Vypracované otázky na Správne právo I. (hmotné, všeobecná časť) ZS šk.

rok 2008/2009
1. Verejná správa a jej charakteristické črty, členenie - pred rokom 1989 bol štát a jeho inštitúcie vykonávateľom všetkej verejnej správy a často dochádzalo stotožňovaniu pojmu verejná a štátna správa; - v období prvej ČSR sa rozlišovala verejná správa vrchnostenská a nevrchostenská – prevažovala vrchnostenská, keď celá činnosť bola subsumovaná pod dôslednú kontrolu štátu (uplatňovanie organizátorskej funkcie štátu); - verejná správa (VS) – správa verejných záležitostí, ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte. Pre túto výkonnú moc je charakteristické, že ide predovšetkým o verejnú moc, ktorou nedisponuje len štát, ale aj ďalšie neštátne subjekty, ktoré vykonávajú správu verejných záležitostí. - má základ v štátnej moci a prejavuje sa ako „decentralizovaná štátna moc“ – jej subjekty spolu so štátom zabezpečujú správu štátu ako verejnú správu; - potreba odlíšenia od súkromnej správy – ide o správu vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju vykonávajú, ju realizujú ako právom uloženú povinnosť (postavenie verejnoprávnych subjektov); - vymedzuje sa v organizačnom a funkčnom poňatí: v organizačnom poňatí VS predstavuje najmä štát, reprezentovaný vlastnými orgánmi (A) a verejnoprávne subjekty, ako predstavitelia a nositelia verejnej moci (B); A - v rovine štátnej činnosti – VS je činnosť, ktorú vykonáva štát popri zákonodarstve a súdnictve; B – v rovine činnosti verejnoprávnych subjektov odlišných od štátu – VS je neštátna činnosť výkonného charakteru, ktorej poslaním je zabezpečiť výkon správy štátu; verejnoprávnymi subjektmi sú verejnoprávne korporácie; - organizačný systém VS umožňuje okrem štátnych a neštátnych inštitúcií kreovanie mimovládnych organizácií – nemajú povahu samosprávnych korporácií, ktoré sa vyznačujú osobitným okruhom činností, podporujúcich plnenie štátnych/verejných úloh; spravidla ide o verejnoprávne korporácie, zriaďované zákonom a financované celkom/čiastočne zo štátnych prostriedkov; podliehajú štátnemu dozoru; - poznáme aj korporácie, vykonávajúce VS s povahou samosprávnej činnosti; - VS charakterizuje výrazná iniciátorská činnosť (napr. súdy môžu konať, len ako dôjde k závažnému porušeniu právnych povinností – obmedzená iniciatíva), ktorú môže uplatniť v najširšom rozsahu; - štruktúra VS, metódy a formy jej činnosti umožňujú stálu iniciatívu – môže sa prejaviť vo vzťahu k ostatným zložkám št.zriadenia, ale i k politickému pluralizmu; - VS využíva aj iniciatívu občanov a iniciatíva sa môže zameriavať aj na určenie ďalších úloh, ktoré treba naplniť, alebo na uplatnenie efektívnejších metód; - organizačná inštitucionálna štruktúra VS - v sociologickom chápaní súhrn pozícií a úloh, ktoré realizujú konkrétni ľudia, profesionálne rôzneho zamerania, ktorí však vytvárajú špecifickú homogénnu skupinu pracovníkov VS, majú spoločný status; - VS – služba sui generis – správa podávajúca výkony; - potreba koncentrácie VS na soc.-ekonomické a soc.-kultúrne aktivity – stiera sa hranica sféry verejného záujmu v prospech záujmovej plurality. - VS sa uskutočňuje inak ako štátna správa a inak ako samospráva; - VS vo funkčnom poňatí: ide o výkonnú činnosť štátu ako základného verejnoprávneho subjektu, zabezpečovanú prostredníctvom jeho orgánov, ako aj výkonnú činnosť ďalších

verejnoprávnych subjektov a ich orgánov pri spravovaní verejných záležitostí a realizovanú ako prejav výkonnej moci v štáte; - VS má dve základné zložky: štátnu správu a samosprávu. ŠTÁTNA SPRÁVA (ŠS) - jedna zo základných zložiek VS a základný pojem správneho práva, ktorý vychádza z podstaty ŠS ako súčasti riadenia spoločnosti a skúma ju ako osobitný druh štátnej činnosti; - najrozsiahlejší druh štátnej činnosti – jej výkonom sa zabezpečuje realizácia všetkých (vonkajších a vnútorných) funkcií štátu; orgány ŠS plnia prevažnú časť úloh zabezpečovanú štátnymi orgánmi; - jedna z foriem uskutočňovania štátnej moci; samostatný druh činnosti štátu; jadro VS; - samostatný druh organizujúcej činnosti štátu, ktorý má výkonný a nariaďovací charakter, uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej moci, pričom ciele, metódy, formy a spôsoby uskutočňovania tejto činnosti reguluje právo a v jeho medziach sa realizuje jej iniciatívny prvok, determinovaný aj internými normatívnymi aktmi nadriadených orgánov; túto činnosť uskutočňujú predovšetkým orgány ŠS, ale v rámci zákonného splnomocnenia aj štátne a iné orgány a organizácie; - predovšetkým činnosť výkonná a nariaďovacia: výkonná činnosť – vyjadruje vzťah ŠS k zastupiteľskej sústave, ktorá je prezentovaná NR SR; spočíva v bezprostrednom vykonávaní zákonov a ostatných pr.aktov št.moci, ktorých prostredníctvom sa realizujú základné otázky štátnej správy (hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj); nariaďovacia činnosť – vo vzťahu k FO a PO vyjadrujú určitú metódu – správne orgány sú oprávnené vydávať normatívne a individuálne správne akty, uskutočňovať iné opatrenia a používať donútenia, ak sú na to splnomocnené zákonom; táto metóda nie je jedinou, do popredia sa dostáva organizátorský charakter ŠS (riadiaca, koordinačná a kontrolná činnosť); - ŠS je činnosť podzákonná (vykonávaná na základe zákona, ktorý určuje jej zameranie a stanovuje aj hlavné – najmä právne prostriedky); - je to činnosť, za ktorou stojí donucovacia moc štátu – prichádza na rad, ak nedochádza k dobrovoľnému plneniu právnych povinností; jej uplatnenie upravujú právne normy: donútenie môže uplatniť len kompetentný orgán ŠS, musí byť primerané vymáhanej povinnosti a nemožno ho realizovať ľubovoľnými formami a prostriedkami (tie stanovujú platné právne normy); - je to činnosť, ktorú možno determinovať inštrukciami nadriadených orgánov ŠS – uskutočňujú ju hierarchicky usporiadané orgány, kde nadriadený orgán má priamo vply na podriadené správne orgány (interné normatívne inštrukcie atď.); - v rámci ŠS sa realizujú spoločenské záujmy (celospoločenské záujmy a právom chránené záujmy FO a PO v oblasti štátnej správy); - ŠS je verejná správa uskutočňovaná štátom, osobitný druh riadenia uskutočňovaného štátom; - činnosťou orgánov ŠS a plnením jej úloh dochádza k realizácii vzťahov ŠS – ide o činnosť zameranú do vnútra organizácie ŠS (vnútorná činnosť) a o vonkajšiu činnosť ŠS: Vnútorná činnosť → vnútorno-organizačná záležitosť, základným poslaním orgánov ŠS je zabezpečiť žiaduce a reálne fungovanie týchto orgánov; Vonkajšia činnosť → realizácia vlastného poslania ŠS, usmerňovanie procesov, realizovaných v oblasti odlišnej od ŠS, adresátmi sú FO a PO; - správne orgány – orgán ŠS pri štátnosprávnej aktivite orgánov ŠS, ale aj pri aktivite, ktorá nemá štátnomocenský charakter; orgány, ktoré popri prevažnej činnosti vykonávajú na základe zákonného splnomocnenia aj činnosť, ktorá má charakter ŠS (starosta obce, dekan fakulty);

- vykonáva ju osobitná skupina orgánov štátu – orgány štátnej správy → orgán štátu, ktorý vystupuje v jeho mene (za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ŠS nezodpovedá orgán, ktorý ho vydal, ale štát), uskutočňuje úlohy a funkcie štátu nariaďovacou a výkonnou činnosťou štátu a je zriaďovaný zákonom alebo iným právnym aktom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou; - v užšom zmysle sú to štátne orgány, ktoré právne predpisy výslovne označujú ako orgány ŠS; - v širšom zmysle sú to nielen orgány ŠS, ale aj ostatné orgány, ktoré disponujú správnoprávnou aktivitou; Základné črty orgánu ŠS: z pohľadu postavenia ide o štátny orgán, má všetky znaky štátneho orgánu, je vybavený pôsobnosťou a právomocou a má možnosť použiť prostriedky štátneho donútenia; - ide o osobitný druh štátneho orgánu – odlišuje sa činnosťou, ktorú vykonáva; - tvorí relatívne samostatnú organizačnú jednotku, oddelenú od iných v štátnom aparáte (od súdov, zastupiteľských orgánov, prokuratúry..); - orgány ŠS možno klasifikovať na základe rôznych kritérií: a) právny základ vzniku orgánu- vznik a existencia vyplýva priamo z ústavy/ÚZ a zákonov NR SR; b) vecný rozsah jeho pôsobnosti – orgány so všeobecnou a osobitnou pôsobnosťou (tie sa delia na orgány s funkčnou a odvetvovou pôsobnosťou); c) územný rozsah jeho pôsobnosti d) zloženie orgánov e) spôsob rozhodovania vo veciach svojej pôsobnosti; SAMOSPRÁVA - druhá zo zložiek VS; - poznáme územnú a záujmovú samosprávu a uskutočňujú ju iné subjekty, než ŠS – subjekty korporatívneho charakteru; - vo VS predstavuje výkonné pôsobenie a ovplyvňovanie spoločenského života prostriedkami neštátneho charakteru (ŠS sa podieľa na úlohách samosprávy a má zodpovednosť za realizáciu verejných záležitostí); - je založená na partnerskom vzťahu štátu a korporácií ako subjektov samosprávy (demokracia, pluralita záujmov); - výkon určitých presne vymedzených úloh správy štátu samostatnými, štátom uznanými verejnoprávnymi subjektmi; zahŕňa oblasť VS, zákonom zverenej subjektom, ktorých sa bezprostredne dotýka = časť správy štátu, decentralizovaná na subjekty neštátneho charakteru; - činnosť riadiaceho charakteru – predstavuje tvorbu samosprávnej moci v medziach platného práva, sama si určuje ciele; - jej zmyslom je udržanie, alebo obnovenie žiaduceho stavu, za podmienky realizácie samosprávnych právomocí; prvky riadenia a regulácie sa prejavujú ako prvky samoriadenia a samoregulácie; - činnosť samosprávy je spravovaná zákonmi, vlastnými mocenskými aktami a vlastnou samosprávnou mocou, vykonávanou a zabezpečovanou s využitím nariaďovacích oprávnení mocenského charakteru; - vzťahy sú realizované v rámci samosprávnych korporácií, ktorých podstatou a poslaním je samostatne rozhodovať o vlastných otázkach a spravovať vlastné záležitosti podľa svojich potrieb, zo svojej vôle a pri rešpektovaní zákonov; - samosprávna korporácia pri výkone samosprávy spravuje sama seba a objekt samosprávy (splýva s ich subjektom) → na rozhodovanie o úlohách a ich výkon sú zriaďované príslušné samosprávne orgány;

jej právna subjektivita je odlišná od právnej subjektivity tých.združenie vzniká registráciou . . v ktorej spoločenstvo ako PO zabezpečuje riešenie úloh odlišných od tých.miestna samospráva – organizujúca činnosť v špecificky výkonnom poňatí.najnižšou formou sú voľné združeniam. vnútorne usporiadaný systém alebo jednoznačne právnopolitický inštitút – patria sem všetky inštitúcie. traja občania.. . zákonom stanovené úlohy rieši vo svojom mene a na svoju zodpovednosť. ktorých existencia je odvodzovaná od združovacieho práva a ktoré spája konkrétny spoločenský záujem. osobnou slobodou jednotlivca – občana a komunálnou slobodou. spoločnosť. pričom táto činnosť nemá štátnomocenskú podstatu. do systému záujmovej samosprávy vstupuje z vlastného rozhodnutia. . zväz. . v európskom práve pozitívnoprávnym pojmom . aj navonok. pričom je viazaná zákonmi a právnymi predpismi.korporácia všeobecne je združením osôb s cieľom sledovania určitého účelu v tejto forme.záujmová samospráva – nepredstavuje ucelený.. ktoré sú vydané na ich realizáciu.v SLK – lekári je členstvo dobrovoľné).. . dobrovoľne. ale pod jeho dozorom. ktoré zabezpečuje štát.je to organizačná forma VS. základom je samosprávny spôsob ich vnútornej činnosti a úsilie o účasť na organizácii spoločenského a politického života. rozšírená o oprávnenie tvorby samosprávnej moci podzákonného a nariaďovacieho charakteru. o zrdužovaní občanov v znení neskorších predpisov je združením spolok.samospráva sa približuje k súkromnej správe tým. .politický pojem samosprávy – podstata samosprávy ako formy realizácie VS občanmi . . VEREJNOPRÁVNE INŠTITÚCIE /KORPORÁCIE . . SKE – exekútori.členenie na miestnu (územnú) a záujmovú samosprávu znamená rozdielne vzťahy občana ako subjektu k týmto druhom samosprávy: pri miestnej je do systému zaraďovaný automaticky podľa miesta bydliska (miera účasti na samospráve je ponechaná na jeho vôli). . na ktoré sa viaže výkon určitých funkcií (SAK. poskytovanie verejných služieb (nielen verejnoprospešné ciele) d) niektoré výsady verejnej moci .) – nie sú formálne (právne inštitucionalizované) ani registrované a ich právne postavenie vyplýva z ústavy.jeden zo základných pojmov VS.83/1990 Zb.osobitne sa v rámci záujmovej samosprávy vyčleňujú profesijné inštitúcie. . že pri oboch ide o správu vlastných záležitostí a k štátnej správe tým. konštituuje sa po splnení niekoľkých kritérií: a) vôľa zákonodarcu b) dôvod vzniku – zo zákona alebo z iniciatívy VS. ktoré túto činnosť vykonávajú a v objektoch ich pôsobnosti.notári. realizuje sa vo vzťahoch. z ktorých aspoň jeden musí mať viac ako 18 rokov.verejnoprávna korporácia – pojem spojený s jej podielom na verejnej moci. . že tieto záležitosti majú verejnoprávny charakter → je to verejná správa so zameraním samosprávneho subjektu na vlastné záležitosti. iné občianske združenie a odborová organizácia. ktoré vznikajú a pôsobia ex lege a spravidla majú povinné členstvo.návrh na ňu môžu podať min. SKN . ak sa takéto združenie konštituuje na základe právneho predpisu.podľa zákona č. ktorí ju svojím združením vytvorili – ako právny subjekt vzniká osamostatnením smerom dovnútra voči svojim členom.právny pojem samosprávy – samospráva ako verejnoprávny subjekt disponuje príslušným rozsahom verejnej moci. klub. vznikajúce spontánnym prejavom skupiny osôb v snahe participovať na činnosti (krajinské spolky a pod. jej základným predpokladom je vytvorenie optimálneho spojenia medzi parlamentarizmom. nie zo súkromnej iniciatívy c) povaha činností. voči iným právnym subjektom.

.hlava) – VS vykonávanú prostredníctvom vlády ako najvyššieho orgánu výkonnej moci (má odvodenú legitimitu. územnú samosprávu (IV. – štátna moc pochádza od občanov. neobsahuje ustanovenia o záujmovej samospráve – jej subjekty majú základ v zákonoch. štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy.. . obce a VÚC pri výkone ŠS. Rada pre vysielanie a retransmisiu. na náhradu škody.575/2001 Z.na rôznych miestach ústava obsahuje ustanovenia.organizačný systém VS môžu tvoriť okrem inštitúcií štátnych i neštátnych aj tie. vojenské obvody). ktorý ustanoví zákon.pri jej výstavbe sa uplatňujú technicko-organizačné princípy.122 a 123) v súvislosti so spôsobom ich zriaďovania (len zákonom) a ich právotvornou právomocou (PP len na základe zákonného splnomocnenia). v jej medziach. ktoré v jeho mene a namiesto neho vykonávajú tú časť VS. . úlohy.) . verejné ozbrojené zbory ani iné verejné zbory. územné a správne usporiadanie (delenie na územné – obce a VÚC a správne celky – kraje a okresy. vláda (zákon č. . predmet ich činnosti a ich kompetencie vo veciach ŠS vymedzuje zákon]: 1. ciele a funkcie VS v konkrétnom čase. ktorá je ŠS → označované ako PRIAMI VYKONÁVATELIA VS [nie všetci sú súčasťou organizačného systému ŠS – nepatrí sem napr.základný rámec ústavnosti platí aj pre správne právo a verejnú správu – požiadavka rešpektovania ústavnosti všetkými zložkami verejnej moci. . ktoré nemajú povahu samosprávnych korporácií (mimovládky). orgány ŠS sú spomenuté v dvoch ustanoveniach (čl. pôsobnosť. pretože ide o vrcholný orgán výkonnej moci a zároveň súčasť orgánov verejnopolitickej moci.. je tu tiež vyjadrená sloboda jednotlivca vo vzťahu k VS. právo podať ústavnú sťažnosť. Kritériá členenia: konkrétna forma štátneho zriadenia.2 Úst. predovšetkým politický orgán (inštitút vyslovenia nedôvery. Vykonávatelia VS: . rozsahu a spôsobom.). zaväzujúce VS vo funkčnom (materiálnom) zmysle → formuluje požiadavky na VS ako na činnosť a poskytuje jednotlivcovi ústavné záruky rešpektovania týchto požiadaviek (právo na súdnu a inú právnu ochranu.VS nie je ústavne upravená samostatne – základy sú obsiahnuté vo viacerých ustanoveniach v jednotlivých hlavách ústavy – niektoré zaväzujú VS priamo. . právomoc a postavenie vykonávateľa VS. 2.hlava).VS sa delí na ŠS vykonávanú štátom a ostatnú VS vykonávanú inými subjektami.špecifické postavenie. zodpovednosť parlamentu a odvodená legitimita). subjektami územnej samosprávy sú aj mestá. iné sú prameňom práva so zákonmi. Organizácia verejnej správy v Slovenskej republiky . historický vývoj. Ústava upravuje výkonnú moc (VI. .z. . ktorej základom je obec a VÚC. získanú menovaním prezidentom) a prostredníctvom ústredných a miestnych orgánov ŠS.štát si na výkon VS zriaďuje orgány. jej predsedu a na jeho návrh ďalších členov vymenúva a odvoláva prezident. iné správne celky. ktorých prijatie ústava predpokladá. ostatné subjekty verejného alebo súkromného práva(plnia úlohy na určitom zverenom úseku VS).subjektami je štát (orgány ŠS) a obce a VÚC.politické vedenie VS – riadiacu právomoc uplatňuje len voči priamym a nepriamym vykonávateľom VS.čl. majú len postavenie orgánov ŠS pri výkone ŠS. ktorí ju vykonávajú priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. . títo vykonávatelia nie sú orgánmi ŠS.príklad verejnoprávnej korporácie v SR: STV a Sro. prioritné postavenie v rámci sústavy najvyšších štátnych orgánov patrí v SR NR SR. → tieto ústavné limity platia pre subjekty VS. . .ústavné základy organizácie VS z inštitucionálneho hľadiska sa v ústave spájajú s výkonnou mocou a s územnou samosprávou.

dekoncentrované orgány ŠS a inšpekčné orgány) . MK (kultúra) a MZ (zdravotníctvo).vertikálne vzťahy vznikajú medzi ÚOŠS a nimi riadenými orgánmi ŠS na nižšej úrovni a pri výkone ŠS inými priamymi vykonávateľmi ŠS. v čase neprítomnosti ho zastupuje štátny tajomník – na rokovaní vlády má poradný hlas. Štatistický úrad (predsedu menuje a odvoláva prezident na vládny návrh). . . MZV. Správa štátnych hmotných rezerv a Národný bezpečnostný úrad (riaditeľa volí a odvoláva NR SR). kedy sa ním schvaľuje návrh nariadenia vlády. Rady pre vysielanie a retransmisiu (PO. podpredseda. . . ktorá má pri výkone ŠS postavenie orgánu ŠS). MVaRR (výstavba a regionálny rozvoj).ministerstvo – na čele je minister. výnosy alebo opatrenia – vykonávacie právne predpisy a pramene práva. MF.ÚOŠS – ich postavenie upravuje kompetenčný zákon (575/2001 Z.okolností môžu vytvárať svoje pracoviská. konzultatívne alebo odborné úlohy (stálymi sú Legislatívna rada.z. .má celoštátnu územnú pôsobnosť a všeobecnú vecnú pôsobnosť.ostatné ÚOŠS . dekoncentrované orgány ŠS (B) a inšpekčné orgány (C). .úlohy spojené s odborným.rozhodnutia prijíma uznesením (nadpolovičná väčšina všetkých členov).partnerstva. MPSVaR. Úrad geodézie. že boli zriadené ako orgány ŠS. iba v prípadoch. .na čele predseda.ich špecifikum je v tom.). ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS . štruktúru upravuje organizačný poriadok. Hospodárska rada. MO (obrana). ktoré má rôzne právne účinky podľa obsahu a adresáta → má povahu vnútorného aktu (externý len ak je zverejnený v Z. ktorý je zároveň ústavným činiteľom. . ktoré plnia koordinačné. . Úrad pre verejné obstarávanie SR.).nariadenie vlády – vydávané na vykonanie zákona a v jeho medziach (secundum et intra legem). Úrad jadrového dozoru SR. je ústavnprávne zodpovedný NR SR a demisiu podáva prezidentovi. MŠ (školstvo). členom vlády.majú normotvornú právomoc – na základe zákonného splnomocnenia vydávajú vyhlášky. vymenúva a odvoláva ho vláda.má právo zákonodarnej iniciatívy. . MŽP. sú to monokratické orgány s čiastočnou vecnou a územne celoštátnou pôsobnosťou vo veciach ŠS. . ale neboli začlenené do žiadnej riadiacej štruktúry v ich systéme – nemajú nadriadený orgán.na výkon MZ a supranacionálneho práva vydáva aproximačné nariadenia. org.) a nie je všeobecne záväzný. orgány s celoštátnou pôsobnosťou (regulačné a dozorové orgány.dnes 14 ministerstiev: MH (hospodárstvo). MV.člení sa na sekcie (generálny riaditeľ) a odbory (riaditelia). A → vznikli v rokoch 2002 – 2003 ako dôsledok reštrukturalizácie VS. MDPaT (doprava. Rada hospodárskeho a soc.. ktorý je prameňom svk práva. 2. . .z. kartografie a katastra SR. podpredsedu predseda úradu). ide o podzákonný právny predpis (= normatívny správny akt).členia sa na regulačné a dozorové orgány (A). sú orgánmi ŠS. PO zriaďované zákonom a PP môžu vydávať. . pošty a telekomunikácie). . Úrad priemyselného vlastníctva SR.platia medzi nimi horizontálne právne vzťahy – spolupráca a súčinnosť.z. Protimonopolný úrad (predsedu menuje a odvoláva prezident na vládny návrh. len ak sú na to vyslovene splnomocnené zákonom (uverejňované sú v Z. 3. okre. Rada pre vedu a techniku).10 OÚOŠS – Úrad vlády (na čele vedúci. za urč. organizačným a technickým zabezpečením činnosti vlády plní Úrad vlády – nemá rozhodovacie právomoci a treba od neho odlišovať poradné orgány vlády. zodpovedný vláde). MS (spravodlivosť). sú nezávislé a niektoré .nepatria do ÚŠS ani do miestnej ŠS.

VOZ . .spravidla dvojstupňová sústava.územná pôsobnosť je obmedzená na časť územia štátu.orgány ŠS s vecnou čiastkovou a územne obmedzenou pôsobnosťou.1. . pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. C – orgány ŠS s celoštátnou p. vyhlasujú sa uverejnením vo Vestníku vlády SR. SOI (obchodná). . .dozoru a individuálna rozhodovacia činnosť. prevažuje výkon št.VZ vykonávajú časť ŠS popri svojom hlavnom poslaní. ak ho na to ustanoví zákon.napr. niekedy sú zriaďované ako organizačná súčasť ministerstva. ŠvaPI (veterinárna a potravinová). správa katastra – riaditeľa menuje prednosta Kat.. ale väčšinou sú samostatné a podriadené ÚOŠS. ÚPSVaR. PS nemajú OÚ. Štátna kúpeľná komisia. . -VNZ (neozbrojený zbor) – Hasičský a záchranný zbor – jednotne organizovaný.katastrálne úrady. alebo iného ÚOŠS. Pamiatkový úrad SR.môžu vydávať PP. ktorého zvyčajne vymenúva vláda (!!! colné úrady – na čele je riaditeľ. stavebné.2004 (z. menovaný GR Colného riaditeľstva. kde na prvom stupni rozhoduje obec a niekedy uplatňujú právomoc orgánu štátneho dozoru na danom úseku ŠS. nie všetky miestne orgány ŠS sú PO (napr. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. . . Puncový úrad.často označované ako špecializované miestne orgány ŠS. regionálne veterinárne a potravinové správy – na čele riaditeľ. pamiatkové.zriaďujú sa zákonmi. správa katastra). Slovenský metrologický ústav. regionálne) orgány ŠS .napr.od 1. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. úrad pre reguláciu sieťových odvetví a úrad pre reguláciu železničnej dopravy) majú právomoc vydávať vykonávacie právne predpisy. školské. . Štátna veterinárna a potravinová správa.na ich čele je prednosta.hlavnou náplňou ich činnosti je prvostupňové rozhodovanie v správnom konaní a vo viacstupňových štruktúrach preskúmavanie ISA. . miestne (územné.(telekomunikačný úrad. KÚ lesné. Hlavný banský úrad. Katastrálna inšpekcia. 5.pri výkone ŠS na úseku cestnej premávky sú orgánmi ŠS nielen MV a OÚ. ÚPSVaR . ale aj krajské a okresné dopravné inšpektoráty. ktorého vymenúva ústredný riaditeľ ŠVaPS. OÚ dopravy. Štátny ústav pre kontrolu liečiv. ak sú na to výslovne splnomocnené zákonom – sú to vyhlášky. OÚ lesné. Národný inšpektorát práce. regionálne úrady verejného zdravotníctva – regionálneho hygienika vymenúva hlavný). Letecký úrad. zákony im však ponechávajú administratívnoprávnu subjektivitu. pozemkové.niekedy je miestny orgán ŠS druhostupňovým orgánom vo veciach.) boli zrušené okresné úrady a KÚ sa stali špecializovanými orgánmi ŠS v rozsahu vecnej pôsobnosti podľa tohto zákona – všetky miestne orgány ŠS sa kreujú ako špecializované orgány (už nie všeobecná a špecializovaná pôsobnosť). Úrad pre reguláciu železničnej dopravy (predsedu vymenúva vláda na návrh ministra DPaT). ŽP a OÚ banské) . Rada pre vysielanie a retransmisiu (členov volí NR SR). Vyššia vojenská správa. . ktoré je podmienkou ich platnosti. .službe. ŠEI (štátna energetická). ktoré ustanovujú ich pôsobnosť a právomoc. SI ŽP.napr. .Ú. B – sú podriadené príslušnému ministerstvu alebo inému ústrednému orgánu ŠS. SSI (stavebná inšpekcia). verejné ozbrojené zbory a iné verejné zbory . Colné riaditeľstvo. Úrad verejného zdravotníctva. .miestne orgány ŠS s krajskou územnou pôsobnosťou . ktorý sa člení na krajské a okresné riaditeľstvá PZ SR a plní úlohy ŠS. .č. riadené alebo podriadené ministerstvu alebo inému ÚOŠS. Telekomunikačný úrad (predsedu volí NR SR.515/2003 Zb. 4.podľa zákona o št.s celoštátnou pôsobnosťou medzi ne patria: Poštový regulačný úrad (predsedu volí NR SR na návrh vlády). . ŽP. Úrad pre ochranu osobných údajov (6 členov vymenúva NR SR). ŠŠI (školská). vedie mimosúdne riešenie sporov).Policajný zbor SR.

VS je činnosťou štátnych i iných verejných inštitúcií. ktorými sú obec/VÚC a orgány ZS v mene subjektu/napr. . . na ktoré sa zákonom deleguje časť ŠS vo vymedzenom rozsahu.obec a VÚC sa pri výkone delegovanej ŠS stávajú správnym celkom – organizačne ju vykonáva starosta/predseda VÚC a to formou individuálnej rozhodovacej činnosti (správne orgány).ostatná samospráva – akademická samospráva na verejných VŠ a s určitými výhradami samospráva súdnictva. dôraz je kladený na inštitúcie a ich orgány. statický) – VS je systém štátnych a iných verejných inštitúcií . Stručne charakterizujte verejnú správu v materiálnom a formálnom zmysle .OZ (mestské) a ZVÚC sú nepriamymi vykonávateľmi ŠS.predstavujú myšlienkové abstrakcie a konštrukcie logickej povahy. ktoré nemožno kvalifikovať ako zákonodarstvo alebo súdnictvo. VYKONÁVATELIA OSTATNEJ VS: – orgány iných právnych subjektov.neštátne nesamosprávne inštitúcie. pri existencii štátneho dozoru a štátnych kontrolných mechanizmov.iné právne subjekty než štát – obce a VÚC. organizačný. za ktorý samostatne zodpovedajú. Technicko-organizačné princípy výstavby verejnej správy .orgány územnej a záujmovej samosprávy. než štátu . ktoré popri svojom hlavnom poslaní plnia aj niektoré verejnoprávne funkcie. . ktoré nemožno označiť ako zákonodarný orgán alebo ako súd.NEPRIAMI VYKONÁVATELIA VS: .NBS.stavovskej komory zriadenej zákonom. b) formálny (inštitucionálny. . Matica slovenská.subjekty so zmiešaným právnym postavením – verejné ústavy (podniky) s PS.ich činnosť nie je výkonom ŠS. SRo. . . pričom túto možnosť zakotvuje ústava (čl. výkon prenesenej ŠS riadi a kontroluje vláda. ak ich zákon výslovne splnomocňuje vydávať pri výkone ŠS v rámci svojej územnej pôsobnosti VZN.VS vykonávajú relatívne nezávisle od orgánov štátu. . ktoré majú zo zákona kompetencie spravovať.orgány ÚS ju vykonávajú v mene subjektov. . celkom sa nekryje s verejnou správou vymedzenou pomocou formálneho hľadiska.nepatria do organizácie ŠS ani do jej organizačných subsystémov. VS je vymedzovaná ako druh inštitúcie a ich orgánu. ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou = je to súhrn činností. ktoré nevykonávajú zákonodarnú ani súdnu činnosť = súhrn štátnych a iných verejných inštitúcií.oba prístupy možno aplikovať pozitívne (výpočtom konkrétnych činností či konkrétnych inštitúcií a ich orgánov oprávnených spravovať) alebo negatívne (s prihliadnutím na ďalšie činnosti štátu či neštátnych subjektov) 4. . ale výkonom územnej alebo záujmovej samosprávy. . SNG.pojem VS pomáhajú bližšie vymedziť dva základné princípy: a) materiálny (funkčný alebo dynamický) – verejná správa je vnímaná ako druh správnej činnosti.75) a náklady uhrádza štát. . STV. zriaďované zákonom.určité zásady a organizačné možnosti. ktoré sú využívané pri budovaní jednotlivých orgánov VS – účelom ich využívania je vybudovanie efektívneho fungovania VS po horizontálnej i vertikálnej línii.vykonávateľmi ostatnej VS sú len ak im zákon trvale zveruje jej výkon. OSTATNÍ VYKONÁVATELIA VS: . 3. . .

SP je charakterizované širokým okruhom spoločenských vzťahov. Do jeho pôsobnosti patrí využívanie všetkých oprávnení.. MK SR). . odvetvový princíp požaduje vytváranie orgánov ŠS v rámci ucelených odvetví sústavy ŠS = orgán ŠS riadi len určité záležitosti rovnakej povahy (MŠ. tento princíp sa prejavuje v špecializovaných miestnych orgánoch ŠS. decentralizácie. charakteristické črty správneho práva a problematika jeho kodifikácie . dekoncentračný princíp = umožňuje vecné rozdelenie úloh ŠS do viacerých nepodriadených orgánov (horizontálna dekoncentrácia). funkčný princíp obsahuje požiadavku. sociálnych a vnútorných vecí.jeho poslaním je upravovať postavenie a správanie subjektov práva vo vzťahoch. .správne právo – je jedným z najvýznamnejších právnych odvetví slovenského právneho poriadku. rozdelenie správnej činnosti medzi vyššie a nižšie organizačné články VS (vertikálna dekoncentrácia). ktoré reglementuje široký okruh spoločenských vzťahov d) nekodifikované právne odvetvie . výkon policajnej správy. MZ. odvetvové a funkčné princípy – územný princíp predstavuje vybudovanie orgánov VS podľa územného hľadiska (určenie pôsobnosti a právomoci len na určitej časti územia). ktoré vznikajú a uskutočňujú sa v súvislosti s realizáciou výkonnej moci v štáte a vo sfére VS. c) volebný a vymenúvací princíp – predstavujú spôsob ustanovovania osôb do funkcií v jednotlivých správnych orgánoch. . .charakteristické črty SP – a) právne odvetvie. ktoré má k dispozícii na zabezpečovanie úloh ministerstva. zdravotníctva. Pojem správne právo. vymenúvací princíp v ústredných a miestnych orgánoch ŠS (menovanie ministrov.).. 5. čo vyplýva z jeho rozdelenia na všeobecnú a osobitnú časť (správa školstva. dekoncentrácie a koncentrácie – centralizačný princíp = požiadavka. ktoré toto odvetvie reguluje prostredníctvom právnych noriem. Príklad: uplatňovanie princípu v miestnych orgánoch ŠS. pri vyššom výkonnom orgáne moci – vláde SR). kultúry. aby sa orgány VS budovali prierezovo = aby realizovali rôznorodé funkcie. volebný princíp sa uplatňuje najmä v územných samosprávnych orgánoch (voľby starostu. Minister je plnoprávnym a zodpovedným vedúcim ministerstva. prostredníctvom ktorých by sa zabezpečovali väzby medzi rôznymi odvetviami ŠS (MF). jeho cieľom je zabezpečiť také vzťahy orgánov ŠS k občanom. voľby predsedu VÚC). ktoré plní spoločenskú funkciu v oblasti VS b) dynamicky rozvíjajúce sa právne odvetvie c) odvetvie práva. aby sa v sústave centrálnej ŠS budoval jeden orgán ŠS. ktoré boli subsumované do všeobecnej miestnej správy v rámci horizontálnej integrácie. d) princíp centralizácie. aby rešpektované potreby a oprávnené záujmy obyvateľov územného regiónu.prechádza dynamickým vývojom – časté zmeny nadväzujú ma meniace sa úlohy pri výkone VS. obrana.možno ich rozdeliť na: a) územné. prednostov). správa ZV. ktoré nie sú vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti. decentralizačný princíp je opakom = požiadavka vybudovania jedného centrálneho orgánu a viacerých orgánov na nižších stupňoch VS. Monokratický princíp predstavuje orgán VS s jediným zodpovedným vedúcim – odzrkadľuje právne postavenie ministerstva ako ústredného orgánu ŠS. b) kolegiálny a monokratický princíp – kolegiálny princíp sa vyznačuje kolektívnym rozhodovaním členov orgánu VS (napr.

ktoré reglementujú vzťahy medzi správnymi orgánmi a riadenými organizačnými jednotkami. b) spr.SP je formalizovaným normatívnym systémom. . ktoré sú vo vzťahu vzájomnej podriadenosti/nadriadenosti alebo ktoré nie sú (kvalitatívne vzťahy. vedy. vyjadrenie SP vo všeobecnom formálnom zmysle. nemôže bez neho existovať a je jeho konkrétnym výrazom (vyjadrenie SP v konkrétnom zmysle slova) . c) správnymi orgánmi navzájom – vzťahy. ktoré sa vyznačujú štátom stanovenou formou. .SP je zaraďované k verejnému právu. princípy jej uplatňovania sú podobné ako pri uplatňovaní trestnej zodpovednosti.subjektu). založené na spolupráci a súčinnosti). postavenie a právomoc kontrolných orgánov v systéme VS. možnosťou autoritatívneho donútenia a špecifickou štruktúrou. že chráni verejný záujem. ktoré upravuje – cieľom je však postupne vytvárať komplexné právne úpravy v jednotlivých odvetviach VS a tým zvyšovať stupeň kodifikácie tohto pr.dva prístupy k vymedzeniu pojmu „správne právo“: a) v širšom zmysle slova = súhrn všetkých druhov právnych noriem. .všeobecne = súhrn právnych noriem. 2. policajná.subjektu) a subjektívna verejná povinnosť (nevyhnutnosť správania urč.odvetvia. správa justície. .orgánmi a PO – jeden zo subjektov je vždy obligatórne určený (správny orgán).dve formy → subjektívne verejné oprávnenie (možnosť správania urč. konkrétny obsah jeho realizácie je určovaný štátnou mocou a umožňuje administratívne donútenie. ktoré reglementujú spoločenské vzťahy na úseku VS. b) finančné právo – pri realizácii jeho hmotne právnych noriem sú využívané procesné právne normy SP.SP ako samostatné právne odvetvie sa prejavuje aj vo vonkajších systémových vzťahoch – najmä vzťahoch k právnym odvetviam: a) štátne právo – základné princípy organizácie a činnosti štátu a jeho orgánov a princípy ZPaS rozvádza a konkretizuje SP.. . . obsahovo a systematicky sa člení na: a) všeobecnú časť – zahŕňa teoretické aspekty základných pojmov VS a SP. c) trestné právo – keďže SP upravuje problematiku administratívnoprávnej zodpovednosti. .). veľmi úzke a vzájomné prepojenie. správne právo de lege lata.SP ako pedagogická disciplína – súhrn poznatkov získaných vedou správneho práva.kodifikáciu SP nemožno vykonať práve z dôvodu rozmanitosti spoločenských vzťahov. cudzinci.SP sa rozlišuje na: 1.postavenie SP v právnom poriadku – SP upravuje vzťahy medzi: a) správnymi orgánmi a FO – účastníkmi týchto vzťahov sú vždy na jednej strane správne orgány a na druhej občania. predstavujúci súhrn všeobecne záväzných pravidiel správania. . subjektívne správne právo – obsah objektívneho verejného práva. pretože je preň charakteristické. objektívne správne právo – súhrn právnych noriem. .. tvoriacim a súčasne predstavujúcim samostatnú. bezdomovci (všetky FO spôsobilé konať vo svojom mene).relatívne samostatný subsystém právneho poriadku. obrana krajiny.predovšetkým v oblasti SP procesného možno pozorovať aj prvky súkromnoprávnej regulácie. b) v užšom zmysle slova = súhrn právnych noriem regulujúci spoločenské vzťahy prostredníctvom špeciálnych osobitných druhov právnych noriem. upravuje vzťahy medzi nerovnými subjektmi. ŽP a pod. b) osobitnú časť – jednotlivé druhy správ (vnútorná. pohľady na zabezpečovanie zákonnosti vo VS. . administratívnoprávnu zodpovednosť a pod. . na druhej strane môžu byť subjektami PO. ale nedeliteľnú súčasť právneho poriadku. zdravotníctva. školstva. kultúry.

efektívnosť nemožno skúmať izolovane: pojem „efektívnosť“ – súčinnosť prostriedkov vynakladaných na ekonomickú činnosť z pohľadu výsledkov tejto činnosti. ktorá sumarizuje výsledky prístupov rôznych vedných disciplín.skúma široký okruh vzťahov. zameranú na reguláciu fungovania celkov (teórie riadenia a organizácie) → SV predstavuje aplikáciu teórie riadenia a organizácie na prácu VS pri príprave. vzťahov medzi jednotlivými prvkami VS (úlohy. vo svojej práci využíva viaceré metódy a formy činnosti. formách a metódach jeho práce (maximálne výsledky pri vynaložení minimálnych síl a prostriedkov). ktorá skúma organizáciu a činnosť VS v jej skutočnej a reálnej podobe.SV má úzku spojitosť s vedou správneho práva (VSP .vychádza sa z toho. d) efektívnosť VS spočíva v meraní celého systému VS. záväzných nielen vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti orgánov VS. . organizáciám a orgánom. . b) pri vymedzovaní pojmu sa v rôznom obsahovom vyjadrení používa účelnosť. ako aj na racionálne postupy pri výkone ich funkcií.základňa. znalosť funkčných systémových väzieb VS v spoločenskom systéme a dostatok objektívnych kritérií na racionálnu tvorbu organizačnej štruktúry VS ako celku a jej orgánov. systém a personálne prvky VS). . poznanie skutočného stavu a priebehu rozhodujúcich funkčných procesov VS. vystupuje ako komplexná. na posúdenie sa vyžaduje dlhšie časové obdobie. v rámci VS pôsobenie základných prvkov sústavy a jednotlivých odvetví. efektívnosť a hospodárnosť. .6. že správa je osobitným druhom riadiacej činnosti – ide o stálu činnosť. ale aj voči osobám. pretože s týmto pojmom vystupujú do popredia viaceré kritériá a pravidlá rozličného charakteru (náročné zosúľaďovanie). orgány VS disponujú možnosťou vynútenia plnenia uložením sankcií. c) formy efektívnosti správnej činnosti a ich organizačné štruktúry sú rozdielne. dôraz na aplikačnú (prejavuje sa v realizácii získaných poznatkov) a gnozeologickú (vytváranie presnejšieho a objektívnejšieho obrazu o problémoch VSP + tvorba nových poznatkov na základe poznávania podstatných stránok a vlastností javov a vzťahov vo VS) funkciu .efektívnosť je determinovaná viacerými skutočnosťami: a) nemožno ju chápať ako súhrnú kategóriu.VS predstavuje jednu z relatívne samostatných sústav štátneho riadenia. Správna veda a jej vzťah k správnemu právu . zaraďujeme ju do spoločenských vied. . org.skúmanie problematiky efektívnosti VS je doménou špeciálnej vednej disciplíny – správnej vedy – jej úlohou je zabezpečovať racionálnu organizáciu správneho aparátu pri najúčinnejších prostriedkoch. . využíva poznatky z iných disciplín.potom efektívnosť VS je kritérium spôsobov činnosti a ich zabezpečovania z hľadiska dosiahnutia najvyššej možnej racionality v daných podmienkach – prostredníctvom efektívnosti skúmame faktickú činnosť orgánu VS a meriame jej výsledok z hľadiska racionality a zdrojov. vzťah medzi vstupom a výstupom. metodologickým výskumom dochádza k vlastnému poznaniu a formuje vlastný pojmový aparát.predpokladom zvyšovania efektívnosti VS je dostatočná znalosť VS ako uceleného systému. ktorý rozhodnutie vydal. vydávaní/ zabezpečovaní plnenia rozhodnutí. Efektívnosť VS: . . . súvislostí a problémov vo VS. komplex neprávnych problémov sústavy VS. . ktoré nie sú podriadené správnemu orgánu.poznatky SV sú hybnou silou rozvoja VSP.tá sa venuje právnym otázkam VS) – cieľom oboch je zabezpečovať racionalizáciu VS. zameranú na bezprostrednú a praktickú realizáciu funkcií štátu. ale obsahuje aj prvky prírodných a technických vied.SV je vednou disciplínou. syntetizujúca veda.

činnosťami a podmienkami činnosti. . vymedzuje pravidlá rozhodovacích procesov vo VS a poskytuje návody na komplexnú racionalizáciu. . zahŕňajúca organizačnú štruktúru a náplň činnosti b) postupné zjednodušovanie organizačnej členitosti c) využitie optimálneho systému informácií na lepšie rozhodovanie d) zjednodušovanie predpisov e) zvyšovanie výkonnosti pracovníkov VS zlepšovaním ich kvalifikačnej štruktúry. . posudzuje a vyhodnocuje organizáciu a činnosť správnej praxe a vytvará relatívne stabilný systém modelov.rešpektovanie rozhodnutí správnych orgánov môže byť zabezpečené len donútením štátnou mocou. analytické. . pracovných podmienok a prostredia na styk s občanmi f) optimalizácia úhrnu prostriedkov vynakladaných na VS (najmä v personálnej oblasti).všetky tieto prístupy sú navzájom prepojené a podmienené. cieľ konania nie je stanovený správnym orgánom.SV využíva všeobecné metódy (systémové a porovnávacie). jej špecifikum je dané jej zameraním.úzky vzťah sa prejavuje najmä pri skúmaní efektívnosti právnych noriem.) skvalitnenie tohto prvku.súčasťou metódy SV musí byť: a) funkčný prístup k správe – odhalenie takých funkcií. navrhuje a odporúča racionálne a funkčné usporiadanie organizačnej štruktúry VS. návodov a odporúčaní pre správnu právnu prax. . c) historický prístup d) využitie konkrétnych sociologických výskumov pre štúdium aparátu (overovanie jeho účinnosti) . špecifikuje zákonitosti vzájomných vzťahov.. ale je determinovaný nadriadenými orgánmi a administratívno-právnymi normami. jej orgánov. .veda správneho práva využíva poznatky SV a SP vytvára ochranu pred neadekvátnou formalizáciou a judicializáciou. ako veda skúmajúca správnu prax pomocou týchto metód poznáva. 2.racionalizačné úsilie môže mať rôzne ciele → 1. . ktoré nadväzuje na funkčné skúmanie. hľadať optimálny variant rozdelenia týchto funkcií medzi orgány rovnakej úrovne. ktorý označuje VS za istú službu. pričom dôvody na jej vyčlenenie vyplývajú zo špecifík riadiacej a správnej činnosti. experimentálne a sociologické). ako aj špecifické metódy (induktívne. Vzťahy správnej vedy a správneho práva .SV má syntetický charakter – vzniká vyčlenením zo všeobecnej organizácie práce. ktoré sú v danom období pre štát nevyhnutné a ich prostredníctvom treba realizovať VS.) zvýšenie výkonnosti pracovníkov správnych orgánov a zlepšenie ich pracovných podmienok. metóda práce a riadenia. .hlavnou úlohou racionalizácie VS je: a) jednoduchá a účelná výstavba VS ako celku. Metódy správnej vedy (SV) . ktorá vychádza z analýzy súčasného stavu a opiera sa o trvalú a systematickú prácu .prostredníctvom metódy skúmania možno spájať poznatky rôznych vied – jej špecifiká sú podmienené osobitnou povahou VS. . pozornosť na špecifiká obsahu správnej činnosti b) systémové skúmanie aparátu VS. 3.správna veda.racionalizácia – kvázi určitá metóda na dosiahnutie efektívnosti VS.) zníženie súhrnu prostriedkov na vykonanie práce.ide o čiastkové metódy skúmania.

18 rokov) a rozumových schopností – rozpoznanie dôsledkov konania. ktorá obsahuje jeho sp. .SV konfrontuje právne normy s praxou a prispieva k skvalitneniu normotvorby.administratívnoprávne normy niekedy nedokážu dostatočne reflektovať prebiehajúce zmeny → potreba sledovania efektívnosti právnej normy (prepojenie teórie a praxe. FO ako subjekty SP .tvorba cieľov a prostriedkov je založená na poznaní spoločenských potrieb a spôsobe ich uspokojovania. spôsobilosť na právne úkony (nadobúdať práva a povinnosti vlastnými úkonmi). že: a) výsledky VSP ovplyvnia rozvoj poznatkov v systéme SV b) výsledky jednej alebo druhej dajú podnet na spoločné skúmanie hraničných problémov c) isté výsledky SV možno využívať na ďalšie zdôvodnenie poznatkov VSP v záujme ich realizácie d) realizované poznatky VSP môžu tvoriť základ širšieho skúmania istých problémov v SV. je aj dosiahnutý. ústiace do vytýčenia cieľa – založenie normatívnej motivácie. . ale v dôsledku iných faktorov = nemožno hovoriť o efektívnosti právnej normy.orgán posudzuje otázku rozumových schopností občana samostatne. . . nie však pôsobením právnej normy. efektívnosť pr. na práva a povinnosti a na právne úkony.medzi subjekty SP patria orgány ŠS (PS vymedzená právomocou).subjektom SP je potenciálny/skutočný účastník právnych vzťahov.relativizácia konkurujúcich si cieľov a ich dosiahnutie na prijateľnom stupni.prioritou je súlad nášho právneho poriadku s právom EÚ. nie je viazaný rozhodnutím súdu. ktorý ňou zákonodarca sledoval) a prijatie žiaducich zmien. . tak sa ním chápe plnoletosť. nevydanie OP). FO (PS vzniká narodením a je predpokladom na spôsobilosť na PÚ) a PO (PS sa chápe ako celok. .rozvoj spoločnosti predpokladá skúmanie pôsobenia administratívnoprávnych noriem z pohľadu legislatívnej činnosti – efekt legislatívnych pravidiel sa odzrkadlí v realizácii práva. PÚ v ich mene vykonávajú jednotlivé orgány).PS občana vzniká narodením a zaniká smrťou a je predpokladom na sp.cieľ je určený správne. . ktorý je spôsobilý byť nositeľom práv a povinností = musí mať PS → spôsobilosť mať práva a povinnosti ustanovené normami SP.v odvetví SP pôsobí najväčší počet predpisov v oblasti reglementovania miestnej správy – ťažká orientácia a rozkolísaná terminológia. .potreba zabezpečenia súladu s objektívnymi potrebami rozvoja spoločnosti: formálnou stránkou je reálne a možné plnenie a adekvátne právne vyjadrenie.. . zabránenie vzniku nekonzistentnosti. Fyzické a právnické osoby ako subjekty správneho práva . spr. na právne úkony. b) riešiť otázky začlenenia novej právnej normy do právneho systému. . deliktuálnu spôsobilosť (právna zodpovednosť za protiprávne konanie) a procesnú spôsobilosť (sp. orgány územnej samosprávy (PS vymedzená právomocou).byť účastníkom konania a vystupovať v ňom).môže nastať situácia.j. vlastná tvorba právnych textov. nie však z celospoločenského hľadiska. . určitý vzťah [súlad] medzi výsledkom pôsobenia právnej normy a cieľom. 7. postavenia FO (občana) vo VS je právna subjektivita (PS). . .normy by bola len formálna. t. kedy je cieľ stanovený nesprávne = ak by bol dosiahnutý.pri príprave právneho predpisu je potrebné: a) analyzovať vecné súvislosti.vzájomné vzťahy medzi vedou správneho práva a SV sa môžu prejavovať tak. ktorá vzniká dosiahnutím určitého veku (môže byť pri jednotlivých PÚ odlišný – ak nie je stanovený. potrebnej na dosiahnutie cieľov. nie však vždy (pr. .rozhodujúcim faktorom na určenie pr.

na práva a povinnosti vo VS a sp. združenie zaniká dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným alebo právoplatným rozhodnutím MV o jeho rozpustení (preskúmateľné NS). 8. VZPP obcí a VÚC . kedy sa väčšina delegátov dohodla na jej založení (aj zápis do OR.základné charakteristiky prameňov SP: a) všetky druhy prameňov SP sa odvodzujú z pr. žiadatelia sa môžu obrátiť na NS SR. pôsobnosti a právomoci správnych orgánov musí byť obsiahnutá v zákone.) = líšia sa v spôsobe nadobúdania PS: a) štátne hospodárske org. d) odvodené normatívne správne akty. ktorá má sp. alebo vydá rozhodnutie o registrácii. . zdravotnú starostlivosť.normy SP (listové tajomnstvo. ktoré združujú občanov a materiáln/finančné prostriedky na realizovanie hmotných a kultúrnych potrieb občanov. má vymedzenú PS s ohľadom na úlohy. nariadenia vlády. iné VZPP). ak tieto formy práva obsahujú normy SP. – okamihom. – okamihom účinnosti pr.traja občania. príspevkové. ale len deklaratórny) .. ktoré majú povahu administratívnoprávnej regulácie (v SR sú to normatívne právne akty vydané príslušnými štátnymi orgánmi v stanovenej forme – zákon.druhy prameňov SP – ústavný zákon.) a osobitná skupina noriem. Pramene správneho práva .aktu. atď. VZPP miestnych orgánov ŠS. združenie vzniká registráciou → návrh na MV SR môžu podať min. na právne úkony (obe vznikajú a zanikajú súčasne). aké plní a ciele (práva a povinnosti nevyhnutné na ich zabezpečenie). ale aj cudzinci – platia tu všeobecné pr.rozlišujeme štátne organizácie (hospodárske. pričom aspoň jeden musí mať viac ako 18 rokov a musí obsahovať predpísané náležitosti (názov združenia. b) základná úprava administratívnoprávneho postavenia občanov. ktorým boli zriadené c) družstevné org. nariadenie vlády. sloboda pohybu. c) právny základ na odvodené normatívne správny akty. sloboda pobytu. orgány. spoločenské. .noriem obsiahnutých v ústave SR a z ďalších ÚZ a musia byť s nimi v súlade.zabezpečenie. družstevné.. .).. ktorá upravuje špeciálne práva a povinnosti cudzincov (právo na soc. ktorý buď potvrdí rozhodnutie ministerstva.prameňom SP nie sú precedensy (no môžu mať význam pre rozhodovanie v podobnej veci. spôsob ich ustanovenia a zásady hospodárenia) → ak je všetko v poriadku. tvoria normatívne právne akty vydávané NR SR (najvyšší orgán). VZPP ministerstiev a ostatných ústredných orgánov ŠS.neštátne dobrovoľné organizácie – na základe združovacieho práva (z.subjektom SP nie sú len občania. MV SR vykoná registráciu do 10 dní od začatia konania a do 7 dní od registrácie oznámi vznik združenia ŠÚ SR → ak MV odmietne vykonať registráciu. v znení neskorších predpisov). vydávané orgánmi VS. podobne ako obyčaj) a právne obyčaje. rozpočtové. sídlo. PO ako subjekty SP .) a neštátne (súkromné. zákon.83/1990 Zb. .alebo organizácie.v teórii práva sa rozlišujú formálne a materiálne pramene práva: formálnymi prameňmi SP sú štátom stanovené formy práva. sú prameňmi SP (aj keby obsahovali len jednu normu SP – právny predpis môže byť prameňom aj viacerých právnych odvetví). v ktorých sú obsiahnuté normy. . – zápisom do Obch. vydávanými nadriadenými orgánmi VS. vydávané orgánmi VS.č.subjektom SP je organizácia.. musia byť v súlade s obdobnými normatívnymi správnymi aktmi. odvodenú od vzniku a zániku organizácie.registra b) rozpočtové org.

pre SP: význam má najmä sekundárne právo (nariadenia – priamo aplikovateľné pre FO a PO bez potreby transformácie. ak obsahujú jeho normy. ktorých prostredníctvom sa realizujú základné otázky štátnej správy (hospodársky.je to činnosť. metódy. nie prostriedkoch na jeho dosiahnutie.miestne orgány ŠS vydávajú vyhlášky. orgány ŠS plnia prevažnú časť úloh zabezpečovanú štátnymi orgánmi.moci.ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS môžu vydávať VZPP len na základe ústavy SR a ÚZ a zákonov. . rozkazy. rozhodnutia – záväzné pre subjekty.pilier – ST. inštrukcie) – nie sú prameňom práva!!!! (záväzné len pre podriadené orgány. ktorý má výkonný a nariaďovací charakter.predovšetkým činnosť výkonná a nariaďovacia: výkonná činnosť – vyjadruje vzťah ŠS k zastupiteľskej sústave. . uskutočňovať iné opatrenia a používať donútenia. . sociálny a kultúrny rozvoj). musí byť primerané vymáhanej . . PO a pracovníkov).MZ sú prameňom SP. ale v rámci zákonného splnomocnenia aj štátne a iné orgány a organizácie. len na základe zákona NR SR možno zriaďovať ministerstvá a ostatné ÚOŠS a ustanovovať pôsobnosť a právomoc správnych orgánov. spočíva v bezprostrednom vykonávaní zákonov a ostatných pr. formy a spôsoby uskutočňovania tejto činnosti reguluje právo a v jeho medziach sa realizuje jej iniciatívny prvok. ktorým je adresované – ČŠ. ktorá je prezentovaná NR SR. odporúčania a stanoviská – nie sú priamo právne záväzné). ak sú na to splnomocnené zákonom. samostatný druh činnosti štátu. nariaďovacia činnosť – vo vzťahu k FO a PO vyjadrujú určitú metódu – správne orgány sú oprávnené vydávať normatívne a individuálne správne akty.najrozsiahlejší druh štátnej činnosti – jej výkonom sa zabezpečuje realizácia všetkých (vonkajších a vnútorných) funkcií štátu. orgán územnej samosprávy všeobecne záväzné nariadenia. . že tieto normatívne akty obsahujú normy SP). príkazy. .najpočetnejšími prameňmi SP sú VZPP ministerstiev a ostatných ÚOŠS – označované ako „vyhlášky“ → všeobecne záväzné normatívne správne akty odvodenej povahy. .prameňmi SP. . ktorému sú určené vo výsledku. determinovaný aj internými normatívnymi aktmi nadriadených orgánov. Štátna správa ako samostatný druh činnosti . ak nedochádza k dobrovoľnému plneniu právnych povinností.a medzinárodné zmluvy (všeobecnou podmienkou je. . uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej moci. táto metóda nie je jedinou. za ktorou stojí donucovacia moc štátu – prichádza na rad. vydávané na základe výslovného splnomocnenia v zákone a v jeho medziach (nemôžu rozširovať oblasť právnej regulácie nad rámec zákona. 9. pričom ciele. vyžaduje transpozíciu a implementáciu. ktoré ich menia a dopĺňajú. koordinačná a kontrolná činnosť). smernice.jedna z foriem uskutočňovania štátnej moci. do popredia sa dostáva organizátorský charakter ŠS (riadiaca.aktov št.samostatný druh organizujúcej činnosti štátu.právo a pramene práva EÚ – najmä právo komunitárne (I. FO a PO. ktorý vychádza z podstaty ŠS ako súčasti riadenia spoločnosti a skúma ju ako osobitný druh štátnej činnosti.vnútorné normatívne akty ministerstiev a ÚOŠS (pokyny. HMÚ). túto činnosť uskutočňujú predovšetkým orgány ŠS. ani vypĺňať jeho medzery). ako aj práva a povinnosti FO v oblasti VS = preto sú len zákony zákl. smernice – záväzné pre ČŠ. .jedna zo základných zložiek VS a základný pojem správneho práva. jeho prameňmi sú zakladajúce zmluvy (primárne právo). zmluvy a akty. .ŠS je činnosť podzákonná (vykonávaná na základe zákona. sekundárne právo a judikatúra ESD. jadro VS. jej uplatnenie upravujú právne normy: donútenie môže uplatniť len kompetentný orgán ŠS. ktorý určuje jej zameranie a stanovuje aj hlavné – najmä právne prostriedky). .

ktoré popri prevažnej činnosti vykonávajú na základe zákonného splnomocnenia aj činnosť.v užšom zmysle sú to štátne orgány. . Vonkajšia činnosť → realizácia vlastného poslania ŠS. 10.činnosťou orgánov ŠS a plnením jej úloh dochádza k realizácii vzťahov ŠS – ide o činnosť zameranú do vnútra organizácie ŠS (vnútorná činnosť) a o vonkajšiu činnosť ŠS: Vnútorná činnosť → vnútorno-organizačná záležitosť. .orgány ŠS možno klasifikovať na základe rôznych kritérií: a) právny základ vzniku orgánu. aký stanovuje ústava a zákony. dekan fakulty). . oddelenú od iných v štátnom aparáte (od súdov. štátnu moc vykonávajú v takom rozsahu a takým spôsobom. orgány. ale aj ostatné orgány. ktoré právne predpisy výslovne označujú ako orgány ŠS.). osobitný druh riadenia uskutočňovaného štátom. . ktorý vystupuje v jeho mene (za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ŠS nezodpovedá orgán.v rámci ŠS sa realizujú spoločenské záujmy (celospoločenské záujmy a právom chránené záujmy FO a PO v oblasti štátnej správy). ktorú vykonáva. . prokuratúry. je to elementárna súčasť systému orgánov štátu. usmerňovanie procesov.štátne orgány sú nositeľmi zákonodarnej.vznik a existencia vyplýva priamo z ústavy/ÚZ a zákonov NR SR. ktorú možno determinovať inštrukciami nadriadených orgánov ŠS – uskutočňujú ju hierarchicky usporiadané orgány. . ktorá má charakter ŠS (starosta obce. .vykonáva ju osobitná skupina orgánov štátu – orgány štátnej správy → orgán štátu. ale štát). ktoré disponujú správnoprávnou aktivitou. orgán štátnej správy.v širšom zmysle sú to nielen orgány ŠS. zastupiteľských orgánov. .tvorí relatívne samostatnú organizačnú jednotku. Vymedzte pojem štátny orgán. b) vecný rozsah jeho pôsobnosti – orgány so všeobecnou a osobitnou pôsobnosťou (tie sa delia na orgány s funkčnou a odvetvovou pôsobnosťou). ale aj pri aktivite.). ktorý ho vydal. .správne orgány – orgán ŠS pri štátnosprávnej aktivite orgánov ŠS. adresátmi sú FO a PO.povinnosti a nemožno ho realizovať ľubovoľnými formami a prostriedkami (tie stanovujú platné právne normy). ktorá nemá štátnomocenský charakter. ktorá uskutočňuje presne vymedzenú časť regulatívno – mocenskej . správny orgán a sústava orgánov štátnej správy Štátny orgán: zložka štátneho aparátu. c) územný rozsah jeho pôsobnosti d) zloženie orgánov e) spôsob rozhodovania vo veciach svojej pôsobnosti. uskutočňuje úlohy a funkcie štátu nariaďovacou a výkonnou činnosťou štátu a je zriaďovaný zákonom alebo iným právnym aktom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou.je to činnosť. má všetky znaky štátneho orgánu. realizovaných v oblasti odlišnej od ŠS. výkonnej a súdnej moci. je vybavený pôsobnosťou a právomocou a má možnosť použiť prostriedky štátneho donútenia. vykonávajúca konkrétnu funkciu štátu . . kde nadriadený orgán má priamo vply na podriadené správne orgány (interné normatívne inštrukcie atď. .. základným poslaním orgánov ŠS je zabezpečiť žiaduce a reálne fungovanie týchto orgánov.ŠS je verejná správa uskutočňovaná štátom. Základné črty orgánu ŠS: z pohľadu postavenia ide o štátny orgán.ide o osobitný druh štátneho orgánu – odlišuje sa činnosťou.

t. . – vyjadruje okruh subjektov. t. ktorý stanovuje ústava a zákon. výkonnej a súdnej moci. 5. oprávnenie vydávať právne záväzné štátnomocenské akty. právomoc. orgány vyššej inštancie orgány nižšej inštancie Z hľadiska zloženia (početnosti) sa štátne orgány delia na: . j. j. j. vecná p. vládne nariadenia. – vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi štátnymi orgánmi pri vybavovaní tej istej veci po sebe.štátny orgán má právo vydať právny akt. 4. resp. orgány s časovo neobmedzenou kompetenciou orgány s časovo obmedzenou kompetenciou 3. rozsudok o rozvode manželstva a pod. časová (temporálna) p. na ktoré sa vzťahuje právomoc príslušného štátneho orgánu. rozhodnutia v konkrétnych veciach (rozhodnutie o vzatí do väzby.právomoc majú len štátne orgány. územia.). ústredné miestne 2. v ktorých sa uplatňuje jeho právomoc. času. j. .základným znakom štátneho orgánu je právomoc. orgány so všeobecnou vecnou kompetenciou orgány s osobitnou vecnou kompetenciou 5.základné kritérium klasifikácie kompetencia (pôsobnosť) zloženie spôsob ustanovovania osôb do funkcií vzájomné vzťahy Z hľadiska právomoci sa štátne orgány delia na: 1. – vymedzuje druhy činností štátneho orgánu. ústavodarný a zákonodarný orgán 2. Z hľadiska kompetencií (vymedzenia okruhu subjektov.činnosti štátu voči spoločnosti. vecí. . súdne . všeobecne záväzné právne predpisy (zákony. osobná (personálna) p. – vymedzuje obdobie výkonu právomoci príslušného orgánu. 2. orgány výkonnej štátnej moci 3.). so všeobecnou osobnou kompetenciou s osobitnou osobnou kompetenciou 4. na ktorom príslušný orgán realizuje svoju právomoc. na ktoré sa právomoc tohto orgánu vzťahuje) sa štátne orgány delia na: 1. ale je povinný vydať ho takým spôsobom.niektoré štátne orgány majú právomoc vydávať normatívne právne akty. územná (priestorová) p. t. orgány zákonodarnej. vyhlášky a pod. ktorými tento orgán reguluje spoločenské vzťahy. –určuje územie. iné majú právomoc vydávať individuálne právne akty. schopnosť. funkčná p. 3. t. Štátne orgány môžme rozdeliť podľa rôznych kritérií: 1.

nadriadené a podriadené nadriadenosť jedného štátneho orgánu nad druhým oprávňuje nadriadený orgán vydávať podriadeným orgánom záväzné pokyny. prokuratúra. vymenované 3. ktoré sú spoločné pre všetky štátne orgány (napr. uskutočňuje úlohy a funkcie štátu. dedičné Z hľadiska vzájomných vzťahov sa štátne orgány delia na : 1. čomu korešponduje povinnosť podriadeného orgánu tieto pokyny rešpektovať. ktorý zaisťuje všeobecnú záväznosť ústavy.je jedným z orgánov štátu. Záväzné pokyny sú obsiahnuté v normatívnych právnych aktoch. ktoré obsahujú právne normy a sankcionuje ich plnenie. zákonov a ostatných aktov.poslaním orgánov štátnej správy je uskutočňovať štátnu správu ako výkonnú a nariaďovaciu činnosť. Orgán štátnej správy: používa sa v dvojakom význame : v užšom zmysle slova pre tie štátne orgány. . . orgány štátnej správy predstavujú najzložitejší subsystém orgánov verejnej správy . ktoré právne predpisy označujú ako orgány ŠS. NKÚ) a jednak špecifickými črtami. v organizačných pokynoch nadriadeného orgánu i v individuálnych príkazoch 3. ktoré sú charakteristické len pre orgány štátnej správy. sú charakterizované všeobecnými črtami. nevyhnutným prostriedkom štátnej moci je donucovací štátny aparát. zriaďovaný zákonom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou. kontrolné a kontrolované vzťahy kontrolných a kontrolovaných štátnych orgánov úzko súvisia s delením štátnych orgánov na nadriadené podriadené. vyššej a nižšej inštancie vzťahy orgánov vyššej a nižšej inštancie bezprostredne súvisia s delením orgánov podľa ich funkčnej kompetencie . navzájom si zodpovedné a nezodpovedné ústavno – politická zodpovednosť (vzťahuje sa na celkovú činnosť tátneho orgánu.je to orgán štátu. že záväzné pokyny kontrolujúceho štátneho orgánu smerujú len na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov 4. súd.štátna moc je najvýznamnejšia forma verejnej moci. volené 2. rozdiel medzi kontrolnými orgánmi a orgánmi nadriadenými je v tom. v širšom zmysle je pojem orgán ŠS totožný s pojmom správny orgán.1.ide o hierarchický systém založený na vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. . monokratické 2. Je pre ňu charakteristický princíp odvolateľnosti príslušného tátneho funkcionára). ktorý vystupuje v mene štátu. . kolegiátne Z hľadiska ustanovovania osôb do funkcií sa štátne orgány delia na : 1. pretože aj kontrolné orgány môžu vydávať kontrolovaným orgánom záväzné pokyny. právna zodpovednosť (zodpovednosť za porušnie práva) 2. parlament.

z hľadiska subjektu.rezortné ministerstvá a ústredné orgány ŠS. uskutočňujú úlohy a funkcie štátu metódami a prostriedkami ŠS . vybavená príslušnou právomocou a pôsobnosťou.ich pôsobnosť a právomoc je ustanovená zákonom . 71/1967 Zb. sú starosta obce (primátor mesta). organizátorskou a kontrolnou činnosťou.vecný rozsah jeho pôsobnosti . . právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.pomerne samostatná. spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony vzniká okamihom jeho konštituovania.sú vybavené právomocou a pôsobnosťou . štátna správa môže byť vykonávaná buď priamo alebo nepriamo: . fyzická osoba alebo právnická osoba. . Sústava orgánov ŠS: . t.ich konštituovanie je uskutočňované ústavou. administratívnoprávnu subjektivitu treba pojmovo odlišovať od právnej subjektivity orgánu štátnej správy v oblasti súkromnoprávnych vzťahov. Špecifické znaky orgánov štátnej správy: .vykonávajú svoju činnosť v mene štátu – ŠS." . organizačne vyčlenená zložka správnej organizácie verejnej správy. orgán územnej samosprávy. na Slovensku je správny orgán definovaný v § 1 zákona č.hovoríme o štátnej správe v statickom (organizačnom) zmysle.právny základ vzniku orgánu . je vždy nositeľom administratívnoprávnej subjektivity.spôsob akým rozhoduje vo veciach svojej pôsobnosti .zloženie orgánov . ústavnými zákonmi a zákonmi .majú výkonný a nariaďovací charakter . orgán záujmovej samosprávy.sú oddelené od iných organizačných jednotiek v štátnom aparáte .ak obci alebo VÚC zveril zákon vykonávať určitú časť štátnej správy. alebo predseda VUC nepriamymi vykonávateľmi štátnej správy – správnymi orgánmi. týmto okamihom vzniká i administratívno-právna subjektivita tohto orgánu.hoci vykonávateľ štátnej správy v niektorých prípadoch nie je právnickou osobou. Správny orgán: . o správnom konaní ako "štátny orgán. . ktorý štátnu správu vykonáva.j. .stojí za nimi donucovacia moc štátu.na rozdiel od ostatných štátnych orgánov. predovšetkým svojou riadiacou.ich činnosť možno v rámci práva určovať aj vnútornými predpismi a individuálnymi pokynmi nadriadených orgánov Rozlišujú sa podľa viacerých kritérií: .Všeobecné znaky orgánov štátnej správy: .môžu na náklade zákonného splnomocnenia vydávať všeobecne záväzné právne predpisy . ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach.územný .ich organizačná štruktúra je regulovaná právom . ktorá je vyjadrená jeho pôsobnosťou a právomocou. orgány štátnej správy uskutočňujú svoje úlohy a funkcie štátu metódami a prostriedkami štátnej správy.subjektivita orgánu štátnej správy.

. . sú to iné subjekty než štát. dekoncentrované orgány štátnej správy a inšpekčné orgány. T. 75).títo priami vykonávatelia štátnej správy nie sú orgánmi štátnej správy. a predseda VÚC. je politickým orgánom a štátnu správu vykonáva prostredníctvom ministerstiev. ktoré je vytvorené na územnom základe.vyššie územné celky. . .organizačne štátnu správu vykonáva starosta obce (primátor mesta).deleguje sa na ne zákonom vo vymedzenom rozsahu časť štátnej správy. vykonáva štát prostredníctvom svojich (štátnych) orgánov. výkon štátnej správy prenesenej na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda a podrobnosti ustanovujú zákony. uvedení funkcionári územnej samosprávy vykonávajú delegovanú štátnu správu formou individuálnej rozhodovacej činnosti (predovšetkým v správnom konaní). nepatria sem napríklad Rada pre vysielanie a retransmisiu (tzv. prevažne orgánmi štátnej správy.ministerstvá (funkčné.orgány s celoštátnou pôsobnosťou – regulačné a dozorové orgány. na záujmovom princípe – profesijné komory).verejné ozbrojené zbory alebo iné verejné zbory. . Štatistický úrad SR.A) priamu (bezprostrednú) štátnu správu.charakteristickými znakmi ÚS sú :  predstavuje uspokojovanie potrieb určitého spoločenstva fyzických osôb.nie všetci priami vykonávatelia ŠS sú súčasťou organizačného systému štátnej správy. . ide o uspokojovanie potrieb miestneho spoločenstva. ktorej subjektom je štát ako originálny nositeľ štátnej správy. ktoré sa odlišujú od celospoločenských potrieb.či je vláda orgánom ŠS je sporné. majú len postavenie orgánov štátnej správy pri výkone štátnej správy.j. že v zmysle ústavy je vrcholným orgánom výkonnej moci.miestne (územné.obce. 11. preto ich zákon o obecnom zriadení a zákon o samospráve VÚC (samosprávnych krajoch) označuje ako správny orgán. regionálne) orgány štátnej správy.vláda (všeobecná pôsobnosť) . . ktorej subjektami sú na základe zákonnej delegácie subjekty odlišné od štátu (verejnoprávne korporácie založené na územnom princípe – obce. licenčná rada) ani verejné ozbrojené zbory či iné verejné zbory . ak je subjektom VÚC.obec a vyšší územný celok sa stávajú pri výkone delegovanej štátnej správy správnym celkom. ak je subjektom tejto pôsobnosti obec.vykonávajú ju vlastnými orgánmi ako prenesený výkon štátnej správy (napríklad starosta obce) alebo ako zákonom zverený výkon štátnej správy (napríklad orgán právnickej osoby verejného či súkromného práva. ale keďže niektorí autori ju uvádzajú ako orgán štátnej správy.. -priamymi vykonávateľmi štátnej správy sú: . paralelnú) štátnu správu. . B) nepriamu (sprostredkovanú. treba zároveň povedať. Územná samospráva v organizačnom a funkčnom ponímaní . . .možnosť preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy na obec a vyšší územný celok ustanovuje priamo ústava (čl. teda môže byť spravované samostatne. prípadne sama fyzická osoba. . odvetvové). ak jej zákon zveril časť výkonu štátnej správy). ktorý zároveň ustanovuje ich kompetencie vo veciach štátnej správy. .ostatné (iné) ústredné orgány štátnej správy – Protimonopolný úrad SR. samosprávne kraje. náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát. Ich predmet činnosti vymedzuje zákon. .nepriamymi vykonávateľmi štátnej správy sú: . .

. rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením so súhlasom obce a na základe stanoviska KÚ. A → OZ zriaďuje podľa potreby/na základe zákona svoje orgány (obecná rada. . z čoho potom vyplýva : majetková + finančná samostatnosť miestneho spoločenstva samostatnosť + nezávislosť miestneho spoločenstva od štátnej správy pri voľbe svojich orgánov . priezviska a funkcie. v rámci ktorej miestne spoločenstvo ako PO zabezpečuje riešenie vlastných úloh odlišných od štátu ale pod dozorom štátu. ktoré ju uzatvárajú b) dátum. komisie. iné stále alebo dočasné výkonné a kontrolné orgány). . na základe vlastnej vôle a pritom rešpektovať iba zákony. na vlastnú zodpovednosť. ktoré má zákonom / Ústavou priznané postavenie PO odlišnej od štátu. hlasovaním obyvateľov obce a ver.samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce prostredníctvom orgánov obce. .súčasťou návrhu na zlúčenie obcí je dohoda o zlúčení obcí a údaje o výsledkoch hlasovania obyvateľov. rozdelením obec zaniká a vznikajú nové obce – všetko len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí. obecná polícia. ktorí majú na jej území trvalý pobyt a je PO.základom územnej samosprávy je obec. že ide o vlastné záležitosti verejnoprávneho charakteru. resp.podstatou samosprávy je teda samosprávne rozhodovať o vlastných otázkach a záležitostiach podľa vlastných potrieb. v ktorého obvode sa obec nachádza.obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou obce a majetku obce. viazaná len zákonmi. vykonávacími predpismi. obecný požiarny zbor.zhromaždení. ktorá tvorí samostatný samosprávny celok. zrušuje. je teda verejnou správou zameranou na vlastné záležitosti.dohoda o zlúčení obcí obsahuje: a) názvy obcí. .základnými orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo (A) a starosta obce (B). ak tieto úkony nie sú PP zverené inej PO alebo FO. . . . združuje občanov. . ide o miestne spoločenstvo. na druhej strane približuje sa ŠS tým. ku ktorému sa majú zlúčiť c) názov novej obce a sídlo jej orgánov d) označenie katastrálnych území novej obce e) určenie majetku a finančných prostriedkov novej obce f) zoznam VZN vydaných zlučovanými obcami g) podpisy starostov s uvedením ich mena.obyvateľ obce sa zúčastňuje na samospráve obce: a) aktívne a pasívne volebné právo do orgánov samosprávy obce b) hlasovanie v miestnom referende c) účasť na zasadnutiach OZ a verejných zhromaždeniach obyvateľov obce d) používanie obecných zariadení a majetku obce e) podávanie podnetov a sťažností orgánom obce f) žiadať pomoc v čase núdze. Samospráva sa na jednej strane približuje súkromnej správe tým že ide o správu vlastných záležitostí. a to vo vlastnom mene.územnú samosprávu možno definovať ako organizačnú formu verejnej správy.obec zriaďuje.zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec. . .

OZ vyhlási výsledky do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli. zabránenia škodám na majetku a odstraňovania následkov pohromy). najmenej však raz za dva mesiace – zvoláva ho a vedie starosta.OZ rozhoduje o základných otázkach života obce: a) určuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce b) schvaľuje rozpočet obce c) určuje organizáciu obecného úradu a poriadok odmeňovania pracovníkov obce d) zakladá. . zvolených obyvateľmi obce v priamych voľbách – ich počet určí OZ na celé volebné obdobie pred konaním volieb podľa počtu obyvateľov. jeho nesúhlas môžu poslanci OZ prelomiť hlasovaním nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. b) odvolanie starostu. najneskôr však do troch rokov od porušenia nariadenia alebo nesplnenia povinnosti (prihliada sa na závažnosť. spôsob.štatutárny orgán obce v majetkovoprávnych a pracovnoprávnych vzťahoch.má sankčnú právomoc – môže uložiť FO alebo PO oprávnenej na podnikanie pokutu vo výške 200 000 Sk. následky protiprávneho konania).OZ sa schádza podľa potreby. ak sa domnieva. zložený z poslancov. pozbavením spôsobilosti na PÚ alebo jej obmedzením. . odkladá veci mimo vyhradený priestor c) nesplní bez vážneho dôvodu v určenej lehote povinnosť uloženú starostom poskytnúť osobnú alebo vecnú pomoc počas a pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti.má sistačnú právomoc – môže pozastaviť výkon uznesenia OZ. kedy sa starosta dozvedel o tom. možno určiť skorší začiatok v prípade živelnej pohromy. . čas. uznesenie stráca platnosť. že ho nepodpíše v stanovenej lehote. . . kto sa dopustil takéhoto priestupku.mandát starostu zaniká: odmietnutím sľubu. c) petíciu obyvateľov obce v počte 30% oprávnených voličov. ak v ňom nie je stanovený neskorší začiatok účinnosti. čím ruší vzhľad obce.výsledky hlasovania sú platné pri polovičnej účasti oprávnených voličov a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov hlasovania.je to zastupiteľský zbor obce. pričom vyhlásenie sa vykoná vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní (účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia. ak obyvatelia v referende odsúhlasili jeho odvolanie (o . .OZ vyhlási hlasovanie obyteľov obce.. správny orgán v administratívnoprávnych vzťahoch. na prijatie nariadenia súhlas 3/5 väčšiny prítomných. ak ide o: a) zlúčenie obcím rozdelenie a zrušenie obce a zmenu názvu. výkon potvrdeného uznesenia už starosta pozastaviť nemôže.OZ rokuje v zbore – je spôsobilé rokovať a uznášať sa pri prítomnosti nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. ktorý tak urobí aj na žiadosť 1/3 poslancov OZ. zriaďuje a kontroluje obecné podniky a rozpočtové a príspevkové organizácie e) uznáša sa na nariadeniach . vzdaním sa mandátu. . . že odporuje zákonu alebo je pre obec nevýhodné tým. znečistí verejné priestranstvo. na prijatie uznesenia OZ je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných. . uplynutím funkčného obdobia.na plnenie úloh samosprávy obce/ak to ustanovuje zákon obec vydáva pre územie obce všeobecne záväzné nariadenie → musí sa vyhlásiť. ak: a) poruší nariadenie b) neudržuje čistotu a poriadok. všeobecného ohrozenia. .starosta – predstaviteľ obce a najvyšší výkonný orgán obce. . odo dňa. ak tak neurobia do dvoch mesiacov od jeho schválenia. alebo zložením sľubu s výhradou. právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo po odsúdení na výkon trestu odňatia slobody nepodmienečne.pokutu možno uložiť do roka.

302/2001 Z. .komisie – zriaďuje ich OZ ako svoje dočasné inciatívne. smrťou.hlavný kontrolór . pedagogickú. .OR najmä: a) rozpracúva a zabezpečuje plnenie úloh vyplývajúcich z uznesení OZ a organizuje prípravu podkladov na jeho rokovanie b) zaoberá sa bežnými vecami (majetok obce. zabezpečuje organizačné a administratívne veci OZ a starostu. c) predkladá výsledky kontroly OZ. rozpočet. predovšetkým: a) zabezpečuje písomnú agendu všetkých orgánov obce b)je podateľnou písomností obce.obecná rada – môže ju zriadiť OZ. O samospráve vyšších územných celkov. Vyšší územný celok (samosprávny kraj) Základnú právnu úpravu samosprávnych krajov tvorí spolu s Ústavou SR zákon č. c) zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie OZ + obecnej rady + komisií d)vypracúva písomné vyhotovenia všetkých rozhodnutí starostu vydaných v správnom konaní. zvolených OZ. nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť. ktorý je zamestnancom obce / podľa z. ak jeho neprítomnosť alebo nespôsobilosť na výkon funkcie trvá viac ako 6 mesiacov). prekladateľskú.obecný úrad – výkonný orgán OZ a starostu. umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku. sú zložené z poslancov OZ a z obyvateľov obce.OZ volí a odvoláva hlavného kontrolóra „na 6 ročné FO“.z. . fondy. . Kontrolnú činnosť vykonáva nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti/ podľa z.HK predovšetkým: a) vykonáva kontrolu všetkých príjmov a výdavkou rozpočtu obce a hospodárenia s majetkom obce. publicistickú. miestne dane a poplatky) a podáva o nich návrhy starostovi/OZ c) pripravuje zasadnutia OZ d) rieši veci.raz ročne predkladá OZ správu o výsledkoch svojej kontrolnej činnosti. zmenou trvalého pobytu mimo územia obce/mestskej časti. b) vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu a záverečnému účtu obce pred ich schválením v OZ. e) vykonáva nariadenia. ktorých volí OZ na celé funkčné obdobie a môže ich aj kedykoľvek odvolať. ako aj orgánov zriadených OZ. lektorskú.hlasovanie vo veci môže požiadať 30% oprávnených voličov. alebo ak dochádza k hrubému porušovaniu ústavy/ÚZ/VZPP a zanedbávaniu povinností zo strany starostu. hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií obce. o výkone práce vo verejnom záujme). o o finančnej kontrole a vnútornom audite/ . . d) min. e) spolupracuje s príslušnými ŠO vo veciach kontroly hospodárenia s prostriedkami pridelenými obci zo ŠR.OZ môže zriadiť ako svoj poriadkový útvar obecnú políciu. literárnu. zrušením obce. spôsob volieb upravuje RP OZ. toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú. poradné a kontrolné orgány. prednášateľskú. týkajúce sa života obce a podáva stanoviská OZ/starostovi e) organizuje a zjednocuje činnosť komisií OZ f) plní ďalšie úlohy podľa rozhodnutia OZ . tvoria ju poslanci OZ. ktorej zriadenie + právne postavenie + úlohy upravuje osobitný zákon. . uznesenia OZ + rozhodnutia starostu.

vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť zakladá. zriaďuje. rozvoj cestovného ruchu koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu a starostlivosť o deti a mládež. e) obracať sa so svojimi podnetmi. podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia. vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi. a) až c) podieľať aj ten. prípadne znelka. c) má ako cudzinec povolený dlhodobý pobyt Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. Územný obvod samosprávneho kraja možno zmeniť len zákonom. b) voliť predsedu a byť volený za predsedu. ktoré môže používať pri výkone samosprávy. vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja. b) je prihlásený na prechodný pobyt. V súčasnosti je zriadených 8 VUC. účelne využíva miestne ľudské. Obyvateľ samosprávneho kraja sa zúčastňuje na jeho samospráve. Obyvateľ samosprávneho kraja je osoba. výchovy a vzdelávania. Pritom najmä:              zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho. prírodné a iné zdroje.VUC je samostatný územný a správny celok SR. zastupiteľstvo a orgány ním zriadené. Samosprávny kraj je právnickou osobou. ktorá má trvalý pobyt v obci na jeho území. rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov. kultúry a stará sa o ochranu pamiatkového fondu. podieľa sa na riešení problémov. zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov. príprava a schvaľovanie územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov. Na výkone samosprávy sa môže s výnimkou oprávnení podľa odseku 2 písm. vlajka a pečať. zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja. Je oprávnený najmä a) voliť zastupiteľstvo a byť volený do zastupiteľstva. Samosprávny kraj má svoje symboly. ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí. c) hlasovať v referende samosprávneho kraja za podmienok ustanovených týmto zákonom d) zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva. ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja. kto na území samosprávneho kraja a) má nehnuteľný majetok. Princíp územnej samosprávy na tejto nadobecnej úrovni sa teda uplatňuje rovnako ako na úrovni obecného zriadenia. utvára podmienky na rozvoj zdravotníctva. sťažnosťami a inými podaniami na predsedu. Územný obvod samosprávneho kraja je zhodný s územným obvodom kraja. . Symboly samosprávneho kraja sú erb.

s ústavnými zákonmi. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. zriadiť funkciu hlavného kontrolóra samosprávneho kraja Samosprávny kraj môže uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. medzinárodnými zmluvami. s ústavnými zákonmi. ekonomického a kultúrneho rozvoja d) schvaľovať rozpočet + záverečný účet e) o vyhlásení referenda. Orgány samosprávneho kraja sú a) zastupiteľstvo samosprávneho kraja.  utvárať účinný systém kontroly. zakladať. Samosprávnemu kraju možno vo veciach územnej samosprávy ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. zrušovať a kontrolovať PO samosprávneho kraja g) voliť a odvolávať na návrh predsedu z poslancov zastupiteľstva podpredsedu VÚC h) zriaďovať komisie a iné orgány zastupiteľstva i) voliť na šesť rokov a odvolávať hlavného kontrolóra VÚC . nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Môže v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracovať s územnými a správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie. orgánmi. f) zriaďovať. vopred schválená územným celkom alebo orgánom iného štátu. Samosprávny kraj pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje so štát. Zastupiteľstvo určí počet poslancov na celé volebné obdobie v pomere 12 000 až 15 000 obyvateľov na jedného poslanca a určí volebné obvody podľa osobitného zákona. obcami a inými PO. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach VÚC . krajmi. Právotvorba Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. Má právo stať sa členom medzinár. Spolupráca sa uskutočňuje len na základe dohody o spolupráci – musí byť uzavretá písomne. b) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom VÚC + majetkom prenechaným do užívania c) schvaľovať program sociálneho. so zákonmi a s nariadeniami vlády. s nariadeniami vlády. združenia územných celkov alebo územných orgánov. Zastupiteľstvo je zbor zložený z poslancov VÚC zvolených v priamych voľbách. Vo veciach. so zákonmi. medzinárodnými zmluvami. v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja. inými samospráv. b) predseda samosprávneho kraja Ostatné ako pri obecnom zriadení. najmä a) uznášať sa na nariadeniach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

j)zriaďovať úrad samosprávneho kraja p) schvaľovať rokovací poriadok zastupiteľstva. Zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace; jeho zasadnutie zvoláva a vedie predseda, urobí tak aj b´vetdy ak o zvolanie zasadnutia zastupiteľstva požiada aspoň 1/3 poslancov. Zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Je spôsobilé rokovať a uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Predsedu volia obyvatelia VÚC v priamych voľbách. - zastupuje VÚC navonok, - v majetkovoprávnych vzťahoch + pracovnoprávnych vzťahoch a v iných vzťahoch je štatutárnym orgánom - rozhoduje aj vo veciach, v ktorých zákon zveruje VÚC rozhodovanie o právach a povinnostiach PO + FO Ak sa predseda domnieva, že uznesenie zastupiteľstva je v rozpore so zákonom alebo že je pre samosprávny kraj nevýhodné, môže pozastaviť jeho výkon tým , že ho nepodpíše ustanovenej v lehote. - pozastavené U môže zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť výkon potvrdeného uznesenia nemôže predseda pozastaviť. Ak zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do 2 mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Funkcia predsedu je verejná funkcia a nevykonáva sa v pracovnom pomere. Doterajší pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah zostáva zachovaný. Mandát predsedu zaniká a) uplynutím volebného obdobia, b) odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou, c) vzdaním sa mandátu, d) právoplatným odsúdením za úmyselný Tˇ4 + ak ol odsúdený na nepodmienečný TOS e) pozbavením / obmedzením SnaPÚ f) skončením trvalého pobytu v obci na území VÚC g) vyhlásením výsledku referenda, ktorým sa rozhodlo o odvolaní predsedu, alebo h) smrťou. Predseda môže uložiť PO + FO oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja. - pri ukladaní pokút prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pokutu možno uložiť v 1 ročnej subjektívnej + 3 ročnej objektívne lehote.

12. Definujte obec, jej právne postavenie a originárnu pôsobnosť obce v zmysle zákona o obecnom zriadení č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších noviel - obec je samostatný územný samosprávny a správny celok SR; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami; - základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe MZ; - obec má právo združovať sa s inými obcami v záujme dosiahnutia spoločného prospechu (§1);

- obec má svoj názov (§1a - určuje ho vláda SR nariadením), vlastné symboly (§1b - erb, vlajka, pečať, znelka) a územie (§2 - jedno alebo viac katastrálnych území, ktoré sa môžu členiť na časti obce); - obyvateľom obce je osoba, ktorá má na jej území trvalý pobyt (§3); Samospráva obce: §4 - obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát, alebo iná FO alebo PO; - samosprávu obce vykonávajú jej obyvatelia orgánmi obce, hlasovaním obyvateľov obce a verejným zhromaždením obyvateľov obce; - obec pri výkone samosprávy najmä: a) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania; b) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce; c) rozhoduje vo veciach miestnych daní a poplatkov a vykonáva ich správu; d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vyjadruje sa k podnikateľskej alebo inej činnosti PO a FO a k umiestneniu prevádzky na území obce, k investičnej činnosti v obci; e) výstavba, správa a údržba miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamätihodností a pamiatkových území; f) zabezpečuje verejnoprospešné služby (komunálne), čistotu v obci, správu verejnej zelene a osvetlenia, zásobovanie vodou, nakladanie s odpadovými vodami a miestnu verejnú dopravu; g) zdravé podmienky pre život, ochrana ŽP, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a kultúra; h) plní úlohy v oblasti ochrany spotrebiteľa a zásobovania obce; i) schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a koncepciu rozvoja obce, rozvoja bývania; j) vykonáva vlastnú investičnú a podnikateľskú činnosť; k) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné PO a zariadenia; l) organizuje hlasovanie obyvateľov o dôležitých otázkach života a rozvoja obce; m) zabezpečuje verejný poriadok (nariadením môžu zakázať alebo obmedziť určité činnosti); n) zabezpečuje ochranu pamiatok a prírodných hodnôt; o) plní úlohy na úseku soc.pomoci; p) osvedčuje listiny a podpisy na listinách; r) vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku/jazyku NM; - ak zákon nestanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti ŠS, ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce; - obec spolupracuje s politickými stranami, hnutiami, občianskymi združeniami a inými PO a FO, pôsobiacimi v obci v záujme rozvoja obce. 13. Vzťah štátu a obce v zmysle zákona o obecnom zriadení plus príklady na delegovanú pôsobnosť na obec, t.j. prenesený výkon štátnej správy - §5 - na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy ŠS, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie; s prenesením úloh na obec štát poskytne obci potrebné finančné a iné materiálne prostriedky; - výkon ŠS prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje vláda; obec pri rozhodovaní o právach a povinnostiach FO a PO vo veciach preneseného výkonu ŠS koná podľa zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov; v ostatných prípadoch sa riadi aj uzneseniami vlády a internými normatívnymi aktmi ministerstiev a iných ústredných orgánov ŠS;

- ak obec dlhodobo (najmenej 6 mesiacov) nevykonáva svoju pôsobnosť pri prenesenom výkone ŠS a neurobila v tomto čase žiadne opatrenie na zabezpečenie jej výkonu, KÚ ju písomne vyzve na nápravu a určí jej lehotu; - ak obec v určenej lehote nezabezpečila nápravu, príslušný na konanie je orgán miestnej ŠS (podľa osobitného predpisu); - obec je povinná uhradiť orgánu miestnej ŠS finančné prostriedky za prenesený výkon ŠS, ktorý sa uskutočnil z dôvodu jej nečinnosti; - orgány ŠS prerokujú s obcami/ich združeniami opatrenia týkajúce sa obcí pred ich prijatím a s už prijatými ich oboznamujú; - obce podliehajú dozoru štátu (v rozsahu zákona); - v záujme plnenia úloh obec spolupracuje s orgánmi štátu; tie obciam poskytujú pomoc v odborných veciach a údaje z jednotlivých evidencií vedených orgánmi štátu a podieľajú sa na odbornej príprave zamestnancov obcí a poslancov ob.zastupiteľstiev; obce postujú orgánom štátu údaje potrebné pre jednotlivé evidencie, alebo pre úradné konania v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi; - obec poskytuje súčinnosť pri zabezpečovaní kancelárskych a iných nebytových priestorov pre štátny orgán, ktorý má na jej území sídlo alebo pracovisko; Pr.: - výstavba, správa a údržba miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamätihodností a pamiatkových území; - vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku/jazyku NM; - zdravé podmienky pre život, ochrana ŽP, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a kultúra; - schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a koncepciu rozvoja obce.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR
• štátna správa na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorú podľa § 2 zákona č. 534 /2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene niektorých zákonov vykonávajú obce a samosprávne kraje v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, a to: miestna štátna správa vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií, ktorú podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c citovaného zákona na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií;

pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie, ktorú podľa § 3a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.

štátna správa na úseku cestnej dopravy, ktorú podľa § 27 zákona č. 168/1996 Z. z. vykonávajú aj obce. Podľa § 30 citovaného zákona obec
− a) udeľuje a odníma dopravnú licenciu na autobusovú linku nepresahujúcu územie obce,

b) dáva v konaní o udeľovaní dopravnej licencie na vnútroštátnu a medzinárodnú autobusovú dopravu na dožiadanie správneho orgánu súhlas na zastavovanie v obci na zriadenej zastávke a určuje stanovištia vozidlám dopravcov mimo priestorov v obci, c) schvaľuje cestovný poriadok autobusovej linky nepresahujúcej územie obce,

d) − Z § 6 ods. Výkonom zriaďovateľskej pôsobnosti (ods. ktorú podľa § 2 ods. Matričný úrad vykonáva činnosti v zmysle príslušných ustanovení zákona a ďalších predpisov (zákon č. b) a samosprávny kraj (písm. 7 vyplýva. Obec pri prenesenom výkone štátnej správy (podľa § 6) − zriaďuje a zrušuje základné školy podľa siete (ods. 300/1994 Z. 1 zákona č. bezúhonná. a) − vydáva organizačné pokyny pre riaditeľov. 1 zákona č. v hlavnom meste SR a v Košiciach mestská časť. ktorej je príslušná obec zriaďovateľom (ods. vo veciach výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach. Na vedenie matrík ustanoví starosta obce matrikára a jeho zástupcu. a). 8) kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania (písm. z.5). zákon č. ktorých je zriaďovateľom ďalej (podľa ods. − ako školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach. že činnosti podľa ods. − vykonáva štátnu správu v prvom stupni vo veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletého alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku žiaka (ods. prevádzky a riešenia havarijných situácií týchto škôl. najmä organizačné pokyny na príslušný školský rok (písm. Príklady činností. Ministerstvo školstva SR • štátna správa v školstve na úseku škôl a školských zariadení. o matrikách v znení neskorších predpisov matriku ako výkon štátnej správy vedie obec. 8 písm.. v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy. o rodine v znení neskorších predpisov. 14) sa rozumie finančné. c). ak je to potrebné vzhľadom na rozsah činností. materiálno-technické a priestorové zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu. 5 a ods. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonávajú aj obec (písm. b) požiadavku minimálne piatich rokov pedagogickej praxe. ktorou sa vydáva zoznam matričných obvodov). z. Matrikárom môže byť fyzická osoba. ktoré vykonáva matričný úrad zabezpečuje jednotný informačný systém a utvára podmienky na bezpečnú prevádzku a ochranu údajov (§ 4) − jeho . a vo vzťahu k základným školám bez právnej subjektivity aj personálne zabezpečenie. 1). 4). ustanoví vedúceho matrikára a potrebný počet matrikárov. 596/2003 Z. Ministerstvo vnútra SR • štátna správa na úseku matrík – podľa § 4 ods. ktorá je plnoletá. preukázala ovládanie matrík zložením skúšky a zložila sľub (§ 8). o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov. z. ktoré sú uvedené v prílohe zákona (ďalej len matričný úrad). 94/1963 Zb. 154/1994 Z. Vyhláška MV SR č. c) − poskytuje odbornú poradenskú činnosť školám a školským zariadeniam (písm. c) a d) odborne zabezpečuje zamestnanec ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady: a) požiadavku odbornej a pedagogickej spôsobilosti pre niektorý druh a typ školy.d) uzaviera s dopravcom zmluvu o výkone vo verejnom záujme a poskytuje dopravcovi náhradu preukázanej straty. 584/2001 Z. e) vykonáva odborný dozor nad cestnou dopravou v obci. z.

50/1976 Zb. b) školenie kontrolných skupín obce. 525/2003 Z. stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 5) zabezpečuje prostredníctvom preventivára požiarnej ochrany obce plnenie týchto povinností: a) organizovanie a vyhodnocovanie preventívnych protipožiarnych kontrol v obci. 2 zákona č. ktorá vykonáva preventívne požiarne kontroly v spolupráci s Dobrovoľnou požiarnou ochranou a inými občianskymi združeniami na úseku ochrany pred požiarmi.) Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR • štátna správa na úseku bývania. ktorú podľa § 1 ods. 608/2003 Z. overovanie úplnosti náležitosti žiadosti o podporu rozvoja bývania z fondu. b zákona č. 314/2001 Z. Obec (§ 23) a) vykonáva preventívne protipožiarne kontroly. 2. • štátna správa na úseku ochrany pred požiarmi. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov vykonáva obec v rozsahu stanovenom týmto zákonom. 2 zákona č. Školenie zabezpečuje obec. b) 1. (Školenie kontrolnej skupiny obce. o štátnej starostlivosti o životné prostredie vykonávajú obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. Obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku bývania zabezpečuje (§ 5 písm. 50/1976 Zb. ktorú podľa § 16 ods. 3. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a príslušných ustanovení zákona č. c) rozhoduje o vylúčení veci z používania.− − vedie matriku na zviazaných tlačivách (§ 6) vedie zbierku listín (§ 9). z. a to podľa ustanovení § 5 písm. a to . preskúmavanie bytových pomerov žiadateľov o poskytnutie podpory. d) vykonávanie preventívno-výchovnej činnosti v obci. o Štátnom fonde rozvoja bývania. c) vypracovanie dokumentácie ochrany pred požiarmi obce. z. 1 zákona č. ktoré môžu viesť k vzniku požiaru alebo k sťaženiu záchrany osôb a majetku a kontroluje plnenie týchto opatrení. predloženie overenej žiadosti fondu. (podrobnosti upravuje § 24) b) rozhodnutím ukladá opatrenia na odstránenie nedostatkov. Obec (§ 9 ods. o štátnej správe pre územné plánovanie. štátna stavebná správa – pôsobnosť stavebného úradu – podľa § 117 ods. d) určuje veliteľa zásahu. 607/2003 Z. • Ministerstvo životného prostredia SR • štátna správa starostlivosti o životné prostredie. z. ktorú v rámci preneseného výkonu štátnej správy vykonáva obec. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.

.− štátna správa na úseku ochrany prírody a krajiny. h) môže nariadiť obmedzenie alebo zastavenie prevádzky malého zdroja (§ 38 ods.môže uložiť vlastníkovi (správcovi. e) vydáva súhlas na zmeny používaných palív a surovín.dáva súhlas na umiestnenie výsadby drevín a ich druhové zloženie za hranicami zastavaného územia obce mimo ovocného sadu. g) ukladá prevádzkovateľom malých zdrojov pokuty (§ 38). b) kontroluje dodržiavanie povinností prevádzkovateľov malých zdrojov (§ 20). ktoré sú súčasťou verejnej zelene. na zmeny technologických zariadení malých zdrojov a na zmeny ich využívania a na ich prevádzku po vykonaných zmenách /§ 22 ods. 1 písm.v súhlase na výrub drevín ukladá vykonanie primeranej náhradnej výsadby. Činnosti obce upravujú tiež príslušné ustanovenia zákona č.vykonáva štátny dozor vo veciach. Obec vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach ochrany drevín v rozsahu stanovenom zákonom (§ 69 ods. chmeľnice a záhrady a § 47 ods. 1 písm. 1) a) podieľa sa na vypracovaní a realizácii programu a integrovaného programu (§ 11 ods. 1 písm. 478/2002 Z. starostlivosti o ňu alebo zaplatenie finančnej náhrady. 543/2002 Z. c) vydáva súhlas na vykonávanie činností uvedených v zozname. ktorý ministerstvo uverejňuje vo svojom vestníku /(§ 22 ods. 1). ktorým ustanoví podrobnosti o ochrane drevín. b)/. v ktorých vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. . d) vydáva súhlas na povoľovanie stavieb malých zdrojov vrátane ich zmien a na ich užívanie /§ 22 ods.dáva vyjadrenie k vydaniu povolenia na výrub drevín. . ktorú vykonáva obec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. Obec napríklad . vinice. . 401/1998 Z. 1 písm. a).vyznačuje dreviny určené na výrub. . 3 na výrub dreviny za podmienok stanovených zákonom. 1). f) ukladá prevádzkovateľom malých zdrojov opatrenia na nápravu (§ 27 ods. 8). . Obec napríklad − .obstaráva a schvaľuje dokument miestneho územného systému ekologickej stability a dokument starostlivosti o dreviny. na ktorom drevina rastie. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. z. z. . i) môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením zóny s obmedzením prevádzky mobilných zdrojov.môže vydať všeobecne záväzné nariadenie. vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní. e)/. Činnosti a úlohy obce vyplývajú z ustanovení zákona. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších zákonov. štátna správa na úseku ochrany ovzdušia. nájomcovi) pozemku. ktorú ako prenesený výkon štátnej správy vykonáva obec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. d)/. o ochrane ovzdušia v znení neskorších predpisov Obec v prenesenom výkone štátnej správy vo veciach ochrany ovzdušia (§ 34 ods. j) určuje rozsah a požiadavky vedenia prevádzkovej evidencie malých zdrojov.

ktoré súvisia s týmto odberom (§ 21 ods. výšku a termíny splátok poplatku a ďalšie podmienky týkajúce sa poplatkovej povinnosti prevádzkovateľa malého zdroja. Obec v prenesenom výkone pôsobností na úseku štátnej vodnej správy rozhoduje vo veciach (ods. 372/1990 Zb. − štátna správa na úseku odpadového hospodárstva. v ktorom určí ročný poplatok prevádzkovateľa malého zdroja za znečisťovanie ovzdušia v predchádzajúcom roku. Vyhláška MŽP SR č. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) − Podľa § 63 zákona č. 1) a) povolenia na odber povrchových vôd a podzemných vôd a ich iné užívanie na potreby jednotlivých občanov (domácností). o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. a) a b) a § 26). d) povolenia na osobitné užívanie vôd a povolenia stavieb na odvodňovanie pozemkov do výmery 5 ha /§ 21 ods. 3/. a)/. e) súhlasu na stavby v inundačných územiach drobných vodných tokov /§ 27 ods.- rozhoduje o poplatku právnickej osoby a fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie. 1 písm. 223/2001 Z. o poplatkoch za uloženie odpadov. 364/2004 Z. 409/2002 Z. 5/. ktorú vykonáva obec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. b) poskytuje držiteľovi odpadu informácie o umiestnení a činnosti zariadení na nakladanie s odpadmi na území obce. Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy (ods. 2) . B. ako aj v ostatných vodohospodárskych veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby c) povolenia čerpania a vypúšťania podzemných vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd pri hydrogeologickom prieskume pri predpokladanej dobe trvania čerpacej skúšky do piatich dní /§ 21 ods. ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení vyhlášky MŽP SR č. ktorá prevádzkuje malý zdroj znečisťovania ovzdušia. Obec vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva (§ 72) a) prejednáva priestupky v odpadovom hospodárstve /§ 80 ods. z. Činnosti obce vyplývajú tiež z ďalších predpisov (zákon č. z. f) pochybnosti o určenie hranice pobrežného pozemku pri drobných vodných tokoch /§ 50 ods. g). ktorú vykonáva obec ako prenesený výkon štátnej správy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. z. 3 písm. preskúma údaje uvedené v oznámení a na základe množstva a škodlivosti znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia alebo spotreby palív a surovín vydá rozhodnutie. 1 písm. z. 372/1990 Zb. prípadne pri ohrození ich prevádzky.) štátna vodná správa. ak tieto opatrenia nevyžadujú povolenie /§ 55 ods.. 1 písm. g) uloženia opatrení na odstránenie škodlivého stavu pri poškodení verejnej kanalizácie alebo verejného vodovodu. zmenu a odstránenie vodných stavieb. 364/2004 Z. c) dáva v stavebnom konaní vyjadrenie o zamýšľanom spôsobe nakladania s odpadmi zo stavebnej činnosti s výnimkou drobného stavebného odpadu. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon): A. i) a § 26/. uskutočnenie. b) v ktorých je príslušná povoľovať vodnú stavbu. 1 písm. 284/2001 Z. a)/. 17/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č.

s nariadeniami vlády. ústavnými zákonmi. s ústavnými zákonmi. (1) Obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia. C. s ústavnými zákonmi. zákonmi a s medzinárodnými zmluvami. d) prejednáva priestupky na úseku ochrany vôd. so zákonmi. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. a vyjadrenie k stavbe rodinného domu. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na drobných vodných tokoch a iných vodných útvaroch (§ 18 ods. 1).a) dáva vyjadrenie podľa § 28 k vodnej stavbe v prípadoch. v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy. v Bratislave a v Košiciach mestská časť v rámci štátnej správy na úseku rybárstva vydáva rybárske lístky a vedie ich evidenciu. 3 písm. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. so zákonmi a s nariadeniami vlády. s nariadeniami vlády. (2) Vo veciach. 139/2002 Z. − štátna správa na úseku rybárstva – podľa § 36a zákona č. z. 5). (3) Nariadenie sa musí vyhlásiť. medzinárodnými zmluvami. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. ústavnými zákonmi. so zákonmi. v ktorých je príslušná vydať povolenie. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. 3) a) upraviť. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. medzinárodnými zmluvami. ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. medzinárodnými zmluvami. Obec môže všeobecne záväzným nariadením (ods. Normotvorná činnosť obce a samosprávneho kraja Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. Vo veciach. vodných tokov a vodných stavieb /§ 77 ods. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej . Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. b) vedie evidenciu o vodách (§ 29). v ktorých obec plní úlohy štátnej správy. k stavbe na individuálnu rekreáciu a na domové žumpy. obmedziť. 1/. b) určiť inundačné územie pri drobných vodných tokoch (§ 46 ods. o rybárstve obec. 14. a)/. c) vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov /§ 66 ods.

. ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. Samosprávny kraj je právnickou osobou. Symboly samosprávneho kraja sú erb. účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia.na 15 dní. Územný obvod samosprávneho kraja je zhodný s územným obvodom kraja.ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov 16. možno určiť skorší začiatok účinnosti nariadenia. vlajka a pečať. Právna úprava samosprávy vyšších územných celkov Základnú právnu úpravu samosprávnych krajov tvorí spolu s Ústavou SR zákon č. V prípade živelnej pohromy alebo všeobecného ohrozenia. Princíp územnej samosprávy na tejto nadobecnej úrovni sa teda uplatňuje rovnako ako na úrovni obecného zriadenia. okrem toho sa nariadenie zverejní aj spôsobom v obci obvyklým. porušuje ústavu a ústavné predpisy. O samospráve vyšších územných celkov. ktoré môže používať pri výkone samosprávy. . . b) odvolanie starostu. prípadne znelka. ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. 302/2001 Z. c) petíciu obyvateľov obce v počte 30% oprávnených voličov – do 90 dní. 15.OZ vyhlási hlasovanie obyteľov obce. V otázke odvolania starostu rozlišujeme: a) obligatórne referendum – ak oň petíciou požiada aspoň 30% oprávnených voličov alebo ak starosta hrubo alebo opakovane zanedbáva svoje povinnosti.z. ak je to potrebné na odstraňovanie následkov živelnej pohromy alebo na zabránenie škodám na majetku. b) fakultatívne referendum . ak: a) ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov (odvolanie starostu).OZ môže vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce. Samosprávny kraj má svoje symboly. VUC je samostatný územný a správny celok SR.výsledky hlasovania sú platné pri polovičnej účasti oprávnených voličov a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov hlasovania. (4) Vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti. b) pred rozhodnutím o ďalších dôležitých veciach samosprávy obce. zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. OZ vyhlási výsledky do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli. Obligatórne a fakultatívne referendum obce podľa zákona o obecnom zriadení . Územný obvod samosprávneho kraja možno zmeniť len zákonom. V súčasnosti je zriadených 8 VUC. ak ide o: a) zlúčenie obcím rozdelenie a zrušenie obce a zmenu názvu.

ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja. vopred schválená územným celkom alebo . vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť zakladá. c) hlasovať v referende samosprávneho kraja za podmienok ustanovených týmto zákonom d) zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva. vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja. zriadiť funkciu hlavného kontrolóra samosprávneho kraja Samosprávny kraj môže uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. príprava a schvaľovanie územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov. Na výkone samosprávy sa môže s výnimkou oprávnení podľa odseku 2 písm. b) voliť predsedu a byť volený za predsedu. e) obracať sa so svojimi podnetmi. zriaďuje. podieľa sa na riešení problémov. Môže v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracovať s územnými a správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie. zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov. a) až c) podieľať aj ten. rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov. utvára podmienky na rozvoj zdravotníctva. podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia. zastupiteľstvo a orgány ním zriadené. Je oprávnený najmä a) voliť zastupiteľstvo a byť volený do zastupiteľstva. Obyvateľ samosprávneho kraja sa zúčastňuje na jeho samospráve. výchovy a vzdelávania. združenia územných celkov alebo územných orgánov. spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí. Pritom najmä:                zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho. rozvoj cestovného ruchu koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu a starostlivosť o deti a mládež. ktorá má trvalý pobyt v obci na jeho území. účelne využíva miestne ľudské. sťažnosťami a inými podaniami na predsedu. Samosprávnemu kraju možno vo veciach územnej samosprávy ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. Spolupráca sa uskutočňuje len na základe dohody o spolupráci – musí byť uzavretá písomne.Obyvateľ samosprávneho kraja je osoba. kultúry a stará sa o ochranu pamiatkového fondu. utvárať účinný systém kontroly. Má právo stať sa členom medzinár. kto na území samosprávneho kraja a) má nehnuteľný majetok. c) má ako cudzinec povolený dlhodobý pobyt Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja. vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi. prírodné a iné zdroje. b) je prihlásený na prechodný pobyt.

napr. Slovenská advokátska komora. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Právotvorba Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. Vo veciach. orgánmi. či menšiu účasť na organizácii spoločenského a politického života. Profesijné inštitúcie – tvoria osobitnú kategoriu záujmovej samosprávy. že rozhodujú o vykonávaní slobodného povolania a dbajú o jeho čestné vykonávanie.orgánom iného štátu. reštaurátorov. návrh na registráciu môžu podať najmenej traja občania. Samosprávny kraj pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje so štát. zväzy. ktoré sú v nej zastúpené Nepredstavuje ucelený. iné občianske združenia ako aj odborové organizácie. právnikov. so zákonmi a s nariadeniami vlády.uplatňuje sa v národnostne zmiešaných štátoch samospráva ekonomická. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. kluby. z ktorých aspoň 1 musí byť starší ako 18 rokov. lekárska komora atď. 17. Do tohto pojmu sa zaraďujú všetky inštitúcie. lekárov. a) b) c) d) e) samospráva profesijná. architektov. Voľné združenia – sú najnižšou formu a vznikajú spontánnym prejavom skupiny osôb participovať na činnosti (krajinské spolky. Zdržujú príslušníkov tzv.záujmové organizácie. združenia a spolky samospráva politická.advokátske a notárske komory samospráva národnostná. spoločnosti.napr.družstvá samospráva spoločenská. kluby. Záujmová samospráva plus stručná charakteristika subjektov. ktoré svoju existenciu odvodzujú od združovacieho práva a ktoré spája konkrétny spoločenský záujem. slobodných povolaní napr. krajmi. Základným prvkom je samosprávny spôsob ich vnútornej činnosti a úsilie o väčšiu. Vznikajú exlege a spravidla majú povinné členstvo na ktoré sa viaže výkon určitých funkcií. Občania majú právo slobodne sa združovať pričom na výkon tohto práva nie je potrebné povolenie štátneho orgánu. vnútorne usporiadaný systém či jednoznačne právnopolitický inštitút. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Orgány samosprávneho kraja sú a) zastupiteľstvo samosprávneho kraja. inými samospráv. obcami a inými PO. s nariadeniami vlády.)Ich znakom je že nie sú registrované a ich právne postavenie vyplýva z ustavy SR. so zákonmi. medzinárodnými zmluvami.vniká registráciou. Pod termínom združenie platný zákon zahŕňa spolky. s ústavnými zákonmi. v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy. atď. Združenie . b) predseda samosprávneho kraja Ostatné ako pri obecnom zriadení.politické strany a hnutia . Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. medzinárodnými zmluvami. s ústavnými zákonmi. Vykonávajú verejnú správu v tom.

Pojem a charakteristické črty administratívnoprávnych vzťahov . alebo môžu na základe noriem SP vzniknúť na základe rozhodnutia príslušného orgánu VS. ktoré z menovaných do vzťahu vstupujú.vysokoškolská samospráva. pre ktorý dané subjekty do vzťahu vstupujú a sú vo vzájomnej interakcii (právu jedného subjektu zodpovedá povinnosť druhého a naopak). s ktorou právny predpis počíta (najmä právnymi úkonmi subjektov ADMPV).VS sa plne realizuje len vo vzťahoch.j. .ADMPV môžu vznikať z iniciatívy orgánov VS a z iniciatívy spravovaných subjektov. . môže ísť o vzťahy s nerovným postavením.v rámci vnútornej štruktúry ADMPV rozlišujeme tri prvky: subjekt.v ADMPV môže orgán VS v urč. PO alebo iné orgány VS. Predpoklady vzniku a prvky administratívnoprávnych vzťahov . práva a povinnosti realizované v ADMPV sú vždy viazané na predmet. že vznikajú a realizujú sa pri výkone VS a ich subjekty sú nositeľmi práv a povinností ustanovených normami SP. . ďalšími môžu byť občania. PO. že nevznikne iná právna zodpovednosť. podľa toho.administratívnoprávne vzťahy (ADMPV) – spoločenské vzťahy upravené normami správneho práva. v ktorej sa prejavujú prvky profesijnej a prvky spoločenskej samosprávy 18. . sociálne a kultúrne hodnoty alebo správanie sa ľudí a hodnoty ľudskej osobnosti. .obsah ADMPV – práva a povinnosti subjektov. . špecifické tým.jedným zo subjektov ADMPV je vždy orgán VS. subjekty. ktoré nenachádzame v práve súkromnom a ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľa správy – naplnenia verejného záujmu a opierajú sa o verejnú/štátnu moc. ktoré vo vzťahu k účastníkom a záujemcom nemajú mocenskú povahu – rozširuje sa skupina vzťahov. ktoré sa aktivizujú v dôsledku právnej skutočnosti. ktorým je verejná správa.nazývajú sa aj správnoprávne a odrážajú predmet regulácie správneho práva.ADMPV sú obsiahnuté v normách SP. ktoré vyplývajú buď priamo z noriem správneho práva. vykonávajúce správu majú v týchto vonkajších vzťahoch oprávnenia. iné FO. zároveň majú stanovené určité obmedzenia.vo väčšine prípadov je podmienený vznikom právnej skutočnosti. ktoré sú zamerané navonok jej organizácie – ku spravovaným subjektom. cudzinci. teda predmety vzájomných práv a povinností subjektov jednotlivých ADMPV. pričom jedným z nich je vždy orgán VS. ďalšími subjektami môžu byť FO. . .existencia príslušnej právnej normy správneho práva.ďalším znakom ADMPV je administratívnoprávna zodpovednosť – uplatňuje sa v prípade porušenia povinností v prípade.objekt ADMPV – veci.VS ako služba sui generis – je založená na úkonoch. .prípadoch autoritatívne a jednostranne rozhodovať a zasahovať pri tom do práv a povinností adresátov → môže tieto rozhodnutia uskutočňovať proti ich vôli.predpoklady vzniku ADMPV: . . .subjekty ADMPV – v každom konkrétnom vzťahu vystupujú aspoň 2 individuálne určené subjekty. 19. objekt a obsah. . ktoré sa môžu uskutočniť len na základe dohody medzi dvoma účastníkmi vzťahu o jeho obsahu. . prípadne iný orgán VS. s ktorou normy správneho práva spájajú právne následky. t.f) samospráva zmiešaná.ADMPV sú vzťahy mocenské – orgán VS v nich realizuje verejný záujem a vystupuje v mocensky nadriadenom postavení voči spravovaným subjektom – toto postavenie je prejavom ich pôsobnosti a právomoci. alebo založené na spolupráci a súčinnosti . materiálne predmety. .

. zmeny alebo zániku AP vzťahov je základ individuálnych správnych aktov. osobitnú skupinu tvoria vzťahy.. . ktorými sa aplikuje právo realizované príslušnými správnymi orgánmi. ich obsahom sú práva a povinnosti. ak nedochádza k dobrovoľnému plneniu povinnosti a k jeho obnoveniu..existencia protiprávneho konania. Normy na vyššom stupni sú určujúce pre vznik a obsah nižších noriem a je obsiahnutá v normatívnom právnom akte. .podľa funkcií VS na vzťahy regulačné a ochranné. .ďalším predpokladom vzniku. ustanovených štátom splnomocnenými subjektami a vynutiteľných štátnou alebo verejnou samosprávnou mocou. ustanovené alebo aspoň uznané štátom. .. autoritatívne sa potvrdzujú alebo zabezpečujú právnu ochranu hmotným právam a právnym povinnostiam príslušných subjektov.ADMPV možno členiť podľa rôznych kritérií: predovšetkým podľa právneho obsahu na vzťahy organizačné.vnútorné ADMPV – zväčša organizačné vzťahy. . vyplývajúce z právomoci a pôsobnosti. ktoré upravujú spoločenské vzťahy spravovacieho charakteru. že: Ide o pravidlo správania. hmotnprávne a procesnoprávne. . menia sa. vznikajúce v oblasti riadiacej. Normy správneho práva sa od noriem ostatných právnych odvetí odlišujú niektorými osobitosťami:  predmet regulácie – spoločenské vzťahy v oblasti verejnej správy upravujú aj normy iných právnych odvetví napr. ak bol narušený. . . rušia. sú to realizačné ADMPV pri výkone VS vo vzťahu k adresátom. Všetky normy správneho práva sú vydávané v osobitnej.hmotnoprávne vzťahy – navzájom medzi orgánmi VS a ostatnými subjektami ADMPV. 20. ktoré zakladajú kvantitatívne a kvalitatívne nový právny stav v oblasti VS. normy pracovného práva. Klasifikácia administratívnoprávnych vzťahov . poskytujú ochranu už existujúcim vzťahom a smerujú k zachovaniu žiaduceho právneho stavu.organizačné ADMPV – sa realizujú navzájom medzi jednotlivými orgánmi VS. prostredníctvom ktorých sa realizuje administratívnoprávna zodpovednosť.vonkajšie ADMPV – realizuje sa nimi podstatné poslanie VS – uskutočňovať správu verejných záležitostí. . Pri vymedzovaní pojmu normy správneho práva vychádzame z toho.ochranné ADMPV – realizované s cieľom riešenia nežiaducich javov a situácií z hľadiska nápravného i preventívneho. odvetví alebo oblastí VS = podľa vecného obsahu. .ďalej možno ADMPV deliť podľa jednotlivých úsekov. k jeho vynúteniu. Členenia a pôsobnosť noriem správneho práva Normy správneho práva predstavujú súbor všeobecnozáväzných pravidiel správania.podľa postavenia adresátov verejnosprávneho pôsobenia: . 21. (tu je dôležitý predpoklad vzniku právnej udalosti). vedú k uspokojovaniu materiálnych právnych záujmov a potrieb príslušných subjektov. ktorí väčšinou stoja mimo organizačnej štruktúry VS.Sem patria iba tie. koordinačnej a kontrolnej činnosti VS. finančného. vnútroorganizačné/interné organizačné vzťahy. ktorých prostredníctvom vznikajú. .procesnoprávne vzťahy – realizované navzájom medzi orgánmi VS a ostatnými subjektami ADMPV. Zákonodarný zbor prijíma všeobecne záväzné normy najvyššej právnej sily. ich obsahom sú vzájomné práva a povinnosti.regulačné vzťahy – realizované s cieľom riešenia pozitívne orientovaných úloh VS. štátom stanovenej forme. obsahom sú práva a povinnosti.

zákaz . ktoré vznikajú na základe porušenia práva. špecializácia a pružnosť. pôsobnosť a právomoci subjektov verejnej správy  organizačno-právne normy – tie ktoré napríklad zakotvujú vytváranie. Z hľadiska vnútornej formy.  ochranné normy . zakazujúce. Pre normy správneho práva je charakteristická kombinácia : hypotéza – dispozícia a pre ochranné normy : dispozícia – sankcia. ktoré sú zhodné právnymi normami ďalších právnych odvetví. imperatívne – príkaz. Výhodami normotvorného procesu podzákonného charakteru sú rýchlosť. značné množstvo noriem v porovnaní s inými právnymi odvetviami nachádzame v podzákonných predpisoch. Správne právo poukazuje na zvláštnosť v tom. že regulujú negatívne.upravujú postavenie a správanie subjektov správneho práva v pozitívnych správnoprávnych vzťahoch. vnútornej štruktúry právnej normy sa vyčleňujú 3 prvky : hypotéza. ktoré určujú obsah práv alebo povinností adresátov verejnosprávneho pôsobenia zároveň s bezprostrednými podmienkami a predpokladmi ich realizácie  procesnoprávne – upravujú postupy. Zmysel procesnoprávnych noriem je naplnený len v spojení s hmotnoprávnymi normami.  normy správneho práva majú zväčša imperatívny charakter  normy správneho práva predstavujú súbor verejnoprávnych noriem.poskytujú ochranu príslušným spoločenským vzťahom tak. konfliktné spoločenské vzťahy. že normy správneho práva väčšinou nemajú túto klasickú trojprvkovú štruktúru. operatívnosť. Štruktúra právnej normy nie je totožná so štruktúrou jednotlivých prameňov práva. splnomocňujúce. ktoré majú dispozíciu vyjadrenú ako nutnosť. ktorých prostredníctvom sa obsah značného množstva hmotnoprávnych predpisov uvádza do života. Z hľadiska správania sa adresáta právnej normy sa členia na skupinu noriem s prívlastkom:  imperatívne – normy správneho práva. Podľa právneho charakteru:  zaväzujúce a splnomocňujúce (teória uvádza delenie na zaväzujúce. Členenie podľa právneho obsahu je:  kompetenčné normy – tie ktoré upravujú úlohy. ktoré upravujú organizáciu a činnosť verejnej správy. dispozícia a sankcia. odporúčajúce a ustanovujúce) Významné je členenie na:  hmotnoprávne – sa zaraďujú normy. organizačnú štruktúru a zakotvujú úpravu ich vzájomných vzťahov. Členenie noriem správneho práva Podľa obsahu sa delia na:  všeobecné a osobitné Podľa vnútornej štruktúry:  regulatívne normy .  pri skúmaní vnútornej štruktúry normy správneho práva nachádzame základné znaky.

na ktorom normy správneho správa platia. t. na ktoré sa norma vzťahuje. Vymedzuje sa :  vecná pôsobnosť – vymedzuje nám vecnú problematiku. po ktorú má norma správneho práva regulačne pôsobiť.. definované. V správnom práve sa tento pojem používa v obidvoch významoch a používajú sa aj jeho rôzne modifikácie.  neurčité pojmy – označujú slová alebo slovné spojenia použité v týchto právnych predpisov na formálne vyjadrenie všeobecnejších javov. väčšina noriem správneho práva má priestorovú obmedzenú pôsobnosť na území SR alebo jeho časti alebo výhradné územie mimo územia SR  osobná pôsobnosť – je vymedzená okruhom osôb. cieľavedomého. v ktorom je normy vyjadrená. oprávnenie Pôsobnosť noriem správneho práva Pôsobnosť právnych noriem nám vymedzuje sféru ich pôsobenia ako aj rozsah ich realizácie a aplikácie. K pôsobnosti sa viažu najmä pojmy záväznosť. vzťahy na úseku školstva.  analógia – postup orgánu pri riešení praktického prípadu. ktoré nie sú v právnom predpise bližšie špecifikované. . prichádza do úvahy. 22. ktorý nie je upravený niektorou normou platného práva a vec sa rieši podľa všeobecných princípoch daného právneho odvetvia alebo práva vôbec 23. Vymedzenie pojmu metóda verejnej správy a jej charakteristické črty Všeobecne Pojem metóda. ktoré spolu s predmetom regulácie.j.. Jednotlivé všeobecne záväzné pravidlo správania sa vždy vzťahuje na určitý druh administratívnoprávnych vzťahov. právna norma ho pripúšťa a vymedzuje jeho hranice a nie je ľubovôľou. dispozitívne – normy správna práva. vzťahuje sa na realizáciu noriem správneho práva vo forme ich aplikácie orgánmi verejnej správy. alebo ako termín na označenie zámerného. uvedomelého postupu pri práci alebo v konaní. v akom rozsahu sa má norma uplatňovať. napr. spoločenské vzťahy v oblasti VS umožňujú vyčleniť určitý okruh právnych noriem do samostatného právneho odvetvia – správneho práva. ak sú splnené právne a faktické podmienky : musí mať svoj zákonný základ. Právne neurčité pojmy a správna úvaha S realizáciou a interpretáciou noriem správneho práva bezprostredne súvisia inštitúty :  správne uváženie – predstavuje inštitút. v ktorom je norma vyjadrená.  priestorová pôsobnosť – určuje priestor. Treba to chápať ako vymedzenie toho. prevzatý z gréckeho slova methodos sa používa vo viacerých významoch. platnosť. že v normách správneho práva sa objektívne nemôže odzrkadliť spoločenská realita absolútne.j. V slovnom spojení metóda administratívnoprávnej regulácie sa považuje za jedno z kritérií. Spätná účinnosť noriem správneho práva zásadne nie je prípustná. účinnosť a normatívnosť normatívneho právneho aktu. podstata spočíva v tom. ktorý vyplýva z konštrukcie obsahu niektorých noriem správneho práva. ktoré majú dispozíciu vyjadrenú v predpisoch správneho práva ako možnosť určitého normou ustanoveného správania subjektu – splnomocnenie. ktorá sa má normou správneho práva regulovať.. vymedzuje pôsobnosť administratívnoprávnych noriem z hľadiska plynutia času a je tak spojená s platnosťou a účinnosťou právneho predpisu. Najčastejšie sa používa na označenie spôsobu vedeckého bádania. t.  časová pôsobnosť – nám presne vymedzuje dobu.

konkrétnych aktivitách. Vo vzťahu k spravovaným subjektom sú spravujúce subjekty povinné rešpektovať právnu integritu FO a PO a môžu do nej zasahovať iba na základe zákonného splnomocnenia. formách činnosti verejnej správy. čo zákon neukladá. iba v rozsahu svojich kompetencií a právomocí. Definícia Metódy verejnej správy možno definovať ako spôsoby. Klasifikácia metód verejnej správy Verejná správa je zložitý. Konkrétnu podobu nadobudnú až ich transformáciou do reálneho sveta. ktorá sa v reálnom živote prejavuje v konkrétnych formách VS.Predovšetkým metóda administratívnoprávnej regulácie spoločenských vzťahov určuje zároveň i charakter APV a postavenie subjektov v nich. ciele. vecne široký. Spoluurčujúcim faktorom metód verejnej správy sú teda formy činnosti verejnej správy. Táto transformácia sa uskutočňuje v jednotlivých reálnych. Na rozdiel od toho spravované subjekty môžu konať všetko. ktorý ustanoví zákon. vnútorne štruktúrovaný. Preto jej výkon nemôže byť efektívne usmerňovaný . akými cestami. cesty cieľavedomého pôsobenia spravujúcich subjektov na spravovaný objekt v prísnom súlade s právnym poriadkom za účelom dosahovania cieľov. Dávajú návod na to. Charakteristika Vyjadrujú kvalitatívnu stránku verejnej správy. pomocou ktorých dosiahneme cieľ a tieto myšlienky a postupy sa pretavujú do formy činnosti). optimálne riešiť úlohy. rôznorodý a dynamický komplex spoločenských vzťahov. a či právo dáva rámec na realizáciu metód. Teória a veda správneho práva skúmajú verejnospravovacie vzťahy a právne aspekty týchto metód. postupy. ktorými spravujúce subjekty disponujú. Spravujúce subjekty môžu konať iba na základe a v súlade s ústavou a v rozsahu a spôsobom. plnenia úloh vo VS a naplňovania sociálnych funkcií verejnej správy. úlohy a musíme zvoliť metódy. čo im zákon nezakazuje a nikoho nemožno nútiť. Metódy verejnej správy sú akceptovaným inštitútom teórie i vedy o verejnej správe i teórie a vedy správneho práva a sú tiež aktuálnou otázkou spoločenskej praxe v procesoch výkonu verejnej správy i tvorby a realizácie správneho práva. Metódy VS predstavujú abstraktnú kategóriu (máme poslanie. 24. myšlienky. Ide o racionálne návody na optimálne a efektívne využívanie prostriedkov. prostriedkami majú správne orgány pôsobiť. Metódy verejnej správy vstupujú do procesov normotvorby i procesov realizácie práva. akým spôsobom. najmä právnoaplikačných činnosti pri využívaní právomocí spravujúcimi subjektami. napĺňať ciele a funkcie verejnej správy. Metódy verejnej správy sú právnym inštitútom a logicky aj inštitútom správneho práva. aby konal. Pričom jedna metóda sa môže realizovať viacerými formami a v jednej forme sa môže premietať uplatnenie viacerých metód.

kontra legem (napr. v akom sa uplatňujú. Je zameraná priamo na objekt verejnej správy. hlavný smer. školstva. ale nesmú byť extra legem. Možno ich považovať za metódy základné a všeobecné. v akom sa uplatňujú právne aspekty Podľa rozsahu. pri donucovaní sú právne rámce striktne stanovené. donucovanie by malo pôsobiť subsidiárne a mať sekundárne postavenie. Teória a veda rozpracováva a v praxi využíva celý systém metód pôsobenia. o aký úsek ide 2. Kritériá na členenie metód podľa rozsahu. najvšeobecnejšie (základné. Z hľadiska právnych aspektov presvedčovanie je voľnejšie. Pôsobenie spravujúcich subjektov k subjektom spravovaným t. že presvedčovanie má primárne a prioritné postavenie. Z hľadiska vnútornej štruktúry systému verejnej správy je možné metódy verejnej správy rozčleniť na metódy vnútornoorganizačné a metódy hlavných činností alebo činností navonok. PO. súdnej. univerzálnej metódy. Napríklad donucovanie je dôraznejšie na úseku policajnej správy alebo obrany a metódy presvedčovania sa viac uplatňujú na úseku kultúry. všeobecné) – používajú sa v celej verejnej správe bez ohľadu na to.uplatňovaním jedinej.j. Ide najmä o bezprostrednú organizáciu. Druhý okruh činností. činnosť navonok. Mala by platiť zásada.j. rozlišujeme 3 samostatné skupiny metód: 1. alebo aby zverejnil údaje. ktoré sú predmetom tajomstva). koordináciu medzi subjektami organizačne nepodriadenými. k FO. jedinečné – aplikujú sa len na niektorom úseku VS Prvá skupina Sem zaraďujeme metódy presvedčovania (principiálne má prednosť) a metódy donucovania a v tomto poradí by sa mali aj chápať. riadenie a kontrolu v systéme hierarchickej nadriadenosti a podriadenosti a o súčinnosť spoluprácu. hranice nie sú striktne vymedzené. jednak vo vnútri spravujúcich subjektov. Metódy vnútroorganizačné sú nasmerované na organizáciu. riadenie a všestranné zabezpečenie fungovania podsystému spravujúcich subjektov. právne rámce sú tu širšie. . zladenosti a organizovanosti vzťahov medzi ľuďmi. Ale aj pri presvedčovaní musia byť stanovené určité mantinely. Konečným cieľom je dosiahnutie potrebnej usporiadanosti. Zahŕňa aktivity spojené s utváraním a zdokonaľovaním organizačných a riadiacich štruktúr spravujúcich subjektov. predstavuje vonkajšiu činnosť. prokurátorskej). nemôže niekto niekoho presvedčovať. jednak v pôsobení navonok a uplatňujú sa aj v iných druhoch štátnej činnosti než výkonnej (napr. ktoré sa uplatňujú sa v celom systéme verejnej správy t. osobitné – aplikujú sa vo verejnej správy a zároveň odzrkadľujú jej osobitosti 3. aby si neplnil právne povinnosti. Pre akúkoľvek klasifikáciu sa za najdôležitejšie a najzložitejšie považuje čo najpresnejšie určenie kritérií klasifikácie.

Metódy presvedčovania Presvedčovanie si vyžaduje náročné. Metódy presvedčovania sa môžu realizovať v 2 variantoch. akým sa pôsobí na odstránenie odchýlok (či protiprávny stav priamo/nepriamo likvidujeme/odstraňujeme. prednášky. alebo nepriamo prostredníctvom niečoho. nemá charakter administratívnoprávneho aktu. referendum. spoločenskej účelnosti a význame opatrení. Má až druhoradé postavenie. prostriedkov – žalovať za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Konečný efekt je spravidla možné očakávať v dlhšom časovom horizonte. Platí tu zásada lex specialis a to v tom. napr. ak by bolo v rozpore. presvedčovanie a len ak ide o protiprávny čin/konanie konkrétneho subjektu. Výsledok pôsobenia je pre adresáta právne záväzný. kto je kompetentný. máme dosť spôsobov. ak správny orgán dokáže spravované subjekty presvedčiť o správnosti. pričom sa musia zachovávať základné princípy zákona. verejné zhromaždenia občanov. že neexistujú univerzálne donucovacie prostriedky z hľadiska subjektov. Donucovanie sa zdanlivo javí ako rýchlejšia cesta k dosiahnutiu vytýčených cieľov. ale zákon ich špeciálne zveruje každému subjektu jednotlivo a ten môže len ten jemu priznaný spôsob donucovania aplikovať. teda subsidiárnu (podpornú) funkciu. Všeobecne sa prezumuje správnosť donucovania čo do pôvodu a spôsobu. Voči postupu donucovania nie je prípustná nutná obrana. zabraňujeme v pokračovaní činnosti): . odškodnenie – štát – za nesprávny postup. masmédií alebo tlače):  v priamom presvedčovaní – spravujúci subjekt je v priamom kontakte so spravovaným subjektom. osveta (očkovanie proti chrípke) v nepriamom presvedčovaní – správny orgán nie je v priamom kontakte s adresátmi. O to však môže byť cennejšie. ktorý má na to kompetenciu. ak nestačí samotné prejednanie. napr. Metódy donucovania Právnym základom donucovania pri pôsobení navonok smerom k objektu sú zásadne normy správneho práva. Nastupuje až vtedy. vyriešením určitej situácie ihneď. vykonávateľa VS s adresátom (priamo. nezákonné rozhodnutie. nie je pre adresáta záväzné. Mal by ich vykonávať orgán. pričom kritériom tohto členenia je tu kontakt správneho orgánu. vyvesenie na úradnej tabuli  Z hľadiska výsledkov pôsobenia. takého pôsobenie prostredníctvom metód presvedčovania nemá právno-správne následky. kritériom pre členenie je spôsob. využitím masovokomunikačných prostriedkov. Metódy donucovania sa môžu takisto realizovať v 2 variantoch. pôsobí sprostredkovane napr. Postup je po procesnej stránke podrobne regulovaný. systematické a dlhodobé pôsobenie. Donucovanie má opačné postuláty ako presvedčovanie a vyžaduje sa špeciálne výslovné splnomocnenie v normách správneho práva a môže ho uplatniť len ten. Sú trvalejšie a v budúcnosti na riešenie úloh bude potrebných menej síl a prostriedkov. priama účasť na výkone obecnej samosprávy. objektov. je povinný sa mu podrobiť.

v ktorých sa základné metódy presvedčovania a donucovania bezprostrednejšie premietajú a odzrkadľujú v osobitosti verejnej správy.  . aby sme úlohu splnili. v rozsahu svojej zákonnej kompetencie  orgány sú povinné dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality  zásada primeranosti – druhov prostriedkov. intenzity. nútený výkon správneho rozhodnutia. mali by viest k pozitívnej motivácii na plnenie úloh a dosahovanie cieľov. odňatie veci. Na rozdiel od pôsobenia APM. spätných väzieb a aktívnej účasti spravovaných subjektov v procesoch verejnej správy. Sú nimi metódy administratívneho pôsobenia. zákaz určitej činnosti a pod.j. spoločensko-organizátorského pôsobenia. je povinný sa im bezvýhradne podriadiť t. najmä ide o činnosť výkonnú a nariaďovaciu. Metódy ekonomického pôsobenia . realizuje sa vo verejnom záujme. správnej prevencie a profylaxie.uplatňujú sa využívaním ekonomických nástrojov pri ovplyvňovaní správania spravovaných subjektov. Má právny charakter. o poskytnutí dotácie na pohonné hmoty. uloženie pokuty). času  subjekt. Pre adresáta pôsobenia sú právne záväzné a je možné mocensko-právne ich vynucovať. pričom ujma na právach a slobodách má byť čo najmenšia (donucovanie vždy predstavuje zásah do osobných práv a slobôd). platí zásada prezumpcie správnosti  všeobecne – je možné zvoliť taký prostriedok. Podmienky sú zásadne ustanovené všeobecne v právnom predpise alebo individuálnom akte správneho orgánu (napr.). je spravovanému subjektu ponechané na uváženie či dobrovoľne využije určité ekonomické zvýhodnenie alebo nie. ale má pôsobiť ex post na jednej strane ako určité negatívne ocenenie (napr. ktorý porušil povinnosť ustanovenú v norme správneho práva  môže byť vykonané iba v súlade s Ústavou SR  môžu ho aplikovať iba správne orgány. metódy nepriameho donucovania – bezprostredne protiprávny stav sa neodstraňuje. takú dobu.  Pri donucovaní sa musia rešpektovať nasledovné zásady:  donucovanie je možné realizovať iba proti subjektu. odplata za protiprávne konanie a na druhej strane výchovne a preventívne pro futuro. najmä aby daný subjekt v protiprávnom konaní nepokračoval. ekonomického pôsobenia. Medzi nimi sú veľmi blízke väzby. prípadne ho neopakoval.  Metódy administratívneho pôsobenia .spočíva v charakteristických črtách verejnej správy. Druhá skupina Do tejto skupiny začleňujeme metódy. metódy priameho donucovania – odchýlka sa odstraňuje pri priamom kontakte so spravovaným subjektom a nastoľuje sa žiadaný právny stav (napr. niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. stimuly). organizačno-technické metódy a metódy tzv. rozhodnutie o daňovom zvýhodnení. proti ktorému akty priameho donútenia smerujú. Výsledkom je buď uloženie povinnosti niečo konať. colné zvýhodnenie.

Sú sprievodným javom metódy donucovania i administratívnou metódou.. metóda správnej prevencie sa aplikuje vo variante policajnej prevencie alebo dokonca prevencie na úseku plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky alebo špecifík na úseku požiarnej ochrany atď. Kritériom je skutočnosť. že určitá metóda sa uplatňuje výlučne iba na jedinom úseku verejnej správy. . Metódy spoločensko-organizátorského pôsobenia – spočívajú v pôsobení pracovníkov správneho orgánu na spravované subjekty prostredníctvom morálnych a etických stimulov. inštitút petícií. nosičov databáz.. podnetov. rôzne druhy poradní. Osobitný režim právnej regulácie predstavuje využívanie technických prostriedkov. Právne relevantné je keď sa technické prostriedky používajú ako forma uverejnenia rozhodnutia správneho orgánu alebo podmienkou pre určitú činnosť.    Tretia skupina Do tejto skupiny začleňujeme metódy špecifické. vzdelávacie akcie. údaje na nosičoch štatistických informácií. spätných väzieb a aktívnej účasti – zvláštnosť týchto metód spočíva v tom. informačno-technické prostriedky). v ktorom sa môžu tieto metódy uskutočňovať. návrhov. Častejšie sa v predpisoch správneho práva ukladá povinnosť FO a PO poskytnúť v rámci svojich možností a schopností pomoc správnym orgánom. apelovaním na mravné. Metódy organizačno-technického pôsobenia .je pre ne charakteristické využívanie technických prostriedkov na plnenie úloh v jednotlivých úsekoch verejnej správy. že normy správneho práva dávajú spravovanému subjektu postavenie nie iba pasívneho prvku.). napr. sťažností. Na rozdiel od APM však procedúru ich uskutočňovania právne normy tak rigidne neregulujú.). semináre. Právna úprava využívania organizačno-technických prostriedkov je diferencovaná podľa povahy veci. metód organizačno-technického pôsobenia. Výsledok pôsobenia môže. po probléme (krimonológia). operatívno-technické prostriedky. ochrana utajovaných skutočností). majú špecifickú podobu . Túto metódu je možné aplikovať rozličnými formami (napr. Metódy tzv. signály. Výsledok pôsobenia nemá právnu povahu. ale aj aktívneho prvku. metód spoločensko-organizátorského pôsobenia. či sa týmito prostriedkami zasahuje do právnej integrity FO alebo PO a ako intenzívne. zdravotnej správe alebo na úseku obrany by celý systém mal pôsobiť preventívne proti možným útokom. Normy správneho práva upravujú celý rad spôsobov napr. verejné zhromaždenia atď. právne nezaväzujú spravované subjekty.využívanie týchto nástrojov sa zásadne chápe ako právo FO a PO. ale nemusí mať právnu povahu. Majú právny základ. etické hodnoty. Prevencia – opatrenia sa robia dopredu (medicína). dopravné značky. ktorými sa zasahuje do súkromnej sféry (napr. alebo že všeobecná alebo osobitná metóda sa špecificky aplikuje v týchto podmienkach (napr. jedinečné. Metódy správnej prevencie a profylaxie – uplatňujú sa na rôznych úsekoch VS.napr. požiarna ochrana). všeobecne informačných prostriedkov. alebo iba za určitej špecifickej situácie (policajná prevencia. Ako kritérium na začlenenie je. ovplyvňujúceho kvalitu výkonu verejnej správy. v policajnej správe. rešpektovanie práva na ochranu osobnosti. Právo vymedzuje iba všeobecný rámec (napr. Právne irelevantné je používanie pomocných technických prostriedkov alebo zariadení.

Základná klasifikácia . že sa môže vzťahovať na určité osoby. reálny prejav obsahu činnosti VS i metód v normálnom reálnom živote. Riadne zabezpečenie výkonu VS vyžaduje náležitú rozmanitosť jednotlivých foriem činnosti VS. štrukturovanosti a ich jednotlivých prejavov významným spôsobom premieta. alebo či ide o vnútornú či vnútroorganizačnú činnosť VS. môžeme ich vidieť. Formy činnosti VS sú potom konečným vonkajším výrazom činnosti verejnej správy. iné úlohy naopak vyžadujú úplne konkrétne vecné riešenie. rozsah i obsah kompetencie a právomoci. Môžeme hovoriť o organizačných formách. . To sa potom u foriem činnosti VS premieta v tom. Niektoré úlohy vyžadujú riešenie koncepčné. Ďalej rozdiely vo formách činnosti VS vyvoláva aj to. občas aj cítiť . že niektoré z nich sú abstraktné. 1.rozoznávame 3 druhy foriem verejnej správy (VS v statickom zmysle): Štrukturálne formy – sú to formy organizácie spravujúcich subjektov. Špecifikom je. iné naopak sa vzťahujú na konkrétnych adresátov. pamiatky. veci alebo čas napr. či ide o činnosť VS smerujúcej navonok k adresátom. formách organizačných štruktúr spravujúcich subjektov. čítať.. Do tejto skupiny zaraďujeme: Metóda osobitných režimov . iné naopak vyžadujú operatívny prístup.môže sa realizovať vo forme normatívnych alebo individuálnych správnych aktov.Tieto metódy sú upravené z právneho hľadiska zásadne špeciálnym zákonným splnomocnením a aplikovať ich môže iba jeden subjekt alebo výslovne ohraničený počet subjektov. ochranné pásma. pričom niektoré riešenia z povahy veci sa vzťahujú na bližšie neurčený okruh adresátov. Je to konkrétny. voči ktorým je VS v rozhodujúcej miere vykonávaná. jedinou. podzákonnou a nariaďovacou. personálneho vybavenia a riadiacich vzťahov. 25.. stav náhlej núdze atď. Od postavenia subjektu v organizačných formách závisí jeho pôsobenie na objekt. iné konkrétne. poslaním a jej usporiadaním vykonávaná jediným spôsobom. Súčasťou riešenia organizačných štruktúr sú otázky materiálnotechnického. základnou formou činnosti. územie. že činnosť VS je svojou povahou činnosťou výkonnou. Klasifikácia foriem verejnej správy Pojem forma činnosti VS Formami verejnej správy rozumieme cielené sprostredkovanie obsahu činnosti verejnej správy do jej vonkajšieho prejavu. Plnenie niektorých úloh vyžaduje všeobecné vecné riešenie. počuť. Klasifikácia foriem činnosti verejnej správy Činnosť VS nemôže byť kvôli značnej rôznorodosti úloh VS daných jej povahou. Vo formách činnosti VS sa čo do ich podstaty a zamerania. Môžeme sa o nich presvedčiť zmyslami. cudzinci so špecifickým statusom. chránené oblasti. ktoré však nemajú väčší praktický význam. Vyskytuje sa členenie metód i na právne a mimoprávne.

vykonaním spoločensko-organizačných opatrení a vykonaním materiálnotechnických operácií. interné normatívne akty (vnútorné predpisy). štádiá. 2. Procedurálne a finálne formy je možné označiť ako formy činnosti verejnej správy – týkajú sa aktivít pri plnení hlavných úloh verejnej správy zameraných navonok k FO a PO. neprávne (organizačné) Ad 1 Pre právne formy činnosti VS je charakteristické. uzatvorením správnych dohôd.členenie: . faktické úkony s priamymi dôsledkami. úkonov v určitom poriadku. činov. orgánov. efektom pôsobenia spravujúcich subjektov na spravovaný objekt. sú teda odvodenými právne záväznými aktmi musia byť v súlade s právnymi predpismi môžu ich vydávať iba kompetentné orgány a oprávnení pracovníci verejnej správy sú predpokladom vzniku správnoprávnych vzťahov prípadne iných právnych vzťahov Správne akty . sú prejavom vôle spravujúcich subjektov sú jednostranným prejavom vôle prejavuje sa v nich verejnomocenský charakter verejnej správy. právne 2. individuálne správne akty. Sú to teda určité fázy.Klasifikácia foriem činnosti VS podľa ich právnych dôsledkov 1. sú verejnomocenskými aktmi sú právnymi aktmi vydávajú sa na základe zákona.chápu sa v tom zmysle.Procedurálne formy . Sú výsledkom vykonania určitého súhrnu jednotlivých úkonov. individuálne služobné akty. skutkov. činov. Obsah verejnej správy sa tak prejavuje vydaním aktov verejnej správy. Správne akty – hlavné znaky:         vydávajú sa v rámci výkonu verejnej správy. že sú využívané spravidla pri plnení meritórnych úloh a spočívajú najmä v tzv. že verejná správa ako činnosť výkonná a nariaďovacia sa uskutočňuje postupnosťou skutkov. správne dohody. ktoré prebiehajú v určitých procedúrach. uplatnenia organizačno-technických princípov tvorby systému správ. Štrukturálne formy sú súčasťou realizácie a výsledkom organizačnej výstavby systému spravujúcich subjektov. Patria sem: normatívne správne akty. „jednostranných“ formách majúcich povahu správnych aktov. Finálne formy – sú výsledným prejavom.

V normatívnosti sa tiež odzrkadľujú určité zákonitosti. Interné akty sú adresované subjektu. Formy činnosti verejnej správy sa ďalej členia na:      normotvorné jednostranné právnorealizačné správne dohody spoločensko-organizačné a technicko-organizačné opatrenia materiálno–technické operácie 26. Na ich vydávanie je ustanovený prísnejší procesný režim. Normatívnosť predpokladá určitú úroveň typizácie správnych potrieb. V rámci normotvorných foriem činnosti verejnej správy je možné vyčleniť 3 okruhy aktivít: 1 okruh – právotvorné formy činnosti Predstavuje spoluúčasť orgánov verejnej správy na tvorbe zákonov. V rámci pripomienkového konania sa k návrhom vyjadrujú všetky zainteresované. orgánu alebo pracovníkovi. 2 okruh – interná normotvorba. Utvárajú abstraktný model správania sa tým. Z hľadiska početnosti predstavujú frekventovanejšiu formu činnosti UOŠS a vlády. ktorý je podriadený vydávajúcemu orgánu ( sú založené na vzťahoch hierarchickej podriadenosti a nadriadenosti.  podľa kritéria právnych vlastností: na normatívne správne akty a individuálne správne akty. V rámci zákonodarnej iniciatívy vláda SR predkladá návrhy zákonov (procedurálne formy). . že v kvalite všeobecného integrujú opakujúce sa črty zvláštne i jedinečné. sústavné vzájomné vzťahy opakujúcich sa znakov vlastných určitému druhu rovnorodých javov. t. Podstatnou črtou výsledkov uvedených činností je ich normatívnosť. ktorých výsledkom je vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení obce. dotknuté orgány. Ad 2 Neprávne (organizačné) formy činnosti VS majú vo vzťahu k právnym doplnkový charakter. Miestne orgány verejnej správy väčšinou riešia konkrétne veci a rozhodujú o nich. Patria sem: najrôznejšie operatívno-organizačné činnosti a materiálno-technické operácie. Externé smerujú navonok k FO alebo PO. na základe postavenia adresáta správneho aktu: externé a interné. Vo vzťahu k finálnej forme činnosti zákonodarného orgánu ich možno označiť za procedurálne formy. ide o úpravu skupiny prípadov určitého druhu a neurčitého počtu. 3.j. Pred vlastným prerokovaním návrhu vo vláda zaujíma k nemu stanovisko Legislatívna rada vlády ako jej poradný orgán. Normotvorné formy činnosti verejnej správy Normotvorné procesy zaujímajú v činnosti správnych orgánov ako spravujúcich subjektov významné miesto pri realizácii funkcií a úloh VS. vydávanie NSA Tento okruh aktivít v rámci normotvorných foriem činnosti verejnej správy tvoria činnosti.

Druhým špecifikom je subjekt.dňom od vyhlásenia. To sú podstatné klasifikačné kritériá. ktorý je na to výslovne ústavou alebo zákonom splnomocnený. rezortné predpisy. Špecifickou vlastnosťou týchto foriem je popri normatívnosti ich všeobecná záväznosť. V týchto predpisoch sú vyjadrené normy upravujúce pracovnú činnosť úradných osôb.. Všeobecne záväzné právne predpisy vydávané orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy sú formami činnosti verejnej správy podzákonného charakteru markantne sa tu prejavujú právne aspekty (musia byť v súlade s ústavou a zákonmi). upravujúca organizačné a riadiace vzťahy. Účinnosť nadobúdajú zásadne 15.. obce a mestá všeobecne záväzné nariadenia. Sú od zákona odvodenými aktmi verejnej správy. v rezortoch ministerstiev vnútra. okresné a krajské úrady všeobecné záväzné vyhlášky. ich výklad. Môže ich vydať iba správny orgán. má kompetenciu a právomoc na konkrétnu formu. okruhu aktivít je. . 3 okruh – vydávanie vnútorných predpisov Tento okruh aktivít možno pričleniť k normotvorným formám činnosti verejnej správy. Obdobne iba splnomocnený orgán môže zrušiť vadný predpis. ale iba na to zákonom splnomocnený orgán. spôsob realizácie zákonov a ostatných právnych predpisov. môže byť krátená doba najneskoršie ku dňu platnosti Vady nemôže napadnúť priamo adresát. Majú svoj právny základ v ústave a zákonoch. prípadne ostatných pracovníkov. služobné predpisy . ktoré ukladajú podriadeným povinnosť spravovať sa pokynmi alebo rozkazmi nadriadených pracovníkov. Sú všeobecne záväznými právnymi predpismi. organizačné. Je spojený s vydávaním vnútorných predpisov. ktoré tento okruh činností takmer jednoznačne umožňujú odčleniť od ostatných foriem. Zvláštnosťou tohto 2. spravodlivosti výnosy môžu smerovať výhradne k organizačne podriadeným subjektom. Napr. Vnútorné predpisy majú rezortný význam. spôsob plnenia služobných predpisov vydaných nadriadeným orgánom. Všeobecne záväzné predpisy vydávané orgánmi verejnej správy môžu smerovať dovnútra spravujúcich subjektov i navonok. že pokiaľ disponujú vlastnosťami ako bolo uvedené. Vláda vydáva nariadenia. Právnym základom vydávania vnútorných predpisov ako jednostranných aktov nadriadených voči podriadeným je príslušná kompetenčná norma. Jedná sa o interné normatívne akty. Sú síce jednostranným prejavom vôle vo vzťahu k adresátom. organizačno-technické. personálne vzťahy atď.Tieto dve normotvorné formy sú v teórii označované ako vydávanie normatívnych správnych aktov. Platnosť nadobúdajú tieto akty dňom vyhlásenia. ako aj predpisy pracovného práva alebo predpisy o služobných pomeroch. UOŠS vydávajú vyhlášky. výnosy a opatrenia. ktorý je splnomocnený ich vydať. ale sú vydávané z vôle zákonodarcu. Cieľom ich vydávania je usporiadanie vnútroorganizačných vzťahov. S uverejnením súvisí bezprostredne platnosť a účinnosť. obrany. ak boli vydané kompetentným správnym orgánom. vstupujú do systému správneho práva ako uznané pramene správneho práva.

27. Ad 1) Formy spočívajúce v aplikácii noriem správneho práva predstavujú najtypickejšiu a početne najrozsiahlejšiu skupinu činností verejnej správy najmä miestnych orgánov verejnej správy. alebo ich autoritatívne potvrdenie. Označujú sa ako správne akty.posúdenie právnych aspektov . pri ktorej správny orgán vyvolá v konkrétnom prípade právne účinky – vznik. nepravé správne akty (napr. vzájomne podmienené stránky: . ktoré patria k personálnemu základu organizačnej štruktúry správneho orgánu. Pri charakteristike individuálnych správnych aktov (ISA) sa všeobecne uznáva. v realizácii právnych noriem ustanovujúcich iné spôsoby výkonu ich kompetencie. pro futuro a ex nunc Deklaratórne – autoritatívne potvrdzujú existenciu alebo neexistenciu administratívnoprávneho vzťahu alebo vzťahov. vyznačujú sa normatívnosťou. že ide o činnosť. konkrétne akty správy. na konkrétneho adresáta. Podstatný rozdiel od všeobecne záväzných predpisov a nariadení je v rozsahu záväznosti. Dodržiavanie služobných predpisov zásadne nemožno vynucovať prostriedkami správneho donucovania. administratívne akty správy. Pokiaľ štatút má všeobecne zaväzovať kohokoľvek. ale iba v rámci disciplinárnej zodpovednosti. pôsobia pro preaterito a ex tunc  . takéto akty označujeme termínom hybridné. záujmovej samosprávy. pôsobia zásadne až nadobudnutím účinnosti. vklad do registra).posúdenie faktického stavu. kto sa nachádza v územnom obvode pôsobnosti orgánu. Okruh adresátov môže zužovaný iba na FO. ktorú akt rieši. oprávnení a povinností. Podľa toho sa ISA rozdeľujú na externé a interné. individuálne určený prípad alebo 2. zmenu alebo zánik správnoprávnych vzťahov. zákazy niektorých činností v určitom mieste alebo čase adresované individuálne neurčeným subjektom). Jednostranné právno-realizačné formy činnosti verejnej správy Právno-realizačná činnosť správnych orgánov predstavuje vždy dve. Služobné predpisy vyjadrujú abstraktné pravidlá správania. individuálne správne akty. licencia. Adresátmi sú iba osoby. Nesmie byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi vyšších služobne nadriadených orgánov. menia alebo rušia správnoprávne vzťahy.Osobitné zákonné splnomocnenie na vydávanie interných normatívnych aktov nie je potrebné. skutkového stavu Činnosť správnych orgánov môže spočívať v: 1. Zásadne ale právne predpisy na riešenie určitej veci stanovujú termín rozhodnutie (povolenie. Ak nie je určený adresát. mal by byť vydaný vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu. alebo na subjekty spravujúce danú vec. Členenie individuálnych správnych aktov: Podľa povahy právnych účinkov:  Konštitutívne – zakladajú. aplikácii noriem správneho práva na konkrétny. PO stojace v konkrétnej veci mimo VS. inak stačí forma vnútorného predpisu. Za sporné sa považujú štatúty obcí (miest) a štatúty subjektov tzv. Konkrétnosť pôsobenia týchto aktov sa vzťahuje na vec.

keď voči adresátovi je vydaný jediný akt. zaťažujú povinnosťou podmienene oprávňujúce – adresáta zvýhodňujú za podmienky. postavenie individuálny správny akt rieši:    adresované iba výslovne určeným subjektom adresované výslovne určeným subjektom a ich práv. čiže časť aktu má deklaratórnu povahu a časť konštitutívnu Podľa okruhu osôb. Špecifickou črtou je práve bezprostrednosť. procesného režimu možno individuálne správne akty členiť na:     akty. rozhodnutia vo veci a vykonania rozhodnutia. ktoré sú výsledkom konania procesnými predpismi správ. . ktorých právne pomery. či sa mení právne postavenie adresáta aktu:   akty pozitívne – právne postavenie sa oproti pôvodnému vydaním aktu mení akty negatívne . V súvislosti s individuálnymi správnymi aktmi sa v teórii poukazuje na otázku nadväznosti jedného aktu na akt druhý. subsumpcii.adresáta zvýhodňujú ukladajúce povinnosť – adresáta znevýhodňujú. v individuálnom správnom akte ustanovené povinnosti že splní Podľa toho.právne postavenie sa oproti pôvodnému nemení. v čase vydania aktu latentným. Sú výsledkom konania uskutočneného špeciálne splnomocneným správnym orgánom v relatívne krátkom čase od prijatia podnetu cez posúdenie skutkového stavu. zamietnutie žiadosti Podľa uplatnenia predpisov správneho práva procesného. ktoré sú výsledkom konania uskutočneného výhradne podľa procesných ustanovení osobitných predpisov správneho práva akty. doby od začatia konania do vydania individuálnych správnych aktov je možné členiť ich:   akty vydané v správnom konaní uskutočnenom v dlhšom časovom období. Zásadne sú lehoty na vybavenie veci ustanovené v procesných predpisoch správneho práva. vydané v konaní výhradne upravenom všeobecným procesným predpisom. práv. správnym poriadkom akty vydané v konaní podľa procesných ustanovení osobitných predpisov správneho práva so subsidiárnym použitím správneho poriadku akty. Hybridné – deklarujú určitý právny stav a zároveň konštitutívne pôsobia na iný právny vzťah. nástupcom adresované potenciálnym. práva neupraveného Podľa časových aspektov konania. ktorý podriaďuje iné podmieňujúce akty. iba druhovo určeným subjektom Podľa právneho obsahu:    oprávňujúce . napr. akty označované ako bezprostredné zásahy alebo bezprostredné zákroky. Hovorí sa o reťazení tzv.

účinnosť – predstavuje stav. Povahu vady a jej právne dôsledky posudzuje správny orgán alebo súd. reálnym alebo fiktívnym. ak sa vydanie aktu dosiahlo násilím. Právne dôsledky vád aktov sa vzťahujú na ich platnosť. zásadne nastáva oznámením aktu adresátovi. V opačnom prípade sa považujú za vadné. Vady. Preskúmanie môže byť vykonané z podnetu adresáta aktu alebo osôb dotknutých aktom alebo z podnetu správneho orgánu alebo iného ŠO (na rozdiel od normatívnych správnych aktov. alebo by bola právne alebo fakticky nemožná. právoplatnosť. Právne vady môžu byť vady kompetencie a právomoci. vykonateľnosť – sa chápe vo vzťahu k správnym aktom. vady odstrániteľné zrušením alebo zmenou aktu a vady také závažné.správny akt nadobúda formálnu právoplatnosť. Vadné akty môžu byť napadnuté riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami v zákonom ustanovených prípadoch.správny akt nadobúda platnosť od okamihu.  platnosť . ak akt vydal orgán vecne nekompetentný a nepríslušný. ak námietkam adresáta vyhovie a nebude tým dotknuté právne postavenie iných adresátov. kde je okruh subjektov užší). že napadnutý individuálny správny akt preskúmavajú správne orgány. Ak neuplatní autoremedúru. ktorý ho vydal. iba v osobitne ustanovených prípadoch súd. Zvláštnosť je i v tom. všeobecne v rámci inštitútu sťažnosti. že majú za následok nulitu aktu. keď akt spôsobuje právne účinky. keď bol prejav vôle správneho orgánu vykonaný v predpísanej forme za podmienky. ak ho nemožno napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami. je povinný postúpiť vec inštančne vyššiemu správnemu orgánu. Súd však nevykonáva pri preskúmavaní právoplatných aktov dokazovanie a akt môže buď potvrdiť alebo zrušiť.V súvislosti s individuálnymi správnymi aktmi sa posudzuje platnosť. prípadne sa chápe užšie ako možnosť vynútiť splnenie uloženej povinnosti (správna exekúcia)    Správne akty musia spĺňať všeobecné i osobitné náležitosti. alebo nastáva neskôr. účinnosť. že ho vykonal kompetentný správny orgán. právoplatnosť i vykonateľnosť. Materiálna právoplatnosť je chápaná ako nezmeniteľnosť alebo nezrušiteľnosť správneho aktu. V prvom prípade môže v rámci autoremedúry opraviť vadný akt i orgán. Ad 2) Druhý základný druh jednostranných právnorealizačných foriem činnosti verejnej správy predstavujú formy. ISA môžu mať i spätnú účinnosť. uplatňuje sa iba kasačný princíp rozhodovania. Z hľadiska právnych dôsledkov sú vady opraviteľné. vady hmotnoprávnej povahy a vady procesné. V správnom súdnictve je vylúčený reformačný princíp. Nemôže inak vo veci rozhodnúť sám. účinnosť a vykonateľnosť. právoplatnosť . ktoré majú za následok nulitu aktu právne predpisy nešpecifikujú. Vady ISA možno rozdeliť na vady právne a vady skutkové. ak nie je akt prejavom vôle správneho orgánu. ktoré ukladajú splniť určitú povinnosť. v ktorých správne orgány jednostranne realizujú normy . V teórii sa príkladmo uvádzajú príklady: ak by realizácia aktu viedla k spáchaniu trestného deliktu.

ich právnym základom sú normy správneho práva. ktoré je možno riešiť dohodou. výsledkom uplatnenia horizontálnej metódy právnej regulácie.      Klasifikácia: 1. Dohoda je všeobecne výrazom. ktoré majú konštitutívnu povahu. ich uzavretím vznikajú vzťahy verejnosprávnej povahy.správneho práva upravujúce ich kompetenciu. technické. 28. uplatňujú sa analogicky procedurálne a procesné postupy obvyklé pre realizáciu noriem občianskeho. obchodného..Z hľadiska právnych účinkov: .j. Možno ich označiť ako ostatné jednostranné právnorealizačné formy činnosti verejnej správy. ale príslušný správny orgán. stanovísk . Ďalšími subjektami môžu byť iné správne orgány alebo iné osoby. vydávanie prognóz. Ich právnym základom sú normy iných odvetví slovenského práva (pracovného. a to buď ich ustanovenia všeobecne splnomocňujú správny orgán riešiť úlohy na zmluvnom základe. Správne dohody (zmluvy) predstavujú dvoj-. zásadne nerieši súd. pracovného a medzinárodného práva. t. alebo viacstranné úkony účastníkov dohody. možné spory.j. sem patria overovanie kópií listín. orgány iného štátu alebo medzinárodné organizácie. ktoré samy osebe neriešia daný prípad a nevyvolávajú zmenu právneho postavenia adresáta finálneho aktu t. posudkov. personálne zabezpečenie svojej činnosti správne orgány uzatvárajú viaceré druhy dohôd. resp. Hlavné črty:  realizujú sa nimi hlavné funkcie a úlohy verejnej správy. bezprostredne nezakladajú. u správnych dohôd však nutne pristupuje prvok vertikality v príslušných správnych právnych vzťahoch. vyplývajúce z plnenia týchto dohôd. podpisov. ktoré sa ale nepovažujú za správne dohody. občianskeho. aspoň jedným zo subjektov týchto dohôd je správny orgán. alebo to výslovne ukladajú ako povinnosť. obchodného). Pre materiálne. oprávnenia a povinnosti. Ide o procedurálne formy. ktorých je SR členom alebo na ich programoch participuje. vzájomný prejav vôle týchto účastníkov vo forme dohody. Správne dohody ako formy činnosti verejnej správy Správne dohody sa vzhľadom na mocenskú podstatu verejnej správy a administratívnoprávnu metódu regulácie príslušných spoločenských vzťahov považujú za atypickú formu činnosti verejnej správy.. musí byť právnymi normami takáto forma schválená musia mať právny obsah a musia byť právnymi prostriedkami zabezpečené obsahom je stanovenie vzájomných práv a povinností účastníkov alebo zhodný prejav vôle účastníkov o právnych pomeroch tretích osôb. špecifikujú situácie. nemenia ani nerušia a deklaratórne nepotvrdzujú správnoprávne vzťahy napr.

 Medzinárodné dohody Základné otázky pôsobnosti jednotlivých orgánov na úseku prípravy a uzatvárania medzinárodných dohôd upravuje priamo ústava. dohody individuálnej povahy sa uzavierajú pri riešení konkrétnej individuálne určenej situácie alebo prípadu. Môžeme rozlišovať dohody s právotvornými účinkami a s neprávotvornými účinkami. dohody. dohody. Jednotlivé orgány verejnej správy môžu tiež vstupovať priamo do zmluvných vzťahov. prezidentské. Primárna pôsobnosť je zverená prezidentovi. vykonávacie) podľa počtu účastníkov strán (dvojstranné. o vytváraní nových pracovných miest. ktoré majú právne dôsledky. dvojstranné i viacstranné. Sú to dohody spoločensko-organizátorského charakteru alebo ako ostatné správne dohody.. Prezident môže túto pôsobnosť delegovať na vládu alebo jej jednotlivých členov.Z hľadiska toho. Spoločensko-organizačné opatrenia ako formy činnosti verejnej správy . ak to stanovuje už uzavretá medzinárodná zmluva.V rámci klasifikácií dohôd uzatváraných na plnenie vnútorných funkcií verejnej správy je možné vyčleniť dve skupiny správnych dohôd:  dohody uzatvárané medzi spravujúcimi subjektami navzájom v rôznych kombináciách (medzi orgánmi ŠS. že určujú spôsob vzájomného správania účastníkov v typovo rovnakých situáciách. Záväzky z nich vyplývajúce sú vynútiteľné právnymi prostriedkami. sú pre účastníkov právne záväzné alebo ich výsledky sú záväzné pre tretie osoby. dohody o poskytovaní účelových subvencií súkromným osobám.). územnej samosprávy. Tieto možno označiť ako správnoprávne dohody. medzi orgánmi ochrany prírody a vlastníkmi chránených objektov. ktoré týmito vlastnosťami nedisponujú a ani nezakladajú právne vzťahy a logicky ani administratívnoprávne vzťahy. Zakladajú iba faktické vzťahy. medzinárodné. záujmovej samosprávy. Iba konkretizujú úlohy.  3. či správne dohody riešia úlohy v abstraktnej alebo konkrétnej rovine:  dohody normatívnej povahy utvárajú vzájomné vzťahy medzi účastníkmi v abstraktnej rovine tým.  2. 29. Medzinárodné dohody by bolo možné klasifikovať z rôznych hľadísk:    podľa úrovne. na akej sa prijímajú (medzištátne. viacstranné). Dohody o vykonávaní určitej verejnoprospešnej činnosti súkromnými osobami s recipročným priznaním určitých výhod správnym orgánom (zabezpečenie rekvalifikácie registrovaných nezamestnaných). Uzatvárať ich možno na základe kompetenčnej normy. dohody medzi subjektami spravujúcimi a spravovanými (FO a PO).) podľa vecného rozsahu a obsahu (základné.

Najčastejšie sa uplatňujú také formy ako výzvy. že je to činnosť organizujúca. Zvolenie konkrétnych foriem závisí od povahy danej úlohy verejnej správy a celkových podmienok v danom mieste a čase. aby iniciatívne. aby to bola činnosť logicky usporiadaná. Právne aspekty sa v spoločensko-organizačných opatreniach premietajú v tom. Správny orgán však musí rešpektovať i niektoré všeobecne obmedzujúce právne podmienky napr. že je tu možnosť získavať informácie o názoroch ľudí na výkon VS i o ich konkrétnych potrebách. Podstatou a zmyslom spoločensko-organizačných opatrení je pôsobiť na spravované subjekty. Charakteristickou črtou verejnej správy ako cieľavedomej činnosti je. možno ich použiť popri právnorealizačných alebo normotvorných formách činnosti verejnej správy a ak to dovoľujú právne normy. dobrovoľne a uvedomele napomáhali správnym orgánom presadzovať verejné záujmy. tak aj namiesto nich. tak. Prostredníctvom nich sa vytvárajú potrebné organizačné predpoklady pre reálnosť a plynulosť praktického uskutočňovania úloh a funkcií VS. zvolávanie verejných zhromaždení. 30. že tieto formy sa uskutočňujú na základe noriem správneho práva. Vydanie akéhokoľvek správneho aktu vyžaduje mnohé organizačné úkony. .V súvislosti s realizáciou úloh verejnej správy prichádzajú do úvahy okrem doposiaľ prezentovaných ešte ďalšie správne úkony. vzťahuje sa na ne princíp legality. nie sú pre adresátov právne záväzné a nemožno ich vynucovať použitím donucovacích prostriedkov. Operatívno-organizačné činnosti môžu smerovať k adresátom navonok. princíp prezumpcie neviny. uzatváranie neprávotvorných dohôd a pod. Sú to činnosti spočívajúce v materiálno-technickom zabezpečení práce správnych orgánov. Pri tomto pôsobení sa uplatňujú iné sociálne stimuly ako stimuly právne – stimuly morálne a etické. záujmy ochrany utajovaných skutočností a pod. zosúladená s harmonizujúcim efektom. pochopili prijímané administratívnoprávne opatrenia aktívnymi postojmi prispievali k ich realizácii. preto súvisia s finálnou formou pôsobenia. činnosti či operácie. Materiálno-technické operácie vykonávané orgánmi VS sa týkajú aj procedurálnych aj finálnych foriem činnosti. Pre správne orgány sú tieto formy významné aj tým. poskytovanie informácií o pripravovaných nových právnych predpisoch. ktoré majú vo vzťahu k základným úlohám VS prevažne pomocný a prípravný charakter. Tieto nemajú právotvorné účinky. ktoré spravidla nie sú bezprostredným výrazom právnych foriem realizácie verejnej správy. Tieto iné správne úkony majú faktický či praktický charakter a sú zamerané prevažne na vykonávanie rôznych operatívno-organizačných činností. Materiálno-technické operácie ako formy činnosti verejnej správy K neprávnym formám realizácie VS patrí vykonávanie príslušných materiálno-technických operácií. Jedným z jej cieľov je. Ako relatívne samostatné formy činnosti verejnej správy sa spájajú s realizáciou metód presvedčovania a súvisia s finálnou formou pôsobenia správnych orgánov. alebo dovnútra organizácie. zabezpečenia účasti verejnosti na rokovaniach správnych orgánov. rady.

posudkom a vyjadreniam. Právny význam: má dôkaznú hodnotu o osvedčených skutočnostiach. informačné úkony. stanoviská. Takto sa vyčleňujú úkony (kritériom je existencia právnych dôsledkov):    ktoré priamo spôsobujú právne dôsledky (preukazná moc osvedčenia. posudky. ak nimi nebola porušená právna povinnosť (napr.) a úkony technicko-organizačnej povahy (úkony spisovej agendy.Je potrebné odlišovať: bezprostredné poskytovanie služieb (spravovanie miestnych komunikácií. Nevydáva sa v správnom konaní a ani v rámci neho nepreskúmava . právny základ majú v normách správneho práva.považuje sa za verejnú listinu. evidenčné a registračné úkony. nie sú znaleckými posudkami v zmysle správneho poriadku. ktoré nemajú právne dôsledky.). V posudkoch a vyjadreniach správne orgány zaujímajú stanoviská vo veciach verejnej správy.) úkony. verejné osvetlenie a pod. K materiálno-technickým úkonom sa začleňujú podľa právnej povahy značne rôznorodé úkony: osvedčenia. oznámenie rozhodnutia a pod. 31. exekučné faktické úkony. Hlavné druhy činnosti kontroly:  zisťovanie a analýza skutočného stavu  porovnávanie skutočného a požadovaného stavu. absencia právotvorných účinkov. ktoré môžu mať len nepriame právne dôsledky (napr. ktoré nie sú vonkajším výrazom VS ako činnosti výkonnej a nariaďovacej. Osvedčenie . Nemajú povahu správneho rozhodnutia. Osvedčenie nie je však deklaratórnym správnym aktom. v ktorých vykonávajú pôsobnosť. ktorou správny orgán autoritatívne potvrdzuje existenciu alebo neexistenciu určitej skutočnosti alebo stavu. vynútiteľnosť prostriedkami správneho donucovania. bezprostredne ich nemožno napadnúť opravným prostriedkom. poučenie o odstránení nedostatkov podania) Osobitný právny význam sa prikladá osvedčeniam. či existuje alebo neexistuje nejaké právo alebo povinnosť. povinnosť rešpektovať takýto úkon a povinnosť adresáta úkonu strpieť ho. platí prezumpcia pravdivosti. vyjadrenia. Obranu proti nemu je možné doložiť protidôkazom. Sú vlastne úradným podkladom pre rozhodovanie iných správnych orgánov. Kontrola je vo všeobecnosti označenie pre súbor činností. ktorého jadro spočíva v porovnaní skutočného stavu so stavom predpokladaným a vytyčovanie opatrení na zabezpečenie ich súladu. záznamy o úkonoch objasňovania priestupkov) úkony. Ich spoločné črty sú nasledovné: Jednostrannosť úkonov. Všeobecná charakteristika kontroly vo verejnej správe Legálna definícia pojmu kontrola vo verejnej správe v našom právnom poriadku neexistuje. pričom vo veci samej rozhoduje iný správny orgán. pomocné technické úkony a pod. zhodnotenie skutočného stavu a zisťovanie príčin prípadných odchýliek . a dokumentačné úkony.

či nedostatky odstránili. Funkcie kontroly: Poznávacia – spočíva v poznávaní dvoch základných skutočností. aby nedostatky narástli do väčších rozmerov. Postup pri vykonávaní kontroly vo verejnej správe . prijatie opatrení na odstránenie zistených odchýliek a uplatnenie zodpovednosti za protiprávne konanie Samotné oprávnenie vykonávať kontrolu sa musí opierať o určitý právny základ. že kontrola by mala byť vykonaná včas. ktoré by sa boli dosiahli. ktorí rozumejú jednotlivým druhom činnosti kontrolovanej inštitúcie. vzťahujúcich sa na činnosti kontrolovanej inštitúcie. Tieto poznatky a informácie by sa mali oznamovať predovšetkým tým orgánom verejnej správy. ktorý môže obsahovať osobitný právny predpis. kontrola má zisťovať skutočnosti objektívne – nie povrchne. ak by sa kontrolovaná činnosť vyvíjala presne podľa daných pravidiel. Odbornosť: Zdôrazňuje sa požiadavka odborných predpokladov pracovníkov kontroly. Informačná funkcia – v rámci vykonávania kontroly možno získať množstvo poznatkov. čo pôsobí preventívne. Represívna funkcia – spočíva v ukladaní opatrení na zabezpečenie represívnych účinkov kontroly. ako aj stavu. ktoré ich môžu využiť v procese plnenia svojich vlastných úloh.j. Činnosť kontrolných orgánov v rámci nápravnej funkcie sa má upriamiť na to. a to zisťovanie skutočného stavu kontrolovanej inštitúcie alebo činnosti. odbornosť a včasnosť kontrolnej činnosti Objektívnosť: Prejavuje sa v prístupe k zisteným faktom t. tým sa zužuje časový rozsah trvania nedostatkov a zabráni sa tomu. Včasnosť: Znamená.j. ktorý sa predpokladá. t. ktoré sa dajú vyvodiť z faktov zistených kontrolnými orgánmi. alebo patrí a vyplýva z kompetencie riadiacej ako jej nevyhnutný atribút. ktoré nedostatky sa majú odstrániť a a v akých časových intervaloch sa má upriamiť na sledovanie činnosti kontrolovaných inštitúcií a na to. neúplne a nedostatočne. Nápravná funkcia – mala by sa začať už počas výkonu kontroly. právnych noriem a pravidiel. Charakteristické črty: Objektívnosť. Porovnávacia – sleduje a porovnáva dosiahnuté výsledky a výsledky. stav vyplývajúci z príslušných uznesení. Bez poznania uvedených skutočností nemožno vykonať kontrolu z hľadiska vecnej správnosti. skreslene.

súčinnosť vypracovanie návrhu na zloženie kontrol.Oprávnenia a povinnosti pracovníkov kontroly: Sú vymedzené v § 11 zákona č. vonkajšia metodika kontroly .naštudovanie všeobecne záväzných predpisov a noriem. protokolov z predchádzajúcich kontrol. vyžadovať od kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov aby im v určenej lehote poskytovali doklady.vecne a dôsledne.      Fázy kontrolnej akcie: A/ Príprava kontroly (kroky):        vypracovanie zamerania kontrolnej akcie..vnútorná. skupín. určenie cieľa určenie časových etáp vykonania akcie sama príprava na kontrolnú akciu.. Pracovníci kontroly sú pri výkone kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu:    vstupovať do objektov....z.   Pracovníci kontroly sú pri výkone kontroly povinní:   vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet a účel kontroly a preukázať sa svojim oprávnením vykonávať kontrolu + s preukazom totožnosti vydať kontrolovanému subjektu potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov. vedúci. poškodením .. iné písomnosti . jeho zamestnancov ako aj ďalších štátnych orgánov .. ktorých sa kontrolné zistenia týkajú . rozdelene práce. písomných dokumentov a iných materiálov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou. Nedotknuteľnosť obydlia však nesmie byť dotknutá. členovia vymedzenie kontroly. v odôvodnených prípadoch odoberať aj mimo priestorov kontrolovaného subjektu písomné dokumenty a iné materiály a vykonávať nevyhnutné úkony súvisiace s kontrolou .. informácie . vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu. spracovanie programu – detailné rozpracovanie problémov a otázok. zariadení a prevádzok. oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti príslušným orgánom v potrebnom rozsahu oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov s protokolom o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním a vyžiadať od nich v určenej lehote písomné vyjadrenie ku všetkým skutočnostiam preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam a zohľadniť opodstatnené a preukázané námietky v dodatku k protokolu alebo význame o kontrole neopodstatnenosť námietok písomne oznámiť zodpovedným zamestnancom kontrolovaného subjektu najneskôr do termínu prerokovania protokolu prerokovať protokol s vedúcim kontrolovaného subjektu a zodpovednými zamestnancami.. zničením.. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov... 10/1996 Z.. na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných subjektov.

preto jej skúmanie patrí do viacerých vedných disciplín (kybernetika. písomné oznámenie zodpovednej osobe C/ Ukončenie kontroly      prerokovanie protokolu s kontrolovaným subjektom spracovanie zápisnice vysporiadanie nákladov kontroly zabezpečenie mlčanlivosti zabezpečenie realizácie výsledkov kontroly Orgány kontroly sú oprávnené pri výkone kontroly ukladať zamestnancom kontrolovaného subjektu poriadkovú pokutu od 500 Sk do 10 000 Sk za zavinené marenie výkonu kontroly a za zavinené nesplnenie povinnosti uvedenej v § 12 ods.   zabezpečenie spolupráce a súčinnosti kontrolných orgánov zabezpečenie koordinácie s inými orgánmi písomné poverenie na kontrolu B/ Priebeh kontroly:             oznámenie kontrolovanému subjektu o začatí kontroly predloženie poverenia účelné a efektívne rozdelenie práce vyžiadanie súčinnosti kontrolovaného subjektu. 10/1996 vymedzuje dva pojmy kontroly: Vnútorná – ako súčasť riadenia a organizácie Základnou črtou je tá skutočnosť. Ministerstvo vnútra kontroluje činnosť obvodných úradov). najviac však do 20 000 Sk. zabezpečenie dôkazov dokladová kontroly. vzorky. Je súčasťou riadiacej a organizačnej práce t.doklady. preverovanie údajov vyhodnotenie materiálov a kontrolných zistení. ak povinnosť nebola splnená v určenom termíne.j. 2 až 4. súhrnné doklady. . /21/ Poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane. informácie vydanie potvrdení a odobratie dokladov. Vnútornú kontrolu vykonávajú orgány štátnej správy ako súčasť plnenia svojich úloh. ide tu teda o kontrolu podľa zásady „kto riadi. Pri výkone tejto činnosti vznikajú špecifické spoločenské vzťahy regulované normami správneho práva – kontrolné právne vzťahy. Zisteniami vyžiadanie písomných vyjadrení v prípade podozrenia z trestnej činnosti. Vonkajšia a vnútorná kontrola verejnej správy Zákon NR SR O kontrole v štátnej správe č. že kontrolný orgán ju vykonáva voči svojím podriadeným alebo ním riadeným orgánom a organizáciám (napr. konaní v prípade opodstatnenosti námietok. Kontrola je nevyhnutnou súčasťou každej organizovanej činnosti. vypracovanie protokolu oboznámenie vedúceho kontrolovaného subjektu s kontrol. ak osobitný predpis neustanovuje inak. teória riadenia). Kontrola vo verejnej správe je jednou zo záruk zákonnosti v jej činnosti. jeho oznámenie orgánom činným v tr.

Vonkajšia – ako súčasť výkonu VS Vonkajšia kontrola je súčasťou výkonu verejnej správy. Súdy – všeobecné v rámci správneho súdnictva.  orgány miestnej štátnej správy.j. 10/1996 Z. NKÚ je nesankčný úrad.j. spôsob realizácie vnútornej kontroly. Základným znakom je tá skutočnosť. Je štátnym orgánom. Podľa zákona č. V systéme verejnej správy (vonkajšia zvnútra) existujú špecifické kontrolné orgány v rámci orgánov štátnej správy a to napr. Orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä:     plnenie úloh štátnej správy vybavovanie petícií. s tzv. vydaných vedúcim kontrolovaného subjektu. Stojí mimo UOŠS. Vonkajšia kontrola sa uskutočňuje smerom zvonku t. prokuratúra. vzájomnú väzbu odborných útvarov. 32. ak to ustanovuje osobitný predpis. ostatné ústredné orgány štátnej správy. ktorý by mal zahrnovať a upravovať kontrolu po vertikálnej línii. je uskutočňovaná inými štátnymi orgánmi stojacimi mimo verejnej správy (napr. ombudsman.z. Štátna obchodná inšpekcia (pod ministerstvom hospodárstva) alebo štátna školská inšpekcia (pod ministerstvom školstva) = tento vzťah kontroly sa nazýva dozor. NR SR. Nedostatky v činnosti OŠS a iných ŠO oznamuje príslušnému ministerstvu alebo príslušnému OŠS. dohľad. na základe sťažností a petícií). Vyššie uvedené orgány kontroly vykonávajú vonkajšiu kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti vymedzenej osobitnými predpismi a vnútornú kontrolu ako súčasť plnenia svojich úloh v príslušnom odvetví štátnej správy. viazaný len zákonom a za svoju činnosť zodpovedá len NRSR. . súdy. že kontrolovaný subjekt nie je podriadený kontrolnému orgánu. Kontrola verejnej správy. NKU. ktorá nie je kontrolou podľa zákona NR SR č.ten aj kontroluje“ t.  ďalšie orgány štátnej správy. Ústavným súdom. Nedostatky UOŠS oznámi vláde. ktorý je vo svojej činnosti nezávislý. každý. nie je ním zriadený ani ním nie je riadený a usmerňovaný. krajské a okresné úrady a ďalšie orgány štátnej správy povinné vytvoriť funkčný systém vnútornej kontroly. kto riadi je povinný vykonávať kontrolu voči podriadeným subjektom a je tiež povinný vytvárať alebo poveriť osobu na vytvorenie osobitného kontrolného útvaru pre výkon vnútornej kontrolnej činnosti. vykonávaná Najvyšším kontrolným úradom SR NKÚ SR je nezávislý orgán kontroly hospodárenia. 10/1996 kontrolu plnenia úloh štátnej správy vykonávajú: a) vláda – prostredníctvom Úradu vlády Slovenskej republiky a ministerstiev b) iné orgány štátnej správy. ktorými podľa zákona sú:  ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. „vnútroorganizačnou kontrolou“. sťažností. Vnútornú kontrolu nemožno stotožňovať s kontrolou vo vnútri samej organizácie. Podľa zákona o kontrole v štátnej správe sú ministerstvá. oznámení a podnetov dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a opatrení vydaných na ich základe plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov.

34. ktorých volí NR SR. ktoré sú príjmom ŠR. kasačný princíp. Kontrola verejnej správy vykonávaná správnymi orgánmi .patrí sem aj kontrola. ministerstvá a ostatné UOŠS republiky a im podriadené orgány  ŠO ako aj PO u ktorých vykonávajú funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa UOŠS alebo iné ŠO  Obce a VUC. ktorú vykonávajú ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS. Majú právo zrušiť rozhodnutie tzv. Má právo kontrolovať všetky subjekty. ako aj kontrola vykonávaná miestnymi orgánmi ŠS a obcami.kontrola. (zákon o samosprávnych krajoch). vykonávaná v rámci samosprávy → obecné zastupiteľstvo zriaďuje funkciu hlavného kontrolóra podľa zákona 369/1990 Zb.Na čele NKU je predseda a dvaja podpredsedovia. Kontroluje:  vládu SR. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a VÚC → funkciu HK zriaďuje na základe zákona č. . nakladanie s prostriedkami Európskych spoločenstiev a iné prostriedky zo zahraničia. prostredníctvom ktorej vykonáva príslušný ústredný orgán svoju pôsobnosť stanovenú osobitnými predpismi a jednak kontrolou vykonávanou príslušným orgánom ako súčasť plnenia vlastných úloh v príslušnom odvetví alebo oblasti VS. PO. odvodov. pričom jeho kontrola je zameraná najmä na kontrolu príjmov a výdavkov rozpočtu samosprávneho kraja a kontrolu hospodárenia a nakladania s jeho majetkom. ktoré sú akoukoľvek účasťou zainteresované na štátnom rozpočte. poplatkov a pokút. pokiaľ vykonávajú ŠS. Pri NPA vydáva nález. vykonávaná ministerstvami a inými orgánmi ŠS je kontrolou. na obdobie 7 rokov.302/2001 Z. Vykonáva kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu. Kontrola verejnej správy vykonávaná súdmi Súdy preskúmavajú zákonnosť NSA (normatívny správny akt) a ISA (individuálny správny akt). majetkovými právami a pohľadávkami republiky. v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie na PO s majetkovou účasťou štátu  Fond národného majetku  FO a PO  Súdy a prokuratúru kontroluje len pre oblasť nakladania s majetkom 33. Na požiadanie NR SR vypracúva stanovisko k návrhu ŠR. . hospodárenie a nakladanie so štátnym majetkom. Pôsobnosť NKÚ je rozšírená o kontrolu spôsobu vyrubovania a vymáhania daní. Vypracúva stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu SR a predkladá ho NR SR. verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom. PO zriadené obcami a na PO zriadené VUC  Štátne účelové fondy. patrí sem aj kontrola vykonávaná inými orgánmi ŠS (špecializovaná kontrolná činnosť). Minimálne raz za rok predkladá NR SR správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok. Súdna kontrola normatívnych správnych aktov je záležitosťou ústavného súdnictva.z.najmä vykonávanie štátnej kontroly. Ústavný súd SR rozhoduje o súlade:  zákonov s Ústavou SR a ústavnými zákonmi .

Výkon správneho súdnictva prostredníctvom tzv. špecializovaných senátov je upravený Občianskym súdnym poriadkom. Najvyšší súd Je vecne príslušný na preskúmavanie rozhodnutí a postupov:  UOŠS ak osobitný zákon neustanovuje inak  Iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie SR ak príslušnosť najvyššieho súdu SR ustanovuje osobitný zákon.1992 sa vytvorili tzv. Kontrola verejnej správy vykonávaná na základe petícií a sťažností . ktoré nemajú povahu rozhodnutia o práve alebo povinnosti FO alebo PO. Súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov.1. ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Konanie sa začína na návrh žaloby. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie SR. orgánom ŠS. záujmovej samosprávy a ďalších PO pokiaľ im je zverené rozhodovanie o právach a povinnostiach FO a PO v oblasti verejnej správy). 35. právom chránené záujmy alebo povinnosti FO alebo PO.   Súdna kontrola individuálnych správnych aktov – správne súdnictvo Po zrušení správneho súdnictva ostala v niektorých prípadoch v kompetencii všeobecných súdov. ústavný súd sa zaoberá riešením kompetenčných konfliktov medzi UOŠS rieši sťažnosti proti právoplatným rozhodnutiam UOŠS.    nariadení vlády.j. miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy. najmä všeobecne záväzné normatívne akty. špecializované senáty v rámci všeobecných súdov na výkon správneho súdnictva. v ktorého obvode má sídlo správny orgán. rozhodnutia organizačnej povahy a rozhodnutia upravujúce vnútorné pomery orgánu. V rámci správneho súdnictva preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (t. O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR koná a rozhoduje iný senát tohto súdu zložený z predsedu a 4 sudcov. územnej samosprávy. miestne príslušným je všeobecný súd navrhovateľa. zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov.  Koná a rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských súdov a proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy v senáte zloženom z predsedu a 2 sudcov. nepreskúmavajú postup správnych orgánov ktorým neboli priamo dotknuté práva. Miestne príslušný je súd. všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných UOŠS s ústavou SR. ústavnými zákonmi a zákonmi všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy s ústavou. ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmavajú ak v zákone nie je ustanovené inak. Na preskúmavanie rozhodnutí a postupu sú vecne príslušné krajské súdy ak zákon neustanovuje inak. Od 1.

aby poskytovala údaje potrebné na kontrolu vybavovania sťažností. zväčša pri podávaní petícii občania zostavujú tzv. ktorá je podriadená tejto osobe. V opodstatnených prípadoch môže orgán verejnej správy predĺžiť lehotu na je vybavenie avšak je povinný písomne o tom upovedomiť sťažovateľa. 564/2001 Z. Orgán verejnej správy je povinný zabezpečiť vedenie centrálnej evidencie podaných sťažností oddelene od evidencie ostatných písomností tak.     petíciou sa rozumie príslušný návrh alebo sťažnosť s podpismi viacerých občanov. Kontrola verejnej správy vykonávaná verejným ochrancom práv V podmienkach SR bol zákonom č. Na vybavovanie sťažnosti je príslušný vedúci orgánu verejnej správy. Sťažnosť nesmie vybavovať ani prešetrovať osoba. evidujú. Zväčša sa podáva písomne alebo ústne v záujme jej urýchleného a efektívneho vybavenia orgánu príslušnému na vybavenie. Základné úlohy: . Musí mať min. 152/1998 o sťažnostiach. priezvisko.. ani osoba. 18 rokov. kto ju podáva. sťažnosť sa považuje za vybavenú. na získavanie podpisov pod petíciu nie je potrebné žiadne povolenie ani oznámenie 36.z. 85/1990. o verejnom ochrancovi práv zriadený inštitút ombudsmana. pretože došlo ich porušeniu alebo ohrozeniu činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy.  príslušný orgán verejnej správy je povinný prešetriť a vybaviť sťažnosť do 30 dní odo dňa keď mu bola sťažnosť doručená. VOP je nezávislým orgánom kontroly verejnej správy. ktoré sú upravené zákonom č. musí obsahovať meno. výsledok prešetrenia sa oznamuje sťažovateľovi písomne s odôvodnením opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti. Podľa tohto právneho predpisu prijímajú.Daná problematika je upravená zákonom č. predmet sťažnosti a čoho sa sťažovateľ domáha. Zo sťažnosti musí byť zrejmé. adresu FO alebo názov a sídlo PO. Ak sa zistili nedostatky. ktorým sa sťažovateľ domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov. vybavuje ju najbližší nadriadený orgán. Ich počet nie je zákonom špecifikovaný.    Významným prostriedkom pri zabezpečení kontroly verejnej správy okrem sťažností sú petície. petičný výbor (nemá postavenie PO a ani nie je predpísaný počet členov) členovia petičného výboru si určujú osobu ktorá ich bude zastupovať pred orgánom verejnej správy. orgán verejnej správy vyhotoví o prešetrení sťažnosti zápisnicu. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu tohto orgánu. ak bol sťažovateľ písomne informovaný o výsledku prešetrenia sťažnosti ak sa prijali opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku. ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach FO alebo PO Sťažnosť Je podanie FO alebo PO. proti ktorej sťažnosť smeruje. v zápisnici sa určia opatrenia na ich odstránenie. vybavujú a kontrolujú vybavovanie sťažností:  štátne orgány a nimi zriadené organizácie  obce a nimi zriadené organizácie  PO a FO.

j. či ide o: . Ak sa protiprávnym konaním naplnia znaky skutkovej podstaty verejnoprávneho deliktu. vysvetlenia . kontrola všetkých zložiek verejnej správy na všetkých úrovniach riešenie konfliktov (sprostredkúva mier medzi spornými stranami) reformátorská činnosť.)Legálna definícia a právne základy . ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach FO a PO v oblasti verejnej správy. Preto o tejto právnej zodpovednosti hovoríme ako o sankčnej zodpovednosti a vyvodzovanie tejto zodpovednosti je jedným z druhov administratívnoprávnej zodpovednosti.správne trestanie – trestanie za správne delikty Trestanie je rozhodovanie orgánov verejnej moci o vine a treste za delikty. podklady a rozhodnutia Koná na základe podnetu FO alebo PO alebo z vlastnej iniciatívy. Z pôsobnosti VOP je vylúčená NR SR. V systéme vyvodzovania zodpovednosti za protiprávne konanie vo verejnej správe má nezastupiteľné miesto právna zodpovednosť FO a PO t. prokuratúra a súdy s výnimkou štátnej správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu.   kontrolná činnosť.súdne delikty . právna spôsobilosť niesť právne následky (vo forme sankcie) za protiprávne konanie (za delikt). akej veci sa týka a čoho sa podávateľ podnetu domáha. preskúmavanie sťažností občanov. Sú povinné mu vychádzať v ústrety. Z podnetu musí byť zrejmé. spravodajské služby. NKÚ. klásť otázky zamestnancom. ústavný súd.súdne trestanie – trestanie za súdne delikty . vyžadovať od orgánu verejnej správy aby mu poskytol spisy. vláda. Charakterizujte súdne a správne delikty (pojem. 37. prezident. S porušením právnej povinnosti spája právo vznik rôznych druhov zodpovednosti. Pri vybavovaní podnetu je verejný ochranca práv oprávnený vstupovať do objektov verejnej správy. vyvodzujú orgány verejnej moci trestnoprávnu alebo administratívnoprávnu zodpovednosť podľa toho. Právomoc ombudsmana sa teda vzťahuje na všetky zložky verejnej správy. Hlavné rozdiely – porovnanie súdneho deliktu a správneho deliktu: 1. všeobecné znaky. iniciuje zmeny zákonov i zmeny v samej správe Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje:  orgány štátnej správy  orgány územnej samosprávy  PO a FO.správne delikty Rozlišujeme preto: . doklady. členenie) Všeobecnou povinnosťou každej osoby je dodržiavať právo. predložiť mu všetky písomnosti.

s ktorými správne právo spája správny trest ako následok takého konania. správne trestanie za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a za priestupky proti majetku nesúvisí priamo s výkonom verejnej správy. Správny delikt takúto legálnu definíciu nemá. a to v Trestnom zákone. marenie výkonu úradného rozhodnutia. Na druhej strane pri niektorých trestných činoch ide o ochranu štátu alebo dokonca intenzívnejšiu ochranu výkonu štátnej správy (napr. alebo platné.Súdny delikt . Súdy v rámci výkonu správneho súdnictva sa podieľajú na rozhodovaní o správnych deliktoch až v rámci preskúmavacieho súdneho konania na základe žaloby alebo opravného prostriedku podľa toho. Je to čin. Skutkové podstaty správnych deliktov sa pritom menia oveľa častejšie v porovnaní so súdnymi deliktmi vzhľadom na pružne meniace sa úlohy VS na jednotlivých úsekoch.) Rozhodovanie o deliktoch: Súdne delikty – rozhodujú o nich výlučne nezávislé súdy s tým. ale tiež zmeniť (reformačná právomoc). Na rozdiel od trestného práva správne právo trestné nie je kodifikované. majetku a bezpečnosti osôb ako jedných zo základných ľudských práv garantovaných ústavou. Neexistencia definície pojmu správny delikt sa vysvetľuje značným počtom a rôznorodosťou protiprávnych konaní vo VS. V rámci preskúmavacieho konania môžu na návrh rozhodnutie správneho orgánu o správnom delikte nielen zrušiť (kasačná právomoc).) Objekt deliktov: Súdne delikty . majetku a verejného poriadku. a to v prípadoch.iné správne delikty – členia sa na viaceré druhy 2. obsahuje ju zákon o priestupkoch . pretože napr. spôsobom a v rozsahu ustanovenom v zákone. rovnako ako pri trestných činoch je ochrana zdravia. nepovolené prekročenie štátnej hranice. že vecná príslušnosť pri postihu za súdny delikt je upravený v Trestnom poriadku Správne delikty – rozhodujú o nich v prvom stupni zásadne správne orgány. ktorého znaky ustanovuje TZ. že verejný orgán je sám oprávnený zo zákona použiť donucovacie prostriedky v podobe sankcie alebo inej ujmy za správny delikt. Mimosúdne delikty.objektom je predovšetkým ochrana života.priestupky – definícia priestupku je legálna.pojem trestný čin je priamo definovaný legislatívne. 3. definuje ho len teória správneho práva. útok na verejného činiteľa. bezporuchová správa verejných vecí. či sa namieta právoplatné rozhodnutie správneho orgánu. Toto hľadisko ale nemá všeobecnú použiteľnosť. Objektom niektorých druhov priestupkov. ale ešte neprávoplatné rozhodnutie. rozdiel je v stupni spoločenskej nebezpečnosti . zdravia. pytliactvo. s tým. Správne delikty – objektom správneho deliktu je prevažne riadny výkon verejnej správy. označované ako správne delikty sú obsiahnuté vo viac než 200 zákonoch upravujúcich výkon VS na jednotlivých úsekoch. Slovenská právna úprava rozlišuje: . Trestné činy člení na zločiny a prečiny. Vecnú príslušnosť SO pri postihu za správny delikt zakladá celý rad zákonov. trestné činy na úseku ochrany životného prostredia). Aj z toho dôvodu sa skutkové podstaty správnych deliktov vymedzujú v jednotlivých zákonoch všeobecnejším spôsobom. Podiel súdov na rozhodovaní o správnych deliktoch je realizáciou ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu pred nezákonnosťou rozhodovania správneho orgánu.

Do tohto registra sa zásadne nezapisujú sankcie za správne delikty. ktorá predstavuje čiastočnú kodifikáciu priestupkového práva procesného. ak sú naplnené jednotlivé obligatórne znaky skutkovej podstaty správneho deliktu: a/ objekt b/ objektívna stránka c/ subjekt d/ subjektívna stránka Závažnou teoretickou i legislatívnou otázkou je.Ustanovenie znakov správneho deliktu priamo zákonom Nie každé porušenie právnej povinnosti v oblasti VS je automaticky správnym deliktom. 4. keď zákony nepočítajú ani so subsidiárnym použitím správneho poriadku. okrem priestupkov. keď subjektom môže byť tiež len FO.subjektom správneho deliktu môže byť aj PO za podmienok ustanovených zákonom. Správne delikty – konanie o správnych deliktoch nemá jednotnú kodifikovanú právnu úpravu.(škodlivosti) deliktu.) Rozdiel v procesnom režime trestania: Súdne delikty – tieto sa postihujú v režime trestného práva procesného. ako určiť hranicu medzi súdnym deliktom a správnym deliktom. ak osobitné zákony neupravujú procedurálne otázky inak. Slovenská právna úprava správneho trestania nie je teda jednotne upravená a odlišuje sa podľa toho.subjektom trestného činu môže byť len FO Správny delikt . než správne delikty. ktoré je kodifikované v Trestnom poriadku. Vyskytujú sa aj prípady.) Spoločenská difamácia Súdne delikty . 7. pri rozhodovaní orgánov niektorej profesijnej komory o správnom disciplinárnom delikte člena komory). PO môže byť subjektom správneho disciplinárneho deliktu len výnimočne. Správny poriadok zároveň predstavuje procesnoprávnu úpravu postihu niektorých iných správnych deliktov. či osoba má alebo nemá zápis v registri trestov. Pôjde oň len vtedy.spoločensky sú viac odsúdeniahodné trestné činy. Správne orgány postihujú menej závažné delikty. správnych disciplinárnych a správnych poriadkových deliktov. Občianska bezúhonnosť sa posudzuje spravidla podľa toho. . ak ich porovnávame so závažnosťou trestných činov. ktorý druh správneho deliktu sa postihuje. Subsidiárne sa na konanie o priestupkoch vzťahuje správny poriadok. alebo výslovne počítajú so subsidiárnym použitím Trestného poriadku na konanie a rozhodovanie o správnom delikte (napr. 6. 5. Priestupky sa postihujú podľa procesnoprávnej časti zákona o priestupkoch.) Subjekt deliktov: Súdne delikty .

Aj pri postihu správnych deliktov platí zásada „nullum crimen sine lege“. ktoré je v rozpore s právom. Protiprávne je konanie. zavinenie (okrem prípadov správneho deliktu. Okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť konania sú napr. sankcionovateľnosť (trestnosť). nečinnosť) alebo komisívne (aktívne konanie). Vzhľadom na nižší stupeň spoločenskej nebezpečnosti správnych deliktov v porovnaní s trestnými činmi sú skutkové podstaty správnych deliktov konštruované na nedbanlivostnej forme zavinenia. Hlavným poslaním verejnej správy nie je predovšetkým trestať. keď sa neskúma zavinenie). Čo sa týka PO ide o konanie jej zamestnancov. zodpovedná osoba. čo je v rozpore so základnými princípmi právneho štátu. preto tam. Pojem správny delikt Správny delikt je protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Vysoké pokuty za správne delikty. Na druhej strane čo sa týka trestov najmä pri porovnaní výšky pokút za niektoré správne delikty. Tomuto prístupu zodpovedá pojem „sankcia“. oprávnené použitie zbrane. Najdôležitejším ich spoločným znakom je represívny charakter pri uplatňovaní zodpovednosti za protiprávne konanie. ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu (trest) ustanovenú normou správneho práva. možné zákazy činnosti ako správne tresty za správny priestupok sú neraz citeľnejšie zásahy do základných práv a slobôd v porovnaní s trestami za trestné činy. Na postihu správnych deliktov (aj trestných činov) je verejný záujem. Všeobecné pojmové znaky správneho deliktu Protiprávne konanie. Sankcionovateľnosť znamená. prípadne s právnym úkonom vykonaným na jeho základe (napr. . opomenutie konania. konanie na príkaz.Správny delikt nie je postihnuteľný. krajná núdza. členov štatutárnych orgánov a pod. ustanovenie znakov skutkovej podstaty deliktu v zákone a ustanovenie procesného postupu v zákone. výkon povolenej činnosti. skutkovú podstatu colného deliktu ustanovuje colný zákon a konkrétna právna povinnosť sa môže určiť colným rozhodnutím). Konanie môže byť omisívne (pasívne. pokuty za niektoré správne delikty presahujú niekoľkonásobne výšku minimálneho peňažného trestu za trestný čin. ak stupeň jeho spoločenskej nebezpečnosti je len nepatrný. že právo spája s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu (trest). nutná obrana. Vyjadruje prejav ľudskej vôle vo vonkajšej realite. V opačnom prípade by stíhali všetkých a za všetko. hoci má právnu povinnosť konať. U právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie.

kde správny orgán má zo zákona právomoc konať o správnom delikte, je povinný o ňom konať a rozhodnúť (zásada legality). V správnom trestaní sa stretávame aj so zásadou oportunity, ktorá znamená, že správny orgán nemusí prejednávať všetky správne delikty, a to preto, že mu takúto možnosť správnej úvahy poskytuje priamo zákon (napr. správne poriadkové delikty, pri ktorých uloženie poriadkovej sankcie je právom, nie povinnosťou správneho orgánu - princíp oportunity, ako aj pri návrhových deliktoch, o ktorých sa koná len na návrh, teda ponecháva sa na úvahu poškodeného, či navrhne začatie priestupkového konania, alebo vezme svoj návrh späť).

Zodpovednou osobou podľa druhu správneho deliktu je FO alebo PO. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť, ktorou sa rozumie spôsobilosť protiprávne konať a niesť právne následky za takéto konanie. Deliktuálna spôsobilosť FO sa všeobecne zakladá na vôľovej a intelektuálnej zložke v čase spáchania deliktu, prípadne na dosiahnutí určitého veku (napr. deliktuálna spôsobilosť páchateľa priestupku sa viaže v súčasnosti na dosiahnutie 15. roku veku). Môže sa viazať na osobitné právne postavenie fyzickej osoby, schopnosti alebo spôsobilosť (napr. správny delikt podnikajúcej FO). Deliktuálna spôsobilosť PO sa spája s jej právnym vznikom a existenciou. Slovenská právna úprava pozná deliktuálnu zodpovednosť PO ako celku. Zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k protiprávnemu konaniu a k jeho následkom. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Na sankcionovateľnosť (trestnosť) správneho deliktu stačí zavinenie čo len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje úmyselnú formu zavinenia. Pri správnych poriadkových deliktoch sa zavinenie neskúma. Pri správnom trestaní PO ide o posudzovanie tzv. objektívnej zodpovednosti PO. Zavinenie tu nie je pojmovým znakom správneho deliktu, pretože zavinenie je vyjadrením psychického vzťahu FO a nie PO. Kvalita postupu pri správnom trestaní – požiadavky ustanovujú normy vnútroštátneho správneho práva. O správny delikt ide vtedy, ak sú naplnené jednotlivé obligatórne znaky skutkovej podstaty správneho deliktu ( objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka). Členenie: Teória správneho práva člení správne delikty z rôznych hľadísk do viacerých skupín. Vzhľadom na súčasnú slovenskú právnu úpravu možno správne delikty členiť na: - priestupky

-

iné správne delikty

Iné správne delikty než priestupky netvoria vnútorne homogénny celok. Líšia sa druhom sankcií (trestov) ukladaných za ne a rozdielnym procesným režimom trestania. Iné správne delikty sa členia na: správne delikty PO a podnikajúcich FO ako aj FO vykonávajúcich kvalifikované činnosti správne disciplinárne delikty správne poriadkové delikty

V teórii sa objavujú i viaceré členenia podľa toho, aké kritérium je rozhodujúce, napr.: - podľa subjektu – správne delikty FO – PO, so všeobecným subjektom – so špeciálnym subjektom - podľa zavinenia – správne delikty so zavinením – bez ohľadu na zavinenie - podľa uplatnenia zásady legality alebo zásady oportunity – povinne prejednávané – účelovo prejednávané. 38. Pojem priestupok, jeho formálne a materiálne znaky Právna úprava Priestupok je samostatný druh správneho deliktu. Základy administratívnoprávnej zodpovednosti za priestupok a konanie o ňom sú na rozdiel od iných správnych deliktov čiastočne kodifikované v zákone SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý predstavuje všeobecnú právnu úpravu priestupkov a konania o priestupkoch. Je v zásade úplnou kodifikáciou všeobecnej hmotnoprávnej časti priestupkového práva. Definuje sa v ňom pojem priestupok, zavinenie a jeho formy, podmienky veku a príčetnosti, na deliktuálnu spôsobilosť FO, niektoré okolnosti vylučujúce protiprávnosť a dôvody zániku zodpovednosti za priestupok. Predmetom všeobecnej úpravy je systém sankcií za priestupok, ochranných opatrení, podmienky ukladania sankcií a ich výmery, možnosť upustenia od potrestania a pravidlá ukladania sankcií pri súbehu priestupkov, všeobecné podmienky zodpovednosti mladistvého za priestupok. Skutkové podstaty priestupkov sú kodifikované len čiastočne. Obsahuje ich jednak zákon o priestupkoch, jednak desiatky osobitných zákonov, ktoré zároveň so skutkovými podstatami ustanovujú druh sankcie. Zákon o priestupkoch obsahuje tiež osobitnú úpravu tých procesnoprávnych inštitútov, ktoré vzhľadom na špecifiká správneho trestania sú upravené odchylne od správneho poriadku. Ak zákon o priestupkoch neustanovuje inak, vzťahuje sa na procesný režim správneho trestania priestupkov správny poriadok. Pojem priestupok

Pozitívne i negatívne vymedzenie priestupku Priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje verejný záujem a je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone (pozitívne vymedzenie priestupku), ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin (negatívne vymedzenie priestupku). Zákonná definícia priestupku sa zakladá na kombinácii materiálneho znaku a formálnych znakov a na kombinácii pozitívneho vymedzenia a negatívneho vymedzenia. Materiálne a formálne znaky Materiálny znak i formálne znaky musia byť naplnené súčasne, inak nejde o priestupok. Rovnaká požiadavka platí pre pozitívne i negatívne vymedzenie. Pozitívne: o priestupok ide, ak ide o protiprávne konanie, ktoré je zavinené, porušuje alebo ohrozuje sa ním verejný záujem, je výslovne označené za priestupok v zákone Negatívne: protiprávne konanie nemožno podradiť pod pojem priestupok, ak ide o správny delikt alebo trestný čin. Z negatívneho vymedzenia priestupku vyplýva, že nemožno jedným a tým istým skutkom spáchať súčasne dva delikty: priestupok a zároveň iný správny delikt. Materiálnym znakom sa rozumie spoločenská škodlivosť zavineného protiprávneho konania, ktoré sa vyznačuje tým, že konanie (opomenutie konania) porušuje alebo ohrozuje verejný záujem, t.j. ide o spoločenskú nebezpečnosť a škodlivosť. Formálne znaky vyjadruje, že konanie napĺňa jednak všeobecné znaky priestupku vymedzené zákonom (napr. podmienka veku páchateľa), jednak znaky skutkovej podstaty konkrétneho priestupku (napr. priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, priestupku proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky). Znakmi skutkovej podstaty sú subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Uvedené znaky sú obligatórne. Správny orgán musí skúmať, či sú naplnené všetky znaky súčasne, inak nesmie o protiprávnom konaní konať a rozhodnúť ako o priestupku. Okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť podľa priestup. zákona sú nutná obrana, krajná núdza, konanie na príkaz. Nutná obrana je také konanie, ktorým sa primeraným spôsobom odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený zákonom. Krajná núdza je konanie, ktorým niekto odvracia priamo hroziace nebezpečenstvo proti záujmu, ktorý je chránený zákonom, za predpokladu, že tým konaním nebude spôsobený rovnaký následok ako ten ktorý priamo hrozil a nebezpečenstvo sa nedalo odvrátiť inak. Dôvodom zániku trestnosti sú podľa priestup. Zákona výslovné uplynutie času a amnestia. Skutková podstata priestupkov Ide o súhrn typových (obligatórnych a fakultatívnych) znakov priestupkov určitého druhu. Pre každú skutkovú podstatu priestupku sú charakteristické tieto znaky: 1/ Objekt priestupku

konkrétnym predmetom.sa rozumie určitá presnejšie vymedzená skupina vzťahov so spoločnými druhovými črtami (napr. druhový (skupinový) . nesplnenie povinnosti ohlásiť stratu alebo odcudzenie občianskeho preukazu). rušenie nočného pokoja. podvodom alebo znečistením či poškodením veci .j. budova vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku). napr. Určenie individuálneho objektu má význam pri presnej právnej kvalifikácii priestupku a pri jeho odlíšení od iných deliktov. Protiprávne konanie môže mať dve formy. Druhový objekt je v súčasnosti kritériom členenia osobitnej hmotnoprávnej časti zákona o priestupkoch (napr. proti ktorým smeruje protiprávne konanie porušujúce alebo ohrozujúce verejný záujem. Následkom je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom. Individuálny objekt je spojený s konkrétnym priestupkom so zákonom špecifikovaným protiprávnym konaním (napr. Objektom priestupku sú vybrané spoločenské vzťahy. životného prostredia). najmä od správnych deliktov a z trestných činov predovšetkým na odlíšenie priestupku od prečinu. s ohrozením výchovy a vzdelávania maloletého tým. Tendencia je upravovať skutkové podstaty priestupkov na jednotlivých úsekoch VS v osobitných zákonoch. priestupky na úseku školstva. Fakultatívnymi znakmi protiprávneho konania sú miesto a čas konania (napr. školstva. opomenutím konania. proti ktorému útok smeruje (napr. - - U niektorých priestupkov sa stretávame okrem objektu tiež s hmotným predmetom útoku. Ide o javy a spoločenské vzťahy vo sfére pôsobnosti správnych orgánov. t. že neprihlási dieťa na povinnú školskú dochádzku). Z hľadiska stupňa všeobecnosti rozlišujeme objekt: všeobecný (rodový) – rozumie sa ním súhrn typových znakov chránených zákonom o priestupkoch a ostatnými zákonmi upravujúcimi priestupky.. skupina spoločenských vzťahov na úskeu zdravotníctva. a to aktívnu formu konania (je daná komisívnym konaním) alebo pasívnu (je daná omisívnym konaním. dopravná značka. kultúrna pamiatka. na ktorých ochrane má štát (verejná moc) záujem. znečistenie vodného toku).Objektom každého deliktu sa obvykle rozumejú určité relevantné záujmy alebo spoločenské vzťahy.predstavuje konkretizáciu záujmu.bližším vymedzením konania – napr.. ktoré chráni zákon a proti ktorým protiprávne konanie smeruje. individuálny . poškodený strom na verejnom priestranstve. na ktorého ochranu sú určené konkrétne ustanovenia priestupkového práva. kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou .). čiže nezákonná nečinnosť. signalizačné zariadenie. odcudzený predmet. s ohrozením alebo porušením zdravotnej nezávadnosti pitnej vody. úradná listina. spreneverou. Na rozdiel od súdnych deliktov je objektom správnych deliktov prevažne záujem na ochrane riadneho výkonu VS. Z hľadiska objektívnej stránky priestupku sú skutkové podstaty priestupkov formulované v zákonoch rôzne: . 2/ Objektívna stránka priestupku Všeobecne sa ňou rozumie protiprávne konanie ako akt vôľového konania. škodlivý následok a kauzálny nexus (príčinná súvislosť medzi konaním a následkom).

akosti. Deliktuálna spôsobilosť sa u páchateľa priestupku viaže na dosiahnutie veku . ako aj osobitná ochrana jeho práv pri odvolaní.- - ustanovením o tom. ktoré neplní povinnú školskú dochádzku. neprípustnosť prejednať jeho priestupok v skrátenom rozkaznom konaní. ktorá naplnila všetky znaky priestupku.j. ale v rámci disciplinárneho konania podľa osobitných zákonov upravujúcich ich právny status (osoby podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci. na ktoré sa vzťahujú výsady a imunity a ktoré nie sú trestané za priestupok. pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohla rozpoznať. rok svojho veku a neprekročil 18. 3/ Subjekt Subjektom priestupku je páchateľ. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten. predáva alebo v súvislosti s tým skladuje alebo po vykonanej oprave alebo úprave vydáva tovar z drahých kovov. že priestupkom je porušenie právneho predpisu – napr. kto poškodí iného na cene. rok svojho veku označuje zákona o priestupkoch ako mladistvého. Subjekt priestupku môže byť všeobecný (každá FO). zákonný zástupca dieťaťa. Za priestupok nie je zodpovedná osoba. ktorý dovŕšil 15. SIS. aby sa podrobnejšie špecifikovalo. príslušníci Policajného zboru a príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. Páchateľa. hoci len z nedbanlivosti. cudzinec. Fyzická osoba musí mať deliktuálnu spôsobilosť teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. Z osobnej pôsobnosti zákona o priestupkoch sú vyňaté osoby: . občan SR. alebo osoba bez štátnej príslušnosti. druhý okruh osôb sa nezbavuje trestnosti. ktorý nezodpovedá právnym predpisom o jeho povinnom preskúšaní alebo úradnom označení len určením následku bez toho. ale tiež sudcov a prokurátorov). že ide o porušenie alebo ohrozenie verejného záujmu chráneného zákonom. utečenec. ktorá v čase jeho spáchania nedovŕšila pätnásty rok svojho veku.15 rokov veku a na príčetnosť. kto v obchode alebo pri inom podnikaní spracúva. alebo špeciálny (napr. množstve alebo hmotnosti pri predaji tovaru alebo poskytovaní iných služieb. odídenec. Rovnako ako trestné právo aj priestupkové právo je založené na osobnej zodpovednosti jednotlivca.požívajúce výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva . vodič motorového vozidla). ale aj cudzinec. 4/ Subjektívna stránka priestupku . akým konaním alebo opomenutím bol následok spôsobený – napr. má teda privilegované postavenie. s čím sa spájajú najmä miernejšie sankcie (tresty) za podmienok ustanovených v zákone o priestupkoch.ďalší okruh FO kvôli ich osobitnému právnemu statusu. čo sa týka ukladania sankcií. Na rozdiel od osôb. t. alebo nemohla ovládať svoje konanie. ktorý spácha priestupok na úseku pobytu cudzincov. Ich priestupky sa však neprejednávajú podľa zákona o priestupkoch. požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky. kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol. osoby počas výkonu trestu odňatia slobody. ktorým môže byť len FO.

prípadne jeho morálne odsúdenie. kto za právnickú osobu konal alebo mal konať. Podstatou sankcie je ujma. Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti. Formy zavinenia sa v priestupkovom práve konštruujú síce rovnako ako v trestnom práve ako úmyselné zavinenie a zavinenie z nedbanlivosti. že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Sankcie Právnym následkom priestupku môže byť sankcia (trest) alebo aj ochranné opatrenie. Je ním psychický vzťah páchateľa k svojmu konaniu a jeho následkom. ak zákon výslovne nevyžaduje úmysel (napr. dokonaný priestupok. Zodpovednosť za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe Za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe zodpovedá podľa tohto zákona ten. Súčasťou subjektívnej stránky sú popri zavinení fakultatívne znaky. že tento záujem neporuší alebo neohrozí.Subjektívna stránka ako ďalší obligatórny znak skutkovej podstaty priestupku sa týka zavinenia. ten. a ak ide o konanie na príkaz. (vedomá nedbanlivosť) alebo b) nevedel. Na rozdiel od trestného práva priestupkové právo nepozná prípravu na priestupok. bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel) Zavinenie sa teda konštruuje na intelektuálnej zložke (vedieť) a na vôľovej zložke (chcieť). že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. priestupok proti majetku). a pre prípad. pokus sa trestá len výnimočne (napr. že trestný je len dokonaný čin. Členenie na 2 základné formy zavinenia vychádza z existencie alebo absencie uvedených zložiek. kto dal na konanie príkaz. ak páchateľ: a) vedel. ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Priestupok je spáchaný úmyselne. . ktorými sú pohnútka (psychický podnet ku spáchaniu priestupku) a cieľ (čo sledoval páchateľ spáchaním priestupku). Nedbanlivosť môže byť vedomá a nevedomá. Skúmanie formy a stupňa zavinenia je významné pri ukladaní a výmere sankcie (trestu) za priestupok. pri priestupku proti majetku). ktorá vznikne páchateľovi. V oboch prípadoch ide o vývojové štádiá deliktu. ak páchateľ: a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (priamy úmysel) alebo b) vedel. že ho poruší alebo ohrozí. hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť) Úmysel môže byť priamy alebo nepriamy. Ich nepostihnuteľnosť v priestupkovom práve znamená.

ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. primeranosti a individualizácie. Horná hranica pokuty u mladistvých sa znižuje na polovicu. Má však pôsobiť na páchateľa výchovne a má ho odvracať od protiprávneho konania. Ak zákon o priestupkoch alebo iný zákon umožňuje uložiť v blokovom konaní pokutu vyššiu ako 1 000 Sk. ZoP upravuje podmienky spoločného konania o priestupkoch toho istého páchateľa. Sankcia nie je obligatórnym právnym následkom priestupku. povinnosť nahradiť škodu spôsobenú priestupkom a povinnosť uhradiť trovy konania. V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 1 000 Sk (niektoré zákony ustanovujú vyššiu hornú hranicu. či samotné prejednanie priestupku postačí k náprave páchateľa. ktoré ustanovuje zákon o priestupkoch. ktoré ustanovujú nielen hornú. Zákaz činnosti možno uložiť. na pohnútky a na osobu páchateľa. Za priestupok možno uložiť len sankcie. napr. Pokuta za priestupok Pokuta je najčastejšou sankciou za priestupok. Pri určení druhu sankcie a jej výmer sa prihliadne na závažnosť priestupku. Výška pokuty sa ustanovuje v zákone o priestupkoch a v iných zákonoch pri jednotlivých skutkových podstatách priestupku ustanovením jej hornej hranice. že správny orgán rozhodol o vine páchateľa. . Sankciu možno uložiť samostatne (za priestupok sa uloží jedna zo sankcií) alebo s inou sankciou (za priestupok sa uloží viac sankcií súčasne. Na upustenie od uloženia sankcie nie je právny nárok. pokuta a zákaz činnosti). mladistvému možno uložiť v blokovom konaní pokutu do 1 000 Sk. ale tiež dolnú hranicu pokuty (napr. 5 000 Sk za priestupok na úseku cestnej dopravy). Pokuta je príjmom obce alebo štátneho rozpočtu podľa toho. Upustenie od uloženia sankcie nevylučuje možnosť uložiť ochranné opatrenie. ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. Pri ukladaní sankcie sa uplatňujú zásady zákonnosti. a v rozkaznom konaní do 4 000 Sk. o ktorý druh priestupku ide.Často zasahuje do jeho ústavou zaručených práv. Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. b) pokutu. d) prepadnutie veci. spravodlivosti. SO je povinný skúmať. Vyskytujú sa však aj zákony. stavebný zákon za stavebné priestupky). pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. Upustenie od uloženia sankcie predpokladá. na okolnosti. na mieru zavinenia. za ktorých bol spáchaný. Od uloženia sankcie možno totiž v rozhodnutí o priestupku upustiť. Nesmie byť pritom vyššia ako 4 000 Sk a v blokovom konaní nesmie byť vyššia ako 500 Sk. napr. najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky. Za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie. c) zákaz činnosti.

Prepadnutie veci podobne ako zákaz činnosti má brániť páchateľovi v opakovaní priestupku. najdlhšie na dva roky. ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu. hoci svojimi dôsledkami sa sankciám značne podobajú. ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku (zásada proporcionality). Prepadnutie veci nemožno vysloviť. Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika. Ochranné opatrenia Účelom ochranných opatrení je odstrániť alebo obmedziť možnosť ďalšieho páchania priestupkov určitého druhu. že jej ďalší výkon nie je potrebný O upustení sa môže rozhodnúť aj na žiadosť páchateľa priestupku. tiež mu má odňať prospech z priestupku.Zákaz činnosti za priestupok možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti zákona o priestupkoch alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený.uplynula polovica výkonu tejto sankcie . že celá vec. ak nebráni výkon tejto sankcie jeho príprave na povolanie. správny orgán postupuje vo vzťahu k tejto otázke ako o predbežnej otázke podľa správneho poriadku. Mladistvému možno uložiť sankciu zákazu činnosti najdlhšie na 1 rok. Ak sú pochybnosti o vlastníctve k veci. Sú tiež ujmou za priestupok. Zákazom činnosti pracovný alebo iný obdobný pomer nezaniká ani sa nezrušuje povolenie alebo súhlas na výkon činnosti. avšak majú špecifický účel aj obsah. Do času zákazu činnosti sa započítava čas. a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou. Pôsobia pro futuro ako preventívne opatrenie Ochrannými opatreniami sú: . Za prepadnutú nemožno vysloviť vec zverenú do úschovy. Nejde však o sankcie. ak vec patrí páchateľovi a bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená. Ich pojmovým znakom nie je pôsobenie ujmy. Prepadnutie veci prepadnutie veci možno uložiť. Prepadnutie veci ako sankciu za priestupok nemožno zamieňať s ochranným opatrením zhabania veci. odcudzenú. ktorej prepadnutie sa má vysloviť. dopravný priestupok viesť motorové vozidlo na čas 1 roka. Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno upustiť. Túto sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou. započíta sa do tejto výmery aj čas od zadržania vodičského oprávnenia do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tomto priestupku). alebo bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec získanú priestupkom. po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu ŠS vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať (napr.páchateľ priestupku preukázal spôsobom svojho života. požičanú. ak sa vysloví zákaz za tzv. patrí páchateľovi priestupku. Základnou podmienkou je. ak . a ak ide o činnosť.

druhový (skupinový) . ak od konania. uplynuli dva roky. ktorého nemožno za priestupok stíhať (napr. alebo b) nepatrí páchateľovi priestupku a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem. Pre každú skutkovú podstatu priestupku sú charakteristické tieto znaky: 1/ Objekt priestupku Objektom každého deliktu sa obvykle rozumejú určité relevantné záujmy alebo spoločenské vzťahy.sa rozumie určitá presnejšie vymedzená skupina vzťahov so spoločnými druhovými črtami (napr.. Musí byť primerané povahe a závažnosti spáchaného priestupku.. individuálny . životného prostredia). Objektom priestupku sú vybrané spoločenské vzťahy. 39. Obmedzujúce opatrenie možno uložiť len spolu so sankciou a najdlhšie na jeden rok. Vymenujte a charakterizujte znaky skutkovej podstaty priestupku Ide o súhrn typových (obligatórnych a fakultatívnych) znakov priestupkov určitého druhu. Na rozdiel od súdnych deliktov je objektom správnych deliktov prevažne záujem na ochrane riadneho výkonu VS.a) obmedzujúce opatrenie b) zhabanie veci. Je to druh ochranného opatrenia. Vec možno zhabať. Vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika. športové alebo kultúrne podujatia.). ktoré chráni zákon a proti ktorým protiprávne konanie smeruje. pre nedostatok veku). na ktorého ochranu sú určené konkrétne ustanovenia priestupkového práva. O zhabaní veci nemožno rozhodnúť. ak: a) patrí páchateľovi. Individuálny objekt je spojený s konkrétnym priestupkom so zákonom špecifikovaným protiprávnym konaním - - . Z hľadiska stupňa všeobecnosti rozlišujeme objekt: všeobecný (rodový) – rozumie sa ním súhrn typových znakov chránených zákonom o priestupkoch a ostatnými zákonmi upravujúcimi priestupky. nesmie nahrádzať sankciu zákazu činnosti. v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje alebo konajú verejné telovýchovné. Možno ho uložiť páchateľovi priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami. na ktorých ochrane má štát (verejná moc) záujem. ak nebola uložená sankcia prepadnutia veci podľa Zo. Obmedzujúce opatrenie spočíva v zákaze navštevovať určené verejne prístupné miesta a miestnosti. priestupku proti verejnému poriadku a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Tendencia je upravovať skutkové podstaty priestupkov na jednotlivých úsekoch VS v osobitných zákonoch.predstavuje konkretizáciu záujmu. Ide o javy a spoločenské vzťahy vo sfére pôsobnosti správnych orgánov. Zhabanie veci – prichádza do úvahy. ktoré má znaky priestupku. proti ktorým smeruje protiprávne konanie porušujúce alebo ohrozujúce verejný záujem. Platí tu tiež zásada primeranosti. skupina spoločenských vzťahov na úskeu zdravotníctva. Druhový objekt je v súčasnosti kritériom členenia osobitnej hmotnoprávnej časti zákona o priestupkoch (napr. školstva. priestupky na úseku školstva.

rušenie nočného pokoja. Rovnako ako trestné právo aj priestupkové právo je založené na osobnej zodpovednosti jednotlivca.len určením následku bez toho. signalizačné zariadenie. akým konaním alebo opomenutím bol následok spôsobený – napr. ktorá v čase jeho spáchania nedovŕšila pätnásty rok svojho veku. najmä od správnych deliktov a z trestných činov predovšetkým na odlíšenie priestupku od prečinu. alebo nemohla ovládať . s ohrozením alebo porušením zdravotnej nezávadnosti pitnej vody. čiže nezákonná nečinnosť. že ide o porušenie alebo ohrozenie verejného záujmu chráneného zákonom. úradná listina. Následkom je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom. odcudzený predmet.bližším vymedzením konania – napr. Z hľadiska objektívnej stránky priestupku sú skutkové podstaty priestupkov formulované v zákonoch rôzne: . ktorým môže byť len FO. ktorá naplnila všetky znaky priestupku. opomenutím konania.j. utečenec. aby sa podrobnejšie špecifikovalo. 3/ Subjekt Subjektom priestupku je páchateľ. proti ktorému útok smeruje (napr. konkrétnym predmetom.j. pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohla rozpoznať. ktorý nezodpovedá právnym predpisom o jeho povinnom preskúšaní alebo úradnom označení . t. napr. U niektorých priestupkov sa stretávame okrem objektu tiež s hmotným predmetom útoku. akosti. Deliktuálna spôsobilosť sa u páchateľa priestupku viaže na dosiahnutie veku . Fyzická osoba musí mať deliktuálnu spôsobilosť teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. dopravná značka. že priestupkom je porušenie právneho predpisu – napr. kto poškodí iného na cene. kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou . odídenec. 2/ Objektívna stránka priestupku Všeobecne sa ňou rozumie protiprávne konanie ako akt vôľového konania. podvodom alebo znečistením či poškodením veci . občan SR. budova vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku). Fakultatívnymi znakmi protiprávneho konania sú miesto a čas konania (napr. kultúrna pamiatka. predáva alebo v súvislosti s tým skladuje alebo po vykonanej oprave alebo úprave vydáva tovar z drahých kovov. kto v obchode alebo pri inom podnikaní spracúva. t. Za priestupok nie je zodpovedná osoba.ustanovením o tom. Protiprávne konanie môže mať dve formy. nesplnenie povinnosti ohlásiť stratu alebo odcudzenie občianskeho preukazu).(napr. množstve alebo hmotnosti pri predaji tovaru alebo poskytovaní iných služieb. znečistenie vodného toku). s ohrozením výchovy a vzdelávania maloletého tým. Určenie individuálneho objektu má význam pri presnej právnej kvalifikácii priestupku a pri jeho odlíšení od iných deliktov. alebo osoba bez štátnej príslušnosti. ale aj cudzinec. a to aktívnu formu konania (je daná komisívnym konaním) alebo pasívnu (je daná omisívnym konaním.15 rokov veku a na príčetnosť. poškodený strom na verejnom priestranstve. škodlivý následok a kauzálny nexus (príčinná súvislosť medzi konaním a následkom). že neprihlási dieťa na povinnú školskú dochádzku). spreneverou.

svoje konanie. 4/ Subjektívna stránka priestupku Subjektívna stránka ako ďalší obligatórny znak skutkovej podstaty priestupku sa týka zavinenia. ak zákon výslovne nevyžaduje úmysel (napr.požívajúce výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva . rok svojho veku označuje zákona o priestupkoch ako mladistvého. že tento záujem neporuší alebo neohrozí. ako aj osobitná ochrana jeho práv pri odvolaní. cudzinec. ktorý dovŕšil 15. osoby počas výkonu trestu odňatia slobody. Priestupok je spáchaný úmyselne. Na rozdiel od osôb. (vedomá nedbanlivosť) alebo b) nevedel. príslušníci Policajného zboru a príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť) Úmysel môže byť priamy alebo nepriamy. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten. rok svojho veku a neprekročil 18. Subjekt priestupku môže byť všeobecný (každá FO). čo sa týka ukladania sankcií. zákonný zástupca dieťaťa. Ich priestupky sa však neprejednávajú podľa zákona o priestupkoch. požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky. vodič motorového vozidla). s čím sa spájajú najmä miernejšie sankcie (tresty) za podmienok ustanovených v zákone o priestupkoch. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. ale tiež sudcov a prokurátorov). kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol. hoci len z nedbanlivosti. alebo špeciálny (napr. Nedbanlivosť môže byť vedomá a nevedomá. ktorý spácha priestupok na úseku pobytu cudzincov. ak páchateľ: a) vedel. druhý okruh osôb sa nezbavuje trestnosti. Z osobnej pôsobnosti zákona o priestupkoch sú vyňaté osoby: . SIS. Formy zavinenia sa v priestupkovom práve konštruujú síce rovnako ako v trestnom práve ako úmyselné zavinenie a zavinenie z nedbanlivosti. Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti.ďalší okruh FO kvôli ich osobitnému právnemu statusu. priestupok proti majetku). že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Je ním psychický vzťah páchateľa k svojmu konaniu a jeho následkom. má teda privilegované postavenie. neprípustnosť prejednať jeho priestupok v skrátenom rozkaznom konaní. ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to. ale v rámci disciplinárneho konania podľa osobitných zákonov upravujúcich ich právny status (osoby podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci. na ktoré sa vzťahujú výsady a imunity a ktoré nie sú trestané za priestupok. ktoré neplní povinnú školskú dochádzku. Páchateľa. ak páchateľ: a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (priamy úmysel) alebo .

na mieru zavinenia. ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. z. dokonaný priestupok. že ho poruší alebo ohrozí. Pokutu možno uložiť do 1 000 Sk. a ak ide o činnosť. že jej ďalší výkon nie je potrebný. Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno po uplynutí polovice času výkonu tejto sankcie upustiť. či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. zákaz činnosti možno uložiť. Členenie na 2 základné formy zavinenia vychádza z existencie alebo absencie uvedených zložiek. c) zákaz činnosti. O upustení sa môže rozhodnúť aj na základe žiadosti páchateľa. pokus sa trestá len výnimočne (napr. a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou. Za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie. bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel) Zavinenie sa teda konštruuje na intelektuálnej zložke (vedieť) a na vôľovej zložke (chcieť). že trestný je len dokonaný čin. Skúmanie formy a stupňa zavinenia je významné pri ukladaní a výmere sankcie (trestu) za priestupok. po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať. Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť.b) vedel. Zákaz činnosti možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti tohto zákona alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený. Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. d) prepadnutie veci. V oboch prípadoch ide o vývojové štádiá deliktu. Sankcia je opatrenie štátneho donútenia ukladané príslušnými správnymi orgánmi za priestupok jeho páchateľovi. na okolnosti. ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. Prepadnutie veci možno uložiť. 40. a pre prípad. Ich nepostihnuteľnosť v priestupkovom práve znamená. alebo bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec . 372/1990 Z. za ktorých bol spáchaný. V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 1 000 Sk. ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou. Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku. Na rozdiel od trestného práva priestupkové právo nepozná prípravu na priestupok. ak páchateľ priestupku spôsobom svojho života preukázal. najdlhšie na dva roky. a v rozkaznom konaní do 4 000 Sk. Do času zákazu činnosti sa započítava čas. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. na pohnútky a na osobu páchateľ. pričom mu pôsobí určitú ujmu a súčasne vyslovuje morálne odsúdenie jednak priestupku a jednak jeho páchateľa. b) pokutu. ak vec patrí páchateľovi a bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená. Súčasťou subjektívnej stránky sú popri zavinení fakultatívne znaky. ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu. ktorými sú pohnútka (psychický podnet ku spáchaniu priestupku) a cieľ (čo sledoval páchateľ spáchaním priestupku). o priestupkoch v znení neskorších predpisov Sankcia je právnym následkom priestupku. ako aj na to. pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. Vymenujte a charakterizujte sankcie a ochranné opatrenia podľa zákona č. najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky. pri priestupku proti majetku). ak neustanovuje osobitná časť tohto zákona alebo iný zákon vyššiu pokutu.

Iným správnym deliktom FO je spravidla zavinené protiprávne konanie FO. za ktoré správny orgán ukladá sankciu ustanovenú zákonom. že sa takáto vec zhabe. ak napĺňajú jeho pojmové znaky a znaky skutkovej podstaty. uplynuli dva roky. Iné správne delikty FO možno členiť na 3 skupiny: správne delikty zamestnancov správne delikty osôb oprávnených na podnikanie alebo výkon kvalifikovanej činnosti tzv. v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje alebo konajú verejné telovýchovné. Obmedzujúce opatrenie musí byť primerané povahe a závažnosti spáchaného priestupku. Netvoria homogénnu skupinu deliktov. ak nejde o trestný čin. Správnym deliktom sú len vtedy. ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku. Obmedzujúce opatrenie spočíva v zákaze navštevovať určené verejne prístupné miesta a miestnosti. alebo nepatrí páchateľovi priestupku a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb a lebo majetku alebo iný všeobecný záujem. Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika. ktoré má znaky priestupku. ak nejde o trestný čin. Prepadnutie veci nemožno uložiť. Iné správne delikty fyzických osôb postihované na základe zavinenia Popri priestupku. ktorého nemožno za priestupok stíhať. Vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika. Ak nebolo uložené prepadnutie veci. športové alebo kultúrne podujatia. b) zhabanie veci. za ktoré ukladá orgán verejnej správy (správny orgán) sankciu ustanovenú v zákone. 41.v porovnaní so správnymi a vykonávateľov kvalifikovaných činností deliktmi podnikateľov . priestupku proti verejnému poriadku a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. ak od konania. ktorého znaky ustanovujú osobitné zákony.získanú priestupkom. ktorého znaky sú uvedené v osobitných zákonoch. správnom disciplinárnom delikte a správnom poriadkovom delikte je FO zodpovedná tiež za iné správne delikty.subjektívnou stránkou . O zhabaní veci nemožno rozhodnúť. Ochrannými opatreniami sú: a) obmedzujúce opatrenie.subjektom – v porovnaní so správnymi deliktmi PO . možno ho uložiť len spolu so sankciou a najdlhšie na jeden rok. Ide o delikty odlišujúce sa svojimi znakmi: . možno rozhodnúť. ak patrí páchateľovi. Možno ho uložiť páchateľovi priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami. zvyškové správne delikty postihované na základe zavinenia postihované bez ohľadu na zavinenie Ďalšie členenie: Postihované na základe zavinenia Správnym deliktom FO postihovaným na základe zavinenia je zavinené protiprávne konanie FO.

ak má deliktuálnu spôsobilosť. odlišný procesný režim postihu. špecifikovaný svojím postavením vo vzťahu k PO. pretože spáchanie deliktu sa tu viaže na zamestnanecký vzťah k PO alebo na iné podmienky.. okruh SO oprávnených delikt prejednať. na úseku vodného a lesného hospodárstva. V prípade možného prekrývania znakov deliktov oboch spomenutých druhov má prednosť postih za iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných zákonov. ktorej predmetu sa porušená povinnosť týka.) skupina – správne delikty FO. vedúci pracovník.) Správne delikty. postihovanom na základe zavinenia. ktorú predstavuje zákon o priestupkoch. životného prostredia atď. Tieto delikty prejednávajú správne orgány v právnom konaní bez odchýlok ustanovených všeobecnou právnou úpravou priestupkov. Zodpovednosti podliehajú FO vystupujúce ako podnikatelia alebo prevádzkovatelia kvalifikovaných činností. Tieto správne delikty majú veľa spoločných znakov s priestupkami. pre ktoré sú správne delikty FO vynímané spod režimu priestupkového práva Na postih deliktov sa nevzťahuje právny režim priestupkového práva. postih poistenia podľa právnej úpravy zdravotného poistenia. Správne delikty FO postihované na základe zavinenia majú legislatívne vyjadrenie v mnohých právnych predpisoch upravujúcich vzťahy pri výkone jednotlivých úsekoch verejnej správy. ktorý je pri inom správnom delikte FO. Zavinenie sa neskúma a fyzická osoba sa trestá na základe princípu objektívnej zodpovednosti. ale nie sú ani disciplinárnymi deliktmi. funkcionár atď. Zákon o priestupkoch takéto obmedzenie osobnej pôsobnosti zákona nepozná. ktorého protiprávne konanie spočíva v porušení povinností daných jeho postavením Tieto delikty vznikajú napr. ktorých postih je vyňatý z režimu priestupkového zákona napr. druh a výška sankcie.v porovnaní so správnymi disciplinárnymi alebo poriadkovými deliktmi dôvody. Uvedené správne delikty nemajú definičné znaky priestupku. Jediným . ochrany ovzdušia. Ostatné odlišnosti sú napr. lehoty na zánik trestnosti deliktu. ktoré s disciplinárnymi deliktmi nesúvisia. 42. Vzhľadom na platnú právnu úpravu možno rozlíšiť 2 základné skupiny správnych deliktov FO postihovaných na základe zavinenia: 1. ktorých subjektom je zamestnanec PO napr. podľa zákona o lotériách a iných podobných hrách. Sú postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie. Základný rozdiel medzi priestupkom a iným deliktom je v subjekte. Priestupcom môže byť ktorákoľvek FO.- objektívnou stránkou . 2. Správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb postihované bez ohľadu na zavinenie FO: Postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie Pri správnych deliktoch FO postihovaných zásadne bez ohľadu na zavinenie ide o protiprávne konanie FO oprávnenej na výkon činností. pretože nie sú v zákonoch výslovne označené ako priestupky.

a to ako celok. že PO vzniknutej zo zákona vzniká jej deliktuálna spôsobilosť dňom nadobudnutia účinnosti zákona. dňom zápisu do OR. Z praktického hľadiska hľadanie skutočného vinníka a dokazovanie jeho viny je pri výkone rôznych vysoko špecializovaných činností PO alebo podnikajúcej FO veľmi ťažké a zdĺhavé. pretože zavinenie je stav vedomia a vôle. ktorou je PO ako celok. zamestnanec. ktorá za PO konala alebo mala konať. Od ostatných správnych deliktov sa tieto delikty odlišujú znakom zodpovednej osoby. ide o tzv. To znamená. že FO – podnikateľ zodpovedá za správny delikt vtedy. Zákony väčšinou upravujú zodpovednosť PO za správne delikty spoločne so zodpovednosťou podnikajúcich FO. súhlasu. Preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti. odkedy je oprávnená podnikať (na základe koncesie. Každá PO má deliktuálnu spôsobilosť. Podnikajúca FO má deliktuálnu spôsobilosť odo dňa. Sú postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie. To znamená. PO. ktorá sa povinne zapisuje do OR. konateľ alebo člen PO. Charakteristické črty  subjektom správneho deliktu môže byť len osoba. povolenia). členovia a pod. ktorá má deliktuálnu spôsobilosť (spôsobilosť na protiprávne konanie). naviac v rôznom pracovnom postavení. rozhodujúce je protiprávne konanie a jeho následky.hľadiskom. V zákonoch možno nájsť ich spoločnú právnu úpravu v ustanoveniach s názvom správne delikty. Ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa. Za porušenie právnych povinností uložených PO zodpovedá FO. Nepožaduje sa preukázať zavinenie FO. Pojem PO náš právny poriadok nedefinuje. Spôsob vzniku a zániku PO upravujú zákony. jednotky územnej samosprávy a iné subjekty o ktorých to ustanoví zákon. okrem výnimiek.  na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu PO sa teda tiež vyžaduje. OZ obsahuje len ich neúplný výpočet t.. Deliktuálna spôsobilosť PO sa spája s jej existenciou. sankcie a pod.  k subjektívnej stránke správneho deliktu PO je potrebné uviesť. účelové združenie majetku. pričom zavinenie nie je rozhodujúce. ktorý môže mať len FO. ktorých prostredníctvom PO koná. aby konanie naplnilo jednak všeobecné znaky (protiprávnosť konania. Ak je subjektom správneho deliktu podnikajúca FO. PO takéto obmedzenie v zákone nemá. Správnym deliktom PO je protiprávne konanie PO. nie teda FO – ich zamestnanci. iné správne delikty. existencia . Súčasná právna úprava správneho trestania PO obsahuje len zriedkavo správne delikty výlučne právnických osôb. bez ohľadu na to. hovoriť o zavinení v tom istom zmysle ako u FO. ktoré sa musia posudzovať zásadne rovnako ako obdobné konanie PO. ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou. zákony pri úprave zodpovednosti za správny delikt kladú dôraz na charakter činnosti. združenie FO alebo PO. ak sa ho dopustí pri výkone podnikateľskej činnosti alebo v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou. ak činnosť vykonávajú viaceré osoby. ktoré odlišuje takýto správny delikt od priestupku je výkon určitej kvalifikovanej činnosti. Zavinenie teda nie je pojmovým znakom správneho deliktu PO. objektívnu zodpovednosť a to absolútnu. ktorá zastupuje PO navonok. že u PO nemožno.j. či v jej mene alebo aj bez poverenia koná štatutárny orgán.

napr. jednak znaky charakterizujúce objekt. O správnych deliktoch PO rozhodujú správne orgány v správnom konaní. odvetvie VS (napr. Správne disciplinárne delikty sa odlišujú od ostatných správnych deliktov najmä v tom. spravidla pevnou hornou hranicou. Menej častými trestami sú prepadnutie veci a zákaz činnosti. V niektorých prípadoch súčasťou výroku o sankcii je výrok o pokute a zároveň výrok o povinnosti odstrániť protiprávny stav alebo obnoviť pôvodný stav (pod hrozbou ďalšej pokuty v prípade nesplnenia tejto povinnosti). neoprávnená výroba. zamorenie pitnej vody)  objektom zmiešaných správnych deliktov sú záujmy chránené konkrétnymi zákonmi upravujúcimi určitú oblasť.). Možný je prísnejší trest pri opakovanom správnom delikte. ▪ objektívna stránka zmiešaných správnych deliktov (sú to delikty. objektom správneho deliktu na úseku horskej služby je záujem na bezpečnosti osôb v horských oblastiach). Tieto lehoty sú prekluzívne a preto nemôžu byť predĺžené rozhodnutím správneho orgánu. Objektívna stránka spočíva v protiprávnom konaní a jeho následkoch. že ich postihom sa chráni riadny výkon verejnej služby a s tým súvisiaca disciplína. 43. porušenie právnych predpisov. pokiaľ ide o začatie konania. Preto kodifikácia tu nie je možná. trestnosť ustanovená zákonom). len výnimočne aj iná sankcia. Za disciplinárne delikty správno-právneho charakteru sa považujú preto. Správne disciplinárne delikty Správny disciplinárny delikt je deliktom FO..zodpovednej osoby. následok protiprávneho konania môže byť vymedzený bez špecifikovania aktívneho protiprávneho konania (opomenutie povinnosti. že porušená povinnosť súvisí s príslušnosťou FO k určitej organizácii. Lehoty na uplatnenie trestu Zánik trestnosti sa najčastejšie spája s uplynutím 1-ročnej subjektívnej a 3-ročnej objektívnej lehoty. Výška pokuty je najčastejšie určená sadzbou sankcie. pričom platí zásada oficiality. Protiprávnosť konania PO môže byť APN vymedzená ako protiprávny spôsob konania ako konanie. profesijná etika. ktoré je v rozpore s APN. iným spôsobom (napr. násobkom predchádzajúcej pokuty. že:  objektívna stránka ako znak skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu je konanie spočívajúce v porušení právnych povinností súvisiacich s výkonom verejnej služby. objektívnu stránku. subjektívnu stránku deliktu. . subjekt. Špecifikum tohto druhu deliktu spočíva v tom. Správny orgán koná a rozhoduje o správnom delikte podľa správneho poriadku. ktorých skutkové podstaty upravujú osobitné zákony spoločne pre PO aj pre FO – podnikateľov a pri ktorých je totožný proces správneho trestania) je formulovaná vo vyše 200 zákonoch. Sankcie Sankciou za správny delikt je spravidla pokuta. resp. prostredníctvom percentuálneho prepočtu vo vzťahu k určitej sume..

že jedno protiprávne konanie napĺňa skutkovú podstatu jednak priestupku. Protiprávne konanie. prípadne služby v ozbrojených silách.č. zamestnanca v štátnej správe a jeho služobným úradom). Druhom správnych deliktov sú disciplinárne delikty. študenta vysokej školy a vysokou školou. ktoré sú v osobitných právnych vzťahoch k určitej ustanovizni. Ide o FO. v pracovnoprávnych vzťahoch medzi zamestnávateľom a zamestnancom – tu sa napr. napr. Správne poriadkové delikty . Povahu správneho deliktu majú len verejnoprávne disciplinárne delikty (a nimi nie sú disciplinárne delikty členov družstiev. kým o nich rozhoduje disciplinárny orgán subjektu alebo vykonávateľa verejnej správy ktorému zákon zveruje disciplinárnu právomoc (napr. ich vykonávateľov. a zásadne sa pripúšťa postih za oba druhy deliktov. ide o právny vzťah zubného lekára stomatológa a Slovenskej komory zubných lekárov. nemôže byť zároveň priestupkom. s osobitnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi práve z tohto vzťahu (napr.  objektom je riadny výkon verejnej služby vrátane štátnej služby a s tým súvisiaca služobná disciplína. Správnymi disciplinárnymi deliktmi nie sú disciplinárne delikty poslancov NR SR a podľa niektorých autorov ani disciplinárne delikty sudcov. a teda nepostupuje sa pri jeho postihu podľa právneho režimu priestupkového práva. vnútorná disciplína a poriadok. Verejnoprávny delikt v oblasti štátnej správy je spojený s inštitútom štátnej služby. o správnom konaní. ktoré sú vnútornými predpismi subjektov správy. resp. 44.  subjektívna stránka je založená na zavinení Právna zodpovednosť za disciplinárny delikt nie je právnym inštitútom iba správneho práva. t. pretože tieto sa svojím objektom odlišujú.j. advokáta a Slovenskej advokátskej komory. Podrobnejšie sa postup pri ukladaní disciplinárnych trestov (opatrenia. zakladajúce znaky skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu. V tomto prípade neplatí zásada ne bis in idem. Popri poriadku vo vnútorných vzťahoch vystupuje do popredia profesijná etika upravená v etických kódexoch pre osoby pôsobiace v právnych vzťahoch k určitej ustanovizni. Súčasťou zákonov je postup pri uplatňovaní tejto administratívnoprávnej zodpovednosti. Postih týchto druhov správnych deliktov nie je upravený jednotne ale je upravený vo viacerých osobitných zákonoch.71/1967 Zb. konanej na základe brannej povinnosti. Ak zo zákona nevyplýva niečo iné. hoci majú nepochybne verejnoprávny charakter. Uplatňuje sa v rôznych právnych vzťahoch. politických strán alebo občianskych združení). môže dôjsť k situácii. postupuje podľa Zákonníka práce. výnimočne so subsidiárnym využitím všeobecnej právnej úpravy správneho konania z. jednak skutkovú podstatu disciplinárneho deliktu. je ním zásadne príslušník uvedenej organizácie. podľa notárskeho poriadku disciplinárnu právomoc Notárskej komory voči notárom uplatňuje jej disciplinárny orgán a to prezídium tejto komory). sankcie) ustanovuje v disciplinárnych poriadkoch. subjekt je vždy špeciálny.

pretože postih prichádza do úvahy len vtedy. že zodpovedná osoba nesplní procesnú povinnosť spôsobom ustanoveným v zákone Subjektom je najčastejšie FO Subjektívna stránka Subjektívna stránka t. obchodnou inšpekciou. hranica sankcie. zavinenie.Správny poriadkový delikt je procesným deliktom. Správny orgán môže uložiť poriadkovú pokutu i opakovane.zhrnutie  zásada oportunity  možnosť opakovaného uloženia sankcie  možnosť zníženia alebo odpustenia poriadkovej pokuty  dodatočné splnenie povinnosti vylučuje uloženie poriadkovej sankcie . pri ukladaní poriadkovej pokuty na niektorých úsekoch výkonu štátneho dozoru niektorým štátnymi inšpekciami napr. tie ktoré upravujú výkon správneho dozoru subsidiárne použitie správneho poriadku Správny poriadkový delikt nie je všeobecne právne upravený. V niektorých prípadoch zákony počítajú s možnosťou odpustiť alebo znížiť uloženú poriadkovú sankciu. zákona o kontrole. Ďalším špecifikom je. inšpekciou životného prostredia. Právna úprava SPD upravuje celý rad zákonov. prípadne jeho účelu. v trestnom poriadku. že dodatočné splnenie právnej povinnosti vylučuje uloženie poriadkovej sankcie. narušovaní. Skutkové podstaty týchto deliktov sú predmetom úpravy mnohých zákonov. v rámci ktorého sa uplatňuje. že uloženie sankcie je právom správneho orgánu a nie povinnosťou. zákonov reglementujúcich postavenie a oprávnenia inšpekcií a pod. Sankcia tu plní funkciu zabezpečiť priebeh a účel procesu. ak osoba nesplnila procesnú povinnosť uloženú právnym predpisom. alebo v neposkytnutí potrebnej súčinnosti so správnym orgánom tým. najmä. alebo v sťažovaní priebehu správnoprávneho. Len výnimočne sa vyžaduje napr. rozhodovacieho procesu. So správnymi poriadkovými deliktmi je možné stretnúť sa aj v iných odvetviach práva napr. Špecifiká . to znamená. napríklad správneho poriadku. SPD sa prejednáva vždy na základe zásady oportunity. Skutková podstata Objektom je ochrana pred porušovaním povinností vyplývajúcich z procesnoprávnych predpisov vo VS Objektívna stránka spočíva v marení. Sankcia Správny poriadkový delikt sa prejednáva vždy na základe zásady oportunity. nie je pri poriadkovom delikte rozhodujúce – neskúma sa.j. OSP. Na zodpovednosť stačí samotný fakt porušenia povinnosti. pričom sa ustanovuje max.

z. primerané finančné zadosťučinenie. Podľa čl. 3 a čl. priznať tomu. 46 každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu. ktorú ústava a zákony v určitom rozsahu zverujú subjektom neštátneho charakteru vo veciach správy verejných záležitostí (predovšetkým subjektom územnej samosprávy) je od štátnej moci v istom zmysle odvodená a nemôže s ňou byť v rozpore. s náhradou za škodu alebo ušlý zisk. orgán záujmovej samosprávy. Zodpovedné subjekty (štát. koho práva boli porušené. orgán územnej samosprávy. 127 Ústavný súd môže svojím rozhodnutím. vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti za škodu.nedostavenie sa pred správny orgán . ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. Ústavný súd SR môže poškodenému priznať primerané finančné zadosťučinenie. 45. Zákon č.z.z. : . Orgánom verejnej moci je podľa tohto zákona štátny orgán. Nemožno ho stotožniť s odškodným. Pojem výkon verejnej moci vymedzuje tento zákon ako rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach. Za škodu spôsobenú pri výkone územnej samosprávy orgánmi územnej samosprávy objektívne zodpovedá obec alebo samosprávny kraj. 514/2003 Z. Zákon č. Tejto zodpovednosti sa nemôžu zbaviť (absolútna zodpovednosť). Verejná moc sa člení na štátnu moc a ostatnú verejnú moc. Primerané finančné zadosťučinenie nemôže byť ekvivalentom ušlej mzdy a odmien.poskytnutie nepravdivých údajov . 514/2003 Z. verejnoprávna inštitúcia. obce. Podľa čl.neposkytnutie potrebnej súčinnosti . Vysvetlite pojmy nezákonnosť a nesprávnosť vo verejnej správe Ak sa orgán verejnej moci dopustí nesprávneho úradného postupu alebo rozhodne nezákonne a spôsobí škodu. Právna úprava Súčasnú právnu úpravu predstavujú č. 127 ods. ruší alebo inak sťažuje výkon kontroly (odmieta súčinnosť)uložiť poriadkovú pokutu do 10 tis. iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. že za škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy objektívne zodpovedá štát. samosprávne kraje) zodpovedajú za škodu spôsobenú pri výkone VS: . zavinenie nie je rozhodujúce SPD sú napr. FO alebo PO. Táto ostatná verejná moc.nevydanie veci dôležitej pre konanie Príklad: Živnostenský úrad môže kontrolovanej osobe ktorá marí. PCHZ a povinnostiach FO alebo PO. 4 Ústavy SR a zákon č. To znamená. 514/2003 Z. ktorým vyhovie sťažnosti. Sk aj opakovane. 46 ods. Pojem verejná moc zahŕňa i verejnú správu. upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

teda vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov (v prípadoch hodných osobitného zreteľa sa splnenie tejto podmienky nevyžaduje) Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má: účastník konania. zbytočné prieťahy v konaní alebo iné nezákonné zásahy do práv. 514/2003 Z. komu nezákonným rozhodnutím vznikla škoda. 514/2003 Z. ktoré je právoplatné b) rozhodnutie musí byť zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom (táto podmienka neplatí. ktoré potvrdzujú prieťahy v konaní na úrovni vnútroštátnych orgánov verejnej moci vrátane orgánov VS: Za vzniknutú škodu zodpovedá štát. PCHZ a povinnostiach vo veciach štátnej správy. za nesprávny úradný postup považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej správy urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v ustanovenej lehote. teda rozpor rozhodnutia nielen so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je: a) existencia rozhodnutia. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní. ale aj s medzinárodnými zmluvami. rozumie sa ňou protiprávnosť.z. komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. nečinnosť orgánu VS pri výkone VS. ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní aj ten.ten. PCHZ FO a PO. Nie je v záujme štátu vyčkávať na rozhodnutia ústavného súdu alebo európskych súdnych inštitúcií. jednak zákon č. aby sa zabránilo prieťahom v konaní s účastníkmi konania a aby rozhodnutia boli vydávané v ustanovených zákonných lehotách. Zdôrazňuje sa tak požiadavka.z.- nezákonným rozhodnutím nesprávnym úradným postupom Takýto rozsah zodpovednosti vymedzuje jednak ústava. 514/2003 Z. Nezákonné rozhodnutie Zákon č. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má: . nezákonnosť výslovne nedefinuje. Ide o objektívnu zodpovednosť pri: . nariadeniami a smernicami EÚ. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní Nesprávny úradný postup Zákon č. hoci s ním ako s účastníkom konania konané malo byť ten. s kým nebolo konané ako s účastníkom konania. Zahrnutie zbytočných prieťahov v konaní do pojmu nesprávny úradný postup má umožniť riešenie mnohých sporov už na vnútroštátnej úrovni a nie pred ESĽP. Najčastejším prípadom nesprávneho úradného postupu orgánu ŠS je porušenie procesnoprávnych noriem upravujúcich jeho konanie o právach. ak orgán verejnej správy prekročil svoju právomoc vydaným rozhodnutím) c) podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu zo strany oprávnenej osoby.z.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (všeobecná právna úprava). Orgány verejnej moci pri plnení svojich úloh niekedy zasiahnu aj do majetkových práv FO a PO v súlade so zákonom a v jeho medziach. 514/2003 ako k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone VS. o vyvlastnenie alebo o nútené obmedzenie vlastníckeho práva. . Môže ísť napr. Náhrada škody alebo inej ujmy pripadá do úvahy aj v týchto prípadoch.nezákonných zatknutiach.z. 46 Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu. b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len územná samospráva) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. náhradu v súvislosti s vykonávaním opatrení vyhlásených pri mimoriadnych udalostiach a vo viacerých ďalších prípadoch.nezákonných rozhodnutiach.rozhodnutí o treste. V niektorých prípadoch je zásahom VS nezákonné rozhodnutie alebo nezákonný (nesprávny) postup orgánu VS. iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Niekedy zákony. Náhrada škody v týchto prípadoch podlieha verejno-právnej regulácii. musí nasledovať náhrada primeraná zásahu VS. 514/2003 Z. ktorým vyhovie sťažnosti. 314/2001 Z. ochrannom opatrení alebo rozhodnutí pri väzbe. Zodpovednosť za výkon verejnej správy (všeobecná charakteristika) Právna úprava Ústava SR Čl. Tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. . priznať tomu. . Čl. Zákon č. Niektoré zákony upravujú podmienky náhrady za vecnú pomoc (§ 51 zákona č.). ktoré obsahujú ustanovenia o zodpovednosti za škodu. zadržaniach alebo iných pozbaveniach slobody. c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. 127 Ústavný súd môže svojím rozhodnutím. zodpovednosť za výkon VS Výkonom VS možno zasiahnuť do právnej sféry FO i PO len na základe zákona. vymedzujú vzťah k zákonu č. Ak sa zasiahne do majetkovej sféry osôb.. Výkon VS. koho práva podľa odseku 1 boli porušené. keď škoda alebo iná ujma vznikla zákonným postupom VS. primerané finančné zadosťučinenie. . 46.nesprávnom úradnom postupe. z.

. 3. čím sa má zabrániť zneužívaniu právomoci vykonávanej vo verejnom záujme Uplatňujú ju súdy . Táto zodpovednosť sa musí uplatňovať vždy. . keď sú splnené zákonom stanovené podmienky bez ohľadu na to. inštrukcie. ale aj voči jej funkcionárom – konajú teda v mene VS a disponujú verejnou mocou. alebo inak označované osoby pôsobiace vo VS Subjekty vyvodzujúce právnu zodpovednosť a) subjekty pôsobiace vo vnútorných vzťahoch VS ( minister. .j. alebo vo VS. starosta ) b) subjekty mimo VS (všeobecný súd voči verejnému činiteľovi. Zodpovedné osoby Zodpovednými osobami sú: osoby činné vo VS. ktorá mu v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh bola zverená (napr.). či ide o orgán štátu alebo neštátny subjekt VS. pokyny . služobné príkazy. ak v rámci plnenia úloh VS používa právomoc. zamestnanci v ŠS. t.pri priestupku uplatňujú správne orgány. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom Predmetom ďalšieho výkladu je už len zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone VS len v prípadoch nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu orgánu VS. služobných povinností vyplývajúcich jednak z právnych predpisov. pokarhanie. NR SR voči vláde ) Druhy právnej zodpovednosti 1. úradné osoby. Verejným činiteľom je volený funkcionár alebo zodpovedný pracovník OŠS a samosprávy.( materiálne i nemateriálne ) 2.. Možno ju uplatniť voči: • štátnym zamestnancom • zamestnancom subjektu VS Jej základom je disciplinárny delikt -zavinené protiprávne konanie narušujúce služobnú disciplínu..Zodpovednosť za výkon VS je právna zodpovednosť za zákonný a správny výkon VS. Disciplinárna zodpovednosť Jej vznik je založený porušením disciplíny. Trestný zákon jednak : a) poskytuje ochranu verejným činiteľom prostredníctvom skutkovej podstaty TČ útoku na VČ b) ochraňuje spoločnosť prostredníctvom skutkovej podstaty TČ zneužívania právomoci VČ. Preto majú v porovnaní s inými občanmi zvýšenú trestnú zodpovednosť. matrikár). funkcionári VS.. hmotný postih pozastavenie služobného postupu. Trestnoprávna zodpovednosť Uplatňuje sa nielen voči zamestnancom VS. jednak z vnútorných normatívnych a individuálnych správnych úkonov (vnútorné predpisy. Disciplinárne tresty (sankcie): písomné napomenutie.

ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci. Pri objektívnej zodpovednosti za škodu zákony ustanovujú prípady. Takýto druh zodpovednosti za škodu sa označuje ako absolútna objektívna zodpovednosť. napr. . Vo veci náhrady škody. že vznik škody nezavinil (vyvinenie. liberačných dôvodov. . ak preukáže. Ak zákon pre zodpovedný subjekt neustanovuje žiaden dôvod liberácie. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodovaním orgánov VS je jedným z druhov právnej zodpovednosti (ďalšie sú už spomínaná trestnoprávna zodpovednosť a disciplinárna zodpovednosť a i. koná v mene štátu. zodpovednosti za škodu sa zbaviť nemožno. Všeobecnými kritériami vzniku zodpovednosti za škodu sú tieto 4 kritériá: • • • • protiprávny úkon. Za škodu zodpovedá štát alebo obec či samosprávny kraj podľa toho. To znamená. že aj objektívnej zodpovednosti sa možno zbaviť (liberácia). avšak len preukázaním tzv. zadržaniach alebo iných pozbaveniach slobody. v ktorých napriek splneniu uvedených kritérií zodpovedný subjekt za vzniknutú škodu nezodpovedá. či škoda bola spôsobená nezákonným výkonom štátnej správy alebo územnej samosprávy. Na princípe absolútnej objektívnej zodpovednosti za škodu sa konštruuje verejnoprávna zodpovednosť štátu a v súčasnosti aj obcí a samosprávnych krajov.nezákonných rozhodnutiach. Ide o objektívnu zodpovednosť pri: . . pričom nie je podstatné.) za výkon VS. Za vzniknutú škodu zodpovedá štát.rozhodnutí o treste.nezákonných zatknutiach.Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone VS je osobitným druhom verejnoprávnej zodpovednosti. ochrannom opatrení alebo rozhodnutí pri väzbe. či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nezavinil Pri subjektívnej zodpovednosti sa zodpovedný subjekt zbaví zodpovednosti.nesprávnom úradnom postupe. Spolu s ostatnými druhmi právnej zodpovednosti tvorí systém právnych záruk zákonnosti vo VS.: . exkulpácia). Systém právnych záruk sa môže efektívne kombinovať s etickými a politickými aspektmi zodpovednosti. prípadne škodová udalosť vznik škody príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus) zavinenie Zodpovednosť za škodu môže byť: a) subjektívna – na jej uplatnenie sa vyžaduje splnenie všetkých 4 všeobecných kritérií b) objektívna – na zodpovednosť postačuje splnenie prvých troch všeobecných kritérií. ktoré ustanovuje priamo zákon.

keď štát nemá právo na regresnú náhradu voči orgánu územnej samosprávy. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sa spája s väčším množstvom aktivít orgánov verejnej moci. sa riadil nesprávnym . Zákon č. keď ide o výkon samosprávnych aktivít. Vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy koná: a) starosta obce. s kým nebolo konané ako s účastníkom konania. ktorá bola spôsobená a) nezákonným rozhodnutím alebo b) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone územnej samosprávy Osobitne je upravený zodpovednostný vzťah k orgánom samosprávy. že ten. komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. upravuje tiež prípad.- Ministerstvo spravodlivosti SR (v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní. Za nesprávny úradný postup je možné považovať aj nečinnosť a prieťahy v konaní. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní. ak bolo nezákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy vydané preto. súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu) Ministerstvo vnútra SR (škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Pol. 514/2003 Z. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má: účastník konania. zboru) 47. aj keď s ním ako s účastníkom konania. ak škodu spôsobil orgán samosprávneho kraja. Nesprávny úradný postup nie je definovaný v zákone. kto ho vydal. na ktoré bol prenesený výkon štátnej správy a osobitne v prípadoch. ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní ten.z. Územná samospráva zodpovedá za škodu. že nesprávnym úradným postupom je porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. verejnoprávnych inštitúcií a ďalším subjektom. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci. Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten. ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov. konané ma byť ten. ak škodu spôsobil orgán obce b) predseda samosprávneho kraja. môže (na rozdiel od štátu nemusí) požadovať regresnú náhradu od osôb. ale z príslušných ustanovení je zrejmé.

Územná samospráva má právo na regresnú náhradu od štátu v prípade. 2.právnym názorom príslušného orgánu (napr. ak škodu spôsobil orgán obce. ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy. ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu. ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach. ktorá vznikla pri výkone štátnej správy. uplatňuje sa nárok na ministerstve spravodlivosti. súdu. c) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy. ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci. Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa. Je ním: a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. že orgán územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydal nezákonné rozhodnutie preto. ktorý v konaní zrušil takéto rozhodnutie. ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru. ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy. že sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. súdu). škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. ak 1. e) verejnoprávna inštitúcia. 514/2003 Z.z. ak škodu . a predseda samosprávneho kraja. 3. d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy. záujmová samospráva alebo právnická osoba. ktorý je výslovne uvedený v § 4 zákona č. vrátane ústavného súdu). právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Ak by nebolo možné určiť príslušnosť. ktorý v konaní zrušil rozhodnutie orgánu územnej samosprávy. Orgány konajúce v mene štátu Vo veci náhrady škody v mene štátu koná vždy vecne príslušný orgán. Orgány konajúce v mene územnej samosprávy Vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy v mene samosprávy koná starosta obce. keď bola uhradená celá náhrada škody.

spôsobil orgán samosprávneho kraja. To neplatí. ktorá začína plynúť odo dňa. keď sa poškodený dozvedel o škode. Všeobecnými kritériami vzniku zodpovednosti za škodu sú tieto 4 kritériá: • • • • protiprávny úkon. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. ak ide o škodu na zdraví. Pokonávka medzi poškodeným a príslušným orgánom musí obsahovať súhlasný prejav. akú náhradu škody poskytne žiadateľovi. ako aj dohodu o tom. či škoda vznikla. Predbežné prerokovanie sa môže skončiť uzavretím pokonávky o výške škody. v ktorom došlo . Právo sa musí uplatniť v 3-ročnej subjektívnej lehote. alebo márnym uplynutím 6-mesačnej lehoty. ktorá má byť poškodenému uhradená.na príslušnom orgáne konajúcom v mene štátu. alebo . ak ide o škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy (nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom). Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania. uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch. Procesný postup predbežného prerokovania nároku je upravený v zákone. Počas predbežného prerokúvania návrhu lehota na uplatnenie práva neplynie. Rozsah a spôsob náhrady škody Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Tento proces začína plynúť podaním písomnej žiadosti príslušnému orgánu. môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku súdnou cestou. Márne uplynutie lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody má za následok premlčanie práva. poškodená osoba musí svoj nárok na náhradu škody uplatniť: . v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a aj v konaní. prípadne škodová udalosť vznik škody príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus) zavinenie Predbežné prerokovanie návrhu Ak všetky uvedené kritériá vzniku zodpovednosti za škodu boli splnené. ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Je to aj jedna zo záväzných podmienok prípadného uplatnenia nároku na súde. ktorým mu bola spôsobená škoda.na starostu obce alebo na predsedu samosprávneho kraja (pri výkone územnej samosprávy) Predbežné prerokovanie nároku je obligatórne. V prípade. a v objektívnej 10-ročnej lehote od doručenia (oznámenia) rozhodnutia. ktoré vznikli poškodenému v konaní.

ktorý v konaní zrušil rozhodnutie orgánu územnej samosprávy. V takom prípade štát požaduje regresnú náhradu v cele výške: . Ústredná evidencia Ministerstvo financií Slovenskej republiky vedie ústrednú evidenciu žiadostí uhradených náhrad škôd.od verejnoprávnej inštitúcie a záujmovej samosprávy . sú povinné po jej uhradení uplatniť voči zodpovedným zamestnancom nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov (Zákonník práce – max. Regresná náhrada Právo na regresnú náhradu vznikne iba v prípade. ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov.od FO. súdu. kto ho vydal. Územná samospráva má právo na regresnú náhradu od štátu v prípade. zodpovedajú tieto osoby spoločne a nerozdielne. keď štát nemá právo na regresnú náhradu voči orgánu územnej samosprávy. sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. ktorý v konaní zrušil takéto rozhodnutie. Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy.k nesprávnemu úradnému postupu. Fyzické osoby a právnické osoby. že orgán územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydal nezákonné rozhodnutie preto. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. môže (na rozdiel od štátu nemusí) požadovať regresnú náhradu od osôb.od územnej samosprávy. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia.z. Neuhrádzajú sa náklady na predbežné prerokovanie návrhu. voči ktorým si štát uplatnil regresnú náhradu. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. keď bola uhradená celá náhrada škody. Do evidencie sa zapisuje: . že ten. upravuje tiež prípad. Nárok na regresnú náhradu vylučuje uplatnenie nároku na náhradu škody. že škoda bola uhradená. Tieto náklady by sa však mohli nahradiť ako príslušenstvo nároku na náhradu škody. Zákon č. do výšky 3-násobku priemernej mesačnej mzdy). súdu). vrátane ústavného súdu). ktorá jej bola zverená zákonom . Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa. ak škodu spôsobili orgány územnej samosprávy pri výkone verejnej moci v oblasti prenesenej štátnej správy Ak bol škoda spôsobená viacerými osobami.od PO. ak bolo nezákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy vydané preto. že sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. ktorá jej bola zverená zákonom . 514/2003 Z.

b) ak rozhodnutie bolo zrušené. komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. ako aj deklaratórne individuálne správne akty. Vnútroštátny prostriedok nápravy musí byť podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva teoreticky i prakticky efektívnym prostriedkom. Podmienky ak tento zákon neustanovuje inak. . že rozhodnutie. musí byť dostupný. Oprávnený subjekt právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania. V tomto prípade pôjde o rozpor nielen so zákonmi. pri osobitných druhoch konania (mimo správneho konania) je nevyhnutné sledovať všetky druhy opravných prostriedkov. c) spôsob a rozsah uplatneného nároku na náhradu škody. trestnoprávne a správnoprávne. ktorý rozhoduje o náhrade škody. ktorý koná v mene štátu. d) spôsob a rozsah uspokojenia nároku na náhradu škody. právo na náhradu škody má ten. ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Ad a) Existencia právoplatného rozhodnutia – môže ísť o rozhodnutie občianskoprávne. právo na náhradu škody má i ten. c) podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu zo strany oprávnenej osoby. Zákon zakladá zodpovednosť aj za také rozhodnutie. ako s účastníkom konania. Súd. je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Ad b) Rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť – základnou podmienkou nároku na náhradu škody je okolnosť. Predpokladom úspešného uplatnenia náhrady škody pre nezákonnosť je: a) existencia individuálneho právneho aktu. musí byť schopný zabezpečiť nápravu vo veci sťažovateľa. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní. ale aj s medzinárodnými zmluvami. b) spôsob. ak právoplatné rozhodnutie. bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. ktorý je právoplatný. Ad c) Podanie riadneho opravného prostriedku – prichádzajú do úvahy všetky druhy opravných prostriedkov vo všetkých konaniach. komunitárnym právom a pod. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní. ktorým bola spôsobená škoda bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy. alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. akým škoda vznikla. V oblasti verejnej správy ide tak o konštitutívne.a) príslušný orgán podľa. konané malo byť. ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc. aj keď s ním. ktorým bola škoda spôsobená. že v rozhodovacích procesoch vo verejnej správe. V prípade aktov nulitných by sa mohol využiť nesprávny úradný postup. s kým nebolo konané ako s účastníkom konania. Osobitne je potrebné zvýrazniť.

z. možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy.).- právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (všeobecná právna úprava). primerané finančné zadosťučinenie. 127 Ústavný súd môže svojím rozhodnutím. b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len územná samospráva) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. 514/2003 Z.nezákonných rozhodnutiach. iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. ktoré obsahujú ustanovenia o zodpovednosti za škodu. Zákon č. . koho práva podľa odseku 1 boli porušené. . - !!! Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci. c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť. ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Čl. ktorým vyhovie sťažnosti. ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. 314/2001 Z.nezákonných zatknutiach. Tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. priznať tomu. Za vzniknutú škodu zodpovedá štát. Niekedy zákony. Ide o objektívnu zodpovednosť pri: . vymedzujú vzťah k zákonu č. Niektoré zákony upravujú podmienky náhrady za vecnú pomoc (§ 51 zákona č. 514/2003 ako k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone VS. z. ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím. ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc. 46 Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu. možno nárok uplatniť aj vtedy. náhradu v súvislosti s vykonávaním opatrení vyhlásených pri mimoriadnych udalostiach a vo viacerých ďalších prípadoch. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej správy a predpoklady úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody Právna úprava Ústava SR Čl. ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. zadržaniach alebo iných pozbaveniach slobody. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní. ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov.!!! 48. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje.

Regresná náhrada Právo na regresnú náhradu vznikne iba v prípade. Právo sa musí uplatniť v 3-ročnej subjektívnej lehote. Pokonávka medzi poškodeným a príslušným orgánom musí obsahovať súhlasný prejav. ochrannom opatrení alebo rozhodnutí pri väzbe. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. že škoda bola uhradená. .rozhodnutí o treste. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. z.od verejnoprávnej inštitúcie a záujmovej samosprávy . ktorá začína plynúť odo dňa. v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a aj v konaní. ak ide o škodu na zdraví. To neplatí. ako aj dohodu o tom. Tieto náklady by sa však mohli nahradiť ako príslušenstvo nároku na náhradu škody. akú náhradu škody poskytne žiadateľovi. spôsob náhrady škody a regresná náhrada podľa zákona č. Neuhrádzajú sa náklady na predbežné prerokovanie návrhu. ktoré vznikli poškodenému v konaní. ktorá jej bola zverená zákonom . ktorá jej bola zverená zákonom . ktorá má byť poškodenému uhradená. Počas predbežného prerokúvania návrhu lehota na uplatnenie práva neplynie. keď sa poškodený dozvedel o škode. alebo márnym uplynutím 6-mesačnej lehoty. 49.od FO. môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku súdnou cestou. Rozsah a spôsob náhrady škody Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Márne uplynutie lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody má za následok premlčanie práva. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. V takom prípade štát požaduje regresnú náhradu v cele výške: . Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci Procesný postup predbežného prerokovania nároku je upravený v zákone. ak škodu spôsobili orgány územnej samosprávy pri výkone verejnej moci v oblasti prenesenej štátnej správy . v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu. a v objektívnej 10-ročnej lehote od doručenia (oznámenia) rozhodnutia.od PO. V prípade.od územnej samosprávy. Predbežné prerokovanie sa môže skončiť uzavretím pokonávky o výške škody. ktorým mu bola spôsobená škoda. či škoda vznikla. uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch. ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Predbežné prerokovanie návrhu.nesprávnom úradnom postupe. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania.. 514/2003 Z. Tento proces začína plynúť podaním písomnej žiadosti príslušnému orgánu. rozsah.

ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov. alebo nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu. upravuje tiež prípad. vrátane ústavného súdu). signalizujúcim stav deklarovaného právneho štátu v jeho reálnej podobe. Ústava SR neobsahuje ústavný článok. V čl. aby FO a PO sa mohli domôcť svojich práv. ústavný súd môže prikázať. komu bola spôsobená škoda nezákonným rozhodnutím. z ktorého vyplýva. ktorý by priamo riešil vymožiteľnosť práva. z ktorého vyplýva právo na náhradu škody každému. Zákon č. súdu). alebo orgánu verejnej správy. ak bolo nezákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy vydané preto. Územná samospráva má právo na regresnú náhradu od štátu v prípade. Vymožiteľnosť práva vo verejnej správe Aby SR bola právnym štátom nestačí iba deklarovať. Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa. sú povinné po jej uhradení uplatniť voči zodpovedným zamestnancom nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov (Zákonník práce – max. keď štát nemá právo na regresnú náhradu voči orgánu územnej samosprávy. 1 ústavy sa však deklaruje právo každého domáhať sa na nezávislom súde. ktorý v konaní zrušil takéto rozhodnutie. . Vymožiteľnosť práva je teda významným faktorom. Význam pre vymožiteľnosť práva v oblasti verejnej správy má čl. sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. voči ktorým si štát uplatnil regresnú náhradu. súdu. 2. 2. 3. že ak porušenie práv alebo slobôd FO alebo PO (vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv vyhlásených zákonom ustanoveným spôsobom) vzniklo nečinnosťou. Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. demokratický a právny štát a v právnych normách mať premietnuté princípy právneho štátu. že orgán územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydal nezákonné rozhodnutie preto.Ak bol škoda spôsobená viacerými osobami. Nárok na regresnú náhradu vylučuje uplatnenie nároku na náhradu škody. 514/2003 Z. Vymožiteľnosť práva nepriamo garantuje ústava aj článkom 48 ods. do výšky 3-násobku priemernej mesačnej mzdy). tým že je zvrchovaný. Fyzické osoby a právnické osoby. ktorý v konaní zrušil rozhodnutie orgánu územnej samosprávy. 50. zodpovedajú tieto osoby spoločne a nerozdielne. keď bola uhradená celá náhrada škody. 46 ods. alebo inom orgáne SR – teda aj na orgáne verejnej správy svojho práva. môže (na rozdiel od štátu nemusí) požadovať regresnú náhradu od osôb.z. kto ho vydal. ale príslušný štátny mechanizmus musí fungovať tak. vo veci konal. aby ten kto tieto práva alebo slobody porušil. že sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. V tejto súvislosti je významný aj článok 127 ods. že ten. kde sa ustanovuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 46 ods.

Pojem vymožiteľnosť práva je v porovnaní s pojmami hore uvedenými pojmom s najširším obsahom.vhodnejšie je použitie pojmu „vymožiteľnosť“ pretože to vyjadruje stav a nie proces ako „vymáhateľnosť“. ale až samotné dosiahnutie požadovaného stavu ▼▼▼ Vymožiteľnosť . Vynutiteľnosť . Ochraňujú teda práva a právom chránené záujmy adresátov VS Nečinnosť orgánov VS a vymožiteľnosť práva Prekážkou vymožiteľnosti práva v oblasti verejnej správy je nečinnosť orgánov. Z týchto troch pojmov je obsahovo najužší pojem vynutiteľnosť práva. Tento pojem sa frekventuje tam. Za nečinnosť treba považovať aj stav. s ktorými zákon spája povinnosť byť aktívny. ale aj ako povinnosť konať. ktorý tvoria právne prostriedky pôsobiace na ochranu adresátov VS pred nezákonnosťou VS. . napríklad v exekučnom konaní. keď orgánu verejnej správy vyplýva povinnosť konať z medzinárodnej zmluvy. má prednosť pred zákonom. ktorá vyplýva zo zákona. V právnom štáte nemôže byť cieľom proces. Kompetenciu orgánov treba chápať nielen ako oprávnenie konať. ale aj uskutočnenú realizáciu práva do právnych pomerov v oblasti VS. hoci nastali právne skutočnosti. ktorý je kompetentný konať.frekventuje sa tam. neraz aj s uplatnením donucovacej moci štátu. ak súd na základe obžaloby rozhodnutie orgánu VS zruší a vec vráti na nové konanie a správny orgán nekoná. ak orgán verejnej správy. Povinnosť konať mu vyplýva zo zákona. ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. kde dochádza k aplikácii práva za pomoci dovoleného priameho alebo nepriameho donútenia Vymožiteľnosť/vymáhateľnosť . Vo svojich pojmových znakoch zahŕňa nielen proces aktivít vedúcich k dôslednej realizácii platného práva ale aj uskutočnenú realizáciu práva do právnych pomerov v oblasti verejnej správy.najužší pojem . vymáhateľnosť a vynutiteľnosť práva bez ich bližšieho obsahového rozlíšenia. O nečinnosti hovoríme vtedy.Pojem vymožiteľnosť práva V oblasti verejného práva často v tých istých súvislostiach sa striedajú pojmy vymožiteľnosť. kde dochádza k aplikácií práva za pomoci dovoleného priameho alebo nepriameho donútenia. nekoná.systém právnych záruk dobrej správy. neraz aj s uplatnením donucovacej moci štátu . Orgán verejnej správy je nečinný aj vtedy. Nečinnosť je protiprávny stav – je to porušenie práva.zahŕňa proces aktivít vedúcich k dôslednej realizácii platného práva. ktoré sú kompetentné verejnú správu uskutočňovať.

ktorý by všeobecne určenú povinnosť konkretizoval a aplikoval na daný prípad. korupčná náchylnosť pracovníka verejnej správy. 12 a 13 ústavy povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. ktorý by všeobecne určené právo aplikoval na konkrétnom prípade v praxi.V zmysle čl. musia byť kompetencie jednotlivých jej orgánov presne vymedzené. vtedy ak sa uvedie námietka premlčania Preklúzia . keď platné právo stanoví povinnosť FO alebo PO.dochádza priamo k zániku práva → právo je nevymožiteľné 51. Základné príčiny nečinnosti orgánov verejnej správy  Nepresné (nedostatočné) vymedzenie kompetencie orgánov  Nedostatočná odborná úroveň a pracovná morálka pracovníkov orgánov verejnej správ  Nevyvodzovanie zodpovednosti za nečinnosť  Neefektívna právna regulácia Nepresné (nedostatočné) vymedzenie kompetencie orgánov Ak má verejná správa optimálne fungovať. ale nestanoví orgán. avšak vôbec neurčí kompetentný orgán. Obdobne k nečinnosti v oblasti verejnej správy dochádza vtedy. Preto permanentné vzdelávanie pracovníkov verejnej správy ako aj požiadavky na preukazovanie odbornej spôsobilosti významnou mierou prispievajú k vymožiteľnosti práva v oblasti verejnej správy. Nevyvodzovanie zodpovednosti za nečinnosť . napr.právo nezaniká. ale oslabuje sa jeho vymožiteľnosť. Nedostatočná odborná úroveň a pracovná morálka pracovníkov orgánov verejnej správy Dôvodom nečinnosti vo verejnej správe je niekedy nedostatočná odborná spôsobilosť pracovníka orgánu verejnej správy. odkladá nabok a venuje sa prípadom. medzinárodnou zmluvou a aproximačným nariadeným vlády. Na nevymožiteľnosť práva z dôvodu nečinnosti má vplyv aj nedostatočná pracovná morálka. ktorý orgán verejnej správy je príslušný konať. Nepresné vymedzenie kompetencie orgánov verejnej správy môže spôsobiť. s ktorými si po právnej stránke nevie rady. Často dochádza aj k negatívnym kompetenčným konfliktom. Nedostatočne odborne zdatný pracovník neraz pri aplikačných rozhodovacích procesoch prípady. v ktorých mu rozhodovanie nespôsobuje problém. Otázky určenia kompetentného orgánu majú byť upravené vždy kogentnými právnymi normami a to presne a jasne. Vzťah vymožiteľnosti práva k premlčaniu a k preklúzii Premlčanie . že v praxi privedie do omylu účastníkov právnych vzťahov. Oveľa zložitejšia je situácia keď platné právo prizná určitému okruhu FO alebo PO konkrétne právo.

Procesný postup súdu pri vymáhaní spomenutého nároku upravujú predpisy občianskeho práva procesného.j. či sa právna norma aplikuje ex offo (z úradnej moci)  úprava procesného postupu aplikácie právnej normy vrátane lehoty na jeho ukončenie  pri časovo obmedzenej možnosti uplatnenia právneho nároku.Zodpovednosť spravujúcich subjektov za nečinnosť. Neefektívna právna regulácia Bezproblémovej realizácii práva a tým aj minimalizácii prípadov nečinnosti v praxi napomôže:  jednoznačná úprava kompetencie – orgánu aplikácie právnej normy  určenie subjektu. PCHZ a povinnostiach FO alebo PO. zákon vychádza z rozlíšenia preneseného výkonu ŠS a originálnej samosprávy. zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy nesie územná samospráva. pri nečinnosti. pri výkone verejnej moci. Ak nedôjde k uspokojeniu nárokov vzniknutých zo zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v rámci predbežného prerokovania do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. ktorá vznikne v dôsledku nesprávneho úradného postupu vyššie uvedených orgánov verejnej moci. Podľa novej úpravy je teda postihnuteľný širší okru subjektov. presné určenie subjektívnej a objektívnej lehoty na uplatnenie právneho nároku  dôsledná úprava zodpovednostných vzťahov vo verejnej správe nastupujúcich pri nesplnení zákonnej povinnosti konať t. alebo zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V porovnaní so zákonom platným v minulosti zodpovednosť sa už neviaže iba k štátnemu orgánu. O priznaní nároku rozhodujú príslušné orgány verejnej moci. môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde. čo prispeje k lepšej vymožiteľnosti práva v oblasti VS. ktorý je aktívne legitimovaný podať návrh na aplikáciu práva resp. ktoré budú nečinné. ale zákon hovorí o zodpovednosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Nárok na náhradu škody spôsobenej nečinnosťou orgánu verejnej moci nevzniká automaticky ex lege. Orgánom verejnej moci pre účely vyvodzovania zodpovednosti je:  štátny orgán  orgán územnej samosprávy  orgán záujmovej samosprávy  verejnoprávna inštitúcia  FO alebo PO.z. ktorej zákon zveril výkon verejnej moci Za škodu. . t.j. určiť. nesie objektívnu zodpovednosť štát. Kým štát nesie objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (nečinnosťou) pri prenesenom výkone štátnej správy. Pokiaľ ide o nečinnosť orgánov územnej samosprávy. môže mať charakter buď disciplinárnej zodpovednosti. K rozšíreniu možnosti vyvodzovať zodpovednosť za nesprávny úradný postup a teda hlavne za nečinnosť došlo v roku 2004 na základe zákona č. Za výkon verejnej moci zákon považuje úradný postup a rozhodovanie orgánov verejnej moci o právach. poprípade liknavý postup pri vybavovaní vecí FO a PO v oblasti verejnej správy. 514/2003 Z.

s ktorými norma verejného práva spája povinnosť konať. ale prekračuje lehoty ustanovené právnym predpisom pre toto konanie. Historickým vývojom sa vykryštalizovali ako opatrenia proti nečinnosti verejnej správy tieto opatrenia: A) Devolúcia kompetencie B) Určenie lehoty na vybavenie C) Fikcia pozitívneho rozhodnutia D) Fikcia negatívneho rozhodnutia E) Sťažnosť na nečinnosť F) Disciplinárna zodpovednosť G) Pokuta za nečinnosť H) Príkaz konať I) Správna žaloba na nečinnosť J) Sťažnosť na nečinnosť podaná na ES pre ĽP Devolúcia kompetencie Uplatňovanie tohto opatrenia proti nečinnosti orgánu verejnej správy spočíva v tom. ale on nekoná. ako to pre neho vyplýva z platného práva ( t. tu ide o situácie. alebo . keď má aplikovať normu verejného práva obsahujúcu správnu úvahu. je nečinný).j.j. . kde mu z kompetencie stanovenej zákonom vyplýva povinnosť konať. ktorá je právom predvídaná.v situácii. avšak príslušný orgán nekoná t. vyžaduje.j. ak ju právne predpisy výslovne ustanovujú a obvykle spájajú s uplynutím lehoty na vybavenie veci.Efektívne pôsobenie právnych noriem a tým aj efektívna vymožiteľnosť práva v oblasti verejnej správy. na základe zákona sa presúva kompetencia konať a rozhodnúť vo veci na orgán vyššieho stupňa. ju neaplikuje Nie každú nečinnosť VS možno považovať za nezákonnú (napr. že ak kompetentný orgán po určité obdobie (prevažne stanovené právnym predpisom) buď nechce. aby predmet právnej regulácie bol komplexne právne upravený t. Orgán VS je nečinný v rozpore s právom. prípadne tzv. 52. alebo nemôže konať tak.v prieťahoch v konaní: správny orgán síce koná. ktoré sa má začať ex offo vôbec nezačne a v konaní začatom na návrh vôbec nepokračuje).v absolútnej nečinnosti: správny orgán je absolútne nečinný a vôbec nekoná. keď VS konať môže. teda uplatňuje sa tu inštitút správnej úvahy).nastali právne skutočnosti. hoci má právnu povinnosť konať a rozhodnúť (konanie. primeranú lehotu . ak: . ak ide o nečinnosť. je nečinný. zo všetkých vyššie uvedených hľadísk. ale tiež nemusí. Devolúciu kompetencie možno uplatniť vtedy. Opatrenia proti nečinnosti vo verejnej správe Nečinnosť ako protiprávny stav sa spája s orgánom verejnej správy všade tam. Nečinnosť ako nezákonný jav môže spočívať: .

pri nečinnosti orgánu) na základe právnej úpravy – teda tam. Pokuta za nečinnosť Možno ich deliť na dve základné skupiny: . ktoré môže proti nečinnosti uplatniť FO a PO v oblasti verejnej správy.Devolúcia kompetencie sa ako opatrenie proti nečinnosti prevažne uplatňuje v oblasti aplikačných rozhodovacích procesov. že v prípade nečinnosti orgánu verejnej správy sa predpokladá (finguje) vybavenie veci. že bolo vydané zamietané rozhodnutie. vybaviť ju však je príslušný najbližšie nadriadený orgán. Fikcia pozitívneho rozhodnutia sa ako všeobecný prostriedok proti nečinnosti orgánov verejnej správy nehodí a svoje uplatnenie našla v špeciálnych druhoch aplikačných rozhodovacích procesoch napr. t. že vec je rozhodnutá v úplnom súlade s návrhom na začatie konania. že atrahuje kompetenciu na seba a sám vec vybaví. V oblasti normotvorby sa neuplatňuje. Fikcia pozitívneho rozhodnutia Spočíva v tom. Sťažnosť na nečinnosť Sťažnosť na nečinnosť je opatrenie. tak zodpovednosť za porušenie práva treba uplatňovať aj u pracovníkov a funkcionárov verejnej správy. Disciplinárnu zodpovednosť môže nadriadený orgán uplatniť iba tam. aby vec bola doriešená v primeranom časovom úseku. ale o možnosť sťažnosť uplatniť podľa zákona 152/1998 aj tam kde sú orgány verejnej správy nečinné. aby učinil nápravu a to buď tak.j. alebo vzťah obdobný pracovno-právnemu vzťahu. kde to zákon výslovne ustanovuje – sa predpokladá. Veľmi zriedka sa uplatňuje aj pri riadiacej a organizátorskej činnosti orgánov verejnej správy. že tak ako FO a PO treba volať k zodpovednosti za porušenie práva v oblasti verejnej správy. Určovanie lehôt na vybavenie ako opatrenie proti nečinnosti sa do práva v oblasti verejnej správy presadilo predovšetkým v právnych predpisoch upravujúcich rozhodovacie procesy v oblasti aplikácie práva. že v prípade márneho uplynutia zákonom stanovenej lehoty na vybavenie veci (t.j. V podstate nejde o špecifický druh sťažnosti. Sťažnosť (písomnú alebo ústnu) však možno podať ktorémukoľvek orgánu verejnej správy alebo prokurátorovi. kde existuje pracovno-právny vzťah. Fikcia negatívneho rozhodnutia V porovnaní s fikciou pozitívneho vybavenia je táto fikcia pre FO a PO v oblasti verejnej správy nevýhodnejšia. potom je nutný záver. v stavebnom konaní alebo živnostenskom. Určenie lehoty na vybavenie Stanovenie lehoty na vybavenie má za cieľ dosiahnuť. Jej podstata je totiž v tom. Obdobne ako fikcia pozitívneho rozhodnutia ani fikcia negatívneho rozhodnutia nie je uplatniteľná pri nečinnosti v oblasti normotvorných rozhodovacích procesov. Disciplinárna zodpovednosť Ak nečinnosť je porušenie práva. alebo uloží nečinnému orgánu povinnosť konať. Sťažnosť sa spravidla podáva na najbližšie nadriadený orgán nečinnému orgánu s tým.

v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu môže súd na opakovaný návrh účastníka. že je v konaní nečinný. Vzťah vymožiteľnosti práva k premlčaniu a preklúzii vo verejnej správe Premlčanie . Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu. ale oslabuje sa jeho vymožiteľnosť. Sťažnosť na nečinnosť podaná na ES pre ĽP Najprv musia byť vyčerpané všetky vnútroštátne prostriedky nápravy. Prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1. Namietané porušenia sa musia týkať práv uvedených v ED o ochrane ĽP a ZS.právo nezaniká. ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. ktorému sa povinnosť ukladá. že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým. vtedy ak sa uvedie námietka premlčania . ktorá tvrdí. že ak porušenie práv alebo slobôd FO alebo PO (vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv vyhlásených zákonom ustanoveným spôsobom) vzniklo nečinnosťou. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu. ak je správny orgán naďalej nečinný. vo výroku uvedie označenie orgánu. nie však dlhšiu ako tri mesiace. 127 Ústavy SR z ktorého vyplýva. vo veci konal.  pokuty ukladané orgánmi verejnej správy pri nečinnosti pokuty za nečinnosť ukladané súdmi Pokuty ukladané orgánmi verejnej správy zabezpečujú minimalizáciu nečinnosti vo verejnej správe. aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Pokuta za nečinnosť orgánu VS je uplatniteľná najmä v aplikačných rozhodovacích procesoch. Príkaz konať – ústavná sťažnosť Ústavný základ tohto opatrenia je v čl. ktoré má donútiť verejnú správu konať všade tam. kde v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy dochádza k nevymožiteľnosti práva. a to aj opakovane. ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky. ústavný súd môže prikázať. uložiť pokutu do 100 000 Sk. Návrh nie je prípustný. Správna žaloba na nečinnosť – Občiansky súdny poriadok Fyzická osoba alebo právnická osoba. Možno ju označiť za opatrenie. Ak súd návrhu vyhovie. Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. 53. aby ten kto tieto práva alebo slobody porušil. môže sa domáhať. V súdnom konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy súd vysloví povinnosť orgánu verejnej správy konať a rozhodnúť najneskôr do troch mesiacov od vydania rozhodnutia súdu. ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom.

Preklúzia .dochádza priamo k zániku práva → právo je nevymožiteľné .

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful