Vypracované otázky na Správne právo I. (hmotné, všeobecná časť) ZS šk.

rok 2008/2009
1. Verejná správa a jej charakteristické črty, členenie - pred rokom 1989 bol štát a jeho inštitúcie vykonávateľom všetkej verejnej správy a často dochádzalo stotožňovaniu pojmu verejná a štátna správa; - v období prvej ČSR sa rozlišovala verejná správa vrchnostenská a nevrchostenská – prevažovala vrchnostenská, keď celá činnosť bola subsumovaná pod dôslednú kontrolu štátu (uplatňovanie organizátorskej funkcie štátu); - verejná správa (VS) – správa verejných záležitostí, ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte. Pre túto výkonnú moc je charakteristické, že ide predovšetkým o verejnú moc, ktorou nedisponuje len štát, ale aj ďalšie neštátne subjekty, ktoré vykonávajú správu verejných záležitostí. - má základ v štátnej moci a prejavuje sa ako „decentralizovaná štátna moc“ – jej subjekty spolu so štátom zabezpečujú správu štátu ako verejnú správu; - potreba odlíšenia od súkromnej správy – ide o správu vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju vykonávajú, ju realizujú ako právom uloženú povinnosť (postavenie verejnoprávnych subjektov); - vymedzuje sa v organizačnom a funkčnom poňatí: v organizačnom poňatí VS predstavuje najmä štát, reprezentovaný vlastnými orgánmi (A) a verejnoprávne subjekty, ako predstavitelia a nositelia verejnej moci (B); A - v rovine štátnej činnosti – VS je činnosť, ktorú vykonáva štát popri zákonodarstve a súdnictve; B – v rovine činnosti verejnoprávnych subjektov odlišných od štátu – VS je neštátna činnosť výkonného charakteru, ktorej poslaním je zabezpečiť výkon správy štátu; verejnoprávnymi subjektmi sú verejnoprávne korporácie; - organizačný systém VS umožňuje okrem štátnych a neštátnych inštitúcií kreovanie mimovládnych organizácií – nemajú povahu samosprávnych korporácií, ktoré sa vyznačujú osobitným okruhom činností, podporujúcich plnenie štátnych/verejných úloh; spravidla ide o verejnoprávne korporácie, zriaďované zákonom a financované celkom/čiastočne zo štátnych prostriedkov; podliehajú štátnemu dozoru; - poznáme aj korporácie, vykonávajúce VS s povahou samosprávnej činnosti; - VS charakterizuje výrazná iniciátorská činnosť (napr. súdy môžu konať, len ako dôjde k závažnému porušeniu právnych povinností – obmedzená iniciatíva), ktorú môže uplatniť v najširšom rozsahu; - štruktúra VS, metódy a formy jej činnosti umožňujú stálu iniciatívu – môže sa prejaviť vo vzťahu k ostatným zložkám št.zriadenia, ale i k politickému pluralizmu; - VS využíva aj iniciatívu občanov a iniciatíva sa môže zameriavať aj na určenie ďalších úloh, ktoré treba naplniť, alebo na uplatnenie efektívnejších metód; - organizačná inštitucionálna štruktúra VS - v sociologickom chápaní súhrn pozícií a úloh, ktoré realizujú konkrétni ľudia, profesionálne rôzneho zamerania, ktorí však vytvárajú špecifickú homogénnu skupinu pracovníkov VS, majú spoločný status; - VS – služba sui generis – správa podávajúca výkony; - potreba koncentrácie VS na soc.-ekonomické a soc.-kultúrne aktivity – stiera sa hranica sféry verejného záujmu v prospech záujmovej plurality. - VS sa uskutočňuje inak ako štátna správa a inak ako samospráva; - VS vo funkčnom poňatí: ide o výkonnú činnosť štátu ako základného verejnoprávneho subjektu, zabezpečovanú prostredníctvom jeho orgánov, ako aj výkonnú činnosť ďalších

verejnoprávnych subjektov a ich orgánov pri spravovaní verejných záležitostí a realizovanú ako prejav výkonnej moci v štáte; - VS má dve základné zložky: štátnu správu a samosprávu. ŠTÁTNA SPRÁVA (ŠS) - jedna zo základných zložiek VS a základný pojem správneho práva, ktorý vychádza z podstaty ŠS ako súčasti riadenia spoločnosti a skúma ju ako osobitný druh štátnej činnosti; - najrozsiahlejší druh štátnej činnosti – jej výkonom sa zabezpečuje realizácia všetkých (vonkajších a vnútorných) funkcií štátu; orgány ŠS plnia prevažnú časť úloh zabezpečovanú štátnymi orgánmi; - jedna z foriem uskutočňovania štátnej moci; samostatný druh činnosti štátu; jadro VS; - samostatný druh organizujúcej činnosti štátu, ktorý má výkonný a nariaďovací charakter, uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej moci, pričom ciele, metódy, formy a spôsoby uskutočňovania tejto činnosti reguluje právo a v jeho medziach sa realizuje jej iniciatívny prvok, determinovaný aj internými normatívnymi aktmi nadriadených orgánov; túto činnosť uskutočňujú predovšetkým orgány ŠS, ale v rámci zákonného splnomocnenia aj štátne a iné orgány a organizácie; - predovšetkým činnosť výkonná a nariaďovacia: výkonná činnosť – vyjadruje vzťah ŠS k zastupiteľskej sústave, ktorá je prezentovaná NR SR; spočíva v bezprostrednom vykonávaní zákonov a ostatných pr.aktov št.moci, ktorých prostredníctvom sa realizujú základné otázky štátnej správy (hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj); nariaďovacia činnosť – vo vzťahu k FO a PO vyjadrujú určitú metódu – správne orgány sú oprávnené vydávať normatívne a individuálne správne akty, uskutočňovať iné opatrenia a používať donútenia, ak sú na to splnomocnené zákonom; táto metóda nie je jedinou, do popredia sa dostáva organizátorský charakter ŠS (riadiaca, koordinačná a kontrolná činnosť); - ŠS je činnosť podzákonná (vykonávaná na základe zákona, ktorý určuje jej zameranie a stanovuje aj hlavné – najmä právne prostriedky); - je to činnosť, za ktorou stojí donucovacia moc štátu – prichádza na rad, ak nedochádza k dobrovoľnému plneniu právnych povinností; jej uplatnenie upravujú právne normy: donútenie môže uplatniť len kompetentný orgán ŠS, musí byť primerané vymáhanej povinnosti a nemožno ho realizovať ľubovoľnými formami a prostriedkami (tie stanovujú platné právne normy); - je to činnosť, ktorú možno determinovať inštrukciami nadriadených orgánov ŠS – uskutočňujú ju hierarchicky usporiadané orgány, kde nadriadený orgán má priamo vply na podriadené správne orgány (interné normatívne inštrukcie atď.); - v rámci ŠS sa realizujú spoločenské záujmy (celospoločenské záujmy a právom chránené záujmy FO a PO v oblasti štátnej správy); - ŠS je verejná správa uskutočňovaná štátom, osobitný druh riadenia uskutočňovaného štátom; - činnosťou orgánov ŠS a plnením jej úloh dochádza k realizácii vzťahov ŠS – ide o činnosť zameranú do vnútra organizácie ŠS (vnútorná činnosť) a o vonkajšiu činnosť ŠS: Vnútorná činnosť → vnútorno-organizačná záležitosť, základným poslaním orgánov ŠS je zabezpečiť žiaduce a reálne fungovanie týchto orgánov; Vonkajšia činnosť → realizácia vlastného poslania ŠS, usmerňovanie procesov, realizovaných v oblasti odlišnej od ŠS, adresátmi sú FO a PO; - správne orgány – orgán ŠS pri štátnosprávnej aktivite orgánov ŠS, ale aj pri aktivite, ktorá nemá štátnomocenský charakter; orgány, ktoré popri prevažnej činnosti vykonávajú na základe zákonného splnomocnenia aj činnosť, ktorá má charakter ŠS (starosta obce, dekan fakulty);

- vykonáva ju osobitná skupina orgánov štátu – orgány štátnej správy → orgán štátu, ktorý vystupuje v jeho mene (za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ŠS nezodpovedá orgán, ktorý ho vydal, ale štát), uskutočňuje úlohy a funkcie štátu nariaďovacou a výkonnou činnosťou štátu a je zriaďovaný zákonom alebo iným právnym aktom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou; - v užšom zmysle sú to štátne orgány, ktoré právne predpisy výslovne označujú ako orgány ŠS; - v širšom zmysle sú to nielen orgány ŠS, ale aj ostatné orgány, ktoré disponujú správnoprávnou aktivitou; Základné črty orgánu ŠS: z pohľadu postavenia ide o štátny orgán, má všetky znaky štátneho orgánu, je vybavený pôsobnosťou a právomocou a má možnosť použiť prostriedky štátneho donútenia; - ide o osobitný druh štátneho orgánu – odlišuje sa činnosťou, ktorú vykonáva; - tvorí relatívne samostatnú organizačnú jednotku, oddelenú od iných v štátnom aparáte (od súdov, zastupiteľských orgánov, prokuratúry..); - orgány ŠS možno klasifikovať na základe rôznych kritérií: a) právny základ vzniku orgánu- vznik a existencia vyplýva priamo z ústavy/ÚZ a zákonov NR SR; b) vecný rozsah jeho pôsobnosti – orgány so všeobecnou a osobitnou pôsobnosťou (tie sa delia na orgány s funkčnou a odvetvovou pôsobnosťou); c) územný rozsah jeho pôsobnosti d) zloženie orgánov e) spôsob rozhodovania vo veciach svojej pôsobnosti; SAMOSPRÁVA - druhá zo zložiek VS; - poznáme územnú a záujmovú samosprávu a uskutočňujú ju iné subjekty, než ŠS – subjekty korporatívneho charakteru; - vo VS predstavuje výkonné pôsobenie a ovplyvňovanie spoločenského života prostriedkami neštátneho charakteru (ŠS sa podieľa na úlohách samosprávy a má zodpovednosť za realizáciu verejných záležitostí); - je založená na partnerskom vzťahu štátu a korporácií ako subjektov samosprávy (demokracia, pluralita záujmov); - výkon určitých presne vymedzených úloh správy štátu samostatnými, štátom uznanými verejnoprávnymi subjektmi; zahŕňa oblasť VS, zákonom zverenej subjektom, ktorých sa bezprostredne dotýka = časť správy štátu, decentralizovaná na subjekty neštátneho charakteru; - činnosť riadiaceho charakteru – predstavuje tvorbu samosprávnej moci v medziach platného práva, sama si určuje ciele; - jej zmyslom je udržanie, alebo obnovenie žiaduceho stavu, za podmienky realizácie samosprávnych právomocí; prvky riadenia a regulácie sa prejavujú ako prvky samoriadenia a samoregulácie; - činnosť samosprávy je spravovaná zákonmi, vlastnými mocenskými aktami a vlastnou samosprávnou mocou, vykonávanou a zabezpečovanou s využitím nariaďovacích oprávnení mocenského charakteru; - vzťahy sú realizované v rámci samosprávnych korporácií, ktorých podstatou a poslaním je samostatne rozhodovať o vlastných otázkach a spravovať vlastné záležitosti podľa svojich potrieb, zo svojej vôle a pri rešpektovaní zákonov; - samosprávna korporácia pri výkone samosprávy spravuje sama seba a objekt samosprávy (splýva s ich subjektom) → na rozhodovanie o úlohách a ich výkon sú zriaďované príslušné samosprávne orgány;

jej základným predpokladom je vytvorenie optimálneho spojenia medzi parlamentarizmom.záujmová samospráva – nepredstavuje ucelený. vznikajúce spontánnym prejavom skupiny osôb v snahe participovať na činnosti (krajinské spolky a pod.samospráva sa približuje k súkromnej správe tým. základom je samosprávny spôsob ich vnútornej činnosti a úsilie o účasť na organizácii spoločenského a politického života. o zrdužovaní občanov v znení neskorších predpisov je združením spolok.združenie vzniká registráciou . v ktorej spoločenstvo ako PO zabezpečuje riešenie úloh odlišných od tých.verejnoprávna korporácia – pojem spojený s jej podielom na verejnej moci. z ktorých aspoň jeden musí mať viac ako 18 rokov. .miestna samospráva – organizujúca činnosť v špecificky výkonnom poňatí. .notári. . pričom je viazaná zákonmi a právnymi predpismi. . ktoré túto činnosť vykonávajú a v objektoch ich pôsobnosti.členenie na miestnu (územnú) a záujmovú samosprávu znamená rozdielne vzťahy občana ako subjektu k týmto druhom samosprávy: pri miestnej je do systému zaraďovaný automaticky podľa miesta bydliska (miera účasti na samospráve je ponechaná na jeho vôli). . . ktoré vznikajú a pôsobia ex lege a spravidla majú povinné členstvo.korporácia všeobecne je združením osôb s cieľom sledovania určitého účelu v tejto forme. ktorí ju svojím združením vytvorili – ako právny subjekt vzniká osamostatnením smerom dovnútra voči svojim členom.najnižšou formou sú voľné združeniam.83/1990 Zb. aj navonok.právny pojem samosprávy – samospráva ako verejnoprávny subjekt disponuje príslušným rozsahom verejnej moci. realizuje sa vo vzťahoch. že pri oboch ide o správu vlastných záležitostí a k štátnej správe tým. traja občania.. zákonom stanovené úlohy rieši vo svojom mene a na svoju zodpovednosť. konštituuje sa po splnení niekoľkých kritérií: a) vôľa zákonodarcu b) dôvod vzniku – zo zákona alebo z iniciatívy VS. VEREJNOPRÁVNE INŠTITÚCIE /KORPORÁCIE .v SLK – lekári je členstvo dobrovoľné). iné občianske združenie a odborová organizácia. osobnou slobodou jednotlivca – občana a komunálnou slobodou. ktorých existencia je odvodzovaná od združovacieho práva a ktoré spája konkrétny spoločenský záujem. ak sa takéto združenie konštituuje na základe právneho predpisu. ktoré sú vydané na ich realizáciu. nie zo súkromnej iniciatívy c) povaha činností.) – nie sú formálne (právne inštitucionalizované) ani registrované a ich právne postavenie vyplýva z ústavy. .je to organizačná forma VS. voči iným právnym subjektom. . SKE – exekútori. v európskom práve pozitívnoprávnym pojmom . do systému záujmovej samosprávy vstupuje z vlastného rozhodnutia. . pričom táto činnosť nemá štátnomocenskú podstatu. . ktoré zabezpečuje štát. rozšírená o oprávnenie tvorby samosprávnej moci podzákonného a nariaďovacieho charakteru. poskytovanie verejných služieb (nielen verejnoprospešné ciele) d) niektoré výsady verejnej moci . spoločnosť. .. na ktoré sa viaže výkon určitých funkcií (SAK. že tieto záležitosti majú verejnoprávny charakter → je to verejná správa so zameraním samosprávneho subjektu na vlastné záležitosti.osobitne sa v rámci záujmovej samosprávy vyčleňujú profesijné inštitúcie. SKN .jeden zo základných pojmov VS. klub.návrh na ňu môžu podať min.. zväz. jej právna subjektivita je odlišná od právnej subjektivity tých.podľa zákona č.politický pojem samosprávy – podstata samosprávy ako formy realizácie VS občanmi . ale pod jeho dozorom. dobrovoľne. vnútorne usporiadaný systém alebo jednoznačne právnopolitický inštitút – patria sem všetky inštitúcie.

ktorej základom je obec a VÚC. ktorý ustanoví zákon.2 Úst. subjektami územnej samosprávy sú aj mestá. územné a správne usporiadanie (delenie na územné – obce a VÚC a správne celky – kraje a okresy. ktorých prijatie ústava predpokladá. títo vykonávatelia nie sú orgánmi ŠS. . .z. predovšetkým politický orgán (inštitút vyslovenia nedôvery. ciele a funkcie VS v konkrétnom čase. .pri jej výstavbe sa uplatňujú technicko-organizačné princípy. územnú samosprávu (IV. prioritné postavenie v rámci sústavy najvyšších štátnych orgánov patrí v SR NR SR. získanú menovaním prezidentom) a prostredníctvom ústredných a miestnych orgánov ŠS.základný rámec ústavnosti platí aj pre správne právo a verejnú správu – požiadavka rešpektovania ústavnosti všetkými zložkami verejnej moci. zodpovednosť parlamentu a odvodená legitimita). Vykonávatelia VS: . .ústavné základy organizácie VS z inštitucionálneho hľadiska sa v ústave spájajú s výkonnou mocou a s územnou samosprávou.organizačný systém VS môžu tvoriť okrem inštitúcií štátnych i neštátnych aj tie.). na náhradu škody. je tu tiež vyjadrená sloboda jednotlivca vo vzťahu k VS. ostatné subjekty verejného alebo súkromného práva(plnia úlohy na určitom zverenom úseku VS). majú len postavenie orgánov ŠS pri výkone ŠS. . ktoré nemajú povahu samosprávnych korporácií (mimovládky).hlava) – VS vykonávanú prostredníctvom vlády ako najvyššieho orgánu výkonnej moci (má odvodenú legitimitu. iné sú prameňom práva so zákonmi. zaväzujúce VS vo funkčnom (materiálnom) zmysle → formuluje požiadavky na VS ako na činnosť a poskytuje jednotlivcovi ústavné záruky rešpektovania týchto požiadaviek (právo na súdnu a inú právnu ochranu. Ústava upravuje výkonnú moc (VI. ktorá je ŠS → označované ako PRIAMI VYKONÁVATELIA VS [nie všetci sú súčasťou organizačného systému ŠS – nepatrí sem napr. Kritériá členenia: konkrétna forma štátneho zriadenia.VS sa delí na ŠS vykonávanú štátom a ostatnú VS vykonávanú inými subjektami.na rôznych miestach ústava obsahuje ustanovenia. historický vývoj.VS nie je ústavne upravená samostatne – základy sú obsiahnuté vo viacerých ustanoveniach v jednotlivých hlavách ústavy – niektoré zaväzujú VS priamo.špecifické postavenie. orgány ŠS sú spomenuté v dvoch ustanoveniach (čl. .hlava).. . Rada pre vysielanie a retransmisiu. úlohy. pretože ide o vrcholný orgán výkonnej moci a zároveň súčasť orgánov verejnopolitickej moci. verejné ozbrojené zbory ani iné verejné zbory.subjektami je štát (orgány ŠS) a obce a VÚC. Organizácia verejnej správy v Slovenskej republiky .štát si na výkon VS zriaďuje orgány. štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy. v jej medziach. vojenské obvody). .575/2001 Z. vláda (zákon č.príklad verejnoprávnej korporácie v SR: STV a Sro. rozsahu a spôsobom. . . právo podať ústavnú sťažnosť. → tieto ústavné limity platia pre subjekty VS.122 a 123) v súvislosti so spôsobom ich zriaďovania (len zákonom) a ich právotvornou právomocou (PP len na základe zákonného splnomocnenia). jej predsedu a na jeho návrh ďalších členov vymenúva a odvoláva prezident. predmet ich činnosti a ich kompetencie vo veciach ŠS vymedzuje zákon]: 1.čl.. 2. ktoré v jeho mene a namiesto neho vykonávajú tú časť VS. obce a VÚC pri výkone ŠS. právomoc a postavenie vykonávateľa VS. ktorí ju vykonávajú priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov.) . neobsahuje ustanovenia o záujmovej samospráve – jej subjekty majú základ v zákonoch. iné správne celky.. – štátna moc pochádza od občanov. pôsobnosť.politické vedenie VS – riadiacu právomoc uplatňuje len voči priamym a nepriamym vykonávateľom VS.

Úrad pre verejné obstarávanie SR. je ústavnprávne zodpovedný NR SR a demisiu podáva prezidentovi.rozhodnutia prijíma uznesením (nadpolovičná väčšina všetkých členov). MO (obrana). Štatistický úrad (predsedu menuje a odvoláva prezident na vládny návrh). PO zriaďované zákonom a PP môžu vydávať. 3. výnosy alebo opatrenia – vykonávacie právne predpisy a pramene práva. ktorý je prameňom svk práva. . MF. ktorý je zároveň ústavným činiteľom.nariadenie vlády – vydávané na vykonanie zákona a v jeho medziach (secundum et intra legem).).okolností môžu vytvárať svoje pracoviská. .z. len ak sú na to vyslovene splnomocnené zákonom (uverejňované sú v Z.vertikálne vzťahy vznikajú medzi ÚOŠS a nimi riadenými orgánmi ŠS na nižšej úrovni a pri výkone ŠS inými priamymi vykonávateľmi ŠS. . za urč. vymenúva a odvoláva ho vláda.dnes 14 ministerstiev: MH (hospodárstvo). ktorá má pri výkone ŠS postavenie orgánu ŠS).ÚOŠS – ich postavenie upravuje kompetenčný zákon (575/2001 Z. Protimonopolný úrad (predsedu menuje a odvoláva prezident na vládny návrh. dekoncentrované orgány ŠS a inšpekčné orgány) . . Úrad geodézie. ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS .platia medzi nimi horizontálne právne vzťahy – spolupráca a súčinnosť. Rada hospodárskeho a soc. ktoré plnia koordinačné. MŽP. členom vlády. Úrad jadrového dozoru SR. MPSVaR. sú nezávislé a niektoré .má právo zákonodarnej iniciatívy.na výkon MZ a supranacionálneho práva vydáva aproximačné nariadenia. ktoré má rôzne právne účinky podľa obsahu a adresáta → má povahu vnútorného aktu (externý len ak je zverejnený v Z.ministerstvo – na čele je minister. v čase neprítomnosti ho zastupuje štátny tajomník – na rokovaní vlády má poradný hlas. iba v prípadoch. . organizačným a technickým zabezpečením činnosti vlády plní Úrad vlády – nemá rozhodovacie právomoci a treba od neho odlišovať poradné orgány vlády. okre.z.člení sa na sekcie (generálny riaditeľ) a odbory (riaditelia). . pošty a telekomunikácie). ale neboli začlenené do žiadnej riadiacej štruktúry v ich systéme – nemajú nadriadený orgán.) a nie je všeobecne záväzný.z. orgány s celoštátnou pôsobnosťou (regulačné a dozorové orgány. MK (kultúra) a MZ (zdravotníctvo). MŠ (školstvo). ide o podzákonný právny predpis (= normatívny správny akt). . Hospodárska rada.). Rady pre vysielanie a retransmisiu (PO. sú to monokratické orgány s čiastočnou vecnou a územne celoštátnou pôsobnosťou vo veciach ŠS. že boli zriadené ako orgány ŠS. . Rada pre vedu a techniku). MDPaT (doprava. . Správa štátnych hmotných rezerv a Národný bezpečnostný úrad (riaditeľa volí a odvoláva NR SR). . . sú orgánmi ŠS.10 OÚOŠS – Úrad vlády (na čele vedúci. . org. konzultatívne alebo odborné úlohy (stálymi sú Legislatívna rada. MV. .na čele predseda. .má celoštátnu územnú pôsobnosť a všeobecnú vecnú pôsobnosť. MS (spravodlivosť).ostatné ÚOŠS . Úrad priemyselného vlastníctva SR. dekoncentrované orgány ŠS (B) a inšpekčné orgány (C).. zodpovedný vláde).majú normotvornú právomoc – na základe zákonného splnomocnenia vydávajú vyhlášky. kartografie a katastra SR. . podpredsedu predseda úradu). podpredseda.ich špecifikum je v tom. kedy sa ním schvaľuje návrh nariadenia vlády.členia sa na regulačné a dozorové orgány (A). MVaRR (výstavba a regionálny rozvoj). MZV.nepatria do ÚŠS ani do miestnej ŠS.partnerstva. A → vznikli v rokoch 2002 – 2003 ako dôsledok reštrukturalizácie VS. 2. štruktúru upravuje organizačný poriadok.úlohy spojené s odborným.

VZ vykonávajú časť ŠS popri svojom hlavnom poslaní. . Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. OÚ lesné. Colné riaditeľstvo.katastrálne úrady.môžu vydávať PP. kde na prvom stupni rozhoduje obec a niekedy uplatňujú právomoc orgánu štátneho dozoru na danom úseku ŠS.miestne orgány ŠS s krajskou územnou pôsobnosťou .službe. SSI (stavebná inšpekcia).územná pôsobnosť je obmedzená na časť územia štátu. ale väčšinou sú samostatné a podriadené ÚOŠS. ŽP a OÚ banské) . . stavebné. 5. menovaný GR Colného riaditeľstva.často označované ako špecializované miestne orgány ŠS. C – orgány ŠS s celoštátnou p. . . Katastrálna inšpekcia. nie všetky miestne orgány ŠS sú PO (napr. Vyššia vojenská správa.od 1. . B – sú podriadené príslušnému ministerstvu alebo inému ústrednému orgánu ŠS. regionálne úrady verejného zdravotníctva – regionálneho hygienika vymenúva hlavný).Ú.Policajný zbor SR. . úrad pre reguláciu sieťových odvetví a úrad pre reguláciu železničnej dopravy) majú právomoc vydávať vykonávacie právne predpisy.napr. . . vyhlasujú sa uverejnením vo Vestníku vlády SR. Úrad pre reguláciu železničnej dopravy (predsedu vymenúva vláda na návrh ministra DPaT). regionálne) orgány ŠS .VOZ .na ich čele je prednosta. Štátna kúpeľná komisia.č. Telekomunikačný úrad (predsedu volí NR SR. Rada pre vysielanie a retransmisiu (členov volí NR SR).zriaďujú sa zákonmi. Národný inšpektorát práce. PS nemajú OÚ. pamiatkové.515/2003 Zb.hlavnou náplňou ich činnosti je prvostupňové rozhodovanie v správnom konaní a vo viacstupňových štruktúrach preskúmavanie ISA. miestne (územné.podľa zákona o št. Štátna veterinárna a potravinová správa. regionálne veterinárne a potravinové správy – na čele riaditeľ. . . pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. ak sú na to výslovne splnomocnené zákonom – sú to vyhlášky. ktorého vymenúva ústredný riaditeľ ŠVaPS. ÚPSVaR. ŠvaPI (veterinárna a potravinová). . KÚ lesné. ktorého zvyčajne vymenúva vláda (!!! colné úrady – na čele je riaditeľ.2004 (z. ŽP. 4. SOI (obchodná). ktorý sa člení na krajské a okresné riaditeľstvá PZ SR a plní úlohy ŠS. prevažuje výkon št. Štátny ústav pre kontrolu liečiv. ak ho na to ustanoví zákon. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. ÚPSVaR . riadené alebo podriadené ministerstvu alebo inému ÚOŠS.napr.napr. ŠEI (štátna energetická). alebo iného ÚOŠS. zákony im však ponechávajú administratívnoprávnu subjektivitu. -VNZ (neozbrojený zbor) – Hasičský a záchranný zbor – jednotne organizovaný. Pamiatkový úrad SR.dozoru a individuálna rozhodovacia činnosť. Letecký úrad.) boli zrušené okresné úrady a KÚ sa stali špecializovanými orgánmi ŠS v rozsahu vecnej pôsobnosti podľa tohto zákona – všetky miestne orgány ŠS sa kreujú ako špecializované orgány (už nie všeobecná a špecializovaná pôsobnosť).orgány ŠS s vecnou čiastkovou a územne obmedzenou pôsobnosťou.s celoštátnou pôsobnosťou medzi ne patria: Poštový regulačný úrad (predsedu volí NR SR na návrh vlády). . ktoré je podmienkou ich platnosti. ale aj krajské a okresné dopravné inšpektoráty.pri výkone ŠS na úseku cestnej premávky sú orgánmi ŠS nielen MV a OÚ. ktoré ustanovujú ich pôsobnosť a právomoc.spravidla dvojstupňová sústava.(telekomunikačný úrad. Úrad verejného zdravotníctva. niekedy sú zriaďované ako organizačná súčasť ministerstva. správa katastra – riaditeľa menuje prednosta Kat. Slovenský metrologický ústav. vedie mimosúdne riešenie sporov). správa katastra). verejné ozbrojené zbory a iné verejné zbory .niekedy je miestny orgán ŠS druhostupňovým orgánom vo veciach. . Hlavný banský úrad. . . ŠŠI (školská). pozemkové. OÚ dopravy. školské.. Puncový úrad. SI ŽP.1. Úrad pre ochranu osobných údajov (6 členov vymenúva NR SR).

ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou = je to súhrn činností. za ktorý samostatne zodpovedajú.oba prístupy možno aplikovať pozitívne (výpočtom konkrétnych činností či konkrétnych inštitúcií a ich orgánov oprávnených spravovať) alebo negatívne (s prihliadnutím na ďalšie činnosti štátu či neštátnych subjektov) 4.ostatná samospráva – akademická samospráva na verejných VŠ a s určitými výhradami samospráva súdnictva. ktoré nemožno kvalifikovať ako zákonodarstvo alebo súdnictvo. na ktoré sa zákonom deleguje časť ŠS vo vymedzenom rozsahu. Matica slovenská. ktoré majú zo zákona kompetencie spravovať. b) formálny (inštitucionálny. ak ich zákon výslovne splnomocňuje vydávať pri výkone ŠS v rámci svojej územnej pôsobnosti VZN. výkon prenesenej ŠS riadi a kontroluje vláda. VS je vymedzovaná ako druh inštitúcie a ich orgánu. . VYKONÁVATELIA OSTATNEJ VS: – orgány iných právnych subjektov.orgány územnej a záujmovej samosprávy. . zriaďované zákonom. ktoré nemožno označiť ako zákonodarný orgán alebo ako súd. dôraz je kladený na inštitúcie a ich orgány. pri existencii štátneho dozoru a štátnych kontrolných mechanizmov.NBS.neštátne nesamosprávne inštitúcie. . pričom túto možnosť zakotvuje ústava (čl. .subjekty so zmiešaným právnym postavením – verejné ústavy (podniky) s PS. SNG. než štátu . . . OSTATNÍ VYKONÁVATELIA VS: .pojem VS pomáhajú bližšie vymedziť dva základné princípy: a) materiálny (funkčný alebo dynamický) – verejná správa je vnímaná ako druh správnej činnosti. Stručne charakterizujte verejnú správu v materiálnom a formálnom zmysle .stavovskej komory zriadenej zákonom.predstavujú myšlienkové abstrakcie a konštrukcie logickej povahy.NEPRIAMI VYKONÁVATELIA VS: . . .nepatria do organizácie ŠS ani do jej organizačných subsystémov. . STV. ktorými sú obec/VÚC a orgány ZS v mene subjektu/napr. statický) – VS je systém štátnych a iných verejných inštitúcií .určité zásady a organizačné možnosti. 3.obec a VÚC sa pri výkone delegovanej ŠS stávajú správnym celkom – organizačne ju vykonáva starosta/predseda VÚC a to formou individuálnej rozhodovacej činnosti (správne orgány). ktoré nevykonávajú zákonodarnú ani súdnu činnosť = súhrn štátnych a iných verejných inštitúcií.vykonávateľmi ostatnej VS sú len ak im zákon trvale zveruje jej výkon.iné právne subjekty než štát – obce a VÚC. ale výkonom územnej alebo záujmovej samosprávy. . . SRo.VS vykonávajú relatívne nezávisle od orgánov štátu. ktoré sú využívané pri budovaní jednotlivých orgánov VS – účelom ich využívania je vybudovanie efektívneho fungovania VS po horizontálnej i vertikálnej línii.ich činnosť nie je výkonom ŠS.OZ (mestské) a ZVÚC sú nepriamymi vykonávateľmi ŠS. Technicko-organizačné princípy výstavby verejnej správy . . . ktoré popri svojom hlavnom poslaní plnia aj niektoré verejnoprávne funkcie.75) a náklady uhrádza štát. celkom sa nekryje s verejnou správou vymedzenou pomocou formálneho hľadiska.orgány ÚS ju vykonávajú v mene subjektov. organizačný. VS je činnosťou štátnych i iných verejných inštitúcií.

pri vyššom výkonnom orgáne moci – vláde SR). Minister je plnoprávnym a zodpovedným vedúcim ministerstva. . správa ZV. MK SR). . Príklad: uplatňovanie princípu v miestnych orgánoch ŠS. dekoncentrácie a koncentrácie – centralizačný princíp = požiadavka. decentralizačný princíp je opakom = požiadavka vybudovania jedného centrálneho orgánu a viacerých orgánov na nižších stupňoch VS. aby rešpektované potreby a oprávnené záujmy obyvateľov územného regiónu. Do jeho pôsobnosti patrí využívanie všetkých oprávnení. ktoré reglementuje široký okruh spoločenských vzťahov d) nekodifikované právne odvetvie . MZ.jeho poslaním je upravovať postavenie a správanie subjektov práva vo vzťahoch. čo vyplýva z jeho rozdelenia na všeobecnú a osobitnú časť (správa školstva. 5. prednostov). výkon policajnej správy. Monokratický princíp predstavuje orgán VS s jediným zodpovedným vedúcim – odzrkadľuje právne postavenie ministerstva ako ústredného orgánu ŠS.. kultúry. prostredníctvom ktorých by sa zabezpečovali väzby medzi rôznymi odvetviami ŠS (MF).správne právo – je jedným z najvýznamnejších právnych odvetví slovenského právneho poriadku. vymenúvací princíp v ústredných a miestnych orgánoch ŠS (menovanie ministrov. b) kolegiálny a monokratický princíp – kolegiálny princíp sa vyznačuje kolektívnym rozhodovaním členov orgánu VS (napr. c) volebný a vymenúvací princíp – predstavujú spôsob ustanovovania osôb do funkcií v jednotlivých správnych orgánoch. voľby predsedu VÚC). tento princíp sa prejavuje v špecializovaných miestnych orgánoch ŠS. d) princíp centralizácie. ktoré boli subsumované do všeobecnej miestnej správy v rámci horizontálnej integrácie. .charakteristické črty SP – a) právne odvetvie. volebný princíp sa uplatňuje najmä v územných samosprávnych orgánoch (voľby starostu. ktoré toto odvetvie reguluje prostredníctvom právnych noriem. .prechádza dynamickým vývojom – časté zmeny nadväzujú ma meniace sa úlohy pri výkone VS. odvetvové a funkčné princípy – územný princíp predstavuje vybudovanie orgánov VS podľa územného hľadiska (určenie pôsobnosti a právomoci len na určitej časti územia). obrana.). dekoncentračný princíp = umožňuje vecné rozdelenie úloh ŠS do viacerých nepodriadených orgánov (horizontálna dekoncentrácia). rozdelenie správnej činnosti medzi vyššie a nižšie organizačné články VS (vertikálna dekoncentrácia). ktoré má k dispozícii na zabezpečovanie úloh ministerstva. jeho cieľom je zabezpečiť také vzťahy orgánov ŠS k občanom. odvetvový princíp požaduje vytváranie orgánov ŠS v rámci ucelených odvetví sústavy ŠS = orgán ŠS riadi len určité záležitosti rovnakej povahy (MŠ. decentralizácie. ktoré vznikajú a uskutočňujú sa v súvislosti s realizáciou výkonnej moci v štáte a vo sfére VS. Pojem správne právo. aby sa v sústave centrálnej ŠS budoval jeden orgán ŠS. aby sa orgány VS budovali prierezovo = aby realizovali rôznorodé funkcie.. sociálnych a vnútorných vecí. ktoré nie sú vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti.SP je charakterizované širokým okruhom spoločenských vzťahov.možno ich rozdeliť na: a) územné. charakteristické črty správneho práva a problematika jeho kodifikácie . ktoré plní spoločenskú funkciu v oblasti VS b) dynamicky rozvíjajúce sa právne odvetvie c) odvetvie práva. funkčný princíp obsahuje požiadavku. zdravotníctva.

orgánmi a PO – jeden zo subjektov je vždy obligatórne určený (správny orgán)..). predstavujúci súhrn všeobecne záväzných pravidiel správania. pretože je preň charakteristické. založené na spolupráci a súčinnosti). .dve formy → subjektívne verejné oprávnenie (možnosť správania urč. b) v užšom zmysle slova = súhrn právnych noriem regulujúci spoločenské vzťahy prostredníctvom špeciálnych osobitných druhov právnych noriem.relatívne samostatný subsystém právneho poriadku.. školstva.SP ako pedagogická disciplína – súhrn poznatkov získaných vedou správneho práva. 2. ktoré upravuje – cieľom je však postupne vytvárať komplexné právne úpravy v jednotlivých odvetviach VS a tým zvyšovať stupeň kodifikácie tohto pr. veľmi úzke a vzájomné prepojenie. . . možnosťou autoritatívneho donútenia a špecifickou štruktúrou. ktoré reglementujú spoločenské vzťahy na úseku VS. c) správnymi orgánmi navzájom – vzťahy. objektívne správne právo – súhrn právnych noriem. . správne právo de lege lata. postavenie a právomoc kontrolných orgánov v systéme VS.SP ako samostatné právne odvetvie sa prejavuje aj vo vonkajších systémových vzťahoch – najmä vzťahoch k právnym odvetviam: a) štátne právo – základné princípy organizácie a činnosti štátu a jeho orgánov a princípy ZPaS rozvádza a konkretizuje SP. bezdomovci (všetky FO spôsobilé konať vo svojom mene). správa justície. obrana krajiny. . b) spr. vyjadrenie SP vo všeobecnom formálnom zmysle.postavenie SP v právnom poriadku – SP upravuje vzťahy medzi: a) správnymi orgánmi a FO – účastníkmi týchto vzťahov sú vždy na jednej strane správne orgány a na druhej občania.subjektu) a subjektívna verejná povinnosť (nevyhnutnosť správania urč. administratívnoprávnu zodpovednosť a pod. ktoré sú vo vzťahu vzájomnej podriadenosti/nadriadenosti alebo ktoré nie sú (kvalitatívne vzťahy. . obsahovo a systematicky sa člení na: a) všeobecnú časť – zahŕňa teoretické aspekty základných pojmov VS a SP. . c) trestné právo – keďže SP upravuje problematiku administratívnoprávnej zodpovednosti.SP je formalizovaným normatívnym systémom.SP sa rozlišuje na: 1. . b) osobitnú časť – jednotlivé druhy správ (vnútorná. b) finančné právo – pri realizácii jeho hmotne právnych noriem sú využívané procesné právne normy SP. ŽP a pod. ale nedeliteľnú súčasť právneho poriadku. vedy. kultúry. . cudzinci. tvoriacim a súčasne predstavujúcim samostatnú. ktoré reglementujú vzťahy medzi správnymi orgánmi a riadenými organizačnými jednotkami. na druhej strane môžu byť subjektami PO.dva prístupy k vymedzeniu pojmu „správne právo“: a) v širšom zmysle slova = súhrn všetkých druhov právnych noriem. policajná. že chráni verejný záujem.SP je zaraďované k verejnému právu. subjektívne správne právo – obsah objektívneho verejného práva.predovšetkým v oblasti SP procesného možno pozorovať aj prvky súkromnoprávnej regulácie.kodifikáciu SP nemožno vykonať práve z dôvodu rozmanitosti spoločenských vzťahov. pohľady na zabezpečovanie zákonnosti vo VS. upravuje vzťahy medzi nerovnými subjektmi.subjektu).odvetvia. princípy jej uplatňovania sú podobné ako pri uplatňovaní trestnej zodpovednosti. zdravotníctva. . . konkrétny obsah jeho realizácie je určovaný štátnou mocou a umožňuje administratívne donútenie. ktoré sa vyznačujú štátom stanovenou formou.všeobecne = súhrn právnych noriem. nemôže bez neho existovať a je jeho konkrétnym výrazom (vyjadrenie SP v konkrétnom zmysle slova) .

poznanie skutočného stavu a priebehu rozhodujúcich funkčných procesov VS. vystupuje ako komplexná. orgány VS disponujú možnosťou vynútenia plnenia uložením sankcií. c) formy efektívnosti správnej činnosti a ich organizačné štruktúry sú rozdielne. pretože s týmto pojmom vystupujú do popredia viaceré kritériá a pravidlá rozličného charakteru (náročné zosúľaďovanie). na posúdenie sa vyžaduje dlhšie časové obdobie. .vychádza sa z toho. znalosť funkčných systémových väzieb VS v spoločenskom systéme a dostatok objektívnych kritérií na racionálnu tvorbu organizačnej štruktúry VS ako celku a jej orgánov. . vzťahov medzi jednotlivými prvkami VS (úlohy.VS predstavuje jednu z relatívne samostatných sústav štátneho riadenia. organizáciám a orgánom. efektívnosť a hospodárnosť. b) pri vymedzovaní pojmu sa v rôznom obsahovom vyjadrení používa účelnosť. vzťah medzi vstupom a výstupom.SV má úzku spojitosť s vedou správneho práva (VSP . . org. systém a personálne prvky VS). súvislostí a problémov vo VS. ktorá skúma organizáciu a činnosť VS v jej skutočnej a reálnej podobe.predpokladom zvyšovania efektívnosti VS je dostatočná znalosť VS ako uceleného systému. ale aj voči osobám.základňa. ktorý rozhodnutie vydal. že správa je osobitným druhom riadiacej činnosti – ide o stálu činnosť. . využíva poznatky z iných disciplín. komplex neprávnych problémov sústavy VS.skúma široký okruh vzťahov.skúmanie problematiky efektívnosti VS je doménou špeciálnej vednej disciplíny – správnej vedy – jej úlohou je zabezpečovať racionálnu organizáciu správneho aparátu pri najúčinnejších prostriedkoch.6.efektívnosť je determinovaná viacerými skutočnosťami: a) nemožno ju chápať ako súhrnú kategóriu. ktoré nie sú podriadené správnemu orgánu. ako aj na racionálne postupy pri výkone ich funkcií. . zaraďujeme ju do spoločenských vied. . dôraz na aplikačnú (prejavuje sa v realizácii získaných poznatkov) a gnozeologickú (vytváranie presnejšieho a objektívnejšieho obrazu o problémoch VSP + tvorba nových poznatkov na základe poznávania podstatných stránok a vlastností javov a vzťahov vo VS) funkciu .efektívnosť nemožno skúmať izolovane: pojem „efektívnosť“ – súčinnosť prostriedkov vynakladaných na ekonomickú činnosť z pohľadu výsledkov tejto činnosti.SV je vednou disciplínou. . vo svojej práci využíva viaceré metódy a formy činnosti. zameranú na reguláciu fungovania celkov (teórie riadenia a organizácie) → SV predstavuje aplikáciu teórie riadenia a organizácie na prácu VS pri príprave. metodologickým výskumom dochádza k vlastnému poznaniu a formuje vlastný pojmový aparát. formách a metódach jeho práce (maximálne výsledky pri vynaložení minimálnych síl a prostriedkov).tá sa venuje právnym otázkam VS) – cieľom oboch je zabezpečovať racionalizáciu VS. Efektívnosť VS: . v rámci VS pôsobenie základných prvkov sústavy a jednotlivých odvetví. vydávaní/ zabezpečovaní plnenia rozhodnutí.poznatky SV sú hybnou silou rozvoja VSP. záväzných nielen vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti orgánov VS. ktorá sumarizuje výsledky prístupov rôznych vedných disciplín. ale obsahuje aj prvky prírodných a technických vied. zameranú na bezprostrednú a praktickú realizáciu funkcií štátu. . d) efektívnosť VS spočíva v meraní celého systému VS. .potom efektívnosť VS je kritérium spôsobov činnosti a ich zabezpečovania z hľadiska dosiahnutia najvyššej možnej racionality v daných podmienkach – prostredníctvom efektívnosti skúmame faktickú činnosť orgánu VS a meriame jej výsledok z hľadiska racionality a zdrojov. syntetizujúca veda. Správna veda a jej vzťah k správnemu právu .

ktoré nadväzuje na funkčné skúmanie. ktoré sú v danom období pre štát nevyhnutné a ich prostredníctvom treba realizovať VS. ale je determinovaný nadriadenými orgánmi a administratívno-právnymi normami. posudzuje a vyhodnocuje organizáciu a činnosť správnej praxe a vytvará relatívne stabilný systém modelov. ktorý označuje VS za istú službu. . . zahŕňajúca organizačnú štruktúru a náplň činnosti b) postupné zjednodušovanie organizačnej členitosti c) využitie optimálneho systému informácií na lepšie rozhodovanie d) zjednodušovanie predpisov e) zvyšovanie výkonnosti pracovníkov VS zlepšovaním ich kvalifikačnej štruktúry. navrhuje a odporúča racionálne a funkčné usporiadanie organizačnej štruktúry VS. pracovných podmienok a prostredia na styk s občanmi f) optimalizácia úhrnu prostriedkov vynakladaných na VS (najmä v personálnej oblasti). experimentálne a sociologické). Metódy správnej vedy (SV) . ako aj špecifické metódy (induktívne.racionalizačné úsilie môže mať rôzne ciele → 1. činnosťami a podmienkami činnosti.rešpektovanie rozhodnutí správnych orgánov môže byť zabezpečené len donútením štátnou mocou.) skvalitnenie tohto prvku.prostredníctvom metódy skúmania možno spájať poznatky rôznych vied – jej špecifiká sú podmienené osobitnou povahou VS. .SV využíva všeobecné metódy (systémové a porovnávacie). . jej špecifikum je dané jej zameraním. analytické.) zvýšenie výkonnosti pracovníkov správnych orgánov a zlepšenie ich pracovných podmienok.hlavnou úlohou racionalizácie VS je: a) jednoduchá a účelná výstavba VS ako celku. Vzťahy správnej vedy a správneho práva . .úzky vzťah sa prejavuje najmä pri skúmaní efektívnosti právnych noriem.veda správneho práva využíva poznatky SV a SP vytvára ochranu pred neadekvátnou formalizáciou a judicializáciou. cieľ konania nie je stanovený správnym orgánom. špecifikuje zákonitosti vzájomných vzťahov. ako veda skúmajúca správnu prax pomocou týchto metód poznáva. . jej orgánov. metóda práce a riadenia.) zníženie súhrnu prostriedkov na vykonanie práce. pozornosť na špecifiká obsahu správnej činnosti b) systémové skúmanie aparátu VS.SV má syntetický charakter – vzniká vyčlenením zo všeobecnej organizácie práce. . . návodov a odporúčaní pre správnu právnu prax.všetky tieto prístupy sú navzájom prepojené a podmienené. ktorá vychádza z analýzy súčasného stavu a opiera sa o trvalú a systematickú prácu .racionalizácia – kvázi určitá metóda na dosiahnutie efektívnosti VS. 2. pričom dôvody na jej vyčlenenie vyplývajú zo špecifík riadiacej a správnej činnosti. vymedzuje pravidlá rozhodovacích procesov vo VS a poskytuje návody na komplexnú racionalizáciu.ide o čiastkové metódy skúmania. 3. hľadať optimálny variant rozdelenia týchto funkcií medzi orgány rovnakej úrovne. ..súčasťou metódy SV musí byť: a) funkčný prístup k správe – odhalenie takých funkcií. c) historický prístup d) využitie konkrétnych sociologických výskumov pre štúdium aparátu (overovanie jeho účinnosti) .správna veda.

. že: a) výsledky VSP ovplyvnia rozvoj poznatkov v systéme SV b) výsledky jednej alebo druhej dajú podnet na spoločné skúmanie hraničných problémov c) isté výsledky SV možno využívať na ďalšie zdôvodnenie poznatkov VSP v záujme ich realizácie d) realizované poznatky VSP môžu tvoriť základ širšieho skúmania istých problémov v SV. . je aj dosiahnutý. .orgán posudzuje otázku rozumových schopností občana samostatne. deliktuálnu spôsobilosť (právna zodpovednosť za protiprávne konanie) a procesnú spôsobilosť (sp. určitý vzťah [súlad] medzi výsledkom pôsobenia právnej normy a cieľom. .subjektom SP je potenciálny/skutočný účastník právnych vzťahov. kedy je cieľ stanovený nesprávne = ak by bol dosiahnutý. ktorý ňou zákonodarca sledoval) a prijatie žiaducich zmien.byť účastníkom konania a vystupovať v ňom). t. PÚ v ich mene vykonávajú jednotlivé orgány). na práva a povinnosti a na právne úkony. orgány územnej samosprávy (PS vymedzená právomocou). b) riešiť otázky začlenenia novej právnej normy do právneho systému. ktorá obsahuje jeho sp. nie je viazaný rozhodnutím súdu. .administratívnoprávne normy niekedy nedokážu dostatočne reflektovať prebiehajúce zmeny → potreba sledovania efektívnosti právnej normy (prepojenie teórie a praxe. potrebnej na dosiahnutie cieľov. . spôsobilosť na právne úkony (nadobúdať práva a povinnosti vlastnými úkonmi). .vzájomné vzťahy medzi vedou správneho práva a SV sa môžu prejavovať tak.môže nastať situácia. nevydanie OP).potreba zabezpečenia súladu s objektívnymi potrebami rozvoja spoločnosti: formálnou stránkou je reálne a možné plnenie a adekvátne právne vyjadrenie. na právne úkony. tak sa ním chápe plnoletosť.relativizácia konkurujúcich si cieľov a ich dosiahnutie na prijateľnom stupni. nie však vždy (pr.PS občana vzniká narodením a zaniká smrťou a je predpokladom na sp. . FO ako subjekty SP .normy by bola len formálna. .rozhodujúcim faktorom na určenie pr. vlastná tvorba právnych textov.SV konfrontuje právne normy s praxou a prispieva k skvalitneniu normotvorby.rozvoj spoločnosti predpokladá skúmanie pôsobenia administratívnoprávnych noriem z pohľadu legislatívnej činnosti – efekt legislatívnych pravidiel sa odzrkadlí v realizácii práva. nie však z celospoločenského hľadiska.tvorba cieľov a prostriedkov je založená na poznaní spoločenských potrieb a spôsobe ich uspokojovania. ale v dôsledku iných faktorov = nemožno hovoriť o efektívnosti právnej normy. ktorý je spôsobilý byť nositeľom práv a povinností = musí mať PS → spôsobilosť mať práva a povinnosti ustanovené normami SP.pri príprave právneho predpisu je potrebné: a) analyzovať vecné súvislosti. Fyzické a právnické osoby ako subjekty správneho práva . ústiace do vytýčenia cieľa – založenie normatívnej motivácie. FO (PS vzniká narodením a je predpokladom na spôsobilosť na PÚ) a PO (PS sa chápe ako celok.cieľ je určený správne. 7. spr. . . postavenia FO (občana) vo VS je právna subjektivita (PS).j. 18 rokov) a rozumových schopností – rozpoznanie dôsledkov konania. ktorá vzniká dosiahnutím určitého veku (môže byť pri jednotlivých PÚ odlišný – ak nie je stanovený. . nie však pôsobením právnej normy. . zabránenie vzniku nekonzistentnosti.medzi subjekty SP patria orgány ŠS (PS vymedzená právomocou).prioritou je súlad nášho právneho poriadku s právom EÚ. efektívnosť pr. . .v odvetví SP pôsobí najväčší počet predpisov v oblasti reglementovania miestnej správy – ťažká orientácia a rozkolísaná terminológia.

žiadatelia sa môžu obrátiť na NS SR. ktorým boli zriadené c) družstevné org. orgány. odvodenú od vzniku a zániku organizácie.normy SP (listové tajomnstvo. – okamihom účinnosti pr. iné VZPP). sú prameňmi SP (aj keby obsahovali len jednu normu SP – právny predpis môže byť prameňom aj viacerých právnych odvetví).zabezpečenie. spôsob ich ustanovenia a zásady hospodárenia) → ak je všetko v poriadku. sídlo.rozlišujeme štátne organizácie (hospodárske. VZPP ministerstiev a ostatných ústredných orgánov ŠS.) a neštátne (súkromné.) a osobitná skupina noriem. združenie zaniká dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným alebo právoplatným rozhodnutím MV o jeho rozpustení (preskúmateľné NS). príspevkové. . MV SR vykoná registráciu do 10 dní od začatia konania a do 7 dní od registrácie oznámi vznik združenia ŠÚ SR → ak MV odmietne vykonať registráciu..noriem obsiahnutých v ústave SR a z ďalších ÚZ a musia byť s nimi v súlade. – zápisom do Obch. v ktorých sú obsiahnuté normy. rozpočtové.. nariadenia vlády.) = líšia sa v spôsobe nadobúdania PS: a) štátne hospodárske org. družstevné..základné charakteristiky prameňov SP: a) všetky druhy prameňov SP sa odvodzujú z pr. b) základná úprava administratívnoprávneho postavenia občanov. má vymedzenú PS s ohľadom na úlohy. pôsobnosti a právomoci správnych orgánov musí byť obsiahnutá v zákone. ktoré združujú občanov a materiáln/finančné prostriedky na realizovanie hmotných a kultúrnych potrieb občanov. Pramene správneho práva . ak tieto formy práva obsahujú normy SP. sloboda pohybu. zdravotnú starostlivosť. vydávané orgánmi VS. alebo vydá rozhodnutie o registrácii. vydávané orgánmi VS.traja občania. ktoré majú povahu administratívnoprávnej regulácie (v SR sú to normatívne právne akty vydané príslušnými štátnymi orgánmi v stanovenej forme – zákon. . spoločenské.). . tvoria normatívne právne akty vydávané NR SR (najvyšší orgán). . sloboda pobytu. združenie vzniká registráciou → návrh na MV SR môžu podať min. podobne ako obyčaj) a právne obyčaje.aktu. atď.83/1990 Zb. ale aj cudzinci – platia tu všeobecné pr. ktorá má sp.neštátne dobrovoľné organizácie – na základe združovacieho práva (z. – okamihom. c) právny základ na odvodené normatívne správny akty. ktorý buď potvrdí rozhodnutie ministerstva. vydávanými nadriadenými orgánmi VS. ktorá upravuje špeciálne práva a povinnosti cudzincov (právo na soc. pričom aspoň jeden musí mať viac ako 18 rokov a musí obsahovať predpísané náležitosti (názov združenia. v znení neskorších predpisov).registra b) rozpočtové org. d) odvodené normatívne správne akty.subjektom SP nie sú len občania. na práva a povinnosti vo VS a sp.. musia byť v súlade s obdobnými normatívnymi správnymi aktmi. ale len deklaratórny) . na právne úkony (obe vznikajú a zanikajú súčasne). VZPP obcí a VÚC .prameňom SP nie sú precedensy (no môžu mať význam pre rozhodovanie v podobnej veci. zákon. kedy sa väčšina delegátov dohodla na jej založení (aj zápis do OR. 8. nariadenie vlády.alebo organizácie. PO ako subjekty SP . aké plní a ciele (práva a povinnosti nevyhnutné na ich zabezpečenie). VZPP miestnych orgánov ŠS.v teórii práva sa rozlišujú formálne a materiálne pramene práva: formálnymi prameňmi SP sú štátom stanovené formy práva.č.druhy prameňov SP – ústavný zákon. .subjektom SP je organizácia.

nariaďovacia činnosť – vo vzťahu k FO a PO vyjadrujú určitú metódu – správne orgány sú oprávnené vydávať normatívne a individuálne správne akty.prameňmi SP. .a medzinárodné zmluvy (všeobecnou podmienkou je. ktorý vychádza z podstaty ŠS ako súčasti riadenia spoločnosti a skúma ju ako osobitný druh štátnej činnosti. ale v rámci zákonného splnomocnenia aj štátne a iné orgány a organizácie. uskutočňovať iné opatrenia a používať donútenia. rozkazy. ktoré ich menia a dopĺňajú. orgány ŠS plnia prevažnú časť úloh zabezpečovanú štátnymi orgánmi.jedna zo základných zložiek VS a základný pojem správneho práva.ŠS je činnosť podzákonná (vykonávaná na základe zákona. nie prostriedkoch na jeho dosiahnutie.samostatný druh organizujúcej činnosti štátu. 9. túto činnosť uskutočňujú predovšetkým orgány ŠS. smernice. len na základe zákona NR SR možno zriaďovať ministerstvá a ostatné ÚOŠS a ustanovovať pôsobnosť a právomoc správnych orgánov. PO a pracovníkov). zmluvy a akty. smernice – záväzné pre ČŠ.najrozsiahlejší druh štátnej činnosti – jej výkonom sa zabezpečuje realizácia všetkých (vonkajších a vnútorných) funkcií štátu. jadro VS. ak nedochádza k dobrovoľnému plneniu právnych povinností. Štátna správa ako samostatný druh činnosti .je to činnosť. HMÚ). metódy. ktorých prostredníctvom sa realizujú základné otázky štátnej správy (hospodársky. musí byť primerané vymáhanej . ktorý má výkonný a nariaďovací charakter. sekundárne právo a judikatúra ESD.najpočetnejšími prameňmi SP sú VZPP ministerstiev a ostatných ÚOŠS – označované ako „vyhlášky“ → všeobecne záväzné normatívne správne akty odvodenej povahy. ak obsahujú jeho normy. . determinovaný aj internými normatívnymi aktmi nadriadených orgánov. do popredia sa dostáva organizátorský charakter ŠS (riadiaca.pilier – ST. jeho prameňmi sú zakladajúce zmluvy (primárne právo). že tieto normatívne akty obsahujú normy SP). koordinačná a kontrolná činnosť). pre SP: význam má najmä sekundárne právo (nariadenia – priamo aplikovateľné pre FO a PO bez potreby transformácie. odporúčania a stanoviská – nie sú priamo právne záväzné).vnútorné normatívne akty ministerstiev a ÚOŠS (pokyny. táto metóda nie je jedinou. ktorému sú určené vo výsledku. sociálny a kultúrny rozvoj).právo a pramene práva EÚ – najmä právo komunitárne (I. jej uplatnenie upravujú právne normy: donútenie môže uplatniť len kompetentný orgán ŠS.MZ sú prameňom SP. formy a spôsoby uskutočňovania tejto činnosti reguluje právo a v jeho medziach sa realizuje jej iniciatívny prvok. ktorým je adresované – ČŠ. . spočíva v bezprostrednom vykonávaní zákonov a ostatných pr. . ak sú na to splnomocnené zákonom.predovšetkým činnosť výkonná a nariaďovacia: výkonná činnosť – vyjadruje vzťah ŠS k zastupiteľskej sústave. príkazy. samostatný druh činnosti štátu.miestne orgány ŠS vydávajú vyhlášky. uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci jeho donucovacej moci. inštrukcie) – nie sú prameňom práva!!!! (záväzné len pre podriadené orgány. orgán územnej samosprávy všeobecne záväzné nariadenia. . ktorý určuje jej zameranie a stanovuje aj hlavné – najmä právne prostriedky). ktorá je prezentovaná NR SR.ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS môžu vydávať VZPP len na základe ústavy SR a ÚZ a zákonov. .jedna z foriem uskutočňovania štátnej moci. vydávané na základe výslovného splnomocnenia v zákone a v jeho medziach (nemôžu rozširovať oblasť právnej regulácie nad rámec zákona. pričom ciele. . rozhodnutia – záväzné pre subjekty. ako aj práva a povinnosti FO v oblasti VS = preto sú len zákony zákl. FO a PO.moci.aktov št. za ktorou stojí donucovacia moc štátu – prichádza na rad. . vyžaduje transpozíciu a implementáciu. . ani vypĺňať jeho medzery). . . .

správne orgány – orgán ŠS pri štátnosprávnej aktivite orgánov ŠS. . realizovaných v oblasti odlišnej od ŠS.). výkonnej a súdnej moci. b) vecný rozsah jeho pôsobnosti – orgány so všeobecnou a osobitnou pôsobnosťou (tie sa delia na orgány s funkčnou a odvetvovou pôsobnosťou). štátnu moc vykonávajú v takom rozsahu a takým spôsobom. je to elementárna súčasť systému orgánov štátu. . kde nadriadený orgán má priamo vply na podriadené správne orgány (interné normatívne inštrukcie atď. Základné črty orgánu ŠS: z pohľadu postavenia ide o štátny orgán. aký stanovuje ústava a zákony. . . . ktorá uskutočňuje presne vymedzenú časť regulatívno – mocenskej .štátne orgány sú nositeľmi zákonodarnej. prokuratúry.povinnosti a nemožno ho realizovať ľubovoľnými formami a prostriedkami (tie stanovujú platné právne normy).tvorí relatívne samostatnú organizačnú jednotku. základným poslaním orgánov ŠS je zabezpečiť žiaduce a reálne fungovanie týchto orgánov. adresátmi sú FO a PO. ktoré právne predpisy výslovne označujú ako orgány ŠS. zastupiteľských orgánov. ale štát). orgány.je to činnosť. uskutočňuje úlohy a funkcie štátu nariaďovacou a výkonnou činnosťou štátu a je zriaďovaný zákonom alebo iným právnym aktom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou. ktorú vykonáva. ktorý vystupuje v jeho mene (za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ŠS nezodpovedá orgán. Vonkajšia činnosť → realizácia vlastného poslania ŠS.. ktoré disponujú správnoprávnou aktivitou. oddelenú od iných v štátnom aparáte (od súdov. . .v užšom zmysle sú to štátne orgány.orgány ŠS možno klasifikovať na základe rôznych kritérií: a) právny základ vzniku orgánu.vznik a existencia vyplýva priamo z ústavy/ÚZ a zákonov NR SR. ktorá má charakter ŠS (starosta obce. 10. usmerňovanie procesov.ŠS je verejná správa uskutočňovaná štátom. ktorý ho vydal.). . ktoré popri prevažnej činnosti vykonávajú na základe zákonného splnomocnenia aj činnosť. Vymedzte pojem štátny orgán.činnosťou orgánov ŠS a plnením jej úloh dochádza k realizácii vzťahov ŠS – ide o činnosť zameranú do vnútra organizácie ŠS (vnútorná činnosť) a o vonkajšiu činnosť ŠS: Vnútorná činnosť → vnútorno-organizačná záležitosť. má všetky znaky štátneho orgánu. dekan fakulty). c) územný rozsah jeho pôsobnosti d) zloženie orgánov e) spôsob rozhodovania vo veciach svojej pôsobnosti. ale aj pri aktivite.v rámci ŠS sa realizujú spoločenské záujmy (celospoločenské záujmy a právom chránené záujmy FO a PO v oblasti štátnej správy). ktorá nemá štátnomocenský charakter.vykonáva ju osobitná skupina orgánov štátu – orgány štátnej správy → orgán štátu. . správny orgán a sústava orgánov štátnej správy Štátny orgán: zložka štátneho aparátu. .ide o osobitný druh štátneho orgánu – odlišuje sa činnosťou. vykonávajúca konkrétnu funkciu štátu . .v širšom zmysle sú to nielen orgány ŠS. osobitný druh riadenia uskutočňovaného štátom. ale aj ostatné orgány. je vybavený pôsobnosťou a právomocou a má možnosť použiť prostriedky štátneho donútenia. orgán štátnej správy. ktorú možno determinovať inštrukciami nadriadených orgánov ŠS – uskutočňujú ju hierarchicky usporiadané orgány.

orgány s časovo neobmedzenou kompetenciou orgány s časovo obmedzenou kompetenciou 3. na ktorom príslušný orgán realizuje svoju právomoc. orgány so všeobecnou vecnou kompetenciou orgány s osobitnou vecnou kompetenciou 5. j. oprávnenie vydávať právne záväzné štátnomocenské akty. na ktoré sa vzťahuje právomoc príslušného štátneho orgánu. vecí. so všeobecnou osobnou kompetenciou s osobitnou osobnou kompetenciou 4. j. ústredné miestne 2. ústavodarný a zákonodarný orgán 2. j. j.základným znakom štátneho orgánu je právomoc. časová (temporálna) p.). vecná p. 4. funkčná p. výkonnej a súdnej moci. orgány vyššej inštancie orgány nižšej inštancie Z hľadiska zloženia (početnosti) sa štátne orgány delia na: . . . vládne nariadenia. v ktorých sa uplatňuje jeho právomoc. orgány výkonnej štátnej moci 3. Z hľadiska kompetencií (vymedzenia okruhu subjektov. času. osobná (personálna) p. – vyjadruje okruh subjektov. Štátne orgány môžme rozdeliť podľa rôznych kritérií: 1. na ktoré sa právomoc tohto orgánu vzťahuje) sa štátne orgány delia na: 1. 2. t.činnosti štátu voči spoločnosti. 5. orgány zákonodarnej. právomoc. vyhlášky a pod. iné majú právomoc vydávať individuálne právne akty. územná (priestorová) p. rozsudok o rozvode manželstva a pod.niektoré štátne orgány majú právomoc vydávať normatívne právne akty. ktorý stanovuje ústava a zákon. t. t. . – vymedzuje obdobie výkonu právomoci príslušného orgánu. schopnosť. ale je povinný vydať ho takým spôsobom. – vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi štátnymi orgánmi pri vybavovaní tej istej veci po sebe. t. – vymedzuje druhy činností štátneho orgánu. rozhodnutia v konkrétnych veciach (rozhodnutie o vzatí do väzby.štátny orgán má právo vydať právny akt. všeobecne záväzné právne predpisy (zákony. súdne . resp. ktorými tento orgán reguluje spoločenské vzťahy.).základné kritérium klasifikácie kompetencia (pôsobnosť) zloženie spôsob ustanovovania osôb do funkcií vzájomné vzťahy Z hľadiska právomoci sa štátne orgány delia na: 1. územia. –určuje územie.právomoc majú len štátne orgány. 3.

. nadriadené a podriadené nadriadenosť jedného štátneho orgánu nad druhým oprávňuje nadriadený orgán vydávať podriadeným orgánom záväzné pokyny.poslaním orgánov štátnej správy je uskutočňovať štátnu správu ako výkonnú a nariaďovaciu činnosť. parlament. čomu korešponduje povinnosť podriadeného orgánu tieto pokyny rešpektovať. právna zodpovednosť (zodpovednosť za porušnie práva) 2. nevyhnutným prostriedkom štátnej moci je donucovací štátny aparát. v organizačných pokynoch nadriadeného orgánu i v individuálnych príkazoch 3. rozdiel medzi kontrolnými orgánmi a orgánmi nadriadenými je v tom. kontrolné a kontrolované vzťahy kontrolných a kontrolovaných štátnych orgánov úzko súvisia s delením štátnych orgánov na nadriadené podriadené. Je pre ňu charakteristický princíp odvolateľnosti príslušného tátneho funkcionára). volené 2. zriaďovaný zákonom ako organizačno-právna jednotka so samostatnou pôsobnosťou a právomocou a jej zodpovedajúcou organizačnou štruktúrou. súd. . ktorý vystupuje v mene štátu. monokratické 2. v širšom zmysle je pojem orgán ŠS totožný s pojmom správny orgán. dedičné Z hľadiska vzájomných vzťahov sa štátne orgány delia na : 1. . navzájom si zodpovedné a nezodpovedné ústavno – politická zodpovednosť (vzťahuje sa na celkovú činnosť tátneho orgánu. Záväzné pokyny sú obsiahnuté v normatívnych právnych aktoch. NKÚ) a jednak špecifickými črtami.je jedným z orgánov štátu. prokuratúra. ktorý zaisťuje všeobecnú záväznosť ústavy.ide o hierarchický systém založený na vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.je to orgán štátu.štátna moc je najvýznamnejšia forma verejnej moci. zákonov a ostatných aktov. ktoré právne predpisy označujú ako orgány ŠS. kolegiátne Z hľadiska ustanovovania osôb do funkcií sa štátne orgány delia na : 1. že záväzné pokyny kontrolujúceho štátneho orgánu smerujú len na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov 4. vyššej a nižšej inštancie vzťahy orgánov vyššej a nižšej inštancie bezprostredne súvisia s delením orgánov podľa ich funkčnej kompetencie .1. Orgán štátnej správy: používa sa v dvojakom význame : v užšom zmysle slova pre tie štátne orgány. uskutočňuje úlohy a funkcie štátu. sú charakterizované všeobecnými črtami. ktoré sú spoločné pre všetky štátne orgány (napr. . ktoré sú charakteristické len pre orgány štátnej správy. ktoré obsahujú právne normy a sankcionuje ich plnenie. vymenované 3. pretože aj kontrolné orgány môžu vydávať kontrolovaným orgánom záväzné pokyny. orgány štátnej správy predstavujú najzložitejší subsystém orgánov verejnej správy .

alebo predseda VUC nepriamymi vykonávateľmi štátnej správy – správnymi orgánmi. ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach.môžu na náklade zákonného splnomocnenia vydávať všeobecne záväzné právne predpisy . organizátorskou a kontrolnou činnosťou. orgány štátnej správy uskutočňujú svoje úlohy a funkcie štátu metódami a prostriedkami štátnej správy. je vždy nositeľom administratívnoprávnej subjektivity. o správnom konaní ako "štátny orgán.majú výkonný a nariaďovací charakter .z hľadiska subjektu. .spôsob akým rozhoduje vo veciach svojej pôsobnosti .sú vybavené právomocou a pôsobnosťou .právny základ vzniku orgánu . .vecný rozsah jeho pôsobnosti .j.pomerne samostatná.rezortné ministerstvá a ústredné orgány ŠS.ich činnosť možno v rámci práva určovať aj vnútornými predpismi a individuálnymi pokynmi nadriadených orgánov Rozlišujú sa podľa viacerých kritérií: . ústavnými zákonmi a zákonmi . štátna správa môže byť vykonávaná buď priamo alebo nepriamo: . sú starosta obce (primátor mesta). ktorý štátnu správu vykonáva. vybavená príslušnou právomocou a pôsobnosťou. .na rozdiel od ostatných štátnych orgánov. administratívnoprávnu subjektivitu treba pojmovo odlišovať od právnej subjektivity orgánu štátnej správy v oblasti súkromnoprávnych vzťahov. spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony vzniká okamihom jeho konštituovania.územný . 71/1967 Zb.stojí za nimi donucovacia moc štátu. Správny orgán: .ich konštituovanie je uskutočňované ústavou. Sústava orgánov ŠS: .hoci vykonávateľ štátnej správy v niektorých prípadoch nie je právnickou osobou. predovšetkým svojou riadiacou. uskutočňujú úlohy a funkcie štátu metódami a prostriedkami ŠS . organizačne vyčlenená zložka správnej organizácie verejnej správy. právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.vykonávajú svoju činnosť v mene štátu – ŠS.Všeobecné znaky orgánov štátnej správy: . na Slovensku je správny orgán definovaný v § 1 zákona č.hovoríme o štátnej správe v statickom (organizačnom) zmysle. t. ktorá je vyjadrená jeho pôsobnosťou a právomocou. Špecifické znaky orgánov štátnej správy: . orgán záujmovej samosprávy.ich pôsobnosť a právomoc je ustanovená zákonom ." .sú oddelené od iných organizačných jednotiek v štátnom aparáte .ich organizačná štruktúra je regulovaná právom . fyzická osoba alebo právnická osoba. týmto okamihom vzniká i administratívno-právna subjektivita tohto orgánu.zloženie orgánov .subjektivita orgánu štátnej správy. . orgán územnej samosprávy.ak obci alebo VÚC zveril zákon vykonávať určitú časť štátnej správy.

možnosť preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy na obec a vyšší územný celok ustanovuje priamo ústava (čl. Ich predmet činnosti vymedzuje zákon.. Štatistický úrad SR. treba zároveň povedať. . 75). je politickým orgánom a štátnu správu vykonáva prostredníctvom ministerstiev.A) priamu (bezprostrednú) štátnu správu. .nepriamymi vykonávateľmi štátnej správy sú: . . . . ktorej subjektami sú na základe zákonnej delegácie subjekty odlišné od štátu (verejnoprávne korporácie založené na územnom princípe – obce. sú to iné subjekty než štát.obce.vláda (všeobecná pôsobnosť) . ktoré sa odlišujú od celospoločenských potrieb. B) nepriamu (sprostredkovanú.miestne (územné. paralelnú) štátnu správu. -priamymi vykonávateľmi štátnej správy sú: . ktoré je vytvorené na územnom základe.ostatné (iné) ústredné orgány štátnej správy – Protimonopolný úrad SR. dekoncentrované orgány štátnej správy a inšpekčné orgány. na záujmovom princípe – profesijné komory).obec a vyšší územný celok sa stávajú pri výkone delegovanej štátnej správy správnym celkom. a predseda VÚC. . ktorej subjektom je štát ako originálny nositeľ štátnej správy.nie všetci priami vykonávatelia ŠS sú súčasťou organizačného systému štátnej správy. . T.organizačne štátnu správu vykonáva starosta obce (primátor mesta). prípadne sama fyzická osoba. .títo priami vykonávatelia štátnej správy nie sú orgánmi štátnej správy. nepatria sem napríklad Rada pre vysielanie a retransmisiu (tzv.ministerstvá (funkčné.vykonávajú ju vlastnými orgánmi ako prenesený výkon štátnej správy (napríklad starosta obce) alebo ako zákonom zverený výkon štátnej správy (napríklad orgán právnickej osoby verejného či súkromného práva. náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.orgány s celoštátnou pôsobnosťou – regulačné a dozorové orgány. preto ich zákon o obecnom zriadení a zákon o samospráve VÚC (samosprávnych krajoch) označuje ako správny orgán. ak jej zákon zveril časť výkonu štátnej správy). ide o uspokojovanie potrieb miestneho spoločenstva. samosprávne kraje. ktorý zároveň ustanovuje ich kompetencie vo veciach štátnej správy. licenčná rada) ani verejné ozbrojené zbory či iné verejné zbory . výkon štátnej správy prenesenej na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda a podrobnosti ustanovujú zákony.či je vláda orgánom ŠS je sporné. regionálne) orgány štátnej správy. teda môže byť spravované samostatne. . ak je subjektom tejto pôsobnosti obec.j. majú len postavenie orgánov štátnej správy pri výkone štátnej správy. ale keďže niektorí autori ju uvádzajú ako orgán štátnej správy. 11. . prevažne orgánmi štátnej správy. uvedení funkcionári územnej samosprávy vykonávajú delegovanú štátnu správu formou individuálnej rozhodovacej činnosti (predovšetkým v správnom konaní).charakteristickými znakmi ÚS sú :  predstavuje uspokojovanie potrieb určitého spoločenstva fyzických osôb. . .verejné ozbrojené zbory alebo iné verejné zbory. . Územná samospráva v organizačnom a funkčnom ponímaní . že v zmysle ústavy je vrcholným orgánom výkonnej moci.deleguje sa na ne zákonom vo vymedzenom rozsahu časť štátnej správy. odvetvové). vykonáva štát prostredníctvom svojich (štátnych) orgánov. .vyššie územné celky. ak je subjektom VÚC.

 ide o miestne spoločenstvo. na druhej strane približuje sa ŠS tým. . rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením so súhlasom obce a na základe stanoviska KÚ.základom územnej samosprávy je obec. združuje občanov. z čoho potom vyplýva : majetková + finančná samostatnosť miestneho spoločenstva samostatnosť + nezávislosť miestneho spoločenstva od štátnej správy pri voľbe svojich orgánov . ak tieto úkony nie sú PP zverené inej PO alebo FO. . je teda verejnou správou zameranou na vlastné záležitosti.obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou obce a majetku obce. . že ide o vlastné záležitosti verejnoprávneho charakteru.samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce prostredníctvom orgánov obce.základnými orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo (A) a starosta obce (B). .podstatou samosprávy je teda samosprávne rozhodovať o vlastných otázkach a záležitostiach podľa vlastných potrieb. .zhromaždení. iné stále alebo dočasné výkonné a kontrolné orgány). Samospráva sa na jednej strane približuje súkromnej správe tým že ide o správu vlastných záležitostí. v ktorého obvode sa obec nachádza. a to vo vlastnom mene. resp. na základe vlastnej vôle a pritom rešpektovať iba zákony. priezviska a funkcie.obyvateľ obce sa zúčastňuje na samospráve obce: a) aktívne a pasívne volebné právo do orgánov samosprávy obce b) hlasovanie v miestnom referende c) účasť na zasadnutiach OZ a verejných zhromaždeniach obyvateľov obce d) používanie obecných zariadení a majetku obce e) podávanie podnetov a sťažností orgánom obce f) žiadať pomoc v čase núdze. ktoré ju uzatvárajú b) dátum. hlasovaním obyvateľov obce a ver. vykonávacími predpismi.obec zriaďuje.súčasťou návrhu na zlúčenie obcí je dohoda o zlúčení obcí a údaje o výsledkoch hlasovania obyvateľov. obecná polícia. v rámci ktorej miestne spoločenstvo ako PO zabezpečuje riešenie vlastných úloh odlišných od štátu ale pod dozorom štátu. . obecný požiarny zbor. A → OZ zriaďuje podľa potreby/na základe zákona svoje orgány (obecná rada. komisie. . zrušuje. na vlastnú zodpovednosť. . .dohoda o zlúčení obcí obsahuje: a) názvy obcí. ktorí majú na jej území trvalý pobyt a je PO.územnú samosprávu možno definovať ako organizačnú formu verejnej správy. . ktorá tvorí samostatný samosprávny celok. . ku ktorému sa majú zlúčiť c) názov novej obce a sídlo jej orgánov d) označenie katastrálnych území novej obce e) určenie majetku a finančných prostriedkov novej obce f) zoznam VZN vydaných zlučovanými obcami g) podpisy starostov s uvedením ich mena. ktoré má zákonom / Ústavou priznané postavenie PO odlišnej od štátu.zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec. viazaná len zákonmi. rozdelením obec zaniká a vznikajú nové obce – všetko len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí.

ak tak neurobia do dvoch mesiacov od jeho schválenia.OZ rokuje v zbore – je spôsobilé rokovať a uznášať sa pri prítomnosti nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. uznesenie stráca platnosť. spôsob. právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo po odsúdení na výkon trestu odňatia slobody nepodmienečne. ak sa domnieva. výkon potvrdeného uznesenia už starosta pozastaviť nemôže. .starosta – predstaviteľ obce a najvyšší výkonný orgán obce. zložený z poslancov. jeho nesúhlas môžu poslanci OZ prelomiť hlasovaním nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov.pokutu možno uložiť do roka. OZ vyhlási výsledky do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli. že odporuje zákonu alebo je pre obec nevýhodné tým. . ktorý tak urobí aj na žiadosť 1/3 poslancov OZ. najneskôr však do troch rokov od porušenia nariadenia alebo nesplnenia povinnosti (prihliada sa na závažnosť.je to zastupiteľský zbor obce. ak ide o: a) zlúčenie obcím rozdelenie a zrušenie obce a zmenu názvu. . ak: a) poruší nariadenie b) neudržuje čistotu a poriadok. zriaďuje a kontroluje obecné podniky a rozpočtové a príspevkové organizácie e) uznáša sa na nariadeniach .štatutárny orgán obce v majetkovoprávnych a pracovnoprávnych vzťahoch. zabránenia škodám na majetku a odstraňovania následkov pohromy). .má sistačnú právomoc – môže pozastaviť výkon uznesenia OZ. čas. znečistí verejné priestranstvo. vzdaním sa mandátu. odkladá veci mimo vyhradený priestor c) nesplní bez vážneho dôvodu v určenej lehote povinnosť uloženú starostom poskytnúť osobnú alebo vecnú pomoc počas a pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti. najmenej však raz za dva mesiace – zvoláva ho a vedie starosta. správny orgán v administratívnoprávnych vzťahoch. zvolených obyvateľmi obce v priamych voľbách – ich počet určí OZ na celé volebné obdobie pred konaním volieb podľa počtu obyvateľov. alebo zložením sľubu s výhradou. odo dňa.OZ vyhlási hlasovanie obyteľov obce. na prijatie nariadenia súhlas 3/5 väčšiny prítomných. . pričom vyhlásenie sa vykoná vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní (účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia. ak obyvatelia v referende odsúhlasili jeho odvolanie (o . c) petíciu obyvateľov obce v počte 30% oprávnených voličov.na plnenie úloh samosprávy obce/ak to ustanovuje zákon obec vydáva pre územie obce všeobecne záväzné nariadenie → musí sa vyhlásiť. pozbavením spôsobilosti na PÚ alebo jej obmedzením.OZ rozhoduje o základných otázkach života obce: a) určuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce b) schvaľuje rozpočet obce c) určuje organizáciu obecného úradu a poriadok odmeňovania pracovníkov obce d) zakladá. následky protiprávneho konania). kedy sa starosta dozvedel o tom. ak v ňom nie je stanovený neskorší začiatok účinnosti.má sankčnú právomoc – môže uložiť FO alebo PO oprávnenej na podnikanie pokutu vo výške 200 000 Sk.mandát starostu zaniká: odmietnutím sľubu. na prijatie uznesenia OZ je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných. b) odvolanie starostu. .. kto sa dopustil takéhoto priestupku.výsledky hlasovania sú platné pri polovičnej účasti oprávnených voličov a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov hlasovania. čím ruší vzhľad obce. všeobecného ohrozenia. že ho nepodpíše v stanovenej lehote. . . . . . uplynutím funkčného obdobia.OZ sa schádza podľa potreby. možno určiť skorší začiatok v prípade živelnej pohromy.

lektorskú. fondy. o o finančnej kontrole a vnútornom audite/ . prekladateľskú.hlasovanie vo veci môže požiadať 30% oprávnených voličov.OZ volí a odvoláva hlavného kontrolóra „na 6 ročné FO“. umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku. smrťou. literárnu. ktorých volí OZ na celé funkčné obdobie a môže ich aj kedykoľvek odvolať. .OR najmä: a) rozpracúva a zabezpečuje plnenie úloh vyplývajúcich z uznesení OZ a organizuje prípravu podkladov na jeho rokovanie b) zaoberá sa bežnými vecami (majetok obce.HK predovšetkým: a) vykonáva kontrolu všetkých príjmov a výdavkou rozpočtu obce a hospodárenia s majetkom obce. ktorej zriadenie + právne postavenie + úlohy upravuje osobitný zákon. nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť. spôsob volieb upravuje RP OZ. pedagogickú. alebo ak dochádza k hrubému porušovaniu ústavy/ÚZ/VZPP a zanedbávaniu povinností zo strany starostu. . Kontrolnú činnosť vykonáva nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti/ podľa z.hlavný kontrolór . uznesenia OZ + rozhodnutia starostu. e) spolupracuje s príslušnými ŠO vo veciach kontroly hospodárenia s prostriedkami pridelenými obci zo ŠR. ak jeho neprítomnosť alebo nespôsobilosť na výkon funkcie trvá viac ako 6 mesiacov). o výkone práce vo verejnom záujme). .komisie – zriaďuje ich OZ ako svoje dočasné inciatívne.OZ môže zriadiť ako svoj poriadkový útvar obecnú políciu. . zvolených OZ. ktorý je zamestnancom obce / podľa z. týkajúce sa života obce a podáva stanoviská OZ/starostovi e) organizuje a zjednocuje činnosť komisií OZ f) plní ďalšie úlohy podľa rozhodnutia OZ . . miestne dane a poplatky) a podáva o nich návrhy starostovi/OZ c) pripravuje zasadnutia OZ d) rieši veci. ako aj orgánov zriadených OZ. c) zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie OZ + obecnej rady + komisií d)vypracúva písomné vyhotovenia všetkých rozhodnutí starostu vydaných v správnom konaní. sú zložené z poslancov OZ a z obyvateľov obce. c) predkladá výsledky kontroly OZ. zabezpečuje organizačné a administratívne veci OZ a starostu. b) vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu a záverečnému účtu obce pred ich schválením v OZ.z.obecná rada – môže ju zriadiť OZ. tvoria ju poslanci OZ.obecný úrad – výkonný orgán OZ a starostu. zmenou trvalého pobytu mimo územia obce/mestskej časti. predovšetkým: a) zabezpečuje písomnú agendu všetkých orgánov obce b)je podateľnou písomností obce. rozpočet. 302/2001 Z. poradné a kontrolné orgány.raz ročne predkladá OZ správu o výsledkoch svojej kontrolnej činnosti. e) vykonáva nariadenia. O samospráve vyšších územných celkov. d) min. publicistickú. toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú. hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií obce. . Vyšší územný celok (samosprávny kraj) Základnú právnu úpravu samosprávnych krajov tvorí spolu s Ústavou SR zákon č. prednášateľskú. zrušením obce.

sťažnosťami a inými podaniami na predsedu. Územný obvod samosprávneho kraja je zhodný s územným obvodom kraja. Samosprávny kraj je právnickou osobou. ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja. kto na území samosprávneho kraja a) má nehnuteľný majetok. zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov. Je oprávnený najmä a) voliť zastupiteľstvo a byť volený do zastupiteľstva. zriaďuje. . kultúry a stará sa o ochranu pamiatkového fondu. ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja. Obyvateľ samosprávneho kraja sa zúčastňuje na jeho samospráve. Symboly samosprávneho kraja sú erb. vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi. Územný obvod samosprávneho kraja možno zmeniť len zákonom. príprava a schvaľovanie územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov. vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť zakladá. rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov. utvára podmienky na rozvoj zdravotníctva. Samosprávny kraj má svoje symboly. a) až c) podieľať aj ten. podieľa sa na riešení problémov. ktoré môže používať pri výkone samosprávy. vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja.VUC je samostatný územný a správny celok SR. vlajka a pečať. V súčasnosti je zriadených 8 VUC. c) hlasovať v referende samosprávneho kraja za podmienok ustanovených týmto zákonom d) zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva. zastupiteľstvo a orgány ním zriadené. c) má ako cudzinec povolený dlhodobý pobyt Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. prípadne znelka. rozvoj cestovného ruchu koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu a starostlivosť o deti a mládež. spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí. Obyvateľ samosprávneho kraja je osoba. podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia. prírodné a iné zdroje. e) obracať sa so svojimi podnetmi. účelne využíva miestne ľudské. b) voliť predsedu a byť volený za predsedu. Na výkone samosprávy sa môže s výnimkou oprávnení podľa odseku 2 písm. výchovy a vzdelávania. Pritom najmä:              zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho. ktorá má trvalý pobyt v obci na jeho území. zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. Princíp územnej samosprávy na tejto nadobecnej úrovni sa teda uplatňuje rovnako ako na úrovni obecného zriadenia. b) je prihlásený na prechodný pobyt.

združenia územných celkov alebo územných orgánov. Zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach VÚC . s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. s ústavnými zákonmi. Zastupiteľstvo určí počet poslancov na celé volebné obdobie v pomere 12 000 až 15 000 obyvateľov na jedného poslanca a určí volebné obvody podľa osobitného zákona. Môže v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracovať s územnými a správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie. zakladať. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja.  utvárať účinný systém kontroly. orgánmi. obcami a inými PO. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. najmä a) uznášať sa na nariadeniach. Orgány samosprávneho kraja sú a) zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Samosprávnemu kraju možno vo veciach územnej samosprávy ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. b) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom VÚC + majetkom prenechaným do užívania c) schvaľovať program sociálneho. medzinárodnými zmluvami. ekonomického a kultúrneho rozvoja d) schvaľovať rozpočet + záverečný účet e) o vyhlásení referenda. Právotvorba Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. zriadiť funkciu hlavného kontrolóra samosprávneho kraja Samosprávny kraj môže uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. medzinárodnými zmluvami. Zastupiteľstvo je zbor zložený z poslancov VÚC zvolených v priamych voľbách. Vo veciach. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Samosprávny kraj pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje so štát. vopred schválená územným celkom alebo orgánom iného štátu. zrušovať a kontrolovať PO samosprávneho kraja g) voliť a odvolávať na návrh predsedu z poslancov zastupiteľstva podpredsedu VÚC h) zriaďovať komisie a iné orgány zastupiteľstva i) voliť na šesť rokov a odvolávať hlavného kontrolóra VÚC . Má právo stať sa členom medzinár. inými samospráv. s ústavnými zákonmi. b) predseda samosprávneho kraja Ostatné ako pri obecnom zriadení. Spolupráca sa uskutočňuje len na základe dohody o spolupráci – musí byť uzavretá písomne. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. so zákonmi. f) zriaďovať. so zákonmi a s nariadeniami vlády. v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. krajmi. s nariadeniami vlády.

j)zriaďovať úrad samosprávneho kraja p) schvaľovať rokovací poriadok zastupiteľstva. Zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace; jeho zasadnutie zvoláva a vedie predseda, urobí tak aj b´vetdy ak o zvolanie zasadnutia zastupiteľstva požiada aspoň 1/3 poslancov. Zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Je spôsobilé rokovať a uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Predsedu volia obyvatelia VÚC v priamych voľbách. - zastupuje VÚC navonok, - v majetkovoprávnych vzťahoch + pracovnoprávnych vzťahoch a v iných vzťahoch je štatutárnym orgánom - rozhoduje aj vo veciach, v ktorých zákon zveruje VÚC rozhodovanie o právach a povinnostiach PO + FO Ak sa predseda domnieva, že uznesenie zastupiteľstva je v rozpore so zákonom alebo že je pre samosprávny kraj nevýhodné, môže pozastaviť jeho výkon tým , že ho nepodpíše ustanovenej v lehote. - pozastavené U môže zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť výkon potvrdeného uznesenia nemôže predseda pozastaviť. Ak zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do 2 mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Funkcia predsedu je verejná funkcia a nevykonáva sa v pracovnom pomere. Doterajší pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah zostáva zachovaný. Mandát predsedu zaniká a) uplynutím volebného obdobia, b) odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou, c) vzdaním sa mandátu, d) právoplatným odsúdením za úmyselný Tˇ4 + ak ol odsúdený na nepodmienečný TOS e) pozbavením / obmedzením SnaPÚ f) skončením trvalého pobytu v obci na území VÚC g) vyhlásením výsledku referenda, ktorým sa rozhodlo o odvolaní predsedu, alebo h) smrťou. Predseda môže uložiť PO + FO oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja. - pri ukladaní pokút prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pokutu možno uložiť v 1 ročnej subjektívnej + 3 ročnej objektívne lehote.

12. Definujte obec, jej právne postavenie a originárnu pôsobnosť obce v zmysle zákona o obecnom zriadení č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších noviel - obec je samostatný územný samosprávny a správny celok SR; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami; - základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe MZ; - obec má právo združovať sa s inými obcami v záujme dosiahnutia spoločného prospechu (§1);

- obec má svoj názov (§1a - určuje ho vláda SR nariadením), vlastné symboly (§1b - erb, vlajka, pečať, znelka) a územie (§2 - jedno alebo viac katastrálnych území, ktoré sa môžu členiť na časti obce); - obyvateľom obce je osoba, ktorá má na jej území trvalý pobyt (§3); Samospráva obce: §4 - obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát, alebo iná FO alebo PO; - samosprávu obce vykonávajú jej obyvatelia orgánmi obce, hlasovaním obyvateľov obce a verejným zhromaždením obyvateľov obce; - obec pri výkone samosprávy najmä: a) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania; b) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce; c) rozhoduje vo veciach miestnych daní a poplatkov a vykonáva ich správu; d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vyjadruje sa k podnikateľskej alebo inej činnosti PO a FO a k umiestneniu prevádzky na území obce, k investičnej činnosti v obci; e) výstavba, správa a údržba miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamätihodností a pamiatkových území; f) zabezpečuje verejnoprospešné služby (komunálne), čistotu v obci, správu verejnej zelene a osvetlenia, zásobovanie vodou, nakladanie s odpadovými vodami a miestnu verejnú dopravu; g) zdravé podmienky pre život, ochrana ŽP, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a kultúra; h) plní úlohy v oblasti ochrany spotrebiteľa a zásobovania obce; i) schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a koncepciu rozvoja obce, rozvoja bývania; j) vykonáva vlastnú investičnú a podnikateľskú činnosť; k) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné PO a zariadenia; l) organizuje hlasovanie obyvateľov o dôležitých otázkach života a rozvoja obce; m) zabezpečuje verejný poriadok (nariadením môžu zakázať alebo obmedziť určité činnosti); n) zabezpečuje ochranu pamiatok a prírodných hodnôt; o) plní úlohy na úseku soc.pomoci; p) osvedčuje listiny a podpisy na listinách; r) vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku/jazyku NM; - ak zákon nestanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti ŠS, ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce; - obec spolupracuje s politickými stranami, hnutiami, občianskymi združeniami a inými PO a FO, pôsobiacimi v obci v záujme rozvoja obce. 13. Vzťah štátu a obce v zmysle zákona o obecnom zriadení plus príklady na delegovanú pôsobnosť na obec, t.j. prenesený výkon štátnej správy - §5 - na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy ŠS, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie; s prenesením úloh na obec štát poskytne obci potrebné finančné a iné materiálne prostriedky; - výkon ŠS prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje vláda; obec pri rozhodovaní o právach a povinnostiach FO a PO vo veciach preneseného výkonu ŠS koná podľa zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov; v ostatných prípadoch sa riadi aj uzneseniami vlády a internými normatívnymi aktmi ministerstiev a iných ústredných orgánov ŠS;

- ak obec dlhodobo (najmenej 6 mesiacov) nevykonáva svoju pôsobnosť pri prenesenom výkone ŠS a neurobila v tomto čase žiadne opatrenie na zabezpečenie jej výkonu, KÚ ju písomne vyzve na nápravu a určí jej lehotu; - ak obec v určenej lehote nezabezpečila nápravu, príslušný na konanie je orgán miestnej ŠS (podľa osobitného predpisu); - obec je povinná uhradiť orgánu miestnej ŠS finančné prostriedky za prenesený výkon ŠS, ktorý sa uskutočnil z dôvodu jej nečinnosti; - orgány ŠS prerokujú s obcami/ich združeniami opatrenia týkajúce sa obcí pred ich prijatím a s už prijatými ich oboznamujú; - obce podliehajú dozoru štátu (v rozsahu zákona); - v záujme plnenia úloh obec spolupracuje s orgánmi štátu; tie obciam poskytujú pomoc v odborných veciach a údaje z jednotlivých evidencií vedených orgánmi štátu a podieľajú sa na odbornej príprave zamestnancov obcí a poslancov ob.zastupiteľstiev; obce postujú orgánom štátu údaje potrebné pre jednotlivé evidencie, alebo pre úradné konania v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi; - obec poskytuje súčinnosť pri zabezpečovaní kancelárskych a iných nebytových priestorov pre štátny orgán, ktorý má na jej území sídlo alebo pracovisko; Pr.: - výstavba, správa a údržba miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamätihodností a pamiatkových území; - vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku/jazyku NM; - zdravé podmienky pre život, ochrana ŽP, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a kultúra; - schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a koncepciu rozvoja obce.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR
• štátna správa na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorú podľa § 2 zákona č. 534 /2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene niektorých zákonov vykonávajú obce a samosprávne kraje v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, a to: miestna štátna správa vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií, ktorú podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c citovaného zákona na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií;

pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie, ktorú podľa § 3a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.

štátna správa na úseku cestnej dopravy, ktorú podľa § 27 zákona č. 168/1996 Z. z. vykonávajú aj obce. Podľa § 30 citovaného zákona obec
− a) udeľuje a odníma dopravnú licenciu na autobusovú linku nepresahujúcu územie obce,

b) dáva v konaní o udeľovaní dopravnej licencie na vnútroštátnu a medzinárodnú autobusovú dopravu na dožiadanie správneho orgánu súhlas na zastavovanie v obci na zriadenej zastávke a určuje stanovištia vozidlám dopravcov mimo priestorov v obci, c) schvaľuje cestovný poriadok autobusovej linky nepresahujúcej územie obce,

ktoré vykonáva matričný úrad zabezpečuje jednotný informačný systém a utvára podmienky na bezpečnú prevádzku a ochranu údajov (§ 4) − jeho . z. v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ základnej školy. b) a samosprávny kraj (písm. b) požiadavku minimálne piatich rokov pedagogickej praxe. 5 a ods. z. ktorej je príslušná obec zriaďovateľom (ods.5). − ako školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach. 154/1994 Z. a). o matrikách v znení neskorších predpisov matriku ako výkon štátnej správy vedie obec. Matrikárom môže byť fyzická osoba. ak je to potrebné vzhľadom na rozsah činností. c). ktorú podľa § 2 ods. Príklady činností. 14) sa rozumie finančné. 8) kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania (písm. zákon č. že činnosti podľa ods. preukázala ovládanie matrík zložením skúšky a zložila sľub (§ 8). c) a d) odborne zabezpečuje zamestnanec ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady: a) požiadavku odbornej a pedagogickej spôsobilosti pre niektorý druh a typ školy. v hlavnom meste SR a v Košiciach mestská časť. Ministerstvo školstva SR • štátna správa v školstve na úseku škôl a školských zariadení. Na vedenie matrík ustanoví starosta obce matrikára a jeho zástupcu. 596/2003 Z. 1 zákona č. 94/1963 Zb. ktorá je plnoletá. 1). 7 vyplýva. 8 písm. a) − vydáva organizačné pokyny pre riaditeľov. Ministerstvo vnútra SR • štátna správa na úseku matrík – podľa § 4 ods. Matričný úrad vykonáva činnosti v zmysle príslušných ustanovení zákona a ďalších predpisov (zákon č.d) uzaviera s dopravcom zmluvu o výkone vo verejnom záujme a poskytuje dopravcovi náhradu preukázanej straty. Obec pri prenesenom výkone štátnej správy (podľa § 6) − zriaďuje a zrušuje základné školy podľa siete (ods. o rodine v znení neskorších predpisov. Výkonom zriaďovateľskej pôsobnosti (ods. bezúhonná. ustanoví vedúceho matrikára a potrebný počet matrikárov. ktorých je zriaďovateľom ďalej (podľa ods. z. − vykonáva štátnu správu v prvom stupni vo veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletého alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku žiaka (ods. vo veciach výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach. materiálno-technické a priestorové zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu. 584/2001 Z. e) vykonáva odborný dozor nad cestnou dopravou v obci. ktoré sú uvedené v prílohe zákona (ďalej len matričný úrad). ktorou sa vydáva zoznam matričných obvodov). 300/1994 Z. Vyhláška MV SR č. prevádzky a riešenia havarijných situácií týchto škôl. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov. z. c) − poskytuje odbornú poradenskú činnosť školám a školským zariadeniam (písm. 1 zákona č. a vo vzťahu k základným školám bez právnej subjektivity aj personálne zabezpečenie. d) − Z § 6 ods.. najmä organizačné pokyny na príslušný školský rok (písm. 4). o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonávajú aj obec (písm.

stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. z. Obec (§ 9 ods. o Štátnom fonde rozvoja bývania. Školenie zabezpečuje obec. • Ministerstvo životného prostredia SR • štátna správa starostlivosti o životné prostredie. ktorú v rámci preneseného výkonu štátnej správy vykonáva obec. b) 1. 525/2003 Z. 608/2003 Z. štátna stavebná správa – pôsobnosť stavebného úradu – podľa § 117 ods. o štátnej správe pre územné plánovanie. ktorá vykonáva preventívne požiarne kontroly v spolupráci s Dobrovoľnou požiarnou ochranou a inými občianskymi združeniami na úseku ochrany pred požiarmi. d) určuje veliteľa zásahu. Obec (§ 23) a) vykonáva preventívne protipožiarne kontroly. predloženie overenej žiadosti fondu. b) školenie kontrolných skupín obce. a to podľa ustanovení § 5 písm. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov vykonáva obec v rozsahu stanovenom týmto zákonom. 2. 2 zákona č. 5) zabezpečuje prostredníctvom preventivára požiarnej ochrany obce plnenie týchto povinností: a) organizovanie a vyhodnocovanie preventívnych protipožiarnych kontrol v obci. 314/2001 Z. 3. ktorú podľa § 1 ods. 607/2003 Z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a príslušných ustanovení zákona č. c) rozhoduje o vylúčení veci z používania. z.− − vedie matriku na zviazaných tlačivách (§ 6) vedie zbierku listín (§ 9).) Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR • štátna správa na úseku bývania. b zákona č. c) vypracovanie dokumentácie ochrany pred požiarmi obce. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov stavebným úradom je obec. ktoré môžu viesť k vzniku požiaru alebo k sťaženiu záchrany osôb a majetku a kontroluje plnenie týchto opatrení. (podrobnosti upravuje § 24) b) rozhodnutím ukladá opatrenia na odstránenie nedostatkov. z. 2 zákona č. • štátna správa na úseku ochrany pred požiarmi. (Školenie kontrolnej skupiny obce. Obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku bývania zabezpečuje (§ 5 písm. 50/1976 Zb. 1 zákona č. ktorú podľa § 16 ods. a to . overovanie úplnosti náležitosti žiadosti o podporu rozvoja bývania z fondu. preskúmavanie bytových pomerov žiadateľov o poskytnutie podpory. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. d) vykonávanie preventívno-výchovnej činnosti v obci. 50/1976 Zb. o štátnej starostlivosti o životné prostredie vykonávajú obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.

v súhlase na výrub drevín ukladá vykonanie primeranej náhradnej výsadby.dáva súhlas na umiestnenie výsadby drevín a ich druhové zloženie za hranicami zastavaného územia obce mimo ovocného sadu.− štátna správa na úseku ochrany prírody a krajiny. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. c) vydáva súhlas na vykonávanie činností uvedených v zozname. 1 písm. . 478/2002 Z. . štátna správa na úseku ochrany ovzdušia. 1 písm. vinice. g) ukladá prevádzkovateľom malých zdrojov pokuty (§ 38). nájomcovi) pozemku. a).obstaráva a schvaľuje dokument miestneho územného systému ekologickej stability a dokument starostlivosti o dreviny. o ochrane ovzdušia v znení neskorších predpisov Obec v prenesenom výkone štátnej správy vo veciach ochrany ovzdušia (§ 34 ods. ktorý ministerstvo uverejňuje vo svojom vestníku /(§ 22 ods. j) určuje rozsah a požiadavky vedenia prevádzkovej evidencie malých zdrojov. starostlivosti o ňu alebo zaplatenie finančnej náhrady. b) kontroluje dodržiavanie povinností prevádzkovateľov malých zdrojov (§ 20).vykonáva štátny dozor vo veciach. z.môže vydať všeobecne záväzné nariadenie. z. h) môže nariadiť obmedzenie alebo zastavenie prevádzky malého zdroja (§ 38 ods. 1) a) podieľa sa na vypracovaní a realizácii programu a integrovaného programu (§ 11 ods. Obec napríklad . 401/1998 Z. i) môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením zóny s obmedzením prevádzky mobilných zdrojov. vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní. 1 písm. 543/2002 Z. e)/. ktorú vykonáva obec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. . 1). . e) vydáva súhlas na zmeny používaných palív a surovín. d)/. ktorým ustanoví podrobnosti o ochrane drevín. ktorú ako prenesený výkon štátnej správy vykonáva obec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. . na zmeny technologických zariadení malých zdrojov a na zmeny ich využívania a na ich prevádzku po vykonaných zmenách /§ 22 ods. Činnosti a úlohy obce vyplývajú z ustanovení zákona. d) vydáva súhlas na povoľovanie stavieb malých zdrojov vrátane ich zmien a na ich užívanie /§ 22 ods. ktoré sú súčasťou verejnej zelene.dáva vyjadrenie k vydaniu povolenia na výrub drevín. b)/. f) ukladá prevádzkovateľom malých zdrojov opatrenia na nápravu (§ 27 ods.môže uložiť vlastníkovi (správcovi. . z. 1). 3 na výrub dreviny za podmienok stanovených zákonom. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších zákonov. 1 písm. chmeľnice a záhrady a § 47 ods. . 8). Činnosti obce upravujú tiež príslušné ustanovenia zákona č.vyznačuje dreviny určené na výrub. na ktorom drevina rastie. Obec napríklad − . v ktorých vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Obec vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach ochrany drevín v rozsahu stanovenom zákonom (§ 69 ods.

preskúma údaje uvedené v oznámení a na základe množstva a škodlivosti znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia alebo spotreby palív a surovín vydá rozhodnutie. a)/. uskutočnenie. Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy (ods. − štátna správa na úseku odpadového hospodárstva. b) poskytuje držiteľovi odpadu informácie o umiestnení a činnosti zariadení na nakladanie s odpadmi na území obce. 2) . výšku a termíny splátok poplatku a ďalšie podmienky týkajúce sa poplatkovej povinnosti prevádzkovateľa malého zdroja. g). g) uloženia opatrení na odstránenie škodlivého stavu pri poškodení verejnej kanalizácie alebo verejného vodovodu. ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení vyhlášky MŽP SR č. o vodách a o zmene zákona SNR č. 364/2004 Z. e) súhlasu na stavby v inundačných územiach drobných vodných tokov /§ 27 ods. z. 364/2004 Z. i) a § 26/. c) dáva v stavebnom konaní vyjadrenie o zamýšľanom spôsobe nakladania s odpadmi zo stavebnej činnosti s výnimkou drobného stavebného odpadu. Vyhláška MŽP SR č. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. ktorú vykonáva obec ako prenesený výkon štátnej správy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 223/2001 Z. 1 písm. prípadne pri ohrození ich prevádzky.) štátna vodná správa. 1) a) povolenia na odber povrchových vôd a podzemných vôd a ich iné užívanie na potreby jednotlivých občanov (domácností). a) a b) a § 26). ktorá prevádzkuje malý zdroj znečisťovania ovzdušia. 1 písm. z. 1 písm. z. ktoré súvisia s týmto odberom (§ 21 ods. z. v ktorom určí ročný poplatok prevádzkovateľa malého zdroja za znečisťovanie ovzdušia v predchádzajúcom roku. o vodách a o zmene zákona SNR č.. d) povolenia na osobitné užívanie vôd a povolenia stavieb na odvodňovanie pozemkov do výmery 5 ha /§ 21 ods. z. ak tieto opatrenia nevyžadujú povolenie /§ 55 ods. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) − Podľa § 63 zákona č. o poplatkoch za uloženie odpadov. z. ako aj v ostatných vodohospodárskych veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby c) povolenia čerpania a vypúšťania podzemných vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd pri hydrogeologickom prieskume pri predpokladanej dobe trvania čerpacej skúšky do piatich dní /§ 21 ods. zmenu a odstránenie vodných stavieb. Činnosti obce vyplývajú tiež z ďalších predpisov (zákon č. 409/2002 Z. ktorú vykonáva obec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 3/. b) v ktorých je príslušná povoľovať vodnú stavbu. 372/1990 Zb. a)/.- rozhoduje o poplatku právnickej osoby a fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon): A. Obec v prenesenom výkone pôsobností na úseku štátnej vodnej správy rozhoduje vo veciach (ods. Obec vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva (§ 72) a) prejednáva priestupky v odpadovom hospodárstve /§ 80 ods. 3 písm. 17/2004 Z. 284/2001 Z. B. 372/1990 Zb. 5/. 1 písm. f) pochybnosti o určenie hranice pobrežného pozemku pri drobných vodných tokoch /§ 50 ods.

nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. b) vedie evidenciu o vodách (§ 29). s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. vodných tokov a vodných stavieb /§ 77 ods. (3) Nariadenie sa musí vyhlásiť. s ústavnými zákonmi. medzinárodnými zmluvami. so zákonmi. c) vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov /§ 66 ods. 5). Obec môže všeobecne záväzným nariadením (ods. so zákonmi. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. obmedziť. − štátna správa na úseku rybárstva – podľa § 36a zákona č. a vyjadrenie k stavbe rodinného domu. v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy. s ústavnými zákonmi. ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. z. medzinárodnými zmluvami. v ktorých obec plní úlohy štátnej správy. b) určiť inundačné územie pri drobných vodných tokoch (§ 46 ods. v ktorých je príslušná vydať povolenie. o rybárstve obec. (1) Obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. zákonmi a s medzinárodnými zmluvami. k stavbe na individuálnu rekreáciu a na domové žumpy. so zákonmi a s nariadeniami vlády. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. ústavnými zákonmi. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach.a) dáva vyjadrenie podľa § 28 k vodnej stavbe v prípadoch. 3) a) upraviť. Normotvorná činnosť obce a samosprávneho kraja Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. s nariadeniami vlády. 1/. s nariadeniami vlády. 14. ústavnými zákonmi. medzinárodnými zmluvami. Vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej . (2) Vo veciach. prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na drobných vodných tokoch a iných vodných útvaroch (§ 18 ods. v Bratislave a v Košiciach mestská časť v rámci štátnej správy na úseku rybárstva vydáva rybárske lístky a vedie ich evidenciu. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. a)/. d) prejednáva priestupky na úseku ochrany vôd. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. 3 písm. 1). Vo veciach. 139/2002 Z. C. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

ktoré môže používať pri výkone samosprávy. 302/2001 Z. Symboly samosprávneho kraja sú erb. Obligatórne a fakultatívne referendum obce podľa zákona o obecnom zriadení . ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. Samosprávny kraj má svoje symboly. možno určiť skorší začiatok účinnosti nariadenia.OZ môže vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce. . Územný obvod samosprávneho kraja je zhodný s územným obvodom kraja. b) odvolanie starostu. V súčasnosti je zriadených 8 VUC. b) fakultatívne referendum . ak je to potrebné na odstraňovanie následkov živelnej pohromy alebo na zabránenie škodám na majetku. vlajka a pečať. Princíp územnej samosprávy na tejto nadobecnej úrovni sa teda uplatňuje rovnako ako na úrovni obecného zriadenia.z. V otázke odvolania starostu rozlišujeme: a) obligatórne referendum – ak oň petíciou požiada aspoň 30% oprávnených voličov alebo ak starosta hrubo alebo opakovane zanedbáva svoje povinnosti. V prípade živelnej pohromy alebo všeobecného ohrozenia. . O samospráve vyšších územných celkov.na 15 dní. prípadne znelka. porušuje ústavu a ústavné predpisy. Územný obvod samosprávneho kraja možno zmeniť len zákonom. 15. (4) Vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti. okrem toho sa nariadenie zverejní aj spôsobom v obci obvyklým. účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia. ak ide o: a) zlúčenie obcím rozdelenie a zrušenie obce a zmenu názvu. b) pred rozhodnutím o ďalších dôležitých veciach samosprávy obce. Samosprávny kraj je právnickou osobou. ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. .OZ vyhlási hlasovanie obyteľov obce. c) petíciu obyvateľov obce v počte 30% oprávnených voličov – do 90 dní. Právna úprava samosprávy vyšších územných celkov Základnú právnu úpravu samosprávnych krajov tvorí spolu s Ústavou SR zákon č. OZ vyhlási výsledky do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli.ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov 16. ak: a) ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov (odvolanie starostu). VUC je samostatný územný a správny celok SR.výsledky hlasovania sú platné pri polovičnej účasti oprávnených voličov a rozhodnutie bolo prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov hlasovania.

kto na území samosprávneho kraja a) má nehnuteľný majetok. ktorá má trvalý pobyt v obci na jeho území. rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov. utvára podmienky na rozvoj zdravotníctva. e) obracať sa so svojimi podnetmi. Pritom najmä:                zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho. rozvoj cestovného ruchu koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu a starostlivosť o deti a mládež. Obyvateľ samosprávneho kraja sa zúčastňuje na jeho samospráve. ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja. b) je prihlásený na prechodný pobyt. a) až c) podieľať aj ten. Samosprávnemu kraju možno vo veciach územnej samosprávy ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. združenia územných celkov alebo územných orgánov. utvárať účinný systém kontroly.Obyvateľ samosprávneho kraja je osoba. kultúry a stará sa o ochranu pamiatkového fondu. zriaďuje. vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja. c) hlasovať v referende samosprávneho kraja za podmienok ustanovených týmto zákonom d) zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva. Môže v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracovať s územnými a správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie. c) má ako cudzinec povolený dlhodobý pobyt Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. sťažnosťami a inými podaniami na predsedu. podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia. ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja. prírodné a iné zdroje. podieľa sa na riešení problémov. vopred schválená územným celkom alebo . spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí. Má právo stať sa členom medzinár. vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi. výchovy a vzdelávania. účelne využíva miestne ľudské. b) voliť predsedu a byť volený za predsedu. vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť zakladá. zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov. príprava a schvaľovanie územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov. Na výkone samosprávy sa môže s výnimkou oprávnení podľa odseku 2 písm. zriadiť funkciu hlavného kontrolóra samosprávneho kraja Samosprávny kraj môže uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 500 000 Sk. Spolupráca sa uskutočňuje len na základe dohody o spolupráci – musí byť uzavretá písomne. zastupiteľstvo a orgány ním zriadené. Je oprávnený najmä a) voliť zastupiteľstvo a byť volený do zastupiteľstva. Pokuta je príjmom samosprávneho kraja.

Pod termínom združenie platný zákon zahŕňa spolky. iné občianske združenia ako aj odborové organizácie. z ktorých aspoň 1 musí byť starší ako 18 rokov. návrh na registráciu môžu podať najmenej traja občania. vnútorne usporiadaný systém či jednoznačne právnopolitický inštitút. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Základným prvkom je samosprávny spôsob ich vnútornej činnosti a úsilie o väčšiu. a) b) c) d) e) samospráva profesijná. Právotvorba Samosprávny kraj môže vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. atď. medzinárodnými zmluvami. krajmi. v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Vznikajú exlege a spravidla majú povinné členstvo na ktoré sa viaže výkon určitých funkcií. Slovenská advokátska komora. so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. ktoré svoju existenciu odvodzujú od združovacieho práva a ktoré spája konkrétny spoločenský záujem. nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. b) predseda samosprávneho kraja Ostatné ako pri obecnom zriadení. so zákonmi. 17. kluby. reštaurátorov. kluby. ktoré sú v nej zastúpené Nepredstavuje ucelený. spoločnosti.)Ich znakom je že nie sú registrované a ich právne postavenie vyplýva z ustavy SR. Zdržujú príslušníkov tzv. Samosprávny kraj pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje so štát. s ústavnými zákonmi.družstvá samospráva spoločenská. zväzy.vniká registráciou. s ústavnými zákonmi. architektov. Záujmová samospráva plus stručná charakteristika subjektov.napr. slobodných povolaní napr. obcami a inými PO. Do tohto pojmu sa zaraďujú všetky inštitúcie. Orgány samosprávneho kraja sú a) zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Vykonávajú verejnú správu v tom. medzinárodnými zmluvami. združenia a spolky samospráva politická. právnikov.advokátske a notárske komory samospráva národnostná.politické strany a hnutia .orgánom iného štátu. že rozhodujú o vykonávaní slobodného povolania a dbajú o jeho čestné vykonávanie.uplatňuje sa v národnostne zmiešaných štátoch samospráva ekonomická. so zákonmi a s nariadeniami vlády. Profesijné inštitúcie – tvoria osobitnú kategoriu záujmovej samosprávy. Občania majú právo slobodne sa združovať pričom na výkon tohto práva nie je potrebné povolenie štátneho orgánu. lekárov. Voľné združenia – sú najnižšou formu a vznikajú spontánnym prejavom skupiny osôb participovať na činnosti (krajinské spolky. s nariadeniami vlády. napr. Združenie .záujmové organizácie. inými samospráv. lekárska komora atď. orgánmi. môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Vo veciach. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. či menšiu účasť na organizácii spoločenského a politického života.

administratívnoprávne vzťahy (ADMPV) – spoločenské vzťahy upravené normami správneho práva. teda predmety vzájomných práv a povinností subjektov jednotlivých ADMPV. Pojem a charakteristické črty administratívnoprávnych vzťahov . prípadne iný orgán VS. PO alebo iné orgány VS. ktoré sa aktivizujú v dôsledku právnej skutočnosti.existencia príslušnej právnej normy správneho práva. zároveň majú stanovené určité obmedzenia. t. Predpoklady vzniku a prvky administratívnoprávnych vzťahov . materiálne predmety. alebo založené na spolupráci a súčinnosti . 19.vo väčšine prípadov je podmienený vznikom právnej skutočnosti. . cudzinci.f) samospráva zmiešaná.jedným zo subjektov ADMPV je vždy orgán VS. že nevznikne iná právna zodpovednosť. s ktorou normy správneho práva spájajú právne následky. ktoré vo vzťahu k účastníkom a záujemcom nemajú mocenskú povahu – rozširuje sa skupina vzťahov. pričom jedným z nich je vždy orgán VS. PO. podľa toho. . objekt a obsah. vykonávajúce správu majú v týchto vonkajších vzťahoch oprávnenia. ktoré sú zamerané navonok jej organizácie – ku spravovaným subjektom. s ktorou právny predpis počíta (najmä právnymi úkonmi subjektov ADMPV). .j.ADMPV sú obsiahnuté v normách SP. ďalšími môžu byť občania. ktoré nenachádzame v práve súkromnom a ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľa správy – naplnenia verejného záujmu a opierajú sa o verejnú/štátnu moc. ktoré vyplývajú buď priamo z noriem správneho práva.predpoklady vzniku ADMPV: . ďalšími subjektami môžu byť FO. môže ísť o vzťahy s nerovným postavením. v ktorej sa prejavujú prvky profesijnej a prvky spoločenskej samosprávy 18. .ADMPV môžu vznikať z iniciatívy orgánov VS a z iniciatívy spravovaných subjektov. .VS sa plne realizuje len vo vzťahoch. ktoré sa môžu uskutočniť len na základe dohody medzi dvoma účastníkmi vzťahu o jeho obsahu. pre ktorý dané subjekty do vzťahu vstupujú a sú vo vzájomnej interakcii (právu jedného subjektu zodpovedá povinnosť druhého a naopak). . alebo môžu na základe noriem SP vzniknúť na základe rozhodnutia príslušného orgánu VS. sociálne a kultúrne hodnoty alebo správanie sa ľudí a hodnoty ľudskej osobnosti.obsah ADMPV – práva a povinnosti subjektov.objekt ADMPV – veci.ADMPV sú vzťahy mocenské – orgán VS v nich realizuje verejný záujem a vystupuje v mocensky nadriadenom postavení voči spravovaným subjektom – toto postavenie je prejavom ich pôsobnosti a právomoci.v rámci vnútornej štruktúry ADMPV rozlišujeme tri prvky: subjekt. práva a povinnosti realizované v ADMPV sú vždy viazané na predmet. subjekty. že vznikajú a realizujú sa pri výkone VS a ich subjekty sú nositeľmi práv a povinností ustanovených normami SP. špecifické tým.vysokoškolská samospráva. .nazývajú sa aj správnoprávne a odrážajú predmet regulácie správneho práva. .prípadoch autoritatívne a jednostranne rozhodovať a zasahovať pri tom do práv a povinností adresátov → môže tieto rozhodnutia uskutočňovať proti ich vôli. .ďalším znakom ADMPV je administratívnoprávna zodpovednosť – uplatňuje sa v prípade porušenia povinností v prípade. . iné FO. .VS ako služba sui generis – je založená na úkonoch. . . . ktorým je verejná správa. ktoré z menovaných do vzťahu vstupujú.v ADMPV môže orgán VS v urč.subjekty ADMPV – v každom konkrétnom vzťahu vystupujú aspoň 2 individuálne určené subjekty.

ďalej možno ADMPV deliť podľa jednotlivých úsekov.podľa postavenia adresátov verejnosprávneho pôsobenia: . osobitnú skupinu tvoria vzťahy.. koordinačnej a kontrolnej činnosti VS.hmotnoprávne vzťahy – navzájom medzi orgánmi VS a ostatnými subjektami ADMPV. ktorých prostredníctvom vznikajú. Zákonodarný zbor prijíma všeobecne záväzné normy najvyššej právnej sily.procesnoprávne vzťahy – realizované navzájom medzi orgánmi VS a ostatnými subjektami ADMPV. vnútroorganizačné/interné organizačné vzťahy. Normy na vyššom stupni sú určujúce pre vznik a obsah nižších noriem a je obsiahnutá v normatívnom právnom akte.vonkajšie ADMPV – realizuje sa nimi podstatné poslanie VS – uskutočňovať správu verejných záležitostí. Všetky normy správneho práva sú vydávané v osobitnej.ochranné ADMPV – realizované s cieľom riešenia nežiaducich javov a situácií z hľadiska nápravného i preventívneho. obsahom sú práva a povinnosti. ich obsahom sú práva a povinnosti. (tu je dôležitý predpoklad vzniku právnej udalosti). Normy správneho práva sa od noriem ostatných právnych odvetí odlišujú niektorými osobitosťami:  predmet regulácie – spoločenské vzťahy v oblasti verejnej správy upravujú aj normy iných právnych odvetví napr.vnútorné ADMPV – zväčša organizačné vzťahy.podľa funkcií VS na vzťahy regulačné a ochranné. 21.Sem patria iba tie.ADMPV možno členiť podľa rôznych kritérií: predovšetkým podľa právneho obsahu na vzťahy organizačné.ďalším predpokladom vzniku. Pri vymedzovaní pojmu normy správneho práva vychádzame z toho. ktorí väčšinou stoja mimo organizačnej štruktúry VS. vyplývajúce z právomoci a pôsobnosti. ak nedochádza k dobrovoľnému plneniu povinnosti a k jeho obnoveniu. vedú k uspokojovaniu materiálnych právnych záujmov a potrieb príslušných subjektov. vznikajúce v oblasti riadiacej. . ktoré zakladajú kvantitatívne a kvalitatívne nový právny stav v oblasti VS. . .. hmotnprávne a procesnoprávne. Klasifikácia administratívnoprávnych vzťahov . štátom stanovenej forme. 20.. normy pracovného práva. odvetví alebo oblastí VS = podľa vecného obsahu. že: Ide o pravidlo správania. prostredníctvom ktorých sa realizuje administratívnoprávna zodpovednosť. sú to realizačné ADMPV pri výkone VS vo vzťahu k adresátom. ustanovených štátom splnomocnenými subjektami a vynutiteľných štátnou alebo verejnou samosprávnou mocou.regulačné vzťahy – realizované s cieľom riešenia pozitívne orientovaných úloh VS. . rušia. zmeny alebo zániku AP vzťahov je základ individuálnych správnych aktov. ak bol narušený. . autoritatívne sa potvrdzujú alebo zabezpečujú právnu ochranu hmotným právam a právnym povinnostiam príslušných subjektov. . ktoré upravujú spoločenské vzťahy spravovacieho charakteru. finančného. .organizačné ADMPV – sa realizujú navzájom medzi jednotlivými orgánmi VS. . . . poskytujú ochranu už existujúcim vzťahom a smerujú k zachovaniu žiaduceho právneho stavu. Členenia a pôsobnosť noriem správneho práva Normy správneho práva predstavujú súbor všeobecnozáväzných pravidiel správania. . ustanovené alebo aspoň uznané štátom. ktorými sa aplikuje právo realizované príslušnými správnymi orgánmi. . k jeho vynúteniu. menia sa. ich obsahom sú vzájomné práva a povinnosti.existencia protiprávneho konania.

Členenie noriem správneho práva Podľa obsahu sa delia na:  všeobecné a osobitné Podľa vnútornej štruktúry:  regulatívne normy . organizačnú štruktúru a zakotvujú úpravu ich vzájomných vzťahov.  pri skúmaní vnútornej štruktúry normy správneho práva nachádzame základné znaky. dispozícia a sankcia. ktorých prostredníctvom sa obsah značného množstva hmotnoprávnych predpisov uvádza do života.  normy správneho práva majú zväčša imperatívny charakter  normy správneho práva predstavujú súbor verejnoprávnych noriem. že regulujú negatívne. zákaz . Zmysel procesnoprávnych noriem je naplnený len v spojení s hmotnoprávnymi normami. Pre normy správneho práva je charakteristická kombinácia : hypotéza – dispozícia a pre ochranné normy : dispozícia – sankcia. Z hľadiska správania sa adresáta právnej normy sa členia na skupinu noriem s prívlastkom:  imperatívne – normy správneho práva. Členenie podľa právneho obsahu je:  kompetenčné normy – tie ktoré upravujú úlohy. pôsobnosť a právomoci subjektov verejnej správy  organizačno-právne normy – tie ktoré napríklad zakotvujú vytváranie. operatívnosť. Štruktúra právnej normy nie je totožná so štruktúrou jednotlivých prameňov práva. konfliktné spoločenské vzťahy. odporúčajúce a ustanovujúce) Významné je členenie na:  hmotnoprávne – sa zaraďujú normy. ktoré majú dispozíciu vyjadrenú ako nutnosť. ktoré určujú obsah práv alebo povinností adresátov verejnosprávneho pôsobenia zároveň s bezprostrednými podmienkami a predpokladmi ich realizácie  procesnoprávne – upravujú postupy.poskytujú ochranu príslušným spoločenským vzťahom tak.  ochranné normy . imperatívne – príkaz. ktoré vznikajú na základe porušenia práva. vnútornej štruktúry právnej normy sa vyčleňujú 3 prvky : hypotéza. značné množstvo noriem v porovnaní s inými právnymi odvetviami nachádzame v podzákonných predpisoch.upravujú postavenie a správanie subjektov správneho práva v pozitívnych správnoprávnych vzťahoch. ktoré upravujú organizáciu a činnosť verejnej správy. Z hľadiska vnútornej formy. splnomocňujúce. Výhodami normotvorného procesu podzákonného charakteru sú rýchlosť. zakazujúce. ktoré sú zhodné právnymi normami ďalších právnych odvetví. Podľa právneho charakteru:  zaväzujúce a splnomocňujúce (teória uvádza delenie na zaväzujúce. Správne právo poukazuje na zvláštnosť v tom. špecializácia a pružnosť. že normy správneho práva väčšinou nemajú túto klasickú trojprvkovú štruktúru.

 dispozitívne – normy správna práva. t. účinnosť a normatívnosť normatívneho právneho aktu.  časová pôsobnosť – nám presne vymedzuje dobu. Spätná účinnosť noriem správneho práva zásadne nie je prípustná.  priestorová pôsobnosť – určuje priestor.  neurčité pojmy – označujú slová alebo slovné spojenia použité v týchto právnych predpisov na formálne vyjadrenie všeobecnejších javov. Vymedzenie pojmu metóda verejnej správy a jej charakteristické črty Všeobecne Pojem metóda. cieľavedomého. na ktorom normy správneho správa platia. ktoré majú dispozíciu vyjadrenú v predpisoch správneho práva ako možnosť určitého normou ustanoveného správania subjektu – splnomocnenie. ktoré nie sú v právnom predpise bližšie špecifikované. v ktorom je normy vyjadrená. t. že v normách správneho práva sa objektívne nemôže odzrkadliť spoločenská realita absolútne. v ktorom je norma vyjadrená. uvedomelého postupu pri práci alebo v konaní.. podstata spočíva v tom. vzťahuje sa na realizáciu noriem správneho práva vo forme ich aplikácie orgánmi verejnej správy. V správnom práve sa tento pojem používa v obidvoch významoch a používajú sa aj jeho rôzne modifikácie. Vymedzuje sa :  vecná pôsobnosť – vymedzuje nám vecnú problematiku.j. právna norma ho pripúšťa a vymedzuje jeho hranice a nie je ľubovôľou. oprávnenie Pôsobnosť noriem správneho práva Pôsobnosť právnych noriem nám vymedzuje sféru ich pôsobenia ako aj rozsah ich realizácie a aplikácie. definované. väčšina noriem správneho práva má priestorovú obmedzenú pôsobnosť na území SR alebo jeho časti alebo výhradné územie mimo územia SR  osobná pôsobnosť – je vymedzená okruhom osôb. spoločenské vzťahy v oblasti VS umožňujú vyčleniť určitý okruh právnych noriem do samostatného právneho odvetvia – správneho práva. Treba to chápať ako vymedzenie toho. K pôsobnosti sa viažu najmä pojmy záväznosť. ak sú splnené právne a faktické podmienky : musí mať svoj zákonný základ. napr. prichádza do úvahy. 22. vzťahy na úseku školstva.  analógia – postup orgánu pri riešení praktického prípadu. platnosť. ktorý vyplýva z konštrukcie obsahu niektorých noriem správneho práva. . po ktorú má norma správneho práva regulačne pôsobiť. v akom rozsahu sa má norma uplatňovať. na ktoré sa norma vzťahuje. ktorá sa má normou správneho práva regulovať. Najčastejšie sa používa na označenie spôsobu vedeckého bádania.. vymedzuje pôsobnosť administratívnoprávnych noriem z hľadiska plynutia času a je tak spojená s platnosťou a účinnosťou právneho predpisu. V slovnom spojení metóda administratívnoprávnej regulácie sa považuje za jedno z kritérií.j. prevzatý z gréckeho slova methodos sa používa vo viacerých významoch.. Právne neurčité pojmy a správna úvaha S realizáciou a interpretáciou noriem správneho práva bezprostredne súvisia inštitúty :  správne uváženie – predstavuje inštitút. ktorý nie je upravený niektorou normou platného práva a vec sa rieši podľa všeobecných princípoch daného právneho odvetvia alebo práva vôbec 23. ktoré spolu s predmetom regulácie. alebo ako termín na označenie zámerného. Jednotlivé všeobecne záväzné pravidlo správania sa vždy vzťahuje na určitý druh administratívnoprávnych vzťahov.

Konkrétnu podobu nadobudnú až ich transformáciou do reálneho sveta. Charakteristika Vyjadrujú kvalitatívnu stránku verejnej správy. ktorý ustanoví zákon. ktorá sa v reálnom živote prejavuje v konkrétnych formách VS. aby konal. Dávajú návod na to. vecne široký. Klasifikácia metód verejnej správy Verejná správa je zložitý. čo im zákon nezakazuje a nikoho nemožno nútiť. Pričom jedna metóda sa môže realizovať viacerými formami a v jednej forme sa môže premietať uplatnenie viacerých metód. ktorými spravujúce subjekty disponujú. čo zákon neukladá. Ide o racionálne návody na optimálne a efektívne využívanie prostriedkov. Definícia Metódy verejnej správy možno definovať ako spôsoby. myšlienky. Spoluurčujúcim faktorom metód verejnej správy sú teda formy činnosti verejnej správy. pomocou ktorých dosiahneme cieľ a tieto myšlienky a postupy sa pretavujú do formy činnosti). optimálne riešiť úlohy. Metódy verejnej správy vstupujú do procesov normotvorby i procesov realizácie práva. a či právo dáva rámec na realizáciu metód. Táto transformácia sa uskutočňuje v jednotlivých reálnych. konkrétnych aktivitách. Vo vzťahu k spravovaným subjektom sú spravujúce subjekty povinné rešpektovať právnu integritu FO a PO a môžu do nej zasahovať iba na základe zákonného splnomocnenia.Predovšetkým metóda administratívnoprávnej regulácie spoločenských vzťahov určuje zároveň i charakter APV a postavenie subjektov v nich. ciele. Teória a veda správneho práva skúmajú verejnospravovacie vzťahy a právne aspekty týchto metód. postupy. rôznorodý a dynamický komplex spoločenských vzťahov. 24. Spravujúce subjekty môžu konať iba na základe a v súlade s ústavou a v rozsahu a spôsobom. cesty cieľavedomého pôsobenia spravujúcich subjektov na spravovaný objekt v prísnom súlade s právnym poriadkom za účelom dosahovania cieľov. akými cestami. Na rozdiel od toho spravované subjekty môžu konať všetko. Preto jej výkon nemôže byť efektívne usmerňovaný . iba v rozsahu svojich kompetencií a právomocí. plnenia úloh vo VS a naplňovania sociálnych funkcií verejnej správy. akým spôsobom. vnútorne štruktúrovaný. napĺňať ciele a funkcie verejnej správy. formách činnosti verejnej správy. úlohy a musíme zvoliť metódy. Metódy verejnej správy sú právnym inštitútom a logicky aj inštitútom správneho práva. Metódy verejnej správy sú akceptovaným inštitútom teórie i vedy o verejnej správe i teórie a vedy správneho práva a sú tiež aktuálnou otázkou spoločenskej praxe v procesoch výkonu verejnej správy i tvorby a realizácie správneho práva. prostriedkami majú správne orgány pôsobiť. Metódy VS predstavujú abstraktnú kategóriu (máme poslanie. najmä právnoaplikačných činnosti pri využívaní právomocí spravujúcimi subjektami.

zladenosti a organizovanosti vzťahov medzi ľuďmi. Možno ich považovať za metódy základné a všeobecné. v akom sa uplatňujú. aby si neplnil právne povinnosti. prokurátorskej). k FO. predstavuje vonkajšiu činnosť. pri donucovaní sú právne rámce striktne stanovené. osobitné – aplikujú sa vo verejnej správy a zároveň odzrkadľujú jej osobitosti 3. ale nesmú byť extra legem. univerzálnej metódy. Konečným cieľom je dosiahnutie potrebnej usporiadanosti. kontra legem (napr. Zahŕňa aktivity spojené s utváraním a zdokonaľovaním organizačných a riadiacich štruktúr spravujúcich subjektov. súdnej. Druhý okruh činností. PO. Pre akúkoľvek klasifikáciu sa za najdôležitejšie a najzložitejšie považuje čo najpresnejšie určenie kritérií klasifikácie. Teória a veda rozpracováva a v praxi využíva celý systém metód pôsobenia. právne rámce sú tu širšie. Ale aj pri presvedčovaní musia byť stanovené určité mantinely. o aký úsek ide 2. hlavný smer. riadenie a všestranné zabezpečenie fungovania podsystému spravujúcich subjektov. najvšeobecnejšie (základné. . jednak v pôsobení navonok a uplatňujú sa aj v iných druhoch štátnej činnosti než výkonnej (napr. Ide najmä o bezprostrednú organizáciu. Je zameraná priamo na objekt verejnej správy. rozlišujeme 3 samostatné skupiny metód: 1. donucovanie by malo pôsobiť subsidiárne a mať sekundárne postavenie. alebo aby zverejnil údaje. Pôsobenie spravujúcich subjektov k subjektom spravovaným t. Mala by platiť zásada. nemôže niekto niekoho presvedčovať. hranice nie sú striktne vymedzené. Metódy vnútroorganizačné sú nasmerované na organizáciu. Napríklad donucovanie je dôraznejšie na úseku policajnej správy alebo obrany a metódy presvedčovania sa viac uplatňujú na úseku kultúry.j. ktoré sú predmetom tajomstva). všeobecné) – používajú sa v celej verejnej správe bez ohľadu na to. činnosť navonok. že presvedčovanie má primárne a prioritné postavenie. školstva. Z hľadiska vnútornej štruktúry systému verejnej správy je možné metódy verejnej správy rozčleniť na metódy vnútornoorganizačné a metódy hlavných činností alebo činností navonok. riadenie a kontrolu v systéme hierarchickej nadriadenosti a podriadenosti a o súčinnosť spoluprácu. jednak vo vnútri spravujúcich subjektov. koordináciu medzi subjektami organizačne nepodriadenými. Z hľadiska právnych aspektov presvedčovanie je voľnejšie. jedinečné – aplikujú sa len na niektorom úseku VS Prvá skupina Sem zaraďujeme metódy presvedčovania (principiálne má prednosť) a metódy donucovania a v tomto poradí by sa mali aj chápať. Kritériá na členenie metód podľa rozsahu. v akom sa uplatňujú právne aspekty Podľa rozsahu. ktoré sa uplatňujú sa v celom systéme verejnej správy t.j.uplatňovaním jedinej.

prednášky. Metódy presvedčovania sa môžu realizovať v 2 variantoch. pričom kritériom tohto členenia je tu kontakt správneho orgánu. presvedčovanie a len ak ide o protiprávny čin/konanie konkrétneho subjektu. alebo nepriamo prostredníctvom niečoho. Sú trvalejšie a v budúcnosti na riešenie úloh bude potrebných menej síl a prostriedkov. využitím masovokomunikačných prostriedkov. vyriešením určitej situácie ihneď. kritériom pre členenie je spôsob. vyvesenie na úradnej tabuli  Z hľadiska výsledkov pôsobenia. napr. vykonávateľa VS s adresátom (priamo. referendum. nemá charakter administratívnoprávneho aktu. Donucovanie sa zdanlivo javí ako rýchlejšia cesta k dosiahnutiu vytýčených cieľov. O to však môže byť cennejšie. pôsobí sprostredkovane napr. zabraňujeme v pokračovaní činnosti): . Nastupuje až vtedy. spoločenskej účelnosti a význame opatrení. Voči postupu donucovania nie je prípustná nutná obrana. masmédií alebo tlače):  v priamom presvedčovaní – spravujúci subjekt je v priamom kontakte so spravovaným subjektom. Metódy donucovania sa môžu takisto realizovať v 2 variantoch. osveta (očkovanie proti chrípke) v nepriamom presvedčovaní – správny orgán nie je v priamom kontakte s adresátmi. napr. akým sa pôsobí na odstránenie odchýlok (či protiprávny stav priamo/nepriamo likvidujeme/odstraňujeme. Konečný efekt je spravidla možné očakávať v dlhšom časovom horizonte. je povinný sa mu podrobiť. prostriedkov – žalovať za zneužitie právomoci verejného činiteľa. nie je pre adresáta záväzné. systematické a dlhodobé pôsobenie. ak by bolo v rozpore. Všeobecne sa prezumuje správnosť donucovania čo do pôvodu a spôsobu. ktorý má na to kompetenciu. takého pôsobenie prostredníctvom metód presvedčovania nemá právno-správne následky. že neexistujú univerzálne donucovacie prostriedky z hľadiska subjektov. priama účasť na výkone obecnej samosprávy. ale zákon ich špeciálne zveruje každému subjektu jednotlivo a ten môže len ten jemu priznaný spôsob donucovania aplikovať. verejné zhromaždenia občanov. Mal by ich vykonávať orgán. Donucovanie má opačné postuláty ako presvedčovanie a vyžaduje sa špeciálne výslovné splnomocnenie v normách správneho práva a môže ho uplatniť len ten. odškodnenie – štát – za nesprávny postup. Postup je po procesnej stránke podrobne regulovaný. ak nestačí samotné prejednanie. máme dosť spôsobov. objektov.Metódy presvedčovania Presvedčovanie si vyžaduje náročné. nezákonné rozhodnutie. Metódy donucovania Právnym základom donucovania pri pôsobení navonok smerom k objektu sú zásadne normy správneho práva. pričom sa musia zachovávať základné princípy zákona. Platí tu zásada lex specialis a to v tom. teda subsidiárnu (podpornú) funkciu. Výsledok pôsobenia je pre adresáta právne záväzný. ak správny orgán dokáže spravované subjekty presvedčiť o správnosti. kto je kompetentný. Má až druhoradé postavenie.

 Pri donucovaní sa musia rešpektovať nasledovné zásady:  donucovanie je možné realizovať iba proti subjektu. Výsledkom je buď uloženie povinnosti niečo konať.  . odplata za protiprávne konanie a na druhej strane výchovne a preventívne pro futuro. o poskytnutí dotácie na pohonné hmoty.  Metódy administratívneho pôsobenia .spočíva v charakteristických črtách verejnej správy.). správnej prevencie a profylaxie. mali by viest k pozitívnej motivácii na plnenie úloh a dosahovanie cieľov. najmä aby daný subjekt v protiprávnom konaní nepokračoval. času  subjekt. zákaz určitej činnosti a pod. Druhá skupina Do tejto skupiny začleňujeme metódy. Na rozdiel od pôsobenia APM. metódy nepriameho donucovania – bezprostredne protiprávny stav sa neodstraňuje. metódy priameho donucovania – odchýlka sa odstraňuje pri priamom kontakte so spravovaným subjektom a nastoľuje sa žiadaný právny stav (napr. je povinný sa im bezvýhradne podriadiť t. pričom ujma na právach a slobodách má byť čo najmenšia (donucovanie vždy predstavuje zásah do osobných práv a slobôd). platí zásada prezumpcie správnosti  všeobecne – je možné zvoliť taký prostriedok. Medzi nimi sú veľmi blízke väzby. niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. ale má pôsobiť ex post na jednej strane ako určité negatívne ocenenie (napr. prípadne ho neopakoval. realizuje sa vo verejnom záujme. uloženie pokuty). spätných väzieb a aktívnej účasti spravovaných subjektov v procesoch verejnej správy. proti ktorému akty priameho donútenia smerujú. organizačno-technické metódy a metódy tzv. stimuly). v ktorých sa základné metódy presvedčovania a donucovania bezprostrednejšie premietajú a odzrkadľujú v osobitosti verejnej správy.uplatňujú sa využívaním ekonomických nástrojov pri ovplyvňovaní správania spravovaných subjektov. aby sme úlohu splnili. Pre adresáta pôsobenia sú právne záväzné a je možné mocensko-právne ich vynucovať. rozhodnutie o daňovom zvýhodnení. Metódy ekonomického pôsobenia . nútený výkon správneho rozhodnutia. spoločensko-organizátorského pôsobenia. odňatie veci. v rozsahu svojej zákonnej kompetencie  orgány sú povinné dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality  zásada primeranosti – druhov prostriedkov. ktorý porušil povinnosť ustanovenú v norme správneho práva  môže byť vykonané iba v súlade s Ústavou SR  môžu ho aplikovať iba správne orgány. Podmienky sú zásadne ustanovené všeobecne v právnom predpise alebo individuálnom akte správneho orgánu (napr.j. najmä ide o činnosť výkonnú a nariaďovaciu. ekonomického pôsobenia. intenzity. je spravovanému subjektu ponechané na uváženie či dobrovoľne využije určité ekonomické zvýhodnenie alebo nie. takú dobu. Sú nimi metódy administratívneho pôsobenia. Má právny charakter. colné zvýhodnenie.

ale aj aktívneho prvku. právne nezaväzujú spravované subjekty. po probléme (krimonológia). Osobitný režim právnej regulácie predstavuje využívanie technických prostriedkov. Normy správneho práva upravujú celý rad spôsobov napr. Právne relevantné je keď sa technické prostriedky používajú ako forma uverejnenia rozhodnutia správneho orgánu alebo podmienkou pre určitú činnosť.je pre ne charakteristické využívanie technických prostriedkov na plnenie úloh v jednotlivých úsekoch verejnej správy. Sú sprievodným javom metódy donucovania i administratívnou metódou. rešpektovanie práva na ochranu osobnosti. požiarna ochrana). Výsledok pôsobenia môže. operatívno-technické prostriedky. inštitút petícií.využívanie týchto nástrojov sa zásadne chápe ako právo FO a PO. nosičov databáz. metód organizačno-technického pôsobenia.).. návrhov. podnetov. spätných väzieb a aktívnej účasti – zvláštnosť týchto metód spočíva v tom. rôzne druhy poradní. metód spoločensko-organizátorského pôsobenia. jedinečné. údaje na nosičoch štatistických informácií.napr.    Tretia skupina Do tejto skupiny začleňujeme metódy špecifické. verejné zhromaždenia atď. metóda správnej prevencie sa aplikuje vo variante policajnej prevencie alebo dokonca prevencie na úseku plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky alebo špecifík na úseku požiarnej ochrany atď. . Metódy tzv. ale nemusí mať právnu povahu. že určitá metóda sa uplatňuje výlučne iba na jedinom úseku verejnej správy.). ktorými sa zasahuje do súkromnej sféry (napr. alebo iba za určitej špecifickej situácie (policajná prevencia. že normy správneho práva dávajú spravovanému subjektu postavenie nie iba pasívneho prvku. Právo vymedzuje iba všeobecný rámec (napr. Kritériom je skutočnosť. ovplyvňujúceho kvalitu výkonu verejnej správy. Ako kritérium na začlenenie je. v policajnej správe. všeobecne informačných prostriedkov. signály. Právna úprava využívania organizačno-technických prostriedkov je diferencovaná podľa povahy veci. Prevencia – opatrenia sa robia dopredu (medicína). Majú právny základ. Právne irelevantné je používanie pomocných technických prostriedkov alebo zariadení. ochrana utajovaných skutočností). apelovaním na mravné. Metódy správnej prevencie a profylaxie – uplatňujú sa na rôznych úsekoch VS. dopravné značky. etické hodnoty. zdravotnej správe alebo na úseku obrany by celý systém mal pôsobiť preventívne proti možným útokom. Metódy organizačno-technického pôsobenia .. majú špecifickú podobu . Výsledok pôsobenia nemá právnu povahu. informačno-technické prostriedky). v ktorom sa môžu tieto metódy uskutočňovať. napr. semináre. sťažností. Častejšie sa v predpisoch správneho práva ukladá povinnosť FO a PO poskytnúť v rámci svojich možností a schopností pomoc správnym orgánom. či sa týmito prostriedkami zasahuje do právnej integrity FO alebo PO a ako intenzívne. Túto metódu je možné aplikovať rozličnými formami (napr. alebo že všeobecná alebo osobitná metóda sa špecificky aplikuje v týchto podmienkach (napr. Na rozdiel od APM však procedúru ich uskutočňovania právne normy tak rigidne neregulujú. vzdelávacie akcie. Metódy spoločensko-organizátorského pôsobenia – spočívajú v pôsobení pracovníkov správneho orgánu na spravované subjekty prostredníctvom morálnych a etických stimulov.

Tieto metódy sú upravené z právneho hľadiska zásadne špeciálnym zákonným splnomocnením a aplikovať ich môže iba jeden subjekt alebo výslovne ohraničený počet subjektov. stav náhlej núdze atď. . Je to konkrétny..môže sa realizovať vo forme normatívnych alebo individuálnych správnych aktov. veci alebo čas napr. To sa potom u foriem činnosti VS premieta v tom. alebo či ide o vnútornú či vnútroorganizačnú činnosť VS. Riadne zabezpečenie výkonu VS vyžaduje náležitú rozmanitosť jednotlivých foriem činnosti VS.Základná klasifikácia . že činnosť VS je svojou povahou činnosťou výkonnou. jedinou. pričom niektoré riešenia z povahy veci sa vzťahujú na bližšie neurčený okruh adresátov. počuť. Do tejto skupiny zaraďujeme: Metóda osobitných režimov .rozoznávame 3 druhy foriem verejnej správy (VS v statickom zmysle): Štrukturálne formy – sú to formy organizácie spravujúcich subjektov. voči ktorým je VS v rozhodujúcej miere vykonávaná. poslaním a jej usporiadaním vykonávaná jediným spôsobom. Od postavenia subjektu v organizačných formách závisí jeho pôsobenie na objekt. iné naopak vyžadujú operatívny prístup. Klasifikácia foriem verejnej správy Pojem forma činnosti VS Formami verejnej správy rozumieme cielené sprostredkovanie obsahu činnosti verejnej správy do jej vonkajšieho prejavu. Špecifikom je. Súčasťou riešenia organizačných štruktúr sú otázky materiálnotechnického. že niektoré z nich sú abstraktné. či ide o činnosť VS smerujúcej navonok k adresátom. Klasifikácia foriem činnosti verejnej správy Činnosť VS nemôže byť kvôli značnej rôznorodosti úloh VS daných jej povahou. formách organizačných štruktúr spravujúcich subjektov. reálny prejav obsahu činnosti VS i metód v normálnom reálnom živote. ktoré však nemajú väčší praktický význam. môžeme ich vidieť. Niektoré úlohy vyžadujú riešenie koncepčné. čítať. pamiatky. Plnenie niektorých úloh vyžaduje všeobecné vecné riešenie. občas aj cítiť . personálneho vybavenia a riadiacich vzťahov. iné naopak sa vzťahujú na konkrétnych adresátov. iné úlohy naopak vyžadujú úplne konkrétne vecné riešenie. 1. Môžeme sa o nich presvedčiť zmyslami.. ochranné pásma. že sa môže vzťahovať na určité osoby. územie. Vyskytuje sa členenie metód i na právne a mimoprávne. Môžeme hovoriť o organizačných formách. podzákonnou a nariaďovacou. Formy činnosti VS sú potom konečným vonkajším výrazom činnosti verejnej správy. základnou formou činnosti. štrukturovanosti a ich jednotlivých prejavov významným spôsobom premieta. chránené oblasti. Ďalej rozdiely vo formách činnosti VS vyvoláva aj to. iné konkrétne. cudzinci so špecifickým statusom. rozsah i obsah kompetencie a právomoci. 25. Vo formách činnosti VS sa čo do ich podstaty a zamerania.

že sú využívané spravidla pri plnení meritórnych úloh a spočívajú najmä v tzv. správne dohody. „jednostranných“ formách majúcich povahu správnych aktov. neprávne (organizačné) Ad 1 Pre právne formy činnosti VS je charakteristické. 2. Patria sem: normatívne správne akty. ktoré prebiehajú v určitých procedúrach. efektom pôsobenia spravujúcich subjektov na spravovaný objekt. Obsah verejnej správy sa tak prejavuje vydaním aktov verejnej správy. Sú výsledkom vykonania určitého súhrnu jednotlivých úkonov. orgánov. sú prejavom vôle spravujúcich subjektov sú jednostranným prejavom vôle prejavuje sa v nich verejnomocenský charakter verejnej správy. že verejná správa ako činnosť výkonná a nariaďovacia sa uskutočňuje postupnosťou skutkov. úkonov v určitom poriadku. činov. faktické úkony s priamymi dôsledkami. Sú to teda určité fázy. individuálne správne akty. sú verejnomocenskými aktmi sú právnymi aktmi vydávajú sa na základe zákona. Procedurálne a finálne formy je možné označiť ako formy činnosti verejnej správy – týkajú sa aktivít pri plnení hlavných úloh verejnej správy zameraných navonok k FO a PO.členenie: .Procedurálne formy . skutkov.Klasifikácia foriem činnosti VS podľa ich právnych dôsledkov 1. uzatvorením správnych dohôd. vykonaním spoločensko-organizačných opatrení a vykonaním materiálnotechnických operácií. Finálne formy – sú výsledným prejavom. uplatnenia organizačno-technických princípov tvorby systému správ.chápu sa v tom zmysle. individuálne služobné akty. sú teda odvodenými právne záväznými aktmi musia byť v súlade s právnymi predpismi môžu ich vydávať iba kompetentné orgány a oprávnení pracovníci verejnej správy sú predpokladom vzniku správnoprávnych vzťahov prípadne iných právnych vzťahov Správne akty . Správne akty – hlavné znaky:         vydávajú sa v rámci výkonu verejnej správy. činov. interné normatívne akty (vnútorné predpisy). právne 2. štádiá. Štrukturálne formy sú súčasťou realizácie a výsledkom organizačnej výstavby systému spravujúcich subjektov.

Pred vlastným prerokovaním návrhu vo vláda zaujíma k nemu stanovisko Legislatívna rada vlády ako jej poradný orgán. V normatívnosti sa tiež odzrkadľujú určité zákonitosti. Utvárajú abstraktný model správania sa tým. na základe postavenia adresáta správneho aktu: externé a interné. Z hľadiska početnosti predstavujú frekventovanejšiu formu činnosti UOŠS a vlády. sústavné vzájomné vzťahy opakujúcich sa znakov vlastných určitému druhu rovnorodých javov. Patria sem: najrôznejšie operatívno-organizačné činnosti a materiálno-technické operácie. V rámci pripomienkového konania sa k návrhom vyjadrujú všetky zainteresované. ktorých výsledkom je vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení obce. že v kvalite všeobecného integrujú opakujúce sa črty zvláštne i jedinečné. Normotvorné formy činnosti verejnej správy Normotvorné procesy zaujímajú v činnosti správnych orgánov ako spravujúcich subjektov významné miesto pri realizácii funkcií a úloh VS.  podľa kritéria právnych vlastností: na normatívne správne akty a individuálne správne akty. Interné akty sú adresované subjektu. vydávanie NSA Tento okruh aktivít v rámci normotvorných foriem činnosti verejnej správy tvoria činnosti. Vo vzťahu k finálnej forme činnosti zákonodarného orgánu ich možno označiť za procedurálne formy. Ad 2 Neprávne (organizačné) formy činnosti VS majú vo vzťahu k právnym doplnkový charakter. Miestne orgány verejnej správy väčšinou riešia konkrétne veci a rozhodujú o nich. 2 okruh – interná normotvorba. Formy činnosti verejnej správy sa ďalej členia na:      normotvorné jednostranné právnorealizačné správne dohody spoločensko-organizačné a technicko-organizačné opatrenia materiálno–technické operácie 26. . ktorý je podriadený vydávajúcemu orgánu ( sú založené na vzťahoch hierarchickej podriadenosti a nadriadenosti. ide o úpravu skupiny prípadov určitého druhu a neurčitého počtu. Podstatnou črtou výsledkov uvedených činností je ich normatívnosť. dotknuté orgány. V rámci zákonodarnej iniciatívy vláda SR predkladá návrhy zákonov (procedurálne formy). orgánu alebo pracovníkovi. Normatívnosť predpokladá určitú úroveň typizácie správnych potrieb. 3. Externé smerujú navonok k FO alebo PO. t. Na ich vydávanie je ustanovený prísnejší procesný režim. V rámci normotvorných foriem činnosti verejnej správy je možné vyčleniť 3 okruhy aktivít: 1 okruh – právotvorné formy činnosti Predstavuje spoluúčasť orgánov verejnej správy na tvorbe zákonov.j.

Tieto dve normotvorné formy sú v teórii označované ako vydávanie normatívnych správnych aktov. Účinnosť nadobúdajú zásadne 15. spôsob realizácie zákonov a ostatných právnych predpisov.dňom od vyhlásenia. ktoré tento okruh činností takmer jednoznačne umožňujú odčleniť od ostatných foriem. má kompetenciu a právomoc na konkrétnu formu. obce a mestá všeobecne záväzné nariadenia. Platnosť nadobúdajú tieto akty dňom vyhlásenia. . ktorý je splnomocnený ich vydať. organizačné. upravujúca organizačné a riadiace vzťahy. Napr. obrany. ale iba na to zákonom splnomocnený orgán. S uverejnením súvisí bezprostredne platnosť a účinnosť. ich výklad. 3 okruh – vydávanie vnútorných predpisov Tento okruh aktivít možno pričleniť k normotvorným formám činnosti verejnej správy. Zvláštnosťou tohto 2. že pokiaľ disponujú vlastnosťami ako bolo uvedené. Obdobne iba splnomocnený orgán môže zrušiť vadný predpis. Môže ich vydať iba správny orgán. V týchto predpisoch sú vyjadrené normy upravujúce pracovnú činnosť úradných osôb. Právnym základom vydávania vnútorných predpisov ako jednostranných aktov nadriadených voči podriadeným je príslušná kompetenčná norma. spôsob plnenia služobných predpisov vydaných nadriadeným orgánom. ako aj predpisy pracovného práva alebo predpisy o služobných pomeroch. v rezortoch ministerstiev vnútra. vstupujú do systému správneho práva ako uznané pramene správneho práva. ak boli vydané kompetentným správnym orgánom. ktoré ukladajú podriadeným povinnosť spravovať sa pokynmi alebo rozkazmi nadriadených pracovníkov. Všeobecne záväzné právne predpisy vydávané orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy sú formami činnosti verejnej správy podzákonného charakteru markantne sa tu prejavujú právne aspekty (musia byť v súlade s ústavou a zákonmi). UOŠS vydávajú vyhlášky. môže byť krátená doba najneskoršie ku dňu platnosti Vady nemôže napadnúť priamo adresát. okruhu aktivít je. Cieľom ich vydávania je usporiadanie vnútroorganizačných vzťahov. ale sú vydávané z vôle zákonodarcu. To sú podstatné klasifikačné kritériá. ktorý je na to výslovne ústavou alebo zákonom splnomocnený.. služobné predpisy . rezortné predpisy. Majú svoj právny základ v ústave a zákonoch. Špecifickou vlastnosťou týchto foriem je popri normatívnosti ich všeobecná záväznosť.. Sú síce jednostranným prejavom vôle vo vzťahu k adresátom. Vláda vydáva nariadenia. výnosy a opatrenia. Druhým špecifikom je subjekt. okresné a krajské úrady všeobecné záväzné vyhlášky. prípadne ostatných pracovníkov. Je spojený s vydávaním vnútorných predpisov. Vnútorné predpisy majú rezortný význam. spravodlivosti výnosy môžu smerovať výhradne k organizačne podriadeným subjektom. Jedná sa o interné normatívne akty. Všeobecne záväzné predpisy vydávané orgánmi verejnej správy môžu smerovať dovnútra spravujúcich subjektov i navonok. personálne vzťahy atď. Sú od zákona odvodenými aktmi verejnej správy. organizačno-technické. Sú všeobecne záväznými právnymi predpismi.

oprávnení a povinností. takéto akty označujeme termínom hybridné. zmenu alebo zánik správnoprávnych vzťahov. vyznačujú sa normatívnosťou.posúdenie právnych aspektov . mal by byť vydaný vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu. pri ktorej správny orgán vyvolá v konkrétnom prípade právne účinky – vznik. inak stačí forma vnútorného predpisu. administratívne akty správy. pôsobia zásadne až nadobudnutím účinnosti. Okruh adresátov môže zužovaný iba na FO. skutkového stavu Činnosť správnych orgánov môže spočívať v: 1. Jednostranné právno-realizačné formy činnosti verejnej správy Právno-realizačná činnosť správnych orgánov predstavuje vždy dve. Pri charakteristike individuálnych správnych aktov (ISA) sa všeobecne uznáva. Ak nie je určený adresát. individuálne určený prípad alebo 2. ktorú akt rieši. že ide o činnosť. 27. Nesmie byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi vyšších služobne nadriadených orgánov. Členenie individuálnych správnych aktov: Podľa povahy právnych účinkov:  Konštitutívne – zakladajú.posúdenie faktického stavu. Služobné predpisy vyjadrujú abstraktné pravidlá správania. vzájomne podmienené stránky: . konkrétne akty správy. vklad do registra). aplikácii noriem správneho práva na konkrétny. v realizácii právnych noriem ustanovujúcich iné spôsoby výkonu ich kompetencie. pôsobia pro preaterito a ex tunc  . kto sa nachádza v územnom obvode pôsobnosti orgánu. Podstatný rozdiel od všeobecne záväzných predpisov a nariadení je v rozsahu záväznosti. Zásadne ale právne predpisy na riešenie určitej veci stanovujú termín rozhodnutie (povolenie. zákazy niektorých činností v určitom mieste alebo čase adresované individuálne neurčeným subjektom). pro futuro a ex nunc Deklaratórne – autoritatívne potvrdzujú existenciu alebo neexistenciu administratívnoprávneho vzťahu alebo vzťahov. individuálne správne akty. nepravé správne akty (napr. Označujú sa ako správne akty. PO stojace v konkrétnej veci mimo VS. záujmovej samosprávy.Osobitné zákonné splnomocnenie na vydávanie interných normatívnych aktov nie je potrebné. Konkrétnosť pôsobenia týchto aktov sa vzťahuje na vec. Za sporné sa považujú štatúty obcí (miest) a štatúty subjektov tzv. na konkrétneho adresáta. alebo na subjekty spravujúce danú vec. ktoré patria k personálnemu základu organizačnej štruktúry správneho orgánu. ale iba v rámci disciplinárnej zodpovednosti. Adresátmi sú iba osoby. Dodržiavanie služobných predpisov zásadne nemožno vynucovať prostriedkami správneho donucovania. alebo ich autoritatívne potvrdenie. Ad 1) Formy spočívajúce v aplikácii noriem správneho práva predstavujú najtypickejšiu a početne najrozsiahlejšiu skupinu činností verejnej správy najmä miestnych orgánov verejnej správy. Podľa toho sa ISA rozdeľujú na externé a interné. Pokiaľ štatút má všeobecne zaväzovať kohokoľvek. licencia. menia alebo rušia správnoprávne vzťahy.

zaťažujú povinnosťou podmienene oprávňujúce – adresáta zvýhodňujú za podmienky. v individuálnom správnom akte ustanovené povinnosti že splní Podľa toho. vydané v konaní výhradne upravenom všeobecným procesným predpisom. ktoré sú výsledkom konania uskutočneného výhradne podľa procesných ustanovení osobitných predpisov správneho práva akty. napr. ktorý podriaďuje iné podmieňujúce akty. nástupcom adresované potenciálnym. zamietnutie žiadosti Podľa uplatnenia predpisov správneho práva procesného. . Hybridné – deklarujú určitý právny stav a zároveň konštitutívne pôsobia na iný právny vzťah. iba druhovo určeným subjektom Podľa právneho obsahu:    oprávňujúce . keď voči adresátovi je vydaný jediný akt. Zásadne sú lehoty na vybavenie veci ustanovené v procesných predpisoch správneho práva. subsumpcii.právne postavenie sa oproti pôvodnému nemení. ktorých právne pomery. Hovorí sa o reťazení tzv. práv. akty označované ako bezprostredné zásahy alebo bezprostredné zákroky. či sa mení právne postavenie adresáta aktu:   akty pozitívne – právne postavenie sa oproti pôvodnému vydaním aktu mení akty negatívne .adresáta zvýhodňujú ukladajúce povinnosť – adresáta znevýhodňujú. Špecifickou črtou je práve bezprostrednosť. práva neupraveného Podľa časových aspektov konania. V súvislosti s individuálnymi správnymi aktmi sa v teórii poukazuje na otázku nadväznosti jedného aktu na akt druhý. v čase vydania aktu latentným. procesného režimu možno individuálne správne akty členiť na:     akty. doby od začatia konania do vydania individuálnych správnych aktov je možné členiť ich:   akty vydané v správnom konaní uskutočnenom v dlhšom časovom období. postavenie individuálny správny akt rieši:    adresované iba výslovne určeným subjektom adresované výslovne určeným subjektom a ich práv. ktoré sú výsledkom konania procesnými predpismi správ. čiže časť aktu má deklaratórnu povahu a časť konštitutívnu Podľa okruhu osôb. Sú výsledkom konania uskutočneného špeciálne splnomocneným správnym orgánom v relatívne krátkom čase od prijatia podnetu cez posúdenie skutkového stavu. rozhodnutia vo veci a vykonania rozhodnutia. správnym poriadkom akty vydané v konaní podľa procesných ustanovení osobitných predpisov správneho práva so subsidiárnym použitím správneho poriadku akty.

účinnosť a vykonateľnosť. V správnom súdnictve je vylúčený reformačný princíp. účinnosť. alebo nastáva neskôr. ak sa vydanie aktu dosiahlo násilím. prípadne sa chápe užšie ako možnosť vynútiť splnenie uloženej povinnosti (správna exekúcia)    Správne akty musia spĺňať všeobecné i osobitné náležitosti. keď akt spôsobuje právne účinky. ak akt vydal orgán vecne nekompetentný a nepríslušný. je povinný postúpiť vec inštančne vyššiemu správnemu orgánu. všeobecne v rámci inštitútu sťažnosti. Ad 2) Druhý základný druh jednostranných právnorealizačných foriem činnosti verejnej správy predstavujú formy. právoplatnosť i vykonateľnosť. v ktorých správne orgány jednostranne realizujú normy . že ho vykonal kompetentný správny orgán. zásadne nastáva oznámením aktu adresátovi. ktoré majú za následok nulitu aktu právne predpisy nešpecifikujú. Zvláštnosť je i v tom. Preskúmanie môže byť vykonané z podnetu adresáta aktu alebo osôb dotknutých aktom alebo z podnetu správneho orgánu alebo iného ŠO (na rozdiel od normatívnych správnych aktov. Z hľadiska právnych dôsledkov sú vady opraviteľné. kde je okruh subjektov užší). ak námietkam adresáta vyhovie a nebude tým dotknuté právne postavenie iných adresátov. Vady. Nemôže inak vo veci rozhodnúť sám. vykonateľnosť – sa chápe vo vzťahu k správnym aktom. Materiálna právoplatnosť je chápaná ako nezmeniteľnosť alebo nezrušiteľnosť správneho aktu.  platnosť . vady odstrániteľné zrušením alebo zmenou aktu a vady také závažné. V prvom prípade môže v rámci autoremedúry opraviť vadný akt i orgán. ktoré ukladajú splniť určitú povinnosť. Ak neuplatní autoremedúru. reálnym alebo fiktívnym. Právne vady môžu byť vady kompetencie a právomoci.V súvislosti s individuálnymi správnymi aktmi sa posudzuje platnosť. Právne dôsledky vád aktov sa vzťahujú na ich platnosť. keď bol prejav vôle správneho orgánu vykonaný v predpísanej forme za podmienky. iba v osobitne ustanovených prípadoch súd. Vady ISA možno rozdeliť na vady právne a vady skutkové.správny akt nadobúda platnosť od okamihu. V opačnom prípade sa považujú za vadné. právoplatnosť . ISA môžu mať i spätnú účinnosť. že majú za následok nulitu aktu. účinnosť – predstavuje stav. ktorý ho vydal. V teórii sa príkladmo uvádzajú príklady: ak by realizácia aktu viedla k spáchaniu trestného deliktu. uplatňuje sa iba kasačný princíp rozhodovania. právoplatnosť. Povahu vady a jej právne dôsledky posudzuje správny orgán alebo súd. vady hmotnoprávnej povahy a vady procesné. Vadné akty môžu byť napadnuté riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami v zákonom ustanovených prípadoch. alebo by bola právne alebo fakticky nemožná. ak nie je akt prejavom vôle správneho orgánu.správny akt nadobúda formálnu právoplatnosť. Súd však nevykonáva pri preskúmavaní právoplatných aktov dokazovanie a akt môže buď potvrdiť alebo zrušiť. ak ho nemožno napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami. že napadnutý individuálny správny akt preskúmavajú správne orgány.

občianskeho. Správne dohody ako formy činnosti verejnej správy Správne dohody sa vzhľadom na mocenskú podstatu verejnej správy a administratívnoprávnu metódu regulácie príslušných spoločenských vzťahov považujú za atypickú formu činnosti verejnej správy. ktorých je SR členom alebo na ich programoch participuje. orgány iného štátu alebo medzinárodné organizácie.      Klasifikácia: 1..j.. 28.j. zásadne nerieši súd. resp. ktoré je možno riešiť dohodou. musí byť právnymi normami takáto forma schválená musia mať právny obsah a musia byť právnymi prostriedkami zabezpečené obsahom je stanovenie vzájomných práv a povinností účastníkov alebo zhodný prejav vôle účastníkov o právnych pomeroch tretích osôb. sem patria overovanie kópií listín. stanovísk . možné spory. alebo viacstranné úkony účastníkov dohody. aspoň jedným zo subjektov týchto dohôd je správny orgán. Dohoda je všeobecne výrazom. ktoré samy osebe neriešia daný prípad a nevyvolávajú zmenu právneho postavenia adresáta finálneho aktu t. výsledkom uplatnenia horizontálnej metódy právnej regulácie. ale príslušný správny orgán. špecifikujú situácie. vydávanie prognóz. u správnych dohôd však nutne pristupuje prvok vertikality v príslušných správnych právnych vzťahoch. posudkov. Správne dohody (zmluvy) predstavujú dvoj-. ktoré majú konštitutívnu povahu. a to buď ich ustanovenia všeobecne splnomocňujú správny orgán riešiť úlohy na zmluvnom základe. podpisov. nemenia ani nerušia a deklaratórne nepotvrdzujú správnoprávne vzťahy napr. technické. Hlavné črty:  realizujú sa nimi hlavné funkcie a úlohy verejnej správy. vzájomný prejav vôle týchto účastníkov vo forme dohody. Pre materiálne. Ide o procedurálne formy.správneho práva upravujúce ich kompetenciu. Ich právnym základom sú normy iných odvetví slovenského práva (pracovného. ktoré sa ale nepovažujú za správne dohody. alebo to výslovne ukladajú ako povinnosť. bezprostredne nezakladajú. obchodného). Možno ich označiť ako ostatné jednostranné právnorealizačné formy činnosti verejnej správy. Ďalšími subjektami môžu byť iné správne orgány alebo iné osoby. ich právnym základom sú normy správneho práva. ich uzavretím vznikajú vzťahy verejnosprávnej povahy.Z hľadiska právnych účinkov: . vyplývajúce z plnenia týchto dohôd. oprávnenia a povinnosti. t. personálne zabezpečenie svojej činnosti správne orgány uzatvárajú viaceré druhy dohôd. uplatňujú sa analogicky procedurálne a procesné postupy obvyklé pre realizáciu noriem občianskeho. obchodného. pracovného a medzinárodného práva.

Medzinárodné dohody by bolo možné klasifikovať z rôznych hľadísk:    podľa úrovne. dohody o poskytovaní účelových subvencií súkromným osobám. ktoré týmito vlastnosťami nedisponujú a ani nezakladajú právne vzťahy a logicky ani administratívnoprávne vzťahy.). Môžeme rozlišovať dohody s právotvornými účinkami a s neprávotvornými účinkami. Prezident môže túto pôsobnosť delegovať na vládu alebo jej jednotlivých členov. Sú to dohody spoločensko-organizátorského charakteru alebo ako ostatné správne dohody.  2. Dohody o vykonávaní určitej verejnoprospešnej činnosti súkromnými osobami s recipročným priznaním určitých výhod správnym orgánom (zabezpečenie rekvalifikácie registrovaných nezamestnaných).  Medzinárodné dohody Základné otázky pôsobnosti jednotlivých orgánov na úseku prípravy a uzatvárania medzinárodných dohôd upravuje priamo ústava. sú pre účastníkov právne záväzné alebo ich výsledky sú záväzné pre tretie osoby. že určujú spôsob vzájomného správania účastníkov v typovo rovnakých situáciách. na akej sa prijímajú (medzištátne. územnej samosprávy. medzinárodné. dohody. medzi orgánmi ochrany prírody a vlastníkmi chránených objektov.) podľa vecného rozsahu a obsahu (základné. viacstranné). 29. o vytváraní nových pracovných miest. vykonávacie) podľa počtu účastníkov strán (dvojstranné. Iba konkretizujú úlohy.  3. Zakladajú iba faktické vzťahy. Jednotlivé orgány verejnej správy môžu tiež vstupovať priamo do zmluvných vzťahov. Tieto možno označiť ako správnoprávne dohody.. záujmovej samosprávy. prezidentské. Uzatvárať ich možno na základe kompetenčnej normy. ktoré majú právne dôsledky. Záväzky z nich vyplývajúce sú vynútiteľné právnymi prostriedkami. Primárna pôsobnosť je zverená prezidentovi. dohody.V rámci klasifikácií dohôd uzatváraných na plnenie vnútorných funkcií verejnej správy je možné vyčleniť dve skupiny správnych dohôd:  dohody uzatvárané medzi spravujúcimi subjektami navzájom v rôznych kombináciách (medzi orgánmi ŠS. dohody individuálnej povahy sa uzavierajú pri riešení konkrétnej individuálne určenej situácie alebo prípadu. Spoločensko-organizačné opatrenia ako formy činnosti verejnej správy . ak to stanovuje už uzavretá medzinárodná zmluva. či správne dohody riešia úlohy v abstraktnej alebo konkrétnej rovine:  dohody normatívnej povahy utvárajú vzájomné vzťahy medzi účastníkmi v abstraktnej rovine tým. dvojstranné i viacstranné. dohody medzi subjektami spravujúcimi a spravovanými (FO a PO).Z hľadiska toho.

Správny orgán však musí rešpektovať i niektoré všeobecne obmedzujúce právne podmienky napr. aby to bola činnosť logicky usporiadaná. aby iniciatívne. zosúladená s harmonizujúcim efektom. činnosti či operácie. Sú to činnosti spočívajúce v materiálno-technickom zabezpečení práce správnych orgánov. poskytovanie informácií o pripravovaných nových právnych predpisoch. Podstatou a zmyslom spoločensko-organizačných opatrení je pôsobiť na spravované subjekty. zabezpečenia účasti verejnosti na rokovaniach správnych orgánov. záujmy ochrany utajovaných skutočností a pod. princíp prezumpcie neviny. alebo dovnútra organizácie.V súvislosti s realizáciou úloh verejnej správy prichádzajú do úvahy okrem doposiaľ prezentovaných ešte ďalšie správne úkony. Prostredníctvom nich sa vytvárajú potrebné organizačné predpoklady pre reálnosť a plynulosť praktického uskutočňovania úloh a funkcií VS. ktoré spravidla nie sú bezprostredným výrazom právnych foriem realizácie verejnej správy. zvolávanie verejných zhromaždení. Jedným z jej cieľov je. Tieto nemajú právotvorné účinky. pochopili prijímané administratívnoprávne opatrenia aktívnymi postojmi prispievali k ich realizácii. Zvolenie konkrétnych foriem závisí od povahy danej úlohy verejnej správy a celkových podmienok v danom mieste a čase. Materiálno-technické operácie ako formy činnosti verejnej správy K neprávnym formám realizácie VS patrí vykonávanie príslušných materiálno-technických operácií. 30. Ako relatívne samostatné formy činnosti verejnej správy sa spájajú s realizáciou metód presvedčovania a súvisia s finálnou formou pôsobenia správnych orgánov. Operatívno-organizačné činnosti môžu smerovať k adresátom navonok. možno ich použiť popri právnorealizačných alebo normotvorných formách činnosti verejnej správy a ak to dovoľujú právne normy. uzatváranie neprávotvorných dohôd a pod. že je to činnosť organizujúca. Pre správne orgány sú tieto formy významné aj tým. Materiálno-technické operácie vykonávané orgánmi VS sa týkajú aj procedurálnych aj finálnych foriem činnosti. Právne aspekty sa v spoločensko-organizačných opatreniach premietajú v tom. že je tu možnosť získavať informácie o názoroch ľudí na výkon VS i o ich konkrétnych potrebách. Vydanie akéhokoľvek správneho aktu vyžaduje mnohé organizačné úkony. Charakteristickou črtou verejnej správy ako cieľavedomej činnosti je. dobrovoľne a uvedomele napomáhali správnym orgánom presadzovať verejné záujmy. tak aj namiesto nich. že tieto formy sa uskutočňujú na základe noriem správneho práva. preto súvisia s finálnou formou pôsobenia. ktoré majú vo vzťahu k základným úlohám VS prevažne pomocný a prípravný charakter. nie sú pre adresátov právne záväzné a nemožno ich vynucovať použitím donucovacích prostriedkov. Najčastejšie sa uplatňujú také formy ako výzvy. . rady. Pri tomto pôsobení sa uplatňujú iné sociálne stimuly ako stimuly právne – stimuly morálne a etické. vzťahuje sa na ne princíp legality. tak. Tieto iné správne úkony majú faktický či praktický charakter a sú zamerané prevažne na vykonávanie rôznych operatívno-organizačných činností.

či existuje alebo neexistuje nejaké právo alebo povinnosť. ktorého jadro spočíva v porovnaní skutočného stavu so stavom predpokladaným a vytyčovanie opatrení na zabezpečenie ich súladu. Sú vlastne úradným podkladom pre rozhodovanie iných správnych orgánov. vyjadrenia. K materiálno-technickým úkonom sa začleňujú podľa právnej povahy značne rôznorodé úkony: osvedčenia. Osvedčenie nie je však deklaratórnym správnym aktom. Nevydáva sa v správnom konaní a ani v rámci neho nepreskúmava . ktorou správny orgán autoritatívne potvrdzuje existenciu alebo neexistenciu určitej skutočnosti alebo stavu. informačné úkony. posudkom a vyjadreniam. právny základ majú v normách správneho práva. povinnosť rešpektovať takýto úkon a povinnosť adresáta úkonu strpieť ho.). vynútiteľnosť prostriedkami správneho donucovania. v ktorých vykonávajú pôsobnosť. nie sú znaleckými posudkami v zmysle správneho poriadku. ktoré nemajú právne dôsledky. bezprostredne ich nemožno napadnúť opravným prostriedkom. záznamy o úkonoch objasňovania priestupkov) úkony. ktoré môžu mať len nepriame právne dôsledky (napr. Všeobecná charakteristika kontroly vo verejnej správe Legálna definícia pojmu kontrola vo verejnej správe v našom právnom poriadku neexistuje. Takto sa vyčleňujú úkony (kritériom je existencia právnych dôsledkov):    ktoré priamo spôsobujú právne dôsledky (preukazná moc osvedčenia. absencia právotvorných účinkov. ktoré nie sú vonkajším výrazom VS ako činnosti výkonnej a nariaďovacej.považuje sa za verejnú listinu. Kontrola je vo všeobecnosti označenie pre súbor činností. pričom vo veci samej rozhoduje iný správny orgán. Osvedčenie . posudky. verejné osvetlenie a pod. V posudkoch a vyjadreniach správne orgány zaujímajú stanoviská vo veciach verejnej správy. 31. poučenie o odstránení nedostatkov podania) Osobitný právny význam sa prikladá osvedčeniam. platí prezumpcia pravdivosti.) úkony. evidenčné a registračné úkony. Nemajú povahu správneho rozhodnutia. Právny význam: má dôkaznú hodnotu o osvedčených skutočnostiach. pomocné technické úkony a pod. a dokumentačné úkony. zhodnotenie skutočného stavu a zisťovanie príčin prípadných odchýliek . stanoviská.Je potrebné odlišovať: bezprostredné poskytovanie služieb (spravovanie miestnych komunikácií. ak nimi nebola porušená právna povinnosť (napr. exekučné faktické úkony.) a úkony technicko-organizačnej povahy (úkony spisovej agendy. Hlavné druhy činnosti kontroly:  zisťovanie a analýza skutočného stavu  porovnávanie skutočného a požadovaného stavu. Ich spoločné črty sú nasledovné: Jednostrannosť úkonov. Obranu proti nemu je možné doložiť protidôkazom. oznámenie rozhodnutia a pod.

Charakteristické črty: Objektívnosť. ktorí rozumejú jednotlivým druhom činnosti kontrolovanej inštitúcie. ktoré by sa boli dosiahli. Postup pri vykonávaní kontroly vo verejnej správe . t.j. ak by sa kontrolovaná činnosť vyvíjala presne podľa daných pravidiel. neúplne a nedostatočne. odbornosť a včasnosť kontrolnej činnosti Objektívnosť: Prejavuje sa v prístupe k zisteným faktom t. vzťahujúcich sa na činnosti kontrolovanej inštitúcie. ktoré sa dajú vyvodiť z faktov zistených kontrolnými orgánmi. Funkcie kontroly: Poznávacia – spočíva v poznávaní dvoch základných skutočností. Porovnávacia – sleduje a porovnáva dosiahnuté výsledky a výsledky. ktorý môže obsahovať osobitný právny predpis. Bez poznania uvedených skutočností nemožno vykonať kontrolu z hľadiska vecnej správnosti. ako aj stavu. čo pôsobí preventívne. ktoré nedostatky sa majú odstrániť a a v akých časových intervaloch sa má upriamiť na sledovanie činnosti kontrolovaných inštitúcií a na to. kontrola má zisťovať skutočnosti objektívne – nie povrchne. právnych noriem a pravidiel. Represívna funkcia – spočíva v ukladaní opatrení na zabezpečenie represívnych účinkov kontroly.j. Nápravná funkcia – mala by sa začať už počas výkonu kontroly. prijatie opatrení na odstránenie zistených odchýliek a uplatnenie zodpovednosti za protiprávne konanie Samotné oprávnenie vykonávať kontrolu sa musí opierať o určitý právny základ. Včasnosť: Znamená. že kontrola by mala byť vykonaná včas. stav vyplývajúci z príslušných uznesení. ktorý sa predpokladá. ktoré ich môžu využiť v procese plnenia svojich vlastných úloh. Tieto poznatky a informácie by sa mali oznamovať predovšetkým tým orgánom verejnej správy. či nedostatky odstránili. a to zisťovanie skutočného stavu kontrolovanej inštitúcie alebo činnosti. alebo patrí a vyplýva z kompetencie riadiacej ako jej nevyhnutný atribút. skreslene. Činnosť kontrolných orgánov v rámci nápravnej funkcie sa má upriamiť na to. Odbornosť: Zdôrazňuje sa požiadavka odborných predpokladov pracovníkov kontroly. Informačná funkcia – v rámci vykonávania kontroly možno získať množstvo poznatkov. tým sa zužuje časový rozsah trvania nedostatkov a zabráni sa tomu. aby nedostatky narástli do väčších rozmerov.

Pracovníci kontroly sú pri výkone kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu:    vstupovať do objektov. vedúci.vecne a dôsledne. zničením.... vonkajšia metodika kontroly . Nedotknuteľnosť obydlia však nesmie byť dotknutá.vnútorná. 10/1996 Z. jeho zamestnancov ako aj ďalších štátnych orgánov . iné písomnosti . protokolov z predchádzajúcich kontrol.. informácie . na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných subjektov.naštudovanie všeobecne záväzných predpisov a noriem. oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti príslušným orgánom v potrebnom rozsahu oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov s protokolom o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním a vyžiadať od nich v určenej lehote písomné vyjadrenie ku všetkým skutočnostiam preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam a zohľadniť opodstatnené a preukázané námietky v dodatku k protokolu alebo význame o kontrole neopodstatnenosť námietok písomne oznámiť zodpovedným zamestnancom kontrolovaného subjektu najneskôr do termínu prerokovania protokolu prerokovať protokol s vedúcim kontrolovaného subjektu a zodpovednými zamestnancami. určenie cieľa určenie časových etáp vykonania akcie sama príprava na kontrolnú akciu. poškodením . písomných dokumentov a iných materiálov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou. vyžadovať od kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov aby im v určenej lehote poskytovali doklady.. ktorých sa kontrolné zistenia týkajú . spracovanie programu – detailné rozpracovanie problémov a otázok... o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.. v odôvodnených prípadoch odoberať aj mimo priestorov kontrolovaného subjektu písomné dokumenty a iné materiály a vykonávať nevyhnutné úkony súvisiace s kontrolou . skupín..   Pracovníci kontroly sú pri výkone kontroly povinní:   vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet a účel kontroly a preukázať sa svojim oprávnením vykonávať kontrolu + s preukazom totožnosti vydať kontrolovanému subjektu potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov. vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu. súčinnosť vypracovanie návrhu na zloženie kontrol..z.. členovia vymedzenie kontroly.Oprávnenia a povinnosti pracovníkov kontroly: Sú vymedzené v § 11 zákona č.      Fázy kontrolnej akcie: A/ Príprava kontroly (kroky):        vypracovanie zamerania kontrolnej akcie. rozdelene práce... zariadení a prevádzok.

Vnútornú kontrolu vykonávajú orgány štátnej správy ako súčasť plnenia svojich úloh. ak povinnosť nebola splnená v určenom termíne. preverovanie údajov vyhodnotenie materiálov a kontrolných zistení. Kontrola vo verejnej správe je jednou zo záruk zákonnosti v jej činnosti. ide tu teda o kontrolu podľa zásady „kto riadi. Zisteniami vyžiadanie písomných vyjadrení v prípade podozrenia z trestnej činnosti. zabezpečenie dôkazov dokladová kontroly. súhrnné doklady. 10/1996 vymedzuje dva pojmy kontroly: Vnútorná – ako súčasť riadenia a organizácie Základnou črtou je tá skutočnosť. preto jej skúmanie patrí do viacerých vedných disciplín (kybernetika. Kontrola je nevyhnutnou súčasťou každej organizovanej činnosti. Vonkajšia a vnútorná kontrola verejnej správy Zákon NR SR O kontrole v štátnej správe č. teória riadenia). informácie vydanie potvrdení a odobratie dokladov. ak osobitný predpis neustanovuje inak.   zabezpečenie spolupráce a súčinnosti kontrolných orgánov zabezpečenie koordinácie s inými orgánmi písomné poverenie na kontrolu B/ Priebeh kontroly:             oznámenie kontrolovanému subjektu o začatí kontroly predloženie poverenia účelné a efektívne rozdelenie práce vyžiadanie súčinnosti kontrolovaného subjektu. že kontrolný orgán ju vykonáva voči svojím podriadeným alebo ním riadeným orgánom a organizáciám (napr. . jeho oznámenie orgánom činným v tr. vypracovanie protokolu oboznámenie vedúceho kontrolovaného subjektu s kontrol. Ministerstvo vnútra kontroluje činnosť obvodných úradov). najviac však do 20 000 Sk. konaní v prípade opodstatnenosti námietok. Je súčasťou riadiacej a organizačnej práce t. /21/ Poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane.j. vzorky. Pri výkone tejto činnosti vznikajú špecifické spoločenské vzťahy regulované normami správneho práva – kontrolné právne vzťahy.doklady. písomné oznámenie zodpovednej osobe C/ Ukončenie kontroly      prerokovanie protokolu s kontrolovaným subjektom spracovanie zápisnice vysporiadanie nákladov kontroly zabezpečenie mlčanlivosti zabezpečenie realizácie výsledkov kontroly Orgány kontroly sú oprávnené pri výkone kontroly ukladať zamestnancom kontrolovaného subjektu poriadkovú pokutu od 500 Sk do 10 000 Sk za zavinené marenie výkonu kontroly a za zavinené nesplnenie povinnosti uvedenej v § 12 ods. 2 až 4.

že kontrolovaný subjekt nie je podriadený kontrolnému orgánu. vzájomnú väzbu odborných útvarov. oznámení a podnetov dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a opatrení vydaných na ich základe plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov. NKÚ je nesankčný úrad. Stojí mimo UOŠS. ktorá nie je kontrolou podľa zákona NR SR č. V systéme verejnej správy (vonkajšia zvnútra) existujú špecifické kontrolné orgány v rámci orgánov štátnej správy a to napr. Základným znakom je tá skutočnosť. Vnútornú kontrolu nemožno stotožňovať s kontrolou vo vnútri samej organizácie. prokuratúra. 32. sťažností. Vonkajšia – ako súčasť výkonu VS Vonkajšia kontrola je súčasťou výkonu verejnej správy. dohľad. je uskutočňovaná inými štátnymi orgánmi stojacimi mimo verejnej správy (napr. vydaných vedúcim kontrolovaného subjektu.z.ten aj kontroluje“ t. ak to ustanovuje osobitný predpis. ostatné ústredné orgány štátnej správy. Súdy – všeobecné v rámci správneho súdnictva. 10/1996 kontrolu plnenia úloh štátnej správy vykonávajú: a) vláda – prostredníctvom Úradu vlády Slovenskej republiky a ministerstiev b) iné orgány štátnej správy. Podľa zákona o kontrole v štátnej správe sú ministerstvá. Ústavným súdom. Podľa zákona č. Vyššie uvedené orgány kontroly vykonávajú vonkajšiu kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti vymedzenej osobitnými predpismi a vnútornú kontrolu ako súčasť plnenia svojich úloh v príslušnom odvetví štátnej správy. 10/1996 Z. ktorými podľa zákona sú:  ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. ktorý je vo svojej činnosti nezávislý. Nedostatky UOŠS oznámi vláde. na základe sťažností a petícií). NR SR. súdy. viazaný len zákonom a za svoju činnosť zodpovedá len NRSR. Je štátnym orgánom. ombudsman. Štátna obchodná inšpekcia (pod ministerstvom hospodárstva) alebo štátna školská inšpekcia (pod ministerstvom školstva) = tento vzťah kontroly sa nazýva dozor. Nedostatky v činnosti OŠS a iných ŠO oznamuje príslušnému ministerstvu alebo príslušnému OŠS. NKU. . krajské a okresné úrady a ďalšie orgány štátnej správy povinné vytvoriť funkčný systém vnútornej kontroly. vykonávaná Najvyšším kontrolným úradom SR NKÚ SR je nezávislý orgán kontroly hospodárenia. nie je ním zriadený ani ním nie je riadený a usmerňovaný. kto riadi je povinný vykonávať kontrolu voči podriadeným subjektom a je tiež povinný vytvárať alebo poveriť osobu na vytvorenie osobitného kontrolného útvaru pre výkon vnútornej kontrolnej činnosti. „vnútroorganizačnou kontrolou“. každý. spôsob realizácie vnútornej kontroly.j. s tzv. Orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä:     plnenie úloh štátnej správy vybavovanie petícií.j.  ďalšie orgány štátnej správy.  orgány miestnej štátnej správy. Kontrola verejnej správy. Vonkajšia kontrola sa uskutočňuje smerom zvonku t. ktorý by mal zahrnovať a upravovať kontrolu po vertikálnej línii.

Pri NPA vydáva nález. hospodárenie a nakladanie so štátnym majetkom. patrí sem aj kontrola vykonávaná inými orgánmi ŠS (špecializovaná kontrolná činnosť). . ktorú vykonávajú ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS.kontrola. ktorých volí NR SR. Ústavný súd SR rozhoduje o súlade:  zákonov s Ústavou SR a ústavnými zákonmi . vykonávaná ministerstvami a inými orgánmi ŠS je kontrolou. Pôsobnosť NKÚ je rozšírená o kontrolu spôsobu vyrubovania a vymáhania daní. ktoré sú príjmom ŠR. Kontrola verejnej správy vykonávaná súdmi Súdy preskúmavajú zákonnosť NSA (normatívny správny akt) a ISA (individuálny správny akt). Vykonáva kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu. ktoré sú akoukoľvek účasťou zainteresované na štátnom rozpočte. majetkovými právami a pohľadávkami republiky. poplatkov a pokút. Kontrola verejnej správy vykonávaná správnymi orgánmi .patrí sem aj kontrola. vykonávaná v rámci samosprávy → obecné zastupiteľstvo zriaďuje funkciu hlavného kontrolóra podľa zákona 369/1990 Zb. Majú právo zrušiť rozhodnutie tzv. nakladanie s prostriedkami Európskych spoločenstiev a iné prostriedky zo zahraničia.najmä vykonávanie štátnej kontroly. ministerstvá a ostatné UOŠS republiky a im podriadené orgány  ŠO ako aj PO u ktorých vykonávajú funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa UOŠS alebo iné ŠO  Obce a VUC. pričom jeho kontrola je zameraná najmä na kontrolu príjmov a výdavkov rozpočtu samosprávneho kraja a kontrolu hospodárenia a nakladania s jeho majetkom.302/2001 Z. . (zákon o samosprávnych krajoch). na obdobie 7 rokov. PO zriadené obcami a na PO zriadené VUC  Štátne účelové fondy. verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom.z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a VÚC → funkciu HK zriaďuje na základe zákona č. Má právo kontrolovať všetky subjekty. v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie na PO s majetkovou účasťou štátu  Fond národného majetku  FO a PO  Súdy a prokuratúru kontroluje len pre oblasť nakladania s majetkom 33. Na požiadanie NR SR vypracúva stanovisko k návrhu ŠR. 34. odvodov.Na čele NKU je predseda a dvaja podpredsedovia. ako aj kontrola vykonávaná miestnymi orgánmi ŠS a obcami. Kontroluje:  vládu SR. Minimálne raz za rok predkladá NR SR správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok. pokiaľ vykonávajú ŠS. Vypracúva stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu SR a predkladá ho NR SR. prostredníctvom ktorej vykonáva príslušný ústredný orgán svoju pôsobnosť stanovenú osobitnými predpismi a jednak kontrolou vykonávanou príslušným orgánom ako súčasť plnenia vlastných úloh v príslušnom odvetví alebo oblasti VS. Súdna kontrola normatívnych správnych aktov je záležitosťou ústavného súdnictva. PO. kasačný princíp.

ústavný súd sa zaoberá riešením kompetenčných konfliktov medzi UOŠS rieši sťažnosti proti právoplatným rozhodnutiam UOŠS.j. nepreskúmavajú postup správnych orgánov ktorým neboli priamo dotknuté práva. Výkon správneho súdnictva prostredníctvom tzv. územnej samosprávy. v ktorého obvode má sídlo správny orgán. miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy. ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmavajú ak v zákone nie je ustanovené inak. Od 1.   Súdna kontrola individuálnych správnych aktov – správne súdnictvo Po zrušení správneho súdnictva ostala v niektorých prípadoch v kompetencii všeobecných súdov. právom chránené záujmy alebo povinnosti FO alebo PO.  Koná a rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských súdov a proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy v senáte zloženom z predsedu a 2 sudcov. najmä všeobecne záväzné normatívne akty.1992 sa vytvorili tzv. rozhodnutia organizačnej povahy a rozhodnutia upravujúce vnútorné pomery orgánu. špecializovaných senátov je upravený Občianskym súdnym poriadkom. Na preskúmavanie rozhodnutí a postupu sú vecne príslušné krajské súdy ak zákon neustanovuje inak. zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi všeobecne záväzných právnych predpisov s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. ústavnými zákonmi a zákonmi všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy s ústavou. miestne príslušným je všeobecný súd navrhovateľa. špecializované senáty v rámci všeobecných súdov na výkon správneho súdnictva. Konanie sa začína na návrh žaloby.    nariadení vlády. záujmovej samosprávy a ďalších PO pokiaľ im je zverené rozhodovanie o právach a povinnostiach FO a PO v oblasti verejnej správy). Súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov. Kontrola verejnej správy vykonávaná na základe petícií a sťažností . Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie SR. ktorými boli porušené základné práva a slobody občanov ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. orgánom ŠS. V rámci správneho súdnictva preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (t. všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných UOŠS s ústavou SR. 35.1. ktoré nemajú povahu rozhodnutia o práve alebo povinnosti FO alebo PO. Miestne príslušný je súd. Najvyšší súd Je vecne príslušný na preskúmavanie rozhodnutí a postupov:  UOŠS ak osobitný zákon neustanovuje inak  Iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie SR ak príslušnosť najvyššieho súdu SR ustanovuje osobitný zákon. O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR koná a rozhoduje iný senát tohto súdu zložený z predsedu a 4 sudcov.

18 rokov. vybavuje ju najbližší nadriadený orgán. sťažnosť sa považuje za vybavenú.    Významným prostriedkom pri zabezpečení kontroly verejnej správy okrem sťažností sú petície. Kontrola verejnej správy vykonávaná verejným ochrancom práv V podmienkach SR bol zákonom č. musí obsahovať meno. ktoré sú upravené zákonom č. VOP je nezávislým orgánom kontroly verejnej správy. 85/1990. Ich počet nie je zákonom špecifikovaný. adresu FO alebo názov a sídlo PO.z. proti ktorej sťažnosť smeruje. Na vybavovanie sťažnosti je príslušný vedúci orgánu verejnej správy. v zápisnici sa určia opatrenia na ich odstránenie. Ak sa zistili nedostatky.Daná problematika je upravená zákonom č..     petíciou sa rozumie príslušný návrh alebo sťažnosť s podpismi viacerých občanov. o verejnom ochrancovi práv zriadený inštitút ombudsmana. Zväčša sa podáva písomne alebo ústne v záujme jej urýchleného a efektívneho vybavenia orgánu príslušnému na vybavenie. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu tohto orgánu. kto ju podáva. Orgán verejnej správy je povinný zabezpečiť vedenie centrálnej evidencie podaných sťažností oddelene od evidencie ostatných písomností tak. aby poskytovala údaje potrebné na kontrolu vybavovania sťažností. na získavanie podpisov pod petíciu nie je potrebné žiadne povolenie ani oznámenie 36. ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach FO alebo PO Sťažnosť Je podanie FO alebo PO. priezvisko. výsledok prešetrenia sa oznamuje sťažovateľovi písomne s odôvodnením opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti. ktorá je podriadená tejto osobe. Musí mať min. vybavujú a kontrolujú vybavovanie sťažností:  štátne orgány a nimi zriadené organizácie  obce a nimi zriadené organizácie  PO a FO. 152/1998 o sťažnostiach. ani osoba. ak bol sťažovateľ písomne informovaný o výsledku prešetrenia sťažnosti ak sa prijali opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku. 564/2001 Z. petičný výbor (nemá postavenie PO a ani nie je predpísaný počet členov) členovia petičného výboru si určujú osobu ktorá ich bude zastupovať pred orgánom verejnej správy. orgán verejnej správy vyhotoví o prešetrení sťažnosti zápisnicu.  príslušný orgán verejnej správy je povinný prešetriť a vybaviť sťažnosť do 30 dní odo dňa keď mu bola sťažnosť doručená. Sťažnosť nesmie vybavovať ani prešetrovať osoba. zväčša pri podávaní petícii občania zostavujú tzv. pretože došlo ich porušeniu alebo ohrozeniu činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy. V opodstatnených prípadoch môže orgán verejnej správy predĺžiť lehotu na je vybavenie avšak je povinný písomne o tom upovedomiť sťažovateľa. Zo sťažnosti musí byť zrejmé. Základné úlohy: . evidujú. ktorým sa sťažovateľ domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov. Podľa tohto právneho predpisu prijímajú. predmet sťažnosti a čoho sa sťažovateľ domáha.

právna spôsobilosť niesť právne následky (vo forme sankcie) za protiprávne konanie (za delikt). Z podnetu musí byť zrejmé. doklady. či ide o: . Charakterizujte súdne a správne delikty (pojem. Pri vybavovaní podnetu je verejný ochranca práv oprávnený vstupovať do objektov verejnej správy. V systéme vyvodzovania zodpovednosti za protiprávne konanie vo verejnej správe má nezastupiteľné miesto právna zodpovednosť FO a PO t.súdne delikty . kontrola všetkých zložiek verejnej správy na všetkých úrovniach riešenie konfliktov (sprostredkúva mier medzi spornými stranami) reformátorská činnosť. 37. Sú povinné mu vychádzať v ústrety. Ak sa protiprávnym konaním naplnia znaky skutkovej podstaty verejnoprávneho deliktu. Z pôsobnosti VOP je vylúčená NR SR. podklady a rozhodnutia Koná na základe podnetu FO alebo PO alebo z vlastnej iniciatívy. všeobecné znaky.j. vyvodzujú orgány verejnej moci trestnoprávnu alebo administratívnoprávnu zodpovednosť podľa toho. akej veci sa týka a čoho sa podávateľ podnetu domáha. S porušením právnej povinnosti spája právo vznik rôznych druhov zodpovednosti. Právomoc ombudsmana sa teda vzťahuje na všetky zložky verejnej správy. spravodajské služby. prezident. vláda.)Legálna definícia a právne základy .správne trestanie – trestanie za správne delikty Trestanie je rozhodovanie orgánov verejnej moci o vine a treste za delikty. iniciuje zmeny zákonov i zmeny v samej správe Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje:  orgány štátnej správy  orgány územnej samosprávy  PO a FO. Preto o tejto právnej zodpovednosti hovoríme ako o sankčnej zodpovednosti a vyvodzovanie tejto zodpovednosti je jedným z druhov administratívnoprávnej zodpovednosti. ústavný súd. preskúmavanie sťažností občanov. predložiť mu všetky písomnosti. vyžadovať od orgánu verejnej správy aby mu poskytol spisy.   kontrolná činnosť. Hlavné rozdiely – porovnanie súdneho deliktu a správneho deliktu: 1. ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach FO a PO v oblasti verejnej správy. NKÚ. prokuratúra a súdy s výnimkou štátnej správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu. klásť otázky zamestnancom.súdne trestanie – trestanie za súdne delikty . členenie) Všeobecnou povinnosťou každej osoby je dodržiavať právo.správne delikty Rozlišujeme preto: . vysvetlenia .

ale ešte neprávoplatné rozhodnutie. Správne delikty – objektom správneho deliktu je prevažne riadny výkon verejnej správy. Aj z toho dôvodu sa skutkové podstaty správnych deliktov vymedzujú v jednotlivých zákonoch všeobecnejším spôsobom. Toto hľadisko ale nemá všeobecnú použiteľnosť. správne trestanie za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a za priestupky proti majetku nesúvisí priamo s výkonom verejnej správy. či sa namieta právoplatné rozhodnutie správneho orgánu.) Objekt deliktov: Súdne delikty . Je to čin. obsahuje ju zákon o priestupkoch .pojem trestný čin je priamo definovaný legislatívne. Podiel súdov na rozhodovaní o správnych deliktoch je realizáciou ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu pred nezákonnosťou rozhodovania správneho orgánu. trestné činy na úseku ochrany životného prostredia). Trestné činy člení na zločiny a prečiny. V rámci preskúmavacieho konania môžu na návrh rozhodnutie správneho orgánu o správnom delikte nielen zrušiť (kasačná právomoc). zdravia. marenie výkonu úradného rozhodnutia. bezporuchová správa verejných vecí. a to v Trestnom zákone. Slovenská právna úprava rozlišuje: . Správny delikt takúto legálnu definíciu nemá.objektom je predovšetkým ochrana života. Vecnú príslušnosť SO pri postihu za správny delikt zakladá celý rad zákonov. rozdiel je v stupni spoločenskej nebezpečnosti . pretože napr. spôsobom a v rozsahu ustanovenom v zákone. že vecná príslušnosť pri postihu za súdny delikt je upravený v Trestnom poriadku Správne delikty – rozhodujú o nich v prvom stupni zásadne správne orgány. majetku a verejného poriadku.priestupky – definícia priestupku je legálna. Na rozdiel od trestného práva správne právo trestné nie je kodifikované. že verejný orgán je sám oprávnený zo zákona použiť donucovacie prostriedky v podobe sankcie alebo inej ujmy za správny delikt. Neexistencia definície pojmu správny delikt sa vysvetľuje značným počtom a rôznorodosťou protiprávnych konaní vo VS.iné správne delikty – členia sa na viaceré druhy 2. definuje ho len teória správneho práva. majetku a bezpečnosti osôb ako jedných zo základných ľudských práv garantovaných ústavou. Skutkové podstaty správnych deliktov sa pritom menia oveľa častejšie v porovnaní so súdnymi deliktmi vzhľadom na pružne meniace sa úlohy VS na jednotlivých úsekoch. pytliactvo. s tým. Objektom niektorých druhov priestupkov. alebo platné. rovnako ako pri trestných činoch je ochrana zdravia. Mimosúdne delikty. nepovolené prekročenie štátnej hranice. útok na verejného činiteľa. 3. a to v prípadoch. označované ako správne delikty sú obsiahnuté vo viac než 200 zákonoch upravujúcich výkon VS na jednotlivých úsekoch. ale tiež zmeniť (reformačná právomoc). Súdy v rámci výkonu správneho súdnictva sa podieľajú na rozhodovaní o správnych deliktoch až v rámci preskúmavacieho súdneho konania na základe žaloby alebo opravného prostriedku podľa toho.) Rozhodovanie o deliktoch: Súdne delikty – rozhodujú o nich výlučne nezávislé súdy s tým. s ktorými správne právo spája správny trest ako následok takého konania. ktorého znaky ustanovuje TZ. Na druhej strane pri niektorých trestných činoch ide o ochranu štátu alebo dokonca intenzívnejšiu ochranu výkonu štátnej správy (napr.Súdny delikt .

ak sú naplnené jednotlivé obligatórne znaky skutkovej podstaty správneho deliktu: a/ objekt b/ objektívna stránka c/ subjekt d/ subjektívna stránka Závažnou teoretickou i legislatívnou otázkou je. 7. alebo výslovne počítajú so subsidiárnym použitím Trestného poriadku na konanie a rozhodovanie o správnom delikte (napr. keď subjektom môže byť tiež len FO. Slovenská právna úprava správneho trestania nie je teda jednotne upravená a odlišuje sa podľa toho. ktoré je kodifikované v Trestnom poriadku. ktorá predstavuje čiastočnú kodifikáciu priestupkového práva procesného. Vyskytujú sa aj prípady. ak ich porovnávame so závažnosťou trestných činov. než správne delikty. 5. Správny poriadok zároveň predstavuje procesnoprávnu úpravu postihu niektorých iných správnych deliktov. pri rozhodovaní orgánov niektorej profesijnej komory o správnom disciplinárnom delikte člena komory). keď zákony nepočítajú ani so subsidiárnym použitím správneho poriadku. Správne delikty – konanie o správnych deliktoch nemá jednotnú kodifikovanú právnu úpravu. Priestupky sa postihujú podľa procesnoprávnej časti zákona o priestupkoch.subjektom trestného činu môže byť len FO Správny delikt . Subsidiárne sa na konanie o priestupkoch vzťahuje správny poriadok. 6. správnych disciplinárnych a správnych poriadkových deliktov. ktorý druh správneho deliktu sa postihuje.) Rozdiel v procesnom režime trestania: Súdne delikty – tieto sa postihujú v režime trestného práva procesného. okrem priestupkov. Občianska bezúhonnosť sa posudzuje spravidla podľa toho. .) Spoločenská difamácia Súdne delikty . ako určiť hranicu medzi súdnym deliktom a správnym deliktom. Správne orgány postihujú menej závažné delikty. Pôjde oň len vtedy. PO môže byť subjektom správneho disciplinárneho deliktu len výnimočne.spoločensky sú viac odsúdeniahodné trestné činy. 4. ak osobitné zákony neupravujú procedurálne otázky inak. či osoba má alebo nemá zápis v registri trestov.subjektom správneho deliktu môže byť aj PO za podmienok ustanovených zákonom.) Subjekt deliktov: Súdne delikty .(škodlivosti) deliktu.Ustanovenie znakov správneho deliktu priamo zákonom Nie každé porušenie právnej povinnosti v oblasti VS je automaticky správnym deliktom. Do tohto registra sa zásadne nezapisujú sankcie za správne delikty.

ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu (trest) ustanovenú normou správneho práva. Hlavným poslaním verejnej správy nie je predovšetkým trestať. Najdôležitejším ich spoločným znakom je represívny charakter pri uplatňovaní zodpovednosti za protiprávne konanie. Na postihu správnych deliktov (aj trestných činov) je verejný záujem. Vzhľadom na nižší stupeň spoločenskej nebezpečnosti správnych deliktov v porovnaní s trestnými činmi sú skutkové podstaty správnych deliktov konštruované na nedbanlivostnej forme zavinenia. Konanie môže byť omisívne (pasívne. ustanovenie znakov skutkovej podstaty deliktu v zákone a ustanovenie procesného postupu v zákone. konanie na príkaz. U právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie. Aj pri postihu správnych deliktov platí zásada „nullum crimen sine lege“. zodpovedná osoba. výkon povolenej činnosti. ak stupeň jeho spoločenskej nebezpečnosti je len nepatrný. krajná núdza. hoci má právnu povinnosť konať. . zavinenie (okrem prípadov správneho deliktu. skutkovú podstatu colného deliktu ustanovuje colný zákon a konkrétna právna povinnosť sa môže určiť colným rozhodnutím). V opačnom prípade by stíhali všetkých a za všetko. prípadne s právnym úkonom vykonaným na jeho základe (napr. Všeobecné pojmové znaky správneho deliktu Protiprávne konanie. nečinnosť) alebo komisívne (aktívne konanie). Vysoké pokuty za správne delikty. Okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť konania sú napr.Správny delikt nie je postihnuteľný. nutná obrana. Vyjadruje prejav ľudskej vôle vo vonkajšej realite. preto tam. možné zákazy činnosti ako správne tresty za správny priestupok sú neraz citeľnejšie zásahy do základných práv a slobôd v porovnaní s trestami za trestné činy. pokuty za niektoré správne delikty presahujú niekoľkonásobne výšku minimálneho peňažného trestu za trestný čin. Protiprávne je konanie. že právo spája s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu (trest). opomenutie konania. sankcionovateľnosť (trestnosť). Pojem správny delikt Správny delikt je protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby. členov štatutárnych orgánov a pod. Na druhej strane čo sa týka trestov najmä pri porovnaní výšky pokút za niektoré správne delikty. Sankcionovateľnosť znamená. ktoré je v rozpore s právom. čo je v rozpore so základnými princípmi právneho štátu. Čo sa týka PO ide o konanie jej zamestnancov. keď sa neskúma zavinenie). oprávnené použitie zbrane. Tomuto prístupu zodpovedá pojem „sankcia“.

kde správny orgán má zo zákona právomoc konať o správnom delikte, je povinný o ňom konať a rozhodnúť (zásada legality). V správnom trestaní sa stretávame aj so zásadou oportunity, ktorá znamená, že správny orgán nemusí prejednávať všetky správne delikty, a to preto, že mu takúto možnosť správnej úvahy poskytuje priamo zákon (napr. správne poriadkové delikty, pri ktorých uloženie poriadkovej sankcie je právom, nie povinnosťou správneho orgánu - princíp oportunity, ako aj pri návrhových deliktoch, o ktorých sa koná len na návrh, teda ponecháva sa na úvahu poškodeného, či navrhne začatie priestupkového konania, alebo vezme svoj návrh späť).

Zodpovednou osobou podľa druhu správneho deliktu je FO alebo PO. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť, ktorou sa rozumie spôsobilosť protiprávne konať a niesť právne následky za takéto konanie. Deliktuálna spôsobilosť FO sa všeobecne zakladá na vôľovej a intelektuálnej zložke v čase spáchania deliktu, prípadne na dosiahnutí určitého veku (napr. deliktuálna spôsobilosť páchateľa priestupku sa viaže v súčasnosti na dosiahnutie 15. roku veku). Môže sa viazať na osobitné právne postavenie fyzickej osoby, schopnosti alebo spôsobilosť (napr. správny delikt podnikajúcej FO). Deliktuálna spôsobilosť PO sa spája s jej právnym vznikom a existenciou. Slovenská právna úprava pozná deliktuálnu zodpovednosť PO ako celku. Zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k protiprávnemu konaniu a k jeho následkom. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Na sankcionovateľnosť (trestnosť) správneho deliktu stačí zavinenie čo len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje úmyselnú formu zavinenia. Pri správnych poriadkových deliktoch sa zavinenie neskúma. Pri správnom trestaní PO ide o posudzovanie tzv. objektívnej zodpovednosti PO. Zavinenie tu nie je pojmovým znakom správneho deliktu, pretože zavinenie je vyjadrením psychického vzťahu FO a nie PO. Kvalita postupu pri správnom trestaní – požiadavky ustanovujú normy vnútroštátneho správneho práva. O správny delikt ide vtedy, ak sú naplnené jednotlivé obligatórne znaky skutkovej podstaty správneho deliktu ( objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka). Členenie: Teória správneho práva člení správne delikty z rôznych hľadísk do viacerých skupín. Vzhľadom na súčasnú slovenskú právnu úpravu možno správne delikty členiť na: - priestupky

-

iné správne delikty

Iné správne delikty než priestupky netvoria vnútorne homogénny celok. Líšia sa druhom sankcií (trestov) ukladaných za ne a rozdielnym procesným režimom trestania. Iné správne delikty sa členia na: správne delikty PO a podnikajúcich FO ako aj FO vykonávajúcich kvalifikované činnosti správne disciplinárne delikty správne poriadkové delikty

V teórii sa objavujú i viaceré členenia podľa toho, aké kritérium je rozhodujúce, napr.: - podľa subjektu – správne delikty FO – PO, so všeobecným subjektom – so špeciálnym subjektom - podľa zavinenia – správne delikty so zavinením – bez ohľadu na zavinenie - podľa uplatnenia zásady legality alebo zásady oportunity – povinne prejednávané – účelovo prejednávané. 38. Pojem priestupok, jeho formálne a materiálne znaky Právna úprava Priestupok je samostatný druh správneho deliktu. Základy administratívnoprávnej zodpovednosti za priestupok a konanie o ňom sú na rozdiel od iných správnych deliktov čiastočne kodifikované v zákone SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý predstavuje všeobecnú právnu úpravu priestupkov a konania o priestupkoch. Je v zásade úplnou kodifikáciou všeobecnej hmotnoprávnej časti priestupkového práva. Definuje sa v ňom pojem priestupok, zavinenie a jeho formy, podmienky veku a príčetnosti, na deliktuálnu spôsobilosť FO, niektoré okolnosti vylučujúce protiprávnosť a dôvody zániku zodpovednosti za priestupok. Predmetom všeobecnej úpravy je systém sankcií za priestupok, ochranných opatrení, podmienky ukladania sankcií a ich výmery, možnosť upustenia od potrestania a pravidlá ukladania sankcií pri súbehu priestupkov, všeobecné podmienky zodpovednosti mladistvého za priestupok. Skutkové podstaty priestupkov sú kodifikované len čiastočne. Obsahuje ich jednak zákon o priestupkoch, jednak desiatky osobitných zákonov, ktoré zároveň so skutkovými podstatami ustanovujú druh sankcie. Zákon o priestupkoch obsahuje tiež osobitnú úpravu tých procesnoprávnych inštitútov, ktoré vzhľadom na špecifiká správneho trestania sú upravené odchylne od správneho poriadku. Ak zákon o priestupkoch neustanovuje inak, vzťahuje sa na procesný režim správneho trestania priestupkov správny poriadok. Pojem priestupok

Pozitívne i negatívne vymedzenie priestupku Priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje verejný záujem a je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone (pozitívne vymedzenie priestupku), ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin (negatívne vymedzenie priestupku). Zákonná definícia priestupku sa zakladá na kombinácii materiálneho znaku a formálnych znakov a na kombinácii pozitívneho vymedzenia a negatívneho vymedzenia. Materiálne a formálne znaky Materiálny znak i formálne znaky musia byť naplnené súčasne, inak nejde o priestupok. Rovnaká požiadavka platí pre pozitívne i negatívne vymedzenie. Pozitívne: o priestupok ide, ak ide o protiprávne konanie, ktoré je zavinené, porušuje alebo ohrozuje sa ním verejný záujem, je výslovne označené za priestupok v zákone Negatívne: protiprávne konanie nemožno podradiť pod pojem priestupok, ak ide o správny delikt alebo trestný čin. Z negatívneho vymedzenia priestupku vyplýva, že nemožno jedným a tým istým skutkom spáchať súčasne dva delikty: priestupok a zároveň iný správny delikt. Materiálnym znakom sa rozumie spoločenská škodlivosť zavineného protiprávneho konania, ktoré sa vyznačuje tým, že konanie (opomenutie konania) porušuje alebo ohrozuje verejný záujem, t.j. ide o spoločenskú nebezpečnosť a škodlivosť. Formálne znaky vyjadruje, že konanie napĺňa jednak všeobecné znaky priestupku vymedzené zákonom (napr. podmienka veku páchateľa), jednak znaky skutkovej podstaty konkrétneho priestupku (napr. priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, priestupku proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky). Znakmi skutkovej podstaty sú subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Uvedené znaky sú obligatórne. Správny orgán musí skúmať, či sú naplnené všetky znaky súčasne, inak nesmie o protiprávnom konaní konať a rozhodnúť ako o priestupku. Okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť podľa priestup. zákona sú nutná obrana, krajná núdza, konanie na príkaz. Nutná obrana je také konanie, ktorým sa primeraným spôsobom odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený zákonom. Krajná núdza je konanie, ktorým niekto odvracia priamo hroziace nebezpečenstvo proti záujmu, ktorý je chránený zákonom, za predpokladu, že tým konaním nebude spôsobený rovnaký následok ako ten ktorý priamo hrozil a nebezpečenstvo sa nedalo odvrátiť inak. Dôvodom zániku trestnosti sú podľa priestup. Zákona výslovné uplynutie času a amnestia. Skutková podstata priestupkov Ide o súhrn typových (obligatórnych a fakultatívnych) znakov priestupkov určitého druhu. Pre každú skutkovú podstatu priestupku sú charakteristické tieto znaky: 1/ Objekt priestupku

životného prostredia). individuálny .bližším vymedzením konania – napr. kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou . s ohrozením výchovy a vzdelávania maloletého tým. priestupky na úseku školstva. nesplnenie povinnosti ohlásiť stratu alebo odcudzenie občianskeho preukazu).). spreneverou. signalizačné zariadenie. konkrétnym predmetom. Ide o javy a spoločenské vzťahy vo sfére pôsobnosti správnych orgánov. kultúrna pamiatka..predstavuje konkretizáciu záujmu. čiže nezákonná nečinnosť. Na rozdiel od súdnych deliktov je objektom správnych deliktov prevažne záujem na ochrane riadneho výkonu VS. znečistenie vodného toku). poškodený strom na verejnom priestranstve. že neprihlási dieťa na povinnú školskú dochádzku). - - U niektorých priestupkov sa stretávame okrem objektu tiež s hmotným predmetom útoku. Tendencia je upravovať skutkové podstaty priestupkov na jednotlivých úsekoch VS v osobitných zákonoch. na ktorého ochranu sú určené konkrétne ustanovenia priestupkového práva. proti ktorým smeruje protiprávne konanie porušujúce alebo ohrozujúce verejný záujem. druhový (skupinový) . opomenutím konania. 2/ Objektívna stránka priestupku Všeobecne sa ňou rozumie protiprávne konanie ako akt vôľového konania. Fakultatívnymi znakmi protiprávneho konania sú miesto a čas konania (napr. Individuálny objekt je spojený s konkrétnym priestupkom so zákonom špecifikovaným protiprávnym konaním (napr. na ktorých ochrane má štát (verejná moc) záujem. Z hľadiska stupňa všeobecnosti rozlišujeme objekt: všeobecný (rodový) – rozumie sa ním súhrn typových znakov chránených zákonom o priestupkoch a ostatnými zákonmi upravujúcimi priestupky. ktoré chráni zákon a proti ktorým protiprávne konanie smeruje. úradná listina. skupina spoločenských vzťahov na úskeu zdravotníctva. t.. Následkom je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom. Určenie individuálneho objektu má význam pri presnej právnej kvalifikácii priestupku a pri jeho odlíšení od iných deliktov. školstva. dopravná značka. odcudzený predmet.j. podvodom alebo znečistením či poškodením veci . Z hľadiska objektívnej stránky priestupku sú skutkové podstaty priestupkov formulované v zákonoch rôzne: . budova vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku). Objektom priestupku sú vybrané spoločenské vzťahy. Protiprávne konanie môže mať dve formy. najmä od správnych deliktov a z trestných činov predovšetkým na odlíšenie priestupku od prečinu. s ohrozením alebo porušením zdravotnej nezávadnosti pitnej vody. škodlivý následok a kauzálny nexus (príčinná súvislosť medzi konaním a následkom).sa rozumie určitá presnejšie vymedzená skupina vzťahov so spoločnými druhovými črtami (napr. napr. rušenie nočného pokoja. a to aktívnu formu konania (je daná komisívnym konaním) alebo pasívnu (je daná omisívnym konaním. proti ktorému útok smeruje (napr.Objektom každého deliktu sa obvykle rozumejú určité relevantné záujmy alebo spoločenské vzťahy. Druhový objekt je v súčasnosti kritériom členenia osobitnej hmotnoprávnej časti zákona o priestupkoch (napr.

odídenec. predáva alebo v súvislosti s tým skladuje alebo po vykonanej oprave alebo úprave vydáva tovar z drahých kovov. alebo špeciálny (napr. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten.ďalší okruh FO kvôli ich osobitnému právnemu statusu. aby sa podrobnejšie špecifikovalo. Ich priestupky sa však neprejednávajú podľa zákona o priestupkoch. kto v obchode alebo pri inom podnikaní spracúva. Rovnako ako trestné právo aj priestupkové právo je založené na osobnej zodpovednosti jednotlivca. čo sa týka ukladania sankcií. občan SR. pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohla rozpoznať. SIS. Subjekt priestupku môže byť všeobecný (každá FO). ale tiež sudcov a prokurátorov). alebo osoba bez štátnej príslušnosti. ako aj osobitná ochrana jeho práv pri odvolaní. ale v rámci disciplinárneho konania podľa osobitných zákonov upravujúcich ich právny status (osoby podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci. neprípustnosť prejednať jeho priestupok v skrátenom rozkaznom konaní.15 rokov veku a na príčetnosť. t. 4/ Subjektívna stránka priestupku . vodič motorového vozidla). Deliktuálna spôsobilosť sa u páchateľa priestupku viaže na dosiahnutie veku . má teda privilegované postavenie.j. kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol. alebo nemohla ovládať svoje konanie. ktorý spácha priestupok na úseku pobytu cudzincov. Za priestupok nie je zodpovedná osoba. s čím sa spájajú najmä miernejšie sankcie (tresty) za podmienok ustanovených v zákone o priestupkoch. ktorá v čase jeho spáchania nedovŕšila pätnásty rok svojho veku. rok svojho veku označuje zákona o priestupkoch ako mladistvého. cudzinec. Z osobnej pôsobnosti zákona o priestupkoch sú vyňaté osoby: . hoci len z nedbanlivosti.požívajúce výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva .- - ustanovením o tom. že ide o porušenie alebo ohrozenie verejného záujmu chráneného zákonom. kto poškodí iného na cene. 3/ Subjekt Subjektom priestupku je páchateľ. Páchateľa. Na rozdiel od osôb. že priestupkom je porušenie právneho predpisu – napr. ktorá naplnila všetky znaky priestupku. druhý okruh osôb sa nezbavuje trestnosti. ktoré neplní povinnú školskú dochádzku. Fyzická osoba musí mať deliktuálnu spôsobilosť teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. rok svojho veku a neprekročil 18. ktorý dovŕšil 15. utečenec. na ktoré sa vzťahujú výsady a imunity a ktoré nie sú trestané za priestupok. príslušníci Policajného zboru a príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. ktorý nezodpovedá právnym predpisom o jeho povinnom preskúšaní alebo úradnom označení len určením následku bez toho. zákonný zástupca dieťaťa. osoby počas výkonu trestu odňatia slobody. ktorým môže byť len FO. ale aj cudzinec. akým konaním alebo opomenutím bol následok spôsobený – napr. akosti. množstve alebo hmotnosti pri predaji tovaru alebo poskytovaní iných služieb. požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky.

priestupok proti majetku). ak zákon výslovne nevyžaduje úmysel (napr. V oboch prípadoch ide o vývojové štádiá deliktu. bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel) Zavinenie sa teda konštruuje na intelektuálnej zložke (vedieť) a na vôľovej zložke (chcieť). Ich nepostihnuteľnosť v priestupkovom práve znamená. kto za právnickú osobu konal alebo mal konať. že tento záujem neporuší alebo neohrozí. ak páchateľ: a) vedel. Sankcie Právnym následkom priestupku môže byť sankcia (trest) alebo aj ochranné opatrenie. Nedbanlivosť môže byť vedomá a nevedomá. hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť) Úmysel môže byť priamy alebo nepriamy. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Skúmanie formy a stupňa zavinenia je významné pri ukladaní a výmere sankcie (trestu) za priestupok. ak páchateľ: a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (priamy úmysel) alebo b) vedel. prípadne jeho morálne odsúdenie. kto dal na konanie príkaz. ktorá vznikne páchateľovi. Zodpovednosť za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe Za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe zodpovedá podľa tohto zákona ten. ten. dokonaný priestupok. že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Je ním psychický vzťah páchateľa k svojmu konaniu a jeho následkom. Súčasťou subjektívnej stránky sú popri zavinení fakultatívne znaky. pokus sa trestá len výnimočne (napr. (vedomá nedbanlivosť) alebo b) nevedel. Podstatou sankcie je ujma. Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti. že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. že trestný je len dokonaný čin. pri priestupku proti majetku). Formy zavinenia sa v priestupkovom práve konštruujú síce rovnako ako v trestnom práve ako úmyselné zavinenie a zavinenie z nedbanlivosti. Na rozdiel od trestného práva priestupkové právo nepozná prípravu na priestupok. Členenie na 2 základné formy zavinenia vychádza z existencie alebo absencie uvedených zložiek.Subjektívna stránka ako ďalší obligatórny znak skutkovej podstaty priestupku sa týka zavinenia. ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to. . a pre prípad. a ak ide o konanie na príkaz. ktorými sú pohnútka (psychický podnet ku spáchaniu priestupku) a cieľ (čo sledoval páchateľ spáchaním priestupku). Priestupok je spáchaný úmyselne. že ho poruší alebo ohrozí.

Sankcia nie je obligatórnym právnym následkom priestupku. ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. b) pokutu. Upustenie od uloženia sankcie predpokladá. d) prepadnutie veci. Od uloženia sankcie možno totiž v rozhodnutí o priestupku upustiť. ktoré ustanovuje zákon o priestupkoch. spravodlivosti. o ktorý druh priestupku ide. Sankciu možno uložiť samostatne (za priestupok sa uloží jedna zo sankcií) alebo s inou sankciou (za priestupok sa uloží viac sankcií súčasne. Horná hranica pokuty u mladistvých sa znižuje na polovicu. že správny orgán rozhodol o vine páchateľa. najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky. Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Zákaz činnosti možno uložiť. ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. 5 000 Sk za priestupok na úseku cestnej dopravy). povinnosť nahradiť škodu spôsobenú priestupkom a povinnosť uhradiť trovy konania. Pokuta za priestupok Pokuta je najčastejšou sankciou za priestupok.Často zasahuje do jeho ústavou zaručených práv. Za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie. Ak zákon o priestupkoch alebo iný zákon umožňuje uložiť v blokovom konaní pokutu vyššiu ako 1 000 Sk. či samotné prejednanie priestupku postačí k náprave páchateľa. pokuta a zákaz činnosti). na pohnútky a na osobu páchateľa. primeranosti a individualizácie. na mieru zavinenia. Za priestupok možno uložiť len sankcie. napr. ZoP upravuje podmienky spoločného konania o priestupkoch toho istého páchateľa. Výška pokuty sa ustanovuje v zákone o priestupkoch a v iných zákonoch pri jednotlivých skutkových podstatách priestupku ustanovením jej hornej hranice. Pokuta je príjmom obce alebo štátneho rozpočtu podľa toho. SO je povinný skúmať. Upustenie od uloženia sankcie nevylučuje možnosť uložiť ochranné opatrenie. . Má však pôsobiť na páchateľa výchovne a má ho odvracať od protiprávneho konania. ale tiež dolnú hranicu pokuty (napr. ktoré ustanovujú nielen hornú. Vyskytujú sa však aj zákony. mladistvému možno uložiť v blokovom konaní pokutu do 1 000 Sk. stavebný zákon za stavebné priestupky). napr. za ktorých bol spáchaný. na okolnosti. Pri ukladaní sankcie sa uplatňujú zásady zákonnosti. pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. Nesmie byť pritom vyššia ako 4 000 Sk a v blokovom konaní nesmie byť vyššia ako 500 Sk. V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 1 000 Sk (niektoré zákony ustanovujú vyššiu hornú hranicu. a v rozkaznom konaní do 4 000 Sk. Na upustenie od uloženia sankcie nie je právny nárok. Pri určení druhu sankcie a jej výmer sa prihliadne na závažnosť priestupku. c) zákaz činnosti.

Za prepadnutú nemožno vysloviť vec zverenú do úschovy.páchateľ priestupku preukázal spôsobom svojho života. Zákazom činnosti pracovný alebo iný obdobný pomer nezaniká ani sa nezrušuje povolenie alebo súhlas na výkon činnosti. Prepadnutie veci prepadnutie veci možno uložiť. odcudzenú. Ochranné opatrenia Účelom ochranných opatrení je odstrániť alebo obmedziť možnosť ďalšieho páchania priestupkov určitého druhu. Ich pojmovým znakom nie je pôsobenie ujmy. patrí páchateľovi priestupku. Túto sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou. započíta sa do tejto výmery aj čas od zadržania vodičského oprávnenia do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tomto priestupku). ak sa vysloví zákaz za tzv. Do času zákazu činnosti sa započítava čas. Ak sú pochybnosti o vlastníctve k veci. Mladistvému možno uložiť sankciu zákazu činnosti najdlhšie na 1 rok. Sú tiež ujmou za priestupok. ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu. že celá vec. ak . ak nebráni výkon tejto sankcie jeho príprave na povolanie. Pôsobia pro futuro ako preventívne opatrenie Ochrannými opatreniami sú: . Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno upustiť. požičanú. najdlhšie na dva roky. Základnou podmienkou je. ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku (zásada proporcionality). Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika. správny orgán postupuje vo vzťahu k tejto otázke ako o predbežnej otázke podľa správneho poriadku. po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu ŠS vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať (napr. Prepadnutie veci ako sankciu za priestupok nemožno zamieňať s ochranným opatrením zhabania veci.uplynula polovica výkonu tejto sankcie .Zákaz činnosti za priestupok možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti zákona o priestupkoch alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený. Prepadnutie veci nemožno vysloviť. Nejde však o sankcie. a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou. avšak majú špecifický účel aj obsah. tiež mu má odňať prospech z priestupku. dopravný priestupok viesť motorové vozidlo na čas 1 roka. že jej ďalší výkon nie je potrebný O upustení sa môže rozhodnúť aj na žiadosť páchateľa priestupku. Prepadnutie veci podobne ako zákaz činnosti má brániť páchateľovi v opakovaní priestupku. hoci svojimi dôsledkami sa sankciám značne podobajú. a ak ide o činnosť. alebo bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec získanú priestupkom. ak vec patrí páchateľovi a bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená. ktorej prepadnutie sa má vysloviť.

skupina spoločenských vzťahov na úskeu zdravotníctva. Individuálny objekt je spojený s konkrétnym priestupkom so zákonom špecifikovaným protiprávnym konaním - - .a) obmedzujúce opatrenie b) zhabanie veci. ak od konania. školstva. Pre každú skutkovú podstatu priestupku sú charakteristické tieto znaky: 1/ Objekt priestupku Objektom každého deliktu sa obvykle rozumejú určité relevantné záujmy alebo spoločenské vzťahy. priestupky na úseku školstva. pre nedostatok veku). priestupku proti verejnému poriadku a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. proti ktorým smeruje protiprávne konanie porušujúce alebo ohrozujúce verejný záujem. Na rozdiel od súdnych deliktov je objektom správnych deliktov prevažne záujem na ochrane riadneho výkonu VS. Obmedzujúce opatrenie spočíva v zákaze navštevovať určené verejne prístupné miesta a miestnosti. Vymenujte a charakterizujte znaky skutkovej podstaty priestupku Ide o súhrn typových (obligatórnych a fakultatívnych) znakov priestupkov určitého druhu. Platí tu tiež zásada primeranosti. Možno ho uložiť páchateľovi priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami. Druhový objekt je v súčasnosti kritériom členenia osobitnej hmotnoprávnej časti zákona o priestupkoch (napr. druhový (skupinový) . Z hľadiska stupňa všeobecnosti rozlišujeme objekt: všeobecný (rodový) – rozumie sa ním súhrn typových znakov chránených zákonom o priestupkoch a ostatnými zákonmi upravujúcimi priestupky.. Ide o javy a spoločenské vzťahy vo sfére pôsobnosti správnych orgánov.sa rozumie určitá presnejšie vymedzená skupina vzťahov so spoločnými druhovými črtami (napr. alebo b) nepatrí páchateľovi priestupku a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem. Zhabanie veci – prichádza do úvahy. Tendencia je upravovať skutkové podstaty priestupkov na jednotlivých úsekoch VS v osobitných zákonoch. ktoré chráni zákon a proti ktorým protiprávne konanie smeruje. Je to druh ochranného opatrenia. ak nebola uložená sankcia prepadnutia veci podľa Zo. na ktorých ochrane má štát (verejná moc) záujem. ktoré má znaky priestupku. Obmedzujúce opatrenie možno uložiť len spolu so sankciou a najdlhšie na jeden rok. na ktorého ochranu sú určené konkrétne ustanovenia priestupkového práva. ak: a) patrí páchateľovi.). nesmie nahrádzať sankciu zákazu činnosti. Vec možno zhabať. individuálny . v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje alebo konajú verejné telovýchovné. O zhabaní veci nemožno rozhodnúť. športové alebo kultúrne podujatia. Objektom priestupku sú vybrané spoločenské vzťahy. Vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika. životného prostredia).. uplynuli dva roky. Musí byť primerané povahe a závažnosti spáchaného priestupku. 39.predstavuje konkretizáciu záujmu. ktorého nemožno za priestupok stíhať (napr.

že ide o porušenie alebo ohrozenie verejného záujmu chráneného zákonom. s ohrozením alebo porušením zdravotnej nezávadnosti pitnej vody. a to aktívnu formu konania (je daná komisívnym konaním) alebo pasívnu (je daná omisívnym konaním. signalizačné zariadenie. Určenie individuálneho objektu má význam pri presnej právnej kvalifikácii priestupku a pri jeho odlíšení od iných deliktov. akým konaním alebo opomenutím bol následok spôsobený – napr. podvodom alebo znečistením či poškodením veci . akosti. škodlivý následok a kauzálny nexus (príčinná súvislosť medzi konaním a následkom). ale aj cudzinec. spreneverou.len určením následku bez toho. Fakultatívnymi znakmi protiprávneho konania sú miesto a čas konania (napr. kultúrna pamiatka. budova vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku). pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohla rozpoznať.j.ustanovením o tom. t. najmä od správnych deliktov a z trestných činov predovšetkým na odlíšenie priestupku od prečinu. Z hľadiska objektívnej stránky priestupku sú skutkové podstaty priestupkov formulované v zákonoch rôzne: . konkrétnym predmetom. aby sa podrobnejšie špecifikovalo. kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou . ktorá v čase jeho spáchania nedovŕšila pätnásty rok svojho veku. znečistenie vodného toku). Následkom je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom. že priestupkom je porušenie právneho predpisu – napr. že neprihlási dieťa na povinnú školskú dochádzku). ktorý nezodpovedá právnym predpisom o jeho povinnom preskúšaní alebo úradnom označení . kto v obchode alebo pri inom podnikaní spracúva. ktorá naplnila všetky znaky priestupku. občan SR. odídenec. 3/ Subjekt Subjektom priestupku je páchateľ. odcudzený predmet. kto poškodí iného na cene. proti ktorému útok smeruje (napr. alebo nemohla ovládať . množstve alebo hmotnosti pri predaji tovaru alebo poskytovaní iných služieb. 2/ Objektívna stránka priestupku Všeobecne sa ňou rozumie protiprávne konanie ako akt vôľového konania. t. Rovnako ako trestné právo aj priestupkové právo je založené na osobnej zodpovednosti jednotlivca. Protiprávne konanie môže mať dve formy.(napr. nesplnenie povinnosti ohlásiť stratu alebo odcudzenie občianskeho preukazu). úradná listina.bližším vymedzením konania – napr.15 rokov veku a na príčetnosť. utečenec. Fyzická osoba musí mať deliktuálnu spôsobilosť teda spôsobilosť naplniť svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. predáva alebo v súvislosti s tým skladuje alebo po vykonanej oprave alebo úprave vydáva tovar z drahých kovov. opomenutím konania. rušenie nočného pokoja. Za priestupok nie je zodpovedná osoba.j. alebo osoba bez štátnej príslušnosti. Deliktuálna spôsobilosť sa u páchateľa priestupku viaže na dosiahnutie veku . U niektorých priestupkov sa stretávame okrem objektu tiež s hmotným predmetom útoku. čiže nezákonná nečinnosť. poškodený strom na verejnom priestranstve. ktorým môže byť len FO. s ohrozením výchovy a vzdelávania maloletého tým. napr. dopravná značka.

ak zákon výslovne nevyžaduje úmysel (napr. cudzinec. s čím sa spájajú najmä miernejšie sankcie (tresty) za podmienok ustanovených v zákone o priestupkoch. neprípustnosť prejednať jeho priestupok v skrátenom rozkaznom konaní. Z osobnej pôsobnosti zákona o priestupkoch sú vyňaté osoby: . kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol. Nedbanlivosť môže byť vedomá a nevedomá. ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to. že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Formy zavinenia sa v priestupkovom práve konštruujú síce rovnako ako v trestnom práve ako úmyselné zavinenie a zavinenie z nedbanlivosti. má teda privilegované postavenie. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten. ktorý dovŕšil 15. Subjekt priestupku môže byť všeobecný (každá FO). priestupok proti majetku). že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. že tento záujem neporuší alebo neohrozí. Priestupok je spáchaný úmyselne. alebo špeciálny (napr. zákonný zástupca dieťaťa. hoci len z nedbanlivosti.ďalší okruh FO kvôli ich osobitnému právnemu statusu. Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti. osoby počas výkonu trestu odňatia slobody. požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky. ak páchateľ: a) vedel. ale v rámci disciplinárneho konania podľa osobitných zákonov upravujúcich ich právny status (osoby podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci. Na rozdiel od osôb. ako aj osobitná ochrana jeho práv pri odvolaní. čo sa týka ukladania sankcií. Ich priestupky sa však neprejednávajú podľa zákona o priestupkoch. SIS. Je ním psychický vzťah páchateľa k svojmu konaniu a jeho následkom. hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť) Úmysel môže byť priamy alebo nepriamy. (vedomá nedbanlivosť) alebo b) nevedel. Páchateľa. rok svojho veku a neprekročil 18. ktorý spácha priestupok na úseku pobytu cudzincov. ak páchateľ: a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (priamy úmysel) alebo .svoje konanie. ale tiež sudcov a prokurátorov). 4/ Subjektívna stránka priestupku Subjektívna stránka ako ďalší obligatórny znak skutkovej podstaty priestupku sa týka zavinenia.požívajúce výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva . druhý okruh osôb sa nezbavuje trestnosti. ktoré neplní povinnú školskú dochádzku. vodič motorového vozidla). príslušníci Policajného zboru a príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. na ktoré sa vzťahujú výsady a imunity a ktoré nie sú trestané za priestupok. rok svojho veku označuje zákona o priestupkoch ako mladistvého.

pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. 372/1990 Z. Skúmanie formy a stupňa zavinenia je významné pri ukladaní a výmere sankcie (trestu) za priestupok. ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 1 000 Sk. Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku. ak vec patrí páchateľovi a bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená. po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať. Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Súčasťou subjektívnej stránky sú popri zavinení fakultatívne znaky. že trestný je len dokonaný čin. c) zákaz činnosti. Sankcia je opatrenie štátneho donútenia ukladané príslušnými správnymi orgánmi za priestupok jeho páchateľovi. ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu. ak neustanovuje osobitná časť tohto zákona alebo iný zákon vyššiu pokutu. na pohnútky a na osobu páchateľ. že ho poruší alebo ohrozí. Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno po uplynutí polovice času výkonu tejto sankcie upustiť. O upustení sa môže rozhodnúť aj na základe žiadosti páchateľa. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Sankcia je právnym následkom priestupku. dokonaný priestupok. pokus sa trestá len výnimočne (napr. ktorými sú pohnútka (psychický podnet ku spáchaniu priestupku) a cieľ (čo sledoval páchateľ spáchaním priestupku). Pokutu možno uložiť do 1 000 Sk. a pre prípad. 40. Členenie na 2 základné formy zavinenia vychádza z existencie alebo absencie uvedených zložiek. pričom mu pôsobí určitú ujmu a súčasne vyslovuje morálne odsúdenie jednak priestupku a jednak jeho páchateľa. pri priestupku proti majetku). a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou. najdlhšie na dva roky. na mieru zavinenia. Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou. Za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie. Na rozdiel od trestného práva priestupkové právo nepozná prípravu na priestupok. Zákaz činnosti možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti tohto zákona alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený. Prepadnutie veci možno uložiť. na okolnosti.b) vedel. d) prepadnutie veci. Ich nepostihnuteľnosť v priestupkovom práve znamená. a v rozkaznom konaní do 4 000 Sk. ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. z. že jej ďalší výkon nie je potrebný. ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Vymenujte a charakterizujte sankcie a ochranné opatrenia podľa zákona č. alebo bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec . že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Do času zákazu činnosti sa započítava čas. najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky. V oboch prípadoch ide o vývojové štádiá deliktu. za ktorých bol spáchaný. Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť. ak páchateľ priestupku spôsobom svojho života preukázal. či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. a ak ide o činnosť. b) pokutu. ako aj na to. zákaz činnosti možno uložiť. bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel) Zavinenie sa teda konštruuje na intelektuálnej zložke (vedieť) a na vôľovej zložke (chcieť).

subjektívnou stránkou . Iné správne delikty fyzických osôb postihované na základe zavinenia Popri priestupku. Vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika. 41. Netvoria homogénnu skupinu deliktov. Možno ho uložiť páchateľovi priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami. správnom disciplinárnom delikte a správnom poriadkovom delikte je FO zodpovedná tiež za iné správne delikty. ak napĺňajú jeho pojmové znaky a znaky skutkovej podstaty. Obmedzujúce opatrenie spočíva v zákaze navštevovať určené verejne prístupné miesta a miestnosti. Prepadnutie veci nemožno uložiť. Obmedzujúce opatrenie musí byť primerané povahe a závažnosti spáchaného priestupku. Ide o delikty odlišujúce sa svojimi znakmi: . ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku. ak patrí páchateľovi.subjektom – v porovnaní so správnymi deliktmi PO . za ktoré správny orgán ukladá sankciu ustanovenú zákonom. Ak nebolo uložené prepadnutie veci. možno ho uložiť len spolu so sankciou a najdlhšie na jeden rok. b) zhabanie veci. Iné správne delikty FO možno členiť na 3 skupiny: správne delikty zamestnancov správne delikty osôb oprávnených na podnikanie alebo výkon kvalifikovanej činnosti tzv. alebo nepatrí páchateľovi priestupku a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb a lebo majetku alebo iný všeobecný záujem.získanú priestupkom. Správnym deliktom sú len vtedy. ktorého znaky ustanovujú osobitné zákony. O zhabaní veci nemožno rozhodnúť. Ochrannými opatreniami sú: a) obmedzujúce opatrenie. uplynuli dva roky. ktoré má znaky priestupku. že sa takáto vec zhabe. v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje alebo konajú verejné telovýchovné. Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika. zvyškové správne delikty postihované na základe zavinenia postihované bez ohľadu na zavinenie Ďalšie členenie: Postihované na základe zavinenia Správnym deliktom FO postihovaným na základe zavinenia je zavinené protiprávne konanie FO.v porovnaní so správnymi a vykonávateľov kvalifikovaných činností deliktmi podnikateľov . možno rozhodnúť. ktorého znaky sú uvedené v osobitných zákonoch. ktorého nemožno za priestupok stíhať. Iným správnym deliktom FO je spravidla zavinené protiprávne konanie FO. športové alebo kultúrne podujatia. ak nejde o trestný čin. ak od konania. ak nejde o trestný čin. priestupku proti verejnému poriadku a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. za ktoré ukladá orgán verejnej správy (správny orgán) sankciu ustanovenú v zákone.

Zavinenie sa neskúma a fyzická osoba sa trestá na základe princípu objektívnej zodpovednosti. ale nie sú ani disciplinárnymi deliktmi.v porovnaní so správnymi disciplinárnymi alebo poriadkovými deliktmi dôvody. 42. ktorej predmetu sa porušená povinnosť týka. Sú postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie. Zákon o priestupkoch takéto obmedzenie osobnej pôsobnosti zákona nepozná. ktorý je pri inom správnom delikte FO.- objektívnou stránkou . Tieto správne delikty majú veľa spoločných znakov s priestupkami. Ostatné odlišnosti sú napr. Zodpovednosti podliehajú FO vystupujúce ako podnikatelia alebo prevádzkovatelia kvalifikovaných činností. druh a výška sankcie. okruh SO oprávnených delikt prejednať. ktorých subjektom je zamestnanec PO napr. ktorých postih je vyňatý z režimu priestupkového zákona napr. ochrany ovzdušia. pretože spáchanie deliktu sa tu viaže na zamestnanecký vzťah k PO alebo na iné podmienky. Správne delikty FO postihované na základe zavinenia majú legislatívne vyjadrenie v mnohých právnych predpisoch upravujúcich vzťahy pri výkone jednotlivých úsekoch verejnej správy. V prípade možného prekrývania znakov deliktov oboch spomenutých druhov má prednosť postih za iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných zákonov. pretože nie sú v zákonoch výslovne označené ako priestupky. postihovanom na základe zavinenia. funkcionár atď. ktorého protiprávne konanie spočíva v porušení povinností daných jeho postavením Tieto delikty vznikajú napr.) Správne delikty. Tieto delikty prejednávajú správne orgány v právnom konaní bez odchýlok ustanovených všeobecnou právnou úpravou priestupkov.) skupina – správne delikty FO. Správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb postihované bez ohľadu na zavinenie FO: Postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie Pri správnych deliktoch FO postihovaných zásadne bez ohľadu na zavinenie ide o protiprávne konanie FO oprávnenej na výkon činností. ak má deliktuálnu spôsobilosť. životného prostredia atď. lehoty na zánik trestnosti deliktu. podľa zákona o lotériách a iných podobných hrách. Základný rozdiel medzi priestupkom a iným deliktom je v subjekte. ktorú predstavuje zákon o priestupkoch. Jediným . špecifikovaný svojím postavením vo vzťahu k PO. na úseku vodného a lesného hospodárstva. postih poistenia podľa právnej úpravy zdravotného poistenia. Vzhľadom na platnú právnu úpravu možno rozlíšiť 2 základné skupiny správnych deliktov FO postihovaných na základe zavinenia: 1.. Priestupcom môže byť ktorákoľvek FO. vedúci pracovník. Uvedené správne delikty nemajú definičné znaky priestupku. odlišný procesný režim postihu. ktoré s disciplinárnymi deliktmi nesúvisia. pre ktoré sú správne delikty FO vynímané spod režimu priestupkového práva Na postih deliktov sa nevzťahuje právny režim priestupkového práva. 2.

že FO – podnikateľ zodpovedá za správny delikt vtedy. Sú postihované zásadne bez ohľadu na zavinenie. že PO vzniknutej zo zákona vzniká jej deliktuálna spôsobilosť dňom nadobudnutia účinnosti zákona. nie teda FO – ich zamestnanci. Nepožaduje sa preukázať zavinenie FO. Správnym deliktom PO je protiprávne konanie PO. ktorá zastupuje PO navonok. V zákonoch možno nájsť ich spoločnú právnu úpravu v ustanoveniach s názvom správne delikty. rozhodujúce je protiprávne konanie a jeho následky. súhlasu. zamestnanec. Zavinenie teda nie je pojmovým znakom správneho deliktu PO.. ktorou je PO ako celok. Deliktuálna spôsobilosť PO sa spája s jej existenciou. Preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti. bez ohľadu na to. objektívnu zodpovednosť a to absolútnu. konateľ alebo člen PO. ktoré odlišuje takýto správny delikt od priestupku je výkon určitej kvalifikovanej činnosti. a to ako celok. ide o tzv. ak činnosť vykonávajú viaceré osoby. Spôsob vzniku a zániku PO upravujú zákony. Zákony väčšinou upravujú zodpovednosť PO za správne delikty spoločne so zodpovednosťou podnikajúcich FO. okrem výnimiek. Ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa. Od ostatných správnych deliktov sa tieto delikty odlišujú znakom zodpovednej osoby. OZ obsahuje len ich neúplný výpočet t. účelové združenie majetku. ktorá má deliktuálnu spôsobilosť (spôsobilosť na protiprávne konanie). jednotky územnej samosprávy a iné subjekty o ktorých to ustanoví zákon. iné správne delikty. Podnikajúca FO má deliktuálnu spôsobilosť odo dňa. Ak je subjektom správneho deliktu podnikajúca FO. členovia a pod. ktorá za PO konala alebo mala konať. Z praktického hľadiska hľadanie skutočného vinníka a dokazovanie jeho viny je pri výkone rôznych vysoko špecializovaných činností PO alebo podnikajúcej FO veľmi ťažké a zdĺhavé. že u PO nemožno. združenie FO alebo PO.hľadiskom. Charakteristické črty  subjektom správneho deliktu môže byť len osoba. ktorých prostredníctvom PO koná. či v jej mene alebo aj bez poverenia koná štatutárny orgán.j. hovoriť o zavinení v tom istom zmysle ako u FO. ktorý môže mať len FO. pretože zavinenie je stav vedomia a vôle. PO takéto obmedzenie v zákone nemá.  na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu PO sa teda tiež vyžaduje. To znamená. dňom zápisu do OR. Súčasná právna úprava správneho trestania PO obsahuje len zriedkavo správne delikty výlučne právnických osôb. existencia .  k subjektívnej stránke správneho deliktu PO je potrebné uviesť. Za porušenie právnych povinností uložených PO zodpovedá FO. Pojem PO náš právny poriadok nedefinuje. zákony pri úprave zodpovednosti za správny delikt kladú dôraz na charakter činnosti. sankcie a pod. aby konanie naplnilo jednak všeobecné znaky (protiprávnosť konania. odkedy je oprávnená podnikať (na základe koncesie. PO. povolenia). ktoré sa musia posudzovať zásadne rovnako ako obdobné konanie PO. naviac v rôznom pracovnom postavení. ak sa ho dopustí pri výkone podnikateľskej činnosti alebo v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou. ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou. pričom zavinenie nie je rozhodujúce. ktorá sa povinne zapisuje do OR. Každá PO má deliktuálnu spôsobilosť. To znamená.

jednak znaky charakterizujúce objekt. porušenie právnych predpisov. 43. Výška pokuty je najčastejšie určená sadzbou sankcie.. objektívnu stránku. neoprávnená výroba.. pričom platí zásada oficiality. iným spôsobom (napr. Lehoty na uplatnenie trestu Zánik trestnosti sa najčastejšie spája s uplynutím 1-ročnej subjektívnej a 3-ročnej objektívnej lehoty. Možný je prísnejší trest pri opakovanom správnom delikte. zamorenie pitnej vody)  objektom zmiešaných správnych deliktov sú záujmy chránené konkrétnymi zákonmi upravujúcimi určitú oblasť. Správny orgán koná a rozhoduje o správnom delikte podľa správneho poriadku. Protiprávnosť konania PO môže byť APN vymedzená ako protiprávny spôsob konania ako konanie. Špecifikum tohto druhu deliktu spočíva v tom. že porušená povinnosť súvisí s príslušnosťou FO k určitej organizácii. následok protiprávneho konania môže byť vymedzený bez špecifikovania aktívneho protiprávneho konania (opomenutie povinnosti. násobkom predchádzajúcej pokuty. prostredníctvom percentuálneho prepočtu vo vzťahu k určitej sume. ktoré je v rozpore s APN. že:  objektívna stránka ako znak skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu je konanie spočívajúce v porušení právnych povinností súvisiacich s výkonom verejnej služby. V niektorých prípadoch súčasťou výroku o sankcii je výrok o pokute a zároveň výrok o povinnosti odstrániť protiprávny stav alebo obnoviť pôvodný stav (pod hrozbou ďalšej pokuty v prípade nesplnenia tejto povinnosti). Správne disciplinárne delikty sa odlišujú od ostatných správnych deliktov najmä v tom. napr. Sankcie Sankciou za správny delikt je spravidla pokuta. objektom správneho deliktu na úseku horskej služby je záujem na bezpečnosti osôb v horských oblastiach). . ktorých skutkové podstaty upravujú osobitné zákony spoločne pre PO aj pre FO – podnikateľov a pri ktorých je totožný proces správneho trestania) je formulovaná vo vyše 200 zákonoch. O správnych deliktoch PO rozhodujú správne orgány v správnom konaní. Objektívna stránka spočíva v protiprávnom konaní a jeho následkoch.zodpovednej osoby. spravidla pevnou hornou hranicou. trestnosť ustanovená zákonom). Za disciplinárne delikty správno-právneho charakteru sa považujú preto. pokiaľ ide o začatie konania. subjektívnu stránku deliktu. subjekt. odvetvie VS (napr. že ich postihom sa chráni riadny výkon verejnej služby a s tým súvisiaca disciplína. Menej častými trestami sú prepadnutie veci a zákaz činnosti. len výnimočne aj iná sankcia. profesijná etika. Správne disciplinárne delikty Správny disciplinárny delikt je deliktom FO. resp. ▪ objektívna stránka zmiešaných správnych deliktov (sú to delikty.). Tieto lehoty sú prekluzívne a preto nemôžu byť predĺžené rozhodnutím správneho orgánu. Preto kodifikácia tu nie je možná.

hoci majú nepochybne verejnoprávny charakter. kým o nich rozhoduje disciplinárny orgán subjektu alebo vykonávateľa verejnej správy ktorému zákon zveruje disciplinárnu právomoc (napr. Uplatňuje sa v rôznych právnych vzťahoch. ich vykonávateľov. Druhom správnych deliktov sú disciplinárne delikty.j. Popri poriadku vo vnútorných vzťahoch vystupuje do popredia profesijná etika upravená v etických kódexoch pre osoby pôsobiace v právnych vzťahoch k určitej ustanovizni. a zásadne sa pripúšťa postih za oba druhy deliktov. t. Protiprávne konanie. konanej na základe brannej povinnosti. Verejnoprávny delikt v oblasti štátnej správy je spojený s inštitútom štátnej služby.  subjektívna stránka je založená na zavinení Právna zodpovednosť za disciplinárny delikt nie je právnym inštitútom iba správneho práva. Podrobnejšie sa postup pri ukladaní disciplinárnych trestov (opatrenia. s osobitnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi práve z tohto vzťahu (napr. resp. je ním zásadne príslušník uvedenej organizácie. Správnymi disciplinárnymi deliktmi nie sú disciplinárne delikty poslancov NR SR a podľa niektorých autorov ani disciplinárne delikty sudcov. prípadne služby v ozbrojených silách. V tomto prípade neplatí zásada ne bis in idem.  objektom je riadny výkon verejnej služby vrátane štátnej služby a s tým súvisiaca služobná disciplína. Správne poriadkové delikty . jednak skutkovú podstatu disciplinárneho deliktu. 44. vnútorná disciplína a poriadok. subjekt je vždy špeciálny. Postih týchto druhov správnych deliktov nie je upravený jednotne ale je upravený vo viacerých osobitných zákonoch. a teda nepostupuje sa pri jeho postihu podľa právneho režimu priestupkového práva. nemôže byť zároveň priestupkom. ide o právny vzťah zubného lekára stomatológa a Slovenskej komory zubných lekárov. o správnom konaní. napr. podľa notárskeho poriadku disciplinárnu právomoc Notárskej komory voči notárom uplatňuje jej disciplinárny orgán a to prezídium tejto komory).č. v pracovnoprávnych vzťahoch medzi zamestnávateľom a zamestnancom – tu sa napr. advokáta a Slovenskej advokátskej komory. môže dôjsť k situácii. Ide o FO. študenta vysokej školy a vysokou školou. postupuje podľa Zákonníka práce. Povahu správneho deliktu majú len verejnoprávne disciplinárne delikty (a nimi nie sú disciplinárne delikty členov družstiev. politických strán alebo občianskych združení). Ak zo zákona nevyplýva niečo iné. že jedno protiprávne konanie napĺňa skutkovú podstatu jednak priestupku. zamestnanca v štátnej správe a jeho služobným úradom). ktoré sú vnútornými predpismi subjektov správy. Súčasťou zákonov je postup pri uplatňovaní tejto administratívnoprávnej zodpovednosti. ktoré sú v osobitných právnych vzťahoch k určitej ustanovizni. výnimočne so subsidiárnym využitím všeobecnej právnej úpravy správneho konania z. pretože tieto sa svojím objektom odlišujú. zakladajúce znaky skutkovej podstaty správneho disciplinárneho deliktu. sankcie) ustanovuje v disciplinárnych poriadkoch.71/1967 Zb.

že dodatočné splnenie právnej povinnosti vylučuje uloženie poriadkovej sankcie. že uloženie sankcie je právom správneho orgánu a nie povinnosťou. zavinenie. Sankcia Správny poriadkový delikt sa prejednáva vždy na základe zásady oportunity. Sankcia tu plní funkciu zabezpečiť priebeh a účel procesu. zákona o kontrole. Skutková podstata Objektom je ochrana pred porušovaním povinností vyplývajúcich z procesnoprávnych predpisov vo VS Objektívna stránka spočíva v marení. pričom sa ustanovuje max. So správnymi poriadkovými deliktmi je možné stretnúť sa aj v iných odvetviach práva napr. najmä. prípadne jeho účelu. OSP. SPD sa prejednáva vždy na základe zásady oportunity. v trestnom poriadku. Na zodpovednosť stačí samotný fakt porušenia povinnosti. Skutkové podstaty týchto deliktov sú predmetom úpravy mnohých zákonov. ak osoba nesplnila procesnú povinnosť uloženú právnym predpisom. hranica sankcie. napríklad správneho poriadku. pretože postih prichádza do úvahy len vtedy. pri ukladaní poriadkovej pokuty na niektorých úsekoch výkonu štátneho dozoru niektorým štátnymi inšpekciami napr. tie ktoré upravujú výkon správneho dozoru subsidiárne použitie správneho poriadku Správny poriadkový delikt nie je všeobecne právne upravený. že zodpovedná osoba nesplní procesnú povinnosť spôsobom ustanoveným v zákone Subjektom je najčastejšie FO Subjektívna stránka Subjektívna stránka t. narušovaní. V niektorých prípadoch zákony počítajú s možnosťou odpustiť alebo znížiť uloženú poriadkovú sankciu. inšpekciou životného prostredia. nie je pri poriadkovom delikte rozhodujúce – neskúma sa. alebo v sťažovaní priebehu správnoprávneho.zhrnutie  zásada oportunity  možnosť opakovaného uloženia sankcie  možnosť zníženia alebo odpustenia poriadkovej pokuty  dodatočné splnenie povinnosti vylučuje uloženie poriadkovej sankcie . v rámci ktorého sa uplatňuje. zákonov reglementujúcich postavenie a oprávnenia inšpekcií a pod. to znamená. Právna úprava SPD upravuje celý rad zákonov. Správny orgán môže uložiť poriadkovú pokutu i opakovane. Ďalším špecifikom je. obchodnou inšpekciou. Špecifiká . alebo v neposkytnutí potrebnej súčinnosti so správnym orgánom tým. Len výnimočne sa vyžaduje napr.Správny poriadkový delikt je procesným deliktom. rozhodovacieho procesu.j.

46 každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu. Sk aj opakovane. Vysvetlite pojmy nezákonnosť a nesprávnosť vo verejnej správe Ak sa orgán verejnej moci dopustí nesprávneho úradného postupu alebo rozhodne nezákonne a spôsobí škodu. Za škodu spôsobenú pri výkone územnej samosprávy orgánmi územnej samosprávy objektívne zodpovedá obec alebo samosprávny kraj. To znamená. ktorým vyhovie sťažnosti. orgán záujmovej samosprávy. 514/2003 Z. 3 a čl. Podľa čl. samosprávne kraje) zodpovedajú za škodu spôsobenú pri výkone VS: . upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.z. priznať tomu. 127 ods. : . 127 Ústavný súd môže svojím rozhodnutím. koho práva boli porušené. že za škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy objektívne zodpovedá štát. Verejná moc sa člení na štátnu moc a ostatnú verejnú moc. Zodpovedné subjekty (štát. Tejto zodpovednosti sa nemôžu zbaviť (absolútna zodpovednosť). Orgánom verejnej moci je podľa tohto zákona štátny orgán.z. 514/2003 Z. FO alebo PO. Ústavný súd SR môže poškodenému priznať primerané finančné zadosťučinenie. iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Primerané finančné zadosťučinenie nemôže byť ekvivalentom ušlej mzdy a odmien. 514/2003 Z. Právna úprava Súčasnú právnu úpravu predstavujú č. Zákon č. PCHZ a povinnostiach FO alebo PO. ktorú ústava a zákony v určitom rozsahu zverujú subjektom neštátneho charakteru vo veciach správy verejných záležitostí (predovšetkým subjektom územnej samosprávy) je od štátnej moci v istom zmysle odvodená a nemôže s ňou byť v rozpore. vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti za škodu. ruší alebo inak sťažuje výkon kontroly (odmieta súčinnosť)uložiť poriadkovú pokutu do 10 tis. Pojem výkon verejnej moci vymedzuje tento zákon ako rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach. 4 Ústavy SR a zákon č.z. 46 ods. Nemožno ho stotožniť s odškodným.poskytnutie nepravdivých údajov . orgán územnej samosprávy. Podľa čl. zavinenie nie je rozhodujúce SPD sú napr.nevydanie veci dôležitej pre konanie Príklad: Živnostenský úrad môže kontrolovanej osobe ktorá marí. ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.nedostavenie sa pred správny orgán . obce. Zákon č. 45. primerané finančné zadosťučinenie. Pojem verejná moc zahŕňa i verejnú správu. verejnoprávna inštitúcia. Táto ostatná verejná moc.neposkytnutie potrebnej súčinnosti . s náhradou za škodu alebo ušlý zisk.

zbytočné prieťahy v konaní alebo iné nezákonné zásahy do práv. aby sa zabránilo prieťahom v konaní s účastníkmi konania a aby rozhodnutia boli vydávané v ustanovených zákonných lehotách. komu nezákonným rozhodnutím vznikla škoda. s kým nebolo konané ako s účastníkom konania. teda rozpor rozhodnutia nielen so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. PCHZ a povinnostiach vo veciach štátnej správy. 514/2003 Z. Najčastejším prípadom nesprávneho úradného postupu orgánu ŠS je porušenie procesnoprávnych noriem upravujúcich jeho konanie o právach. nezákonnosť výslovne nedefinuje.z. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní. rozumie sa ňou protiprávnosť. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je: a) existencia rozhodnutia. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní Nesprávny úradný postup Zákon č. ale aj s medzinárodnými zmluvami. Zahrnutie zbytočných prieťahov v konaní do pojmu nesprávny úradný postup má umožniť riešenie mnohých sporov už na vnútroštátnej úrovni a nie pred ESĽP.ten. ak orgán verejnej správy prekročil svoju právomoc vydaným rozhodnutím) c) podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu zo strany oprávnenej osoby.z. ktoré potvrdzujú prieťahy v konaní na úrovni vnútroštátnych orgánov verejnej moci vrátane orgánov VS: Za vzniknutú škodu zodpovedá štát. Nie je v záujme štátu vyčkávať na rozhodnutia ústavného súdu alebo európskych súdnych inštitúcií.z. komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. hoci s ním ako s účastníkom konania konané malo byť ten. PCHZ FO a PO. Nezákonné rozhodnutie Zákon č. ktoré je právoplatné b) rozhodnutie musí byť zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom (táto podmienka neplatí. nariadeniami a smernicami EÚ.- nezákonným rozhodnutím nesprávnym úradným postupom Takýto rozsah zodpovednosti vymedzuje jednak ústava. Zdôrazňuje sa tak požiadavka. za nesprávny úradný postup považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej správy urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v ustanovenej lehote. jednak zákon č. nečinnosť orgánu VS pri výkone VS. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má: . teda vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov (v prípadoch hodných osobitného zreteľa sa splnenie tejto podmienky nevyžaduje) Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má: účastník konania. 514/2003 Z. 514/2003 Z. ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní aj ten. Ide o objektívnu zodpovednosť pri: .

Náhrada škody alebo inej ujmy pripadá do úvahy aj v týchto prípadoch. Výkon VS.nesprávnom úradnom postupe. Niekedy zákony.). vymedzujú vzťah k zákonu č. Čl. zadržaniach alebo iných pozbaveniach slobody. V niektorých prípadoch je zásahom VS nezákonné rozhodnutie alebo nezákonný (nesprávny) postup orgánu VS. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (všeobecná právna úprava). Môže ísť napr. musí nasledovať náhrada primeraná zásahu VS. keď škoda alebo iná ujma vznikla zákonným postupom VS. priznať tomu. iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. ktorým vyhovie sťažnosti. Zákon č. . Niektoré zákony upravujú podmienky náhrady za vecnú pomoc (§ 51 zákona č.nezákonných zatknutiach. 514/2003 ako k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone VS. koho práva podľa odseku 1 boli porušené. zodpovednosť za výkon VS Výkonom VS možno zasiahnuť do právnej sféry FO i PO len na základe zákona. . náhradu v súvislosti s vykonávaním opatrení vyhlásených pri mimoriadnych udalostiach a vo viacerých ďalších prípadoch. Orgány verejnej moci pri plnení svojich úloh niekedy zasiahnu aj do majetkových práv FO a PO v súlade so zákonom a v jeho medziach. 514/2003 Z.nezákonných rozhodnutiach.. z. 314/2001 Z. 127 Ústavný súd môže svojím rozhodnutím. primerané finančné zadosťučinenie. b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len územná samospráva) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. o vyvlastnenie alebo o nútené obmedzenie vlastníckeho práva. ochrannom opatrení alebo rozhodnutí pri väzbe. Ak sa zasiahne do majetkovej sféry osôb. 46 Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu. . Náhrada škody v týchto prípadoch podlieha verejno-právnej regulácii.z. 46. Zodpovednosť za výkon verejnej správy (všeobecná charakteristika) Právna úprava Ústava SR Čl. Tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. ktoré obsahujú ustanovenia o zodpovednosti za škodu.rozhodnutí o treste. .

Trestnoprávna zodpovednosť Uplatňuje sa nielen voči zamestnancom VS. služobné príkazy. Možno ju uplatniť voči: • štátnym zamestnancom • zamestnancom subjektu VS Jej základom je disciplinárny delikt -zavinené protiprávne konanie narušujúce služobnú disciplínu. jednak z vnútorných normatívnych a individuálnych správnych úkonov (vnútorné predpisy.). inštrukcie. zamestnanci v ŠS. alebo inak označované osoby pôsobiace vo VS Subjekty vyvodzujúce právnu zodpovednosť a) subjekty pôsobiace vo vnútorných vzťahoch VS ( minister. NR SR voči vláde ) Druhy právnej zodpovednosti 1. čím sa má zabrániť zneužívaniu právomoci vykonávanej vo verejnom záujme Uplatňujú ju súdy .Zodpovednosť za výkon VS je právna zodpovednosť za zákonný a správny výkon VS. alebo vo VS. . . Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom Predmetom ďalšieho výkladu je už len zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone VS len v prípadoch nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu orgánu VS. keď sú splnené zákonom stanovené podmienky bez ohľadu na to. Preto majú v porovnaní s inými občanmi zvýšenú trestnú zodpovednosť.pri priestupku uplatňujú správne orgány. hmotný postih pozastavenie služobného postupu. Zodpovedné osoby Zodpovednými osobami sú: osoby činné vo VS. či ide o orgán štátu alebo neštátny subjekt VS. t. funkcionári VS. ak v rámci plnenia úloh VS používa právomoc. Trestný zákon jednak : a) poskytuje ochranu verejným činiteľom prostredníctvom skutkovej podstaty TČ útoku na VČ b) ochraňuje spoločnosť prostredníctvom skutkovej podstaty TČ zneužívania právomoci VČ. ale aj voči jej funkcionárom – konajú teda v mene VS a disponujú verejnou mocou.j. Disciplinárne tresty (sankcie): písomné napomenutie.. Táto zodpovednosť sa musí uplatňovať vždy. 3. služobných povinností vyplývajúcich jednak z právnych predpisov. starosta ) b) subjekty mimo VS (všeobecný súd voči verejnému činiteľovi. pokyny . pokarhanie. Verejným činiteľom je volený funkcionár alebo zodpovedný pracovník OŠS a samosprávy. úradné osoby.. matrikár). Disciplinárna zodpovednosť Jej vznik je založený porušením disciplíny. ktorá mu v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh bola zverená (napr.( materiálne i nemateriálne ) 2...

. pričom nie je podstatné. Všeobecnými kritériami vzniku zodpovednosti za škodu sú tieto 4 kritériá: • • • • protiprávny úkon. Za škodu zodpovedá štát alebo obec či samosprávny kraj podľa toho. To znamená. Systém právnych záruk sa môže efektívne kombinovať s etickými a politickými aspektmi zodpovednosti. v ktorých napriek splneniu uvedených kritérií zodpovedný subjekt za vzniknutú škodu nezodpovedá. ktoré ustanovuje priamo zákon.nezákonných zatknutiach. liberačných dôvodov. že aj objektívnej zodpovednosti sa možno zbaviť (liberácia). koná v mene štátu. či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nezavinil Pri subjektívnej zodpovednosti sa zodpovedný subjekt zbaví zodpovednosti. Vo veci náhrady škody. prípadne škodová udalosť vznik škody príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus) zavinenie Zodpovednosť za škodu môže byť: a) subjektívna – na jej uplatnenie sa vyžaduje splnenie všetkých 4 všeobecných kritérií b) objektívna – na zodpovednosť postačuje splnenie prvých troch všeobecných kritérií. zodpovednosti za škodu sa zbaviť nemožno. avšak len preukázaním tzv.: . . napr. Spolu s ostatnými druhmi právnej zodpovednosti tvorí systém právnych záruk zákonnosti vo VS. exkulpácia). Za vzniknutú škodu zodpovedá štát. Na princípe absolútnej objektívnej zodpovednosti za škodu sa konštruuje verejnoprávna zodpovednosť štátu a v súčasnosti aj obcí a samosprávnych krajov. že vznik škody nezavinil (vyvinenie.rozhodnutí o treste.nezákonných rozhodnutiach. Ide o objektívnu zodpovednosť pri: . Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodovaním orgánov VS je jedným z druhov právnej zodpovednosti (ďalšie sú už spomínaná trestnoprávna zodpovednosť a disciplinárna zodpovednosť a i. .) za výkon VS. či škoda bola spôsobená nezákonným výkonom štátnej správy alebo územnej samosprávy. ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci. zadržaniach alebo iných pozbaveniach slobody. Ak zákon pre zodpovedný subjekt neustanovuje žiaden dôvod liberácie. ak preukáže.Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone VS je osobitným druhom verejnoprávnej zodpovednosti.nesprávnom úradnom postupe. Pri objektívnej zodpovednosti za škodu zákony ustanovujú prípady. ochrannom opatrení alebo rozhodnutí pri väzbe. Takýto druh zodpovednosti za škodu sa označuje ako absolútna objektívna zodpovednosť.

ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov. že nesprávnym úradným postupom je porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. aj keď s ním ako s účastníkom konania. ak bolo nezákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy vydané preto. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone územnej samosprávy Osobitne je upravený zodpovednostný vzťah k orgánom samosprávy. Územná samospráva zodpovedá za škodu. sa riadil nesprávnym . Za nesprávny úradný postup je možné považovať aj nečinnosť a prieťahy v konaní. môže (na rozdiel od štátu nemusí) požadovať regresnú náhradu od osôb. kto ho vydal. ak škodu spôsobil orgán samosprávneho kraja. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má: účastník konania. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sa spája s väčším množstvom aktivít orgánov verejnej moci. keď ide o výkon samosprávnych aktivít.z. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní. Nesprávny úradný postup nie je definovaný v zákone. súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu) Ministerstvo vnútra SR (škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Pol. 514/2003 Z. verejnoprávnych inštitúcií a ďalším subjektom. keď štát nemá právo na regresnú náhradu voči orgánu územnej samosprávy. ale z príslušných ustanovení je zrejmé. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten. zboru) 47.- Ministerstvo spravodlivosti SR (v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní. s kým nebolo konané ako s účastníkom konania. konané ma byť ten. Zákon č. upravuje tiež prípad. komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy koná: a) starosta obce. ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní ten. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci. komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. ak škodu spôsobil orgán obce b) predseda samosprávneho kraja. na ktoré bol prenesený výkon štátnej správy a osobitne v prípadoch. že ten. ktorá bola spôsobená a) nezákonným rozhodnutím alebo b) nesprávnym úradným postupom.

ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy. záujmová samospráva alebo právnická osoba. právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. ak 1. ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach. 3. Je ním: a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. ktorý v konaní zrušil rozhodnutie orgánu územnej samosprávy. keď bola uhradená celá náhrada škody. Územná samospráva má právo na regresnú náhradu od štátu v prípade. ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru. Orgány konajúce v mene štátu Vo veci náhrady škody v mene štátu koná vždy vecne príslušný orgán. Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa. a predseda samosprávneho kraja. Ak by nebolo možné určiť príslušnosť. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom. ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy. vrátane ústavného súdu). súdu).právnym názorom príslušného orgánu (napr. ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu. 514/2003 Z. b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. že sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy. ak škodu spôsobil orgán obce. súdu. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. uplatňuje sa nárok na ministerstve spravodlivosti. d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy. ktorý v konaní zrušil takéto rozhodnutie. e) verejnoprávna inštitúcia. c) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy. ktorý je výslovne uvedený v § 4 zákona č.z. Orgány konajúce v mene územnej samosprávy Vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy v mene samosprávy koná starosta obce. ktorá vznikla pri výkone štátnej správy. že orgán územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydal nezákonné rozhodnutie preto. ak škodu . škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci. 2.

na starostu obce alebo na predsedu samosprávneho kraja (pri výkone územnej samosprávy) Predbežné prerokovanie nároku je obligatórne. v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a aj v konaní. Právo sa musí uplatniť v 3-ročnej subjektívnej lehote. ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. a v objektívnej 10-ročnej lehote od doručenia (oznámenia) rozhodnutia. ak ide o škodu spôsobenú pri výkone štátnej správy (nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom). Procesný postup predbežného prerokovania nároku je upravený v zákone. môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku súdnou cestou. Tento proces začína plynúť podaním písomnej žiadosti príslušnému orgánu. ktorá má byť poškodenému uhradená. akú náhradu škody poskytne žiadateľovi.spôsobil orgán samosprávneho kraja. uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania. ako aj dohodu o tom. Predbežné prerokovanie sa môže skončiť uzavretím pokonávky o výške škody. Všeobecnými kritériami vzniku zodpovednosti za škodu sú tieto 4 kritériá: • • • • protiprávny úkon. keď sa poškodený dozvedel o škode. Pokonávka medzi poškodeným a príslušným orgánom musí obsahovať súhlasný prejav. ak ide o škodu na zdraví. To neplatí. poškodená osoba musí svoj nárok na náhradu škody uplatniť: . či škoda vznikla. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Je to aj jedna zo záväzných podmienok prípadného uplatnenia nároku na súde. ktoré vznikli poškodenému v konaní. alebo márnym uplynutím 6-mesačnej lehoty. prípadne škodová udalosť vznik škody príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus) zavinenie Predbežné prerokovanie návrhu Ak všetky uvedené kritériá vzniku zodpovednosti za škodu boli splnené. Počas predbežného prerokúvania návrhu lehota na uplatnenie práva neplynie. V prípade. ktorá začína plynúť odo dňa. Márne uplynutie lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody má za následok premlčanie práva. ktorým mu bola spôsobená škoda.na príslušnom orgáne konajúcom v mene štátu. v ktorom došlo . Rozsah a spôsob náhrady škody Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. alebo .

že sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. Fyzické osoby a právnické osoby. Nárok na regresnú náhradu vylučuje uplatnenie nároku na náhradu škody. keď štát nemá právo na regresnú náhradu voči orgánu územnej samosprávy. Neuhrádzajú sa náklady na predbežné prerokovanie návrhu. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. Územná samospráva má právo na regresnú náhradu od štátu v prípade. ktorá jej bola zverená zákonom . Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia. V takom prípade štát požaduje regresnú náhradu v cele výške: . súdu.od územnej samosprávy. vrátane ústavného súdu). ktorá jej bola zverená zákonom . môže (na rozdiel od štátu nemusí) požadovať regresnú náhradu od osôb. Regresná náhrada Právo na regresnú náhradu vznikne iba v prípade. Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa. 514/2003 Z. do výšky 3-násobku priemernej mesačnej mzdy). upravuje tiež prípad. ak škodu spôsobili orgány územnej samosprávy pri výkone verejnej moci v oblasti prenesenej štátnej správy Ak bol škoda spôsobená viacerými osobami. Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. keď bola uhradená celá náhrada škody. zodpovedajú tieto osoby spoločne a nerozdielne. ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov. ktorý v konaní zrušil takéto rozhodnutie. že škoda bola uhradená.od verejnoprávnej inštitúcie a záujmovej samosprávy . kto ho vydal.od FO. Ústredná evidencia Ministerstvo financií Slovenskej republiky vedie ústrednú evidenciu žiadostí uhradených náhrad škôd. že orgán územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydal nezákonné rozhodnutie preto. že ten. sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. sú povinné po jej uhradení uplatniť voči zodpovedným zamestnancom nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov (Zákonník práce – max. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. ak bolo nezákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy vydané preto. Tieto náklady by sa však mohli nahradiť ako príslušenstvo nároku na náhradu škody.k nesprávnemu úradnému postupu. Zákon č. Do evidencie sa zapisuje: . voči ktorým si štát uplatnil regresnú náhradu.z. súdu). ktorý v konaní zrušil rozhodnutie orgánu územnej samosprávy.od PO.

ktorý rozhoduje o náhrade škody. Ad c) Podanie riadneho opravného prostriedku – prichádzajú do úvahy všetky druhy opravných prostriedkov vo všetkých konaniach. že v rozhodovacích procesoch vo verejnej správe. ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc. ktorým bola spôsobená škoda bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Ad a) Existencia právoplatného rozhodnutia – môže ísť o rozhodnutie občianskoprávne.a) príslušný orgán podľa. akým škoda vznikla. že rozhodnutie. Vnútroštátny prostriedok nápravy musí byť podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva teoreticky i prakticky efektívnym prostriedkom. je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. musí byť dostupný. d) spôsob a rozsah uspokojenia nároku na náhradu škody. pri osobitných druhoch konania (mimo správneho konania) je nevyhnutné sledovať všetky druhy opravných prostriedkov. V prípade aktov nulitných by sa mohol využiť nesprávny úradný postup. Oprávnený subjekt právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania. ale aj s medzinárodnými zmluvami. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní. Zákon zakladá zodpovednosť aj za také rozhodnutie. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní. s kým nebolo konané ako s účastníkom konania. b) spôsob. ktorý koná v mene štátu. Podmienky ak tento zákon neustanovuje inak. c) spôsob a rozsah uplatneného nároku na náhradu škody. b) ak rozhodnutie bolo zrušené. Predpokladom úspešného uplatnenia náhrady škody pre nezákonnosť je: a) existencia individuálneho právneho aktu. Ad b) Rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť – základnou podmienkou nároku na náhradu škody je okolnosť. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy. . musí byť schopný zabezpečiť nápravu vo veci sťažovateľa. bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. ktorým bola škoda spôsobená. V oblasti verejnej správy ide tak o konštitutívne. ako s účastníkom konania. konané malo byť. alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. ak právoplatné rozhodnutie. Súd. právo na náhradu škody má ten. c) podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu zo strany oprávnenej osoby. ako aj deklaratórne individuálne správne akty. komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. komunitárnym právom a pod. ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. trestnoprávne a správnoprávne. právo na náhradu škody má i ten. ktorý je právoplatný. Osobitne je potrebné zvýrazniť. V tomto prípade pôjde o rozpor nielen so zákonmi. aj keď s ním.

127 Ústavný súd môže svojím rozhodnutím. ktorým vyhovie sťažnosti. . b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len územná samospráva) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (všeobecná právna úprava). iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Niekedy zákony. Zákon č.). Niektoré zákony upravujú podmienky náhrady za vecnú pomoc (§ 51 zákona č. c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. 46 Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu. náhradu v súvislosti s vykonávaním opatrení vyhlásených pri mimoriadnych udalostiach a vo viacerých ďalších prípadoch. koho práva podľa odseku 1 boli porušené. ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje. - !!! Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci. možno nárok uplatniť aj vtedy. z. vymedzujú vzťah k zákonu č. ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku.nezákonných rozhodnutiach. ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. priznať tomu. 514/2003 ako k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone VS. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej správy a predpoklady úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody Právna úprava Ústava SR Čl. ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc. ktoré obsahujú ustanovenia o zodpovednosti za škodu.z. možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy. ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní. Za vzniknutú škodu zodpovedá štát.- právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy. Ide o objektívnu zodpovednosť pri: . primerané finančné zadosťučinenie. Čl. .!!! 48. ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím. 514/2003 Z. Tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní. nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody.nezákonných zatknutiach. 314/2001 Z. zadržaniach alebo iných pozbaveniach slobody.

ktoré vznikli poškodenému v konaní. V takom prípade štát požaduje regresnú náhradu v cele výške: . Neuhrádzajú sa náklady na predbežné prerokovanie návrhu. ktorá má byť poškodenému uhradená. 49. Počas predbežného prerokúvania návrhu lehota na uplatnenie práva neplynie. ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. V prípade. To neplatí. ktorá začína plynúť odo dňa.rozhodnutí o treste. môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku súdnou cestou. keď sa poškodený dozvedel o škode.od územnej samosprávy. Márne uplynutie lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody má za následok premlčanie práva. ktorým mu bola spôsobená škoda. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. ktorá jej bola zverená zákonom . ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone VS. Rozsah a spôsob náhrady škody Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. z. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia. uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch. ak škodu spôsobili orgány územnej samosprávy pri výkone verejnej moci v oblasti prenesenej štátnej správy . 514/2003 Z. ak ide o škodu na zdraví. ochrannom opatrení alebo rozhodnutí pri väzbe. Tento proces začína plynúť podaním písomnej žiadosti príslušnému orgánu. akú náhradu škody poskytne žiadateľovi. Predbežné prerokovanie sa môže skončiť uzavretím pokonávky o výške škody. ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu. či škoda vznikla. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci Procesný postup predbežného prerokovania nároku je upravený v zákone.nesprávnom úradnom postupe..od FO. rozsah. že škoda bola uhradená. v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a aj v konaní. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania. a v objektívnej 10-ročnej lehote od doručenia (oznámenia) rozhodnutia.od verejnoprávnej inštitúcie a záujmovej samosprávy . Právo sa musí uplatniť v 3-ročnej subjektívnej lehote. Predbežné prerokovanie návrhu. .od PO. Tieto náklady by sa však mohli nahradiť ako príslušenstvo nároku na náhradu škody. spôsob náhrady škody a regresná náhrada podľa zákona č. Pokonávka medzi poškodeným a príslušným orgánom musí obsahovať súhlasný prejav. Regresná náhrada Právo na regresnú náhradu vznikne iba v prípade. ako aj dohodu o tom. ktorá jej bola zverená zákonom . alebo márnym uplynutím 6-mesačnej lehoty.

50. že ten. demokratický a právny štát a v právnych normách mať premietnuté princípy právneho štátu. Územná samospráva má právo na regresnú náhradu od štátu v prípade. aby ten kto tieto práva alebo slobody porušil. V čl. aby FO a PO sa mohli domôcť svojich práv. alebo orgánu verejnej správy. Právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú náhradu sa premlčí za rok odo dňa. že orgán územnej samosprávy pri výkone samosprávy vydal nezákonné rozhodnutie preto. Vymožiteľnosť práva je teda významným faktorom. keď štát nemá právo na regresnú náhradu voči orgánu územnej samosprávy.Ak bol škoda spôsobená viacerými osobami. . ktorý v konaní zrušil rozhodnutie orgánu územnej samosprávy. ktoré sa podieľali na vydaní nezákonného rozhodnutia alebo na nesprávnom úradnom postupe podľa osobitných predpisov. do výšky 3-násobku priemernej mesačnej mzdy). zodpovedajú tieto osoby spoločne a nerozdielne. kde sa ustanovuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. signalizujúcim stav deklarovaného právneho štátu v jeho reálnej podobe. sú povinné po jej uhradení uplatniť voči zodpovedným zamestnancom nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov (Zákonník práce – max. upravuje tiež prípad. ktorý by priamo riešil vymožiteľnosť práva. 2. ak bolo nezákonné rozhodnutie územnej samosprávy pri výkone prenesenej štátnej správy vydané preto. 46 ods. 2. Ak územná samospráva uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. že sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. keď bola uhradená celá náhrada škody. z ktorého vyplýva. Vymožiteľnosť práva nepriamo garantuje ústava aj článkom 48 ods. súdu). ktorý v konaní zrušil takéto rozhodnutie. Nárok na regresnú náhradu vylučuje uplatnenie nároku na náhradu škody. Význam pre vymožiteľnosť práva v oblasti verejnej správy má čl. ale príslušný štátny mechanizmus musí fungovať tak. 1 ústavy sa však deklaruje právo každého domáhať sa na nezávislom súde. Ústava SR neobsahuje ústavný článok.z. kto ho vydal. 514/2003 Z. Fyzické osoby a právnické osoby. môže (na rozdiel od štátu nemusí) požadovať regresnú náhradu od osôb. komu bola spôsobená škoda nezákonným rozhodnutím. 46 ods. Vymožiteľnosť práva vo verejnej správe Aby SR bola právnym štátom nestačí iba deklarovať. sa riadil nesprávnym právnym názorom príslušného orgánu (napr. že ak porušenie práv alebo slobôd FO alebo PO (vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv vyhlásených zákonom ustanoveným spôsobom) vzniklo nečinnosťou. Zákon č. vo veci konal. súdu. z ktorého vyplýva právo na náhradu škody každému. 3. ústavný súd môže prikázať. vrátane ústavného súdu). tým že je zvrchovaný. voči ktorým si štát uplatnil regresnú náhradu. alebo inom orgáne SR – teda aj na orgáne verejnej správy svojho práva. V tejto súvislosti je významný aj článok 127 ods. alebo nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu.

neraz aj s uplatnením donucovacej moci štátu. Kompetenciu orgánov treba chápať nielen ako oprávnenie konať. neraz aj s uplatnením donucovacej moci štátu . Vo svojich pojmových znakoch zahŕňa nielen proces aktivít vedúcich k dôslednej realizácii platného práva ale aj uskutočnenú realizáciu práva do právnych pomerov v oblasti verejnej správy. hoci nastali právne skutočnosti. ale až samotné dosiahnutie požadovaného stavu ▼▼▼ Vymožiteľnosť .frekventuje sa tam.najužší pojem . ale aj uskutočnenú realizáciu práva do právnych pomerov v oblasti VS. vymáhateľnosť a vynutiteľnosť práva bez ich bližšieho obsahového rozlíšenia. ak súd na základe obžaloby rozhodnutie orgánu VS zruší a vec vráti na nové konanie a správny orgán nekoná. napríklad v exekučnom konaní. ak orgán verejnej správy. má prednosť pred zákonom. ktorý tvoria právne prostriedky pôsobiace na ochranu adresátov VS pred nezákonnosťou VS. Tento pojem sa frekventuje tam. ktorý je kompetentný konať. Povinnosť konať mu vyplýva zo zákona. Nečinnosť je protiprávny stav – je to porušenie práva. Vynutiteľnosť .zahŕňa proces aktivít vedúcich k dôslednej realizácii platného práva. Za nečinnosť treba považovať aj stav. ktorá vyplýva zo zákona. keď orgánu verejnej správy vyplýva povinnosť konať z medzinárodnej zmluvy. ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.systém právnych záruk dobrej správy.vhodnejšie je použitie pojmu „vymožiteľnosť“ pretože to vyjadruje stav a nie proces ako „vymáhateľnosť“. . nekoná. ktoré sú kompetentné verejnú správu uskutočňovať. s ktorými zákon spája povinnosť byť aktívny. kde dochádza k aplikácii práva za pomoci dovoleného priameho alebo nepriameho donútenia Vymožiteľnosť/vymáhateľnosť . Orgán verejnej správy je nečinný aj vtedy. V právnom štáte nemôže byť cieľom proces. kde dochádza k aplikácií práva za pomoci dovoleného priameho alebo nepriameho donútenia.Pojem vymožiteľnosť práva V oblasti verejného práva často v tých istých súvislostiach sa striedajú pojmy vymožiteľnosť. ale aj ako povinnosť konať. O nečinnosti hovoríme vtedy. Pojem vymožiteľnosť práva je v porovnaní s pojmami hore uvedenými pojmom s najširším obsahom. Ochraňujú teda práva a právom chránené záujmy adresátov VS Nečinnosť orgánov VS a vymožiteľnosť práva Prekážkou vymožiteľnosti práva v oblasti verejnej správy je nečinnosť orgánov. Z týchto troch pojmov je obsahovo najužší pojem vynutiteľnosť práva.

vtedy ak sa uvedie námietka premlčania Preklúzia . s ktorými si po právnej stránke nevie rady. Obdobne k nečinnosti v oblasti verejnej správy dochádza vtedy. avšak vôbec neurčí kompetentný orgán. medzinárodnou zmluvou a aproximačným nariadeným vlády. Základné príčiny nečinnosti orgánov verejnej správy  Nepresné (nedostatočné) vymedzenie kompetencie orgánov  Nedostatočná odborná úroveň a pracovná morálka pracovníkov orgánov verejnej správ  Nevyvodzovanie zodpovednosti za nečinnosť  Neefektívna právna regulácia Nepresné (nedostatočné) vymedzenie kompetencie orgánov Ak má verejná správa optimálne fungovať. Preto permanentné vzdelávanie pracovníkov verejnej správy ako aj požiadavky na preukazovanie odbornej spôsobilosti významnou mierou prispievajú k vymožiteľnosti práva v oblasti verejnej správy. ktorý by všeobecne určenú povinnosť konkretizoval a aplikoval na daný prípad. Nevyvodzovanie zodpovednosti za nečinnosť . 12 a 13 ústavy povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. keď platné právo stanoví povinnosť FO alebo PO. ale oslabuje sa jeho vymožiteľnosť. Vzťah vymožiteľnosti práva k premlčaniu a k preklúzii Premlčanie . Otázky určenia kompetentného orgánu majú byť upravené vždy kogentnými právnymi normami a to presne a jasne. Nedostatočne odborne zdatný pracovník neraz pri aplikačných rozhodovacích procesoch prípady. ktorý by všeobecne určené právo aplikoval na konkrétnom prípade v praxi.právo nezaniká. že v praxi privedie do omylu účastníkov právnych vzťahov. musia byť kompetencie jednotlivých jej orgánov presne vymedzené. Na nevymožiteľnosť práva z dôvodu nečinnosti má vplyv aj nedostatočná pracovná morálka. napr. ktorý orgán verejnej správy je príslušný konať. Často dochádza aj k negatívnym kompetenčným konfliktom.dochádza priamo k zániku práva → právo je nevymožiteľné 51. Oveľa zložitejšia je situácia keď platné právo prizná určitému okruhu FO alebo PO konkrétne právo. Nepresné vymedzenie kompetencie orgánov verejnej správy môže spôsobiť.V zmysle čl. Nedostatočná odborná úroveň a pracovná morálka pracovníkov orgánov verejnej správy Dôvodom nečinnosti vo verejnej správe je niekedy nedostatočná odborná spôsobilosť pracovníka orgánu verejnej správy. ale nestanoví orgán. korupčná náchylnosť pracovníka verejnej správy. v ktorých mu rozhodovanie nespôsobuje problém. odkladá nabok a venuje sa prípadom.

. PCHZ a povinnostiach FO alebo PO. ktoré budú nečinné. pri nečinnosti. ktorý je aktívne legitimovaný podať návrh na aplikáciu práva resp. t. Pokiaľ ide o nečinnosť orgánov územnej samosprávy.Zodpovednosť spravujúcich subjektov za nečinnosť. nesie objektívnu zodpovednosť štát. poprípade liknavý postup pri vybavovaní vecí FO a PO v oblasti verejnej správy. K rozšíreniu možnosti vyvodzovať zodpovednosť za nesprávny úradný postup a teda hlavne za nečinnosť došlo v roku 2004 na základe zákona č. môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde. alebo zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Kým štát nesie objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (nečinnosťou) pri prenesenom výkone štátnej správy. Ak nedôjde k uspokojeniu nárokov vzniknutých zo zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v rámci predbežného prerokovania do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. V porovnaní so zákonom platným v minulosti zodpovednosť sa už neviaže iba k štátnemu orgánu.z. či sa právna norma aplikuje ex offo (z úradnej moci)  úprava procesného postupu aplikácie právnej normy vrátane lehoty na jeho ukončenie  pri časovo obmedzenej možnosti uplatnenia právneho nároku. 514/2003 Z. O priznaní nároku rozhodujú príslušné orgány verejnej moci. ale zákon hovorí o zodpovednosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Podľa novej úpravy je teda postihnuteľný širší okru subjektov. Za výkon verejnej moci zákon považuje úradný postup a rozhodovanie orgánov verejnej moci o právach. môže mať charakter buď disciplinárnej zodpovednosti. pri výkone verejnej moci. určiť. ktorej zákon zveril výkon verejnej moci Za škodu. presné určenie subjektívnej a objektívnej lehoty na uplatnenie právneho nároku  dôsledná úprava zodpovednostných vzťahov vo verejnej správe nastupujúcich pri nesplnení zákonnej povinnosti konať t. ktorá vznikne v dôsledku nesprávneho úradného postupu vyššie uvedených orgánov verejnej moci. zákon vychádza z rozlíšenia preneseného výkonu ŠS a originálnej samosprávy. zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy nesie územná samospráva.j. Orgánom verejnej moci pre účely vyvodzovania zodpovednosti je:  štátny orgán  orgán územnej samosprávy  orgán záujmovej samosprávy  verejnoprávna inštitúcia  FO alebo PO. čo prispeje k lepšej vymožiteľnosti práva v oblasti VS.j. Nárok na náhradu škody spôsobenej nečinnosťou orgánu verejnej moci nevzniká automaticky ex lege. Procesný postup súdu pri vymáhaní spomenutého nároku upravujú predpisy občianskeho práva procesného. Neefektívna právna regulácia Bezproblémovej realizácii práva a tým aj minimalizácii prípadov nečinnosti v praxi napomôže:  jednoznačná úprava kompetencie – orgánu aplikácie právnej normy  určenie subjektu.

ak ide o nečinnosť. 52. je nečinný).j. Nečinnosť ako nezákonný jav môže spočívať: . primeranú lehotu . ju neaplikuje Nie každú nečinnosť VS možno považovať za nezákonnú (napr. avšak príslušný orgán nekoná t. Devolúciu kompetencie možno uplatniť vtedy. ale on nekoná. ale prekračuje lehoty ustanovené právnym predpisom pre toto konanie. ako to pre neho vyplýva z platného práva ( t. tu ide o situácie. ak: . alebo nemôže konať tak. .v situácii. ktoré sa má začať ex offo vôbec nezačne a v konaní začatom na návrh vôbec nepokračuje). zo všetkých vyššie uvedených hľadísk. alebo .j.j. kde mu z kompetencie stanovenej zákonom vyplýva povinnosť konať. na základe zákona sa presúva kompetencia konať a rozhodnúť vo veci na orgán vyššieho stupňa. prípadne tzv. teda uplatňuje sa tu inštitút správnej úvahy). Orgán VS je nečinný v rozpore s právom. ktorá je právom predvídaná. hoci má právnu povinnosť konať a rozhodnúť (konanie. keď VS konať môže. vyžaduje. je nečinný.v prieťahoch v konaní: správny orgán síce koná.nastali právne skutočnosti. s ktorými norma verejného práva spája povinnosť konať.v absolútnej nečinnosti: správny orgán je absolútne nečinný a vôbec nekoná. Opatrenia proti nečinnosti vo verejnej správe Nečinnosť ako protiprávny stav sa spája s orgánom verejnej správy všade tam. že ak kompetentný orgán po určité obdobie (prevažne stanovené právnym predpisom) buď nechce. ale tiež nemusí.Efektívne pôsobenie právnych noriem a tým aj efektívna vymožiteľnosť práva v oblasti verejnej správy. Historickým vývojom sa vykryštalizovali ako opatrenia proti nečinnosti verejnej správy tieto opatrenia: A) Devolúcia kompetencie B) Určenie lehoty na vybavenie C) Fikcia pozitívneho rozhodnutia D) Fikcia negatívneho rozhodnutia E) Sťažnosť na nečinnosť F) Disciplinárna zodpovednosť G) Pokuta za nečinnosť H) Príkaz konať I) Správna žaloba na nečinnosť J) Sťažnosť na nečinnosť podaná na ES pre ĽP Devolúcia kompetencie Uplatňovanie tohto opatrenia proti nečinnosti orgánu verejnej správy spočíva v tom. ak ju právne predpisy výslovne ustanovujú a obvykle spájajú s uplynutím lehoty na vybavenie veci. keď má aplikovať normu verejného práva obsahujúcu správnu úvahu. aby predmet právnej regulácie bol komplexne právne upravený t.

Určenie lehoty na vybavenie Stanovenie lehoty na vybavenie má za cieľ dosiahnuť. Fikcia pozitívneho rozhodnutia Spočíva v tom. Fikcia pozitívneho rozhodnutia sa ako všeobecný prostriedok proti nečinnosti orgánov verejnej správy nehodí a svoje uplatnenie našla v špeciálnych druhoch aplikačných rozhodovacích procesoch napr. vybaviť ju však je príslušný najbližšie nadriadený orgán. potom je nutný záver. kde to zákon výslovne ustanovuje – sa predpokladá. V podstate nejde o špecifický druh sťažnosti. ktoré môže proti nečinnosti uplatniť FO a PO v oblasti verejnej správy. Obdobne ako fikcia pozitívneho rozhodnutia ani fikcia negatívneho rozhodnutia nie je uplatniteľná pri nečinnosti v oblasti normotvorných rozhodovacích procesov. Určovanie lehôt na vybavenie ako opatrenie proti nečinnosti sa do práva v oblasti verejnej správy presadilo predovšetkým v právnych predpisoch upravujúcich rozhodovacie procesy v oblasti aplikácie práva. Sťažnosť sa spravidla podáva na najbližšie nadriadený orgán nečinnému orgánu s tým. V oblasti normotvorby sa neuplatňuje. t. aby učinil nápravu a to buď tak.j. kde existuje pracovno-právny vzťah. že v prípade nečinnosti orgánu verejnej správy sa predpokladá (finguje) vybavenie veci. že v prípade márneho uplynutia zákonom stanovenej lehoty na vybavenie veci (t. aby vec bola doriešená v primeranom časovom úseku.Devolúcia kompetencie sa ako opatrenie proti nečinnosti prevažne uplatňuje v oblasti aplikačných rozhodovacích procesov. Pokuta za nečinnosť Možno ich deliť na dve základné skupiny: . že tak ako FO a PO treba volať k zodpovednosti za porušenie práva v oblasti verejnej správy. Sťažnosť na nečinnosť Sťažnosť na nečinnosť je opatrenie. tak zodpovednosť za porušenie práva treba uplatňovať aj u pracovníkov a funkcionárov verejnej správy. Fikcia negatívneho rozhodnutia V porovnaní s fikciou pozitívneho vybavenia je táto fikcia pre FO a PO v oblasti verejnej správy nevýhodnejšia. že atrahuje kompetenciu na seba a sám vec vybaví. v stavebnom konaní alebo živnostenskom. alebo vzťah obdobný pracovno-právnemu vzťahu.j. ale o možnosť sťažnosť uplatniť podľa zákona 152/1998 aj tam kde sú orgány verejnej správy nečinné. alebo uloží nečinnému orgánu povinnosť konať. Sťažnosť (písomnú alebo ústnu) však možno podať ktorémukoľvek orgánu verejnej správy alebo prokurátorovi. Jej podstata je totiž v tom. Disciplinárnu zodpovednosť môže nadriadený orgán uplatniť iba tam. Disciplinárna zodpovednosť Ak nečinnosť je porušenie práva. pri nečinnosti orgánu) na základe právnej úpravy – teda tam. Veľmi zriedka sa uplatňuje aj pri riadiacej a organizátorskej činnosti orgánov verejnej správy. že vec je rozhodnutá v úplnom súlade s návrhom na začatie konania. že bolo vydané zamietané rozhodnutie.

ktoré má donútiť verejnú správu konať všade tam. ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky. že ak porušenie práv alebo slobôd FO alebo PO (vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv vyhlásených zákonom ustanoveným spôsobom) vzniklo nečinnosťou. ktorá tvrdí. vtedy ak sa uvedie námietka premlčania . Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu. ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. aby ten kto tieto práva alebo slobody porušil. Za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu môže súd na opakovaný návrh účastníka. ktorému sa povinnosť ukladá. Namietané porušenia sa musia týkať práv uvedených v ED o ochrane ĽP a ZS. vo veci konal. Prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1. vo výroku uvedie označenie orgánu. V súdnom konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy súd vysloví povinnosť orgánu verejnej správy konať a rozhodnúť najneskôr do troch mesiacov od vydania rozhodnutia súdu. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. a to aj opakovane. v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. môže sa domáhať. Pokuta za nečinnosť orgánu VS je uplatniteľná najmä v aplikačných rozhodovacích procesoch. Príkaz konať – ústavná sťažnosť Ústavný základ tohto opatrenia je v čl.právo nezaniká. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým. 53.  pokuty ukladané orgánmi verejnej správy pri nečinnosti pokuty za nečinnosť ukladané súdmi Pokuty ukladané orgánmi verejnej správy zabezpečujú minimalizáciu nečinnosti vo verejnej správe. ale oslabuje sa jeho vymožiteľnosť. predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu. uložiť pokutu do 100 000 Sk. Správna žaloba na nečinnosť – Občiansky súdny poriadok Fyzická osoba alebo právnická osoba. ústavný súd môže prikázať. kde v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy dochádza k nevymožiteľnosti práva. Návrh nie je prípustný. že je v konaní nečinný. ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom. nie však dlhšiu ako tri mesiace. Sťažnosť na nečinnosť podaná na ES pre ĽP Najprv musia byť vyčerpané všetky vnútroštátne prostriedky nápravy. Možno ju označiť za opatrenie. Vzťah vymožiteľnosti práva k premlčaniu a preklúzii vo verejnej správe Premlčanie . ak je správny orgán naďalej nečinný. Ak súd návrhu vyhovie. 127 Ústavy SR z ktorého vyplýva.

Preklúzia .dochádza priamo k zániku práva → právo je nevymožiteľné .

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful