoč. Zo vzťahu : α= 1/lo . l/ t=(1/lo)xK
V tomto vzťahu pre výpočet α nie je podstatné pri akej teplote je
zmeraná dĺžka tyče lo= chyba spôsobená meraním pri inej teplote je
zanedbateľná. Neistotu veličiny α vypočítame dosadením do vzťahu
hore...α=....
Chybu spôsobenú nepresnosťou merania dĺžky tyče môžete zanedbať,
neistoty veličín x,K ste určili pri spracovaní súborov meraní regresnou
analýzou.
n t1 t2 t dn t dn
0 28 26 27 0 - -
1 34 34 34,5 16 7,5 16
2 38 38 38,5 22 22,5 22
3 44 44 44,5 32 17,5 32
4 48 48 48 38 21 38
5 51 51 51 40 24 40
6 55 55 55 46 28 46
 13.Mapovanie elektrického poľa

Úlohy:
1. Zobrazte elektrické pole vytvorené medzi dvoma elektródami
pomocou ekvipotenciálnych čiar.
2. Na základe priebehu ekvipotenciálnych čiar zakreslite priebeh
siločiar.
Teoretický úvod:
Elektrické pole sprostredkuje silové pôsobenie medzi elektricky
nabitými časticami. Elektrické pole, podobne ako gravitačné pole je
charakteristické dvoma základnými veličinami intenzitou
a potenciálom.
Intenzita elektrického poľa E v danom mieste pôsobí na bodový náboj
Q : E=F/Q číselne sa teda intenzita el.poľa rovná sile, ktorá pôsobí
v danom mieste poľa na jednotkový kladný bodový náboj .
Potenciál el.poľa Vb v mieste B vzhľadom na miesto A je definovaný
ako podiel potenciálnej energie Wp bodového náboja Q v mieste B
vzhľadom na miesto A a náboja Q.
Vb= Wp/Q=- 1/Q ABF.dF = - ABE.d.r = BAE.d.r pričom v mieste A volíme
nulovú hladinu potenciálnej energie Wp(A)=0 a teda aj potenciál
v mieste AVa=0. Číselne sa potenciál el.poľa v danom mieste rovná
potenciálnej energie, kt. má jednotkový bodový kladný náboj v tomto
mieste. Fyzikálne potenciál v danom mieste elektrického poľa
predstavuje prácu proti silám poľa potrebnú na prenesenie bodového
náboja zo vzťažného miesta do miesta daného po delení prenášaným
nábojom Q. Súčasne to predstavuje prácu síl el. poľa vynaloženú na
prenesenie bodového náboja Q z miesta v ktorom určujeme potenciál,
do miesta vyťaženého po delení prenášaným nábojom Q.
V(r) = -∞EE.dr=E∞E.dr
Potenciál, ktorý má vzťažné miesto v nekonečne sa nazýva absolútny,
potenciálna energia vzťahovaná na nulovú hladinu energie
v nekonečne je absolútna potenciálna energia.
Absolútny potenciál el.poľa v meiste r sa číselne rovná práci, ktorú
vykonávajú sily podľa poľa po premiestnení jednotkového kladného
bodového náboja z miesta r do nekonečna. Napätie medzi dvoma
bodmi v el.poli je definované ako rozdiel potenciálov v týchto bodoch
poľa.
V=V1-V2= - 01E .dr-(-02E.dr)=-21E.dr
Bod 0 je vzťažný bod od ktorého voľby napätie nezávisí. Na
zobrazenie el.poľa sa zaviedol pojem siločiar a ekvipotenciálnych
hladín. Siločiara v el.poli je čiara, ku ktorej dotyčnica v každom bode
má smer intenzity el.poľa E v tomto bode.
Ekvipotenciálna hladina- je množina bodov el.poľa, v ktorom je
rovnaký potenciál.
dV= -E.dr 13.3
Pri premietnutí jednotkového náboja po ekvipotenciálnej haldine o dr
je príslušná zmena potenciálu dr=0. Zo vzťahu13.3 potom vyplýva že
E a dr sú na seba kolmé a teda siločiary sú kolmé na ekvipotenciálne
hladiny.
Ak zavedieme v ľubovoľnom bode na ekvipotenciálnej hladine
jednotkový vektor no kolmý na ekvipotenciálnu hladinu a orientovaný
v smere prírastku potenciálu dV>0 potom E=-Eno. Zmena potenciálu
v danom bode v smere no.
dV= -E.dr=Eno.dr=E.dr.cosα=Edn
a teda E=dV/dn
Intenzita el.poľa je čo do veľkosti rovná zmene potenciálu na jednotku
dĺžky v smere kolmom na ekvipotenciálnu hladinu, čo nazývame
stúpaním potenciálu v uvedenom smere. Nakoľko E má opačný smer
ako no má intenzita smer poklesu potenciálu. Potom:
E= -(dV/dn).no=- gardnV
dV=(δV/δx).dx + (δV/δy).dy+(δV/δz).dz=
((δV/δx).i+(δV/δy).j+(δV/δz).K). (dxi+dyj+dzK)=grad
potom dostávame E= -gradV=-((δV/δx).i+(δV/δy).j+(δV/δz).K)
Metóda merania: El. pole vytvorené medzi dvoma elektr. Sa dá
mapovať v zapojení. Aparatúra sa skladá z elektrolytickej vane
s vodou, tónového generátora TG, potenciometra a ľubovoľného
nulového indikátora.
Meranie sa robí mostíkovou metódou. Napätie VAB privádzané zo
zdroja na odpor sa pri potenciometrickom zapojení rozdelí na súčet
napätí VAJ medzi svorkou A a jazcom J a na napätie VJB medzi
jazcom J a svorkou B potenciometra. VAB=VAJ+VJB
Posunom jazca možno nastavovať hodnoty VAJ resp. VJB v intervale
0 až VAB. Napätie na elektródach V12=V1S+VS2=VAB.
V prípade, že mostík je vyvážný t.j. potenciál poľa v mieste sondy Vs
sa rovná potenciálu jazca VJ, nepotečie nulovým indikátorom prúd.
Vtedy nezmenenej polohe jazca potenciometra dáva 0prúd v nulovom
indikátore, tvorí ekvipotenciálnu hladinu.
Meranie: prístroje a pomôcky: elektrolytická vaňa s vymeniteľnými
elektródami rôznych tvarov, nulový indikátor, tónový generátor,
potenciometer, milimetrový papier, voltmeter.

Postup práce:
Na milimetrový papier zakreslite polohu a tvar elektród. Do
elektrickej vane nalejte vodu. Na tónovom generátore nastavte
frekvenciu približne 1000Hz. Celkový potenciálny rozdiel medzi
svorkami potenciometra VAB rozdeľte rovnomerne napr. na 10 hodnôt
čomu odpovedá približne 10 ekvidistantných polôh jazca na
potenciometri. Pri každej nastavenej polohe jazdca vyhľadajte sondou
v el.vani a zakreslite na milim.papier množinu tých bodov, pri ktorých
0vým indikátorom nepotečie prúd. Voltmetrom zmerajte príslušnú
hodnotu napätia VAB= VJ-VA. Postup zopakujte pre 10 rôznych
hodnôt potenciálu jazdca tak, aby ste dostali sústavu 10
ekvipotenciálnych čiar, ktorých potenciál voči elektróde poznáte
a ktoré sú približne rovnomerne rozložené po celej ploche
magnetického poľa. Pri hľadaní minima je vhodné pohybovať sondou
v smere kolmom na predpokladané ekvipotenciálne hladiny, pretože
zmena potenciálu je v tomto smere maximálna, čo zvyšuje presnosť
určenia minima.
Spracovanie nameraných hodnôt:
Pospájaním nameraných bodov prislúchajúcich jednej
hodnotepotenciálu vykreslite sieť 10 ekvipot.čiar. Kolmo na
ekvip.čiary sú ekvipotenc.hladiny hustejšie, má gradient potenciálu
a teda aj intenzita el.poľa vyššiu hodnotu ako v miestach s nižšou
hustotou hladín. Zvážte, ktorý parameter môžu podstatne ovplyvniť
presnosť určenia ekvipot.hladín.
Postup práce:
-zmerajte priemery 10 guličiek a zap.ich do tab.
-zmerajte hmotnosť m 10 guličiek
- zmerajte vnút.priemer valca D, pomocou zvoleného objemu Vo, v kt.
je nádoba kalibrovaná o výšky Ho.
-zmerajte hustomerom hustotu ρ
-zmerajte dráhu l, na ktorej považujeme pohyb guľky za rovnomerný
-pre každú guľku zmerajte čas padania f na dráhe l
- zmerajte h xo vzdialenosť hornej značky na valci, za kt, ste pohyb
považovali za rovnomerný
-zmerajte teplotu kvapaliny

Spracovanie merania:
η= g.(m.VS)t/6πr(1+2,4r/k).l = g.D(6mπd³ρ).t= 9,81m.s-
2.0,058(6.0,00002852kg-
π.0,003876m³.882kg.m³).7,113s/18π.0,003876m³.
(0,058m+2,4.0,003876m).0,31
η=0,286kg.m-1.s-1
k1=g.(m-Vρ)/m=g.(6m-π.d³ρ)/6m=9,81ms-1.(6.0,00002852kg-
π.0,003876.882)/6. 0,00002825=6,9283
k2=6πη.r/m=3πη.d/m=3π.0,286kg.m-1.s-1.0,003876m/0,00002825kg=
86,856
vo= k1/k2(1-ek1.k2)= 6,9283/86,856(1-e-86,856.6,9283)=0,0887m.s-1
to= 4ln10/k2= 9,3102/86,856=0,1256s
x(to)= k1/k2.(k2.to+e-k2.to -1) = 6,9283/86,856.(86,856.0,125+e-
86,856.0,1256 -1)= 0,00785
Výpočet neistoty merania:
v t= deltat2n.(n-1) = 7,113/90 = 0,28s
nl= nAt²+nBt²=0,282+(5,77.10-3)² = 16,6.10-3.m.s-1
u.vo/vo.100%= 16,6.10-3/0,0887 .100% = 18,7%

Záver: Zistili sme, že olej má dynamickú viskozitu

η=0,286 kg.m-1s-1 , neistota merania je 18,7%. Chyby merania mohli
vzniknúť pri nepresnom odčítaní priemeru guličiek z mikroskopu.
Výpočet neistoty dynamickej viskozity:
δy/δm= G.g.D.t/18π.d(D+2,4d).l= 6756,3
δn/δρ= - g.D.d².t/18.(D+2,4d).l= -0,000085
δn/δd= g.D.t.(-2πρ.d³.(D+1,2d)-6m(D+4,8d))/18πd²(D+2,4d)².l =
0,0141
δn/δD= 2,4gt(6m-π.d³ρ)/12π.(D+2,4d)².l= 0,0019
δn/δt= g.D.(6m-πd³ρ)/18πd(D+2,4d)l= 0,060066
δy/δl= - g.D.t(6m-πd³ρ)/18πd(D+2,4d)²l= - 0,00612
uη= -0,000852+-0,01412+0,0192+0,0600662+(-0,00612)²
uη=203,98.10-7 = 0,203. 10-4
η= (0,286±0,203.10-4)kg.m-1s-1

11.Meranie teplotného koeficientu rozpínavosti vzduchu

Úloha1:
 1. Zmerajte závislosť tlaku vzduchu od teploty pri konštantnom
objeme
2. Z lineárnej závislosti p=f(t) určite teplotný koeficient
rozpínavosti vzduchu
Teoretický úvod: Fyzikálny stav plynu opisujú makroskopické
merateľné veličiny tlak, objem, teplota, hmotnosť alebo látkové
množstvo plynu, ktoré nazývame stavové veličiny. Funkčnú závislosť
medzi stavovými veličinami vyjadruje stavová rovnica. Ideálnym
plynom nazývame taký plyn, ktorým stavové veličiny v každom
okamihu spĺňajú stavovú rovnicu: pV=nRT
R=8,31441J.mol-1K-1 je univerzálna plynová konštanta, P je tlak, V je
objem, T je termodynamická teplota plynu vyjadrená v Kelvinoch. Pre
teplotu t vyjadrenú v stupňoch celzia platí vzťah: t= T - 273,15
Lebo bod topenia ľadu, jeden zo základných bodov Celziovej teplotnej
stupnice 0℃= 273,15 . Látkové množstvo n v rovnici udáva počet
mólov v plyne a teda n=m/M, kde m je hmotnosť plynu, M je
hmotnosť 1mólu plynu , tzv. molárna hmotnosť. Jednotkou n v SI
sústave je 1 mól s označením mol.
Mól je látkové množstvo sústavy , ktorá obsahuje toľko entít
(jedincov), koľko je atómov v 0,012kg uhlíka. Entity môžu byť atómy,
molekuly, ióny alebo iné skupiny častíc. Vzduch pri izbovej teplote
a atmosferickom tlaku s dodatočnou presnosťou spĺňa stavovú rovnicu
ideálneho plynu. Pri nezmenenej hmotnosti plynu možno plyn
podrobiť zmenám pri ktorých jedna zo stavových veličín bude
konštantná. Izometrický dej je dej, pri ktorom T=konštantné. Zo
stavovej rovnice preň platí: pV=nRT=konš. Čo je Boyov-Mariottov
zákon.
Izobarický dej p=konš. Zo stavovej rovnice V/F=konš. , P/T=konš.
Ak za termodynamickú teplotu T v rovnici dosadíme T= To+t, kde
To= 273,15 K je bod topenia ľadu , dostaneme lineárnu závislosť p(t)
pri V=konšt.
P=Po(1+γt), kde γ= 1/To = 1/273,15 K-1 je teplotný koeficient
rozpínavosti, po je tlak pri teplote t=0℃ .
Metóda merania: -na meranie tlaku vzuchu od teploty pri
konšt.objeme sa používa Ortuťový nanometer. Objem vzduchu
v banke B je daný výškou hladiny ortuti n v ľavom ramene otvoreného
ortuťového nanometra. Konštantný objem plynu pri okreve
zabezpečíme udržiavaním stálej hladiny n dopĺňaním ortuti do
zásobníka nachádzajúceho sa v spodnej časti ortuťového nanometra.
Teplotná závislosť tlaku vzduchu uzatvoreného v banke sa realizuje
ohrevom vodného kúpeľa , do kt. je banka ponorená. V rovnovážnom
stave je teplota vzduchu uzatvoreného v banke pri každej teplote je
daný súčtom barometrického tlaku a hydrostatického tlaku ortuťového
stĺpca daného rozdielom hladín v U-trubici nanometra.
P=b+(h1-h)ρ.g, kde h1je výška hladiny ortuti v pravom ramene
nanometra, ρ hustota ortuti pri nameranej teplote miestnosti, g=
9,809037 m.s-2 je tiažové zrýchlenie pre Bratislavu, b je barometrický
tlak.
Meranie: Prístroje a pomôcky: opísané zariadenie, vodný kúpeľ,
elektrický varič, teplomer, barometer
Postup práce: na začiatku merania odčítajte hodnotu barometrického
tlaku b1. Postupne ohrievajte banku úplne ponorenú vo vodnom
kúpeli, pričom ortuť v ľavom ramene udržujte na zvolenej konšt.
Výške h. Teplotu kúpeľa zvyšujeme približne po 5℃. Odčítanie
teploty vzduchu sa má uskutočniť v rovnovážnom stave, preto je
potrebné zabezpečiť ustálenie teploty krátkym vypínaním variča
a miešaním kúpeľa. Pri rôznych teplotách zmerajte rozdiel hladín h1-h
v U trubici nanometra. Po skončení merania znova odmerajte
barometrický b2. Z teplotnej závislosti p(t) pri V=konš. Zmerajte
minimálne 10 hodnôt. Pre namerané a vypočítané hodnoty zostavte
vhodnú tabuľku.
Spracovanie nameraných hodnôt:
-vypočítajte tlak vzduchu pri každej teplote merania, za hodnotu
barometrického tlaku zoberte aritmetický priemer hodnôt odčítaných
na začiatku a po skončení merania, hustotu ortuti pri teplote miestnosti
určite z tabuľky. Hľadajte lineárnu závislosť p=po(l+γt) danú
nameranými bodmi (ti,pi), aproximujte metódou najmenších štvorcov.
Z parametrov priamky vypočítajte teplotný koeficient rozpínavosti
vzuchuγ. Vypočítajte absolútnu a relatívnu štandartnú neistotu merania
γ pomocou neistôt parametrov aproximovanej priamky.
Porovnaním nameranej hodnoty γ s tabuľkovou hodnotou γi= 1/To=
1/273,15K-1 vypočítať chybu merania.
B= 761,75 . 133,322Pa h=30=konšt.

i ℃ h1 P(Pa) poznámka
1. 22 41 g=9,809037
2. 27 54 b1=b2=101558,0335Pa
3. 32 61 tp=24℃
4. 37 78
5. 42 93 ρ=13535,5kg.m-3
6. 47 100 h=30mm
7. 52 113
8. 57 126
9. 62 136
10. 67 145

P1= b+(h1-h).ρ.g= 156068,934Pa

P2=328510,7634Pa
P3= 421364, 2934Pa
P4= 646865,7234Pa
P5=846608,191325Pa
P6= 939547,345545Pa
P7= 1112148,3195Pa
P8= 1284749,91836Pa
P9= 1417520,13867Pa
P10= 1537013,33696Pa

16.Meranie veličín molekulárnej fyziky pomocou

coulometra.

Úlohy:
1. Pomocou coulometra zmerajte elektrochemický ekvivalent
kyslíka Faradayovou konštantou, Avogadrovou konštantou
zmerajte hmotnosť atómu kyslíka, molárnu hmotnosť kyslíka
a relatívnu atómovú hmotnosť kyslíka.
2. Zmerané veličiny porovnajte s tabuľkovými hodnotami.

Teoretický úvod:
Počet molekúl alebo iných základných častíc v makroskopickom
súbore je veľmi veľký a preto ho vyjadrujeme v násobkoch určitého
počtu častíc a takto vyjadrené množstvo nazývame látkové množstvo
n. Jednotka látkového množstva je mól a je to základná jednotka SI. 1
mol je látkové množstvo sústavy, ktoré obsahuje toľko entít, koľko je
atómov uhlíka 0,012kg uhlíka izotopu.
Počet týchto častíc v jednom móle látky vyjadruje Avogadrova
konštanta NA, ktorá je daná podielom častíc a látkového množstva.
NA= N/m, NA= (6,0221367± 0,0000036).1023 mól-1
M= m/n , M je molárna hmotnosť
Ar= ma/mn , Ar je relatívna hmotnosť
Faradayova konštanta: F vyjadruje náboj jedného mólu protónov, je
daná súčinom Avogadrovej konštanty a elementárneho náboja
F= eNA , F= (96485309± 29) C mól-1
Elektrochemické reakcie prebiehajúce pri prechode prúdu
elektrolytom rozdeľujeme na primárne a sekundárne, ktoré nesúvisia
bezprostredne s účinkami elektrického prúdu. Sled všetkých reakcií
prebiehajúcich na elektróde závisí od mnohých faktorov, všeobecne je
ale určený energetickou bilanciou danej schémy. Budeme sa preto
zaoberať konkrétnou elektrolýzou. Elektrolytom je zriedená kyselina
sírová,elektróny sú platinové.
Vo vodnom roztoku je kyselina sírová disociovaná: vytvára záporný
ión- anión SO42- a kladný ión – oxiónový katiónH3O- podľa schémy:
H2SO4 + 12 H2O 2 H3O+ + SO42-
Prechodom prúdu na anóde prebieha primárna reakcia výmeny
elektrického náboja a vzápätí sekundárna reakcia, v ktorej sa z vody
uvoľňuje kyslík. Kyslík vytvára molekuly O2 a uvoľňuje sa z roztoku
ako plyn, molekuly H2SO4 znovu disociujú. Reakcie znázorňujú
schémy: SO42 SO4+ 2e-
2SO4+2 H20 2 H2SO4 + O2
Väzba atómového vodíka až po konečné uvoľnenie molekuly vodíka
v plynnom stave.
2H3O+ + 2e- H2 + 2 H2O
Podobne sa dá opísať prechod prúdu v hydroxide napr. elektrolýza
NaOH s neaktívnymi elektródami. Hydratáciu vo vode opisuje
schéma: NaOH Na+ +OH-

Reakcie na elektr. vyjadrujú najprv uvoľnenie náboja a následné

uvoľnenie plynu.
Na++e- Na
2Na + 2 H2O 2 NaOH+H2
OH- OH + e- 4OH 2H2O+O2
Na vylúčenie atómu vodíka treba jeden elektrón. Na vylúčenie atómu
kyslíka treba dva. Nábojové číslo z, ktoré vyjadruje počet elektrónov,
ktoré sa na vylúčení atómu zúčasňujú je na katóde z=1 a anóde je z=2.
N= Q/ze , kde N je počet pozemných častíc, Q je náboj a ze je anóda.
Pozemnú hmotnosť dostaneme prenásobením ich počtu hmotnosťou
atómu ma, a keď uvážime, že pre hmotnosť atómu platí:
ma= Ma/Na , kde Ma je molárna hmotnosť, a dostávame zákony
elektrolýzy: m= Nma= Q/ze. Ma/Na=( 1/F). (Ma/z).Q
Q= I. τ, kde Q je náboj, I je prúd a τ je elektrolýza
Molárna hmotnosť molekuly vystupuje i v stavovej rovnici plynov,
ktorej veličiny objem V, teplotu T a tlak P môžeme určiť priamym
meraním:
PV= m/M.RT, R je molárna plynová konštanta. R= (8,31441±
0,00026).J.K-1mól-1
Metóda merania: veličiny zadané úlohou určte pomocou vťahovo
odvodených v teoretickom úvode, pričom predpokladáme, že veličiny
R,e,mu, poznáme. Určte ich nepriamo pomocou coulmetra na kyslík,
keď elektrolýzou získame kyslík.
Elektródy v coulmetri so zriedenou kyselinou sírovou sú platinové,
nad anódou je odmerná banka, v ktorej sa zachytáva uvoľnený kyslík.
V prípade, že roztokom je zriedený hydroxid, elektródy sú nerezové.
Vodík uniká voľne cez druhý ventil do okolitého vzduchu. Zmerajte
tlak kyslíka elektrolýzou, el.prúd I, ktorý tečie elektrolytom pri
elektrolýze.
Elektrochemický ekvivalent: A= m/Q=m/Iτ
Hmotnosť atómu: ma= m/N=m.ze/Iτ, ma= Aze
Molárna hmotnosť: M= m.RT/PV
Avogadrova konštanta: Na= Ma/ma= M/i.ma
Faradayova konštanta: F= e.Na
Relatívna atómová hmotnosť: Ar= ma/mn
Hydrostatický tlak kvapaliny: Pn= ρ.g.h, ρ=1,1.103kg .m-3
Parciálny tlak kyslíka: p= p´-p´´ = b+ph-p´´
Meranie: Prístroje a pomôcky: Coulmeter, ampérmeter, zdroj
jednosmerného napätia, vodiče, stopky, teplometer, barometer, banka
s kohútikom, výveva, analytické váhy.
Postup práce: Coulmeter pripojte so správnou polaritou k zdroju
prúdu. Odmernú banku naplňte elektrolytom. Elektrický prúd , ktorý
ste si nastavili ešte prúd naplnením odmernej banky elektrolytom,
udržujete počas elektrolýzy na konštantnej hodnote. Súčasne meriame
dobu τ, počas ktorej prebieha elektrolýza. Po skončení elektrolýzy
zistite objem V , teplotu T vylúčeného kyslíka, tlak p určite pomocu
vzťahu P=......Parometrický tlak b odčítajte na barometri, pre výpočet
tlaku odhadnite h. Hmotnosť plynu m, určte pomocou banky, do ktorej
vpustite vylúčený kyslík z odmernej banky a následne odvážte, keď
ste predtým odvážili banku urobte korekciu podľa vzorca. Pri meraní
každej veličiny (I, τ, T,V,P,m) zvľte interval, v ktorom sa meraná
veličina určite nachádza t.j. štandardnú neistotu typu B.
Spracovanie nameraných hodnôt: Štandardné neisoty typu B nepriamo
meraných veličín určíme zo vzťahu pre nepriamu metódu merania.
V referáte uveďte odhady neistôt priamo meraných veličín
a zdôvodnite tento odhad. Veličiny vystupujúce v druhej mocnine vo
vzájomnom vzťahu ako súčiny a podiely, preto podľa vzťahu pre
neistotu merania nepriamo meranej veličiny y platí:
uy= y.(uxixi)²
uA= A. umm2+ull2+(uττ)²

uM= M. umm2+uTT2+upp2+(uVV)²
uNa= Na.umama2+(uMM)²
uT= eUN , uAr= (1/ mn).uma