Vypracovan otzky na Sprvne prvo I. (hmotn, veobecn as) ZS k.

rok 2008/2009
1. Verejn sprva a jej charakteristick rty, lenenie - pred rokom 1989 bol tt a jeho intitcie vykonvateom vetkej verejnej sprvy a asto dochdzalo stotoovaniu pojmu verejn a ttna sprva; - v obdob prvej SR sa rozliovala verejn sprva vrchnostensk a nevrchostensk prevaovala vrchnostensk, ke cel innos bola subsumovan pod dsledn kontrolu ttu (uplatovanie organiztorskej funkcie ttu); - verejn sprva (VS) sprva verejnch zleitost, ktor sa realizuje ako prejav vkonnej moci v tte. Pre tto vkonn moc je charakteristick, e ide predovetkm o verejn moc, ktorou nedisponuje len tt, ale aj alie nettne subjekty, ktor vykonvaj sprvu verejnch zleitost. - m zklad v ttnej moci a prejavuje sa ako decentralizovan ttna moc jej subjekty spolu so ttom zabezpeuj sprvu ttu ako verejn sprvu; - potreba odlenia od skromnej sprvy ide o sprvu vo verejnom zujme a subjekty, ktor ju vykonvaj, ju realizuj ako prvom uloen povinnos (postavenie verejnoprvnych subjektov); - vymedzuje sa v organizanom a funknom poat: v organizanom poat VS predstavuje najm tt, reprezentovan vlastnmi orgnmi (A) a verejnoprvne subjekty, ako predstavitelia a nositelia verejnej moci (B); A - v rovine ttnej innosti VS je innos, ktor vykonva tt popri zkonodarstve a sdnictve; B v rovine innosti verejnoprvnych subjektov odlinch od ttu VS je nettna innos vkonnho charakteru, ktorej poslanm je zabezpei vkon sprvy ttu; verejnoprvnymi subjektmi s verejnoprvne korporcie; - organizan systm VS umouje okrem ttnych a nettnych intitci kreovanie mimovldnych organizci nemaj povahu samosprvnych korporci, ktor sa vyznauj osobitnm okruhom innost, podporujcich plnenie ttnych/verejnch loh; spravidla ide o verejnoprvne korporcie, zriaovan zkonom a financovan celkom/iastone zo ttnych prostriedkov; podliehaj ttnemu dozoru; - poznme aj korporcie, vykonvajce VS s povahou samosprvnej innosti; - VS charakterizuje vrazn inicitorsk innos (napr. sdy mu kona, len ako djde k zvanmu porueniu prvnych povinnost obmedzen iniciatva), ktor me uplatni v najirom rozsahu; - truktra VS, metdy a formy jej innosti umouj stlu iniciatvu me sa prejavi vo vzahu k ostatnm zlokm t.zriadenia, ale i k politickmu pluralizmu; - VS vyuva aj iniciatvu obanov a iniciatva sa me zameriava aj na urenie alch loh, ktor treba naplni, alebo na uplatnenie efektvnejch metd; - organizan intitucionlna truktra VS - v sociologickom chpan shrn pozci a loh, ktor realizuj konkrtni udia, profesionlne rzneho zamerania, ktor vak vytvraj pecifick homognnu skupinu pracovnkov VS, maj spolon status; - VS sluba sui generis sprva podvajca vkony; - potreba koncentrcie VS na soc.-ekonomick a soc.-kultrne aktivity stiera sa hranica sfry verejnho zujmu v prospech zujmovej plurality. - VS sa uskutouje inak ako ttna sprva a inak ako samosprva; - VS vo funknom poat: ide o vkonn innos ttu ako zkladnho verejnoprvneho subjektu, zabezpeovan prostrednctvom jeho orgnov, ako aj vkonn innos alch

verejnoprvnych subjektov a ich orgnov pri spravovan verejnch zleitost a realizovan ako prejav vkonnej moci v tte; - VS m dve zkladn zloky: ttnu sprvu a samosprvu. TTNA SPRVA (S) - jedna zo zkladnch zloiek VS a zkladn pojem sprvneho prva, ktor vychdza z podstaty S ako sasti riadenia spolonosti a skma ju ako osobitn druh ttnej innosti; - najrozsiahlej druh ttnej innosti jej vkonom sa zabezpeuje realizcia vetkch (vonkajch a vntornch) funkci ttu; orgny S plnia prevan as loh zabezpeovan ttnymi orgnmi; - jedna z foriem uskutoovania ttnej moci; samostatn druh innosti ttu; jadro VS; - samostatn druh organizujcej innosti ttu, ktor m vkonn a nariaovac charakter, uskutouje sa v mene ttu a za pomoci jeho donucovacej moci, priom ciele, metdy, formy a spsoby uskutoovania tejto innosti reguluje prvo a v jeho medziach sa realizuje jej iniciatvny prvok, determinovan aj internmi normatvnymi aktmi nadriadench orgnov; tto innos uskutouj predovetkm orgny S, ale v rmci zkonnho splnomocnenia aj ttne a in orgny a organizcie; - predovetkm innos vkonn a nariaovacia: vkonn innos vyjadruje vzah S k zastupiteskej sstave, ktor je prezentovan NR SR; spova v bezprostrednom vykonvan zkonov a ostatnch pr.aktov t.moci, ktorch prostrednctvom sa realizuj zkladn otzky ttnej sprvy (hospodrsky, socilny a kultrny rozvoj); nariaovacia innos vo vzahu k FO a PO vyjadruj urit metdu sprvne orgny s oprvnen vydva normatvne a individulne sprvne akty, uskutoova in opatrenia a pouva dontenia, ak s na to splnomocnen zkonom; tto metda nie je jedinou, do popredia sa dostva organiztorsk charakter S (riadiaca, koordinan a kontroln innos); - S je innos podzkonn (vykonvan na zklade zkona, ktor uruje jej zameranie a stanovuje aj hlavn najm prvne prostriedky); - je to innos, za ktorou stoj donucovacia moc ttu prichdza na rad, ak nedochdza k dobrovonmu plneniu prvnych povinnost; jej uplatnenie upravuj prvne normy: dontenie me uplatni len kompetentn orgn S, mus by primeran vymhanej povinnosti a nemono ho realizova ubovonmi formami a prostriedkami (tie stanovuj platn prvne normy); - je to innos, ktor mono determinova intrukciami nadriadench orgnov S uskutouj ju hierarchicky usporiadan orgny, kde nadriaden orgn m priamo vply na podriaden sprvne orgny (intern normatvne intrukcie at.); - v rmci S sa realizuj spoloensk zujmy (celospoloensk zujmy a prvom chrnen zujmy FO a PO v oblasti ttnej sprvy); - S je verejn sprva uskutoovan ttom, osobitn druh riadenia uskutoovanho ttom; - innosou orgnov S a plnenm jej loh dochdza k realizcii vzahov S ide o innos zameran do vntra organizcie S (vntorn innos) a o vonkajiu innos S: Vntorn innos vntorno-organizan zleitos, zkladnm poslanm orgnov S je zabezpei iaduce a relne fungovanie tchto orgnov; Vonkajia innos realizcia vlastnho poslania S, usmerovanie procesov, realizovanch v oblasti odlinej od S, adrestmi s FO a PO; - sprvne orgny orgn S pri ttnosprvnej aktivite orgnov S, ale aj pri aktivite, ktor nem ttnomocensk charakter; orgny, ktor popri prevanej innosti vykonvaj na zklade zkonnho splnomocnenia aj innos, ktor m charakter S (starosta obce, dekan fakulty);

- vykonva ju osobitn skupina orgnov ttu orgny ttnej sprvy orgn ttu, ktor vystupuje v jeho mene (za kodu spsoben nezkonnm rozhodnutm S nezodpoved orgn, ktor ho vydal, ale tt), uskutouje lohy a funkcie ttu nariaovacou a vkonnou innosou ttu a je zriaovan zkonom alebo inm prvnym aktom ako organizano-prvna jednotka so samostatnou psobnosou a prvomocou a jej zodpovedajcou organizanou truktrou; - v uom zmysle s to ttne orgny, ktor prvne predpisy vslovne oznauj ako orgny S; - v irom zmysle s to nielen orgny S, ale aj ostatn orgny, ktor disponuj sprvnoprvnou aktivitou; Zkladn rty orgnu S: z pohadu postavenia ide o ttny orgn, m vetky znaky ttneho orgnu, je vybaven psobnosou a prvomocou a m monos poui prostriedky ttneho dontenia; - ide o osobitn druh ttneho orgnu odliuje sa innosou, ktor vykonva; - tvor relatvne samostatn organizan jednotku, oddelen od inch v ttnom aparte (od sdov, zastupiteskch orgnov, prokuratry..); - orgny S mono klasifikova na zklade rznych kritri: a) prvny zklad vzniku orgnu- vznik a existencia vyplva priamo z stavy/Z a zkonov NR SR; b) vecn rozsah jeho psobnosti orgny so veobecnou a osobitnou psobnosou (tie sa delia na orgny s funknou a odvetvovou psobnosou); c) zemn rozsah jeho psobnosti d) zloenie orgnov e) spsob rozhodovania vo veciach svojej psobnosti; SAMOSPRVA - druh zo zloiek VS; - poznme zemn a zujmov samosprvu a uskutouj ju in subjekty, ne S subjekty korporatvneho charakteru; - vo VS predstavuje vkonn psobenie a ovplyvovanie spoloenskho ivota prostriedkami nettneho charakteru (S sa podiea na lohch samosprvy a m zodpovednos za realizciu verejnch zleitost); - je zaloen na partnerskom vzahu ttu a korporci ako subjektov samosprvy (demokracia, pluralita zujmov); - vkon uritch presne vymedzench loh sprvy ttu samostatnmi, ttom uznanmi verejnoprvnymi subjektmi; zaha oblas VS, zkonom zverenej subjektom, ktorch sa bezprostredne dotka = as sprvy ttu, decentralizovan na subjekty nettneho charakteru; - innos riadiaceho charakteru predstavuje tvorbu samosprvnej moci v medziach platnho prva, sama si uruje ciele; - jej zmyslom je udranie, alebo obnovenie iaduceho stavu, za podmienky realizcie samosprvnych prvomoc; prvky riadenia a regulcie sa prejavuj ako prvky samoriadenia a samoregulcie; - innos samosprvy je spravovan zkonmi, vlastnmi mocenskmi aktami a vlastnou samosprvnou mocou, vykonvanou a zabezpeovanou s vyuitm nariaovacch oprvnen mocenskho charakteru; - vzahy s realizovan v rmci samosprvnych korporci, ktorch podstatou a poslanm je samostatne rozhodova o vlastnch otzkach a spravova vlastn zleitosti poda svojich potrieb, zo svojej vle a pri repektovan zkonov; - samosprvna korporcia pri vkone samosprvy spravuje sama seba a objekt samosprvy (splva s ich subjektom) na rozhodovanie o lohch a ich vkon s zriaovan prslun samosprvne orgny;

- samosprva sa pribliuje k skromnej sprve tm, e pri oboch ide o sprvu vlastnch zleitost a k ttnej sprve tm, e tieto zleitosti maj verejnoprvny charakter je to verejn sprva so zameranm samosprvneho subjektu na vlastn zleitosti; - politick pojem samosprvy podstata samosprvy ako formy realizcie VS obanmi - prvny pojem samosprvy samosprva ako verejnoprvny subjekt disponuje prslunm rozsahom verejnej moci; - lenenie na miestnu (zemn) a zujmov samosprvu znamen rozdielne vzahy obana ako subjektu k tmto druhom samosprvy: pri miestnej je do systmu zaraovan automaticky poda miesta bydliska (miera asti na samosprve je ponechan na jeho vli), do systmu zujmovej samosprvy vstupuje z vlastnho rozhodnutia, dobrovone; - miestna samosprva organizujca innos v pecificky vkonnom poat, rozren o oprvnenie tvorby samosprvnej moci podzkonnho a nariaovacieho charakteru; realizuje sa vo vzahoch, ktor tto innos vykonvaj a v objektoch ich psobnosti, priom tto innos nem ttnomocensk podstatu; jej zkladnm predpokladom je vytvorenie optimlneho spojenia medzi parlamentarizmom, osobnou slobodou jednotlivca obana a komunlnou slobodou; - je to organizan forma VS, v ktorej spoloenstvo ako PO zabezpeuje rieenie loh odlinch od tch, ktor zabezpeuje tt, ale pod jeho dozorom; zkonom stanoven lohy riei vo svojom mene a na svoju zodpovednos, priom je viazan zkonmi a prvnymi predpismi, ktor s vydan na ich realizciu; - zujmov samosprva nepredstavuje ucelen, vntorne usporiadan systm alebo jednoznane prvnopolitick intitt patria sem vetky intitcie, ktorch existencia je odvodzovan od zdruovacieho prva a ktor spja konkrtny spoloensk zujem; zkladom je samosprvny spsob ich vntornej innosti a silie o as na organizcii spoloenskho a politickho ivota; - poda zkona .83/1990 Zb. o zrduovan obanov v znen neskorch predpisov je zdruenm spolok, spolonos, zvz, klub, in obianske zdruenie a odborov organizcia; - zdruenie vznik registrciou - nvrh na u mu poda min. traja obania, z ktorch aspo jeden mus ma viac ako 18 rokov; - osobitne sa v rmci zujmovej samosprvy vyleuj profesijn intitcie, ktor vznikaj a psobia ex lege a spravidla maj povinn lenstvo, na ktor sa viae vkon uritch funkci (SAK, SKN - notri, SKE exektori, ...v SLK lekri je lenstvo dobrovon); - najniou formou s von zdrueniam, vznikajce spontnnym prejavom skupiny osb v snahe participova na innosti (krajinsk spolky a pod.) nie s formlne (prvne intitucionalizovan) ani registrovan a ich prvne postavenie vyplva z stavy; VEREJNOPRVNE INTITCIE /KORPORCIE - jeden zo zkladnch pojmov VS, v eurpskom prve pozitvnoprvnym pojmom - korporcia veobecne je zdruenm osb s cieom sledovania uritho elu v tejto forme, ak sa takto zdruenie kontituuje na zklade prvneho predpisu; jej prvna subjektivita je odlin od prvnej subjektivity tch, ktor ju svojm zdruenm vytvorili ako prvny subjekt vznik osamostatnenm smerom dovntra voi svojim lenom, aj navonok, voi inm prvnym subjektom; - verejnoprvna korporcia pojem spojen s jej podielom na verejnej moci, kontituuje sa po splnen niekokch kritri: a) va zkonodarcu b) dvod vzniku zo zkona alebo z iniciatvy VS, nie zo skromnej iniciatvy c) povaha innost, poskytovanie verejnch sluieb (nielen verejnoprospen ciele) d) niektor vsady verejnej moci

- organizan systm VS mu tvori okrem intitci ttnych i nettnych aj tie, ktor nemaj povahu samosprvnych korporci (mimovldky); - prklad verejnoprvnej korporcie v SR: STV a Sro. 2. Organizcia verejnej sprvy v Slovenskej republiky - zkladn rmec stavnosti plat aj pre sprvne prvo a verejn sprvu poiadavka repektovania stavnosti vetkmi zlokami verejnej moci; - l.2 st. ttna moc pochdza od obanov, ktor ju vykonvaj priamo alebo prostrednctvom volench zstupcov; ttne orgny mu kona iba na zklade stavy, v jej medziach, rozsahu a spsobom, ktor ustanov zkon; tieto stavn limity platia pre subjekty VS, je tu tie vyjadren sloboda jednotlivca vo vzahu k VS; - VS nie je stavne upraven samostatne zklady s obsiahnut vo viacerch ustanoveniach v jednotlivch hlavch stavy niektor zavzuj VS priamo, in s prameom prva so zkonmi, ktorch prijatie stava predpoklad; - stavn zklady organizcie VS z intitucionlneho hadiska sa v stave spjaj s vkonnou mocou a s zemnou samosprvou; stava upravuje vkonn moc (VI.hlava) VS vykonvan prostrednctvom vldy ako najvyieho orgnu vkonnej moci (m odvoden legitimitu, zskan menovanm prezidentom) a prostrednctvom strednch a miestnych orgnov S; prioritn postavenie v rmci sstavy najvych ttnych orgnov patr v SR NR SR; orgny S s spomenut v dvoch ustanoveniach (l.122 a 123) v svislosti so spsobom ich zriaovania (len zkonom) a ich prvotvornou prvomocou (PP len na zklade zkonnho splnomocnenia); zemn samosprvu (IV.hlava), ktorej zkladom je obec a VC; subjektami zemnej samosprvy s aj mest; neobsahuje ustanovenia o zujmovej samosprve jej subjekty maj zklad v zkonoch; - na rznych miestach stava obsahuje ustanovenia, zavzujce VS vo funknom (materilnom) zmysle formuluje poiadavky na VS ako na innos a poskytuje jednotlivcovi stavn zruky repektovania tchto poiadaviek (prvo na sdnu a in prvnu ochranu, na nhradu kody, prvo poda stavn sanos...); Kritri lenenia: konkrtna forma ttneho zriadenia, zemn a sprvne usporiadanie (delenie na zemn obce a VC a sprvne celky kraje a okresy, obce a VC pri vkone S, vojensk obvody), historick vvoj, lohy, ciele a funkcie VS v konkrtnom ase; psobnos, prvomoc a postavenie vykonvatea VS; - pri jej vstavbe sa uplatuj technicko-organizan princpy; - subjektami je tt (orgny S) a obce a VC, in sprvne celky, ostatn subjekty verejnho alebo skromnho prva(plnia lohy na uritom zverenom seku VS); Vykonvatelia VS: - VS sa del na S vykonvan ttom a ostatn VS vykonvan inmi subjektami; - tt si na vkon VS zriauje orgny, ktor v jeho mene a namiesto neho vykonvaj t as VS, ktor je S oznaovan ako PRIAMI VYKONVATELIA VS [nie vetci s sasou organizanho systmu S nepatr sem napr. Rada pre vysielanie a retransmisiu, verejn ozbrojen zbory ani in verejn zbory; tto vykonvatelia nie s orgnmi S, maj len postavenie orgnov S pri vkone S, predmet ich innosti a ich kompetencie vo veciach S vymedzuje zkon]: 1. vlda (zkon .575/2001 Z.z.) - pecifick postavenie, pretoe ide o vrcholn orgn vkonnej moci a zrove sas orgnov verejnopolitickej moci; jej predsedu a na jeho nvrh alch lenov vymenva a odvolva prezident; predovetkm politick orgn (intitt vyslovenia nedvery, zodpovednos parlamentu a odvoden legitimita); - politick vedenie VS riadiacu prvomoc uplatuje len voi priamym a nepriamym vykonvateom VS;

- m prvo zkonodarnej iniciatvy; - rozhodnutia prijma uznesenm (nadpolovin vina vetkch lenov), ktor m rzne prvne inky poda obsahu a adresta m povahu vntornho aktu (extern len ak je zverejnen v Z.z.) a nie je veobecne zvzn, iba v prpadoch, kedy sa nm schvauje nvrh nariadenia vldy; - nariadenie vldy vydvan na vykonanie zkona a v jeho medziach (secundum et intra legem), ide o podzkonn prvny predpis (= normatvny sprvny akt), ktor je prameom svk prva; - na vkon MZ a supranacionlneho prva vydva aproximan nariadenia; - m celottnu zemn psobnos a veobecn vecn psobnos; - lohy spojen s odbornm, organizanm a technickm zabezpeenm innosti vldy pln rad vldy nem rozhodovacie prvomoci a treba od neho odliova poradn orgny vldy, ktor plnia koordinan, konzultatvne alebo odborn lohy (stlymi s Legislatvna rada, Hospodrska rada, Rada hospodrskeho a soc.partnerstva, Rada pre vedu a techniku); 2. ministerstv a ostatn stredn orgny S - OS ich postavenie upravuje kompetenn zkon (575/2001 Z.z.); s to monokratick orgny s iastonou vecnou a zemne celottnou psobnosou vo veciach S; PO zriaovan zkonom a PP mu vydva, len ak s na to vyslovene splnomocnen zkonom (uverejovan s v Z.z.); za ur.okolnost mu vytvra svoje pracovisk; - maj normotvorn prvomoc na zklade zkonnho splnomocnenia vydvaj vyhlky, vnosy alebo opatrenia vykonvacie prvne predpisy a pramene prva; - platia medzi nimi horizontlne prvne vzahy spoluprca a sinnos; - vertiklne vzahy vznikaj medzi OS a nimi riadenmi orgnmi S na niej rovni a pri vkone S inmi priamymi vykonvatemi S; - ministerstvo na ele je minister, ktor je zrove stavnm initeom, lenom vldy; je stavnprvne zodpovedn NR SR a demisiu podva prezidentovi; v ase neprtomnosti ho zastupuje ttny tajomnk na rokovan vldy m poradn hlas, vymenva a odvolva ho vlda; - len sa na sekcie (generlny riadite) a odbory (riaditelia); - dnes 14 ministerstiev: MH (hospodrstvo), MF, MDPaT (doprava, poty a telekomunikcie), MVaRR (vstavba a regionlny rozvoj), MV, MO (obrana), MS (spravodlivos), MZV, MPSVaR, MP, M (kolstvo), MK (kultra) a MZ (zdravotnctvo); - ostatn OS - na ele predseda, podpredseda; org. truktru upravuje organizan poriadok; - 10 OOS rad vldy (na ele vedci, zodpovedn vlde), Protimonopoln rad (predsedu menuje a odvolva prezident na vldny nvrh, podpredsedu predseda radu), tatistick rad (predsedu menuje a odvolva prezident na vldny nvrh), rad geodzie, kartografie a katastra SR, rad jadrovho dozoru SR, rad pre verejn obstarvanie SR, rad priemyselnho vlastnctva SR, Sprva ttnych hmotnch rezerv a Nrodn bezpenostn rad (riaditea vol a odvolva NR SR); 3. orgny s celottnou psobnosou (regulan a dozorov orgny,

dekoncentrovan orgny S a inpekn orgny)

- nepatria do S ani do miestnej S; - lenia sa na regulan a dozorov orgny (A), dekoncentrovan orgny S (B) a inpekn orgny (C); A vznikli v rokoch 2002 2003 ako dsledok retrukturalizcie VS; s orgnmi S, okre, Rady pre vysielanie a retransmisiu (PO, ktor m pri vkone S postavenie orgnu S); - ich pecifikum je v tom, e boli zriaden ako orgny S, ale neboli zalenen do iadnej riadiacej truktry v ich systme nemaj nadriaden orgn; s nezvisl a niektor

(telekomunikan rad, rad pre regulciu sieovch odvetv a rad pre regulciu elezninej dopravy) maj prvomoc vydva vykonvacie prvne predpisy; - s celottnou psobnosou medzi ne patria: Potov regulan rad (predsedu vol NR SR na nvrh vldy), Rada pre vysielanie a retransmisiu (lenov vol NR SR), Telekomunikan rad (predsedu vol NR SR, vedie mimosdne rieenie sporov), rad pre ochranu osobnch dajov (6 lenov vymenva NR SR), rad pre regulciu elezninej dopravy (predsedu vymenva vlda na nvrh ministra DPaT), rad pre regulciu sieovch odvetv; B s podriaden prslunmu ministerstvu alebo inmu strednmu orgnu S; - napr. Coln riaditestvo, Leteck rad, Nrodn inpektort prce, Pamiatkov rad SR, Puncov rad, ttna veterinrna a potravinov sprva, ttny stav pre kontrolu lieiv, rad verejnho zdravotnctva, PSVaR, Vyia vojensk sprva, Vojensk rad socilneho zabezpeenia, Hlavn bansk rad, Slovensk metrologick stav; C orgny S s celottnou p., niekedy s zriaovan ako organizan sas ministerstva, alebo inho OS, ale vinou s samostatn a podriaden OS; - napr. ttna kpen komisia, Katastrlna inpekcia, SI P, SOI (obchodn), SSI (stavebn inpekcia), EI (ttna energetick), I (kolsk), vaPI (veterinrna a potravinov); 4. miestne (zemn, regionlne) orgny S - orgny S s vecnou iastkovou a zemne obmedzenou psobnosou; riaden alebo podriaden ministerstvu alebo inmu OS; - spravidla dvojstupov sstava; nie vetky miestne orgny S s PO (napr. PS nemaj O, O lesn, P, pozemkov, O dopravy, sprva katastra), zkony im vak ponechvaj administratvnoprvnu subjektivitu; - zriauj sa zkonmi, ktor ustanovuj ich psobnos a prvomoc; - na ich ele je prednosta, ktorho zvyajne vymenva vlda (!!! coln rady na ele je riadite, menovan GR Colnho riaditestva, regionlne veterinrne a potravinov sprvy na ele riadite, ktorho vymenva stredn riadite VaPS, sprva katastra riaditea menuje prednosta Kat., PSVaR - poda zkona o t.slube, regionlne rady verejnho zdravotnctva regionlneho hygienika vymenva hlavn); - asto oznaovan ako pecializovan miestne orgny S; - od 1.1.2004 (z..515/2003 Zb.) boli zruen okresn rady a K sa stali pecializovanmi orgnmi S v rozsahu vecnej psobnosti poda tohto zkona vetky miestne orgny S sa kreuj ako pecializovan orgny (u nie veobecn a pecializovan psobnos); - zemn psobnos je obmedzen na as zemia ttu; - miestne orgny S s krajskou zemnou psobnosou - katastrlne rady, K lesn, pamiatkov, stavebn, kolsk, pre cestn dopravu a pozemn komunikcie, P a O bansk) - mu vydva PP, ak s na to vslovne splnomocnen zkonom s to vyhlky; vyhlasuj sa uverejnenm vo Vestnku vldy SR, ktor je podmienkou ich platnosti; - hlavnou nplou ich innosti je prvostupov rozhodovanie v sprvnom konan a vo viacstupovch truktrach preskmavanie ISA; - niekedy je miestny orgn S druhostupovm orgnom vo veciach, kde na prvom stupni rozhoduje obec a niekedy uplatuj prvomoc orgnu ttneho dozoru na danom seku S; 5. verejn ozbrojen zbory a in verejn zbory - VOZ - napr.Policajn zbor SR, ktor sa len na krajsk a okresn riaditestv PZ SR a pln lohy S, ak ho na to ustanov zkon; - pri vkone S na seku cestnej premvky s orgnmi S nielen MV a O, ale aj krajsk a okresn dopravn inpektorty; -VNZ (neozbrojen zbor) Hasisk a zchrann zbor jednotne organizovan; - VZ vykonvaj as S popri svojom hlavnom poslan, prevauje vkon t.dozoru a individulna rozhodovacia innos;

NEPRIAMI VYKONVATELIA VS: - in prvne subjekty ne tt obce a VC, na ktor sa zkonom deleguje as S vo vymedzenom rozsahu, priom tto monos zakotvuje stava (l.75) a nklady uhrdza tt; vkon prenesenej S riadi a kontroluje vlda; - obec a VC sa pri vkone delegovanej S stvaj sprvnym celkom organizane ju vykonva starosta/predseda VC a to formou individulnej rozhodovacej innosti (sprvne orgny); - OZ (mestsk) a ZVC s nepriamymi vykonvatemi S, ak ich zkon vslovne splnomocuje vydva pri vkone S v rmci svojej zemnej psobnosti VZN; VYKONVATELIA OSTATNEJ VS: orgny inch prvnych subjektov, ne ttu - orgny zemnej a zujmovej samosprvy; - nepatria do organizcie S ani do jej organizanch subsystmov; - ich innos nie je vkonom S, ale vkonom zemnej alebo zujmovej samosprvy; - vykonvatemi ostatnej VS s len ak im zkon trvale zveruje jej vkon, za ktor samostatne zodpovedaj; - VS vykonvaj relatvne nezvisle od orgnov ttu, pri existencii ttneho dozoru a ttnych kontrolnch mechanizmov; - orgny S ju vykonvaj v mene subjektov, ktormi s obec/VC a orgny ZS v mene subjektu/napr.stavovskej komory zriadenej zkonom; - ostatn samosprva akademick samosprva na verejnch V a s uritmi vhradami samosprva sdnictva; OSTATN VYKONVATELIA VS: - subjekty so zmieanm prvnym postavenm verejn stavy (podniky) s PS; - NBS, SRo, STV, Matica slovensk, SNG; - nettne nesamosprvne intitcie, zriaovan zkonom, ktor popri svojom hlavnom poslan plnia aj niektor verejnoprvne funkcie. 3. Strune charakterizujte verejn sprvu v materilnom a formlnom zmysle - pojem VS pomhaj bliie vymedzi dva zkladn princpy: a) materilny (funkn alebo dynamick) verejn sprva je vnman ako druh sprvnej innosti; celkom sa nekryje s verejnou sprvou vymedzenou pomocou formlneho hadiska; VS je innosou ttnych i inch verejnch intitci, ktor svojm obsahom nie je innosou zkonodarnou ani sdnou = je to shrn innost, ktor nemono kvalifikova ako zkonodarstvo alebo sdnictvo; b) formlny (intitucionlny, organizan, statick) VS je systm ttnych a inch verejnch intitci , ktor nevykonvaj zkonodarn ani sdnu innos = shrn ttnych a inch verejnch intitci, ktor nemono oznai ako zkonodarn orgn alebo ako sd; draz je kladen na intitcie a ich orgny, ktor maj zo zkona kompetencie spravova; VS je vymedzovan ako druh intitcie a ich orgnu. - oba prstupy mono aplikova pozitvne (vpotom konkrtnych innost i konkrtnych intitci a ich orgnov oprvnench spravova) alebo negatvne (s prihliadnutm na alie innosti ttu i nettnych subjektov) 4. Technicko-organizan princpy vstavby verejnej sprvy - urit zsady a organizan monosti, ktor s vyuvan pri budovan jednotlivch orgnov VS elom ich vyuvania je vybudovanie efektvneho fungovania VS po horizontlnej i vertiklnej lnii; - predstavuj mylienkov abstrakcie a kontrukcie logickej povahy;

- mono ich rozdeli na: a) zemn, odvetvov a funkn princpy zemn princp predstavuje vybudovanie orgnov VS poda zemnho hadiska (urenie psobnosti a prvomoci len na uritej asti zemia); jeho cieom je zabezpei tak vzahy orgnov S k obanom, aby repektovan potreby a oprvnen zujmy obyvateov zemnho reginu. Prklad: uplatovanie princpu v miestnych orgnoch S; odvetvov princp poaduje vytvranie orgnov S v rmci ucelench odvetv sstavy S = orgn S riadi len urit zleitosti rovnakej povahy (M, MZ, MK SR); funkn princp obsahuje poiadavku, aby sa orgny VS budovali prierezovo = aby realizovali rznorod funkcie, prostrednctvom ktorch by sa zabezpeovali vzby medzi rznymi odvetviami S (MF); b) kolegilny a monokratick princp kolegilny princp sa vyznauje kolektvnym rozhodovanm lenov orgnu VS (napr. pri vyom vkonnom orgne moci vlde SR); Monokratick princp predstavuje orgn VS s jedinm zodpovednm vedcim odzrkaduje prvne postavenie ministerstva ako strednho orgnu S. Minister je plnoprvnym a zodpovednm vedcim ministerstva. Do jeho psobnosti patr vyuvanie vetkch oprvnen, ktor m k dispozcii na zabezpeovanie loh ministerstva. c) volebn a vymenvac princp predstavuj spsob ustanovovania osb do funkci v jednotlivch sprvnych orgnoch; volebn princp sa uplatuje najm v zemnch samosprvnych orgnoch (voby starostu, voby predsedu VC); vymenvac princp v strednch a miestnych orgnoch S (menovanie ministrov, prednostov); d) princp centralizcie, decentralizcie, dekoncentrcie a koncentrcie centralizan princp = poiadavka, aby sa v sstave centrlnej S budoval jeden orgn S; decentralizan princp je opakom = poiadavka vybudovania jednho centrlneho orgnu a viacerch orgnov na nich stupoch VS, ktor nie s vo vzahu podriadenosti a nadriadenosti; dekoncentran princp = umouje vecn rozdelenie loh S do viacerch nepodriadench orgnov (horizontlna dekoncentrcia), rozdelenie sprvnej innosti medzi vyie a niie organizan lnky VS (vertiklna dekoncentrcia); tento princp sa prejavuje v pecializovanch miestnych orgnoch S, ktor boli subsumovan do veobecnej miestnej sprvy v rmci horizontlnej integrcie. 5. Pojem sprvne prvo, charakteristick rty sprvneho prva a problematika jeho kodifikcie - sprvne prvo je jednm z najvznamnejch prvnych odvetv slovenskho prvneho poriadku; - jeho poslanm je upravova postavenie a sprvanie subjektov prva vo vzahoch, ktor vznikaj a uskutouj sa v svislosti s realizciou vkonnej moci v tte a vo sfre VS; - charakteristick rty SP a) prvne odvetvie, ktor pln spoloensk funkciu v oblasti VS b) dynamicky rozvjajce sa prvne odvetvie c) odvetvie prva, ktor reglementuje irok okruh spoloenskch vzahov d) nekodifikovan prvne odvetvie - prechdza dynamickm vvojom ast zmeny nadvzuj ma meniace sa lohy pri vkone VS; - SP je charakterizovan irokm okruhom spoloenskch vzahov, ktor toto odvetvie reguluje prostrednctvom prvnych noriem, o vyplva z jeho rozdelenia na veobecn a osobitn as (sprva kolstva, kultry, zdravotnctva, socilnych a vntornch vec, vkon policajnej sprvy, sprva ZV, obrana..);

- kodifikciu SP nemono vykona prve z dvodu rozmanitosti spoloenskch vzahov, ktor upravuje cieom je vak postupne vytvra komplexn prvne pravy v jednotlivch odvetviach VS a tm zvyova stupe kodifikcie tohto pr.odvetvia; - SP je zaraovan k verejnmu prvu, pretoe je pre charakteristick, e chrni verejn zujem, upravuje vzahy medzi nerovnmi subjektmi, konkrtny obsah jeho realizcie je urovan ttnou mocou a umouje administratvne dontenie; - predovetkm v oblasti SP procesnho mono pozorova aj prvky skromnoprvnej regulcie; - dva prstupy k vymedzeniu pojmu sprvne prvo: a) v irom zmysle slova = shrn vetkch druhov prvnych noriem, ktor reglementuj vzahy medzi sprvnymi orgnmi a riadenmi organizanmi jednotkami; b) v uom zmysle slova = shrn prvnych noriem regulujci spoloensk vzahy prostrednctvom pecilnych osobitnch druhov prvnych noriem; - veobecne = shrn prvnych noriem, ktor reglementuj spoloensk vzahy na seku VS; - relatvne samostatn subsystm prvneho poriadku, predstavujci shrn veobecne zvznch pravidiel sprvania, ktor sa vyznauj ttom stanovenou formou, monosou autoritatvneho dontenia a pecifickou truktrou; - SP je formalizovanm normatvnym systmom, tvoriacim a sasne predstavujcim samostatn, ale nedeliten sas prvneho poriadku; - postavenie SP v prvnom poriadku SP upravuje vzahy medzi: a) sprvnymi orgnmi a FO astnkmi tchto vzahov s vdy na jednej strane sprvne orgny a na druhej obania, cudzinci, bezdomovci (vetky FO spsobil kona vo svojom mene); b) spr.orgnmi a PO jeden zo subjektov je vdy obligatrne uren (sprvny orgn), na druhej strane mu by subjektami PO; c) sprvnymi orgnmi navzjom vzahy, ktor s vo vzahu vzjomnej podriadenosti/nadriadenosti alebo ktor nie s (kvalitatvne vzahy, zaloen na spoluprci a sinnosti); - SP sa rozliuje na: 1. objektvne sprvne prvo shrn prvnych noriem; vyjadrenie SP vo veobecnom formlnom zmysle; sprvne prvo de lege lata; 2. subjektvne sprvne prvo obsah objektvneho verejnho prva, neme bez neho existova a je jeho konkrtnym vrazom (vyjadrenie SP v konkrtnom zmysle slova) - dve formy subjektvne verejn oprvnenie (monos sprvania ur.subjektu) a subjektvna verejn povinnos (nevyhnutnos sprvania ur.subjektu); - SP ako pedagogick disciplna shrn poznatkov zskanch vedou sprvneho prva; obsahovo a systematicky sa len na: a) veobecn as zaha teoretick aspekty zkladnch pojmov VS a SP, pohady na zabezpeovanie zkonnosti vo VS, postavenie a prvomoc kontrolnch orgnov v systme VS, administratvnoprvnu zodpovednos a pod.; b) osobitn as jednotliv druhy sprv (vntorn, policajn, obrana krajiny, sprva justcie, zdravotnctva, vedy, kolstva, kultry, P a pod.); - SP ako samostatn prvne odvetvie sa prejavuje aj vo vonkajch systmovch vzahoch najm vzahoch k prvnym odvetviam: a) ttne prvo zkladn princpy organizcie a innosti ttu a jeho orgnov a princpy ZPaS rozvdza a konkretizuje SP; vemi zke a vzjomn prepojenie; b) finann prvo pri realizcii jeho hmotne prvnych noriem s vyuvan procesn prvne normy SP; c) trestn prvo kee SP upravuje problematiku administratvnoprvnej zodpovednosti, princpy jej uplatovania s podobn ako pri uplatovan trestnej zodpovednosti.

6. Sprvna veda a jej vzah k sprvnemu prvu - SV je vednou disciplnou, ktor skma organizciu a innos VS v jej skutonej a relnej podobe; zaraujeme ju do spoloenskch vied, ale obsahuje aj prvky prrodnch a technickch vied; vystupuje ako komplexn, syntetizujca veda, ktor sumarizuje vsledky prstupov rznych vednch discipln; - skma irok okruh vzahov, svislost a problmov vo VS, komplex neprvnych problmov sstavy VS, v rmci VS psobenie zkladnch prvkov sstavy a jednotlivch odvetv, vyuva poznatky z inch discipln, metodologickm vskumom dochdza k vlastnmu poznaniu a formuje vlastn pojmov apart; - SV m zku spojitos s vedou sprvneho prva (VSP - t sa venuje prvnym otzkam VS) cieom oboch je zabezpeova racionalizciu VS; draz na aplikan (prejavuje sa v realizcii zskanch poznatkov) a gnozeologick (vytvranie presnejieho a objektvnejieho obrazu o problmoch VSP + tvorba novch poznatkov na zklade poznvania podstatnch strnok a vlastnost javov a vzahov vo VS) funkciu - poznatky SV s hybnou silou rozvoja VSP; Efektvnos VS: - skmanie problematiky efektvnosti VS je domnou pecilnej vednej disciplny sprvnej vedy jej lohou je zabezpeova racionlnu organizciu sprvneho apartu pri najinnejch prostriedkoch, formch a metdach jeho prce (maximlne vsledky pri vynaloen minimlnych sl a prostriedkov); - vychdza sa z toho, e sprva je osobitnm druhom riadiacej innosti ide o stlu innos, zameran na regulciu fungovania celkov (terie riadenia a organizcie) SV predstavuje aplikciu terie riadenia a organizcie na prcu VS pri prprave, vydvan/ zabezpeovan plnenia rozhodnut, zvznch nielen vo vzahu nadriadenosti a podriadenosti orgnov VS, ale aj voi osobm, organizcim a orgnom, ktor nie s podriaden sprvnemu orgnu, ktor rozhodnutie vydal; - efektvnos nemono skma izolovane: pojem efektvnos sinnos prostriedkov vynakladanch na ekonomick innos z pohadu vsledkov tejto innosti; vzah medzi vstupom a vstupom; - VS predstavuje jednu z relatvne samostatnch sstav ttneho riadenia, zameran na bezprostredn a praktick realizciu funkci ttu; vo svojej prci vyuva viacer metdy a formy innosti; orgny VS disponuj monosou vyntenia plnenia uloenm sankci; - potom efektvnos VS je kritrium spsobov innosti a ich zabezpeovania z hadiska dosiahnutia najvyej monej racionality v danch podmienkach prostrednctvom efektvnosti skmame faktick innos orgnu VS a meriame jej vsledok z hadiska racionality a zdrojov; na posdenie sa vyaduje dlhie asov obdobie; - efektvnos je determinovan viacermi skutonosami: a) nemono ju chpa ako shrn kategriu, pretoe s tmto pojmom vystupuj do popredia viacer kritri a pravidl rozlinho charakteru (nron zosaovanie); b) pri vymedzovan pojmu sa v rznom obsahovom vyjadren pouva elnos, efektvnos a hospodrnos; c) formy efektvnosti sprvnej innosti a ich organizan truktry s rozdielne; d) efektvnos VS spova v meran celho systmu VS, vzahov medzi jednotlivmi prvkami VS (lohy, org.zklada, systm a personlne prvky VS). - predpokladom zvyovania efektvnosti VS je dostaton znalos VS ako ucelenho systmu, poznanie skutonho stavu a priebehu rozhodujcich funknch procesov VS, znalos funknch systmovch vzieb VS v spoloenskom systme a dostatok objektvnych kritri na racionlnu tvorbu organizanej truktry VS ako celku a jej orgnov, ako aj na racionlne postupy pri vkone ich funkci.

- racionalizcia kvzi urit metda na dosiahnutie efektvnosti VS; jej pecifikum je dan jej zameranm, innosami a podmienkami innosti; metda prce a riadenia, ktor vychdza z analzy sasnho stavu a opiera sa o trval a systematick prcu - racionalizan silie me ma rzne ciele 1.) znenie shrnu prostriedkov na vykonanie prce; 2.) skvalitnenie tohto prvku, ktor oznauje VS za ist slubu; 3.) zvenie vkonnosti pracovnkov sprvnych orgnov a zlepenie ich pracovnch podmienok; - hlavnou lohou racionalizcie VS je: a) jednoduch a eln vstavba VS ako celku, jej orgnov, zahajca organizan truktru a npl innosti b) postupn zjednoduovanie organizanej lenitosti c) vyuitie optimlneho systmu informci na lepie rozhodovanie d) zjednoduovanie predpisov e) zvyovanie vkonnosti pracovnkov VS zlepovanm ich kvalifikanej truktry, pracovnch podmienok a prostredia na styk s obanmi f) optimalizcia hrnu prostriedkov vynakladanch na VS (najm v personlnej oblasti); - SV m syntetick charakter vznik vylenenm zo veobecnej organizcie prce, priom dvody na jej vylenenie vyplvaj zo pecifk riadiacej a sprvnej innosti; - repektovanie rozhodnut sprvnych orgnov me by zabezpeen len dontenm ttnou mocou, cie konania nie je stanoven sprvnym orgnom, ale je determinovan nadriadenmi orgnmi a administratvno-prvnymi normami. Metdy sprvnej vedy (SV) - prostrednctvom metdy skmania mono spja poznatky rznych vied jej pecifik s podmienen osobitnou povahou VS; - sasou metdy SV mus by: a) funkn prstup k sprve odhalenie takch funkci, ktor s v danom obdob pre tt nevyhnutn a ich prostrednctvom treba realizova VS, hada optimlny variant rozdelenia tchto funkci medzi orgny rovnakej rovne; pozornos na pecifik obsahu sprvnej innosti b) systmov skmanie apartu VS, ktor nadvzuje na funkn skmanie; c) historick prstup d) vyuitie konkrtnych sociologickch vskumov pre tdium apartu (overovanie jeho innosti) - vetky tieto prstupy s navzjom prepojen a podmienen; - ide o iastkov metdy skmania; - SV vyuva veobecn metdy (systmov a porovnvacie), ako aj pecifick metdy (induktvne, analytick, experimentlne a sociologick); - sprvna veda, ako veda skmajca sprvnu prax pomocou tchto metd poznva, posudzuje a vyhodnocuje organizciu a innos sprvnej praxe a vytvar relatvne stabiln systm modelov, nvodov a odporan pre sprvnu prvnu prax; navrhuje a odpora racionlne a funkn usporiadanie organizanej truktry VS, pecifikuje zkonitosti vzjomnch vzahov, vymedzuje pravidl rozhodovacch procesov vo VS a poskytuje nvody na komplexn racionalizciu. Vzahy sprvnej vedy a sprvneho prva - zky vzah sa prejavuje najm pri skman efektvnosti prvnych noriem; - veda sprvneho prva vyuva poznatky SV a SP vytvra ochranu pred neadekvtnou formalizciou a judicializciou;

- SV konfrontuje prvne normy s praxou a prispieva k skvalitneniu normotvorby; - vzjomn vzahy medzi vedou sprvneho prva a SV sa mu prejavova tak, e: a) vsledky VSP ovplyvnia rozvoj poznatkov v systme SV b) vsledky jednej alebo druhej daj podnet na spolon skmanie hraninch problmov c) ist vsledky SV mono vyuva na alie zdvodnenie poznatkov VSP v zujme ich realizcie d) realizovan poznatky VSP mu tvori zklad irieho skmania istch problmov v SV; - v odvetv SP psob najv poet predpisov v oblasti reglementovania miestnej sprvy ak orientcia a rozkolsan terminolgia; - administratvnoprvne normy niekedy nedoku dostatone reflektova prebiehajce zmeny potreba sledovania efektvnosti prvnej normy (prepojenie terie a praxe; urit vzah [slad] medzi vsledkom psobenia prvnej normy a cieom, ktor ou zkonodarca sledoval) a prijatie iaducich zmien; - pri prprave prvneho predpisu je potrebn: a) analyzova vecn svislosti, stiace do vytenia ciea zaloenie normatvnej motivcie, potrebnej na dosiahnutie cieov; vlastn tvorba prvnych textov; - tvorba cieov a prostriedkov je zaloen na poznan spoloenskch potrieb a spsobe ich uspokojovania; - relativizcia konkurujcich si cieov a ich dosiahnutie na prijatenom stupni; b) riei otzky zalenenia novej prvnej normy do prvneho systmu; zabrnenie vzniku nekonzistentnosti; - prioritou je slad nho prvneho poriadku s prvom E; - me nasta situcia, kedy je cie stanoven nesprvne = ak by bol dosiahnut, efektvnos pr.normy by bola len formlna, nie vak z celospoloenskho hadiska; - cie je uren sprvne, je aj dosiahnut, nie vak psobenm prvnej normy, ale v dsledku inch faktorov = nemono hovori o efektvnosti prvnej normy; - potreba zabezpeenia sladu s objektvnymi potrebami rozvoja spolonosti: formlnou strnkou je relne a mon plnenie a adekvtne prvne vyjadrenie; - rozvoj spolonosti predpoklad skmanie psobenia administratvnoprvnych noriem z pohadu legislatvnej innosti efekt legislatvnych pravidiel sa odzrkadl v realizcii prva. 7. Fyzick a prvnick osoby ako subjekty sprvneho prva - subjektom SP je potencilny/skuton astnk prvnych vzahov, ktor je spsobil by nositeom prv a povinnost = mus ma PS spsobilos ma prva a povinnosti ustanoven normami SP, spsobilos na prvne kony (nadobda prva a povinnosti vlastnmi konmi), deliktulnu spsobilos (prvna zodpovednos za protiprvne konanie) a procesn spsobilos (sp.by astnkom konania a vystupova v om); - medzi subjekty SP patria orgny S (PS vymedzen prvomocou), orgny zemnej samosprvy (PS vymedzen prvomocou), FO (PS vznik narodenm a je predpokladom na spsobilos na P) a PO (PS sa chpe ako celok, P v ich mene vykonvaj jednotliv orgny); FO ako subjekty SP - rozhodujcim faktorom na urenie pr. postavenia FO (obana) vo VS je prvna subjektivita (PS), ktor obsahuje jeho sp. na prva a povinnosti a na prvne kony; - PS obana vznik narodenm a zanik smrou a je predpokladom na sp. na prvne kony, ktor vznik dosiahnutm uritho veku (me by pri jednotlivch P odlin ak nie je stanoven, tak sa nm chpe plnoletos, t.j. 18 rokov) a rozumovch schopnost rozpoznanie dsledkov konania; spr.orgn posudzuje otzku rozumovch schopnost obana samostatne, nie je viazan rozhodnutm sdu, nie vak vdy (pr. nevydanie OP);

- subjektom SP nie s len obania, ale aj cudzinci platia tu veobecn pr.normy SP (listov tajomnstvo, sloboda pohybu, sloboda pobytu..) a osobitn skupina noriem, ktor upravuje pecilne prva a povinnosti cudzincov (prvo na soc.zabezpeenie, zdravotn starostlivos, at.); PO ako subjekty SP - alebo organizcie, ktor zdruuj obanov a materiln/finann prostriedky na realizovanie hmotnch a kultrnych potrieb obanov; - subjektom SP je organizcia, ktor m sp. na prva a povinnosti vo VS a sp. na prvne kony (obe vznikaj a zanikaj sasne); m vymedzen PS s ohadom na lohy, ak pln a ciele (prva a povinnosti nevyhnutn na ich zabezpeenie), odvoden od vzniku a zniku organizcie; - rozliujeme ttne organizcie (hospodrske, rozpotov, prspevkov..) a nettne (skromn, drustevn, spoloensk..) = lia sa v spsobe nadobdania PS: a) ttne hospodrske org. zpisom do Obch.registra b) rozpotov org. okamihom innosti pr.aktu, ktorm boli zriaden c) drustevn org. okamihom, kedy sa vina delegtov dohodla na jej zaloen (aj zpis do OR, ale len deklaratrny) - nettne dobrovon organizcie na zklade zdruovacieho prva (z..83/1990 Zb. v znen neskorch predpisov); zdruenie vznik registrciou nvrh na MV SR mu poda min.traja obania, priom aspo jeden mus ma viac ako 18 rokov a mus obsahova predpsan nleitosti (nzov zdruenia, sdlo, orgny, spsob ich ustanovenia a zsady hospodrenia) ak je vetko v poriadku, MV SR vykon registrciu do 10 dn od zaatia konania a do 7 dn od registrcie oznmi vznik zdruenia SR ak MV odmietne vykona registrciu, iadatelia sa mu obrti na NS SR, ktor bu potvrd rozhodnutie ministerstva, alebo vyd rozhodnutie o registrcii; zdruenie zanik dobrovonm rozpustenm alebo zlenm s inm alebo prvoplatnm rozhodnutm MV o jeho rozpusten (preskmaten NS). 8. Pramene sprvneho prva - v terii prva sa rozliuj formlne a materilne pramene prva: formlnymi pramemi SP s ttom stanoven formy prva, v ktorch s obsiahnut normy, ktor maj povahu administratvnoprvnej regulcie (v SR s to normatvne prvne akty vydan prslunmi ttnymi orgnmi v stanovenej forme zkon, nariadenia vldy, in VZPP); ak tieto formy prva obsahuj normy SP, s pramemi SP (aj keby obsahovali len jednu normu SP prvny predpis me by prameom aj viacerch prvnych odvetv); - prameom SP nie s precedensy (no mu ma vznam pre rozhodovanie v podobnej veci, podobne ako obyaj) a prvne obyaje; - zkladn charakteristiky prameov SP: a) vetky druhy prameov SP sa odvodzuj z pr.noriem obsiahnutch v stave SR a z alch Z a musia by s nimi v slade; b) zkladn prava administratvnoprvneho postavenia obanov, psobnosti a prvomoci sprvnych orgnov mus by obsiahnut v zkone; c) prvny zklad na odvoden normatvne sprvny akty, vydvan orgnmi VS, tvoria normatvne prvne akty vydvan NR SR (najvy orgn); d) odvoden normatvne sprvne akty, vydvan orgnmi VS, musia by v slade s obdobnmi normatvnymi sprvnymi aktmi, vydvanmi nadriadenmi orgnmi VS; - druhy prameov SP stavn zkon, zkon, nariadenie vldy, VZPP ministerstiev a ostatnch strednch orgnov S. VZPP miestnych orgnov S, VZPP obc a VC

a medzinrodn zmluvy (veobecnou podmienkou je, e tieto normatvne akty obsahuj normy SP); - ministerstv a ostatn stredn orgny S mu vydva VZPP len na zklade stavy SR a Z a zkonov; len na zklade zkona NR SR mono zriaova ministerstv a ostatn OS a ustanovova psobnos a prvomoc sprvnych orgnov, ako aj prva a povinnosti FO v oblasti VS = preto s len zkony zkl.pramemi SP; - najpoetnejmi pramemi SP s VZPP ministerstiev a ostatnch OS oznaovan ako vyhlky veobecne zvzn normatvne sprvne akty odvodenej povahy, vydvan na zklade vslovnho splnomocnenia v zkone a v jeho medziach (nemu rozirova oblas prvnej regulcie nad rmec zkona, ani vypa jeho medzery); - vntorn normatvne akty ministerstiev a OS (pokyny, smernice, prkazy, rozkazy, intrukcie) nie s prameom prva!!!! (zvzn len pre podriaden orgny, PO a pracovnkov); - miestne orgny S vydvaj vyhlky, orgn zemnej samosprvy veobecne zvzn nariadenia; - MZ s prameom SP, ak obsahuj jeho normy; - prvo a pramene prva E najm prvo komunitrne (I.pilier ST, HM); jeho pramemi s zakladajce zmluvy (primrne prvo), zmluvy a akty, ktor ich menia a dopaj, sekundrne prvo a judikatra ESD; pre SP: vznam m najm sekundrne prvo (nariadenia priamo aplikovaten pre FO a PO bez potreby transformcie; smernice zvzn pre , ktormu s uren vo vsledku, nie prostriedkoch na jeho dosiahnutie, vyaduje transpozciu a implementciu; rozhodnutia zvzn pre subjekty, ktorm je adresovan , FO a PO; odporania a stanovisk nie s priamo prvne zvzn); 9. ttna sprva ako samostatn druh innosti - jedna zo zkladnch zloiek VS a zkladn pojem sprvneho prva, ktor vychdza z podstaty S ako sasti riadenia spolonosti a skma ju ako osobitn druh ttnej innosti; - najrozsiahlej druh ttnej innosti jej vkonom sa zabezpeuje realizcia vetkch (vonkajch a vntornch) funkci ttu; orgny S plnia prevan as loh zabezpeovan ttnymi orgnmi; - jedna z foriem uskutoovania ttnej moci; samostatn druh innosti ttu; jadro VS; - samostatn druh organizujcej innosti ttu, ktor m vkonn a nariaovac charakter, uskutouje sa v mene ttu a za pomoci jeho donucovacej moci, priom ciele, metdy, formy a spsoby uskutoovania tejto innosti reguluje prvo a v jeho medziach sa realizuje jej iniciatvny prvok, determinovan aj internmi normatvnymi aktmi nadriadench orgnov; tto innos uskutouj predovetkm orgny S, ale v rmci zkonnho splnomocnenia aj ttne a in orgny a organizcie; - predovetkm innos vkonn a nariaovacia: vkonn innos vyjadruje vzah S k zastupiteskej sstave, ktor je prezentovan NR SR; spova v bezprostrednom vykonvan zkonov a ostatnch pr.aktov t.moci, ktorch prostrednctvom sa realizuj zkladn otzky ttnej sprvy (hospodrsky, socilny a kultrny rozvoj); nariaovacia innos vo vzahu k FO a PO vyjadruj urit metdu sprvne orgny s oprvnen vydva normatvne a individulne sprvne akty, uskutoova in opatrenia a pouva dontenia, ak s na to splnomocnen zkonom; tto metda nie je jedinou, do popredia sa dostva organiztorsk charakter S (riadiaca, koordinan a kontroln innos); - S je innos podzkonn (vykonvan na zklade zkona, ktor uruje jej zameranie a stanovuje aj hlavn najm prvne prostriedky); - je to innos, za ktorou stoj donucovacia moc ttu prichdza na rad, ak nedochdza k dobrovonmu plneniu prvnych povinnost; jej uplatnenie upravuj prvne normy: dontenie me uplatni len kompetentn orgn S, mus by primeran vymhanej

povinnosti a nemono ho realizova ubovonmi formami a prostriedkami (tie stanovuj platn prvne normy); - je to innos, ktor mono determinova intrukciami nadriadench orgnov S uskutouj ju hierarchicky usporiadan orgny, kde nadriaden orgn m priamo vply na podriaden sprvne orgny (intern normatvne intrukcie at.); - v rmci S sa realizuj spoloensk zujmy (celospoloensk zujmy a prvom chrnen zujmy FO a PO v oblasti ttnej sprvy); - S je verejn sprva uskutoovan ttom, osobitn druh riadenia uskutoovanho ttom; - innosou orgnov S a plnenm jej loh dochdza k realizcii vzahov S ide o innos zameran do vntra organizcie S (vntorn innos) a o vonkajiu innos S: Vntorn innos vntorno-organizan zleitos, zkladnm poslanm orgnov S je zabezpei iaduce a relne fungovanie tchto orgnov; Vonkajia innos realizcia vlastnho poslania S, usmerovanie procesov, realizovanch v oblasti odlinej od S, adrestmi s FO a PO; - sprvne orgny orgn S pri ttnosprvnej aktivite orgnov S, ale aj pri aktivite, ktor nem ttnomocensk charakter; orgny, ktor popri prevanej innosti vykonvaj na zklade zkonnho splnomocnenia aj innos, ktor m charakter S (starosta obce, dekan fakulty); - vykonva ju osobitn skupina orgnov ttu orgny ttnej sprvy orgn ttu, ktor vystupuje v jeho mene (za kodu spsoben nezkonnm rozhodnutm S nezodpoved orgn, ktor ho vydal, ale tt), uskutouje lohy a funkcie ttu nariaovacou a vkonnou innosou ttu a je zriaovan zkonom alebo inm prvnym aktom ako organizano-prvna jednotka so samostatnou psobnosou a prvomocou a jej zodpovedajcou organizanou truktrou; - v uom zmysle s to ttne orgny, ktor prvne predpisy vslovne oznauj ako orgny S; - v irom zmysle s to nielen orgny S, ale aj ostatn orgny, ktor disponuj sprvnoprvnou aktivitou; Zkladn rty orgnu S: z pohadu postavenia ide o ttny orgn, m vetky znaky ttneho orgnu, je vybaven psobnosou a prvomocou a m monos poui prostriedky ttneho dontenia; - ide o osobitn druh ttneho orgnu odliuje sa innosou, ktor vykonva; - tvor relatvne samostatn organizan jednotku, oddelen od inch v ttnom aparte (od sdov, zastupiteskch orgnov, prokuratry..); - orgny S mono klasifikova na zklade rznych kritri: a) prvny zklad vzniku orgnu- vznik a existencia vyplva priamo z stavy/Z a zkonov NR SR; b) vecn rozsah jeho psobnosti orgny so veobecnou a osobitnou psobnosou (tie sa delia na orgny s funknou a odvetvovou psobnosou); c) zemn rozsah jeho psobnosti d) zloenie orgnov e) spsob rozhodovania vo veciach svojej psobnosti; 10. Vymedzte pojem ttny orgn, orgn ttnej sprvy, sprvny orgn a sstava orgnov ttnej sprvy ttny orgn: zloka ttneho apartu, vykonvajca konkrtnu funkciu ttu - ttne orgny s nositemi zkonodarnej, vkonnej a sdnej moci; ttnu moc vykonvaj v takom rozsahu a takm spsobom, ak stanovuje stava a zkony; je to elementrna sas systmu orgnov ttu, ktor uskutouje presne vymedzen as regulatvno mocenskej

innosti ttu voi spolonosti; - zkladnm znakom ttneho orgnu je prvomoc, t. j. schopnos, resp. oprvnenie vydva prvne zvzn ttnomocensk akty, ktormi tento orgn reguluje spoloensk vzahy; - ttny orgn m prvo vyda prvny akt, ale je povinn vyda ho takm spsobom, ktor stanovuje stava a zkon; - niektor ttne orgny maj prvomoc vydva normatvne prvne akty, t. j. veobecne zvzn prvne predpisy (zkony, vldne nariadenia, vyhlky a pod.), in maj prvomoc vydva individulne prvne akty, t. j. rozhodnutia v konkrtnych veciach (rozhodnutie o vzat do vzby, rozsudok o rozvode manelstva a pod.); ttne orgny mme rozdeli poda rznych kritri: 1. 2. 3. 4. 5. prvomoc- zkladn kritrium klasifikcie kompetencia (psobnos) zloenie spsob ustanovovania osb do funkci vzjomn vzahy

Z hadiska prvomoci sa ttne orgny delia na: 1. stavodarn a zkonodarn orgn 2. orgny vkonnej ttnej moci 3. sdne - prvomoc maj len ttne orgny, t. j. orgny zkonodarnej, vkonnej a sdnej moci; Z hadiska kompetenci (vymedzenia okruhu subjektov, zemia, asu, vec, na ktor sa prvomoc tohto orgnu vzahuje) sa ttne orgny delia na: 1. zemn (priestorov) p. uruje zemie, na ktorom prslun orgn realizuje svoju prvomoc; stredn miestne 2. asov (temporlna) p. vymedzuje obdobie vkonu prvomoci prslunho orgnu; orgny s asovo neobmedzenou kompetenciou orgny s asovo obmedzenou kompetenciou 3. osobn (personlna) p. vyjadruje okruh subjektov, na ktor sa vzahuje prvomoc prslunho ttneho orgnu; so veobecnou osobnou kompetenciou s osobitnou osobnou kompetenciou 4. vecn p. vymedzuje druhy innost ttneho orgnu, v ktorch sa uplatuje jeho prvomoc; orgny so veobecnou vecnou kompetenciou orgny s osobitnou vecnou kompetenciou 5. funkn p. vymedzuje rozsah psobnosti medzi ttnymi orgnmi pri vybavovan tej istej veci po sebe; orgny vyej intancie orgny niej intancie Z hadiska zloenia (poetnosti) sa ttne orgny delia na:

1. monokratick 2. kolegitne Z hadiska ustanovovania osb do funkci sa ttne orgny delia na : 1. volen 2. vymenovan 3. dedin Z hadiska vzjomnch vzahov sa ttne orgny delia na : 1. navzjom si zodpovedn a nezodpovedn stavno politick zodpovednos (vzahuje sa na celkov innos ttneho orgnu. Je pre u charakteristick princp odvolatenosti prslunho ttneho funkcionra); prvna zodpovednos (zodpovednos za porunie prva) 2. nadriaden a podriaden nadriadenos jednho ttneho orgnu nad druhm oprvuje nadriaden orgn vydva podriadenm orgnom zvzn pokyny, omu koreponduje povinnos podriadenho orgnu tieto pokyny repektova. Zvzn pokyny s obsiahnut v normatvnych prvnych aktoch, v organizanch pokynoch nadriadenho orgnu i v individulnych prkazoch 3. kontroln a kontrolovan vzahy kontrolnch a kontrolovanch ttnych orgnov zko svisia s delenm ttnych orgnov na nadriaden podriaden, pretoe aj kontroln orgny mu vydva kontrolovanm orgnom zvzn pokyny; rozdiel medzi kontrolnmi orgnmi a orgnmi nadriadenmi je v tom, e zvzn pokyny kontrolujceho ttneho orgnu smeruj len na odstrnenie kontrolou zistench nedostatkov 4. vyej a niej intancie vzahy orgnov vyej a niej intancie bezprostredne svisia s delenm orgnov poda ich funknej kompetencie - ttna moc je najvznamnejia forma verejnej moci; nevyhnutnm prostriedkom ttnej moci je donucovac ttny apart, ktor zaisuje veobecn zvznos stavy, zkonov a ostatnch aktov, ktor obsahuj prvne normy a sankcionuje ich plnenie. Orgn ttnej sprvy: pouva sa v dvojakom vzname : v uom zmysle slova pre tie ttne orgny, ktor prvne predpisy oznauj ako orgny S; v irom zmysle je pojem orgn S toton s pojmom sprvny orgn; - je to orgn ttu, ktor vystupuje v mene ttu, uskutouje lohy a funkcie ttu, zriaovan zkonom ako organizano-prvna jednotka so samostatnou psobnosou a prvomocou a jej zodpovedajcou organizanou truktrou; - je jednm z orgnov ttu; orgny ttnej sprvy predstavuj najzloitej subsystm orgnov verejnej sprvy - ide o hierarchick systm zaloen na vzahoch podriadenosti a nadriadenosti; - poslanm orgnov ttnej sprvy je uskutoova ttnu sprvu ako vkonn a nariaovaciu innos; s charakterizovan veobecnmi rtami, ktor s spolon pre vetky ttne orgny (napr. parlament, sd, prokuratra, NK) a jednak pecifickmi rtami, ktor s charakteristick len pre orgny ttnej sprvy.

Veobecn znaky orgnov ttnej sprvy: - vykonvaj svoju innos v mene ttu S, uskutouj lohy a funkcie ttu metdami a prostriedkami S - s vybaven prvomocou a psobnosou - ich kontituovanie je uskutoovan stavou, stavnmi zkonmi a zkonmi - ich psobnos a prvomoc je ustanoven zkonom - ich organizan truktra je regulovan prvom - s oddelen od inch organizanch jednotiek v ttnom aparte - stoj za nimi donucovacia moc ttu. pecifick znaky orgnov ttnej sprvy: - maj vkonn a nariaovac charakter - mu na nklade zkonnho splnomocnenia vydva veobecne zvzn prvne predpisy - ich innos mono v rmci prva urova aj vntornmi predpismi a individulnymi pokynmi nadriadench orgnov Rozliuj sa poda viacerch kritri: - prvny zklad vzniku orgnu - vecn rozsah jeho psobnosti - zemn - zloenie orgnov - spsob akm rozhoduje vo veciach svojej psobnosti - na rozdiel od ostatnch ttnych orgnov, orgny ttnej sprvy uskutouj svoje lohy a funkcie ttu metdami a prostriedkami ttnej sprvy, predovetkm svojou riadiacou, organiztorskou a kontrolnou innosou; - subjektivita orgnu ttnej sprvy, t.j. spsobilos na prva a povinnosti a spsobilos na prvne kony vznik okamihom jeho kontituovania; tmto okamihom vznik i administratvno-prvna subjektivita tohto orgnu, ktor je vyjadren jeho psobnosou a prvomocou; administratvnoprvnu subjektivitu treba pojmovo odliova od prvnej subjektivity orgnu ttnej sprvy v oblasti skromnoprvnych vzahov; - hoci vykonvate ttnej sprvy v niektorch prpadoch nie je prvnickou osobou, je vdy nositeom administratvnoprvnej subjektivity. Sprvny orgn: - pomerne samostatn, organizane vylenen zloka sprvnej organizcie verejnej sprvy, vybaven prslunou prvomocou a psobnosou; na Slovensku je sprvny orgn definovan v 1 zkona . 71/1967 Zb. o sprvnom konan ako "ttny orgn, orgn zemnej samosprvy, orgn zujmovej samosprvy, fyzick osoba alebo prvnick osoba, ktorej zkon zveril rozhodovanie o prvach, prvom chrnench zujmoch alebo povinnostiach fyzickch osb a prvnickch osb v oblasti verejnej sprvy." - ak obci alebo VC zveril zkon vykonva urit as ttnej sprvy, s starosta obce (primtor mesta), alebo predseda VUC nepriamymi vykonvatemi ttnej sprvy sprvnymi orgnmi; Sstava orgnov S: - rezortn ministerstv a stredn orgny S; - hovorme o ttnej sprve v statickom (organizanom) zmysle; - z hadiska subjektu, ktor ttnu sprvu vykonva, ttna sprva me by vykonvan bu priamo alebo nepriamo:

A) priamu (bezprostredn) ttnu sprvu, ktorej subjektom je tt ako originlny nosite ttnej sprvy, vykonva tt prostrednctvom svojich (ttnych) orgnov, prevane orgnmi ttnej sprvy; -priamymi vykonvatemi ttnej sprvy s: - vlda (veobecn psobnos) - i je vlda orgnom S je sporn, ale kee niektor autori ju uvdzaj ako orgn ttnej sprvy, treba zrove poveda, e v zmysle stavy je vrcholnm orgnom vkonnej moci, je politickm orgnom a ttnu sprvu vykonva prostrednctvom ministerstiev; - ministerstv (funkn, odvetvov); - ostatn (in) stredn orgny ttnej sprvy Protimonopoln rad SR, tatistick rad SR; - orgny s celottnou psobnosou regulan a dozorov orgny, dekoncentrovan orgny ttnej sprvy a inpekn orgny; - miestne (zemn, regionlne) orgny ttnej sprvy; - verejn ozbrojen zbory alebo in verejn zbory; - nie vetci priami vykonvatelia S s sasou organizanho systmu ttnej sprvy; nepatria sem naprklad Rada pre vysielanie a retransmisiu (tzv. licenn rada) ani verejn ozbrojen zbory i in verejn zbory - tto priami vykonvatelia ttnej sprvy nie s orgnmi ttnej sprvy, maj len postavenie orgnov ttnej sprvy pri vkone ttnej sprvy. Ich predmet innosti vymedzuje zkon, ktor zrove ustanovuje ich kompetencie vo veciach ttnej sprvy; B) nepriamu (sprostredkovan, paraleln) ttnu sprvu, ktorej subjektami s na zklade zkonnej delegcie subjekty odlin od ttu (verejnoprvne korporcie zaloen na zemnom princpe obce, samosprvne kraje, na zujmovom princpe profesijn komory); - vykonvaj ju vlastnmi orgnmi ako prenesen vkon ttnej sprvy (naprklad starosta obce) alebo ako zkonom zveren vkon ttnej sprvy (naprklad orgn prvnickej osoby verejnho i skromnho prva, prpadne sama fyzick osoba, ak jej zkon zveril as vkonu ttnej sprvy).; - nepriamymi vykonvatemi ttnej sprvy s: - obce; - vyie zemn celky; - deleguje sa na ne zkonom vo vymedzenom rozsahu as ttnej sprvy; s to in subjekty ne tt; - monos prenies vkon urench loh miestnej ttnej sprvy na obec a vy zemn celok ustanovuje priamo stava (l. 75); nklady takto prenesenho vkonu ttnej sprvy uhrdza tt; vkon ttnej sprvy prenesenej na obec alebo na vy zemn celok zkonom riadi a kontroluje vlda a podrobnosti ustanovuj zkony; - obec a vy zemn celok sa stvaj pri vkone delegovanej ttnej sprvy sprvnym celkom; - organizane ttnu sprvu vykonva starosta obce (primtor mesta), ak je subjektom tejto psobnosti obec, a predseda VC, ak je subjektom VC; uveden funkcionri zemnej samosprvy vykonvaj delegovan ttnu sprvu formou individulnej rozhodovacej innosti (predovetkm v sprvnom konan), preto ich zkon o obecnom zriaden a zkon o samosprve VC (samosprvnych krajoch) oznauje ako sprvny orgn. 11. zemn samosprva v organizanom a funknom ponman - charakteristickmi znakmi S s : predstavuje uspokojovanie potrieb uritho spoloenstva fyzickch osb, ktor je vytvoren na zemnom zklade, teda me by spravovan samostatne. T.j. ide o uspokojovanie potrieb miestneho spoloenstva, ktor sa odliuj od celospoloenskch potrieb.

 ide o miestne spoloenstvo, ktor m zkonom / stavou priznan postavenie PO odlinej od ttu, z oho potom vyplva : majetkov + finann samostatnos miestneho spoloenstva samostatnos + nezvislos miestneho spoloenstva od ttnej sprvy pri vobe svojich orgnov - podstatou samosprvy je teda samosprvne rozhodova o vlastnch otzkach a zleitostiach poda vlastnch potrieb, na zklade vlastnej vle a pritom repektova iba zkony. Samosprva sa na jednej strane pribliuje skromnej sprve tm e ide o sprvu vlastnch zleitost, na druhej strane pribliuje sa S tm, e ide o vlastn zleitosti verejnoprvneho charakteru, je teda verejnou sprvou zameranou na vlastn zleitosti. - zemn samosprvu mono definova ako organizan formu verejnej sprvy, v rmci ktorej miestne spoloenstvo ako PO zabezpeuje rieenie vlastnch loh odlinch od ttu ale pod dozorom ttu, a to vo vlastnom mene, na vlastn zodpovednos, viazan len zkonmi, resp. vykonvacmi predpismi. - zkladom zemnej samosprvy je obec, ktor tvor samostatn samosprvny celok; zdruuje obanov, ktor maj na jej zem trval pobyt a je PO; - obec zriauje, zruuje, rozdeuje alebo obce zluuje vlda nariadenm so shlasom obce a na zklade stanoviska K, v ktorho obvode sa obec nachdza; - zlenm obc zanikaj zluovan obce a vznik nov obec, rozdelenm obec zanik a vznikaj nov obce vetko len s innosou ku du konania veobecnch volieb do orgnov samosprvy obc; - sasou nvrhu na zlenie obc je dohoda o zlen obc a daje o vsledkoch hlasovania obyvateov; - dohoda o zlen obc obsahuje: a) nzvy obc, ktor ju uzatvraj b) dtum, ku ktormu sa maj zli c) nzov novej obce a sdlo jej orgnov d) oznaenie katastrlnych zem novej obce e) urenie majetku a finannch prostriedkov novej obce f) zoznam VZN vydanch zluovanmi obcami g) podpisy starostov s uvedenm ich mena, priezviska a funkcie; - obyvate obce sa zastuje na samosprve obce: a) aktvne a pasvne volebn prvo do orgnov samosprvy obce b) hlasovanie v miestnom referende c) as na zasadnutiach OZ a verejnch zhromadeniach obyvateov obce d) pouvanie obecnch zariaden a majetku obce e) podvanie podnetov a sanost orgnom obce f) iada pomoc v ase ndze. - obce samostatne rozhoduj a uskutouj vetky kony svisiace so sprvou obce a majetku obce, ak tieto kony nie s PP zveren inej PO alebo FO; - samosprvu obce vykonvaj obyvatelia obce prostrednctvom orgnov obce, hlasovanm obyvateov obce a ver.zhromaden; - zkladnmi orgnmi obce s obecn zastupitestvo (A) a starosta obce (B); A OZ zriauje poda potreby/na zklade zkona svoje orgny (obecn rada, komisie, obecn polcia, obecn poiarny zbor, in stle alebo doasn vkonn a kontroln orgny);

- je to zastupitesk zbor obce, zloen z poslancov, zvolench obyvatemi obce v priamych vobch ich poet ur OZ na cel volebn obdobie pred konanm volieb poda potu obyvateov; - OZ rozhoduje o zkladnch otzkach ivota obce: a) uruje zsady hospodrenia a nakladania s majetkom obce b) schvauje rozpoet obce c) uruje organizciu obecnho radu a poriadok odmeovania pracovnkov obce d) zaklad, zriauje a kontroluje obecn podniky a rozpotov a prspevkov organizcie e) uzna sa na nariadeniach - na plnenie loh samosprvy obce/ak to ustanovuje zkon obec vydva pre zemie obce veobecne zvzn nariadenie mus sa vyhlsi, priom vyhlsenie sa vykon vyvesenm na radnej tabuli v obci najmenej na 15 dn (innos nadobda ptnstym dom od vyvesenia, ak v om nie je stanoven neskor zaiatok innosti; mono uri skor zaiatok v prpade ivelnej pohromy, veobecnho ohrozenia, zabrnenia kodm na majetku a odstraovania nsledkov pohromy); - OZ sa schdza poda potreby, najmenej vak raz za dva mesiace zvolva ho a vedie starosta, ktor tak urob aj na iados 1/3 poslancov OZ; - OZ vyhlsi hlasovanie obyteov obce, ak ide o: a) zlenie obcm rozdelenie a zruenie obce a zmenu nzvu; b) odvolanie starostu; c) petciu obyvateov obce v pote 30% oprvnench voliov; - vsledky hlasovania s platn pri polovinej asti oprvnench voliov a rozhodnutie bolo prijat nadpolovinou vinou platnch hlasov astnkov hlasovania; OZ vyhlsi vsledky do troch dn od doruenia zpisnice o vsledkoch hlasovania na radnej tabuli; - OZ rokuje v zbore je spsobil rokova a uzna sa pri prtomnosti nadpolovinej viny vetkch poslancov, na prijatie uznesenia OZ je potrebn shlas nadpolovinej viny prtomnch, na prijatie nariadenia shlas 3/5 viny prtomnch; - starosta predstavite obce a najvy vkonn orgn obce; - tatutrny orgn obce v majetkovoprvnych a pracovnoprvnych vzahoch, sprvny orgn v administratvnoprvnych vzahoch; - m sistan prvomoc me pozastavi vkon uznesenia OZ, ak sa domnieva, e odporuje zkonu alebo je pre obec nevhodn tm, e ho nepodpe v stanovenej lehote; jeho neshlas mu poslanci OZ prelomi hlasovanm nadpolovinou vinou vetkch poslancov; ak tak neurobia do dvoch mesiacov od jeho schvlenia, uznesenie strca platnos; vkon potvrdenho uznesenia u starosta pozastavi neme; - m sankn prvomoc me uloi FO alebo PO oprvnenej na podnikanie pokutu vo vke 200 000 Sk, ak: a) poru nariadenie b) neudruje istotu a poriadok, m ru vzhad obce, zneist verejn priestranstvo, odklad veci mimo vyhraden priestor c) nespln bez vneho dvodu v urenej lehote povinnos uloen starostom poskytn osobn alebo vecn pomoc poas a pri odstraovan nsledkov ivelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti; - pokutu mono uloi do roka, odo da, kedy sa starosta dozvedel o tom, kto sa dopustil takhoto priestupku, najneskr vak do troch rokov od poruenia nariadenia alebo nesplnenia povinnosti (prihliada sa na zvanos, spsob, as, nsledky protiprvneho konania); - mandt starostu zanik: odmietnutm subu, alebo zloenm subu s vhradou, uplynutm funknho obdobia, vzdanm sa mandtu, prvoplatnm odsdenm za myseln trestn in alebo po odsden na vkon trestu odatia slobody nepodmienene, pozbavenm spsobilosti na P alebo jej obmedzenm, ak obyvatelia v referende odshlasili jeho odvolanie (o

hlasovanie vo veci me poiada 30% oprvnench voliov; alebo ak dochdza k hrubmu poruovaniu stavy/Z/VZPP a zanedbvaniu povinnost zo strany starostu; ak jeho neprtomnos alebo nespsobilos na vkon funkcie trv viac ako 6 mesiacov), zmenou trvalho pobytu mimo zemia obce/mestskej asti, smrou, zruenm obce; - obecn rada me ju zriadi OZ; tvoria ju poslanci OZ, ktorch vol OZ na cel funkn obdobie a me ich aj kedykovek odvola; spsob volieb upravuje RP OZ; - OR najm: a) rozpracva a zabezpeuje plnenie loh vyplvajcich z uznesen OZ a organizuje prpravu podkladov na jeho rokovanie b) zaober sa benmi vecami (majetok obce, fondy, rozpoet, miestne dane a poplatky) a podva o nich nvrhy starostovi/OZ c) pripravuje zasadnutia OZ d) riei veci, tkajce sa ivota obce a podva stanovisk OZ/starostovi e) organizuje a zjednocuje innos komisi OZ f) pln alie lohy poda rozhodnutia OZ - komisie zriauje ich OZ ako svoje doasn inciatvne, poradn a kontroln orgny; s zloen z poslancov OZ a z obyvateov obce, zvolench OZ; - obecn rad vkonn orgn OZ a starostu; zabezpeuje organizan a administratvne veci OZ a starostu, ako aj orgnov zriadench OZ, predovetkm: a) zabezpeuje psomn agendu vetkch orgnov obce b)je podatenou psomnost obce, c) zabezpeuje odborn podklady a in psomnosti na rokovanie OZ + obecnej rady + komisi d)vypracva psomn vyhotovenia vetkch rozhodnut starostu vydanch v sprvnom konan, e) vykonva nariadenia, uznesenia OZ + rozhodnutia starostu; - hlavn kontrolr - OZ vol a odvolva hlavnho kontrolra na 6 ron FO, ktor je zamestnancom obce / poda z. o vkone prce vo verejnom zujme), nesmie podnika alebo vykonva in zrobkov innos, toto obmedzenie sa nevzahuje na vedeck, pedagogick, lektorsk, prednatesk, prekladatesk, publicistick, literrnu, umeleck innos a na sprvu vlastnho majetku. Kontroln innos vykonva nezvisle a nestranne v slade so zkladnmi pravidlami kontrolnej innosti/ poda z. o o finannej kontrole a vntornom audite/ - HK predovetkm: a) vykonva kontrolu vetkch prjmov a vdavkou rozpotu obce a hospodrenia s majetkom obce, hospodrenia rozpotovch a prspevkovch organizci obce; b) vypracva odborn stanovisk k nvrhu rozpotu a zverenmu tu obce pred ich schvlenm v OZ; c) predklad vsledky kontroly OZ; d) min.raz rone predklad OZ sprvu o vsledkoch svojej kontrolnej innosti; e) spolupracuje s prslunmi O vo veciach kontroly hospodrenia s prostriedkami pridelenmi obci zo R; - OZ me zriadi ako svoj poriadkov tvar obecn polciu, ktorej zriadenie + prvne postavenie + lohy upravuje osobitn zkon; Vy zemn celok (samosprvny kraj) Zkladn prvnu pravu samosprvnych krajov tvor spolu s stavou SR zkon . 302/2001 Z.z. O samosprve vych zemnch celkov.

VUC je samostatn zemn a sprvny celok SR. Princp zemnej samosprvy na tejto nadobecnej rovni sa teda uplatuje rovnako ako na rovni obecnho zriadenia. V sasnosti je zriadench 8 VUC. Samosprvny kraj je prvnickou osobou, ktor za podmienok ustanovench zkonom samostatne hospodri s vlastnm majetkom a s vlastnmi prjmami, zabezpeuje a chrni prva a zujmy svojich obyvateov. zemn obvod samosprvneho kraja je zhodn s zemnm obvodom kraja. zemn obvod samosprvneho kraja mono zmeni len zkonom. Samosprvny kraj m svoje symboly, ktor me pouva pri vkone samosprvy. Symboly samosprvneho kraja s erb, vlajka a pea, prpadne znelka. Obyvate samosprvneho kraja je osoba, ktor m trval pobyt v obci na jeho zem. Obyvate samosprvneho kraja sa zastuje na jeho samosprve. Je oprvnen najm a) voli zastupitestvo a by volen do zastupitestva, b) voli predsedu a by volen za predsedu, c) hlasova v referende samosprvneho kraja za podmienok ustanovench tmto zkonom d) zastova sa na zasadnutiach zastupitestva, e) obraca sa so svojimi podnetmi, sanosami a inmi podaniami na predsedu, zastupitestvo a orgny nm zriaden. Na vkone samosprvy sa me s vnimkou oprvnen poda odseku 2 psm. a) a c) podiea aj ten, kto na zem samosprvneho kraja a) m nehnuten majetok, b) je prihlsen na prechodn pobyt, c) m ako cudzinec povolen dlhodob pobyt Samosprvny kraj pri vkone samosprvy sa star o vestrann rozvoj svojho zemia a o potreby svojich obyvateov. Pritom najm: zabezpeuje tvorbu a plnenie programu socilneho, ekonomickho a kultrneho rozvoja zemia samosprvneho kraja, vykonva plnovacie innosti tkajce sa zemia samosprvneho kraja, prprava a schvaovanie zemnoplnovacie podklady samosprvneho kraja a zemn plny reginov, elne vyuva miestne udsk, prrodn a in zdroje, vykonva vlastn investin innos a podnikatesk innos zaklad, zriauje, zruuje a kontroluje svoje rozpotov a prspevkov organizcie a in prvnick osoby poda osobitnch predpisov, podiea sa na tvorbe a ochrane ivotnho prostredia, utvra podmienky na rozvoj zdravotnctva, vchovy a vzdelvania, kultry a star sa o ochranu pamiatkovho fondu, rozvoj cestovnho ruchu koordinuje rozvoj telesnej kultry a portu a starostlivos o deti a mlde, spolupracuje s obcami pri tvorbe programov socilneho a ekonomickho rozvoja obc, podiea sa na rieen problmov, ktor sa tkaj viacerch obc na zem samosprvneho kraja, rozvja spoluprcu s zemnmi celkami a s orgnmi inch ttov, vykonva alie psobnosti ustanoven osobitnmi zkonmi.

utvra inn systm kontroly, zriadi funkciu hlavnho kontrolra samosprvneho kraja Samosprvny kraj me uloi prvnickej osobe alebo fyzickej osobe oprvnenej na podnikanie za poruenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. Pokuta je prjmom samosprvneho kraja.

Samosprvnemu kraju mono vo veciach zemnej samosprvy uklada povinnosti a obmedzenia len zkonom a na zklade medzinrodnej zmluvy. Me v rozsahu svojej psobnosti spolupracova s zemnmi a sprvnymi celkami alebo s radmi inch ttov vykonvajcimi regionlne funkcie. M prvo sta sa lenom medzinr. zdruenia zemnch celkov alebo zemnch orgnov. Spoluprca sa uskutouje len na zklade dohody o spoluprci mus by uzavret psomne, vopred schvlen zemnm celkom alebo orgnom inho ttu. Samosprvny kraj pri vkone svojej psobnosti spolupracuje so tt. orgnmi, inmi samosprv. krajmi, obcami a inmi PO. Prvotvorba Samosprvny kraj me vo veciach zemnej samosprvy vydva veobecne zvzn nariadenie; nariadenie nesmie by v rozpore s stavou Slovenskej republiky, s stavnmi zkonmi, medzinrodnmi zmluvami, s ktormi vyslovila shlas Nrodn rada Slovenskej republiky a ktor boli ratifikovan a vyhlsen spsobom ustanovenm zkonom, so zkonmi a s nariadeniami vldy. Vo veciach, v ktorch samosprvny kraj pln lohy ttnej sprvy, me vydva nariadenie len na zklade splnomocnenia zkonom a v jeho medziach. Tak nariadenie nesmie by v rozpore s stavou Slovenskej republiky, s stavnmi zkonmi, medzinrodnmi zmluvami, s ktormi vyslovila shlas Nrodn rada Slovenskej republiky a ktor boli ratifikovan a vyhlsen spsobom ustanovenm zkonom, so zkonmi, s nariadeniami vldy, so veobecne zvznmi predpismi ministerstiev a ostatnch strednch orgnov ttnej sprvy. Orgny samosprvneho kraja s a) zastupitestvo samosprvneho kraja, b) predseda samosprvneho kraja Ostatn ako pri obecnom zriaden.
Zastupitestvo je zbor zloen z poslancov VC zvolench v priamych vobch. Zastupitestvo ur poet poslancov na cel volebn obdobie v pomere 12 000 a 15 000 obyvateov na jednho poslanca a ur volebn obvody poda osobitnho zkona. Zastupitestvo rozhoduje o zkladnch otzkach VC , najm a) uzna sa na nariadeniach, b) urova zsady hospodrenia a nakladania s majetkom VC + majetkom prenechanm do uvania c) schvaova program socilneho, ekonomickho a kultrneho rozvoja d) schvaova rozpoet + zveren et e) o vyhlsen referenda, f) zriaova, zaklada, zruova a kontrolova PO samosprvneho kraja g) voli a odvolva na nvrh predsedu z poslancov zastupitestva podpredsedu VC h) zriaova komisie a in orgny zastupitestva i) voli na es rokov a odvolva hlavnho kontrolra VC

j)zriaova rad samosprvneho kraja p) schvaova rokovac poriadok zastupitestva. Zastupitestvo sa schdza poda potreby, najmenej vak raz za dva mesiace; jeho zasadnutie zvolva a vedie predseda, urob tak aj bvetdy ak o zvolanie zasadnutia zastupitestva poiada aspo 1/3 poslancov. Zastupitestvo rokuje vdy v zbore. Je spsobil rokova a uzna sa, ak je prtomn nadpolovin vina vetkch poslancov. Predsedu volia obyvatelia VC v priamych vobch. - zastupuje VC navonok, - v majetkovoprvnych vzahoch + pracovnoprvnych vzahoch a v inch vzahoch je tatutrnym orgnom - rozhoduje aj vo veciach, v ktorch zkon zveruje VC rozhodovanie o prvach a povinnostiach PO + FO Ak sa predseda domnieva, e uznesenie zastupitestva je v rozpore so zkonom alebo e je pre samosprvny kraj nevhodn, me pozastavi jeho vkon tm , e ho nepodpe ustanovenej v lehote. - pozastaven U me zastupitestvo nadpolovinou vinou hlasov vetkch poslancov potvrdi vkon potvrdenho uznesenia neme predseda pozastavi. Ak zastupitestvo uznesenie nepotvrd do 2 mesiacov od jeho schvlenia, uznesenie strca platnos. Funkcia predsedu je verejn funkcia a nevykonva sa v pracovnom pomere. Doteraj pracovnoprvny vzah alebo obdobn pracovn vzah zostva zachovan. Mandt predsedu zanik a) uplynutm volebnho obdobia, b) odmietnutm subu alebo zloenm subu s vhradou, c) vzdanm sa mandtu, d) prvoplatnm odsdenm za myseln T4 + ak ol odsden na nepodmienen TOS e) pozbavenm / obmedzenm SnaP f) skonenm trvalho pobytu v obci na zem VC g) vyhlsenm vsledku referenda, ktorm sa rozhodlo o odvolan predsedu, alebo h) smrou. Predseda me uloi PO + FO oprvnenej na podnikanie za poruenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. Pokuta je prjmom samosprvneho kraja. - pri ukladan pokt prihliada najm na zvanos, spsob, as trvania a nsledky protiprvneho konania. Pokutu mono uloi v 1 ronej subjektvnej + 3 ronej objektvne lehote.

12. Definujte obec, jej prvne postavenie a originrnu psobnos obce v zmysle zkona o obecnom zriaden .369/1990 Zb. o obecnom zriaden v znen neskorch noviel - obec je samostatn zemn samosprvny a sprvny celok SR; zdruuje osoby, ktor maj na jej zem trval pobyt. Obec je prvnick osoba, ktor za podmienok ustanovench zkonom samostatne hospodri s vlastnm majetkom a s vlastnmi prjmami; - zkladnou lohou obce pri vkone samosprvy je starostlivos o vestrann rozvoj jej zemia a o potreby jej obyvateov. Obci pri vkone samosprvy mono uklada povinnosti a obmedzenia len zkonom a na zklade MZ; - obec m prvo zdruova sa s inmi obcami v zujme dosiahnutia spolonho prospechu (1);

- obec m svoj nzov (1a - uruje ho vlda SR nariadenm), vlastn symboly (1b - erb, vlajka, pea, znelka) a zemie (2 - jedno alebo viac katastrlnych zem, ktor sa mu leni na asti obce); - obyvateom obce je osoba, ktor m na jej zem trval pobyt (3); Samosprva obce: 4 - obec samostatne rozhoduje a uskutouje vetky kony svisiace so sprvou obce a jej majetku, vetky zleitosti, ktor ako jej samosprvnu psobnos upravuje osobitn zkon, ak takto kony poda zkona nevykonva tt, alebo in FO alebo PO; - samosprvu obce vykonvaj jej obyvatelia orgnmi obce, hlasovanm obyvateov obce a verejnm zhromadenm obyvateov obce; - obec pri vkone samosprvy najm: a) vykonva kony svisiace s riadnym hospodrenm s hnutenm a nehnutenm majetkom obce a s majetkom vo vlastnctve ttu prenechanm obci do uvania; b) zostavuje a schvauje rozpoet obce a zveren et obce; c) rozhoduje vo veciach miestnych dan a poplatkov a vykonva ich sprvu; d) usmeruje ekonomick innos v obci a ak tak ustanovuje osobitn predpis, vyjadruje sa k podnikateskej alebo inej innosti PO a FO a k umiestneniu prevdzky na zem obce, k investinej innosti v obci; e) vstavba, sprva a drba miestnych komunikci, verejnch priestranstiev, obecnho cintorna, obecnch zariaden, kultrnych pamiatok, pamtihodnost a pamiatkovch zem; f) zabezpeuje verejnoprospen sluby (komunlne), istotu v obci, sprvu verejnej zelene a osvetlenia, zsobovanie vodou, nakladanie s odpadovmi vodami a miestnu verejn dopravu; g) zdrav podmienky pre ivot, ochrana P, zdravotn starostlivos, vzdelvanie a kultra; h) pln lohy v oblasti ochrany spotrebitea a zsobovania obce; i) schvauje zemnoplnovaciu dokumentciu a koncepciu rozvoja obce, rozvoja bvania; j) vykonva vlastn investin a podnikatesk innos; k) zaklad, zriauje, zruuje a kontroluje svoje rozpotov a prspevkov organizcie a in PO a zariadenia; l) organizuje hlasovanie obyvateov o dleitch otzkach ivota a rozvoja obce; m) zabezpeuje verejn poriadok (nariadenm mu zakza alebo obmedzi urit innosti); n) zabezpeuje ochranu pamiatok a prrodnch hodnt; o) pln lohy na seku soc.pomoci; p) osveduje listiny a podpisy na listinch; r) vedie obecn kroniku v ttnom jazyku/jazyku NM; - ak zkon nestanovuje, e ide o vkon prenesenej psobnosti S, ide o vkon samosprvnej psobnosti obce; - obec spolupracuje s politickmi stranami, hnutiami, obianskymi zdrueniami a inmi PO a FO, psobiacimi v obci v zujme rozvoja obce. 13. Vzah ttu a obce v zmysle zkona o obecnom zriaden plus prklady na delegovan psobnos na obec, t.j. prenesen vkon ttnej sprvy - 5 - na obec mono zkonom prenies niektor lohy S, ak je ich plnenie tmto spsobom racionlnejie a efektvnejie; s prenesenm loh na obec tt poskytne obci potrebn finann a in materilne prostriedky; - vkon S prenesen na obec zkonom riadi a kontroluje vlda; obec pri rozhodovan o prvach a povinnostiach FO a PO vo veciach prenesenho vkonu S kon poda zkonov a inch veobecne zvznch prvnych predpisov; v ostatnch prpadoch sa riadi aj uzneseniami vldy a internmi normatvnymi aktmi ministerstiev a inch strednch orgnov S;

- ak obec dlhodobo (najmenej 6 mesiacov) nevykonva svoju psobnos pri prenesenom vkone S a neurobila v tomto ase iadne opatrenie na zabezpeenie jej vkonu, K ju psomne vyzve na npravu a ur jej lehotu; - ak obec v urenej lehote nezabezpeila npravu, prslun na konanie je orgn miestnej S (poda osobitnho predpisu); - obec je povinn uhradi orgnu miestnej S finann prostriedky za prenesen vkon S, ktor sa uskutonil z dvodu jej neinnosti; - orgny S prerokuj s obcami/ich zdrueniami opatrenia tkajce sa obc pred ich prijatm a s u prijatmi ich oboznamuj; - obce podliehaj dozoru ttu (v rozsahu zkona); - v zujme plnenia loh obec spolupracuje s orgnmi ttu; tie obciam poskytuj pomoc v odbornch veciach a daje z jednotlivch evidenci vedench orgnmi ttu a podieaj sa na odbornej prprave zamestnancov obc a poslancov ob.zastupitestiev; obce postuj orgnom ttu daje potrebn pre jednotliv evidencie, alebo pre radn konania v rozsahu vymedzenom osobitnmi zkonmi; - obec poskytuje sinnos pri zabezpeovan kancelrskych a inch nebytovch priestorov pre ttny orgn, ktor m na jej zem sdlo alebo pracovisko; Pr.: - vstavba, sprva a drba miestnych komunikci, verejnch priestranstiev, obecnho cintorna, obecnch zariaden, kultrnych pamiatok, pamtihodnost a pamiatkovch zem; - vedie obecn kroniku v ttnom jazyku/jazyku NM; - zdrav podmienky pre ivot, ochrana P, zdravotn starostlivos, vzdelvanie a kultra; - schvauje zemnoplnovaciu dokumentciu a koncepciu rozvoja obce.

Ministerstvo dopravy, pt a telekomunikci SR

ttna sprva na seku cestnej dopravy a pozemnch komunikci, ktor poda 2 zkona . 534 /2003 Z. z. o organizcii ttnej sprvy na seku cestnej dopravy a pozemnch komunikci a o zmene niektorch zkonov vykonvaj obce a samosprvne kraje v rozsahu ustanovenom osobitnmi predpismi, a to: miestna ttna sprva vo veciach miestnych komunikci a elovch komunikci, ktor poda 3 ods. 2 zkona . 135/1961 Zb. o pozemnch komunikcich (cestn zkon) v znen neskorch predpisov vykonvaj obce ako prenesen vkon ttnej sprvy. Obce v rmci prenesenho vkonu ttnej sprvy prejednvaj priestupky poda 22c citovanho zkona na seku miestnych komunikci a elovch komunikci;

psobnos pecilneho stavebnho radu pre miestne komunikcie a elov komunikcie, ktor poda 3a zkona . 135/1961 Zb. o pozemnch komunikcich (cestn zkon) v znen neskorch predpisov vykonvaj obce ako prenesen vkon ttnej sprvy.

ttna sprva na seku cestnej dopravy, ktor poda 27 zkona . 168/1996 Z. z. vykonvaj aj obce. Poda 30 citovanho zkona obec
a) udeuje a odnma dopravn licenciu na autobusov linku nepresahujcu zemie obce,

b) dva v konan o udeovan dopravnej licencie na vntrottnu a medzinrodn autobusov dopravu na doiadanie sprvneho orgnu shlas na zastavovanie v obci na zriadenej zastvke a uruje stanovitia vozidlm dopravcov mimo priestorov v obci, c) schvauje cestovn poriadok autobusovej linky nepresahujcej zemie obce,

d) uzaviera s dopravcom zmluvu o vkone vo verejnom zujme a poskytuje dopravcovi nhradu preukzanej straty, e) vykonva odborn dozor nad cestnou dopravou v obci.

Ministerstvo kolstva SR
ttna sprva v kolstve na seku kl a kolskch zariaden, ktor poda 2 ods. 1 zkona . 596/2003 Z. z. o ttnej sprve v kolstve a kolskej samosprve a o zmene a doplnen niektorch zkonov vykonvaj aj obec (psm. b) a samosprvny kraj (psm. c). Obec pri prenesenom vkone ttnej sprvy (poda 6) zriauje a zruuje zkladn koly poda siete (ods. 1). Vkonom zriaovateskej psobnosti (ods. 14) sa rozumie finann, materilno-technick a priestorov zabezpeenie vchovno-vzdelvacieho procesu, prevdzky a rieenia havarijnch situci tchto kl, a vo vzahu k zkladnm kolm bez prvnej subjektivity aj personlne zabezpeenie; vykonva ttnu sprvu v prvom stupni vo veciach ohrozovania vchovy a vzdelvania maloletho alebo zanedbvania starostlivosti o povinn kolsk dochdzku iaka (ods. 4), ako kolsk rad vykonva ttnu sprvu v druhom stupni vo veciach, v ktorch v prvom stupni rozhodol riadite zkladnej koly, ktorej je prslun obec zriaovateom (ods.5),
vo veciach vchovy a vzdelvania v kolch a v kolskch zariadeniach, ktorch je zriaovateom alej (poda ods. 8)

kontroluje dodriavanie veobecne zvznch prvnych predpisov v oblasti vchovy a vzdelvania (psm. a) vydva organizan pokyny pre riaditeov, najm organizan pokyny na prslun kolsk rok (psm. c) poskytuje odborn poradensk innos kolm a kolskm zariadeniam (psm. d)

Z 6 ods. 7 vyplva, e innosti poda ods. 5 a ods. 8 psm. a), c) a d) odborne zabezpeuje zamestnanec ktor spa kvalifikan predpoklady: a) poiadavku odbornej a pedagogickej spsobilosti pre niektor druh a typ koly, b) poiadavku minimlne piatich rokov pedagogickej praxe.

Ministerstvo vntra SR
ttna sprva na seku matrk poda 4 ods. 1 zkona . 154/1994 Z. z. o matrikch v znen neskorch predpisov matriku ako vkon ttnej sprvy vedie obec, v hlavnom meste SR a v Koiciach mestsk as, ktor s uveden v prlohe zkona (alej len matrin rad).
Na vedenie matrk ustanov starosta obce matrikra a jeho zstupcu; ak je to potrebn vzhadom na rozsah innost, ustanov vedceho matrikra a potrebn poet matrikrov. Matrikrom me by fyzick osoba, ktor je plnolet, bezhonn, preukzala ovldanie matrk zloenm skky a zloila sub ( 8). Matrin rad vykonva innosti v zmysle prslunch ustanoven zkona a alch predpisov (zkon . 300/1994 Z. z. o mene a priezvisku v znen neskorch predpisov, zkon . 94/1963 Zb. o rodine v znen neskorch predpisov, Vyhlka MV SR . 584/2001 Z. z., ktorou sa vydva zoznam matrinch obvodov). Prklady innost, ktor vykonva matrin rad

zabezpeuje jednotn informan systm a utvra podmienky na bezpen prevdzku a ochranu dajov ( 4)

jeho

vedie matriku na zviazanch tlaivch ( 6) vedie zbierku listn ( 9).

ttna sprva na seku ochrany pred poiarmi, ktor poda 16 ods. 2 zkona . 314/2001 Z. z. o ochrane pred poiarmi v znen neskorch predpisov vykonva obec v rozsahu stanovenom tmto zkonom.
Obec ( 23)

a) vykonva preventvne protipoiarne kontroly, (podrobnosti upravuje 24) b) rozhodnutm uklad opatrenia na odstrnenie nedostatkov, ktor mu vies k vzniku poiaru alebo k saeniu zchrany osb a majetku a kontroluje plnenie tchto opatren, c) rozhoduje o vylen veci z pouvania, d) uruje velitea zsahu. Obec ( 9 ods. 5) zabezpeuje prostrednctvom preventivra poiarnej ochrany obce plnenie tchto povinnost: a) organizovanie a vyhodnocovanie preventvnych protipoiarnych kontrol v obci, b) kolenie kontrolnch skupn obce, c) vypracovanie dokumentcie ochrany pred poiarmi obce, d) vykonvanie preventvno-vchovnej innosti v obci. (kolenie kontrolnej skupiny obce, ktor vykonva preventvne poiarne kontroly v spoluprci s Dobrovonou poiarnou ochranou a inmi obianskymi zdrueniami na seku ochrany pred poiarmi. kolenie zabezpeuje obec.)

Ministerstvo vstavby a regionlneho rozvoja SR

ttna sprva na seku bvania, ktor v rmci prenesenho vkonu ttnej sprvy vykonva obec, a to poda ustanoven 5 psm. b zkona . 608/2003 Z. z. o ttnej sprve pre zemn plnovanie, stavebn poriadok a bvanie a o zmene a doplnen zkona . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku (stavebn zkon) v znen neskorch predpisov a prslunch ustanoven zkona . 607/2003 Z. z. o ttnom fonde rozvoja bvania. Obec v rmci prenesenho vkonu ttnej sprvy na seku bvania zabezpeuje ( 5 psm. b) 1. overovanie plnosti nleitosti iadosti o podporu rozvoja bvania z fondu, 2. preskmavanie bytovch pomerov iadateov o poskytnutie podpory, 3. predloenie overenej iadosti fondu. ttna stavebn sprva psobnos stavebnho radu poda 117 ods. 1 zkona . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku (stavebn zkon) v znen neskorch predpisov stavebnm radom je obec. Psobnos stavebnho radu je prenesenm vkonom ttnej sprvy.

Ministerstvo ivotnho prostredia SR

ttna sprva starostlivosti o ivotn prostredie, ktor poda 1 ods. 2 zkona . 525/2003 Z. z. o ttnej starostlivosti o ivotn prostredie vykonvaj obce v rozsahu ustanovenom osobitnmi predpismi, a to

ttna sprva na seku ochrany prrody a krajiny, ktor vykonva obec v zmysle prslunch ustanoven zkona . 543/2002 Z. z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov. Obec vykonva v prvom stupni ttnu sprvu vo veciach ochrany drevn v rozsahu stanovenom zkonom ( 69 ods. 1 psm. a). innosti a lohy obce vyplvaj z ustanoven zkona. Obec naprklad - me uloi vlastnkovi (sprvcovi, njomcovi) pozemku, na ktorom drevina rastie, vykona nevyhnutn opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodn o jej vyrban, - dva vyjadrenie k vydaniu povolenia na vrub drevn, - dva shlas na umiestnenie vsadby drevn a ich druhov zloenie za hranicami zastavanho zemia obce mimo ovocnho sadu, vinice, chmenice a zhrady a 47 ods. 3 na vrub dreviny za podmienok stanovench zkonom, - vyznauje dreviny uren na vrub, - v shlase na vrub drevn uklad vykonanie primeranej nhradnej vsadby, starostlivosti o u alebo zaplatenie finannej nhrady, - obstarva a schvauje dokument miestneho zemnho systmu ekologickej stability a dokument starostlivosti o dreviny, - vykonva ttny dozor vo veciach, v ktorch vykonva ttnu sprvu v rozsahu ustanovenom tmto zkonom, - me vyda veobecne zvzn nariadenie, ktorm ustanov podrobnosti o ochrane drevn, ktor s sasou verejnej zelene. ttna sprva na seku ochrany ovzduia, ktor ako prenesen vkon ttnej sprvy vykonva obec v zmysle prslunch ustanoven zkona . 478/2002 Z. z. o ochrane ovzduia v znen neskorch predpisov Obec v prenesenom vkone ttnej sprvy vo veciach ochrany ovzduia ( 34 ods. 1) a) podiea sa na vypracovan a realizcii programu a integrovanho programu ( 11 ods. 1), b) kontroluje dodriavanie povinnost prevdzkovateov malch zdrojov ( 20), c) vydva shlas na vykonvanie innost uvedench v zozname, ktor ministerstvo uverejuje vo svojom vestnku /( 22 ods. 1 psm. b)/, d) vydva shlas na povoovanie stavieb malch zdrojov vrtane ich zmien a na ich uvanie / 22 ods. 1 psm. d)/, e) vydva shlas na zmeny pouvanch palv a surovn, na zmeny technologickch zariaden malch zdrojov a na zmeny ich vyuvania a na ich prevdzku po vykonanch zmench / 22 ods. 1 psm. e)/, f) uklad prevdzkovateom malch zdrojov opatrenia na npravu ( 27 ods. 1), g) uklad prevdzkovateom malch zdrojov pokuty ( 38), h) me nariadi obmedzenie alebo zastavenie prevdzky malho zdroja ( 38 ods. 8), i) me ustanovi veobecne zvznm nariadenm zny s obmedzenm prevdzky mobilnch zdrojov, j) uruje rozsah a poiadavky vedenia prevdzkovej evidencie malch zdrojov. innosti obce upravuj tie prslun ustanovenia zkona . 401/1998 Z. z. o poplatkoch za zneisovanie ovzduia v znen neskorch zkonov. Obec naprklad

rozhoduje o poplatku prvnickej osoby a fyzickej osoby oprvnenej na podnikanie, ktor prevdzkuje mal zdroj zneisovania ovzduia, preskma daje uveden v oznmen a na zklade mnostva a kodlivosti zneisujcich ltok vypustench do ovzduia alebo spotreby palv a surovn vyd rozhodnutie, v ktorom ur ron poplatok prevdzkovatea malho zdroja za zneisovanie ovzduia v predchdzajcom roku, vku a termny spltok poplatku a alie podmienky tkajce sa poplatkovej povinnosti prevdzkovatea malho zdroja.

ttna sprva na seku odpadovho hospodrstva, ktor vykonva obec v zmysle prslunch ustanoven zkona . 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. Obec vo veciach ttnej sprvy odpadovho hospodrstva ( 72) a) prejednva priestupky v odpadovom hospodrstve / 80 ods. 3 psm. a)/, b) poskytuje driteovi odpadu informcie o umiestnen a innosti zariaden na nakladanie s odpadmi na zem obce, c) dva v stavebnom konan vyjadrenie o zamanom spsobe nakladania s odpadmi zo stavebnej innosti s vnimkou drobnho stavebnho odpadu. innosti obce vyplvaj tie z alch predpisov (zkon . 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloenie odpadov; Vyhlka MP SR . 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalg odpadov v znen vyhlky MP SR . 409/2002 Z. z.) ttna vodn sprva, ktor vykonva obec ako prenesen vkon ttnej sprvy v zmysle prslunch ustanoven zkona . 364/2004 Z. z. o vodch a o zmene zkona SNR . 372/1990 Zb. o priestupkoch v znen neskorch predpisov (vodn zkon)

Poda 63 zkona . 364/2004 Z. z. o vodch a o zmene zkona SNR . 372/1990 Zb. o priestupkoch v znen neskorch predpisov (vodn zkon):

A. Obec v prenesenom vkone psobnost na seku ttnej vodnej sprvy rozhoduje vo veciach (ods. 1) a) povolenia na odber povrchovch vd a podzemnch vd a ich in uvanie na potreby jednotlivch obanov (domcnost), uskutonenie, zmenu a odstrnenie vodnch stavieb, ktor svisia s tmto odberom ( 21 ods. 1 psm. a) a b) a 26), b) v ktorch je prslun povoova vodn stavbu, ako aj v ostatnch vodohospodrskych veciach tkajcich sa tejto vodnej stavby c) povolenia erpania a vypania podzemnch vd do povrchovch vd alebo do podzemnch vd pri hydrogeologickom prieskume pri predpokladanej dobe trvania erpacej skky do piatich dn / 21 ods. 1 psm. g), d) povolenia na osobitn uvanie vd a povolenia stavieb na odvodovanie pozemkov do vmery 5 ha / 21 ods. 1 psm. i) a 26/, e) shlasu na stavby v inundanch zemiach drobnch vodnch tokov / 27 ods. 1 psm. a)/, f) pochybnosti o urenie hranice pobrenho pozemku pri drobnch vodnch tokoch / 50 ods. 5/, g) uloenia opatren na odstrnenie kodlivho stavu pri pokoden verejnej kanalizcie alebo verejnho vodovodu, prpadne pri ohrozen ich prevdzky, ak tieto opatrenia nevyaduj povolenie / 55 ods. 3/. B. Obec v prenesenom vkone psobnosti na seku ttnej vodnej sprvy (ods. 2)

a) dva vyjadrenie poda 28 k vodnej stavbe v prpadoch, v ktorch je prslun vyda povolenie, a vyjadrenie k stavbe rodinnho domu, k stavbe na individulnu rekreciu a na domov umpy, b) vedie evidenciu o vodch ( 29), c) vykonva ttny vodoochrann dozor v rmci svojej psobnosti a uklad opatrenia na odstrnenie zistench nedostatkov / 66 ods. 1/, d) prejednva priestupky na seku ochrany vd, vodnch tokov a vodnch stavieb / 77 ods. 3 psm. a)/. C. Obec me veobecne zvznm nariadenm (ods. 3) a) upravi, obmedzi, prpadne zakza veobecn uvanie povrchovch vd na drobnch vodnch tokoch a inch vodnch tvaroch ( 18 ods. 5), b) uri inundan zemie pri drobnch vodnch tokoch ( 46 ods. 1).

ttna sprva na seku rybrstva poda 36a zkona . 139/2002 Z. z. o rybrstve obec, v Bratislave a v Koiciach mestsk as v rmci ttnej sprvy na seku rybrstva vydva rybrske lstky a vedie ich evidenciu.

14. Normotvorn innos obce a samosprvneho kraja Samosprvny kraj me vo veciach zemnej samosprvy vydva veobecne zvzn nariadenie; nariadenie nesmie by v rozpore s stavou Slovenskej republiky, s stavnmi zkonmi, medzinrodnmi zmluvami, s ktormi vyslovila shlas Nrodn rada Slovenskej republiky a ktor boli ratifikovan a vyhlsen spsobom ustanovenm zkonom, so zkonmi a s nariadeniami vldy. Vo veciach, v ktorch samosprvny kraj pln lohy ttnej sprvy, me vydva nariadenie len na zklade splnomocnenia zkonom a v jeho medziach. Tak nariadenie nesmie by v rozpore s stavou Slovenskej republiky, s stavnmi zkonmi, medzinrodnmi zmluvami, s ktormi vyslovila shlas Nrodn rada Slovenskej republiky a ktor boli ratifikovan a vyhlsen spsobom ustanovenm zkonom, so zkonmi, s nariadeniami vldy, so veobecne zvznmi predpismi ministerstiev a ostatnch strednch orgnov ttnej sprvy. (1) Obec me vo veciach zemnej samosprvy vydva nariadenia; nariadenie nesmie by v rozpore s stavou Slovenskej republiky, stavnmi zkonmi, zkonmi a s medzinrodnmi zmluvami, s ktormi vyslovila shlas Nrodn rada Slovenskej republiky a ktor boli ratifikovan a vyhlsen spsobom ustanovenm zkonom. (2) Vo veciach, v ktorch obec pln lohy ttnej sprvy, me vydva nariadenie len na zklade splnomocnenia zkonom a v jeho medziach. Tak nariadenie nesmie by v rozpore s stavou Slovenskej republiky, stavnmi zkonmi, medzinrodnmi zmluvami, ktor boli ratifikovan a vyhlsen spsobom ustanovenm zkonom, so zkonmi, s nariadeniami vldy, so veobecne zvznmi predpismi ministerstiev a ostatnch strednch orgnov ttnej sprvy. (3) Nariadenie sa mus vyhlsi. Vyhlsenie sa vykon vyvesenm nariadenia na radnej tabuli v obci najmenej

na 15 dn; innos nadobda ptnstym dom od vyvesenia, ak v om nie je ustanoven neskor zaiatok innosti. V prpade ivelnej pohromy alebo veobecnho ohrozenia, ak je to potrebn na odstraovanie nsledkov ivelnej pohromy alebo na zabrnenie kodm na majetku, mono uri skor zaiatok innosti nariadenia. (4) Vyvesenie nariadenia na radnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti; okrem toho sa nariadenie zverejn aj spsobom v obci obvyklm. 15. Obligatrne a fakultatvne referendum obce poda zkona o obecnom zriaden - OZ vyhlsi hlasovanie obyteov obce, ak ide o: a) zlenie obcm rozdelenie a zruenie obce a zmenu nzvu; b) odvolanie starostu; c) petciu obyvateov obce v pote 30% oprvnench voliov do 90 dn; - vsledky hlasovania s platn pri polovinej asti oprvnench voliov a rozhodnutie bolo prijat nadpolovinou vinou platnch hlasov astnkov hlasovania; OZ vyhlsi vsledky do troch dn od doruenia zpisnice o vsledkoch hlasovania na radnej tabuli; - OZ me vyhlsi hlasovanie obyvateov obce, ak: a) ak neprtomnos alebo nespsobilos starostu na vkon funkcie trv dlhie ako es mesiacov (odvolanie starostu); b) pred rozhodnutm o alch dleitch veciach samosprvy obce; V otzke odvolania starostu rozliujeme: a) obligatrne referendum ak o petciou poiada aspo 30% oprvnench voliov alebo ak starosta hrubo alebo opakovane zanedbva svoje povinnosti, poruuje stavu a stavn predpisy; b) fakultatvne referendum - ak neprtomnos alebo nespsobilos starostu na vkon funkcie trv dlhie ako es mesiacov 16. Prvna prava samosprvy vych zemnch celkov Zkladn prvnu pravu samosprvnych krajov tvor spolu s stavou SR zkon . 302/2001 Z.z. O samosprve vych zemnch celkov. VUC je samostatn zemn a sprvny celok SR. Princp zemnej samosprvy na tejto nadobecnej rovni sa teda uplatuje rovnako ako na rovni obecnho zriadenia. V sasnosti je zriadench 8 VUC. Samosprvny kraj je prvnickou osobou, ktor za podmienok ustanovench zkonom samostatne hospodri s vlastnm majetkom a s vlastnmi prjmami, zabezpeuje a chrni prva a zujmy svojich obyvateov. zemn obvod samosprvneho kraja je zhodn s zemnm obvodom kraja. zemn obvod samosprvneho kraja mono zmeni len zkonom. Samosprvny kraj m svoje symboly, ktor me pouva pri vkone samosprvy. Symboly samosprvneho kraja s erb, vlajka a pea, prpadne znelka.

Obyvate samosprvneho kraja je osoba, ktor m trval pobyt v obci na jeho zem. Obyvate samosprvneho kraja sa zastuje na jeho samosprve. Je oprvnen najm a) voli zastupitestvo a by volen do zastupitestva, b) voli predsedu a by volen za predsedu, c) hlasova v referende samosprvneho kraja za podmienok ustanovench tmto zkonom d) zastova sa na zasadnutiach zastupitestva, e) obraca sa so svojimi podnetmi, sanosami a inmi podaniami na predsedu, zastupitestvo a orgny nm zriaden. Na vkone samosprvy sa me s vnimkou oprvnen poda odseku 2 psm. a) a c) podiea aj ten, kto na zem samosprvneho kraja a) m nehnuten majetok, b) je prihlsen na prechodn pobyt, c) m ako cudzinec povolen dlhodob pobyt Samosprvny kraj pri vkone samosprvy sa star o vestrann rozvoj svojho zemia a o potreby svojich obyvateov. Pritom najm: zabezpeuje tvorbu a plnenie programu socilneho, ekonomickho a kultrneho rozvoja zemia samosprvneho kraja, vykonva plnovacie innosti tkajce sa zemia samosprvneho kraja, prprava a schvaovanie zemnoplnovacie podklady samosprvneho kraja a zemn plny reginov, elne vyuva miestne udsk, prrodn a in zdroje, vykonva vlastn investin innos a podnikatesk innos zaklad, zriauje, zruuje a kontroluje svoje rozpotov a prspevkov organizcie a in prvnick osoby poda osobitnch predpisov, podiea sa na tvorbe a ochrane ivotnho prostredia, utvra podmienky na rozvoj zdravotnctva, vchovy a vzdelvania, kultry a star sa o ochranu pamiatkovho fondu, rozvoj cestovnho ruchu koordinuje rozvoj telesnej kultry a portu a starostlivos o deti a mlde, spolupracuje s obcami pri tvorbe programov socilneho a ekonomickho rozvoja obc, podiea sa na rieen problmov, ktor sa tkaj viacerch obc na zem samosprvneho kraja, rozvja spoluprcu s zemnmi celkami a s orgnmi inch ttov, vykonva alie psobnosti ustanoven osobitnmi zkonmi. utvra inn systm kontroly, zriadi funkciu hlavnho kontrolra samosprvneho kraja Samosprvny kraj me uloi prvnickej osobe alebo fyzickej osobe oprvnenej na podnikanie za poruenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. Pokuta je prjmom samosprvneho kraja.

Samosprvnemu kraju mono vo veciach zemnej samosprvy uklada povinnosti a obmedzenia len zkonom a na zklade medzinrodnej zmluvy. Me v rozsahu svojej psobnosti spolupracova s zemnmi a sprvnymi celkami alebo s radmi inch ttov vykonvajcimi regionlne funkcie. M prvo sta sa lenom medzinr. zdruenia zemnch celkov alebo zemnch orgnov. Spoluprca sa uskutouje len na zklade dohody o spoluprci mus by uzavret psomne, vopred schvlen zemnm celkom alebo

orgnom inho ttu. Samosprvny kraj pri vkone svojej psobnosti spolupracuje so tt. orgnmi, inmi samosprv. krajmi, obcami a inmi PO. Prvotvorba Samosprvny kraj me vo veciach zemnej samosprvy vydva veobecne zvzn nariadenie; nariadenie nesmie by v rozpore s stavou Slovenskej republiky, s stavnmi zkonmi, medzinrodnmi zmluvami, s ktormi vyslovila shlas Nrodn rada Slovenskej republiky a ktor boli ratifikovan a vyhlsen spsobom ustanovenm zkonom, so zkonmi a s nariadeniami vldy. Vo veciach, v ktorch samosprvny kraj pln lohy ttnej sprvy, me vydva nariadenie len na zklade splnomocnenia zkonom a v jeho medziach. Tak nariadenie nesmie by v rozpore s stavou Slovenskej republiky, s stavnmi zkonmi, medzinrodnmi zmluvami, s ktormi vyslovila shlas Nrodn rada Slovenskej republiky a ktor boli ratifikovan a vyhlsen spsobom ustanovenm zkonom, so zkonmi, s nariadeniami vldy, so veobecne zvznmi predpismi ministerstiev a ostatnch strednch orgnov ttnej sprvy. Orgny samosprvneho kraja s a) zastupitestvo samosprvneho kraja, b) predseda samosprvneho kraja Ostatn ako pri obecnom zriaden. 17. Zujmov samosprva plus strun charakteristika subjektov, ktor s v nej zastpen Nepredstavuje ucelen, vntorne usporiadan systm i jednoznane prvnopolitick intitt. Do tohto pojmu sa zarauj vetky intitcie, ktor svoju existenciu odvodzuj od zdruovacieho prva a ktor spja konkrtny spoloensk zujem. Zkladnm prvkom je samosprvny spsob ich vntornej innosti a silie o viu, i meniu as na organizcii spoloenskho a politickho ivota. Obania maj prvo slobodne sa zdruova priom na vkon tohto prva nie je potrebn povolenie ttneho orgnu. Pod termnom zdruenie platn zkon zaha spolky, spolonosti, zvzy, kluby, in obianske zdruenia ako aj odborov organizcie. Zdruenie - vnik registrciou, nvrh na registrciu mu poda najmenej traja obania, z ktorch aspo 1 mus by star ako 18 rokov. Profesijn intitcie tvoria osobitn kategoriu zujmovej samosprvy. Vznikaj exlege a spravidla maj povinn lenstvo na ktor sa viae vkon uritch funkci. Zdruj prslunkov tzv. slobodnch povolan napr. prvnikov, lekrov, architektov, retaurtorov. napr. Slovensk advoktska komora, lekrska komora at. Vykonvaj verejn sprvu v tom, e rozhoduj o vykonvan slobodnho povolania a dbaj o jeho estn vykonvanie. Von zdruenia s najniou formu a vznikaj spontnnym prejavom skupiny osb participova na innosti (krajinsk spolky, kluby, at.)Ich znakom je e nie s registrovan a ich prvne postavenie vyplva z ustavy SR.
a)

b) c) d)
e)

samosprva profesijn- advoktske a notrske komory samosprva nrodnostn- uplatuje sa v nrodnostne zmieanch ttoch samosprva ekonomick- napr.drustv samosprva spoloensk- zujmov organizcie, zdruenia a spolky samosprva politick- politick strany a hnutia

f) samosprva zmiean- vysokokolsk samosprva, v ktorej sa prejavuj prvky profesijnej a prvky spoloenskej samosprvy 18. Pojem a charakteristick rty administratvnoprvnych vzahov - administratvnoprvne vzahy (ADMPV) spoloensk vzahy upraven normami sprvneho prva, pecifick tm, e vznikaj a realizuj sa pri vkone VS a ich subjekty s nositemi prv a povinnost ustanovench normami SP; - nazvaj sa aj sprvnoprvne a odraj predmet regulcie sprvneho prva, ktorm je verejn sprva; - VS sa plne realizuje len vo vzahoch, ktor s zameran navonok jej organizcie ku spravovanm subjektom; subjekty, vykonvajce sprvu maj v tchto vonkajch vzahoch oprvnenia, ktor nenachdzame v prve skromnom a ktor s potrebn na dosiahnutie ciea sprvy naplnenia verejnho zujmu a opieraj sa o verejn/ttnu moc; zrove maj stanoven urit obmedzenia; - v ADMPV me orgn VS v ur.prpadoch autoritatvne a jednostranne rozhodova a zasahova pri tom do prv a povinnost adrestov me tieto rozhodnutia uskutoova proti ich vli; - ADMPV s vzahy mocensk orgn VS v nich realizuje verejn zujem a vystupuje v mocensky nadriadenom postaven voi spravovanm subjektom toto postavenie je prejavom ich psobnosti a prvomoci; - jednm zo subjektov ADMPV je vdy orgn VS; almi subjektami mu by FO, PO alebo in orgny VS; - ADMPV s obsiahnut v normch SP, ktor sa aktivizuj v dsledku prvnej skutonosti, s ktorou prvny predpis pota (najm prvnymi konmi subjektov ADMPV); - ADMPV mu vznika z iniciatvy orgnov VS a z iniciatvy spravovanch subjektov; - VS ako sluba sui generis je zaloen na konoch, ktor vo vzahu k astnkom a zujemcom nemaj mocensk povahu roziruje sa skupina vzahov, ktor sa mu uskutoni len na zklade dohody medzi dvoma astnkmi vzahu o jeho obsahu; - alm znakom ADMPV je administratvnoprvna zodpovednos uplatuje sa v prpade poruenia povinnost v prpade, e nevznikne in prvna zodpovednos. 19. Predpoklady vzniku a prvky administratvnoprvnych vzahov - v rmci vntornej truktry ADMPV rozliujeme tri prvky: subjekt, objekt a obsah; - subjekty ADMPV v kadom konkrtnom vzahu vystupuj aspo 2 individulne uren subjekty, priom jednm z nich je vdy orgn VS; almi mu by obania, cudzinci, in FO, PO, prpadne in orgn VS; poda toho, ktor z menovanch do vzahu vstupuj, me s o vzahy s nerovnm postavenm, alebo zaloen na spoluprci a sinnosti - objekt ADMPV veci, t.j. materilne predmety, socilne a kultrne hodnoty alebo sprvanie sa ud a hodnoty udskej osobnosti, teda predmety vzjomnch prv a povinnost subjektov jednotlivch ADMPV; - obsah ADMPV prva a povinnosti subjektov, ktor vyplvaj bu priamo z noriem sprvneho prva, alebo mu na zklade noriem SP vznikn na zklade rozhodnutia prslunho orgnu VS; prva a povinnosti realizovan v ADMPV s vdy viazan na predmet, pre ktor dan subjekty do vzahu vstupuj a s vo vzjomnej interakcii (prvu jednho subjektu zodpoved povinnos druhho a naopak); - predpoklady vzniku ADMPV: - existencia prslunej prvnej normy sprvneho prva; - vo vine prpadov je podmienen vznikom prvnej skutonosti, s ktorou normy sprvneho prva spjaj prvne nsledky;

- alm predpokladom vzniku, zmeny alebo zniku AP vzahov je zklad individulnych sprvnych aktov, ktormi sa aplikuje prvo realizovan prslunmi sprvnymi orgnmi; - existencia protiprvneho konania; (tu je dleit predpoklad vzniku prvnej udalosti); 20. Klasifikcia administratvnoprvnych vzahov - ADMPV mono leni poda rznych kritri: predovetkm poda prvneho obsahu na vzahy organizan, hmotnprvne a procesnoprvne; - organizan ADMPV sa realizuj navzjom medzi jednotlivmi orgnmi VS; ich obsahom s prva a povinnosti, vyplvajce z prvomoci a psobnosti; - hmotnoprvne vzahy navzjom medzi orgnmi VS a ostatnmi subjektami ADMPV; ich obsahom s vzjomn prva a povinnosti; ved k uspokojovaniu materilnych prvnych zujmov a potrieb prslunch subjektov; - procesnoprvne vzahy realizovan navzjom medzi orgnmi VS a ostatnmi subjektami ADMPV; obsahom s prva a povinnosti, ktorch prostrednctvom vznikaj, menia sa, ruia, autoritatvne sa potvrdzuj alebo zabezpeuj prvnu ochranu hmotnm prvam a prvnym povinnostiam prslunch subjektov; - poda funkci VS na vzahy regulan a ochrann; - regulan vzahy realizovan s cieom rieenia pozitvne orientovanch loh VS, ktor zakladaj kvantitatvne a kvalitatvne nov prvny stav v oblasti VS; - ochrann ADMPV realizovan s cieom rieenia neiaducich javov a situci z hadiska npravnho i preventvneho; poskytuj ochranu u existujcim vzahom a smeruj k zachovaniu iaduceho prvneho stavu, k jeho vynteniu, ak nedochdza k dobrovonmu plneniu povinnosti a k jeho obnoveniu, ak bol naruen; osobitn skupinu tvoria vzahy, prostrednctvom ktorch sa realizuje administratvnoprvna zodpovednos; - poda postavenia adrestov verejnosprvneho psobenia: - vonkajie ADMPV realizuje sa nimi podstatn poslanie VS uskutoova sprvu verejnch zleitost; s to realizan ADMPV pri vkone VS vo vzahu k adrestom, ktor vinou stoja mimo organizanej truktry VS; - vntorn ADMPV zva organizan vzahy; vntroorganizan/intern organizan vzahy, vznikajce v oblasti riadiacej, koordinanej a kontrolnej innosti VS; - alej mono ADMPV deli poda jednotlivch sekov, odvetv alebo oblast VS = poda vecnho obsahu; 21. lenenia a psobnos noriem sprvneho prva Normy sprvneho prva predstavuj sbor veobecnozvznch pravidiel sprvania, ustanovench ttom splnomocnenmi subjektami a vynutitench ttnou alebo verejnou samosprvnou mocou. Vetky normy sprvneho prva s vydvan v osobitnej, ttom stanovenej forme. Pri vymedzovan pojmu normy sprvneho prva vychdzame z toho, e: Ide o pravidlo sprvania, ustanoven alebo aspo uznan ttom. Zkonodarn zbor prijma veobecne zvzn normy najvyej prvnej sily. Normy na vyom stupni s urujce pre vznik a obsah nich noriem a je obsiahnut v normatvnom prvnom akte. Normy sprvneho prva sa od noriem ostatnch prvnych odvet odliuj niektormi osobitosami: predmet regulcie spoloensk vzahy v oblasti verejnej sprvy upravuj aj normy inch prvnych odvetv napr. normy pracovnho prva, finannho, ...Sem patria iba tie, ktor upravuj spoloensk vzahy spravovacieho charakteru.

 znan mnostvo noriem v porovnan s inmi prvnymi odvetviami nachdzame v podzkonnch predpisoch. Vhodami normotvornho procesu podzkonnho charakteru s rchlos, operatvnos, pecializcia a prunos. pri skman vntornej truktry normy sprvneho prva nachdzame zkladn znaky, ktor s zhodn prvnymi normami alch prvnych odvetv. truktra prvnej normy nie je toton so truktrou jednotlivch prameov prva. Z hadiska vntornej formy, vntornej truktry prvnej normy sa vyleuj 3 prvky : hypotza, dispozcia a sankcia. Sprvne prvo poukazuje na zvltnos v tom, e normy sprvneho prva vinou nemaj tto klasick trojprvkov truktru. Pre normy sprvneho prva je charakteristick kombincia : hypotza dispozcia a pre ochrann normy : dispozcia sankcia. normy sprvneho prva maj zva imperatvny charakter normy sprvneho prva predstavuj sbor verejnoprvnych noriem, ktor upravuj organizciu a innos verejnej sprvy. lenenie noriem sprvneho prva Poda obsahu sa delia na: veobecn a osobitn Poda vntornej truktry: regulatvne normy - upravuj postavenie a sprvanie subjektov sprvneho prva v pozitvnych sprvnoprvnych vzahoch. ochrann normy - poskytuj ochranu prslunm spoloenskm vzahom tak, e reguluj negatvne, konfliktn spoloensk vzahy, ktor vznikaj na zklade poruenia prva. Poda prvneho charakteru: zavzujce a splnomocujce (teria uvdza delenie na zavzujce, zakazujce, splnomocujce, odporajce a ustanovujce) Vznamn je lenenie na: hmotnoprvne sa zarauj normy, ktor uruj obsah prv alebo povinnost adrestov verejnosprvneho psobenia zrove s bezprostrednmi podmienkami a predpokladmi ich realizcie procesnoprvne upravuj postupy, ktorch prostrednctvom sa obsah znanho mnostva hmotnoprvnych predpisov uvdza do ivota. Zmysel procesnoprvnych noriem je naplnen len v spojen s hmotnoprvnymi normami. lenenie poda prvneho obsahu je: kompetenn normy tie ktor upravuj lohy, psobnos a prvomoci subjektov verejnej sprvy organizano-prvne normy tie ktor naprklad zakotvuj vytvranie, organizan truktru a zakotvuj pravu ich vzjomnch vzahov. Z hadiska sprvania sa adresta prvnej normy sa lenia na skupinu noriem s prvlastkom: imperatvne normy sprvneho prva, ktor maj dispozciu vyjadren ako nutnos, imperatvne prkaz, zkaz

 dispozitvne normy sprvna prva, ktor maj dispozciu vyjadren v predpisoch sprvneho prva ako monos uritho normou ustanovenho sprvania subjektu splnomocnenie, oprvnenie Psobnos noriem sprvneho prva Psobnos prvnych noriem nm vymedzuje sfru ich psobenia ako aj rozsah ich realizcie a aplikcie. Treba to chpa ako vymedzenie toho, v akom rozsahu sa m norma uplatova. K psobnosti sa viau najm pojmy zvznos, platnos, innos a normatvnos normatvneho prvneho aktu, v ktorom je normy vyjadren. Vymedzuje sa : vecn psobnos vymedzuje nm vecn problematiku, ktor sa m normou sprvneho prva regulova. Jednotliv veobecne zvzn pravidlo sprvania sa vdy vzahuje na urit druh administratvnoprvnych vzahov. napr. vzahy na seku kolstva,... asov psobnos nm presne vymedzuje dobu, po ktor m norma sprvneho prva regulane psobi, t.j. vymedzuje psobnos administratvnoprvnych noriem z hadiska plynutia asu a je tak spojen s platnosou a innosou prvneho predpisu, v ktorom je norma vyjadren. Sptn innos noriem sprvneho prva zsadne nie je prpustn. priestorov psobnos uruje priestor, na ktorom normy sprvneho sprva platia, vina noriem sprvneho prva m priestorov obmedzen psobnos na zem SR alebo jeho asti alebo vhradn zemie mimo zemia SR osobn psobnos je vymedzen okruhom osb, na ktor sa norma vzahuje. 22. Prvne neurit pojmy a sprvna vaha S realizciou a interpretciou noriem sprvneho prva bezprostredne svisia intitty : sprvne uvenie predstavuje intitt, ktor vyplva z kontrukcie obsahu niektorch noriem sprvneho prva, vzahuje sa na realizciu noriem sprvneho prva vo forme ich aplikcie orgnmi verejnej sprvy, podstata spova v tom, e v normch sprvneho prva sa objektvne neme odzrkadli spoloensk realita absoltne, prichdza do vahy, ak s splnen prvne a faktick podmienky : mus ma svoj zkonn zklad, prvna norma ho pripa a vymedzuje jeho hranice a nie je ubovou. neurit pojmy oznauj slov alebo slovn spojenia pouit v tchto prvnych predpisov na formlne vyjadrenie veobecnejch javov, ktor nie s v prvnom predpise bliie pecifikovan, definovan. analgia postup orgnu pri rieen praktickho prpadu, ktor nie je upraven niektorou normou platnho prva a vec sa riei poda veobecnch princpoch danho prvneho odvetvia alebo prva vbec 23. Vymedzenie pojmu metda verejnej sprvy a jej charakteristick rty Veobecne Pojem metda, prevzat z grckeho slova methodos sa pouva vo viacerch vznamoch. Najastejie sa pouva na oznaenie spsobu vedeckho bdania, alebo ako termn na oznaenie zmernho, cieavedomho, uvedomelho postupu pri prci alebo v konan. V sprvnom prve sa tento pojem pouva v obidvoch vznamoch a pouvaj sa aj jeho rzne modifikcie. V slovnom spojen metda administratvnoprvnej regulcie sa povauje za jedno z kritri, ktor spolu s predmetom regulcie, t.j. spoloensk vzahy v oblasti VS umouj vyleni urit okruh prvnych noriem do samostatnho prvneho odvetvia sprvneho prva.

Predovetkm metda administratvnoprvnej regulcie spoloenskch vzahov uruje zrove i charakter APV a postavenie subjektov v nich. Defincia Metdy verejnej sprvy mono definova ako spsoby, cesty cieavedomho psobenia spravujcich subjektov na spravovan objekt v prsnom slade s prvnym poriadkom za elom dosahovania cieov, plnenia loh vo VS a naplovania socilnych funkci verejnej sprvy. Ide o racionlne nvody na optimlne a efektvne vyuvanie prostriedkov, ktormi spravujce subjekty disponuj. Metdy verejnej sprvy s akceptovanm intittom terie i vedy o verejnej sprve i terie a vedy sprvneho prva a s tie aktulnou otzkou spoloenskej praxe v procesoch vkonu verejnej sprvy i tvorby a realizcie sprvneho prva. Teria a veda sprvneho prva skmaj verejnospravovacie vzahy a prvne aspekty tchto metd, a i prvo dva rmec na realizciu metd. Metdy verejnej sprvy s prvnym intittom a logicky aj intittom sprvneho prva. Spravujce subjekty mu kona iba na zklade a v slade s stavou a v rozsahu a spsobom, ktor ustanov zkon, iba v rozsahu svojich kompetenci a prvomoc. Na rozdiel od toho spravovan subjekty mu kona vetko, o im zkon nezakazuje a nikoho nemono nti, aby konal, o zkon neuklad. Charakteristika Vyjadruj kvalitatvnu strnku verejnej sprvy. Dvaj nvod na to, akm spsobom, akmi cestami, prostriedkami maj sprvne orgny psobi, optimlne riei lohy, napa ciele a funkcie verejnej sprvy. Metdy VS predstavuj abstraktn kategriu (mme poslanie, ciele, lohy a musme zvoli metdy, mylienky, postupy, pomocou ktorch dosiahneme cie a tieto mylienky a postupy sa pretavuj do formy innosti), ktor sa v relnom ivote prejavuje v konkrtnych formch VS. Spoluurujcim faktorom metd verejnej sprvy s teda formy innosti verejnej sprvy. Konkrtnu podobu nadobudn a ich transformciou do relneho sveta. Tto transformcia sa uskutouje v jednotlivch relnych, konkrtnych aktivitch, formch innosti verejnej sprvy. Priom jedna metda sa me realizova viacermi formami a v jednej forme sa me premieta uplatnenie viacerch metd. Metdy verejnej sprvy vstupuj do procesov normotvorby i procesov realizcie prva, najm prvnoaplikanch innosti pri vyuvan prvomoc spravujcimi subjektami. Vo vzahu k spravovanm subjektom s spravujce subjekty povinn repektova prvnu integritu FO a PO a mu do nej zasahova iba na zklade zkonnho splnomocnenia.

24. Klasifikcia metd verejnej sprvy Verejn sprva je zloit, vntorne truktrovan, vecne irok, rznorod a dynamick komplex spoloenskch vzahov. Preto jej vkon neme by efektvne usmerovan

uplatovanm jedinej, univerzlnej metdy. Teria a veda rozpracovva a v praxi vyuva cel systm metd psobenia. Pre akkovek klasifikciu sa za najdleitejie a najzloitejie povauje o najpresnejie urenie kritri klasifikcie. Z hadiska vntornej truktry systmu verejnej sprvy je mon metdy verejnej sprvy rozleni na metdy vntornoorganizan a metdy hlavnch innost alebo innost navonok. Metdy vntroorganizan s nasmerovan na organizciu, riadenie a vestrann zabezpeenie fungovania podsystmu spravujcich subjektov. Zaha aktivity spojen s utvranm a zdokonaovanm organizanch a riadiacich truktr spravujcich subjektov. Ide najm o bezprostredn organizciu, riadenie a kontrolu v systme hierarchickej nadriadenosti a podriadenosti a o sinnos spoluprcu, koordinciu medzi subjektami organizane nepodriadenmi. Druh okruh innost, hlavn smer, predstavuje vonkajiu innos, innos navonok. Psobenie spravujcich subjektov k subjektom spravovanm t.j. k FO, PO. Je zameran priamo na objekt verejnej sprvy. Konenm cieom je dosiahnutie potrebnej usporiadanosti, zladenosti a organizovanosti vzahov medzi umi. Kritri na lenenie metd poda rozsahu, v akom sa uplatuj prvne aspekty

Poda rozsahu, v akom sa uplatuj, rozliujeme 3 samostatn skupiny metd: 1. najveobecnejie (zkladn, veobecn) pouvaj sa v celej verejnej sprve bez ohadu na to, o ak sek ide 2. osobitn aplikuj sa vo verejnej sprvy a zrove odzrkaduj jej osobitosti 3. jedinen aplikuj sa len na niektorom seku VS Prv skupina Sem zaraujeme metdy presvedovania (principilne m prednos) a metdy donucovania a v tomto porad by sa mali aj chpa. Mono ich povaova za metdy zkladn a veobecn, ktor sa uplatuj sa v celom systme verejnej sprvy t.j. jednak vo vntri spravujcich subjektov, jednak v psoben navonok a uplatuj sa aj v inch druhoch ttnej innosti ne vkonnej (napr. sdnej, prokurtorskej). Naprklad donucovanie je draznejie na seku policajnej sprvy alebo obrany a metdy presvedovania sa viac uplatuj na seku kultry, kolstva. Mala by plati zsada, e presvedovanie m primrne a prioritn postavenie, donucovanie by malo psobi subsidirne a ma sekundrne postavenie. Z hadiska prvnych aspektov presvedovanie je vonejie, hranice nie s striktne vymedzen, pri donucovan s prvne rmce striktne stanoven. Ale aj pri presvedovan musia by stanoven urit mantinely, prvne rmce s tu irie, ale nesm by extra legem, kontra legem (napr. neme niekto niekoho presvedova, aby si neplnil prvne povinnosti, alebo aby zverejnil daje, ktor s predmetom tajomstva).

Metdy presvedovania Presvedovanie si vyaduje nron, systematick a dlhodob psobenie. Konen efekt je spravidla mon oakva v dlhom asovom horizonte. O to vak me by cennejie, ak sprvny orgn doke spravovan subjekty presvedi o sprvnosti, spoloenskej elnosti a vzname opatren. S trvalejie a v budcnosti na rieenie loh bude potrebnch menej sl a prostriedkov. Metdy presvedovania sa mu realizova v 2 variantoch, priom kritriom tohto lenenia je tu kontakt sprvneho orgnu, vykonvatea VS s adrestom (priamo, alebo nepriamo prostrednctvom nieoho, napr. masmdi alebo tlae): v priamom presvedovan spravujci subjekt je v priamom kontakte so spravovanm subjektom, napr. priama as na vkone obecnej samosprvy, referendum, verejn zhromadenia obanov, prednky, osveta (okovanie proti chrpke) v nepriamom presvedovan sprvny orgn nie je v priamom kontakte s adrestmi, psob sprostredkovane napr. vyuitm masovokomunikanch prostriedkov, vyvesenie na radnej tabuli

Z hadiska vsledkov psobenia, takho psobenie prostrednctvom metd presvedovania nem prvno-sprvne nsledky, nie je pre adresta zvzn, nem charakter administratvnoprvneho aktu. Mal by ich vykonva orgn, ktor m na to kompetenciu, priom sa musia zachovva zkladn princpy zkona. Metdy donucovania Prvnym zkladom donucovania pri psoben navonok smerom k objektu s zsadne normy sprvneho prva. Donucovanie m opan postulty ako presvedovanie a vyaduje sa pecilne vslovn splnomocnenie v normch sprvneho prva a me ho uplatni len ten, kto je kompetentn. M a druhorad postavenie, teda subsidirnu (podporn) funkciu. Nastupuje a vtedy, ak nesta samotn prejednanie, presvedovanie a len ak ide o protiprvny in/konanie konkrtneho subjektu. Plat tu zsada lex specialis a to v tom, e neexistuj univerzlne donucovacie prostriedky z hadiska subjektov, objektov, ale zkon ich pecilne zveruje kadmu subjektu jednotlivo a ten me len ten jemu priznan spsob donucovania aplikova. Postup je po procesnej strnke podrobne regulovan. Vsledok psobenia je pre adresta prvne zvzn, je povinn sa mu podrobi. Voi postupu donucovania nie je prpustn nutn obrana. Veobecne sa prezumuje sprvnos donucovania o do pvodu a spsobu, ak by bolo v rozpore, mme dos spsobov, prostriedkov alova za zneuitie prvomoci verejnho initea, odkodnenie tt za nesprvny postup, nezkonn rozhodnutie. Donucovanie sa zdanlivo jav ako rchlejia cesta k dosiahnutiu vytench cieov, vyrieenm uritej situcie ihne. Metdy donucovania sa mu takisto realizova v 2 variantoch, kritriom pre lenenie je spsob, akm sa psob na odstrnenie odchlok (i protiprvny stav priamo/nepriamo likvidujeme/odstraujeme, zabraujeme v pokraovan innosti):

metdy priameho donucovania odchlka sa odstrauje pri priamom kontakte so spravovanm subjektom a nastouje sa iadan prvny stav (napr. nten vkon sprvneho rozhodnutia, odatie veci, zkaz uritej innosti a pod.). metdy nepriameho donucovania bezprostredne protiprvny stav sa neodstrauje, ale m psobi ex post na jednej strane ako urit negatvne ocenenie (napr. uloenie pokuty), odplata za protiprvne konanie a na druhej strane vchovne a preventvne pro futuro, najm aby dan subjekt v protiprvnom konan nepokraoval, prpadne ho neopakoval.

Pri donucovan sa musia repektova nasledovn zsady: donucovanie je mon realizova iba proti subjektu, ktor poruil povinnos ustanoven v norme sprvneho prva me by vykonan iba v slade s stavou SR mu ho aplikova iba sprvne orgny, v rozsahu svojej zkonnej kompetencie orgny s povinn dodriava zsady subsidiarity a proporcionality zsada primeranosti druhov prostriedkov, intenzity, asu subjekt, proti ktormu akty priameho dontenia smeruj, je povinn sa im bezvhradne podriadi t.j. plat zsada prezumpcie sprvnosti veobecne je mon zvoli tak prostriedok, tak dobu, aby sme lohu splnili, priom ujma na prvach a slobodch m by o najmenia (donucovanie vdy predstavuje zsah do osobnch prv a slobd). Druh skupina Do tejto skupiny zaleujeme metdy, v ktorch sa zkladn metdy presvedovania a donucovania bezprostrednejie premietaj a odzrkaduj v osobitosti verejnej sprvy. S nimi metdy administratvneho psobenia, ekonomickho psobenia, sprvnej prevencie a profylaxie, spoloensko-organiztorskho psobenia, organizano-technick metdy a metdy tzv. sptnch vzieb a aktvnej asti spravovanch subjektov v procesoch verejnej sprvy. Metdy administratvneho psobenia - spova v charakteristickch rtch verejnej sprvy, najm ide o innos vkonn a nariaovaciu, realizuje sa vo verejnom zujme. M prvny charakter. Pre adresta psobenia s prvne zvzn a je mon mocensko-prvne ich vynucova. Vsledkom je bu uloenie povinnosti nieo kona, nieoho sa zdra alebo nieo strpie. Metdy ekonomickho psobenia - uplatuj sa vyuvanm ekonomickch nstrojov pri ovplyvovan sprvania spravovanch subjektov. Na rozdiel od psobenia APM, je spravovanmu subjektu ponechan na uvenie i dobrovone vyuije urit ekonomick zvhodnenie alebo nie. Medzi nimi s vemi blzke vzby. mali by viest k pozitvnej motivcii na plnenie loh a dosahovanie cieov. Podmienky s zsadne ustanoven veobecne v prvnom predpise alebo individulnom akte sprvneho orgnu (napr. rozhodnutie o daovom zvhodnen, o poskytnut dotcie na pohonn hmoty, coln zvhodnenie, stimuly).

Metdy spoloensko-organiztorskho psobenia spovaj v psoben pracovnkov sprvneho orgnu na spravovan subjekty prostrednctvom morlnych a etickch stimulov, apelovanm na mravn, etick hodnoty. Maj prvny zklad. Na rozdiel od APM vak procedru ich uskutoovania prvne normy tak rigidne nereguluj. Prvo vymedzuje iba veobecn rmec (napr. repektovanie prva na ochranu osobnosti, ochrana utajovanch skutonost), v ktorom sa mu tieto metdy uskutoova. Vsledok psobenia nem prvnu povahu, prvne nezavzuj spravovan subjekty. Tto metdu je mon aplikova rozlinmi formami (napr. vzdelvacie akcie, seminre, rzne druhy poradn, verejn zhromadenia at.). Metdy organizano-technickho psobenia - je pre ne charakteristick vyuvanie technickch prostriedkov na plnenie loh v jednotlivch sekoch verejnej sprvy. Prvna prava vyuvania organizano-technickch prostriedkov je diferencovan poda povahy veci. Kritriom je skutonos, i sa tmito prostriedkami zasahuje do prvnej integrity FO alebo PO a ako intenzvne. Prvne irelevantn je pouvanie pomocnch technickch prostriedkov alebo zariaden, nosiov databz, veobecne informanch prostriedkov. Prvne relevantn je ke sa technick prostriedky pouvaj ako forma uverejnenia rozhodnutia sprvneho orgnu alebo podmienkou pre urit innos, napr. dopravn znaky, signly. Osobitn reim prvnej regulcie predstavuje vyuvanie technickch prostriedkov, ktormi sa zasahuje do skromnej sfry (napr. operatvno-technick prostriedky, daje na nosioch tatistickch informci, informano-technick prostriedky). Metdy sprvnej prevencie a profylaxie uplatuj sa na rznych sekoch VS, maj pecifick podobu - napr. v policajnej sprve, zdravotnej sprve alebo na seku obrany by cel systm mal psobi preventvne proti monm tokom. S sprievodnm javom metdy donucovania i administratvnou metdou, metd spoloensko-organiztorskho psobenia, metd organizano-technickho psobenia. Vsledok psobenia me, ale nemus ma prvnu povahu. Prevencia opatrenia sa robia dopredu (medicna), po problme (krimonolgia). Metdy tzv. sptnch vzieb a aktvnej asti zvltnos tchto metd spova v tom, e normy sprvneho prva dvaj spravovanmu subjektu postavenie nie iba pasvneho prvku, ale aj aktvneho prvku, ovplyvujceho kvalitu vkonu verejnej sprvy. Normy sprvneho prva upravuj cel rad spsobov napr. intitt petci, sanost, podnetov, nvrhov...vyuvanie tchto nstrojov sa zsadne chpe ako prvo FO a PO. astejie sa v predpisoch sprvneho prva uklad povinnos FO a PO poskytn v rmci svojich monost a schopnost pomoc sprvnym orgnom.

Tretia skupina Do tejto skupiny zaleujeme metdy pecifick, jedinen. Ako kritrium na zalenenie je, e urit metda sa uplatuje vlune iba na jedinom seku verejnej sprvy, alebo iba za uritej pecifickej situcie (policajn prevencia, poiarna ochrana), alebo e veobecn alebo osobitn metda sa pecificky aplikuje v tchto podmienkach (napr. metda sprvnej prevencie sa aplikuje vo variante policajnej prevencie alebo dokonca prevencie na seku plynulosti a bezpenosti cestnej premvky alebo pecifk na seku poiarnej ochrany at.).

Tieto metdy s upraven z prvneho hadiska zsadne pecilnym zkonnm splnomocnenm a aplikova ich me iba jeden subjekt alebo vslovne ohranien poet subjektov. Do tejto skupiny zaraujeme: Metda osobitnch reimov - me sa realizova vo forme normatvnych alebo individulnych sprvnych aktov. pecifikom je, e sa me vzahova na urit osoby, zemie, veci alebo as napr. cudzinci so pecifickm statusom, ochrann psma, chrnen oblasti, pamiatky, stav nhlej ndze at. Vyskytuje sa lenenie metd i na prvne a mimoprvne, ktor vak nemaj v praktick vznam. 25. Klasifikcia foriem verejnej sprvy Pojem forma innosti VS Formami verejnej sprvy rozumieme cielen sprostredkovanie obsahu innosti verejnej sprvy do jej vonkajieho prejavu. Je to konkrtny, relny prejav obsahu innosti VS i metd v normlnom relnom ivote. Meme sa o nich presvedi zmyslami, meme ich vidie, ta, pou, obas aj cti ... Formy innosti VS s potom konenm vonkajm vrazom innosti verejnej sprvy. Vo formch innosti VS sa o do ich podstaty a zamerania, trukturovanosti a ich jednotlivch prejavov vznamnm spsobom premieta, e innos VS je svojou povahou innosou vkonnou, podzkonnou a nariaovacou. Klasifikcia foriem innosti verejnej sprvy innos VS neme by kvli znanej rznorodosti loh VS danch jej povahou, poslanm a jej usporiadanm vykonvan jedinm spsobom, jedinou, zkladnou formou innosti. Riadne zabezpeenie vkonu VS vyaduje nleit rozmanitos jednotlivch foriem innosti VS. Plnenie niektorch loh vyaduje veobecn vecn rieenie, in lohy naopak vyaduj plne konkrtne vecn rieenie, priom niektor rieenia z povahy veci sa vzahuj na bliie neuren okruh adrestov, in naopak sa vzahuj na konkrtnych adrestov. To sa potom u foriem innosti VS premieta v tom, e niektor z nich s abstraktn, in konkrtne. Niektor lohy vyaduj rieenie koncepn, in naopak vyaduj operatvny prstup. alej rozdiely vo formch innosti VS vyvolva aj to, i ide o innos VS smerujcej navonok k adrestom, voi ktorm je VS v rozhodujcej miere vykonvan, alebo i ide o vntorn i vntroorganizan innos VS. 1.Zkladn klasifikcia - rozoznvame 3 druhy foriem verejnej sprvy (VS v statickom zmysle): trukturlne formy s to formy organizcie spravujcich subjektov. Meme hovori o organizanch formch, formch organizanch truktr spravujcich subjektov. Od postavenia subjektu v organizanch formch zvis jeho psobenie na objekt, rozsah i obsah kompetencie a prvomoci. Sasou rieenia organizanch truktr s otzky materilnotechnickho, personlneho vybavenia a riadiacich vzahov.

Procedurlne formy - chpu sa v tom zmysle, e verejn sprva ako innos vkonn a nariaovacia sa uskutouje postupnosou skutkov, inov, konov v uritom poriadku, ktor prebiehaj v uritch procedrach. S to teda urit fzy, tdi. Finlne formy s vslednm prejavom, efektom psobenia spravujcich subjektov na spravovan objekt. S vsledkom vykonania uritho shrnu jednotlivch konov, inov, skutkov. Obsah verejnej sprvy sa tak prejavuje vydanm aktov verejnej sprvy, uzatvorenm sprvnych dohd, vykonanm spoloensko-organizanch opatren a vykonanm materilnotechnickch operci. trukturlne formy s sasou realizcie a vsledkom organizanej vstavby systmu spravujcich subjektov, uplatnenia organizano-technickch princpov tvorby systmu sprv. orgnov. Procedurlne a finlne formy je mon oznai ako formy innosti verejnej sprvy tkaj sa aktivt pri plnen hlavnch loh verejnej sprvy zameranch navonok k FO a PO. 2.Klasifikcia foriem innosti VS poda ich prvnych dsledkov 1. prvne 2. neprvne (organizan) Ad 1 Pre prvne formy innosti VS je charakteristick, e s vyuvan spravidla pri plnen meritrnych loh a spovaj najm v tzv. jednostrannch formch majcich povahu sprvnych aktov. Patria sem: normatvne sprvne akty, individulne sprvne akty, intern normatvne akty (vntorn predpisy), individulne sluobn akty, sprvne dohody, faktick kony s priamymi dsledkami. Sprvne akty hlavn znaky: vydvaj sa v rmci vkonu verejnej sprvy, s prejavom vle spravujcich subjektov s jednostrannm prejavom vle prejavuje sa v nich verejnomocensk charakter verejnej sprvy, s verejnomocenskmi aktmi s prvnymi aktmi vydvaj sa na zklade zkona, s teda odvodenmi prvne zvznmi aktmi musia by v slade s prvnymi predpismi mu ich vydva iba kompetentn orgny a oprvnen pracovnci verejnej sprvy s predpokladom vzniku sprvnoprvnych vzahov prpadne inch prvnych vzahov

Sprvne akty - lenenie:

poda kritria prvnych vlastnost: na normatvne sprvne akty a individulne sprvne akty. na zklade postavenia adresta sprvneho aktu: extern a intern. Extern smeruj navonok k FO alebo PO. Na ich vydvanie je ustanoven prsnej procesn reim. Intern akty s adresovan subjektu, orgnu alebo pracovnkovi, ktor je podriaden vydvajcemu orgnu ( s zaloen na vzahoch hierarchickej podriadenosti a nadriadenosti.

Ad 2 Neprvne (organizan) formy innosti VS maj vo vzahu k prvnym doplnkov charakter. Patria sem: najrznejie operatvno-organizan innosti a materilno-technick opercie. 3. Formy innosti verejnej sprvy sa alej lenia na: normotvorn jednostrann prvnorealizan sprvne dohody spoloensko-organizan a technicko-organizan opatrenia materilnotechnick opercie

26. Normotvorn formy innosti verejnej sprvy Normotvorn procesy zaujmaj v innosti sprvnych orgnov ako spravujcich subjektov vznamn miesto pri realizcii funkci a loh VS. Z hadiska poetnosti predstavuj frekventovanejiu formu innosti UOS a vldy. Miestne orgny verejnej sprvy vinou rieia konkrtne veci a rozhoduj o nich. Podstatnou rtou vsledkov uvedench innost je ich normatvnos, t.j. ide o pravu skupiny prpadov uritho druhu a neuritho potu. Normatvnos predpoklad urit rove typizcie sprvnych potrieb. V normatvnosti sa tie odzrkaduj urit zkonitosti, sstavn vzjomn vzahy opakujcich sa znakov vlastnch uritmu druhu rovnorodch javov. Utvraj abstraktn model sprvania sa tm, e v kvalite veobecnho integruj opakujce sa rty zvltne i jedinen. V rmci normotvornch foriem innosti verejnej sprvy je mon vyleni 3 okruhy aktivt: 1 okruh prvotvorn formy innosti Predstavuje spoluas orgnov verejnej sprvy na tvorbe zkonov. Vo vzahu k finlnej forme innosti zkonodarnho orgnu ich mono oznai za procedurlne formy. V rmci zkonodarnej iniciatvy vlda SR predklad nvrhy zkonov (procedurlne formy). V rmci pripomienkovho konania sa k nvrhom vyjadruj vetky zainteresovan, dotknut orgny. Pred vlastnm prerokovanm nvrhu vo vlda zaujma k nemu stanovisko Legislatvna rada vldy ako jej poradn orgn. 2 okruh intern normotvorba, vydvanie NSA Tento okruh aktivt v rmci normotvornch foriem innosti verejnej sprvy tvoria innosti, ktorch vsledkom je vydvanie veobecne zvznch prvnych predpisov orgnmi ttnej sprvy a veobecne zvznch nariaden obce.

Tieto dve normotvorn formy s v terii oznaovan ako vydvanie normatvnych sprvnych aktov. pecifickou vlastnosou tchto foriem je popri normatvnosti ich veobecn zvznos. S veobecne zvznmi prvnymi predpismi. Druhm pecifikom je subjekt, ktor je splnomocnen ich vyda. To s podstatn klasifikan kritri, ktor tento okruh innost takmer jednoznane umouj odleni od ostatnch foriem. Veobecne zvzn predpisy vydvan orgnmi verejnej sprvy mu smerova dovntra spravujcich subjektov i navonok. Napr. v rezortoch ministerstiev vntra, obrany, spravodlivosti vnosy mu smerova vhradne k organizane podriadenm subjektom. Veobecne zvzn prvne predpisy vydvan orgnmi ttnej sprvy a zemnej samosprvy s formami innosti verejnej sprvy podzkonnho charakteru markantne sa tu prejavuj prvne aspekty (musia by v slade s stavou a zkonmi). Maj svoj prvny zklad v stave a zkonoch. S od zkona odvodenmi aktmi verejnej sprvy. S sce jednostrannm prejavom vle vo vzahu k adrestom, ale s vydvan z vle zkonodarcu. Me ich vyda iba sprvny orgn, ktor je na to vslovne stavou alebo zkonom splnomocnen, m kompetenciu a prvomoc na konkrtnu formu. Vlda vydva nariadenia, UOS vydvaj vyhlky, vnosy a opatrenia, okresn a krajsk rady veobecn zvzn vyhlky, obce a mest veobecne zvzn nariadenia. S uverejnenm svis bezprostredne platnos a innos. Platnos nadobdaj tieto akty dom vyhlsenia, ak boli vydan kompetentnm sprvnym orgnom. innos nadobdaj zsadne 15.dom od vyhlsenia, me by krten doba najneskorie ku du platnosti Vady neme napadn priamo adrest, ale iba na to zkonom splnomocnen orgn. Obdobne iba splnomocnen orgn me zrui vadn predpis. Zvltnosou tohto 2. okruhu aktivt je, e pokia disponuj vlastnosami ako bolo uveden, vstupuj do systmu sprvneho prva ako uznan pramene sprvneho prva. 3 okruh vydvanie vntornch predpisov Tento okruh aktivt mono prileni k normotvornm formm innosti verejnej sprvy. Je spojen s vydvanm vntornch predpisov. Jedn sa o intern normatvne akty, rezortn predpisy, sluobn predpisy ... Vntorn predpisy maj rezortn vznam. Cieom ich vydvania je usporiadanie vntroorganizanch vzahov. V tchto predpisoch s vyjadren normy upravujce pracovn innos radnch osb, prpadne ostatnch pracovnkov, spsob realizcie zkonov a ostatnch prvnych predpisov, ich vklad, spsob plnenia sluobnch predpisov vydanch nadriadenm orgnom, organizan, organizano-technick, personlne vzahy at. Prvnym zkladom vydvania vntornch predpisov ako jednostrannch aktov nadriadench voi podriadenm je prslun kompetenn norma, upravujca organizan a riadiace vzahy, ako aj predpisy pracovnho prva alebo predpisy o sluobnch pomeroch, ktor ukladaj podriadenm povinnos spravova sa pokynmi alebo rozkazmi nadriadench pracovnkov.

Osobitn zkonn splnomocnenie na vydvanie internch normatvnych aktov nie je potrebn. Nesmie by v rozpore so veobecne zvznmi prvnymi predpismi a internmi predpismi vych sluobne nadriadench orgnov. Sluobn predpisy vyjadruj abstraktn pravidl sprvania, vyznauj sa normatvnosou. Podstatn rozdiel od veobecne zvznch predpisov a nariaden je v rozsahu zvznosti. Adrestmi s iba osoby, ktor patria k personlnemu zkladu organizanej truktry sprvneho orgnu. Dodriavanie sluobnch predpisov zsadne nemono vynucova prostriedkami sprvneho donucovania, ale iba v rmci disciplinrnej zodpovednosti. Za sporn sa povauj tatty obc (miest) a tatty subjektov tzv. zujmovej samosprvy. Pokia tatt m veobecne zavzova kohokovek, kto sa nachdza v zemnom obvode psobnosti orgnu, mal by by vydan vo forme veobecne zvznho prvneho predpisu, inak sta forma vntornho predpisu. 27. Jednostrann prvno-realizan formy innosti verejnej sprvy Prvno-realizan innos sprvnych orgnov predstavuje vdy dve, vzjomne podmienen strnky: - posdenie prvnych aspektov - posdenie faktickho stavu, skutkovho stavu innos sprvnych orgnov me spova v: 1. aplikcii noriem sprvneho prva na konkrtny, individulne uren prpad alebo 2. v realizcii prvnych noriem ustanovujcich in spsoby vkonu ich kompetencie, oprvnen a povinnost. Ad 1) Formy spovajce v aplikcii noriem sprvneho prva predstavuj najtypickejiu a poetne najrozsiahlejiu skupinu innost verejnej sprvy najm miestnych orgnov verejnej sprvy. Oznauj sa ako sprvne akty, individulne sprvne akty, konkrtne akty sprvy, administratvne akty sprvy. Zsadne ale prvne predpisy na rieenie uritej veci stanovuj termn rozhodnutie (povolenie, licencia, vklad do registra). Pri charakteristike individulnych sprvnych aktov (ISA) sa veobecne uznva, e ide o innos, pri ktorej sprvny orgn vyvol v konkrtnom prpade prvne inky vznik, zmenu alebo znik sprvnoprvnych vzahov, alebo ich autoritatvne potvrdenie. Konkrtnos psobenia tchto aktov sa vzahuje na vec, ktor akt riei, na konkrtneho adresta. Ak nie je uren adrest, takto akty oznaujeme termnom hybridn, neprav sprvne akty (napr. zkazy niektorch innost v uritom mieste alebo ase adresovan individulne neurenm subjektom). Okruh adrestov me zuovan iba na FO, PO stojace v konkrtnej veci mimo VS, alebo na subjekty spravujce dan vec. Poda toho sa ISA rozdeuj na extern a intern. lenenie individulnych sprvnych aktov: Poda povahy prvnych inkov: Kontitutvne zakladaj, menia alebo ruia sprvnoprvne vzahy, psobia zsadne a nadobudnutm innosti, pro futuro a ex nunc Deklaratrne autoritatvne potvrdzuj existenciu alebo neexistenciu administratvnoprvneho vzahu alebo vzahov, psobia pro preaterito a ex tunc

Hybridn deklaruj urit prvny stav a zrove kontitutvne psobia na in prvny vzah, ie as aktu m deklaratrnu povahu a as kontitutvnu

Poda okruhu osb, ktorch prvne pomery, prv. postavenie individulny sprvny akt riei: adresovan iba vslovne urenm subjektom adresovan vslovne urenm subjektom a ich prv. nstupcom adresovan potencilnym, v ase vydania aktu latentnm, iba druhovo urenm subjektom

Poda prvneho obsahu: oprvujce - adresta zvhoduj ukladajce povinnos adresta znevhoduj, zaauj povinnosou podmienene oprvujce adresta zvhoduj za podmienky, v individulnom sprvnom akte ustanoven povinnosti

spln

Poda toho, i sa men prvne postavenie adresta aktu: akty pozitvne prvne postavenie sa oproti pvodnmu vydanm aktu men akty negatvne - prvne postavenie sa oproti pvodnmu nemen, napr. zamietnutie iadosti

Poda uplatnenia predpisov sprvneho prva procesnho, procesnho reimu mono individulne sprvne akty leni na: akty, vydan v konan vhradne upravenom veobecnm procesnm predpisom, sprvnym poriadkom akty vydan v konan poda procesnch ustanoven osobitnch predpisov sprvneho prva so subsidirnym pouitm sprvneho poriadku akty, ktor s vsledkom konania uskutonenho vhradne poda procesnch ustanoven osobitnch predpisov sprvneho prva akty, ktor s vsledkom konania procesnmi predpismi sprv. prva neupravenho

Poda asovch aspektov konania, doby od zaatia konania do vydania individulnych sprvnych aktov je mon leni ich: akty vydan v sprvnom konan uskutonenom v dlhom asovom obdob. Zsadne s lehoty na vybavenie veci ustanoven v procesnch predpisoch sprvneho prva. akty oznaovan ako bezprostredn zsahy alebo bezprostredn zkroky. pecifickou rtou je prve bezprostrednos. S vsledkom konania uskutonenho pecilne splnomocnenm sprvnym orgnom v relatvne krtkom ase od prijatia podnetu cez posdenie skutkovho stavu, rozhodnutia vo veci a vykonania rozhodnutia.

V svislosti s individulnymi sprvnymi aktmi sa v terii poukazuje na otzku nadvznosti jednho aktu na akt druh. Hovor sa o reazen tzv. subsumpcii, ke voi adrestovi je vydan jedin akt, ktor podriauje in podmieujce akty.

V svislosti s individulnymi sprvnymi aktmi sa posudzuje platnos, prvoplatnos, innos a vykonatenos. platnos - sprvny akt nadobda platnos od okamihu, ke bol prejav vle sprvneho orgnu vykonan v predpsanej forme za podmienky, e ho vykonal kompetentn sprvny orgn. prvoplatnos - sprvny akt nadobda formlnu prvoplatnos, ak ho nemono napadn riadnymi opravnmi prostriedkami. Materilna prvoplatnos je chpan ako nezmenitenos alebo nezruitenos sprvneho aktu. innos predstavuje stav, ke akt spsobuje prvne inky, zsadne nastva oznmenm aktu adrestovi, relnym alebo fiktvnym, alebo nastva neskr. ISA mu ma i sptn innos. vykonatenos sa chpe vo vzahu k sprvnym aktom, ktor ukladaj splni urit povinnos, prpadne sa chpe uie ako monos vynti splnenie uloenej povinnosti (sprvna exekcia)

Sprvne akty musia spa veobecn i osobitn nleitosti. V opanom prpade sa povauj za vadn. Vadn akty mu by napadnut riadnymi a mimoriadnymi opravnmi prostriedkami v zkonom ustanovench prpadoch, veobecne v rmci intittu sanosti. Preskmanie me by vykonan z podnetu adresta aktu alebo osb dotknutch aktom alebo z podnetu sprvneho orgnu alebo inho O (na rozdiel od normatvnych sprvnych aktov, kde je okruh subjektov u). Zvltnos je i v tom, e napadnut individulny sprvny akt preskmavaj sprvne orgny, iba v osobitne ustanovench prpadoch sd. Sd vak nevykonva pri preskmavan prvoplatnch aktov dokazovanie a akt me bu potvrdi alebo zrui. Neme inak vo veci rozhodn sm. V sprvnom sdnictve je vylen reforman princp, uplatuje sa iba kasan princp rozhodovania. Prvne dsledky vd aktov sa vzahuj na ich platnos, innos, prvoplatnos i vykonatenos. Vady ISA mono rozdeli na vady prvne a vady skutkov. Prvne vady mu by vady kompetencie a prvomoci, vady hmotnoprvnej povahy a vady procesn. Z hadiska prvnych dsledkov s vady opraviten, vady odstrniten zruenm alebo zmenou aktu a vady tak zvan, e maj za nsledok nulitu aktu. Povahu vady a jej prvne dsledky posudzuje sprvny orgn alebo sd. V prvom prpade me v rmci autoremedry opravi vadn akt i orgn, ktor ho vydal, ak nmietkam adresta vyhovie a nebude tm dotknut prvne postavenie inch adrestov. Ak neuplatn autoremedru, je povinn postpi vec intanne vyiemu sprvnemu orgnu. Vady, ktor maj za nsledok nulitu aktu prvne predpisy nepecifikuj. V terii sa prkladmo uvdzaj prklady: ak by realizcia aktu viedla k spchaniu trestnho deliktu, alebo by bola prvne alebo fakticky nemon, ak akt vydal orgn vecne nekompetentn a neprslun, ak sa vydanie aktu dosiahlo nsilm, ak nie je akt prejavom vle sprvneho orgnu. Ad 2) Druh zkladn druh jednostrannch prvnorealizanch foriem innosti verejnej sprvy predstavuj formy, v ktorch sprvne orgny jednostranne realizuj normy

sprvneho prva upravujce ich kompetenciu, oprvnenia a povinnosti. Mono ich oznai ako ostatn jednostrann prvnorealizan formy innosti verejnej sprvy. Ide o procedurlne formy, ktor samy osebe nerieia dan prpad a nevyvolvaj zmenu prvneho postavenia adresta finlneho aktu t.j. bezprostredne nezakladaj, nemenia ani neruia a deklaratrne nepotvrdzuj sprvnoprvne vzahy napr. sem patria overovanie kpi listn, podpisov, vydvanie prognz, posudkov, stanovsk ... 28. Sprvne dohody ako formy innosti verejnej sprvy Sprvne dohody sa vzhadom na mocensk podstatu verejnej sprvy a administratvnoprvnu metdu regulcie prslunch spoloenskch vzahov povauj za atypick formu innosti verejnej sprvy. Dohoda je veobecne vrazom, resp. vsledkom uplatnenia horizontlnej metdy prvnej regulcie, u sprvnych dohd vak nutne pristupuje prvok vertikality v prslunch sprvnych prvnych vzahoch. Sprvne dohody (zmluvy) predstavuj dvoj-, alebo viacstrann kony astnkov dohody, vzjomn prejav vle tchto astnkov vo forme dohody, ktor maj kontitutvnu povahu. Pre materilne, technick, personlne zabezpeenie svojej innosti sprvne orgny uzatvraj viacer druhy dohd, ktor sa ale nepovauj za sprvne dohody. Ich prvnym zkladom s normy inch odvetv slovenskho prva (pracovnho, obianskeho, obchodnho). Hlavn rty: realizuj sa nimi hlavn funkcie a lohy verejnej sprvy, ich uzavretm vznikaj vzahy verejnosprvnej povahy, aspo jednm zo subjektov tchto dohd je sprvny orgn. almi subjektami mu by in sprvne orgny alebo in osoby, orgny inho ttu alebo medzinrodn organizcie, ktorch je SR lenom alebo na ich programoch participuje. ich prvnym zkladom s normy sprvneho prva, a to bu ich ustanovenia veobecne splnomocuj sprvny orgn riei lohy na zmluvnom zklade, pecifikuj situcie, ktor je mono riei dohodou, alebo to vslovne ukladaj ako povinnos, t.j. mus by prvnymi normami takto forma schvlen musia ma prvny obsah a musia by prvnymi prostriedkami zabezpeen obsahom je stanovenie vzjomnch prv a povinnost astnkov alebo zhodn prejav vle astnkov o prvnych pomeroch tretch osb. uplatuj sa analogicky procedurlne a procesn postupy obvykl pre realizciu noriem obianskeho, obchodnho, pracovnho a medzinrodnho prva. mon spory, vyplvajce z plnenia tchto dohd, zsadne neriei sd, ale prslun sprvny orgn.

Klasifikcia: 1.Z hadiska prvnych inkov:

dohody, ktor maj prvne dsledky, s pre astnkov prvne zvzn alebo ich vsledky s zvzn pre tretie osoby. Zvzky z nich vyplvajce s vyntiten prvnymi prostriedkami. Tieto mono oznai ako sprvnoprvne dohody. dohody, ktor tmito vlastnosami nedisponuj a ani nezakladaj prvne vzahy a logicky ani administratvnoprvne vzahy. Zakladaj iba faktick vzahy. Iba konkretizuj lohy. S to dohody spoloensko-organiztorskho charakteru alebo ako ostatn sprvne dohody. Uzatvra ich mono na zklade kompetennej normy.

2.Z hadiska toho, i sprvne dohody rieia lohy v abstraktnej alebo konkrtnej rovine: dohody normatvnej povahy utvraj vzjomn vzahy medzi astnkmi v abstraktnej rovine tm, e uruj spsob vzjomnho sprvania astnkov v typovo rovnakch situcich. dohody individulnej povahy sa uzavieraj pri rieen konkrtnej individulne urenej situcie alebo prpadu.

3.V rmci klasifikci dohd uzatvranch na plnenie vntornch funkci verejnej sprvy je mon vyleni dve skupiny sprvnych dohd: dohody uzatvran medzi spravujcimi subjektami navzjom v rznych kombincich (medzi orgnmi S, zemnej samosprvy, zujmovej samosprvy, dvojstrann i viacstrann.). Meme rozliova dohody s prvotvornmi inkami a s neprvotvornmi inkami. dohody medzi subjektami spravujcimi a spravovanmi (FO a PO). Dohody o vykonvan uritej verejnoprospenej innosti skromnmi osobami s recipronm priznanm uritch vhod sprvnym orgnom (zabezpeenie rekvalifikcie registrovanch nezamestnanch), dohody o poskytovan elovch subvenci skromnm osobm, o vytvran novch pracovnch miest, medzi orgnmi ochrany prrody a vlastnkmi chrnench objektov.

Medzinrodn dohody Zkladn otzky psobnosti jednotlivch orgnov na seku prpravy a uzatvrania medzinrodnch dohd upravuje priamo stava. Primrna psobnos je zveren prezidentovi. Prezident me tto psobnos delegova na vldu alebo jej jednotlivch lenov. Jednotliv orgny verejnej sprvy mu tie vstupova priamo do zmluvnch vzahov, ak to stanovuje u uzavret medzinrodn zmluva. Medzinrodn dohody by bolo mon klasifikova z rznych hadsk: poda rovne, na akej sa prijmaj (medzittne, medzinrodn, prezidentsk..) poda vecnho rozsahu a obsahu (zkladn, vykonvacie) poda potu astnkov strn (dvojstrann, viacstrann).

29. Spoloensko-organizan opatrenia ako formy innosti verejnej sprvy

V svislosti s realizciou loh verejnej sprvy prichdzaj do vahy okrem doposia prezentovanch ete alie sprvne kony, innosti i opercie, ktor spravidla nie s bezprostrednm vrazom prvnych foriem realizcie verejnej sprvy. Tieto in sprvne kony maj faktick i praktick charakter a s zameran prevane na vykonvanie rznych operatvno-organizanch innost. Prostrednctvom nich sa vytvraj potrebn organizan predpoklady pre relnos a plynulos praktickho uskutoovania loh a funkci VS. Operatvno-organizan innosti mu smerova k adrestom navonok, alebo dovntra organizcie. Podstatou a zmyslom spoloensko-organizanch opatren je psobi na spravovan subjekty, tak, aby iniciatvne, dobrovone a uvedomele napomhali sprvnym orgnom presadzova verejn zujmy, pochopili prijman administratvnoprvne opatrenia aktvnymi postojmi prispievali k ich realizcii. Ako relatvne samostatn formy innosti verejnej sprvy sa spjaj s realizciou metd presvedovania a svisia s finlnou formou psobenia sprvnych orgnov. Pri tomto psoben sa uplatuj in socilne stimuly ako stimuly prvne stimuly morlne a etick. Tieto nemaj prvotvorn inky, nie s pre adrestov prvne zvzn a nemono ich vynucova pouitm donucovacch prostriedkov. Charakteristickou rtou verejnej sprvy ako cieavedomej innosti je, e je to innos organizujca. Jednm z jej cieov je, aby to bola innos logicky usporiadan, zosladen s harmonizujcim efektom. Vydanie akhokovek sprvneho aktu vyaduje mnoh organizan kony, preto svisia s finlnou formou psobenia. Zvolenie konkrtnych foriem zvis od povahy danej lohy verejnej sprvy a celkovch podmienok v danom mieste a ase. Najastejie sa uplatuj tak formy ako vzvy, zabezpeenia asti verejnosti na rokovaniach sprvnych orgnov, poskytovanie informci o pripravovanch novch prvnych predpisoch, rady, zvolvanie verejnch zhromaden, uzatvranie neprvotvornch dohd a pod. Pre sprvne orgny s tieto formy vznamn aj tm, e je tu monos zskava informcie o nzoroch ud na vkon VS i o ich konkrtnych potrebch. Prvne aspekty sa v spoloensko-organizanch opatreniach premietaj v tom, e tieto formy sa uskutouj na zklade noriem sprvneho prva, vzahuje sa na ne princp legality, mono ich poui popri prvnorealizanch alebo normotvornch formch innosti verejnej sprvy a ak to dovouj prvne normy, tak aj namiesto nich. Sprvny orgn vak mus repektova i niektor veobecne obmedzujce prvne podmienky napr. princp prezumpcie neviny, zujmy ochrany utajovanch skutonost a pod. 30. Materilno-technick opercie ako formy innosti verejnej sprvy K neprvnym formm realizcie VS patr vykonvanie prslunch materilno-technickch operci. S to innosti spovajce v materilno-technickom zabezpeen prce sprvnych orgnov, ktor maj vo vzahu k zkladnm lohm VS prevane pomocn a prpravn charakter. Materilno-technick opercie vykonvan orgnmi VS sa tkaj aj procedurlnych aj finlnych foriem innosti.

Je potrebn odliova: bezprostredn poskytovanie sluieb (spravovanie miestnych komunikci, verejn osvetlenie a pod.) a kony technicko-organizanej povahy (kony spisovej agendy, pomocn technick kony a pod.), ktor nie s vonkajm vrazom VS ako innosti vkonnej a nariaovacej. K materilno-technickm konom sa zaleuj poda prvnej povahy znane rznorod kony: osvedenia, posudky, vyjadrenia, stanovisk, informan kony, exekun faktick kony, a dokumentan kony, evidenn a registran kony. Ich spolon rty s nasledovn: Jednostrannos konov, prvny zklad maj v normch sprvneho prva, absencia prvotvornch inkov, povinnos repektova takto kon a povinnos adresta konu strpie ho, vyntitenos prostriedkami sprvneho donucovania. Takto sa vyleuj kony (kritriom je existencia prvnych dsledkov): ktor priamo spsobuj prvne dsledky (preukazn moc osvedenia, oznmenie rozhodnutia a pod.) kony, ktor mu ma len nepriame prvne dsledky (napr. zznamy o konoch objasovania priestupkov) kony, ktor nemaj prvne dsledky, ak nimi nebola poruen prvna povinnos (napr. pouenie o odstrnen nedostatkov podania)

Osobitn prvny vznam sa priklad osvedeniam, posudkom a vyjadreniam. Osvedenie - povauje sa za verejn listinu, ktorou sprvny orgn autoritatvne potvrdzuje existenciu alebo neexistenciu uritej skutonosti alebo stavu, i existuje alebo neexistuje nejak prvo alebo povinnos. Osvedenie nie je vak deklaratrnym sprvnym aktom. Nevydva sa v sprvnom konan a ani v rmci neho nepreskmava . Obranu proti nemu je mon doloi protidkazom. Prvny vznam: m dkazn hodnotu o osvedench skutonostiach, plat prezumpcia pravdivosti. V posudkoch a vyjadreniach sprvne orgny zaujmaj stanovisk vo veciach verejnej sprvy, v ktorch vykonvaj psobnos, priom vo veci samej rozhoduje in sprvny orgn. S vlastne radnm podkladom pre rozhodovanie inch sprvnych orgnov. Nemaj povahu sprvneho rozhodnutia, nie s znaleckmi posudkami v zmysle sprvneho poriadku, bezprostredne ich nemono napadn opravnm prostriedkom. 31. Veobecn charakteristika kontroly vo verejnej sprve Leglna defincia pojmu kontrola vo verejnej sprve v naom prvnom poriadku neexistuje. Kontrola je vo veobecnosti oznaenie pre sbor innost, ktorho jadro spova v porovnan skutonho stavu so stavom predpokladanm a vytyovanie opatren na zabezpeenie ich sladu. Hlavn druhy innosti kontroly: zisovanie a analza skutonho stavu porovnvanie skutonho a poadovanho stavu, zhodnotenie skutonho stavu a zisovanie prin prpadnch odchliek

prijatie opatren na odstrnenie zistench odchliek a uplatnenie zodpovednosti za protiprvne konanie

Samotn oprvnenie vykonva kontrolu sa mus opiera o urit prvny zklad, ktor me obsahova osobitn prvny predpis, alebo patr a vyplva z kompetencie riadiacej ako jej nevyhnutn atribt. Charakteristick rty: Objektvnos, odbornos a vasnos kontrolnej innosti Objektvnos: Prejavuje sa v prstupe k zistenm faktom t.j. kontrola m zisova skutonosti objektvne nie povrchne, skreslene, neplne a nedostatone. Odbornos: Zdrazuje sa poiadavka odbornch predpokladov pracovnkov kontroly, ktor rozumej jednotlivm druhom innosti kontrolovanej intitcie. Vasnos: Znamen, e kontrola by mala by vykonan vas, tm sa zuuje asov rozsah trvania nedostatkov a zabrni sa tomu, aby nedostatky narstli do vch rozmerov. Funkcie kontroly: Poznvacia spova v poznvan dvoch zkladnch skutonost, a to zisovanie skutonho stavu kontrolovanej intitcie alebo innosti, ako aj stavu, ktor sa predpoklad, t.j. stav vyplvajci z prslunch uznesen, prvnych noriem a pravidiel, vzahujcich sa na innosti kontrolovanej intitcie. Bez poznania uvedench skutonost nemono vykona kontrolu z hadiska vecnej sprvnosti. Porovnvacia sleduje a porovnva dosiahnut vsledky a vsledky, ktor by sa boli dosiahli, ak by sa kontrolovan innos vyvjala presne poda danch pravidiel. Npravn funkcia mala by sa zaa u poas vkonu kontroly. innos kontrolnch orgnov v rmci npravnej funkcie sa m upriami na to, ktor nedostatky sa maj odstrni a a v akch asovch intervaloch sa m upriami na sledovanie innosti kontrolovanch intitci a na to, i nedostatky odstrnili. Informan funkcia v rmci vykonvania kontroly mono zska mnostvo poznatkov, ktor sa daj vyvodi z faktov zistench kontrolnmi orgnmi. Tieto poznatky a informcie by sa mali oznamova predovetkm tm orgnom verejnej sprvy, ktor ich mu vyui v procese plnenia svojich vlastnch loh. Represvna funkcia spova v ukladan opatren na zabezpeenie represvnych inkov kontroly, o psob preventvne. Postup pri vykonvan kontroly vo verejnej sprve

Oprvnenia a povinnosti pracovnkov kontroly: S vymedzen v 11 zkona . 10/1996 Z.z. o kontrole v ttnej sprve v znen neskorch predpisov. Pracovnci kontroly s pri vkone kontroly oprvnen v nevyhnutnom rozsahu: vstupova do objektov, zariaden a prevdzok, na pozemky a do inch priestorov kontrolovanch subjektov. Nedotknutenos obydlia vak nesmie by dotknut. vyadova od kontrolovanho subjektu a jeho zamestnancov aby im v urenej lehote poskytovali doklady, in psomnosti , informcie ... v odvodnench prpadoch odobera aj mimo priestorov kontrolovanho subjektu psomn dokumenty a in materily a vykonva nevyhnutn kony svisiace s kontrolou ... vyadova sinnos kontrolovanho subjektu, jeho zamestnancov ako aj alch ttnych orgnov ....

Pracovnci kontroly s pri vkone kontroly povinn: vopred oznmi kontrolovanmu subjektu predmet a el kontroly a preukza sa svojim oprvnenm vykonva kontrolu + s preukazom totonosti vyda kontrolovanmu subjektu potvrdenie o odat prvopisov dokladov, psomnch dokumentov a inch materilov a zabezpei ich riadnu ochranu pred stratou, znienm, pokodenm ... oznmi podozrenie z trestnej innosti orgnom innm v trestnom konan a in skutonosti prslunm orgnom v potrebnom rozsahu oboznmi vedceho kontrolovanho subjektu a zodpovednch zamestnancov s protokolom o vsledku kontroly pred jeho prerokovanm a vyiada od nich v urenej lehote psomn vyjadrenie ku vetkm skutonostiam preveri opodstatnenos nmietok ku kontrolnm zisteniam a zohadni opodstatnen a preukzan nmietky v dodatku k protokolu alebo vzname o kontrole neopodstatnenos nmietok psomne oznmi zodpovednm zamestnancom kontrolovanho subjektu najneskr do termnu prerokovania protokolu prerokova protokol s vedcim kontrolovanho subjektu a zodpovednmi zamestnancami, ktorch sa kontroln zistenia tkaj ...

Fzy kontrolnej akcie: A/ Prprava kontroly (kroky): vypracovanie zamerania kontrolnej akcie- vecne a dsledne, urenie ciea urenie asovch etp vykonania akcie sama prprava na kontroln akciu- natudovanie veobecne zvznch predpisov a noriem, protokolov z predchdzajcich kontrol... spracovanie programu detailn rozpracovanie problmov a otzok, rozdelene prce, sinnos vypracovanie nvrhu na zloenie kontrol. skupn, vedci, lenovia vymedzenie kontroly- vntorn, vonkajia metodika kontroly

zabezpeenie spoluprce a sinnosti kontrolnch orgnov zabezpeenie koordincie s inmi orgnmi psomn poverenie na kontrolu

B/ Priebeh kontroly: oznmenie kontrolovanmu subjektu o zaat kontroly predloenie poverenia eln a efektvne rozdelenie prce vyiadanie sinnosti kontrolovanho subjektu- doklady, vzorky, shrnn doklady, informcie vydanie potvrden a odobratie dokladov, zabezpeenie dkazov dokladov kontroly, preverovanie dajov vyhodnotenie materilov a kontrolnch zisten, vypracovanie protokolu oboznmenie vedceho kontrolovanho subjektu s kontrol. Zisteniami vyiadanie psomnch vyjadren v prpade podozrenia z trestnej innosti, jeho oznmenie orgnom innm v tr. konan v prpade opodstatnenosti nmietok, psomn oznmenie zodpovednej osobe

C/ Ukonenie kontroly prerokovanie protokolu s kontrolovanm subjektom spracovanie zpisnice vysporiadanie nkladov kontroly zabezpeenie mlanlivosti zabezpeenie realizcie vsledkov kontroly

Orgny kontroly s oprvnen pri vkone kontroly uklada zamestnancom kontrolovanho subjektu poriadkov pokutu od 500 Sk do 10 000 Sk za zavinen marenie vkonu kontroly a za zavinen nesplnenie povinnosti uvedenej v 12 ods. 2 a 4, ak osobitn predpis neustanovuje inak. /21/ Poriadkov pokutu mono uloi aj opakovane, ak povinnos nebola splnen v urenom termne, najviac vak do 20 000 Sk. Kontrola vo verejnej sprve je jednou zo zruk zkonnosti v jej innosti. Pri vkone tejto innosti vznikaj pecifick spoloensk vzahy regulovan normami sprvneho prva kontroln prvne vzahy. Kontrola je nevyhnutnou sasou kadej organizovanej innosti, preto jej skmanie patr do viacerch vednch discipln (kybernetika, teria riadenia). Vonkajia a vntorn kontrola verejnej sprvy Zkon NR SR O kontrole v ttnej sprve . 10/1996 vymedzuje dva pojmy kontroly: Vntorn ako sas riadenia a organizcie Zkladnou rtou je t skutonos, e kontroln orgn ju vykonva voi svojm podriadenm alebo nm riadenm orgnom a organizcim (napr. Ministerstvo vntra kontroluje innos obvodnch radov). Vntorn kontrolu vykonvaj orgny ttnej sprvy ako sas plnenia svojich loh. Je sasou riadiacej a organizanej prce t.j. ide tu teda o kontrolu poda zsady kto riadi,

ten aj kontroluje t.j. kad, kto riadi je povinn vykonva kontrolu voi podriadenm subjektom a je tie povinn vytvra alebo poveri osobu na vytvorenie osobitnho kontrolnho tvaru pre vkon vntornej kontrolnej innosti. Poda zkona o kontrole v ttnej sprve s ministerstv, ostatn stredn orgny ttnej sprvy, krajsk a okresn rady a alie orgny ttnej sprvy povinn vytvori funkn systm vntornej kontroly, ktor by mal zahrnova a upravova kontrolu po vertiklnej lnii, vzjomn vzbu odbornch tvarov, spsob realizcie vntornej kontroly. Vntorn kontrolu nemono stotoova s kontrolou vo vntri samej organizcie, s tzv. vntroorganizanou kontrolou, ktor nie je kontrolou poda zkona NR SR . 10/1996 Z.z. Orgny kontroly v rmci vntornej kontroly v rozsahu svojej psobnosti kontroluj najm: plnenie loh ttnej sprvy vybavovanie petci, sanost, oznmen a podnetov dodriavania veobecne zvznch prvnych predpisov a opatren vydanch na ich zklade plnenie opatren na npravu zistench nedostatkov, vydanch vedcim kontrolovanho subjektu.

Vonkajia ako sas vkonu VS Vonkajia kontrola je sasou vkonu verejnej sprvy. Zkladnm znakom je t skutonos, e kontrolovan subjekt nie je podriaden kontrolnmu orgnu, nie je nm zriaden ani nm nie je riaden a usmerovan. Vonkajia kontrola sa uskutouje smerom zvonku t.j. je uskutoovan inmi ttnymi orgnmi stojacimi mimo verejnej sprvy (napr. NR SR, sdy, prokuratra, ombudsman, NKU, na zklade sanost a petci). V systme verejnej sprvy (vonkajia zvntra) existuj pecifick kontroln orgny v rmci orgnov ttnej sprvy a to napr. ttna obchodn inpekcia (pod ministerstvom hospodrstva) alebo ttna kolsk inpekcia (pod ministerstvom kolstva) = tento vzah kontroly sa nazva dozor, dohad. Sdy veobecn v rmci sprvneho sdnictva, stavnm sdom. Poda zkona . 10/1996 kontrolu plnenia loh ttnej sprvy vykonvaj: a) vlda prostrednctvom radu vldy Slovenskej republiky a ministerstiev b) in orgny ttnej sprvy, ktormi poda zkona s: ministerstv a ostatn stredn orgny ttnej sprvy, orgny miestnej ttnej sprvy, alie orgny ttnej sprvy, ak to ustanovuje osobitn predpis. Vyie uveden orgny kontroly vykonvaj vonkajiu kontrolu v rozsahu svojej psobnosti vymedzenej osobitnmi predpismi a vntorn kontrolu ako sas plnenia svojich loh v prslunom odvetv ttnej sprvy. 32. Kontrola verejnej sprvy, vykonvan Najvym kontrolnm radom SR NK SR je nezvisl orgn kontroly hospodrenia. Je ttnym orgnom, ktor je vo svojej innosti nezvisl, viazan len zkonom a za svoju innos zodpoved len NRSR. Stoj mimo UOS. NK je nesankn rad. Nedostatky v innosti OS a inch O oznamuje prslunmu ministerstvu alebo prslunmu OS. Nedostatky UOS oznmi vlde.

Na ele NKU je predseda a dvaja podpredsedovia, ktorch vol NR SR, na obdobie 7 rokov. Vypracva stanovisko k nvrhu ttneho zverenho tu SR a predklad ho NR SR. Na poiadanie NR SR vypracva stanovisko k nvrhu R. Minimlne raz za rok predklad NR SR sprvu o svojej innosti za predchdzajci rok. Vykonva kontrolu hospodrenia s prostriedkami ttneho rozpotu, hospodrenie a nakladanie so ttnym majetkom, majetkovmi prvami a pohadvkami republiky, nakladanie s prostriedkami Eurpskych spoloenstiev a in prostriedky zo zahraniia. Psobnos NK je rozren o kontrolu spsobu vyrubovania a vymhania dan, odvodov, poplatkov a pokt, ktor s prjmom R. M prvo kontrolova vetky subjekty, ktor s akoukovek asou zainteresovan na ttnom rozpote. Kontroluje: vldu SR, ministerstv a ostatn UOS republiky a im podriaden orgny O ako aj PO u ktorch vykonvaj funkciu zakladatea alebo zriaovatea UOS alebo in O Obce a VUC, PO zriaden obcami a na PO zriaden VUC ttne elov fondy, verejnoprvne intitcie zriaden zkonom, PO, v ktorch maj majetkov as verejnoprvne intitcie na PO s majetkovou asou ttu Fond nrodnho majetku FO a PO Sdy a prokuratru kontroluje len pre oblas nakladania s majetkom 33. Kontrola verejnej sprvy vykonvan sprvnymi orgnmi - najm vykonvanie ttnej kontroly, ktor vykonvaj ministerstv a ostatn stredn orgny S, ako aj kontrola vykonvan miestnymi orgnmi S a obcami, pokia vykonvaj S; patr sem aj kontrola vykonvan inmi orgnmi S (pecializovan kontroln innos); - kontrola, vykonvan ministerstvami a inmi orgnmi S je kontrolou, prostrednctvom ktorej vykonva prslun stredn orgn svoju psobnos stanoven osobitnmi predpismi a jednak kontrolou vykonvanou prslunm orgnom ako sas plnenia vlastnch loh v prslunom odvetv alebo oblasti VS; - patr sem aj kontrola, vykonvan v rmci samosprvy obecn zastupitestvo zriauje funkciu hlavnho kontrolra poda zkona 369/1990 Zb. o obecnom zriaden v znen neskorch predpisov a VC funkciu HK zriauje na zklade zkona .302/2001 Z.z. (zkon o samosprvnych krajoch), priom jeho kontrola je zameran najm na kontrolu prjmov a vdavkov rozpotu samosprvneho kraja a kontrolu hospodrenia a nakladania s jeho majetkom. 34. Kontrola verejnej sprvy vykonvan sdmi Sdy preskmavaj zkonnos NSA (normatvny sprvny akt) a ISA (individulny sprvny akt). Maj prvo zrui rozhodnutie tzv. kasan princp. Pri NPA vydva nlez. Sdna kontrola normatvnych sprvnych aktov je zleitosou stavnho sdnictva. stavn sd SR rozhoduje o slade: zkonov s stavou SR a stavnmi zkonmi

nariaden vldy, veobecne zvznch prvnych predpisov ministerstiev a ostatnch UOS s stavou SR, stavnmi zkonmi a zkonmi veobecne zvznch nariaden orgnov zemnej samosprvy s stavou a zkonmi veobecne zvznch prvnych predpisov miestnych orgnov ttnej sprvy s stavou, zkonmi a inmi veobecne zvznmi prvnymi predpismi veobecne zvznch prvnych predpisov s medzinrodnmi zmluvami vyhlsenmi spsobom ustanovenm na vyhlasovanie zkonov. stavn sd sa zaober rieenm kompetennch konfliktov medzi UOS riei sanosti proti prvoplatnm rozhodnutiam UOS, miestnych orgnov ttnej sprvy a orgnov zemnej samosprvy, ktormi boli poruen zkladn prva a slobody obanov ak o ochrane tchto prv a slobd nerozhoduje in sd.

Sdna kontrola individulnych sprvnych aktov sprvne sdnictvo Po zruen sprvneho sdnictva ostala v niektorch prpadoch v kompetencii veobecnch sdov. Od 1.1.1992 sa vytvorili tzv. pecializovan senty v rmci veobecnch sdov na vkon sprvneho sdnictva. Vkon sprvneho sdnictva prostrednctvom tzv. pecializovanch sentov je upraven Obianskym sdnym poriadkom. V rmci sprvneho sdnictva preskmavaj sdy na zklade alb alebo opravnch prostriedkov zkonnos rozhodnut a postupu orgnov verejnej sprvy (t.j. orgnom S, zemnej samosprvy, zujmovej samosprvy a alch PO pokia im je zveren rozhodovanie o prvach a povinnostiach FO a PO v oblasti verejnej sprvy). Na preskmavanie rozhodnut a postupu s vecne prslun krajsk sdy ak zkon neustanovuje inak. Najvy sd Je vecne prslun na preskmavanie rozhodnut a postupov: UOS ak osobitn zkon neustanovuje inak Inch orgnov s psobnosou pre cel zemie SR ak prslunos najvyieho sdu SR ustanovuje osobitn zkon. Kon a rozhoduje o opravnch prostriedkoch proti rozhodnutiam krajskch sdov a proti rozhodnutiam orgnov verejnej sprvy v sente zloenom z predsedu a 2 sudcov. O opravnch prostriedkoch proti rozhodnutiam Najvyieho sdu SR kon a rozhoduje in sent tohto sdu zloen z predsedu a 4 sudcov. Miestne prslun je sd, v ktorho obvode m sdlo sprvny orgn, ktorho rozhodnutie a postup sa preskmavaj ak v zkone nie je ustanoven inak. Ak ide o rozhodnutie orgnu s psobnosou pre cel zemie SR, miestne prslunm je veobecn sd navrhovatea. Sdy nepreskmavaj rozhodnutia sprvnych orgnov, ktor nemaj povahu rozhodnutia o prve alebo povinnosti FO alebo PO, najm veobecne zvzn normatvne akty, rozhodnutia organizanej povahy a rozhodnutia upravujce vntorn pomery orgnu, nepreskmavaj postup sprvnych orgnov ktorm neboli priamo dotknut prva, prvom chrnen zujmy alebo povinnosti FO alebo PO. Konanie sa zana na nvrh aloby. 35. Kontrola verejnej sprvy vykonvan na zklade petci a sanost

Dan problematika je upraven zkonom . 152/1998 o sanostiach. Poda tohto prvneho predpisu prijmaj, eviduj, vybavuj a kontroluj vybavovanie sanost: ttne orgny a nimi zriaden organizcie obce a nimi zriaden organizcie PO a FO, ktorm zkon zveril rozhodovanie o prvach a povinnostiach FO alebo PO Sanos Je podanie FO alebo PO, ktorm sa saovate domha ochrany svojich prv alebo prvom chrnench zujmov, pretoe dolo ich porueniu alebo ohrozeniu innosou alebo neinnosou orgnu verejnej sprvy. Zva sa podva psomne alebo stne v zujme jej urchlenho a efektvneho vybavenia orgnu prslunmu na vybavenie. Zo sanosti mus by zrejm, kto ju podva, mus obsahova meno, priezvisko, adresu FO alebo nzov a sdlo PO, predmet sanosti a oho sa saovate domha. Orgn verejnej sprvy je povinn zabezpei vedenie centrlnej evidencie podanch sanost oddelene od evidencie ostatnch psomnost tak, aby poskytovala daje potrebn na kontrolu vybavovania sanost. Na vybavovanie sanosti je prslun vedci orgnu verejnej sprvy. Ak sanos smeruje proti vedcemu tohto orgnu, vybavuje ju najbli nadriaden orgn. Sanos nesmie vybavova ani preetrova osoba, proti ktorej sanos smeruje, ani osoba, ktor je podriaden tejto osobe. prslun orgn verejnej sprvy je povinn preetri a vybavi sanos do 30 dn odo da ke mu bola sanos doruen. V opodstatnench prpadoch me orgn verejnej sprvy predi lehotu na je vybavenie avak je povinn psomne o tom upovedomi saovatea. orgn verejnej sprvy vyhotov o preetren sanosti zpisnicu. Ak sa zistili nedostatky, v zpisnici sa uria opatrenia na ich odstrnenie. vsledok preetrenia sa oznamuje saovateovi psomne s odvodnenm opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti. sanos sa povauje za vybaven, ak bol saovate psomne informovan o vsledku preetrenia sanosti ak sa prijali opatrenia na odstrnenie zistench nedostatkov a prin ich vzniku..

Vznamnm prostriedkom pri zabezpeen kontroly verejnej sprvy okrem sanost s petcie, ktor s upraven zkonom . 85/1990. petciou sa rozumie prslun nvrh alebo sanos s podpismi viacerch obanov. Ich poet nie je zkonom pecifikovan. zva pri podvan petcii obania zostavuj tzv. petin vbor (nem postavenie PO a ani nie je predpsan poet lenov) lenovia petinho vboru si uruj osobu ktor ich bude zastupova pred orgnom verejnej sprvy. Mus ma min. 18 rokov. na zskavanie podpisov pod petciu nie je potrebn iadne povolenie ani oznmenie

36. Kontrola verejnej sprvy vykonvan verejnm ochrancom prv V podmienkach SR bol zkonom . 564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi prv zriaden intitt ombudsmana. VOP je nezvislm orgnom kontroly verejnej sprvy. Zkladn lohy:

kontroln innos, preskmavanie sanost obanov, kontrola vetkch zloiek verejnej sprvy na vetkch rovniach rieenie konfliktov (sprostredkva mier medzi spornmi stranami) reformtorsk innos, iniciuje zmeny zkonov i zmeny v samej sprve

Psobnos verejnho ochrancu prv sa vzahuje: orgny ttnej sprvy orgny zemnej samosprvy PO a FO, ktor poda osobitnho zkona rozhoduj o prvach a povinnostiach FO a PO v oblasti verejnej sprvy. Z psobnosti VOP je vylen NR SR, prezident, vlda, stavn sd, NK, spravodajsk sluby, prokuratra a sdy s vnimkou ttnej sprvy sdov a dvodov predpokladajcich disciplinrne previnenie sudcu. Prvomoc ombudsmana sa teda vzahuje na vetky zloky verejnej sprvy. S povinn mu vychdza v strety, predloi mu vetky psomnosti, podklady a rozhodnutia Kon na zklade podnetu FO alebo PO alebo z vlastnej iniciatvy. Z podnetu mus by zrejm, akej veci sa tka a oho sa podvate podnetu domha. Pri vybavovan podnetu je verejn ochranca prv oprvnen vstupova do objektov verejnej sprvy, vyadova od orgnu verejnej sprvy aby mu poskytol spisy, doklady, vysvetlenia , kls otzky zamestnancom. 37. Charakterizujte sdne a sprvne delikty (pojem, veobecn znaky, lenenie) Veobecnou povinnosou kadej osoby je dodriava prvo. S poruenm prvnej povinnosti spja prvo vznik rznych druhov zodpovednosti. V systme vyvodzovania zodpovednosti za protiprvne konanie vo verejnej sprve m nezastupiten miesto prvna zodpovednos FO a PO t.j. prvna spsobilos nies prvne nsledky (vo forme sankcie) za protiprvne konanie (za delikt). Preto o tejto prvnej zodpovednosti hovorme ako o sanknej zodpovednosti a vyvodzovanie tejto zodpovednosti je jednm z druhov administratvnoprvnej zodpovednosti. Ak sa protiprvnym konanm naplnia znaky skutkovej podstaty verejnoprvneho deliktu, vyvodzuj orgny verejnej moci trestnoprvnu alebo administratvnoprvnu zodpovednos poda toho, i ide o: - sdne delikty - sprvne delikty Rozliujeme preto: - sdne trestanie trestanie za sdne delikty - sprvne trestanie trestanie za sprvne delikty Trestanie je rozhodovanie orgnov verejnej moci o vine a treste za delikty. Hlavn rozdiely porovnanie sdneho deliktu a sprvneho deliktu: 1.)Leglna defincia a prvne zklady

Sdny delikt - pojem trestn in je priamo definovan legislatvne, a to v Trestnom zkone. Je to in, ktorho znaky ustanovuje TZ. Trestn iny len na zloiny a preiny. Sprvny delikt takto leglnu definciu nem, definuje ho len teria sprvneho prva. Mimosdne delikty, oznaovan ako sprvne delikty s obsiahnut vo viac ne 200 zkonoch upravujcich vkon VS na jednotlivch sekoch. Na rozdiel od trestnho prva sprvne prvo trestn nie je kodifikovan. Neexistencia defincie pojmu sprvny delikt sa vysvetuje znanm potom a rznorodosou protiprvnych konan vo VS, s ktormi sprvne prvo spja sprvny trest ako nsledok takho konania. Skutkov podstaty sprvnych deliktov sa pritom menia ovea astejie v porovnan so sdnymi deliktmi vzhadom na prune meniace sa lohy VS na jednotlivch sekoch. Aj z toho dvodu sa skutkov podstaty sprvnych deliktov vymedzuj v jednotlivch zkonoch veobecnejm spsobom. Slovensk prvna prava rozliuje: - priestupky defincia priestupku je leglna, obsahuje ju zkon o priestupkoch - in sprvne delikty lenia sa na viacer druhy 2.) Rozhodovanie o deliktoch: Sdne delikty rozhoduj o nich vlune nezvisl sdy s tm, e vecn prslunos pri postihu za sdny delikt je upraven v Trestnom poriadku Sprvne delikty rozhoduj o nich v prvom stupni zsadne sprvne orgny. Sdy v rmci vkonu sprvneho sdnictva sa podieaj na rozhodovan o sprvnych deliktoch a v rmci preskmavacieho sdneho konania na zklade aloby alebo opravnho prostriedku poda toho, i sa namieta prvoplatn rozhodnutie sprvneho orgnu, alebo platn, ale ete neprvoplatn rozhodnutie. V rmci preskmavacieho konania mu na nvrh rozhodnutie sprvneho orgnu o sprvnom delikte nielen zrui (kasan prvomoc), ale tie zmeni (reforman prvomoc). Podiel sdov na rozhodovan o sprvnych deliktoch je realizciou stavou zaruenho prva na sdnu ochranu pred nezkonnosou rozhodovania sprvneho orgnu. Vecn prslunos SO pri postihu za sprvny delikt zaklad cel rad zkonov. 3.) Objekt deliktov: Sdne delikty - objektom je predovetkm ochrana ivota, zdravia, majetku a bezpenosti osb ako jednch zo zkladnch udskch prv garantovanch stavou. Sprvne delikty objektom sprvneho deliktu je prevane riadny vkon verejnej sprvy, bezporuchov sprva verejnch vec, s tm, e verejn orgn je sm oprvnen zo zkona poui donucovacie prostriedky v podobe sankcie alebo inej ujmy za sprvny delikt, a to v prpadoch, spsobom a v rozsahu ustanovenom v zkone. Toto hadisko ale nem veobecn pouitenos, pretoe napr. sprvne trestanie za priestupky proti obianskemu spolunavaniu a za priestupky proti majetku nesvis priamo s vkonom verejnej sprvy. Na druhej strane pri niektorch trestnch inoch ide o ochranu ttu alebo dokonca intenzvnejiu ochranu vkonu ttnej sprvy (napr. nepovolen prekroenie ttnej hranice, pytliactvo, tok na verejnho initea, marenie vkonu radnho rozhodnutia, trestn iny na seku ochrany ivotnho prostredia). Objektom niektorch druhov priestupkov, rovnako ako pri trestnch inoch je ochrana zdravia, majetku a verejnho poriadku, rozdiel je v stupni spoloenskej nebezpenosti

(kodlivosti) deliktu. Sprvne orgny postihuj menej zvan delikty, ak ich porovnvame so zvanosou trestnch inov. 4.) Subjekt deliktov: Sdne delikty - subjektom trestnho inu me by len FO Sprvny delikt - subjektom sprvneho deliktu me by aj PO za podmienok ustanovench zkonom, okrem priestupkov, sprvnych disciplinrnych a sprvnych poriadkovch deliktov, ke subjektom me by tie len FO, PO me by subjektom sprvneho disciplinrneho deliktu len vnimone. 5.) Rozdiel v procesnom reime trestania: Sdne delikty tieto sa postihuj v reime trestnho prva procesnho, ktor je kodifikovan v Trestnom poriadku. Sprvne delikty konanie o sprvnych deliktoch nem jednotn kodifikovan prvnu pravu. Priestupky sa postihuj poda procesnoprvnej asti zkona o priestupkoch, ktor predstavuje iaston kodifikciu priestupkovho prva procesnho. Subsidirne sa na konanie o priestupkoch vzahuje sprvny poriadok. Sprvny poriadok zrove predstavuje procesnoprvnu pravu postihu niektorch inch sprvnych deliktov, ak osobitn zkony neupravuj procedurlne otzky inak. Vyskytuj sa aj prpady, ke zkony nepotaj ani so subsidirnym pouitm sprvneho poriadku, alebo vslovne potaj so subsidirnym pouitm Trestnho poriadku na konanie a rozhodovanie o sprvnom delikte (napr. pri rozhodovan orgnov niektorej profesijnej komory o sprvnom disciplinrnom delikte lena komory). Slovensk prvna prava sprvneho trestania nie je teda jednotne upraven a odliuje sa poda toho, ktor druh sprvneho deliktu sa postihuje. 6.) Spoloensk difamcia Sdne delikty - spoloensky s viac odsdeniahodn trestn iny, ne sprvne delikty. Obianska bezhonnos sa posudzuje spravidla poda toho, i osoba m alebo nem zpis v registri trestov. Do tohto registra sa zsadne nezapisuj sankcie za sprvne delikty. 7.Ustanovenie znakov sprvneho deliktu priamo zkonom Nie kad poruenie prvnej povinnosti v oblasti VS je automaticky sprvnym deliktom. Pjde o len vtedy, ak s naplnen jednotliv obligatrne znaky skutkovej podstaty sprvneho deliktu: a/ objekt b/ objektvna strnka c/ subjekt d/ subjektvna strnka Zvanou teoretickou i legislatvnou otzkou je, ako uri hranicu medzi sdnym deliktom a sprvnym deliktom.

Sprvny delikt nie je postihnuten, ak stupe jeho spoloenskej nebezpenosti je len nepatrn. V opanom prpade by sthali vetkch a za vetko, o je v rozpore so zkladnmi princpmi prvneho ttu. Vzhadom na ni stupe spoloenskej nebezpenosti sprvnych deliktov v porovnan s trestnmi inmi s skutkov podstaty sprvnych deliktov kontruovan na nedbanlivostnej forme zavinenia. U prvnickch osb sa zodpovednos za sprvne delikty zaklad zsadne bez ohadu na zavinenie. Na druhej strane o sa tka trestov najm pri porovnan vky pokt za niektor sprvne delikty, pokuty za niektor sprvne delikty presahuj niekokonsobne vku minimlneho peanho trestu za trestn in. Vysok pokuty za sprvne delikty, mon zkazy innosti ako sprvne tresty za sprvny priestupok s neraz citenejie zsahy do zkladnch prv a slobd v porovnan s trestami za trestn iny. Najdleitejm ich spolonm znakom je represvny charakter pri uplatovan zodpovednosti za protiprvne konanie. Pojem sprvny delikt Sprvny delikt je protiprvne konanie fyzickej osoby alebo prvnickej osoby, ktorho znaky ustanovuje zkon a za ktor uklad sprvny orgn sankciu (trest) ustanoven normou sprvneho prva. Veobecn pojmov znaky sprvneho deliktu Protiprvne konanie, sankcionovatenos (trestnos), zodpovedn osoba, zavinenie (okrem prpadov sprvneho deliktu, ke sa neskma zavinenie), ustanovenie znakov skutkovej podstaty deliktu v zkone a ustanovenie procesnho postupu v zkone. Konanie me by omisvne (pasvne, opomenutie konania, hoci m prvnu povinnos kona, neinnos) alebo komisvne (aktvne konanie). Vyjadruje prejav udskej vle vo vonkajej realite. o sa tka PO ide o konanie jej zamestnancov, lenov tatutrnych orgnov a pod. Protiprvne je konanie, ktor je v rozpore s prvom, prpadne s prvnym konom vykonanm na jeho zklade (napr. skutkov podstatu colnho deliktu ustanovuje coln zkon a konkrtna prvna povinnos sa me uri colnm rozhodnutm). Aj pri postihu sprvnych deliktov plat zsada nullum crimen sine lege. Okolnosami vyluujcimi protiprvnos konania s napr. krajn ndza, nutn obrana, vkon povolenej innosti, konanie na prkaz, oprvnen pouitie zbrane. Sankcionovatenos znamen, e prvo spja s kadm sprvnym deliktom konkrtnu sankciu (trest). Hlavnm poslanm verejnej sprvy nie je predovetkm tresta. Tomuto prstupu zodpoved pojem sankcia. Na postihu sprvnych deliktov (aj trestnch inov) je verejn zujem, preto tam,

kde sprvny orgn m zo zkona prvomoc kona o sprvnom delikte, je povinn o om kona a rozhodn (zsada legality). V sprvnom trestan sa stretvame aj so zsadou oportunity, ktor znamen, e sprvny orgn nemus prejednva vetky sprvne delikty, a to preto, e mu takto monos sprvnej vahy poskytuje priamo zkon (napr. sprvne poriadkov delikty, pri ktorch uloenie poriadkovej sankcie je prvom, nie povinnosou sprvneho orgnu - princp oportunity, ako aj pri nvrhovch deliktoch, o ktorch sa kon len na nvrh, teda ponechva sa na vahu pokodenho, i navrhne zaatie priestupkovho konania, alebo vezme svoj nvrh sp).

Zodpovednou osobou poda druhu sprvneho deliktu je FO alebo PO. Podmienkou je deliktulna spsobilos, ktorou sa rozumie spsobilos protiprvne kona a nies prvne nsledky za takto konanie. Deliktulna spsobilos FO sa veobecne zaklad na vovej a intelektulnej zloke v ase spchania deliktu, prpadne na dosiahnut uritho veku (napr. deliktulna spsobilos pchatea priestupku sa viae v sasnosti na dosiahnutie 15. roku veku). Me sa viaza na osobitn prvne postavenie fyzickej osoby, schopnosti alebo spsobilos (napr. sprvny delikt podnikajcej FO). Deliktulna spsobilos PO sa spja s jej prvnym vznikom a existenciou. Slovensk prvna prava pozn deliktulnu zodpovednos PO ako celku. Zavinenie je vntorn psychick vzah pchatea k protiprvnemu konaniu a k jeho nsledkom. Me by myseln alebo nedbanlivostn. Na sankcionovatenos (trestnos) sprvneho deliktu sta zavinenie o len z nedbanlivosti, ak zkon nevyaduje myseln formu zavinenia. Pri sprvnych poriadkovch deliktoch sa zavinenie neskma. Pri sprvnom trestan PO ide o posudzovanie tzv. objektvnej zodpovednosti PO. Zavinenie tu nie je pojmovm znakom sprvneho deliktu, pretoe zavinenie je vyjadrenm psychickho vzahu FO a nie PO. Kvalita postupu pri sprvnom trestan poiadavky ustanovuj normy vntrottneho sprvneho prva. O sprvny delikt ide vtedy, ak s naplnen jednotliv obligatrne znaky skutkovej podstaty sprvneho deliktu ( objekt, objektvna strnka, subjekt, subjektvna strnka). lenenie: Teria sprvneho prva len sprvne delikty z rznych hadsk do viacerch skupn. Vzhadom na sasn slovensk prvnu pravu mono sprvne delikty leni na: - priestupky

in sprvne delikty

In sprvne delikty ne priestupky netvoria vntorne homognny celok. Lia sa druhom sankci (trestov) ukladanch za ne a rozdielnym procesnm reimom trestania. In sprvne delikty sa lenia na: sprvne delikty PO a podnikajcich FO ako aj FO vykonvajcich kvalifikovan innosti sprvne disciplinrne delikty sprvne poriadkov delikty

V terii sa objavuj i viacer lenenia poda toho, ak kritrium je rozhodujce, napr.: - poda subjektu sprvne delikty FO PO, so veobecnm subjektom so pecilnym subjektom - poda zavinenia sprvne delikty so zavinenm bez ohadu na zavinenie - poda uplatnenia zsady legality alebo zsady oportunity povinne prejednvan elovo prejednvan. 38. Pojem priestupok, jeho formlne a materilne znaky Prvna prava Priestupok je samostatn druh sprvneho deliktu. Zklady administratvnoprvnej zodpovednosti za priestupok a konanie o om s na rozdiel od inch sprvnych deliktov iastone kodifikovan v zkone SNR . 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktor predstavuje veobecn prvnu pravu priestupkov a konania o priestupkoch. Je v zsade plnou kodifikciou veobecnej hmotnoprvnej asti priestupkovho prva. Definuje sa v om pojem priestupok, zavinenie a jeho formy, podmienky veku a pretnosti, na deliktulnu spsobilos FO, niektor okolnosti vyluujce protiprvnos a dvody zniku zodpovednosti za priestupok. Predmetom veobecnej pravy je systm sankci za priestupok, ochrannch opatren, podmienky ukladania sankci a ich vmery, monos upustenia od potrestania a pravidl ukladania sankci pri sbehu priestupkov, veobecn podmienky zodpovednosti mladistvho za priestupok. Skutkov podstaty priestupkov s kodifikovan len iastone. Obsahuje ich jednak zkon o priestupkoch, jednak desiatky osobitnch zkonov, ktor zrove so skutkovmi podstatami ustanovuj druh sankcie. Zkon o priestupkoch obsahuje tie osobitn pravu tch procesnoprvnych intittov, ktor vzhadom na pecifik sprvneho trestania s upraven odchylne od sprvneho poriadku. Ak zkon o priestupkoch neustanovuje inak, vzahuje sa na procesn reim sprvneho trestania priestupkov sprvny poriadok. Pojem priestupok

Pozitvne i negatvne vymedzenie priestupku Priestupok je zavinen konanie, ktor poruuje alebo ohrozuje verejn zujem a je za priestupok vslovne oznaen v zkone o priestupkoch alebo v inom zkone (pozitvne vymedzenie priestupku), ak nejde o in sprvny delikt postihnuten poda osobitnch prvnych predpisov, alebo o trestn in (negatvne vymedzenie priestupku). Zkonn defincia priestupku sa zaklad na kombincii materilneho znaku a formlnych znakov a na kombincii pozitvneho vymedzenia a negatvneho vymedzenia. Materilne a formlne znaky Materilny znak i formlne znaky musia by naplnen sasne, inak nejde o priestupok. Rovnak poiadavka plat pre pozitvne i negatvne vymedzenie. Pozitvne: o priestupok ide, ak ide o protiprvne konanie, ktor je zavinen, poruuje alebo ohrozuje sa nm verejn zujem, je vslovne oznaen za priestupok v zkone Negatvne: protiprvne konanie nemono podradi pod pojem priestupok, ak ide o sprvny delikt alebo trestn in. Z negatvneho vymedzenia priestupku vyplva, e nemono jednm a tm istm skutkom spcha sasne dva delikty: priestupok a zrove in sprvny delikt. Materilnym znakom sa rozumie spoloensk kodlivos zavinenho protiprvneho konania, ktor sa vyznauje tm, e konanie (opomenutie konania) poruuje alebo ohrozuje verejn zujem, t.j. ide o spoloensk nebezpenos a kodlivos. Formlne znaky vyjadruje, e konanie napa jednak veobecn znaky priestupku vymedzen zkonom (napr. podmienka veku pchatea), jednak znaky skutkovej podstaty konkrtneho priestupku (napr. priestupku proti obianskemu spolunavaniu, priestupku proti plynulosti a bezpenosti cestnej premvky). Znakmi skutkovej podstaty s subjekt, subjektvna strnka, objekt, objektvna strnka. Uveden znaky s obligatrne. Sprvny orgn mus skma, i s naplnen vetky znaky sasne, inak nesmie o protiprvnom konan kona a rozhodn ako o priestupku. Okolnosami vyluujcimi protiprvnos poda priestup. zkona s nutn obrana, krajn ndza, konanie na prkaz. Nutn obrana je tak konanie, ktorm sa primeranm spsobom odvracia priamo hroziaci alebo trvajci tok na zujem chrnen zkonom. Krajn ndza je konanie, ktorm niekto odvracia priamo hroziace nebezpeenstvo proti zujmu, ktor je chrnen zkonom, za predpokladu, e tm konanm nebude spsoben rovnak nsledok ako ten ktor priamo hrozil a nebezpeenstvo sa nedalo odvrti inak. Dvodom zniku trestnosti s poda priestup. Zkona vslovn uplynutie asu a amnestia. Skutkov podstata priestupkov Ide o shrn typovch (obligatrnych a fakultatvnych) znakov priestupkov uritho druhu. Pre kad skutkov podstatu priestupku s charakteristick tieto znaky: 1/ Objekt priestupku

Objektom kadho deliktu sa obvykle rozumej urit relevantn zujmy alebo spoloensk vzahy, na ktorch ochrane m tt (verejn moc) zujem. Na rozdiel od sdnych deliktov je objektom sprvnych deliktov prevane zujem na ochrane riadneho vkonu VS. Objektom priestupku s vybran spoloensk vzahy, ktor chrni zkon a proti ktorm protiprvne konanie smeruje. Z hadiska stupa veobecnosti rozliujeme objekt: veobecn (rodov) rozumie sa nm shrn typovch znakov chrnench zkonom o priestupkoch a ostatnmi zkonmi upravujcimi priestupky. Ide o javy a spoloensk vzahy vo sfre psobnosti sprvnych orgnov, proti ktorm smeruje protiprvne konanie poruujce alebo ohrozujce verejn zujem. druhov (skupinov) - sa rozumie urit presnejie vymedzen skupina vzahov so spolonmi druhovmi rtami (napr. skupina spoloenskch vzahov na skeu zdravotnctva, kolstva, ivotnho prostredia). Druhov objekt je v sasnosti kritriom lenenia osobitnej hmotnoprvnej asti zkona o priestupkoch (napr. priestupky na seku kolstva...). Tendencia je upravova skutkov podstaty priestupkov na jednotlivch sekoch VS v osobitnch zkonoch. individulny - predstavuje konkretizciu zujmu, na ktorho ochranu s uren konkrtne ustanovenia priestupkovho prva. Individulny objekt je spojen s konkrtnym priestupkom so zkonom pecifikovanm protiprvnym konanm (napr. s ohrozenm alebo poruenm zdravotnej nezvadnosti pitnej vody, s ohrozenm vchovy a vzdelvania maloletho tm, e neprihlsi diea na povinn kolsk dochdzku). Urenie individulneho objektu m vznam pri presnej prvnej kvalifikcii priestupku a pri jeho odlen od inch deliktov, najm od sprvnych deliktov a z trestnch inov predovetkm na odlenie priestupku od preinu.

U niektorch priestupkov sa stretvame okrem objektu tie s hmotnm predmetom toku, t.j. konkrtnym predmetom, proti ktormu tok smeruje (napr. kultrna pamiatka, signalizan zariadenie, dopravn znaka, radn listina, odcudzen predmet, pokoden strom na verejnom priestranstve, budova vyhlsen za nrodn kultrnu pamiatku). 2/ Objektvna strnka priestupku Veobecne sa ou rozumie protiprvne konanie ako akt vovho konania, kodliv nsledok a kauzlny nexus (prinn svislos medzi konanm a nsledkom). Protiprvne konanie me ma dve formy, a to aktvnu formu konania (je dan komisvnym konanm) alebo pasvnu (je dan omisvnym konanm, opomenutm konania, ie nezkonn neinnos, napr. nesplnenie povinnosti ohlsi stratu alebo odcudzenie obianskeho preukazu). Nsledkom je poruenie alebo ohrozenie zujmu chrnenho zkonom. Fakultatvnymi znakmi protiprvneho konania s miesto a as konania (napr. ruenie nonho pokoja, zneistenie vodnho toku). Z hadiska objektvnej strnky priestupku s skutkov podstaty priestupkov formulovan v zkonoch rzne: - blim vymedzenm konania napr. kto myselne spsob kodu na cudzom majetku krdeou , spreneverou, podvodom alebo zneistenm i pokodenm veci

ustanovenm o tom, e priestupkom je poruenie prvneho predpisu napr. kto v obchode alebo pri inom podnikan spracva, predva alebo v svislosti s tm skladuje alebo po vykonanej oprave alebo prave vydva tovar z drahch kovov, ktor nezodpoved prvnym predpisom o jeho povinnom preskan alebo radnom oznaen len urenm nsledku bez toho, aby sa podrobnejie pecifikovalo, akm konanm alebo opomenutm bol nsledok spsoben napr. kto pokod inho na cene, akosti, mnostve alebo hmotnosti pri predaji tovaru alebo poskytovan inch sluieb.

3/ Subjekt Subjektom priestupku je pchate, ktorm me by len FO, t.j. oban SR, ale aj cudzinec, uteenec, oddenec, alebo osoba bez ttnej prslunosti, ktor naplnila vetky znaky priestupku. Rovnako ako trestn prvo aj priestupkov prvo je zaloen na osobnej zodpovednosti jednotlivca. Fyzick osoba mus ma deliktulnu spsobilos teda spsobilos naplni svojim konanm vetky znaky skutkovej podstaty priestupku. Deliktulna spsobilos sa u pchatea priestupku viae na dosiahnutie veku - 15 rokov veku a na pretnos. Za priestupok nie je zodpovedn osoba, ktor v ase jeho spchania nedovila ptnsty rok svojho veku, pre duevn poruchu v ase jeho spchania nemohla rozpozna, e ide o poruenie alebo ohrozenie verejnho zujmu chrnenho zkonom, alebo nemohla ovlda svoje konanie. Zodpovednosti sa vak nezbavuje ten, kto sa do stavu nepretnosti priviedol, hoci len z nedbanlivosti, poitm alkoholu alebo uitm inej nvykovej ltky. Pchatea, ktor dovil 15. rok svojho veku a neprekroil 18. rok svojho veku oznauje zkona o priestupkoch ako mladistvho, s m sa spjaj najm miernejie sankcie (tresty) za podmienok ustanovench v zkone o priestupkoch, m teda privilegovan postavenie, o sa tka ukladania sankci, neprpustnos prejedna jeho priestupok v skrtenom rozkaznom konan, ako aj osobitn ochrana jeho prv pri odvolan. Subjekt priestupku me by veobecn (kad FO), alebo pecilny (napr. cudzinec, ktor spcha priestupok na seku pobytu cudzincov, zkonn zstupca dieaa, ktor nepln povinn kolsk dochdzku, vodi motorovho vozidla). Z osobnej psobnosti zkona o priestupkoch s vyat osoby: - povajce vsady a imunity poda zkona alebo medzinrodnho prva - al okruh FO kvli ich osobitnmu prvnemu statusu. Na rozdiel od osb, na ktor sa vzahuj vsady a imunity a ktor nie s trestan za priestupok, druh okruh osb sa nezbavuje trestnosti. Ich priestupky sa vak neprejednvaj poda zkona o priestupkoch, ale v rmci disciplinrneho konania poda osobitnch zkonov upravujcich ich prvny status (osoby podliehajce vojenskej disciplinrnej prvomoci, prslunci Policajnho zboru a prslunci Zboru vzenskej a justinej stre Slovenskej republiky, SIS, osoby poas vkonu trestu odatia slobody, ale tie sudcov a prokurtorov). 4/ Subjektvna strnka priestupku

Subjektvna strnka ako al obligatrny znak skutkovej podstaty priestupku sa tka zavinenia. Je nm psychick vzah pchatea k svojmu konaniu a jeho nsledkom. Formy zavinenia sa v priestupkovom prve kontruuj sce rovnako ako v trestnom prve ako myseln zavinenie a zavinenie z nedbanlivosti, ak zkon vslovne nevyaduje mysel (napr. priestupok proti majetku). Nedbanlivos me by vedom a nevedom. Priestupok je spchan z nedbanlivosti, ak pchate: a) vedel, e me svojm konanm porui alebo ohrozi zujem chrnen zkonom, ale bez primeranch dvodov sa spoliehal na to, e tento zujem neporu alebo neohroz, (vedom nedbanlivos) alebo b) nevedel, e svojm konanm me porui alebo ohrozi zujem chrnen zkonom, hoci to vzhadom na okolnosti a na svoje osobn pomery vedie mal a mohol (nevedom nedbanlivos) mysel me by priamy alebo nepriamy. Priestupok je spchan myselne, ak pchate: a) chcel svojm konanm porui alebo ohrozi zujem chrnen zkonom (priamy mysel) alebo b) vedel, e svojm konanm me porui alebo ohrozi zujem chrnen zkonom, a pre prpad, e ho poru alebo ohroz, bol s tm uzrozumen (nepriamy mysel) Zavinenie sa teda kontruuje na intelektulnej zloke (vedie) a na vovej zloke (chcie). lenenie na 2 zkladn formy zavinenia vychdza z existencie alebo absencie uvedench zloiek. Skmanie formy a stupa zavinenia je vznamn pri ukladan a vmere sankcie (trestu) za priestupok. Sasou subjektvnej strnky s popri zavinen fakultatvne znaky, ktormi s pohntka (psychick podnet ku spchaniu priestupku) a cie (o sledoval pchate spchanm priestupku). Na rozdiel od trestnho prva priestupkov prvo nepozn prpravu na priestupok, pokus sa trest len vnimone (napr. pri priestupku proti majetku). V oboch prpadoch ide o vvojov tdi deliktu. Ich nepostihnutenos v priestupkovom prve znamen, e trestn je len dokonan in, dokonan priestupok. Zodpovednos za poruenie povinnosti uloenej prvnickej osobe Za poruenie povinnosti uloenej prvnickej osobe zodpoved poda tohto zkona ten, kto za prvnick osobu konal alebo mal kona, a ak ide o konanie na prkaz, ten, kto dal na konanie prkaz. Sankcie Prvnym nsledkom priestupku me by sankcia (trest) alebo aj ochrann opatrenie. Podstatou sankcie je ujma, ktor vznikne pchateovi, prpadne jeho morlne odsdenie.

asto zasahuje do jeho stavou zaruench prv. M vak psobi na pchatea vchovne a m ho odvraca od protiprvneho konania. Sankcia nie je obligatrnym prvnym nsledkom priestupku. Od uloenia sankcie mono toti v rozhodnut o priestupku upusti, ak k nprave pchatea posta samotn prejednanie priestupku. Upustenie od uloenia sankcie predpoklad, e sprvny orgn rozhodol o vine pchatea. SO je povinn skma, i samotn prejednanie priestupku posta k nprave pchatea. Upustenie od uloenia sankcie nevyluuje monos uloi ochrann opatrenie, povinnos nahradi kodu spsoben priestupkom a povinnos uhradi trovy konania. Na upustenie od uloenia sankcie nie je prvny nrok. Za priestupok mono uloi len sankcie, ktor ustanovuje zkon o priestupkoch. Za priestupok mono uloi tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zkaz innosti, d) prepadnutie veci. Sankciu mono uloi samostatne (za priestupok sa ulo jedna zo sankci) alebo s inou sankciou (za priestupok sa ulo viac sankci sasne, napr. pokuta a zkaz innosti); pokarhanie nemono uloi spolu s pokutou. Pri uren druhu sankcie a jej vmer sa prihliadne na zvanos priestupku, najm na spsob jeho spchania a na jeho nsledky, na okolnosti, za ktorch bol spchan, na mieru zavinenia, na pohntky a na osobu pchatea. Pri ukladan sankcie sa uplatuj zsady zkonnosti, spravodlivosti, primeranosti a individualizcie. Pokuta za priestupok Pokuta je najastejou sankciou za priestupok. Vka pokuty sa ustanovuje v zkone o priestupkoch a v inch zkonoch pri jednotlivch skutkovch podstatch priestupku ustanovenm jej hornej hranice. Vyskytuj sa vak aj zkony, ktor ustanovuj nielen horn, ale tie doln hranicu pokuty (napr. stavebn zkon za stavebn priestupky). ZoP upravuje podmienky spolonho konania o priestupkoch toho istho pchatea. Za viac priestupkov toho istho pchatea prejednvanch v jednom konan sa ulo sankcia poda ustanovenia vzahujceho sa na priestupok najprsnejie postihnuten. Zkaz innosti mono uloi, ak ho mono uloi za niektor z tchto priestupkov. V blokovom konan mono uloi pokutu do 1 000 Sk (niektor zkony ustanovuj vyiu horn hranicu, napr. 5 000 Sk za priestupok na seku cestnej dopravy), a v rozkaznom konan do 4 000 Sk. Horn hranica pokuty u mladistvch sa zniuje na polovicu. Nesmie by pritom vyia ako 4 000 Sk a v blokovom konan nesmie by vyia ako 500 Sk. Ak zkon o priestupkoch alebo in zkon umouje uloi v blokovom konan pokutu vyiu ako 1 000 Sk, mladistvmu mono uloi v blokovom konan pokutu do 1 000 Sk. Pokuta je prjmom obce alebo ttneho rozpotu poda toho, o ktor druh priestupku ide.

Zkaz innosti za priestupok mono uloi len za priestupky uveden v osobitnej asti zkona o priestupkoch alebo v inom zkone a na as v nich ustanoven, najdlhie na dva roky, a ak ide o innos, ktor pchate vykonva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktor treba povolenie alebo shlas ttneho orgnu, a ak pchate spchal priestupok touto innosou alebo v svislosti s ou. Zkazom innosti pracovn alebo in obdobn pomer nezanik ani sa nezruuje povolenie alebo shlas na vkon innosti. Do asu zkazu innosti sa zapotava as, po ktor pchate na zklade opatrenia orgnu S vykonanho v svislosti s prejednvanm priestupkom nesmel u tto innos vykonva (napr. ak sa vyslov zkaz za tzv. dopravn priestupok vies motorov vozidlo na as 1 roka, zapota sa do tejto vmery aj as od zadrania vodiskho oprvnenia do nadobudnutia prvoplatnosti rozhodnutia o tomto priestupku). Od vkonu zvyku zkazu innosti mono upusti, ak - uplynula polovica vkonu tejto sankcie - pchate priestupku preukzal spsobom svojho ivota, e jej al vkon nie je potrebn O upusten sa me rozhodn aj na iados pchatea priestupku. Mladistvmu mono uloi sankciu zkazu innosti najdlhie na 1 rok, ak nebrni vkon tejto sankcie jeho prprave na povolanie. Prepadnutie veci prepadnutie veci mono uloi, ak vec patr pchateovi a bola pouit na spchanie priestupku alebo bola na to uren, alebo bola priestupkom zskan alebo nadobudnut za vec zskan priestupkom. Prepadnutie veci podobne ako zkaz innosti m brni pchateovi v opakovan priestupku, tie mu m oda prospech z priestupku. Tto sankciu mono uloi samostatne alebo s inou sankciou. Zkladnou podmienkou je, e cel vec, ktorej prepadnutie sa m vyslovi, patr pchateovi priestupku. Za prepadnut nemono vyslovi vec zveren do schovy, poian, odcudzen. Ak s pochybnosti o vlastnctve k veci, sprvny orgn postupuje vo vzahu k tejto otzke ako o predbenej otzke poda sprvneho poriadku. Prepadnutie veci ako sankciu za priestupok nemono zamiea s ochrannm opatrenm zhabania veci. Prepadnutie veci nemono vyslovi, ak je jej hodnota v npadnom nepomere k povahe priestupku (zsada proporcionality). Vlastnkom prepadnutej veci sa stva Slovensk republika. Ochrann opatrenia elom ochrannch opatren je odstrni alebo obmedzi monos alieho pchania priestupkov uritho druhu. Nejde vak o sankcie, hoci svojimi dsledkami sa sankcim znane podobaj. S tie ujmou za priestupok, avak maj pecifick el aj obsah. Ich pojmovm znakom nie je psobenie ujmy. Psobia pro futuro ako preventvne opatrenie Ochrannmi opatreniami s:

a) obmedzujce opatrenie b) zhabanie veci. Obmedzujce opatrenie spova v zkaze navtevova uren verejne prstupn miesta a miestnosti, v ktorch sa podvaj alkoholick npoje alebo konaj verejn telovchovn, portov alebo kultrne podujatia. Mono ho uloi pchateovi priestupku na seku ochrany pred alkoholizmom a inmi toxikomniami, priestupku proti verejnmu poriadku a priestupku proti obianskemu spolunavaniu. Obmedzujce opatrenie mono uloi len spolu so sankciou a najdlhie na jeden rok, nesmie nahrdza sankciu zkazu innosti. Mus by primeran povahe a zvanosti spchanho priestupku. Zhabanie veci prichdza do vahy, ak nebola uloen sankcia prepadnutia veci poda Zo. Je to druh ochrannho opatrenia. Vec mono zhaba, ak: a) patr pchateovi, ktorho nemono za priestupok stha (napr. pre nedostatok veku), alebo b) nepatr pchateovi priestupku a ak to vyaduje bezpenos osb alebo majetku alebo in veobecn zujem. O zhaban veci nemono rozhodn, ak od konania, ktor m znaky priestupku, uplynuli dva roky. Plat tu tie zsada primeranosti. Vlastnkom zhabanej veci sa stva Slovensk republika. 39. Vymenujte a charakterizujte znaky skutkovej podstaty priestupku Ide o shrn typovch (obligatrnych a fakultatvnych) znakov priestupkov uritho druhu. Pre kad skutkov podstatu priestupku s charakteristick tieto znaky: 1/ Objekt priestupku Objektom kadho deliktu sa obvykle rozumej urit relevantn zujmy alebo spoloensk vzahy, na ktorch ochrane m tt (verejn moc) zujem. Na rozdiel od sdnych deliktov je objektom sprvnych deliktov prevane zujem na ochrane riadneho vkonu VS. Objektom priestupku s vybran spoloensk vzahy, ktor chrni zkon a proti ktorm protiprvne konanie smeruje. Z hadiska stupa veobecnosti rozliujeme objekt: veobecn (rodov) rozumie sa nm shrn typovch znakov chrnench zkonom o priestupkoch a ostatnmi zkonmi upravujcimi priestupky. Ide o javy a spoloensk vzahy vo sfre psobnosti sprvnych orgnov, proti ktorm smeruje protiprvne konanie poruujce alebo ohrozujce verejn zujem. druhov (skupinov) - sa rozumie urit presnejie vymedzen skupina vzahov so spolonmi druhovmi rtami (napr. skupina spoloenskch vzahov na skeu zdravotnctva, kolstva, ivotnho prostredia). Druhov objekt je v sasnosti kritriom lenenia osobitnej hmotnoprvnej asti zkona o priestupkoch (napr. priestupky na seku kolstva...). Tendencia je upravova skutkov podstaty priestupkov na jednotlivch sekoch VS v osobitnch zkonoch. individulny - predstavuje konkretizciu zujmu, na ktorho ochranu s uren konkrtne ustanovenia priestupkovho prva. Individulny objekt je spojen s konkrtnym priestupkom so zkonom pecifikovanm protiprvnym konanm

(napr. s ohrozenm alebo poruenm zdravotnej nezvadnosti pitnej vody, s ohrozenm vchovy a vzdelvania maloletho tm, e neprihlsi diea na povinn kolsk dochdzku). Urenie individulneho objektu m vznam pri presnej prvnej kvalifikcii priestupku a pri jeho odlen od inch deliktov, najm od sprvnych deliktov a z trestnch inov predovetkm na odlenie priestupku od preinu. U niektorch priestupkov sa stretvame okrem objektu tie s hmotnm predmetom toku, t.j. konkrtnym predmetom, proti ktormu tok smeruje (napr. kultrna pamiatka, signalizan zariadenie, dopravn znaka, radn listina, odcudzen predmet, pokoden strom na verejnom priestranstve, budova vyhlsen za nrodn kultrnu pamiatku). 2/ Objektvna strnka priestupku Veobecne sa ou rozumie protiprvne konanie ako akt vovho konania, kodliv nsledok a kauzlny nexus (prinn svislos medzi konanm a nsledkom). Protiprvne konanie me ma dve formy, a to aktvnu formu konania (je dan komisvnym konanm) alebo pasvnu (je dan omisvnym konanm, opomenutm konania, ie nezkonn neinnos, napr. nesplnenie povinnosti ohlsi stratu alebo odcudzenie obianskeho preukazu). Nsledkom je poruenie alebo ohrozenie zujmu chrnenho zkonom. Fakultatvnymi znakmi protiprvneho konania s miesto a as konania (napr. ruenie nonho pokoja, zneistenie vodnho toku). Z hadiska objektvnej strnky priestupku s skutkov podstaty priestupkov formulovan v zkonoch rzne: - blim vymedzenm konania napr. kto myselne spsob kodu na cudzom majetku krdeou , spreneverou, podvodom alebo zneistenm i pokodenm veci - ustanovenm o tom, e priestupkom je poruenie prvneho predpisu napr. kto v obchode alebo pri inom podnikan spracva, predva alebo v svislosti s tm skladuje alebo po vykonanej oprave alebo prave vydva tovar z drahch kovov, ktor nezodpoved prvnym predpisom o jeho povinnom preskan alebo radnom oznaen - len urenm nsledku bez toho, aby sa podrobnejie pecifikovalo, akm konanm alebo opomenutm bol nsledok spsoben napr. kto pokod inho na cene, akosti, mnostve alebo hmotnosti pri predaji tovaru alebo poskytovan inch sluieb. 3/ Subjekt Subjektom priestupku je pchate, ktorm me by len FO, t.j. oban SR, ale aj cudzinec, uteenec, oddenec, alebo osoba bez ttnej prslunosti, ktor naplnila vetky znaky priestupku. Rovnako ako trestn prvo aj priestupkov prvo je zaloen na osobnej zodpovednosti jednotlivca. Fyzick osoba mus ma deliktulnu spsobilos teda spsobilos naplni svojim konanm vetky znaky skutkovej podstaty priestupku. Deliktulna spsobilos sa u pchatea priestupku viae na dosiahnutie veku - 15 rokov veku a na pretnos. Za priestupok nie je zodpovedn osoba, ktor v ase jeho spchania nedovila ptnsty rok svojho veku, pre duevn poruchu v ase jeho spchania nemohla rozpozna, e ide o poruenie alebo ohrozenie verejnho zujmu chrnenho zkonom, alebo nemohla ovlda

svoje konanie. Zodpovednosti sa vak nezbavuje ten, kto sa do stavu nepretnosti priviedol, hoci len z nedbanlivosti, poitm alkoholu alebo uitm inej nvykovej ltky. Pchatea, ktor dovil 15. rok svojho veku a neprekroil 18. rok svojho veku oznauje zkona o priestupkoch ako mladistvho, s m sa spjaj najm miernejie sankcie (tresty) za podmienok ustanovench v zkone o priestupkoch, m teda privilegovan postavenie, o sa tka ukladania sankci, neprpustnos prejedna jeho priestupok v skrtenom rozkaznom konan, ako aj osobitn ochrana jeho prv pri odvolan. Subjekt priestupku me by veobecn (kad FO), alebo pecilny (napr. cudzinec, ktor spcha priestupok na seku pobytu cudzincov, zkonn zstupca dieaa, ktor nepln povinn kolsk dochdzku, vodi motorovho vozidla). Z osobnej psobnosti zkona o priestupkoch s vyat osoby: - povajce vsady a imunity poda zkona alebo medzinrodnho prva - al okruh FO kvli ich osobitnmu prvnemu statusu. Na rozdiel od osb, na ktor sa vzahuj vsady a imunity a ktor nie s trestan za priestupok, druh okruh osb sa nezbavuje trestnosti. Ich priestupky sa vak neprejednvaj poda zkona o priestupkoch, ale v rmci disciplinrneho konania poda osobitnch zkonov upravujcich ich prvny status (osoby podliehajce vojenskej disciplinrnej prvomoci, prslunci Policajnho zboru a prslunci Zboru vzenskej a justinej stre Slovenskej republiky, SIS, osoby poas vkonu trestu odatia slobody, ale tie sudcov a prokurtorov). 4/ Subjektvna strnka priestupku Subjektvna strnka ako al obligatrny znak skutkovej podstaty priestupku sa tka zavinenia. Je nm psychick vzah pchatea k svojmu konaniu a jeho nsledkom. Formy zavinenia sa v priestupkovom prve kontruuj sce rovnako ako v trestnom prve ako myseln zavinenie a zavinenie z nedbanlivosti, ak zkon vslovne nevyaduje mysel (napr. priestupok proti majetku). Nedbanlivos me by vedom a nevedom. Priestupok je spchan z nedbanlivosti, ak pchate: a) vedel, e me svojm konanm porui alebo ohrozi zujem chrnen zkonom, ale bez primeranch dvodov sa spoliehal na to, e tento zujem neporu alebo neohroz, (vedom nedbanlivos) alebo b) nevedel, e svojm konanm me porui alebo ohrozi zujem chrnen zkonom, hoci to vzhadom na okolnosti a na svoje osobn pomery vedie mal a mohol (nevedom nedbanlivos) mysel me by priamy alebo nepriamy. Priestupok je spchan myselne, ak pchate: a) chcel svojm konanm porui alebo ohrozi zujem chrnen zkonom (priamy mysel) alebo

b) vedel, e svojm konanm me porui alebo ohrozi zujem chrnen zkonom, a pre prpad, e ho poru alebo ohroz, bol s tm uzrozumen (nepriamy mysel) Zavinenie sa teda kontruuje na intelektulnej zloke (vedie) a na vovej zloke (chcie). lenenie na 2 zkladn formy zavinenia vychdza z existencie alebo absencie uvedench zloiek. Skmanie formy a stupa zavinenia je vznamn pri ukladan a vmere sankcie (trestu) za priestupok. Sasou subjektvnej strnky s popri zavinen fakultatvne znaky, ktormi s pohntka (psychick podnet ku spchaniu priestupku) a cie (o sledoval pchate spchanm priestupku). Na rozdiel od trestnho prva priestupkov prvo nepozn prpravu na priestupok, pokus sa trest len vnimone (napr. pri priestupku proti majetku). V oboch prpadoch ide o vvojov tdi deliktu. Ich nepostihnutenos v priestupkovom prve znamen, e trestn je len dokonan in, dokonan priestupok. 40. Vymenujte a charakterizujte sankcie a ochrann opatrenia poda zkona . 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znen neskorch predpisov Sankcia je prvnym nsledkom priestupku. Sankcia je opatrenie ttneho dontenia ukladan prslunmi sprvnymi orgnmi za priestupok jeho pchateovi, priom mu psob urit ujmu a sasne vyslovuje morlne odsdenie jednak priestupku a jednak jeho pchatea. Za priestupok mono uloi tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zkaz innosti, d) prepadnutie veci. Sankciu mono uloi samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemono uloi spolu s pokutou. Od uloenia sankcie mono v rozhodnut o priestupku upusti, ak k nprave pchatea posta samotn prejednanie priestupku. Pri uren druhu sankcie a jej vmery sa prihliadne na zvanos priestupku, najm na spsob jeho spchania a na jeho nsledky, na okolnosti, za ktorch bol spchan, na mieru zavinenia, na pohntky a na osobu pchate, ako aj na to, i a akm spsobom bol za ten ist skutok postihnut v krnom alebo disciplinrnom konan. Za viac priestupkov toho istho pchatea prejednvanch v jednom konan sa ulo sankcia poda ustanovenia vzahujceho sa na priestupok najprsnejie postihnuten; zkaz innosti mono uloi, ak ho mono uloi za niektor z tchto priestupkov. Pokutu mono uloi do 1 000 Sk, ak neustanovuje osobitn as tohto zkona alebo in zkon vyiu pokutu. V blokovom konan mono uloi pokutu do 1 000 Sk, ak tento zkon alebo in zkon neustanovuje inak, a v rozkaznom konan do 4 000 Sk. Zkaz innosti mono uloi len za priestupky uveden v osobitnej asti tohto zkona alebo v inom zkone a na as v nich ustanoven, najdlhie na dva roky, a ak ide o innos, ktor pchate vykonva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktor treba povolenie alebo shlas ttneho orgnu, a ak pchate spchal priestupok touto innosou alebo v svislosti s ou. Do asu zkazu innosti sa zapotava as, po ktor pchate na zklade opatrenia orgnu ttnej sprvy vykonanho v svislosti s prejednvanm priestupkom nesmel u tto innos vykonva. Od vkonu zvyku zkazu innosti mono po uplynut polovice asu vkonu tejto sankcie upusti, ak pchate priestupku spsobom svojho ivota preukzal, e jej al vkon nie je potrebn. O upusten sa me rozhodn aj na zklade iadosti pchatea. Prepadnutie veci mono uloi, ak vec patr pchateovi a bola pouit na spchanie priestupku alebo bola na to uren, alebo bola priestupkom zskan alebo nadobudnut za vec

zskan priestupkom. Prepadnutie veci nemono uloi, ak je jej hodnota v npadnom nepomere k povahe priestupku. Vlastnkom prepadnutej veci sa stva Slovensk republika. Ochrannmi opatreniami s: a) obmedzujce opatrenie, b) zhabanie veci. Obmedzujce opatrenie spova v zkaze navtevova uren verejne prstupn miesta a miestnosti, v ktorch sa podvaj alkoholick npoje alebo konaj verejn telovchovn, portov alebo kultrne podujatia. Mono ho uloi pchateovi priestupku na seku ochrany pred alkoholizmom a inmi toxikomniami, priestupku proti verejnmu poriadku a priestupku proti obianskemu spolunavaniu. Obmedzujce opatrenie mus by primeran povahe a zvanosti spchanho priestupku; mono ho uloi len spolu so sankciou a najdlhie na jeden rok. Ak nebolo uloen prepadnutie veci, mono rozhodn, e sa takto vec zhabe, ak patr pchateovi, ktorho nemono za priestupok stha, alebo nepatr pchateovi priestupku a ak to vyaduje bezpenos osb a lebo majetku alebo in veobecn zujem. O zhaban veci nemono rozhodn, ak od konania, ktor m znaky priestupku, uplynuli dva roky. Vlastnkom zhabanej veci sa stva Slovensk republika. 41. In sprvne delikty fyzickch osb postihovan na zklade zavinenia Popri priestupku, sprvnom disciplinrnom delikte a sprvnom poriadkovom delikte je FO zodpovedn tie za in sprvne delikty. Netvoria homognnu skupinu deliktov. Sprvnym deliktom s len vtedy, ak napaj jeho pojmov znaky a znaky skutkovej podstaty. Inm sprvnym deliktom FO je spravidla zavinen protiprvne konanie FO, ktorho znaky ustanovuj osobitn zkony, za ktor sprvny orgn uklad sankciu ustanoven zkonom, ak nejde o trestn in. In sprvne delikty FO mono leni na 3 skupiny: sprvne delikty zamestnancov sprvne delikty osb oprvnench na podnikanie alebo vkon kvalifikovanej innosti tzv. zvykov sprvne delikty postihovan na zklade zavinenia postihovan bez ohadu na zavinenie

alie lenenie:

Postihovan na zklade zavinenia Sprvnym deliktom FO postihovanm na zklade zavinenia je zavinen protiprvne konanie FO, ktorho znaky s uveden v osobitnch zkonoch, za ktor uklad orgn verejnej sprvy (sprvny orgn) sankciu ustanoven v zkone, ak nejde o trestn in. Ide o delikty odliujce sa svojimi znakmi: - subjektom v porovnan so sprvnymi deliktmi PO - subjektvnou strnkou - v porovnan so sprvnymi a vykonvateov kvalifikovanch innost

deliktmi

podnikateov

objektvnou strnkou - v porovnan so sprvnymi disciplinrnymi alebo poriadkovmi deliktmi dvody, pre ktor s sprvne delikty FO vynman spod reimu priestupkovho prva

Na postih deliktov sa nevzahuje prvny reim priestupkovho prva. Tieto delikty prejednvaj sprvne orgny v prvnom konan bez odchlok ustanovench veobecnou prvnou pravou priestupkov, ktor predstavuje zkon o priestupkoch. Vzhadom na platn prvnu pravu mono rozli 2 zkladn skupiny sprvnych deliktov FO postihovanch na zklade zavinenia: 1.) Sprvne delikty, ktorch subjektom je zamestnanec PO napr. vedci pracovnk, funkcionr at., ktorho protiprvne konanie spova v poruen povinnost danch jeho postavenm Tieto delikty vznikaj napr. na seku vodnho a lesnho hospodrstva, ochrany ovzduia, ivotnho prostredia at. Tieto sprvne delikty maj vea spolonch znakov s priestupkami. V prpade monho prekrvania znakov deliktov oboch spomenutch druhov m prednos postih za in sprvny delikt postihnuten poda osobitnch zkonov. Zkladn rozdiel medzi priestupkom a inm deliktom je v subjekte, ktor je pri inom sprvnom delikte FO, postihovanom na zklade zavinenia, pecifikovan svojm postavenm vo vzahu k PO, ktorej predmetu sa poruen povinnos tka. Zkon o priestupkoch takto obmedzenie osobnej psobnosti zkona nepozn. Priestupcom me by ktorkovek FO, ak m deliktulnu spsobilos. Ostatn odlinosti s napr. druh a vka sankcie, lehoty na znik trestnosti deliktu, okruh SO oprvnench delikt prejedna, odlin procesn reim postihu. 2.) skupina sprvne delikty FO, ktorch postih je vyat z reimu priestupkovho zkona napr. poda zkona o lotrich a inch podobnch hrch, postih poistenia poda prvnej pravy zdravotnho poistenia. Uveden sprvne delikty nemaj definin znaky priestupku, pretoe nie s v zkonoch vslovne oznaen ako priestupky, ale nie s ani disciplinrnymi deliktmi, pretoe spchanie deliktu sa tu viae na zamestnaneck vzah k PO alebo na in podmienky, ktor s disciplinrnymi deliktmi nesvisia. Sprvne delikty FO postihovan na zklade zavinenia maj legislatvne vyjadrenie v mnohch prvnych predpisoch upravujcich vzahy pri vkone jednotlivch sekoch verejnej sprvy. 42. Sprvne delikty prvnickch osb a sprvne delikty fyzickch osb postihovan bez ohadu na zavinenie FO: Postihovan zsadne bez ohadu na zavinenie Pri sprvnych deliktoch FO postihovanch zsadne bez ohadu na zavinenie ide o protiprvne konanie FO oprvnenej na vkon innost. Zodpovednosti podliehaj FO vystupujce ako podnikatelia alebo prevdzkovatelia kvalifikovanch innost. S postihovan zsadne bez ohadu na zavinenie. Zavinenie sa neskma a fyzick osoba sa trest na zklade princpu objektvnej zodpovednosti. Jedinm

hadiskom, ktor odliuje takto sprvny delikt od priestupku je vkon uritej kvalifikovanej innosti. Sprvnym deliktom PO je protiprvne konanie PO, ktorho znaky ustanovuje zkon a za ktor uklad sprvny orgn sankciu ustanoven administratvnoprvnou normou. Od ostatnch sprvnych deliktov sa tieto delikty odliuj znakom zodpovednej osoby, ktorou je PO ako celok, nie teda FO ich zamestnanci, lenovia a pod., ktorch prostrednctvom PO kon. S postihovan zsadne bez ohadu na zavinenie. Sasn prvna prava sprvneho trestania PO obsahuje len zriedkavo sprvne delikty vlune prvnickch osb. Zkony vinou upravuj zodpovednos PO za sprvne delikty spolone so zodpovednosou podnikajcich FO. V zkonoch mono njs ich spolon prvnu pravu v ustanoveniach s nzvom sprvne delikty, in sprvne delikty, sankcie a pod. Charakteristick rty subjektom sprvneho deliktu me by len osoba, ktor m deliktulnu spsobilos (spsobilos na protiprvne konanie). Deliktulna spsobilos PO sa spja s jej existenciou. To znamen, e PO vzniknutej zo zkona vznik jej deliktulna spsobilos dom nadobudnutia innosti zkona. PO, ktor sa povinne zapisuje do OR, dom zpisu do OR. Spsob vzniku a zniku PO upravuj zkony. Pojem PO n prvny poriadok nedefinuje. OZ obsahuje len ich nepln vpoet t.j. zdruenie FO alebo PO, elov zdruenie majetku, jednotky zemnej samosprvy a in subjekty o ktorch to ustanov zkon. Kad PO m deliktulnu spsobilos, a to ako celok, bez ohadu na to, i v jej mene alebo aj bez poverenia kon tatutrny orgn, zamestnanec, konate alebo len PO. Ak je subjektom sprvneho deliktu podnikajca FO, zkony pri prave zodpovednosti za sprvny delikt klad draz na charakter innosti. To znamen, e FO podnikate zodpoved za sprvny delikt vtedy, ak sa ho dopust pri vkone podnikateskej innosti alebo v svislosti s jej podnikateskou innosou. PO takto obmedzenie v zkone nem. Podnikajca FO m deliktulnu spsobilos odo da, odkedy je oprvnen podnika (na zklade koncesie, shlasu, povolenia). k subjektvnej strnke sprvneho deliktu PO je potrebn uvies, e u PO nemono, okrem vnimiek, hovori o zavinen v tom istom zmysle ako u FO, pretoe zavinenie je stav vedomia a vle, ktor me ma len FO. Nepoaduje sa preukza zavinenie FO, ktor za PO konala alebo mala kona. Zavinenie teda nie je pojmovm znakom sprvneho deliktu PO. Preukazuje sa len poruenie prvnej povinnosti, ide o tzv. objektvnu zodpovednos a to absoltnu. Ak ide o fyzick osobu podnikatea, rozhodujce je protiprvne konanie a jeho nsledky, ktor sa musia posudzova zsadne rovnako ako obdobn konanie PO, priom zavinenie nie je rozhodujce. Z praktickho hadiska hadanie skutonho vinnka a dokazovanie jeho viny je pri vkone rznych vysoko pecializovanch innost PO alebo podnikajcej FO vemi ak a zdhav, ak innos vykonvaj viacer osoby, naviac v rznom pracovnom postaven. Za poruenie prvnych povinnost uloench PO zodpoved FO, ktor zastupuje PO navonok. na naplnenie skutkovej podstaty sprvneho deliktu PO sa teda tie vyaduje, aby konanie naplnilo jednak veobecn znaky (protiprvnos konania, existencia

zodpovednej osoby, trestnos ustanoven zkonom), jednak znaky charakterizujce objekt, objektvnu strnku, subjekt, subjektvnu strnku deliktu. objektvna strnka zmieanch sprvnych deliktov (s to delikty, ktorch skutkov podstaty upravuj osobitn zkony spolone pre PO aj pre FO podnikateov a pri ktorch je toton proces sprvneho trestania) je formulovan vo vye 200 zkonoch. Preto kodifikcia tu nie je mon. Objektvna strnka spova v protiprvnom konan a jeho nsledkoch. Protiprvnos konania PO me by APN vymedzen ako protiprvny spsob konania ako konanie, ktor je v rozpore s APN, napr. neoprvnen vroba, poruenie prvnych predpisov, nsledok protiprvneho konania me by vymedzen bez pecifikovania aktvneho protiprvneho konania (opomenutie povinnosti, zamorenie pitnej vody) objektom zmieanch sprvnych deliktov s zujmy chrnen konkrtnymi zkonmi upravujcimi urit oblas, odvetvie VS (napr. objektom sprvneho deliktu na seku horskej sluby je zujem na bezpenosti osb v horskch oblastiach). Sankcie Sankciou za sprvny delikt je spravidla pokuta, len vnimone aj in sankcia. Vka pokuty je najastejie uren sadzbou sankcie, spravidla pevnou hornou hranicou, inm spsobom (napr. prostrednctvom percentulneho prepotu vo vzahu k uritej sume, nsobkom predchdzajcej pokuty...). Mon je prsnej trest pri opakovanom sprvnom delikte. Menej astmi trestami s prepadnutie veci a zkaz innosti. V niektorch prpadoch sasou vroku o sankcii je vrok o pokute a zrove vrok o povinnosti odstrni protiprvny stav alebo obnovi pvodn stav (pod hrozbou alej pokuty v prpade nesplnenia tejto povinnosti). O sprvnych deliktoch PO rozhoduj sprvne orgny v sprvnom konan, priom plat zsada oficiality, pokia ide o zaatie konania. Sprvny orgn kon a rozhoduje o sprvnom delikte poda sprvneho poriadku. Lehoty na uplatnenie trestu Znik trestnosti sa najastejie spja s uplynutm 1-ronej subjektvnej a 3-ronej objektvnej lehoty. Tieto lehoty s prekluzvne a preto nemu by preden rozhodnutm sprvneho orgnu. 43. Sprvne disciplinrne delikty Sprvny disciplinrny delikt je deliktom FO. pecifikum tohto druhu deliktu spova v tom, e poruen povinnos svis s prslunosou FO k uritej organizcii. Za disciplinrne delikty sprvno-prvneho charakteru sa povauj preto, e ich postihom sa chrni riadny vkon verejnej sluby a s tm svisiaca disciplna, resp. profesijn etika. Sprvne disciplinrne delikty sa odliuj od ostatnch sprvnych deliktov najm v tom, e: objektvna strnka ako znak skutkovej podstaty sprvneho disciplinrneho deliktu je konanie spovajce v poruen prvnych povinnost svisiacich s vkonom verejnej sluby.

 subjekt je vdy pecilny, je nm zsadne prslunk uvedenej organizcie. Ide o FO, ktor s v osobitnch prvnych vzahoch k uritej ustanovizni, s osobitnmi prvami a povinnosami vyplvajcimi prve z tohto vzahu (napr. ide o prvny vzah zubnho lekra stomatolga a Slovenskej komory zubnch lekrov, advokta a Slovenskej advoktskej komory, tudenta vysokej koly a vysokou kolou, zamestnanca v ttnej sprve a jeho sluobnm radom). Druhom sprvnych deliktov s disciplinrne delikty, km o nich rozhoduje disciplinrny orgn subjektu alebo vykonvatea verejnej sprvy ktormu zkon zveruje disciplinrnu prvomoc (napr. poda notrskeho poriadku disciplinrnu prvomoc Notrskej komory voi notrom uplatuje jej disciplinrny orgn a to prezdium tejto komory). objektom je riadny vkon verejnej sluby vrtane ttnej sluby a s tm svisiaca sluobn disciplna, t.j. vntorn disciplna a poriadok. Popri poriadku vo vntornch vzahoch vystupuje do popredia profesijn etika upraven v etickch kdexoch pre osoby psobiace v prvnych vzahoch k uritej ustanovizni. subjektvna strnka je zaloen na zavinen

Prvna zodpovednos za disciplinrny delikt nie je prvnym intittom iba sprvneho prva. Uplatuje sa v rznych prvnych vzahoch, napr. v pracovnoprvnych vzahoch medzi zamestnvateom a zamestnancom tu sa napr. postupuje poda Zkonnka prce. Protiprvne konanie, zakladajce znaky skutkovej podstaty sprvneho disciplinrneho deliktu, neme by zrove priestupkom, a teda nepostupuje sa pri jeho postihu poda prvneho reimu priestupkovho prva. Postih tchto druhov sprvnych deliktov nie je upraven jednotne ale je upraven vo viacerch osobitnch zkonoch. Sasou zkonov je postup pri uplatovan tejto administratvnoprvnej zodpovednosti, vnimone so subsidirnym vyuitm veobecnej prvnej pravy sprvneho konania z..71/1967 Zb. o sprvnom konan. Povahu sprvneho deliktu maj len verejnoprvne disciplinrne delikty (a nimi nie s disciplinrne delikty lenov drustiev, politickch strn alebo obianskych zdruen). Verejnoprvny delikt v oblasti ttnej sprvy je spojen s intittom ttnej sluby, prpadne sluby v ozbrojench silch, konanej na zklade brannej povinnosti. Podrobnejie sa postup pri ukladan disciplinrnych trestov (opatrenia, sankcie) ustanovuje v disciplinrnych poriadkoch, ktor s vntornmi predpismi subjektov sprvy, resp. ich vykonvateov. Sprvnymi disciplinrnymi deliktmi nie s disciplinrne delikty poslancov NR SR a poda niektorch autorov ani disciplinrne delikty sudcov, hoci maj nepochybne verejnoprvny charakter. Ak zo zkona nevyplva nieo in, me djs k situcii, e jedno protiprvne konanie napa skutkov podstatu jednak priestupku, jednak skutkov podstatu disciplinrneho deliktu. V tomto prpade neplat zsada ne bis in idem, a zsadne sa pripa postih za oba druhy deliktov, pretoe tieto sa svojm objektom odliuj. 44. Sprvne poriadkov delikty

Sprvny poriadkov delikt je procesnm deliktom, pretoe postih prichdza do vahy len vtedy, ak osoba nesplnila procesn povinnos uloen prvnym predpisom. Prvna prava SPD upravuje cel rad zkonov, najm, tie ktor upravuj vkon sprvneho dozoru subsidirne pouitie sprvneho poriadku

Sprvny poriadkov delikt nie je veobecne prvne upraven. Skutkov podstaty tchto deliktov s predmetom pravy mnohch zkonov, naprklad sprvneho poriadku, zkona o kontrole, zkonov reglementujcich postavenie a oprvnenia inpekci a pod. So sprvnymi poriadkovmi deliktmi je mon stretn sa aj v inch odvetviach prva napr. v trestnom poriadku, OSP. Skutkov podstata Objektom je ochrana pred poruovanm povinnost vyplvajcich z procesnoprvnych predpisov vo VS Objektvna strnka spova v maren, naruovan, alebo v saovan priebehu sprvnoprvneho, rozhodovacieho procesu, prpadne jeho elu, alebo v neposkytnut potrebnej sinnosti so sprvnym orgnom tm, e zodpovedn osoba nespln procesn povinnos spsobom ustanovenm v zkone Subjektom je najastejie FO Subjektvna strnka Subjektvna strnka t.j. zavinenie, nie je pri poriadkovom delikte rozhodujce neskma sa. Na zodpovednos sta samotn fakt poruenia povinnosti. Len vnimone sa vyaduje napr. pri ukladan poriadkovej pokuty na niektorch sekoch vkonu ttneho dozoru niektorm ttnymi inpekciami napr. inpekciou ivotnho prostredia, obchodnou inpekciou. SPD sa prejednva vdy na zklade zsady oportunity. Sankcia Sprvny poriadkov delikt sa prejednva vdy na zklade zsady oportunity, to znamen, e uloenie sankcie je prvom sprvneho orgnu a nie povinnosou. Sankcia tu pln funkciu zabezpei priebeh a el procesu, v rmci ktorho sa uplatuje. Sprvny orgn me uloi poriadkov pokutu i opakovane, priom sa ustanovuje max. hranica sankcie. V niektorch prpadoch zkony potaj s monosou odpusti alebo zni uloen poriadkov sankciu. alm pecifikom je, e dodaton splnenie prvnej povinnosti vyluuje uloenie poriadkovej sankcie. pecifik - zhrnutie zsada oportunity monos opakovanho uloenia sankcie monos znenia alebo odpustenia poriadkovej pokuty dodaton splnenie povinnosti vyluuje uloenie poriadkovej sankcie

 zavinenie nie je rozhodujce SPD s napr. : - neposkytnutie potrebnej sinnosti - nedostavenie sa pred sprvny orgn - poskytnutie nepravdivch dajov - nevydanie veci dleitej pre konanie Prklad: ivnostensk rad me kontrolovanej osobe ktor mar, ru alebo inak sauje vkon kontroly (odmieta sinnos)uloi poriadkov pokutu do 10 tis. Sk aj opakovane. 45. Vysvetlite pojmy nezkonnos a nesprvnos vo verejnej sprve Ak sa orgn verejnej moci dopust nesprvneho radnho postupu alebo rozhodne nezkonne a spsob kodu, stavn sd SR me pokodenmu prizna primeran finann zadosuinenie. Prvna prava Sasn prvnu pravu predstavuj . 46 ods. 3 a l. 127 ods. 4 stavy SR a zkon . 514/2003 Z.z. Poda l. 46 kad m prvo na nhradu kody spsobenej nezkonnm rozhodnutm sdu, inho ttneho orgnu i orgnu verejnej sprvy alebo nesprvnym radnm postupom. Poda l. 127 stavn sd me svojm rozhodnutm, ktorm vyhovie sanosti, prizna tomu, koho prva boli poruen, primeran finann zadosuinenie. Primeran finann zadosuinenie neme by ekvivalentom ulej mzdy a odmien. Nemono ho stotoni s odkodnm, s nhradou za kodu alebo ul zisk. Zkon . 514/2003 Z.z. upravuje zodpovednos za kodu spsoben pri vkone verejnej moci. Pojem verejn moc zaha i verejn sprvu. Verejn moc sa len na ttnu moc a ostatn verejn moc. Tto ostatn verejn moc, ktor stava a zkony v uritom rozsahu zveruj subjektom nettneho charakteru vo veciach sprvy verejnch zleitost (predovetkm subjektom zemnej samosprvy) je od ttnej moci v istom zmysle odvoden a neme s ou by v rozpore. Pojem vkon verejnej moci vymedzuje tento zkon ako rozhodovanie a radn postup orgnov verejnej moci o prvach, PCHZ a povinnostiach FO alebo PO. Orgnom verejnej moci je poda tohto zkona ttny orgn, orgn zemnej samosprvy, verejnoprvna intitcia, orgn zujmovej samosprvy, FO alebo PO, ktorm zkon zveril vkon verejnej moci. Zkon . 514/2003 Z.z. vychdza z princpu objektvnej zodpovednosti za kodu. To znamen, e za kodu spsoben pri vkone ttnej sprvy objektvne zodpoved tt. Za kodu spsoben pri vkone zemnej samosprvy orgnmi zemnej samosprvy objektvne zodpoved obec alebo samosprvny kraj. Tejto zodpovednosti sa nemu zbavi (absoltna zodpovednos). Zodpovedn subjekty (tt, obce, samosprvne kraje) zodpovedaj za kodu spsoben pri vkone VS:

nezkonnm rozhodnutm nesprvnym radnm postupom

Takto rozsah zodpovednosti vymedzuje jednak stava, jednak zkon . 514/2003 Z.z. Nezkonn rozhodnutie Zkon . 514/2003 Z.z. nezkonnos vslovne nedefinuje, rozumie sa ou protiprvnos, teda rozpor rozhodnutia nielen so zkonmi a inmi veobecne zvznmi prvnymi predpismi, ale aj s medzinrodnmi zmluvami, nariadeniami a smernicami E. Predpokladom spenho uplatnenia nroku na nhradu kody spsobenej nezkonnm rozhodnutm je: a) existencia rozhodnutia, ktor je prvoplatn b) rozhodnutie mus by zruen alebo zmenen pre nezkonnos prslunm orgnom (tto podmienka neplat, ak orgn verejnej sprvy prekroil svoju prvomoc vydanm rozhodnutm) c) podanie riadneho opravnho prostriedku proti rozhodnutiu zo strany oprvnenej osoby, teda vyerpanie vetkch opravnch prostriedkov (v prpadoch hodnch osobitnho zretea sa splnenie tejto podmienky nevyaduje) Prvo na nhradu kody spsobenej nezkonnm rozhodnutm m: astnk konania, ktormu vznikla koda v dsledku rozhodnutia vydanho v tomto konan aj ten, s km nebolo konan ako s astnkom konania, hoci s nm ako s astnkom konania konan malo by ten, komu nezkonnm rozhodnutm vznikla koda, ak bolo nezkonn rozhodnutie vydan v konan, na ktor sa nevzahuj predpisy o sprvnom konan

Nesprvny radn postup Zkon . 514/2003 Z.z. za nesprvny radn postup povauje aj poruenie povinnosti orgnu verejnej sprvy urobi kon alebo vyda rozhodnutie v ustanovenej lehote, neinnos orgnu VS pri vkone VS, zbyton prieahy v konan alebo in nezkonn zsahy do prv, PCHZ FO a PO. Najastejm prpadom nesprvneho radnho postupu orgnu S je poruenie procesnoprvnych noriem upravujcich jeho konanie o prvach, PCHZ a povinnostiach vo veciach ttnej sprvy. Prvo na nhradu kody spsobenej nesprvnym radnm postupom m: - ten, komu bola takmto postupom spsoben koda. Zdrazuje sa tak poiadavka, aby sa zabrnilo prieahom v konan s astnkmi konania a aby rozhodnutia boli vydvan v ustanovench zkonnch lehotch. Zahrnutie zbytonch prieahov v konan do pojmu nesprvny radn postup m umoni rieenie mnohch sporov u na vntrottnej rovni a nie pred ESP. Nie je v zujme ttu vykva na rozhodnutia stavnho sdu alebo eurpskych sdnych intitci, ktor potvrdzuj prieahy v konan na rovni vntrottnych orgnov verejnej moci vrtane orgnov VS: Za vzniknut kodu zodpoved tt. Ide o objektvnu zodpovednos pri:

- nezkonnch rozhodnutiach, - nezkonnch zatknutiach, zadraniach alebo inch pozbaveniach slobody, - rozhodnut o treste, ochrannom opatren alebo rozhodnut pri vzbe, - nesprvnom radnom postupe. 46. Zodpovednos za vkon verejnej sprvy (veobecn charakteristika) Prvna prava stava SR l. 46 Kad m prvo na nhradu kody spsobenej nezkonnm rozhodnutm sdu, inho ttneho orgnu i orgnu verejnej sprvy alebo nesprvnym radnm postupom. l. 127 stavn sd me svojm rozhodnutm, ktorm vyhovie sanosti, prizna tomu, koho prva poda odseku 1 boli poruen, primeran finann zadosuinenie. Zkon . 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za kodu spsoben pri vkone verejnej moci (veobecn prvna prava). Tento zkon upravuje: a) zodpovednos ttu za kodu spsoben orgnmi verejnej moci pri vkone verejnej moci, b) zodpovednos obce a vyieho zemnho celku (alej len zemn samosprva) za kodu spsoben orgnmi zemnej samosprvy pri vkone samosprvy, c) predben prerokovanie nroku na nhradu kody a prvo na regresn nhradu. Niektor zkony upravuj podmienky nhrady za vecn pomoc ( 51 zkona . 314/2001 Z.z.), nhradu v svislosti s vykonvanm opatren vyhlsench pri mimoriadnych udalostiach a vo viacerch alch prpadoch. Niekedy zkony, ktor obsahuj ustanovenia o zodpovednosti za kodu, vymedzuj vzah k zkonu . 514/2003 ako k veobecnej prave zodpovednosti za kodu spsoben pri vkone VS. Vkon VS, zodpovednos za vkon VS Vkonom VS mono zasiahnu do prvnej sfry FO i PO len na zklade zkona. Ak sa zasiahne do majetkovej sfry osb, mus nasledova nhrada primeran zsahu VS. V niektorch prpadoch je zsahom VS nezkonn rozhodnutie alebo nezkonn (nesprvny) postup orgnu VS. Nhrada kody v tchto prpadoch podlieha verejno-prvnej regulcii. Orgny verejnej moci pri plnen svojich loh niekedy zasiahnu aj do majetkovch prv FO a PO v slade so zkonom a v jeho medziach. Nhrada kody alebo inej ujmy pripad do vahy aj v tchto prpadoch, ke koda alebo in ujma vznikla zkonnm postupom VS. Me s napr. o vyvlastnenie alebo o nten obmedzenie vlastnckeho prva.

Zodpovednos za vkon VS je prvna zodpovednos za zkonn a sprvny vkon VS. Tto zodpovednos sa mus uplatova vdy, ke s splnen zkonom stanoven podmienky bez ohadu na to, i ide o orgn ttu alebo nettny subjekt VS. Zodpovedn osoby Zodpovednmi osobami s: osoby inn vo VS, t.j. zamestnanci v S, alebo vo VS, funkcionri VS, radn osoby, alebo inak oznaovan osoby psobiace vo VS Subjekty vyvodzujce prvnu zodpovednos a) subjekty psobiace vo vntornch vzahoch VS ( minister, starosta ) b) subjekty mimo VS (veobecn sd voi verejnmu initeovi, NR SR voi vlde ) Druhy prvnej zodpovednosti 1. Disciplinrna zodpovednos Jej vznik je zaloen poruenm disciplny, sluobnch povinnost vyplvajcich jednak z prvnych predpisov, jednak z vntornch normatvnych a individulnych sprvnych konov (vntorn predpisy, sluobn prkazy, intrukcie, pokyny ...). Mono ju uplatni voi: ttnym zamestnancom zamestnancom subjektu VS Jej zkladom je disciplinrny delikt -zavinen protiprvne konanie naruujce sluobn disciplnu. Disciplinrne tresty (sankcie): psomn napomenutie, pokarhanie, hmotn postih pozastavenie sluobnho postupu, ...( materilne i nematerilne ) 2. Trestnoprvna zodpovednos Uplatuje sa nielen voi zamestnancom VS, ale aj voi jej funkcionrom konaj teda v mene VS a disponuj verejnou mocou. Preto maj v porovnan s inmi obanmi zven trestn zodpovednos, m sa m zabrni zneuvaniu prvomoci vykonvanej vo verejnom zujme Uplatuj ju sdy - pri priestupku uplatuj sprvne orgny. Verejnm initeom je volen funkcionr alebo zodpovedn pracovnk OS a samosprvy, ak v rmci plnenia loh VS pouva prvomoc, ktor mu v rmci zodpovednosti za plnenie tchto loh bola zveren (napr. matrikr). Trestn zkon jednak : a) poskytuje ochranu verejnm initeom prostrednctvom skutkovej podstaty T toku na V b) ochrauje spolonos prostrednctvom skutkovej podstaty T zneuvania prvomoci V. 3. Zodpovednos za kodu spsoben nezkonnm rozhodnutm a nesprvnym radnm postupom Predmetom alieho vkladu je u len zodpovednos za kodu spsoben pri vkone VS len v prpadoch nezkonnho rozhodnutia a nesprvneho radnho postupu orgnu VS.

Zodpovednos za kodu spsoben pri vkone VS je osobitnm druhom verejnoprvnej zodpovednosti. Za kodu zodpoved tt alebo obec i samosprvny kraj poda toho, i koda bola spsoben nezkonnm vkonom ttnej sprvy alebo zemnej samosprvy. Zodpovednos za kodu spsoben nezkonnm rozhodovanm orgnov VS je jednm z druhov prvnej zodpovednosti (alie s u spomnan trestnoprvna zodpovednos a disciplinrna zodpovednos a i.) za vkon VS. Spolu s ostatnmi druhmi prvnej zodpovednosti tvor systm prvnych zruk zkonnosti vo VS. Systm prvnych zruk sa me efektvne kombinova s etickmi a politickmi aspektmi zodpovednosti. Veobecnmi kritriami vzniku zodpovednosti za kodu s tieto 4 kritri: protiprvny kon, prpadne kodov udalos vznik kody prinn svislos medzi protiprvnym konom a vznikom kody (kauzlny nexus) zavinenie

Zodpovednos za kodu me by: a) subjektvna na jej uplatnenie sa vyaduje splnenie vetkch 4 veobecnch kritri b) objektvna na zodpovednos postauje splnenie prvch troch veobecnch kritri, priom nie je podstatn, i zodpovedn subjekt vznik kody zavinil alebo nezavinil Pri subjektvnej zodpovednosti sa zodpovedn subjekt zbav zodpovednosti, ak preuke, e vznik kody nezavinil (vyvinenie, exkulpcia). Pri objektvnej zodpovednosti za kodu zkony ustanovuj prpady, v ktorch napriek splneniu uvedench kritri zodpovedn subjekt za vzniknut kodu nezodpoved. To znamen, e aj objektvnej zodpovednosti sa mono zbavi (libercia), avak len preukzanm tzv. liberanch dvodov, ktor ustanovuje priamo zkon. Ak zkon pre zodpovedn subjekt neustanovuje iaden dvod libercie, zodpovednosti za kodu sa zbavi nemono. Takto druh zodpovednosti za kodu sa oznauje ako absoltna objektvna zodpovednos. Na princpe absoltnej objektvnej zodpovednosti za kodu sa kontruuje verejnoprvna zodpovednos ttu a v sasnosti aj obc a samosprvnych krajov. Za vzniknut kodu zodpoved tt. Ide o objektvnu zodpovednos pri: - nezkonnch rozhodnutiach, - nezkonnch zatknutiach, zadraniach alebo inch pozbaveniach slobody, - rozhodnut o treste, ochrannom opatren alebo rozhodnut pri vzbe, - nesprvnom radnom postupe. Vo veci nhrady kody, ktor bola spsoben orgnom verejnej moci, kon v mene ttu, napr.:

Ministerstvo spravodlivosti SR (v obianskom sdnom konan alebo v trestnom konan, kodu spsobil notr pri vkone verejnej moci, sdny exektor pri vkone exekunej innosti vykonvanej z poverenia sdu) Ministerstvo vntra SR (kodu spsobil vyetrovate alebo poveren orgn Pol. zboru)

47. Zodpovednos za kodu spsoben nesprvnym radnm postupom pri vkone zemnej samosprvy Osobitne je upraven zodpovednostn vzah k orgnom samosprvy, verejnoprvnych intitci a alm subjektom, na ktor bol prenesen vkon ttnej sprvy a osobitne v prpadoch, ke ide o vkon samosprvnych aktivt. zemn samosprva zodpoved za kodu, ktor bola spsoben a) nezkonnm rozhodnutm alebo b) nesprvnym radnm postupom. Vo veciach nhrady kody spsobenej nezkonnm rozhodnutm alebo nesprvnym radnm postupom orgnov zemnej samosprvy pri vkone samosprvy kon: a) starosta obce, ak kodu spsobil orgn obce b) predseda samosprvneho kraja, ak kodu spsobil orgn samosprvneho kraja. Prvo na nhradu kody spsobenej nezkonnm rozhodnutm m: astnk konania, ktormu vznikla koda v dsledku rozhodnutia vydanho v tomto konan ten, s km nebolo konan ako s astnkom konania, aj ke s nm ako s astnkom konania, konan ma by ten, komu nezkonnm rozhodnutm koda vznikla, ak bolo nezkonn rozhodnutie vydan v konan, na ktor sa nevzahuj predpisy o sprvnom konan

Prvo na nhradu kody spsobenej nesprvnym radnm postupom m ten, komu bola takmto postupom spsoben koda. Prvo na nhradu kody spsobenej nesprvnym radnm postupom sa spja s vm mnostvom aktivt orgnov verejnej moci. Nesprvny radn postup nie je definovan v zkone, ale z prslunch ustanoven je zrejm, e nesprvnym radnm postupom je poruenie povinnosti urobi kon alebo vyda rozhodnutie v zkonom stanovenej lehote. Za nesprvny radn postup je mon povaova aj neinnos a prieahy v konan. Ak zemn samosprva uhrad nhradu kody spsoben nezkonnm rozhodnutm alebo nesprvnym radnm postupom pri vkone samosprvy, me (na rozdiel od ttu nemus) poadova regresn nhradu od osb, ktor sa podieali na vydan nezkonnho rozhodnutia alebo na nesprvnom radnom postupe poda osobitnch predpisov. Zkon . 514/2003 Z.z. upravuje tie prpad, ke tt nem prvo na regresn nhradu voi orgnu zemnej samosprvy; ak bolo nezkonn rozhodnutie zemnej samosprvy pri vkone prenesenej ttnej sprvy vydan preto, e ten, kto ho vydal, sa riadil nesprvnym

prvnym nzorom prslunho orgnu (napr. sdu), ktor v konan zruil rozhodnutie orgnu zemnej samosprvy. zemn samosprva m prvo na regresn nhradu od ttu v prpade, e orgn zemnej samosprvy pri vkone samosprvy vydal nezkonn rozhodnutie preto, e sa riadil nesprvnym prvnym nzorom prslunho orgnu (napr. sdu, vrtane stavnho sdu), ktor v konan zruil takto rozhodnutie. Prvo ttu alebo zemnej samosprvy na regresn nhradu sa preml za rok odo da, ke bola uhraden cel nhrada kody. Orgny konajce v mene ttu Vo veci nhrady kody v mene ttu kon vdy vecne prslun orgn, ktor je vslovne uveden v 4 zkona . 514/2003 Z.z. Je nm: a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. koda vznikla v obianskom sdnom konan alebo v trestnom konan a ak tento zkon neustanovuje inak, 2. kodu spsobil notr pri vkone verejnej moci, 3. kodu spsobil sdny exektor pri vkone exekunej innosti vykonvanej z poverenia sdu poda osobitnho predpisu, b) Ministerstvo vntra Slovenskej republiky, ak v trestnom konan kodu spsobil vyetrovate alebo poveren orgn Policajnho zboru, c) ministerstvo alebo in stredn orgn ttnej sprvy, ak koda vznikla pri vkone verejnej moci v oblasti ttnej sprvy, ktor patr do psobnosti tohto ministerstva alebo tohto strednho orgnu ttnej sprvy a aj ke ide o kodu, ktor vznikla pri vkone ttnej sprvy, ktor bola prenesen na zemn samosprvu poda osobitnho predpisu. d) ministerstvo alebo in stredn orgn ttnej sprvy, ak v dsledku nesprvneho prebratia smernice Eurpskej nie alebo ak v dsledku nedodrania lehoty urenej na jej prebratie vznikla koda pri vkone verejnej moci v oblasti ttnej sprvy, ktor patr do psobnosti tohto ministerstva alebo tohto strednho orgnu ttnej sprvy. e) verejnoprvna intitcia, zujmov samosprva alebo prvnick osoba, ktorej zkon zveril rozhodovanie o prvach, prvom chrnench zujmoch a povinnostiach fyzickch osb a prvnickch osb v oblasti verejnej sprvy, ak koda vznikla v dsledku nezkonnho rozhodnutia ou vydanho alebo ak koda bola spsoben jej nesprvnym radnm postupom, Ak by nebolo mon uri prslunos, uplatuje sa nrok na ministerstve spravodlivosti. Orgny konajce v mene zemnej samosprvy Vo veciach nhrady kody spsobenej nezkonnm rozhodnutm alebo nesprvnym radnm postupom orgnu zemnej samosprvy pri vkone samosprvy v mene samosprvy kon starosta obce, ak kodu spsobil orgn obce, a predseda samosprvneho kraja, ak kodu

spsobil orgn samosprvneho kraja. Veobecnmi kritriami vzniku zodpovednosti za kodu s tieto 4 kritri: protiprvny kon, prpadne kodov udalos vznik kody prinn svislos medzi protiprvnym konom a vznikom kody (kauzlny nexus) zavinenie

Predben prerokovanie nvrhu Ak vetky uveden kritri vzniku zodpovednosti za kodu boli splnen, pokoden osoba mus svoj nrok na nhradu kody uplatni: - na prslunom orgne konajcom v mene ttu, ak ide o kodu spsoben pri vkone ttnej sprvy (nezkonnm rozhodnutm alebo nesprvnym radnm postupom), alebo - na starostu obce alebo na predsedu samosprvneho kraja (pri vkone zemnej samosprvy) Predben prerokovanie nroku je obligatrne. Je to aj jedna zo zvznch podmienok prpadnho uplatnenia nroku na sde. Procesn postup predbenho prerokovania nroku je upraven v zkone. Tento proces zana plyn podanm psomnej iadosti prslunmu orgnu. Ak prslun orgn neuspokoj nrok na nhradu kody alebo jeho as v lehote do 6 mesiacov odo da prijatia iadosti, me sa pokoden domha uspokojenia nroku sdnou cestou. Prvo sa mus uplatni v 3-ronej subjektvnej lehote, ktor zana plyn odo da, ke sa pokoden dozvedel o kode, a v objektvnej 10-ronej lehote od doruenia (oznmenia) rozhodnutia, ktorm mu bola spsoben koda. To neplat, ak ide o kodu na zdrav. Mrne uplynutie lehoty na uplatnenie nroku na nhradu kody m za nsledok premlanie prva. Predben prerokovanie sa me skoni uzavretm pokonvky o vke kody, ktor m by pokodenmu uhraden, alebo mrnym uplynutm 6-mesanej lehoty. Pokonvka medzi pokodenm a prslunm orgnom mus obsahova shlasn prejav, i koda vznikla, ako aj dohodu o tom, ak nhradu kody poskytne iadateovi. Poas predbenho prerokvania nvrhu lehota na uplatnenie prva neplynie. Rozsah a spsob nhrady kody Uhrdza sa skuton koda a ul zisk. V prpade, ak iba samotn kontatovanie poruenia prva nie je dostatonm zadosuinenm vzhadom na ujmu spsoben nezkonnm rozhodnutm alebo nesprvnym radnm postupom, uhrdza sa aj nemajetkov ujma v peniazoch. Nhrada kody zaha aj nhradu trov konania, v ktorom bolo vydan nezkonn rozhodnutie a aj v konan, ktor vznikli pokodenmu v konan, v ktorom dolo

k nesprvnemu radnmu postupu. Sasou trov konania s aj trovy prvneho zastpenia. Neuhrdzaj sa nklady na predben prerokovanie nvrhu. Tieto nklady by sa vak mohli nahradi ako prsluenstvo nroku na nhradu kody. Regresn nhrada Prvo na regresn nhradu vznikne iba v prpade, e koda bola uhraden. V takom prpade tt poaduje regresn nhradu v cele vke: - od verejnoprvnej intitcie a zujmovej samosprvy - od PO, ktor vydala nezkonn rozhodnutie alebo sa podieala na nesprvnom radnom postupe ako osoby na to oprvnenej pri vkone VS, ktor jej bola zveren zkonom - od FO, ktor vydala nezkonn rozhodnutie alebo sa podieala na nesprvnom radnom postupe ako osoby na to oprvnenej pri vkone VS, ktor jej bola zveren zkonom - od zemnej samosprvy, ak kodu spsobili orgny zemnej samosprvy pri vkone verejnej moci v oblasti prenesenej ttnej sprvy Ak bol koda spsoben viacermi osobami, zodpovedaj tieto osoby spolone a nerozdielne. Fyzick osoby a prvnick osoby, voi ktorm si tt uplatnil regresn nhradu, s povinn po jej uhraden uplatni voi zodpovednm zamestnancom nrok na nhradu kody poda osobitnch predpisov (Zkonnk prce max. do vky 3-nsobku priemernej mesanej mzdy). Ak zemn samosprva uhrad nhradu kody spsoben nezkonnm rozhodnutm alebo nesprvnym radnm postupom pri vkone samosprvy, me (na rozdiel od ttu nemus) poadova regresn nhradu od osb, ktor sa podieali na vydan nezkonnho rozhodnutia alebo na nesprvnom radnom postupe poda osobitnch predpisov. Nrok na regresn nhradu vyluuje uplatnenie nroku na nhradu kody. Zkon . 514/2003 Z.z. upravuje tie prpad, ke tt nem prvo na regresn nhradu voi orgnu zemnej samosprvy; ak bolo nezkonn rozhodnutie zemnej samosprvy pri vkone prenesenej ttnej sprvy vydan preto, e ten, kto ho vydal, sa riadil nesprvnym prvnym nzorom prslunho orgnu (napr. sdu), ktor v konan zruil rozhodnutie orgnu zemnej samosprvy. zemn samosprva m prvo na regresn nhradu od ttu v prpade, e orgn zemnej samosprvy pri vkone samosprvy vydal nezkonn rozhodnutie preto, e sa riadil nesprvnym prvnym nzorom prslunho orgnu (napr. sdu, vrtane stavnho sdu), ktor v konan zruil takto rozhodnutie. Prvo ttu alebo zemnej samosprvy na regresn nhradu sa preml za rok odo da, ke bola uhraden cel nhrada kody. stredn evidencia Ministerstvo financi Slovenskej republiky vedie stredn evidenciu iadost uhradench nhrad kd. Do evidencie sa zapisuje:

a) prslun orgn poda, ktor kon v mene ttu, b) spsob, akm koda vznikla, c) spsob a rozsah uplatnenho nroku na nhradu kody, d) spsob a rozsah uspokojenia nroku na nhradu kody.
Predpokladom spenho uplatnenia nhrady kody pre nezkonnos je: a) existencia individulneho prvneho aktu, ktor je prvoplatn, b) ak rozhodnutie bolo zruen, alebo zmenen pre nezkonnos prslunm orgnom, c) podanie riadneho opravnho prostriedku proti rozhodnutiu zo strany oprvnenej osoby. Ad a) Existencia prvoplatnho rozhodnutia me s o rozhodnutie obianskoprvne, trestnoprvne a sprvnoprvne. V oblasti verejnej sprvy ide tak o kontitutvne, ako aj deklaratrne individulne sprvne akty. V prpade aktov nulitnch by sa mohol vyui nesprvny radn postup. Ad b) Rozhodnutie bolo zruen alebo zmenen pre nezkonnos zkladnou podmienkou nroku na nhradu kody je okolnos, e rozhodnutie, ktorm bola spsoben koda bolo zruen alebo zmenen pre nezkonnos. V tomto prpade pjde o rozpor nielen so zkonmi, ale aj s medzinrodnmi zmluvami, komunitrnym prvom a pod. Ad c) Podanie riadneho opravnho prostriedku prichdzaj do vahy vetky druhy opravnch prostriedkov vo vetkch konaniach. Osobitne je potrebn zvrazni, e v rozhodovacch procesoch vo verejnej sprve, pri osobitnch druhoch konania (mimo sprvneho konania) je nevyhnutn sledova vetky druhy opravnch prostriedkov. Vntrottny prostriedok npravy mus by poda judikatry Eurpskeho sdu pre udsk prva teoreticky i prakticky efektvnym prostriedkom, mus by dostupn, mus by schopn zabezpei npravu vo veci saovatea. Zkon zaklad zodpovednos aj za tak rozhodnutie, ktorm orgn verejnej moci prekroil svoju prvomoc.

Oprvnen subjekt prvo na nhradu kody spsobenej nezkonnm rozhodnutm m astnk konania, ktormu vznikla koda v dsledku rozhodnutia vydanho v tomto konan. prvo na nhradu kody m i ten, s km nebolo konan ako s astnkom konania, aj ke s nm, ako s astnkom konania, konan malo by. ak bolo nezkonn rozhodnutie vydan v konan, na ktor sa nevzahuj predpisy o sprvnom konan, prvo na nhradu kody m ten, komu nezkonnm rozhodnutm koda vznikla.

Podmienky ak tento zkon neustanovuje inak, prvo na nhradu kody spsobenej nezkonnm rozhodnutm mono uplatni iba vtedy, ak prvoplatn rozhodnutie, ktorm bola koda spsoben, bolo zruen alebo zmenen pre nezkonnos prslunm orgnom. Sd, ktor rozhoduje o nhrade kody, je viazan rozhodnutm tohto orgnu.

prvo poda odseku 1 mono prizna iba vtedy, ak pokoden podal proti nezkonnmu rozhodnutiu riadny opravn prostriedok poda osobitnch predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyaduje, ak ide o prpady hodn osobitnho zretea. ak bola koda spsoben nezkonnm rozhodnutm, ktor je vykonaten bez ohadu na prvoplatnos, mono nrok na nhradu kody uplatni aj vtedy, ak nezkonn rozhodnutie bolo zruen alebo zmenen na zklade riadneho opravnho prostriedku. Ak bolo vykonaten rozhodnutie vydan v konan, na ktor sa nevzahuj predpisy o sprvnom konan, mono nrok uplatni aj vtedy, ak bolo zruen pre nezkonnos prslunm orgnom.

!!! Ak bola koda spsoben rozhodnutm orgnu verejnej moci, ktorm orgn verejnej moci prekroil svoju prvomoc, nie je zruenie alebo zmena rozhodnutia pre nezkonnos podmienkou uplatnenia nroku na nhradu kody.!!! 48. Zodpovednos za kodu spsoben nezkonnm rozhodnutm orgnov verejnej sprvy a predpoklady spenho uplatnenia nroku na nhradu kody Prvna prava stava SR l. 46 Kad m prvo na nhradu kody spsobenej nezkonnm rozhodnutm sdu, inho ttneho orgnu i orgnu verejnej sprvy alebo nesprvnym radnm postupom. l. 127 stavn sd me svojm rozhodnutm, ktorm vyhovie sanosti, prizna tomu, koho prva poda odseku 1 boli poruen, primeran finann zadosuinenie. Zkon . 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za kodu spsoben pri vkone verejnej moci (veobecn prvna prava). Tento zkon upravuje: a) zodpovednos ttu za kodu spsoben orgnmi verejnej moci pri vkone verejnej moci, b) zodpovednos obce a vyieho zemnho celku (alej len zemn samosprva) za kodu spsoben orgnmi zemnej samosprvy pri vkone samosprvy, c) predben prerokovanie nroku na nhradu kody a prvo na regresn nhradu. Niektor zkony upravuj podmienky nhrady za vecn pomoc ( 51 zkona . 314/2001 Z.z.), nhradu v svislosti s vykonvanm opatren vyhlsench pri mimoriadnych udalostiach a vo viacerch alch prpadoch. Niekedy zkony, ktor obsahuj ustanovenia o zodpovednosti za kodu, vymedzuj vzah k zkonu . 514/2003 ako k veobecnej prave zodpovednosti za kodu spsoben pri vkone VS. Za vzniknut kodu zodpoved tt. Ide o objektvnu zodpovednos pri: - nezkonnch rozhodnutiach, - nezkonnch zatknutiach, zadraniach alebo inch pozbaveniach slobody,

- rozhodnut o treste, ochrannom opatren alebo rozhodnut pri vzbe, - nesprvnom radnom postupe. 49. Predben prerokovanie nvrhu, rozsah, spsob nhrady kody a regresn nhrada poda zkona . 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za kodu spsoben pri vkone verejnej moci Procesn postup predbenho prerokovania nroku je upraven v zkone. Tento proces zana plyn podanm psomnej iadosti prslunmu orgnu. Ak prslun orgn neuspokoj nrok na nhradu kody alebo jeho as v lehote do 6 mesiacov odo da prijatia iadosti, me sa pokoden domha uspokojenia nroku sdnou cestou. Prvo sa mus uplatni v 3-ronej subjektvnej lehote, ktor zana plyn odo da, ke sa pokoden dozvedel o kode, a v objektvnej 10-ronej lehote od doruenia (oznmenia) rozhodnutia, ktorm mu bola spsoben koda. To neplat, ak ide o kodu na zdrav. Mrne uplynutie lehoty na uplatnenie nroku na nhradu kody m za nsledok premlanie prva. Predben prerokovanie sa me skoni uzavretm pokonvky o vke kody, ktor m by pokodenmu uhraden, alebo mrnym uplynutm 6-mesanej lehoty. Pokonvka medzi pokodenm a prslunm orgnom mus obsahova shlasn prejav, i koda vznikla, ako aj dohodu o tom, ak nhradu kody poskytne iadateovi. Poas predbenho prerokvania nvrhu lehota na uplatnenie prva neplynie. Rozsah a spsob nhrady kody Uhrdza sa skuton koda a ul zisk. V prpade, ak iba samotn kontatovanie poruenia prva nie je dostatonm zadosuinenm vzhadom na ujmu spsoben nezkonnm rozhodnutm alebo nesprvnym radnm postupom, uhrdza sa aj nemajetkov ujma v peniazoch. Nhrada kody zaha aj nhradu trov konania, v ktorom bolo vydan nezkonn rozhodnutie a aj v konan, ktor vznikli pokodenmu v konan, v ktorom dolo k nesprvnemu radnmu postupu. Sasou trov konania s aj trovy prvneho zastpenia. Neuhrdzaj sa nklady na predben prerokovanie nvrhu. Tieto nklady by sa vak mohli nahradi ako prsluenstvo nroku na nhradu kody. Regresn nhrada Prvo na regresn nhradu vznikne iba v prpade, e koda bola uhraden. V takom prpade tt poaduje regresn nhradu v cele vke: - od verejnoprvnej intitcie a zujmovej samosprvy - od PO, ktor vydala nezkonn rozhodnutie alebo sa podieala na nesprvnom radnom postupe ako osoby na to oprvnenej pri vkone VS, ktor jej bola zveren zkonom - od FO, ktor vydala nezkonn rozhodnutie alebo sa podieala na nesprvnom radnom postupe ako osoby na to oprvnenej pri vkone VS, ktor jej bola zveren zkonom - od zemnej samosprvy, ak kodu spsobili orgny zemnej samosprvy pri vkone verejnej moci v oblasti prenesenej ttnej sprvy

Ak bol koda spsoben viacermi osobami, zodpovedaj tieto osoby spolone a nerozdielne. Fyzick osoby a prvnick osoby, voi ktorm si tt uplatnil regresn nhradu, s povinn po jej uhraden uplatni voi zodpovednm zamestnancom nrok na nhradu kody poda osobitnch predpisov (Zkonnk prce max. do vky 3-nsobku priemernej mesanej mzdy). Ak zemn samosprva uhrad nhradu kody spsoben nezkonnm rozhodnutm alebo nesprvnym radnm postupom pri vkone samosprvy, me (na rozdiel od ttu nemus) poadova regresn nhradu od osb, ktor sa podieali na vydan nezkonnho rozhodnutia alebo na nesprvnom radnom postupe poda osobitnch predpisov. Nrok na regresn nhradu vyluuje uplatnenie nroku na nhradu kody. Zkon . 514/2003 Z.z. upravuje tie prpad, ke tt nem prvo na regresn nhradu voi orgnu zemnej samosprvy; ak bolo nezkonn rozhodnutie zemnej samosprvy pri vkone prenesenej ttnej sprvy vydan preto, e ten, kto ho vydal, sa riadil nesprvnym prvnym nzorom prslunho orgnu (napr. sdu), ktor v konan zruil rozhodnutie orgnu zemnej samosprvy. zemn samosprva m prvo na regresn nhradu od ttu v prpade, e orgn zemnej samosprvy pri vkone samosprvy vydal nezkonn rozhodnutie preto, e sa riadil nesprvnym prvnym nzorom prslunho orgnu (napr. sdu, vrtane stavnho sdu), ktor v konan zruil takto rozhodnutie. Prvo ttu alebo zemnej samosprvy na regresn nhradu sa preml za rok odo da, ke bola uhraden cel nhrada kody. 50. Vymoitenos prva vo verejnej sprve Aby SR bola prvnym ttom nesta iba deklarova, tm e je zvrchovan, demokratick a prvny tt a v prvnych normch ma premietnut princpy prvneho ttu, ale prslun ttny mechanizmus mus fungova tak, aby FO a PO sa mohli domc svojich prv. Vymoitenos prva je teda vznamnm faktorom, signalizujcim stav deklarovanho prvneho ttu v jeho relnej podobe. stava SR neobsahuje stavn lnok, ktor by priamo rieil vymoitenos prva. V l. 46 ods. 1 stavy sa vak deklaruje prvo kadho domha sa na nezvislom sde, alebo inom orgne SR teda aj na orgne verejnej sprvy svojho prva. Vymoitenos prva nepriamo garantuje stava aj lnkom 48 ods. 2, kde sa ustanovuje prvo na prerokovanie veci bez zbytonch prieahov. V tejto svislosti je vznamn aj lnok 127 ods. 2, z ktorho vyplva, e ak poruenie prv alebo slobd FO alebo PO (vyplvajcich z medzinrodnch zmlv vyhlsench zkonom ustanovenm spsobom) vzniklo neinnosou, stavn sd me prikza, aby ten kto tieto prva alebo slobody poruil, vo veci konal. Vznam pre vymoitenos prva v oblasti verejnej sprvy m l. 46 ods. 3, z ktorho vyplva prvo na nhradu kody kadmu, komu bola spsoben koda nezkonnm rozhodnutm, alebo nesprvnym radnm postupom ttneho orgnu, alebo orgnu verejnej sprvy.

Pojem vymoitenos prva V oblasti verejnho prva asto v tch istch svislostiach sa striedaj pojmy vymoitenos, vymhatenos a vynutitenos prva bez ich bliieho obsahovho rozlenia. Z tchto troch pojmov je obsahovo naju pojem vynutitenos prva. Tento pojem sa frekventuje tam, kde dochdza k aplikci prva za pomoci dovolenho priameho alebo nepriameho dontenia, naprklad v exekunom konan. Pojem vymoitenos prva je v porovnan s pojmami hore uvedenmi pojmom s najirm obsahom. Vo svojich pojmovch znakoch zaha nielen proces aktivt vedcich k dslednej realizcii platnho prva ale aj uskutonen realizciu prva do prvnych pomerov v oblasti verejnej sprvy, neraz aj s uplatnenm donucovacej moci ttu. Vynutitenos - naju pojem - frekventuje sa tam, kde dochdza k aplikcii prva za pomoci dovolenho priameho alebo nepriameho dontenia Vymoitenos/vymhatenos - vhodnejie je pouitie pojmu vymoitenos pretoe to vyjadruje stav a nie proces ako vymhatenos. V prvnom tte neme by cieom proces, ale a samotn dosiahnutie poadovanho stavu Vymoitenos - zaha proces aktivt vedcich k dslednej realizcii platnho prva, ale aj uskutonen realizciu prva do prvnych pomerov v oblasti VS, neraz aj s uplatnenm donucovacej moci ttu - systm prvnych zruk dobrej sprvy, ktor tvoria prvne prostriedky psobiace na ochranu adrestov VS pred nezkonnosou VS. Ochrauj teda prva a prvom chrnen zujmy adrestov VS Neinnos orgnov VS a vymoitenos prva Prekkou vymoitenosti prva v oblasti verejnej sprvy je neinnos orgnov, ktor s kompetentn verejn sprvu uskutoova. Neinnos je protiprvny stav je to poruenie prva. O neinnosti hovorme vtedy, ak orgn verejnej sprvy, ktor je kompetentn kona, nekon, hoci nastali prvne skutonosti, s ktormi zkon spja povinnos by aktvny. Kompetenciu orgnov treba chpa nielen ako oprvnenie kona, ale aj ako povinnos kona, ktor vyplva zo zkona. Za neinnos treba povaova aj stav, ke orgnu verejnej sprvy vyplva povinnos kona z medzinrodnej zmluvy, ktor bola ratifikovan a vyhlsen spsobom ustanovenm zkonom, m prednos pred zkonom. Orgn verejnej sprvy je neinn aj vtedy, ak sd na zklade obaloby rozhodnutie orgnu VS zru a vec vrti na nov konanie a sprvny orgn nekon. Povinnos kona mu vyplva zo zkona.

V zmysle l. 12 a 13 stavy povinnosti mono uklada zkonom alebo na zklade zkona, medzinrodnou zmluvou a aproximanm nariadenm vldy. Vzah vymoitenosti prva k premlaniu a k preklzii Premlanie - prvo nezanik, ale oslabuje sa jeho vymoitenos, vtedy ak sa uvedie nmietka premlania Preklzia - dochdza priamo k zniku prva prvo je nevymoiten 51. Zkladn priny neinnosti orgnov verejnej sprvy Nepresn (nedostaton) vymedzenie kompetencie orgnov Nedostaton odborn rove a pracovn morlka pracovnkov orgnov verejnej sprv Nevyvodzovanie zodpovednosti za neinnos Neefektvna prvna regulcia Nepresn (nedostaton) vymedzenie kompetencie orgnov Ak m verejn sprva optimlne fungova, musia by kompetencie jednotlivch jej orgnov presne vymedzen. Otzky urenia kompetentnho orgnu maj by upraven vdy kogentnmi prvnymi normami a to presne a jasne. Nepresn vymedzenie kompetencie orgnov verejnej sprvy me spsobi, e v praxi privedie do omylu astnkov prvnych vzahov, ktor orgn verejnej sprvy je prslun kona. asto dochdza aj k negatvnym kompetennm konfliktom. Ovea zloitejia je situcia ke platn prvo prizn uritmu okruhu FO alebo PO konkrtne prvo, avak vbec neur kompetentn orgn, ktor by veobecne uren prvo aplikoval na konkrtnom prpade v praxi. Obdobne k neinnosti v oblasti verejnej sprvy dochdza vtedy, ke platn prvo stanov povinnos FO alebo PO, ale nestanov orgn, ktor by veobecne uren povinnos konkretizoval a aplikoval na dan prpad. Nedostaton odborn rove a pracovn morlka pracovnkov orgnov verejnej sprvy Dvodom neinnosti vo verejnej sprve je niekedy nedostaton odborn spsobilos pracovnka orgnu verejnej sprvy. Nedostatone odborne zdatn pracovnk neraz pri aplikanch rozhodovacch procesoch prpady, s ktormi si po prvnej strnke nevie rady, odklad nabok a venuje sa prpadom, v ktorch mu rozhodovanie nespsobuje problm. Preto permanentn vzdelvanie pracovnkov verejnej sprvy ako aj poiadavky na preukazovanie odbornej spsobilosti vznamnou mierou prispievaj k vymoitenosti prva v oblasti verejnej sprvy. Na nevymoitenos prva z dvodu neinnosti m vplyv aj nedostaton pracovn morlka, napr. korupn nchylnos pracovnka verejnej sprvy. Nevyvodzovanie zodpovednosti za neinnos

Zodpovednos spravujcich subjektov za neinnos, poprpade liknav postup pri vybavovan vec FO a PO v oblasti verejnej sprvy, me ma charakter bu disciplinrnej zodpovednosti, alebo zodpovednosti za kodu spsoben nesprvnym radnm postupom. K rozreniu monosti vyvodzova zodpovednos za nesprvny radn postup a teda hlavne za neinnos dolo v roku 2004 na zklade zkona . 514/2003 Z.z. V porovnan so zkonom platnm v minulosti zodpovednos sa u neviae iba k ttnemu orgnu, ale zkon hovor o zodpovednosti orgnu verejnej moci pri vkone verejnej moci. Poda novej pravy je teda postihnuten ir okru subjektov, ktor bud neinn, o prispeje k lepej vymoitenosti prva v oblasti VS. Orgnom verejnej moci pre ely vyvodzovania zodpovednosti je: ttny orgn orgn zemnej samosprvy orgn zujmovej samosprvy verejnoprvna intitcia FO alebo PO, ktorej zkon zveril vkon verejnej moci Za kodu, ktor vznikne v dsledku nesprvneho radnho postupu vyie uvedench orgnov verejnej moci, nesie objektvnu zodpovednos tt, t.j. pri vkone verejnej moci. Za vkon verejnej moci zkon povauje radn postup a rozhodovanie orgnov verejnej moci o prvach, PCHZ a povinnostiach FO alebo PO. Pokia ide o neinnos orgnov zemnej samosprvy, zkon vychdza z rozlenia prenesenho vkonu S a originlnej samosprvy. Km tt nesie objektvnu zodpovednos za kodu spsoben nesprvnym radnm postupom (neinnosou) pri prenesenom vkone ttnej sprvy, zodpovednos za kodu spsoben nesprvnym radnm postupom pri vkone samosprvy nesie zemn samosprva. Nrok na nhradu kody spsobenej neinnosou orgnu verejnej moci nevznik automaticky ex lege. O priznan nroku rozhoduj prslun orgny verejnej moci. Ak nedjde k uspokojeniu nrokov vzniknutch zo zodpovednosti za kodu spsoben nesprvnym radnm postupom v rmci predbenho prerokovania do 6 mesiacov odo da prijatia iadosti, me sa pokoden domha uspokojenia nroku na sde. Procesn postup sdu pri vymhan spomenutho nroku upravuj predpisy obianskeho prva procesnho. Neefektvna prvna regulcia Bezproblmovej realizcii prva a tm aj minimalizcii prpadov neinnosti v praxi napome: jednoznan prava kompetencie orgnu aplikcie prvnej normy urenie subjektu, ktor je aktvne legitimovan poda nvrh na aplikciu prva resp. uri, i sa prvna norma aplikuje ex offo (z radnej moci) prava procesnho postupu aplikcie prvnej normy vrtane lehoty na jeho ukonenie pri asovo obmedzenej monosti uplatnenia prvneho nroku, presn urenie subjektvnej a objektvnej lehoty na uplatnenie prvneho nroku dsledn prava zodpovednostnch vzahov vo verejnej sprve nastupujcich pri nesplnen zkonnej povinnosti kona t.j. pri neinnosti.

Efektvne psobenie prvnych noriem a tm aj efektvna vymoitenos prva v oblasti verejnej sprvy, vyaduje, aby predmet prvnej regulcie bol komplexne prvne upraven t.j. zo vetkch vyie uvedench hadsk. 52. Opatrenia proti neinnosti vo verejnej sprve Neinnos ako protiprvny stav sa spja s orgnom verejnej sprvy vade tam, kde mu z kompetencie stanovenej zkonom vyplva povinnos kona, avak prslun orgn nekon t.j. je neinn. Orgn VS je neinn v rozpore s prvom, ak: - nastali prvne skutonosti, s ktormi norma verejnho prva spja povinnos kona, ale on nekon, alebo - v situcii, ke m aplikova normu verejnho prva obsahujcu sprvnu vahu, ju neaplikuje Nie kad neinnos VS mono povaova za nezkonn (napr. ak ide o neinnos, ktor je prvom predvdan; tu ide o situcie, ke VS kona me, ale tie nemus, teda uplatuje sa tu intitt sprvnej vahy). Neinnos ako nezkonn jav me spova: - v prieahoch v konan: sprvny orgn sce kon, ale prekrauje lehoty ustanoven prvnym predpisom pre toto konanie, prpadne tzv. primeran lehotu - v absoltnej neinnosti: sprvny orgn je absoltne neinn a vbec nekon, hoci m prvnu povinnos kona a rozhodn (konanie, ktor sa m zaa ex offo vbec nezane a v konan zaatom na nvrh vbec nepokrauje). Historickm vvojom sa vykrytalizovali ako opatrenia proti neinnosti verejnej sprvy tieto opatrenia: A) Devolcia kompetencie B) Urenie lehoty na vybavenie C) Fikcia pozitvneho rozhodnutia D) Fikcia negatvneho rozhodnutia E) Sanos na neinnos F) Disciplinrna zodpovednos G) Pokuta za neinnos H) Prkaz kona I) Sprvna aloba na neinnos J) Sanos na neinnos podan na ES pre P Devolcia kompetencie Uplatovanie tohto opatrenia proti neinnosti orgnu verejnej sprvy spova v tom, e ak kompetentn orgn po urit obdobie (prevane stanoven prvnym predpisom) bu nechce, alebo neme kona tak, ako to pre neho vyplva z platnho prva ( t.j. je neinn), na zklade zkona sa presva kompetencia kona a rozhodn vo veci na orgn vyieho stupa. Devolciu kompetencie mono uplatni vtedy, ak ju prvne predpisy vslovne ustanovuj a obvykle spjaj s uplynutm lehoty na vybavenie veci.

Devolcia kompetencie sa ako opatrenie proti neinnosti prevane uplatuje v oblasti aplikanch rozhodovacch procesov. V oblasti normotvorby sa neuplatuje. Vemi zriedka sa uplatuje aj pri riadiacej a organiztorskej innosti orgnov verejnej sprvy. Urenie lehoty na vybavenie Stanovenie lehoty na vybavenie m za cie dosiahnu, aby vec bola dorieen v primeranom asovom seku. Urovanie leht na vybavenie ako opatrenie proti neinnosti sa do prva v oblasti verejnej sprvy presadilo predovetkm v prvnych predpisoch upravujcich rozhodovacie procesy v oblasti aplikcie prva. Fikcia pozitvneho rozhodnutia Spova v tom, e v prpade neinnosti orgnu verejnej sprvy sa predpoklad (finguje) vybavenie veci, t.j. e vec je rozhodnut v plnom slade s nvrhom na zaatie konania. Fikcia pozitvneho rozhodnutia sa ako veobecn prostriedok proti neinnosti orgnov verejnej sprvy nehod a svoje uplatnenie nala v pecilnych druhoch aplikanch rozhodovacch procesoch napr. v stavebnom konan alebo ivnostenskom. Fikcia negatvneho rozhodnutia V porovnan s fikciou pozitvneho vybavenia je tto fikcia pre FO a PO v oblasti verejnej sprvy nevhodnejia. Jej podstata je toti v tom, e v prpade mrneho uplynutia zkonom stanovenej lehoty na vybavenie veci (t.j. pri neinnosti orgnu) na zklade prvnej pravy teda tam, kde to zkon vslovne ustanovuje sa predpoklad, e bolo vydan zamietan rozhodnutie. Obdobne ako fikcia pozitvneho rozhodnutia ani fikcia negatvneho rozhodnutia nie je uplatniten pri neinnosti v oblasti normotvornch rozhodovacch procesov. Sanos na neinnos Sanos na neinnos je opatrenie, ktor me proti neinnosti uplatni FO a PO v oblasti verejnej sprvy. V podstate nejde o pecifick druh sanosti, ale o monos sanos uplatni poda zkona 152/1998 aj tam kde s orgny verejnej sprvy neinn. Sanos sa spravidla podva na najbliie nadriaden orgn neinnmu orgnu s tm, aby uinil npravu a to bu tak, e atrahuje kompetenciu na seba a sm vec vybav, alebo ulo neinnmu orgnu povinnos kona. Sanos (psomn alebo stnu) vak mono poda ktormukovek orgnu verejnej sprvy alebo prokurtorovi, vybavi ju vak je prslun najbliie nadriaden orgn. Disciplinrna zodpovednos Ak neinnos je poruenie prva, potom je nutn zver, e tak ako FO a PO treba vola k zodpovednosti za poruenie prva v oblasti verejnej sprvy, tak zodpovednos za poruenie prva treba uplatova aj u pracovnkov a funkcionrov verejnej sprvy. Disciplinrnu zodpovednos me nadriaden orgn uplatni iba tam, kde existuje pracovno-prvny vzah, alebo vzah obdobn pracovno-prvnemu vzahu. Pokuta za neinnos Mono ich deli na dve zkladn skupiny:

pokuty ukladan orgnmi verejnej sprvy pri neinnosti pokuty za neinnos ukladan sdmi

Pokuty ukladan orgnmi verejnej sprvy zabezpeuj minimalizciu neinnosti vo verejnej sprve. V sdnom konan proti neinnosti orgnu verejnej sprvy sd vyslov povinnos orgnu verejnej sprvy kona a rozhodn najneskr do troch mesiacov od vydania rozhodnutia sdu. Pokuta za neinnos orgnu VS je uplatniten najm v aplikanch rozhodovacch procesoch. Mono ju oznai za opatrenie, ktor m donti verejn sprvu kona vade tam, kde v dsledku neinnosti orgnu verejnej sprvy dochdza k nevymoitenosti prva. Prkaz kona stavn sanos stavn zklad tohto opatrenia je v l. 127 stavy SR z ktorho vyplva, e ak poruenie prv alebo slobd FO alebo PO (vyplvajcich z medzinrodnch zmlv vyhlsench zkonom ustanovenm spsobom) vzniklo neinnosou, stavn sd me prikza, aby ten kto tieto prva alebo slobody poruil, vo veci konal. Sprvna aloba na neinnos Obiansky sdny poriadok Fyzick osoba alebo prvnick osoba, ktor tvrd, e orgn verejnej sprvy nekon bez vneho dvodu spsobom ustanovenm prslunm prvnym predpisom tm, e je v konan neinn, me sa domha, aby sd vyslovil povinnos orgnu verejnej sprvy vo veci kona a rozhodn. Nvrh nie je prpustn, ak navrhovate nevyerpal prostriedky, ktorch pouitie umouje osobitn predpis. Prokurtor me poda nvrh poda odseku 1, ak orgn verejnej sprvy je v konan neinn aj po upozornen prokurtorom. Sd o nvrhu rozhodne bez pojednvania uznesenm. Ak sd nvrhu vyhovie, vo vroku uvedie oznaenie orgnu, ktormu sa povinnos uklad, predmet a slo sprvneho konania a primeran lehotu, nie vak dlhiu ako tri mesiace, v ktorej je orgn verejnej sprvy povinn rozhodn. Sd me na nvrh orgnu verejnej sprvy tto lehotu predi. Nedvodn alebo neprpustn nvrh sd zamietne. Za nedodranie lehoty uvedenej v uznesen sdu me sd na opakovan nvrh astnka, ak je sprvny orgn naalej neinn, uloi pokutu do 100 000 Sk, a to aj opakovane. Pred rozhodnutm o pokute si sd vyiada stanovisko nadriadenho sprvneho orgnu. Sanos na neinnos podan na ES pre P Najprv musia by vyerpan vetky vntrottne prostriedky npravy. Namietan poruenia sa musia tka prv uvedench v ED o ochrane P a ZS. 53. Vzah vymoitenosti prva k premlaniu a preklzii vo verejnej sprve Premlanie - prvo nezanik, ale oslabuje sa jeho vymoitenos, vtedy ak sa uvedie nmietka premlania

Preklzia - dochdza priamo k zniku prva prvo je nevymoiten