Vypracované otázky na Správne právo I. (hmotné, všeobecná časť) ZS šk.

rok 2008/2009
1. Verejná správa a jej charakteristické črty, členenie - pred rokom 1989 bol štát a jeho inštitúcie vykonávateľom všetkej verejnej správy a často dochádzalo stotožňovaniu pojmu verejná a štátna správa; - v období prvej ČSR sa rozlišovala verejná správa vrchnostenská a nevrchostenská – prevažovala vrchnostenská, keď celá činnosť bola subsumovaná pod dôslednú kontrolu štátu (uplatňovanie organizátorskej funkcie štátu); - verejná správa (VS) – správa verejných záležitostí, ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte. Pre túto výkonnú moc je charakteristické, že ide predovšetkým o verejnú moc, ktorou nedisponuje len štát, ale aj ďalšie neštátne subjekty, ktoré vykonávajú správu verejných záležitostí. - má základ v štátnej moci a prejavuje sa ako „decentralizovaná štátna moc“ – jej subjekty spolu so štátom zabezpečujú správu štátu ako verejnú správu; - potreba odlíšenia od súkromnej správy – ide o správu vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju vykonávajú, ju realizujú ako právom uloženú povinnosť (postavenie verejnoprávnych subjektov); - vymedzuje sa v organizačnom a funkčnom poňatí: v organizačnom poňatí VS predstavuje najmä štát, reprezentovaný vlastnými orgánmi (A) a verejnoprávne subjekty, ako predstavitelia a nositelia verejnej moci (B); A - v rovine štátnej činnosti – VS je činnosť, ktorú vykonáva štát popri zákonodarstve a súdnictve; B – v rovine činnosti verejnoprávnych subjektov odlišných od štátu – VS je neštátna činnosť výkonného charakteru, ktorej poslaním je zabezpečiť výkon správy štátu; verejnoprávnymi subjektmi sú verejnoprávne korporácie; - organizačný systém VS umožňuje okrem štátnych a neštátnych inštitúcií kreovanie mimovládnych organizácií – nemajú povahu samosprávnych korporácií, ktoré sa vyznačujú osobitným okruhom činností, podporujúcich plnenie štátnych/verejných úloh; spravidla ide o verejnoprávne korporácie, zriaďované zákonom a financované celkom/čiastočne zo štátnych prostriedkov; podliehajú štátnemu dozoru; - poznáme aj korporácie, vykonávajúce VS s povahou samosprávnej činnosti; - VS charakterizuje výrazná iniciátorská činnosť (napr. súdy môžu konať, len ako dôjde k závažnému porušeniu právnych povinností – obmedzená iniciatíva), ktorú môže uplatniť v najširšom rozsahu; - štruktúra VS, metódy a formy jej činnosti umožňujú stálu iniciatívu – môže sa prejaviť vo vzťahu k ostatným zložkám št.zriadenia, ale i k politickému pluralizmu; - VS využíva aj iniciatívu občanov a iniciatíva sa môže zameriavať aj na určenie ďalších úloh, ktoré treba naplniť, alebo na uplatnenie efektívnejších metód; - organizačná inštitucionálna štruktúra VS - v sociologickom chápaní súhrn pozícií a úloh, ktoré realizujú konkrétni ľudia, profesionálne rôzneho zamerania, ktorí však vytvárajú špecifickú homogénnu skupinu pracovníkov VS, majú spoločný status; - VS – služba sui generis – správa podávajúca výkony; - potreba koncentrácie VS na soc.-ekonomické a soc.-kultúrne aktivity – stiera sa hranica sféry verejného záujmu v prospech záujmovej plurality. - VS sa uskutočňuje inak ako štátna správa a inak ako samospráva; - VS vo funkčnom poňatí: ide o výkonnú činnosť štátu ako základného verejnoprávneho subjektu, zabezpečovanú prostredníctvom jeho orgánov, ako aj výkonnú činnosť ďalších

verejnoprávnych subjektov a ich orgánov pri spravovaní verejných záležitostí a realizovanú ako prejav výkonnej moci v štáte; - VS má dve základné zložky: štátnu správu a samosprávu. ŠTÁTNA SPRÁVA (ŠS) - jedna zo základných zložiek VS a základný pojem správneho práva, ktorý vychádza z podstaty ŠS ako súčasti riadenia spoločnosti a skúma ju ako osobitný druh štátnej činnosti; - najrozsiahlejší druh štátnej činnosti – jej výkonom sa zabezpečuje realizácia všetkých (vonkajších a vnútorných) funkcií štátu; orgány ŠS plnia prevažnú časť úloh zabezpečovanú štátnymi orgánmi; - jedna z foriem uskutočňovania štátnej moci; samostatný druh činnosti štátu; jadro VS; - samostatný druh organizujúcej činnosti štátu, ktorý má výkonný a nariaďovací charakter, uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej moci, pričom ciele, metódy, formy a spôsoby uskutočňovania tejto činnosti reguluje právo a v jeho medziach sa realizuje jej iniciatívny prvok, determinovaný aj internými normatívnymi aktmi nadriadených orgánov; túto činnosť uskutočňujú predovšetkým orgány ŠS, ale v rámci zákonného splnomocnenia aj štátne a iné orgány a organizácie; - predovšetkým činnosť výkonná a nariaďovacia: výkonná činnosť – vyjadruje vzťah ŠS k zastupiteľskej sústave, ktorá je prezentovaná NR SR; spočíva v bezprostrednom vykonávaní zákonov a ostatných pr.aktov št.moci, ktorých prostredníctvom sa realizujú základné otázky štátnej správy (hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj); nariaďovacia činnosť – vo vzťahu k FO a PO vyjadrujú určitú metódu – správne orgány sú oprávnené vydávať normatívne a individuálne správne akty, uskutočňovať iné opatrenia a používať donútenia, ak sú na to splnomocnené zákonom; táto metóda nie je jedinou, do popredia sa dostáva organizátorský charakter ŠS (riadiaca, koordinačná a kontrolná činnosť); - ŠS je činnosť podzákonná (vykonávaná na základe zákona, ktorý určuje jej zameranie a stanovuje aj hlavné – najmä právne prostriedky); - je to činnosť, za ktorou stojí donucovacia moc štátu – prichádza na rad, ak nedochádza k dobrovoľnému plneniu právnych povinností; jej uplatnenie upravujú právne normy: donútenie môže uplatniť len kompetentný orgán ŠS, musí byť primerané vymáhanej povinnosti a nemožno ho realizovať ľubovoľnými formami a prostriedkami (tie stanovujú platné právne normy); - je to činnosť, ktorú možno determinovať inštrukciami nadriadených orgánov ŠS – uskutočňujú ju hierarchicky usporiadané orgány, kde nadriadený orgán má priamo vply na podriadené správne orgány (interné normatívne inštrukcie atď.); - v rámci ŠS sa realizujú spoločenské záujmy (celospoločenské záujmy a právom chránené záujmy FO a PO v oblasti štátnej správy); - ŠS je verejná správa uskutočňovaná štátom, osobitný druh riadenia uskutočňovaného štátom; - činnosťou orgánov ŠS a plnením jej úloh dochádza k realizácii vzťahov ŠS – ide o činnosť zameranú do vnútra organizácie ŠS (vnútorná činnosť) a o vonkajšiu činnosť ŠS: Vnútorná činnosť → vnútorno-organizačná záležitosť, základným poslaním orgánov ŠS je zabezpečiť žiaduce a reálne fungovanie týchto orgánov; Vonkajšia činnosť → realizácia vlastného poslania ŠS, usmerňovanie procesov, realizovaných v oblasti odlišnej od ŠS, adresátmi sú FO a PO; - správne orgány – orgán ŠS pri štátnosprávnej aktivite orgánov ŠS, ale aj pri aktivite, ktorá nemá štátnomocenský charakter; orgány, ktoré popri prevažnej činnosti vykonávajú na základe zákonného splnomocnenia aj činnosť, ktorá má charakter ŠS (starosta obce, dekan fakulty);

- vykonáva ju osobitná skupina orgánov štátu – orgány štátnej správy → orgán štátu, ktorý vystupuje v jeho mene (za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ŠS nezodpovedá orgán, ktorý ho vydal, ale štát), uskutočňuje úlohy a funkcie štátu nariaďovacou a výkonnou činnosťou štátu a je zriaďovaný zákonom alebo iným právnym aktom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou; - v užšom zmysle sú to štátne orgány, ktoré právne predpisy výslovne označujú ako orgány ŠS; - v širšom zmysle sú to nielen orgány ŠS, ale aj ostatné orgány, ktoré disponujú správnoprávnou aktivitou; Základné črty orgánu ŠS: z pohľadu postavenia ide o štátny orgán, má všetky znaky štátneho orgánu, je vybavený pôsobnosťou a právomocou a má možnosť použiť prostriedky štátneho donútenia; - ide o osobitný druh štátneho orgánu – odlišuje sa činnosťou, ktorú vykonáva; - tvorí relatívne samostatnú organizačnú jednotku, oddelenú od iných v štátnom aparáte (od súdov, zastupiteľských orgánov, prokuratúry..); - orgány ŠS možno klasifikovať na základe rôznych kritérií: a) právny základ vzniku orgánu- vznik a existencia vyplýva priamo z ústavy/ÚZ a zákonov NR SR; b) vecný rozsah jeho pôsobnosti – orgány so všeobecnou a osobitnou pôsobnosťou (tie sa delia na orgány s funkčnou a odvetvovou pôsobnosťou); c) územný rozsah jeho pôsobnosti d) zloženie orgánov e) spôsob rozhodovania vo veciach svojej pôsobnosti; SAMOSPRÁVA - druhá zo zložiek VS; - poznáme územnú a záujmovú samosprávu a uskutočňujú ju iné subjekty, než ŠS – subjekty korporatívneho charakteru; - vo VS predstavuje výkonné pôsobenie a ovplyvňovanie spoločenského života prostriedkami neštátneho charakteru (ŠS sa podieľa na úlohách samosprávy a má zodpovednosť za realizáciu verejných záležitostí); - je založená na partnerskom vzťahu štátu a korporácií ako subjektov samosprávy (demokracia, pluralita záujmov); - výkon určitých presne vymedzených úloh správy štátu samostatnými, štátom uznanými verejnoprávnymi subjektmi; zahŕňa oblasť VS, zákonom zverenej subjektom, ktorých sa bezprostredne dotýka = časť správy štátu, decentralizovaná na subjekty neštátneho charakteru; - činnosť riadiaceho charakteru – predstavuje tvorbu samosprávnej moci v medziach platného práva, sama si určuje ciele; - jej zmyslom je udržanie, alebo obnovenie žiaduceho stavu, za podmienky realizácie samosprávnych právomocí; prvky riadenia a regulácie sa prejavujú ako prvky samoriadenia a samoregulácie; - činnosť samosprávy je spravovaná zákonmi, vlastnými mocenskými aktami a vlastnou samosprávnou mocou, vykonávanou a zabezpečovanou s využitím nariaďovacích oprávnení mocenského charakteru; - vzťahy sú realizované v rámci samosprávnych korporácií, ktorých podstatou a poslaním je samostatne rozhodovať o vlastných otázkach a spravovať vlastné záležitosti podľa svojich potrieb, zo svojej vôle a pri rešpektovaní zákonov; - samosprávna korporácia pri výkone samosprávy spravuje sama seba a objekt samosprávy (splýva s ich subjektom) → na rozhodovanie o úlohách a ich výkon sú zriaďované príslušné samosprávne orgány;

samospráva sa približuje k súkromnej správe tým. pričom je viazaná zákonmi a právnymi predpismi. traja občania. ktoré sú vydané na ich realizáciu.notári. pričom táto činnosť nemá štátnomocenskú podstatu. do systému záujmovej samosprávy vstupuje z vlastného rozhodnutia. . vznikajúce spontánnym prejavom skupiny osôb v snahe participovať na činnosti (krajinské spolky a pod. o zrdužovaní občanov v znení neskorších predpisov je združením spolok. jej právna subjektivita je odlišná od právnej subjektivity tých.je to organizačná forma VS.právny pojem samosprávy – samospráva ako verejnoprávny subjekt disponuje príslušným rozsahom verejnej moci. osobnou slobodou jednotlivca – občana a komunálnou slobodou. .verejnoprávna korporácia – pojem spojený s jej podielom na verejnej moci. . iné občianske združenie a odborová organizácia. ktorých existencia je odvodzovaná od združovacieho práva a ktoré spája konkrétny spoločenský záujem. ale pod jeho dozorom.) – nie sú formálne (právne inštitucionalizované) ani registrované a ich právne postavenie vyplýva z ústavy.osobitne sa v rámci záujmovej samosprávy vyčleňujú profesijné inštitúcie. že tieto záležitosti majú verejnoprávny charakter → je to verejná správa so zameraním samosprávneho subjektu na vlastné záležitosti.návrh na ňu môžu podať min. voči iným právnym subjektom. . ktoré zabezpečuje štát.83/1990 Zb.. SKE – exekútori. . jej základným predpokladom je vytvorenie optimálneho spojenia medzi parlamentarizmom.. . dobrovoľne. SKN .najnižšou formou sú voľné združeniam. konštituuje sa po splnení niekoľkých kritérií: a) vôľa zákonodarcu b) dôvod vzniku – zo zákona alebo z iniciatívy VS. realizuje sa vo vzťahoch. ak sa takéto združenie konštituuje na základe právneho predpisu. ktoré vznikajú a pôsobia ex lege a spravidla majú povinné členstvo.. .združenie vzniká registráciou .podľa zákona č. klub. na ktoré sa viaže výkon určitých funkcií (SAK. nie zo súkromnej iniciatívy c) povaha činností. poskytovanie verejných služieb (nielen verejnoprospešné ciele) d) niektoré výsady verejnej moci . VEREJNOPRÁVNE INŠTITÚCIE /KORPORÁCIE .jeden zo základných pojmov VS. v ktorej spoločenstvo ako PO zabezpečuje riešenie úloh odlišných od tých. . spoločnosť.členenie na miestnu (územnú) a záujmovú samosprávu znamená rozdielne vzťahy občana ako subjektu k týmto druhom samosprávy: pri miestnej je do systému zaraďovaný automaticky podľa miesta bydliska (miera účasti na samospráve je ponechaná na jeho vôli). ktorí ju svojím združením vytvorili – ako právny subjekt vzniká osamostatnením smerom dovnútra voči svojim členom. . vnútorne usporiadaný systém alebo jednoznačne právnopolitický inštitút – patria sem všetky inštitúcie. ktoré túto činnosť vykonávajú a v objektoch ich pôsobnosti.záujmová samospráva – nepredstavuje ucelený. zákonom stanovené úlohy rieši vo svojom mene a na svoju zodpovednosť. zväz. základom je samosprávny spôsob ich vnútornej činnosti a úsilie o účasť na organizácii spoločenského a politického života.politický pojem samosprávy – podstata samosprávy ako formy realizácie VS občanmi . že pri oboch ide o správu vlastných záležitostí a k štátnej správe tým. . v európskom práve pozitívnoprávnym pojmom . rozšírená o oprávnenie tvorby samosprávnej moci podzákonného a nariaďovacieho charakteru.miestna samospráva – organizujúca činnosť v špecificky výkonnom poňatí. . z ktorých aspoň jeden musí mať viac ako 18 rokov. aj navonok.v SLK – lekári je členstvo dobrovoľné).korporácia všeobecne je združením osôb s cieľom sledovania určitého účelu v tejto forme.

územné a správne usporiadanie (delenie na územné – obce a VÚC a správne celky – kraje a okresy. majú len postavenie orgánov ŠS pri výkone ŠS. je tu tiež vyjadrená sloboda jednotlivca vo vzťahu k VS. – štátna moc pochádza od občanov. zodpovednosť parlamentu a odvodená legitimita). obce a VÚC pri výkone ŠS.základný rámec ústavnosti platí aj pre správne právo a verejnú správu – požiadavka rešpektovania ústavnosti všetkými zložkami verejnej moci.hlava). zaväzujúce VS vo funkčnom (materiálnom) zmysle → formuluje požiadavky na VS ako na činnosť a poskytuje jednotlivcovi ústavné záruky rešpektovania týchto požiadaviek (právo na súdnu a inú právnu ochranu.122 a 123) v súvislosti so spôsobom ich zriaďovania (len zákonom) a ich právotvornou právomocou (PP len na základe zákonného splnomocnenia).) .príklad verejnoprávnej korporácie v SR: STV a Sro. verejné ozbrojené zbory ani iné verejné zbory. ktoré nemajú povahu samosprávnych korporácií (mimovládky). Rada pre vysielanie a retransmisiu. v jej medziach. právo podať ústavnú sťažnosť. . rozsahu a spôsobom. získanú menovaním prezidentom) a prostredníctvom ústredných a miestnych orgánov ŠS.hlava) – VS vykonávanú prostredníctvom vlády ako najvyššieho orgánu výkonnej moci (má odvodenú legitimitu. . Organizácia verejnej správy v Slovenskej republiky . predmet ich činnosti a ich kompetencie vo veciach ŠS vymedzuje zákon]: 1. pretože ide o vrcholný orgán výkonnej moci a zároveň súčasť orgánov verejnopolitickej moci. . historický vývoj.čl. vojenské obvody).na rôznych miestach ústava obsahuje ustanovenia.z. subjektami územnej samosprávy sú aj mestá. . .politické vedenie VS – riadiacu právomoc uplatňuje len voči priamym a nepriamym vykonávateľom VS. iné sú prameňom práva so zákonmi. jej predsedu a na jeho návrh ďalších členov vymenúva a odvoláva prezident. ktorí ju vykonávajú priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. neobsahuje ustanovenia o záujmovej samospráve – jej subjekty majú základ v zákonoch.2 Úst. 2.VS sa delí na ŠS vykonávanú štátom a ostatnú VS vykonávanú inými subjektami.špecifické postavenie.575/2001 Z.pri jej výstavbe sa uplatňujú technicko-organizačné princípy. .štát si na výkon VS zriaďuje orgány. Vykonávatelia VS: . prioritné postavenie v rámci sústavy najvyšších štátnych orgánov patrí v SR NR SR.VS nie je ústavne upravená samostatne – základy sú obsiahnuté vo viacerých ustanoveniach v jednotlivých hlavách ústavy – niektoré zaväzujú VS priamo. iné správne celky. ktorých prijatie ústava predpokladá. štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy. územnú samosprávu (IV. .). pôsobnosť. ktorá je ŠS → označované ako PRIAMI VYKONÁVATELIA VS [nie všetci sú súčasťou organizačného systému ŠS – nepatrí sem napr. . ktorej základom je obec a VÚC. ktoré v jeho mene a namiesto neho vykonávajú tú časť VS.subjektami je štát (orgány ŠS) a obce a VÚC. → tieto ústavné limity platia pre subjekty VS. predovšetkým politický orgán (inštitút vyslovenia nedôvery. ktorý ustanoví zákon. právomoc a postavenie vykonávateľa VS. Ústava upravuje výkonnú moc (VI. na náhradu škody. ostatné subjekty verejného alebo súkromného práva(plnia úlohy na určitom zverenom úseku VS). ciele a funkcie VS v konkrétnom čase.ústavné základy organizácie VS z inštitucionálneho hľadiska sa v ústave spájajú s výkonnou mocou a s územnou samosprávou. ... vláda (zákon č. . títo vykonávatelia nie sú orgánmi ŠS.organizačný systém VS môžu tvoriť okrem inštitúcií štátnych i neštátnych aj tie. úlohy. orgány ŠS sú spomenuté v dvoch ustanoveniach (čl.. Kritériá členenia: konkrétna forma štátneho zriadenia.

. orgány s celoštátnou pôsobnosťou (regulačné a dozorové orgány. Úrad jadrového dozoru SR.z. len ak sú na to vyslovene splnomocnené zákonom (uverejňované sú v Z.ostatné ÚOŠS . A → vznikli v rokoch 2002 – 2003 ako dôsledok reštrukturalizácie VS. ide o podzákonný právny predpis (= normatívny správny akt)..dnes 14 ministerstiev: MH (hospodárstvo). 2. Hospodárska rada.partnerstva.ich špecifikum je v tom. členom vlády. je ústavnprávne zodpovedný NR SR a demisiu podáva prezidentovi. sú orgánmi ŠS. kedy sa ním schvaľuje návrh nariadenia vlády. konzultatívne alebo odborné úlohy (stálymi sú Legislatívna rada.) a nie je všeobecne záväzný. sú to monokratické orgány s čiastočnou vecnou a územne celoštátnou pôsobnosťou vo veciach ŠS. . že boli zriadené ako orgány ŠS. kartografie a katastra SR. ktorý je prameňom svk práva. ktorá má pri výkone ŠS postavenie orgánu ŠS). org. MDPaT (doprava. štruktúru upravuje organizačný poriadok. podpredseda. MV.na výkon MZ a supranacionálneho práva vydáva aproximačné nariadenia. MK (kultúra) a MZ (zdravotníctvo).majú normotvornú právomoc – na základe zákonného splnomocnenia vydávajú vyhlášky. PO zriaďované zákonom a PP môžu vydávať. . .nepatria do ÚŠS ani do miestnej ŠS. Úrad pre verejné obstarávanie SR. MF.). .členia sa na regulačné a dozorové orgány (A). ktoré plnia koordinačné. . podpredsedu predseda úradu). Protimonopolný úrad (predsedu menuje a odvoláva prezident na vládny návrh. pošty a telekomunikácie).z. Rada hospodárskeho a soc.má právo zákonodarnej iniciatívy.na čele predseda. MO (obrana).z.10 OÚOŠS – Úrad vlády (na čele vedúci. ktorý je zároveň ústavným činiteľom. Úrad priemyselného vlastníctva SR. dekoncentrované orgány ŠS (B) a inšpekčné orgány (C). okre. MPSVaR. 3.člení sa na sekcie (generálny riaditeľ) a odbory (riaditelia). . iba v prípadoch.okolností môžu vytvárať svoje pracoviská. MS (spravodlivosť). . . Štatistický úrad (predsedu menuje a odvoláva prezident na vládny návrh). vymenúva a odvoláva ho vláda. Rady pre vysielanie a retransmisiu (PO.rozhodnutia prijíma uznesením (nadpolovičná väčšina všetkých členov). ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS .má celoštátnu územnú pôsobnosť a všeobecnú vecnú pôsobnosť. za urč. . MŽP.nariadenie vlády – vydávané na vykonanie zákona a v jeho medziach (secundum et intra legem). MVaRR (výstavba a regionálny rozvoj). Rada pre vedu a techniku). . MZV. sú nezávislé a niektoré . výnosy alebo opatrenia – vykonávacie právne predpisy a pramene práva. MŠ (školstvo).ÚOŠS – ich postavenie upravuje kompetenčný zákon (575/2001 Z. Správa štátnych hmotných rezerv a Národný bezpečnostný úrad (riaditeľa volí a odvoláva NR SR).ministerstvo – na čele je minister.). ale neboli začlenené do žiadnej riadiacej štruktúry v ich systéme – nemajú nadriadený orgán. dekoncentrované orgány ŠS a inšpekčné orgány) . organizačným a technickým zabezpečením činnosti vlády plní Úrad vlády – nemá rozhodovacie právomoci a treba od neho odlišovať poradné orgány vlády. . . Úrad geodézie.platia medzi nimi horizontálne právne vzťahy – spolupráca a súčinnosť. . ktoré má rôzne právne účinky podľa obsahu a adresáta → má povahu vnútorného aktu (externý len ak je zverejnený v Z. zodpovedný vláde).vertikálne vzťahy vznikajú medzi ÚOŠS a nimi riadenými orgánmi ŠS na nižšej úrovni a pri výkone ŠS inými priamymi vykonávateľmi ŠS. . v čase neprítomnosti ho zastupuje štátny tajomník – na rokovaní vlády má poradný hlas.úlohy spojené s odborným.

515/2003 Zb. verejné ozbrojené zbory a iné verejné zbory . Pamiatkový úrad SR. SOI (obchodná). .dozoru a individuálna rozhodovacia činnosť.pri výkone ŠS na úseku cestnej premávky sú orgánmi ŠS nielen MV a OÚ. Úrad pre reguláciu železničnej dopravy (predsedu vymenúva vláda na návrh ministra DPaT). . pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. regionálne) orgány ŠS . regionálne veterinárne a potravinové správy – na čele riaditeľ. Colné riaditeľstvo. . 4. 5.2004 (z. ŽP a OÚ banské) . SSI (stavebná inšpekcia).zriaďujú sa zákonmi. . OÚ dopravy.1.niekedy je miestny orgán ŠS druhostupňovým orgánom vo veciach. Vyššia vojenská správa.orgány ŠS s vecnou čiastkovou a územne obmedzenou pôsobnosťou.miestne orgány ŠS s krajskou územnou pôsobnosťou . ŽP. ale väčšinou sú samostatné a podriadené ÚOŠS. riadené alebo podriadené ministerstvu alebo inému ÚOŠS. OÚ lesné.VOZ .územná pôsobnosť je obmedzená na časť územia štátu. . . miestne (územné.často označované ako špecializované miestne orgány ŠS.katastrálne úrady. Hlavný banský úrad.) boli zrušené okresné úrady a KÚ sa stali špecializovanými orgánmi ŠS v rozsahu vecnej pôsobnosti podľa tohto zákona – všetky miestne orgány ŠS sa kreujú ako špecializované orgány (už nie všeobecná a špecializovaná pôsobnosť).môžu vydávať PP. školské. niekedy sú zriaďované ako organizačná súčasť ministerstva. ŠvaPI (veterinárna a potravinová). B – sú podriadené príslušnému ministerstvu alebo inému ústrednému orgánu ŠS. pamiatkové. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. vedie mimosúdne riešenie sporov). ŠEI (štátna energetická).napr. . PS nemajú OÚ.. . kde na prvom stupni rozhoduje obec a niekedy uplatňujú právomoc orgánu štátneho dozoru na danom úseku ŠS. správa katastra). . prevažuje výkon št.službe. Štátna kúpeľná komisia.napr. nie všetky miestne orgány ŠS sú PO (napr. ŠŠI (školská). Slovenský metrologický ústav.napr. pozemkové.VZ vykonávajú časť ŠS popri svojom hlavnom poslaní. ktoré je podmienkou ich platnosti. ale aj krajské a okresné dopravné inšpektoráty. KÚ lesné. menovaný GR Colného riaditeľstva. C – orgány ŠS s celoštátnou p. .od 1. úrad pre reguláciu sieťových odvetví a úrad pre reguláciu železničnej dopravy) majú právomoc vydávať vykonávacie právne predpisy. -VNZ (neozbrojený zbor) – Hasičský a záchranný zbor – jednotne organizovaný.spravidla dvojstupňová sústava. . Rada pre vysielanie a retransmisiu (členov volí NR SR). SI ŽP.hlavnou náplňou ich činnosti je prvostupňové rozhodovanie v správnom konaní a vo viacstupňových štruktúrach preskúmavanie ISA.podľa zákona o št. .Ú. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. ÚPSVaR . . ktorý sa člení na krajské a okresné riaditeľstvá PZ SR a plní úlohy ŠS. správa katastra – riaditeľa menuje prednosta Kat.(telekomunikačný úrad. ktoré ustanovujú ich pôsobnosť a právomoc. ktorého zvyčajne vymenúva vláda (!!! colné úrady – na čele je riaditeľ. stavebné.na ich čele je prednosta. Telekomunikačný úrad (predsedu volí NR SR. vyhlasujú sa uverejnením vo Vestníku vlády SR. ÚPSVaR.č. Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Úrad verejného zdravotníctva. Katastrálna inšpekcia. ak ho na to ustanoví zákon. Národný inšpektorát práce. ak sú na to výslovne splnomocnené zákonom – sú to vyhlášky. zákony im však ponechávajú administratívnoprávnu subjektivitu. alebo iného ÚOŠS.s celoštátnou pôsobnosťou medzi ne patria: Poštový regulačný úrad (predsedu volí NR SR na návrh vlády). ktorého vymenúva ústredný riaditeľ ŠVaPS. regionálne úrady verejného zdravotníctva – regionálneho hygienika vymenúva hlavný). Úrad pre ochranu osobných údajov (6 členov vymenúva NR SR). . . Letecký úrad.Policajný zbor SR. Štátna veterinárna a potravinová správa. Puncový úrad.

oba prístupy možno aplikovať pozitívne (výpočtom konkrétnych činností či konkrétnych inštitúcií a ich orgánov oprávnených spravovať) alebo negatívne (s prihliadnutím na ďalšie činnosti štátu či neštátnych subjektov) 4.iné právne subjekty než štát – obce a VÚC.pojem VS pomáhajú bližšie vymedziť dva základné princípy: a) materiálny (funkčný alebo dynamický) – verejná správa je vnímaná ako druh správnej činnosti. za ktorý samostatne zodpovedajú.orgány ÚS ju vykonávajú v mene subjektov. .predstavujú myšlienkové abstrakcie a konštrukcie logickej povahy. . pri existencii štátneho dozoru a štátnych kontrolných mechanizmov. VYKONÁVATELIA OSTATNEJ VS: – orgány iných právnych subjektov. ktoré nemožno označiť ako zákonodarný orgán alebo ako súd. . než štátu . . STV. celkom sa nekryje s verejnou správou vymedzenou pomocou formálneho hľadiska. Technicko-organizačné princípy výstavby verejnej správy . zriaďované zákonom. . . 3. ktoré sú využívané pri budovaní jednotlivých orgánov VS – účelom ich využívania je vybudovanie efektívneho fungovania VS po horizontálnej i vertikálnej línii.75) a náklady uhrádza štát. ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou = je to súhrn činností. ktorými sú obec/VÚC a orgány ZS v mene subjektu/napr. dôraz je kladený na inštitúcie a ich orgány.neštátne nesamosprávne inštitúcie. . .NBS. SNG. b) formálny (inštitucionálny. ale výkonom územnej alebo záujmovej samosprávy. SRo. ktoré nemožno kvalifikovať ako zákonodarstvo alebo súdnictvo. Matica slovenská. na ktoré sa zákonom deleguje časť ŠS vo vymedzenom rozsahu.stavovskej komory zriadenej zákonom.NEPRIAMI VYKONÁVATELIA VS: . . VS je vymedzovaná ako druh inštitúcie a ich orgánu.ostatná samospráva – akademická samospráva na verejných VŠ a s určitými výhradami samospráva súdnictva. . pričom túto možnosť zakotvuje ústava (čl. ktoré majú zo zákona kompetencie spravovať.VS vykonávajú relatívne nezávisle od orgánov štátu. ktoré popri svojom hlavnom poslaní plnia aj niektoré verejnoprávne funkcie.obec a VÚC sa pri výkone delegovanej ŠS stávajú správnym celkom – organizačne ju vykonáva starosta/predseda VÚC a to formou individuálnej rozhodovacej činnosti (správne orgány). . organizačný.vykonávateľmi ostatnej VS sú len ak im zákon trvale zveruje jej výkon. VS je činnosťou štátnych i iných verejných inštitúcií.orgány územnej a záujmovej samosprávy. výkon prenesenej ŠS riadi a kontroluje vláda.subjekty so zmiešaným právnym postavením – verejné ústavy (podniky) s PS. ak ich zákon výslovne splnomocňuje vydávať pri výkone ŠS v rámci svojej územnej pôsobnosti VZN.OZ (mestské) a ZVÚC sú nepriamymi vykonávateľmi ŠS. . statický) – VS je systém štátnych a iných verejných inštitúcií . OSTATNÍ VYKONÁVATELIA VS: .určité zásady a organizačné možnosti. ktoré nevykonávajú zákonodarnú ani súdnu činnosť = súhrn štátnych a iných verejných inštitúcií. Stručne charakterizujte verejnú správu v materiálnom a formálnom zmysle . .nepatria do organizácie ŠS ani do jej organizačných subsystémov.ich činnosť nie je výkonom ŠS.

. c) volebný a vymenúvací princíp – predstavujú spôsob ustanovovania osôb do funkcií v jednotlivých správnych orgánoch. . správa ZV. Do jeho pôsobnosti patrí využívanie všetkých oprávnení. dekoncentračný princíp = umožňuje vecné rozdelenie úloh ŠS do viacerých nepodriadených orgánov (horizontálna dekoncentrácia). decentralizačný princíp je opakom = požiadavka vybudovania jedného centrálneho orgánu a viacerých orgánov na nižších stupňoch VS. výkon policajnej správy. ktoré plní spoločenskú funkciu v oblasti VS b) dynamicky rozvíjajúce sa právne odvetvie c) odvetvie práva. jeho cieľom je zabezpečiť také vzťahy orgánov ŠS k občanom. MZ.možno ich rozdeliť na: a) územné. prednostov). prostredníctvom ktorých by sa zabezpečovali väzby medzi rôznymi odvetviami ŠS (MF). MK SR). odvetvový princíp požaduje vytváranie orgánov ŠS v rámci ucelených odvetví sústavy ŠS = orgán ŠS riadi len určité záležitosti rovnakej povahy (MŠ. pri vyššom výkonnom orgáne moci – vláde SR). vymenúvací princíp v ústredných a miestnych orgánoch ŠS (menovanie ministrov. odvetvové a funkčné princípy – územný princíp predstavuje vybudovanie orgánov VS podľa územného hľadiska (určenie pôsobnosti a právomoci len na určitej časti územia).SP je charakterizované širokým okruhom spoločenských vzťahov. Minister je plnoprávnym a zodpovedným vedúcim ministerstva.jeho poslaním je upravovať postavenie a správanie subjektov práva vo vzťahoch. ktoré nie sú vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti. aby sa v sústave centrálnej ŠS budoval jeden orgán ŠS. Príklad: uplatňovanie princípu v miestnych orgánoch ŠS. ktoré má k dispozícii na zabezpečovanie úloh ministerstva. charakteristické črty správneho práva a problematika jeho kodifikácie .). Pojem správne právo.. . ktoré boli subsumované do všeobecnej miestnej správy v rámci horizontálnej integrácie. Monokratický princíp predstavuje orgán VS s jediným zodpovedným vedúcim – odzrkadľuje právne postavenie ministerstva ako ústredného orgánu ŠS. obrana. ktoré vznikajú a uskutočňujú sa v súvislosti s realizáciou výkonnej moci v štáte a vo sfére VS. tento princíp sa prejavuje v špecializovaných miestnych orgánoch ŠS. d) princíp centralizácie. aby rešpektované potreby a oprávnené záujmy obyvateľov územného regiónu.. ktoré toto odvetvie reguluje prostredníctvom právnych noriem. decentralizácie. ktoré reglementuje široký okruh spoločenských vzťahov d) nekodifikované právne odvetvie .prechádza dynamickým vývojom – časté zmeny nadväzujú ma meniace sa úlohy pri výkone VS. zdravotníctva. dekoncentrácie a koncentrácie – centralizačný princíp = požiadavka.charakteristické črty SP – a) právne odvetvie. sociálnych a vnútorných vecí. b) kolegiálny a monokratický princíp – kolegiálny princíp sa vyznačuje kolektívnym rozhodovaním členov orgánu VS (napr. čo vyplýva z jeho rozdelenia na všeobecnú a osobitnú časť (správa školstva. voľby predsedu VÚC). rozdelenie správnej činnosti medzi vyššie a nižšie organizačné články VS (vertikálna dekoncentrácia). 5. funkčný princíp obsahuje požiadavku. kultúry. aby sa orgány VS budovali prierezovo = aby realizovali rôznorodé funkcie. volebný princíp sa uplatňuje najmä v územných samosprávnych orgánoch (voľby starostu. .správne právo – je jedným z najvýznamnejších právnych odvetví slovenského právneho poriadku.

.SP je formalizovaným normatívnym systémom. b) osobitnú časť – jednotlivé druhy správ (vnútorná. objektívne správne právo – súhrn právnych noriem.postavenie SP v právnom poriadku – SP upravuje vzťahy medzi: a) správnymi orgánmi a FO – účastníkmi týchto vzťahov sú vždy na jednej strane správne orgány a na druhej občania. vedy. obrana krajiny. postavenie a právomoc kontrolných orgánov v systéme VS. .dve formy → subjektívne verejné oprávnenie (možnosť správania urč. nemôže bez neho existovať a je jeho konkrétnym výrazom (vyjadrenie SP v konkrétnom zmysle slova) .subjektu) a subjektívna verejná povinnosť (nevyhnutnosť správania urč. kultúry.. školstva. ktoré sú vo vzťahu vzájomnej podriadenosti/nadriadenosti alebo ktoré nie sú (kvalitatívne vzťahy. .odvetvia. c) správnymi orgánmi navzájom – vzťahy. . . ktoré upravuje – cieľom je však postupne vytvárať komplexné právne úpravy v jednotlivých odvetviach VS a tým zvyšovať stupeň kodifikácie tohto pr.).predovšetkým v oblasti SP procesného možno pozorovať aj prvky súkromnoprávnej regulácie.relatívne samostatný subsystém právneho poriadku. na druhej strane môžu byť subjektami PO. administratívnoprávnu zodpovednosť a pod. b) spr. . založené na spolupráci a súčinnosti). zdravotníctva. c) trestné právo – keďže SP upravuje problematiku administratívnoprávnej zodpovednosti.SP ako pedagogická disciplína – súhrn poznatkov získaných vedou správneho práva. ŽP a pod. 2. . princípy jej uplatňovania sú podobné ako pri uplatňovaní trestnej zodpovednosti.dva prístupy k vymedzeniu pojmu „správne právo“: a) v širšom zmysle slova = súhrn všetkých druhov právnych noriem. ale nedeliteľnú súčasť právneho poriadku. b) v užšom zmysle slova = súhrn právnych noriem regulujúci spoločenské vzťahy prostredníctvom špeciálnych osobitných druhov právnych noriem. správne právo de lege lata. bezdomovci (všetky FO spôsobilé konať vo svojom mene). ktoré reglementujú vzťahy medzi správnymi orgánmi a riadenými organizačnými jednotkami. b) finančné právo – pri realizácii jeho hmotne právnych noriem sú využívané procesné právne normy SP.SP sa rozlišuje na: 1. možnosťou autoritatívneho donútenia a špecifickou štruktúrou. . konkrétny obsah jeho realizácie je určovaný štátnou mocou a umožňuje administratívne donútenie. . upravuje vzťahy medzi nerovnými subjektmi.subjektu).kodifikáciu SP nemožno vykonať práve z dôvodu rozmanitosti spoločenských vzťahov. veľmi úzke a vzájomné prepojenie. .SP je zaraďované k verejnému právu.všeobecne = súhrn právnych noriem. ktoré sa vyznačujú štátom stanovenou formou. správa justície.orgánmi a PO – jeden zo subjektov je vždy obligatórne určený (správny orgán). . ktoré reglementujú spoločenské vzťahy na úseku VS. pohľady na zabezpečovanie zákonnosti vo VS. cudzinci. tvoriacim a súčasne predstavujúcim samostatnú. predstavujúci súhrn všeobecne záväzných pravidiel správania. vyjadrenie SP vo všeobecnom formálnom zmysle. obsahovo a systematicky sa člení na: a) všeobecnú časť – zahŕňa teoretické aspekty základných pojmov VS a SP. policajná. že chráni verejný záujem. pretože je preň charakteristické..SP ako samostatné právne odvetvie sa prejavuje aj vo vonkajších systémových vzťahoch – najmä vzťahoch k právnym odvetviam: a) štátne právo – základné princípy organizácie a činnosti štátu a jeho orgánov a princípy ZPaS rozvádza a konkretizuje SP. subjektívne správne právo – obsah objektívneho verejného práva.

zaraďujeme ju do spoločenských vied.vychádza sa z toho. Správna veda a jej vzťah k správnemu právu .efektívnosť nemožno skúmať izolovane: pojem „efektívnosť“ – súčinnosť prostriedkov vynakladaných na ekonomickú činnosť z pohľadu výsledkov tejto činnosti. pretože s týmto pojmom vystupujú do popredia viaceré kritériá a pravidlá rozličného charakteru (náročné zosúľaďovanie). .potom efektívnosť VS je kritérium spôsobov činnosti a ich zabezpečovania z hľadiska dosiahnutia najvyššej možnej racionality v daných podmienkach – prostredníctvom efektívnosti skúmame faktickú činnosť orgánu VS a meriame jej výsledok z hľadiska racionality a zdrojov.skúmanie problematiky efektívnosti VS je doménou špeciálnej vednej disciplíny – správnej vedy – jej úlohou je zabezpečovať racionálnu organizáciu správneho aparátu pri najúčinnejších prostriedkoch. d) efektívnosť VS spočíva v meraní celého systému VS. . . zameranú na reguláciu fungovania celkov (teórie riadenia a organizácie) → SV predstavuje aplikáciu teórie riadenia a organizácie na prácu VS pri príprave. organizáciám a orgánom.základňa. . poznanie skutočného stavu a priebehu rozhodujúcich funkčných procesov VS. znalosť funkčných systémových väzieb VS v spoločenskom systéme a dostatok objektívnych kritérií na racionálnu tvorbu organizačnej štruktúry VS ako celku a jej orgánov. orgány VS disponujú možnosťou vynútenia plnenia uložením sankcií. súvislostí a problémov vo VS.poznatky SV sú hybnou silou rozvoja VSP. ale obsahuje aj prvky prírodných a technických vied. komplex neprávnych problémov sústavy VS. ktorá skúma organizáciu a činnosť VS v jej skutočnej a reálnej podobe. ale aj voči osobám.predpokladom zvyšovania efektívnosti VS je dostatočná znalosť VS ako uceleného systému.efektívnosť je determinovaná viacerými skutočnosťami: a) nemožno ju chápať ako súhrnú kategóriu. vystupuje ako komplexná. dôraz na aplikačnú (prejavuje sa v realizácii získaných poznatkov) a gnozeologickú (vytváranie presnejšieho a objektívnejšieho obrazu o problémoch VSP + tvorba nových poznatkov na základe poznávania podstatných stránok a vlastností javov a vzťahov vo VS) funkciu . využíva poznatky z iných disciplín.tá sa venuje právnym otázkam VS) – cieľom oboch je zabezpečovať racionalizáciu VS. záväzných nielen vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti orgánov VS. formách a metódach jeho práce (maximálne výsledky pri vynaložení minimálnych síl a prostriedkov). ktoré nie sú podriadené správnemu orgánu. systém a personálne prvky VS). metodologickým výskumom dochádza k vlastnému poznaniu a formuje vlastný pojmový aparát. ktorá sumarizuje výsledky prístupov rôznych vedných disciplín.6. ktorý rozhodnutie vydal. Efektívnosť VS: . . zameranú na bezprostrednú a praktickú realizáciu funkcií štátu.SV je vednou disciplínou.SV má úzku spojitosť s vedou správneho práva (VSP . . . . vo svojej práci využíva viaceré metódy a formy činnosti. efektívnosť a hospodárnosť. c) formy efektívnosti správnej činnosti a ich organizačné štruktúry sú rozdielne. syntetizujúca veda. org. vzťahov medzi jednotlivými prvkami VS (úlohy.skúma široký okruh vzťahov.VS predstavuje jednu z relatívne samostatných sústav štátneho riadenia. že správa je osobitným druhom riadiacej činnosti – ide o stálu činnosť. na posúdenie sa vyžaduje dlhšie časové obdobie. b) pri vymedzovaní pojmu sa v rôznom obsahovom vyjadrení používa účelnosť. ako aj na racionálne postupy pri výkone ich funkcií. . vzťah medzi vstupom a výstupom. vydávaní/ zabezpečovaní plnenia rozhodnutí. v rámci VS pôsobenie základných prvkov sústavy a jednotlivých odvetví.

navrhuje a odporúča racionálne a funkčné usporiadanie organizačnej štruktúry VS.) zníženie súhrnu prostriedkov na vykonanie práce. . 2. ale je determinovaný nadriadenými orgánmi a administratívno-právnymi normami. .súčasťou metódy SV musí byť: a) funkčný prístup k správe – odhalenie takých funkcií. .racionalizácia – kvázi určitá metóda na dosiahnutie efektívnosti VS. ktorý označuje VS za istú službu.všetky tieto prístupy sú navzájom prepojené a podmienené. pričom dôvody na jej vyčlenenie vyplývajú zo špecifík riadiacej a správnej činnosti. .ide o čiastkové metódy skúmania. Vzťahy správnej vedy a správneho práva . posudzuje a vyhodnocuje organizáciu a činnosť správnej praxe a vytvará relatívne stabilný systém modelov. experimentálne a sociologické). . cieľ konania nie je stanovený správnym orgánom. ako aj špecifické metódy (induktívne.správna veda. . .prostredníctvom metódy skúmania možno spájať poznatky rôznych vied – jej špecifiká sú podmienené osobitnou povahou VS. ktoré sú v danom období pre štát nevyhnutné a ich prostredníctvom treba realizovať VS. zahŕňajúca organizačnú štruktúru a náplň činnosti b) postupné zjednodušovanie organizačnej členitosti c) využitie optimálneho systému informácií na lepšie rozhodovanie d) zjednodušovanie predpisov e) zvyšovanie výkonnosti pracovníkov VS zlepšovaním ich kvalifikačnej štruktúry.úzky vzťah sa prejavuje najmä pri skúmaní efektívnosti právnych noriem.) zvýšenie výkonnosti pracovníkov správnych orgánov a zlepšenie ich pracovných podmienok. vymedzuje pravidlá rozhodovacích procesov vo VS a poskytuje návody na komplexnú racionalizáciu. návodov a odporúčaní pre správnu právnu prax. 3.. činnosťami a podmienkami činnosti.rešpektovanie rozhodnutí správnych orgánov môže byť zabezpečené len donútením štátnou mocou. ktorá vychádza z analýzy súčasného stavu a opiera sa o trvalú a systematickú prácu . jej orgánov. . metóda práce a riadenia.veda správneho práva využíva poznatky SV a SP vytvára ochranu pred neadekvátnou formalizáciou a judicializáciou.SV má syntetický charakter – vzniká vyčlenením zo všeobecnej organizácie práce.) skvalitnenie tohto prvku.racionalizačné úsilie môže mať rôzne ciele → 1. ako veda skúmajúca správnu prax pomocou týchto metód poznáva. .SV využíva všeobecné metódy (systémové a porovnávacie). c) historický prístup d) využitie konkrétnych sociologických výskumov pre štúdium aparátu (overovanie jeho účinnosti) . analytické. pracovných podmienok a prostredia na styk s občanmi f) optimalizácia úhrnu prostriedkov vynakladaných na VS (najmä v personálnej oblasti).hlavnou úlohou racionalizácie VS je: a) jednoduchá a účelná výstavba VS ako celku. jej špecifikum je dané jej zameraním. pozornosť na špecifiká obsahu správnej činnosti b) systémové skúmanie aparátu VS. hľadať optimálny variant rozdelenia týchto funkcií medzi orgány rovnakej úrovne. Metódy správnej vedy (SV) . ktoré nadväzuje na funkčné skúmanie. špecifikuje zákonitosti vzájomných vzťahov.

. orgány územnej samosprávy (PS vymedzená právomocou). kedy je cieľ stanovený nesprávne = ak by bol dosiahnutý.medzi subjekty SP patria orgány ŠS (PS vymedzená právomocou). 18 rokov) a rozumových schopností – rozpoznanie dôsledkov konania. spr.orgán posudzuje otázku rozumových schopností občana samostatne. Fyzické a právnické osoby ako subjekty správneho práva . ktorý je spôsobilý byť nositeľom práv a povinností = musí mať PS → spôsobilosť mať práva a povinnosti ustanovené normami SP. . určitý vzťah [súlad] medzi výsledkom pôsobenia právnej normy a cieľom. . ústiace do vytýčenia cieľa – založenie normatívnej motivácie. . nevydanie OP). .subjektom SP je potenciálny/skutočný účastník právnych vzťahov. nie však pôsobením právnej normy. t. na právne úkony. . PÚ v ich mene vykonávajú jednotlivé orgány). spôsobilosť na právne úkony (nadobúdať práva a povinnosti vlastnými úkonmi). nie však vždy (pr. .pri príprave právneho predpisu je potrebné: a) analyzovať vecné súvislosti. ktorá vzniká dosiahnutím určitého veku (môže byť pri jednotlivých PÚ odlišný – ak nie je stanovený.vzájomné vzťahy medzi vedou správneho práva a SV sa môžu prejavovať tak.SV konfrontuje právne normy s praxou a prispieva k skvalitneniu normotvorby.cieľ je určený správne.v odvetví SP pôsobí najväčší počet predpisov v oblasti reglementovania miestnej správy – ťažká orientácia a rozkolísaná terminológia. ktorá obsahuje jeho sp. na práva a povinnosti a na právne úkony. .normy by bola len formálna. efektívnosť pr. potrebnej na dosiahnutie cieľov. deliktuálnu spôsobilosť (právna zodpovednosť za protiprávne konanie) a procesnú spôsobilosť (sp.relativizácia konkurujúcich si cieľov a ich dosiahnutie na prijateľnom stupni. .j. . FO ako subjekty SP .administratívnoprávne normy niekedy nedokážu dostatočne reflektovať prebiehajúce zmeny → potreba sledovania efektívnosti právnej normy (prepojenie teórie a praxe. zabránenie vzniku nekonzistentnosti. tak sa ním chápe plnoletosť. ktorý ňou zákonodarca sledoval) a prijatie žiaducich zmien. vlastná tvorba právnych textov.rozhodujúcim faktorom na určenie pr. . je aj dosiahnutý.byť účastníkom konania a vystupovať v ňom). b) riešiť otázky začlenenia novej právnej normy do právneho systému. 7. . .tvorba cieľov a prostriedkov je založená na poznaní spoločenských potrieb a spôsobe ich uspokojovania.môže nastať situácia. ale v dôsledku iných faktorov = nemožno hovoriť o efektívnosti právnej normy. nie je viazaný rozhodnutím súdu. .PS občana vzniká narodením a zaniká smrťou a je predpokladom na sp. postavenia FO (občana) vo VS je právna subjektivita (PS). že: a) výsledky VSP ovplyvnia rozvoj poznatkov v systéme SV b) výsledky jednej alebo druhej dajú podnet na spoločné skúmanie hraničných problémov c) isté výsledky SV možno využívať na ďalšie zdôvodnenie poznatkov VSP v záujme ich realizácie d) realizované poznatky VSP môžu tvoriť základ širšieho skúmania istých problémov v SV. nie však z celospoločenského hľadiska.potreba zabezpečenia súladu s objektívnymi potrebami rozvoja spoločnosti: formálnou stránkou je reálne a možné plnenie a adekvátne právne vyjadrenie.rozvoj spoločnosti predpokladá skúmanie pôsobenia administratívnoprávnych noriem z pohľadu legislatívnej činnosti – efekt legislatívnych pravidiel sa odzrkadlí v realizácii práva. FO (PS vzniká narodením a je predpokladom na spôsobilosť na PÚ) a PO (PS sa chápe ako celok..prioritou je súlad nášho právneho poriadku s právom EÚ.

v teórii práva sa rozlišujú formálne a materiálne pramene práva: formálnymi prameňmi SP sú štátom stanovené formy práva.rozlišujeme štátne organizácie (hospodárske. v znení neskorších predpisov). ktorá upravuje špeciálne práva a povinnosti cudzincov (právo na soc..). družstevné. spôsob ich ustanovenia a zásady hospodárenia) → ak je všetko v poriadku. podobne ako obyčaj) a právne obyčaje.základné charakteristiky prameňov SP: a) všetky druhy prameňov SP sa odvodzujú z pr. c) právny základ na odvodené normatívne správny akty. združenie vzniká registráciou → návrh na MV SR môžu podať min. zákon.83/1990 Zb.subjektom SP je organizácia. združenie zaniká dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným alebo právoplatným rozhodnutím MV o jeho rozpustení (preskúmateľné NS). vydávanými nadriadenými orgánmi VS. orgány. ktorý buď potvrdí rozhodnutie ministerstva. atď. ktorým boli zriadené c) družstevné org. VZPP obcí a VÚC . má vymedzenú PS s ohľadom na úlohy. vydávané orgánmi VS. – okamihom účinnosti pr. b) základná úprava administratívnoprávneho postavenia občanov. v ktorých sú obsiahnuté normy. iné VZPP). žiadatelia sa môžu obrátiť na NS SR. .druhy prameňov SP – ústavný zákon. MV SR vykoná registráciu do 10 dní od začatia konania a do 7 dní od registrácie oznámi vznik združenia ŠÚ SR → ak MV odmietne vykonať registráciu. zdravotnú starostlivosť. nariadenie vlády. pričom aspoň jeden musí mať viac ako 18 rokov a musí obsahovať predpísané náležitosti (názov združenia.zabezpečenie.noriem obsiahnutých v ústave SR a z ďalších ÚZ a musia byť s nimi v súlade. alebo vydá rozhodnutie o registrácii. musia byť v súlade s obdobnými normatívnymi správnymi aktmi. ale len deklaratórny) .neštátne dobrovoľné organizácie – na základe združovacieho práva (z. tvoria normatívne právne akty vydávané NR SR (najvyšší orgán). kedy sa väčšina delegátov dohodla na jej založení (aj zápis do OR. na práva a povinnosti vo VS a sp. – okamihom. VZPP ministerstiev a ostatných ústredných orgánov ŠS. . 8. sloboda pohybu.aktu.) a neštátne (súkromné. príspevkové.registra b) rozpočtové org. ak tieto formy práva obsahujú normy SP. vydávané orgánmi VS. nariadenia vlády. ktorá má sp. Pramene správneho práva . rozpočtové.č.) a osobitná skupina noriem. ktoré združujú občanov a materiáln/finančné prostriedky na realizovanie hmotných a kultúrnych potrieb občanov. odvodenú od vzniku a zániku organizácie. sloboda pobytu. spoločenské.. aké plní a ciele (práva a povinnosti nevyhnutné na ich zabezpečenie). VZPP miestnych orgánov ŠS. .traja občania. sídlo.prameňom SP nie sú precedensy (no môžu mať význam pre rozhodovanie v podobnej veci.subjektom SP nie sú len občania. sú prameňmi SP (aj keby obsahovali len jednu normu SP – právny predpis môže byť prameňom aj viacerých právnych odvetví). ale aj cudzinci – platia tu všeobecné pr. ktoré majú povahu administratívnoprávnej regulácie (v SR sú to normatívne právne akty vydané príslušnými štátnymi orgánmi v stanovenej forme – zákon. pôsobnosti a právomoci správnych orgánov musí byť obsiahnutá v zákone.. PO ako subjekty SP . . – zápisom do Obch.) = líšia sa v spôsobe nadobúdania PS: a) štátne hospodárske org. na právne úkony (obe vznikajú a zanikajú súčasne).alebo organizácie. d) odvodené normatívne správne akty.. .normy SP (listové tajomnstvo.

uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej moci.právo a pramene práva EÚ – najmä právo komunitárne (I. nie prostriedkoch na jeho dosiahnutie.prameňmi SP. ak obsahujú jeho normy.MZ sú prameňom SP. sekundárne právo a judikatúra ESD.jedna zo základných zložiek VS a základný pojem správneho práva. jeho prameňmi sú zakladajúce zmluvy (primárne právo). ak nedochádza k dobrovoľnému plneniu právnych povinností. do popredia sa dostáva organizátorský charakter ŠS (riadiaca.najrozsiahlejší druh štátnej činnosti – jej výkonom sa zabezpečuje realizácia všetkých (vonkajších a vnútorných) funkcií štátu. . .aktov št. PO a pracovníkov). ale v rámci zákonného splnomocnenia aj štátne a iné orgány a organizácie. . ktorý má výkonný a nariaďovací charakter.predovšetkým činnosť výkonná a nariaďovacia: výkonná činnosť – vyjadruje vzťah ŠS k zastupiteľskej sústave.samostatný druh organizujúcej činnosti štátu. smernice. pričom ciele. zmluvy a akty. že tieto normatívne akty obsahujú normy SP).jedna z foriem uskutočňovania štátnej moci. ani vypĺňať jeho medzery). ktorých prostredníctvom sa realizujú základné otázky štátnej správy (hospodársky. ktorým je adresované – ČŠ. 9. . inštrukcie) – nie sú prameňom práva!!!! (záväzné len pre podriadené orgány.vnútorné normatívne akty ministerstiev a ÚOŠS (pokyny. uskutočňovať iné opatrenia a používať donútenia.ŠS je činnosť podzákonná (vykonávaná na základe zákona.ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS môžu vydávať VZPP len na základe ústavy SR a ÚZ a zákonov.moci. . ktorá je prezentovaná NR SR. metódy. ako aj práva a povinnosti FO v oblasti VS = preto sú len zákony zákl. samostatný druh činnosti štátu. sociálny a kultúrny rozvoj). ktorý určuje jej zameranie a stanovuje aj hlavné – najmä právne prostriedky). determinovaný aj internými normatívnymi aktmi nadriadených orgánov. vyžaduje transpozíciu a implementáciu. . pre SP: význam má najmä sekundárne právo (nariadenia – priamo aplikovateľné pre FO a PO bez potreby transformácie. túto činnosť uskutočňujú predovšetkým orgány ŠS. smernice – záväzné pre ČŠ. ktoré ich menia a dopĺňajú. za ktorou stojí donucovacia moc štátu – prichádza na rad. ktorému sú určené vo výsledku. rozhodnutia – záväzné pre subjekty. rozkazy. vydávané na základe výslovného splnomocnenia v zákone a v jeho medziach (nemôžu rozširovať oblasť právnej regulácie nad rámec zákona. odporúčania a stanoviská – nie sú priamo právne záväzné). .a medzinárodné zmluvy (všeobecnou podmienkou je. príkazy. . ktorý vychádza z podstaty ŠS ako súčasti riadenia spoločnosti a skúma ju ako osobitný druh štátnej činnosti. koordinačná a kontrolná činnosť). . ak sú na to splnomocnené zákonom. Štátna správa ako samostatný druh činnosti . musí byť primerané vymáhanej . nariaďovacia činnosť – vo vzťahu k FO a PO vyjadrujú určitú metódu – správne orgány sú oprávnené vydávať normatívne a individuálne správne akty.najpočetnejšími prameňmi SP sú VZPP ministerstiev a ostatných ÚOŠS – označované ako „vyhlášky“ → všeobecne záväzné normatívne správne akty odvodenej povahy. jej uplatnenie upravujú právne normy: donútenie môže uplatniť len kompetentný orgán ŠS.je to činnosť. HMÚ). orgán územnej samosprávy všeobecne záväzné nariadenia. orgány ŠS plnia prevažnú časť úloh zabezpečovanú štátnymi orgánmi.pilier – ST. . . spočíva v bezprostrednom vykonávaní zákonov a ostatných pr. táto metóda nie je jedinou. FO a PO. formy a spôsoby uskutočňovania tejto činnosti reguluje právo a v jeho medziach sa realizuje jej iniciatívny prvok. . jadro VS. len na základe zákona NR SR možno zriaďovať ministerstvá a ostatné ÚOŠS a ustanovovať pôsobnosť a právomoc správnych orgánov.miestne orgány ŠS vydávajú vyhlášky.

dekan fakulty). ktoré popri prevažnej činnosti vykonávajú na základe zákonného splnomocnenia aj činnosť. kde nadriadený orgán má priamo vply na podriadené správne orgány (interné normatívne inštrukcie atď. . . realizovaných v oblasti odlišnej od ŠS. Vymedzte pojem štátny orgán.). základným poslaním orgánov ŠS je zabezpečiť žiaduce a reálne fungovanie týchto orgánov. .ide o osobitný druh štátneho orgánu – odlišuje sa činnosťou. usmerňovanie procesov. ktoré právne predpisy výslovne označujú ako orgány ŠS.činnosťou orgánov ŠS a plnením jej úloh dochádza k realizácii vzťahov ŠS – ide o činnosť zameranú do vnútra organizácie ŠS (vnútorná činnosť) a o vonkajšiu činnosť ŠS: Vnútorná činnosť → vnútorno-organizačná záležitosť. orgán štátnej správy. je to elementárna súčasť systému orgánov štátu. ktoré disponujú správnoprávnou aktivitou. ale štát). prokuratúry. orgány. výkonnej a súdnej moci. zastupiteľských orgánov. ktorú vykonáva.štátne orgány sú nositeľmi zákonodarnej. oddelenú od iných v štátnom aparáte (od súdov.vznik a existencia vyplýva priamo z ústavy/ÚZ a zákonov NR SR. b) vecný rozsah jeho pôsobnosti – orgány so všeobecnou a osobitnou pôsobnosťou (tie sa delia na orgány s funkčnou a odvetvovou pôsobnosťou).povinnosti a nemožno ho realizovať ľubovoľnými formami a prostriedkami (tie stanovujú platné právne normy).v širšom zmysle sú to nielen orgány ŠS. Základné črty orgánu ŠS: z pohľadu postavenia ide o štátny orgán. adresátmi sú FO a PO.orgány ŠS možno klasifikovať na základe rôznych kritérií: a) právny základ vzniku orgánu. štátnu moc vykonávajú v takom rozsahu a takým spôsobom. vykonávajúca konkrétnu funkciu štátu . . . má všetky znaky štátneho orgánu. . ale aj ostatné orgány. aký stanovuje ústava a zákony.). . osobitný druh riadenia uskutočňovaného štátom. 10. ktorá uskutočňuje presne vymedzenú časť regulatívno – mocenskej . ktorú možno determinovať inštrukciami nadriadených orgánov ŠS – uskutočňujú ju hierarchicky usporiadané orgány.vykonáva ju osobitná skupina orgánov štátu – orgány štátnej správy → orgán štátu. . uskutočňuje úlohy a funkcie štátu nariaďovacou a výkonnou činnosťou štátu a je zriaďovaný zákonom alebo iným právnym aktom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou. . je vybavený pôsobnosťou a právomocou a má možnosť použiť prostriedky štátneho donútenia.je to činnosť. ktorý vystupuje v jeho mene (za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ŠS nezodpovedá orgán. ktorá nemá štátnomocenský charakter. c) územný rozsah jeho pôsobnosti d) zloženie orgánov e) spôsob rozhodovania vo veciach svojej pôsobnosti.v užšom zmysle sú to štátne orgány.. .tvorí relatívne samostatnú organizačnú jednotku. . správny orgán a sústava orgánov štátnej správy Štátny orgán: zložka štátneho aparátu.ŠS je verejná správa uskutočňovaná štátom. Vonkajšia činnosť → realizácia vlastného poslania ŠS. ale aj pri aktivite. ktorá má charakter ŠS (starosta obce.v rámci ŠS sa realizujú spoločenské záujmy (celospoločenské záujmy a právom chránené záujmy FO a PO v oblasti štátnej správy).správne orgány – orgán ŠS pri štátnosprávnej aktivite orgánov ŠS. ktorý ho vydal.

t. rozsudok o rozvode manželstva a pod.základné kritérium klasifikácie kompetencia (pôsobnosť) zloženie spôsob ustanovovania osôb do funkcií vzájomné vzťahy Z hľadiska právomoci sa štátne orgány delia na: 1. orgány s časovo neobmedzenou kompetenciou orgány s časovo obmedzenou kompetenciou 3. vecná p. j.). . časová (temporálna) p. v ktorých sa uplatňuje jeho právomoc. j. – vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi štátnymi orgánmi pri vybavovaní tej istej veci po sebe. . Z hľadiska kompetencií (vymedzenia okruhu subjektov.činnosti štátu voči spoločnosti. ktorými tento orgán reguluje spoločenské vzťahy. 4. 2. výkonnej a súdnej moci. schopnosť. ktorý stanovuje ústava a zákon.štátny orgán má právo vydať právny akt. orgány so všeobecnou vecnou kompetenciou orgány s osobitnou vecnou kompetenciou 5. súdne . 3. so všeobecnou osobnou kompetenciou s osobitnou osobnou kompetenciou 4. všeobecne záväzné právne predpisy (zákony. resp.). t. funkčná p. orgány výkonnej štátnej moci 3. j. vecí. ale je povinný vydať ho takým spôsobom. vyhlášky a pod. iné majú právomoc vydávať individuálne právne akty. t. –určuje územie. na ktoré sa vzťahuje právomoc príslušného štátneho orgánu. rozhodnutia v konkrétnych veciach (rozhodnutie o vzatí do väzby. orgány vyššej inštancie orgány nižšej inštancie Z hľadiska zloženia (početnosti) sa štátne orgány delia na: . – vyjadruje okruh subjektov. Štátne orgány môžme rozdeliť podľa rôznych kritérií: 1. – vymedzuje obdobie výkonu právomoci príslušného orgánu. na ktoré sa právomoc tohto orgánu vzťahuje) sa štátne orgány delia na: 1. na ktorom príslušný orgán realizuje svoju právomoc. – vymedzuje druhy činností štátneho orgánu. oprávnenie vydávať právne záväzné štátnomocenské akty. územná (priestorová) p. 5.právomoc majú len štátne orgány. vládne nariadenia. územia. t. ústavodarný a zákonodarný orgán 2.základným znakom štátneho orgánu je právomoc. osobná (personálna) p. právomoc.niektoré štátne orgány majú právomoc vydávať normatívne právne akty. ústredné miestne 2. času. j. . orgány zákonodarnej.

že záväzné pokyny kontrolujúceho štátneho orgánu smerujú len na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov 4. NKÚ) a jednak špecifickými črtami. prokuratúra. parlament. pretože aj kontrolné orgány môžu vydávať kontrolovaným orgánom záväzné pokyny. monokratické 2. . vyššej a nižšej inštancie vzťahy orgánov vyššej a nižšej inštancie bezprostredne súvisia s delením orgánov podľa ich funkčnej kompetencie . volené 2. kolegiátne Z hľadiska ustanovovania osôb do funkcií sa štátne orgány delia na : 1. čomu korešponduje povinnosť podriadeného orgánu tieto pokyny rešpektovať. vymenované 3. ktoré sú charakteristické len pre orgány štátnej správy.1. kontrolné a kontrolované vzťahy kontrolných a kontrolovaných štátnych orgánov úzko súvisia s delením štátnych orgánov na nadriadené podriadené. Je pre ňu charakteristický princíp odvolateľnosti príslušného tátneho funkcionára). zriaďovaný zákonom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou.je to orgán štátu.ide o hierarchický systém založený na vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Záväzné pokyny sú obsiahnuté v normatívnych právnych aktoch. orgány štátnej správy predstavujú najzložitejší subsystém orgánov verejnej správy . dedičné Z hľadiska vzájomných vzťahov sa štátne orgány delia na : 1. uskutočňuje úlohy a funkcie štátu. rozdiel medzi kontrolnými orgánmi a orgánmi nadriadenými je v tom.štátna moc je najvýznamnejšia forma verejnej moci. v širšom zmysle je pojem orgán ŠS totožný s pojmom správny orgán. právna zodpovednosť (zodpovednosť za porušnie práva) 2. nevyhnutným prostriedkom štátnej moci je donucovací štátny aparát. sú charakterizované všeobecnými črtami. zákonov a ostatných aktov. . . ktorý vystupuje v mene štátu. ktoré sú spoločné pre všetky štátne orgány (napr. v organizačných pokynoch nadriadeného orgánu i v individuálnych príkazoch 3.poslaním orgánov štátnej správy je uskutočňovať štátnu správu ako výkonnú a nariaďovaciu činnosť. ktorý zaisťuje všeobecnú záväznosť ústavy. súd. . Orgán štátnej správy: používa sa v dvojakom význame : v užšom zmysle slova pre tie štátne orgány. ktoré právne predpisy označujú ako orgány ŠS.je jedným z orgánov štátu. navzájom si zodpovedné a nezodpovedné ústavno – politická zodpovednosť (vzťahuje sa na celkovú činnosť tátneho orgánu. nadriadené a podriadené nadriadenosť jedného štátneho orgánu nad druhým oprávňuje nadriadený orgán vydávať podriadeným orgánom záväzné pokyny. ktoré obsahujú právne normy a sankcionuje ich plnenie.

Sústava orgánov ŠS: . .stojí za nimi donucovacia moc štátu.môžu na náklade zákonného splnomocnenia vydávať všeobecne záväzné právne predpisy . vybavená príslušnou právomocou a pôsobnosťou. 71/1967 Zb.hoci vykonávateľ štátnej správy v niektorých prípadoch nie je právnickou osobou. organizačne vyčlenená zložka správnej organizácie verejnej správy. fyzická osoba alebo právnická osoba.ak obci alebo VÚC zveril zákon vykonávať určitú časť štátnej správy. ktorý štátnu správu vykonáva.ich pôsobnosť a právomoc je ustanovená zákonom . orgány štátnej správy uskutočňujú svoje úlohy a funkcie štátu metódami a prostriedkami štátnej správy. právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Správny orgán: .z hľadiska subjektu. o správnom konaní ako "štátny orgán. .rezortné ministerstvá a ústredné orgány ŠS.subjektivita orgánu štátnej správy. organizátorskou a kontrolnou činnosťou.sú vybavené právomocou a pôsobnosťou .ich organizačná štruktúra je regulovaná právom . ." . ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach.na rozdiel od ostatných štátnych orgánov.zloženie orgánov . týmto okamihom vzniká i administratívno-právna subjektivita tohto orgánu.ich činnosť možno v rámci práva určovať aj vnútornými predpismi a individuálnymi pokynmi nadriadených orgánov Rozlišujú sa podľa viacerých kritérií: .sú oddelené od iných organizačných jednotiek v štátnom aparáte . uskutočňujú úlohy a funkcie štátu metódami a prostriedkami ŠS .majú výkonný a nariaďovací charakter . ktorá je vyjadrená jeho pôsobnosťou a právomocou.pomerne samostatná. alebo predseda VUC nepriamymi vykonávateľmi štátnej správy – správnymi orgánmi. štátna správa môže byť vykonávaná buď priamo alebo nepriamo: . orgán záujmovej samosprávy.spôsob akým rozhoduje vo veciach svojej pôsobnosti .vykonávajú svoju činnosť v mene štátu – ŠS. je vždy nositeľom administratívnoprávnej subjektivity.hovoríme o štátnej správe v statickom (organizačnom) zmysle. administratívnoprávnu subjektivitu treba pojmovo odlišovať od právnej subjektivity orgánu štátnej správy v oblasti súkromnoprávnych vzťahov. na Slovensku je správny orgán definovaný v § 1 zákona č. predovšetkým svojou riadiacou. ústavnými zákonmi a zákonmi . . t.právny základ vzniku orgánu . sú starosta obce (primátor mesta).ich konštituovanie je uskutočňované ústavou.vecný rozsah jeho pôsobnosti .územný .Všeobecné znaky orgánov štátnej správy: . Špecifické znaky orgánov štátnej správy: . spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony vzniká okamihom jeho konštituovania.j. orgán územnej samosprávy.

. .obec a vyšší územný celok sa stávajú pri výkone delegovanej štátnej správy správnym celkom. ak jej zákon zveril časť výkonu štátnej správy). . treba zároveň povedať. vykonáva štát prostredníctvom svojich (štátnych) orgánov. sú to iné subjekty než štát. regionálne) orgány štátnej správy. dekoncentrované orgány štátnej správy a inšpekčné orgány. ak je subjektom VÚC.verejné ozbrojené zbory alebo iné verejné zbory.vyššie územné celky. ktoré sa odlišujú od celospoločenských potrieb.organizačne štátnu správu vykonáva starosta obce (primátor mesta). licenčná rada) ani verejné ozbrojené zbory či iné verejné zbory . . výkon štátnej správy prenesenej na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda a podrobnosti ustanovujú zákony.orgány s celoštátnou pôsobnosťou – regulačné a dozorové orgány. a predseda VÚC. . že v zmysle ústavy je vrcholným orgánom výkonnej moci. T. prevažne orgánmi štátnej správy. Štatistický úrad SR.možnosť preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy na obec a vyšší územný celok ustanovuje priamo ústava (čl. ale keďže niektorí autori ju uvádzajú ako orgán štátnej správy.či je vláda orgánom ŠS je sporné.miestne (územné. paralelnú) štátnu správu.ministerstvá (funkčné. teda môže byť spravované samostatne. ktorej subjektami sú na základe zákonnej delegácie subjekty odlišné od štátu (verejnoprávne korporácie založené na územnom princípe – obce. je politickým orgánom a štátnu správu vykonáva prostredníctvom ministerstiev.A) priamu (bezprostrednú) štátnu správu.deleguje sa na ne zákonom vo vymedzenom rozsahu časť štátnej správy. prípadne sama fyzická osoba. . náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát. .j. Ich predmet činnosti vymedzuje zákon. . nepatria sem napríklad Rada pre vysielanie a retransmisiu (tzv.nepriamymi vykonávateľmi štátnej správy sú: . preto ich zákon o obecnom zriadení a zákon o samospráve VÚC (samosprávnych krajoch) označuje ako správny orgán. ide o uspokojovanie potrieb miestneho spoločenstva. . . B) nepriamu (sprostredkovanú. odvetvové).nie všetci priami vykonávatelia ŠS sú súčasťou organizačného systému štátnej správy. ktorý zároveň ustanovuje ich kompetencie vo veciach štátnej správy. na záujmovom princípe – profesijné komory). samosprávne kraje. .vykonávajú ju vlastnými orgánmi ako prenesený výkon štátnej správy (napríklad starosta obce) alebo ako zákonom zverený výkon štátnej správy (napríklad orgán právnickej osoby verejného či súkromného práva. ktorej subjektom je štát ako originálny nositeľ štátnej správy.. 75). -priamymi vykonávateľmi štátnej správy sú: . . .ostatné (iné) ústredné orgány štátnej správy – Protimonopolný úrad SR.vláda (všeobecná pôsobnosť) . . Územná samospráva v organizačnom a funkčnom ponímaní .obce. ktoré je vytvorené na územnom základe.títo priami vykonávatelia štátnej správy nie sú orgánmi štátnej správy.charakteristickými znakmi ÚS sú :  predstavuje uspokojovanie potrieb určitého spoločenstva fyzických osôb. ak je subjektom tejto pôsobnosti obec. 11. majú len postavenie orgánov štátnej správy pri výkone štátnej správy. uvedení funkcionári územnej samosprávy vykonávajú delegovanú štátnu správu formou individuálnej rozhodovacej činnosti (predovšetkým v správnom konaní).

. viazaná len zákonmi.súčasťou návrhu na zlúčenie obcí je dohoda o zlúčení obcí a údaje o výsledkoch hlasovania obyvateľov. Samospráva sa na jednej strane približuje súkromnej správe tým že ide o správu vlastných záležitostí. ktoré ju uzatvárajú b) dátum. . v ktorého obvode sa obec nachádza. . ktoré má zákonom / Ústavou priznané postavenie PO odlišnej od štátu. na základe vlastnej vôle a pritom rešpektovať iba zákony.územnú samosprávu možno definovať ako organizačnú formu verejnej správy.obyvateľ obce sa zúčastňuje na samospráve obce: a) aktívne a pasívne volebné právo do orgánov samosprávy obce b) hlasovanie v miestnom referende c) účasť na zasadnutiach OZ a verejných zhromaždeniach obyvateľov obce d) používanie obecných zariadení a majetku obce e) podávanie podnetov a sťažností orgánom obce f) žiadať pomoc v čase núdze. priezviska a funkcie. . ide o miestne spoločenstvo. ku ktorému sa majú zlúčiť c) názov novej obce a sídlo jej orgánov d) označenie katastrálnych území novej obce e) určenie majetku a finančných prostriedkov novej obce f) zoznam VZN vydaných zlučovanými obcami g) podpisy starostov s uvedením ich mena. hlasovaním obyvateľov obce a ver. A → OZ zriaďuje podľa potreby/na základe zákona svoje orgány (obecná rada. . z čoho potom vyplýva : majetková + finančná samostatnosť miestneho spoločenstva samostatnosť + nezávislosť miestneho spoločenstva od štátnej správy pri voľbe svojich orgánov .podstatou samosprávy je teda samosprávne rozhodovať o vlastných otázkach a záležitostiach podľa vlastných potrieb. . . v rámci ktorej miestne spoločenstvo ako PO zabezpečuje riešenie vlastných úloh odlišných od štátu ale pod dozorom štátu. a to vo vlastnom mene. . resp.základnými orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo (A) a starosta obce (B). vykonávacími predpismi.zhromaždení. . obecný požiarny zbor.základom územnej samosprávy je obec. komisie. je teda verejnou správou zameranou na vlastné záležitosti. rozdelením obec zaniká a vznikajú nové obce – všetko len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí.dohoda o zlúčení obcí obsahuje: a) názvy obcí.obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou obce a majetku obce. že ide o vlastné záležitosti verejnoprávneho charakteru.samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce prostredníctvom orgánov obce. na druhej strane približuje sa ŠS tým. združuje občanov. ktorí majú na jej území trvalý pobyt a je PO. obecná polícia. . ak tieto úkony nie sú PP zverené inej PO alebo FO. rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením so súhlasom obce a na základe stanoviska KÚ. ktorá tvorí samostatný samosprávny celok.zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec. zrušuje. . iné stále alebo dočasné výkonné a kontrolné orgány).obec zriaďuje. na vlastnú zodpovednosť.

že odporuje zákonu alebo je pre obec nevýhodné tým. že ho nepodpíše v stanovenej lehote. ak ide o: a) zlúčenie obcím rozdelenie a zrušenie obce a zmenu názvu. znečistí verejné priestranstvo. najmenej však raz za dva mesiace – zvoláva ho a vedie starosta. odo dňa. výkon potvrdeného uznesenia už starosta pozastaviť nemôže. b) odvolanie starostu. možno určiť skorší začiatok v prípade živelnej pohromy. kto sa dopustil takéhoto priestupku. ak sa domnieva. . ak tak neurobia do dvoch mesiacov od jeho schválenia. ktorý tak urobí aj na žiadosť 1/3 poslancov OZ. c) petíciu obyvateľov obce v počte 30% oprávnených voličov. . zabránenia škodám na majetku a odstraňovania následkov pohromy). OZ vyhlási výsledky do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli. kedy sa starosta dozvedel o tom. najneskôr však do troch rokov od porušenia nariadenia alebo nesplnenia povinnosti (prihliada sa na závažnosť. jeho nesúhlas môžu poslanci OZ prelomiť hlasovaním nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. . uznesenie stráca platnosť.má sistačnú právomoc – môže pozastaviť výkon uznesenia OZ. zriaďuje a kontroluje obecné podniky a rozpočtové a príspevkové organizácie e) uznáša sa na nariadeniach .výsledky hlasovania sú platné pri polovičnej účasti oprávnených voličov a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov hlasovania. ak v ňom nie je stanovený neskorší začiatok účinnosti. následky protiprávneho konania). všeobecného ohrozenia. . právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo po odsúdení na výkon trestu odňatia slobody nepodmienečne. . čím ruší vzhľad obce. uplynutím funkčného obdobia. zvolených obyvateľmi obce v priamych voľbách – ich počet určí OZ na celé volebné obdobie pred konaním volieb podľa počtu obyvateľov. .OZ sa schádza podľa potreby. zložený z poslancov. odkladá veci mimo vyhradený priestor c) nesplní bez vážneho dôvodu v určenej lehote povinnosť uloženú starostom poskytnúť osobnú alebo vecnú pomoc počas a pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti. alebo zložením sľubu s výhradou.OZ vyhlási hlasovanie obyteľov obce.má sankčnú právomoc – môže uložiť FO alebo PO oprávnenej na podnikanie pokutu vo výške 200 000 Sk. pričom vyhlásenie sa vykoná vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní (účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia. ak: a) poruší nariadenie b) neudržuje čistotu a poriadok. spôsob.na plnenie úloh samosprávy obce/ak to ustanovuje zákon obec vydáva pre územie obce všeobecne záväzné nariadenie → musí sa vyhlásiť. pozbavením spôsobilosti na PÚ alebo jej obmedzením. správny orgán v administratívnoprávnych vzťahoch.mandát starostu zaniká: odmietnutím sľubu.pokutu možno uložiť do roka.starosta – predstaviteľ obce a najvyšší výkonný orgán obce.je to zastupiteľský zbor obce. na prijatie nariadenia súhlas 3/5 väčšiny prítomných. . vzdaním sa mandátu.OZ rokuje v zbore – je spôsobilé rokovať a uznášať sa pri prítomnosti nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. . . .OZ rozhoduje o základných otázkach života obce: a) určuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce b) schvaľuje rozpočet obce c) určuje organizáciu obecného úradu a poriadok odmeňovania pracovníkov obce d) zakladá. ak obyvatelia v referende odsúhlasili jeho odvolanie (o . čas. . na prijatie uznesenia OZ je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných.štatutárny orgán obce v majetkovoprávnych a pracovnoprávnych vzťahoch..

lektorskú. uznesenia OZ + rozhodnutia starostu. zvolených OZ. týkajúce sa života obce a podáva stanoviská OZ/starostovi e) organizuje a zjednocuje činnosť komisií OZ f) plní ďalšie úlohy podľa rozhodnutia OZ . . . rozpočet. e) spolupracuje s príslušnými ŠO vo veciach kontroly hospodárenia s prostriedkami pridelenými obci zo ŠR. tvoria ju poslanci OZ. . Kontrolnú činnosť vykonáva nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti/ podľa z. e) vykonáva nariadenia.OR najmä: a) rozpracúva a zabezpečuje plnenie úloh vyplývajúcich z uznesení OZ a organizuje prípravu podkladov na jeho rokovanie b) zaoberá sa bežnými vecami (majetok obce.komisie – zriaďuje ich OZ ako svoje dočasné inciatívne. umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku. . o výkone práce vo verejnom záujme).obecná rada – môže ju zriadiť OZ.z. ako aj orgánov zriadených OZ. O samospráve vyšších územných celkov. literárnu.OZ môže zriadiť ako svoj poriadkový útvar obecnú políciu. prekladateľskú. 302/2001 Z. alebo ak dochádza k hrubému porušovaniu ústavy/ÚZ/VZPP a zanedbávaniu povinností zo strany starostu. toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú. c) predkladá výsledky kontroly OZ. publicistickú.HK predovšetkým: a) vykonáva kontrolu všetkých príjmov a výdavkou rozpočtu obce a hospodárenia s majetkom obce. prednášateľskú. o o finančnej kontrole a vnútornom audite/ .hlavný kontrolór . c) zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie OZ + obecnej rady + komisií d)vypracúva písomné vyhotovenia všetkých rozhodnutí starostu vydaných v správnom konaní. poradné a kontrolné orgány. d) min.hlasovanie vo veci môže požiadať 30% oprávnených voličov.OZ volí a odvoláva hlavného kontrolóra „na 6 ročné FO“. ktorých volí OZ na celé funkčné obdobie a môže ich aj kedykoľvek odvolať. zrušením obce.raz ročne predkladá OZ správu o výsledkoch svojej kontrolnej činnosti. fondy. .obecný úrad – výkonný orgán OZ a starostu. predovšetkým: a) zabezpečuje písomnú agendu všetkých orgánov obce b)je podateľnou písomností obce. spôsob volieb upravuje RP OZ. . b) vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu a záverečnému účtu obce pred ich schválením v OZ. nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť. ak jeho neprítomnosť alebo nespôsobilosť na výkon funkcie trvá viac ako 6 mesiacov). sú zložené z poslancov OZ a z obyvateľov obce. pedagogickú. hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií obce. zabezpečuje organizačné a administratívne veci OZ a starostu. Vyšší územný celok (samosprávny kraj) Základnú právnu úpravu samosprávnych krajov tvorí spolu s Ústavou SR zákon č. zmenou trvalého pobytu mimo územia obce/mestskej časti. ktorý je zamestnancom obce / podľa z. miestne dane a poplatky) a podáva o nich návrhy starostovi/OZ c) pripravuje zasadnutia OZ d) rieši veci. smrťou. ktorej zriadenie + právne postavenie + úlohy upravuje osobitný zákon.

výchovy a vzdelávania. vlajka a pečať. zriaďuje. Obyvateľ samosprávneho kraja je osoba. c) má ako cudzinec povolený dlhodobý pobyt Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia. Pritom najmä:              zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho. podieľa sa na riešení problémov. Obyvateľ samosprávneho kraja sa zúčastňuje na jeho samospráve. spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí. vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja. b) voliť predsedu a byť volený za predsedu. vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť zakladá. a) až c) podieľať aj ten. b) je prihlásený na prechodný pobyt. sťažnosťami a inými podaniami na predsedu. kto na území samosprávneho kraja a) má nehnuteľný majetok. zastupiteľstvo a orgány ním zriadené. účelne využíva miestne ľudské. c) hlasovať v referende samosprávneho kraja za podmienok ustanovených týmto zákonom d) zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva. Územný obvod samosprávneho kraja možno zmeniť len zákonom. utvára podmienky na rozvoj zdravotníctva. vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi. Princíp územnej samosprávy na tejto nadobecnej úrovni sa teda uplatňuje rovnako ako na úrovni obecného zriadenia. rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov. prípadne znelka. zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov. Symboly samosprávneho kraja sú erb. prírodné a iné zdroje. V súčasnosti je zriadených 8 VUC. ktorá má trvalý pobyt v obci na jeho území. ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. . rozvoj cestovného ruchu koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu a starostlivosť o deti a mládež. e) obracať sa so svojimi podnetmi. kultúry a stará sa o ochranu pamiatkového fondu. zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. Je oprávnený najmä a) voliť zastupiteľstvo a byť volený do zastupiteľstva. ktoré môže používať pri výkone samosprávy. ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja. príprava a schvaľovanie územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov. Samosprávny kraj je právnickou osobou. Samosprávny kraj má svoje symboly. ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja. Územný obvod samosprávneho kraja je zhodný s územným obvodom kraja. Na výkone samosprávy sa môže s výnimkou oprávnení podľa odseku 2 písm.VUC je samostatný územný a správny celok SR.

zriadiť funkciu hlavného kontrolóra samosprávneho kraja Samosprávny kraj môže uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. Samosprávnemu kraju možno vo veciach územnej samosprávy ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. s ústavnými zákonmi. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. zakladať. Môže v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracovať s územnými a správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie. b) predseda samosprávneho kraja Ostatné ako pri obecnom zriadení. najmä a) uznášať sa na nariadeniach. združenia územných celkov alebo územných orgánov. so zákonmi. b) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom VÚC + majetkom prenechaným do užívania c) schvaľovať program sociálneho. so zákonmi a s nariadeniami vlády. zrušovať a kontrolovať PO samosprávneho kraja g) voliť a odvolávať na návrh predsedu z poslancov zastupiteľstva podpredsedu VÚC h) zriaďovať komisie a iné orgány zastupiteľstva i) voliť na šesť rokov a odvolávať hlavného kontrolóra VÚC . inými samospráv.  utvárať účinný systém kontroly. Samosprávny kraj pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje so štát. s ústavnými zákonmi. f) zriaďovať. Právotvorba Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. Orgány samosprávneho kraja sú a) zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja. Zastupiteľstvo je zbor zložený z poslancov VÚC zvolených v priamych voľbách. krajmi. ekonomického a kultúrneho rozvoja d) schvaľovať rozpočet + záverečný účet e) o vyhlásení referenda. medzinárodnými zmluvami. s nariadeniami vlády. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach VÚC . môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. vopred schválená územným celkom alebo orgánom iného štátu. medzinárodnými zmluvami. v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy. orgánmi. Zastupiteľstvo určí počet poslancov na celé volebné obdobie v pomere 12 000 až 15 000 obyvateľov na jedného poslanca a určí volebné obvody podľa osobitného zákona. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. obcami a inými PO. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Má právo stať sa členom medzinár. Vo veciach. Spolupráca sa uskutočňuje len na základe dohody o spolupráci – musí byť uzavretá písomne. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

j)zriaďovať úrad samosprávneho kraja p) schvaľovať rokovací poriadok zastupiteľstva. Zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace; jeho zasadnutie zvoláva a vedie predseda, urobí tak aj b´vetdy ak o zvolanie zasadnutia zastupiteľstva požiada aspoň 1/3 poslancov. Zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Je spôsobilé rokovať a uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Predsedu volia obyvatelia VÚC v priamych voľbách. - zastupuje VÚC navonok, - v majetkovoprávnych vzťahoch + pracovnoprávnych vzťahoch a v iných vzťahoch je štatutárnym orgánom - rozhoduje aj vo veciach, v ktorých zákon zveruje VÚC rozhodovanie o právach a povinnostiach PO + FO Ak sa predseda domnieva, že uznesenie zastupiteľstva je v rozpore so zákonom alebo že je pre samosprávny kraj nevýhodné, môže pozastaviť jeho výkon tým , že ho nepodpíše ustanovenej v lehote. - pozastavené U môže zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť výkon potvrdeného uznesenia nemôže predseda pozastaviť. Ak zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do 2 mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Funkcia predsedu je verejná funkcia a nevykonáva sa v pracovnom pomere. Doterajší pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah zostáva zachovaný. Mandát predsedu zaniká a) uplynutím volebného obdobia, b) odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou, c) vzdaním sa mandátu, d) právoplatným odsúdením za úmyselný Tˇ4 + ak ol odsúdený na nepodmienečný TOS e) pozbavením / obmedzením SnaPÚ f) skončením trvalého pobytu v obci na území VÚC g) vyhlásením výsledku referenda, ktorým sa rozhodlo o odvolaní predsedu, alebo h) smrťou. Predseda môže uložiť PO + FO oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja. - pri ukladaní pokút prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pokutu možno uložiť v 1 ročnej subjektívnej + 3 ročnej objektívne lehote.

12. Definujte obec, jej právne postavenie a originárnu pôsobnosť obce v zmysle zákona o obecnom zriadení č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších noviel - obec je samostatný územný samosprávny a správny celok SR; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami; - základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe MZ; - obec má právo združovať sa s inými obcami v záujme dosiahnutia spoločného prospechu (§1);

- obec má svoj názov (§1a - určuje ho vláda SR nariadením), vlastné symboly (§1b - erb, vlajka, pečať, znelka) a územie (§2 - jedno alebo viac katastrálnych území, ktoré sa môžu členiť na časti obce); - obyvateľom obce je osoba, ktorá má na jej území trvalý pobyt (§3); Samospráva obce: §4 - obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát, alebo iná FO alebo PO; - samosprávu obce vykonávajú jej obyvatelia orgánmi obce, hlasovaním obyvateľov obce a verejným zhromaždením obyvateľov obce; - obec pri výkone samosprávy najmä: a) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania; b) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce; c) rozhoduje vo veciach miestnych daní a poplatkov a vykonáva ich správu; d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vyjadruje sa k podnikateľskej alebo inej činnosti PO a FO a k umiestneniu prevádzky na území obce, k investičnej činnosti v obci; e) výstavba, správa a údržba miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamätihodností a pamiatkových území; f) zabezpečuje verejnoprospešné služby (komunálne), čistotu v obci, správu verejnej zelene a osvetlenia, zásobovanie vodou, nakladanie s odpadovými vodami a miestnu verejnú dopravu; g) zdravé podmienky pre život, ochrana ŽP, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a kultúra; h) plní úlohy v oblasti ochrany spotrebiteľa a zásobovania obce; i) schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a koncepciu rozvoja obce, rozvoja bývania; j) vykonáva vlastnú investičnú a podnikateľskú činnosť; k) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné PO a zariadenia; l) organizuje hlasovanie obyvateľov o dôležitých otázkach života a rozvoja obce; m) zabezpečuje verejný poriadok (nariadením môžu zakázať alebo obmedziť určité činnosti); n) zabezpečuje ochranu pamiatok a prírodných hodnôt; o) plní úlohy na úseku soc.pomoci; p) osvedčuje listiny a podpisy na listinách; r) vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku/jazyku NM; - ak zákon nestanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti ŠS, ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce; - obec spolupracuje s politickými stranami, hnutiami, občianskymi združeniami a inými PO a FO, pôsobiacimi v obci v záujme rozvoja obce. 13. Vzťah štátu a obce v zmysle zákona o obecnom zriadení plus príklady na delegovanú pôsobnosť na obec, t.j. prenesený výkon štátnej správy - §5 - na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy ŠS, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie; s prenesením úloh na obec štát poskytne obci potrebné finančné a iné materiálne prostriedky; - výkon ŠS prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje vláda; obec pri rozhodovaní o právach a povinnostiach FO a PO vo veciach preneseného výkonu ŠS koná podľa zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov; v ostatných prípadoch sa riadi aj uzneseniami vlády a internými normatívnymi aktmi ministerstiev a iných ústredných orgánov ŠS;

- ak obec dlhodobo (najmenej 6 mesiacov) nevykonáva svoju pôsobnosť pri prenesenom výkone ŠS a neurobila v tomto čase žiadne opatrenie na zabezpečenie jej výkonu, KÚ ju písomne vyzve na nápravu a určí jej lehotu; - ak obec v určenej lehote nezabezpečila nápravu, príslušný na konanie je orgán miestnej ŠS (podľa osobitného predpisu); - obec je povinná uhradiť orgánu miestnej ŠS finančné prostriedky za prenesený výkon ŠS, ktorý sa uskutočnil z dôvodu jej nečinnosti; - orgány ŠS prerokujú s obcami/ich združeniami opatrenia týkajúce sa obcí pred ich prijatím a s už prijatými ich oboznamujú; - obce podliehajú dozoru štátu (v rozsahu zákona); - v záujme plnenia úloh obec spolupracuje s orgánmi štátu; tie obciam poskytujú pomoc v odborných veciach a údaje z jednotlivých evidencií vedených orgánmi štátu a podieľajú sa na odbornej príprave zamestnancov obcí a poslancov ob.zastupiteľstiev; obce postujú orgánom štátu údaje potrebné pre jednotlivé evidencie, alebo pre úradné konania v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi; - obec poskytuje súčinnosť pri zabezpečovaní kancelárskych a iných nebytových priestorov pre štátny orgán, ktorý má na jej území sídlo alebo pracovisko; Pr.: - výstavba, správa a údržba miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamätihodností a pamiatkových území; - vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku/jazyku NM; - zdravé podmienky pre život, ochrana ŽP, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a kultúra; - schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a koncepciu rozvoja obce.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR
• štátna správa na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorú podľa § 2 zákona č. 534 /2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene niektorých zákonov vykonávajú obce a samosprávne kraje v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, a to: miestna štátna správa vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií, ktorú podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c citovaného zákona na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií;

pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie, ktorú podľa § 3a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.

štátna správa na úseku cestnej dopravy, ktorú podľa § 27 zákona č. 168/1996 Z. z. vykonávajú aj obce. Podľa § 30 citovaného zákona obec
− a) udeľuje a odníma dopravnú licenciu na autobusovú linku nepresahujúcu územie obce,

b) dáva v konaní o udeľovaní dopravnej licencie na vnútroštátnu a medzinárodnú autobusovú dopravu na dožiadanie správneho orgánu súhlas na zastavovanie v obci na zriadenej zastávke a určuje stanovištia vozidlám dopravcov mimo priestorov v obci, c) schvaľuje cestovný poriadok autobusovej linky nepresahujúcej územie obce,

z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonávajú aj obec (písm. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov. vo veciach výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach. z. materiálno-technické a priestorové zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu. 14) sa rozumie finančné. e) vykonáva odborný dozor nad cestnou dopravou v obci. 154/1994 Z. − vykonáva štátnu správu v prvom stupni vo veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletého alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku žiaka (ods. b) požiadavku minimálne piatich rokov pedagogickej praxe. Matričný úrad vykonáva činnosti v zmysle príslušných ustanovení zákona a ďalších predpisov (zákon č. 1 zákona č. prevádzky a riešenia havarijných situácií týchto škôl. 94/1963 Zb. Vyhláška MV SR č. a). o rodine v znení neskorších predpisov. ktorú podľa § 2 ods. d) − Z § 6 ods. a) − vydáva organizačné pokyny pre riaditeľov. Obec pri prenesenom výkone štátnej správy (podľa § 6) − zriaďuje a zrušuje základné školy podľa siete (ods. Matrikárom môže byť fyzická osoba. Príklady činností.. 1). ktoré vykonáva matričný úrad zabezpečuje jednotný informačný systém a utvára podmienky na bezpečnú prevádzku a ochranu údajov (§ 4) − jeho . 1 zákona č. 7 vyplýva. ktorá je plnoletá. v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy. ktorých je zriaďovateľom ďalej (podľa ods. z. najmä organizačné pokyny na príslušný školský rok (písm. 8) kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania (písm. 300/1994 Z. 584/2001 Z. 8 písm. z.d) uzaviera s dopravcom zmluvu o výkone vo verejnom záujme a poskytuje dopravcovi náhradu preukázanej straty. v hlavnom meste SR a v Košiciach mestská časť. c). c) − poskytuje odbornú poradenskú činnosť školám a školským zariadeniam (písm. ktorou sa vydáva zoznam matričných obvodov). a vo vzťahu k základným školám bez právnej subjektivity aj personálne zabezpečenie. Výkonom zriaďovateľskej pôsobnosti (ods. 5 a ods. o matrikách v znení neskorších predpisov matriku ako výkon štátnej správy vedie obec. preukázala ovládanie matrík zložením skúšky a zložila sľub (§ 8).5). 596/2003 Z. že činnosti podľa ods. ktorej je príslušná obec zriaďovateľom (ods. Ministerstvo školstva SR • štátna správa v školstve na úseku škôl a školských zariadení. 4). Na vedenie matrík ustanoví starosta obce matrikára a jeho zástupcu. ustanoví vedúceho matrikára a potrebný počet matrikárov. bezúhonná. zákon č. ktoré sú uvedené v prílohe zákona (ďalej len matričný úrad). Ministerstvo vnútra SR • štátna správa na úseku matrík – podľa § 4 ods. c) a d) odborne zabezpečuje zamestnanec ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady: a) požiadavku odbornej a pedagogickej spôsobilosti pre niektorý druh a typ školy. ak je to potrebné vzhľadom na rozsah činností. − ako školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach. b) a samosprávny kraj (písm.

ktorú v rámci preneseného výkonu štátnej správy vykonáva obec. 608/2003 Z. overovanie úplnosti náležitosti žiadosti o podporu rozvoja bývania z fondu. o Štátnom fonde rozvoja bývania. a to podľa ustanovení § 5 písm. 2. z. predloženie overenej žiadosti fondu. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. 3. 2 zákona č. b) školenie kontrolných skupín obce. c) rozhoduje o vylúčení veci z používania. 607/2003 Z. d) vykonávanie preventívno-výchovnej činnosti v obci. 314/2001 Z. Obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku bývania zabezpečuje (§ 5 písm. 50/1976 Zb.− − vedie matriku na zviazaných tlačivách (§ 6) vedie zbierku listín (§ 9). d) určuje veliteľa zásahu. stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a príslušných ustanovení zákona č. z. ktorú podľa § 1 ods. 525/2003 Z. • štátna správa na úseku ochrany pred požiarmi. 1 zákona č. • Ministerstvo životného prostredia SR • štátna správa starostlivosti o životné prostredie. ktorú podľa § 16 ods. (podrobnosti upravuje § 24) b) rozhodnutím ukladá opatrenia na odstránenie nedostatkov. štátna stavebná správa – pôsobnosť stavebného úradu – podľa § 117 ods. o štátnej správe pre územné plánovanie.) Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR • štátna správa na úseku bývania. z. c) vypracovanie dokumentácie ochrany pred požiarmi obce. b zákona č. a to . o štátnej starostlivosti o životné prostredie vykonávajú obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. 50/1976 Zb. ktoré môžu viesť k vzniku požiaru alebo k sťaženiu záchrany osôb a majetku a kontroluje plnenie týchto opatrení. b) 1. z. (Školenie kontrolnej skupiny obce. Obec (§ 23) a) vykonáva preventívne protipožiarne kontroly. Školenie zabezpečuje obec. preskúmavanie bytových pomerov žiadateľov o poskytnutie podpory. 5) zabezpečuje prostredníctvom preventivára požiarnej ochrany obce plnenie týchto povinností: a) organizovanie a vyhodnocovanie preventívnych protipožiarnych kontrol v obci. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov vykonáva obec v rozsahu stanovenom týmto zákonom. Obec (§ 9 ods. ktorá vykonáva preventívne požiarne kontroly v spolupráci s Dobrovoľnou požiarnou ochranou a inými občianskymi združeniami na úseku ochrany pred požiarmi. 2 zákona č.

g) ukladá prevádzkovateľom malých zdrojov pokuty (§ 38). ktorým ustanoví podrobnosti o ochrane drevín. na zmeny technologických zariadení malých zdrojov a na zmeny ich využívania a na ich prevádzku po vykonaných zmenách /§ 22 ods. . 1 písm.vykonáva štátny dozor vo veciach.môže uložiť vlastníkovi (správcovi. z. b)/. Obec napríklad . . 1 písm. 3 na výrub dreviny za podmienok stanovených zákonom. 543/2002 Z. ktorú vykonáva obec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. Činnosti a úlohy obce vyplývajú z ustanovení zákona. c) vydáva súhlas na vykonávanie činností uvedených v zozname. i) môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením zóny s obmedzením prevádzky mobilných zdrojov. h) môže nariadiť obmedzenie alebo zastavenie prevádzky malého zdroja (§ 38 ods. d) vydáva súhlas na povoľovanie stavieb malých zdrojov vrátane ich zmien a na ich užívanie /§ 22 ods. z. e) vydáva súhlas na zmeny používaných palív a surovín. štátna správa na úseku ochrany ovzdušia. . 1 písm. 478/2002 Z.obstaráva a schvaľuje dokument miestneho územného systému ekologickej stability a dokument starostlivosti o dreviny. j) určuje rozsah a požiadavky vedenia prevádzkovej evidencie malých zdrojov. nájomcovi) pozemku. . Činnosti obce upravujú tiež príslušné ustanovenia zákona č. o ochrane ovzdušia v znení neskorších predpisov Obec v prenesenom výkone štátnej správy vo veciach ochrany ovzdušia (§ 34 ods.v súhlase na výrub drevín ukladá vykonanie primeranej náhradnej výsadby. chmeľnice a záhrady a § 47 ods. a).môže vydať všeobecne záväzné nariadenie.vyznačuje dreviny určené na výrub.dáva vyjadrenie k vydaniu povolenia na výrub drevín. 401/1998 Z. v ktorých vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. f) ukladá prevádzkovateľom malých zdrojov opatrenia na nápravu (§ 27 ods. d)/. 8). 1). Obec vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach ochrany drevín v rozsahu stanovenom zákonom (§ 69 ods. ktoré sú súčasťou verejnej zelene. . z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. ktorú ako prenesený výkon štátnej správy vykonáva obec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 1 písm. na ktorom drevina rastie. Obec napríklad − . vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní. starostlivosti o ňu alebo zaplatenie finančnej náhrady. 1).− štátna správa na úseku ochrany prírody a krajiny. 1) a) podieľa sa na vypracovaní a realizácii programu a integrovaného programu (§ 11 ods. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších zákonov. e)/. b) kontroluje dodržiavanie povinností prevádzkovateľov malých zdrojov (§ 20). ktorý ministerstvo uverejňuje vo svojom vestníku /(§ 22 ods. . vinice. .dáva súhlas na umiestnenie výsadby drevín a ich druhové zloženie za hranicami zastavaného územia obce mimo ovocného sadu.

v ktorom určí ročný poplatok prevádzkovateľa malého zdroja za znečisťovanie ovzdušia v predchádzajúcom roku. 1 písm. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) − Podľa § 63 zákona č. g) uloženia opatrení na odstránenie škodlivého stavu pri poškodení verejnej kanalizácie alebo verejného vodovodu. ak tieto opatrenia nevyžadujú povolenie /§ 55 ods.) štátna vodná správa. d) povolenia na osobitné užívanie vôd a povolenia stavieb na odvodňovanie pozemkov do výmery 5 ha /§ 21 ods. e) súhlasu na stavby v inundačných územiach drobných vodných tokov /§ 27 ods. z. ako aj v ostatných vodohospodárskych veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby c) povolenia čerpania a vypúšťania podzemných vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd pri hydrogeologickom prieskume pri predpokladanej dobe trvania čerpacej skúšky do piatich dní /§ 21 ods. 409/2002 Z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. ktorú vykonáva obec ako prenesený výkon štátnej správy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. − štátna správa na úseku odpadového hospodárstva. 5/. 17/2004 Z.- rozhoduje o poplatku právnickej osoby a fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie. f) pochybnosti o určenie hranice pobrežného pozemku pri drobných vodných tokoch /§ 50 ods. b) v ktorých je príslušná povoľovať vodnú stavbu. i) a § 26/. o poplatkoch za uloženie odpadov. výšku a termíny splátok poplatku a ďalšie podmienky týkajúce sa poplatkovej povinnosti prevádzkovateľa malého zdroja. 364/2004 Z. 1 písm. o vodách a o zmene zákona SNR č. z. a) a b) a § 26). 364/2004 Z. 1) a) povolenia na odber povrchových vôd a podzemných vôd a ich iné užívanie na potreby jednotlivých občanov (domácností). uskutočnenie. Obec v prenesenom výkone pôsobností na úseku štátnej vodnej správy rozhoduje vo veciach (ods. 223/2001 Z. 1 písm. Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy (ods. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. c) dáva v stavebnom konaní vyjadrenie o zamýšľanom spôsobe nakladania s odpadmi zo stavebnej činnosti s výnimkou drobného stavebného odpadu. 1 písm. 3 písm. z. z. preskúma údaje uvedené v oznámení a na základe množstva a škodlivosti znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia alebo spotreby palív a surovín vydá rozhodnutie.. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon): A. Činnosti obce vyplývajú tiež z ďalších predpisov (zákon č. a)/. b) poskytuje držiteľovi odpadu informácie o umiestnení a činnosti zariadení na nakladanie s odpadmi na území obce. 372/1990 Zb. B. z. 372/1990 Zb. a)/. ktoré súvisia s týmto odberom (§ 21 ods. ktorú vykonáva obec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 2) . Vyhláška MŽP SR č. 284/2001 Z. ktorá prevádzkuje malý zdroj znečisťovania ovzdušia. prípadne pri ohrození ich prevádzky. Obec vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva (§ 72) a) prejednáva priestupky v odpadovom hospodárstve /§ 80 ods. 3/. zmenu a odstránenie vodných stavieb. ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení vyhlášky MŽP SR č. g).

môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Obec môže všeobecne záväzným nariadením (ods. ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. 1/. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Normotvorná činnosť obce a samosprávneho kraja Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. 139/2002 Z. s nariadeniami vlády. prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na drobných vodných tokoch a iných vodných útvaroch (§ 18 ods. o rybárstve obec. a)/. c) vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov /§ 66 ods. b) určiť inundačné územie pri drobných vodných tokoch (§ 46 ods. ústavnými zákonmi.a) dáva vyjadrenie podľa § 28 k vodnej stavbe v prípadoch. Vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej . Vo veciach. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. v ktorých je príslušná vydať povolenie. (3) Nariadenie sa musí vyhlásiť. v Bratislave a v Košiciach mestská časť v rámci štátnej správy na úseku rybárstva vydáva rybárske lístky a vedie ich evidenciu. 3) a) upraviť. d) prejednáva priestupky na úseku ochrany vôd. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy. obmedziť. 1). vodných tokov a vodných stavieb /§ 77 ods. so zákonmi a s nariadeniami vlády. − štátna správa na úseku rybárstva – podľa § 36a zákona č. 5). s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. a vyjadrenie k stavbe rodinného domu. s ústavnými zákonmi. b) vedie evidenciu o vodách (§ 29). so zákonmi. z. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. ústavnými zákonmi. medzinárodnými zmluvami. so zákonmi. (1) Obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia. zákonmi a s medzinárodnými zmluvami. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. s ústavnými zákonmi. (2) Vo veciach. v ktorých obec plní úlohy štátnej správy. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. C. medzinárodnými zmluvami. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. 14. medzinárodnými zmluvami. k stavbe na individuálnu rekreáciu a na domové žumpy. s nariadeniami vlády. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. 3 písm.

OZ vyhlási výsledky do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli. Symboly samosprávneho kraja sú erb. vlajka a pečať. V súčasnosti je zriadených 8 VUC. VUC je samostatný územný a správny celok SR. okrem toho sa nariadenie zverejní aj spôsobom v obci obvyklým. ktoré môže používať pri výkone samosprávy. ak: a) ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov (odvolanie starostu). Samosprávny kraj má svoje symboly.OZ môže vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce. . prípadne znelka. účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia. Územný obvod samosprávneho kraja možno zmeniť len zákonom. porušuje ústavu a ústavné predpisy.výsledky hlasovania sú platné pri polovičnej účasti oprávnených voličov a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov hlasovania.na 15 dní. Právna úprava samosprávy vyšších územných celkov Základnú právnu úpravu samosprávnych krajov tvorí spolu s Ústavou SR zákon č. V otázke odvolania starostu rozlišujeme: a) obligatórne referendum – ak oň petíciou požiada aspoň 30% oprávnených voličov alebo ak starosta hrubo alebo opakovane zanedbáva svoje povinnosti. O samospráve vyšších územných celkov. 15.OZ vyhlási hlasovanie obyteľov obce. V prípade živelnej pohromy alebo všeobecného ohrozenia. Obligatórne a fakultatívne referendum obce podľa zákona o obecnom zriadení . možno určiť skorší začiatok účinnosti nariadenia. . b) fakultatívne referendum . ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Princíp územnej samosprávy na tejto nadobecnej úrovni sa teda uplatňuje rovnako ako na úrovni obecného zriadenia.z. b) odvolanie starostu.ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov 16. Samosprávny kraj je právnickou osobou. ak ide o: a) zlúčenie obcím rozdelenie a zrušenie obce a zmenu názvu. c) petíciu obyvateľov obce v počte 30% oprávnených voličov – do 90 dní. ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. ak je to potrebné na odstraňovanie následkov živelnej pohromy alebo na zabránenie škodám na majetku. . Územný obvod samosprávneho kraja je zhodný s územným obvodom kraja. zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. b) pred rozhodnutím o ďalších dôležitých veciach samosprávy obce. (4) Vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti. 302/2001 Z.

Spolupráca sa uskutočňuje len na základe dohody o spolupráci – musí byť uzavretá písomne. Môže v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracovať s územnými a správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie. rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov. utvára podmienky na rozvoj zdravotníctva. ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja. Samosprávnemu kraju možno vo veciach územnej samosprávy ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. podieľa sa na riešení problémov. b) voliť predsedu a byť volený za predsedu. príprava a schvaľovanie územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov. podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia. výchovy a vzdelávania. a) až c) podieľať aj ten. zastupiteľstvo a orgány ním zriadené. ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja.Obyvateľ samosprávneho kraja je osoba. Na výkone samosprávy sa môže s výnimkou oprávnení podľa odseku 2 písm. vopred schválená územným celkom alebo . Obyvateľ samosprávneho kraja sa zúčastňuje na jeho samospráve. ktorá má trvalý pobyt v obci na jeho území. Má právo stať sa členom medzinár. utvárať účinný systém kontroly. Pritom najmä:                zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho. zriaďuje. vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi. združenia územných celkov alebo územných orgánov. účelne využíva miestne ľudské. c) hlasovať v referende samosprávneho kraja za podmienok ustanovených týmto zákonom d) zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva. zriadiť funkciu hlavného kontrolóra samosprávneho kraja Samosprávny kraj môže uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. b) je prihlásený na prechodný pobyt. kto na území samosprávneho kraja a) má nehnuteľný majetok. kultúry a stará sa o ochranu pamiatkového fondu. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja. vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja. c) má ako cudzinec povolený dlhodobý pobyt Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí. zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov. Je oprávnený najmä a) voliť zastupiteľstvo a byť volený do zastupiteľstva. vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť zakladá. e) obracať sa so svojimi podnetmi. prírodné a iné zdroje. sťažnosťami a inými podaniami na predsedu. rozvoj cestovného ruchu koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu a starostlivosť o deti a mládež.

s nariadeniami vlády. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. združenia a spolky samospráva politická. architektov. orgánmi.napr. inými samospráv.advokátske a notárske komory samospráva národnostná. právnikov. medzinárodnými zmluvami. či menšiu účasť na organizácii spoločenského a politického života. kluby. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. a) b) c) d) e) samospráva profesijná. 17.)Ich znakom je že nie sú registrované a ich právne postavenie vyplýva z ustavy SR. iné občianske združenia ako aj odborové organizácie. napr. že rozhodujú o vykonávaní slobodného povolania a dbajú o jeho čestné vykonávanie. b) predseda samosprávneho kraja Ostatné ako pri obecnom zriadení.vniká registráciou.orgánom iného štátu. Samosprávny kraj pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje so štát.uplatňuje sa v národnostne zmiešaných štátoch samospráva ekonomická. s ústavnými zákonmi. atď. vnútorne usporiadaný systém či jednoznačne právnopolitický inštitút. Vykonávajú verejnú správu v tom. reštaurátorov.politické strany a hnutia . Združenie . s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. s ústavnými zákonmi. Do tohto pojmu sa zaraďujú všetky inštitúcie. ktoré svoju existenciu odvodzujú od združovacieho práva a ktoré spája konkrétny spoločenský záujem. so zákonmi. z ktorých aspoň 1 musí byť starší ako 18 rokov. v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. lekárska komora atď. Pod termínom združenie platný zákon zahŕňa spolky. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. spoločnosti. Orgány samosprávneho kraja sú a) zastupiteľstvo samosprávneho kraja.záujmové organizácie. kluby. Voľné združenia – sú najnižšou formu a vznikajú spontánnym prejavom skupiny osôb participovať na činnosti (krajinské spolky. Vo veciach. zväzy. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. obcami a inými PO. Slovenská advokátska komora.družstvá samospráva spoločenská. Právotvorba Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. návrh na registráciu môžu podať najmenej traja občania. Základným prvkom je samosprávny spôsob ich vnútornej činnosti a úsilie o väčšiu. Občania majú právo slobodne sa združovať pričom na výkon tohto práva nie je potrebné povolenie štátneho orgánu. Zdržujú príslušníkov tzv. lekárov. ktoré sú v nej zastúpené Nepredstavuje ucelený. Vznikajú exlege a spravidla majú povinné členstvo na ktoré sa viaže výkon určitých funkcií. medzinárodnými zmluvami. slobodných povolaní napr. so zákonmi a s nariadeniami vlády. Záujmová samospráva plus stručná charakteristika subjektov. Profesijné inštitúcie – tvoria osobitnú kategoriu záujmovej samosprávy. krajmi.

ktoré sa aktivizujú v dôsledku právnej skutočnosti.ADMPV môžu vznikať z iniciatívy orgánov VS a z iniciatívy spravovaných subjektov. . sociálne a kultúrne hodnoty alebo správanie sa ľudí a hodnoty ľudskej osobnosti. podľa toho. Predpoklady vzniku a prvky administratívnoprávnych vzťahov . ktoré vo vzťahu k účastníkom a záujemcom nemajú mocenskú povahu – rozširuje sa skupina vzťahov. že vznikajú a realizujú sa pri výkone VS a ich subjekty sú nositeľmi práv a povinností ustanovených normami SP. vykonávajúce správu majú v týchto vonkajších vzťahoch oprávnenia.ďalším znakom ADMPV je administratívnoprávna zodpovednosť – uplatňuje sa v prípade porušenia povinností v prípade. teda predmety vzájomných práv a povinností subjektov jednotlivých ADMPV.VS ako služba sui generis – je založená na úkonoch. iné FO.predpoklady vzniku ADMPV: . ktoré sú zamerané navonok jej organizácie – ku spravovaným subjektom. s ktorou právny predpis počíta (najmä právnymi úkonmi subjektov ADMPV). v ktorej sa prejavujú prvky profesijnej a prvky spoločenskej samosprávy 18. .v rámci vnútornej štruktúry ADMPV rozlišujeme tri prvky: subjekt. . PO alebo iné orgány VS. ďalšími subjektami môžu byť FO.existencia príslušnej právnej normy správneho práva. . .ADMPV sú obsiahnuté v normách SP.administratívnoprávne vzťahy (ADMPV) – spoločenské vzťahy upravené normami správneho práva. 19. . .prípadoch autoritatívne a jednostranne rozhodovať a zasahovať pri tom do práv a povinností adresátov → môže tieto rozhodnutia uskutočňovať proti ich vôli. PO.v ADMPV môže orgán VS v urč. ktoré z menovaných do vzťahu vstupujú.obsah ADMPV – práva a povinnosti subjektov. objekt a obsah. ďalšími môžu byť občania. subjekty.vysokoškolská samospráva. . ktoré nenachádzame v práve súkromnom a ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľa správy – naplnenia verejného záujmu a opierajú sa o verejnú/štátnu moc. ktoré vyplývajú buď priamo z noriem správneho práva. . . cudzinci. alebo môžu na základe noriem SP vzniknúť na základe rozhodnutia príslušného orgánu VS. . pre ktorý dané subjekty do vzťahu vstupujú a sú vo vzájomnej interakcii (právu jedného subjektu zodpovedá povinnosť druhého a naopak). ktorým je verejná správa. materiálne predmety.jedným zo subjektov ADMPV je vždy orgán VS. práva a povinnosti realizované v ADMPV sú vždy viazané na predmet. . ktoré sa môžu uskutočniť len na základe dohody medzi dvoma účastníkmi vzťahu o jeho obsahu. špecifické tým.ADMPV sú vzťahy mocenské – orgán VS v nich realizuje verejný záujem a vystupuje v mocensky nadriadenom postavení voči spravovaným subjektom – toto postavenie je prejavom ich pôsobnosti a právomoci. zároveň majú stanovené určité obmedzenia. že nevznikne iná právna zodpovednosť.nazývajú sa aj správnoprávne a odrážajú predmet regulácie správneho práva. t. môže ísť o vzťahy s nerovným postavením. alebo založené na spolupráci a súčinnosti . Pojem a charakteristické črty administratívnoprávnych vzťahov . prípadne iný orgán VS. pričom jedným z nich je vždy orgán VS. .subjekty ADMPV – v každom konkrétnom vzťahu vystupujú aspoň 2 individuálne určené subjekty.f) samospráva zmiešaná. s ktorou normy správneho práva spájajú právne následky.objekt ADMPV – veci.j.VS sa plne realizuje len vo vzťahoch.vo väčšine prípadov je podmienený vznikom právnej skutočnosti. .

ktoré zakladajú kvantitatívne a kvalitatívne nový právny stav v oblasti VS. ktorých prostredníctvom vznikajú. obsahom sú práva a povinnosti.procesnoprávne vzťahy – realizované navzájom medzi orgánmi VS a ostatnými subjektami ADMPV. . hmotnprávne a procesnoprávne. . rušia. odvetví alebo oblastí VS = podľa vecného obsahu. ich obsahom sú vzájomné práva a povinnosti. normy pracovného práva. ktorými sa aplikuje právo realizované príslušnými správnymi orgánmi. . štátom stanovenej forme. koordinačnej a kontrolnej činnosti VS. . Všetky normy správneho práva sú vydávané v osobitnej. vyplývajúce z právomoci a pôsobnosti. . vedú k uspokojovaniu materiálnych právnych záujmov a potrieb príslušných subjektov. ak nedochádza k dobrovoľnému plneniu povinnosti a k jeho obnoveniu.regulačné vzťahy – realizované s cieľom riešenia pozitívne orientovaných úloh VS. . prostredníctvom ktorých sa realizuje administratívnoprávna zodpovednosť. . Pri vymedzovaní pojmu normy správneho práva vychádzame z toho. Klasifikácia administratívnoprávnych vzťahov . sú to realizačné ADMPV pri výkone VS vo vzťahu k adresátom. ktoré upravujú spoločenské vzťahy spravovacieho charakteru.ďalej možno ADMPV deliť podľa jednotlivých úsekov..Sem patria iba tie. zmeny alebo zániku AP vzťahov je základ individuálnych správnych aktov. menia sa.existencia protiprávneho konania. (tu je dôležitý predpoklad vzniku právnej udalosti). vznikajúce v oblasti riadiacej. ustanovené alebo aspoň uznané štátom. že: Ide o pravidlo správania.ochranné ADMPV – realizované s cieľom riešenia nežiaducich javov a situácií z hľadiska nápravného i preventívneho. ich obsahom sú práva a povinnosti. . vnútroorganizačné/interné organizačné vzťahy. 21. autoritatívne sa potvrdzujú alebo zabezpečujú právnu ochranu hmotným právam a právnym povinnostiam príslušných subjektov. . osobitnú skupinu tvoria vzťahy. 20.hmotnoprávne vzťahy – navzájom medzi orgánmi VS a ostatnými subjektami ADMPV. poskytujú ochranu už existujúcim vzťahom a smerujú k zachovaniu žiaduceho právneho stavu. Normy správneho práva sa od noriem ostatných právnych odvetí odlišujú niektorými osobitosťami:  predmet regulácie – spoločenské vzťahy v oblasti verejnej správy upravujú aj normy iných právnych odvetví napr.. ustanovených štátom splnomocnenými subjektami a vynutiteľných štátnou alebo verejnou samosprávnou mocou. Normy na vyššom stupni sú určujúce pre vznik a obsah nižších noriem a je obsiahnutá v normatívnom právnom akte.podľa postavenia adresátov verejnosprávneho pôsobenia: . ktorí väčšinou stoja mimo organizačnej štruktúry VS. .ADMPV možno členiť podľa rôznych kritérií: predovšetkým podľa právneho obsahu na vzťahy organizačné. .organizačné ADMPV – sa realizujú navzájom medzi jednotlivými orgánmi VS. finančného. Členenia a pôsobnosť noriem správneho práva Normy správneho práva predstavujú súbor všeobecnozáväzných pravidiel správania.ďalším predpokladom vzniku. k jeho vynúteniu.podľa funkcií VS na vzťahy regulačné a ochranné..vnútorné ADMPV – zväčša organizačné vzťahy. . Zákonodarný zbor prijíma všeobecne záväzné normy najvyššej právnej sily. ak bol narušený.vonkajšie ADMPV – realizuje sa nimi podstatné poslanie VS – uskutočňovať správu verejných záležitostí.

imperatívne – príkaz. zákaz . odporúčajúce a ustanovujúce) Významné je členenie na:  hmotnoprávne – sa zaraďujú normy. organizačnú štruktúru a zakotvujú úpravu ich vzájomných vzťahov. že normy správneho práva väčšinou nemajú túto klasickú trojprvkovú štruktúru. Členenie podľa právneho obsahu je:  kompetenčné normy – tie ktoré upravujú úlohy. Pre normy správneho práva je charakteristická kombinácia : hypotéza – dispozícia a pre ochranné normy : dispozícia – sankcia. že regulujú negatívne. ktoré upravujú organizáciu a činnosť verejnej správy. Štruktúra právnej normy nie je totožná so štruktúrou jednotlivých prameňov práva. ktoré sú zhodné právnymi normami ďalších právnych odvetví. Výhodami normotvorného procesu podzákonného charakteru sú rýchlosť. Členenie noriem správneho práva Podľa obsahu sa delia na:  všeobecné a osobitné Podľa vnútornej štruktúry:  regulatívne normy . Zmysel procesnoprávnych noriem je naplnený len v spojení s hmotnoprávnymi normami. značné množstvo noriem v porovnaní s inými právnymi odvetviami nachádzame v podzákonných predpisoch. pôsobnosť a právomoci subjektov verejnej správy  organizačno-právne normy – tie ktoré napríklad zakotvujú vytváranie. vnútornej štruktúry právnej normy sa vyčleňujú 3 prvky : hypotéza.upravujú postavenie a správanie subjektov správneho práva v pozitívnych správnoprávnych vzťahoch.  normy správneho práva majú zväčša imperatívny charakter  normy správneho práva predstavujú súbor verejnoprávnych noriem. Správne právo poukazuje na zvláštnosť v tom. Z hľadiska správania sa adresáta právnej normy sa členia na skupinu noriem s prívlastkom:  imperatívne – normy správneho práva. konfliktné spoločenské vzťahy. Podľa právneho charakteru:  zaväzujúce a splnomocňujúce (teória uvádza delenie na zaväzujúce. špecializácia a pružnosť. splnomocňujúce.  ochranné normy . ktoré majú dispozíciu vyjadrenú ako nutnosť. ktoré vznikajú na základe porušenia práva. Z hľadiska vnútornej formy. operatívnosť. zakazujúce.  pri skúmaní vnútornej štruktúry normy správneho práva nachádzame základné znaky.poskytujú ochranu príslušným spoločenským vzťahom tak. ktorých prostredníctvom sa obsah značného množstva hmotnoprávnych predpisov uvádza do života. dispozícia a sankcia. ktoré určujú obsah práv alebo povinností adresátov verejnosprávneho pôsobenia zároveň s bezprostrednými podmienkami a predpokladmi ich realizácie  procesnoprávne – upravujú postupy.

na ktorom normy správneho správa platia. definované.j. oprávnenie Pôsobnosť noriem správneho práva Pôsobnosť právnych noriem nám vymedzuje sféru ich pôsobenia ako aj rozsah ich realizácie a aplikácie. ktorá sa má normou správneho práva regulovať. t. právna norma ho pripúšťa a vymedzuje jeho hranice a nie je ľubovôľou.  priestorová pôsobnosť – určuje priestor. v akom rozsahu sa má norma uplatňovať.  časová pôsobnosť – nám presne vymedzuje dobu. vzťahuje sa na realizáciu noriem správneho práva vo forme ich aplikácie orgánmi verejnej správy. V slovnom spojení metóda administratívnoprávnej regulácie sa považuje za jedno z kritérií. ktorý nie je upravený niektorou normou platného práva a vec sa rieši podľa všeobecných princípoch daného právneho odvetvia alebo práva vôbec 23.  analógia – postup orgánu pri riešení praktického prípadu. Treba to chápať ako vymedzenie toho. napr.. Najčastejšie sa používa na označenie spôsobu vedeckého bádania. t. vymedzuje pôsobnosť administratívnoprávnych noriem z hľadiska plynutia času a je tak spojená s platnosťou a účinnosťou právneho predpisu. ktorý vyplýva z konštrukcie obsahu niektorých noriem správneho práva. väčšina noriem správneho práva má priestorovú obmedzenú pôsobnosť na území SR alebo jeho časti alebo výhradné územie mimo územia SR  osobná pôsobnosť – je vymedzená okruhom osôb. Vymedzuje sa :  vecná pôsobnosť – vymedzuje nám vecnú problematiku. cieľavedomého. podstata spočíva v tom. K pôsobnosti sa viažu najmä pojmy záväznosť. dispozitívne – normy správna práva. v ktorom je norma vyjadrená. ak sú splnené právne a faktické podmienky : musí mať svoj zákonný základ. na ktoré sa norma vzťahuje.  neurčité pojmy – označujú slová alebo slovné spojenia použité v týchto právnych predpisov na formálne vyjadrenie všeobecnejších javov. V správnom práve sa tento pojem používa v obidvoch významoch a používajú sa aj jeho rôzne modifikácie. vzťahy na úseku školstva. Jednotlivé všeobecne záväzné pravidlo správania sa vždy vzťahuje na určitý druh administratívnoprávnych vzťahov. . ktoré spolu s predmetom regulácie.. prevzatý z gréckeho slova methodos sa používa vo viacerých významoch. v ktorom je normy vyjadrená. Právne neurčité pojmy a správna úvaha S realizáciou a interpretáciou noriem správneho práva bezprostredne súvisia inštitúty :  správne uváženie – predstavuje inštitút. ktoré majú dispozíciu vyjadrenú v predpisoch správneho práva ako možnosť určitého normou ustanoveného správania subjektu – splnomocnenie. Vymedzenie pojmu metóda verejnej správy a jej charakteristické črty Všeobecne Pojem metóda. prichádza do úvahy. Spätná účinnosť noriem správneho práva zásadne nie je prípustná. uvedomelého postupu pri práci alebo v konaní. po ktorú má norma správneho práva regulačne pôsobiť. 22. spoločenské vzťahy v oblasti VS umožňujú vyčleniť určitý okruh právnych noriem do samostatného právneho odvetvia – správneho práva. účinnosť a normatívnosť normatívneho právneho aktu. alebo ako termín na označenie zámerného. ktoré nie sú v právnom predpise bližšie špecifikované.j.. že v normách správneho práva sa objektívne nemôže odzrkadliť spoločenská realita absolútne. platnosť.

úlohy a musíme zvoliť metódy. Charakteristika Vyjadrujú kvalitatívnu stránku verejnej správy. Spravujúce subjekty môžu konať iba na základe a v súlade s ústavou a v rozsahu a spôsobom. akými cestami. Metódy verejnej správy sú akceptovaným inštitútom teórie i vedy o verejnej správe i teórie a vedy správneho práva a sú tiež aktuálnou otázkou spoločenskej praxe v procesoch výkonu verejnej správy i tvorby a realizácie správneho práva. Preto jej výkon nemôže byť efektívne usmerňovaný . Definícia Metódy verejnej správy možno definovať ako spôsoby. najmä právnoaplikačných činnosti pri využívaní právomocí spravujúcimi subjektami. vecne široký. plnenia úloh vo VS a naplňovania sociálnych funkcií verejnej správy. Metódy VS predstavujú abstraktnú kategóriu (máme poslanie. ktorá sa v reálnom živote prejavuje v konkrétnych formách VS. aby konal. Pričom jedna metóda sa môže realizovať viacerými formami a v jednej forme sa môže premietať uplatnenie viacerých metód. Klasifikácia metód verejnej správy Verejná správa je zložitý. formách činnosti verejnej správy. Spoluurčujúcim faktorom metód verejnej správy sú teda formy činnosti verejnej správy. cesty cieľavedomého pôsobenia spravujúcich subjektov na spravovaný objekt v prísnom súlade s právnym poriadkom za účelom dosahovania cieľov. Táto transformácia sa uskutočňuje v jednotlivých reálnych. Metódy verejnej správy sú právnym inštitútom a logicky aj inštitútom správneho práva. prostriedkami majú správne orgány pôsobiť. Metódy verejnej správy vstupujú do procesov normotvorby i procesov realizácie práva.Predovšetkým metóda administratívnoprávnej regulácie spoločenských vzťahov určuje zároveň i charakter APV a postavenie subjektov v nich. čo im zákon nezakazuje a nikoho nemožno nútiť. Dávajú návod na to. napĺňať ciele a funkcie verejnej správy. postupy. iba v rozsahu svojich kompetencií a právomocí. 24. rôznorodý a dynamický komplex spoločenských vzťahov. Na rozdiel od toho spravované subjekty môžu konať všetko. Konkrétnu podobu nadobudnú až ich transformáciou do reálneho sveta. ktorý ustanoví zákon. vnútorne štruktúrovaný. optimálne riešiť úlohy. Ide o racionálne návody na optimálne a efektívne využívanie prostriedkov. akým spôsobom. čo zákon neukladá. Vo vzťahu k spravovaným subjektom sú spravujúce subjekty povinné rešpektovať právnu integritu FO a PO a môžu do nej zasahovať iba na základe zákonného splnomocnenia. a či právo dáva rámec na realizáciu metód. ciele. pomocou ktorých dosiahneme cieľ a tieto myšlienky a postupy sa pretavujú do formy činnosti). konkrétnych aktivitách. Teória a veda správneho práva skúmajú verejnospravovacie vzťahy a právne aspekty týchto metód. myšlienky. ktorými spravujúce subjekty disponujú.

uplatňovaním jedinej. riadenie a všestranné zabezpečenie fungovania podsystému spravujúcich subjektov.j. Ide najmä o bezprostrednú organizáciu. hlavný smer. Možno ich považovať za metódy základné a všeobecné. v akom sa uplatňujú právne aspekty Podľa rozsahu. predstavuje vonkajšiu činnosť. Zahŕňa aktivity spojené s utváraním a zdokonaľovaním organizačných a riadiacich štruktúr spravujúcich subjektov. pri donucovaní sú právne rámce striktne stanovené. k FO. Z hľadiska právnych aspektov presvedčovanie je voľnejšie. Metódy vnútroorganizačné sú nasmerované na organizáciu. . o aký úsek ide 2. alebo aby zverejnil údaje. v akom sa uplatňujú. nemôže niekto niekoho presvedčovať. najvšeobecnejšie (základné. rozlišujeme 3 samostatné skupiny metód: 1. Konečným cieľom je dosiahnutie potrebnej usporiadanosti. Druhý okruh činností. zladenosti a organizovanosti vzťahov medzi ľuďmi. Napríklad donucovanie je dôraznejšie na úseku policajnej správy alebo obrany a metódy presvedčovania sa viac uplatňujú na úseku kultúry. že presvedčovanie má primárne a prioritné postavenie. Pre akúkoľvek klasifikáciu sa za najdôležitejšie a najzložitejšie považuje čo najpresnejšie určenie kritérií klasifikácie. ale nesmú byť extra legem. všeobecné) – používajú sa v celej verejnej správe bez ohľadu na to.j. riadenie a kontrolu v systéme hierarchickej nadriadenosti a podriadenosti a o súčinnosť spoluprácu. Je zameraná priamo na objekt verejnej správy. jednak vo vnútri spravujúcich subjektov. súdnej. Pôsobenie spravujúcich subjektov k subjektom spravovaným t. jedinečné – aplikujú sa len na niektorom úseku VS Prvá skupina Sem zaraďujeme metódy presvedčovania (principiálne má prednosť) a metódy donucovania a v tomto poradí by sa mali aj chápať. donucovanie by malo pôsobiť subsidiárne a mať sekundárne postavenie. hranice nie sú striktne vymedzené. PO. Mala by platiť zásada. jednak v pôsobení navonok a uplatňujú sa aj v iných druhoch štátnej činnosti než výkonnej (napr. Ale aj pri presvedčovaní musia byť stanovené určité mantinely. aby si neplnil právne povinnosti. univerzálnej metódy. činnosť navonok. ktoré sa uplatňujú sa v celom systéme verejnej správy t. školstva. kontra legem (napr. ktoré sú predmetom tajomstva). osobitné – aplikujú sa vo verejnej správy a zároveň odzrkadľujú jej osobitosti 3. koordináciu medzi subjektami organizačne nepodriadenými. právne rámce sú tu širšie. Kritériá na členenie metód podľa rozsahu. prokurátorskej). Teória a veda rozpracováva a v praxi využíva celý systém metód pôsobenia. Z hľadiska vnútornej štruktúry systému verejnej správy je možné metódy verejnej správy rozčleniť na metódy vnútornoorganizačné a metódy hlavných činností alebo činností navonok.

spoločenskej účelnosti a význame opatrení. Donucovanie má opačné postuláty ako presvedčovanie a vyžaduje sa špeciálne výslovné splnomocnenie v normách správneho práva a môže ho uplatniť len ten. nezákonné rozhodnutie. masmédií alebo tlače):  v priamom presvedčovaní – spravujúci subjekt je v priamom kontakte so spravovaným subjektom. Postup je po procesnej stránke podrobne regulovaný. ak by bolo v rozpore. kto je kompetentný. referendum. Sú trvalejšie a v budúcnosti na riešenie úloh bude potrebných menej síl a prostriedkov. pôsobí sprostredkovane napr. Nastupuje až vtedy. ktorý má na to kompetenciu. vyriešením určitej situácie ihneď. Má až druhoradé postavenie. verejné zhromaždenia občanov. priama účasť na výkone obecnej samosprávy. Konečný efekt je spravidla možné očakávať v dlhšom časovom horizonte.Metódy presvedčovania Presvedčovanie si vyžaduje náročné. O to však môže byť cennejšie. Výsledok pôsobenia je pre adresáta právne záväzný. systematické a dlhodobé pôsobenie. akým sa pôsobí na odstránenie odchýlok (či protiprávny stav priamo/nepriamo likvidujeme/odstraňujeme. využitím masovokomunikačných prostriedkov. nie je pre adresáta záväzné. Metódy presvedčovania sa môžu realizovať v 2 variantoch. prostriedkov – žalovať za zneužitie právomoci verejného činiteľa. ale zákon ich špeciálne zveruje každému subjektu jednotlivo a ten môže len ten jemu priznaný spôsob donucovania aplikovať. pričom kritériom tohto členenia je tu kontakt správneho orgánu. je povinný sa mu podrobiť. Všeobecne sa prezumuje správnosť donucovania čo do pôvodu a spôsobu. presvedčovanie a len ak ide o protiprávny čin/konanie konkrétneho subjektu. prednášky. pričom sa musia zachovávať základné princípy zákona. alebo nepriamo prostredníctvom niečoho. ak nestačí samotné prejednanie. Mal by ich vykonávať orgán. ak správny orgán dokáže spravované subjekty presvedčiť o správnosti. Metódy donucovania Právnym základom donucovania pri pôsobení navonok smerom k objektu sú zásadne normy správneho práva. nemá charakter administratívnoprávneho aktu. Donucovanie sa zdanlivo javí ako rýchlejšia cesta k dosiahnutiu vytýčených cieľov. zabraňujeme v pokračovaní činnosti): . vyvesenie na úradnej tabuli  Z hľadiska výsledkov pôsobenia. Voči postupu donucovania nie je prípustná nutná obrana. Metódy donucovania sa môžu takisto realizovať v 2 variantoch. napr. objektov. teda subsidiárnu (podpornú) funkciu. Platí tu zásada lex specialis a to v tom. takého pôsobenie prostredníctvom metód presvedčovania nemá právno-správne následky. odškodnenie – štát – za nesprávny postup. napr. že neexistujú univerzálne donucovacie prostriedky z hľadiska subjektov. vykonávateľa VS s adresátom (priamo. máme dosť spôsobov. osveta (očkovanie proti chrípke) v nepriamom presvedčovaní – správny orgán nie je v priamom kontakte s adresátmi. kritériom pre členenie je spôsob.

j. správnej prevencie a profylaxie. Medzi nimi sú veľmi blízke väzby. v rozsahu svojej zákonnej kompetencie  orgány sú povinné dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality  zásada primeranosti – druhov prostriedkov. aby sme úlohu splnili.uplatňujú sa využívaním ekonomických nástrojov pri ovplyvňovaní správania spravovaných subjektov. takú dobu. Má právny charakter. ale má pôsobiť ex post na jednej strane ako určité negatívne ocenenie (napr. času  subjekt.  Pri donucovaní sa musia rešpektovať nasledovné zásady:  donucovanie je možné realizovať iba proti subjektu. ekonomického pôsobenia. metódy nepriameho donucovania – bezprostredne protiprávny stav sa neodstraňuje. o poskytnutí dotácie na pohonné hmoty. v ktorých sa základné metódy presvedčovania a donucovania bezprostrednejšie premietajú a odzrkadľujú v osobitosti verejnej správy. niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. proti ktorému akty priameho donútenia smerujú. intenzity. odplata za protiprávne konanie a na druhej strane výchovne a preventívne pro futuro. odňatie veci. rozhodnutie o daňovom zvýhodnení. organizačno-technické metódy a metódy tzv. Metódy ekonomického pôsobenia . Na rozdiel od pôsobenia APM.spočíva v charakteristických črtách verejnej správy. spätných väzieb a aktívnej účasti spravovaných subjektov v procesoch verejnej správy. zákaz určitej činnosti a pod. mali by viest k pozitívnej motivácii na plnenie úloh a dosahovanie cieľov. najmä ide o činnosť výkonnú a nariaďovaciu. platí zásada prezumpcie správnosti  všeobecne – je možné zvoliť taký prostriedok. colné zvýhodnenie. realizuje sa vo verejnom záujme. stimuly).  Metódy administratívneho pôsobenia . Výsledkom je buď uloženie povinnosti niečo konať. prípadne ho neopakoval. pričom ujma na právach a slobodách má byť čo najmenšia (donucovanie vždy predstavuje zásah do osobných práv a slobôd). uloženie pokuty). najmä aby daný subjekt v protiprávnom konaní nepokračoval. Sú nimi metódy administratívneho pôsobenia. Druhá skupina Do tejto skupiny začleňujeme metódy. Podmienky sú zásadne ustanovené všeobecne v právnom predpise alebo individuálnom akte správneho orgánu (napr. metódy priameho donucovania – odchýlka sa odstraňuje pri priamom kontakte so spravovaným subjektom a nastoľuje sa žiadaný právny stav (napr.). spoločensko-organizátorského pôsobenia. nútený výkon správneho rozhodnutia. Pre adresáta pôsobenia sú právne záväzné a je možné mocensko-právne ich vynucovať. ktorý porušil povinnosť ustanovenú v norme správneho práva  môže byť vykonané iba v súlade s Ústavou SR  môžu ho aplikovať iba správne orgány. je povinný sa im bezvýhradne podriadiť t.  . je spravovanému subjektu ponechané na uváženie či dobrovoľne využije určité ekonomické zvýhodnenie alebo nie.

majú špecifickú podobu .je pre ne charakteristické využívanie technických prostriedkov na plnenie úloh v jednotlivých úsekoch verejnej správy. jedinečné. ochrana utajovaných skutočností). že určitá metóda sa uplatňuje výlučne iba na jedinom úseku verejnej správy. Právna úprava využívania organizačno-technických prostriedkov je diferencovaná podľa povahy veci. ale nemusí mať právnu povahu. etické hodnoty. Výsledok pôsobenia môže. sťažností. dopravné značky. požiarna ochrana). Právo vymedzuje iba všeobecný rámec (napr. ktorými sa zasahuje do súkromnej sféry (napr. údaje na nosičoch štatistických informácií. napr. Prevencia – opatrenia sa robia dopredu (medicína). Metódy organizačno-technického pôsobenia . všeobecne informačných prostriedkov. ovplyvňujúceho kvalitu výkonu verejnej správy. Na rozdiel od APM však procedúru ich uskutočňovania právne normy tak rigidne neregulujú. že normy správneho práva dávajú spravovanému subjektu postavenie nie iba pasívneho prvku. Túto metódu je možné aplikovať rozličnými formami (napr. vzdelávacie akcie. Právne relevantné je keď sa technické prostriedky používajú ako forma uverejnenia rozhodnutia správneho orgánu alebo podmienkou pre určitú činnosť. v ktorom sa môžu tieto metódy uskutočňovať. Ako kritérium na začlenenie je.). Metódy správnej prevencie a profylaxie – uplatňujú sa na rôznych úsekoch VS. apelovaním na mravné. signály. rešpektovanie práva na ochranu osobnosti.. rôzne druhy poradní. alebo že všeobecná alebo osobitná metóda sa špecificky aplikuje v týchto podmienkach (napr. Normy správneho práva upravujú celý rad spôsobov napr. inštitút petícií. Výsledok pôsobenia nemá právnu povahu. verejné zhromaždenia atď.napr.. semináre. podnetov. po probléme (krimonológia). zdravotnej správe alebo na úseku obrany by celý systém mal pôsobiť preventívne proti možným útokom. či sa týmito prostriedkami zasahuje do právnej integrity FO alebo PO a ako intenzívne. spätných väzieb a aktívnej účasti – zvláštnosť týchto metód spočíva v tom.    Tretia skupina Do tejto skupiny začleňujeme metódy špecifické. návrhov. informačno-technické prostriedky). nosičov databáz. ale aj aktívneho prvku. Metódy tzv.). v policajnej správe. Osobitný režim právnej regulácie predstavuje využívanie technických prostriedkov. Metódy spoločensko-organizátorského pôsobenia – spočívajú v pôsobení pracovníkov správneho orgánu na spravované subjekty prostredníctvom morálnych a etických stimulov. . Právne irelevantné je používanie pomocných technických prostriedkov alebo zariadení. metód spoločensko-organizátorského pôsobenia. Častejšie sa v predpisoch správneho práva ukladá povinnosť FO a PO poskytnúť v rámci svojich možností a schopností pomoc správnym orgánom. Sú sprievodným javom metódy donucovania i administratívnou metódou. alebo iba za určitej špecifickej situácie (policajná prevencia.využívanie týchto nástrojov sa zásadne chápe ako právo FO a PO. právne nezaväzujú spravované subjekty. operatívno-technické prostriedky. Majú právny základ. Kritériom je skutočnosť. metód organizačno-technického pôsobenia. metóda správnej prevencie sa aplikuje vo variante policajnej prevencie alebo dokonca prevencie na úseku plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky alebo špecifík na úseku požiarnej ochrany atď.

. Môžeme sa o nich presvedčiť zmyslami. že niektoré z nich sú abstraktné. že činnosť VS je svojou povahou činnosťou výkonnou. alebo či ide o vnútornú či vnútroorganizačnú činnosť VS. To sa potom u foriem činnosti VS premieta v tom. formách organizačných štruktúr spravujúcich subjektov.Základná klasifikácia . ktoré však nemajú väčší praktický význam. personálneho vybavenia a riadiacich vzťahov. Plnenie niektorých úloh vyžaduje všeobecné vecné riešenie. pričom niektoré riešenia z povahy veci sa vzťahujú na bližšie neurčený okruh adresátov. Vyskytuje sa členenie metód i na právne a mimoprávne. Formy činnosti VS sú potom konečným vonkajším výrazom činnosti verejnej správy. Niektoré úlohy vyžadujú riešenie koncepčné. Špecifikom je. Od postavenia subjektu v organizačných formách závisí jeho pôsobenie na objekt. jedinou. Je to konkrétny. cudzinci so špecifickým statusom. že sa môže vzťahovať na určité osoby. územie.môže sa realizovať vo forme normatívnych alebo individuálnych správnych aktov. 25. čítať. štrukturovanosti a ich jednotlivých prejavov významným spôsobom premieta. pamiatky. stav náhlej núdze atď. poslaním a jej usporiadaním vykonávaná jediným spôsobom. základnou formou činnosti. môžeme ich vidieť. podzákonnou a nariaďovacou.rozoznávame 3 druhy foriem verejnej správy (VS v statickom zmysle): Štrukturálne formy – sú to formy organizácie spravujúcich subjektov. iné úlohy naopak vyžadujú úplne konkrétne vecné riešenie. Riadne zabezpečenie výkonu VS vyžaduje náležitú rozmanitosť jednotlivých foriem činnosti VS. iné naopak vyžadujú operatívny prístup. Klasifikácia foriem činnosti verejnej správy Činnosť VS nemôže byť kvôli značnej rôznorodosti úloh VS daných jej povahou. rozsah i obsah kompetencie a právomoci. iné naopak sa vzťahujú na konkrétnych adresátov. 1. veci alebo čas napr. Ďalej rozdiely vo formách činnosti VS vyvoláva aj to... či ide o činnosť VS smerujúcej navonok k adresátom. iné konkrétne. chránené oblasti. počuť. občas aj cítiť . Do tejto skupiny zaraďujeme: Metóda osobitných režimov . voči ktorým je VS v rozhodujúcej miere vykonávaná. Súčasťou riešenia organizačných štruktúr sú otázky materiálnotechnického. reálny prejav obsahu činnosti VS i metód v normálnom reálnom živote.Tieto metódy sú upravené z právneho hľadiska zásadne špeciálnym zákonným splnomocnením a aplikovať ich môže iba jeden subjekt alebo výslovne ohraničený počet subjektov. ochranné pásma. Vo formách činnosti VS sa čo do ich podstaty a zamerania. Môžeme hovoriť o organizačných formách. Klasifikácia foriem verejnej správy Pojem forma činnosti VS Formami verejnej správy rozumieme cielené sprostredkovanie obsahu činnosti verejnej správy do jej vonkajšieho prejavu.

Klasifikácia foriem činnosti VS podľa ich právnych dôsledkov 1. sú teda odvodenými právne záväznými aktmi musia byť v súlade s právnymi predpismi môžu ich vydávať iba kompetentné orgány a oprávnení pracovníci verejnej správy sú predpokladom vzniku správnoprávnych vzťahov prípadne iných právnych vzťahov Správne akty . uzatvorením správnych dohôd. neprávne (organizačné) Ad 1 Pre právne formy činnosti VS je charakteristické. individuálne správne akty. štádiá. skutkov. individuálne služobné akty. činov. že verejná správa ako činnosť výkonná a nariaďovacia sa uskutočňuje postupnosťou skutkov. Sú to teda určité fázy.Procedurálne formy . právne 2. ktoré prebiehajú v určitých procedúrach. Procedurálne a finálne formy je možné označiť ako formy činnosti verejnej správy – týkajú sa aktivít pri plnení hlavných úloh verejnej správy zameraných navonok k FO a PO. Správne akty – hlavné znaky:         vydávajú sa v rámci výkonu verejnej správy.chápu sa v tom zmysle.členenie: . „jednostranných“ formách majúcich povahu správnych aktov. Sú výsledkom vykonania určitého súhrnu jednotlivých úkonov. sú prejavom vôle spravujúcich subjektov sú jednostranným prejavom vôle prejavuje sa v nich verejnomocenský charakter verejnej správy. 2. Obsah verejnej správy sa tak prejavuje vydaním aktov verejnej správy. Patria sem: normatívne správne akty. faktické úkony s priamymi dôsledkami. že sú využívané spravidla pri plnení meritórnych úloh a spočívajú najmä v tzv. interné normatívne akty (vnútorné predpisy). úkonov v určitom poriadku. činov. efektom pôsobenia spravujúcich subjektov na spravovaný objekt. sú verejnomocenskými aktmi sú právnymi aktmi vydávajú sa na základe zákona. správne dohody. Štrukturálne formy sú súčasťou realizácie a výsledkom organizačnej výstavby systému spravujúcich subjektov. orgánov. uplatnenia organizačno-technických princípov tvorby systému správ. Finálne formy – sú výsledným prejavom. vykonaním spoločensko-organizačných opatrení a vykonaním materiálnotechnických operácií.

V rámci normotvorných foriem činnosti verejnej správy je možné vyčleniť 3 okruhy aktivít: 1 okruh – právotvorné formy činnosti Predstavuje spoluúčasť orgánov verejnej správy na tvorbe zákonov. . ide o úpravu skupiny prípadov určitého druhu a neurčitého počtu. orgánu alebo pracovníkovi. Podstatnou črtou výsledkov uvedených činností je ich normatívnosť. Formy činnosti verejnej správy sa ďalej členia na:      normotvorné jednostranné právnorealizačné správne dohody spoločensko-organizačné a technicko-organizačné opatrenia materiálno–technické operácie 26. ktorých výsledkom je vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení obce. vydávanie NSA Tento okruh aktivít v rámci normotvorných foriem činnosti verejnej správy tvoria činnosti. Pred vlastným prerokovaním návrhu vo vláda zaujíma k nemu stanovisko Legislatívna rada vlády ako jej poradný orgán. V rámci pripomienkového konania sa k návrhom vyjadrujú všetky zainteresované. Normatívnosť predpokladá určitú úroveň typizácie správnych potrieb. Externé smerujú navonok k FO alebo PO. ktorý je podriadený vydávajúcemu orgánu ( sú založené na vzťahoch hierarchickej podriadenosti a nadriadenosti. V rámci zákonodarnej iniciatívy vláda SR predkladá návrhy zákonov (procedurálne formy). Vo vzťahu k finálnej forme činnosti zákonodarného orgánu ich možno označiť za procedurálne formy. Miestne orgány verejnej správy väčšinou riešia konkrétne veci a rozhodujú o nich. t. dotknuté orgány. na základe postavenia adresáta správneho aktu: externé a interné.j. sústavné vzájomné vzťahy opakujúcich sa znakov vlastných určitému druhu rovnorodých javov. Na ich vydávanie je ustanovený prísnejší procesný režim. že v kvalite všeobecného integrujú opakujúce sa črty zvláštne i jedinečné. Utvárajú abstraktný model správania sa tým. Z hľadiska početnosti predstavujú frekventovanejšiu formu činnosti UOŠS a vlády. 3.  podľa kritéria právnych vlastností: na normatívne správne akty a individuálne správne akty. V normatívnosti sa tiež odzrkadľujú určité zákonitosti. 2 okruh – interná normotvorba. Normotvorné formy činnosti verejnej správy Normotvorné procesy zaujímajú v činnosti správnych orgánov ako spravujúcich subjektov významné miesto pri realizácii funkcií a úloh VS. Patria sem: najrôznejšie operatívno-organizačné činnosti a materiálno-technické operácie. Ad 2 Neprávne (organizačné) formy činnosti VS majú vo vzťahu k právnym doplnkový charakter. Interné akty sú adresované subjektu.

Zvláštnosťou tohto 2. obrany. organizačno-technické. ak boli vydané kompetentným správnym orgánom. personálne vzťahy atď. spôsob plnenia služobných predpisov vydaných nadriadeným orgánom. Sú od zákona odvodenými aktmi verejnej správy. Sú všeobecne záväznými právnymi predpismi. ktorý je splnomocnený ich vydať. organizačné. spôsob realizácie zákonov a ostatných právnych predpisov. Môže ich vydať iba správny orgán. že pokiaľ disponujú vlastnosťami ako bolo uvedené. Cieľom ich vydávania je usporiadanie vnútroorganizačných vzťahov. ktorý je na to výslovne ústavou alebo zákonom splnomocnený. Obdobne iba splnomocnený orgán môže zrušiť vadný predpis. ale iba na to zákonom splnomocnený orgán. Napr. ale sú vydávané z vôle zákonodarcu. Vnútorné predpisy majú rezortný význam. môže byť krátená doba najneskoršie ku dňu platnosti Vady nemôže napadnúť priamo adresát. spravodlivosti výnosy môžu smerovať výhradne k organizačne podriadeným subjektom. ako aj predpisy pracovného práva alebo predpisy o služobných pomeroch. Druhým špecifikom je subjekt. rezortné predpisy. okruhu aktivít je. Všeobecne záväzné predpisy vydávané orgánmi verejnej správy môžu smerovať dovnútra spravujúcich subjektov i navonok. S uverejnením súvisí bezprostredne platnosť a účinnosť. služobné predpisy . Jedná sa o interné normatívne akty. má kompetenciu a právomoc na konkrétnu formu. 3 okruh – vydávanie vnútorných predpisov Tento okruh aktivít možno pričleniť k normotvorným formám činnosti verejnej správy. výnosy a opatrenia. upravujúca organizačné a riadiace vzťahy. Špecifickou vlastnosťou týchto foriem je popri normatívnosti ich všeobecná záväznosť. vstupujú do systému správneho práva ako uznané pramene správneho práva. V týchto predpisoch sú vyjadrené normy upravujúce pracovnú činnosť úradných osôb. prípadne ostatných pracovníkov.. Právnym základom vydávania vnútorných predpisov ako jednostranných aktov nadriadených voči podriadeným je príslušná kompetenčná norma. okresné a krajské úrady všeobecné záväzné vyhlášky. . Účinnosť nadobúdajú zásadne 15. ktoré ukladajú podriadeným povinnosť spravovať sa pokynmi alebo rozkazmi nadriadených pracovníkov. Všeobecne záväzné právne predpisy vydávané orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy sú formami činnosti verejnej správy podzákonného charakteru markantne sa tu prejavujú právne aspekty (musia byť v súlade s ústavou a zákonmi).Tieto dve normotvorné formy sú v teórii označované ako vydávanie normatívnych správnych aktov. Je spojený s vydávaním vnútorných predpisov. v rezortoch ministerstiev vnútra. obce a mestá všeobecne záväzné nariadenia. Vláda vydáva nariadenia.dňom od vyhlásenia.. ktoré tento okruh činností takmer jednoznačne umožňujú odčleniť od ostatných foriem. To sú podstatné klasifikačné kritériá. UOŠS vydávajú vyhlášky. Platnosť nadobúdajú tieto akty dňom vyhlásenia. Majú svoj právny základ v ústave a zákonoch. Sú síce jednostranným prejavom vôle vo vzťahu k adresátom. ich výklad.

posúdenie faktického stavu. že ide o činnosť. vzájomne podmienené stránky: . Jednostranné právno-realizačné formy činnosti verejnej správy Právno-realizačná činnosť správnych orgánov predstavuje vždy dve. alebo na subjekty spravujúce danú vec. aplikácii noriem správneho práva na konkrétny. Za sporné sa považujú štatúty obcí (miest) a štatúty subjektov tzv. vyznačujú sa normatívnosťou. individuálne správne akty. zákazy niektorých činností v určitom mieste alebo čase adresované individuálne neurčeným subjektom). oprávnení a povinností. pôsobia zásadne až nadobudnutím účinnosti. skutkového stavu Činnosť správnych orgánov môže spočívať v: 1. Ad 1) Formy spočívajúce v aplikácii noriem správneho práva predstavujú najtypickejšiu a početne najrozsiahlejšiu skupinu činností verejnej správy najmä miestnych orgánov verejnej správy. Pri charakteristike individuálnych správnych aktov (ISA) sa všeobecne uznáva. Konkrétnosť pôsobenia týchto aktov sa vzťahuje na vec. individuálne určený prípad alebo 2. alebo ich autoritatívne potvrdenie. konkrétne akty správy. Pokiaľ štatút má všeobecne zaväzovať kohokoľvek. kto sa nachádza v územnom obvode pôsobnosti orgánu. ale iba v rámci disciplinárnej zodpovednosti. na konkrétneho adresáta. pôsobia pro preaterito a ex tunc  . mal by byť vydaný vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu. PO stojace v konkrétnej veci mimo VS. 27. Podľa toho sa ISA rozdeľujú na externé a interné. v realizácii právnych noriem ustanovujúcich iné spôsoby výkonu ich kompetencie. zmenu alebo zánik správnoprávnych vzťahov. Adresátmi sú iba osoby. pro futuro a ex nunc Deklaratórne – autoritatívne potvrdzujú existenciu alebo neexistenciu administratívnoprávneho vzťahu alebo vzťahov. Zásadne ale právne predpisy na riešenie určitej veci stanovujú termín rozhodnutie (povolenie. takéto akty označujeme termínom hybridné. Okruh adresátov môže zužovaný iba na FO. ktoré patria k personálnemu základu organizačnej štruktúry správneho orgánu. menia alebo rušia správnoprávne vzťahy. Ak nie je určený adresát. záujmovej samosprávy. Služobné predpisy vyjadrujú abstraktné pravidlá správania. vklad do registra).posúdenie právnych aspektov . licencia. ktorú akt rieši. inak stačí forma vnútorného predpisu. Členenie individuálnych správnych aktov: Podľa povahy právnych účinkov:  Konštitutívne – zakladajú. Podstatný rozdiel od všeobecne záväzných predpisov a nariadení je v rozsahu záväznosti.Osobitné zákonné splnomocnenie na vydávanie interných normatívnych aktov nie je potrebné. pri ktorej správny orgán vyvolá v konkrétnom prípade právne účinky – vznik. nepravé správne akty (napr. Označujú sa ako správne akty. Nesmie byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi vyšších služobne nadriadených orgánov. Dodržiavanie služobných predpisov zásadne nemožno vynucovať prostriedkami správneho donucovania. administratívne akty správy.

vydané v konaní výhradne upravenom všeobecným procesným predpisom. či sa mení právne postavenie adresáta aktu:   akty pozitívne – právne postavenie sa oproti pôvodnému vydaním aktu mení akty negatívne . napr. postavenie individuálny správny akt rieši:    adresované iba výslovne určeným subjektom adresované výslovne určeným subjektom a ich práv. zaťažujú povinnosťou podmienene oprávňujúce – adresáta zvýhodňujú za podmienky. Špecifickou črtou je práve bezprostrednosť. doby od začatia konania do vydania individuálnych správnych aktov je možné členiť ich:   akty vydané v správnom konaní uskutočnenom v dlhšom časovom období. rozhodnutia vo veci a vykonania rozhodnutia. správnym poriadkom akty vydané v konaní podľa procesných ustanovení osobitných predpisov správneho práva so subsidiárnym použitím správneho poriadku akty. v čase vydania aktu latentným. čiže časť aktu má deklaratórnu povahu a časť konštitutívnu Podľa okruhu osôb. Zásadne sú lehoty na vybavenie veci ustanovené v procesných predpisoch správneho práva. Sú výsledkom konania uskutočneného špeciálne splnomocneným správnym orgánom v relatívne krátkom čase od prijatia podnetu cez posúdenie skutkového stavu. ktorých právne pomery. Hovorí sa o reťazení tzv. práv.adresáta zvýhodňujú ukladajúce povinnosť – adresáta znevýhodňujú.právne postavenie sa oproti pôvodnému nemení. iba druhovo určeným subjektom Podľa právneho obsahu:    oprávňujúce . . subsumpcii. zamietnutie žiadosti Podľa uplatnenia predpisov správneho práva procesného. procesného režimu možno individuálne správne akty členiť na:     akty. akty označované ako bezprostredné zásahy alebo bezprostredné zákroky. nástupcom adresované potenciálnym. práva neupraveného Podľa časových aspektov konania. ktoré sú výsledkom konania procesnými predpismi správ. ktoré sú výsledkom konania uskutočneného výhradne podľa procesných ustanovení osobitných predpisov správneho práva akty. keď voči adresátovi je vydaný jediný akt. v individuálnom správnom akte ustanovené povinnosti že splní Podľa toho. V súvislosti s individuálnymi správnymi aktmi sa v teórii poukazuje na otázku nadväznosti jedného aktu na akt druhý. Hybridné – deklarujú určitý právny stav a zároveň konštitutívne pôsobia na iný právny vzťah. ktorý podriaďuje iné podmieňujúce akty.

Vady ISA možno rozdeliť na vady právne a vady skutkové. že majú za následok nulitu aktu. že napadnutý individuálny správny akt preskúmavajú správne orgány. Materiálna právoplatnosť je chápaná ako nezmeniteľnosť alebo nezrušiteľnosť správneho aktu. ak námietkam adresáta vyhovie a nebude tým dotknuté právne postavenie iných adresátov. Zvláštnosť je i v tom. keď bol prejav vôle správneho orgánu vykonaný v predpísanej forme za podmienky. zásadne nastáva oznámením aktu adresátovi. právoplatnosť . v ktorých správne orgány jednostranne realizujú normy . ak sa vydanie aktu dosiahlo násilím. ktoré ukladajú splniť určitú povinnosť. V teórii sa príkladmo uvádzajú príklady: ak by realizácia aktu viedla k spáchaniu trestného deliktu. ak nie je akt prejavom vôle správneho orgánu. Ad 2) Druhý základný druh jednostranných právnorealizačných foriem činnosti verejnej správy predstavujú formy. ktoré majú za následok nulitu aktu právne predpisy nešpecifikujú. Vadné akty môžu byť napadnuté riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami v zákonom ustanovených prípadoch.správny akt nadobúda platnosť od okamihu. keď akt spôsobuje právne účinky. alebo nastáva neskôr. Ak neuplatní autoremedúru. že ho vykonal kompetentný správny orgán. vykonateľnosť – sa chápe vo vzťahu k správnym aktom. účinnosť. Vady. ak ho nemožno napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami. všeobecne v rámci inštitútu sťažnosti. je povinný postúpiť vec inštančne vyššiemu správnemu orgánu. alebo by bola právne alebo fakticky nemožná. ISA môžu mať i spätnú účinnosť. Právne dôsledky vád aktov sa vzťahujú na ich platnosť. reálnym alebo fiktívnym. Preskúmanie môže byť vykonané z podnetu adresáta aktu alebo osôb dotknutých aktom alebo z podnetu správneho orgánu alebo iného ŠO (na rozdiel od normatívnych správnych aktov. prípadne sa chápe užšie ako možnosť vynútiť splnenie uloženej povinnosti (správna exekúcia)    Správne akty musia spĺňať všeobecné i osobitné náležitosti. Súd však nevykonáva pri preskúmavaní právoplatných aktov dokazovanie a akt môže buď potvrdiť alebo zrušiť. V prvom prípade môže v rámci autoremedúry opraviť vadný akt i orgán. účinnosť a vykonateľnosť.V súvislosti s individuálnymi správnymi aktmi sa posudzuje platnosť. ktorý ho vydal. iba v osobitne ustanovených prípadoch súd. právoplatnosť. Nemôže inak vo veci rozhodnúť sám. vady odstrániteľné zrušením alebo zmenou aktu a vady také závažné. vady hmotnoprávnej povahy a vady procesné. účinnosť – predstavuje stav. Z hľadiska právnych dôsledkov sú vady opraviteľné. V správnom súdnictve je vylúčený reformačný princíp. Právne vady môžu byť vady kompetencie a právomoci.  platnosť . ak akt vydal orgán vecne nekompetentný a nepríslušný. Povahu vady a jej právne dôsledky posudzuje správny orgán alebo súd. kde je okruh subjektov užší). V opačnom prípade sa považujú za vadné. uplatňuje sa iba kasačný princíp rozhodovania.správny akt nadobúda formálnu právoplatnosť. právoplatnosť i vykonateľnosť.

Pre materiálne. ale príslušný správny orgán. podpisov. ich právnym základom sú normy správneho práva. Ich právnym základom sú normy iných odvetví slovenského práva (pracovného. personálne zabezpečenie svojej činnosti správne orgány uzatvárajú viaceré druhy dohôd. ktorých je SR členom alebo na ich programoch participuje.. Ďalšími subjektami môžu byť iné správne orgány alebo iné osoby. Hlavné črty:  realizujú sa nimi hlavné funkcie a úlohy verejnej správy. alebo viacstranné úkony účastníkov dohody. bezprostredne nezakladajú. a to buď ich ustanovenia všeobecne splnomocňujú správny orgán riešiť úlohy na zmluvnom základe. oprávnenia a povinnosti. ktoré majú konštitutívnu povahu. vydávanie prognóz. resp.. Správne dohody (zmluvy) predstavujú dvoj-. vyplývajúce z plnenia týchto dohôd. u správnych dohôd však nutne pristupuje prvok vertikality v príslušných správnych právnych vzťahoch. zásadne nerieši súd. pracovného a medzinárodného práva. ktoré je možno riešiť dohodou. technické. 28. ktoré samy osebe neriešia daný prípad a nevyvolávajú zmenu právneho postavenia adresáta finálneho aktu t. možné spory. posudkov. Možno ich označiť ako ostatné jednostranné právnorealizačné formy činnosti verejnej správy. obchodného). výsledkom uplatnenia horizontálnej metódy právnej regulácie. aspoň jedným zo subjektov týchto dohôd je správny orgán.      Klasifikácia: 1. orgány iného štátu alebo medzinárodné organizácie. musí byť právnymi normami takáto forma schválená musia mať právny obsah a musia byť právnymi prostriedkami zabezpečené obsahom je stanovenie vzájomných práv a povinností účastníkov alebo zhodný prejav vôle účastníkov o právnych pomeroch tretích osôb. ich uzavretím vznikajú vzťahy verejnosprávnej povahy. stanovísk . sem patria overovanie kópií listín. ktoré sa ale nepovažujú za správne dohody. obchodného.j. Dohoda je všeobecne výrazom.Z hľadiska právnych účinkov: . Ide o procedurálne formy. občianskeho. nemenia ani nerušia a deklaratórne nepotvrdzujú správnoprávne vzťahy napr. uplatňujú sa analogicky procedurálne a procesné postupy obvyklé pre realizáciu noriem občianskeho. vzájomný prejav vôle týchto účastníkov vo forme dohody. alebo to výslovne ukladajú ako povinnosť.správneho práva upravujúce ich kompetenciu. t. Správne dohody ako formy činnosti verejnej správy Správne dohody sa vzhľadom na mocenskú podstatu verejnej správy a administratívnoprávnu metódu regulácie príslušných spoločenských vzťahov považujú za atypickú formu činnosti verejnej správy.j. špecifikujú situácie.

ktoré majú právne dôsledky. Tieto možno označiť ako správnoprávne dohody. záujmovej samosprávy.) podľa vecného rozsahu a obsahu (základné. prezidentské. medzinárodné. na akej sa prijímajú (medzištátne.). vykonávacie) podľa počtu účastníkov strán (dvojstranné. o vytváraní nových pracovných miest. Iba konkretizujú úlohy. či správne dohody riešia úlohy v abstraktnej alebo konkrétnej rovine:  dohody normatívnej povahy utvárajú vzájomné vzťahy medzi účastníkmi v abstraktnej rovine tým. dohody o poskytovaní účelových subvencií súkromným osobám. Sú to dohody spoločensko-organizátorského charakteru alebo ako ostatné správne dohody.. sú pre účastníkov právne záväzné alebo ich výsledky sú záväzné pre tretie osoby. dvojstranné i viacstranné. Zakladajú iba faktické vzťahy. ktoré týmito vlastnosťami nedisponujú a ani nezakladajú právne vzťahy a logicky ani administratívnoprávne vzťahy. Záväzky z nich vyplývajúce sú vynútiteľné právnymi prostriedkami. dohody. Jednotlivé orgány verejnej správy môžu tiež vstupovať priamo do zmluvných vzťahov. Môžeme rozlišovať dohody s právotvornými účinkami a s neprávotvornými účinkami.V rámci klasifikácií dohôd uzatváraných na plnenie vnútorných funkcií verejnej správy je možné vyčleniť dve skupiny správnych dohôd:  dohody uzatvárané medzi spravujúcimi subjektami navzájom v rôznych kombináciách (medzi orgánmi ŠS. Dohody o vykonávaní určitej verejnoprospešnej činnosti súkromnými osobami s recipročným priznaním určitých výhod správnym orgánom (zabezpečenie rekvalifikácie registrovaných nezamestnaných). že určujú spôsob vzájomného správania účastníkov v typovo rovnakých situáciách. územnej samosprávy. Spoločensko-organizačné opatrenia ako formy činnosti verejnej správy . dohody medzi subjektami spravujúcimi a spravovanými (FO a PO).  3. dohody. dohody individuálnej povahy sa uzavierajú pri riešení konkrétnej individuálne určenej situácie alebo prípadu.  2.  Medzinárodné dohody Základné otázky pôsobnosti jednotlivých orgánov na úseku prípravy a uzatvárania medzinárodných dohôd upravuje priamo ústava. Prezident môže túto pôsobnosť delegovať na vládu alebo jej jednotlivých členov.Z hľadiska toho. Uzatvárať ich možno na základe kompetenčnej normy. 29. Primárna pôsobnosť je zverená prezidentovi. medzi orgánmi ochrany prírody a vlastníkmi chránených objektov. Medzinárodné dohody by bolo možné klasifikovať z rôznych hľadísk:    podľa úrovne. viacstranné). ak to stanovuje už uzavretá medzinárodná zmluva.

Charakteristickou črtou verejnej správy ako cieľavedomej činnosti je. alebo dovnútra organizácie. tak aj namiesto nich. Materiálno-technické operácie ako formy činnosti verejnej správy K neprávnym formám realizácie VS patrí vykonávanie príslušných materiálno-technických operácií. Jedným z jej cieľov je. Správny orgán však musí rešpektovať i niektoré všeobecne obmedzujúce právne podmienky napr. záujmy ochrany utajovaných skutočností a pod. pochopili prijímané administratívnoprávne opatrenia aktívnymi postojmi prispievali k ich realizácii. možno ich použiť popri právnorealizačných alebo normotvorných formách činnosti verejnej správy a ak to dovoľujú právne normy. Pre správne orgány sú tieto formy významné aj tým. 30. že je to činnosť organizujúca. Zvolenie konkrétnych foriem závisí od povahy danej úlohy verejnej správy a celkových podmienok v danom mieste a čase. nie sú pre adresátov právne záväzné a nemožno ich vynucovať použitím donucovacích prostriedkov. Ako relatívne samostatné formy činnosti verejnej správy sa spájajú s realizáciou metód presvedčovania a súvisia s finálnou formou pôsobenia správnych orgánov. uzatváranie neprávotvorných dohôd a pod. Pri tomto pôsobení sa uplatňujú iné sociálne stimuly ako stimuly právne – stimuly morálne a etické. tak. Právne aspekty sa v spoločensko-organizačných opatreniach premietajú v tom. zabezpečenia účasti verejnosti na rokovaniach správnych orgánov. Tieto nemajú právotvorné účinky. . rady. že tieto formy sa uskutočňujú na základe noriem správneho práva. princíp prezumpcie neviny. činnosti či operácie. poskytovanie informácií o pripravovaných nových právnych predpisoch. aby to bola činnosť logicky usporiadaná. preto súvisia s finálnou formou pôsobenia. Prostredníctvom nich sa vytvárajú potrebné organizačné predpoklady pre reálnosť a plynulosť praktického uskutočňovania úloh a funkcií VS. zosúladená s harmonizujúcim efektom. zvolávanie verejných zhromaždení. Operatívno-organizačné činnosti môžu smerovať k adresátom navonok. Tieto iné správne úkony majú faktický či praktický charakter a sú zamerané prevažne na vykonávanie rôznych operatívno-organizačných činností. aby iniciatívne. dobrovoľne a uvedomele napomáhali správnym orgánom presadzovať verejné záujmy. ktoré majú vo vzťahu k základným úlohám VS prevažne pomocný a prípravný charakter. Sú to činnosti spočívajúce v materiálno-technickom zabezpečení práce správnych orgánov. Materiálno-technické operácie vykonávané orgánmi VS sa týkajú aj procedurálnych aj finálnych foriem činnosti. vzťahuje sa na ne princíp legality. že je tu možnosť získavať informácie o názoroch ľudí na výkon VS i o ich konkrétnych potrebách.V súvislosti s realizáciou úloh verejnej správy prichádzajú do úvahy okrem doposiaľ prezentovaných ešte ďalšie správne úkony. Vydanie akéhokoľvek správneho aktu vyžaduje mnohé organizačné úkony. Podstatou a zmyslom spoločensko-organizačných opatrení je pôsobiť na spravované subjekty. ktoré spravidla nie sú bezprostredným výrazom právnych foriem realizácie verejnej správy. Najčastejšie sa uplatňujú také formy ako výzvy.

Osvedčenie nie je však deklaratórnym správnym aktom. posudkom a vyjadreniam. informačné úkony. stanoviská. pričom vo veci samej rozhoduje iný správny orgán. absencia právotvorných účinkov.považuje sa za verejnú listinu. ktoré nemajú právne dôsledky. Sú vlastne úradným podkladom pre rozhodovanie iných správnych orgánov. posudky. záznamy o úkonoch objasňovania priestupkov) úkony. nie sú znaleckými posudkami v zmysle správneho poriadku. Takto sa vyčleňujú úkony (kritériom je existencia právnych dôsledkov):    ktoré priamo spôsobujú právne dôsledky (preukazná moc osvedčenia. 31. Nevydáva sa v správnom konaní a ani v rámci neho nepreskúmava . Ich spoločné črty sú nasledovné: Jednostrannosť úkonov. povinnosť rešpektovať takýto úkon a povinnosť adresáta úkonu strpieť ho. Právny význam: má dôkaznú hodnotu o osvedčených skutočnostiach. V posudkoch a vyjadreniach správne orgány zaujímajú stanoviská vo veciach verejnej správy. bezprostredne ich nemožno napadnúť opravným prostriedkom. Kontrola je vo všeobecnosti označenie pre súbor činností. poučenie o odstránení nedostatkov podania) Osobitný právny význam sa prikladá osvedčeniam. oznámenie rozhodnutia a pod. a dokumentačné úkony. ak nimi nebola porušená právna povinnosť (napr. ktoré nie sú vonkajším výrazom VS ako činnosti výkonnej a nariaďovacej. evidenčné a registračné úkony. pomocné technické úkony a pod. ktorou správny orgán autoritatívne potvrdzuje existenciu alebo neexistenciu určitej skutočnosti alebo stavu. verejné osvetlenie a pod. vynútiteľnosť prostriedkami správneho donucovania.) a úkony technicko-organizačnej povahy (úkony spisovej agendy. ktorého jadro spočíva v porovnaní skutočného stavu so stavom predpokladaným a vytyčovanie opatrení na zabezpečenie ich súladu. Hlavné druhy činnosti kontroly:  zisťovanie a analýza skutočného stavu  porovnávanie skutočného a požadovaného stavu. či existuje alebo neexistuje nejaké právo alebo povinnosť. Nemajú povahu správneho rozhodnutia.). ktoré môžu mať len nepriame právne dôsledky (napr. Obranu proti nemu je možné doložiť protidôkazom. K materiálno-technickým úkonom sa začleňujú podľa právnej povahy značne rôznorodé úkony: osvedčenia. v ktorých vykonávajú pôsobnosť. právny základ majú v normách správneho práva. zhodnotenie skutočného stavu a zisťovanie príčin prípadných odchýliek . platí prezumpcia pravdivosti. exekučné faktické úkony. vyjadrenia. Osvedčenie . Všeobecná charakteristika kontroly vo verejnej správe Legálna definícia pojmu kontrola vo verejnej správe v našom právnom poriadku neexistuje.) úkony.Je potrebné odlišovať: bezprostredné poskytovanie služieb (spravovanie miestnych komunikácií.

Porovnávacia – sleduje a porovnáva dosiahnuté výsledky a výsledky. Tieto poznatky a informácie by sa mali oznamovať predovšetkým tým orgánom verejnej správy. Činnosť kontrolných orgánov v rámci nápravnej funkcie sa má upriamiť na to. Represívna funkcia – spočíva v ukladaní opatrení na zabezpečenie represívnych účinkov kontroly. Informačná funkcia – v rámci vykonávania kontroly možno získať množstvo poznatkov. ktoré sa dajú vyvodiť z faktov zistených kontrolnými orgánmi. ktorý sa predpokladá. že kontrola by mala byť vykonaná včas. Nápravná funkcia – mala by sa začať už počas výkonu kontroly. právnych noriem a pravidiel. tým sa zužuje časový rozsah trvania nedostatkov a zabráni sa tomu. neúplne a nedostatočne. ktorí rozumejú jednotlivým druhom činnosti kontrolovanej inštitúcie. ako aj stavu. Odbornosť: Zdôrazňuje sa požiadavka odborných predpokladov pracovníkov kontroly. čo pôsobí preventívne. alebo patrí a vyplýva z kompetencie riadiacej ako jej nevyhnutný atribút. ktoré by sa boli dosiahli. prijatie opatrení na odstránenie zistených odchýliek a uplatnenie zodpovednosti za protiprávne konanie Samotné oprávnenie vykonávať kontrolu sa musí opierať o určitý právny základ. Charakteristické črty: Objektívnosť. Funkcie kontroly: Poznávacia – spočíva v poznávaní dvoch základných skutočností.j. ktoré ich môžu využiť v procese plnenia svojich vlastných úloh. Postup pri vykonávaní kontroly vo verejnej správe . ktoré nedostatky sa majú odstrániť a a v akých časových intervaloch sa má upriamiť na sledovanie činnosti kontrolovaných inštitúcií a na to. vzťahujúcich sa na činnosti kontrolovanej inštitúcie. t. a to zisťovanie skutočného stavu kontrolovanej inštitúcie alebo činnosti. skreslene.j. Bez poznania uvedených skutočností nemožno vykonať kontrolu z hľadiska vecnej správnosti. Včasnosť: Znamená. aby nedostatky narástli do väčších rozmerov. ktorý môže obsahovať osobitný právny predpis. ak by sa kontrolovaná činnosť vyvíjala presne podľa daných pravidiel. kontrola má zisťovať skutočnosti objektívne – nie povrchne. odbornosť a včasnosť kontrolnej činnosti Objektívnosť: Prejavuje sa v prístupe k zisteným faktom t. či nedostatky odstránili. stav vyplývajúci z príslušných uznesení.

.. Pracovníci kontroly sú pri výkone kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu:    vstupovať do objektov.. poškodením . informácie . v odôvodnených prípadoch odoberať aj mimo priestorov kontrolovaného subjektu písomné dokumenty a iné materiály a vykonávať nevyhnutné úkony súvisiace s kontrolou . určenie cieľa určenie časových etáp vykonania akcie sama príprava na kontrolnú akciu.Oprávnenia a povinnosti pracovníkov kontroly: Sú vymedzené v § 11 zákona č.z. rozdelene práce. súčinnosť vypracovanie návrhu na zloženie kontrol. na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných subjektov. ktorých sa kontrolné zistenia týkajú .. zničením. Nedotknuteľnosť obydlia však nesmie byť dotknutá.. oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti príslušným orgánom v potrebnom rozsahu oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov s protokolom o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním a vyžiadať od nich v určenej lehote písomné vyjadrenie ku všetkým skutočnostiam preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam a zohľadniť opodstatnené a preukázané námietky v dodatku k protokolu alebo význame o kontrole neopodstatnenosť námietok písomne oznámiť zodpovedným zamestnancom kontrolovaného subjektu najneskôr do termínu prerokovania protokolu prerokovať protokol s vedúcim kontrolovaného subjektu a zodpovednými zamestnancami. jeho zamestnancov ako aj ďalších štátnych orgánov . členovia vymedzenie kontroly. spracovanie programu – detailné rozpracovanie problémov a otázok. iné písomnosti . protokolov z predchádzajúcich kontrol. 10/1996 Z.... písomných dokumentov a iných materiálov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou.vecne a dôsledne.. zariadení a prevádzok..   Pracovníci kontroly sú pri výkone kontroly povinní:   vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet a účel kontroly a preukázať sa svojim oprávnením vykonávať kontrolu + s preukazom totožnosti vydať kontrolovanému subjektu potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov.. vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu. vonkajšia metodika kontroly . vyžadovať od kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov aby im v určenej lehote poskytovali doklady.vnútorná. skupín.naštudovanie všeobecne záväzných predpisov a noriem.. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.      Fázy kontrolnej akcie: A/ Príprava kontroly (kroky):        vypracovanie zamerania kontrolnej akcie. vedúci..

   zabezpečenie spolupráce a súčinnosti kontrolných orgánov zabezpečenie koordinácie s inými orgánmi písomné poverenie na kontrolu B/ Priebeh kontroly:             oznámenie kontrolovanému subjektu o začatí kontroly predloženie poverenia účelné a efektívne rozdelenie práce vyžiadanie súčinnosti kontrolovaného subjektu. že kontrolný orgán ju vykonáva voči svojím podriadeným alebo ním riadeným orgánom a organizáciám (napr. preto jej skúmanie patrí do viacerých vedných disciplín (kybernetika. Vnútornú kontrolu vykonávajú orgány štátnej správy ako súčasť plnenia svojich úloh. písomné oznámenie zodpovednej osobe C/ Ukončenie kontroly      prerokovanie protokolu s kontrolovaným subjektom spracovanie zápisnice vysporiadanie nákladov kontroly zabezpečenie mlčanlivosti zabezpečenie realizácie výsledkov kontroly Orgány kontroly sú oprávnené pri výkone kontroly ukladať zamestnancom kontrolovaného subjektu poriadkovú pokutu od 500 Sk do 10 000 Sk za zavinené marenie výkonu kontroly a za zavinené nesplnenie povinnosti uvedenej v § 12 ods. vzorky.j. Kontrola vo verejnej správe je jednou zo záruk zákonnosti v jej činnosti. jeho oznámenie orgánom činným v tr. Kontrola je nevyhnutnou súčasťou každej organizovanej činnosti. ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pri výkone tejto činnosti vznikajú špecifické spoločenské vzťahy regulované normami správneho práva – kontrolné právne vzťahy. ak povinnosť nebola splnená v určenom termíne. zabezpečenie dôkazov dokladová kontroly. Zisteniami vyžiadanie písomných vyjadrení v prípade podozrenia z trestnej činnosti. vypracovanie protokolu oboznámenie vedúceho kontrolovaného subjektu s kontrol. Vonkajšia a vnútorná kontrola verejnej správy Zákon NR SR O kontrole v štátnej správe č. konaní v prípade opodstatnenosti námietok. informácie vydanie potvrdení a odobratie dokladov. 2 až 4. Je súčasťou riadiacej a organizačnej práce t. najviac však do 20 000 Sk.doklady. Ministerstvo vnútra kontroluje činnosť obvodných úradov). súhrnné doklady. 10/1996 vymedzuje dva pojmy kontroly: Vnútorná – ako súčasť riadenia a organizácie Základnou črtou je tá skutočnosť. preverovanie údajov vyhodnotenie materiálov a kontrolných zistení. ide tu teda o kontrolu podľa zásady „kto riadi. teória riadenia). /21/ Poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane. .

 orgány miestnej štátnej správy. 10/1996 Z. ktorá nie je kontrolou podľa zákona NR SR č. ktorými podľa zákona sú:  ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. ktorý by mal zahrnovať a upravovať kontrolu po vertikálnej línii. 10/1996 kontrolu plnenia úloh štátnej správy vykonávajú: a) vláda – prostredníctvom Úradu vlády Slovenskej republiky a ministerstiev b) iné orgány štátnej správy. dohľad.ten aj kontroluje“ t. na základe sťažností a petícií). vykonávaná Najvyšším kontrolným úradom SR NKÚ SR je nezávislý orgán kontroly hospodárenia. viazaný len zákonom a za svoju činnosť zodpovedá len NRSR. NKU. NR SR. že kontrolovaný subjekt nie je podriadený kontrolnému orgánu. Podľa zákona o kontrole v štátnej správe sú ministerstvá. Vonkajšia – ako súčasť výkonu VS Vonkajšia kontrola je súčasťou výkonu verejnej správy. ombudsman. oznámení a podnetov dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a opatrení vydaných na ich základe plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov. ktorý je vo svojej činnosti nezávislý.j. prokuratúra. vydaných vedúcim kontrolovaného subjektu. 32. NKÚ je nesankčný úrad. Vnútornú kontrolu nemožno stotožňovať s kontrolou vo vnútri samej organizácie. Vyššie uvedené orgány kontroly vykonávajú vonkajšiu kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti vymedzenej osobitnými predpismi a vnútornú kontrolu ako súčasť plnenia svojich úloh v príslušnom odvetví štátnej správy. sťažností. Základným znakom je tá skutočnosť. spôsob realizácie vnútornej kontroly. Súdy – všeobecné v rámci správneho súdnictva. Štátna obchodná inšpekcia (pod ministerstvom hospodárstva) alebo štátna školská inšpekcia (pod ministerstvom školstva) = tento vzťah kontroly sa nazýva dozor. krajské a okresné úrady a ďalšie orgány štátnej správy povinné vytvoriť funkčný systém vnútornej kontroly. Orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä:     plnenie úloh štátnej správy vybavovanie petícií. vzájomnú väzbu odborných útvarov.j. Vonkajšia kontrola sa uskutočňuje smerom zvonku t. Podľa zákona č. nie je ním zriadený ani ním nie je riadený a usmerňovaný. s tzv.  ďalšie orgány štátnej správy. Stojí mimo UOŠS. každý. Nedostatky UOŠS oznámi vláde. ak to ustanovuje osobitný predpis. kto riadi je povinný vykonávať kontrolu voči podriadeným subjektom a je tiež povinný vytvárať alebo poveriť osobu na vytvorenie osobitného kontrolného útvaru pre výkon vnútornej kontrolnej činnosti. . V systéme verejnej správy (vonkajšia zvnútra) existujú špecifické kontrolné orgány v rámci orgánov štátnej správy a to napr. Nedostatky v činnosti OŠS a iných ŠO oznamuje príslušnému ministerstvu alebo príslušnému OŠS. „vnútroorganizačnou kontrolou“.z. Kontrola verejnej správy. Ústavným súdom. Je štátnym orgánom. je uskutočňovaná inými štátnymi orgánmi stojacimi mimo verejnej správy (napr. ostatné ústredné orgány štátnej správy. súdy.

Pri NPA vydáva nález. Súdna kontrola normatívnych správnych aktov je záležitosťou ústavného súdnictva. kasačný princíp. verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom. ako aj kontrola vykonávaná miestnymi orgánmi ŠS a obcami.z. Minimálne raz za rok predkladá NR SR správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a VÚC → funkciu HK zriaďuje na základe zákona č. . patrí sem aj kontrola vykonávaná inými orgánmi ŠS (špecializovaná kontrolná činnosť). Vykonáva kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu. pokiaľ vykonávajú ŠS. ministerstvá a ostatné UOŠS republiky a im podriadené orgány  ŠO ako aj PO u ktorých vykonávajú funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa UOŠS alebo iné ŠO  Obce a VUC. (zákon o samosprávnych krajoch). ktoré sú príjmom ŠR. v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie na PO s majetkovou účasťou štátu  Fond národného majetku  FO a PO  Súdy a prokuratúru kontroluje len pre oblasť nakladania s majetkom 33. Vypracúva stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu SR a predkladá ho NR SR.302/2001 Z. hospodárenie a nakladanie so štátnym majetkom.kontrola.Na čele NKU je predseda a dvaja podpredsedovia. ktorú vykonávajú ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS. Pôsobnosť NKÚ je rozšírená o kontrolu spôsobu vyrubovania a vymáhania daní. odvodov. Má právo kontrolovať všetky subjekty. majetkovými právami a pohľadávkami republiky. . Kontrola verejnej správy vykonávaná súdmi Súdy preskúmavajú zákonnosť NSA (normatívny správny akt) a ISA (individuálny správny akt). Majú právo zrušiť rozhodnutie tzv. nakladanie s prostriedkami Európskych spoločenstiev a iné prostriedky zo zahraničia. ktorých volí NR SR. Na požiadanie NR SR vypracúva stanovisko k návrhu ŠR. poplatkov a pokút. PO. vykonávaná v rámci samosprávy → obecné zastupiteľstvo zriaďuje funkciu hlavného kontrolóra podľa zákona 369/1990 Zb. prostredníctvom ktorej vykonáva príslušný ústredný orgán svoju pôsobnosť stanovenú osobitnými predpismi a jednak kontrolou vykonávanou príslušným orgánom ako súčasť plnenia vlastných úloh v príslušnom odvetví alebo oblasti VS. na obdobie 7 rokov. vykonávaná ministerstvami a inými orgánmi ŠS je kontrolou.najmä vykonávanie štátnej kontroly. Kontrola verejnej správy vykonávaná správnymi orgánmi . PO zriadené obcami a na PO zriadené VUC  Štátne účelové fondy.patrí sem aj kontrola. Ústavný súd SR rozhoduje o súlade:  zákonov s Ústavou SR a ústavnými zákonmi . ktoré sú akoukoľvek účasťou zainteresované na štátnom rozpočte. 34. pričom jeho kontrola je zameraná najmä na kontrolu príjmov a výdavkov rozpočtu samosprávneho kraja a kontrolu hospodárenia a nakladania s jeho majetkom. Kontroluje:  vládu SR.

ústavný súd sa zaoberá riešením kompetenčných konfliktov medzi UOŠS rieši sťažnosti proti právoplatným rozhodnutiam UOŠS. Kontrola verejnej správy vykonávaná na základe petícií a sťažností . ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmavajú ak v zákone nie je ustanovené inak.1. v ktorého obvode má sídlo správny orgán.    nariadení vlády. špecializovaných senátov je upravený Občianskym súdnym poriadkom. ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. miestne príslušným je všeobecný súd navrhovateľa. rozhodnutia organizačnej povahy a rozhodnutia upravujúce vnútorné pomery orgánu. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie SR. Súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov. špecializované senáty v rámci všeobecných súdov na výkon správneho súdnictva. najmä všeobecne záväzné normatívne akty. zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy. územnej samosprávy. ústavnými zákonmi a zákonmi všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy s ústavou. Konanie sa začína na návrh žaloby.1992 sa vytvorili tzv. Výkon správneho súdnictva prostredníctvom tzv. Od 1. právom chránené záujmy alebo povinnosti FO alebo PO. všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných UOŠS s ústavou SR.   Súdna kontrola individuálnych správnych aktov – správne súdnictvo Po zrušení správneho súdnictva ostala v niektorých prípadoch v kompetencii všeobecných súdov. 35. V rámci správneho súdnictva preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (t. záujmovej samosprávy a ďalších PO pokiaľ im je zverené rozhodovanie o právach a povinnostiach FO a PO v oblasti verejnej správy). orgánom ŠS. nepreskúmavajú postup správnych orgánov ktorým neboli priamo dotknuté práva. Miestne príslušný je súd. O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR koná a rozhoduje iný senát tohto súdu zložený z predsedu a 4 sudcov. ktoré nemajú povahu rozhodnutia o práve alebo povinnosti FO alebo PO.  Koná a rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských súdov a proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy v senáte zloženom z predsedu a 2 sudcov. Na preskúmavanie rozhodnutí a postupu sú vecne príslušné krajské súdy ak zákon neustanovuje inak. Najvyšší súd Je vecne príslušný na preskúmavanie rozhodnutí a postupov:  UOŠS ak osobitný zákon neustanovuje inak  Iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie SR ak príslušnosť najvyššieho súdu SR ustanovuje osobitný zákon.j.

o verejnom ochrancovi práv zriadený inštitút ombudsmana. musí obsahovať meno. evidujú. 85/1990. ktoré sú upravené zákonom č. Zväčša sa podáva písomne alebo ústne v záujme jej urýchleného a efektívneho vybavenia orgánu príslušnému na vybavenie. proti ktorej sťažnosť smeruje. ani osoba.     petíciou sa rozumie príslušný návrh alebo sťažnosť s podpismi viacerých občanov. 18 rokov. Základné úlohy: . zväčša pri podávaní petícii občania zostavujú tzv. adresu FO alebo názov a sídlo PO. orgán verejnej správy vyhotoví o prešetrení sťažnosti zápisnicu. Musí mať min.. Kontrola verejnej správy vykonávaná verejným ochrancom práv V podmienkach SR bol zákonom č.z. ktorá je podriadená tejto osobe. priezvisko. Ich počet nie je zákonom špecifikovaný. Zo sťažnosti musí byť zrejmé. aby poskytovala údaje potrebné na kontrolu vybavovania sťažností. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu tohto orgánu.    Významným prostriedkom pri zabezpečení kontroly verejnej správy okrem sťažností sú petície.  príslušný orgán verejnej správy je povinný prešetriť a vybaviť sťažnosť do 30 dní odo dňa keď mu bola sťažnosť doručená. kto ju podáva. ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach FO alebo PO Sťažnosť Je podanie FO alebo PO. vybavujú a kontrolujú vybavovanie sťažností:  štátne orgány a nimi zriadené organizácie  obce a nimi zriadené organizácie  PO a FO. 152/1998 o sťažnostiach. výsledok prešetrenia sa oznamuje sťažovateľovi písomne s odôvodnením opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti. ktorým sa sťažovateľ domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov. petičný výbor (nemá postavenie PO a ani nie je predpísaný počet členov) členovia petičného výboru si určujú osobu ktorá ich bude zastupovať pred orgánom verejnej správy. vybavuje ju najbližší nadriadený orgán. v zápisnici sa určia opatrenia na ich odstránenie. Na vybavovanie sťažnosti je príslušný vedúci orgánu verejnej správy. Sťažnosť nesmie vybavovať ani prešetrovať osoba. pretože došlo ich porušeniu alebo ohrozeniu činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy. VOP je nezávislým orgánom kontroly verejnej správy. Podľa tohto právneho predpisu prijímajú. ak bol sťažovateľ písomne informovaný o výsledku prešetrenia sťažnosti ak sa prijali opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku. Ak sa zistili nedostatky.Daná problematika je upravená zákonom č. V opodstatnených prípadoch môže orgán verejnej správy predĺžiť lehotu na je vybavenie avšak je povinný písomne o tom upovedomiť sťažovateľa. sťažnosť sa považuje za vybavenú. 564/2001 Z. predmet sťažnosti a čoho sa sťažovateľ domáha. Orgán verejnej správy je povinný zabezpečiť vedenie centrálnej evidencie podaných sťažností oddelene od evidencie ostatných písomností tak. na získavanie podpisov pod petíciu nie je potrebné žiadne povolenie ani oznámenie 36.

NKÚ. podklady a rozhodnutia Koná na základe podnetu FO alebo PO alebo z vlastnej iniciatívy.súdne delikty . preskúmavanie sťažností občanov.správne delikty Rozlišujeme preto: . kontrola všetkých zložiek verejnej správy na všetkých úrovniach riešenie konfliktov (sprostredkúva mier medzi spornými stranami) reformátorská činnosť. vysvetlenia . Preto o tejto právnej zodpovednosti hovoríme ako o sankčnej zodpovednosti a vyvodzovanie tejto zodpovednosti je jedným z druhov administratívnoprávnej zodpovednosti.správne trestanie – trestanie za správne delikty Trestanie je rozhodovanie orgánov verejnej moci o vine a treste za delikty. Charakterizujte súdne a správne delikty (pojem. Sú povinné mu vychádzať v ústrety. právna spôsobilosť niesť právne následky (vo forme sankcie) za protiprávne konanie (za delikt). či ide o: .súdne trestanie – trestanie za súdne delikty . akej veci sa týka a čoho sa podávateľ podnetu domáha. všeobecné znaky. ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach FO a PO v oblasti verejnej správy. vyvodzujú orgány verejnej moci trestnoprávnu alebo administratívnoprávnu zodpovednosť podľa toho. Z podnetu musí byť zrejmé. vyžadovať od orgánu verejnej správy aby mu poskytol spisy. Právomoc ombudsmana sa teda vzťahuje na všetky zložky verejnej správy. klásť otázky zamestnancom.   kontrolná činnosť. členenie) Všeobecnou povinnosťou každej osoby je dodržiavať právo. Z pôsobnosti VOP je vylúčená NR SR. prezident. 37. spravodajské služby. Hlavné rozdiely – porovnanie súdneho deliktu a správneho deliktu: 1. vláda. ústavný súd. predložiť mu všetky písomnosti.j. Ak sa protiprávnym konaním naplnia znaky skutkovej podstaty verejnoprávneho deliktu. Pri vybavovaní podnetu je verejný ochranca práv oprávnený vstupovať do objektov verejnej správy. S porušením právnej povinnosti spája právo vznik rôznych druhov zodpovednosti. V systéme vyvodzovania zodpovednosti za protiprávne konanie vo verejnej správe má nezastupiteľné miesto právna zodpovednosť FO a PO t. iniciuje zmeny zákonov i zmeny v samej správe Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje:  orgány štátnej správy  orgány územnej samosprávy  PO a FO. prokuratúra a súdy s výnimkou štátnej správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu.)Legálna definícia a právne základy . doklady.

či sa namieta právoplatné rozhodnutie správneho orgánu. Mimosúdne delikty. Podiel súdov na rozhodovaní o správnych deliktoch je realizáciou ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu pred nezákonnosťou rozhodovania správneho orgánu. nepovolené prekročenie štátnej hranice. alebo platné. že vecná príslušnosť pri postihu za súdny delikt je upravený v Trestnom poriadku Správne delikty – rozhodujú o nich v prvom stupni zásadne správne orgány. ale ešte neprávoplatné rozhodnutie. pytliactvo.objektom je predovšetkým ochrana života. správne trestanie za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a za priestupky proti majetku nesúvisí priamo s výkonom verejnej správy. Správny delikt takúto legálnu definíciu nemá. marenie výkonu úradného rozhodnutia. bezporuchová správa verejných vecí. majetku a bezpečnosti osôb ako jedných zo základných ľudských práv garantovaných ústavou. a to v prípadoch. ktorého znaky ustanovuje TZ. zdravia. trestné činy na úseku ochrany životného prostredia). Na rozdiel od trestného práva správne právo trestné nie je kodifikované. Objektom niektorých druhov priestupkov. 3. Toto hľadisko ale nemá všeobecnú použiteľnosť.) Objekt deliktov: Súdne delikty . Neexistencia definície pojmu správny delikt sa vysvetľuje značným počtom a rôznorodosťou protiprávnych konaní vo VS.) Rozhodovanie o deliktoch: Súdne delikty – rozhodujú o nich výlučne nezávislé súdy s tým. označované ako správne delikty sú obsiahnuté vo viac než 200 zákonoch upravujúcich výkon VS na jednotlivých úsekoch. rovnako ako pri trestných činoch je ochrana zdravia. s ktorými správne právo spája správny trest ako následok takého konania. Skutkové podstaty správnych deliktov sa pritom menia oveľa častejšie v porovnaní so súdnymi deliktmi vzhľadom na pružne meniace sa úlohy VS na jednotlivých úsekoch. s tým. pretože napr. obsahuje ju zákon o priestupkoch . Trestné činy člení na zločiny a prečiny. majetku a verejného poriadku.priestupky – definícia priestupku je legálna. ale tiež zmeniť (reformačná právomoc).pojem trestný čin je priamo definovaný legislatívne. spôsobom a v rozsahu ustanovenom v zákone. a to v Trestnom zákone. Vecnú príslušnosť SO pri postihu za správny delikt zakladá celý rad zákonov. Súdy v rámci výkonu správneho súdnictva sa podieľajú na rozhodovaní o správnych deliktoch až v rámci preskúmavacieho súdneho konania na základe žaloby alebo opravného prostriedku podľa toho. Na druhej strane pri niektorých trestných činoch ide o ochranu štátu alebo dokonca intenzívnejšiu ochranu výkonu štátnej správy (napr. Slovenská právna úprava rozlišuje: .iné správne delikty – členia sa na viaceré druhy 2. rozdiel je v stupni spoločenskej nebezpečnosti . že verejný orgán je sám oprávnený zo zákona použiť donucovacie prostriedky v podobe sankcie alebo inej ujmy za správny delikt. útok na verejného činiteľa.Súdny delikt . Je to čin. Aj z toho dôvodu sa skutkové podstaty správnych deliktov vymedzujú v jednotlivých zákonoch všeobecnejším spôsobom. Správne delikty – objektom správneho deliktu je prevažne riadny výkon verejnej správy. definuje ho len teória správneho práva. V rámci preskúmavacieho konania môžu na návrh rozhodnutie správneho orgánu o správnom delikte nielen zrušiť (kasačná právomoc).

) Spoločenská difamácia Súdne delikty . Slovenská právna úprava správneho trestania nie je teda jednotne upravená a odlišuje sa podľa toho.Ustanovenie znakov správneho deliktu priamo zákonom Nie každé porušenie právnej povinnosti v oblasti VS je automaticky správnym deliktom. Správny poriadok zároveň predstavuje procesnoprávnu úpravu postihu niektorých iných správnych deliktov. PO môže byť subjektom správneho disciplinárneho deliktu len výnimočne. Pôjde oň len vtedy.) Subjekt deliktov: Súdne delikty .spoločensky sú viac odsúdeniahodné trestné činy. 4.) Rozdiel v procesnom režime trestania: Súdne delikty – tieto sa postihujú v režime trestného práva procesného. ak ich porovnávame so závažnosťou trestných činov. keď zákony nepočítajú ani so subsidiárnym použitím správneho poriadku. správnych disciplinárnych a správnych poriadkových deliktov. ako určiť hranicu medzi súdnym deliktom a správnym deliktom. či osoba má alebo nemá zápis v registri trestov. Občianska bezúhonnosť sa posudzuje spravidla podľa toho.(škodlivosti) deliktu. ak osobitné zákony neupravujú procedurálne otázky inak. Do tohto registra sa zásadne nezapisujú sankcie za správne delikty.subjektom správneho deliktu môže byť aj PO za podmienok ustanovených zákonom. alebo výslovne počítajú so subsidiárnym použitím Trestného poriadku na konanie a rozhodovanie o správnom delikte (napr. keď subjektom môže byť tiež len FO. pri rozhodovaní orgánov niektorej profesijnej komory o správnom disciplinárnom delikte člena komory). Správne delikty – konanie o správnych deliktoch nemá jednotnú kodifikovanú právnu úpravu. Priestupky sa postihujú podľa procesnoprávnej časti zákona o priestupkoch. Subsidiárne sa na konanie o priestupkoch vzťahuje správny poriadok. ktoré je kodifikované v Trestnom poriadku. ktorý druh správneho deliktu sa postihuje. Vyskytujú sa aj prípady. ktorá predstavuje čiastočnú kodifikáciu priestupkového práva procesného. okrem priestupkov. Správne orgány postihujú menej závažné delikty. 5. než správne delikty. 6.subjektom trestného činu môže byť len FO Správny delikt . . 7. ak sú naplnené jednotlivé obligatórne znaky skutkovej podstaty správneho deliktu: a/ objekt b/ objektívna stránka c/ subjekt d/ subjektívna stránka Závažnou teoretickou i legislatívnou otázkou je.

opomenutie konania. čo je v rozpore so základnými princípmi právneho štátu. Okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť konania sú napr. členov štatutárnych orgánov a pod. že právo spája s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu (trest). ak stupeň jeho spoločenskej nebezpečnosti je len nepatrný. Vyjadruje prejav ľudskej vôle vo vonkajšej realite. V opačnom prípade by stíhali všetkých a za všetko. Protiprávne je konanie. pokuty za niektoré správne delikty presahujú niekoľkonásobne výšku minimálneho peňažného trestu za trestný čin. zavinenie (okrem prípadov správneho deliktu. keď sa neskúma zavinenie). U právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie. Pojem správny delikt Správny delikt je protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby. zodpovedná osoba. . nečinnosť) alebo komisívne (aktívne konanie). Najdôležitejším ich spoločným znakom je represívny charakter pri uplatňovaní zodpovednosti za protiprávne konanie. hoci má právnu povinnosť konať. skutkovú podstatu colného deliktu ustanovuje colný zákon a konkrétna právna povinnosť sa môže určiť colným rozhodnutím). oprávnené použitie zbrane. Aj pri postihu správnych deliktov platí zásada „nullum crimen sine lege“. preto tam. Na postihu správnych deliktov (aj trestných činov) je verejný záujem. ustanovenie znakov skutkovej podstaty deliktu v zákone a ustanovenie procesného postupu v zákone. ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu (trest) ustanovenú normou správneho práva. výkon povolenej činnosti. ktoré je v rozpore s právom. Vysoké pokuty za správne delikty. prípadne s právnym úkonom vykonaným na jeho základe (napr.Správny delikt nie je postihnuteľný. Hlavným poslaním verejnej správy nie je predovšetkým trestať. nutná obrana. Vzhľadom na nižší stupeň spoločenskej nebezpečnosti správnych deliktov v porovnaní s trestnými činmi sú skutkové podstaty správnych deliktov konštruované na nedbanlivostnej forme zavinenia. Na druhej strane čo sa týka trestov najmä pri porovnaní výšky pokút za niektoré správne delikty. Všeobecné pojmové znaky správneho deliktu Protiprávne konanie. Čo sa týka PO ide o konanie jej zamestnancov. sankcionovateľnosť (trestnosť). možné zákazy činnosti ako správne tresty za správny priestupok sú neraz citeľnejšie zásahy do základných práv a slobôd v porovnaní s trestami za trestné činy. konanie na príkaz. Konanie môže byť omisívne (pasívne. Tomuto prístupu zodpovedá pojem „sankcia“. Sankcionovateľnosť znamená. krajná núdza.

kde správny orgán má zo zákona právomoc konať o správnom delikte, je povinný o ňom konať a rozhodnúť (zásada legality). V správnom trestaní sa stretávame aj so zásadou oportunity, ktorá znamená, že správny orgán nemusí prejednávať všetky správne delikty, a to preto, že mu takúto možnosť správnej úvahy poskytuje priamo zákon (napr. správne poriadkové delikty, pri ktorých uloženie poriadkovej sankcie je právom, nie povinnosťou správneho orgánu - princíp oportunity, ako aj pri návrhových deliktoch, o ktorých sa koná len na návrh, teda ponecháva sa na úvahu poškodeného, či navrhne začatie priestupkového konania, alebo vezme svoj návrh späť).

Zodpovednou osobou podľa druhu správneho deliktu je FO alebo PO. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť, ktorou sa rozumie spôsobilosť protiprávne konať a niesť právne následky za takéto konanie. Deliktuálna spôsobilosť FO sa všeobecne zakladá na vôľovej a intelektuálnej zložke v čase spáchania deliktu, prípadne na dosiahnutí určitého veku (napr. deliktuálna spôsobilosť páchateľa priestupku sa viaže v súčasnosti na dosiahnutie 15. roku veku). Môže sa viazať na osobitné právne postavenie fyzickej osoby, schopnosti alebo spôsobilosť (napr. správny delikt podnikajúcej FO). Deliktuálna spôsobilosť PO sa spája s jej právnym vznikom a existenciou. Slovenská právna úprava pozná deliktuálnu zodpovednosť PO ako celku. Zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k protiprávnemu konaniu a k jeho následkom. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Na sankcionovateľnosť (trestnosť) správneho deliktu stačí zavinenie čo len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje úmyselnú formu zavinenia. Pri správnych poriadkových deliktoch sa zavinenie neskúma. Pri správnom trestaní PO ide o posudzovanie tzv. objektívnej zodpovednosti PO. Zavinenie tu nie je pojmovým znakom správneho deliktu, pretože zavinenie je vyjadrením psychického vzťahu FO a nie PO. Kvalita postupu pri správnom trestaní – požiadavky ustanovujú normy vnútroštátneho správneho práva. O správny delikt ide vtedy, ak sú naplnené jednotlivé obligatórne znaky skutkovej podstaty správneho deliktu ( objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka). Členenie: Teória správneho práva člení správne delikty z rôznych hľadísk do viacerých skupín. Vzhľadom na súčasnú slovenskú právnu úpravu možno správne delikty členiť na: - priestupky

-

iné správne delikty

Iné správne delikty než priestupky netvoria vnútorne homogénny celok. Líšia sa druhom sankcií (trestov) ukladaných za ne a rozdielnym procesným režimom trestania. Iné správne delikty sa členia na: správne delikty PO a podnikajúcich FO ako aj FO vykonávajúcich kvalifikované činnosti správne disciplinárne delikty správne poriadkové delikty

V teórii sa objavujú i viaceré členenia podľa toho, aké kritérium je rozhodujúce, napr.: - podľa subjektu – správne delikty FO – PO, so všeobecným subjektom – so špeciálnym subjektom - podľa zavinenia – správne delikty so zavinením – bez ohľadu na zavinenie - podľa uplatnenia zásady legality alebo zásady oportunity – povinne prejednávané – účelovo prejednávané. 38. Pojem priestupok, jeho formálne a materiálne znaky Právna úprava Priestupok je samostatný druh správneho deliktu. Základy administratívnoprávnej zodpovednosti za priestupok a konanie o ňom sú na rozdiel od iných správnych deliktov čiastočne kodifikované v zákone SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý predstavuje všeobecnú právnu úpravu priestupkov a konania o priestupkoch. Je v zásade úplnou kodifikáciou všeobecnej hmotnoprávnej časti priestupkového práva. Definuje sa v ňom pojem priestupok, zavinenie a jeho formy, podmienky veku a príčetnosti, na deliktuálnu spôsobilosť FO, niektoré okolnosti vylučujúce protiprávnosť a dôvody zániku zodpovednosti za priestupok. Predmetom všeobecnej úpravy je systém sankcií za priestupok, ochranných opatrení, podmienky ukladania sankcií a ich výmery, možnosť upustenia od potrestania a pravidlá ukladania sankcií pri súbehu priestupkov, všeobecné podmienky zodpovednosti mladistvého za priestupok. Skutkové podstaty priestupkov sú kodifikované len čiastočne. Obsahuje ich jednak zákon o priestupkoch, jednak desiatky osobitných zákonov, ktoré zároveň so skutkovými podstatami ustanovujú druh sankcie. Zákon o priestupkoch obsahuje tiež osobitnú úpravu tých procesnoprávnych inštitútov, ktoré vzhľadom na špecifiká správneho trestania sú upravené odchylne od správneho poriadku. Ak zákon o priestupkoch neustanovuje inak, vzťahuje sa na procesný režim správneho trestania priestupkov správny poriadok. Pojem priestupok

Pozitívne i negatívne vymedzenie priestupku Priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje verejný záujem a je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone (pozitívne vymedzenie priestupku), ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin (negatívne vymedzenie priestupku). Zákonná definícia priestupku sa zakladá na kombinácii materiálneho znaku a formálnych znakov a na kombinácii pozitívneho vymedzenia a negatívneho vymedzenia. Materiálne a formálne znaky Materiálny znak i formálne znaky musia byť naplnené súčasne, inak nejde o priestupok. Rovnaká požiadavka platí pre pozitívne i negatívne vymedzenie. Pozitívne: o priestupok ide, ak ide o protiprávne konanie, ktoré je zavinené, porušuje alebo ohrozuje sa ním verejný záujem, je výslovne označené za priestupok v zákone Negatívne: protiprávne konanie nemožno podradiť pod pojem priestupok, ak ide o správny delikt alebo trestný čin. Z negatívneho vymedzenia priestupku vyplýva, že nemožno jedným a tým istým skutkom spáchať súčasne dva delikty: priestupok a zároveň iný správny delikt. Materiálnym znakom sa rozumie spoločenská škodlivosť zavineného protiprávneho konania, ktoré sa vyznačuje tým, že konanie (opomenutie konania) porušuje alebo ohrozuje verejný záujem, t.j. ide o spoločenskú nebezpečnosť a škodlivosť. Formálne znaky vyjadruje, že konanie napĺňa jednak všeobecné znaky priestupku vymedzené zákonom (napr. podmienka veku páchateľa), jednak znaky skutkovej podstaty konkrétneho priestupku (napr. priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, priestupku proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky). Znakmi skutkovej podstaty sú subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Uvedené znaky sú obligatórne. Správny orgán musí skúmať, či sú naplnené všetky znaky súčasne, inak nesmie o protiprávnom konaní konať a rozhodnúť ako o priestupku. Okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť podľa priestup. zákona sú nutná obrana, krajná núdza, konanie na príkaz. Nutná obrana je také konanie, ktorým sa primeraným spôsobom odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený zákonom. Krajná núdza je konanie, ktorým niekto odvracia priamo hroziace nebezpečenstvo proti záujmu, ktorý je chránený zákonom, za predpokladu, že tým konaním nebude spôsobený rovnaký následok ako ten ktorý priamo hrozil a nebezpečenstvo sa nedalo odvrátiť inak. Dôvodom zániku trestnosti sú podľa priestup. Zákona výslovné uplynutie času a amnestia. Skutková podstata priestupkov Ide o súhrn typových (obligatórnych a fakultatívnych) znakov priestupkov určitého druhu. Pre každú skutkovú podstatu priestupku sú charakteristické tieto znaky: 1/ Objekt priestupku

Protiprávne konanie môže mať dve formy. individuálny . nesplnenie povinnosti ohlásiť stratu alebo odcudzenie občianskeho preukazu). čiže nezákonná nečinnosť. že neprihlási dieťa na povinnú školskú dochádzku). s ohrozením výchovy a vzdelávania maloletého tým. a to aktívnu formu konania (je daná komisívnym konaním) alebo pasívnu (je daná omisívnym konaním. Druhový objekt je v súčasnosti kritériom členenia osobitnej hmotnoprávnej časti zákona o priestupkoch (napr. Individuálny objekt je spojený s konkrétnym priestupkom so zákonom špecifikovaným protiprávnym konaním (napr. Objektom priestupku sú vybrané spoločenské vzťahy. Určenie individuálneho objektu má význam pri presnej právnej kvalifikácii priestupku a pri jeho odlíšení od iných deliktov. ktoré chráni zákon a proti ktorým protiprávne konanie smeruje. úradná listina. spreneverou. Ide o javy a spoločenské vzťahy vo sfére pôsobnosti správnych orgánov. Na rozdiel od súdnych deliktov je objektom správnych deliktov prevažne záujem na ochrane riadneho výkonu VS. priestupky na úseku školstva.bližším vymedzením konania – napr.sa rozumie určitá presnejšie vymedzená skupina vzťahov so spoločnými druhovými črtami (napr. budova vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku). kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou . podvodom alebo znečistením či poškodením veci . napr. signalizačné zariadenie. kultúrna pamiatka. - - U niektorých priestupkov sa stretávame okrem objektu tiež s hmotným predmetom útoku. s ohrozením alebo porušením zdravotnej nezávadnosti pitnej vody. proti ktorým smeruje protiprávne konanie porušujúce alebo ohrozujúce verejný záujem. druhový (skupinový) . Z hľadiska stupňa všeobecnosti rozlišujeme objekt: všeobecný (rodový) – rozumie sa ním súhrn typových znakov chránených zákonom o priestupkoch a ostatnými zákonmi upravujúcimi priestupky. poškodený strom na verejnom priestranstve. Tendencia je upravovať skutkové podstaty priestupkov na jednotlivých úsekoch VS v osobitných zákonoch.j. škodlivý následok a kauzálny nexus (príčinná súvislosť medzi konaním a následkom). znečistenie vodného toku). dopravná značka. školstva.predstavuje konkretizáciu záujmu. proti ktorému útok smeruje (napr. životného prostredia). na ktorých ochrane má štát (verejná moc) záujem. rušenie nočného pokoja.. 2/ Objektívna stránka priestupku Všeobecne sa ňou rozumie protiprávne konanie ako akt vôľového konania. najmä od správnych deliktov a z trestných činov predovšetkým na odlíšenie priestupku od prečinu.. Fakultatívnymi znakmi protiprávneho konania sú miesto a čas konania (napr.Objektom každého deliktu sa obvykle rozumejú určité relevantné záujmy alebo spoločenské vzťahy. na ktorého ochranu sú určené konkrétne ustanovenia priestupkového práva. Následkom je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom. Z hľadiska objektívnej stránky priestupku sú skutkové podstaty priestupkov formulované v zákonoch rôzne: .). konkrétnym predmetom. opomenutím konania. odcudzený predmet. t. skupina spoločenských vzťahov na úskeu zdravotníctva.

t. 3/ Subjekt Subjektom priestupku je páchateľ.j. Ich priestupky sa však neprejednávajú podľa zákona o priestupkoch. rok svojho veku a neprekročil 18. odídenec.požívajúce výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva . kto v obchode alebo pri inom podnikaní spracúva. hoci len z nedbanlivosti. na ktoré sa vzťahujú výsady a imunity a ktoré nie sú trestané za priestupok. akosti. 4/ Subjektívna stránka priestupku . ktorá v čase jeho spáchania nedovŕšila pätnásty rok svojho veku. ktorý dovŕšil 15.- - ustanovením o tom. ale tiež sudcov a prokurátorov). ktoré neplní povinnú školskú dochádzku. s čím sa spájajú najmä miernejšie sankcie (tresty) za podmienok ustanovených v zákone o priestupkoch. Deliktuálna spôsobilosť sa u páchateľa priestupku viaže na dosiahnutie veku . vodič motorového vozidla). alebo osoba bez štátnej príslušnosti. ktorý spácha priestupok na úseku pobytu cudzincov. ktorým môže byť len FO. druhý okruh osôb sa nezbavuje trestnosti. ako aj osobitná ochrana jeho práv pri odvolaní. Z osobnej pôsobnosti zákona o priestupkoch sú vyňaté osoby: . má teda privilegované postavenie. osoby počas výkonu trestu odňatia slobody. akým konaním alebo opomenutím bol následok spôsobený – napr. ktorý nezodpovedá právnym predpisom o jeho povinnom preskúšaní alebo úradnom označení len určením následku bez toho. čo sa týka ukladania sankcií. požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky. pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohla rozpoznať. alebo špeciálny (napr. ale aj cudzinec.15 rokov veku a na príčetnosť. kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol. neprípustnosť prejednať jeho priestupok v skrátenom rozkaznom konaní. Páchateľa. aby sa podrobnejšie špecifikovalo. ale v rámci disciplinárneho konania podľa osobitných zákonov upravujúcich ich právny status (osoby podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci. Fyzická osoba musí mať deliktuálnu spôsobilosť teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku.ďalší okruh FO kvôli ich osobitnému právnemu statusu. predáva alebo v súvislosti s tým skladuje alebo po vykonanej oprave alebo úprave vydáva tovar z drahých kovov. ktorá naplnila všetky znaky priestupku. zákonný zástupca dieťaťa. príslušníci Policajného zboru a príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. cudzinec. že priestupkom je porušenie právneho predpisu – napr. Rovnako ako trestné právo aj priestupkové právo je založené na osobnej zodpovednosti jednotlivca. občan SR. utečenec. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten. rok svojho veku označuje zákona o priestupkoch ako mladistvého. množstve alebo hmotnosti pri predaji tovaru alebo poskytovaní iných služieb. SIS. kto poškodí iného na cene. Subjekt priestupku môže byť všeobecný (každá FO). Za priestupok nie je zodpovedná osoba. Na rozdiel od osôb. že ide o porušenie alebo ohrozenie verejného záujmu chráneného zákonom. alebo nemohla ovládať svoje konanie.

hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť) Úmysel môže byť priamy alebo nepriamy. Podstatou sankcie je ujma. že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Sankcie Právnym následkom priestupku môže byť sankcia (trest) alebo aj ochranné opatrenie. a pre prípad. Je ním psychický vzťah páchateľa k svojmu konaniu a jeho následkom. Súčasťou subjektívnej stránky sú popri zavinení fakultatívne znaky. Priestupok je spáchaný úmyselne. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to. ten. .Subjektívna stránka ako ďalší obligatórny znak skutkovej podstaty priestupku sa týka zavinenia. Zodpovednosť za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe Za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe zodpovedá podľa tohto zákona ten. Na rozdiel od trestného práva priestupkové právo nepozná prípravu na priestupok. prípadne jeho morálne odsúdenie. priestupok proti majetku). kto za právnickú osobu konal alebo mal konať. (vedomá nedbanlivosť) alebo b) nevedel. a ak ide o konanie na príkaz. ak páchateľ: a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (priamy úmysel) alebo b) vedel. ktorá vznikne páchateľovi. že tento záujem neporuší alebo neohrozí. že ho poruší alebo ohrozí. Ich nepostihnuteľnosť v priestupkovom práve znamená. ak zákon výslovne nevyžaduje úmysel (napr. ktorými sú pohnútka (psychický podnet ku spáchaniu priestupku) a cieľ (čo sledoval páchateľ spáchaním priestupku). bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel) Zavinenie sa teda konštruuje na intelektuálnej zložke (vedieť) a na vôľovej zložke (chcieť). že trestný je len dokonaný čin. Členenie na 2 základné formy zavinenia vychádza z existencie alebo absencie uvedených zložiek. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. V oboch prípadoch ide o vývojové štádiá deliktu. Skúmanie formy a stupňa zavinenia je významné pri ukladaní a výmere sankcie (trestu) za priestupok. Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti. ak páchateľ: a) vedel. dokonaný priestupok. kto dal na konanie príkaz. Formy zavinenia sa v priestupkovom práve konštruujú síce rovnako ako v trestnom práve ako úmyselné zavinenie a zavinenie z nedbanlivosti. Nedbanlivosť môže byť vedomá a nevedomá. pri priestupku proti majetku). pokus sa trestá len výnimočne (napr.

c) zákaz činnosti. Upustenie od uloženia sankcie nevylučuje možnosť uložiť ochranné opatrenie. ktoré ustanovuje zákon o priestupkoch. mladistvému možno uložiť v blokovom konaní pokutu do 1 000 Sk. spravodlivosti. Za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie. na mieru zavinenia. Pokuta za priestupok Pokuta je najčastejšou sankciou za priestupok.Často zasahuje do jeho ústavou zaručených práv. ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. Na upustenie od uloženia sankcie nie je právny nárok. Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. 5 000 Sk za priestupok na úseku cestnej dopravy). ZoP upravuje podmienky spoločného konania o priestupkoch toho istého páchateľa. ktoré ustanovujú nielen hornú. Horná hranica pokuty u mladistvých sa znižuje na polovicu. na okolnosti. Nesmie byť pritom vyššia ako 4 000 Sk a v blokovom konaní nesmie byť vyššia ako 500 Sk. povinnosť nahradiť škodu spôsobenú priestupkom a povinnosť uhradiť trovy konania. Upustenie od uloženia sankcie predpokladá. že správny orgán rozhodol o vine páchateľa. Ak zákon o priestupkoch alebo iný zákon umožňuje uložiť v blokovom konaní pokutu vyššiu ako 1 000 Sk. ale tiež dolnú hranicu pokuty (napr. Zákaz činnosti možno uložiť. Má však pôsobiť na páchateľa výchovne a má ho odvracať od protiprávneho konania. Za priestupok možno uložiť len sankcie. Pokuta je príjmom obce alebo štátneho rozpočtu podľa toho. napr. Výška pokuty sa ustanovuje v zákone o priestupkoch a v iných zákonoch pri jednotlivých skutkových podstatách priestupku ustanovením jej hornej hranice. najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky. stavebný zákon za stavebné priestupky). ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. d) prepadnutie veci. Od uloženia sankcie možno totiž v rozhodnutí o priestupku upustiť. SO je povinný skúmať. napr. za ktorých bol spáchaný. či samotné prejednanie priestupku postačí k náprave páchateľa. Vyskytujú sa však aj zákony. o ktorý druh priestupku ide. Sankcia nie je obligatórnym právnym následkom priestupku. b) pokutu. primeranosti a individualizácie. V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 1 000 Sk (niektoré zákony ustanovujú vyššiu hornú hranicu. pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. Sankciu možno uložiť samostatne (za priestupok sa uloží jedna zo sankcií) alebo s inou sankciou (za priestupok sa uloží viac sankcií súčasne. na pohnútky a na osobu páchateľa. pokuta a zákaz činnosti). a v rozkaznom konaní do 4 000 Sk. . Pri ukladaní sankcie sa uplatňujú zásady zákonnosti. Pri určení druhu sankcie a jej výmer sa prihliadne na závažnosť priestupku.

Prepadnutie veci nemožno vysloviť. ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu.Zákaz činnosti za priestupok možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti zákona o priestupkoch alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený. alebo bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec získanú priestupkom. avšak majú špecifický účel aj obsah. Prepadnutie veci ako sankciu za priestupok nemožno zamieňať s ochranným opatrením zhabania veci. odcudzenú. Do času zákazu činnosti sa započítava čas. Ochranné opatrenia Účelom ochranných opatrení je odstrániť alebo obmedziť možnosť ďalšieho páchania priestupkov určitého druhu. ak vec patrí páchateľovi a bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená. ak . Základnou podmienkou je. patrí páchateľovi priestupku. Prepadnutie veci prepadnutie veci možno uložiť. Ak sú pochybnosti o vlastníctve k veci. započíta sa do tejto výmery aj čas od zadržania vodičského oprávnenia do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tomto priestupku). hoci svojimi dôsledkami sa sankciám značne podobajú. a ak ide o činnosť.uplynula polovica výkonu tejto sankcie . správny orgán postupuje vo vzťahu k tejto otázke ako o predbežnej otázke podľa správneho poriadku. ak sa vysloví zákaz za tzv. Pôsobia pro futuro ako preventívne opatrenie Ochrannými opatreniami sú: . požičanú. ak nebráni výkon tejto sankcie jeho príprave na povolanie. Túto sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou. Za prepadnutú nemožno vysloviť vec zverenú do úschovy. Ich pojmovým znakom nie je pôsobenie ujmy. Nejde však o sankcie. ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku (zásada proporcionality). dopravný priestupok viesť motorové vozidlo na čas 1 roka. a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou. ktorej prepadnutie sa má vysloviť. Mladistvému možno uložiť sankciu zákazu činnosti najdlhšie na 1 rok. najdlhšie na dva roky. že jej ďalší výkon nie je potrebný O upustení sa môže rozhodnúť aj na žiadosť páchateľa priestupku. tiež mu má odňať prospech z priestupku.páchateľ priestupku preukázal spôsobom svojho života. Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno upustiť. Zákazom činnosti pracovný alebo iný obdobný pomer nezaniká ani sa nezrušuje povolenie alebo súhlas na výkon činnosti. že celá vec. Prepadnutie veci podobne ako zákaz činnosti má brániť páchateľovi v opakovaní priestupku. po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu ŠS vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať (napr. Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika. Sú tiež ujmou za priestupok.

Musí byť primerané povahe a závažnosti spáchaného priestupku. Individuálny objekt je spojený s konkrétnym priestupkom so zákonom špecifikovaným protiprávnym konaním - - . druhový (skupinový) . ktoré chráni zákon a proti ktorým protiprávne konanie smeruje. Vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika. Na rozdiel od súdnych deliktov je objektom správnych deliktov prevažne záujem na ochrane riadneho výkonu VS. Zhabanie veci – prichádza do úvahy. proti ktorým smeruje protiprávne konanie porušujúce alebo ohrozujúce verejný záujem. individuálny . priestupku proti verejnému poriadku a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. školstva. Z hľadiska stupňa všeobecnosti rozlišujeme objekt: všeobecný (rodový) – rozumie sa ním súhrn typových znakov chránených zákonom o priestupkoch a ostatnými zákonmi upravujúcimi priestupky.. na ktorého ochranu sú určené konkrétne ustanovenia priestupkového práva.sa rozumie určitá presnejšie vymedzená skupina vzťahov so spoločnými druhovými črtami (napr. pre nedostatok veku). Ide o javy a spoločenské vzťahy vo sfére pôsobnosti správnych orgánov. Objektom priestupku sú vybrané spoločenské vzťahy. Tendencia je upravovať skutkové podstaty priestupkov na jednotlivých úsekoch VS v osobitných zákonoch. alebo b) nepatrí páchateľovi priestupku a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.a) obmedzujúce opatrenie b) zhabanie veci. uplynuli dva roky. v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje alebo konajú verejné telovýchovné. nesmie nahrádzať sankciu zákazu činnosti. ak od konania. Možno ho uložiť páchateľovi priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami. Je to druh ochranného opatrenia. Platí tu tiež zásada primeranosti. Druhový objekt je v súčasnosti kritériom členenia osobitnej hmotnoprávnej časti zákona o priestupkoch (napr.predstavuje konkretizáciu záujmu.). Vec možno zhabať.. Vymenujte a charakterizujte znaky skutkovej podstaty priestupku Ide o súhrn typových (obligatórnych a fakultatívnych) znakov priestupkov určitého druhu. ktoré má znaky priestupku. Obmedzujúce opatrenie možno uložiť len spolu so sankciou a najdlhšie na jeden rok. Obmedzujúce opatrenie spočíva v zákaze navštevovať určené verejne prístupné miesta a miestnosti. 39. priestupky na úseku školstva. ak: a) patrí páchateľovi. skupina spoločenských vzťahov na úskeu zdravotníctva. životného prostredia). Pre každú skutkovú podstatu priestupku sú charakteristické tieto znaky: 1/ Objekt priestupku Objektom každého deliktu sa obvykle rozumejú určité relevantné záujmy alebo spoločenské vzťahy. športové alebo kultúrne podujatia. ktorého nemožno za priestupok stíhať (napr. na ktorých ochrane má štát (verejná moc) záujem. O zhabaní veci nemožno rozhodnúť. ak nebola uložená sankcia prepadnutia veci podľa Zo.

opomenutím konania. Protiprávne konanie môže mať dve formy. kto v obchode alebo pri inom podnikaní spracúva. odídenec. Určenie individuálneho objektu má význam pri presnej právnej kvalifikácii priestupku a pri jeho odlíšení od iných deliktov. odcudzený predmet. podvodom alebo znečistením či poškodením veci . t. akosti. Z hľadiska objektívnej stránky priestupku sú skutkové podstaty priestupkov formulované v zákonoch rôzne: . ktorým môže byť len FO. že priestupkom je porušenie právneho predpisu – napr. s ohrozením alebo porušením zdravotnej nezávadnosti pitnej vody. proti ktorému útok smeruje (napr. ale aj cudzinec. kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou . množstve alebo hmotnosti pri predaji tovaru alebo poskytovaní iných služieb. rušenie nočného pokoja. alebo osoba bez štátnej príslušnosti. úradná listina. predáva alebo v súvislosti s tým skladuje alebo po vykonanej oprave alebo úprave vydáva tovar z drahých kovov. poškodený strom na verejnom priestranstve.j. utečenec.bližším vymedzením konania – napr. 3/ Subjekt Subjektom priestupku je páchateľ. s ohrozením výchovy a vzdelávania maloletého tým. 2/ Objektívna stránka priestupku Všeobecne sa ňou rozumie protiprávne konanie ako akt vôľového konania. Fakultatívnymi znakmi protiprávneho konania sú miesto a čas konania (napr. alebo nemohla ovládať . ktorý nezodpovedá právnym predpisom o jeho povinnom preskúšaní alebo úradnom označení . škodlivý následok a kauzálny nexus (príčinná súvislosť medzi konaním a následkom). Deliktuálna spôsobilosť sa u páchateľa priestupku viaže na dosiahnutie veku .15 rokov veku a na príčetnosť. dopravná značka. akým konaním alebo opomenutím bol následok spôsobený – napr. signalizačné zariadenie.(napr. Za priestupok nie je zodpovedná osoba. občan SR. že neprihlási dieťa na povinnú školskú dochádzku). t. aby sa podrobnejšie špecifikovalo.len určením následku bez toho. nesplnenie povinnosti ohlásiť stratu alebo odcudzenie občianskeho preukazu). najmä od správnych deliktov a z trestných činov predovšetkým na odlíšenie priestupku od prečinu. čiže nezákonná nečinnosť. Fyzická osoba musí mať deliktuálnu spôsobilosť teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. Následkom je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom. kultúrna pamiatka. a to aktívnu formu konania (je daná komisívnym konaním) alebo pasívnu (je daná omisívnym konaním. pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohla rozpoznať. že ide o porušenie alebo ohrozenie verejného záujmu chráneného zákonom.ustanovením o tom. napr.j. U niektorých priestupkov sa stretávame okrem objektu tiež s hmotným predmetom útoku. spreneverou. Rovnako ako trestné právo aj priestupkové právo je založené na osobnej zodpovednosti jednotlivca. ktorá naplnila všetky znaky priestupku. znečistenie vodného toku). konkrétnym predmetom. budova vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku). ktorá v čase jeho spáchania nedovŕšila pätnásty rok svojho veku. kto poškodí iného na cene.

Na rozdiel od osôb. ale tiež sudcov a prokurátorov). Subjekt priestupku môže byť všeobecný (každá FO). ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to. hoci len z nedbanlivosti. čo sa týka ukladania sankcií. vodič motorového vozidla). rok svojho veku a neprekročil 18. ale v rámci disciplinárneho konania podľa osobitných zákonov upravujúcich ich právny status (osoby podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci. 4/ Subjektívna stránka priestupku Subjektívna stránka ako ďalší obligatórny znak skutkovej podstaty priestupku sa týka zavinenia. Ich priestupky sa však neprejednávajú podľa zákona o priestupkoch. alebo špeciálny (napr. ktoré neplní povinnú školskú dochádzku. osoby počas výkonu trestu odňatia slobody. neprípustnosť prejednať jeho priestupok v skrátenom rozkaznom konaní. hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť) Úmysel môže byť priamy alebo nepriamy. rok svojho veku označuje zákona o priestupkoch ako mladistvého. s čím sa spájajú najmä miernejšie sankcie (tresty) za podmienok ustanovených v zákone o priestupkoch. ak páchateľ: a) vedel. že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom.ďalší okruh FO kvôli ich osobitnému právnemu statusu. príslušníci Policajného zboru a príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. druhý okruh osôb sa nezbavuje trestnosti. Je ním psychický vzťah páchateľa k svojmu konaniu a jeho následkom. ktorý dovŕšil 15. má teda privilegované postavenie. SIS. ako aj osobitná ochrana jeho práv pri odvolaní. že tento záujem neporuší alebo neohrozí. Páchateľa. ak zákon výslovne nevyžaduje úmysel (napr. ak páchateľ: a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (priamy úmysel) alebo . priestupok proti majetku). Z osobnej pôsobnosti zákona o priestupkoch sú vyňaté osoby: . na ktoré sa vzťahujú výsady a imunity a ktoré nie sú trestané za priestupok. požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten. Formy zavinenia sa v priestupkovom práve konštruujú síce rovnako ako v trestnom práve ako úmyselné zavinenie a zavinenie z nedbanlivosti. kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol. (vedomá nedbanlivosť) alebo b) nevedel.svoje konanie. zákonný zástupca dieťaťa. cudzinec. Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti. Priestupok je spáchaný úmyselne. ktorý spácha priestupok na úseku pobytu cudzincov.požívajúce výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva . Nedbanlivosť môže byť vedomá a nevedomá.

z. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 1 000 Sk. Súčasťou subjektívnej stránky sú popri zavinení fakultatívne znaky. za ktorých bol spáchaný. dokonaný priestupok. najdlhšie na dva roky. zákaz činnosti možno uložiť. na mieru zavinenia. Členenie na 2 základné formy zavinenia vychádza z existencie alebo absencie uvedených zložiek. ak vec patrí páchateľovi a bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená. a ak ide o činnosť. že jej ďalší výkon nie je potrebný. že ho poruší alebo ohrozí. ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. V oboch prípadoch ide o vývojové štádiá deliktu. b) pokutu. Vymenujte a charakterizujte sankcie a ochranné opatrenia podľa zákona č. na pohnútky a na osobu páchateľ. pokus sa trestá len výnimočne (napr. alebo bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec . Ich nepostihnuteľnosť v priestupkovom práve znamená. Zákaz činnosti možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti tohto zákona alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený. najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky. ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku. Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť. na okolnosti. 40. ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Pokutu možno uložiť do 1 000 Sk. 372/1990 Z. O upustení sa môže rozhodnúť aj na základe žiadosti páchateľa. bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel) Zavinenie sa teda konštruuje na intelektuálnej zložke (vedieť) a na vôľovej zložke (chcieť). Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. že trestný je len dokonaný čin. ak neustanovuje osobitná časť tohto zákona alebo iný zákon vyššiu pokutu. po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať. a v rozkaznom konaní do 4 000 Sk. ktorými sú pohnútka (psychický podnet ku spáchaniu priestupku) a cieľ (čo sledoval páchateľ spáchaním priestupku). Do času zákazu činnosti sa započítava čas. Skúmanie formy a stupňa zavinenia je významné pri ukladaní a výmere sankcie (trestu) za priestupok. ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu. Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou. Na rozdiel od trestného práva priestupkové právo nepozná prípravu na priestupok. ak páchateľ priestupku spôsobom svojho života preukázal. pričom mu pôsobí určitú ujmu a súčasne vyslovuje morálne odsúdenie jednak priestupku a jednak jeho páchateľa. a pre prípad.b) vedel. d) prepadnutie veci. a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou. c) zákaz činnosti. ako aj na to. pri priestupku proti majetku). Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno po uplynutí polovice času výkonu tejto sankcie upustiť. či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie. Sankcia je opatrenie štátneho donútenia ukladané príslušnými správnymi orgánmi za priestupok jeho páchateľovi. Prepadnutie veci možno uložiť. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Sankcia je právnym následkom priestupku.

Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika. ktorého nemožno za priestupok stíhať.v porovnaní so správnymi a vykonávateľov kvalifikovaných činností deliktmi podnikateľov . Iným správnym deliktom FO je spravidla zavinené protiprávne konanie FO.získanú priestupkom. v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje alebo konajú verejné telovýchovné. za ktoré ukladá orgán verejnej správy (správny orgán) sankciu ustanovenú v zákone.subjektom – v porovnaní so správnymi deliktmi PO . za ktoré správny orgán ukladá sankciu ustanovenú zákonom. ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku. Obmedzujúce opatrenie spočíva v zákaze navštevovať určené verejne prístupné miesta a miestnosti. ktorého znaky ustanovujú osobitné zákony. alebo nepatrí páchateľovi priestupku a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb a lebo majetku alebo iný všeobecný záujem. Správnym deliktom sú len vtedy. ak od konania. Ide o delikty odlišujúce sa svojimi znakmi: . ak nejde o trestný čin. ak napĺňajú jeho pojmové znaky a znaky skutkovej podstaty. športové alebo kultúrne podujatia. Prepadnutie veci nemožno uložiť. Obmedzujúce opatrenie musí byť primerané povahe a závažnosti spáchaného priestupku. ak nejde o trestný čin. O zhabaní veci nemožno rozhodnúť. správnom disciplinárnom delikte a správnom poriadkovom delikte je FO zodpovedná tiež za iné správne delikty. zvyškové správne delikty postihované na základe zavinenia postihované bez ohľadu na zavinenie Ďalšie členenie: Postihované na základe zavinenia Správnym deliktom FO postihovaným na základe zavinenia je zavinené protiprávne konanie FO. možno ho uložiť len spolu so sankciou a najdlhšie na jeden rok. Ochrannými opatreniami sú: a) obmedzujúce opatrenie. ktorého znaky sú uvedené v osobitných zákonoch. ak patrí páchateľovi. Ak nebolo uložené prepadnutie veci. b) zhabanie veci. Možno ho uložiť páchateľovi priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami. Netvoria homogénnu skupinu deliktov. že sa takáto vec zhabe. uplynuli dva roky. možno rozhodnúť. priestupku proti verejnému poriadku a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. ktoré má znaky priestupku.subjektívnou stránkou . Iné správne delikty FO možno členiť na 3 skupiny: správne delikty zamestnancov správne delikty osôb oprávnených na podnikanie alebo výkon kvalifikovanej činnosti tzv. Iné správne delikty fyzických osôb postihované na základe zavinenia Popri priestupku. 41. Vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika.

ktorých subjektom je zamestnanec PO napr. ktoré s disciplinárnymi deliktmi nesúvisia.. postih poistenia podľa právnej úpravy zdravotného poistenia. lehoty na zánik trestnosti deliktu.v porovnaní so správnymi disciplinárnymi alebo poriadkovými deliktmi dôvody. ktorej predmetu sa porušená povinnosť týka. ktorého protiprávne konanie spočíva v porušení povinností daných jeho postavením Tieto delikty vznikajú napr. ak má deliktuálnu spôsobilosť. V prípade možného prekrývania znakov deliktov oboch spomenutých druhov má prednosť postih za iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných zákonov. druh a výška sankcie. podľa zákona o lotériách a iných podobných hrách. pretože nie sú v zákonoch výslovne označené ako priestupky. Zákon o priestupkoch takéto obmedzenie osobnej pôsobnosti zákona nepozná. Uvedené správne delikty nemajú definičné znaky priestupku. vedúci pracovník. Sú postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie. ktorých postih je vyňatý z režimu priestupkového zákona napr.- objektívnou stránkou . Zavinenie sa neskúma a fyzická osoba sa trestá na základe princípu objektívnej zodpovednosti. Zodpovednosti podliehajú FO vystupujúce ako podnikatelia alebo prevádzkovatelia kvalifikovaných činností. na úseku vodného a lesného hospodárstva. odlišný procesný režim postihu. ktorý je pri inom správnom delikte FO.) Správne delikty. životného prostredia atď. postihovanom na základe zavinenia. špecifikovaný svojím postavením vo vzťahu k PO. Správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb postihované bez ohľadu na zavinenie FO: Postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie Pri správnych deliktoch FO postihovaných zásadne bez ohľadu na zavinenie ide o protiprávne konanie FO oprávnenej na výkon činností. okruh SO oprávnených delikt prejednať. Vzhľadom na platnú právnu úpravu možno rozlíšiť 2 základné skupiny správnych deliktov FO postihovaných na základe zavinenia: 1. Priestupcom môže byť ktorákoľvek FO. funkcionár atď. Ostatné odlišnosti sú napr. ochrany ovzdušia. 42. pretože spáchanie deliktu sa tu viaže na zamestnanecký vzťah k PO alebo na iné podmienky. Tieto delikty prejednávajú správne orgány v právnom konaní bez odchýlok ustanovených všeobecnou právnou úpravou priestupkov. Základný rozdiel medzi priestupkom a iným deliktom je v subjekte.) skupina – správne delikty FO. ktorú predstavuje zákon o priestupkoch. 2. Správne delikty FO postihované na základe zavinenia majú legislatívne vyjadrenie v mnohých právnych predpisoch upravujúcich vzťahy pri výkone jednotlivých úsekoch verejnej správy. ale nie sú ani disciplinárnymi deliktmi. pre ktoré sú správne delikty FO vynímané spod režimu priestupkového práva Na postih deliktov sa nevzťahuje právny režim priestupkového práva. Tieto správne delikty majú veľa spoločných znakov s priestupkami. Jediným .

Podnikajúca FO má deliktuálnu spôsobilosť odo dňa. hovoriť o zavinení v tom istom zmysle ako u FO. dňom zápisu do OR. Zákony väčšinou upravujú zodpovednosť PO za správne delikty spoločne so zodpovednosťou podnikajúcich FO. rozhodujúce je protiprávne konanie a jeho následky. ak činnosť vykonávajú viaceré osoby. súhlasu. okrem výnimiek. Za porušenie právnych povinností uložených PO zodpovedá FO. aby konanie naplnilo jednak všeobecné znaky (protiprávnosť konania. Deliktuálna spôsobilosť PO sa spája s jej existenciou. ktorých prostredníctvom PO koná. či v jej mene alebo aj bez poverenia koná štatutárny orgán. ktorou je PO ako celok. PO. povolenia). bez ohľadu na to. ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou. Správnym deliktom PO je protiprávne konanie PO. Zavinenie teda nie je pojmovým znakom správneho deliktu PO. Charakteristické črty  subjektom správneho deliktu môže byť len osoba. že u PO nemožno. PO takéto obmedzenie v zákone nemá. Pojem PO náš právny poriadok nedefinuje. a to ako celok. zákony pri úprave zodpovednosti za správny delikt kladú dôraz na charakter činnosti. Preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti. sankcie a pod. ktorá má deliktuálnu spôsobilosť (spôsobilosť na protiprávne konanie). Z praktického hľadiska hľadanie skutočného vinníka a dokazovanie jeho viny je pri výkone rôznych vysoko špecializovaných činností PO alebo podnikajúcej FO veľmi ťažké a zdĺhavé. Sú postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie. pričom zavinenie nie je rozhodujúce.  k subjektívnej stránke správneho deliktu PO je potrebné uviesť. Nepožaduje sa preukázať zavinenie FO. odkedy je oprávnená podnikať (na základe koncesie. jednotky územnej samosprávy a iné subjekty o ktorých to ustanoví zákon. účelové združenie majetku. združenie FO alebo PO. ktoré odlišuje takýto správny delikt od priestupku je výkon určitej kvalifikovanej činnosti. V zákonoch možno nájsť ich spoločnú právnu úpravu v ustanoveniach s názvom správne delikty. Každá PO má deliktuálnu spôsobilosť.  na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu PO sa teda tiež vyžaduje. iné správne delikty. ak sa ho dopustí pri výkone podnikateľskej činnosti alebo v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou. Ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa. Spôsob vzniku a zániku PO upravujú zákony. ktorá zastupuje PO navonok. pretože zavinenie je stav vedomia a vôle. To znamená. To znamená. Od ostatných správnych deliktov sa tieto delikty odlišujú znakom zodpovednej osoby. nie teda FO – ich zamestnanci.hľadiskom..j. že FO – podnikateľ zodpovedá za správny delikt vtedy. konateľ alebo člen PO. členovia a pod. ktorá za PO konala alebo mala konať. objektívnu zodpovednosť a to absolútnu. zamestnanec. ide o tzv. ktorá sa povinne zapisuje do OR. že PO vzniknutej zo zákona vzniká jej deliktuálna spôsobilosť dňom nadobudnutia účinnosti zákona. Ak je subjektom správneho deliktu podnikajúca FO. existencia . ktorý môže mať len FO. OZ obsahuje len ich neúplný výpočet t. naviac v rôznom pracovnom postavení. Súčasná právna úprava správneho trestania PO obsahuje len zriedkavo správne delikty výlučne právnických osôb. ktoré sa musia posudzovať zásadne rovnako ako obdobné konanie PO.

ktorých skutkové podstaty upravujú osobitné zákony spoločne pre PO aj pre FO – podnikateľov a pri ktorých je totožný proces správneho trestania) je formulovaná vo vyše 200 zákonoch. že porušená povinnosť súvisí s príslušnosťou FO k určitej organizácii. Sankcie Sankciou za správny delikt je spravidla pokuta.. následok protiprávneho konania môže byť vymedzený bez špecifikovania aktívneho protiprávneho konania (opomenutie povinnosti. Lehoty na uplatnenie trestu Zánik trestnosti sa najčastejšie spája s uplynutím 1-ročnej subjektívnej a 3-ročnej objektívnej lehoty. pričom platí zásada oficiality. Správne disciplinárne delikty sa odlišujú od ostatných správnych deliktov najmä v tom. trestnosť ustanovená zákonom). 43. resp. Správny orgán koná a rozhoduje o správnom delikte podľa správneho poriadku. odvetvie VS (napr. . násobkom predchádzajúcej pokuty. Menej častými trestami sú prepadnutie veci a zákaz činnosti.). ▪ objektívna stránka zmiešaných správnych deliktov (sú to delikty. ktoré je v rozpore s APN. Preto kodifikácia tu nie je možná. Protiprávnosť konania PO môže byť APN vymedzená ako protiprávny spôsob konania ako konanie. profesijná etika. neoprávnená výroba. Výška pokuty je najčastejšie určená sadzbou sankcie. V niektorých prípadoch súčasťou výroku o sankcii je výrok o pokute a zároveň výrok o povinnosti odstrániť protiprávny stav alebo obnoviť pôvodný stav (pod hrozbou ďalšej pokuty v prípade nesplnenia tejto povinnosti). Tieto lehoty sú prekluzívne a preto nemôžu byť predĺžené rozhodnutím správneho orgánu. objektívnu stránku. O správnych deliktoch PO rozhodujú správne orgány v správnom konaní. pokiaľ ide o začatie konania. že:  objektívna stránka ako znak skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu je konanie spočívajúce v porušení právnych povinností súvisiacich s výkonom verejnej služby. Správne disciplinárne delikty Správny disciplinárny delikt je deliktom FO. Za disciplinárne delikty správno-právneho charakteru sa považujú preto.zodpovednej osoby. porušenie právnych predpisov.. že ich postihom sa chráni riadny výkon verejnej služby a s tým súvisiaca disciplína. napr. prostredníctvom percentuálneho prepočtu vo vzťahu k určitej sume. jednak znaky charakterizujúce objekt. Možný je prísnejší trest pri opakovanom správnom delikte. Objektívna stránka spočíva v protiprávnom konaní a jeho následkoch. len výnimočne aj iná sankcia. subjektívnu stránku deliktu. subjekt. objektom správneho deliktu na úseku horskej služby je záujem na bezpečnosti osôb v horských oblastiach). Špecifikum tohto druhu deliktu spočíva v tom. iným spôsobom (napr. spravidla pevnou hornou hranicou. zamorenie pitnej vody)  objektom zmiešaných správnych deliktov sú záujmy chránené konkrétnymi zákonmi upravujúcimi určitú oblasť.

konanej na základe brannej povinnosti. je ním zásadne príslušník uvedenej organizácie. hoci majú nepochybne verejnoprávny charakter. ich vykonávateľov. a zásadne sa pripúšťa postih za oba druhy deliktov. Správnymi disciplinárnymi deliktmi nie sú disciplinárne delikty poslancov NR SR a podľa niektorých autorov ani disciplinárne delikty sudcov. ktoré sú v osobitných právnych vzťahoch k určitej ustanovizni. zamestnanca v štátnej správe a jeho služobným úradom). postupuje podľa Zákonníka práce. politických strán alebo občianskych združení). ktoré sú vnútornými predpismi subjektov správy. v pracovnoprávnych vzťahoch medzi zamestnávateľom a zamestnancom – tu sa napr. Uplatňuje sa v rôznych právnych vzťahoch. študenta vysokej školy a vysokou školou. prípadne služby v ozbrojených silách. Správne poriadkové delikty . jednak skutkovú podstatu disciplinárneho deliktu. podľa notárskeho poriadku disciplinárnu právomoc Notárskej komory voči notárom uplatňuje jej disciplinárny orgán a to prezídium tejto komory). sankcie) ustanovuje v disciplinárnych poriadkoch. Podrobnejšie sa postup pri ukladaní disciplinárnych trestov (opatrenia.  subjektívna stránka je založená na zavinení Právna zodpovednosť za disciplinárny delikt nie je právnym inštitútom iba správneho práva. že jedno protiprávne konanie napĺňa skutkovú podstatu jednak priestupku. Protiprávne konanie. o správnom konaní.  objektom je riadny výkon verejnej služby vrátane štátnej služby a s tým súvisiaca služobná disciplína. a teda nepostupuje sa pri jeho postihu podľa právneho režimu priestupkového práva. výnimočne so subsidiárnym využitím všeobecnej právnej úpravy správneho konania z. Verejnoprávny delikt v oblasti štátnej správy je spojený s inštitútom štátnej služby. vnútorná disciplína a poriadok. advokáta a Slovenskej advokátskej komory. Ak zo zákona nevyplýva niečo iné. subjekt je vždy špeciálny. kým o nich rozhoduje disciplinárny orgán subjektu alebo vykonávateľa verejnej správy ktorému zákon zveruje disciplinárnu právomoc (napr. Druhom správnych deliktov sú disciplinárne delikty. Povahu správneho deliktu majú len verejnoprávne disciplinárne delikty (a nimi nie sú disciplinárne delikty členov družstiev. resp. Popri poriadku vo vnútorných vzťahoch vystupuje do popredia profesijná etika upravená v etických kódexoch pre osoby pôsobiace v právnych vzťahoch k určitej ustanovizni. môže dôjsť k situácii. Ide o FO. t. napr. nemôže byť zároveň priestupkom. 44.j. ide o právny vzťah zubného lekára stomatológa a Slovenskej komory zubných lekárov. Postih týchto druhov správnych deliktov nie je upravený jednotne ale je upravený vo viacerých osobitných zákonoch.71/1967 Zb. zakladajúce znaky skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu. Súčasťou zákonov je postup pri uplatňovaní tejto administratívnoprávnej zodpovednosti.č. V tomto prípade neplatí zásada ne bis in idem. pretože tieto sa svojím objektom odlišujú. s osobitnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi práve z tohto vzťahu (napr.

to znamená. v trestnom poriadku. tie ktoré upravujú výkon správneho dozoru subsidiárne použitie správneho poriadku Správny poriadkový delikt nie je všeobecne právne upravený. Na zodpovednosť stačí samotný fakt porušenia povinnosti. Špecifiká . OSP. narušovaní. že zodpovedná osoba nesplní procesnú povinnosť spôsobom ustanoveným v zákone Subjektom je najčastejšie FO Subjektívna stránka Subjektívna stránka t. ak osoba nesplnila procesnú povinnosť uloženú právnym predpisom. zavinenie. v rámci ktorého sa uplatňuje.zhrnutie  zásada oportunity  možnosť opakovaného uloženia sankcie  možnosť zníženia alebo odpustenia poriadkovej pokuty  dodatočné splnenie povinnosti vylučuje uloženie poriadkovej sankcie . Sankcia tu plní funkciu zabezpečiť priebeh a účel procesu. hranica sankcie. rozhodovacieho procesu. V niektorých prípadoch zákony počítajú s možnosťou odpustiť alebo znížiť uloženú poriadkovú sankciu. Len výnimočne sa vyžaduje napr. zákonov reglementujúcich postavenie a oprávnenia inšpekcií a pod. inšpekciou životného prostredia. Ďalším špecifikom je. pri ukladaní poriadkovej pokuty na niektorých úsekoch výkonu štátneho dozoru niektorým štátnymi inšpekciami napr. že uloženie sankcie je právom správneho orgánu a nie povinnosťou.j. Skutková podstata Objektom je ochrana pred porušovaním povinností vyplývajúcich z procesnoprávnych predpisov vo VS Objektívna stránka spočíva v marení. Správny orgán môže uložiť poriadkovú pokutu i opakovane. Právna úprava SPD upravuje celý rad zákonov. Skutkové podstaty týchto deliktov sú predmetom úpravy mnohých zákonov. So správnymi poriadkovými deliktmi je možné stretnúť sa aj v iných odvetviach práva napr. SPD sa prejednáva vždy na základe zásady oportunity. zákona o kontrole. pretože postih prichádza do úvahy len vtedy. alebo v sťažovaní priebehu správnoprávneho. Sankcia Správny poriadkový delikt sa prejednáva vždy na základe zásady oportunity. najmä. napríklad správneho poriadku. alebo v neposkytnutí potrebnej súčinnosti so správnym orgánom tým. pričom sa ustanovuje max. že dodatočné splnenie právnej povinnosti vylučuje uloženie poriadkovej sankcie.Správny poriadkový delikt je procesným deliktom. prípadne jeho účelu. obchodnou inšpekciou. nie je pri poriadkovom delikte rozhodujúce – neskúma sa.

Nemožno ho stotožniť s odškodným. Podľa čl.poskytnutie nepravdivých údajov . 3 a čl. 514/2003 Z.nedostavenie sa pred správny orgán .z. 127 Ústavný súd môže svojím rozhodnutím. samosprávne kraje) zodpovedajú za škodu spôsobenú pri výkone VS: . Verejná moc sa člení na štátnu moc a ostatnú verejnú moc. ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. Podľa čl. že za škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy objektívne zodpovedá štát. Orgánom verejnej moci je podľa tohto zákona štátny orgán. zavinenie nie je rozhodujúce SPD sú napr. Sk aj opakovane. obce. priznať tomu. Za škodu spôsobenú pri výkone územnej samosprávy orgánmi územnej samosprávy objektívne zodpovedá obec alebo samosprávny kraj. vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti za škodu.neposkytnutie potrebnej súčinnosti . Ústavný súd SR môže poškodenému priznať primerané finančné zadosťučinenie. 45.z. Pojem verejná moc zahŕňa i verejnú správu. To znamená. 514/2003 Z. orgán územnej samosprávy. upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. verejnoprávna inštitúcia. Zákon č. Primerané finančné zadosťučinenie nemôže byť ekvivalentom ušlej mzdy a odmien. 46 ods. Vysvetlite pojmy nezákonnosť a nesprávnosť vo verejnej správe Ak sa orgán verejnej moci dopustí nesprávneho úradného postupu alebo rozhodne nezákonne a spôsobí škodu. Pojem výkon verejnej moci vymedzuje tento zákon ako rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach. s náhradou za škodu alebo ušlý zisk. koho práva boli porušené.z. Tejto zodpovednosti sa nemôžu zbaviť (absolútna zodpovednosť). 127 ods. : . 514/2003 Z. ktorým vyhovie sťažnosti. ruší alebo inak sťažuje výkon kontroly (odmieta súčinnosť)uložiť poriadkovú pokutu do 10 tis. Zodpovedné subjekty (štát. primerané finančné zadosťučinenie. 4 Ústavy SR a zákon č. iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. FO alebo PO. Právna úprava Súčasnú právnu úpravu predstavujú č. PCHZ a povinnostiach FO alebo PO. Táto ostatná verejná moc. ktorú ústava a zákony v určitom rozsahu zverujú subjektom neštátneho charakteru vo veciach správy verejných záležitostí (predovšetkým subjektom územnej samosprávy) je od štátnej moci v istom zmysle odvodená a nemôže s ňou byť v rozpore. orgán záujmovej samosprávy.nevydanie veci dôležitej pre konanie Príklad: Živnostenský úrad môže kontrolovanej osobe ktorá marí. Zákon č. 46 každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu.

Najčastejším prípadom nesprávneho úradného postupu orgánu ŠS je porušenie procesnoprávnych noriem upravujúcich jeho konanie o právach.ten. Zdôrazňuje sa tak požiadavka. teda vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov (v prípadoch hodných osobitného zreteľa sa splnenie tejto podmienky nevyžaduje) Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má: účastník konania. ak orgán verejnej správy prekročil svoju právomoc vydaným rozhodnutím) c) podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu zo strany oprávnenej osoby. Ide o objektívnu zodpovednosť pri: . ktoré potvrdzujú prieťahy v konaní na úrovni vnútroštátnych orgánov verejnej moci vrátane orgánov VS: Za vzniknutú škodu zodpovedá štát. jednak zákon č. 514/2003 Z. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní Nesprávny úradný postup Zákon č. ale aj s medzinárodnými zmluvami. 514/2003 Z. ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní aj ten.z. hoci s ním ako s účastníkom konania konané malo byť ten. zbytočné prieťahy v konaní alebo iné nezákonné zásahy do práv. komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je: a) existencia rozhodnutia. PCHZ FO a PO. s kým nebolo konané ako s účastníkom konania.- nezákonným rozhodnutím nesprávnym úradným postupom Takýto rozsah zodpovednosti vymedzuje jednak ústava. Nie je v záujme štátu vyčkávať na rozhodnutia ústavného súdu alebo európskych súdnych inštitúcií. nečinnosť orgánu VS pri výkone VS. PCHZ a povinnostiach vo veciach štátnej správy. ktoré je právoplatné b) rozhodnutie musí byť zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom (táto podmienka neplatí. 514/2003 Z. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má: .z. Zahrnutie zbytočných prieťahov v konaní do pojmu nesprávny úradný postup má umožniť riešenie mnohých sporov už na vnútroštátnej úrovni a nie pred ESĽP. Nezákonné rozhodnutie Zákon č.z. aby sa zabránilo prieťahom v konaní s účastníkmi konania a aby rozhodnutia boli vydávané v ustanovených zákonných lehotách. rozumie sa ňou protiprávnosť. nezákonnosť výslovne nedefinuje. teda rozpor rozhodnutia nielen so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. nariadeniami a smernicami EÚ. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní. za nesprávny úradný postup považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej správy urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v ustanovenej lehote. komu nezákonným rozhodnutím vznikla škoda.

zadržaniach alebo iných pozbaveniach slobody. Môže ísť napr. 46 Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu. . o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (všeobecná právna úprava). Tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len územná samospráva) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Zákon č.nezákonných zatknutiach. Zodpovednosť za výkon verejnej správy (všeobecná charakteristika) Právna úprava Ústava SR Čl. ktorým vyhovie sťažnosti. 127 Ústavný súd môže svojím rozhodnutím. keď škoda alebo iná ujma vznikla zákonným postupom VS. 46. Čl.nezákonných rozhodnutiach. iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. ochrannom opatrení alebo rozhodnutí pri väzbe. Výkon VS. .). zodpovednosť za výkon VS Výkonom VS možno zasiahnuť do právnej sféry FO i PO len na základe zákona. Niekedy zákony. z. koho práva podľa odseku 1 boli porušené. musí nasledovať náhrada primeraná zásahu VS. Ak sa zasiahne do majetkovej sféry osôb. V niektorých prípadoch je zásahom VS nezákonné rozhodnutie alebo nezákonný (nesprávny) postup orgánu VS. 514/2003 ako k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone VS. .nesprávnom úradnom postupe.rozhodnutí o treste. ktoré obsahujú ustanovenia o zodpovednosti za škodu. Orgány verejnej moci pri plnení svojich úloh niekedy zasiahnu aj do majetkových práv FO a PO v súlade so zákonom a v jeho medziach.z.. . 314/2001 Z. Náhrada škody alebo inej ujmy pripadá do úvahy aj v týchto prípadoch. primerané finančné zadosťučinenie. náhradu v súvislosti s vykonávaním opatrení vyhlásených pri mimoriadnych udalostiach a vo viacerých ďalších prípadoch. Niektoré zákony upravujú podmienky náhrady za vecnú pomoc (§ 51 zákona č. 514/2003 Z. vymedzujú vzťah k zákonu č. o vyvlastnenie alebo o nútené obmedzenie vlastníckeho práva. priznať tomu. Náhrada škody v týchto prípadoch podlieha verejno-právnej regulácii.

zamestnanci v ŠS. čím sa má zabrániť zneužívaniu právomoci vykonávanej vo verejnom záujme Uplatňujú ju súdy . alebo vo VS. NR SR voči vláde ) Druhy právnej zodpovednosti 1. starosta ) b) subjekty mimo VS (všeobecný súd voči verejnému činiteľovi.).j. matrikár).pri priestupku uplatňujú správne orgány. služobných povinností vyplývajúcich jednak z právnych predpisov. ak v rámci plnenia úloh VS používa právomoc. Disciplinárne tresty (sankcie): písomné napomenutie. . Disciplinárna zodpovednosť Jej vznik je založený porušením disciplíny. jednak z vnútorných normatívnych a individuálnych správnych úkonov (vnútorné predpisy. hmotný postih pozastavenie služobného postupu. Trestný zákon jednak : a) poskytuje ochranu verejným činiteľom prostredníctvom skutkovej podstaty TČ útoku na VČ b) ochraňuje spoločnosť prostredníctvom skutkovej podstaty TČ zneužívania právomoci VČ. keď sú splnené zákonom stanovené podmienky bez ohľadu na to.. inštrukcie. pokyny . . Zodpovedné osoby Zodpovednými osobami sú: osoby činné vo VS. alebo inak označované osoby pôsobiace vo VS Subjekty vyvodzujúce právnu zodpovednosť a) subjekty pôsobiace vo vnútorných vzťahoch VS ( minister.Zodpovednosť za výkon VS je právna zodpovednosť za zákonný a správny výkon VS.. 3.( materiálne i nemateriálne ) 2. funkcionári VS. Táto zodpovednosť sa musí uplatňovať vždy. ktorá mu v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh bola zverená (napr. Verejným činiteľom je volený funkcionár alebo zodpovedný pracovník OŠS a samosprávy... Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom Predmetom ďalšieho výkladu je už len zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone VS len v prípadoch nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu orgánu VS. ale aj voči jej funkcionárom – konajú teda v mene VS a disponujú verejnou mocou. Trestnoprávna zodpovednosť Uplatňuje sa nielen voči zamestnancom VS. Preto majú v porovnaní s inými občanmi zvýšenú trestnú zodpovednosť. úradné osoby. Možno ju uplatniť voči: • štátnym zamestnancom • zamestnancom subjektu VS Jej základom je disciplinárny delikt -zavinené protiprávne konanie narušujúce služobnú disciplínu. či ide o orgán štátu alebo neštátny subjekt VS. služobné príkazy. t. pokarhanie.

. ak preukáže.rozhodnutí o treste. Spolu s ostatnými druhmi právnej zodpovednosti tvorí systém právnych záruk zákonnosti vo VS. exkulpácia). zadržaniach alebo iných pozbaveniach slobody. že aj objektívnej zodpovednosti sa možno zbaviť (liberácia). že vznik škody nezavinil (vyvinenie. ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci.nezákonných zatknutiach. ochrannom opatrení alebo rozhodnutí pri väzbe. To znamená.: . Ak zákon pre zodpovedný subjekt neustanovuje žiaden dôvod liberácie. zodpovednosti za škodu sa zbaviť nemožno. pričom nie je podstatné. Ide o objektívnu zodpovednosť pri: . . prípadne škodová udalosť vznik škody príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus) zavinenie Zodpovednosť za škodu môže byť: a) subjektívna – na jej uplatnenie sa vyžaduje splnenie všetkých 4 všeobecných kritérií b) objektívna – na zodpovednosť postačuje splnenie prvých troch všeobecných kritérií.) za výkon VS. koná v mene štátu. Za vzniknutú škodu zodpovedá štát. . Systém právnych záruk sa môže efektívne kombinovať s etickými a politickými aspektmi zodpovednosti. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodovaním orgánov VS je jedným z druhov právnej zodpovednosti (ďalšie sú už spomínaná trestnoprávna zodpovednosť a disciplinárna zodpovednosť a i. napr. v ktorých napriek splneniu uvedených kritérií zodpovedný subjekt za vzniknutú škodu nezodpovedá.nesprávnom úradnom postupe. Pri objektívnej zodpovednosti za škodu zákony ustanovujú prípady. Takýto druh zodpovednosti za škodu sa označuje ako absolútna objektívna zodpovednosť. Na princípe absolútnej objektívnej zodpovednosti za škodu sa konštruuje verejnoprávna zodpovednosť štátu a v súčasnosti aj obcí a samosprávnych krajov.Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone VS je osobitným druhom verejnoprávnej zodpovednosti. či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nezavinil Pri subjektívnej zodpovednosti sa zodpovedný subjekt zbaví zodpovednosti.nezákonných rozhodnutiach. či škoda bola spôsobená nezákonným výkonom štátnej správy alebo územnej samosprávy. liberačných dôvodov. Vo veci náhrady škody. ktoré ustanovuje priamo zákon. Všeobecnými kritériami vzniku zodpovednosti za škodu sú tieto 4 kritériá: • • • • protiprávny úkon. avšak len preukázaním tzv. Za škodu zodpovedá štát alebo obec či samosprávny kraj podľa toho.

aj keď s ním ako s účastníkom konania. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten. kto ho vydal. verejnoprávnych inštitúcií a ďalším subjektom. ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní ten. Zákon č. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci. keď ide o výkon samosprávnych aktivít.- Ministerstvo spravodlivosti SR (v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone územnej samosprávy Osobitne je upravený zodpovednostný vzťah k orgánom samosprávy. Vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy koná: a) starosta obce. keď štát nemá právo na regresnú náhradu voči orgánu územnej samosprávy. Nesprávny úradný postup nie je definovaný v zákone. Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. s kým nebolo konané ako s účastníkom konania. 514/2003 Z. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sa spája s väčším množstvom aktivít orgánov verejnej moci. ak bolo nezákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy vydané preto. ktorá bola spôsobená a) nezákonným rozhodnutím alebo b) nesprávnym úradným postupom. súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu) Ministerstvo vnútra SR (škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Pol. že nesprávnym úradným postupom je porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. zboru) 47. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má: účastník konania. upravuje tiež prípad. sa riadil nesprávnym . na ktoré bol prenesený výkon štátnej správy a osobitne v prípadoch. komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Územná samospráva zodpovedá za škodu. ale z príslušných ustanovení je zrejmé. môže (na rozdiel od štátu nemusí) požadovať regresnú náhradu od osôb. komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.z. konané ma byť ten. Za nesprávny úradný postup je možné považovať aj nečinnosť a prieťahy v konaní. ak škodu spôsobil orgán samosprávneho kraja. ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov. ak škodu spôsobil orgán obce b) predseda samosprávneho kraja. že ten. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní.

že orgán územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydal nezákonné rozhodnutie preto. ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci. ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom. ktorý je výslovne uvedený v § 4 zákona č. Orgány konajúce v mene štátu Vo veci náhrady škody v mene štátu koná vždy vecne príslušný orgán. ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. a predseda samosprávneho kraja. ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa. ktorý v konaní zrušil rozhodnutie orgánu územnej samosprávy. ak škodu spôsobil orgán obce. Je ním: a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. ak škodu . ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy. ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach. ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu. súdu. ktorý v konaní zrušil takéto rozhodnutie.z. súdu). Územná samospráva má právo na regresnú náhradu od štátu v prípade. vrátane ústavného súdu). b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 514/2003 Z.právnym názorom príslušného orgánu (napr. c) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy. d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy. ktorá vznikla pri výkone štátnej správy. keď bola uhradená celá náhrada škody. záujmová samospráva alebo právnická osoba. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. 3. 2. ak 1. právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. že sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. e) verejnoprávna inštitúcia. uplatňuje sa nárok na ministerstve spravodlivosti. Orgány konajúce v mene územnej samosprávy Vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy v mene samosprávy koná starosta obce. Ak by nebolo možné určiť príslušnosť. ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy.

môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku súdnou cestou. ktoré vznikli poškodenému v konaní. ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania. alebo márnym uplynutím 6-mesačnej lehoty. a v objektívnej 10-ročnej lehote od doručenia (oznámenia) rozhodnutia. keď sa poškodený dozvedel o škode. ktorým mu bola spôsobená škoda.na starostu obce alebo na predsedu samosprávneho kraja (pri výkone územnej samosprávy) Predbežné prerokovanie nároku je obligatórne. alebo . ktorá začína plynúť odo dňa. ak ide o škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy (nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom). To neplatí. ak ide o škodu na zdraví. uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch. poškodená osoba musí svoj nárok na náhradu škody uplatniť: . Rozsah a spôsob náhrady škody Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Všeobecnými kritériami vzniku zodpovednosti za škodu sú tieto 4 kritériá: • • • • protiprávny úkon. Tento proces začína plynúť podaním písomnej žiadosti príslušnému orgánu. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. prípadne škodová udalosť vznik škody príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus) zavinenie Predbežné prerokovanie návrhu Ak všetky uvedené kritériá vzniku zodpovednosti za škodu boli splnené. ktorá má byť poškodenému uhradená. ako aj dohodu o tom. Pokonávka medzi poškodeným a príslušným orgánom musí obsahovať súhlasný prejav. Je to aj jedna zo záväzných podmienok prípadného uplatnenia nároku na súde. Predbežné prerokovanie sa môže skončiť uzavretím pokonávky o výške škody. v ktorom došlo . akú náhradu škody poskytne žiadateľovi. Počas predbežného prerokúvania návrhu lehota na uplatnenie práva neplynie. Procesný postup predbežného prerokovania nároku je upravený v zákone. Právo sa musí uplatniť v 3-ročnej subjektívnej lehote.na príslušnom orgáne konajúcom v mene štátu. či škoda vznikla. v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a aj v konaní. V prípade. Márne uplynutie lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody má za následok premlčanie práva.spôsobil orgán samosprávneho kraja.

Regresná náhrada Právo na regresnú náhradu vznikne iba v prípade. do výšky 3-násobku priemernej mesačnej mzdy). môže (na rozdiel od štátu nemusí) požadovať regresnú náhradu od osôb. 514/2003 Z. voči ktorým si štát uplatnil regresnú náhradu. ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov. ktorý v konaní zrušil rozhodnutie orgánu územnej samosprávy. zodpovedajú tieto osoby spoločne a nerozdielne. ak škodu spôsobili orgány územnej samosprávy pri výkone verejnej moci v oblasti prenesenej štátnej správy Ak bol škoda spôsobená viacerými osobami.od PO. Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa. ktorá jej bola zverená zákonom . sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. ktorá jej bola zverená zákonom .z. Ústredná evidencia Ministerstvo financií Slovenskej republiky vedie ústrednú evidenciu žiadostí uhradených náhrad škôd. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia. kto ho vydal. ktorý v konaní zrušil takéto rozhodnutie. Fyzické osoby a právnické osoby. ak bolo nezákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy vydané preto. že sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. že ten. upravuje tiež prípad. sú povinné po jej uhradení uplatniť voči zodpovedným zamestnancom nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov (Zákonník práce – max. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. že škoda bola uhradená. Nárok na regresnú náhradu vylučuje uplatnenie nároku na náhradu škody.od územnej samosprávy. Tieto náklady by sa však mohli nahradiť ako príslušenstvo nároku na náhradu škody. V takom prípade štát požaduje regresnú náhradu v cele výške: .od FO.od verejnoprávnej inštitúcie a záujmovej samosprávy . súdu. Územná samospráva má právo na regresnú náhradu od štátu v prípade. keď štát nemá právo na regresnú náhradu voči orgánu územnej samosprávy. Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. Do evidencie sa zapisuje: . súdu). že orgán územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydal nezákonné rozhodnutie preto. Neuhrádzajú sa náklady na predbežné prerokovanie návrhu.k nesprávnemu úradnému postupu. keď bola uhradená celá náhrada škody. vrátane ústavného súdu). Zákon č.

je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. b) ak rozhodnutie bolo zrušené. právo na náhradu škody má i ten. ktorým bola škoda spôsobená. konané malo byť. Ad b) Rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť – základnou podmienkou nároku na náhradu škody je okolnosť. ako aj deklaratórne individuálne správne akty. akým škoda vznikla. Súd. ktorý koná v mene štátu. ktorý rozhoduje o náhrade škody. Predpokladom úspešného uplatnenia náhrady škody pre nezákonnosť je: a) existencia individuálneho právneho aktu. Podmienky ak tento zákon neustanovuje inak. právo na náhradu škody má ten.a) príslušný orgán podľa. b) spôsob. ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc. komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. ako s účastníkom konania. ale aj s medzinárodnými zmluvami. že rozhodnutie. bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. komunitárnym právom a pod. V oblasti verejnej správy ide tak o konštitutívne. ktorým bola spôsobená škoda bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní. musí byť schopný zabezpečiť nápravu vo veci sťažovateľa. Ad c) Podanie riadneho opravného prostriedku – prichádzajú do úvahy všetky druhy opravných prostriedkov vo všetkých konaniach. c) podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu zo strany oprávnenej osoby. d) spôsob a rozsah uspokojenia nároku na náhradu škody. ktorý je právoplatný. že v rozhodovacích procesoch vo verejnej správe. ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. aj keď s ním. c) spôsob a rozsah uplatneného nároku na náhradu škody. V prípade aktov nulitných by sa mohol využiť nesprávny úradný postup. trestnoprávne a správnoprávne. ak právoplatné rozhodnutie. s kým nebolo konané ako s účastníkom konania. . Osobitne je potrebné zvýrazniť. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy. Vnútroštátny prostriedok nápravy musí byť podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva teoreticky i prakticky efektívnym prostriedkom. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní. V tomto prípade pôjde o rozpor nielen so zákonmi. Zákon zakladá zodpovednosť aj za také rozhodnutie. Ad a) Existencia právoplatného rozhodnutia – môže ísť o rozhodnutie občianskoprávne. pri osobitných druhoch konania (mimo správneho konania) je nevyhnutné sledovať všetky druhy opravných prostriedkov. Oprávnený subjekt právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania. musí byť dostupný. alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

- !!! Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci. ktorým vyhovie sťažnosti.nezákonných zatknutiach. 314/2001 Z. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní. Niekedy zákony. Čl. vymedzujú vzťah k zákonu č.!!! 48. Ide o objektívnu zodpovednosť pri: . zadržaniach alebo iných pozbaveniach slobody. Niektoré zákony upravujú podmienky náhrady za vecnú pomoc (§ 51 zákona č.- právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy. priznať tomu. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (všeobecná právna úprava). 514/2003 ako k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone VS. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej správy a predpoklady úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody Právna úprava Ústava SR Čl. možno nárok uplatniť aj vtedy. c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. ktoré obsahujú ustanovenia o zodpovednosti za škodu. Za vzniknutú škodu zodpovedá štát. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní. Tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.). 46 Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu. koho práva podľa odseku 1 boli porušené. primerané finančné zadosťučinenie. možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy. ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku.z. b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len územná samospráva) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím. náhradu v súvislosti s vykonávaním opatrení vyhlásených pri mimoriadnych udalostiach a vo viacerých ďalších prípadoch. ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje. . z.nezákonných rozhodnutiach. ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc. nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Zákon č. ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. 127 Ústavný súd môže svojím rozhodnutím. 514/2003 Z. .

keď sa poškodený dozvedel o škode. v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.od územnej samosprávy. Tieto náklady by sa však mohli nahradiť ako príslušenstvo nároku na náhradu škody. ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Predbežné prerokovanie sa môže skončiť uzavretím pokonávky o výške škody. a v objektívnej 10-ročnej lehote od doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia. Tento proces začína plynúť podaním písomnej žiadosti príslušnému orgánu. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Pokonávka medzi poškodeným a príslušným orgánom musí obsahovať súhlasný prejav. ktoré vznikli poškodenému v konaní. Počas predbežného prerokúvania návrhu lehota na uplatnenie práva neplynie.nesprávnom úradnom postupe.. akú náhradu škody poskytne žiadateľovi. ktorým mu bola spôsobená škoda. uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch. spôsob náhrady škody a regresná náhrada podľa zákona č. rozsah. V takom prípade štát požaduje regresnú náhradu v cele výške: . 514/2003 Z. ktorá má byť poškodenému uhradená.od verejnoprávnej inštitúcie a záujmovej samosprávy . ochrannom opatrení alebo rozhodnutí pri väzbe. Neuhrádzajú sa náklady na predbežné prerokovanie návrhu. môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku súdnou cestou. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania. . o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci Procesný postup predbežného prerokovania nároku je upravený v zákone.od FO. v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a aj v konaní. ako aj dohodu o tom. Predbežné prerokovanie návrhu.rozhodnutí o treste.od PO. ktorá začína plynúť odo dňa. že škoda bola uhradená. 49. či škoda vznikla. z. Rozsah a spôsob náhrady škody Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. ktorá jej bola zverená zákonom . ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. Právo sa musí uplatniť v 3-ročnej subjektívnej lehote. ak ide o škodu na zdraví. Regresná náhrada Právo na regresnú náhradu vznikne iba v prípade. ak škodu spôsobili orgány územnej samosprávy pri výkone verejnej moci v oblasti prenesenej štátnej správy . To neplatí. ktorá jej bola zverená zákonom . V prípade. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. Márne uplynutie lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody má za následok premlčanie práva. alebo márnym uplynutím 6-mesačnej lehoty.

. V tejto súvislosti je významný aj článok 127 ods. 46 ods. alebo nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu. komu bola spôsobená škoda nezákonným rozhodnutím. 3. alebo inom orgáne SR – teda aj na orgáne verejnej správy svojho práva. Vymožiteľnosť práva vo verejnej správe Aby SR bola právnym štátom nestačí iba deklarovať. do výšky 3-násobku priemernej mesačnej mzdy). že sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. upravuje tiež prípad. sú povinné po jej uhradení uplatniť voči zodpovedným zamestnancom nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov (Zákonník práce – max. Ústava SR neobsahuje ústavný článok. Vymožiteľnosť práva je teda významným faktorom. Zákon č. súdu). kde sa ustanovuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. vo veci konal. z ktorého vyplýva právo na náhradu škody každému. signalizujúcim stav deklarovaného právneho štátu v jeho reálnej podobe. že orgán územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydal nezákonné rozhodnutie preto.z. ktorý v konaní zrušil takéto rozhodnutie.Ak bol škoda spôsobená viacerými osobami. Význam pre vymožiteľnosť práva v oblasti verejnej správy má čl. kto ho vydal. ak bolo nezákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy vydané preto. 50. ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov. z ktorého vyplýva. Územná samospráva má právo na regresnú náhradu od štátu v prípade. aby ten kto tieto práva alebo slobody porušil. Nárok na regresnú náhradu vylučuje uplatnenie nároku na náhradu škody. zodpovedajú tieto osoby spoločne a nerozdielne. aby FO a PO sa mohli domôcť svojich práv. že ak porušenie práv alebo slobôd FO alebo PO (vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv vyhlásených zákonom ustanoveným spôsobom) vzniklo nečinnosťou. ale príslušný štátny mechanizmus musí fungovať tak. keď bola uhradená celá náhrada škody. V čl. 46 ods. Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. keď štát nemá právo na regresnú náhradu voči orgánu územnej samosprávy. alebo orgánu verejnej správy. Fyzické osoby a právnické osoby. vrátane ústavného súdu). že ten. súdu. 1 ústavy sa však deklaruje právo každého domáhať sa na nezávislom súde. ktorý v konaní zrušil rozhodnutie orgánu územnej samosprávy. demokratický a právny štát a v právnych normách mať premietnuté princípy právneho štátu. 2. 514/2003 Z. 2. Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa. môže (na rozdiel od štátu nemusí) požadovať regresnú náhradu od osôb. ústavný súd môže prikázať. Vymožiteľnosť práva nepriamo garantuje ústava aj článkom 48 ods. voči ktorým si štát uplatnil regresnú náhradu. tým že je zvrchovaný. sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. ktorý by priamo riešil vymožiteľnosť práva.

Pojem vymožiteľnosť práva je v porovnaní s pojmami hore uvedenými pojmom s najširším obsahom. Za nečinnosť treba považovať aj stav. kde dochádza k aplikácii práva za pomoci dovoleného priameho alebo nepriameho donútenia Vymožiteľnosť/vymáhateľnosť . ktorý je kompetentný konať. . Nečinnosť je protiprávny stav – je to porušenie práva. vymáhateľnosť a vynutiteľnosť práva bez ich bližšieho obsahového rozlíšenia. Vynutiteľnosť .zahŕňa proces aktivít vedúcich k dôslednej realizácii platného práva. ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.najužší pojem . nekoná. Tento pojem sa frekventuje tam. keď orgánu verejnej správy vyplýva povinnosť konať z medzinárodnej zmluvy. ktorý tvoria právne prostriedky pôsobiace na ochranu adresátov VS pred nezákonnosťou VS. Kompetenciu orgánov treba chápať nielen ako oprávnenie konať. ktoré sú kompetentné verejnú správu uskutočňovať. neraz aj s uplatnením donucovacej moci štátu . ktorá vyplýva zo zákona. Z týchto troch pojmov je obsahovo najužší pojem vynutiteľnosť práva.systém právnych záruk dobrej správy. ale aj ako povinnosť konať. O nečinnosti hovoríme vtedy. Povinnosť konať mu vyplýva zo zákona. Vo svojich pojmových znakoch zahŕňa nielen proces aktivít vedúcich k dôslednej realizácii platného práva ale aj uskutočnenú realizáciu práva do právnych pomerov v oblasti verejnej správy.frekventuje sa tam. Orgán verejnej správy je nečinný aj vtedy. napríklad v exekučnom konaní. ale aj uskutočnenú realizáciu práva do právnych pomerov v oblasti VS. Ochraňujú teda práva a právom chránené záujmy adresátov VS Nečinnosť orgánov VS a vymožiteľnosť práva Prekážkou vymožiteľnosti práva v oblasti verejnej správy je nečinnosť orgánov. s ktorými zákon spája povinnosť byť aktívny. má prednosť pred zákonom. ak súd na základe obžaloby rozhodnutie orgánu VS zruší a vec vráti na nové konanie a správny orgán nekoná.Pojem vymožiteľnosť práva V oblasti verejného práva často v tých istých súvislostiach sa striedajú pojmy vymožiteľnosť. neraz aj s uplatnením donucovacej moci štátu. hoci nastali právne skutočnosti.vhodnejšie je použitie pojmu „vymožiteľnosť“ pretože to vyjadruje stav a nie proces ako „vymáhateľnosť“. ale až samotné dosiahnutie požadovaného stavu ▼▼▼ Vymožiteľnosť . kde dochádza k aplikácií práva za pomoci dovoleného priameho alebo nepriameho donútenia. V právnom štáte nemôže byť cieľom proces. ak orgán verejnej správy.

napr. 12 a 13 ústavy povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Oveľa zložitejšia je situácia keď platné právo prizná určitému okruhu FO alebo PO konkrétne právo. ktorý by všeobecne určenú povinnosť konkretizoval a aplikoval na daný prípad. medzinárodnou zmluvou a aproximačným nariadeným vlády. Často dochádza aj k negatívnym kompetenčným konfliktom. korupčná náchylnosť pracovníka verejnej správy. Nepresné vymedzenie kompetencie orgánov verejnej správy môže spôsobiť. odkladá nabok a venuje sa prípadom. v ktorých mu rozhodovanie nespôsobuje problém. keď platné právo stanoví povinnosť FO alebo PO. Preto permanentné vzdelávanie pracovníkov verejnej správy ako aj požiadavky na preukazovanie odbornej spôsobilosti významnou mierou prispievajú k vymožiteľnosti práva v oblasti verejnej správy.právo nezaniká. ktorý by všeobecne určené právo aplikoval na konkrétnom prípade v praxi. s ktorými si po právnej stránke nevie rady. ale nestanoví orgán. ale oslabuje sa jeho vymožiteľnosť. musia byť kompetencie jednotlivých jej orgánov presne vymedzené. vtedy ak sa uvedie námietka premlčania Preklúzia . Otázky určenia kompetentného orgánu majú byť upravené vždy kogentnými právnymi normami a to presne a jasne. Základné príčiny nečinnosti orgánov verejnej správy  Nepresné (nedostatočné) vymedzenie kompetencie orgánov  Nedostatočná odborná úroveň a pracovná morálka pracovníkov orgánov verejnej správ  Nevyvodzovanie zodpovednosti za nečinnosť  Neefektívna právna regulácia Nepresné (nedostatočné) vymedzenie kompetencie orgánov Ak má verejná správa optimálne fungovať.V zmysle čl. že v praxi privedie do omylu účastníkov právnych vzťahov. Vzťah vymožiteľnosti práva k premlčaniu a k preklúzii Premlčanie . avšak vôbec neurčí kompetentný orgán. Nedostatočne odborne zdatný pracovník neraz pri aplikačných rozhodovacích procesoch prípady. Na nevymožiteľnosť práva z dôvodu nečinnosti má vplyv aj nedostatočná pracovná morálka. Obdobne k nečinnosti v oblasti verejnej správy dochádza vtedy.dochádza priamo k zániku práva → právo je nevymožiteľné 51. ktorý orgán verejnej správy je príslušný konať. Nevyvodzovanie zodpovednosti za nečinnosť . Nedostatočná odborná úroveň a pracovná morálka pracovníkov orgánov verejnej správy Dôvodom nečinnosti vo verejnej správe je niekedy nedostatočná odborná spôsobilosť pracovníka orgánu verejnej správy.

ktorej zákon zveril výkon verejnej moci Za škodu. môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde. Nárok na náhradu škody spôsobenej nečinnosťou orgánu verejnej moci nevzniká automaticky ex lege. určiť. zákon vychádza z rozlíšenia preneseného výkonu ŠS a originálnej samosprávy. ktorý je aktívne legitimovaný podať návrh na aplikáciu práva resp.Zodpovednosť spravujúcich subjektov za nečinnosť. 514/2003 Z. pri výkone verejnej moci. Pokiaľ ide o nečinnosť orgánov územnej samosprávy. Ak nedôjde k uspokojeniu nárokov vzniknutých zo zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v rámci predbežného prerokovania do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. alebo zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Neefektívna právna regulácia Bezproblémovej realizácii práva a tým aj minimalizácii prípadov nečinnosti v praxi napomôže:  jednoznačná úprava kompetencie – orgánu aplikácie právnej normy  určenie subjektu. Orgánom verejnej moci pre účely vyvodzovania zodpovednosti je:  štátny orgán  orgán územnej samosprávy  orgán záujmovej samosprávy  verejnoprávna inštitúcia  FO alebo PO. poprípade liknavý postup pri vybavovaní vecí FO a PO v oblasti verejnej správy. V porovnaní so zákonom platným v minulosti zodpovednosť sa už neviaže iba k štátnemu orgánu. O priznaní nároku rozhodujú príslušné orgány verejnej moci. ktorá vznikne v dôsledku nesprávneho úradného postupu vyššie uvedených orgánov verejnej moci. môže mať charakter buď disciplinárnej zodpovednosti. t. . presné určenie subjektívnej a objektívnej lehoty na uplatnenie právneho nároku  dôsledná úprava zodpovednostných vzťahov vo verejnej správe nastupujúcich pri nesplnení zákonnej povinnosti konať t. ktoré budú nečinné. či sa právna norma aplikuje ex offo (z úradnej moci)  úprava procesného postupu aplikácie právnej normy vrátane lehoty na jeho ukončenie  pri časovo obmedzenej možnosti uplatnenia právneho nároku. Podľa novej úpravy je teda postihnuteľný širší okru subjektov. pri nečinnosti. nesie objektívnu zodpovednosť štát. ale zákon hovorí o zodpovednosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. PCHZ a povinnostiach FO alebo PO. zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy nesie územná samospráva.j. Procesný postup súdu pri vymáhaní spomenutého nároku upravujú predpisy občianskeho práva procesného. K rozšíreniu možnosti vyvodzovať zodpovednosť za nesprávny úradný postup a teda hlavne za nečinnosť došlo v roku 2004 na základe zákona č. Kým štát nesie objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (nečinnosťou) pri prenesenom výkone štátnej správy.j. Za výkon verejnej moci zákon považuje úradný postup a rozhodovanie orgánov verejnej moci o právach.z. čo prispeje k lepšej vymožiteľnosti práva v oblasti VS.

ale prekračuje lehoty ustanovené právnym predpisom pre toto konanie.v situácii. ale tiež nemusí. je nečinný. aby predmet právnej regulácie bol komplexne právne upravený t. tu ide o situácie. teda uplatňuje sa tu inštitút správnej úvahy). vyžaduje. Nečinnosť ako nezákonný jav môže spočívať: . ale on nekoná.Efektívne pôsobenie právnych noriem a tým aj efektívna vymožiteľnosť práva v oblasti verejnej správy. keď VS konať môže. Devolúciu kompetencie možno uplatniť vtedy. Opatrenia proti nečinnosti vo verejnej správe Nečinnosť ako protiprávny stav sa spája s orgánom verejnej správy všade tam. že ak kompetentný orgán po určité obdobie (prevažne stanovené právnym predpisom) buď nechce. avšak príslušný orgán nekoná t. Historickým vývojom sa vykryštalizovali ako opatrenia proti nečinnosti verejnej správy tieto opatrenia: A) Devolúcia kompetencie B) Určenie lehoty na vybavenie C) Fikcia pozitívneho rozhodnutia D) Fikcia negatívneho rozhodnutia E) Sťažnosť na nečinnosť F) Disciplinárna zodpovednosť G) Pokuta za nečinnosť H) Príkaz konať I) Správna žaloba na nečinnosť J) Sťažnosť na nečinnosť podaná na ES pre ĽP Devolúcia kompetencie Uplatňovanie tohto opatrenia proti nečinnosti orgánu verejnej správy spočíva v tom. je nečinný). Orgán VS je nečinný v rozpore s právom. ju neaplikuje Nie každú nečinnosť VS možno považovať za nezákonnú (napr. s ktorými norma verejného práva spája povinnosť konať. alebo nemôže konať tak.v absolútnej nečinnosti: správny orgán je absolútne nečinný a vôbec nekoná. ktoré sa má začať ex offo vôbec nezačne a v konaní začatom na návrh vôbec nepokračuje).j. na základe zákona sa presúva kompetencia konať a rozhodnúť vo veci na orgán vyššieho stupňa.j. ak ide o nečinnosť. zo všetkých vyššie uvedených hľadísk. prípadne tzv. ako to pre neho vyplýva z platného práva ( t. hoci má právnu povinnosť konať a rozhodnúť (konanie.v prieťahoch v konaní: správny orgán síce koná. kde mu z kompetencie stanovenej zákonom vyplýva povinnosť konať.j. primeranú lehotu .nastali právne skutočnosti. 52. keď má aplikovať normu verejného práva obsahujúcu správnu úvahu. alebo . ak ju právne predpisy výslovne ustanovujú a obvykle spájajú s uplynutím lehoty na vybavenie veci. ak: . ktorá je právom predvídaná. .

j. Fikcia pozitívneho rozhodnutia sa ako všeobecný prostriedok proti nečinnosti orgánov verejnej správy nehodí a svoje uplatnenie našla v špeciálnych druhoch aplikačných rozhodovacích procesoch napr. aby vec bola doriešená v primeranom časovom úseku. kde to zákon výslovne ustanovuje – sa predpokladá. že vec je rozhodnutá v úplnom súlade s návrhom na začatie konania. že v prípade márneho uplynutia zákonom stanovenej lehoty na vybavenie veci (t. ale o možnosť sťažnosť uplatniť podľa zákona 152/1998 aj tam kde sú orgány verejnej správy nečinné. Veľmi zriedka sa uplatňuje aj pri riadiacej a organizátorskej činnosti orgánov verejnej správy. Disciplinárna zodpovednosť Ak nečinnosť je porušenie práva. pri nečinnosti orgánu) na základe právnej úpravy – teda tam. Určenie lehoty na vybavenie Stanovenie lehoty na vybavenie má za cieľ dosiahnuť. Obdobne ako fikcia pozitívneho rozhodnutia ani fikcia negatívneho rozhodnutia nie je uplatniteľná pri nečinnosti v oblasti normotvorných rozhodovacích procesov. alebo uloží nečinnému orgánu povinnosť konať. v stavebnom konaní alebo živnostenskom. Fikcia pozitívneho rozhodnutia Spočíva v tom. že tak ako FO a PO treba volať k zodpovednosti za porušenie práva v oblasti verejnej správy. že atrahuje kompetenciu na seba a sám vec vybaví.Devolúcia kompetencie sa ako opatrenie proti nečinnosti prevažne uplatňuje v oblasti aplikačných rozhodovacích procesov. ktoré môže proti nečinnosti uplatniť FO a PO v oblasti verejnej správy. V oblasti normotvorby sa neuplatňuje. aby učinil nápravu a to buď tak. Disciplinárnu zodpovednosť môže nadriadený orgán uplatniť iba tam. kde existuje pracovno-právny vzťah.j. že v prípade nečinnosti orgánu verejnej správy sa predpokladá (finguje) vybavenie veci. tak zodpovednosť za porušenie práva treba uplatňovať aj u pracovníkov a funkcionárov verejnej správy. Sťažnosť sa spravidla podáva na najbližšie nadriadený orgán nečinnému orgánu s tým. alebo vzťah obdobný pracovno-právnemu vzťahu. Fikcia negatívneho rozhodnutia V porovnaní s fikciou pozitívneho vybavenia je táto fikcia pre FO a PO v oblasti verejnej správy nevýhodnejšia. Sťažnosť na nečinnosť Sťažnosť na nečinnosť je opatrenie. t. Jej podstata je totiž v tom. V podstate nejde o špecifický druh sťažnosti. potom je nutný záver. Pokuta za nečinnosť Možno ich deliť na dve základné skupiny: . vybaviť ju však je príslušný najbližšie nadriadený orgán. že bolo vydané zamietané rozhodnutie. Určovanie lehôt na vybavenie ako opatrenie proti nečinnosti sa do práva v oblasti verejnej správy presadilo predovšetkým v právnych predpisoch upravujúcich rozhodovacie procesy v oblasti aplikácie práva. Sťažnosť (písomnú alebo ústnu) však možno podať ktorémukoľvek orgánu verejnej správy alebo prokurátorovi.

Návrh nie je prípustný. V súdnom konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy súd vysloví povinnosť orgánu verejnej správy konať a rozhodnúť najneskôr do troch mesiacov od vydania rozhodnutia súdu. ktorému sa povinnosť ukladá. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Vzťah vymožiteľnosti práva k premlčaniu a preklúzii vo verejnej správe Premlčanie . ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky. že je v konaní nečinný. Správna žaloba na nečinnosť – Občiansky súdny poriadok Fyzická osoba alebo právnická osoba. Namietané porušenia sa musia týkať práv uvedených v ED o ochrane ĽP a ZS. ak je správny orgán naďalej nečinný. ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom.  pokuty ukladané orgánmi verejnej správy pri nečinnosti pokuty za nečinnosť ukladané súdmi Pokuty ukladané orgánmi verejnej správy zabezpečujú minimalizáciu nečinnosti vo verejnej správe. aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. vo veci konal. Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Možno ju označiť za opatrenie. ktorá tvrdí. nie však dlhšiu ako tri mesiace. ústavný súd môže prikázať. predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu. ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. vtedy ak sa uvedie námietka premlčania . kde v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy dochádza k nevymožiteľnosti práva. ale oslabuje sa jeho vymožiteľnosť. vo výroku uvedie označenie orgánu. Ak súd návrhu vyhovie. a to aj opakovane. môže sa domáhať. v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. 127 Ústavy SR z ktorého vyplýva. Za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu môže súd na opakovaný návrh účastníka.právo nezaniká. aby ten kto tieto práva alebo slobody porušil. že ak porušenie práv alebo slobôd FO alebo PO (vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv vyhlásených zákonom ustanoveným spôsobom) vzniklo nečinnosťou. ktoré má donútiť verejnú správu konať všade tam. Sťažnosť na nečinnosť podaná na ES pre ĽP Najprv musia byť vyčerpané všetky vnútroštátne prostriedky nápravy. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. 53. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu. uložiť pokutu do 100 000 Sk. Pokuta za nečinnosť orgánu VS je uplatniteľná najmä v aplikačných rozhodovacích procesoch. že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým. Príkaz konať – ústavná sťažnosť Ústavný základ tohto opatrenia je v čl. Prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1.

Preklúzia .dochádza priamo k zániku práva → právo je nevymožiteľné .

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful