Vypracované otázky na Správne právo I. (hmotné, všeobecná časť) ZS šk.

rok 2008/2009
1. Verejná správa a jej charakteristické črty, členenie - pred rokom 1989 bol štát a jeho inštitúcie vykonávateľom všetkej verejnej správy a často dochádzalo stotožňovaniu pojmu verejná a štátna správa; - v období prvej ČSR sa rozlišovala verejná správa vrchnostenská a nevrchostenská – prevažovala vrchnostenská, keď celá činnosť bola subsumovaná pod dôslednú kontrolu štátu (uplatňovanie organizátorskej funkcie štátu); - verejná správa (VS) – správa verejných záležitostí, ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte. Pre túto výkonnú moc je charakteristické, že ide predovšetkým o verejnú moc, ktorou nedisponuje len štát, ale aj ďalšie neštátne subjekty, ktoré vykonávajú správu verejných záležitostí. - má základ v štátnej moci a prejavuje sa ako „decentralizovaná štátna moc“ – jej subjekty spolu so štátom zabezpečujú správu štátu ako verejnú správu; - potreba odlíšenia od súkromnej správy – ide o správu vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju vykonávajú, ju realizujú ako právom uloženú povinnosť (postavenie verejnoprávnych subjektov); - vymedzuje sa v organizačnom a funkčnom poňatí: v organizačnom poňatí VS predstavuje najmä štát, reprezentovaný vlastnými orgánmi (A) a verejnoprávne subjekty, ako predstavitelia a nositelia verejnej moci (B); A - v rovine štátnej činnosti – VS je činnosť, ktorú vykonáva štát popri zákonodarstve a súdnictve; B – v rovine činnosti verejnoprávnych subjektov odlišných od štátu – VS je neštátna činnosť výkonného charakteru, ktorej poslaním je zabezpečiť výkon správy štátu; verejnoprávnymi subjektmi sú verejnoprávne korporácie; - organizačný systém VS umožňuje okrem štátnych a neštátnych inštitúcií kreovanie mimovládnych organizácií – nemajú povahu samosprávnych korporácií, ktoré sa vyznačujú osobitným okruhom činností, podporujúcich plnenie štátnych/verejných úloh; spravidla ide o verejnoprávne korporácie, zriaďované zákonom a financované celkom/čiastočne zo štátnych prostriedkov; podliehajú štátnemu dozoru; - poznáme aj korporácie, vykonávajúce VS s povahou samosprávnej činnosti; - VS charakterizuje výrazná iniciátorská činnosť (napr. súdy môžu konať, len ako dôjde k závažnému porušeniu právnych povinností – obmedzená iniciatíva), ktorú môže uplatniť v najširšom rozsahu; - štruktúra VS, metódy a formy jej činnosti umožňujú stálu iniciatívu – môže sa prejaviť vo vzťahu k ostatným zložkám št.zriadenia, ale i k politickému pluralizmu; - VS využíva aj iniciatívu občanov a iniciatíva sa môže zameriavať aj na určenie ďalších úloh, ktoré treba naplniť, alebo na uplatnenie efektívnejších metód; - organizačná inštitucionálna štruktúra VS - v sociologickom chápaní súhrn pozícií a úloh, ktoré realizujú konkrétni ľudia, profesionálne rôzneho zamerania, ktorí však vytvárajú špecifickú homogénnu skupinu pracovníkov VS, majú spoločný status; - VS – služba sui generis – správa podávajúca výkony; - potreba koncentrácie VS na soc.-ekonomické a soc.-kultúrne aktivity – stiera sa hranica sféry verejného záujmu v prospech záujmovej plurality. - VS sa uskutočňuje inak ako štátna správa a inak ako samospráva; - VS vo funkčnom poňatí: ide o výkonnú činnosť štátu ako základného verejnoprávneho subjektu, zabezpečovanú prostredníctvom jeho orgánov, ako aj výkonnú činnosť ďalších

verejnoprávnych subjektov a ich orgánov pri spravovaní verejných záležitostí a realizovanú ako prejav výkonnej moci v štáte; - VS má dve základné zložky: štátnu správu a samosprávu. ŠTÁTNA SPRÁVA (ŠS) - jedna zo základných zložiek VS a základný pojem správneho práva, ktorý vychádza z podstaty ŠS ako súčasti riadenia spoločnosti a skúma ju ako osobitný druh štátnej činnosti; - najrozsiahlejší druh štátnej činnosti – jej výkonom sa zabezpečuje realizácia všetkých (vonkajších a vnútorných) funkcií štátu; orgány ŠS plnia prevažnú časť úloh zabezpečovanú štátnymi orgánmi; - jedna z foriem uskutočňovania štátnej moci; samostatný druh činnosti štátu; jadro VS; - samostatný druh organizujúcej činnosti štátu, ktorý má výkonný a nariaďovací charakter, uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej moci, pričom ciele, metódy, formy a spôsoby uskutočňovania tejto činnosti reguluje právo a v jeho medziach sa realizuje jej iniciatívny prvok, determinovaný aj internými normatívnymi aktmi nadriadených orgánov; túto činnosť uskutočňujú predovšetkým orgány ŠS, ale v rámci zákonného splnomocnenia aj štátne a iné orgány a organizácie; - predovšetkým činnosť výkonná a nariaďovacia: výkonná činnosť – vyjadruje vzťah ŠS k zastupiteľskej sústave, ktorá je prezentovaná NR SR; spočíva v bezprostrednom vykonávaní zákonov a ostatných pr.aktov št.moci, ktorých prostredníctvom sa realizujú základné otázky štátnej správy (hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj); nariaďovacia činnosť – vo vzťahu k FO a PO vyjadrujú určitú metódu – správne orgány sú oprávnené vydávať normatívne a individuálne správne akty, uskutočňovať iné opatrenia a používať donútenia, ak sú na to splnomocnené zákonom; táto metóda nie je jedinou, do popredia sa dostáva organizátorský charakter ŠS (riadiaca, koordinačná a kontrolná činnosť); - ŠS je činnosť podzákonná (vykonávaná na základe zákona, ktorý určuje jej zameranie a stanovuje aj hlavné – najmä právne prostriedky); - je to činnosť, za ktorou stojí donucovacia moc štátu – prichádza na rad, ak nedochádza k dobrovoľnému plneniu právnych povinností; jej uplatnenie upravujú právne normy: donútenie môže uplatniť len kompetentný orgán ŠS, musí byť primerané vymáhanej povinnosti a nemožno ho realizovať ľubovoľnými formami a prostriedkami (tie stanovujú platné právne normy); - je to činnosť, ktorú možno determinovať inštrukciami nadriadených orgánov ŠS – uskutočňujú ju hierarchicky usporiadané orgány, kde nadriadený orgán má priamo vply na podriadené správne orgány (interné normatívne inštrukcie atď.); - v rámci ŠS sa realizujú spoločenské záujmy (celospoločenské záujmy a právom chránené záujmy FO a PO v oblasti štátnej správy); - ŠS je verejná správa uskutočňovaná štátom, osobitný druh riadenia uskutočňovaného štátom; - činnosťou orgánov ŠS a plnením jej úloh dochádza k realizácii vzťahov ŠS – ide o činnosť zameranú do vnútra organizácie ŠS (vnútorná činnosť) a o vonkajšiu činnosť ŠS: Vnútorná činnosť → vnútorno-organizačná záležitosť, základným poslaním orgánov ŠS je zabezpečiť žiaduce a reálne fungovanie týchto orgánov; Vonkajšia činnosť → realizácia vlastného poslania ŠS, usmerňovanie procesov, realizovaných v oblasti odlišnej od ŠS, adresátmi sú FO a PO; - správne orgány – orgán ŠS pri štátnosprávnej aktivite orgánov ŠS, ale aj pri aktivite, ktorá nemá štátnomocenský charakter; orgány, ktoré popri prevažnej činnosti vykonávajú na základe zákonného splnomocnenia aj činnosť, ktorá má charakter ŠS (starosta obce, dekan fakulty);

- vykonáva ju osobitná skupina orgánov štátu – orgány štátnej správy → orgán štátu, ktorý vystupuje v jeho mene (za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ŠS nezodpovedá orgán, ktorý ho vydal, ale štát), uskutočňuje úlohy a funkcie štátu nariaďovacou a výkonnou činnosťou štátu a je zriaďovaný zákonom alebo iným právnym aktom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou; - v užšom zmysle sú to štátne orgány, ktoré právne predpisy výslovne označujú ako orgány ŠS; - v širšom zmysle sú to nielen orgány ŠS, ale aj ostatné orgány, ktoré disponujú správnoprávnou aktivitou; Základné črty orgánu ŠS: z pohľadu postavenia ide o štátny orgán, má všetky znaky štátneho orgánu, je vybavený pôsobnosťou a právomocou a má možnosť použiť prostriedky štátneho donútenia; - ide o osobitný druh štátneho orgánu – odlišuje sa činnosťou, ktorú vykonáva; - tvorí relatívne samostatnú organizačnú jednotku, oddelenú od iných v štátnom aparáte (od súdov, zastupiteľských orgánov, prokuratúry..); - orgány ŠS možno klasifikovať na základe rôznych kritérií: a) právny základ vzniku orgánu- vznik a existencia vyplýva priamo z ústavy/ÚZ a zákonov NR SR; b) vecný rozsah jeho pôsobnosti – orgány so všeobecnou a osobitnou pôsobnosťou (tie sa delia na orgány s funkčnou a odvetvovou pôsobnosťou); c) územný rozsah jeho pôsobnosti d) zloženie orgánov e) spôsob rozhodovania vo veciach svojej pôsobnosti; SAMOSPRÁVA - druhá zo zložiek VS; - poznáme územnú a záujmovú samosprávu a uskutočňujú ju iné subjekty, než ŠS – subjekty korporatívneho charakteru; - vo VS predstavuje výkonné pôsobenie a ovplyvňovanie spoločenského života prostriedkami neštátneho charakteru (ŠS sa podieľa na úlohách samosprávy a má zodpovednosť za realizáciu verejných záležitostí); - je založená na partnerskom vzťahu štátu a korporácií ako subjektov samosprávy (demokracia, pluralita záujmov); - výkon určitých presne vymedzených úloh správy štátu samostatnými, štátom uznanými verejnoprávnymi subjektmi; zahŕňa oblasť VS, zákonom zverenej subjektom, ktorých sa bezprostredne dotýka = časť správy štátu, decentralizovaná na subjekty neštátneho charakteru; - činnosť riadiaceho charakteru – predstavuje tvorbu samosprávnej moci v medziach platného práva, sama si určuje ciele; - jej zmyslom je udržanie, alebo obnovenie žiaduceho stavu, za podmienky realizácie samosprávnych právomocí; prvky riadenia a regulácie sa prejavujú ako prvky samoriadenia a samoregulácie; - činnosť samosprávy je spravovaná zákonmi, vlastnými mocenskými aktami a vlastnou samosprávnou mocou, vykonávanou a zabezpečovanou s využitím nariaďovacích oprávnení mocenského charakteru; - vzťahy sú realizované v rámci samosprávnych korporácií, ktorých podstatou a poslaním je samostatne rozhodovať o vlastných otázkach a spravovať vlastné záležitosti podľa svojich potrieb, zo svojej vôle a pri rešpektovaní zákonov; - samosprávna korporácia pri výkone samosprávy spravuje sama seba a objekt samosprávy (splýva s ich subjektom) → na rozhodovanie o úlohách a ich výkon sú zriaďované príslušné samosprávne orgány;

.najnižšou formou sú voľné združeniam. vnútorne usporiadaný systém alebo jednoznačne právnopolitický inštitút – patria sem všetky inštitúcie. voči iným právnym subjektom. rozšírená o oprávnenie tvorby samosprávnej moci podzákonného a nariaďovacieho charakteru. SKN . ktoré zabezpečuje štát. že pri oboch ide o správu vlastných záležitostí a k štátnej správe tým..združenie vzniká registráciou .notári.politický pojem samosprávy – podstata samosprávy ako formy realizácie VS občanmi . pričom táto činnosť nemá štátnomocenskú podstatu. klub. ktoré túto činnosť vykonávajú a v objektoch ich pôsobnosti.) – nie sú formálne (právne inštitucionalizované) ani registrované a ich právne postavenie vyplýva z ústavy.miestna samospráva – organizujúca činnosť v špecificky výkonnom poňatí. . že tieto záležitosti majú verejnoprávny charakter → je to verejná správa so zameraním samosprávneho subjektu na vlastné záležitosti. . ale pod jeho dozorom.právny pojem samosprávy – samospráva ako verejnoprávny subjekt disponuje príslušným rozsahom verejnej moci. zväz. . ktoré sú vydané na ich realizáciu. .. o zrdužovaní občanov v znení neskorších predpisov je združením spolok. iné občianske združenie a odborová organizácia. na ktoré sa viaže výkon určitých funkcií (SAK. ak sa takéto združenie konštituuje na základe právneho predpisu. vznikajúce spontánnym prejavom skupiny osôb v snahe participovať na činnosti (krajinské spolky a pod. ktorí ju svojím združením vytvorili – ako právny subjekt vzniká osamostatnením smerom dovnútra voči svojim členom. zákonom stanovené úlohy rieši vo svojom mene a na svoju zodpovednosť. z ktorých aspoň jeden musí mať viac ako 18 rokov. SKE – exekútori.návrh na ňu môžu podať min. v európskom práve pozitívnoprávnym pojmom . .podľa zákona č. spoločnosť. . v ktorej spoločenstvo ako PO zabezpečuje riešenie úloh odlišných od tých. traja občania. .83/1990 Zb. dobrovoľne. ktoré vznikajú a pôsobia ex lege a spravidla majú povinné členstvo.členenie na miestnu (územnú) a záujmovú samosprávu znamená rozdielne vzťahy občana ako subjektu k týmto druhom samosprávy: pri miestnej je do systému zaraďovaný automaticky podľa miesta bydliska (miera účasti na samospráve je ponechaná na jeho vôli). . poskytovanie verejných služieb (nielen verejnoprospešné ciele) d) niektoré výsady verejnej moci .záujmová samospráva – nepredstavuje ucelený. základom je samosprávny spôsob ich vnútornej činnosti a úsilie o účasť na organizácii spoločenského a politického života.osobitne sa v rámci záujmovej samosprávy vyčleňujú profesijné inštitúcie. jej právna subjektivita je odlišná od právnej subjektivity tých. jej základným predpokladom je vytvorenie optimálneho spojenia medzi parlamentarizmom. VEREJNOPRÁVNE INŠTITÚCIE /KORPORÁCIE . aj navonok.v SLK – lekári je členstvo dobrovoľné). pričom je viazaná zákonmi a právnymi predpismi. ktorých existencia je odvodzovaná od združovacieho práva a ktoré spája konkrétny spoločenský záujem.samospráva sa približuje k súkromnej správe tým. osobnou slobodou jednotlivca – občana a komunálnou slobodou. . nie zo súkromnej iniciatívy c) povaha činností. do systému záujmovej samosprávy vstupuje z vlastného rozhodnutia. .verejnoprávna korporácia – pojem spojený s jej podielom na verejnej moci.korporácia všeobecne je združením osôb s cieľom sledovania určitého účelu v tejto forme.jeden zo základných pojmov VS. realizuje sa vo vzťahoch..je to organizačná forma VS. konštituuje sa po splnení niekoľkých kritérií: a) vôľa zákonodarcu b) dôvod vzniku – zo zákona alebo z iniciatívy VS.

zaväzujúce VS vo funkčnom (materiálnom) zmysle → formuluje požiadavky na VS ako na činnosť a poskytuje jednotlivcovi ústavné záruky rešpektovania týchto požiadaviek (právo na súdnu a inú právnu ochranu.ústavné základy organizácie VS z inštitucionálneho hľadiska sa v ústave spájajú s výkonnou mocou a s územnou samosprávou. títo vykonávatelia nie sú orgánmi ŠS. .hlava). Organizácia verejnej správy v Slovenskej republiky . Ústava upravuje výkonnú moc (VI. .na rôznych miestach ústava obsahuje ustanovenia. na náhradu škody. územné a správne usporiadanie (delenie na územné – obce a VÚC a správne celky – kraje a okresy. 2.. . jej predsedu a na jeho návrh ďalších členov vymenúva a odvoláva prezident.). prioritné postavenie v rámci sústavy najvyšších štátnych orgánov patrí v SR NR SR.2 Úst.575/2001 Z.špecifické postavenie. územnú samosprávu (IV. . obce a VÚC pri výkone ŠS. ktoré v jeho mene a namiesto neho vykonávajú tú časť VS. Kritériá členenia: konkrétna forma štátneho zriadenia. ktorý ustanoví zákon. ktorí ju vykonávajú priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. neobsahuje ustanovenia o záujmovej samospráve – jej subjekty majú základ v zákonoch. v jej medziach.štát si na výkon VS zriaďuje orgány. Rada pre vysielanie a retransmisiu. verejné ozbrojené zbory ani iné verejné zbory. iné sú prameňom práva so zákonmi.príklad verejnoprávnej korporácie v SR: STV a Sro.pri jej výstavbe sa uplatňujú technicko-organizačné princípy. → tieto ústavné limity platia pre subjekty VS. vláda (zákon č. orgány ŠS sú spomenuté v dvoch ustanoveniach (čl.VS sa delí na ŠS vykonávanú štátom a ostatnú VS vykonávanú inými subjektami.organizačný systém VS môžu tvoriť okrem inštitúcií štátnych i neštátnych aj tie..subjektami je štát (orgány ŠS) a obce a VÚC. vojenské obvody). – štátna moc pochádza od občanov. rozsahu a spôsobom. majú len postavenie orgánov ŠS pri výkone ŠS.z. právomoc a postavenie vykonávateľa VS. . iné správne celky. ktorých prijatie ústava predpokladá. ktorá je ŠS → označované ako PRIAMI VYKONÁVATELIA VS [nie všetci sú súčasťou organizačného systému ŠS – nepatrí sem napr. zodpovednosť parlamentu a odvodená legitimita). predmet ich činnosti a ich kompetencie vo veciach ŠS vymedzuje zákon]: 1.čl.. ktorej základom je obec a VÚC. pretože ide o vrcholný orgán výkonnej moci a zároveň súčasť orgánov verejnopolitickej moci. získanú menovaním prezidentom) a prostredníctvom ústredných a miestnych orgánov ŠS.VS nie je ústavne upravená samostatne – základy sú obsiahnuté vo viacerých ustanoveniach v jednotlivých hlavách ústavy – niektoré zaväzujú VS priamo. historický vývoj. predovšetkým politický orgán (inštitút vyslovenia nedôvery. právo podať ústavnú sťažnosť. Vykonávatelia VS: . . . . úlohy. je tu tiež vyjadrená sloboda jednotlivca vo vzťahu k VS.základný rámec ústavnosti platí aj pre správne právo a verejnú správu – požiadavka rešpektovania ústavnosti všetkými zložkami verejnej moci.) . pôsobnosť.hlava) – VS vykonávanú prostredníctvom vlády ako najvyššieho orgánu výkonnej moci (má odvodenú legitimitu. štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy. ktoré nemajú povahu samosprávnych korporácií (mimovládky).122 a 123) v súvislosti so spôsobom ich zriaďovania (len zákonom) a ich právotvornou právomocou (PP len na základe zákonného splnomocnenia). ostatné subjekty verejného alebo súkromného práva(plnia úlohy na určitom zverenom úseku VS). . subjektami územnej samosprávy sú aj mestá. ciele a funkcie VS v konkrétnom čase.politické vedenie VS – riadiacu právomoc uplatňuje len voči priamym a nepriamym vykonávateľom VS. .

má celoštátnu územnú pôsobnosť a všeobecnú vecnú pôsobnosť.člení sa na sekcie (generálny riaditeľ) a odbory (riaditelia). dekoncentrované orgány ŠS a inšpekčné orgány) . . Úrad priemyselného vlastníctva SR.vertikálne vzťahy vznikajú medzi ÚOŠS a nimi riadenými orgánmi ŠS na nižšej úrovni a pri výkone ŠS inými priamymi vykonávateľmi ŠS. . Hospodárska rada.rozhodnutia prijíma uznesením (nadpolovičná väčšina všetkých členov). orgány s celoštátnou pôsobnosťou (regulačné a dozorové orgány. MZV. podpredseda. kedy sa ním schvaľuje návrh nariadenia vlády. . dekoncentrované orgány ŠS (B) a inšpekčné orgány (C).platia medzi nimi horizontálne právne vzťahy – spolupráca a súčinnosť. Rada hospodárskeho a soc.dnes 14 ministerstiev: MH (hospodárstvo). sú to monokratické orgány s čiastočnou vecnou a územne celoštátnou pôsobnosťou vo veciach ŠS. . členom vlády. len ak sú na to vyslovene splnomocnené zákonom (uverejňované sú v Z. MDPaT (doprava.úlohy spojené s odborným. za urč. . ide o podzákonný právny predpis (= normatívny správny akt). ale neboli začlenené do žiadnej riadiacej štruktúry v ich systéme – nemajú nadriadený orgán. ktorá má pri výkone ŠS postavenie orgánu ŠS).partnerstva. . PO zriaďované zákonom a PP môžu vydávať.ministerstvo – na čele je minister. pošty a telekomunikácie). MO (obrana). ktoré plnia koordinačné. . organizačným a technickým zabezpečením činnosti vlády plní Úrad vlády – nemá rozhodovacie právomoci a treba od neho odlišovať poradné orgány vlády.nepatria do ÚŠS ani do miestnej ŠS. 2.okolností môžu vytvárať svoje pracoviská. konzultatívne alebo odborné úlohy (stálymi sú Legislatívna rada.z. iba v prípadoch. zodpovedný vláde).z. štruktúru upravuje organizačný poriadok. MS (spravodlivosť). .na čele predseda. v čase neprítomnosti ho zastupuje štátny tajomník – na rokovaní vlády má poradný hlas. výnosy alebo opatrenia – vykonávacie právne predpisy a pramene práva. . Protimonopolný úrad (predsedu menuje a odvoláva prezident na vládny návrh.nariadenie vlády – vydávané na vykonanie zákona a v jeho medziach (secundum et intra legem). že boli zriadené ako orgány ŠS. MŠ (školstvo).) a nie je všeobecne záväzný. org. MVaRR (výstavba a regionálny rozvoj). MF. okre.ÚOŠS – ich postavenie upravuje kompetenčný zákon (575/2001 Z. ktorý je zároveň ústavným činiteľom.10 OÚOŠS – Úrad vlády (na čele vedúci. Štatistický úrad (predsedu menuje a odvoláva prezident na vládny návrh). MŽP. 3.ostatné ÚOŠS . Úrad jadrového dozoru SR. A → vznikli v rokoch 2002 – 2003 ako dôsledok reštrukturalizácie VS. vymenúva a odvoláva ho vláda. .). . MV. MK (kultúra) a MZ (zdravotníctvo). . Úrad geodézie.má právo zákonodarnej iniciatívy. Rady pre vysielanie a retransmisiu (PO. sú nezávislé a niektoré .na výkon MZ a supranacionálneho práva vydáva aproximačné nariadenia. . sú orgánmi ŠS. Úrad pre verejné obstarávanie SR. je ústavnprávne zodpovedný NR SR a demisiu podáva prezidentovi.). kartografie a katastra SR.ich špecifikum je v tom. . ktorý je prameňom svk práva.majú normotvornú právomoc – na základe zákonného splnomocnenia vydávajú vyhlášky. ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS . MPSVaR.členia sa na regulačné a dozorové orgány (A). ktoré má rôzne právne účinky podľa obsahu a adresáta → má povahu vnútorného aktu (externý len ak je zverejnený v Z. podpredsedu predseda úradu). Správa štátnych hmotných rezerv a Národný bezpečnostný úrad (riaditeľa volí a odvoláva NR SR). . Rada pre vedu a techniku)..z.

správa katastra – riaditeľa menuje prednosta Kat. ÚPSVaR. regionálne úrady verejného zdravotníctva – regionálneho hygienika vymenúva hlavný). úrad pre reguláciu sieťových odvetví a úrad pre reguláciu železničnej dopravy) majú právomoc vydávať vykonávacie právne predpisy. 5. . SI ŽP.môžu vydávať PP.katastrálne úrady. ktorého zvyčajne vymenúva vláda (!!! colné úrady – na čele je riaditeľ. Telekomunikačný úrad (predsedu volí NR SR.s celoštátnou pôsobnosťou medzi ne patria: Poštový regulačný úrad (predsedu volí NR SR na návrh vlády). ktorý sa člení na krajské a okresné riaditeľstvá PZ SR a plní úlohy ŠS.. Úrad pre reguláciu železničnej dopravy (predsedu vymenúva vláda na návrh ministra DPaT). Puncový úrad.1. regionálne veterinárne a potravinové správy – na čele riaditeľ.Ú. SOI (obchodná). . Pamiatkový úrad SR. ak sú na to výslovne splnomocnené zákonom – sú to vyhlášky. Slovenský metrologický ústav. miestne (územné.VOZ . kde na prvom stupni rozhoduje obec a niekedy uplatňujú právomoc orgánu štátneho dozoru na danom úseku ŠS. .zriaďujú sa zákonmi. správa katastra). . . Hlavný banský úrad. niekedy sú zriaďované ako organizačná súčasť ministerstva. Colné riaditeľstvo. ak ho na to ustanoví zákon. 4. ktorého vymenúva ústredný riaditeľ ŠVaPS. nie všetky miestne orgány ŠS sú PO (napr. ŠŠI (školská).územná pôsobnosť je obmedzená na časť územia štátu. Letecký úrad. pozemkové. ŠEI (štátna energetická). Rada pre vysielanie a retransmisiu (členov volí NR SR). Štátna veterinárna a potravinová správa. ŽP. ŽP a OÚ banské) . stavebné. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.2004 (z.niekedy je miestny orgán ŠS druhostupňovým orgánom vo veciach. Štátny ústav pre kontrolu liečiv. .na ich čele je prednosta. OÚ dopravy. pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. .miestne orgány ŠS s krajskou územnou pôsobnosťou . vyhlasujú sa uverejnením vo Vestníku vlády SR. C – orgány ŠS s celoštátnou p. ŠvaPI (veterinárna a potravinová). Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.) boli zrušené okresné úrady a KÚ sa stali špecializovanými orgánmi ŠS v rozsahu vecnej pôsobnosti podľa tohto zákona – všetky miestne orgány ŠS sa kreujú ako špecializované orgány (už nie všeobecná a špecializovaná pôsobnosť). OÚ lesné. Národný inšpektorát práce. . vedie mimosúdne riešenie sporov).dozoru a individuálna rozhodovacia činnosť. ale väčšinou sú samostatné a podriadené ÚOŠS. PS nemajú OÚ. pamiatkové. SSI (stavebná inšpekcia). ktoré ustanovujú ich pôsobnosť a právomoc. Katastrálna inšpekcia.VZ vykonávajú časť ŠS popri svojom hlavnom poslaní. -VNZ (neozbrojený zbor) – Hasičský a záchranný zbor – jednotne organizovaný.(telekomunikačný úrad.napr. Úrad pre ochranu osobných údajov (6 členov vymenúva NR SR). ale aj krajské a okresné dopravné inšpektoráty.službe.Policajný zbor SR. Vyššia vojenská správa. . alebo iného ÚOŠS. B – sú podriadené príslušnému ministerstvu alebo inému ústrednému orgánu ŠS. ÚPSVaR .č. .orgány ŠS s vecnou čiastkovou a územne obmedzenou pôsobnosťou. zákony im však ponechávajú administratívnoprávnu subjektivitu. školské. Štátna kúpeľná komisia.často označované ako špecializované miestne orgány ŠS.pri výkone ŠS na úseku cestnej premávky sú orgánmi ŠS nielen MV a OÚ. verejné ozbrojené zbory a iné verejné zbory . menovaný GR Colného riaditeľstva.napr.hlavnou náplňou ich činnosti je prvostupňové rozhodovanie v správnom konaní a vo viacstupňových štruktúrach preskúmavanie ISA. ktoré je podmienkou ich platnosti. .spravidla dvojstupňová sústava. riadené alebo podriadené ministerstvu alebo inému ÚOŠS.napr.515/2003 Zb. . regionálne) orgány ŠS . .podľa zákona o št. . . KÚ lesné. Úrad verejného zdravotníctva.od 1. prevažuje výkon št.

. ak ich zákon výslovne splnomocňuje vydávať pri výkone ŠS v rámci svojej územnej pôsobnosti VZN. ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou = je to súhrn činností.určité zásady a organizačné možnosti.vykonávateľmi ostatnej VS sú len ak im zákon trvale zveruje jej výkon.iné právne subjekty než štát – obce a VÚC. Technicko-organizačné princípy výstavby verejnej správy .pojem VS pomáhajú bližšie vymedziť dva základné princípy: a) materiálny (funkčný alebo dynamický) – verejná správa je vnímaná ako druh správnej činnosti. . STV. .ich činnosť nie je výkonom ŠS. Stručne charakterizujte verejnú správu v materiálnom a formálnom zmysle . SNG.VS vykonávajú relatívne nezávisle od orgánov štátu. ktoré nemožno kvalifikovať ako zákonodarstvo alebo súdnictvo. b) formálny (inštitucionálny.obec a VÚC sa pri výkone delegovanej ŠS stávajú správnym celkom – organizačne ju vykonáva starosta/predseda VÚC a to formou individuálnej rozhodovacej činnosti (správne orgány). .NEPRIAMI VYKONÁVATELIA VS: . . ktoré nemožno označiť ako zákonodarný orgán alebo ako súd. ktoré nevykonávajú zákonodarnú ani súdnu činnosť = súhrn štátnych a iných verejných inštitúcií. . . . celkom sa nekryje s verejnou správou vymedzenou pomocou formálneho hľadiska. .oba prístupy možno aplikovať pozitívne (výpočtom konkrétnych činností či konkrétnych inštitúcií a ich orgánov oprávnených spravovať) alebo negatívne (s prihliadnutím na ďalšie činnosti štátu či neštátnych subjektov) 4.NBS. . výkon prenesenej ŠS riadi a kontroluje vláda. pri existencii štátneho dozoru a štátnych kontrolných mechanizmov. . statický) – VS je systém štátnych a iných verejných inštitúcií . ale výkonom územnej alebo záujmovej samosprávy.stavovskej komory zriadenej zákonom. organizačný. VS je vymedzovaná ako druh inštitúcie a ich orgánu. ktoré majú zo zákona kompetencie spravovať. . SRo. OSTATNÍ VYKONÁVATELIA VS: .orgány územnej a záujmovej samosprávy.nepatria do organizácie ŠS ani do jej organizačných subsystémov. VS je činnosťou štátnych i iných verejných inštitúcií. pričom túto možnosť zakotvuje ústava (čl. ktoré sú využívané pri budovaní jednotlivých orgánov VS – účelom ich využívania je vybudovanie efektívneho fungovania VS po horizontálnej i vertikálnej línii. ktorými sú obec/VÚC a orgány ZS v mene subjektu/napr. za ktorý samostatne zodpovedajú. než štátu . 3.neštátne nesamosprávne inštitúcie. Matica slovenská.ostatná samospráva – akademická samospráva na verejných VŠ a s určitými výhradami samospráva súdnictva.OZ (mestské) a ZVÚC sú nepriamymi vykonávateľmi ŠS.predstavujú myšlienkové abstrakcie a konštrukcie logickej povahy. . na ktoré sa zákonom deleguje časť ŠS vo vymedzenom rozsahu. zriaďované zákonom. dôraz je kladený na inštitúcie a ich orgány.75) a náklady uhrádza štát.orgány ÚS ju vykonávajú v mene subjektov.subjekty so zmiešaným právnym postavením – verejné ústavy (podniky) s PS. ktoré popri svojom hlavnom poslaní plnia aj niektoré verejnoprávne funkcie. VYKONÁVATELIA OSTATNEJ VS: – orgány iných právnych subjektov.

Monokratický princíp predstavuje orgán VS s jediným zodpovedným vedúcim – odzrkadľuje právne postavenie ministerstva ako ústredného orgánu ŠS. charakteristické črty správneho práva a problematika jeho kodifikácie . funkčný princíp obsahuje požiadavku. .. Do jeho pôsobnosti patrí využívanie všetkých oprávnení. dekoncentračný princíp = umožňuje vecné rozdelenie úloh ŠS do viacerých nepodriadených orgánov (horizontálna dekoncentrácia). Príklad: uplatňovanie princípu v miestnych orgánoch ŠS. zdravotníctva. ktoré nie sú vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti. decentralizačný princíp je opakom = požiadavka vybudovania jedného centrálneho orgánu a viacerých orgánov na nižších stupňoch VS. čo vyplýva z jeho rozdelenia na všeobecnú a osobitnú časť (správa školstva. aby rešpektované potreby a oprávnené záujmy obyvateľov územného regiónu. ktoré toto odvetvie reguluje prostredníctvom právnych noriem. pri vyššom výkonnom orgáne moci – vláde SR). obrana.SP je charakterizované širokým okruhom spoločenských vzťahov. tento princíp sa prejavuje v špecializovaných miestnych orgánoch ŠS. odvetvové a funkčné princípy – územný princíp predstavuje vybudovanie orgánov VS podľa územného hľadiska (určenie pôsobnosti a právomoci len na určitej časti územia). aby sa v sústave centrálnej ŠS budoval jeden orgán ŠS. vymenúvací princíp v ústredných a miestnych orgánoch ŠS (menovanie ministrov.charakteristické črty SP – a) právne odvetvie. . . volebný princíp sa uplatňuje najmä v územných samosprávnych orgánoch (voľby starostu. jeho cieľom je zabezpečiť také vzťahy orgánov ŠS k občanom. správa ZV. MK SR). ktoré boli subsumované do všeobecnej miestnej správy v rámci horizontálnej integrácie. ktoré plní spoločenskú funkciu v oblasti VS b) dynamicky rozvíjajúce sa právne odvetvie c) odvetvie práva. Pojem správne právo. sociálnych a vnútorných vecí. ktoré má k dispozícii na zabezpečovanie úloh ministerstva. ktoré vznikajú a uskutočňujú sa v súvislosti s realizáciou výkonnej moci v štáte a vo sfére VS. c) volebný a vymenúvací princíp – predstavujú spôsob ustanovovania osôb do funkcií v jednotlivých správnych orgánoch. . odvetvový princíp požaduje vytváranie orgánov ŠS v rámci ucelených odvetví sústavy ŠS = orgán ŠS riadi len určité záležitosti rovnakej povahy (MŠ. voľby predsedu VÚC). MZ. prostredníctvom ktorých by sa zabezpečovali väzby medzi rôznymi odvetviami ŠS (MF).možno ich rozdeliť na: a) územné. rozdelenie správnej činnosti medzi vyššie a nižšie organizačné články VS (vertikálna dekoncentrácia). 5. výkon policajnej správy.prechádza dynamickým vývojom – časté zmeny nadväzujú ma meniace sa úlohy pri výkone VS. kultúry. b) kolegiálny a monokratický princíp – kolegiálny princíp sa vyznačuje kolektívnym rozhodovaním členov orgánu VS (napr. ktoré reglementuje široký okruh spoločenských vzťahov d) nekodifikované právne odvetvie .jeho poslaním je upravovať postavenie a správanie subjektov práva vo vzťahoch.).správne právo – je jedným z najvýznamnejších právnych odvetví slovenského právneho poriadku. Minister je plnoprávnym a zodpovedným vedúcim ministerstva. aby sa orgány VS budovali prierezovo = aby realizovali rôznorodé funkcie. prednostov). d) princíp centralizácie.. decentralizácie. dekoncentrácie a koncentrácie – centralizačný princíp = požiadavka.

. princípy jej uplatňovania sú podobné ako pri uplatňovaní trestnej zodpovednosti.SP ako pedagogická disciplína – súhrn poznatkov získaných vedou správneho práva.). . cudzinci. predstavujúci súhrn všeobecne záväzných pravidiel správania. založené na spolupráci a súčinnosti). b) finančné právo – pri realizácii jeho hmotne právnych noriem sú využívané procesné právne normy SP. vedy. správa justície. b) spr. ktoré upravuje – cieľom je však postupne vytvárať komplexné právne úpravy v jednotlivých odvetviach VS a tým zvyšovať stupeň kodifikácie tohto pr. ale nedeliteľnú súčasť právneho poriadku. objektívne správne právo – súhrn právnych noriem.dva prístupy k vymedzeniu pojmu „správne právo“: a) v širšom zmysle slova = súhrn všetkých druhov právnych noriem. vyjadrenie SP vo všeobecnom formálnom zmysle.SP sa rozlišuje na: 1. na druhej strane môžu byť subjektami PO. bezdomovci (všetky FO spôsobilé konať vo svojom mene). .kodifikáciu SP nemožno vykonať práve z dôvodu rozmanitosti spoločenských vzťahov.SP je zaraďované k verejnému právu. 2. tvoriacim a súčasne predstavujúcim samostatnú..orgánmi a PO – jeden zo subjektov je vždy obligatórne určený (správny orgán).relatívne samostatný subsystém právneho poriadku. b) osobitnú časť – jednotlivé druhy správ (vnútorná. . . možnosťou autoritatívneho donútenia a špecifickou štruktúrou. upravuje vzťahy medzi nerovnými subjektmi.SP je formalizovaným normatívnym systémom. kultúry. ktoré sú vo vzťahu vzájomnej podriadenosti/nadriadenosti alebo ktoré nie sú (kvalitatívne vzťahy. obsahovo a systematicky sa člení na: a) všeobecnú časť – zahŕňa teoretické aspekty základných pojmov VS a SP.všeobecne = súhrn právnych noriem. . policajná. ktoré reglementujú vzťahy medzi správnymi orgánmi a riadenými organizačnými jednotkami. .. c) trestné právo – keďže SP upravuje problematiku administratívnoprávnej zodpovednosti. pohľady na zabezpečovanie zákonnosti vo VS.subjektu). . školstva. b) v užšom zmysle slova = súhrn právnych noriem regulujúci spoločenské vzťahy prostredníctvom špeciálnych osobitných druhov právnych noriem.postavenie SP v právnom poriadku – SP upravuje vzťahy medzi: a) správnymi orgánmi a FO – účastníkmi týchto vzťahov sú vždy na jednej strane správne orgány a na druhej občania. zdravotníctva.subjektu) a subjektívna verejná povinnosť (nevyhnutnosť správania urč. ŽP a pod. konkrétny obsah jeho realizácie je určovaný štátnou mocou a umožňuje administratívne donútenie. že chráni verejný záujem. ktoré reglementujú spoločenské vzťahy na úseku VS. subjektívne správne právo – obsah objektívneho verejného práva.odvetvia. administratívnoprávnu zodpovednosť a pod. . obrana krajiny. ktoré sa vyznačujú štátom stanovenou formou. správne právo de lege lata. . pretože je preň charakteristické. .SP ako samostatné právne odvetvie sa prejavuje aj vo vonkajších systémových vzťahoch – najmä vzťahoch k právnym odvetviam: a) štátne právo – základné princípy organizácie a činnosti štátu a jeho orgánov a princípy ZPaS rozvádza a konkretizuje SP. postavenie a právomoc kontrolných orgánov v systéme VS. nemôže bez neho existovať a je jeho konkrétnym výrazom (vyjadrenie SP v konkrétnom zmysle slova) .dve formy → subjektívne verejné oprávnenie (možnosť správania urč. veľmi úzke a vzájomné prepojenie. c) správnymi orgánmi navzájom – vzťahy.predovšetkým v oblasti SP procesného možno pozorovať aj prvky súkromnoprávnej regulácie.

.skúmanie problematiky efektívnosti VS je doménou špeciálnej vednej disciplíny – správnej vedy – jej úlohou je zabezpečovať racionálnu organizáciu správneho aparátu pri najúčinnejších prostriedkoch. org. ktorá skúma organizáciu a činnosť VS v jej skutočnej a reálnej podobe.základňa. záväzných nielen vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti orgánov VS. Efektívnosť VS: . súvislostí a problémov vo VS. organizáciám a orgánom. efektívnosť a hospodárnosť. zaraďujeme ju do spoločenských vied.tá sa venuje právnym otázkam VS) – cieľom oboch je zabezpečovať racionalizáciu VS. poznanie skutočného stavu a priebehu rozhodujúcich funkčných procesov VS. . v rámci VS pôsobenie základných prvkov sústavy a jednotlivých odvetví. na posúdenie sa vyžaduje dlhšie časové obdobie. vo svojej práci využíva viaceré metódy a formy činnosti. . ktorá sumarizuje výsledky prístupov rôznych vedných disciplín.efektívnosť nemožno skúmať izolovane: pojem „efektívnosť“ – súčinnosť prostriedkov vynakladaných na ekonomickú činnosť z pohľadu výsledkov tejto činnosti. využíva poznatky z iných disciplín. zameranú na bezprostrednú a praktickú realizáciu funkcií štátu.skúma široký okruh vzťahov. syntetizujúca veda. orgány VS disponujú možnosťou vynútenia plnenia uložením sankcií. ako aj na racionálne postupy pri výkone ich funkcií. že správa je osobitným druhom riadiacej činnosti – ide o stálu činnosť. formách a metódach jeho práce (maximálne výsledky pri vynaložení minimálnych síl a prostriedkov). vydávaní/ zabezpečovaní plnenia rozhodnutí. metodologickým výskumom dochádza k vlastnému poznaniu a formuje vlastný pojmový aparát. . ktorý rozhodnutie vydal. zameranú na reguláciu fungovania celkov (teórie riadenia a organizácie) → SV predstavuje aplikáciu teórie riadenia a organizácie na prácu VS pri príprave.predpokladom zvyšovania efektívnosti VS je dostatočná znalosť VS ako uceleného systému. . vzťah medzi vstupom a výstupom. Správna veda a jej vzťah k správnemu právu . pretože s týmto pojmom vystupujú do popredia viaceré kritériá a pravidlá rozličného charakteru (náročné zosúľaďovanie).efektívnosť je determinovaná viacerými skutočnosťami: a) nemožno ju chápať ako súhrnú kategóriu. .VS predstavuje jednu z relatívne samostatných sústav štátneho riadenia.vychádza sa z toho.SV má úzku spojitosť s vedou správneho práva (VSP . komplex neprávnych problémov sústavy VS.6. c) formy efektívnosti správnej činnosti a ich organizačné štruktúry sú rozdielne. b) pri vymedzovaní pojmu sa v rôznom obsahovom vyjadrení používa účelnosť. d) efektívnosť VS spočíva v meraní celého systému VS. znalosť funkčných systémových väzieb VS v spoločenskom systéme a dostatok objektívnych kritérií na racionálnu tvorbu organizačnej štruktúry VS ako celku a jej orgánov. vystupuje ako komplexná.SV je vednou disciplínou. ktoré nie sú podriadené správnemu orgánu.poznatky SV sú hybnou silou rozvoja VSP. . dôraz na aplikačnú (prejavuje sa v realizácii získaných poznatkov) a gnozeologickú (vytváranie presnejšieho a objektívnejšieho obrazu o problémoch VSP + tvorba nových poznatkov na základe poznávania podstatných stránok a vlastností javov a vzťahov vo VS) funkciu . ale aj voči osobám. ale obsahuje aj prvky prírodných a technických vied.potom efektívnosť VS je kritérium spôsobov činnosti a ich zabezpečovania z hľadiska dosiahnutia najvyššej možnej racionality v daných podmienkach – prostredníctvom efektívnosti skúmame faktickú činnosť orgánu VS a meriame jej výsledok z hľadiska racionality a zdrojov. . systém a personálne prvky VS). . vzťahov medzi jednotlivými prvkami VS (úlohy.

pričom dôvody na jej vyčlenenie vyplývajú zo špecifík riadiacej a správnej činnosti.úzky vzťah sa prejavuje najmä pri skúmaní efektívnosti právnych noriem.racionalizačné úsilie môže mať rôzne ciele → 1. 2. ktoré nadväzuje na funkčné skúmanie. . c) historický prístup d) využitie konkrétnych sociologických výskumov pre štúdium aparátu (overovanie jeho účinnosti) . cieľ konania nie je stanovený správnym orgánom.všetky tieto prístupy sú navzájom prepojené a podmienené. činnosťami a podmienkami činnosti. experimentálne a sociologické). . hľadať optimálny variant rozdelenia týchto funkcií medzi orgány rovnakej úrovne. jej špecifikum je dané jej zameraním. pozornosť na špecifiká obsahu správnej činnosti b) systémové skúmanie aparátu VS.SV má syntetický charakter – vzniká vyčlenením zo všeobecnej organizácie práce.) skvalitnenie tohto prvku. vymedzuje pravidlá rozhodovacích procesov vo VS a poskytuje návody na komplexnú racionalizáciu.prostredníctvom metódy skúmania možno spájať poznatky rôznych vied – jej špecifiká sú podmienené osobitnou povahou VS. posudzuje a vyhodnocuje organizáciu a činnosť správnej praxe a vytvará relatívne stabilný systém modelov.) zvýšenie výkonnosti pracovníkov správnych orgánov a zlepšenie ich pracovných podmienok.rešpektovanie rozhodnutí správnych orgánov môže byť zabezpečené len donútením štátnou mocou. špecifikuje zákonitosti vzájomných vzťahov. jej orgánov. ktorá vychádza z analýzy súčasného stavu a opiera sa o trvalú a systematickú prácu . Metódy správnej vedy (SV) . návodov a odporúčaní pre správnu právnu prax. ktoré sú v danom období pre štát nevyhnutné a ich prostredníctvom treba realizovať VS. . metóda práce a riadenia. pracovných podmienok a prostredia na styk s občanmi f) optimalizácia úhrnu prostriedkov vynakladaných na VS (najmä v personálnej oblasti).ide o čiastkové metódy skúmania.) zníženie súhrnu prostriedkov na vykonanie práce.racionalizácia – kvázi určitá metóda na dosiahnutie efektívnosti VS. ktorý označuje VS za istú službu. . zahŕňajúca organizačnú štruktúru a náplň činnosti b) postupné zjednodušovanie organizačnej členitosti c) využitie optimálneho systému informácií na lepšie rozhodovanie d) zjednodušovanie predpisov e) zvyšovanie výkonnosti pracovníkov VS zlepšovaním ich kvalifikačnej štruktúry. ako aj špecifické metódy (induktívne.SV využíva všeobecné metódy (systémové a porovnávacie).veda správneho práva využíva poznatky SV a SP vytvára ochranu pred neadekvátnou formalizáciou a judicializáciou. . .súčasťou metódy SV musí byť: a) funkčný prístup k správe – odhalenie takých funkcií. .. analytické. . ale je determinovaný nadriadenými orgánmi a administratívno-právnymi normami. 3.správna veda. navrhuje a odporúča racionálne a funkčné usporiadanie organizačnej štruktúry VS. Vzťahy správnej vedy a správneho práva . ako veda skúmajúca správnu prax pomocou týchto metód poznáva.hlavnou úlohou racionalizácie VS je: a) jednoduchá a účelná výstavba VS ako celku. .

relativizácia konkurujúcich si cieľov a ich dosiahnutie na prijateľnom stupni. . ale v dôsledku iných faktorov = nemožno hovoriť o efektívnosti právnej normy. .orgán posudzuje otázku rozumových schopností občana samostatne.administratívnoprávne normy niekedy nedokážu dostatočne reflektovať prebiehajúce zmeny → potreba sledovania efektívnosti právnej normy (prepojenie teórie a praxe. b) riešiť otázky začlenenia novej právnej normy do právneho systému.môže nastať situácia. .cieľ je určený správne. . ktorá obsahuje jeho sp.pri príprave právneho predpisu je potrebné: a) analyzovať vecné súvislosti. . FO (PS vzniká narodením a je predpokladom na spôsobilosť na PÚ) a PO (PS sa chápe ako celok. .subjektom SP je potenciálny/skutočný účastník právnych vzťahov. spr. .medzi subjekty SP patria orgány ŠS (PS vymedzená právomocou). . tak sa ním chápe plnoletosť.j. 7. efektívnosť pr. ktorý ňou zákonodarca sledoval) a prijatie žiaducich zmien. orgány územnej samosprávy (PS vymedzená právomocou). . FO ako subjekty SP . deliktuálnu spôsobilosť (právna zodpovednosť za protiprávne konanie) a procesnú spôsobilosť (sp. spôsobilosť na právne úkony (nadobúdať práva a povinnosti vlastnými úkonmi).tvorba cieľov a prostriedkov je založená na poznaní spoločenských potrieb a spôsobe ich uspokojovania. .. na práva a povinnosti a na právne úkony.v odvetví SP pôsobí najväčší počet predpisov v oblasti reglementovania miestnej správy – ťažká orientácia a rozkolísaná terminológia. zabránenie vzniku nekonzistentnosti. . . určitý vzťah [súlad] medzi výsledkom pôsobenia právnej normy a cieľom. nie je viazaný rozhodnutím súdu.normy by bola len formálna.SV konfrontuje právne normy s praxou a prispieva k skvalitneniu normotvorby. nie však z celospoločenského hľadiska. ústiace do vytýčenia cieľa – založenie normatívnej motivácie. Fyzické a právnické osoby ako subjekty správneho práva . je aj dosiahnutý.byť účastníkom konania a vystupovať v ňom). t. kedy je cieľ stanovený nesprávne = ak by bol dosiahnutý. ktorá vzniká dosiahnutím určitého veku (môže byť pri jednotlivých PÚ odlišný – ak nie je stanovený. postavenia FO (občana) vo VS je právna subjektivita (PS).rozvoj spoločnosti predpokladá skúmanie pôsobenia administratívnoprávnych noriem z pohľadu legislatívnej činnosti – efekt legislatívnych pravidiel sa odzrkadlí v realizácii práva.prioritou je súlad nášho právneho poriadku s právom EÚ. vlastná tvorba právnych textov.vzájomné vzťahy medzi vedou správneho práva a SV sa môžu prejavovať tak. ktorý je spôsobilý byť nositeľom práv a povinností = musí mať PS → spôsobilosť mať práva a povinnosti ustanovené normami SP. nie však vždy (pr. potrebnej na dosiahnutie cieľov. 18 rokov) a rozumových schopností – rozpoznanie dôsledkov konania. nevydanie OP). PÚ v ich mene vykonávajú jednotlivé orgány).PS občana vzniká narodením a zaniká smrťou a je predpokladom na sp. nie však pôsobením právnej normy. .rozhodujúcim faktorom na určenie pr. .potreba zabezpečenia súladu s objektívnymi potrebami rozvoja spoločnosti: formálnou stránkou je reálne a možné plnenie a adekvátne právne vyjadrenie. na právne úkony. že: a) výsledky VSP ovplyvnia rozvoj poznatkov v systéme SV b) výsledky jednej alebo druhej dajú podnet na spoločné skúmanie hraničných problémov c) isté výsledky SV možno využívať na ďalšie zdôvodnenie poznatkov VSP v záujme ich realizácie d) realizované poznatky VSP môžu tvoriť základ širšieho skúmania istých problémov v SV.

zdravotnú starostlivosť.č..) a osobitná skupina noriem. c) právny základ na odvodené normatívne správny akty. – zápisom do Obch. družstevné. Pramene správneho práva . VZPP ministerstiev a ostatných ústredných orgánov ŠS. príspevkové. rozpočtové.normy SP (listové tajomnstvo. ale len deklaratórny) . d) odvodené normatívne správne akty.alebo organizácie. tvoria normatívne právne akty vydávané NR SR (najvyšší orgán). alebo vydá rozhodnutie o registrácii. na právne úkony (obe vznikajú a zanikajú súčasne). ak tieto formy práva obsahujú normy SP.traja občania. sloboda pohybu.. aké plní a ciele (práva a povinnosti nevyhnutné na ich zabezpečenie). vydávanými nadriadenými orgánmi VS. odvodenú od vzniku a zániku organizácie. . . ktoré majú povahu administratívnoprávnej regulácie (v SR sú to normatívne právne akty vydané príslušnými štátnymi orgánmi v stanovenej forme – zákon. – okamihom účinnosti pr. sú prameňmi SP (aj keby obsahovali len jednu normu SP – právny predpis môže byť prameňom aj viacerých právnych odvetví). v ktorých sú obsiahnuté normy.v teórii práva sa rozlišujú formálne a materiálne pramene práva: formálnymi prameňmi SP sú štátom stanovené formy práva. vydávané orgánmi VS. na práva a povinnosti vo VS a sp.83/1990 Zb.) a neštátne (súkromné.neštátne dobrovoľné organizácie – na základe združovacieho práva (z. pôsobnosti a právomoci správnych orgánov musí byť obsiahnutá v zákone. . VZPP miestnych orgánov ŠS. PO ako subjekty SP . pričom aspoň jeden musí mať viac ako 18 rokov a musí obsahovať predpísané náležitosti (názov združenia.noriem obsiahnutých v ústave SR a z ďalších ÚZ a musia byť s nimi v súlade. MV SR vykoná registráciu do 10 dní od začatia konania a do 7 dní od registrácie oznámi vznik združenia ŠÚ SR → ak MV odmietne vykonať registráciu.rozlišujeme štátne organizácie (hospodárske. nariadenie vlády. 8. združenie zaniká dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným alebo právoplatným rozhodnutím MV o jeho rozpustení (preskúmateľné NS).aktu. . iné VZPP).. orgány. atď. žiadatelia sa môžu obrátiť na NS SR. má vymedzenú PS s ohľadom na úlohy.. ktorá upravuje špeciálne práva a povinnosti cudzincov (právo na soc. kedy sa väčšina delegátov dohodla na jej založení (aj zápis do OR. ktorý buď potvrdí rozhodnutie ministerstva. vydávané orgánmi VS. zákon. musia byť v súlade s obdobnými normatívnymi správnymi aktmi. združenie vzniká registráciou → návrh na MV SR môžu podať min.základné charakteristiky prameňov SP: a) všetky druhy prameňov SP sa odvodzujú z pr.subjektom SP nie sú len občania. ktoré združujú občanov a materiáln/finančné prostriedky na realizovanie hmotných a kultúrnych potrieb občanov. nariadenia vlády.zabezpečenie. sídlo. sloboda pobytu. spoločenské.) = líšia sa v spôsobe nadobúdania PS: a) štátne hospodárske org.). v znení neskorších predpisov). – okamihom. ktorým boli zriadené c) družstevné org. ktorá má sp.prameňom SP nie sú precedensy (no môžu mať význam pre rozhodovanie v podobnej veci.druhy prameňov SP – ústavný zákon.subjektom SP je organizácia. . b) základná úprava administratívnoprávneho postavenia občanov. podobne ako obyčaj) a právne obyčaje. spôsob ich ustanovenia a zásady hospodárenia) → ak je všetko v poriadku. ale aj cudzinci – platia tu všeobecné pr. VZPP obcí a VÚC .registra b) rozpočtové org.

jeho prameňmi sú zakladajúce zmluvy (primárne právo). jej uplatnenie upravujú právne normy: donútenie môže uplatniť len kompetentný orgán ŠS. . vyžaduje transpozíciu a implementáciu. . . uskutočňovať iné opatrenia a používať donútenia. ktorých prostredníctvom sa realizujú základné otázky štátnej správy (hospodársky. pre SP: význam má najmä sekundárne právo (nariadenia – priamo aplikovateľné pre FO a PO bez potreby transformácie.MZ sú prameňom SP. zmluvy a akty. ktorý má výkonný a nariaďovací charakter. . ktorý určuje jej zameranie a stanovuje aj hlavné – najmä právne prostriedky).moci.miestne orgány ŠS vydávajú vyhlášky. do popredia sa dostáva organizátorský charakter ŠS (riadiaca. ak obsahujú jeho normy. vydávané na základe výslovného splnomocnenia v zákone a v jeho medziach (nemôžu rozširovať oblasť právnej regulácie nad rámec zákona. sociálny a kultúrny rozvoj). Štátna správa ako samostatný druh činnosti .prameňmi SP.samostatný druh organizujúcej činnosti štátu. nie prostriedkoch na jeho dosiahnutie. . uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej moci. ani vypĺňať jeho medzery). formy a spôsoby uskutočňovania tejto činnosti reguluje právo a v jeho medziach sa realizuje jej iniciatívny prvok. determinovaný aj internými normatívnymi aktmi nadriadených orgánov.a medzinárodné zmluvy (všeobecnou podmienkou je.jedna z foriem uskutočňovania štátnej moci. ktoré ich menia a dopĺňajú.predovšetkým činnosť výkonná a nariaďovacia: výkonná činnosť – vyjadruje vzťah ŠS k zastupiteľskej sústave. ktorému sú určené vo výsledku.ŠS je činnosť podzákonná (vykonávaná na základe zákona. odporúčania a stanoviská – nie sú priamo právne záväzné). .pilier – ST. . že tieto normatívne akty obsahujú normy SP). táto metóda nie je jedinou. orgány ŠS plnia prevažnú časť úloh zabezpečovanú štátnymi orgánmi. FO a PO.aktov št.jedna zo základných zložiek VS a základný pojem správneho práva. HMÚ). musí byť primerané vymáhanej . PO a pracovníkov).najpočetnejšími prameňmi SP sú VZPP ministerstiev a ostatných ÚOŠS – označované ako „vyhlášky“ → všeobecne záväzné normatívne správne akty odvodenej povahy. orgán územnej samosprávy všeobecne záväzné nariadenia.vnútorné normatívne akty ministerstiev a ÚOŠS (pokyny. . samostatný druh činnosti štátu. . ako aj práva a povinnosti FO v oblasti VS = preto sú len zákony zákl. ak sú na to splnomocnené zákonom. rozkazy. rozhodnutia – záväzné pre subjekty.najrozsiahlejší druh štátnej činnosti – jej výkonom sa zabezpečuje realizácia všetkých (vonkajších a vnútorných) funkcií štátu. . ktorým je adresované – ČŠ. jadro VS. metódy. nariaďovacia činnosť – vo vzťahu k FO a PO vyjadrujú určitú metódu – správne orgány sú oprávnené vydávať normatívne a individuálne správne akty. príkazy. ktorá je prezentovaná NR SR. za ktorou stojí donucovacia moc štátu – prichádza na rad. ktorý vychádza z podstaty ŠS ako súčasti riadenia spoločnosti a skúma ju ako osobitný druh štátnej činnosti. ale v rámci zákonného splnomocnenia aj štátne a iné orgány a organizácie. pričom ciele. . túto činnosť uskutočňujú predovšetkým orgány ŠS.ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS môžu vydávať VZPP len na základe ústavy SR a ÚZ a zákonov. koordinačná a kontrolná činnosť). smernice. inštrukcie) – nie sú prameňom práva!!!! (záväzné len pre podriadené orgány.právo a pramene práva EÚ – najmä právo komunitárne (I. sekundárne právo a judikatúra ESD. ak nedochádza k dobrovoľnému plneniu právnych povinností. len na základe zákona NR SR možno zriaďovať ministerstvá a ostatné ÚOŠS a ustanovovať pôsobnosť a právomoc správnych orgánov. smernice – záväzné pre ČŠ. . 9. spočíva v bezprostrednom vykonávaní zákonov a ostatných pr.je to činnosť.

Vymedzte pojem štátny orgán. ktorý vystupuje v jeho mene (za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ŠS nezodpovedá orgán.). oddelenú od iných v štátnom aparáte (od súdov. je to elementárna súčasť systému orgánov štátu. .v rámci ŠS sa realizujú spoločenské záujmy (celospoločenské záujmy a právom chránené záujmy FO a PO v oblasti štátnej správy). ale aj pri aktivite. ktoré popri prevažnej činnosti vykonávajú na základe zákonného splnomocnenia aj činnosť. ktoré právne predpisy výslovne označujú ako orgány ŠS. realizovaných v oblasti odlišnej od ŠS. ktorú možno determinovať inštrukciami nadriadených orgánov ŠS – uskutočňujú ju hierarchicky usporiadané orgány.v užšom zmysle sú to štátne orgány. ktorú vykonáva. usmerňovanie procesov. . štátnu moc vykonávajú v takom rozsahu a takým spôsobom. . c) územný rozsah jeho pôsobnosti d) zloženie orgánov e) spôsob rozhodovania vo veciach svojej pôsobnosti.správne orgány – orgán ŠS pri štátnosprávnej aktivite orgánov ŠS. . správny orgán a sústava orgánov štátnej správy Štátny orgán: zložka štátneho aparátu.orgány ŠS možno klasifikovať na základe rôznych kritérií: a) právny základ vzniku orgánu.tvorí relatívne samostatnú organizačnú jednotku. Vonkajšia činnosť → realizácia vlastného poslania ŠS. orgány.. je vybavený pôsobnosťou a právomocou a má možnosť použiť prostriedky štátneho donútenia. aký stanovuje ústava a zákony. prokuratúry. základným poslaním orgánov ŠS je zabezpečiť žiaduce a reálne fungovanie týchto orgánov.v širšom zmysle sú to nielen orgány ŠS. Základné črty orgánu ŠS: z pohľadu postavenia ide o štátny orgán. kde nadriadený orgán má priamo vply na podriadené správne orgány (interné normatívne inštrukcie atď. ktorá má charakter ŠS (starosta obce. ktoré disponujú správnoprávnou aktivitou. osobitný druh riadenia uskutočňovaného štátom. výkonnej a súdnej moci. 10. adresátmi sú FO a PO.).ŠS je verejná správa uskutočňovaná štátom. vykonávajúca konkrétnu funkciu štátu . ktorá nemá štátnomocenský charakter.činnosťou orgánov ŠS a plnením jej úloh dochádza k realizácii vzťahov ŠS – ide o činnosť zameranú do vnútra organizácie ŠS (vnútorná činnosť) a o vonkajšiu činnosť ŠS: Vnútorná činnosť → vnútorno-organizačná záležitosť. . ktorá uskutočňuje presne vymedzenú časť regulatívno – mocenskej .je to činnosť. má všetky znaky štátneho orgánu. zastupiteľských orgánov.štátne orgány sú nositeľmi zákonodarnej. . dekan fakulty).povinnosti a nemožno ho realizovať ľubovoľnými formami a prostriedkami (tie stanovujú platné právne normy). orgán štátnej správy.vznik a existencia vyplýva priamo z ústavy/ÚZ a zákonov NR SR. ktorý ho vydal. . .ide o osobitný druh štátneho orgánu – odlišuje sa činnosťou. . ale štát). ale aj ostatné orgány. b) vecný rozsah jeho pôsobnosti – orgány so všeobecnou a osobitnou pôsobnosťou (tie sa delia na orgány s funkčnou a odvetvovou pôsobnosťou). . uskutočňuje úlohy a funkcie štátu nariaďovacou a výkonnou činnosťou štátu a je zriaďovaný zákonom alebo iným právnym aktom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou.vykonáva ju osobitná skupina orgánov štátu – orgány štátnej správy → orgán štátu. .

na ktoré sa právomoc tohto orgánu vzťahuje) sa štátne orgány delia na: 1. t. ústavodarný a zákonodarný orgán 2. resp. súdne . vládne nariadenia.). orgány výkonnej štátnej moci 3. j. orgány s časovo neobmedzenou kompetenciou orgány s časovo obmedzenou kompetenciou 3. v ktorých sa uplatňuje jeho právomoc. –určuje územie. .základné kritérium klasifikácie kompetencia (pôsobnosť) zloženie spôsob ustanovovania osôb do funkcií vzájomné vzťahy Z hľadiska právomoci sa štátne orgány delia na: 1. na ktorom príslušný orgán realizuje svoju právomoc. výkonnej a súdnej moci.). oprávnenie vydávať právne záväzné štátnomocenské akty. iné majú právomoc vydávať individuálne právne akty. času. orgány zákonodarnej.činnosti štátu voči spoločnosti. orgány vyššej inštancie orgány nižšej inštancie Z hľadiska zloženia (početnosti) sa štátne orgány delia na: . – vyjadruje okruh subjektov. t.niektoré štátne orgány majú právomoc vydávať normatívne právne akty. územná (priestorová) p. rozhodnutia v konkrétnych veciach (rozhodnutie o vzatí do väzby. právomoc. územia. rozsudok o rozvode manželstva a pod. – vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi štátnymi orgánmi pri vybavovaní tej istej veci po sebe. 2. osobná (personálna) p. všeobecne záväzné právne predpisy (zákony. 5. . ktorými tento orgán reguluje spoločenské vzťahy. – vymedzuje obdobie výkonu právomoci príslušného orgánu. . j. vecná p. t. časová (temporálna) p. 4. Z hľadiska kompetencií (vymedzenia okruhu subjektov. j. ktorý stanovuje ústava a zákon. Štátne orgány môžme rozdeliť podľa rôznych kritérií: 1. 3.právomoc majú len štátne orgány. schopnosť.štátny orgán má právo vydať právny akt. funkčná p. vecí. – vymedzuje druhy činností štátneho orgánu. ale je povinný vydať ho takým spôsobom. so všeobecnou osobnou kompetenciou s osobitnou osobnou kompetenciou 4.základným znakom štátneho orgánu je právomoc. na ktoré sa vzťahuje právomoc príslušného štátneho orgánu. j. vyhlášky a pod. t. orgány so všeobecnou vecnou kompetenciou orgány s osobitnou vecnou kompetenciou 5. ústredné miestne 2.

ktoré právne predpisy označujú ako orgány ŠS. nadriadené a podriadené nadriadenosť jedného štátneho orgánu nad druhým oprávňuje nadriadený orgán vydávať podriadeným orgánom záväzné pokyny. ktoré sú spoločné pre všetky štátne orgány (napr. v širšom zmysle je pojem orgán ŠS totožný s pojmom správny orgán. prokuratúra. kolegiátne Z hľadiska ustanovovania osôb do funkcií sa štátne orgány delia na : 1. zákonov a ostatných aktov. Je pre ňu charakteristický princíp odvolateľnosti príslušného tátneho funkcionára). súd. nevyhnutným prostriedkom štátnej moci je donucovací štátny aparát. vyššej a nižšej inštancie vzťahy orgánov vyššej a nižšej inštancie bezprostredne súvisia s delením orgánov podľa ich funkčnej kompetencie . ktorý vystupuje v mene štátu. právna zodpovednosť (zodpovednosť za porušnie práva) 2. ktoré sú charakteristické len pre orgány štátnej správy. dedičné Z hľadiska vzájomných vzťahov sa štátne orgány delia na : 1.poslaním orgánov štátnej správy je uskutočňovať štátnu správu ako výkonnú a nariaďovaciu činnosť. orgány štátnej správy predstavujú najzložitejší subsystém orgánov verejnej správy . Orgán štátnej správy: používa sa v dvojakom význame : v užšom zmysle slova pre tie štátne orgány. zriaďovaný zákonom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou.je to orgán štátu.je jedným z orgánov štátu. ktorý zaisťuje všeobecnú záväznosť ústavy. . parlament.1.štátna moc je najvýznamnejšia forma verejnej moci. . v organizačných pokynoch nadriadeného orgánu i v individuálnych príkazoch 3. uskutočňuje úlohy a funkcie štátu. NKÚ) a jednak špecifickými črtami. rozdiel medzi kontrolnými orgánmi a orgánmi nadriadenými je v tom. vymenované 3. navzájom si zodpovedné a nezodpovedné ústavno – politická zodpovednosť (vzťahuje sa na celkovú činnosť tátneho orgánu. . .ide o hierarchický systém založený na vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. že záväzné pokyny kontrolujúceho štátneho orgánu smerujú len na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov 4. ktoré obsahujú právne normy a sankcionuje ich plnenie. pretože aj kontrolné orgány môžu vydávať kontrolovaným orgánom záväzné pokyny. volené 2. čomu korešponduje povinnosť podriadeného orgánu tieto pokyny rešpektovať. sú charakterizované všeobecnými črtami. Záväzné pokyny sú obsiahnuté v normatívnych právnych aktoch. monokratické 2. kontrolné a kontrolované vzťahy kontrolných a kontrolovaných štátnych orgánov úzko súvisia s delením štátnych orgánov na nadriadené podriadené.

ich činnosť možno v rámci práva určovať aj vnútornými predpismi a individuálnymi pokynmi nadriadených orgánov Rozlišujú sa podľa viacerých kritérií: .právny základ vzniku orgánu . orgán záujmovej samosprávy.spôsob akým rozhoduje vo veciach svojej pôsobnosti .ak obci alebo VÚC zveril zákon vykonávať určitú časť štátnej správy. o správnom konaní ako "štátny orgán.subjektivita orgánu štátnej správy. 71/1967 Zb. alebo predseda VUC nepriamymi vykonávateľmi štátnej správy – správnymi orgánmi.Všeobecné znaky orgánov štátnej správy: . týmto okamihom vzniká i administratívno-právna subjektivita tohto orgánu.zloženie orgánov . orgán územnej samosprávy.j. . štátna správa môže byť vykonávaná buď priamo alebo nepriamo: . . organizátorskou a kontrolnou činnosťou. administratívnoprávnu subjektivitu treba pojmovo odlišovať od právnej subjektivity orgánu štátnej správy v oblasti súkromnoprávnych vzťahov.vecný rozsah jeho pôsobnosti . ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach. . ktorý štátnu správu vykonáva.stojí za nimi donucovacia moc štátu. fyzická osoba alebo právnická osoba. právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. ústavnými zákonmi a zákonmi .majú výkonný a nariaďovací charakter . je vždy nositeľom administratívnoprávnej subjektivity. spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony vzniká okamihom jeho konštituovania. na Slovensku je správny orgán definovaný v § 1 zákona č.sú vybavené právomocou a pôsobnosťou .z hľadiska subjektu. organizačne vyčlenená zložka správnej organizácie verejnej správy. Sústava orgánov ŠS: . sú starosta obce (primátor mesta). predovšetkým svojou riadiacou.na rozdiel od ostatných štátnych orgánov.vykonávajú svoju činnosť v mene štátu – ŠS. t." .hoci vykonávateľ štátnej správy v niektorých prípadoch nie je právnickou osobou. . orgány štátnej správy uskutočňujú svoje úlohy a funkcie štátu metódami a prostriedkami štátnej správy.môžu na náklade zákonného splnomocnenia vydávať všeobecne záväzné právne predpisy .územný . vybavená príslušnou právomocou a pôsobnosťou.hovoríme o štátnej správe v statickom (organizačnom) zmysle. uskutočňujú úlohy a funkcie štátu metódami a prostriedkami ŠS .ich konštituovanie je uskutočňované ústavou.ich pôsobnosť a právomoc je ustanovená zákonom .ich organizačná štruktúra je regulovaná právom .sú oddelené od iných organizačných jednotiek v štátnom aparáte .pomerne samostatná. Špecifické znaky orgánov štátnej správy: .rezortné ministerstvá a ústredné orgány ŠS. Správny orgán: . ktorá je vyjadrená jeho pôsobnosťou a právomocou.

paralelnú) štátnu správu. teda môže byť spravované samostatne. .možnosť preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy na obec a vyšší územný celok ustanovuje priamo ústava (čl.A) priamu (bezprostrednú) štátnu správu. že v zmysle ústavy je vrcholným orgánom výkonnej moci. náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát. ak jej zákon zveril časť výkonu štátnej správy). ktoré sa odlišujú od celospoločenských potrieb. ale keďže niektorí autori ju uvádzajú ako orgán štátnej správy. . prevažne orgánmi štátnej správy. . nepatria sem napríklad Rada pre vysielanie a retransmisiu (tzv. ktorej subjektom je štát ako originálny nositeľ štátnej správy.j. dekoncentrované orgány štátnej správy a inšpekčné orgány. T. odvetvové). 11. ktorej subjektami sú na základe zákonnej delegácie subjekty odlišné od štátu (verejnoprávne korporácie založené na územnom princípe – obce. . -priamymi vykonávateľmi štátnej správy sú: .charakteristickými znakmi ÚS sú :  predstavuje uspokojovanie potrieb určitého spoločenstva fyzických osôb. ide o uspokojovanie potrieb miestneho spoločenstva. Štatistický úrad SR. 75). výkon štátnej správy prenesenej na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda a podrobnosti ustanovujú zákony.organizačne štátnu správu vykonáva starosta obce (primátor mesta).deleguje sa na ne zákonom vo vymedzenom rozsahu časť štátnej správy. samosprávne kraje. majú len postavenie orgánov štátnej správy pri výkone štátnej správy. treba zároveň povedať. ktoré je vytvorené na územnom základe. . Územná samospráva v organizačnom a funkčnom ponímaní .nepriamymi vykonávateľmi štátnej správy sú: .ostatné (iné) ústredné orgány štátnej správy – Protimonopolný úrad SR.či je vláda orgánom ŠS je sporné. .miestne (územné. B) nepriamu (sprostredkovanú. a predseda VÚC. Ich predmet činnosti vymedzuje zákon. prípadne sama fyzická osoba. .nie všetci priami vykonávatelia ŠS sú súčasťou organizačného systému štátnej správy.vykonávajú ju vlastnými orgánmi ako prenesený výkon štátnej správy (napríklad starosta obce) alebo ako zákonom zverený výkon štátnej správy (napríklad orgán právnickej osoby verejného či súkromného práva.títo priami vykonávatelia štátnej správy nie sú orgánmi štátnej správy.verejné ozbrojené zbory alebo iné verejné zbory.ministerstvá (funkčné. .vláda (všeobecná pôsobnosť) .obce. ak je subjektom VÚC. . licenčná rada) ani verejné ozbrojené zbory či iné verejné zbory . na záujmovom princípe – profesijné komory). . je politickým orgánom a štátnu správu vykonáva prostredníctvom ministerstiev. sú to iné subjekty než štát.. ktorý zároveň ustanovuje ich kompetencie vo veciach štátnej správy. regionálne) orgány štátnej správy. ak je subjektom tejto pôsobnosti obec.vyššie územné celky. preto ich zákon o obecnom zriadení a zákon o samospráve VÚC (samosprávnych krajoch) označuje ako správny orgán. .obec a vyšší územný celok sa stávajú pri výkone delegovanej štátnej správy správnym celkom. . . uvedení funkcionári územnej samosprávy vykonávajú delegovanú štátnu správu formou individuálnej rozhodovacej činnosti (predovšetkým v správnom konaní).orgány s celoštátnou pôsobnosťou – regulačné a dozorové orgány. . vykonáva štát prostredníctvom svojich (štátnych) orgánov.

na druhej strane približuje sa ŠS tým. zrušuje. . na základe vlastnej vôle a pritom rešpektovať iba zákony. .obyvateľ obce sa zúčastňuje na samospráve obce: a) aktívne a pasívne volebné právo do orgánov samosprávy obce b) hlasovanie v miestnom referende c) účasť na zasadnutiach OZ a verejných zhromaždeniach obyvateľov obce d) používanie obecných zariadení a majetku obce e) podávanie podnetov a sťažností orgánom obce f) žiadať pomoc v čase núdze. ktorí majú na jej území trvalý pobyt a je PO.dohoda o zlúčení obcí obsahuje: a) názvy obcí. ak tieto úkony nie sú PP zverené inej PO alebo FO.podstatou samosprávy je teda samosprávne rozhodovať o vlastných otázkach a záležitostiach podľa vlastných potrieb. . združuje občanov. .územnú samosprávu možno definovať ako organizačnú formu verejnej správy.zhromaždení. .základom územnej samosprávy je obec. ktorá tvorí samostatný samosprávny celok.zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec. ide o miestne spoločenstvo. je teda verejnou správou zameranou na vlastné záležitosti. v rámci ktorej miestne spoločenstvo ako PO zabezpečuje riešenie vlastných úloh odlišných od štátu ale pod dozorom štátu.obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou obce a majetku obce. . . a to vo vlastnom mene. A → OZ zriaďuje podľa potreby/na základe zákona svoje orgány (obecná rada. z čoho potom vyplýva : majetková + finančná samostatnosť miestneho spoločenstva samostatnosť + nezávislosť miestneho spoločenstva od štátnej správy pri voľbe svojich orgánov . viazaná len zákonmi.samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce prostredníctvom orgánov obce. hlasovaním obyvateľov obce a ver. ktoré má zákonom / Ústavou priznané postavenie PO odlišnej od štátu. na vlastnú zodpovednosť. resp. ku ktorému sa majú zlúčiť c) názov novej obce a sídlo jej orgánov d) označenie katastrálnych území novej obce e) určenie majetku a finančných prostriedkov novej obce f) zoznam VZN vydaných zlučovanými obcami g) podpisy starostov s uvedením ich mena. vykonávacími predpismi. ktoré ju uzatvárajú b) dátum. priezviska a funkcie. iné stále alebo dočasné výkonné a kontrolné orgány). obecná polícia.obec zriaďuje. komisie.základnými orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo (A) a starosta obce (B). rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením so súhlasom obce a na základe stanoviska KÚ. Samospráva sa na jednej strane približuje súkromnej správe tým že ide o správu vlastných záležitostí. že ide o vlastné záležitosti verejnoprávneho charakteru. rozdelením obec zaniká a vznikajú nové obce – všetko len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí. . . . obecný požiarny zbor. v ktorého obvode sa obec nachádza.súčasťou návrhu na zlúčenie obcí je dohoda o zlúčení obcí a údaje o výsledkoch hlasovania obyvateľov. .

vzdaním sa mandátu. . na prijatie nariadenia súhlas 3/5 väčšiny prítomných. c) petíciu obyvateľov obce v počte 30% oprávnených voličov.mandát starostu zaniká: odmietnutím sľubu. zabránenia škodám na majetku a odstraňovania následkov pohromy). . čím ruší vzhľad obce. odo dňa. .výsledky hlasovania sú platné pri polovičnej účasti oprávnených voličov a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov hlasovania. . uplynutím funkčného obdobia. že ho nepodpíše v stanovenej lehote. ktorý tak urobí aj na žiadosť 1/3 poslancov OZ. právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo po odsúdení na výkon trestu odňatia slobody nepodmienečne.OZ vyhlási hlasovanie obyteľov obce. zvolených obyvateľmi obce v priamych voľbách – ich počet určí OZ na celé volebné obdobie pred konaním volieb podľa počtu obyvateľov. spôsob. ak tak neurobia do dvoch mesiacov od jeho schválenia. jeho nesúhlas môžu poslanci OZ prelomiť hlasovaním nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. odkladá veci mimo vyhradený priestor c) nesplní bez vážneho dôvodu v určenej lehote povinnosť uloženú starostom poskytnúť osobnú alebo vecnú pomoc počas a pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti. všeobecného ohrozenia. ak ide o: a) zlúčenie obcím rozdelenie a zrušenie obce a zmenu názvu. zložený z poslancov.má sankčnú právomoc – môže uložiť FO alebo PO oprávnenej na podnikanie pokutu vo výške 200 000 Sk. alebo zložením sľubu s výhradou.OZ rokuje v zbore – je spôsobilé rokovať a uznášať sa pri prítomnosti nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. znečistí verejné priestranstvo. pozbavením spôsobilosti na PÚ alebo jej obmedzením. ak v ňom nie je stanovený neskorší začiatok účinnosti.je to zastupiteľský zbor obce. . možno určiť skorší začiatok v prípade živelnej pohromy.má sistačnú právomoc – môže pozastaviť výkon uznesenia OZ. zriaďuje a kontroluje obecné podniky a rozpočtové a príspevkové organizácie e) uznáša sa na nariadeniach .starosta – predstaviteľ obce a najvyšší výkonný orgán obce. výkon potvrdeného uznesenia už starosta pozastaviť nemôže. . . .. následky protiprávneho konania). najneskôr však do troch rokov od porušenia nariadenia alebo nesplnenia povinnosti (prihliada sa na závažnosť.OZ rozhoduje o základných otázkach života obce: a) určuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce b) schvaľuje rozpočet obce c) určuje organizáciu obecného úradu a poriadok odmeňovania pracovníkov obce d) zakladá. uznesenie stráca platnosť. kedy sa starosta dozvedel o tom. na prijatie uznesenia OZ je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných.štatutárny orgán obce v majetkovoprávnych a pracovnoprávnych vzťahoch. správny orgán v administratívnoprávnych vzťahoch. kto sa dopustil takéhoto priestupku. že odporuje zákonu alebo je pre obec nevýhodné tým.pokutu možno uložiť do roka. ak obyvatelia v referende odsúhlasili jeho odvolanie (o .na plnenie úloh samosprávy obce/ak to ustanovuje zákon obec vydáva pre územie obce všeobecne záväzné nariadenie → musí sa vyhlásiť. OZ vyhlási výsledky do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli. . pričom vyhlásenie sa vykoná vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní (účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia. čas. najmenej však raz za dva mesiace – zvoláva ho a vedie starosta. ak sa domnieva. .OZ sa schádza podľa potreby. b) odvolanie starostu. . ak: a) poruší nariadenie b) neudržuje čistotu a poriadok.

hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií obce. ktorej zriadenie + právne postavenie + úlohy upravuje osobitný zákon.obecný úrad – výkonný orgán OZ a starostu. týkajúce sa života obce a podáva stanoviská OZ/starostovi e) organizuje a zjednocuje činnosť komisií OZ f) plní ďalšie úlohy podľa rozhodnutia OZ .hlavný kontrolór .raz ročne predkladá OZ správu o výsledkoch svojej kontrolnej činnosti. poradné a kontrolné orgány. fondy. zabezpečuje organizačné a administratívne veci OZ a starostu. toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú. zrušením obce. . ktorý je zamestnancom obce / podľa z. prednášateľskú. nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť.obecná rada – môže ju zriadiť OZ. literárnu.komisie – zriaďuje ich OZ ako svoje dočasné inciatívne. . smrťou. spôsob volieb upravuje RP OZ. . O samospráve vyšších územných celkov. 302/2001 Z.hlasovanie vo veci môže požiadať 30% oprávnených voličov. e) spolupracuje s príslušnými ŠO vo veciach kontroly hospodárenia s prostriedkami pridelenými obci zo ŠR. uznesenia OZ + rozhodnutia starostu. lektorskú. Kontrolnú činnosť vykonáva nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti/ podľa z. ktorých volí OZ na celé funkčné obdobie a môže ich aj kedykoľvek odvolať. . miestne dane a poplatky) a podáva o nich návrhy starostovi/OZ c) pripravuje zasadnutia OZ d) rieši veci. c) zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie OZ + obecnej rady + komisií d)vypracúva písomné vyhotovenia všetkých rozhodnutí starostu vydaných v správnom konaní.OZ môže zriadiť ako svoj poriadkový útvar obecnú políciu.OR najmä: a) rozpracúva a zabezpečuje plnenie úloh vyplývajúcich z uznesení OZ a organizuje prípravu podkladov na jeho rokovanie b) zaoberá sa bežnými vecami (majetok obce. o výkone práce vo verejnom záujme). sú zložené z poslancov OZ a z obyvateľov obce. e) vykonáva nariadenia. d) min. alebo ak dochádza k hrubému porušovaniu ústavy/ÚZ/VZPP a zanedbávaniu povinností zo strany starostu. publicistickú. pedagogickú. . Vyšší územný celok (samosprávny kraj) Základnú právnu úpravu samosprávnych krajov tvorí spolu s Ústavou SR zákon č. prekladateľskú. ak jeho neprítomnosť alebo nespôsobilosť na výkon funkcie trvá viac ako 6 mesiacov). b) vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu a záverečnému účtu obce pred ich schválením v OZ. zvolených OZ. zmenou trvalého pobytu mimo územia obce/mestskej časti. ako aj orgánov zriadených OZ.OZ volí a odvoláva hlavného kontrolóra „na 6 ročné FO“. rozpočet. tvoria ju poslanci OZ. o o finančnej kontrole a vnútornom audite/ . c) predkladá výsledky kontroly OZ. predovšetkým: a) zabezpečuje písomnú agendu všetkých orgánov obce b)je podateľnou písomností obce. umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku.z. .HK predovšetkým: a) vykonáva kontrolu všetkých príjmov a výdavkou rozpočtu obce a hospodárenia s majetkom obce.

b) voliť predsedu a byť volený za predsedu. zastupiteľstvo a orgány ním zriadené. podieľa sa na riešení problémov. rozvoj cestovného ruchu koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu a starostlivosť o deti a mládež. a) až c) podieľať aj ten. Územný obvod samosprávneho kraja je zhodný s územným obvodom kraja. sťažnosťami a inými podaniami na predsedu. Samosprávny kraj má svoje symboly. zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov. prírodné a iné zdroje.VUC je samostatný územný a správny celok SR. vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja. vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi. Princíp územnej samosprávy na tejto nadobecnej úrovni sa teda uplatňuje rovnako ako na úrovni obecného zriadenia. c) má ako cudzinec povolený dlhodobý pobyt Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. Pritom najmä:              zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho. príprava a schvaľovanie územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov. ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. b) je prihlásený na prechodný pobyt. Je oprávnený najmä a) voliť zastupiteľstvo a byť volený do zastupiteľstva. Obyvateľ samosprávneho kraja sa zúčastňuje na jeho samospráve. ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja. Územný obvod samosprávneho kraja možno zmeniť len zákonom. Symboly samosprávneho kraja sú erb. vlajka a pečať. ktorá má trvalý pobyt v obci na jeho území. ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja. kto na území samosprávneho kraja a) má nehnuteľný majetok. vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť zakladá. spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí. . výchovy a vzdelávania. Obyvateľ samosprávneho kraja je osoba. e) obracať sa so svojimi podnetmi. utvára podmienky na rozvoj zdravotníctva. c) hlasovať v referende samosprávneho kraja za podmienok ustanovených týmto zákonom d) zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva. rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov. podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia. Samosprávny kraj je právnickou osobou. prípadne znelka. účelne využíva miestne ľudské. kultúry a stará sa o ochranu pamiatkového fondu. Na výkone samosprávy sa môže s výnimkou oprávnení podľa odseku 2 písm. zriaďuje. ktoré môže používať pri výkone samosprávy. V súčasnosti je zriadených 8 VUC.

ekonomického a kultúrneho rozvoja d) schvaľovať rozpočet + záverečný účet e) o vyhlásení referenda. Vo veciach. obcami a inými PO. s ústavnými zákonmi.  utvárať účinný systém kontroly. Spolupráca sa uskutočňuje len na základe dohody o spolupráci – musí byť uzavretá písomne. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. inými samospráv. Samosprávnemu kraju možno vo veciach územnej samosprávy ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy. so zákonmi. Zastupiteľstvo určí počet poslancov na celé volebné obdobie v pomere 12 000 až 15 000 obyvateľov na jedného poslanca a určí volebné obvody podľa osobitného zákona. so zákonmi a s nariadeniami vlády. s nariadeniami vlády. s ústavnými zákonmi. vopred schválená územným celkom alebo orgánom iného štátu. b) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom VÚC + majetkom prenechaným do užívania c) schvaľovať program sociálneho. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Samosprávny kraj pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje so štát. f) zriaďovať. Zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach VÚC . zriadiť funkciu hlavného kontrolóra samosprávneho kraja Samosprávny kraj môže uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. b) predseda samosprávneho kraja Ostatné ako pri obecnom zriadení. Má právo stať sa členom medzinár. Orgány samosprávneho kraja sú a) zastupiteľstvo samosprávneho kraja. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. medzinárodnými zmluvami. združenia územných celkov alebo územných orgánov. krajmi. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Môže v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracovať s územnými a správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie. orgánmi. najmä a) uznášať sa na nariadeniach. zakladať. Právotvorba Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. zrušovať a kontrolovať PO samosprávneho kraja g) voliť a odvolávať na návrh predsedu z poslancov zastupiteľstva podpredsedu VÚC h) zriaďovať komisie a iné orgány zastupiteľstva i) voliť na šesť rokov a odvolávať hlavného kontrolóra VÚC . medzinárodnými zmluvami. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Zastupiteľstvo je zbor zložený z poslancov VÚC zvolených v priamych voľbách.

j)zriaďovať úrad samosprávneho kraja p) schvaľovať rokovací poriadok zastupiteľstva. Zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace; jeho zasadnutie zvoláva a vedie predseda, urobí tak aj b´vetdy ak o zvolanie zasadnutia zastupiteľstva požiada aspoň 1/3 poslancov. Zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Je spôsobilé rokovať a uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Predsedu volia obyvatelia VÚC v priamych voľbách. - zastupuje VÚC navonok, - v majetkovoprávnych vzťahoch + pracovnoprávnych vzťahoch a v iných vzťahoch je štatutárnym orgánom - rozhoduje aj vo veciach, v ktorých zákon zveruje VÚC rozhodovanie o právach a povinnostiach PO + FO Ak sa predseda domnieva, že uznesenie zastupiteľstva je v rozpore so zákonom alebo že je pre samosprávny kraj nevýhodné, môže pozastaviť jeho výkon tým , že ho nepodpíše ustanovenej v lehote. - pozastavené U môže zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť výkon potvrdeného uznesenia nemôže predseda pozastaviť. Ak zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do 2 mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Funkcia predsedu je verejná funkcia a nevykonáva sa v pracovnom pomere. Doterajší pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah zostáva zachovaný. Mandát predsedu zaniká a) uplynutím volebného obdobia, b) odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou, c) vzdaním sa mandátu, d) právoplatným odsúdením za úmyselný Tˇ4 + ak ol odsúdený na nepodmienečný TOS e) pozbavením / obmedzením SnaPÚ f) skončením trvalého pobytu v obci na území VÚC g) vyhlásením výsledku referenda, ktorým sa rozhodlo o odvolaní predsedu, alebo h) smrťou. Predseda môže uložiť PO + FO oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja. - pri ukladaní pokút prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pokutu možno uložiť v 1 ročnej subjektívnej + 3 ročnej objektívne lehote.

12. Definujte obec, jej právne postavenie a originárnu pôsobnosť obce v zmysle zákona o obecnom zriadení č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších noviel - obec je samostatný územný samosprávny a správny celok SR; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami; - základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe MZ; - obec má právo združovať sa s inými obcami v záujme dosiahnutia spoločného prospechu (§1);

- obec má svoj názov (§1a - určuje ho vláda SR nariadením), vlastné symboly (§1b - erb, vlajka, pečať, znelka) a územie (§2 - jedno alebo viac katastrálnych území, ktoré sa môžu členiť na časti obce); - obyvateľom obce je osoba, ktorá má na jej území trvalý pobyt (§3); Samospráva obce: §4 - obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát, alebo iná FO alebo PO; - samosprávu obce vykonávajú jej obyvatelia orgánmi obce, hlasovaním obyvateľov obce a verejným zhromaždením obyvateľov obce; - obec pri výkone samosprávy najmä: a) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania; b) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce; c) rozhoduje vo veciach miestnych daní a poplatkov a vykonáva ich správu; d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vyjadruje sa k podnikateľskej alebo inej činnosti PO a FO a k umiestneniu prevádzky na území obce, k investičnej činnosti v obci; e) výstavba, správa a údržba miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamätihodností a pamiatkových území; f) zabezpečuje verejnoprospešné služby (komunálne), čistotu v obci, správu verejnej zelene a osvetlenia, zásobovanie vodou, nakladanie s odpadovými vodami a miestnu verejnú dopravu; g) zdravé podmienky pre život, ochrana ŽP, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a kultúra; h) plní úlohy v oblasti ochrany spotrebiteľa a zásobovania obce; i) schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a koncepciu rozvoja obce, rozvoja bývania; j) vykonáva vlastnú investičnú a podnikateľskú činnosť; k) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné PO a zariadenia; l) organizuje hlasovanie obyvateľov o dôležitých otázkach života a rozvoja obce; m) zabezpečuje verejný poriadok (nariadením môžu zakázať alebo obmedziť určité činnosti); n) zabezpečuje ochranu pamiatok a prírodných hodnôt; o) plní úlohy na úseku soc.pomoci; p) osvedčuje listiny a podpisy na listinách; r) vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku/jazyku NM; - ak zákon nestanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti ŠS, ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce; - obec spolupracuje s politickými stranami, hnutiami, občianskymi združeniami a inými PO a FO, pôsobiacimi v obci v záujme rozvoja obce. 13. Vzťah štátu a obce v zmysle zákona o obecnom zriadení plus príklady na delegovanú pôsobnosť na obec, t.j. prenesený výkon štátnej správy - §5 - na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy ŠS, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie; s prenesením úloh na obec štát poskytne obci potrebné finančné a iné materiálne prostriedky; - výkon ŠS prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje vláda; obec pri rozhodovaní o právach a povinnostiach FO a PO vo veciach preneseného výkonu ŠS koná podľa zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov; v ostatných prípadoch sa riadi aj uzneseniami vlády a internými normatívnymi aktmi ministerstiev a iných ústredných orgánov ŠS;

- ak obec dlhodobo (najmenej 6 mesiacov) nevykonáva svoju pôsobnosť pri prenesenom výkone ŠS a neurobila v tomto čase žiadne opatrenie na zabezpečenie jej výkonu, KÚ ju písomne vyzve na nápravu a určí jej lehotu; - ak obec v určenej lehote nezabezpečila nápravu, príslušný na konanie je orgán miestnej ŠS (podľa osobitného predpisu); - obec je povinná uhradiť orgánu miestnej ŠS finančné prostriedky za prenesený výkon ŠS, ktorý sa uskutočnil z dôvodu jej nečinnosti; - orgány ŠS prerokujú s obcami/ich združeniami opatrenia týkajúce sa obcí pred ich prijatím a s už prijatými ich oboznamujú; - obce podliehajú dozoru štátu (v rozsahu zákona); - v záujme plnenia úloh obec spolupracuje s orgánmi štátu; tie obciam poskytujú pomoc v odborných veciach a údaje z jednotlivých evidencií vedených orgánmi štátu a podieľajú sa na odbornej príprave zamestnancov obcí a poslancov ob.zastupiteľstiev; obce postujú orgánom štátu údaje potrebné pre jednotlivé evidencie, alebo pre úradné konania v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi; - obec poskytuje súčinnosť pri zabezpečovaní kancelárskych a iných nebytových priestorov pre štátny orgán, ktorý má na jej území sídlo alebo pracovisko; Pr.: - výstavba, správa a údržba miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamätihodností a pamiatkových území; - vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku/jazyku NM; - zdravé podmienky pre život, ochrana ŽP, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a kultúra; - schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a koncepciu rozvoja obce.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR
• štátna správa na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorú podľa § 2 zákona č. 534 /2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene niektorých zákonov vykonávajú obce a samosprávne kraje v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, a to: miestna štátna správa vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií, ktorú podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c citovaného zákona na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií;

pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie, ktorú podľa § 3a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.

štátna správa na úseku cestnej dopravy, ktorú podľa § 27 zákona č. 168/1996 Z. z. vykonávajú aj obce. Podľa § 30 citovaného zákona obec
− a) udeľuje a odníma dopravnú licenciu na autobusovú linku nepresahujúcu územie obce,

b) dáva v konaní o udeľovaní dopravnej licencie na vnútroštátnu a medzinárodnú autobusovú dopravu na dožiadanie správneho orgánu súhlas na zastavovanie v obci na zriadenej zastávke a určuje stanovištia vozidlám dopravcov mimo priestorov v obci, c) schvaľuje cestovný poriadok autobusovej linky nepresahujúcej územie obce,

Obec pri prenesenom výkone štátnej správy (podľa § 6) − zriaďuje a zrušuje základné školy podľa siete (ods. ktorú podľa § 2 ods. Výkonom zriaďovateľskej pôsobnosti (ods. preukázala ovládanie matrík zložením skúšky a zložila sľub (§ 8). o matrikách v znení neskorších predpisov matriku ako výkon štátnej správy vedie obec. b) a samosprávny kraj (písm. c) a d) odborne zabezpečuje zamestnanec ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady: a) požiadavku odbornej a pedagogickej spôsobilosti pre niektorý druh a typ školy. bezúhonná. 14) sa rozumie finančné. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonávajú aj obec (písm. 1). − ako školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach. v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy. materiálno-technické a priestorové zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu. e) vykonáva odborný dozor nad cestnou dopravou v obci. ktorých je zriaďovateľom ďalej (podľa ods. c). Matrikárom môže byť fyzická osoba. 300/1994 Z. ktorou sa vydáva zoznam matričných obvodov).d) uzaviera s dopravcom zmluvu o výkone vo verejnom záujme a poskytuje dopravcovi náhradu preukázanej straty. Vyhláška MV SR č. Na vedenie matrík ustanoví starosta obce matrikára a jeho zástupcu. Ministerstvo školstva SR • štátna správa v školstve na úseku škôl a školských zariadení. že činnosti podľa ods. a) − vydáva organizačné pokyny pre riaditeľov. prevádzky a riešenia havarijných situácií týchto škôl. zákon č. b) požiadavku minimálne piatich rokov pedagogickej praxe. vo veciach výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach. 8) kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania (písm. Príklady činností. 7 vyplýva. 1 zákona č. ustanoví vedúceho matrikára a potrebný počet matrikárov. ktorej je príslušná obec zriaďovateľom (ods. ktoré vykonáva matričný úrad zabezpečuje jednotný informačný systém a utvára podmienky na bezpečnú prevádzku a ochranu údajov (§ 4) − jeho . 5 a ods. ktorá je plnoletá. najmä organizačné pokyny na príslušný školský rok (písm. 154/1994 Z. Ministerstvo vnútra SR • štátna správa na úseku matrík – podľa § 4 ods. 4). z. c) − poskytuje odbornú poradenskú činnosť školám a školským zariadeniam (písm. z.. a). ak je to potrebné vzhľadom na rozsah činností. Matričný úrad vykonáva činnosti v zmysle príslušných ustanovení zákona a ďalších predpisov (zákon č. 94/1963 Zb. z. 8 písm. o rodine v znení neskorších predpisov. 1 zákona č. 596/2003 Z. 584/2001 Z. v hlavnom meste SR a v Košiciach mestská časť.5). a vo vzťahu k základným školám bez právnej subjektivity aj personálne zabezpečenie. − vykonáva štátnu správu v prvom stupni vo veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletého alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku žiaka (ods. ktoré sú uvedené v prílohe zákona (ďalej len matričný úrad). z. d) − Z § 6 ods.

50/1976 Zb. c) vypracovanie dokumentácie ochrany pred požiarmi obce. b) 1. 607/2003 Z. a to . ktorú v rámci preneseného výkonu štátnej správy vykonáva obec. d) vykonávanie preventívno-výchovnej činnosti v obci. (podrobnosti upravuje § 24) b) rozhodnutím ukladá opatrenia na odstránenie nedostatkov.− − vedie matriku na zviazaných tlačivách (§ 6) vedie zbierku listín (§ 9). 50/1976 Zb. ktorá vykonáva preventívne požiarne kontroly v spolupráci s Dobrovoľnou požiarnou ochranou a inými občianskymi združeniami na úseku ochrany pred požiarmi. d) určuje veliteľa zásahu. o Štátnom fonde rozvoja bývania. 3. Obec (§ 23) a) vykonáva preventívne protipožiarne kontroly. o štátnej správe pre územné plánovanie. (Školenie kontrolnej skupiny obce. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov stavebným úradom je obec. stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. • Ministerstvo životného prostredia SR • štátna správa starostlivosti o životné prostredie. a to podľa ustanovení § 5 písm. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a príslušných ustanovení zákona č. 525/2003 Z. Obec (§ 9 ods. z. b zákona č. • štátna správa na úseku ochrany pred požiarmi. preskúmavanie bytových pomerov žiadateľov o poskytnutie podpory. ktorú podľa § 16 ods. predloženie overenej žiadosti fondu. 5) zabezpečuje prostredníctvom preventivára požiarnej ochrany obce plnenie týchto povinností: a) organizovanie a vyhodnocovanie preventívnych protipožiarnych kontrol v obci. štátna stavebná správa – pôsobnosť stavebného úradu – podľa § 117 ods. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. z. Školenie zabezpečuje obec. c) rozhoduje o vylúčení veci z používania. 2 zákona č. Obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku bývania zabezpečuje (§ 5 písm. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov vykonáva obec v rozsahu stanovenom týmto zákonom. 608/2003 Z. b) školenie kontrolných skupín obce. 1 zákona č. z. overovanie úplnosti náležitosti žiadosti o podporu rozvoja bývania z fondu. 2. 314/2001 Z. ktoré môžu viesť k vzniku požiaru alebo k sťaženiu záchrany osôb a majetku a kontroluje plnenie týchto opatrení. o štátnej starostlivosti o životné prostredie vykonávajú obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. z. 2 zákona č. ktorú podľa § 1 ods.) Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR • štátna správa na úseku bývania.

. starostlivosti o ňu alebo zaplatenie finančnej náhrady.vyznačuje dreviny určené na výrub. 1 písm. 1 písm. . b) kontroluje dodržiavanie povinností prevádzkovateľov malých zdrojov (§ 20).môže uložiť vlastníkovi (správcovi. nájomcovi) pozemku.− štátna správa na úseku ochrany prírody a krajiny. 401/1998 Z. Obec napríklad − . h) môže nariadiť obmedzenie alebo zastavenie prevádzky malého zdroja (§ 38 ods. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších zákonov. e) vydáva súhlas na zmeny používaných palív a surovín. Obec napríklad . g) ukladá prevádzkovateľom malých zdrojov pokuty (§ 38). ktoré sú súčasťou verejnej zelene.v súhlase na výrub drevín ukladá vykonanie primeranej náhradnej výsadby. Obec vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach ochrany drevín v rozsahu stanovenom zákonom (§ 69 ods. 1 písm. .vykonáva štátny dozor vo veciach. 1). ktorým ustanoví podrobnosti o ochrane drevín.obstaráva a schvaľuje dokument miestneho územného systému ekologickej stability a dokument starostlivosti o dreviny. o ochrane ovzdušia v znení neskorších predpisov Obec v prenesenom výkone štátnej správy vo veciach ochrany ovzdušia (§ 34 ods. c) vydáva súhlas na vykonávanie činností uvedených v zozname. . . 1 písm. ktorú vykonáva obec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. e)/.dáva súhlas na umiestnenie výsadby drevín a ich druhové zloženie za hranicami zastavaného územia obce mimo ovocného sadu. chmeľnice a záhrady a § 47 ods.môže vydať všeobecne záväzné nariadenie. Činnosti obce upravujú tiež príslušné ustanovenia zákona č. z. 543/2002 Z. b)/. vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní.dáva vyjadrenie k vydaniu povolenia na výrub drevín. ktorú ako prenesený výkon štátnej správy vykonáva obec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. v ktorých vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. 1). a). 1) a) podieľa sa na vypracovaní a realizácii programu a integrovaného programu (§ 11 ods. 8). z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. na ktorom drevina rastie. ktorý ministerstvo uverejňuje vo svojom vestníku /(§ 22 ods. 478/2002 Z. d) vydáva súhlas na povoľovanie stavieb malých zdrojov vrátane ich zmien a na ich užívanie /§ 22 ods. j) určuje rozsah a požiadavky vedenia prevádzkovej evidencie malých zdrojov. na zmeny technologických zariadení malých zdrojov a na zmeny ich využívania a na ich prevádzku po vykonaných zmenách /§ 22 ods. i) môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením zóny s obmedzením prevádzky mobilných zdrojov. d)/. f) ukladá prevádzkovateľom malých zdrojov opatrenia na nápravu (§ 27 ods. z. štátna správa na úseku ochrany ovzdušia. vinice. 3 na výrub dreviny za podmienok stanovených zákonom. . . Činnosti a úlohy obce vyplývajú z ustanovení zákona.

372/1990 Zb. z. uskutočnenie. f) pochybnosti o určenie hranice pobrežného pozemku pri drobných vodných tokoch /§ 50 ods. 1 písm. prípadne pri ohrození ich prevádzky. 364/2004 Z. o vodách a o zmene zákona SNR č. ktorú vykonáva obec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. e) súhlasu na stavby v inundačných územiach drobných vodných tokov /§ 27 ods. 5/. ako aj v ostatných vodohospodárskych veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby c) povolenia čerpania a vypúšťania podzemných vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd pri hydrogeologickom prieskume pri predpokladanej dobe trvania čerpacej skúšky do piatich dní /§ 21 ods. ktorú vykonáva obec ako prenesený výkon štátnej správy v zmysle príslušných ustanovení zákona č.. 1 písm. Činnosti obce vyplývajú tiež z ďalších predpisov (zákon č. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon): A. ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení vyhlášky MŽP SR č. ak tieto opatrenia nevyžadujú povolenie /§ 55 ods. Obec vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva (§ 72) a) prejednáva priestupky v odpadovom hospodárstve /§ 80 ods. 1 písm. z. a)/. výšku a termíny splátok poplatku a ďalšie podmienky týkajúce sa poplatkovej povinnosti prevádzkovateľa malého zdroja. a) a b) a § 26). z. B. c) dáva v stavebnom konaní vyjadrenie o zamýšľanom spôsobe nakladania s odpadmi zo stavebnej činnosti s výnimkou drobného stavebného odpadu. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) − Podľa § 63 zákona č. 1 písm. Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy (ods. 364/2004 Z. b) poskytuje držiteľovi odpadu informácie o umiestnení a činnosti zariadení na nakladanie s odpadmi na území obce. g) uloženia opatrení na odstránenie škodlivého stavu pri poškodení verejnej kanalizácie alebo verejného vodovodu. g). o poplatkoch za uloženie odpadov. 3 písm. − štátna správa na úseku odpadového hospodárstva. z. 284/2001 Z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 223/2001 Z. o vodách a o zmene zákona SNR č. b) v ktorých je príslušná povoľovať vodnú stavbu. 409/2002 Z. a)/. 17/2004 Z. i) a § 26/. v ktorom určí ročný poplatok prevádzkovateľa malého zdroja za znečisťovanie ovzdušia v predchádzajúcom roku. zmenu a odstránenie vodných stavieb. 1) a) povolenia na odber povrchových vôd a podzemných vôd a ich iné užívanie na potreby jednotlivých občanov (domácností). z. preskúma údaje uvedené v oznámení a na základe množstva a škodlivosti znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia alebo spotreby palív a surovín vydá rozhodnutie.) štátna vodná správa. Vyhláška MŽP SR č. ktorá prevádzkuje malý zdroj znečisťovania ovzdušia. 372/1990 Zb.- rozhoduje o poplatku právnickej osoby a fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie. ktoré súvisia s týmto odberom (§ 21 ods. Obec v prenesenom výkone pôsobností na úseku štátnej vodnej správy rozhoduje vo veciach (ods. d) povolenia na osobitné užívanie vôd a povolenia stavieb na odvodňovanie pozemkov do výmery 5 ha /§ 21 ods. 2) . 3/.

s nariadeniami vlády. s ústavnými zákonmi. (3) Nariadenie sa musí vyhlásiť. prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na drobných vodných tokoch a iných vodných útvaroch (§ 18 ods. d) prejednáva priestupky na úseku ochrany vôd. Vo veciach. o rybárstve obec. medzinárodnými zmluvami. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. (1) Obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. k stavbe na individuálnu rekreáciu a na domové žumpy. obmedziť. s ústavnými zákonmi. medzinárodnými zmluvami. c) vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov /§ 66 ods. ústavnými zákonmi. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. 5). 1/. medzinárodnými zmluvami. 3 písm. v ktorých je príslušná vydať povolenie. a vyjadrenie k stavbe rodinného domu.a) dáva vyjadrenie podľa § 28 k vodnej stavbe v prípadoch. v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy. ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. b) vedie evidenciu o vodách (§ 29). Normotvorná činnosť obce a samosprávneho kraja Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. s nariadeniami vlády. Obec môže všeobecne záväzným nariadením (ods. so zákonmi. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. zákonmi a s medzinárodnými zmluvami. Vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej . s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. z. 14. 3) a) upraviť. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. b) určiť inundačné územie pri drobných vodných tokoch (§ 46 ods. so zákonmi a s nariadeniami vlády. 1). v ktorých obec plní úlohy štátnej správy. C. (2) Vo veciach. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. vodných tokov a vodných stavieb /§ 77 ods. − štátna správa na úseku rybárstva – podľa § 36a zákona č. 139/2002 Z. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. a)/. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. so zákonmi. ústavnými zákonmi. v Bratislave a v Košiciach mestská časť v rámci štátnej správy na úseku rybárstva vydáva rybárske lístky a vedie ich evidenciu.

zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. možno určiť skorší začiatok účinnosti nariadenia. . Samosprávny kraj má svoje symboly. Obligatórne a fakultatívne referendum obce podľa zákona o obecnom zriadení . V súčasnosti je zriadených 8 VUC. Princíp územnej samosprávy na tejto nadobecnej úrovni sa teda uplatňuje rovnako ako na úrovni obecného zriadenia. ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. b) pred rozhodnutím o ďalších dôležitých veciach samosprávy obce. Územný obvod samosprávneho kraja je zhodný s územným obvodom kraja. vlajka a pečať. b) fakultatívne referendum . porušuje ústavu a ústavné predpisy. O samospráve vyšších územných celkov. 302/2001 Z. ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. okrem toho sa nariadenie zverejní aj spôsobom v obci obvyklým. V prípade živelnej pohromy alebo všeobecného ohrozenia. (4) Vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti. ak: a) ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov (odvolanie starostu). Územný obvod samosprávneho kraja možno zmeniť len zákonom. prípadne znelka. Symboly samosprávneho kraja sú erb. ak ide o: a) zlúčenie obcím rozdelenie a zrušenie obce a zmenu názvu. b) odvolanie starostu.OZ môže vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce.ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov 16. . 15.na 15 dní.z. c) petíciu obyvateľov obce v počte 30% oprávnených voličov – do 90 dní. OZ vyhlási výsledky do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli. Právna úprava samosprávy vyšších územných celkov Základnú právnu úpravu samosprávnych krajov tvorí spolu s Ústavou SR zákon č. VUC je samostatný územný a správny celok SR. . V otázke odvolania starostu rozlišujeme: a) obligatórne referendum – ak oň petíciou požiada aspoň 30% oprávnených voličov alebo ak starosta hrubo alebo opakovane zanedbáva svoje povinnosti. účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia.výsledky hlasovania sú platné pri polovičnej účasti oprávnených voličov a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov hlasovania. ak je to potrebné na odstraňovanie následkov živelnej pohromy alebo na zabránenie škodám na majetku. Samosprávny kraj je právnickou osobou.OZ vyhlási hlasovanie obyteľov obce. ktoré môže používať pri výkone samosprávy.

rozvoj cestovného ruchu koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu a starostlivosť o deti a mládež. c) hlasovať v referende samosprávneho kraja za podmienok ustanovených týmto zákonom d) zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva. zastupiteľstvo a orgány ním zriadené. prírodné a iné zdroje. Je oprávnený najmä a) voliť zastupiteľstvo a byť volený do zastupiteľstva. podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia. zriadiť funkciu hlavného kontrolóra samosprávneho kraja Samosprávny kraj môže uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. Môže v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracovať s územnými a správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie. e) obracať sa so svojimi podnetmi. účelne využíva miestne ľudské. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja. vopred schválená územným celkom alebo . c) má ako cudzinec povolený dlhodobý pobyt Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov. spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí.Obyvateľ samosprávneho kraja je osoba. Spolupráca sa uskutočňuje len na základe dohody o spolupráci – musí byť uzavretá písomne. Pritom najmä:                zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho. kto na území samosprávneho kraja a) má nehnuteľný majetok. výchovy a vzdelávania. združenia územných celkov alebo územných orgánov. b) voliť predsedu a byť volený za predsedu. Obyvateľ samosprávneho kraja sa zúčastňuje na jeho samospráve. kultúry a stará sa o ochranu pamiatkového fondu. utvárať účinný systém kontroly. vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť zakladá. utvára podmienky na rozvoj zdravotníctva. podieľa sa na riešení problémov. ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja. príprava a schvaľovanie územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov. vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja. Na výkone samosprávy sa môže s výnimkou oprávnení podľa odseku 2 písm. vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi. Samosprávnemu kraju možno vo veciach územnej samosprávy ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov. ktorá má trvalý pobyt v obci na jeho území. Má právo stať sa členom medzinár. a) až c) podieľať aj ten. zriaďuje. b) je prihlásený na prechodný pobyt. ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja. sťažnosťami a inými podaniami na predsedu.

atď. Vykonávajú verejnú správu v tom. z ktorých aspoň 1 musí byť starší ako 18 rokov. Vznikajú exlege a spravidla majú povinné členstvo na ktoré sa viaže výkon určitých funkcií. v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy. napr. s nariadeniami vlády.záujmové organizácie. vnútorne usporiadaný systém či jednoznačne právnopolitický inštitút.politické strany a hnutia . či menšiu účasť na organizácii spoločenského a politického života. Občania majú právo slobodne sa združovať pričom na výkon tohto práva nie je potrebné povolenie štátneho orgánu.advokátske a notárske komory samospráva národnostná. orgánmi. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. lekárov. kluby. kluby.uplatňuje sa v národnostne zmiešaných štátoch samospráva ekonomická. 17. Vo veciach. architektov. iné občianske združenia ako aj odborové organizácie. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. lekárska komora atď.napr. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. zväzy. obcami a inými PO. so zákonmi. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. medzinárodnými zmluvami. právnikov. slobodných povolaní napr. združenia a spolky samospráva politická. inými samospráv. spoločnosti. Zdržujú príslušníkov tzv. Základným prvkom je samosprávny spôsob ich vnútornej činnosti a úsilie o väčšiu. že rozhodujú o vykonávaní slobodného povolania a dbajú o jeho čestné vykonávanie. reštaurátorov. Voľné združenia – sú najnižšou formu a vznikajú spontánnym prejavom skupiny osôb participovať na činnosti (krajinské spolky. Samosprávny kraj pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje so štát. Záujmová samospráva plus stručná charakteristika subjektov. návrh na registráciu môžu podať najmenej traja občania. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.družstvá samospráva spoločenská. Právotvorba Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. medzinárodnými zmluvami. Pod termínom združenie platný zákon zahŕňa spolky. a) b) c) d) e) samospráva profesijná. krajmi. Slovenská advokátska komora. ktoré svoju existenciu odvodzujú od združovacieho práva a ktoré spája konkrétny spoločenský záujem.orgánom iného štátu. Do tohto pojmu sa zaraďujú všetky inštitúcie. s ústavnými zákonmi. Profesijné inštitúcie – tvoria osobitnú kategoriu záujmovej samosprávy. so zákonmi a s nariadeniami vlády. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. s ústavnými zákonmi. Orgány samosprávneho kraja sú a) zastupiteľstvo samosprávneho kraja. ktoré sú v nej zastúpené Nepredstavuje ucelený. Združenie .)Ich znakom je že nie sú registrované a ich právne postavenie vyplýva z ustavy SR.vniká registráciou. b) predseda samosprávneho kraja Ostatné ako pri obecnom zriadení.

prípadoch autoritatívne a jednostranne rozhodovať a zasahovať pri tom do práv a povinností adresátov → môže tieto rozhodnutia uskutočňovať proti ich vôli. . . t.v rámci vnútornej štruktúry ADMPV rozlišujeme tri prvky: subjekt. s ktorou normy správneho práva spájajú právne následky. Pojem a charakteristické črty administratívnoprávnych vzťahov . . ktoré nenachádzame v práve súkromnom a ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľa správy – naplnenia verejného záujmu a opierajú sa o verejnú/štátnu moc.ADMPV sú obsiahnuté v normách SP. . iné FO. môže ísť o vzťahy s nerovným postavením. . ktoré sa aktivizujú v dôsledku právnej skutočnosti.existencia príslušnej právnej normy správneho práva. teda predmety vzájomných práv a povinností subjektov jednotlivých ADMPV.v ADMPV môže orgán VS v urč. 19. .jedným zo subjektov ADMPV je vždy orgán VS. Predpoklady vzniku a prvky administratívnoprávnych vzťahov .predpoklady vzniku ADMPV: .objekt ADMPV – veci. alebo môžu na základe noriem SP vzniknúť na základe rozhodnutia príslušného orgánu VS. práva a povinnosti realizované v ADMPV sú vždy viazané na predmet. že vznikajú a realizujú sa pri výkone VS a ich subjekty sú nositeľmi práv a povinností ustanovených normami SP.vysokoškolská samospráva. . ktoré sa môžu uskutočniť len na základe dohody medzi dvoma účastníkmi vzťahu o jeho obsahu. . pričom jedným z nich je vždy orgán VS. ďalšími subjektami môžu byť FO. .VS ako služba sui generis – je založená na úkonoch. .j.ďalším znakom ADMPV je administratívnoprávna zodpovednosť – uplatňuje sa v prípade porušenia povinností v prípade. s ktorou právny predpis počíta (najmä právnymi úkonmi subjektov ADMPV). špecifické tým. prípadne iný orgán VS.f) samospráva zmiešaná. PO. ďalšími môžu byť občania. materiálne predmety. ktoré z menovaných do vzťahu vstupujú.ADMPV sú vzťahy mocenské – orgán VS v nich realizuje verejný záujem a vystupuje v mocensky nadriadenom postavení voči spravovaným subjektom – toto postavenie je prejavom ich pôsobnosti a právomoci. subjekty.subjekty ADMPV – v každom konkrétnom vzťahu vystupujú aspoň 2 individuálne určené subjekty.nazývajú sa aj správnoprávne a odrážajú predmet regulácie správneho práva. v ktorej sa prejavujú prvky profesijnej a prvky spoločenskej samosprávy 18. že nevznikne iná právna zodpovednosť. ktoré sú zamerané navonok jej organizácie – ku spravovaným subjektom. ktoré vo vzťahu k účastníkom a záujemcom nemajú mocenskú povahu – rozširuje sa skupina vzťahov. cudzinci. podľa toho. ktorým je verejná správa.vo väčšine prípadov je podmienený vznikom právnej skutočnosti. . pre ktorý dané subjekty do vzťahu vstupujú a sú vo vzájomnej interakcii (právu jedného subjektu zodpovedá povinnosť druhého a naopak). vykonávajúce správu majú v týchto vonkajších vzťahoch oprávnenia.ADMPV môžu vznikať z iniciatívy orgánov VS a z iniciatívy spravovaných subjektov.VS sa plne realizuje len vo vzťahoch. zároveň majú stanovené určité obmedzenia. alebo založené na spolupráci a súčinnosti . PO alebo iné orgány VS.administratívnoprávne vzťahy (ADMPV) – spoločenské vzťahy upravené normami správneho práva. . . ktoré vyplývajú buď priamo z noriem správneho práva.obsah ADMPV – práva a povinnosti subjektov. objekt a obsah. sociálne a kultúrne hodnoty alebo správanie sa ľudí a hodnoty ľudskej osobnosti. .

(tu je dôležitý predpoklad vzniku právnej udalosti). zmeny alebo zániku AP vzťahov je základ individuálnych správnych aktov.vonkajšie ADMPV – realizuje sa nimi podstatné poslanie VS – uskutočňovať správu verejných záležitostí. hmotnprávne a procesnoprávne. ich obsahom sú vzájomné práva a povinnosti.vnútorné ADMPV – zväčša organizačné vzťahy. Normy správneho práva sa od noriem ostatných právnych odvetí odlišujú niektorými osobitosťami:  predmet regulácie – spoločenské vzťahy v oblasti verejnej správy upravujú aj normy iných právnych odvetví napr. Členenia a pôsobnosť noriem správneho práva Normy správneho práva predstavujú súbor všeobecnozáväzných pravidiel správania. ustanovené alebo aspoň uznané štátom. Všetky normy správneho práva sú vydávané v osobitnej. odvetví alebo oblastí VS = podľa vecného obsahu.existencia protiprávneho konania. 20. Klasifikácia administratívnoprávnych vzťahov .podľa funkcií VS na vzťahy regulačné a ochranné.regulačné vzťahy – realizované s cieľom riešenia pozitívne orientovaných úloh VS. . obsahom sú práva a povinnosti.ADMPV možno členiť podľa rôznych kritérií: predovšetkým podľa právneho obsahu na vzťahy organizačné. . . normy pracovného práva.. Pri vymedzovaní pojmu normy správneho práva vychádzame z toho. .ochranné ADMPV – realizované s cieľom riešenia nežiaducich javov a situácií z hľadiska nápravného i preventívneho. Normy na vyššom stupni sú určujúce pre vznik a obsah nižších noriem a je obsiahnutá v normatívnom právnom akte. . ktoré upravujú spoločenské vzťahy spravovacieho charakteru. vnútroorganizačné/interné organizačné vzťahy.podľa postavenia adresátov verejnosprávneho pôsobenia: . ak bol narušený. 21. . menia sa. . vedú k uspokojovaniu materiálnych právnych záujmov a potrieb príslušných subjektov. ustanovených štátom splnomocnenými subjektami a vynutiteľných štátnou alebo verejnou samosprávnou mocou. ktorí väčšinou stoja mimo organizačnej štruktúry VS.ďalej možno ADMPV deliť podľa jednotlivých úsekov. k jeho vynúteniu. že: Ide o pravidlo správania. vyplývajúce z právomoci a pôsobnosti. vznikajúce v oblasti riadiacej.. . sú to realizačné ADMPV pri výkone VS vo vzťahu k adresátom. Zákonodarný zbor prijíma všeobecne záväzné normy najvyššej právnej sily. poskytujú ochranu už existujúcim vzťahom a smerujú k zachovaniu žiaduceho právneho stavu.organizačné ADMPV – sa realizujú navzájom medzi jednotlivými orgánmi VS. ktoré zakladajú kvantitatívne a kvalitatívne nový právny stav v oblasti VS. prostredníctvom ktorých sa realizuje administratívnoprávna zodpovednosť. finančného. ak nedochádza k dobrovoľnému plneniu povinnosti a k jeho obnoveniu. .Sem patria iba tie. ktorými sa aplikuje právo realizované príslušnými správnymi orgánmi.hmotnoprávne vzťahy – navzájom medzi orgánmi VS a ostatnými subjektami ADMPV.. autoritatívne sa potvrdzujú alebo zabezpečujú právnu ochranu hmotným právam a právnym povinnostiam príslušných subjektov. ktorých prostredníctvom vznikajú.procesnoprávne vzťahy – realizované navzájom medzi orgánmi VS a ostatnými subjektami ADMPV. osobitnú skupinu tvoria vzťahy.ďalším predpokladom vzniku. koordinačnej a kontrolnej činnosti VS. . rušia. . ich obsahom sú práva a povinnosti. . štátom stanovenej forme.

ktoré majú dispozíciu vyjadrenú ako nutnosť. Podľa právneho charakteru:  zaväzujúce a splnomocňujúce (teória uvádza delenie na zaväzujúce. ktoré vznikajú na základe porušenia práva. ktoré určujú obsah práv alebo povinností adresátov verejnosprávneho pôsobenia zároveň s bezprostrednými podmienkami a predpokladmi ich realizácie  procesnoprávne – upravujú postupy. Výhodami normotvorného procesu podzákonného charakteru sú rýchlosť. Z hľadiska správania sa adresáta právnej normy sa členia na skupinu noriem s prívlastkom:  imperatívne – normy správneho práva. Členenie podľa právneho obsahu je:  kompetenčné normy – tie ktoré upravujú úlohy. Pre normy správneho práva je charakteristická kombinácia : hypotéza – dispozícia a pre ochranné normy : dispozícia – sankcia. zakazujúce.  ochranné normy . značné množstvo noriem v porovnaní s inými právnymi odvetviami nachádzame v podzákonných predpisoch. Správne právo poukazuje na zvláštnosť v tom.poskytujú ochranu príslušným spoločenským vzťahom tak. Členenie noriem správneho práva Podľa obsahu sa delia na:  všeobecné a osobitné Podľa vnútornej štruktúry:  regulatívne normy . dispozícia a sankcia. že normy správneho práva väčšinou nemajú túto klasickú trojprvkovú štruktúru. ktoré sú zhodné právnymi normami ďalších právnych odvetví.upravujú postavenie a správanie subjektov správneho práva v pozitívnych správnoprávnych vzťahoch. vnútornej štruktúry právnej normy sa vyčleňujú 3 prvky : hypotéza. imperatívne – príkaz. konfliktné spoločenské vzťahy. Zmysel procesnoprávnych noriem je naplnený len v spojení s hmotnoprávnymi normami. zákaz . ktoré upravujú organizáciu a činnosť verejnej správy. organizačnú štruktúru a zakotvujú úpravu ich vzájomných vzťahov.  pri skúmaní vnútornej štruktúry normy správneho práva nachádzame základné znaky.  normy správneho práva majú zväčša imperatívny charakter  normy správneho práva predstavujú súbor verejnoprávnych noriem. ktorých prostredníctvom sa obsah značného množstva hmotnoprávnych predpisov uvádza do života. pôsobnosť a právomoci subjektov verejnej správy  organizačno-právne normy – tie ktoré napríklad zakotvujú vytváranie. operatívnosť. odporúčajúce a ustanovujúce) Významné je členenie na:  hmotnoprávne – sa zaraďujú normy. že regulujú negatívne. splnomocňujúce. Štruktúra právnej normy nie je totožná so štruktúrou jednotlivých prameňov práva. Z hľadiska vnútornej formy. špecializácia a pružnosť.

ktorá sa má normou správneho práva regulovať.. vzťahy na úseku školstva. ak sú splnené právne a faktické podmienky : musí mať svoj zákonný základ. napr. účinnosť a normatívnosť normatívneho právneho aktu. Vymedzuje sa :  vecná pôsobnosť – vymedzuje nám vecnú problematiku. vymedzuje pôsobnosť administratívnoprávnych noriem z hľadiska plynutia času a je tak spojená s platnosťou a účinnosťou právneho predpisu. ktoré spolu s predmetom regulácie. väčšina noriem správneho práva má priestorovú obmedzenú pôsobnosť na území SR alebo jeho časti alebo výhradné územie mimo územia SR  osobná pôsobnosť – je vymedzená okruhom osôb. ktoré majú dispozíciu vyjadrenú v predpisoch správneho práva ako možnosť určitého normou ustanoveného správania subjektu – splnomocnenie. na ktoré sa norma vzťahuje. po ktorú má norma správneho práva regulačne pôsobiť. že v normách správneho práva sa objektívne nemôže odzrkadliť spoločenská realita absolútne. ktorý nie je upravený niektorou normou platného práva a vec sa rieši podľa všeobecných princípoch daného právneho odvetvia alebo práva vôbec 23. právna norma ho pripúšťa a vymedzuje jeho hranice a nie je ľubovôľou. na ktorom normy správneho správa platia. Najčastejšie sa používa na označenie spôsobu vedeckého bádania. uvedomelého postupu pri práci alebo v konaní. . Jednotlivé všeobecne záväzné pravidlo správania sa vždy vzťahuje na určitý druh administratívnoprávnych vzťahov. spoločenské vzťahy v oblasti VS umožňujú vyčleniť určitý okruh právnych noriem do samostatného právneho odvetvia – správneho práva. ktorý vyplýva z konštrukcie obsahu niektorých noriem správneho práva. Treba to chápať ako vymedzenie toho. K pôsobnosti sa viažu najmä pojmy záväznosť.. v ktorom je normy vyjadrená. prichádza do úvahy..  analógia – postup orgánu pri riešení praktického prípadu. V správnom práve sa tento pojem používa v obidvoch významoch a používajú sa aj jeho rôzne modifikácie. v akom rozsahu sa má norma uplatňovať. ktoré nie sú v právnom predpise bližšie špecifikované.  neurčité pojmy – označujú slová alebo slovné spojenia použité v týchto právnych predpisov na formálne vyjadrenie všeobecnejších javov. definované. Vymedzenie pojmu metóda verejnej správy a jej charakteristické črty Všeobecne Pojem metóda. oprávnenie Pôsobnosť noriem správneho práva Pôsobnosť právnych noriem nám vymedzuje sféru ich pôsobenia ako aj rozsah ich realizácie a aplikácie. prevzatý z gréckeho slova methodos sa používa vo viacerých významoch. podstata spočíva v tom. V slovnom spojení metóda administratívnoprávnej regulácie sa považuje za jedno z kritérií. Spätná účinnosť noriem správneho práva zásadne nie je prípustná. Právne neurčité pojmy a správna úvaha S realizáciou a interpretáciou noriem správneho práva bezprostredne súvisia inštitúty :  správne uváženie – predstavuje inštitút. platnosť.  priestorová pôsobnosť – určuje priestor. vzťahuje sa na realizáciu noriem správneho práva vo forme ich aplikácie orgánmi verejnej správy.  časová pôsobnosť – nám presne vymedzuje dobu. alebo ako termín na označenie zámerného. v ktorom je norma vyjadrená.j. dispozitívne – normy správna práva. t.j. 22. t. cieľavedomého.

ciele. Na rozdiel od toho spravované subjekty môžu konať všetko. myšlienky. Metódy VS predstavujú abstraktnú kategóriu (máme poslanie. Metódy verejnej správy sú akceptovaným inštitútom teórie i vedy o verejnej správe i teórie a vedy správneho práva a sú tiež aktuálnou otázkou spoločenskej praxe v procesoch výkonu verejnej správy i tvorby a realizácie správneho práva. formách činnosti verejnej správy. Táto transformácia sa uskutočňuje v jednotlivých reálnych.Predovšetkým metóda administratívnoprávnej regulácie spoločenských vzťahov určuje zároveň i charakter APV a postavenie subjektov v nich. Metódy verejnej správy sú právnym inštitútom a logicky aj inštitútom správneho práva. aby konal. akými cestami. vnútorne štruktúrovaný. ktorými spravujúce subjekty disponujú. vecne široký. Metódy verejnej správy vstupujú do procesov normotvorby i procesov realizácie práva. Teória a veda správneho práva skúmajú verejnospravovacie vzťahy a právne aspekty týchto metód. Klasifikácia metód verejnej správy Verejná správa je zložitý. iba v rozsahu svojich kompetencií a právomocí. plnenia úloh vo VS a naplňovania sociálnych funkcií verejnej správy. postupy. Spoluurčujúcim faktorom metód verejnej správy sú teda formy činnosti verejnej správy. pomocou ktorých dosiahneme cieľ a tieto myšlienky a postupy sa pretavujú do formy činnosti). ktorý ustanoví zákon. Konkrétnu podobu nadobudnú až ich transformáciou do reálneho sveta. najmä právnoaplikačných činnosti pri využívaní právomocí spravujúcimi subjektami. a či právo dáva rámec na realizáciu metód. Dávajú návod na to. konkrétnych aktivitách. Charakteristika Vyjadrujú kvalitatívnu stránku verejnej správy. optimálne riešiť úlohy. rôznorodý a dynamický komplex spoločenských vzťahov. Ide o racionálne návody na optimálne a efektívne využívanie prostriedkov. akým spôsobom. cesty cieľavedomého pôsobenia spravujúcich subjektov na spravovaný objekt v prísnom súlade s právnym poriadkom za účelom dosahovania cieľov. úlohy a musíme zvoliť metódy. čo zákon neukladá. Preto jej výkon nemôže byť efektívne usmerňovaný . 24. Vo vzťahu k spravovaným subjektom sú spravujúce subjekty povinné rešpektovať právnu integritu FO a PO a môžu do nej zasahovať iba na základe zákonného splnomocnenia. čo im zákon nezakazuje a nikoho nemožno nútiť. Spravujúce subjekty môžu konať iba na základe a v súlade s ústavou a v rozsahu a spôsobom. prostriedkami majú správne orgány pôsobiť. ktorá sa v reálnom živote prejavuje v konkrétnych formách VS. Pričom jedna metóda sa môže realizovať viacerými formami a v jednej forme sa môže premietať uplatnenie viacerých metód. napĺňať ciele a funkcie verejnej správy. Definícia Metódy verejnej správy možno definovať ako spôsoby.

ale nesmú byť extra legem. Z hľadiska právnych aspektov presvedčovanie je voľnejšie. hranice nie sú striktne vymedzené. Kritériá na členenie metód podľa rozsahu. Druhý okruh činností. Z hľadiska vnútornej štruktúry systému verejnej správy je možné metódy verejnej správy rozčleniť na metódy vnútornoorganizačné a metódy hlavných činností alebo činností navonok. v akom sa uplatňujú. o aký úsek ide 2. Je zameraná priamo na objekt verejnej správy. jedinečné – aplikujú sa len na niektorom úseku VS Prvá skupina Sem zaraďujeme metódy presvedčovania (principiálne má prednosť) a metódy donucovania a v tomto poradí by sa mali aj chápať. zladenosti a organizovanosti vzťahov medzi ľuďmi. jednak v pôsobení navonok a uplatňujú sa aj v iných druhoch štátnej činnosti než výkonnej (napr. k FO. činnosť navonok. Metódy vnútroorganizačné sú nasmerované na organizáciu. všeobecné) – používajú sa v celej verejnej správe bez ohľadu na to. koordináciu medzi subjektami organizačne nepodriadenými. Napríklad donucovanie je dôraznejšie na úseku policajnej správy alebo obrany a metódy presvedčovania sa viac uplatňujú na úseku kultúry. súdnej. osobitné – aplikujú sa vo verejnej správy a zároveň odzrkadľujú jej osobitosti 3. ktoré sú predmetom tajomstva). riadenie a všestranné zabezpečenie fungovania podsystému spravujúcich subjektov. v akom sa uplatňujú právne aspekty Podľa rozsahu.j. Pre akúkoľvek klasifikáciu sa za najdôležitejšie a najzložitejšie považuje čo najpresnejšie určenie kritérií klasifikácie. Mala by platiť zásada. . predstavuje vonkajšiu činnosť. najvšeobecnejšie (základné. Ide najmä o bezprostrednú organizáciu. univerzálnej metódy. Možno ich považovať za metódy základné a všeobecné. že presvedčovanie má primárne a prioritné postavenie. alebo aby zverejnil údaje. ktoré sa uplatňujú sa v celom systéme verejnej správy t. Pôsobenie spravujúcich subjektov k subjektom spravovaným t. aby si neplnil právne povinnosti. Zahŕňa aktivity spojené s utváraním a zdokonaľovaním organizačných a riadiacich štruktúr spravujúcich subjektov. donucovanie by malo pôsobiť subsidiárne a mať sekundárne postavenie. Ale aj pri presvedčovaní musia byť stanovené určité mantinely. Konečným cieľom je dosiahnutie potrebnej usporiadanosti. rozlišujeme 3 samostatné skupiny metód: 1. nemôže niekto niekoho presvedčovať. Teória a veda rozpracováva a v praxi využíva celý systém metód pôsobenia. jednak vo vnútri spravujúcich subjektov.uplatňovaním jedinej. PO. právne rámce sú tu širšie. hlavný smer. kontra legem (napr. pri donucovaní sú právne rámce striktne stanovené. riadenie a kontrolu v systéme hierarchickej nadriadenosti a podriadenosti a o súčinnosť spoluprácu.j. školstva. prokurátorskej).

Donucovanie sa zdanlivo javí ako rýchlejšia cesta k dosiahnutiu vytýčených cieľov. pôsobí sprostredkovane napr. ale zákon ich špeciálne zveruje každému subjektu jednotlivo a ten môže len ten jemu priznaný spôsob donucovania aplikovať. Metódy donucovania Právnym základom donucovania pri pôsobení navonok smerom k objektu sú zásadne normy správneho práva. vykonávateľa VS s adresátom (priamo. napr. Voči postupu donucovania nie je prípustná nutná obrana. Konečný efekt je spravidla možné očakávať v dlhšom časovom horizonte. pričom sa musia zachovávať základné princípy zákona. zabraňujeme v pokračovaní činnosti): . ak nestačí samotné prejednanie. Metódy donucovania sa môžu takisto realizovať v 2 variantoch. presvedčovanie a len ak ide o protiprávny čin/konanie konkrétneho subjektu. ak správny orgán dokáže spravované subjekty presvedčiť o správnosti. objektov. nie je pre adresáta záväzné. vyriešením určitej situácie ihneď. Postup je po procesnej stránke podrobne regulovaný. akým sa pôsobí na odstránenie odchýlok (či protiprávny stav priamo/nepriamo likvidujeme/odstraňujeme. ak by bolo v rozpore. Výsledok pôsobenia je pre adresáta právne záväzný. kritériom pre členenie je spôsob. Nastupuje až vtedy. Všeobecne sa prezumuje správnosť donucovania čo do pôvodu a spôsobu. ktorý má na to kompetenciu. verejné zhromaždenia občanov. je povinný sa mu podrobiť. teda subsidiárnu (podpornú) funkciu. Metódy presvedčovania sa môžu realizovať v 2 variantoch. prednášky. osveta (očkovanie proti chrípke) v nepriamom presvedčovaní – správny orgán nie je v priamom kontakte s adresátmi.Metódy presvedčovania Presvedčovanie si vyžaduje náročné. spoločenskej účelnosti a význame opatrení. referendum. prostriedkov – žalovať za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Mal by ich vykonávať orgán. Donucovanie má opačné postuláty ako presvedčovanie a vyžaduje sa špeciálne výslovné splnomocnenie v normách správneho práva a môže ho uplatniť len ten. pričom kritériom tohto členenia je tu kontakt správneho orgánu. takého pôsobenie prostredníctvom metód presvedčovania nemá právno-správne následky. nemá charakter administratívnoprávneho aktu. Má až druhoradé postavenie. máme dosť spôsobov. alebo nepriamo prostredníctvom niečoho. systematické a dlhodobé pôsobenie. využitím masovokomunikačných prostriedkov. kto je kompetentný. odškodnenie – štát – za nesprávny postup. nezákonné rozhodnutie. priama účasť na výkone obecnej samosprávy. že neexistujú univerzálne donucovacie prostriedky z hľadiska subjektov. Sú trvalejšie a v budúcnosti na riešenie úloh bude potrebných menej síl a prostriedkov. masmédií alebo tlače):  v priamom presvedčovaní – spravujúci subjekt je v priamom kontakte so spravovaným subjektom. vyvesenie na úradnej tabuli  Z hľadiska výsledkov pôsobenia. napr. O to však môže byť cennejšie. Platí tu zásada lex specialis a to v tom.

takú dobu. Pre adresáta pôsobenia sú právne záväzné a je možné mocensko-právne ich vynucovať.j. organizačno-technické metódy a metódy tzv. ktorý porušil povinnosť ustanovenú v norme správneho práva  môže byť vykonané iba v súlade s Ústavou SR  môžu ho aplikovať iba správne orgány. Druhá skupina Do tejto skupiny začleňujeme metódy. prípadne ho neopakoval. mali by viest k pozitívnej motivácii na plnenie úloh a dosahovanie cieľov. aby sme úlohu splnili. o poskytnutí dotácie na pohonné hmoty. Na rozdiel od pôsobenia APM.spočíva v charakteristických črtách verejnej správy. uloženie pokuty). je spravovanému subjektu ponechané na uváženie či dobrovoľne využije určité ekonomické zvýhodnenie alebo nie. najmä aby daný subjekt v protiprávnom konaní nepokračoval. spoločensko-organizátorského pôsobenia. zákaz určitej činnosti a pod. Výsledkom je buď uloženie povinnosti niečo konať. v rozsahu svojej zákonnej kompetencie  orgány sú povinné dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality  zásada primeranosti – druhov prostriedkov. rozhodnutie o daňovom zvýhodnení. ale má pôsobiť ex post na jednej strane ako určité negatívne ocenenie (napr. spätných väzieb a aktívnej účasti spravovaných subjektov v procesoch verejnej správy. niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. platí zásada prezumpcie správnosti  všeobecne – je možné zvoliť taký prostriedok.  Pri donucovaní sa musia rešpektovať nasledovné zásady:  donucovanie je možné realizovať iba proti subjektu. pričom ujma na právach a slobodách má byť čo najmenšia (donucovanie vždy predstavuje zásah do osobných práv a slobôd). je povinný sa im bezvýhradne podriadiť t.  Metódy administratívneho pôsobenia .  . odňatie veci.). v ktorých sa základné metódy presvedčovania a donucovania bezprostrednejšie premietajú a odzrkadľujú v osobitosti verejnej správy. Má právny charakter. ekonomického pôsobenia.uplatňujú sa využívaním ekonomických nástrojov pri ovplyvňovaní správania spravovaných subjektov. proti ktorému akty priameho donútenia smerujú. Medzi nimi sú veľmi blízke väzby. Metódy ekonomického pôsobenia . realizuje sa vo verejnom záujme. Sú nimi metódy administratívneho pôsobenia. colné zvýhodnenie. času  subjekt. nútený výkon správneho rozhodnutia. najmä ide o činnosť výkonnú a nariaďovaciu. metódy nepriameho donucovania – bezprostredne protiprávny stav sa neodstraňuje. správnej prevencie a profylaxie. metódy priameho donucovania – odchýlka sa odstraňuje pri priamom kontakte so spravovaným subjektom a nastoľuje sa žiadaný právny stav (napr. intenzity. stimuly). odplata za protiprávne konanie a na druhej strane výchovne a preventívne pro futuro. Podmienky sú zásadne ustanovené všeobecne v právnom predpise alebo individuálnom akte správneho orgánu (napr.

apelovaním na mravné. metóda správnej prevencie sa aplikuje vo variante policajnej prevencie alebo dokonca prevencie na úseku plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky alebo špecifík na úseku požiarnej ochrany atď. Kritériom je skutočnosť. ktorými sa zasahuje do súkromnej sféry (napr. sťažností. Výsledok pôsobenia nemá právnu povahu. Právne irelevantné je používanie pomocných technických prostriedkov alebo zariadení. že normy správneho práva dávajú spravovanému subjektu postavenie nie iba pasívneho prvku. rešpektovanie práva na ochranu osobnosti. alebo že všeobecná alebo osobitná metóda sa špecificky aplikuje v týchto podmienkach (napr. zdravotnej správe alebo na úseku obrany by celý systém mal pôsobiť preventívne proti možným útokom. inštitút petícií. metód spoločensko-organizátorského pôsobenia. v ktorom sa môžu tieto metódy uskutočňovať. údaje na nosičoch štatistických informácií. po probléme (krimonológia). Právne relevantné je keď sa technické prostriedky používajú ako forma uverejnenia rozhodnutia správneho orgánu alebo podmienkou pre určitú činnosť. Právo vymedzuje iba všeobecný rámec (napr.).    Tretia skupina Do tejto skupiny začleňujeme metódy špecifické. ale nemusí mať právnu povahu.napr. Právna úprava využívania organizačno-technických prostriedkov je diferencovaná podľa povahy veci. ochrana utajovaných skutočností). ovplyvňujúceho kvalitu výkonu verejnej správy.využívanie týchto nástrojov sa zásadne chápe ako právo FO a PO. etické hodnoty. nosičov databáz. verejné zhromaždenia atď. semináre. Metódy organizačno-technického pôsobenia .. Majú právny základ. v policajnej správe. . Výsledok pôsobenia môže. Na rozdiel od APM však procedúru ich uskutočňovania právne normy tak rigidne neregulujú. metód organizačno-technického pôsobenia. Sú sprievodným javom metódy donucovania i administratívnou metódou. vzdelávacie akcie. či sa týmito prostriedkami zasahuje do právnej integrity FO alebo PO a ako intenzívne.. informačno-technické prostriedky). Častejšie sa v predpisoch správneho práva ukladá povinnosť FO a PO poskytnúť v rámci svojich možností a schopností pomoc správnym orgánom. návrhov. Metódy správnej prevencie a profylaxie – uplatňujú sa na rôznych úsekoch VS. jedinečné.). Ako kritérium na začlenenie je. ale aj aktívneho prvku. že určitá metóda sa uplatňuje výlučne iba na jedinom úseku verejnej správy. napr. Metódy tzv. požiarna ochrana). alebo iba za určitej špecifickej situácie (policajná prevencia. spätných väzieb a aktívnej účasti – zvláštnosť týchto metód spočíva v tom. Normy správneho práva upravujú celý rad spôsobov napr. všeobecne informačných prostriedkov. operatívno-technické prostriedky.je pre ne charakteristické využívanie technických prostriedkov na plnenie úloh v jednotlivých úsekoch verejnej správy. rôzne druhy poradní. Osobitný režim právnej regulácie predstavuje využívanie technických prostriedkov. podnetov. Prevencia – opatrenia sa robia dopredu (medicína). majú špecifickú podobu . dopravné značky. Túto metódu je možné aplikovať rozličnými formami (napr. Metódy spoločensko-organizátorského pôsobenia – spočívajú v pôsobení pracovníkov správneho orgánu na spravované subjekty prostredníctvom morálnych a etických stimulov. signály. právne nezaväzujú spravované subjekty.

jedinou. Vo formách činnosti VS sa čo do ich podstaty a zamerania. podzákonnou a nariaďovacou. To sa potom u foriem činnosti VS premieta v tom. Riadne zabezpečenie výkonu VS vyžaduje náležitú rozmanitosť jednotlivých foriem činnosti VS. Je to konkrétny. Môžeme sa o nich presvedčiť zmyslami. iné naopak sa vzťahujú na konkrétnych adresátov. cudzinci so špecifickým statusom.. či ide o činnosť VS smerujúcej navonok k adresátom. územie. poslaním a jej usporiadaním vykonávaná jediným spôsobom. formách organizačných štruktúr spravujúcich subjektov. Súčasťou riešenia organizačných štruktúr sú otázky materiálnotechnického. počuť. iné konkrétne. reálny prejav obsahu činnosti VS i metód v normálnom reálnom živote. 1. Vyskytuje sa členenie metód i na právne a mimoprávne. Klasifikácia foriem činnosti verejnej správy Činnosť VS nemôže byť kvôli značnej rôznorodosti úloh VS daných jej povahou. že sa môže vzťahovať na určité osoby. štrukturovanosti a ich jednotlivých prejavov významným spôsobom premieta.. iné úlohy naopak vyžadujú úplne konkrétne vecné riešenie. môžeme ich vidieť. . stav náhlej núdze atď. Niektoré úlohy vyžadujú riešenie koncepčné. čítať. Od postavenia subjektu v organizačných formách závisí jeho pôsobenie na objekt. pamiatky. iné naopak vyžadujú operatívny prístup. rozsah i obsah kompetencie a právomoci. že činnosť VS je svojou povahou činnosťou výkonnou. Môžeme hovoriť o organizačných formách. alebo či ide o vnútornú či vnútroorganizačnú činnosť VS.rozoznávame 3 druhy foriem verejnej správy (VS v statickom zmysle): Štrukturálne formy – sú to formy organizácie spravujúcich subjektov. Plnenie niektorých úloh vyžaduje všeobecné vecné riešenie. Špecifikom je. Ďalej rozdiely vo formách činnosti VS vyvoláva aj to. že niektoré z nich sú abstraktné. základnou formou činnosti. chránené oblasti. 25. občas aj cítiť . Formy činnosti VS sú potom konečným vonkajším výrazom činnosti verejnej správy. personálneho vybavenia a riadiacich vzťahov. ochranné pásma. Do tejto skupiny zaraďujeme: Metóda osobitných režimov . ktoré však nemajú väčší praktický význam.Tieto metódy sú upravené z právneho hľadiska zásadne špeciálnym zákonným splnomocnením a aplikovať ich môže iba jeden subjekt alebo výslovne ohraničený počet subjektov. veci alebo čas napr. pričom niektoré riešenia z povahy veci sa vzťahujú na bližšie neurčený okruh adresátov.môže sa realizovať vo forme normatívnych alebo individuálnych správnych aktov. voči ktorým je VS v rozhodujúcej miere vykonávaná.Základná klasifikácia . Klasifikácia foriem verejnej správy Pojem forma činnosti VS Formami verejnej správy rozumieme cielené sprostredkovanie obsahu činnosti verejnej správy do jej vonkajšieho prejavu.

uzatvorením správnych dohôd. interné normatívne akty (vnútorné predpisy). že verejná správa ako činnosť výkonná a nariaďovacia sa uskutočňuje postupnosťou skutkov.členenie: . právne 2. skutkov. individuálne správne akty. individuálne služobné akty.chápu sa v tom zmysle. efektom pôsobenia spravujúcich subjektov na spravovaný objekt. Správne akty – hlavné znaky:         vydávajú sa v rámci výkonu verejnej správy. Finálne formy – sú výsledným prejavom.Procedurálne formy . Procedurálne a finálne formy je možné označiť ako formy činnosti verejnej správy – týkajú sa aktivít pri plnení hlavných úloh verejnej správy zameraných navonok k FO a PO. orgánov. činov. 2. Sú to teda určité fázy. Obsah verejnej správy sa tak prejavuje vydaním aktov verejnej správy. faktické úkony s priamymi dôsledkami. že sú využívané spravidla pri plnení meritórnych úloh a spočívajú najmä v tzv. Patria sem: normatívne správne akty. Štrukturálne formy sú súčasťou realizácie a výsledkom organizačnej výstavby systému spravujúcich subjektov. sú teda odvodenými právne záväznými aktmi musia byť v súlade s právnymi predpismi môžu ich vydávať iba kompetentné orgány a oprávnení pracovníci verejnej správy sú predpokladom vzniku správnoprávnych vzťahov prípadne iných právnych vzťahov Správne akty . „jednostranných“ formách majúcich povahu správnych aktov. správne dohody. Sú výsledkom vykonania určitého súhrnu jednotlivých úkonov. neprávne (organizačné) Ad 1 Pre právne formy činnosti VS je charakteristické. vykonaním spoločensko-organizačných opatrení a vykonaním materiálnotechnických operácií. ktoré prebiehajú v určitých procedúrach. štádiá. uplatnenia organizačno-technických princípov tvorby systému správ. činov. sú prejavom vôle spravujúcich subjektov sú jednostranným prejavom vôle prejavuje sa v nich verejnomocenský charakter verejnej správy. úkonov v určitom poriadku. sú verejnomocenskými aktmi sú právnymi aktmi vydávajú sa na základe zákona.Klasifikácia foriem činnosti VS podľa ich právnych dôsledkov 1.

Utvárajú abstraktný model správania sa tým. ktorých výsledkom je vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení obce. Formy činnosti verejnej správy sa ďalej členia na:      normotvorné jednostranné právnorealizačné správne dohody spoločensko-organizačné a technicko-organizačné opatrenia materiálno–technické operácie 26. Pred vlastným prerokovaním návrhu vo vláda zaujíma k nemu stanovisko Legislatívna rada vlády ako jej poradný orgán. na základe postavenia adresáta správneho aktu: externé a interné. ide o úpravu skupiny prípadov určitého druhu a neurčitého počtu. 2 okruh – interná normotvorba. že v kvalite všeobecného integrujú opakujúce sa črty zvláštne i jedinečné. vydávanie NSA Tento okruh aktivít v rámci normotvorných foriem činnosti verejnej správy tvoria činnosti. Vo vzťahu k finálnej forme činnosti zákonodarného orgánu ich možno označiť za procedurálne formy. 3. t. V normatívnosti sa tiež odzrkadľujú určité zákonitosti. Externé smerujú navonok k FO alebo PO. Patria sem: najrôznejšie operatívno-organizačné činnosti a materiálno-technické operácie. V rámci normotvorných foriem činnosti verejnej správy je možné vyčleniť 3 okruhy aktivít: 1 okruh – právotvorné formy činnosti Predstavuje spoluúčasť orgánov verejnej správy na tvorbe zákonov. Podstatnou črtou výsledkov uvedených činností je ich normatívnosť. Miestne orgány verejnej správy väčšinou riešia konkrétne veci a rozhodujú o nich.j. Normotvorné formy činnosti verejnej správy Normotvorné procesy zaujímajú v činnosti správnych orgánov ako spravujúcich subjektov významné miesto pri realizácii funkcií a úloh VS. sústavné vzájomné vzťahy opakujúcich sa znakov vlastných určitému druhu rovnorodých javov. orgánu alebo pracovníkovi. Z hľadiska početnosti predstavujú frekventovanejšiu formu činnosti UOŠS a vlády. Normatívnosť predpokladá určitú úroveň typizácie správnych potrieb. ktorý je podriadený vydávajúcemu orgánu ( sú založené na vzťahoch hierarchickej podriadenosti a nadriadenosti. Ad 2 Neprávne (organizačné) formy činnosti VS majú vo vzťahu k právnym doplnkový charakter. Na ich vydávanie je ustanovený prísnejší procesný režim.  podľa kritéria právnych vlastností: na normatívne správne akty a individuálne správne akty. dotknuté orgány. Interné akty sú adresované subjektu. . V rámci zákonodarnej iniciatívy vláda SR predkladá návrhy zákonov (procedurálne formy). V rámci pripomienkového konania sa k návrhom vyjadrujú všetky zainteresované.

. To sú podstatné klasifikačné kritériá. S uverejnením súvisí bezprostredne platnosť a účinnosť. Napr. Cieľom ich vydávania je usporiadanie vnútroorganizačných vzťahov. Všeobecne záväzné právne predpisy vydávané orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy sú formami činnosti verejnej správy podzákonného charakteru markantne sa tu prejavujú právne aspekty (musia byť v súlade s ústavou a zákonmi). rezortné predpisy. ak boli vydané kompetentným správnym orgánom. ktorý je na to výslovne ústavou alebo zákonom splnomocnený. Sú od zákona odvodenými aktmi verejnej správy. obce a mestá všeobecne záväzné nariadenia. spravodlivosti výnosy môžu smerovať výhradne k organizačne podriadeným subjektom. v rezortoch ministerstiev vnútra. spôsob plnenia služobných predpisov vydaných nadriadeným orgánom. personálne vzťahy atď. spôsob realizácie zákonov a ostatných právnych predpisov. organizačné. prípadne ostatných pracovníkov. Druhým špecifikom je subjekt. okruhu aktivít je. Majú svoj právny základ v ústave a zákonoch. Vnútorné predpisy majú rezortný význam. UOŠS vydávajú vyhlášky. ktoré ukladajú podriadeným povinnosť spravovať sa pokynmi alebo rozkazmi nadriadených pracovníkov. Sú všeobecne záväznými právnymi predpismi. okresné a krajské úrady všeobecné záväzné vyhlášky. 3 okruh – vydávanie vnútorných predpisov Tento okruh aktivít možno pričleniť k normotvorným formám činnosti verejnej správy. vstupujú do systému správneho práva ako uznané pramene správneho práva.. V týchto predpisoch sú vyjadrené normy upravujúce pracovnú činnosť úradných osôb. Môže ich vydať iba správny orgán. Špecifickou vlastnosťou týchto foriem je popri normatívnosti ich všeobecná záväznosť. upravujúca organizačné a riadiace vzťahy. Zvláštnosťou tohto 2. že pokiaľ disponujú vlastnosťami ako bolo uvedené. Právnym základom vydávania vnútorných predpisov ako jednostranných aktov nadriadených voči podriadeným je príslušná kompetenčná norma. Sú síce jednostranným prejavom vôle vo vzťahu k adresátom. organizačno-technické. ich výklad. obrany.. služobné predpisy . Jedná sa o interné normatívne akty. ale iba na to zákonom splnomocnený orgán. výnosy a opatrenia. Platnosť nadobúdajú tieto akty dňom vyhlásenia. ktoré tento okruh činností takmer jednoznačne umožňujú odčleniť od ostatných foriem. ako aj predpisy pracovného práva alebo predpisy o služobných pomeroch.dňom od vyhlásenia.Tieto dve normotvorné formy sú v teórii označované ako vydávanie normatívnych správnych aktov. Všeobecne záväzné predpisy vydávané orgánmi verejnej správy môžu smerovať dovnútra spravujúcich subjektov i navonok. Vláda vydáva nariadenia. Účinnosť nadobúdajú zásadne 15. môže byť krátená doba najneskoršie ku dňu platnosti Vady nemôže napadnúť priamo adresát. Obdobne iba splnomocnený orgán môže zrušiť vadný predpis. Je spojený s vydávaním vnútorných predpisov. ktorý je splnomocnený ich vydať. má kompetenciu a právomoc na konkrétnu formu. ale sú vydávané z vôle zákonodarcu.

administratívne akty správy. ale iba v rámci disciplinárnej zodpovednosti. Služobné predpisy vyjadrujú abstraktné pravidlá správania. pri ktorej správny orgán vyvolá v konkrétnom prípade právne účinky – vznik. Členenie individuálnych správnych aktov: Podľa povahy právnych účinkov:  Konštitutívne – zakladajú. individuálne správne akty. individuálne určený prípad alebo 2. oprávnení a povinností. aplikácii noriem správneho práva na konkrétny. alebo na subjekty spravujúce danú vec. vzájomne podmienené stránky: . Adresátmi sú iba osoby. že ide o činnosť. Dodržiavanie služobných predpisov zásadne nemožno vynucovať prostriedkami správneho donucovania. vklad do registra). Podľa toho sa ISA rozdeľujú na externé a interné. menia alebo rušia správnoprávne vzťahy. zmenu alebo zánik správnoprávnych vzťahov. konkrétne akty správy. Pokiaľ štatút má všeobecne zaväzovať kohokoľvek. Konkrétnosť pôsobenia týchto aktov sa vzťahuje na vec. alebo ich autoritatívne potvrdenie. 27. Zásadne ale právne predpisy na riešenie určitej veci stanovujú termín rozhodnutie (povolenie. ktoré patria k personálnemu základu organizačnej štruktúry správneho orgánu. PO stojace v konkrétnej veci mimo VS. mal by byť vydaný vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu. Ad 1) Formy spočívajúce v aplikácii noriem správneho práva predstavujú najtypickejšiu a početne najrozsiahlejšiu skupinu činností verejnej správy najmä miestnych orgánov verejnej správy. skutkového stavu Činnosť správnych orgánov môže spočívať v: 1. Pri charakteristike individuálnych správnych aktov (ISA) sa všeobecne uznáva. Jednostranné právno-realizačné formy činnosti verejnej správy Právno-realizačná činnosť správnych orgánov predstavuje vždy dve. zákazy niektorých činností v určitom mieste alebo čase adresované individuálne neurčeným subjektom). kto sa nachádza v územnom obvode pôsobnosti orgánu. Podstatný rozdiel od všeobecne záväzných predpisov a nariadení je v rozsahu záväznosti.posúdenie faktického stavu. Ak nie je určený adresát. pôsobia zásadne až nadobudnutím účinnosti. pôsobia pro preaterito a ex tunc  . na konkrétneho adresáta. ktorú akt rieši. záujmovej samosprávy. vyznačujú sa normatívnosťou. v realizácii právnych noriem ustanovujúcich iné spôsoby výkonu ich kompetencie. Okruh adresátov môže zužovaný iba na FO. Nesmie byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi vyšších služobne nadriadených orgánov. licencia. takéto akty označujeme termínom hybridné. pro futuro a ex nunc Deklaratórne – autoritatívne potvrdzujú existenciu alebo neexistenciu administratívnoprávneho vzťahu alebo vzťahov.posúdenie právnych aspektov . inak stačí forma vnútorného predpisu. Za sporné sa považujú štatúty obcí (miest) a štatúty subjektov tzv.Osobitné zákonné splnomocnenie na vydávanie interných normatívnych aktov nie je potrebné. nepravé správne akty (napr. Označujú sa ako správne akty.

právne postavenie sa oproti pôvodnému nemení. v čase vydania aktu latentným. práv. ktoré sú výsledkom konania uskutočneného výhradne podľa procesných ustanovení osobitných predpisov správneho práva akty. subsumpcii. vydané v konaní výhradne upravenom všeobecným procesným predpisom. ktoré sú výsledkom konania procesnými predpismi správ. ktorých právne pomery. práva neupraveného Podľa časových aspektov konania. Hovorí sa o reťazení tzv. napr. Sú výsledkom konania uskutočneného špeciálne splnomocneným správnym orgánom v relatívne krátkom čase od prijatia podnetu cez posúdenie skutkového stavu. postavenie individuálny správny akt rieši:    adresované iba výslovne určeným subjektom adresované výslovne určeným subjektom a ich práv. či sa mení právne postavenie adresáta aktu:   akty pozitívne – právne postavenie sa oproti pôvodnému vydaním aktu mení akty negatívne . zamietnutie žiadosti Podľa uplatnenia predpisov správneho práva procesného. keď voči adresátovi je vydaný jediný akt. iba druhovo určeným subjektom Podľa právneho obsahu:    oprávňujúce . Špecifickou črtou je práve bezprostrednosť. akty označované ako bezprostredné zásahy alebo bezprostredné zákroky. V súvislosti s individuálnymi správnymi aktmi sa v teórii poukazuje na otázku nadväznosti jedného aktu na akt druhý. doby od začatia konania do vydania individuálnych správnych aktov je možné členiť ich:   akty vydané v správnom konaní uskutočnenom v dlhšom časovom období. rozhodnutia vo veci a vykonania rozhodnutia. nástupcom adresované potenciálnym. Hybridné – deklarujú určitý právny stav a zároveň konštitutívne pôsobia na iný právny vzťah. zaťažujú povinnosťou podmienene oprávňujúce – adresáta zvýhodňujú za podmienky.adresáta zvýhodňujú ukladajúce povinnosť – adresáta znevýhodňujú. Zásadne sú lehoty na vybavenie veci ustanovené v procesných predpisoch správneho práva. čiže časť aktu má deklaratórnu povahu a časť konštitutívnu Podľa okruhu osôb. správnym poriadkom akty vydané v konaní podľa procesných ustanovení osobitných predpisov správneho práva so subsidiárnym použitím správneho poriadku akty. ktorý podriaďuje iné podmieňujúce akty. . procesného režimu možno individuálne správne akty členiť na:     akty. v individuálnom správnom akte ustanovené povinnosti že splní Podľa toho.

správny akt nadobúda formálnu právoplatnosť. reálnym alebo fiktívnym. je povinný postúpiť vec inštančne vyššiemu správnemu orgánu. Zvláštnosť je i v tom. kde je okruh subjektov užší). Vady ISA možno rozdeliť na vady právne a vady skutkové. Materiálna právoplatnosť je chápaná ako nezmeniteľnosť alebo nezrušiteľnosť správneho aktu.  platnosť . ak námietkam adresáta vyhovie a nebude tým dotknuté právne postavenie iných adresátov. V teórii sa príkladmo uvádzajú príklady: ak by realizácia aktu viedla k spáchaniu trestného deliktu. Preskúmanie môže byť vykonané z podnetu adresáta aktu alebo osôb dotknutých aktom alebo z podnetu správneho orgánu alebo iného ŠO (na rozdiel od normatívnych správnych aktov. Ad 2) Druhý základný druh jednostranných právnorealizačných foriem činnosti verejnej správy predstavujú formy. zásadne nastáva oznámením aktu adresátovi. ISA môžu mať i spätnú účinnosť. ktorý ho vydal. keď akt spôsobuje právne účinky. právoplatnosť . Ak neuplatní autoremedúru. Vadné akty môžu byť napadnuté riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami v zákonom ustanovených prípadoch. účinnosť. ktoré majú za následok nulitu aktu právne predpisy nešpecifikujú. vady odstrániteľné zrušením alebo zmenou aktu a vady také závažné. že ho vykonal kompetentný správny orgán. Nemôže inak vo veci rozhodnúť sám. alebo nastáva neskôr. ak nie je akt prejavom vôle správneho orgánu. alebo by bola právne alebo fakticky nemožná. právoplatnosť i vykonateľnosť. účinnosť – predstavuje stav. Súd však nevykonáva pri preskúmavaní právoplatných aktov dokazovanie a akt môže buď potvrdiť alebo zrušiť. V opačnom prípade sa považujú za vadné. V prvom prípade môže v rámci autoremedúry opraviť vadný akt i orgán. Povahu vady a jej právne dôsledky posudzuje správny orgán alebo súd. V správnom súdnictve je vylúčený reformačný princíp. uplatňuje sa iba kasačný princíp rozhodovania. že napadnutý individuálny správny akt preskúmavajú správne orgány. keď bol prejav vôle správneho orgánu vykonaný v predpísanej forme za podmienky. ak akt vydal orgán vecne nekompetentný a nepríslušný. vykonateľnosť – sa chápe vo vzťahu k správnym aktom. Z hľadiska právnych dôsledkov sú vady opraviteľné. ak sa vydanie aktu dosiahlo násilím. všeobecne v rámci inštitútu sťažnosti. účinnosť a vykonateľnosť. ktoré ukladajú splniť určitú povinnosť. Vady. iba v osobitne ustanovených prípadoch súd. vady hmotnoprávnej povahy a vady procesné. Právne dôsledky vád aktov sa vzťahujú na ich platnosť. Právne vady môžu byť vady kompetencie a právomoci. právoplatnosť. v ktorých správne orgány jednostranne realizujú normy .V súvislosti s individuálnymi správnymi aktmi sa posudzuje platnosť. prípadne sa chápe užšie ako možnosť vynútiť splnenie uloženej povinnosti (správna exekúcia)    Správne akty musia spĺňať všeobecné i osobitné náležitosti. ak ho nemožno napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami. že majú za následok nulitu aktu.správny akt nadobúda platnosť od okamihu.

a to buď ich ustanovenia všeobecne splnomocňujú správny orgán riešiť úlohy na zmluvnom základe. alebo to výslovne ukladajú ako povinnosť. Správne dohody (zmluvy) predstavujú dvoj-. t. alebo viacstranné úkony účastníkov dohody. 28. zásadne nerieši súd. vyplývajúce z plnenia týchto dohôd. Správne dohody ako formy činnosti verejnej správy Správne dohody sa vzhľadom na mocenskú podstatu verejnej správy a administratívnoprávnu metódu regulácie príslušných spoločenských vzťahov považujú za atypickú formu činnosti verejnej správy.. možné spory. technické. uplatňujú sa analogicky procedurálne a procesné postupy obvyklé pre realizáciu noriem občianskeho. podpisov. musí byť právnymi normami takáto forma schválená musia mať právny obsah a musia byť právnymi prostriedkami zabezpečené obsahom je stanovenie vzájomných práv a povinností účastníkov alebo zhodný prejav vôle účastníkov o právnych pomeroch tretích osôb.j.      Klasifikácia: 1. Ich právnym základom sú normy iných odvetví slovenského práva (pracovného. sem patria overovanie kópií listín. výsledkom uplatnenia horizontálnej metódy právnej regulácie. ich právnym základom sú normy správneho práva. ale príslušný správny orgán. občianskeho. Dohoda je všeobecne výrazom. stanovísk . ktoré majú konštitutívnu povahu. Pre materiálne. ktoré je možno riešiť dohodou. ich uzavretím vznikajú vzťahy verejnosprávnej povahy. ktorých je SR členom alebo na ich programoch participuje. orgány iného štátu alebo medzinárodné organizácie. nemenia ani nerušia a deklaratórne nepotvrdzujú správnoprávne vzťahy napr.Z hľadiska právnych účinkov: . Ďalšími subjektami môžu byť iné správne orgány alebo iné osoby. Hlavné črty:  realizujú sa nimi hlavné funkcie a úlohy verejnej správy. vydávanie prognóz. posudkov.j. špecifikujú situácie.. Ide o procedurálne formy. vzájomný prejav vôle týchto účastníkov vo forme dohody. aspoň jedným zo subjektov týchto dohôd je správny orgán. personálne zabezpečenie svojej činnosti správne orgány uzatvárajú viaceré druhy dohôd. pracovného a medzinárodného práva. ktoré samy osebe neriešia daný prípad a nevyvolávajú zmenu právneho postavenia adresáta finálneho aktu t. oprávnenia a povinnosti. obchodného). u správnych dohôd však nutne pristupuje prvok vertikality v príslušných správnych právnych vzťahoch. ktoré sa ale nepovažujú za správne dohody. resp. obchodného. Možno ich označiť ako ostatné jednostranné právnorealizačné formy činnosti verejnej správy. bezprostredne nezakladajú.správneho práva upravujúce ich kompetenciu.

 Medzinárodné dohody Základné otázky pôsobnosti jednotlivých orgánov na úseku prípravy a uzatvárania medzinárodných dohôd upravuje priamo ústava.). ak to stanovuje už uzavretá medzinárodná zmluva. Tieto možno označiť ako správnoprávne dohody.  3. medzinárodné. ktoré týmito vlastnosťami nedisponujú a ani nezakladajú právne vzťahy a logicky ani administratívnoprávne vzťahy. dohody. vykonávacie) podľa počtu účastníkov strán (dvojstranné. záujmovej samosprávy. dohody o poskytovaní účelových subvencií súkromným osobám. Dohody o vykonávaní určitej verejnoprospešnej činnosti súkromnými osobami s recipročným priznaním určitých výhod správnym orgánom (zabezpečenie rekvalifikácie registrovaných nezamestnaných). dohody medzi subjektami spravujúcimi a spravovanými (FO a PO). sú pre účastníkov právne záväzné alebo ich výsledky sú záväzné pre tretie osoby. Spoločensko-organizačné opatrenia ako formy činnosti verejnej správy .. ktoré majú právne dôsledky.Z hľadiska toho.V rámci klasifikácií dohôd uzatváraných na plnenie vnútorných funkcií verejnej správy je možné vyčleniť dve skupiny správnych dohôd:  dohody uzatvárané medzi spravujúcimi subjektami navzájom v rôznych kombináciách (medzi orgánmi ŠS. 29. Môžeme rozlišovať dohody s právotvornými účinkami a s neprávotvornými účinkami. územnej samosprávy. že určujú spôsob vzájomného správania účastníkov v typovo rovnakých situáciách.  2. Prezident môže túto pôsobnosť delegovať na vládu alebo jej jednotlivých členov. či správne dohody riešia úlohy v abstraktnej alebo konkrétnej rovine:  dohody normatívnej povahy utvárajú vzájomné vzťahy medzi účastníkmi v abstraktnej rovine tým. Zakladajú iba faktické vzťahy. dohody individuálnej povahy sa uzavierajú pri riešení konkrétnej individuálne určenej situácie alebo prípadu. viacstranné). dvojstranné i viacstranné.) podľa vecného rozsahu a obsahu (základné. Sú to dohody spoločensko-organizátorského charakteru alebo ako ostatné správne dohody. Záväzky z nich vyplývajúce sú vynútiteľné právnymi prostriedkami. na akej sa prijímajú (medzištátne. dohody. Iba konkretizujú úlohy. Medzinárodné dohody by bolo možné klasifikovať z rôznych hľadísk:    podľa úrovne. Uzatvárať ich možno na základe kompetenčnej normy. o vytváraní nových pracovných miest. Jednotlivé orgány verejnej správy môžu tiež vstupovať priamo do zmluvných vzťahov. Primárna pôsobnosť je zverená prezidentovi. prezidentské. medzi orgánmi ochrany prírody a vlastníkmi chránených objektov.

pochopili prijímané administratívnoprávne opatrenia aktívnymi postojmi prispievali k ich realizácii. zvolávanie verejných zhromaždení. poskytovanie informácií o pripravovaných nových právnych predpisoch. Materiálno-technické operácie vykonávané orgánmi VS sa týkajú aj procedurálnych aj finálnych foriem činnosti. Jedným z jej cieľov je. alebo dovnútra organizácie. Operatívno-organizačné činnosti môžu smerovať k adresátom navonok. tak aj namiesto nich. Správny orgán však musí rešpektovať i niektoré všeobecne obmedzujúce právne podmienky napr. zosúladená s harmonizujúcim efektom. Najčastejšie sa uplatňujú také formy ako výzvy. možno ich použiť popri právnorealizačných alebo normotvorných formách činnosti verejnej správy a ak to dovoľujú právne normy. Právne aspekty sa v spoločensko-organizačných opatreniach premietajú v tom. vzťahuje sa na ne princíp legality. Podstatou a zmyslom spoločensko-organizačných opatrení je pôsobiť na spravované subjekty. že tieto formy sa uskutočňujú na základe noriem správneho práva. . preto súvisia s finálnou formou pôsobenia. činnosti či operácie. uzatváranie neprávotvorných dohôd a pod. 30. princíp prezumpcie neviny. aby iniciatívne. rady. Sú to činnosti spočívajúce v materiálno-technickom zabezpečení práce správnych orgánov. Tieto nemajú právotvorné účinky. ktoré spravidla nie sú bezprostredným výrazom právnych foriem realizácie verejnej správy. Tieto iné správne úkony majú faktický či praktický charakter a sú zamerané prevažne na vykonávanie rôznych operatívno-organizačných činností. Ako relatívne samostatné formy činnosti verejnej správy sa spájajú s realizáciou metód presvedčovania a súvisia s finálnou formou pôsobenia správnych orgánov. Materiálno-technické operácie ako formy činnosti verejnej správy K neprávnym formám realizácie VS patrí vykonávanie príslušných materiálno-technických operácií. Charakteristickou črtou verejnej správy ako cieľavedomej činnosti je. Zvolenie konkrétnych foriem závisí od povahy danej úlohy verejnej správy a celkových podmienok v danom mieste a čase. dobrovoľne a uvedomele napomáhali správnym orgánom presadzovať verejné záujmy. Pre správne orgány sú tieto formy významné aj tým. zabezpečenia účasti verejnosti na rokovaniach správnych orgánov. ktoré majú vo vzťahu k základným úlohám VS prevažne pomocný a prípravný charakter. tak. aby to bola činnosť logicky usporiadaná. Pri tomto pôsobení sa uplatňujú iné sociálne stimuly ako stimuly právne – stimuly morálne a etické. že je tu možnosť získavať informácie o názoroch ľudí na výkon VS i o ich konkrétnych potrebách. Prostredníctvom nich sa vytvárajú potrebné organizačné predpoklady pre reálnosť a plynulosť praktického uskutočňovania úloh a funkcií VS.V súvislosti s realizáciou úloh verejnej správy prichádzajú do úvahy okrem doposiaľ prezentovaných ešte ďalšie správne úkony. záujmy ochrany utajovaných skutočností a pod. že je to činnosť organizujúca. Vydanie akéhokoľvek správneho aktu vyžaduje mnohé organizačné úkony. nie sú pre adresátov právne záväzné a nemožno ich vynucovať použitím donucovacích prostriedkov.

nie sú znaleckými posudkami v zmysle správneho poriadku. stanoviská. Všeobecná charakteristika kontroly vo verejnej správe Legálna definícia pojmu kontrola vo verejnej správe v našom právnom poriadku neexistuje. K materiálno-technickým úkonom sa začleňujú podľa právnej povahy značne rôznorodé úkony: osvedčenia. V posudkoch a vyjadreniach správne orgány zaujímajú stanoviská vo veciach verejnej správy. ktoré nie sú vonkajším výrazom VS ako činnosti výkonnej a nariaďovacej. Osvedčenie . Nemajú povahu správneho rozhodnutia. 31. poučenie o odstránení nedostatkov podania) Osobitný právny význam sa prikladá osvedčeniam. právny základ majú v normách správneho práva. či existuje alebo neexistuje nejaké právo alebo povinnosť. ktorou správny orgán autoritatívne potvrdzuje existenciu alebo neexistenciu určitej skutočnosti alebo stavu. Takto sa vyčleňujú úkony (kritériom je existencia právnych dôsledkov):    ktoré priamo spôsobujú právne dôsledky (preukazná moc osvedčenia. ktorého jadro spočíva v porovnaní skutočného stavu so stavom predpokladaným a vytyčovanie opatrení na zabezpečenie ich súladu. Nevydáva sa v správnom konaní a ani v rámci neho nepreskúmava . v ktorých vykonávajú pôsobnosť. Kontrola je vo všeobecnosti označenie pre súbor činností. evidenčné a registračné úkony. povinnosť rešpektovať takýto úkon a povinnosť adresáta úkonu strpieť ho. Ich spoločné črty sú nasledovné: Jednostrannosť úkonov.). posudkom a vyjadreniam. ktoré môžu mať len nepriame právne dôsledky (napr. informačné úkony.) a úkony technicko-organizačnej povahy (úkony spisovej agendy. Hlavné druhy činnosti kontroly:  zisťovanie a analýza skutočného stavu  porovnávanie skutočného a požadovaného stavu.považuje sa za verejnú listinu. absencia právotvorných účinkov. exekučné faktické úkony. Osvedčenie nie je však deklaratórnym správnym aktom. ak nimi nebola porušená právna povinnosť (napr. verejné osvetlenie a pod. Obranu proti nemu je možné doložiť protidôkazom. bezprostredne ich nemožno napadnúť opravným prostriedkom. ktoré nemajú právne dôsledky. posudky. zhodnotenie skutočného stavu a zisťovanie príčin prípadných odchýliek . záznamy o úkonoch objasňovania priestupkov) úkony. a dokumentačné úkony. pomocné technické úkony a pod.Je potrebné odlišovať: bezprostredné poskytovanie služieb (spravovanie miestnych komunikácií. Právny význam: má dôkaznú hodnotu o osvedčených skutočnostiach.) úkony. vyjadrenia. vynútiteľnosť prostriedkami správneho donucovania. Sú vlastne úradným podkladom pre rozhodovanie iných správnych orgánov. platí prezumpcia pravdivosti. pričom vo veci samej rozhoduje iný správny orgán. oznámenie rozhodnutia a pod.

Odbornosť: Zdôrazňuje sa požiadavka odborných predpokladov pracovníkov kontroly. Charakteristické črty: Objektívnosť. ktoré by sa boli dosiahli. Včasnosť: Znamená.j. a to zisťovanie skutočného stavu kontrolovanej inštitúcie alebo činnosti. vzťahujúcich sa na činnosti kontrolovanej inštitúcie. že kontrola by mala byť vykonaná včas. odbornosť a včasnosť kontrolnej činnosti Objektívnosť: Prejavuje sa v prístupe k zisteným faktom t.j. ktoré sa dajú vyvodiť z faktov zistených kontrolnými orgánmi. Funkcie kontroly: Poznávacia – spočíva v poznávaní dvoch základných skutočností. Informačná funkcia – v rámci vykonávania kontroly možno získať množstvo poznatkov. Tieto poznatky a informácie by sa mali oznamovať predovšetkým tým orgánom verejnej správy. tým sa zužuje časový rozsah trvania nedostatkov a zabráni sa tomu. právnych noriem a pravidiel. ktorý sa predpokladá. Nápravná funkcia – mala by sa začať už počas výkonu kontroly. Činnosť kontrolných orgánov v rámci nápravnej funkcie sa má upriamiť na to. Porovnávacia – sleduje a porovnáva dosiahnuté výsledky a výsledky. skreslene. prijatie opatrení na odstránenie zistených odchýliek a uplatnenie zodpovednosti za protiprávne konanie Samotné oprávnenie vykonávať kontrolu sa musí opierať o určitý právny základ. ak by sa kontrolovaná činnosť vyvíjala presne podľa daných pravidiel. Represívna funkcia – spočíva v ukladaní opatrení na zabezpečenie represívnych účinkov kontroly. ktoré ich môžu využiť v procese plnenia svojich vlastných úloh. ktorí rozumejú jednotlivým druhom činnosti kontrolovanej inštitúcie. ktorý môže obsahovať osobitný právny predpis. alebo patrí a vyplýva z kompetencie riadiacej ako jej nevyhnutný atribút. stav vyplývajúci z príslušných uznesení. t. ako aj stavu. Bez poznania uvedených skutočností nemožno vykonať kontrolu z hľadiska vecnej správnosti. ktoré nedostatky sa majú odstrániť a a v akých časových intervaloch sa má upriamiť na sledovanie činnosti kontrolovaných inštitúcií a na to. Postup pri vykonávaní kontroly vo verejnej správe . aby nedostatky narástli do väčších rozmerov. kontrola má zisťovať skutočnosti objektívne – nie povrchne. neúplne a nedostatočne. či nedostatky odstránili. čo pôsobí preventívne.

. informácie . členovia vymedzenie kontroly. vonkajšia metodika kontroly ..vecne a dôsledne.. poškodením .... protokolov z predchádzajúcich kontrol. súčinnosť vypracovanie návrhu na zloženie kontrol. Nedotknuteľnosť obydlia však nesmie byť dotknutá.      Fázy kontrolnej akcie: A/ Príprava kontroly (kroky):        vypracovanie zamerania kontrolnej akcie. 10/1996 Z. na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných subjektov. ktorých sa kontrolné zistenia týkajú . spracovanie programu – detailné rozpracovanie problémov a otázok.vnútorná.z.. určenie cieľa určenie časových etáp vykonania akcie sama príprava na kontrolnú akciu.   Pracovníci kontroly sú pri výkone kontroly povinní:   vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet a účel kontroly a preukázať sa svojim oprávnením vykonávať kontrolu + s preukazom totožnosti vydať kontrolovanému subjektu potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov. písomných dokumentov a iných materiálov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou. vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu. skupín. v odôvodnených prípadoch odoberať aj mimo priestorov kontrolovaného subjektu písomné dokumenty a iné materiály a vykonávať nevyhnutné úkony súvisiace s kontrolou .. Pracovníci kontroly sú pri výkone kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu:    vstupovať do objektov. rozdelene práce... vedúci..Oprávnenia a povinnosti pracovníkov kontroly: Sú vymedzené v § 11 zákona č. vyžadovať od kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov aby im v určenej lehote poskytovali doklady.. zničením. iné písomnosti .. jeho zamestnancov ako aj ďalších štátnych orgánov . oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti príslušným orgánom v potrebnom rozsahu oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov s protokolom o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním a vyžiadať od nich v určenej lehote písomné vyjadrenie ku všetkým skutočnostiam preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam a zohľadniť opodstatnené a preukázané námietky v dodatku k protokolu alebo význame o kontrole neopodstatnenosť námietok písomne oznámiť zodpovedným zamestnancom kontrolovaného subjektu najneskôr do termínu prerokovania protokolu prerokovať protokol s vedúcim kontrolovaného subjektu a zodpovednými zamestnancami. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. zariadení a prevádzok.naštudovanie všeobecne záväzných predpisov a noriem.

Ministerstvo vnútra kontroluje činnosť obvodných úradov).j. že kontrolný orgán ju vykonáva voči svojím podriadeným alebo ním riadeným orgánom a organizáciám (napr. ak povinnosť nebola splnená v určenom termíne. najviac však do 20 000 Sk. vypracovanie protokolu oboznámenie vedúceho kontrolovaného subjektu s kontrol. Kontrola vo verejnej správe je jednou zo záruk zákonnosti v jej činnosti. Je súčasťou riadiacej a organizačnej práce t. 2 až 4. zabezpečenie dôkazov dokladová kontroly. . Zisteniami vyžiadanie písomných vyjadrení v prípade podozrenia z trestnej činnosti. informácie vydanie potvrdení a odobratie dokladov. preverovanie údajov vyhodnotenie materiálov a kontrolných zistení. 10/1996 vymedzuje dva pojmy kontroly: Vnútorná – ako súčasť riadenia a organizácie Základnou črtou je tá skutočnosť. písomné oznámenie zodpovednej osobe C/ Ukončenie kontroly      prerokovanie protokolu s kontrolovaným subjektom spracovanie zápisnice vysporiadanie nákladov kontroly zabezpečenie mlčanlivosti zabezpečenie realizácie výsledkov kontroly Orgány kontroly sú oprávnené pri výkone kontroly ukladať zamestnancom kontrolovaného subjektu poriadkovú pokutu od 500 Sk do 10 000 Sk za zavinené marenie výkonu kontroly a za zavinené nesplnenie povinnosti uvedenej v § 12 ods.doklady.   zabezpečenie spolupráce a súčinnosti kontrolných orgánov zabezpečenie koordinácie s inými orgánmi písomné poverenie na kontrolu B/ Priebeh kontroly:             oznámenie kontrolovanému subjektu o začatí kontroly predloženie poverenia účelné a efektívne rozdelenie práce vyžiadanie súčinnosti kontrolovaného subjektu. /21/ Poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane. jeho oznámenie orgánom činným v tr. vzorky. Pri výkone tejto činnosti vznikajú špecifické spoločenské vzťahy regulované normami správneho práva – kontrolné právne vzťahy. súhrnné doklady. Vnútornú kontrolu vykonávajú orgány štátnej správy ako súčasť plnenia svojich úloh. ide tu teda o kontrolu podľa zásady „kto riadi. konaní v prípade opodstatnenosti námietok. ak osobitný predpis neustanovuje inak. teória riadenia). Kontrola je nevyhnutnou súčasťou každej organizovanej činnosti. Vonkajšia a vnútorná kontrola verejnej správy Zákon NR SR O kontrole v štátnej správe č. preto jej skúmanie patrí do viacerých vedných disciplín (kybernetika.

Je štátnym orgánom. ktorá nie je kontrolou podľa zákona NR SR č. viazaný len zákonom a za svoju činnosť zodpovedá len NRSR.z. krajské a okresné úrady a ďalšie orgány štátnej správy povinné vytvoriť funkčný systém vnútornej kontroly. Vonkajšia kontrola sa uskutočňuje smerom zvonku t. V systéme verejnej správy (vonkajšia zvnútra) existujú špecifické kontrolné orgány v rámci orgánov štátnej správy a to napr. oznámení a podnetov dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a opatrení vydaných na ich základe plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov. je uskutočňovaná inými štátnymi orgánmi stojacimi mimo verejnej správy (napr. vzájomnú väzbu odborných útvarov. Stojí mimo UOŠS. Štátna obchodná inšpekcia (pod ministerstvom hospodárstva) alebo štátna školská inšpekcia (pod ministerstvom školstva) = tento vzťah kontroly sa nazýva dozor. ak to ustanovuje osobitný predpis. každý. sťažností. NKU. vykonávaná Najvyšším kontrolným úradom SR NKÚ SR je nezávislý orgán kontroly hospodárenia. „vnútroorganizačnou kontrolou“. 32. ostatné ústredné orgány štátnej správy. Vyššie uvedené orgány kontroly vykonávajú vonkajšiu kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti vymedzenej osobitnými predpismi a vnútornú kontrolu ako súčasť plnenia svojich úloh v príslušnom odvetví štátnej správy.  ďalšie orgány štátnej správy. Orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä:     plnenie úloh štátnej správy vybavovanie petícií.ten aj kontroluje“ t. Podľa zákona č. kto riadi je povinný vykonávať kontrolu voči podriadeným subjektom a je tiež povinný vytvárať alebo poveriť osobu na vytvorenie osobitného kontrolného útvaru pre výkon vnútornej kontrolnej činnosti. 10/1996 Z. s tzv. Vonkajšia – ako súčasť výkonu VS Vonkajšia kontrola je súčasťou výkonu verejnej správy. prokuratúra. Vnútornú kontrolu nemožno stotožňovať s kontrolou vo vnútri samej organizácie. nie je ním zriadený ani ním nie je riadený a usmerňovaný. Súdy – všeobecné v rámci správneho súdnictva. Ústavným súdom. ktorými podľa zákona sú:  ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. na základe sťažností a petícií).j. spôsob realizácie vnútornej kontroly. NKÚ je nesankčný úrad. Podľa zákona o kontrole v štátnej správe sú ministerstvá. Kontrola verejnej správy. ktorý je vo svojej činnosti nezávislý. 10/1996 kontrolu plnenia úloh štátnej správy vykonávajú: a) vláda – prostredníctvom Úradu vlády Slovenskej republiky a ministerstiev b) iné orgány štátnej správy. .j. NR SR. ombudsman. vydaných vedúcim kontrolovaného subjektu. Základným znakom je tá skutočnosť. Nedostatky v činnosti OŠS a iných ŠO oznamuje príslušnému ministerstvu alebo príslušnému OŠS. že kontrolovaný subjekt nie je podriadený kontrolnému orgánu. dohľad.  orgány miestnej štátnej správy. ktorý by mal zahrnovať a upravovať kontrolu po vertikálnej línii. Nedostatky UOŠS oznámi vláde. súdy.

Kontrola verejnej správy vykonávaná správnymi orgánmi . o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a VÚC → funkciu HK zriaďuje na základe zákona č. ministerstvá a ostatné UOŠS republiky a im podriadené orgány  ŠO ako aj PO u ktorých vykonávajú funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa UOŠS alebo iné ŠO  Obce a VUC. pričom jeho kontrola je zameraná najmä na kontrolu príjmov a výdavkov rozpočtu samosprávneho kraja a kontrolu hospodárenia a nakladania s jeho majetkom. . odvodov. 34.kontrola. PO. nakladanie s prostriedkami Európskych spoločenstiev a iné prostriedky zo zahraničia. ktoré sú akoukoľvek účasťou zainteresované na štátnom rozpočte. verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom. patrí sem aj kontrola vykonávaná inými orgánmi ŠS (špecializovaná kontrolná činnosť). (zákon o samosprávnych krajoch). vykonávaná v rámci samosprávy → obecné zastupiteľstvo zriaďuje funkciu hlavného kontrolóra podľa zákona 369/1990 Zb. v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie na PO s majetkovou účasťou štátu  Fond národného majetku  FO a PO  Súdy a prokuratúru kontroluje len pre oblasť nakladania s majetkom 33.patrí sem aj kontrola. pokiaľ vykonávajú ŠS. ktorú vykonávajú ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS.Na čele NKU je predseda a dvaja podpredsedovia. ako aj kontrola vykonávaná miestnymi orgánmi ŠS a obcami. PO zriadené obcami a na PO zriadené VUC  Štátne účelové fondy. ktorých volí NR SR.302/2001 Z. Kontroluje:  vládu SR. Pôsobnosť NKÚ je rozšírená o kontrolu spôsobu vyrubovania a vymáhania daní.z. Ústavný súd SR rozhoduje o súlade:  zákonov s Ústavou SR a ústavnými zákonmi . Pri NPA vydáva nález. prostredníctvom ktorej vykonáva príslušný ústredný orgán svoju pôsobnosť stanovenú osobitnými predpismi a jednak kontrolou vykonávanou príslušným orgánom ako súčasť plnenia vlastných úloh v príslušnom odvetví alebo oblasti VS. vykonávaná ministerstvami a inými orgánmi ŠS je kontrolou. Vykonáva kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu. Majú právo zrušiť rozhodnutie tzv. Súdna kontrola normatívnych správnych aktov je záležitosťou ústavného súdnictva. Minimálne raz za rok predkladá NR SR správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok. majetkovými právami a pohľadávkami republiky. hospodárenie a nakladanie so štátnym majetkom. kasačný princíp. ktoré sú príjmom ŠR. na obdobie 7 rokov.najmä vykonávanie štátnej kontroly. . poplatkov a pokút. Kontrola verejnej správy vykonávaná súdmi Súdy preskúmavajú zákonnosť NSA (normatívny správny akt) a ISA (individuálny správny akt). Na požiadanie NR SR vypracúva stanovisko k návrhu ŠR. Vypracúva stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu SR a predkladá ho NR SR. Má právo kontrolovať všetky subjekty.

ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmavajú ak v zákone nie je ustanovené inak. orgánom ŠS. ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. ústavnými zákonmi a zákonmi všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy s ústavou. najmä všeobecne záväzné normatívne akty. Miestne príslušný je súd. Najvyšší súd Je vecne príslušný na preskúmavanie rozhodnutí a postupov:  UOŠS ak osobitný zákon neustanovuje inak  Iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie SR ak príslušnosť najvyššieho súdu SR ustanovuje osobitný zákon. miestne príslušným je všeobecný súd navrhovateľa. všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných UOŠS s ústavou SR. zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. rozhodnutia organizačnej povahy a rozhodnutia upravujúce vnútorné pomery orgánu. Na preskúmavanie rozhodnutí a postupu sú vecne príslušné krajské súdy ak zákon neustanovuje inak. špecializované senáty v rámci všeobecných súdov na výkon správneho súdnictva.j. Kontrola verejnej správy vykonávaná na základe petícií a sťažností . Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie SR. právom chránené záujmy alebo povinnosti FO alebo PO. O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR koná a rozhoduje iný senát tohto súdu zložený z predsedu a 4 sudcov. nepreskúmavajú postup správnych orgánov ktorým neboli priamo dotknuté práva. miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy. ústavný súd sa zaoberá riešením kompetenčných konfliktov medzi UOŠS rieši sťažnosti proti právoplatným rozhodnutiam UOŠS. v ktorého obvode má sídlo správny orgán. Konanie sa začína na návrh žaloby.1992 sa vytvorili tzv. Od 1. Súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov. ktoré nemajú povahu rozhodnutia o práve alebo povinnosti FO alebo PO.   Súdna kontrola individuálnych správnych aktov – správne súdnictvo Po zrušení správneho súdnictva ostala v niektorých prípadoch v kompetencii všeobecných súdov. záujmovej samosprávy a ďalších PO pokiaľ im je zverené rozhodovanie o právach a povinnostiach FO a PO v oblasti verejnej správy). 35.    nariadení vlády. územnej samosprávy.  Koná a rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských súdov a proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy v senáte zloženom z predsedu a 2 sudcov. špecializovaných senátov je upravený Občianskym súdnym poriadkom.1. V rámci správneho súdnictva preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (t. Výkon správneho súdnictva prostredníctvom tzv.

Zo sťažnosti musí byť zrejmé. proti ktorej sťažnosť smeruje. petičný výbor (nemá postavenie PO a ani nie je predpísaný počet členov) členovia petičného výboru si určujú osobu ktorá ich bude zastupovať pred orgánom verejnej správy.z. výsledok prešetrenia sa oznamuje sťažovateľovi písomne s odôvodnením opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti. Sťažnosť nesmie vybavovať ani prešetrovať osoba.. pretože došlo ich porušeniu alebo ohrozeniu činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy. ktoré sú upravené zákonom č. Zväčša sa podáva písomne alebo ústne v záujme jej urýchleného a efektívneho vybavenia orgánu príslušnému na vybavenie.Daná problematika je upravená zákonom č. Kontrola verejnej správy vykonávaná verejným ochrancom práv V podmienkach SR bol zákonom č. vybavuje ju najbližší nadriadený orgán. aby poskytovala údaje potrebné na kontrolu vybavovania sťažností.     petíciou sa rozumie príslušný návrh alebo sťažnosť s podpismi viacerých občanov. ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach FO alebo PO Sťažnosť Je podanie FO alebo PO.  príslušný orgán verejnej správy je povinný prešetriť a vybaviť sťažnosť do 30 dní odo dňa keď mu bola sťažnosť doručená. predmet sťažnosti a čoho sa sťažovateľ domáha. zväčša pri podávaní petícii občania zostavujú tzv. evidujú. 18 rokov. v zápisnici sa určia opatrenia na ich odstránenie. priezvisko. Základné úlohy: . Orgán verejnej správy je povinný zabezpečiť vedenie centrálnej evidencie podaných sťažností oddelene od evidencie ostatných písomností tak. Musí mať min. 564/2001 Z. 152/1998 o sťažnostiach. o verejnom ochrancovi práv zriadený inštitút ombudsmana. ktorá je podriadená tejto osobe. Podľa tohto právneho predpisu prijímajú. na získavanie podpisov pod petíciu nie je potrebné žiadne povolenie ani oznámenie 36. ak bol sťažovateľ písomne informovaný o výsledku prešetrenia sťažnosti ak sa prijali opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku. kto ju podáva. Ak sa zistili nedostatky. 85/1990. vybavujú a kontrolujú vybavovanie sťažností:  štátne orgány a nimi zriadené organizácie  obce a nimi zriadené organizácie  PO a FO. VOP je nezávislým orgánom kontroly verejnej správy. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu tohto orgánu. adresu FO alebo názov a sídlo PO. V opodstatnených prípadoch môže orgán verejnej správy predĺžiť lehotu na je vybavenie avšak je povinný písomne o tom upovedomiť sťažovateľa. Na vybavovanie sťažnosti je príslušný vedúci orgánu verejnej správy.    Významným prostriedkom pri zabezpečení kontroly verejnej správy okrem sťažností sú petície. sťažnosť sa považuje za vybavenú. orgán verejnej správy vyhotoví o prešetrení sťažnosti zápisnicu. musí obsahovať meno. ktorým sa sťažovateľ domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov. ani osoba. Ich počet nie je zákonom špecifikovaný.

vysvetlenia . Charakterizujte súdne a správne delikty (pojem. Pri vybavovaní podnetu je verejný ochranca práv oprávnený vstupovať do objektov verejnej správy. vláda.súdne delikty . spravodajské služby.   kontrolná činnosť. prezident. vyžadovať od orgánu verejnej správy aby mu poskytol spisy. všeobecné znaky.súdne trestanie – trestanie za súdne delikty . predložiť mu všetky písomnosti. či ide o: .správne delikty Rozlišujeme preto: . preskúmavanie sťažností občanov. členenie) Všeobecnou povinnosťou každej osoby je dodržiavať právo. S porušením právnej povinnosti spája právo vznik rôznych druhov zodpovednosti. kontrola všetkých zložiek verejnej správy na všetkých úrovniach riešenie konfliktov (sprostredkúva mier medzi spornými stranami) reformátorská činnosť. ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach FO a PO v oblasti verejnej správy. akej veci sa týka a čoho sa podávateľ podnetu domáha. Z pôsobnosti VOP je vylúčená NR SR. NKÚ. vyvodzujú orgány verejnej moci trestnoprávnu alebo administratívnoprávnu zodpovednosť podľa toho. V systéme vyvodzovania zodpovednosti za protiprávne konanie vo verejnej správe má nezastupiteľné miesto právna zodpovednosť FO a PO t. Hlavné rozdiely – porovnanie súdneho deliktu a správneho deliktu: 1. Preto o tejto právnej zodpovednosti hovoríme ako o sankčnej zodpovednosti a vyvodzovanie tejto zodpovednosti je jedným z druhov administratívnoprávnej zodpovednosti. Ak sa protiprávnym konaním naplnia znaky skutkovej podstaty verejnoprávneho deliktu. právna spôsobilosť niesť právne následky (vo forme sankcie) za protiprávne konanie (za delikt). podklady a rozhodnutia Koná na základe podnetu FO alebo PO alebo z vlastnej iniciatívy. prokuratúra a súdy s výnimkou štátnej správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu. klásť otázky zamestnancom.)Legálna definícia a právne základy .správne trestanie – trestanie za správne delikty Trestanie je rozhodovanie orgánov verejnej moci o vine a treste za delikty. Právomoc ombudsmana sa teda vzťahuje na všetky zložky verejnej správy. iniciuje zmeny zákonov i zmeny v samej správe Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje:  orgány štátnej správy  orgány územnej samosprávy  PO a FO. doklady. 37. Sú povinné mu vychádzať v ústrety. ústavný súd. Z podnetu musí byť zrejmé.j.

rozdiel je v stupni spoločenskej nebezpečnosti .iné správne delikty – členia sa na viaceré druhy 2. ale ešte neprávoplatné rozhodnutie. nepovolené prekročenie štátnej hranice. či sa namieta právoplatné rozhodnutie správneho orgánu. Aj z toho dôvodu sa skutkové podstaty správnych deliktov vymedzujú v jednotlivých zákonoch všeobecnejším spôsobom. s tým. rovnako ako pri trestných činoch je ochrana zdravia. s ktorými správne právo spája správny trest ako následok takého konania. Vecnú príslušnosť SO pri postihu za správny delikt zakladá celý rad zákonov. Na druhej strane pri niektorých trestných činoch ide o ochranu štátu alebo dokonca intenzívnejšiu ochranu výkonu štátnej správy (napr. bezporuchová správa verejných vecí. majetku a bezpečnosti osôb ako jedných zo základných ľudských práv garantovaných ústavou. ktorého znaky ustanovuje TZ. majetku a verejného poriadku.pojem trestný čin je priamo definovaný legislatívne. Súdy v rámci výkonu správneho súdnictva sa podieľajú na rozhodovaní o správnych deliktoch až v rámci preskúmavacieho súdneho konania na základe žaloby alebo opravného prostriedku podľa toho. spôsobom a v rozsahu ustanovenom v zákone.) Objekt deliktov: Súdne delikty .objektom je predovšetkým ochrana života. že vecná príslušnosť pri postihu za súdny delikt je upravený v Trestnom poriadku Správne delikty – rozhodujú o nich v prvom stupni zásadne správne orgány. Správne delikty – objektom správneho deliktu je prevažne riadny výkon verejnej správy. zdravia. marenie výkonu úradného rozhodnutia.priestupky – definícia priestupku je legálna. definuje ho len teória správneho práva. pretože napr. V rámci preskúmavacieho konania môžu na návrh rozhodnutie správneho orgánu o správnom delikte nielen zrušiť (kasačná právomoc). že verejný orgán je sám oprávnený zo zákona použiť donucovacie prostriedky v podobe sankcie alebo inej ujmy za správny delikt. Neexistencia definície pojmu správny delikt sa vysvetľuje značným počtom a rôznorodosťou protiprávnych konaní vo VS. alebo platné. obsahuje ju zákon o priestupkoch . útok na verejného činiteľa. Správny delikt takúto legálnu definíciu nemá. Skutkové podstaty správnych deliktov sa pritom menia oveľa častejšie v porovnaní so súdnymi deliktmi vzhľadom na pružne meniace sa úlohy VS na jednotlivých úsekoch. Slovenská právna úprava rozlišuje: .) Rozhodovanie o deliktoch: Súdne delikty – rozhodujú o nich výlučne nezávislé súdy s tým. ale tiež zmeniť (reformačná právomoc). a to v Trestnom zákone.Súdny delikt . Trestné činy člení na zločiny a prečiny. Podiel súdov na rozhodovaní o správnych deliktoch je realizáciou ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu pred nezákonnosťou rozhodovania správneho orgánu. Objektom niektorých druhov priestupkov. 3. Je to čin. a to v prípadoch. Mimosúdne delikty. Toto hľadisko ale nemá všeobecnú použiteľnosť. trestné činy na úseku ochrany životného prostredia). správne trestanie za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a za priestupky proti majetku nesúvisí priamo s výkonom verejnej správy. označované ako správne delikty sú obsiahnuté vo viac než 200 zákonoch upravujúcich výkon VS na jednotlivých úsekoch. pytliactvo. Na rozdiel od trestného práva správne právo trestné nie je kodifikované.

Správne orgány postihujú menej závažné delikty. ak osobitné zákony neupravujú procedurálne otázky inak. 6. než správne delikty. či osoba má alebo nemá zápis v registri trestov.subjektom trestného činu môže byť len FO Správny delikt .) Spoločenská difamácia Súdne delikty .spoločensky sú viac odsúdeniahodné trestné činy. Správny poriadok zároveň predstavuje procesnoprávnu úpravu postihu niektorých iných správnych deliktov.Ustanovenie znakov správneho deliktu priamo zákonom Nie každé porušenie právnej povinnosti v oblasti VS je automaticky správnym deliktom. Priestupky sa postihujú podľa procesnoprávnej časti zákona o priestupkoch.(škodlivosti) deliktu. Subsidiárne sa na konanie o priestupkoch vzťahuje správny poriadok. ak sú naplnené jednotlivé obligatórne znaky skutkovej podstaty správneho deliktu: a/ objekt b/ objektívna stránka c/ subjekt d/ subjektívna stránka Závažnou teoretickou i legislatívnou otázkou je. keď zákony nepočítajú ani so subsidiárnym použitím správneho poriadku. 7. Správne delikty – konanie o správnych deliktoch nemá jednotnú kodifikovanú právnu úpravu. ako určiť hranicu medzi súdnym deliktom a správnym deliktom. ktorý druh správneho deliktu sa postihuje. pri rozhodovaní orgánov niektorej profesijnej komory o správnom disciplinárnom delikte člena komory). alebo výslovne počítajú so subsidiárnym použitím Trestného poriadku na konanie a rozhodovanie o správnom delikte (napr. Slovenská právna úprava správneho trestania nie je teda jednotne upravená a odlišuje sa podľa toho.subjektom správneho deliktu môže byť aj PO za podmienok ustanovených zákonom. ktoré je kodifikované v Trestnom poriadku. PO môže byť subjektom správneho disciplinárneho deliktu len výnimočne.) Subjekt deliktov: Súdne delikty . okrem priestupkov. keď subjektom môže byť tiež len FO. Do tohto registra sa zásadne nezapisujú sankcie za správne delikty. Občianska bezúhonnosť sa posudzuje spravidla podľa toho. 4. Pôjde oň len vtedy.) Rozdiel v procesnom režime trestania: Súdne delikty – tieto sa postihujú v režime trestného práva procesného. 5. ktorá predstavuje čiastočnú kodifikáciu priestupkového práva procesného. ak ich porovnávame so závažnosťou trestných činov. . správnych disciplinárnych a správnych poriadkových deliktov. Vyskytujú sa aj prípady.

výkon povolenej činnosti. prípadne s právnym úkonom vykonaným na jeho základe (napr. pokuty za niektoré správne delikty presahujú niekoľkonásobne výšku minimálneho peňažného trestu za trestný čin. zavinenie (okrem prípadov správneho deliktu. Vysoké pokuty za správne delikty. Okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť konania sú napr. sankcionovateľnosť (trestnosť). že právo spája s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu (trest). keď sa neskúma zavinenie). možné zákazy činnosti ako správne tresty za správny priestupok sú neraz citeľnejšie zásahy do základných práv a slobôd v porovnaní s trestami za trestné činy. oprávnené použitie zbrane. Čo sa týka PO ide o konanie jej zamestnancov. Konanie môže byť omisívne (pasívne. ustanovenie znakov skutkovej podstaty deliktu v zákone a ustanovenie procesného postupu v zákone. Vzhľadom na nižší stupeň spoločenskej nebezpečnosti správnych deliktov v porovnaní s trestnými činmi sú skutkové podstaty správnych deliktov konštruované na nedbanlivostnej forme zavinenia. krajná núdza. ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu (trest) ustanovenú normou správneho práva. . nutná obrana. V opačnom prípade by stíhali všetkých a za všetko. Všeobecné pojmové znaky správneho deliktu Protiprávne konanie. zodpovedná osoba. ktoré je v rozpore s právom. Sankcionovateľnosť znamená. Pojem správny delikt Správny delikt je protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby. hoci má právnu povinnosť konať. U právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie. skutkovú podstatu colného deliktu ustanovuje colný zákon a konkrétna právna povinnosť sa môže určiť colným rozhodnutím). Aj pri postihu správnych deliktov platí zásada „nullum crimen sine lege“. ak stupeň jeho spoločenskej nebezpečnosti je len nepatrný. Na druhej strane čo sa týka trestov najmä pri porovnaní výšky pokút za niektoré správne delikty. Na postihu správnych deliktov (aj trestných činov) je verejný záujem. preto tam. čo je v rozpore so základnými princípmi právneho štátu. Hlavným poslaním verejnej správy nie je predovšetkým trestať. nečinnosť) alebo komisívne (aktívne konanie). členov štatutárnych orgánov a pod. Vyjadruje prejav ľudskej vôle vo vonkajšej realite. Tomuto prístupu zodpovedá pojem „sankcia“. Najdôležitejším ich spoločným znakom je represívny charakter pri uplatňovaní zodpovednosti za protiprávne konanie. konanie na príkaz. opomenutie konania.Správny delikt nie je postihnuteľný. Protiprávne je konanie.

kde správny orgán má zo zákona právomoc konať o správnom delikte, je povinný o ňom konať a rozhodnúť (zásada legality). V správnom trestaní sa stretávame aj so zásadou oportunity, ktorá znamená, že správny orgán nemusí prejednávať všetky správne delikty, a to preto, že mu takúto možnosť správnej úvahy poskytuje priamo zákon (napr. správne poriadkové delikty, pri ktorých uloženie poriadkovej sankcie je právom, nie povinnosťou správneho orgánu - princíp oportunity, ako aj pri návrhových deliktoch, o ktorých sa koná len na návrh, teda ponecháva sa na úvahu poškodeného, či navrhne začatie priestupkového konania, alebo vezme svoj návrh späť).

Zodpovednou osobou podľa druhu správneho deliktu je FO alebo PO. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť, ktorou sa rozumie spôsobilosť protiprávne konať a niesť právne následky za takéto konanie. Deliktuálna spôsobilosť FO sa všeobecne zakladá na vôľovej a intelektuálnej zložke v čase spáchania deliktu, prípadne na dosiahnutí určitého veku (napr. deliktuálna spôsobilosť páchateľa priestupku sa viaže v súčasnosti na dosiahnutie 15. roku veku). Môže sa viazať na osobitné právne postavenie fyzickej osoby, schopnosti alebo spôsobilosť (napr. správny delikt podnikajúcej FO). Deliktuálna spôsobilosť PO sa spája s jej právnym vznikom a existenciou. Slovenská právna úprava pozná deliktuálnu zodpovednosť PO ako celku. Zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k protiprávnemu konaniu a k jeho následkom. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Na sankcionovateľnosť (trestnosť) správneho deliktu stačí zavinenie čo len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje úmyselnú formu zavinenia. Pri správnych poriadkových deliktoch sa zavinenie neskúma. Pri správnom trestaní PO ide o posudzovanie tzv. objektívnej zodpovednosti PO. Zavinenie tu nie je pojmovým znakom správneho deliktu, pretože zavinenie je vyjadrením psychického vzťahu FO a nie PO. Kvalita postupu pri správnom trestaní – požiadavky ustanovujú normy vnútroštátneho správneho práva. O správny delikt ide vtedy, ak sú naplnené jednotlivé obligatórne znaky skutkovej podstaty správneho deliktu ( objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka). Členenie: Teória správneho práva člení správne delikty z rôznych hľadísk do viacerých skupín. Vzhľadom na súčasnú slovenskú právnu úpravu možno správne delikty členiť na: - priestupky

-

iné správne delikty

Iné správne delikty než priestupky netvoria vnútorne homogénny celok. Líšia sa druhom sankcií (trestov) ukladaných za ne a rozdielnym procesným režimom trestania. Iné správne delikty sa členia na: správne delikty PO a podnikajúcich FO ako aj FO vykonávajúcich kvalifikované činnosti správne disciplinárne delikty správne poriadkové delikty

V teórii sa objavujú i viaceré členenia podľa toho, aké kritérium je rozhodujúce, napr.: - podľa subjektu – správne delikty FO – PO, so všeobecným subjektom – so špeciálnym subjektom - podľa zavinenia – správne delikty so zavinením – bez ohľadu na zavinenie - podľa uplatnenia zásady legality alebo zásady oportunity – povinne prejednávané – účelovo prejednávané. 38. Pojem priestupok, jeho formálne a materiálne znaky Právna úprava Priestupok je samostatný druh správneho deliktu. Základy administratívnoprávnej zodpovednosti za priestupok a konanie o ňom sú na rozdiel od iných správnych deliktov čiastočne kodifikované v zákone SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý predstavuje všeobecnú právnu úpravu priestupkov a konania o priestupkoch. Je v zásade úplnou kodifikáciou všeobecnej hmotnoprávnej časti priestupkového práva. Definuje sa v ňom pojem priestupok, zavinenie a jeho formy, podmienky veku a príčetnosti, na deliktuálnu spôsobilosť FO, niektoré okolnosti vylučujúce protiprávnosť a dôvody zániku zodpovednosti za priestupok. Predmetom všeobecnej úpravy je systém sankcií za priestupok, ochranných opatrení, podmienky ukladania sankcií a ich výmery, možnosť upustenia od potrestania a pravidlá ukladania sankcií pri súbehu priestupkov, všeobecné podmienky zodpovednosti mladistvého za priestupok. Skutkové podstaty priestupkov sú kodifikované len čiastočne. Obsahuje ich jednak zákon o priestupkoch, jednak desiatky osobitných zákonov, ktoré zároveň so skutkovými podstatami ustanovujú druh sankcie. Zákon o priestupkoch obsahuje tiež osobitnú úpravu tých procesnoprávnych inštitútov, ktoré vzhľadom na špecifiká správneho trestania sú upravené odchylne od správneho poriadku. Ak zákon o priestupkoch neustanovuje inak, vzťahuje sa na procesný režim správneho trestania priestupkov správny poriadok. Pojem priestupok

Pozitívne i negatívne vymedzenie priestupku Priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje verejný záujem a je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone (pozitívne vymedzenie priestupku), ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin (negatívne vymedzenie priestupku). Zákonná definícia priestupku sa zakladá na kombinácii materiálneho znaku a formálnych znakov a na kombinácii pozitívneho vymedzenia a negatívneho vymedzenia. Materiálne a formálne znaky Materiálny znak i formálne znaky musia byť naplnené súčasne, inak nejde o priestupok. Rovnaká požiadavka platí pre pozitívne i negatívne vymedzenie. Pozitívne: o priestupok ide, ak ide o protiprávne konanie, ktoré je zavinené, porušuje alebo ohrozuje sa ním verejný záujem, je výslovne označené za priestupok v zákone Negatívne: protiprávne konanie nemožno podradiť pod pojem priestupok, ak ide o správny delikt alebo trestný čin. Z negatívneho vymedzenia priestupku vyplýva, že nemožno jedným a tým istým skutkom spáchať súčasne dva delikty: priestupok a zároveň iný správny delikt. Materiálnym znakom sa rozumie spoločenská škodlivosť zavineného protiprávneho konania, ktoré sa vyznačuje tým, že konanie (opomenutie konania) porušuje alebo ohrozuje verejný záujem, t.j. ide o spoločenskú nebezpečnosť a škodlivosť. Formálne znaky vyjadruje, že konanie napĺňa jednak všeobecné znaky priestupku vymedzené zákonom (napr. podmienka veku páchateľa), jednak znaky skutkovej podstaty konkrétneho priestupku (napr. priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, priestupku proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky). Znakmi skutkovej podstaty sú subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Uvedené znaky sú obligatórne. Správny orgán musí skúmať, či sú naplnené všetky znaky súčasne, inak nesmie o protiprávnom konaní konať a rozhodnúť ako o priestupku. Okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť podľa priestup. zákona sú nutná obrana, krajná núdza, konanie na príkaz. Nutná obrana je také konanie, ktorým sa primeraným spôsobom odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený zákonom. Krajná núdza je konanie, ktorým niekto odvracia priamo hroziace nebezpečenstvo proti záujmu, ktorý je chránený zákonom, za predpokladu, že tým konaním nebude spôsobený rovnaký následok ako ten ktorý priamo hrozil a nebezpečenstvo sa nedalo odvrátiť inak. Dôvodom zániku trestnosti sú podľa priestup. Zákona výslovné uplynutie času a amnestia. Skutková podstata priestupkov Ide o súhrn typových (obligatórnych a fakultatívnych) znakov priestupkov určitého druhu. Pre každú skutkovú podstatu priestupku sú charakteristické tieto znaky: 1/ Objekt priestupku

spreneverou. 2/ Objektívna stránka priestupku Všeobecne sa ňou rozumie protiprávne konanie ako akt vôľového konania. konkrétnym predmetom.Objektom každého deliktu sa obvykle rozumejú určité relevantné záujmy alebo spoločenské vzťahy. a to aktívnu formu konania (je daná komisívnym konaním) alebo pasívnu (je daná omisívnym konaním. Ide o javy a spoločenské vzťahy vo sfére pôsobnosti správnych orgánov. opomenutím konania. odcudzený predmet. znečistenie vodného toku). priestupky na úseku školstva. životného prostredia). - - U niektorých priestupkov sa stretávame okrem objektu tiež s hmotným predmetom útoku. individuálny . podvodom alebo znečistením či poškodením veci . Individuálny objekt je spojený s konkrétnym priestupkom so zákonom špecifikovaným protiprávnym konaním (napr. signalizačné zariadenie. Druhový objekt je v súčasnosti kritériom členenia osobitnej hmotnoprávnej časti zákona o priestupkoch (napr. nesplnenie povinnosti ohlásiť stratu alebo odcudzenie občianskeho preukazu). Z hľadiska objektívnej stránky priestupku sú skutkové podstaty priestupkov formulované v zákonoch rôzne: . Na rozdiel od súdnych deliktov je objektom správnych deliktov prevažne záujem na ochrane riadneho výkonu VS. s ohrozením výchovy a vzdelávania maloletého tým. proti ktorému útok smeruje (napr.. Z hľadiska stupňa všeobecnosti rozlišujeme objekt: všeobecný (rodový) – rozumie sa ním súhrn typových znakov chránených zákonom o priestupkoch a ostatnými zákonmi upravujúcimi priestupky. napr. kultúrna pamiatka. školstva. Protiprávne konanie môže mať dve formy. Fakultatívnymi znakmi protiprávneho konania sú miesto a čas konania (napr.. úradná listina.). Objektom priestupku sú vybrané spoločenské vzťahy. na ktorého ochranu sú určené konkrétne ustanovenia priestupkového práva. proti ktorým smeruje protiprávne konanie porušujúce alebo ohrozujúce verejný záujem. Určenie individuálneho objektu má význam pri presnej právnej kvalifikácii priestupku a pri jeho odlíšení od iných deliktov. na ktorých ochrane má štát (verejná moc) záujem. Tendencia je upravovať skutkové podstaty priestupkov na jednotlivých úsekoch VS v osobitných zákonoch. Následkom je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom.j. že neprihlási dieťa na povinnú školskú dochádzku).predstavuje konkretizáciu záujmu. rušenie nočného pokoja. ktoré chráni zákon a proti ktorým protiprávne konanie smeruje. dopravná značka. najmä od správnych deliktov a z trestných činov predovšetkým na odlíšenie priestupku od prečinu. budova vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku). t. kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou . čiže nezákonná nečinnosť. poškodený strom na verejnom priestranstve.bližším vymedzením konania – napr.sa rozumie určitá presnejšie vymedzená skupina vzťahov so spoločnými druhovými črtami (napr. škodlivý následok a kauzálny nexus (príčinná súvislosť medzi konaním a následkom). skupina spoločenských vzťahov na úskeu zdravotníctva. druhový (skupinový) . s ohrozením alebo porušením zdravotnej nezávadnosti pitnej vody.

Subjekt priestupku môže byť všeobecný (každá FO). alebo špeciálny (napr. ale aj cudzinec. ako aj osobitná ochrana jeho práv pri odvolaní. Fyzická osoba musí mať deliktuálnu spôsobilosť teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. Na rozdiel od osôb. občan SR. príslušníci Policajného zboru a príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. ktoré neplní povinnú školskú dochádzku. druhý okruh osôb sa nezbavuje trestnosti.j.- - ustanovením o tom. Ich priestupky sa však neprejednávajú podľa zákona o priestupkoch. s čím sa spájajú najmä miernejšie sankcie (tresty) za podmienok ustanovených v zákone o priestupkoch. ktorý dovŕšil 15. čo sa týka ukladania sankcií.požívajúce výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva . kto poškodí iného na cene. odídenec. pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohla rozpoznať. ale v rámci disciplinárneho konania podľa osobitných zákonov upravujúcich ich právny status (osoby podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci. kto v obchode alebo pri inom podnikaní spracúva. SIS. na ktoré sa vzťahujú výsady a imunity a ktoré nie sú trestané za priestupok. Z osobnej pôsobnosti zákona o priestupkoch sú vyňaté osoby: . vodič motorového vozidla).15 rokov veku a na príčetnosť. že priestupkom je porušenie právneho predpisu – napr. utečenec. predáva alebo v súvislosti s tým skladuje alebo po vykonanej oprave alebo úprave vydáva tovar z drahých kovov. aby sa podrobnejšie špecifikovalo. množstve alebo hmotnosti pri predaji tovaru alebo poskytovaní iných služieb. t. ktorá v čase jeho spáchania nedovŕšila pätnásty rok svojho veku. že ide o porušenie alebo ohrozenie verejného záujmu chráneného zákonom. cudzinec. rok svojho veku označuje zákona o priestupkoch ako mladistvého. Páchateľa. 4/ Subjektívna stránka priestupku .ďalší okruh FO kvôli ich osobitnému právnemu statusu. má teda privilegované postavenie. alebo osoba bez štátnej príslušnosti. osoby počas výkonu trestu odňatia slobody. kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol. neprípustnosť prejednať jeho priestupok v skrátenom rozkaznom konaní. ktorým môže byť len FO. Za priestupok nie je zodpovedná osoba. ktorý nezodpovedá právnym predpisom o jeho povinnom preskúšaní alebo úradnom označení len určením následku bez toho. akým konaním alebo opomenutím bol následok spôsobený – napr. rok svojho veku a neprekročil 18. ktorý spácha priestupok na úseku pobytu cudzincov. ale tiež sudcov a prokurátorov). Rovnako ako trestné právo aj priestupkové právo je založené na osobnej zodpovednosti jednotlivca. akosti. ktorá naplnila všetky znaky priestupku. požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky. Deliktuálna spôsobilosť sa u páchateľa priestupku viaže na dosiahnutie veku . hoci len z nedbanlivosti. alebo nemohla ovládať svoje konanie. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten. 3/ Subjekt Subjektom priestupku je páchateľ. zákonný zástupca dieťaťa.

ten. Sankcie Právnym následkom priestupku môže byť sankcia (trest) alebo aj ochranné opatrenie. ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to. hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť) Úmysel môže byť priamy alebo nepriamy. ak páchateľ: a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (priamy úmysel) alebo b) vedel. že trestný je len dokonaný čin. Je ním psychický vzťah páchateľa k svojmu konaniu a jeho následkom. že ho poruší alebo ohrozí. kto za právnickú osobu konal alebo mal konať. a pre prípad. kto dal na konanie príkaz. Na rozdiel od trestného práva priestupkové právo nepozná prípravu na priestupok. Ich nepostihnuteľnosť v priestupkovom práve znamená. že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Priestupok je spáchaný úmyselne. Formy zavinenia sa v priestupkovom práve konštruujú síce rovnako ako v trestnom práve ako úmyselné zavinenie a zavinenie z nedbanlivosti. ak páchateľ: a) vedel. Skúmanie formy a stupňa zavinenia je významné pri ukladaní a výmere sankcie (trestu) za priestupok. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Podstatou sankcie je ujma. Súčasťou subjektívnej stránky sú popri zavinení fakultatívne znaky. dokonaný priestupok. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Zodpovednosť za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe Za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe zodpovedá podľa tohto zákona ten. pokus sa trestá len výnimočne (napr. ak zákon výslovne nevyžaduje úmysel (napr. a ak ide o konanie na príkaz. ktorými sú pohnútka (psychický podnet ku spáchaniu priestupku) a cieľ (čo sledoval páchateľ spáchaním priestupku). priestupok proti majetku). V oboch prípadoch ide o vývojové štádiá deliktu. bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel) Zavinenie sa teda konštruuje na intelektuálnej zložke (vedieť) a na vôľovej zložke (chcieť). že tento záujem neporuší alebo neohrozí. . prípadne jeho morálne odsúdenie. Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti. (vedomá nedbanlivosť) alebo b) nevedel. Členenie na 2 základné formy zavinenia vychádza z existencie alebo absencie uvedených zložiek. pri priestupku proti majetku). Nedbanlivosť môže byť vedomá a nevedomá. ktorá vznikne páchateľovi.Subjektívna stránka ako ďalší obligatórny znak skutkovej podstaty priestupku sa týka zavinenia.

napr. Na upustenie od uloženia sankcie nie je právny nárok. pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. Horná hranica pokuty u mladistvých sa znižuje na polovicu. mladistvému možno uložiť v blokovom konaní pokutu do 1 000 Sk. Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky. Ak zákon o priestupkoch alebo iný zákon umožňuje uložiť v blokovom konaní pokutu vyššiu ako 1 000 Sk. že správny orgán rozhodol o vine páchateľa. V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 1 000 Sk (niektoré zákony ustanovujú vyššiu hornú hranicu. . Pokuta je príjmom obce alebo štátneho rozpočtu podľa toho. 5 000 Sk za priestupok na úseku cestnej dopravy). za ktorých bol spáchaný. ZoP upravuje podmienky spoločného konania o priestupkoch toho istého páchateľa. na pohnútky a na osobu páchateľa. na okolnosti. Od uloženia sankcie možno totiž v rozhodnutí o priestupku upustiť. Nesmie byť pritom vyššia ako 4 000 Sk a v blokovom konaní nesmie byť vyššia ako 500 Sk. ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. o ktorý druh priestupku ide. ale tiež dolnú hranicu pokuty (napr. b) pokutu. ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. Pri ukladaní sankcie sa uplatňujú zásady zákonnosti. d) prepadnutie veci. Za priestupok možno uložiť len sankcie. Upustenie od uloženia sankcie predpokladá. stavebný zákon za stavebné priestupky). Sankciu možno uložiť samostatne (za priestupok sa uloží jedna zo sankcií) alebo s inou sankciou (za priestupok sa uloží viac sankcií súčasne. c) zákaz činnosti. na mieru zavinenia. Upustenie od uloženia sankcie nevylučuje možnosť uložiť ochranné opatrenie. Má však pôsobiť na páchateľa výchovne a má ho odvracať od protiprávneho konania. ktoré ustanovujú nielen hornú. napr. ktoré ustanovuje zákon o priestupkoch. Výška pokuty sa ustanovuje v zákone o priestupkoch a v iných zákonoch pri jednotlivých skutkových podstatách priestupku ustanovením jej hornej hranice. a v rozkaznom konaní do 4 000 Sk. Pokuta za priestupok Pokuta je najčastejšou sankciou za priestupok.Často zasahuje do jeho ústavou zaručených práv. SO je povinný skúmať. pokuta a zákaz činnosti). či samotné prejednanie priestupku postačí k náprave páchateľa. povinnosť nahradiť škodu spôsobenú priestupkom a povinnosť uhradiť trovy konania. Zákaz činnosti možno uložiť. Sankcia nie je obligatórnym právnym následkom priestupku. Za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie. spravodlivosti. Pri určení druhu sankcie a jej výmer sa prihliadne na závažnosť priestupku. Vyskytujú sa však aj zákony. primeranosti a individualizácie.

po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu ŠS vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať (napr. ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku (zásada proporcionality). Ochranné opatrenia Účelom ochranných opatrení je odstrániť alebo obmedziť možnosť ďalšieho páchania priestupkov určitého druhu. patrí páchateľovi priestupku. Prepadnutie veci nemožno vysloviť. požičanú. a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou.páchateľ priestupku preukázal spôsobom svojho života. správny orgán postupuje vo vzťahu k tejto otázke ako o predbežnej otázke podľa správneho poriadku. Do času zákazu činnosti sa započítava čas. ktorej prepadnutie sa má vysloviť. Nejde však o sankcie. Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno upustiť. Pôsobia pro futuro ako preventívne opatrenie Ochrannými opatreniami sú: . Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika. odcudzenú. započíta sa do tejto výmery aj čas od zadržania vodičského oprávnenia do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tomto priestupku). Ak sú pochybnosti o vlastníctve k veci. Prepadnutie veci podobne ako zákaz činnosti má brániť páchateľovi v opakovaní priestupku. Zákazom činnosti pracovný alebo iný obdobný pomer nezaniká ani sa nezrušuje povolenie alebo súhlas na výkon činnosti. dopravný priestupok viesť motorové vozidlo na čas 1 roka. alebo bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec získanú priestupkom. najdlhšie na dva roky. avšak majú špecifický účel aj obsah.Zákaz činnosti za priestupok možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti zákona o priestupkoch alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený. ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu. že jej ďalší výkon nie je potrebný O upustení sa môže rozhodnúť aj na žiadosť páchateľa priestupku. Za prepadnutú nemožno vysloviť vec zverenú do úschovy. hoci svojimi dôsledkami sa sankciám značne podobajú. a ak ide o činnosť. Ich pojmovým znakom nie je pôsobenie ujmy. ak sa vysloví zákaz za tzv. ak . Základnou podmienkou je. tiež mu má odňať prospech z priestupku. Prepadnutie veci ako sankciu za priestupok nemožno zamieňať s ochranným opatrením zhabania veci. Mladistvému možno uložiť sankciu zákazu činnosti najdlhšie na 1 rok. Túto sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou. že celá vec. Prepadnutie veci prepadnutie veci možno uložiť. ak vec patrí páchateľovi a bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená.uplynula polovica výkonu tejto sankcie . ak nebráni výkon tejto sankcie jeho príprave na povolanie. Sú tiež ujmou za priestupok.

Je to druh ochranného opatrenia. na ktorých ochrane má štát (verejná moc) záujem. Pre každú skutkovú podstatu priestupku sú charakteristické tieto znaky: 1/ Objekt priestupku Objektom každého deliktu sa obvykle rozumejú určité relevantné záujmy alebo spoločenské vzťahy.. ktoré chráni zákon a proti ktorým protiprávne konanie smeruje. priestupky na úseku školstva. priestupku proti verejnému poriadku a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Musí byť primerané povahe a závažnosti spáchaného priestupku.). Druhový objekt je v súčasnosti kritériom členenia osobitnej hmotnoprávnej časti zákona o priestupkoch (napr. Individuálny objekt je spojený s konkrétnym priestupkom so zákonom špecifikovaným protiprávnym konaním - - . Vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika. ktoré má znaky priestupku. nesmie nahrádzať sankciu zákazu činnosti. ktorého nemožno za priestupok stíhať (napr. Ide o javy a spoločenské vzťahy vo sfére pôsobnosti správnych orgánov.predstavuje konkretizáciu záujmu.. druhový (skupinový) . skupina spoločenských vzťahov na úskeu zdravotníctva. 39. Na rozdiel od súdnych deliktov je objektom správnych deliktov prevažne záujem na ochrane riadneho výkonu VS. ak nebola uložená sankcia prepadnutia veci podľa Zo. Tendencia je upravovať skutkové podstaty priestupkov na jednotlivých úsekoch VS v osobitných zákonoch. proti ktorým smeruje protiprávne konanie porušujúce alebo ohrozujúce verejný záujem.a) obmedzujúce opatrenie b) zhabanie veci. školstva. alebo b) nepatrí páchateľovi priestupku a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem. na ktorého ochranu sú určené konkrétne ustanovenia priestupkového práva. Objektom priestupku sú vybrané spoločenské vzťahy. O zhabaní veci nemožno rozhodnúť. uplynuli dva roky. pre nedostatok veku). individuálny . Vymenujte a charakterizujte znaky skutkovej podstaty priestupku Ide o súhrn typových (obligatórnych a fakultatívnych) znakov priestupkov určitého druhu. v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje alebo konajú verejné telovýchovné. ak: a) patrí páchateľovi. Obmedzujúce opatrenie spočíva v zákaze navštevovať určené verejne prístupné miesta a miestnosti. ak od konania. Možno ho uložiť páchateľovi priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami. športové alebo kultúrne podujatia. Zhabanie veci – prichádza do úvahy. životného prostredia). Platí tu tiež zásada primeranosti.sa rozumie určitá presnejšie vymedzená skupina vzťahov so spoločnými druhovými črtami (napr. Z hľadiska stupňa všeobecnosti rozlišujeme objekt: všeobecný (rodový) – rozumie sa ním súhrn typových znakov chránených zákonom o priestupkoch a ostatnými zákonmi upravujúcimi priestupky. Vec možno zhabať. Obmedzujúce opatrenie možno uložiť len spolu so sankciou a najdlhšie na jeden rok.

U niektorých priestupkov sa stretávame okrem objektu tiež s hmotným predmetom útoku. s ohrozením alebo porušením zdravotnej nezávadnosti pitnej vody. úradná listina. utečenec. občan SR.j. alebo osoba bez štátnej príslušnosti. škodlivý následok a kauzálny nexus (príčinná súvislosť medzi konaním a následkom). Určenie individuálneho objektu má význam pri presnej právnej kvalifikácii priestupku a pri jeho odlíšení od iných deliktov. Rovnako ako trestné právo aj priestupkové právo je založené na osobnej zodpovednosti jednotlivca. proti ktorému útok smeruje (napr. ktorým môže byť len FO. znečistenie vodného toku). najmä od správnych deliktov a z trestných činov predovšetkým na odlíšenie priestupku od prečinu. kultúrna pamiatka. Deliktuálna spôsobilosť sa u páchateľa priestupku viaže na dosiahnutie veku . budova vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku). kto v obchode alebo pri inom podnikaní spracúva.(napr. s ohrozením výchovy a vzdelávania maloletého tým. t. rušenie nočného pokoja. nesplnenie povinnosti ohlásiť stratu alebo odcudzenie občianskeho preukazu). Fakultatívnymi znakmi protiprávneho konania sú miesto a čas konania (napr. kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou . akosti. ktorý nezodpovedá právnym predpisom o jeho povinnom preskúšaní alebo úradnom označení . t.bližším vymedzením konania – napr. predáva alebo v súvislosti s tým skladuje alebo po vykonanej oprave alebo úprave vydáva tovar z drahých kovov. aby sa podrobnejšie špecifikovalo.len určením následku bez toho. akým konaním alebo opomenutím bol následok spôsobený – napr. spreneverou. odídenec. pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohla rozpoznať. odcudzený predmet. signalizačné zariadenie. poškodený strom na verejnom priestranstve. 2/ Objektívna stránka priestupku Všeobecne sa ňou rozumie protiprávne konanie ako akt vôľového konania. čiže nezákonná nečinnosť. že priestupkom je porušenie právneho predpisu – napr. ktorá v čase jeho spáchania nedovŕšila pätnásty rok svojho veku. že ide o porušenie alebo ohrozenie verejného záujmu chráneného zákonom. kto poškodí iného na cene.j. 3/ Subjekt Subjektom priestupku je páchateľ. množstve alebo hmotnosti pri predaji tovaru alebo poskytovaní iných služieb. konkrétnym predmetom. Za priestupok nie je zodpovedná osoba. Fyzická osoba musí mať deliktuálnu spôsobilosť teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. opomenutím konania. napr. Následkom je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom. Protiprávne konanie môže mať dve formy. podvodom alebo znečistením či poškodením veci . ale aj cudzinec. Z hľadiska objektívnej stránky priestupku sú skutkové podstaty priestupkov formulované v zákonoch rôzne: . ktorá naplnila všetky znaky priestupku. alebo nemohla ovládať .15 rokov veku a na príčetnosť. a to aktívnu formu konania (je daná komisívnym konaním) alebo pasívnu (je daná omisívnym konaním.ustanovením o tom. dopravná značka. že neprihlási dieťa na povinnú školskú dochádzku).

ale tiež sudcov a prokurátorov). ktorý spácha priestupok na úseku pobytu cudzincov. Nedbanlivosť môže byť vedomá a nevedomá. Z osobnej pôsobnosti zákona o priestupkoch sú vyňaté osoby: . na ktoré sa vzťahujú výsady a imunity a ktoré nie sú trestané za priestupok. ako aj osobitná ochrana jeho práv pri odvolaní. priestupok proti majetku). ktorý dovŕšil 15. ak páchateľ: a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (priamy úmysel) alebo . že tento záujem neporuší alebo neohrozí. Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti. neprípustnosť prejednať jeho priestupok v skrátenom rozkaznom konaní. kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol. rok svojho veku označuje zákona o priestupkoch ako mladistvého. ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to. Páchateľa. Subjekt priestupku môže byť všeobecný (každá FO).svoje konanie. vodič motorového vozidla). Je ním psychický vzťah páchateľa k svojmu konaniu a jeho následkom. s čím sa spájajú najmä miernejšie sankcie (tresty) za podmienok ustanovených v zákone o priestupkoch. alebo špeciálny (napr. hoci len z nedbanlivosti.ďalší okruh FO kvôli ich osobitnému právnemu statusu. osoby počas výkonu trestu odňatia slobody. (vedomá nedbanlivosť) alebo b) nevedel. rok svojho veku a neprekročil 18. ktoré neplní povinnú školskú dochádzku. hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť) Úmysel môže byť priamy alebo nepriamy. Formy zavinenia sa v priestupkovom práve konštruujú síce rovnako ako v trestnom práve ako úmyselné zavinenie a zavinenie z nedbanlivosti. Na rozdiel od osôb. ak páchateľ: a) vedel. príslušníci Policajného zboru a príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky. ale v rámci disciplinárneho konania podľa osobitných zákonov upravujúcich ich právny status (osoby podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci. čo sa týka ukladania sankcií. ak zákon výslovne nevyžaduje úmysel (napr. SIS.požívajúce výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva . zákonný zástupca dieťaťa. cudzinec. má teda privilegované postavenie. že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten. druhý okruh osôb sa nezbavuje trestnosti. 4/ Subjektívna stránka priestupku Subjektívna stránka ako ďalší obligatórny znak skutkovej podstaty priestupku sa týka zavinenia. Priestupok je spáchaný úmyselne. Ich priestupky sa však neprejednávajú podľa zákona o priestupkoch. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom.

po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať. Sankcia je opatrenie štátneho donútenia ukladané príslušnými správnymi orgánmi za priestupok jeho páchateľovi. za ktorých bol spáchaný. zákaz činnosti možno uložiť. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Sankcia je právnym následkom priestupku. pri priestupku proti majetku). ak vec patrí páchateľovi a bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená. či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. O upustení sa môže rozhodnúť aj na základe žiadosti páchateľa. ak neustanovuje osobitná časť tohto zákona alebo iný zákon vyššiu pokutu. na okolnosti. že ho poruší alebo ohrozí. V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 1 000 Sk. Súčasťou subjektívnej stránky sú popri zavinení fakultatívne znaky.b) vedel. že jej ďalší výkon nie je potrebný. najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky. 372/1990 Z. V oboch prípadoch ide o vývojové štádiá deliktu. a v rozkaznom konaní do 4 000 Sk. Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku. b) pokutu. bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel) Zavinenie sa teda konštruuje na intelektuálnej zložke (vedieť) a na vôľovej zložke (chcieť). alebo bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec . pokus sa trestá len výnimočne (napr. pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. na pohnútky a na osobu páchateľ. ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. Zákaz činnosti možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti tohto zákona alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený. Skúmanie formy a stupňa zavinenia je významné pri ukladaní a výmere sankcie (trestu) za priestupok. a ak ide o činnosť. 40. na mieru zavinenia. Ich nepostihnuteľnosť v priestupkovom práve znamená. že trestný je len dokonaný čin. Členenie na 2 základné formy zavinenia vychádza z existencie alebo absencie uvedených zložiek. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou. Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno po uplynutí polovice času výkonu tejto sankcie upustiť. a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou. Na rozdiel od trestného práva priestupkové právo nepozná prípravu na priestupok. Do času zákazu činnosti sa započítava čas. ako aj na to. pričom mu pôsobí určitú ujmu a súčasne vyslovuje morálne odsúdenie jednak priestupku a jednak jeho páchateľa. Prepadnutie veci možno uložiť. Vymenujte a charakterizujte sankcie a ochranné opatrenia podľa zákona č. c) zákaz činnosti. najdlhšie na dva roky. Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. d) prepadnutie veci. Za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie. a pre prípad. z. ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu. Pokutu možno uložiť do 1 000 Sk. ktorými sú pohnútka (psychický podnet ku spáchaniu priestupku) a cieľ (čo sledoval páchateľ spáchaním priestupku). dokonaný priestupok. ak páchateľ priestupku spôsobom svojho života preukázal. Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť.

subjektívnou stránkou .získanú priestupkom. Iným správnym deliktom FO je spravidla zavinené protiprávne konanie FO. možno rozhodnúť. Ide o delikty odlišujúce sa svojimi znakmi: . ak nejde o trestný čin. priestupku proti verejnému poriadku a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.v porovnaní so správnymi a vykonávateľov kvalifikovaných činností deliktmi podnikateľov . Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika. ak patrí páchateľovi. možno ho uložiť len spolu so sankciou a najdlhšie na jeden rok. ktorého znaky ustanovujú osobitné zákony. ak od konania. Iné správne delikty fyzických osôb postihované na základe zavinenia Popri priestupku. ktorého nemožno za priestupok stíhať. Prepadnutie veci nemožno uložiť. ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku. alebo nepatrí páchateľovi priestupku a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb a lebo majetku alebo iný všeobecný záujem. ktoré má znaky priestupku. v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje alebo konajú verejné telovýchovné. správnom disciplinárnom delikte a správnom poriadkovom delikte je FO zodpovedná tiež za iné správne delikty. Iné správne delikty FO možno členiť na 3 skupiny: správne delikty zamestnancov správne delikty osôb oprávnených na podnikanie alebo výkon kvalifikovanej činnosti tzv.subjektom – v porovnaní so správnymi deliktmi PO . 41. ak napĺňajú jeho pojmové znaky a znaky skutkovej podstaty. ak nejde o trestný čin. Vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika. Správnym deliktom sú len vtedy. Obmedzujúce opatrenie musí byť primerané povahe a závažnosti spáchaného priestupku. Netvoria homogénnu skupinu deliktov. zvyškové správne delikty postihované na základe zavinenia postihované bez ohľadu na zavinenie Ďalšie členenie: Postihované na základe zavinenia Správnym deliktom FO postihovaným na základe zavinenia je zavinené protiprávne konanie FO. za ktoré správny orgán ukladá sankciu ustanovenú zákonom. b) zhabanie veci. športové alebo kultúrne podujatia. za ktoré ukladá orgán verejnej správy (správny orgán) sankciu ustanovenú v zákone. uplynuli dva roky. Ochrannými opatreniami sú: a) obmedzujúce opatrenie. ktorého znaky sú uvedené v osobitných zákonoch. Možno ho uložiť páchateľovi priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami. že sa takáto vec zhabe. Ak nebolo uložené prepadnutie veci. Obmedzujúce opatrenie spočíva v zákaze navštevovať určené verejne prístupné miesta a miestnosti. O zhabaní veci nemožno rozhodnúť.

Základný rozdiel medzi priestupkom a iným deliktom je v subjekte. Správne delikty FO postihované na základe zavinenia majú legislatívne vyjadrenie v mnohých právnych predpisoch upravujúcich vzťahy pri výkone jednotlivých úsekoch verejnej správy. životného prostredia atď. lehoty na zánik trestnosti deliktu. ak má deliktuálnu spôsobilosť. postihovanom na základe zavinenia. Tieto správne delikty majú veľa spoločných znakov s priestupkami. ktorej predmetu sa porušená povinnosť týka. na úseku vodného a lesného hospodárstva. pre ktoré sú správne delikty FO vynímané spod režimu priestupkového práva Na postih deliktov sa nevzťahuje právny režim priestupkového práva. V prípade možného prekrývania znakov deliktov oboch spomenutých druhov má prednosť postih za iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných zákonov.) Správne delikty. Zavinenie sa neskúma a fyzická osoba sa trestá na základe princípu objektívnej zodpovednosti. Tieto delikty prejednávajú správne orgány v právnom konaní bez odchýlok ustanovených všeobecnou právnou úpravou priestupkov. okruh SO oprávnených delikt prejednať. ochrany ovzdušia. Zodpovednosti podliehajú FO vystupujúce ako podnikatelia alebo prevádzkovatelia kvalifikovaných činností. odlišný procesný režim postihu. ktorú predstavuje zákon o priestupkoch. vedúci pracovník. Priestupcom môže byť ktorákoľvek FO. ktorého protiprávne konanie spočíva v porušení povinností daných jeho postavením Tieto delikty vznikajú napr. Vzhľadom na platnú právnu úpravu možno rozlíšiť 2 základné skupiny správnych deliktov FO postihovaných na základe zavinenia: 1. ktorých postih je vyňatý z režimu priestupkového zákona napr. Zákon o priestupkoch takéto obmedzenie osobnej pôsobnosti zákona nepozná. ktoré s disciplinárnymi deliktmi nesúvisia. funkcionár atď. ktorý je pri inom správnom delikte FO.v porovnaní so správnymi disciplinárnymi alebo poriadkovými deliktmi dôvody. podľa zákona o lotériách a iných podobných hrách. Jediným . pretože nie sú v zákonoch výslovne označené ako priestupky. pretože spáchanie deliktu sa tu viaže na zamestnanecký vzťah k PO alebo na iné podmienky. špecifikovaný svojím postavením vo vzťahu k PO..- objektívnou stránkou . druh a výška sankcie. ktorých subjektom je zamestnanec PO napr. 2. postih poistenia podľa právnej úpravy zdravotného poistenia. Správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb postihované bez ohľadu na zavinenie FO: Postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie Pri správnych deliktoch FO postihovaných zásadne bez ohľadu na zavinenie ide o protiprávne konanie FO oprávnenej na výkon činností.) skupina – správne delikty FO. Uvedené správne delikty nemajú definičné znaky priestupku. ale nie sú ani disciplinárnymi deliktmi. Sú postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie. Ostatné odlišnosti sú napr. 42.

súhlasu. ktorou je PO ako celok. V zákonoch možno nájsť ich spoločnú právnu úpravu v ustanoveniach s názvom správne delikty. dňom zápisu do OR. konateľ alebo člen PO. Preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti. Nepožaduje sa preukázať zavinenie FO. ktorá zastupuje PO navonok. sankcie a pod. pretože zavinenie je stav vedomia a vôle. že PO vzniknutej zo zákona vzniká jej deliktuálna spôsobilosť dňom nadobudnutia účinnosti zákona. ak sa ho dopustí pri výkone podnikateľskej činnosti alebo v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou. okrem výnimiek. To znamená. združenie FO alebo PO. Ak je subjektom správneho deliktu podnikajúca FO. ak činnosť vykonávajú viaceré osoby. objektívnu zodpovednosť a to absolútnu. ktoré odlišuje takýto správny delikt od priestupku je výkon určitej kvalifikovanej činnosti. ktorá má deliktuálnu spôsobilosť (spôsobilosť na protiprávne konanie). ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou. nie teda FO – ich zamestnanci. PO takéto obmedzenie v zákone nemá. OZ obsahuje len ich neúplný výpočet t. ktorý môže mať len FO. naviac v rôznom pracovnom postavení. Podnikajúca FO má deliktuálnu spôsobilosť odo dňa. Súčasná právna úprava správneho trestania PO obsahuje len zriedkavo správne delikty výlučne právnických osôb. členovia a pod. Správnym deliktom PO je protiprávne konanie PO. pričom zavinenie nie je rozhodujúce. Z praktického hľadiska hľadanie skutočného vinníka a dokazovanie jeho viny je pri výkone rôznych vysoko špecializovaných činností PO alebo podnikajúcej FO veľmi ťažké a zdĺhavé. zákony pri úprave zodpovednosti za správny delikt kladú dôraz na charakter činnosti. Každá PO má deliktuálnu spôsobilosť. povolenia). Spôsob vzniku a zániku PO upravujú zákony. zamestnanec. ktorá sa povinne zapisuje do OR. ktorých prostredníctvom PO koná. že FO – podnikateľ zodpovedá za správny delikt vtedy.  na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu PO sa teda tiež vyžaduje.hľadiskom. či v jej mene alebo aj bez poverenia koná štatutárny orgán. ide o tzv. Zavinenie teda nie je pojmovým znakom správneho deliktu PO. Sú postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie. jednotky územnej samosprávy a iné subjekty o ktorých to ustanoví zákon. ktoré sa musia posudzovať zásadne rovnako ako obdobné konanie PO. aby konanie naplnilo jednak všeobecné znaky (protiprávnosť konania. iné správne delikty. hovoriť o zavinení v tom istom zmysle ako u FO. rozhodujúce je protiprávne konanie a jeho následky. Zákony väčšinou upravujú zodpovednosť PO za správne delikty spoločne so zodpovednosťou podnikajúcich FO. existencia . Za porušenie právnych povinností uložených PO zodpovedá FO. Ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa. Od ostatných správnych deliktov sa tieto delikty odlišujú znakom zodpovednej osoby. To znamená. Pojem PO náš právny poriadok nedefinuje. Deliktuálna spôsobilosť PO sa spája s jej existenciou. PO.  k subjektívnej stránke správneho deliktu PO je potrebné uviesť. a to ako celok..j. účelové združenie majetku. že u PO nemožno. ktorá za PO konala alebo mala konať. Charakteristické črty  subjektom správneho deliktu môže byť len osoba. odkedy je oprávnená podnikať (na základe koncesie. bez ohľadu na to.

Objektívna stránka spočíva v protiprávnom konaní a jeho následkoch. že porušená povinnosť súvisí s príslušnosťou FO k určitej organizácii. Správne disciplinárne delikty Správny disciplinárny delikt je deliktom FO. Menej častými trestami sú prepadnutie veci a zákaz činnosti. Preto kodifikácia tu nie je možná.). trestnosť ustanovená zákonom). subjektívnu stránku deliktu. Lehoty na uplatnenie trestu Zánik trestnosti sa najčastejšie spája s uplynutím 1-ročnej subjektívnej a 3-ročnej objektívnej lehoty. napr. objektívnu stránku. .. že ich postihom sa chráni riadny výkon verejnej služby a s tým súvisiaca disciplína. jednak znaky charakterizujúce objekt. následok protiprávneho konania môže byť vymedzený bez špecifikovania aktívneho protiprávneho konania (opomenutie povinnosti. Sankcie Sankciou za správny delikt je spravidla pokuta. Možný je prísnejší trest pri opakovanom správnom delikte. pokiaľ ide o začatie konania. Protiprávnosť konania PO môže byť APN vymedzená ako protiprávny spôsob konania ako konanie. subjekt. Správny orgán koná a rozhoduje o správnom delikte podľa správneho poriadku. V niektorých prípadoch súčasťou výroku o sankcii je výrok o pokute a zároveň výrok o povinnosti odstrániť protiprávny stav alebo obnoviť pôvodný stav (pod hrozbou ďalšej pokuty v prípade nesplnenia tejto povinnosti). odvetvie VS (napr. ▪ objektívna stránka zmiešaných správnych deliktov (sú to delikty. že:  objektívna stránka ako znak skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu je konanie spočívajúce v porušení právnych povinností súvisiacich s výkonom verejnej služby. ktorých skutkové podstaty upravujú osobitné zákony spoločne pre PO aj pre FO – podnikateľov a pri ktorých je totožný proces správneho trestania) je formulovaná vo vyše 200 zákonoch. prostredníctvom percentuálneho prepočtu vo vzťahu k určitej sume. O správnych deliktoch PO rozhodujú správne orgány v správnom konaní. Za disciplinárne delikty správno-právneho charakteru sa považujú preto. Tieto lehoty sú prekluzívne a preto nemôžu byť predĺžené rozhodnutím správneho orgánu. násobkom predchádzajúcej pokuty. spravidla pevnou hornou hranicou. Špecifikum tohto druhu deliktu spočíva v tom. neoprávnená výroba. zamorenie pitnej vody)  objektom zmiešaných správnych deliktov sú záujmy chránené konkrétnymi zákonmi upravujúcimi určitú oblasť. Výška pokuty je najčastejšie určená sadzbou sankcie.zodpovednej osoby. porušenie právnych predpisov. profesijná etika. Správne disciplinárne delikty sa odlišujú od ostatných správnych deliktov najmä v tom. resp. ktoré je v rozpore s APN. objektom správneho deliktu na úseku horskej služby je záujem na bezpečnosti osôb v horských oblastiach).. pričom platí zásada oficiality. len výnimočne aj iná sankcia. 43. iným spôsobom (napr.

vnútorná disciplína a poriadok. Ak zo zákona nevyplýva niečo iné. Súčasťou zákonov je postup pri uplatňovaní tejto administratívnoprávnej zodpovednosti. môže dôjsť k situácii. V tomto prípade neplatí zásada ne bis in idem. podľa notárskeho poriadku disciplinárnu právomoc Notárskej komory voči notárom uplatňuje jej disciplinárny orgán a to prezídium tejto komory). resp. Povahu správneho deliktu majú len verejnoprávne disciplinárne delikty (a nimi nie sú disciplinárne delikty členov družstiev. konanej na základe brannej povinnosti. ich vykonávateľov. Popri poriadku vo vnútorných vzťahoch vystupuje do popredia profesijná etika upravená v etických kódexoch pre osoby pôsobiace v právnych vzťahoch k určitej ustanovizni. zakladajúce znaky skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu. subjekt je vždy špeciálny.č. Postih týchto druhov správnych deliktov nie je upravený jednotne ale je upravený vo viacerých osobitných zákonoch. Druhom správnych deliktov sú disciplinárne delikty. pretože tieto sa svojím objektom odlišujú. v pracovnoprávnych vzťahoch medzi zamestnávateľom a zamestnancom – tu sa napr. Správnymi disciplinárnymi deliktmi nie sú disciplinárne delikty poslancov NR SR a podľa niektorých autorov ani disciplinárne delikty sudcov. sankcie) ustanovuje v disciplinárnych poriadkoch. Správne poriadkové delikty .  objektom je riadny výkon verejnej služby vrátane štátnej služby a s tým súvisiaca služobná disciplína. je ním zásadne príslušník uvedenej organizácie. postupuje podľa Zákonníka práce. výnimočne so subsidiárnym využitím všeobecnej právnej úpravy správneho konania z. že jedno protiprávne konanie napĺňa skutkovú podstatu jednak priestupku. hoci majú nepochybne verejnoprávny charakter. nemôže byť zároveň priestupkom. jednak skutkovú podstatu disciplinárneho deliktu. 44.j.71/1967 Zb. Ide o FO. Podrobnejšie sa postup pri ukladaní disciplinárnych trestov (opatrenia. ktoré sú v osobitných právnych vzťahoch k určitej ustanovizni. Protiprávne konanie. zamestnanca v štátnej správe a jeho služobným úradom). prípadne služby v ozbrojených silách. ktoré sú vnútornými predpismi subjektov správy. politických strán alebo občianskych združení). kým o nich rozhoduje disciplinárny orgán subjektu alebo vykonávateľa verejnej správy ktorému zákon zveruje disciplinárnu právomoc (napr. ide o právny vzťah zubného lekára stomatológa a Slovenskej komory zubných lekárov. s osobitnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi práve z tohto vzťahu (napr. a zásadne sa pripúšťa postih za oba druhy deliktov. t. napr. a teda nepostupuje sa pri jeho postihu podľa právneho režimu priestupkového práva.  subjektívna stránka je založená na zavinení Právna zodpovednosť za disciplinárny delikt nie je právnym inštitútom iba správneho práva. študenta vysokej školy a vysokou školou. Verejnoprávny delikt v oblasti štátnej správy je spojený s inštitútom štátnej služby. advokáta a Slovenskej advokátskej komory. Uplatňuje sa v rôznych právnych vzťahoch. o správnom konaní.

že zodpovedná osoba nesplní procesnú povinnosť spôsobom ustanoveným v zákone Subjektom je najčastejšie FO Subjektívna stránka Subjektívna stránka t. prípadne jeho účelu. najmä. zavinenie. OSP. pričom sa ustanovuje max. Skutková podstata Objektom je ochrana pred porušovaním povinností vyplývajúcich z procesnoprávnych predpisov vo VS Objektívna stránka spočíva v marení. Len výnimočne sa vyžaduje napr. Skutkové podstaty týchto deliktov sú predmetom úpravy mnohých zákonov. alebo v neposkytnutí potrebnej súčinnosti so správnym orgánom tým. inšpekciou životného prostredia. Na zodpovednosť stačí samotný fakt porušenia povinnosti. rozhodovacieho procesu. zákonov reglementujúcich postavenie a oprávnenia inšpekcií a pod. V niektorých prípadoch zákony počítajú s možnosťou odpustiť alebo znížiť uloženú poriadkovú sankciu. hranica sankcie. že dodatočné splnenie právnej povinnosti vylučuje uloženie poriadkovej sankcie. SPD sa prejednáva vždy na základe zásady oportunity. obchodnou inšpekciou. pretože postih prichádza do úvahy len vtedy. tie ktoré upravujú výkon správneho dozoru subsidiárne použitie správneho poriadku Správny poriadkový delikt nie je všeobecne právne upravený.zhrnutie  zásada oportunity  možnosť opakovaného uloženia sankcie  možnosť zníženia alebo odpustenia poriadkovej pokuty  dodatočné splnenie povinnosti vylučuje uloženie poriadkovej sankcie . Sankcia tu plní funkciu zabezpečiť priebeh a účel procesu. Právna úprava SPD upravuje celý rad zákonov. Špecifiká . nie je pri poriadkovom delikte rozhodujúce – neskúma sa. v rámci ktorého sa uplatňuje. alebo v sťažovaní priebehu správnoprávneho. narušovaní. Ďalším špecifikom je. napríklad správneho poriadku. zákona o kontrole. ak osoba nesplnila procesnú povinnosť uloženú právnym predpisom. pri ukladaní poriadkovej pokuty na niektorých úsekoch výkonu štátneho dozoru niektorým štátnymi inšpekciami napr.Správny poriadkový delikt je procesným deliktom.j. v trestnom poriadku. to znamená. Sankcia Správny poriadkový delikt sa prejednáva vždy na základe zásady oportunity. že uloženie sankcie je právom správneho orgánu a nie povinnosťou. Správny orgán môže uložiť poriadkovú pokutu i opakovane. So správnymi poriadkovými deliktmi je možné stretnúť sa aj v iných odvetviach práva napr.

nedostavenie sa pred správny orgán .z. To znamená. samosprávne kraje) zodpovedajú za škodu spôsobenú pri výkone VS: . Zákon č. Zodpovedné subjekty (štát. orgán územnej samosprávy. 46 každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu. zavinenie nie je rozhodujúce SPD sú napr. 45. koho práva boli porušené. 127 ods. 514/2003 Z. 3 a čl. ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. verejnoprávna inštitúcia. Primerané finančné zadosťučinenie nemôže byť ekvivalentom ušlej mzdy a odmien. orgán záujmovej samosprávy.nevydanie veci dôležitej pre konanie Príklad: Živnostenský úrad môže kontrolovanej osobe ktorá marí. PCHZ a povinnostiach FO alebo PO. Právna úprava Súčasnú právnu úpravu predstavujú č. Tejto zodpovednosti sa nemôžu zbaviť (absolútna zodpovednosť). s náhradou za škodu alebo ušlý zisk. Pojem verejná moc zahŕňa i verejnú správu. 514/2003 Z. Podľa čl. 127 Ústavný súd môže svojím rozhodnutím. 46 ods. FO alebo PO. Za škodu spôsobenú pri výkone územnej samosprávy orgánmi územnej samosprávy objektívne zodpovedá obec alebo samosprávny kraj. primerané finančné zadosťučinenie.z. že za škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy objektívne zodpovedá štát. obce. Ústavný súd SR môže poškodenému priznať primerané finančné zadosťučinenie. Pojem výkon verejnej moci vymedzuje tento zákon ako rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach. Podľa čl. Zákon č. ktorým vyhovie sťažnosti. ruší alebo inak sťažuje výkon kontroly (odmieta súčinnosť)uložiť poriadkovú pokutu do 10 tis.neposkytnutie potrebnej súčinnosti . : .z. Táto ostatná verejná moc. 514/2003 Z. Verejná moc sa člení na štátnu moc a ostatnú verejnú moc. ktorú ústava a zákony v určitom rozsahu zverujú subjektom neštátneho charakteru vo veciach správy verejných záležitostí (predovšetkým subjektom územnej samosprávy) je od štátnej moci v istom zmysle odvodená a nemôže s ňou byť v rozpore. priznať tomu. Sk aj opakovane. vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti za škodu. 4 Ústavy SR a zákon č. Orgánom verejnej moci je podľa tohto zákona štátny orgán. Nemožno ho stotožniť s odškodným. Vysvetlite pojmy nezákonnosť a nesprávnosť vo verejnej správe Ak sa orgán verejnej moci dopustí nesprávneho úradného postupu alebo rozhodne nezákonne a spôsobí škodu. upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.poskytnutie nepravdivých údajov .

Nezákonné rozhodnutie Zákon č. nariadeniami a smernicami EÚ. 514/2003 Z. jednak zákon č. Nie je v záujme štátu vyčkávať na rozhodnutia ústavného súdu alebo európskych súdnych inštitúcií.z. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má: . Zdôrazňuje sa tak požiadavka. hoci s ním ako s účastníkom konania konané malo byť ten. nezákonnosť výslovne nedefinuje. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní.ten. 514/2003 Z. ktoré potvrdzujú prieťahy v konaní na úrovni vnútroštátnych orgánov verejnej moci vrátane orgánov VS: Za vzniknutú škodu zodpovedá štát. teda vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov (v prípadoch hodných osobitného zreteľa sa splnenie tejto podmienky nevyžaduje) Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má: účastník konania. rozumie sa ňou protiprávnosť. teda rozpor rozhodnutia nielen so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Najčastejším prípadom nesprávneho úradného postupu orgánu ŠS je porušenie procesnoprávnych noriem upravujúcich jeho konanie o právach.z. PCHZ a povinnostiach vo veciach štátnej správy. s kým nebolo konané ako s účastníkom konania. ktoré je právoplatné b) rozhodnutie musí byť zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom (táto podmienka neplatí. komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. aby sa zabránilo prieťahom v konaní s účastníkmi konania a aby rozhodnutia boli vydávané v ustanovených zákonných lehotách. PCHZ FO a PO. ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní aj ten. komu nezákonným rozhodnutím vznikla škoda. Ide o objektívnu zodpovednosť pri: . ale aj s medzinárodnými zmluvami. 514/2003 Z. za nesprávny úradný postup považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej správy urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v ustanovenej lehote. nečinnosť orgánu VS pri výkone VS. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní Nesprávny úradný postup Zákon č. zbytočné prieťahy v konaní alebo iné nezákonné zásahy do práv.- nezákonným rozhodnutím nesprávnym úradným postupom Takýto rozsah zodpovednosti vymedzuje jednak ústava. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je: a) existencia rozhodnutia.z. Zahrnutie zbytočných prieťahov v konaní do pojmu nesprávny úradný postup má umožniť riešenie mnohých sporov už na vnútroštátnej úrovni a nie pred ESĽP. ak orgán verejnej správy prekročil svoju právomoc vydaným rozhodnutím) c) podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu zo strany oprávnenej osoby.

127 Ústavný súd môže svojím rozhodnutím.rozhodnutí o treste. vymedzujú vzťah k zákonu č. zadržaniach alebo iných pozbaveniach slobody. Tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. 514/2003 ako k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone VS. ktoré obsahujú ustanovenia o zodpovednosti za škodu. c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. náhradu v súvislosti s vykonávaním opatrení vyhlásených pri mimoriadnych udalostiach a vo viacerých ďalších prípadoch. .. ktorým vyhovie sťažnosti. priznať tomu.nezákonných zatknutiach.). b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len územná samospráva) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Zodpovednosť za výkon verejnej správy (všeobecná charakteristika) Právna úprava Ústava SR Čl. Čl. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (všeobecná právna úprava). Zákon č. 46 Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu. primerané finančné zadosťučinenie. z. . V niektorých prípadoch je zásahom VS nezákonné rozhodnutie alebo nezákonný (nesprávny) postup orgánu VS. keď škoda alebo iná ujma vznikla zákonným postupom VS. Výkon VS. 514/2003 Z. Niekedy zákony.nesprávnom úradnom postupe. . Náhrada škody alebo inej ujmy pripadá do úvahy aj v týchto prípadoch.nezákonných rozhodnutiach. ochrannom opatrení alebo rozhodnutí pri väzbe. 314/2001 Z. Niektoré zákony upravujú podmienky náhrady za vecnú pomoc (§ 51 zákona č. Môže ísť napr. Ak sa zasiahne do majetkovej sféry osôb. Orgány verejnej moci pri plnení svojich úloh niekedy zasiahnu aj do majetkových práv FO a PO v súlade so zákonom a v jeho medziach. iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.z. 46. musí nasledovať náhrada primeraná zásahu VS. koho práva podľa odseku 1 boli porušené. zodpovednosť za výkon VS Výkonom VS možno zasiahnuť do právnej sféry FO i PO len na základe zákona. . Náhrada škody v týchto prípadoch podlieha verejno-právnej regulácii. o vyvlastnenie alebo o nútené obmedzenie vlastníckeho práva.

Táto zodpovednosť sa musí uplatňovať vždy. Disciplinárne tresty (sankcie): písomné napomenutie.pri priestupku uplatňujú správne orgány.. ale aj voči jej funkcionárom – konajú teda v mene VS a disponujú verejnou mocou.. keď sú splnené zákonom stanovené podmienky bez ohľadu na to. . Zodpovedné osoby Zodpovednými osobami sú: osoby činné vo VS. čím sa má zabrániť zneužívaniu právomoci vykonávanej vo verejnom záujme Uplatňujú ju súdy . úradné osoby. 3. starosta ) b) subjekty mimo VS (všeobecný súd voči verejnému činiteľovi. jednak z vnútorných normatívnych a individuálnych správnych úkonov (vnútorné predpisy. Možno ju uplatniť voči: • štátnym zamestnancom • zamestnancom subjektu VS Jej základom je disciplinárny delikt -zavinené protiprávne konanie narušujúce služobnú disciplínu.Zodpovednosť za výkon VS je právna zodpovednosť za zákonný a správny výkon VS. zamestnanci v ŠS. Trestný zákon jednak : a) poskytuje ochranu verejným činiteľom prostredníctvom skutkovej podstaty TČ útoku na VČ b) ochraňuje spoločnosť prostredníctvom skutkovej podstaty TČ zneužívania právomoci VČ. Trestnoprávna zodpovednosť Uplatňuje sa nielen voči zamestnancom VS. funkcionári VS. inštrukcie. matrikár). Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom Predmetom ďalšieho výkladu je už len zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone VS len v prípadoch nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu orgánu VS. Disciplinárna zodpovednosť Jej vznik je založený porušením disciplíny. alebo vo VS. t. .( materiálne i nemateriálne ) 2. ak v rámci plnenia úloh VS používa právomoc. služobných povinností vyplývajúcich jednak z právnych predpisov. Preto majú v porovnaní s inými občanmi zvýšenú trestnú zodpovednosť. pokyny .. ktorá mu v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh bola zverená (napr.). Verejným činiteľom je volený funkcionár alebo zodpovedný pracovník OŠS a samosprávy. hmotný postih pozastavenie služobného postupu. pokarhanie. NR SR voči vláde ) Druhy právnej zodpovednosti 1. či ide o orgán štátu alebo neštátny subjekt VS.j.. služobné príkazy. alebo inak označované osoby pôsobiace vo VS Subjekty vyvodzujúce právnu zodpovednosť a) subjekty pôsobiace vo vnútorných vzťahoch VS ( minister.

ak preukáže.) za výkon VS. že aj objektívnej zodpovednosti sa možno zbaviť (liberácia). Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodovaním orgánov VS je jedným z druhov právnej zodpovednosti (ďalšie sú už spomínaná trestnoprávna zodpovednosť a disciplinárna zodpovednosť a i. zadržaniach alebo iných pozbaveniach slobody. či škoda bola spôsobená nezákonným výkonom štátnej správy alebo územnej samosprávy. že vznik škody nezavinil (vyvinenie. liberačných dôvodov.rozhodnutí o treste. ktoré ustanovuje priamo zákon. Ide o objektívnu zodpovednosť pri: . Na princípe absolútnej objektívnej zodpovednosti za škodu sa konštruuje verejnoprávna zodpovednosť štátu a v súčasnosti aj obcí a samosprávnych krajov. Ak zákon pre zodpovedný subjekt neustanovuje žiaden dôvod liberácie. Vo veci náhrady škody. napr. .Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone VS je osobitným druhom verejnoprávnej zodpovednosti. avšak len preukázaním tzv.: . Pri objektívnej zodpovednosti za škodu zákony ustanovujú prípady. Spolu s ostatnými druhmi právnej zodpovednosti tvorí systém právnych záruk zákonnosti vo VS. pričom nie je podstatné. Systém právnych záruk sa môže efektívne kombinovať s etickými a politickými aspektmi zodpovednosti. To znamená. ochrannom opatrení alebo rozhodnutí pri väzbe. koná v mene štátu. Všeobecnými kritériami vzniku zodpovednosti za škodu sú tieto 4 kritériá: • • • • protiprávny úkon. zodpovednosti za škodu sa zbaviť nemožno. Za vzniknutú škodu zodpovedá štát. .nezákonných rozhodnutiach. ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci. Takýto druh zodpovednosti za škodu sa označuje ako absolútna objektívna zodpovednosť. Za škodu zodpovedá štát alebo obec či samosprávny kraj podľa toho. či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nezavinil Pri subjektívnej zodpovednosti sa zodpovedný subjekt zbaví zodpovednosti.nesprávnom úradnom postupe.nezákonných zatknutiach. v ktorých napriek splneniu uvedených kritérií zodpovedný subjekt za vzniknutú škodu nezodpovedá. . prípadne škodová udalosť vznik škody príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus) zavinenie Zodpovednosť za škodu môže byť: a) subjektívna – na jej uplatnenie sa vyžaduje splnenie všetkých 4 všeobecných kritérií b) objektívna – na zodpovednosť postačuje splnenie prvých troch všeobecných kritérií. exkulpácia).

že nesprávnym úradným postupom je porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. s kým nebolo konané ako s účastníkom konania. Za nesprávny úradný postup je možné považovať aj nečinnosť a prieťahy v konaní. konané ma byť ten. Nesprávny úradný postup nie je definovaný v zákone. komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten. súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu) Ministerstvo vnútra SR (škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Pol. Zákon č. verejnoprávnych inštitúcií a ďalším subjektom. ak škodu spôsobil orgán obce b) predseda samosprávneho kraja. Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. keď štát nemá právo na regresnú náhradu voči orgánu územnej samosprávy. Územná samospráva zodpovedá za škodu.z. Vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy koná: a) starosta obce. zboru) 47. ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov. môže (na rozdiel od štátu nemusí) požadovať regresnú náhradu od osôb. 514/2003 Z. sa riadil nesprávnym . škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci. keď ide o výkon samosprávnych aktivít. aj keď s ním ako s účastníkom konania.- Ministerstvo spravodlivosti SR (v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní. upravuje tiež prípad. ak škodu spôsobil orgán samosprávneho kraja. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má: účastník konania. že ten. ak bolo nezákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy vydané preto. ale z príslušných ustanovení je zrejmé. ktorá bola spôsobená a) nezákonným rozhodnutím alebo b) nesprávnym úradným postupom. na ktoré bol prenesený výkon štátnej správy a osobitne v prípadoch. ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní ten. kto ho vydal. komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone územnej samosprávy Osobitne je upravený zodpovednostný vzťah k orgánom samosprávy. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sa spája s väčším množstvom aktivít orgánov verejnej moci. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní.

ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci. a predseda samosprávneho kraja. 2. že orgán územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydal nezákonné rozhodnutie preto. Ak by nebolo možné určiť príslušnosť. ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom. 514/2003 Z. záujmová samospráva alebo právnická osoba. Orgány konajúce v mene štátu Vo veci náhrady škody v mene štátu koná vždy vecne príslušný orgán. súdu). ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach. Orgány konajúce v mene územnej samosprávy Vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy v mene samosprávy koná starosta obce. ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy. e) verejnoprávna inštitúcia. c) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy.právnym názorom príslušného orgánu (napr. ak škodu spôsobil orgán obce. uplatňuje sa nárok na ministerstve spravodlivosti. právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. súdu. Je ním: a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. ktorá vznikla pri výkone štátnej správy. b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy. Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa. ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu. ktorý je výslovne uvedený v § 4 zákona č. keď bola uhradená celá náhrada škody. 3. Územná samospráva má právo na regresnú náhradu od štátu v prípade. vrátane ústavného súdu).z. ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru. ak škodu . ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. ktorý v konaní zrušil takéto rozhodnutie. ak 1. že sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. ktorý v konaní zrušil rozhodnutie orgánu územnej samosprávy.

ktorá má byť poškodenému uhradená. prípadne škodová udalosť vznik škody príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus) zavinenie Predbežné prerokovanie návrhu Ak všetky uvedené kritériá vzniku zodpovednosti za škodu boli splnené.na starostu obce alebo na predsedu samosprávneho kraja (pri výkone územnej samosprávy) Predbežné prerokovanie nároku je obligatórne. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch. alebo . Márne uplynutie lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody má za následok premlčanie práva. Všeobecnými kritériami vzniku zodpovednosti za škodu sú tieto 4 kritériá: • • • • protiprávny úkon. ak ide o škodu na zdraví. keď sa poškodený dozvedel o škode. ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. ktorým mu bola spôsobená škoda. či škoda vznikla. Pokonávka medzi poškodeným a príslušným orgánom musí obsahovať súhlasný prejav. ktoré vznikli poškodenému v konaní. Tento proces začína plynúť podaním písomnej žiadosti príslušnému orgánu. Rozsah a spôsob náhrady škody Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Počas predbežného prerokúvania návrhu lehota na uplatnenie práva neplynie. akú náhradu škody poskytne žiadateľovi. Je to aj jedna zo záväzných podmienok prípadného uplatnenia nároku na súde. Právo sa musí uplatniť v 3-ročnej subjektívnej lehote. To neplatí.na príslušnom orgáne konajúcom v mene štátu. ako aj dohodu o tom. v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a aj v konaní. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania. ktorá začína plynúť odo dňa.spôsobil orgán samosprávneho kraja. ak ide o škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy (nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom). V prípade. Predbežné prerokovanie sa môže skončiť uzavretím pokonávky o výške škody. alebo márnym uplynutím 6-mesačnej lehoty. a v objektívnej 10-ročnej lehote od doručenia (oznámenia) rozhodnutia. v ktorom došlo . poškodená osoba musí svoj nárok na náhradu škody uplatniť: . Procesný postup predbežného prerokovania nároku je upravený v zákone. môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku súdnou cestou.

Fyzické osoby a právnické osoby. sú povinné po jej uhradení uplatniť voči zodpovedným zamestnancom nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov (Zákonník práce – max.od FO. Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. ak bolo nezákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy vydané preto. že sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr.od PO.od verejnoprávnej inštitúcie a záujmovej samosprávy . súdu). ktorý v konaní zrušil takéto rozhodnutie. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS.z. upravuje tiež prípad. 514/2003 Z. vrátane ústavného súdu). keď štát nemá právo na regresnú náhradu voči orgánu územnej samosprávy. voči ktorým si štát uplatnil regresnú náhradu. súdu. ktorý v konaní zrušil rozhodnutie orgánu územnej samosprávy. ktorá jej bola zverená zákonom . Územná samospráva má právo na regresnú náhradu od štátu v prípade. do výšky 3-násobku priemernej mesačnej mzdy). ak škodu spôsobili orgány územnej samosprávy pri výkone verejnej moci v oblasti prenesenej štátnej správy Ak bol škoda spôsobená viacerými osobami.k nesprávnemu úradnému postupu. môže (na rozdiel od štátu nemusí) požadovať regresnú náhradu od osôb. sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. Regresná náhrada Právo na regresnú náhradu vznikne iba v prípade. že škoda bola uhradená. Nárok na regresnú náhradu vylučuje uplatnenie nároku na náhradu škody. Neuhrádzajú sa náklady na predbežné prerokovanie návrhu. ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov. Zákon č. že orgán územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydal nezákonné rozhodnutie preto.od územnej samosprávy. zodpovedajú tieto osoby spoločne a nerozdielne. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa. Do evidencie sa zapisuje: . Ústredná evidencia Ministerstvo financií Slovenskej republiky vedie ústrednú evidenciu žiadostí uhradených náhrad škôd. ktorá jej bola zverená zákonom . Tieto náklady by sa však mohli nahradiť ako príslušenstvo nároku na náhradu škody. že ten. kto ho vydal. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia. V takom prípade štát požaduje regresnú náhradu v cele výške: . keď bola uhradená celá náhrada škody.

právo na náhradu škody má i ten. trestnoprávne a správnoprávne. musí byť dostupný. V oblasti verejnej správy ide tak o konštitutívne. ktorý koná v mene štátu. akým škoda vznikla. ktorý je právoplatný. Osobitne je potrebné zvýrazniť. d) spôsob a rozsah uspokojenia nároku na náhradu škody. Ad b) Rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť – základnou podmienkou nároku na náhradu škody je okolnosť. c) podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu zo strany oprávnenej osoby. Predpokladom úspešného uplatnenia náhrady škody pre nezákonnosť je: a) existencia individuálneho právneho aktu. c) spôsob a rozsah uplatneného nároku na náhradu škody. právo na náhradu škody má ten. aj keď s ním. b) spôsob. že rozhodnutie. že v rozhodovacích procesoch vo verejnej správe. Oprávnený subjekt právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania. ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní. ako aj deklaratórne individuálne správne akty. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní. . alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. ktorý rozhoduje o náhrade škody.a) príslušný orgán podľa. ktorým bola škoda spôsobená. ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. b) ak rozhodnutie bolo zrušené. ale aj s medzinárodnými zmluvami. ak právoplatné rozhodnutie. Vnútroštátny prostriedok nápravy musí byť podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva teoreticky i prakticky efektívnym prostriedkom. ako s účastníkom konania. komunitárnym právom a pod. V prípade aktov nulitných by sa mohol využiť nesprávny úradný postup. komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. Zákon zakladá zodpovednosť aj za také rozhodnutie. s kým nebolo konané ako s účastníkom konania. Podmienky ak tento zákon neustanovuje inak. Súd. je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. ktorým bola spôsobená škoda bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Ad c) Podanie riadneho opravného prostriedku – prichádzajú do úvahy všetky druhy opravných prostriedkov vo všetkých konaniach. konané malo byť. musí byť schopný zabezpečiť nápravu vo veci sťažovateľa. Ad a) Existencia právoplatného rozhodnutia – môže ísť o rozhodnutie občianskoprávne. V tomto prípade pôjde o rozpor nielen so zákonmi. bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. pri osobitných druhoch konania (mimo správneho konania) je nevyhnutné sledovať všetky druhy opravných prostriedkov. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy.

514/2003 ako k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone VS. Niektoré zákony upravujú podmienky náhrady za vecnú pomoc (§ 51 zákona č. Niekedy zákony. c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (všeobecná právna úprava). ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. - !!! Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci. Tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní. ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc.z. 127 Ústavný súd môže svojím rozhodnutím. 46 Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu.nezákonných rozhodnutiach. možno nárok uplatniť aj vtedy. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej správy a predpoklady úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody Právna úprava Ústava SR Čl. b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len územná samospráva) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. vymedzujú vzťah k zákonu č. ktoré obsahujú ustanovenia o zodpovednosti za škodu. zadržaniach alebo iných pozbaveniach slobody. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje. . ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní.- právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy. 314/2001 Z. ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.).nezákonných zatknutiach. ktorým vyhovie sťažnosti. z. nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Ide o objektívnu zodpovednosť pri: . koho práva podľa odseku 1 boli porušené. Zákon č. možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy. Za vzniknutú škodu zodpovedá štát. Čl. ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím. primerané finančné zadosťučinenie. priznať tomu. ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. 514/2003 Z. .!!! 48. náhradu v súvislosti s vykonávaním opatrení vyhlásených pri mimoriadnych udalostiach a vo viacerých ďalších prípadoch.

ktoré vznikli poškodenému v konaní. rozsah.rozhodnutí o treste. či škoda vznikla. v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a aj v konaní. 514/2003 Z. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. V prípade. ktorá jej bola zverená zákonom . Počas predbežného prerokúvania návrhu lehota na uplatnenie práva neplynie. Regresná náhrada Právo na regresnú náhradu vznikne iba v prípade.od FO. z. keď sa poškodený dozvedel o škode. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. 49. Neuhrádzajú sa náklady na predbežné prerokovanie návrhu. Právo sa musí uplatniť v 3-ročnej subjektívnej lehote. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania.nesprávnom úradnom postupe. že škoda bola uhradená. ktorá začína plynúť odo dňa. Pokonávka medzi poškodeným a príslušným orgánom musí obsahovať súhlasný prejav.od územnej samosprávy. ako aj dohodu o tom. v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci Procesný postup predbežného prerokovania nároku je upravený v zákone. ktorým mu bola spôsobená škoda. spôsob náhrady škody a regresná náhrada podľa zákona č. Tento proces začína plynúť podaním písomnej žiadosti príslušnému orgánu. Predbežné prerokovanie sa môže skončiť uzavretím pokonávky o výške škody. To neplatí. V takom prípade štát požaduje regresnú náhradu v cele výške: . akú náhradu škody poskytne žiadateľovi. ak škodu spôsobili orgány územnej samosprávy pri výkone verejnej moci v oblasti prenesenej štátnej správy . ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. Predbežné prerokovanie návrhu. ak ide o škodu na zdraví. Tieto náklady by sa však mohli nahradiť ako príslušenstvo nároku na náhradu škody. môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku súdnou cestou. ktorá má byť poškodenému uhradená. alebo márnym uplynutím 6-mesačnej lehoty. ochrannom opatrení alebo rozhodnutí pri väzbe. ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.od PO. . a v objektívnej 10-ročnej lehote od doručenia (oznámenia) rozhodnutia. ktorá jej bola zverená zákonom . Márne uplynutie lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody má za následok premlčanie práva. uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch.. Rozsah a spôsob náhrady škody Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.od verejnoprávnej inštitúcie a záujmovej samosprávy .

Vymožiteľnosť práva je teda významným faktorom. 46 ods. komu bola spôsobená škoda nezákonným rozhodnutím.Ak bol škoda spôsobená viacerými osobami. upravuje tiež prípad. sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. Územná samospráva má právo na regresnú náhradu od štátu v prípade. ktorý by priamo riešil vymožiteľnosť práva. súdu. z ktorého vyplýva. voči ktorým si štát uplatnil regresnú náhradu. do výšky 3-násobku priemernej mesačnej mzdy). tým že je zvrchovaný. V tejto súvislosti je významný aj článok 127 ods. súdu). aby ten kto tieto práva alebo slobody porušil. ktorý v konaní zrušil rozhodnutie orgánu územnej samosprávy. že sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. vo veci konal. že ten. Význam pre vymožiteľnosť práva v oblasti verejnej správy má čl. ústavný súd môže prikázať. alebo nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu. V čl. Vymožiteľnosť práva nepriamo garantuje ústava aj článkom 48 ods. Vymožiteľnosť práva vo verejnej správe Aby SR bola právnym štátom nestačí iba deklarovať. 46 ods. 2. môže (na rozdiel od štátu nemusí) požadovať regresnú náhradu od osôb. že ak porušenie práv alebo slobôd FO alebo PO (vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv vyhlásených zákonom ustanoveným spôsobom) vzniklo nečinnosťou. ak bolo nezákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy vydané preto.z. Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa. 50. keď štát nemá právo na regresnú náhradu voči orgánu územnej samosprávy. že orgán územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydal nezákonné rozhodnutie preto. alebo orgánu verejnej správy. demokratický a právny štát a v právnych normách mať premietnuté princípy právneho štátu. kto ho vydal. vrátane ústavného súdu). z ktorého vyplýva právo na náhradu škody každému. zodpovedajú tieto osoby spoločne a nerozdielne. 2. . Nárok na regresnú náhradu vylučuje uplatnenie nároku na náhradu škody. signalizujúcim stav deklarovaného právneho štátu v jeho reálnej podobe. ale príslušný štátny mechanizmus musí fungovať tak. keď bola uhradená celá náhrada škody. aby FO a PO sa mohli domôcť svojich práv. Ústava SR neobsahuje ústavný článok. 1 ústavy sa však deklaruje právo každého domáhať sa na nezávislom súde. kde sa ustanovuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Fyzické osoby a právnické osoby. Zákon č. sú povinné po jej uhradení uplatniť voči zodpovedným zamestnancom nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov (Zákonník práce – max. ktorý v konaní zrušil takéto rozhodnutie. alebo inom orgáne SR – teda aj na orgáne verejnej správy svojho práva. 514/2003 Z. ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov. Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. 3.

ale až samotné dosiahnutie požadovaného stavu ▼▼▼ Vymožiteľnosť . Za nečinnosť treba považovať aj stav. ak súd na základe obžaloby rozhodnutie orgánu VS zruší a vec vráti na nové konanie a správny orgán nekoná.Pojem vymožiteľnosť práva V oblasti verejného práva často v tých istých súvislostiach sa striedajú pojmy vymožiteľnosť. hoci nastali právne skutočnosti. V právnom štáte nemôže byť cieľom proces. vymáhateľnosť a vynutiteľnosť práva bez ich bližšieho obsahového rozlíšenia. kde dochádza k aplikácii práva za pomoci dovoleného priameho alebo nepriameho donútenia Vymožiteľnosť/vymáhateľnosť . O nečinnosti hovoríme vtedy. Nečinnosť je protiprávny stav – je to porušenie práva.vhodnejšie je použitie pojmu „vymožiteľnosť“ pretože to vyjadruje stav a nie proces ako „vymáhateľnosť“. Ochraňujú teda práva a právom chránené záujmy adresátov VS Nečinnosť orgánov VS a vymožiteľnosť práva Prekážkou vymožiteľnosti práva v oblasti verejnej správy je nečinnosť orgánov. napríklad v exekučnom konaní. . Orgán verejnej správy je nečinný aj vtedy. Vynutiteľnosť . Z týchto troch pojmov je obsahovo najužší pojem vynutiteľnosť práva. neraz aj s uplatnením donucovacej moci štátu. s ktorými zákon spája povinnosť byť aktívny. kde dochádza k aplikácií práva za pomoci dovoleného priameho alebo nepriameho donútenia. neraz aj s uplatnením donucovacej moci štátu .systém právnych záruk dobrej správy.frekventuje sa tam. Kompetenciu orgánov treba chápať nielen ako oprávnenie konať. ktorý tvoria právne prostriedky pôsobiace na ochranu adresátov VS pred nezákonnosťou VS. Pojem vymožiteľnosť práva je v porovnaní s pojmami hore uvedenými pojmom s najširším obsahom. ak orgán verejnej správy. ale aj ako povinnosť konať. Vo svojich pojmových znakoch zahŕňa nielen proces aktivít vedúcich k dôslednej realizácii platného práva ale aj uskutočnenú realizáciu práva do právnych pomerov v oblasti verejnej správy. ktorá vyplýva zo zákona. má prednosť pred zákonom. nekoná. Povinnosť konať mu vyplýva zo zákona.najužší pojem . ktorý je kompetentný konať. keď orgánu verejnej správy vyplýva povinnosť konať z medzinárodnej zmluvy. ale aj uskutočnenú realizáciu práva do právnych pomerov v oblasti VS. ktoré sú kompetentné verejnú správu uskutočňovať. ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.zahŕňa proces aktivít vedúcich k dôslednej realizácii platného práva. Tento pojem sa frekventuje tam.

12 a 13 ústavy povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Často dochádza aj k negatívnym kompetenčným konfliktom. Obdobne k nečinnosti v oblasti verejnej správy dochádza vtedy. v ktorých mu rozhodovanie nespôsobuje problém. Vzťah vymožiteľnosti práva k premlčaniu a k preklúzii Premlčanie . s ktorými si po právnej stránke nevie rady. odkladá nabok a venuje sa prípadom.dochádza priamo k zániku práva → právo je nevymožiteľné 51. že v praxi privedie do omylu účastníkov právnych vzťahov. ktorý by všeobecne určené právo aplikoval na konkrétnom prípade v praxi. napr. Základné príčiny nečinnosti orgánov verejnej správy  Nepresné (nedostatočné) vymedzenie kompetencie orgánov  Nedostatočná odborná úroveň a pracovná morálka pracovníkov orgánov verejnej správ  Nevyvodzovanie zodpovednosti za nečinnosť  Neefektívna právna regulácia Nepresné (nedostatočné) vymedzenie kompetencie orgánov Ak má verejná správa optimálne fungovať. Nedostatočná odborná úroveň a pracovná morálka pracovníkov orgánov verejnej správy Dôvodom nečinnosti vo verejnej správe je niekedy nedostatočná odborná spôsobilosť pracovníka orgánu verejnej správy. ktorý by všeobecne určenú povinnosť konkretizoval a aplikoval na daný prípad. korupčná náchylnosť pracovníka verejnej správy. Nepresné vymedzenie kompetencie orgánov verejnej správy môže spôsobiť. musia byť kompetencie jednotlivých jej orgánov presne vymedzené. Oveľa zložitejšia je situácia keď platné právo prizná určitému okruhu FO alebo PO konkrétne právo. Na nevymožiteľnosť práva z dôvodu nečinnosti má vplyv aj nedostatočná pracovná morálka. keď platné právo stanoví povinnosť FO alebo PO. ale nestanoví orgán. ale oslabuje sa jeho vymožiteľnosť. Otázky určenia kompetentného orgánu majú byť upravené vždy kogentnými právnymi normami a to presne a jasne. medzinárodnou zmluvou a aproximačným nariadeným vlády. Preto permanentné vzdelávanie pracovníkov verejnej správy ako aj požiadavky na preukazovanie odbornej spôsobilosti významnou mierou prispievajú k vymožiteľnosti práva v oblasti verejnej správy. avšak vôbec neurčí kompetentný orgán. vtedy ak sa uvedie námietka premlčania Preklúzia . Nedostatočne odborne zdatný pracovník neraz pri aplikačných rozhodovacích procesoch prípady. ktorý orgán verejnej správy je príslušný konať.právo nezaniká.V zmysle čl. Nevyvodzovanie zodpovednosti za nečinnosť .

určiť. Kým štát nesie objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (nečinnosťou) pri prenesenom výkone štátnej správy. PCHZ a povinnostiach FO alebo PO.j. 514/2003 Z.Zodpovednosť spravujúcich subjektov za nečinnosť. čo prispeje k lepšej vymožiteľnosti práva v oblasti VS. ktorý je aktívne legitimovaný podať návrh na aplikáciu práva resp. Za výkon verejnej moci zákon považuje úradný postup a rozhodovanie orgánov verejnej moci o právach. presné určenie subjektívnej a objektívnej lehoty na uplatnenie právneho nároku  dôsledná úprava zodpovednostných vzťahov vo verejnej správe nastupujúcich pri nesplnení zákonnej povinnosti konať t. ktorej zákon zveril výkon verejnej moci Za škodu. nesie objektívnu zodpovednosť štát. Ak nedôjde k uspokojeniu nárokov vzniknutých zo zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v rámci predbežného prerokovania do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. alebo zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V porovnaní so zákonom platným v minulosti zodpovednosť sa už neviaže iba k štátnemu orgánu. . K rozšíreniu možnosti vyvodzovať zodpovednosť za nesprávny úradný postup a teda hlavne za nečinnosť došlo v roku 2004 na základe zákona č. ktorá vznikne v dôsledku nesprávneho úradného postupu vyššie uvedených orgánov verejnej moci. Nárok na náhradu škody spôsobenej nečinnosťou orgánu verejnej moci nevzniká automaticky ex lege. či sa právna norma aplikuje ex offo (z úradnej moci)  úprava procesného postupu aplikácie právnej normy vrátane lehoty na jeho ukončenie  pri časovo obmedzenej možnosti uplatnenia právneho nároku. Neefektívna právna regulácia Bezproblémovej realizácii práva a tým aj minimalizácii prípadov nečinnosti v praxi napomôže:  jednoznačná úprava kompetencie – orgánu aplikácie právnej normy  určenie subjektu. zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy nesie územná samospráva. ktoré budú nečinné. Pokiaľ ide o nečinnosť orgánov územnej samosprávy. ale zákon hovorí o zodpovednosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. môže mať charakter buď disciplinárnej zodpovednosti. Procesný postup súdu pri vymáhaní spomenutého nároku upravujú predpisy občianskeho práva procesného. poprípade liknavý postup pri vybavovaní vecí FO a PO v oblasti verejnej správy. Podľa novej úpravy je teda postihnuteľný širší okru subjektov. O priznaní nároku rozhodujú príslušné orgány verejnej moci. t.z. pri výkone verejnej moci.j. pri nečinnosti. môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde. Orgánom verejnej moci pre účely vyvodzovania zodpovednosti je:  štátny orgán  orgán územnej samosprávy  orgán záujmovej samosprávy  verejnoprávna inštitúcia  FO alebo PO. zákon vychádza z rozlíšenia preneseného výkonu ŠS a originálnej samosprávy.

ak ide o nečinnosť. ktoré sa má začať ex offo vôbec nezačne a v konaní začatom na návrh vôbec nepokračuje). Historickým vývojom sa vykryštalizovali ako opatrenia proti nečinnosti verejnej správy tieto opatrenia: A) Devolúcia kompetencie B) Určenie lehoty na vybavenie C) Fikcia pozitívneho rozhodnutia D) Fikcia negatívneho rozhodnutia E) Sťažnosť na nečinnosť F) Disciplinárna zodpovednosť G) Pokuta za nečinnosť H) Príkaz konať I) Správna žaloba na nečinnosť J) Sťažnosť na nečinnosť podaná na ES pre ĽP Devolúcia kompetencie Uplatňovanie tohto opatrenia proti nečinnosti orgánu verejnej správy spočíva v tom. avšak príslušný orgán nekoná t.nastali právne skutočnosti.v situácii. Nečinnosť ako nezákonný jav môže spočívať: . s ktorými norma verejného práva spája povinnosť konať. teda uplatňuje sa tu inštitút správnej úvahy). aby predmet právnej regulácie bol komplexne právne upravený t. keď má aplikovať normu verejného práva obsahujúcu správnu úvahu. . alebo . na základe zákona sa presúva kompetencia konať a rozhodnúť vo veci na orgán vyššieho stupňa.j. 52. je nečinný). alebo nemôže konať tak.v prieťahoch v konaní: správny orgán síce koná. zo všetkých vyššie uvedených hľadísk. Opatrenia proti nečinnosti vo verejnej správe Nečinnosť ako protiprávny stav sa spája s orgánom verejnej správy všade tam. ale tiež nemusí. tu ide o situácie. kde mu z kompetencie stanovenej zákonom vyplýva povinnosť konať. je nečinný. vyžaduje. ale on nekoná. prípadne tzv.j. Devolúciu kompetencie možno uplatniť vtedy. primeranú lehotu .j. hoci má právnu povinnosť konať a rozhodnúť (konanie. ako to pre neho vyplýva z platného práva ( t. ju neaplikuje Nie každú nečinnosť VS možno považovať za nezákonnú (napr. že ak kompetentný orgán po určité obdobie (prevažne stanovené právnym predpisom) buď nechce. ak: .Efektívne pôsobenie právnych noriem a tým aj efektívna vymožiteľnosť práva v oblasti verejnej správy. Orgán VS je nečinný v rozpore s právom. ale prekračuje lehoty ustanovené právnym predpisom pre toto konanie. ak ju právne predpisy výslovne ustanovujú a obvykle spájajú s uplynutím lehoty na vybavenie veci.v absolútnej nečinnosti: správny orgán je absolútne nečinný a vôbec nekoná. ktorá je právom predvídaná. keď VS konať môže.

V oblasti normotvorby sa neuplatňuje. potom je nutný záver.Devolúcia kompetencie sa ako opatrenie proti nečinnosti prevažne uplatňuje v oblasti aplikačných rozhodovacích procesov. v stavebnom konaní alebo živnostenskom. Fikcia pozitívneho rozhodnutia Spočíva v tom. vybaviť ju však je príslušný najbližšie nadriadený orgán. Pokuta za nečinnosť Možno ich deliť na dve základné skupiny: . ale o možnosť sťažnosť uplatniť podľa zákona 152/1998 aj tam kde sú orgány verejnej správy nečinné. t. Disciplinárnu zodpovednosť môže nadriadený orgán uplatniť iba tam. Veľmi zriedka sa uplatňuje aj pri riadiacej a organizátorskej činnosti orgánov verejnej správy. že atrahuje kompetenciu na seba a sám vec vybaví. Disciplinárna zodpovednosť Ak nečinnosť je porušenie práva. Sťažnosť (písomnú alebo ústnu) však možno podať ktorémukoľvek orgánu verejnej správy alebo prokurátorovi. alebo uloží nečinnému orgánu povinnosť konať. pri nečinnosti orgánu) na základe právnej úpravy – teda tam. kde to zákon výslovne ustanovuje – sa predpokladá. Obdobne ako fikcia pozitívneho rozhodnutia ani fikcia negatívneho rozhodnutia nie je uplatniteľná pri nečinnosti v oblasti normotvorných rozhodovacích procesov. kde existuje pracovno-právny vzťah. tak zodpovednosť za porušenie práva treba uplatňovať aj u pracovníkov a funkcionárov verejnej správy. Fikcia pozitívneho rozhodnutia sa ako všeobecný prostriedok proti nečinnosti orgánov verejnej správy nehodí a svoje uplatnenie našla v špeciálnych druhoch aplikačných rozhodovacích procesoch napr.j. že v prípade márneho uplynutia zákonom stanovenej lehoty na vybavenie veci (t. že bolo vydané zamietané rozhodnutie. Sťažnosť na nečinnosť Sťažnosť na nečinnosť je opatrenie. ktoré môže proti nečinnosti uplatniť FO a PO v oblasti verejnej správy. Sťažnosť sa spravidla podáva na najbližšie nadriadený orgán nečinnému orgánu s tým. Fikcia negatívneho rozhodnutia V porovnaní s fikciou pozitívneho vybavenia je táto fikcia pre FO a PO v oblasti verejnej správy nevýhodnejšia. alebo vzťah obdobný pracovno-právnemu vzťahu. Určenie lehoty na vybavenie Stanovenie lehoty na vybavenie má za cieľ dosiahnuť.j. že v prípade nečinnosti orgánu verejnej správy sa predpokladá (finguje) vybavenie veci. Jej podstata je totiž v tom. aby vec bola doriešená v primeranom časovom úseku. Určovanie lehôt na vybavenie ako opatrenie proti nečinnosti sa do práva v oblasti verejnej správy presadilo predovšetkým v právnych predpisoch upravujúcich rozhodovacie procesy v oblasti aplikácie práva. že vec je rozhodnutá v úplnom súlade s návrhom na začatie konania. že tak ako FO a PO treba volať k zodpovednosti za porušenie práva v oblasti verejnej správy. V podstate nejde o špecifický druh sťažnosti. aby učinil nápravu a to buď tak.

kde v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy dochádza k nevymožiteľnosti práva. nie však dlhšiu ako tri mesiace. Za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu môže súd na opakovaný návrh účastníka. v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. V súdnom konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy súd vysloví povinnosť orgánu verejnej správy konať a rozhodnúť najneskôr do troch mesiacov od vydania rozhodnutia súdu. ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Správna žaloba na nečinnosť – Občiansky súdny poriadok Fyzická osoba alebo právnická osoba. 53. že ak porušenie práv alebo slobôd FO alebo PO (vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv vyhlásených zákonom ustanoveným spôsobom) vzniklo nečinnosťou. ale oslabuje sa jeho vymožiteľnosť. vo veci konal. ústavný súd môže prikázať. ktoré má donútiť verejnú správu konať všade tam. Možno ju označiť za opatrenie. Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu. Namietané porušenia sa musia týkať práv uvedených v ED o ochrane ĽP a ZS. ktorá tvrdí. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.právo nezaniká. aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. 127 Ústavy SR z ktorého vyplýva. vtedy ak sa uvedie námietka premlčania . Sťažnosť na nečinnosť podaná na ES pre ĽP Najprv musia byť vyčerpané všetky vnútroštátne prostriedky nápravy. predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu. že je v konaní nečinný. a to aj opakovane. Pokuta za nečinnosť orgánu VS je uplatniteľná najmä v aplikačných rozhodovacích procesoch. Ak súd návrhu vyhovie. ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom. ak je správny orgán naďalej nečinný. Prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1. Vzťah vymožiteľnosti práva k premlčaniu a preklúzii vo verejnej správe Premlčanie . vo výroku uvedie označenie orgánu. môže sa domáhať. uložiť pokutu do 100 000 Sk. ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky. Návrh nie je prípustný. ktorému sa povinnosť ukladá.  pokuty ukladané orgánmi verejnej správy pri nečinnosti pokuty za nečinnosť ukladané súdmi Pokuty ukladané orgánmi verejnej správy zabezpečujú minimalizáciu nečinnosti vo verejnej správe. že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Príkaz konať – ústavná sťažnosť Ústavný základ tohto opatrenia je v čl. aby ten kto tieto práva alebo slobody porušil.

Preklúzia .dochádza priamo k zániku práva → právo je nevymožiteľné .