Vypracované otázky na Správne právo I. (hmotné, všeobecná časť) ZS šk.

rok 2008/2009
1. Verejná správa a jej charakteristické črty, členenie - pred rokom 1989 bol štát a jeho inštitúcie vykonávateľom všetkej verejnej správy a často dochádzalo stotožňovaniu pojmu verejná a štátna správa; - v období prvej ČSR sa rozlišovala verejná správa vrchnostenská a nevrchostenská – prevažovala vrchnostenská, keď celá činnosť bola subsumovaná pod dôslednú kontrolu štátu (uplatňovanie organizátorskej funkcie štátu); - verejná správa (VS) – správa verejných záležitostí, ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte. Pre túto výkonnú moc je charakteristické, že ide predovšetkým o verejnú moc, ktorou nedisponuje len štát, ale aj ďalšie neštátne subjekty, ktoré vykonávajú správu verejných záležitostí. - má základ v štátnej moci a prejavuje sa ako „decentralizovaná štátna moc“ – jej subjekty spolu so štátom zabezpečujú správu štátu ako verejnú správu; - potreba odlíšenia od súkromnej správy – ide o správu vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju vykonávajú, ju realizujú ako právom uloženú povinnosť (postavenie verejnoprávnych subjektov); - vymedzuje sa v organizačnom a funkčnom poňatí: v organizačnom poňatí VS predstavuje najmä štát, reprezentovaný vlastnými orgánmi (A) a verejnoprávne subjekty, ako predstavitelia a nositelia verejnej moci (B); A - v rovine štátnej činnosti – VS je činnosť, ktorú vykonáva štát popri zákonodarstve a súdnictve; B – v rovine činnosti verejnoprávnych subjektov odlišných od štátu – VS je neštátna činnosť výkonného charakteru, ktorej poslaním je zabezpečiť výkon správy štátu; verejnoprávnymi subjektmi sú verejnoprávne korporácie; - organizačný systém VS umožňuje okrem štátnych a neštátnych inštitúcií kreovanie mimovládnych organizácií – nemajú povahu samosprávnych korporácií, ktoré sa vyznačujú osobitným okruhom činností, podporujúcich plnenie štátnych/verejných úloh; spravidla ide o verejnoprávne korporácie, zriaďované zákonom a financované celkom/čiastočne zo štátnych prostriedkov; podliehajú štátnemu dozoru; - poznáme aj korporácie, vykonávajúce VS s povahou samosprávnej činnosti; - VS charakterizuje výrazná iniciátorská činnosť (napr. súdy môžu konať, len ako dôjde k závažnému porušeniu právnych povinností – obmedzená iniciatíva), ktorú môže uplatniť v najširšom rozsahu; - štruktúra VS, metódy a formy jej činnosti umožňujú stálu iniciatívu – môže sa prejaviť vo vzťahu k ostatným zložkám št.zriadenia, ale i k politickému pluralizmu; - VS využíva aj iniciatívu občanov a iniciatíva sa môže zameriavať aj na určenie ďalších úloh, ktoré treba naplniť, alebo na uplatnenie efektívnejších metód; - organizačná inštitucionálna štruktúra VS - v sociologickom chápaní súhrn pozícií a úloh, ktoré realizujú konkrétni ľudia, profesionálne rôzneho zamerania, ktorí však vytvárajú špecifickú homogénnu skupinu pracovníkov VS, majú spoločný status; - VS – služba sui generis – správa podávajúca výkony; - potreba koncentrácie VS na soc.-ekonomické a soc.-kultúrne aktivity – stiera sa hranica sféry verejného záujmu v prospech záujmovej plurality. - VS sa uskutočňuje inak ako štátna správa a inak ako samospráva; - VS vo funkčnom poňatí: ide o výkonnú činnosť štátu ako základného verejnoprávneho subjektu, zabezpečovanú prostredníctvom jeho orgánov, ako aj výkonnú činnosť ďalších

verejnoprávnych subjektov a ich orgánov pri spravovaní verejných záležitostí a realizovanú ako prejav výkonnej moci v štáte; - VS má dve základné zložky: štátnu správu a samosprávu. ŠTÁTNA SPRÁVA (ŠS) - jedna zo základných zložiek VS a základný pojem správneho práva, ktorý vychádza z podstaty ŠS ako súčasti riadenia spoločnosti a skúma ju ako osobitný druh štátnej činnosti; - najrozsiahlejší druh štátnej činnosti – jej výkonom sa zabezpečuje realizácia všetkých (vonkajších a vnútorných) funkcií štátu; orgány ŠS plnia prevažnú časť úloh zabezpečovanú štátnymi orgánmi; - jedna z foriem uskutočňovania štátnej moci; samostatný druh činnosti štátu; jadro VS; - samostatný druh organizujúcej činnosti štátu, ktorý má výkonný a nariaďovací charakter, uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej moci, pričom ciele, metódy, formy a spôsoby uskutočňovania tejto činnosti reguluje právo a v jeho medziach sa realizuje jej iniciatívny prvok, determinovaný aj internými normatívnymi aktmi nadriadených orgánov; túto činnosť uskutočňujú predovšetkým orgány ŠS, ale v rámci zákonného splnomocnenia aj štátne a iné orgány a organizácie; - predovšetkým činnosť výkonná a nariaďovacia: výkonná činnosť – vyjadruje vzťah ŠS k zastupiteľskej sústave, ktorá je prezentovaná NR SR; spočíva v bezprostrednom vykonávaní zákonov a ostatných pr.aktov št.moci, ktorých prostredníctvom sa realizujú základné otázky štátnej správy (hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj); nariaďovacia činnosť – vo vzťahu k FO a PO vyjadrujú určitú metódu – správne orgány sú oprávnené vydávať normatívne a individuálne správne akty, uskutočňovať iné opatrenia a používať donútenia, ak sú na to splnomocnené zákonom; táto metóda nie je jedinou, do popredia sa dostáva organizátorský charakter ŠS (riadiaca, koordinačná a kontrolná činnosť); - ŠS je činnosť podzákonná (vykonávaná na základe zákona, ktorý určuje jej zameranie a stanovuje aj hlavné – najmä právne prostriedky); - je to činnosť, za ktorou stojí donucovacia moc štátu – prichádza na rad, ak nedochádza k dobrovoľnému plneniu právnych povinností; jej uplatnenie upravujú právne normy: donútenie môže uplatniť len kompetentný orgán ŠS, musí byť primerané vymáhanej povinnosti a nemožno ho realizovať ľubovoľnými formami a prostriedkami (tie stanovujú platné právne normy); - je to činnosť, ktorú možno determinovať inštrukciami nadriadených orgánov ŠS – uskutočňujú ju hierarchicky usporiadané orgány, kde nadriadený orgán má priamo vply na podriadené správne orgány (interné normatívne inštrukcie atď.); - v rámci ŠS sa realizujú spoločenské záujmy (celospoločenské záujmy a právom chránené záujmy FO a PO v oblasti štátnej správy); - ŠS je verejná správa uskutočňovaná štátom, osobitný druh riadenia uskutočňovaného štátom; - činnosťou orgánov ŠS a plnením jej úloh dochádza k realizácii vzťahov ŠS – ide o činnosť zameranú do vnútra organizácie ŠS (vnútorná činnosť) a o vonkajšiu činnosť ŠS: Vnútorná činnosť → vnútorno-organizačná záležitosť, základným poslaním orgánov ŠS je zabezpečiť žiaduce a reálne fungovanie týchto orgánov; Vonkajšia činnosť → realizácia vlastného poslania ŠS, usmerňovanie procesov, realizovaných v oblasti odlišnej od ŠS, adresátmi sú FO a PO; - správne orgány – orgán ŠS pri štátnosprávnej aktivite orgánov ŠS, ale aj pri aktivite, ktorá nemá štátnomocenský charakter; orgány, ktoré popri prevažnej činnosti vykonávajú na základe zákonného splnomocnenia aj činnosť, ktorá má charakter ŠS (starosta obce, dekan fakulty);

- vykonáva ju osobitná skupina orgánov štátu – orgány štátnej správy → orgán štátu, ktorý vystupuje v jeho mene (za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ŠS nezodpovedá orgán, ktorý ho vydal, ale štát), uskutočňuje úlohy a funkcie štátu nariaďovacou a výkonnou činnosťou štátu a je zriaďovaný zákonom alebo iným právnym aktom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou; - v užšom zmysle sú to štátne orgány, ktoré právne predpisy výslovne označujú ako orgány ŠS; - v širšom zmysle sú to nielen orgány ŠS, ale aj ostatné orgány, ktoré disponujú správnoprávnou aktivitou; Základné črty orgánu ŠS: z pohľadu postavenia ide o štátny orgán, má všetky znaky štátneho orgánu, je vybavený pôsobnosťou a právomocou a má možnosť použiť prostriedky štátneho donútenia; - ide o osobitný druh štátneho orgánu – odlišuje sa činnosťou, ktorú vykonáva; - tvorí relatívne samostatnú organizačnú jednotku, oddelenú od iných v štátnom aparáte (od súdov, zastupiteľských orgánov, prokuratúry..); - orgány ŠS možno klasifikovať na základe rôznych kritérií: a) právny základ vzniku orgánu- vznik a existencia vyplýva priamo z ústavy/ÚZ a zákonov NR SR; b) vecný rozsah jeho pôsobnosti – orgány so všeobecnou a osobitnou pôsobnosťou (tie sa delia na orgány s funkčnou a odvetvovou pôsobnosťou); c) územný rozsah jeho pôsobnosti d) zloženie orgánov e) spôsob rozhodovania vo veciach svojej pôsobnosti; SAMOSPRÁVA - druhá zo zložiek VS; - poznáme územnú a záujmovú samosprávu a uskutočňujú ju iné subjekty, než ŠS – subjekty korporatívneho charakteru; - vo VS predstavuje výkonné pôsobenie a ovplyvňovanie spoločenského života prostriedkami neštátneho charakteru (ŠS sa podieľa na úlohách samosprávy a má zodpovednosť za realizáciu verejných záležitostí); - je založená na partnerskom vzťahu štátu a korporácií ako subjektov samosprávy (demokracia, pluralita záujmov); - výkon určitých presne vymedzených úloh správy štátu samostatnými, štátom uznanými verejnoprávnymi subjektmi; zahŕňa oblasť VS, zákonom zverenej subjektom, ktorých sa bezprostredne dotýka = časť správy štátu, decentralizovaná na subjekty neštátneho charakteru; - činnosť riadiaceho charakteru – predstavuje tvorbu samosprávnej moci v medziach platného práva, sama si určuje ciele; - jej zmyslom je udržanie, alebo obnovenie žiaduceho stavu, za podmienky realizácie samosprávnych právomocí; prvky riadenia a regulácie sa prejavujú ako prvky samoriadenia a samoregulácie; - činnosť samosprávy je spravovaná zákonmi, vlastnými mocenskými aktami a vlastnou samosprávnou mocou, vykonávanou a zabezpečovanou s využitím nariaďovacích oprávnení mocenského charakteru; - vzťahy sú realizované v rámci samosprávnych korporácií, ktorých podstatou a poslaním je samostatne rozhodovať o vlastných otázkach a spravovať vlastné záležitosti podľa svojich potrieb, zo svojej vôle a pri rešpektovaní zákonov; - samosprávna korporácia pri výkone samosprávy spravuje sama seba a objekt samosprávy (splýva s ich subjektom) → na rozhodovanie o úlohách a ich výkon sú zriaďované príslušné samosprávne orgány;

zväz. ale pod jeho dozorom. ktoré zabezpečuje štát. základom je samosprávny spôsob ich vnútornej činnosti a úsilie o účasť na organizácii spoločenského a politického života.podľa zákona č. jej právna subjektivita je odlišná od právnej subjektivity tých. VEREJNOPRÁVNE INŠTITÚCIE /KORPORÁCIE .notári...83/1990 Zb.združenie vzniká registráciou .samospráva sa približuje k súkromnej správe tým. v európskom práve pozitívnoprávnym pojmom .. . vnútorne usporiadaný systém alebo jednoznačne právnopolitický inštitút – patria sem všetky inštitúcie. zákonom stanovené úlohy rieši vo svojom mene a na svoju zodpovednosť. SKE – exekútori. ktoré sú vydané na ich realizáciu. SKN .najnižšou formou sú voľné združeniam. že pri oboch ide o správu vlastných záležitostí a k štátnej správe tým. ak sa takéto združenie konštituuje na základe právneho predpisu.záujmová samospráva – nepredstavuje ucelený. . rozšírená o oprávnenie tvorby samosprávnej moci podzákonného a nariaďovacieho charakteru. .jeden zo základných pojmov VS.osobitne sa v rámci záujmovej samosprávy vyčleňujú profesijné inštitúcie. poskytovanie verejných služieb (nielen verejnoprospešné ciele) d) niektoré výsady verejnej moci . pričom táto činnosť nemá štátnomocenskú podstatu. . dobrovoľne. . že tieto záležitosti majú verejnoprávny charakter → je to verejná správa so zameraním samosprávneho subjektu na vlastné záležitosti. vznikajúce spontánnym prejavom skupiny osôb v snahe participovať na činnosti (krajinské spolky a pod.členenie na miestnu (územnú) a záujmovú samosprávu znamená rozdielne vzťahy občana ako subjektu k týmto druhom samosprávy: pri miestnej je do systému zaraďovaný automaticky podľa miesta bydliska (miera účasti na samospráve je ponechaná na jeho vôli).miestna samospráva – organizujúca činnosť v špecificky výkonnom poňatí.návrh na ňu môžu podať min. nie zo súkromnej iniciatívy c) povaha činností.politický pojem samosprávy – podstata samosprávy ako formy realizácie VS občanmi .je to organizačná forma VS. . iné občianske združenie a odborová organizácia. pričom je viazaná zákonmi a právnymi predpismi. .právny pojem samosprávy – samospráva ako verejnoprávny subjekt disponuje príslušným rozsahom verejnej moci. do systému záujmovej samosprávy vstupuje z vlastného rozhodnutia. voči iným právnym subjektom.) – nie sú formálne (právne inštitucionalizované) ani registrované a ich právne postavenie vyplýva z ústavy. . jej základným predpokladom je vytvorenie optimálneho spojenia medzi parlamentarizmom. o zrdužovaní občanov v znení neskorších predpisov je združením spolok. . v ktorej spoločenstvo ako PO zabezpečuje riešenie úloh odlišných od tých. ktoré túto činnosť vykonávajú a v objektoch ich pôsobnosti. .verejnoprávna korporácia – pojem spojený s jej podielom na verejnej moci. konštituuje sa po splnení niekoľkých kritérií: a) vôľa zákonodarcu b) dôvod vzniku – zo zákona alebo z iniciatívy VS. traja občania.v SLK – lekári je členstvo dobrovoľné).korporácia všeobecne je združením osôb s cieľom sledovania určitého účelu v tejto forme. realizuje sa vo vzťahoch. aj navonok. klub. spoločnosť. . ktoré vznikajú a pôsobia ex lege a spravidla majú povinné členstvo. na ktoré sa viaže výkon určitých funkcií (SAK. ktorých existencia je odvodzovaná od združovacieho práva a ktoré spája konkrétny spoločenský záujem. osobnou slobodou jednotlivca – občana a komunálnou slobodou. ktorí ju svojím združením vytvorili – ako právny subjekt vzniká osamostatnením smerom dovnútra voči svojim členom. z ktorých aspoň jeden musí mať viac ako 18 rokov.

rozsahu a spôsobom. majú len postavenie orgánov ŠS pri výkone ŠS.122 a 123) v súvislosti so spôsobom ich zriaďovania (len zákonom) a ich právotvornou právomocou (PP len na základe zákonného splnomocnenia). územnú samosprávu (IV. neobsahuje ustanovenia o záujmovej samospráve – jej subjekty majú základ v zákonoch.základný rámec ústavnosti platí aj pre správne právo a verejnú správu – požiadavka rešpektovania ústavnosti všetkými zložkami verejnej moci.. → tieto ústavné limity platia pre subjekty VS. ktorej základom je obec a VÚC.hlava). pôsobnosť. zodpovednosť parlamentu a odvodená legitimita).pri jej výstavbe sa uplatňujú technicko-organizačné princípy. vláda (zákon č. verejné ozbrojené zbory ani iné verejné zbory. . v jej medziach.575/2001 Z. subjektami územnej samosprávy sú aj mestá. títo vykonávatelia nie sú orgánmi ŠS.. právomoc a postavenie vykonávateľa VS. ostatné subjekty verejného alebo súkromného práva(plnia úlohy na určitom zverenom úseku VS). jej predsedu a na jeho návrh ďalších členov vymenúva a odvoláva prezident. iné sú prameňom práva so zákonmi. vojenské obvody). ciele a funkcie VS v konkrétnom čase. štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy.čl. pretože ide o vrcholný orgán výkonnej moci a zároveň súčasť orgánov verejnopolitickej moci.. predmet ich činnosti a ich kompetencie vo veciach ŠS vymedzuje zákon]: 1. 2.hlava) – VS vykonávanú prostredníctvom vlády ako najvyššieho orgánu výkonnej moci (má odvodenú legitimitu. historický vývoj. iné správne celky.ústavné základy organizácie VS z inštitucionálneho hľadiska sa v ústave spájajú s výkonnou mocou a s územnou samosprávou. .organizačný systém VS môžu tvoriť okrem inštitúcií štátnych i neštátnych aj tie. právo podať ústavnú sťažnosť. . .štát si na výkon VS zriaďuje orgány. úlohy. ktorí ju vykonávajú priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov.politické vedenie VS – riadiacu právomoc uplatňuje len voči priamym a nepriamym vykonávateľom VS. ktoré v jeho mene a namiesto neho vykonávajú tú časť VS. – štátna moc pochádza od občanov. získanú menovaním prezidentom) a prostredníctvom ústredných a miestnych orgánov ŠS.na rôznych miestach ústava obsahuje ustanovenia. zaväzujúce VS vo funkčnom (materiálnom) zmysle → formuluje požiadavky na VS ako na činnosť a poskytuje jednotlivcovi ústavné záruky rešpektovania týchto požiadaviek (právo na súdnu a inú právnu ochranu. orgány ŠS sú spomenuté v dvoch ustanoveniach (čl. . predovšetkým politický orgán (inštitút vyslovenia nedôvery.2 Úst. . . Organizácia verejnej správy v Slovenskej republiky . Vykonávatelia VS: .VS nie je ústavne upravená samostatne – základy sú obsiahnuté vo viacerých ustanoveniach v jednotlivých hlavách ústavy – niektoré zaväzujú VS priamo. územné a správne usporiadanie (delenie na územné – obce a VÚC a správne celky – kraje a okresy. Rada pre vysielanie a retransmisiu. je tu tiež vyjadrená sloboda jednotlivca vo vzťahu k VS.príklad verejnoprávnej korporácie v SR: STV a Sro. obce a VÚC pri výkone ŠS. ktorý ustanoví zákon. . prioritné postavenie v rámci sústavy najvyšších štátnych orgánov patrí v SR NR SR.špecifické postavenie.). ktorá je ŠS → označované ako PRIAMI VYKONÁVATELIA VS [nie všetci sú súčasťou organizačného systému ŠS – nepatrí sem napr. ktorých prijatie ústava predpokladá. Kritériá členenia: konkrétna forma štátneho zriadenia. .) . na náhradu škody.VS sa delí na ŠS vykonávanú štátom a ostatnú VS vykonávanú inými subjektami.subjektami je štát (orgány ŠS) a obce a VÚC.z. Ústava upravuje výkonnú moc (VI. ktoré nemajú povahu samosprávnych korporácií (mimovládky). .

Rada pre vedu a techniku). sú orgánmi ŠS.). . len ak sú na to vyslovene splnomocnené zákonom (uverejňované sú v Z.z.. MZV. MVaRR (výstavba a regionálny rozvoj). Rady pre vysielanie a retransmisiu (PO. organizačným a technickým zabezpečením činnosti vlády plní Úrad vlády – nemá rozhodovacie právomoci a treba od neho odlišovať poradné orgány vlády. členom vlády. Rada hospodárskeho a soc. ktorá má pri výkone ŠS postavenie orgánu ŠS). podpredseda.okolností môžu vytvárať svoje pracoviská. podpredsedu predseda úradu).z. orgány s celoštátnou pôsobnosťou (regulačné a dozorové orgány.platia medzi nimi horizontálne právne vzťahy – spolupráca a súčinnosť. zodpovedný vláde).ostatné ÚOŠS . MK (kultúra) a MZ (zdravotníctvo).). sú nezávislé a niektoré .má právo zákonodarnej iniciatívy. .majú normotvornú právomoc – na základe zákonného splnomocnenia vydávajú vyhlášky. Úrad geodézie. Štatistický úrad (predsedu menuje a odvoláva prezident na vládny návrh). dekoncentrované orgány ŠS (B) a inšpekčné orgány (C). je ústavnprávne zodpovedný NR SR a demisiu podáva prezidentovi. ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS .partnerstva. . Úrad jadrového dozoru SR. A → vznikli v rokoch 2002 – 2003 ako dôsledok reštrukturalizácie VS. Protimonopolný úrad (predsedu menuje a odvoláva prezident na vládny návrh. 2. ktorý je prameňom svk práva. PO zriaďované zákonom a PP môžu vydávať. výnosy alebo opatrenia – vykonávacie právne predpisy a pramene práva. .má celoštátnu územnú pôsobnosť a všeobecnú vecnú pôsobnosť. ktoré má rôzne právne účinky podľa obsahu a adresáta → má povahu vnútorného aktu (externý len ak je zverejnený v Z. . MS (spravodlivosť). MPSVaR. ktorý je zároveň ústavným činiteľom. . štruktúru upravuje organizačný poriadok. okre. MŽP. vymenúva a odvoláva ho vláda.dnes 14 ministerstiev: MH (hospodárstvo). . ale neboli začlenené do žiadnej riadiacej štruktúry v ich systéme – nemajú nadriadený orgán. pošty a telekomunikácie).) a nie je všeobecne záväzný. MO (obrana). iba v prípadoch. za urč.nepatria do ÚŠS ani do miestnej ŠS. . konzultatívne alebo odborné úlohy (stálymi sú Legislatívna rada.úlohy spojené s odborným. .člení sa na sekcie (generálny riaditeľ) a odbory (riaditelia).rozhodnutia prijíma uznesením (nadpolovičná väčšina všetkých členov).nariadenie vlády – vydávané na vykonanie zákona a v jeho medziach (secundum et intra legem). že boli zriadené ako orgány ŠS. sú to monokratické orgány s čiastočnou vecnou a územne celoštátnou pôsobnosťou vo veciach ŠS. .vertikálne vzťahy vznikajú medzi ÚOŠS a nimi riadenými orgánmi ŠS na nižšej úrovni a pri výkone ŠS inými priamymi vykonávateľmi ŠS. . MV. . Úrad pre verejné obstarávanie SR. MDPaT (doprava.ÚOŠS – ich postavenie upravuje kompetenčný zákon (575/2001 Z. . Správa štátnych hmotných rezerv a Národný bezpečnostný úrad (riaditeľa volí a odvoláva NR SR). org. v čase neprítomnosti ho zastupuje štátny tajomník – na rokovaní vlády má poradný hlas. kartografie a katastra SR. dekoncentrované orgány ŠS a inšpekčné orgány) . .10 OÚOŠS – Úrad vlády (na čele vedúci. MŠ (školstvo). Úrad priemyselného vlastníctva SR.z. 3. ktoré plnia koordinačné. ide o podzákonný právny predpis (= normatívny správny akt).ministerstvo – na čele je minister.členia sa na regulačné a dozorové orgány (A). . Hospodárska rada.na výkon MZ a supranacionálneho práva vydáva aproximačné nariadenia.na čele predseda. MF. kedy sa ním schvaľuje návrh nariadenia vlády.ich špecifikum je v tom.

. Slovenský metrologický ústav. stavebné.katastrálne úrady.od 1.službe. riadené alebo podriadené ministerstvu alebo inému ÚOŠS. . ale aj krajské a okresné dopravné inšpektoráty. ÚPSVaR. OÚ dopravy. -VNZ (neozbrojený zbor) – Hasičský a záchranný zbor – jednotne organizovaný. prevažuje výkon št. . ak sú na to výslovne splnomocnené zákonom – sú to vyhlášky. Colné riaditeľstvo.2004 (z.orgány ŠS s vecnou čiastkovou a územne obmedzenou pôsobnosťou.napr. vyhlasujú sa uverejnením vo Vestníku vlády SR. . ktoré je podmienkou ich platnosti. Rada pre vysielanie a retransmisiu (členov volí NR SR). Národný inšpektorát práce. ŽP a OÚ banské) . SSI (stavebná inšpekcia). . menovaný GR Colného riaditeľstva. Vyššia vojenská správa. pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie.. Letecký úrad.napr. OÚ lesné.môžu vydávať PP. ktorého zvyčajne vymenúva vláda (!!! colné úrady – na čele je riaditeľ. .spravidla dvojstupňová sústava. 5.Ú. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. . Telekomunikačný úrad (predsedu volí NR SR. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. správa katastra – riaditeľa menuje prednosta Kat. PS nemajú OÚ. Úrad pre ochranu osobných údajov (6 členov vymenúva NR SR). . miestne (územné. Úrad verejného zdravotníctva.(telekomunikačný úrad. pozemkové. C – orgány ŠS s celoštátnou p. školské. .dozoru a individuálna rozhodovacia činnosť. kde na prvom stupni rozhoduje obec a niekedy uplatňujú právomoc orgánu štátneho dozoru na danom úseku ŠS.č. správa katastra). SOI (obchodná). ŽP.územná pôsobnosť je obmedzená na časť územia štátu.s celoštátnou pôsobnosťou medzi ne patria: Poštový regulačný úrad (predsedu volí NR SR na návrh vlády).1.podľa zákona o št. ŠŠI (školská). niekedy sú zriaďované ako organizačná súčasť ministerstva.VZ vykonávajú časť ŠS popri svojom hlavnom poslaní.zriaďujú sa zákonmi. ktorý sa člení na krajské a okresné riaditeľstvá PZ SR a plní úlohy ŠS. ktorého vymenúva ústredný riaditeľ ŠVaPS.VOZ . Katastrálna inšpekcia. pamiatkové. . . ak ho na to ustanoví zákon. ŠEI (štátna energetická). SI ŽP. Hlavný banský úrad. Štátna kúpeľná komisia.napr. Štátny ústav pre kontrolu liečiv. regionálne veterinárne a potravinové správy – na čele riaditeľ.hlavnou náplňou ich činnosti je prvostupňové rozhodovanie v správnom konaní a vo viacstupňových štruktúrach preskúmavanie ISA. . vedie mimosúdne riešenie sporov).Policajný zbor SR.niekedy je miestny orgán ŠS druhostupňovým orgánom vo veciach. regionálne úrady verejného zdravotníctva – regionálneho hygienika vymenúva hlavný). .) boli zrušené okresné úrady a KÚ sa stali špecializovanými orgánmi ŠS v rozsahu vecnej pôsobnosti podľa tohto zákona – všetky miestne orgány ŠS sa kreujú ako špecializované orgány (už nie všeobecná a špecializovaná pôsobnosť). Úrad pre reguláciu železničnej dopravy (predsedu vymenúva vláda na návrh ministra DPaT). úrad pre reguláciu sieťových odvetví a úrad pre reguláciu železničnej dopravy) majú právomoc vydávať vykonávacie právne predpisy.pri výkone ŠS na úseku cestnej premávky sú orgánmi ŠS nielen MV a OÚ. ktoré ustanovujú ich pôsobnosť a právomoc.miestne orgány ŠS s krajskou územnou pôsobnosťou . regionálne) orgány ŠS . ale väčšinou sú samostatné a podriadené ÚOŠS. 4. Štátna veterinárna a potravinová správa.na ich čele je prednosta. B – sú podriadené príslušnému ministerstvu alebo inému ústrednému orgánu ŠS.často označované ako špecializované miestne orgány ŠS. ŠvaPI (veterinárna a potravinová). KÚ lesné. . zákony im však ponechávajú administratívnoprávnu subjektivitu. Puncový úrad.515/2003 Zb. verejné ozbrojené zbory a iné verejné zbory . alebo iného ÚOŠS. . nie všetky miestne orgány ŠS sú PO (napr. Pamiatkový úrad SR. ÚPSVaR .

VS vykonávajú relatívne nezávisle od orgánov štátu. Stručne charakterizujte verejnú správu v materiálnom a formálnom zmysle .NEPRIAMI VYKONÁVATELIA VS: . pri existencii štátneho dozoru a štátnych kontrolných mechanizmov. ktoré nemožno kvalifikovať ako zákonodarstvo alebo súdnictvo.orgány územnej a záujmovej samosprávy. než štátu . Matica slovenská. ktoré nemožno označiť ako zákonodarný orgán alebo ako súd. . SRo.pojem VS pomáhajú bližšie vymedziť dva základné princípy: a) materiálny (funkčný alebo dynamický) – verejná správa je vnímaná ako druh správnej činnosti. na ktoré sa zákonom deleguje časť ŠS vo vymedzenom rozsahu.subjekty so zmiešaným právnym postavením – verejné ústavy (podniky) s PS.ich činnosť nie je výkonom ŠS. ale výkonom územnej alebo záujmovej samosprávy. ktoré popri svojom hlavnom poslaní plnia aj niektoré verejnoprávne funkcie. b) formálny (inštitucionálny. ktoré sú využívané pri budovaní jednotlivých orgánov VS – účelom ich využívania je vybudovanie efektívneho fungovania VS po horizontálnej i vertikálnej línii. celkom sa nekryje s verejnou správou vymedzenou pomocou formálneho hľadiska. statický) – VS je systém štátnych a iných verejných inštitúcií . OSTATNÍ VYKONÁVATELIA VS: . ktoré nevykonávajú zákonodarnú ani súdnu činnosť = súhrn štátnych a iných verejných inštitúcií. ak ich zákon výslovne splnomocňuje vydávať pri výkone ŠS v rámci svojej územnej pôsobnosti VZN. .oba prístupy možno aplikovať pozitívne (výpočtom konkrétnych činností či konkrétnych inštitúcií a ich orgánov oprávnených spravovať) alebo negatívne (s prihliadnutím na ďalšie činnosti štátu či neštátnych subjektov) 4. .neštátne nesamosprávne inštitúcie.iné právne subjekty než štát – obce a VÚC. zriaďované zákonom. VS je činnosťou štátnych i iných verejných inštitúcií. ktorými sú obec/VÚC a orgány ZS v mene subjektu/napr. . ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou = je to súhrn činností. .OZ (mestské) a ZVÚC sú nepriamymi vykonávateľmi ŠS. organizačný. .orgány ÚS ju vykonávajú v mene subjektov.NBS. .ostatná samospráva – akademická samospráva na verejných VŠ a s určitými výhradami samospráva súdnictva.stavovskej komory zriadenej zákonom. . ktoré majú zo zákona kompetencie spravovať.vykonávateľmi ostatnej VS sú len ak im zákon trvale zveruje jej výkon. VYKONÁVATELIA OSTATNEJ VS: – orgány iných právnych subjektov. .určité zásady a organizačné možnosti.75) a náklady uhrádza štát.predstavujú myšlienkové abstrakcie a konštrukcie logickej povahy. VS je vymedzovaná ako druh inštitúcie a ich orgánu. . . za ktorý samostatne zodpovedajú. pričom túto možnosť zakotvuje ústava (čl.nepatria do organizácie ŠS ani do jej organizačných subsystémov. . . STV.obec a VÚC sa pri výkone delegovanej ŠS stávajú správnym celkom – organizačne ju vykonáva starosta/predseda VÚC a to formou individuálnej rozhodovacej činnosti (správne orgány). SNG. dôraz je kladený na inštitúcie a ich orgány. výkon prenesenej ŠS riadi a kontroluje vláda. Technicko-organizačné princípy výstavby verejnej správy . 3.

ktoré vznikajú a uskutočňujú sa v súvislosti s realizáciou výkonnej moci v štáte a vo sfére VS. prednostov). tento princíp sa prejavuje v špecializovaných miestnych orgánoch ŠS. čo vyplýva z jeho rozdelenia na všeobecnú a osobitnú časť (správa školstva.jeho poslaním je upravovať postavenie a správanie subjektov práva vo vzťahoch. d) princíp centralizácie. správa ZV.. zdravotníctva.možno ich rozdeliť na: a) územné. dekoncentrácie a koncentrácie – centralizačný princíp = požiadavka. jeho cieľom je zabezpečiť také vzťahy orgánov ŠS k občanom. aby rešpektované potreby a oprávnené záujmy obyvateľov územného regiónu. obrana. ktoré nie sú vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti. b) kolegiálny a monokratický princíp – kolegiálny princíp sa vyznačuje kolektívnym rozhodovaním členov orgánu VS (napr. aby sa orgány VS budovali prierezovo = aby realizovali rôznorodé funkcie. vymenúvací princíp v ústredných a miestnych orgánoch ŠS (menovanie ministrov. prostredníctvom ktorých by sa zabezpečovali väzby medzi rôznymi odvetviami ŠS (MF). dekoncentračný princíp = umožňuje vecné rozdelenie úloh ŠS do viacerých nepodriadených orgánov (horizontálna dekoncentrácia). ktoré boli subsumované do všeobecnej miestnej správy v rámci horizontálnej integrácie. decentralizácie. rozdelenie správnej činnosti medzi vyššie a nižšie organizačné články VS (vertikálna dekoncentrácia). 5. Do jeho pôsobnosti patrí využívanie všetkých oprávnení. Pojem správne právo.prechádza dynamickým vývojom – časté zmeny nadväzujú ma meniace sa úlohy pri výkone VS. MK SR).SP je charakterizované širokým okruhom spoločenských vzťahov. volebný princíp sa uplatňuje najmä v územných samosprávnych orgánoch (voľby starostu. decentralizačný princíp je opakom = požiadavka vybudovania jedného centrálneho orgánu a viacerých orgánov na nižších stupňoch VS. kultúry. . . . MZ.). odvetvový princíp požaduje vytváranie orgánov ŠS v rámci ucelených odvetví sústavy ŠS = orgán ŠS riadi len určité záležitosti rovnakej povahy (MŠ. ktoré reglementuje široký okruh spoločenských vzťahov d) nekodifikované právne odvetvie . aby sa v sústave centrálnej ŠS budoval jeden orgán ŠS. ktoré má k dispozícii na zabezpečovanie úloh ministerstva. pri vyššom výkonnom orgáne moci – vláde SR). . c) volebný a vymenúvací princíp – predstavujú spôsob ustanovovania osôb do funkcií v jednotlivých správnych orgánoch. Minister je plnoprávnym a zodpovedným vedúcim ministerstva. ktoré toto odvetvie reguluje prostredníctvom právnych noriem. Príklad: uplatňovanie princípu v miestnych orgánoch ŠS. odvetvové a funkčné princípy – územný princíp predstavuje vybudovanie orgánov VS podľa územného hľadiska (určenie pôsobnosti a právomoci len na určitej časti územia). výkon policajnej správy. sociálnych a vnútorných vecí.. funkčný princíp obsahuje požiadavku. voľby predsedu VÚC). ktoré plní spoločenskú funkciu v oblasti VS b) dynamicky rozvíjajúce sa právne odvetvie c) odvetvie práva. charakteristické črty správneho práva a problematika jeho kodifikácie . Monokratický princíp predstavuje orgán VS s jediným zodpovedným vedúcim – odzrkadľuje právne postavenie ministerstva ako ústredného orgánu ŠS.správne právo – je jedným z najvýznamnejších právnych odvetví slovenského právneho poriadku.charakteristické črty SP – a) právne odvetvie.

obrana krajiny. . ktoré upravuje – cieľom je však postupne vytvárať komplexné právne úpravy v jednotlivých odvetviach VS a tým zvyšovať stupeň kodifikácie tohto pr. . vedy. ktoré reglementujú vzťahy medzi správnymi orgánmi a riadenými organizačnými jednotkami. bezdomovci (všetky FO spôsobilé konať vo svojom mene).subjektu).). pohľady na zabezpečovanie zákonnosti vo VS.kodifikáciu SP nemožno vykonať práve z dôvodu rozmanitosti spoločenských vzťahov. . b) v užšom zmysle slova = súhrn právnych noriem regulujúci spoločenské vzťahy prostredníctvom špeciálnych osobitných druhov právnych noriem. c) správnymi orgánmi navzájom – vzťahy.predovšetkým v oblasti SP procesného možno pozorovať aj prvky súkromnoprávnej regulácie. . ale nedeliteľnú súčasť právneho poriadku. obsahovo a systematicky sa člení na: a) všeobecnú časť – zahŕňa teoretické aspekty základných pojmov VS a SP.všeobecne = súhrn právnych noriem.relatívne samostatný subsystém právneho poriadku.postavenie SP v právnom poriadku – SP upravuje vzťahy medzi: a) správnymi orgánmi a FO – účastníkmi týchto vzťahov sú vždy na jednej strane správne orgány a na druhej občania. . b) spr.. ŽP a pod. správa justície. správne právo de lege lata. ktoré sa vyznačujú štátom stanovenou formou. založené na spolupráci a súčinnosti). že chráni verejný záujem. . administratívnoprávnu zodpovednosť a pod. b) finančné právo – pri realizácii jeho hmotne právnych noriem sú využívané procesné právne normy SP. pretože je preň charakteristické.SP sa rozlišuje na: 1. školstva. predstavujúci súhrn všeobecne záväzných pravidiel správania. . upravuje vzťahy medzi nerovnými subjektmi. na druhej strane môžu byť subjektami PO. . veľmi úzke a vzájomné prepojenie.dva prístupy k vymedzeniu pojmu „správne právo“: a) v širšom zmysle slova = súhrn všetkých druhov právnych noriem. nemôže bez neho existovať a je jeho konkrétnym výrazom (vyjadrenie SP v konkrétnom zmysle slova) .SP ako samostatné právne odvetvie sa prejavuje aj vo vonkajších systémových vzťahoch – najmä vzťahoch k právnym odvetviam: a) štátne právo – základné princípy organizácie a činnosti štátu a jeho orgánov a princípy ZPaS rozvádza a konkretizuje SP.SP je formalizovaným normatívnym systémom. kultúry.. zdravotníctva. možnosťou autoritatívneho donútenia a špecifickou štruktúrou.orgánmi a PO – jeden zo subjektov je vždy obligatórne určený (správny orgán). b) osobitnú časť – jednotlivé druhy správ (vnútorná. . tvoriacim a súčasne predstavujúcim samostatnú. c) trestné právo – keďže SP upravuje problematiku administratívnoprávnej zodpovednosti. . postavenie a právomoc kontrolných orgánov v systéme VS.odvetvia. princípy jej uplatňovania sú podobné ako pri uplatňovaní trestnej zodpovednosti. . cudzinci. policajná.SP je zaraďované k verejnému právu. subjektívne správne právo – obsah objektívneho verejného práva. ktoré sú vo vzťahu vzájomnej podriadenosti/nadriadenosti alebo ktoré nie sú (kvalitatívne vzťahy. 2. vyjadrenie SP vo všeobecnom formálnom zmysle. konkrétny obsah jeho realizácie je určovaný štátnou mocou a umožňuje administratívne donútenie.dve formy → subjektívne verejné oprávnenie (možnosť správania urč. ktoré reglementujú spoločenské vzťahy na úseku VS.SP ako pedagogická disciplína – súhrn poznatkov získaných vedou správneho práva.subjektu) a subjektívna verejná povinnosť (nevyhnutnosť správania urč. objektívne správne právo – súhrn právnych noriem.

ako aj na racionálne postupy pri výkone ich funkcií. efektívnosť a hospodárnosť. vzťahov medzi jednotlivými prvkami VS (úlohy. . pretože s týmto pojmom vystupujú do popredia viaceré kritériá a pravidlá rozličného charakteru (náročné zosúľaďovanie).skúma široký okruh vzťahov. systém a personálne prvky VS). c) formy efektívnosti správnej činnosti a ich organizačné štruktúry sú rozdielne. zaraďujeme ju do spoločenských vied. súvislostí a problémov vo VS. . ale aj voči osobám. organizáciám a orgánom.VS predstavuje jednu z relatívne samostatných sústav štátneho riadenia.SV má úzku spojitosť s vedou správneho práva (VSP . . ale obsahuje aj prvky prírodných a technických vied. vydávaní/ zabezpečovaní plnenia rozhodnutí. . záväzných nielen vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti orgánov VS. ktorá skúma organizáciu a činnosť VS v jej skutočnej a reálnej podobe. komplex neprávnych problémov sústavy VS. . vystupuje ako komplexná. . b) pri vymedzovaní pojmu sa v rôznom obsahovom vyjadrení používa účelnosť. v rámci VS pôsobenie základných prvkov sústavy a jednotlivých odvetví. . .6. d) efektívnosť VS spočíva v meraní celého systému VS.poznatky SV sú hybnou silou rozvoja VSP.základňa. ktorý rozhodnutie vydal. ktorá sumarizuje výsledky prístupov rôznych vedných disciplín. Efektívnosť VS: .efektívnosť nemožno skúmať izolovane: pojem „efektívnosť“ – súčinnosť prostriedkov vynakladaných na ekonomickú činnosť z pohľadu výsledkov tejto činnosti.efektívnosť je determinovaná viacerými skutočnosťami: a) nemožno ju chápať ako súhrnú kategóriu.predpokladom zvyšovania efektívnosti VS je dostatočná znalosť VS ako uceleného systému. orgány VS disponujú možnosťou vynútenia plnenia uložením sankcií. Správna veda a jej vzťah k správnemu právu . vzťah medzi vstupom a výstupom. znalosť funkčných systémových väzieb VS v spoločenskom systéme a dostatok objektívnych kritérií na racionálnu tvorbu organizačnej štruktúry VS ako celku a jej orgánov. org. ktoré nie sú podriadené správnemu orgánu. že správa je osobitným druhom riadiacej činnosti – ide o stálu činnosť. využíva poznatky z iných disciplín. syntetizujúca veda.potom efektívnosť VS je kritérium spôsobov činnosti a ich zabezpečovania z hľadiska dosiahnutia najvyššej možnej racionality v daných podmienkach – prostredníctvom efektívnosti skúmame faktickú činnosť orgánu VS a meriame jej výsledok z hľadiska racionality a zdrojov. zameranú na bezprostrednú a praktickú realizáciu funkcií štátu. poznanie skutočného stavu a priebehu rozhodujúcich funkčných procesov VS. dôraz na aplikačnú (prejavuje sa v realizácii získaných poznatkov) a gnozeologickú (vytváranie presnejšieho a objektívnejšieho obrazu o problémoch VSP + tvorba nových poznatkov na základe poznávania podstatných stránok a vlastností javov a vzťahov vo VS) funkciu .SV je vednou disciplínou. vo svojej práci využíva viaceré metódy a formy činnosti. metodologickým výskumom dochádza k vlastnému poznaniu a formuje vlastný pojmový aparát. na posúdenie sa vyžaduje dlhšie časové obdobie. formách a metódach jeho práce (maximálne výsledky pri vynaložení minimálnych síl a prostriedkov).tá sa venuje právnym otázkam VS) – cieľom oboch je zabezpečovať racionalizáciu VS.skúmanie problematiky efektívnosti VS je doménou špeciálnej vednej disciplíny – správnej vedy – jej úlohou je zabezpečovať racionálnu organizáciu správneho aparátu pri najúčinnejších prostriedkoch. .vychádza sa z toho. zameranú na reguláciu fungovania celkov (teórie riadenia a organizácie) → SV predstavuje aplikáciu teórie riadenia a organizácie na prácu VS pri príprave.

cieľ konania nie je stanovený správnym orgánom. . pracovných podmienok a prostredia na styk s občanmi f) optimalizácia úhrnu prostriedkov vynakladaných na VS (najmä v personálnej oblasti). návodov a odporúčaní pre správnu právnu prax. . pričom dôvody na jej vyčlenenie vyplývajú zo špecifík riadiacej a správnej činnosti. činnosťami a podmienkami činnosti.) skvalitnenie tohto prvku. . ktoré nadväzuje na funkčné skúmanie. ako veda skúmajúca správnu prax pomocou týchto metód poznáva. 2. posudzuje a vyhodnocuje organizáciu a činnosť správnej praxe a vytvará relatívne stabilný systém modelov. navrhuje a odporúča racionálne a funkčné usporiadanie organizačnej štruktúry VS. ktorá vychádza z analýzy súčasného stavu a opiera sa o trvalú a systematickú prácu .SV má syntetický charakter – vzniká vyčlenením zo všeobecnej organizácie práce.úzky vzťah sa prejavuje najmä pri skúmaní efektívnosti právnych noriem. Vzťahy správnej vedy a správneho práva . pozornosť na špecifiká obsahu správnej činnosti b) systémové skúmanie aparátu VS. .) zvýšenie výkonnosti pracovníkov správnych orgánov a zlepšenie ich pracovných podmienok.SV využíva všeobecné metódy (systémové a porovnávacie).) zníženie súhrnu prostriedkov na vykonanie práce. jej orgánov. .. ako aj špecifické metódy (induktívne.súčasťou metódy SV musí byť: a) funkčný prístup k správe – odhalenie takých funkcií.racionalizačné úsilie môže mať rôzne ciele → 1. .rešpektovanie rozhodnutí správnych orgánov môže byť zabezpečené len donútením štátnou mocou. špecifikuje zákonitosti vzájomných vzťahov. vymedzuje pravidlá rozhodovacích procesov vo VS a poskytuje návody na komplexnú racionalizáciu. analytické.hlavnou úlohou racionalizácie VS je: a) jednoduchá a účelná výstavba VS ako celku. ktoré sú v danom období pre štát nevyhnutné a ich prostredníctvom treba realizovať VS. zahŕňajúca organizačnú štruktúru a náplň činnosti b) postupné zjednodušovanie organizačnej členitosti c) využitie optimálneho systému informácií na lepšie rozhodovanie d) zjednodušovanie predpisov e) zvyšovanie výkonnosti pracovníkov VS zlepšovaním ich kvalifikačnej štruktúry.prostredníctvom metódy skúmania možno spájať poznatky rôznych vied – jej špecifiká sú podmienené osobitnou povahou VS. hľadať optimálny variant rozdelenia týchto funkcií medzi orgány rovnakej úrovne. Metódy správnej vedy (SV) .všetky tieto prístupy sú navzájom prepojené a podmienené. jej špecifikum je dané jej zameraním.správna veda. 3. . experimentálne a sociologické). . ktorý označuje VS za istú službu. ale je determinovaný nadriadenými orgánmi a administratívno-právnymi normami.racionalizácia – kvázi určitá metóda na dosiahnutie efektívnosti VS.veda správneho práva využíva poznatky SV a SP vytvára ochranu pred neadekvátnou formalizáciou a judicializáciou. c) historický prístup d) využitie konkrétnych sociologických výskumov pre štúdium aparátu (overovanie jeho účinnosti) .ide o čiastkové metódy skúmania. . metóda práce a riadenia.

. efektívnosť pr. deliktuálnu spôsobilosť (právna zodpovednosť za protiprávne konanie) a procesnú spôsobilosť (sp. ktorá vzniká dosiahnutím určitého veku (môže byť pri jednotlivých PÚ odlišný – ak nie je stanovený. . určitý vzťah [súlad] medzi výsledkom pôsobenia právnej normy a cieľom. 18 rokov) a rozumových schopností – rozpoznanie dôsledkov konania. . ktorý ňou zákonodarca sledoval) a prijatie žiaducich zmien.v odvetví SP pôsobí najväčší počet predpisov v oblasti reglementovania miestnej správy – ťažká orientácia a rozkolísaná terminológia.pri príprave právneho predpisu je potrebné: a) analyzovať vecné súvislosti. potrebnej na dosiahnutie cieľov. . . .tvorba cieľov a prostriedkov je založená na poznaní spoločenských potrieb a spôsobe ich uspokojovania. nie však z celospoločenského hľadiska. . . nevydanie OP).môže nastať situácia. na práva a povinnosti a na právne úkony.administratívnoprávne normy niekedy nedokážu dostatočne reflektovať prebiehajúce zmeny → potreba sledovania efektívnosti právnej normy (prepojenie teórie a praxe. b) riešiť otázky začlenenia novej právnej normy do právneho systému. ktorá obsahuje jeho sp.j. na právne úkony. zabránenie vzniku nekonzistentnosti. nie však vždy (pr. FO ako subjekty SP . . Fyzické a právnické osoby ako subjekty správneho práva . vlastná tvorba právnych textov.byť účastníkom konania a vystupovať v ňom). .subjektom SP je potenciálny/skutočný účastník právnych vzťahov.medzi subjekty SP patria orgány ŠS (PS vymedzená právomocou). ale v dôsledku iných faktorov = nemožno hovoriť o efektívnosti právnej normy. postavenia FO (občana) vo VS je právna subjektivita (PS).potreba zabezpečenia súladu s objektívnymi potrebami rozvoja spoločnosti: formálnou stránkou je reálne a možné plnenie a adekvátne právne vyjadrenie.orgán posudzuje otázku rozumových schopností občana samostatne.rozhodujúcim faktorom na určenie pr.rozvoj spoločnosti predpokladá skúmanie pôsobenia administratívnoprávnych noriem z pohľadu legislatívnej činnosti – efekt legislatívnych pravidiel sa odzrkadlí v realizácii práva. kedy je cieľ stanovený nesprávne = ak by bol dosiahnutý. nie však pôsobením právnej normy. tak sa ním chápe plnoletosť. .normy by bola len formálna.prioritou je súlad nášho právneho poriadku s právom EÚ. spôsobilosť na právne úkony (nadobúdať práva a povinnosti vlastnými úkonmi).relativizácia konkurujúcich si cieľov a ich dosiahnutie na prijateľnom stupni. . nie je viazaný rozhodnutím súdu.cieľ je určený správne.vzájomné vzťahy medzi vedou správneho práva a SV sa môžu prejavovať tak.SV konfrontuje právne normy s praxou a prispieva k skvalitneniu normotvorby. orgány územnej samosprávy (PS vymedzená právomocou). . t. spr. je aj dosiahnutý. 7. že: a) výsledky VSP ovplyvnia rozvoj poznatkov v systéme SV b) výsledky jednej alebo druhej dajú podnet na spoločné skúmanie hraničných problémov c) isté výsledky SV možno využívať na ďalšie zdôvodnenie poznatkov VSP v záujme ich realizácie d) realizované poznatky VSP môžu tvoriť základ širšieho skúmania istých problémov v SV. ktorý je spôsobilý byť nositeľom práv a povinností = musí mať PS → spôsobilosť mať práva a povinnosti ustanovené normami SP. FO (PS vzniká narodením a je predpokladom na spôsobilosť na PÚ) a PO (PS sa chápe ako celok. ústiace do vytýčenia cieľa – založenie normatívnej motivácie. .PS občana vzniká narodením a zaniká smrťou a je predpokladom na sp. PÚ v ich mene vykonávajú jednotlivé orgány)..

– okamihom účinnosti pr. atď.alebo organizácie. VZPP ministerstiev a ostatných ústredných orgánov ŠS. v ktorých sú obsiahnuté normy.zabezpečenie.rozlišujeme štátne organizácie (hospodárske. ale len deklaratórny) .). družstevné. orgány. ak tieto formy práva obsahujú normy SP. nariadenia vlády.traja občania.. . aké plní a ciele (práva a povinnosti nevyhnutné na ich zabezpečenie). sídlo. . nariadenie vlády. podobne ako obyčaj) a právne obyčaje.prameňom SP nie sú precedensy (no môžu mať význam pre rozhodovanie v podobnej veci.noriem obsiahnutých v ústave SR a z ďalších ÚZ a musia byť s nimi v súlade. príspevkové. združenie zaniká dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným alebo právoplatným rozhodnutím MV o jeho rozpustení (preskúmateľné NS). sloboda pohybu. . ktorá má sp. združenie vzniká registráciou → návrh na MV SR môžu podať min.neštátne dobrovoľné organizácie – na základe združovacieho práva (z.registra b) rozpočtové org. sú prameňmi SP (aj keby obsahovali len jednu normu SP – právny predpis môže byť prameňom aj viacerých právnych odvetví).normy SP (listové tajomnstvo. rozpočtové. na právne úkony (obe vznikajú a zanikajú súčasne).druhy prameňov SP – ústavný zákon. MV SR vykoná registráciu do 10 dní od začatia konania a do 7 dní od registrácie oznámi vznik združenia ŠÚ SR → ak MV odmietne vykonať registráciu. vydávanými nadriadenými orgánmi VS.. ktorým boli zriadené c) družstevné org. .) a osobitná skupina noriem. vydávané orgánmi VS.) a neštátne (súkromné. v znení neskorších predpisov). na práva a povinnosti vo VS a sp. má vymedzenú PS s ohľadom na úlohy. tvoria normatívne právne akty vydávané NR SR (najvyšší orgán).) = líšia sa v spôsobe nadobúdania PS: a) štátne hospodárske org. d) odvodené normatívne správne akty. . – zápisom do Obch. spôsob ich ustanovenia a zásady hospodárenia) → ak je všetko v poriadku. 8. iné VZPP). vydávané orgánmi VS. pričom aspoň jeden musí mať viac ako 18 rokov a musí obsahovať predpísané náležitosti (názov združenia. zdravotnú starostlivosť. alebo vydá rozhodnutie o registrácii. pôsobnosti a právomoci správnych orgánov musí byť obsiahnutá v zákone. b) základná úprava administratívnoprávneho postavenia občanov.. ktorý buď potvrdí rozhodnutie ministerstva. odvodenú od vzniku a zániku organizácie.č. VZPP miestnych orgánov ŠS. ktorá upravuje špeciálne práva a povinnosti cudzincov (právo na soc.aktu. žiadatelia sa môžu obrátiť na NS SR. spoločenské. c) právny základ na odvodené normatívne správny akty.83/1990 Zb. zákon. Pramene správneho práva . kedy sa väčšina delegátov dohodla na jej založení (aj zápis do OR. – okamihom. musia byť v súlade s obdobnými normatívnymi správnymi aktmi.v teórii práva sa rozlišujú formálne a materiálne pramene práva: formálnymi prameňmi SP sú štátom stanovené formy práva.základné charakteristiky prameňov SP: a) všetky druhy prameňov SP sa odvodzujú z pr.subjektom SP je organizácia. ktoré majú povahu administratívnoprávnej regulácie (v SR sú to normatívne právne akty vydané príslušnými štátnymi orgánmi v stanovenej forme – zákon. ktoré združujú občanov a materiáln/finančné prostriedky na realizovanie hmotných a kultúrnych potrieb občanov. ale aj cudzinci – platia tu všeobecné pr. sloboda pobytu. PO ako subjekty SP .. VZPP obcí a VÚC .subjektom SP nie sú len občania.

MZ sú prameňom SP. ktorá je prezentovaná NR SR. sekundárne právo a judikatúra ESD.ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS môžu vydávať VZPP len na základe ústavy SR a ÚZ a zákonov. FO a PO.moci. . do popredia sa dostáva organizátorský charakter ŠS (riadiaca.pilier – ST. odporúčania a stanoviská – nie sú priamo právne záväzné). HMÚ). jej uplatnenie upravujú právne normy: donútenie môže uplatniť len kompetentný orgán ŠS. orgány ŠS plnia prevažnú časť úloh zabezpečovanú štátnymi orgánmi. . . inštrukcie) – nie sú prameňom práva!!!! (záväzné len pre podriadené orgány. uskutočňovať iné opatrenia a používať donútenia. samostatný druh činnosti štátu. . túto činnosť uskutočňujú predovšetkým orgány ŠS. ale v rámci zákonného splnomocnenia aj štátne a iné orgány a organizácie. 9. Štátna správa ako samostatný druh činnosti . . . vyžaduje transpozíciu a implementáciu.jedna z foriem uskutočňovania štátnej moci. len na základe zákona NR SR možno zriaďovať ministerstvá a ostatné ÚOŠS a ustanovovať pôsobnosť a právomoc správnych orgánov. . nie prostriedkoch na jeho dosiahnutie. ktorý určuje jej zameranie a stanovuje aj hlavné – najmä právne prostriedky).samostatný druh organizujúcej činnosti štátu. ani vypĺňať jeho medzery). táto metóda nie je jedinou. smernice. ktorých prostredníctvom sa realizujú základné otázky štátnej správy (hospodársky. ako aj práva a povinnosti FO v oblasti VS = preto sú len zákony zákl. koordinačná a kontrolná činnosť). jadro VS.ŠS je činnosť podzákonná (vykonávaná na základe zákona. ak obsahujú jeho normy. nariaďovacia činnosť – vo vzťahu k FO a PO vyjadrujú určitú metódu – správne orgány sú oprávnené vydávať normatívne a individuálne správne akty.je to činnosť. jeho prameňmi sú zakladajúce zmluvy (primárne právo). formy a spôsoby uskutočňovania tejto činnosti reguluje právo a v jeho medziach sa realizuje jej iniciatívny prvok. PO a pracovníkov). zmluvy a akty. orgán územnej samosprávy všeobecne záväzné nariadenia. pre SP: význam má najmä sekundárne právo (nariadenia – priamo aplikovateľné pre FO a PO bez potreby transformácie. .najpočetnejšími prameňmi SP sú VZPP ministerstiev a ostatných ÚOŠS – označované ako „vyhlášky“ → všeobecne záväzné normatívne správne akty odvodenej povahy. že tieto normatívne akty obsahujú normy SP). ak nedochádza k dobrovoľnému plneniu právnych povinností. spočíva v bezprostrednom vykonávaní zákonov a ostatných pr. ktoré ich menia a dopĺňajú.jedna zo základných zložiek VS a základný pojem správneho práva. vydávané na základe výslovného splnomocnenia v zákone a v jeho medziach (nemôžu rozširovať oblasť právnej regulácie nad rámec zákona. determinovaný aj internými normatívnymi aktmi nadriadených orgánov. . metódy. uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej moci. za ktorou stojí donucovacia moc štátu – prichádza na rad. ktorým je adresované – ČŠ. pričom ciele.právo a pramene práva EÚ – najmä právo komunitárne (I. ak sú na to splnomocnené zákonom. ktorý má výkonný a nariaďovací charakter. ktorý vychádza z podstaty ŠS ako súčasti riadenia spoločnosti a skúma ju ako osobitný druh štátnej činnosti. . . rozkazy.a medzinárodné zmluvy (všeobecnou podmienkou je. ktorému sú určené vo výsledku. príkazy. sociálny a kultúrny rozvoj). . rozhodnutia – záväzné pre subjekty.miestne orgány ŠS vydávajú vyhlášky. smernice – záväzné pre ČŠ. musí byť primerané vymáhanej .predovšetkým činnosť výkonná a nariaďovacia: výkonná činnosť – vyjadruje vzťah ŠS k zastupiteľskej sústave.prameňmi SP.najrozsiahlejší druh štátnej činnosti – jej výkonom sa zabezpečuje realizácia všetkých (vonkajších a vnútorných) funkcií štátu.vnútorné normatívne akty ministerstiev a ÚOŠS (pokyny.aktov št.

orgány.štátne orgány sú nositeľmi zákonodarnej.v užšom zmysle sú to štátne orgány. 10. usmerňovanie procesov. prokuratúry.tvorí relatívne samostatnú organizačnú jednotku. kde nadriadený orgán má priamo vply na podriadené správne orgány (interné normatívne inštrukcie atď. vykonávajúca konkrétnu funkciu štátu . osobitný druh riadenia uskutočňovaného štátom. Základné črty orgánu ŠS: z pohľadu postavenia ide o štátny orgán. Vonkajšia činnosť → realizácia vlastného poslania ŠS.vykonáva ju osobitná skupina orgánov štátu – orgány štátnej správy → orgán štátu. . ktorú vykonáva. . ktoré popri prevažnej činnosti vykonávajú na základe zákonného splnomocnenia aj činnosť. . ktorá má charakter ŠS (starosta obce. ale aj ostatné orgány.v rámci ŠS sa realizujú spoločenské záujmy (celospoločenské záujmy a právom chránené záujmy FO a PO v oblasti štátnej správy).ŠS je verejná správa uskutočňovaná štátom. ktorý ho vydal. .činnosťou orgánov ŠS a plnením jej úloh dochádza k realizácii vzťahov ŠS – ide o činnosť zameranú do vnútra organizácie ŠS (vnútorná činnosť) a o vonkajšiu činnosť ŠS: Vnútorná činnosť → vnútorno-organizačná záležitosť. . realizovaných v oblasti odlišnej od ŠS. . uskutočňuje úlohy a funkcie štátu nariaďovacou a výkonnou činnosťou štátu a je zriaďovaný zákonom alebo iným právnym aktom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou. má všetky znaky štátneho orgánu.orgány ŠS možno klasifikovať na základe rôznych kritérií: a) právny základ vzniku orgánu. . .. orgán štátnej správy.ide o osobitný druh štátneho orgánu – odlišuje sa činnosťou. dekan fakulty). ktoré disponujú správnoprávnou aktivitou.je to činnosť. c) územný rozsah jeho pôsobnosti d) zloženie orgánov e) spôsob rozhodovania vo veciach svojej pôsobnosti. ale aj pri aktivite. ktorá uskutočňuje presne vymedzenú časť regulatívno – mocenskej . Vymedzte pojem štátny orgán. ktoré právne predpisy výslovne označujú ako orgány ŠS. výkonnej a súdnej moci.vznik a existencia vyplýva priamo z ústavy/ÚZ a zákonov NR SR. ktorá nemá štátnomocenský charakter.). správny orgán a sústava orgánov štátnej správy Štátny orgán: zložka štátneho aparátu. ktorú možno determinovať inštrukciami nadriadených orgánov ŠS – uskutočňujú ju hierarchicky usporiadané orgány. . .povinnosti a nemožno ho realizovať ľubovoľnými formami a prostriedkami (tie stanovujú platné právne normy). základným poslaním orgánov ŠS je zabezpečiť žiaduce a reálne fungovanie týchto orgánov. b) vecný rozsah jeho pôsobnosti – orgány so všeobecnou a osobitnou pôsobnosťou (tie sa delia na orgány s funkčnou a odvetvovou pôsobnosťou). zastupiteľských orgánov. oddelenú od iných v štátnom aparáte (od súdov. . štátnu moc vykonávajú v takom rozsahu a takým spôsobom. adresátmi sú FO a PO. je vybavený pôsobnosťou a právomocou a má možnosť použiť prostriedky štátneho donútenia.správne orgány – orgán ŠS pri štátnosprávnej aktivite orgánov ŠS. ktorý vystupuje v jeho mene (za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ŠS nezodpovedá orgán. je to elementárna súčasť systému orgánov štátu. ale štát).v širšom zmysle sú to nielen orgány ŠS.). aký stanovuje ústava a zákony.

ústavodarný a zákonodarný orgán 2. so všeobecnou osobnou kompetenciou s osobitnou osobnou kompetenciou 4. vyhlášky a pod. rozsudok o rozvode manželstva a pod.činnosti štátu voči spoločnosti. t. právomoc. na ktorom príslušný orgán realizuje svoju právomoc.štátny orgán má právo vydať právny akt. na ktoré sa právomoc tohto orgánu vzťahuje) sa štátne orgány delia na: 1. ktorý stanovuje ústava a zákon. vecí. 5. územná (priestorová) p. súdne . orgány zákonodarnej. iné majú právomoc vydávať individuálne právne akty. vládne nariadenia. časová (temporálna) p. – vymedzuje druhy činností štátneho orgánu. funkčná p.právomoc majú len štátne orgány. orgány výkonnej štátnej moci 3.základným znakom štátneho orgánu je právomoc. orgány vyššej inštancie orgány nižšej inštancie Z hľadiska zloženia (početnosti) sa štátne orgány delia na: . orgány so všeobecnou vecnou kompetenciou orgány s osobitnou vecnou kompetenciou 5.základné kritérium klasifikácie kompetencia (pôsobnosť) zloženie spôsob ustanovovania osôb do funkcií vzájomné vzťahy Z hľadiska právomoci sa štátne orgány delia na: 1. . t. rozhodnutia v konkrétnych veciach (rozhodnutie o vzatí do väzby. – vymedzuje obdobie výkonu právomoci príslušného orgánu. 4. –určuje územie. – vyjadruje okruh subjektov. j. j. vecná p. resp. Štátne orgány môžme rozdeliť podľa rôznych kritérií: 1. 3. t.). na ktoré sa vzťahuje právomoc príslušného štátneho orgánu. oprávnenie vydávať právne záväzné štátnomocenské akty. j. ktorými tento orgán reguluje spoločenské vzťahy. orgány s časovo neobmedzenou kompetenciou orgány s časovo obmedzenou kompetenciou 3.niektoré štátne orgány majú právomoc vydávať normatívne právne akty. všeobecne záväzné právne predpisy (zákony. v ktorých sa uplatňuje jeho právomoc. . schopnosť. . územia.). výkonnej a súdnej moci. osobná (personálna) p. ale je povinný vydať ho takým spôsobom. času. t. – vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi štátnymi orgánmi pri vybavovaní tej istej veci po sebe. 2. ústredné miestne 2. Z hľadiska kompetencií (vymedzenia okruhu subjektov. j.

Je pre ňu charakteristický princíp odvolateľnosti príslušného tátneho funkcionára).štátna moc je najvýznamnejšia forma verejnej moci. ktoré sú charakteristické len pre orgány štátnej správy. že záväzné pokyny kontrolujúceho štátneho orgánu smerujú len na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov 4. Orgán štátnej správy: používa sa v dvojakom význame : v užšom zmysle slova pre tie štátne orgány. rozdiel medzi kontrolnými orgánmi a orgánmi nadriadenými je v tom. parlament. vyššej a nižšej inštancie vzťahy orgánov vyššej a nižšej inštancie bezprostredne súvisia s delením orgánov podľa ich funkčnej kompetencie . ktorý zaisťuje všeobecnú záväznosť ústavy. ktorý vystupuje v mene štátu. vymenované 3.je jedným z orgánov štátu. ktoré právne predpisy označujú ako orgány ŠS. kontrolné a kontrolované vzťahy kontrolných a kontrolovaných štátnych orgánov úzko súvisia s delením štátnych orgánov na nadriadené podriadené. pretože aj kontrolné orgány môžu vydávať kontrolovaným orgánom záväzné pokyny. . v širšom zmysle je pojem orgán ŠS totožný s pojmom správny orgán. ktoré obsahujú právne normy a sankcionuje ich plnenie. zriaďovaný zákonom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou. Záväzné pokyny sú obsiahnuté v normatívnych právnych aktoch. dedičné Z hľadiska vzájomných vzťahov sa štátne orgány delia na : 1.1. navzájom si zodpovedné a nezodpovedné ústavno – politická zodpovednosť (vzťahuje sa na celkovú činnosť tátneho orgánu. volené 2. orgány štátnej správy predstavujú najzložitejší subsystém orgánov verejnej správy . uskutočňuje úlohy a funkcie štátu. zákonov a ostatných aktov. súd. . NKÚ) a jednak špecifickými črtami. kolegiátne Z hľadiska ustanovovania osôb do funkcií sa štátne orgány delia na : 1.ide o hierarchický systém založený na vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.poslaním orgánov štátnej správy je uskutočňovať štátnu správu ako výkonnú a nariaďovaciu činnosť. nadriadené a podriadené nadriadenosť jedného štátneho orgánu nad druhým oprávňuje nadriadený orgán vydávať podriadeným orgánom záväzné pokyny. prokuratúra. v organizačných pokynoch nadriadeného orgánu i v individuálnych príkazoch 3. . čomu korešponduje povinnosť podriadeného orgánu tieto pokyny rešpektovať.je to orgán štátu. právna zodpovednosť (zodpovednosť za porušnie práva) 2. ktoré sú spoločné pre všetky štátne orgány (napr. sú charakterizované všeobecnými črtami. . monokratické 2. nevyhnutným prostriedkom štátnej moci je donucovací štátny aparát.

ich pôsobnosť a právomoc je ustanovená zákonom . ktorý štátnu správu vykonáva. vybavená príslušnou právomocou a pôsobnosťou. orgán územnej samosprávy. Špecifické znaky orgánov štátnej správy: . 71/1967 Zb.ak obci alebo VÚC zveril zákon vykonávať určitú časť štátnej správy.stojí za nimi donucovacia moc štátu.územný . .majú výkonný a nariaďovací charakter .hoci vykonávateľ štátnej správy v niektorých prípadoch nie je právnickou osobou.ich organizačná štruktúra je regulovaná právom . .spôsob akým rozhoduje vo veciach svojej pôsobnosti .Všeobecné znaky orgánov štátnej správy: . štátna správa môže byť vykonávaná buď priamo alebo nepriamo: . ústavnými zákonmi a zákonmi .právny základ vzniku orgánu ." .hovoríme o štátnej správe v statickom (organizačnom) zmysle. orgány štátnej správy uskutočňujú svoje úlohy a funkcie štátu metódami a prostriedkami štátnej správy. ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach.ich činnosť možno v rámci práva určovať aj vnútornými predpismi a individuálnymi pokynmi nadriadených orgánov Rozlišujú sa podľa viacerých kritérií: . organizátorskou a kontrolnou činnosťou.z hľadiska subjektu.vecný rozsah jeho pôsobnosti . alebo predseda VUC nepriamymi vykonávateľmi štátnej správy – správnymi orgánmi.môžu na náklade zákonného splnomocnenia vydávať všeobecne záväzné právne predpisy . predovšetkým svojou riadiacou. spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony vzniká okamihom jeho konštituovania. na Slovensku je správny orgán definovaný v § 1 zákona č. ktorá je vyjadrená jeho pôsobnosťou a právomocou. administratívnoprávnu subjektivitu treba pojmovo odlišovať od právnej subjektivity orgánu štátnej správy v oblasti súkromnoprávnych vzťahov.na rozdiel od ostatných štátnych orgánov.rezortné ministerstvá a ústredné orgány ŠS. fyzická osoba alebo právnická osoba. sú starosta obce (primátor mesta). o správnom konaní ako "štátny orgán.pomerne samostatná.sú oddelené od iných organizačných jednotiek v štátnom aparáte . .ich konštituovanie je uskutočňované ústavou.vykonávajú svoju činnosť v mene štátu – ŠS. . Sústava orgánov ŠS: .j.zloženie orgánov . Správny orgán: . orgán záujmovej samosprávy. uskutočňujú úlohy a funkcie štátu metódami a prostriedkami ŠS . je vždy nositeľom administratívnoprávnej subjektivity. týmto okamihom vzniká i administratívno-právna subjektivita tohto orgánu.subjektivita orgánu štátnej správy. právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. organizačne vyčlenená zložka správnej organizácie verejnej správy. t.sú vybavené právomocou a pôsobnosťou .

preto ich zákon o obecnom zriadení a zákon o samospráve VÚC (samosprávnych krajoch) označuje ako správny orgán. . treba zároveň povedať.vláda (všeobecná pôsobnosť) .obec a vyšší územný celok sa stávajú pri výkone delegovanej štátnej správy správnym celkom. .nie všetci priami vykonávatelia ŠS sú súčasťou organizačného systému štátnej správy. Územná samospráva v organizačnom a funkčnom ponímaní .A) priamu (bezprostrednú) štátnu správu. majú len postavenie orgánov štátnej správy pri výkone štátnej správy. uvedení funkcionári územnej samosprávy vykonávajú delegovanú štátnu správu formou individuálnej rozhodovacej činnosti (predovšetkým v správnom konaní). . . T. ktoré sa odlišujú od celospoločenských potrieb. výkon štátnej správy prenesenej na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda a podrobnosti ustanovujú zákony.obce. .verejné ozbrojené zbory alebo iné verejné zbory..nepriamymi vykonávateľmi štátnej správy sú: .ostatné (iné) ústredné orgány štátnej správy – Protimonopolný úrad SR. .vyššie územné celky. . ak jej zákon zveril časť výkonu štátnej správy). sú to iné subjekty než štát. a predseda VÚC. .títo priami vykonávatelia štátnej správy nie sú orgánmi štátnej správy. je politickým orgánom a štátnu správu vykonáva prostredníctvom ministerstiev. odvetvové). .j. ktorej subjektom je štát ako originálny nositeľ štátnej správy.deleguje sa na ne zákonom vo vymedzenom rozsahu časť štátnej správy. prípadne sama fyzická osoba.možnosť preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy na obec a vyšší územný celok ustanovuje priamo ústava (čl. ktoré je vytvorené na územnom základe. na záujmovom princípe – profesijné komory). nepatria sem napríklad Rada pre vysielanie a retransmisiu (tzv. že v zmysle ústavy je vrcholným orgánom výkonnej moci. 75). . ide o uspokojovanie potrieb miestneho spoločenstva. . ak je subjektom tejto pôsobnosti obec. 11.ministerstvá (funkčné. Štatistický úrad SR. ktorý zároveň ustanovuje ich kompetencie vo veciach štátnej správy. -priamymi vykonávateľmi štátnej správy sú: . vykonáva štát prostredníctvom svojich (štátnych) orgánov. prevažne orgánmi štátnej správy.charakteristickými znakmi ÚS sú :  predstavuje uspokojovanie potrieb určitého spoločenstva fyzických osôb.či je vláda orgánom ŠS je sporné. regionálne) orgány štátnej správy. teda môže byť spravované samostatne.orgány s celoštátnou pôsobnosťou – regulačné a dozorové orgány. . Ich predmet činnosti vymedzuje zákon. ale keďže niektorí autori ju uvádzajú ako orgán štátnej správy. ktorej subjektami sú na základe zákonnej delegácie subjekty odlišné od štátu (verejnoprávne korporácie založené na územnom princípe – obce.organizačne štátnu správu vykonáva starosta obce (primátor mesta). samosprávne kraje. .vykonávajú ju vlastnými orgánmi ako prenesený výkon štátnej správy (napríklad starosta obce) alebo ako zákonom zverený výkon štátnej správy (napríklad orgán právnickej osoby verejného či súkromného práva. paralelnú) štátnu správu. B) nepriamu (sprostredkovanú. ak je subjektom VÚC. náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát. .miestne (územné. dekoncentrované orgány štátnej správy a inšpekčné orgány. licenčná rada) ani verejné ozbrojené zbory či iné verejné zbory .

hlasovaním obyvateľov obce a ver. .obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou obce a majetku obce. na základe vlastnej vôle a pritom rešpektovať iba zákony. združuje občanov.dohoda o zlúčení obcí obsahuje: a) názvy obcí. .územnú samosprávu možno definovať ako organizačnú formu verejnej správy. . v rámci ktorej miestne spoločenstvo ako PO zabezpečuje riešenie vlastných úloh odlišných od štátu ale pod dozorom štátu. iné stále alebo dočasné výkonné a kontrolné orgány). a to vo vlastnom mene.súčasťou návrhu na zlúčenie obcí je dohoda o zlúčení obcí a údaje o výsledkoch hlasovania obyvateľov. ak tieto úkony nie sú PP zverené inej PO alebo FO. v ktorého obvode sa obec nachádza. Samospráva sa na jednej strane približuje súkromnej správe tým že ide o správu vlastných záležitostí.samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce prostredníctvom orgánov obce. obecná polícia. na vlastnú zodpovednosť. ku ktorému sa majú zlúčiť c) názov novej obce a sídlo jej orgánov d) označenie katastrálnych území novej obce e) určenie majetku a finančných prostriedkov novej obce f) zoznam VZN vydaných zlučovanými obcami g) podpisy starostov s uvedením ich mena.podstatou samosprávy je teda samosprávne rozhodovať o vlastných otázkach a záležitostiach podľa vlastných potrieb. ide o miestne spoločenstvo.obyvateľ obce sa zúčastňuje na samospráve obce: a) aktívne a pasívne volebné právo do orgánov samosprávy obce b) hlasovanie v miestnom referende c) účasť na zasadnutiach OZ a verejných zhromaždeniach obyvateľov obce d) používanie obecných zariadení a majetku obce e) podávanie podnetov a sťažností orgánom obce f) žiadať pomoc v čase núdze. komisie. priezviska a funkcie. . . . viazaná len zákonmi. ktorí majú na jej území trvalý pobyt a je PO.zhromaždení. je teda verejnou správou zameranou na vlastné záležitosti. obecný požiarny zbor. resp. rozdelením obec zaniká a vznikajú nové obce – všetko len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí. .základom územnej samosprávy je obec. na druhej strane približuje sa ŠS tým. . ktoré má zákonom / Ústavou priznané postavenie PO odlišnej od štátu. že ide o vlastné záležitosti verejnoprávneho charakteru. .základnými orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo (A) a starosta obce (B).obec zriaďuje. ktoré ju uzatvárajú b) dátum.zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec. vykonávacími predpismi. z čoho potom vyplýva : majetková + finančná samostatnosť miestneho spoločenstva samostatnosť + nezávislosť miestneho spoločenstva od štátnej správy pri voľbe svojich orgánov . . ktorá tvorí samostatný samosprávny celok. A → OZ zriaďuje podľa potreby/na základe zákona svoje orgány (obecná rada. . zrušuje. rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením so súhlasom obce a na základe stanoviska KÚ.

pozbavením spôsobilosti na PÚ alebo jej obmedzením. správny orgán v administratívnoprávnych vzťahoch. . na prijatie nariadenia súhlas 3/5 väčšiny prítomných. možno určiť skorší začiatok v prípade živelnej pohromy.OZ sa schádza podľa potreby. že odporuje zákonu alebo je pre obec nevýhodné tým.OZ vyhlási hlasovanie obyteľov obce. následky protiprávneho konania). zriaďuje a kontroluje obecné podniky a rozpočtové a príspevkové organizácie e) uznáša sa na nariadeniach . kedy sa starosta dozvedel o tom. jeho nesúhlas môžu poslanci OZ prelomiť hlasovaním nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. odo dňa.OZ rokuje v zbore – je spôsobilé rokovať a uznášať sa pri prítomnosti nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. ktorý tak urobí aj na žiadosť 1/3 poslancov OZ. . najmenej však raz za dva mesiace – zvoláva ho a vedie starosta. spôsob. . kto sa dopustil takéhoto priestupku. na prijatie uznesenia OZ je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných. . .má sankčnú právomoc – môže uložiť FO alebo PO oprávnenej na podnikanie pokutu vo výške 200 000 Sk. odkladá veci mimo vyhradený priestor c) nesplní bez vážneho dôvodu v určenej lehote povinnosť uloženú starostom poskytnúť osobnú alebo vecnú pomoc počas a pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti. ak ide o: a) zlúčenie obcím rozdelenie a zrušenie obce a zmenu názvu. ak v ňom nie je stanovený neskorší začiatok účinnosti. ak obyvatelia v referende odsúhlasili jeho odvolanie (o . výkon potvrdeného uznesenia už starosta pozastaviť nemôže. právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo po odsúdení na výkon trestu odňatia slobody nepodmienečne.výsledky hlasovania sú platné pri polovičnej účasti oprávnených voličov a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov hlasovania.. ak tak neurobia do dvoch mesiacov od jeho schválenia. pričom vyhlásenie sa vykoná vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní (účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia.pokutu možno uložiť do roka.starosta – predstaviteľ obce a najvyšší výkonný orgán obce.štatutárny orgán obce v majetkovoprávnych a pracovnoprávnych vzťahoch. zložený z poslancov. .mandát starostu zaniká: odmietnutím sľubu. alebo zložením sľubu s výhradou. c) petíciu obyvateľov obce v počte 30% oprávnených voličov. že ho nepodpíše v stanovenej lehote. čím ruší vzhľad obce. b) odvolanie starostu. zabránenia škodám na majetku a odstraňovania následkov pohromy). OZ vyhlási výsledky do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli. . vzdaním sa mandátu. ak: a) poruší nariadenie b) neudržuje čistotu a poriadok. uznesenie stráca platnosť. . . čas.OZ rozhoduje o základných otázkach života obce: a) určuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce b) schvaľuje rozpočet obce c) určuje organizáciu obecného úradu a poriadok odmeňovania pracovníkov obce d) zakladá.na plnenie úloh samosprávy obce/ak to ustanovuje zákon obec vydáva pre územie obce všeobecne záväzné nariadenie → musí sa vyhlásiť. ak sa domnieva. zvolených obyvateľmi obce v priamych voľbách – ich počet určí OZ na celé volebné obdobie pred konaním volieb podľa počtu obyvateľov. všeobecného ohrozenia.má sistačnú právomoc – môže pozastaviť výkon uznesenia OZ. znečistí verejné priestranstvo. uplynutím funkčného obdobia.je to zastupiteľský zbor obce. . . najneskôr však do troch rokov od porušenia nariadenia alebo nesplnenia povinnosti (prihliada sa na závažnosť.

uznesenia OZ + rozhodnutia starostu. o výkone práce vo verejnom záujme). alebo ak dochádza k hrubému porušovaniu ústavy/ÚZ/VZPP a zanedbávaniu povinností zo strany starostu. hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií obce. prednášateľskú. . Kontrolnú činnosť vykonáva nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti/ podľa z.hlavný kontrolór . nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť. prekladateľskú. zvolených OZ. e) spolupracuje s príslušnými ŠO vo veciach kontroly hospodárenia s prostriedkami pridelenými obci zo ŠR. fondy. predovšetkým: a) zabezpečuje písomnú agendu všetkých orgánov obce b)je podateľnou písomností obce.HK predovšetkým: a) vykonáva kontrolu všetkých príjmov a výdavkou rozpočtu obce a hospodárenia s majetkom obce. poradné a kontrolné orgány.OR najmä: a) rozpracúva a zabezpečuje plnenie úloh vyplývajúcich z uznesení OZ a organizuje prípravu podkladov na jeho rokovanie b) zaoberá sa bežnými vecami (majetok obce. d) min. publicistickú. zrušením obce. ktorých volí OZ na celé funkčné obdobie a môže ich aj kedykoľvek odvolať.OZ volí a odvoláva hlavného kontrolóra „na 6 ročné FO“. c) predkladá výsledky kontroly OZ. o o finančnej kontrole a vnútornom audite/ . . týkajúce sa života obce a podáva stanoviská OZ/starostovi e) organizuje a zjednocuje činnosť komisií OZ f) plní ďalšie úlohy podľa rozhodnutia OZ . O samospráve vyšších územných celkov. smrťou.OZ môže zriadiť ako svoj poriadkový útvar obecnú políciu. sú zložené z poslancov OZ a z obyvateľov obce. ak jeho neprítomnosť alebo nespôsobilosť na výkon funkcie trvá viac ako 6 mesiacov).raz ročne predkladá OZ správu o výsledkoch svojej kontrolnej činnosti. b) vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu a záverečnému účtu obce pred ich schválením v OZ. lektorskú. zmenou trvalého pobytu mimo územia obce/mestskej časti. . zabezpečuje organizačné a administratívne veci OZ a starostu. literárnu. pedagogickú.komisie – zriaďuje ich OZ ako svoje dočasné inciatívne. rozpočet. . . toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú. ktorej zriadenie + právne postavenie + úlohy upravuje osobitný zákon. c) zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie OZ + obecnej rady + komisií d)vypracúva písomné vyhotovenia všetkých rozhodnutí starostu vydaných v správnom konaní. umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku. tvoria ju poslanci OZ. ako aj orgánov zriadených OZ. ktorý je zamestnancom obce / podľa z.obecný úrad – výkonný orgán OZ a starostu.z. miestne dane a poplatky) a podáva o nich návrhy starostovi/OZ c) pripravuje zasadnutia OZ d) rieši veci. . Vyšší územný celok (samosprávny kraj) Základnú právnu úpravu samosprávnych krajov tvorí spolu s Ústavou SR zákon č.obecná rada – môže ju zriadiť OZ. spôsob volieb upravuje RP OZ.hlasovanie vo veci môže požiadať 30% oprávnených voličov. e) vykonáva nariadenia. 302/2001 Z.

účelne využíva miestne ľudské. ktoré môže používať pri výkone samosprávy. kultúry a stará sa o ochranu pamiatkového fondu. zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. a) až c) podieľať aj ten. Samosprávny kraj je právnickou osobou. Územný obvod samosprávneho kraja možno zmeniť len zákonom. vlajka a pečať. vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja. ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. podieľa sa na riešení problémov. e) obracať sa so svojimi podnetmi. výchovy a vzdelávania. zastupiteľstvo a orgány ním zriadené. rozvoj cestovného ruchu koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu a starostlivosť o deti a mládež. ktorá má trvalý pobyt v obci na jeho území. kto na území samosprávneho kraja a) má nehnuteľný majetok. vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi. Princíp územnej samosprávy na tejto nadobecnej úrovni sa teda uplatňuje rovnako ako na úrovni obecného zriadenia. prírodné a iné zdroje. príprava a schvaľovanie územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov. ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja. Obyvateľ samosprávneho kraja je osoba. Na výkone samosprávy sa môže s výnimkou oprávnení podľa odseku 2 písm. c) má ako cudzinec povolený dlhodobý pobyt Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. V súčasnosti je zriadených 8 VUC. b) voliť predsedu a byť volený za predsedu. prípadne znelka. . spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí. Územný obvod samosprávneho kraja je zhodný s územným obvodom kraja. Je oprávnený najmä a) voliť zastupiteľstvo a byť volený do zastupiteľstva. zriaďuje.VUC je samostatný územný a správny celok SR. Obyvateľ samosprávneho kraja sa zúčastňuje na jeho samospráve. Symboly samosprávneho kraja sú erb. ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja. c) hlasovať v referende samosprávneho kraja za podmienok ustanovených týmto zákonom d) zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva. Samosprávny kraj má svoje symboly. podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia. utvára podmienky na rozvoj zdravotníctva. Pritom najmä:              zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho. sťažnosťami a inými podaniami na predsedu. zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov. rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov. b) je prihlásený na prechodný pobyt. vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť zakladá.

so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Zastupiteľstvo určí počet poslancov na celé volebné obdobie v pomere 12 000 až 15 000 obyvateľov na jedného poslanca a určí volebné obvody podľa osobitného zákona. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. orgánmi. Vo veciach. združenia územných celkov alebo územných orgánov. Môže v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracovať s územnými a správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie. Samosprávnemu kraju možno vo veciach územnej samosprávy ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. vopred schválená územným celkom alebo orgánom iného štátu. s ústavnými zákonmi. Zastupiteľstvo je zbor zložený z poslancov VÚC zvolených v priamych voľbách. s nariadeniami vlády. Orgány samosprávneho kraja sú a) zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Samosprávny kraj pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje so štát. obcami a inými PO. v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy. ekonomického a kultúrneho rozvoja d) schvaľovať rozpočet + záverečný účet e) o vyhlásení referenda. b) predseda samosprávneho kraja Ostatné ako pri obecnom zriadení. medzinárodnými zmluvami. so zákonmi a s nariadeniami vlády. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach.  utvárať účinný systém kontroly. zriadiť funkciu hlavného kontrolóra samosprávneho kraja Samosprávny kraj môže uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Právotvorba Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. zakladať. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja. Spolupráca sa uskutočňuje len na základe dohody o spolupráci – musí byť uzavretá písomne. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. zrušovať a kontrolovať PO samosprávneho kraja g) voliť a odvolávať na návrh predsedu z poslancov zastupiteľstva podpredsedu VÚC h) zriaďovať komisie a iné orgány zastupiteľstva i) voliť na šesť rokov a odvolávať hlavného kontrolóra VÚC . so zákonmi. s ústavnými zákonmi. krajmi. medzinárodnými zmluvami. inými samospráv. najmä a) uznášať sa na nariadeniach. b) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom VÚC + majetkom prenechaným do užívania c) schvaľovať program sociálneho. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. f) zriaďovať. Má právo stať sa členom medzinár. Zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach VÚC .

j)zriaďovať úrad samosprávneho kraja p) schvaľovať rokovací poriadok zastupiteľstva. Zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace; jeho zasadnutie zvoláva a vedie predseda, urobí tak aj b´vetdy ak o zvolanie zasadnutia zastupiteľstva požiada aspoň 1/3 poslancov. Zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Je spôsobilé rokovať a uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Predsedu volia obyvatelia VÚC v priamych voľbách. - zastupuje VÚC navonok, - v majetkovoprávnych vzťahoch + pracovnoprávnych vzťahoch a v iných vzťahoch je štatutárnym orgánom - rozhoduje aj vo veciach, v ktorých zákon zveruje VÚC rozhodovanie o právach a povinnostiach PO + FO Ak sa predseda domnieva, že uznesenie zastupiteľstva je v rozpore so zákonom alebo že je pre samosprávny kraj nevýhodné, môže pozastaviť jeho výkon tým , že ho nepodpíše ustanovenej v lehote. - pozastavené U môže zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť výkon potvrdeného uznesenia nemôže predseda pozastaviť. Ak zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do 2 mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Funkcia predsedu je verejná funkcia a nevykonáva sa v pracovnom pomere. Doterajší pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah zostáva zachovaný. Mandát predsedu zaniká a) uplynutím volebného obdobia, b) odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou, c) vzdaním sa mandátu, d) právoplatným odsúdením za úmyselný Tˇ4 + ak ol odsúdený na nepodmienečný TOS e) pozbavením / obmedzením SnaPÚ f) skončením trvalého pobytu v obci na území VÚC g) vyhlásením výsledku referenda, ktorým sa rozhodlo o odvolaní predsedu, alebo h) smrťou. Predseda môže uložiť PO + FO oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja. - pri ukladaní pokút prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pokutu možno uložiť v 1 ročnej subjektívnej + 3 ročnej objektívne lehote.

12. Definujte obec, jej právne postavenie a originárnu pôsobnosť obce v zmysle zákona o obecnom zriadení č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších noviel - obec je samostatný územný samosprávny a správny celok SR; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami; - základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe MZ; - obec má právo združovať sa s inými obcami v záujme dosiahnutia spoločného prospechu (§1);

- obec má svoj názov (§1a - určuje ho vláda SR nariadením), vlastné symboly (§1b - erb, vlajka, pečať, znelka) a územie (§2 - jedno alebo viac katastrálnych území, ktoré sa môžu členiť na časti obce); - obyvateľom obce je osoba, ktorá má na jej území trvalý pobyt (§3); Samospráva obce: §4 - obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát, alebo iná FO alebo PO; - samosprávu obce vykonávajú jej obyvatelia orgánmi obce, hlasovaním obyvateľov obce a verejným zhromaždením obyvateľov obce; - obec pri výkone samosprávy najmä: a) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania; b) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce; c) rozhoduje vo veciach miestnych daní a poplatkov a vykonáva ich správu; d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vyjadruje sa k podnikateľskej alebo inej činnosti PO a FO a k umiestneniu prevádzky na území obce, k investičnej činnosti v obci; e) výstavba, správa a údržba miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamätihodností a pamiatkových území; f) zabezpečuje verejnoprospešné služby (komunálne), čistotu v obci, správu verejnej zelene a osvetlenia, zásobovanie vodou, nakladanie s odpadovými vodami a miestnu verejnú dopravu; g) zdravé podmienky pre život, ochrana ŽP, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a kultúra; h) plní úlohy v oblasti ochrany spotrebiteľa a zásobovania obce; i) schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a koncepciu rozvoja obce, rozvoja bývania; j) vykonáva vlastnú investičnú a podnikateľskú činnosť; k) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné PO a zariadenia; l) organizuje hlasovanie obyvateľov o dôležitých otázkach života a rozvoja obce; m) zabezpečuje verejný poriadok (nariadením môžu zakázať alebo obmedziť určité činnosti); n) zabezpečuje ochranu pamiatok a prírodných hodnôt; o) plní úlohy na úseku soc.pomoci; p) osvedčuje listiny a podpisy na listinách; r) vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku/jazyku NM; - ak zákon nestanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti ŠS, ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce; - obec spolupracuje s politickými stranami, hnutiami, občianskymi združeniami a inými PO a FO, pôsobiacimi v obci v záujme rozvoja obce. 13. Vzťah štátu a obce v zmysle zákona o obecnom zriadení plus príklady na delegovanú pôsobnosť na obec, t.j. prenesený výkon štátnej správy - §5 - na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy ŠS, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie; s prenesením úloh na obec štát poskytne obci potrebné finančné a iné materiálne prostriedky; - výkon ŠS prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje vláda; obec pri rozhodovaní o právach a povinnostiach FO a PO vo veciach preneseného výkonu ŠS koná podľa zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov; v ostatných prípadoch sa riadi aj uzneseniami vlády a internými normatívnymi aktmi ministerstiev a iných ústredných orgánov ŠS;

- ak obec dlhodobo (najmenej 6 mesiacov) nevykonáva svoju pôsobnosť pri prenesenom výkone ŠS a neurobila v tomto čase žiadne opatrenie na zabezpečenie jej výkonu, KÚ ju písomne vyzve na nápravu a určí jej lehotu; - ak obec v určenej lehote nezabezpečila nápravu, príslušný na konanie je orgán miestnej ŠS (podľa osobitného predpisu); - obec je povinná uhradiť orgánu miestnej ŠS finančné prostriedky za prenesený výkon ŠS, ktorý sa uskutočnil z dôvodu jej nečinnosti; - orgány ŠS prerokujú s obcami/ich združeniami opatrenia týkajúce sa obcí pred ich prijatím a s už prijatými ich oboznamujú; - obce podliehajú dozoru štátu (v rozsahu zákona); - v záujme plnenia úloh obec spolupracuje s orgánmi štátu; tie obciam poskytujú pomoc v odborných veciach a údaje z jednotlivých evidencií vedených orgánmi štátu a podieľajú sa na odbornej príprave zamestnancov obcí a poslancov ob.zastupiteľstiev; obce postujú orgánom štátu údaje potrebné pre jednotlivé evidencie, alebo pre úradné konania v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi; - obec poskytuje súčinnosť pri zabezpečovaní kancelárskych a iných nebytových priestorov pre štátny orgán, ktorý má na jej území sídlo alebo pracovisko; Pr.: - výstavba, správa a údržba miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamätihodností a pamiatkových území; - vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku/jazyku NM; - zdravé podmienky pre život, ochrana ŽP, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a kultúra; - schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a koncepciu rozvoja obce.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR
• štátna správa na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorú podľa § 2 zákona č. 534 /2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene niektorých zákonov vykonávajú obce a samosprávne kraje v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, a to: miestna štátna správa vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií, ktorú podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c citovaného zákona na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií;

pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie, ktorú podľa § 3a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.

štátna správa na úseku cestnej dopravy, ktorú podľa § 27 zákona č. 168/1996 Z. z. vykonávajú aj obce. Podľa § 30 citovaného zákona obec
− a) udeľuje a odníma dopravnú licenciu na autobusovú linku nepresahujúcu územie obce,

b) dáva v konaní o udeľovaní dopravnej licencie na vnútroštátnu a medzinárodnú autobusovú dopravu na dožiadanie správneho orgánu súhlas na zastavovanie v obci na zriadenej zastávke a určuje stanovištia vozidlám dopravcov mimo priestorov v obci, c) schvaľuje cestovný poriadok autobusovej linky nepresahujúcej územie obce,

8 písm. 1 zákona č.5). 14) sa rozumie finančné. ktorú podľa § 2 ods. ktoré sú uvedené v prílohe zákona (ďalej len matričný úrad). 5 a ods. z. 4). v hlavnom meste SR a v Košiciach mestská časť. a) − vydáva organizačné pokyny pre riaditeľov. 300/1994 Z. materiálno-technické a priestorové zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu. Ministerstvo vnútra SR • štátna správa na úseku matrík – podľa § 4 ods. e) vykonáva odborný dozor nad cestnou dopravou v obci. Matrikárom môže byť fyzická osoba. o matrikách v znení neskorších predpisov matriku ako výkon štátnej správy vedie obec. 584/2001 Z. b) požiadavku minimálne piatich rokov pedagogickej praxe. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov. 7 vyplýva. Ministerstvo školstva SR • štátna správa v školstve na úseku škôl a školských zariadení. − vykonáva štátnu správu v prvom stupni vo veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletého alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku žiaka (ods. a vo vzťahu k základným školám bez právnej subjektivity aj personálne zabezpečenie. ustanoví vedúceho matrikára a potrebný počet matrikárov. Obec pri prenesenom výkone štátnej správy (podľa § 6) − zriaďuje a zrušuje základné školy podľa siete (ods. o rodine v znení neskorších predpisov. Výkonom zriaďovateľskej pôsobnosti (ods. c) a d) odborne zabezpečuje zamestnanec ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady: a) požiadavku odbornej a pedagogickej spôsobilosti pre niektorý druh a typ školy. − ako školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach. ktorých je zriaďovateľom ďalej (podľa ods.d) uzaviera s dopravcom zmluvu o výkone vo verejnom záujme a poskytuje dopravcovi náhradu preukázanej straty. a). 94/1963 Zb. 8) kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania (písm. ktoré vykonáva matričný úrad zabezpečuje jednotný informačný systém a utvára podmienky na bezpečnú prevádzku a ochranu údajov (§ 4) − jeho . c).. zákon č. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonávajú aj obec (písm. ktorá je plnoletá. Matričný úrad vykonáva činnosti v zmysle príslušných ustanovení zákona a ďalších predpisov (zákon č. 596/2003 Z. vo veciach výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach. najmä organizačné pokyny na príslušný školský rok (písm. 1). z. preukázala ovládanie matrík zložením skúšky a zložila sľub (§ 8). bezúhonná. z. ak je to potrebné vzhľadom na rozsah činností. Príklady činností. c) − poskytuje odbornú poradenskú činnosť školám a školským zariadeniam (písm. 154/1994 Z. 1 zákona č. d) − Z § 6 ods. b) a samosprávny kraj (písm. v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy. ktorej je príslušná obec zriaďovateľom (ods. z. prevádzky a riešenia havarijných situácií týchto škôl. Vyhláška MV SR č. že činnosti podľa ods. ktorou sa vydáva zoznam matričných obvodov). Na vedenie matrík ustanoví starosta obce matrikára a jeho zástupcu.

Školenie zabezpečuje obec. 3. ktorú podľa § 1 ods. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov stavebným úradom je obec. o Štátnom fonde rozvoja bývania. ktorá vykonáva preventívne požiarne kontroly v spolupráci s Dobrovoľnou požiarnou ochranou a inými občianskymi združeniami na úseku ochrany pred požiarmi. štátna stavebná správa – pôsobnosť stavebného úradu – podľa § 117 ods. a to podľa ustanovení § 5 písm. 50/1976 Zb. overovanie úplnosti náležitosti žiadosti o podporu rozvoja bývania z fondu. (podrobnosti upravuje § 24) b) rozhodnutím ukladá opatrenia na odstránenie nedostatkov. o štátnej správe pre územné plánovanie.) Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR • štátna správa na úseku bývania. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. z. d) vykonávanie preventívno-výchovnej činnosti v obci. 2. (Školenie kontrolnej skupiny obce. • štátna správa na úseku ochrany pred požiarmi. predloženie overenej žiadosti fondu. 5) zabezpečuje prostredníctvom preventivára požiarnej ochrany obce plnenie týchto povinností: a) organizovanie a vyhodnocovanie preventívnych protipožiarnych kontrol v obci. 2 zákona č. 314/2001 Z. z. • Ministerstvo životného prostredia SR • štátna správa starostlivosti o životné prostredie. 607/2003 Z. z. b zákona č. stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. b) školenie kontrolných skupín obce. 525/2003 Z. 2 zákona č. 50/1976 Zb. 608/2003 Z. b) 1. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a príslušných ustanovení zákona č. Obec (§ 9 ods. a to . ktoré môžu viesť k vzniku požiaru alebo k sťaženiu záchrany osôb a majetku a kontroluje plnenie týchto opatrení. d) určuje veliteľa zásahu.− − vedie matriku na zviazaných tlačivách (§ 6) vedie zbierku listín (§ 9). ktorú podľa § 16 ods. c) rozhoduje o vylúčení veci z používania. c) vypracovanie dokumentácie ochrany pred požiarmi obce. 1 zákona č. preskúmavanie bytových pomerov žiadateľov o poskytnutie podpory. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov vykonáva obec v rozsahu stanovenom týmto zákonom. Obec (§ 23) a) vykonáva preventívne protipožiarne kontroly. z. o štátnej starostlivosti o životné prostredie vykonávajú obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. ktorú v rámci preneseného výkonu štátnej správy vykonáva obec. Obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku bývania zabezpečuje (§ 5 písm.

.dáva vyjadrenie k vydaniu povolenia na výrub drevín. štátna správa na úseku ochrany ovzdušia.vyznačuje dreviny určené na výrub. i) môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením zóny s obmedzením prevádzky mobilných zdrojov. d) vydáva súhlas na povoľovanie stavieb malých zdrojov vrátane ich zmien a na ich užívanie /§ 22 ods. 1). starostlivosti o ňu alebo zaplatenie finančnej náhrady. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších zákonov. j) určuje rozsah a požiadavky vedenia prevádzkovej evidencie malých zdrojov.obstaráva a schvaľuje dokument miestneho územného systému ekologickej stability a dokument starostlivosti o dreviny. 1) a) podieľa sa na vypracovaní a realizácii programu a integrovaného programu (§ 11 ods. 1 písm. 401/1998 Z. na zmeny technologických zariadení malých zdrojov a na zmeny ich využívania a na ich prevádzku po vykonaných zmenách /§ 22 ods. 8). chmeľnice a záhrady a § 47 ods.vykonáva štátny dozor vo veciach. ktoré sú súčasťou verejnej zelene. 1 písm.môže uložiť vlastníkovi (správcovi. 543/2002 Z. c) vydáva súhlas na vykonávanie činností uvedených v zozname. 1 písm. na ktorom drevina rastie. Obec napríklad − .môže vydať všeobecne záväzné nariadenie. ktorú vykonáva obec v zmysle príslušných ustanovení zákona č.v súhlase na výrub drevín ukladá vykonanie primeranej náhradnej výsadby. Obec vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach ochrany drevín v rozsahu stanovenom zákonom (§ 69 ods. nájomcovi) pozemku. b)/. o ochrane ovzdušia v znení neskorších predpisov Obec v prenesenom výkone štátnej správy vo veciach ochrany ovzdušia (§ 34 ods. b) kontroluje dodržiavanie povinností prevádzkovateľov malých zdrojov (§ 20). e) vydáva súhlas na zmeny používaných palív a surovín. a). 1 písm. h) môže nariadiť obmedzenie alebo zastavenie prevádzky malého zdroja (§ 38 ods.− štátna správa na úseku ochrany prírody a krajiny. . v ktorých vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. g) ukladá prevádzkovateľom malých zdrojov pokuty (§ 38). e)/. 478/2002 Z. . d)/. Obec napríklad . Činnosti a úlohy obce vyplývajú z ustanovení zákona. ktorým ustanoví podrobnosti o ochrane drevín.dáva súhlas na umiestnenie výsadby drevín a ich druhové zloženie za hranicami zastavaného územia obce mimo ovocného sadu. 3 na výrub dreviny za podmienok stanovených zákonom. z. ktorý ministerstvo uverejňuje vo svojom vestníku /(§ 22 ods. vinice. . z. . z. f) ukladá prevádzkovateľom malých zdrojov opatrenia na nápravu (§ 27 ods. ktorú ako prenesený výkon štátnej správy vykonáva obec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. . Činnosti obce upravujú tiež príslušné ustanovenia zákona č. 1). vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní. .

a)/. 409/2002 Z. 284/2001 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov. b) poskytuje držiteľovi odpadu informácie o umiestnení a činnosti zariadení na nakladanie s odpadmi na území obce. z. ako aj v ostatných vodohospodárskych veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby c) povolenia čerpania a vypúšťania podzemných vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd pri hydrogeologickom prieskume pri predpokladanej dobe trvania čerpacej skúšky do piatich dní /§ 21 ods. Obec v prenesenom výkone pôsobností na úseku štátnej vodnej správy rozhoduje vo veciach (ods. 1 písm. a)/. ktorá prevádzkuje malý zdroj znečisťovania ovzdušia.- rozhoduje o poplatku právnickej osoby a fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie. 3/. 372/1990 Zb. − štátna správa na úseku odpadového hospodárstva. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. e) súhlasu na stavby v inundačných územiach drobných vodných tokov /§ 27 ods. 1 písm. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 5/. 1) a) povolenia na odber povrchových vôd a podzemných vôd a ich iné užívanie na potreby jednotlivých občanov (domácností). 17/2004 Z. B. ktorú vykonáva obec ako prenesený výkon štátnej správy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. ak tieto opatrenia nevyžadujú povolenie /§ 55 ods. b) v ktorých je príslušná povoľovať vodnú stavbu. 372/1990 Zb. výšku a termíny splátok poplatku a ďalšie podmienky týkajúce sa poplatkovej povinnosti prevádzkovateľa malého zdroja. g) uloženia opatrení na odstránenie škodlivého stavu pri poškodení verejnej kanalizácie alebo verejného vodovodu. 1 písm. 1 písm. ktoré súvisia s týmto odberom (§ 21 ods. ktorú vykonáva obec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. uskutočnenie. o vodách a o zmene zákona SNR č. z. Obec vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva (§ 72) a) prejednáva priestupky v odpadovom hospodárstve /§ 80 ods. d) povolenia na osobitné užívanie vôd a povolenia stavieb na odvodňovanie pozemkov do výmery 5 ha /§ 21 ods. z. 3 písm. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) − Podľa § 63 zákona č. ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení vyhlášky MŽP SR č. 2) . 364/2004 Z. zmenu a odstránenie vodných stavieb. f) pochybnosti o určenie hranice pobrežného pozemku pri drobných vodných tokoch /§ 50 ods. Činnosti obce vyplývajú tiež z ďalších predpisov (zákon č. prípadne pri ohrození ich prevádzky. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon): A. 364/2004 Z. preskúma údaje uvedené v oznámení a na základe množstva a škodlivosti znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia alebo spotreby palív a surovín vydá rozhodnutie. Vyhláška MŽP SR č. Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy (ods. i) a § 26/. v ktorom určí ročný poplatok prevádzkovateľa malého zdroja za znečisťovanie ovzdušia v predchádzajúcom roku. z. g). 223/2001 Z. a) a b) a § 26).. c) dáva v stavebnom konaní vyjadrenie o zamýšľanom spôsobe nakladania s odpadmi zo stavebnej činnosti s výnimkou drobného stavebného odpadu.) štátna vodná správa.

prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na drobných vodných tokoch a iných vodných útvaroch (§ 18 ods. c) vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov /§ 66 ods. 1). so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. s nariadeniami vlády. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. medzinárodnými zmluvami. b) vedie evidenciu o vodách (§ 29). 14. zákonmi a s medzinárodnými zmluvami. obmedziť. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. 5). Obec môže všeobecne záväzným nariadením (ods. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. a)/. 139/2002 Z. 3 písm. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. b) určiť inundačné územie pri drobných vodných tokoch (§ 46 ods. 1/. o rybárstve obec. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. z. v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy. Normotvorná činnosť obce a samosprávneho kraja Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. so zákonmi. ústavnými zákonmi. k stavbe na individuálnu rekreáciu a na domové žumpy. v ktorých obec plní úlohy štátnej správy. s nariadeniami vlády. so zákonmi a s nariadeniami vlády. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. medzinárodnými zmluvami. Vo veciach. ústavnými zákonmi. Vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej . s ústavnými zákonmi. s ústavnými zákonmi. so zákonmi. 3) a) upraviť. v Bratislave a v Košiciach mestská časť v rámci štátnej správy na úseku rybárstva vydáva rybárske lístky a vedie ich evidenciu. medzinárodnými zmluvami. (2) Vo veciach. − štátna správa na úseku rybárstva – podľa § 36a zákona č.a) dáva vyjadrenie podľa § 28 k vodnej stavbe v prípadoch. d) prejednáva priestupky na úseku ochrany vôd. a vyjadrenie k stavbe rodinného domu. ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. C. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. vodných tokov a vodných stavieb /§ 77 ods. v ktorých je príslušná vydať povolenie. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. (1) Obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia. (3) Nariadenie sa musí vyhlásiť. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

porušuje ústavu a ústavné predpisy. 302/2001 Z. ak ide o: a) zlúčenie obcím rozdelenie a zrušenie obce a zmenu názvu. ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. Samosprávny kraj je právnickou osobou. . ak je to potrebné na odstraňovanie následkov živelnej pohromy alebo na zabránenie škodám na majetku.na 15 dní. Právna úprava samosprávy vyšších územných celkov Základnú právnu úpravu samosprávnych krajov tvorí spolu s Ústavou SR zákon č. prípadne znelka. (4) Vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti. O samospráve vyšších územných celkov.OZ môže vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce. ktoré môže používať pri výkone samosprávy. . V súčasnosti je zriadených 8 VUC. Územný obvod samosprávneho kraja je zhodný s územným obvodom kraja. b) odvolanie starostu. 15. Symboly samosprávneho kraja sú erb. .ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov 16. možno určiť skorší začiatok účinnosti nariadenia. ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. OZ vyhlási výsledky do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli. b) pred rozhodnutím o ďalších dôležitých veciach samosprávy obce. b) fakultatívne referendum . ak: a) ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov (odvolanie starostu). V otázke odvolania starostu rozlišujeme: a) obligatórne referendum – ak oň petíciou požiada aspoň 30% oprávnených voličov alebo ak starosta hrubo alebo opakovane zanedbáva svoje povinnosti. VUC je samostatný územný a správny celok SR. okrem toho sa nariadenie zverejní aj spôsobom v obci obvyklým. zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. V prípade živelnej pohromy alebo všeobecného ohrozenia. c) petíciu obyvateľov obce v počte 30% oprávnených voličov – do 90 dní. účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia.z. Územný obvod samosprávneho kraja možno zmeniť len zákonom. Samosprávny kraj má svoje symboly. vlajka a pečať. Obligatórne a fakultatívne referendum obce podľa zákona o obecnom zriadení .OZ vyhlási hlasovanie obyteľov obce. Princíp územnej samosprávy na tejto nadobecnej úrovni sa teda uplatňuje rovnako ako na úrovni obecného zriadenia.výsledky hlasovania sú platné pri polovičnej účasti oprávnených voličov a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov hlasovania.

spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí. príprava a schvaľovanie územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov. rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov. sťažnosťami a inými podaniami na predsedu. vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja. ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja. b) voliť predsedu a byť volený za predsedu. združenia územných celkov alebo územných orgánov. utvára podmienky na rozvoj zdravotníctva. výchovy a vzdelávania. ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja. Pritom najmä:                zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho. Spolupráca sa uskutočňuje len na základe dohody o spolupráci – musí byť uzavretá písomne. zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov. Má právo stať sa členom medzinár. účelne využíva miestne ľudské. kultúry a stará sa o ochranu pamiatkového fondu.Obyvateľ samosprávneho kraja je osoba. podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia. vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť zakladá. Samosprávnemu kraju možno vo veciach územnej samosprávy ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. c) hlasovať v referende samosprávneho kraja za podmienok ustanovených týmto zákonom d) zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva. zriadiť funkciu hlavného kontrolóra samosprávneho kraja Samosprávny kraj môže uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. ktorá má trvalý pobyt v obci na jeho území. vopred schválená územným celkom alebo . prírodné a iné zdroje. b) je prihlásený na prechodný pobyt. utvárať účinný systém kontroly. rozvoj cestovného ruchu koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu a starostlivosť o deti a mládež. Môže v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracovať s územnými a správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie. kto na území samosprávneho kraja a) má nehnuteľný majetok. Obyvateľ samosprávneho kraja sa zúčastňuje na jeho samospráve. vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi. zriaďuje. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja. a) až c) podieľať aj ten. Je oprávnený najmä a) voliť zastupiteľstvo a byť volený do zastupiteľstva. e) obracať sa so svojimi podnetmi. zastupiteľstvo a orgány ním zriadené. podieľa sa na riešení problémov. Na výkone samosprávy sa môže s výnimkou oprávnení podľa odseku 2 písm. c) má ako cudzinec povolený dlhodobý pobyt Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov.

Orgány samosprávneho kraja sú a) zastupiteľstvo samosprávneho kraja.orgánom iného štátu.družstvá samospráva spoločenská.)Ich znakom je že nie sú registrované a ich právne postavenie vyplýva z ustavy SR. medzinárodnými zmluvami. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Voľné združenia – sú najnižšou formu a vznikajú spontánnym prejavom skupiny osôb participovať na činnosti (krajinské spolky. vnútorne usporiadaný systém či jednoznačne právnopolitický inštitút. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.záujmové organizácie. že rozhodujú o vykonávaní slobodného povolania a dbajú o jeho čestné vykonávanie. Do tohto pojmu sa zaraďujú všetky inštitúcie. ktoré sú v nej zastúpené Nepredstavuje ucelený. medzinárodnými zmluvami. obcami a inými PO.advokátske a notárske komory samospráva národnostná. lekárov. Samosprávny kraj pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje so štát. Vykonávajú verejnú správu v tom. reštaurátorov. či menšiu účasť na organizácii spoločenského a politického života.politické strany a hnutia . a) b) c) d) e) samospráva profesijná. Pod termínom združenie platný zákon zahŕňa spolky. Profesijné inštitúcie – tvoria osobitnú kategoriu záujmovej samosprávy. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. architektov. atď. Vznikajú exlege a spravidla majú povinné členstvo na ktoré sa viaže výkon určitých funkcií. ktoré svoju existenciu odvodzujú od združovacieho práva a ktoré spája konkrétny spoločenský záujem. Vo veciach. orgánmi. zväzy. 17. inými samospráv. návrh na registráciu môžu podať najmenej traja občania. kluby. Záujmová samospráva plus stručná charakteristika subjektov. s nariadeniami vlády.napr. Základným prvkom je samosprávny spôsob ich vnútornej činnosti a úsilie o väčšiu. Občania majú právo slobodne sa združovať pričom na výkon tohto práva nie je potrebné povolenie štátneho orgánu. krajmi. lekárska komora atď. kluby. napr. Slovenská advokátska komora. s ústavnými zákonmi. slobodných povolaní napr. Zdržujú príslušníkov tzv. b) predseda samosprávneho kraja Ostatné ako pri obecnom zriadení. Právotvorba Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. Združenie . iné občianske združenia ako aj odborové organizácie. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. s ústavnými zákonmi. právnikov.vniká registráciou. so zákonmi a s nariadeniami vlády. v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.uplatňuje sa v národnostne zmiešaných štátoch samospráva ekonomická. združenia a spolky samospráva politická. z ktorých aspoň 1 musí byť starší ako 18 rokov. spoločnosti. so zákonmi. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach.

práva a povinnosti realizované v ADMPV sú vždy viazané na predmet.vo väčšine prípadov je podmienený vznikom právnej skutočnosti. pričom jedným z nich je vždy orgán VS.ADMPV sú obsiahnuté v normách SP. Pojem a charakteristické črty administratívnoprávnych vzťahov .nazývajú sa aj správnoprávne a odrážajú predmet regulácie správneho práva.ďalším znakom ADMPV je administratívnoprávna zodpovednosť – uplatňuje sa v prípade porušenia povinností v prípade. ktoré nenachádzame v práve súkromnom a ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľa správy – naplnenia verejného záujmu a opierajú sa o verejnú/štátnu moc. t. . . sociálne a kultúrne hodnoty alebo správanie sa ľudí a hodnoty ľudskej osobnosti. .VS sa plne realizuje len vo vzťahoch. ktoré vyplývajú buď priamo z noriem správneho práva. .predpoklady vzniku ADMPV: . v ktorej sa prejavujú prvky profesijnej a prvky spoločenskej samosprávy 18. . môže ísť o vzťahy s nerovným postavením. podľa toho.administratívnoprávne vzťahy (ADMPV) – spoločenské vzťahy upravené normami správneho práva. vykonávajúce správu majú v týchto vonkajších vzťahoch oprávnenia.prípadoch autoritatívne a jednostranne rozhodovať a zasahovať pri tom do práv a povinností adresátov → môže tieto rozhodnutia uskutočňovať proti ich vôli. iné FO. zároveň majú stanovené určité obmedzenia. . . alebo môžu na základe noriem SP vzniknúť na základe rozhodnutia príslušného orgánu VS. objekt a obsah. že nevznikne iná právna zodpovednosť. . .objekt ADMPV – veci.v rámci vnútornej štruktúry ADMPV rozlišujeme tri prvky: subjekt. ktoré z menovaných do vzťahu vstupujú. špecifické tým. ktoré sa aktivizujú v dôsledku právnej skutočnosti.vysokoškolská samospráva. pre ktorý dané subjekty do vzťahu vstupujú a sú vo vzájomnej interakcii (právu jedného subjektu zodpovedá povinnosť druhého a naopak). subjekty. alebo založené na spolupráci a súčinnosti .f) samospráva zmiešaná. materiálne predmety.j. že vznikajú a realizujú sa pri výkone VS a ich subjekty sú nositeľmi práv a povinností ustanovených normami SP. ďalšími môžu byť občania. .v ADMPV môže orgán VS v urč. Predpoklady vzniku a prvky administratívnoprávnych vzťahov .VS ako služba sui generis – je založená na úkonoch. ktoré sa môžu uskutočniť len na základe dohody medzi dvoma účastníkmi vzťahu o jeho obsahu. ďalšími subjektami môžu byť FO. . . ktoré sú zamerané navonok jej organizácie – ku spravovaným subjektom. . .ADMPV sú vzťahy mocenské – orgán VS v nich realizuje verejný záujem a vystupuje v mocensky nadriadenom postavení voči spravovaným subjektom – toto postavenie je prejavom ich pôsobnosti a právomoci. prípadne iný orgán VS.obsah ADMPV – práva a povinnosti subjektov. PO alebo iné orgány VS. PO. ktoré vo vzťahu k účastníkom a záujemcom nemajú mocenskú povahu – rozširuje sa skupina vzťahov. ktorým je verejná správa. teda predmety vzájomných práv a povinností subjektov jednotlivých ADMPV. cudzinci.jedným zo subjektov ADMPV je vždy orgán VS.ADMPV môžu vznikať z iniciatívy orgánov VS a z iniciatívy spravovaných subjektov.existencia príslušnej právnej normy správneho práva. 19. s ktorou právny predpis počíta (najmä právnymi úkonmi subjektov ADMPV). s ktorou normy správneho práva spájajú právne následky.subjekty ADMPV – v každom konkrétnom vzťahu vystupujú aspoň 2 individuálne určené subjekty.

ich obsahom sú vzájomné práva a povinnosti. . Všetky normy správneho práva sú vydávané v osobitnej. 20. ak bol narušený. Členenia a pôsobnosť noriem správneho práva Normy správneho práva predstavujú súbor všeobecnozáväzných pravidiel správania.ochranné ADMPV – realizované s cieľom riešenia nežiaducich javov a situácií z hľadiska nápravného i preventívneho.regulačné vzťahy – realizované s cieľom riešenia pozitívne orientovaných úloh VS. ich obsahom sú práva a povinnosti. ktoré zakladajú kvantitatívne a kvalitatívne nový právny stav v oblasti VS. ktorými sa aplikuje právo realizované príslušnými správnymi orgánmi. koordinačnej a kontrolnej činnosti VS.Sem patria iba tie. ktorí väčšinou stoja mimo organizačnej štruktúry VS. .podľa postavenia adresátov verejnosprávneho pôsobenia: .ďalším predpokladom vzniku. autoritatívne sa potvrdzujú alebo zabezpečujú právnu ochranu hmotným právam a právnym povinnostiam príslušných subjektov. vznikajúce v oblasti riadiacej. menia sa. ktorých prostredníctvom vznikajú. ak nedochádza k dobrovoľnému plneniu povinnosti a k jeho obnoveniu.. Normy správneho práva sa od noriem ostatných právnych odvetí odlišujú niektorými osobitosťami:  predmet regulácie – spoločenské vzťahy v oblasti verejnej správy upravujú aj normy iných právnych odvetví napr. Klasifikácia administratívnoprávnych vzťahov . osobitnú skupinu tvoria vzťahy. . . . finančného.. . rušia. ustanovených štátom splnomocnenými subjektami a vynutiteľných štátnou alebo verejnou samosprávnou mocou. vyplývajúce z právomoci a pôsobnosti.ďalej možno ADMPV deliť podľa jednotlivých úsekov. .vonkajšie ADMPV – realizuje sa nimi podstatné poslanie VS – uskutočňovať správu verejných záležitostí. zmeny alebo zániku AP vzťahov je základ individuálnych správnych aktov.procesnoprávne vzťahy – realizované navzájom medzi orgánmi VS a ostatnými subjektami ADMPV. štátom stanovenej forme. . hmotnprávne a procesnoprávne. . odvetví alebo oblastí VS = podľa vecného obsahu.existencia protiprávneho konania.vnútorné ADMPV – zväčša organizačné vzťahy. . sú to realizačné ADMPV pri výkone VS vo vzťahu k adresátom. vnútroorganizačné/interné organizačné vzťahy. Normy na vyššom stupni sú určujúce pre vznik a obsah nižších noriem a je obsiahnutá v normatívnom právnom akte. normy pracovného práva.. . Pri vymedzovaní pojmu normy správneho práva vychádzame z toho. vedú k uspokojovaniu materiálnych právnych záujmov a potrieb príslušných subjektov. ustanovené alebo aspoň uznané štátom. prostredníctvom ktorých sa realizuje administratívnoprávna zodpovednosť. k jeho vynúteniu.ADMPV možno členiť podľa rôznych kritérií: predovšetkým podľa právneho obsahu na vzťahy organizačné. ktoré upravujú spoločenské vzťahy spravovacieho charakteru.hmotnoprávne vzťahy – navzájom medzi orgánmi VS a ostatnými subjektami ADMPV. obsahom sú práva a povinnosti. poskytujú ochranu už existujúcim vzťahom a smerujú k zachovaniu žiaduceho právneho stavu. 21.organizačné ADMPV – sa realizujú navzájom medzi jednotlivými orgánmi VS.podľa funkcií VS na vzťahy regulačné a ochranné. že: Ide o pravidlo správania. . Zákonodarný zbor prijíma všeobecne záväzné normy najvyššej právnej sily. (tu je dôležitý predpoklad vzniku právnej udalosti).

zákaz . operatívnosť. Podľa právneho charakteru:  zaväzujúce a splnomocňujúce (teória uvádza delenie na zaväzujúce. pôsobnosť a právomoci subjektov verejnej správy  organizačno-právne normy – tie ktoré napríklad zakotvujú vytváranie. ktoré upravujú organizáciu a činnosť verejnej správy. Výhodami normotvorného procesu podzákonného charakteru sú rýchlosť. špecializácia a pružnosť. Členenie noriem správneho práva Podľa obsahu sa delia na:  všeobecné a osobitné Podľa vnútornej štruktúry:  regulatívne normy .upravujú postavenie a správanie subjektov správneho práva v pozitívnych správnoprávnych vzťahoch. zakazujúce. ktoré vznikajú na základe porušenia práva. Z hľadiska vnútornej formy. Štruktúra právnej normy nie je totožná so štruktúrou jednotlivých prameňov práva. ktoré určujú obsah práv alebo povinností adresátov verejnosprávneho pôsobenia zároveň s bezprostrednými podmienkami a predpokladmi ich realizácie  procesnoprávne – upravujú postupy. dispozícia a sankcia. ktorých prostredníctvom sa obsah značného množstva hmotnoprávnych predpisov uvádza do života. imperatívne – príkaz. Zmysel procesnoprávnych noriem je naplnený len v spojení s hmotnoprávnymi normami. organizačnú štruktúru a zakotvujú úpravu ich vzájomných vzťahov. konfliktné spoločenské vzťahy.  pri skúmaní vnútornej štruktúry normy správneho práva nachádzame základné znaky. Pre normy správneho práva je charakteristická kombinácia : hypotéza – dispozícia a pre ochranné normy : dispozícia – sankcia. ktoré sú zhodné právnymi normami ďalších právnych odvetví.poskytujú ochranu príslušným spoločenským vzťahom tak. Z hľadiska správania sa adresáta právnej normy sa členia na skupinu noriem s prívlastkom:  imperatívne – normy správneho práva. vnútornej štruktúry právnej normy sa vyčleňujú 3 prvky : hypotéza.  normy správneho práva majú zväčša imperatívny charakter  normy správneho práva predstavujú súbor verejnoprávnych noriem. splnomocňujúce. že regulujú negatívne. že normy správneho práva väčšinou nemajú túto klasickú trojprvkovú štruktúru. značné množstvo noriem v porovnaní s inými právnymi odvetviami nachádzame v podzákonných predpisoch. ktoré majú dispozíciu vyjadrenú ako nutnosť. odporúčajúce a ustanovujúce) Významné je členenie na:  hmotnoprávne – sa zaraďujú normy.  ochranné normy . Členenie podľa právneho obsahu je:  kompetenčné normy – tie ktoré upravujú úlohy. Správne právo poukazuje na zvláštnosť v tom.

vymedzuje pôsobnosť administratívnoprávnych noriem z hľadiska plynutia času a je tak spojená s platnosťou a účinnosťou právneho predpisu.  časová pôsobnosť – nám presne vymedzuje dobu. 22. ktoré majú dispozíciu vyjadrenú v predpisoch správneho práva ako možnosť určitého normou ustanoveného správania subjektu – splnomocnenie. ak sú splnené právne a faktické podmienky : musí mať svoj zákonný základ. Spätná účinnosť noriem správneho práva zásadne nie je prípustná. na ktorom normy správneho správa platia.  neurčité pojmy – označujú slová alebo slovné spojenia použité v týchto právnych predpisov na formálne vyjadrenie všeobecnejších javov. K pôsobnosti sa viažu najmä pojmy záväznosť.  priestorová pôsobnosť – určuje priestor. uvedomelého postupu pri práci alebo v konaní. prevzatý z gréckeho slova methodos sa používa vo viacerých významoch. Najčastejšie sa používa na označenie spôsobu vedeckého bádania. definované. platnosť. v ktorom je normy vyjadrená.j. dispozitívne – normy správna práva. Treba to chápať ako vymedzenie toho. Vymedzuje sa :  vecná pôsobnosť – vymedzuje nám vecnú problematiku. Vymedzenie pojmu metóda verejnej správy a jej charakteristické črty Všeobecne Pojem metóda. V správnom práve sa tento pojem používa v obidvoch významoch a používajú sa aj jeho rôzne modifikácie. ktorý vyplýva z konštrukcie obsahu niektorých noriem správneho práva. napr. ktoré spolu s predmetom regulácie. ktoré nie sú v právnom predpise bližšie špecifikované. t. spoločenské vzťahy v oblasti VS umožňujú vyčleniť určitý okruh právnych noriem do samostatného právneho odvetvia – správneho práva. prichádza do úvahy. Právne neurčité pojmy a správna úvaha S realizáciou a interpretáciou noriem správneho práva bezprostredne súvisia inštitúty :  správne uváženie – predstavuje inštitút. v ktorom je norma vyjadrená. ktorý nie je upravený niektorou normou platného práva a vec sa rieši podľa všeobecných princípoch daného právneho odvetvia alebo práva vôbec 23. oprávnenie Pôsobnosť noriem správneho práva Pôsobnosť právnych noriem nám vymedzuje sféru ich pôsobenia ako aj rozsah ich realizácie a aplikácie. vzťahuje sa na realizáciu noriem správneho práva vo forme ich aplikácie orgánmi verejnej správy. po ktorú má norma správneho práva regulačne pôsobiť. .  analógia – postup orgánu pri riešení praktického prípadu. že v normách správneho práva sa objektívne nemôže odzrkadliť spoločenská realita absolútne... V slovnom spojení metóda administratívnoprávnej regulácie sa považuje za jedno z kritérií. podstata spočíva v tom. v akom rozsahu sa má norma uplatňovať. Jednotlivé všeobecne záväzné pravidlo správania sa vždy vzťahuje na určitý druh administratívnoprávnych vzťahov. účinnosť a normatívnosť normatívneho právneho aktu. väčšina noriem správneho práva má priestorovú obmedzenú pôsobnosť na území SR alebo jeho časti alebo výhradné územie mimo územia SR  osobná pôsobnosť – je vymedzená okruhom osôb. právna norma ho pripúšťa a vymedzuje jeho hranice a nie je ľubovôľou.. t. cieľavedomého. vzťahy na úseku školstva. ktorá sa má normou správneho práva regulovať.j. alebo ako termín na označenie zámerného. na ktoré sa norma vzťahuje.

Metódy verejnej správy sú akceptovaným inštitútom teórie i vedy o verejnej správe i teórie a vedy správneho práva a sú tiež aktuálnou otázkou spoločenskej praxe v procesoch výkonu verejnej správy i tvorby a realizácie správneho práva. Vo vzťahu k spravovaným subjektom sú spravujúce subjekty povinné rešpektovať právnu integritu FO a PO a môžu do nej zasahovať iba na základe zákonného splnomocnenia. a či právo dáva rámec na realizáciu metód. Konkrétnu podobu nadobudnú až ich transformáciou do reálneho sveta. Na rozdiel od toho spravované subjekty môžu konať všetko. Pričom jedna metóda sa môže realizovať viacerými formami a v jednej forme sa môže premietať uplatnenie viacerých metód. Dávajú návod na to. vnútorne štruktúrovaný. ktorý ustanoví zákon. plnenia úloh vo VS a naplňovania sociálnych funkcií verejnej správy. iba v rozsahu svojich kompetencií a právomocí.Predovšetkým metóda administratívnoprávnej regulácie spoločenských vzťahov určuje zároveň i charakter APV a postavenie subjektov v nich. najmä právnoaplikačných činnosti pri využívaní právomocí spravujúcimi subjektami. Charakteristika Vyjadrujú kvalitatívnu stránku verejnej správy. napĺňať ciele a funkcie verejnej správy. myšlienky. rôznorodý a dynamický komplex spoločenských vzťahov. Spravujúce subjekty môžu konať iba na základe a v súlade s ústavou a v rozsahu a spôsobom. Spoluurčujúcim faktorom metód verejnej správy sú teda formy činnosti verejnej správy. vecne široký. konkrétnych aktivitách. ktorá sa v reálnom živote prejavuje v konkrétnych formách VS. Klasifikácia metód verejnej správy Verejná správa je zložitý. pomocou ktorých dosiahneme cieľ a tieto myšlienky a postupy sa pretavujú do formy činnosti). prostriedkami majú správne orgány pôsobiť. postupy. čo zákon neukladá. optimálne riešiť úlohy. ciele. Teória a veda správneho práva skúmajú verejnospravovacie vzťahy a právne aspekty týchto metód. akým spôsobom. aby konal. Metódy verejnej správy vstupujú do procesov normotvorby i procesov realizácie práva. 24. formách činnosti verejnej správy. Preto jej výkon nemôže byť efektívne usmerňovaný . úlohy a musíme zvoliť metódy. Metódy verejnej správy sú právnym inštitútom a logicky aj inštitútom správneho práva. Metódy VS predstavujú abstraktnú kategóriu (máme poslanie. Ide o racionálne návody na optimálne a efektívne využívanie prostriedkov. Táto transformácia sa uskutočňuje v jednotlivých reálnych. ktorými spravujúce subjekty disponujú. cesty cieľavedomého pôsobenia spravujúcich subjektov na spravovaný objekt v prísnom súlade s právnym poriadkom za účelom dosahovania cieľov. akými cestami. Definícia Metódy verejnej správy možno definovať ako spôsoby. čo im zákon nezakazuje a nikoho nemožno nútiť.

Zahŕňa aktivity spojené s utváraním a zdokonaľovaním organizačných a riadiacich štruktúr spravujúcich subjektov.j. osobitné – aplikujú sa vo verejnej správy a zároveň odzrkadľujú jej osobitosti 3. Metódy vnútroorganizačné sú nasmerované na organizáciu. v akom sa uplatňujú. kontra legem (napr. Možno ich považovať za metódy základné a všeobecné.uplatňovaním jedinej. Napríklad donucovanie je dôraznejšie na úseku policajnej správy alebo obrany a metódy presvedčovania sa viac uplatňujú na úseku kultúry. Kritériá na členenie metód podľa rozsahu.j. alebo aby zverejnil údaje. Teória a veda rozpracováva a v praxi využíva celý systém metód pôsobenia. PO. všeobecné) – používajú sa v celej verejnej správe bez ohľadu na to. predstavuje vonkajšiu činnosť. aby si neplnil právne povinnosti. rozlišujeme 3 samostatné skupiny metód: 1. najvšeobecnejšie (základné. jedinečné – aplikujú sa len na niektorom úseku VS Prvá skupina Sem zaraďujeme metódy presvedčovania (principiálne má prednosť) a metódy donucovania a v tomto poradí by sa mali aj chápať. k FO. Z hľadiska právnych aspektov presvedčovanie je voľnejšie. nemôže niekto niekoho presvedčovať. školstva. ale nesmú byť extra legem. zladenosti a organizovanosti vzťahov medzi ľuďmi. súdnej. Je zameraná priamo na objekt verejnej správy. riadenie a kontrolu v systéme hierarchickej nadriadenosti a podriadenosti a o súčinnosť spoluprácu. činnosť navonok. Pôsobenie spravujúcich subjektov k subjektom spravovaným t. jednak vo vnútri spravujúcich subjektov. Mala by platiť zásada. hranice nie sú striktne vymedzené. právne rámce sú tu širšie. ktoré sú predmetom tajomstva). Z hľadiska vnútornej štruktúry systému verejnej správy je možné metódy verejnej správy rozčleniť na metódy vnútornoorganizačné a metódy hlavných činností alebo činností navonok. Ale aj pri presvedčovaní musia byť stanovené určité mantinely. Pre akúkoľvek klasifikáciu sa za najdôležitejšie a najzložitejšie považuje čo najpresnejšie určenie kritérií klasifikácie. o aký úsek ide 2. riadenie a všestranné zabezpečenie fungovania podsystému spravujúcich subjektov. že presvedčovanie má primárne a prioritné postavenie. . univerzálnej metódy. jednak v pôsobení navonok a uplatňujú sa aj v iných druhoch štátnej činnosti než výkonnej (napr. Konečným cieľom je dosiahnutie potrebnej usporiadanosti. Ide najmä o bezprostrednú organizáciu. ktoré sa uplatňujú sa v celom systéme verejnej správy t. koordináciu medzi subjektami organizačne nepodriadenými. Druhý okruh činností. pri donucovaní sú právne rámce striktne stanovené. prokurátorskej). donucovanie by malo pôsobiť subsidiárne a mať sekundárne postavenie. v akom sa uplatňujú právne aspekty Podľa rozsahu. hlavný smer.

Metódy donucovania Právnym základom donucovania pri pôsobení navonok smerom k objektu sú zásadne normy správneho práva. Všeobecne sa prezumuje správnosť donucovania čo do pôvodu a spôsobu. takého pôsobenie prostredníctvom metód presvedčovania nemá právno-správne následky. máme dosť spôsobov. Postup je po procesnej stránke podrobne regulovaný. odškodnenie – štát – za nesprávny postup. teda subsidiárnu (podpornú) funkciu. Donucovanie sa zdanlivo javí ako rýchlejšia cesta k dosiahnutiu vytýčených cieľov. nie je pre adresáta záväzné. Donucovanie má opačné postuláty ako presvedčovanie a vyžaduje sa špeciálne výslovné splnomocnenie v normách správneho práva a môže ho uplatniť len ten. osveta (očkovanie proti chrípke) v nepriamom presvedčovaní – správny orgán nie je v priamom kontakte s adresátmi. kto je kompetentný. ale zákon ich špeciálne zveruje každému subjektu jednotlivo a ten môže len ten jemu priznaný spôsob donucovania aplikovať. pričom sa musia zachovávať základné princípy zákona. verejné zhromaždenia občanov. Platí tu zásada lex specialis a to v tom. že neexistujú univerzálne donucovacie prostriedky z hľadiska subjektov. Metódy donucovania sa môžu takisto realizovať v 2 variantoch. Výsledok pôsobenia je pre adresáta právne záväzný. ktorý má na to kompetenciu. akým sa pôsobí na odstránenie odchýlok (či protiprávny stav priamo/nepriamo likvidujeme/odstraňujeme. zabraňujeme v pokračovaní činnosti): . ak by bolo v rozpore. napr. ak správny orgán dokáže spravované subjekty presvedčiť o správnosti. ak nestačí samotné prejednanie. objektov. prednášky. Konečný efekt je spravidla možné očakávať v dlhšom časovom horizonte. O to však môže byť cennejšie. Sú trvalejšie a v budúcnosti na riešenie úloh bude potrebných menej síl a prostriedkov. spoločenskej účelnosti a význame opatrení. je povinný sa mu podrobiť. prostriedkov – žalovať za zneužitie právomoci verejného činiteľa. nezákonné rozhodnutie. Voči postupu donucovania nie je prípustná nutná obrana. priama účasť na výkone obecnej samosprávy. alebo nepriamo prostredníctvom niečoho. referendum. pôsobí sprostredkovane napr. masmédií alebo tlače):  v priamom presvedčovaní – spravujúci subjekt je v priamom kontakte so spravovaným subjektom. vyvesenie na úradnej tabuli  Z hľadiska výsledkov pôsobenia. Má až druhoradé postavenie. pričom kritériom tohto členenia je tu kontakt správneho orgánu. kritériom pre členenie je spôsob. vykonávateľa VS s adresátom (priamo. vyriešením určitej situácie ihneď. Nastupuje až vtedy.Metódy presvedčovania Presvedčovanie si vyžaduje náročné. Mal by ich vykonávať orgán. napr. využitím masovokomunikačných prostriedkov. nemá charakter administratívnoprávneho aktu. Metódy presvedčovania sa môžu realizovať v 2 variantoch. presvedčovanie a len ak ide o protiprávny čin/konanie konkrétneho subjektu. systematické a dlhodobé pôsobenie.

j. v ktorých sa základné metódy presvedčovania a donucovania bezprostrednejšie premietajú a odzrkadľujú v osobitosti verejnej správy. stimuly). rozhodnutie o daňovom zvýhodnení. je povinný sa im bezvýhradne podriadiť t. metódy priameho donucovania – odchýlka sa odstraňuje pri priamom kontakte so spravovaným subjektom a nastoľuje sa žiadaný právny stav (napr. realizuje sa vo verejnom záujme. o poskytnutí dotácie na pohonné hmoty. spoločensko-organizátorského pôsobenia. aby sme úlohu splnili.  . odňatie veci.spočíva v charakteristických črtách verejnej správy. proti ktorému akty priameho donútenia smerujú. Druhá skupina Do tejto skupiny začleňujeme metódy. nútený výkon správneho rozhodnutia.).uplatňujú sa využívaním ekonomických nástrojov pri ovplyvňovaní správania spravovaných subjektov. spätných väzieb a aktívnej účasti spravovaných subjektov v procesoch verejnej správy. ekonomického pôsobenia. zákaz určitej činnosti a pod. platí zásada prezumpcie správnosti  všeobecne – je možné zvoliť taký prostriedok. správnej prevencie a profylaxie. času  subjekt. Podmienky sú zásadne ustanovené všeobecne v právnom predpise alebo individuálnom akte správneho orgánu (napr. ale má pôsobiť ex post na jednej strane ako určité negatívne ocenenie (napr. pričom ujma na právach a slobodách má byť čo najmenšia (donucovanie vždy predstavuje zásah do osobných práv a slobôd). niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. Pre adresáta pôsobenia sú právne záväzné a je možné mocensko-právne ich vynucovať. mali by viest k pozitívnej motivácii na plnenie úloh a dosahovanie cieľov. v rozsahu svojej zákonnej kompetencie  orgány sú povinné dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality  zásada primeranosti – druhov prostriedkov. colné zvýhodnenie.  Pri donucovaní sa musia rešpektovať nasledovné zásady:  donucovanie je možné realizovať iba proti subjektu. Výsledkom je buď uloženie povinnosti niečo konať. prípadne ho neopakoval. takú dobu. uloženie pokuty). Medzi nimi sú veľmi blízke väzby. intenzity. Sú nimi metódy administratívneho pôsobenia. ktorý porušil povinnosť ustanovenú v norme správneho práva  môže byť vykonané iba v súlade s Ústavou SR  môžu ho aplikovať iba správne orgány. organizačno-technické metódy a metódy tzv. odplata za protiprávne konanie a na druhej strane výchovne a preventívne pro futuro.  Metódy administratívneho pôsobenia . Metódy ekonomického pôsobenia . je spravovanému subjektu ponechané na uváženie či dobrovoľne využije určité ekonomické zvýhodnenie alebo nie. metódy nepriameho donucovania – bezprostredne protiprávny stav sa neodstraňuje. najmä ide o činnosť výkonnú a nariaďovaciu. Má právny charakter. najmä aby daný subjekt v protiprávnom konaní nepokračoval. Na rozdiel od pôsobenia APM.

nosičov databáz. spätných väzieb a aktívnej účasti – zvláštnosť týchto metód spočíva v tom. Túto metódu je možné aplikovať rozličnými formami (napr. Častejšie sa v predpisoch správneho práva ukladá povinnosť FO a PO poskytnúť v rámci svojich možností a schopností pomoc správnym orgánom. informačno-technické prostriedky). právne nezaväzujú spravované subjekty. Na rozdiel od APM však procedúru ich uskutočňovania právne normy tak rigidne neregulujú. apelovaním na mravné.je pre ne charakteristické využívanie technických prostriedkov na plnenie úloh v jednotlivých úsekoch verejnej správy. Kritériom je skutočnosť. metód spoločensko-organizátorského pôsobenia. ovplyvňujúceho kvalitu výkonu verejnej správy. že určitá metóda sa uplatňuje výlučne iba na jedinom úseku verejnej správy. Prevencia – opatrenia sa robia dopredu (medicína). dopravné značky. sťažností. napr. Výsledok pôsobenia môže. Metódy organizačno-technického pôsobenia . .využívanie týchto nástrojov sa zásadne chápe ako právo FO a PO. metóda správnej prevencie sa aplikuje vo variante policajnej prevencie alebo dokonca prevencie na úseku plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky alebo špecifík na úseku požiarnej ochrany atď. Sú sprievodným javom metódy donucovania i administratívnou metódou.). inštitút petícií. metód organizačno-technického pôsobenia. operatívno-technické prostriedky. ale aj aktívneho prvku. semináre. rešpektovanie práva na ochranu osobnosti. Právne relevantné je keď sa technické prostriedky používajú ako forma uverejnenia rozhodnutia správneho orgánu alebo podmienkou pre určitú činnosť. rôzne druhy poradní. Metódy spoločensko-organizátorského pôsobenia – spočívajú v pôsobení pracovníkov správneho orgánu na spravované subjekty prostredníctvom morálnych a etických stimulov. ochrana utajovaných skutočností). ktorými sa zasahuje do súkromnej sféry (napr. v ktorom sa môžu tieto metódy uskutočňovať. Ako kritérium na začlenenie je. etické hodnoty. Metódy tzv. vzdelávacie akcie. Výsledok pôsobenia nemá právnu povahu.    Tretia skupina Do tejto skupiny začleňujeme metódy špecifické. alebo iba za určitej špecifickej situácie (policajná prevencia. signály. či sa týmito prostriedkami zasahuje do právnej integrity FO alebo PO a ako intenzívne. zdravotnej správe alebo na úseku obrany by celý systém mal pôsobiť preventívne proti možným útokom. Metódy správnej prevencie a profylaxie – uplatňujú sa na rôznych úsekoch VS.). majú špecifickú podobu . všeobecne informačných prostriedkov.. Majú právny základ. Právo vymedzuje iba všeobecný rámec (napr. v policajnej správe. návrhov.napr. Právna úprava využívania organizačno-technických prostriedkov je diferencovaná podľa povahy veci. po probléme (krimonológia). Normy správneho práva upravujú celý rad spôsobov napr. údaje na nosičoch štatistických informácií. Osobitný režim právnej regulácie predstavuje využívanie technických prostriedkov. verejné zhromaždenia atď. ale nemusí mať právnu povahu. že normy správneho práva dávajú spravovanému subjektu postavenie nie iba pasívneho prvku. požiarna ochrana).. alebo že všeobecná alebo osobitná metóda sa špecificky aplikuje v týchto podmienkach (napr. jedinečné. Právne irelevantné je používanie pomocných technických prostriedkov alebo zariadení. podnetov.

rozsah i obsah kompetencie a právomoci. stav náhlej núdze atď. Niektoré úlohy vyžadujú riešenie koncepčné. ochranné pásma.Tieto metódy sú upravené z právneho hľadiska zásadne špeciálnym zákonným splnomocnením a aplikovať ich môže iba jeden subjekt alebo výslovne ohraničený počet subjektov. že činnosť VS je svojou povahou činnosťou výkonnou.môže sa realizovať vo forme normatívnych alebo individuálnych správnych aktov. podzákonnou a nariaďovacou. Vo formách činnosti VS sa čo do ich podstaty a zamerania. iné naopak vyžadujú operatívny prístup. Klasifikácia foriem verejnej správy Pojem forma činnosti VS Formami verejnej správy rozumieme cielené sprostredkovanie obsahu činnosti verejnej správy do jej vonkajšieho prejavu. cudzinci so špecifickým statusom. . jedinou. čítať. veci alebo čas napr. chránené oblasti.. Klasifikácia foriem činnosti verejnej správy Činnosť VS nemôže byť kvôli značnej rôznorodosti úloh VS daných jej povahou. iné naopak sa vzťahujú na konkrétnych adresátov. pričom niektoré riešenia z povahy veci sa vzťahujú na bližšie neurčený okruh adresátov. To sa potom u foriem činnosti VS premieta v tom. personálneho vybavenia a riadiacich vzťahov. Do tejto skupiny zaraďujeme: Metóda osobitných režimov . poslaním a jej usporiadaním vykonávaná jediným spôsobom. iné konkrétne. Ďalej rozdiely vo formách činnosti VS vyvoláva aj to. že niektoré z nich sú abstraktné. alebo či ide o vnútornú či vnútroorganizačnú činnosť VS. Špecifikom je. počuť. formách organizačných štruktúr spravujúcich subjektov. iné úlohy naopak vyžadujú úplne konkrétne vecné riešenie. Riadne zabezpečenie výkonu VS vyžaduje náležitú rozmanitosť jednotlivých foriem činnosti VS. územie. pamiatky. že sa môže vzťahovať na určité osoby. môžeme ich vidieť. občas aj cítiť . či ide o činnosť VS smerujúcej navonok k adresátom. Je to konkrétny. Môžeme sa o nich presvedčiť zmyslami.rozoznávame 3 druhy foriem verejnej správy (VS v statickom zmysle): Štrukturálne formy – sú to formy organizácie spravujúcich subjektov. voči ktorým je VS v rozhodujúcej miere vykonávaná. základnou formou činnosti. Môžeme hovoriť o organizačných formách. Od postavenia subjektu v organizačných formách závisí jeho pôsobenie na objekt. Formy činnosti VS sú potom konečným vonkajším výrazom činnosti verejnej správy. ktoré však nemajú väčší praktický význam. štrukturovanosti a ich jednotlivých prejavov významným spôsobom premieta. 1. 25. reálny prejav obsahu činnosti VS i metód v normálnom reálnom živote.. Súčasťou riešenia organizačných štruktúr sú otázky materiálnotechnického. Vyskytuje sa členenie metód i na právne a mimoprávne.Základná klasifikácia . Plnenie niektorých úloh vyžaduje všeobecné vecné riešenie.

úkonov v určitom poriadku. ktoré prebiehajú v určitých procedúrach. efektom pôsobenia spravujúcich subjektov na spravovaný objekt. správne dohody. sú prejavom vôle spravujúcich subjektov sú jednostranným prejavom vôle prejavuje sa v nich verejnomocenský charakter verejnej správy. Štrukturálne formy sú súčasťou realizácie a výsledkom organizačnej výstavby systému spravujúcich subjektov. uzatvorením správnych dohôd. že sú využívané spravidla pri plnení meritórnych úloh a spočívajú najmä v tzv. faktické úkony s priamymi dôsledkami.chápu sa v tom zmysle. Sú to teda určité fázy. Obsah verejnej správy sa tak prejavuje vydaním aktov verejnej správy. Patria sem: normatívne správne akty.členenie: . vykonaním spoločensko-organizačných opatrení a vykonaním materiálnotechnických operácií. sú verejnomocenskými aktmi sú právnymi aktmi vydávajú sa na základe zákona. Procedurálne a finálne formy je možné označiť ako formy činnosti verejnej správy – týkajú sa aktivít pri plnení hlavných úloh verejnej správy zameraných navonok k FO a PO. individuálne služobné akty. Sú výsledkom vykonania určitého súhrnu jednotlivých úkonov. činov. interné normatívne akty (vnútorné predpisy). štádiá. sú teda odvodenými právne záväznými aktmi musia byť v súlade s právnymi predpismi môžu ich vydávať iba kompetentné orgány a oprávnení pracovníci verejnej správy sú predpokladom vzniku správnoprávnych vzťahov prípadne iných právnych vzťahov Správne akty . činov.Klasifikácia foriem činnosti VS podľa ich právnych dôsledkov 1. individuálne správne akty. orgánov. 2. právne 2. že verejná správa ako činnosť výkonná a nariaďovacia sa uskutočňuje postupnosťou skutkov. skutkov. Správne akty – hlavné znaky:         vydávajú sa v rámci výkonu verejnej správy. „jednostranných“ formách majúcich povahu správnych aktov.Procedurálne formy . uplatnenia organizačno-technických princípov tvorby systému správ. neprávne (organizačné) Ad 1 Pre právne formy činnosti VS je charakteristické. Finálne formy – sú výsledným prejavom.

Miestne orgány verejnej správy väčšinou riešia konkrétne veci a rozhodujú o nich. 3.j. Externé smerujú navonok k FO alebo PO. orgánu alebo pracovníkovi. Patria sem: najrôznejšie operatívno-organizačné činnosti a materiálno-technické operácie. sústavné vzájomné vzťahy opakujúcich sa znakov vlastných určitému druhu rovnorodých javov. Normatívnosť predpokladá určitú úroveň typizácie správnych potrieb.  podľa kritéria právnych vlastností: na normatívne správne akty a individuálne správne akty. ktorý je podriadený vydávajúcemu orgánu ( sú založené na vzťahoch hierarchickej podriadenosti a nadriadenosti. ide o úpravu skupiny prípadov určitého druhu a neurčitého počtu. Interné akty sú adresované subjektu. Z hľadiska početnosti predstavujú frekventovanejšiu formu činnosti UOŠS a vlády. 2 okruh – interná normotvorba. Utvárajú abstraktný model správania sa tým. Vo vzťahu k finálnej forme činnosti zákonodarného orgánu ich možno označiť za procedurálne formy. V rámci zákonodarnej iniciatívy vláda SR predkladá návrhy zákonov (procedurálne formy). dotknuté orgány. Ad 2 Neprávne (organizačné) formy činnosti VS majú vo vzťahu k právnym doplnkový charakter. V rámci pripomienkového konania sa k návrhom vyjadrujú všetky zainteresované. vydávanie NSA Tento okruh aktivít v rámci normotvorných foriem činnosti verejnej správy tvoria činnosti. V normatívnosti sa tiež odzrkadľujú určité zákonitosti. Pred vlastným prerokovaním návrhu vo vláda zaujíma k nemu stanovisko Legislatívna rada vlády ako jej poradný orgán. Normotvorné formy činnosti verejnej správy Normotvorné procesy zaujímajú v činnosti správnych orgánov ako spravujúcich subjektov významné miesto pri realizácii funkcií a úloh VS. Podstatnou črtou výsledkov uvedených činností je ich normatívnosť. Formy činnosti verejnej správy sa ďalej členia na:      normotvorné jednostranné právnorealizačné správne dohody spoločensko-organizačné a technicko-organizačné opatrenia materiálno–technické operácie 26. V rámci normotvorných foriem činnosti verejnej správy je možné vyčleniť 3 okruhy aktivít: 1 okruh – právotvorné formy činnosti Predstavuje spoluúčasť orgánov verejnej správy na tvorbe zákonov. na základe postavenia adresáta správneho aktu: externé a interné. t. že v kvalite všeobecného integrujú opakujúce sa črty zvláštne i jedinečné. . Na ich vydávanie je ustanovený prísnejší procesný režim. ktorých výsledkom je vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení obce.

obrany.Tieto dve normotvorné formy sú v teórii označované ako vydávanie normatívnych správnych aktov. ako aj predpisy pracovného práva alebo predpisy o služobných pomeroch. ktorý je na to výslovne ústavou alebo zákonom splnomocnený. môže byť krátená doba najneskoršie ku dňu platnosti Vady nemôže napadnúť priamo adresát. Sú od zákona odvodenými aktmi verejnej správy. Špecifickou vlastnosťou týchto foriem je popri normatívnosti ich všeobecná záväznosť. výnosy a opatrenia. Všeobecne záväzné právne predpisy vydávané orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy sú formami činnosti verejnej správy podzákonného charakteru markantne sa tu prejavujú právne aspekty (musia byť v súlade s ústavou a zákonmi). že pokiaľ disponujú vlastnosťami ako bolo uvedené. Je spojený s vydávaním vnútorných predpisov. Vláda vydáva nariadenia. Sú všeobecne záväznými právnymi predpismi. To sú podstatné klasifikačné kritériá. ak boli vydané kompetentným správnym orgánom. UOŠS vydávajú vyhlášky. obce a mestá všeobecne záväzné nariadenia. Napr. . ale iba na to zákonom splnomocnený orgán. má kompetenciu a právomoc na konkrétnu formu. 3 okruh – vydávanie vnútorných predpisov Tento okruh aktivít možno pričleniť k normotvorným formám činnosti verejnej správy. spôsob plnenia služobných predpisov vydaných nadriadeným orgánom. ktorý je splnomocnený ich vydať. Druhým špecifikom je subjekt. organizačno-technické. V týchto predpisoch sú vyjadrené normy upravujúce pracovnú činnosť úradných osôb. Sú síce jednostranným prejavom vôle vo vzťahu k adresátom. upravujúca organizačné a riadiace vzťahy. ich výklad. prípadne ostatných pracovníkov. ktoré tento okruh činností takmer jednoznačne umožňujú odčleniť od ostatných foriem. Vnútorné predpisy majú rezortný význam.. Cieľom ich vydávania je usporiadanie vnútroorganizačných vzťahov. Majú svoj právny základ v ústave a zákonoch. Zvláštnosťou tohto 2. služobné predpisy . okresné a krajské úrady všeobecné záväzné vyhlášky. vstupujú do systému správneho práva ako uznané pramene správneho práva. Platnosť nadobúdajú tieto akty dňom vyhlásenia. Účinnosť nadobúdajú zásadne 15. okruhu aktivít je. spôsob realizácie zákonov a ostatných právnych predpisov. rezortné predpisy. spravodlivosti výnosy môžu smerovať výhradne k organizačne podriadeným subjektom.dňom od vyhlásenia. Môže ich vydať iba správny orgán. ktoré ukladajú podriadeným povinnosť spravovať sa pokynmi alebo rozkazmi nadriadených pracovníkov.. Obdobne iba splnomocnený orgán môže zrušiť vadný predpis. Právnym základom vydávania vnútorných predpisov ako jednostranných aktov nadriadených voči podriadeným je príslušná kompetenčná norma. organizačné. Jedná sa o interné normatívne akty. ale sú vydávané z vôle zákonodarcu. personálne vzťahy atď. Všeobecne záväzné predpisy vydávané orgánmi verejnej správy môžu smerovať dovnútra spravujúcich subjektov i navonok. v rezortoch ministerstiev vnútra. S uverejnením súvisí bezprostredne platnosť a účinnosť.

Ak nie je určený adresát. Označujú sa ako správne akty. Adresátmi sú iba osoby.posúdenie právnych aspektov . vyznačujú sa normatívnosťou. Za sporné sa považujú štatúty obcí (miest) a štatúty subjektov tzv. oprávnení a povinností. v realizácii právnych noriem ustanovujúcich iné spôsoby výkonu ich kompetencie.Osobitné zákonné splnomocnenie na vydávanie interných normatívnych aktov nie je potrebné. záujmovej samosprávy. konkrétne akty správy. menia alebo rušia správnoprávne vzťahy.posúdenie faktického stavu. Jednostranné právno-realizačné formy činnosti verejnej správy Právno-realizačná činnosť správnych orgánov predstavuje vždy dve. zmenu alebo zánik správnoprávnych vzťahov. takéto akty označujeme termínom hybridné. pôsobia zásadne až nadobudnutím účinnosti. vzájomne podmienené stránky: . pôsobia pro preaterito a ex tunc  . Dodržiavanie služobných predpisov zásadne nemožno vynucovať prostriedkami správneho donucovania. alebo na subjekty spravujúce danú vec. vklad do registra). nepravé správne akty (napr. Podľa toho sa ISA rozdeľujú na externé a interné. že ide o činnosť. licencia. skutkového stavu Činnosť správnych orgánov môže spočívať v: 1. alebo ich autoritatívne potvrdenie. Okruh adresátov môže zužovaný iba na FO. ktorú akt rieši. pri ktorej správny orgán vyvolá v konkrétnom prípade právne účinky – vznik. PO stojace v konkrétnej veci mimo VS. inak stačí forma vnútorného predpisu. individuálne určený prípad alebo 2. Členenie individuálnych správnych aktov: Podľa povahy právnych účinkov:  Konštitutívne – zakladajú. na konkrétneho adresáta. individuálne správne akty. Konkrétnosť pôsobenia týchto aktov sa vzťahuje na vec. ktoré patria k personálnemu základu organizačnej štruktúry správneho orgánu. Ad 1) Formy spočívajúce v aplikácii noriem správneho práva predstavujú najtypickejšiu a početne najrozsiahlejšiu skupinu činností verejnej správy najmä miestnych orgánov verejnej správy. Nesmie byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi vyšších služobne nadriadených orgánov. 27. Pokiaľ štatút má všeobecne zaväzovať kohokoľvek. pro futuro a ex nunc Deklaratórne – autoritatívne potvrdzujú existenciu alebo neexistenciu administratívnoprávneho vzťahu alebo vzťahov. aplikácii noriem správneho práva na konkrétny. ale iba v rámci disciplinárnej zodpovednosti. mal by byť vydaný vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu. Zásadne ale právne predpisy na riešenie určitej veci stanovujú termín rozhodnutie (povolenie. Služobné predpisy vyjadrujú abstraktné pravidlá správania. kto sa nachádza v územnom obvode pôsobnosti orgánu. Pri charakteristike individuálnych správnych aktov (ISA) sa všeobecne uznáva. administratívne akty správy. zákazy niektorých činností v určitom mieste alebo čase adresované individuálne neurčeným subjektom). Podstatný rozdiel od všeobecne záväzných predpisov a nariadení je v rozsahu záväznosti.

zamietnutie žiadosti Podľa uplatnenia predpisov správneho práva procesného. Hovorí sa o reťazení tzv. postavenie individuálny správny akt rieši:    adresované iba výslovne určeným subjektom adresované výslovne určeným subjektom a ich práv.právne postavenie sa oproti pôvodnému nemení. keď voči adresátovi je vydaný jediný akt. ktoré sú výsledkom konania procesnými predpismi správ. v individuálnom správnom akte ustanovené povinnosti že splní Podľa toho. zaťažujú povinnosťou podmienene oprávňujúce – adresáta zvýhodňujú za podmienky. Sú výsledkom konania uskutočneného špeciálne splnomocneným správnym orgánom v relatívne krátkom čase od prijatia podnetu cez posúdenie skutkového stavu. čiže časť aktu má deklaratórnu povahu a časť konštitutívnu Podľa okruhu osôb. subsumpcii.adresáta zvýhodňujú ukladajúce povinnosť – adresáta znevýhodňujú. v čase vydania aktu latentným. Zásadne sú lehoty na vybavenie veci ustanovené v procesných predpisoch správneho práva. či sa mení právne postavenie adresáta aktu:   akty pozitívne – právne postavenie sa oproti pôvodnému vydaním aktu mení akty negatívne . správnym poriadkom akty vydané v konaní podľa procesných ustanovení osobitných predpisov správneho práva so subsidiárnym použitím správneho poriadku akty. napr. ktorých právne pomery. práv. práva neupraveného Podľa časových aspektov konania. Špecifickou črtou je práve bezprostrednosť. doby od začatia konania do vydania individuálnych správnych aktov je možné členiť ich:   akty vydané v správnom konaní uskutočnenom v dlhšom časovom období. V súvislosti s individuálnymi správnymi aktmi sa v teórii poukazuje na otázku nadväznosti jedného aktu na akt druhý. rozhodnutia vo veci a vykonania rozhodnutia. ktoré sú výsledkom konania uskutočneného výhradne podľa procesných ustanovení osobitných predpisov správneho práva akty. procesného režimu možno individuálne správne akty členiť na:     akty. akty označované ako bezprostredné zásahy alebo bezprostredné zákroky. iba druhovo určeným subjektom Podľa právneho obsahu:    oprávňujúce . ktorý podriaďuje iné podmieňujúce akty. Hybridné – deklarujú určitý právny stav a zároveň konštitutívne pôsobia na iný právny vzťah. nástupcom adresované potenciálnym. . vydané v konaní výhradne upravenom všeobecným procesným predpisom.

kde je okruh subjektov užší).V súvislosti s individuálnymi správnymi aktmi sa posudzuje platnosť. V prvom prípade môže v rámci autoremedúry opraviť vadný akt i orgán. ak akt vydal orgán vecne nekompetentný a nepríslušný. Preskúmanie môže byť vykonané z podnetu adresáta aktu alebo osôb dotknutých aktom alebo z podnetu správneho orgánu alebo iného ŠO (na rozdiel od normatívnych správnych aktov. Právne dôsledky vád aktov sa vzťahujú na ich platnosť. ak sa vydanie aktu dosiahlo násilím. alebo by bola právne alebo fakticky nemožná. vady odstrániteľné zrušením alebo zmenou aktu a vady také závažné. účinnosť a vykonateľnosť. Právne vady môžu byť vady kompetencie a právomoci. ktoré ukladajú splniť určitú povinnosť. alebo nastáva neskôr. V správnom súdnictve je vylúčený reformačný princíp. ktorý ho vydal. ak nie je akt prejavom vôle správneho orgánu. keď akt spôsobuje právne účinky. právoplatnosť i vykonateľnosť. v ktorých správne orgány jednostranne realizujú normy . vykonateľnosť – sa chápe vo vzťahu k správnym aktom. Z hľadiska právnych dôsledkov sú vady opraviteľné. Ad 2) Druhý základný druh jednostranných právnorealizačných foriem činnosti verejnej správy predstavujú formy. že ho vykonal kompetentný správny orgán. V teórii sa príkladmo uvádzajú príklady: ak by realizácia aktu viedla k spáchaniu trestného deliktu. Vadné akty môžu byť napadnuté riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami v zákonom ustanovených prípadoch. všeobecne v rámci inštitútu sťažnosti. reálnym alebo fiktívnym. prípadne sa chápe užšie ako možnosť vynútiť splnenie uloženej povinnosti (správna exekúcia)    Správne akty musia spĺňať všeobecné i osobitné náležitosti. Nemôže inak vo veci rozhodnúť sám. ktoré majú za následok nulitu aktu právne predpisy nešpecifikujú. Vady. zásadne nastáva oznámením aktu adresátovi. ak námietkam adresáta vyhovie a nebude tým dotknuté právne postavenie iných adresátov.  platnosť . vady hmotnoprávnej povahy a vady procesné. že napadnutý individuálny správny akt preskúmavajú správne orgány. Povahu vady a jej právne dôsledky posudzuje správny orgán alebo súd.správny akt nadobúda platnosť od okamihu.správny akt nadobúda formálnu právoplatnosť. Ak neuplatní autoremedúru. uplatňuje sa iba kasačný princíp rozhodovania. Súd však nevykonáva pri preskúmavaní právoplatných aktov dokazovanie a akt môže buď potvrdiť alebo zrušiť. právoplatnosť. je povinný postúpiť vec inštančne vyššiemu správnemu orgánu. Vady ISA možno rozdeliť na vady právne a vady skutkové. keď bol prejav vôle správneho orgánu vykonaný v predpísanej forme za podmienky. účinnosť. iba v osobitne ustanovených prípadoch súd. Materiálna právoplatnosť je chápaná ako nezmeniteľnosť alebo nezrušiteľnosť správneho aktu. že majú za následok nulitu aktu. ISA môžu mať i spätnú účinnosť. účinnosť – predstavuje stav. ak ho nemožno napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami. Zvláštnosť je i v tom. V opačnom prípade sa považujú za vadné. právoplatnosť .

občianskeho. alebo viacstranné úkony účastníkov dohody. resp. u správnych dohôd však nutne pristupuje prvok vertikality v príslušných správnych právnych vzťahoch. Pre materiálne. vzájomný prejav vôle týchto účastníkov vo forme dohody. technické.      Klasifikácia: 1. personálne zabezpečenie svojej činnosti správne orgány uzatvárajú viaceré druhy dohôd. alebo to výslovne ukladajú ako povinnosť. špecifikujú situácie. posudkov.j. a to buď ich ustanovenia všeobecne splnomocňujú správny orgán riešiť úlohy na zmluvnom základe. ktoré je možno riešiť dohodou. výsledkom uplatnenia horizontálnej metódy právnej regulácie. Možno ich označiť ako ostatné jednostranné právnorealizačné formy činnosti verejnej správy. Dohoda je všeobecne výrazom. t.. ale príslušný správny orgán. orgány iného štátu alebo medzinárodné organizácie. vyplývajúce z plnenia týchto dohôd. Hlavné črty:  realizujú sa nimi hlavné funkcie a úlohy verejnej správy. možné spory. ktoré sa ale nepovažujú za správne dohody. zásadne nerieši súd.Z hľadiska právnych účinkov: . Správne dohody ako formy činnosti verejnej správy Správne dohody sa vzhľadom na mocenskú podstatu verejnej správy a administratívnoprávnu metódu regulácie príslušných spoločenských vzťahov považujú za atypickú formu činnosti verejnej správy. oprávnenia a povinnosti. nemenia ani nerušia a deklaratórne nepotvrdzujú správnoprávne vzťahy napr. vydávanie prognóz. 28. Ide o procedurálne formy.j. obchodného. ktorých je SR členom alebo na ich programoch participuje. stanovísk . sem patria overovanie kópií listín. ktoré samy osebe neriešia daný prípad a nevyvolávajú zmenu právneho postavenia adresáta finálneho aktu t. aspoň jedným zo subjektov týchto dohôd je správny orgán. ktoré majú konštitutívnu povahu.. obchodného). ich uzavretím vznikajú vzťahy verejnosprávnej povahy. bezprostredne nezakladajú. podpisov. Ďalšími subjektami môžu byť iné správne orgány alebo iné osoby. musí byť právnymi normami takáto forma schválená musia mať právny obsah a musia byť právnymi prostriedkami zabezpečené obsahom je stanovenie vzájomných práv a povinností účastníkov alebo zhodný prejav vôle účastníkov o právnych pomeroch tretích osôb. Správne dohody (zmluvy) predstavujú dvoj-. uplatňujú sa analogicky procedurálne a procesné postupy obvyklé pre realizáciu noriem občianskeho. ich právnym základom sú normy správneho práva. pracovného a medzinárodného práva.správneho práva upravujúce ich kompetenciu. Ich právnym základom sú normy iných odvetví slovenského práva (pracovného.

medzinárodné. Môžeme rozlišovať dohody s právotvornými účinkami a s neprávotvornými účinkami. Uzatvárať ich možno na základe kompetenčnej normy. ktoré týmito vlastnosťami nedisponujú a ani nezakladajú právne vzťahy a logicky ani administratívnoprávne vzťahy.) podľa vecného rozsahu a obsahu (základné. Medzinárodné dohody by bolo možné klasifikovať z rôznych hľadísk:    podľa úrovne. medzi orgánmi ochrany prírody a vlastníkmi chránených objektov. územnej samosprávy. vykonávacie) podľa počtu účastníkov strán (dvojstranné. Tieto možno označiť ako správnoprávne dohody.  3. Prezident môže túto pôsobnosť delegovať na vládu alebo jej jednotlivých členov. Sú to dohody spoločensko-organizátorského charakteru alebo ako ostatné správne dohody. dohody individuálnej povahy sa uzavierajú pri riešení konkrétnej individuálne určenej situácie alebo prípadu.Z hľadiska toho. ak to stanovuje už uzavretá medzinárodná zmluva. Spoločensko-organizačné opatrenia ako formy činnosti verejnej správy . na akej sa prijímajú (medzištátne. prezidentské. dvojstranné i viacstranné. viacstranné). Záväzky z nich vyplývajúce sú vynútiteľné právnymi prostriedkami. Primárna pôsobnosť je zverená prezidentovi.  Medzinárodné dohody Základné otázky pôsobnosti jednotlivých orgánov na úseku prípravy a uzatvárania medzinárodných dohôd upravuje priamo ústava. dohody medzi subjektami spravujúcimi a spravovanými (FO a PO). o vytváraní nových pracovných miest.. že určujú spôsob vzájomného správania účastníkov v typovo rovnakých situáciách. Jednotlivé orgány verejnej správy môžu tiež vstupovať priamo do zmluvných vzťahov.).V rámci klasifikácií dohôd uzatváraných na plnenie vnútorných funkcií verejnej správy je možné vyčleniť dve skupiny správnych dohôd:  dohody uzatvárané medzi spravujúcimi subjektami navzájom v rôznych kombináciách (medzi orgánmi ŠS. sú pre účastníkov právne záväzné alebo ich výsledky sú záväzné pre tretie osoby. dohody o poskytovaní účelových subvencií súkromným osobám. dohody. dohody.  2. Zakladajú iba faktické vzťahy. Iba konkretizujú úlohy. či správne dohody riešia úlohy v abstraktnej alebo konkrétnej rovine:  dohody normatívnej povahy utvárajú vzájomné vzťahy medzi účastníkmi v abstraktnej rovine tým. 29. záujmovej samosprávy. ktoré majú právne dôsledky. Dohody o vykonávaní určitej verejnoprospešnej činnosti súkromnými osobami s recipročným priznaním určitých výhod správnym orgánom (zabezpečenie rekvalifikácie registrovaných nezamestnaných).

preto súvisia s finálnou formou pôsobenia. Operatívno-organizačné činnosti môžu smerovať k adresátom navonok. pochopili prijímané administratívnoprávne opatrenia aktívnymi postojmi prispievali k ich realizácii. že je to činnosť organizujúca. Právne aspekty sa v spoločensko-organizačných opatreniach premietajú v tom. Vydanie akéhokoľvek správneho aktu vyžaduje mnohé organizačné úkony. Správny orgán však musí rešpektovať i niektoré všeobecne obmedzujúce právne podmienky napr. Jedným z jej cieľov je. možno ich použiť popri právnorealizačných alebo normotvorných formách činnosti verejnej správy a ak to dovoľujú právne normy. Pri tomto pôsobení sa uplatňujú iné sociálne stimuly ako stimuly právne – stimuly morálne a etické. poskytovanie informácií o pripravovaných nových právnych predpisoch. tak aj namiesto nich. rady. ktoré spravidla nie sú bezprostredným výrazom právnych foriem realizácie verejnej správy. Materiálno-technické operácie ako formy činnosti verejnej správy K neprávnym formám realizácie VS patrí vykonávanie príslušných materiálno-technických operácií. Najčastejšie sa uplatňujú také formy ako výzvy.V súvislosti s realizáciou úloh verejnej správy prichádzajú do úvahy okrem doposiaľ prezentovaných ešte ďalšie správne úkony. zosúladená s harmonizujúcim efektom. tak. Podstatou a zmyslom spoločensko-organizačných opatrení je pôsobiť na spravované subjekty. Materiálno-technické operácie vykonávané orgánmi VS sa týkajú aj procedurálnych aj finálnych foriem činnosti. princíp prezumpcie neviny. činnosti či operácie. 30. Zvolenie konkrétnych foriem závisí od povahy danej úlohy verejnej správy a celkových podmienok v danom mieste a čase. dobrovoľne a uvedomele napomáhali správnym orgánom presadzovať verejné záujmy. alebo dovnútra organizácie. Charakteristickou črtou verejnej správy ako cieľavedomej činnosti je. . záujmy ochrany utajovaných skutočností a pod. zabezpečenia účasti verejnosti na rokovaniach správnych orgánov. zvolávanie verejných zhromaždení. Ako relatívne samostatné formy činnosti verejnej správy sa spájajú s realizáciou metód presvedčovania a súvisia s finálnou formou pôsobenia správnych orgánov. aby iniciatívne. že tieto formy sa uskutočňujú na základe noriem správneho práva. Tieto nemajú právotvorné účinky. Prostredníctvom nich sa vytvárajú potrebné organizačné predpoklady pre reálnosť a plynulosť praktického uskutočňovania úloh a funkcií VS. Tieto iné správne úkony majú faktický či praktický charakter a sú zamerané prevažne na vykonávanie rôznych operatívno-organizačných činností. Pre správne orgány sú tieto formy významné aj tým. nie sú pre adresátov právne záväzné a nemožno ich vynucovať použitím donucovacích prostriedkov. uzatváranie neprávotvorných dohôd a pod. Sú to činnosti spočívajúce v materiálno-technickom zabezpečení práce správnych orgánov. aby to bola činnosť logicky usporiadaná. že je tu možnosť získavať informácie o názoroch ľudí na výkon VS i o ich konkrétnych potrebách. vzťahuje sa na ne princíp legality. ktoré majú vo vzťahu k základným úlohám VS prevažne pomocný a prípravný charakter.

exekučné faktické úkony. ktoré môžu mať len nepriame právne dôsledky (napr. Sú vlastne úradným podkladom pre rozhodovanie iných správnych orgánov. Právny význam: má dôkaznú hodnotu o osvedčených skutočnostiach. ktorou správny orgán autoritatívne potvrdzuje existenciu alebo neexistenciu určitej skutočnosti alebo stavu. pomocné technické úkony a pod.) úkony. Hlavné druhy činnosti kontroly:  zisťovanie a analýza skutočného stavu  porovnávanie skutočného a požadovaného stavu. Kontrola je vo všeobecnosti označenie pre súbor činností. ktoré nemajú právne dôsledky. K materiálno-technickým úkonom sa začleňujú podľa právnej povahy značne rôznorodé úkony: osvedčenia. pričom vo veci samej rozhoduje iný správny orgán. 31. právny základ majú v normách správneho práva. V posudkoch a vyjadreniach správne orgány zaujímajú stanoviská vo veciach verejnej správy. Takto sa vyčleňujú úkony (kritériom je existencia právnych dôsledkov):    ktoré priamo spôsobujú právne dôsledky (preukazná moc osvedčenia. Ich spoločné črty sú nasledovné: Jednostrannosť úkonov. oznámenie rozhodnutia a pod. platí prezumpcia pravdivosti. ak nimi nebola porušená právna povinnosť (napr. Nevydáva sa v správnom konaní a ani v rámci neho nepreskúmava . poučenie o odstránení nedostatkov podania) Osobitný právny význam sa prikladá osvedčeniam. bezprostredne ich nemožno napadnúť opravným prostriedkom. absencia právotvorných účinkov. Všeobecná charakteristika kontroly vo verejnej správe Legálna definícia pojmu kontrola vo verejnej správe v našom právnom poriadku neexistuje. vynútiteľnosť prostriedkami správneho donucovania.). Osvedčenie .Je potrebné odlišovať: bezprostredné poskytovanie služieb (spravovanie miestnych komunikácií. a dokumentačné úkony. záznamy o úkonoch objasňovania priestupkov) úkony. Osvedčenie nie je však deklaratórnym správnym aktom. informačné úkony.) a úkony technicko-organizačnej povahy (úkony spisovej agendy. vyjadrenia. posudky. evidenčné a registračné úkony. ktorého jadro spočíva v porovnaní skutočného stavu so stavom predpokladaným a vytyčovanie opatrení na zabezpečenie ich súladu. Obranu proti nemu je možné doložiť protidôkazom. v ktorých vykonávajú pôsobnosť. nie sú znaleckými posudkami v zmysle správneho poriadku.považuje sa za verejnú listinu. povinnosť rešpektovať takýto úkon a povinnosť adresáta úkonu strpieť ho. či existuje alebo neexistuje nejaké právo alebo povinnosť. zhodnotenie skutočného stavu a zisťovanie príčin prípadných odchýliek . Nemajú povahu správneho rozhodnutia. verejné osvetlenie a pod. posudkom a vyjadreniam. stanoviská. ktoré nie sú vonkajším výrazom VS ako činnosti výkonnej a nariaďovacej.

kontrola má zisťovať skutočnosti objektívne – nie povrchne. ak by sa kontrolovaná činnosť vyvíjala presne podľa daných pravidiel. ako aj stavu. Postup pri vykonávaní kontroly vo verejnej správe . odbornosť a včasnosť kontrolnej činnosti Objektívnosť: Prejavuje sa v prístupe k zisteným faktom t. Represívna funkcia – spočíva v ukladaní opatrení na zabezpečenie represívnych účinkov kontroly. Funkcie kontroly: Poznávacia – spočíva v poznávaní dvoch základných skutočností. vzťahujúcich sa na činnosti kontrolovanej inštitúcie. Činnosť kontrolných orgánov v rámci nápravnej funkcie sa má upriamiť na to. ktoré ich môžu využiť v procese plnenia svojich vlastných úloh. Včasnosť: Znamená. Tieto poznatky a informácie by sa mali oznamovať predovšetkým tým orgánom verejnej správy. že kontrola by mala byť vykonaná včas. ktorý môže obsahovať osobitný právny predpis. Odbornosť: Zdôrazňuje sa požiadavka odborných predpokladov pracovníkov kontroly. alebo patrí a vyplýva z kompetencie riadiacej ako jej nevyhnutný atribút. Charakteristické črty: Objektívnosť.j. či nedostatky odstránili. prijatie opatrení na odstránenie zistených odchýliek a uplatnenie zodpovednosti za protiprávne konanie Samotné oprávnenie vykonávať kontrolu sa musí opierať o určitý právny základ. ktorí rozumejú jednotlivým druhom činnosti kontrolovanej inštitúcie. ktoré sa dajú vyvodiť z faktov zistených kontrolnými orgánmi. právnych noriem a pravidiel. ktoré by sa boli dosiahli. ktoré nedostatky sa majú odstrániť a a v akých časových intervaloch sa má upriamiť na sledovanie činnosti kontrolovaných inštitúcií a na to. Nápravná funkcia – mala by sa začať už počas výkonu kontroly. neúplne a nedostatočne. a to zisťovanie skutočného stavu kontrolovanej inštitúcie alebo činnosti. t. čo pôsobí preventívne. Informačná funkcia – v rámci vykonávania kontroly možno získať množstvo poznatkov. tým sa zužuje časový rozsah trvania nedostatkov a zabráni sa tomu. aby nedostatky narástli do väčších rozmerov. skreslene. ktorý sa predpokladá. Bez poznania uvedených skutočností nemožno vykonať kontrolu z hľadiska vecnej správnosti.j. Porovnávacia – sleduje a porovnáva dosiahnuté výsledky a výsledky. stav vyplývajúci z príslušných uznesení.

zničením. Nedotknuteľnosť obydlia však nesmie byť dotknutá.   Pracovníci kontroly sú pri výkone kontroly povinní:   vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet a účel kontroly a preukázať sa svojim oprávnením vykonávať kontrolu + s preukazom totožnosti vydať kontrolovanému subjektu potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov. iné písomnosti . rozdelene práce.Oprávnenia a povinnosti pracovníkov kontroly: Sú vymedzené v § 11 zákona č. určenie cieľa určenie časových etáp vykonania akcie sama príprava na kontrolnú akciu. jeho zamestnancov ako aj ďalších štátnych orgánov .. Pracovníci kontroly sú pri výkone kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu:    vstupovať do objektov. oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti príslušným orgánom v potrebnom rozsahu oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov s protokolom o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním a vyžiadať od nich v určenej lehote písomné vyjadrenie ku všetkým skutočnostiam preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam a zohľadniť opodstatnené a preukázané námietky v dodatku k protokolu alebo význame o kontrole neopodstatnenosť námietok písomne oznámiť zodpovedným zamestnancom kontrolovaného subjektu najneskôr do termínu prerokovania protokolu prerokovať protokol s vedúcim kontrolovaného subjektu a zodpovednými zamestnancami..naštudovanie všeobecne záväzných predpisov a noriem. protokolov z predchádzajúcich kontrol. vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu..vnútorná... na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných subjektov. zariadení a prevádzok. súčinnosť vypracovanie návrhu na zloženie kontrol. v odôvodnených prípadoch odoberať aj mimo priestorov kontrolovaného subjektu písomné dokumenty a iné materiály a vykonávať nevyhnutné úkony súvisiace s kontrolou .. spracovanie programu – detailné rozpracovanie problémov a otázok. vonkajšia metodika kontroly .. vedúci. 10/1996 Z.      Fázy kontrolnej akcie: A/ Príprava kontroly (kroky):        vypracovanie zamerania kontrolnej akcie.. poškodením . ktorých sa kontrolné zistenia týkajú . písomných dokumentov a iných materiálov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou. členovia vymedzenie kontroly. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.. vyžadovať od kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov aby im v určenej lehote poskytovali doklady.. skupín....z. informácie .vecne a dôsledne.

/21/ Poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane. Vonkajšia a vnútorná kontrola verejnej správy Zákon NR SR O kontrole v štátnej správe č. súhrnné doklady. Vnútornú kontrolu vykonávajú orgány štátnej správy ako súčasť plnenia svojich úloh. teória riadenia). Pri výkone tejto činnosti vznikajú špecifické spoločenské vzťahy regulované normami správneho práva – kontrolné právne vzťahy. písomné oznámenie zodpovednej osobe C/ Ukončenie kontroly      prerokovanie protokolu s kontrolovaným subjektom spracovanie zápisnice vysporiadanie nákladov kontroly zabezpečenie mlčanlivosti zabezpečenie realizácie výsledkov kontroly Orgány kontroly sú oprávnené pri výkone kontroly ukladať zamestnancom kontrolovaného subjektu poriadkovú pokutu od 500 Sk do 10 000 Sk za zavinené marenie výkonu kontroly a za zavinené nesplnenie povinnosti uvedenej v § 12 ods. zabezpečenie dôkazov dokladová kontroly. . vzorky. že kontrolný orgán ju vykonáva voči svojím podriadeným alebo ním riadeným orgánom a organizáciám (napr. najviac však do 20 000 Sk. ak povinnosť nebola splnená v určenom termíne. ide tu teda o kontrolu podľa zásady „kto riadi. Je súčasťou riadiacej a organizačnej práce t. informácie vydanie potvrdení a odobratie dokladov. preto jej skúmanie patrí do viacerých vedných disciplín (kybernetika. 10/1996 vymedzuje dva pojmy kontroly: Vnútorná – ako súčasť riadenia a organizácie Základnou črtou je tá skutočnosť. konaní v prípade opodstatnenosti námietok.   zabezpečenie spolupráce a súčinnosti kontrolných orgánov zabezpečenie koordinácie s inými orgánmi písomné poverenie na kontrolu B/ Priebeh kontroly:             oznámenie kontrolovanému subjektu o začatí kontroly predloženie poverenia účelné a efektívne rozdelenie práce vyžiadanie súčinnosti kontrolovaného subjektu. preverovanie údajov vyhodnotenie materiálov a kontrolných zistení. Kontrola je nevyhnutnou súčasťou každej organizovanej činnosti.doklady. 2 až 4. Kontrola vo verejnej správe je jednou zo záruk zákonnosti v jej činnosti.j. vypracovanie protokolu oboznámenie vedúceho kontrolovaného subjektu s kontrol. jeho oznámenie orgánom činným v tr. Zisteniami vyžiadanie písomných vyjadrení v prípade podozrenia z trestnej činnosti. ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ministerstvo vnútra kontroluje činnosť obvodných úradov).

Podľa zákona o kontrole v štátnej správe sú ministerstvá. Stojí mimo UOŠS. vykonávaná Najvyšším kontrolným úradom SR NKÚ SR je nezávislý orgán kontroly hospodárenia. Orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä:     plnenie úloh štátnej správy vybavovanie petícií. ostatné ústredné orgány štátnej správy. Kontrola verejnej správy. Je štátnym orgánom. 10/1996 kontrolu plnenia úloh štátnej správy vykonávajú: a) vláda – prostredníctvom Úradu vlády Slovenskej republiky a ministerstiev b) iné orgány štátnej správy. Nedostatky v činnosti OŠS a iných ŠO oznamuje príslušnému ministerstvu alebo príslušnému OŠS.j. kto riadi je povinný vykonávať kontrolu voči podriadeným subjektom a je tiež povinný vytvárať alebo poveriť osobu na vytvorenie osobitného kontrolného útvaru pre výkon vnútornej kontrolnej činnosti. Podľa zákona č. vydaných vedúcim kontrolovaného subjektu. NKU. Nedostatky UOŠS oznámi vláde. 32. že kontrolovaný subjekt nie je podriadený kontrolnému orgánu. Súdy – všeobecné v rámci správneho súdnictva. .  ďalšie orgány štátnej správy. viazaný len zákonom a za svoju činnosť zodpovedá len NRSR. s tzv. ktorý by mal zahrnovať a upravovať kontrolu po vertikálnej línii. ktorý je vo svojej činnosti nezávislý. Vonkajšia – ako súčasť výkonu VS Vonkajšia kontrola je súčasťou výkonu verejnej správy. krajské a okresné úrady a ďalšie orgány štátnej správy povinné vytvoriť funkčný systém vnútornej kontroly. Základným znakom je tá skutočnosť. vzájomnú väzbu odborných útvarov. Štátna obchodná inšpekcia (pod ministerstvom hospodárstva) alebo štátna školská inšpekcia (pod ministerstvom školstva) = tento vzťah kontroly sa nazýva dozor.  orgány miestnej štátnej správy. dohľad. Ústavným súdom. NKÚ je nesankčný úrad. na základe sťažností a petícií). ktorá nie je kontrolou podľa zákona NR SR č. 10/1996 Z. každý. Vyššie uvedené orgány kontroly vykonávajú vonkajšiu kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti vymedzenej osobitnými predpismi a vnútornú kontrolu ako súčasť plnenia svojich úloh v príslušnom odvetví štátnej správy.z. súdy.j. nie je ním zriadený ani ním nie je riadený a usmerňovaný. oznámení a podnetov dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a opatrení vydaných na ich základe plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov.ten aj kontroluje“ t. V systéme verejnej správy (vonkajšia zvnútra) existujú špecifické kontrolné orgány v rámci orgánov štátnej správy a to napr. spôsob realizácie vnútornej kontroly. sťažností. je uskutočňovaná inými štátnymi orgánmi stojacimi mimo verejnej správy (napr. ak to ustanovuje osobitný predpis. Vonkajšia kontrola sa uskutočňuje smerom zvonku t. ktorými podľa zákona sú:  ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. Vnútornú kontrolu nemožno stotožňovať s kontrolou vo vnútri samej organizácie. „vnútroorganizačnou kontrolou“. ombudsman. NR SR. prokuratúra.

odvodov. . Na požiadanie NR SR vypracúva stanovisko k návrhu ŠR. Má právo kontrolovať všetky subjekty. 34.z. ktoré sú príjmom ŠR.Na čele NKU je predseda a dvaja podpredsedovia. na obdobie 7 rokov. Kontrola verejnej správy vykonávaná správnymi orgánmi . ktorú vykonávajú ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS.najmä vykonávanie štátnej kontroly. ministerstvá a ostatné UOŠS republiky a im podriadené orgány  ŠO ako aj PO u ktorých vykonávajú funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa UOŠS alebo iné ŠO  Obce a VUC.302/2001 Z. verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom. Pôsobnosť NKÚ je rozšírená o kontrolu spôsobu vyrubovania a vymáhania daní. kasačný princíp.patrí sem aj kontrola. Pri NPA vydáva nález. Kontrola verejnej správy vykonávaná súdmi Súdy preskúmavajú zákonnosť NSA (normatívny správny akt) a ISA (individuálny správny akt). vykonávaná ministerstvami a inými orgánmi ŠS je kontrolou. Súdna kontrola normatívnych správnych aktov je záležitosťou ústavného súdnictva. pokiaľ vykonávajú ŠS. Vypracúva stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu SR a predkladá ho NR SR. PO. vykonávaná v rámci samosprávy → obecné zastupiteľstvo zriaďuje funkciu hlavného kontrolóra podľa zákona 369/1990 Zb. ako aj kontrola vykonávaná miestnymi orgánmi ŠS a obcami. Kontroluje:  vládu SR. Minimálne raz za rok predkladá NR SR správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok. poplatkov a pokút. patrí sem aj kontrola vykonávaná inými orgánmi ŠS (špecializovaná kontrolná činnosť). hospodárenie a nakladanie so štátnym majetkom. pričom jeho kontrola je zameraná najmä na kontrolu príjmov a výdavkov rozpočtu samosprávneho kraja a kontrolu hospodárenia a nakladania s jeho majetkom. PO zriadené obcami a na PO zriadené VUC  Štátne účelové fondy. v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie na PO s majetkovou účasťou štátu  Fond národného majetku  FO a PO  Súdy a prokuratúru kontroluje len pre oblasť nakladania s majetkom 33. (zákon o samosprávnych krajoch). ktorých volí NR SR. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a VÚC → funkciu HK zriaďuje na základe zákona č.kontrola. Ústavný súd SR rozhoduje o súlade:  zákonov s Ústavou SR a ústavnými zákonmi . Vykonáva kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu. majetkovými právami a pohľadávkami republiky. ktoré sú akoukoľvek účasťou zainteresované na štátnom rozpočte. . prostredníctvom ktorej vykonáva príslušný ústredný orgán svoju pôsobnosť stanovenú osobitnými predpismi a jednak kontrolou vykonávanou príslušným orgánom ako súčasť plnenia vlastných úloh v príslušnom odvetví alebo oblasti VS. Majú právo zrušiť rozhodnutie tzv. nakladanie s prostriedkami Európskych spoločenstiev a iné prostriedky zo zahraničia.

záujmovej samosprávy a ďalších PO pokiaľ im je zverené rozhodovanie o právach a povinnostiach FO a PO v oblasti verejnej správy). územnej samosprávy.    nariadení vlády. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie SR. Od 1. orgánom ŠS.1. ktoré nemajú povahu rozhodnutia o práve alebo povinnosti FO alebo PO. ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. v ktorého obvode má sídlo správny orgán. zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. rozhodnutia organizačnej povahy a rozhodnutia upravujúce vnútorné pomery orgánu. špecializovaných senátov je upravený Občianskym súdnym poriadkom. V rámci správneho súdnictva preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (t. ústavnými zákonmi a zákonmi všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy s ústavou. všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných UOŠS s ústavou SR. najmä všeobecne záväzné normatívne akty. právom chránené záujmy alebo povinnosti FO alebo PO.   Súdna kontrola individuálnych správnych aktov – správne súdnictvo Po zrušení správneho súdnictva ostala v niektorých prípadoch v kompetencii všeobecných súdov. ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmavajú ak v zákone nie je ustanovené inak. ústavný súd sa zaoberá riešením kompetenčných konfliktov medzi UOŠS rieši sťažnosti proti právoplatným rozhodnutiam UOŠS. Na preskúmavanie rozhodnutí a postupu sú vecne príslušné krajské súdy ak zákon neustanovuje inak. O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR koná a rozhoduje iný senát tohto súdu zložený z predsedu a 4 sudcov. Miestne príslušný je súd.j. Najvyšší súd Je vecne príslušný na preskúmavanie rozhodnutí a postupov:  UOŠS ak osobitný zákon neustanovuje inak  Iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie SR ak príslušnosť najvyššieho súdu SR ustanovuje osobitný zákon. špecializované senáty v rámci všeobecných súdov na výkon správneho súdnictva. Konanie sa začína na návrh žaloby. miestne príslušným je všeobecný súd navrhovateľa.1992 sa vytvorili tzv. Kontrola verejnej správy vykonávaná na základe petícií a sťažností . 35. nepreskúmavajú postup správnych orgánov ktorým neboli priamo dotknuté práva.  Koná a rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských súdov a proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy v senáte zloženom z predsedu a 2 sudcov. Výkon správneho súdnictva prostredníctvom tzv. Súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov. miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy.

predmet sťažnosti a čoho sa sťažovateľ domáha. Na vybavovanie sťažnosti je príslušný vedúci orgánu verejnej správy. 85/1990. Sťažnosť nesmie vybavovať ani prešetrovať osoba. petičný výbor (nemá postavenie PO a ani nie je predpísaný počet členov) členovia petičného výboru si určujú osobu ktorá ich bude zastupovať pred orgánom verejnej správy. evidujú. Základné úlohy: . ak bol sťažovateľ písomne informovaný o výsledku prešetrenia sťažnosti ak sa prijali opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku. sťažnosť sa považuje za vybavenú. Podľa tohto právneho predpisu prijímajú. Ich počet nie je zákonom špecifikovaný. zväčša pri podávaní petícii občania zostavujú tzv.. Zo sťažnosti musí byť zrejmé. ktorá je podriadená tejto osobe. výsledok prešetrenia sa oznamuje sťažovateľovi písomne s odôvodnením opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti. Musí mať min.     petíciou sa rozumie príslušný návrh alebo sťažnosť s podpismi viacerých občanov. Ak sa zistili nedostatky. aby poskytovala údaje potrebné na kontrolu vybavovania sťažností. proti ktorej sťažnosť smeruje. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu tohto orgánu. V opodstatnených prípadoch môže orgán verejnej správy predĺžiť lehotu na je vybavenie avšak je povinný písomne o tom upovedomiť sťažovateľa.z. na získavanie podpisov pod petíciu nie je potrebné žiadne povolenie ani oznámenie 36. Orgán verejnej správy je povinný zabezpečiť vedenie centrálnej evidencie podaných sťažností oddelene od evidencie ostatných písomností tak.  príslušný orgán verejnej správy je povinný prešetriť a vybaviť sťažnosť do 30 dní odo dňa keď mu bola sťažnosť doručená. 152/1998 o sťažnostiach. ktoré sú upravené zákonom č. Kontrola verejnej správy vykonávaná verejným ochrancom práv V podmienkach SR bol zákonom č. orgán verejnej správy vyhotoví o prešetrení sťažnosti zápisnicu. o verejnom ochrancovi práv zriadený inštitút ombudsmana. ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach FO alebo PO Sťažnosť Je podanie FO alebo PO. ktorým sa sťažovateľ domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov. VOP je nezávislým orgánom kontroly verejnej správy. priezvisko. 564/2001 Z.Daná problematika je upravená zákonom č. ani osoba. 18 rokov. v zápisnici sa určia opatrenia na ich odstránenie. kto ju podáva. pretože došlo ich porušeniu alebo ohrozeniu činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy. vybavujú a kontrolujú vybavovanie sťažností:  štátne orgány a nimi zriadené organizácie  obce a nimi zriadené organizácie  PO a FO. Zväčša sa podáva písomne alebo ústne v záujme jej urýchleného a efektívneho vybavenia orgánu príslušnému na vybavenie. musí obsahovať meno. vybavuje ju najbližší nadriadený orgán.    Významným prostriedkom pri zabezpečení kontroly verejnej správy okrem sťažností sú petície. adresu FO alebo názov a sídlo PO.

Právomoc ombudsmana sa teda vzťahuje na všetky zložky verejnej správy. predložiť mu všetky písomnosti. spravodajské služby. právna spôsobilosť niesť právne následky (vo forme sankcie) za protiprávne konanie (za delikt). V systéme vyvodzovania zodpovednosti za protiprávne konanie vo verejnej správe má nezastupiteľné miesto právna zodpovednosť FO a PO t. Z pôsobnosti VOP je vylúčená NR SR. či ide o: . vysvetlenia .)Legálna definícia a právne základy . Pri vybavovaní podnetu je verejný ochranca práv oprávnený vstupovať do objektov verejnej správy.   kontrolná činnosť. doklady. Sú povinné mu vychádzať v ústrety.súdne trestanie – trestanie za súdne delikty . podklady a rozhodnutia Koná na základe podnetu FO alebo PO alebo z vlastnej iniciatívy.j. Preto o tejto právnej zodpovednosti hovoríme ako o sankčnej zodpovednosti a vyvodzovanie tejto zodpovednosti je jedným z druhov administratívnoprávnej zodpovednosti. akej veci sa týka a čoho sa podávateľ podnetu domáha. S porušením právnej povinnosti spája právo vznik rôznych druhov zodpovednosti. vláda. ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach FO a PO v oblasti verejnej správy. klásť otázky zamestnancom. NKÚ. Ak sa protiprávnym konaním naplnia znaky skutkovej podstaty verejnoprávneho deliktu. prokuratúra a súdy s výnimkou štátnej správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu. preskúmavanie sťažností občanov.správne trestanie – trestanie za správne delikty Trestanie je rozhodovanie orgánov verejnej moci o vine a treste za delikty. 37. Hlavné rozdiely – porovnanie súdneho deliktu a správneho deliktu: 1.súdne delikty . iniciuje zmeny zákonov i zmeny v samej správe Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje:  orgány štátnej správy  orgány územnej samosprávy  PO a FO. kontrola všetkých zložiek verejnej správy na všetkých úrovniach riešenie konfliktov (sprostredkúva mier medzi spornými stranami) reformátorská činnosť. Z podnetu musí byť zrejmé. vyžadovať od orgánu verejnej správy aby mu poskytol spisy. vyvodzujú orgány verejnej moci trestnoprávnu alebo administratívnoprávnu zodpovednosť podľa toho. prezident. Charakterizujte súdne a správne delikty (pojem. ústavný súd. členenie) Všeobecnou povinnosťou každej osoby je dodržiavať právo.správne delikty Rozlišujeme preto: . všeobecné znaky.

Súdy v rámci výkonu správneho súdnictva sa podieľajú na rozhodovaní o správnych deliktoch až v rámci preskúmavacieho súdneho konania na základe žaloby alebo opravného prostriedku podľa toho. Na druhej strane pri niektorých trestných činoch ide o ochranu štátu alebo dokonca intenzívnejšiu ochranu výkonu štátnej správy (napr.) Rozhodovanie o deliktoch: Súdne delikty – rozhodujú o nich výlučne nezávislé súdy s tým. pretože napr.pojem trestný čin je priamo definovaný legislatívne. Aj z toho dôvodu sa skutkové podstaty správnych deliktov vymedzujú v jednotlivých zákonoch všeobecnejším spôsobom. a to v Trestnom zákone.objektom je predovšetkým ochrana života. Je to čin. Mimosúdne delikty. Na rozdiel od trestného práva správne právo trestné nie je kodifikované.iné správne delikty – členia sa na viaceré druhy 2. ale ešte neprávoplatné rozhodnutie. zdravia. útok na verejného činiteľa. s ktorými správne právo spája správny trest ako následok takého konania. ale tiež zmeniť (reformačná právomoc). Vecnú príslušnosť SO pri postihu za správny delikt zakladá celý rad zákonov. a to v prípadoch.) Objekt deliktov: Súdne delikty .priestupky – definícia priestupku je legálna. definuje ho len teória správneho práva. spôsobom a v rozsahu ustanovenom v zákone. pytliactvo. Správny delikt takúto legálnu definíciu nemá. správne trestanie za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a za priestupky proti majetku nesúvisí priamo s výkonom verejnej správy. V rámci preskúmavacieho konania môžu na návrh rozhodnutie správneho orgánu o správnom delikte nielen zrušiť (kasačná právomoc). označované ako správne delikty sú obsiahnuté vo viac než 200 zákonoch upravujúcich výkon VS na jednotlivých úsekoch. Podiel súdov na rozhodovaní o správnych deliktoch je realizáciou ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu pred nezákonnosťou rozhodovania správneho orgánu. rovnako ako pri trestných činoch je ochrana zdravia. s tým. Slovenská právna úprava rozlišuje: . Skutkové podstaty správnych deliktov sa pritom menia oveľa častejšie v porovnaní so súdnymi deliktmi vzhľadom na pružne meniace sa úlohy VS na jednotlivých úsekoch. že vecná príslušnosť pri postihu za súdny delikt je upravený v Trestnom poriadku Správne delikty – rozhodujú o nich v prvom stupni zásadne správne orgány. že verejný orgán je sám oprávnený zo zákona použiť donucovacie prostriedky v podobe sankcie alebo inej ujmy za správny delikt. marenie výkonu úradného rozhodnutia. 3. trestné činy na úseku ochrany životného prostredia).Súdny delikt . Toto hľadisko ale nemá všeobecnú použiteľnosť. ktorého znaky ustanovuje TZ. Správne delikty – objektom správneho deliktu je prevažne riadny výkon verejnej správy. Objektom niektorých druhov priestupkov. Neexistencia definície pojmu správny delikt sa vysvetľuje značným počtom a rôznorodosťou protiprávnych konaní vo VS. či sa namieta právoplatné rozhodnutie správneho orgánu. alebo platné. obsahuje ju zákon o priestupkoch . majetku a verejného poriadku. rozdiel je v stupni spoločenskej nebezpečnosti . majetku a bezpečnosti osôb ako jedných zo základných ľudských práv garantovaných ústavou. nepovolené prekročenie štátnej hranice. bezporuchová správa verejných vecí. Trestné činy člení na zločiny a prečiny.

ako určiť hranicu medzi súdnym deliktom a správnym deliktom.) Subjekt deliktov: Súdne delikty . PO môže byť subjektom správneho disciplinárneho deliktu len výnimočne. než správne delikty. Správne delikty – konanie o správnych deliktoch nemá jednotnú kodifikovanú právnu úpravu. okrem priestupkov. keď subjektom môže byť tiež len FO. Občianska bezúhonnosť sa posudzuje spravidla podľa toho. Správne orgány postihujú menej závažné delikty. keď zákony nepočítajú ani so subsidiárnym použitím správneho poriadku.subjektom trestného činu môže byť len FO Správny delikt .) Rozdiel v procesnom režime trestania: Súdne delikty – tieto sa postihujú v režime trestného práva procesného. Slovenská právna úprava správneho trestania nie je teda jednotne upravená a odlišuje sa podľa toho. ak ich porovnávame so závažnosťou trestných činov. 5. či osoba má alebo nemá zápis v registri trestov. 7.subjektom správneho deliktu môže byť aj PO za podmienok ustanovených zákonom. pri rozhodovaní orgánov niektorej profesijnej komory o správnom disciplinárnom delikte člena komory). ak sú naplnené jednotlivé obligatórne znaky skutkovej podstaty správneho deliktu: a/ objekt b/ objektívna stránka c/ subjekt d/ subjektívna stránka Závažnou teoretickou i legislatívnou otázkou je. Subsidiárne sa na konanie o priestupkoch vzťahuje správny poriadok. 6. Do tohto registra sa zásadne nezapisujú sankcie za správne delikty. správnych disciplinárnych a správnych poriadkových deliktov.spoločensky sú viac odsúdeniahodné trestné činy.(škodlivosti) deliktu.) Spoločenská difamácia Súdne delikty . Pôjde oň len vtedy. alebo výslovne počítajú so subsidiárnym použitím Trestného poriadku na konanie a rozhodovanie o správnom delikte (napr. 4. Vyskytujú sa aj prípady. ktoré je kodifikované v Trestnom poriadku. Správny poriadok zároveň predstavuje procesnoprávnu úpravu postihu niektorých iných správnych deliktov. ktorá predstavuje čiastočnú kodifikáciu priestupkového práva procesného. Priestupky sa postihujú podľa procesnoprávnej časti zákona o priestupkoch. . ktorý druh správneho deliktu sa postihuje.Ustanovenie znakov správneho deliktu priamo zákonom Nie každé porušenie právnej povinnosti v oblasti VS je automaticky správnym deliktom. ak osobitné zákony neupravujú procedurálne otázky inak.

prípadne s právnym úkonom vykonaným na jeho základe (napr. Sankcionovateľnosť znamená. ktoré je v rozpore s právom. členov štatutárnych orgánov a pod. hoci má právnu povinnosť konať. Vzhľadom na nižší stupeň spoločenskej nebezpečnosti správnych deliktov v porovnaní s trestnými činmi sú skutkové podstaty správnych deliktov konštruované na nedbanlivostnej forme zavinenia. zavinenie (okrem prípadov správneho deliktu. konanie na príkaz. oprávnené použitie zbrane. Na postihu správnych deliktov (aj trestných činov) je verejný záujem. Vyjadruje prejav ľudskej vôle vo vonkajšej realite. Aj pri postihu správnych deliktov platí zásada „nullum crimen sine lege“. ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu (trest) ustanovenú normou správneho práva. Najdôležitejším ich spoločným znakom je represívny charakter pri uplatňovaní zodpovednosti za protiprávne konanie. zodpovedná osoba. preto tam. keď sa neskúma zavinenie). čo je v rozpore so základnými princípmi právneho štátu. možné zákazy činnosti ako správne tresty za správny priestupok sú neraz citeľnejšie zásahy do základných práv a slobôd v porovnaní s trestami za trestné činy. opomenutie konania. ustanovenie znakov skutkovej podstaty deliktu v zákone a ustanovenie procesného postupu v zákone. Vysoké pokuty za správne delikty. nutná obrana. Tomuto prístupu zodpovedá pojem „sankcia“. Protiprávne je konanie.Správny delikt nie je postihnuteľný. skutkovú podstatu colného deliktu ustanovuje colný zákon a konkrétna právna povinnosť sa môže určiť colným rozhodnutím). Pojem správny delikt Správny delikt je protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby. ak stupeň jeho spoločenskej nebezpečnosti je len nepatrný. výkon povolenej činnosti. nečinnosť) alebo komisívne (aktívne konanie). U právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie. V opačnom prípade by stíhali všetkých a za všetko. Hlavným poslaním verejnej správy nie je predovšetkým trestať. Čo sa týka PO ide o konanie jej zamestnancov. že právo spája s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu (trest). krajná núdza. Na druhej strane čo sa týka trestov najmä pri porovnaní výšky pokút za niektoré správne delikty. Všeobecné pojmové znaky správneho deliktu Protiprávne konanie. Okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť konania sú napr. pokuty za niektoré správne delikty presahujú niekoľkonásobne výšku minimálneho peňažného trestu za trestný čin. sankcionovateľnosť (trestnosť). Konanie môže byť omisívne (pasívne. .

kde správny orgán má zo zákona právomoc konať o správnom delikte, je povinný o ňom konať a rozhodnúť (zásada legality). V správnom trestaní sa stretávame aj so zásadou oportunity, ktorá znamená, že správny orgán nemusí prejednávať všetky správne delikty, a to preto, že mu takúto možnosť správnej úvahy poskytuje priamo zákon (napr. správne poriadkové delikty, pri ktorých uloženie poriadkovej sankcie je právom, nie povinnosťou správneho orgánu - princíp oportunity, ako aj pri návrhových deliktoch, o ktorých sa koná len na návrh, teda ponecháva sa na úvahu poškodeného, či navrhne začatie priestupkového konania, alebo vezme svoj návrh späť).

Zodpovednou osobou podľa druhu správneho deliktu je FO alebo PO. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť, ktorou sa rozumie spôsobilosť protiprávne konať a niesť právne následky za takéto konanie. Deliktuálna spôsobilosť FO sa všeobecne zakladá na vôľovej a intelektuálnej zložke v čase spáchania deliktu, prípadne na dosiahnutí určitého veku (napr. deliktuálna spôsobilosť páchateľa priestupku sa viaže v súčasnosti na dosiahnutie 15. roku veku). Môže sa viazať na osobitné právne postavenie fyzickej osoby, schopnosti alebo spôsobilosť (napr. správny delikt podnikajúcej FO). Deliktuálna spôsobilosť PO sa spája s jej právnym vznikom a existenciou. Slovenská právna úprava pozná deliktuálnu zodpovednosť PO ako celku. Zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k protiprávnemu konaniu a k jeho následkom. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Na sankcionovateľnosť (trestnosť) správneho deliktu stačí zavinenie čo len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje úmyselnú formu zavinenia. Pri správnych poriadkových deliktoch sa zavinenie neskúma. Pri správnom trestaní PO ide o posudzovanie tzv. objektívnej zodpovednosti PO. Zavinenie tu nie je pojmovým znakom správneho deliktu, pretože zavinenie je vyjadrením psychického vzťahu FO a nie PO. Kvalita postupu pri správnom trestaní – požiadavky ustanovujú normy vnútroštátneho správneho práva. O správny delikt ide vtedy, ak sú naplnené jednotlivé obligatórne znaky skutkovej podstaty správneho deliktu ( objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka). Členenie: Teória správneho práva člení správne delikty z rôznych hľadísk do viacerých skupín. Vzhľadom na súčasnú slovenskú právnu úpravu možno správne delikty členiť na: - priestupky

-

iné správne delikty

Iné správne delikty než priestupky netvoria vnútorne homogénny celok. Líšia sa druhom sankcií (trestov) ukladaných za ne a rozdielnym procesným režimom trestania. Iné správne delikty sa členia na: správne delikty PO a podnikajúcich FO ako aj FO vykonávajúcich kvalifikované činnosti správne disciplinárne delikty správne poriadkové delikty

V teórii sa objavujú i viaceré členenia podľa toho, aké kritérium je rozhodujúce, napr.: - podľa subjektu – správne delikty FO – PO, so všeobecným subjektom – so špeciálnym subjektom - podľa zavinenia – správne delikty so zavinením – bez ohľadu na zavinenie - podľa uplatnenia zásady legality alebo zásady oportunity – povinne prejednávané – účelovo prejednávané. 38. Pojem priestupok, jeho formálne a materiálne znaky Právna úprava Priestupok je samostatný druh správneho deliktu. Základy administratívnoprávnej zodpovednosti za priestupok a konanie o ňom sú na rozdiel od iných správnych deliktov čiastočne kodifikované v zákone SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý predstavuje všeobecnú právnu úpravu priestupkov a konania o priestupkoch. Je v zásade úplnou kodifikáciou všeobecnej hmotnoprávnej časti priestupkového práva. Definuje sa v ňom pojem priestupok, zavinenie a jeho formy, podmienky veku a príčetnosti, na deliktuálnu spôsobilosť FO, niektoré okolnosti vylučujúce protiprávnosť a dôvody zániku zodpovednosti za priestupok. Predmetom všeobecnej úpravy je systém sankcií za priestupok, ochranných opatrení, podmienky ukladania sankcií a ich výmery, možnosť upustenia od potrestania a pravidlá ukladania sankcií pri súbehu priestupkov, všeobecné podmienky zodpovednosti mladistvého za priestupok. Skutkové podstaty priestupkov sú kodifikované len čiastočne. Obsahuje ich jednak zákon o priestupkoch, jednak desiatky osobitných zákonov, ktoré zároveň so skutkovými podstatami ustanovujú druh sankcie. Zákon o priestupkoch obsahuje tiež osobitnú úpravu tých procesnoprávnych inštitútov, ktoré vzhľadom na špecifiká správneho trestania sú upravené odchylne od správneho poriadku. Ak zákon o priestupkoch neustanovuje inak, vzťahuje sa na procesný režim správneho trestania priestupkov správny poriadok. Pojem priestupok

Pozitívne i negatívne vymedzenie priestupku Priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje verejný záujem a je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone (pozitívne vymedzenie priestupku), ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin (negatívne vymedzenie priestupku). Zákonná definícia priestupku sa zakladá na kombinácii materiálneho znaku a formálnych znakov a na kombinácii pozitívneho vymedzenia a negatívneho vymedzenia. Materiálne a formálne znaky Materiálny znak i formálne znaky musia byť naplnené súčasne, inak nejde o priestupok. Rovnaká požiadavka platí pre pozitívne i negatívne vymedzenie. Pozitívne: o priestupok ide, ak ide o protiprávne konanie, ktoré je zavinené, porušuje alebo ohrozuje sa ním verejný záujem, je výslovne označené za priestupok v zákone Negatívne: protiprávne konanie nemožno podradiť pod pojem priestupok, ak ide o správny delikt alebo trestný čin. Z negatívneho vymedzenia priestupku vyplýva, že nemožno jedným a tým istým skutkom spáchať súčasne dva delikty: priestupok a zároveň iný správny delikt. Materiálnym znakom sa rozumie spoločenská škodlivosť zavineného protiprávneho konania, ktoré sa vyznačuje tým, že konanie (opomenutie konania) porušuje alebo ohrozuje verejný záujem, t.j. ide o spoločenskú nebezpečnosť a škodlivosť. Formálne znaky vyjadruje, že konanie napĺňa jednak všeobecné znaky priestupku vymedzené zákonom (napr. podmienka veku páchateľa), jednak znaky skutkovej podstaty konkrétneho priestupku (napr. priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, priestupku proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky). Znakmi skutkovej podstaty sú subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Uvedené znaky sú obligatórne. Správny orgán musí skúmať, či sú naplnené všetky znaky súčasne, inak nesmie o protiprávnom konaní konať a rozhodnúť ako o priestupku. Okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť podľa priestup. zákona sú nutná obrana, krajná núdza, konanie na príkaz. Nutná obrana je také konanie, ktorým sa primeraným spôsobom odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený zákonom. Krajná núdza je konanie, ktorým niekto odvracia priamo hroziace nebezpečenstvo proti záujmu, ktorý je chránený zákonom, za predpokladu, že tým konaním nebude spôsobený rovnaký následok ako ten ktorý priamo hrozil a nebezpečenstvo sa nedalo odvrátiť inak. Dôvodom zániku trestnosti sú podľa priestup. Zákona výslovné uplynutie času a amnestia. Skutková podstata priestupkov Ide o súhrn typových (obligatórnych a fakultatívnych) znakov priestupkov určitého druhu. Pre každú skutkovú podstatu priestupku sú charakteristické tieto znaky: 1/ Objekt priestupku

Ide o javy a spoločenské vzťahy vo sfére pôsobnosti správnych orgánov. Na rozdiel od súdnych deliktov je objektom správnych deliktov prevažne záujem na ochrane riadneho výkonu VS. s ohrozením alebo porušením zdravotnej nezávadnosti pitnej vody.. a to aktívnu formu konania (je daná komisívnym konaním) alebo pasívnu (je daná omisívnym konaním. najmä od správnych deliktov a z trestných činov predovšetkým na odlíšenie priestupku od prečinu. napr. Z hľadiska objektívnej stránky priestupku sú skutkové podstaty priestupkov formulované v zákonoch rôzne: . dopravná značka. opomenutím konania. úradná listina. rušenie nočného pokoja.Objektom každého deliktu sa obvykle rozumejú určité relevantné záujmy alebo spoločenské vzťahy. na ktorého ochranu sú určené konkrétne ustanovenia priestupkového práva. t.. Z hľadiska stupňa všeobecnosti rozlišujeme objekt: všeobecný (rodový) – rozumie sa ním súhrn typových znakov chránených zákonom o priestupkoch a ostatnými zákonmi upravujúcimi priestupky. proti ktorému útok smeruje (napr. skupina spoločenských vzťahov na úskeu zdravotníctva. znečistenie vodného toku). Určenie individuálneho objektu má význam pri presnej právnej kvalifikácii priestupku a pri jeho odlíšení od iných deliktov. na ktorých ochrane má štát (verejná moc) záujem. Fakultatívnymi znakmi protiprávneho konania sú miesto a čas konania (napr. poškodený strom na verejnom priestranstve. čiže nezákonná nečinnosť. Individuálny objekt je spojený s konkrétnym priestupkom so zákonom špecifikovaným protiprávnym konaním (napr.).j. Protiprávne konanie môže mať dve formy. škodlivý následok a kauzálny nexus (príčinná súvislosť medzi konaním a následkom). - - U niektorých priestupkov sa stretávame okrem objektu tiež s hmotným predmetom útoku. s ohrozením výchovy a vzdelávania maloletého tým. podvodom alebo znečistením či poškodením veci . Druhový objekt je v súčasnosti kritériom členenia osobitnej hmotnoprávnej časti zákona o priestupkoch (napr. 2/ Objektívna stránka priestupku Všeobecne sa ňou rozumie protiprávne konanie ako akt vôľového konania. ktoré chráni zákon a proti ktorým protiprávne konanie smeruje. že neprihlási dieťa na povinnú školskú dochádzku).predstavuje konkretizáciu záujmu. kultúrna pamiatka. spreneverou. školstva. individuálny . kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou . proti ktorým smeruje protiprávne konanie porušujúce alebo ohrozujúce verejný záujem. životného prostredia). Následkom je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom. nesplnenie povinnosti ohlásiť stratu alebo odcudzenie občianskeho preukazu). signalizačné zariadenie. odcudzený predmet. Tendencia je upravovať skutkové podstaty priestupkov na jednotlivých úsekoch VS v osobitných zákonoch.sa rozumie určitá presnejšie vymedzená skupina vzťahov so spoločnými druhovými črtami (napr.bližším vymedzením konania – napr. budova vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku). Objektom priestupku sú vybrané spoločenské vzťahy. priestupky na úseku školstva. konkrétnym predmetom. druhový (skupinový) .

Páchateľa. požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky. Deliktuálna spôsobilosť sa u páchateľa priestupku viaže na dosiahnutie veku . Rovnako ako trestné právo aj priestupkové právo je založené na osobnej zodpovednosti jednotlivca. občan SR. množstve alebo hmotnosti pri predaji tovaru alebo poskytovaní iných služieb. ktorým môže byť len FO.15 rokov veku a na príčetnosť. cudzinec. zákonný zástupca dieťaťa. že ide o porušenie alebo ohrozenie verejného záujmu chráneného zákonom. akým konaním alebo opomenutím bol následok spôsobený – napr. 4/ Subjektívna stránka priestupku . Ich priestupky sa však neprejednávajú podľa zákona o priestupkoch. kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol. Na rozdiel od osôb. Fyzická osoba musí mať deliktuálnu spôsobilosť teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. predáva alebo v súvislosti s tým skladuje alebo po vykonanej oprave alebo úprave vydáva tovar z drahých kovov. ktorý dovŕšil 15. na ktoré sa vzťahujú výsady a imunity a ktoré nie sú trestané za priestupok. SIS. že priestupkom je porušenie právneho predpisu – napr. ale aj cudzinec. kto poškodí iného na cene. osoby počas výkonu trestu odňatia slobody. s čím sa spájajú najmä miernejšie sankcie (tresty) za podmienok ustanovených v zákone o priestupkoch. ale v rámci disciplinárneho konania podľa osobitných zákonov upravujúcich ich právny status (osoby podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci. druhý okruh osôb sa nezbavuje trestnosti. Subjekt priestupku môže byť všeobecný (každá FO). rok svojho veku označuje zákona o priestupkoch ako mladistvého. alebo osoba bez štátnej príslušnosti. pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohla rozpoznať. alebo špeciálny (napr. t. ako aj osobitná ochrana jeho práv pri odvolaní. alebo nemohla ovládať svoje konanie. ale tiež sudcov a prokurátorov). Zodpovednosti sa však nezbavuje ten. vodič motorového vozidla). príslušníci Policajného zboru a príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. neprípustnosť prejednať jeho priestupok v skrátenom rozkaznom konaní. ktoré neplní povinnú školskú dochádzku.ďalší okruh FO kvôli ich osobitnému právnemu statusu. 3/ Subjekt Subjektom priestupku je páchateľ. akosti.- - ustanovením o tom. utečenec. Za priestupok nie je zodpovedná osoba. kto v obchode alebo pri inom podnikaní spracúva. ktorá naplnila všetky znaky priestupku. hoci len z nedbanlivosti. ktorý spácha priestupok na úseku pobytu cudzincov. ktorý nezodpovedá právnym predpisom o jeho povinnom preskúšaní alebo úradnom označení len určením následku bez toho. rok svojho veku a neprekročil 18. čo sa týka ukladania sankcií. aby sa podrobnejšie špecifikovalo.požívajúce výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva . má teda privilegované postavenie.j. odídenec. ktorá v čase jeho spáchania nedovŕšila pätnásty rok svojho veku. Z osobnej pôsobnosti zákona o priestupkoch sú vyňaté osoby: .

Skúmanie formy a stupňa zavinenia je významné pri ukladaní a výmere sankcie (trestu) za priestupok. Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti. že tento záujem neporuší alebo neohrozí. Podstatou sankcie je ujma. Je ním psychický vzťah páchateľa k svojmu konaniu a jeho následkom. pokus sa trestá len výnimočne (napr. a pre prípad. bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel) Zavinenie sa teda konštruuje na intelektuálnej zložke (vedieť) a na vôľovej zložke (chcieť). priestupok proti majetku). ten. Zodpovednosť za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe Za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe zodpovedá podľa tohto zákona ten. Sankcie Právnym následkom priestupku môže byť sankcia (trest) alebo aj ochranné opatrenie. že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. kto za právnickú osobu konal alebo mal konať. ktorými sú pohnútka (psychický podnet ku spáchaniu priestupku) a cieľ (čo sledoval páchateľ spáchaním priestupku). . Priestupok je spáchaný úmyselne. Členenie na 2 základné formy zavinenia vychádza z existencie alebo absencie uvedených zložiek. (vedomá nedbanlivosť) alebo b) nevedel. Formy zavinenia sa v priestupkovom práve konštruujú síce rovnako ako v trestnom práve ako úmyselné zavinenie a zavinenie z nedbanlivosti. Ich nepostihnuteľnosť v priestupkovom práve znamená. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. že trestný je len dokonaný čin. ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to. kto dal na konanie príkaz. ak páchateľ: a) vedel. V oboch prípadoch ide o vývojové štádiá deliktu.Subjektívna stránka ako ďalší obligatórny znak skutkovej podstaty priestupku sa týka zavinenia. ktorá vznikne páchateľovi. že ho poruší alebo ohrozí. a ak ide o konanie na príkaz. dokonaný priestupok. Súčasťou subjektívnej stránky sú popri zavinení fakultatívne znaky. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Nedbanlivosť môže byť vedomá a nevedomá. pri priestupku proti majetku). Na rozdiel od trestného práva priestupkové právo nepozná prípravu na priestupok. ak zákon výslovne nevyžaduje úmysel (napr. ak páchateľ: a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (priamy úmysel) alebo b) vedel. hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť) Úmysel môže byť priamy alebo nepriamy. prípadne jeho morálne odsúdenie.

Pri určení druhu sankcie a jej výmer sa prihliadne na závažnosť priestupku. . pokuta a zákaz činnosti). o ktorý druh priestupku ide. Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Na upustenie od uloženia sankcie nie je právny nárok. Horná hranica pokuty u mladistvých sa znižuje na polovicu. Nesmie byť pritom vyššia ako 4 000 Sk a v blokovom konaní nesmie byť vyššia ako 500 Sk. napr. ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. Pokuta za priestupok Pokuta je najčastejšou sankciou za priestupok. Pokuta je príjmom obce alebo štátneho rozpočtu podľa toho. Pri ukladaní sankcie sa uplatňujú zásady zákonnosti. d) prepadnutie veci. na mieru zavinenia. Zákaz činnosti možno uložiť. Za priestupok možno uložiť len sankcie.Často zasahuje do jeho ústavou zaručených práv. primeranosti a individualizácie. za ktorých bol spáchaný. na pohnútky a na osobu páchateľa. či samotné prejednanie priestupku postačí k náprave páchateľa. V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 1 000 Sk (niektoré zákony ustanovujú vyššiu hornú hranicu. povinnosť nahradiť škodu spôsobenú priestupkom a povinnosť uhradiť trovy konania. ZoP upravuje podmienky spoločného konania o priestupkoch toho istého páchateľa. na okolnosti. 5 000 Sk za priestupok na úseku cestnej dopravy). stavebný zákon za stavebné priestupky). ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. že správny orgán rozhodol o vine páchateľa. SO je povinný skúmať. Upustenie od uloženia sankcie predpokladá. ktoré ustanovujú nielen hornú. a v rozkaznom konaní do 4 000 Sk. Ak zákon o priestupkoch alebo iný zákon umožňuje uložiť v blokovom konaní pokutu vyššiu ako 1 000 Sk. Výška pokuty sa ustanovuje v zákone o priestupkoch a v iných zákonoch pri jednotlivých skutkových podstatách priestupku ustanovením jej hornej hranice. najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky. Od uloženia sankcie možno totiž v rozhodnutí o priestupku upustiť. c) zákaz činnosti. Za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie. Má však pôsobiť na páchateľa výchovne a má ho odvracať od protiprávneho konania. Vyskytujú sa však aj zákony. pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. mladistvému možno uložiť v blokovom konaní pokutu do 1 000 Sk. napr. Sankcia nie je obligatórnym právnym následkom priestupku. Sankciu možno uložiť samostatne (za priestupok sa uloží jedna zo sankcií) alebo s inou sankciou (za priestupok sa uloží viac sankcií súčasne. ale tiež dolnú hranicu pokuty (napr. b) pokutu. ktoré ustanovuje zákon o priestupkoch. spravodlivosti. Upustenie od uloženia sankcie nevylučuje možnosť uložiť ochranné opatrenie.

ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu.Zákaz činnosti za priestupok možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti zákona o priestupkoch alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený. ak nebráni výkon tejto sankcie jeho príprave na povolanie. po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu ŠS vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať (napr. Túto sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou. Pôsobia pro futuro ako preventívne opatrenie Ochrannými opatreniami sú: . Prepadnutie veci ako sankciu za priestupok nemožno zamieňať s ochranným opatrením zhabania veci. odcudzenú. ak sa vysloví zákaz za tzv. hoci svojimi dôsledkami sa sankciám značne podobajú. započíta sa do tejto výmery aj čas od zadržania vodičského oprávnenia do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tomto priestupku). najdlhšie na dva roky. Základnou podmienkou je. Za prepadnutú nemožno vysloviť vec zverenú do úschovy.páchateľ priestupku preukázal spôsobom svojho života. Nejde však o sankcie. požičanú. a ak ide o činnosť. ak vec patrí páchateľovi a bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená. ktorej prepadnutie sa má vysloviť. patrí páchateľovi priestupku. Do času zákazu činnosti sa započítava čas. Sú tiež ujmou za priestupok. Ak sú pochybnosti o vlastníctve k veci. že celá vec. že jej ďalší výkon nie je potrebný O upustení sa môže rozhodnúť aj na žiadosť páchateľa priestupku. ak . Zákazom činnosti pracovný alebo iný obdobný pomer nezaniká ani sa nezrušuje povolenie alebo súhlas na výkon činnosti. avšak majú špecifický účel aj obsah. tiež mu má odňať prospech z priestupku. správny orgán postupuje vo vzťahu k tejto otázke ako o predbežnej otázke podľa správneho poriadku. Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika. Prepadnutie veci nemožno vysloviť. alebo bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec získanú priestupkom. Ich pojmovým znakom nie je pôsobenie ujmy. Ochranné opatrenia Účelom ochranných opatrení je odstrániť alebo obmedziť možnosť ďalšieho páchania priestupkov určitého druhu. Prepadnutie veci podobne ako zákaz činnosti má brániť páchateľovi v opakovaní priestupku. Mladistvému možno uložiť sankciu zákazu činnosti najdlhšie na 1 rok. dopravný priestupok viesť motorové vozidlo na čas 1 roka. Prepadnutie veci prepadnutie veci možno uložiť. Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno upustiť. a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou.uplynula polovica výkonu tejto sankcie . ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku (zásada proporcionality).

39. skupina spoločenských vzťahov na úskeu zdravotníctva. ak nebola uložená sankcia prepadnutia veci podľa Zo. Pre každú skutkovú podstatu priestupku sú charakteristické tieto znaky: 1/ Objekt priestupku Objektom každého deliktu sa obvykle rozumejú určité relevantné záujmy alebo spoločenské vzťahy. pre nedostatok veku). na ktorého ochranu sú určené konkrétne ustanovenia priestupkového práva. ktorého nemožno za priestupok stíhať (napr. na ktorých ochrane má štát (verejná moc) záujem. Musí byť primerané povahe a závažnosti spáchaného priestupku.. priestupky na úseku školstva. životného prostredia).sa rozumie určitá presnejšie vymedzená skupina vzťahov so spoločnými druhovými črtami (napr. uplynuli dva roky. športové alebo kultúrne podujatia. Tendencia je upravovať skutkové podstaty priestupkov na jednotlivých úsekoch VS v osobitných zákonoch. alebo b) nepatrí páchateľovi priestupku a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem. Individuálny objekt je spojený s konkrétnym priestupkom so zákonom špecifikovaným protiprávnym konaním - - . Vec možno zhabať.predstavuje konkretizáciu záujmu. Platí tu tiež zásada primeranosti. Možno ho uložiť páchateľovi priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami. individuálny .. Zhabanie veci – prichádza do úvahy. Druhový objekt je v súčasnosti kritériom členenia osobitnej hmotnoprávnej časti zákona o priestupkoch (napr. Je to druh ochranného opatrenia. v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje alebo konajú verejné telovýchovné. proti ktorým smeruje protiprávne konanie porušujúce alebo ohrozujúce verejný záujem. Objektom priestupku sú vybrané spoločenské vzťahy. nesmie nahrádzať sankciu zákazu činnosti. O zhabaní veci nemožno rozhodnúť.). Vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika. Obmedzujúce opatrenie možno uložiť len spolu so sankciou a najdlhšie na jeden rok. ktoré má znaky priestupku. ak od konania. Z hľadiska stupňa všeobecnosti rozlišujeme objekt: všeobecný (rodový) – rozumie sa ním súhrn typových znakov chránených zákonom o priestupkoch a ostatnými zákonmi upravujúcimi priestupky. školstva. Vymenujte a charakterizujte znaky skutkovej podstaty priestupku Ide o súhrn typových (obligatórnych a fakultatívnych) znakov priestupkov určitého druhu. Obmedzujúce opatrenie spočíva v zákaze navštevovať určené verejne prístupné miesta a miestnosti. Na rozdiel od súdnych deliktov je objektom správnych deliktov prevažne záujem na ochrane riadneho výkonu VS.a) obmedzujúce opatrenie b) zhabanie veci. ak: a) patrí páchateľovi. ktoré chráni zákon a proti ktorým protiprávne konanie smeruje. Ide o javy a spoločenské vzťahy vo sfére pôsobnosti správnych orgánov. priestupku proti verejnému poriadku a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. druhový (skupinový) .

odcudzený predmet. Fyzická osoba musí mať deliktuálnu spôsobilosť teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. aby sa podrobnejšie špecifikovalo. t. t. utečenec. 2/ Objektívna stránka priestupku Všeobecne sa ňou rozumie protiprávne konanie ako akt vôľového konania. predáva alebo v súvislosti s tým skladuje alebo po vykonanej oprave alebo úprave vydáva tovar z drahých kovov. spreneverou. ktorým môže byť len FO. že priestupkom je porušenie právneho predpisu – napr. kto v obchode alebo pri inom podnikaní spracúva.bližším vymedzením konania – napr. čiže nezákonná nečinnosť.ustanovením o tom. Z hľadiska objektívnej stránky priestupku sú skutkové podstaty priestupkov formulované v zákonoch rôzne: . signalizačné zariadenie. Fakultatívnymi znakmi protiprávneho konania sú miesto a čas konania (napr. dopravná značka. alebo osoba bez štátnej príslušnosti. kultúrna pamiatka. podvodom alebo znečistením či poškodením veci .(napr. akým konaním alebo opomenutím bol následok spôsobený – napr. a to aktívnu formu konania (je daná komisívnym konaním) alebo pasívnu (je daná omisívnym konaním. poškodený strom na verejnom priestranstve. Rovnako ako trestné právo aj priestupkové právo je založené na osobnej zodpovednosti jednotlivca. Protiprávne konanie môže mať dve formy. Určenie individuálneho objektu má význam pri presnej právnej kvalifikácii priestupku a pri jeho odlíšení od iných deliktov.len určením následku bez toho. Deliktuálna spôsobilosť sa u páchateľa priestupku viaže na dosiahnutie veku . kto poškodí iného na cene. konkrétnym predmetom. ktorá naplnila všetky znaky priestupku. Následkom je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom. ale aj cudzinec. s ohrozením alebo porušením zdravotnej nezávadnosti pitnej vody. rušenie nočného pokoja. akosti. alebo nemohla ovládať . s ohrozením výchovy a vzdelávania maloletého tým. že ide o porušenie alebo ohrozenie verejného záujmu chráneného zákonom.j.j. 3/ Subjekt Subjektom priestupku je páchateľ. pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohla rozpoznať. občan SR. že neprihlási dieťa na povinnú školskú dochádzku). nesplnenie povinnosti ohlásiť stratu alebo odcudzenie občianskeho preukazu). najmä od správnych deliktov a z trestných činov predovšetkým na odlíšenie priestupku od prečinu. škodlivý následok a kauzálny nexus (príčinná súvislosť medzi konaním a následkom). množstve alebo hmotnosti pri predaji tovaru alebo poskytovaní iných služieb.15 rokov veku a na príčetnosť. znečistenie vodného toku). U niektorých priestupkov sa stretávame okrem objektu tiež s hmotným predmetom útoku. budova vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku). proti ktorému útok smeruje (napr. odídenec. opomenutím konania. Za priestupok nie je zodpovedná osoba. ktorý nezodpovedá právnym predpisom o jeho povinnom preskúšaní alebo úradnom označení . ktorá v čase jeho spáchania nedovŕšila pätnásty rok svojho veku. úradná listina. kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou . napr.

priestupok proti majetku). rok svojho veku a neprekročil 18. neprípustnosť prejednať jeho priestupok v skrátenom rozkaznom konaní. ak páchateľ: a) vedel. ktoré neplní povinnú školskú dochádzku. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten. (vedomá nedbanlivosť) alebo b) nevedel. ak zákon výslovne nevyžaduje úmysel (napr. na ktoré sa vzťahujú výsady a imunity a ktoré nie sú trestané za priestupok. Formy zavinenia sa v priestupkovom práve konštruujú síce rovnako ako v trestnom práve ako úmyselné zavinenie a zavinenie z nedbanlivosti.požívajúce výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva . ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to. druhý okruh osôb sa nezbavuje trestnosti. zákonný zástupca dieťaťa. ktorý spácha priestupok na úseku pobytu cudzincov. kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol. 4/ Subjektívna stránka priestupku Subjektívna stránka ako ďalší obligatórny znak skutkovej podstaty priestupku sa týka zavinenia. hoci len z nedbanlivosti. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Na rozdiel od osôb. s čím sa spájajú najmä miernejšie sankcie (tresty) za podmienok ustanovených v zákone o priestupkoch. hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť) Úmysel môže byť priamy alebo nepriamy. SIS. ale v rámci disciplinárneho konania podľa osobitných zákonov upravujúcich ich právny status (osoby podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci. osoby počas výkonu trestu odňatia slobody.ďalší okruh FO kvôli ich osobitnému právnemu statusu. Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti. že tento záujem neporuší alebo neohrozí. príslušníci Policajného zboru a príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. ale tiež sudcov a prokurátorov). čo sa týka ukladania sankcií.svoje konanie. požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky. ktorý dovŕšil 15. že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. má teda privilegované postavenie. Priestupok je spáchaný úmyselne. Páchateľa. vodič motorového vozidla). Je ním psychický vzťah páchateľa k svojmu konaniu a jeho následkom. Nedbanlivosť môže byť vedomá a nevedomá. rok svojho veku označuje zákona o priestupkoch ako mladistvého. ak páchateľ: a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (priamy úmysel) alebo . ako aj osobitná ochrana jeho práv pri odvolaní. Z osobnej pôsobnosti zákona o priestupkoch sú vyňaté osoby: . Ich priestupky sa však neprejednávajú podľa zákona o priestupkoch. alebo špeciálny (napr. Subjekt priestupku môže byť všeobecný (každá FO). cudzinec.

ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky. a v rozkaznom konaní do 4 000 Sk. Skúmanie formy a stupňa zavinenia je významné pri ukladaní a výmere sankcie (trestu) za priestupok. V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 1 000 Sk. či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu. Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku. dokonaný priestupok. Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. na mieru zavinenia. ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. Za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie. V oboch prípadoch ide o vývojové štádiá deliktu. ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno po uplynutí polovice času výkonu tejto sankcie upustiť. ako aj na to. alebo bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec . 372/1990 Z. Na rozdiel od trestného práva priestupkové právo nepozná prípravu na priestupok. bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel) Zavinenie sa teda konštruuje na intelektuálnej zložke (vedieť) a na vôľovej zložke (chcieť). že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. z. pokus sa trestá len výnimočne (napr. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Sankcia je právnym následkom priestupku. Členenie na 2 základné formy zavinenia vychádza z existencie alebo absencie uvedených zložiek. po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať. 40. pri priestupku proti majetku). Prepadnutie veci možno uložiť. ak páchateľ priestupku spôsobom svojho života preukázal. ak vec patrí páchateľovi a bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená. b) pokutu. d) prepadnutie veci. Pokutu možno uložiť do 1 000 Sk. ktorými sú pohnútka (psychický podnet ku spáchaniu priestupku) a cieľ (čo sledoval páchateľ spáchaním priestupku). Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou.b) vedel. Do času zákazu činnosti sa započítava čas. a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou. a ak ide o činnosť. pričom mu pôsobí určitú ujmu a súčasne vyslovuje morálne odsúdenie jednak priestupku a jednak jeho páchateľa. Súčasťou subjektívnej stránky sú popri zavinení fakultatívne znaky. najdlhšie na dva roky. na okolnosti. ak neustanovuje osobitná časť tohto zákona alebo iný zákon vyššiu pokutu. že jej ďalší výkon nie je potrebný. Sankcia je opatrenie štátneho donútenia ukladané príslušnými správnymi orgánmi za priestupok jeho páchateľovi. Vymenujte a charakterizujte sankcie a ochranné opatrenia podľa zákona č. a pre prípad. zákaz činnosti možno uložiť. O upustení sa môže rozhodnúť aj na základe žiadosti páchateľa. Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť. za ktorých bol spáchaný. Zákaz činnosti možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti tohto zákona alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený. na pohnútky a na osobu páchateľ. že trestný je len dokonaný čin. Ich nepostihnuteľnosť v priestupkovom práve znamená. c) zákaz činnosti. že ho poruší alebo ohrozí.

Vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika.v porovnaní so správnymi a vykonávateľov kvalifikovaných činností deliktmi podnikateľov . Ide o delikty odlišujúce sa svojimi znakmi: . Iným správnym deliktom FO je spravidla zavinené protiprávne konanie FO. ktorého znaky ustanovujú osobitné zákony. za ktoré správny orgán ukladá sankciu ustanovenú zákonom. športové alebo kultúrne podujatia. možno ho uložiť len spolu so sankciou a najdlhšie na jeden rok. uplynuli dva roky. Správnym deliktom sú len vtedy. ktoré má znaky priestupku. ak patrí páchateľovi. priestupku proti verejnému poriadku a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Iné správne delikty fyzických osôb postihované na základe zavinenia Popri priestupku. za ktoré ukladá orgán verejnej správy (správny orgán) sankciu ustanovenú v zákone. ktorého nemožno za priestupok stíhať. zvyškové správne delikty postihované na základe zavinenia postihované bez ohľadu na zavinenie Ďalšie členenie: Postihované na základe zavinenia Správnym deliktom FO postihovaným na základe zavinenia je zavinené protiprávne konanie FO. alebo nepatrí páchateľovi priestupku a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb a lebo majetku alebo iný všeobecný záujem. O zhabaní veci nemožno rozhodnúť. b) zhabanie veci.subjektom – v porovnaní so správnymi deliktmi PO . Ak nebolo uložené prepadnutie veci. ak nejde o trestný čin. ak od konania.subjektívnou stránkou . v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje alebo konajú verejné telovýchovné. Ochrannými opatreniami sú: a) obmedzujúce opatrenie. Iné správne delikty FO možno členiť na 3 skupiny: správne delikty zamestnancov správne delikty osôb oprávnených na podnikanie alebo výkon kvalifikovanej činnosti tzv. ktorého znaky sú uvedené v osobitných zákonoch.získanú priestupkom. ak napĺňajú jeho pojmové znaky a znaky skutkovej podstaty. Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika. možno rozhodnúť. Netvoria homogénnu skupinu deliktov. ak nejde o trestný čin. že sa takáto vec zhabe. Obmedzujúce opatrenie spočíva v zákaze navštevovať určené verejne prístupné miesta a miestnosti. ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku. Prepadnutie veci nemožno uložiť. 41. správnom disciplinárnom delikte a správnom poriadkovom delikte je FO zodpovedná tiež za iné správne delikty. Obmedzujúce opatrenie musí byť primerané povahe a závažnosti spáchaného priestupku. Možno ho uložiť páchateľovi priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami.

lehoty na zánik trestnosti deliktu. Správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb postihované bez ohľadu na zavinenie FO: Postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie Pri správnych deliktoch FO postihovaných zásadne bez ohľadu na zavinenie ide o protiprávne konanie FO oprávnenej na výkon činností. Vzhľadom na platnú právnu úpravu možno rozlíšiť 2 základné skupiny správnych deliktov FO postihovaných na základe zavinenia: 1. ktorých postih je vyňatý z režimu priestupkového zákona napr. Tieto správne delikty majú veľa spoločných znakov s priestupkami. ktoré s disciplinárnymi deliktmi nesúvisia. ktorých subjektom je zamestnanec PO napr. pre ktoré sú správne delikty FO vynímané spod režimu priestupkového práva Na postih deliktov sa nevzťahuje právny režim priestupkového práva.- objektívnou stránkou . ak má deliktuálnu spôsobilosť. postih poistenia podľa právnej úpravy zdravotného poistenia. Zavinenie sa neskúma a fyzická osoba sa trestá na základe princípu objektívnej zodpovednosti. Tieto delikty prejednávajú správne orgány v právnom konaní bez odchýlok ustanovených všeobecnou právnou úpravou priestupkov. ktorú predstavuje zákon o priestupkoch. odlišný procesný režim postihu. ale nie sú ani disciplinárnymi deliktmi. na úseku vodného a lesného hospodárstva. Zákon o priestupkoch takéto obmedzenie osobnej pôsobnosti zákona nepozná.v porovnaní so správnymi disciplinárnymi alebo poriadkovými deliktmi dôvody. ktorého protiprávne konanie spočíva v porušení povinností daných jeho postavením Tieto delikty vznikajú napr. V prípade možného prekrývania znakov deliktov oboch spomenutých druhov má prednosť postih za iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných zákonov. okruh SO oprávnených delikt prejednať. pretože nie sú v zákonoch výslovne označené ako priestupky. Priestupcom môže byť ktorákoľvek FO. vedúci pracovník. životného prostredia atď.. Uvedené správne delikty nemajú definičné znaky priestupku. ochrany ovzdušia.) skupina – správne delikty FO. špecifikovaný svojím postavením vo vzťahu k PO. 2. druh a výška sankcie. ktorý je pri inom správnom delikte FO. ktorej predmetu sa porušená povinnosť týka. pretože spáchanie deliktu sa tu viaže na zamestnanecký vzťah k PO alebo na iné podmienky. Ostatné odlišnosti sú napr. Jediným . Zodpovednosti podliehajú FO vystupujúce ako podnikatelia alebo prevádzkovatelia kvalifikovaných činností. Sú postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie. podľa zákona o lotériách a iných podobných hrách.) Správne delikty. Základný rozdiel medzi priestupkom a iným deliktom je v subjekte. 42. funkcionár atď. postihovanom na základe zavinenia. Správne delikty FO postihované na základe zavinenia majú legislatívne vyjadrenie v mnohých právnych predpisoch upravujúcich vzťahy pri výkone jednotlivých úsekoch verejnej správy.

Správnym deliktom PO je protiprávne konanie PO. členovia a pod. To znamená. objektívnu zodpovednosť a to absolútnu. Charakteristické črty  subjektom správneho deliktu môže byť len osoba. súhlasu. Nepožaduje sa preukázať zavinenie FO. ide o tzv. ktorý môže mať len FO. jednotky územnej samosprávy a iné subjekty o ktorých to ustanoví zákon.  na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu PO sa teda tiež vyžaduje. Sú postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie. ktoré odlišuje takýto správny delikt od priestupku je výkon určitej kvalifikovanej činnosti. aby konanie naplnilo jednak všeobecné znaky (protiprávnosť konania. ktorá má deliktuálnu spôsobilosť (spôsobilosť na protiprávne konanie). Ak je subjektom správneho deliktu podnikajúca FO. hovoriť o zavinení v tom istom zmysle ako u FO.hľadiskom. ktorou je PO ako celok. existencia .j. či v jej mene alebo aj bez poverenia koná štatutárny orgán. sankcie a pod. Spôsob vzniku a zániku PO upravujú zákony. okrem výnimiek. že PO vzniknutej zo zákona vzniká jej deliktuálna spôsobilosť dňom nadobudnutia účinnosti zákona. V zákonoch možno nájsť ich spoločnú právnu úpravu v ustanoveniach s názvom správne delikty. Zavinenie teda nie je pojmovým znakom správneho deliktu PO. ktorá zastupuje PO navonok. To znamená. ktorá za PO konala alebo mala konať. Za porušenie právnych povinností uložených PO zodpovedá FO. účelové združenie majetku. iné správne delikty. nie teda FO – ich zamestnanci. Preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti. PO takéto obmedzenie v zákone nemá. pričom zavinenie nie je rozhodujúce. pretože zavinenie je stav vedomia a vôle. konateľ alebo člen PO. PO. združenie FO alebo PO. Každá PO má deliktuálnu spôsobilosť. Pojem PO náš právny poriadok nedefinuje. odkedy je oprávnená podnikať (na základe koncesie. povolenia). Súčasná právna úprava správneho trestania PO obsahuje len zriedkavo správne delikty výlučne právnických osôb. že FO – podnikateľ zodpovedá za správny delikt vtedy. OZ obsahuje len ich neúplný výpočet t. naviac v rôznom pracovnom postavení. ktorá sa povinne zapisuje do OR. zákony pri úprave zodpovednosti za správny delikt kladú dôraz na charakter činnosti. ktoré sa musia posudzovať zásadne rovnako ako obdobné konanie PO. ak činnosť vykonávajú viaceré osoby. a to ako celok. ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou. ktorých prostredníctvom PO koná. ak sa ho dopustí pri výkone podnikateľskej činnosti alebo v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou. Od ostatných správnych deliktov sa tieto delikty odlišujú znakom zodpovednej osoby. Z praktického hľadiska hľadanie skutočného vinníka a dokazovanie jeho viny je pri výkone rôznych vysoko špecializovaných činností PO alebo podnikajúcej FO veľmi ťažké a zdĺhavé. Podnikajúca FO má deliktuálnu spôsobilosť odo dňa. zamestnanec. bez ohľadu na to. rozhodujúce je protiprávne konanie a jeho následky.. že u PO nemožno. Ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa. dňom zápisu do OR.  k subjektívnej stránke správneho deliktu PO je potrebné uviesť. Zákony väčšinou upravujú zodpovednosť PO za správne delikty spoločne so zodpovednosťou podnikajúcich FO. Deliktuálna spôsobilosť PO sa spája s jej existenciou.

Tieto lehoty sú prekluzívne a preto nemôžu byť predĺžené rozhodnutím správneho orgánu. zamorenie pitnej vody)  objektom zmiešaných správnych deliktov sú záujmy chránené konkrétnymi zákonmi upravujúcimi určitú oblasť. Výška pokuty je najčastejšie určená sadzbou sankcie. napr. Objektívna stránka spočíva v protiprávnom konaní a jeho následkoch. Lehoty na uplatnenie trestu Zánik trestnosti sa najčastejšie spája s uplynutím 1-ročnej subjektívnej a 3-ročnej objektívnej lehoty. neoprávnená výroba.zodpovednej osoby. Menej častými trestami sú prepadnutie veci a zákaz činnosti. násobkom predchádzajúcej pokuty. ktorých skutkové podstaty upravujú osobitné zákony spoločne pre PO aj pre FO – podnikateľov a pri ktorých je totožný proces správneho trestania) je formulovaná vo vyše 200 zákonoch. Preto kodifikácia tu nie je možná. 43. porušenie právnych predpisov. pričom platí zásada oficiality. Špecifikum tohto druhu deliktu spočíva v tom. profesijná etika. trestnosť ustanovená zákonom). Správne disciplinárne delikty sa odlišujú od ostatných správnych deliktov najmä v tom. ktoré je v rozpore s APN.. že:  objektívna stránka ako znak skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu je konanie spočívajúce v porušení právnych povinností súvisiacich s výkonom verejnej služby. ▪ objektívna stránka zmiešaných správnych deliktov (sú to delikty.. V niektorých prípadoch súčasťou výroku o sankcii je výrok o pokute a zároveň výrok o povinnosti odstrániť protiprávny stav alebo obnoviť pôvodný stav (pod hrozbou ďalšej pokuty v prípade nesplnenia tejto povinnosti). objektívnu stránku. Správne disciplinárne delikty Správny disciplinárny delikt je deliktom FO.). Možný je prísnejší trest pri opakovanom správnom delikte. O správnych deliktoch PO rozhodujú správne orgány v správnom konaní. odvetvie VS (napr. subjekt. následok protiprávneho konania môže byť vymedzený bez špecifikovania aktívneho protiprávneho konania (opomenutie povinnosti. Správny orgán koná a rozhoduje o správnom delikte podľa správneho poriadku. pokiaľ ide o začatie konania. len výnimočne aj iná sankcia. že ich postihom sa chráni riadny výkon verejnej služby a s tým súvisiaca disciplína. jednak znaky charakterizujúce objekt. Za disciplinárne delikty správno-právneho charakteru sa považujú preto. objektom správneho deliktu na úseku horskej služby je záujem na bezpečnosti osôb v horských oblastiach). iným spôsobom (napr. subjektívnu stránku deliktu. Sankcie Sankciou za správny delikt je spravidla pokuta. prostredníctvom percentuálneho prepočtu vo vzťahu k určitej sume. . spravidla pevnou hornou hranicou. resp. Protiprávnosť konania PO môže byť APN vymedzená ako protiprávny spôsob konania ako konanie. že porušená povinnosť súvisí s príslušnosťou FO k určitej organizácii.

Správnymi disciplinárnymi deliktmi nie sú disciplinárne delikty poslancov NR SR a podľa niektorých autorov ani disciplinárne delikty sudcov. napr. že jedno protiprávne konanie napĺňa skutkovú podstatu jednak priestupku. a teda nepostupuje sa pri jeho postihu podľa právneho režimu priestupkového práva. Uplatňuje sa v rôznych právnych vzťahoch. prípadne služby v ozbrojených silách. 44. podľa notárskeho poriadku disciplinárnu právomoc Notárskej komory voči notárom uplatňuje jej disciplinárny orgán a to prezídium tejto komory). je ním zásadne príslušník uvedenej organizácie.  subjektívna stránka je založená na zavinení Právna zodpovednosť za disciplinárny delikt nie je právnym inštitútom iba správneho práva. Povahu správneho deliktu majú len verejnoprávne disciplinárne delikty (a nimi nie sú disciplinárne delikty členov družstiev. ktoré sú vnútornými predpismi subjektov správy. jednak skutkovú podstatu disciplinárneho deliktu. zakladajúce znaky skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu. zamestnanca v štátnej správe a jeho služobným úradom). Podrobnejšie sa postup pri ukladaní disciplinárnych trestov (opatrenia. resp. postupuje podľa Zákonníka práce. V tomto prípade neplatí zásada ne bis in idem. kým o nich rozhoduje disciplinárny orgán subjektu alebo vykonávateľa verejnej správy ktorému zákon zveruje disciplinárnu právomoc (napr. Ide o FO. Verejnoprávny delikt v oblasti štátnej správy je spojený s inštitútom štátnej služby. Druhom správnych deliktov sú disciplinárne delikty. ide o právny vzťah zubného lekára stomatológa a Slovenskej komory zubných lekárov. ktoré sú v osobitných právnych vzťahoch k určitej ustanovizni. advokáta a Slovenskej advokátskej komory. výnimočne so subsidiárnym využitím všeobecnej právnej úpravy správneho konania z. Protiprávne konanie. v pracovnoprávnych vzťahoch medzi zamestnávateľom a zamestnancom – tu sa napr. pretože tieto sa svojím objektom odlišujú.71/1967 Zb. Správne poriadkové delikty .  objektom je riadny výkon verejnej služby vrátane štátnej služby a s tým súvisiaca služobná disciplína. subjekt je vždy špeciálny.č. ich vykonávateľov. vnútorná disciplína a poriadok. sankcie) ustanovuje v disciplinárnych poriadkoch. Ak zo zákona nevyplýva niečo iné. môže dôjsť k situácii. s osobitnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi práve z tohto vzťahu (napr. konanej na základe brannej povinnosti. a zásadne sa pripúšťa postih za oba druhy deliktov. Postih týchto druhov správnych deliktov nie je upravený jednotne ale je upravený vo viacerých osobitných zákonoch.j. nemôže byť zároveň priestupkom. hoci majú nepochybne verejnoprávny charakter. Popri poriadku vo vnútorných vzťahoch vystupuje do popredia profesijná etika upravená v etických kódexoch pre osoby pôsobiace v právnych vzťahoch k určitej ustanovizni. politických strán alebo občianskych združení). Súčasťou zákonov je postup pri uplatňovaní tejto administratívnoprávnej zodpovednosti. o správnom konaní. študenta vysokej školy a vysokou školou. t.

So správnymi poriadkovými deliktmi je možné stretnúť sa aj v iných odvetviach práva napr.j. Ďalším špecifikom je. narušovaní. to znamená. hranica sankcie. Skutková podstata Objektom je ochrana pred porušovaním povinností vyplývajúcich z procesnoprávnych predpisov vo VS Objektívna stránka spočíva v marení.Správny poriadkový delikt je procesným deliktom. že dodatočné splnenie právnej povinnosti vylučuje uloženie poriadkovej sankcie. Skutkové podstaty týchto deliktov sú predmetom úpravy mnohých zákonov. zákona o kontrole. Sankcia tu plní funkciu zabezpečiť priebeh a účel procesu. Sankcia Správny poriadkový delikt sa prejednáva vždy na základe zásady oportunity. tie ktoré upravujú výkon správneho dozoru subsidiárne použitie správneho poriadku Správny poriadkový delikt nie je všeobecne právne upravený. napríklad správneho poriadku. nie je pri poriadkovom delikte rozhodujúce – neskúma sa. ak osoba nesplnila procesnú povinnosť uloženú právnym predpisom. zákonov reglementujúcich postavenie a oprávnenia inšpekcií a pod. alebo v neposkytnutí potrebnej súčinnosti so správnym orgánom tým. Správny orgán môže uložiť poriadkovú pokutu i opakovane. pričom sa ustanovuje max. najmä. pri ukladaní poriadkovej pokuty na niektorých úsekoch výkonu štátneho dozoru niektorým štátnymi inšpekciami napr. Na zodpovednosť stačí samotný fakt porušenia povinnosti. rozhodovacieho procesu. v trestnom poriadku. OSP.zhrnutie  zásada oportunity  možnosť opakovaného uloženia sankcie  možnosť zníženia alebo odpustenia poriadkovej pokuty  dodatočné splnenie povinnosti vylučuje uloženie poriadkovej sankcie . V niektorých prípadoch zákony počítajú s možnosťou odpustiť alebo znížiť uloženú poriadkovú sankciu. Právna úprava SPD upravuje celý rad zákonov. pretože postih prichádza do úvahy len vtedy. obchodnou inšpekciou. prípadne jeho účelu. Špecifiká . že uloženie sankcie je právom správneho orgánu a nie povinnosťou. že zodpovedná osoba nesplní procesnú povinnosť spôsobom ustanoveným v zákone Subjektom je najčastejšie FO Subjektívna stránka Subjektívna stránka t. v rámci ktorého sa uplatňuje. Len výnimočne sa vyžaduje napr. SPD sa prejednáva vždy na základe zásady oportunity. inšpekciou životného prostredia. alebo v sťažovaní priebehu správnoprávneho. zavinenie.

Zákon č. upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. ruší alebo inak sťažuje výkon kontroly (odmieta súčinnosť)uložiť poriadkovú pokutu do 10 tis. Verejná moc sa člení na štátnu moc a ostatnú verejnú moc. FO alebo PO. Podľa čl. samosprávne kraje) zodpovedajú za škodu spôsobenú pri výkone VS: . s náhradou za škodu alebo ušlý zisk. 45. Primerané finančné zadosťučinenie nemôže byť ekvivalentom ušlej mzdy a odmien. zavinenie nie je rozhodujúce SPD sú napr.z. Pojem výkon verejnej moci vymedzuje tento zákon ako rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach. 127 Ústavný súd môže svojím rozhodnutím. Za škodu spôsobenú pri výkone územnej samosprávy orgánmi územnej samosprávy objektívne zodpovedá obec alebo samosprávny kraj. Sk aj opakovane. PCHZ a povinnostiach FO alebo PO. Zákon č. Vysvetlite pojmy nezákonnosť a nesprávnosť vo verejnej správe Ak sa orgán verejnej moci dopustí nesprávneho úradného postupu alebo rozhodne nezákonne a spôsobí škodu. 3 a čl. 514/2003 Z.z. že za škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy objektívne zodpovedá štát. Táto ostatná verejná moc. 514/2003 Z. 46 každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu.z. 4 Ústavy SR a zákon č. obce. primerané finančné zadosťučinenie.poskytnutie nepravdivých údajov . 514/2003 Z. Podľa čl. To znamená.nedostavenie sa pred správny orgán .nevydanie veci dôležitej pre konanie Príklad: Živnostenský úrad môže kontrolovanej osobe ktorá marí. orgán územnej samosprávy. Právna úprava Súčasnú právnu úpravu predstavujú č. ktorým vyhovie sťažnosti. ktorú ústava a zákony v určitom rozsahu zverujú subjektom neštátneho charakteru vo veciach správy verejných záležitostí (predovšetkým subjektom územnej samosprávy) je od štátnej moci v istom zmysle odvodená a nemôže s ňou byť v rozpore. Tejto zodpovednosti sa nemôžu zbaviť (absolútna zodpovednosť). priznať tomu. iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. verejnoprávna inštitúcia. vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti za škodu. ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. 127 ods. Ústavný súd SR môže poškodenému priznať primerané finančné zadosťučinenie. 46 ods. Zodpovedné subjekty (štát. koho práva boli porušené. Nemožno ho stotožniť s odškodným. orgán záujmovej samosprávy. Pojem verejná moc zahŕňa i verejnú správu. Orgánom verejnej moci je podľa tohto zákona štátny orgán. : .neposkytnutie potrebnej súčinnosti .

514/2003 Z. nezákonnosť výslovne nedefinuje.z. 514/2003 Z. Zdôrazňuje sa tak požiadavka. ktoré potvrdzujú prieťahy v konaní na úrovni vnútroštátnych orgánov verejnej moci vrátane orgánov VS: Za vzniknutú škodu zodpovedá štát.z. ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní aj ten. Nie je v záujme štátu vyčkávať na rozhodnutia ústavného súdu alebo európskych súdnych inštitúcií. aby sa zabránilo prieťahom v konaní s účastníkmi konania a aby rozhodnutia boli vydávané v ustanovených zákonných lehotách.z. komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní. hoci s ním ako s účastníkom konania konané malo byť ten. nariadeniami a smernicami EÚ.- nezákonným rozhodnutím nesprávnym úradným postupom Takýto rozsah zodpovednosti vymedzuje jednak ústava. 514/2003 Z. teda rozpor rozhodnutia nielen so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. ak orgán verejnej správy prekročil svoju právomoc vydaným rozhodnutím) c) podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu zo strany oprávnenej osoby. PCHZ FO a PO. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je: a) existencia rozhodnutia. rozumie sa ňou protiprávnosť. nečinnosť orgánu VS pri výkone VS. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má: . na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní Nesprávny úradný postup Zákon č. zbytočné prieťahy v konaní alebo iné nezákonné zásahy do práv. komu nezákonným rozhodnutím vznikla škoda. Najčastejším prípadom nesprávneho úradného postupu orgánu ŠS je porušenie procesnoprávnych noriem upravujúcich jeho konanie o právach. s kým nebolo konané ako s účastníkom konania. jednak zákon č. za nesprávny úradný postup považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej správy urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v ustanovenej lehote. PCHZ a povinnostiach vo veciach štátnej správy. teda vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov (v prípadoch hodných osobitného zreteľa sa splnenie tejto podmienky nevyžaduje) Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má: účastník konania. ale aj s medzinárodnými zmluvami. ktoré je právoplatné b) rozhodnutie musí byť zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom (táto podmienka neplatí. Zahrnutie zbytočných prieťahov v konaní do pojmu nesprávny úradný postup má umožniť riešenie mnohých sporov už na vnútroštátnej úrovni a nie pred ESĽP. Nezákonné rozhodnutie Zákon č.ten. Ide o objektívnu zodpovednosť pri: .

keď škoda alebo iná ujma vznikla zákonným postupom VS.nezákonných zatknutiach. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (všeobecná právna úprava).. priznať tomu. náhradu v súvislosti s vykonávaním opatrení vyhlásených pri mimoriadnych udalostiach a vo viacerých ďalších prípadoch. .). . b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len územná samospráva) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. ktoré obsahujú ustanovenia o zodpovednosti za škodu. koho práva podľa odseku 1 boli porušené. 46 Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu. iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Výkon VS. 127 Ústavný súd môže svojím rozhodnutím. 46. V niektorých prípadoch je zásahom VS nezákonné rozhodnutie alebo nezákonný (nesprávny) postup orgánu VS. ktorým vyhovie sťažnosti. Niektoré zákony upravujú podmienky náhrady za vecnú pomoc (§ 51 zákona č. 514/2003 ako k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone VS. . c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.z. Môže ísť napr. vymedzujú vzťah k zákonu č. o vyvlastnenie alebo o nútené obmedzenie vlastníckeho práva. 314/2001 Z. Náhrada škody v týchto prípadoch podlieha verejno-právnej regulácii. 514/2003 Z. Zodpovednosť za výkon verejnej správy (všeobecná charakteristika) Právna úprava Ústava SR Čl. Zákon č.nezákonných rozhodnutiach.rozhodnutí o treste. . Niekedy zákony.nesprávnom úradnom postupe. zadržaniach alebo iných pozbaveniach slobody. primerané finančné zadosťučinenie. Orgány verejnej moci pri plnení svojich úloh niekedy zasiahnu aj do majetkových práv FO a PO v súlade so zákonom a v jeho medziach. Náhrada škody alebo inej ujmy pripadá do úvahy aj v týchto prípadoch. musí nasledovať náhrada primeraná zásahu VS. Čl. zodpovednosť za výkon VS Výkonom VS možno zasiahnuť do právnej sféry FO i PO len na základe zákona. Tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Ak sa zasiahne do majetkovej sféry osôb. ochrannom opatrení alebo rozhodnutí pri väzbe.

. jednak z vnútorných normatívnych a individuálnych správnych úkonov (vnútorné predpisy. pokarhanie. 3. starosta ) b) subjekty mimo VS (všeobecný súd voči verejnému činiteľovi. Možno ju uplatniť voči: • štátnym zamestnancom • zamestnancom subjektu VS Jej základom je disciplinárny delikt -zavinené protiprávne konanie narušujúce služobnú disciplínu. Verejným činiteľom je volený funkcionár alebo zodpovedný pracovník OŠS a samosprávy. alebo inak označované osoby pôsobiace vo VS Subjekty vyvodzujúce právnu zodpovednosť a) subjekty pôsobiace vo vnútorných vzťahoch VS ( minister.. hmotný postih pozastavenie služobného postupu. či ide o orgán štátu alebo neštátny subjekt VS. Táto zodpovednosť sa musí uplatňovať vždy.).j. keď sú splnené zákonom stanovené podmienky bez ohľadu na to. Preto majú v porovnaní s inými občanmi zvýšenú trestnú zodpovednosť. matrikár). NR SR voči vláde ) Druhy právnej zodpovednosti 1. alebo vo VS. . ktorá mu v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh bola zverená (napr. úradné osoby. Disciplinárne tresty (sankcie): písomné napomenutie. Zodpovedné osoby Zodpovednými osobami sú: osoby činné vo VS. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom Predmetom ďalšieho výkladu je už len zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone VS len v prípadoch nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu orgánu VS.. Disciplinárna zodpovednosť Jej vznik je založený porušením disciplíny. čím sa má zabrániť zneužívaniu právomoci vykonávanej vo verejnom záujme Uplatňujú ju súdy . t. služobné príkazy. služobných povinností vyplývajúcich jednak z právnych predpisov. Trestný zákon jednak : a) poskytuje ochranu verejným činiteľom prostredníctvom skutkovej podstaty TČ útoku na VČ b) ochraňuje spoločnosť prostredníctvom skutkovej podstaty TČ zneužívania právomoci VČ.Zodpovednosť za výkon VS je právna zodpovednosť za zákonný a správny výkon VS. Trestnoprávna zodpovednosť Uplatňuje sa nielen voči zamestnancom VS. ak v rámci plnenia úloh VS používa právomoc.. . ale aj voči jej funkcionárom – konajú teda v mene VS a disponujú verejnou mocou. pokyny .pri priestupku uplatňujú správne orgány. funkcionári VS. zamestnanci v ŠS.( materiálne i nemateriálne ) 2. inštrukcie.

nezákonných rozhodnutiach. Spolu s ostatnými druhmi právnej zodpovednosti tvorí systém právnych záruk zákonnosti vo VS. avšak len preukázaním tzv. . prípadne škodová udalosť vznik škody príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus) zavinenie Zodpovednosť za škodu môže byť: a) subjektívna – na jej uplatnenie sa vyžaduje splnenie všetkých 4 všeobecných kritérií b) objektívna – na zodpovednosť postačuje splnenie prvých troch všeobecných kritérií. že aj objektívnej zodpovednosti sa možno zbaviť (liberácia). pričom nie je podstatné. Ide o objektívnu zodpovednosť pri: . že vznik škody nezavinil (vyvinenie. . zadržaniach alebo iných pozbaveniach slobody. či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nezavinil Pri subjektívnej zodpovednosti sa zodpovedný subjekt zbaví zodpovednosti. koná v mene štátu. ak preukáže. ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci. Za škodu zodpovedá štát alebo obec či samosprávny kraj podľa toho. napr. To znamená. ochrannom opatrení alebo rozhodnutí pri väzbe.Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone VS je osobitným druhom verejnoprávnej zodpovednosti. či škoda bola spôsobená nezákonným výkonom štátnej správy alebo územnej samosprávy. exkulpácia).) za výkon VS. zodpovednosti za škodu sa zbaviť nemožno.rozhodnutí o treste. Vo veci náhrady škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodovaním orgánov VS je jedným z druhov právnej zodpovednosti (ďalšie sú už spomínaná trestnoprávna zodpovednosť a disciplinárna zodpovednosť a i. Za vzniknutú škodu zodpovedá štát. liberačných dôvodov. Ak zákon pre zodpovedný subjekt neustanovuje žiaden dôvod liberácie. Všeobecnými kritériami vzniku zodpovednosti za škodu sú tieto 4 kritériá: • • • • protiprávny úkon. ktoré ustanovuje priamo zákon. Systém právnych záruk sa môže efektívne kombinovať s etickými a politickými aspektmi zodpovednosti. Pri objektívnej zodpovednosti za škodu zákony ustanovujú prípady. .: . Takýto druh zodpovednosti za škodu sa označuje ako absolútna objektívna zodpovednosť. v ktorých napriek splneniu uvedených kritérií zodpovedný subjekt za vzniknutú škodu nezodpovedá.nezákonných zatknutiach.nesprávnom úradnom postupe. Na princípe absolútnej objektívnej zodpovednosti za škodu sa konštruuje verejnoprávna zodpovednosť štátu a v súčasnosti aj obcí a samosprávnych krajov.

s kým nebolo konané ako s účastníkom konania. že nesprávnym úradným postupom je porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. ak bolo nezákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy vydané preto. 514/2003 Z. ale z príslušných ustanovení je zrejmé. ktorá bola spôsobená a) nezákonným rozhodnutím alebo b) nesprávnym úradným postupom. sa riadil nesprávnym . ak škodu spôsobil orgán samosprávneho kraja. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má: účastník konania. komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. Územná samospráva zodpovedá za škodu. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sa spája s väčším množstvom aktivít orgánov verejnej moci. na ktoré bol prenesený výkon štátnej správy a osobitne v prípadoch. konané ma byť ten. ak škodu spôsobil orgán obce b) predseda samosprávneho kraja. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní. Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. že ten. ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov. Zákon č. aj keď s ním ako s účastníkom konania. upravuje tiež prípad. keď štát nemá právo na regresnú náhradu voči orgánu územnej samosprávy. Za nesprávny úradný postup je možné považovať aj nečinnosť a prieťahy v konaní. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci. môže (na rozdiel od štátu nemusí) požadovať regresnú náhradu od osôb. ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní ten. verejnoprávnych inštitúcií a ďalším subjektom. zboru) 47. Nesprávny úradný postup nie je definovaný v zákone. Vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy koná: a) starosta obce. súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu) Ministerstvo vnútra SR (škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Pol.- Ministerstvo spravodlivosti SR (v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní. keď ide o výkon samosprávnych aktivít. kto ho vydal. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten.z. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone územnej samosprávy Osobitne je upravený zodpovednostný vzťah k orgánom samosprávy. komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

ktorá vznikla pri výkone štátnej správy. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Je ním: a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. uplatňuje sa nárok na ministerstve spravodlivosti. právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.z. záujmová samospráva alebo právnická osoba. ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach. ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy. Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa. súdu. súdu). ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru. a predseda samosprávneho kraja. b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. že orgán územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydal nezákonné rozhodnutie preto. ak 1. Orgány konajúce v mene štátu Vo veci náhrady škody v mene štátu koná vždy vecne príslušný orgán. 2. 3. ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy. ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu. Ak by nebolo možné určiť príslušnosť. ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy. ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom. 514/2003 Z. d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy. Územná samospráva má právo na regresnú náhradu od štátu v prípade. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci. vrátane ústavného súdu).právnym názorom príslušného orgánu (napr. ak škodu spôsobil orgán obce. c) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy. e) verejnoprávna inštitúcia. ak škodu . ktorý v konaní zrušil rozhodnutie orgánu územnej samosprávy. ktorý je výslovne uvedený v § 4 zákona č. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. ktorý v konaní zrušil takéto rozhodnutie. keď bola uhradená celá náhrada škody. že sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. Orgány konajúce v mene územnej samosprávy Vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy v mene samosprávy koná starosta obce.

Márne uplynutie lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody má za následok premlčanie práva. Tento proces začína plynúť podaním písomnej žiadosti príslušnému orgánu. Počas predbežného prerokúvania návrhu lehota na uplatnenie práva neplynie. ktorá začína plynúť odo dňa.na starostu obce alebo na predsedu samosprávneho kraja (pri výkone územnej samosprávy) Predbežné prerokovanie nároku je obligatórne. Je to aj jedna zo záväzných podmienok prípadného uplatnenia nároku na súde.na príslušnom orgáne konajúcom v mene štátu. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. ktorá má byť poškodenému uhradená. a v objektívnej 10-ročnej lehote od doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Predbežné prerokovanie sa môže skončiť uzavretím pokonávky o výške škody. či škoda vznikla. ak ide o škodu na zdraví. ako aj dohodu o tom. Rozsah a spôsob náhrady škody Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Všeobecnými kritériami vzniku zodpovednosti za škodu sú tieto 4 kritériá: • • • • protiprávny úkon. ktoré vznikli poškodenému v konaní.spôsobil orgán samosprávneho kraja. v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a aj v konaní. poškodená osoba musí svoj nárok na náhradu škody uplatniť: . môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku súdnou cestou. ak ide o škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy (nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom). uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch. ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. alebo . Pokonávka medzi poškodeným a príslušným orgánom musí obsahovať súhlasný prejav. ktorým mu bola spôsobená škoda. Právo sa musí uplatniť v 3-ročnej subjektívnej lehote. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania. akú náhradu škody poskytne žiadateľovi. V prípade. prípadne škodová udalosť vznik škody príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus) zavinenie Predbežné prerokovanie návrhu Ak všetky uvedené kritériá vzniku zodpovednosti za škodu boli splnené. keď sa poškodený dozvedel o škode. v ktorom došlo . Procesný postup predbežného prerokovania nároku je upravený v zákone. alebo márnym uplynutím 6-mesačnej lehoty. To neplatí.

ktorý v konaní zrušil rozhodnutie orgánu územnej samosprávy. sú povinné po jej uhradení uplatniť voči zodpovedným zamestnancom nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov (Zákonník práce – max. kto ho vydal. ktorá jej bola zverená zákonom . Nárok na regresnú náhradu vylučuje uplatnenie nároku na náhradu škody. že škoda bola uhradená. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia.k nesprávnemu úradnému postupu. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS.z. ak škodu spôsobili orgány územnej samosprávy pri výkone verejnej moci v oblasti prenesenej štátnej správy Ak bol škoda spôsobená viacerými osobami. Zákon č.od FO. do výšky 3-násobku priemernej mesačnej mzdy). vrátane ústavného súdu). Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa. že ten. zodpovedajú tieto osoby spoločne a nerozdielne. Fyzické osoby a právnické osoby. Do evidencie sa zapisuje: . upravuje tiež prípad. keď bola uhradená celá náhrada škody. ak bolo nezákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy vydané preto. voči ktorým si štát uplatnil regresnú náhradu. 514/2003 Z. V takom prípade štát požaduje regresnú náhradu v cele výške: . Neuhrádzajú sa náklady na predbežné prerokovanie návrhu. že sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. keď štát nemá právo na regresnú náhradu voči orgánu územnej samosprávy. Tieto náklady by sa však mohli nahradiť ako príslušenstvo nároku na náhradu škody. Územná samospráva má právo na regresnú náhradu od štátu v prípade. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. Regresná náhrada Právo na regresnú náhradu vznikne iba v prípade.od PO.od verejnoprávnej inštitúcie a záujmovej samosprávy . sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. ktorý v konaní zrušil takéto rozhodnutie. ktorá jej bola zverená zákonom . Ústredná evidencia Ministerstvo financií Slovenskej republiky vedie ústrednú evidenciu žiadostí uhradených náhrad škôd. ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov. môže (na rozdiel od štátu nemusí) požadovať regresnú náhradu od osôb. súdu. súdu).od územnej samosprávy. že orgán územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydal nezákonné rozhodnutie preto.

b) spôsob. c) spôsob a rozsah uplatneného nároku na náhradu škody. ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. s kým nebolo konané ako s účastníkom konania. Osobitne je potrebné zvýrazniť. Predpokladom úspešného uplatnenia náhrady škody pre nezákonnosť je: a) existencia individuálneho právneho aktu. d) spôsob a rozsah uspokojenia nároku na náhradu škody. že v rozhodovacích procesoch vo verejnej správe. ktorý je právoplatný. ktorý rozhoduje o náhrade škody. Zákon zakladá zodpovednosť aj za také rozhodnutie. konané malo byť. Ad b) Rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť – základnou podmienkou nároku na náhradu škody je okolnosť. že rozhodnutie. právo na náhradu škody má ten. bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. právo na náhradu škody má i ten. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní. c) podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu zo strany oprávnenej osoby. trestnoprávne a správnoprávne. ak právoplatné rozhodnutie. komunitárnym právom a pod. Súd. ako s účastníkom konania. . Oprávnený subjekt právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania. ktorým bola spôsobená škoda bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. ktorý koná v mene štátu.a) príslušný orgán podľa. akým škoda vznikla. ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc. ktorým bola škoda spôsobená. ale aj s medzinárodnými zmluvami. V tomto prípade pôjde o rozpor nielen so zákonmi. pri osobitných druhoch konania (mimo správneho konania) je nevyhnutné sledovať všetky druhy opravných prostriedkov. komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy. b) ak rozhodnutie bolo zrušené. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní. Podmienky ak tento zákon neustanovuje inak. Ad c) Podanie riadneho opravného prostriedku – prichádzajú do úvahy všetky druhy opravných prostriedkov vo všetkých konaniach. ako aj deklaratórne individuálne správne akty. alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. aj keď s ním. Ad a) Existencia právoplatného rozhodnutia – môže ísť o rozhodnutie občianskoprávne. Vnútroštátny prostriedok nápravy musí byť podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva teoreticky i prakticky efektívnym prostriedkom. V oblasti verejnej správy ide tak o konštitutívne. musí byť dostupný. V prípade aktov nulitných by sa mohol využiť nesprávny úradný postup. musí byť schopný zabezpečiť nápravu vo veci sťažovateľa.

514/2003 ako k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone VS. Tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.!!! 48. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje. zadržaniach alebo iných pozbaveniach slobody. vymedzujú vzťah k zákonu č. možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy. b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len územná samospráva) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Čl. 127 Ústavný súd môže svojím rozhodnutím. 514/2003 Z. 46 Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (všeobecná právna úprava). c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Ide o objektívnu zodpovednosť pri: . ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Niektoré zákony upravujú podmienky náhrady za vecnú pomoc (§ 51 zákona č. ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť. Zákon č. ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní.nezákonných zatknutiach.).- právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy. 314/2001 Z. ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. priznať tomu. . iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej správy a predpoklady úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody Právna úprava Ústava SR Čl. ktorým vyhovie sťažnosti.nezákonných rozhodnutiach. Za vzniknutú škodu zodpovedá štát. možno nárok uplatniť aj vtedy. z. ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. koho práva podľa odseku 1 boli porušené. - !!! Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci. ktoré obsahujú ustanovenia o zodpovednosti za škodu. . primerané finančné zadosťučinenie. ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc. Niekedy zákony. náhradu v súvislosti s vykonávaním opatrení vyhlásených pri mimoriadnych udalostiach a vo viacerých ďalších prípadoch.z.

ktorá má byť poškodenému uhradená. uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch. ak ide o škodu na zdraví. V prípade. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia. či škoda vznikla.od verejnoprávnej inštitúcie a záujmovej samosprávy . Márne uplynutie lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody má za následok premlčanie práva. 49. Tieto náklady by sa však mohli nahradiť ako príslušenstvo nároku na náhradu škody. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.rozhodnutí o treste. V takom prípade štát požaduje regresnú náhradu v cele výške: . ktorým mu bola spôsobená škoda. ktorá jej bola zverená zákonom . o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci Procesný postup predbežného prerokovania nároku je upravený v zákone. ochrannom opatrení alebo rozhodnutí pri väzbe. Predbežné prerokovanie návrhu..od územnej samosprávy. 514/2003 Z. ako aj dohodu o tom. keď sa poškodený dozvedel o škode. ktoré vznikli poškodenému v konaní. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. a v objektívnej 10-ročnej lehote od doručenia (oznámenia) rozhodnutia. alebo márnym uplynutím 6-mesačnej lehoty. ktorá jej bola zverená zákonom . spôsob náhrady škody a regresná náhrada podľa zákona č. v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a aj v konaní. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania. ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Tento proces začína plynúť podaním písomnej žiadosti príslušnému orgánu. môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku súdnou cestou. To neplatí.od PO. Počas predbežného prerokúvania návrhu lehota na uplatnenie práva neplynie. Predbežné prerokovanie sa môže skončiť uzavretím pokonávky o výške škody. Rozsah a spôsob náhrady škody Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. ktorá začína plynúť odo dňa. že škoda bola uhradená. Neuhrádzajú sa náklady na predbežné prerokovanie návrhu. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS.nesprávnom úradnom postupe. Pokonávka medzi poškodeným a príslušným orgánom musí obsahovať súhlasný prejav.od FO. Regresná náhrada Právo na regresnú náhradu vznikne iba v prípade. . z. akú náhradu škody poskytne žiadateľovi. ak škodu spôsobili orgány územnej samosprávy pri výkone verejnej moci v oblasti prenesenej štátnej správy . rozsah. v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Právo sa musí uplatniť v 3-ročnej subjektívnej lehote.

2. keď štát nemá právo na regresnú náhradu voči orgánu územnej samosprávy. alebo inom orgáne SR – teda aj na orgáne verejnej správy svojho práva. 2. že ten. keď bola uhradená celá náhrada škody. ak bolo nezákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy vydané preto. vo veci konal. 514/2003 Z. Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. že ak porušenie práv alebo slobôd FO alebo PO (vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv vyhlásených zákonom ustanoveným spôsobom) vzniklo nečinnosťou. 46 ods. aby FO a PO sa mohli domôcť svojich práv. upravuje tiež prípad. aby ten kto tieto práva alebo slobody porušil. alebo nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu. ktorý v konaní zrušil rozhodnutie orgánu územnej samosprávy. tým že je zvrchovaný. 3. Vymožiteľnosť práva nepriamo garantuje ústava aj článkom 48 ods. z ktorého vyplýva právo na náhradu škody každému. sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. súdu. demokratický a právny štát a v právnych normách mať premietnuté princípy právneho štátu. 50.Ak bol škoda spôsobená viacerými osobami. komu bola spôsobená škoda nezákonným rozhodnutím. Zákon č. vrátane ústavného súdu). Fyzické osoby a právnické osoby. Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa. V tejto súvislosti je významný aj článok 127 ods. že orgán územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydal nezákonné rozhodnutie preto. V čl. sú povinné po jej uhradení uplatniť voči zodpovedným zamestnancom nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov (Zákonník práce – max. Ústava SR neobsahuje ústavný článok. Nárok na regresnú náhradu vylučuje uplatnenie nároku na náhradu škody. 1 ústavy sa však deklaruje právo každého domáhať sa na nezávislom súde. môže (na rozdiel od štátu nemusí) požadovať regresnú náhradu od osôb. z ktorého vyplýva. ale príslušný štátny mechanizmus musí fungovať tak. Vymožiteľnosť práva vo verejnej správe Aby SR bola právnym štátom nestačí iba deklarovať. ktorý v konaní zrušil takéto rozhodnutie. signalizujúcim stav deklarovaného právneho štátu v jeho reálnej podobe. voči ktorým si štát uplatnil regresnú náhradu. ústavný súd môže prikázať. do výšky 3-násobku priemernej mesačnej mzdy). Územná samospráva má právo na regresnú náhradu od štátu v prípade. Význam pre vymožiteľnosť práva v oblasti verejnej správy má čl. súdu). alebo orgánu verejnej správy. ktorý by priamo riešil vymožiteľnosť práva. . že sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. zodpovedajú tieto osoby spoločne a nerozdielne. Vymožiteľnosť práva je teda významným faktorom. kto ho vydal. ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov. 46 ods. kde sa ustanovuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.z.

vhodnejšie je použitie pojmu „vymožiteľnosť“ pretože to vyjadruje stav a nie proces ako „vymáhateľnosť“.frekventuje sa tam. ale aj uskutočnenú realizáciu práva do právnych pomerov v oblasti VS. ktorý tvoria právne prostriedky pôsobiace na ochranu adresátov VS pred nezákonnosťou VS.systém právnych záruk dobrej správy. Vo svojich pojmových znakoch zahŕňa nielen proces aktivít vedúcich k dôslednej realizácii platného práva ale aj uskutočnenú realizáciu práva do právnych pomerov v oblasti verejnej správy. Ochraňujú teda práva a právom chránené záujmy adresátov VS Nečinnosť orgánov VS a vymožiteľnosť práva Prekážkou vymožiteľnosti práva v oblasti verejnej správy je nečinnosť orgánov. ak orgán verejnej správy. Tento pojem sa frekventuje tam. ktoré sú kompetentné verejnú správu uskutočňovať. neraz aj s uplatnením donucovacej moci štátu. keď orgánu verejnej správy vyplýva povinnosť konať z medzinárodnej zmluvy. Za nečinnosť treba považovať aj stav. ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. ktorý je kompetentný konať. má prednosť pred zákonom. ale až samotné dosiahnutie požadovaného stavu ▼▼▼ Vymožiteľnosť .najužší pojem . O nečinnosti hovoríme vtedy. Kompetenciu orgánov treba chápať nielen ako oprávnenie konať. kde dochádza k aplikácií práva za pomoci dovoleného priameho alebo nepriameho donútenia. vymáhateľnosť a vynutiteľnosť práva bez ich bližšieho obsahového rozlíšenia. ktorá vyplýva zo zákona. nekoná.Pojem vymožiteľnosť práva V oblasti verejného práva často v tých istých súvislostiach sa striedajú pojmy vymožiteľnosť. Nečinnosť je protiprávny stav – je to porušenie práva.zahŕňa proces aktivít vedúcich k dôslednej realizácii platného práva. kde dochádza k aplikácii práva za pomoci dovoleného priameho alebo nepriameho donútenia Vymožiteľnosť/vymáhateľnosť . ale aj ako povinnosť konať. hoci nastali právne skutočnosti. Pojem vymožiteľnosť práva je v porovnaní s pojmami hore uvedenými pojmom s najširším obsahom. Vynutiteľnosť . Z týchto troch pojmov je obsahovo najužší pojem vynutiteľnosť práva. V právnom štáte nemôže byť cieľom proces. s ktorými zákon spája povinnosť byť aktívny. Orgán verejnej správy je nečinný aj vtedy. ak súd na základe obžaloby rozhodnutie orgánu VS zruší a vec vráti na nové konanie a správny orgán nekoná. Povinnosť konať mu vyplýva zo zákona. . neraz aj s uplatnením donucovacej moci štátu . napríklad v exekučnom konaní.

Oveľa zložitejšia je situácia keď platné právo prizná určitému okruhu FO alebo PO konkrétne právo. s ktorými si po právnej stránke nevie rady. Nedostatočná odborná úroveň a pracovná morálka pracovníkov orgánov verejnej správy Dôvodom nečinnosti vo verejnej správe je niekedy nedostatočná odborná spôsobilosť pracovníka orgánu verejnej správy. Nepresné vymedzenie kompetencie orgánov verejnej správy môže spôsobiť.právo nezaniká. Nevyvodzovanie zodpovednosti za nečinnosť . v ktorých mu rozhodovanie nespôsobuje problém. ale oslabuje sa jeho vymožiteľnosť. ktorý by všeobecne určenú povinnosť konkretizoval a aplikoval na daný prípad. musia byť kompetencie jednotlivých jej orgánov presne vymedzené. Preto permanentné vzdelávanie pracovníkov verejnej správy ako aj požiadavky na preukazovanie odbornej spôsobilosti významnou mierou prispievajú k vymožiteľnosti práva v oblasti verejnej správy. vtedy ak sa uvedie námietka premlčania Preklúzia .dochádza priamo k zániku práva → právo je nevymožiteľné 51. že v praxi privedie do omylu účastníkov právnych vzťahov. medzinárodnou zmluvou a aproximačným nariadeným vlády. Vzťah vymožiteľnosti práva k premlčaniu a k preklúzii Premlčanie . odkladá nabok a venuje sa prípadom. Nedostatočne odborne zdatný pracovník neraz pri aplikačných rozhodovacích procesoch prípady. ktorý by všeobecne určené právo aplikoval na konkrétnom prípade v praxi. Obdobne k nečinnosti v oblasti verejnej správy dochádza vtedy.V zmysle čl. korupčná náchylnosť pracovníka verejnej správy. ale nestanoví orgán. keď platné právo stanoví povinnosť FO alebo PO. ktorý orgán verejnej správy je príslušný konať. Často dochádza aj k negatívnym kompetenčným konfliktom. avšak vôbec neurčí kompetentný orgán. Na nevymožiteľnosť práva z dôvodu nečinnosti má vplyv aj nedostatočná pracovná morálka. napr. Základné príčiny nečinnosti orgánov verejnej správy  Nepresné (nedostatočné) vymedzenie kompetencie orgánov  Nedostatočná odborná úroveň a pracovná morálka pracovníkov orgánov verejnej správ  Nevyvodzovanie zodpovednosti za nečinnosť  Neefektívna právna regulácia Nepresné (nedostatočné) vymedzenie kompetencie orgánov Ak má verejná správa optimálne fungovať. Otázky určenia kompetentného orgánu majú byť upravené vždy kogentnými právnymi normami a to presne a jasne. 12 a 13 ústavy povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona.

Neefektívna právna regulácia Bezproblémovej realizácii práva a tým aj minimalizácii prípadov nečinnosti v praxi napomôže:  jednoznačná úprava kompetencie – orgánu aplikácie právnej normy  určenie subjektu. Orgánom verejnej moci pre účely vyvodzovania zodpovednosti je:  štátny orgán  orgán územnej samosprávy  orgán záujmovej samosprávy  verejnoprávna inštitúcia  FO alebo PO. poprípade liknavý postup pri vybavovaní vecí FO a PO v oblasti verejnej správy. ktorá vznikne v dôsledku nesprávneho úradného postupu vyššie uvedených orgánov verejnej moci. Podľa novej úpravy je teda postihnuteľný širší okru subjektov. Ak nedôjde k uspokojeniu nárokov vzniknutých zo zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v rámci predbežného prerokovania do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde. Procesný postup súdu pri vymáhaní spomenutého nároku upravujú predpisy občianskeho práva procesného. ktorý je aktívne legitimovaný podať návrh na aplikáciu práva resp. ktorej zákon zveril výkon verejnej moci Za škodu. určiť. či sa právna norma aplikuje ex offo (z úradnej moci)  úprava procesného postupu aplikácie právnej normy vrátane lehoty na jeho ukončenie  pri časovo obmedzenej možnosti uplatnenia právneho nároku. pri výkone verejnej moci.j. presné určenie subjektívnej a objektívnej lehoty na uplatnenie právneho nároku  dôsledná úprava zodpovednostných vzťahov vo verejnej správe nastupujúcich pri nesplnení zákonnej povinnosti konať t. V porovnaní so zákonom platným v minulosti zodpovednosť sa už neviaže iba k štátnemu orgánu. ktoré budú nečinné. Za výkon verejnej moci zákon považuje úradný postup a rozhodovanie orgánov verejnej moci o právach. alebo zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nárok na náhradu škody spôsobenej nečinnosťou orgánu verejnej moci nevzniká automaticky ex lege. PCHZ a povinnostiach FO alebo PO. zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy nesie územná samospráva. môže mať charakter buď disciplinárnej zodpovednosti. ale zákon hovorí o zodpovednosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. zákon vychádza z rozlíšenia preneseného výkonu ŠS a originálnej samosprávy. Pokiaľ ide o nečinnosť orgánov územnej samosprávy. t.j. O priznaní nároku rozhodujú príslušné orgány verejnej moci. pri nečinnosti. čo prispeje k lepšej vymožiteľnosti práva v oblasti VS. K rozšíreniu možnosti vyvodzovať zodpovednosť za nesprávny úradný postup a teda hlavne za nečinnosť došlo v roku 2004 na základe zákona č.z. Kým štát nesie objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (nečinnosťou) pri prenesenom výkone štátnej správy. 514/2003 Z. nesie objektívnu zodpovednosť štát. .Zodpovednosť spravujúcich subjektov za nečinnosť.

že ak kompetentný orgán po určité obdobie (prevažne stanovené právnym predpisom) buď nechce. je nečinný. tu ide o situácie. aby predmet právnej regulácie bol komplexne právne upravený t.nastali právne skutočnosti. zo všetkých vyššie uvedených hľadísk.j. Nečinnosť ako nezákonný jav môže spočívať: . Historickým vývojom sa vykryštalizovali ako opatrenia proti nečinnosti verejnej správy tieto opatrenia: A) Devolúcia kompetencie B) Určenie lehoty na vybavenie C) Fikcia pozitívneho rozhodnutia D) Fikcia negatívneho rozhodnutia E) Sťažnosť na nečinnosť F) Disciplinárna zodpovednosť G) Pokuta za nečinnosť H) Príkaz konať I) Správna žaloba na nečinnosť J) Sťažnosť na nečinnosť podaná na ES pre ĽP Devolúcia kompetencie Uplatňovanie tohto opatrenia proti nečinnosti orgánu verejnej správy spočíva v tom. avšak príslušný orgán nekoná t. ak ju právne predpisy výslovne ustanovujú a obvykle spájajú s uplynutím lehoty na vybavenie veci.j.j. keď VS konať môže. alebo .v prieťahoch v konaní: správny orgán síce koná. Devolúciu kompetencie možno uplatniť vtedy. ju neaplikuje Nie každú nečinnosť VS možno považovať za nezákonnú (napr. alebo nemôže konať tak. hoci má právnu povinnosť konať a rozhodnúť (konanie. keď má aplikovať normu verejného práva obsahujúcu správnu úvahu.Efektívne pôsobenie právnych noriem a tým aj efektívna vymožiteľnosť práva v oblasti verejnej správy. primeranú lehotu . ktoré sa má začať ex offo vôbec nezačne a v konaní začatom na návrh vôbec nepokračuje). na základe zákona sa presúva kompetencia konať a rozhodnúť vo veci na orgán vyššieho stupňa. ak ide o nečinnosť. je nečinný). . ale on nekoná. Opatrenia proti nečinnosti vo verejnej správe Nečinnosť ako protiprávny stav sa spája s orgánom verejnej správy všade tam. ale tiež nemusí. teda uplatňuje sa tu inštitút správnej úvahy). ako to pre neho vyplýva z platného práva ( t.v absolútnej nečinnosti: správny orgán je absolútne nečinný a vôbec nekoná. ale prekračuje lehoty ustanovené právnym predpisom pre toto konanie. ktorá je právom predvídaná. vyžaduje. 52. Orgán VS je nečinný v rozpore s právom. prípadne tzv. ak: . s ktorými norma verejného práva spája povinnosť konať. kde mu z kompetencie stanovenej zákonom vyplýva povinnosť konať.v situácii.

aby učinil nápravu a to buď tak. kde existuje pracovno-právny vzťah. ktoré môže proti nečinnosti uplatniť FO a PO v oblasti verejnej správy. Disciplinárna zodpovednosť Ak nečinnosť je porušenie práva. aby vec bola doriešená v primeranom časovom úseku. potom je nutný záver. alebo uloží nečinnému orgánu povinnosť konať. že bolo vydané zamietané rozhodnutie. Pokuta za nečinnosť Možno ich deliť na dve základné skupiny: . alebo vzťah obdobný pracovno-právnemu vzťahu. Sťažnosť na nečinnosť Sťažnosť na nečinnosť je opatrenie. Určenie lehoty na vybavenie Stanovenie lehoty na vybavenie má za cieľ dosiahnuť.Devolúcia kompetencie sa ako opatrenie proti nečinnosti prevažne uplatňuje v oblasti aplikačných rozhodovacích procesov.j. Sťažnosť (písomnú alebo ústnu) však možno podať ktorémukoľvek orgánu verejnej správy alebo prokurátorovi. že atrahuje kompetenciu na seba a sám vec vybaví. Fikcia pozitívneho rozhodnutia sa ako všeobecný prostriedok proti nečinnosti orgánov verejnej správy nehodí a svoje uplatnenie našla v špeciálnych druhoch aplikačných rozhodovacích procesoch napr. V oblasti normotvorby sa neuplatňuje.j. Fikcia pozitívneho rozhodnutia Spočíva v tom. Obdobne ako fikcia pozitívneho rozhodnutia ani fikcia negatívneho rozhodnutia nie je uplatniteľná pri nečinnosti v oblasti normotvorných rozhodovacích procesov. ale o možnosť sťažnosť uplatniť podľa zákona 152/1998 aj tam kde sú orgány verejnej správy nečinné. Veľmi zriedka sa uplatňuje aj pri riadiacej a organizátorskej činnosti orgánov verejnej správy. kde to zákon výslovne ustanovuje – sa predpokladá. Sťažnosť sa spravidla podáva na najbližšie nadriadený orgán nečinnému orgánu s tým. Disciplinárnu zodpovednosť môže nadriadený orgán uplatniť iba tam. že vec je rozhodnutá v úplnom súlade s návrhom na začatie konania. v stavebnom konaní alebo živnostenskom. že tak ako FO a PO treba volať k zodpovednosti za porušenie práva v oblasti verejnej správy. t. vybaviť ju však je príslušný najbližšie nadriadený orgán. tak zodpovednosť za porušenie práva treba uplatňovať aj u pracovníkov a funkcionárov verejnej správy. Fikcia negatívneho rozhodnutia V porovnaní s fikciou pozitívneho vybavenia je táto fikcia pre FO a PO v oblasti verejnej správy nevýhodnejšia. že v prípade nečinnosti orgánu verejnej správy sa predpokladá (finguje) vybavenie veci. Určovanie lehôt na vybavenie ako opatrenie proti nečinnosti sa do práva v oblasti verejnej správy presadilo predovšetkým v právnych predpisoch upravujúcich rozhodovacie procesy v oblasti aplikácie práva. V podstate nejde o špecifický druh sťažnosti. že v prípade márneho uplynutia zákonom stanovenej lehoty na vybavenie veci (t. Jej podstata je totiž v tom. pri nečinnosti orgánu) na základe právnej úpravy – teda tam.

aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Vzťah vymožiteľnosti práva k premlčaniu a preklúzii vo verejnej správe Premlčanie . kde v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy dochádza k nevymožiteľnosti práva. môže sa domáhať. ktorá tvrdí. v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. ale oslabuje sa jeho vymožiteľnosť. Prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1. ktoré má donútiť verejnú správu konať všade tam. Namietané porušenia sa musia týkať práv uvedených v ED o ochrane ĽP a ZS. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Správna žaloba na nečinnosť – Občiansky súdny poriadok Fyzická osoba alebo právnická osoba. ak je správny orgán naďalej nečinný. vo veci konal. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu. Pokuta za nečinnosť orgánu VS je uplatniteľná najmä v aplikačných rozhodovacích procesoch. 53. ktorému sa povinnosť ukladá. a to aj opakovane.právo nezaniká.  pokuty ukladané orgánmi verejnej správy pri nečinnosti pokuty za nečinnosť ukladané súdmi Pokuty ukladané orgánmi verejnej správy zabezpečujú minimalizáciu nečinnosti vo verejnej správe. vtedy ak sa uvedie námietka premlčania . Príkaz konať – ústavná sťažnosť Ústavný základ tohto opatrenia je v čl. že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým. že je v konaní nečinný. Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Sťažnosť na nečinnosť podaná na ES pre ĽP Najprv musia byť vyčerpané všetky vnútroštátne prostriedky nápravy. uložiť pokutu do 100 000 Sk. ústavný súd môže prikázať. že ak porušenie práv alebo slobôd FO alebo PO (vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv vyhlásených zákonom ustanoveným spôsobom) vzniklo nečinnosťou. Návrh nie je prípustný. Ak súd návrhu vyhovie. vo výroku uvedie označenie orgánu. aby ten kto tieto práva alebo slobody porušil. nie však dlhšiu ako tri mesiace. ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky. Možno ju označiť za opatrenie. predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu. V súdnom konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy súd vysloví povinnosť orgánu verejnej správy konať a rozhodnúť najneskôr do troch mesiacov od vydania rozhodnutia súdu. Za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu môže súd na opakovaný návrh účastníka. ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom. 127 Ústavy SR z ktorého vyplýva.

dochádza priamo k zániku práva → právo je nevymožiteľné .Preklúzia .

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful