P. 1
Vypracované otázky na Správne právo I

Vypracované otázky na Správne právo I

5.0

|Views: 1,485|Likes:
Published by Barbara Pavlíková

More info:

Published by: Barbara Pavlíková on Jan 04, 2012
Copyright:Attribution Non-commercial

Availability:

Read on Scribd mobile: iPhone, iPad and Android.
download as DOC, PDF, TXT or read online from Scribd
See more
See less

12/26/2012

pdf

text

original

Vypracované otázky na Správne právo I. (hmotné, všeobecná časť) ZS šk.

rok 2008/2009
1. Verejná správa a jej charakteristické črty, členenie - pred rokom 1989 bol štát a jeho inštitúcie vykonávateľom všetkej verejnej správy a často dochádzalo stotožňovaniu pojmu verejná a štátna správa; - v období prvej ČSR sa rozlišovala verejná správa vrchnostenská a nevrchostenská – prevažovala vrchnostenská, keď celá činnosť bola subsumovaná pod dôslednú kontrolu štátu (uplatňovanie organizátorskej funkcie štátu); - verejná správa (VS) – správa verejných záležitostí, ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte. Pre túto výkonnú moc je charakteristické, že ide predovšetkým o verejnú moc, ktorou nedisponuje len štát, ale aj ďalšie neštátne subjekty, ktoré vykonávajú správu verejných záležitostí. - má základ v štátnej moci a prejavuje sa ako „decentralizovaná štátna moc“ – jej subjekty spolu so štátom zabezpečujú správu štátu ako verejnú správu; - potreba odlíšenia od súkromnej správy – ide o správu vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju vykonávajú, ju realizujú ako právom uloženú povinnosť (postavenie verejnoprávnych subjektov); - vymedzuje sa v organizačnom a funkčnom poňatí: v organizačnom poňatí VS predstavuje najmä štát, reprezentovaný vlastnými orgánmi (A) a verejnoprávne subjekty, ako predstavitelia a nositelia verejnej moci (B); A - v rovine štátnej činnosti – VS je činnosť, ktorú vykonáva štát popri zákonodarstve a súdnictve; B – v rovine činnosti verejnoprávnych subjektov odlišných od štátu – VS je neštátna činnosť výkonného charakteru, ktorej poslaním je zabezpečiť výkon správy štátu; verejnoprávnymi subjektmi sú verejnoprávne korporácie; - organizačný systém VS umožňuje okrem štátnych a neštátnych inštitúcií kreovanie mimovládnych organizácií – nemajú povahu samosprávnych korporácií, ktoré sa vyznačujú osobitným okruhom činností, podporujúcich plnenie štátnych/verejných úloh; spravidla ide o verejnoprávne korporácie, zriaďované zákonom a financované celkom/čiastočne zo štátnych prostriedkov; podliehajú štátnemu dozoru; - poznáme aj korporácie, vykonávajúce VS s povahou samosprávnej činnosti; - VS charakterizuje výrazná iniciátorská činnosť (napr. súdy môžu konať, len ako dôjde k závažnému porušeniu právnych povinností – obmedzená iniciatíva), ktorú môže uplatniť v najširšom rozsahu; - štruktúra VS, metódy a formy jej činnosti umožňujú stálu iniciatívu – môže sa prejaviť vo vzťahu k ostatným zložkám št.zriadenia, ale i k politickému pluralizmu; - VS využíva aj iniciatívu občanov a iniciatíva sa môže zameriavať aj na určenie ďalších úloh, ktoré treba naplniť, alebo na uplatnenie efektívnejších metód; - organizačná inštitucionálna štruktúra VS - v sociologickom chápaní súhrn pozícií a úloh, ktoré realizujú konkrétni ľudia, profesionálne rôzneho zamerania, ktorí však vytvárajú špecifickú homogénnu skupinu pracovníkov VS, majú spoločný status; - VS – služba sui generis – správa podávajúca výkony; - potreba koncentrácie VS na soc.-ekonomické a soc.-kultúrne aktivity – stiera sa hranica sféry verejného záujmu v prospech záujmovej plurality. - VS sa uskutočňuje inak ako štátna správa a inak ako samospráva; - VS vo funkčnom poňatí: ide o výkonnú činnosť štátu ako základného verejnoprávneho subjektu, zabezpečovanú prostredníctvom jeho orgánov, ako aj výkonnú činnosť ďalších

verejnoprávnych subjektov a ich orgánov pri spravovaní verejných záležitostí a realizovanú ako prejav výkonnej moci v štáte; - VS má dve základné zložky: štátnu správu a samosprávu. ŠTÁTNA SPRÁVA (ŠS) - jedna zo základných zložiek VS a základný pojem správneho práva, ktorý vychádza z podstaty ŠS ako súčasti riadenia spoločnosti a skúma ju ako osobitný druh štátnej činnosti; - najrozsiahlejší druh štátnej činnosti – jej výkonom sa zabezpečuje realizácia všetkých (vonkajších a vnútorných) funkcií štátu; orgány ŠS plnia prevažnú časť úloh zabezpečovanú štátnymi orgánmi; - jedna z foriem uskutočňovania štátnej moci; samostatný druh činnosti štátu; jadro VS; - samostatný druh organizujúcej činnosti štátu, ktorý má výkonný a nariaďovací charakter, uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej moci, pričom ciele, metódy, formy a spôsoby uskutočňovania tejto činnosti reguluje právo a v jeho medziach sa realizuje jej iniciatívny prvok, determinovaný aj internými normatívnymi aktmi nadriadených orgánov; túto činnosť uskutočňujú predovšetkým orgány ŠS, ale v rámci zákonného splnomocnenia aj štátne a iné orgány a organizácie; - predovšetkým činnosť výkonná a nariaďovacia: výkonná činnosť – vyjadruje vzťah ŠS k zastupiteľskej sústave, ktorá je prezentovaná NR SR; spočíva v bezprostrednom vykonávaní zákonov a ostatných pr.aktov št.moci, ktorých prostredníctvom sa realizujú základné otázky štátnej správy (hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj); nariaďovacia činnosť – vo vzťahu k FO a PO vyjadrujú určitú metódu – správne orgány sú oprávnené vydávať normatívne a individuálne správne akty, uskutočňovať iné opatrenia a používať donútenia, ak sú na to splnomocnené zákonom; táto metóda nie je jedinou, do popredia sa dostáva organizátorský charakter ŠS (riadiaca, koordinačná a kontrolná činnosť); - ŠS je činnosť podzákonná (vykonávaná na základe zákona, ktorý určuje jej zameranie a stanovuje aj hlavné – najmä právne prostriedky); - je to činnosť, za ktorou stojí donucovacia moc štátu – prichádza na rad, ak nedochádza k dobrovoľnému plneniu právnych povinností; jej uplatnenie upravujú právne normy: donútenie môže uplatniť len kompetentný orgán ŠS, musí byť primerané vymáhanej povinnosti a nemožno ho realizovať ľubovoľnými formami a prostriedkami (tie stanovujú platné právne normy); - je to činnosť, ktorú možno determinovať inštrukciami nadriadených orgánov ŠS – uskutočňujú ju hierarchicky usporiadané orgány, kde nadriadený orgán má priamo vply na podriadené správne orgány (interné normatívne inštrukcie atď.); - v rámci ŠS sa realizujú spoločenské záujmy (celospoločenské záujmy a právom chránené záujmy FO a PO v oblasti štátnej správy); - ŠS je verejná správa uskutočňovaná štátom, osobitný druh riadenia uskutočňovaného štátom; - činnosťou orgánov ŠS a plnením jej úloh dochádza k realizácii vzťahov ŠS – ide o činnosť zameranú do vnútra organizácie ŠS (vnútorná činnosť) a o vonkajšiu činnosť ŠS: Vnútorná činnosť → vnútorno-organizačná záležitosť, základným poslaním orgánov ŠS je zabezpečiť žiaduce a reálne fungovanie týchto orgánov; Vonkajšia činnosť → realizácia vlastného poslania ŠS, usmerňovanie procesov, realizovaných v oblasti odlišnej od ŠS, adresátmi sú FO a PO; - správne orgány – orgán ŠS pri štátnosprávnej aktivite orgánov ŠS, ale aj pri aktivite, ktorá nemá štátnomocenský charakter; orgány, ktoré popri prevažnej činnosti vykonávajú na základe zákonného splnomocnenia aj činnosť, ktorá má charakter ŠS (starosta obce, dekan fakulty);

- vykonáva ju osobitná skupina orgánov štátu – orgány štátnej správy → orgán štátu, ktorý vystupuje v jeho mene (za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ŠS nezodpovedá orgán, ktorý ho vydal, ale štát), uskutočňuje úlohy a funkcie štátu nariaďovacou a výkonnou činnosťou štátu a je zriaďovaný zákonom alebo iným právnym aktom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou; - v užšom zmysle sú to štátne orgány, ktoré právne predpisy výslovne označujú ako orgány ŠS; - v širšom zmysle sú to nielen orgány ŠS, ale aj ostatné orgány, ktoré disponujú správnoprávnou aktivitou; Základné črty orgánu ŠS: z pohľadu postavenia ide o štátny orgán, má všetky znaky štátneho orgánu, je vybavený pôsobnosťou a právomocou a má možnosť použiť prostriedky štátneho donútenia; - ide o osobitný druh štátneho orgánu – odlišuje sa činnosťou, ktorú vykonáva; - tvorí relatívne samostatnú organizačnú jednotku, oddelenú od iných v štátnom aparáte (od súdov, zastupiteľských orgánov, prokuratúry..); - orgány ŠS možno klasifikovať na základe rôznych kritérií: a) právny základ vzniku orgánu- vznik a existencia vyplýva priamo z ústavy/ÚZ a zákonov NR SR; b) vecný rozsah jeho pôsobnosti – orgány so všeobecnou a osobitnou pôsobnosťou (tie sa delia na orgány s funkčnou a odvetvovou pôsobnosťou); c) územný rozsah jeho pôsobnosti d) zloženie orgánov e) spôsob rozhodovania vo veciach svojej pôsobnosti; SAMOSPRÁVA - druhá zo zložiek VS; - poznáme územnú a záujmovú samosprávu a uskutočňujú ju iné subjekty, než ŠS – subjekty korporatívneho charakteru; - vo VS predstavuje výkonné pôsobenie a ovplyvňovanie spoločenského života prostriedkami neštátneho charakteru (ŠS sa podieľa na úlohách samosprávy a má zodpovednosť za realizáciu verejných záležitostí); - je založená na partnerskom vzťahu štátu a korporácií ako subjektov samosprávy (demokracia, pluralita záujmov); - výkon určitých presne vymedzených úloh správy štátu samostatnými, štátom uznanými verejnoprávnymi subjektmi; zahŕňa oblasť VS, zákonom zverenej subjektom, ktorých sa bezprostredne dotýka = časť správy štátu, decentralizovaná na subjekty neštátneho charakteru; - činnosť riadiaceho charakteru – predstavuje tvorbu samosprávnej moci v medziach platného práva, sama si určuje ciele; - jej zmyslom je udržanie, alebo obnovenie žiaduceho stavu, za podmienky realizácie samosprávnych právomocí; prvky riadenia a regulácie sa prejavujú ako prvky samoriadenia a samoregulácie; - činnosť samosprávy je spravovaná zákonmi, vlastnými mocenskými aktami a vlastnou samosprávnou mocou, vykonávanou a zabezpečovanou s využitím nariaďovacích oprávnení mocenského charakteru; - vzťahy sú realizované v rámci samosprávnych korporácií, ktorých podstatou a poslaním je samostatne rozhodovať o vlastných otázkach a spravovať vlastné záležitosti podľa svojich potrieb, zo svojej vôle a pri rešpektovaní zákonov; - samosprávna korporácia pri výkone samosprávy spravuje sama seba a objekt samosprávy (splýva s ich subjektom) → na rozhodovanie o úlohách a ich výkon sú zriaďované príslušné samosprávne orgány;

realizuje sa vo vzťahoch. . .osobitne sa v rámci záujmovej samosprávy vyčleňujú profesijné inštitúcie. pričom je viazaná zákonmi a právnymi predpismi. . .v SLK – lekári je členstvo dobrovoľné). aj navonok.návrh na ňu môžu podať min.podľa zákona č. že tieto záležitosti majú verejnoprávny charakter → je to verejná správa so zameraním samosprávneho subjektu na vlastné záležitosti. základom je samosprávny spôsob ich vnútornej činnosti a úsilie o účasť na organizácii spoločenského a politického života. vznikajúce spontánnym prejavom skupiny osôb v snahe participovať na činnosti (krajinské spolky a pod. dobrovoľne.právny pojem samosprávy – samospráva ako verejnoprávny subjekt disponuje príslušným rozsahom verejnej moci. . v európskom práve pozitívnoprávnym pojmom . spoločnosť. ktoré túto činnosť vykonávajú a v objektoch ich pôsobnosti. na ktoré sa viaže výkon určitých funkcií (SAK. o zrdužovaní občanov v znení neskorších predpisov je združením spolok.korporácia všeobecne je združením osôb s cieľom sledovania určitého účelu v tejto forme.združenie vzniká registráciou . ak sa takéto združenie konštituuje na základe právneho predpisu. rozšírená o oprávnenie tvorby samosprávnej moci podzákonného a nariaďovacieho charakteru. SKE – exekútori.verejnoprávna korporácia – pojem spojený s jej podielom na verejnej moci. .. jej základným predpokladom je vytvorenie optimálneho spojenia medzi parlamentarizmom. v ktorej spoločenstvo ako PO zabezpečuje riešenie úloh odlišných od tých.. nie zo súkromnej iniciatívy c) povaha činností. jej právna subjektivita je odlišná od právnej subjektivity tých.najnižšou formou sú voľné združeniam.miestna samospráva – organizujúca činnosť v špecificky výkonnom poňatí.notári. ktoré zabezpečuje štát. že pri oboch ide o správu vlastných záležitostí a k štátnej správe tým.) – nie sú formálne (právne inštitucionalizované) ani registrované a ich právne postavenie vyplýva z ústavy. traja občania.83/1990 Zb. osobnou slobodou jednotlivca – občana a komunálnou slobodou. klub. SKN . poskytovanie verejných služieb (nielen verejnoprospešné ciele) d) niektoré výsady verejnej moci . zákonom stanovené úlohy rieši vo svojom mene a na svoju zodpovednosť. zväz. . ktoré sú vydané na ich realizáciu.politický pojem samosprávy – podstata samosprávy ako formy realizácie VS občanmi . ale pod jeho dozorom.záujmová samospráva – nepredstavuje ucelený.jeden zo základných pojmov VS. . . ktorých existencia je odvodzovaná od združovacieho práva a ktoré spája konkrétny spoločenský záujem. do systému záujmovej samosprávy vstupuje z vlastného rozhodnutia. . ktorí ju svojím združením vytvorili – ako právny subjekt vzniká osamostatnením smerom dovnútra voči svojim členom.. z ktorých aspoň jeden musí mať viac ako 18 rokov.členenie na miestnu (územnú) a záujmovú samosprávu znamená rozdielne vzťahy občana ako subjektu k týmto druhom samosprávy: pri miestnej je do systému zaraďovaný automaticky podľa miesta bydliska (miera účasti na samospráve je ponechaná na jeho vôli). . voči iným právnym subjektom.je to organizačná forma VS. iné občianske združenie a odborová organizácia. ktoré vznikajú a pôsobia ex lege a spravidla majú povinné členstvo. VEREJNOPRÁVNE INŠTITÚCIE /KORPORÁCIE .samospráva sa približuje k súkromnej správe tým. pričom táto činnosť nemá štátnomocenskú podstatu. vnútorne usporiadaný systém alebo jednoznačne právnopolitický inštitút – patria sem všetky inštitúcie. konštituuje sa po splnení niekoľkých kritérií: a) vôľa zákonodarcu b) dôvod vzniku – zo zákona alebo z iniciatívy VS.

na náhradu škody. jej predsedu a na jeho návrh ďalších členov vymenúva a odvoláva prezident. ktoré nemajú povahu samosprávnych korporácií (mimovládky). právo podať ústavnú sťažnosť. Rada pre vysielanie a retransmisiu. ktorý ustanoví zákon. rozsahu a spôsobom.príklad verejnoprávnej korporácie v SR: STV a Sro. . ktoré v jeho mene a namiesto neho vykonávajú tú časť VS. zodpovednosť parlamentu a odvodená legitimita). územnú samosprávu (IV. je tu tiež vyjadrená sloboda jednotlivca vo vzťahu k VS.ústavné základy organizácie VS z inštitucionálneho hľadiska sa v ústave spájajú s výkonnou mocou a s územnou samosprávou.politické vedenie VS – riadiacu právomoc uplatňuje len voči priamym a nepriamym vykonávateľom VS.organizačný systém VS môžu tvoriť okrem inštitúcií štátnych i neštátnych aj tie.pri jej výstavbe sa uplatňujú technicko-organizačné princípy.hlava).VS nie je ústavne upravená samostatne – základy sú obsiahnuté vo viacerých ustanoveniach v jednotlivých hlavách ústavy – niektoré zaväzujú VS priamo. Ústava upravuje výkonnú moc (VI. právomoc a postavenie vykonávateľa VS.čl.z. územné a správne usporiadanie (delenie na územné – obce a VÚC a správne celky – kraje a okresy.). . v jej medziach.základný rámec ústavnosti platí aj pre správne právo a verejnú správu – požiadavka rešpektovania ústavnosti všetkými zložkami verejnej moci. zaväzujúce VS vo funkčnom (materiálnom) zmysle → formuluje požiadavky na VS ako na činnosť a poskytuje jednotlivcovi ústavné záruky rešpektovania týchto požiadaviek (právo na súdnu a inú právnu ochranu. predmet ich činnosti a ich kompetencie vo veciach ŠS vymedzuje zákon]: 1. . . títo vykonávatelia nie sú orgánmi ŠS. . majú len postavenie orgánov ŠS pri výkone ŠS. .122 a 123) v súvislosti so spôsobom ich zriaďovania (len zákonom) a ich právotvornou právomocou (PP len na základe zákonného splnomocnenia). predovšetkým politický orgán (inštitút vyslovenia nedôvery.štát si na výkon VS zriaďuje orgány.špecifické postavenie. – štátna moc pochádza od občanov. Vykonávatelia VS: . ktorej základom je obec a VÚC. úlohy. pretože ide o vrcholný orgán výkonnej moci a zároveň súčasť orgánov verejnopolitickej moci. ostatné subjekty verejného alebo súkromného práva(plnia úlohy na určitom zverenom úseku VS). obce a VÚC pri výkone ŠS. . 2. subjektami územnej samosprávy sú aj mestá. . získanú menovaním prezidentom) a prostredníctvom ústredných a miestnych orgánov ŠS. ktorí ju vykonávajú priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Organizácia verejnej správy v Slovenskej republiky .VS sa delí na ŠS vykonávanú štátom a ostatnú VS vykonávanú inými subjektami. ciele a funkcie VS v konkrétnom čase. iné správne celky. štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy.. . Kritériá členenia: konkrétna forma štátneho zriadenia.hlava) – VS vykonávanú prostredníctvom vlády ako najvyššieho orgánu výkonnej moci (má odvodenú legitimitu. ktorá je ŠS → označované ako PRIAMI VYKONÁVATELIA VS [nie všetci sú súčasťou organizačného systému ŠS – nepatrí sem napr.na rôznych miestach ústava obsahuje ustanovenia. . ktorých prijatie ústava predpokladá. orgány ŠS sú spomenuté v dvoch ustanoveniach (čl. neobsahuje ustanovenia o záujmovej samospráve – jej subjekty majú základ v zákonoch. verejné ozbrojené zbory ani iné verejné zbory.. pôsobnosť. vojenské obvody).) . iné sú prameňom práva so zákonmi.subjektami je štát (orgány ŠS) a obce a VÚC. prioritné postavenie v rámci sústavy najvyšších štátnych orgánov patrí v SR NR SR.575/2001 Z.2 Úst. → tieto ústavné limity platia pre subjekty VS. historický vývoj. vláda (zákon č..

Úrad priemyselného vlastníctva SR. . ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS . .rozhodnutia prijíma uznesením (nadpolovičná väčšina všetkých členov).členia sa na regulačné a dozorové orgány (A). MVaRR (výstavba a regionálny rozvoj).člení sa na sekcie (generálny riaditeľ) a odbory (riaditelia). sú nezávislé a niektoré . MF. MŽP. zodpovedný vláde). MO (obrana). pošty a telekomunikácie).úlohy spojené s odborným.má celoštátnu územnú pôsobnosť a všeobecnú vecnú pôsobnosť.nepatria do ÚŠS ani do miestnej ŠS. Protimonopolný úrad (predsedu menuje a odvoláva prezident na vládny návrh.). Rada pre vedu a techniku). MZV. ktorý je zároveň ústavným činiteľom. MS (spravodlivosť). za urč. Štatistický úrad (predsedu menuje a odvoláva prezident na vládny návrh). org. . MV. iba v prípadoch. 3. ktoré má rôzne právne účinky podľa obsahu a adresáta → má povahu vnútorného aktu (externý len ak je zverejnený v Z. . výnosy alebo opatrenia – vykonávacie právne predpisy a pramene práva.z. MŠ (školstvo). organizačným a technickým zabezpečením činnosti vlády plní Úrad vlády – nemá rozhodovacie právomoci a treba od neho odlišovať poradné orgány vlády. . . Rada hospodárskeho a soc. A → vznikli v rokoch 2002 – 2003 ako dôsledok reštrukturalizácie VS. kedy sa ním schvaľuje návrh nariadenia vlády. podpredsedu predseda úradu). . .ÚOŠS – ich postavenie upravuje kompetenčný zákon (575/2001 Z. Úrad jadrového dozoru SR. . MDPaT (doprava. Hospodárska rada.partnerstva. Správa štátnych hmotných rezerv a Národný bezpečnostný úrad (riaditeľa volí a odvoláva NR SR). je ústavnprávne zodpovedný NR SR a demisiu podáva prezidentovi.).) a nie je všeobecne záväzný. kartografie a katastra SR. sú orgánmi ŠS. Úrad pre verejné obstarávanie SR.má právo zákonodarnej iniciatívy. len ak sú na to vyslovene splnomocnené zákonom (uverejňované sú v Z. Úrad geodézie. . ktorý je prameňom svk práva. sú to monokratické orgány s čiastočnou vecnou a územne celoštátnou pôsobnosťou vo veciach ŠS.okolností môžu vytvárať svoje pracoviská.z. v čase neprítomnosti ho zastupuje štátny tajomník – na rokovaní vlády má poradný hlas. že boli zriadené ako orgány ŠS. okre.ministerstvo – na čele je minister.vertikálne vzťahy vznikajú medzi ÚOŠS a nimi riadenými orgánmi ŠS na nižšej úrovni a pri výkone ŠS inými priamymi vykonávateľmi ŠS.nariadenie vlády – vydávané na vykonanie zákona a v jeho medziach (secundum et intra legem). MPSVaR. . štruktúru upravuje organizačný poriadok.na výkon MZ a supranacionálneho práva vydáva aproximačné nariadenia. . . dekoncentrované orgány ŠS a inšpekčné orgány) . členom vlády.z.dnes 14 ministerstiev: MH (hospodárstvo). dekoncentrované orgány ŠS (B) a inšpekčné orgány (C).majú normotvornú právomoc – na základe zákonného splnomocnenia vydávajú vyhlášky..ich špecifikum je v tom.platia medzi nimi horizontálne právne vzťahy – spolupráca a súčinnosť. ktoré plnia koordinačné. PO zriaďované zákonom a PP môžu vydávať. orgány s celoštátnou pôsobnosťou (regulačné a dozorové orgány. . podpredseda. ktorá má pri výkone ŠS postavenie orgánu ŠS). 2.ostatné ÚOŠS . MK (kultúra) a MZ (zdravotníctvo).na čele predseda. Rady pre vysielanie a retransmisiu (PO. . vymenúva a odvoláva ho vláda. konzultatívne alebo odborné úlohy (stálymi sú Legislatívna rada. ide o podzákonný právny predpis (= normatívny správny akt).10 OÚOŠS – Úrad vlády (na čele vedúci. ale neboli začlenené do žiadnej riadiacej štruktúry v ich systéme – nemajú nadriadený orgán.

C – orgány ŠS s celoštátnou p. Úrad pre reguláciu železničnej dopravy (predsedu vymenúva vláda na návrh ministra DPaT). ktoré ustanovujú ich pôsobnosť a právomoc.často označované ako špecializované miestne orgány ŠS. . ak ho na to ustanoví zákon. . stavebné. Hlavný banský úrad.zriaďujú sa zákonmi. 4. pozemkové. Úrad pre ochranu osobných údajov (6 členov vymenúva NR SR). Štátna veterinárna a potravinová správa. ŠEI (štátna energetická). Rada pre vysielanie a retransmisiu (členov volí NR SR).hlavnou náplňou ich činnosti je prvostupňové rozhodovanie v správnom konaní a vo viacstupňových štruktúrach preskúmavanie ISA.podľa zákona o št. ŽP a OÚ banské) . správa katastra – riaditeľa menuje prednosta Kat. kde na prvom stupni rozhoduje obec a niekedy uplatňujú právomoc orgánu štátneho dozoru na danom úseku ŠS.(telekomunikačný úrad.katastrálne úrady. . . ŽP. ale aj krajské a okresné dopravné inšpektoráty.územná pôsobnosť je obmedzená na časť územia štátu. ak sú na to výslovne splnomocnené zákonom – sú to vyhlášky.pri výkone ŠS na úseku cestnej premávky sú orgánmi ŠS nielen MV a OÚ. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.) boli zrušené okresné úrady a KÚ sa stali špecializovanými orgánmi ŠS v rozsahu vecnej pôsobnosti podľa tohto zákona – všetky miestne orgány ŠS sa kreujú ako špecializované orgány (už nie všeobecná a špecializovaná pôsobnosť). OÚ lesné. verejné ozbrojené zbory a iné verejné zbory .na ich čele je prednosta. pamiatkové.miestne orgány ŠS s krajskou územnou pôsobnosťou . Puncový úrad. Colné riaditeľstvo.môžu vydávať PP. regionálne veterinárne a potravinové správy – na čele riaditeľ. regionálne úrady verejného zdravotníctva – regionálneho hygienika vymenúva hlavný). Vyššia vojenská správa.VZ vykonávajú časť ŠS popri svojom hlavnom poslaní.napr. prevažuje výkon št. Štátny ústav pre kontrolu liečiv. SSI (stavebná inšpekcia).niekedy je miestny orgán ŠS druhostupňovým orgánom vo veciach. -VNZ (neozbrojený zbor) – Hasičský a záchranný zbor – jednotne organizovaný. Katastrálna inšpekcia. nie všetky miestne orgány ŠS sú PO (napr. B – sú podriadené príslušnému ministerstvu alebo inému ústrednému orgánu ŠS. Letecký úrad.2004 (z.1.s celoštátnou pôsobnosťou medzi ne patria: Poštový regulačný úrad (predsedu volí NR SR na návrh vlády).službe. Národný inšpektorát práce. správa katastra). KÚ lesné.od 1. Úrad verejného zdravotníctva. ÚPSVaR. ŠvaPI (veterinárna a potravinová). .dozoru a individuálna rozhodovacia činnosť..VOZ . . úrad pre reguláciu sieťových odvetví a úrad pre reguláciu železničnej dopravy) majú právomoc vydávať vykonávacie právne predpisy. Telekomunikačný úrad (predsedu volí NR SR.napr. Pamiatkový úrad SR. SOI (obchodná). . školské. Slovenský metrologický ústav. SI ŽP. pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. .č. vyhlasujú sa uverejnením vo Vestníku vlády SR. vedie mimosúdne riešenie sporov). riadené alebo podriadené ministerstvu alebo inému ÚOŠS.515/2003 Zb. miestne (územné. zákony im však ponechávajú administratívnoprávnu subjektivitu. . ktorý sa člení na krajské a okresné riaditeľstvá PZ SR a plní úlohy ŠS. ktoré je podmienkou ich platnosti. ktorého zvyčajne vymenúva vláda (!!! colné úrady – na čele je riaditeľ. Štátna kúpeľná komisia. . OÚ dopravy. . ŠŠI (školská). ÚPSVaR . niekedy sú zriaďované ako organizačná súčasť ministerstva. . PS nemajú OÚ. .Ú.spravidla dvojstupňová sústava.napr.orgány ŠS s vecnou čiastkovou a územne obmedzenou pôsobnosťou.Policajný zbor SR. . . Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. regionálne) orgány ŠS . ale väčšinou sú samostatné a podriadené ÚOŠS. alebo iného ÚOŠS. 5. menovaný GR Colného riaditeľstva. ktorého vymenúva ústredný riaditeľ ŠVaPS.

predstavujú myšlienkové abstrakcie a konštrukcie logickej povahy. ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou = je to súhrn činností. ktoré nemožno označiť ako zákonodarný orgán alebo ako súd.obec a VÚC sa pri výkone delegovanej ŠS stávajú správnym celkom – organizačne ju vykonáva starosta/predseda VÚC a to formou individuálnej rozhodovacej činnosti (správne orgány).nepatria do organizácie ŠS ani do jej organizačných subsystémov. zriaďované zákonom. . pri existencii štátneho dozoru a štátnych kontrolných mechanizmov.NEPRIAMI VYKONÁVATELIA VS: .neštátne nesamosprávne inštitúcie.ostatná samospráva – akademická samospráva na verejných VŠ a s určitými výhradami samospráva súdnictva. OSTATNÍ VYKONÁVATELIA VS: . Matica slovenská.ich činnosť nie je výkonom ŠS.vykonávateľmi ostatnej VS sú len ak im zákon trvale zveruje jej výkon.OZ (mestské) a ZVÚC sú nepriamymi vykonávateľmi ŠS. ktorými sú obec/VÚC a orgány ZS v mene subjektu/napr.určité zásady a organizačné možnosti.stavovskej komory zriadenej zákonom. ale výkonom územnej alebo záujmovej samosprávy. za ktorý samostatne zodpovedajú. 3. ktoré nevykonávajú zákonodarnú ani súdnu činnosť = súhrn štátnych a iných verejných inštitúcií.iné právne subjekty než štát – obce a VÚC. . . výkon prenesenej ŠS riadi a kontroluje vláda.oba prístupy možno aplikovať pozitívne (výpočtom konkrétnych činností či konkrétnych inštitúcií a ich orgánov oprávnených spravovať) alebo negatívne (s prihliadnutím na ďalšie činnosti štátu či neštátnych subjektov) 4. pričom túto možnosť zakotvuje ústava (čl. organizačný. ktoré popri svojom hlavnom poslaní plnia aj niektoré verejnoprávne funkcie. . ktoré nemožno kvalifikovať ako zákonodarstvo alebo súdnictvo. . SRo.subjekty so zmiešaným právnym postavením – verejné ústavy (podniky) s PS. ak ich zákon výslovne splnomocňuje vydávať pri výkone ŠS v rámci svojej územnej pôsobnosti VZN. Technicko-organizačné princípy výstavby verejnej správy . STV. dôraz je kladený na inštitúcie a ich orgány. ktoré sú využívané pri budovaní jednotlivých orgánov VS – účelom ich využívania je vybudovanie efektívneho fungovania VS po horizontálnej i vertikálnej línii. než štátu . celkom sa nekryje s verejnou správou vymedzenou pomocou formálneho hľadiska. . Stručne charakterizujte verejnú správu v materiálnom a formálnom zmysle . VS je činnosťou štátnych i iných verejných inštitúcií. .orgány ÚS ju vykonávajú v mene subjektov. statický) – VS je systém štátnych a iných verejných inštitúcií .75) a náklady uhrádza štát. SNG.orgány územnej a záujmovej samosprávy. .VS vykonávajú relatívne nezávisle od orgánov štátu. . .pojem VS pomáhajú bližšie vymedziť dva základné princípy: a) materiálny (funkčný alebo dynamický) – verejná správa je vnímaná ako druh správnej činnosti. ktoré majú zo zákona kompetencie spravovať. na ktoré sa zákonom deleguje časť ŠS vo vymedzenom rozsahu. . b) formálny (inštitucionálny.NBS. VYKONÁVATELIA OSTATNEJ VS: – orgány iných právnych subjektov. . . VS je vymedzovaná ako druh inštitúcie a ich orgánu.

čo vyplýva z jeho rozdelenia na všeobecnú a osobitnú časť (správa školstva. voľby predsedu VÚC)..). ktoré reglementuje široký okruh spoločenských vzťahov d) nekodifikované právne odvetvie . decentralizačný princíp je opakom = požiadavka vybudovania jedného centrálneho orgánu a viacerých orgánov na nižších stupňoch VS.možno ich rozdeliť na: a) územné. tento princíp sa prejavuje v špecializovaných miestnych orgánoch ŠS. aby rešpektované potreby a oprávnené záujmy obyvateľov územného regiónu. odvetvové a funkčné princípy – územný princíp predstavuje vybudovanie orgánov VS podľa územného hľadiska (určenie pôsobnosti a právomoci len na určitej časti územia). ktoré vznikajú a uskutočňujú sa v súvislosti s realizáciou výkonnej moci v štáte a vo sfére VS. prostredníctvom ktorých by sa zabezpečovali väzby medzi rôznymi odvetviami ŠS (MF).charakteristické črty SP – a) právne odvetvie.správne právo – je jedným z najvýznamnejších právnych odvetví slovenského právneho poriadku. volebný princíp sa uplatňuje najmä v územných samosprávnych orgánoch (voľby starostu. MK SR).SP je charakterizované širokým okruhom spoločenských vzťahov. d) princíp centralizácie. ktoré boli subsumované do všeobecnej miestnej správy v rámci horizontálnej integrácie. prednostov). Do jeho pôsobnosti patrí využívanie všetkých oprávnení. správa ZV. dekoncentračný princíp = umožňuje vecné rozdelenie úloh ŠS do viacerých nepodriadených orgánov (horizontálna dekoncentrácia). . c) volebný a vymenúvací princíp – predstavujú spôsob ustanovovania osôb do funkcií v jednotlivých správnych orgánoch. kultúry. ktoré plní spoločenskú funkciu v oblasti VS b) dynamicky rozvíjajúce sa právne odvetvie c) odvetvie práva.prechádza dynamickým vývojom – časté zmeny nadväzujú ma meniace sa úlohy pri výkone VS. . charakteristické črty správneho práva a problematika jeho kodifikácie . zdravotníctva.. ktoré toto odvetvie reguluje prostredníctvom právnych noriem. Príklad: uplatňovanie princípu v miestnych orgánoch ŠS. sociálnych a vnútorných vecí. výkon policajnej správy. b) kolegiálny a monokratický princíp – kolegiálny princíp sa vyznačuje kolektívnym rozhodovaním členov orgánu VS (napr. Monokratický princíp predstavuje orgán VS s jediným zodpovedným vedúcim – odzrkadľuje právne postavenie ministerstva ako ústredného orgánu ŠS. . Minister je plnoprávnym a zodpovedným vedúcim ministerstva. . 5. ktoré nie sú vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti. aby sa orgány VS budovali prierezovo = aby realizovali rôznorodé funkcie. vymenúvací princíp v ústredných a miestnych orgánoch ŠS (menovanie ministrov. decentralizácie. aby sa v sústave centrálnej ŠS budoval jeden orgán ŠS. pri vyššom výkonnom orgáne moci – vláde SR). odvetvový princíp požaduje vytváranie orgánov ŠS v rámci ucelených odvetví sústavy ŠS = orgán ŠS riadi len určité záležitosti rovnakej povahy (MŠ. rozdelenie správnej činnosti medzi vyššie a nižšie organizačné články VS (vertikálna dekoncentrácia). funkčný princíp obsahuje požiadavku. jeho cieľom je zabezpečiť také vzťahy orgánov ŠS k občanom. obrana. Pojem správne právo.jeho poslaním je upravovať postavenie a správanie subjektov práva vo vzťahoch. dekoncentrácie a koncentrácie – centralizačný princíp = požiadavka. ktoré má k dispozícii na zabezpečovanie úloh ministerstva. MZ.

obrana krajiny. .subjektu). ale nedeliteľnú súčasť právneho poriadku. založené na spolupráci a súčinnosti). nemôže bez neho existovať a je jeho konkrétnym výrazom (vyjadrenie SP v konkrétnom zmysle slova) . cudzinci. . upravuje vzťahy medzi nerovnými subjektmi. postavenie a právomoc kontrolných orgánov v systéme VS. .relatívne samostatný subsystém právneho poriadku. b) finančné právo – pri realizácii jeho hmotne právnych noriem sú využívané procesné právne normy SP.. administratívnoprávnu zodpovednosť a pod. školstva. možnosťou autoritatívneho donútenia a špecifickou štruktúrou.SP ako samostatné právne odvetvie sa prejavuje aj vo vonkajších systémových vzťahoch – najmä vzťahoch k právnym odvetviam: a) štátne právo – základné princípy organizácie a činnosti štátu a jeho orgánov a princípy ZPaS rozvádza a konkretizuje SP. pohľady na zabezpečovanie zákonnosti vo VS. . b) spr.dve formy → subjektívne verejné oprávnenie (možnosť správania urč. .dva prístupy k vymedzeniu pojmu „správne právo“: a) v širšom zmysle slova = súhrn všetkých druhov právnych noriem. ktoré reglementujú spoločenské vzťahy na úseku VS. ktoré sa vyznačujú štátom stanovenou formou. kultúry. správne právo de lege lata. predstavujúci súhrn všeobecne záväzných pravidiel správania. pretože je preň charakteristické.SP ako pedagogická disciplína – súhrn poznatkov získaných vedou správneho práva. ktoré sú vo vzťahu vzájomnej podriadenosti/nadriadenosti alebo ktoré nie sú (kvalitatívne vzťahy. na druhej strane môžu byť subjektami PO. obsahovo a systematicky sa člení na: a) všeobecnú časť – zahŕňa teoretické aspekty základných pojmov VS a SP. b) v užšom zmysle slova = súhrn právnych noriem regulujúci spoločenské vzťahy prostredníctvom špeciálnych osobitných druhov právnych noriem.kodifikáciu SP nemožno vykonať práve z dôvodu rozmanitosti spoločenských vzťahov. zdravotníctva. bezdomovci (všetky FO spôsobilé konať vo svojom mene). 2.). . tvoriacim a súčasne predstavujúcim samostatnú. správa justície. c) správnymi orgánmi navzájom – vzťahy. policajná. ktoré upravuje – cieľom je však postupne vytvárať komplexné právne úpravy v jednotlivých odvetviach VS a tým zvyšovať stupeň kodifikácie tohto pr. objektívne správne právo – súhrn právnych noriem. veľmi úzke a vzájomné prepojenie.predovšetkým v oblasti SP procesného možno pozorovať aj prvky súkromnoprávnej regulácie.SP sa rozlišuje na: 1.SP je zaraďované k verejnému právu. c) trestné právo – keďže SP upravuje problematiku administratívnoprávnej zodpovednosti. vyjadrenie SP vo všeobecnom formálnom zmysle. subjektívne správne právo – obsah objektívneho verejného práva.orgánmi a PO – jeden zo subjektov je vždy obligatórne určený (správny orgán). .. vedy. b) osobitnú časť – jednotlivé druhy správ (vnútorná. .odvetvia. .všeobecne = súhrn právnych noriem.postavenie SP v právnom poriadku – SP upravuje vzťahy medzi: a) správnymi orgánmi a FO – účastníkmi týchto vzťahov sú vždy na jednej strane správne orgány a na druhej občania. ŽP a pod. konkrétny obsah jeho realizácie je určovaný štátnou mocou a umožňuje administratívne donútenie. . princípy jej uplatňovania sú podobné ako pri uplatňovaní trestnej zodpovednosti. že chráni verejný záujem. ktoré reglementujú vzťahy medzi správnymi orgánmi a riadenými organizačnými jednotkami.subjektu) a subjektívna verejná povinnosť (nevyhnutnosť správania urč.SP je formalizovaným normatívnym systémom. .

. . b) pri vymedzovaní pojmu sa v rôznom obsahovom vyjadrení používa účelnosť. ktorá skúma organizáciu a činnosť VS v jej skutočnej a reálnej podobe. zameranú na reguláciu fungovania celkov (teórie riadenia a organizácie) → SV predstavuje aplikáciu teórie riadenia a organizácie na prácu VS pri príprave. ktorá sumarizuje výsledky prístupov rôznych vedných disciplín. poznanie skutočného stavu a priebehu rozhodujúcich funkčných procesov VS.efektívnosť nemožno skúmať izolovane: pojem „efektívnosť“ – súčinnosť prostriedkov vynakladaných na ekonomickú činnosť z pohľadu výsledkov tejto činnosti. zaraďujeme ju do spoločenských vied.potom efektívnosť VS je kritérium spôsobov činnosti a ich zabezpečovania z hľadiska dosiahnutia najvyššej možnej racionality v daných podmienkach – prostredníctvom efektívnosti skúmame faktickú činnosť orgánu VS a meriame jej výsledok z hľadiska racionality a zdrojov. efektívnosť a hospodárnosť.VS predstavuje jednu z relatívne samostatných sústav štátneho riadenia. znalosť funkčných systémových väzieb VS v spoločenskom systéme a dostatok objektívnych kritérií na racionálnu tvorbu organizačnej štruktúry VS ako celku a jej orgánov. komplex neprávnych problémov sústavy VS. Správna veda a jej vzťah k správnemu právu . zameranú na bezprostrednú a praktickú realizáciu funkcií štátu. syntetizujúca veda. Efektívnosť VS: .základňa. využíva poznatky z iných disciplín. záväzných nielen vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti orgánov VS.skúma široký okruh vzťahov. dôraz na aplikačnú (prejavuje sa v realizácii získaných poznatkov) a gnozeologickú (vytváranie presnejšieho a objektívnejšieho obrazu o problémoch VSP + tvorba nových poznatkov na základe poznávania podstatných stránok a vlastností javov a vzťahov vo VS) funkciu . . vzťah medzi vstupom a výstupom. . organizáciám a orgánom. pretože s týmto pojmom vystupujú do popredia viaceré kritériá a pravidlá rozličného charakteru (náročné zosúľaďovanie). ktorý rozhodnutie vydal. metodologickým výskumom dochádza k vlastnému poznaniu a formuje vlastný pojmový aparát.SV má úzku spojitosť s vedou správneho práva (VSP . ako aj na racionálne postupy pri výkone ich funkcií. vydávaní/ zabezpečovaní plnenia rozhodnutí.SV je vednou disciplínou. systém a personálne prvky VS). . . vzťahov medzi jednotlivými prvkami VS (úlohy.tá sa venuje právnym otázkam VS) – cieľom oboch je zabezpečovať racionalizáciu VS.poznatky SV sú hybnou silou rozvoja VSP.efektívnosť je determinovaná viacerými skutočnosťami: a) nemožno ju chápať ako súhrnú kategóriu. ktoré nie sú podriadené správnemu orgánu. ale obsahuje aj prvky prírodných a technických vied. v rámci VS pôsobenie základných prvkov sústavy a jednotlivých odvetví. formách a metódach jeho práce (maximálne výsledky pri vynaložení minimálnych síl a prostriedkov). súvislostí a problémov vo VS. c) formy efektívnosti správnej činnosti a ich organizačné štruktúry sú rozdielne. org.predpokladom zvyšovania efektívnosti VS je dostatočná znalosť VS ako uceleného systému. orgány VS disponujú možnosťou vynútenia plnenia uložením sankcií. .6. že správa je osobitným druhom riadiacej činnosti – ide o stálu činnosť. . vo svojej práci využíva viaceré metódy a formy činnosti.skúmanie problematiky efektívnosti VS je doménou špeciálnej vednej disciplíny – správnej vedy – jej úlohou je zabezpečovať racionálnu organizáciu správneho aparátu pri najúčinnejších prostriedkoch.vychádza sa z toho. . ale aj voči osobám. vystupuje ako komplexná. na posúdenie sa vyžaduje dlhšie časové obdobie. d) efektívnosť VS spočíva v meraní celého systému VS.

ako aj špecifické metódy (induktívne.veda správneho práva využíva poznatky SV a SP vytvára ochranu pred neadekvátnou formalizáciou a judicializáciou. hľadať optimálny variant rozdelenia týchto funkcií medzi orgány rovnakej úrovne.rešpektovanie rozhodnutí správnych orgánov môže byť zabezpečené len donútením štátnou mocou.súčasťou metódy SV musí byť: a) funkčný prístup k správe – odhalenie takých funkcií. metóda práce a riadenia. návodov a odporúčaní pre správnu právnu prax. činnosťami a podmienkami činnosti. 3.prostredníctvom metódy skúmania možno spájať poznatky rôznych vied – jej špecifiká sú podmienené osobitnou povahou VS. . ktoré nadväzuje na funkčné skúmanie.všetky tieto prístupy sú navzájom prepojené a podmienené. analytické. ako veda skúmajúca správnu prax pomocou týchto metód poznáva. jej špecifikum je dané jej zameraním. pracovných podmienok a prostredia na styk s občanmi f) optimalizácia úhrnu prostriedkov vynakladaných na VS (najmä v personálnej oblasti). pozornosť na špecifiká obsahu správnej činnosti b) systémové skúmanie aparátu VS. špecifikuje zákonitosti vzájomných vzťahov. .správna veda.) zníženie súhrnu prostriedkov na vykonanie práce. .SV má syntetický charakter – vzniká vyčlenením zo všeobecnej organizácie práce. Metódy správnej vedy (SV) .úzky vzťah sa prejavuje najmä pri skúmaní efektívnosti právnych noriem. vymedzuje pravidlá rozhodovacích procesov vo VS a poskytuje návody na komplexnú racionalizáciu. zahŕňajúca organizačnú štruktúru a náplň činnosti b) postupné zjednodušovanie organizačnej členitosti c) využitie optimálneho systému informácií na lepšie rozhodovanie d) zjednodušovanie predpisov e) zvyšovanie výkonnosti pracovníkov VS zlepšovaním ich kvalifikačnej štruktúry.) skvalitnenie tohto prvku. experimentálne a sociologické). ktoré sú v danom období pre štát nevyhnutné a ich prostredníctvom treba realizovať VS.hlavnou úlohou racionalizácie VS je: a) jednoduchá a účelná výstavba VS ako celku. jej orgánov.racionalizačné úsilie môže mať rôzne ciele → 1. Vzťahy správnej vedy a správneho práva . .SV využíva všeobecné metódy (systémové a porovnávacie). cieľ konania nie je stanovený správnym orgánom.. 2. . pričom dôvody na jej vyčlenenie vyplývajú zo špecifík riadiacej a správnej činnosti.ide o čiastkové metódy skúmania. .) zvýšenie výkonnosti pracovníkov správnych orgánov a zlepšenie ich pracovných podmienok. . ktorá vychádza z analýzy súčasného stavu a opiera sa o trvalú a systematickú prácu . . posudzuje a vyhodnocuje organizáciu a činnosť správnej praxe a vytvará relatívne stabilný systém modelov. c) historický prístup d) využitie konkrétnych sociologických výskumov pre štúdium aparátu (overovanie jeho účinnosti) . ale je determinovaný nadriadenými orgánmi a administratívno-právnymi normami.racionalizácia – kvázi určitá metóda na dosiahnutie efektívnosti VS. ktorý označuje VS za istú službu. . navrhuje a odporúča racionálne a funkčné usporiadanie organizačnej štruktúry VS.

rozhodujúcim faktorom na určenie pr.orgán posudzuje otázku rozumových schopností občana samostatne.rozvoj spoločnosti predpokladá skúmanie pôsobenia administratívnoprávnych noriem z pohľadu legislatívnej činnosti – efekt legislatívnych pravidiel sa odzrkadlí v realizácii práva.v odvetví SP pôsobí najväčší počet predpisov v oblasti reglementovania miestnej správy – ťažká orientácia a rozkolísaná terminológia. nie je viazaný rozhodnutím súdu.prioritou je súlad nášho právneho poriadku s právom EÚ. . FO ako subjekty SP .pri príprave právneho predpisu je potrebné: a) analyzovať vecné súvislosti.cieľ je určený správne. . . ktorá vzniká dosiahnutím určitého veku (môže byť pri jednotlivých PÚ odlišný – ak nie je stanovený. spôsobilosť na právne úkony (nadobúdať práva a povinnosti vlastnými úkonmi).byť účastníkom konania a vystupovať v ňom). zabránenie vzniku nekonzistentnosti. ústiace do vytýčenia cieľa – založenie normatívnej motivácie. nie však vždy (pr. na právne úkony. vlastná tvorba právnych textov.normy by bola len formálna. deliktuálnu spôsobilosť (právna zodpovednosť za protiprávne konanie) a procesnú spôsobilosť (sp. nie však z celospoločenského hľadiska. ktorý ňou zákonodarca sledoval) a prijatie žiaducich zmien. . ale v dôsledku iných faktorov = nemožno hovoriť o efektívnosti právnej normy. nie však pôsobením právnej normy.medzi subjekty SP patria orgány ŠS (PS vymedzená právomocou). orgány územnej samosprávy (PS vymedzená právomocou). tak sa ním chápe plnoletosť.môže nastať situácia. . b) riešiť otázky začlenenia novej právnej normy do právneho systému. . kedy je cieľ stanovený nesprávne = ak by bol dosiahnutý. nevydanie OP). . . FO (PS vzniká narodením a je predpokladom na spôsobilosť na PÚ) a PO (PS sa chápe ako celok. efektívnosť pr.potreba zabezpečenia súladu s objektívnymi potrebami rozvoja spoločnosti: formálnou stránkou je reálne a možné plnenie a adekvátne právne vyjadrenie.vzájomné vzťahy medzi vedou správneho práva a SV sa môžu prejavovať tak.PS občana vzniká narodením a zaniká smrťou a je predpokladom na sp. ktorá obsahuje jeho sp. . 18 rokov) a rozumových schopností – rozpoznanie dôsledkov konania.subjektom SP je potenciálny/skutočný účastník právnych vzťahov. je aj dosiahnutý. ktorý je spôsobilý byť nositeľom práv a povinností = musí mať PS → spôsobilosť mať práva a povinnosti ustanovené normami SP. .administratívnoprávne normy niekedy nedokážu dostatočne reflektovať prebiehajúce zmeny → potreba sledovania efektívnosti právnej normy (prepojenie teórie a praxe.relativizácia konkurujúcich si cieľov a ich dosiahnutie na prijateľnom stupni. PÚ v ich mene vykonávajú jednotlivé orgány). potrebnej na dosiahnutie cieľov. spr. . že: a) výsledky VSP ovplyvnia rozvoj poznatkov v systéme SV b) výsledky jednej alebo druhej dajú podnet na spoločné skúmanie hraničných problémov c) isté výsledky SV možno využívať na ďalšie zdôvodnenie poznatkov VSP v záujme ich realizácie d) realizované poznatky VSP môžu tvoriť základ širšieho skúmania istých problémov v SV. . určitý vzťah [súlad] medzi výsledkom pôsobenia právnej normy a cieľom. postavenia FO (občana) vo VS je právna subjektivita (PS). na práva a povinnosti a na právne úkony.. 7. t.SV konfrontuje právne normy s praxou a prispieva k skvalitneniu normotvorby. . Fyzické a právnické osoby ako subjekty správneho práva .tvorba cieľov a prostriedkov je založená na poznaní spoločenských potrieb a spôsobe ich uspokojovania. .j.

príspevkové.subjektom SP nie sú len občania. 8.alebo organizácie.zabezpečenie. ktorý buď potvrdí rozhodnutie ministerstva. pričom aspoň jeden musí mať viac ako 18 rokov a musí obsahovať predpísané náležitosti (názov združenia. kedy sa väčšina delegátov dohodla na jej založení (aj zápis do OR. družstevné. c) právny základ na odvodené normatívne správny akty. rozpočtové. orgány. iné VZPP).rozlišujeme štátne organizácie (hospodárske. b) základná úprava administratívnoprávneho postavenia občanov.normy SP (listové tajomnstvo. VZPP ministerstiev a ostatných ústredných orgánov ŠS. atď. zdravotnú starostlivosť. vydávanými nadriadenými orgánmi VS. .) = líšia sa v spôsobe nadobúdania PS: a) štátne hospodárske org. združenie vzniká registráciou → návrh na MV SR môžu podať min. d) odvodené normatívne správne akty. sídlo. podobne ako obyčaj) a právne obyčaje.v teórii práva sa rozlišujú formálne a materiálne pramene práva: formálnymi prameňmi SP sú štátom stanovené formy práva.aktu. ale len deklaratórny) . ak tieto formy práva obsahujú normy SP.. ktorá upravuje špeciálne práva a povinnosti cudzincov (právo na soc. na práva a povinnosti vo VS a sp. ale aj cudzinci – platia tu všeobecné pr.prameňom SP nie sú precedensy (no môžu mať význam pre rozhodovanie v podobnej veci.traja občania. vydávané orgánmi VS. má vymedzenú PS s ohľadom na úlohy. odvodenú od vzniku a zániku organizácie. spoločenské.. sú prameňmi SP (aj keby obsahovali len jednu normu SP – právny predpis môže byť prameňom aj viacerých právnych odvetví).) a osobitná skupina noriem. – zápisom do Obch. ktorým boli zriadené c) družstevné org.druhy prameňov SP – ústavný zákon. zákon. ktorá má sp. pôsobnosti a právomoci správnych orgánov musí byť obsiahnutá v zákone.. na právne úkony (obe vznikajú a zanikajú súčasne). združenie zaniká dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným alebo právoplatným rozhodnutím MV o jeho rozpustení (preskúmateľné NS). vydávané orgánmi VS. – okamihom. .noriem obsiahnutých v ústave SR a z ďalších ÚZ a musia byť s nimi v súlade. – okamihom účinnosti pr. . MV SR vykoná registráciu do 10 dní od začatia konania a do 7 dní od registrácie oznámi vznik združenia ŠÚ SR → ak MV odmietne vykonať registráciu. . v znení neskorších predpisov). . sloboda pobytu. nariadenie vlády.č.registra b) rozpočtové org.). sloboda pohybu. tvoria normatívne právne akty vydávané NR SR (najvyšší orgán)..subjektom SP je organizácia. alebo vydá rozhodnutie o registrácii. aké plní a ciele (práva a povinnosti nevyhnutné na ich zabezpečenie). v ktorých sú obsiahnuté normy. žiadatelia sa môžu obrátiť na NS SR. VZPP obcí a VÚC .) a neštátne (súkromné. Pramene správneho práva .základné charakteristiky prameňov SP: a) všetky druhy prameňov SP sa odvodzujú z pr. ktoré majú povahu administratívnoprávnej regulácie (v SR sú to normatívne právne akty vydané príslušnými štátnymi orgánmi v stanovenej forme – zákon. VZPP miestnych orgánov ŠS. spôsob ich ustanovenia a zásady hospodárenia) → ak je všetko v poriadku. musia byť v súlade s obdobnými normatívnymi správnymi aktmi. nariadenia vlády.83/1990 Zb. PO ako subjekty SP . ktoré združujú občanov a materiáln/finančné prostriedky na realizovanie hmotných a kultúrnych potrieb občanov.neštátne dobrovoľné organizácie – na základe združovacieho práva (z.

rozkazy. túto činnosť uskutočňujú predovšetkým orgány ŠS. ktorý má výkonný a nariaďovací charakter.samostatný druh organizujúcej činnosti štátu. . zmluvy a akty. jej uplatnenie upravujú právne normy: donútenie môže uplatniť len kompetentný orgán ŠS. ktorých prostredníctvom sa realizujú základné otázky štátnej správy (hospodársky. rozhodnutia – záväzné pre subjekty. . orgán územnej samosprávy všeobecne záväzné nariadenia. ale v rámci zákonného splnomocnenia aj štátne a iné orgány a organizácie. ktorým je adresované – ČŠ. koordinačná a kontrolná činnosť). ktorá je prezentovaná NR SR. PO a pracovníkov). orgány ŠS plnia prevažnú časť úloh zabezpečovanú štátnymi orgánmi. jeho prameňmi sú zakladajúce zmluvy (primárne právo). spočíva v bezprostrednom vykonávaní zákonov a ostatných pr. nariaďovacia činnosť – vo vzťahu k FO a PO vyjadrujú určitú metódu – správne orgány sú oprávnené vydávať normatívne a individuálne správne akty. ani vypĺňať jeho medzery). jadro VS. . . .najpočetnejšími prameňmi SP sú VZPP ministerstiev a ostatných ÚOŠS – označované ako „vyhlášky“ → všeobecne záväzné normatívne správne akty odvodenej povahy. nie prostriedkoch na jeho dosiahnutie. ak obsahujú jeho normy. . vydávané na základe výslovného splnomocnenia v zákone a v jeho medziach (nemôžu rozširovať oblasť právnej regulácie nad rámec zákona.predovšetkým činnosť výkonná a nariaďovacia: výkonná činnosť – vyjadruje vzťah ŠS k zastupiteľskej sústave. sekundárne právo a judikatúra ESD. odporúčania a stanoviská – nie sú priamo právne záväzné). .jedna zo základných zložiek VS a základný pojem správneho práva. príkazy.ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS môžu vydávať VZPP len na základe ústavy SR a ÚZ a zákonov. metódy. ktorému sú určené vo výsledku. ktoré ich menia a dopĺňajú. vyžaduje transpozíciu a implementáciu. .aktov št. smernice. ak sú na to splnomocnené zákonom. Štátna správa ako samostatný druh činnosti .pilier – ST.vnútorné normatívne akty ministerstiev a ÚOŠS (pokyny.najrozsiahlejší druh štátnej činnosti – jej výkonom sa zabezpečuje realizácia všetkých (vonkajších a vnútorných) funkcií štátu. samostatný druh činnosti štátu.moci.je to činnosť. ktorý určuje jej zameranie a stanovuje aj hlavné – najmä právne prostriedky). do popredia sa dostáva organizátorský charakter ŠS (riadiaca. . HMÚ). . že tieto normatívne akty obsahujú normy SP).právo a pramene práva EÚ – najmä právo komunitárne (I.miestne orgány ŠS vydávajú vyhlášky. uskutočňovať iné opatrenia a používať donútenia. táto metóda nie je jedinou. FO a PO. .prameňmi SP. smernice – záväzné pre ČŠ. . determinovaný aj internými normatívnymi aktmi nadriadených orgánov. ak nedochádza k dobrovoľnému plneniu právnych povinností. len na základe zákona NR SR možno zriaďovať ministerstvá a ostatné ÚOŠS a ustanovovať pôsobnosť a právomoc správnych orgánov. formy a spôsoby uskutočňovania tejto činnosti reguluje právo a v jeho medziach sa realizuje jej iniciatívny prvok. za ktorou stojí donucovacia moc štátu – prichádza na rad.MZ sú prameňom SP. uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej moci. inštrukcie) – nie sú prameňom práva!!!! (záväzné len pre podriadené orgány. 9. ktorý vychádza z podstaty ŠS ako súčasti riadenia spoločnosti a skúma ju ako osobitný druh štátnej činnosti.a medzinárodné zmluvy (všeobecnou podmienkou je. sociálny a kultúrny rozvoj). pre SP: význam má najmä sekundárne právo (nariadenia – priamo aplikovateľné pre FO a PO bez potreby transformácie. musí byť primerané vymáhanej . pričom ciele.ŠS je činnosť podzákonná (vykonávaná na základe zákona.jedna z foriem uskutočňovania štátnej moci. ako aj práva a povinnosti FO v oblasti VS = preto sú len zákony zákl.

.povinnosti a nemožno ho realizovať ľubovoľnými formami a prostriedkami (tie stanovujú platné právne normy).je to činnosť.vykonáva ju osobitná skupina orgánov štátu – orgány štátnej správy → orgán štátu. . aký stanovuje ústava a zákony. . .v širšom zmysle sú to nielen orgány ŠS.činnosťou orgánov ŠS a plnením jej úloh dochádza k realizácii vzťahov ŠS – ide o činnosť zameranú do vnútra organizácie ŠS (vnútorná činnosť) a o vonkajšiu činnosť ŠS: Vnútorná činnosť → vnútorno-organizačná záležitosť. adresátmi sú FO a PO. realizovaných v oblasti odlišnej od ŠS. základným poslaním orgánov ŠS je zabezpečiť žiaduce a reálne fungovanie týchto orgánov. ktoré popri prevažnej činnosti vykonávajú na základe zákonného splnomocnenia aj činnosť. má všetky znaky štátneho orgánu. prokuratúry. výkonnej a súdnej moci.ide o osobitný druh štátneho orgánu – odlišuje sa činnosťou. orgány.ŠS je verejná správa uskutočňovaná štátom. b) vecný rozsah jeho pôsobnosti – orgány so všeobecnou a osobitnou pôsobnosťou (tie sa delia na orgány s funkčnou a odvetvovou pôsobnosťou).. 10. kde nadriadený orgán má priamo vply na podriadené správne orgány (interné normatívne inštrukcie atď.tvorí relatívne samostatnú organizačnú jednotku. ktorý ho vydal. c) územný rozsah jeho pôsobnosti d) zloženie orgánov e) spôsob rozhodovania vo veciach svojej pôsobnosti. dekan fakulty). . ktorá uskutočňuje presne vymedzenú časť regulatívno – mocenskej .orgány ŠS možno klasifikovať na základe rôznych kritérií: a) právny základ vzniku orgánu.v užšom zmysle sú to štátne orgány. uskutočňuje úlohy a funkcie štátu nariaďovacou a výkonnou činnosťou štátu a je zriaďovaný zákonom alebo iným právnym aktom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou. je to elementárna súčasť systému orgánov štátu. ale aj pri aktivite. Základné črty orgánu ŠS: z pohľadu postavenia ide o štátny orgán. oddelenú od iných v štátnom aparáte (od súdov.v rámci ŠS sa realizujú spoločenské záujmy (celospoločenské záujmy a právom chránené záujmy FO a PO v oblasti štátnej správy). .). ktoré disponujú správnoprávnou aktivitou. ktorú vykonáva. správny orgán a sústava orgánov štátnej správy Štátny orgán: zložka štátneho aparátu. ale aj ostatné orgány.). ktorý vystupuje v jeho mene (za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ŠS nezodpovedá orgán. osobitný druh riadenia uskutočňovaného štátom. Vymedzte pojem štátny orgán. ktorú možno determinovať inštrukciami nadriadených orgánov ŠS – uskutočňujú ju hierarchicky usporiadané orgány. zastupiteľských orgánov. je vybavený pôsobnosťou a právomocou a má možnosť použiť prostriedky štátneho donútenia. ale štát). ktoré právne predpisy výslovne označujú ako orgány ŠS. . ktorá má charakter ŠS (starosta obce. . ktorá nemá štátnomocenský charakter. usmerňovanie procesov. Vonkajšia činnosť → realizácia vlastného poslania ŠS. štátnu moc vykonávajú v takom rozsahu a takým spôsobom. vykonávajúca konkrétnu funkciu štátu . . .správne orgány – orgán ŠS pri štátnosprávnej aktivite orgánov ŠS. orgán štátnej správy.vznik a existencia vyplýva priamo z ústavy/ÚZ a zákonov NR SR.štátne orgány sú nositeľmi zákonodarnej. .

orgány s časovo neobmedzenou kompetenciou orgány s časovo obmedzenou kompetenciou 3. územia. Z hľadiska kompetencií (vymedzenia okruhu subjektov.štátny orgán má právo vydať právny akt. 4. – vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi štátnymi orgánmi pri vybavovaní tej istej veci po sebe. ústavodarný a zákonodarný orgán 2. 2. resp. – vymedzuje obdobie výkonu právomoci príslušného orgánu. územná (priestorová) p. j. . vecí. ktorý stanovuje ústava a zákon. časová (temporálna) p. . osobná (personálna) p.základným znakom štátneho orgánu je právomoc.niektoré štátne orgány majú právomoc vydávať normatívne právne akty. orgány výkonnej štátnej moci 3. na ktoré sa právomoc tohto orgánu vzťahuje) sa štátne orgány delia na: 1. funkčná p. výkonnej a súdnej moci. j. t.). na ktoré sa vzťahuje právomoc príslušného štátneho orgánu. orgány vyššej inštancie orgány nižšej inštancie Z hľadiska zloženia (početnosti) sa štátne orgány delia na: . ktorými tento orgán reguluje spoločenské vzťahy. – vyjadruje okruh subjektov. rozhodnutia v konkrétnych veciach (rozhodnutie o vzatí do väzby. t. ale je povinný vydať ho takým spôsobom.činnosti štátu voči spoločnosti. . na ktorom príslušný orgán realizuje svoju právomoc. schopnosť. vyhlášky a pod.základné kritérium klasifikácie kompetencia (pôsobnosť) zloženie spôsob ustanovovania osôb do funkcií vzájomné vzťahy Z hľadiska právomoci sa štátne orgány delia na: 1. so všeobecnou osobnou kompetenciou s osobitnou osobnou kompetenciou 4. orgány so všeobecnou vecnou kompetenciou orgány s osobitnou vecnou kompetenciou 5. Štátne orgány môžme rozdeliť podľa rôznych kritérií: 1. súdne . právomoc. ústredné miestne 2. – vymedzuje druhy činností štátneho orgánu. 5. vládne nariadenia. j. všeobecne záväzné právne predpisy (zákony. rozsudok o rozvode manželstva a pod. času. t. 3. j. orgány zákonodarnej.právomoc majú len štátne orgány. vecná p.). –určuje územie. oprávnenie vydávať právne záväzné štátnomocenské akty. t. iné majú právomoc vydávať individuálne právne akty. v ktorých sa uplatňuje jeho právomoc.

vymenované 3. orgány štátnej správy predstavujú najzložitejší subsystém orgánov verejnej správy . volené 2. kolegiátne Z hľadiska ustanovovania osôb do funkcií sa štátne orgány delia na : 1. parlament. Záväzné pokyny sú obsiahnuté v normatívnych právnych aktoch. navzájom si zodpovedné a nezodpovedné ústavno – politická zodpovednosť (vzťahuje sa na celkovú činnosť tátneho orgánu. ktoré sú spoločné pre všetky štátne orgány (napr. súd. čomu korešponduje povinnosť podriadeného orgánu tieto pokyny rešpektovať. NKÚ) a jednak špecifickými črtami. v širšom zmysle je pojem orgán ŠS totožný s pojmom správny orgán. nevyhnutným prostriedkom štátnej moci je donucovací štátny aparát. .poslaním orgánov štátnej správy je uskutočňovať štátnu správu ako výkonnú a nariaďovaciu činnosť. Je pre ňu charakteristický princíp odvolateľnosti príslušného tátneho funkcionára). monokratické 2. . prokuratúra. ktoré obsahujú právne normy a sankcionuje ich plnenie. dedičné Z hľadiska vzájomných vzťahov sa štátne orgány delia na : 1. zriaďovaný zákonom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou. kontrolné a kontrolované vzťahy kontrolných a kontrolovaných štátnych orgánov úzko súvisia s delením štátnych orgánov na nadriadené podriadené. pretože aj kontrolné orgány môžu vydávať kontrolovaným orgánom záväzné pokyny. vyššej a nižšej inštancie vzťahy orgánov vyššej a nižšej inštancie bezprostredne súvisia s delením orgánov podľa ich funkčnej kompetencie . rozdiel medzi kontrolnými orgánmi a orgánmi nadriadenými je v tom.ide o hierarchický systém založený na vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. . uskutočňuje úlohy a funkcie štátu. Orgán štátnej správy: používa sa v dvojakom význame : v užšom zmysle slova pre tie štátne orgány. . právna zodpovednosť (zodpovednosť za porušnie práva) 2. sú charakterizované všeobecnými črtami.štátna moc je najvýznamnejšia forma verejnej moci. v organizačných pokynoch nadriadeného orgánu i v individuálnych príkazoch 3.1.je jedným z orgánov štátu. ktoré sú charakteristické len pre orgány štátnej správy. že záväzné pokyny kontrolujúceho štátneho orgánu smerujú len na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov 4. ktorý vystupuje v mene štátu. zákonov a ostatných aktov.je to orgán štátu. ktorý zaisťuje všeobecnú záväznosť ústavy. nadriadené a podriadené nadriadenosť jedného štátneho orgánu nad druhým oprávňuje nadriadený orgán vydávať podriadeným orgánom záväzné pokyny. ktoré právne predpisy označujú ako orgány ŠS.

Všeobecné znaky orgánov štátnej správy: . vybavená príslušnou právomocou a pôsobnosťou. ktorá je vyjadrená jeho pôsobnosťou a právomocou. právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. .ich pôsobnosť a právomoc je ustanovená zákonom .j.majú výkonný a nariaďovací charakter . týmto okamihom vzniká i administratívno-právna subjektivita tohto orgánu.ich činnosť možno v rámci práva určovať aj vnútornými predpismi a individuálnymi pokynmi nadriadených orgánov Rozlišujú sa podľa viacerých kritérií: . .spôsob akým rozhoduje vo veciach svojej pôsobnosti .môžu na náklade zákonného splnomocnenia vydávať všeobecne záväzné právne predpisy .sú oddelené od iných organizačných jednotiek v štátnom aparáte . t. ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach. je vždy nositeľom administratívnoprávnej subjektivity." . na Slovensku je správny orgán definovaný v § 1 zákona č. štátna správa môže byť vykonávaná buď priamo alebo nepriamo: . o správnom konaní ako "štátny orgán.zloženie orgánov .hoci vykonávateľ štátnej správy v niektorých prípadoch nie je právnickou osobou.ich konštituovanie je uskutočňované ústavou. Špecifické znaky orgánov štátnej správy: .vecný rozsah jeho pôsobnosti . fyzická osoba alebo právnická osoba. organizátorskou a kontrolnou činnosťou. Sústava orgánov ŠS: .pomerne samostatná. orgány štátnej správy uskutočňujú svoje úlohy a funkcie štátu metódami a prostriedkami štátnej správy. organizačne vyčlenená zložka správnej organizácie verejnej správy.rezortné ministerstvá a ústredné orgány ŠS. orgán územnej samosprávy.z hľadiska subjektu. ústavnými zákonmi a zákonmi . orgán záujmovej samosprávy. alebo predseda VUC nepriamymi vykonávateľmi štátnej správy – správnymi orgánmi. administratívnoprávnu subjektivitu treba pojmovo odlišovať od právnej subjektivity orgánu štátnej správy v oblasti súkromnoprávnych vzťahov. 71/1967 Zb. uskutočňujú úlohy a funkcie štátu metódami a prostriedkami ŠS . . predovšetkým svojou riadiacou.na rozdiel od ostatných štátnych orgánov.ich organizačná štruktúra je regulovaná právom .právny základ vzniku orgánu .sú vybavené právomocou a pôsobnosťou . .hovoríme o štátnej správe v statickom (organizačnom) zmysle.územný . Správny orgán: . sú starosta obce (primátor mesta).vykonávajú svoju činnosť v mene štátu – ŠS. ktorý štátnu správu vykonáva. spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony vzniká okamihom jeho konštituovania.stojí za nimi donucovacia moc štátu.subjektivita orgánu štátnej správy.ak obci alebo VÚC zveril zákon vykonávať určitú časť štátnej správy.

či je vláda orgánom ŠS je sporné. že v zmysle ústavy je vrcholným orgánom výkonnej moci. treba zároveň povedať. .vláda (všeobecná pôsobnosť) . 75). majú len postavenie orgánov štátnej správy pri výkone štátnej správy. náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát. dekoncentrované orgány štátnej správy a inšpekčné orgány.obec a vyšší územný celok sa stávajú pri výkone delegovanej štátnej správy správnym celkom. . na záujmovom princípe – profesijné komory). . ktorej subjektami sú na základe zákonnej delegácie subjekty odlišné od štátu (verejnoprávne korporácie založené na územnom princípe – obce.organizačne štátnu správu vykonáva starosta obce (primátor mesta).ministerstvá (funkčné. licenčná rada) ani verejné ozbrojené zbory či iné verejné zbory . 11. odvetvové).verejné ozbrojené zbory alebo iné verejné zbory. ak je subjektom VÚC. . Územná samospráva v organizačnom a funkčnom ponímaní . prípadne sama fyzická osoba.vykonávajú ju vlastnými orgánmi ako prenesený výkon štátnej správy (napríklad starosta obce) alebo ako zákonom zverený výkon štátnej správy (napríklad orgán právnickej osoby verejného či súkromného práva.miestne (územné.charakteristickými znakmi ÚS sú :  predstavuje uspokojovanie potrieb určitého spoločenstva fyzických osôb.títo priami vykonávatelia štátnej správy nie sú orgánmi štátnej správy. samosprávne kraje.. vykonáva štát prostredníctvom svojich (štátnych) orgánov. ak je subjektom tejto pôsobnosti obec. teda môže byť spravované samostatne. B) nepriamu (sprostredkovanú. -priamymi vykonávateľmi štátnej správy sú: . . ktoré je vytvorené na územnom základe.možnosť preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy na obec a vyšší územný celok ustanovuje priamo ústava (čl.vyššie územné celky. ktoré sa odlišujú od celospoločenských potrieb. preto ich zákon o obecnom zriadení a zákon o samospráve VÚC (samosprávnych krajoch) označuje ako správny orgán. .nie všetci priami vykonávatelia ŠS sú súčasťou organizačného systému štátnej správy. výkon štátnej správy prenesenej na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda a podrobnosti ustanovujú zákony. ale keďže niektorí autori ju uvádzajú ako orgán štátnej správy. Ich predmet činnosti vymedzuje zákon. T.obce. .deleguje sa na ne zákonom vo vymedzenom rozsahu časť štátnej správy.orgány s celoštátnou pôsobnosťou – regulačné a dozorové orgány. ide o uspokojovanie potrieb miestneho spoločenstva. prevažne orgánmi štátnej správy. uvedení funkcionári územnej samosprávy vykonávajú delegovanú štátnu správu formou individuálnej rozhodovacej činnosti (predovšetkým v správnom konaní). . . . regionálne) orgány štátnej správy. paralelnú) štátnu správu. Štatistický úrad SR.ostatné (iné) ústredné orgány štátnej správy – Protimonopolný úrad SR. je politickým orgánom a štátnu správu vykonáva prostredníctvom ministerstiev. . ak jej zákon zveril časť výkonu štátnej správy). nepatria sem napríklad Rada pre vysielanie a retransmisiu (tzv.j. sú to iné subjekty než štát. . .nepriamymi vykonávateľmi štátnej správy sú: . a predseda VÚC. ktorej subjektom je štát ako originálny nositeľ štátnej správy.A) priamu (bezprostrednú) štátnu správu. . ktorý zároveň ustanovuje ich kompetencie vo veciach štátnej správy.

priezviska a funkcie. viazaná len zákonmi. . . a to vo vlastnom mene.základom územnej samosprávy je obec.základnými orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo (A) a starosta obce (B). Samospráva sa na jednej strane približuje súkromnej správe tým že ide o správu vlastných záležitostí. ktorí majú na jej území trvalý pobyt a je PO. ku ktorému sa majú zlúčiť c) názov novej obce a sídlo jej orgánov d) označenie katastrálnych území novej obce e) určenie majetku a finančných prostriedkov novej obce f) zoznam VZN vydaných zlučovanými obcami g) podpisy starostov s uvedením ich mena.zhromaždení. iné stále alebo dočasné výkonné a kontrolné orgány). na základe vlastnej vôle a pritom rešpektovať iba zákony. . ide o miestne spoločenstvo. . komisie. . združuje občanov. ktoré má zákonom / Ústavou priznané postavenie PO odlišnej od štátu. . .zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec. . obecný požiarny zbor.obec zriaďuje. ak tieto úkony nie sú PP zverené inej PO alebo FO. hlasovaním obyvateľov obce a ver.obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou obce a majetku obce. na vlastnú zodpovednosť. obecná polícia.dohoda o zlúčení obcí obsahuje: a) názvy obcí.súčasťou návrhu na zlúčenie obcí je dohoda o zlúčení obcí a údaje o výsledkoch hlasovania obyvateľov.obyvateľ obce sa zúčastňuje na samospráve obce: a) aktívne a pasívne volebné právo do orgánov samosprávy obce b) hlasovanie v miestnom referende c) účasť na zasadnutiach OZ a verejných zhromaždeniach obyvateľov obce d) používanie obecných zariadení a majetku obce e) podávanie podnetov a sťažností orgánom obce f) žiadať pomoc v čase núdze. vykonávacími predpismi. v ktorého obvode sa obec nachádza. na druhej strane približuje sa ŠS tým. v rámci ktorej miestne spoločenstvo ako PO zabezpečuje riešenie vlastných úloh odlišných od štátu ale pod dozorom štátu.územnú samosprávu možno definovať ako organizačnú formu verejnej správy. z čoho potom vyplýva : majetková + finančná samostatnosť miestneho spoločenstva samostatnosť + nezávislosť miestneho spoločenstva od štátnej správy pri voľbe svojich orgánov . . je teda verejnou správou zameranou na vlastné záležitosti. . rozdelením obec zaniká a vznikajú nové obce – všetko len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí. rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením so súhlasom obce a na základe stanoviska KÚ.samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce prostredníctvom orgánov obce.podstatou samosprávy je teda samosprávne rozhodovať o vlastných otázkach a záležitostiach podľa vlastných potrieb. . resp. ktorá tvorí samostatný samosprávny celok. zrušuje. že ide o vlastné záležitosti verejnoprávneho charakteru. ktoré ju uzatvárajú b) dátum. A → OZ zriaďuje podľa potreby/na základe zákona svoje orgány (obecná rada.

ak v ňom nie je stanovený neskorší začiatok účinnosti.OZ rozhoduje o základných otázkach života obce: a) určuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce b) schvaľuje rozpočet obce c) určuje organizáciu obecného úradu a poriadok odmeňovania pracovníkov obce d) zakladá. uplynutím funkčného obdobia. alebo zložením sľubu s výhradou. najneskôr však do troch rokov od porušenia nariadenia alebo nesplnenia povinnosti (prihliada sa na závažnosť.pokutu možno uložiť do roka. uznesenie stráca platnosť. najmenej však raz za dva mesiace – zvoláva ho a vedie starosta. spôsob. . čas. následky protiprávneho konania). výkon potvrdeného uznesenia už starosta pozastaviť nemôže. všeobecného ohrozenia. jeho nesúhlas môžu poslanci OZ prelomiť hlasovaním nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov.štatutárny orgán obce v majetkovoprávnych a pracovnoprávnych vzťahoch. zriaďuje a kontroluje obecné podniky a rozpočtové a príspevkové organizácie e) uznáša sa na nariadeniach .OZ rokuje v zbore – je spôsobilé rokovať a uznášať sa pri prítomnosti nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. . znečistí verejné priestranstvo. . vzdaním sa mandátu. na prijatie uznesenia OZ je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných. pozbavením spôsobilosti na PÚ alebo jej obmedzením. zvolených obyvateľmi obce v priamych voľbách – ich počet určí OZ na celé volebné obdobie pred konaním volieb podľa počtu obyvateľov. . .mandát starostu zaniká: odmietnutím sľubu. .. odkladá veci mimo vyhradený priestor c) nesplní bez vážneho dôvodu v určenej lehote povinnosť uloženú starostom poskytnúť osobnú alebo vecnú pomoc počas a pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti. právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo po odsúdení na výkon trestu odňatia slobody nepodmienečne. správny orgán v administratívnoprávnych vzťahoch. kedy sa starosta dozvedel o tom. že ho nepodpíše v stanovenej lehote.na plnenie úloh samosprávy obce/ak to ustanovuje zákon obec vydáva pre územie obce všeobecne záväzné nariadenie → musí sa vyhlásiť. b) odvolanie starostu. . že odporuje zákonu alebo je pre obec nevýhodné tým. . OZ vyhlási výsledky do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli. kto sa dopustil takéhoto priestupku. ak sa domnieva. .starosta – predstaviteľ obce a najvyšší výkonný orgán obce. .je to zastupiteľský zbor obce. ak ide o: a) zlúčenie obcím rozdelenie a zrušenie obce a zmenu názvu. ktorý tak urobí aj na žiadosť 1/3 poslancov OZ. možno určiť skorší začiatok v prípade živelnej pohromy.OZ sa schádza podľa potreby.má sistačnú právomoc – môže pozastaviť výkon uznesenia OZ.výsledky hlasovania sú platné pri polovičnej účasti oprávnených voličov a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov hlasovania. na prijatie nariadenia súhlas 3/5 väčšiny prítomných.OZ vyhlási hlasovanie obyteľov obce. zabránenia škodám na majetku a odstraňovania následkov pohromy). pričom vyhlásenie sa vykoná vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní (účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia. čím ruší vzhľad obce.má sankčnú právomoc – môže uložiť FO alebo PO oprávnenej na podnikanie pokutu vo výške 200 000 Sk. . c) petíciu obyvateľov obce v počte 30% oprávnených voličov. ak: a) poruší nariadenie b) neudržuje čistotu a poriadok. ak tak neurobia do dvoch mesiacov od jeho schválenia. odo dňa. zložený z poslancov. ak obyvatelia v referende odsúhlasili jeho odvolanie (o .

.hlasovanie vo veci môže požiadať 30% oprávnených voličov. . ktorých volí OZ na celé funkčné obdobie a môže ich aj kedykoľvek odvolať.HK predovšetkým: a) vykonáva kontrolu všetkých príjmov a výdavkou rozpočtu obce a hospodárenia s majetkom obce. prekladateľskú. . uznesenia OZ + rozhodnutia starostu.OR najmä: a) rozpracúva a zabezpečuje plnenie úloh vyplývajúcich z uznesení OZ a organizuje prípravu podkladov na jeho rokovanie b) zaoberá sa bežnými vecami (majetok obce. publicistickú. ak jeho neprítomnosť alebo nespôsobilosť na výkon funkcie trvá viac ako 6 mesiacov). spôsob volieb upravuje RP OZ. o výkone práce vo verejnom záujme).obecná rada – môže ju zriadiť OZ.obecný úrad – výkonný orgán OZ a starostu. literárnu. zrušením obce. 302/2001 Z. Vyšší územný celok (samosprávny kraj) Základnú právnu úpravu samosprávnych krajov tvorí spolu s Ústavou SR zákon č. e) vykonáva nariadenia. tvoria ju poslanci OZ. zvolených OZ. b) vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu a záverečnému účtu obce pred ich schválením v OZ. rozpočet.z. . o o finančnej kontrole a vnútornom audite/ . zabezpečuje organizačné a administratívne veci OZ a starostu.OZ môže zriadiť ako svoj poriadkový útvar obecnú políciu. sú zložené z poslancov OZ a z obyvateľov obce. toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú. ako aj orgánov zriadených OZ. predovšetkým: a) zabezpečuje písomnú agendu všetkých orgánov obce b)je podateľnou písomností obce. e) spolupracuje s príslušnými ŠO vo veciach kontroly hospodárenia s prostriedkami pridelenými obci zo ŠR. týkajúce sa života obce a podáva stanoviská OZ/starostovi e) organizuje a zjednocuje činnosť komisií OZ f) plní ďalšie úlohy podľa rozhodnutia OZ . alebo ak dochádza k hrubému porušovaniu ústavy/ÚZ/VZPP a zanedbávaniu povinností zo strany starostu. pedagogickú. zmenou trvalého pobytu mimo územia obce/mestskej časti. prednášateľskú.OZ volí a odvoláva hlavného kontrolóra „na 6 ročné FO“. d) min. lektorskú. ktorý je zamestnancom obce / podľa z. O samospráve vyšších územných celkov. ktorej zriadenie + právne postavenie + úlohy upravuje osobitný zákon.hlavný kontrolór . . hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií obce. poradné a kontrolné orgány. umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku.raz ročne predkladá OZ správu o výsledkoch svojej kontrolnej činnosti. c) predkladá výsledky kontroly OZ. miestne dane a poplatky) a podáva o nich návrhy starostovi/OZ c) pripravuje zasadnutia OZ d) rieši veci. . Kontrolnú činnosť vykonáva nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti/ podľa z.komisie – zriaďuje ich OZ ako svoje dočasné inciatívne. c) zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie OZ + obecnej rady + komisií d)vypracúva písomné vyhotovenia všetkých rozhodnutí starostu vydaných v správnom konaní. smrťou. fondy. nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť.

Územný obvod samosprávneho kraja možno zmeniť len zákonom. spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí. vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi. zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. rozvoj cestovného ruchu koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu a starostlivosť o deti a mládež. b) voliť predsedu a byť volený za predsedu. Je oprávnený najmä a) voliť zastupiteľstvo a byť volený do zastupiteľstva. Pritom najmä:              zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho. Územný obvod samosprávneho kraja je zhodný s územným obvodom kraja. vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja. príprava a schvaľovanie územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov. sťažnosťami a inými podaniami na predsedu. Na výkone samosprávy sa môže s výnimkou oprávnení podľa odseku 2 písm. c) má ako cudzinec povolený dlhodobý pobyt Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov. kto na území samosprávneho kraja a) má nehnuteľný majetok. Samosprávny kraj má svoje symboly. vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť zakladá.VUC je samostatný územný a správny celok SR. Obyvateľ samosprávneho kraja sa zúčastňuje na jeho samospráve. účelne využíva miestne ľudské. utvára podmienky na rozvoj zdravotníctva. a) až c) podieľať aj ten. podieľa sa na riešení problémov. rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov. zriaďuje. Symboly samosprávneho kraja sú erb. kultúry a stará sa o ochranu pamiatkového fondu. V súčasnosti je zriadených 8 VUC. ktoré môže používať pri výkone samosprávy. Princíp územnej samosprávy na tejto nadobecnej úrovni sa teda uplatňuje rovnako ako na úrovni obecného zriadenia. zastupiteľstvo a orgány ním zriadené. podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia. Samosprávny kraj je právnickou osobou. ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. c) hlasovať v referende samosprávneho kraja za podmienok ustanovených týmto zákonom d) zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva. prípadne znelka. Obyvateľ samosprávneho kraja je osoba. e) obracať sa so svojimi podnetmi. ktorá má trvalý pobyt v obci na jeho území. vlajka a pečať. ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja. . b) je prihlásený na prechodný pobyt. prírodné a iné zdroje. výchovy a vzdelávania. ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja.

so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. s ústavnými zákonmi.  utvárať účinný systém kontroly. Zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach VÚC . medzinárodnými zmluvami. Samosprávny kraj pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje so štát. zrušovať a kontrolovať PO samosprávneho kraja g) voliť a odvolávať na návrh predsedu z poslancov zastupiteľstva podpredsedu VÚC h) zriaďovať komisie a iné orgány zastupiteľstva i) voliť na šesť rokov a odvolávať hlavného kontrolóra VÚC . obcami a inými PO. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Orgány samosprávneho kraja sú a) zastupiteľstvo samosprávneho kraja. vopred schválená územným celkom alebo orgánom iného štátu. zakladať. Zastupiteľstvo určí počet poslancov na celé volebné obdobie v pomere 12 000 až 15 000 obyvateľov na jedného poslanca a určí volebné obvody podľa osobitného zákona. so zákonmi a s nariadeniami vlády. medzinárodnými zmluvami. Vo veciach. najmä a) uznášať sa na nariadeniach. s nariadeniami vlády. ekonomického a kultúrneho rozvoja d) schvaľovať rozpočet + záverečný účet e) o vyhlásení referenda. zriadiť funkciu hlavného kontrolóra samosprávneho kraja Samosprávny kraj môže uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. s ústavnými zákonmi. b) predseda samosprávneho kraja Ostatné ako pri obecnom zriadení. krajmi. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Právotvorba Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy. f) zriaďovať. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Spolupráca sa uskutočňuje len na základe dohody o spolupráci – musí byť uzavretá písomne. orgánmi. Zastupiteľstvo je zbor zložený z poslancov VÚC zvolených v priamych voľbách. Môže v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracovať s územnými a správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. b) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom VÚC + majetkom prenechaným do užívania c) schvaľovať program sociálneho. Samosprávnemu kraju možno vo veciach územnej samosprávy ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. inými samospráv. Má právo stať sa členom medzinár. so zákonmi. združenia územných celkov alebo územných orgánov.

j)zriaďovať úrad samosprávneho kraja p) schvaľovať rokovací poriadok zastupiteľstva. Zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace; jeho zasadnutie zvoláva a vedie predseda, urobí tak aj b´vetdy ak o zvolanie zasadnutia zastupiteľstva požiada aspoň 1/3 poslancov. Zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Je spôsobilé rokovať a uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Predsedu volia obyvatelia VÚC v priamych voľbách. - zastupuje VÚC navonok, - v majetkovoprávnych vzťahoch + pracovnoprávnych vzťahoch a v iných vzťahoch je štatutárnym orgánom - rozhoduje aj vo veciach, v ktorých zákon zveruje VÚC rozhodovanie o právach a povinnostiach PO + FO Ak sa predseda domnieva, že uznesenie zastupiteľstva je v rozpore so zákonom alebo že je pre samosprávny kraj nevýhodné, môže pozastaviť jeho výkon tým , že ho nepodpíše ustanovenej v lehote. - pozastavené U môže zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť výkon potvrdeného uznesenia nemôže predseda pozastaviť. Ak zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do 2 mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Funkcia predsedu je verejná funkcia a nevykonáva sa v pracovnom pomere. Doterajší pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah zostáva zachovaný. Mandát predsedu zaniká a) uplynutím volebného obdobia, b) odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou, c) vzdaním sa mandátu, d) právoplatným odsúdením za úmyselný Tˇ4 + ak ol odsúdený na nepodmienečný TOS e) pozbavením / obmedzením SnaPÚ f) skončením trvalého pobytu v obci na území VÚC g) vyhlásením výsledku referenda, ktorým sa rozhodlo o odvolaní predsedu, alebo h) smrťou. Predseda môže uložiť PO + FO oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja. - pri ukladaní pokút prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pokutu možno uložiť v 1 ročnej subjektívnej + 3 ročnej objektívne lehote.

12. Definujte obec, jej právne postavenie a originárnu pôsobnosť obce v zmysle zákona o obecnom zriadení č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších noviel - obec je samostatný územný samosprávny a správny celok SR; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami; - základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe MZ; - obec má právo združovať sa s inými obcami v záujme dosiahnutia spoločného prospechu (§1);

- obec má svoj názov (§1a - určuje ho vláda SR nariadením), vlastné symboly (§1b - erb, vlajka, pečať, znelka) a územie (§2 - jedno alebo viac katastrálnych území, ktoré sa môžu členiť na časti obce); - obyvateľom obce je osoba, ktorá má na jej území trvalý pobyt (§3); Samospráva obce: §4 - obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát, alebo iná FO alebo PO; - samosprávu obce vykonávajú jej obyvatelia orgánmi obce, hlasovaním obyvateľov obce a verejným zhromaždením obyvateľov obce; - obec pri výkone samosprávy najmä: a) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania; b) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce; c) rozhoduje vo veciach miestnych daní a poplatkov a vykonáva ich správu; d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vyjadruje sa k podnikateľskej alebo inej činnosti PO a FO a k umiestneniu prevádzky na území obce, k investičnej činnosti v obci; e) výstavba, správa a údržba miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamätihodností a pamiatkových území; f) zabezpečuje verejnoprospešné služby (komunálne), čistotu v obci, správu verejnej zelene a osvetlenia, zásobovanie vodou, nakladanie s odpadovými vodami a miestnu verejnú dopravu; g) zdravé podmienky pre život, ochrana ŽP, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a kultúra; h) plní úlohy v oblasti ochrany spotrebiteľa a zásobovania obce; i) schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a koncepciu rozvoja obce, rozvoja bývania; j) vykonáva vlastnú investičnú a podnikateľskú činnosť; k) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné PO a zariadenia; l) organizuje hlasovanie obyvateľov o dôležitých otázkach života a rozvoja obce; m) zabezpečuje verejný poriadok (nariadením môžu zakázať alebo obmedziť určité činnosti); n) zabezpečuje ochranu pamiatok a prírodných hodnôt; o) plní úlohy na úseku soc.pomoci; p) osvedčuje listiny a podpisy na listinách; r) vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku/jazyku NM; - ak zákon nestanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti ŠS, ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce; - obec spolupracuje s politickými stranami, hnutiami, občianskymi združeniami a inými PO a FO, pôsobiacimi v obci v záujme rozvoja obce. 13. Vzťah štátu a obce v zmysle zákona o obecnom zriadení plus príklady na delegovanú pôsobnosť na obec, t.j. prenesený výkon štátnej správy - §5 - na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy ŠS, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie; s prenesením úloh na obec štát poskytne obci potrebné finančné a iné materiálne prostriedky; - výkon ŠS prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje vláda; obec pri rozhodovaní o právach a povinnostiach FO a PO vo veciach preneseného výkonu ŠS koná podľa zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov; v ostatných prípadoch sa riadi aj uzneseniami vlády a internými normatívnymi aktmi ministerstiev a iných ústredných orgánov ŠS;

- ak obec dlhodobo (najmenej 6 mesiacov) nevykonáva svoju pôsobnosť pri prenesenom výkone ŠS a neurobila v tomto čase žiadne opatrenie na zabezpečenie jej výkonu, KÚ ju písomne vyzve na nápravu a určí jej lehotu; - ak obec v určenej lehote nezabezpečila nápravu, príslušný na konanie je orgán miestnej ŠS (podľa osobitného predpisu); - obec je povinná uhradiť orgánu miestnej ŠS finančné prostriedky za prenesený výkon ŠS, ktorý sa uskutočnil z dôvodu jej nečinnosti; - orgány ŠS prerokujú s obcami/ich združeniami opatrenia týkajúce sa obcí pred ich prijatím a s už prijatými ich oboznamujú; - obce podliehajú dozoru štátu (v rozsahu zákona); - v záujme plnenia úloh obec spolupracuje s orgánmi štátu; tie obciam poskytujú pomoc v odborných veciach a údaje z jednotlivých evidencií vedených orgánmi štátu a podieľajú sa na odbornej príprave zamestnancov obcí a poslancov ob.zastupiteľstiev; obce postujú orgánom štátu údaje potrebné pre jednotlivé evidencie, alebo pre úradné konania v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi; - obec poskytuje súčinnosť pri zabezpečovaní kancelárskych a iných nebytových priestorov pre štátny orgán, ktorý má na jej území sídlo alebo pracovisko; Pr.: - výstavba, správa a údržba miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamätihodností a pamiatkových území; - vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku/jazyku NM; - zdravé podmienky pre život, ochrana ŽP, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a kultúra; - schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a koncepciu rozvoja obce.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR
• štátna správa na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorú podľa § 2 zákona č. 534 /2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene niektorých zákonov vykonávajú obce a samosprávne kraje v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, a to: miestna štátna správa vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií, ktorú podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c citovaného zákona na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií;

pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie, ktorú podľa § 3a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.

štátna správa na úseku cestnej dopravy, ktorú podľa § 27 zákona č. 168/1996 Z. z. vykonávajú aj obce. Podľa § 30 citovaného zákona obec
− a) udeľuje a odníma dopravnú licenciu na autobusovú linku nepresahujúcu územie obce,

b) dáva v konaní o udeľovaní dopravnej licencie na vnútroštátnu a medzinárodnú autobusovú dopravu na dožiadanie správneho orgánu súhlas na zastavovanie v obci na zriadenej zastávke a určuje stanovištia vozidlám dopravcov mimo priestorov v obci, c) schvaľuje cestovný poriadok autobusovej linky nepresahujúcej územie obce,

materiálno-technické a priestorové zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu. 1). − ako školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach. ktorá je plnoletá. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov. ustanoví vedúceho matrikára a potrebný počet matrikárov. Obec pri prenesenom výkone štátnej správy (podľa § 6) − zriaďuje a zrušuje základné školy podľa siete (ods. 154/1994 Z. a). z.d) uzaviera s dopravcom zmluvu o výkone vo verejnom záujme a poskytuje dopravcovi náhradu preukázanej straty.5). o matrikách v znení neskorších predpisov matriku ako výkon štátnej správy vedie obec. c) − poskytuje odbornú poradenskú činnosť školám a školským zariadeniam (písm. 94/1963 Zb. bezúhonná. b) a samosprávny kraj (písm. 1 zákona č. najmä organizačné pokyny na príslušný školský rok (písm. prevádzky a riešenia havarijných situácií týchto škôl. Ministerstvo školstva SR • štátna správa v školstve na úseku škôl a školských zariadení. z. 8) kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania (písm. 14) sa rozumie finančné. 7 vyplýva. ktorú podľa § 2 ods. Príklady činností. 584/2001 Z. Ministerstvo vnútra SR • štátna správa na úseku matrík – podľa § 4 ods. ktorých je zriaďovateľom ďalej (podľa ods. ktorej je príslušná obec zriaďovateľom (ods.. 4). Matrikárom môže byť fyzická osoba. Vyhláška MV SR č. a vo vzťahu k základným školám bez právnej subjektivity aj personálne zabezpečenie. 596/2003 Z. ktoré sú uvedené v prílohe zákona (ďalej len matričný úrad). ktorou sa vydáva zoznam matričných obvodov). c). a) − vydáva organizačné pokyny pre riaditeľov. že činnosti podľa ods. 300/1994 Z. − vykonáva štátnu správu v prvom stupni vo veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletého alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku žiaka (ods. e) vykonáva odborný dozor nad cestnou dopravou v obci. b) požiadavku minimálne piatich rokov pedagogickej praxe. d) − Z § 6 ods. ktoré vykonáva matričný úrad zabezpečuje jednotný informačný systém a utvára podmienky na bezpečnú prevádzku a ochranu údajov (§ 4) − jeho . zákon č. Výkonom zriaďovateľskej pôsobnosti (ods. Matričný úrad vykonáva činnosti v zmysle príslušných ustanovení zákona a ďalších predpisov (zákon č. vo veciach výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach. preukázala ovládanie matrík zložením skúšky a zložila sľub (§ 8). o rodine v znení neskorších predpisov. 8 písm. z. c) a d) odborne zabezpečuje zamestnanec ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady: a) požiadavku odbornej a pedagogickej spôsobilosti pre niektorý druh a typ školy. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonávajú aj obec (písm. Na vedenie matrík ustanoví starosta obce matrikára a jeho zástupcu. z. ak je to potrebné vzhľadom na rozsah činností. v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy. 1 zákona č. v hlavnom meste SR a v Košiciach mestská časť. 5 a ods.

525/2003 Z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov stavebným úradom je obec. predloženie overenej žiadosti fondu. Obec (§ 23) a) vykonáva preventívne protipožiarne kontroly. • štátna správa na úseku ochrany pred požiarmi. b) školenie kontrolných skupín obce. z. 2 zákona č. Obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku bývania zabezpečuje (§ 5 písm. c) rozhoduje o vylúčení veci z používania. Obec (§ 9 ods. 3. preskúmavanie bytových pomerov žiadateľov o poskytnutie podpory. b zákona č.) Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR • štátna správa na úseku bývania. o štátnej správe pre územné plánovanie. Školenie zabezpečuje obec. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a príslušných ustanovení zákona č. 314/2001 Z. (podrobnosti upravuje § 24) b) rozhodnutím ukladá opatrenia na odstránenie nedostatkov. a to . 607/2003 Z. ktorú podľa § 1 ods. štátna stavebná správa – pôsobnosť stavebného úradu – podľa § 117 ods.− − vedie matriku na zviazaných tlačivách (§ 6) vedie zbierku listín (§ 9). o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov vykonáva obec v rozsahu stanovenom týmto zákonom. o štátnej starostlivosti o životné prostredie vykonávajú obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. 1 zákona č. overovanie úplnosti náležitosti žiadosti o podporu rozvoja bývania z fondu. 50/1976 Zb. ktorú v rámci preneseného výkonu štátnej správy vykonáva obec. z. a to podľa ustanovení § 5 písm. 2 zákona č. 2. b) 1. c) vypracovanie dokumentácie ochrany pred požiarmi obce. d) určuje veliteľa zásahu. o Štátnom fonde rozvoja bývania. ktorá vykonáva preventívne požiarne kontroly v spolupráci s Dobrovoľnou požiarnou ochranou a inými občianskymi združeniami na úseku ochrany pred požiarmi. z. 50/1976 Zb. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. ktoré môžu viesť k vzniku požiaru alebo k sťaženiu záchrany osôb a majetku a kontroluje plnenie týchto opatrení. stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. (Školenie kontrolnej skupiny obce. 608/2003 Z. d) vykonávanie preventívno-výchovnej činnosti v obci. • Ministerstvo životného prostredia SR • štátna správa starostlivosti o životné prostredie. ktorú podľa § 16 ods. 5) zabezpečuje prostredníctvom preventivára požiarnej ochrany obce plnenie týchto povinností: a) organizovanie a vyhodnocovanie preventívnych protipožiarnych kontrol v obci. z.

vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní. Obec vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach ochrany drevín v rozsahu stanovenom zákonom (§ 69 ods.dáva súhlas na umiestnenie výsadby drevín a ich druhové zloženie za hranicami zastavaného územia obce mimo ovocného sadu. starostlivosti o ňu alebo zaplatenie finančnej náhrady.vykonáva štátny dozor vo veciach. z. 543/2002 Z. b) kontroluje dodržiavanie povinností prevádzkovateľov malých zdrojov (§ 20). ktorú ako prenesený výkon štátnej správy vykonáva obec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. j) určuje rozsah a požiadavky vedenia prevádzkovej evidencie malých zdrojov. 1 písm. 3 na výrub dreviny za podmienok stanovených zákonom. 1) a) podieľa sa na vypracovaní a realizácii programu a integrovaného programu (§ 11 ods.vyznačuje dreviny určené na výrub.môže vydať všeobecne záväzné nariadenie. 478/2002 Z. 8). a). g) ukladá prevádzkovateľom malých zdrojov pokuty (§ 38). ktorý ministerstvo uverejňuje vo svojom vestníku /(§ 22 ods. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších zákonov. na ktorom drevina rastie.v súhlase na výrub drevín ukladá vykonanie primeranej náhradnej výsadby. . Obec napríklad − . ktorú vykonáva obec v zmysle príslušných ustanovení zákona č.obstaráva a schvaľuje dokument miestneho územného systému ekologickej stability a dokument starostlivosti o dreviny. na zmeny technologických zariadení malých zdrojov a na zmeny ich využívania a na ich prevádzku po vykonaných zmenách /§ 22 ods.− štátna správa na úseku ochrany prírody a krajiny. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. 1 písm. Obec napríklad . 1 písm.môže uložiť vlastníkovi (správcovi. z. e) vydáva súhlas na zmeny používaných palív a surovín. . ktorým ustanoví podrobnosti o ochrane drevín. 1). . štátna správa na úseku ochrany ovzdušia. . 401/1998 Z. i) môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením zóny s obmedzením prevádzky mobilných zdrojov. o ochrane ovzdušia v znení neskorších predpisov Obec v prenesenom výkone štátnej správy vo veciach ochrany ovzdušia (§ 34 ods. 1 písm. b)/. vinice. . chmeľnice a záhrady a § 47 ods. d) vydáva súhlas na povoľovanie stavieb malých zdrojov vrátane ich zmien a na ich užívanie /§ 22 ods. v ktorých vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. 1). Činnosti a úlohy obce vyplývajú z ustanovení zákona. nájomcovi) pozemku. h) môže nariadiť obmedzenie alebo zastavenie prevádzky malého zdroja (§ 38 ods. c) vydáva súhlas na vykonávanie činností uvedených v zozname. .dáva vyjadrenie k vydaniu povolenia na výrub drevín. e)/. ktoré sú súčasťou verejnej zelene. d)/. z. . Činnosti obce upravujú tiež príslušné ustanovenia zákona č. f) ukladá prevádzkovateľom malých zdrojov opatrenia na nápravu (§ 27 ods.

5/.- rozhoduje o poplatku právnickej osoby a fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie. z. B. z. g). ak tieto opatrenia nevyžadujú povolenie /§ 55 ods. 372/1990 Zb. zmenu a odstránenie vodných stavieb. o vodách a o zmene zákona SNR č. z. d) povolenia na osobitné užívanie vôd a povolenia stavieb na odvodňovanie pozemkov do výmery 5 ha /§ 21 ods. 1) a) povolenia na odber povrchových vôd a podzemných vôd a ich iné užívanie na potreby jednotlivých občanov (domácností). Vyhláška MŽP SR č. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 364/2004 Z. 1 písm. g) uloženia opatrení na odstránenie škodlivého stavu pri poškodení verejnej kanalizácie alebo verejného vodovodu.. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) − Podľa § 63 zákona č. 409/2002 Z. 2) . 3/. Činnosti obce vyplývajú tiež z ďalších predpisov (zákon č. prípadne pri ohrození ich prevádzky. Obec v prenesenom výkone pôsobností na úseku štátnej vodnej správy rozhoduje vo veciach (ods. e) súhlasu na stavby v inundačných územiach drobných vodných tokov /§ 27 ods.) štátna vodná správa. 1 písm. 364/2004 Z. 1 písm. a)/. c) dáva v stavebnom konaní vyjadrenie o zamýšľanom spôsobe nakladania s odpadmi zo stavebnej činnosti s výnimkou drobného stavebného odpadu. uskutočnenie. ktorá prevádzkuje malý zdroj znečisťovania ovzdušia. v ktorom určí ročný poplatok prevádzkovateľa malého zdroja za znečisťovanie ovzdušia v predchádzajúcom roku. a) a b) a § 26). b) v ktorých je príslušná povoľovať vodnú stavbu. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon): A. 223/2001 Z. 3 písm. b) poskytuje držiteľovi odpadu informácie o umiestnení a činnosti zariadení na nakladanie s odpadmi na území obce. ktorú vykonáva obec ako prenesený výkon štátnej správy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 284/2001 Z. a)/. o vodách a o zmene zákona SNR č. f) pochybnosti o určenie hranice pobrežného pozemku pri drobných vodných tokoch /§ 50 ods. z. ktoré súvisia s týmto odberom (§ 21 ods. výšku a termíny splátok poplatku a ďalšie podmienky týkajúce sa poplatkovej povinnosti prevádzkovateľa malého zdroja. z. ako aj v ostatných vodohospodárskych veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby c) povolenia čerpania a vypúšťania podzemných vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd pri hydrogeologickom prieskume pri predpokladanej dobe trvania čerpacej skúšky do piatich dní /§ 21 ods. Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy (ods. 1 písm. 372/1990 Zb. preskúma údaje uvedené v oznámení a na základe množstva a škodlivosti znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia alebo spotreby palív a surovín vydá rozhodnutie. Obec vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva (§ 72) a) prejednáva priestupky v odpadovom hospodárstve /§ 80 ods. o poplatkoch za uloženie odpadov. ktorú vykonáva obec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení vyhlášky MŽP SR č. − štátna správa na úseku odpadového hospodárstva. 17/2004 Z. i) a § 26/. z.

ústavnými zákonmi. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. 5). v Bratislave a v Košiciach mestská časť v rámci štátnej správy na úseku rybárstva vydáva rybárske lístky a vedie ich evidenciu. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.a) dáva vyjadrenie podľa § 28 k vodnej stavbe v prípadoch. vodných tokov a vodných stavieb /§ 77 ods. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. s nariadeniami vlády. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. C. medzinárodnými zmluvami. c) vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov /§ 66 ods. a)/. prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na drobných vodných tokoch a iných vodných útvaroch (§ 18 ods. 3) a) upraviť. so zákonmi. (2) Vo veciach. (1) Obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia. s ústavnými zákonmi. z. k stavbe na individuálnu rekreáciu a na domové žumpy. ústavnými zákonmi. zákonmi a s medzinárodnými zmluvami. o rybárstve obec. 1). 14. so zákonmi. 139/2002 Z. d) prejednáva priestupky na úseku ochrany vôd. 1/. s ústavnými zákonmi. Vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej . Normotvorná činnosť obce a samosprávneho kraja Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. medzinárodnými zmluvami. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. 3 písm. − štátna správa na úseku rybárstva – podľa § 36a zákona č. medzinárodnými zmluvami. b) vedie evidenciu o vodách (§ 29). Obec môže všeobecne záväzným nariadením (ods. b) určiť inundačné územie pri drobných vodných tokoch (§ 46 ods. v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. v ktorých je príslušná vydať povolenie. a vyjadrenie k stavbe rodinného domu. so zákonmi a s nariadeniami vlády. s nariadeniami vlády. obmedziť. Vo veciach. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. v ktorých obec plní úlohy štátnej správy. (3) Nariadenie sa musí vyhlásiť. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

V prípade živelnej pohromy alebo všeobecného ohrozenia.OZ môže vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce. ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Symboly samosprávneho kraja sú erb. ktoré môže používať pri výkone samosprávy.z. b) odvolanie starostu. .výsledky hlasovania sú platné pri polovičnej účasti oprávnených voličov a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov hlasovania. 15. . O samospráve vyšších územných celkov. ak je to potrebné na odstraňovanie následkov živelnej pohromy alebo na zabránenie škodám na majetku. zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. Právna úprava samosprávy vyšších územných celkov Základnú právnu úpravu samosprávnych krajov tvorí spolu s Ústavou SR zákon č.OZ vyhlási hlasovanie obyteľov obce. ak ide o: a) zlúčenie obcím rozdelenie a zrušenie obce a zmenu názvu. porušuje ústavu a ústavné predpisy. prípadne znelka. V otázke odvolania starostu rozlišujeme: a) obligatórne referendum – ak oň petíciou požiada aspoň 30% oprávnených voličov alebo ak starosta hrubo alebo opakovane zanedbáva svoje povinnosti.ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov 16. Územný obvod samosprávneho kraja možno zmeniť len zákonom. b) fakultatívne referendum . VUC je samostatný územný a správny celok SR. Samosprávny kraj je právnickou osobou. možno určiť skorší začiatok účinnosti nariadenia. OZ vyhlási výsledky do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli. ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. b) pred rozhodnutím o ďalších dôležitých veciach samosprávy obce. Samosprávny kraj má svoje symboly. účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia. okrem toho sa nariadenie zverejní aj spôsobom v obci obvyklým. (4) Vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti. 302/2001 Z. c) petíciu obyvateľov obce v počte 30% oprávnených voličov – do 90 dní. ak: a) ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov (odvolanie starostu). V súčasnosti je zriadených 8 VUC. vlajka a pečať. Územný obvod samosprávneho kraja je zhodný s územným obvodom kraja. Obligatórne a fakultatívne referendum obce podľa zákona o obecnom zriadení . Princíp územnej samosprávy na tejto nadobecnej úrovni sa teda uplatňuje rovnako ako na úrovni obecného zriadenia. .na 15 dní.

kultúry a stará sa o ochranu pamiatkového fondu. zastupiteľstvo a orgány ním zriadené. b) je prihlásený na prechodný pobyt. rozvoj cestovného ruchu koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu a starostlivosť o deti a mládež. Môže v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracovať s územnými a správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie. c) hlasovať v referende samosprávneho kraja za podmienok ustanovených týmto zákonom d) zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja. a) až c) podieľať aj ten. ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja. Obyvateľ samosprávneho kraja sa zúčastňuje na jeho samospráve. Pritom najmä:                zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho. podieľa sa na riešení problémov. Má právo stať sa členom medzinár. spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí.Obyvateľ samosprávneho kraja je osoba. zriaďuje. prírodné a iné zdroje. združenia územných celkov alebo územných orgánov. účelne využíva miestne ľudské. vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť zakladá. rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov. e) obracať sa so svojimi podnetmi. príprava a schvaľovanie územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov. b) voliť predsedu a byť volený za predsedu. vopred schválená územným celkom alebo . zriadiť funkciu hlavného kontrolóra samosprávneho kraja Samosprávny kraj môže uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. ktorá má trvalý pobyt v obci na jeho území. výchovy a vzdelávania. Na výkone samosprávy sa môže s výnimkou oprávnení podľa odseku 2 písm. Je oprávnený najmä a) voliť zastupiteľstvo a byť volený do zastupiteľstva. sťažnosťami a inými podaniami na predsedu. Spolupráca sa uskutočňuje len na základe dohody o spolupráci – musí byť uzavretá písomne. utvárať účinný systém kontroly. c) má ako cudzinec povolený dlhodobý pobyt Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. Samosprávnemu kraju možno vo veciach územnej samosprávy ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja. utvára podmienky na rozvoj zdravotníctva. vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi. kto na území samosprávneho kraja a) má nehnuteľný majetok. ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja. podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia. zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov.

Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. krajmi. architektov. ktoré sú v nej zastúpené Nepredstavuje ucelený. Vznikajú exlege a spravidla majú povinné členstvo na ktoré sa viaže výkon určitých funkcií. Vykonávajú verejnú správu v tom.napr. Profesijné inštitúcie – tvoria osobitnú kategoriu záujmovej samosprávy. Pod termínom združenie platný zákon zahŕňa spolky. Samosprávny kraj pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje so štát. právnikov. Záujmová samospráva plus stručná charakteristika subjektov. inými samospráv. slobodných povolaní napr. napr. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. so zákonmi a s nariadeniami vlády. Vo veciach. s nariadeniami vlády. kluby. Združenie . atď. lekárska komora atď. Právotvorba Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. s ústavnými zákonmi.uplatňuje sa v národnostne zmiešaných štátoch samospráva ekonomická.advokátske a notárske komory samospráva národnostná. zväzy. medzinárodnými zmluvami. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Do tohto pojmu sa zaraďujú všetky inštitúcie. 17. z ktorých aspoň 1 musí byť starší ako 18 rokov.politické strany a hnutia . b) predseda samosprávneho kraja Ostatné ako pri obecnom zriadení.)Ich znakom je že nie sú registrované a ich právne postavenie vyplýva z ustavy SR. reštaurátorov. so zákonmi. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. vnútorne usporiadaný systém či jednoznačne právnopolitický inštitút.družstvá samospráva spoločenská. Slovenská advokátska komora. spoločnosti.vniká registráciou. Základným prvkom je samosprávny spôsob ich vnútornej činnosti a úsilie o väčšiu. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. kluby. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. návrh na registráciu môžu podať najmenej traja občania. lekárov. medzinárodnými zmluvami. a) b) c) d) e) samospráva profesijná.orgánom iného štátu. združenia a spolky samospráva politická.záujmové organizácie. Zdržujú príslušníkov tzv. Voľné združenia – sú najnižšou formu a vznikajú spontánnym prejavom skupiny osôb participovať na činnosti (krajinské spolky. obcami a inými PO. v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy. že rozhodujú o vykonávaní slobodného povolania a dbajú o jeho čestné vykonávanie. či menšiu účasť na organizácii spoločenského a politického života. iné občianske združenia ako aj odborové organizácie. orgánmi. ktoré svoju existenciu odvodzujú od združovacieho práva a ktoré spája konkrétny spoločenský záujem. Občania majú právo slobodne sa združovať pričom na výkon tohto práva nie je potrebné povolenie štátneho orgánu. s ústavnými zákonmi. Orgány samosprávneho kraja sú a) zastupiteľstvo samosprávneho kraja.

alebo založené na spolupráci a súčinnosti . s ktorou právny predpis počíta (najmä právnymi úkonmi subjektov ADMPV).administratívnoprávne vzťahy (ADMPV) – spoločenské vzťahy upravené normami správneho práva. pre ktorý dané subjekty do vzťahu vstupujú a sú vo vzájomnej interakcii (právu jedného subjektu zodpovedá povinnosť druhého a naopak).ADMPV sú obsiahnuté v normách SP. ktoré vyplývajú buď priamo z noriem správneho práva.j.ADMPV sú vzťahy mocenské – orgán VS v nich realizuje verejný záujem a vystupuje v mocensky nadriadenom postavení voči spravovaným subjektom – toto postavenie je prejavom ich pôsobnosti a právomoci. Pojem a charakteristické črty administratívnoprávnych vzťahov . iné FO.prípadoch autoritatívne a jednostranne rozhodovať a zasahovať pri tom do práv a povinností adresátov → môže tieto rozhodnutia uskutočňovať proti ich vôli.nazývajú sa aj správnoprávne a odrážajú predmet regulácie správneho práva. cudzinci. . že vznikajú a realizujú sa pri výkone VS a ich subjekty sú nositeľmi práv a povinností ustanovených normami SP. 19. . v ktorej sa prejavujú prvky profesijnej a prvky spoločenskej samosprávy 18. ktoré z menovaných do vzťahu vstupujú. prípadne iný orgán VS.ADMPV môžu vznikať z iniciatívy orgánov VS a z iniciatívy spravovaných subjektov.objekt ADMPV – veci. . PO alebo iné orgány VS. sociálne a kultúrne hodnoty alebo správanie sa ľudí a hodnoty ľudskej osobnosti. .jedným zo subjektov ADMPV je vždy orgán VS.subjekty ADMPV – v každom konkrétnom vzťahu vystupujú aspoň 2 individuálne určené subjekty.ďalším znakom ADMPV je administratívnoprávna zodpovednosť – uplatňuje sa v prípade porušenia povinností v prípade.vo väčšine prípadov je podmienený vznikom právnej skutočnosti. t. . . . ktoré sa môžu uskutočniť len na základe dohody medzi dvoma účastníkmi vzťahu o jeho obsahu. s ktorou normy správneho práva spájajú právne následky. podľa toho. zároveň majú stanovené určité obmedzenia. práva a povinnosti realizované v ADMPV sú vždy viazané na predmet. . . objekt a obsah. špecifické tým. . ďalšími subjektami môžu byť FO. materiálne predmety. ktoré sa aktivizujú v dôsledku právnej skutočnosti.v rámci vnútornej štruktúry ADMPV rozlišujeme tri prvky: subjekt. ktoré sú zamerané navonok jej organizácie – ku spravovaným subjektom. alebo môžu na základe noriem SP vzniknúť na základe rozhodnutia príslušného orgánu VS. . ktoré vo vzťahu k účastníkom a záujemcom nemajú mocenskú povahu – rozširuje sa skupina vzťahov.f) samospráva zmiešaná.obsah ADMPV – práva a povinnosti subjektov. teda predmety vzájomných práv a povinností subjektov jednotlivých ADMPV. ktorým je verejná správa. . vykonávajúce správu majú v týchto vonkajších vzťahoch oprávnenia. . Predpoklady vzniku a prvky administratívnoprávnych vzťahov . že nevznikne iná právna zodpovednosť. subjekty. PO.predpoklady vzniku ADMPV: .v ADMPV môže orgán VS v urč. .vysokoškolská samospráva. ďalšími môžu byť občania.VS ako služba sui generis – je založená na úkonoch. môže ísť o vzťahy s nerovným postavením. pričom jedným z nich je vždy orgán VS.VS sa plne realizuje len vo vzťahoch. ktoré nenachádzame v práve súkromnom a ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľa správy – naplnenia verejného záujmu a opierajú sa o verejnú/štátnu moc.existencia príslušnej právnej normy správneho práva.

Klasifikácia administratívnoprávnych vzťahov .hmotnoprávne vzťahy – navzájom medzi orgánmi VS a ostatnými subjektami ADMPV. . (tu je dôležitý predpoklad vzniku právnej udalosti). . normy pracovného práva.podľa funkcií VS na vzťahy regulačné a ochranné. . ak bol narušený. 20. Zákonodarný zbor prijíma všeobecne záväzné normy najvyššej právnej sily. . . ktorí väčšinou stoja mimo organizačnej štruktúry VS.vnútorné ADMPV – zväčša organizačné vzťahy. . ustanovené alebo aspoň uznané štátom.regulačné vzťahy – realizované s cieľom riešenia pozitívne orientovaných úloh VS. sú to realizačné ADMPV pri výkone VS vo vzťahu k adresátom. že: Ide o pravidlo správania.ADMPV možno členiť podľa rôznych kritérií: predovšetkým podľa právneho obsahu na vzťahy organizačné. vznikajúce v oblasti riadiacej.vonkajšie ADMPV – realizuje sa nimi podstatné poslanie VS – uskutočňovať správu verejných záležitostí. ich obsahom sú vzájomné práva a povinnosti. hmotnprávne a procesnoprávne. .ďalším predpokladom vzniku. poskytujú ochranu už existujúcim vzťahom a smerujú k zachovaniu žiaduceho právneho stavu. rušia. ustanovených štátom splnomocnenými subjektami a vynutiteľných štátnou alebo verejnou samosprávnou mocou.organizačné ADMPV – sa realizujú navzájom medzi jednotlivými orgánmi VS. finančného... odvetví alebo oblastí VS = podľa vecného obsahu. ktoré zakladajú kvantitatívne a kvalitatívne nový právny stav v oblasti VS. Pri vymedzovaní pojmu normy správneho práva vychádzame z toho. ktorých prostredníctvom vznikajú. menia sa. Všetky normy správneho práva sú vydávané v osobitnej. ktorými sa aplikuje právo realizované príslušnými správnymi orgánmi. Normy na vyššom stupni sú určujúce pre vznik a obsah nižších noriem a je obsiahnutá v normatívnom právnom akte. ich obsahom sú práva a povinnosti.Sem patria iba tie. ak nedochádza k dobrovoľnému plneniu povinnosti a k jeho obnoveniu. vyplývajúce z právomoci a pôsobnosti. koordinačnej a kontrolnej činnosti VS. . Členenia a pôsobnosť noriem správneho práva Normy správneho práva predstavujú súbor všeobecnozáväzných pravidiel správania. Normy správneho práva sa od noriem ostatných právnych odvetí odlišujú niektorými osobitosťami:  predmet regulácie – spoločenské vzťahy v oblasti verejnej správy upravujú aj normy iných právnych odvetví napr. ktoré upravujú spoločenské vzťahy spravovacieho charakteru.ďalej možno ADMPV deliť podľa jednotlivých úsekov.ochranné ADMPV – realizované s cieľom riešenia nežiaducich javov a situácií z hľadiska nápravného i preventívneho. . vnútroorganizačné/interné organizačné vzťahy.procesnoprávne vzťahy – realizované navzájom medzi orgánmi VS a ostatnými subjektami ADMPV. k jeho vynúteniu.podľa postavenia adresátov verejnosprávneho pôsobenia: . . vedú k uspokojovaniu materiálnych právnych záujmov a potrieb príslušných subjektov. obsahom sú práva a povinnosti. prostredníctvom ktorých sa realizuje administratívnoprávna zodpovednosť. autoritatívne sa potvrdzujú alebo zabezpečujú právnu ochranu hmotným právam a právnym povinnostiam príslušných subjektov. . 21. osobitnú skupinu tvoria vzťahy. zmeny alebo zániku AP vzťahov je základ individuálnych správnych aktov. štátom stanovenej forme.existencia protiprávneho konania.. .

operatívnosť. ktoré upravujú organizáciu a činnosť verejnej správy. zákaz . Zmysel procesnoprávnych noriem je naplnený len v spojení s hmotnoprávnymi normami. pôsobnosť a právomoci subjektov verejnej správy  organizačno-právne normy – tie ktoré napríklad zakotvujú vytváranie. imperatívne – príkaz. že normy správneho práva väčšinou nemajú túto klasickú trojprvkovú štruktúru. Z hľadiska vnútornej formy.  pri skúmaní vnútornej štruktúry normy správneho práva nachádzame základné znaky. splnomocňujúce. zakazujúce. ktorých prostredníctvom sa obsah značného množstva hmotnoprávnych predpisov uvádza do života. ktoré určujú obsah práv alebo povinností adresátov verejnosprávneho pôsobenia zároveň s bezprostrednými podmienkami a predpokladmi ich realizácie  procesnoprávne – upravujú postupy. že regulujú negatívne. Podľa právneho charakteru:  zaväzujúce a splnomocňujúce (teória uvádza delenie na zaväzujúce. ktoré majú dispozíciu vyjadrenú ako nutnosť. konfliktné spoločenské vzťahy. Pre normy správneho práva je charakteristická kombinácia : hypotéza – dispozícia a pre ochranné normy : dispozícia – sankcia. Správne právo poukazuje na zvláštnosť v tom.upravujú postavenie a správanie subjektov správneho práva v pozitívnych správnoprávnych vzťahoch. vnútornej štruktúry právnej normy sa vyčleňujú 3 prvky : hypotéza. odporúčajúce a ustanovujúce) Významné je členenie na:  hmotnoprávne – sa zaraďujú normy.  ochranné normy . Členenie noriem správneho práva Podľa obsahu sa delia na:  všeobecné a osobitné Podľa vnútornej štruktúry:  regulatívne normy .poskytujú ochranu príslušným spoločenským vzťahom tak. ktoré sú zhodné právnymi normami ďalších právnych odvetví. značné množstvo noriem v porovnaní s inými právnymi odvetviami nachádzame v podzákonných predpisoch. dispozícia a sankcia. špecializácia a pružnosť. organizačnú štruktúru a zakotvujú úpravu ich vzájomných vzťahov. Štruktúra právnej normy nie je totožná so štruktúrou jednotlivých prameňov práva. ktoré vznikajú na základe porušenia práva. Výhodami normotvorného procesu podzákonného charakteru sú rýchlosť.  normy správneho práva majú zväčša imperatívny charakter  normy správneho práva predstavujú súbor verejnoprávnych noriem. Členenie podľa právneho obsahu je:  kompetenčné normy – tie ktoré upravujú úlohy. Z hľadiska správania sa adresáta právnej normy sa členia na skupinu noriem s prívlastkom:  imperatívne – normy správneho práva.

Spätná účinnosť noriem správneho práva zásadne nie je prípustná. prevzatý z gréckeho slova methodos sa používa vo viacerých významoch.  priestorová pôsobnosť – určuje priestor. ktoré majú dispozíciu vyjadrenú v predpisoch správneho práva ako možnosť určitého normou ustanoveného správania subjektu – splnomocnenie.  časová pôsobnosť – nám presne vymedzuje dobu. uvedomelého postupu pri práci alebo v konaní. ktorá sa má normou správneho práva regulovať. platnosť.  analógia – postup orgánu pri riešení praktického prípadu.j. t. definované. ktorý nie je upravený niektorou normou platného práva a vec sa rieši podľa všeobecných princípoch daného právneho odvetvia alebo práva vôbec 23. vzťahy na úseku školstva. po ktorú má norma správneho práva regulačne pôsobiť. ak sú splnené právne a faktické podmienky : musí mať svoj zákonný základ. v akom rozsahu sa má norma uplatňovať. Právne neurčité pojmy a správna úvaha S realizáciou a interpretáciou noriem správneho práva bezprostredne súvisia inštitúty :  správne uváženie – predstavuje inštitút. Jednotlivé všeobecne záväzné pravidlo správania sa vždy vzťahuje na určitý druh administratívnoprávnych vzťahov.j. . na ktorom normy správneho správa platia. v ktorom je normy vyjadrená.. ktoré nie sú v právnom predpise bližšie špecifikované. alebo ako termín na označenie zámerného. V slovnom spojení metóda administratívnoprávnej regulácie sa považuje za jedno z kritérií. vymedzuje pôsobnosť administratívnoprávnych noriem z hľadiska plynutia času a je tak spojená s platnosťou a účinnosťou právneho predpisu. účinnosť a normatívnosť normatívneho právneho aktu. ktorý vyplýva z konštrukcie obsahu niektorých noriem správneho práva. napr. vzťahuje sa na realizáciu noriem správneho práva vo forme ich aplikácie orgánmi verejnej správy. väčšina noriem správneho práva má priestorovú obmedzenú pôsobnosť na území SR alebo jeho časti alebo výhradné územie mimo územia SR  osobná pôsobnosť – je vymedzená okruhom osôb. spoločenské vzťahy v oblasti VS umožňujú vyčleniť určitý okruh právnych noriem do samostatného právneho odvetvia – správneho práva.. oprávnenie Pôsobnosť noriem správneho práva Pôsobnosť právnych noriem nám vymedzuje sféru ich pôsobenia ako aj rozsah ich realizácie a aplikácie. dispozitívne – normy správna práva. t. na ktoré sa norma vzťahuje.. cieľavedomého. v ktorom je norma vyjadrená. Vymedzuje sa :  vecná pôsobnosť – vymedzuje nám vecnú problematiku. že v normách správneho práva sa objektívne nemôže odzrkadliť spoločenská realita absolútne. podstata spočíva v tom. prichádza do úvahy. právna norma ho pripúšťa a vymedzuje jeho hranice a nie je ľubovôľou. Najčastejšie sa používa na označenie spôsobu vedeckého bádania. Vymedzenie pojmu metóda verejnej správy a jej charakteristické črty Všeobecne Pojem metóda. V správnom práve sa tento pojem používa v obidvoch významoch a používajú sa aj jeho rôzne modifikácie. Treba to chápať ako vymedzenie toho.  neurčité pojmy – označujú slová alebo slovné spojenia použité v týchto právnych predpisov na formálne vyjadrenie všeobecnejších javov. K pôsobnosti sa viažu najmä pojmy záväznosť. 22. ktoré spolu s predmetom regulácie.

akým spôsobom. ktorá sa v reálnom živote prejavuje v konkrétnych formách VS. Metódy VS predstavujú abstraktnú kategóriu (máme poslanie. akými cestami. vecne široký. Pričom jedna metóda sa môže realizovať viacerými formami a v jednej forme sa môže premietať uplatnenie viacerých metód. Metódy verejnej správy sú právnym inštitútom a logicky aj inštitútom správneho práva. rôznorodý a dynamický komplex spoločenských vzťahov. Vo vzťahu k spravovaným subjektom sú spravujúce subjekty povinné rešpektovať právnu integritu FO a PO a môžu do nej zasahovať iba na základe zákonného splnomocnenia. Definícia Metódy verejnej správy možno definovať ako spôsoby. čo im zákon nezakazuje a nikoho nemožno nútiť. pomocou ktorých dosiahneme cieľ a tieto myšlienky a postupy sa pretavujú do formy činnosti). Metódy verejnej správy vstupujú do procesov normotvorby i procesov realizácie práva. cesty cieľavedomého pôsobenia spravujúcich subjektov na spravovaný objekt v prísnom súlade s právnym poriadkom za účelom dosahovania cieľov. Táto transformácia sa uskutočňuje v jednotlivých reálnych. Teória a veda správneho práva skúmajú verejnospravovacie vzťahy a právne aspekty týchto metód. Dávajú návod na to. plnenia úloh vo VS a naplňovania sociálnych funkcií verejnej správy. konkrétnych aktivitách. napĺňať ciele a funkcie verejnej správy. vnútorne štruktúrovaný. optimálne riešiť úlohy. prostriedkami majú správne orgány pôsobiť.Predovšetkým metóda administratívnoprávnej regulácie spoločenských vzťahov určuje zároveň i charakter APV a postavenie subjektov v nich. Konkrétnu podobu nadobudnú až ich transformáciou do reálneho sveta. Preto jej výkon nemôže byť efektívne usmerňovaný . aby konal. iba v rozsahu svojich kompetencií a právomocí. Spravujúce subjekty môžu konať iba na základe a v súlade s ústavou a v rozsahu a spôsobom. najmä právnoaplikačných činnosti pri využívaní právomocí spravujúcimi subjektami. 24. ciele. Klasifikácia metód verejnej správy Verejná správa je zložitý. a či právo dáva rámec na realizáciu metód. ktorými spravujúce subjekty disponujú. čo zákon neukladá. Na rozdiel od toho spravované subjekty môžu konať všetko. úlohy a musíme zvoliť metódy. myšlienky. Charakteristika Vyjadrujú kvalitatívnu stránku verejnej správy. formách činnosti verejnej správy. postupy. Ide o racionálne návody na optimálne a efektívne využívanie prostriedkov. Spoluurčujúcim faktorom metód verejnej správy sú teda formy činnosti verejnej správy. Metódy verejnej správy sú akceptovaným inštitútom teórie i vedy o verejnej správe i teórie a vedy správneho práva a sú tiež aktuálnou otázkou spoločenskej praxe v procesoch výkonu verejnej správy i tvorby a realizácie správneho práva. ktorý ustanoví zákon.

donucovanie by malo pôsobiť subsidiárne a mať sekundárne postavenie. pri donucovaní sú právne rámce striktne stanovené.j. Je zameraná priamo na objekt verejnej správy. Pre akúkoľvek klasifikáciu sa za najdôležitejšie a najzložitejšie považuje čo najpresnejšie určenie kritérií klasifikácie. hranice nie sú striktne vymedzené.uplatňovaním jedinej.j. k FO. Z hľadiska právnych aspektov presvedčovanie je voľnejšie. zladenosti a organizovanosti vzťahov medzi ľuďmi. činnosť navonok. Z hľadiska vnútornej štruktúry systému verejnej správy je možné metódy verejnej správy rozčleniť na metódy vnútornoorganizačné a metódy hlavných činností alebo činností navonok. všeobecné) – používajú sa v celej verejnej správe bez ohľadu na to. právne rámce sú tu širšie. Zahŕňa aktivity spojené s utváraním a zdokonaľovaním organizačných a riadiacich štruktúr spravujúcich subjektov. Druhý okruh činností. PO. ale nesmú byť extra legem. súdnej. jednak v pôsobení navonok a uplatňujú sa aj v iných druhoch štátnej činnosti než výkonnej (napr. predstavuje vonkajšiu činnosť. Pôsobenie spravujúcich subjektov k subjektom spravovaným t. nemôže niekto niekoho presvedčovať. v akom sa uplatňujú. najvšeobecnejšie (základné. kontra legem (napr. v akom sa uplatňujú právne aspekty Podľa rozsahu. ktoré sú predmetom tajomstva). osobitné – aplikujú sa vo verejnej správy a zároveň odzrkadľujú jej osobitosti 3. univerzálnej metódy. prokurátorskej). jednak vo vnútri spravujúcich subjektov. Teória a veda rozpracováva a v praxi využíva celý systém metód pôsobenia. Mala by platiť zásada. Konečným cieľom je dosiahnutie potrebnej usporiadanosti. . Napríklad donucovanie je dôraznejšie na úseku policajnej správy alebo obrany a metódy presvedčovania sa viac uplatňujú na úseku kultúry. o aký úsek ide 2. alebo aby zverejnil údaje. riadenie a všestranné zabezpečenie fungovania podsystému spravujúcich subjektov. hlavný smer. jedinečné – aplikujú sa len na niektorom úseku VS Prvá skupina Sem zaraďujeme metódy presvedčovania (principiálne má prednosť) a metódy donucovania a v tomto poradí by sa mali aj chápať. aby si neplnil právne povinnosti. Metódy vnútroorganizačné sú nasmerované na organizáciu. Ide najmä o bezprostrednú organizáciu. že presvedčovanie má primárne a prioritné postavenie. Možno ich považovať za metódy základné a všeobecné. Kritériá na členenie metód podľa rozsahu. koordináciu medzi subjektami organizačne nepodriadenými. školstva. Ale aj pri presvedčovaní musia byť stanovené určité mantinely. riadenie a kontrolu v systéme hierarchickej nadriadenosti a podriadenosti a o súčinnosť spoluprácu. ktoré sa uplatňujú sa v celom systéme verejnej správy t. rozlišujeme 3 samostatné skupiny metód: 1.

referendum. ak správny orgán dokáže spravované subjekty presvedčiť o správnosti. ktorý má na to kompetenciu. masmédií alebo tlače):  v priamom presvedčovaní – spravujúci subjekt je v priamom kontakte so spravovaným subjektom. vyriešením určitej situácie ihneď.Metódy presvedčovania Presvedčovanie si vyžaduje náročné. Všeobecne sa prezumuje správnosť donucovania čo do pôvodu a spôsobu. osveta (očkovanie proti chrípke) v nepriamom presvedčovaní – správny orgán nie je v priamom kontakte s adresátmi. že neexistujú univerzálne donucovacie prostriedky z hľadiska subjektov. priama účasť na výkone obecnej samosprávy. Mal by ich vykonávať orgán. kto je kompetentný. nemá charakter administratívnoprávneho aktu. napr. O to však môže byť cennejšie. teda subsidiárnu (podpornú) funkciu. alebo nepriamo prostredníctvom niečoho. Metódy donucovania sa môžu takisto realizovať v 2 variantoch. prostriedkov – žalovať za zneužitie právomoci verejného činiteľa. ak nestačí samotné prejednanie. systematické a dlhodobé pôsobenie. Sú trvalejšie a v budúcnosti na riešenie úloh bude potrebných menej síl a prostriedkov. ak by bolo v rozpore. Postup je po procesnej stránke podrobne regulovaný. odškodnenie – štát – za nesprávny postup. vykonávateľa VS s adresátom (priamo. Metódy presvedčovania sa môžu realizovať v 2 variantoch. Metódy donucovania Právnym základom donucovania pri pôsobení navonok smerom k objektu sú zásadne normy správneho práva. nie je pre adresáta záväzné. takého pôsobenie prostredníctvom metód presvedčovania nemá právno-správne následky. pričom kritériom tohto členenia je tu kontakt správneho orgánu. ale zákon ich špeciálne zveruje každému subjektu jednotlivo a ten môže len ten jemu priznaný spôsob donucovania aplikovať. zabraňujeme v pokračovaní činnosti): . Platí tu zásada lex specialis a to v tom. prednášky. nezákonné rozhodnutie. máme dosť spôsobov. kritériom pre členenie je spôsob. objektov. Konečný efekt je spravidla možné očakávať v dlhšom časovom horizonte. využitím masovokomunikačných prostriedkov. Donucovanie sa zdanlivo javí ako rýchlejšia cesta k dosiahnutiu vytýčených cieľov. pôsobí sprostredkovane napr. je povinný sa mu podrobiť. vyvesenie na úradnej tabuli  Z hľadiska výsledkov pôsobenia. presvedčovanie a len ak ide o protiprávny čin/konanie konkrétneho subjektu. Nastupuje až vtedy. Donucovanie má opačné postuláty ako presvedčovanie a vyžaduje sa špeciálne výslovné splnomocnenie v normách správneho práva a môže ho uplatniť len ten. Voči postupu donucovania nie je prípustná nutná obrana. spoločenskej účelnosti a význame opatrení. verejné zhromaždenia občanov. napr. pričom sa musia zachovávať základné princípy zákona. Má až druhoradé postavenie. akým sa pôsobí na odstránenie odchýlok (či protiprávny stav priamo/nepriamo likvidujeme/odstraňujeme. Výsledok pôsobenia je pre adresáta právne záväzný.

stimuly). realizuje sa vo verejnom záujme. o poskytnutí dotácie na pohonné hmoty. najmä aby daný subjekt v protiprávnom konaní nepokračoval. správnej prevencie a profylaxie. takú dobu.). je povinný sa im bezvýhradne podriadiť t. Druhá skupina Do tejto skupiny začleňujeme metódy. prípadne ho neopakoval. nútený výkon správneho rozhodnutia. Podmienky sú zásadne ustanovené všeobecne v právnom predpise alebo individuálnom akte správneho orgánu (napr. Na rozdiel od pôsobenia APM. odplata za protiprávne konanie a na druhej strane výchovne a preventívne pro futuro. metódy priameho donucovania – odchýlka sa odstraňuje pri priamom kontakte so spravovaným subjektom a nastoľuje sa žiadaný právny stav (napr. zákaz určitej činnosti a pod. spoločensko-organizátorského pôsobenia.uplatňujú sa využívaním ekonomických nástrojov pri ovplyvňovaní správania spravovaných subjektov. metódy nepriameho donucovania – bezprostredne protiprávny stav sa neodstraňuje. niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. ekonomického pôsobenia. proti ktorému akty priameho donútenia smerujú. Metódy ekonomického pôsobenia . rozhodnutie o daňovom zvýhodnení. Medzi nimi sú veľmi blízke väzby.spočíva v charakteristických črtách verejnej správy. Pre adresáta pôsobenia sú právne záväzné a je možné mocensko-právne ich vynucovať. mali by viest k pozitívnej motivácii na plnenie úloh a dosahovanie cieľov. Výsledkom je buď uloženie povinnosti niečo konať. Sú nimi metódy administratívneho pôsobenia. platí zásada prezumpcie správnosti  všeobecne – je možné zvoliť taký prostriedok. pričom ujma na právach a slobodách má byť čo najmenšia (donucovanie vždy predstavuje zásah do osobných práv a slobôd). času  subjekt. v rozsahu svojej zákonnej kompetencie  orgány sú povinné dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality  zásada primeranosti – druhov prostriedkov. odňatie veci. v ktorých sa základné metódy presvedčovania a donucovania bezprostrednejšie premietajú a odzrkadľujú v osobitosti verejnej správy. spätných väzieb a aktívnej účasti spravovaných subjektov v procesoch verejnej správy. najmä ide o činnosť výkonnú a nariaďovaciu.  .j. colné zvýhodnenie. ale má pôsobiť ex post na jednej strane ako určité negatívne ocenenie (napr. Má právny charakter. ktorý porušil povinnosť ustanovenú v norme správneho práva  môže byť vykonané iba v súlade s Ústavou SR  môžu ho aplikovať iba správne orgány. uloženie pokuty). organizačno-technické metódy a metódy tzv. je spravovanému subjektu ponechané na uváženie či dobrovoľne využije určité ekonomické zvýhodnenie alebo nie. intenzity.  Pri donucovaní sa musia rešpektovať nasledovné zásady:  donucovanie je možné realizovať iba proti subjektu. aby sme úlohu splnili.  Metódy administratívneho pôsobenia .

ale aj aktívneho prvku.. Majú právny základ. ochrana utajovaných skutočností). jedinečné. že určitá metóda sa uplatňuje výlučne iba na jedinom úseku verejnej správy. Metódy organizačno-technického pôsobenia . . v policajnej správe. všeobecne informačných prostriedkov. Právo vymedzuje iba všeobecný rámec (napr. vzdelávacie akcie. Metódy spoločensko-organizátorského pôsobenia – spočívajú v pôsobení pracovníkov správneho orgánu na spravované subjekty prostredníctvom morálnych a etických stimulov. Normy správneho práva upravujú celý rad spôsobov napr. majú špecifickú podobu . Túto metódu je možné aplikovať rozličnými formami (napr. návrhov. údaje na nosičoch štatistických informácií. ktorými sa zasahuje do súkromnej sféry (napr.napr. Metódy správnej prevencie a profylaxie – uplatňujú sa na rôznych úsekoch VS. Právne irelevantné je používanie pomocných technických prostriedkov alebo zariadení. v ktorom sa môžu tieto metódy uskutočňovať. apelovaním na mravné.). inštitút petícií. metód spoločensko-organizátorského pôsobenia.). podnetov. že normy správneho práva dávajú spravovanému subjektu postavenie nie iba pasívneho prvku. právne nezaväzujú spravované subjekty.je pre ne charakteristické využívanie technických prostriedkov na plnenie úloh v jednotlivých úsekoch verejnej správy. po probléme (krimonológia). Na rozdiel od APM však procedúru ich uskutočňovania právne normy tak rigidne neregulujú. signály. ale nemusí mať právnu povahu. sťažností. rôzne druhy poradní. verejné zhromaždenia atď. Osobitný režim právnej regulácie predstavuje využívanie technických prostriedkov. Výsledok pôsobenia môže. Metódy tzv. alebo že všeobecná alebo osobitná metóda sa špecificky aplikuje v týchto podmienkach (napr. Právne relevantné je keď sa technické prostriedky používajú ako forma uverejnenia rozhodnutia správneho orgánu alebo podmienkou pre určitú činnosť. alebo iba za určitej špecifickej situácie (policajná prevencia. semináre. požiarna ochrana). Sú sprievodným javom metódy donucovania i administratívnou metódou. dopravné značky. zdravotnej správe alebo na úseku obrany by celý systém mal pôsobiť preventívne proti možným útokom. Ako kritérium na začlenenie je. Kritériom je skutočnosť. metód organizačno-technického pôsobenia.využívanie týchto nástrojov sa zásadne chápe ako právo FO a PO. Právna úprava využívania organizačno-technických prostriedkov je diferencovaná podľa povahy veci. nosičov databáz.    Tretia skupina Do tejto skupiny začleňujeme metódy špecifické. metóda správnej prevencie sa aplikuje vo variante policajnej prevencie alebo dokonca prevencie na úseku plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky alebo špecifík na úseku požiarnej ochrany atď. rešpektovanie práva na ochranu osobnosti. Výsledok pôsobenia nemá právnu povahu. informačno-technické prostriedky). ovplyvňujúceho kvalitu výkonu verejnej správy. spätných väzieb a aktívnej účasti – zvláštnosť týchto metód spočíva v tom. Častejšie sa v predpisoch správneho práva ukladá povinnosť FO a PO poskytnúť v rámci svojich možností a schopností pomoc správnym orgánom.. Prevencia – opatrenia sa robia dopredu (medicína). etické hodnoty. napr. či sa týmito prostriedkami zasahuje do právnej integrity FO alebo PO a ako intenzívne. operatívno-technické prostriedky.

čítať. že niektoré z nich sú abstraktné. že činnosť VS je svojou povahou činnosťou výkonnou. ochranné pásma. Klasifikácia foriem činnosti verejnej správy Činnosť VS nemôže byť kvôli značnej rôznorodosti úloh VS daných jej povahou. Klasifikácia foriem verejnej správy Pojem forma činnosti VS Formami verejnej správy rozumieme cielené sprostredkovanie obsahu činnosti verejnej správy do jej vonkajšieho prejavu. jedinou. iné úlohy naopak vyžadujú úplne konkrétne vecné riešenie. Riadne zabezpečenie výkonu VS vyžaduje náležitú rozmanitosť jednotlivých foriem činnosti VS. stav náhlej núdze atď. rozsah i obsah kompetencie a právomoci. či ide o činnosť VS smerujúcej navonok k adresátom.. základnou formou činnosti. pričom niektoré riešenia z povahy veci sa vzťahujú na bližšie neurčený okruh adresátov.môže sa realizovať vo forme normatívnych alebo individuálnych správnych aktov.rozoznávame 3 druhy foriem verejnej správy (VS v statickom zmysle): Štrukturálne formy – sú to formy organizácie spravujúcich subjektov. Špecifikom je. podzákonnou a nariaďovacou. Od postavenia subjektu v organizačných formách závisí jeho pôsobenie na objekt. Vo formách činnosti VS sa čo do ich podstaty a zamerania. alebo či ide o vnútornú či vnútroorganizačnú činnosť VS. Je to konkrétny. chránené oblasti. iné naopak vyžadujú operatívny prístup. Vyskytuje sa členenie metód i na právne a mimoprávne. voči ktorým je VS v rozhodujúcej miere vykonávaná. cudzinci so špecifickým statusom. Niektoré úlohy vyžadujú riešenie koncepčné.Základná klasifikácia . územie. To sa potom u foriem činnosti VS premieta v tom. poslaním a jej usporiadaním vykonávaná jediným spôsobom. Môžeme hovoriť o organizačných formách. štrukturovanosti a ich jednotlivých prejavov významným spôsobom premieta. ktoré však nemajú väčší praktický význam. 25. Súčasťou riešenia organizačných štruktúr sú otázky materiálnotechnického. pamiatky.Tieto metódy sú upravené z právneho hľadiska zásadne špeciálnym zákonným splnomocnením a aplikovať ich môže iba jeden subjekt alebo výslovne ohraničený počet subjektov. môžeme ich vidieť. personálneho vybavenia a riadiacich vzťahov. Plnenie niektorých úloh vyžaduje všeobecné vecné riešenie. Ďalej rozdiely vo formách činnosti VS vyvoláva aj to.. Do tejto skupiny zaraďujeme: Metóda osobitných režimov . formách organizačných štruktúr spravujúcich subjektov. občas aj cítiť . počuť. že sa môže vzťahovať na určité osoby. Formy činnosti VS sú potom konečným vonkajším výrazom činnosti verejnej správy. Môžeme sa o nich presvedčiť zmyslami. iné naopak sa vzťahujú na konkrétnych adresátov. iné konkrétne. 1. . veci alebo čas napr. reálny prejav obsahu činnosti VS i metód v normálnom reálnom živote.

právne 2. Sú to teda určité fázy. sú teda odvodenými právne záväznými aktmi musia byť v súlade s právnymi predpismi môžu ich vydávať iba kompetentné orgány a oprávnení pracovníci verejnej správy sú predpokladom vzniku správnoprávnych vzťahov prípadne iných právnych vzťahov Správne akty . činov. Sú výsledkom vykonania určitého súhrnu jednotlivých úkonov.Procedurálne formy . individuálne správne akty. uplatnenia organizačno-technických princípov tvorby systému správ. vykonaním spoločensko-organizačných opatrení a vykonaním materiálnotechnických operácií. štádiá. individuálne služobné akty. Patria sem: normatívne správne akty. interné normatívne akty (vnútorné predpisy). sú prejavom vôle spravujúcich subjektov sú jednostranným prejavom vôle prejavuje sa v nich verejnomocenský charakter verejnej správy. Štrukturálne formy sú súčasťou realizácie a výsledkom organizačnej výstavby systému spravujúcich subjektov. uzatvorením správnych dohôd. efektom pôsobenia spravujúcich subjektov na spravovaný objekt. sú verejnomocenskými aktmi sú právnymi aktmi vydávajú sa na základe zákona. Správne akty – hlavné znaky:         vydávajú sa v rámci výkonu verejnej správy. správne dohody.členenie: . ktoré prebiehajú v určitých procedúrach. 2. orgánov. skutkov. Procedurálne a finálne formy je možné označiť ako formy činnosti verejnej správy – týkajú sa aktivít pri plnení hlavných úloh verejnej správy zameraných navonok k FO a PO. že verejná správa ako činnosť výkonná a nariaďovacia sa uskutočňuje postupnosťou skutkov.Klasifikácia foriem činnosti VS podľa ich právnych dôsledkov 1.chápu sa v tom zmysle. že sú využívané spravidla pri plnení meritórnych úloh a spočívajú najmä v tzv. Finálne formy – sú výsledným prejavom. faktické úkony s priamymi dôsledkami. úkonov v určitom poriadku. neprávne (organizačné) Ad 1 Pre právne formy činnosti VS je charakteristické. Obsah verejnej správy sa tak prejavuje vydaním aktov verejnej správy. činov. „jednostranných“ formách majúcich povahu správnych aktov.

2 okruh – interná normotvorba. Utvárajú abstraktný model správania sa tým. Ad 2 Neprávne (organizačné) formy činnosti VS majú vo vzťahu k právnym doplnkový charakter. že v kvalite všeobecného integrujú opakujúce sa črty zvláštne i jedinečné. Normatívnosť predpokladá určitú úroveň typizácie správnych potrieb. t. Patria sem: najrôznejšie operatívno-organizačné činnosti a materiálno-technické operácie. . Externé smerujú navonok k FO alebo PO. V rámci normotvorných foriem činnosti verejnej správy je možné vyčleniť 3 okruhy aktivít: 1 okruh – právotvorné formy činnosti Predstavuje spoluúčasť orgánov verejnej správy na tvorbe zákonov. na základe postavenia adresáta správneho aktu: externé a interné. Podstatnou črtou výsledkov uvedených činností je ich normatívnosť. Miestne orgány verejnej správy väčšinou riešia konkrétne veci a rozhodujú o nich.j. Formy činnosti verejnej správy sa ďalej členia na:      normotvorné jednostranné právnorealizačné správne dohody spoločensko-organizačné a technicko-organizačné opatrenia materiálno–technické operácie 26. orgánu alebo pracovníkovi. V rámci zákonodarnej iniciatívy vláda SR predkladá návrhy zákonov (procedurálne formy). V normatívnosti sa tiež odzrkadľujú určité zákonitosti. sústavné vzájomné vzťahy opakujúcich sa znakov vlastných určitému druhu rovnorodých javov. 3. Na ich vydávanie je ustanovený prísnejší procesný režim. Pred vlastným prerokovaním návrhu vo vláda zaujíma k nemu stanovisko Legislatívna rada vlády ako jej poradný orgán. Normotvorné formy činnosti verejnej správy Normotvorné procesy zaujímajú v činnosti správnych orgánov ako spravujúcich subjektov významné miesto pri realizácii funkcií a úloh VS.  podľa kritéria právnych vlastností: na normatívne správne akty a individuálne správne akty. ktorých výsledkom je vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení obce. vydávanie NSA Tento okruh aktivít v rámci normotvorných foriem činnosti verejnej správy tvoria činnosti. dotknuté orgány. ktorý je podriadený vydávajúcemu orgánu ( sú založené na vzťahoch hierarchickej podriadenosti a nadriadenosti. Interné akty sú adresované subjektu. Vo vzťahu k finálnej forme činnosti zákonodarného orgánu ich možno označiť za procedurálne formy. ide o úpravu skupiny prípadov určitého druhu a neurčitého počtu. Z hľadiska početnosti predstavujú frekventovanejšiu formu činnosti UOŠS a vlády. V rámci pripomienkového konania sa k návrhom vyjadrujú všetky zainteresované.

Sú od zákona odvodenými aktmi verejnej správy. Platnosť nadobúdajú tieto akty dňom vyhlásenia. ich výklad. UOŠS vydávajú vyhlášky. Všeobecne záväzné právne predpisy vydávané orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy sú formami činnosti verejnej správy podzákonného charakteru markantne sa tu prejavujú právne aspekty (musia byť v súlade s ústavou a zákonmi). má kompetenciu a právomoc na konkrétnu formu.. obce a mestá všeobecne záväzné nariadenia. spôsob plnenia služobných predpisov vydaných nadriadeným orgánom. ktorý je splnomocnený ich vydať. Cieľom ich vydávania je usporiadanie vnútroorganizačných vzťahov. ale iba na to zákonom splnomocnený orgán. Právnym základom vydávania vnútorných predpisov ako jednostranných aktov nadriadených voči podriadeným je príslušná kompetenčná norma. Druhým špecifikom je subjekt. upravujúca organizačné a riadiace vzťahy. Sú síce jednostranným prejavom vôle vo vzťahu k adresátom. v rezortoch ministerstiev vnútra. . ktoré ukladajú podriadeným povinnosť spravovať sa pokynmi alebo rozkazmi nadriadených pracovníkov.. ako aj predpisy pracovného práva alebo predpisy o služobných pomeroch. služobné predpisy . prípadne ostatných pracovníkov. rezortné predpisy.Tieto dve normotvorné formy sú v teórii označované ako vydávanie normatívnych správnych aktov. Majú svoj právny základ v ústave a zákonoch. Všeobecne záväzné predpisy vydávané orgánmi verejnej správy môžu smerovať dovnútra spravujúcich subjektov i navonok. obrany. Zvláštnosťou tohto 2. S uverejnením súvisí bezprostredne platnosť a účinnosť. Jedná sa o interné normatívne akty. organizačno-technické. okresné a krajské úrady všeobecné záväzné vyhlášky. Sú všeobecne záväznými právnymi predpismi. spôsob realizácie zákonov a ostatných právnych predpisov. ale sú vydávané z vôle zákonodarcu. Špecifickou vlastnosťou týchto foriem je popri normatívnosti ich všeobecná záväznosť. výnosy a opatrenia. môže byť krátená doba najneskoršie ku dňu platnosti Vady nemôže napadnúť priamo adresát. ak boli vydané kompetentným správnym orgánom. Napr. okruhu aktivít je. organizačné. To sú podstatné klasifikačné kritériá. Je spojený s vydávaním vnútorných predpisov. Vnútorné predpisy majú rezortný význam. Môže ich vydať iba správny orgán. Obdobne iba splnomocnený orgán môže zrušiť vadný predpis. vstupujú do systému správneho práva ako uznané pramene správneho práva. Vláda vydáva nariadenia. personálne vzťahy atď. V týchto predpisoch sú vyjadrené normy upravujúce pracovnú činnosť úradných osôb. spravodlivosti výnosy môžu smerovať výhradne k organizačne podriadeným subjektom. ktoré tento okruh činností takmer jednoznačne umožňujú odčleniť od ostatných foriem. ktorý je na to výslovne ústavou alebo zákonom splnomocnený. že pokiaľ disponujú vlastnosťami ako bolo uvedené. Účinnosť nadobúdajú zásadne 15.dňom od vyhlásenia. 3 okruh – vydávanie vnútorných predpisov Tento okruh aktivít možno pričleniť k normotvorným formám činnosti verejnej správy.

27. alebo ich autoritatívne potvrdenie. aplikácii noriem správneho práva na konkrétny.posúdenie faktického stavu. menia alebo rušia správnoprávne vzťahy. kto sa nachádza v územnom obvode pôsobnosti orgánu. nepravé správne akty (napr. Členenie individuálnych správnych aktov: Podľa povahy právnych účinkov:  Konštitutívne – zakladajú. oprávnení a povinností. PO stojace v konkrétnej veci mimo VS. ktorú akt rieši. že ide o činnosť. individuálne určený prípad alebo 2. Adresátmi sú iba osoby. záujmovej samosprávy. konkrétne akty správy. Zásadne ale právne predpisy na riešenie určitej veci stanovujú termín rozhodnutie (povolenie. zákazy niektorých činností v určitom mieste alebo čase adresované individuálne neurčeným subjektom). Jednostranné právno-realizačné formy činnosti verejnej správy Právno-realizačná činnosť správnych orgánov predstavuje vždy dve. skutkového stavu Činnosť správnych orgánov môže spočívať v: 1. Nesmie byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi vyšších služobne nadriadených orgánov. Konkrétnosť pôsobenia týchto aktov sa vzťahuje na vec. Ad 1) Formy spočívajúce v aplikácii noriem správneho práva predstavujú najtypickejšiu a početne najrozsiahlejšiu skupinu činností verejnej správy najmä miestnych orgánov verejnej správy. na konkrétneho adresáta. Dodržiavanie služobných predpisov zásadne nemožno vynucovať prostriedkami správneho donucovania. pri ktorej správny orgán vyvolá v konkrétnom prípade právne účinky – vznik. pôsobia pro preaterito a ex tunc  . v realizácii právnych noriem ustanovujúcich iné spôsoby výkonu ich kompetencie. pro futuro a ex nunc Deklaratórne – autoritatívne potvrdzujú existenciu alebo neexistenciu administratívnoprávneho vzťahu alebo vzťahov.posúdenie právnych aspektov . Označujú sa ako správne akty.Osobitné zákonné splnomocnenie na vydávanie interných normatívnych aktov nie je potrebné. Okruh adresátov môže zužovaný iba na FO. individuálne správne akty. licencia. ale iba v rámci disciplinárnej zodpovednosti. Podľa toho sa ISA rozdeľujú na externé a interné. Pokiaľ štatút má všeobecne zaväzovať kohokoľvek. vyznačujú sa normatívnosťou. Za sporné sa považujú štatúty obcí (miest) a štatúty subjektov tzv. pôsobia zásadne až nadobudnutím účinnosti. takéto akty označujeme termínom hybridné. ktoré patria k personálnemu základu organizačnej štruktúry správneho orgánu. zmenu alebo zánik správnoprávnych vzťahov. Služobné predpisy vyjadrujú abstraktné pravidlá správania. inak stačí forma vnútorného predpisu. administratívne akty správy. Ak nie je určený adresát. Podstatný rozdiel od všeobecne záväzných predpisov a nariadení je v rozsahu záväznosti. vklad do registra). vzájomne podmienené stránky: . alebo na subjekty spravujúce danú vec. mal by byť vydaný vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu. Pri charakteristike individuálnych správnych aktov (ISA) sa všeobecne uznáva.

rozhodnutia vo veci a vykonania rozhodnutia. čiže časť aktu má deklaratórnu povahu a časť konštitutívnu Podľa okruhu osôb. ktoré sú výsledkom konania uskutočneného výhradne podľa procesných ustanovení osobitných predpisov správneho práva akty. postavenie individuálny správny akt rieši:    adresované iba výslovne určeným subjektom adresované výslovne určeným subjektom a ich práv. . ktoré sú výsledkom konania procesnými predpismi správ. Hovorí sa o reťazení tzv. vydané v konaní výhradne upravenom všeobecným procesným predpisom. správnym poriadkom akty vydané v konaní podľa procesných ustanovení osobitných predpisov správneho práva so subsidiárnym použitím správneho poriadku akty. nástupcom adresované potenciálnym. ktorý podriaďuje iné podmieňujúce akty. procesného režimu možno individuálne správne akty členiť na:     akty. Zásadne sú lehoty na vybavenie veci ustanovené v procesných predpisoch správneho práva. práva neupraveného Podľa časových aspektov konania. v individuálnom správnom akte ustanovené povinnosti že splní Podľa toho. v čase vydania aktu latentným. či sa mení právne postavenie adresáta aktu:   akty pozitívne – právne postavenie sa oproti pôvodnému vydaním aktu mení akty negatívne . V súvislosti s individuálnymi správnymi aktmi sa v teórii poukazuje na otázku nadväznosti jedného aktu na akt druhý. akty označované ako bezprostredné zásahy alebo bezprostredné zákroky. Hybridné – deklarujú určitý právny stav a zároveň konštitutívne pôsobia na iný právny vzťah. doby od začatia konania do vydania individuálnych správnych aktov je možné členiť ich:   akty vydané v správnom konaní uskutočnenom v dlhšom časovom období. Špecifickou črtou je práve bezprostrednosť. ktorých právne pomery. keď voči adresátovi je vydaný jediný akt.právne postavenie sa oproti pôvodnému nemení. práv.adresáta zvýhodňujú ukladajúce povinnosť – adresáta znevýhodňujú. subsumpcii. zamietnutie žiadosti Podľa uplatnenia predpisov správneho práva procesného. iba druhovo určeným subjektom Podľa právneho obsahu:    oprávňujúce . zaťažujú povinnosťou podmienene oprávňujúce – adresáta zvýhodňujú za podmienky. Sú výsledkom konania uskutočneného špeciálne splnomocneným správnym orgánom v relatívne krátkom čase od prijatia podnetu cez posúdenie skutkového stavu. napr.

Preskúmanie môže byť vykonané z podnetu adresáta aktu alebo osôb dotknutých aktom alebo z podnetu správneho orgánu alebo iného ŠO (na rozdiel od normatívnych správnych aktov. alebo by bola právne alebo fakticky nemožná. ak sa vydanie aktu dosiahlo násilím. V prvom prípade môže v rámci autoremedúry opraviť vadný akt i orgán. ktorý ho vydal. ak akt vydal orgán vecne nekompetentný a nepríslušný. vykonateľnosť – sa chápe vo vzťahu k správnym aktom. ISA môžu mať i spätnú účinnosť.správny akt nadobúda formálnu právoplatnosť. ak nie je akt prejavom vôle správneho orgánu. všeobecne v rámci inštitútu sťažnosti. Z hľadiska právnych dôsledkov sú vady opraviteľné. Ak neuplatní autoremedúru.V súvislosti s individuálnymi správnymi aktmi sa posudzuje platnosť. Vady. Nemôže inak vo veci rozhodnúť sám. Vadné akty môžu byť napadnuté riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami v zákonom ustanovených prípadoch. Zvláštnosť je i v tom. vady hmotnoprávnej povahy a vady procesné. že napadnutý individuálny správny akt preskúmavajú správne orgány. zásadne nastáva oznámením aktu adresátovi.  platnosť . je povinný postúpiť vec inštančne vyššiemu správnemu orgánu. vady odstrániteľné zrušením alebo zmenou aktu a vady také závažné. prípadne sa chápe užšie ako možnosť vynútiť splnenie uloženej povinnosti (správna exekúcia)    Správne akty musia spĺňať všeobecné i osobitné náležitosti. iba v osobitne ustanovených prípadoch súd. reálnym alebo fiktívnym. uplatňuje sa iba kasačný princíp rozhodovania. V teórii sa príkladmo uvádzajú príklady: ak by realizácia aktu viedla k spáchaniu trestného deliktu. Povahu vady a jej právne dôsledky posudzuje správny orgán alebo súd. ak námietkam adresáta vyhovie a nebude tým dotknuté právne postavenie iných adresátov. Právne vady môžu byť vady kompetencie a právomoci. že ho vykonal kompetentný správny orgán. účinnosť – predstavuje stav. že majú za následok nulitu aktu. ak ho nemožno napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami. alebo nastáva neskôr. právoplatnosť i vykonateľnosť. právoplatnosť. ktoré majú za následok nulitu aktu právne predpisy nešpecifikujú. v ktorých správne orgány jednostranne realizujú normy . účinnosť. V správnom súdnictve je vylúčený reformačný princíp. V opačnom prípade sa považujú za vadné. Súd však nevykonáva pri preskúmavaní právoplatných aktov dokazovanie a akt môže buď potvrdiť alebo zrušiť. Ad 2) Druhý základný druh jednostranných právnorealizačných foriem činnosti verejnej správy predstavujú formy. Vady ISA možno rozdeliť na vady právne a vady skutkové. Materiálna právoplatnosť je chápaná ako nezmeniteľnosť alebo nezrušiteľnosť správneho aktu. keď bol prejav vôle správneho orgánu vykonaný v predpísanej forme za podmienky. ktoré ukladajú splniť určitú povinnosť. keď akt spôsobuje právne účinky. účinnosť a vykonateľnosť. právoplatnosť . kde je okruh subjektov užší). Právne dôsledky vád aktov sa vzťahujú na ich platnosť.správny akt nadobúda platnosť od okamihu.

ktoré je možno riešiť dohodou. u správnych dohôd však nutne pristupuje prvok vertikality v príslušných správnych právnych vzťahoch.. 28. a to buď ich ustanovenia všeobecne splnomocňujú správny orgán riešiť úlohy na zmluvnom základe. ich uzavretím vznikajú vzťahy verejnosprávnej povahy. uplatňujú sa analogicky procedurálne a procesné postupy obvyklé pre realizáciu noriem občianskeho. podpisov. alebo viacstranné úkony účastníkov dohody. ktorých je SR členom alebo na ich programoch participuje. vzájomný prejav vôle týchto účastníkov vo forme dohody. ich právnym základom sú normy správneho práva. Správne dohody (zmluvy) predstavujú dvoj-. zásadne nerieši súd. ale príslušný správny orgán. Správne dohody ako formy činnosti verejnej správy Správne dohody sa vzhľadom na mocenskú podstatu verejnej správy a administratívnoprávnu metódu regulácie príslušných spoločenských vzťahov považujú za atypickú formu činnosti verejnej správy. výsledkom uplatnenia horizontálnej metódy právnej regulácie.Z hľadiska právnych účinkov: . musí byť právnymi normami takáto forma schválená musia mať právny obsah a musia byť právnymi prostriedkami zabezpečené obsahom je stanovenie vzájomných práv a povinností účastníkov alebo zhodný prejav vôle účastníkov o právnych pomeroch tretích osôb. ktoré samy osebe neriešia daný prípad a nevyvolávajú zmenu právneho postavenia adresáta finálneho aktu t. bezprostredne nezakladajú. pracovného a medzinárodného práva. občianskeho. vyplývajúce z plnenia týchto dohôd. Hlavné črty:  realizujú sa nimi hlavné funkcie a úlohy verejnej správy. orgány iného štátu alebo medzinárodné organizácie. Ide o procedurálne formy. technické..správneho práva upravujúce ich kompetenciu.      Klasifikácia: 1. ktoré majú konštitutívnu povahu. aspoň jedným zo subjektov týchto dohôd je správny orgán. ktoré sa ale nepovažujú za správne dohody. posudkov. nemenia ani nerušia a deklaratórne nepotvrdzujú správnoprávne vzťahy napr. Pre materiálne. stanovísk . t. oprávnenia a povinnosti. personálne zabezpečenie svojej činnosti správne orgány uzatvárajú viaceré druhy dohôd. špecifikujú situácie. Možno ich označiť ako ostatné jednostranné právnorealizačné formy činnosti verejnej správy. Dohoda je všeobecne výrazom. vydávanie prognóz.j. obchodného. Ďalšími subjektami môžu byť iné správne orgány alebo iné osoby. alebo to výslovne ukladajú ako povinnosť. obchodného). Ich právnym základom sú normy iných odvetví slovenského práva (pracovného. resp. sem patria overovanie kópií listín.j. možné spory.

medzi orgánmi ochrany prírody a vlastníkmi chránených objektov. dohody individuálnej povahy sa uzavierajú pri riešení konkrétnej individuálne určenej situácie alebo prípadu. dohody. že určujú spôsob vzájomného správania účastníkov v typovo rovnakých situáciách. Dohody o vykonávaní určitej verejnoprospešnej činnosti súkromnými osobami s recipročným priznaním určitých výhod správnym orgánom (zabezpečenie rekvalifikácie registrovaných nezamestnaných). dohody medzi subjektami spravujúcimi a spravovanými (FO a PO).) podľa vecného rozsahu a obsahu (základné. Spoločensko-organizačné opatrenia ako formy činnosti verejnej správy . Tieto možno označiť ako správnoprávne dohody. prezidentské. medzinárodné. Zakladajú iba faktické vzťahy. Primárna pôsobnosť je zverená prezidentovi. Záväzky z nich vyplývajúce sú vynútiteľné právnymi prostriedkami. Prezident môže túto pôsobnosť delegovať na vládu alebo jej jednotlivých členov. 29. Iba konkretizujú úlohy. sú pre účastníkov právne záväzné alebo ich výsledky sú záväzné pre tretie osoby. vykonávacie) podľa počtu účastníkov strán (dvojstranné.). o vytváraní nových pracovných miest.. ak to stanovuje už uzavretá medzinárodná zmluva.  Medzinárodné dohody Základné otázky pôsobnosti jednotlivých orgánov na úseku prípravy a uzatvárania medzinárodných dohôd upravuje priamo ústava.  2.  3.Z hľadiska toho. Uzatvárať ich možno na základe kompetenčnej normy. záujmovej samosprávy. Sú to dohody spoločensko-organizátorského charakteru alebo ako ostatné správne dohody. Medzinárodné dohody by bolo možné klasifikovať z rôznych hľadísk:    podľa úrovne. územnej samosprávy. ktoré týmito vlastnosťami nedisponujú a ani nezakladajú právne vzťahy a logicky ani administratívnoprávne vzťahy. dohody. či správne dohody riešia úlohy v abstraktnej alebo konkrétnej rovine:  dohody normatívnej povahy utvárajú vzájomné vzťahy medzi účastníkmi v abstraktnej rovine tým.V rámci klasifikácií dohôd uzatváraných na plnenie vnútorných funkcií verejnej správy je možné vyčleniť dve skupiny správnych dohôd:  dohody uzatvárané medzi spravujúcimi subjektami navzájom v rôznych kombináciách (medzi orgánmi ŠS. Môžeme rozlišovať dohody s právotvornými účinkami a s neprávotvornými účinkami. viacstranné). dvojstranné i viacstranné. ktoré majú právne dôsledky. Jednotlivé orgány verejnej správy môžu tiež vstupovať priamo do zmluvných vzťahov. dohody o poskytovaní účelových subvencií súkromným osobám. na akej sa prijímajú (medzištátne.

Tieto nemajú právotvorné účinky. Tieto iné správne úkony majú faktický či praktický charakter a sú zamerané prevažne na vykonávanie rôznych operatívno-organizačných činností. vzťahuje sa na ne princíp legality. rady. alebo dovnútra organizácie. aby iniciatívne. Ako relatívne samostatné formy činnosti verejnej správy sa spájajú s realizáciou metód presvedčovania a súvisia s finálnou formou pôsobenia správnych orgánov. aby to bola činnosť logicky usporiadaná. zabezpečenia účasti verejnosti na rokovaniach správnych orgánov. možno ich použiť popri právnorealizačných alebo normotvorných formách činnosti verejnej správy a ak to dovoľujú právne normy. že je tu možnosť získavať informácie o názoroch ľudí na výkon VS i o ich konkrétnych potrebách. Vydanie akéhokoľvek správneho aktu vyžaduje mnohé organizačné úkony. ktoré majú vo vzťahu k základným úlohám VS prevažne pomocný a prípravný charakter. záujmy ochrany utajovaných skutočností a pod. . tak aj namiesto nich. zvolávanie verejných zhromaždení. tak. dobrovoľne a uvedomele napomáhali správnym orgánom presadzovať verejné záujmy. Správny orgán však musí rešpektovať i niektoré všeobecne obmedzujúce právne podmienky napr. činnosti či operácie. zosúladená s harmonizujúcim efektom. Prostredníctvom nich sa vytvárajú potrebné organizačné predpoklady pre reálnosť a plynulosť praktického uskutočňovania úloh a funkcií VS. Právne aspekty sa v spoločensko-organizačných opatreniach premietajú v tom. princíp prezumpcie neviny. uzatváranie neprávotvorných dohôd a pod. ktoré spravidla nie sú bezprostredným výrazom právnych foriem realizácie verejnej správy. preto súvisia s finálnou formou pôsobenia. Materiálno-technické operácie vykonávané orgánmi VS sa týkajú aj procedurálnych aj finálnych foriem činnosti. Charakteristickou črtou verejnej správy ako cieľavedomej činnosti je. 30. poskytovanie informácií o pripravovaných nových právnych predpisoch.V súvislosti s realizáciou úloh verejnej správy prichádzajú do úvahy okrem doposiaľ prezentovaných ešte ďalšie správne úkony. Pri tomto pôsobení sa uplatňujú iné sociálne stimuly ako stimuly právne – stimuly morálne a etické. že tieto formy sa uskutočňujú na základe noriem správneho práva. pochopili prijímané administratívnoprávne opatrenia aktívnymi postojmi prispievali k ich realizácii. nie sú pre adresátov právne záväzné a nemožno ich vynucovať použitím donucovacích prostriedkov. Zvolenie konkrétnych foriem závisí od povahy danej úlohy verejnej správy a celkových podmienok v danom mieste a čase. Najčastejšie sa uplatňujú také formy ako výzvy. Materiálno-technické operácie ako formy činnosti verejnej správy K neprávnym formám realizácie VS patrí vykonávanie príslušných materiálno-technických operácií. Jedným z jej cieľov je. Operatívno-organizačné činnosti môžu smerovať k adresátom navonok. Podstatou a zmyslom spoločensko-organizačných opatrení je pôsobiť na spravované subjekty. Sú to činnosti spočívajúce v materiálno-technickom zabezpečení práce správnych orgánov. že je to činnosť organizujúca. Pre správne orgány sú tieto formy významné aj tým.

bezprostredne ich nemožno napadnúť opravným prostriedkom.). ak nimi nebola porušená právna povinnosť (napr. Sú vlastne úradným podkladom pre rozhodovanie iných správnych orgánov. 31. povinnosť rešpektovať takýto úkon a povinnosť adresáta úkonu strpieť ho. pomocné technické úkony a pod. oznámenie rozhodnutia a pod. pričom vo veci samej rozhoduje iný správny orgán. nie sú znaleckými posudkami v zmysle správneho poriadku. platí prezumpcia pravdivosti. zhodnotenie skutočného stavu a zisťovanie príčin prípadných odchýliek . ktoré môžu mať len nepriame právne dôsledky (napr. Takto sa vyčleňujú úkony (kritériom je existencia právnych dôsledkov):    ktoré priamo spôsobujú právne dôsledky (preukazná moc osvedčenia. ktorou správny orgán autoritatívne potvrdzuje existenciu alebo neexistenciu určitej skutočnosti alebo stavu. záznamy o úkonoch objasňovania priestupkov) úkony. poučenie o odstránení nedostatkov podania) Osobitný právny význam sa prikladá osvedčeniam. Osvedčenie . vyjadrenia. ktoré nemajú právne dôsledky. Obranu proti nemu je možné doložiť protidôkazom. absencia právotvorných účinkov.) úkony.) a úkony technicko-organizačnej povahy (úkony spisovej agendy. V posudkoch a vyjadreniach správne orgány zaujímajú stanoviská vo veciach verejnej správy. Ich spoločné črty sú nasledovné: Jednostrannosť úkonov. Nemajú povahu správneho rozhodnutia. ktorého jadro spočíva v porovnaní skutočného stavu so stavom predpokladaným a vytyčovanie opatrení na zabezpečenie ich súladu. evidenčné a registračné úkony. posudkom a vyjadreniam. Právny význam: má dôkaznú hodnotu o osvedčených skutočnostiach. verejné osvetlenie a pod. vynútiteľnosť prostriedkami správneho donucovania.Je potrebné odlišovať: bezprostredné poskytovanie služieb (spravovanie miestnych komunikácií. K materiálno-technickým úkonom sa začleňujú podľa právnej povahy značne rôznorodé úkony: osvedčenia. ktoré nie sú vonkajším výrazom VS ako činnosti výkonnej a nariaďovacej. či existuje alebo neexistuje nejaké právo alebo povinnosť. stanoviská. Nevydáva sa v správnom konaní a ani v rámci neho nepreskúmava . informačné úkony.považuje sa za verejnú listinu. Hlavné druhy činnosti kontroly:  zisťovanie a analýza skutočného stavu  porovnávanie skutočného a požadovaného stavu. právny základ majú v normách správneho práva. Všeobecná charakteristika kontroly vo verejnej správe Legálna definícia pojmu kontrola vo verejnej správe v našom právnom poriadku neexistuje. a dokumentačné úkony. v ktorých vykonávajú pôsobnosť. Osvedčenie nie je však deklaratórnym správnym aktom. posudky. Kontrola je vo všeobecnosti označenie pre súbor činností. exekučné faktické úkony.

kontrola má zisťovať skutočnosti objektívne – nie povrchne. či nedostatky odstránili.j. ktoré by sa boli dosiahli. vzťahujúcich sa na činnosti kontrolovanej inštitúcie. čo pôsobí preventívne. neúplne a nedostatočne. Nápravná funkcia – mala by sa začať už počas výkonu kontroly. ktoré sa dajú vyvodiť z faktov zistených kontrolnými orgánmi. ktorý môže obsahovať osobitný právny predpis. Bez poznania uvedených skutočností nemožno vykonať kontrolu z hľadiska vecnej správnosti.j. alebo patrí a vyplýva z kompetencie riadiacej ako jej nevyhnutný atribút. ak by sa kontrolovaná činnosť vyvíjala presne podľa daných pravidiel. a to zisťovanie skutočného stavu kontrolovanej inštitúcie alebo činnosti. aby nedostatky narástli do väčších rozmerov. ktoré nedostatky sa majú odstrániť a a v akých časových intervaloch sa má upriamiť na sledovanie činnosti kontrolovaných inštitúcií a na to. tým sa zužuje časový rozsah trvania nedostatkov a zabráni sa tomu. ktorý sa predpokladá. prijatie opatrení na odstránenie zistených odchýliek a uplatnenie zodpovednosti za protiprávne konanie Samotné oprávnenie vykonávať kontrolu sa musí opierať o určitý právny základ. Funkcie kontroly: Poznávacia – spočíva v poznávaní dvoch základných skutočností. Odbornosť: Zdôrazňuje sa požiadavka odborných predpokladov pracovníkov kontroly. Charakteristické črty: Objektívnosť. ktoré ich môžu využiť v procese plnenia svojich vlastných úloh. stav vyplývajúci z príslušných uznesení. odbornosť a včasnosť kontrolnej činnosti Objektívnosť: Prejavuje sa v prístupe k zisteným faktom t. ako aj stavu. Informačná funkcia – v rámci vykonávania kontroly možno získať množstvo poznatkov. právnych noriem a pravidiel. Včasnosť: Znamená. t. Postup pri vykonávaní kontroly vo verejnej správe . Represívna funkcia – spočíva v ukladaní opatrení na zabezpečenie represívnych účinkov kontroly. ktorí rozumejú jednotlivým druhom činnosti kontrolovanej inštitúcie. že kontrola by mala byť vykonaná včas. Porovnávacia – sleduje a porovnáva dosiahnuté výsledky a výsledky. Tieto poznatky a informácie by sa mali oznamovať predovšetkým tým orgánom verejnej správy. skreslene. Činnosť kontrolných orgánov v rámci nápravnej funkcie sa má upriamiť na to.

Oprávnenia a povinnosti pracovníkov kontroly: Sú vymedzené v § 11 zákona č. členovia vymedzenie kontroly. informácie . na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných subjektov. Nedotknuteľnosť obydlia však nesmie byť dotknutá. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.. určenie cieľa určenie časových etáp vykonania akcie sama príprava na kontrolnú akciu.. oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti príslušným orgánom v potrebnom rozsahu oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov s protokolom o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním a vyžiadať od nich v určenej lehote písomné vyjadrenie ku všetkým skutočnostiam preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam a zohľadniť opodstatnené a preukázané námietky v dodatku k protokolu alebo význame o kontrole neopodstatnenosť námietok písomne oznámiť zodpovedným zamestnancom kontrolovaného subjektu najneskôr do termínu prerokovania protokolu prerokovať protokol s vedúcim kontrolovaného subjektu a zodpovednými zamestnancami. Pracovníci kontroly sú pri výkone kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu:    vstupovať do objektov. vyžadovať od kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov aby im v určenej lehote poskytovali doklady. poškodením ... písomných dokumentov a iných materiálov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou. ktorých sa kontrolné zistenia týkajú . súčinnosť vypracovanie návrhu na zloženie kontrol.. vedúci. spracovanie programu – detailné rozpracovanie problémov a otázok.. zničením. rozdelene práce. vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu.z..      Fázy kontrolnej akcie: A/ Príprava kontroly (kroky):        vypracovanie zamerania kontrolnej akcie. zariadení a prevádzok. jeho zamestnancov ako aj ďalších štátnych orgánov .. 10/1996 Z.naštudovanie všeobecne záväzných predpisov a noriem. skupín. v odôvodnených prípadoch odoberať aj mimo priestorov kontrolovaného subjektu písomné dokumenty a iné materiály a vykonávať nevyhnutné úkony súvisiace s kontrolou .   Pracovníci kontroly sú pri výkone kontroly povinní:   vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet a účel kontroly a preukázať sa svojim oprávnením vykonávať kontrolu + s preukazom totožnosti vydať kontrolovanému subjektu potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov.. iné písomnosti .vnútorná.. protokolov z predchádzajúcich kontrol.vecne a dôsledne.... vonkajšia metodika kontroly .

ak osobitný predpis neustanovuje inak. Je súčasťou riadiacej a organizačnej práce t. Ministerstvo vnútra kontroluje činnosť obvodných úradov). /21/ Poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane. súhrnné doklady.j. že kontrolný orgán ju vykonáva voči svojím podriadeným alebo ním riadeným orgánom a organizáciám (napr. Vonkajšia a vnútorná kontrola verejnej správy Zákon NR SR O kontrole v štátnej správe č. vypracovanie protokolu oboznámenie vedúceho kontrolovaného subjektu s kontrol.doklady. preverovanie údajov vyhodnotenie materiálov a kontrolných zistení. 10/1996 vymedzuje dva pojmy kontroly: Vnútorná – ako súčasť riadenia a organizácie Základnou črtou je tá skutočnosť. Pri výkone tejto činnosti vznikajú špecifické spoločenské vzťahy regulované normami správneho práva – kontrolné právne vzťahy. informácie vydanie potvrdení a odobratie dokladov. ide tu teda o kontrolu podľa zásady „kto riadi. jeho oznámenie orgánom činným v tr. 2 až 4. . Zisteniami vyžiadanie písomných vyjadrení v prípade podozrenia z trestnej činnosti. Vnútornú kontrolu vykonávajú orgány štátnej správy ako súčasť plnenia svojich úloh. konaní v prípade opodstatnenosti námietok. zabezpečenie dôkazov dokladová kontroly. teória riadenia). najviac však do 20 000 Sk. ak povinnosť nebola splnená v určenom termíne. preto jej skúmanie patrí do viacerých vedných disciplín (kybernetika. Kontrola je nevyhnutnou súčasťou každej organizovanej činnosti. písomné oznámenie zodpovednej osobe C/ Ukončenie kontroly      prerokovanie protokolu s kontrolovaným subjektom spracovanie zápisnice vysporiadanie nákladov kontroly zabezpečenie mlčanlivosti zabezpečenie realizácie výsledkov kontroly Orgány kontroly sú oprávnené pri výkone kontroly ukladať zamestnancom kontrolovaného subjektu poriadkovú pokutu od 500 Sk do 10 000 Sk za zavinené marenie výkonu kontroly a za zavinené nesplnenie povinnosti uvedenej v § 12 ods. Kontrola vo verejnej správe je jednou zo záruk zákonnosti v jej činnosti. vzorky.   zabezpečenie spolupráce a súčinnosti kontrolných orgánov zabezpečenie koordinácie s inými orgánmi písomné poverenie na kontrolu B/ Priebeh kontroly:             oznámenie kontrolovanému subjektu o začatí kontroly predloženie poverenia účelné a efektívne rozdelenie práce vyžiadanie súčinnosti kontrolovaného subjektu.

. Kontrola verejnej správy. s tzv. súdy. každý. prokuratúra. Základným znakom je tá skutočnosť. na základe sťažností a petícií).  ďalšie orgány štátnej správy. Podľa zákona o kontrole v štátnej správe sú ministerstvá. dohľad. Vyššie uvedené orgány kontroly vykonávajú vonkajšiu kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti vymedzenej osobitnými predpismi a vnútornú kontrolu ako súčasť plnenia svojich úloh v príslušnom odvetví štátnej správy. Súdy – všeobecné v rámci správneho súdnictva. Nedostatky v činnosti OŠS a iných ŠO oznamuje príslušnému ministerstvu alebo príslušnému OŠS. Je štátnym orgánom. Stojí mimo UOŠS. vzájomnú väzbu odborných útvarov.j. ktorými podľa zákona sú:  ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. 32.ten aj kontroluje“ t. oznámení a podnetov dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a opatrení vydaných na ich základe plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov. je uskutočňovaná inými štátnymi orgánmi stojacimi mimo verejnej správy (napr. Vonkajšia kontrola sa uskutočňuje smerom zvonku t. NKU. Štátna obchodná inšpekcia (pod ministerstvom hospodárstva) alebo štátna školská inšpekcia (pod ministerstvom školstva) = tento vzťah kontroly sa nazýva dozor. kto riadi je povinný vykonávať kontrolu voči podriadeným subjektom a je tiež povinný vytvárať alebo poveriť osobu na vytvorenie osobitného kontrolného útvaru pre výkon vnútornej kontrolnej činnosti. sťažností. ktorá nie je kontrolou podľa zákona NR SR č. Podľa zákona č. Vonkajšia – ako súčasť výkonu VS Vonkajšia kontrola je súčasťou výkonu verejnej správy. 10/1996 Z. NR SR. ktorý je vo svojej činnosti nezávislý. ombudsman. viazaný len zákonom a za svoju činnosť zodpovedá len NRSR. vykonávaná Najvyšším kontrolným úradom SR NKÚ SR je nezávislý orgán kontroly hospodárenia. krajské a okresné úrady a ďalšie orgány štátnej správy povinné vytvoriť funkčný systém vnútornej kontroly. ktorý by mal zahrnovať a upravovať kontrolu po vertikálnej línii. Ústavným súdom. Nedostatky UOŠS oznámi vláde. vydaných vedúcim kontrolovaného subjektu. nie je ním zriadený ani ním nie je riadený a usmerňovaný. ostatné ústredné orgány štátnej správy. ak to ustanovuje osobitný predpis. „vnútroorganizačnou kontrolou“.z.  orgány miestnej štátnej správy. spôsob realizácie vnútornej kontroly. 10/1996 kontrolu plnenia úloh štátnej správy vykonávajú: a) vláda – prostredníctvom Úradu vlády Slovenskej republiky a ministerstiev b) iné orgány štátnej správy. že kontrolovaný subjekt nie je podriadený kontrolnému orgánu. Vnútornú kontrolu nemožno stotožňovať s kontrolou vo vnútri samej organizácie. Orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä:     plnenie úloh štátnej správy vybavovanie petícií.j. NKÚ je nesankčný úrad. V systéme verejnej správy (vonkajšia zvnútra) existujú špecifické kontrolné orgány v rámci orgánov štátnej správy a to napr.

Kontroluje:  vládu SR. Pôsobnosť NKÚ je rozšírená o kontrolu spôsobu vyrubovania a vymáhania daní. ministerstvá a ostatné UOŠS republiky a im podriadené orgány  ŠO ako aj PO u ktorých vykonávajú funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa UOŠS alebo iné ŠO  Obce a VUC. na obdobie 7 rokov. . majetkovými právami a pohľadávkami republiky. hospodárenie a nakladanie so štátnym majetkom. ako aj kontrola vykonávaná miestnymi orgánmi ŠS a obcami. v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie na PO s majetkovou účasťou štátu  Fond národného majetku  FO a PO  Súdy a prokuratúru kontroluje len pre oblasť nakladania s majetkom 33. (zákon o samosprávnych krajoch). Kontrola verejnej správy vykonávaná správnymi orgánmi . ktorú vykonávajú ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS. Pri NPA vydáva nález. prostredníctvom ktorej vykonáva príslušný ústredný orgán svoju pôsobnosť stanovenú osobitnými predpismi a jednak kontrolou vykonávanou príslušným orgánom ako súčasť plnenia vlastných úloh v príslušnom odvetví alebo oblasti VS. PO zriadené obcami a na PO zriadené VUC  Štátne účelové fondy.Na čele NKU je predseda a dvaja podpredsedovia. PO. patrí sem aj kontrola vykonávaná inými orgánmi ŠS (špecializovaná kontrolná činnosť). Kontrola verejnej správy vykonávaná súdmi Súdy preskúmavajú zákonnosť NSA (normatívny správny akt) a ISA (individuálny správny akt). Vykonáva kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu.z. nakladanie s prostriedkami Európskych spoločenstiev a iné prostriedky zo zahraničia.kontrola. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a VÚC → funkciu HK zriaďuje na základe zákona č. pričom jeho kontrola je zameraná najmä na kontrolu príjmov a výdavkov rozpočtu samosprávneho kraja a kontrolu hospodárenia a nakladania s jeho majetkom. Súdna kontrola normatívnych správnych aktov je záležitosťou ústavného súdnictva. ktorých volí NR SR. kasačný princíp. Na požiadanie NR SR vypracúva stanovisko k návrhu ŠR. Má právo kontrolovať všetky subjekty. verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom. vykonávaná v rámci samosprávy → obecné zastupiteľstvo zriaďuje funkciu hlavného kontrolóra podľa zákona 369/1990 Zb. vykonávaná ministerstvami a inými orgánmi ŠS je kontrolou. pokiaľ vykonávajú ŠS. poplatkov a pokút.302/2001 Z. ktoré sú príjmom ŠR. . 34.najmä vykonávanie štátnej kontroly. Vypracúva stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu SR a predkladá ho NR SR. Minimálne raz za rok predkladá NR SR správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok. ktoré sú akoukoľvek účasťou zainteresované na štátnom rozpočte. odvodov.patrí sem aj kontrola. Majú právo zrušiť rozhodnutie tzv. Ústavný súd SR rozhoduje o súlade:  zákonov s Ústavou SR a ústavnými zákonmi .

ktoré nemajú povahu rozhodnutia o práve alebo povinnosti FO alebo PO. Miestne príslušný je súd. zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Konanie sa začína na návrh žaloby. územnej samosprávy. ústavný súd sa zaoberá riešením kompetenčných konfliktov medzi UOŠS rieši sťažnosti proti právoplatným rozhodnutiam UOŠS. Súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov. rozhodnutia organizačnej povahy a rozhodnutia upravujúce vnútorné pomery orgánu. Kontrola verejnej správy vykonávaná na základe petícií a sťažností . Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie SR. miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy.1. špecializované senáty v rámci všeobecných súdov na výkon správneho súdnictva. najmä všeobecne záväzné normatívne akty. 35. v ktorého obvode má sídlo správny orgán. O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR koná a rozhoduje iný senát tohto súdu zložený z predsedu a 4 sudcov. miestne príslušným je všeobecný súd navrhovateľa. Najvyšší súd Je vecne príslušný na preskúmavanie rozhodnutí a postupov:  UOŠS ak osobitný zákon neustanovuje inak  Iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie SR ak príslušnosť najvyššieho súdu SR ustanovuje osobitný zákon.    nariadení vlády. Výkon správneho súdnictva prostredníctvom tzv. orgánom ŠS. všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných UOŠS s ústavou SR.j. ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmavajú ak v zákone nie je ustanovené inak. záujmovej samosprávy a ďalších PO pokiaľ im je zverené rozhodovanie o právach a povinnostiach FO a PO v oblasti verejnej správy). Na preskúmavanie rozhodnutí a postupu sú vecne príslušné krajské súdy ak zákon neustanovuje inak. Od 1.  Koná a rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských súdov a proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy v senáte zloženom z predsedu a 2 sudcov.1992 sa vytvorili tzv. V rámci správneho súdnictva preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (t. ústavnými zákonmi a zákonmi všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy s ústavou. právom chránené záujmy alebo povinnosti FO alebo PO. nepreskúmavajú postup správnych orgánov ktorým neboli priamo dotknuté práva. špecializovaných senátov je upravený Občianskym súdnym poriadkom.   Súdna kontrola individuálnych správnych aktov – správne súdnictvo Po zrušení správneho súdnictva ostala v niektorých prípadoch v kompetencii všeobecných súdov.

152/1998 o sťažnostiach. proti ktorej sťažnosť smeruje. ktorým sa sťažovateľ domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov. kto ju podáva. priezvisko. Základné úlohy: . Ak sa zistili nedostatky. ktorá je podriadená tejto osobe. VOP je nezávislým orgánom kontroly verejnej správy. zväčša pri podávaní petícii občania zostavujú tzv. evidujú. petičný výbor (nemá postavenie PO a ani nie je predpísaný počet členov) členovia petičného výboru si určujú osobu ktorá ich bude zastupovať pred orgánom verejnej správy. V opodstatnených prípadoch môže orgán verejnej správy predĺžiť lehotu na je vybavenie avšak je povinný písomne o tom upovedomiť sťažovateľa.Daná problematika je upravená zákonom č. ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach FO alebo PO Sťažnosť Je podanie FO alebo PO. Podľa tohto právneho predpisu prijímajú. 85/1990. orgán verejnej správy vyhotoví o prešetrení sťažnosti zápisnicu. 18 rokov. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu tohto orgánu. 564/2001 Z. predmet sťažnosti a čoho sa sťažovateľ domáha. pretože došlo ich porušeniu alebo ohrozeniu činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy. Ich počet nie je zákonom špecifikovaný.  príslušný orgán verejnej správy je povinný prešetriť a vybaviť sťažnosť do 30 dní odo dňa keď mu bola sťažnosť doručená. adresu FO alebo názov a sídlo PO. ktoré sú upravené zákonom č. sťažnosť sa považuje za vybavenú. Zväčša sa podáva písomne alebo ústne v záujme jej urýchleného a efektívneho vybavenia orgánu príslušnému na vybavenie. vybavujú a kontrolujú vybavovanie sťažností:  štátne orgány a nimi zriadené organizácie  obce a nimi zriadené organizácie  PO a FO. ani osoba. aby poskytovala údaje potrebné na kontrolu vybavovania sťažností. v zápisnici sa určia opatrenia na ich odstránenie. musí obsahovať meno. na získavanie podpisov pod petíciu nie je potrebné žiadne povolenie ani oznámenie 36. Sťažnosť nesmie vybavovať ani prešetrovať osoba. výsledok prešetrenia sa oznamuje sťažovateľovi písomne s odôvodnením opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti. o verejnom ochrancovi práv zriadený inštitút ombudsmana. vybavuje ju najbližší nadriadený orgán.    Významným prostriedkom pri zabezpečení kontroly verejnej správy okrem sťažností sú petície.. Na vybavovanie sťažnosti je príslušný vedúci orgánu verejnej správy. Musí mať min. Orgán verejnej správy je povinný zabezpečiť vedenie centrálnej evidencie podaných sťažností oddelene od evidencie ostatných písomností tak. Zo sťažnosti musí byť zrejmé. Kontrola verejnej správy vykonávaná verejným ochrancom práv V podmienkach SR bol zákonom č.     petíciou sa rozumie príslušný návrh alebo sťažnosť s podpismi viacerých občanov.z. ak bol sťažovateľ písomne informovaný o výsledku prešetrenia sťažnosti ak sa prijali opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku.

súdne delikty . prokuratúra a súdy s výnimkou štátnej správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu. ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach FO a PO v oblasti verejnej správy. NKÚ. Sú povinné mu vychádzať v ústrety.správne trestanie – trestanie za správne delikty Trestanie je rozhodovanie orgánov verejnej moci o vine a treste za delikty. právna spôsobilosť niesť právne následky (vo forme sankcie) za protiprávne konanie (za delikt). Právomoc ombudsmana sa teda vzťahuje na všetky zložky verejnej správy. kontrola všetkých zložiek verejnej správy na všetkých úrovniach riešenie konfliktov (sprostredkúva mier medzi spornými stranami) reformátorská činnosť. ústavný súd.j. doklady. Z podnetu musí byť zrejmé.)Legálna definícia a právne základy . akej veci sa týka a čoho sa podávateľ podnetu domáha. V systéme vyvodzovania zodpovednosti za protiprávne konanie vo verejnej správe má nezastupiteľné miesto právna zodpovednosť FO a PO t.   kontrolná činnosť. členenie) Všeobecnou povinnosťou každej osoby je dodržiavať právo. vyžadovať od orgánu verejnej správy aby mu poskytol spisy. vysvetlenia . Charakterizujte súdne a správne delikty (pojem. predložiť mu všetky písomnosti. vláda. 37. podklady a rozhodnutia Koná na základe podnetu FO alebo PO alebo z vlastnej iniciatívy. preskúmavanie sťažností občanov. Hlavné rozdiely – porovnanie súdneho deliktu a správneho deliktu: 1. prezident. Ak sa protiprávnym konaním naplnia znaky skutkovej podstaty verejnoprávneho deliktu. všeobecné znaky.správne delikty Rozlišujeme preto: . iniciuje zmeny zákonov i zmeny v samej správe Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje:  orgány štátnej správy  orgány územnej samosprávy  PO a FO. Pri vybavovaní podnetu je verejný ochranca práv oprávnený vstupovať do objektov verejnej správy. S porušením právnej povinnosti spája právo vznik rôznych druhov zodpovednosti. spravodajské služby. Z pôsobnosti VOP je vylúčená NR SR. vyvodzujú orgány verejnej moci trestnoprávnu alebo administratívnoprávnu zodpovednosť podľa toho. Preto o tejto právnej zodpovednosti hovoríme ako o sankčnej zodpovednosti a vyvodzovanie tejto zodpovednosti je jedným z druhov administratívnoprávnej zodpovednosti.súdne trestanie – trestanie za súdne delikty . klásť otázky zamestnancom. či ide o: .

Objektom niektorých druhov priestupkov. V rámci preskúmavacieho konania môžu na návrh rozhodnutie správneho orgánu o správnom delikte nielen zrušiť (kasačná právomoc). marenie výkonu úradného rozhodnutia. definuje ho len teória správneho práva. Je to čin. Mimosúdne delikty. obsahuje ju zákon o priestupkoch . útok na verejného činiteľa. Trestné činy člení na zločiny a prečiny. alebo platné. rozdiel je v stupni spoločenskej nebezpečnosti . Slovenská právna úprava rozlišuje: . a to v prípadoch. že vecná príslušnosť pri postihu za súdny delikt je upravený v Trestnom poriadku Správne delikty – rozhodujú o nich v prvom stupni zásadne správne orgány. správne trestanie za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a za priestupky proti majetku nesúvisí priamo s výkonom verejnej správy. Podiel súdov na rozhodovaní o správnych deliktoch je realizáciou ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu pred nezákonnosťou rozhodovania správneho orgánu. s tým. zdravia.Súdny delikt . Na druhej strane pri niektorých trestných činoch ide o ochranu štátu alebo dokonca intenzívnejšiu ochranu výkonu štátnej správy (napr. Skutkové podstaty správnych deliktov sa pritom menia oveľa častejšie v porovnaní so súdnymi deliktmi vzhľadom na pružne meniace sa úlohy VS na jednotlivých úsekoch.) Objekt deliktov: Súdne delikty . ale tiež zmeniť (reformačná právomoc).iné správne delikty – členia sa na viaceré druhy 2. rovnako ako pri trestných činoch je ochrana zdravia. majetku a verejného poriadku. pytliactvo. majetku a bezpečnosti osôb ako jedných zo základných ľudských práv garantovaných ústavou. Neexistencia definície pojmu správny delikt sa vysvetľuje značným počtom a rôznorodosťou protiprávnych konaní vo VS.priestupky – definícia priestupku je legálna. či sa namieta právoplatné rozhodnutie správneho orgánu. a to v Trestnom zákone. Na rozdiel od trestného práva správne právo trestné nie je kodifikované.) Rozhodovanie o deliktoch: Súdne delikty – rozhodujú o nich výlučne nezávislé súdy s tým. bezporuchová správa verejných vecí. Vecnú príslušnosť SO pri postihu za správny delikt zakladá celý rad zákonov.pojem trestný čin je priamo definovaný legislatívne. pretože napr.objektom je predovšetkým ochrana života. s ktorými správne právo spája správny trest ako následok takého konania. trestné činy na úseku ochrany životného prostredia). že verejný orgán je sám oprávnený zo zákona použiť donucovacie prostriedky v podobe sankcie alebo inej ujmy za správny delikt. 3. Správny delikt takúto legálnu definíciu nemá. označované ako správne delikty sú obsiahnuté vo viac než 200 zákonoch upravujúcich výkon VS na jednotlivých úsekoch. spôsobom a v rozsahu ustanovenom v zákone. ale ešte neprávoplatné rozhodnutie. Správne delikty – objektom správneho deliktu je prevažne riadny výkon verejnej správy. Aj z toho dôvodu sa skutkové podstaty správnych deliktov vymedzujú v jednotlivých zákonoch všeobecnejším spôsobom. nepovolené prekročenie štátnej hranice. Súdy v rámci výkonu správneho súdnictva sa podieľajú na rozhodovaní o správnych deliktoch až v rámci preskúmavacieho súdneho konania na základe žaloby alebo opravného prostriedku podľa toho. ktorého znaky ustanovuje TZ. Toto hľadisko ale nemá všeobecnú použiteľnosť.

Pôjde oň len vtedy.) Spoločenská difamácia Súdne delikty . Slovenská právna úprava správneho trestania nie je teda jednotne upravená a odlišuje sa podľa toho. keď subjektom môže byť tiež len FO.spoločensky sú viac odsúdeniahodné trestné činy. pri rozhodovaní orgánov niektorej profesijnej komory o správnom disciplinárnom delikte člena komory). Občianska bezúhonnosť sa posudzuje spravidla podľa toho. než správne delikty. alebo výslovne počítajú so subsidiárnym použitím Trestného poriadku na konanie a rozhodovanie o správnom delikte (napr. ktorý druh správneho deliktu sa postihuje. či osoba má alebo nemá zápis v registri trestov. keď zákony nepočítajú ani so subsidiárnym použitím správneho poriadku. ako určiť hranicu medzi súdnym deliktom a správnym deliktom. 7. 6.(škodlivosti) deliktu.Ustanovenie znakov správneho deliktu priamo zákonom Nie každé porušenie právnej povinnosti v oblasti VS je automaticky správnym deliktom. PO môže byť subjektom správneho disciplinárneho deliktu len výnimočne. ak osobitné zákony neupravujú procedurálne otázky inak. Priestupky sa postihujú podľa procesnoprávnej časti zákona o priestupkoch. Subsidiárne sa na konanie o priestupkoch vzťahuje správny poriadok.subjektom trestného činu môže byť len FO Správny delikt . Správny poriadok zároveň predstavuje procesnoprávnu úpravu postihu niektorých iných správnych deliktov. Do tohto registra sa zásadne nezapisujú sankcie za správne delikty. ak sú naplnené jednotlivé obligatórne znaky skutkovej podstaty správneho deliktu: a/ objekt b/ objektívna stránka c/ subjekt d/ subjektívna stránka Závažnou teoretickou i legislatívnou otázkou je. Vyskytujú sa aj prípady. Správne orgány postihujú menej závažné delikty. okrem priestupkov. správnych disciplinárnych a správnych poriadkových deliktov. . ktoré je kodifikované v Trestnom poriadku.) Rozdiel v procesnom režime trestania: Súdne delikty – tieto sa postihujú v režime trestného práva procesného.) Subjekt deliktov: Súdne delikty . 5. ktorá predstavuje čiastočnú kodifikáciu priestupkového práva procesného. Správne delikty – konanie o správnych deliktoch nemá jednotnú kodifikovanú právnu úpravu.subjektom správneho deliktu môže byť aj PO za podmienok ustanovených zákonom. ak ich porovnávame so závažnosťou trestných činov. 4.

krajná núdza. Hlavným poslaním verejnej správy nie je predovšetkým trestať. . členov štatutárnych orgánov a pod. že právo spája s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu (trest). Aj pri postihu správnych deliktov platí zásada „nullum crimen sine lege“. možné zákazy činnosti ako správne tresty za správny priestupok sú neraz citeľnejšie zásahy do základných práv a slobôd v porovnaní s trestami za trestné činy. nečinnosť) alebo komisívne (aktívne konanie). prípadne s právnym úkonom vykonaným na jeho základe (napr. ktoré je v rozpore s právom. Na druhej strane čo sa týka trestov najmä pri porovnaní výšky pokút za niektoré správne delikty. výkon povolenej činnosti. skutkovú podstatu colného deliktu ustanovuje colný zákon a konkrétna právna povinnosť sa môže určiť colným rozhodnutím). konanie na príkaz. nutná obrana.Správny delikt nie je postihnuteľný. Všeobecné pojmové znaky správneho deliktu Protiprávne konanie. ak stupeň jeho spoločenskej nebezpečnosti je len nepatrný. ustanovenie znakov skutkovej podstaty deliktu v zákone a ustanovenie procesného postupu v zákone. keď sa neskúma zavinenie). Čo sa týka PO ide o konanie jej zamestnancov. Vzhľadom na nižší stupeň spoločenskej nebezpečnosti správnych deliktov v porovnaní s trestnými činmi sú skutkové podstaty správnych deliktov konštruované na nedbanlivostnej forme zavinenia. pokuty za niektoré správne delikty presahujú niekoľkonásobne výšku minimálneho peňažného trestu za trestný čin. V opačnom prípade by stíhali všetkých a za všetko. čo je v rozpore so základnými princípmi právneho štátu. Sankcionovateľnosť znamená. Na postihu správnych deliktov (aj trestných činov) je verejný záujem. Okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť konania sú napr. hoci má právnu povinnosť konať. preto tam. ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu (trest) ustanovenú normou správneho práva. Konanie môže byť omisívne (pasívne. Pojem správny delikt Správny delikt je protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Vysoké pokuty za správne delikty. Protiprávne je konanie. zavinenie (okrem prípadov správneho deliktu. Tomuto prístupu zodpovedá pojem „sankcia“. zodpovedná osoba. sankcionovateľnosť (trestnosť). Najdôležitejším ich spoločným znakom je represívny charakter pri uplatňovaní zodpovednosti za protiprávne konanie. oprávnené použitie zbrane. opomenutie konania. U právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie. Vyjadruje prejav ľudskej vôle vo vonkajšej realite.

kde správny orgán má zo zákona právomoc konať o správnom delikte, je povinný o ňom konať a rozhodnúť (zásada legality). V správnom trestaní sa stretávame aj so zásadou oportunity, ktorá znamená, že správny orgán nemusí prejednávať všetky správne delikty, a to preto, že mu takúto možnosť správnej úvahy poskytuje priamo zákon (napr. správne poriadkové delikty, pri ktorých uloženie poriadkovej sankcie je právom, nie povinnosťou správneho orgánu - princíp oportunity, ako aj pri návrhových deliktoch, o ktorých sa koná len na návrh, teda ponecháva sa na úvahu poškodeného, či navrhne začatie priestupkového konania, alebo vezme svoj návrh späť).

Zodpovednou osobou podľa druhu správneho deliktu je FO alebo PO. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť, ktorou sa rozumie spôsobilosť protiprávne konať a niesť právne následky za takéto konanie. Deliktuálna spôsobilosť FO sa všeobecne zakladá na vôľovej a intelektuálnej zložke v čase spáchania deliktu, prípadne na dosiahnutí určitého veku (napr. deliktuálna spôsobilosť páchateľa priestupku sa viaže v súčasnosti na dosiahnutie 15. roku veku). Môže sa viazať na osobitné právne postavenie fyzickej osoby, schopnosti alebo spôsobilosť (napr. správny delikt podnikajúcej FO). Deliktuálna spôsobilosť PO sa spája s jej právnym vznikom a existenciou. Slovenská právna úprava pozná deliktuálnu zodpovednosť PO ako celku. Zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k protiprávnemu konaniu a k jeho následkom. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Na sankcionovateľnosť (trestnosť) správneho deliktu stačí zavinenie čo len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje úmyselnú formu zavinenia. Pri správnych poriadkových deliktoch sa zavinenie neskúma. Pri správnom trestaní PO ide o posudzovanie tzv. objektívnej zodpovednosti PO. Zavinenie tu nie je pojmovým znakom správneho deliktu, pretože zavinenie je vyjadrením psychického vzťahu FO a nie PO. Kvalita postupu pri správnom trestaní – požiadavky ustanovujú normy vnútroštátneho správneho práva. O správny delikt ide vtedy, ak sú naplnené jednotlivé obligatórne znaky skutkovej podstaty správneho deliktu ( objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka). Členenie: Teória správneho práva člení správne delikty z rôznych hľadísk do viacerých skupín. Vzhľadom na súčasnú slovenskú právnu úpravu možno správne delikty členiť na: - priestupky

-

iné správne delikty

Iné správne delikty než priestupky netvoria vnútorne homogénny celok. Líšia sa druhom sankcií (trestov) ukladaných za ne a rozdielnym procesným režimom trestania. Iné správne delikty sa členia na: správne delikty PO a podnikajúcich FO ako aj FO vykonávajúcich kvalifikované činnosti správne disciplinárne delikty správne poriadkové delikty

V teórii sa objavujú i viaceré členenia podľa toho, aké kritérium je rozhodujúce, napr.: - podľa subjektu – správne delikty FO – PO, so všeobecným subjektom – so špeciálnym subjektom - podľa zavinenia – správne delikty so zavinením – bez ohľadu na zavinenie - podľa uplatnenia zásady legality alebo zásady oportunity – povinne prejednávané – účelovo prejednávané. 38. Pojem priestupok, jeho formálne a materiálne znaky Právna úprava Priestupok je samostatný druh správneho deliktu. Základy administratívnoprávnej zodpovednosti za priestupok a konanie o ňom sú na rozdiel od iných správnych deliktov čiastočne kodifikované v zákone SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý predstavuje všeobecnú právnu úpravu priestupkov a konania o priestupkoch. Je v zásade úplnou kodifikáciou všeobecnej hmotnoprávnej časti priestupkového práva. Definuje sa v ňom pojem priestupok, zavinenie a jeho formy, podmienky veku a príčetnosti, na deliktuálnu spôsobilosť FO, niektoré okolnosti vylučujúce protiprávnosť a dôvody zániku zodpovednosti za priestupok. Predmetom všeobecnej úpravy je systém sankcií za priestupok, ochranných opatrení, podmienky ukladania sankcií a ich výmery, možnosť upustenia od potrestania a pravidlá ukladania sankcií pri súbehu priestupkov, všeobecné podmienky zodpovednosti mladistvého za priestupok. Skutkové podstaty priestupkov sú kodifikované len čiastočne. Obsahuje ich jednak zákon o priestupkoch, jednak desiatky osobitných zákonov, ktoré zároveň so skutkovými podstatami ustanovujú druh sankcie. Zákon o priestupkoch obsahuje tiež osobitnú úpravu tých procesnoprávnych inštitútov, ktoré vzhľadom na špecifiká správneho trestania sú upravené odchylne od správneho poriadku. Ak zákon o priestupkoch neustanovuje inak, vzťahuje sa na procesný režim správneho trestania priestupkov správny poriadok. Pojem priestupok

Pozitívne i negatívne vymedzenie priestupku Priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje verejný záujem a je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone (pozitívne vymedzenie priestupku), ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin (negatívne vymedzenie priestupku). Zákonná definícia priestupku sa zakladá na kombinácii materiálneho znaku a formálnych znakov a na kombinácii pozitívneho vymedzenia a negatívneho vymedzenia. Materiálne a formálne znaky Materiálny znak i formálne znaky musia byť naplnené súčasne, inak nejde o priestupok. Rovnaká požiadavka platí pre pozitívne i negatívne vymedzenie. Pozitívne: o priestupok ide, ak ide o protiprávne konanie, ktoré je zavinené, porušuje alebo ohrozuje sa ním verejný záujem, je výslovne označené za priestupok v zákone Negatívne: protiprávne konanie nemožno podradiť pod pojem priestupok, ak ide o správny delikt alebo trestný čin. Z negatívneho vymedzenia priestupku vyplýva, že nemožno jedným a tým istým skutkom spáchať súčasne dva delikty: priestupok a zároveň iný správny delikt. Materiálnym znakom sa rozumie spoločenská škodlivosť zavineného protiprávneho konania, ktoré sa vyznačuje tým, že konanie (opomenutie konania) porušuje alebo ohrozuje verejný záujem, t.j. ide o spoločenskú nebezpečnosť a škodlivosť. Formálne znaky vyjadruje, že konanie napĺňa jednak všeobecné znaky priestupku vymedzené zákonom (napr. podmienka veku páchateľa), jednak znaky skutkovej podstaty konkrétneho priestupku (napr. priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, priestupku proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky). Znakmi skutkovej podstaty sú subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Uvedené znaky sú obligatórne. Správny orgán musí skúmať, či sú naplnené všetky znaky súčasne, inak nesmie o protiprávnom konaní konať a rozhodnúť ako o priestupku. Okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť podľa priestup. zákona sú nutná obrana, krajná núdza, konanie na príkaz. Nutná obrana je také konanie, ktorým sa primeraným spôsobom odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený zákonom. Krajná núdza je konanie, ktorým niekto odvracia priamo hroziace nebezpečenstvo proti záujmu, ktorý je chránený zákonom, za predpokladu, že tým konaním nebude spôsobený rovnaký následok ako ten ktorý priamo hrozil a nebezpečenstvo sa nedalo odvrátiť inak. Dôvodom zániku trestnosti sú podľa priestup. Zákona výslovné uplynutie času a amnestia. Skutková podstata priestupkov Ide o súhrn typových (obligatórnych a fakultatívnych) znakov priestupkov určitého druhu. Pre každú skutkovú podstatu priestupku sú charakteristické tieto znaky: 1/ Objekt priestupku

Ide o javy a spoločenské vzťahy vo sfére pôsobnosti správnych orgánov. na ktorého ochranu sú určené konkrétne ustanovenia priestupkového práva. čiže nezákonná nečinnosť. poškodený strom na verejnom priestranstve. individuálny . rušenie nočného pokoja. skupina spoločenských vzťahov na úskeu zdravotníctva. Individuálny objekt je spojený s konkrétnym priestupkom so zákonom špecifikovaným protiprávnym konaním (napr.Objektom každého deliktu sa obvykle rozumejú určité relevantné záujmy alebo spoločenské vzťahy. Protiprávne konanie môže mať dve formy. že neprihlási dieťa na povinnú školskú dochádzku). Z hľadiska stupňa všeobecnosti rozlišujeme objekt: všeobecný (rodový) – rozumie sa ním súhrn typových znakov chránených zákonom o priestupkoch a ostatnými zákonmi upravujúcimi priestupky. znečistenie vodného toku). a to aktívnu formu konania (je daná komisívnym konaním) alebo pasívnu (je daná omisívnym konaním. odcudzený predmet. nesplnenie povinnosti ohlásiť stratu alebo odcudzenie občianskeho preukazu). budova vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku). konkrétnym predmetom.sa rozumie určitá presnejšie vymedzená skupina vzťahov so spoločnými druhovými črtami (napr. s ohrozením alebo porušením zdravotnej nezávadnosti pitnej vody. úradná listina. Na rozdiel od súdnych deliktov je objektom správnych deliktov prevažne záujem na ochrane riadneho výkonu VS.). Určenie individuálneho objektu má význam pri presnej právnej kvalifikácii priestupku a pri jeho odlíšení od iných deliktov. kultúrna pamiatka. Fakultatívnymi znakmi protiprávneho konania sú miesto a čas konania (napr. opomenutím konania. kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou . Následkom je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom. t. Tendencia je upravovať skutkové podstaty priestupkov na jednotlivých úsekoch VS v osobitných zákonoch. Z hľadiska objektívnej stránky priestupku sú skutkové podstaty priestupkov formulované v zákonoch rôzne: . priestupky na úseku školstva. spreneverou.j. školstva. druhový (skupinový) . Objektom priestupku sú vybrané spoločenské vzťahy.. životného prostredia).. na ktorých ochrane má štát (verejná moc) záujem. 2/ Objektívna stránka priestupku Všeobecne sa ňou rozumie protiprávne konanie ako akt vôľového konania. - - U niektorých priestupkov sa stretávame okrem objektu tiež s hmotným predmetom útoku. dopravná značka.predstavuje konkretizáciu záujmu. napr. Druhový objekt je v súčasnosti kritériom členenia osobitnej hmotnoprávnej časti zákona o priestupkoch (napr.bližším vymedzením konania – napr. najmä od správnych deliktov a z trestných činov predovšetkým na odlíšenie priestupku od prečinu. proti ktorému útok smeruje (napr. s ohrozením výchovy a vzdelávania maloletého tým. podvodom alebo znečistením či poškodením veci . škodlivý následok a kauzálny nexus (príčinná súvislosť medzi konaním a následkom). proti ktorým smeruje protiprávne konanie porušujúce alebo ohrozujúce verejný záujem. signalizačné zariadenie. ktoré chráni zákon a proti ktorým protiprávne konanie smeruje.

aby sa podrobnejšie špecifikovalo. na ktoré sa vzťahujú výsady a imunity a ktoré nie sú trestané za priestupok. alebo nemohla ovládať svoje konanie. pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohla rozpoznať. ktorým môže byť len FO. ako aj osobitná ochrana jeho práv pri odvolaní. SIS. ale v rámci disciplinárneho konania podľa osobitných zákonov upravujúcich ich právny status (osoby podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci. kto v obchode alebo pri inom podnikaní spracúva. druhý okruh osôb sa nezbavuje trestnosti. neprípustnosť prejednať jeho priestupok v skrátenom rozkaznom konaní. Páchateľa. ale tiež sudcov a prokurátorov). Fyzická osoba musí mať deliktuálnu spôsobilosť teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku.- - ustanovením o tom. akosti. Za priestupok nie je zodpovedná osoba. Rovnako ako trestné právo aj priestupkové právo je založené na osobnej zodpovednosti jednotlivca. odídenec. ale aj cudzinec. požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky. Ich priestupky sa však neprejednávajú podľa zákona o priestupkoch. 3/ Subjekt Subjektom priestupku je páchateľ. vodič motorového vozidla). kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol. ktorá v čase jeho spáchania nedovŕšila pätnásty rok svojho veku. s čím sa spájajú najmä miernejšie sankcie (tresty) za podmienok ustanovených v zákone o priestupkoch. má teda privilegované postavenie. občan SR. že ide o porušenie alebo ohrozenie verejného záujmu chráneného zákonom. rok svojho veku a neprekročil 18. Subjekt priestupku môže byť všeobecný (každá FO). množstve alebo hmotnosti pri predaji tovaru alebo poskytovaní iných služieb. t. ktoré neplní povinnú školskú dochádzku. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten. príslušníci Policajného zboru a príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. kto poškodí iného na cene. Z osobnej pôsobnosti zákona o priestupkoch sú vyňaté osoby: . cudzinec. Deliktuálna spôsobilosť sa u páchateľa priestupku viaže na dosiahnutie veku . hoci len z nedbanlivosti. akým konaním alebo opomenutím bol následok spôsobený – napr. rok svojho veku označuje zákona o priestupkoch ako mladistvého. alebo špeciálny (napr. alebo osoba bez štátnej príslušnosti. osoby počas výkonu trestu odňatia slobody. 4/ Subjektívna stránka priestupku . ktorý dovŕšil 15. Na rozdiel od osôb. utečenec.ďalší okruh FO kvôli ich osobitnému právnemu statusu. ktorá naplnila všetky znaky priestupku. čo sa týka ukladania sankcií.15 rokov veku a na príčetnosť. že priestupkom je porušenie právneho predpisu – napr. predáva alebo v súvislosti s tým skladuje alebo po vykonanej oprave alebo úprave vydáva tovar z drahých kovov.j. ktorý nezodpovedá právnym predpisom o jeho povinnom preskúšaní alebo úradnom označení len určením následku bez toho. ktorý spácha priestupok na úseku pobytu cudzincov.požívajúce výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva . zákonný zástupca dieťaťa.

že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. ak zákon výslovne nevyžaduje úmysel (napr. že trestný je len dokonaný čin. bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel) Zavinenie sa teda konštruuje na intelektuálnej zložke (vedieť) a na vôľovej zložke (chcieť). ktorá vznikne páchateľovi. že tento záujem neporuší alebo neohrozí. ktorými sú pohnútka (psychický podnet ku spáchaniu priestupku) a cieľ (čo sledoval páchateľ spáchaním priestupku). Sankcie Právnym následkom priestupku môže byť sankcia (trest) alebo aj ochranné opatrenie. Ich nepostihnuteľnosť v priestupkovom práve znamená. priestupok proti majetku). že ho poruší alebo ohrozí. ak páchateľ: a) vedel. ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to. hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť) Úmysel môže byť priamy alebo nepriamy. (vedomá nedbanlivosť) alebo b) nevedel. Súčasťou subjektívnej stránky sú popri zavinení fakultatívne znaky. Je ním psychický vzťah páchateľa k svojmu konaniu a jeho následkom. Priestupok je spáchaný úmyselne. Na rozdiel od trestného práva priestupkové právo nepozná prípravu na priestupok. Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti. kto dal na konanie príkaz. Zodpovednosť za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe Za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe zodpovedá podľa tohto zákona ten. ten. Skúmanie formy a stupňa zavinenia je významné pri ukladaní a výmere sankcie (trestu) za priestupok. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. a ak ide o konanie na príkaz. pri priestupku proti majetku). že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Nedbanlivosť môže byť vedomá a nevedomá. . kto za právnickú osobu konal alebo mal konať.Subjektívna stránka ako ďalší obligatórny znak skutkovej podstaty priestupku sa týka zavinenia. pokus sa trestá len výnimočne (napr. a pre prípad. Podstatou sankcie je ujma. V oboch prípadoch ide o vývojové štádiá deliktu. Formy zavinenia sa v priestupkovom práve konštruujú síce rovnako ako v trestnom práve ako úmyselné zavinenie a zavinenie z nedbanlivosti. Členenie na 2 základné formy zavinenia vychádza z existencie alebo absencie uvedených zložiek. ak páchateľ: a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (priamy úmysel) alebo b) vedel. prípadne jeho morálne odsúdenie. dokonaný priestupok.

Na upustenie od uloženia sankcie nie je právny nárok. ale tiež dolnú hranicu pokuty (napr. Od uloženia sankcie možno totiž v rozhodnutí o priestupku upustiť. na mieru zavinenia. Pri ukladaní sankcie sa uplatňujú zásady zákonnosti. ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. pokuta a zákaz činnosti). Upustenie od uloženia sankcie nevylučuje možnosť uložiť ochranné opatrenie. SO je povinný skúmať. . o ktorý druh priestupku ide. stavebný zákon za stavebné priestupky). povinnosť nahradiť škodu spôsobenú priestupkom a povinnosť uhradiť trovy konania. b) pokutu. Sankcia nie je obligatórnym právnym následkom priestupku. Vyskytujú sa však aj zákony. či samotné prejednanie priestupku postačí k náprave páchateľa. Za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie.Často zasahuje do jeho ústavou zaručených práv. za ktorých bol spáchaný. pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. Upustenie od uloženia sankcie predpokladá. na pohnútky a na osobu páchateľa. Pokuta za priestupok Pokuta je najčastejšou sankciou za priestupok. primeranosti a individualizácie. na okolnosti. že správny orgán rozhodol o vine páchateľa. Zákaz činnosti možno uložiť. Pri určení druhu sankcie a jej výmer sa prihliadne na závažnosť priestupku. ktoré ustanovujú nielen hornú. Pokuta je príjmom obce alebo štátneho rozpočtu podľa toho. Za priestupok možno uložiť len sankcie. Sankciu možno uložiť samostatne (za priestupok sa uloží jedna zo sankcií) alebo s inou sankciou (za priestupok sa uloží viac sankcií súčasne. ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky. napr. spravodlivosti. ZoP upravuje podmienky spoločného konania o priestupkoch toho istého páchateľa. Výška pokuty sa ustanovuje v zákone o priestupkoch a v iných zákonoch pri jednotlivých skutkových podstatách priestupku ustanovením jej hornej hranice. d) prepadnutie veci. Má však pôsobiť na páchateľa výchovne a má ho odvracať od protiprávneho konania. 5 000 Sk za priestupok na úseku cestnej dopravy). ktoré ustanovuje zákon o priestupkoch. napr. c) zákaz činnosti. Horná hranica pokuty u mladistvých sa znižuje na polovicu. mladistvému možno uložiť v blokovom konaní pokutu do 1 000 Sk. Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Nesmie byť pritom vyššia ako 4 000 Sk a v blokovom konaní nesmie byť vyššia ako 500 Sk. a v rozkaznom konaní do 4 000 Sk. V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 1 000 Sk (niektoré zákony ustanovujú vyššiu hornú hranicu. Ak zákon o priestupkoch alebo iný zákon umožňuje uložiť v blokovom konaní pokutu vyššiu ako 1 000 Sk.

uplynula polovica výkonu tejto sankcie . patrí páchateľovi priestupku.Zákaz činnosti za priestupok možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti zákona o priestupkoch alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený. započíta sa do tejto výmery aj čas od zadržania vodičského oprávnenia do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tomto priestupku). Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika. Nejde však o sankcie. Prepadnutie veci podobne ako zákaz činnosti má brániť páchateľovi v opakovaní priestupku. a ak ide o činnosť. že celá vec. že jej ďalší výkon nie je potrebný O upustení sa môže rozhodnúť aj na žiadosť páchateľa priestupku. Mladistvému možno uložiť sankciu zákazu činnosti najdlhšie na 1 rok. Ak sú pochybnosti o vlastníctve k veci. tiež mu má odňať prospech z priestupku. ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku (zásada proporcionality). Prepadnutie veci nemožno vysloviť. avšak majú špecifický účel aj obsah. ak vec patrí páchateľovi a bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená. a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou. Do času zákazu činnosti sa započítava čas. ak sa vysloví zákaz za tzv. požičanú. Pôsobia pro futuro ako preventívne opatrenie Ochrannými opatreniami sú: . Prepadnutie veci ako sankciu za priestupok nemožno zamieňať s ochranným opatrením zhabania veci. Prepadnutie veci prepadnutie veci možno uložiť. Sú tiež ujmou za priestupok. Za prepadnutú nemožno vysloviť vec zverenú do úschovy. ak . alebo bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec získanú priestupkom. dopravný priestupok viesť motorové vozidlo na čas 1 roka. ktorej prepadnutie sa má vysloviť. po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu ŠS vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať (napr. najdlhšie na dva roky. ak nebráni výkon tejto sankcie jeho príprave na povolanie. Túto sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou. odcudzenú. Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno upustiť. Zákazom činnosti pracovný alebo iný obdobný pomer nezaniká ani sa nezrušuje povolenie alebo súhlas na výkon činnosti. Ich pojmovým znakom nie je pôsobenie ujmy. správny orgán postupuje vo vzťahu k tejto otázke ako o predbežnej otázke podľa správneho poriadku. ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu. Ochranné opatrenia Účelom ochranných opatrení je odstrániť alebo obmedziť možnosť ďalšieho páchania priestupkov určitého druhu. hoci svojimi dôsledkami sa sankciám značne podobajú.páchateľ priestupku preukázal spôsobom svojho života. Základnou podmienkou je.

ak: a) patrí páchateľovi. proti ktorým smeruje protiprávne konanie porušujúce alebo ohrozujúce verejný záujem. nesmie nahrádzať sankciu zákazu činnosti. ak od konania.sa rozumie určitá presnejšie vymedzená skupina vzťahov so spoločnými druhovými črtami (napr. Obmedzujúce opatrenie spočíva v zákaze navštevovať určené verejne prístupné miesta a miestnosti. ktorého nemožno za priestupok stíhať (napr. Zhabanie veci – prichádza do úvahy. Možno ho uložiť páchateľovi priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami. Vymenujte a charakterizujte znaky skutkovej podstaty priestupku Ide o súhrn typových (obligatórnych a fakultatívnych) znakov priestupkov určitého druhu. Na rozdiel od súdnych deliktov je objektom správnych deliktov prevažne záujem na ochrane riadneho výkonu VS. Vec možno zhabať. 39. alebo b) nepatrí páchateľovi priestupku a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.. ak nebola uložená sankcia prepadnutia veci podľa Zo. pre nedostatok veku). Vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika. druhový (skupinový) . Musí byť primerané povahe a závažnosti spáchaného priestupku. Platí tu tiež zásada primeranosti. uplynuli dva roky.). Druhový objekt je v súčasnosti kritériom členenia osobitnej hmotnoprávnej časti zákona o priestupkoch (napr. ktoré chráni zákon a proti ktorým protiprávne konanie smeruje. priestupku proti verejnému poriadku a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. na ktorého ochranu sú určené konkrétne ustanovenia priestupkového práva. športové alebo kultúrne podujatia.a) obmedzujúce opatrenie b) zhabanie veci.predstavuje konkretizáciu záujmu. životného prostredia). Pre každú skutkovú podstatu priestupku sú charakteristické tieto znaky: 1/ Objekt priestupku Objektom každého deliktu sa obvykle rozumejú určité relevantné záujmy alebo spoločenské vzťahy. Tendencia je upravovať skutkové podstaty priestupkov na jednotlivých úsekoch VS v osobitných zákonoch. Individuálny objekt je spojený s konkrétnym priestupkom so zákonom špecifikovaným protiprávnym konaním - - . Z hľadiska stupňa všeobecnosti rozlišujeme objekt: všeobecný (rodový) – rozumie sa ním súhrn typových znakov chránených zákonom o priestupkoch a ostatnými zákonmi upravujúcimi priestupky.. na ktorých ochrane má štát (verejná moc) záujem. Je to druh ochranného opatrenia. skupina spoločenských vzťahov na úskeu zdravotníctva. priestupky na úseku školstva. Objektom priestupku sú vybrané spoločenské vzťahy. individuálny . ktoré má znaky priestupku. O zhabaní veci nemožno rozhodnúť. Obmedzujúce opatrenie možno uložiť len spolu so sankciou a najdlhšie na jeden rok. v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje alebo konajú verejné telovýchovné. Ide o javy a spoločenské vzťahy vo sfére pôsobnosti správnych orgánov. školstva.

proti ktorému útok smeruje (napr. 2/ Objektívna stránka priestupku Všeobecne sa ňou rozumie protiprávne konanie ako akt vôľového konania. Následkom je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom. občan SR. U niektorých priestupkov sa stretávame okrem objektu tiež s hmotným predmetom útoku. konkrétnym predmetom. znečistenie vodného toku). 3/ Subjekt Subjektom priestupku je páchateľ. opomenutím konania. ktorá v čase jeho spáchania nedovŕšila pätnásty rok svojho veku. poškodený strom na verejnom priestranstve. alebo osoba bez štátnej príslušnosti.(napr. nesplnenie povinnosti ohlásiť stratu alebo odcudzenie občianskeho preukazu). Fakultatívnymi znakmi protiprávneho konania sú miesto a čas konania (napr. ktorým môže byť len FO. a to aktívnu formu konania (je daná komisívnym konaním) alebo pasívnu (je daná omisívnym konaním.ustanovením o tom. akosti. Za priestupok nie je zodpovedná osoba.j.bližším vymedzením konania – napr. ktorá naplnila všetky znaky priestupku. dopravná značka. že priestupkom je porušenie právneho predpisu – napr. kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou . úradná listina. rušenie nočného pokoja. signalizačné zariadenie. predáva alebo v súvislosti s tým skladuje alebo po vykonanej oprave alebo úprave vydáva tovar z drahých kovov. spreneverou. Z hľadiska objektívnej stránky priestupku sú skutkové podstaty priestupkov formulované v zákonoch rôzne: .j. aby sa podrobnejšie špecifikovalo. že ide o porušenie alebo ohrozenie verejného záujmu chráneného zákonom. utečenec. Fyzická osoba musí mať deliktuálnu spôsobilosť teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. kto v obchode alebo pri inom podnikaní spracúva. Určenie individuálneho objektu má význam pri presnej právnej kvalifikácii priestupku a pri jeho odlíšení od iných deliktov. pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohla rozpoznať. akým konaním alebo opomenutím bol následok spôsobený – napr. kultúrna pamiatka. s ohrozením výchovy a vzdelávania maloletého tým. t. odcudzený predmet. čiže nezákonná nečinnosť. najmä od správnych deliktov a z trestných činov predovšetkým na odlíšenie priestupku od prečinu. s ohrozením alebo porušením zdravotnej nezávadnosti pitnej vody. odídenec. Protiprávne konanie môže mať dve formy. že neprihlási dieťa na povinnú školskú dochádzku). t. budova vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku). Deliktuálna spôsobilosť sa u páchateľa priestupku viaže na dosiahnutie veku . škodlivý následok a kauzálny nexus (príčinná súvislosť medzi konaním a následkom). kto poškodí iného na cene.len určením následku bez toho. Rovnako ako trestné právo aj priestupkové právo je založené na osobnej zodpovednosti jednotlivca. napr. ktorý nezodpovedá právnym predpisom o jeho povinnom preskúšaní alebo úradnom označení . podvodom alebo znečistením či poškodením veci . ale aj cudzinec. alebo nemohla ovládať . množstve alebo hmotnosti pri predaji tovaru alebo poskytovaní iných služieb.15 rokov veku a na príčetnosť.

Je ním psychický vzťah páchateľa k svojmu konaniu a jeho následkom. Priestupok je spáchaný úmyselne. druhý okruh osôb sa nezbavuje trestnosti. ak páchateľ: a) vedel. Formy zavinenia sa v priestupkovom práve konštruujú síce rovnako ako v trestnom práve ako úmyselné zavinenie a zavinenie z nedbanlivosti. zákonný zástupca dieťaťa.požívajúce výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva . na ktoré sa vzťahujú výsady a imunity a ktoré nie sú trestané za priestupok. ktorý spácha priestupok na úseku pobytu cudzincov. príslušníci Policajného zboru a príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. má teda privilegované postavenie. osoby počas výkonu trestu odňatia slobody. ktoré neplní povinnú školskú dochádzku. ale v rámci disciplinárneho konania podľa osobitných zákonov upravujúcich ich právny status (osoby podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci.ďalší okruh FO kvôli ich osobitnému právnemu statusu. rok svojho veku označuje zákona o priestupkoch ako mladistvého. kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol. s čím sa spájajú najmä miernejšie sankcie (tresty) za podmienok ustanovených v zákone o priestupkoch.svoje konanie. ale tiež sudcov a prokurátorov). Z osobnej pôsobnosti zákona o priestupkoch sú vyňaté osoby: . SIS. ako aj osobitná ochrana jeho práv pri odvolaní. cudzinec. ak páchateľ: a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (priamy úmysel) alebo . že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. že tento záujem neporuší alebo neohrozí. požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky. čo sa týka ukladania sankcií. hoci len z nedbanlivosti. priestupok proti majetku). ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to. rok svojho veku a neprekročil 18. Na rozdiel od osôb. Subjekt priestupku môže byť všeobecný (každá FO). ktorý dovŕšil 15. Ich priestupky sa však neprejednávajú podľa zákona o priestupkoch. vodič motorového vozidla). Páchateľa. Nedbanlivosť môže byť vedomá a nevedomá. že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. ak zákon výslovne nevyžaduje úmysel (napr. (vedomá nedbanlivosť) alebo b) nevedel. alebo špeciálny (napr. 4/ Subjektívna stránka priestupku Subjektívna stránka ako ďalší obligatórny znak skutkovej podstaty priestupku sa týka zavinenia. hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť) Úmysel môže byť priamy alebo nepriamy. Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti. neprípustnosť prejednať jeho priestupok v skrátenom rozkaznom konaní. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten.

Zákaz činnosti možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti tohto zákona alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený. Súčasťou subjektívnej stránky sú popri zavinení fakultatívne znaky. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku. Sankcia je opatrenie štátneho donútenia ukladané príslušnými správnymi orgánmi za priestupok jeho páchateľovi. b) pokutu. O upustení sa môže rozhodnúť aj na základe žiadosti páchateľa. Za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie. Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou. že jej ďalší výkon nie je potrebný. Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Do času zákazu činnosti sa započítava čas. ak vec patrí páchateľovi a bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená. či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Vymenujte a charakterizujte sankcie a ochranné opatrenia podľa zákona č. 372/1990 Z. a ak ide o činnosť. najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky. za ktorých bol spáchaný. Skúmanie formy a stupňa zavinenia je významné pri ukladaní a výmere sankcie (trestu) za priestupok. bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel) Zavinenie sa teda konštruuje na intelektuálnej zložke (vedieť) a na vôľovej zložke (chcieť). pokus sa trestá len výnimočne (napr. V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 1 000 Sk. po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať. Členenie na 2 základné formy zavinenia vychádza z existencie alebo absencie uvedených zložiek. ako aj na to. pri priestupku proti majetku). pričom mu pôsobí určitú ujmu a súčasne vyslovuje morálne odsúdenie jednak priestupku a jednak jeho páchateľa. z. ak páchateľ priestupku spôsobom svojho života preukázal. c) zákaz činnosti. Ich nepostihnuteľnosť v priestupkovom práve znamená. ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. na mieru zavinenia. V oboch prípadoch ide o vývojové štádiá deliktu. na okolnosti. dokonaný priestupok. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Sankcia je právnym následkom priestupku. Na rozdiel od trestného práva priestupkové právo nepozná prípravu na priestupok. a pre prípad. d) prepadnutie veci. na pohnútky a na osobu páchateľ. Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno po uplynutí polovice času výkonu tejto sankcie upustiť.b) vedel. ktorými sú pohnútka (psychický podnet ku spáchaniu priestupku) a cieľ (čo sledoval páchateľ spáchaním priestupku). a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou. 40. Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť. ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu. najdlhšie na dva roky. ak neustanovuje osobitná časť tohto zákona alebo iný zákon vyššiu pokutu. že trestný je len dokonaný čin. že ho poruší alebo ohrozí. alebo bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec . Prepadnutie veci možno uložiť. Pokutu možno uložiť do 1 000 Sk. a v rozkaznom konaní do 4 000 Sk. zákaz činnosti možno uložiť. pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou.

Ide o delikty odlišujúce sa svojimi znakmi: . Obmedzujúce opatrenie spočíva v zákaze navštevovať určené verejne prístupné miesta a miestnosti.získanú priestupkom. že sa takáto vec zhabe. O zhabaní veci nemožno rozhodnúť. ak nejde o trestný čin. ktoré má znaky priestupku. b) zhabanie veci. Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika. ak patrí páchateľovi.subjektom – v porovnaní so správnymi deliktmi PO . Ochrannými opatreniami sú: a) obmedzujúce opatrenie. Ak nebolo uložené prepadnutie veci. ktorého nemožno za priestupok stíhať. ktorého znaky sú uvedené v osobitných zákonoch. ak napĺňajú jeho pojmové znaky a znaky skutkovej podstaty. Vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika. uplynuli dva roky. ak od konania. za ktoré správny orgán ukladá sankciu ustanovenú zákonom. možno rozhodnúť. ak nejde o trestný čin. ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku. Iné správne delikty fyzických osôb postihované na základe zavinenia Popri priestupku. Netvoria homogénnu skupinu deliktov. správnom disciplinárnom delikte a správnom poriadkovom delikte je FO zodpovedná tiež za iné správne delikty. Prepadnutie veci nemožno uložiť. 41. zvyškové správne delikty postihované na základe zavinenia postihované bez ohľadu na zavinenie Ďalšie členenie: Postihované na základe zavinenia Správnym deliktom FO postihovaným na základe zavinenia je zavinené protiprávne konanie FO. Správnym deliktom sú len vtedy. športové alebo kultúrne podujatia. ktorého znaky ustanovujú osobitné zákony. alebo nepatrí páchateľovi priestupku a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb a lebo majetku alebo iný všeobecný záujem. Iné správne delikty FO možno členiť na 3 skupiny: správne delikty zamestnancov správne delikty osôb oprávnených na podnikanie alebo výkon kvalifikovanej činnosti tzv. Možno ho uložiť páchateľovi priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami. Iným správnym deliktom FO je spravidla zavinené protiprávne konanie FO. možno ho uložiť len spolu so sankciou a najdlhšie na jeden rok. Obmedzujúce opatrenie musí byť primerané povahe a závažnosti spáchaného priestupku.v porovnaní so správnymi a vykonávateľov kvalifikovaných činností deliktmi podnikateľov . za ktoré ukladá orgán verejnej správy (správny orgán) sankciu ustanovenú v zákone.subjektívnou stránkou . priestupku proti verejnému poriadku a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje alebo konajú verejné telovýchovné.

odlišný procesný režim postihu. Správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb postihované bez ohľadu na zavinenie FO: Postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie Pri správnych deliktoch FO postihovaných zásadne bez ohľadu na zavinenie ide o protiprávne konanie FO oprávnenej na výkon činností. Priestupcom môže byť ktorákoľvek FO. ktorú predstavuje zákon o priestupkoch. Zákon o priestupkoch takéto obmedzenie osobnej pôsobnosti zákona nepozná. ak má deliktuálnu spôsobilosť. Správne delikty FO postihované na základe zavinenia majú legislatívne vyjadrenie v mnohých právnych predpisoch upravujúcich vzťahy pri výkone jednotlivých úsekoch verejnej správy. špecifikovaný svojím postavením vo vzťahu k PO. Vzhľadom na platnú právnu úpravu možno rozlíšiť 2 základné skupiny správnych deliktov FO postihovaných na základe zavinenia: 1. podľa zákona o lotériách a iných podobných hrách. postih poistenia podľa právnej úpravy zdravotného poistenia.) Správne delikty. ktorých postih je vyňatý z režimu priestupkového zákona napr. pretože spáchanie deliktu sa tu viaže na zamestnanecký vzťah k PO alebo na iné podmienky. Sú postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie. ktorej predmetu sa porušená povinnosť týka. Zodpovednosti podliehajú FO vystupujúce ako podnikatelia alebo prevádzkovatelia kvalifikovaných činností. druh a výška sankcie.) skupina – správne delikty FO. Zavinenie sa neskúma a fyzická osoba sa trestá na základe princípu objektívnej zodpovednosti. životného prostredia atď.. na úseku vodného a lesného hospodárstva. ktorého protiprávne konanie spočíva v porušení povinností daných jeho postavením Tieto delikty vznikajú napr.v porovnaní so správnymi disciplinárnymi alebo poriadkovými deliktmi dôvody. pre ktoré sú správne delikty FO vynímané spod režimu priestupkového práva Na postih deliktov sa nevzťahuje právny režim priestupkového práva. ktoré s disciplinárnymi deliktmi nesúvisia. ktorých subjektom je zamestnanec PO napr. postihovanom na základe zavinenia. Základný rozdiel medzi priestupkom a iným deliktom je v subjekte. ale nie sú ani disciplinárnymi deliktmi. Tieto delikty prejednávajú správne orgány v právnom konaní bez odchýlok ustanovených všeobecnou právnou úpravou priestupkov. Uvedené správne delikty nemajú definičné znaky priestupku. funkcionár atď. V prípade možného prekrývania znakov deliktov oboch spomenutých druhov má prednosť postih za iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných zákonov. ochrany ovzdušia. Ostatné odlišnosti sú napr. Tieto správne delikty majú veľa spoločných znakov s priestupkami. vedúci pracovník. pretože nie sú v zákonoch výslovne označené ako priestupky. lehoty na zánik trestnosti deliktu. Jediným .- objektívnou stránkou . 42. 2. okruh SO oprávnených delikt prejednať. ktorý je pri inom správnom delikte FO.

 na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu PO sa teda tiež vyžaduje. ktoré sa musia posudzovať zásadne rovnako ako obdobné konanie PO. Od ostatných správnych deliktov sa tieto delikty odlišujú znakom zodpovednej osoby. bez ohľadu na to. Deliktuálna spôsobilosť PO sa spája s jej existenciou. ktorá zastupuje PO navonok. či v jej mene alebo aj bez poverenia koná štatutárny orgán. rozhodujúce je protiprávne konanie a jeho následky. Zákony väčšinou upravujú zodpovednosť PO za správne delikty spoločne so zodpovednosťou podnikajúcich FO. Z praktického hľadiska hľadanie skutočného vinníka a dokazovanie jeho viny je pri výkone rôznych vysoko špecializovaných činností PO alebo podnikajúcej FO veľmi ťažké a zdĺhavé. ktorou je PO ako celok. ktorá za PO konala alebo mala konať. Zavinenie teda nie je pojmovým znakom správneho deliktu PO. združenie FO alebo PO. že PO vzniknutej zo zákona vzniká jej deliktuálna spôsobilosť dňom nadobudnutia účinnosti zákona. Za porušenie právnych povinností uložených PO zodpovedá FO. naviac v rôznom pracovnom postavení. existencia . Podnikajúca FO má deliktuálnu spôsobilosť odo dňa. ide o tzv. odkedy je oprávnená podnikať (na základe koncesie. zamestnanec. OZ obsahuje len ich neúplný výpočet t. účelové združenie majetku. okrem výnimiek.hľadiskom. Ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa. iné správne delikty. Pojem PO náš právny poriadok nedefinuje. Spôsob vzniku a zániku PO upravujú zákony. ktorá má deliktuálnu spôsobilosť (spôsobilosť na protiprávne konanie). ktorých prostredníctvom PO koná. ktoré odlišuje takýto správny delikt od priestupku je výkon určitej kvalifikovanej činnosti. pričom zavinenie nie je rozhodujúce. hovoriť o zavinení v tom istom zmysle ako u FO. Charakteristické črty  subjektom správneho deliktu môže byť len osoba. ak činnosť vykonávajú viaceré osoby. pretože zavinenie je stav vedomia a vôle. a to ako celok. Ak je subjektom správneho deliktu podnikajúca FO. že u PO nemožno. že FO – podnikateľ zodpovedá za správny delikt vtedy. PO takéto obmedzenie v zákone nemá. dňom zápisu do OR. Nepožaduje sa preukázať zavinenie FO. jednotky územnej samosprávy a iné subjekty o ktorých to ustanoví zákon. PO.  k subjektívnej stránke správneho deliktu PO je potrebné uviesť. súhlasu. Preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti. povolenia). zákony pri úprave zodpovednosti za správny delikt kladú dôraz na charakter činnosti. To znamená. ktorá sa povinne zapisuje do OR.. členovia a pod. Súčasná právna úprava správneho trestania PO obsahuje len zriedkavo správne delikty výlučne právnických osôb. Správnym deliktom PO je protiprávne konanie PO. nie teda FO – ich zamestnanci. Každá PO má deliktuálnu spôsobilosť. konateľ alebo člen PO. V zákonoch možno nájsť ich spoločnú právnu úpravu v ustanoveniach s názvom správne delikty.j. ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou. Sú postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie. ktorý môže mať len FO. sankcie a pod. aby konanie naplnilo jednak všeobecné znaky (protiprávnosť konania. objektívnu zodpovednosť a to absolútnu. To znamená. ak sa ho dopustí pri výkone podnikateľskej činnosti alebo v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou.

Protiprávnosť konania PO môže byť APN vymedzená ako protiprávny spôsob konania ako konanie. odvetvie VS (napr. napr. ktorých skutkové podstaty upravujú osobitné zákony spoločne pre PO aj pre FO – podnikateľov a pri ktorých je totožný proces správneho trestania) je formulovaná vo vyše 200 zákonoch. . Tieto lehoty sú prekluzívne a preto nemôžu byť predĺžené rozhodnutím správneho orgánu. Objektívna stránka spočíva v protiprávnom konaní a jeho následkoch. resp. 43. Výška pokuty je najčastejšie určená sadzbou sankcie. Za disciplinárne delikty správno-právneho charakteru sa považujú preto. objektívnu stránku. Správne disciplinárne delikty Správny disciplinárny delikt je deliktom FO.. Lehoty na uplatnenie trestu Zánik trestnosti sa najčastejšie spája s uplynutím 1-ročnej subjektívnej a 3-ročnej objektívnej lehoty. profesijná etika. trestnosť ustanovená zákonom). prostredníctvom percentuálneho prepočtu vo vzťahu k určitej sume. Preto kodifikácia tu nie je možná. že:  objektívna stránka ako znak skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu je konanie spočívajúce v porušení právnych povinností súvisiacich s výkonom verejnej služby.). Správne disciplinárne delikty sa odlišujú od ostatných správnych deliktov najmä v tom. O správnych deliktoch PO rozhodujú správne orgány v správnom konaní. subjektívnu stránku deliktu. ▪ objektívna stránka zmiešaných správnych deliktov (sú to delikty. zamorenie pitnej vody)  objektom zmiešaných správnych deliktov sú záujmy chránené konkrétnymi zákonmi upravujúcimi určitú oblasť. porušenie právnych predpisov.. neoprávnená výroba. jednak znaky charakterizujúce objekt. subjekt. že ich postihom sa chráni riadny výkon verejnej služby a s tým súvisiaca disciplína. ktoré je v rozpore s APN. iným spôsobom (napr. objektom správneho deliktu na úseku horskej služby je záujem na bezpečnosti osôb v horských oblastiach). násobkom predchádzajúcej pokuty. pokiaľ ide o začatie konania. V niektorých prípadoch súčasťou výroku o sankcii je výrok o pokute a zároveň výrok o povinnosti odstrániť protiprávny stav alebo obnoviť pôvodný stav (pod hrozbou ďalšej pokuty v prípade nesplnenia tejto povinnosti). Špecifikum tohto druhu deliktu spočíva v tom. len výnimočne aj iná sankcia. Sankcie Sankciou za správny delikt je spravidla pokuta. spravidla pevnou hornou hranicou.zodpovednej osoby. Menej častými trestami sú prepadnutie veci a zákaz činnosti. Možný je prísnejší trest pri opakovanom správnom delikte. následok protiprávneho konania môže byť vymedzený bez špecifikovania aktívneho protiprávneho konania (opomenutie povinnosti. Správny orgán koná a rozhoduje o správnom delikte podľa správneho poriadku. pričom platí zásada oficiality. že porušená povinnosť súvisí s príslušnosťou FO k určitej organizácii.

Verejnoprávny delikt v oblasti štátnej správy je spojený s inštitútom štátnej služby. zakladajúce znaky skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu. je ním zásadne príslušník uvedenej organizácie. postupuje podľa Zákonníka práce. Súčasťou zákonov je postup pri uplatňovaní tejto administratívnoprávnej zodpovednosti. Povahu správneho deliktu majú len verejnoprávne disciplinárne delikty (a nimi nie sú disciplinárne delikty členov družstiev. ide o právny vzťah zubného lekára stomatológa a Slovenskej komory zubných lekárov. môže dôjsť k situácii.  subjektívna stránka je založená na zavinení Právna zodpovednosť za disciplinárny delikt nie je právnym inštitútom iba správneho práva.71/1967 Zb. ktoré sú v osobitných právnych vzťahoch k určitej ustanovizni. vnútorná disciplína a poriadok. Uplatňuje sa v rôznych právnych vzťahoch. že jedno protiprávne konanie napĺňa skutkovú podstatu jednak priestupku. a teda nepostupuje sa pri jeho postihu podľa právneho režimu priestupkového práva. Popri poriadku vo vnútorných vzťahoch vystupuje do popredia profesijná etika upravená v etických kódexoch pre osoby pôsobiace v právnych vzťahoch k určitej ustanovizni. s osobitnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi práve z tohto vzťahu (napr. politických strán alebo občianskych združení). hoci majú nepochybne verejnoprávny charakter. Podrobnejšie sa postup pri ukladaní disciplinárnych trestov (opatrenia. Druhom správnych deliktov sú disciplinárne delikty. advokáta a Slovenskej advokátskej komory. napr. Protiprávne konanie. výnimočne so subsidiárnym využitím všeobecnej právnej úpravy správneho konania z. o správnom konaní. Správnymi disciplinárnymi deliktmi nie sú disciplinárne delikty poslancov NR SR a podľa niektorých autorov ani disciplinárne delikty sudcov. Ide o FO. t. Postih týchto druhov správnych deliktov nie je upravený jednotne ale je upravený vo viacerých osobitných zákonoch.  objektom je riadny výkon verejnej služby vrátane štátnej služby a s tým súvisiaca služobná disciplína. 44. sankcie) ustanovuje v disciplinárnych poriadkoch. ich vykonávateľov. študenta vysokej školy a vysokou školou. v pracovnoprávnych vzťahoch medzi zamestnávateľom a zamestnancom – tu sa napr. konanej na základe brannej povinnosti. prípadne služby v ozbrojených silách.j. a zásadne sa pripúšťa postih za oba druhy deliktov. Správne poriadkové delikty . kým o nich rozhoduje disciplinárny orgán subjektu alebo vykonávateľa verejnej správy ktorému zákon zveruje disciplinárnu právomoc (napr. jednak skutkovú podstatu disciplinárneho deliktu. ktoré sú vnútornými predpismi subjektov správy. resp. podľa notárskeho poriadku disciplinárnu právomoc Notárskej komory voči notárom uplatňuje jej disciplinárny orgán a to prezídium tejto komory). pretože tieto sa svojím objektom odlišujú. V tomto prípade neplatí zásada ne bis in idem. Ak zo zákona nevyplýva niečo iné. zamestnanca v štátnej správe a jeho služobným úradom).č. nemôže byť zároveň priestupkom. subjekt je vždy špeciálny.

v trestnom poriadku. Sankcia Správny poriadkový delikt sa prejednáva vždy na základe zásady oportunity. narušovaní. zavinenie. najmä. zákonov reglementujúcich postavenie a oprávnenia inšpekcií a pod. že uloženie sankcie je právom správneho orgánu a nie povinnosťou. pri ukladaní poriadkovej pokuty na niektorých úsekoch výkonu štátneho dozoru niektorým štátnymi inšpekciami napr. ak osoba nesplnila procesnú povinnosť uloženú právnym predpisom. Len výnimočne sa vyžaduje napr. nie je pri poriadkovom delikte rozhodujúce – neskúma sa. hranica sankcie. pretože postih prichádza do úvahy len vtedy. Právna úprava SPD upravuje celý rad zákonov.zhrnutie  zásada oportunity  možnosť opakovaného uloženia sankcie  možnosť zníženia alebo odpustenia poriadkovej pokuty  dodatočné splnenie povinnosti vylučuje uloženie poriadkovej sankcie .Správny poriadkový delikt je procesným deliktom. pričom sa ustanovuje max. to znamená. So správnymi poriadkovými deliktmi je možné stretnúť sa aj v iných odvetviach práva napr. napríklad správneho poriadku. Skutková podstata Objektom je ochrana pred porušovaním povinností vyplývajúcich z procesnoprávnych predpisov vo VS Objektívna stránka spočíva v marení. že dodatočné splnenie právnej povinnosti vylučuje uloženie poriadkovej sankcie. Správny orgán môže uložiť poriadkovú pokutu i opakovane. Špecifiká . že zodpovedná osoba nesplní procesnú povinnosť spôsobom ustanoveným v zákone Subjektom je najčastejšie FO Subjektívna stránka Subjektívna stránka t. tie ktoré upravujú výkon správneho dozoru subsidiárne použitie správneho poriadku Správny poriadkový delikt nie je všeobecne právne upravený. obchodnou inšpekciou. inšpekciou životného prostredia. alebo v neposkytnutí potrebnej súčinnosti so správnym orgánom tým. Sankcia tu plní funkciu zabezpečiť priebeh a účel procesu. OSP. v rámci ktorého sa uplatňuje. Skutkové podstaty týchto deliktov sú predmetom úpravy mnohých zákonov. V niektorých prípadoch zákony počítajú s možnosťou odpustiť alebo znížiť uloženú poriadkovú sankciu.j. Na zodpovednosť stačí samotný fakt porušenia povinnosti. SPD sa prejednáva vždy na základe zásady oportunity. Ďalším špecifikom je. alebo v sťažovaní priebehu správnoprávneho. prípadne jeho účelu. zákona o kontrole. rozhodovacieho procesu.

FO alebo PO. samosprávne kraje) zodpovedajú za škodu spôsobenú pri výkone VS: .z. : . Podľa čl.neposkytnutie potrebnej súčinnosti . ruší alebo inak sťažuje výkon kontroly (odmieta súčinnosť)uložiť poriadkovú pokutu do 10 tis. orgán záujmovej samosprávy. Táto ostatná verejná moc. 514/2003 Z. To znamená. Právna úprava Súčasnú právnu úpravu predstavujú č. 127 ods. Tejto zodpovednosti sa nemôžu zbaviť (absolútna zodpovednosť). PCHZ a povinnostiach FO alebo PO. zavinenie nie je rozhodujúce SPD sú napr.nedostavenie sa pred správny orgán .poskytnutie nepravdivých údajov .z. Vysvetlite pojmy nezákonnosť a nesprávnosť vo verejnej správe Ak sa orgán verejnej moci dopustí nesprávneho úradného postupu alebo rozhodne nezákonne a spôsobí škodu. priznať tomu. Pojem verejná moc zahŕňa i verejnú správu. Pojem výkon verejnej moci vymedzuje tento zákon ako rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach. 45. Za škodu spôsobenú pri výkone územnej samosprávy orgánmi územnej samosprávy objektívne zodpovedá obec alebo samosprávny kraj. 4 Ústavy SR a zákon č. že za škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy objektívne zodpovedá štát. Orgánom verejnej moci je podľa tohto zákona štátny orgán.z. 514/2003 Z. s náhradou za škodu alebo ušlý zisk. upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.nevydanie veci dôležitej pre konanie Príklad: Živnostenský úrad môže kontrolovanej osobe ktorá marí. primerané finančné zadosťučinenie. ktorým vyhovie sťažnosti. 46 každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu. Ústavný súd SR môže poškodenému priznať primerané finančné zadosťučinenie. 127 Ústavný súd môže svojím rozhodnutím. Zákon č. Zákon č. ktorú ústava a zákony v určitom rozsahu zverujú subjektom neštátneho charakteru vo veciach správy verejných záležitostí (predovšetkým subjektom územnej samosprávy) je od štátnej moci v istom zmysle odvodená a nemôže s ňou byť v rozpore. iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Nemožno ho stotožniť s odškodným. Podľa čl. vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti za škodu. 514/2003 Z. Primerané finančné zadosťučinenie nemôže byť ekvivalentom ušlej mzdy a odmien. Zodpovedné subjekty (štát. ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. Verejná moc sa člení na štátnu moc a ostatnú verejnú moc. 3 a čl. koho práva boli porušené. verejnoprávna inštitúcia. 46 ods. orgán územnej samosprávy. obce. Sk aj opakovane.

nečinnosť orgánu VS pri výkone VS. PCHZ a povinnostiach vo veciach štátnej správy. Nezákonné rozhodnutie Zákon č. ktoré potvrdzujú prieťahy v konaní na úrovni vnútroštátnych orgánov verejnej moci vrátane orgánov VS: Za vzniknutú škodu zodpovedá štát. 514/2003 Z. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je: a) existencia rozhodnutia. zbytočné prieťahy v konaní alebo iné nezákonné zásahy do práv. s kým nebolo konané ako s účastníkom konania. ale aj s medzinárodnými zmluvami. Zdôrazňuje sa tak požiadavka. nezákonnosť výslovne nedefinuje. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má: . 514/2003 Z. teda vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov (v prípadoch hodných osobitného zreteľa sa splnenie tejto podmienky nevyžaduje) Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má: účastník konania. Nie je v záujme štátu vyčkávať na rozhodnutia ústavného súdu alebo európskych súdnych inštitúcií. jednak zákon č. ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní aj ten. za nesprávny úradný postup považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej správy urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v ustanovenej lehote. aby sa zabránilo prieťahom v konaní s účastníkmi konania a aby rozhodnutia boli vydávané v ustanovených zákonných lehotách. ktoré je právoplatné b) rozhodnutie musí byť zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom (táto podmienka neplatí. teda rozpor rozhodnutia nielen so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide o objektívnu zodpovednosť pri: . hoci s ním ako s účastníkom konania konané malo byť ten. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní Nesprávny úradný postup Zákon č. komu nezákonným rozhodnutím vznikla škoda. Zahrnutie zbytočných prieťahov v konaní do pojmu nesprávny úradný postup má umožniť riešenie mnohých sporov už na vnútroštátnej úrovni a nie pred ESĽP. 514/2003 Z.ten. PCHZ FO a PO.z. rozumie sa ňou protiprávnosť. ak orgán verejnej správy prekročil svoju právomoc vydaným rozhodnutím) c) podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu zo strany oprávnenej osoby.z.- nezákonným rozhodnutím nesprávnym úradným postupom Takýto rozsah zodpovednosti vymedzuje jednak ústava. nariadeniami a smernicami EÚ. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní. Najčastejším prípadom nesprávneho úradného postupu orgánu ŠS je porušenie procesnoprávnych noriem upravujúcich jeho konanie o právach.z. komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

vymedzujú vzťah k zákonu č. Čl. . Náhrada škody v týchto prípadoch podlieha verejno-právnej regulácii. Môže ísť napr. 46 Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu.rozhodnutí o treste.. iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. .nezákonných rozhodnutiach.z. ochrannom opatrení alebo rozhodnutí pri väzbe. ktoré obsahujú ustanovenia o zodpovednosti za škodu. c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. 314/2001 Z.nezákonných zatknutiach.nesprávnom úradnom postupe. 46. Náhrada škody alebo inej ujmy pripadá do úvahy aj v týchto prípadoch. musí nasledovať náhrada primeraná zásahu VS. Výkon VS. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (všeobecná právna úprava). priznať tomu. o vyvlastnenie alebo o nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Niektoré zákony upravujú podmienky náhrady za vecnú pomoc (§ 51 zákona č. z. ktorým vyhovie sťažnosti. zadržaniach alebo iných pozbaveniach slobody. Niekedy zákony. 514/2003 Z. 514/2003 ako k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone VS. V niektorých prípadoch je zásahom VS nezákonné rozhodnutie alebo nezákonný (nesprávny) postup orgánu VS. Ak sa zasiahne do majetkovej sféry osôb. primerané finančné zadosťučinenie. . b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len územná samospráva) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Zodpovednosť za výkon verejnej správy (všeobecná charakteristika) Právna úprava Ústava SR Čl. Zákon č. 127 Ústavný súd môže svojím rozhodnutím. . koho práva podľa odseku 1 boli porušené. zodpovednosť za výkon VS Výkonom VS možno zasiahnuť do právnej sféry FO i PO len na základe zákona. keď škoda alebo iná ujma vznikla zákonným postupom VS. náhradu v súvislosti s vykonávaním opatrení vyhlásených pri mimoriadnych udalostiach a vo viacerých ďalších prípadoch. Orgány verejnej moci pri plnení svojich úloh niekedy zasiahnu aj do majetkových práv FO a PO v súlade so zákonom a v jeho medziach.).

Verejným činiteľom je volený funkcionár alebo zodpovedný pracovník OŠS a samosprávy. hmotný postih pozastavenie služobného postupu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom Predmetom ďalšieho výkladu je už len zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone VS len v prípadoch nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu orgánu VS. pokyny . ak v rámci plnenia úloh VS používa právomoc. služobných povinností vyplývajúcich jednak z právnych predpisov. ale aj voči jej funkcionárom – konajú teda v mene VS a disponujú verejnou mocou. funkcionári VS. alebo vo VS.. keď sú splnené zákonom stanovené podmienky bez ohľadu na to. 3.Zodpovednosť za výkon VS je právna zodpovednosť za zákonný a správny výkon VS. zamestnanci v ŠS. Trestný zákon jednak : a) poskytuje ochranu verejným činiteľom prostredníctvom skutkovej podstaty TČ útoku na VČ b) ochraňuje spoločnosť prostredníctvom skutkovej podstaty TČ zneužívania právomoci VČ...( materiálne i nemateriálne ) 2. t. inštrukcie. NR SR voči vláde ) Druhy právnej zodpovednosti 1. matrikár).. ktorá mu v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh bola zverená (napr. Možno ju uplatniť voči: • štátnym zamestnancom • zamestnancom subjektu VS Jej základom je disciplinárny delikt -zavinené protiprávne konanie narušujúce služobnú disciplínu. alebo inak označované osoby pôsobiace vo VS Subjekty vyvodzujúce právnu zodpovednosť a) subjekty pôsobiace vo vnútorných vzťahoch VS ( minister. služobné príkazy. Zodpovedné osoby Zodpovednými osobami sú: osoby činné vo VS. pokarhanie. starosta ) b) subjekty mimo VS (všeobecný súd voči verejnému činiteľovi. či ide o orgán štátu alebo neštátny subjekt VS. Táto zodpovednosť sa musí uplatňovať vždy. . úradné osoby. jednak z vnútorných normatívnych a individuálnych správnych úkonov (vnútorné predpisy.j. . čím sa má zabrániť zneužívaniu právomoci vykonávanej vo verejnom záujme Uplatňujú ju súdy . Preto majú v porovnaní s inými občanmi zvýšenú trestnú zodpovednosť.pri priestupku uplatňujú správne orgány. Disciplinárne tresty (sankcie): písomné napomenutie. Disciplinárna zodpovednosť Jej vznik je založený porušením disciplíny.). Trestnoprávna zodpovednosť Uplatňuje sa nielen voči zamestnancom VS.

ak preukáže. či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nezavinil Pri subjektívnej zodpovednosti sa zodpovedný subjekt zbaví zodpovednosti. exkulpácia). Systém právnych záruk sa môže efektívne kombinovať s etickými a politickými aspektmi zodpovednosti. prípadne škodová udalosť vznik škody príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus) zavinenie Zodpovednosť za škodu môže byť: a) subjektívna – na jej uplatnenie sa vyžaduje splnenie všetkých 4 všeobecných kritérií b) objektívna – na zodpovednosť postačuje splnenie prvých troch všeobecných kritérií. . koná v mene štátu. Spolu s ostatnými druhmi právnej zodpovednosti tvorí systém právnych záruk zákonnosti vo VS. avšak len preukázaním tzv. zadržaniach alebo iných pozbaveniach slobody.nezákonných zatknutiach. Ak zákon pre zodpovedný subjekt neustanovuje žiaden dôvod liberácie. To znamená. v ktorých napriek splneniu uvedených kritérií zodpovedný subjekt za vzniknutú škodu nezodpovedá. napr. liberačných dôvodov. zodpovednosti za škodu sa zbaviť nemožno. Takýto druh zodpovednosti za škodu sa označuje ako absolútna objektívna zodpovednosť. že vznik škody nezavinil (vyvinenie. Vo veci náhrady škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodovaním orgánov VS je jedným z druhov právnej zodpovednosti (ďalšie sú už spomínaná trestnoprávna zodpovednosť a disciplinárna zodpovednosť a i. Pri objektívnej zodpovednosti za škodu zákony ustanovujú prípady.) za výkon VS. ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci. Za vzniknutú škodu zodpovedá štát. Všeobecnými kritériami vzniku zodpovednosti za škodu sú tieto 4 kritériá: • • • • protiprávny úkon. Za škodu zodpovedá štát alebo obec či samosprávny kraj podľa toho. že aj objektívnej zodpovednosti sa možno zbaviť (liberácia). .Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone VS je osobitným druhom verejnoprávnej zodpovednosti. ochrannom opatrení alebo rozhodnutí pri väzbe. Ide o objektívnu zodpovednosť pri: . Na princípe absolútnej objektívnej zodpovednosti za škodu sa konštruuje verejnoprávna zodpovednosť štátu a v súčasnosti aj obcí a samosprávnych krajov.nezákonných rozhodnutiach.: . .rozhodnutí o treste. pričom nie je podstatné.nesprávnom úradnom postupe. ktoré ustanovuje priamo zákon. či škoda bola spôsobená nezákonným výkonom štátnej správy alebo územnej samosprávy.

Za nesprávny úradný postup je možné považovať aj nečinnosť a prieťahy v konaní. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten. Územná samospráva zodpovedá za škodu. keď ide o výkon samosprávnych aktivít. konané ma byť ten. Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní ten. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci. zboru) 47.- Ministerstvo spravodlivosti SR (v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní. 514/2003 Z.z. upravuje tiež prípad. súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu) Ministerstvo vnútra SR (škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Pol. na ktoré bol prenesený výkon štátnej správy a osobitne v prípadoch. sa riadil nesprávnym . komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. ak škodu spôsobil orgán obce b) predseda samosprávneho kraja. Nesprávny úradný postup nie je definovaný v zákone. keď štát nemá právo na regresnú náhradu voči orgánu územnej samosprávy. ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sa spája s väčším množstvom aktivít orgánov verejnej moci. verejnoprávnych inštitúcií a ďalším subjektom. že ten. s kým nebolo konané ako s účastníkom konania. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní. ak bolo nezákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy vydané preto. komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. kto ho vydal. ktorá bola spôsobená a) nezákonným rozhodnutím alebo b) nesprávnym úradným postupom. ak škodu spôsobil orgán samosprávneho kraja. aj keď s ním ako s účastníkom konania. Zákon č. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má: účastník konania. Vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy koná: a) starosta obce. ale z príslušných ustanovení je zrejmé. že nesprávnym úradným postupom je porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone územnej samosprávy Osobitne je upravený zodpovednostný vzťah k orgánom samosprávy. môže (na rozdiel od štátu nemusí) požadovať regresnú náhradu od osôb.

ak 1. Orgány konajúce v mene štátu Vo veci náhrady škody v mene štátu koná vždy vecne príslušný orgán. Ak by nebolo možné určiť príslušnosť. ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach. Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa. uplatňuje sa nárok na ministerstve spravodlivosti. ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu. ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru. vrátane ústavného súdu). právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Je ním: a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom.z. ak škodu . ak škodu spôsobil orgán obce. 3. súdu. ktorá vznikla pri výkone štátnej správy. súdu). škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci. Orgány konajúce v mene územnej samosprávy Vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy v mene samosprávy koná starosta obce. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. e) verejnoprávna inštitúcia.právnym názorom príslušného orgánu (napr. 514/2003 Z. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. záujmová samospráva alebo právnická osoba. ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy. ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. 2. ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy. Územná samospráva má právo na regresnú náhradu od štátu v prípade. že sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. ktorý je výslovne uvedený v § 4 zákona č. ktorý v konaní zrušil rozhodnutie orgánu územnej samosprávy. b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy. c) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy. a predseda samosprávneho kraja. že orgán územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydal nezákonné rozhodnutie preto. d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy. keď bola uhradená celá náhrada škody. ktorý v konaní zrušil takéto rozhodnutie.

ktorým mu bola spôsobená škoda. Márne uplynutie lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody má za následok premlčanie práva. prípadne škodová udalosť vznik škody príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus) zavinenie Predbežné prerokovanie návrhu Ak všetky uvedené kritériá vzniku zodpovednosti za škodu boli splnené. ako aj dohodu o tom. akú náhradu škody poskytne žiadateľovi. Predbežné prerokovanie sa môže skončiť uzavretím pokonávky o výške škody. Je to aj jedna zo záväzných podmienok prípadného uplatnenia nároku na súde. a v objektívnej 10-ročnej lehote od doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Procesný postup predbežného prerokovania nároku je upravený v zákone. ktorá začína plynúť odo dňa. poškodená osoba musí svoj nárok na náhradu škody uplatniť: . ktorá má byť poškodenému uhradená. ak ide o škodu na zdraví.na starostu obce alebo na predsedu samosprávneho kraja (pri výkone územnej samosprávy) Predbežné prerokovanie nároku je obligatórne. môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku súdnou cestou. v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a aj v konaní.na príslušnom orgáne konajúcom v mene štátu. V prípade. ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Tento proces začína plynúť podaním písomnej žiadosti príslušnému orgánu. uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch. Rozsah a spôsob náhrady škody Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. či škoda vznikla. keď sa poškodený dozvedel o škode.spôsobil orgán samosprávneho kraja. Pokonávka medzi poškodeným a príslušným orgánom musí obsahovať súhlasný prejav. v ktorom došlo . To neplatí. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania. ak ide o škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy (nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom). alebo márnym uplynutím 6-mesačnej lehoty. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Právo sa musí uplatniť v 3-ročnej subjektívnej lehote. Všeobecnými kritériami vzniku zodpovednosti za škodu sú tieto 4 kritériá: • • • • protiprávny úkon. Počas predbežného prerokúvania návrhu lehota na uplatnenie práva neplynie. ktoré vznikli poškodenému v konaní. alebo .

že ten.k nesprávnemu úradnému postupu. Neuhrádzajú sa náklady na predbežné prerokovanie návrhu. voči ktorým si štát uplatnil regresnú náhradu. sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. do výšky 3-násobku priemernej mesačnej mzdy). Do evidencie sa zapisuje: . keď štát nemá právo na regresnú náhradu voči orgánu územnej samosprávy. môže (na rozdiel od štátu nemusí) požadovať regresnú náhradu od osôb. ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov. keď bola uhradená celá náhrada škody. Ústredná evidencia Ministerstvo financií Slovenskej republiky vedie ústrednú evidenciu žiadostí uhradených náhrad škôd. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia. ktorá jej bola zverená zákonom . že orgán územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydal nezákonné rozhodnutie preto. že škoda bola uhradená. Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa. Zákon č. ktorý v konaní zrušil takéto rozhodnutie. že sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. zodpovedajú tieto osoby spoločne a nerozdielne. ak bolo nezákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy vydané preto. 514/2003 Z. súdu). Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. ktorý v konaní zrušil rozhodnutie orgánu územnej samosprávy. sú povinné po jej uhradení uplatniť voči zodpovedným zamestnancom nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov (Zákonník práce – max. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. upravuje tiež prípad. vrátane ústavného súdu). V takom prípade štát požaduje regresnú náhradu v cele výške: .od PO.z.od verejnoprávnej inštitúcie a záujmovej samosprávy . ktorá jej bola zverená zákonom . kto ho vydal. súdu. Tieto náklady by sa však mohli nahradiť ako príslušenstvo nároku na náhradu škody. Územná samospráva má právo na regresnú náhradu od štátu v prípade. ak škodu spôsobili orgány územnej samosprávy pri výkone verejnej moci v oblasti prenesenej štátnej správy Ak bol škoda spôsobená viacerými osobami.od územnej samosprávy.od FO. Fyzické osoby a právnické osoby. Regresná náhrada Právo na regresnú náhradu vznikne iba v prípade. Nárok na regresnú náhradu vylučuje uplatnenie nároku na náhradu škody.

ak právoplatné rozhodnutie. V oblasti verejnej správy ide tak o konštitutívne. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní. konané malo byť. ktorý je právoplatný. ale aj s medzinárodnými zmluvami. ktorý rozhoduje o náhrade škody. . Osobitne je potrebné zvýrazniť. komunitárnym právom a pod. je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. V tomto prípade pôjde o rozpor nielen so zákonmi. Ad b) Rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť – základnou podmienkou nároku na náhradu škody je okolnosť. musí byť dostupný. Zákon zakladá zodpovednosť aj za také rozhodnutie. alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Oprávnený subjekt právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania. b) spôsob. d) spôsob a rozsah uspokojenia nároku na náhradu škody. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy. bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. ktorý koná v mene štátu. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní. Vnútroštátny prostriedok nápravy musí byť podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva teoreticky i prakticky efektívnym prostriedkom. právo na náhradu škody má ten. právo na náhradu škody má i ten. akým škoda vznikla. c) podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu zo strany oprávnenej osoby. musí byť schopný zabezpečiť nápravu vo veci sťažovateľa. trestnoprávne a správnoprávne. V prípade aktov nulitných by sa mohol využiť nesprávny úradný postup. ktorým bola spôsobená škoda bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. aj keď s ním. Podmienky ak tento zákon neustanovuje inak. ako aj deklaratórne individuálne správne akty. ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Ad a) Existencia právoplatného rozhodnutia – môže ísť o rozhodnutie občianskoprávne. že v rozhodovacích procesoch vo verejnej správe. ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc. že rozhodnutie. ako s účastníkom konania. Súd. Predpokladom úspešného uplatnenia náhrady škody pre nezákonnosť je: a) existencia individuálneho právneho aktu. komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. c) spôsob a rozsah uplatneného nároku na náhradu škody. Ad c) Podanie riadneho opravného prostriedku – prichádzajú do úvahy všetky druhy opravných prostriedkov vo všetkých konaniach. pri osobitných druhoch konania (mimo správneho konania) je nevyhnutné sledovať všetky druhy opravných prostriedkov. b) ak rozhodnutie bolo zrušené. s kým nebolo konané ako s účastníkom konania. ktorým bola škoda spôsobená.a) príslušný orgán podľa.

Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní. Zákon č.). ktorým vyhovie sťažnosti. Čl. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje. 127 Ústavný súd môže svojím rozhodnutím. Ide o objektívnu zodpovednosť pri: . možno nárok uplatniť aj vtedy. Niektoré zákony upravujú podmienky náhrady za vecnú pomoc (§ 51 zákona č.nezákonných rozhodnutiach. náhradu v súvislosti s vykonávaním opatrení vyhlásených pri mimoriadnych udalostiach a vo viacerých ďalších prípadoch. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej správy a predpoklady úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody Právna úprava Ústava SR Čl. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní. - !!! Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci. možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy. Za vzniknutú škodu zodpovedá štát. vymedzujú vzťah k zákonu č. ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. 514/2003 ako k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone VS. c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.!!! 48. ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť.z. 314/2001 Z. zadržaniach alebo iných pozbaveniach slobody. 46 Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu. primerané finančné zadosťučinenie. ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. . 514/2003 Z. ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím. ktoré obsahujú ustanovenia o zodpovednosti za škodu. nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody.nezákonných zatknutiach. z. ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc. priznať tomu. koho práva podľa odseku 1 boli porušené. b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len územná samospráva) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Niekedy zákony.- právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy. . Tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (všeobecná právna úprava).

Tento proces začína plynúť podaním písomnej žiadosti príslušnému orgánu. Márne uplynutie lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody má za následok premlčanie práva. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia. v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu. V prípade. ktorá jej bola zverená zákonom . Tieto náklady by sa však mohli nahradiť ako príslušenstvo nároku na náhradu škody. môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku súdnou cestou. rozsah. ak škodu spôsobili orgány územnej samosprávy pri výkone verejnej moci v oblasti prenesenej štátnej správy . ktorá má byť poškodenému uhradená. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania. .od PO. spôsob náhrady škody a regresná náhrada podľa zákona č. Predbežné prerokovanie sa môže skončiť uzavretím pokonávky o výške škody. ktorá jej bola zverená zákonom .od územnej samosprávy. 49. Neuhrádzajú sa náklady na predbežné prerokovanie návrhu. keď sa poškodený dozvedel o škode. Počas predbežného prerokúvania návrhu lehota na uplatnenie práva neplynie. Predbežné prerokovanie návrhu. ak ide o škodu na zdraví. Pokonávka medzi poškodeným a príslušným orgánom musí obsahovať súhlasný prejav. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS.od verejnoprávnej inštitúcie a záujmovej samosprávy . Rozsah a spôsob náhrady škody Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.nesprávnom úradnom postupe. Regresná náhrada Právo na regresnú náhradu vznikne iba v prípade. v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a aj v konaní. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci Procesný postup predbežného prerokovania nároku je upravený v zákone. ktorá začína plynúť odo dňa. V takom prípade štát požaduje regresnú náhradu v cele výške: . ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. ktorým mu bola spôsobená škoda.rozhodnutí o treste. ktoré vznikli poškodenému v konaní. ako aj dohodu o tom. 514/2003 Z. akú náhradu škody poskytne žiadateľovi. Právo sa musí uplatniť v 3-ročnej subjektívnej lehote. uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch. alebo márnym uplynutím 6-mesačnej lehoty.. To neplatí. že škoda bola uhradená. ochrannom opatrení alebo rozhodnutí pri väzbe. či škoda vznikla. a v objektívnej 10-ročnej lehote od doručenia (oznámenia) rozhodnutia.od FO.

súdu.z. tým že je zvrchovaný. Územná samospráva má právo na regresnú náhradu od štátu v prípade. V čl. Vymožiteľnosť práva je teda významným faktorom. . voči ktorým si štát uplatnil regresnú náhradu. ale príslušný štátny mechanizmus musí fungovať tak. 514/2003 Z. vrátane ústavného súdu). súdu). aby FO a PO sa mohli domôcť svojich práv. signalizujúcim stav deklarovaného právneho štátu v jeho reálnej podobe. ústavný súd môže prikázať. ktorý v konaní zrušil takéto rozhodnutie. demokratický a právny štát a v právnych normách mať premietnuté princípy právneho štátu. 2. z ktorého vyplýva právo na náhradu škody každému. zodpovedajú tieto osoby spoločne a nerozdielne. Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. aby ten kto tieto práva alebo slobody porušil. Vymožiteľnosť práva nepriamo garantuje ústava aj článkom 48 ods. upravuje tiež prípad. z ktorého vyplýva. 2. 1 ústavy sa však deklaruje právo každého domáhať sa na nezávislom súde. keď štát nemá právo na regresnú náhradu voči orgánu územnej samosprávy. kde sa ustanovuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Význam pre vymožiteľnosť práva v oblasti verejnej správy má čl. alebo orgánu verejnej správy. alebo nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu. V tejto súvislosti je významný aj článok 127 ods. vo veci konal. sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. že ak porušenie práv alebo slobôd FO alebo PO (vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv vyhlásených zákonom ustanoveným spôsobom) vzniklo nečinnosťou. môže (na rozdiel od štátu nemusí) požadovať regresnú náhradu od osôb. ak bolo nezákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy vydané preto. 46 ods. keď bola uhradená celá náhrada škody. Ústava SR neobsahuje ústavný článok. Fyzické osoby a právnické osoby. Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa. že orgán územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydal nezákonné rozhodnutie preto. Zákon č. že sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. 50. 3.Ak bol škoda spôsobená viacerými osobami. alebo inom orgáne SR – teda aj na orgáne verejnej správy svojho práva. že ten. ktorý v konaní zrušil rozhodnutie orgánu územnej samosprávy. kto ho vydal. Vymožiteľnosť práva vo verejnej správe Aby SR bola právnym štátom nestačí iba deklarovať. ktorý by priamo riešil vymožiteľnosť práva. komu bola spôsobená škoda nezákonným rozhodnutím. Nárok na regresnú náhradu vylučuje uplatnenie nároku na náhradu škody. ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov. 46 ods. sú povinné po jej uhradení uplatniť voči zodpovedným zamestnancom nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov (Zákonník práce – max. do výšky 3-násobku priemernej mesačnej mzdy).

s ktorými zákon spája povinnosť byť aktívny. ktoré sú kompetentné verejnú správu uskutočňovať. ktorá vyplýva zo zákona. ak súd na základe obžaloby rozhodnutie orgánu VS zruší a vec vráti na nové konanie a správny orgán nekoná. Tento pojem sa frekventuje tam. Povinnosť konať mu vyplýva zo zákona. hoci nastali právne skutočnosti. kde dochádza k aplikácií práva za pomoci dovoleného priameho alebo nepriameho donútenia. Pojem vymožiteľnosť práva je v porovnaní s pojmami hore uvedenými pojmom s najširším obsahom. ale aj ako povinnosť konať.Pojem vymožiteľnosť práva V oblasti verejného práva často v tých istých súvislostiach sa striedajú pojmy vymožiteľnosť. Za nečinnosť treba považovať aj stav.zahŕňa proces aktivít vedúcich k dôslednej realizácii platného práva. ktorý je kompetentný konať. neraz aj s uplatnením donucovacej moci štátu . Vynutiteľnosť . ktorý tvoria právne prostriedky pôsobiace na ochranu adresátov VS pred nezákonnosťou VS. Ochraňujú teda práva a právom chránené záujmy adresátov VS Nečinnosť orgánov VS a vymožiteľnosť práva Prekážkou vymožiteľnosti práva v oblasti verejnej správy je nečinnosť orgánov. má prednosť pred zákonom. ale až samotné dosiahnutie požadovaného stavu ▼▼▼ Vymožiteľnosť . V právnom štáte nemôže byť cieľom proces.vhodnejšie je použitie pojmu „vymožiteľnosť“ pretože to vyjadruje stav a nie proces ako „vymáhateľnosť“. Nečinnosť je protiprávny stav – je to porušenie práva. ale aj uskutočnenú realizáciu práva do právnych pomerov v oblasti VS. ak orgán verejnej správy. neraz aj s uplatnením donucovacej moci štátu. .systém právnych záruk dobrej správy. Kompetenciu orgánov treba chápať nielen ako oprávnenie konať.frekventuje sa tam. kde dochádza k aplikácii práva za pomoci dovoleného priameho alebo nepriameho donútenia Vymožiteľnosť/vymáhateľnosť . nekoná. Z týchto troch pojmov je obsahovo najužší pojem vynutiteľnosť práva. Orgán verejnej správy je nečinný aj vtedy. O nečinnosti hovoríme vtedy. Vo svojich pojmových znakoch zahŕňa nielen proces aktivít vedúcich k dôslednej realizácii platného práva ale aj uskutočnenú realizáciu práva do právnych pomerov v oblasti verejnej správy. keď orgánu verejnej správy vyplýva povinnosť konať z medzinárodnej zmluvy. napríklad v exekučnom konaní. ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. vymáhateľnosť a vynutiteľnosť práva bez ich bližšieho obsahového rozlíšenia.najužší pojem .

ktorý by všeobecne určené právo aplikoval na konkrétnom prípade v praxi. 12 a 13 ústavy povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona.dochádza priamo k zániku práva → právo je nevymožiteľné 51. Obdobne k nečinnosti v oblasti verejnej správy dochádza vtedy. že v praxi privedie do omylu účastníkov právnych vzťahov. Na nevymožiteľnosť práva z dôvodu nečinnosti má vplyv aj nedostatočná pracovná morálka. napr. ktorý orgán verejnej správy je príslušný konať. Oveľa zložitejšia je situácia keď platné právo prizná určitému okruhu FO alebo PO konkrétne právo. medzinárodnou zmluvou a aproximačným nariadeným vlády. avšak vôbec neurčí kompetentný orgán. korupčná náchylnosť pracovníka verejnej správy. keď platné právo stanoví povinnosť FO alebo PO. odkladá nabok a venuje sa prípadom. Často dochádza aj k negatívnym kompetenčným konfliktom. Nepresné vymedzenie kompetencie orgánov verejnej správy môže spôsobiť. ale oslabuje sa jeho vymožiteľnosť. Nevyvodzovanie zodpovednosti za nečinnosť . ale nestanoví orgán. musia byť kompetencie jednotlivých jej orgánov presne vymedzené. Preto permanentné vzdelávanie pracovníkov verejnej správy ako aj požiadavky na preukazovanie odbornej spôsobilosti významnou mierou prispievajú k vymožiteľnosti práva v oblasti verejnej správy.V zmysle čl.právo nezaniká. s ktorými si po právnej stránke nevie rady. Nedostatočne odborne zdatný pracovník neraz pri aplikačných rozhodovacích procesoch prípady. Základné príčiny nečinnosti orgánov verejnej správy  Nepresné (nedostatočné) vymedzenie kompetencie orgánov  Nedostatočná odborná úroveň a pracovná morálka pracovníkov orgánov verejnej správ  Nevyvodzovanie zodpovednosti za nečinnosť  Neefektívna právna regulácia Nepresné (nedostatočné) vymedzenie kompetencie orgánov Ak má verejná správa optimálne fungovať. vtedy ak sa uvedie námietka premlčania Preklúzia . Vzťah vymožiteľnosti práva k premlčaniu a k preklúzii Premlčanie . Nedostatočná odborná úroveň a pracovná morálka pracovníkov orgánov verejnej správy Dôvodom nečinnosti vo verejnej správe je niekedy nedostatočná odborná spôsobilosť pracovníka orgánu verejnej správy. v ktorých mu rozhodovanie nespôsobuje problém. ktorý by všeobecne určenú povinnosť konkretizoval a aplikoval na daný prípad. Otázky určenia kompetentného orgánu majú byť upravené vždy kogentnými právnymi normami a to presne a jasne.

presné určenie subjektívnej a objektívnej lehoty na uplatnenie právneho nároku  dôsledná úprava zodpovednostných vzťahov vo verejnej správe nastupujúcich pri nesplnení zákonnej povinnosti konať t. ale zákon hovorí o zodpovednosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci.j. V porovnaní so zákonom platným v minulosti zodpovednosť sa už neviaže iba k štátnemu orgánu. Neefektívna právna regulácia Bezproblémovej realizácii práva a tým aj minimalizácii prípadov nečinnosti v praxi napomôže:  jednoznačná úprava kompetencie – orgánu aplikácie právnej normy  určenie subjektu. ktorý je aktívne legitimovaný podať návrh na aplikáciu práva resp. nesie objektívnu zodpovednosť štát. O priznaní nároku rozhodujú príslušné orgány verejnej moci. Podľa novej úpravy je teda postihnuteľný širší okru subjektov. PCHZ a povinnostiach FO alebo PO. alebo zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. poprípade liknavý postup pri vybavovaní vecí FO a PO v oblasti verejnej správy. ktoré budú nečinné. Kým štát nesie objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (nečinnosťou) pri prenesenom výkone štátnej správy. 514/2003 Z.Zodpovednosť spravujúcich subjektov za nečinnosť. Procesný postup súdu pri vymáhaní spomenutého nároku upravujú predpisy občianskeho práva procesného. určiť. K rozšíreniu možnosti vyvodzovať zodpovednosť za nesprávny úradný postup a teda hlavne za nečinnosť došlo v roku 2004 na základe zákona č. či sa právna norma aplikuje ex offo (z úradnej moci)  úprava procesného postupu aplikácie právnej normy vrátane lehoty na jeho ukončenie  pri časovo obmedzenej možnosti uplatnenia právneho nároku. môže mať charakter buď disciplinárnej zodpovednosti. Nárok na náhradu škody spôsobenej nečinnosťou orgánu verejnej moci nevzniká automaticky ex lege. zákon vychádza z rozlíšenia preneseného výkonu ŠS a originálnej samosprávy. Ak nedôjde k uspokojeniu nárokov vzniknutých zo zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v rámci predbežného prerokovania do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. ktorej zákon zveril výkon verejnej moci Za škodu. . Orgánom verejnej moci pre účely vyvodzovania zodpovednosti je:  štátny orgán  orgán územnej samosprávy  orgán záujmovej samosprávy  verejnoprávna inštitúcia  FO alebo PO.j. pri nečinnosti. čo prispeje k lepšej vymožiteľnosti práva v oblasti VS. ktorá vznikne v dôsledku nesprávneho úradného postupu vyššie uvedených orgánov verejnej moci.z. Pokiaľ ide o nečinnosť orgánov územnej samosprávy. zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy nesie územná samospráva. pri výkone verejnej moci. môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde. Za výkon verejnej moci zákon považuje úradný postup a rozhodovanie orgánov verejnej moci o právach. t.

Opatrenia proti nečinnosti vo verejnej správe Nečinnosť ako protiprávny stav sa spája s orgánom verejnej správy všade tam. že ak kompetentný orgán po určité obdobie (prevažne stanovené právnym predpisom) buď nechce. Historickým vývojom sa vykryštalizovali ako opatrenia proti nečinnosti verejnej správy tieto opatrenia: A) Devolúcia kompetencie B) Určenie lehoty na vybavenie C) Fikcia pozitívneho rozhodnutia D) Fikcia negatívneho rozhodnutia E) Sťažnosť na nečinnosť F) Disciplinárna zodpovednosť G) Pokuta za nečinnosť H) Príkaz konať I) Správna žaloba na nečinnosť J) Sťažnosť na nečinnosť podaná na ES pre ĽP Devolúcia kompetencie Uplatňovanie tohto opatrenia proti nečinnosti orgánu verejnej správy spočíva v tom. avšak príslušný orgán nekoná t. keď má aplikovať normu verejného práva obsahujúcu správnu úvahu. Devolúciu kompetencie možno uplatniť vtedy. prípadne tzv. kde mu z kompetencie stanovenej zákonom vyplýva povinnosť konať. vyžaduje. keď VS konať môže.nastali právne skutočnosti. ale on nekoná.j. ak ju právne predpisy výslovne ustanovujú a obvykle spájajú s uplynutím lehoty na vybavenie veci.j.j. ale prekračuje lehoty ustanovené právnym predpisom pre toto konanie. tu ide o situácie. ju neaplikuje Nie každú nečinnosť VS možno považovať za nezákonnú (napr. s ktorými norma verejného práva spája povinnosť konať. alebo nemôže konať tak. ako to pre neho vyplýva z platného práva ( t. ktoré sa má začať ex offo vôbec nezačne a v konaní začatom na návrh vôbec nepokračuje). Nečinnosť ako nezákonný jav môže spočívať: . Orgán VS je nečinný v rozpore s právom.Efektívne pôsobenie právnych noriem a tým aj efektívna vymožiteľnosť práva v oblasti verejnej správy.v situácii.v prieťahoch v konaní: správny orgán síce koná. primeranú lehotu . hoci má právnu povinnosť konať a rozhodnúť (konanie. aby predmet právnej regulácie bol komplexne právne upravený t. ale tiež nemusí. je nečinný. ak: . zo všetkých vyššie uvedených hľadísk. na základe zákona sa presúva kompetencia konať a rozhodnúť vo veci na orgán vyššieho stupňa. ak ide o nečinnosť.v absolútnej nečinnosti: správny orgán je absolútne nečinný a vôbec nekoná. je nečinný). . teda uplatňuje sa tu inštitút správnej úvahy). alebo . ktorá je právom predvídaná. 52.

že v prípade márneho uplynutia zákonom stanovenej lehoty na vybavenie veci (t. Určovanie lehôt na vybavenie ako opatrenie proti nečinnosti sa do práva v oblasti verejnej správy presadilo predovšetkým v právnych predpisoch upravujúcich rozhodovacie procesy v oblasti aplikácie práva. Jej podstata je totiž v tom. alebo vzťah obdobný pracovno-právnemu vzťahu. Sťažnosť (písomnú alebo ústnu) však možno podať ktorémukoľvek orgánu verejnej správy alebo prokurátorovi. Sťažnosť sa spravidla podáva na najbližšie nadriadený orgán nečinnému orgánu s tým. v stavebnom konaní alebo živnostenskom. tak zodpovednosť za porušenie práva treba uplatňovať aj u pracovníkov a funkcionárov verejnej správy.j. pri nečinnosti orgánu) na základe právnej úpravy – teda tam. Fikcia pozitívneho rozhodnutia sa ako všeobecný prostriedok proti nečinnosti orgánov verejnej správy nehodí a svoje uplatnenie našla v špeciálnych druhoch aplikačných rozhodovacích procesoch napr. V oblasti normotvorby sa neuplatňuje.Devolúcia kompetencie sa ako opatrenie proti nečinnosti prevažne uplatňuje v oblasti aplikačných rozhodovacích procesov. ktoré môže proti nečinnosti uplatniť FO a PO v oblasti verejnej správy. kde to zákon výslovne ustanovuje – sa predpokladá. Veľmi zriedka sa uplatňuje aj pri riadiacej a organizátorskej činnosti orgánov verejnej správy. že bolo vydané zamietané rozhodnutie. že v prípade nečinnosti orgánu verejnej správy sa predpokladá (finguje) vybavenie veci. t. že atrahuje kompetenciu na seba a sám vec vybaví. ale o možnosť sťažnosť uplatniť podľa zákona 152/1998 aj tam kde sú orgány verejnej správy nečinné. Fikcia pozitívneho rozhodnutia Spočíva v tom. Fikcia negatívneho rozhodnutia V porovnaní s fikciou pozitívneho vybavenia je táto fikcia pre FO a PO v oblasti verejnej správy nevýhodnejšia. že tak ako FO a PO treba volať k zodpovednosti za porušenie práva v oblasti verejnej správy. Disciplinárnu zodpovednosť môže nadriadený orgán uplatniť iba tam. potom je nutný záver. Obdobne ako fikcia pozitívneho rozhodnutia ani fikcia negatívneho rozhodnutia nie je uplatniteľná pri nečinnosti v oblasti normotvorných rozhodovacích procesov. Pokuta za nečinnosť Možno ich deliť na dve základné skupiny: . vybaviť ju však je príslušný najbližšie nadriadený orgán. alebo uloží nečinnému orgánu povinnosť konať. že vec je rozhodnutá v úplnom súlade s návrhom na začatie konania. Sťažnosť na nečinnosť Sťažnosť na nečinnosť je opatrenie. kde existuje pracovno-právny vzťah. V podstate nejde o špecifický druh sťažnosti. aby učinil nápravu a to buď tak. aby vec bola doriešená v primeranom časovom úseku. Disciplinárna zodpovednosť Ak nečinnosť je porušenie práva.j. Určenie lehoty na vybavenie Stanovenie lehoty na vybavenie má za cieľ dosiahnuť.

môže sa domáhať. ústavný súd môže prikázať. Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Príkaz konať – ústavná sťažnosť Ústavný základ tohto opatrenia je v čl. Pokuta za nečinnosť orgánu VS je uplatniteľná najmä v aplikačných rozhodovacích procesoch. ktoré má donútiť verejnú správu konať všade tam. Možno ju označiť za opatrenie. v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. ktorému sa povinnosť ukladá. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu. Prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1. Vzťah vymožiteľnosti práva k premlčaniu a preklúzii vo verejnej správe Premlčanie . uložiť pokutu do 100 000 Sk. Ak súd návrhu vyhovie. 127 Ústavy SR z ktorého vyplýva. aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.  pokuty ukladané orgánmi verejnej správy pri nečinnosti pokuty za nečinnosť ukladané súdmi Pokuty ukladané orgánmi verejnej správy zabezpečujú minimalizáciu nečinnosti vo verejnej správe. ktorá tvrdí. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. V súdnom konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy súd vysloví povinnosť orgánu verejnej správy konať a rozhodnúť najneskôr do troch mesiacov od vydania rozhodnutia súdu. Namietané porušenia sa musia týkať práv uvedených v ED o ochrane ĽP a ZS. vtedy ak sa uvedie námietka premlčania . Sťažnosť na nečinnosť podaná na ES pre ĽP Najprv musia byť vyčerpané všetky vnútroštátne prostriedky nápravy. kde v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy dochádza k nevymožiteľnosti práva. Správna žaloba na nečinnosť – Občiansky súdny poriadok Fyzická osoba alebo právnická osoba. ak je správny orgán naďalej nečinný. ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. a to aj opakovane. Návrh nie je prípustný. že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým. nie však dlhšiu ako tri mesiace. aby ten kto tieto práva alebo slobody porušil. že ak porušenie práv alebo slobôd FO alebo PO (vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv vyhlásených zákonom ustanoveným spôsobom) vzniklo nečinnosťou.právo nezaniká. vo výroku uvedie označenie orgánu. ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky. že je v konaní nečinný. predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu. 53. ale oslabuje sa jeho vymožiteľnosť. ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. vo veci konal. Za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu môže súd na opakovaný návrh účastníka.

Preklúzia .dochádza priamo k zániku práva → právo je nevymožiteľné .

You're Reading a Free Preview

Download
scribd
/*********** DO NOT ALTER ANYTHING BELOW THIS LINE ! ************/ var s_code=s.t();if(s_code)document.write(s_code)//-->