Vypracované otázky na Správne právo I. (hmotné, všeobecná časť) ZS šk.

rok 2008/2009
1. Verejná správa a jej charakteristické črty, členenie - pred rokom 1989 bol štát a jeho inštitúcie vykonávateľom všetkej verejnej správy a často dochádzalo stotožňovaniu pojmu verejná a štátna správa; - v období prvej ČSR sa rozlišovala verejná správa vrchnostenská a nevrchostenská – prevažovala vrchnostenská, keď celá činnosť bola subsumovaná pod dôslednú kontrolu štátu (uplatňovanie organizátorskej funkcie štátu); - verejná správa (VS) – správa verejných záležitostí, ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte. Pre túto výkonnú moc je charakteristické, že ide predovšetkým o verejnú moc, ktorou nedisponuje len štát, ale aj ďalšie neštátne subjekty, ktoré vykonávajú správu verejných záležitostí. - má základ v štátnej moci a prejavuje sa ako „decentralizovaná štátna moc“ – jej subjekty spolu so štátom zabezpečujú správu štátu ako verejnú správu; - potreba odlíšenia od súkromnej správy – ide o správu vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju vykonávajú, ju realizujú ako právom uloženú povinnosť (postavenie verejnoprávnych subjektov); - vymedzuje sa v organizačnom a funkčnom poňatí: v organizačnom poňatí VS predstavuje najmä štát, reprezentovaný vlastnými orgánmi (A) a verejnoprávne subjekty, ako predstavitelia a nositelia verejnej moci (B); A - v rovine štátnej činnosti – VS je činnosť, ktorú vykonáva štát popri zákonodarstve a súdnictve; B – v rovine činnosti verejnoprávnych subjektov odlišných od štátu – VS je neštátna činnosť výkonného charakteru, ktorej poslaním je zabezpečiť výkon správy štátu; verejnoprávnymi subjektmi sú verejnoprávne korporácie; - organizačný systém VS umožňuje okrem štátnych a neštátnych inštitúcií kreovanie mimovládnych organizácií – nemajú povahu samosprávnych korporácií, ktoré sa vyznačujú osobitným okruhom činností, podporujúcich plnenie štátnych/verejných úloh; spravidla ide o verejnoprávne korporácie, zriaďované zákonom a financované celkom/čiastočne zo štátnych prostriedkov; podliehajú štátnemu dozoru; - poznáme aj korporácie, vykonávajúce VS s povahou samosprávnej činnosti; - VS charakterizuje výrazná iniciátorská činnosť (napr. súdy môžu konať, len ako dôjde k závažnému porušeniu právnych povinností – obmedzená iniciatíva), ktorú môže uplatniť v najširšom rozsahu; - štruktúra VS, metódy a formy jej činnosti umožňujú stálu iniciatívu – môže sa prejaviť vo vzťahu k ostatným zložkám št.zriadenia, ale i k politickému pluralizmu; - VS využíva aj iniciatívu občanov a iniciatíva sa môže zameriavať aj na určenie ďalších úloh, ktoré treba naplniť, alebo na uplatnenie efektívnejších metód; - organizačná inštitucionálna štruktúra VS - v sociologickom chápaní súhrn pozícií a úloh, ktoré realizujú konkrétni ľudia, profesionálne rôzneho zamerania, ktorí však vytvárajú špecifickú homogénnu skupinu pracovníkov VS, majú spoločný status; - VS – služba sui generis – správa podávajúca výkony; - potreba koncentrácie VS na soc.-ekonomické a soc.-kultúrne aktivity – stiera sa hranica sféry verejného záujmu v prospech záujmovej plurality. - VS sa uskutočňuje inak ako štátna správa a inak ako samospráva; - VS vo funkčnom poňatí: ide o výkonnú činnosť štátu ako základného verejnoprávneho subjektu, zabezpečovanú prostredníctvom jeho orgánov, ako aj výkonnú činnosť ďalších

verejnoprávnych subjektov a ich orgánov pri spravovaní verejných záležitostí a realizovanú ako prejav výkonnej moci v štáte; - VS má dve základné zložky: štátnu správu a samosprávu. ŠTÁTNA SPRÁVA (ŠS) - jedna zo základných zložiek VS a základný pojem správneho práva, ktorý vychádza z podstaty ŠS ako súčasti riadenia spoločnosti a skúma ju ako osobitný druh štátnej činnosti; - najrozsiahlejší druh štátnej činnosti – jej výkonom sa zabezpečuje realizácia všetkých (vonkajších a vnútorných) funkcií štátu; orgány ŠS plnia prevažnú časť úloh zabezpečovanú štátnymi orgánmi; - jedna z foriem uskutočňovania štátnej moci; samostatný druh činnosti štátu; jadro VS; - samostatný druh organizujúcej činnosti štátu, ktorý má výkonný a nariaďovací charakter, uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej moci, pričom ciele, metódy, formy a spôsoby uskutočňovania tejto činnosti reguluje právo a v jeho medziach sa realizuje jej iniciatívny prvok, determinovaný aj internými normatívnymi aktmi nadriadených orgánov; túto činnosť uskutočňujú predovšetkým orgány ŠS, ale v rámci zákonného splnomocnenia aj štátne a iné orgány a organizácie; - predovšetkým činnosť výkonná a nariaďovacia: výkonná činnosť – vyjadruje vzťah ŠS k zastupiteľskej sústave, ktorá je prezentovaná NR SR; spočíva v bezprostrednom vykonávaní zákonov a ostatných pr.aktov št.moci, ktorých prostredníctvom sa realizujú základné otázky štátnej správy (hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj); nariaďovacia činnosť – vo vzťahu k FO a PO vyjadrujú určitú metódu – správne orgány sú oprávnené vydávať normatívne a individuálne správne akty, uskutočňovať iné opatrenia a používať donútenia, ak sú na to splnomocnené zákonom; táto metóda nie je jedinou, do popredia sa dostáva organizátorský charakter ŠS (riadiaca, koordinačná a kontrolná činnosť); - ŠS je činnosť podzákonná (vykonávaná na základe zákona, ktorý určuje jej zameranie a stanovuje aj hlavné – najmä právne prostriedky); - je to činnosť, za ktorou stojí donucovacia moc štátu – prichádza na rad, ak nedochádza k dobrovoľnému plneniu právnych povinností; jej uplatnenie upravujú právne normy: donútenie môže uplatniť len kompetentný orgán ŠS, musí byť primerané vymáhanej povinnosti a nemožno ho realizovať ľubovoľnými formami a prostriedkami (tie stanovujú platné právne normy); - je to činnosť, ktorú možno determinovať inštrukciami nadriadených orgánov ŠS – uskutočňujú ju hierarchicky usporiadané orgány, kde nadriadený orgán má priamo vply na podriadené správne orgány (interné normatívne inštrukcie atď.); - v rámci ŠS sa realizujú spoločenské záujmy (celospoločenské záujmy a právom chránené záujmy FO a PO v oblasti štátnej správy); - ŠS je verejná správa uskutočňovaná štátom, osobitný druh riadenia uskutočňovaného štátom; - činnosťou orgánov ŠS a plnením jej úloh dochádza k realizácii vzťahov ŠS – ide o činnosť zameranú do vnútra organizácie ŠS (vnútorná činnosť) a o vonkajšiu činnosť ŠS: Vnútorná činnosť → vnútorno-organizačná záležitosť, základným poslaním orgánov ŠS je zabezpečiť žiaduce a reálne fungovanie týchto orgánov; Vonkajšia činnosť → realizácia vlastného poslania ŠS, usmerňovanie procesov, realizovaných v oblasti odlišnej od ŠS, adresátmi sú FO a PO; - správne orgány – orgán ŠS pri štátnosprávnej aktivite orgánov ŠS, ale aj pri aktivite, ktorá nemá štátnomocenský charakter; orgány, ktoré popri prevažnej činnosti vykonávajú na základe zákonného splnomocnenia aj činnosť, ktorá má charakter ŠS (starosta obce, dekan fakulty);

- vykonáva ju osobitná skupina orgánov štátu – orgány štátnej správy → orgán štátu, ktorý vystupuje v jeho mene (za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ŠS nezodpovedá orgán, ktorý ho vydal, ale štát), uskutočňuje úlohy a funkcie štátu nariaďovacou a výkonnou činnosťou štátu a je zriaďovaný zákonom alebo iným právnym aktom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou; - v užšom zmysle sú to štátne orgány, ktoré právne predpisy výslovne označujú ako orgány ŠS; - v širšom zmysle sú to nielen orgány ŠS, ale aj ostatné orgány, ktoré disponujú správnoprávnou aktivitou; Základné črty orgánu ŠS: z pohľadu postavenia ide o štátny orgán, má všetky znaky štátneho orgánu, je vybavený pôsobnosťou a právomocou a má možnosť použiť prostriedky štátneho donútenia; - ide o osobitný druh štátneho orgánu – odlišuje sa činnosťou, ktorú vykonáva; - tvorí relatívne samostatnú organizačnú jednotku, oddelenú od iných v štátnom aparáte (od súdov, zastupiteľských orgánov, prokuratúry..); - orgány ŠS možno klasifikovať na základe rôznych kritérií: a) právny základ vzniku orgánu- vznik a existencia vyplýva priamo z ústavy/ÚZ a zákonov NR SR; b) vecný rozsah jeho pôsobnosti – orgány so všeobecnou a osobitnou pôsobnosťou (tie sa delia na orgány s funkčnou a odvetvovou pôsobnosťou); c) územný rozsah jeho pôsobnosti d) zloženie orgánov e) spôsob rozhodovania vo veciach svojej pôsobnosti; SAMOSPRÁVA - druhá zo zložiek VS; - poznáme územnú a záujmovú samosprávu a uskutočňujú ju iné subjekty, než ŠS – subjekty korporatívneho charakteru; - vo VS predstavuje výkonné pôsobenie a ovplyvňovanie spoločenského života prostriedkami neštátneho charakteru (ŠS sa podieľa na úlohách samosprávy a má zodpovednosť za realizáciu verejných záležitostí); - je založená na partnerskom vzťahu štátu a korporácií ako subjektov samosprávy (demokracia, pluralita záujmov); - výkon určitých presne vymedzených úloh správy štátu samostatnými, štátom uznanými verejnoprávnymi subjektmi; zahŕňa oblasť VS, zákonom zverenej subjektom, ktorých sa bezprostredne dotýka = časť správy štátu, decentralizovaná na subjekty neštátneho charakteru; - činnosť riadiaceho charakteru – predstavuje tvorbu samosprávnej moci v medziach platného práva, sama si určuje ciele; - jej zmyslom je udržanie, alebo obnovenie žiaduceho stavu, za podmienky realizácie samosprávnych právomocí; prvky riadenia a regulácie sa prejavujú ako prvky samoriadenia a samoregulácie; - činnosť samosprávy je spravovaná zákonmi, vlastnými mocenskými aktami a vlastnou samosprávnou mocou, vykonávanou a zabezpečovanou s využitím nariaďovacích oprávnení mocenského charakteru; - vzťahy sú realizované v rámci samosprávnych korporácií, ktorých podstatou a poslaním je samostatne rozhodovať o vlastných otázkach a spravovať vlastné záležitosti podľa svojich potrieb, zo svojej vôle a pri rešpektovaní zákonov; - samosprávna korporácia pri výkone samosprávy spravuje sama seba a objekt samosprávy (splýva s ich subjektom) → na rozhodovanie o úlohách a ich výkon sú zriaďované príslušné samosprávne orgány;

dobrovoľne. pričom je viazaná zákonmi a právnymi predpismi. SKE – exekútori. realizuje sa vo vzťahoch. VEREJNOPRÁVNE INŠTITÚCIE /KORPORÁCIE . . o zrdužovaní občanov v znení neskorších predpisov je združením spolok. . jej právna subjektivita je odlišná od právnej subjektivity tých. . . základom je samosprávny spôsob ich vnútornej činnosti a úsilie o účasť na organizácii spoločenského a politického života. . ktorí ju svojím združením vytvorili – ako právny subjekt vzniká osamostatnením smerom dovnútra voči svojim členom.jeden zo základných pojmov VS. zákonom stanovené úlohy rieši vo svojom mene a na svoju zodpovednosť.miestna samospráva – organizujúca činnosť v špecificky výkonnom poňatí. osobnou slobodou jednotlivca – občana a komunálnou slobodou. iné občianske združenie a odborová organizácia. .najnižšou formou sú voľné združeniam. v ktorej spoločenstvo ako PO zabezpečuje riešenie úloh odlišných od tých. zväz. jej základným predpokladom je vytvorenie optimálneho spojenia medzi parlamentarizmom. ktorých existencia je odvodzovaná od združovacieho práva a ktoré spája konkrétny spoločenský záujem.samospráva sa približuje k súkromnej správe tým. . na ktoré sa viaže výkon určitých funkcií (SAK.podľa zákona č.83/1990 Zb. traja občania.je to organizačná forma VS. ktoré zabezpečuje štát.záujmová samospráva – nepredstavuje ucelený. v európskom práve pozitívnoprávnym pojmom . aj navonok. ktoré túto činnosť vykonávajú a v objektoch ich pôsobnosti. SKN . spoločnosť.. že pri oboch ide o správu vlastných záležitostí a k štátnej správe tým. že tieto záležitosti majú verejnoprávny charakter → je to verejná správa so zameraním samosprávneho subjektu na vlastné záležitosti. pričom táto činnosť nemá štátnomocenskú podstatu. . ktoré sú vydané na ich realizáciu.korporácia všeobecne je združením osôb s cieľom sledovania určitého účelu v tejto forme..verejnoprávna korporácia – pojem spojený s jej podielom na verejnej moci.v SLK – lekári je členstvo dobrovoľné).. . nie zo súkromnej iniciatívy c) povaha činností. vnútorne usporiadaný systém alebo jednoznačne právnopolitický inštitút – patria sem všetky inštitúcie. klub. . rozšírená o oprávnenie tvorby samosprávnej moci podzákonného a nariaďovacieho charakteru.právny pojem samosprávy – samospráva ako verejnoprávny subjekt disponuje príslušným rozsahom verejnej moci. vznikajúce spontánnym prejavom skupiny osôb v snahe participovať na činnosti (krajinské spolky a pod. ktoré vznikajú a pôsobia ex lege a spravidla majú povinné členstvo.členenie na miestnu (územnú) a záujmovú samosprávu znamená rozdielne vzťahy občana ako subjektu k týmto druhom samosprávy: pri miestnej je do systému zaraďovaný automaticky podľa miesta bydliska (miera účasti na samospráve je ponechaná na jeho vôli).notári. .osobitne sa v rámci záujmovej samosprávy vyčleňujú profesijné inštitúcie.združenie vzniká registráciou . poskytovanie verejných služieb (nielen verejnoprospešné ciele) d) niektoré výsady verejnej moci . do systému záujmovej samosprávy vstupuje z vlastného rozhodnutia. ale pod jeho dozorom. voči iným právnym subjektom. ak sa takéto združenie konštituuje na základe právneho predpisu.) – nie sú formálne (právne inštitucionalizované) ani registrované a ich právne postavenie vyplýva z ústavy. z ktorých aspoň jeden musí mať viac ako 18 rokov. konštituuje sa po splnení niekoľkých kritérií: a) vôľa zákonodarcu b) dôvod vzniku – zo zákona alebo z iniciatívy VS.politický pojem samosprávy – podstata samosprávy ako formy realizácie VS občanmi .návrh na ňu môžu podať min.

.čl. územné a správne usporiadanie (delenie na územné – obce a VÚC a správne celky – kraje a okresy. iné sú prameňom práva so zákonmi.pri jej výstavbe sa uplatňujú technicko-organizačné princípy. ktorá je ŠS → označované ako PRIAMI VYKONÁVATELIA VS [nie všetci sú súčasťou organizačného systému ŠS – nepatrí sem napr. Ústava upravuje výkonnú moc (VI. .organizačný systém VS môžu tvoriť okrem inštitúcií štátnych i neštátnych aj tie. → tieto ústavné limity platia pre subjekty VS. jej predsedu a na jeho návrh ďalších členov vymenúva a odvoláva prezident. 2.. . na náhradu škody.ústavné základy organizácie VS z inštitucionálneho hľadiska sa v ústave spájajú s výkonnou mocou a s územnou samosprávou. . v jej medziach. pretože ide o vrcholný orgán výkonnej moci a zároveň súčasť orgánov verejnopolitickej moci. Vykonávatelia VS: . rozsahu a spôsobom. ostatné subjekty verejného alebo súkromného práva(plnia úlohy na určitom zverenom úseku VS). vláda (zákon č. je tu tiež vyjadrená sloboda jednotlivca vo vzťahu k VS. . ktoré v jeho mene a namiesto neho vykonávajú tú časť VS. právo podať ústavnú sťažnosť. získanú menovaním prezidentom) a prostredníctvom ústredných a miestnych orgánov ŠS.hlava). pôsobnosť. zaväzujúce VS vo funkčnom (materiálnom) zmysle → formuluje požiadavky na VS ako na činnosť a poskytuje jednotlivcovi ústavné záruky rešpektovania týchto požiadaviek (právo na súdnu a inú právnu ochranu. zodpovednosť parlamentu a odvodená legitimita). ktorí ju vykonávajú priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. majú len postavenie orgánov ŠS pri výkone ŠS. .575/2001 Z.122 a 123) v súvislosti so spôsobom ich zriaďovania (len zákonom) a ich právotvornou právomocou (PP len na základe zákonného splnomocnenia). – štátna moc pochádza od občanov.) . územnú samosprávu (IV. iné správne celky. štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy.VS sa delí na ŠS vykonávanú štátom a ostatnú VS vykonávanú inými subjektami.štát si na výkon VS zriaďuje orgány. predmet ich činnosti a ich kompetencie vo veciach ŠS vymedzuje zákon]: 1.politické vedenie VS – riadiacu právomoc uplatňuje len voči priamym a nepriamym vykonávateľom VS.2 Úst..špecifické postavenie. Rada pre vysielanie a retransmisiu. ktoré nemajú povahu samosprávnych korporácií (mimovládky).hlava) – VS vykonávanú prostredníctvom vlády ako najvyššieho orgánu výkonnej moci (má odvodenú legitimitu.príklad verejnoprávnej korporácie v SR: STV a Sro. .základný rámec ústavnosti platí aj pre správne právo a verejnú správu – požiadavka rešpektovania ústavnosti všetkými zložkami verejnej moci. . Organizácia verejnej správy v Slovenskej republiky .na rôznych miestach ústava obsahuje ustanovenia. ciele a funkcie VS v konkrétnom čase. historický vývoj. právomoc a postavenie vykonávateľa VS. Kritériá členenia: konkrétna forma štátneho zriadenia. verejné ozbrojené zbory ani iné verejné zbory.z. obce a VÚC pri výkone ŠS.). úlohy. ktorý ustanoví zákon. subjektami územnej samosprávy sú aj mestá. .VS nie je ústavne upravená samostatne – základy sú obsiahnuté vo viacerých ustanoveniach v jednotlivých hlavách ústavy – niektoré zaväzujú VS priamo.. ktorých prijatie ústava predpokladá. vojenské obvody). neobsahuje ustanovenia o záujmovej samospráve – jej subjekty majú základ v zákonoch. predovšetkým politický orgán (inštitút vyslovenia nedôvery. . prioritné postavenie v rámci sústavy najvyšších štátnych orgánov patrí v SR NR SR. ktorej základom je obec a VÚC. orgány ŠS sú spomenuté v dvoch ustanoveniach (čl. títo vykonávatelia nie sú orgánmi ŠS.subjektami je štát (orgány ŠS) a obce a VÚC.

z.má celoštátnu územnú pôsobnosť a všeobecnú vecnú pôsobnosť. ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS . ktoré má rôzne právne účinky podľa obsahu a adresáta → má povahu vnútorného aktu (externý len ak je zverejnený v Z. .ich špecifikum je v tom. zodpovedný vláde).majú normotvornú právomoc – na základe zákonného splnomocnenia vydávajú vyhlášky. Rada hospodárskeho a soc. za urč. kartografie a katastra SR. podpredseda.partnerstva. . . organizačným a technickým zabezpečením činnosti vlády plní Úrad vlády – nemá rozhodovacie právomoci a treba od neho odlišovať poradné orgány vlády. sú orgánmi ŠS. ktorý je zároveň ústavným činiteľom.. Protimonopolný úrad (predsedu menuje a odvoláva prezident na vládny návrh.) a nie je všeobecne záväzný. členom vlády. ale neboli začlenené do žiadnej riadiacej štruktúry v ich systéme – nemajú nadriadený orgán. iba v prípadoch. pošty a telekomunikácie).ostatné ÚOŠS . ktorý je prameňom svk práva. . A → vznikli v rokoch 2002 – 2003 ako dôsledok reštrukturalizácie VS.z.). je ústavnprávne zodpovedný NR SR a demisiu podáva prezidentovi. .ministerstvo – na čele je minister.ÚOŠS – ich postavenie upravuje kompetenčný zákon (575/2001 Z.úlohy spojené s odborným. MŽP. . dekoncentrované orgány ŠS (B) a inšpekčné orgány (C). .okolností môžu vytvárať svoje pracoviská.nariadenie vlády – vydávané na vykonanie zákona a v jeho medziach (secundum et intra legem). . okre. Hospodárska rada. ide o podzákonný právny predpis (= normatívny správny akt).).na výkon MZ a supranacionálneho práva vydáva aproximačné nariadenia. Úrad geodézie. MF. Rada pre vedu a techniku).platia medzi nimi horizontálne právne vzťahy – spolupráca a súčinnosť. dekoncentrované orgány ŠS a inšpekčné orgány) . org. . Úrad jadrového dozoru SR. .vertikálne vzťahy vznikajú medzi ÚOŠS a nimi riadenými orgánmi ŠS na nižšej úrovni a pri výkone ŠS inými priamymi vykonávateľmi ŠS. v čase neprítomnosti ho zastupuje štátny tajomník – na rokovaní vlády má poradný hlas.z.dnes 14 ministerstiev: MH (hospodárstvo). podpredsedu predseda úradu). MDPaT (doprava. Rady pre vysielanie a retransmisiu (PO. výnosy alebo opatrenia – vykonávacie právne predpisy a pramene práva. MVaRR (výstavba a regionálny rozvoj). MS (spravodlivosť). PO zriaďované zákonom a PP môžu vydávať. .členia sa na regulačné a dozorové orgány (A). MPSVaR. .10 OÚOŠS – Úrad vlády (na čele vedúci. 3. len ak sú na to vyslovene splnomocnené zákonom (uverejňované sú v Z. MV. Správa štátnych hmotných rezerv a Národný bezpečnostný úrad (riaditeľa volí a odvoláva NR SR). Úrad priemyselného vlastníctva SR. konzultatívne alebo odborné úlohy (stálymi sú Legislatívna rada. 2. štruktúru upravuje organizačný poriadok. kedy sa ním schvaľuje návrh nariadenia vlády. orgány s celoštátnou pôsobnosťou (regulačné a dozorové orgány.nepatria do ÚŠS ani do miestnej ŠS. Úrad pre verejné obstarávanie SR. MZV. . MO (obrana). sú to monokratické orgány s čiastočnou vecnou a územne celoštátnou pôsobnosťou vo veciach ŠS. sú nezávislé a niektoré .má právo zákonodarnej iniciatívy. ktorá má pri výkone ŠS postavenie orgánu ŠS). že boli zriadené ako orgány ŠS. MK (kultúra) a MZ (zdravotníctvo). ktoré plnia koordinačné. vymenúva a odvoláva ho vláda.člení sa na sekcie (generálny riaditeľ) a odbory (riaditelia).na čele predseda. MŠ (školstvo).rozhodnutia prijíma uznesením (nadpolovičná väčšina všetkých členov). . Štatistický úrad (predsedu menuje a odvoláva prezident na vládny návrh). .

OÚ lesné. Národný inšpektorát práce. Úrad verejného zdravotníctva. Štátna kúpeľná komisia.napr.hlavnou náplňou ich činnosti je prvostupňové rozhodovanie v správnom konaní a vo viacstupňových štruktúrach preskúmavanie ISA. . regionálne) orgány ŠS .pri výkone ŠS na úseku cestnej premávky sú orgánmi ŠS nielen MV a OÚ. ktoré je podmienkou ich platnosti.často označované ako špecializované miestne orgány ŠS.môžu vydávať PP. ŠŠI (školská).s celoštátnou pôsobnosťou medzi ne patria: Poštový regulačný úrad (predsedu volí NR SR na návrh vlády). SOI (obchodná). ÚPSVaR . Katastrálna inšpekcia. B – sú podriadené príslušnému ministerstvu alebo inému ústrednému orgánu ŠS.podľa zákona o št. Pamiatkový úrad SR. kde na prvom stupni rozhoduje obec a niekedy uplatňujú právomoc orgánu štátneho dozoru na danom úseku ŠS. správa katastra).VOZ . .. Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Úrad pre reguláciu železničnej dopravy (predsedu vymenúva vláda na návrh ministra DPaT). riadené alebo podriadené ministerstvu alebo inému ÚOŠS. ktoré ustanovujú ich pôsobnosť a právomoc. vedie mimosúdne riešenie sporov).spravidla dvojstupňová sústava. zákony im však ponechávajú administratívnoprávnu subjektivitu. ÚPSVaR. -VNZ (neozbrojený zbor) – Hasičský a záchranný zbor – jednotne organizovaný. .miestne orgány ŠS s krajskou územnou pôsobnosťou .zriaďujú sa zákonmi. ak sú na to výslovne splnomocnené zákonom – sú to vyhlášky. niekedy sú zriaďované ako organizačná súčasť ministerstva.Policajný zbor SR. ŽP a OÚ banské) .(telekomunikačný úrad. regionálne veterinárne a potravinové správy – na čele riaditeľ. ŠvaPI (veterinárna a potravinová). . ktorý sa člení na krajské a okresné riaditeľstvá PZ SR a plní úlohy ŠS. PS nemajú OÚ. pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. ŽP. . menovaný GR Colného riaditeľstva. Štátna veterinárna a potravinová správa. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. C – orgány ŠS s celoštátnou p. alebo iného ÚOŠS. OÚ dopravy. . Vyššia vojenská správa. SI ŽP.katastrálne úrady. ak ho na to ustanoví zákon. . Úrad pre ochranu osobných údajov (6 členov vymenúva NR SR). stavebné.niekedy je miestny orgán ŠS druhostupňovým orgánom vo veciach. úrad pre reguláciu sieťových odvetví a úrad pre reguláciu železničnej dopravy) majú právomoc vydávať vykonávacie právne predpisy. . . Hlavný banský úrad. školské.napr.službe. vyhlasujú sa uverejnením vo Vestníku vlády SR. .) boli zrušené okresné úrady a KÚ sa stali špecializovanými orgánmi ŠS v rozsahu vecnej pôsobnosti podľa tohto zákona – všetky miestne orgány ŠS sa kreujú ako špecializované orgány (už nie všeobecná a špecializovaná pôsobnosť).orgány ŠS s vecnou čiastkovou a územne obmedzenou pôsobnosťou. Slovenský metrologický ústav. . verejné ozbrojené zbory a iné verejné zbory . Puncový úrad. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. ktorého zvyčajne vymenúva vláda (!!! colné úrady – na čele je riaditeľ.515/2003 Zb. 4. .napr.od 1. 5. . KÚ lesné. ktorého vymenúva ústredný riaditeľ ŠVaPS.VZ vykonávajú časť ŠS popri svojom hlavnom poslaní.na ich čele je prednosta.č. Letecký úrad. Colné riaditeľstvo. pozemkové. miestne (územné. ŠEI (štátna energetická). regionálne úrady verejného zdravotníctva – regionálneho hygienika vymenúva hlavný). Telekomunikačný úrad (predsedu volí NR SR. SSI (stavebná inšpekcia).2004 (z. nie všetky miestne orgány ŠS sú PO (napr. ale väčšinou sú samostatné a podriadené ÚOŠS.1.územná pôsobnosť je obmedzená na časť územia štátu. ale aj krajské a okresné dopravné inšpektoráty. . správa katastra – riaditeľa menuje prednosta Kat.dozoru a individuálna rozhodovacia činnosť. Rada pre vysielanie a retransmisiu (členov volí NR SR). . pamiatkové.Ú. prevažuje výkon št.

ktoré nevykonávajú zákonodarnú ani súdnu činnosť = súhrn štátnych a iných verejných inštitúcií. OSTATNÍ VYKONÁVATELIA VS: . .OZ (mestské) a ZVÚC sú nepriamymi vykonávateľmi ŠS. VS je vymedzovaná ako druh inštitúcie a ich orgánu. . . . Technicko-organizačné princípy výstavby verejnej správy . ktoré popri svojom hlavnom poslaní plnia aj niektoré verejnoprávne funkcie. 3.nepatria do organizácie ŠS ani do jej organizačných subsystémov. b) formálny (inštitucionálny. . ktoré nemožno označiť ako zákonodarný orgán alebo ako súd.NEPRIAMI VYKONÁVATELIA VS: . než štátu . ktoré majú zo zákona kompetencie spravovať. ktorými sú obec/VÚC a orgány ZS v mene subjektu/napr.neštátne nesamosprávne inštitúcie.iné právne subjekty než štát – obce a VÚC. .vykonávateľmi ostatnej VS sú len ak im zákon trvale zveruje jej výkon. .oba prístupy možno aplikovať pozitívne (výpočtom konkrétnych činností či konkrétnych inštitúcií a ich orgánov oprávnených spravovať) alebo negatívne (s prihliadnutím na ďalšie činnosti štátu či neštátnych subjektov) 4.určité zásady a organizačné možnosti. ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou = je to súhrn činností.orgány ÚS ju vykonávajú v mene subjektov. ak ich zákon výslovne splnomocňuje vydávať pri výkone ŠS v rámci svojej územnej pôsobnosti VZN.ostatná samospráva – akademická samospráva na verejných VŠ a s určitými výhradami samospráva súdnictva.orgány územnej a záujmovej samosprávy.VS vykonávajú relatívne nezávisle od orgánov štátu. . .predstavujú myšlienkové abstrakcie a konštrukcie logickej povahy. organizačný. Stručne charakterizujte verejnú správu v materiálnom a formálnom zmysle .75) a náklady uhrádza štát. .NBS. VYKONÁVATELIA OSTATNEJ VS: – orgány iných právnych subjektov. pri existencii štátneho dozoru a štátnych kontrolných mechanizmov. .obec a VÚC sa pri výkone delegovanej ŠS stávajú správnym celkom – organizačne ju vykonáva starosta/predseda VÚC a to formou individuálnej rozhodovacej činnosti (správne orgány). celkom sa nekryje s verejnou správou vymedzenou pomocou formálneho hľadiska. VS je činnosťou štátnych i iných verejných inštitúcií. Matica slovenská. SNG.subjekty so zmiešaným právnym postavením – verejné ústavy (podniky) s PS. za ktorý samostatne zodpovedajú. ktoré nemožno kvalifikovať ako zákonodarstvo alebo súdnictvo. . zriaďované zákonom.pojem VS pomáhajú bližšie vymedziť dva základné princípy: a) materiálny (funkčný alebo dynamický) – verejná správa je vnímaná ako druh správnej činnosti.stavovskej komory zriadenej zákonom. . statický) – VS je systém štátnych a iných verejných inštitúcií . na ktoré sa zákonom deleguje časť ŠS vo vymedzenom rozsahu. ale výkonom územnej alebo záujmovej samosprávy. dôraz je kladený na inštitúcie a ich orgány. SRo.ich činnosť nie je výkonom ŠS. výkon prenesenej ŠS riadi a kontroluje vláda. ktoré sú využívané pri budovaní jednotlivých orgánov VS – účelom ich využívania je vybudovanie efektívneho fungovania VS po horizontálnej i vertikálnej línii. pričom túto možnosť zakotvuje ústava (čl. STV.

MZ. ktoré vznikajú a uskutočňujú sa v súvislosti s realizáciou výkonnej moci v štáte a vo sfére VS. tento princíp sa prejavuje v špecializovaných miestnych orgánoch ŠS. prostredníctvom ktorých by sa zabezpečovali väzby medzi rôznymi odvetviami ŠS (MF). ktoré plní spoločenskú funkciu v oblasti VS b) dynamicky rozvíjajúce sa právne odvetvie c) odvetvie práva.možno ich rozdeliť na: a) územné. sociálnych a vnútorných vecí. rozdelenie správnej činnosti medzi vyššie a nižšie organizačné články VS (vertikálna dekoncentrácia). decentralizačný princíp je opakom = požiadavka vybudovania jedného centrálneho orgánu a viacerých orgánov na nižších stupňoch VS. funkčný princíp obsahuje požiadavku. . voľby predsedu VÚC). pri vyššom výkonnom orgáne moci – vláde SR).. zdravotníctva. Minister je plnoprávnym a zodpovedným vedúcim ministerstva. odvetvový princíp požaduje vytváranie orgánov ŠS v rámci ucelených odvetví sústavy ŠS = orgán ŠS riadi len určité záležitosti rovnakej povahy (MŠ. kultúry. d) princíp centralizácie.charakteristické črty SP – a) právne odvetvie. aby sa orgány VS budovali prierezovo = aby realizovali rôznorodé funkcie. vymenúvací princíp v ústredných a miestnych orgánoch ŠS (menovanie ministrov. 5. čo vyplýva z jeho rozdelenia na všeobecnú a osobitnú časť (správa školstva.SP je charakterizované širokým okruhom spoločenských vzťahov. ktoré má k dispozícii na zabezpečovanie úloh ministerstva. správa ZV. ktoré toto odvetvie reguluje prostredníctvom právnych noriem.jeho poslaním je upravovať postavenie a správanie subjektov práva vo vzťahoch. výkon policajnej správy. aby sa v sústave centrálnej ŠS budoval jeden orgán ŠS.prechádza dynamickým vývojom – časté zmeny nadväzujú ma meniace sa úlohy pri výkone VS. dekoncentračný princíp = umožňuje vecné rozdelenie úloh ŠS do viacerých nepodriadených orgánov (horizontálna dekoncentrácia). obrana. volebný princíp sa uplatňuje najmä v územných samosprávnych orgánoch (voľby starostu. c) volebný a vymenúvací princíp – predstavujú spôsob ustanovovania osôb do funkcií v jednotlivých správnych orgánoch..správne právo – je jedným z najvýznamnejších právnych odvetví slovenského právneho poriadku.). dekoncentrácie a koncentrácie – centralizačný princíp = požiadavka. jeho cieľom je zabezpečiť také vzťahy orgánov ŠS k občanom. aby rešpektované potreby a oprávnené záujmy obyvateľov územného regiónu. ktoré reglementuje široký okruh spoločenských vzťahov d) nekodifikované právne odvetvie . odvetvové a funkčné princípy – územný princíp predstavuje vybudovanie orgánov VS podľa územného hľadiska (určenie pôsobnosti a právomoci len na určitej časti územia). Pojem správne právo. b) kolegiálny a monokratický princíp – kolegiálny princíp sa vyznačuje kolektívnym rozhodovaním členov orgánu VS (napr. Príklad: uplatňovanie princípu v miestnych orgánoch ŠS. . . decentralizácie. Monokratický princíp predstavuje orgán VS s jediným zodpovedným vedúcim – odzrkadľuje právne postavenie ministerstva ako ústredného orgánu ŠS. charakteristické črty správneho práva a problematika jeho kodifikácie . Do jeho pôsobnosti patrí využívanie všetkých oprávnení. ktoré boli subsumované do všeobecnej miestnej správy v rámci horizontálnej integrácie. ktoré nie sú vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti. prednostov). . MK SR).

. konkrétny obsah jeho realizácie je určovaný štátnou mocou a umožňuje administratívne donútenie.všeobecne = súhrn právnych noriem. b) spr. administratívnoprávnu zodpovednosť a pod. . tvoriacim a súčasne predstavujúcim samostatnú. ktoré reglementujú vzťahy medzi správnymi orgánmi a riadenými organizačnými jednotkami. obrana krajiny.SP ako samostatné právne odvetvie sa prejavuje aj vo vonkajších systémových vzťahoch – najmä vzťahoch k právnym odvetviam: a) štátne právo – základné princípy organizácie a činnosti štátu a jeho orgánov a princípy ZPaS rozvádza a konkretizuje SP.kodifikáciu SP nemožno vykonať práve z dôvodu rozmanitosti spoločenských vzťahov. policajná.SP sa rozlišuje na: 1. c) trestné právo – keďže SP upravuje problematiku administratívnoprávnej zodpovednosti. veľmi úzke a vzájomné prepojenie. obsahovo a systematicky sa člení na: a) všeobecnú časť – zahŕňa teoretické aspekty základných pojmov VS a SP. 2. predstavujúci súhrn všeobecne záväzných pravidiel správania. založené na spolupráci a súčinnosti). b) v užšom zmysle slova = súhrn právnych noriem regulujúci spoločenské vzťahy prostredníctvom špeciálnych osobitných druhov právnych noriem.. . vedy. správa justície. že chráni verejný záujem.SP ako pedagogická disciplína – súhrn poznatkov získaných vedou správneho práva.orgánmi a PO – jeden zo subjektov je vždy obligatórne určený (správny orgán).SP je zaraďované k verejnému právu. ŽP a pod. upravuje vzťahy medzi nerovnými subjektmi.relatívne samostatný subsystém právneho poriadku. cudzinci. ktoré upravuje – cieľom je však postupne vytvárať komplexné právne úpravy v jednotlivých odvetviach VS a tým zvyšovať stupeň kodifikácie tohto pr..subjektu) a subjektívna verejná povinnosť (nevyhnutnosť správania urč. ktoré sa vyznačujú štátom stanovenou formou. . ale nedeliteľnú súčasť právneho poriadku. správne právo de lege lata. .subjektu). bezdomovci (všetky FO spôsobilé konať vo svojom mene).predovšetkým v oblasti SP procesného možno pozorovať aj prvky súkromnoprávnej regulácie. b) finančné právo – pri realizácii jeho hmotne právnych noriem sú využívané procesné právne normy SP. postavenie a právomoc kontrolných orgánov v systéme VS. .). b) osobitnú časť – jednotlivé druhy správ (vnútorná.dve formy → subjektívne verejné oprávnenie (možnosť správania urč. nemôže bez neho existovať a je jeho konkrétnym výrazom (vyjadrenie SP v konkrétnom zmysle slova) .SP je formalizovaným normatívnym systémom. zdravotníctva.odvetvia. princípy jej uplatňovania sú podobné ako pri uplatňovaní trestnej zodpovednosti. školstva. pohľady na zabezpečovanie zákonnosti vo VS. možnosťou autoritatívneho donútenia a špecifickou štruktúrou.dva prístupy k vymedzeniu pojmu „správne právo“: a) v širšom zmysle slova = súhrn všetkých druhov právnych noriem. . vyjadrenie SP vo všeobecnom formálnom zmysle. pretože je preň charakteristické. . kultúry. subjektívne správne právo – obsah objektívneho verejného práva. . objektívne správne právo – súhrn právnych noriem. c) správnymi orgánmi navzájom – vzťahy. ktoré reglementujú spoločenské vzťahy na úseku VS.postavenie SP v právnom poriadku – SP upravuje vzťahy medzi: a) správnymi orgánmi a FO – účastníkmi týchto vzťahov sú vždy na jednej strane správne orgány a na druhej občania. na druhej strane môžu byť subjektami PO. . ktoré sú vo vzťahu vzájomnej podriadenosti/nadriadenosti alebo ktoré nie sú (kvalitatívne vzťahy. .

základňa.efektívnosť nemožno skúmať izolovane: pojem „efektívnosť“ – súčinnosť prostriedkov vynakladaných na ekonomickú činnosť z pohľadu výsledkov tejto činnosti. komplex neprávnych problémov sústavy VS. ale aj voči osobám. pretože s týmto pojmom vystupujú do popredia viaceré kritériá a pravidlá rozličného charakteru (náročné zosúľaďovanie). vystupuje ako komplexná.skúmanie problematiky efektívnosti VS je doménou špeciálnej vednej disciplíny – správnej vedy – jej úlohou je zabezpečovať racionálnu organizáciu správneho aparátu pri najúčinnejších prostriedkoch. ktoré nie sú podriadené správnemu orgánu. d) efektívnosť VS spočíva v meraní celého systému VS. . b) pri vymedzovaní pojmu sa v rôznom obsahovom vyjadrení používa účelnosť. . efektívnosť a hospodárnosť. záväzných nielen vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti orgánov VS. dôraz na aplikačnú (prejavuje sa v realizácii získaných poznatkov) a gnozeologickú (vytváranie presnejšieho a objektívnejšieho obrazu o problémoch VSP + tvorba nových poznatkov na základe poznávania podstatných stránok a vlastností javov a vzťahov vo VS) funkciu . formách a metódach jeho práce (maximálne výsledky pri vynaložení minimálnych síl a prostriedkov).skúma široký okruh vzťahov. . metodologickým výskumom dochádza k vlastnému poznaniu a formuje vlastný pojmový aparát. c) formy efektívnosti správnej činnosti a ich organizačné štruktúry sú rozdielne. vzťahov medzi jednotlivými prvkami VS (úlohy.6. znalosť funkčných systémových väzieb VS v spoločenskom systéme a dostatok objektívnych kritérií na racionálnu tvorbu organizačnej štruktúry VS ako celku a jej orgánov. . . vydávaní/ zabezpečovaní plnenia rozhodnutí. . . Efektívnosť VS: .SV má úzku spojitosť s vedou správneho práva (VSP . syntetizujúca veda. využíva poznatky z iných disciplín.poznatky SV sú hybnou silou rozvoja VSP. organizáciám a orgánom. orgány VS disponujú možnosťou vynútenia plnenia uložením sankcií.VS predstavuje jednu z relatívne samostatných sústav štátneho riadenia.potom efektívnosť VS je kritérium spôsobov činnosti a ich zabezpečovania z hľadiska dosiahnutia najvyššej možnej racionality v daných podmienkach – prostredníctvom efektívnosti skúmame faktickú činnosť orgánu VS a meriame jej výsledok z hľadiska racionality a zdrojov. org.tá sa venuje právnym otázkam VS) – cieľom oboch je zabezpečovať racionalizáciu VS. na posúdenie sa vyžaduje dlhšie časové obdobie. že správa je osobitným druhom riadiacej činnosti – ide o stálu činnosť. Správna veda a jej vzťah k správnemu právu . zaraďujeme ju do spoločenských vied. systém a personálne prvky VS). ktorá sumarizuje výsledky prístupov rôznych vedných disciplín.efektívnosť je determinovaná viacerými skutočnosťami: a) nemožno ju chápať ako súhrnú kategóriu. zameranú na bezprostrednú a praktickú realizáciu funkcií štátu.vychádza sa z toho. .predpokladom zvyšovania efektívnosti VS je dostatočná znalosť VS ako uceleného systému.SV je vednou disciplínou. v rámci VS pôsobenie základných prvkov sústavy a jednotlivých odvetví. vzťah medzi vstupom a výstupom. ako aj na racionálne postupy pri výkone ich funkcií. ktorý rozhodnutie vydal. súvislostí a problémov vo VS. poznanie skutočného stavu a priebehu rozhodujúcich funkčných procesov VS. zameranú na reguláciu fungovania celkov (teórie riadenia a organizácie) → SV predstavuje aplikáciu teórie riadenia a organizácie na prácu VS pri príprave. . vo svojej práci využíva viaceré metódy a formy činnosti. ale obsahuje aj prvky prírodných a technických vied. ktorá skúma organizáciu a činnosť VS v jej skutočnej a reálnej podobe.

SV má syntetický charakter – vzniká vyčlenením zo všeobecnej organizácie práce.) zníženie súhrnu prostriedkov na vykonanie práce. cieľ konania nie je stanovený správnym orgánom. . . vymedzuje pravidlá rozhodovacích procesov vo VS a poskytuje návody na komplexnú racionalizáciu.hlavnou úlohou racionalizácie VS je: a) jednoduchá a účelná výstavba VS ako celku. Metódy správnej vedy (SV) . analytické. . ako aj špecifické metódy (induktívne. zahŕňajúca organizačnú štruktúru a náplň činnosti b) postupné zjednodušovanie organizačnej členitosti c) využitie optimálneho systému informácií na lepšie rozhodovanie d) zjednodušovanie predpisov e) zvyšovanie výkonnosti pracovníkov VS zlepšovaním ich kvalifikačnej štruktúry. ktoré nadväzuje na funkčné skúmanie.ide o čiastkové metódy skúmania.SV využíva všeobecné metódy (systémové a porovnávacie). .veda správneho práva využíva poznatky SV a SP vytvára ochranu pred neadekvátnou formalizáciou a judicializáciou.prostredníctvom metódy skúmania možno spájať poznatky rôznych vied – jej špecifiká sú podmienené osobitnou povahou VS. c) historický prístup d) využitie konkrétnych sociologických výskumov pre štúdium aparátu (overovanie jeho účinnosti) . posudzuje a vyhodnocuje organizáciu a činnosť správnej praxe a vytvará relatívne stabilný systém modelov. pričom dôvody na jej vyčlenenie vyplývajú zo špecifík riadiacej a správnej činnosti. hľadať optimálny variant rozdelenia týchto funkcií medzi orgány rovnakej úrovne. ako veda skúmajúca správnu prax pomocou týchto metód poznáva. 2. . experimentálne a sociologické).) skvalitnenie tohto prvku. .súčasťou metódy SV musí byť: a) funkčný prístup k správe – odhalenie takých funkcií.rešpektovanie rozhodnutí správnych orgánov môže byť zabezpečené len donútením štátnou mocou.všetky tieto prístupy sú navzájom prepojené a podmienené. 3. jej špecifikum je dané jej zameraním. . Vzťahy správnej vedy a správneho práva . pracovných podmienok a prostredia na styk s občanmi f) optimalizácia úhrnu prostriedkov vynakladaných na VS (najmä v personálnej oblasti). návodov a odporúčaní pre správnu právnu prax. ktorá vychádza z analýzy súčasného stavu a opiera sa o trvalú a systematickú prácu .úzky vzťah sa prejavuje najmä pri skúmaní efektívnosti právnych noriem. .) zvýšenie výkonnosti pracovníkov správnych orgánov a zlepšenie ich pracovných podmienok. . ale je determinovaný nadriadenými orgánmi a administratívno-právnymi normami. jej orgánov. činnosťami a podmienkami činnosti.správna veda.. ktoré sú v danom období pre štát nevyhnutné a ich prostredníctvom treba realizovať VS. pozornosť na špecifiká obsahu správnej činnosti b) systémové skúmanie aparátu VS.racionalizácia – kvázi určitá metóda na dosiahnutie efektívnosti VS. ktorý označuje VS za istú službu. navrhuje a odporúča racionálne a funkčné usporiadanie organizačnej štruktúry VS. metóda práce a riadenia. špecifikuje zákonitosti vzájomných vzťahov.racionalizačné úsilie môže mať rôzne ciele → 1.

v odvetví SP pôsobí najväčší počet predpisov v oblasti reglementovania miestnej správy – ťažká orientácia a rozkolísaná terminológia.prioritou je súlad nášho právneho poriadku s právom EÚ. . na práva a povinnosti a na právne úkony. FO ako subjekty SP . .rozhodujúcim faktorom na určenie pr. . je aj dosiahnutý.pri príprave právneho predpisu je potrebné: a) analyzovať vecné súvislosti.normy by bola len formálna. spr.rozvoj spoločnosti predpokladá skúmanie pôsobenia administratívnoprávnych noriem z pohľadu legislatívnej činnosti – efekt legislatívnych pravidiel sa odzrkadlí v realizácii práva.medzi subjekty SP patria orgány ŠS (PS vymedzená právomocou).administratívnoprávne normy niekedy nedokážu dostatočne reflektovať prebiehajúce zmeny → potreba sledovania efektívnosti právnej normy (prepojenie teórie a praxe. postavenia FO (občana) vo VS je právna subjektivita (PS). . .môže nastať situácia. .potreba zabezpečenia súladu s objektívnymi potrebami rozvoja spoločnosti: formálnou stránkou je reálne a možné plnenie a adekvátne právne vyjadrenie. . .SV konfrontuje právne normy s praxou a prispieva k skvalitneniu normotvorby. nie však vždy (pr.subjektom SP je potenciálny/skutočný účastník právnych vzťahov.PS občana vzniká narodením a zaniká smrťou a je predpokladom na sp. . . vlastná tvorba právnych textov.orgán posudzuje otázku rozumových schopností občana samostatne. nie je viazaný rozhodnutím súdu. ktorý je spôsobilý byť nositeľom práv a povinností = musí mať PS → spôsobilosť mať práva a povinnosti ustanovené normami SP.relativizácia konkurujúcich si cieľov a ich dosiahnutie na prijateľnom stupni. kedy je cieľ stanovený nesprávne = ak by bol dosiahnutý. t. zabránenie vzniku nekonzistentnosti. určitý vzťah [súlad] medzi výsledkom pôsobenia právnej normy a cieľom.tvorba cieľov a prostriedkov je založená na poznaní spoločenských potrieb a spôsobe ich uspokojovania. . tak sa ním chápe plnoletosť. ktorý ňou zákonodarca sledoval) a prijatie žiaducich zmien. orgány územnej samosprávy (PS vymedzená právomocou). 18 rokov) a rozumových schopností – rozpoznanie dôsledkov konania. nie však z celospoločenského hľadiska. . že: a) výsledky VSP ovplyvnia rozvoj poznatkov v systéme SV b) výsledky jednej alebo druhej dajú podnet na spoločné skúmanie hraničných problémov c) isté výsledky SV možno využívať na ďalšie zdôvodnenie poznatkov VSP v záujme ich realizácie d) realizované poznatky VSP môžu tvoriť základ širšieho skúmania istých problémov v SV. b) riešiť otázky začlenenia novej právnej normy do právneho systému. PÚ v ich mene vykonávajú jednotlivé orgány). nevydanie OP). ktorá obsahuje jeho sp.. deliktuálnu spôsobilosť (právna zodpovednosť za protiprávne konanie) a procesnú spôsobilosť (sp. potrebnej na dosiahnutie cieľov.cieľ je určený správne. . spôsobilosť na právne úkony (nadobúdať práva a povinnosti vlastnými úkonmi). Fyzické a právnické osoby ako subjekty správneho práva . FO (PS vzniká narodením a je predpokladom na spôsobilosť na PÚ) a PO (PS sa chápe ako celok. ale v dôsledku iných faktorov = nemožno hovoriť o efektívnosti právnej normy.byť účastníkom konania a vystupovať v ňom). efektívnosť pr.j. 7. ústiace do vytýčenia cieľa – založenie normatívnej motivácie. .vzájomné vzťahy medzi vedou správneho práva a SV sa môžu prejavovať tak. ktorá vzniká dosiahnutím určitého veku (môže byť pri jednotlivých PÚ odlišný – ak nie je stanovený. na právne úkony. nie však pôsobením právnej normy.

c) právny základ na odvodené normatívne správny akty. pričom aspoň jeden musí mať viac ako 18 rokov a musí obsahovať predpísané náležitosti (názov združenia. ktorý buď potvrdí rozhodnutie ministerstva. aké plní a ciele (práva a povinnosti nevyhnutné na ich zabezpečenie). nariadenie vlády. tvoria normatívne právne akty vydávané NR SR (najvyšší orgán). VZPP miestnych orgánov ŠS. nariadenia vlády.druhy prameňov SP – ústavný zákon. 8. Pramene správneho práva . ale len deklaratórny) . sloboda pohybu.zabezpečenie. príspevkové. alebo vydá rozhodnutie o registrácii. atď.aktu. vydávanými nadriadenými orgánmi VS.. pôsobnosti a právomoci správnych orgánov musí byť obsiahnutá v zákone. združenie vzniká registráciou → návrh na MV SR môžu podať min. musia byť v súlade s obdobnými normatívnymi správnymi aktmi.č. žiadatelia sa môžu obrátiť na NS SR. kedy sa väčšina delegátov dohodla na jej založení (aj zápis do OR. združenie zaniká dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným alebo právoplatným rozhodnutím MV o jeho rozpustení (preskúmateľné NS). . – zápisom do Obch.v teórii práva sa rozlišujú formálne a materiálne pramene práva: formálnymi prameňmi SP sú štátom stanovené formy práva.normy SP (listové tajomnstvo. odvodenú od vzniku a zániku organizácie.) = líšia sa v spôsobe nadobúdania PS: a) štátne hospodárske org.subjektom SP nie sú len občania.registra b) rozpočtové org.. VZPP ministerstiev a ostatných ústredných orgánov ŠS.). zákon. ak tieto formy práva obsahujú normy SP. zdravotnú starostlivosť. ktorá upravuje špeciálne práva a povinnosti cudzincov (právo na soc. iné VZPP). – okamihom účinnosti pr. . rozpočtové. ktorým boli zriadené c) družstevné org. sídlo. podobne ako obyčaj) a právne obyčaje. ktoré majú povahu administratívnoprávnej regulácie (v SR sú to normatívne právne akty vydané príslušnými štátnymi orgánmi v stanovenej forme – zákon. PO ako subjekty SP .neštátne dobrovoľné organizácie – na základe združovacieho práva (z. .. sloboda pobytu. d) odvodené normatívne správne akty.) a osobitná skupina noriem.prameňom SP nie sú precedensy (no môžu mať význam pre rozhodovanie v podobnej veci. orgány. . v ktorých sú obsiahnuté normy.) a neštátne (súkromné.. na práva a povinnosti vo VS a sp.rozlišujeme štátne organizácie (hospodárske. vydávané orgánmi VS. spoločenské. vydávané orgánmi VS.83/1990 Zb.traja občania. – okamihom.základné charakteristiky prameňov SP: a) všetky druhy prameňov SP sa odvodzujú z pr.alebo organizácie. družstevné. má vymedzenú PS s ohľadom na úlohy. ktorá má sp. v znení neskorších predpisov).subjektom SP je organizácia. b) základná úprava administratívnoprávneho postavenia občanov. . VZPP obcí a VÚC . sú prameňmi SP (aj keby obsahovali len jednu normu SP – právny predpis môže byť prameňom aj viacerých právnych odvetví). ale aj cudzinci – platia tu všeobecné pr. ktoré združujú občanov a materiáln/finančné prostriedky na realizovanie hmotných a kultúrnych potrieb občanov. MV SR vykoná registráciu do 10 dní od začatia konania a do 7 dní od registrácie oznámi vznik združenia ŠÚ SR → ak MV odmietne vykonať registráciu.noriem obsiahnutých v ústave SR a z ďalších ÚZ a musia byť s nimi v súlade. spôsob ich ustanovenia a zásady hospodárenia) → ak je všetko v poriadku. na právne úkony (obe vznikajú a zanikajú súčasne).

ktorý určuje jej zameranie a stanovuje aj hlavné – najmä právne prostriedky). ale v rámci zákonného splnomocnenia aj štátne a iné orgány a organizácie. táto metóda nie je jedinou. inštrukcie) – nie sú prameňom práva!!!! (záväzné len pre podriadené orgány. ktorý má výkonný a nariaďovací charakter. . .aktov št.prameňmi SP. spočíva v bezprostrednom vykonávaní zákonov a ostatných pr. túto činnosť uskutočňujú predovšetkým orgány ŠS. rozkazy.pilier – ST. ani vypĺňať jeho medzery). . . musí byť primerané vymáhanej . uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej moci.vnútorné normatívne akty ministerstiev a ÚOŠS (pokyny. ktorým je adresované – ČŠ. . Štátna správa ako samostatný druh činnosti . .jedna z foriem uskutočňovania štátnej moci. metódy. ktorému sú určené vo výsledku. samostatný druh činnosti štátu. 9. orgán územnej samosprávy všeobecne záväzné nariadenia. uskutočňovať iné opatrenia a používať donútenia. ak obsahujú jeho normy. FO a PO.je to činnosť. sociálny a kultúrny rozvoj). . ako aj práva a povinnosti FO v oblasti VS = preto sú len zákony zákl.MZ sú prameňom SP. sekundárne právo a judikatúra ESD. jadro VS. nariaďovacia činnosť – vo vzťahu k FO a PO vyjadrujú určitú metódu – správne orgány sú oprávnené vydávať normatívne a individuálne správne akty. ktorý vychádza z podstaty ŠS ako súčasti riadenia spoločnosti a skúma ju ako osobitný druh štátnej činnosti. ktoré ich menia a dopĺňajú. . vydávané na základe výslovného splnomocnenia v zákone a v jeho medziach (nemôžu rozširovať oblasť právnej regulácie nad rámec zákona. smernice. ktorá je prezentovaná NR SR.najrozsiahlejší druh štátnej činnosti – jej výkonom sa zabezpečuje realizácia všetkých (vonkajších a vnútorných) funkcií štátu.ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS môžu vydávať VZPP len na základe ústavy SR a ÚZ a zákonov. ak sú na to splnomocnené zákonom.predovšetkým činnosť výkonná a nariaďovacia: výkonná činnosť – vyjadruje vzťah ŠS k zastupiteľskej sústave. rozhodnutia – záväzné pre subjekty.najpočetnejšími prameňmi SP sú VZPP ministerstiev a ostatných ÚOŠS – označované ako „vyhlášky“ → všeobecne záväzné normatívne správne akty odvodenej povahy. formy a spôsoby uskutočňovania tejto činnosti reguluje právo a v jeho medziach sa realizuje jej iniciatívny prvok.jedna zo základných zložiek VS a základný pojem správneho práva. vyžaduje transpozíciu a implementáciu. len na základe zákona NR SR možno zriaďovať ministerstvá a ostatné ÚOŠS a ustanovovať pôsobnosť a právomoc správnych orgánov. za ktorou stojí donucovacia moc štátu – prichádza na rad. HMÚ). do popredia sa dostáva organizátorský charakter ŠS (riadiaca. .právo a pramene práva EÚ – najmä právo komunitárne (I.moci.samostatný druh organizujúcej činnosti štátu.miestne orgány ŠS vydávajú vyhlášky. že tieto normatívne akty obsahujú normy SP). zmluvy a akty. ak nedochádza k dobrovoľnému plneniu právnych povinností. . koordinačná a kontrolná činnosť). . PO a pracovníkov). ktorých prostredníctvom sa realizujú základné otázky štátnej správy (hospodársky. jej uplatnenie upravujú právne normy: donútenie môže uplatniť len kompetentný orgán ŠS. smernice – záväzné pre ČŠ. jeho prameňmi sú zakladajúce zmluvy (primárne právo). nie prostriedkoch na jeho dosiahnutie. pričom ciele. pre SP: význam má najmä sekundárne právo (nariadenia – priamo aplikovateľné pre FO a PO bez potreby transformácie. príkazy. orgány ŠS plnia prevažnú časť úloh zabezpečovanú štátnymi orgánmi. odporúčania a stanoviská – nie sú priamo právne záväzné). .ŠS je činnosť podzákonná (vykonávaná na základe zákona.a medzinárodné zmluvy (všeobecnou podmienkou je. determinovaný aj internými normatívnymi aktmi nadriadených orgánov.

ktoré právne predpisy výslovne označujú ako orgány ŠS.vznik a existencia vyplýva priamo z ústavy/ÚZ a zákonov NR SR. ale aj ostatné orgány.činnosťou orgánov ŠS a plnením jej úloh dochádza k realizácii vzťahov ŠS – ide o činnosť zameranú do vnútra organizácie ŠS (vnútorná činnosť) a o vonkajšiu činnosť ŠS: Vnútorná činnosť → vnútorno-organizačná záležitosť. Základné črty orgánu ŠS: z pohľadu postavenia ide o štátny orgán. štátnu moc vykonávajú v takom rozsahu a takým spôsobom.v širšom zmysle sú to nielen orgány ŠS.ide o osobitný druh štátneho orgánu – odlišuje sa činnosťou. ktoré popri prevažnej činnosti vykonávajú na základe zákonného splnomocnenia aj činnosť.štátne orgány sú nositeľmi zákonodarnej.). Vymedzte pojem štátny orgán. orgán štátnej správy. . 10..tvorí relatívne samostatnú organizačnú jednotku.vykonáva ju osobitná skupina orgánov štátu – orgány štátnej správy → orgán štátu. ktoré disponujú správnoprávnou aktivitou. aký stanovuje ústava a zákony. ktorá uskutočňuje presne vymedzenú časť regulatívno – mocenskej . . . . . realizovaných v oblasti odlišnej od ŠS. je vybavený pôsobnosťou a právomocou a má možnosť použiť prostriedky štátneho donútenia. uskutočňuje úlohy a funkcie štátu nariaďovacou a výkonnou činnosťou štátu a je zriaďovaný zákonom alebo iným právnym aktom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou. prokuratúry. . ale štát). základným poslaním orgánov ŠS je zabezpečiť žiaduce a reálne fungovanie týchto orgánov.).ŠS je verejná správa uskutočňovaná štátom. Vonkajšia činnosť → realizácia vlastného poslania ŠS. správny orgán a sústava orgánov štátnej správy Štátny orgán: zložka štátneho aparátu.správne orgány – orgán ŠS pri štátnosprávnej aktivite orgánov ŠS. b) vecný rozsah jeho pôsobnosti – orgány so všeobecnou a osobitnou pôsobnosťou (tie sa delia na orgány s funkčnou a odvetvovou pôsobnosťou). oddelenú od iných v štátnom aparáte (od súdov. . c) územný rozsah jeho pôsobnosti d) zloženie orgánov e) spôsob rozhodovania vo veciach svojej pôsobnosti.v užšom zmysle sú to štátne orgány.povinnosti a nemožno ho realizovať ľubovoľnými formami a prostriedkami (tie stanovujú platné právne normy). usmerňovanie procesov. ktorý vystupuje v jeho mene (za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ŠS nezodpovedá orgán. výkonnej a súdnej moci. ktorú vykonáva.v rámci ŠS sa realizujú spoločenské záujmy (celospoločenské záujmy a právom chránené záujmy FO a PO v oblasti štátnej správy). dekan fakulty). . kde nadriadený orgán má priamo vply na podriadené správne orgány (interné normatívne inštrukcie atď. ale aj pri aktivite. orgány. ktorý ho vydal. vykonávajúca konkrétnu funkciu štátu . zastupiteľských orgánov. ktorú možno determinovať inštrukciami nadriadených orgánov ŠS – uskutočňujú ju hierarchicky usporiadané orgány. . je to elementárna súčasť systému orgánov štátu. adresátmi sú FO a PO. . ktorá nemá štátnomocenský charakter. má všetky znaky štátneho orgánu. osobitný druh riadenia uskutočňovaného štátom.orgány ŠS možno klasifikovať na základe rôznych kritérií: a) právny základ vzniku orgánu. ktorá má charakter ŠS (starosta obce. .je to činnosť.

schopnosť.základné kritérium klasifikácie kompetencia (pôsobnosť) zloženie spôsob ustanovovania osôb do funkcií vzájomné vzťahy Z hľadiska právomoci sa štátne orgány delia na: 1. j. j. funkčná p. . ale je povinný vydať ho takým spôsobom.štátny orgán má právo vydať právny akt. Z hľadiska kompetencií (vymedzenia okruhu subjektov. . t. 2. iné majú právomoc vydávať individuálne právne akty. oprávnenie vydávať právne záväzné štátnomocenské akty. – vyjadruje okruh subjektov. ústredné miestne 2. územia. vyhlášky a pod. t. vládne nariadenia. na ktoré sa právomoc tohto orgánu vzťahuje) sa štátne orgány delia na: 1. so všeobecnou osobnou kompetenciou s osobitnou osobnou kompetenciou 4.právomoc majú len štátne orgány. 5. j. na ktorom príslušný orgán realizuje svoju právomoc.niektoré štátne orgány majú právomoc vydávať normatívne právne akty.základným znakom štátneho orgánu je právomoc. t. Štátne orgány môžme rozdeliť podľa rôznych kritérií: 1. . –určuje územie. – vymedzuje obdobie výkonu právomoci príslušného orgánu. času. orgány výkonnej štátnej moci 3.). ktorý stanovuje ústava a zákon. ústavodarný a zákonodarný orgán 2.činnosti štátu voči spoločnosti. orgány s časovo neobmedzenou kompetenciou orgány s časovo obmedzenou kompetenciou 3. súdne . – vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi štátnymi orgánmi pri vybavovaní tej istej veci po sebe. rozhodnutia v konkrétnych veciach (rozhodnutie o vzatí do väzby. orgány so všeobecnou vecnou kompetenciou orgány s osobitnou vecnou kompetenciou 5. rozsudok o rozvode manželstva a pod. v ktorých sa uplatňuje jeho právomoc. vecná p. t. všeobecne záväzné právne predpisy (zákony. j. vecí. orgány zákonodarnej. právomoc. 3. orgány vyššej inštancie orgány nižšej inštancie Z hľadiska zloženia (početnosti) sa štátne orgány delia na: . časová (temporálna) p. osobná (personálna) p. – vymedzuje druhy činností štátneho orgánu. výkonnej a súdnej moci. 4.). územná (priestorová) p. ktorými tento orgán reguluje spoločenské vzťahy. resp. na ktoré sa vzťahuje právomoc príslušného štátneho orgánu.

je jedným z orgánov štátu. že záväzné pokyny kontrolujúceho štátneho orgánu smerujú len na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov 4. ktoré právne predpisy označujú ako orgány ŠS. ktoré obsahujú právne normy a sankcionuje ich plnenie. .poslaním orgánov štátnej správy je uskutočňovať štátnu správu ako výkonnú a nariaďovaciu činnosť. Orgán štátnej správy: používa sa v dvojakom význame : v užšom zmysle slova pre tie štátne orgány. v širšom zmysle je pojem orgán ŠS totožný s pojmom správny orgán. sú charakterizované všeobecnými črtami. pretože aj kontrolné orgány môžu vydávať kontrolovaným orgánom záväzné pokyny. kontrolné a kontrolované vzťahy kontrolných a kontrolovaných štátnych orgánov úzko súvisia s delením štátnych orgánov na nadriadené podriadené. Je pre ňu charakteristický princíp odvolateľnosti príslušného tátneho funkcionára). orgány štátnej správy predstavujú najzložitejší subsystém orgánov verejnej správy . . čomu korešponduje povinnosť podriadeného orgánu tieto pokyny rešpektovať. . prokuratúra. nevyhnutným prostriedkom štátnej moci je donucovací štátny aparát.ide o hierarchický systém založený na vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. parlament. ktoré sú spoločné pre všetky štátne orgány (napr. uskutočňuje úlohy a funkcie štátu. navzájom si zodpovedné a nezodpovedné ústavno – politická zodpovednosť (vzťahuje sa na celkovú činnosť tátneho orgánu. ktorý zaisťuje všeobecnú záväznosť ústavy. vymenované 3. zriaďovaný zákonom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou. vyššej a nižšej inštancie vzťahy orgánov vyššej a nižšej inštancie bezprostredne súvisia s delením orgánov podľa ich funkčnej kompetencie . nadriadené a podriadené nadriadenosť jedného štátneho orgánu nad druhým oprávňuje nadriadený orgán vydávať podriadeným orgánom záväzné pokyny.1.štátna moc je najvýznamnejšia forma verejnej moci. NKÚ) a jednak špecifickými črtami. ktoré sú charakteristické len pre orgány štátnej správy. ktorý vystupuje v mene štátu. dedičné Z hľadiska vzájomných vzťahov sa štátne orgány delia na : 1. súd. rozdiel medzi kontrolnými orgánmi a orgánmi nadriadenými je v tom. v organizačných pokynoch nadriadeného orgánu i v individuálnych príkazoch 3. Záväzné pokyny sú obsiahnuté v normatívnych právnych aktoch. právna zodpovednosť (zodpovednosť za porušnie práva) 2. zákonov a ostatných aktov. monokratické 2. kolegiátne Z hľadiska ustanovovania osôb do funkcií sa štátne orgány delia na : 1.je to orgán štátu. . volené 2.

ústavnými zákonmi a zákonmi . Správny orgán: . fyzická osoba alebo právnická osoba.na rozdiel od ostatných štátnych orgánov. štátna správa môže byť vykonávaná buď priamo alebo nepriamo: .rezortné ministerstvá a ústredné orgány ŠS.sú oddelené od iných organizačných jednotiek v štátnom aparáte . orgány štátnej správy uskutočňujú svoje úlohy a funkcie štátu metódami a prostriedkami štátnej správy. .územný . je vždy nositeľom administratívnoprávnej subjektivity." .vykonávajú svoju činnosť v mene štátu – ŠS.z hľadiska subjektu. t.ich pôsobnosť a právomoc je ustanovená zákonom .spôsob akým rozhoduje vo veciach svojej pôsobnosti .ich organizačná štruktúra je regulovaná právom .ich konštituovanie je uskutočňované ústavou. ktorá je vyjadrená jeho pôsobnosťou a právomocou. právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. ktorý štátnu správu vykonáva. uskutočňujú úlohy a funkcie štátu metódami a prostriedkami ŠS . administratívnoprávnu subjektivitu treba pojmovo odlišovať od právnej subjektivity orgánu štátnej správy v oblasti súkromnoprávnych vzťahov.ich činnosť možno v rámci práva určovať aj vnútornými predpismi a individuálnymi pokynmi nadriadených orgánov Rozlišujú sa podľa viacerých kritérií: . sú starosta obce (primátor mesta). orgán územnej samosprávy. organizačne vyčlenená zložka správnej organizácie verejnej správy. ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach.vecný rozsah jeho pôsobnosti . Špecifické znaky orgánov štátnej správy: .zloženie orgánov . orgán záujmovej samosprávy. na Slovensku je správny orgán definovaný v § 1 zákona č. 71/1967 Zb. predovšetkým svojou riadiacou.subjektivita orgánu štátnej správy.j. spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony vzniká okamihom jeho konštituovania.ak obci alebo VÚC zveril zákon vykonávať určitú časť štátnej správy.majú výkonný a nariaďovací charakter .hovoríme o štátnej správe v statickom (organizačnom) zmysle. vybavená príslušnou právomocou a pôsobnosťou. .Všeobecné znaky orgánov štátnej správy: . .pomerne samostatná. týmto okamihom vzniká i administratívno-právna subjektivita tohto orgánu.právny základ vzniku orgánu . o správnom konaní ako "štátny orgán. organizátorskou a kontrolnou činnosťou. .hoci vykonávateľ štátnej správy v niektorých prípadoch nie je právnickou osobou. Sústava orgánov ŠS: . alebo predseda VUC nepriamymi vykonávateľmi štátnej správy – správnymi orgánmi.stojí za nimi donucovacia moc štátu.môžu na náklade zákonného splnomocnenia vydávať všeobecne záväzné právne predpisy .sú vybavené právomocou a pôsobnosťou .

ak je subjektom VÚC.nie všetci priami vykonávatelia ŠS sú súčasťou organizačného systému štátnej správy. dekoncentrované orgány štátnej správy a inšpekčné orgány.miestne (územné. . ktorej subjektami sú na základe zákonnej delegácie subjekty odlišné od štátu (verejnoprávne korporácie založené na územnom princípe – obce. že v zmysle ústavy je vrcholným orgánom výkonnej moci. je politickým orgánom a štátnu správu vykonáva prostredníctvom ministerstiev. .ministerstvá (funkčné. na záujmovom princípe – profesijné komory). paralelnú) štátnu správu. ak jej zákon zveril časť výkonu štátnej správy).možnosť preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy na obec a vyšší územný celok ustanovuje priamo ústava (čl. 11. . náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát. ktoré sa odlišujú od celospoločenských potrieb.verejné ozbrojené zbory alebo iné verejné zbory. ale keďže niektorí autori ju uvádzajú ako orgán štátnej správy. B) nepriamu (sprostredkovanú. odvetvové).organizačne štátnu správu vykonáva starosta obce (primátor mesta). majú len postavenie orgánov štátnej správy pri výkone štátnej správy.vykonávajú ju vlastnými orgánmi ako prenesený výkon štátnej správy (napríklad starosta obce) alebo ako zákonom zverený výkon štátnej správy (napríklad orgán právnickej osoby verejného či súkromného práva.nepriamymi vykonávateľmi štátnej správy sú: . teda môže byť spravované samostatne. .deleguje sa na ne zákonom vo vymedzenom rozsahu časť štátnej správy. -priamymi vykonávateľmi štátnej správy sú: . T. .obce.. . . uvedení funkcionári územnej samosprávy vykonávajú delegovanú štátnu správu formou individuálnej rozhodovacej činnosti (predovšetkým v správnom konaní). samosprávne kraje. .ostatné (iné) ústredné orgány štátnej správy – Protimonopolný úrad SR. sú to iné subjekty než štát. .títo priami vykonávatelia štátnej správy nie sú orgánmi štátnej správy. výkon štátnej správy prenesenej na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda a podrobnosti ustanovujú zákony. a predseda VÚC. . nepatria sem napríklad Rada pre vysielanie a retransmisiu (tzv.orgány s celoštátnou pôsobnosťou – regulačné a dozorové orgány. preto ich zákon o obecnom zriadení a zákon o samospráve VÚC (samosprávnych krajoch) označuje ako správny orgán. treba zároveň povedať. .j. Územná samospráva v organizačnom a funkčnom ponímaní . prevažne orgánmi štátnej správy.či je vláda orgánom ŠS je sporné.vláda (všeobecná pôsobnosť) . ak je subjektom tejto pôsobnosti obec.obec a vyšší územný celok sa stávajú pri výkone delegovanej štátnej správy správnym celkom. . regionálne) orgány štátnej správy.charakteristickými znakmi ÚS sú :  predstavuje uspokojovanie potrieb určitého spoločenstva fyzických osôb. ide o uspokojovanie potrieb miestneho spoločenstva.vyššie územné celky. Ich predmet činnosti vymedzuje zákon. vykonáva štát prostredníctvom svojich (štátnych) orgánov. Štatistický úrad SR. . ktorý zároveň ustanovuje ich kompetencie vo veciach štátnej správy. . licenčná rada) ani verejné ozbrojené zbory či iné verejné zbory . ktoré je vytvorené na územnom základe. 75). ktorej subjektom je štát ako originálny nositeľ štátnej správy. prípadne sama fyzická osoba.A) priamu (bezprostrednú) štátnu správu.

a to vo vlastnom mene. v rámci ktorej miestne spoločenstvo ako PO zabezpečuje riešenie vlastných úloh odlišných od štátu ale pod dozorom štátu.obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou obce a majetku obce.dohoda o zlúčení obcí obsahuje: a) názvy obcí. . hlasovaním obyvateľov obce a ver.podstatou samosprávy je teda samosprávne rozhodovať o vlastných otázkach a záležitostiach podľa vlastných potrieb. zrušuje.územnú samosprávu možno definovať ako organizačnú formu verejnej správy. obecný požiarny zbor. obecná polícia. . komisie. .samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce prostredníctvom orgánov obce. v ktorého obvode sa obec nachádza.zhromaždení. ktorí majú na jej území trvalý pobyt a je PO. . že ide o vlastné záležitosti verejnoprávneho charakteru. na základe vlastnej vôle a pritom rešpektovať iba zákony. na vlastnú zodpovednosť. ktoré má zákonom / Ústavou priznané postavenie PO odlišnej od štátu.základnými orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo (A) a starosta obce (B).zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec. ide o miestne spoločenstvo. priezviska a funkcie. viazaná len zákonmi. z čoho potom vyplýva : majetková + finančná samostatnosť miestneho spoločenstva samostatnosť + nezávislosť miestneho spoločenstva od štátnej správy pri voľbe svojich orgánov . ktoré ju uzatvárajú b) dátum. vykonávacími predpismi. . . .obec zriaďuje. združuje občanov.základom územnej samosprávy je obec. . ku ktorému sa majú zlúčiť c) názov novej obce a sídlo jej orgánov d) označenie katastrálnych území novej obce e) určenie majetku a finančných prostriedkov novej obce f) zoznam VZN vydaných zlučovanými obcami g) podpisy starostov s uvedením ich mena.súčasťou návrhu na zlúčenie obcí je dohoda o zlúčení obcí a údaje o výsledkoch hlasovania obyvateľov. . rozdelením obec zaniká a vznikajú nové obce – všetko len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí. je teda verejnou správou zameranou na vlastné záležitosti. . ktorá tvorí samostatný samosprávny celok. A → OZ zriaďuje podľa potreby/na základe zákona svoje orgány (obecná rada. iné stále alebo dočasné výkonné a kontrolné orgány).obyvateľ obce sa zúčastňuje na samospráve obce: a) aktívne a pasívne volebné právo do orgánov samosprávy obce b) hlasovanie v miestnom referende c) účasť na zasadnutiach OZ a verejných zhromaždeniach obyvateľov obce d) používanie obecných zariadení a majetku obce e) podávanie podnetov a sťažností orgánom obce f) žiadať pomoc v čase núdze. . rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením so súhlasom obce a na základe stanoviska KÚ. ak tieto úkony nie sú PP zverené inej PO alebo FO. na druhej strane približuje sa ŠS tým. resp. Samospráva sa na jednej strane približuje súkromnej správe tým že ide o správu vlastných záležitostí.

kedy sa starosta dozvedel o tom. odkladá veci mimo vyhradený priestor c) nesplní bez vážneho dôvodu v určenej lehote povinnosť uloženú starostom poskytnúť osobnú alebo vecnú pomoc počas a pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti. OZ vyhlási výsledky do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli. uznesenie stráca platnosť.je to zastupiteľský zbor obce. .OZ sa schádza podľa potreby. c) petíciu obyvateľov obce v počte 30% oprávnených voličov. znečistí verejné priestranstvo.mandát starostu zaniká: odmietnutím sľubu. správny orgán v administratívnoprávnych vzťahoch. čím ruší vzhľad obce.OZ rozhoduje o základných otázkach života obce: a) určuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce b) schvaľuje rozpočet obce c) určuje organizáciu obecného úradu a poriadok odmeňovania pracovníkov obce d) zakladá.má sistačnú právomoc – môže pozastaviť výkon uznesenia OZ. na prijatie nariadenia súhlas 3/5 väčšiny prítomných.pokutu možno uložiť do roka. výkon potvrdeného uznesenia už starosta pozastaviť nemôže. jeho nesúhlas môžu poslanci OZ prelomiť hlasovaním nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo po odsúdení na výkon trestu odňatia slobody nepodmienečne. . čas.OZ vyhlási hlasovanie obyteľov obce. b) odvolanie starostu. . alebo zložením sľubu s výhradou. ktorý tak urobí aj na žiadosť 1/3 poslancov OZ. odo dňa. zložený z poslancov. na prijatie uznesenia OZ je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných. . . vzdaním sa mandátu. všeobecného ohrozenia. ak sa domnieva. najmenej však raz za dva mesiace – zvoláva ho a vedie starosta. zabránenia škodám na majetku a odstraňovania následkov pohromy). ak ide o: a) zlúčenie obcím rozdelenie a zrušenie obce a zmenu názvu.. zriaďuje a kontroluje obecné podniky a rozpočtové a príspevkové organizácie e) uznáša sa na nariadeniach . najneskôr však do troch rokov od porušenia nariadenia alebo nesplnenia povinnosti (prihliada sa na závažnosť. ak: a) poruší nariadenie b) neudržuje čistotu a poriadok.OZ rokuje v zbore – je spôsobilé rokovať a uznášať sa pri prítomnosti nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.výsledky hlasovania sú platné pri polovičnej účasti oprávnených voličov a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov hlasovania.na plnenie úloh samosprávy obce/ak to ustanovuje zákon obec vydáva pre územie obce všeobecne záväzné nariadenie → musí sa vyhlásiť. že ho nepodpíše v stanovenej lehote. spôsob. . zvolených obyvateľmi obce v priamych voľbách – ich počet určí OZ na celé volebné obdobie pred konaním volieb podľa počtu obyvateľov. . uplynutím funkčného obdobia. možno určiť skorší začiatok v prípade živelnej pohromy. kto sa dopustil takéhoto priestupku. . následky protiprávneho konania). pričom vyhlásenie sa vykoná vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní (účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia.má sankčnú právomoc – môže uložiť FO alebo PO oprávnenej na podnikanie pokutu vo výške 200 000 Sk.starosta – predstaviteľ obce a najvyšší výkonný orgán obce. pozbavením spôsobilosti na PÚ alebo jej obmedzením. ak obyvatelia v referende odsúhlasili jeho odvolanie (o .štatutárny orgán obce v majetkovoprávnych a pracovnoprávnych vzťahoch. ak v ňom nie je stanovený neskorší začiatok účinnosti. ak tak neurobia do dvoch mesiacov od jeho schválenia. . že odporuje zákonu alebo je pre obec nevýhodné tým. . .

obecná rada – môže ju zriadiť OZ. miestne dane a poplatky) a podáva o nich návrhy starostovi/OZ c) pripravuje zasadnutia OZ d) rieši veci. b) vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu a záverečnému účtu obce pred ich schválením v OZ. ktorej zriadenie + právne postavenie + úlohy upravuje osobitný zákon. smrťou. tvoria ju poslanci OZ. zrušením obce. d) min.OZ volí a odvoláva hlavného kontrolóra „na 6 ročné FO“. umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku. o o finančnej kontrole a vnútornom audite/ . ktorých volí OZ na celé funkčné obdobie a môže ich aj kedykoľvek odvolať. . prednášateľskú. spôsob volieb upravuje RP OZ. . o výkone práce vo verejnom záujme). hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií obce. zmenou trvalého pobytu mimo územia obce/mestskej časti. ktorý je zamestnancom obce / podľa z. . týkajúce sa života obce a podáva stanoviská OZ/starostovi e) organizuje a zjednocuje činnosť komisií OZ f) plní ďalšie úlohy podľa rozhodnutia OZ .HK predovšetkým: a) vykonáva kontrolu všetkých príjmov a výdavkou rozpočtu obce a hospodárenia s majetkom obce. ak jeho neprítomnosť alebo nespôsobilosť na výkon funkcie trvá viac ako 6 mesiacov). literárnu. sú zložené z poslancov OZ a z obyvateľov obce. poradné a kontrolné orgány. nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť. uznesenia OZ + rozhodnutia starostu. . . lektorskú. zabezpečuje organizačné a administratívne veci OZ a starostu. O samospráve vyšších územných celkov. pedagogickú. zvolených OZ. e) vykonáva nariadenia.obecný úrad – výkonný orgán OZ a starostu. c) zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie OZ + obecnej rady + komisií d)vypracúva písomné vyhotovenia všetkých rozhodnutí starostu vydaných v správnom konaní. prekladateľskú. predovšetkým: a) zabezpečuje písomnú agendu všetkých orgánov obce b)je podateľnou písomností obce. alebo ak dochádza k hrubému porušovaniu ústavy/ÚZ/VZPP a zanedbávaniu povinností zo strany starostu. e) spolupracuje s príslušnými ŠO vo veciach kontroly hospodárenia s prostriedkami pridelenými obci zo ŠR. toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú. rozpočet. Kontrolnú činnosť vykonáva nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti/ podľa z. c) predkladá výsledky kontroly OZ. .raz ročne predkladá OZ správu o výsledkoch svojej kontrolnej činnosti. ako aj orgánov zriadených OZ.OZ môže zriadiť ako svoj poriadkový útvar obecnú políciu.OR najmä: a) rozpracúva a zabezpečuje plnenie úloh vyplývajúcich z uznesení OZ a organizuje prípravu podkladov na jeho rokovanie b) zaoberá sa bežnými vecami (majetok obce. publicistickú. fondy.z.hlasovanie vo veci môže požiadať 30% oprávnených voličov.komisie – zriaďuje ich OZ ako svoje dočasné inciatívne. 302/2001 Z. Vyšší územný celok (samosprávny kraj) Základnú právnu úpravu samosprávnych krajov tvorí spolu s Ústavou SR zákon č.hlavný kontrolór .

Samosprávny kraj je právnickou osobou. ktorá má trvalý pobyt v obci na jeho území. Princíp územnej samosprávy na tejto nadobecnej úrovni sa teda uplatňuje rovnako ako na úrovni obecného zriadenia. zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov.VUC je samostatný územný a správny celok SR. V súčasnosti je zriadených 8 VUC. kultúry a stará sa o ochranu pamiatkového fondu. vlajka a pečať. c) hlasovať v referende samosprávneho kraja za podmienok ustanovených týmto zákonom d) zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva. e) obracať sa so svojimi podnetmi. vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi. Symboly samosprávneho kraja sú erb. a) až c) podieľať aj ten. spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí. Pritom najmä:              zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho. zastupiteľstvo a orgány ním zriadené. prírodné a iné zdroje. prípadne znelka. ktoré môže používať pri výkone samosprávy. výchovy a vzdelávania. vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja. Územný obvod samosprávneho kraja je zhodný s územným obvodom kraja. ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. účelne využíva miestne ľudské. rozvoj cestovného ruchu koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu a starostlivosť o deti a mládež. b) voliť predsedu a byť volený za predsedu. zriaďuje. Územný obvod samosprávneho kraja možno zmeniť len zákonom. sťažnosťami a inými podaniami na predsedu. vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť zakladá. ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja. kto na území samosprávneho kraja a) má nehnuteľný majetok. Obyvateľ samosprávneho kraja je osoba. Na výkone samosprávy sa môže s výnimkou oprávnení podľa odseku 2 písm. rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov. Samosprávny kraj má svoje symboly. príprava a schvaľovanie územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov. utvára podmienky na rozvoj zdravotníctva. podieľa sa na riešení problémov. b) je prihlásený na prechodný pobyt. Obyvateľ samosprávneho kraja sa zúčastňuje na jeho samospráve. zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov. . c) má ako cudzinec povolený dlhodobý pobyt Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja. podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia. Je oprávnený najmä a) voliť zastupiteľstvo a byť volený do zastupiteľstva.

krajmi. f) zriaďovať. Zastupiteľstvo je zbor zložený z poslancov VÚC zvolených v priamych voľbách. orgánmi. Právotvorba Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja. s ústavnými zákonmi. Zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach VÚC . najmä a) uznášať sa na nariadeniach. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. združenia územných celkov alebo územných orgánov. Orgány samosprávneho kraja sú a) zastupiteľstvo samosprávneho kraja. vopred schválená územným celkom alebo orgánom iného štátu. so zákonmi a s nariadeniami vlády. Spolupráca sa uskutočňuje len na základe dohody o spolupráci – musí byť uzavretá písomne. medzinárodnými zmluvami. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. medzinárodnými zmluvami. ekonomického a kultúrneho rozvoja d) schvaľovať rozpočet + záverečný účet e) o vyhlásení referenda. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Samosprávnemu kraju možno vo veciach územnej samosprávy ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. Má právo stať sa členom medzinár.  utvárať účinný systém kontroly. Samosprávny kraj pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje so štát. zakladať. zriadiť funkciu hlavného kontrolóra samosprávneho kraja Samosprávny kraj môže uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. Zastupiteľstvo určí počet poslancov na celé volebné obdobie v pomere 12 000 až 15 000 obyvateľov na jedného poslanca a určí volebné obvody podľa osobitného zákona. obcami a inými PO. v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy. b) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom VÚC + majetkom prenechaným do užívania c) schvaľovať program sociálneho. s nariadeniami vlády. s ústavnými zákonmi. b) predseda samosprávneho kraja Ostatné ako pri obecnom zriadení. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Môže v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracovať s územnými a správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie. zrušovať a kontrolovať PO samosprávneho kraja g) voliť a odvolávať na návrh predsedu z poslancov zastupiteľstva podpredsedu VÚC h) zriaďovať komisie a iné orgány zastupiteľstva i) voliť na šesť rokov a odvolávať hlavného kontrolóra VÚC . so zákonmi. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Vo veciach. inými samospráv.

j)zriaďovať úrad samosprávneho kraja p) schvaľovať rokovací poriadok zastupiteľstva. Zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace; jeho zasadnutie zvoláva a vedie predseda, urobí tak aj b´vetdy ak o zvolanie zasadnutia zastupiteľstva požiada aspoň 1/3 poslancov. Zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Je spôsobilé rokovať a uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Predsedu volia obyvatelia VÚC v priamych voľbách. - zastupuje VÚC navonok, - v majetkovoprávnych vzťahoch + pracovnoprávnych vzťahoch a v iných vzťahoch je štatutárnym orgánom - rozhoduje aj vo veciach, v ktorých zákon zveruje VÚC rozhodovanie o právach a povinnostiach PO + FO Ak sa predseda domnieva, že uznesenie zastupiteľstva je v rozpore so zákonom alebo že je pre samosprávny kraj nevýhodné, môže pozastaviť jeho výkon tým , že ho nepodpíše ustanovenej v lehote. - pozastavené U môže zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť výkon potvrdeného uznesenia nemôže predseda pozastaviť. Ak zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do 2 mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Funkcia predsedu je verejná funkcia a nevykonáva sa v pracovnom pomere. Doterajší pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah zostáva zachovaný. Mandát predsedu zaniká a) uplynutím volebného obdobia, b) odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou, c) vzdaním sa mandátu, d) právoplatným odsúdením za úmyselný Tˇ4 + ak ol odsúdený na nepodmienečný TOS e) pozbavením / obmedzením SnaPÚ f) skončením trvalého pobytu v obci na území VÚC g) vyhlásením výsledku referenda, ktorým sa rozhodlo o odvolaní predsedu, alebo h) smrťou. Predseda môže uložiť PO + FO oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja. - pri ukladaní pokút prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pokutu možno uložiť v 1 ročnej subjektívnej + 3 ročnej objektívne lehote.

12. Definujte obec, jej právne postavenie a originárnu pôsobnosť obce v zmysle zákona o obecnom zriadení č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších noviel - obec je samostatný územný samosprávny a správny celok SR; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami; - základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe MZ; - obec má právo združovať sa s inými obcami v záujme dosiahnutia spoločného prospechu (§1);

- obec má svoj názov (§1a - určuje ho vláda SR nariadením), vlastné symboly (§1b - erb, vlajka, pečať, znelka) a územie (§2 - jedno alebo viac katastrálnych území, ktoré sa môžu členiť na časti obce); - obyvateľom obce je osoba, ktorá má na jej území trvalý pobyt (§3); Samospráva obce: §4 - obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát, alebo iná FO alebo PO; - samosprávu obce vykonávajú jej obyvatelia orgánmi obce, hlasovaním obyvateľov obce a verejným zhromaždením obyvateľov obce; - obec pri výkone samosprávy najmä: a) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania; b) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce; c) rozhoduje vo veciach miestnych daní a poplatkov a vykonáva ich správu; d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vyjadruje sa k podnikateľskej alebo inej činnosti PO a FO a k umiestneniu prevádzky na území obce, k investičnej činnosti v obci; e) výstavba, správa a údržba miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamätihodností a pamiatkových území; f) zabezpečuje verejnoprospešné služby (komunálne), čistotu v obci, správu verejnej zelene a osvetlenia, zásobovanie vodou, nakladanie s odpadovými vodami a miestnu verejnú dopravu; g) zdravé podmienky pre život, ochrana ŽP, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a kultúra; h) plní úlohy v oblasti ochrany spotrebiteľa a zásobovania obce; i) schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a koncepciu rozvoja obce, rozvoja bývania; j) vykonáva vlastnú investičnú a podnikateľskú činnosť; k) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné PO a zariadenia; l) organizuje hlasovanie obyvateľov o dôležitých otázkach života a rozvoja obce; m) zabezpečuje verejný poriadok (nariadením môžu zakázať alebo obmedziť určité činnosti); n) zabezpečuje ochranu pamiatok a prírodných hodnôt; o) plní úlohy na úseku soc.pomoci; p) osvedčuje listiny a podpisy na listinách; r) vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku/jazyku NM; - ak zákon nestanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti ŠS, ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce; - obec spolupracuje s politickými stranami, hnutiami, občianskymi združeniami a inými PO a FO, pôsobiacimi v obci v záujme rozvoja obce. 13. Vzťah štátu a obce v zmysle zákona o obecnom zriadení plus príklady na delegovanú pôsobnosť na obec, t.j. prenesený výkon štátnej správy - §5 - na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy ŠS, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie; s prenesením úloh na obec štát poskytne obci potrebné finančné a iné materiálne prostriedky; - výkon ŠS prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje vláda; obec pri rozhodovaní o právach a povinnostiach FO a PO vo veciach preneseného výkonu ŠS koná podľa zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov; v ostatných prípadoch sa riadi aj uzneseniami vlády a internými normatívnymi aktmi ministerstiev a iných ústredných orgánov ŠS;

- ak obec dlhodobo (najmenej 6 mesiacov) nevykonáva svoju pôsobnosť pri prenesenom výkone ŠS a neurobila v tomto čase žiadne opatrenie na zabezpečenie jej výkonu, KÚ ju písomne vyzve na nápravu a určí jej lehotu; - ak obec v určenej lehote nezabezpečila nápravu, príslušný na konanie je orgán miestnej ŠS (podľa osobitného predpisu); - obec je povinná uhradiť orgánu miestnej ŠS finančné prostriedky za prenesený výkon ŠS, ktorý sa uskutočnil z dôvodu jej nečinnosti; - orgány ŠS prerokujú s obcami/ich združeniami opatrenia týkajúce sa obcí pred ich prijatím a s už prijatými ich oboznamujú; - obce podliehajú dozoru štátu (v rozsahu zákona); - v záujme plnenia úloh obec spolupracuje s orgánmi štátu; tie obciam poskytujú pomoc v odborných veciach a údaje z jednotlivých evidencií vedených orgánmi štátu a podieľajú sa na odbornej príprave zamestnancov obcí a poslancov ob.zastupiteľstiev; obce postujú orgánom štátu údaje potrebné pre jednotlivé evidencie, alebo pre úradné konania v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi; - obec poskytuje súčinnosť pri zabezpečovaní kancelárskych a iných nebytových priestorov pre štátny orgán, ktorý má na jej území sídlo alebo pracovisko; Pr.: - výstavba, správa a údržba miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamätihodností a pamiatkových území; - vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku/jazyku NM; - zdravé podmienky pre život, ochrana ŽP, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a kultúra; - schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a koncepciu rozvoja obce.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR
• štátna správa na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorú podľa § 2 zákona č. 534 /2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene niektorých zákonov vykonávajú obce a samosprávne kraje v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, a to: miestna štátna správa vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií, ktorú podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c citovaného zákona na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií;

pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie, ktorú podľa § 3a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.

štátna správa na úseku cestnej dopravy, ktorú podľa § 27 zákona č. 168/1996 Z. z. vykonávajú aj obce. Podľa § 30 citovaného zákona obec
− a) udeľuje a odníma dopravnú licenciu na autobusovú linku nepresahujúcu územie obce,

b) dáva v konaní o udeľovaní dopravnej licencie na vnútroštátnu a medzinárodnú autobusovú dopravu na dožiadanie správneho orgánu súhlas na zastavovanie v obci na zriadenej zastávke a určuje stanovištia vozidlám dopravcov mimo priestorov v obci, c) schvaľuje cestovný poriadok autobusovej linky nepresahujúcej územie obce,

v hlavnom meste SR a v Košiciach mestská časť. Matrikárom môže byť fyzická osoba. 300/1994 Z. ktoré sú uvedené v prílohe zákona (ďalej len matričný úrad). o matrikách v znení neskorších predpisov matriku ako výkon štátnej správy vedie obec. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov. 596/2003 Z. b) a samosprávny kraj (písm. 1 zákona č. 94/1963 Zb. vo veciach výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach. z. ktoré vykonáva matričný úrad zabezpečuje jednotný informačný systém a utvára podmienky na bezpečnú prevádzku a ochranu údajov (§ 4) − jeho . ustanoví vedúceho matrikára a potrebný počet matrikárov. Obec pri prenesenom výkone štátnej správy (podľa § 6) − zriaďuje a zrušuje základné školy podľa siete (ods. bezúhonná. ktorou sa vydáva zoznam matričných obvodov). 8) kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania (písm. e) vykonáva odborný dozor nad cestnou dopravou v obci. 14) sa rozumie finančné. ktorá je plnoletá. Na vedenie matrík ustanoví starosta obce matrikára a jeho zástupcu. − ako školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach. a). že činnosti podľa ods. o rodine v znení neskorších predpisov. Ministerstvo školstva SR • štátna správa v školstve na úseku škôl a školských zariadení. Vyhláška MV SR č.d) uzaviera s dopravcom zmluvu o výkone vo verejnom záujme a poskytuje dopravcovi náhradu preukázanej straty. 5 a ods. Príklady činností. ktorej je príslušná obec zriaďovateľom (ods. z. 8 písm. ak je to potrebné vzhľadom na rozsah činností. 1 zákona č. c). 154/1994 Z. 4). a vo vzťahu k základným školám bez právnej subjektivity aj personálne zabezpečenie. najmä organizačné pokyny na príslušný školský rok (písm. 7 vyplýva.. ktorých je zriaďovateľom ďalej (podľa ods. ktorú podľa § 2 ods. d) − Z § 6 ods. 1). Matričný úrad vykonáva činnosti v zmysle príslušných ustanovení zákona a ďalších predpisov (zákon č. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonávajú aj obec (písm. c) a d) odborne zabezpečuje zamestnanec ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady: a) požiadavku odbornej a pedagogickej spôsobilosti pre niektorý druh a typ školy. z. zákon č. Ministerstvo vnútra SR • štátna správa na úseku matrík – podľa § 4 ods. v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy. materiálno-technické a priestorové zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu. c) − poskytuje odbornú poradenskú činnosť školám a školským zariadeniam (písm. 584/2001 Z. − vykonáva štátnu správu v prvom stupni vo veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletého alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku žiaka (ods. a) − vydáva organizačné pokyny pre riaditeľov. prevádzky a riešenia havarijných situácií týchto škôl. b) požiadavku minimálne piatich rokov pedagogickej praxe. z.5). Výkonom zriaďovateľskej pôsobnosti (ods. preukázala ovládanie matrík zložením skúšky a zložila sľub (§ 8).

− − vedie matriku na zviazaných tlačivách (§ 6) vedie zbierku listín (§ 9). z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov vykonáva obec v rozsahu stanovenom týmto zákonom. z. Školenie zabezpečuje obec. b) školenie kontrolných skupín obce. o štátnej správe pre územné plánovanie. 5) zabezpečuje prostredníctvom preventivára požiarnej ochrany obce plnenie týchto povinností: a) organizovanie a vyhodnocovanie preventívnych protipožiarnych kontrol v obci. a to podľa ustanovení § 5 písm.) Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR • štátna správa na úseku bývania. 607/2003 Z. c) vypracovanie dokumentácie ochrany pred požiarmi obce. stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. ktorú v rámci preneseného výkonu štátnej správy vykonáva obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. 2 zákona č. preskúmavanie bytových pomerov žiadateľov o poskytnutie podpory. o štátnej starostlivosti o životné prostredie vykonávajú obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. 50/1976 Zb. štátna stavebná správa – pôsobnosť stavebného úradu – podľa § 117 ods. b zákona č. 3. d) vykonávanie preventívno-výchovnej činnosti v obci. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a príslušných ustanovení zákona č. overovanie úplnosti náležitosti žiadosti o podporu rozvoja bývania z fondu. Obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku bývania zabezpečuje (§ 5 písm. z. • štátna správa na úseku ochrany pred požiarmi. a to . b) 1. 608/2003 Z. o Štátnom fonde rozvoja bývania. (podrobnosti upravuje § 24) b) rozhodnutím ukladá opatrenia na odstránenie nedostatkov. c) rozhoduje o vylúčení veci z používania. ktorú podľa § 16 ods. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov stavebným úradom je obec. predloženie overenej žiadosti fondu. 2. 314/2001 Z. Obec (§ 9 ods. (Školenie kontrolnej skupiny obce. 2 zákona č. ktorá vykonáva preventívne požiarne kontroly v spolupráci s Dobrovoľnou požiarnou ochranou a inými občianskymi združeniami na úseku ochrany pred požiarmi. ktorú podľa § 1 ods. ktoré môžu viesť k vzniku požiaru alebo k sťaženiu záchrany osôb a majetku a kontroluje plnenie týchto opatrení. 525/2003 Z. Obec (§ 23) a) vykonáva preventívne protipožiarne kontroly. 1 zákona č. 50/1976 Zb. • Ministerstvo životného prostredia SR • štátna správa starostlivosti o životné prostredie. d) určuje veliteľa zásahu.

. d)/. z. g) ukladá prevádzkovateľom malých zdrojov pokuty (§ 38).obstaráva a schvaľuje dokument miestneho územného systému ekologickej stability a dokument starostlivosti o dreviny.vyznačuje dreviny určené na výrub. Obec vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach ochrany drevín v rozsahu stanovenom zákonom (§ 69 ods. ktoré sú súčasťou verejnej zelene. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších zákonov.v súhlase na výrub drevín ukladá vykonanie primeranej náhradnej výsadby. d) vydáva súhlas na povoľovanie stavieb malých zdrojov vrátane ich zmien a na ich užívanie /§ 22 ods. 543/2002 Z. na zmeny technologických zariadení malých zdrojov a na zmeny ich využívania a na ich prevádzku po vykonaných zmenách /§ 22 ods. . b)/. ktorú ako prenesený výkon štátnej správy vykonáva obec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. Činnosti obce upravujú tiež príslušné ustanovenia zákona č. c) vydáva súhlas na vykonávanie činností uvedených v zozname. f) ukladá prevádzkovateľom malých zdrojov opatrenia na nápravu (§ 27 ods. 1 písm. 1 písm. 3 na výrub dreviny za podmienok stanovených zákonom. ktorý ministerstvo uverejňuje vo svojom vestníku /(§ 22 ods. 478/2002 Z. chmeľnice a záhrady a § 47 ods. z. h) môže nariadiť obmedzenie alebo zastavenie prevádzky malého zdroja (§ 38 ods. . Obec napríklad − . 401/1998 Z. z.môže uložiť vlastníkovi (správcovi. e) vydáva súhlas na zmeny používaných palív a surovín. Obec napríklad . nájomcovi) pozemku. .dáva vyjadrenie k vydaniu povolenia na výrub drevín. štátna správa na úseku ochrany ovzdušia.vykonáva štátny dozor vo veciach. vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. v ktorých vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. i) môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením zóny s obmedzením prevádzky mobilných zdrojov. 8). starostlivosti o ňu alebo zaplatenie finančnej náhrady. na ktorom drevina rastie. vinice. 1 písm.môže vydať všeobecne záväzné nariadenie. 1). b) kontroluje dodržiavanie povinností prevádzkovateľov malých zdrojov (§ 20). 1 písm. e)/. .− štátna správa na úseku ochrany prírody a krajiny. ktorým ustanoví podrobnosti o ochrane drevín. . 1) a) podieľa sa na vypracovaní a realizácii programu a integrovaného programu (§ 11 ods. Činnosti a úlohy obce vyplývajú z ustanovení zákona. a). o ochrane ovzdušia v znení neskorších predpisov Obec v prenesenom výkone štátnej správy vo veciach ochrany ovzdušia (§ 34 ods. . j) určuje rozsah a požiadavky vedenia prevádzkovej evidencie malých zdrojov. 1). ktorú vykonáva obec v zmysle príslušných ustanovení zákona č.dáva súhlas na umiestnenie výsadby drevín a ich druhové zloženie za hranicami zastavaného územia obce mimo ovocného sadu.

ako aj v ostatných vodohospodárskych veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby c) povolenia čerpania a vypúšťania podzemných vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd pri hydrogeologickom prieskume pri predpokladanej dobe trvania čerpacej skúšky do piatich dní /§ 21 ods. 364/2004 Z. 1 písm. 223/2001 Z. ak tieto opatrenia nevyžadujú povolenie /§ 55 ods. a)/. z. 409/2002 Z. ktoré súvisia s týmto odberom (§ 21 ods. f) pochybnosti o určenie hranice pobrežného pozemku pri drobných vodných tokoch /§ 50 ods. z. ktorú vykonáva obec ako prenesený výkon štátnej správy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. Vyhláška MŽP SR č. Obec v prenesenom výkone pôsobností na úseku štátnej vodnej správy rozhoduje vo veciach (ods. − štátna správa na úseku odpadového hospodárstva. z. Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy (ods. výšku a termíny splátok poplatku a ďalšie podmienky týkajúce sa poplatkovej povinnosti prevádzkovateľa malého zdroja. Činnosti obce vyplývajú tiež z ďalších predpisov (zákon č. 1 písm. o vodách a o zmene zákona SNR č. 17/2004 Z. 5/. 3 písm. 1 písm.- rozhoduje o poplatku právnickej osoby a fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie. 364/2004 Z. ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení vyhlášky MŽP SR č. i) a § 26/. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. z. d) povolenia na osobitné užívanie vôd a povolenia stavieb na odvodňovanie pozemkov do výmery 5 ha /§ 21 ods.. ktorá prevádzkuje malý zdroj znečisťovania ovzdušia. b) poskytuje držiteľovi odpadu informácie o umiestnení a činnosti zariadení na nakladanie s odpadmi na území obce. 1) a) povolenia na odber povrchových vôd a podzemných vôd a ich iné užívanie na potreby jednotlivých občanov (domácností). e) súhlasu na stavby v inundačných územiach drobných vodných tokov /§ 27 ods. a)/. o vodách a o zmene zákona SNR č. Obec vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva (§ 72) a) prejednáva priestupky v odpadovom hospodárstve /§ 80 ods. 1 písm. b) v ktorých je príslušná povoľovať vodnú stavbu. 284/2001 Z. a) a b) a § 26). ktorú vykonáva obec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. prípadne pri ohrození ich prevádzky. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon): A. preskúma údaje uvedené v oznámení a na základe množstva a škodlivosti znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia alebo spotreby palív a surovín vydá rozhodnutie. B. g). 372/1990 Zb. uskutočnenie. o poplatkoch za uloženie odpadov. 2) . 372/1990 Zb. c) dáva v stavebnom konaní vyjadrenie o zamýšľanom spôsobe nakladania s odpadmi zo stavebnej činnosti s výnimkou drobného stavebného odpadu.) štátna vodná správa. v ktorom určí ročný poplatok prevádzkovateľa malého zdroja za znečisťovanie ovzdušia v predchádzajúcom roku. z. g) uloženia opatrení na odstránenie škodlivého stavu pri poškodení verejnej kanalizácie alebo verejného vodovodu. 3/. zmenu a odstránenie vodných stavieb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) − Podľa § 63 zákona č.

Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. (1) Obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. ústavnými zákonmi. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. 1). 1/. d) prejednáva priestupky na úseku ochrany vôd. medzinárodnými zmluvami. b) určiť inundačné územie pri drobných vodných tokoch (§ 46 ods. a vyjadrenie k stavbe rodinného domu. s nariadeniami vlády. v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy. so zákonmi a s nariadeniami vlády. s nariadeniami vlády. 5). so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. k stavbe na individuálnu rekreáciu a na domové žumpy. o rybárstve obec. so zákonmi. v ktorých obec plní úlohy štátnej správy. 139/2002 Z. C. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. z. obmedziť.a) dáva vyjadrenie podľa § 28 k vodnej stavbe v prípadoch. medzinárodnými zmluvami. (3) Nariadenie sa musí vyhlásiť. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Normotvorná činnosť obce a samosprávneho kraja Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. b) vedie evidenciu o vodách (§ 29). 14. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. s ústavnými zákonmi. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na drobných vodných tokoch a iných vodných útvaroch (§ 18 ods. so zákonmi. c) vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov /§ 66 ods. − štátna správa na úseku rybárstva – podľa § 36a zákona č. ústavnými zákonmi. a)/. (2) Vo veciach. vodných tokov a vodných stavieb /§ 77 ods. Vo veciach. 3 písm. ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. 3) a) upraviť. v ktorých je príslušná vydať povolenie. Obec môže všeobecne záväzným nariadením (ods. medzinárodnými zmluvami. zákonmi a s medzinárodnými zmluvami. s ústavnými zákonmi. v Bratislave a v Košiciach mestská časť v rámci štátnej správy na úseku rybárstva vydáva rybárske lístky a vedie ich evidenciu. Vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej .

. prípadne znelka. ktoré môže používať pri výkone samosprávy. Územný obvod samosprávneho kraja možno zmeniť len zákonom. Symboly samosprávneho kraja sú erb. ak ide o: a) zlúčenie obcím rozdelenie a zrušenie obce a zmenu názvu. ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. Samosprávny kraj má svoje symboly. OZ vyhlási výsledky do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli. . V otázke odvolania starostu rozlišujeme: a) obligatórne referendum – ak oň petíciou požiada aspoň 30% oprávnených voličov alebo ak starosta hrubo alebo opakovane zanedbáva svoje povinnosti. ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.výsledky hlasovania sú platné pri polovičnej účasti oprávnených voličov a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov hlasovania. b) odvolanie starostu. b) pred rozhodnutím o ďalších dôležitých veciach samosprávy obce. VUC je samostatný územný a správny celok SR. . okrem toho sa nariadenie zverejní aj spôsobom v obci obvyklým. Princíp územnej samosprávy na tejto nadobecnej úrovni sa teda uplatňuje rovnako ako na úrovni obecného zriadenia. O samospráve vyšších územných celkov. účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia. Územný obvod samosprávneho kraja je zhodný s územným obvodom kraja. c) petíciu obyvateľov obce v počte 30% oprávnených voličov – do 90 dní. Právna úprava samosprávy vyšších územných celkov Základnú právnu úpravu samosprávnych krajov tvorí spolu s Ústavou SR zákon č.OZ vyhlási hlasovanie obyteľov obce.z. Samosprávny kraj je právnickou osobou. 15. (4) Vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti.OZ môže vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce. 302/2001 Z. možno určiť skorší začiatok účinnosti nariadenia. porušuje ústavu a ústavné predpisy. ak je to potrebné na odstraňovanie následkov živelnej pohromy alebo na zabránenie škodám na majetku. b) fakultatívne referendum . V prípade živelnej pohromy alebo všeobecného ohrozenia. ak: a) ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov (odvolanie starostu). zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. V súčasnosti je zriadených 8 VUC.ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov 16. vlajka a pečať.na 15 dní. Obligatórne a fakultatívne referendum obce podľa zákona o obecnom zriadení .

ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja. Môže v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracovať s územnými a správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie. účelne využíva miestne ľudské. b) je prihlásený na prechodný pobyt. Pritom najmä:                zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho. rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov. kto na území samosprávneho kraja a) má nehnuteľný majetok. rozvoj cestovného ruchu koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu a starostlivosť o deti a mládež. Obyvateľ samosprávneho kraja sa zúčastňuje na jeho samospráve. príprava a schvaľovanie územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov. zriadiť funkciu hlavného kontrolóra samosprávneho kraja Samosprávny kraj môže uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. sťažnosťami a inými podaniami na predsedu. vopred schválená územným celkom alebo . združenia územných celkov alebo územných orgánov. ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja.Obyvateľ samosprávneho kraja je osoba. podieľa sa na riešení problémov. spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí. e) obracať sa so svojimi podnetmi. zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov. vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť zakladá. b) voliť predsedu a byť volený za predsedu. utvárať účinný systém kontroly. výchovy a vzdelávania. c) má ako cudzinec povolený dlhodobý pobyt Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. zastupiteľstvo a orgány ním zriadené. Má právo stať sa členom medzinár. Samosprávnemu kraju možno vo veciach územnej samosprávy ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja. podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia. utvára podmienky na rozvoj zdravotníctva. Na výkone samosprávy sa môže s výnimkou oprávnení podľa odseku 2 písm. vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi. zriaďuje. c) hlasovať v referende samosprávneho kraja za podmienok ustanovených týmto zákonom d) zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva. a) až c) podieľať aj ten. prírodné a iné zdroje. kultúry a stará sa o ochranu pamiatkového fondu. Spolupráca sa uskutočňuje len na základe dohody o spolupráci – musí byť uzavretá písomne. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja. ktorá má trvalý pobyt v obci na jeho území. Je oprávnený najmä a) voliť zastupiteľstvo a byť volený do zastupiteľstva.

17. b) predseda samosprávneho kraja Ostatné ako pri obecnom zriadení. že rozhodujú o vykonávaní slobodného povolania a dbajú o jeho čestné vykonávanie.záujmové organizácie.orgánom iného štátu. združenia a spolky samospráva politická. vnútorne usporiadaný systém či jednoznačne právnopolitický inštitút.vniká registráciou. inými samospráv. v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy. Základným prvkom je samosprávny spôsob ich vnútornej činnosti a úsilie o väčšiu. medzinárodnými zmluvami. obcami a inými PO. lekárska komora atď. Vykonávajú verejnú správu v tom. lekárov. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Vo veciach. atď. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. slobodných povolaní napr. so zákonmi. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. či menšiu účasť na organizácii spoločenského a politického života. z ktorých aspoň 1 musí byť starší ako 18 rokov.advokátske a notárske komory samospráva národnostná.družstvá samospráva spoločenská. ktoré sú v nej zastúpené Nepredstavuje ucelený. spoločnosti.)Ich znakom je že nie sú registrované a ich právne postavenie vyplýva z ustavy SR. s ústavnými zákonmi. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. krajmi. právnikov.napr. Združenie . Vznikajú exlege a spravidla majú povinné členstvo na ktoré sa viaže výkon určitých funkcií. Slovenská advokátska komora. Občania majú právo slobodne sa združovať pričom na výkon tohto práva nie je potrebné povolenie štátneho orgánu. návrh na registráciu môžu podať najmenej traja občania. Orgány samosprávneho kraja sú a) zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Pod termínom združenie platný zákon zahŕňa spolky. Do tohto pojmu sa zaraďujú všetky inštitúcie. reštaurátorov. kluby. s nariadeniami vlády. Zdržujú príslušníkov tzv. Právotvorba Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. kluby. orgánmi. Samosprávny kraj pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje so štát. Profesijné inštitúcie – tvoria osobitnú kategoriu záujmovej samosprávy.politické strany a hnutia . a) b) c) d) e) samospráva profesijná. Záujmová samospráva plus stručná charakteristika subjektov. iné občianske združenia ako aj odborové organizácie. zväzy. medzinárodnými zmluvami. so zákonmi a s nariadeniami vlády. architektov. Voľné združenia – sú najnižšou formu a vznikajú spontánnym prejavom skupiny osôb participovať na činnosti (krajinské spolky. s ústavnými zákonmi.uplatňuje sa v národnostne zmiešaných štátoch samospráva ekonomická. ktoré svoju existenciu odvodzujú od združovacieho práva a ktoré spája konkrétny spoločenský záujem. napr.

alebo môžu na základe noriem SP vzniknúť na základe rozhodnutia príslušného orgánu VS. podľa toho.ďalším znakom ADMPV je administratívnoprávna zodpovednosť – uplatňuje sa v prípade porušenia povinností v prípade.prípadoch autoritatívne a jednostranne rozhodovať a zasahovať pri tom do práv a povinností adresátov → môže tieto rozhodnutia uskutočňovať proti ich vôli.v ADMPV môže orgán VS v urč.vysokoškolská samospráva.objekt ADMPV – veci. ďalšími subjektami môžu byť FO. t. iné FO. sociálne a kultúrne hodnoty alebo správanie sa ľudí a hodnoty ľudskej osobnosti. ktoré sa môžu uskutočniť len na základe dohody medzi dvoma účastníkmi vzťahu o jeho obsahu. ktoré nenachádzame v práve súkromnom a ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľa správy – naplnenia verejného záujmu a opierajú sa o verejnú/štátnu moc. PO alebo iné orgány VS. ktorým je verejná správa.j. . prípadne iný orgán VS. . v ktorej sa prejavujú prvky profesijnej a prvky spoločenskej samosprávy 18. . . pre ktorý dané subjekty do vzťahu vstupujú a sú vo vzájomnej interakcii (právu jedného subjektu zodpovedá povinnosť druhého a naopak). 19.ADMPV sú vzťahy mocenské – orgán VS v nich realizuje verejný záujem a vystupuje v mocensky nadriadenom postavení voči spravovaným subjektom – toto postavenie je prejavom ich pôsobnosti a právomoci. materiálne predmety.administratívnoprávne vzťahy (ADMPV) – spoločenské vzťahy upravené normami správneho práva. teda predmety vzájomných práv a povinností subjektov jednotlivých ADMPV.subjekty ADMPV – v každom konkrétnom vzťahu vystupujú aspoň 2 individuálne určené subjekty. s ktorou normy správneho práva spájajú právne následky.jedným zo subjektov ADMPV je vždy orgán VS. ďalšími môžu byť občania. ktoré vo vzťahu k účastníkom a záujemcom nemajú mocenskú povahu – rozširuje sa skupina vzťahov. Predpoklady vzniku a prvky administratívnoprávnych vzťahov . PO.v rámci vnútornej štruktúry ADMPV rozlišujeme tri prvky: subjekt. zároveň majú stanovené určité obmedzenia. že vznikajú a realizujú sa pri výkone VS a ich subjekty sú nositeľmi práv a povinností ustanovených normami SP. ktoré sú zamerané navonok jej organizácie – ku spravovaným subjektom.ADMPV sú obsiahnuté v normách SP.vo väčšine prípadov je podmienený vznikom právnej skutočnosti. .ADMPV môžu vznikať z iniciatívy orgánov VS a z iniciatívy spravovaných subjektov. . . alebo založené na spolupráci a súčinnosti . ktoré vyplývajú buď priamo z noriem správneho práva. že nevznikne iná právna zodpovednosť. . môže ísť o vzťahy s nerovným postavením. pričom jedným z nich je vždy orgán VS. špecifické tým. vykonávajúce správu majú v týchto vonkajších vzťahoch oprávnenia. s ktorou právny predpis počíta (najmä právnymi úkonmi subjektov ADMPV).obsah ADMPV – práva a povinnosti subjektov. ktoré z menovaných do vzťahu vstupujú. .predpoklady vzniku ADMPV: . Pojem a charakteristické črty administratívnoprávnych vzťahov . .VS ako služba sui generis – je založená na úkonoch. ktoré sa aktivizujú v dôsledku právnej skutočnosti. práva a povinnosti realizované v ADMPV sú vždy viazané na predmet. subjekty. . objekt a obsah.f) samospráva zmiešaná.VS sa plne realizuje len vo vzťahoch.existencia príslušnej právnej normy správneho práva. . . . cudzinci.nazývajú sa aj správnoprávne a odrážajú predmet regulácie správneho práva.

existencia protiprávneho konania. 21. sú to realizačné ADMPV pri výkone VS vo vzťahu k adresátom..organizačné ADMPV – sa realizujú navzájom medzi jednotlivými orgánmi VS. rušia. hmotnprávne a procesnoprávne. . vnútroorganizačné/interné organizačné vzťahy. ak nedochádza k dobrovoľnému plneniu povinnosti a k jeho obnoveniu. . .ďalej možno ADMPV deliť podľa jednotlivých úsekov. Zákonodarný zbor prijíma všeobecne záväzné normy najvyššej právnej sily.regulačné vzťahy – realizované s cieľom riešenia pozitívne orientovaných úloh VS.ADMPV možno členiť podľa rôznych kritérií: predovšetkým podľa právneho obsahu na vzťahy organizačné. (tu je dôležitý predpoklad vzniku právnej udalosti). obsahom sú práva a povinnosti. vedú k uspokojovaniu materiálnych právnych záujmov a potrieb príslušných subjektov. Členenia a pôsobnosť noriem správneho práva Normy správneho práva predstavujú súbor všeobecnozáväzných pravidiel správania. Normy na vyššom stupni sú určujúce pre vznik a obsah nižších noriem a je obsiahnutá v normatívnom právnom akte. ktoré zakladajú kvantitatívne a kvalitatívne nový právny stav v oblasti VS. odvetví alebo oblastí VS = podľa vecného obsahu.Sem patria iba tie. že: Ide o pravidlo správania. finančného. ich obsahom sú práva a povinnosti. ktorí väčšinou stoja mimo organizačnej štruktúry VS. . ktoré upravujú spoločenské vzťahy spravovacieho charakteru. . k jeho vynúteniu. prostredníctvom ktorých sa realizuje administratívnoprávna zodpovednosť.. koordinačnej a kontrolnej činnosti VS. .vonkajšie ADMPV – realizuje sa nimi podstatné poslanie VS – uskutočňovať správu verejných záležitostí. Normy správneho práva sa od noriem ostatných právnych odvetí odlišujú niektorými osobitosťami:  predmet regulácie – spoločenské vzťahy v oblasti verejnej správy upravujú aj normy iných právnych odvetví napr.podľa funkcií VS na vzťahy regulačné a ochranné.podľa postavenia adresátov verejnosprávneho pôsobenia: . Všetky normy správneho práva sú vydávané v osobitnej. ktorými sa aplikuje právo realizované príslušnými správnymi orgánmi. . ustanovené alebo aspoň uznané štátom. vznikajúce v oblasti riadiacej. osobitnú skupinu tvoria vzťahy. 20. vyplývajúce z právomoci a pôsobnosti.. . ktorých prostredníctvom vznikajú. autoritatívne sa potvrdzujú alebo zabezpečujú právnu ochranu hmotným právam a právnym povinnostiam príslušných subjektov. . ustanovených štátom splnomocnenými subjektami a vynutiteľných štátnou alebo verejnou samosprávnou mocou. ich obsahom sú vzájomné práva a povinnosti.ochranné ADMPV – realizované s cieľom riešenia nežiaducich javov a situácií z hľadiska nápravného i preventívneho. Pri vymedzovaní pojmu normy správneho práva vychádzame z toho. menia sa. štátom stanovenej forme.hmotnoprávne vzťahy – navzájom medzi orgánmi VS a ostatnými subjektami ADMPV. . .vnútorné ADMPV – zväčša organizačné vzťahy. Klasifikácia administratívnoprávnych vzťahov . . zmeny alebo zániku AP vzťahov je základ individuálnych správnych aktov. normy pracovného práva. poskytujú ochranu už existujúcim vzťahom a smerujú k zachovaniu žiaduceho právneho stavu.ďalším predpokladom vzniku.procesnoprávne vzťahy – realizované navzájom medzi orgánmi VS a ostatnými subjektami ADMPV. ak bol narušený.

Štruktúra právnej normy nie je totožná so štruktúrou jednotlivých prameňov práva. operatívnosť. Členenie noriem správneho práva Podľa obsahu sa delia na:  všeobecné a osobitné Podľa vnútornej štruktúry:  regulatívne normy . ktoré určujú obsah práv alebo povinností adresátov verejnosprávneho pôsobenia zároveň s bezprostrednými podmienkami a predpokladmi ich realizácie  procesnoprávne – upravujú postupy. Zmysel procesnoprávnych noriem je naplnený len v spojení s hmotnoprávnymi normami. Členenie podľa právneho obsahu je:  kompetenčné normy – tie ktoré upravujú úlohy. že regulujú negatívne.  pri skúmaní vnútornej štruktúry normy správneho práva nachádzame základné znaky. pôsobnosť a právomoci subjektov verejnej správy  organizačno-právne normy – tie ktoré napríklad zakotvujú vytváranie.poskytujú ochranu príslušným spoločenským vzťahom tak. špecializácia a pružnosť. ktoré vznikajú na základe porušenia práva. že normy správneho práva väčšinou nemajú túto klasickú trojprvkovú štruktúru. Správne právo poukazuje na zvláštnosť v tom. Z hľadiska správania sa adresáta právnej normy sa členia na skupinu noriem s prívlastkom:  imperatívne – normy správneho práva. ktoré majú dispozíciu vyjadrenú ako nutnosť. značné množstvo noriem v porovnaní s inými právnymi odvetviami nachádzame v podzákonných predpisoch.  ochranné normy . Z hľadiska vnútornej formy. odporúčajúce a ustanovujúce) Významné je členenie na:  hmotnoprávne – sa zaraďujú normy.upravujú postavenie a správanie subjektov správneho práva v pozitívnych správnoprávnych vzťahoch. zakazujúce. konfliktné spoločenské vzťahy. imperatívne – príkaz. Pre normy správneho práva je charakteristická kombinácia : hypotéza – dispozícia a pre ochranné normy : dispozícia – sankcia. Podľa právneho charakteru:  zaväzujúce a splnomocňujúce (teória uvádza delenie na zaväzujúce.  normy správneho práva majú zväčša imperatívny charakter  normy správneho práva predstavujú súbor verejnoprávnych noriem. ktoré upravujú organizáciu a činnosť verejnej správy. vnútornej štruktúry právnej normy sa vyčleňujú 3 prvky : hypotéza. ktoré sú zhodné právnymi normami ďalších právnych odvetví. Výhodami normotvorného procesu podzákonného charakteru sú rýchlosť. ktorých prostredníctvom sa obsah značného množstva hmotnoprávnych predpisov uvádza do života. zákaz . splnomocňujúce. dispozícia a sankcia. organizačnú štruktúru a zakotvujú úpravu ich vzájomných vzťahov.

V správnom práve sa tento pojem používa v obidvoch významoch a používajú sa aj jeho rôzne modifikácie.  analógia – postup orgánu pri riešení praktického prípadu. spoločenské vzťahy v oblasti VS umožňujú vyčleniť určitý okruh právnych noriem do samostatného právneho odvetvia – správneho práva. t. ak sú splnené právne a faktické podmienky : musí mať svoj zákonný základ. ktoré majú dispozíciu vyjadrenú v predpisoch správneho práva ako možnosť určitého normou ustanoveného správania subjektu – splnomocnenie. platnosť. po ktorú má norma správneho práva regulačne pôsobiť. vzťahy na úseku školstva. vymedzuje pôsobnosť administratívnoprávnych noriem z hľadiska plynutia času a je tak spojená s platnosťou a účinnosťou právneho predpisu.. napr. v ktorom je normy vyjadrená.  časová pôsobnosť – nám presne vymedzuje dobu. na ktorom normy správneho správa platia. V slovnom spojení metóda administratívnoprávnej regulácie sa považuje za jedno z kritérií. podstata spočíva v tom.  priestorová pôsobnosť – určuje priestor. väčšina noriem správneho práva má priestorovú obmedzenú pôsobnosť na území SR alebo jeho časti alebo výhradné územie mimo územia SR  osobná pôsobnosť – je vymedzená okruhom osôb. vzťahuje sa na realizáciu noriem správneho práva vo forme ich aplikácie orgánmi verejnej správy. Právne neurčité pojmy a správna úvaha S realizáciou a interpretáciou noriem správneho práva bezprostredne súvisia inštitúty :  správne uváženie – predstavuje inštitút. účinnosť a normatívnosť normatívneho právneho aktu. . dispozitívne – normy správna práva.  neurčité pojmy – označujú slová alebo slovné spojenia použité v týchto právnych predpisov na formálne vyjadrenie všeobecnejších javov.. Najčastejšie sa používa na označenie spôsobu vedeckého bádania. že v normách správneho práva sa objektívne nemôže odzrkadliť spoločenská realita absolútne. cieľavedomého. Vymedzuje sa :  vecná pôsobnosť – vymedzuje nám vecnú problematiku.. ktorý vyplýva z konštrukcie obsahu niektorých noriem správneho práva. ktorý nie je upravený niektorou normou platného práva a vec sa rieši podľa všeobecných princípoch daného právneho odvetvia alebo práva vôbec 23. v akom rozsahu sa má norma uplatňovať.j. 22. Vymedzenie pojmu metóda verejnej správy a jej charakteristické črty Všeobecne Pojem metóda. uvedomelého postupu pri práci alebo v konaní. na ktoré sa norma vzťahuje. ktorá sa má normou správneho práva regulovať. definované. Spätná účinnosť noriem správneho práva zásadne nie je prípustná. ktoré spolu s predmetom regulácie. ktoré nie sú v právnom predpise bližšie špecifikované. K pôsobnosti sa viažu najmä pojmy záväznosť. Treba to chápať ako vymedzenie toho. t.j. alebo ako termín na označenie zámerného. v ktorom je norma vyjadrená. prichádza do úvahy. právna norma ho pripúšťa a vymedzuje jeho hranice a nie je ľubovôľou. oprávnenie Pôsobnosť noriem správneho práva Pôsobnosť právnych noriem nám vymedzuje sféru ich pôsobenia ako aj rozsah ich realizácie a aplikácie. prevzatý z gréckeho slova methodos sa používa vo viacerých významoch. Jednotlivé všeobecne záväzné pravidlo správania sa vždy vzťahuje na určitý druh administratívnoprávnych vzťahov.

Spoluurčujúcim faktorom metód verejnej správy sú teda formy činnosti verejnej správy. Táto transformácia sa uskutočňuje v jednotlivých reálnych. formách činnosti verejnej správy. ciele. vnútorne štruktúrovaný. Metódy VS predstavujú abstraktnú kategóriu (máme poslanie. Dávajú návod na to. plnenia úloh vo VS a naplňovania sociálnych funkcií verejnej správy. myšlienky. Na rozdiel od toho spravované subjekty môžu konať všetko. úlohy a musíme zvoliť metódy. vecne široký. Charakteristika Vyjadrujú kvalitatívnu stránku verejnej správy. najmä právnoaplikačných činnosti pri využívaní právomocí spravujúcimi subjektami. optimálne riešiť úlohy.Predovšetkým metóda administratívnoprávnej regulácie spoločenských vzťahov určuje zároveň i charakter APV a postavenie subjektov v nich. prostriedkami majú správne orgány pôsobiť. ktorá sa v reálnom živote prejavuje v konkrétnych formách VS. napĺňať ciele a funkcie verejnej správy. Ide o racionálne návody na optimálne a efektívne využívanie prostriedkov. pomocou ktorých dosiahneme cieľ a tieto myšlienky a postupy sa pretavujú do formy činnosti). Preto jej výkon nemôže byť efektívne usmerňovaný . Teória a veda správneho práva skúmajú verejnospravovacie vzťahy a právne aspekty týchto metód. aby konal. a či právo dáva rámec na realizáciu metód. iba v rozsahu svojich kompetencií a právomocí. rôznorodý a dynamický komplex spoločenských vzťahov. Metódy verejnej správy vstupujú do procesov normotvorby i procesov realizácie práva. čo im zákon nezakazuje a nikoho nemožno nútiť. Konkrétnu podobu nadobudnú až ich transformáciou do reálneho sveta. Spravujúce subjekty môžu konať iba na základe a v súlade s ústavou a v rozsahu a spôsobom. ktorými spravujúce subjekty disponujú. Definícia Metódy verejnej správy možno definovať ako spôsoby. 24. Vo vzťahu k spravovaným subjektom sú spravujúce subjekty povinné rešpektovať právnu integritu FO a PO a môžu do nej zasahovať iba na základe zákonného splnomocnenia. ktorý ustanoví zákon. akými cestami. Metódy verejnej správy sú právnym inštitútom a logicky aj inštitútom správneho práva. čo zákon neukladá. postupy. Metódy verejnej správy sú akceptovaným inštitútom teórie i vedy o verejnej správe i teórie a vedy správneho práva a sú tiež aktuálnou otázkou spoločenskej praxe v procesoch výkonu verejnej správy i tvorby a realizácie správneho práva. Pričom jedna metóda sa môže realizovať viacerými formami a v jednej forme sa môže premietať uplatnenie viacerých metód. akým spôsobom. Klasifikácia metód verejnej správy Verejná správa je zložitý. konkrétnych aktivitách. cesty cieľavedomého pôsobenia spravujúcich subjektov na spravovaný objekt v prísnom súlade s právnym poriadkom za účelom dosahovania cieľov.

prokurátorskej). Napríklad donucovanie je dôraznejšie na úseku policajnej správy alebo obrany a metódy presvedčovania sa viac uplatňujú na úseku kultúry. nemôže niekto niekoho presvedčovať. v akom sa uplatňujú. Metódy vnútroorganizačné sú nasmerované na organizáciu. v akom sa uplatňujú právne aspekty Podľa rozsahu. právne rámce sú tu širšie. jednak vo vnútri spravujúcich subjektov. . ale nesmú byť extra legem. Je zameraná priamo na objekt verejnej správy. hranice nie sú striktne vymedzené. najvšeobecnejšie (základné. zladenosti a organizovanosti vzťahov medzi ľuďmi. Konečným cieľom je dosiahnutie potrebnej usporiadanosti. Zahŕňa aktivity spojené s utváraním a zdokonaľovaním organizačných a riadiacich štruktúr spravujúcich subjektov.j. činnosť navonok. Možno ich považovať za metódy základné a všeobecné. rozlišujeme 3 samostatné skupiny metód: 1. univerzálnej metódy. súdnej. Ide najmä o bezprostrednú organizáciu. Pôsobenie spravujúcich subjektov k subjektom spravovaným t. riadenie a všestranné zabezpečenie fungovania podsystému spravujúcich subjektov. o aký úsek ide 2. ktoré sa uplatňujú sa v celom systéme verejnej správy t. predstavuje vonkajšiu činnosť. Z hľadiska právnych aspektov presvedčovanie je voľnejšie. ktoré sú predmetom tajomstva). Teória a veda rozpracováva a v praxi využíva celý systém metód pôsobenia. hlavný smer. alebo aby zverejnil údaje.uplatňovaním jedinej. jednak v pôsobení navonok a uplatňujú sa aj v iných druhoch štátnej činnosti než výkonnej (napr. Z hľadiska vnútornej štruktúry systému verejnej správy je možné metódy verejnej správy rozčleniť na metódy vnútornoorganizačné a metódy hlavných činností alebo činností navonok. Mala by platiť zásada. Pre akúkoľvek klasifikáciu sa za najdôležitejšie a najzložitejšie považuje čo najpresnejšie určenie kritérií klasifikácie. jedinečné – aplikujú sa len na niektorom úseku VS Prvá skupina Sem zaraďujeme metódy presvedčovania (principiálne má prednosť) a metódy donucovania a v tomto poradí by sa mali aj chápať. Druhý okruh činností. Ale aj pri presvedčovaní musia byť stanovené určité mantinely. koordináciu medzi subjektami organizačne nepodriadenými. osobitné – aplikujú sa vo verejnej správy a zároveň odzrkadľujú jej osobitosti 3. k FO. kontra legem (napr. pri donucovaní sú právne rámce striktne stanovené.j. Kritériá na členenie metód podľa rozsahu. školstva. že presvedčovanie má primárne a prioritné postavenie. aby si neplnil právne povinnosti. donucovanie by malo pôsobiť subsidiárne a mať sekundárne postavenie. riadenie a kontrolu v systéme hierarchickej nadriadenosti a podriadenosti a o súčinnosť spoluprácu. PO. všeobecné) – používajú sa v celej verejnej správe bez ohľadu na to.

odškodnenie – štát – za nesprávny postup. je povinný sa mu podrobiť. Mal by ich vykonávať orgán. zabraňujeme v pokračovaní činnosti): . O to však môže byť cennejšie. pričom sa musia zachovávať základné princípy zákona. napr. Donucovanie sa zdanlivo javí ako rýchlejšia cesta k dosiahnutiu vytýčených cieľov. nezákonné rozhodnutie. priama účasť na výkone obecnej samosprávy. Voči postupu donucovania nie je prípustná nutná obrana. verejné zhromaždenia občanov. napr. vyvesenie na úradnej tabuli  Z hľadiska výsledkov pôsobenia. ak správny orgán dokáže spravované subjekty presvedčiť o správnosti. Metódy donucovania sa môžu takisto realizovať v 2 variantoch. Donucovanie má opačné postuláty ako presvedčovanie a vyžaduje sa špeciálne výslovné splnomocnenie v normách správneho práva a môže ho uplatniť len ten. ale zákon ich špeciálne zveruje každému subjektu jednotlivo a ten môže len ten jemu priznaný spôsob donucovania aplikovať. ktorý má na to kompetenciu. Metódy presvedčovania sa môžu realizovať v 2 variantoch. alebo nepriamo prostredníctvom niečoho. prednášky. takého pôsobenie prostredníctvom metód presvedčovania nemá právno-správne následky. objektov. presvedčovanie a len ak ide o protiprávny čin/konanie konkrétneho subjektu. Konečný efekt je spravidla možné očakávať v dlhšom časovom horizonte. Sú trvalejšie a v budúcnosti na riešenie úloh bude potrebných menej síl a prostriedkov. nemá charakter administratívnoprávneho aktu. kritériom pre členenie je spôsob. nie je pre adresáta záväzné. masmédií alebo tlače):  v priamom presvedčovaní – spravujúci subjekt je v priamom kontakte so spravovaným subjektom. máme dosť spôsobov. že neexistujú univerzálne donucovacie prostriedky z hľadiska subjektov. ak nestačí samotné prejednanie. teda subsidiárnu (podpornú) funkciu. systematické a dlhodobé pôsobenie. Postup je po procesnej stránke podrobne regulovaný.Metódy presvedčovania Presvedčovanie si vyžaduje náročné. osveta (očkovanie proti chrípke) v nepriamom presvedčovaní – správny orgán nie je v priamom kontakte s adresátmi. vykonávateľa VS s adresátom (priamo. referendum. vyriešením určitej situácie ihneď. Platí tu zásada lex specialis a to v tom. ak by bolo v rozpore. Všeobecne sa prezumuje správnosť donucovania čo do pôvodu a spôsobu. spoločenskej účelnosti a význame opatrení. Nastupuje až vtedy. prostriedkov – žalovať za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Má až druhoradé postavenie. pričom kritériom tohto členenia je tu kontakt správneho orgánu. pôsobí sprostredkovane napr. Výsledok pôsobenia je pre adresáta právne záväzný. akým sa pôsobí na odstránenie odchýlok (či protiprávny stav priamo/nepriamo likvidujeme/odstraňujeme. kto je kompetentný. Metódy donucovania Právnym základom donucovania pri pôsobení navonok smerom k objektu sú zásadne normy správneho práva. využitím masovokomunikačných prostriedkov.

niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. mali by viest k pozitívnej motivácii na plnenie úloh a dosahovanie cieľov.). najmä ide o činnosť výkonnú a nariaďovaciu. Medzi nimi sú veľmi blízke väzby. Druhá skupina Do tejto skupiny začleňujeme metódy. platí zásada prezumpcie správnosti  všeobecne – je možné zvoliť taký prostriedok. stimuly). nútený výkon správneho rozhodnutia.  Metódy administratívneho pôsobenia . času  subjekt. správnej prevencie a profylaxie.  Pri donucovaní sa musia rešpektovať nasledovné zásady:  donucovanie je možné realizovať iba proti subjektu. aby sme úlohu splnili. Na rozdiel od pôsobenia APM.j. odplata za protiprávne konanie a na druhej strane výchovne a preventívne pro futuro. intenzity. je povinný sa im bezvýhradne podriadiť t. Pre adresáta pôsobenia sú právne záväzné a je možné mocensko-právne ich vynucovať.spočíva v charakteristických črtách verejnej správy. colné zvýhodnenie. Podmienky sú zásadne ustanovené všeobecne v právnom predpise alebo individuálnom akte správneho orgánu (napr. proti ktorému akty priameho donútenia smerujú.uplatňujú sa využívaním ekonomických nástrojov pri ovplyvňovaní správania spravovaných subjektov. spoločensko-organizátorského pôsobenia. ekonomického pôsobenia. ktorý porušil povinnosť ustanovenú v norme správneho práva  môže byť vykonané iba v súlade s Ústavou SR  môžu ho aplikovať iba správne orgány. Má právny charakter. v rozsahu svojej zákonnej kompetencie  orgány sú povinné dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality  zásada primeranosti – druhov prostriedkov. pričom ujma na právach a slobodách má byť čo najmenšia (donucovanie vždy predstavuje zásah do osobných práv a slobôd). Sú nimi metódy administratívneho pôsobenia. je spravovanému subjektu ponechané na uváženie či dobrovoľne využije určité ekonomické zvýhodnenie alebo nie. ale má pôsobiť ex post na jednej strane ako určité negatívne ocenenie (napr.  . metódy nepriameho donucovania – bezprostredne protiprávny stav sa neodstraňuje. rozhodnutie o daňovom zvýhodnení. organizačno-technické metódy a metódy tzv. prípadne ho neopakoval. v ktorých sa základné metódy presvedčovania a donucovania bezprostrednejšie premietajú a odzrkadľujú v osobitosti verejnej správy. o poskytnutí dotácie na pohonné hmoty. zákaz určitej činnosti a pod. takú dobu. realizuje sa vo verejnom záujme. odňatie veci. Metódy ekonomického pôsobenia . Výsledkom je buď uloženie povinnosti niečo konať. najmä aby daný subjekt v protiprávnom konaní nepokračoval. uloženie pokuty). metódy priameho donucovania – odchýlka sa odstraňuje pri priamom kontakte so spravovaným subjektom a nastoľuje sa žiadaný právny stav (napr. spätných väzieb a aktívnej účasti spravovaných subjektov v procesoch verejnej správy.

metód spoločensko-organizátorského pôsobenia. Osobitný režim právnej regulácie predstavuje využívanie technických prostriedkov. všeobecne informačných prostriedkov.    Tretia skupina Do tejto skupiny začleňujeme metódy špecifické. metóda správnej prevencie sa aplikuje vo variante policajnej prevencie alebo dokonca prevencie na úseku plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky alebo špecifík na úseku požiarnej ochrany atď. rešpektovanie práva na ochranu osobnosti. Právne relevantné je keď sa technické prostriedky používajú ako forma uverejnenia rozhodnutia správneho orgánu alebo podmienkou pre určitú činnosť. Túto metódu je možné aplikovať rozličnými formami (napr. že normy správneho práva dávajú spravovanému subjektu postavenie nie iba pasívneho prvku. dopravné značky. Normy správneho práva upravujú celý rad spôsobov napr. Právo vymedzuje iba všeobecný rámec (napr. v ktorom sa môžu tieto metódy uskutočňovať. zdravotnej správe alebo na úseku obrany by celý systém mal pôsobiť preventívne proti možným útokom. návrhov. Výsledok pôsobenia môže. jedinečné. nosičov databáz. Metódy spoločensko-organizátorského pôsobenia – spočívajú v pôsobení pracovníkov správneho orgánu na spravované subjekty prostredníctvom morálnych a etických stimulov. v policajnej správe. Na rozdiel od APM však procedúru ich uskutočňovania právne normy tak rigidne neregulujú. etické hodnoty. napr.). ochrana utajovaných skutočností). Metódy organizačno-technického pôsobenia . apelovaním na mravné. právne nezaväzujú spravované subjekty. inštitút petícií.využívanie týchto nástrojov sa zásadne chápe ako právo FO a PO. že určitá metóda sa uplatňuje výlučne iba na jedinom úseku verejnej správy. operatívno-technické prostriedky. údaje na nosičoch štatistických informácií.). semináre. Právna úprava využívania organizačno-technických prostriedkov je diferencovaná podľa povahy veci. Metódy tzv.. ktorými sa zasahuje do súkromnej sféry (napr. sťažností. Prevencia – opatrenia sa robia dopredu (medicína). . ale nemusí mať právnu povahu. metód organizačno-technického pôsobenia. či sa týmito prostriedkami zasahuje do právnej integrity FO alebo PO a ako intenzívne. požiarna ochrana).je pre ne charakteristické využívanie technických prostriedkov na plnenie úloh v jednotlivých úsekoch verejnej správy. verejné zhromaždenia atď. Metódy správnej prevencie a profylaxie – uplatňujú sa na rôznych úsekoch VS. Ako kritérium na začlenenie je. Sú sprievodným javom metódy donucovania i administratívnou metódou. rôzne druhy poradní. spätných väzieb a aktívnej účasti – zvláštnosť týchto metód spočíva v tom. signály. ovplyvňujúceho kvalitu výkonu verejnej správy. majú špecifickú podobu . po probléme (krimonológia). Právne irelevantné je používanie pomocných technických prostriedkov alebo zariadení. ale aj aktívneho prvku. Častejšie sa v predpisoch správneho práva ukladá povinnosť FO a PO poskytnúť v rámci svojich možností a schopností pomoc správnym orgánom. alebo iba za určitej špecifickej situácie (policajná prevencia.napr. podnetov. Kritériom je skutočnosť. vzdelávacie akcie. informačno-technické prostriedky). Majú právny základ. alebo že všeobecná alebo osobitná metóda sa špecificky aplikuje v týchto podmienkach (napr.. Výsledok pôsobenia nemá právnu povahu.

občas aj cítiť . podzákonnou a nariaďovacou. pričom niektoré riešenia z povahy veci sa vzťahujú na bližšie neurčený okruh adresátov. Špecifikom je. . Vyskytuje sa členenie metód i na právne a mimoprávne. čítať. či ide o činnosť VS smerujúcej navonok k adresátom. Od postavenia subjektu v organizačných formách závisí jeho pôsobenie na objekt. iné naopak vyžadujú operatívny prístup. Ďalej rozdiely vo formách činnosti VS vyvoláva aj to.Tieto metódy sú upravené z právneho hľadiska zásadne špeciálnym zákonným splnomocnením a aplikovať ich môže iba jeden subjekt alebo výslovne ohraničený počet subjektov. Môžeme hovoriť o organizačných formách. počuť. personálneho vybavenia a riadiacich vzťahov. pamiatky. štrukturovanosti a ich jednotlivých prejavov významným spôsobom premieta. poslaním a jej usporiadaním vykonávaná jediným spôsobom. Riadne zabezpečenie výkonu VS vyžaduje náležitú rozmanitosť jednotlivých foriem činnosti VS. Do tejto skupiny zaraďujeme: Metóda osobitných režimov . To sa potom u foriem činnosti VS premieta v tom. iné úlohy naopak vyžadujú úplne konkrétne vecné riešenie. Súčasťou riešenia organizačných štruktúr sú otázky materiálnotechnického. chránené oblasti. reálny prejav obsahu činnosti VS i metód v normálnom reálnom živote. rozsah i obsah kompetencie a právomoci.. Môžeme sa o nich presvedčiť zmyslami. Plnenie niektorých úloh vyžaduje všeobecné vecné riešenie.rozoznávame 3 druhy foriem verejnej správy (VS v statickom zmysle): Štrukturálne formy – sú to formy organizácie spravujúcich subjektov. stav náhlej núdze atď.môže sa realizovať vo forme normatívnych alebo individuálnych správnych aktov. môžeme ich vidieť. cudzinci so špecifickým statusom. ktoré však nemajú väčší praktický význam. 25. Klasifikácia foriem verejnej správy Pojem forma činnosti VS Formami verejnej správy rozumieme cielené sprostredkovanie obsahu činnosti verejnej správy do jej vonkajšieho prejavu. Formy činnosti VS sú potom konečným vonkajším výrazom činnosti verejnej správy. formách organizačných štruktúr spravujúcich subjektov. veci alebo čas napr. že niektoré z nich sú abstraktné. územie. voči ktorým je VS v rozhodujúcej miere vykonávaná.Základná klasifikácia . že sa môže vzťahovať na určité osoby. Vo formách činnosti VS sa čo do ich podstaty a zamerania. iné konkrétne.. Niektoré úlohy vyžadujú riešenie koncepčné. ochranné pásma. 1. že činnosť VS je svojou povahou činnosťou výkonnou. iné naopak sa vzťahujú na konkrétnych adresátov. jedinou. základnou formou činnosti. Je to konkrétny. Klasifikácia foriem činnosti verejnej správy Činnosť VS nemôže byť kvôli značnej rôznorodosti úloh VS daných jej povahou. alebo či ide o vnútornú či vnútroorganizačnú činnosť VS.

sú teda odvodenými právne záväznými aktmi musia byť v súlade s právnymi predpismi môžu ich vydávať iba kompetentné orgány a oprávnení pracovníci verejnej správy sú predpokladom vzniku správnoprávnych vzťahov prípadne iných právnych vzťahov Správne akty . uzatvorením správnych dohôd. že verejná správa ako činnosť výkonná a nariaďovacia sa uskutočňuje postupnosťou skutkov. Patria sem: normatívne správne akty.členenie: . orgánov. že sú využívané spravidla pri plnení meritórnych úloh a spočívajú najmä v tzv. právne 2.chápu sa v tom zmysle. skutkov. Sú výsledkom vykonania určitého súhrnu jednotlivých úkonov. sú prejavom vôle spravujúcich subjektov sú jednostranným prejavom vôle prejavuje sa v nich verejnomocenský charakter verejnej správy. interné normatívne akty (vnútorné predpisy). vykonaním spoločensko-organizačných opatrení a vykonaním materiálnotechnických operácií. úkonov v určitom poriadku. Obsah verejnej správy sa tak prejavuje vydaním aktov verejnej správy.Procedurálne formy . faktické úkony s priamymi dôsledkami. Správne akty – hlavné znaky:         vydávajú sa v rámci výkonu verejnej správy. Štrukturálne formy sú súčasťou realizácie a výsledkom organizačnej výstavby systému spravujúcich subjektov. štádiá. individuálne správne akty. Sú to teda určité fázy. činov. „jednostranných“ formách majúcich povahu správnych aktov. efektom pôsobenia spravujúcich subjektov na spravovaný objekt. uplatnenia organizačno-technických princípov tvorby systému správ. Finálne formy – sú výsledným prejavom.Klasifikácia foriem činnosti VS podľa ich právnych dôsledkov 1. Procedurálne a finálne formy je možné označiť ako formy činnosti verejnej správy – týkajú sa aktivít pri plnení hlavných úloh verejnej správy zameraných navonok k FO a PO. činov. ktoré prebiehajú v určitých procedúrach. sú verejnomocenskými aktmi sú právnymi aktmi vydávajú sa na základe zákona. správne dohody. neprávne (organizačné) Ad 1 Pre právne formy činnosti VS je charakteristické. 2. individuálne služobné akty.

3. Na ich vydávanie je ustanovený prísnejší procesný režim. V rámci normotvorných foriem činnosti verejnej správy je možné vyčleniť 3 okruhy aktivít: 1 okruh – právotvorné formy činnosti Predstavuje spoluúčasť orgánov verejnej správy na tvorbe zákonov. Normatívnosť predpokladá určitú úroveň typizácie správnych potrieb. Z hľadiska početnosti predstavujú frekventovanejšiu formu činnosti UOŠS a vlády. Utvárajú abstraktný model správania sa tým. ide o úpravu skupiny prípadov určitého druhu a neurčitého počtu. Interné akty sú adresované subjektu. sústavné vzájomné vzťahy opakujúcich sa znakov vlastných určitému druhu rovnorodých javov. Externé smerujú navonok k FO alebo PO. . dotknuté orgány. ktorý je podriadený vydávajúcemu orgánu ( sú založené na vzťahoch hierarchickej podriadenosti a nadriadenosti. Podstatnou črtou výsledkov uvedených činností je ich normatívnosť. Formy činnosti verejnej správy sa ďalej členia na:      normotvorné jednostranné právnorealizačné správne dohody spoločensko-organizačné a technicko-organizačné opatrenia materiálno–technické operácie 26. V normatívnosti sa tiež odzrkadľujú určité zákonitosti. 2 okruh – interná normotvorba. orgánu alebo pracovníkovi. Vo vzťahu k finálnej forme činnosti zákonodarného orgánu ich možno označiť za procedurálne formy. na základe postavenia adresáta správneho aktu: externé a interné.j. V rámci pripomienkového konania sa k návrhom vyjadrujú všetky zainteresované. Pred vlastným prerokovaním návrhu vo vláda zaujíma k nemu stanovisko Legislatívna rada vlády ako jej poradný orgán. Miestne orgány verejnej správy väčšinou riešia konkrétne veci a rozhodujú o nich.  podľa kritéria právnych vlastností: na normatívne správne akty a individuálne správne akty. V rámci zákonodarnej iniciatívy vláda SR predkladá návrhy zákonov (procedurálne formy). t. Normotvorné formy činnosti verejnej správy Normotvorné procesy zaujímajú v činnosti správnych orgánov ako spravujúcich subjektov významné miesto pri realizácii funkcií a úloh VS. Ad 2 Neprávne (organizačné) formy činnosti VS majú vo vzťahu k právnym doplnkový charakter. že v kvalite všeobecného integrujú opakujúce sa črty zvláštne i jedinečné. ktorých výsledkom je vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení obce. vydávanie NSA Tento okruh aktivít v rámci normotvorných foriem činnosti verejnej správy tvoria činnosti. Patria sem: najrôznejšie operatívno-organizačné činnosti a materiálno-technické operácie.

Právnym základom vydávania vnútorných predpisov ako jednostranných aktov nadriadených voči podriadeným je príslušná kompetenčná norma. prípadne ostatných pracovníkov. služobné predpisy . Vláda vydáva nariadenia. Vnútorné predpisy majú rezortný význam. výnosy a opatrenia. S uverejnením súvisí bezprostredne platnosť a účinnosť. ktorý je na to výslovne ústavou alebo zákonom splnomocnený. Zvláštnosťou tohto 2. v rezortoch ministerstiev vnútra. Je spojený s vydávaním vnútorných predpisov. upravujúca organizačné a riadiace vzťahy. Účinnosť nadobúdajú zásadne 15. Platnosť nadobúdajú tieto akty dňom vyhlásenia. obrany. rezortné predpisy. okruhu aktivít je. Sú od zákona odvodenými aktmi verejnej správy. obce a mestá všeobecne záväzné nariadenia. môže byť krátená doba najneskoršie ku dňu platnosti Vady nemôže napadnúť priamo adresát. ktorý je splnomocnený ich vydať. Obdobne iba splnomocnený orgán môže zrušiť vadný predpis. spravodlivosti výnosy môžu smerovať výhradne k organizačne podriadeným subjektom. Jedná sa o interné normatívne akty. Druhým špecifikom je subjekt. Všeobecne záväzné predpisy vydávané orgánmi verejnej správy môžu smerovať dovnútra spravujúcich subjektov i navonok. okresné a krajské úrady všeobecné záväzné vyhlášky. ich výklad. V týchto predpisoch sú vyjadrené normy upravujúce pracovnú činnosť úradných osôb.Tieto dve normotvorné formy sú v teórii označované ako vydávanie normatívnych správnych aktov.. ale iba na to zákonom splnomocnený orgán. . Môže ich vydať iba správny orgán. vstupujú do systému správneho práva ako uznané pramene správneho práva. Všeobecne záväzné právne predpisy vydávané orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy sú formami činnosti verejnej správy podzákonného charakteru markantne sa tu prejavujú právne aspekty (musia byť v súlade s ústavou a zákonmi). Napr. 3 okruh – vydávanie vnútorných predpisov Tento okruh aktivít možno pričleniť k normotvorným formám činnosti verejnej správy. personálne vzťahy atď. ako aj predpisy pracovného práva alebo predpisy o služobných pomeroch. organizačno-technické. ak boli vydané kompetentným správnym orgánom. organizačné. spôsob realizácie zákonov a ostatných právnych predpisov. Cieľom ich vydávania je usporiadanie vnútroorganizačných vzťahov. ktoré tento okruh činností takmer jednoznačne umožňujú odčleniť od ostatných foriem. ale sú vydávané z vôle zákonodarcu. ktoré ukladajú podriadeným povinnosť spravovať sa pokynmi alebo rozkazmi nadriadených pracovníkov. Špecifickou vlastnosťou týchto foriem je popri normatívnosti ich všeobecná záväznosť. má kompetenciu a právomoc na konkrétnu formu. To sú podstatné klasifikačné kritériá. Majú svoj právny základ v ústave a zákonoch. spôsob plnenia služobných predpisov vydaných nadriadeným orgánom. že pokiaľ disponujú vlastnosťami ako bolo uvedené.. Sú všeobecne záväznými právnymi predpismi.dňom od vyhlásenia. Sú síce jednostranným prejavom vôle vo vzťahu k adresátom. UOŠS vydávajú vyhlášky.

Nesmie byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi vyšších služobne nadriadených orgánov. ale iba v rámci disciplinárnej zodpovednosti. menia alebo rušia správnoprávne vzťahy. alebo na subjekty spravujúce danú vec. 27. Pokiaľ štatút má všeobecne zaväzovať kohokoľvek. pro futuro a ex nunc Deklaratórne – autoritatívne potvrdzujú existenciu alebo neexistenciu administratívnoprávneho vzťahu alebo vzťahov. vyznačujú sa normatívnosťou.posúdenie faktického stavu. Podľa toho sa ISA rozdeľujú na externé a interné. licencia. Za sporné sa považujú štatúty obcí (miest) a štatúty subjektov tzv. oprávnení a povinností. takéto akty označujeme termínom hybridné. inak stačí forma vnútorného predpisu. mal by byť vydaný vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu. vzájomne podmienené stránky: . alebo ich autoritatívne potvrdenie. pôsobia zásadne až nadobudnutím účinnosti. Ad 1) Formy spočívajúce v aplikácii noriem správneho práva predstavujú najtypickejšiu a početne najrozsiahlejšiu skupinu činností verejnej správy najmä miestnych orgánov verejnej správy. Pri charakteristike individuálnych správnych aktov (ISA) sa všeobecne uznáva. Jednostranné právno-realizačné formy činnosti verejnej správy Právno-realizačná činnosť správnych orgánov predstavuje vždy dve. aplikácii noriem správneho práva na konkrétny. zákazy niektorých činností v určitom mieste alebo čase adresované individuálne neurčeným subjektom). Adresátmi sú iba osoby. v realizácii právnych noriem ustanovujúcich iné spôsoby výkonu ich kompetencie. kto sa nachádza v územnom obvode pôsobnosti orgánu. individuálne určený prípad alebo 2. ktorú akt rieši. skutkového stavu Činnosť správnych orgánov môže spočívať v: 1. Dodržiavanie služobných predpisov zásadne nemožno vynucovať prostriedkami správneho donucovania. Zásadne ale právne predpisy na riešenie určitej veci stanovujú termín rozhodnutie (povolenie. zmenu alebo zánik správnoprávnych vzťahov. Služobné predpisy vyjadrujú abstraktné pravidlá správania. pôsobia pro preaterito a ex tunc  . administratívne akty správy. nepravé správne akty (napr. konkrétne akty správy. Okruh adresátov môže zužovaný iba na FO. na konkrétneho adresáta.posúdenie právnych aspektov . PO stojace v konkrétnej veci mimo VS. ktoré patria k personálnemu základu organizačnej štruktúry správneho orgánu. Označujú sa ako správne akty. že ide o činnosť. záujmovej samosprávy. pri ktorej správny orgán vyvolá v konkrétnom prípade právne účinky – vznik. Členenie individuálnych správnych aktov: Podľa povahy právnych účinkov:  Konštitutívne – zakladajú. Ak nie je určený adresát.Osobitné zákonné splnomocnenie na vydávanie interných normatívnych aktov nie je potrebné. Konkrétnosť pôsobenia týchto aktov sa vzťahuje na vec. individuálne správne akty. vklad do registra). Podstatný rozdiel od všeobecne záväzných predpisov a nariadení je v rozsahu záväznosti.

zaťažujú povinnosťou podmienene oprávňujúce – adresáta zvýhodňujú za podmienky. Špecifickou črtou je práve bezprostrednosť. práv. ktoré sú výsledkom konania procesnými predpismi správ. správnym poriadkom akty vydané v konaní podľa procesných ustanovení osobitných predpisov správneho práva so subsidiárnym použitím správneho poriadku akty. Zásadne sú lehoty na vybavenie veci ustanovené v procesných predpisoch správneho práva. rozhodnutia vo veci a vykonania rozhodnutia. zamietnutie žiadosti Podľa uplatnenia predpisov správneho práva procesného. nástupcom adresované potenciálnym. keď voči adresátovi je vydaný jediný akt. Sú výsledkom konania uskutočneného špeciálne splnomocneným správnym orgánom v relatívne krátkom čase od prijatia podnetu cez posúdenie skutkového stavu. ktoré sú výsledkom konania uskutočneného výhradne podľa procesných ustanovení osobitných predpisov správneho práva akty.adresáta zvýhodňujú ukladajúce povinnosť – adresáta znevýhodňujú. v individuálnom správnom akte ustanovené povinnosti že splní Podľa toho. ktorých právne pomery. či sa mení právne postavenie adresáta aktu:   akty pozitívne – právne postavenie sa oproti pôvodnému vydaním aktu mení akty negatívne . postavenie individuálny správny akt rieši:    adresované iba výslovne určeným subjektom adresované výslovne určeným subjektom a ich práv. doby od začatia konania do vydania individuálnych správnych aktov je možné členiť ich:   akty vydané v správnom konaní uskutočnenom v dlhšom časovom období.právne postavenie sa oproti pôvodnému nemení. procesného režimu možno individuálne správne akty členiť na:     akty. ktorý podriaďuje iné podmieňujúce akty. akty označované ako bezprostredné zásahy alebo bezprostredné zákroky. v čase vydania aktu latentným. iba druhovo určeným subjektom Podľa právneho obsahu:    oprávňujúce . . vydané v konaní výhradne upravenom všeobecným procesným predpisom. napr. Hovorí sa o reťazení tzv. práva neupraveného Podľa časových aspektov konania. V súvislosti s individuálnymi správnymi aktmi sa v teórii poukazuje na otázku nadväznosti jedného aktu na akt druhý. čiže časť aktu má deklaratórnu povahu a časť konštitutívnu Podľa okruhu osôb. Hybridné – deklarujú určitý právny stav a zároveň konštitutívne pôsobia na iný právny vzťah. subsumpcii.

ktoré majú za následok nulitu aktu právne predpisy nešpecifikujú. je povinný postúpiť vec inštančne vyššiemu správnemu orgánu. Preskúmanie môže byť vykonané z podnetu adresáta aktu alebo osôb dotknutých aktom alebo z podnetu správneho orgánu alebo iného ŠO (na rozdiel od normatívnych správnych aktov. Materiálna právoplatnosť je chápaná ako nezmeniteľnosť alebo nezrušiteľnosť správneho aktu. všeobecne v rámci inštitútu sťažnosti. ak nie je akt prejavom vôle správneho orgánu. V správnom súdnictve je vylúčený reformačný princíp. ak akt vydal orgán vecne nekompetentný a nepríslušný. vady hmotnoprávnej povahy a vady procesné. Z hľadiska právnych dôsledkov sú vady opraviteľné. účinnosť. Zvláštnosť je i v tom.správny akt nadobúda platnosť od okamihu. zásadne nastáva oznámením aktu adresátovi. ISA môžu mať i spätnú účinnosť. ktoré ukladajú splniť určitú povinnosť. účinnosť a vykonateľnosť. vykonateľnosť – sa chápe vo vzťahu k správnym aktom. reálnym alebo fiktívnym. keď bol prejav vôle správneho orgánu vykonaný v predpísanej forme za podmienky.správny akt nadobúda formálnu právoplatnosť. ak sa vydanie aktu dosiahlo násilím. Vady ISA možno rozdeliť na vady právne a vady skutkové.V súvislosti s individuálnymi správnymi aktmi sa posudzuje platnosť. V prvom prípade môže v rámci autoremedúry opraviť vadný akt i orgán. právoplatnosť . ak ho nemožno napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami. alebo nastáva neskôr. že majú za následok nulitu aktu. Súd však nevykonáva pri preskúmavaní právoplatných aktov dokazovanie a akt môže buď potvrdiť alebo zrušiť. Ak neuplatní autoremedúru. že napadnutý individuálny správny akt preskúmavajú správne orgány. keď akt spôsobuje právne účinky. alebo by bola právne alebo fakticky nemožná. kde je okruh subjektov užší). iba v osobitne ustanovených prípadoch súd. Povahu vady a jej právne dôsledky posudzuje správny orgán alebo súd. ktorý ho vydal. Právne dôsledky vád aktov sa vzťahujú na ich platnosť. Ad 2) Druhý základný druh jednostranných právnorealizačných foriem činnosti verejnej správy predstavujú formy. právoplatnosť. účinnosť – predstavuje stav. Vady. prípadne sa chápe užšie ako možnosť vynútiť splnenie uloženej povinnosti (správna exekúcia)    Správne akty musia spĺňať všeobecné i osobitné náležitosti. V teórii sa príkladmo uvádzajú príklady: ak by realizácia aktu viedla k spáchaniu trestného deliktu. právoplatnosť i vykonateľnosť. že ho vykonal kompetentný správny orgán. v ktorých správne orgány jednostranne realizujú normy . V opačnom prípade sa považujú za vadné. ak námietkam adresáta vyhovie a nebude tým dotknuté právne postavenie iných adresátov. vady odstrániteľné zrušením alebo zmenou aktu a vady také závažné. Nemôže inak vo veci rozhodnúť sám.  platnosť . Vadné akty môžu byť napadnuté riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami v zákonom ustanovených prípadoch. uplatňuje sa iba kasačný princíp rozhodovania. Právne vady môžu byť vady kompetencie a právomoci.

možné spory.Z hľadiska právnych účinkov: . Správne dohody (zmluvy) predstavujú dvoj-. Ide o procedurálne formy. t. resp. ich uzavretím vznikajú vzťahy verejnosprávnej povahy. podpisov. ktoré majú konštitutívnu povahu. Ďalšími subjektami môžu byť iné správne orgány alebo iné osoby. špecifikujú situácie. sem patria overovanie kópií listín. Ich právnym základom sú normy iných odvetví slovenského práva (pracovného. pracovného a medzinárodného práva. stanovísk .správneho práva upravujúce ich kompetenciu. občianskeho.      Klasifikácia: 1. alebo to výslovne ukladajú ako povinnosť. a to buď ich ustanovenia všeobecne splnomocňujú správny orgán riešiť úlohy na zmluvnom základe. musí byť právnymi normami takáto forma schválená musia mať právny obsah a musia byť právnymi prostriedkami zabezpečené obsahom je stanovenie vzájomných práv a povinností účastníkov alebo zhodný prejav vôle účastníkov o právnych pomeroch tretích osôb. výsledkom uplatnenia horizontálnej metódy právnej regulácie.j. ale príslušný správny orgán. Pre materiálne. technické. oprávnenia a povinnosti. Správne dohody ako formy činnosti verejnej správy Správne dohody sa vzhľadom na mocenskú podstatu verejnej správy a administratívnoprávnu metódu regulácie príslušných spoločenských vzťahov považujú za atypickú formu činnosti verejnej správy. personálne zabezpečenie svojej činnosti správne orgány uzatvárajú viaceré druhy dohôd.j. posudkov. aspoň jedným zo subjektov týchto dohôd je správny orgán. ich právnym základom sú normy správneho práva.. ktoré samy osebe neriešia daný prípad a nevyvolávajú zmenu právneho postavenia adresáta finálneho aktu t. vyplývajúce z plnenia týchto dohôd. vzájomný prejav vôle týchto účastníkov vo forme dohody. Hlavné črty:  realizujú sa nimi hlavné funkcie a úlohy verejnej správy. obchodného. ktorých je SR členom alebo na ich programoch participuje. 28. zásadne nerieši súd. vydávanie prognóz. Dohoda je všeobecne výrazom. Možno ich označiť ako ostatné jednostranné právnorealizačné formy činnosti verejnej správy. bezprostredne nezakladajú. ktoré je možno riešiť dohodou. obchodného). uplatňujú sa analogicky procedurálne a procesné postupy obvyklé pre realizáciu noriem občianskeho. alebo viacstranné úkony účastníkov dohody. orgány iného štátu alebo medzinárodné organizácie. u správnych dohôd však nutne pristupuje prvok vertikality v príslušných správnych právnych vzťahoch.. nemenia ani nerušia a deklaratórne nepotvrdzujú správnoprávne vzťahy napr. ktoré sa ale nepovažujú za správne dohody.

V rámci klasifikácií dohôd uzatváraných na plnenie vnútorných funkcií verejnej správy je možné vyčleniť dve skupiny správnych dohôd:  dohody uzatvárané medzi spravujúcimi subjektami navzájom v rôznych kombináciách (medzi orgánmi ŠS. záujmovej samosprávy. Iba konkretizujú úlohy. že určujú spôsob vzájomného správania účastníkov v typovo rovnakých situáciách. sú pre účastníkov právne záväzné alebo ich výsledky sú záväzné pre tretie osoby. dohody o poskytovaní účelových subvencií súkromným osobám. vykonávacie) podľa počtu účastníkov strán (dvojstranné.  3. viacstranné). Medzinárodné dohody by bolo možné klasifikovať z rôznych hľadísk:    podľa úrovne. Primárna pôsobnosť je zverená prezidentovi.  Medzinárodné dohody Základné otázky pôsobnosti jednotlivých orgánov na úseku prípravy a uzatvárania medzinárodných dohôd upravuje priamo ústava.) podľa vecného rozsahu a obsahu (základné. dohody. o vytváraní nových pracovných miest.Z hľadiska toho. či správne dohody riešia úlohy v abstraktnej alebo konkrétnej rovine:  dohody normatívnej povahy utvárajú vzájomné vzťahy medzi účastníkmi v abstraktnej rovine tým. dohody individuálnej povahy sa uzavierajú pri riešení konkrétnej individuálne určenej situácie alebo prípadu. dvojstranné i viacstranné. Záväzky z nich vyplývajúce sú vynútiteľné právnymi prostriedkami. ktoré týmito vlastnosťami nedisponujú a ani nezakladajú právne vzťahy a logicky ani administratívnoprávne vzťahy. dohody. Uzatvárať ich možno na základe kompetenčnej normy. medzi orgánmi ochrany prírody a vlastníkmi chránených objektov.). 29. Tieto možno označiť ako správnoprávne dohody. Zakladajú iba faktické vzťahy. Môžeme rozlišovať dohody s právotvornými účinkami a s neprávotvornými účinkami..  2. medzinárodné. Jednotlivé orgány verejnej správy môžu tiež vstupovať priamo do zmluvných vzťahov. dohody medzi subjektami spravujúcimi a spravovanými (FO a PO). Sú to dohody spoločensko-organizátorského charakteru alebo ako ostatné správne dohody. územnej samosprávy. na akej sa prijímajú (medzištátne. prezidentské. ktoré majú právne dôsledky. Dohody o vykonávaní určitej verejnoprospešnej činnosti súkromnými osobami s recipročným priznaním určitých výhod správnym orgánom (zabezpečenie rekvalifikácie registrovaných nezamestnaných). Prezident môže túto pôsobnosť delegovať na vládu alebo jej jednotlivých členov. ak to stanovuje už uzavretá medzinárodná zmluva. Spoločensko-organizačné opatrenia ako formy činnosti verejnej správy .

poskytovanie informácií o pripravovaných nových právnych predpisoch. preto súvisia s finálnou formou pôsobenia. Najčastejšie sa uplatňujú také formy ako výzvy. princíp prezumpcie neviny. činnosti či operácie. tak. uzatváranie neprávotvorných dohôd a pod. že tieto formy sa uskutočňujú na základe noriem správneho práva. že je tu možnosť získavať informácie o názoroch ľudí na výkon VS i o ich konkrétnych potrebách. . Pre správne orgány sú tieto formy významné aj tým. tak aj namiesto nich. Podstatou a zmyslom spoločensko-organizačných opatrení je pôsobiť na spravované subjekty. Charakteristickou črtou verejnej správy ako cieľavedomej činnosti je. rady. Jedným z jej cieľov je. že je to činnosť organizujúca. dobrovoľne a uvedomele napomáhali správnym orgánom presadzovať verejné záujmy. záujmy ochrany utajovaných skutočností a pod. Prostredníctvom nich sa vytvárajú potrebné organizačné predpoklady pre reálnosť a plynulosť praktického uskutočňovania úloh a funkcií VS. Operatívno-organizačné činnosti môžu smerovať k adresátom navonok. Zvolenie konkrétnych foriem závisí od povahy danej úlohy verejnej správy a celkových podmienok v danom mieste a čase. Sú to činnosti spočívajúce v materiálno-technickom zabezpečení práce správnych orgánov. 30. nie sú pre adresátov právne záväzné a nemožno ich vynucovať použitím donucovacích prostriedkov. aby to bola činnosť logicky usporiadaná. Správny orgán však musí rešpektovať i niektoré všeobecne obmedzujúce právne podmienky napr. ktoré majú vo vzťahu k základným úlohám VS prevažne pomocný a prípravný charakter. možno ich použiť popri právnorealizačných alebo normotvorných formách činnosti verejnej správy a ak to dovoľujú právne normy. Pri tomto pôsobení sa uplatňujú iné sociálne stimuly ako stimuly právne – stimuly morálne a etické. zvolávanie verejných zhromaždení. Materiálno-technické operácie vykonávané orgánmi VS sa týkajú aj procedurálnych aj finálnych foriem činnosti. alebo dovnútra organizácie. Ako relatívne samostatné formy činnosti verejnej správy sa spájajú s realizáciou metód presvedčovania a súvisia s finálnou formou pôsobenia správnych orgánov. Vydanie akéhokoľvek správneho aktu vyžaduje mnohé organizačné úkony. Tieto nemajú právotvorné účinky. ktoré spravidla nie sú bezprostredným výrazom právnych foriem realizácie verejnej správy. aby iniciatívne. pochopili prijímané administratívnoprávne opatrenia aktívnymi postojmi prispievali k ich realizácii. Tieto iné správne úkony majú faktický či praktický charakter a sú zamerané prevažne na vykonávanie rôznych operatívno-organizačných činností. vzťahuje sa na ne princíp legality.V súvislosti s realizáciou úloh verejnej správy prichádzajú do úvahy okrem doposiaľ prezentovaných ešte ďalšie správne úkony. Materiálno-technické operácie ako formy činnosti verejnej správy K neprávnym formám realizácie VS patrí vykonávanie príslušných materiálno-technických operácií. zabezpečenia účasti verejnosti na rokovaniach správnych orgánov. Právne aspekty sa v spoločensko-organizačných opatreniach premietajú v tom. zosúladená s harmonizujúcim efektom.

vynútiteľnosť prostriedkami správneho donucovania. 31. ktoré nie sú vonkajším výrazom VS ako činnosti výkonnej a nariaďovacej. pričom vo veci samej rozhoduje iný správny orgán.Je potrebné odlišovať: bezprostredné poskytovanie služieb (spravovanie miestnych komunikácií.).považuje sa za verejnú listinu. Právny význam: má dôkaznú hodnotu o osvedčených skutočnostiach. ktorého jadro spočíva v porovnaní skutočného stavu so stavom predpokladaným a vytyčovanie opatrení na zabezpečenie ich súladu. poučenie o odstránení nedostatkov podania) Osobitný právny význam sa prikladá osvedčeniam. zhodnotenie skutočného stavu a zisťovanie príčin prípadných odchýliek . Nevydáva sa v správnom konaní a ani v rámci neho nepreskúmava . Všeobecná charakteristika kontroly vo verejnej správe Legálna definícia pojmu kontrola vo verejnej správe v našom právnom poriadku neexistuje. verejné osvetlenie a pod. Sú vlastne úradným podkladom pre rozhodovanie iných správnych orgánov. či existuje alebo neexistuje nejaké právo alebo povinnosť. posudkom a vyjadreniam. informačné úkony. K materiálno-technickým úkonom sa začleňujú podľa právnej povahy značne rôznorodé úkony: osvedčenia. Kontrola je vo všeobecnosti označenie pre súbor činností. Osvedčenie nie je však deklaratórnym správnym aktom. oznámenie rozhodnutia a pod. Nemajú povahu správneho rozhodnutia. nie sú znaleckými posudkami v zmysle správneho poriadku. Obranu proti nemu je možné doložiť protidôkazom. ktorou správny orgán autoritatívne potvrdzuje existenciu alebo neexistenciu určitej skutočnosti alebo stavu. v ktorých vykonávajú pôsobnosť. Takto sa vyčleňujú úkony (kritériom je existencia právnych dôsledkov):    ktoré priamo spôsobujú právne dôsledky (preukazná moc osvedčenia. ktoré môžu mať len nepriame právne dôsledky (napr. záznamy o úkonoch objasňovania priestupkov) úkony. a dokumentačné úkony. Hlavné druhy činnosti kontroly:  zisťovanie a analýza skutočného stavu  porovnávanie skutočného a požadovaného stavu. absencia právotvorných účinkov. právny základ majú v normách správneho práva. evidenčné a registračné úkony. V posudkoch a vyjadreniach správne orgány zaujímajú stanoviská vo veciach verejnej správy. bezprostredne ich nemožno napadnúť opravným prostriedkom. Osvedčenie . vyjadrenia. platí prezumpcia pravdivosti. posudky. pomocné technické úkony a pod. ktoré nemajú právne dôsledky. stanoviská. povinnosť rešpektovať takýto úkon a povinnosť adresáta úkonu strpieť ho.) a úkony technicko-organizačnej povahy (úkony spisovej agendy.) úkony. exekučné faktické úkony. Ich spoločné črty sú nasledovné: Jednostrannosť úkonov. ak nimi nebola porušená právna povinnosť (napr.

ktorý sa predpokladá. ktoré nedostatky sa majú odstrániť a a v akých časových intervaloch sa má upriamiť na sledovanie činnosti kontrolovaných inštitúcií a na to. ktoré ich môžu využiť v procese plnenia svojich vlastných úloh. Charakteristické črty: Objektívnosť. Represívna funkcia – spočíva v ukladaní opatrení na zabezpečenie represívnych účinkov kontroly.j. ktoré by sa boli dosiahli. Bez poznania uvedených skutočností nemožno vykonať kontrolu z hľadiska vecnej správnosti. čo pôsobí preventívne. t. ktorí rozumejú jednotlivým druhom činnosti kontrolovanej inštitúcie. Porovnávacia – sleduje a porovnáva dosiahnuté výsledky a výsledky. ktoré sa dajú vyvodiť z faktov zistených kontrolnými orgánmi. Postup pri vykonávaní kontroly vo verejnej správe . či nedostatky odstránili. alebo patrí a vyplýva z kompetencie riadiacej ako jej nevyhnutný atribút. odbornosť a včasnosť kontrolnej činnosti Objektívnosť: Prejavuje sa v prístupe k zisteným faktom t. Funkcie kontroly: Poznávacia – spočíva v poznávaní dvoch základných skutočností. ako aj stavu. vzťahujúcich sa na činnosti kontrolovanej inštitúcie. ak by sa kontrolovaná činnosť vyvíjala presne podľa daných pravidiel. aby nedostatky narástli do väčších rozmerov.j. ktorý môže obsahovať osobitný právny predpis. Nápravná funkcia – mala by sa začať už počas výkonu kontroly. kontrola má zisťovať skutočnosti objektívne – nie povrchne. Činnosť kontrolných orgánov v rámci nápravnej funkcie sa má upriamiť na to. a to zisťovanie skutočného stavu kontrolovanej inštitúcie alebo činnosti. Odbornosť: Zdôrazňuje sa požiadavka odborných predpokladov pracovníkov kontroly. neúplne a nedostatočne. že kontrola by mala byť vykonaná včas. právnych noriem a pravidiel. prijatie opatrení na odstránenie zistených odchýliek a uplatnenie zodpovednosti za protiprávne konanie Samotné oprávnenie vykonávať kontrolu sa musí opierať o určitý právny základ. stav vyplývajúci z príslušných uznesení. tým sa zužuje časový rozsah trvania nedostatkov a zabráni sa tomu. Informačná funkcia – v rámci vykonávania kontroly možno získať množstvo poznatkov. Včasnosť: Znamená. skreslene. Tieto poznatky a informácie by sa mali oznamovať predovšetkým tým orgánom verejnej správy.

poškodením . informácie .vecne a dôsledne.. súčinnosť vypracovanie návrhu na zloženie kontrol. písomných dokumentov a iných materiálov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou.      Fázy kontrolnej akcie: A/ Príprava kontroly (kroky):        vypracovanie zamerania kontrolnej akcie. Pracovníci kontroly sú pri výkone kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu:    vstupovať do objektov. na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných subjektov. vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu.z. zariadení a prevádzok. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. jeho zamestnancov ako aj ďalších štátnych orgánov .. oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti príslušným orgánom v potrebnom rozsahu oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov s protokolom o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním a vyžiadať od nich v určenej lehote písomné vyjadrenie ku všetkým skutočnostiam preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam a zohľadniť opodstatnené a preukázané námietky v dodatku k protokolu alebo význame o kontrole neopodstatnenosť námietok písomne oznámiť zodpovedným zamestnancom kontrolovaného subjektu najneskôr do termínu prerokovania protokolu prerokovať protokol s vedúcim kontrolovaného subjektu a zodpovednými zamestnancami. vedúci...Oprávnenia a povinnosti pracovníkov kontroly: Sú vymedzené v § 11 zákona č.naštudovanie všeobecne záväzných predpisov a noriem. Nedotknuteľnosť obydlia však nesmie byť dotknutá. vonkajšia metodika kontroly ... skupín. ktorých sa kontrolné zistenia týkajú . spracovanie programu – detailné rozpracovanie problémov a otázok.. rozdelene práce.. zničením.   Pracovníci kontroly sú pri výkone kontroly povinní:   vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet a účel kontroly a preukázať sa svojim oprávnením vykonávať kontrolu + s preukazom totožnosti vydať kontrolovanému subjektu potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov... protokolov z predchádzajúcich kontrol.vnútorná.. určenie cieľa určenie časových etáp vykonania akcie sama príprava na kontrolnú akciu. iné písomnosti . členovia vymedzenie kontroly. v odôvodnených prípadoch odoberať aj mimo priestorov kontrolovaného subjektu písomné dokumenty a iné materiály a vykonávať nevyhnutné úkony súvisiace s kontrolou . 10/1996 Z. vyžadovať od kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov aby im v určenej lehote poskytovali doklady...

. Ministerstvo vnútra kontroluje činnosť obvodných úradov). Vnútornú kontrolu vykonávajú orgány štátnej správy ako súčasť plnenia svojich úloh. najviac však do 20 000 Sk. preto jej skúmanie patrí do viacerých vedných disciplín (kybernetika. preverovanie údajov vyhodnotenie materiálov a kontrolných zistení. ak povinnosť nebola splnená v určenom termíne. Je súčasťou riadiacej a organizačnej práce t. ide tu teda o kontrolu podľa zásady „kto riadi. zabezpečenie dôkazov dokladová kontroly. Pri výkone tejto činnosti vznikajú špecifické spoločenské vzťahy regulované normami správneho práva – kontrolné právne vzťahy. Vonkajšia a vnútorná kontrola verejnej správy Zákon NR SR O kontrole v štátnej správe č. informácie vydanie potvrdení a odobratie dokladov.j. Kontrola vo verejnej správe je jednou zo záruk zákonnosti v jej činnosti. že kontrolný orgán ju vykonáva voči svojím podriadeným alebo ním riadeným orgánom a organizáciám (napr. Kontrola je nevyhnutnou súčasťou každej organizovanej činnosti. písomné oznámenie zodpovednej osobe C/ Ukončenie kontroly      prerokovanie protokolu s kontrolovaným subjektom spracovanie zápisnice vysporiadanie nákladov kontroly zabezpečenie mlčanlivosti zabezpečenie realizácie výsledkov kontroly Orgány kontroly sú oprávnené pri výkone kontroly ukladať zamestnancom kontrolovaného subjektu poriadkovú pokutu od 500 Sk do 10 000 Sk za zavinené marenie výkonu kontroly a za zavinené nesplnenie povinnosti uvedenej v § 12 ods. /21/ Poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane. 2 až 4.doklady. teória riadenia). vypracovanie protokolu oboznámenie vedúceho kontrolovaného subjektu s kontrol. konaní v prípade opodstatnenosti námietok. ak osobitný predpis neustanovuje inak. súhrnné doklady. vzorky. jeho oznámenie orgánom činným v tr.   zabezpečenie spolupráce a súčinnosti kontrolných orgánov zabezpečenie koordinácie s inými orgánmi písomné poverenie na kontrolu B/ Priebeh kontroly:             oznámenie kontrolovanému subjektu o začatí kontroly predloženie poverenia účelné a efektívne rozdelenie práce vyžiadanie súčinnosti kontrolovaného subjektu. Zisteniami vyžiadanie písomných vyjadrení v prípade podozrenia z trestnej činnosti. 10/1996 vymedzuje dva pojmy kontroly: Vnútorná – ako súčasť riadenia a organizácie Základnou črtou je tá skutočnosť.

.ten aj kontroluje“ t. V systéme verejnej správy (vonkajšia zvnútra) existujú špecifické kontrolné orgány v rámci orgánov štátnej správy a to napr. ktorá nie je kontrolou podľa zákona NR SR č. vydaných vedúcim kontrolovaného subjektu. ak to ustanovuje osobitný predpis. na základe sťažností a petícií). oznámení a podnetov dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a opatrení vydaných na ich základe plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov. NKU. kto riadi je povinný vykonávať kontrolu voči podriadeným subjektom a je tiež povinný vytvárať alebo poveriť osobu na vytvorenie osobitného kontrolného útvaru pre výkon vnútornej kontrolnej činnosti. Nedostatky UOŠS oznámi vláde. Súdy – všeobecné v rámci správneho súdnictva. vykonávaná Najvyšším kontrolným úradom SR NKÚ SR je nezávislý orgán kontroly hospodárenia. ktorý by mal zahrnovať a upravovať kontrolu po vertikálnej línii.j. Je štátnym orgánom. viazaný len zákonom a za svoju činnosť zodpovedá len NRSR. že kontrolovaný subjekt nie je podriadený kontrolnému orgánu. 10/1996 Z. Stojí mimo UOŠS. súdy. Nedostatky v činnosti OŠS a iných ŠO oznamuje príslušnému ministerstvu alebo príslušnému OŠS. NR SR. 32. Orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä:     plnenie úloh štátnej správy vybavovanie petícií. Vyššie uvedené orgány kontroly vykonávajú vonkajšiu kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti vymedzenej osobitnými predpismi a vnútornú kontrolu ako súčasť plnenia svojich úloh v príslušnom odvetví štátnej správy.  orgány miestnej štátnej správy. Ústavným súdom. vzájomnú väzbu odborných útvarov. Kontrola verejnej správy. Vonkajšia – ako súčasť výkonu VS Vonkajšia kontrola je súčasťou výkonu verejnej správy. Podľa zákona o kontrole v štátnej správe sú ministerstvá. 10/1996 kontrolu plnenia úloh štátnej správy vykonávajú: a) vláda – prostredníctvom Úradu vlády Slovenskej republiky a ministerstiev b) iné orgány štátnej správy. „vnútroorganizačnou kontrolou“. ktorými podľa zákona sú:  ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. ostatné ústredné orgány štátnej správy.  ďalšie orgány štátnej správy. NKÚ je nesankčný úrad.j. každý. je uskutočňovaná inými štátnymi orgánmi stojacimi mimo verejnej správy (napr. Základným znakom je tá skutočnosť. ombudsman. ktorý je vo svojej činnosti nezávislý. spôsob realizácie vnútornej kontroly. Štátna obchodná inšpekcia (pod ministerstvom hospodárstva) alebo štátna školská inšpekcia (pod ministerstvom školstva) = tento vzťah kontroly sa nazýva dozor.z. sťažností. prokuratúra. Podľa zákona č. Vnútornú kontrolu nemožno stotožňovať s kontrolou vo vnútri samej organizácie. dohľad. Vonkajšia kontrola sa uskutočňuje smerom zvonku t. krajské a okresné úrady a ďalšie orgány štátnej správy povinné vytvoriť funkčný systém vnútornej kontroly. s tzv. nie je ním zriadený ani ním nie je riadený a usmerňovaný.

patrí sem aj kontrola vykonávaná inými orgánmi ŠS (špecializovaná kontrolná činnosť). Minimálne raz za rok predkladá NR SR správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok. Majú právo zrušiť rozhodnutie tzv. Ústavný súd SR rozhoduje o súlade:  zákonov s Ústavou SR a ústavnými zákonmi .kontrola. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a VÚC → funkciu HK zriaďuje na základe zákona č. Kontroluje:  vládu SR. Pôsobnosť NKÚ je rozšírená o kontrolu spôsobu vyrubovania a vymáhania daní. pokiaľ vykonávajú ŠS. vykonávaná v rámci samosprávy → obecné zastupiteľstvo zriaďuje funkciu hlavného kontrolóra podľa zákona 369/1990 Zb. Na požiadanie NR SR vypracúva stanovisko k návrhu ŠR. verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom. ktoré sú akoukoľvek účasťou zainteresované na štátnom rozpočte. Kontrola verejnej správy vykonávaná súdmi Súdy preskúmavajú zákonnosť NSA (normatívny správny akt) a ISA (individuálny správny akt). kasačný princíp. pričom jeho kontrola je zameraná najmä na kontrolu príjmov a výdavkov rozpočtu samosprávneho kraja a kontrolu hospodárenia a nakladania s jeho majetkom. Pri NPA vydáva nález. (zákon o samosprávnych krajoch). Má právo kontrolovať všetky subjekty. vykonávaná ministerstvami a inými orgánmi ŠS je kontrolou. poplatkov a pokút. v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie na PO s majetkovou účasťou štátu  Fond národného majetku  FO a PO  Súdy a prokuratúru kontroluje len pre oblasť nakladania s majetkom 33. prostredníctvom ktorej vykonáva príslušný ústredný orgán svoju pôsobnosť stanovenú osobitnými predpismi a jednak kontrolou vykonávanou príslušným orgánom ako súčasť plnenia vlastných úloh v príslušnom odvetví alebo oblasti VS. majetkovými právami a pohľadávkami republiky. Súdna kontrola normatívnych správnych aktov je záležitosťou ústavného súdnictva. nakladanie s prostriedkami Európskych spoločenstiev a iné prostriedky zo zahraničia. PO. ktorú vykonávajú ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS.patrí sem aj kontrola.najmä vykonávanie štátnej kontroly. Vykonáva kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu. hospodárenie a nakladanie so štátnym majetkom.Na čele NKU je predseda a dvaja podpredsedovia. na obdobie 7 rokov. ktoré sú príjmom ŠR. ktorých volí NR SR. . . ministerstvá a ostatné UOŠS republiky a im podriadené orgány  ŠO ako aj PO u ktorých vykonávajú funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa UOŠS alebo iné ŠO  Obce a VUC. Kontrola verejnej správy vykonávaná správnymi orgánmi .z. odvodov.302/2001 Z. ako aj kontrola vykonávaná miestnymi orgánmi ŠS a obcami. PO zriadené obcami a na PO zriadené VUC  Štátne účelové fondy. 34. Vypracúva stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu SR a predkladá ho NR SR.

ústavný súd sa zaoberá riešením kompetenčných konfliktov medzi UOŠS rieši sťažnosti proti právoplatným rozhodnutiam UOŠS. ústavnými zákonmi a zákonmi všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy s ústavou. orgánom ŠS. 35. Najvyšší súd Je vecne príslušný na preskúmavanie rozhodnutí a postupov:  UOŠS ak osobitný zákon neustanovuje inak  Iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie SR ak príslušnosť najvyššieho súdu SR ustanovuje osobitný zákon. všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných UOŠS s ústavou SR. miestne príslušným je všeobecný súd navrhovateľa.   Súdna kontrola individuálnych správnych aktov – správne súdnictvo Po zrušení správneho súdnictva ostala v niektorých prípadoch v kompetencii všeobecných súdov. špecializované senáty v rámci všeobecných súdov na výkon správneho súdnictva. rozhodnutia organizačnej povahy a rozhodnutia upravujúce vnútorné pomery orgánu. právom chránené záujmy alebo povinnosti FO alebo PO. Miestne príslušný je súd. záujmovej samosprávy a ďalších PO pokiaľ im je zverené rozhodovanie o právach a povinnostiach FO a PO v oblasti verejnej správy). Od 1. ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.1. Súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov.    nariadení vlády. ktoré nemajú povahu rozhodnutia o práve alebo povinnosti FO alebo PO. Konanie sa začína na návrh žaloby.1992 sa vytvorili tzv.  Koná a rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských súdov a proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy v senáte zloženom z predsedu a 2 sudcov. O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR koná a rozhoduje iný senát tohto súdu zložený z predsedu a 4 sudcov. Kontrola verejnej správy vykonávaná na základe petícií a sťažností . Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie SR. zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. v ktorého obvode má sídlo správny orgán. ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmavajú ak v zákone nie je ustanovené inak. najmä všeobecne záväzné normatívne akty. špecializovaných senátov je upravený Občianskym súdnym poriadkom. Na preskúmavanie rozhodnutí a postupu sú vecne príslušné krajské súdy ak zákon neustanovuje inak. V rámci správneho súdnictva preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (t. miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy. územnej samosprávy.j. Výkon správneho súdnictva prostredníctvom tzv. nepreskúmavajú postup správnych orgánov ktorým neboli priamo dotknuté práva.

ktorá je podriadená tejto osobe. ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach FO alebo PO Sťažnosť Je podanie FO alebo PO. priezvisko. Musí mať min. v zápisnici sa určia opatrenia na ich odstránenie. ani osoba. V opodstatnených prípadoch môže orgán verejnej správy predĺžiť lehotu na je vybavenie avšak je povinný písomne o tom upovedomiť sťažovateľa. Zo sťažnosti musí byť zrejmé.Daná problematika je upravená zákonom č. vybavuje ju najbližší nadriadený orgán. aby poskytovala údaje potrebné na kontrolu vybavovania sťažností. Podľa tohto právneho predpisu prijímajú. Na vybavovanie sťažnosti je príslušný vedúci orgánu verejnej správy. zväčša pri podávaní petícii občania zostavujú tzv. adresu FO alebo názov a sídlo PO. evidujú.  príslušný orgán verejnej správy je povinný prešetriť a vybaviť sťažnosť do 30 dní odo dňa keď mu bola sťažnosť doručená. ktoré sú upravené zákonom č.     petíciou sa rozumie príslušný návrh alebo sťažnosť s podpismi viacerých občanov. musí obsahovať meno. na získavanie podpisov pod petíciu nie je potrebné žiadne povolenie ani oznámenie 36. 152/1998 o sťažnostiach. predmet sťažnosti a čoho sa sťažovateľ domáha. VOP je nezávislým orgánom kontroly verejnej správy. proti ktorej sťažnosť smeruje. Ich počet nie je zákonom špecifikovaný. 18 rokov. Základné úlohy: . orgán verejnej správy vyhotoví o prešetrení sťažnosti zápisnicu. Orgán verejnej správy je povinný zabezpečiť vedenie centrálnej evidencie podaných sťažností oddelene od evidencie ostatných písomností tak. o verejnom ochrancovi práv zriadený inštitút ombudsmana. 85/1990. petičný výbor (nemá postavenie PO a ani nie je predpísaný počet členov) členovia petičného výboru si určujú osobu ktorá ich bude zastupovať pred orgánom verejnej správy. Kontrola verejnej správy vykonávaná verejným ochrancom práv V podmienkach SR bol zákonom č. pretože došlo ich porušeniu alebo ohrozeniu činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy.    Významným prostriedkom pri zabezpečení kontroly verejnej správy okrem sťažností sú petície. kto ju podáva. 564/2001 Z. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu tohto orgánu. Zväčša sa podáva písomne alebo ústne v záujme jej urýchleného a efektívneho vybavenia orgánu príslušnému na vybavenie. ak bol sťažovateľ písomne informovaný o výsledku prešetrenia sťažnosti ak sa prijali opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku. výsledok prešetrenia sa oznamuje sťažovateľovi písomne s odôvodnením opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti. vybavujú a kontrolujú vybavovanie sťažností:  štátne orgány a nimi zriadené organizácie  obce a nimi zriadené organizácie  PO a FO. Sťažnosť nesmie vybavovať ani prešetrovať osoba. sťažnosť sa považuje za vybavenú. Ak sa zistili nedostatky. ktorým sa sťažovateľ domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov.z..

iniciuje zmeny zákonov i zmeny v samej správe Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje:  orgány štátnej správy  orgány územnej samosprávy  PO a FO.súdne trestanie – trestanie za súdne delikty . akej veci sa týka a čoho sa podávateľ podnetu domáha.súdne delikty . Hlavné rozdiely – porovnanie súdneho deliktu a správneho deliktu: 1. NKÚ. V systéme vyvodzovania zodpovednosti za protiprávne konanie vo verejnej správe má nezastupiteľné miesto právna zodpovednosť FO a PO t. vyvodzujú orgány verejnej moci trestnoprávnu alebo administratívnoprávnu zodpovednosť podľa toho. Právomoc ombudsmana sa teda vzťahuje na všetky zložky verejnej správy. vláda. 37.)Legálna definícia a právne základy . doklady. právna spôsobilosť niesť právne následky (vo forme sankcie) za protiprávne konanie (za delikt).   kontrolná činnosť. Sú povinné mu vychádzať v ústrety. preskúmavanie sťažností občanov.j. prezident. Z podnetu musí byť zrejmé. spravodajské služby. všeobecné znaky. ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach FO a PO v oblasti verejnej správy. vyžadovať od orgánu verejnej správy aby mu poskytol spisy.správne delikty Rozlišujeme preto: . S porušením právnej povinnosti spája právo vznik rôznych druhov zodpovednosti. Preto o tejto právnej zodpovednosti hovoríme ako o sankčnej zodpovednosti a vyvodzovanie tejto zodpovednosti je jedným z druhov administratívnoprávnej zodpovednosti. Z pôsobnosti VOP je vylúčená NR SR.správne trestanie – trestanie za správne delikty Trestanie je rozhodovanie orgánov verejnej moci o vine a treste za delikty. členenie) Všeobecnou povinnosťou každej osoby je dodržiavať právo. či ide o: . Charakterizujte súdne a správne delikty (pojem. klásť otázky zamestnancom. Ak sa protiprávnym konaním naplnia znaky skutkovej podstaty verejnoprávneho deliktu. prokuratúra a súdy s výnimkou štátnej správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu. predložiť mu všetky písomnosti. podklady a rozhodnutia Koná na základe podnetu FO alebo PO alebo z vlastnej iniciatívy. Pri vybavovaní podnetu je verejný ochranca práv oprávnený vstupovať do objektov verejnej správy. ústavný súd. vysvetlenia . kontrola všetkých zložiek verejnej správy na všetkých úrovniach riešenie konfliktov (sprostredkúva mier medzi spornými stranami) reformátorská činnosť.

V rámci preskúmavacieho konania môžu na návrh rozhodnutie správneho orgánu o správnom delikte nielen zrušiť (kasačná právomoc). Vecnú príslušnosť SO pri postihu za správny delikt zakladá celý rad zákonov.Súdny delikt .priestupky – definícia priestupku je legálna. Správne delikty – objektom správneho deliktu je prevažne riadny výkon verejnej správy. Je to čin. útok na verejného činiteľa. Neexistencia definície pojmu správny delikt sa vysvetľuje značným počtom a rôznorodosťou protiprávnych konaní vo VS. s ktorými správne právo spája správny trest ako následok takého konania. majetku a verejného poriadku.iné správne delikty – členia sa na viaceré druhy 2. definuje ho len teória správneho práva. bezporuchová správa verejných vecí. ktorého znaky ustanovuje TZ. že vecná príslušnosť pri postihu za súdny delikt je upravený v Trestnom poriadku Správne delikty – rozhodujú o nich v prvom stupni zásadne správne orgány. že verejný orgán je sám oprávnený zo zákona použiť donucovacie prostriedky v podobe sankcie alebo inej ujmy za správny delikt. Na rozdiel od trestného práva správne právo trestné nie je kodifikované. Podiel súdov na rozhodovaní o správnych deliktoch je realizáciou ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu pred nezákonnosťou rozhodovania správneho orgánu. Mimosúdne delikty. ale ešte neprávoplatné rozhodnutie. rovnako ako pri trestných činoch je ochrana zdravia. a to v prípadoch.objektom je predovšetkým ochrana života. Správny delikt takúto legálnu definíciu nemá. Trestné činy člení na zločiny a prečiny. ale tiež zmeniť (reformačná právomoc). Slovenská právna úprava rozlišuje: . spôsobom a v rozsahu ustanovenom v zákone. a to v Trestnom zákone. označované ako správne delikty sú obsiahnuté vo viac než 200 zákonoch upravujúcich výkon VS na jednotlivých úsekoch. alebo platné. pretože napr. marenie výkonu úradného rozhodnutia. či sa namieta právoplatné rozhodnutie správneho orgánu. Toto hľadisko ale nemá všeobecnú použiteľnosť.pojem trestný čin je priamo definovaný legislatívne. 3. Súdy v rámci výkonu správneho súdnictva sa podieľajú na rozhodovaní o správnych deliktoch až v rámci preskúmavacieho súdneho konania na základe žaloby alebo opravného prostriedku podľa toho. Na druhej strane pri niektorých trestných činoch ide o ochranu štátu alebo dokonca intenzívnejšiu ochranu výkonu štátnej správy (napr. správne trestanie za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a za priestupky proti majetku nesúvisí priamo s výkonom verejnej správy. s tým.) Objekt deliktov: Súdne delikty . pytliactvo. nepovolené prekročenie štátnej hranice. zdravia. obsahuje ju zákon o priestupkoch . trestné činy na úseku ochrany životného prostredia). Skutkové podstaty správnych deliktov sa pritom menia oveľa častejšie v porovnaní so súdnymi deliktmi vzhľadom na pružne meniace sa úlohy VS na jednotlivých úsekoch. majetku a bezpečnosti osôb ako jedných zo základných ľudských práv garantovaných ústavou.) Rozhodovanie o deliktoch: Súdne delikty – rozhodujú o nich výlučne nezávislé súdy s tým. Aj z toho dôvodu sa skutkové podstaty správnych deliktov vymedzujú v jednotlivých zákonoch všeobecnejším spôsobom. Objektom niektorých druhov priestupkov. rozdiel je v stupni spoločenskej nebezpečnosti .

než správne delikty. keď zákony nepočítajú ani so subsidiárnym použitím správneho poriadku. ktorá predstavuje čiastočnú kodifikáciu priestupkového práva procesného. 6. ktorý druh správneho deliktu sa postihuje. alebo výslovne počítajú so subsidiárnym použitím Trestného poriadku na konanie a rozhodovanie o správnom delikte (napr. Do tohto registra sa zásadne nezapisujú sankcie za správne delikty. Správny poriadok zároveň predstavuje procesnoprávnu úpravu postihu niektorých iných správnych deliktov. PO môže byť subjektom správneho disciplinárneho deliktu len výnimočne. 7.) Spoločenská difamácia Súdne delikty . Pôjde oň len vtedy.subjektom správneho deliktu môže byť aj PO za podmienok ustanovených zákonom. Občianska bezúhonnosť sa posudzuje spravidla podľa toho.subjektom trestného činu môže byť len FO Správny delikt . keď subjektom môže byť tiež len FO. 4. Správne orgány postihujú menej závažné delikty. .spoločensky sú viac odsúdeniahodné trestné činy. pri rozhodovaní orgánov niektorej profesijnej komory o správnom disciplinárnom delikte člena komory).) Rozdiel v procesnom režime trestania: Súdne delikty – tieto sa postihujú v režime trestného práva procesného.Ustanovenie znakov správneho deliktu priamo zákonom Nie každé porušenie právnej povinnosti v oblasti VS je automaticky správnym deliktom. či osoba má alebo nemá zápis v registri trestov.) Subjekt deliktov: Súdne delikty .(škodlivosti) deliktu. správnych disciplinárnych a správnych poriadkových deliktov. 5. Subsidiárne sa na konanie o priestupkoch vzťahuje správny poriadok. Slovenská právna úprava správneho trestania nie je teda jednotne upravená a odlišuje sa podľa toho. okrem priestupkov. ako určiť hranicu medzi súdnym deliktom a správnym deliktom. ak ich porovnávame so závažnosťou trestných činov. Správne delikty – konanie o správnych deliktoch nemá jednotnú kodifikovanú právnu úpravu. ak osobitné zákony neupravujú procedurálne otázky inak. Vyskytujú sa aj prípady. Priestupky sa postihujú podľa procesnoprávnej časti zákona o priestupkoch. ak sú naplnené jednotlivé obligatórne znaky skutkovej podstaty správneho deliktu: a/ objekt b/ objektívna stránka c/ subjekt d/ subjektívna stránka Závažnou teoretickou i legislatívnou otázkou je. ktoré je kodifikované v Trestnom poriadku.

výkon povolenej činnosti. Vyjadruje prejav ľudskej vôle vo vonkajšej realite. Konanie môže byť omisívne (pasívne. Protiprávne je konanie. U právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie. . V opačnom prípade by stíhali všetkých a za všetko. Okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť konania sú napr. Hlavným poslaním verejnej správy nie je predovšetkým trestať. hoci má právnu povinnosť konať. Sankcionovateľnosť znamená. Vysoké pokuty za správne delikty. nečinnosť) alebo komisívne (aktívne konanie). Čo sa týka PO ide o konanie jej zamestnancov. členov štatutárnych orgánov a pod. možné zákazy činnosti ako správne tresty za správny priestupok sú neraz citeľnejšie zásahy do základných práv a slobôd v porovnaní s trestami za trestné činy. skutkovú podstatu colného deliktu ustanovuje colný zákon a konkrétna právna povinnosť sa môže určiť colným rozhodnutím). ustanovenie znakov skutkovej podstaty deliktu v zákone a ustanovenie procesného postupu v zákone. Všeobecné pojmové znaky správneho deliktu Protiprávne konanie. Pojem správny delikt Správny delikt je protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby. ktoré je v rozpore s právom. zavinenie (okrem prípadov správneho deliktu. čo je v rozpore so základnými princípmi právneho štátu. prípadne s právnym úkonom vykonaným na jeho základe (napr. pokuty za niektoré správne delikty presahujú niekoľkonásobne výšku minimálneho peňažného trestu za trestný čin. Aj pri postihu správnych deliktov platí zásada „nullum crimen sine lege“. že právo spája s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu (trest). keď sa neskúma zavinenie). sankcionovateľnosť (trestnosť). zodpovedná osoba. preto tam. Najdôležitejším ich spoločným znakom je represívny charakter pri uplatňovaní zodpovednosti za protiprávne konanie. nutná obrana. ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu (trest) ustanovenú normou správneho práva. Na postihu správnych deliktov (aj trestných činov) je verejný záujem.Správny delikt nie je postihnuteľný. Tomuto prístupu zodpovedá pojem „sankcia“. Na druhej strane čo sa týka trestov najmä pri porovnaní výšky pokút za niektoré správne delikty. krajná núdza. Vzhľadom na nižší stupeň spoločenskej nebezpečnosti správnych deliktov v porovnaní s trestnými činmi sú skutkové podstaty správnych deliktov konštruované na nedbanlivostnej forme zavinenia. oprávnené použitie zbrane. ak stupeň jeho spoločenskej nebezpečnosti je len nepatrný. konanie na príkaz. opomenutie konania.

kde správny orgán má zo zákona právomoc konať o správnom delikte, je povinný o ňom konať a rozhodnúť (zásada legality). V správnom trestaní sa stretávame aj so zásadou oportunity, ktorá znamená, že správny orgán nemusí prejednávať všetky správne delikty, a to preto, že mu takúto možnosť správnej úvahy poskytuje priamo zákon (napr. správne poriadkové delikty, pri ktorých uloženie poriadkovej sankcie je právom, nie povinnosťou správneho orgánu - princíp oportunity, ako aj pri návrhových deliktoch, o ktorých sa koná len na návrh, teda ponecháva sa na úvahu poškodeného, či navrhne začatie priestupkového konania, alebo vezme svoj návrh späť).

Zodpovednou osobou podľa druhu správneho deliktu je FO alebo PO. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť, ktorou sa rozumie spôsobilosť protiprávne konať a niesť právne následky za takéto konanie. Deliktuálna spôsobilosť FO sa všeobecne zakladá na vôľovej a intelektuálnej zložke v čase spáchania deliktu, prípadne na dosiahnutí určitého veku (napr. deliktuálna spôsobilosť páchateľa priestupku sa viaže v súčasnosti na dosiahnutie 15. roku veku). Môže sa viazať na osobitné právne postavenie fyzickej osoby, schopnosti alebo spôsobilosť (napr. správny delikt podnikajúcej FO). Deliktuálna spôsobilosť PO sa spája s jej právnym vznikom a existenciou. Slovenská právna úprava pozná deliktuálnu zodpovednosť PO ako celku. Zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k protiprávnemu konaniu a k jeho následkom. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Na sankcionovateľnosť (trestnosť) správneho deliktu stačí zavinenie čo len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje úmyselnú formu zavinenia. Pri správnych poriadkových deliktoch sa zavinenie neskúma. Pri správnom trestaní PO ide o posudzovanie tzv. objektívnej zodpovednosti PO. Zavinenie tu nie je pojmovým znakom správneho deliktu, pretože zavinenie je vyjadrením psychického vzťahu FO a nie PO. Kvalita postupu pri správnom trestaní – požiadavky ustanovujú normy vnútroštátneho správneho práva. O správny delikt ide vtedy, ak sú naplnené jednotlivé obligatórne znaky skutkovej podstaty správneho deliktu ( objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka). Členenie: Teória správneho práva člení správne delikty z rôznych hľadísk do viacerých skupín. Vzhľadom na súčasnú slovenskú právnu úpravu možno správne delikty členiť na: - priestupky

-

iné správne delikty

Iné správne delikty než priestupky netvoria vnútorne homogénny celok. Líšia sa druhom sankcií (trestov) ukladaných za ne a rozdielnym procesným režimom trestania. Iné správne delikty sa členia na: správne delikty PO a podnikajúcich FO ako aj FO vykonávajúcich kvalifikované činnosti správne disciplinárne delikty správne poriadkové delikty

V teórii sa objavujú i viaceré členenia podľa toho, aké kritérium je rozhodujúce, napr.: - podľa subjektu – správne delikty FO – PO, so všeobecným subjektom – so špeciálnym subjektom - podľa zavinenia – správne delikty so zavinením – bez ohľadu na zavinenie - podľa uplatnenia zásady legality alebo zásady oportunity – povinne prejednávané – účelovo prejednávané. 38. Pojem priestupok, jeho formálne a materiálne znaky Právna úprava Priestupok je samostatný druh správneho deliktu. Základy administratívnoprávnej zodpovednosti za priestupok a konanie o ňom sú na rozdiel od iných správnych deliktov čiastočne kodifikované v zákone SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý predstavuje všeobecnú právnu úpravu priestupkov a konania o priestupkoch. Je v zásade úplnou kodifikáciou všeobecnej hmotnoprávnej časti priestupkového práva. Definuje sa v ňom pojem priestupok, zavinenie a jeho formy, podmienky veku a príčetnosti, na deliktuálnu spôsobilosť FO, niektoré okolnosti vylučujúce protiprávnosť a dôvody zániku zodpovednosti za priestupok. Predmetom všeobecnej úpravy je systém sankcií za priestupok, ochranných opatrení, podmienky ukladania sankcií a ich výmery, možnosť upustenia od potrestania a pravidlá ukladania sankcií pri súbehu priestupkov, všeobecné podmienky zodpovednosti mladistvého za priestupok. Skutkové podstaty priestupkov sú kodifikované len čiastočne. Obsahuje ich jednak zákon o priestupkoch, jednak desiatky osobitných zákonov, ktoré zároveň so skutkovými podstatami ustanovujú druh sankcie. Zákon o priestupkoch obsahuje tiež osobitnú úpravu tých procesnoprávnych inštitútov, ktoré vzhľadom na špecifiká správneho trestania sú upravené odchylne od správneho poriadku. Ak zákon o priestupkoch neustanovuje inak, vzťahuje sa na procesný režim správneho trestania priestupkov správny poriadok. Pojem priestupok

Pozitívne i negatívne vymedzenie priestupku Priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje verejný záujem a je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone (pozitívne vymedzenie priestupku), ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin (negatívne vymedzenie priestupku). Zákonná definícia priestupku sa zakladá na kombinácii materiálneho znaku a formálnych znakov a na kombinácii pozitívneho vymedzenia a negatívneho vymedzenia. Materiálne a formálne znaky Materiálny znak i formálne znaky musia byť naplnené súčasne, inak nejde o priestupok. Rovnaká požiadavka platí pre pozitívne i negatívne vymedzenie. Pozitívne: o priestupok ide, ak ide o protiprávne konanie, ktoré je zavinené, porušuje alebo ohrozuje sa ním verejný záujem, je výslovne označené za priestupok v zákone Negatívne: protiprávne konanie nemožno podradiť pod pojem priestupok, ak ide o správny delikt alebo trestný čin. Z negatívneho vymedzenia priestupku vyplýva, že nemožno jedným a tým istým skutkom spáchať súčasne dva delikty: priestupok a zároveň iný správny delikt. Materiálnym znakom sa rozumie spoločenská škodlivosť zavineného protiprávneho konania, ktoré sa vyznačuje tým, že konanie (opomenutie konania) porušuje alebo ohrozuje verejný záujem, t.j. ide o spoločenskú nebezpečnosť a škodlivosť. Formálne znaky vyjadruje, že konanie napĺňa jednak všeobecné znaky priestupku vymedzené zákonom (napr. podmienka veku páchateľa), jednak znaky skutkovej podstaty konkrétneho priestupku (napr. priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, priestupku proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky). Znakmi skutkovej podstaty sú subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Uvedené znaky sú obligatórne. Správny orgán musí skúmať, či sú naplnené všetky znaky súčasne, inak nesmie o protiprávnom konaní konať a rozhodnúť ako o priestupku. Okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť podľa priestup. zákona sú nutná obrana, krajná núdza, konanie na príkaz. Nutná obrana je také konanie, ktorým sa primeraným spôsobom odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený zákonom. Krajná núdza je konanie, ktorým niekto odvracia priamo hroziace nebezpečenstvo proti záujmu, ktorý je chránený zákonom, za predpokladu, že tým konaním nebude spôsobený rovnaký následok ako ten ktorý priamo hrozil a nebezpečenstvo sa nedalo odvrátiť inak. Dôvodom zániku trestnosti sú podľa priestup. Zákona výslovné uplynutie času a amnestia. Skutková podstata priestupkov Ide o súhrn typových (obligatórnych a fakultatívnych) znakov priestupkov určitého druhu. Pre každú skutkovú podstatu priestupku sú charakteristické tieto znaky: 1/ Objekt priestupku

Protiprávne konanie môže mať dve formy. odcudzený predmet. Fakultatívnymi znakmi protiprávneho konania sú miesto a čas konania (napr. Na rozdiel od súdnych deliktov je objektom správnych deliktov prevažne záujem na ochrane riadneho výkonu VS. najmä od správnych deliktov a z trestných činov predovšetkým na odlíšenie priestupku od prečinu. druhový (skupinový) . Tendencia je upravovať skutkové podstaty priestupkov na jednotlivých úsekoch VS v osobitných zákonoch. podvodom alebo znečistením či poškodením veci . - - U niektorých priestupkov sa stretávame okrem objektu tiež s hmotným predmetom útoku. s ohrozením výchovy a vzdelávania maloletého tým.. Určenie individuálneho objektu má význam pri presnej právnej kvalifikácii priestupku a pri jeho odlíšení od iných deliktov. proti ktorému útok smeruje (napr. Ide o javy a spoločenské vzťahy vo sfére pôsobnosti správnych orgánov.j. čiže nezákonná nečinnosť. kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou .. znečistenie vodného toku). Objektom priestupku sú vybrané spoločenské vzťahy. budova vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku). napr. škodlivý následok a kauzálny nexus (príčinná súvislosť medzi konaním a následkom).Objektom každého deliktu sa obvykle rozumejú určité relevantné záujmy alebo spoločenské vzťahy.predstavuje konkretizáciu záujmu. že neprihlási dieťa na povinnú školskú dochádzku).sa rozumie určitá presnejšie vymedzená skupina vzťahov so spoločnými druhovými črtami (napr. Druhový objekt je v súčasnosti kritériom členenia osobitnej hmotnoprávnej časti zákona o priestupkoch (napr. 2/ Objektívna stránka priestupku Všeobecne sa ňou rozumie protiprávne konanie ako akt vôľového konania. kultúrna pamiatka. životného prostredia). rušenie nočného pokoja.bližším vymedzením konania – napr. Individuálny objekt je spojený s konkrétnym priestupkom so zákonom špecifikovaným protiprávnym konaním (napr. na ktorého ochranu sú určené konkrétne ustanovenia priestupkového práva. t. dopravná značka. individuálny . nesplnenie povinnosti ohlásiť stratu alebo odcudzenie občianskeho preukazu). ktoré chráni zákon a proti ktorým protiprávne konanie smeruje. Z hľadiska objektívnej stránky priestupku sú skutkové podstaty priestupkov formulované v zákonoch rôzne: . s ohrozením alebo porušením zdravotnej nezávadnosti pitnej vody. skupina spoločenských vzťahov na úskeu zdravotníctva. a to aktívnu formu konania (je daná komisívnym konaním) alebo pasívnu (je daná omisívnym konaním. opomenutím konania. Z hľadiska stupňa všeobecnosti rozlišujeme objekt: všeobecný (rodový) – rozumie sa ním súhrn typových znakov chránených zákonom o priestupkoch a ostatnými zákonmi upravujúcimi priestupky. priestupky na úseku školstva. spreneverou. konkrétnym predmetom. úradná listina. poškodený strom na verejnom priestranstve. na ktorých ochrane má štát (verejná moc) záujem. Následkom je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom.). proti ktorým smeruje protiprávne konanie porušujúce alebo ohrozujúce verejný záujem. signalizačné zariadenie. školstva.

hoci len z nedbanlivosti. Deliktuálna spôsobilosť sa u páchateľa priestupku viaže na dosiahnutie veku . príslušníci Policajného zboru a príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. 3/ Subjekt Subjektom priestupku je páchateľ. neprípustnosť prejednať jeho priestupok v skrátenom rozkaznom konaní. ktorý nezodpovedá právnym predpisom o jeho povinnom preskúšaní alebo úradnom označení len určením následku bez toho. aby sa podrobnejšie špecifikovalo.j. s čím sa spájajú najmä miernejšie sankcie (tresty) za podmienok ustanovených v zákone o priestupkoch. kto poškodí iného na cene.15 rokov veku a na príčetnosť. na ktoré sa vzťahujú výsady a imunity a ktoré nie sú trestané za priestupok. rok svojho veku a neprekročil 18. akým konaním alebo opomenutím bol následok spôsobený – napr. Subjekt priestupku môže byť všeobecný (každá FO). zákonný zástupca dieťaťa. Na rozdiel od osôb. alebo špeciálny (napr. akosti. ale tiež sudcov a prokurátorov). ktorý dovŕšil 15. Za priestupok nie je zodpovedná osoba. kto v obchode alebo pri inom podnikaní spracúva. odídenec. že priestupkom je porušenie právneho predpisu – napr. utečenec. pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohla rozpoznať. predáva alebo v súvislosti s tým skladuje alebo po vykonanej oprave alebo úprave vydáva tovar z drahých kovov. Páchateľa. vodič motorového vozidla). Zodpovednosti sa však nezbavuje ten. ktoré neplní povinnú školskú dochádzku. ktorým môže byť len FO. kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol. Rovnako ako trestné právo aj priestupkové právo je založené na osobnej zodpovednosti jednotlivca. požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky. ale aj cudzinec. cudzinec. 4/ Subjektívna stránka priestupku . Ich priestupky sa však neprejednávajú podľa zákona o priestupkoch. má teda privilegované postavenie. ale v rámci disciplinárneho konania podľa osobitných zákonov upravujúcich ich právny status (osoby podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci. SIS. Z osobnej pôsobnosti zákona o priestupkoch sú vyňaté osoby: . množstve alebo hmotnosti pri predaji tovaru alebo poskytovaní iných služieb. druhý okruh osôb sa nezbavuje trestnosti.ďalší okruh FO kvôli ich osobitnému právnemu statusu. t. alebo osoba bez štátnej príslušnosti. že ide o porušenie alebo ohrozenie verejného záujmu chráneného zákonom.- - ustanovením o tom. alebo nemohla ovládať svoje konanie.požívajúce výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva . osoby počas výkonu trestu odňatia slobody. občan SR. ako aj osobitná ochrana jeho práv pri odvolaní. ktorý spácha priestupok na úseku pobytu cudzincov. ktorá v čase jeho spáchania nedovŕšila pätnásty rok svojho veku. čo sa týka ukladania sankcií. Fyzická osoba musí mať deliktuálnu spôsobilosť teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. rok svojho veku označuje zákona o priestupkoch ako mladistvého. ktorá naplnila všetky znaky priestupku.

Podstatou sankcie je ujma. a pre prípad. že trestný je len dokonaný čin. že ho poruší alebo ohrozí. ak páchateľ: a) vedel. Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti. dokonaný priestupok. kto za právnickú osobu konal alebo mal konať. pokus sa trestá len výnimočne (napr. Súčasťou subjektívnej stránky sú popri zavinení fakultatívne znaky. že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Priestupok je spáchaný úmyselne. ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to. Je ním psychický vzťah páchateľa k svojmu konaniu a jeho následkom. Ich nepostihnuteľnosť v priestupkovom práve znamená. Sankcie Právnym následkom priestupku môže byť sankcia (trest) alebo aj ochranné opatrenie. kto dal na konanie príkaz. ktorá vznikne páchateľovi. Formy zavinenia sa v priestupkovom práve konštruujú síce rovnako ako v trestnom práve ako úmyselné zavinenie a zavinenie z nedbanlivosti.Subjektívna stránka ako ďalší obligatórny znak skutkovej podstaty priestupku sa týka zavinenia. (vedomá nedbanlivosť) alebo b) nevedel. ak zákon výslovne nevyžaduje úmysel (napr. Členenie na 2 základné formy zavinenia vychádza z existencie alebo absencie uvedených zložiek. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. V oboch prípadoch ide o vývojové štádiá deliktu. a ak ide o konanie na príkaz. ten. prípadne jeho morálne odsúdenie. že tento záujem neporuší alebo neohrozí. ak páchateľ: a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (priamy úmysel) alebo b) vedel. Nedbanlivosť môže byť vedomá a nevedomá. Na rozdiel od trestného práva priestupkové právo nepozná prípravu na priestupok. pri priestupku proti majetku). že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. priestupok proti majetku). ktorými sú pohnútka (psychický podnet ku spáchaniu priestupku) a cieľ (čo sledoval páchateľ spáchaním priestupku). Zodpovednosť za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe Za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe zodpovedá podľa tohto zákona ten. Skúmanie formy a stupňa zavinenia je významné pri ukladaní a výmere sankcie (trestu) za priestupok. . bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel) Zavinenie sa teda konštruuje na intelektuálnej zložke (vedieť) a na vôľovej zložke (chcieť). hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť) Úmysel môže byť priamy alebo nepriamy.

V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 1 000 Sk (niektoré zákony ustanovujú vyššiu hornú hranicu. Vyskytujú sa však aj zákony. Horná hranica pokuty u mladistvých sa znižuje na polovicu. pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou.Často zasahuje do jeho ústavou zaručených práv. c) zákaz činnosti. ale tiež dolnú hranicu pokuty (napr. či samotné prejednanie priestupku postačí k náprave páchateľa. na okolnosti. Od uloženia sankcie možno totiž v rozhodnutí o priestupku upustiť. b) pokutu. Pokuta je príjmom obce alebo štátneho rozpočtu podľa toho. ktoré ustanovuje zákon o priestupkoch. Upustenie od uloženia sankcie nevylučuje možnosť uložiť ochranné opatrenie. SO je povinný skúmať. 5 000 Sk za priestupok na úseku cestnej dopravy). Pokuta za priestupok Pokuta je najčastejšou sankciou za priestupok. najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky. ktoré ustanovujú nielen hornú. Ak zákon o priestupkoch alebo iný zákon umožňuje uložiť v blokovom konaní pokutu vyššiu ako 1 000 Sk. primeranosti a individualizácie. ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. povinnosť nahradiť škodu spôsobenú priestupkom a povinnosť uhradiť trovy konania. mladistvému možno uložiť v blokovom konaní pokutu do 1 000 Sk. d) prepadnutie veci. Má však pôsobiť na páchateľa výchovne a má ho odvracať od protiprávneho konania. napr. Zákaz činnosti možno uložiť. Pri ukladaní sankcie sa uplatňujú zásady zákonnosti. za ktorých bol spáchaný. Sankcia nie je obligatórnym právnym následkom priestupku. Výška pokuty sa ustanovuje v zákone o priestupkoch a v iných zákonoch pri jednotlivých skutkových podstatách priestupku ustanovením jej hornej hranice. Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Upustenie od uloženia sankcie predpokladá. Sankciu možno uložiť samostatne (za priestupok sa uloží jedna zo sankcií) alebo s inou sankciou (za priestupok sa uloží viac sankcií súčasne. stavebný zákon za stavebné priestupky). že správny orgán rozhodol o vine páchateľa. ZoP upravuje podmienky spoločného konania o priestupkoch toho istého páchateľa. Pri určení druhu sankcie a jej výmer sa prihliadne na závažnosť priestupku. o ktorý druh priestupku ide. Na upustenie od uloženia sankcie nie je právny nárok. na mieru zavinenia. napr. spravodlivosti. . na pohnútky a na osobu páchateľa. Nesmie byť pritom vyššia ako 4 000 Sk a v blokovom konaní nesmie byť vyššia ako 500 Sk. Za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie. a v rozkaznom konaní do 4 000 Sk. ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. pokuta a zákaz činnosti). Za priestupok možno uložiť len sankcie.

ak nebráni výkon tejto sankcie jeho príprave na povolanie. po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu ŠS vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať (napr. započíta sa do tejto výmery aj čas od zadržania vodičského oprávnenia do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tomto priestupku). a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou. Do času zákazu činnosti sa započítava čas. Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno upustiť. že jej ďalší výkon nie je potrebný O upustení sa môže rozhodnúť aj na žiadosť páchateľa priestupku. ak .páchateľ priestupku preukázal spôsobom svojho života. ktorej prepadnutie sa má vysloviť. Prepadnutie veci ako sankciu za priestupok nemožno zamieňať s ochranným opatrením zhabania veci. Túto sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou. ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku (zásada proporcionality). Sú tiež ujmou za priestupok. Mladistvému možno uložiť sankciu zákazu činnosti najdlhšie na 1 rok. požičanú. avšak majú špecifický účel aj obsah. správny orgán postupuje vo vzťahu k tejto otázke ako o predbežnej otázke podľa správneho poriadku. Nejde však o sankcie. Ich pojmovým znakom nie je pôsobenie ujmy. alebo bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec získanú priestupkom.Zákaz činnosti za priestupok možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti zákona o priestupkoch alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený. najdlhšie na dva roky. Ochranné opatrenia Účelom ochranných opatrení je odstrániť alebo obmedziť možnosť ďalšieho páchania priestupkov určitého druhu. ak vec patrí páchateľovi a bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená. tiež mu má odňať prospech z priestupku.uplynula polovica výkonu tejto sankcie . dopravný priestupok viesť motorové vozidlo na čas 1 roka. a ak ide o činnosť. Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika. Zákazom činnosti pracovný alebo iný obdobný pomer nezaniká ani sa nezrušuje povolenie alebo súhlas na výkon činnosti. Za prepadnutú nemožno vysloviť vec zverenú do úschovy. hoci svojimi dôsledkami sa sankciám značne podobajú. Prepadnutie veci nemožno vysloviť. Prepadnutie veci prepadnutie veci možno uložiť. Základnou podmienkou je. Prepadnutie veci podobne ako zákaz činnosti má brániť páchateľovi v opakovaní priestupku. patrí páchateľovi priestupku. Pôsobia pro futuro ako preventívne opatrenie Ochrannými opatreniami sú: . ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu. Ak sú pochybnosti o vlastníctve k veci. ak sa vysloví zákaz za tzv. odcudzenú. že celá vec.

ak: a) patrí páchateľovi. Obmedzujúce opatrenie spočíva v zákaze navštevovať určené verejne prístupné miesta a miestnosti.predstavuje konkretizáciu záujmu. na ktorých ochrane má štát (verejná moc) záujem. proti ktorým smeruje protiprávne konanie porušujúce alebo ohrozujúce verejný záujem. priestupku proti verejnému poriadku a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Platí tu tiež zásada primeranosti.sa rozumie určitá presnejšie vymedzená skupina vzťahov so spoločnými druhovými črtami (napr.. Musí byť primerané povahe a závažnosti spáchaného priestupku.. na ktorého ochranu sú určené konkrétne ustanovenia priestupkového práva. Zhabanie veci – prichádza do úvahy. druhový (skupinový) . Ide o javy a spoločenské vzťahy vo sfére pôsobnosti správnych orgánov. pre nedostatok veku). ktoré má znaky priestupku. ktoré chráni zákon a proti ktorým protiprávne konanie smeruje. Pre každú skutkovú podstatu priestupku sú charakteristické tieto znaky: 1/ Objekt priestupku Objektom každého deliktu sa obvykle rozumejú určité relevantné záujmy alebo spoločenské vzťahy. alebo b) nepatrí páchateľovi priestupku a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem. Na rozdiel od súdnych deliktov je objektom správnych deliktov prevažne záujem na ochrane riadneho výkonu VS. školstva. Je to druh ochranného opatrenia. Možno ho uložiť páchateľovi priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami. ak od konania. Tendencia je upravovať skutkové podstaty priestupkov na jednotlivých úsekoch VS v osobitných zákonoch. uplynuli dva roky. O zhabaní veci nemožno rozhodnúť. nesmie nahrádzať sankciu zákazu činnosti. Druhový objekt je v súčasnosti kritériom členenia osobitnej hmotnoprávnej časti zákona o priestupkoch (napr. Z hľadiska stupňa všeobecnosti rozlišujeme objekt: všeobecný (rodový) – rozumie sa ním súhrn typových znakov chránených zákonom o priestupkoch a ostatnými zákonmi upravujúcimi priestupky. v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje alebo konajú verejné telovýchovné. individuálny .). priestupky na úseku školstva. skupina spoločenských vzťahov na úskeu zdravotníctva. Objektom priestupku sú vybrané spoločenské vzťahy. ktorého nemožno za priestupok stíhať (napr. Obmedzujúce opatrenie možno uložiť len spolu so sankciou a najdlhšie na jeden rok. športové alebo kultúrne podujatia. 39. Individuálny objekt je spojený s konkrétnym priestupkom so zákonom špecifikovaným protiprávnym konaním - - .a) obmedzujúce opatrenie b) zhabanie veci. Vymenujte a charakterizujte znaky skutkovej podstaty priestupku Ide o súhrn typových (obligatórnych a fakultatívnych) znakov priestupkov určitého druhu. Vec možno zhabať. Vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika. ak nebola uložená sankcia prepadnutia veci podľa Zo. životného prostredia).

nesplnenie povinnosti ohlásiť stratu alebo odcudzenie občianskeho preukazu). že ide o porušenie alebo ohrozenie verejného záujmu chráneného zákonom. Rovnako ako trestné právo aj priestupkové právo je založené na osobnej zodpovednosti jednotlivca. t. pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohla rozpoznať. ktorý nezodpovedá právnym predpisom o jeho povinnom preskúšaní alebo úradnom označení . podvodom alebo znečistením či poškodením veci .ustanovením o tom. predáva alebo v súvislosti s tým skladuje alebo po vykonanej oprave alebo úprave vydáva tovar z drahých kovov. čiže nezákonná nečinnosť.15 rokov veku a na príčetnosť.j. kto v obchode alebo pri inom podnikaní spracúva. ktorým môže byť len FO.bližším vymedzením konania – napr. že neprihlási dieťa na povinnú školskú dochádzku). Následkom je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom. kultúrna pamiatka. Fyzická osoba musí mať deliktuálnu spôsobilosť teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. proti ktorému útok smeruje (napr. s ohrozením alebo porušením zdravotnej nezávadnosti pitnej vody. utečenec. alebo nemohla ovládať . kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou . akosti. najmä od správnych deliktov a z trestných činov predovšetkým na odlíšenie priestupku od prečinu. kto poškodí iného na cene. občan SR. že priestupkom je porušenie právneho predpisu – napr. konkrétnym predmetom. odcudzený predmet. Deliktuálna spôsobilosť sa u páchateľa priestupku viaže na dosiahnutie veku .(napr. Určenie individuálneho objektu má význam pri presnej právnej kvalifikácii priestupku a pri jeho odlíšení od iných deliktov. poškodený strom na verejnom priestranstve. U niektorých priestupkov sa stretávame okrem objektu tiež s hmotným predmetom útoku. s ohrozením výchovy a vzdelávania maloletého tým. opomenutím konania. akým konaním alebo opomenutím bol následok spôsobený – napr. t. dopravná značka. škodlivý následok a kauzálny nexus (príčinná súvislosť medzi konaním a následkom). 3/ Subjekt Subjektom priestupku je páchateľ. Protiprávne konanie môže mať dve formy. spreneverou. Za priestupok nie je zodpovedná osoba. alebo osoba bez štátnej príslušnosti. rušenie nočného pokoja. signalizačné zariadenie. a to aktívnu formu konania (je daná komisívnym konaním) alebo pasívnu (je daná omisívnym konaním. napr. ktorá v čase jeho spáchania nedovŕšila pätnásty rok svojho veku. ale aj cudzinec. Fakultatívnymi znakmi protiprávneho konania sú miesto a čas konania (napr. ktorá naplnila všetky znaky priestupku. Z hľadiska objektívnej stránky priestupku sú skutkové podstaty priestupkov formulované v zákonoch rôzne: . 2/ Objektívna stránka priestupku Všeobecne sa ňou rozumie protiprávne konanie ako akt vôľového konania.j. množstve alebo hmotnosti pri predaji tovaru alebo poskytovaní iných služieb. odídenec. aby sa podrobnejšie špecifikovalo.len určením následku bez toho. úradná listina. budova vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku). znečistenie vodného toku).

priestupok proti majetku). ktorý spácha priestupok na úseku pobytu cudzincov. SIS. rok svojho veku a neprekročil 18. Ich priestupky sa však neprejednávajú podľa zákona o priestupkoch. Priestupok je spáchaný úmyselne.požívajúce výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva . Nedbanlivosť môže byť vedomá a nevedomá. Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti. že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky. Na rozdiel od osôb. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten. hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť) Úmysel môže byť priamy alebo nepriamy. má teda privilegované postavenie. Subjekt priestupku môže byť všeobecný (každá FO). druhý okruh osôb sa nezbavuje trestnosti. kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol. že tento záujem neporuší alebo neohrozí. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. osoby počas výkonu trestu odňatia slobody. ako aj osobitná ochrana jeho práv pri odvolaní. ktoré neplní povinnú školskú dochádzku. ale v rámci disciplinárneho konania podľa osobitných zákonov upravujúcich ich právny status (osoby podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci. neprípustnosť prejednať jeho priestupok v skrátenom rozkaznom konaní. zákonný zástupca dieťaťa. ak páchateľ: a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (priamy úmysel) alebo . Je ním psychický vzťah páchateľa k svojmu konaniu a jeho následkom. vodič motorového vozidla). Páchateľa. cudzinec. na ktoré sa vzťahujú výsady a imunity a ktoré nie sú trestané za priestupok. alebo špeciálny (napr. ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to.ďalší okruh FO kvôli ich osobitnému právnemu statusu. Formy zavinenia sa v priestupkovom práve konštruujú síce rovnako ako v trestnom práve ako úmyselné zavinenie a zavinenie z nedbanlivosti. príslušníci Policajného zboru a príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. ale tiež sudcov a prokurátorov). s čím sa spájajú najmä miernejšie sankcie (tresty) za podmienok ustanovených v zákone o priestupkoch. hoci len z nedbanlivosti.svoje konanie. ak páchateľ: a) vedel. ktorý dovŕšil 15. (vedomá nedbanlivosť) alebo b) nevedel. ak zákon výslovne nevyžaduje úmysel (napr. 4/ Subjektívna stránka priestupku Subjektívna stránka ako ďalší obligatórny znak skutkovej podstaty priestupku sa týka zavinenia. čo sa týka ukladania sankcií. Z osobnej pôsobnosti zákona o priestupkoch sú vyňaté osoby: . rok svojho veku označuje zákona o priestupkoch ako mladistvého.

Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť. Prepadnutie veci možno uložiť. O upustení sa môže rozhodnúť aj na základe žiadosti páchateľa. na okolnosti. Do času zákazu činnosti sa započítava čas. Na rozdiel od trestného práva priestupkové právo nepozná prípravu na priestupok. Členenie na 2 základné formy zavinenia vychádza z existencie alebo absencie uvedených zložiek. Súčasťou subjektívnej stránky sú popri zavinení fakultatívne znaky. b) pokutu. Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. ak vec patrí páchateľovi a bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená. najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky. Zákaz činnosti možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti tohto zákona alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený. alebo bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec . Skúmanie formy a stupňa zavinenia je významné pri ukladaní a výmere sankcie (trestu) za priestupok. pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. že trestný je len dokonaný čin. d) prepadnutie veci. ak neustanovuje osobitná časť tohto zákona alebo iný zákon vyššiu pokutu. ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu.b) vedel. že ho poruší alebo ohrozí. a v rozkaznom konaní do 4 000 Sk. ako aj na to. Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou. V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 1 000 Sk. ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. pri priestupku proti majetku). ak páchateľ priestupku spôsobom svojho života preukázal. ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. 372/1990 Z. z. po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať. pričom mu pôsobí určitú ujmu a súčasne vyslovuje morálne odsúdenie jednak priestupku a jednak jeho páchateľa. Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno po uplynutí polovice času výkonu tejto sankcie upustiť. V oboch prípadoch ide o vývojové štádiá deliktu. Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku. Ich nepostihnuteľnosť v priestupkovom práve znamená. Pokutu možno uložiť do 1 000 Sk. na pohnútky a na osobu páchateľ. a pre prípad. Sankcia je opatrenie štátneho donútenia ukladané príslušnými správnymi orgánmi za priestupok jeho páchateľovi. ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. na mieru zavinenia. že jej ďalší výkon nie je potrebný. Za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie. c) zákaz činnosti. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Sankcia je právnym následkom priestupku. najdlhšie na dva roky. za ktorých bol spáchaný. a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou. dokonaný priestupok. či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Vymenujte a charakterizujte sankcie a ochranné opatrenia podľa zákona č. bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel) Zavinenie sa teda konštruuje na intelektuálnej zložke (vedieť) a na vôľovej zložke (chcieť). zákaz činnosti možno uložiť. 40. a ak ide o činnosť. pokus sa trestá len výnimočne (napr. ktorými sú pohnútka (psychický podnet ku spáchaniu priestupku) a cieľ (čo sledoval páchateľ spáchaním priestupku).

zvyškové správne delikty postihované na základe zavinenia postihované bez ohľadu na zavinenie Ďalšie členenie: Postihované na základe zavinenia Správnym deliktom FO postihovaným na základe zavinenia je zavinené protiprávne konanie FO. Možno ho uložiť páchateľovi priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami. Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.subjektom – v porovnaní so správnymi deliktmi PO . alebo nepatrí páchateľovi priestupku a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb a lebo majetku alebo iný všeobecný záujem.v porovnaní so správnymi a vykonávateľov kvalifikovaných činností deliktmi podnikateľov . priestupku proti verejnému poriadku a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. ak od konania. Vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika. Iné správne delikty fyzických osôb postihované na základe zavinenia Popri priestupku. Obmedzujúce opatrenie musí byť primerané povahe a závažnosti spáchaného priestupku. možno rozhodnúť. športové alebo kultúrne podujatia.získanú priestupkom. ak nejde o trestný čin.subjektívnou stránkou . ktorého nemožno za priestupok stíhať. ak napĺňajú jeho pojmové znaky a znaky skutkovej podstaty. správnom disciplinárnom delikte a správnom poriadkovom delikte je FO zodpovedná tiež za iné správne delikty. Netvoria homogénnu skupinu deliktov. že sa takáto vec zhabe. ak patrí páchateľovi. Iné správne delikty FO možno členiť na 3 skupiny: správne delikty zamestnancov správne delikty osôb oprávnených na podnikanie alebo výkon kvalifikovanej činnosti tzv. ktorého znaky ustanovujú osobitné zákony. O zhabaní veci nemožno rozhodnúť. Ak nebolo uložené prepadnutie veci. Ochrannými opatreniami sú: a) obmedzujúce opatrenie. b) zhabanie veci. ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku. ktorého znaky sú uvedené v osobitných zákonoch. uplynuli dva roky. Prepadnutie veci nemožno uložiť. Iným správnym deliktom FO je spravidla zavinené protiprávne konanie FO. možno ho uložiť len spolu so sankciou a najdlhšie na jeden rok. 41. Správnym deliktom sú len vtedy. v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje alebo konajú verejné telovýchovné. Ide o delikty odlišujúce sa svojimi znakmi: . za ktoré správny orgán ukladá sankciu ustanovenú zákonom. ak nejde o trestný čin. ktoré má znaky priestupku. Obmedzujúce opatrenie spočíva v zákaze navštevovať určené verejne prístupné miesta a miestnosti. za ktoré ukladá orgán verejnej správy (správny orgán) sankciu ustanovenú v zákone.

na úseku vodného a lesného hospodárstva. ak má deliktuálnu spôsobilosť. okruh SO oprávnených delikt prejednať. životného prostredia atď. Ostatné odlišnosti sú napr. druh a výška sankcie. lehoty na zánik trestnosti deliktu. V prípade možného prekrývania znakov deliktov oboch spomenutých druhov má prednosť postih za iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných zákonov. postihovanom na základe zavinenia. ktoré s disciplinárnymi deliktmi nesúvisia. ale nie sú ani disciplinárnymi deliktmi. ktorý je pri inom správnom delikte FO. ktorých postih je vyňatý z režimu priestupkového zákona napr. ktorých subjektom je zamestnanec PO napr.v porovnaní so správnymi disciplinárnymi alebo poriadkovými deliktmi dôvody. špecifikovaný svojím postavením vo vzťahu k PO.- objektívnou stránkou . Tieto správne delikty majú veľa spoločných znakov s priestupkami. Zodpovednosti podliehajú FO vystupujúce ako podnikatelia alebo prevádzkovatelia kvalifikovaných činností. Správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb postihované bez ohľadu na zavinenie FO: Postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie Pri správnych deliktoch FO postihovaných zásadne bez ohľadu na zavinenie ide o protiprávne konanie FO oprávnenej na výkon činností. Jediným . Priestupcom môže byť ktorákoľvek FO. Zavinenie sa neskúma a fyzická osoba sa trestá na základe princípu objektívnej zodpovednosti. podľa zákona o lotériách a iných podobných hrách. ochrany ovzdušia. Uvedené správne delikty nemajú definičné znaky priestupku.) Správne delikty. vedúci pracovník.. 2. ktorú predstavuje zákon o priestupkoch. Tieto delikty prejednávajú správne orgány v právnom konaní bez odchýlok ustanovených všeobecnou právnou úpravou priestupkov. pretože spáchanie deliktu sa tu viaže na zamestnanecký vzťah k PO alebo na iné podmienky. Vzhľadom na platnú právnu úpravu možno rozlíšiť 2 základné skupiny správnych deliktov FO postihovaných na základe zavinenia: 1. odlišný procesný režim postihu. Správne delikty FO postihované na základe zavinenia majú legislatívne vyjadrenie v mnohých právnych predpisoch upravujúcich vzťahy pri výkone jednotlivých úsekoch verejnej správy. pre ktoré sú správne delikty FO vynímané spod režimu priestupkového práva Na postih deliktov sa nevzťahuje právny režim priestupkového práva. funkcionár atď. ktorej predmetu sa porušená povinnosť týka. 42. postih poistenia podľa právnej úpravy zdravotného poistenia. Základný rozdiel medzi priestupkom a iným deliktom je v subjekte. ktorého protiprávne konanie spočíva v porušení povinností daných jeho postavením Tieto delikty vznikajú napr. Zákon o priestupkoch takéto obmedzenie osobnej pôsobnosti zákona nepozná. pretože nie sú v zákonoch výslovne označené ako priestupky.) skupina – správne delikty FO. Sú postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie.

existencia . súhlasu. Deliktuálna spôsobilosť PO sa spája s jej existenciou. ktorý môže mať len FO. Zavinenie teda nie je pojmovým znakom správneho deliktu PO. rozhodujúce je protiprávne konanie a jeho následky. že PO vzniknutej zo zákona vzniká jej deliktuálna spôsobilosť dňom nadobudnutia účinnosti zákona. V zákonoch možno nájsť ich spoločnú právnu úpravu v ustanoveniach s názvom správne delikty. naviac v rôznom pracovnom postavení. Nepožaduje sa preukázať zavinenie FO.  k subjektívnej stránke správneho deliktu PO je potrebné uviesť. ktoré odlišuje takýto správny delikt od priestupku je výkon určitej kvalifikovanej činnosti. Ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa. Pojem PO náš právny poriadok nedefinuje. Ak je subjektom správneho deliktu podnikajúca FO. Od ostatných správnych deliktov sa tieto delikty odlišujú znakom zodpovednej osoby. že FO – podnikateľ zodpovedá za správny delikt vtedy. Preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti. zamestnanec. ktorá sa povinne zapisuje do OR. To znamená. odkedy je oprávnená podnikať (na základe koncesie.  na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu PO sa teda tiež vyžaduje. účelové združenie majetku. ktorá zastupuje PO navonok. ak sa ho dopustí pri výkone podnikateľskej činnosti alebo v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou. nie teda FO – ich zamestnanci. Podnikajúca FO má deliktuálnu spôsobilosť odo dňa. Sú postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie.. Súčasná právna úprava správneho trestania PO obsahuje len zriedkavo správne delikty výlučne právnických osôb. sankcie a pod. jednotky územnej samosprávy a iné subjekty o ktorých to ustanoví zákon. združenie FO alebo PO. pričom zavinenie nie je rozhodujúce. Zákony väčšinou upravujú zodpovednosť PO za správne delikty spoločne so zodpovednosťou podnikajúcich FO. Každá PO má deliktuálnu spôsobilosť. Správnym deliktom PO je protiprávne konanie PO. že u PO nemožno.j. To znamená. ktoré sa musia posudzovať zásadne rovnako ako obdobné konanie PO. ktorou je PO ako celok. ak činnosť vykonávajú viaceré osoby. Charakteristické črty  subjektom správneho deliktu môže byť len osoba. objektívnu zodpovednosť a to absolútnu. bez ohľadu na to. ide o tzv. OZ obsahuje len ich neúplný výpočet t. dňom zápisu do OR. PO takéto obmedzenie v zákone nemá. Za porušenie právnych povinností uložených PO zodpovedá FO. iné správne delikty. Spôsob vzniku a zániku PO upravujú zákony. Z praktického hľadiska hľadanie skutočného vinníka a dokazovanie jeho viny je pri výkone rôznych vysoko špecializovaných činností PO alebo podnikajúcej FO veľmi ťažké a zdĺhavé. okrem výnimiek. členovia a pod. a to ako celok. povolenia). aby konanie naplnilo jednak všeobecné znaky (protiprávnosť konania. hovoriť o zavinení v tom istom zmysle ako u FO. konateľ alebo člen PO. zákony pri úprave zodpovednosti za správny delikt kladú dôraz na charakter činnosti. ktorých prostredníctvom PO koná. PO. či v jej mene alebo aj bez poverenia koná štatutárny orgán. ktorá za PO konala alebo mala konať. pretože zavinenie je stav vedomia a vôle. ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou.hľadiskom. ktorá má deliktuálnu spôsobilosť (spôsobilosť na protiprávne konanie).

pričom platí zásada oficiality. Tieto lehoty sú prekluzívne a preto nemôžu byť predĺžené rozhodnutím správneho orgánu.zodpovednej osoby. násobkom predchádzajúcej pokuty. následok protiprávneho konania môže byť vymedzený bez špecifikovania aktívneho protiprávneho konania (opomenutie povinnosti. trestnosť ustanovená zákonom). subjektívnu stránku deliktu. Sankcie Sankciou za správny delikt je spravidla pokuta. Protiprávnosť konania PO môže byť APN vymedzená ako protiprávny spôsob konania ako konanie. že:  objektívna stránka ako znak skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu je konanie spočívajúce v porušení právnych povinností súvisiacich s výkonom verejnej služby. Správne disciplinárne delikty sa odlišujú od ostatných správnych deliktov najmä v tom. ▪ objektívna stránka zmiešaných správnych deliktov (sú to delikty. spravidla pevnou hornou hranicou. jednak znaky charakterizujúce objekt. Lehoty na uplatnenie trestu Zánik trestnosti sa najčastejšie spája s uplynutím 1-ročnej subjektívnej a 3-ročnej objektívnej lehoty. objektom správneho deliktu na úseku horskej služby je záujem na bezpečnosti osôb v horských oblastiach). Preto kodifikácia tu nie je možná. Objektívna stránka spočíva v protiprávnom konaní a jeho následkoch. Výška pokuty je najčastejšie určená sadzbou sankcie. zamorenie pitnej vody)  objektom zmiešaných správnych deliktov sú záujmy chránené konkrétnymi zákonmi upravujúcimi určitú oblasť. odvetvie VS (napr.). len výnimočne aj iná sankcia. porušenie právnych predpisov. ktoré je v rozpore s APN. že ich postihom sa chráni riadny výkon verejnej služby a s tým súvisiaca disciplína.. že porušená povinnosť súvisí s príslušnosťou FO k určitej organizácii. . pokiaľ ide o začatie konania. ktorých skutkové podstaty upravujú osobitné zákony spoločne pre PO aj pre FO – podnikateľov a pri ktorých je totožný proces správneho trestania) je formulovaná vo vyše 200 zákonoch. profesijná etika. resp.. Možný je prísnejší trest pri opakovanom správnom delikte. Špecifikum tohto druhu deliktu spočíva v tom. iným spôsobom (napr. napr. V niektorých prípadoch súčasťou výroku o sankcii je výrok o pokute a zároveň výrok o povinnosti odstrániť protiprávny stav alebo obnoviť pôvodný stav (pod hrozbou ďalšej pokuty v prípade nesplnenia tejto povinnosti). O správnych deliktoch PO rozhodujú správne orgány v správnom konaní. subjekt. Správny orgán koná a rozhoduje o správnom delikte podľa správneho poriadku. objektívnu stránku. neoprávnená výroba. 43. Správne disciplinárne delikty Správny disciplinárny delikt je deliktom FO. Za disciplinárne delikty správno-právneho charakteru sa považujú preto. prostredníctvom percentuálneho prepočtu vo vzťahu k určitej sume. Menej častými trestami sú prepadnutie veci a zákaz činnosti.

ktoré sú v osobitných právnych vzťahoch k určitej ustanovizni. zakladajúce znaky skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu. hoci majú nepochybne verejnoprávny charakter. ktoré sú vnútornými predpismi subjektov správy.  objektom je riadny výkon verejnej služby vrátane štátnej služby a s tým súvisiaca služobná disciplína. Správne poriadkové delikty . je ním zásadne príslušník uvedenej organizácie. nemôže byť zároveň priestupkom. Podrobnejšie sa postup pri ukladaní disciplinárnych trestov (opatrenia. Správnymi disciplinárnymi deliktmi nie sú disciplinárne delikty poslancov NR SR a podľa niektorých autorov ani disciplinárne delikty sudcov.  subjektívna stránka je založená na zavinení Právna zodpovednosť za disciplinárny delikt nie je právnym inštitútom iba správneho práva.j. ich vykonávateľov. Verejnoprávny delikt v oblasti štátnej správy je spojený s inštitútom štátnej služby. a teda nepostupuje sa pri jeho postihu podľa právneho režimu priestupkového práva. t. prípadne služby v ozbrojených silách. Ide o FO. politických strán alebo občianskych združení). podľa notárskeho poriadku disciplinárnu právomoc Notárskej komory voči notárom uplatňuje jej disciplinárny orgán a to prezídium tejto komory). subjekt je vždy špeciálny. v pracovnoprávnych vzťahoch medzi zamestnávateľom a zamestnancom – tu sa napr. konanej na základe brannej povinnosti. zamestnanca v štátnej správe a jeho služobným úradom). advokáta a Slovenskej advokátskej komory. 44. Postih týchto druhov správnych deliktov nie je upravený jednotne ale je upravený vo viacerých osobitných zákonoch. pretože tieto sa svojím objektom odlišujú. Druhom správnych deliktov sú disciplinárne delikty. a zásadne sa pripúšťa postih za oba druhy deliktov.71/1967 Zb. Súčasťou zákonov je postup pri uplatňovaní tejto administratívnoprávnej zodpovednosti. V tomto prípade neplatí zásada ne bis in idem. s osobitnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi práve z tohto vzťahu (napr. že jedno protiprávne konanie napĺňa skutkovú podstatu jednak priestupku. Povahu správneho deliktu majú len verejnoprávne disciplinárne delikty (a nimi nie sú disciplinárne delikty členov družstiev. vnútorná disciplína a poriadok. sankcie) ustanovuje v disciplinárnych poriadkoch.č. Popri poriadku vo vnútorných vzťahoch vystupuje do popredia profesijná etika upravená v etických kódexoch pre osoby pôsobiace v právnych vzťahoch k určitej ustanovizni. postupuje podľa Zákonníka práce. Protiprávne konanie. jednak skutkovú podstatu disciplinárneho deliktu. resp. študenta vysokej školy a vysokou školou. ide o právny vzťah zubného lekára stomatológa a Slovenskej komory zubných lekárov. Uplatňuje sa v rôznych právnych vzťahoch. výnimočne so subsidiárnym využitím všeobecnej právnej úpravy správneho konania z. môže dôjsť k situácii. napr. o správnom konaní. kým o nich rozhoduje disciplinárny orgán subjektu alebo vykonávateľa verejnej správy ktorému zákon zveruje disciplinárnu právomoc (napr. Ak zo zákona nevyplýva niečo iné.

najmä. obchodnou inšpekciou. inšpekciou životného prostredia. Ďalším špecifikom je.Správny poriadkový delikt je procesným deliktom. Právna úprava SPD upravuje celý rad zákonov. SPD sa prejednáva vždy na základe zásady oportunity. v rámci ktorého sa uplatňuje. pretože postih prichádza do úvahy len vtedy. V niektorých prípadoch zákony počítajú s možnosťou odpustiť alebo znížiť uloženú poriadkovú sankciu. napríklad správneho poriadku. narušovaní. Skutková podstata Objektom je ochrana pred porušovaním povinností vyplývajúcich z procesnoprávnych predpisov vo VS Objektívna stránka spočíva v marení. Sankcia Správny poriadkový delikt sa prejednáva vždy na základe zásady oportunity. nie je pri poriadkovom delikte rozhodujúce – neskúma sa. Správny orgán môže uložiť poriadkovú pokutu i opakovane. zákonov reglementujúcich postavenie a oprávnenia inšpekcií a pod. tie ktoré upravujú výkon správneho dozoru subsidiárne použitie správneho poriadku Správny poriadkový delikt nie je všeobecne právne upravený. Špecifiká . So správnymi poriadkovými deliktmi je možné stretnúť sa aj v iných odvetviach práva napr. ak osoba nesplnila procesnú povinnosť uloženú právnym predpisom. pričom sa ustanovuje max. OSP. zákona o kontrole. Na zodpovednosť stačí samotný fakt porušenia povinnosti. že uloženie sankcie je právom správneho orgánu a nie povinnosťou. že dodatočné splnenie právnej povinnosti vylučuje uloženie poriadkovej sankcie. hranica sankcie. prípadne jeho účelu. alebo v neposkytnutí potrebnej súčinnosti so správnym orgánom tým. zavinenie.j. že zodpovedná osoba nesplní procesnú povinnosť spôsobom ustanoveným v zákone Subjektom je najčastejšie FO Subjektívna stránka Subjektívna stránka t. Sankcia tu plní funkciu zabezpečiť priebeh a účel procesu. alebo v sťažovaní priebehu správnoprávneho. Skutkové podstaty týchto deliktov sú predmetom úpravy mnohých zákonov. rozhodovacieho procesu. v trestnom poriadku. to znamená. pri ukladaní poriadkovej pokuty na niektorých úsekoch výkonu štátneho dozoru niektorým štátnymi inšpekciami napr. Len výnimočne sa vyžaduje napr.zhrnutie  zásada oportunity  možnosť opakovaného uloženia sankcie  možnosť zníženia alebo odpustenia poriadkovej pokuty  dodatočné splnenie povinnosti vylučuje uloženie poriadkovej sankcie .

4 Ústavy SR a zákon č. Táto ostatná verejná moc. Zodpovedné subjekty (štát. Podľa čl. Zákon č. ktorú ústava a zákony v určitom rozsahu zverujú subjektom neštátneho charakteru vo veciach správy verejných záležitostí (predovšetkým subjektom územnej samosprávy) je od štátnej moci v istom zmysle odvodená a nemôže s ňou byť v rozpore. vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti za škodu.neposkytnutie potrebnej súčinnosti . upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. verejnoprávna inštitúcia. zavinenie nie je rozhodujúce SPD sú napr. To znamená. 45. Tejto zodpovednosti sa nemôžu zbaviť (absolútna zodpovednosť). Zákon č. Pojem verejná moc zahŕňa i verejnú správu.z. 127 ods. Sk aj opakovane. koho práva boli porušené.poskytnutie nepravdivých údajov .z. Pojem výkon verejnej moci vymedzuje tento zákon ako rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach. Primerané finančné zadosťučinenie nemôže byť ekvivalentom ušlej mzdy a odmien. orgán záujmovej samosprávy. 514/2003 Z. Podľa čl. primerané finančné zadosťučinenie. ktorým vyhovie sťažnosti.z. Vysvetlite pojmy nezákonnosť a nesprávnosť vo verejnej správe Ak sa orgán verejnej moci dopustí nesprávneho úradného postupu alebo rozhodne nezákonne a spôsobí škodu. : .nedostavenie sa pred správny orgán . ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. 127 Ústavný súd môže svojím rozhodnutím. iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. samosprávne kraje) zodpovedajú za škodu spôsobenú pri výkone VS: . ruší alebo inak sťažuje výkon kontroly (odmieta súčinnosť)uložiť poriadkovú pokutu do 10 tis. priznať tomu. Právna úprava Súčasnú právnu úpravu predstavujú č. 514/2003 Z. FO alebo PO.nevydanie veci dôležitej pre konanie Príklad: Živnostenský úrad môže kontrolovanej osobe ktorá marí. 3 a čl. 514/2003 Z. 46 každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu. Za škodu spôsobenú pri výkone územnej samosprávy orgánmi územnej samosprávy objektívne zodpovedá obec alebo samosprávny kraj. Verejná moc sa člení na štátnu moc a ostatnú verejnú moc. Orgánom verejnej moci je podľa tohto zákona štátny orgán. obce. že za škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy objektívne zodpovedá štát. Nemožno ho stotožniť s odškodným. PCHZ a povinnostiach FO alebo PO. 46 ods. Ústavný súd SR môže poškodenému priznať primerané finančné zadosťučinenie. s náhradou za škodu alebo ušlý zisk. orgán územnej samosprávy.

teda rozpor rozhodnutia nielen so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. hoci s ním ako s účastníkom konania konané malo byť ten.z. Najčastejším prípadom nesprávneho úradného postupu orgánu ŠS je porušenie procesnoprávnych noriem upravujúcich jeho konanie o právach. nariadeniami a smernicami EÚ. PCHZ FO a PO. za nesprávny úradný postup považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej správy urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v ustanovenej lehote. komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. zbytočné prieťahy v konaní alebo iné nezákonné zásahy do práv. nečinnosť orgánu VS pri výkone VS. PCHZ a povinnostiach vo veciach štátnej správy.ten.z. rozumie sa ňou protiprávnosť. s kým nebolo konané ako s účastníkom konania. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je: a) existencia rozhodnutia.- nezákonným rozhodnutím nesprávnym úradným postupom Takýto rozsah zodpovednosti vymedzuje jednak ústava. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má: . Nezákonné rozhodnutie Zákon č. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní Nesprávny úradný postup Zákon č. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní. nezákonnosť výslovne nedefinuje. komu nezákonným rozhodnutím vznikla škoda. aby sa zabránilo prieťahom v konaní s účastníkmi konania a aby rozhodnutia boli vydávané v ustanovených zákonných lehotách. ktoré je právoplatné b) rozhodnutie musí byť zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom (táto podmienka neplatí. 514/2003 Z. ale aj s medzinárodnými zmluvami. 514/2003 Z. jednak zákon č.z. ktoré potvrdzujú prieťahy v konaní na úrovni vnútroštátnych orgánov verejnej moci vrátane orgánov VS: Za vzniknutú škodu zodpovedá štát. Zdôrazňuje sa tak požiadavka. Zahrnutie zbytočných prieťahov v konaní do pojmu nesprávny úradný postup má umožniť riešenie mnohých sporov už na vnútroštátnej úrovni a nie pred ESĽP. ak orgán verejnej správy prekročil svoju právomoc vydaným rozhodnutím) c) podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu zo strany oprávnenej osoby. 514/2003 Z. Nie je v záujme štátu vyčkávať na rozhodnutia ústavného súdu alebo európskych súdnych inštitúcií. Ide o objektívnu zodpovednosť pri: . teda vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov (v prípadoch hodných osobitného zreteľa sa splnenie tejto podmienky nevyžaduje) Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má: účastník konania. ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní aj ten.

keď škoda alebo iná ujma vznikla zákonným postupom VS.. zadržaniach alebo iných pozbaveniach slobody. náhradu v súvislosti s vykonávaním opatrení vyhlásených pri mimoriadnych udalostiach a vo viacerých ďalších prípadoch.rozhodnutí o treste. primerané finančné zadosťučinenie. V niektorých prípadoch je zásahom VS nezákonné rozhodnutie alebo nezákonný (nesprávny) postup orgánu VS. zodpovednosť za výkon VS Výkonom VS možno zasiahnuť do právnej sféry FO i PO len na základe zákona. c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. 46. ochrannom opatrení alebo rozhodnutí pri väzbe. Niekedy zákony. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (všeobecná právna úprava). o vyvlastnenie alebo o nútené obmedzenie vlastníckeho práva. 314/2001 Z.). Zákon č. ktorým vyhovie sťažnosti. 46 Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu. Niektoré zákony upravujú podmienky náhrady za vecnú pomoc (§ 51 zákona č. Ak sa zasiahne do majetkovej sféry osôb. Náhrada škody v týchto prípadoch podlieha verejno-právnej regulácii. Orgány verejnej moci pri plnení svojich úloh niekedy zasiahnu aj do majetkových práv FO a PO v súlade so zákonom a v jeho medziach. 514/2003 Z. 127 Ústavný súd môže svojím rozhodnutím. priznať tomu. ktoré obsahujú ustanovenia o zodpovednosti za škodu.nesprávnom úradnom postupe. b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len územná samospráva) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. musí nasledovať náhrada primeraná zásahu VS. Môže ísť napr. . koho práva podľa odseku 1 boli porušené. .nezákonných rozhodnutiach. 514/2003 ako k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone VS. Výkon VS. Náhrada škody alebo inej ujmy pripadá do úvahy aj v týchto prípadoch. Tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. vymedzujú vzťah k zákonu č. Čl.z. . iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za výkon verejnej správy (všeobecná charakteristika) Právna úprava Ústava SR Čl. z. .nezákonných zatknutiach.

Trestný zákon jednak : a) poskytuje ochranu verejným činiteľom prostredníctvom skutkovej podstaty TČ útoku na VČ b) ochraňuje spoločnosť prostredníctvom skutkovej podstaty TČ zneužívania právomoci VČ.j.. ak v rámci plnenia úloh VS používa právomoc. Disciplinárna zodpovednosť Jej vznik je založený porušením disciplíny. keď sú splnené zákonom stanovené podmienky bez ohľadu na to. Disciplinárne tresty (sankcie): písomné napomenutie. . čím sa má zabrániť zneužívaniu právomoci vykonávanej vo verejnom záujme Uplatňujú ju súdy . či ide o orgán štátu alebo neštátny subjekt VS. Trestnoprávna zodpovednosť Uplatňuje sa nielen voči zamestnancom VS. NR SR voči vláde ) Druhy právnej zodpovednosti 1.( materiálne i nemateriálne ) 2. služobných povinností vyplývajúcich jednak z právnych predpisov. služobné príkazy. ale aj voči jej funkcionárom – konajú teda v mene VS a disponujú verejnou mocou. hmotný postih pozastavenie služobného postupu. starosta ) b) subjekty mimo VS (všeobecný súd voči verejnému činiteľovi. úradné osoby.. Verejným činiteľom je volený funkcionár alebo zodpovedný pracovník OŠS a samosprávy. t. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom Predmetom ďalšieho výkladu je už len zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone VS len v prípadoch nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu orgánu VS. zamestnanci v ŠS. ktorá mu v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh bola zverená (napr. matrikár). Preto majú v porovnaní s inými občanmi zvýšenú trestnú zodpovednosť. inštrukcie.Zodpovednosť za výkon VS je právna zodpovednosť za zákonný a správny výkon VS. .. Možno ju uplatniť voči: • štátnym zamestnancom • zamestnancom subjektu VS Jej základom je disciplinárny delikt -zavinené protiprávne konanie narušujúce služobnú disciplínu. Zodpovedné osoby Zodpovednými osobami sú: osoby činné vo VS. Táto zodpovednosť sa musí uplatňovať vždy.). 3. alebo vo VS.. pokarhanie. funkcionári VS. pokyny .pri priestupku uplatňujú správne orgány. jednak z vnútorných normatívnych a individuálnych správnych úkonov (vnútorné predpisy. alebo inak označované osoby pôsobiace vo VS Subjekty vyvodzujúce právnu zodpovednosť a) subjekty pôsobiace vo vnútorných vzťahoch VS ( minister.

ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci. že vznik škody nezavinil (vyvinenie. koná v mene štátu. Vo veci náhrady škody. Spolu s ostatnými druhmi právnej zodpovednosti tvorí systém právnych záruk zákonnosti vo VS. zodpovednosti za škodu sa zbaviť nemožno.nesprávnom úradnom postupe. To znamená. avšak len preukázaním tzv. liberačných dôvodov. prípadne škodová udalosť vznik škody príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus) zavinenie Zodpovednosť za škodu môže byť: a) subjektívna – na jej uplatnenie sa vyžaduje splnenie všetkých 4 všeobecných kritérií b) objektívna – na zodpovednosť postačuje splnenie prvých troch všeobecných kritérií. Ak zákon pre zodpovedný subjekt neustanovuje žiaden dôvod liberácie. ktoré ustanovuje priamo zákon. ak preukáže. Všeobecnými kritériami vzniku zodpovednosti za škodu sú tieto 4 kritériá: • • • • protiprávny úkon. .nezákonných zatknutiach. ochrannom opatrení alebo rozhodnutí pri väzbe. zadržaniach alebo iných pozbaveniach slobody.Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone VS je osobitným druhom verejnoprávnej zodpovednosti. . napr. Systém právnych záruk sa môže efektívne kombinovať s etickými a politickými aspektmi zodpovednosti. Za vzniknutú škodu zodpovedá štát.: . či škoda bola spôsobená nezákonným výkonom štátnej správy alebo územnej samosprávy. v ktorých napriek splneniu uvedených kritérií zodpovedný subjekt za vzniknutú škodu nezodpovedá. Ide o objektívnu zodpovednosť pri: . Na princípe absolútnej objektívnej zodpovednosti za škodu sa konštruuje verejnoprávna zodpovednosť štátu a v súčasnosti aj obcí a samosprávnych krajov. exkulpácia). Takýto druh zodpovednosti za škodu sa označuje ako absolútna objektívna zodpovednosť.rozhodnutí o treste. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodovaním orgánov VS je jedným z druhov právnej zodpovednosti (ďalšie sú už spomínaná trestnoprávna zodpovednosť a disciplinárna zodpovednosť a i. že aj objektívnej zodpovednosti sa možno zbaviť (liberácia).nezákonných rozhodnutiach. Pri objektívnej zodpovednosti za škodu zákony ustanovujú prípady. Za škodu zodpovedá štát alebo obec či samosprávny kraj podľa toho.) za výkon VS. či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nezavinil Pri subjektívnej zodpovednosti sa zodpovedný subjekt zbaví zodpovednosti. pričom nie je podstatné. .

s kým nebolo konané ako s účastníkom konania. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone územnej samosprávy Osobitne je upravený zodpovednostný vzťah k orgánom samosprávy. Nesprávny úradný postup nie je definovaný v zákone. zboru) 47. keď ide o výkon samosprávnych aktivít. sa riadil nesprávnym . ak škodu spôsobil orgán samosprávneho kraja.z. ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní ten. Vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy koná: a) starosta obce. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní. Územná samospráva zodpovedá za škodu.- Ministerstvo spravodlivosti SR (v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní. komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. kto ho vydal. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sa spája s väčším množstvom aktivít orgánov verejnej moci. Za nesprávny úradný postup je možné považovať aj nečinnosť a prieťahy v konaní. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci. Zákon č. že nesprávnym úradným postupom je porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. upravuje tiež prípad. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten. aj keď s ním ako s účastníkom konania. že ten. 514/2003 Z. môže (na rozdiel od štátu nemusí) požadovať regresnú náhradu od osôb. ak škodu spôsobil orgán obce b) predseda samosprávneho kraja. ktorá bola spôsobená a) nezákonným rozhodnutím alebo b) nesprávnym úradným postupom. ak bolo nezákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy vydané preto. komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov. keď štát nemá právo na regresnú náhradu voči orgánu územnej samosprávy. na ktoré bol prenesený výkon štátnej správy a osobitne v prípadoch. konané ma byť ten. verejnoprávnych inštitúcií a ďalším subjektom. ale z príslušných ustanovení je zrejmé. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má: účastník konania. súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu) Ministerstvo vnútra SR (škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Pol.

súdu). a predseda samosprávneho kraja. ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru. záujmová samospráva alebo právnická osoba. súdu. ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach. Orgány konajúce v mene štátu Vo veci náhrady škody v mene štátu koná vždy vecne príslušný orgán. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. ak škodu spôsobil orgán obce. keď bola uhradená celá náhrada škody. ak škodu . ktorý v konaní zrušil rozhodnutie orgánu územnej samosprávy. že sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. že orgán územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydal nezákonné rozhodnutie preto. vrátane ústavného súdu). ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy. Územná samospráva má právo na regresnú náhradu od štátu v prípade. c) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. ktorý je výslovne uvedený v § 4 zákona č. Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa. ak 1. právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. 3.právnym názorom príslušného orgánu (napr. Ak by nebolo možné určiť príslušnosť. ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom. ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy. d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy. e) verejnoprávna inštitúcia. Je ním: a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Orgány konajúce v mene územnej samosprávy Vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy v mene samosprávy koná starosta obce. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci. ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy. ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu. b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2. ktorá vznikla pri výkone štátnej správy.z. ktorý v konaní zrušil takéto rozhodnutie. uplatňuje sa nárok na ministerstve spravodlivosti. ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. 514/2003 Z.

Márne uplynutie lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody má za následok premlčanie práva. akú náhradu škody poskytne žiadateľovi. v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a aj v konaní. ak ide o škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy (nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom). Procesný postup predbežného prerokovania nároku je upravený v zákone. ak ide o škodu na zdraví. ktorá začína plynúť odo dňa.na starostu obce alebo na predsedu samosprávneho kraja (pri výkone územnej samosprávy) Predbežné prerokovanie nároku je obligatórne. V prípade. prípadne škodová udalosť vznik škody príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus) zavinenie Predbežné prerokovanie návrhu Ak všetky uvedené kritériá vzniku zodpovednosti za škodu boli splnené. ktoré vznikli poškodenému v konaní. môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku súdnou cestou. v ktorom došlo . alebo márnym uplynutím 6-mesačnej lehoty. Všeobecnými kritériami vzniku zodpovednosti za škodu sú tieto 4 kritériá: • • • • protiprávny úkon. Počas predbežného prerokúvania návrhu lehota na uplatnenie práva neplynie. Predbežné prerokovanie sa môže skončiť uzavretím pokonávky o výške škody. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. ktorým mu bola spôsobená škoda. To neplatí. ako aj dohodu o tom. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania. poškodená osoba musí svoj nárok na náhradu škody uplatniť: . uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch. Tento proces začína plynúť podaním písomnej žiadosti príslušnému orgánu.spôsobil orgán samosprávneho kraja. Rozsah a spôsob náhrady škody Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pokonávka medzi poškodeným a príslušným orgánom musí obsahovať súhlasný prejav. Je to aj jedna zo záväzných podmienok prípadného uplatnenia nároku na súde. ktorá má byť poškodenému uhradená. Právo sa musí uplatniť v 3-ročnej subjektívnej lehote. ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. alebo .na príslušnom orgáne konajúcom v mene štátu. či škoda vznikla. keď sa poškodený dozvedel o škode. a v objektívnej 10-ročnej lehote od doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Ústredná evidencia Ministerstvo financií Slovenskej republiky vedie ústrednú evidenciu žiadostí uhradených náhrad škôd. V takom prípade štát požaduje regresnú náhradu v cele výške: . voči ktorým si štát uplatnil regresnú náhradu. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. môže (na rozdiel od štátu nemusí) požadovať regresnú náhradu od osôb. ktorý v konaní zrušil takéto rozhodnutie. Tieto náklady by sa však mohli nahradiť ako príslušenstvo nároku na náhradu škody. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia. ktorý v konaní zrušil rozhodnutie orgánu územnej samosprávy. Regresná náhrada Právo na regresnú náhradu vznikne iba v prípade. súdu. sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov.z. že škoda bola uhradená.od verejnoprávnej inštitúcie a záujmovej samosprávy . Fyzické osoby a právnické osoby. keď bola uhradená celá náhrada škody. ktorá jej bola zverená zákonom . upravuje tiež prípad. ak škodu spôsobili orgány územnej samosprávy pri výkone verejnej moci v oblasti prenesenej štátnej správy Ak bol škoda spôsobená viacerými osobami. že sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. Zákon č. Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy.od PO. sú povinné po jej uhradení uplatniť voči zodpovedným zamestnancom nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov (Zákonník práce – max.k nesprávnemu úradnému postupu. keď štát nemá právo na regresnú náhradu voči orgánu územnej samosprávy. do výšky 3-násobku priemernej mesačnej mzdy). že ten. zodpovedajú tieto osoby spoločne a nerozdielne. Do evidencie sa zapisuje: . že orgán územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydal nezákonné rozhodnutie preto.od územnej samosprávy. ktorá jej bola zverená zákonom . súdu). Nárok na regresnú náhradu vylučuje uplatnenie nároku na náhradu škody. vrátane ústavného súdu).od FO. Neuhrádzajú sa náklady na predbežné prerokovanie návrhu. kto ho vydal. 514/2003 Z. Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa. ak bolo nezákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy vydané preto. Územná samospráva má právo na regresnú náhradu od štátu v prípade.

V tomto prípade pôjde o rozpor nielen so zákonmi. d) spôsob a rozsah uspokojenia nároku na náhradu škody. aj keď s ním. ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. . ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní. Súd. ktorý koná v mene štátu. V oblasti verejnej správy ide tak o konštitutívne. Oprávnený subjekt právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania. ak právoplatné rozhodnutie.a) príslušný orgán podľa. ktorým bola spôsobená škoda bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní. Podmienky ak tento zákon neustanovuje inak. b) ak rozhodnutie bolo zrušené. musí byť schopný zabezpečiť nápravu vo veci sťažovateľa. ale aj s medzinárodnými zmluvami. V prípade aktov nulitných by sa mohol využiť nesprávny úradný postup. že rozhodnutie. právo na náhradu škody má i ten. Zákon zakladá zodpovednosť aj za také rozhodnutie. c) spôsob a rozsah uplatneného nároku na náhradu škody. ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc. ktorým bola škoda spôsobená. c) podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu zo strany oprávnenej osoby. komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. ktorý je právoplatný. bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Predpokladom úspešného uplatnenia náhrady škody pre nezákonnosť je: a) existencia individuálneho právneho aktu. Vnútroštátny prostriedok nápravy musí byť podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva teoreticky i prakticky efektívnym prostriedkom. Ad a) Existencia právoplatného rozhodnutia – môže ísť o rozhodnutie občianskoprávne. trestnoprávne a správnoprávne. je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. pri osobitných druhoch konania (mimo správneho konania) je nevyhnutné sledovať všetky druhy opravných prostriedkov. že v rozhodovacích procesoch vo verejnej správe. ako s účastníkom konania. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy. konané malo byť. Ad c) Podanie riadneho opravného prostriedku – prichádzajú do úvahy všetky druhy opravných prostriedkov vo všetkých konaniach. Osobitne je potrebné zvýrazniť. akým škoda vznikla. právo na náhradu škody má ten. b) spôsob. musí byť dostupný. Ad b) Rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť – základnou podmienkou nároku na náhradu škody je okolnosť. ako aj deklaratórne individuálne správne akty. komunitárnym právom a pod. alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. s kým nebolo konané ako s účastníkom konania. ktorý rozhoduje o náhrade škody.

127 Ústavný súd môže svojím rozhodnutím. Tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. zadržaniach alebo iných pozbaveniach slobody. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní. ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc.!!! 48. možno nárok uplatniť aj vtedy. ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. ktoré obsahujú ustanovenia o zodpovednosti za škodu. - !!! Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci. Niekedy zákony. Zákon č. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní. . z. b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len územná samospráva) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje. primerané finančné zadosťučinenie. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (všeobecná právna úprava). Ide o objektívnu zodpovednosť pri: .z. iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím. ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.). možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej správy a predpoklady úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody Právna úprava Ústava SR Čl. koho práva podľa odseku 1 boli porušené. Za vzniknutú škodu zodpovedá štát. Niektoré zákony upravujú podmienky náhrady za vecnú pomoc (§ 51 zákona č.nezákonných zatknutiach. priznať tomu. náhradu v súvislosti s vykonávaním opatrení vyhlásených pri mimoriadnych udalostiach a vo viacerých ďalších prípadoch. vymedzujú vzťah k zákonu č. ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť. 514/2003 ako k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone VS. 46 Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu.- právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy. Čl. 314/2001 Z. . 514/2003 Z. ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov.nezákonných rozhodnutiach. nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. ktorým vyhovie sťažnosti. c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Rozsah a spôsob náhrady škody Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. ktorá jej bola zverená zákonom .od verejnoprávnej inštitúcie a záujmovej samosprávy . ktorým mu bola spôsobená škoda. že škoda bola uhradená. spôsob náhrady škody a regresná náhrada podľa zákona č. 514/2003 Z. ako aj dohodu o tom.nesprávnom úradnom postupe. keď sa poškodený dozvedel o škode. V prípade. Tento proces začína plynúť podaním písomnej žiadosti príslušnému orgánu. Márne uplynutie lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody má za následok premlčanie práva. môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku súdnou cestou. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci Procesný postup predbežného prerokovania nároku je upravený v zákone.. Počas predbežného prerokúvania návrhu lehota na uplatnenie práva neplynie. akú náhradu škody poskytne žiadateľovi. či škoda vznikla. ktorá jej bola zverená zákonom . Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania. V takom prípade štát požaduje regresnú náhradu v cele výške: .od územnej samosprávy.rozhodnutí o treste. . a v objektívnej 10-ročnej lehote od doručenia (oznámenia) rozhodnutia. ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. ktoré vznikli poškodenému v konaní. ochrannom opatrení alebo rozhodnutí pri väzbe.od FO. z. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Regresná náhrada Právo na regresnú náhradu vznikne iba v prípade. ktorá má byť poškodenému uhradená. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. rozsah. Neuhrádzajú sa náklady na predbežné prerokovanie návrhu. alebo márnym uplynutím 6-mesačnej lehoty.od PO. Predbežné prerokovanie návrhu. ak ide o škodu na zdraví. ktorá začína plynúť odo dňa. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. ak škodu spôsobili orgány územnej samosprávy pri výkone verejnej moci v oblasti prenesenej štátnej správy . v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a aj v konaní. Pokonávka medzi poškodeným a príslušným orgánom musí obsahovať súhlasný prejav. 49. To neplatí. Predbežné prerokovanie sa môže skončiť uzavretím pokonávky o výške škody. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia. uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch. v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Tieto náklady by sa však mohli nahradiť ako príslušenstvo nároku na náhradu škody. Právo sa musí uplatniť v 3-ročnej subjektívnej lehote.

Vymožiteľnosť práva je teda významným faktorom. voči ktorým si štát uplatnil regresnú náhradu. 50. Význam pre vymožiteľnosť práva v oblasti verejnej správy má čl. vrátane ústavného súdu). V tejto súvislosti je významný aj článok 127 ods. kto ho vydal. demokratický a právny štát a v právnych normách mať premietnuté princípy právneho štátu. súdu). . alebo inom orgáne SR – teda aj na orgáne verejnej správy svojho práva.Ak bol škoda spôsobená viacerými osobami. že ak porušenie práv alebo slobôd FO alebo PO (vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv vyhlásených zákonom ustanoveným spôsobom) vzniklo nečinnosťou. ktorý by priamo riešil vymožiteľnosť práva. signalizujúcim stav deklarovaného právneho štátu v jeho reálnej podobe. alebo nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu. ktorý v konaní zrušil takéto rozhodnutie. Vymožiteľnosť práva nepriamo garantuje ústava aj článkom 48 ods. Nárok na regresnú náhradu vylučuje uplatnenie nároku na náhradu škody. komu bola spôsobená škoda nezákonným rozhodnutím. Vymožiteľnosť práva vo verejnej správe Aby SR bola právnym štátom nestačí iba deklarovať. že orgán územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydal nezákonné rozhodnutie preto. Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa. 1 ústavy sa však deklaruje právo každého domáhať sa na nezávislom súde. Fyzické osoby a právnické osoby. do výšky 3-násobku priemernej mesačnej mzdy). súdu. Zákon č. sú povinné po jej uhradení uplatniť voči zodpovedným zamestnancom nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov (Zákonník práce – max. z ktorého vyplýva právo na náhradu škody každému. 2. ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov. z ktorého vyplýva. vo veci konal. sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. Ústava SR neobsahuje ústavný článok. tým že je zvrchovaný. že ten. ústavný súd môže prikázať. že sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. 46 ods. V čl. ale príslušný štátny mechanizmus musí fungovať tak. keď bola uhradená celá náhrada škody. upravuje tiež prípad. 3. 46 ods. aby ten kto tieto práva alebo slobody porušil. môže (na rozdiel od štátu nemusí) požadovať regresnú náhradu od osôb. zodpovedajú tieto osoby spoločne a nerozdielne. Územná samospráva má právo na regresnú náhradu od štátu v prípade. Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. alebo orgánu verejnej správy. keď štát nemá právo na regresnú náhradu voči orgánu územnej samosprávy. 2. ktorý v konaní zrušil rozhodnutie orgánu územnej samosprávy. kde sa ustanovuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.z. ak bolo nezákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy vydané preto. 514/2003 Z. aby FO a PO sa mohli domôcť svojich práv.

kde dochádza k aplikácii práva za pomoci dovoleného priameho alebo nepriameho donútenia Vymožiteľnosť/vymáhateľnosť . Ochraňujú teda práva a právom chránené záujmy adresátov VS Nečinnosť orgánov VS a vymožiteľnosť práva Prekážkou vymožiteľnosti práva v oblasti verejnej správy je nečinnosť orgánov. Nečinnosť je protiprávny stav – je to porušenie práva. Orgán verejnej správy je nečinný aj vtedy. ak orgán verejnej správy. Za nečinnosť treba považovať aj stav. má prednosť pred zákonom. napríklad v exekučnom konaní. kde dochádza k aplikácií práva za pomoci dovoleného priameho alebo nepriameho donútenia. Vynutiteľnosť .zahŕňa proces aktivít vedúcich k dôslednej realizácii platného práva. ktorá vyplýva zo zákona. ktoré sú kompetentné verejnú správu uskutočňovať. neraz aj s uplatnením donucovacej moci štátu. . Vo svojich pojmových znakoch zahŕňa nielen proces aktivít vedúcich k dôslednej realizácii platného práva ale aj uskutočnenú realizáciu práva do právnych pomerov v oblasti verejnej správy. hoci nastali právne skutočnosti.najužší pojem . Pojem vymožiteľnosť práva je v porovnaní s pojmami hore uvedenými pojmom s najširším obsahom. ale aj ako povinnosť konať.Pojem vymožiteľnosť práva V oblasti verejného práva často v tých istých súvislostiach sa striedajú pojmy vymožiteľnosť. Tento pojem sa frekventuje tam. nekoná. ak súd na základe obžaloby rozhodnutie orgánu VS zruší a vec vráti na nové konanie a správny orgán nekoná. ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. V právnom štáte nemôže byť cieľom proces. ktorý tvoria právne prostriedky pôsobiace na ochranu adresátov VS pred nezákonnosťou VS.vhodnejšie je použitie pojmu „vymožiteľnosť“ pretože to vyjadruje stav a nie proces ako „vymáhateľnosť“. keď orgánu verejnej správy vyplýva povinnosť konať z medzinárodnej zmluvy. ktorý je kompetentný konať. ale aj uskutočnenú realizáciu práva do právnych pomerov v oblasti VS. Kompetenciu orgánov treba chápať nielen ako oprávnenie konať. Z týchto troch pojmov je obsahovo najužší pojem vynutiteľnosť práva. O nečinnosti hovoríme vtedy. neraz aj s uplatnením donucovacej moci štátu .frekventuje sa tam.systém právnych záruk dobrej správy. s ktorými zákon spája povinnosť byť aktívny. vymáhateľnosť a vynutiteľnosť práva bez ich bližšieho obsahového rozlíšenia. ale až samotné dosiahnutie požadovaného stavu ▼▼▼ Vymožiteľnosť . Povinnosť konať mu vyplýva zo zákona.

Vzťah vymožiteľnosti práva k premlčaniu a k preklúzii Premlčanie . Otázky určenia kompetentného orgánu majú byť upravené vždy kogentnými právnymi normami a to presne a jasne. 12 a 13 ústavy povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. ale nestanoví orgán. s ktorými si po právnej stránke nevie rady.V zmysle čl.právo nezaniká. Nedostatočne odborne zdatný pracovník neraz pri aplikačných rozhodovacích procesoch prípady. Základné príčiny nečinnosti orgánov verejnej správy  Nepresné (nedostatočné) vymedzenie kompetencie orgánov  Nedostatočná odborná úroveň a pracovná morálka pracovníkov orgánov verejnej správ  Nevyvodzovanie zodpovednosti za nečinnosť  Neefektívna právna regulácia Nepresné (nedostatočné) vymedzenie kompetencie orgánov Ak má verejná správa optimálne fungovať. Obdobne k nečinnosti v oblasti verejnej správy dochádza vtedy. Na nevymožiteľnosť práva z dôvodu nečinnosti má vplyv aj nedostatočná pracovná morálka. keď platné právo stanoví povinnosť FO alebo PO. ale oslabuje sa jeho vymožiteľnosť. musia byť kompetencie jednotlivých jej orgánov presne vymedzené. Preto permanentné vzdelávanie pracovníkov verejnej správy ako aj požiadavky na preukazovanie odbornej spôsobilosti významnou mierou prispievajú k vymožiteľnosti práva v oblasti verejnej správy. avšak vôbec neurčí kompetentný orgán. odkladá nabok a venuje sa prípadom. v ktorých mu rozhodovanie nespôsobuje problém. napr. ktorý by všeobecne určenú povinnosť konkretizoval a aplikoval na daný prípad.dochádza priamo k zániku práva → právo je nevymožiteľné 51. medzinárodnou zmluvou a aproximačným nariadeným vlády. Nevyvodzovanie zodpovednosti za nečinnosť . ktorý by všeobecne určené právo aplikoval na konkrétnom prípade v praxi. Nepresné vymedzenie kompetencie orgánov verejnej správy môže spôsobiť. že v praxi privedie do omylu účastníkov právnych vzťahov. Často dochádza aj k negatívnym kompetenčným konfliktom. ktorý orgán verejnej správy je príslušný konať. Oveľa zložitejšia je situácia keď platné právo prizná určitému okruhu FO alebo PO konkrétne právo. korupčná náchylnosť pracovníka verejnej správy. Nedostatočná odborná úroveň a pracovná morálka pracovníkov orgánov verejnej správy Dôvodom nečinnosti vo verejnej správe je niekedy nedostatočná odborná spôsobilosť pracovníka orgánu verejnej správy. vtedy ak sa uvedie námietka premlčania Preklúzia .

O priznaní nároku rozhodujú príslušné orgány verejnej moci. zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy nesie územná samospráva. alebo zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. K rozšíreniu možnosti vyvodzovať zodpovednosť za nesprávny úradný postup a teda hlavne za nečinnosť došlo v roku 2004 na základe zákona č. nesie objektívnu zodpovednosť štát.j. ktoré budú nečinné. Orgánom verejnej moci pre účely vyvodzovania zodpovednosti je:  štátny orgán  orgán územnej samosprávy  orgán záujmovej samosprávy  verejnoprávna inštitúcia  FO alebo PO. môže mať charakter buď disciplinárnej zodpovednosti. Za výkon verejnej moci zákon považuje úradný postup a rozhodovanie orgánov verejnej moci o právach. presné určenie subjektívnej a objektívnej lehoty na uplatnenie právneho nároku  dôsledná úprava zodpovednostných vzťahov vo verejnej správe nastupujúcich pri nesplnení zákonnej povinnosti konať t. pri nečinnosti. Kým štát nesie objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (nečinnosťou) pri prenesenom výkone štátnej správy. Procesný postup súdu pri vymáhaní spomenutého nároku upravujú predpisy občianskeho práva procesného.z. Podľa novej úpravy je teda postihnuteľný širší okru subjektov. Pokiaľ ide o nečinnosť orgánov územnej samosprávy. Ak nedôjde k uspokojeniu nárokov vzniknutých zo zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v rámci predbežného prerokovania do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. ktorý je aktívne legitimovaný podať návrh na aplikáciu práva resp. Nárok na náhradu škody spôsobenej nečinnosťou orgánu verejnej moci nevzniká automaticky ex lege. zákon vychádza z rozlíšenia preneseného výkonu ŠS a originálnej samosprávy. PCHZ a povinnostiach FO alebo PO. poprípade liknavý postup pri vybavovaní vecí FO a PO v oblasti verejnej správy.j. ale zákon hovorí o zodpovednosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. V porovnaní so zákonom platným v minulosti zodpovednosť sa už neviaže iba k štátnemu orgánu. t. čo prispeje k lepšej vymožiteľnosti práva v oblasti VS. Neefektívna právna regulácia Bezproblémovej realizácii práva a tým aj minimalizácii prípadov nečinnosti v praxi napomôže:  jednoznačná úprava kompetencie – orgánu aplikácie právnej normy  určenie subjektu. či sa právna norma aplikuje ex offo (z úradnej moci)  úprava procesného postupu aplikácie právnej normy vrátane lehoty na jeho ukončenie  pri časovo obmedzenej možnosti uplatnenia právneho nároku. 514/2003 Z.Zodpovednosť spravujúcich subjektov za nečinnosť. ktorá vznikne v dôsledku nesprávneho úradného postupu vyššie uvedených orgánov verejnej moci. môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde. určiť. ktorej zákon zveril výkon verejnej moci Za škodu. . pri výkone verejnej moci.

tu ide o situácie. Orgán VS je nečinný v rozpore s právom. avšak príslušný orgán nekoná t. ale tiež nemusí. . na základe zákona sa presúva kompetencia konať a rozhodnúť vo veci na orgán vyššieho stupňa.v prieťahoch v konaní: správny orgán síce koná. že ak kompetentný orgán po určité obdobie (prevažne stanovené právnym predpisom) buď nechce.v absolútnej nečinnosti: správny orgán je absolútne nečinný a vôbec nekoná. ak: .j. alebo .j. vyžaduje.Efektívne pôsobenie právnych noriem a tým aj efektívna vymožiteľnosť práva v oblasti verejnej správy. ak ide o nečinnosť. je nečinný). je nečinný.v situácii. hoci má právnu povinnosť konať a rozhodnúť (konanie. kde mu z kompetencie stanovenej zákonom vyplýva povinnosť konať. ale on nekoná. alebo nemôže konať tak. teda uplatňuje sa tu inštitút správnej úvahy). zo všetkých vyššie uvedených hľadísk. keď má aplikovať normu verejného práva obsahujúcu správnu úvahu. ale prekračuje lehoty ustanovené právnym predpisom pre toto konanie. Historickým vývojom sa vykryštalizovali ako opatrenia proti nečinnosti verejnej správy tieto opatrenia: A) Devolúcia kompetencie B) Určenie lehoty na vybavenie C) Fikcia pozitívneho rozhodnutia D) Fikcia negatívneho rozhodnutia E) Sťažnosť na nečinnosť F) Disciplinárna zodpovednosť G) Pokuta za nečinnosť H) Príkaz konať I) Správna žaloba na nečinnosť J) Sťažnosť na nečinnosť podaná na ES pre ĽP Devolúcia kompetencie Uplatňovanie tohto opatrenia proti nečinnosti orgánu verejnej správy spočíva v tom. primeranú lehotu . Devolúciu kompetencie možno uplatniť vtedy.j. ak ju právne predpisy výslovne ustanovujú a obvykle spájajú s uplynutím lehoty na vybavenie veci. 52. ju neaplikuje Nie každú nečinnosť VS možno považovať za nezákonnú (napr. prípadne tzv. keď VS konať môže. Nečinnosť ako nezákonný jav môže spočívať: . s ktorými norma verejného práva spája povinnosť konať. aby predmet právnej regulácie bol komplexne právne upravený t. Opatrenia proti nečinnosti vo verejnej správe Nečinnosť ako protiprávny stav sa spája s orgánom verejnej správy všade tam. ktorá je právom predvídaná. ako to pre neho vyplýva z platného práva ( t. ktoré sa má začať ex offo vôbec nezačne a v konaní začatom na návrh vôbec nepokračuje).nastali právne skutočnosti.

alebo uloží nečinnému orgánu povinnosť konať. aby učinil nápravu a to buď tak. vybaviť ju však je príslušný najbližšie nadriadený orgán. že vec je rozhodnutá v úplnom súlade s návrhom na začatie konania. že atrahuje kompetenciu na seba a sám vec vybaví. Disciplinárna zodpovednosť Ak nečinnosť je porušenie práva. že bolo vydané zamietané rozhodnutie. Disciplinárnu zodpovednosť môže nadriadený orgán uplatniť iba tam. Fikcia pozitívneho rozhodnutia sa ako všeobecný prostriedok proti nečinnosti orgánov verejnej správy nehodí a svoje uplatnenie našla v špeciálnych druhoch aplikačných rozhodovacích procesoch napr. Sťažnosť sa spravidla podáva na najbližšie nadriadený orgán nečinnému orgánu s tým. tak zodpovednosť za porušenie práva treba uplatňovať aj u pracovníkov a funkcionárov verejnej správy. t. Sťažnosť (písomnú alebo ústnu) však možno podať ktorémukoľvek orgánu verejnej správy alebo prokurátorovi. Jej podstata je totiž v tom. Veľmi zriedka sa uplatňuje aj pri riadiacej a organizátorskej činnosti orgánov verejnej správy. v stavebnom konaní alebo živnostenskom.Devolúcia kompetencie sa ako opatrenie proti nečinnosti prevažne uplatňuje v oblasti aplikačných rozhodovacích procesov.j. ktoré môže proti nečinnosti uplatniť FO a PO v oblasti verejnej správy. že v prípade márneho uplynutia zákonom stanovenej lehoty na vybavenie veci (t. V oblasti normotvorby sa neuplatňuje. Fikcia negatívneho rozhodnutia V porovnaní s fikciou pozitívneho vybavenia je táto fikcia pre FO a PO v oblasti verejnej správy nevýhodnejšia. ale o možnosť sťažnosť uplatniť podľa zákona 152/1998 aj tam kde sú orgány verejnej správy nečinné. Fikcia pozitívneho rozhodnutia Spočíva v tom. Určovanie lehôt na vybavenie ako opatrenie proti nečinnosti sa do práva v oblasti verejnej správy presadilo predovšetkým v právnych predpisoch upravujúcich rozhodovacie procesy v oblasti aplikácie práva. kde existuje pracovno-právny vzťah. Pokuta za nečinnosť Možno ich deliť na dve základné skupiny: . Sťažnosť na nečinnosť Sťažnosť na nečinnosť je opatrenie. že v prípade nečinnosti orgánu verejnej správy sa predpokladá (finguje) vybavenie veci. kde to zákon výslovne ustanovuje – sa predpokladá. potom je nutný záver. Obdobne ako fikcia pozitívneho rozhodnutia ani fikcia negatívneho rozhodnutia nie je uplatniteľná pri nečinnosti v oblasti normotvorných rozhodovacích procesov. alebo vzťah obdobný pracovno-právnemu vzťahu. že tak ako FO a PO treba volať k zodpovednosti za porušenie práva v oblasti verejnej správy. V podstate nejde o špecifický druh sťažnosti. Určenie lehoty na vybavenie Stanovenie lehoty na vybavenie má za cieľ dosiahnuť.j. aby vec bola doriešená v primeranom časovom úseku. pri nečinnosti orgánu) na základe právnej úpravy – teda tam.

Návrh nie je prípustný. ktorému sa povinnosť ukladá. Pokuta za nečinnosť orgánu VS je uplatniteľná najmä v aplikačných rozhodovacích procesoch.  pokuty ukladané orgánmi verejnej správy pri nečinnosti pokuty za nečinnosť ukladané súdmi Pokuty ukladané orgánmi verejnej správy zabezpečujú minimalizáciu nečinnosti vo verejnej správe. uložiť pokutu do 100 000 Sk. aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým. že je v konaní nečinný. ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky. Vzťah vymožiteľnosti práva k premlčaniu a preklúzii vo verejnej správe Premlčanie . ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom. Ak súd návrhu vyhovie. Správna žaloba na nečinnosť – Občiansky súdny poriadok Fyzická osoba alebo právnická osoba. 127 Ústavy SR z ktorého vyplýva. vtedy ak sa uvedie námietka premlčania . nie však dlhšiu ako tri mesiace. vo výroku uvedie označenie orgánu. Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Možno ju označiť za opatrenie. Namietané porušenia sa musia týkať práv uvedených v ED o ochrane ĽP a ZS. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Príkaz konať – ústavná sťažnosť Ústavný základ tohto opatrenia je v čl. kde v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy dochádza k nevymožiteľnosti práva. ktoré má donútiť verejnú správu konať všade tam. že ak porušenie práv alebo slobôd FO alebo PO (vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv vyhlásených zákonom ustanoveným spôsobom) vzniklo nečinnosťou. ale oslabuje sa jeho vymožiteľnosť. vo veci konal. predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu. Sťažnosť na nečinnosť podaná na ES pre ĽP Najprv musia byť vyčerpané všetky vnútroštátne prostriedky nápravy. ak je správny orgán naďalej nečinný. môže sa domáhať. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. V súdnom konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy súd vysloví povinnosť orgánu verejnej správy konať a rozhodnúť najneskôr do troch mesiacov od vydania rozhodnutia súdu. Prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1. a to aj opakovane. ústavný súd môže prikázať.právo nezaniká. 53. ktorá tvrdí. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu. Za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu môže súd na opakovaný návrh účastníka. aby ten kto tieto práva alebo slobody porušil.

Preklúzia .dochádza priamo k zániku práva → právo je nevymožiteľné .