Vypracované otázky na Správne právo I. (hmotné, všeobecná časť) ZS šk.

rok 2008/2009
1. Verejná správa a jej charakteristické črty, členenie - pred rokom 1989 bol štát a jeho inštitúcie vykonávateľom všetkej verejnej správy a často dochádzalo stotožňovaniu pojmu verejná a štátna správa; - v období prvej ČSR sa rozlišovala verejná správa vrchnostenská a nevrchostenská – prevažovala vrchnostenská, keď celá činnosť bola subsumovaná pod dôslednú kontrolu štátu (uplatňovanie organizátorskej funkcie štátu); - verejná správa (VS) – správa verejných záležitostí, ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte. Pre túto výkonnú moc je charakteristické, že ide predovšetkým o verejnú moc, ktorou nedisponuje len štát, ale aj ďalšie neštátne subjekty, ktoré vykonávajú správu verejných záležitostí. - má základ v štátnej moci a prejavuje sa ako „decentralizovaná štátna moc“ – jej subjekty spolu so štátom zabezpečujú správu štátu ako verejnú správu; - potreba odlíšenia od súkromnej správy – ide o správu vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju vykonávajú, ju realizujú ako právom uloženú povinnosť (postavenie verejnoprávnych subjektov); - vymedzuje sa v organizačnom a funkčnom poňatí: v organizačnom poňatí VS predstavuje najmä štát, reprezentovaný vlastnými orgánmi (A) a verejnoprávne subjekty, ako predstavitelia a nositelia verejnej moci (B); A - v rovine štátnej činnosti – VS je činnosť, ktorú vykonáva štát popri zákonodarstve a súdnictve; B – v rovine činnosti verejnoprávnych subjektov odlišných od štátu – VS je neštátna činnosť výkonného charakteru, ktorej poslaním je zabezpečiť výkon správy štátu; verejnoprávnymi subjektmi sú verejnoprávne korporácie; - organizačný systém VS umožňuje okrem štátnych a neštátnych inštitúcií kreovanie mimovládnych organizácií – nemajú povahu samosprávnych korporácií, ktoré sa vyznačujú osobitným okruhom činností, podporujúcich plnenie štátnych/verejných úloh; spravidla ide o verejnoprávne korporácie, zriaďované zákonom a financované celkom/čiastočne zo štátnych prostriedkov; podliehajú štátnemu dozoru; - poznáme aj korporácie, vykonávajúce VS s povahou samosprávnej činnosti; - VS charakterizuje výrazná iniciátorská činnosť (napr. súdy môžu konať, len ako dôjde k závažnému porušeniu právnych povinností – obmedzená iniciatíva), ktorú môže uplatniť v najširšom rozsahu; - štruktúra VS, metódy a formy jej činnosti umožňujú stálu iniciatívu – môže sa prejaviť vo vzťahu k ostatným zložkám št.zriadenia, ale i k politickému pluralizmu; - VS využíva aj iniciatívu občanov a iniciatíva sa môže zameriavať aj na určenie ďalších úloh, ktoré treba naplniť, alebo na uplatnenie efektívnejších metód; - organizačná inštitucionálna štruktúra VS - v sociologickom chápaní súhrn pozícií a úloh, ktoré realizujú konkrétni ľudia, profesionálne rôzneho zamerania, ktorí však vytvárajú špecifickú homogénnu skupinu pracovníkov VS, majú spoločný status; - VS – služba sui generis – správa podávajúca výkony; - potreba koncentrácie VS na soc.-ekonomické a soc.-kultúrne aktivity – stiera sa hranica sféry verejného záujmu v prospech záujmovej plurality. - VS sa uskutočňuje inak ako štátna správa a inak ako samospráva; - VS vo funkčnom poňatí: ide o výkonnú činnosť štátu ako základného verejnoprávneho subjektu, zabezpečovanú prostredníctvom jeho orgánov, ako aj výkonnú činnosť ďalších

verejnoprávnych subjektov a ich orgánov pri spravovaní verejných záležitostí a realizovanú ako prejav výkonnej moci v štáte; - VS má dve základné zložky: štátnu správu a samosprávu. ŠTÁTNA SPRÁVA (ŠS) - jedna zo základných zložiek VS a základný pojem správneho práva, ktorý vychádza z podstaty ŠS ako súčasti riadenia spoločnosti a skúma ju ako osobitný druh štátnej činnosti; - najrozsiahlejší druh štátnej činnosti – jej výkonom sa zabezpečuje realizácia všetkých (vonkajších a vnútorných) funkcií štátu; orgány ŠS plnia prevažnú časť úloh zabezpečovanú štátnymi orgánmi; - jedna z foriem uskutočňovania štátnej moci; samostatný druh činnosti štátu; jadro VS; - samostatný druh organizujúcej činnosti štátu, ktorý má výkonný a nariaďovací charakter, uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej moci, pričom ciele, metódy, formy a spôsoby uskutočňovania tejto činnosti reguluje právo a v jeho medziach sa realizuje jej iniciatívny prvok, determinovaný aj internými normatívnymi aktmi nadriadených orgánov; túto činnosť uskutočňujú predovšetkým orgány ŠS, ale v rámci zákonného splnomocnenia aj štátne a iné orgány a organizácie; - predovšetkým činnosť výkonná a nariaďovacia: výkonná činnosť – vyjadruje vzťah ŠS k zastupiteľskej sústave, ktorá je prezentovaná NR SR; spočíva v bezprostrednom vykonávaní zákonov a ostatných pr.aktov št.moci, ktorých prostredníctvom sa realizujú základné otázky štátnej správy (hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj); nariaďovacia činnosť – vo vzťahu k FO a PO vyjadrujú určitú metódu – správne orgány sú oprávnené vydávať normatívne a individuálne správne akty, uskutočňovať iné opatrenia a používať donútenia, ak sú na to splnomocnené zákonom; táto metóda nie je jedinou, do popredia sa dostáva organizátorský charakter ŠS (riadiaca, koordinačná a kontrolná činnosť); - ŠS je činnosť podzákonná (vykonávaná na základe zákona, ktorý určuje jej zameranie a stanovuje aj hlavné – najmä právne prostriedky); - je to činnosť, za ktorou stojí donucovacia moc štátu – prichádza na rad, ak nedochádza k dobrovoľnému plneniu právnych povinností; jej uplatnenie upravujú právne normy: donútenie môže uplatniť len kompetentný orgán ŠS, musí byť primerané vymáhanej povinnosti a nemožno ho realizovať ľubovoľnými formami a prostriedkami (tie stanovujú platné právne normy); - je to činnosť, ktorú možno determinovať inštrukciami nadriadených orgánov ŠS – uskutočňujú ju hierarchicky usporiadané orgány, kde nadriadený orgán má priamo vply na podriadené správne orgány (interné normatívne inštrukcie atď.); - v rámci ŠS sa realizujú spoločenské záujmy (celospoločenské záujmy a právom chránené záujmy FO a PO v oblasti štátnej správy); - ŠS je verejná správa uskutočňovaná štátom, osobitný druh riadenia uskutočňovaného štátom; - činnosťou orgánov ŠS a plnením jej úloh dochádza k realizácii vzťahov ŠS – ide o činnosť zameranú do vnútra organizácie ŠS (vnútorná činnosť) a o vonkajšiu činnosť ŠS: Vnútorná činnosť → vnútorno-organizačná záležitosť, základným poslaním orgánov ŠS je zabezpečiť žiaduce a reálne fungovanie týchto orgánov; Vonkajšia činnosť → realizácia vlastného poslania ŠS, usmerňovanie procesov, realizovaných v oblasti odlišnej od ŠS, adresátmi sú FO a PO; - správne orgány – orgán ŠS pri štátnosprávnej aktivite orgánov ŠS, ale aj pri aktivite, ktorá nemá štátnomocenský charakter; orgány, ktoré popri prevažnej činnosti vykonávajú na základe zákonného splnomocnenia aj činnosť, ktorá má charakter ŠS (starosta obce, dekan fakulty);

- vykonáva ju osobitná skupina orgánov štátu – orgány štátnej správy → orgán štátu, ktorý vystupuje v jeho mene (za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ŠS nezodpovedá orgán, ktorý ho vydal, ale štát), uskutočňuje úlohy a funkcie štátu nariaďovacou a výkonnou činnosťou štátu a je zriaďovaný zákonom alebo iným právnym aktom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou; - v užšom zmysle sú to štátne orgány, ktoré právne predpisy výslovne označujú ako orgány ŠS; - v širšom zmysle sú to nielen orgány ŠS, ale aj ostatné orgány, ktoré disponujú správnoprávnou aktivitou; Základné črty orgánu ŠS: z pohľadu postavenia ide o štátny orgán, má všetky znaky štátneho orgánu, je vybavený pôsobnosťou a právomocou a má možnosť použiť prostriedky štátneho donútenia; - ide o osobitný druh štátneho orgánu – odlišuje sa činnosťou, ktorú vykonáva; - tvorí relatívne samostatnú organizačnú jednotku, oddelenú od iných v štátnom aparáte (od súdov, zastupiteľských orgánov, prokuratúry..); - orgány ŠS možno klasifikovať na základe rôznych kritérií: a) právny základ vzniku orgánu- vznik a existencia vyplýva priamo z ústavy/ÚZ a zákonov NR SR; b) vecný rozsah jeho pôsobnosti – orgány so všeobecnou a osobitnou pôsobnosťou (tie sa delia na orgány s funkčnou a odvetvovou pôsobnosťou); c) územný rozsah jeho pôsobnosti d) zloženie orgánov e) spôsob rozhodovania vo veciach svojej pôsobnosti; SAMOSPRÁVA - druhá zo zložiek VS; - poznáme územnú a záujmovú samosprávu a uskutočňujú ju iné subjekty, než ŠS – subjekty korporatívneho charakteru; - vo VS predstavuje výkonné pôsobenie a ovplyvňovanie spoločenského života prostriedkami neštátneho charakteru (ŠS sa podieľa na úlohách samosprávy a má zodpovednosť za realizáciu verejných záležitostí); - je založená na partnerskom vzťahu štátu a korporácií ako subjektov samosprávy (demokracia, pluralita záujmov); - výkon určitých presne vymedzených úloh správy štátu samostatnými, štátom uznanými verejnoprávnymi subjektmi; zahŕňa oblasť VS, zákonom zverenej subjektom, ktorých sa bezprostredne dotýka = časť správy štátu, decentralizovaná na subjekty neštátneho charakteru; - činnosť riadiaceho charakteru – predstavuje tvorbu samosprávnej moci v medziach platného práva, sama si určuje ciele; - jej zmyslom je udržanie, alebo obnovenie žiaduceho stavu, za podmienky realizácie samosprávnych právomocí; prvky riadenia a regulácie sa prejavujú ako prvky samoriadenia a samoregulácie; - činnosť samosprávy je spravovaná zákonmi, vlastnými mocenskými aktami a vlastnou samosprávnou mocou, vykonávanou a zabezpečovanou s využitím nariaďovacích oprávnení mocenského charakteru; - vzťahy sú realizované v rámci samosprávnych korporácií, ktorých podstatou a poslaním je samostatne rozhodovať o vlastných otázkach a spravovať vlastné záležitosti podľa svojich potrieb, zo svojej vôle a pri rešpektovaní zákonov; - samosprávna korporácia pri výkone samosprávy spravuje sama seba a objekt samosprávy (splýva s ich subjektom) → na rozhodovanie o úlohách a ich výkon sú zriaďované príslušné samosprávne orgány;

traja občania. pričom táto činnosť nemá štátnomocenskú podstatu.verejnoprávna korporácia – pojem spojený s jej podielom na verejnej moci. . v ktorej spoločenstvo ako PO zabezpečuje riešenie úloh odlišných od tých. o zrdužovaní občanov v znení neskorších predpisov je združením spolok. ktorých existencia je odvodzovaná od združovacieho práva a ktoré spája konkrétny spoločenský záujem. základom je samosprávny spôsob ich vnútornej činnosti a úsilie o účasť na organizácii spoločenského a politického života.miestna samospráva – organizujúca činnosť v špecificky výkonnom poňatí.záujmová samospráva – nepredstavuje ucelený. zákonom stanovené úlohy rieši vo svojom mene a na svoju zodpovednosť. . dobrovoľne. že tieto záležitosti majú verejnoprávny charakter → je to verejná správa so zameraním samosprávneho subjektu na vlastné záležitosti. vznikajúce spontánnym prejavom skupiny osôb v snahe participovať na činnosti (krajinské spolky a pod. konštituuje sa po splnení niekoľkých kritérií: a) vôľa zákonodarcu b) dôvod vzniku – zo zákona alebo z iniciatívy VS. . . aj navonok. VEREJNOPRÁVNE INŠTITÚCIE /KORPORÁCIE . vnútorne usporiadaný systém alebo jednoznačne právnopolitický inštitút – patria sem všetky inštitúcie. klub.právny pojem samosprávy – samospráva ako verejnoprávny subjekt disponuje príslušným rozsahom verejnej moci. na ktoré sa viaže výkon určitých funkcií (SAK. spoločnosť.v SLK – lekári je členstvo dobrovoľné).83/1990 Zb. rozšírená o oprávnenie tvorby samosprávnej moci podzákonného a nariaďovacieho charakteru.) – nie sú formálne (právne inštitucionalizované) ani registrované a ich právne postavenie vyplýva z ústavy. realizuje sa vo vzťahoch.. SKN . jej právna subjektivita je odlišná od právnej subjektivity tých.samospráva sa približuje k súkromnej správe tým. . ktorí ju svojím združením vytvorili – ako právny subjekt vzniká osamostatnením smerom dovnútra voči svojim členom. . ktoré zabezpečuje štát. ktoré sú vydané na ich realizáciu.podľa zákona č. do systému záujmovej samosprávy vstupuje z vlastného rozhodnutia. .korporácia všeobecne je združením osôb s cieľom sledovania určitého účelu v tejto forme.návrh na ňu môžu podať min. že pri oboch ide o správu vlastných záležitostí a k štátnej správe tým. ak sa takéto združenie konštituuje na základe právneho predpisu. ktoré túto činnosť vykonávajú a v objektoch ich pôsobnosti. ktoré vznikajú a pôsobia ex lege a spravidla majú povinné členstvo. poskytovanie verejných služieb (nielen verejnoprospešné ciele) d) niektoré výsady verejnej moci . nie zo súkromnej iniciatívy c) povaha činností.je to organizačná forma VS.najnižšou formou sú voľné združeniam. pričom je viazaná zákonmi a právnymi predpismi.členenie na miestnu (územnú) a záujmovú samosprávu znamená rozdielne vzťahy občana ako subjektu k týmto druhom samosprávy: pri miestnej je do systému zaraďovaný automaticky podľa miesta bydliska (miera účasti na samospráve je ponechaná na jeho vôli). . .združenie vzniká registráciou . iné občianske združenie a odborová organizácia. .notári. .jeden zo základných pojmov VS. SKE – exekútori.politický pojem samosprávy – podstata samosprávy ako formy realizácie VS občanmi . zväz. voči iným právnym subjektom.. v európskom práve pozitívnoprávnym pojmom . osobnou slobodou jednotlivca – občana a komunálnou slobodou.. z ktorých aspoň jeden musí mať viac ako 18 rokov.osobitne sa v rámci záujmovej samosprávy vyčleňujú profesijné inštitúcie. jej základným predpokladom je vytvorenie optimálneho spojenia medzi parlamentarizmom. ale pod jeho dozorom.

z.122 a 123) v súvislosti so spôsobom ich zriaďovania (len zákonom) a ich právotvornou právomocou (PP len na základe zákonného splnomocnenia). → tieto ústavné limity platia pre subjekty VS. získanú menovaním prezidentom) a prostredníctvom ústredných a miestnych orgánov ŠS. títo vykonávatelia nie sú orgánmi ŠS. ktorá je ŠS → označované ako PRIAMI VYKONÁVATELIA VS [nie všetci sú súčasťou organizačného systému ŠS – nepatrí sem napr. ktoré v jeho mene a namiesto neho vykonávajú tú časť VS.. ktorých prijatie ústava predpokladá. .hlava) – VS vykonávanú prostredníctvom vlády ako najvyššieho orgánu výkonnej moci (má odvodenú legitimitu. zodpovednosť parlamentu a odvodená legitimita). je tu tiež vyjadrená sloboda jednotlivca vo vzťahu k VS. pôsobnosť. . verejné ozbrojené zbory ani iné verejné zbory. . právomoc a postavenie vykonávateľa VS.).VS sa delí na ŠS vykonávanú štátom a ostatnú VS vykonávanú inými subjektami.hlava). štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy. jej predsedu a na jeho návrh ďalších členov vymenúva a odvoláva prezident.špecifické postavenie.pri jej výstavbe sa uplatňujú technicko-organizačné princípy. .ústavné základy organizácie VS z inštitucionálneho hľadiska sa v ústave spájajú s výkonnou mocou a s územnou samosprávou. územnú samosprávu (IV.príklad verejnoprávnej korporácie v SR: STV a Sro.organizačný systém VS môžu tvoriť okrem inštitúcií štátnych i neštátnych aj tie. .575/2001 Z. vláda (zákon č. . iné správne celky. prioritné postavenie v rámci sústavy najvyšších štátnych orgánov patrí v SR NR SR. Organizácia verejnej správy v Slovenskej republiky . zaväzujúce VS vo funkčnom (materiálnom) zmysle → formuluje požiadavky na VS ako na činnosť a poskytuje jednotlivcovi ústavné záruky rešpektovania týchto požiadaviek (právo na súdnu a inú právnu ochranu. . ktorý ustanoví zákon. . ktoré nemajú povahu samosprávnych korporácií (mimovládky). obce a VÚC pri výkone ŠS. – štátna moc pochádza od občanov. orgány ŠS sú spomenuté v dvoch ustanoveniach (čl. historický vývoj. ktorí ju vykonávajú priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov..subjektami je štát (orgány ŠS) a obce a VÚC. predovšetkým politický orgán (inštitút vyslovenia nedôvery. 2. ostatné subjekty verejného alebo súkromného práva(plnia úlohy na určitom zverenom úseku VS). ktorej základom je obec a VÚC. úlohy. Rada pre vysielanie a retransmisiu. rozsahu a spôsobom. Vykonávatelia VS: . . subjektami územnej samosprávy sú aj mestá.) ..štát si na výkon VS zriaďuje orgány. predmet ich činnosti a ich kompetencie vo veciach ŠS vymedzuje zákon]: 1. majú len postavenie orgánov ŠS pri výkone ŠS. iné sú prameňom práva so zákonmi.VS nie je ústavne upravená samostatne – základy sú obsiahnuté vo viacerých ustanoveniach v jednotlivých hlavách ústavy – niektoré zaväzujú VS priamo. neobsahuje ustanovenia o záujmovej samospráve – jej subjekty majú základ v zákonoch. na náhradu škody. .2 Úst. právo podať ústavnú sťažnosť. Kritériá členenia: konkrétna forma štátneho zriadenia. v jej medziach.na rôznych miestach ústava obsahuje ustanovenia.politické vedenie VS – riadiacu právomoc uplatňuje len voči priamym a nepriamym vykonávateľom VS.základný rámec ústavnosti platí aj pre správne právo a verejnú správu – požiadavka rešpektovania ústavnosti všetkými zložkami verejnej moci. Ústava upravuje výkonnú moc (VI. vojenské obvody). pretože ide o vrcholný orgán výkonnej moci a zároveň súčasť orgánov verejnopolitickej moci.čl. ciele a funkcie VS v konkrétnom čase. územné a správne usporiadanie (delenie na územné – obce a VÚC a správne celky – kraje a okresy.

). MŠ (školstvo). za urč. štruktúru upravuje organizačný poriadok. . sú to monokratické orgány s čiastočnou vecnou a územne celoštátnou pôsobnosťou vo veciach ŠS. MS (spravodlivosť).rozhodnutia prijíma uznesením (nadpolovičná väčšina všetkých členov). . . . vymenúva a odvoláva ho vláda. ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS . podpredsedu predseda úradu). ktorá má pri výkone ŠS postavenie orgánu ŠS). je ústavnprávne zodpovedný NR SR a demisiu podáva prezidentovi.ich špecifikum je v tom. MPSVaR. . MDPaT (doprava. konzultatívne alebo odborné úlohy (stálymi sú Legislatívna rada. .má celoštátnu územnú pôsobnosť a všeobecnú vecnú pôsobnosť.dnes 14 ministerstiev: MH (hospodárstvo).majú normotvornú právomoc – na základe zákonného splnomocnenia vydávajú vyhlášky.) a nie je všeobecne záväzný. MK (kultúra) a MZ (zdravotníctvo). dekoncentrované orgány ŠS a inšpekčné orgány) . sú nezávislé a niektoré .nepatria do ÚŠS ani do miestnej ŠS.partnerstva. dekoncentrované orgány ŠS (B) a inšpekčné orgány (C). MVaRR (výstavba a regionálny rozvoj).). ide o podzákonný právny predpis (= normatívny správny akt). v čase neprítomnosti ho zastupuje štátny tajomník – na rokovaní vlády má poradný hlas. členom vlády.10 OÚOŠS – Úrad vlády (na čele vedúci. ktoré má rôzne právne účinky podľa obsahu a adresáta → má povahu vnútorného aktu (externý len ak je zverejnený v Z.má právo zákonodarnej iniciatívy. A → vznikli v rokoch 2002 – 2003 ako dôsledok reštrukturalizácie VS. Úrad jadrového dozoru SR.nariadenie vlády – vydávané na vykonanie zákona a v jeho medziach (secundum et intra legem). kartografie a katastra SR. Rada hospodárskeho a soc. . . .okolností môžu vytvárať svoje pracoviská. Úrad priemyselného vlastníctva SR.z. zodpovedný vláde). ktorý je prameňom svk práva. MF. .úlohy spojené s odborným.z. . kedy sa ním schvaľuje návrh nariadenia vlády. okre.ostatné ÚOŠS . PO zriaďované zákonom a PP môžu vydávať. . výnosy alebo opatrenia – vykonávacie právne predpisy a pramene práva. len ak sú na to vyslovene splnomocnené zákonom (uverejňované sú v Z. že boli zriadené ako orgány ŠS.platia medzi nimi horizontálne právne vzťahy – spolupráca a súčinnosť. Rady pre vysielanie a retransmisiu (PO. 3.ÚOŠS – ich postavenie upravuje kompetenčný zákon (575/2001 Z. Rada pre vedu a techniku). Úrad pre verejné obstarávanie SR.na čele predseda. MO (obrana). iba v prípadoch. Úrad geodézie. organizačným a technickým zabezpečením činnosti vlády plní Úrad vlády – nemá rozhodovacie právomoci a treba od neho odlišovať poradné orgány vlády. Štatistický úrad (predsedu menuje a odvoláva prezident na vládny návrh).ministerstvo – na čele je minister. . .vertikálne vzťahy vznikajú medzi ÚOŠS a nimi riadenými orgánmi ŠS na nižšej úrovni a pri výkone ŠS inými priamymi vykonávateľmi ŠS. sú orgánmi ŠS. Hospodárska rada.. Protimonopolný úrad (predsedu menuje a odvoláva prezident na vládny návrh. ktorý je zároveň ústavným činiteľom. orgány s celoštátnou pôsobnosťou (regulačné a dozorové orgány.z. ale neboli začlenené do žiadnej riadiacej štruktúry v ich systéme – nemajú nadriadený orgán. org. pošty a telekomunikácie). MŽP. MV. podpredseda. .na výkon MZ a supranacionálneho práva vydáva aproximačné nariadenia. ktoré plnia koordinačné. 2.člení sa na sekcie (generálny riaditeľ) a odbory (riaditelia). MZV.členia sa na regulačné a dozorové orgány (A). Správa štátnych hmotných rezerv a Národný bezpečnostný úrad (riaditeľa volí a odvoláva NR SR).

Národný inšpektorát práce.orgány ŠS s vecnou čiastkovou a územne obmedzenou pôsobnosťou. 4. niekedy sú zriaďované ako organizačná súčasť ministerstva. . ale aj krajské a okresné dopravné inšpektoráty.spravidla dvojstupňová sústava.(telekomunikačný úrad. ŠEI (štátna energetická). OÚ dopravy. .s celoštátnou pôsobnosťou medzi ne patria: Poštový regulačný úrad (predsedu volí NR SR na návrh vlády). Letecký úrad. B – sú podriadené príslušnému ministerstvu alebo inému ústrednému orgánu ŠS.Ú.pri výkone ŠS na úseku cestnej premávky sú orgánmi ŠS nielen MV a OÚ. nie všetky miestne orgány ŠS sú PO (napr. . miestne (územné. Úrad pre reguláciu železničnej dopravy (predsedu vymenúva vláda na návrh ministra DPaT). regionálne veterinárne a potravinové správy – na čele riaditeľ.často označované ako špecializované miestne orgány ŠS. ŽP a OÚ banské) . ktorého zvyčajne vymenúva vláda (!!! colné úrady – na čele je riaditeľ. prevažuje výkon št.VZ vykonávajú časť ŠS popri svojom hlavnom poslaní. Úrad verejného zdravotníctva. C – orgány ŠS s celoštátnou p.môžu vydávať PP. Telekomunikačný úrad (predsedu volí NR SR. ak sú na to výslovne splnomocnené zákonom – sú to vyhlášky. ktorý sa člení na krajské a okresné riaditeľstvá PZ SR a plní úlohy ŠS. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. . ak ho na to ustanoví zákon. . pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Slovenský metrologický ústav. ÚPSVaR .2004 (z. správa katastra – riaditeľa menuje prednosta Kat.miestne orgány ŠS s krajskou územnou pôsobnosťou .Policajný zbor SR. vedie mimosúdne riešenie sporov). SI ŽP. Úrad pre ochranu osobných údajov (6 členov vymenúva NR SR). Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. SSI (stavebná inšpekcia). ktoré je podmienkou ich platnosti. . ktoré ustanovujú ich pôsobnosť a právomoc.od 1. . regionálne) orgány ŠS .katastrálne úrady. regionálne úrady verejného zdravotníctva – regionálneho hygienika vymenúva hlavný). KÚ lesné. vyhlasujú sa uverejnením vo Vestníku vlády SR. -VNZ (neozbrojený zbor) – Hasičský a záchranný zbor – jednotne organizovaný.územná pôsobnosť je obmedzená na časť územia štátu. ÚPSVaR. . 5.dozoru a individuálna rozhodovacia činnosť. ŽP. riadené alebo podriadené ministerstvu alebo inému ÚOŠS. ŠŠI (školská). pamiatkové.podľa zákona o št.VOZ . OÚ lesné.niekedy je miestny orgán ŠS druhostupňovým orgánom vo veciach. . alebo iného ÚOŠS. .službe. kde na prvom stupni rozhoduje obec a niekedy uplatňujú právomoc orgánu štátneho dozoru na danom úseku ŠS. stavebné.) boli zrušené okresné úrady a KÚ sa stali špecializovanými orgánmi ŠS v rozsahu vecnej pôsobnosti podľa tohto zákona – všetky miestne orgány ŠS sa kreujú ako špecializované orgány (už nie všeobecná a špecializovaná pôsobnosť). Colné riaditeľstvo. Rada pre vysielanie a retransmisiu (členov volí NR SR). zákony im však ponechávajú administratívnoprávnu subjektivitu. pozemkové. Puncový úrad. ŠvaPI (veterinárna a potravinová).napr. menovaný GR Colného riaditeľstva. Štátna veterinárna a potravinová správa. školské. SOI (obchodná). Katastrálna inšpekcia.zriaďujú sa zákonmi.1.napr. Pamiatkový úrad SR. PS nemajú OÚ. úrad pre reguláciu sieťových odvetví a úrad pre reguláciu železničnej dopravy) majú právomoc vydávať vykonávacie právne predpisy. ale väčšinou sú samostatné a podriadené ÚOŠS. .515/2003 Zb. správa katastra). Hlavný banský úrad. .na ich čele je prednosta. verejné ozbrojené zbory a iné verejné zbory . . .č. Vyššia vojenská správa. . Štátny ústav pre kontrolu liečiv.hlavnou náplňou ich činnosti je prvostupňové rozhodovanie v správnom konaní a vo viacstupňových štruktúrach preskúmavanie ISA. ktorého vymenúva ústredný riaditeľ ŠVaPS.. Štátna kúpeľná komisia.napr.

ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou = je to súhrn činností.NBS. . dôraz je kladený na inštitúcie a ich orgány. Matica slovenská.iné právne subjekty než štát – obce a VÚC. pričom túto možnosť zakotvuje ústava (čl. ktoré sú využívané pri budovaní jednotlivých orgánov VS – účelom ich využívania je vybudovanie efektívneho fungovania VS po horizontálnej i vertikálnej línii.OZ (mestské) a ZVÚC sú nepriamymi vykonávateľmi ŠS. ktoré nevykonávajú zákonodarnú ani súdnu činnosť = súhrn štátnych a iných verejných inštitúcií. 3. . než štátu .subjekty so zmiešaným právnym postavením – verejné ústavy (podniky) s PS.určité zásady a organizačné možnosti. výkon prenesenej ŠS riadi a kontroluje vláda. ak ich zákon výslovne splnomocňuje vydávať pri výkone ŠS v rámci svojej územnej pôsobnosti VZN. . VYKONÁVATELIA OSTATNEJ VS: – orgány iných právnych subjektov.NEPRIAMI VYKONÁVATELIA VS: . .obec a VÚC sa pri výkone delegovanej ŠS stávajú správnym celkom – organizačne ju vykonáva starosta/predseda VÚC a to formou individuálnej rozhodovacej činnosti (správne orgány). . organizačný.orgány územnej a záujmovej samosprávy. SNG.VS vykonávajú relatívne nezávisle od orgánov štátu. . SRo. zriaďované zákonom. pri existencii štátneho dozoru a štátnych kontrolných mechanizmov. ktoré majú zo zákona kompetencie spravovať.pojem VS pomáhajú bližšie vymedziť dva základné princípy: a) materiálny (funkčný alebo dynamický) – verejná správa je vnímaná ako druh správnej činnosti. VS je vymedzovaná ako druh inštitúcie a ich orgánu.orgány ÚS ju vykonávajú v mene subjektov. Stručne charakterizujte verejnú správu v materiálnom a formálnom zmysle .75) a náklady uhrádza štát. b) formálny (inštitucionálny.ich činnosť nie je výkonom ŠS. Technicko-organizačné princípy výstavby verejnej správy . na ktoré sa zákonom deleguje časť ŠS vo vymedzenom rozsahu. ktoré nemožno označiť ako zákonodarný orgán alebo ako súd.vykonávateľmi ostatnej VS sú len ak im zákon trvale zveruje jej výkon. ktoré popri svojom hlavnom poslaní plnia aj niektoré verejnoprávne funkcie. STV. statický) – VS je systém štátnych a iných verejných inštitúcií . za ktorý samostatne zodpovedajú. VS je činnosťou štátnych i iných verejných inštitúcií. . ktoré nemožno kvalifikovať ako zákonodarstvo alebo súdnictvo.nepatria do organizácie ŠS ani do jej organizačných subsystémov. . .neštátne nesamosprávne inštitúcie.stavovskej komory zriadenej zákonom. .oba prístupy možno aplikovať pozitívne (výpočtom konkrétnych činností či konkrétnych inštitúcií a ich orgánov oprávnených spravovať) alebo negatívne (s prihliadnutím na ďalšie činnosti štátu či neštátnych subjektov) 4. ale výkonom územnej alebo záujmovej samosprávy. celkom sa nekryje s verejnou správou vymedzenou pomocou formálneho hľadiska. .ostatná samospráva – akademická samospráva na verejných VŠ a s určitými výhradami samospráva súdnictva. . ktorými sú obec/VÚC a orgány ZS v mene subjektu/napr.predstavujú myšlienkové abstrakcie a konštrukcie logickej povahy. OSTATNÍ VYKONÁVATELIA VS: . .

d) princíp centralizácie. dekoncentrácie a koncentrácie – centralizačný princíp = požiadavka. ktoré toto odvetvie reguluje prostredníctvom právnych noriem.). decentralizačný princíp je opakom = požiadavka vybudovania jedného centrálneho orgánu a viacerých orgánov na nižších stupňoch VS. aby sa orgány VS budovali prierezovo = aby realizovali rôznorodé funkcie.jeho poslaním je upravovať postavenie a správanie subjektov práva vo vzťahoch. Príklad: uplatňovanie princípu v miestnych orgánoch ŠS.správne právo – je jedným z najvýznamnejších právnych odvetví slovenského právneho poriadku. rozdelenie správnej činnosti medzi vyššie a nižšie organizačné články VS (vertikálna dekoncentrácia). Pojem správne právo. obrana. prednostov). kultúry. ktoré boli subsumované do všeobecnej miestnej správy v rámci horizontálnej integrácie. ktoré plní spoločenskú funkciu v oblasti VS b) dynamicky rozvíjajúce sa právne odvetvie c) odvetvie práva. Monokratický princíp predstavuje orgán VS s jediným zodpovedným vedúcim – odzrkadľuje právne postavenie ministerstva ako ústredného orgánu ŠS. tento princíp sa prejavuje v špecializovaných miestnych orgánoch ŠS. b) kolegiálny a monokratický princíp – kolegiálny princíp sa vyznačuje kolektívnym rozhodovaním členov orgánu VS (napr. volebný princíp sa uplatňuje najmä v územných samosprávnych orgánoch (voľby starostu. 5. MK SR). dekoncentračný princíp = umožňuje vecné rozdelenie úloh ŠS do viacerých nepodriadených orgánov (horizontálna dekoncentrácia). aby sa v sústave centrálnej ŠS budoval jeden orgán ŠS. ktoré nie sú vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti.charakteristické črty SP – a) právne odvetvie. Minister je plnoprávnym a zodpovedným vedúcim ministerstva. decentralizácie.. odvetvový princíp požaduje vytváranie orgánov ŠS v rámci ucelených odvetví sústavy ŠS = orgán ŠS riadi len určité záležitosti rovnakej povahy (MŠ..prechádza dynamickým vývojom – časté zmeny nadväzujú ma meniace sa úlohy pri výkone VS. ktoré má k dispozícii na zabezpečovanie úloh ministerstva. sociálnych a vnútorných vecí. jeho cieľom je zabezpečiť také vzťahy orgánov ŠS k občanom.možno ich rozdeliť na: a) územné.SP je charakterizované širokým okruhom spoločenských vzťahov. charakteristické črty správneho práva a problematika jeho kodifikácie . MZ. . správa ZV. Do jeho pôsobnosti patrí využívanie všetkých oprávnení. funkčný princíp obsahuje požiadavku. čo vyplýva z jeho rozdelenia na všeobecnú a osobitnú časť (správa školstva. odvetvové a funkčné princípy – územný princíp predstavuje vybudovanie orgánov VS podľa územného hľadiska (určenie pôsobnosti a právomoci len na určitej časti územia). ktoré vznikajú a uskutočňujú sa v súvislosti s realizáciou výkonnej moci v štáte a vo sfére VS. prostredníctvom ktorých by sa zabezpečovali väzby medzi rôznymi odvetviami ŠS (MF). výkon policajnej správy. . voľby predsedu VÚC). . . zdravotníctva. aby rešpektované potreby a oprávnené záujmy obyvateľov územného regiónu. c) volebný a vymenúvací princíp – predstavujú spôsob ustanovovania osôb do funkcií v jednotlivých správnych orgánoch. ktoré reglementuje široký okruh spoločenských vzťahov d) nekodifikované právne odvetvie . vymenúvací princíp v ústredných a miestnych orgánoch ŠS (menovanie ministrov. pri vyššom výkonnom orgáne moci – vláde SR).

predstavujúci súhrn všeobecne záväzných pravidiel správania. ktoré reglementujú vzťahy medzi správnymi orgánmi a riadenými organizačnými jednotkami. b) v užšom zmysle slova = súhrn právnych noriem regulujúci spoločenské vzťahy prostredníctvom špeciálnych osobitných druhov právnych noriem.všeobecne = súhrn právnych noriem. ŽP a pod. administratívnoprávnu zodpovednosť a pod.orgánmi a PO – jeden zo subjektov je vždy obligatórne určený (správny orgán). vyjadrenie SP vo všeobecnom formálnom zmysle. zdravotníctva. konkrétny obsah jeho realizácie je určovaný štátnou mocou a umožňuje administratívne donútenie.SP ako pedagogická disciplína – súhrn poznatkov získaných vedou správneho práva. pohľady na zabezpečovanie zákonnosti vo VS. vedy.subjektu). postavenie a právomoc kontrolných orgánov v systéme VS. ale nedeliteľnú súčasť právneho poriadku. subjektívne správne právo – obsah objektívneho verejného práva. veľmi úzke a vzájomné prepojenie. . princípy jej uplatňovania sú podobné ako pri uplatňovaní trestnej zodpovednosti. kultúry. ktoré sú vo vzťahu vzájomnej podriadenosti/nadriadenosti alebo ktoré nie sú (kvalitatívne vzťahy.predovšetkým v oblasti SP procesného možno pozorovať aj prvky súkromnoprávnej regulácie.dva prístupy k vymedzeniu pojmu „správne právo“: a) v širšom zmysle slova = súhrn všetkých druhov právnych noriem. . . ktoré sa vyznačujú štátom stanovenou formou. bezdomovci (všetky FO spôsobilé konať vo svojom mene). pretože je preň charakteristické. školstva.). upravuje vzťahy medzi nerovnými subjektmi. cudzinci.relatívne samostatný subsystém právneho poriadku. .postavenie SP v právnom poriadku – SP upravuje vzťahy medzi: a) správnymi orgánmi a FO – účastníkmi týchto vzťahov sú vždy na jednej strane správne orgány a na druhej občania. . b) osobitnú časť – jednotlivé druhy správ (vnútorná. na druhej strane môžu byť subjektami PO.SP ako samostatné právne odvetvie sa prejavuje aj vo vonkajších systémových vzťahoch – najmä vzťahoch k právnym odvetviam: a) štátne právo – základné princípy organizácie a činnosti štátu a jeho orgánov a princípy ZPaS rozvádza a konkretizuje SP. ktoré upravuje – cieľom je však postupne vytvárať komplexné právne úpravy v jednotlivých odvetviach VS a tým zvyšovať stupeň kodifikácie tohto pr.SP je formalizovaným normatívnym systémom. tvoriacim a súčasne predstavujúcim samostatnú. možnosťou autoritatívneho donútenia a špecifickou štruktúrou. . . b) spr. . .subjektu) a subjektívna verejná povinnosť (nevyhnutnosť správania urč. objektívne správne právo – súhrn právnych noriem.SP sa rozlišuje na: 1.dve formy → subjektívne verejné oprávnenie (možnosť správania urč.. .odvetvia. policajná. b) finančné právo – pri realizácii jeho hmotne právnych noriem sú využívané procesné právne normy SP. správa justície. c) správnymi orgánmi navzájom – vzťahy. že chráni verejný záujem. c) trestné právo – keďže SP upravuje problematiku administratívnoprávnej zodpovednosti.. 2. správne právo de lege lata. obsahovo a systematicky sa člení na: a) všeobecnú časť – zahŕňa teoretické aspekty základných pojmov VS a SP.kodifikáciu SP nemožno vykonať práve z dôvodu rozmanitosti spoločenských vzťahov. ktoré reglementujú spoločenské vzťahy na úseku VS. obrana krajiny. založené na spolupráci a súčinnosti).SP je zaraďované k verejnému právu. . nemôže bez neho existovať a je jeho konkrétnym výrazom (vyjadrenie SP v konkrétnom zmysle slova) .

zameranú na reguláciu fungovania celkov (teórie riadenia a organizácie) → SV predstavuje aplikáciu teórie riadenia a organizácie na prácu VS pri príprave. využíva poznatky z iných disciplín.vychádza sa z toho.VS predstavuje jednu z relatívne samostatných sústav štátneho riadenia. na posúdenie sa vyžaduje dlhšie časové obdobie. vzťahov medzi jednotlivými prvkami VS (úlohy.SV je vednou disciplínou.predpokladom zvyšovania efektívnosti VS je dostatočná znalosť VS ako uceleného systému. súvislostí a problémov vo VS. . záväzných nielen vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti orgánov VS. . dôraz na aplikačnú (prejavuje sa v realizácii získaných poznatkov) a gnozeologickú (vytváranie presnejšieho a objektívnejšieho obrazu o problémoch VSP + tvorba nových poznatkov na základe poznávania podstatných stránok a vlastností javov a vzťahov vo VS) funkciu . znalosť funkčných systémových väzieb VS v spoločenskom systéme a dostatok objektívnych kritérií na racionálnu tvorbu organizačnej štruktúry VS ako celku a jej orgánov. org. ktoré nie sú podriadené správnemu orgánu. pretože s týmto pojmom vystupujú do popredia viaceré kritériá a pravidlá rozličného charakteru (náročné zosúľaďovanie). . komplex neprávnych problémov sústavy VS. . ktorá sumarizuje výsledky prístupov rôznych vedných disciplín. d) efektívnosť VS spočíva v meraní celého systému VS. v rámci VS pôsobenie základných prvkov sústavy a jednotlivých odvetví. syntetizujúca veda. organizáciám a orgánom. vo svojej práci využíva viaceré metódy a formy činnosti. ale obsahuje aj prvky prírodných a technických vied.SV má úzku spojitosť s vedou správneho práva (VSP .skúmanie problematiky efektívnosti VS je doménou špeciálnej vednej disciplíny – správnej vedy – jej úlohou je zabezpečovať racionálnu organizáciu správneho aparátu pri najúčinnejších prostriedkoch. ktorá skúma organizáciu a činnosť VS v jej skutočnej a reálnej podobe. že správa je osobitným druhom riadiacej činnosti – ide o stálu činnosť. Efektívnosť VS: . poznanie skutočného stavu a priebehu rozhodujúcich funkčných procesov VS. . vydávaní/ zabezpečovaní plnenia rozhodnutí. vystupuje ako komplexná. efektívnosť a hospodárnosť. systém a personálne prvky VS).základňa. vzťah medzi vstupom a výstupom. ale aj voči osobám.poznatky SV sú hybnou silou rozvoja VSP.6. zameranú na bezprostrednú a praktickú realizáciu funkcií štátu. . formách a metódach jeho práce (maximálne výsledky pri vynaložení minimálnych síl a prostriedkov).skúma široký okruh vzťahov. . metodologickým výskumom dochádza k vlastnému poznaniu a formuje vlastný pojmový aparát. ako aj na racionálne postupy pri výkone ich funkcií.efektívnosť nemožno skúmať izolovane: pojem „efektívnosť“ – súčinnosť prostriedkov vynakladaných na ekonomickú činnosť z pohľadu výsledkov tejto činnosti. . b) pri vymedzovaní pojmu sa v rôznom obsahovom vyjadrení používa účelnosť.potom efektívnosť VS je kritérium spôsobov činnosti a ich zabezpečovania z hľadiska dosiahnutia najvyššej možnej racionality v daných podmienkach – prostredníctvom efektívnosti skúmame faktickú činnosť orgánu VS a meriame jej výsledok z hľadiska racionality a zdrojov. . zaraďujeme ju do spoločenských vied. ktorý rozhodnutie vydal. orgány VS disponujú možnosťou vynútenia plnenia uložením sankcií. Správna veda a jej vzťah k správnemu právu .tá sa venuje právnym otázkam VS) – cieľom oboch je zabezpečovať racionalizáciu VS. c) formy efektívnosti správnej činnosti a ich organizačné štruktúry sú rozdielne.efektívnosť je determinovaná viacerými skutočnosťami: a) nemožno ju chápať ako súhrnú kategóriu.

zahŕňajúca organizačnú štruktúru a náplň činnosti b) postupné zjednodušovanie organizačnej členitosti c) využitie optimálneho systému informácií na lepšie rozhodovanie d) zjednodušovanie predpisov e) zvyšovanie výkonnosti pracovníkov VS zlepšovaním ich kvalifikačnej štruktúry. posudzuje a vyhodnocuje organizáciu a činnosť správnej praxe a vytvará relatívne stabilný systém modelov. 2. . vymedzuje pravidlá rozhodovacích procesov vo VS a poskytuje návody na komplexnú racionalizáciu. pracovných podmienok a prostredia na styk s občanmi f) optimalizácia úhrnu prostriedkov vynakladaných na VS (najmä v personálnej oblasti). Metódy správnej vedy (SV) .všetky tieto prístupy sú navzájom prepojené a podmienené.správna veda.racionalizačné úsilie môže mať rôzne ciele → 1. . jej špecifikum je dané jej zameraním. .úzky vzťah sa prejavuje najmä pri skúmaní efektívnosti právnych noriem. ktoré nadväzuje na funkčné skúmanie. . metóda práce a riadenia.racionalizácia – kvázi určitá metóda na dosiahnutie efektívnosti VS.hlavnou úlohou racionalizácie VS je: a) jednoduchá a účelná výstavba VS ako celku. ktorá vychádza z analýzy súčasného stavu a opiera sa o trvalú a systematickú prácu . činnosťami a podmienkami činnosti.SV využíva všeobecné metódy (systémové a porovnávacie). jej orgánov.rešpektovanie rozhodnutí správnych orgánov môže byť zabezpečené len donútením štátnou mocou. 3. .SV má syntetický charakter – vzniká vyčlenením zo všeobecnej organizácie práce.súčasťou metódy SV musí byť: a) funkčný prístup k správe – odhalenie takých funkcií.ide o čiastkové metódy skúmania.prostredníctvom metódy skúmania možno spájať poznatky rôznych vied – jej špecifiká sú podmienené osobitnou povahou VS. ktoré sú v danom období pre štát nevyhnutné a ich prostredníctvom treba realizovať VS. . navrhuje a odporúča racionálne a funkčné usporiadanie organizačnej štruktúry VS. experimentálne a sociologické). .) zvýšenie výkonnosti pracovníkov správnych orgánov a zlepšenie ich pracovných podmienok. hľadať optimálny variant rozdelenia týchto funkcií medzi orgány rovnakej úrovne. Vzťahy správnej vedy a správneho práva .) skvalitnenie tohto prvku. špecifikuje zákonitosti vzájomných vzťahov. ako aj špecifické metódy (induktívne. návodov a odporúčaní pre správnu právnu prax. pričom dôvody na jej vyčlenenie vyplývajú zo špecifík riadiacej a správnej činnosti. pozornosť na špecifiká obsahu správnej činnosti b) systémové skúmanie aparátu VS. ako veda skúmajúca správnu prax pomocou týchto metód poznáva..veda správneho práva využíva poznatky SV a SP vytvára ochranu pred neadekvátnou formalizáciou a judicializáciou. ale je determinovaný nadriadenými orgánmi a administratívno-právnymi normami. cieľ konania nie je stanovený správnym orgánom.) zníženie súhrnu prostriedkov na vykonanie práce. ktorý označuje VS za istú službu. c) historický prístup d) využitie konkrétnych sociologických výskumov pre štúdium aparátu (overovanie jeho účinnosti) . . analytické. .

cieľ je určený správne.potreba zabezpečenia súladu s objektívnymi potrebami rozvoja spoločnosti: formálnou stránkou je reálne a možné plnenie a adekvátne právne vyjadrenie. nevydanie OP). že: a) výsledky VSP ovplyvnia rozvoj poznatkov v systéme SV b) výsledky jednej alebo druhej dajú podnet na spoločné skúmanie hraničných problémov c) isté výsledky SV možno využívať na ďalšie zdôvodnenie poznatkov VSP v záujme ich realizácie d) realizované poznatky VSP môžu tvoriť základ širšieho skúmania istých problémov v SV.pri príprave právneho predpisu je potrebné: a) analyzovať vecné súvislosti. na právne úkony. kedy je cieľ stanovený nesprávne = ak by bol dosiahnutý. . nie však z celospoločenského hľadiska.rozhodujúcim faktorom na určenie pr. . ktorá obsahuje jeho sp. ktorý je spôsobilý byť nositeľom práv a povinností = musí mať PS → spôsobilosť mať práva a povinnosti ustanovené normami SP. spr. určitý vzťah [súlad] medzi výsledkom pôsobenia právnej normy a cieľom. spôsobilosť na právne úkony (nadobúdať práva a povinnosti vlastnými úkonmi). .prioritou je súlad nášho právneho poriadku s právom EÚ. 7.normy by bola len formálna. ale v dôsledku iných faktorov = nemožno hovoriť o efektívnosti právnej normy. ústiace do vytýčenia cieľa – založenie normatívnej motivácie. .medzi subjekty SP patria orgány ŠS (PS vymedzená právomocou). orgány územnej samosprávy (PS vymedzená právomocou). PÚ v ich mene vykonávajú jednotlivé orgány).relativizácia konkurujúcich si cieľov a ich dosiahnutie na prijateľnom stupni. zabránenie vzniku nekonzistentnosti.môže nastať situácia. na práva a povinnosti a na právne úkony.PS občana vzniká narodením a zaniká smrťou a je predpokladom na sp. . vlastná tvorba právnych textov. efektívnosť pr.subjektom SP je potenciálny/skutočný účastník právnych vzťahov. .orgán posudzuje otázku rozumových schopností občana samostatne. . . deliktuálnu spôsobilosť (právna zodpovednosť za protiprávne konanie) a procesnú spôsobilosť (sp. . tak sa ním chápe plnoletosť. ktorý ňou zákonodarca sledoval) a prijatie žiaducich zmien. 18 rokov) a rozumových schopností – rozpoznanie dôsledkov konania. t.v odvetví SP pôsobí najväčší počet predpisov v oblasti reglementovania miestnej správy – ťažká orientácia a rozkolísaná terminológia. ktorá vzniká dosiahnutím určitého veku (môže byť pri jednotlivých PÚ odlišný – ak nie je stanovený. . b) riešiť otázky začlenenia novej právnej normy do právneho systému. . nie je viazaný rozhodnutím súdu.SV konfrontuje právne normy s praxou a prispieva k skvalitneniu normotvorby. nie však vždy (pr. FO ako subjekty SP . . ..vzájomné vzťahy medzi vedou správneho práva a SV sa môžu prejavovať tak.byť účastníkom konania a vystupovať v ňom).administratívnoprávne normy niekedy nedokážu dostatočne reflektovať prebiehajúce zmeny → potreba sledovania efektívnosti právnej normy (prepojenie teórie a praxe. Fyzické a právnické osoby ako subjekty správneho práva . je aj dosiahnutý.rozvoj spoločnosti predpokladá skúmanie pôsobenia administratívnoprávnych noriem z pohľadu legislatívnej činnosti – efekt legislatívnych pravidiel sa odzrkadlí v realizácii práva. potrebnej na dosiahnutie cieľov.tvorba cieľov a prostriedkov je založená na poznaní spoločenských potrieb a spôsobe ich uspokojovania. nie však pôsobením právnej normy. . FO (PS vzniká narodením a je predpokladom na spôsobilosť na PÚ) a PO (PS sa chápe ako celok. postavenia FO (občana) vo VS je právna subjektivita (PS).j.

druhy prameňov SP – ústavný zákon. VZPP ministerstiev a ostatných ústredných orgánov ŠS.č. zákon.) a osobitná skupina noriem. ktoré združujú občanov a materiáln/finančné prostriedky na realizovanie hmotných a kultúrnych potrieb občanov.noriem obsiahnutých v ústave SR a z ďalších ÚZ a musia byť s nimi v súlade. ktorá má sp. v znení neskorších predpisov). nariadenia vlády... ale len deklaratórny) . alebo vydá rozhodnutie o registrácii. tvoria normatívne právne akty vydávané NR SR (najvyšší orgán). sú prameňmi SP (aj keby obsahovali len jednu normu SP – právny predpis môže byť prameňom aj viacerých právnych odvetví). vydávané orgánmi VS. vydávané orgánmi VS. družstevné. ktorým boli zriadené c) družstevné org.neštátne dobrovoľné organizácie – na základe združovacieho práva (z. sloboda pobytu. príspevkové. d) odvodené normatívne správne akty. – zápisom do Obch. VZPP miestnych orgánov ŠS. b) základná úprava administratívnoprávneho postavenia občanov. MV SR vykoná registráciu do 10 dní od začatia konania a do 7 dní od registrácie oznámi vznik združenia ŠÚ SR → ak MV odmietne vykonať registráciu. rozpočtové. ak tieto formy práva obsahujú normy SP.aktu. aké plní a ciele (práva a povinnosti nevyhnutné na ich zabezpečenie).traja občania. v ktorých sú obsiahnuté normy. PO ako subjekty SP . kedy sa väčšina delegátov dohodla na jej založení (aj zápis do OR. 8. pôsobnosti a právomoci správnych orgánov musí byť obsiahnutá v zákone. musia byť v súlade s obdobnými normatívnymi správnymi aktmi.normy SP (listové tajomnstvo. spoločenské. – okamihom účinnosti pr. .rozlišujeme štátne organizácie (hospodárske. spôsob ich ustanovenia a zásady hospodárenia) → ak je všetko v poriadku.prameňom SP nie sú precedensy (no môžu mať význam pre rozhodovanie v podobnej veci. ale aj cudzinci – platia tu všeobecné pr.. ktoré majú povahu administratívnoprávnej regulácie (v SR sú to normatívne právne akty vydané príslušnými štátnymi orgánmi v stanovenej forme – zákon. . združenie vzniká registráciou → návrh na MV SR môžu podať min. VZPP obcí a VÚC . žiadatelia sa môžu obrátiť na NS SR.) = líšia sa v spôsobe nadobúdania PS: a) štátne hospodárske org. zdravotnú starostlivosť. odvodenú od vzniku a zániku organizácie. .83/1990 Zb..subjektom SP je organizácia. pričom aspoň jeden musí mať viac ako 18 rokov a musí obsahovať predpísané náležitosti (názov združenia. má vymedzenú PS s ohľadom na úlohy.registra b) rozpočtové org. Pramene správneho práva . nariadenie vlády. – okamihom. . podobne ako obyčaj) a právne obyčaje. vydávanými nadriadenými orgánmi VS. na právne úkony (obe vznikajú a zanikajú súčasne).subjektom SP nie sú len občania. . na práva a povinnosti vo VS a sp. iné VZPP).) a neštátne (súkromné. c) právny základ na odvodené normatívne správny akty. orgány.alebo organizácie.základné charakteristiky prameňov SP: a) všetky druhy prameňov SP sa odvodzujú z pr.zabezpečenie.). združenie zaniká dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným alebo právoplatným rozhodnutím MV o jeho rozpustení (preskúmateľné NS).v teórii práva sa rozlišujú formálne a materiálne pramene práva: formálnymi prameňmi SP sú štátom stanovené formy práva. atď. ktorý buď potvrdí rozhodnutie ministerstva. sídlo. sloboda pohybu. ktorá upravuje špeciálne práva a povinnosti cudzincov (právo na soc.

jedna zo základných zložiek VS a základný pojem správneho práva. za ktorou stojí donucovacia moc štátu – prichádza na rad. ani vypĺňať jeho medzery). rozkazy. HMÚ). . ktoré ich menia a dopĺňajú. jadro VS.predovšetkým činnosť výkonná a nariaďovacia: výkonná činnosť – vyjadruje vzťah ŠS k zastupiteľskej sústave.najpočetnejšími prameňmi SP sú VZPP ministerstiev a ostatných ÚOŠS – označované ako „vyhlášky“ → všeobecne záväzné normatívne správne akty odvodenej povahy. príkazy.najrozsiahlejší druh štátnej činnosti – jej výkonom sa zabezpečuje realizácia všetkých (vonkajších a vnútorných) funkcií štátu. orgány ŠS plnia prevažnú časť úloh zabezpečovanú štátnymi orgánmi. smernice. . . determinovaný aj internými normatívnymi aktmi nadriadených orgánov. ktorým je adresované – ČŠ. PO a pracovníkov). do popredia sa dostáva organizátorský charakter ŠS (riadiaca. že tieto normatívne akty obsahujú normy SP). Štátna správa ako samostatný druh činnosti . formy a spôsoby uskutočňovania tejto činnosti reguluje právo a v jeho medziach sa realizuje jej iniciatívny prvok. sociálny a kultúrny rozvoj). . ktorá je prezentovaná NR SR. uskutočňovať iné opatrenia a používať donútenia. pre SP: význam má najmä sekundárne právo (nariadenia – priamo aplikovateľné pre FO a PO bez potreby transformácie. FO a PO.ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS môžu vydávať VZPP len na základe ústavy SR a ÚZ a zákonov.pilier – ST. ako aj práva a povinnosti FO v oblasti VS = preto sú len zákony zákl. rozhodnutia – záväzné pre subjekty.MZ sú prameňom SP. ktorý vychádza z podstaty ŠS ako súčasti riadenia spoločnosti a skúma ju ako osobitný druh štátnej činnosti.a medzinárodné zmluvy (všeobecnou podmienkou je. jej uplatnenie upravujú právne normy: donútenie môže uplatniť len kompetentný orgán ŠS. zmluvy a akty. .prameňmi SP. metódy. túto činnosť uskutočňujú predovšetkým orgány ŠS. spočíva v bezprostrednom vykonávaní zákonov a ostatných pr. táto metóda nie je jedinou. pričom ciele. koordinačná a kontrolná činnosť). ak obsahujú jeho normy. nie prostriedkoch na jeho dosiahnutie. ktorý má výkonný a nariaďovací charakter.ŠS je činnosť podzákonná (vykonávaná na základe zákona.jedna z foriem uskutočňovania štátnej moci.miestne orgány ŠS vydávajú vyhlášky.právo a pramene práva EÚ – najmä právo komunitárne (I. ak nedochádza k dobrovoľnému plneniu právnych povinností. musí byť primerané vymáhanej .aktov št. ktorý určuje jej zameranie a stanovuje aj hlavné – najmä právne prostriedky). smernice – záväzné pre ČŠ. nariaďovacia činnosť – vo vzťahu k FO a PO vyjadrujú určitú metódu – správne orgány sú oprávnené vydávať normatívne a individuálne správne akty. jeho prameňmi sú zakladajúce zmluvy (primárne právo). ale v rámci zákonného splnomocnenia aj štátne a iné orgány a organizácie. inštrukcie) – nie sú prameňom práva!!!! (záväzné len pre podriadené orgány. .je to činnosť. ak sú na to splnomocnené zákonom.moci. 9. vydávané na základe výslovného splnomocnenia v zákone a v jeho medziach (nemôžu rozširovať oblasť právnej regulácie nad rámec zákona. sekundárne právo a judikatúra ESD. . uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej moci. odporúčania a stanoviská – nie sú priamo právne záväzné).samostatný druh organizujúcej činnosti štátu. ktorému sú určené vo výsledku. . . samostatný druh činnosti štátu. len na základe zákona NR SR možno zriaďovať ministerstvá a ostatné ÚOŠS a ustanovovať pôsobnosť a právomoc správnych orgánov. .vnútorné normatívne akty ministerstiev a ÚOŠS (pokyny. ktorých prostredníctvom sa realizujú základné otázky štátnej správy (hospodársky. . vyžaduje transpozíciu a implementáciu. orgán územnej samosprávy všeobecne záväzné nariadenia. .

orgány ŠS možno klasifikovať na základe rôznych kritérií: a) právny základ vzniku orgánu. b) vecný rozsah jeho pôsobnosti – orgány so všeobecnou a osobitnou pôsobnosťou (tie sa delia na orgány s funkčnou a odvetvovou pôsobnosťou). 10.štátne orgány sú nositeľmi zákonodarnej.v rámci ŠS sa realizujú spoločenské záujmy (celospoločenské záujmy a právom chránené záujmy FO a PO v oblasti štátnej správy). ktorý ho vydal. . . aký stanovuje ústava a zákony. realizovaných v oblasti odlišnej od ŠS. kde nadriadený orgán má priamo vply na podriadené správne orgány (interné normatívne inštrukcie atď. ktorú možno determinovať inštrukciami nadriadených orgánov ŠS – uskutočňujú ju hierarchicky usporiadané orgány. výkonnej a súdnej moci. ale aj ostatné orgány. je vybavený pôsobnosťou a právomocou a má možnosť použiť prostriedky štátneho donútenia. . osobitný druh riadenia uskutočňovaného štátom. ktoré právne predpisy výslovne označujú ako orgány ŠS.je to činnosť. dekan fakulty). . c) územný rozsah jeho pôsobnosti d) zloženie orgánov e) spôsob rozhodovania vo veciach svojej pôsobnosti.ŠS je verejná správa uskutočňovaná štátom. uskutočňuje úlohy a funkcie štátu nariaďovacou a výkonnou činnosťou štátu a je zriaďovaný zákonom alebo iným právnym aktom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou. je to elementárna súčasť systému orgánov štátu.). . základným poslaním orgánov ŠS je zabezpečiť žiaduce a reálne fungovanie týchto orgánov. . má všetky znaky štátneho orgánu. ktorý vystupuje v jeho mene (za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ŠS nezodpovedá orgán.správne orgány – orgán ŠS pri štátnosprávnej aktivite orgánov ŠS. ktorú vykonáva. Vonkajšia činnosť → realizácia vlastného poslania ŠS. . usmerňovanie procesov. oddelenú od iných v štátnom aparáte (od súdov. .ide o osobitný druh štátneho orgánu – odlišuje sa činnosťou. ktoré disponujú správnoprávnou aktivitou. orgány. správny orgán a sústava orgánov štátnej správy Štátny orgán: zložka štátneho aparátu. . ktorá má charakter ŠS (starosta obce.vykonáva ju osobitná skupina orgánov štátu – orgány štátnej správy → orgán štátu. adresátmi sú FO a PO. prokuratúry. Základné črty orgánu ŠS: z pohľadu postavenia ide o štátny orgán.v užšom zmysle sú to štátne orgány.povinnosti a nemožno ho realizovať ľubovoľnými formami a prostriedkami (tie stanovujú platné právne normy). štátnu moc vykonávajú v takom rozsahu a takým spôsobom. orgán štátnej správy.. ale aj pri aktivite. ale štát). ktorá nemá štátnomocenský charakter. ktoré popri prevažnej činnosti vykonávajú na základe zákonného splnomocnenia aj činnosť.). Vymedzte pojem štátny orgán.vznik a existencia vyplýva priamo z ústavy/ÚZ a zákonov NR SR.v širšom zmysle sú to nielen orgány ŠS.činnosťou orgánov ŠS a plnením jej úloh dochádza k realizácii vzťahov ŠS – ide o činnosť zameranú do vnútra organizácie ŠS (vnútorná činnosť) a o vonkajšiu činnosť ŠS: Vnútorná činnosť → vnútorno-organizačná záležitosť. zastupiteľských orgánov.tvorí relatívne samostatnú organizačnú jednotku. . ktorá uskutočňuje presne vymedzenú časť regulatívno – mocenskej . . vykonávajúca konkrétnu funkciu štátu .

výkonnej a súdnej moci. vyhlášky a pod. na ktoré sa právomoc tohto orgánu vzťahuje) sa štátne orgány delia na: 1. orgány výkonnej štátnej moci 3. Štátne orgány môžme rozdeliť podľa rôznych kritérií: 1. iné majú právomoc vydávať individuálne právne akty. 3. orgány s časovo neobmedzenou kompetenciou orgány s časovo obmedzenou kompetenciou 3. – vymedzuje obdobie výkonu právomoci príslušného orgánu.činnosti štátu voči spoločnosti. rozhodnutia v konkrétnych veciach (rozhodnutie o vzatí do väzby. 5. t.základné kritérium klasifikácie kompetencia (pôsobnosť) zloženie spôsob ustanovovania osôb do funkcií vzájomné vzťahy Z hľadiska právomoci sa štátne orgány delia na: 1. . na ktorom príslušný orgán realizuje svoju právomoc. času. 4. vládne nariadenia. všeobecne záväzné právne predpisy (zákony. osobná (personálna) p. ktorý stanovuje ústava a zákon. schopnosť. na ktoré sa vzťahuje právomoc príslušného štátneho orgánu. oprávnenie vydávať právne záväzné štátnomocenské akty. j. .štátny orgán má právo vydať právny akt.niektoré štátne orgány majú právomoc vydávať normatívne právne akty. súdne . právomoc. j. ktorými tento orgán reguluje spoločenské vzťahy. t.). t. resp. rozsudok o rozvode manželstva a pod.právomoc majú len štátne orgány. v ktorých sa uplatňuje jeho právomoc. so všeobecnou osobnou kompetenciou s osobitnou osobnou kompetenciou 4. orgány vyššej inštancie orgány nižšej inštancie Z hľadiska zloženia (početnosti) sa štátne orgány delia na: . funkčná p. – vyjadruje okruh subjektov. –určuje územie. – vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi štátnymi orgánmi pri vybavovaní tej istej veci po sebe. ale je povinný vydať ho takým spôsobom. ústavodarný a zákonodarný orgán 2. orgány so všeobecnou vecnou kompetenciou orgány s osobitnou vecnou kompetenciou 5. . vecí. orgány zákonodarnej. časová (temporálna) p. vecná p. Z hľadiska kompetencií (vymedzenia okruhu subjektov. j.základným znakom štátneho orgánu je právomoc. t. ústredné miestne 2. územia. územná (priestorová) p. 2.). j. – vymedzuje druhy činností štátneho orgánu.

nadriadené a podriadené nadriadenosť jedného štátneho orgánu nad druhým oprávňuje nadriadený orgán vydávať podriadeným orgánom záväzné pokyny. pretože aj kontrolné orgány môžu vydávať kontrolovaným orgánom záväzné pokyny. . prokuratúra. Je pre ňu charakteristický princíp odvolateľnosti príslušného tátneho funkcionára). rozdiel medzi kontrolnými orgánmi a orgánmi nadriadenými je v tom. zriaďovaný zákonom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou. . parlament. čomu korešponduje povinnosť podriadeného orgánu tieto pokyny rešpektovať. vymenované 3. ktorý vystupuje v mene štátu. Záväzné pokyny sú obsiahnuté v normatívnych právnych aktoch. v širšom zmysle je pojem orgán ŠS totožný s pojmom správny orgán. ktoré právne predpisy označujú ako orgány ŠS.ide o hierarchický systém založený na vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. monokratické 2. kolegiátne Z hľadiska ustanovovania osôb do funkcií sa štátne orgány delia na : 1. dedičné Z hľadiska vzájomných vzťahov sa štátne orgány delia na : 1. uskutočňuje úlohy a funkcie štátu. . . právna zodpovednosť (zodpovednosť za porušnie práva) 2. kontrolné a kontrolované vzťahy kontrolných a kontrolovaných štátnych orgánov úzko súvisia s delením štátnych orgánov na nadriadené podriadené. nevyhnutným prostriedkom štátnej moci je donucovací štátny aparát.štátna moc je najvýznamnejšia forma verejnej moci. súd.poslaním orgánov štátnej správy je uskutočňovať štátnu správu ako výkonnú a nariaďovaciu činnosť. ktoré sú spoločné pre všetky štátne orgány (napr. vyššej a nižšej inštancie vzťahy orgánov vyššej a nižšej inštancie bezprostredne súvisia s delením orgánov podľa ich funkčnej kompetencie . NKÚ) a jednak špecifickými črtami.1. sú charakterizované všeobecnými črtami.je to orgán štátu. zákonov a ostatných aktov. v organizačných pokynoch nadriadeného orgánu i v individuálnych príkazoch 3. navzájom si zodpovedné a nezodpovedné ústavno – politická zodpovednosť (vzťahuje sa na celkovú činnosť tátneho orgánu. ktorý zaisťuje všeobecnú záväznosť ústavy.je jedným z orgánov štátu. volené 2. ktoré sú charakteristické len pre orgány štátnej správy. Orgán štátnej správy: používa sa v dvojakom význame : v užšom zmysle slova pre tie štátne orgány. orgány štátnej správy predstavujú najzložitejší subsystém orgánov verejnej správy . ktoré obsahujú právne normy a sankcionuje ich plnenie. že záväzné pokyny kontrolujúceho štátneho orgánu smerujú len na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov 4.

alebo predseda VUC nepriamymi vykonávateľmi štátnej správy – správnymi orgánmi. organizátorskou a kontrolnou činnosťou.Všeobecné znaky orgánov štátnej správy: .ich činnosť možno v rámci práva určovať aj vnútornými predpismi a individuálnymi pokynmi nadriadených orgánov Rozlišujú sa podľa viacerých kritérií: . .právny základ vzniku orgánu . uskutočňujú úlohy a funkcie štátu metódami a prostriedkami ŠS .sú vybavené právomocou a pôsobnosťou .subjektivita orgánu štátnej správy. vybavená príslušnou právomocou a pôsobnosťou. Sústava orgánov ŠS: . ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach. Správny orgán: . .hoci vykonávateľ štátnej správy v niektorých prípadoch nie je právnickou osobou. štátna správa môže byť vykonávaná buď priamo alebo nepriamo: .ak obci alebo VÚC zveril zákon vykonávať určitú časť štátnej správy. orgán územnej samosprávy. . t." .na rozdiel od ostatných štátnych orgánov. . orgány štátnej správy uskutočňujú svoje úlohy a funkcie štátu metódami a prostriedkami štátnej správy.územný . fyzická osoba alebo právnická osoba.zloženie orgánov . ktorá je vyjadrená jeho pôsobnosťou a právomocou.hovoríme o štátnej správe v statickom (organizačnom) zmysle.vecný rozsah jeho pôsobnosti .môžu na náklade zákonného splnomocnenia vydávať všeobecne záväzné právne predpisy . predovšetkým svojou riadiacou. Špecifické znaky orgánov štátnej správy: .j.ich konštituovanie je uskutočňované ústavou. ústavnými zákonmi a zákonmi .ich organizačná štruktúra je regulovaná právom .majú výkonný a nariaďovací charakter . administratívnoprávnu subjektivitu treba pojmovo odlišovať od právnej subjektivity orgánu štátnej správy v oblasti súkromnoprávnych vzťahov. na Slovensku je správny orgán definovaný v § 1 zákona č.z hľadiska subjektu. je vždy nositeľom administratívnoprávnej subjektivity. o správnom konaní ako "štátny orgán.rezortné ministerstvá a ústredné orgány ŠS. ktorý štátnu správu vykonáva. sú starosta obce (primátor mesta).ich pôsobnosť a právomoc je ustanovená zákonom .vykonávajú svoju činnosť v mene štátu – ŠS.sú oddelené od iných organizačných jednotiek v štátnom aparáte . 71/1967 Zb. týmto okamihom vzniká i administratívno-právna subjektivita tohto orgánu. organizačne vyčlenená zložka správnej organizácie verejnej správy. spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony vzniká okamihom jeho konštituovania.spôsob akým rozhoduje vo veciach svojej pôsobnosti .stojí za nimi donucovacia moc štátu.pomerne samostatná. právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. orgán záujmovej samosprávy.

obec a vyšší územný celok sa stávajú pri výkone delegovanej štátnej správy správnym celkom.ministerstvá (funkčné. B) nepriamu (sprostredkovanú. . je politickým orgánom a štátnu správu vykonáva prostredníctvom ministerstiev.nie všetci priami vykonávatelia ŠS sú súčasťou organizačného systému štátnej správy.j. sú to iné subjekty než štát.orgány s celoštátnou pôsobnosťou – regulačné a dozorové orgány. majú len postavenie orgánov štátnej správy pri výkone štátnej správy.deleguje sa na ne zákonom vo vymedzenom rozsahu časť štátnej správy. regionálne) orgány štátnej správy. Ich predmet činnosti vymedzuje zákon. . ide o uspokojovanie potrieb miestneho spoločenstva. ale keďže niektorí autori ju uvádzajú ako orgán štátnej správy. teda môže byť spravované samostatne. 75).títo priami vykonávatelia štátnej správy nie sú orgánmi štátnej správy. dekoncentrované orgány štátnej správy a inšpekčné orgány.charakteristickými znakmi ÚS sú :  predstavuje uspokojovanie potrieb určitého spoločenstva fyzických osôb. prevažne orgánmi štátnej správy. nepatria sem napríklad Rada pre vysielanie a retransmisiu (tzv. preto ich zákon o obecnom zriadení a zákon o samospráve VÚC (samosprávnych krajoch) označuje ako správny orgán. Územná samospráva v organizačnom a funkčnom ponímaní . ktoré sa odlišujú od celospoločenských potrieb. .možnosť preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy na obec a vyšší územný celok ustanovuje priamo ústava (čl. ktorej subjektami sú na základe zákonnej delegácie subjekty odlišné od štátu (verejnoprávne korporácie založené na územnom princípe – obce. paralelnú) štátnu správu. náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát. . na záujmovom princípe – profesijné komory). . ktorý zároveň ustanovuje ich kompetencie vo veciach štátnej správy.vykonávajú ju vlastnými orgánmi ako prenesený výkon štátnej správy (napríklad starosta obce) alebo ako zákonom zverený výkon štátnej správy (napríklad orgán právnickej osoby verejného či súkromného práva.miestne (územné. . . že v zmysle ústavy je vrcholným orgánom výkonnej moci. prípadne sama fyzická osoba.organizačne štátnu správu vykonáva starosta obce (primátor mesta). Štatistický úrad SR. . samosprávne kraje. odvetvové). . T.A) priamu (bezprostrednú) štátnu správu. 11.verejné ozbrojené zbory alebo iné verejné zbory.ostatné (iné) ústredné orgány štátnej správy – Protimonopolný úrad SR. treba zároveň povedať.obce.nepriamymi vykonávateľmi štátnej správy sú: . vykonáva štát prostredníctvom svojich (štátnych) orgánov.vyššie územné celky. . výkon štátnej správy prenesenej na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda a podrobnosti ustanovujú zákony. ak jej zákon zveril časť výkonu štátnej správy). .vláda (všeobecná pôsobnosť) . . . ak je subjektom VÚC. a predseda VÚC. ktorej subjektom je štát ako originálny nositeľ štátnej správy. . licenčná rada) ani verejné ozbrojené zbory či iné verejné zbory . ktoré je vytvorené na územnom základe. ak je subjektom tejto pôsobnosti obec. -priamymi vykonávateľmi štátnej správy sú: . uvedení funkcionári územnej samosprávy vykonávajú delegovanú štátnu správu formou individuálnej rozhodovacej činnosti (predovšetkým v správnom konaní).či je vláda orgánom ŠS je sporné..

že ide o vlastné záležitosti verejnoprávneho charakteru. v rámci ktorej miestne spoločenstvo ako PO zabezpečuje riešenie vlastných úloh odlišných od štátu ale pod dozorom štátu. združuje občanov. hlasovaním obyvateľov obce a ver. resp. z čoho potom vyplýva : majetková + finančná samostatnosť miestneho spoločenstva samostatnosť + nezávislosť miestneho spoločenstva od štátnej správy pri voľbe svojich orgánov .zhromaždení. komisie.podstatou samosprávy je teda samosprávne rozhodovať o vlastných otázkach a záležitostiach podľa vlastných potrieb. a to vo vlastnom mene. ktoré má zákonom / Ústavou priznané postavenie PO odlišnej od štátu. ktorí majú na jej území trvalý pobyt a je PO.súčasťou návrhu na zlúčenie obcí je dohoda o zlúčení obcí a údaje o výsledkoch hlasovania obyvateľov. . obecná polícia. . ide o miestne spoločenstvo.dohoda o zlúčení obcí obsahuje: a) názvy obcí. iné stále alebo dočasné výkonné a kontrolné orgány). na vlastnú zodpovednosť. .základom územnej samosprávy je obec.samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce prostredníctvom orgánov obce. Samospráva sa na jednej strane približuje súkromnej správe tým že ide o správu vlastných záležitostí. . . . ktoré ju uzatvárajú b) dátum. na základe vlastnej vôle a pritom rešpektovať iba zákony. priezviska a funkcie.obec zriaďuje. rozdelením obec zaniká a vznikajú nové obce – všetko len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí.obyvateľ obce sa zúčastňuje na samospráve obce: a) aktívne a pasívne volebné právo do orgánov samosprávy obce b) hlasovanie v miestnom referende c) účasť na zasadnutiach OZ a verejných zhromaždeniach obyvateľov obce d) používanie obecných zariadení a majetku obce e) podávanie podnetov a sťažností orgánom obce f) žiadať pomoc v čase núdze. vykonávacími predpismi. ku ktorému sa majú zlúčiť c) názov novej obce a sídlo jej orgánov d) označenie katastrálnych území novej obce e) určenie majetku a finančných prostriedkov novej obce f) zoznam VZN vydaných zlučovanými obcami g) podpisy starostov s uvedením ich mena. ak tieto úkony nie sú PP zverené inej PO alebo FO. obecný požiarny zbor.základnými orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo (A) a starosta obce (B). na druhej strane približuje sa ŠS tým. . rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením so súhlasom obce a na základe stanoviska KÚ. .obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou obce a majetku obce. .územnú samosprávu možno definovať ako organizačnú formu verejnej správy.zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec. . A → OZ zriaďuje podľa potreby/na základe zákona svoje orgány (obecná rada. . ktorá tvorí samostatný samosprávny celok. viazaná len zákonmi. v ktorého obvode sa obec nachádza. zrušuje. je teda verejnou správou zameranou na vlastné záležitosti.

. ak: a) poruší nariadenie b) neudržuje čistotu a poriadok.štatutárny orgán obce v majetkovoprávnych a pracovnoprávnych vzťahoch.výsledky hlasovania sú platné pri polovičnej účasti oprávnených voličov a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov hlasovania. . .OZ rokuje v zbore – je spôsobilé rokovať a uznášať sa pri prítomnosti nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. zriaďuje a kontroluje obecné podniky a rozpočtové a príspevkové organizácie e) uznáša sa na nariadeniach . .pokutu možno uložiť do roka. právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo po odsúdení na výkon trestu odňatia slobody nepodmienečne. že ho nepodpíše v stanovenej lehote.na plnenie úloh samosprávy obce/ak to ustanovuje zákon obec vydáva pre územie obce všeobecne záväzné nariadenie → musí sa vyhlásiť. . kto sa dopustil takéhoto priestupku. . že odporuje zákonu alebo je pre obec nevýhodné tým. kedy sa starosta dozvedel o tom. uplynutím funkčného obdobia. na prijatie uznesenia OZ je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných. výkon potvrdeného uznesenia už starosta pozastaviť nemôže. alebo zložením sľubu s výhradou..je to zastupiteľský zbor obce. ak v ňom nie je stanovený neskorší začiatok účinnosti.starosta – predstaviteľ obce a najvyšší výkonný orgán obce. jeho nesúhlas môžu poslanci OZ prelomiť hlasovaním nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov.OZ sa schádza podľa potreby. c) petíciu obyvateľov obce v počte 30% oprávnených voličov. ak tak neurobia do dvoch mesiacov od jeho schválenia. pozbavením spôsobilosti na PÚ alebo jej obmedzením. čím ruší vzhľad obce. .má sankčnú právomoc – môže uložiť FO alebo PO oprávnenej na podnikanie pokutu vo výške 200 000 Sk. správny orgán v administratívnoprávnych vzťahoch. . najmenej však raz za dva mesiace – zvoláva ho a vedie starosta. uznesenie stráca platnosť. možno určiť skorší začiatok v prípade živelnej pohromy. spôsob. zabránenia škodám na majetku a odstraňovania následkov pohromy). . na prijatie nariadenia súhlas 3/5 väčšiny prítomných. b) odvolanie starostu. .má sistačnú právomoc – môže pozastaviť výkon uznesenia OZ. ak ide o: a) zlúčenie obcím rozdelenie a zrušenie obce a zmenu názvu. znečistí verejné priestranstvo. všeobecného ohrozenia. odo dňa. ktorý tak urobí aj na žiadosť 1/3 poslancov OZ. čas.OZ vyhlási hlasovanie obyteľov obce. OZ vyhlási výsledky do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli. odkladá veci mimo vyhradený priestor c) nesplní bez vážneho dôvodu v určenej lehote povinnosť uloženú starostom poskytnúť osobnú alebo vecnú pomoc počas a pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti. zvolených obyvateľmi obce v priamych voľbách – ich počet určí OZ na celé volebné obdobie pred konaním volieb podľa počtu obyvateľov. . zložený z poslancov.OZ rozhoduje o základných otázkach života obce: a) určuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce b) schvaľuje rozpočet obce c) určuje organizáciu obecného úradu a poriadok odmeňovania pracovníkov obce d) zakladá. následky protiprávneho konania).mandát starostu zaniká: odmietnutím sľubu. ak sa domnieva. ak obyvatelia v referende odsúhlasili jeho odvolanie (o . vzdaním sa mandátu. najneskôr však do troch rokov od porušenia nariadenia alebo nesplnenia povinnosti (prihliada sa na závažnosť. pričom vyhlásenie sa vykoná vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní (účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia.

.obecný úrad – výkonný orgán OZ a starostu.z. . alebo ak dochádza k hrubému porušovaniu ústavy/ÚZ/VZPP a zanedbávaniu povinností zo strany starostu. nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť. spôsob volieb upravuje RP OZ. publicistickú. sú zložené z poslancov OZ a z obyvateľov obce. e) spolupracuje s príslušnými ŠO vo veciach kontroly hospodárenia s prostriedkami pridelenými obci zo ŠR. .OZ môže zriadiť ako svoj poriadkový útvar obecnú políciu. ktorej zriadenie + právne postavenie + úlohy upravuje osobitný zákon.hlavný kontrolór . c) predkladá výsledky kontroly OZ.komisie – zriaďuje ich OZ ako svoje dočasné inciatívne. lektorskú. zvolených OZ. c) zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie OZ + obecnej rady + komisií d)vypracúva písomné vyhotovenia všetkých rozhodnutí starostu vydaných v správnom konaní. ak jeho neprítomnosť alebo nespôsobilosť na výkon funkcie trvá viac ako 6 mesiacov). Vyšší územný celok (samosprávny kraj) Základnú právnu úpravu samosprávnych krajov tvorí spolu s Ústavou SR zákon č. zrušením obce. tvoria ju poslanci OZ. d) min. hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií obce. b) vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu a záverečnému účtu obce pred ich schválením v OZ. e) vykonáva nariadenia.hlasovanie vo veci môže požiadať 30% oprávnených voličov.HK predovšetkým: a) vykonáva kontrolu všetkých príjmov a výdavkou rozpočtu obce a hospodárenia s majetkom obce. zabezpečuje organizačné a administratívne veci OZ a starostu. . uznesenia OZ + rozhodnutia starostu.OZ volí a odvoláva hlavného kontrolóra „na 6 ročné FO“. prekladateľskú. ktorých volí OZ na celé funkčné obdobie a môže ich aj kedykoľvek odvolať. ktorý je zamestnancom obce / podľa z. toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú. zmenou trvalého pobytu mimo územia obce/mestskej časti. literárnu. fondy. prednášateľskú. o výkone práce vo verejnom záujme). . umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku.OR najmä: a) rozpracúva a zabezpečuje plnenie úloh vyplývajúcich z uznesení OZ a organizuje prípravu podkladov na jeho rokovanie b) zaoberá sa bežnými vecami (majetok obce. Kontrolnú činnosť vykonáva nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti/ podľa z. ako aj orgánov zriadených OZ.obecná rada – môže ju zriadiť OZ. rozpočet. o o finančnej kontrole a vnútornom audite/ .raz ročne predkladá OZ správu o výsledkoch svojej kontrolnej činnosti. . smrťou. predovšetkým: a) zabezpečuje písomnú agendu všetkých orgánov obce b)je podateľnou písomností obce. týkajúce sa života obce a podáva stanoviská OZ/starostovi e) organizuje a zjednocuje činnosť komisií OZ f) plní ďalšie úlohy podľa rozhodnutia OZ . poradné a kontrolné orgány. miestne dane a poplatky) a podáva o nich návrhy starostovi/OZ c) pripravuje zasadnutia OZ d) rieši veci. 302/2001 Z. pedagogickú. O samospráve vyšších územných celkov.

ktorá má trvalý pobyt v obci na jeho území. rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov. c) má ako cudzinec povolený dlhodobý pobyt Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Samosprávny kraj má svoje symboly. b) je prihlásený na prechodný pobyt. príprava a schvaľovanie územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov. rozvoj cestovného ruchu koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu a starostlivosť o deti a mládež. kultúry a stará sa o ochranu pamiatkového fondu. výchovy a vzdelávania. Obyvateľ samosprávneho kraja je osoba. Na výkone samosprávy sa môže s výnimkou oprávnení podľa odseku 2 písm. ktoré môže používať pri výkone samosprávy. c) hlasovať v referende samosprávneho kraja za podmienok ustanovených týmto zákonom d) zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva.VUC je samostatný územný a správny celok SR. Symboly samosprávneho kraja sú erb. e) obracať sa so svojimi podnetmi. zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. a) až c) podieľať aj ten. Je oprávnený najmä a) voliť zastupiteľstvo a byť volený do zastupiteľstva. b) voliť predsedu a byť volený za predsedu. vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť zakladá. Územný obvod samosprávneho kraja možno zmeniť len zákonom. prípadne znelka. sťažnosťami a inými podaniami na predsedu. účelne využíva miestne ľudské. Pritom najmä:              zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho. vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi. Územný obvod samosprávneho kraja je zhodný s územným obvodom kraja. Samosprávny kraj je právnickou osobou. spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí. . podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia. zastupiteľstvo a orgány ním zriadené. Obyvateľ samosprávneho kraja sa zúčastňuje na jeho samospráve. podieľa sa na riešení problémov. vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja. vlajka a pečať. zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov. kto na území samosprávneho kraja a) má nehnuteľný majetok. V súčasnosti je zriadených 8 VUC. prírodné a iné zdroje. ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja. Princíp územnej samosprávy na tejto nadobecnej úrovni sa teda uplatňuje rovnako ako na úrovni obecného zriadenia. utvára podmienky na rozvoj zdravotníctva. zriaďuje. ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja.

Môže v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracovať s územnými a správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie. Samosprávnemu kraju možno vo veciach územnej samosprávy ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. b) predseda samosprávneho kraja Ostatné ako pri obecnom zriadení. obcami a inými PO. medzinárodnými zmluvami. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Má právo stať sa členom medzinár. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. medzinárodnými zmluvami. zriadiť funkciu hlavného kontrolóra samosprávneho kraja Samosprávny kraj môže uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy. Zastupiteľstvo určí počet poslancov na celé volebné obdobie v pomere 12 000 až 15 000 obyvateľov na jedného poslanca a určí volebné obvody podľa osobitného zákona.  utvárať účinný systém kontroly. ekonomického a kultúrneho rozvoja d) schvaľovať rozpočet + záverečný účet e) o vyhlásení referenda. s ústavnými zákonmi. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. zrušovať a kontrolovať PO samosprávneho kraja g) voliť a odvolávať na návrh predsedu z poslancov zastupiteľstva podpredsedu VÚC h) zriaďovať komisie a iné orgány zastupiteľstva i) voliť na šesť rokov a odvolávať hlavného kontrolóra VÚC . združenia územných celkov alebo územných orgánov. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. orgánmi. Vo veciach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. b) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom VÚC + majetkom prenechaným do užívania c) schvaľovať program sociálneho. f) zriaďovať. inými samospráv. Samosprávny kraj pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje so štát. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja. najmä a) uznášať sa na nariadeniach. krajmi. Zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach VÚC . s ústavnými zákonmi. so zákonmi a s nariadeniami vlády. vopred schválená územným celkom alebo orgánom iného štátu. Právotvorba Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. zakladať. Spolupráca sa uskutočňuje len na základe dohody o spolupráci – musí byť uzavretá písomne. Zastupiteľstvo je zbor zložený z poslancov VÚC zvolených v priamych voľbách. so zákonmi. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Orgány samosprávneho kraja sú a) zastupiteľstvo samosprávneho kraja. s nariadeniami vlády.

j)zriaďovať úrad samosprávneho kraja p) schvaľovať rokovací poriadok zastupiteľstva. Zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace; jeho zasadnutie zvoláva a vedie predseda, urobí tak aj b´vetdy ak o zvolanie zasadnutia zastupiteľstva požiada aspoň 1/3 poslancov. Zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Je spôsobilé rokovať a uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Predsedu volia obyvatelia VÚC v priamych voľbách. - zastupuje VÚC navonok, - v majetkovoprávnych vzťahoch + pracovnoprávnych vzťahoch a v iných vzťahoch je štatutárnym orgánom - rozhoduje aj vo veciach, v ktorých zákon zveruje VÚC rozhodovanie o právach a povinnostiach PO + FO Ak sa predseda domnieva, že uznesenie zastupiteľstva je v rozpore so zákonom alebo že je pre samosprávny kraj nevýhodné, môže pozastaviť jeho výkon tým , že ho nepodpíše ustanovenej v lehote. - pozastavené U môže zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť výkon potvrdeného uznesenia nemôže predseda pozastaviť. Ak zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do 2 mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Funkcia predsedu je verejná funkcia a nevykonáva sa v pracovnom pomere. Doterajší pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah zostáva zachovaný. Mandát predsedu zaniká a) uplynutím volebného obdobia, b) odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou, c) vzdaním sa mandátu, d) právoplatným odsúdením za úmyselný Tˇ4 + ak ol odsúdený na nepodmienečný TOS e) pozbavením / obmedzením SnaPÚ f) skončením trvalého pobytu v obci na území VÚC g) vyhlásením výsledku referenda, ktorým sa rozhodlo o odvolaní predsedu, alebo h) smrťou. Predseda môže uložiť PO + FO oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja. - pri ukladaní pokút prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pokutu možno uložiť v 1 ročnej subjektívnej + 3 ročnej objektívne lehote.

12. Definujte obec, jej právne postavenie a originárnu pôsobnosť obce v zmysle zákona o obecnom zriadení č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších noviel - obec je samostatný územný samosprávny a správny celok SR; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami; - základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe MZ; - obec má právo združovať sa s inými obcami v záujme dosiahnutia spoločného prospechu (§1);

- obec má svoj názov (§1a - určuje ho vláda SR nariadením), vlastné symboly (§1b - erb, vlajka, pečať, znelka) a územie (§2 - jedno alebo viac katastrálnych území, ktoré sa môžu členiť na časti obce); - obyvateľom obce je osoba, ktorá má na jej území trvalý pobyt (§3); Samospráva obce: §4 - obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát, alebo iná FO alebo PO; - samosprávu obce vykonávajú jej obyvatelia orgánmi obce, hlasovaním obyvateľov obce a verejným zhromaždením obyvateľov obce; - obec pri výkone samosprávy najmä: a) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania; b) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce; c) rozhoduje vo veciach miestnych daní a poplatkov a vykonáva ich správu; d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vyjadruje sa k podnikateľskej alebo inej činnosti PO a FO a k umiestneniu prevádzky na území obce, k investičnej činnosti v obci; e) výstavba, správa a údržba miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamätihodností a pamiatkových území; f) zabezpečuje verejnoprospešné služby (komunálne), čistotu v obci, správu verejnej zelene a osvetlenia, zásobovanie vodou, nakladanie s odpadovými vodami a miestnu verejnú dopravu; g) zdravé podmienky pre život, ochrana ŽP, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a kultúra; h) plní úlohy v oblasti ochrany spotrebiteľa a zásobovania obce; i) schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a koncepciu rozvoja obce, rozvoja bývania; j) vykonáva vlastnú investičnú a podnikateľskú činnosť; k) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné PO a zariadenia; l) organizuje hlasovanie obyvateľov o dôležitých otázkach života a rozvoja obce; m) zabezpečuje verejný poriadok (nariadením môžu zakázať alebo obmedziť určité činnosti); n) zabezpečuje ochranu pamiatok a prírodných hodnôt; o) plní úlohy na úseku soc.pomoci; p) osvedčuje listiny a podpisy na listinách; r) vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku/jazyku NM; - ak zákon nestanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti ŠS, ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce; - obec spolupracuje s politickými stranami, hnutiami, občianskymi združeniami a inými PO a FO, pôsobiacimi v obci v záujme rozvoja obce. 13. Vzťah štátu a obce v zmysle zákona o obecnom zriadení plus príklady na delegovanú pôsobnosť na obec, t.j. prenesený výkon štátnej správy - §5 - na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy ŠS, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie; s prenesením úloh na obec štát poskytne obci potrebné finančné a iné materiálne prostriedky; - výkon ŠS prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje vláda; obec pri rozhodovaní o právach a povinnostiach FO a PO vo veciach preneseného výkonu ŠS koná podľa zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov; v ostatných prípadoch sa riadi aj uzneseniami vlády a internými normatívnymi aktmi ministerstiev a iných ústredných orgánov ŠS;

- ak obec dlhodobo (najmenej 6 mesiacov) nevykonáva svoju pôsobnosť pri prenesenom výkone ŠS a neurobila v tomto čase žiadne opatrenie na zabezpečenie jej výkonu, KÚ ju písomne vyzve na nápravu a určí jej lehotu; - ak obec v určenej lehote nezabezpečila nápravu, príslušný na konanie je orgán miestnej ŠS (podľa osobitného predpisu); - obec je povinná uhradiť orgánu miestnej ŠS finančné prostriedky za prenesený výkon ŠS, ktorý sa uskutočnil z dôvodu jej nečinnosti; - orgány ŠS prerokujú s obcami/ich združeniami opatrenia týkajúce sa obcí pred ich prijatím a s už prijatými ich oboznamujú; - obce podliehajú dozoru štátu (v rozsahu zákona); - v záujme plnenia úloh obec spolupracuje s orgánmi štátu; tie obciam poskytujú pomoc v odborných veciach a údaje z jednotlivých evidencií vedených orgánmi štátu a podieľajú sa na odbornej príprave zamestnancov obcí a poslancov ob.zastupiteľstiev; obce postujú orgánom štátu údaje potrebné pre jednotlivé evidencie, alebo pre úradné konania v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi; - obec poskytuje súčinnosť pri zabezpečovaní kancelárskych a iných nebytových priestorov pre štátny orgán, ktorý má na jej území sídlo alebo pracovisko; Pr.: - výstavba, správa a údržba miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamätihodností a pamiatkových území; - vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku/jazyku NM; - zdravé podmienky pre život, ochrana ŽP, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a kultúra; - schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a koncepciu rozvoja obce.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR
• štátna správa na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorú podľa § 2 zákona č. 534 /2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene niektorých zákonov vykonávajú obce a samosprávne kraje v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, a to: miestna štátna správa vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií, ktorú podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c citovaného zákona na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií;

pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie, ktorú podľa § 3a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.

štátna správa na úseku cestnej dopravy, ktorú podľa § 27 zákona č. 168/1996 Z. z. vykonávajú aj obce. Podľa § 30 citovaného zákona obec
− a) udeľuje a odníma dopravnú licenciu na autobusovú linku nepresahujúcu územie obce,

b) dáva v konaní o udeľovaní dopravnej licencie na vnútroštátnu a medzinárodnú autobusovú dopravu na dožiadanie správneho orgánu súhlas na zastavovanie v obci na zriadenej zastávke a určuje stanovištia vozidlám dopravcov mimo priestorov v obci, c) schvaľuje cestovný poriadok autobusovej linky nepresahujúcej územie obce,

najmä organizačné pokyny na príslušný školský rok (písm. b) požiadavku minimálne piatich rokov pedagogickej praxe. 1 zákona č. preukázala ovládanie matrík zložením skúšky a zložila sľub (§ 8). materiálno-technické a priestorové zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu. c) − poskytuje odbornú poradenskú činnosť školám a školským zariadeniam (písm. v hlavnom meste SR a v Košiciach mestská časť. 8 písm. Obec pri prenesenom výkone štátnej správy (podľa § 6) − zriaďuje a zrušuje základné školy podľa siete (ods. ktorá je plnoletá. 584/2001 Z.. a) − vydáva organizačné pokyny pre riaditeľov. Matrikárom môže byť fyzická osoba. v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy. ktoré vykonáva matričný úrad zabezpečuje jednotný informačný systém a utvára podmienky na bezpečnú prevádzku a ochranu údajov (§ 4) − jeho . ktorej je príslušná obec zriaďovateľom (ods. Na vedenie matrík ustanoví starosta obce matrikára a jeho zástupcu. Ministerstvo vnútra SR • štátna správa na úseku matrík – podľa § 4 ods. b) a samosprávny kraj (písm. d) − Z § 6 ods. e) vykonáva odborný dozor nad cestnou dopravou v obci. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonávajú aj obec (písm. − vykonáva štátnu správu v prvom stupni vo veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletého alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku žiaka (ods. z. 7 vyplýva. ktorú podľa § 2 ods. bezúhonná. ak je to potrebné vzhľadom na rozsah činností. 154/1994 Z. ktoré sú uvedené v prílohe zákona (ďalej len matričný úrad). − ako školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach. Ministerstvo školstva SR • štátna správa v školstve na úseku škôl a školských zariadení. c) a d) odborne zabezpečuje zamestnanec ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady: a) požiadavku odbornej a pedagogickej spôsobilosti pre niektorý druh a typ školy. o rodine v znení neskorších predpisov. zákon č. c). ustanoví vedúceho matrikára a potrebný počet matrikárov. ktorou sa vydáva zoznam matričných obvodov). z. Výkonom zriaďovateľskej pôsobnosti (ods. 4). 300/1994 Z. 596/2003 Z. 1). že činnosti podľa ods. z. prevádzky a riešenia havarijných situácií týchto škôl. 14) sa rozumie finančné. 8) kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania (písm. Príklady činností. ktorých je zriaďovateľom ďalej (podľa ods. z. 1 zákona č.5). o matrikách v znení neskorších predpisov matriku ako výkon štátnej správy vedie obec. 94/1963 Zb. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov. vo veciach výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach. Vyhláška MV SR č.d) uzaviera s dopravcom zmluvu o výkone vo verejnom záujme a poskytuje dopravcovi náhradu preukázanej straty. Matričný úrad vykonáva činnosti v zmysle príslušných ustanovení zákona a ďalších predpisov (zákon č. a). a vo vzťahu k základným školám bez právnej subjektivity aj personálne zabezpečenie. 5 a ods.

b zákona č. c) vypracovanie dokumentácie ochrany pred požiarmi obce. z. b) 1. štátna stavebná správa – pôsobnosť stavebného úradu – podľa § 117 ods. a to . b) školenie kontrolných skupín obce. 5) zabezpečuje prostredníctvom preventivára požiarnej ochrany obce plnenie týchto povinností: a) organizovanie a vyhodnocovanie preventívnych protipožiarnych kontrol v obci. o Štátnom fonde rozvoja bývania. ktorú podľa § 1 ods. z.− − vedie matriku na zviazaných tlačivách (§ 6) vedie zbierku listín (§ 9). stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 2 zákona č. d) vykonávanie preventívno-výchovnej činnosti v obci. d) určuje veliteľa zásahu. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a príslušných ustanovení zákona č. • Ministerstvo životného prostredia SR • štátna správa starostlivosti o životné prostredie. ktorú v rámci preneseného výkonu štátnej správy vykonáva obec. o štátnej správe pre územné plánovanie. Obec (§ 23) a) vykonáva preventívne protipožiarne kontroly. Školenie zabezpečuje obec. overovanie úplnosti náležitosti žiadosti o podporu rozvoja bývania z fondu. predloženie overenej žiadosti fondu. 2 zákona č. 607/2003 Z. 2. o štátnej starostlivosti o životné prostredie vykonávajú obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. preskúmavanie bytových pomerov žiadateľov o poskytnutie podpory. ktorá vykonáva preventívne požiarne kontroly v spolupráci s Dobrovoľnou požiarnou ochranou a inými občianskymi združeniami na úseku ochrany pred požiarmi. • štátna správa na úseku ochrany pred požiarmi. 608/2003 Z. 525/2003 Z.) Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR • štátna správa na úseku bývania. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov vykonáva obec v rozsahu stanovenom týmto zákonom. 314/2001 Z. c) rozhoduje o vylúčení veci z používania. 50/1976 Zb. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. 1 zákona č. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov stavebným úradom je obec. ktorú podľa § 16 ods. (podrobnosti upravuje § 24) b) rozhodnutím ukladá opatrenia na odstránenie nedostatkov. z. 50/1976 Zb. Obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku bývania zabezpečuje (§ 5 písm. a to podľa ustanovení § 5 písm. ktoré môžu viesť k vzniku požiaru alebo k sťaženiu záchrany osôb a majetku a kontroluje plnenie týchto opatrení. Obec (§ 9 ods. z. (Školenie kontrolnej skupiny obce. 3.

Činnosti obce upravujú tiež príslušné ustanovenia zákona č. Činnosti a úlohy obce vyplývajú z ustanovení zákona. 478/2002 Z. z. h) môže nariadiť obmedzenie alebo zastavenie prevádzky malého zdroja (§ 38 ods. b) kontroluje dodržiavanie povinností prevádzkovateľov malých zdrojov (§ 20). a). v ktorých vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.môže uložiť vlastníkovi (správcovi. 1). . g) ukladá prevádzkovateľom malých zdrojov pokuty (§ 38). 1 písm.v súhlase na výrub drevín ukladá vykonanie primeranej náhradnej výsadby. e)/. j) určuje rozsah a požiadavky vedenia prevádzkovej evidencie malých zdrojov. d)/. vinice. c) vydáva súhlas na vykonávanie činností uvedených v zozname. ktoré sú súčasťou verejnej zelene. 1).dáva súhlas na umiestnenie výsadby drevín a ich druhové zloženie za hranicami zastavaného územia obce mimo ovocného sadu. ktorý ministerstvo uverejňuje vo svojom vestníku /(§ 22 ods. 1 písm. 3 na výrub dreviny za podmienok stanovených zákonom. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších zákonov. ktorým ustanoví podrobnosti o ochrane drevín. ktorú vykonáva obec v zmysle príslušných ustanovení zákona č.môže vydať všeobecne záväzné nariadenie. f) ukladá prevádzkovateľom malých zdrojov opatrenia na nápravu (§ 27 ods. i) môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením zóny s obmedzením prevádzky mobilných zdrojov.dáva vyjadrenie k vydaniu povolenia na výrub drevín. 8). 1 písm. na zmeny technologických zariadení malých zdrojov a na zmeny ich využívania a na ich prevádzku po vykonaných zmenách /§ 22 ods. z. b)/. vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. 543/2002 Z.− štátna správa na úseku ochrany prírody a krajiny. .obstaráva a schvaľuje dokument miestneho územného systému ekologickej stability a dokument starostlivosti o dreviny. 1 písm. . . nájomcovi) pozemku. z. starostlivosti o ňu alebo zaplatenie finančnej náhrady.vykonáva štátny dozor vo veciach. . štátna správa na úseku ochrany ovzdušia. e) vydáva súhlas na zmeny používaných palív a surovín. o ochrane ovzdušia v znení neskorších predpisov Obec v prenesenom výkone štátnej správy vo veciach ochrany ovzdušia (§ 34 ods. Obec vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach ochrany drevín v rozsahu stanovenom zákonom (§ 69 ods. 1) a) podieľa sa na vypracovaní a realizácii programu a integrovaného programu (§ 11 ods. .vyznačuje dreviny určené na výrub. ktorú ako prenesený výkon štátnej správy vykonáva obec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. chmeľnice a záhrady a § 47 ods. d) vydáva súhlas na povoľovanie stavieb malých zdrojov vrátane ich zmien a na ich užívanie /§ 22 ods. 401/1998 Z. na ktorom drevina rastie. . Obec napríklad . Obec napríklad − .

364/2004 Z. 5/. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) − Podľa § 63 zákona č. Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy (ods. d) povolenia na osobitné užívanie vôd a povolenia stavieb na odvodňovanie pozemkov do výmery 5 ha /§ 21 ods. ktorú vykonáva obec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. i) a § 26/. o vodách a o zmene zákona SNR č. 1) a) povolenia na odber povrchových vôd a podzemných vôd a ich iné užívanie na potreby jednotlivých občanov (domácností). ak tieto opatrenia nevyžadujú povolenie /§ 55 ods. z. z.) štátna vodná správa. f) pochybnosti o určenie hranice pobrežného pozemku pri drobných vodných tokoch /§ 50 ods. 284/2001 Z. preskúma údaje uvedené v oznámení a na základe množstva a škodlivosti znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia alebo spotreby palív a surovín vydá rozhodnutie.- rozhoduje o poplatku právnickej osoby a fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie. 3 písm. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon): A. − štátna správa na úseku odpadového hospodárstva. 1 písm. 1 písm. ktoré súvisia s týmto odberom (§ 21 ods. o vodách a o zmene zákona SNR č. e) súhlasu na stavby v inundačných územiach drobných vodných tokov /§ 27 ods. zmenu a odstránenie vodných stavieb. ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení vyhlášky MŽP SR č. ktorú vykonáva obec ako prenesený výkon štátnej správy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 223/2001 Z. 1 písm. z. 364/2004 Z. g) uloženia opatrení na odstránenie škodlivého stavu pri poškodení verejnej kanalizácie alebo verejného vodovodu. Činnosti obce vyplývajú tiež z ďalších predpisov (zákon č. g). 1 písm. 3/. 2) . uskutočnenie. 372/1990 Zb. ako aj v ostatných vodohospodárskych veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby c) povolenia čerpania a vypúšťania podzemných vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd pri hydrogeologickom prieskume pri predpokladanej dobe trvania čerpacej skúšky do piatich dní /§ 21 ods. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 17/2004 Z. z. ktorá prevádzkuje malý zdroj znečisťovania ovzdušia. o poplatkoch za uloženie odpadov. 372/1990 Zb.. Vyhláška MŽP SR č. a)/. z. B. 409/2002 Z. b) poskytuje držiteľovi odpadu informácie o umiestnení a činnosti zariadení na nakladanie s odpadmi na území obce. z. c) dáva v stavebnom konaní vyjadrenie o zamýšľanom spôsobe nakladania s odpadmi zo stavebnej činnosti s výnimkou drobného stavebného odpadu. výšku a termíny splátok poplatku a ďalšie podmienky týkajúce sa poplatkovej povinnosti prevádzkovateľa malého zdroja. Obec v prenesenom výkone pôsobností na úseku štátnej vodnej správy rozhoduje vo veciach (ods. b) v ktorých je príslušná povoľovať vodnú stavbu. v ktorom určí ročný poplatok prevádzkovateľa malého zdroja za znečisťovanie ovzdušia v predchádzajúcom roku. a) a b) a § 26). a)/. Obec vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva (§ 72) a) prejednáva priestupky v odpadovom hospodárstve /§ 80 ods. prípadne pri ohrození ich prevádzky.

s ústavnými zákonmi. medzinárodnými zmluvami. 139/2002 Z. s ústavnými zákonmi. medzinárodnými zmluvami. 3 písm. v ktorých je príslušná vydať povolenie. (2) Vo veciach. so zákonmi. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. s nariadeniami vlády. ústavnými zákonmi. z.a) dáva vyjadrenie podľa § 28 k vodnej stavbe v prípadoch. 1). 3) a) upraviť. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. 1/. so zákonmi. Normotvorná činnosť obce a samosprávneho kraja Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. zákonmi a s medzinárodnými zmluvami. a vyjadrenie k stavbe rodinného domu. C. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. b) vedie evidenciu o vodách (§ 29). so zákonmi a s nariadeniami vlády. vodných tokov a vodných stavieb /§ 77 ods. d) prejednáva priestupky na úseku ochrany vôd. Vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej . v ktorých obec plní úlohy štátnej správy. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Obec môže všeobecne záväzným nariadením (ods. obmedziť. c) vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov /§ 66 ods. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. o rybárstve obec. v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. v Bratislave a v Košiciach mestská časť v rámci štátnej správy na úseku rybárstva vydáva rybárske lístky a vedie ich evidenciu. 5). k stavbe na individuálnu rekreáciu a na domové žumpy. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. medzinárodnými zmluvami. 14. s nariadeniami vlády. ústavnými zákonmi. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. − štátna správa na úseku rybárstva – podľa § 36a zákona č. prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na drobných vodných tokoch a iných vodných útvaroch (§ 18 ods. a)/. b) určiť inundačné územie pri drobných vodných tokoch (§ 46 ods. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Vo veciach. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. (1) Obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia. (3) Nariadenie sa musí vyhlásiť.

15.na 15 dní. ak ide o: a) zlúčenie obcím rozdelenie a zrušenie obce a zmenu názvu. vlajka a pečať. b) pred rozhodnutím o ďalších dôležitých veciach samosprávy obce. 302/2001 Z. . V prípade živelnej pohromy alebo všeobecného ohrozenia. Územný obvod samosprávneho kraja možno zmeniť len zákonom. porušuje ústavu a ústavné predpisy. zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. (4) Vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti.ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov 16.OZ vyhlási hlasovanie obyteľov obce. Symboly samosprávneho kraja sú erb. Právna úprava samosprávy vyšších územných celkov Základnú právnu úpravu samosprávnych krajov tvorí spolu s Ústavou SR zákon č.z. V súčasnosti je zriadených 8 VUC. ktoré môže používať pri výkone samosprávy. VUC je samostatný územný a správny celok SR. možno určiť skorší začiatok účinnosti nariadenia. . okrem toho sa nariadenie zverejní aj spôsobom v obci obvyklým.OZ môže vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce. účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia. b) odvolanie starostu. Samosprávny kraj má svoje symboly. prípadne znelka. b) fakultatívne referendum . ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti.výsledky hlasovania sú platné pri polovičnej účasti oprávnených voličov a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov hlasovania. . Princíp územnej samosprávy na tejto nadobecnej úrovni sa teda uplatňuje rovnako ako na úrovni obecného zriadenia. ak je to potrebné na odstraňovanie následkov živelnej pohromy alebo na zabránenie škodám na majetku. O samospráve vyšších územných celkov. c) petíciu obyvateľov obce v počte 30% oprávnených voličov – do 90 dní. ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Obligatórne a fakultatívne referendum obce podľa zákona o obecnom zriadení . Územný obvod samosprávneho kraja je zhodný s územným obvodom kraja. V otázke odvolania starostu rozlišujeme: a) obligatórne referendum – ak oň petíciou požiada aspoň 30% oprávnených voličov alebo ak starosta hrubo alebo opakovane zanedbáva svoje povinnosti. OZ vyhlási výsledky do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli. ak: a) ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov (odvolanie starostu). Samosprávny kraj je právnickou osobou.

podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia. utvárať účinný systém kontroly. c) má ako cudzinec povolený dlhodobý pobyt Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. sťažnosťami a inými podaniami na predsedu. výchovy a vzdelávania. e) obracať sa so svojimi podnetmi. vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť zakladá. zriaďuje. Spolupráca sa uskutočňuje len na základe dohody o spolupráci – musí byť uzavretá písomne. zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov. a) až c) podieľať aj ten. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja. Môže v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracovať s územnými a správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie. utvára podmienky na rozvoj zdravotníctva. Je oprávnený najmä a) voliť zastupiteľstvo a byť volený do zastupiteľstva. rozvoj cestovného ruchu koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu a starostlivosť o deti a mládež. c) hlasovať v referende samosprávneho kraja za podmienok ustanovených týmto zákonom d) zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva. Má právo stať sa členom medzinár. Samosprávnemu kraju možno vo veciach územnej samosprávy ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. podieľa sa na riešení problémov. účelne využíva miestne ľudské. rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov. Obyvateľ samosprávneho kraja sa zúčastňuje na jeho samospráve. ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja. b) je prihlásený na prechodný pobyt. spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí. zriadiť funkciu hlavného kontrolóra samosprávneho kraja Samosprávny kraj môže uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja. kto na území samosprávneho kraja a) má nehnuteľný majetok. vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi. vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja. ktorá má trvalý pobyt v obci na jeho území. Pritom najmä:                zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho.Obyvateľ samosprávneho kraja je osoba. Na výkone samosprávy sa môže s výnimkou oprávnení podľa odseku 2 písm. kultúry a stará sa o ochranu pamiatkového fondu. združenia územných celkov alebo územných orgánov. vopred schválená územným celkom alebo . zastupiteľstvo a orgány ním zriadené. prírodné a iné zdroje. príprava a schvaľovanie územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov. b) voliť predsedu a byť volený za predsedu.

ktoré svoju existenciu odvodzujú od združovacieho práva a ktoré spája konkrétny spoločenský záujem. či menšiu účasť na organizácii spoločenského a politického života. Základným prvkom je samosprávny spôsob ich vnútornej činnosti a úsilie o väčšiu. medzinárodnými zmluvami. Právotvorba Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. kluby. krajmi. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. kluby. zväzy.vniká registráciou. v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy.)Ich znakom je že nie sú registrované a ich právne postavenie vyplýva z ustavy SR.politické strany a hnutia . ktoré sú v nej zastúpené Nepredstavuje ucelený.záujmové organizácie. s nariadeniami vlády.uplatňuje sa v národnostne zmiešaných štátoch samospráva ekonomická. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. orgánmi. iné občianske združenia ako aj odborové organizácie. Vykonávajú verejnú správu v tom. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. návrh na registráciu môžu podať najmenej traja občania. so zákonmi. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. inými samospráv. 17.advokátske a notárske komory samospráva národnostná. s ústavnými zákonmi. Samosprávny kraj pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje so štát. lekárska komora atď. Vo veciach. Združenie . Do tohto pojmu sa zaraďujú všetky inštitúcie. združenia a spolky samospráva politická. obcami a inými PO. Profesijné inštitúcie – tvoria osobitnú kategoriu záujmovej samosprávy. architektov. lekárov. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Zdržujú príslušníkov tzv. Občania majú právo slobodne sa združovať pričom na výkon tohto práva nie je potrebné povolenie štátneho orgánu. spoločnosti.orgánom iného štátu. so zákonmi a s nariadeniami vlády. z ktorých aspoň 1 musí byť starší ako 18 rokov. slobodných povolaní napr. atď. a) b) c) d) e) samospráva profesijná. Voľné združenia – sú najnižšou formu a vznikajú spontánnym prejavom skupiny osôb participovať na činnosti (krajinské spolky. napr. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. reštaurátorov. vnútorne usporiadaný systém či jednoznačne právnopolitický inštitút. medzinárodnými zmluvami. že rozhodujú o vykonávaní slobodného povolania a dbajú o jeho čestné vykonávanie. s ústavnými zákonmi. Záujmová samospráva plus stručná charakteristika subjektov. právnikov.družstvá samospráva spoločenská. b) predseda samosprávneho kraja Ostatné ako pri obecnom zriadení. Slovenská advokátska komora.napr. Vznikajú exlege a spravidla majú povinné členstvo na ktoré sa viaže výkon určitých funkcií. Pod termínom združenie platný zákon zahŕňa spolky. Orgány samosprávneho kraja sú a) zastupiteľstvo samosprávneho kraja.

nazývajú sa aj správnoprávne a odrážajú predmet regulácie správneho práva.ADMPV sú vzťahy mocenské – orgán VS v nich realizuje verejný záujem a vystupuje v mocensky nadriadenom postavení voči spravovaným subjektom – toto postavenie je prejavom ich pôsobnosti a právomoci. .v rámci vnútornej štruktúry ADMPV rozlišujeme tri prvky: subjekt. že nevznikne iná právna zodpovednosť. ktoré sú zamerané navonok jej organizácie – ku spravovaným subjektom. ktoré nenachádzame v práve súkromnom a ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľa správy – naplnenia verejného záujmu a opierajú sa o verejnú/štátnu moc. 19. PO. ďalšími subjektami môžu byť FO.obsah ADMPV – práva a povinnosti subjektov. cudzinci. PO alebo iné orgány VS. .predpoklady vzniku ADMPV: . alebo založené na spolupráci a súčinnosti . . . vykonávajúce správu majú v týchto vonkajších vzťahoch oprávnenia. . ktoré vyplývajú buď priamo z noriem správneho práva.vysokoškolská samospráva. prípadne iný orgán VS. s ktorou normy správneho práva spájajú právne následky.ADMPV sú obsiahnuté v normách SP.ADMPV môžu vznikať z iniciatívy orgánov VS a z iniciatívy spravovaných subjektov. Predpoklady vzniku a prvky administratívnoprávnych vzťahov .administratívnoprávne vzťahy (ADMPV) – spoločenské vzťahy upravené normami správneho práva. ktoré sa môžu uskutočniť len na základe dohody medzi dvoma účastníkmi vzťahu o jeho obsahu. ktoré sa aktivizujú v dôsledku právnej skutočnosti.jedným zo subjektov ADMPV je vždy orgán VS. t. Pojem a charakteristické črty administratívnoprávnych vzťahov .prípadoch autoritatívne a jednostranne rozhodovať a zasahovať pri tom do práv a povinností adresátov → môže tieto rozhodnutia uskutočňovať proti ich vôli. . .objekt ADMPV – veci. ďalšími môžu byť občania. materiálne predmety. teda predmety vzájomných práv a povinností subjektov jednotlivých ADMPV. práva a povinnosti realizované v ADMPV sú vždy viazané na predmet. pre ktorý dané subjekty do vzťahu vstupujú a sú vo vzájomnej interakcii (právu jedného subjektu zodpovedá povinnosť druhého a naopak). môže ísť o vzťahy s nerovným postavením. subjekty.f) samospráva zmiešaná. .VS ako služba sui generis – je založená na úkonoch. že vznikajú a realizujú sa pri výkone VS a ich subjekty sú nositeľmi práv a povinností ustanovených normami SP.v ADMPV môže orgán VS v urč. špecifické tým. iné FO. v ktorej sa prejavujú prvky profesijnej a prvky spoločenskej samosprávy 18. s ktorou právny predpis počíta (najmä právnymi úkonmi subjektov ADMPV). alebo môžu na základe noriem SP vzniknúť na základe rozhodnutia príslušného orgánu VS. ktoré z menovaných do vzťahu vstupujú. pričom jedným z nich je vždy orgán VS.ďalším znakom ADMPV je administratívnoprávna zodpovednosť – uplatňuje sa v prípade porušenia povinností v prípade. . . podľa toho. sociálne a kultúrne hodnoty alebo správanie sa ľudí a hodnoty ľudskej osobnosti.vo väčšine prípadov je podmienený vznikom právnej skutočnosti. . . ktorým je verejná správa. . zároveň majú stanovené určité obmedzenia.existencia príslušnej právnej normy správneho práva. ktoré vo vzťahu k účastníkom a záujemcom nemajú mocenskú povahu – rozširuje sa skupina vzťahov.j.VS sa plne realizuje len vo vzťahoch. objekt a obsah.subjekty ADMPV – v každom konkrétnom vzťahu vystupujú aspoň 2 individuálne určené subjekty. .

. hmotnprávne a procesnoprávne. ak nedochádza k dobrovoľnému plneniu povinnosti a k jeho obnoveniu. ktorými sa aplikuje právo realizované príslušnými správnymi orgánmi. Pri vymedzovaní pojmu normy správneho práva vychádzame z toho. ktorých prostredníctvom vznikajú. ak bol narušený. ustanovené alebo aspoň uznané štátom.ochranné ADMPV – realizované s cieľom riešenia nežiaducich javov a situácií z hľadiska nápravného i preventívneho. .procesnoprávne vzťahy – realizované navzájom medzi orgánmi VS a ostatnými subjektami ADMPV. Zákonodarný zbor prijíma všeobecne záväzné normy najvyššej právnej sily. prostredníctvom ktorých sa realizuje administratívnoprávna zodpovednosť. ustanovených štátom splnomocnenými subjektami a vynutiteľných štátnou alebo verejnou samosprávnou mocou. rušia. Všetky normy správneho práva sú vydávané v osobitnej. ktoré zakladajú kvantitatívne a kvalitatívne nový právny stav v oblasti VS. zmeny alebo zániku AP vzťahov je základ individuálnych správnych aktov. vedú k uspokojovaniu materiálnych právnych záujmov a potrieb príslušných subjektov. vznikajúce v oblasti riadiacej.ďalším predpokladom vzniku. . ich obsahom sú práva a povinnosti. finančného. 20.. .podľa postavenia adresátov verejnosprávneho pôsobenia: . vnútroorganizačné/interné organizačné vzťahy.ADMPV možno členiť podľa rôznych kritérií: predovšetkým podľa právneho obsahu na vzťahy organizačné.regulačné vzťahy – realizované s cieľom riešenia pozitívne orientovaných úloh VS.vonkajšie ADMPV – realizuje sa nimi podstatné poslanie VS – uskutočňovať správu verejných záležitostí.organizačné ADMPV – sa realizujú navzájom medzi jednotlivými orgánmi VS. .existencia protiprávneho konania. . poskytujú ochranu už existujúcim vzťahom a smerujú k zachovaniu žiaduceho právneho stavu. vyplývajúce z právomoci a pôsobnosti. sú to realizačné ADMPV pri výkone VS vo vzťahu k adresátom. . že: Ide o pravidlo správania.podľa funkcií VS na vzťahy regulačné a ochranné. Členenia a pôsobnosť noriem správneho práva Normy správneho práva predstavujú súbor všeobecnozáväzných pravidiel správania. k jeho vynúteniu. . (tu je dôležitý predpoklad vzniku právnej udalosti). . normy pracovného práva.hmotnoprávne vzťahy – navzájom medzi orgánmi VS a ostatnými subjektami ADMPV. Normy správneho práva sa od noriem ostatných právnych odvetí odlišujú niektorými osobitosťami:  predmet regulácie – spoločenské vzťahy v oblasti verejnej správy upravujú aj normy iných právnych odvetví napr.. štátom stanovenej forme. odvetví alebo oblastí VS = podľa vecného obsahu.Sem patria iba tie. autoritatívne sa potvrdzujú alebo zabezpečujú právnu ochranu hmotným právam a právnym povinnostiam príslušných subjektov. osobitnú skupinu tvoria vzťahy. . koordinačnej a kontrolnej činnosti VS. ich obsahom sú vzájomné práva a povinnosti. Normy na vyššom stupni sú určujúce pre vznik a obsah nižších noriem a je obsiahnutá v normatívnom právnom akte. menia sa.. . Klasifikácia administratívnoprávnych vzťahov . ktoré upravujú spoločenské vzťahy spravovacieho charakteru. 21. obsahom sú práva a povinnosti.vnútorné ADMPV – zväčša organizačné vzťahy.ďalej možno ADMPV deliť podľa jednotlivých úsekov. ktorí väčšinou stoja mimo organizačnej štruktúry VS. .

 značné množstvo noriem v porovnaní s inými právnymi odvetviami nachádzame v podzákonných predpisoch. Výhodami normotvorného procesu podzákonného charakteru sú rýchlosť. Štruktúra právnej normy nie je totožná so štruktúrou jednotlivých prameňov práva. zákaz . organizačnú štruktúru a zakotvujú úpravu ich vzájomných vzťahov. ktoré majú dispozíciu vyjadrenú ako nutnosť. imperatívne – príkaz. Pre normy správneho práva je charakteristická kombinácia : hypotéza – dispozícia a pre ochranné normy : dispozícia – sankcia. odporúčajúce a ustanovujúce) Významné je členenie na:  hmotnoprávne – sa zaraďujú normy.poskytujú ochranu príslušným spoločenským vzťahom tak.  ochranné normy . vnútornej štruktúry právnej normy sa vyčleňujú 3 prvky : hypotéza. ktoré sú zhodné právnymi normami ďalších právnych odvetví.  normy správneho práva majú zväčša imperatívny charakter  normy správneho práva predstavujú súbor verejnoprávnych noriem. zakazujúce. ktoré upravujú organizáciu a činnosť verejnej správy. Z hľadiska vnútornej formy. špecializácia a pružnosť. Zmysel procesnoprávnych noriem je naplnený len v spojení s hmotnoprávnymi normami. Správne právo poukazuje na zvláštnosť v tom. konfliktné spoločenské vzťahy.  pri skúmaní vnútornej štruktúry normy správneho práva nachádzame základné znaky. operatívnosť.upravujú postavenie a správanie subjektov správneho práva v pozitívnych správnoprávnych vzťahoch. splnomocňujúce. že regulujú negatívne. ktorých prostredníctvom sa obsah značného množstva hmotnoprávnych predpisov uvádza do života. Členenie noriem správneho práva Podľa obsahu sa delia na:  všeobecné a osobitné Podľa vnútornej štruktúry:  regulatívne normy . Podľa právneho charakteru:  zaväzujúce a splnomocňujúce (teória uvádza delenie na zaväzujúce. Členenie podľa právneho obsahu je:  kompetenčné normy – tie ktoré upravujú úlohy. pôsobnosť a právomoci subjektov verejnej správy  organizačno-právne normy – tie ktoré napríklad zakotvujú vytváranie. ktoré vznikajú na základe porušenia práva. Z hľadiska správania sa adresáta právnej normy sa členia na skupinu noriem s prívlastkom:  imperatívne – normy správneho práva. dispozícia a sankcia. ktoré určujú obsah práv alebo povinností adresátov verejnosprávneho pôsobenia zároveň s bezprostrednými podmienkami a predpokladmi ich realizácie  procesnoprávne – upravujú postupy. že normy správneho práva väčšinou nemajú túto klasickú trojprvkovú štruktúru.

podstata spočíva v tom. prevzatý z gréckeho slova methodos sa používa vo viacerých významoch.  neurčité pojmy – označujú slová alebo slovné spojenia použité v týchto právnych predpisov na formálne vyjadrenie všeobecnejších javov. ktorý nie je upravený niektorou normou platného práva a vec sa rieši podľa všeobecných princípoch daného právneho odvetvia alebo práva vôbec 23. . t. Jednotlivé všeobecne záväzné pravidlo správania sa vždy vzťahuje na určitý druh administratívnoprávnych vzťahov. na ktoré sa norma vzťahuje. Treba to chápať ako vymedzenie toho. dispozitívne – normy správna práva.. Najčastejšie sa používa na označenie spôsobu vedeckého bádania. ak sú splnené právne a faktické podmienky : musí mať svoj zákonný základ.  analógia – postup orgánu pri riešení praktického prípadu. Spätná účinnosť noriem správneho práva zásadne nie je prípustná. vzťahuje sa na realizáciu noriem správneho práva vo forme ich aplikácie orgánmi verejnej správy. ktoré spolu s predmetom regulácie. V správnom práve sa tento pojem používa v obidvoch významoch a používajú sa aj jeho rôzne modifikácie. cieľavedomého. definované. Vymedzenie pojmu metóda verejnej správy a jej charakteristické črty Všeobecne Pojem metóda. ktoré majú dispozíciu vyjadrenú v predpisoch správneho práva ako možnosť určitého normou ustanoveného správania subjektu – splnomocnenie. v ktorom je normy vyjadrená. uvedomelého postupu pri práci alebo v konaní. spoločenské vzťahy v oblasti VS umožňujú vyčleniť určitý okruh právnych noriem do samostatného právneho odvetvia – správneho práva. ktoré nie sú v právnom predpise bližšie špecifikované. prichádza do úvahy. 22.  priestorová pôsobnosť – určuje priestor. ktorý vyplýva z konštrukcie obsahu niektorých noriem správneho práva. vymedzuje pôsobnosť administratívnoprávnych noriem z hľadiska plynutia času a je tak spojená s platnosťou a účinnosťou právneho predpisu. že v normách správneho práva sa objektívne nemôže odzrkadliť spoločenská realita absolútne. po ktorú má norma správneho práva regulačne pôsobiť. účinnosť a normatívnosť normatívneho právneho aktu. v ktorom je norma vyjadrená. Právne neurčité pojmy a správna úvaha S realizáciou a interpretáciou noriem správneho práva bezprostredne súvisia inštitúty :  správne uváženie – predstavuje inštitút.  časová pôsobnosť – nám presne vymedzuje dobu.j. vzťahy na úseku školstva. oprávnenie Pôsobnosť noriem správneho práva Pôsobnosť právnych noriem nám vymedzuje sféru ich pôsobenia ako aj rozsah ich realizácie a aplikácie. t.. K pôsobnosti sa viažu najmä pojmy záväznosť.j. na ktorom normy správneho správa platia. právna norma ho pripúšťa a vymedzuje jeho hranice a nie je ľubovôľou.. alebo ako termín na označenie zámerného. v akom rozsahu sa má norma uplatňovať. platnosť. väčšina noriem správneho práva má priestorovú obmedzenú pôsobnosť na území SR alebo jeho časti alebo výhradné územie mimo územia SR  osobná pôsobnosť – je vymedzená okruhom osôb. ktorá sa má normou správneho práva regulovať. V slovnom spojení metóda administratívnoprávnej regulácie sa považuje za jedno z kritérií. napr. Vymedzuje sa :  vecná pôsobnosť – vymedzuje nám vecnú problematiku.

prostriedkami majú správne orgány pôsobiť. a či právo dáva rámec na realizáciu metód. Preto jej výkon nemôže byť efektívne usmerňovaný . rôznorodý a dynamický komplex spoločenských vzťahov. ciele. Na rozdiel od toho spravované subjekty môžu konať všetko. optimálne riešiť úlohy. Pričom jedna metóda sa môže realizovať viacerými formami a v jednej forme sa môže premietať uplatnenie viacerých metód. ktorý ustanoví zákon. konkrétnych aktivitách. akým spôsobom. Teória a veda správneho práva skúmajú verejnospravovacie vzťahy a právne aspekty týchto metód. vecne široký. myšlienky. Metódy verejnej správy sú akceptovaným inštitútom teórie i vedy o verejnej správe i teórie a vedy správneho práva a sú tiež aktuálnou otázkou spoločenskej praxe v procesoch výkonu verejnej správy i tvorby a realizácie správneho práva. formách činnosti verejnej správy. Ide o racionálne návody na optimálne a efektívne využívanie prostriedkov. 24. Spoluurčujúcim faktorom metód verejnej správy sú teda formy činnosti verejnej správy. pomocou ktorých dosiahneme cieľ a tieto myšlienky a postupy sa pretavujú do formy činnosti). Metódy verejnej správy sú právnym inštitútom a logicky aj inštitútom správneho práva. Metódy VS predstavujú abstraktnú kategóriu (máme poslanie. cesty cieľavedomého pôsobenia spravujúcich subjektov na spravovaný objekt v prísnom súlade s právnym poriadkom za účelom dosahovania cieľov. Konkrétnu podobu nadobudnú až ich transformáciou do reálneho sveta. aby konal. ktorými spravujúce subjekty disponujú. napĺňať ciele a funkcie verejnej správy. čo zákon neukladá. postupy. Dávajú návod na to. najmä právnoaplikačných činnosti pri využívaní právomocí spravujúcimi subjektami. Charakteristika Vyjadrujú kvalitatívnu stránku verejnej správy. akými cestami. plnenia úloh vo VS a naplňovania sociálnych funkcií verejnej správy. ktorá sa v reálnom živote prejavuje v konkrétnych formách VS. Vo vzťahu k spravovaným subjektom sú spravujúce subjekty povinné rešpektovať právnu integritu FO a PO a môžu do nej zasahovať iba na základe zákonného splnomocnenia. iba v rozsahu svojich kompetencií a právomocí. úlohy a musíme zvoliť metódy.Predovšetkým metóda administratívnoprávnej regulácie spoločenských vzťahov určuje zároveň i charakter APV a postavenie subjektov v nich. vnútorne štruktúrovaný. Spravujúce subjekty môžu konať iba na základe a v súlade s ústavou a v rozsahu a spôsobom. Metódy verejnej správy vstupujú do procesov normotvorby i procesov realizácie práva. Táto transformácia sa uskutočňuje v jednotlivých reálnych. Klasifikácia metód verejnej správy Verejná správa je zložitý. čo im zákon nezakazuje a nikoho nemožno nútiť. Definícia Metódy verejnej správy možno definovať ako spôsoby.

ale nesmú byť extra legem. alebo aby zverejnil údaje. hlavný smer. Konečným cieľom je dosiahnutie potrebnej usporiadanosti. v akom sa uplatňujú právne aspekty Podľa rozsahu. Ale aj pri presvedčovaní musia byť stanovené určité mantinely. rozlišujeme 3 samostatné skupiny metód: 1. právne rámce sú tu širšie. všeobecné) – používajú sa v celej verejnej správe bez ohľadu na to. Pôsobenie spravujúcich subjektov k subjektom spravovaným t. osobitné – aplikujú sa vo verejnej správy a zároveň odzrkadľujú jej osobitosti 3. jedinečné – aplikujú sa len na niektorom úseku VS Prvá skupina Sem zaraďujeme metódy presvedčovania (principiálne má prednosť) a metódy donucovania a v tomto poradí by sa mali aj chápať. . Ide najmä o bezprostrednú organizáciu. Možno ich považovať za metódy základné a všeobecné. PO.j. Je zameraná priamo na objekt verejnej správy. jednak vo vnútri spravujúcich subjektov. o aký úsek ide 2. Z hľadiska právnych aspektov presvedčovanie je voľnejšie. nemôže niekto niekoho presvedčovať. riadenie a všestranné zabezpečenie fungovania podsystému spravujúcich subjektov. predstavuje vonkajšiu činnosť. donucovanie by malo pôsobiť subsidiárne a mať sekundárne postavenie. Mala by platiť zásada. najvšeobecnejšie (základné.j. Napríklad donucovanie je dôraznejšie na úseku policajnej správy alebo obrany a metódy presvedčovania sa viac uplatňujú na úseku kultúry. koordináciu medzi subjektami organizačne nepodriadenými.uplatňovaním jedinej. že presvedčovanie má primárne a prioritné postavenie. zladenosti a organizovanosti vzťahov medzi ľuďmi. ktoré sú predmetom tajomstva). univerzálnej metódy. hranice nie sú striktne vymedzené. ktoré sa uplatňujú sa v celom systéme verejnej správy t. Teória a veda rozpracováva a v praxi využíva celý systém metód pôsobenia. aby si neplnil právne povinnosti. pri donucovaní sú právne rámce striktne stanovené. Metódy vnútroorganizačné sú nasmerované na organizáciu. riadenie a kontrolu v systéme hierarchickej nadriadenosti a podriadenosti a o súčinnosť spoluprácu. prokurátorskej). Z hľadiska vnútornej štruktúry systému verejnej správy je možné metódy verejnej správy rozčleniť na metódy vnútornoorganizačné a metódy hlavných činností alebo činností navonok. Druhý okruh činností. Pre akúkoľvek klasifikáciu sa za najdôležitejšie a najzložitejšie považuje čo najpresnejšie určenie kritérií klasifikácie. jednak v pôsobení navonok a uplatňujú sa aj v iných druhoch štátnej činnosti než výkonnej (napr. kontra legem (napr. činnosť navonok. k FO. v akom sa uplatňujú. školstva. Kritériá na členenie metód podľa rozsahu. súdnej. Zahŕňa aktivity spojené s utváraním a zdokonaľovaním organizačných a riadiacich štruktúr spravujúcich subjektov.

ak by bolo v rozpore. systematické a dlhodobé pôsobenie. priama účasť na výkone obecnej samosprávy. prednášky. kto je kompetentný. Má až druhoradé postavenie. teda subsidiárnu (podpornú) funkciu. kritériom pre členenie je spôsob. objektov. Voči postupu donucovania nie je prípustná nutná obrana. akým sa pôsobí na odstránenie odchýlok (či protiprávny stav priamo/nepriamo likvidujeme/odstraňujeme. nezákonné rozhodnutie. verejné zhromaždenia občanov. je povinný sa mu podrobiť. ale zákon ich špeciálne zveruje každému subjektu jednotlivo a ten môže len ten jemu priznaný spôsob donucovania aplikovať. nemá charakter administratívnoprávneho aktu. pričom kritériom tohto členenia je tu kontakt správneho orgánu. presvedčovanie a len ak ide o protiprávny čin/konanie konkrétneho subjektu. Konečný efekt je spravidla možné očakávať v dlhšom časovom horizonte. máme dosť spôsobov. nie je pre adresáta záväzné. ak nestačí samotné prejednanie. Mal by ich vykonávať orgán. využitím masovokomunikačných prostriedkov. osveta (očkovanie proti chrípke) v nepriamom presvedčovaní – správny orgán nie je v priamom kontakte s adresátmi. vykonávateľa VS s adresátom (priamo. O to však môže byť cennejšie. zabraňujeme v pokračovaní činnosti): . Platí tu zásada lex specialis a to v tom. že neexistujú univerzálne donucovacie prostriedky z hľadiska subjektov. Donucovanie má opačné postuláty ako presvedčovanie a vyžaduje sa špeciálne výslovné splnomocnenie v normách správneho práva a môže ho uplatniť len ten. prostriedkov – žalovať za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Metódy presvedčovania sa môžu realizovať v 2 variantoch.Metódy presvedčovania Presvedčovanie si vyžaduje náročné. pričom sa musia zachovávať základné princípy zákona. Sú trvalejšie a v budúcnosti na riešenie úloh bude potrebných menej síl a prostriedkov. alebo nepriamo prostredníctvom niečoho. spoločenskej účelnosti a význame opatrení. Všeobecne sa prezumuje správnosť donucovania čo do pôvodu a spôsobu. takého pôsobenie prostredníctvom metód presvedčovania nemá právno-správne následky. ktorý má na to kompetenciu. referendum. Nastupuje až vtedy. Metódy donucovania Právnym základom donucovania pri pôsobení navonok smerom k objektu sú zásadne normy správneho práva. vyvesenie na úradnej tabuli  Z hľadiska výsledkov pôsobenia. masmédií alebo tlače):  v priamom presvedčovaní – spravujúci subjekt je v priamom kontakte so spravovaným subjektom. Metódy donucovania sa môžu takisto realizovať v 2 variantoch. napr. pôsobí sprostredkovane napr. napr. ak správny orgán dokáže spravované subjekty presvedčiť o správnosti. odškodnenie – štát – za nesprávny postup. Výsledok pôsobenia je pre adresáta právne záväzný. Donucovanie sa zdanlivo javí ako rýchlejšia cesta k dosiahnutiu vytýčených cieľov. Postup je po procesnej stránke podrobne regulovaný. vyriešením určitej situácie ihneď.

mali by viest k pozitívnej motivácii na plnenie úloh a dosahovanie cieľov. Výsledkom je buď uloženie povinnosti niečo konať. času  subjekt. rozhodnutie o daňovom zvýhodnení. ale má pôsobiť ex post na jednej strane ako určité negatívne ocenenie (napr. nútený výkon správneho rozhodnutia.  . o poskytnutí dotácie na pohonné hmoty. Na rozdiel od pôsobenia APM. odplata za protiprávne konanie a na druhej strane výchovne a preventívne pro futuro. intenzity. ktorý porušil povinnosť ustanovenú v norme správneho práva  môže byť vykonané iba v súlade s Ústavou SR  môžu ho aplikovať iba správne orgány.uplatňujú sa využívaním ekonomických nástrojov pri ovplyvňovaní správania spravovaných subjektov. platí zásada prezumpcie správnosti  všeobecne – je možné zvoliť taký prostriedok. v ktorých sa základné metódy presvedčovania a donucovania bezprostrednejšie premietajú a odzrkadľujú v osobitosti verejnej správy. spätných väzieb a aktívnej účasti spravovaných subjektov v procesoch verejnej správy. Má právny charakter. v rozsahu svojej zákonnej kompetencie  orgány sú povinné dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality  zásada primeranosti – druhov prostriedkov. realizuje sa vo verejnom záujme. Podmienky sú zásadne ustanovené všeobecne v právnom predpise alebo individuálnom akte správneho orgánu (napr.  Pri donucovaní sa musia rešpektovať nasledovné zásady:  donucovanie je možné realizovať iba proti subjektu. uloženie pokuty). Pre adresáta pôsobenia sú právne záväzné a je možné mocensko-právne ich vynucovať. Sú nimi metódy administratívneho pôsobenia.). colné zvýhodnenie. Druhá skupina Do tejto skupiny začleňujeme metódy. metódy nepriameho donucovania – bezprostredne protiprávny stav sa neodstraňuje. je spravovanému subjektu ponechané na uváženie či dobrovoľne využije určité ekonomické zvýhodnenie alebo nie. prípadne ho neopakoval. Medzi nimi sú veľmi blízke väzby. niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. organizačno-technické metódy a metódy tzv. odňatie veci. aby sme úlohu splnili. je povinný sa im bezvýhradne podriadiť t.spočíva v charakteristických črtách verejnej správy. zákaz určitej činnosti a pod. ekonomického pôsobenia.  Metódy administratívneho pôsobenia . stimuly). správnej prevencie a profylaxie. spoločensko-organizátorského pôsobenia. metódy priameho donucovania – odchýlka sa odstraňuje pri priamom kontakte so spravovaným subjektom a nastoľuje sa žiadaný právny stav (napr. proti ktorému akty priameho donútenia smerujú. takú dobu. najmä aby daný subjekt v protiprávnom konaní nepokračoval.j. Metódy ekonomického pôsobenia . najmä ide o činnosť výkonnú a nariaďovaciu. pričom ujma na právach a slobodách má byť čo najmenšia (donucovanie vždy predstavuje zásah do osobných práv a slobôd).

informačno-technické prostriedky). po probléme (krimonológia). metóda správnej prevencie sa aplikuje vo variante policajnej prevencie alebo dokonca prevencie na úseku plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky alebo špecifík na úseku požiarnej ochrany atď.napr. semináre. že normy správneho práva dávajú spravovanému subjektu postavenie nie iba pasívneho prvku. zdravotnej správe alebo na úseku obrany by celý systém mal pôsobiť preventívne proti možným útokom. inštitút petícií. jedinečné. rôzne druhy poradní. Majú právny základ. Túto metódu je možné aplikovať rozličnými formami (napr.. či sa týmito prostriedkami zasahuje do právnej integrity FO alebo PO a ako intenzívne. nosičov databáz. Výsledok pôsobenia nemá právnu povahu. údaje na nosičoch štatistických informácií. majú špecifickú podobu .    Tretia skupina Do tejto skupiny začleňujeme metódy špecifické. Právna úprava využívania organizačno-technických prostriedkov je diferencovaná podľa povahy veci. Právne irelevantné je používanie pomocných technických prostriedkov alebo zariadení. etické hodnoty. vzdelávacie akcie.)..je pre ne charakteristické využívanie technických prostriedkov na plnenie úloh v jednotlivých úsekoch verejnej správy. Metódy správnej prevencie a profylaxie – uplatňujú sa na rôznych úsekoch VS. operatívno-technické prostriedky. Častejšie sa v predpisoch správneho práva ukladá povinnosť FO a PO poskytnúť v rámci svojich možností a schopností pomoc správnym orgánom.využívanie týchto nástrojov sa zásadne chápe ako právo FO a PO. spätných väzieb a aktívnej účasti – zvláštnosť týchto metód spočíva v tom. sťažností. Metódy spoločensko-organizátorského pôsobenia – spočívajú v pôsobení pracovníkov správneho orgánu na spravované subjekty prostredníctvom morálnych a etických stimulov. metód organizačno-technického pôsobenia. alebo že všeobecná alebo osobitná metóda sa špecificky aplikuje v týchto podmienkach (napr. v ktorom sa môžu tieto metódy uskutočňovať. Metódy organizačno-technického pôsobenia . Normy správneho práva upravujú celý rad spôsobov napr. dopravné značky. Ako kritérium na začlenenie je. právne nezaväzujú spravované subjekty. napr. ale nemusí mať právnu povahu. ktorými sa zasahuje do súkromnej sféry (napr. ochrana utajovaných skutočností). Prevencia – opatrenia sa robia dopredu (medicína). Kritériom je skutočnosť. Na rozdiel od APM však procedúru ich uskutočňovania právne normy tak rigidne neregulujú. verejné zhromaždenia atď. ale aj aktívneho prvku.). apelovaním na mravné. Právne relevantné je keď sa technické prostriedky používajú ako forma uverejnenia rozhodnutia správneho orgánu alebo podmienkou pre určitú činnosť. požiarna ochrana). Metódy tzv. rešpektovanie práva na ochranu osobnosti. . Sú sprievodným javom metódy donucovania i administratívnou metódou. podnetov. v policajnej správe. metód spoločensko-organizátorského pôsobenia. Osobitný režim právnej regulácie predstavuje využívanie technických prostriedkov. Právo vymedzuje iba všeobecný rámec (napr. návrhov. alebo iba za určitej špecifickej situácie (policajná prevencia. všeobecne informačných prostriedkov. že určitá metóda sa uplatňuje výlučne iba na jedinom úseku verejnej správy. signály. ovplyvňujúceho kvalitu výkonu verejnej správy. Výsledok pôsobenia môže.

občas aj cítiť . poslaním a jej usporiadaním vykonávaná jediným spôsobom. že sa môže vzťahovať na určité osoby. Formy činnosti VS sú potom konečným vonkajším výrazom činnosti verejnej správy. územie. 25. chránené oblasti. To sa potom u foriem činnosti VS premieta v tom. iné konkrétne. voči ktorým je VS v rozhodujúcej miere vykonávaná. iné úlohy naopak vyžadujú úplne konkrétne vecné riešenie. Do tejto skupiny zaraďujeme: Metóda osobitných režimov . alebo či ide o vnútornú či vnútroorganizačnú činnosť VS. môžeme ich vidieť. rozsah i obsah kompetencie a právomoci. Súčasťou riešenia organizačných štruktúr sú otázky materiálnotechnického. čítať. základnou formou činnosti.. Môžeme sa o nich presvedčiť zmyslami. Klasifikácia foriem verejnej správy Pojem forma činnosti VS Formami verejnej správy rozumieme cielené sprostredkovanie obsahu činnosti verejnej správy do jej vonkajšieho prejavu.rozoznávame 3 druhy foriem verejnej správy (VS v statickom zmysle): Štrukturálne formy – sú to formy organizácie spravujúcich subjektov. cudzinci so špecifickým statusom. podzákonnou a nariaďovacou. jedinou. že činnosť VS je svojou povahou činnosťou výkonnou. reálny prejav obsahu činnosti VS i metód v normálnom reálnom živote. Klasifikácia foriem činnosti verejnej správy Činnosť VS nemôže byť kvôli značnej rôznorodosti úloh VS daných jej povahou. Od postavenia subjektu v organizačných formách závisí jeho pôsobenie na objekt. Je to konkrétny. Plnenie niektorých úloh vyžaduje všeobecné vecné riešenie. Vyskytuje sa členenie metód i na právne a mimoprávne. Môžeme hovoriť o organizačných formách. . počuť.Základná klasifikácia . Špecifikom je. ktoré však nemajú väčší praktický význam. iné naopak sa vzťahujú na konkrétnych adresátov. veci alebo čas napr. či ide o činnosť VS smerujúcej navonok k adresátom. formách organizačných štruktúr spravujúcich subjektov. ochranné pásma. stav náhlej núdze atď. pričom niektoré riešenia z povahy veci sa vzťahujú na bližšie neurčený okruh adresátov. Niektoré úlohy vyžadujú riešenie koncepčné. Vo formách činnosti VS sa čo do ich podstaty a zamerania. pamiatky. Ďalej rozdiely vo formách činnosti VS vyvoláva aj to. iné naopak vyžadujú operatívny prístup.môže sa realizovať vo forme normatívnych alebo individuálnych správnych aktov. Riadne zabezpečenie výkonu VS vyžaduje náležitú rozmanitosť jednotlivých foriem činnosti VS. štrukturovanosti a ich jednotlivých prejavov významným spôsobom premieta. 1.. že niektoré z nich sú abstraktné. personálneho vybavenia a riadiacich vzťahov.Tieto metódy sú upravené z právneho hľadiska zásadne špeciálnym zákonným splnomocnením a aplikovať ich môže iba jeden subjekt alebo výslovne ohraničený počet subjektov.

ktoré prebiehajú v určitých procedúrach. Procedurálne a finálne formy je možné označiť ako formy činnosti verejnej správy – týkajú sa aktivít pri plnení hlavných úloh verejnej správy zameraných navonok k FO a PO. individuálne služobné akty. individuálne správne akty. efektom pôsobenia spravujúcich subjektov na spravovaný objekt. „jednostranných“ formách majúcich povahu správnych aktov. sú verejnomocenskými aktmi sú právnymi aktmi vydávajú sa na základe zákona. neprávne (organizačné) Ad 1 Pre právne formy činnosti VS je charakteristické. Štrukturálne formy sú súčasťou realizácie a výsledkom organizačnej výstavby systému spravujúcich subjektov. že verejná správa ako činnosť výkonná a nariaďovacia sa uskutočňuje postupnosťou skutkov. štádiá. uzatvorením správnych dohôd. správne dohody.Procedurálne formy . že sú využívané spravidla pri plnení meritórnych úloh a spočívajú najmä v tzv.členenie: . Finálne formy – sú výsledným prejavom.Klasifikácia foriem činnosti VS podľa ich právnych dôsledkov 1. Obsah verejnej správy sa tak prejavuje vydaním aktov verejnej správy. 2. orgánov. sú teda odvodenými právne záväznými aktmi musia byť v súlade s právnymi predpismi môžu ich vydávať iba kompetentné orgány a oprávnení pracovníci verejnej správy sú predpokladom vzniku správnoprávnych vzťahov prípadne iných právnych vzťahov Správne akty . uplatnenia organizačno-technických princípov tvorby systému správ. činov. úkonov v určitom poriadku.chápu sa v tom zmysle. právne 2. faktické úkony s priamymi dôsledkami. sú prejavom vôle spravujúcich subjektov sú jednostranným prejavom vôle prejavuje sa v nich verejnomocenský charakter verejnej správy. interné normatívne akty (vnútorné predpisy). Správne akty – hlavné znaky:         vydávajú sa v rámci výkonu verejnej správy. skutkov. Patria sem: normatívne správne akty. Sú výsledkom vykonania určitého súhrnu jednotlivých úkonov. činov. vykonaním spoločensko-organizačných opatrení a vykonaním materiálnotechnických operácií. Sú to teda určité fázy.

Podstatnou črtou výsledkov uvedených činností je ich normatívnosť. že v kvalite všeobecného integrujú opakujúce sa črty zvláštne i jedinečné. 2 okruh – interná normotvorba. Normatívnosť predpokladá určitú úroveň typizácie správnych potrieb. Externé smerujú navonok k FO alebo PO. Miestne orgány verejnej správy väčšinou riešia konkrétne veci a rozhodujú o nich. ide o úpravu skupiny prípadov určitého druhu a neurčitého počtu. Na ich vydávanie je ustanovený prísnejší procesný režim. Normotvorné formy činnosti verejnej správy Normotvorné procesy zaujímajú v činnosti správnych orgánov ako spravujúcich subjektov významné miesto pri realizácii funkcií a úloh VS. na základe postavenia adresáta správneho aktu: externé a interné. sústavné vzájomné vzťahy opakujúcich sa znakov vlastných určitému druhu rovnorodých javov. Utvárajú abstraktný model správania sa tým. Formy činnosti verejnej správy sa ďalej členia na:      normotvorné jednostranné právnorealizačné správne dohody spoločensko-organizačné a technicko-organizačné opatrenia materiálno–technické operácie 26. ktorý je podriadený vydávajúcemu orgánu ( sú založené na vzťahoch hierarchickej podriadenosti a nadriadenosti. V rámci pripomienkového konania sa k návrhom vyjadrujú všetky zainteresované. Z hľadiska početnosti predstavujú frekventovanejšiu formu činnosti UOŠS a vlády. t. Pred vlastným prerokovaním návrhu vo vláda zaujíma k nemu stanovisko Legislatívna rada vlády ako jej poradný orgán. dotknuté orgány. Interné akty sú adresované subjektu.j. vydávanie NSA Tento okruh aktivít v rámci normotvorných foriem činnosti verejnej správy tvoria činnosti. . V rámci zákonodarnej iniciatívy vláda SR predkladá návrhy zákonov (procedurálne formy). ktorých výsledkom je vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení obce. 3. V normatívnosti sa tiež odzrkadľujú určité zákonitosti. orgánu alebo pracovníkovi. Patria sem: najrôznejšie operatívno-organizačné činnosti a materiálno-technické operácie.  podľa kritéria právnych vlastností: na normatívne správne akty a individuálne správne akty. V rámci normotvorných foriem činnosti verejnej správy je možné vyčleniť 3 okruhy aktivít: 1 okruh – právotvorné formy činnosti Predstavuje spoluúčasť orgánov verejnej správy na tvorbe zákonov. Vo vzťahu k finálnej forme činnosti zákonodarného orgánu ich možno označiť za procedurálne formy. Ad 2 Neprávne (organizačné) formy činnosti VS majú vo vzťahu k právnym doplnkový charakter.

rezortné predpisy. Sú všeobecne záväznými právnymi predpismi. obrany. Právnym základom vydávania vnútorných predpisov ako jednostranných aktov nadriadených voči podriadeným je príslušná kompetenčná norma. 3 okruh – vydávanie vnútorných predpisov Tento okruh aktivít možno pričleniť k normotvorným formám činnosti verejnej správy. Môže ich vydať iba správny orgán. Vnútorné predpisy majú rezortný význam. personálne vzťahy atď. Cieľom ich vydávania je usporiadanie vnútroorganizačných vzťahov. upravujúca organizačné a riadiace vzťahy. Platnosť nadobúdajú tieto akty dňom vyhlásenia. Špecifickou vlastnosťou týchto foriem je popri normatívnosti ich všeobecná záväznosť. Zvláštnosťou tohto 2. Všeobecne záväzné predpisy vydávané orgánmi verejnej správy môžu smerovať dovnútra spravujúcich subjektov i navonok. ak boli vydané kompetentným správnym orgánom. ktorý je na to výslovne ústavou alebo zákonom splnomocnený. Sú síce jednostranným prejavom vôle vo vzťahu k adresátom.Tieto dve normotvorné formy sú v teórii označované ako vydávanie normatívnych správnych aktov. S uverejnením súvisí bezprostredne platnosť a účinnosť. výnosy a opatrenia. obce a mestá všeobecne záväzné nariadenia.dňom od vyhlásenia. Sú od zákona odvodenými aktmi verejnej správy. Majú svoj právny základ v ústave a zákonoch. ktoré ukladajú podriadeným povinnosť spravovať sa pokynmi alebo rozkazmi nadriadených pracovníkov.. ich výklad. Obdobne iba splnomocnený orgán môže zrušiť vadný predpis. ale sú vydávané z vôle zákonodarcu. spravodlivosti výnosy môžu smerovať výhradne k organizačne podriadeným subjektom. služobné predpisy . že pokiaľ disponujú vlastnosťami ako bolo uvedené. To sú podstatné klasifikačné kritériá. prípadne ostatných pracovníkov. Je spojený s vydávaním vnútorných predpisov. ktorý je splnomocnený ich vydať. okresné a krajské úrady všeobecné záväzné vyhlášky. spôsob realizácie zákonov a ostatných právnych predpisov. UOŠS vydávajú vyhlášky. V týchto predpisoch sú vyjadrené normy upravujúce pracovnú činnosť úradných osôb. okruhu aktivít je. spôsob plnenia služobných predpisov vydaných nadriadeným orgánom. ale iba na to zákonom splnomocnený orgán. Účinnosť nadobúdajú zásadne 15. . Všeobecne záväzné právne predpisy vydávané orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy sú formami činnosti verejnej správy podzákonného charakteru markantne sa tu prejavujú právne aspekty (musia byť v súlade s ústavou a zákonmi). má kompetenciu a právomoc na konkrétnu formu. Napr. môže byť krátená doba najneskoršie ku dňu platnosti Vady nemôže napadnúť priamo adresát. vstupujú do systému správneho práva ako uznané pramene správneho práva.. Jedná sa o interné normatívne akty. ktoré tento okruh činností takmer jednoznačne umožňujú odčleniť od ostatných foriem. Vláda vydáva nariadenia. organizačné. ako aj predpisy pracovného práva alebo predpisy o služobných pomeroch. v rezortoch ministerstiev vnútra. Druhým špecifikom je subjekt. organizačno-technické.

skutkového stavu Činnosť správnych orgánov môže spočívať v: 1. Podľa toho sa ISA rozdeľujú na externé a interné. pri ktorej správny orgán vyvolá v konkrétnom prípade právne účinky – vznik. individuálne určený prípad alebo 2. kto sa nachádza v územnom obvode pôsobnosti orgánu. PO stojace v konkrétnej veci mimo VS. ktoré patria k personálnemu základu organizačnej štruktúry správneho orgánu. takéto akty označujeme termínom hybridné. menia alebo rušia správnoprávne vzťahy. 27. Zásadne ale právne predpisy na riešenie určitej veci stanovujú termín rozhodnutie (povolenie. konkrétne akty správy. Členenie individuálnych správnych aktov: Podľa povahy právnych účinkov:  Konštitutívne – zakladajú. individuálne správne akty. administratívne akty správy. Jednostranné právno-realizačné formy činnosti verejnej správy Právno-realizačná činnosť správnych orgánov predstavuje vždy dve. záujmovej samosprávy. pôsobia zásadne až nadobudnutím účinnosti. Služobné predpisy vyjadrujú abstraktné pravidlá správania. oprávnení a povinností. Adresátmi sú iba osoby. ale iba v rámci disciplinárnej zodpovednosti. mal by byť vydaný vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu. Ak nie je určený adresát. vklad do registra). že ide o činnosť. vyznačujú sa normatívnosťou. Konkrétnosť pôsobenia týchto aktov sa vzťahuje na vec. inak stačí forma vnútorného predpisu. Pri charakteristike individuálnych správnych aktov (ISA) sa všeobecne uznáva. pro futuro a ex nunc Deklaratórne – autoritatívne potvrdzujú existenciu alebo neexistenciu administratívnoprávneho vzťahu alebo vzťahov.Osobitné zákonné splnomocnenie na vydávanie interných normatívnych aktov nie je potrebné. alebo ich autoritatívne potvrdenie. Ad 1) Formy spočívajúce v aplikácii noriem správneho práva predstavujú najtypickejšiu a početne najrozsiahlejšiu skupinu činností verejnej správy najmä miestnych orgánov verejnej správy. vzájomne podmienené stránky: . nepravé správne akty (napr. Označujú sa ako správne akty. zákazy niektorých činností v určitom mieste alebo čase adresované individuálne neurčeným subjektom). Podstatný rozdiel od všeobecne záväzných predpisov a nariadení je v rozsahu záväznosti. ktorú akt rieši. v realizácii právnych noriem ustanovujúcich iné spôsoby výkonu ich kompetencie. Pokiaľ štatút má všeobecne zaväzovať kohokoľvek. Za sporné sa považujú štatúty obcí (miest) a štatúty subjektov tzv. alebo na subjekty spravujúce danú vec. Okruh adresátov môže zužovaný iba na FO. Nesmie byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi vyšších služobne nadriadených orgánov. Dodržiavanie služobných predpisov zásadne nemožno vynucovať prostriedkami správneho donucovania. licencia. na konkrétneho adresáta. pôsobia pro preaterito a ex tunc  . zmenu alebo zánik správnoprávnych vzťahov.posúdenie faktického stavu.posúdenie právnych aspektov . aplikácii noriem správneho práva na konkrétny.

v čase vydania aktu latentným. zaťažujú povinnosťou podmienene oprávňujúce – adresáta zvýhodňujú za podmienky. ktoré sú výsledkom konania procesnými predpismi správ.právne postavenie sa oproti pôvodnému nemení. akty označované ako bezprostredné zásahy alebo bezprostredné zákroky. čiže časť aktu má deklaratórnu povahu a časť konštitutívnu Podľa okruhu osôb. ktorý podriaďuje iné podmieňujúce akty. V súvislosti s individuálnymi správnymi aktmi sa v teórii poukazuje na otázku nadväznosti jedného aktu na akt druhý. v individuálnom správnom akte ustanovené povinnosti že splní Podľa toho. subsumpcii. ktoré sú výsledkom konania uskutočneného výhradne podľa procesných ustanovení osobitných predpisov správneho práva akty. procesného režimu možno individuálne správne akty členiť na:     akty. nástupcom adresované potenciálnym.adresáta zvýhodňujú ukladajúce povinnosť – adresáta znevýhodňujú. Sú výsledkom konania uskutočneného špeciálne splnomocneným správnym orgánom v relatívne krátkom čase od prijatia podnetu cez posúdenie skutkového stavu. správnym poriadkom akty vydané v konaní podľa procesných ustanovení osobitných predpisov správneho práva so subsidiárnym použitím správneho poriadku akty. zamietnutie žiadosti Podľa uplatnenia predpisov správneho práva procesného. doby od začatia konania do vydania individuálnych správnych aktov je možné členiť ich:   akty vydané v správnom konaní uskutočnenom v dlhšom časovom období. vydané v konaní výhradne upravenom všeobecným procesným predpisom. Zásadne sú lehoty na vybavenie veci ustanovené v procesných predpisoch správneho práva. . ktorých právne pomery. Hybridné – deklarujú určitý právny stav a zároveň konštitutívne pôsobia na iný právny vzťah. iba druhovo určeným subjektom Podľa právneho obsahu:    oprávňujúce . Hovorí sa o reťazení tzv. či sa mení právne postavenie adresáta aktu:   akty pozitívne – právne postavenie sa oproti pôvodnému vydaním aktu mení akty negatívne . keď voči adresátovi je vydaný jediný akt. Špecifickou črtou je práve bezprostrednosť. rozhodnutia vo veci a vykonania rozhodnutia. napr. práv. práva neupraveného Podľa časových aspektov konania. postavenie individuálny správny akt rieši:    adresované iba výslovne určeným subjektom adresované výslovne určeným subjektom a ich práv.

ktoré majú za následok nulitu aktu právne predpisy nešpecifikujú. ak akt vydal orgán vecne nekompetentný a nepríslušný. Preskúmanie môže byť vykonané z podnetu adresáta aktu alebo osôb dotknutých aktom alebo z podnetu správneho orgánu alebo iného ŠO (na rozdiel od normatívnych správnych aktov. vady odstrániteľné zrušením alebo zmenou aktu a vady také závažné. alebo by bola právne alebo fakticky nemožná. V opačnom prípade sa považujú za vadné. právoplatnosť . všeobecne v rámci inštitútu sťažnosti.V súvislosti s individuálnymi správnymi aktmi sa posudzuje platnosť. účinnosť a vykonateľnosť. právoplatnosť i vykonateľnosť. iba v osobitne ustanovených prípadoch súd. V správnom súdnictve je vylúčený reformačný princíp. účinnosť – predstavuje stav. ak ho nemožno napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami. je povinný postúpiť vec inštančne vyššiemu správnemu orgánu. Vady. V prvom prípade môže v rámci autoremedúry opraviť vadný akt i orgán. zásadne nastáva oznámením aktu adresátovi. Povahu vady a jej právne dôsledky posudzuje správny orgán alebo súd. Materiálna právoplatnosť je chápaná ako nezmeniteľnosť alebo nezrušiteľnosť správneho aktu. ktorý ho vydal. Vady ISA možno rozdeliť na vady právne a vady skutkové.správny akt nadobúda platnosť od okamihu. v ktorých správne orgány jednostranne realizujú normy . kde je okruh subjektov užší). Súd však nevykonáva pri preskúmavaní právoplatných aktov dokazovanie a akt môže buď potvrdiť alebo zrušiť. účinnosť. že napadnutý individuálny správny akt preskúmavajú správne orgány. ak sa vydanie aktu dosiahlo násilím.správny akt nadobúda formálnu právoplatnosť. že ho vykonal kompetentný správny orgán. Právne dôsledky vád aktov sa vzťahujú na ich platnosť. Nemôže inak vo veci rozhodnúť sám. vady hmotnoprávnej povahy a vady procesné. Ad 2) Druhý základný druh jednostranných právnorealizačných foriem činnosti verejnej správy predstavujú formy. Ak neuplatní autoremedúru. uplatňuje sa iba kasačný princíp rozhodovania. Vadné akty môžu byť napadnuté riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami v zákonom ustanovených prípadoch. ktoré ukladajú splniť určitú povinnosť.  platnosť . Zvláštnosť je i v tom. ak nie je akt prejavom vôle správneho orgánu. Právne vady môžu byť vady kompetencie a právomoci. prípadne sa chápe užšie ako možnosť vynútiť splnenie uloženej povinnosti (správna exekúcia)    Správne akty musia spĺňať všeobecné i osobitné náležitosti. právoplatnosť. V teórii sa príkladmo uvádzajú príklady: ak by realizácia aktu viedla k spáchaniu trestného deliktu. alebo nastáva neskôr. reálnym alebo fiktívnym. keď bol prejav vôle správneho orgánu vykonaný v predpísanej forme za podmienky. keď akt spôsobuje právne účinky. že majú za následok nulitu aktu. Z hľadiska právnych dôsledkov sú vady opraviteľné. vykonateľnosť – sa chápe vo vzťahu k správnym aktom. ISA môžu mať i spätnú účinnosť. ak námietkam adresáta vyhovie a nebude tým dotknuté právne postavenie iných adresátov.

personálne zabezpečenie svojej činnosti správne orgány uzatvárajú viaceré druhy dohôd. sem patria overovanie kópií listín. Správne dohody (zmluvy) predstavujú dvoj-. posudkov. Správne dohody ako formy činnosti verejnej správy Správne dohody sa vzhľadom na mocenskú podstatu verejnej správy a administratívnoprávnu metódu regulácie príslušných spoločenských vzťahov považujú za atypickú formu činnosti verejnej správy. pracovného a medzinárodného práva. Možno ich označiť ako ostatné jednostranné právnorealizačné formy činnosti verejnej správy. vzájomný prejav vôle týchto účastníkov vo forme dohody. výsledkom uplatnenia horizontálnej metódy právnej regulácie. resp. Ich právnym základom sú normy iných odvetví slovenského práva (pracovného. t. ktoré samy osebe neriešia daný prípad a nevyvolávajú zmenu právneho postavenia adresáta finálneho aktu t. Hlavné črty:  realizujú sa nimi hlavné funkcie a úlohy verejnej správy. alebo to výslovne ukladajú ako povinnosť. ich právnym základom sú normy správneho práva.Z hľadiska právnych účinkov: . uplatňujú sa analogicky procedurálne a procesné postupy obvyklé pre realizáciu noriem občianskeho. technické.správneho práva upravujúce ich kompetenciu. ktoré majú konštitutívnu povahu. nemenia ani nerušia a deklaratórne nepotvrdzujú správnoprávne vzťahy napr. zásadne nerieši súd.. alebo viacstranné úkony účastníkov dohody. ale príslušný správny orgán.j.      Klasifikácia: 1. obchodného. vyplývajúce z plnenia týchto dohôd. Ide o procedurálne formy. možné spory. oprávnenia a povinnosti.. aspoň jedným zo subjektov týchto dohôd je správny orgán. musí byť právnymi normami takáto forma schválená musia mať právny obsah a musia byť právnymi prostriedkami zabezpečené obsahom je stanovenie vzájomných práv a povinností účastníkov alebo zhodný prejav vôle účastníkov o právnych pomeroch tretích osôb. Ďalšími subjektami môžu byť iné správne orgány alebo iné osoby. 28. ktoré sa ale nepovažujú za správne dohody. občianskeho. ktorých je SR členom alebo na ich programoch participuje. špecifikujú situácie. stanovísk . a to buď ich ustanovenia všeobecne splnomocňujú správny orgán riešiť úlohy na zmluvnom základe. vydávanie prognóz.j. ich uzavretím vznikajú vzťahy verejnosprávnej povahy. Pre materiálne. obchodného). Dohoda je všeobecne výrazom. ktoré je možno riešiť dohodou. podpisov. orgány iného štátu alebo medzinárodné organizácie. bezprostredne nezakladajú. u správnych dohôd však nutne pristupuje prvok vertikality v príslušných správnych právnych vzťahoch.

dohody. Jednotlivé orgány verejnej správy môžu tiež vstupovať priamo do zmluvných vzťahov. ktoré majú právne dôsledky.V rámci klasifikácií dohôd uzatváraných na plnenie vnútorných funkcií verejnej správy je možné vyčleniť dve skupiny správnych dohôd:  dohody uzatvárané medzi spravujúcimi subjektami navzájom v rôznych kombináciách (medzi orgánmi ŠS. Uzatvárať ich možno na základe kompetenčnej normy.  2. či správne dohody riešia úlohy v abstraktnej alebo konkrétnej rovine:  dohody normatívnej povahy utvárajú vzájomné vzťahy medzi účastníkmi v abstraktnej rovine tým. Iba konkretizujú úlohy. Záväzky z nich vyplývajúce sú vynútiteľné právnymi prostriedkami. Medzinárodné dohody by bolo možné klasifikovať z rôznych hľadísk:    podľa úrovne. územnej samosprávy. Primárna pôsobnosť je zverená prezidentovi.) podľa vecného rozsahu a obsahu (základné. dohody medzi subjektami spravujúcimi a spravovanými (FO a PO). Prezident môže túto pôsobnosť delegovať na vládu alebo jej jednotlivých členov. Spoločensko-organizačné opatrenia ako formy činnosti verejnej správy .  Medzinárodné dohody Základné otázky pôsobnosti jednotlivých orgánov na úseku prípravy a uzatvárania medzinárodných dohôd upravuje priamo ústava.  3. 29.). Zakladajú iba faktické vzťahy. Tieto možno označiť ako správnoprávne dohody. medzinárodné. Môžeme rozlišovať dohody s právotvornými účinkami a s neprávotvornými účinkami. Dohody o vykonávaní určitej verejnoprospešnej činnosti súkromnými osobami s recipročným priznaním určitých výhod správnym orgánom (zabezpečenie rekvalifikácie registrovaných nezamestnaných). medzi orgánmi ochrany prírody a vlastníkmi chránených objektov. ak to stanovuje už uzavretá medzinárodná zmluva. dvojstranné i viacstranné. sú pre účastníkov právne záväzné alebo ich výsledky sú záväzné pre tretie osoby. dohody.Z hľadiska toho. vykonávacie) podľa počtu účastníkov strán (dvojstranné. ktoré týmito vlastnosťami nedisponujú a ani nezakladajú právne vzťahy a logicky ani administratívnoprávne vzťahy. prezidentské. viacstranné). Sú to dohody spoločensko-organizátorského charakteru alebo ako ostatné správne dohody.. dohody o poskytovaní účelových subvencií súkromným osobám. o vytváraní nových pracovných miest. na akej sa prijímajú (medzištátne. záujmovej samosprávy. že určujú spôsob vzájomného správania účastníkov v typovo rovnakých situáciách. dohody individuálnej povahy sa uzavierajú pri riešení konkrétnej individuálne určenej situácie alebo prípadu.

Operatívno-organizačné činnosti môžu smerovať k adresátom navonok. tak. Jedným z jej cieľov je. Ako relatívne samostatné formy činnosti verejnej správy sa spájajú s realizáciou metód presvedčovania a súvisia s finálnou formou pôsobenia správnych orgánov. Právne aspekty sa v spoločensko-organizačných opatreniach premietajú v tom. 30. zvolávanie verejných zhromaždení. Vydanie akéhokoľvek správneho aktu vyžaduje mnohé organizačné úkony. že je to činnosť organizujúca. Pre správne orgány sú tieto formy významné aj tým. ktoré majú vo vzťahu k základným úlohám VS prevažne pomocný a prípravný charakter. možno ich použiť popri právnorealizačných alebo normotvorných formách činnosti verejnej správy a ak to dovoľujú právne normy. Sú to činnosti spočívajúce v materiálno-technickom zabezpečení práce správnych orgánov. že tieto formy sa uskutočňujú na základe noriem správneho práva. Zvolenie konkrétnych foriem závisí od povahy danej úlohy verejnej správy a celkových podmienok v danom mieste a čase. . Najčastejšie sa uplatňujú také formy ako výzvy. tak aj namiesto nich. aby to bola činnosť logicky usporiadaná. dobrovoľne a uvedomele napomáhali správnym orgánom presadzovať verejné záujmy. vzťahuje sa na ne princíp legality. Pri tomto pôsobení sa uplatňujú iné sociálne stimuly ako stimuly právne – stimuly morálne a etické. nie sú pre adresátov právne záväzné a nemožno ich vynucovať použitím donucovacích prostriedkov. zosúladená s harmonizujúcim efektom. Podstatou a zmyslom spoločensko-organizačných opatrení je pôsobiť na spravované subjekty.V súvislosti s realizáciou úloh verejnej správy prichádzajú do úvahy okrem doposiaľ prezentovaných ešte ďalšie správne úkony. ktoré spravidla nie sú bezprostredným výrazom právnych foriem realizácie verejnej správy. Správny orgán však musí rešpektovať i niektoré všeobecne obmedzujúce právne podmienky napr. Materiálno-technické operácie vykonávané orgánmi VS sa týkajú aj procedurálnych aj finálnych foriem činnosti. Charakteristickou črtou verejnej správy ako cieľavedomej činnosti je. Materiálno-technické operácie ako formy činnosti verejnej správy K neprávnym formám realizácie VS patrí vykonávanie príslušných materiálno-technických operácií. záujmy ochrany utajovaných skutočností a pod. alebo dovnútra organizácie. činnosti či operácie. zabezpečenia účasti verejnosti na rokovaniach správnych orgánov. princíp prezumpcie neviny. že je tu možnosť získavať informácie o názoroch ľudí na výkon VS i o ich konkrétnych potrebách. aby iniciatívne. Tieto iné správne úkony majú faktický či praktický charakter a sú zamerané prevažne na vykonávanie rôznych operatívno-organizačných činností. Prostredníctvom nich sa vytvárajú potrebné organizačné predpoklady pre reálnosť a plynulosť praktického uskutočňovania úloh a funkcií VS. Tieto nemajú právotvorné účinky. uzatváranie neprávotvorných dohôd a pod. poskytovanie informácií o pripravovaných nových právnych predpisoch. pochopili prijímané administratívnoprávne opatrenia aktívnymi postojmi prispievali k ich realizácii. preto súvisia s finálnou formou pôsobenia. rady.

poučenie o odstránení nedostatkov podania) Osobitný právny význam sa prikladá osvedčeniam. zhodnotenie skutočného stavu a zisťovanie príčin prípadných odchýliek . Všeobecná charakteristika kontroly vo verejnej správe Legálna definícia pojmu kontrola vo verejnej správe v našom právnom poriadku neexistuje. Ich spoločné črty sú nasledovné: Jednostrannosť úkonov. pričom vo veci samej rozhoduje iný správny orgán. ak nimi nebola porušená právna povinnosť (napr. Nemajú povahu správneho rozhodnutia. absencia právotvorných účinkov. stanoviská. ktoré môžu mať len nepriame právne dôsledky (napr. ktorou správny orgán autoritatívne potvrdzuje existenciu alebo neexistenciu určitej skutočnosti alebo stavu.Je potrebné odlišovať: bezprostredné poskytovanie služieb (spravovanie miestnych komunikácií. nie sú znaleckými posudkami v zmysle správneho poriadku. posudky. Takto sa vyčleňujú úkony (kritériom je existencia právnych dôsledkov):    ktoré priamo spôsobujú právne dôsledky (preukazná moc osvedčenia. ktorého jadro spočíva v porovnaní skutočného stavu so stavom predpokladaným a vytyčovanie opatrení na zabezpečenie ich súladu. a dokumentačné úkony. vyjadrenia. informačné úkony. 31.považuje sa za verejnú listinu. exekučné faktické úkony. pomocné technické úkony a pod. záznamy o úkonoch objasňovania priestupkov) úkony. K materiálno-technickým úkonom sa začleňujú podľa právnej povahy značne rôznorodé úkony: osvedčenia. platí prezumpcia pravdivosti. Kontrola je vo všeobecnosti označenie pre súbor činností. verejné osvetlenie a pod. vynútiteľnosť prostriedkami správneho donucovania.). Osvedčenie . Nevydáva sa v správnom konaní a ani v rámci neho nepreskúmava . povinnosť rešpektovať takýto úkon a povinnosť adresáta úkonu strpieť ho.) úkony. bezprostredne ich nemožno napadnúť opravným prostriedkom. oznámenie rozhodnutia a pod.) a úkony technicko-organizačnej povahy (úkony spisovej agendy. evidenčné a registračné úkony. Hlavné druhy činnosti kontroly:  zisťovanie a analýza skutočného stavu  porovnávanie skutočného a požadovaného stavu. Sú vlastne úradným podkladom pre rozhodovanie iných správnych orgánov. V posudkoch a vyjadreniach správne orgány zaujímajú stanoviská vo veciach verejnej správy. či existuje alebo neexistuje nejaké právo alebo povinnosť. posudkom a vyjadreniam. Osvedčenie nie je však deklaratórnym správnym aktom. ktoré nemajú právne dôsledky. v ktorých vykonávajú pôsobnosť. ktoré nie sú vonkajším výrazom VS ako činnosti výkonnej a nariaďovacej. Právny význam: má dôkaznú hodnotu o osvedčených skutočnostiach. právny základ majú v normách správneho práva. Obranu proti nemu je možné doložiť protidôkazom.

ktorý môže obsahovať osobitný právny predpis. Postup pri vykonávaní kontroly vo verejnej správe . tým sa zužuje časový rozsah trvania nedostatkov a zabráni sa tomu. Informačná funkcia – v rámci vykonávania kontroly možno získať množstvo poznatkov. ktoré by sa boli dosiahli. prijatie opatrení na odstránenie zistených odchýliek a uplatnenie zodpovednosti za protiprávne konanie Samotné oprávnenie vykonávať kontrolu sa musí opierať o určitý právny základ. neúplne a nedostatočne. kontrola má zisťovať skutočnosti objektívne – nie povrchne. ktoré nedostatky sa majú odstrániť a a v akých časových intervaloch sa má upriamiť na sledovanie činnosti kontrolovaných inštitúcií a na to. právnych noriem a pravidiel. ako aj stavu. Včasnosť: Znamená. Porovnávacia – sleduje a porovnáva dosiahnuté výsledky a výsledky. čo pôsobí preventívne. t. ktoré ich môžu využiť v procese plnenia svojich vlastných úloh. Činnosť kontrolných orgánov v rámci nápravnej funkcie sa má upriamiť na to. a to zisťovanie skutočného stavu kontrolovanej inštitúcie alebo činnosti. Odbornosť: Zdôrazňuje sa požiadavka odborných predpokladov pracovníkov kontroly. Nápravná funkcia – mala by sa začať už počas výkonu kontroly. alebo patrí a vyplýva z kompetencie riadiacej ako jej nevyhnutný atribút. Bez poznania uvedených skutočností nemožno vykonať kontrolu z hľadiska vecnej správnosti. ak by sa kontrolovaná činnosť vyvíjala presne podľa daných pravidiel.j. skreslene. že kontrola by mala byť vykonaná včas. aby nedostatky narástli do väčších rozmerov. vzťahujúcich sa na činnosti kontrolovanej inštitúcie. ktoré sa dajú vyvodiť z faktov zistených kontrolnými orgánmi. ktorý sa predpokladá. Funkcie kontroly: Poznávacia – spočíva v poznávaní dvoch základných skutočností. Charakteristické črty: Objektívnosť. Represívna funkcia – spočíva v ukladaní opatrení na zabezpečenie represívnych účinkov kontroly. odbornosť a včasnosť kontrolnej činnosti Objektívnosť: Prejavuje sa v prístupe k zisteným faktom t. Tieto poznatky a informácie by sa mali oznamovať predovšetkým tým orgánom verejnej správy.j. či nedostatky odstránili. ktorí rozumejú jednotlivým druhom činnosti kontrolovanej inštitúcie. stav vyplývajúci z príslušných uznesení.

v odôvodnených prípadoch odoberať aj mimo priestorov kontrolovaného subjektu písomné dokumenty a iné materiály a vykonávať nevyhnutné úkony súvisiace s kontrolou . vedúci.. na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných subjektov.. informácie . skupín.. spracovanie programu – detailné rozpracovanie problémov a otázok.naštudovanie všeobecne záväzných predpisov a noriem.   Pracovníci kontroly sú pri výkone kontroly povinní:   vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet a účel kontroly a preukázať sa svojim oprávnením vykonávať kontrolu + s preukazom totožnosti vydať kontrolovanému subjektu potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov.      Fázy kontrolnej akcie: A/ Príprava kontroly (kroky):        vypracovanie zamerania kontrolnej akcie. vonkajšia metodika kontroly . 10/1996 Z.. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.. zničením. písomných dokumentov a iných materiálov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou. vyžadovať od kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov aby im v určenej lehote poskytovali doklady...vecne a dôsledne. určenie cieľa určenie časových etáp vykonania akcie sama príprava na kontrolnú akciu. jeho zamestnancov ako aj ďalších štátnych orgánov . členovia vymedzenie kontroly. poškodením .Oprávnenia a povinnosti pracovníkov kontroly: Sú vymedzené v § 11 zákona č. zariadení a prevádzok. iné písomnosti . oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti príslušným orgánom v potrebnom rozsahu oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov s protokolom o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním a vyžiadať od nich v určenej lehote písomné vyjadrenie ku všetkým skutočnostiam preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam a zohľadniť opodstatnené a preukázané námietky v dodatku k protokolu alebo význame o kontrole neopodstatnenosť námietok písomne oznámiť zodpovedným zamestnancom kontrolovaného subjektu najneskôr do termínu prerokovania protokolu prerokovať protokol s vedúcim kontrolovaného subjektu a zodpovednými zamestnancami. protokolov z predchádzajúcich kontrol.. Pracovníci kontroly sú pri výkone kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu:    vstupovať do objektov. ktorých sa kontrolné zistenia týkajú ..vnútorná. súčinnosť vypracovanie návrhu na zloženie kontrol. vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu..z... rozdelene práce. Nedotknuteľnosť obydlia však nesmie byť dotknutá..

informácie vydanie potvrdení a odobratie dokladov. najviac však do 20 000 Sk.doklady. ide tu teda o kontrolu podľa zásady „kto riadi. 2 až 4. . teória riadenia). 10/1996 vymedzuje dva pojmy kontroly: Vnútorná – ako súčasť riadenia a organizácie Základnou črtou je tá skutočnosť. zabezpečenie dôkazov dokladová kontroly. Zisteniami vyžiadanie písomných vyjadrení v prípade podozrenia z trestnej činnosti. /21/ Poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane. Kontrola je nevyhnutnou súčasťou každej organizovanej činnosti. vypracovanie protokolu oboznámenie vedúceho kontrolovaného subjektu s kontrol. Ministerstvo vnútra kontroluje činnosť obvodných úradov). preto jej skúmanie patrí do viacerých vedných disciplín (kybernetika. Vonkajšia a vnútorná kontrola verejnej správy Zákon NR SR O kontrole v štátnej správe č. konaní v prípade opodstatnenosti námietok. Vnútornú kontrolu vykonávajú orgány štátnej správy ako súčasť plnenia svojich úloh. ak povinnosť nebola splnená v určenom termíne. jeho oznámenie orgánom činným v tr. súhrnné doklady.   zabezpečenie spolupráce a súčinnosti kontrolných orgánov zabezpečenie koordinácie s inými orgánmi písomné poverenie na kontrolu B/ Priebeh kontroly:             oznámenie kontrolovanému subjektu o začatí kontroly predloženie poverenia účelné a efektívne rozdelenie práce vyžiadanie súčinnosti kontrolovaného subjektu. Pri výkone tejto činnosti vznikajú špecifické spoločenské vzťahy regulované normami správneho práva – kontrolné právne vzťahy. preverovanie údajov vyhodnotenie materiálov a kontrolných zistení. Je súčasťou riadiacej a organizačnej práce t. vzorky. ak osobitný predpis neustanovuje inak. Kontrola vo verejnej správe je jednou zo záruk zákonnosti v jej činnosti. písomné oznámenie zodpovednej osobe C/ Ukončenie kontroly      prerokovanie protokolu s kontrolovaným subjektom spracovanie zápisnice vysporiadanie nákladov kontroly zabezpečenie mlčanlivosti zabezpečenie realizácie výsledkov kontroly Orgány kontroly sú oprávnené pri výkone kontroly ukladať zamestnancom kontrolovaného subjektu poriadkovú pokutu od 500 Sk do 10 000 Sk za zavinené marenie výkonu kontroly a za zavinené nesplnenie povinnosti uvedenej v § 12 ods.j. že kontrolný orgán ju vykonáva voči svojím podriadeným alebo ním riadeným orgánom a organizáciám (napr.

j. krajské a okresné úrady a ďalšie orgány štátnej správy povinné vytvoriť funkčný systém vnútornej kontroly. NKU. s tzv.  orgány miestnej štátnej správy. Vnútornú kontrolu nemožno stotožňovať s kontrolou vo vnútri samej organizácie. na základe sťažností a petícií). NKÚ je nesankčný úrad. Vyššie uvedené orgány kontroly vykonávajú vonkajšiu kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti vymedzenej osobitnými predpismi a vnútornú kontrolu ako súčasť plnenia svojich úloh v príslušnom odvetví štátnej správy.  ďalšie orgány štátnej správy. ak to ustanovuje osobitný predpis.ten aj kontroluje“ t. Vonkajšia – ako súčasť výkonu VS Vonkajšia kontrola je súčasťou výkonu verejnej správy. že kontrolovaný subjekt nie je podriadený kontrolnému orgánu. viazaný len zákonom a za svoju činnosť zodpovedá len NRSR. ktorý je vo svojej činnosti nezávislý.z. kto riadi je povinný vykonávať kontrolu voči podriadeným subjektom a je tiež povinný vytvárať alebo poveriť osobu na vytvorenie osobitného kontrolného útvaru pre výkon vnútornej kontrolnej činnosti. oznámení a podnetov dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a opatrení vydaných na ich základe plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov. ombudsman. NR SR. vykonávaná Najvyšším kontrolným úradom SR NKÚ SR je nezávislý orgán kontroly hospodárenia. ktorými podľa zákona sú:  ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy.j. je uskutočňovaná inými štátnymi orgánmi stojacimi mimo verejnej správy (napr. dohľad. 10/1996 kontrolu plnenia úloh štátnej správy vykonávajú: a) vláda – prostredníctvom Úradu vlády Slovenskej republiky a ministerstiev b) iné orgány štátnej správy. 32. súdy. vydaných vedúcim kontrolovaného subjektu. Kontrola verejnej správy. Nedostatky v činnosti OŠS a iných ŠO oznamuje príslušnému ministerstvu alebo príslušnému OŠS. Orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä:     plnenie úloh štátnej správy vybavovanie petícií. ktorá nie je kontrolou podľa zákona NR SR č. Štátna obchodná inšpekcia (pod ministerstvom hospodárstva) alebo štátna školská inšpekcia (pod ministerstvom školstva) = tento vzťah kontroly sa nazýva dozor. „vnútroorganizačnou kontrolou“. prokuratúra. Je štátnym orgánom. spôsob realizácie vnútornej kontroly. každý. Základným znakom je tá skutočnosť. Podľa zákona o kontrole v štátnej správe sú ministerstvá. ostatné ústredné orgány štátnej správy. . vzájomnú väzbu odborných útvarov. 10/1996 Z. V systéme verejnej správy (vonkajšia zvnútra) existujú špecifické kontrolné orgány v rámci orgánov štátnej správy a to napr. Vonkajšia kontrola sa uskutočňuje smerom zvonku t. Podľa zákona č. ktorý by mal zahrnovať a upravovať kontrolu po vertikálnej línii. Stojí mimo UOŠS. nie je ním zriadený ani ním nie je riadený a usmerňovaný. sťažností. Nedostatky UOŠS oznámi vláde. Súdy – všeobecné v rámci správneho súdnictva. Ústavným súdom.

poplatkov a pokút. vykonávaná ministerstvami a inými orgánmi ŠS je kontrolou. Ústavný súd SR rozhoduje o súlade:  zákonov s Ústavou SR a ústavnými zákonmi . Pôsobnosť NKÚ je rozšírená o kontrolu spôsobu vyrubovania a vymáhania daní.z. Vykonáva kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu. Má právo kontrolovať všetky subjekty. Majú právo zrušiť rozhodnutie tzv. na obdobie 7 rokov. ktorých volí NR SR. . patrí sem aj kontrola vykonávaná inými orgánmi ŠS (špecializovaná kontrolná činnosť).Na čele NKU je predseda a dvaja podpredsedovia. Kontrola verejnej správy vykonávaná správnymi orgánmi .302/2001 Z. hospodárenie a nakladanie so štátnym majetkom. odvodov. PO zriadené obcami a na PO zriadené VUC  Štátne účelové fondy. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a VÚC → funkciu HK zriaďuje na základe zákona č. .najmä vykonávanie štátnej kontroly.patrí sem aj kontrola. Pri NPA vydáva nález. ako aj kontrola vykonávaná miestnymi orgánmi ŠS a obcami. Kontroluje:  vládu SR. kasačný princíp. Minimálne raz za rok predkladá NR SR správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok. (zákon o samosprávnych krajoch). 34. Na požiadanie NR SR vypracúva stanovisko k návrhu ŠR. Súdna kontrola normatívnych správnych aktov je záležitosťou ústavného súdnictva. verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom. PO. majetkovými právami a pohľadávkami republiky.kontrola. Vypracúva stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu SR a predkladá ho NR SR. v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie na PO s majetkovou účasťou štátu  Fond národného majetku  FO a PO  Súdy a prokuratúru kontroluje len pre oblasť nakladania s majetkom 33. pričom jeho kontrola je zameraná najmä na kontrolu príjmov a výdavkov rozpočtu samosprávneho kraja a kontrolu hospodárenia a nakladania s jeho majetkom. ministerstvá a ostatné UOŠS republiky a im podriadené orgány  ŠO ako aj PO u ktorých vykonávajú funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa UOŠS alebo iné ŠO  Obce a VUC. nakladanie s prostriedkami Európskych spoločenstiev a iné prostriedky zo zahraničia. ktorú vykonávajú ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS. prostredníctvom ktorej vykonáva príslušný ústredný orgán svoju pôsobnosť stanovenú osobitnými predpismi a jednak kontrolou vykonávanou príslušným orgánom ako súčasť plnenia vlastných úloh v príslušnom odvetví alebo oblasti VS. pokiaľ vykonávajú ŠS. ktoré sú príjmom ŠR. vykonávaná v rámci samosprávy → obecné zastupiteľstvo zriaďuje funkciu hlavného kontrolóra podľa zákona 369/1990 Zb. ktoré sú akoukoľvek účasťou zainteresované na štátnom rozpočte. Kontrola verejnej správy vykonávaná súdmi Súdy preskúmavajú zákonnosť NSA (normatívny správny akt) a ISA (individuálny správny akt).

Od 1. zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. rozhodnutia organizačnej povahy a rozhodnutia upravujúce vnútorné pomery orgánu. ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmavajú ak v zákone nie je ustanovené inak.    nariadení vlády. ktoré nemajú povahu rozhodnutia o práve alebo povinnosti FO alebo PO. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie SR. ústavnými zákonmi a zákonmi všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy s ústavou. Miestne príslušný je súd. O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR koná a rozhoduje iný senát tohto súdu zložený z predsedu a 4 sudcov. najmä všeobecne záväzné normatívne akty. v ktorého obvode má sídlo správny orgán. Konanie sa začína na návrh žaloby. všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných UOŠS s ústavou SR.1992 sa vytvorili tzv.j. územnej samosprávy. Na preskúmavanie rozhodnutí a postupu sú vecne príslušné krajské súdy ak zákon neustanovuje inak. špecializované senáty v rámci všeobecných súdov na výkon správneho súdnictva. miestne príslušným je všeobecný súd navrhovateľa.  Koná a rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských súdov a proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy v senáte zloženom z predsedu a 2 sudcov. ústavný súd sa zaoberá riešením kompetenčných konfliktov medzi UOŠS rieši sťažnosti proti právoplatným rozhodnutiam UOŠS. špecializovaných senátov je upravený Občianskym súdnym poriadkom. 35. Najvyšší súd Je vecne príslušný na preskúmavanie rozhodnutí a postupov:  UOŠS ak osobitný zákon neustanovuje inak  Iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie SR ak príslušnosť najvyššieho súdu SR ustanovuje osobitný zákon. miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy. V rámci správneho súdnictva preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (t. Výkon správneho súdnictva prostredníctvom tzv.1. právom chránené záujmy alebo povinnosti FO alebo PO. ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Kontrola verejnej správy vykonávaná na základe petícií a sťažností . orgánom ŠS. Súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov. záujmovej samosprávy a ďalších PO pokiaľ im je zverené rozhodovanie o právach a povinnostiach FO a PO v oblasti verejnej správy). nepreskúmavajú postup správnych orgánov ktorým neboli priamo dotknuté práva.   Súdna kontrola individuálnych správnych aktov – správne súdnictvo Po zrušení správneho súdnictva ostala v niektorých prípadoch v kompetencii všeobecných súdov.

z. 85/1990. kto ju podáva. o verejnom ochrancovi práv zriadený inštitút ombudsmana. ak bol sťažovateľ písomne informovaný o výsledku prešetrenia sťažnosti ak sa prijali opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku. ktorým sa sťažovateľ domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov. 18 rokov. Zväčša sa podáva písomne alebo ústne v záujme jej urýchleného a efektívneho vybavenia orgánu príslušnému na vybavenie. aby poskytovala údaje potrebné na kontrolu vybavovania sťažností. proti ktorej sťažnosť smeruje. Orgán verejnej správy je povinný zabezpečiť vedenie centrálnej evidencie podaných sťažností oddelene od evidencie ostatných písomností tak. Ak sa zistili nedostatky. Sťažnosť nesmie vybavovať ani prešetrovať osoba. VOP je nezávislým orgánom kontroly verejnej správy. Zo sťažnosti musí byť zrejmé. ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach FO alebo PO Sťažnosť Je podanie FO alebo PO.     petíciou sa rozumie príslušný návrh alebo sťažnosť s podpismi viacerých občanov. ktoré sú upravené zákonom č. 152/1998 o sťažnostiach. výsledok prešetrenia sa oznamuje sťažovateľovi písomne s odôvodnením opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti. V opodstatnených prípadoch môže orgán verejnej správy predĺžiť lehotu na je vybavenie avšak je povinný písomne o tom upovedomiť sťažovateľa. ani osoba. Musí mať min. musí obsahovať meno. ktorá je podriadená tejto osobe. Kontrola verejnej správy vykonávaná verejným ochrancom práv V podmienkach SR bol zákonom č. priezvisko. Na vybavovanie sťažnosti je príslušný vedúci orgánu verejnej správy. pretože došlo ich porušeniu alebo ohrozeniu činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy. orgán verejnej správy vyhotoví o prešetrení sťažnosti zápisnicu. petičný výbor (nemá postavenie PO a ani nie je predpísaný počet členov) členovia petičného výboru si určujú osobu ktorá ich bude zastupovať pred orgánom verejnej správy.. Ich počet nie je zákonom špecifikovaný.Daná problematika je upravená zákonom č. vybavuje ju najbližší nadriadený orgán. na získavanie podpisov pod petíciu nie je potrebné žiadne povolenie ani oznámenie 36. 564/2001 Z. adresu FO alebo názov a sídlo PO. Podľa tohto právneho predpisu prijímajú. vybavujú a kontrolujú vybavovanie sťažností:  štátne orgány a nimi zriadené organizácie  obce a nimi zriadené organizácie  PO a FO.  príslušný orgán verejnej správy je povinný prešetriť a vybaviť sťažnosť do 30 dní odo dňa keď mu bola sťažnosť doručená. zväčša pri podávaní petícii občania zostavujú tzv. Základné úlohy: . Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu tohto orgánu. evidujú. sťažnosť sa považuje za vybavenú. predmet sťažnosti a čoho sa sťažovateľ domáha.    Významným prostriedkom pri zabezpečení kontroly verejnej správy okrem sťažností sú petície. v zápisnici sa určia opatrenia na ich odstránenie.

Z podnetu musí byť zrejmé. prezident. vyžadovať od orgánu verejnej správy aby mu poskytol spisy.j. Charakterizujte súdne a správne delikty (pojem. akej veci sa týka a čoho sa podávateľ podnetu domáha. vyvodzujú orgány verejnej moci trestnoprávnu alebo administratívnoprávnu zodpovednosť podľa toho. Pri vybavovaní podnetu je verejný ochranca práv oprávnený vstupovať do objektov verejnej správy. Právomoc ombudsmana sa teda vzťahuje na všetky zložky verejnej správy.správne trestanie – trestanie za správne delikty Trestanie je rozhodovanie orgánov verejnej moci o vine a treste za delikty.súdne delikty . Ak sa protiprávnym konaním naplnia znaky skutkovej podstaty verejnoprávneho deliktu.súdne trestanie – trestanie za súdne delikty . všeobecné znaky. Sú povinné mu vychádzať v ústrety. vysvetlenia . preskúmavanie sťažností občanov. V systéme vyvodzovania zodpovednosti za protiprávne konanie vo verejnej správe má nezastupiteľné miesto právna zodpovednosť FO a PO t. doklady. podklady a rozhodnutia Koná na základe podnetu FO alebo PO alebo z vlastnej iniciatívy. členenie) Všeobecnou povinnosťou každej osoby je dodržiavať právo. Hlavné rozdiely – porovnanie súdneho deliktu a správneho deliktu: 1. prokuratúra a súdy s výnimkou štátnej správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu. NKÚ.správne delikty Rozlišujeme preto: . či ide o: . S porušením právnej povinnosti spája právo vznik rôznych druhov zodpovednosti. klásť otázky zamestnancom. ústavný súd. Z pôsobnosti VOP je vylúčená NR SR. právna spôsobilosť niesť právne následky (vo forme sankcie) za protiprávne konanie (za delikt). iniciuje zmeny zákonov i zmeny v samej správe Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje:  orgány štátnej správy  orgány územnej samosprávy  PO a FO.   kontrolná činnosť. vláda. ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach FO a PO v oblasti verejnej správy. 37. kontrola všetkých zložiek verejnej správy na všetkých úrovniach riešenie konfliktov (sprostredkúva mier medzi spornými stranami) reformátorská činnosť. predložiť mu všetky písomnosti. spravodajské služby.)Legálna definícia a právne základy . Preto o tejto právnej zodpovednosti hovoríme ako o sankčnej zodpovednosti a vyvodzovanie tejto zodpovednosti je jedným z druhov administratívnoprávnej zodpovednosti.

priestupky – definícia priestupku je legálna. ktorého znaky ustanovuje TZ. majetku a verejného poriadku. ale tiež zmeniť (reformačná právomoc). Na rozdiel od trestného práva správne právo trestné nie je kodifikované. pytliactvo. marenie výkonu úradného rozhodnutia. Mimosúdne delikty. zdravia. Toto hľadisko ale nemá všeobecnú použiteľnosť. Na druhej strane pri niektorých trestných činoch ide o ochranu štátu alebo dokonca intenzívnejšiu ochranu výkonu štátnej správy (napr. nepovolené prekročenie štátnej hranice. že vecná príslušnosť pri postihu za súdny delikt je upravený v Trestnom poriadku Správne delikty – rozhodujú o nich v prvom stupni zásadne správne orgány. Objektom niektorých druhov priestupkov. Správny delikt takúto legálnu definíciu nemá.iné správne delikty – členia sa na viaceré druhy 2. s tým. Správne delikty – objektom správneho deliktu je prevažne riadny výkon verejnej správy. majetku a bezpečnosti osôb ako jedných zo základných ľudských práv garantovaných ústavou. bezporuchová správa verejných vecí. 3.) Rozhodovanie o deliktoch: Súdne delikty – rozhodujú o nich výlučne nezávislé súdy s tým. že verejný orgán je sám oprávnený zo zákona použiť donucovacie prostriedky v podobe sankcie alebo inej ujmy za správny delikt. Podiel súdov na rozhodovaní o správnych deliktoch je realizáciou ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu pred nezákonnosťou rozhodovania správneho orgánu. a to v prípadoch. Slovenská právna úprava rozlišuje: . Vecnú príslušnosť SO pri postihu za správny delikt zakladá celý rad zákonov. alebo platné. rovnako ako pri trestných činoch je ochrana zdravia.objektom je predovšetkým ochrana života. či sa namieta právoplatné rozhodnutie správneho orgánu. obsahuje ju zákon o priestupkoch . ale ešte neprávoplatné rozhodnutie. rozdiel je v stupni spoločenskej nebezpečnosti . V rámci preskúmavacieho konania môžu na návrh rozhodnutie správneho orgánu o správnom delikte nielen zrušiť (kasačná právomoc). Neexistencia definície pojmu správny delikt sa vysvetľuje značným počtom a rôznorodosťou protiprávnych konaní vo VS. Aj z toho dôvodu sa skutkové podstaty správnych deliktov vymedzujú v jednotlivých zákonoch všeobecnejším spôsobom.Súdny delikt .) Objekt deliktov: Súdne delikty . správne trestanie za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a za priestupky proti majetku nesúvisí priamo s výkonom verejnej správy. a to v Trestnom zákone. útok na verejného činiteľa. pretože napr. trestné činy na úseku ochrany životného prostredia). Trestné činy člení na zločiny a prečiny. s ktorými správne právo spája správny trest ako následok takého konania. spôsobom a v rozsahu ustanovenom v zákone. Je to čin. Skutkové podstaty správnych deliktov sa pritom menia oveľa častejšie v porovnaní so súdnymi deliktmi vzhľadom na pružne meniace sa úlohy VS na jednotlivých úsekoch. označované ako správne delikty sú obsiahnuté vo viac než 200 zákonoch upravujúcich výkon VS na jednotlivých úsekoch.pojem trestný čin je priamo definovaný legislatívne. definuje ho len teória správneho práva. Súdy v rámci výkonu správneho súdnictva sa podieľajú na rozhodovaní o správnych deliktoch až v rámci preskúmavacieho súdneho konania na základe žaloby alebo opravného prostriedku podľa toho.

Do tohto registra sa zásadne nezapisujú sankcie za správne delikty. ktorý druh správneho deliktu sa postihuje. Vyskytujú sa aj prípady. alebo výslovne počítajú so subsidiárnym použitím Trestného poriadku na konanie a rozhodovanie o správnom delikte (napr. 5. ako určiť hranicu medzi súdnym deliktom a správnym deliktom. pri rozhodovaní orgánov niektorej profesijnej komory o správnom disciplinárnom delikte člena komory). ak sú naplnené jednotlivé obligatórne znaky skutkovej podstaty správneho deliktu: a/ objekt b/ objektívna stránka c/ subjekt d/ subjektívna stránka Závažnou teoretickou i legislatívnou otázkou je. 7.(škodlivosti) deliktu. . ktoré je kodifikované v Trestnom poriadku.) Rozdiel v procesnom režime trestania: Súdne delikty – tieto sa postihujú v režime trestného práva procesného. ktorá predstavuje čiastočnú kodifikáciu priestupkového práva procesného. 4. správnych disciplinárnych a správnych poriadkových deliktov. keď subjektom môže byť tiež len FO. Subsidiárne sa na konanie o priestupkoch vzťahuje správny poriadok. ak osobitné zákony neupravujú procedurálne otázky inak. 6. PO môže byť subjektom správneho disciplinárneho deliktu len výnimočne. než správne delikty. Správne orgány postihujú menej závažné delikty. Správne delikty – konanie o správnych deliktoch nemá jednotnú kodifikovanú právnu úpravu. keď zákony nepočítajú ani so subsidiárnym použitím správneho poriadku. Správny poriadok zároveň predstavuje procesnoprávnu úpravu postihu niektorých iných správnych deliktov.subjektom správneho deliktu môže byť aj PO za podmienok ustanovených zákonom. Občianska bezúhonnosť sa posudzuje spravidla podľa toho. ak ich porovnávame so závažnosťou trestných činov.) Subjekt deliktov: Súdne delikty .spoločensky sú viac odsúdeniahodné trestné činy. okrem priestupkov.subjektom trestného činu môže byť len FO Správny delikt .) Spoločenská difamácia Súdne delikty . Slovenská právna úprava správneho trestania nie je teda jednotne upravená a odlišuje sa podľa toho.Ustanovenie znakov správneho deliktu priamo zákonom Nie každé porušenie právnej povinnosti v oblasti VS je automaticky správnym deliktom. Priestupky sa postihujú podľa procesnoprávnej časti zákona o priestupkoch. Pôjde oň len vtedy. či osoba má alebo nemá zápis v registri trestov.

nutná obrana. zodpovedná osoba.Správny delikt nie je postihnuteľný. Na druhej strane čo sa týka trestov najmä pri porovnaní výšky pokút za niektoré správne delikty. pokuty za niektoré správne delikty presahujú niekoľkonásobne výšku minimálneho peňažného trestu za trestný čin. ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu (trest) ustanovenú normou správneho práva. U právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie. V opačnom prípade by stíhali všetkých a za všetko. Tomuto prístupu zodpovedá pojem „sankcia“. ak stupeň jeho spoločenskej nebezpečnosti je len nepatrný. Vyjadruje prejav ľudskej vôle vo vonkajšej realite. . možné zákazy činnosti ako správne tresty za správny priestupok sú neraz citeľnejšie zásahy do základných práv a slobôd v porovnaní s trestami za trestné činy. keď sa neskúma zavinenie). oprávnené použitie zbrane. prípadne s právnym úkonom vykonaným na jeho základe (napr. Všeobecné pojmové znaky správneho deliktu Protiprávne konanie. Protiprávne je konanie. členov štatutárnych orgánov a pod. Pojem správny delikt Správny delikt je protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby. nečinnosť) alebo komisívne (aktívne konanie). krajná núdza. Aj pri postihu správnych deliktov platí zásada „nullum crimen sine lege“. opomenutie konania. sankcionovateľnosť (trestnosť). skutkovú podstatu colného deliktu ustanovuje colný zákon a konkrétna právna povinnosť sa môže určiť colným rozhodnutím). Najdôležitejším ich spoločným znakom je represívny charakter pri uplatňovaní zodpovednosti za protiprávne konanie. že právo spája s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu (trest). preto tam. konanie na príkaz. Hlavným poslaním verejnej správy nie je predovšetkým trestať. Konanie môže byť omisívne (pasívne. Na postihu správnych deliktov (aj trestných činov) je verejný záujem. ustanovenie znakov skutkovej podstaty deliktu v zákone a ustanovenie procesného postupu v zákone. hoci má právnu povinnosť konať. Vzhľadom na nižší stupeň spoločenskej nebezpečnosti správnych deliktov v porovnaní s trestnými činmi sú skutkové podstaty správnych deliktov konštruované na nedbanlivostnej forme zavinenia. ktoré je v rozpore s právom. čo je v rozpore so základnými princípmi právneho štátu. výkon povolenej činnosti. Okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť konania sú napr. Čo sa týka PO ide o konanie jej zamestnancov. Vysoké pokuty za správne delikty. zavinenie (okrem prípadov správneho deliktu. Sankcionovateľnosť znamená.

kde správny orgán má zo zákona právomoc konať o správnom delikte, je povinný o ňom konať a rozhodnúť (zásada legality). V správnom trestaní sa stretávame aj so zásadou oportunity, ktorá znamená, že správny orgán nemusí prejednávať všetky správne delikty, a to preto, že mu takúto možnosť správnej úvahy poskytuje priamo zákon (napr. správne poriadkové delikty, pri ktorých uloženie poriadkovej sankcie je právom, nie povinnosťou správneho orgánu - princíp oportunity, ako aj pri návrhových deliktoch, o ktorých sa koná len na návrh, teda ponecháva sa na úvahu poškodeného, či navrhne začatie priestupkového konania, alebo vezme svoj návrh späť).

Zodpovednou osobou podľa druhu správneho deliktu je FO alebo PO. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť, ktorou sa rozumie spôsobilosť protiprávne konať a niesť právne následky za takéto konanie. Deliktuálna spôsobilosť FO sa všeobecne zakladá na vôľovej a intelektuálnej zložke v čase spáchania deliktu, prípadne na dosiahnutí určitého veku (napr. deliktuálna spôsobilosť páchateľa priestupku sa viaže v súčasnosti na dosiahnutie 15. roku veku). Môže sa viazať na osobitné právne postavenie fyzickej osoby, schopnosti alebo spôsobilosť (napr. správny delikt podnikajúcej FO). Deliktuálna spôsobilosť PO sa spája s jej právnym vznikom a existenciou. Slovenská právna úprava pozná deliktuálnu zodpovednosť PO ako celku. Zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k protiprávnemu konaniu a k jeho následkom. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Na sankcionovateľnosť (trestnosť) správneho deliktu stačí zavinenie čo len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje úmyselnú formu zavinenia. Pri správnych poriadkových deliktoch sa zavinenie neskúma. Pri správnom trestaní PO ide o posudzovanie tzv. objektívnej zodpovednosti PO. Zavinenie tu nie je pojmovým znakom správneho deliktu, pretože zavinenie je vyjadrením psychického vzťahu FO a nie PO. Kvalita postupu pri správnom trestaní – požiadavky ustanovujú normy vnútroštátneho správneho práva. O správny delikt ide vtedy, ak sú naplnené jednotlivé obligatórne znaky skutkovej podstaty správneho deliktu ( objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka). Členenie: Teória správneho práva člení správne delikty z rôznych hľadísk do viacerých skupín. Vzhľadom na súčasnú slovenskú právnu úpravu možno správne delikty členiť na: - priestupky

-

iné správne delikty

Iné správne delikty než priestupky netvoria vnútorne homogénny celok. Líšia sa druhom sankcií (trestov) ukladaných za ne a rozdielnym procesným režimom trestania. Iné správne delikty sa členia na: správne delikty PO a podnikajúcich FO ako aj FO vykonávajúcich kvalifikované činnosti správne disciplinárne delikty správne poriadkové delikty

V teórii sa objavujú i viaceré členenia podľa toho, aké kritérium je rozhodujúce, napr.: - podľa subjektu – správne delikty FO – PO, so všeobecným subjektom – so špeciálnym subjektom - podľa zavinenia – správne delikty so zavinením – bez ohľadu na zavinenie - podľa uplatnenia zásady legality alebo zásady oportunity – povinne prejednávané – účelovo prejednávané. 38. Pojem priestupok, jeho formálne a materiálne znaky Právna úprava Priestupok je samostatný druh správneho deliktu. Základy administratívnoprávnej zodpovednosti za priestupok a konanie o ňom sú na rozdiel od iných správnych deliktov čiastočne kodifikované v zákone SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý predstavuje všeobecnú právnu úpravu priestupkov a konania o priestupkoch. Je v zásade úplnou kodifikáciou všeobecnej hmotnoprávnej časti priestupkového práva. Definuje sa v ňom pojem priestupok, zavinenie a jeho formy, podmienky veku a príčetnosti, na deliktuálnu spôsobilosť FO, niektoré okolnosti vylučujúce protiprávnosť a dôvody zániku zodpovednosti za priestupok. Predmetom všeobecnej úpravy je systém sankcií za priestupok, ochranných opatrení, podmienky ukladania sankcií a ich výmery, možnosť upustenia od potrestania a pravidlá ukladania sankcií pri súbehu priestupkov, všeobecné podmienky zodpovednosti mladistvého za priestupok. Skutkové podstaty priestupkov sú kodifikované len čiastočne. Obsahuje ich jednak zákon o priestupkoch, jednak desiatky osobitných zákonov, ktoré zároveň so skutkovými podstatami ustanovujú druh sankcie. Zákon o priestupkoch obsahuje tiež osobitnú úpravu tých procesnoprávnych inštitútov, ktoré vzhľadom na špecifiká správneho trestania sú upravené odchylne od správneho poriadku. Ak zákon o priestupkoch neustanovuje inak, vzťahuje sa na procesný režim správneho trestania priestupkov správny poriadok. Pojem priestupok

Pozitívne i negatívne vymedzenie priestupku Priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje verejný záujem a je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone (pozitívne vymedzenie priestupku), ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin (negatívne vymedzenie priestupku). Zákonná definícia priestupku sa zakladá na kombinácii materiálneho znaku a formálnych znakov a na kombinácii pozitívneho vymedzenia a negatívneho vymedzenia. Materiálne a formálne znaky Materiálny znak i formálne znaky musia byť naplnené súčasne, inak nejde o priestupok. Rovnaká požiadavka platí pre pozitívne i negatívne vymedzenie. Pozitívne: o priestupok ide, ak ide o protiprávne konanie, ktoré je zavinené, porušuje alebo ohrozuje sa ním verejný záujem, je výslovne označené za priestupok v zákone Negatívne: protiprávne konanie nemožno podradiť pod pojem priestupok, ak ide o správny delikt alebo trestný čin. Z negatívneho vymedzenia priestupku vyplýva, že nemožno jedným a tým istým skutkom spáchať súčasne dva delikty: priestupok a zároveň iný správny delikt. Materiálnym znakom sa rozumie spoločenská škodlivosť zavineného protiprávneho konania, ktoré sa vyznačuje tým, že konanie (opomenutie konania) porušuje alebo ohrozuje verejný záujem, t.j. ide o spoločenskú nebezpečnosť a škodlivosť. Formálne znaky vyjadruje, že konanie napĺňa jednak všeobecné znaky priestupku vymedzené zákonom (napr. podmienka veku páchateľa), jednak znaky skutkovej podstaty konkrétneho priestupku (napr. priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, priestupku proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky). Znakmi skutkovej podstaty sú subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Uvedené znaky sú obligatórne. Správny orgán musí skúmať, či sú naplnené všetky znaky súčasne, inak nesmie o protiprávnom konaní konať a rozhodnúť ako o priestupku. Okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť podľa priestup. zákona sú nutná obrana, krajná núdza, konanie na príkaz. Nutná obrana je také konanie, ktorým sa primeraným spôsobom odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený zákonom. Krajná núdza je konanie, ktorým niekto odvracia priamo hroziace nebezpečenstvo proti záujmu, ktorý je chránený zákonom, za predpokladu, že tým konaním nebude spôsobený rovnaký následok ako ten ktorý priamo hrozil a nebezpečenstvo sa nedalo odvrátiť inak. Dôvodom zániku trestnosti sú podľa priestup. Zákona výslovné uplynutie času a amnestia. Skutková podstata priestupkov Ide o súhrn typových (obligatórnych a fakultatívnych) znakov priestupkov určitého druhu. Pre každú skutkovú podstatu priestupku sú charakteristické tieto znaky: 1/ Objekt priestupku

na ktorého ochranu sú určené konkrétne ustanovenia priestupkového práva. životného prostredia). rušenie nočného pokoja. nesplnenie povinnosti ohlásiť stratu alebo odcudzenie občianskeho preukazu). úradná listina. kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou . proti ktorému útok smeruje (napr. a to aktívnu formu konania (je daná komisívnym konaním) alebo pasívnu (je daná omisívnym konaním. dopravná značka. Druhový objekt je v súčasnosti kritériom členenia osobitnej hmotnoprávnej časti zákona o priestupkoch (napr. Na rozdiel od súdnych deliktov je objektom správnych deliktov prevažne záujem na ochrane riadneho výkonu VS. podvodom alebo znečistením či poškodením veci .sa rozumie určitá presnejšie vymedzená skupina vzťahov so spoločnými druhovými črtami (napr. Individuálny objekt je spojený s konkrétnym priestupkom so zákonom špecifikovaným protiprávnym konaním (napr. budova vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku). Z hľadiska stupňa všeobecnosti rozlišujeme objekt: všeobecný (rodový) – rozumie sa ním súhrn typových znakov chránených zákonom o priestupkoch a ostatnými zákonmi upravujúcimi priestupky.predstavuje konkretizáciu záujmu. proti ktorým smeruje protiprávne konanie porušujúce alebo ohrozujúce verejný záujem. čiže nezákonná nečinnosť. Ide o javy a spoločenské vzťahy vo sfére pôsobnosti správnych orgánov. Protiprávne konanie môže mať dve formy. poškodený strom na verejnom priestranstve. ktoré chráni zákon a proti ktorým protiprávne konanie smeruje. Z hľadiska objektívnej stránky priestupku sú skutkové podstaty priestupkov formulované v zákonoch rôzne: . individuálny . kultúrna pamiatka.bližším vymedzením konania – napr. školstva.j. Tendencia je upravovať skutkové podstaty priestupkov na jednotlivých úsekoch VS v osobitných zákonoch... 2/ Objektívna stránka priestupku Všeobecne sa ňou rozumie protiprávne konanie ako akt vôľového konania. že neprihlási dieťa na povinnú školskú dochádzku). Určenie individuálneho objektu má význam pri presnej právnej kvalifikácii priestupku a pri jeho odlíšení od iných deliktov. opomenutím konania. - - U niektorých priestupkov sa stretávame okrem objektu tiež s hmotným predmetom útoku. signalizačné zariadenie. škodlivý následok a kauzálny nexus (príčinná súvislosť medzi konaním a následkom).). skupina spoločenských vzťahov na úskeu zdravotníctva. Objektom priestupku sú vybrané spoločenské vzťahy. druhový (skupinový) .Objektom každého deliktu sa obvykle rozumejú určité relevantné záujmy alebo spoločenské vzťahy. priestupky na úseku školstva. najmä od správnych deliktov a z trestných činov predovšetkým na odlíšenie priestupku od prečinu. na ktorých ochrane má štát (verejná moc) záujem. s ohrozením výchovy a vzdelávania maloletého tým. t. znečistenie vodného toku). Následkom je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom. spreneverou. odcudzený predmet. Fakultatívnymi znakmi protiprávneho konania sú miesto a čas konania (napr. konkrétnym predmetom. s ohrozením alebo porušením zdravotnej nezávadnosti pitnej vody. napr.

ktorý dovŕšil 15. alebo nemohla ovládať svoje konanie. alebo osoba bez štátnej príslušnosti. občan SR. ale aj cudzinec. na ktoré sa vzťahujú výsady a imunity a ktoré nie sú trestané za priestupok. ktorým môže byť len FO. Subjekt priestupku môže byť všeobecný (každá FO). ako aj osobitná ochrana jeho práv pri odvolaní. kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol.j. rok svojho veku označuje zákona o priestupkoch ako mladistvého. ktorá naplnila všetky znaky priestupku. Fyzická osoba musí mať deliktuálnu spôsobilosť teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. ktorý spácha priestupok na úseku pobytu cudzincov. SIS. Rovnako ako trestné právo aj priestupkové právo je založené na osobnej zodpovednosti jednotlivca. zákonný zástupca dieťaťa. rok svojho veku a neprekročil 18. akosti.požívajúce výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva . Páchateľa. že ide o porušenie alebo ohrozenie verejného záujmu chráneného zákonom. predáva alebo v súvislosti s tým skladuje alebo po vykonanej oprave alebo úprave vydáva tovar z drahých kovov.15 rokov veku a na príčetnosť. aby sa podrobnejšie špecifikovalo. Za priestupok nie je zodpovedná osoba. ktoré neplní povinnú školskú dochádzku. vodič motorového vozidla).- - ustanovením o tom. čo sa týka ukladania sankcií. alebo špeciálny (napr. ktorá v čase jeho spáchania nedovŕšila pätnásty rok svojho veku. Ich priestupky sa však neprejednávajú podľa zákona o priestupkoch. ktorý nezodpovedá právnym predpisom o jeho povinnom preskúšaní alebo úradnom označení len určením následku bez toho. Deliktuálna spôsobilosť sa u páchateľa priestupku viaže na dosiahnutie veku . množstve alebo hmotnosti pri predaji tovaru alebo poskytovaní iných služieb. neprípustnosť prejednať jeho priestupok v skrátenom rozkaznom konaní. utečenec. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten. odídenec. 4/ Subjektívna stránka priestupku . s čím sa spájajú najmä miernejšie sankcie (tresty) za podmienok ustanovených v zákone o priestupkoch. pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohla rozpoznať. ale tiež sudcov a prokurátorov). kto poškodí iného na cene. druhý okruh osôb sa nezbavuje trestnosti. príslušníci Policajného zboru a príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. hoci len z nedbanlivosti. 3/ Subjekt Subjektom priestupku je páchateľ. t. požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky. Na rozdiel od osôb. osoby počas výkonu trestu odňatia slobody. že priestupkom je porušenie právneho predpisu – napr. má teda privilegované postavenie. cudzinec. Z osobnej pôsobnosti zákona o priestupkoch sú vyňaté osoby: . kto v obchode alebo pri inom podnikaní spracúva.ďalší okruh FO kvôli ich osobitnému právnemu statusu. akým konaním alebo opomenutím bol následok spôsobený – napr. ale v rámci disciplinárneho konania podľa osobitných zákonov upravujúcich ich právny status (osoby podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci.

dokonaný priestupok. bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel) Zavinenie sa teda konštruuje na intelektuálnej zložke (vedieť) a na vôľovej zložke (chcieť). ten. priestupok proti majetku). že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. kto dal na konanie príkaz. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Skúmanie formy a stupňa zavinenia je významné pri ukladaní a výmere sankcie (trestu) za priestupok. že trestný je len dokonaný čin. a pre prípad. ktorými sú pohnútka (psychický podnet ku spáchaniu priestupku) a cieľ (čo sledoval páchateľ spáchaním priestupku). Členenie na 2 základné formy zavinenia vychádza z existencie alebo absencie uvedených zložiek.Subjektívna stránka ako ďalší obligatórny znak skutkovej podstaty priestupku sa týka zavinenia. V oboch prípadoch ide o vývojové štádiá deliktu. Sankcie Právnym následkom priestupku môže byť sankcia (trest) alebo aj ochranné opatrenie. Ich nepostihnuteľnosť v priestupkovom práve znamená. ak páchateľ: a) vedel. hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť) Úmysel môže byť priamy alebo nepriamy. pokus sa trestá len výnimočne (napr. Nedbanlivosť môže byť vedomá a nevedomá. Na rozdiel od trestného práva priestupkové právo nepozná prípravu na priestupok. ak zákon výslovne nevyžaduje úmysel (napr. Priestupok je spáchaný úmyselne. Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti. ktorá vznikne páchateľovi. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Zodpovednosť za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe Za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe zodpovedá podľa tohto zákona ten. Formy zavinenia sa v priestupkovom práve konštruujú síce rovnako ako v trestnom práve ako úmyselné zavinenie a zavinenie z nedbanlivosti. že tento záujem neporuší alebo neohrozí. že ho poruší alebo ohrozí. kto za právnickú osobu konal alebo mal konať. ak páchateľ: a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (priamy úmysel) alebo b) vedel. ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to. Súčasťou subjektívnej stránky sú popri zavinení fakultatívne znaky. prípadne jeho morálne odsúdenie. pri priestupku proti majetku). a ak ide o konanie na príkaz. Je ním psychický vzťah páchateľa k svojmu konaniu a jeho následkom. Podstatou sankcie je ujma. . (vedomá nedbanlivosť) alebo b) nevedel.

napr. a v rozkaznom konaní do 4 000 Sk. Má však pôsobiť na páchateľa výchovne a má ho odvracať od protiprávneho konania. mladistvému možno uložiť v blokovom konaní pokutu do 1 000 Sk. o ktorý druh priestupku ide. ZoP upravuje podmienky spoločného konania o priestupkoch toho istého páchateľa. stavebný zákon za stavebné priestupky). ktoré ustanovujú nielen hornú. Horná hranica pokuty u mladistvých sa znižuje na polovicu. Pokuta za priestupok Pokuta je najčastejšou sankciou za priestupok. Výška pokuty sa ustanovuje v zákone o priestupkoch a v iných zákonoch pri jednotlivých skutkových podstatách priestupku ustanovením jej hornej hranice. ktoré ustanovuje zákon o priestupkoch. že správny orgán rozhodol o vine páchateľa. . V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 1 000 Sk (niektoré zákony ustanovujú vyššiu hornú hranicu. SO je povinný skúmať. na pohnútky a na osobu páchateľa. 5 000 Sk za priestupok na úseku cestnej dopravy). na okolnosti. Za priestupok možno uložiť len sankcie. Vyskytujú sa však aj zákony. primeranosti a individualizácie. Pokuta je príjmom obce alebo štátneho rozpočtu podľa toho. napr. d) prepadnutie veci. Upustenie od uloženia sankcie predpokladá. c) zákaz činnosti. spravodlivosti. či samotné prejednanie priestupku postačí k náprave páchateľa. Sankciu možno uložiť samostatne (za priestupok sa uloží jedna zo sankcií) alebo s inou sankciou (za priestupok sa uloží viac sankcií súčasne. pokuta a zákaz činnosti). Od uloženia sankcie možno totiž v rozhodnutí o priestupku upustiť. Za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie. Nesmie byť pritom vyššia ako 4 000 Sk a v blokovom konaní nesmie byť vyššia ako 500 Sk. ale tiež dolnú hranicu pokuty (napr. ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.Často zasahuje do jeho ústavou zaručených práv. Zákaz činnosti možno uložiť. Upustenie od uloženia sankcie nevylučuje možnosť uložiť ochranné opatrenie. povinnosť nahradiť škodu spôsobenú priestupkom a povinnosť uhradiť trovy konania. Ak zákon o priestupkoch alebo iný zákon umožňuje uložiť v blokovom konaní pokutu vyššiu ako 1 000 Sk. Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Sankcia nie je obligatórnym právnym následkom priestupku. b) pokutu. pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. Na upustenie od uloženia sankcie nie je právny nárok. na mieru zavinenia. Pri ukladaní sankcie sa uplatňujú zásady zákonnosti. ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky. Pri určení druhu sankcie a jej výmer sa prihliadne na závažnosť priestupku. za ktorých bol spáchaný.

hoci svojimi dôsledkami sa sankciám značne podobajú. že jej ďalší výkon nie je potrebný O upustení sa môže rozhodnúť aj na žiadosť páchateľa priestupku. ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku (zásada proporcionality). Prepadnutie veci prepadnutie veci možno uložiť.páchateľ priestupku preukázal spôsobom svojho života. a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou. Ak sú pochybnosti o vlastníctve k veci. dopravný priestupok viesť motorové vozidlo na čas 1 roka.uplynula polovica výkonu tejto sankcie . Túto sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou. odcudzenú. tiež mu má odňať prospech z priestupku. započíta sa do tejto výmery aj čas od zadržania vodičského oprávnenia do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tomto priestupku). avšak majú špecifický účel aj obsah. patrí páchateľovi priestupku. Mladistvému možno uložiť sankciu zákazu činnosti najdlhšie na 1 rok. Ich pojmovým znakom nie je pôsobenie ujmy.Zákaz činnosti za priestupok možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti zákona o priestupkoch alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený. ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu. Prepadnutie veci ako sankciu za priestupok nemožno zamieňať s ochranným opatrením zhabania veci. alebo bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec získanú priestupkom. ak . ak nebráni výkon tejto sankcie jeho príprave na povolanie. Nejde však o sankcie. Do času zákazu činnosti sa započítava čas. že celá vec. Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika. ak vec patrí páchateľovi a bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená. Pôsobia pro futuro ako preventívne opatrenie Ochrannými opatreniami sú: . Prepadnutie veci podobne ako zákaz činnosti má brániť páchateľovi v opakovaní priestupku. Základnou podmienkou je. Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno upustiť. ak sa vysloví zákaz za tzv. najdlhšie na dva roky. Za prepadnutú nemožno vysloviť vec zverenú do úschovy. a ak ide o činnosť. správny orgán postupuje vo vzťahu k tejto otázke ako o predbežnej otázke podľa správneho poriadku. ktorej prepadnutie sa má vysloviť. požičanú. po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu ŠS vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať (napr. Prepadnutie veci nemožno vysloviť. Ochranné opatrenia Účelom ochranných opatrení je odstrániť alebo obmedziť možnosť ďalšieho páchania priestupkov určitého druhu. Zákazom činnosti pracovný alebo iný obdobný pomer nezaniká ani sa nezrušuje povolenie alebo súhlas na výkon činnosti. Sú tiež ujmou za priestupok.

skupina spoločenských vzťahov na úskeu zdravotníctva. ak: a) patrí páchateľovi. Obmedzujúce opatrenie možno uložiť len spolu so sankciou a najdlhšie na jeden rok. alebo b) nepatrí páchateľovi priestupku a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem. na ktorého ochranu sú určené konkrétne ustanovenia priestupkového práva. Na rozdiel od súdnych deliktov je objektom správnych deliktov prevažne záujem na ochrane riadneho výkonu VS. O zhabaní veci nemožno rozhodnúť. 39. Je to druh ochranného opatrenia.. individuálny . Objektom priestupku sú vybrané spoločenské vzťahy. proti ktorým smeruje protiprávne konanie porušujúce alebo ohrozujúce verejný záujem. na ktorých ochrane má štát (verejná moc) záujem. Vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika.. druhový (skupinový) . Možno ho uložiť páchateľovi priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami. Pre každú skutkovú podstatu priestupku sú charakteristické tieto znaky: 1/ Objekt priestupku Objektom každého deliktu sa obvykle rozumejú určité relevantné záujmy alebo spoločenské vzťahy. Zhabanie veci – prichádza do úvahy. priestupky na úseku školstva. ak od konania.predstavuje konkretizáciu záujmu. Obmedzujúce opatrenie spočíva v zákaze navštevovať určené verejne prístupné miesta a miestnosti.sa rozumie určitá presnejšie vymedzená skupina vzťahov so spoločnými druhovými črtami (napr. školstva. priestupku proti verejnému poriadku a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. ktoré chráni zákon a proti ktorým protiprávne konanie smeruje. ktorého nemožno za priestupok stíhať (napr.a) obmedzujúce opatrenie b) zhabanie veci. uplynuli dva roky. Individuálny objekt je spojený s konkrétnym priestupkom so zákonom špecifikovaným protiprávnym konaním - - .). životného prostredia). Vymenujte a charakterizujte znaky skutkovej podstaty priestupku Ide o súhrn typových (obligatórnych a fakultatívnych) znakov priestupkov určitého druhu. Tendencia je upravovať skutkové podstaty priestupkov na jednotlivých úsekoch VS v osobitných zákonoch. Z hľadiska stupňa všeobecnosti rozlišujeme objekt: všeobecný (rodový) – rozumie sa ním súhrn typových znakov chránených zákonom o priestupkoch a ostatnými zákonmi upravujúcimi priestupky. Platí tu tiež zásada primeranosti. športové alebo kultúrne podujatia. ktoré má znaky priestupku. Ide o javy a spoločenské vzťahy vo sfére pôsobnosti správnych orgánov. v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje alebo konajú verejné telovýchovné. Druhový objekt je v súčasnosti kritériom členenia osobitnej hmotnoprávnej časti zákona o priestupkoch (napr. nesmie nahrádzať sankciu zákazu činnosti. Vec možno zhabať. Musí byť primerané povahe a závažnosti spáchaného priestupku. pre nedostatok veku). ak nebola uložená sankcia prepadnutia veci podľa Zo.

Z hľadiska objektívnej stránky priestupku sú skutkové podstaty priestupkov formulované v zákonoch rôzne: . ktorým môže byť len FO. škodlivý následok a kauzálny nexus (príčinná súvislosť medzi konaním a následkom). alebo nemohla ovládať . že neprihlási dieťa na povinnú školskú dochádzku). U niektorých priestupkov sa stretávame okrem objektu tiež s hmotným predmetom útoku. t. signalizačné zariadenie. Určenie individuálneho objektu má význam pri presnej právnej kvalifikácii priestupku a pri jeho odlíšení od iných deliktov. proti ktorému útok smeruje (napr. že priestupkom je porušenie právneho predpisu – napr.15 rokov veku a na príčetnosť. rušenie nočného pokoja.len určením následku bez toho. čiže nezákonná nečinnosť. predáva alebo v súvislosti s tým skladuje alebo po vykonanej oprave alebo úprave vydáva tovar z drahých kovov. akosti. konkrétnym predmetom. odcudzený predmet. s ohrozením alebo porušením zdravotnej nezávadnosti pitnej vody.ustanovením o tom. nesplnenie povinnosti ohlásiť stratu alebo odcudzenie občianskeho preukazu). budova vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku). Protiprávne konanie môže mať dve formy. kto v obchode alebo pri inom podnikaní spracúva. znečistenie vodného toku). odídenec. ktorý nezodpovedá právnym predpisom o jeho povinnom preskúšaní alebo úradnom označení . Rovnako ako trestné právo aj priestupkové právo je založené na osobnej zodpovednosti jednotlivca. s ohrozením výchovy a vzdelávania maloletého tým.j. ale aj cudzinec. napr. že ide o porušenie alebo ohrozenie verejného záujmu chráneného zákonom. úradná listina. akým konaním alebo opomenutím bol následok spôsobený – napr. ktorá v čase jeho spáchania nedovŕšila pätnásty rok svojho veku. Za priestupok nie je zodpovedná osoba. občan SR. poškodený strom na verejnom priestranstve.(napr. 3/ Subjekt Subjektom priestupku je páchateľ. kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou . 2/ Objektívna stránka priestupku Všeobecne sa ňou rozumie protiprávne konanie ako akt vôľového konania. pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohla rozpoznať. Fakultatívnymi znakmi protiprávneho konania sú miesto a čas konania (napr. kto poškodí iného na cene. a to aktívnu formu konania (je daná komisívnym konaním) alebo pasívnu (je daná omisívnym konaním. podvodom alebo znečistením či poškodením veci . kultúrna pamiatka. množstve alebo hmotnosti pri predaji tovaru alebo poskytovaní iných služieb. dopravná značka. Fyzická osoba musí mať deliktuálnu spôsobilosť teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku.bližším vymedzením konania – napr. alebo osoba bez štátnej príslušnosti. spreneverou. ktorá naplnila všetky znaky priestupku. utečenec. Deliktuálna spôsobilosť sa u páchateľa priestupku viaže na dosiahnutie veku .j. t. najmä od správnych deliktov a z trestných činov predovšetkým na odlíšenie priestupku od prečinu. opomenutím konania. Následkom je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom. aby sa podrobnejšie špecifikovalo.

druhý okruh osôb sa nezbavuje trestnosti. čo sa týka ukladania sankcií. má teda privilegované postavenie. Formy zavinenia sa v priestupkovom práve konštruujú síce rovnako ako v trestnom práve ako úmyselné zavinenie a zavinenie z nedbanlivosti. Páchateľa. ak páchateľ: a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (priamy úmysel) alebo . na ktoré sa vzťahujú výsady a imunity a ktoré nie sú trestané za priestupok. Z osobnej pôsobnosti zákona o priestupkoch sú vyňaté osoby: .požívajúce výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva . ale v rámci disciplinárneho konania podľa osobitných zákonov upravujúcich ich právny status (osoby podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci. (vedomá nedbanlivosť) alebo b) nevedel. Je ním psychický vzťah páchateľa k svojmu konaniu a jeho následkom. Ich priestupky sa však neprejednávajú podľa zákona o priestupkoch. hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť) Úmysel môže byť priamy alebo nepriamy. ktorý spácha priestupok na úseku pobytu cudzincov. s čím sa spájajú najmä miernejšie sankcie (tresty) za podmienok ustanovených v zákone o priestupkoch. príslušníci Policajného zboru a príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. hoci len z nedbanlivosti. SIS. ktoré neplní povinnú školskú dochádzku. ak páchateľ: a) vedel. Nedbanlivosť môže byť vedomá a nevedomá. neprípustnosť prejednať jeho priestupok v skrátenom rozkaznom konaní. cudzinec. že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti. alebo špeciálny (napr. priestupok proti majetku). zákonný zástupca dieťaťa. vodič motorového vozidla). Na rozdiel od osôb. Subjekt priestupku môže byť všeobecný (každá FO). ale tiež sudcov a prokurátorov). rok svojho veku a neprekročil 18.svoje konanie. ako aj osobitná ochrana jeho práv pri odvolaní. že tento záujem neporuší alebo neohrozí.ďalší okruh FO kvôli ich osobitnému právnemu statusu. Priestupok je spáchaný úmyselne. ak zákon výslovne nevyžaduje úmysel (napr. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. rok svojho veku označuje zákona o priestupkoch ako mladistvého. požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky. ktorý dovŕšil 15. osoby počas výkonu trestu odňatia slobody. ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to. 4/ Subjektívna stránka priestupku Subjektívna stránka ako ďalší obligatórny znak skutkovej podstaty priestupku sa týka zavinenia. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten. kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol.

na okolnosti. že jej ďalší výkon nie je potrebný. ak neustanovuje osobitná časť tohto zákona alebo iný zákon vyššiu pokutu. za ktorých bol spáchaný. ak páchateľ priestupku spôsobom svojho života preukázal. Pokutu možno uložiť do 1 000 Sk. Prepadnutie veci možno uložiť. V oboch prípadoch ide o vývojové štádiá deliktu. ktorými sú pohnútka (psychický podnet ku spáchaniu priestupku) a cieľ (čo sledoval páchateľ spáchaním priestupku). alebo bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec . či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. že ho poruší alebo ohrozí. Za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie. Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. a v rozkaznom konaní do 4 000 Sk. bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel) Zavinenie sa teda konštruuje na intelektuálnej zložke (vedieť) a na vôľovej zložke (chcieť). pričom mu pôsobí určitú ujmu a súčasne vyslovuje morálne odsúdenie jednak priestupku a jednak jeho páchateľa. najdlhšie na dva roky. a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou. a pre prípad. O upustení sa môže rozhodnúť aj na základe žiadosti páchateľa. najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky. pri priestupku proti majetku). c) zákaz činnosti. Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou. Na rozdiel od trestného práva priestupkové právo nepozná prípravu na priestupok. Zákaz činnosti možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti tohto zákona alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený. Sankcia je opatrenie štátneho donútenia ukladané príslušnými správnymi orgánmi za priestupok jeho páchateľovi. ak vec patrí páchateľovi a bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená. ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu. Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť. Súčasťou subjektívnej stránky sú popri zavinení fakultatívne znaky. Členenie na 2 základné formy zavinenia vychádza z existencie alebo absencie uvedených zložiek. dokonaný priestupok. ako aj na to. Do času zákazu činnosti sa započítava čas. ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Sankcia je právnym následkom priestupku. že trestný je len dokonaný čin. 40. po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať. Ich nepostihnuteľnosť v priestupkovom práve znamená. d) prepadnutie veci. zákaz činnosti možno uložiť. a ak ide o činnosť. Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku. 372/1990 Z. V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 1 000 Sk. pokus sa trestá len výnimočne (napr. pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. z. Vymenujte a charakterizujte sankcie a ochranné opatrenia podľa zákona č. na pohnútky a na osobu páchateľ. na mieru zavinenia. b) pokutu. Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno po uplynutí polovice času výkonu tejto sankcie upustiť. Skúmanie formy a stupňa zavinenia je významné pri ukladaní a výmere sankcie (trestu) za priestupok.b) vedel.

subjektom – v porovnaní so správnymi deliktmi PO . v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje alebo konajú verejné telovýchovné. Možno ho uložiť páchateľovi priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami. Iným správnym deliktom FO je spravidla zavinené protiprávne konanie FO. uplynuli dva roky. ktorého nemožno za priestupok stíhať.subjektívnou stránkou . 41. možno rozhodnúť. Iné správne delikty FO možno členiť na 3 skupiny: správne delikty zamestnancov správne delikty osôb oprávnených na podnikanie alebo výkon kvalifikovanej činnosti tzv. Prepadnutie veci nemožno uložiť. O zhabaní veci nemožno rozhodnúť. ak patrí páchateľovi. ktoré má znaky priestupku.získanú priestupkom. ak nejde o trestný čin. Vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika. alebo nepatrí páchateľovi priestupku a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb a lebo majetku alebo iný všeobecný záujem. za ktoré správny orgán ukladá sankciu ustanovenú zákonom. Obmedzujúce opatrenie spočíva v zákaze navštevovať určené verejne prístupné miesta a miestnosti. Obmedzujúce opatrenie musí byť primerané povahe a závažnosti spáchaného priestupku. správnom disciplinárnom delikte a správnom poriadkovom delikte je FO zodpovedná tiež za iné správne delikty. ktorého znaky ustanovujú osobitné zákony. ak napĺňajú jeho pojmové znaky a znaky skutkovej podstaty. ktorého znaky sú uvedené v osobitných zákonoch. Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika. Ide o delikty odlišujúce sa svojimi znakmi: . Správnym deliktom sú len vtedy. ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku. možno ho uložiť len spolu so sankciou a najdlhšie na jeden rok. priestupku proti verejnému poriadku a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Ochrannými opatreniami sú: a) obmedzujúce opatrenie. Iné správne delikty fyzických osôb postihované na základe zavinenia Popri priestupku. ak od konania. Ak nebolo uložené prepadnutie veci. ak nejde o trestný čin. za ktoré ukladá orgán verejnej správy (správny orgán) sankciu ustanovenú v zákone. Netvoria homogénnu skupinu deliktov. športové alebo kultúrne podujatia. že sa takáto vec zhabe. zvyškové správne delikty postihované na základe zavinenia postihované bez ohľadu na zavinenie Ďalšie členenie: Postihované na základe zavinenia Správnym deliktom FO postihovaným na základe zavinenia je zavinené protiprávne konanie FO. b) zhabanie veci.v porovnaní so správnymi a vykonávateľov kvalifikovaných činností deliktmi podnikateľov .

Zavinenie sa neskúma a fyzická osoba sa trestá na základe princípu objektívnej zodpovednosti.) skupina – správne delikty FO. podľa zákona o lotériách a iných podobných hrách. ktorých postih je vyňatý z režimu priestupkového zákona napr.. postih poistenia podľa právnej úpravy zdravotného poistenia. 42. druh a výška sankcie. 2. Ostatné odlišnosti sú napr. ktorý je pri inom správnom delikte FO. ktorú predstavuje zákon o priestupkoch. Zákon o priestupkoch takéto obmedzenie osobnej pôsobnosti zákona nepozná. Priestupcom môže byť ktorákoľvek FO. ochrany ovzdušia. Správne delikty FO postihované na základe zavinenia majú legislatívne vyjadrenie v mnohých právnych predpisoch upravujúcich vzťahy pri výkone jednotlivých úsekoch verejnej správy. V prípade možného prekrývania znakov deliktov oboch spomenutých druhov má prednosť postih za iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných zákonov. Správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb postihované bez ohľadu na zavinenie FO: Postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie Pri správnych deliktoch FO postihovaných zásadne bez ohľadu na zavinenie ide o protiprávne konanie FO oprávnenej na výkon činností. špecifikovaný svojím postavením vo vzťahu k PO. životného prostredia atď. pretože spáchanie deliktu sa tu viaže na zamestnanecký vzťah k PO alebo na iné podmienky. Tieto delikty prejednávajú správne orgány v právnom konaní bez odchýlok ustanovených všeobecnou právnou úpravou priestupkov. pre ktoré sú správne delikty FO vynímané spod režimu priestupkového práva Na postih deliktov sa nevzťahuje právny režim priestupkového práva. ktorej predmetu sa porušená povinnosť týka. Sú postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie. odlišný procesný režim postihu. okruh SO oprávnených delikt prejednať. ktoré s disciplinárnymi deliktmi nesúvisia. pretože nie sú v zákonoch výslovne označené ako priestupky. postihovanom na základe zavinenia. ktorého protiprávne konanie spočíva v porušení povinností daných jeho postavením Tieto delikty vznikajú napr. lehoty na zánik trestnosti deliktu. ale nie sú ani disciplinárnymi deliktmi. ak má deliktuálnu spôsobilosť. funkcionár atď. Zodpovednosti podliehajú FO vystupujúce ako podnikatelia alebo prevádzkovatelia kvalifikovaných činností. ktorých subjektom je zamestnanec PO napr. Jediným .- objektívnou stránkou . Vzhľadom na platnú právnu úpravu možno rozlíšiť 2 základné skupiny správnych deliktov FO postihovaných na základe zavinenia: 1. vedúci pracovník. na úseku vodného a lesného hospodárstva. Tieto správne delikty majú veľa spoločných znakov s priestupkami. Základný rozdiel medzi priestupkom a iným deliktom je v subjekte.) Správne delikty. Uvedené správne delikty nemajú definičné znaky priestupku.v porovnaní so správnymi disciplinárnymi alebo poriadkovými deliktmi dôvody.

bez ohľadu na to. nie teda FO – ich zamestnanci.j.hľadiskom. rozhodujúce je protiprávne konanie a jeho následky. aby konanie naplnilo jednak všeobecné znaky (protiprávnosť konania. povolenia). naviac v rôznom pracovnom postavení. pričom zavinenie nie je rozhodujúce. zamestnanec. ktorou je PO ako celok. PO takéto obmedzenie v zákone nemá. Za porušenie právnych povinností uložených PO zodpovedá FO. dňom zápisu do OR. ktorý môže mať len FO. Deliktuálna spôsobilosť PO sa spája s jej existenciou. ktorá má deliktuálnu spôsobilosť (spôsobilosť na protiprávne konanie). To znamená. súhlasu. Charakteristické črty  subjektom správneho deliktu môže byť len osoba. že PO vzniknutej zo zákona vzniká jej deliktuálna spôsobilosť dňom nadobudnutia účinnosti zákona. V zákonoch možno nájsť ich spoločnú právnu úpravu v ustanoveniach s názvom správne delikty. ktorých prostredníctvom PO koná. odkedy je oprávnená podnikať (na základe koncesie. konateľ alebo člen PO. ide o tzv.  na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu PO sa teda tiež vyžaduje. objektívnu zodpovednosť a to absolútnu. členovia a pod. že u PO nemožno. Pojem PO náš právny poriadok nedefinuje. Každá PO má deliktuálnu spôsobilosť. Ak je subjektom správneho deliktu podnikajúca FO. že FO – podnikateľ zodpovedá za správny delikt vtedy. To znamená. ak sa ho dopustí pri výkone podnikateľskej činnosti alebo v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou. združenie FO alebo PO. Od ostatných správnych deliktov sa tieto delikty odlišujú znakom zodpovednej osoby. ktorá sa povinne zapisuje do OR. a to ako celok. pretože zavinenie je stav vedomia a vôle. Správnym deliktom PO je protiprávne konanie PO. jednotky územnej samosprávy a iné subjekty o ktorých to ustanoví zákon. iné správne delikty. OZ obsahuje len ich neúplný výpočet t. ktorá zastupuje PO navonok. ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou. Podnikajúca FO má deliktuálnu spôsobilosť odo dňa. Ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa. Spôsob vzniku a zániku PO upravujú zákony. ktoré sa musia posudzovať zásadne rovnako ako obdobné konanie PO. hovoriť o zavinení v tom istom zmysle ako u FO. ak činnosť vykonávajú viaceré osoby. Súčasná právna úprava správneho trestania PO obsahuje len zriedkavo správne delikty výlučne právnických osôb. PO. Zákony väčšinou upravujú zodpovednosť PO za správne delikty spoločne so zodpovednosťou podnikajúcich FO. ktorá za PO konala alebo mala konať. účelové združenie majetku.. Nepožaduje sa preukázať zavinenie FO. Z praktického hľadiska hľadanie skutočného vinníka a dokazovanie jeho viny je pri výkone rôznych vysoko špecializovaných činností PO alebo podnikajúcej FO veľmi ťažké a zdĺhavé. sankcie a pod. zákony pri úprave zodpovednosti za správny delikt kladú dôraz na charakter činnosti.  k subjektívnej stránke správneho deliktu PO je potrebné uviesť. existencia . Sú postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie. Zavinenie teda nie je pojmovým znakom správneho deliktu PO. Preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti. ktoré odlišuje takýto správny delikt od priestupku je výkon určitej kvalifikovanej činnosti. okrem výnimiek. či v jej mene alebo aj bez poverenia koná štatutárny orgán.

resp. objektívnu stránku. V niektorých prípadoch súčasťou výroku o sankcii je výrok o pokute a zároveň výrok o povinnosti odstrániť protiprávny stav alebo obnoviť pôvodný stav (pod hrozbou ďalšej pokuty v prípade nesplnenia tejto povinnosti). pokiaľ ide o začatie konania. prostredníctvom percentuálneho prepočtu vo vzťahu k určitej sume. Možný je prísnejší trest pri opakovanom správnom delikte. Tieto lehoty sú prekluzívne a preto nemôžu byť predĺžené rozhodnutím správneho orgánu. násobkom predchádzajúcej pokuty. Správny orgán koná a rozhoduje o správnom delikte podľa správneho poriadku. zamorenie pitnej vody)  objektom zmiešaných správnych deliktov sú záujmy chránené konkrétnymi zákonmi upravujúcimi určitú oblasť. len výnimočne aj iná sankcia. Sankcie Sankciou za správny delikt je spravidla pokuta. Preto kodifikácia tu nie je možná. 43. ktorých skutkové podstaty upravujú osobitné zákony spoločne pre PO aj pre FO – podnikateľov a pri ktorých je totožný proces správneho trestania) je formulovaná vo vyše 200 zákonoch. následok protiprávneho konania môže byť vymedzený bez špecifikovania aktívneho protiprávneho konania (opomenutie povinnosti. spravidla pevnou hornou hranicou. trestnosť ustanovená zákonom). Menej častými trestami sú prepadnutie veci a zákaz činnosti. iným spôsobom (napr. že ich postihom sa chráni riadny výkon verejnej služby a s tým súvisiaca disciplína. Za disciplinárne delikty správno-právneho charakteru sa považujú preto. porušenie právnych predpisov. subjektívnu stránku deliktu.zodpovednej osoby. O správnych deliktoch PO rozhodujú správne orgány v správnom konaní. subjekt. Správne disciplinárne delikty Správny disciplinárny delikt je deliktom FO. . Protiprávnosť konania PO môže byť APN vymedzená ako protiprávny spôsob konania ako konanie. neoprávnená výroba. Výška pokuty je najčastejšie určená sadzbou sankcie. objektom správneho deliktu na úseku horskej služby je záujem na bezpečnosti osôb v horských oblastiach). Správne disciplinárne delikty sa odlišujú od ostatných správnych deliktov najmä v tom. ▪ objektívna stránka zmiešaných správnych deliktov (sú to delikty. že porušená povinnosť súvisí s príslušnosťou FO k určitej organizácii. že:  objektívna stránka ako znak skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu je konanie spočívajúce v porušení právnych povinností súvisiacich s výkonom verejnej služby.. Objektívna stránka spočíva v protiprávnom konaní a jeho následkoch. pričom platí zásada oficiality. profesijná etika. odvetvie VS (napr. jednak znaky charakterizujúce objekt. Lehoty na uplatnenie trestu Zánik trestnosti sa najčastejšie spája s uplynutím 1-ročnej subjektívnej a 3-ročnej objektívnej lehoty.. Špecifikum tohto druhu deliktu spočíva v tom.). ktoré je v rozpore s APN. napr.

Správne poriadkové delikty . V tomto prípade neplatí zásada ne bis in idem.  objektom je riadny výkon verejnej služby vrátane štátnej služby a s tým súvisiaca služobná disciplína. a teda nepostupuje sa pri jeho postihu podľa právneho režimu priestupkového práva. zakladajúce znaky skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu. Správnymi disciplinárnymi deliktmi nie sú disciplinárne delikty poslancov NR SR a podľa niektorých autorov ani disciplinárne delikty sudcov. Podrobnejšie sa postup pri ukladaní disciplinárnych trestov (opatrenia. resp. konanej na základe brannej povinnosti. t. Verejnoprávny delikt v oblasti štátnej správy je spojený s inštitútom štátnej služby.  subjektívna stránka je založená na zavinení Právna zodpovednosť za disciplinárny delikt nie je právnym inštitútom iba správneho práva. kým o nich rozhoduje disciplinárny orgán subjektu alebo vykonávateľa verejnej správy ktorému zákon zveruje disciplinárnu právomoc (napr. o správnom konaní. Uplatňuje sa v rôznych právnych vzťahoch. sankcie) ustanovuje v disciplinárnych poriadkoch. výnimočne so subsidiárnym využitím všeobecnej právnej úpravy správneho konania z. ktoré sú vnútornými predpismi subjektov správy. a zásadne sa pripúšťa postih za oba druhy deliktov. Súčasťou zákonov je postup pri uplatňovaní tejto administratívnoprávnej zodpovednosti. napr. advokáta a Slovenskej advokátskej komory. Druhom správnych deliktov sú disciplinárne delikty. Ak zo zákona nevyplýva niečo iné. Protiprávne konanie. študenta vysokej školy a vysokou školou. jednak skutkovú podstatu disciplinárneho deliktu. môže dôjsť k situácii. že jedno protiprávne konanie napĺňa skutkovú podstatu jednak priestupku. postupuje podľa Zákonníka práce. ide o právny vzťah zubného lekára stomatológa a Slovenskej komory zubných lekárov. ich vykonávateľov. hoci majú nepochybne verejnoprávny charakter. Popri poriadku vo vnútorných vzťahoch vystupuje do popredia profesijná etika upravená v etických kódexoch pre osoby pôsobiace v právnych vzťahoch k určitej ustanovizni. Postih týchto druhov správnych deliktov nie je upravený jednotne ale je upravený vo viacerých osobitných zákonoch. v pracovnoprávnych vzťahoch medzi zamestnávateľom a zamestnancom – tu sa napr.j. politických strán alebo občianskych združení). s osobitnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi práve z tohto vzťahu (napr. pretože tieto sa svojím objektom odlišujú.71/1967 Zb. prípadne služby v ozbrojených silách. Ide o FO. ktoré sú v osobitných právnych vzťahoch k určitej ustanovizni. 44. podľa notárskeho poriadku disciplinárnu právomoc Notárskej komory voči notárom uplatňuje jej disciplinárny orgán a to prezídium tejto komory).č. nemôže byť zároveň priestupkom. Povahu správneho deliktu majú len verejnoprávne disciplinárne delikty (a nimi nie sú disciplinárne delikty členov družstiev. zamestnanca v štátnej správe a jeho služobným úradom). je ním zásadne príslušník uvedenej organizácie. vnútorná disciplína a poriadok. subjekt je vždy špeciálny.

Právna úprava SPD upravuje celý rad zákonov. Ďalším špecifikom je. v trestnom poriadku. Skutkové podstaty týchto deliktov sú predmetom úpravy mnohých zákonov. pretože postih prichádza do úvahy len vtedy. najmä. So správnymi poriadkovými deliktmi je možné stretnúť sa aj v iných odvetviach práva napr. pričom sa ustanovuje max. zákona o kontrole. Správny orgán môže uložiť poriadkovú pokutu i opakovane. Len výnimočne sa vyžaduje napr.j. zavinenie. že dodatočné splnenie právnej povinnosti vylučuje uloženie poriadkovej sankcie. SPD sa prejednáva vždy na základe zásady oportunity. že uloženie sankcie je právom správneho orgánu a nie povinnosťou. alebo v sťažovaní priebehu správnoprávneho. že zodpovedná osoba nesplní procesnú povinnosť spôsobom ustanoveným v zákone Subjektom je najčastejšie FO Subjektívna stránka Subjektívna stránka t. to znamená. napríklad správneho poriadku. obchodnou inšpekciou. Skutková podstata Objektom je ochrana pred porušovaním povinností vyplývajúcich z procesnoprávnych predpisov vo VS Objektívna stránka spočíva v marení. V niektorých prípadoch zákony počítajú s možnosťou odpustiť alebo znížiť uloženú poriadkovú sankciu. OSP. Na zodpovednosť stačí samotný fakt porušenia povinnosti. nie je pri poriadkovom delikte rozhodujúce – neskúma sa. hranica sankcie. Špecifiká . zákonov reglementujúcich postavenie a oprávnenia inšpekcií a pod. Sankcia Správny poriadkový delikt sa prejednáva vždy na základe zásady oportunity. ak osoba nesplnila procesnú povinnosť uloženú právnym predpisom. pri ukladaní poriadkovej pokuty na niektorých úsekoch výkonu štátneho dozoru niektorým štátnymi inšpekciami napr.zhrnutie  zásada oportunity  možnosť opakovaného uloženia sankcie  možnosť zníženia alebo odpustenia poriadkovej pokuty  dodatočné splnenie povinnosti vylučuje uloženie poriadkovej sankcie . v rámci ktorého sa uplatňuje. prípadne jeho účelu. alebo v neposkytnutí potrebnej súčinnosti so správnym orgánom tým. tie ktoré upravujú výkon správneho dozoru subsidiárne použitie správneho poriadku Správny poriadkový delikt nie je všeobecne právne upravený. Sankcia tu plní funkciu zabezpečiť priebeh a účel procesu. narušovaní.Správny poriadkový delikt je procesným deliktom. inšpekciou životného prostredia. rozhodovacieho procesu.

Za škodu spôsobenú pri výkone územnej samosprávy orgánmi územnej samosprávy objektívne zodpovedá obec alebo samosprávny kraj. orgán záujmovej samosprávy. že za škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy objektívne zodpovedá štát. samosprávne kraje) zodpovedajú za škodu spôsobenú pri výkone VS: . 127 ods.z. Nemožno ho stotožniť s odškodným. 45.nevydanie veci dôležitej pre konanie Príklad: Živnostenský úrad môže kontrolovanej osobe ktorá marí. Vysvetlite pojmy nezákonnosť a nesprávnosť vo verejnej správe Ak sa orgán verejnej moci dopustí nesprávneho úradného postupu alebo rozhodne nezákonne a spôsobí škodu. PCHZ a povinnostiach FO alebo PO.z. primerané finančné zadosťučinenie. Podľa čl. Táto ostatná verejná moc. Ústavný súd SR môže poškodenému priznať primerané finančné zadosťučinenie. verejnoprávna inštitúcia. Pojem výkon verejnej moci vymedzuje tento zákon ako rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach. Verejná moc sa člení na štátnu moc a ostatnú verejnú moc. s náhradou za škodu alebo ušlý zisk. ktorú ústava a zákony v určitom rozsahu zverujú subjektom neštátneho charakteru vo veciach správy verejných záležitostí (predovšetkým subjektom územnej samosprávy) je od štátnej moci v istom zmysle odvodená a nemôže s ňou byť v rozpore. Orgánom verejnej moci je podľa tohto zákona štátny orgán. vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti za škodu. : . 46 ods. zavinenie nie je rozhodujúce SPD sú napr. koho práva boli porušené.neposkytnutie potrebnej súčinnosti . priznať tomu.z. Právna úprava Súčasnú právnu úpravu predstavujú č.nedostavenie sa pred správny orgán . 127 Ústavný súd môže svojím rozhodnutím. Tejto zodpovednosti sa nemôžu zbaviť (absolútna zodpovednosť). ktorým vyhovie sťažnosti. Zodpovedné subjekty (štát. 3 a čl.poskytnutie nepravdivých údajov . 514/2003 Z. ruší alebo inak sťažuje výkon kontroly (odmieta súčinnosť)uložiť poriadkovú pokutu do 10 tis. 514/2003 Z. orgán územnej samosprávy. Primerané finančné zadosťučinenie nemôže byť ekvivalentom ušlej mzdy a odmien. iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. FO alebo PO. Zákon č. upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. Pojem verejná moc zahŕňa i verejnú správu. 4 Ústavy SR a zákon č. 514/2003 Z. To znamená. Sk aj opakovane. obce. Zákon č. Podľa čl. 46 každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu.

Zdôrazňuje sa tak požiadavka. ktoré je právoplatné b) rozhodnutie musí byť zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom (táto podmienka neplatí. Ide o objektívnu zodpovednosť pri: . 514/2003 Z. hoci s ním ako s účastníkom konania konané malo byť ten. ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní aj ten. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní. za nesprávny úradný postup považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej správy urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v ustanovenej lehote. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má: . nečinnosť orgánu VS pri výkone VS. 514/2003 Z. Nezákonné rozhodnutie Zákon č. ak orgán verejnej správy prekročil svoju právomoc vydaným rozhodnutím) c) podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu zo strany oprávnenej osoby. Najčastejším prípadom nesprávneho úradného postupu orgánu ŠS je porušenie procesnoprávnych noriem upravujúcich jeho konanie o právach. PCHZ FO a PO. komu nezákonným rozhodnutím vznikla škoda. ktoré potvrdzujú prieťahy v konaní na úrovni vnútroštátnych orgánov verejnej moci vrátane orgánov VS: Za vzniknutú škodu zodpovedá štát.- nezákonným rozhodnutím nesprávnym úradným postupom Takýto rozsah zodpovednosti vymedzuje jednak ústava.z. jednak zákon č. komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. s kým nebolo konané ako s účastníkom konania. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je: a) existencia rozhodnutia. aby sa zabránilo prieťahom v konaní s účastníkmi konania a aby rozhodnutia boli vydávané v ustanovených zákonných lehotách.z.z. ale aj s medzinárodnými zmluvami. teda vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov (v prípadoch hodných osobitného zreteľa sa splnenie tejto podmienky nevyžaduje) Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má: účastník konania. zbytočné prieťahy v konaní alebo iné nezákonné zásahy do práv. nezákonnosť výslovne nedefinuje. Nie je v záujme štátu vyčkávať na rozhodnutia ústavného súdu alebo európskych súdnych inštitúcií. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní Nesprávny úradný postup Zákon č.ten. teda rozpor rozhodnutia nielen so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. PCHZ a povinnostiach vo veciach štátnej správy. 514/2003 Z. rozumie sa ňou protiprávnosť. Zahrnutie zbytočných prieťahov v konaní do pojmu nesprávny úradný postup má umožniť riešenie mnohých sporov už na vnútroštátnej úrovni a nie pred ESĽP. nariadeniami a smernicami EÚ.

Výkon VS. Čl. keď škoda alebo iná ujma vznikla zákonným postupom VS.z. . ktoré obsahujú ustanovenia o zodpovednosti za škodu. 514/2003 ako k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone VS. z.nesprávnom úradnom postupe. ochrannom opatrení alebo rozhodnutí pri väzbe. 46. V niektorých prípadoch je zásahom VS nezákonné rozhodnutie alebo nezákonný (nesprávny) postup orgánu VS. Niekedy zákony. musí nasledovať náhrada primeraná zásahu VS. vymedzujú vzťah k zákonu č. koho práva podľa odseku 1 boli porušené. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (všeobecná právna úprava). Niektoré zákony upravujú podmienky náhrady za vecnú pomoc (§ 51 zákona č. .rozhodnutí o treste. Náhrada škody v týchto prípadoch podlieha verejno-právnej regulácii.). .nezákonných zatknutiach. zodpovednosť za výkon VS Výkonom VS možno zasiahnuť do právnej sféry FO i PO len na základe zákona. primerané finančné zadosťučinenie. c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. Zodpovednosť za výkon verejnej správy (všeobecná charakteristika) Právna úprava Ústava SR Čl. Orgány verejnej moci pri plnení svojich úloh niekedy zasiahnu aj do majetkových práv FO a PO v súlade so zákonom a v jeho medziach. Zákon č. b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len územná samospráva) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy.nezákonných rozhodnutiach.. 314/2001 Z. náhradu v súvislosti s vykonávaním opatrení vyhlásených pri mimoriadnych udalostiach a vo viacerých ďalších prípadoch. Môže ísť napr. o vyvlastnenie alebo o nútené obmedzenie vlastníckeho práva. priznať tomu. 46 Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu. ktorým vyhovie sťažnosti. zadržaniach alebo iných pozbaveniach slobody. Náhrada škody alebo inej ujmy pripadá do úvahy aj v týchto prípadoch. 127 Ústavný súd môže svojím rozhodnutím. 514/2003 Z. Ak sa zasiahne do majetkovej sféry osôb. Tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. .

matrikár). či ide o orgán štátu alebo neštátny subjekt VS. zamestnanci v ŠS.pri priestupku uplatňujú správne orgány. hmotný postih pozastavenie služobného postupu. čím sa má zabrániť zneužívaniu právomoci vykonávanej vo verejnom záujme Uplatňujú ju súdy .). . úradné osoby. t. NR SR voči vláde ) Druhy právnej zodpovednosti 1.. Možno ju uplatniť voči: • štátnym zamestnancom • zamestnancom subjektu VS Jej základom je disciplinárny delikt -zavinené protiprávne konanie narušujúce služobnú disciplínu. inštrukcie. . jednak z vnútorných normatívnych a individuálnych správnych úkonov (vnútorné predpisy. ale aj voči jej funkcionárom – konajú teda v mene VS a disponujú verejnou mocou. keď sú splnené zákonom stanovené podmienky bez ohľadu na to. Táto zodpovednosť sa musí uplatňovať vždy. ak v rámci plnenia úloh VS používa právomoc.j. starosta ) b) subjekty mimo VS (všeobecný súd voči verejnému činiteľovi. Trestnoprávna zodpovednosť Uplatňuje sa nielen voči zamestnancom VS. Preto majú v porovnaní s inými občanmi zvýšenú trestnú zodpovednosť. služobné príkazy. Disciplinárna zodpovednosť Jej vznik je založený porušením disciplíny.( materiálne i nemateriálne ) 2. služobných povinností vyplývajúcich jednak z právnych predpisov. alebo vo VS. ktorá mu v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh bola zverená (napr. Trestný zákon jednak : a) poskytuje ochranu verejným činiteľom prostredníctvom skutkovej podstaty TČ útoku na VČ b) ochraňuje spoločnosť prostredníctvom skutkovej podstaty TČ zneužívania právomoci VČ.. pokarhanie. funkcionári VS. pokyny . 3. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom Predmetom ďalšieho výkladu je už len zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone VS len v prípadoch nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu orgánu VS.Zodpovednosť za výkon VS je právna zodpovednosť za zákonný a správny výkon VS. Zodpovedné osoby Zodpovednými osobami sú: osoby činné vo VS. Disciplinárne tresty (sankcie): písomné napomenutie.. Verejným činiteľom je volený funkcionár alebo zodpovedný pracovník OŠS a samosprávy.. alebo inak označované osoby pôsobiace vo VS Subjekty vyvodzujúce právnu zodpovednosť a) subjekty pôsobiace vo vnútorných vzťahoch VS ( minister.

že vznik škody nezavinil (vyvinenie.nezákonných rozhodnutiach. ak preukáže. Všeobecnými kritériami vzniku zodpovednosti za škodu sú tieto 4 kritériá: • • • • protiprávny úkon. Na princípe absolútnej objektívnej zodpovednosti za škodu sa konštruuje verejnoprávna zodpovednosť štátu a v súčasnosti aj obcí a samosprávnych krajov. .) za výkon VS. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodovaním orgánov VS je jedným z druhov právnej zodpovednosti (ďalšie sú už spomínaná trestnoprávna zodpovednosť a disciplinárna zodpovednosť a i. To znamená. Ak zákon pre zodpovedný subjekt neustanovuje žiaden dôvod liberácie. či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nezavinil Pri subjektívnej zodpovednosti sa zodpovedný subjekt zbaví zodpovednosti. prípadne škodová udalosť vznik škody príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus) zavinenie Zodpovednosť za škodu môže byť: a) subjektívna – na jej uplatnenie sa vyžaduje splnenie všetkých 4 všeobecných kritérií b) objektívna – na zodpovednosť postačuje splnenie prvých troch všeobecných kritérií. . Za vzniknutú škodu zodpovedá štát. avšak len preukázaním tzv. Takýto druh zodpovednosti za škodu sa označuje ako absolútna objektívna zodpovednosť.nesprávnom úradnom postupe. ochrannom opatrení alebo rozhodnutí pri väzbe. liberačných dôvodov. Ide o objektívnu zodpovednosť pri: . že aj objektívnej zodpovednosti sa možno zbaviť (liberácia). ktoré ustanovuje priamo zákon. v ktorých napriek splneniu uvedených kritérií zodpovedný subjekt za vzniknutú škodu nezodpovedá. pričom nie je podstatné. Pri objektívnej zodpovednosti za škodu zákony ustanovujú prípady.Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone VS je osobitným druhom verejnoprávnej zodpovednosti. Systém právnych záruk sa môže efektívne kombinovať s etickými a politickými aspektmi zodpovednosti. Vo veci náhrady škody. exkulpácia). napr. zodpovednosti za škodu sa zbaviť nemožno. ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci. Spolu s ostatnými druhmi právnej zodpovednosti tvorí systém právnych záruk zákonnosti vo VS. koná v mene štátu.nezákonných zatknutiach. .: .rozhodnutí o treste. Za škodu zodpovedá štát alebo obec či samosprávny kraj podľa toho. či škoda bola spôsobená nezákonným výkonom štátnej správy alebo územnej samosprávy. zadržaniach alebo iných pozbaveniach slobody.

keď ide o výkon samosprávnych aktivít. Vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy koná: a) starosta obce. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci.z. komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. verejnoprávnych inštitúcií a ďalším subjektom. aj keď s ním ako s účastníkom konania. s kým nebolo konané ako s účastníkom konania. ak škodu spôsobil orgán obce b) predseda samosprávneho kraja. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten. ktorá bola spôsobená a) nezákonným rozhodnutím alebo b) nesprávnym úradným postupom. ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní ten. že ten. Za nesprávny úradný postup je možné považovať aj nečinnosť a prieťahy v konaní. 514/2003 Z. súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu) Ministerstvo vnútra SR (škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Pol. že nesprávnym úradným postupom je porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. kto ho vydal. Nesprávny úradný postup nie je definovaný v zákone. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone územnej samosprávy Osobitne je upravený zodpovednostný vzťah k orgánom samosprávy. Zákon č. komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. môže (na rozdiel od štátu nemusí) požadovať regresnú náhradu od osôb. ale z príslušných ustanovení je zrejmé. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sa spája s väčším množstvom aktivít orgánov verejnej moci. sa riadil nesprávnym . ak bolo nezákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy vydané preto. na ktoré bol prenesený výkon štátnej správy a osobitne v prípadoch. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má: účastník konania. keď štát nemá právo na regresnú náhradu voči orgánu územnej samosprávy. upravuje tiež prípad. zboru) 47. ak škodu spôsobil orgán samosprávneho kraja. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní. konané ma byť ten. Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov. Územná samospráva zodpovedá za škodu.- Ministerstvo spravodlivosti SR (v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní.

Ak by nebolo možné určiť príslušnosť. ktorá vznikla pri výkone štátnej správy. ktorý v konaní zrušil takéto rozhodnutie. d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy. ak 1. ak škodu spôsobil orgán obce. Orgány konajúce v mene územnej samosprávy Vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy v mene samosprávy koná starosta obce. ak škodu . škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci. 514/2003 Z. ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. ktorý v konaní zrušil rozhodnutie orgánu územnej samosprávy. e) verejnoprávna inštitúcia. ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru. ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy. Je ním: a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. keď bola uhradená celá náhrada škody. ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom. právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. že sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy. vrátane ústavného súdu). uplatňuje sa nárok na ministerstve spravodlivosti. ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach. a predseda samosprávneho kraja. že orgán územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydal nezákonné rozhodnutie preto. Orgány konajúce v mene štátu Vo veci náhrady škody v mene štátu koná vždy vecne príslušný orgán. súdu. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. c) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy. záujmová samospráva alebo právnická osoba. ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy. súdu).z. 2. Územná samospráva má právo na regresnú náhradu od štátu v prípade. Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa. 3. ktorý je výslovne uvedený v § 4 zákona č.právnym názorom príslušného orgánu (napr. b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Procesný postup predbežného prerokovania nároku je upravený v zákone.na starostu obce alebo na predsedu samosprávneho kraja (pri výkone územnej samosprávy) Predbežné prerokovanie nároku je obligatórne. Rozsah a spôsob náhrady škody Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. a v objektívnej 10-ročnej lehote od doručenia (oznámenia) rozhodnutia. ak ide o škodu na zdraví. keď sa poškodený dozvedel o škode. akú náhradu škody poskytne žiadateľovi. ako aj dohodu o tom. ktorá má byť poškodenému uhradená. či škoda vznikla. poškodená osoba musí svoj nárok na náhradu škody uplatniť: . Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania. v ktorom došlo . prípadne škodová udalosť vznik škody príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus) zavinenie Predbežné prerokovanie návrhu Ak všetky uvedené kritériá vzniku zodpovednosti za škodu boli splnené. Je to aj jedna zo záväzných podmienok prípadného uplatnenia nároku na súde. uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch. ak ide o škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy (nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom). Počas predbežného prerokúvania návrhu lehota na uplatnenie práva neplynie. môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku súdnou cestou. Všeobecnými kritériami vzniku zodpovednosti za škodu sú tieto 4 kritériá: • • • • protiprávny úkon. ktoré vznikli poškodenému v konaní.na príslušnom orgáne konajúcom v mene štátu. V prípade. Pokonávka medzi poškodeným a príslušným orgánom musí obsahovať súhlasný prejav. alebo márnym uplynutím 6-mesačnej lehoty. ktorá začína plynúť odo dňa. v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a aj v konaní. Predbežné prerokovanie sa môže skončiť uzavretím pokonávky o výške škody. ktorým mu bola spôsobená škoda. ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.spôsobil orgán samosprávneho kraja. Tento proces začína plynúť podaním písomnej žiadosti príslušnému orgánu. Márne uplynutie lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody má za následok premlčanie práva. To neplatí. alebo . Právo sa musí uplatniť v 3-ročnej subjektívnej lehote. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.

Neuhrádzajú sa náklady na predbežné prerokovanie návrhu. Do evidencie sa zapisuje: . Fyzické osoby a právnické osoby. vrátane ústavného súdu). upravuje tiež prípad.k nesprávnemu úradnému postupu. ktorý v konaní zrušil takéto rozhodnutie. do výšky 3-násobku priemernej mesačnej mzdy). ktorá jej bola zverená zákonom . zodpovedajú tieto osoby spoločne a nerozdielne. ak škodu spôsobili orgány územnej samosprávy pri výkone verejnej moci v oblasti prenesenej štátnej správy Ak bol škoda spôsobená viacerými osobami. súdu. Územná samospráva má právo na regresnú náhradu od štátu v prípade. Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. keď bola uhradená celá náhrada škody. súdu). voči ktorým si štát uplatnil regresnú náhradu. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. keď štát nemá právo na regresnú náhradu voči orgánu územnej samosprávy. môže (na rozdiel od štátu nemusí) požadovať regresnú náhradu od osôb.od FO. Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa. Regresná náhrada Právo na regresnú náhradu vznikne iba v prípade. sú povinné po jej uhradení uplatniť voči zodpovedným zamestnancom nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov (Zákonník práce – max. Tieto náklady by sa však mohli nahradiť ako príslušenstvo nároku na náhradu škody. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS.od verejnoprávnej inštitúcie a záujmovej samosprávy . Nárok na regresnú náhradu vylučuje uplatnenie nároku na náhradu škody.od územnej samosprávy. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia. že ten. Zákon č. ktorá jej bola zverená zákonom .z. kto ho vydal. ktorý v konaní zrušil rozhodnutie orgánu územnej samosprávy. že škoda bola uhradená. V takom prípade štát požaduje regresnú náhradu v cele výške: . že orgán územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydal nezákonné rozhodnutie preto.od PO. 514/2003 Z. sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. ak bolo nezákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy vydané preto. že sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. Ústredná evidencia Ministerstvo financií Slovenskej republiky vedie ústrednú evidenciu žiadostí uhradených náhrad škôd. ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov.

Ad b) Rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť – základnou podmienkou nároku na náhradu škody je okolnosť. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy. c) spôsob a rozsah uplatneného nároku na náhradu škody. Súd. trestnoprávne a správnoprávne. Ad c) Podanie riadneho opravného prostriedku – prichádzajú do úvahy všetky druhy opravných prostriedkov vo všetkých konaniach. b) spôsob. Podmienky ak tento zákon neustanovuje inak. pri osobitných druhoch konania (mimo správneho konania) je nevyhnutné sledovať všetky druhy opravných prostriedkov. musí byť schopný zabezpečiť nápravu vo veci sťažovateľa. alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. ako aj deklaratórne individuálne správne akty. V prípade aktov nulitných by sa mohol využiť nesprávny úradný postup. Predpokladom úspešného uplatnenia náhrady škody pre nezákonnosť je: a) existencia individuálneho právneho aktu.a) príslušný orgán podľa. je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Vnútroštátny prostriedok nápravy musí byť podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva teoreticky i prakticky efektívnym prostriedkom. právo na náhradu škody má i ten. d) spôsob a rozsah uspokojenia nároku na náhradu škody. ktorým bola spôsobená škoda bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. V oblasti verejnej správy ide tak o konštitutívne. Osobitne je potrebné zvýrazniť. ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. musí byť dostupný. ak právoplatné rozhodnutie. ako s účastníkom konania. aj keď s ním. akým škoda vznikla. Ad a) Existencia právoplatného rozhodnutia – môže ísť o rozhodnutie občianskoprávne. ale aj s medzinárodnými zmluvami. b) ak rozhodnutie bolo zrušené. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní. ktorý rozhoduje o náhrade škody. Zákon zakladá zodpovednosť aj za také rozhodnutie. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní. že rozhodnutie. ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc. ktorým bola škoda spôsobená. že v rozhodovacích procesoch vo verejnej správe. Oprávnený subjekt právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania. komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. konané malo byť. . ktorý je právoplatný. s kým nebolo konané ako s účastníkom konania. ktorý koná v mene štátu. V tomto prípade pôjde o rozpor nielen so zákonmi. c) podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu zo strany oprávnenej osoby. právo na náhradu škody má ten. komunitárnym právom a pod.

- právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy. Ide o objektívnu zodpovednosť pri: . o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (všeobecná právna úprava). Zákon č. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje. vymedzujú vzťah k zákonu č. Za vzniknutú škodu zodpovedá štát. ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím. 314/2001 Z.!!! 48.z. Čl. ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. ktorým vyhovie sťažnosti. možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy.nezákonných rozhodnutiach. ktoré obsahujú ustanovenia o zodpovednosti za škodu. ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. 46 Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu. Tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. 514/2003 ako k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone VS. možno nárok uplatniť aj vtedy. iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. 127 Ústavný súd môže svojím rozhodnutím.nezákonných zatknutiach. nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej správy a predpoklady úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody Právna úprava Ústava SR Čl. c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. primerané finančné zadosťučinenie. - !!! Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci. koho práva podľa odseku 1 boli porušené. . Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní. ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc. zadržaniach alebo iných pozbaveniach slobody. 514/2003 Z. náhradu v súvislosti s vykonávaním opatrení vyhlásených pri mimoriadnych udalostiach a vo viacerých ďalších prípadoch. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní. Niekedy zákony. b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len územná samospráva) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy.). Niektoré zákony upravujú podmienky náhrady za vecnú pomoc (§ 51 zákona č. z. ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť. priznať tomu. . ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci Procesný postup predbežného prerokovania nároku je upravený v zákone. či škoda vznikla. z. 514/2003 Z. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a aj v konaní. v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS.od FO.nesprávnom úradnom postupe. ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. ak ide o škodu na zdraví. Regresná náhrada Právo na regresnú náhradu vznikne iba v prípade. keď sa poškodený dozvedel o škode. uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch. Márne uplynutie lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody má za následok premlčanie práva. ochrannom opatrení alebo rozhodnutí pri väzbe. a v objektívnej 10-ročnej lehote od doručenia (oznámenia) rozhodnutia. V prípade. ktorá jej bola zverená zákonom . ktorá má byť poškodenému uhradená. ktorá jej bola zverená zákonom . Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia. ktorá začína plynúť odo dňa. ako aj dohodu o tom. že škoda bola uhradená. 49.od PO. To neplatí. môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku súdnou cestou. rozsah.od verejnoprávnej inštitúcie a záujmovej samosprávy . Počas predbežného prerokúvania návrhu lehota na uplatnenie práva neplynie.od územnej samosprávy.rozhodnutí o treste. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. ktorým mu bola spôsobená škoda. . Predbežné prerokovanie návrhu. Neuhrádzajú sa náklady na predbežné prerokovanie návrhu. Tento proces začína plynúť podaním písomnej žiadosti príslušnému orgánu. ktoré vznikli poškodenému v konaní. V takom prípade štát požaduje regresnú náhradu v cele výške: . Tieto náklady by sa však mohli nahradiť ako príslušenstvo nároku na náhradu škody. Právo sa musí uplatniť v 3-ročnej subjektívnej lehote. spôsob náhrady škody a regresná náhrada podľa zákona č. akú náhradu škody poskytne žiadateľovi. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania. Pokonávka medzi poškodeným a príslušným orgánom musí obsahovať súhlasný prejav. Predbežné prerokovanie sa môže skončiť uzavretím pokonávky o výške škody. ak škodu spôsobili orgány územnej samosprávy pri výkone verejnej moci v oblasti prenesenej štátnej správy .. Rozsah a spôsob náhrady škody Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. alebo márnym uplynutím 6-mesačnej lehoty.

vo veci konal. alebo nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu. 46 ods. Fyzické osoby a právnické osoby. kde sa ustanovuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. môže (na rozdiel od štátu nemusí) požadovať regresnú náhradu od osôb. že orgán územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydal nezákonné rozhodnutie preto. Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. tým že je zvrchovaný. že ten. V tejto súvislosti je významný aj článok 127 ods. že sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. 46 ods. zodpovedajú tieto osoby spoločne a nerozdielne. V čl. 2. signalizujúcim stav deklarovaného právneho štátu v jeho reálnej podobe. Vymožiteľnosť práva vo verejnej správe Aby SR bola právnym štátom nestačí iba deklarovať. 3. Vymožiteľnosť práva je teda významným faktorom. súdu). Význam pre vymožiteľnosť práva v oblasti verejnej správy má čl. keď štát nemá právo na regresnú náhradu voči orgánu územnej samosprávy.Ak bol škoda spôsobená viacerými osobami. Územná samospráva má právo na regresnú náhradu od štátu v prípade. aby ten kto tieto práva alebo slobody porušil. sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. ktorý v konaní zrušil takéto rozhodnutie. ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov. ústavný súd môže prikázať. do výšky 3-násobku priemernej mesačnej mzdy). kto ho vydal. 1 ústavy sa však deklaruje právo každého domáhať sa na nezávislom súde. 2. upravuje tiež prípad. ak bolo nezákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy vydané preto. voči ktorým si štát uplatnil regresnú náhradu. keď bola uhradená celá náhrada škody. súdu. z ktorého vyplýva. že ak porušenie práv alebo slobôd FO alebo PO (vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv vyhlásených zákonom ustanoveným spôsobom) vzniklo nečinnosťou. alebo inom orgáne SR – teda aj na orgáne verejnej správy svojho práva. 514/2003 Z. Nárok na regresnú náhradu vylučuje uplatnenie nároku na náhradu škody. z ktorého vyplýva právo na náhradu škody každému. Zákon č. Vymožiteľnosť práva nepriamo garantuje ústava aj článkom 48 ods. komu bola spôsobená škoda nezákonným rozhodnutím. ktorý by priamo riešil vymožiteľnosť práva. sú povinné po jej uhradení uplatniť voči zodpovedným zamestnancom nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov (Zákonník práce – max. ale príslušný štátny mechanizmus musí fungovať tak. demokratický a právny štát a v právnych normách mať premietnuté princípy právneho štátu. alebo orgánu verejnej správy. Ústava SR neobsahuje ústavný článok. Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa.z. aby FO a PO sa mohli domôcť svojich práv. ktorý v konaní zrušil rozhodnutie orgánu územnej samosprávy. 50. vrátane ústavného súdu). .

najužší pojem . ale aj uskutočnenú realizáciu práva do právnych pomerov v oblasti VS. ak orgán verejnej správy. má prednosť pred zákonom. Ochraňujú teda práva a právom chránené záujmy adresátov VS Nečinnosť orgánov VS a vymožiteľnosť práva Prekážkou vymožiteľnosti práva v oblasti verejnej správy je nečinnosť orgánov. Vo svojich pojmových znakoch zahŕňa nielen proces aktivít vedúcich k dôslednej realizácii platného práva ale aj uskutočnenú realizáciu práva do právnych pomerov v oblasti verejnej správy. Pojem vymožiteľnosť práva je v porovnaní s pojmami hore uvedenými pojmom s najširším obsahom. O nečinnosti hovoríme vtedy. ale aj ako povinnosť konať. Orgán verejnej správy je nečinný aj vtedy. s ktorými zákon spája povinnosť byť aktívny. napríklad v exekučnom konaní. hoci nastali právne skutočnosti. ale až samotné dosiahnutie požadovaného stavu ▼▼▼ Vymožiteľnosť . kde dochádza k aplikácii práva za pomoci dovoleného priameho alebo nepriameho donútenia Vymožiteľnosť/vymáhateľnosť . Z týchto troch pojmov je obsahovo najužší pojem vynutiteľnosť práva. ktoré sú kompetentné verejnú správu uskutočňovať. Za nečinnosť treba považovať aj stav. Povinnosť konať mu vyplýva zo zákona.zahŕňa proces aktivít vedúcich k dôslednej realizácii platného práva.Pojem vymožiteľnosť práva V oblasti verejného práva často v tých istých súvislostiach sa striedajú pojmy vymožiteľnosť.systém právnych záruk dobrej správy. . Kompetenciu orgánov treba chápať nielen ako oprávnenie konať. keď orgánu verejnej správy vyplýva povinnosť konať z medzinárodnej zmluvy. vymáhateľnosť a vynutiteľnosť práva bez ich bližšieho obsahového rozlíšenia.vhodnejšie je použitie pojmu „vymožiteľnosť“ pretože to vyjadruje stav a nie proces ako „vymáhateľnosť“. ktorý je kompetentný konať. neraz aj s uplatnením donucovacej moci štátu . ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. nekoná. ak súd na základe obžaloby rozhodnutie orgánu VS zruší a vec vráti na nové konanie a správny orgán nekoná. kde dochádza k aplikácií práva za pomoci dovoleného priameho alebo nepriameho donútenia. Tento pojem sa frekventuje tam. Vynutiteľnosť . ktorý tvoria právne prostriedky pôsobiace na ochranu adresátov VS pred nezákonnosťou VS.frekventuje sa tam. ktorá vyplýva zo zákona. V právnom štáte nemôže byť cieľom proces. neraz aj s uplatnením donucovacej moci štátu. Nečinnosť je protiprávny stav – je to porušenie práva.

ktorý by všeobecne určené právo aplikoval na konkrétnom prípade v praxi. Vzťah vymožiteľnosti práva k premlčaniu a k preklúzii Premlčanie . Otázky určenia kompetentného orgánu majú byť upravené vždy kogentnými právnymi normami a to presne a jasne. keď platné právo stanoví povinnosť FO alebo PO. medzinárodnou zmluvou a aproximačným nariadeným vlády. ktorý by všeobecne určenú povinnosť konkretizoval a aplikoval na daný prípad. musia byť kompetencie jednotlivých jej orgánov presne vymedzené. 12 a 13 ústavy povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Nedostatočne odborne zdatný pracovník neraz pri aplikačných rozhodovacích procesoch prípady. Na nevymožiteľnosť práva z dôvodu nečinnosti má vplyv aj nedostatočná pracovná morálka. ale nestanoví orgán. ktorý orgán verejnej správy je príslušný konať. odkladá nabok a venuje sa prípadom. avšak vôbec neurčí kompetentný orgán. ale oslabuje sa jeho vymožiteľnosť. Základné príčiny nečinnosti orgánov verejnej správy  Nepresné (nedostatočné) vymedzenie kompetencie orgánov  Nedostatočná odborná úroveň a pracovná morálka pracovníkov orgánov verejnej správ  Nevyvodzovanie zodpovednosti za nečinnosť  Neefektívna právna regulácia Nepresné (nedostatočné) vymedzenie kompetencie orgánov Ak má verejná správa optimálne fungovať. Často dochádza aj k negatívnym kompetenčným konfliktom. Preto permanentné vzdelávanie pracovníkov verejnej správy ako aj požiadavky na preukazovanie odbornej spôsobilosti významnou mierou prispievajú k vymožiteľnosti práva v oblasti verejnej správy. v ktorých mu rozhodovanie nespôsobuje problém.V zmysle čl. Nedostatočná odborná úroveň a pracovná morálka pracovníkov orgánov verejnej správy Dôvodom nečinnosti vo verejnej správe je niekedy nedostatočná odborná spôsobilosť pracovníka orgánu verejnej správy.dochádza priamo k zániku práva → právo je nevymožiteľné 51.právo nezaniká. korupčná náchylnosť pracovníka verejnej správy. Nevyvodzovanie zodpovednosti za nečinnosť . Nepresné vymedzenie kompetencie orgánov verejnej správy môže spôsobiť. vtedy ak sa uvedie námietka premlčania Preklúzia . že v praxi privedie do omylu účastníkov právnych vzťahov. Oveľa zložitejšia je situácia keď platné právo prizná určitému okruhu FO alebo PO konkrétne právo. Obdobne k nečinnosti v oblasti verejnej správy dochádza vtedy. s ktorými si po právnej stránke nevie rady. napr.

K rozšíreniu možnosti vyvodzovať zodpovednosť za nesprávny úradný postup a teda hlavne za nečinnosť došlo v roku 2004 na základe zákona č. zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy nesie územná samospráva. či sa právna norma aplikuje ex offo (z úradnej moci)  úprava procesného postupu aplikácie právnej normy vrátane lehoty na jeho ukončenie  pri časovo obmedzenej možnosti uplatnenia právneho nároku. Pokiaľ ide o nečinnosť orgánov územnej samosprávy. V porovnaní so zákonom platným v minulosti zodpovednosť sa už neviaže iba k štátnemu orgánu. ale zákon hovorí o zodpovednosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci.j. Procesný postup súdu pri vymáhaní spomenutého nároku upravujú predpisy občianskeho práva procesného. O priznaní nároku rozhodujú príslušné orgány verejnej moci. pri výkone verejnej moci. ktorej zákon zveril výkon verejnej moci Za škodu. 514/2003 Z. môže mať charakter buď disciplinárnej zodpovednosti. Orgánom verejnej moci pre účely vyvodzovania zodpovednosti je:  štátny orgán  orgán územnej samosprávy  orgán záujmovej samosprávy  verejnoprávna inštitúcia  FO alebo PO. ktoré budú nečinné. môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde. presné určenie subjektívnej a objektívnej lehoty na uplatnenie právneho nároku  dôsledná úprava zodpovednostných vzťahov vo verejnej správe nastupujúcich pri nesplnení zákonnej povinnosti konať t. alebo zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Neefektívna právna regulácia Bezproblémovej realizácii práva a tým aj minimalizácii prípadov nečinnosti v praxi napomôže:  jednoznačná úprava kompetencie – orgánu aplikácie právnej normy  určenie subjektu. Kým štát nesie objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (nečinnosťou) pri prenesenom výkone štátnej správy. ktorá vznikne v dôsledku nesprávneho úradného postupu vyššie uvedených orgánov verejnej moci. čo prispeje k lepšej vymožiteľnosti práva v oblasti VS. zákon vychádza z rozlíšenia preneseného výkonu ŠS a originálnej samosprávy. . určiť. pri nečinnosti. Nárok na náhradu škody spôsobenej nečinnosťou orgánu verejnej moci nevzniká automaticky ex lege. PCHZ a povinnostiach FO alebo PO. t. ktorý je aktívne legitimovaný podať návrh na aplikáciu práva resp. Ak nedôjde k uspokojeniu nárokov vzniknutých zo zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v rámci predbežného prerokovania do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Za výkon verejnej moci zákon považuje úradný postup a rozhodovanie orgánov verejnej moci o právach. nesie objektívnu zodpovednosť štát. poprípade liknavý postup pri vybavovaní vecí FO a PO v oblasti verejnej správy.Zodpovednosť spravujúcich subjektov za nečinnosť.j.z. Podľa novej úpravy je teda postihnuteľný širší okru subjektov.

tu ide o situácie. na základe zákona sa presúva kompetencia konať a rozhodnúť vo veci na orgán vyššieho stupňa.j. teda uplatňuje sa tu inštitút správnej úvahy). kde mu z kompetencie stanovenej zákonom vyplýva povinnosť konať. alebo . s ktorými norma verejného práva spája povinnosť konať. ak ide o nečinnosť. vyžaduje. ju neaplikuje Nie každú nečinnosť VS možno považovať za nezákonnú (napr. primeranú lehotu . Nečinnosť ako nezákonný jav môže spočívať: . aby predmet právnej regulácie bol komplexne právne upravený t. ako to pre neho vyplýva z platného práva ( t. ak: . Orgán VS je nečinný v rozpore s právom.v situácii. ak ju právne predpisy výslovne ustanovujú a obvykle spájajú s uplynutím lehoty na vybavenie veci. že ak kompetentný orgán po určité obdobie (prevažne stanovené právnym predpisom) buď nechce. Historickým vývojom sa vykryštalizovali ako opatrenia proti nečinnosti verejnej správy tieto opatrenia: A) Devolúcia kompetencie B) Určenie lehoty na vybavenie C) Fikcia pozitívneho rozhodnutia D) Fikcia negatívneho rozhodnutia E) Sťažnosť na nečinnosť F) Disciplinárna zodpovednosť G) Pokuta za nečinnosť H) Príkaz konať I) Správna žaloba na nečinnosť J) Sťažnosť na nečinnosť podaná na ES pre ĽP Devolúcia kompetencie Uplatňovanie tohto opatrenia proti nečinnosti orgánu verejnej správy spočíva v tom. keď má aplikovať normu verejného práva obsahujúcu správnu úvahu. ktorá je právom predvídaná. hoci má právnu povinnosť konať a rozhodnúť (konanie. ale prekračuje lehoty ustanovené právnym predpisom pre toto konanie.j.nastali právne skutočnosti. zo všetkých vyššie uvedených hľadísk.Efektívne pôsobenie právnych noriem a tým aj efektívna vymožiteľnosť práva v oblasti verejnej správy.v absolútnej nečinnosti: správny orgán je absolútne nečinný a vôbec nekoná. Devolúciu kompetencie možno uplatniť vtedy. 52. ale tiež nemusí. avšak príslušný orgán nekoná t. je nečinný.v prieťahoch v konaní: správny orgán síce koná. . ktoré sa má začať ex offo vôbec nezačne a v konaní začatom na návrh vôbec nepokračuje). alebo nemôže konať tak. Opatrenia proti nečinnosti vo verejnej správe Nečinnosť ako protiprávny stav sa spája s orgánom verejnej správy všade tam. keď VS konať môže. je nečinný).j. ale on nekoná. prípadne tzv.

Jej podstata je totiž v tom. pri nečinnosti orgánu) na základe právnej úpravy – teda tam. že v prípade márneho uplynutia zákonom stanovenej lehoty na vybavenie veci (t. Disciplinárna zodpovednosť Ak nečinnosť je porušenie práva. ale o možnosť sťažnosť uplatniť podľa zákona 152/1998 aj tam kde sú orgány verejnej správy nečinné. alebo vzťah obdobný pracovno-právnemu vzťahu. aby vec bola doriešená v primeranom časovom úseku. Fikcia pozitívneho rozhodnutia Spočíva v tom. Obdobne ako fikcia pozitívneho rozhodnutia ani fikcia negatívneho rozhodnutia nie je uplatniteľná pri nečinnosti v oblasti normotvorných rozhodovacích procesov.j. tak zodpovednosť za porušenie práva treba uplatňovať aj u pracovníkov a funkcionárov verejnej správy. V oblasti normotvorby sa neuplatňuje. Veľmi zriedka sa uplatňuje aj pri riadiacej a organizátorskej činnosti orgánov verejnej správy. že atrahuje kompetenciu na seba a sám vec vybaví. Pokuta za nečinnosť Možno ich deliť na dve základné skupiny: . Disciplinárnu zodpovednosť môže nadriadený orgán uplatniť iba tam. že bolo vydané zamietané rozhodnutie. kde existuje pracovno-právny vzťah. že vec je rozhodnutá v úplnom súlade s návrhom na začatie konania. t. Fikcia negatívneho rozhodnutia V porovnaní s fikciou pozitívneho vybavenia je táto fikcia pre FO a PO v oblasti verejnej správy nevýhodnejšia. že tak ako FO a PO treba volať k zodpovednosti za porušenie práva v oblasti verejnej správy. alebo uloží nečinnému orgánu povinnosť konať. Sťažnosť (písomnú alebo ústnu) však možno podať ktorémukoľvek orgánu verejnej správy alebo prokurátorovi. kde to zákon výslovne ustanovuje – sa predpokladá. Sťažnosť sa spravidla podáva na najbližšie nadriadený orgán nečinnému orgánu s tým. V podstate nejde o špecifický druh sťažnosti. aby učinil nápravu a to buď tak. vybaviť ju však je príslušný najbližšie nadriadený orgán. Určovanie lehôt na vybavenie ako opatrenie proti nečinnosti sa do práva v oblasti verejnej správy presadilo predovšetkým v právnych predpisoch upravujúcich rozhodovacie procesy v oblasti aplikácie práva. Určenie lehoty na vybavenie Stanovenie lehoty na vybavenie má za cieľ dosiahnuť. potom je nutný záver. že v prípade nečinnosti orgánu verejnej správy sa predpokladá (finguje) vybavenie veci. Fikcia pozitívneho rozhodnutia sa ako všeobecný prostriedok proti nečinnosti orgánov verejnej správy nehodí a svoje uplatnenie našla v špeciálnych druhoch aplikačných rozhodovacích procesoch napr.j. Sťažnosť na nečinnosť Sťažnosť na nečinnosť je opatrenie.Devolúcia kompetencie sa ako opatrenie proti nečinnosti prevažne uplatňuje v oblasti aplikačných rozhodovacích procesov. v stavebnom konaní alebo živnostenskom. ktoré môže proti nečinnosti uplatniť FO a PO v oblasti verejnej správy.

Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu. aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. vo výroku uvedie označenie orgánu. Vzťah vymožiteľnosti práva k premlčaniu a preklúzii vo verejnej správe Premlčanie . 127 Ústavy SR z ktorého vyplýva. 53. že ak porušenie práv alebo slobôd FO alebo PO (vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv vyhlásených zákonom ustanoveným spôsobom) vzniklo nečinnosťou. ale oslabuje sa jeho vymožiteľnosť. Správna žaloba na nečinnosť – Občiansky súdny poriadok Fyzická osoba alebo právnická osoba.  pokuty ukladané orgánmi verejnej správy pri nečinnosti pokuty za nečinnosť ukladané súdmi Pokuty ukladané orgánmi verejnej správy zabezpečujú minimalizáciu nečinnosti vo verejnej správe. ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom. Príkaz konať – ústavná sťažnosť Ústavný základ tohto opatrenia je v čl. uložiť pokutu do 100 000 Sk. ak je správny orgán naďalej nečinný. ktorému sa povinnosť ukladá.právo nezaniká. že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým. Prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1. ktorá tvrdí. Za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu môže súd na opakovaný návrh účastníka. a to aj opakovane. V súdnom konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy súd vysloví povinnosť orgánu verejnej správy konať a rozhodnúť najneskôr do troch mesiacov od vydania rozhodnutia súdu. vo veci konal. že je v konaní nečinný. vtedy ak sa uvedie námietka premlčania . ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky. môže sa domáhať. Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. aby ten kto tieto práva alebo slobody porušil. nie však dlhšiu ako tri mesiace. Sťažnosť na nečinnosť podaná na ES pre ĽP Najprv musia byť vyčerpané všetky vnútroštátne prostriedky nápravy. Návrh nie je prípustný. kde v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy dochádza k nevymožiteľnosti práva. predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu. ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Ak súd návrhu vyhovie. ktoré má donútiť verejnú správu konať všade tam. Možno ju označiť za opatrenie. ústavný súd môže prikázať. Pokuta za nečinnosť orgánu VS je uplatniteľná najmä v aplikačných rozhodovacích procesoch. Namietané porušenia sa musia týkať práv uvedených v ED o ochrane ĽP a ZS. v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

dochádza priamo k zániku práva → právo je nevymožiteľné .Preklúzia .

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful